Zo slovenskej tlače - Dec. (II.) 2012 - Monitor

Vianočné trhy v Budapešti - Menšiny bude štát dotovať inak - J. Martonyi: Vzťahy SR a Maďarska sa zlepšili - Fico, Orbán, Ponta - Zjednodušený prístup k získaniu trvalého pobytu - Študenti v Maďarsku sa búria - Prečo sa nebáť tabúľ - Nové mosty cez Ipeľ prácu nepriniesli - Dotácie ÚSŽZ 2013 - Maďari nesmú chovať turula v zajatí

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Páči sa mi to

Vianočné trhy v Budapešti: Namiesto gýčov gastroturistika

17. decembra 2012 - (topky.sk)

Vianočné trhy sú už po 14. krát na jednom z najkrajších námestí, na Vörösmarty tér. Denne ich navštívi 5-6 tisíc ľudí, väčšinou zo zahraničia. Tradičné remeselnícke výrobky sa tu prelínajú s fantastickými vôňami maďarských gastronomických špecialít od 16. novembra do 31. decembra. Odborná komisia členov Združenia ľudovoumeleckých spolkov aj tento rok vybrala 122 stánkov v ktorých môžeme vidieť tradičné remeslá a kuchyňu Maďarska. Na dvoch pódiách sa striedajú ľudovkári, pesničkári, džezáci aj pouliční umelci. Nechýbajú tanečné a bábkové predstavenia. „Na takéto trhy by bolo ktorékoľvek mesto vo svete hrdé, veď toto podujatie má nielen doma, ale aj v zahraničí dobré meno,” povedal Miklós Csomós, zástupca budapeštianskeho starostu pre kultúru. Za pravdu mu dáva aj Sunday Times, ktorý zaradil Budapeštianske trhy medzi TOP 6 podobných podujatí v Európe. Rovnako uvažujú aj v Travel&Leisure, kde je medzi 10 najlepšími, ale aj Expedia, a Times a Daily Telegraph odporúčajú navštíviť práve tieto trhy. Na Vörösmartyho námestí si každoročne pripomínajú tradície a ľudové zvyklosti. Tento rok opäť v stánkoch nájdeme ručné výrobky od modrotlače, cez drevené hračky a keramiku až po šperky z kože. Treba si však priznať, že aj Topky zavítali do Budapešti kvôli gastronómii a tradičným jedlám, ktoré sa na maďarských stoloch objavujú počas sviatkov. Ryby, plnená kapusta, husacia pečeň gigantických rozmerov, guláš v bosniaku, ale aj kulinárske špecialitky ako huspenina z mangalice, výborne ochutené pečené klobásky, kusy údeného či pečeného mäsa. Najmenej dôvery budil v okoloidúcich guláš, či skôr perkelt z kohútích žliaz pripravovaný na obrovskej panvici. Nechýbali ani bryndzové halušky, roláda z kukuričnej múky plnená tvarohom, zemiakové šúľance a posúchy pečené na tradičnej liatinovej platni dedinského sporáka na drevo. Na toto podujatie navrhnutý vianočný hrnček sa toho roku predáva v dvoch farebných vyhotoveniach s troma vzormi potlače za niečo viac ako dve eurá. Naplniť si ho môžete vareným vínom, ktoré má samozrejme požadovanú chuť aj hustotu, žiadne pančovačky. Vôňa škorice, to nie je iba vianočný punč, ale stánok s trdelníkom na každom kroku. Dni sú krátke a tma je už pomerne dosť skoro, čo v Budapešti využívajú pre znásobenie atmosféry sviatočným osvetlením. Dokopy takmer 900 svietiacich ozdobných predmetov a 28 km svetelných hadov sa ťahá po kandelábroch a živých stromoch. Všetko v podobe LED svietidiel, čím sa podarilo mestu znížiť príkon z pôvodných 240 kW na dnešných necelých 90 kW. Novinkou tejto sezóny sú na zákazku vyrobené 3D ozdoby, ktoré sú považované za niečo výnimočné aj v iných metropolách Európy. Tým, že trhy na jednej strane susedia s budovou v ktorej sídli aj známa cukráreň Gerbaud, ponúka sa fasáda tejto budovy ako premietacie plátno. Na tisíc metroch štvorcových sa denne o 17., 18., 19. a 20. hodine na tri minúty rozhýbe celá stavba pomocou virtuálnych animácií, ktorých autormi sú divácki víťazi súťaže Paint Up! I keď november lámal teplotné rekordy, v Budapešti sú pripravení na rodiny s deťmi aj počas chladnejšieho decembra. Uprostred Vörösmarty tér je zriadený detský kútik vo vykurovanom drevenom stánku, kde si deti zadarmo môžu skúšať pripraviť vlastné medovníky, alebo ozdoby na stromček z prírodných materiálov. Priamo na Vianočných trhoch si môžete vybrať zo šesť druhov sviatočných pohľadníc a niekoľkých druhov známok pripravených len na túto príležitosť a poslať ho známym. Stačí napísať pár riadkov a vhodiť pozdrav do mierne predimenzovanej poštovej schránky. V prípade, že ste na trhu kúpili darček a chcete ho poslať adresátovi poštou, na zaslania balíka dáva maďarská pošta na trhoch zľavu 10-20 percent. Po prechádzke v okolitých uličkách zisťujeme, že vianočné trhy sú vlastne roztrúsené aj inde po starom meste. V piatok 30. novembra otvárali vianočný trh s malým klziskom uprostred, niečo podobné ako na našom Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. V Budapešti ho nájdete rovno pred Bazilikou sv. Štefana. Tu je o niečo menej stánkov s ľudovým umením, tie sú zastúpené drobnou keramikou, plstenými výrobkami, ale aj ručne šitými taškami a kabelkami z hovädzej kože. Naopak stánkov s občerstvením je tu viac než dosť. Od trdelníkov, langošov až po výdatné porcie plnohodnotného jedla s bohatou prílohou. Vôňa vareného vínka sa tiahne celým námestím, naberajú ho z rozmerných smaltových, či štýlových keramických džbánov. Vianočné trhy by neboli vianočné bez obrovského zdobeného stromčeka a blikajúcich ozdôbok, ktoré nechýbajú ani tu. Vo večerných hodinách vás očarí laserové premietanie na Baziliku sv. Štefana. My sme mali možnosť vidieť produkciu s podmazom hudby a la Vanessa May, kedy sa bazilika zmenila na medovníkový dom, potom jej z okien vypadávali darčeky, padal na ňu virtuálny sneh... Tú atmosféru zachytiť a opisovať je zbytočné. Budapeštianske vianočné trhy treba zažiť. Zahraniční turisti to dobre vedia, Slovákov nevynímajúc. Najčastejšie sme počuli okolo seba angličtinu, španielčinu, nemčinu, češtinu a slovenčinu.

Budapeštianske vianočné trhy

15. decembra 2012 - (tasr)

Na budapeštianskom Vörösmartyho námestí sa konajú od 30. novembra do 23. decembra tradičné Budapeštianske vianočné trhy. Organizátori 14. ročníka trhov pripravili pre návštevníkov 122 predajných stánkov a tvorivých dielní. Čestným hosťom tohtoročných trhov je mesto Kalocsa, ktoré leží južne od hlavného mesta, známe svojou mletou červenou paprikou, ale aj obrusmi a porcelánom s charakteristickými farebnými kvetinovými motívmi. V programe podujatia sú bábkarské, folklórne, ale i džezové vystúpenia. V stánkoch ponúkajú ľudovoumelecké výrobky z prírodných materiálov, ktoré museli prejsť predtým hodnotením poroty zloženej z členov Združenia ľudovoumeleckých spolkov. Návštevníkov z celého Maďarska, ale aj z mnohých krajín sveta, čakajú v stánkoch tradičné špeciality maďarskej kuchyne.

V slovenských obchodoch sa predávajú české kapre

16. decembra 2012 - (tasr)

Väčšina kaprov, ktorých konzumujú slovenskí spotrebitelia počas vianočných sviatkov, pochádza z Českej republiky. Chov kaprov totiž na Slovensku nie je významný a tak ich musia obchodníci dovážať. „Minulý rok bolo až 90 percent dovezených živých kaprov v období Vianoc z Českej republiky,” informovala spoločnosť UniCredit Bank Slovakia. Podľa jej informácií vyprodukuje najviac kaprov na hlavu v rámci celej Európskej únie (EÚ) práve Česká republika. Pritom spolu s Poľskom a Maďarskom vychová Česko viac ako polovicu celkového množstva kaprov v EÚ. „Na Slovensku sa v roku 2009 vyprodukovalo len 28 kg živých kaprov na 1000 obyvateľov, čo je 0,2 percenta celkovej produkcie EÚ,” uviedla spoločnosť. V Česku bolo vlani vychovaných 1763 kg na 1000 obyvateľov a išlo o 21 percent celkovej produkcie EÚ. Druhým najväčším producentom kaprov v prepočte na obyvateľa je Maďarsko. Na celkovej produkcii únie sa tak najviac podieľa Poľsko a Česko, nasledované Maďarskom a Rumunskom.

Menšiny bude štát dotovať inak

16. decembra 2012 - (Daniela Balážová - Pravda)

Rozdeľovanie dotácií na podporu národnostných menšín sa má v budúcom roku upraviť podľa vlaňajšieho sčítania obyvateľstva. Znamená to, že menšiny, ktorých základňa vzrástla, by mali dostať viac peňazí. Zároveň sa však má zaviesť pozitívna diskriminácia, v rámci ktorej sa finančne posilnia slabšie menšiny. Práve táto novinka v kombinácii s oslabeným rozpočtom môže spôsobiť, že menšina, ktorá sa rozrástla, môže dostať menej, ako má dnes. S požiadavkou na zohľadnenie výsledkov sčítania vystúpili zástupcovia rusínskej menšiny. Rusíni zaznamenali po rómskej menšine najväčší nárast, naopak, najväčšia maďarská národnosť zaznamenala pokles. „Úrad splnomocnenca prijal pri návrhu proporcionálneho rozdelenia finančných prostriedkov dve zásady, a to, že návrh sa má opierať o výsledky sčítania ľudu v roku 2011 a je potrebné rešpektovať zásadu pozitívnej diskriminácie početne menších národnostných menšín na úkor početne väčších menšín,” uvádza sa v stanovisku splnomocnenca pre národnostné menšiny Lászlóa Nagya. Hoci grantová výzva už bola zverejnená, presné rozčlenenie peňazí podľa jednotlivých menšín má byť známe po schválení návrhu vedúcim Úradu vlády do konca decembra. Janko Lipinský, ktorý vo výbore zastupuje Rusínov, oceňuje, že zástupcovia menšín sa mohli k návrhu vyjadriť. „Bolo to prvý raz, čo sme mohli diskutovať o rozdelení financií podľa jednotlivých menšín,” hovorí. Upozorňuje však, že o nastavení pozitívnej diskriminácie treba ešte diskutovať. K rusínskej národnosti sa podľa výsledkov vlaňajšieho sčítania prihlásilo takmer o desaťtisíc ľudí viac ako pred desaťročím. Podľa Lipinského je za tým zrejme viac faktorov. Pokles pritom zaznamenala ukrajinská národnosť, niektorí sa prihlásili k Rusínom. Klesol tiež počet ľudí hlásiacich sa k českej, nemeckej a bulharskej národnosti. Najväčší úbytok zaznamenala najväčšia menšina - maďarská národnosť. Naopak, nárast zaznamenali aj moravská a poľská národnosť, viac ľudí sa prihlásilo i k ruskej, chorvátskej, srbskej a tiež k židovskej menšine. Tento rok bolo na dotácie na podporu kultúry menšín vyčlenených 4,5 milióna eur. Najviac financií bolo určených pre maďarskú menšinu - 2,47 milióna eur, najmenej pre srbskú - 20-tisíc eur. Dotácie boli rozdelené do piatich podprogramov - umelecké aktivity, umelecká tvorba, kultúrno-vzdelávacie aktivity, vydavateľská činnosť a kultúrne aktivity medzinárodného významu a multikultúrneho charakteru. Najviac peňazí bolo vyčlenených na rôzne druhy festivalov, najčastejšie maďarskej a rómskej menšiny, vydávanie periodickej i neperiodickej národnostnej tlače či na prevádzku a rozvoj internetových stránok. Podporu dostali detské tábory, konferencie, kultúrne večery, divadelné a folklórne súbory, menšie sumy boli vyčlenené aj na prípravu nových choreografií či krátkych dokumentárnych filmov. Najvyššiu podporu na jeden projekt vyše 30-tisíc eur získali projekty vydávania časopisu maďarských spisovateľov na Slovensku, mesačníka Karpatskonemeckého spolku na Slovensku, festival národnostných menšín košického Divadla Thália a webová stránka súkromnej spoločnosti z Dunajskej Stredy www.parameter.sk. Na budúci rok v rámci škrtov v štátnom rozpočte dá štát na podporu kultúry menšín o štvrť milióna eur menej - celkovo 4,25 milióna eur. Novinkou je tiež to, že každý žiadateľ môže podať len jednu žiadosť o dotáciu, a to na rôzne činnosti. Predtým na každú aktivitu robili iný projekt. Jedna organizácia môže dostať maximálne 200-tisíc eur. Lipinský tvrdí, že s maximálnou výškou podpory dvestotisíc eur na jednu organizáciu nemá problém. „Naše organizácie takú podporu nikdy nemali,” dodáva. Tento rok napríklad na podporu kultúry rusínskej menšiny bolo vyčlenených celkovo 230-tisíc eur, ktoré boli schválené na celkovo 112 projektov.

Počet ľudí, ktorí sa na Slovensku hlásia k národnostným menšinám - maďarská: 458 467 (8,5 %), rómska: 105 738 (2 %), rusínska: 33 482 (0,6 %), česká: 30 367 (0,6 %), ukrajinská: 7 430 (0,1 %), nemecká: 4 690 (0,1 %), moravská: 3 286 (0,1 %), poľská: 3 084 (0,1 %), ruská: 1 997 (0,0 %), bulharská: 1 051 (0,0 %), chorvátska: 1 022 (0,0 %), srbská: 698 (0,0 %), židovská: 631 (0,0 %), ostatné: 9 825 (0,2 %) - Štatistický úrad, sčítanie ľudí 2011

V novom dome Slovákov v Mlynkoch si prvýkrát pripomenuli advent

15. decembra 2012 - (tasr)

V novom Stredisku pilíšskych Slovákov v severomaďarskej obci Mlynky (Pilisszentkereszt) si dnes prvýkrát pripomenuli advent. Folklórne podujatie Večer slovenského adventu zorganizovalo Slovenské osvetové centrum Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) v Mlynkoch. V novom dome Slovákov sa pred polstovkou účastníkov predstavili so slávnostným programom folklórne súbory z Nitrianskeho regiónu - Spevácka skupina Lúč z Lužianok, Bádičanka z Bádic a folklórna skupina Jaročan z Jarku. Slovenský dom otvorili 2. októbra slovenský premiér Robert Fico a predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Poslaním spoločensko-kultúrneho strediska je činnosť zameraná na podporu národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v Maďarsku, ako aj na udržiavanie ich vzťahov.

Fotogaléria

Video: http://media.monogram.sk/media/file?ac=tasr-vps&;fid=20121215/20121115-211111-750088-hi.ogv

Exkurzia žiakov Spojenej školy s VJM Senec v historickej župe Novohrad

12. decembra 2012 - (Senčan)

Aj v tomto školskom roku 2012/2013 sa žiaci našej školy zúčastnili na exkurzii, ktorá mala za cieľ spoznať a navštíviť kultúrne pamiatky, ktoré sú prepojené s históriu našich národov. Navštívili sme hrady, zrúcaniny, múzeá a pamiatky, ktoré sa nachádzajú na oboch stranách štátnych hraníc Slovenska a Maďarska. Exkurzia trvala tri dni. Prvý deň sme navštívili zrúcaniny hradov v Šomoške a vo Fiľakove a pamätný dom Kálmána Mikszátha v Sklaboni. Druhý deň z nášho stanoviska, z obce Vinica, sme sa vybrali na hrad Modrý Kameň, kde sme si prezreli stále a dočasné expozície tohto hradu. Asi najväčším zážitkom pre našich žiakov bol strávený čas v Geoparku Ipolytarnóc na maďarskom brehu rieky Ipeľ. Tu sme sa preniesli v čase asi o 20 miliónov rokov dozadu a pomocou modernej počítačovej techniky sme mohli vidieť ako to vtedy vyzeralo na mieste našej exkurzie. Tretí deň bolo počasie smutné a upršané. Poslednou lokalitou našej exkurzie bol skanzen a rekonštruovaná zrúcanina hradu Hollókő. Aj tento hrad v historickej župe Novohrad, tvoril s ostatnými štyridsiatimi dôležitý obranný bod v protitureckých bojoch v 16. storočí. Môžeme konštatovať, že sa nám trojdňová exkurzia vydarila. Naši žiaci sa vôbec nenudili a okrem nevšedného zážitku z mimoriadnej školskej akcie, nadobudli aj nové vedomosti, ktoré mohli zužitkovať a uplatniť posledný večer, keď pre nich bola zorganizovaná vedomostná súťaž. Sme veľmi radi, že sa naši žiaci, aj vďaka úspešnému projektu, mohli zúčastniť na tejto výnimočnej školskej akcii.

Polícia predviedla na výsluch poslanca, ktorý spálil izraelskú vlajku

15. decembra 2012 - (tasr)

Maďarská polícia v piatok večer nakrátko zadržala poslanca Balázsa Lenhardta, ktorý na protisionistickom proteste spálil izraelskú vlajku. Informovala o tom agentúra AP. K spáleniu vlajky došlo počas demonštrácie pred sídlom maďarského ministerstva zahraničných vecí v Budapešti. Zišlo sa na nej asi 100 ľudí, ktorí okrem iného vykrikovali antisemitské heslá. Rezort maďarskej diplomacie vydal vyhlásenie, v ktorom zhromaždenie odsúdil. Lenhardta následne predviedli na policajný výsluch pre podozrenie z narušovania verejného poriadku. Balázs Lenhardt v novembri opustil parlamentnú frakciu ultrapravicového opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik. Svoj krok zdôvodnil tvrdením, že Jobbik od vstupu do parlamentu v roku 2010 stratil svoj pôvodný radikálny charakter. Strana následne rozhodla o Lenhardtovom vylúčení, odvtedy pôsobí ako nezávislý poslanec, uviedla agentúra AP.

Kapela Blur v auguste vystúpi na festivale Sziget

14. decembra 2012 - (sita)

Britská skupina Blur bude headlinerom maďarského festivalu Sziget, ktorý sa bude konať 5. až 12. augusta v Budapešti. Jeho organizátori o tom dnes informovali na oficiálnej webovej stránke podujatia sziget.hu. Pre kapelu to bude prvá účasť na festivale, ktorý sa v lete uskutoční už po dvadsiaty prvý raz. Permanentky na Sziget s kempovaním sa v súčasnosti predávajú po 199 eur, päťdňová vstupenka bez kempovania stojí 169 eur. Blur sa okrem Szigetu na budúci rok predstavia aj na festivaloch Primavera Sound v Barcelone a Porte, na Open'er Festivale v poľskej Gdyni, podujatí Rock Werchter v Belgicku, francúzskom festivale Les Eurockéennes de Belfort, na moskovskom Afisha Picnic Festivale a tiež na Oya Festivale v Nórsku. Je pravdepodobné, že na aktuálny zoznam pribudnú aj ďalšie podujatia. Blur vznikli v roku 1988, debutový album s názvom Leisure vydali o tri roky neskôr. Nasledovali nahrávky Modern Life Is Rubbish (1993), Parklife (1994), The Great Escape (1995), Blur (1997) a 13 (1999). Po vydaní posledného menovaného albumu však ohlásili prerušenie činnosti a odvtedy sa jednotliví členovia kapely venovali predovšetkým iným projektom. Blur pauzu niekoľkokrát prerušili, pričom v roku 2003 vydali svoj zatiaľ posledný album s názvom Think Tank. Medzi ich najväčšie hity patria skladby ako There's No Other Way, Girls & Boys, Parklife, Country House, Stereotypes, Song 2, Beetlebum alebo Coffee & TV. V júli 2009 odohrali dva koncerty v londýnskom Hyde Parku, z ktorých záznam vydali v tom istom roku. V roku 2010 zas uviedli na trh singel Fool's Day, ktorý vyšiel v náklade tisíc kusov počas Record Store Day, a tiež dokumentárny film No Distance Left to Run. Tento rok v júli skupina vydala box set s názvom 21 obsahujúci okrem iného aj 65 dovtedy nevydaných skladieb, viac ako 130 menej známych piesní, tri DVD a knižku s predtým nepublikovanými fotografiami. V auguste Blur vystúpili v Hyde parku na záver tohtoročných olympijských hier v Londýne. Frontman kapely Damon Albarn, známy aj z projektu Gorillaz, ešte v apríli pre denník The Guardian vyhlásil, že tento koncert bude zrejme ich posledným.

Martonyi: Vzťahy SR a Maďarska sa po zmene slovenskej vlády ďalej zlepšili

13. decembra 2012 - (tasr)

Maďarsko malo s predchádzajúcou slovenskou vládou dobré dvojstranné vzťahy, ktoré sa po nástupe Roberta Fica k moci ďalej zlepšili. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. Podľa tlačovej agentúry MTI šéf rezortu pred novinármi konštatoval, že dialóg medzi SR a Maďarskom pokračuje, pretože spoločné záujmy sú dôležitejšie než sporné záležitosti. Martonyi v hodnotení maďarskej diplomacie za uplynulý rok vyzdvihol vytváranie stredoeurópskej politiky, ktorá sa podľa jeho slov prekvapujúco dobre vydarila. Napriek niektorým hlasom sa nepotvrdilo zhoršenie vzťahov Maďarska so susednými krajinami, v ktorých došlo tento rok k zmene vlád. Nenaplnili sa ani obavy zo zhoršenia vzťahov Maďarska s Rumunskom, ktoré sa naopak stabilizovali. Záujmom Maďarska sú usporiadané vzťahy a pokračovanie spolupráce s Rumunskom, povedal Martonyi, podľa ktorého sa aj vzťahy so Srbskom vyvíjajú vyslovene dobre. Vyšehradská štvorka, ktorú tvoria Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Slovensko, je podľa Martonyiho silnejšia, účinnejšia a úspešnejšia než kedykoľvek predtým, pričom tieto krajiny o všetkých dôležitých otázkach vzájomne rokujú.

Rumunský prezident vymenoval do funkcie premiéra znovu Victora Pontu

17. decembra 2012 - (tasr)

Rumunský prezident Traian Basescu vymenoval dnes Victora Pontu za predsedu vlády. Ako pripomína agentúra Reuters, svojmu veľkému politickému súperovi tým zveril mandát na uzavretie novej dohody s Medzinárodným menovým fondom, ktorá by upokojila investorov. Oznámením o Pontovom znovuvymenovaní do premiérskej funkcie sa zrejme ukončia obavy o politickú stabilitu v Rumunsku, ale vzhľadom na ich osobné spory bude pre oboch politikov veľmi ťažké spolupracovať, preto sa nedá predvídať, ako dlho im partnerstvo vydrží, pripomína Reuters. EÚ kritizovala 40-ročného Pontu za zneužitie zákonov pri jeho pokuse o impeachment prezidenta Basesca. Spor medzi nimi zabrzdil proces harmonizácie rumunských právnych noriem s normami platnými v EÚ a negatívne ovplyvnil aj miestnu menu, keď dosiahla rekordné minimum. Keď sa Basescu po neplatnom referende vrátil do úradu, avizoval, že nikdy viac Pontu nevymenuje za premiéra. Preto sa aj objavili pochybnosti ohľadom Pontovej nominácie, keď jeho strana Sociálnoliberálna únia (USL) 9. decembra vyhrala parlamentné voľby. Ako však vysvetlila prezidentská kancelária, Ponta bol jediným kandidátom navrhovaným politickými stranami. Pontova USL získala podľa konečných výsledkov približne 58-percentnú podporu voličov. USL tak bude kontrolovať 273 kresiel v 413-člennej poslaneckej snemovni a 122 kresiel v 176-člennom Senáte. Opozičná stredopravá Aliancia Spravodlivé Rumunsko (ARD), blízka Pontovmi rivalovi prezidentovi Traianovi Basescovi, získala celkovo len 80 poslaneckých mandátov. Po voľbách sa očakávalo, že Ponta zrejme vytvorí alianciu s Demokratickým zväzom Maďarov v Rumunsku (UDMR), ktorá na základe konečných výsledkov obsadí 27 parlamentných kresiel.

Fico, Orbán, Ponta

12. decembra 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Niektorí o sebe tvrdia, že patria k pravici, iní, že patria k ľavici, občas na seba navzájom podľa potreby štekajú, inokedy sa bratríčkujú, na legitimizáciu svojej politiky používajú rôzne ideologické panely, jeden sa dokáže správať o niečo pragmatickejšie ako druhý, je to však všetko vedľajšie, v podstatných otázkach sa podobajú jeden druhému ako vajce vajcu. Postkomunistický stredovýchod Európy zažíva masívny nástup autoritárskych populistov, ktorí vyhrávajú voľby najmä odmietaním úspor a reforiem. Staronový rumunský premiér Vietor Ponta z nich zatiaľ zaznamenal najväčší volebný úspech, získal dokonca viac hlasov ako Viktor Orbán v roku 2010. Len vďaka zvláštnosti rumunského volebného systému nemá na rozdiel od maďarského kolegu sám ústavnú väčšinu. Jej získanie mu však nebude robiť problém, už sa mu ponúkajú koaliční partneri, a keby nie, v rumunskom parlamente pravidelne zo strany do strany migrujú celé skupiny poslancov. Ak už včas nevarovali jeho voličov, mali problémy dvoch mentálne blízkych súdruhov Fica a Orbána varovať aspoň informovanejšieho Pontu, akú pascu znamená vyhrať voľby klamstvom, že šetriť netreba. Mládež blokujúcu mosty v Pešti nenahnevalo len to, že bude platiť školné na vysokých školách, ale aj to, že Fidesz vyhral voľby odsudzovaním - podobných opatrení predchádzajúcich vlád a tvrdením, že zaňho nič podobné neprichádza do úvahy. Plus vykrúcaním sa, že to, čo robí, zavedením školného vôbec nie je. Aj Fico bude asi musieť znárodniť druhý dôchodkový pilier, aby mohol ďalší rok udržiavať ilúziu, že šetriť netreba, skončí však rovnako ako Orbán: čím neskôr s tým začne, tým to bude horšie.

Friends of Hungary - Presvedčiť Ameriku

13. decembra 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Pravidelnou témou špekulácií nezávislých maďarských médií je, či má premiér Viktor Orbán nejakých poradcov, ktorých by naozaj aj počúval. Zhruba po dvoch, troch rokoch sa vždy objaví niekto nový, o kom sa tvrdí, že má teraz práve on k Orbánovi naozaj blízko a má naňho veľký vplyv. Zaujímavé je, že v posledných troch, štyroch prípadoch ide vždy o odborníkov na marketing. Súvisí to pravdepodobne so silnejúcim presvedčením Orbána a jeho Fideszu, že nie je podstatné, čo v politike robíš, ale to, ako to vieš predať a vysvetliť. Všetko je len a len o komunikácii. V novembri sa toto presvedčenie prejavilo v 15 miliónoch dolároch, ktoré Orbánova vláda z rezervy rozpočtu venovala vlastnej nadácii Friends of Hungary. Tá má údajne pomáhať posilňovať národnú identitu krajanov a ich „väzbu národnej spolupatričnosti”. Skôr však i podľa mena pôjde o financovanie proorbánovskej loby v Spojených štátoch. Povesť Maďarska je vďaka jeho súčasnej vláde na Západe najhoršia od roku 1956. Orbánovci však riešenie nevidia v zmene politiky, ktorá za mizernú povesť môže, ale vo vypisovaní listov médiám kritizujúcim vládu, v najímaní reklamných agentúr a v nalievaní peňazí tým, čo sú ochotní sa strápňovať vysvetľovaním, že za zlú povesť vlády môžu jej neprajníci združení vo veľkom medzinárodnom sprisahaní.

Staronovým splnomocnencom pre rokovania o SVDGN je László Székely

13. decembra 2012 - (tasr)

Maďarskú delegáciu na dvojstranných rokovaniach so SR o dunajskom vodnom diele povedie László Székely, ktorého touto úlohou poveril premiér Viktor Orbán. Oznámila to dnes tlačová agentúra MTI. Székely, ktorý do 19. januára 2013 bude zastávať post ministerského splnomocnenca zodpovedného za vypracovanie nového občianskeho zákonníka, bol vládnym splnomocnencom už v rokoch 1998-2002. Na starosti mal vtedy koordináciu vládnych úloh súvisiacich s implementáciou rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v kauze Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Doterajší ministerský splnomocnenec pre rokovania Marcel Szabó prevezme funkciu zástupcu ombudsmana pre ochranu budúcich generácií. Szabó, ktorého Orbán poveril v apríli vedením maďarskej delegácie, vtedy vyhlásil, že maďarská vláda nezabudla na „záležitosť Gabčíkovo-Nagymaros” a aj naďalej sa bude snažiť o vypracovanie konštruktívneho riešenia, ktoré zohľadní prírodné aspekty a záujmy Maďarska. Za splnomocnenca vlády SR pre výstavbu a prevádzku SVDGN slovenská vláda vymenovala 24. októbra Ladislava Lazára. V rámci výstavby SVDGN slovenská strana svoju časť, ktorú podľa zmluvy s Maďarskom mala postaviť, dokončila. Maďarská strana však práce na diele ukončila, čo viedlo k sporu oboch štátov, ktorý sa ťahá už roky. Pred 15 rokmi vo veci rozhodol aj Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu. Na implementácii rozsudku sa však doteraz krajiny nedohodli.

Maďari chcú zdaniť účty v švajčiarskych bankách

14. decembra 2012 - (Jozef Tvardzík - sme.sk)

Maďarský premiér Viktor Orbán chce, aby sa do krajiny vrátila časť z nezdanených miliárd forintov, ktoré odliali bohatí Maďari do švajčiarskych bánk. So Švajčiarskom už dokončuje dohodu o daňovej spolupráci, píše maďarský denník Népszabadság. Orbán nechce docieliť, aby švajčiarske banky porušili bankové tajomstvo a zverejnili mená maďarských klientov. Plánuje však zdaňovať úroky za vklady na tajných účtoch a tieto dane presunúť do maďarského rozpočtu. Odhad je, že by tak mohol získať od 125 do 350 miliónov eur. Maďarská vláda sa inšpirovala dohodami, ktoré Švajčiari pripravili s Nemeckom, Rakúskom a Britániou. Maďari nespresnili, akou sadzbou by sa mohli zahraničné účty zdaniť, zrejme v rozmedzí od 15 do 41 percent. Nemecko sa so Švajčiarmi pôvodne dohodlo na jednorazovej dani od 21 do 41 percent z hodnoty aktív držaných v švajčiarskych bankách. Dohodu však v stredu pochoval parlament. Už v novembri ju zmietla zo stola horná komora parlamentu Bundesrat, kde majú väčšinu opoziční sociálni demokrati a zelení. Dôvodom boli obavy, že bude odhalená identita klientov. „Každý rok bez dohody znamená, že významná časť daňových povinností sa stane premlčaná,“ uviedlo pre denník The Financial Times švajčiarske ministerstvo financií. V švajčiarskych bankách sa ukrýva asi 200 miliárd eur z Nemecka. Ak dôjde k dohode a hlasovaniu v Maďarsku, jej schválenie bude len formalita, pretože ústavnú väčšinu má Orbánova strana Fidesz. Orbán si uvedomuje, že len vlani uniklo do švajčiarskeho bankového raja asi 700 až 950 miliónov nezdanených eur. „Orbán zmenil taktiku boja. Kedysi sa vyhrážal trestnými činmi za daňové úniky, pred dvoma rokmi prišli amnestie, ktoré mali presvedčiť vlastníkov účtov, aby peniaze previedli späť. Teraz ide na to diplomatickou cestou,“ povedal pre SME maďarský ekonóm Kálmán Dezséri. Nový postup boja je nevyhnutný. Portál E15.cz upozornil, že amnestie Orbán už neplánuje na budúci rok predĺžiť. Dva roky fungovali na princípe legalizácie utajených účtov. Ak sa vlastník účtu v daňovom raji rozhodol previesť kapitál do domovskej krajiny, vláda mu dala sľub, že nebude trestne stíhaný z daňových únikov. Zaplatí len desaťpercentnú daň. Vláda mu tak odpustila pôvodnú sadzbu 16 percent zo zisku a 27 percent na odvodoch. Maďarskej vláde tento krok nevyšiel a získala amnestiami len 13 miliónov eur. Tax Justice Network, ktorá bojuje proti daňovým rajom, zaradila Maďarsko po Rusku na druhé miesto v objeme peňazí v daňových rajoch. Od roku 1993 až 2010 ovládali bohatí Maďari z off-shore centier aktíva za 242 miliárd dolárov. V prípade Slovenska analýza hovorila o sume 32,8 miliardy dolárov. Maďari v lete označili sumy za prehnané. Symbolom Orbánovho boja proti daňovým rajom sa stal guvernér centrálnej banky András Simor, ktorý v roku 2009 previedol tri milióny eur na svoju firmu na Cypre. Orbán ho po silnej medializácii prinútil, aby firmu Trevisol predal. Ak argumentuje návrhmi proti daňovým rajom, prípad guvernéra sa mu vždy hodí do kontextu.

Chorvátsko: Súd v Záhrebe prijal už piatu žalobu na Sanadera

13. decembra 2012 - (tasr)

Celkove už piatu žalobu protikorupčnej chorvátskej prokuratúry na niekdajšieho premiéra Iva Sanadera prijal dnes súd v Záhrebe, informovala agentúra APA. Tentoraz ide o tzv. kauzu Planinska, čo je názov záhrebskej ulice, na ktorej sa nachádza budova ministerstva poľnohospodárstva. Jej lízingom za nevýhodnú cenu mal Sanader spôsobiť štátu škodu vo výške 26,4 milióna kún. Dom, ktorý patril niekdajšiemu poslancovi HDZ Stjepanovi Fioličovi, predali Hypo Leasingu - dcérskej spoločnosti rakúskej banky Hypo Alpe-Adria, od ktorej ho na lízing získal minister regionálneho rozvoja, lesníctva a vodného hospodárstva Petar Čobankovič (HDZ) za dvojnásobnú sumu takmer 80 miliónov kún. Niekdajší majiteľ objektu, ktorý mal podľa vlastných slov zaniesť Sanaderovi po transakcii 17 miliónov kún, ako aj niekdajší minister, sa k nezákonnej činnosti priznali. Medzi obvinenými je aj súdny znalec, o ktorého posudok sa opierala cena objektu. Obhajoba akúkoľvek Sanaderovu vinu vo veci popiera. Iba 20. novembra odsúdili chorvátskeho expremiéra Iva Sanadera na desať rokov väzenia za prijatie úplatkov od dvoch zahraničných spoločností. Malo ísť o nelegálnu províziu od rakúskej banky Hypo Alpe-Adria za dohodnutie pôžičky a úplatku vo výške desať miliónov eur od maďarskej ropnej spoločnosti MOL za nevýhodnú privatizáciu bývalej chorvátskej štátnej ropnej spoločnosti INA.

Zjednodušený prístup k získaniu trvalého pobytu
„Za štvrť milióna ste vítaní“ - vábia Maďari

14. decembra 2012 - (ik - Pravda)

Maďarsko chce byť európskym predmostím pre ázijských podnikateľov. Ponúklo im zjednodušený prístup k získaniu trvalého pobytu. Stačí, aby si kúpili štátne dlhopisy za štvrť milióna eur a môžu sa bez problémov usadiť. V Maďarsku, čiže v Európskej únii. Štatút investorského pobytu zriadil parlament tento týždeň na návrh poslancov z vládneho Fideszu. Predkladatelia novely zákona ani netajili, že je to udička predovšetkým pre bohatých Číňanov. „Obchodné delegácie, ktoré u nás boli, sa sťažovali na byrokratické prekážky pri získavaní maďarských víz a na ťažkosti pri opätovných vstupoch do krajiny,” citovala Antala Rogána, šéfa parlamentnej frakcie vládnej strany i poslaneckej skupiny maďarsko-čínskeho priateľstva, agentúra MTI. Zjednodušené povoľovanie trvalého pobytu žiadateľom z „tretích krajín”, čiže mimoúniových, je v súlade s kurzom premiéra Viktora Orbána. Ten od príchodu k moci presadzuje politiku otvárania sa Maďarska Ázii. „Plavíme sa pod západnou vlajkou, ale vo svetovej ekonomike fúkajú východné vetry,” zdôvodnil nedávno záujem o mimoeurópskych hospodárskych partnerov, najmä Číňanov, Kórejčanov, Japoncov a Arabov. Pôvodný návrh rátal nielen s trvalým pobytom, ale dokonca aj s udelením maďarského občianstva pre cudzincov, ktorí si kúpia štátne dlhopisy za dvestopäťdesiattisíc eur. Tento zámer však v únii vyvolal silný odpor. „Je to šokujúce porušenie pravidiel členstva v EÚ zo strany maďarskej vlády,” reagovala napríklad britská konzervatívna poslankyňa Priti Patelová. „Takáto politika môže spôsobiť únii vážne problémy v oblasti imigračnej, sociálnej aj hospodárskej politiky,” citoval ju denník Daily Mail. Hoci povolenie na pobyt je pre mimoeurópskych podnikateľov menej lákavé ako občianstvo, aj ono má svoje veľké výhody pri prenikaní do EÚ, veď umožňuje voľný pohyb v celom Schengene. Zmiernená konečná verzia zákona by podľa Budapešti už nemala európskych partnerov znepokojovať. „Nejde o precedens,” tvrdí Rogán. „Aj viaceré iné krajiny, napríklad Švajčiarsko, niekoľko členov EÚ i Spojené štáty, ponúkajú zjednodušený pobyt investorom,” povedal pre Gazdasági Rádió. Kritici nového zákona však namietajú, že Maďarsko „sa predáva” veľmi lacno. „Na Cypre, ktorý je oveľa menší ako Maďarsko, musí záujemca investovať až desať miliónov eur, aby získal prístup do ekonomického krvného obehu Európskej únie,” pripomína denník Népszabadság. Opoziční socialisti zase vláde vyčítajú, že zoči-voči katastrofálnej zadlženosti krajiny sa zaoberá podružnými projektmi namiesto toho, aby sa sústredila na oživenie viaznucich vyjednávaní s Medzinárodným menovým fondom, bez dohody s ktorým sa dlhová služba krajiny neúnosne predražuje.

Eduardom Kukan: Dvojaké občianstvo je normálne

Kukan: A kettős állampolgárság normális

„Podľa mňa slovenský právny poriadok v súlade so štandardom EÚ poskytuje široké práva našim maďarským spoluobčanom. Čo môže predstavovať problém a kvôli čomu sa mnohí sťažujú, to je skôr uplatňovania práva. Značným problémom je napríklad štátne občianstvo. Považujem za neprijateľné, že kvôli prijatiu maďarského občianstva slovenskí Maďari stratili svoje slovenské občianstvo. Podľa mňa dvojaké občianstvo by v dnešnom svete malo byť úplne normálne. Vyriešenie tejto otázky je dôležité už len preto, lebo sa veľa sťažujú ľudia kvôli tomu, že slovensko-maďarské vzťahy sú zlé, pritom v skutočnosti je veľa spoločných bodov a v mnohých oblastiach je spolupráca vynikajúca. Samo osebe nie je problém, ak sa medzi štátmi objavia sporné otázky, konflikty. Podstatné je, aby sme problémy riešili európskym spôsobom.“

ŠÚ SR: Najviac zahraničných turistov ubytovaných v BBSK bolo z Česka a Maďarska

14. decembra 2012 - (tasr)

Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR poskytovalo ku koncu júna 2012 ubytovacie služby 526 ubytovacích zariadení so sídlom v Banskobystrickom kraji. K dispozícii bolo 7793 izieb s 20.491 lôžkami. Počas polroka 2012 zariadenia cestovného ruchu ubytovali 190.839 návštevníkov, z toho 19,8 % bolo zahraničných. Uvádza sa to na stránke pracoviska ŠÚ SR Banská Bystrica. Podľa krajiny trvalého pobytu najviac cudzincov tvorili občania Českej republiky (7,1 % z celkového počtu návštevníkov) a Maďarska (2,6 %). Návštevníci z Nemecka mali 1,7-% zastúpenie, z Poľska 1,3-%, Rakúska 0,9-% a z Južnej Kórey 0,5-%. Rovnaké (0,4-%) zastúpenie v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu mali návštevníci z Belgicka, Slovinska, Talianska, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Rumunska a Ruska. Priemerný počet prenocovaní na jedného návštevníka dosiahol 3,2 noci, pričom zahraniční návštevníci prenocovali 2,9 noci a domáci 3,3 noci. Z hľadiska štruktúry zariadení bolo 442 hromadných ubytovacích zariadení a 84 prevádzkovateľov poskytovalo ubytovanie v súkromí. Podľa kategorizácie z hromadných ubytovacích zariadení bolo 177 hotelov a penziónov, 198 zariadení ostatného hromadného ubytovania, 59 turistických ubytovní a 6 chatových osád. Čisté využitie lôžkovej kapacity ubytovacích zariadení v kraji vypočítané z počtu stálych lôžok dosiahlo 23,4 %. Podľa kategórie zariadení najviac bolo využité ostatné hromadné ubytovanie (26,1 %). Nasledovali hotely a penzióny (25,6 %). Ubytovanie v súkromí bolo využité na 6,3 %. Na celkovom počte ubytovacích zariadení v SR sa zariadenia v kraji podieľali 14,4 % a počet návštevníkov, ktorých ubytovali, tvoril 11,2 % z celkového počtu návštevníkov v SR. Čisté využitie lôžkovej kapacity v Banskobystrickom kraji bolo v 1. polroku 2012 o 2,8 percentuálneho bodu vyššie ako je priemer za SR (20,6 %). Z územného hľadiska najvyšší počet ubytovacích zariadení bol v okrese Banská Bystrica, ktorý sa na úhrne za kraj podieľal 22,2 %. V okrese Brezno sa nachádza 20,9 % z počtu zariadení v kraji a v okrese Žiar nad Hronom 9,9 %. Zariadenia v okrese Banská Bystrica ubytovali 20,9 % návštevníkov kraja, v okrese Zvolen 18 %, v okrese Brezno 17,1 %, v okrese Krupina 12 % a v okrese Žiar nad Hronom 11,8 %. Najvyššie čisté využitie lôžkovej kapacity bolo v okrese Krupina 43,7 %. Nasledovali okresy Zvolen (36,6 %), Revúca (27,7 %), Rimavská Sobota (27,3 %) a Žiar nad Hronom (23,4 %). Najmenej využité zariadenia boli v okrese Veľký Krtíš (na 6,4 %).

Colnice do Maďarska sa zmenili na byty či reštauráciu. Milhosť stále chátra

Šahy predali budovu za desaťtisíce eur. Salka vybudovala neštandardné byty.

16. decembra 2012 - (tasr)

Po pripojení Slovenska k schengenskému priestoru zostalo na juhu Nitrianskeho kraja viacero colníc, pre ktoré štát už nemal ďalšie využitie. To museli nájsť obce, ktoré získali objekty do vlastníctva bezodplatným prevodom. Šlo o menšie budovy cudzineckej polície i rozsiahle komplexy, ktoré boli často v zlom technickom stave. Colnicu získalo do svojho majetku pred časom aj mesto Šahy. Podľa primátora Jána Lőwyho sa o ňu mesto staralo takmer tri roky. „Nemalé peniaze nás stálo napríklad už len jej stráženie. Mesto pre tento priestor nemalo žiadne využitie, preto sme sa rozhodli colnicu predať,” uviedol primátor. Mesto vypísalo obchodnú verejnú súťaž ešte v roku 2010. Budovu colnice v nej ponúkalo za 228 803 eur. „Nakoniec sa nám ju podarilo predať súkromníkovi. Teraz sa tam nachádza reštaurácia,” povedal Lőwy. Pred približne piatimi rokmi získala bývalú colnicu aj obec Salka v okrese Nové Zámky. V tom čase mal komplex budov zostatkovú hodnotu šesť miliónov eur. „Nám sa ho podarilo získať za symbolickú cenu. Išlo o veľkú budovu, nádvorie, vedľajšie stavby a garáže. Obec rozhodla, že sa tu postaví 14 atypických bytov, budovy majú masívne steny s hrúbkou 60 až 80 centimetrov, dokonca aj so strieľňami vo fasáde,” povedal starosta Salky Ján Józsa. Obec vybudovala byty z úveru, ktorý spláca z nájomného. „Tá investícia bola pred piatimi rokmi okolo 8,5 milióna slovenských korún. Úver budeme splácať ešte štyri roky,” uviedol starosta. Bývalú budovu cudzineckej polície získala do svojho majetku aj obec Veľké Kosihy v okrese Komárno. Dnes slúži hlavne mládeži. „Šlo v podstate o rodinný dom, ktorý sme opravili zhruba za jeden milión korún. Spravila sa strecha, kúrenie a celý objekt sa zrenovoval. Dnes slúži ako verejná telocvičňa pre mladých,” povedal starosta Veľkých Kosíh Lajos Csóka. Smutný osud chátrania sprevádza už päť rokov rozsiahlu budovu colnice na hraničnom priechode Milhosť - Tornyosnémeti neďaleko Košíc. Vlani objekt za 108 000 eur odkúpila košická firma VSŽ, dosiaľ však k jeho rekonštrukcii nedošlo. Podľa kúpnej zmluvy má budova slúžiť na podnikanie ako centrum služieb pre obyvateľstvo, mohli by v nej byť obchody, reštaurácia či ubytovacie zariadenie. Spoločnosť VSŽ nečinnosť pri obnove zdôvodňuje zmenou napojenia rýchlostnej cesty R4 na cestu I/68 na konci úseku. „V súčasnosti prebieha územné a stavebné konanie. Po skončení tohto konania pristúpime k oploteniu a začatiu opráv budovy,” uviedla členka predstavenstva VSŽ Monika Oswaldy. Spustnutý objekt pôsobí nevábne, sťažujú si naň obyvatelia obce Milhosť i mnohí vodiči prechádzajúci cez bočné jazdné pruhy. Priechod pre autá v strednej časti objektu je provizórne uzavretý. Vidno však, že zopár nákladných áut nerešpektovalo dopravné značenie a korbou narazili do stropu, pričom zničili vonkajšie obloženie, k zemi z poškodených miest visia káble. Viaceré presklené dvere bývalých boxov colnej a pasovej kontroly sú rozbité, na ceste chýbajú niektoré kovové poklopy, čo najmä za tmy, keďže nefunguje osvetlenie, je nebezpečné pre peších či cyklistov.

Negatíva i pozitíva schengenskej hranice. Na východe mŕtvo, na juhu zasa čulo až príliš

15. decembra 2012 - (tasr)

Otvorenie hraníc má svoje pozitíva, ale i negatíva

Skutočnosť, že bez strachu môžeme voľne prekročiť hranice Slovenskej republiky a Maďarska bez toho, aby sme museli prejsť hraničnou kontrolou, prináša veľmi dobrý pocit. Konštatoval to v rozhovore pre TASR starosta pohraničnej obce Medveďov v Dunajskostredskom okrese Ladislav Morva. Napriek tomu, že išlo o dve socialistické krajiny, colné kontroly boli podľa jeho slov veľmi často ponižujúce. “Všetko má svoje pozitíva a negatíva. Po otvorení hraníc našu obec zaskočila doprava. Je to súčasť schengenského priestoru, ale kamiónová aj osobná doprava zaťažuje našu dedinu, našich občanov,” posťažoval sa starosta s tým, že niekoľkokrát žiadal Dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede, aby príslušnými dopravnými značkami ochránili majetok a bezpečnosť obyvateľov obce. “Žiaľ, zákazy vodiči nerešpektujú, naďalej prechádzajú cez našu obec, možno aj preto, že policajti dodržanie dopravného značenia v našej obci kontrolujú len sporadicky,” objasnil Morva a pripomenul, že vypracovanie a realizácia projektu stála obec nemalé finančné prostriedky.

Budovy colnice sú v absolútne dezolátnom stave

Na hraničnom priechode Medveďov - Vámosszabadi chátrajú do dnešného dňa opustené budovy colnice. Dokonca v absolútnom dezolátnom stave je aj stará budova, ktorú pred niekoľkými desaťročiami nahradila nová, spoločná maďarsko-slovenská colnica. “Na hraniciach sa nenachádza ani jeden objekt, ktorý by patril našej obci. Všetky sú na maďarskej strane,” povedal starosta. Obec Vámosszabadi doteraz nenašla možnosť, ako využiť opustené priestory.

V Maďarsku lepší sortiment

„Schengen má tú výhodu, že Medveďovčanom sa kvôli vzdialenosti viac oplatí chodiť do Győru ako do Bratislavy. Győr je susedné mesto a cesta do hlavného mesta SR meria viac ako 60 km,” konštatovala predavačka potravín v Medveďove Erika Víghová. Dodala, že v súčasnosti sa ani obyvateľom Maďarska neoplatí nakupovať u nás. Skôr z Medveďova chodia občania do Maďarska, pretože je tam väčší sortiment. Pred obchodnými reťazcami parkujú v Győri autá najčastejšie z Bratislavy, Galanty a Šale. “Osobne radšej nakupujem u nás, naše produkty sú kvalitné, ale stane sa, že prejdem aj do susedného štátu. Potraviny nakupovať v Maďarsku sa už vôbec neoplatí, čo je pre nás zaujímavé, to je športové oblečenie pre deti. Kurz maďarského forintu teraz nie je na takej úrovni, aby sa vyplatilo chodiť na nákupy,” doplnila. Podľa starostu Gabčíkova Ivána Fenesa za posledných päť rokov obyvatelia už zabudli na colníkov a tzv. pasovákov. “Schengen je veľmi dobrá vec pre náš región, pre Žitnoostrovčanov, lebo nemajú jazykové problémy. V obidvoch štátoch sa cítime ako doma,” zdôraznil. Ako uviedol, schengenský priestor je pre občanov maďarskej národnosti zaujímavejší, ako pre iných občanov SR. “V Maďarsku bývajú naši príbuzní, máme tam priateľov. Ľudia tam chodia aj za prácou. Mládež študuje v Maďarsku, okrem vysokoškolákov, stredoškolákov už aj žiaci základných škôl. Voľný prechod cez hranice dáva viac možnosti,” podčiarkol s tým, že ak Gabčíkovčan ide do Győru, je to, akoby išiel do krajského mesta. “Je to náš prirodzený región,” poznamenal a dodal, že pre občana maďarskej menšiny v SR návšteva Győrskeho divadla znamená kultúrny zážitok. Navzájom sa stretávajú rôzne kultúrne zložky obidvoch štátov. “Rozvoj turizmu určite zabezpečí aj kompa, ktorá začne premávať v budúcom roku v starom koryte Dunaja medzi Gabčíkovom a Dunaremete,” uzavrel.

Na východe situácia o poznanie horšia

Obyvatelia obce Vyšné Nemecké, kde sa nachádza najväčší cestný hraničný priechod na slovensko-ukrajinskom pohraničí, cestujú za nákupmi na Ukrajinu paradoxne len sporadicky. Odrádzajú ich dlhé čakacie lehoty na priechode, ako aj to, že je už niekoľko rokov neprístupný pre peších turistov. “Mnohí ľudia si myslia, že máme Ukrajinu takpovediac pod nosom, takže tam chodíme dennodenne na nákupy. Opak je však pravdou, veľmi málo domácich cestuje za nákupmi k našim východným susedom, skôr to platí pre obyvateľov z okresov Vranov nad Topľou, Michalovce či Trebišov,” povedal pre TASR starosta Vyšného Nemeckého Jozef Danko. Ako ďalej uviedol, za nezáujmom o cestovanie cez hraničný priechod stojí práve spomínané čakanie na hranici. “Viem to aj podľa seba, keď je na colnici povedzme 30 áut a ja mám čakať v rade štyri hodiny, tak tam radšej nejdem,” poznamenal starosta. Menší záujem o cestovanie ľudí z pohraničných oblastí na Ukrajinu súvisí podľa Danka aj s tým, že hraničný priechod Vyšné Nemecké je už niekoľko rokov neprístupný pre peších. V minulosti ním veľa ľudí prechádzalo iba s pasom v ruke a nakupovalo v blízkych obchodoch na Ukrajine. Možnosť pešieho priechodu umožňujú v súčasnosti iba hraničné priechody Ubľa a Veľké Slemence. Oba sú však od Vyšného Nemeckého vzdialené takmer 40 kilometrov.

Namiesto na Ukrajinu chodí na nákupy radšej do vzdialenejšieho Poľska

“Na Ukrajine som nebola nakupovať už hádam rok. Je pravda, že je to hlavne preto, že nemám auto, aj preto chodím často nakupovať do Poľska. Naposledy som tam bola autobusom pred dušičkami kupovať vence,” ozrejmila pre TASR 65-ročná Mária z Vyšného Nemeckého. “Pred vstupom do Schengenu k nám chodili častejšie aj Ukrajinci predávať tovar, zvykli si u nás následne za zarobené peniaze nakupovať, keďže v ich krajine im mnohé veci chýbali. V dôsledku sprísnených podmienok prechodu na hranici k nám už nechodia, čo sa podpísalo pod to, že z troch obchodov v obci už funguje iba jeden,” dodal starosta.

Ukrajinci sa nesťažujú. Slováci chodia na tabak, alkohol i benzín

Nezáujem o nákupy vo Vyšnom Nemeckom však zrejme súvisí aj s tým, že motoristi prichádzajúci z alebo cestujúci na Ukrajinu, prechádzajú spomínanou dedinou len zriedka. Hraničný priechod totiž opúšťajú alebo prichádzajú naň hlavne po cestnom obchvate, ktorý je vybudovaný v susedstve obce. Pohraničné oblasti Ukrajiny sú ročne aj napriek postupne klesajúcemu záujmu o cestovnú turistiku naďalej obľúbeným cieľom tisícok Slovákov. “Nakupujú tam často cukrovinky, niektoré druhy potravín, oblečenie či kozmetiku. Stále vyhľadávanými komoditami sú zároveň, v porovnaní s cenami v SR, lacné tabakové výrobky, alkoholické nápoje, víno a pohonné hmoty,” informoval TASR Vojtech Jakab s Finančného riaditeľstva SR.

Maďarskí študenti opäť protestujú v Budapešti

17. decembra 2012 - (tasr)

Tisíce ľudí 17. decembra demonštrovali pred budovou rezortu školstva v Budapešti na Szalayho ulici v prvom rade proti reforme vysokého školstva. Účastníkmi protestného zhromaždenia boli najmä študenti. Okolie neďalekého parlamentu zabezpečoval kordón policajtov. Demonštráciu zorganizovalo občianske združenie Humán Platform, ktoré založili nedávno na ochranu nezávislých divadiel, neskôr sa k tejto iniciatíve pridali ďalšie skupiny, ktoré patria pod pôsobnosť maďarského ministerstva pre ľudské zdroje. Na podujatí vystúpili s prejavmi aj zástupcovia Združenia nezávislých umelcov a Združenia maďarských lekárov. Podľa nich demonštrácia je nutná, pretože „poskytovanie základných občianskych služieb v decembri 2012 sa dostalo do krízovej situácie”. Súčasne s demonštráciou na uliciach Budapešti pokračoval aj protest stredoškolákov a na tento týždeň avizovali aj ďalšie zhromaždenia v hlavnom meste i na vidieku.

Po rokovaní parlamentných frakcií vládnych strán Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) predseda frakcie Fideszu Antal Rogán 17. decembra vyhlásil, že vláda vypočula, pochopila a rozptýlila obavy študentov, ktoré sa zakladali na tom, že sa domnievali, že na budúci rok budú musieť platiť za štúdium na vysokej škole. Rogán informoval, že premiér a predseda Fideszu Viktor Orbán oboznámil kluby poslancov s princípmi vládneho rozhodnutia týkajúceho sa fungovania vysokého školstva na budúci rok. Kabinet podľa slov Rogána pripravuje systém, v ktorom v roku 2013 nebude musieť platiť za štúdiá na vysokej škole ten, kto dosiahne požadovaný počet bodov pre danú katedru. Štátnu podporu štúdia bude musieť študent vrátiť iba v prípade, ak neukončí školu, alebo sa nezamestná v Maďarsku.

Orbán vie vysokému školstvu iba škodiť, tvrdia študenti

HÖOK: Rozhodnutia ako tie Orbánove sa prijímajú iba v diktatúrach.

Daniel Fuhl: Univerzity nebudú môcť normálne fungovať, stratia autonómiu.

17. decembra 2012 - (tasr)

Po víkendových vyjadreniach premiéra Viktora Orbána a predstaviteľov jeho vlády k reforme vysokého školstva možno konštatovať, že Orbánova vláda dokáže vysokému školstvu iba škodiť. Uviedla to Celoštátna konferencia študentských samospráv (HÖOK). V reakcii na minulotýždňové protesty študentov univerzít v Maďarsku zrazu Orbán vyhlásil, že treba zrušiť systém limitujúci počet študentov, ktorí môžu absolvovať vzdelávanie bez poplatkov. Podľa HÖOK zrušenie rámca štátom podporovaného štúdia nevyrieši problém školského systému. „Takéto závažné rozhodnutia sa prijímajú iba v diktatúrach,” píše sa v dokumente HÖOK.

Chcú návrat do roku 2011

Študenti požadujú návrat k systému, ktorý fungoval v roku 2011 a aby sa reformy začali až v nadchádzajúcom školskom roku po otvorenej konzultácii so samosprávami študentov. „Najväčší problém napríklad pre stredoškolákov je to, že oveľa menej štátne podporovaných miest bude na univerzitách, čo znamená, že od roku 2013 bude tak asi okolo 10.000 miest a napríklad na ekonomickej fakulte, alebo na právnickej vôbec nebudú štátom podporované miesta,” povedal jeden z účastníkov budapeštianskych protestov Daniel Fuhl. „Najväčší problém, ktorý už je na univerzite, pre mňa je, že tak málo peňazí niektoré univerzity dostávajú, že normálne fungovať nebudú môcť a tú maličkú autonómiu, čo ešte majú univerzity, to už tiež stratíme podľa toho nového zákona,” vykreslil situáciu Fuhl, ktorý na budapeštianskej Univerzite Loránda Eötvösa študuje estetiku a češtinu.

Nemajú jasnú koncepciu?

Orbán vo videoposolstve na spoločenskej sieti Facebook v sobotu vyhlásil, že pre všetkých, ktorí splnia súčasné podmienky pre vysokoškolské štúdium a sú rozhodnutí učiť sa a pracovať v Maďarsku, musí byť bez akéhokoľvek zadlženia krajiny aj naďalej k dispozícii bezplatné univerzitné a vysokoškolské vzdelávanie. Podľa opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Orbánova vláda nemá jasnú koncepciu školstva, improvizuje a zahráva sa s budúcnosťou teraz končiacich 100.000 študentov stredných škôl. Kabinet 5. decembra rozhodol, že namiesto tohtoročných 31.000 študentov bude môcť bez úhrady študovať na vysokých školách v budúcom roku už iba 10.500. V roku 2010 bolo na vysokých školách pre študentov 53.500 štátom platených miest.

Pridali sa aj stredné školy

Proti reforme vysokého školstva, proti zavádzaniu poplatkov za štúdium a proti radikálnemu zníženiu bezplatných miest demonštrovali minulý týždeň v Budapešti a ďalších maďarských mestách tisícky študentov. Počas uplynulého víkendu sa k protestom vysokoškolákov pridali už aj študenti stredných škôl. Desiatky stredoškolákov v Budapešti pochodovali v sobotu od Národného múzea až k Námestiu hrdinov, kde si zopakovali už známe požiadavky a dohodli sa na opätovnom protestnom zhromaždení, ktoré pripravujú na pondelok. Požiadavky HÖOK-u dnes podporili vyhlásením aj študenti ôsmich univerzít a vysokých škôl zahraničných Maďarov, ktorí označili za zarážajúce plány maďarskej vlády týkajúce sa radikálneho znižovania počtu študentov, ktorí môžu študovať bezplatne, významné odčerpávanie finančných zdrojov zo školstva a obmedzovania autonómie univerzít.

Video - Hungarian Students Protest State Scholarship Cuts:

http://youtu.be/qFYu8kCNYRI

ŠRVŠ: Slovenskí vysokoškoláci vyjadrujú podporu maďarským kolegom

17. decembra 2012 - (tasr)

Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) zdieľa postoj maďarských študentov, ktorí bojujú proti 1200-eurovému školnému. „ŠRVŠ verí, že zavedenie školného na vysokých školách nie je vhodným riešením budúcnosti žiadnej krajiny. Vlády by mali predovšetkým vytvárať pôdu na zlepšenie podmienok a možností pre svojich študentov a absolventov,” uviedla Barbora Dupáková, tajomníčka rady pre vzťahy s verejnosťou. Študentská rada preto vyjadruje plnú podporu svojim kolegom z maďarskej študentskej únie HÖOK (Hallgatói Önkormányzatok Országos Konferenciája) v ich boji proti pripravovaným zmenám. Od budúceho roku sa v Maďarsku zavádzajú platby za štúdium na vysokej škole a systém študentských pôžičiek pre schválenú reformu univerzitného školstva. Podľa ŠRVŠ má ísť oficiálne o výrazné zníženie počtu vysokoškolských študentov. „Kým v roku 2012 mohlo v Maďarsku bezplatne študovať približne 38.000 študentov, v roku 2013 by o túto možnosť malo prísť až 27.500 študentov,” uviedla Dupáková. Podľa ŠRVŠ zavedenie školného na viacerých vysokých školách, ktoré radikálne zníži počet študentov študujúcich bezplatne, však nezaručí vyššiu odbornosť ani kvalitu absolventov. Rada sa domnieva, že táto reforma skôr vylúči sociálne slabších zo vzdelávacieho procesu. „Na jednej strane chce maďarská vláda zamedziť tzv. odlivu mozgov záväzkom študentov pracovať po skončení školy niekoľko rokov v Maďarsku, ak chcú študenti dostávať štátnu podporu. No na strane druhej zavedenie školného na 1200 eur za jeden semester s najväčšou pravdepodobnosťou donúti ešte viac maďarských študentov odchádzať za vzdelaním a prácou do zahraničia,” myslí si študentská rada.

V. Orbán: Vzdelávanie na vysokých školách a univerzitách musí byť bezplatné

15. decembra 2012 - (tasr)

Pre všetkých, ktorí splnia súčasné podmienky pre vysokoškolské štúdium a sú rozhodnutí učiť sa a pracovať v Maďarsku, musí byť bez akéhokoľvek zadlženia krajiny aj naďalej k dispozícii bezplatné univerzitné a vysokoškolské vzdelávanie. Po dnešnom stretnutí s predstaviteľmi študentov to vo videoposolstve zverejnenom na jednej zo sociálnych sietí vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán. Podľa jeho názoru je to možné. Zodpovedný minister pripraví predmetný návrh na zasadanie vládneho kabinetu v stredu 19. decembra. Viktor Orbán súčasne podľa agentúry MTI poznamenal, že treba zrušiť systém limitujúci počet študentov, ktorí môžu absolvovať vzdelávanie bez poplatkov. Proti reforme vysokého školstva, proti zavádzaniu poplatkov za štúdium a proti radikálnemu zníženiu počtu miest študentov, ktorí môžu študovať bezplatne, o ktorom rozhodla nedávno maďarská vláda, demonštrovali v Budapešti 12. decembra tisícky študentov. Vyjadreniu Viktora Orbána predchádzali i dnes rovnako motivované protesty desiatok stredoškolákov v maďarskom hlavnom meste. Demonštranti prešli od Národného múzea až po Námestie hrdinov, aby si napokon zopakovali už skôr známe požiadavky a dohodli sa na opätovnom stretnutí na pondelkovej protestnej akcii.

Študenti opäť protestujú proti Orbánovej reforme vysokého školstva

12. decembra 2012 - (tasr)

Tisíce maďarských študentov sa dnes popoludní zhromaždilo v aule budapeštianskej Technickej univerzity, aby pokračovali v pondelňajšej protestnej akcii, ktorú zorganizovala Celoštátna konferencia študentských samospráv (HÖOK) proti reforme vysokého školstva vlády Viktora Orbána. HÖOK otvoreným listom vyzvala premiéra Viktora Orbána, aby sa v zúčastnil protestného zhromaždenia a vysvetlil svoj postoj, najmä k zavádzaniu poplatkov za vzdelávanie. Orbán však pozvanie odmietol. Podľa opozičnej rozhlasovej stanice Klubrádió v úvode demonštrácie člen predsedníctva HÖOK Dávid Kiss v súvislosti s reformou školstva vyhlásil, že „je potrebné zastaviť šialenstvo, ktoré sa deje v Maďarsku”. Predseda Demokratických odborov pedagógov László Mendrey povedal, že je hanbou, že v uplynulých 20 rokoch každá vláda zo školského systému vybrala miliardy forintov. Účastníci demonštrácie po prejavoch rozhodnú, či obsadia univerzitu, alebo uskutočnia protestný pochod Budapešťou. Protestné fórum študentov sa koná aj v Segedíne. V pondelok sa konali spontánne demonštrácie na viacerých miestach krajiny: v Segedíne obsadili študenti vládnu budovu, v Budapešti pochodovali mestom a zablokovali dunajský most. Študenti protestovali proti reforme vysokého školstva, zavádzaniu poplatkov za štúdium a radikálnemu zníženiu počtu študentov, ktorí môžu študovať bezplatne. Vláda minulú stredu rozhodla, že namiesto tohtoročných 31.000 študentov bude môcť bez úhrady študovať na vysokých školách v budúcom roku už iba 10.500. V roku 2010 bolo na vysokých školách pre študentov 53.500 štátom platených miest.

Protestujúci študenti vstúpili na uzavreté územie parlamentu

Zhruba 5000 protestujúcich maďarských študentov dnes večer pochodovalo ulicami Budapešti. Na Kossuthovom námestí dav študentov vstúpil na zábranami uzavreté priestranstvo parlamentu a vyšli na hlavné schodisko, odkiaľ ich vytlačila polícia. Ako informovala tlačová agentúra MTI, okolo budovy parlamentu vytvorili policajti kordón. Študenti žiadali, aby k nim vyšiel von predstaviteľ vlády. V dave sa ozvali výzvy, aby protestujúci prenikli do parlamentu, niektorí sa o to aj pokúsili, no nedostali sa cez policajný kordón. Predseda Celoštátnej konferencie študentských samospráv (HÖOK) Dávid Nagy megafónom vyzval účastníkov zhromaždenia, aby sa nenechali vyprovokovať skupinou radikálov, ktorí sa zamiešali medzi nich. Požiadal študentov, aby si nezakrývali tváre. Kossuthovo námestie opustili demonštranti po 21.00 h. Študenti sa zhromaždili popoludní v aule budapeštianskej Technickej univerzity, aby pokračovali v pondelňajšej protestnej akcii, ktorú zorganizovala HÖOK proti reforme vysokého školstva vlády Viktora Orbána.

Orbán poslal protestujúcich študentov za ministrom, oni to odmietli

11. decembra 2012 - (tasr)

Maďarská vláda rozhodnutiami o reforme školstva nespôsobila žiadne prekvapenia, o svojich plánoch totiž vopred informovala. Vyhlásil to dnes premiér Viktor Orbán v reakcii na výzvu Celoštátnej konferencie študentských samospráv (HÖOK), aby sa v stredu zúčastnil protestného zhromaždenia, kde budú študenti opäť protestovať proti reforme vysokého školstva. Podľa tlačovej agentúry MTI Orbán predsedovi HÖOK Dávidovi Nagyovi odkázal, aby sa „v odborných otázkach s dôverou obrátili na ministra rezortu ľudských zdrojov Zoltána Baloga”. Ďalej pripomenul, že vlani v parlamente v rámci rozpravy vláda detailne informovala o plánoch uskutočniť viacstupňovú reformu vysokého školstva, o čom rokovali aj s HÖOK. „Domnievam sa, že sme svojimi rozhodnutiami nespôsobili žiadne prekvapenie,” píše sa v dokumente premiéra adresovanom Nagyovi. Minister Balog pozval predstaviteľov HÖOK na rokovania na dnešné popoludnie. Študentská samospráva však túto pozvánku odmietla s tým, že možno niekedy neskôr, predtým by chceli rokovať ešte s viacerými odbornými združeniami a chcú vziať do úvahy aj závery fór študentov, ktoré sa ešte budú konať v celej krajine. V pondelok večer tisíce študentov protestovali v Budapešti a v ďalších maďarských mestách, proti reforme vysokého školstva a v rámci nej aj proti poplatkom za vzdelávanie. Nagy v otvorenom liste Orbánovi uviedol, že na pondelňajšom fóre v Budapešti chceli všetci počuť názor premiéra Orbána. HÖOK ho preto žiada, aby sa zúčastnil na stredajšom fóre a tam vysvetlil dôvod zmeny svojho postoja, ako aj postoja vládnej strany Fidesz oproti tomu, čo prezentovali v roku 2008 pri referende o bezplatnom vysokom školstve. Podporu aktivitám HÖOK vyjadrili dnes volebné hnutie Spolu 2014 expremiéra Gordona Bajnaiho aj Slobodné odbory inžinierov a technikov (MTSZSZ).

Študenti v Maďarsku sa búria

11. decembra 2012 - (tasr)

Maďarská Celoštátna konferencia študentských samospráv (HÖOK) vyzvala otvoreným listom premiéra Viktora Orbána, aby sa v stredu zúčastnil na protestnom zhromaždení pri Technickej univerzite, kde budú študenti opäť protestovať proti reforme vysokého školstva. V pondelok večer tisíce študentov protestovali v Budapešti a v ďalších maďarských mestách, okrem iného aj proti poplatkom za vzdelávanie. Predseda HÖOK Dávid Nagy v dokumente, ktorý poskytol tlačovej agentúre MTI, uviedol, že na pondelňajšom fóre v Budapešti chceli všetci počuť názor premiéra Orbána. HÖOK ho preto žiada, aby sa zúčastnil na stredajšom fóre a tam vysvetlil dôvod zmeny svojho postoja, ako aj postoja vládnej strany Fidesz oproti tomu, čo prezentovali v roku 2008 pri referende o bezplatnom vysokom školstve. V pondelok sa konali spontánne demonštrácie na viacerých miestach krajiny. V Segedíne obsadili študenti vládnu budovu, v Budapešti pochodovali a zablokovali dunajský most. Študenti protestovali proti reforme vysokého školstva, proti zavádzaniu poplatkov za štúdium a proti radikálnemu zníženiu počtu miest študentov, ktorí môžu študovať bezplatne. Požadovali zabezpečenie autonómie univerzít a odstúpenie štátnej tajomníčky zodpovednej za školstvo Rózsy Hoffmanovej. Kancelária štátnej tajomníčky vydala v utorok večer vyhlásenie, podľa ktorého dúfa, že odpor sa zmení na porozumenie, pretože zmeny sa konajú v záujme poslucháčov a nie proti nim. Vláda minulú stredu rozhodla, že namiesto tohtoročných 31.000 študentov bude môcť bez úhrady študovať na vysokých školách v budúcom roku už iba 10.500 študentov. V roku 2010 bolo na vysokých školách pre študentov 53.500 štátom platených miest. Polícia napriek tomu, že išlo o nenahlásené zhromaždenia, protestujúcich študentov nerozohnala, ale zaistila ich bezpečnosť.

Vysokoškoláci v Maďarsku zaplatia za semester 1200 eur

11. decembra 2012 - (sita)

Stovky maďarských vysokoškolákov vyšli v pondelok do ulíc miest po celej krajiny s cieľom vyjadriť nesúhlas so schválenou reformou univerzitného školstva. Približne 800 mladých ľudí pochodovalo centrom Budapešti, aby odmietli normu, ktorá od budúceho roka zavádza platby za vzdelanie a systém študentských pôžičiek. To podľa študentov vylúči chudobnejších zo vzdelávacieho procesu a ohrozí budúce generácie. Predstavitelia univerzít zase vláde premiéra Viktora Orbána vyčítajú nedostatočnú koordináciu so školami a nepresné dopadové štúdie. K nespokojencom v Budapešti sa pridali aj ďalšie mestá ako Debrecín, Pécs, Segedín, and Šopron, v ktorých si študenti posadali pred školy a vládne budovy. Semester na maďarskej univerzite bude po novom stáť v prepočte približne 1200 eur. Minulý týždeň schválený zákon okrem iného hovorí aj o záväzku pracovať niekoľko rokov po absolvovaní školy v Maďarsku, ak chce študent dostávať štátnu podporu.

Maďarskí študenti sa bránia plateniu

12. decembra 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Zavedenie školného rozzúrilo vysokoškolákov, zablokovali preto v Budapešti most - Vysoké školy dostali podľa médií najmenej peňazí od roku 1989. Študenti požadujú referendum o spoplatnení školstva, ktoré Fidesz zavádza napriek sľubom. - Niekoľko stoviek študentov v pondelok v maďarskom hlavnom meste zablokovalo Petőfiho most cez Dunaj. V Segedíne na juhu krajiny desiatky študentov s niekoľkými učiteľmi obsadili miestnu vládnu budovu a priviazali sa reťazami k jej vybaveniu. Ďalšie verejné protesty proti plateniu školného na vysokých školách by mali pokračovať dnes. Študentov pobúril vládny návrh, ktorý výrazne znižuje množstvo štátom platených miest na vysokých školách. Formálne nejde o plošné zavedenie školného, len o výrazné zníženie počtu vysokoškolských študentov, ktorých štúdium bude úplne či spolovice financované zo štátneho rozpočtu. V Maďarsku vláda každý rok stanoví rámcové čísla, koľkým študentom bude na ich štúdium v akej miere prispievať. Čísla sú rozdelené podľa odborov a typu výučby. Podľa nového plánu by vláda namiesto vlaňajších asi 38-tisíc úplne zaplatila výučbu len asi desiatim tisícom študentov, ďalších asi 46-tisíc by si štúdium platilo spolovice. Zvyšok záujemcov o štúdium si jeho náklady zaplatí v plnej výške. Pritom už vlaňajšie čísla boli oproti minulosti výrazne nižšie. Niektoré odbory, ako ekonomika či právo, budú už len platené. „Štát sa na mnohých druhoch výučby už nezúčastní,” opísala plány vlády štátna tajomníčka pre školstvo Rózsa Hoffmannová. Podľa výpočtov internetových novín Index by muselo svoje štúdium spolovice či úplne platiť asi 80 percent vysokoškolských študentov. „Ak vláda tieto čísla schváli, znamená to, že sa v Maďarsku zavádza školné,” povedal predseda celoštátnej študentskej samosprávy Dávid Nagy. Študenti požadujú, aby o školnom rozhodlo referendum. Premiér Viktor Orbán včera protesty odmietol s tvrdením, že o plánoch svojej vlády pre vysoké školstvo informoval študentskú samosprávu už vlani. Samospráva odpovedala, že informácie, ktoré vtedy dostala, zďaleka neobsahovali také drastické zníženie štátom platených miest. Maďarské vysoké školstvo dostalo podľa týždenníka HVG tento rok zo štátneho rozpočtu najmenej peňazí od roku 1989. Niektoré univerzity preto plánujú, že obmedzia činnosť a zostanú aj prvé dva týždne budúceho roku zavreté.

Študenti sa búria proti Orbánovi

12. decembra 2012 - (Ivan Drábek - Pravda)

Dočasne obsadili dva budapeštianske mosty, zablokovali niekoľko ulíc, okupovali viaceré úrady. Maďarskí študenti sa búria proti reforme vysokého školstva. Protestné akcie z pondelka a utorka označujú iba za krotký prológ k tomu, čo sa začne ich dnešnou masovou demonštráciou. Rozbuškou odporu sa stal čerstvo zverejnený plán drastického zredukovania štátom plne hradených vysokoškolských študijných miest. V budúcom školskom roku ich má byť iba niečo vyše 10-tisíc, čo je o 16-tisíc menej ako tento rok. Pri počtoch, ktoré sa zvyčajne hlásia na vysoké školy, to znamená, že viac ako deväťdesiat percent prvákov bude môcť študovať len ak si za semester zaplatí takmer 1 200 eur. Pobúrenie študentov je o to väčšie, že strana premiéra Viktora Orbána vo svojom volebnom programe nič také nemala. Ba čo viac, pred štyrmi rokmi Fidesz práve víťazným referendom, ktoré odmietlo spoplatnenie vysokoškolského štúdia, zlomil chrbtovú kosť vtedajšej vlády socialistu Ferenca Gyurcsánya. Pravda, poplatok vymáhaný od študentov Orbánova vláda dôsledne odmieta označiť za školné. Tvrdí, že ide len o príspevok k vybudovaniu kvalitnejšieho a trvalo udržateľného školstva, ktorému vo včera schválenom rozpočte priškrtila štátne zdroje. Z finančných dôvodov sa podľa Orbána nik nemusí vzdať študijných zámerov, lebo vláda vysokoškolákom ponúka možnosť vziať si výhodnú pôžičku s iba dvojpercentným úročením. Protestujúci študenti a ich stúpenci z radov rodičov a pedagógov však varujú, že vzdelanie sa vinou Orbánovej reformy stane výsadou bohatých. Jedna z účastníčok blokády budapeštianskeho Reťazového mosta, matka šiestich detí, sa pre spravodajský portál Oriho vyznala z toho, čo ju vyhnalo do ulíc: „Najmladší syn, maturant, chcel ísť študovať odbor biológie a chémie. Stislo mi srdce, keď povedal, že radšej pôjde za cukrára, lebo na vysokú školu niet peňazí. Tak čo máme robiť, predať dom?“ Svoje požiadavky študenti zhrnuli do piatich bodov. Trvajú na rozsiahlej reforme vysokého školstva, zastavení poklesu jeho štátneho financovania. Dožadujú sa obnovenia aspoň vlaňajšieho počtu štátom plne hradených študijných miest. Odmietajú obmedzovanie univerzitnej autonómie, čo vidia okrem iného v dosadzovaní vládnych kancelárov, ktorí majú prebrať ekonomické právomoci od rektorov. A nepáči sa im ani dohoda, ktorú štát nanucuje štipendistom a zaväzuje ich, aby niekoľko rokov po ukončení štúdia zostali pracovať v Maďarsku.

Študenti protestujú proti zníženiu štipendií

10. decembra 2012 - (tasr)

Viac ako tisíc univerzitných študentov 10. decembra v Budapešti pochodovalo za lepšie financovanie vyššieho vzdelávania. Zároveň protestovali proti zámerom vlády drasticky znížiť štátne štipendiá. Študenti zablokovali premávku na Petőfiho moste v južnej časti mesta a následne pokračovali smerom na námestie pred parlamentom. Oponenti tvrdia, že zníženie štipendií negatívne doľahne najmä na menej majetných študentov a dramaticky obmedzí prístup k vyššiemu vzdelaniu. Dlhodobým plánom maďarského premiéra Viktora Orbána je dosiahnuť, aby sa univerzity financovali samy, a to väčšinou z prostriedkov školného. Orbánova vláda taktiež zavádza kontrakty, na základe ktorých musia študenti poberajúci štátne štipendium ešte niekoľko rokov po ukončení štúdia zostať pracovať v Maďarsku.

V rámci krajín V4 majú Slováci tretie najnižšie platy

17. decembra 2012 - (tasr)

V rámci krajín V4 majú Slováci tretie najnižšie platy. Podľa štatistík Eurostatu bol v roku 2010 priemerný plat obyvateľa SR 777 eur mesačne. Poliaci zarábali 812 eur, pričom Maďari len 775 eur. Zarábali tak najmenej v regióne. „Najlepšie zarábajúcimi v rámci krajín V4 sú Česi, ktorých priemerná mesačná mzda dosiahla 916 eur,” informovala dnes Poštová banka. Priemerne zarábajúci Švajčiar v roku 2010 zarobil 4601 eur, čo bolo najviac v rámci celej Európy. V prípade krajín Európskej únie sú najlepšie zarábajúcim národom Dáni. Priemerná mesačná mzda dánskeho zamestnanca predstavovala 4276 eur. „Práve Dánsko je však zároveň tou krajinou únie, kde sa žije najdrahšie. Vlani tu cenová hladina dosiahla až 142 % európskeho priemeru,” upozornila banka. Spomedzi takzvaných nových členských krajín EÚ sa najviac zarába v Slovinsku. Priemerná mesačná mzda slovinského zamestnanca v roku 2010 bola 1502 eur. Najmenej sa zarába v najmladších členských krajinách únie. Priemerná mesačná mzda bulharského zamestnanca predstavovala len 347 eur. O približne 100 eur viac si na výplatnej páske našli v roku 2010 pracujúci Rumuni. „Nižšie platy ale v týchto krajinách aspoň čiastočne kompenzujú aj nižšie ceny tovarov a služieb, keďže cenová hladina v týchto ekonomikách dosahuje len približne 50 až 60 % priemeru EÚ,” skonštatovala spoločnosť.

Nakupovať v zahraničí sa už oplatí menej

12. decembra 2012 - (Lenka Buchláková - Pravda)

Za tradičnými predvianočnými nákupmi by mali tento rok ľudia menej chodiť do okolitých krajín. Nakupovanie za hranicami totiž nie je také výhodné. Ide o dôsledok posilnenia okolitých mien a silnejšieho zdraženia potravín v okolitých krajinách v porovnaní so Slovenskom. Výsledkom je, že kým vlani Slovák za 100 eur nakúpil napríklad v Maďarsku tovar za 30 800 forintov, dnes za túto sumu dostane tovar v hodnote 28 300 forintov. Jedinou z okolitých krajín, kde sa oplatí nakupovať viac ako vlani, je Rakúsko, keďže potraviny tam za rok zdraželi miernejšie. Najvýraznejší medziročný nárast cien potravín zaznamenalo za rok Maďarsko, a to až o osem percent, kým u nás rástli ceny potravín o menej ako šesť percent. „Hlbšie do peňaženky majú aj maďarskí fajčiari, nakoľko tabak je drahší takmer o 28 percent. V prípade šperkov či hodiniek sú dnes sumy na cenovkách vo forintoch vyššie o 15 percent,” hovorí analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Živnostník Peter Martík zo Spišskej Novej Vsi kedysi chodieval nakupovať nielen do Maďarska, ale aj do Česka. Dnes už smeruje svoje nákupy do Poľska. „Od známych som počul, že sa tam dá nakúpiť lacnejšie oblečenie. S manželkou tam pravidelne chodievame aj na väčšie rodinné nákupy, chystáme sa aj na predvianočný nákup potravín,” hovorí Martík. Poliaci s nárastom cien o 3,4 percenta zaznamenávajú najpomalšie zdražovanie v rámci V4. „Za potraviny si priplácajú 4,7 percenta, kým u nás je to 5,9 percenta, no oblečenie a obuv sú u nich lacnejšie o 4,5 percenta,” dopĺňa Sadovská. Na porovnanie, v Česku stúpli ceny tovarov a služieb medziročne o 3,6 percenta, ceny potravín narástli až o 7,1 percenta. Čechom ale tento rok zlacnelo oblečenie, obuv, nábytok či vybavenie domácností. „Česi majú stále zníženú DPH na potraviny, takže vychádzajú lacnejšie ako u nás, aj po náraste cien sa<to stále viac-menej vyplatí. Západ Slovenska chodí nakupovať nielen do Čiech, ale aj do Rakúska - kvalitnejšie potraviny za porovnateľné ceny,” tvrdí zase šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss. Analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly ale dodáva, že nielen cena je pre Slovákov dôležitá. „Najmä naši západní susedia sú schopní ponúknuť väčší výber tovaru vďaka väčšiemu a konkurenčnejšiemu trhu,” konštatuje Púchly. Z pohľadu vývoja kurzov je menej výhodné ako pred rokom nakupovanie prostredníctvom amerických internetových obchodov. Svoje o tom vie aj 24-ročná študentka Lenka Fedorová z Nitry, ktorá cez internet nakupuje prevažne oblečenie. „Nakupujem väčšinou cez jeden známy portál, kde kúpite lacno oblečenie od svetoznámych návrhárov. Keď si to prerátavam na eurá, tak ešte pred vyše rokom som si za 200 eur nakúpila šaty za viac ako 240 dolárov, teraz je to o dvadsať dolárov menej,” hovorí Lenka. Slováci sú v nakupovaní opatrní. Svedčia o tom tržby slovenských obchodníkov, ktoré počas celého roka klesali. „Zhoršujúca sa situácia na trhu práce a oslabovanie hospodárskeho rastu sa podpisuje pod konečnú spotrebu domácností. Registrovaná miera nezamestnanosti sa blíži k najvyšším úrovniam od leta 2004 a v ostatných mesiacoch sa citeľne zhoršil aj index slovenskej spotrebiteľskej dôvery,” hovorí hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo. Maloobchodné tržby nevytiahnu z biedy obchodníkov ani v budúcom roku. Napríklad Národná banka Slovenska vo svojich odhadoch predpokladá, že domáca spotreba by mala potiahnuť národné hospodárstvo až o rok. Analytici tvrdia, že obchodníci za zákazníkov zabojujú, aj na úkor svojich marží. „Predpokladáme väčšiu ochotu obchodov poskytovať zľavy už pred koncom starého roku a hlavne začiatkom budúceho roka, aby prilákali čo najviac zákazníkov a vypredali staré zásoby,” povedal analytik spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak. Slovensko bolo pritom podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat vlani 6. Najlacnejšou krajinou v rámci EÚ a ceny za slovenské tovary a služby tvorili 72 percent z priemeru EÚ. Najdrahšie sa žije na severe Európy. Cenová úroveň v Dánsku dosiahla vlani 142 percent priemeru únie, podobne ako vo Švédsku a Fínsku. Na Slovensku zaplatíme menej ako v iných európskych krajinách najmä za služby reštaurácií a hotelov. Naopak, nadpriemerné sumy nechávame v obchodoch za elektroniku. „Jedna vec je, že ceny sú u nás nižšie ako vo väčšine krajín únie, no platové rozdiely medzi Slovákmi a väčšinou Európanov sú ešte výraznejšie. Slováci si zo svojich platov môžu dovoliť kúpiť menej tovarov a služieb ako napríklad Francúz, Nemec, Rakúšan či Holanďan, ktorí si nájdu na výplatných páskach minimálne štvornásobne vyššie sumy ako my,” hovorí Kiss.

Naprieč maďarskými chotármi

12. decembra 2012 - (Adela Gálová - Roľnícke noviny)

Agrárna komora Slovenska v uplynulých dňoch opäť raz dokázala, že je pre svojich členov tým správnym partnerom. Po úspešnej júnovej ceste po Rumunsku v dňoch 14. - 16. novembra zorganizovala trojdňový zájazd do Maďarska. Jeho cieľom bolo predovšetkým zužitkovať maďarské skúsenosti s pestovaním ovocia a zeleniny, predajom, fungovaním odbytových družstiev a nájsť odpovede na viaceré otázky. Podľa účastníkov študijnej cesty, ktorými boli pestovatelia ovocia a zeleniny najmä z juhu Slovenska, ale aj členovia odbytových družstiev, to bolo stretnutie inšpiratívne. Program začal návštevou šľachtiteľskej stanice ZKI Zrt. v Kecskeméte, ktorá sa okrem šľachtenia zaoberá výrobou semien, ich čistením, morením, kontrolou kvality, balením a predajom.. K strategickým plodinám spoločnosti patria paprika, uhorky, melóny, lahôdková kukurica, zelený hrášok a fazuľa. Zvlášť pestovateľov papriky zaujímala výroba predklíčených semien papriky, ktorého princíp spočíva v tom, že na určitý krátky čas je v semene spustený proces klíčenia, ktorý je následne zastavený. Spoločnosť sa výrobou predklíčených semien zaoberá tretiu sezónu a ako hlavné výhody uvádza rovnomernejšie klíčenie a rast sadeníc, a skrátenie doby sadenia. Pre vytvorenie ucelenejšieho obrazu o fungovaní stanice nasledovala krátka prehliadka závodu, od laboratórnych miestností, kde šľachtitelia pracujú na vytvorení novej odrody niekedy až 12 rokov, cez miestnosti, kde prebieha čistenie, morenie, balenie až po návštevu malého obchodu, kde si záujemcovia mohli zakúpiť, všetky tu vyšľachtené osivá. Poznávacia cesta na druhý deň pokračovala návštevou záhradníctva Fúra Foll - Farm pri meste Majsa, kde sa papriky pestujú na ploche 1000 m2 v skleníkoch, ktoré sú vyhrievané podzemnou termálnou vodou. Záhradníctvom, ktoré sa rozprestiera na ploche 12-tisíc m2 nás previedol jeho vedúci, Ferenc Juhász. „Vykurovanie termálnou vodou je lacnejšie, čo sa samozrejme premietne do ceny dopestovanej zeleniny. V porovnaní s pestovateľmi, ktorí svoje skleníky vykurujú plynom alebo uhlím vieme to isté množstvo vyrobiť rýchlejšie a lacnejšie”, hovorí Ferenc Juhász a dodáva, že už dva roky majú svoj vlastný termálny vrt, vďaka čomu sa cítia vo väčšom bezpečí a dokážu zásobovať trh kvalitnými maďarskými paprikami takmer počas celého roka. Prvú úrodu plodovej mierne štipľavej papriky, ktorú pestujú prvým rokom by mali zbierať o dva týždne. Sladkú bielu papriku, hlavný artikel farmy, im už roky „nosieva Mikuláš” okolo šiesteho decembra. Pred niekoľkými rokmi okrem papriky pestovali aj rajčiny, uhorky a šalát. No postupom času od nich trh očakával stále viac a okrem ťažkej situácie po zmene režimu museli zápasiť aj s únavou pôdy. Situácia si žiadala zmenu a jedinou možnosťou bolo presedlanie na hydro-kultúrne pestovanie papriky, čo prinieslo svoje výsledky. Kým v minulých sezónach pri klasickom pestovaní na pôde sa úroda papriky pohybovala od 11 do 13 kg/m2, pri terajšom spôsobe pestovania sa toto množstvo zvýšilo na 20 kg/m2. Nosnou odrodu je HÓ Fl. Má svoje prednosti aj nedostatky, zákazníci ju však majú radi. Jediným problémom je, že odroda nemá rezistenciu proti vírusovým ochoreniam. Aj preto v spoločnosti zaviedli sprísnené bezpečnostné opatrenia na zabránenie zavlečenia vírusových ochorení do skleníkov. Keďže je spoločnosť zaradená do systému integrovaného pestovania, vedúci farmy považuje toto rozhodnutie za veľmi dôležité, aby vedeli dopestovať dostatok kvalitného materiálu, ktorý možno putuje aj do odbytového družstva Fresh Fruit, našej ďalšej zastávky v rámci trojdňového programu. Odbytové družstvo Fresh Fruit ročne zobchoduje okolo 7 - 8 - tisíc ton ovocia a zeleniny. Ako sme sa od Csabu Juhosa, predsedu odbytového družstva dozvedeli, obchodujú výlučne s čerstvým tovarom, preto trvajú na tom, aby pestovatelia vedeli dopredu nahlásiť, aký tovar a v akom množstve ten ktorý týždeň dodajú. Naopak, družstvo im vychádza v ústrety tým, že sa ceny za dodaný tovar vyplácajú v priebehu dvoch, v auguste maximálne troch týždňov.” A čo je dôležité, ceny sú fixné aj vtedy, keď ešte presne nevieme, za akú cenu tovar zobchodujeme”, dodáva Csabajuhos. Obchodovanie s odbytovými družstvami, ani spoločná poľnohospodárska politika netrápi pána Vargu, rieši totiž iné problémy - existenčné. Pán Varga je majiteľom farmy, vzdialenej niekoľko km od civilizácie. Vlastní 22 ha pôdy, polia však neobrába. Na tunajších piesočnatých pôdach by sa aj tak nič neurodilo. Aj preto sa starší muž, bývalý zamestnanec továrne a lesný robotník živí poskytovaním služieb. „Spolu so synom chodíme orať, žať aj kosiť”, vysvetľuje. Okrem toho chová 21 kusov ošípaných, pár oviec a sliepok. Pár forintov do kasy prinesie aj agroturistika. Keďže je na turistov zvyknutý a nerobí mu problém povodiť nás po svojom dome, kde sa posúchy a chlieb pečú v klasickej peci, zavedie nás do komôrky, plnej klobás, slaniny a regálov zaplnených domácimi zaváraninami. Zavŕšením zájazdu naprieč maďarskými chotármi bola rodinná farma Kujániovcov, ktorá už niekoľko rokoch hostí unavených pocestných a zvedavých turistov. Farma, ktorú si starší ľudia pamätajú pod názvom „majer” sa rozprestiera na ploche 30 ha. Prichádzajúcich návštevníkov z jednej strany víta ovocný sad, v ktorom domáci gazda, pán Ladislav Kujáni so svojou rodinou pestuje najmä broskyne a višne. O 500 m ďalej sa rozprestierajú vinice. Pán Kujáni a jeho manželka Zuzana, obaja vyštudovaní poľnohospodárski inžinieri sa farmárčeniu upísali v roku 1999. Odvtedy vkladajú do svojho gazdovstva všetok svoj čas, znalosti aj lásku a vedú k tomu aj svoje dve dcéry, Zuzanu a Katarínu. Tie sa so samozrejmosťou stali súčasťou tohto rodinného podnikania a rodičia predpokladajú, že po nich časom preberú kočírovanie rodinnej firmy. „Väčšinu dopestovaného ovocia predávanie do zahraničia. Zo zvyšku čerstvých sliviek, višní, broskýň a čerešní, ktoré nám zostanú na sklade vyrábame kvalitný domáci džem, šťavy, zaváraniny. Z hrozna zas bez prídavku cukru a konzervačných látok dorábame mušt. Všetko vyrábame z domácej produkcie s minimálnym použitím chemickej ochrany, nakoľko sme v integrovanom systéme pestovania”, dopĺňa domáca gazdiná, ktorá okrem toho, že je pravou rukou svojho manžela, stíha prednášať aj na univerzite v Kecskeméte. Aj keď väčšinu výrobkov predávajú do zahraničia, kvalitný domáci džem, višňovú šťavu, slivkový lekvár či sušené jablká sme si mohli kúpiť aj priamo na mieste. „Naše výrobky dorábame v malom, ako sa na menších pestovateľov patrí. S veľkými reťazcami nevieme súťažiť', približuje realitu, tak podobnú tej slovenskej pán Kujáni. Hoci sa aj oni niekedy brodia problémami, dokázali, že stoja pevne na svojich nohách. Za podobu dvora, akú sme videli počas našej návštevy stoja roky práce a zveľaďovania, v ktorom plánujú pokračovať aj naďalej. Predsa ide o rodinné dedičstvo, ktoré raz odovzdajú svojim dcéram. A že je farma vybudovaná tak ako sa patrí, môžeme len potvrdiť. Bolo z nej ťažko odchádzať, no po trojdennej ceste naprieč maďarskými chotármi nás čakala cesta domov na Slovensko. A pravda je taká, že to bola inšpiratívna cesta a každému z nás niečo dala. Niekomu ukázala, ako by mohli aj u nás fungovať odbytové družstvá, druhému zasa ako využiť prírodné bohatstvo - termálnu vodu, ktorá je k dispozícii aj na južnom Slovensku. Navštívili sme šľachtiteľskú stanicu, aj obyčajných ľudí, ktorí keď chcú ísť do obchodu, musia naštartovať svoj staručký traktor ruskej výroby, pretože na nový peniaze nemajú. Ktorých netrápi spoločná poľnohospodárska politika, ale ako si nahradia škody, ktoré im spôsobil susedov pes, keď im roztrhal všetky nosnice. Na vlastné oči sme videli, ako sa môže „starý majer” zmeniť na vybudovanú a prosperujúcu farmu. Pravda je taká, že maďarskí poľnohospodári podobne ako tí naši slovenskí sú srdeční a otvorení ľudia so srdcom na tom správnom mieste. Bola to cesta plná nielen odborných zážitkov, z ktorej si každý niečo odniesol. Otázkou zostáva, ako s novými skúsenosťami účastníci zájazdu naložia.

Pannonhalma - Vinárstvo v opátstve

Jedny z najlepších maďarských vín patria benediktínom

12. decembra 2012 - (Jarmila Horváthová - eTrend.sk)

Maďarské vinárstvo roka 2010 Pannonhalmi Apátsági, ktoré sa nedávno prezentovalo na Maďarskom veľvyslanectve v Bratislave, má na vinársky podnik dosť netradičné sídlo. Nachádza sa v kláštore arciopátstva Pannonhalma, ktoré sa nachádza neďaleko Győru. Vinič tu pestovali už Rimania, po tom čo odtiaľto odišli sa tradície chytili v roku 996 benediktínski mnísi, ktorí kláštor založili. V časoch najväčšieho rozkvetu opátstva na začiatku minulého storočia mali až 100 hektárov vinohradov. Po znárodnení kláštor o ne prišiel, časť im potom vrátili v reštitúciách a v roku 2000 začali s prípravou obnovenia vinárskej výroby v kláštore. To naozaj obnovili a v roku 2003 založili nové vinárstvo, pričom väčšinový podiel má v ňom opátstvo Pannonhalma a menšinový MKB Bank. Dnes má vinárstvo Pannonhalmi Apátsági 53 hektárov vinohradov, vybudovalo aj nové pivnice a je otvorené aj pre turistov, pričom sa zameriavajú na zážitkový turizmus. Ročná produkcia je 300 000 litrov vína, pričom sa orientujú na odrody, ktoré patria k tomuto regiónu, odrážajú jeho terroir a majú tu najvhodnejšie podmienky na pestovanie. Napríklad Tramín či Rizling vlašský - ten tvorí asi 30 percent plôch. Pestujú ale aj medzinárodné odrody ako je Sauvignon Blanc, Pinot Noir, či Cabernet Sauvignon. Veľkú pozornosť tu venujú aj cuvée, najznámejšie sú napríklad St. Martinus, Tricollis, Hemina, Infusio. V opátstve, ktoré je zaradené medzi pamiatky Unesco, aj v súčasnosti žije 40 mníchov, okrem vinárstva sa venujú aj výrobe likérov z liečivých bylín, ktoré tu pestujú, kozmetiky, čajov, je tu aj jedna z najlepších reštaurácií Maďarska a chlapčenské gymnázium, ktoré patrí tiež medzi top stredné školy v Maďarsku.

Na vážnejšie úpravy bývalej colnice Komárno nemá finančné prostriedky

14. decembra 2012 - (tasr)

Na území bývalej colnice cestného hraničného priechodu Komárno-Komárom medzi SR a Maďarskom zostali dve nehnuteľnosti. Prístrešie budovy, kde vybavovali vozidlá a cestujúcich pri výstupe z krajiny a ktorá je majetkom štátu, rozobrali už dávnejšie, prístrešie na vstupnej strane do SR dalo rozobrať mesto pred poldruha mesiacom na vlastné náklady, vykreslil dnes pre TASR aktuálnu situáciu hovorca Mestského úradu v Komárne Róbert Králik. Ako spresnil, budova na vstupnej strane je majetkom mesta Komárno. „Mesto ocenilo túto nehnuteľnosť a na najbližšej schôdzi zastupiteľstva po prijatí rozpočtu - zrejme v januári - sa mestskí poslanci budú zaoberať jej predajom, prípadne iným zužitkovaním,” konštatoval hovorca. Do úvahy podľa jeho slov prichádza priamy predaj komukoľvek, ale aj predaj komárňanskej spoločnosti ALT, a.s., ktorá vlastní pozemky pod touto nehnuteľnosťou. Pôvodné plány mesta na zriadenie turistickej kancelárie v uvedenej budove, ale aj zámer úpravy celého bývalého cestného hraničného priechodu, stroskotali pre nedostatok financií. „Po otvorení hranice premávka automobilov, cyklistov aj chodcov viditeľne ožila. Cez bývalú colnicu prechádzajú napriek zákazu aj nákladné vozidlá s hmotnosťou nad 20 ton, čo negatívne vplýva na stav oboch mostov okolo priechodu. Situáciu by mal definitívne vyriešiť nový dunajský most medzi Komárnom a Komáromom,” dodal Králik.

Robert Fico ubezpečil partnerov z V4, že si neželá delenie EÚ na dva tábory

14. decembra 2012 - (tasr)

Pred dvojdňovým summitom EÚ sa v Bruseli konalo tradičné stretnutie premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4), z ktorých iba Slovensko patrí do eurozóny. Premiér SR Robert Fico dnes uviedol, že na tomto stretnutí ubezpečil svojich kolegov, že SR si neželá delenie členských krajín EÚ na dva tábory - tie z eurom a tie bez spoločnej meny. „Viedli sme vážne diskusie ohľadne Európskej únie. Čo bude ďalej v eurozóne a v EÚ ako takej. Chcem zdôrazniť, že vláda SR nechce, aby sa vytvárali v rámci únie dve skupiny štátov, kde na jednej strane je eurozóna a na strane druhej krajiny, ktoré euro nemajú, aj keď to niekedy tak vyzerá,” uviedol Fico počas stretnutia s novinármi. V tejto súvislosti slovenský premiér dodal, že vo štvrtok počas stretnutia premiérov krajín V4 zdôraznil, že Slovensku záleží na otvorenosti všetkých procesov. Podľa neho to znamená, že ak sa eurozóna na niečom dohodne, tak všetky ostatné členské štáty, ktoré nemajú euro, a z našich susedov je to Česká republika, Maďarsko a Poľsko, by mali mať právo nielen o všetkom vedieť, zúčastňovať sa diskusií, ale aj právo vstupovať do týchto mechanizmov, ak o vstup do menovej únie prejavia záujem. Fico v tejto súvislosti upozornil, že takto bude fungovať aj európsky dohľad nad bankami, kde krajiny, ktoré nepatria do eurozóny, môžu samy vstúpiť do tohto mechanizmu, alebo si ponechať vlastný národný dohľad nad bankami.

Prečo sa nebáť tabúľ

12. decembra 2012 - (Marián Repa - Pravda)

Na železničnej stanici Okoličná na Ostrove cez víkend skupina aktivistov nainštalovala modrú tabuľu, kde popri slovenskom označení obce bol i maďarský nápis Ekel. Podobné „happeningy“ sa na juhu Slovenska konali už niekoľkokrát, no vždy s rovnakým výsledkom - maďarská tabuľa v priebehu niekoľkých dní zmizla alebo bola vandalmi poškodená. Iracionálny pocit ohrozenia Maďarmi u mnohých pretrváva a akákoľvek pripomienka, že Slovensko je multietnická a viacjazyčná krajina ich zjavne dráždi. Aj byrokratický šimeľ, ktorý oficiálne takéto označenie tabúľ nepozná, im (zatiaľ) dáva za pravdu. No pritom sa stačí posadiť do lokálky smerujúcej napr. do Prievidze a z reproduktorov sa pred každou zastávkou ozve oznam v nemčine. A zjavne nikomu ani len nenapadne, že by mohlo ísť o akýsi nemecký „revanšizmus“… Môcť komunikovať vo svojom rodnom jazyku je niečo také prirodzené, že úvahy o tom, že za snahou aktivistov o dôslednú dvojjazyčnosť treba vidieť formu skrytej maďarizácie, sú, slušne povedané, absurdné. Jazyk je najdôležitejším atribútom etnika. Dokiaľ existuje jazyk, existuje i dané spoločenstvo. Bez neho sa zo slovenských Maďarov raz môže stať už len relikt, akým sú dnes poľskí Kašubovia alebo Lužickí Srbi v Nemecku. Ak nám záleží na rôznorodosti našej krajiny a dobrom spolužití, malo by nám záležať i na podpore menšinových jazykov.

Boj o názvy sa presunul na železnice

12. decembra 2012 - (Andrej Barát - Pravda)

Na dedinských železničných staniciach na juhu Slovenska začalo byť rušno, keď skupina aktivistov pred budovu osadila tabuľky s dvojjazyčným názvom. V slovenčine aj v maďarčine. Napríklad Okoličná na Ostrove - Ekel. Železničiari ich strhávajú s vysvetlením, že zákony týkajúce sa dvojjazyčnosti na železnici zatiaľ neplatia. Dvojjazyčnú tabuľu do Okoličnej na Ostrove, kde žije vyše 80 percent Maďarov, namontovali ľudia z hnutia Dvojjazyčné Južné Slovensko. Počas uplynulého víkendu tam umiestnili už druhú v poradí. Prvú zvesili železničiari už po dvoch dňoch. Aktivisti sa pre Pravdu vyjadrili, že im nejde o provokáciu. „Snažíme sa o odstránenie vizuálnej diskriminácie maďarského jazyka. Chceme dosiahnuť úplnú dvojjazyčnosť, ktorá je štandardom v západnej Európe. Sme apolitickí. Dvojjazyčnosť sa nezakladá na politike, ale na tolerancii,” povedal jeden z predstaviteľov hnutia. Dodal, že nechcú vyvolávať etnické konflikty a aj preto nechcel zverejniť svoje meno. Redakcia ho má k dispozícii. Aktivistov mrzelo, že sa do ich snahy zamiešali vandali, ktorí posprejovali a zničili slovenskú tabuľu stanice v Okoličnej. Na vlastné náklady preto vyrobili a osadili novú. Železnice Slovenskej republiky s dvojjazyčnosťou ako takou problém nemajú. Podľa hovorkyne Martiny Pavlikovej ide o technickú a právnu prekážku. Zákon o jazykoch menšín totiž rieši len tabule názvov obcí pri cestách, na železničné zastávky sa v ňom pozabudlo. Ich označovanie sa riadi technologickou normou železníc. „Táto norma nepozná označenie obcí v jazykoch národnostných menšín, teda technický spôsob realizácie tejto možnosti,” uviedla hovorkyňa s tým, že najprv sa musí odstrániť nesúlad medzi zákonom o jazyku menšín a zákonom o dráhach. Na ministerstve dopravy sa preto vytvorila špeciálna pracovná skupina. „Momentálne stále prebiehajú rokovania predstaviteľov úradu splnomocnenca pre národnostné menšiny, sekcie železničnej dopravy a dráh ministerstva dopravy a železnicami. Našou snahou je, aby sme túto problematiku vyriešili promptne na spokojnosť všetkých strán,” povedal hovorca ministerstva Martin Kóňa. Podľa neho dvojjazyčné tabule budú, len sa rieši, v akej forme. Zatiaľ sa uvažuje o tom, že by náklady na ich osadenie uhradili obce, ktoré by si na to museli nájsť vhodný pozemok v blízkosti stanice. Medzitým prebieha tichá vojna aj na drobnej stanici v dedine Okoč. Niekto na fasádu pravidelne sprejuje maďarský názov obce Ekecs a železničiari sa to snažia zamaľovať bielou farbou. Hnutie za dvojjazyčnosť tvrdilo, že ani s týmto nemá nič spoločné. Pokladníčka stanice Mária Halászová, ktorá tu pracuje už 26 rokov, by bola za dvojjazyčné tabule, sprejovanie však odsúdila. „A na druhej strane nemám nič proti tomu, keby zostali len slovenské. No a čo?” podotkla. Podľa nej je to len o tolerancii a obojstranných ústupkoch. „Treba uznať aj to, že Maďari by sa mali naučiť dobre po slovensky. Aby nemali prekážky na úradoch.” Ďalší oslovení obyvatelia a starostovia nemali jednotný názor. Veľká časť z nich však tvrdila, že im je jedno, či budú len slovenské, alebo dvojjazyčné tabule. Niektorí sa pýtali, či dvojjazyčnosť požaduje len hŕstka aktivistov, alebo celá komunita. Je totiž fakt, že ministerstvo dopravy podľa hovorcu Kóňu zaregistrovalo dosiaľ len dve oficiálne žiadosti od obcí o nových tabuliach na staniciach. Po dvojjazyčné príklady v Európe netreba ísť ďaleko. V česko-nemeckom pohraničí sú názvy železničných staníc aj v nemčine, aj v češtine. V Rakúsku v Južnom Tirolsku, kde žije početná komunita Talianov, to pri niektorých tabuliach dokonca funguje tak, že najprv je názov po taliansky, až potom po nemecky. A oba sú rovnako veľké. Na Slovensku to tak nie je. Veľkosť nápisov je podľa sociologičky Zuzany Kusej dôležitá. „Pre mňa bolo zarážajúce zistenie, že náš zákon vyžaduje, aby nápis v druhom jazyku bol o niečo menší. Takéto podmienky sú prejavom arogancie voči spolužitiu. Už samotná tabuľa takto nesie v sebe určitú demonštráciu nadradenosti.” Podľa nej je dvojjazyčnosť samozrejmosťou v Európskej únii. „Je to prejav elementárnej úcty k druhej skupine a jej jazyku. Je to investícia do spokojného spolužitia,” uzavrela.

Flašíková-Beňová v EP presadila uznesenie na väčšiu ochranu práv menšín

12. decembra 2012 - (tasr)

Európsky parlament dnes schválil uznesenie, podľa ktorého členské štáty EÚ musia klásť väčší dôraz na ochranu základných práv, vrátane práv národnostných menšín, prisťahovalcov, ako aj komunity lesbičiek, gayov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT komunita). Autorkou uznesenia je slovenská europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová. Uznesenie o situácii v oblasti základných práv v EÚ v rokoch 2010 a 2011 schválili pomerom hlasov 308 (za): 229 (proti): 48 (zdržalo sa). Pred hlasovaním o uznesení, ktoré predtým získalo podporu výboru EP pre občianske slobody, EP zamietol alternatívny text predložený skupinou Európskej ľudovej strany (EĽS). „Európska únia bola vystavaná na hodnotách, akými sú pluralita, právny štát či rovnosť pohlaví. Práve v čase sociálnej a hospodárskej krízy musíme jednoznačne deklarovať, že aj keď nedokážeme priamo zabezpečiť vyššie mzdy či znížiť nezamestnanosť, našou povinnosťou ako volených zástupcov je chrániť základné práva našich občanov,” uviedla autorka uznesenia počas poslaneckej rozpravy, ktorá prebehla v utorok. Parlament vyjadril znepokojenie nad nedávnymi obmedzeniami v prístupe k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia v niektorých členských štátoch, najmä k bezpečným a legálnym interrupciám, ku vzdelávaniu v oblasti sexuality a nad škrtmi financovania v oblasti plánovania rodiny. Väčšina europoslancov sa zhodla na tom, že základné ľudské práva lesbičiek, gayov, bisexuálov a transsexuálov možno lepšie chrániť, ak budú mať tieto osoby prístup k inštitúciám, akými sú partnerské spolužitie, registrované partnerstvo alebo manželstvo. Parlament privítal skutočnosť, že 16 členských štátov tieto možnosti už ponúka, a vyzval ostatné členské štáty, aby takúto možnosť zvážili. „Som rada, že moja správa bola schválená v týždni, kedy si Európska únia prebrala Nobelovu cenu za mier. Európsky projekt je založený na nediskriminácii a tá sa týka aj LGBT komunity,” vyhlásila Flašíková-Beňová. Dnešné uznesenie europarlamentu nabáda členské štáty na rešpektovanie a ochranu práv osôb patriacich k národnostným menšinám, vrátane práva členov jazykových menšín na využívanie ich rodných jazykov. Poslanci vyjadrili poľutovanie nad kolektívnym vylučovaním, ktorému sú vystavení občania rómskeho pôvodu a kritizovali pomalú reakciu EK v niektorých takýchto prípadoch. Poslanci EP vyjadrili znepokojenie nad vzostupom rasistických, xenofóbnych, islamofóbnych a antisemitských politických strán v dôsledku hospodárskej a sociálnej krízy. Uznesenie vyzýva členské štáty, aby trestne stíhali všetky formy násilia a prejavov nenávisti voči menšinám, vrátane nenávistných slovných prejavov. Poslanci tiež kritizovali zhoršujúcu sa situáciu v oblasti slobody a plurality médií v EÚ a odsúdili prekážky, ktorým musia niektorí novinári čeliť pri príprave reportáží z demonštrácií. Slovenská europoslankyňa Anna Záborská (EĽS) patrí medzi tých poslancov, ktorí so správou Flašíkovej-Beňovej nesúhlasia a tvrdí, že nemala byť prijatá. Lebo spochybňuje nezávislosť súdnej moci, snaží sa zasahovať do kompetencií národných štátov a zavádza nové práva. „Reprodukčné zdravie, sexuálna výchova, plánované rodičovstvo, či interrupcie sú témy vo výlučnej kompetencií členských štátov. Do agendy základných práv EÚ nepatria, rovnako ani požiadavka zavedenia manželstva osôb rovnakého pohlavia a právo na eutanáziu,” uviedla Záborská.

Maďarský ekonóm Zsolt Darvas: Mám riešenie na grécku krízu

Grécko už niekoľký rok po sebe zažíva recesiu a prepad hospodárstva sa premieta aj do nezamestnanosti, ktorá atakuje neuveriteľné výšky. Najhoršie na tom je, že prognózy nerátajú s tým, že situácia sa v blízkej dobe obráti. Budúci rok prorokujú Grécku najvyššiu nezamestnanosť od roku 1980, keď krajina ešte ani nebola v únii. Reálne sa teda hrá o to, či Grécko v eurozóne ostane. Ak nie, bude to mať fatálne následky pre celý blok.

Maďari sa zamiešali do sporu medzi Gréckom a Macedónskom

17. decembra 2012 - (sita)

Maďarsko sa v pondelok zamiešalo do citlivého sporu medzi Gréckom a Macedónskom v súvislosti s názvom tejto malej balkánskej krajiny. Budapešť odteraz v oficiálnom diplomatickom styku so Skopje bude používať názov „Republika Macedónsko” napriek tomu, že Atény voči tomu protestujú. Spor je tiež oficiálnym dôvodom, prečo Macedónsko stále nepokročilo vo svojom úsilí stať sa členským štátom Európskej únie. Organizácia Spojených národov pritom v jeho prípade stále používa termín Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, resp. anglickú skratku tohto názvu F.Y.R.O.M (Former Yugoslav Republic of Macedonia). Skopje získalo kandidátsky štatút v roku 2005, no prístupové rokovania s EÚ sa nezačali pre problémy súvisiace s nezhodami Macedónska s Gréckom v otázke názvu. Tie sa ťahajú už od vyhlásenia nezávislosti krajiny v roku 1991. Názov Macedónsko totiž používa aj jeden z gréckych regiónov a Atény sa preto obávajú, že Macedónci si budú nárokovať na celé územie tejto historickej oblasti.

Na zníženie cien elektriny a plynu bude v Maďarsku dozerať komisia

12. decembra 2012 - (tasr)

Maďarská vláda 6. decembra rozhodla, že od 1. januára 2013 ceny plynu, elektriny a dodávky tepla pre obyvateľstvo klesnú o 10 %. Kabinet dnes zriadil štvorčlennú komisiu, ktorá bude dozerať nad vykonaním tohto rozhodnutia, informovala tlačová agentúra MTI. Podľa hovorcu vlády Andrása Giró-Szásza komisiu povedie štátny tajomník ministerstva národného rozvoja János Fónagy. Ďalších členov tohto orgánu delegujú rezorty hospodárstva, ľudských zdrojov a úrad vlády. Giró-Szász pripomenul, že podniky, ktoré sa zúčastnili na privatizácii v roku 1995 v týchto sektoroch, v uplynulých 17 rokoch dosiahli priemerné zisky 20 %, takže ich investície sa 3,5-násobne vrátili. Ako dodal, v období rokov 2002 - 2010 cena plynu v Maďarsku vzrástla o vyše 200 %, cena elektriny o 100 % a maďarské rodiny ťažia ireálne vysoké režijné náklady. Priemer režijných nákladov rodín v európskych krajinách je zhruba na úrovni dvoch tretín maďarskej úrovne. Maďarský premiér Viktor Orbán začiatkom decembra vyhlásil, že vláda pracuje na znížení režijných nákladov, ktoré by dosiahli znížením zisku zainteresovaných spoločností. „Spoločnosti poskytujúce služby verejnosti neslúžia na to, aby si niekto vytváral zisky, tento sektor nie je svetom profitu,” povedal predseda vlády. Ako ďalej zdôraznil, chápe, že podniky produkujúce energie musia dosahovať zisk, ale zisk sprostredkovateľských subjektov je potrebné znížiť na minimum.

Produkcia maďarského priemyslu v októbri klesla

14. decembra 2012 - (tasr)

Produkcia maďarského priemyslu v októbri tohto roka klesla, prvýkrát po troch mesiacoch rastu. Vyplýva to zo spresnených údajov štatistického úradu v Budapešti, ktoré potvrdili rýchly odhad. Informuje o tom dnes agentúra RTTNews. Podľa najnovších štatistík sa výkon maďarského priemyslu v októbri 2012 po očistení od sezónnych vplyvov znížil medziročne o 3,8 %, čo bol jeho najstrmší pokles od decembra 2011. Na porovnanie, ešte v septembri sa priemyselná produkcia v krajine zvýšila medziročne o 0,6 % a v auguste dokonca o 2,7 %. Štatistiky tiež odhalili, že zatiaľ čo výkon maďarského výrobného sektora sa v októbri zvýšil medziročne o 12,1 %, produkcia baní a ťažobných spoločností klesla o 7,8 % a výroba energií sa prepadla o 9 %. Aj v medzimesačnom porovnaní sa výkon maďarského priemyslu v októbri znížil o 3,8 %.

Nové mosty cez Ipeľ prácu nepriniesli

12. decembra 2012 - (Štefan Rimaj - Pravda)

Ani nové pracovné príležitosti, ani rozvoj turizmu. Taká je realita rok po otvorení dvoch nových mostov spájajúcich Slovensko a Maďarsko cez rieku Ipeľ. Prvý, v časti obce Trenč zvanej Rároš v okrese Lučenec, otvorili vlani v decembri, druhý, v obci Peťov vo Veľkokrtíšskom okrese, vo februári tohto roku. Očakávania starostov najbližších obcí na slovenskej strane hranice boli pritom veľké. Verili, že otvorenie mostov pomôže desiatkam nezamestnaným nájsť na druhej strane Ipľa prácu. Okrem toho to malo priniesť aj rozvoj turistického ruchu. Starostovia sú však sklamaní. „Za ten rok si z našej obce nenašiel prácu v Maďarsku nikto. Miera nezamestnanosti sa neznížila. Ostala na úrovni 90 percent,” konštatuje starostka Trenča Mária Bednárová. Podobné skúsenosti má starosta obce Muľa Vojtech Nagy. „Nemám vedomosť o tom, že by sa po otvorení mosta niekto od nás zamestnal v Maďarsku. Nezamestnanosť u nás to neovplyvnilo. Stále atakuje úroveň 80 percent,” prízvukuje Nagy. Za pozitíva posledného roku však považuje, že otvorenie mosta skrátilo ľuďom z dediny, ktorí chcú ísť napríklad do maďarského mesta Šalgótarján, cestu o pol hodiny a to, že sa rodiny z oboch strán Ipľa môžu častejšie navštevovať, lebo majú k sebe bližšie. Viac dôvodov na optimizmus čo zamestnania týka, nemá ani starosta Kováčoviec v okrese Veľký Krtíš Jozef Filip. „Z našej obce má prácu len 97 ľudí, z toho asi 15 percent pracuje v Maďarsku. Len dvaja z nich sú ale takí, ktorí si robotu na druhej strane Ipľa našli až po otvorení mosta v Peťove. Za rok síce 28-percentná nezamestnanosť v obci mierne klesla, no len preto, že niekoľko ľudí dovŕšilo dôchodkový vek a vyškrtli ich z evidencie nezamestnaných,” povedal Filip. Starosta Kováčoviec vidí prínosy prepojenia Slovenska a Maďarska cez Ipeľ v poľnohospodárstve. V čase žatvy si obce na oboch stranách rieky vypomáhali kombajnmi či inou technikou. Príčinou, prečo otvorenie mosta neprinieslo ľuďom od nás viac pracovných príležitostí, je podľa Filipa to, že aj Maďarsko a najmä jeho sever je v podobných sociálno-ekonomických problémoch ako slovenský juh. „Kríza zasiahla napríklad aj priemyselný park v maďarskom Szécsényi, kde v minulosti pracovalo 5-tisíc ľudí a dnes je ich niekoľkonásobne menej,” dodáva starosta. Hovorkyňa úradu práce vo Veľkom Krtíši Silvia Cellengová hovorí, že ľudí od práce v Maďarsku, ak sa aj nejaká nájde, môže odrádzať aj výška mzdy, ktorá je nižšia ako na Slovensku. Spôsobené je to kurzom forintu. „Náš úrad nezaznamenal za posledný rok zvýšený počet ľudí dochádzajúcich za prácou do Maďarska. Miera nezamestnanosti v našom regióne bola ku koncu vlaňajšieho októbra 24,14 percenta, ku koncu októbra tohto roku dokonca ešte vyššia - 24,64 percenta,” podotkla Cellengová. Podobne je to na úrade práce v Lučenci. Lucia Gaálová z oddelenia informačno-poradenských a sprostredkovateľských služieb informovala, že vlani v októbri mali nezamestnanosť 23,54 percenta, tento rok v tom istom období 23,94 percenta. Informáciami o počte ľudí zo Slovenska pracujúcich v Maďarsku úrady práce nedisponujú. Starosta obce Dolná Strehová Dušan Mališ tiež nezaznamenal prípad, že by si po otvorení mostov našiel niekto z obyvateľov ich obce prácu v Maďarsku, no zaregistroval aj iné skutočnosti. „Je to len môj subjektívny názor, ale nevšimol som si za ten rok ani posun v oblasti turizmu. Keď prechádzam okolo mosta v Rároši, vždy je prázdny. Nevídam tam ani cykloturistov. Zmenu necítime ani v našom akvaparku, do ktorého nám otvorenie mosta cez Ipeľ nepriviedlo nových turistov z Maďarska,” podčiarkol Mališ.

Slováci žijú až o 3 roky kratšie než Česi: Na vine je naše zdravotníctvo

Systém slovenského zdravotníctva nie je podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) efektívny. V dôsledku toho Slováci žijú, rovnako ako Maďari, o tri roky kratšie ako Česi; za priemerom vyspelých krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) SR zaostáva o dva roky. „Medzi všetkými sledovanými krajinami sme medzi rokmi 1997 a 2010 zaznamenali najväčší prepad,” konštatuje sa v analýze.

Vláda práva podľa Orbána

11. decembra 2012 - (János Széky - komentare.sme.sk)

(Autor je redaktorom týždenníka Élet és Irodalom)

Podľa prieskumov tretina maďarských voličov uverí Fideszu čokoľvek. Vládna strana vytvára podmienky, vďaka ktorým mu táto tretina pomôže zabetónovať sa pri moci. S dvojtretinovou ústavnou parlamentnou väčšinou strana Fidesz od roku 2010 pretvára Maďarsko úplne na svoj obraz. Čo sa len dalo, podriadila centrálnej kontrole a všetky mocenské pozície obsadila vlastnými ľuďmi. Predsedníčkou novozriadeného úradu riadiaceho súdy je manželka bývalého šéfa parlamentného klubu Fideszu a jedného z hlavných tvorcov nového právneho systému. Šéfka mediálnej rady bola poslankyňou za Fidesz a aj najvyšší prokurátor bol kandidátom na poslanca za Fidesz. Mandát týchto funkcionárov je vždy na deväť rokov, čiže pri zachovaní štvorročného volebného cyklu s nimi musia spolupracovať ešte ďalšie dve vlády. Na zvolenie ich nasledovníkov však i potom bude nutná dvojtretinová väčšina v parlamente, takže stačí, ak Fidesz získa vyše tretiny poslancov a môže sabotovať ich výmenu. V takýchto podmienkach samotné voľby ani nemajú príliš veľký význam.

Tretina uverí čomukoľvek

Podľa prieskumov má Fidesz zhruba pol druha milióna skalných voličov, čo predstavuje približne tridsať percent. Neexistuje žiadny negatívny fakt (hospodársky úpadok, medzinárodná izolácia, nedostatok slobody), ktorý by nedokázali interpretovať tak, že pravdu má ich strana, že všetko pokazili predchádzajúce ľavicovo-liberálne vlády, prípadne, že sú za tým intrigy zahraničných nepriateľských síl. Jedna tretina je s nimi takmer istá a nový volebný systém slúži na to, že ak by aj všetkých „dočasných“ sympatizantov stratili, tých 1,5 milióna fanatických veriacich môžu stále konvertovať na parlamentnú väčšinu. Maďarský volebný systém bol aj doteraz zmiešaný, z 386 poslancov sa volilo 176 v jednomandátových obvodoch, ostatní sa dostali do parlamentu z kandidačných listín. To vždy mierne skresľovalo výsledok v prospech víťaza. Počet poslancov teraz znížili na 200, ale v jednomandátových obvodoch už bude zvolených 106 z nich, teda väčšina. Navyše zrušili druhé kolo, pred ktorým mohli strany s horším výsledkom stiahnuť svojho miestneho kandidáta v prospech iného prijateľného kandidáta s väčšími šancami. Ak budú voľby jednokolové, prevažnú časť mandátov zhrabne najväčšia strana a tou je dnes Fidesz.

Nápad z premiérovej hlavy

Ďalšie opatrenia sa postarajú, aby sa opozícia náhodou nevzchopila. Najväčší škandál spôsobila povinnosť registrácie. Tí, čo žijú v Maďarsku, sa môžu prihlásiť do zoznamu voličov len osobne alebo komplikovane cez vládnu internetovú úradnú stránku. Maďari žijúci za hranicami - z ktorých od roku 2010 niekoľko stotisíc získalo občianstvo bez toho, aby sa v Maďarsku narodili alebo tam žili - sa môžu prihlásiť aj listom. Tým, ktorí žijú v Maďarsku, teda zákon sťaží uplatnenie volebného práva, čo v modernej demokracii nemá obdobu. Pre krajanov, ktorí budú hlasovať za poslanca s minimálnym vplyvom na ich život, to naopak ešte viac uľahčí. Nápad sa údajne zrodil v hlave samotného premiéra Viktora Orbána, ktorý by touto cestou chcel dosiahnuť, aby hlasovali iba politicky „uvedomelí“ ľudia a vylúčili sa neinformovaní a ľahko ovplyvniteľní voliči. Orbána k tomu viedli dva predpoklady: 1. ľudia s nízkym vzdelaním hlasujú skôr za dnes opozičnú Maďarskú socialistickú stranu, 2. v jednomandátovom volebnom obvode často závisí víťazstvo od niekoľko sto hlasov. A tie sa dajú pomerne lacno kúpiť.

Komunistický prežitok

Ako to už s Orbánovými nápadmi býva, snažia sa ich urobiť prijateľnejšími intenzívnou „komunikáciou“. Rovnako ako pri najbrutálnejších opatreniach mediálneho zákona aj teraz sa odvolávali na to, že „sa to takto robí aj inde“, konkrétne v Spojených štátoch. Tam však registrácia neslúži ako sito podľa politickej inteligencie, má zabrániť tomu, aby niekto volil na viacerých miestach. V USA totiž nemajú centrálnu evidenciu obyvateľstva s menom, adresou a dátumom narodenia ako v Maďarsku. Jeden politik Fideszu sa snažil tento prostý protiargument odraziť návrhom, že treba zrušiť centrálnu evidenciu obyvateľstva ako „komunistický prežitok“. To však už vyvolalo len zúfalý smiech. Pobúrenie vyvolané registráciou zastrelo pravdepodobne ešte závažnejší útok na parlamentnú demokraciu: Fidesz rozšíril deväťročné dvojtretinové pravidlo aj na systém volebných inštitúcií. Dvojtretinová väčšina vymenuje budúci rok na deväť rokov členov Národnej volebnej komisie, ktorá dohliada na čistotu volieb, ako aj predsedu Národného volebného úradu, zodpovedného za realizáciu volieb a sčítanie hlasov. Čiže takisto budú na nasledujúce tri volebné obdobia prilepení k svojim stoličkám. Šéf volebného úradu napríklad povoľuje (alebo nepovoľuje) činnosť zahraničných pozorovateľov. Odvolanie proti jeho rozhodnutiu nie je možné, nemožno sa obrátiť na súd. Na súd sa síce dá obrátiť v iných prípadoch, no aj vymenovanie sudcov spadá pod človeka, ktorého vymenoval Fidesz. Prezident János Áder poslal volebný zákon na kontrolu Ústavnému súdu, ide však veľmi pravdepodobne len o figový list. Áder navrhuje zmeny vo vedľajších veciach, súd mu vyhovie a verejnosť sa nebude znepokojovať, vláda práva predsa funguje. Kruh sa uzatvára.

Investori v Maďarsku dostanú povolenie na pobyt za investíciu do dlhopisov

12. decembra 2012 - (tasr)

V Maďarsku zaviedli inštitút tzv. investorského usadenia sa. V zmysle novely zákona, ktorý prijal parlament v utorok (11. 12.), investori pochádzajúci z krajín mimo Európskej únie (EÚ) dostanú povolenie na pobyt na území Maďarska v prípade, ak investujú do päťročných štátnych dlhopisov v hodnote najmenej 250.000 eur. Za návrh štyroch poslancov vládnych strán Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) hlasovalo 256 poslancov, 65 bolo proti a 19 sa zdržali hlasovania. Predseda parlamentnej frakcie Fideszu Antal Rogán, ktorý je jedným z predkladateľov návrhu, predtým uviedol, že s nápadom prišli čínski podnikatelia. Tí sa tiež sťažovali na byrokratické prekážky pri získavaní maďarských víz a na komplikácie pri viacnásobnom vstupe do Maďarska. Viacerí čínski podnikatelia upozornili, že podobné praktiky zaviedli napríklad Švajčiarsko, viaceré štáty EÚ aj Spojené štáty.

Vláda SR v komisiách pre hraničné vody urobila personálne zmeny

12. decembra 2012 - (tasr)

Vláda SR dnes odobrila personálne zmeny v komisiách pre hraničné vody. Kabinet odvolal z funkcie zástupcu splnomocnenca vlády SR pre vodohospodárske otázky na hraničných vodách s Českou republikou, Rakúskou republikou a Maďarskom Stanislava Fialíka. Nahradí ho Pavel Virág zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. Ten tak už nebude členom slovenskej časti v Slovensko-maďarskej komisii pre hraničné vody. Nahradí ho tam Juraj Soták zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. Ministri okrem toho odsúhlasili odvolanie Jána Munkáčiho z funkcie zástupcu splnomocnenca vlády SR pre vodohospodárske otázky na hraničných vodách s Ukrajinou. Náhradu zatiaľ neurčili.

Maďarsko - Odborári vo verejnoprávnych médiách zriadili štrajkový výbor

12. decembra 2012 - (tasr)

V reakcii na zámer ďalších masových prepúšťaní v Maďarsku zriadilo 11 odborárskych zväzov reprezentujúcich záujmy pracovníkov verejnoprávnych médií štrajkový výbor. Ako dnes uviedol spravodajský server Nol.hu, odborári túto skutočnosť oznámili generálnemu riaditeľovi Fondu na podporu poskytovateľov mediálnych služieb a správy majetku (MTVA) Istvánovi Böröczovi. MTVA, ktorý zastrešuje verejnoprávne médiá, v novembri oznámil, že plánuje prepustiť ďalších 250 zamestnancov. V utorok tento údaj korigovali s tým, že pracovný pomer zrušia iba 210 pracovníkom. V doterajších dvoch etapách prepustili celkom 900 ľudí, v súčasnosti je v pracovnom pomere s MTVA 2300 zamestnancov. Cieľom štrajkového výboru je dosiahnuť, aby zamestnávateľ prepustil menej ľudí a aby u prepustených vo väčšej miere zmiernil dopad rozviazania pracovného pomeru. Výbor iniciuje čo najskoršie rokovania s vedením MTVA, ktoré ani v rámci 15 dní trvajúcom rokovaní s odborármi nedokázal presvedčiť o nutnosti ďalšieho masového prepúšťania. Podľa člena Nadácie pre verejnoprávne služby Lászlóa Kránitza, ktorého delegovala opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP), chce MTVA mimoriadne bezcitne ešte pred Vianocami oznámiť prepúšťanie zamestnancov. Ako dodal, verejnoprávne médiá hospodária v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi s podstatne väčším balíkom financií a preto je masové prepúšťanie v takej miere nepochopiteľné.

Košice - Divadlo Thália uvádza v premiére absurdnú drámu Čistič okien

11. decembra 2012 - (tasr)

Premiéru hry Čistič okien od maďarského autora Miklósa Mészölya uvedie vo štvrtok 13. decembra košické Divadlo Thália. Toto takmer zabudnuté dielo, napísané v roku 1957, je považované za prvú maďarskú absurdnú drámu, ktorá mala z politických dôvodov premiéru až v roku 1963. „V maďarčine sa hrala iba dvakrát, v roku 1988 v Pécsi v réžii Gézu Bodolayho a v roku 1989 v Dunajskej Strede v réžii Pétera Hunčíka. Od nežnej revolúcie má teda obecenstvo možnosť prvýkrát vidieť túto hru so svojským pohľadom na svet, ktorá narába s veľmi sugestívnym básnickým jazykom a kladie filozofické otázky,” informuje košické divadlo. Predstavenie vzniklo v rámci programu Tu JE Tvoje Miesto, ktoré slúži pre udržanie mladých umelcov. Divákom Divadla Thálie sa touto prácou predstaví Pál Száz, študent réžie na bratislavskom VŠMU. V inscenácii účinkujú Péter Havasi a Péter Nádasdi, popri ktorých sa predstavia Henrieta Rab, Judit Lax a Csilla Tar. Dej hry sa odvíja, keď sa jedno pokojné nedeľné ráno objaví v byte mladého páru tajomný cudzinec a prevráti ich dovtedy šťastný, do seba uzavretý život. Prísne strážené rodinné hniezdo sa dostane do ohrozenia, idyla je narušená. Objaví sa vonkajší svet, všetko zneistie, doterajšie pravidlá už neplatia a prijať nové, chaotické pravidlá je príliš bolestivé. Vznikajú otázky - kto je tento čistič okien, zvláštny votrelec, pokušiteľ s tisícimi tvárami, neuchopiteľná démonická postava, ktorá zistí aj najutajenejšie tajomstvá človeka? Bezohľadný manipulátor alebo majster, ktorý robí len svoju prácu, podriadený, ktorý jednoducho vykonáva svoju úlohu? Tvrdí, že prišiel z jediného dôvodu: „Pri takýchto špinavých oknách sa nedá žiť. Treba si ich umyť.”

J. Berényi by chcel SMK dostať späť do parlamentu

11. decembra 2012 - (tasr)

Staronový šéf Strany maďarskej komunity (SMK) József Berényi by chcel urobiť z SMK stranu južného Slovenska a dostať ju späť do Národnej rady SR. Odtiaľ by mala podľa neho najlepšiu možnosť pracovať na zmene trendu úbytku slovenských Maďarov. Berényi sa v súvislosti s úbytkom Maďarov odvoláva na výsledky sčítania ľudu, podľa ktorých je na Slovensku menej Maďarov ako kedysi. „Na základe výsledkov sa dá odhadnúť, že za takých 50 či 60 rokov môže maďarská menšina zaniknúť. Naším cieľom je, aby sme tento negatívny trend zmenili,” povedal pre TASR Berényi. Nástrojom na dosiahnutie tohto a iných cieľov je podľa šéfa SMK dobrý výsledok v budúcoročných regionálnych voľbách, následne aj vo voľbách do Európskeho parlamentu a tiež návrat do slovenského parlamentu. „To je najdôležitejší nástroj,” poznamenal Berényi. SMK podľa neho zároveň premýšľa nad tým, ako sa zapojiť do prezidentských volieb v roku 2014. Berényi chce ďalej vypracovať nový program pre južné Slovensko a menšiny. „Naším cieľom je, aby sme mali dvojpilierový program, hospodársko-ekonomický pre južný región a menšinový. Chceme byť predovšetkým stranou južného Slovenska, teda regionálnou stranou,” uviedol staronový líder SMK. Dodal, že strana sa mieni usilovať o to, aby na konsolidačné opatrenia vlády nedoplatilo najviac južné Slovensko. SMK prešla v uplynulom období viacerými zmenami, vrátane názvu. Zo Strany maďarskej koalície sa stala Strana maďarskej komunity s novými stanovami. Tie majú okrem iného uľahčiť vstup do strany novým členom. V sobotu 8.12. sa tiež konali vnútorné voľby. V nich predsednícku funkciu obhájil Berényi, jeho jediný protikandidát expredseda SMK Pál Csáky sa napokon rozhodol nekandidovať. Stal sa členom Predsedníctva. Nového šéfa má Republiková rada, Gyulu Bárdosa vystriedal exminister školstva László Szigeti. Strana ďalej rozhodla o nových podpredsedoch. Hospodárske a ekonomické záležitosti bude mať na starosti doterajší podpredseda Iván Farkas. Na svojom poste zostáva aj podpredseda pre samosprávy Péter Őry. Post podpredsedníčky SMK opätovne získala aj Gabriella Németh, ktorá bude mať na starosti sociálne veci, rodinu a zdravotníctvo. Za oblasť školstva a kultúry bude zodpovedať László A. Szabó. Podpredseda SMK pre pôdohospodárstvo a životné prostredie je exminister životného prostredia László Miklós.

SMK je pripravená postaviť vlastného prezidentského kandidáta

13. decembra 2012 - (tasr)

Strana maďarskej komunity (SMK) by rada podporila pravicového prezidentského kandidáta, ten sa však musí stotožniť s tzv. menšinovým minimom, ktoré podpísala SMK s Mostom-Híd a Okrúhlym stolom Maďarov na Slovensku. Ak to neurobí, SMK postaví vlastného kandidáta. Strana si vraj má z čoho vyberať. „Podporíme len takého pravicového kandidáta, ktorý sa vie stotožniť s dokumentom Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku, ktorý sme podpísali s Mostom-Híd a s Okrúhlym stolom Maďarov. A keď nebude takýto kandidát, ktorý bude podporovať zámery nášho spoločného dokumentu, tak potom budeme musieť postaviť vlastného kandidáta,” povedal predseda SMK József Berényi. Líder SMK tvrdí, že strana má z čoho vybrať. „V radoch SMK máme dosť univerzitných profesorov, umelcov. Už sme o tom v strane hovorili, ale zatiaľ o menách nechcem hovoriť. Zatiaľ môžem povedať len toľko, že máme univerzitných profesorov, umelcov. Náš kandidát by pravdepodobne mohol byť aj z týchto radov. A máme aj europoslancov, veď prečo nie. Vhodných kandidátov by sme našli,” uviedol Berényi. Dodal, že SMK by však radšej podporila pravicového kandidáta, ktorý má aj šancu vyhrať. „Ale chceme vidieť záruky, že bude vystupovať aj v našom mene” uzavrel.

Slovensko má väčší výkon ekonomiky na osobu než Maďarsko

13. decembra 2012 - (čtk)

Slovensko bolo vlani medzi členskými krajinami Európskej únie na 20. mieste v hrubom domácom produkte na hlavu. Zatiaľ čo Česko už preskočilo Grékov, ktorí zápasia s dlhovou krízou, postavenie Slovenska sa oproti roku 2010 nezmenilo. Slovenskom sa tak v tomto ukazovateli nedotiahlo ani na Portugalsko, ktoré je ešte za Gréckom. Vyplýva to z dnešných údajov štatistického úradu Eurostat. Na prvom mieste vlani zostalo Luxembursko, ktorého HDP na osobu dosahovalo 271 percent priemeru EÚ. Na Slovensku predstavoval 73 percent priemeru EÚ, Česko skončilo 17. s 80 percentami priemeru únie. Portugalsko je na devätnástej priečke a Grécko na osemnástej. K vysokému číslu v prípade Luxemburska do značnej miery prispieva skutočnosť, že mnoho ľudí tam chodí každodenne pracovať z okolitých štátov, z Francúzska, Belgicka a Nemecka. Prispievajú tak síce k hospodárskemu rastu Luxemburska, ale nie sú zahrnutí do štatistík pri prepočte na obyvateľa. Za Luxemburskom na druhom mieste figuruje Holandsko so 131 percentami priemeru únie. Nasledujú Írsko a Rakúsko so 129 percentami.

V Tescu predávali zapáchajúce mäso a skazené poľské maslo

17. decembra 2012 - (sita)

Inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) našli v žilinskej prevádzke hypermarketu Tesco pokazené bravčové mäso z mangalice. Tovar pôvodom z Maďarska preskúmalo laboratórium v Dolnom Kubíne. „Analýza potvrdila výrazné zmyslové zmeny, cudzí zápach s výraznými zmenami kazenia,” uvádza ŠVPS. Ďalší výrobok nevhodný na ľudskú spotrebu našli veterinári v spoločnosti Tesco Stores v Novom meste nad Váhom. Konkrétne išlo o 250-gramové balenie masla poľskej výroby. „Vzorka mala príznaky akostného narušenia pre zmenu vzhľadu a farby,” uvádza ŠVPS. V oboch prípadoch kontrolóri začnú správne konanie.

Rokovania Maďarska s MMF pokračujú vo februári

17. decembra 2012 - (tasr)

Delegácia Medzinárodného menového fondu (MMF) pricestuje opäť do Budapešti 14. januára 2013. S predstaviteľmi maďarskej vlády prerokujú vývoj makroekonomiky v Maďarsku v uplynulom polroku, cituje dnes maďarský server Napi.hu vyjadrenie maďarského ministra bez kresla zodpovedného za úverové rokovania Mihálya Vargu. Podľa jeho slov prognózy rokovacích strán sa od júla významne priblížili, pri zohľadnení rozpočtových opatrení maďarskej vlády je možné dosiahnuť cieľ deficitu na úrovni do 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Varga priznal, že sú stále diskutabilné záležitosti a ako príklad uviedol, že Maďarsko trvá na tom, že finančný sektor musí niesť väčšiu ťarchu konsolidácie ekonomiky. Varga 30. novembra povedal, že maďarská vláda netlačí na pokračovanie úverových rokovaní s MMF a s Európskou úniou. Koncom októbra maďarský denník Népszabadság napísal, že je možné, že v roku 2012 sa MMF a EÚ už do Budapešti nevráti rokovať. Rokovania Maďarska s delegáciami MMF a EÚ sa za začali 17. júla. Maďarsko sa od vstupu do MMF pripravuje na uzatvorenie zmluvy o ôsmej pôžičke. Budapeštianske rokovania v januári 2013 však podľa MMF nebudú oficiálnymi rokovaniami o úvere, ale iba pravidelnou analýzou hospodárskych procesov krajiny.

Maďarsko schválilo rozpočet, musia šetriť

11. decembra 2012 - (sita)

Maďarský parlament schválil zákon o štátnom rozpočte pre rok 2013, ktorý ráta s tým, že deficit bude nižší ako 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Rozpočtový deficit pod úrovňou 3 % HDP patrí medzi pravidlá Európskej únie, pričom maďarská vláda sa dodržaním tejto normy snaží predísť situácii, v ktorej by pre nadmerný deficit prišla o eurofondy. Budapešť zároveň v utorok oznámila, že v prvom kvartáli 2013 sa vráti na zahraničné dlhopisové trhy. Maďarsko je najzadlženejším štátom strednej Európy, pričom jeho rokovania o podpore zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF) a EÚ po roku prerušujúcich sa diskusií skolabovali. Krajina si naposledy na zahraničných trhoch požičiavala v roku 2011. Mihály Varga, ktorý má na starosti rokovania s MMF, však v utorok povedal, že niektorí investori majú priaznivejší postoj po nedávnom predaji dlhopisov denominovaných v dolároch štátnou bankou Export-Import Bank. Predtým sa Maďarsku zdráhali požičať, keďže krajina nemá finančnú podporu zo strany MMF.

Maďarský parlament prijal konečný návrh rozpočtu na rok 2013

11. decembra 2012 - (tasr)

Poslanci maďarského parlamentu prijali dnes konečný návrh štátneho rozpočtu na rok 2013, ktorý stanovuje deficit na úrovni 2,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ako informovala tlačová agentúra MTI, za návrh hlasovalo 248 zákonodarcov, 79 bolo proti a jeden sa zdržal hlasovania. Za návrh hlasovali všetci prítomní členovia frakcií vládnych strán Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP), ako aj dvaja nezávislí poslanci. Pôvodný návrh štátneho rozpočtu, ktorý predložila vláda ešte 15. júna, rátal s deficitom vo výške 2,2 % HDP pri 1,6-% raste maďarskej ekonomiky. Minister hospodárstva György Matolcsy ešte predtým, ako predložil tento návrh, zdôraznil, že budúci rok bude možné ukončiť niekoľko rokov trvajúce právne konanie Európskej komisie (EK) voči Maďarsku za prekročenie deficitu, čo je dôležité aj z hľadiska čerpania eurofondov. K tomu je však potrebné, aby bol deficit trvalo pod hranicou 3 % HDP, teda aj v roku 2013.

Medziročná inflácia v Maďarsku je najnižšia za 11 mesiacov

11. decembra 2012 - (tasr / rttnews.com)

Tempo medziročnej inflácie v Maďarsku spomalilo v novembri 2012 na najnižšiu úroveň za 11 mesiacov, informoval maďarský štatistický úrad. Index spotrebiteľských cien klesol z októbrových 6 % na 5,2 %, čo je najmenej od decembra 2011, keď dosiahol 4,1 %. Ekonómovia v priemere očakávali spomalenie medziročnej inflácie na 5,5 %. Ceny potravín zdraželi medziročne o 7,1 % a oblečenie a obuv o 1,5 %. Ceny elektriny a vody vzrástli o 4,6 %. Medzimesačne spotrebiteľské ceny v novembri klesli o 0,1 %. Na porovnanie v októbri sa zvýšili o 0,1 %. Ekonómovia počítali, že v novembri na medzimesačnej báze vzrastú o 0,2 %. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien meraný podľa metodológie Európskej únie (EÚ) sa v novembri v Maďarsku medziročne zvýšil o 5,3 % a medzimesačne klesol o 0,1 %.

Dotácie ÚSŽZ 2013

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vyhlasuje Výzvu na predkladanie žiadostí o dotáciu na rok 2013. Štátna podpora Slovákov žijúcich v zahraničí, ako súčasť štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, bude aj v roku 2013 zameraná na podporu národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, na podporu ich inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu a na podporu vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí.

http://www.uszz.sk/dotacie-2013/

Štát pre pár eur vyháňal dcéru Slováka z krajiny

11. decembra 2012 - (Mária Miháliková - Sme)

O prípade sa musel dozvedieť minister vnútra, aby úrady otočili a dievča tu mohlo ostať. Policajti si podľa Roberta Kaliňáka nesprávne pozreli zákon. - Devätnásťročnej Veronice Pardel pri rozprávaní, ako sa pre úradníkov stala kriminálničkou, vyhrknú slzy. Stačilo, že si nevybavila nový doklad „povolenie na pobyt“. Jej starý mal pritom platiť do jari. Dievča žilo niekoľko týždňov v strachu, že domov prídu policajti a vyhostia ju zo Slovenska. „Hocikedy môžu prísť, dcéru odviesť do záchytného tábora v Medveďove a rozhodnúť, že musí ísť preč, lebo podľa úradov je tu nelegálne. Sme zúfalí,“ hovorí o obave z policajtov jej otec Daniel. „Je to hrozné, mám tu kamarátov, všetko,“ vraví maturantka a utiera si slzavé oči. Narodila sa v San Franciscu, v jej slovenčine cítiť slabučký, ťažko identifikovateľný prízvuk. Usmeje sa až pri spomienke na spolužiakov, ktorí jej núkajú úkryt. „Chcú ma schovať, aby ma nenašli.“ V Bratislave žije od roku 2008, keď sa jej otec emigrant vrátil z Ameriky, aby doopatroval mamu. Po príchode si vybavila preukaz zahraničnej Slovenky. Kartičku „povolenie na pobyt“ jej ministerstvo vnútra naposledy vydalo vlani v septembri. Na doklade je platnosť do 24. mája 2013. Veronica v júni požiadala o slovenské občianstvo a čakala už len na oznam, že si má prísť po občiansky. Koncom októbra rodina ostala v šoku. Z ministerstva prišiel e-mail, aby išla na cudzineckú políciu, pretože jej doklad o pobyte od 30. júna neplatí. Problém spôsobil nový zákon o pobyte cudzincov, cez ktorý ministerstvo vnútra vlani nenápadne presadilo, že zahraniční Slováci si musia doklady o pobyte vymeniť za nové. Na ich vybavenie mali pol roka, od januára do konca tohto júna. Na povinnosť nijako zvlášť neupozorňovali. Kto to nesplnil, odrazu sa stal pre Slovensko nežiaducim. „Len by vymenili starý doklad za nový. Pre kolok 4,50 eura nám toto robia. Dcéra je pre nich kriminálničkou,“ hovorí otec dievčaťa. Na cudzineckej polícii mu povedali, že Veronica sa na Slovensku zdržiava nelegálne a musí naše územie opustiť. „Poradili mi, aby sme zaplatili blokovú pokutu, nechceli povedať koľko, a aby podstúpila administratívne vyhostenie, čiže by musela na tri mesiace odísť,“ opisuje Daniel Pardel. Veronice by to skomplikovalo maturitu a prihlášku na vysnívané štúdium na Vysokej škole výtvarných umení. Ani druhá možnosť jej nepomáhala. Ak by vycestovala mimo Schengenu a prišlo by sa na neplatný preukaz, úrady by jej mohli zakázať vstup na Slovensko až na desať rokov. Navyše, nedodržanie zákona marilo šancu, aby dostala naše občianstvo. Novú žiadosť by smela podať až o tri roky. Otec hovorí, že sa vždy snažil mať z Veronicy Slovenku. Od narodenia s ňou hovoril po slovensky. Dúfal, že jedného dňa sa sem vráti a bude Slovenkou. „Vezmem ju sem a chcú ju vyhodiť. Kam pôjde, z Ameriky odišla ako dvanásťročná. V Brazílii bola tri roky. No tam ju ľudia neprijali, vysmievali sa jej, že má akcent, brazílska kultúra je jej proti srsti, najbližšie je jej slovenská.“ vraví otec, ktorý si vzal Brazílčanku. Veronica má okrem amerického pasu aj brazílsky. Keď sa o prípad začal zaujímať denník SME, štát otočil. Minister vnútra Robert Kaliňák po preverení spisu priznal, že cudzinecká polícia narobila v rodine zbytočnú paniku. „Ak si niekto urobil výklad zákona v smere, že musí okamžite opustiť Slovensko, konal neštandardne, lebo to zákon neprikazoval.“ Zákon podľa ministra zneplatnil iba kartičku o pobyte, a nie samotný pobyt, ako policajti pochopili. Vedenie cudzineckej polície už vydalo pokyny, ako majú postupovať - zahraničných Slovákov nemajú vyháňať za hranice. Je normálne, že ľudia sa domôžu vyriešenia problému, až keď sa obrátia na najvyššie miesta a minister zavolá šéfom hraničnej a cudzineckej polície? „Asi to nie je nič výnimočné v mnohých štátoch. Zákony niekedy nie sú presné a úradník, najmä pri takýchto pobytových veciach, koná extrémne konzervatívne. Vychádzajú z prezumpcie, že niekto chce získať nelegálny pobyt,“ reagoval Kaliňák.

Doklad chýba stovkám ľudí

Rovnaký problém ako študentka Veronica Pardel majú momentálne stovky ľudí. Novú plastovú kartu „povolenie na pobyt“ si podľa policajného prezídia nevybavilo do konca júna, ako určoval zákon, 2255 zahraničných Slovákov. Povinnosť si splnila iba zhruba polovica ľudí. O nový preukaz v zákonnej lehote požiadalo 2691 zahraničných Slovákov. Minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru vyzýva ľudí, aby čo najskôr vyriešili svoje staré doklady. Tvrdí, že ich úradníci nebudú nijako sankcionovať. Nebude sa ich týkať ani správny poplatok 165 eur a potrebovať nebudú ani kolok v hodnote 4,50 eura. Policajné prezídium hovorí, že nové pravidlá zahraničných Slovákov zvýhodnia oproti iným žiadateľom. Podľa hovorkyne Denisy Baloghovej nemusia dokladovať účel pobytu, napríklad prácu či štúdium, prechodný pobyt dostanú na tri roky a obnoviť ho možno až na päť rokov. „Nepreukazujú finančné zabezpečenie svojho pobytu. Čo je u dospelej osoby takmer 2300 eur pri prechodnom pobyte dlhšom ako jeden rok,“ dodáva hovorkyňa. O žiadosti musia úrady rozhodnúť v skrátenej lehote do tridsiatich dní, štandardná lehota je 90 dní. „Na základe vydaného dokladu o pobyte vo forme identifikačnej karty deklarujúceho prechodný pobyt sa Slovák žijúci v zahraničí môže voľne pohybovať na území členských štátov Európskej únie,“ podotkla Baloghová.

Web krajanského úradu zavádza. Vinu necíti

Na webe Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí by ste máme hľadali varovanie, že doklad o povolení pobytu prestáva platiť a treba si zaobstarať nový. Na stránke v sekcii „právne postavenie” by mal byť zoznam všetkých predpisov, ktoré sa zahraničných Slovákov týkajú. Nový zákon o pobyte cudzincov tam však dodnes chýba. Databázu naposledy obnovili v septembri 2007, na jej konci úrad pritom píše, že materiál bude „postupne dopĺňať a aktualizovať”, ak zákony pribudnú. „Spoliehali sme sa, že splnia, čo sľubujú. Opäť som sa presvedčil, že to u nás nefunguje,” vraví Daniel Pardel. Úrad pod vedením Igora Furdíka si chybu nepripúšťa. V stanovisku odkázal na ministerstvo vnútra a Úrad hraničnej a cudzineckej polície, ktoré preukazy o pobytoch riešia. Prvé upozornenie, že zahraniční Slováci musia mať nový doklad, sa objavilo na webe krajanského úradu až 16. júla. Polročná lehota na jeho vybavenie pritom uplynula 30. júna. „Ministerstvo vnútra vec nezvládlo informačne,” bráni sa bývalý šéf úradu Milan Vetrák. Z funkcie odišiel 10. mája. Furdíkovi vyčíta, že zrušil cesty do Užhorodu a Báčskeho Petrovca, ktoré naplánoval na máj. „Informačné cesty by pomohli tamojším ľuďom, aby sa o povinnosti dozvedeli,” tvrdí. Úrad patrí pod Úrad vlády, jeho ročný rozpočet je takmer dva milióny eur. Ani polícia neposlala do médií upozornenie, že preukazom povoľujúcim pobyt predčasne vyprší platnosť. „Nebol to šťastný postup,” uznáva minister vnútra Robert Kaliňák. Zavádzanie nových pasov či vodičských bežne ohlasujú. Výmenu preukazov nariadilo ministerstvo vnútra ešte za čias Daniela Lipšica, terajšieho lídra strany Nova. „Išlo o iniciatívu odborného útvaru ministerstva,” odpísal. Polícia vraví, že zmenu si vyžiadal rastúci počet žiadostí o udelenie štatútu zahraničného Slováka na základe falošných dokladov. Vďaka štatútu sa totiž v minulosti získaval pobyt automaticky.

Za Jánom Bulíkom - lekárom, národovcom, folkloristom a vnímavým človekom

16. decembra 2012 - (uszz.sk)

Smutná zvesť prišla z východného Slovenska. V sobotu 15. decembra 2012 sa v Pozdišovciach vo veku 83 rokov pobral do večnosti MUDr. Ján Bulík, kovačický rodák a syn JUDr. Jána Bulíka, zakladateľa a prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii. Posledná rozlúčka s mimoriadne tvorivým človekom pevných morálnych a ľudských princípov sa koná v pondelok 17. decembra o 14.00 h v Pozdišovciach. - MUDr. Ján Bulík sa narodil 19. apríla 1929 v Novom Sade. Keď mal poldruha roka, zomrela mu matka. Keďže otec, ktorý bol advokátom v Novom Sade a Belehrade, sa stal vedúcou osobnosťou vojvodinských Slovákov, dal syna na výchovu k starým rodičom a strýkovi do Kovačice, kde prežil detstvo. V Kovačici Ján Bulík ukončil aj základnú školu, gymnaziálne štúdiá absolvoval následne v Pančeve, Báčskom Petrovci a Bratislave, kam Ján prišiel v roku 1946. V tom čase mal už za sebou trpké životné skúsenosti II. svetovej vojny, v ktorej prišiel o otca. Počas vojny bola rodina Bulíkovcov prenasledovaná, otec - právnik zatknutý a odvezený do koncentračného tábora Mauthausen, kde v roku 1942 zahynul. Medicínu vyštudoval Ján Bulík ml. v rokoch 1948-1953 na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdií tancoval v rokoch 1950-1953 vo folklórnom súbore Lúčnica ako tanečník prvej generácie. Po ukončení štúdií nastúpil ako gynekológ do michalovskej nemocnice, kde odpracoval 40 rokov, ďalších 10 rokov v Sobranciach. Od 80. rokov žil MUDr. Ján Bulík v Pozdišovciach. MUDr. Ján Bulík bol spoluzakladateľom a aktivistom Spolku Slovákov z Juhoslávie na Slovensku. Výrazne prispel doma i v zahraničí na zviditeľňovaní života a diela jeho otca JUDr. Jána Bulíka, zakladateľa a prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii. Cez spolok, ale aj osobne s rodinou, pomáhal vojvodinským Slovákom prejaviť sa v krajine ich predkov. V srdci si nosil až do posledných dní života všetky osady vo Vojvodine, zbožňoval najmä Kovačicu a Padinu, s obľubou sa zhováral v kovačickom nárečí, plynule hovoril i po srbsky. - Česť jeho pamiatke!

Viac o MUDr. Jánovi Bulíkovi a jeho otcovi JUDr. Jánovi Bulíkovi:

http://www.hl.rs/nevidana-a-vitana-cinorodost

http://www.hl.rs/odhalili-pamatnik-prvemu-predsedovi-matice-slovenskej

http://www.comp-press-data.hu/Portal/Archives/LUNO/2007/Ln25/l05.pdf

Bratislavská pocta Eve Husárikovej, významnej insitnej maliarky z Kovačice, k jej životnému jubileu

Vo výstavných priestoroch Pálffyho paláca na Zámockej ulici v Bratislave sa do 20. decembra 2012 prezentujú svojimi dielami a tvorbou slovenskí insitní maliari z vojvodinskej Kovačice zo Srbskej republiky. V kontexte výstavy sa 10. decembra uskutočnila vo veľkej sále Pálffyho paláci vernisáž výstavy z bohatej tvorby insitnej maliarky Evy Husárikovej...

http://vimeo.com/20529626

Posolstvo KBS krajanom žijúcim v zahraničí

Pri príležitosti Roku viery a Roku svätých Cyrila a Metoda

Konferencia biskupov Slovenska pripravila posolstvo krajanom žijúcim v zahraničí, v ktorom sa hovorí, že radosť a vďačnosť, s ktorou prežívame Cyrilometodský rok, nie je ohraničená iba na Slovensko, ale dotýka sa všetkých krajanov v zahraničí.

Starí Slováci, kráľ Svätopluk

Starí Slováci, kráľ Svätopluk - skúste vysloviť tieto dva pojmy pred nejakým proeurópsky, resp. prozápadne mysliacim historikom, môžete tušiť, ako asi zareaguje - najprv pena okolo úst, negatívne emócie vyplávajú na povrch skôr, než argumenty. O Maďarsku servilných a o niektorých maďarských historikoch trpiacim obsesívno-kompulzívnymi poruchami ani nehovoriac. Dogmatické myslenie je, bohužiaľ, silno zaužívané vo všetkých sférach ľudských činností a platí to aj medzi konzervatívnymi historikmi. Treba však vychádzať z faktov, ktoré sú ale často individuálne sprevádzané subjektívnymi domnienkami, lebo pri dávnej histórii to inak ani nejde a tiež aj v tomto prípade, písomných prameňov z obdobia včasného, či ranného stredoveku v okolí územia Karpatskej kotliny je pomerne málo a archeológom sa nepodarilo na základe hmotných prameňov odpovedať na mnoho otázok.

Krzysztof Varga: Guláš z turula (Turulpörkölt)

Maďarským symbolom je bájny vták turul, akýsi kríženec orla a husi, čím stelesňuje maďarské sny aj komplexy. Krzysztof Varga ponúka typológiu sôch s týmto vymysleným živočíchom, od turula bojového cez turula prechodného až po turula hanblivého, sediaceho skromne ako sliepka na pánte. - Samovražda je najväčším exportným úspechom maďarskej kultúry. Ani jeden maďarský spisovateľ, maliar alebo herec nedosiahol taký úspech ako pesnička Szomorú vasárnap - hymna samovrahov celého sveta, jediný maďarský hit vo svetovom meradle.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/186-archiv-literatura-archiv-literatura/564-krzysztof-varga-gula-z-turula-turulporkolt

Maďari nesmú chovať turula v zajatí

10. decembra 2012 - (ik - Pravda)

Maďarskí sokoliari spolu s milovníkmi národných tradícií sú sklamaní. S rárohom veľkým sa na lov tak skoro nevyberú. Zamietavé stanovisko vlády k žiadosti o povolenie chovu tohto ohrozeného dravca vyvolalo v Budapešti mediálny rozruch, akého by sa iný operenec sotva dočkal. Denník Népszabadság nevšedný záujem vysvetľuje tým, že rároh veľký nie je len taký hocijaký vták. „V politických kruhoch je známejší pod menom turul,” pripomína ironicky. Maďarsko práve zažíva obrodu kultu turula, akému sa naposledy tešil za vlády regenta Miklósa Horthyho. Mytologický vták, ktorý vo sne oplodnil princeznú Emešu a jej synovi Álmosovi ukázal cestu z ázijských stepí až na prah novej domoviny, odkiaľ už kočovné kmene do Karpatskej kotliny doviedol Álmosov syn Árpád, je oficiálnou propagandou znova oslavovaný ako symbol súdržnosti Maďarov. Turulie sochy rastú po celej krajine ako huby po daždi. Jednu z nich, nazvanú Pamätník národnej spolupatričnosti, začiatkom jesene s veľkou pompou odhalil sám premiér Viktor Orbán. Pod vyše dvojmetrovým bronzovým vtákom týčiacim sa na desaťmetrovom stĺpe vtedy Orbán vzletne vyhlásil, že „turul je symbolom národnej totožnosti dnes žijúcich, zosnulých i budúcich Maďarov,” pričom s týmto „národným predobrazom” sa podľa neho „každý Maďar narodí rovnako ako so svojím jazykom a históriou”. Predstavu o tom, ako tento predobraz má vyzerať, môžu Maďari získať len vďaka fantázii umelcov. Poľský publicista Krzysztof Varga vo svojej knižke Guláš z turula sa bájnemu vtákovi podľa jeho zvyčajných vyobrazení posmieva ako krížencovi orla s husou. Väčšina maďarských národovcov si však turula stotožňuje práve s rárohom veľkým, asi pol metra vysokým dravcom z čeľade sokolovitých, ktorý má rozpätie krídel takmer pol druha metra. Na nešťastie sokoliarov rároh veľký figuruje v červenej knihe ohrozených druhov. Pred troma desaťročiami v Maďarsku takmer vyhynul a napriek obetavej ochranárskej práci potomkov bájneho turula dnes v krajine hniezdi len asi dvesto párov. Napriek tomu záujemcovia o chov rároha veľkého sa pokúsili využiť renesanciu turulománie a našli si aj mocného patróna. Ich žiadosť predniesol samotný podpredseda parlamentu za vládny Fidesz Sándor Lezsák. Podľa neho je čudné, že kým v mnohých krajinách sveta je sokoliarstvo s rárohmi dochovanými v zajatí povolené, v Maďarsku, kde by to bolo dôležité z hľadiska pestovania národných tradícií, nie. Minister pre rozvoj vidieka Sándor Fazekas na interpeláciu z vlastných straníckych radov odpovedal s porovnateľným patriotickým zápalom. „Tento druh je pre každého vlastenca národným symbolom a jeho ochrana si preto zaslúži osobitnú pozornosť,” citoval ministra portál týždenníka HVG. Fazekas vysvetlil, že keďže Maďarsko nie je schopné zaviesť registráciu rárohov podľa ich DNA, štát by nebol schopný kontrolovať, či sa na lov používajú v zajatí dochované jedince alebo vtáky vykradnuté z hniezda.

Maďarský expremiér Bajnai havaroval

17. decembra 2012 - (tasr)

Bývalý maďarský premiér Gordon Bajnai v nedeľu večer havaroval v 12. budapeštianskom obvode. Podľa maďarského bulvárneho denníka Blikk v zákrute na klzkej vozovke dostal šmyk a narazil do zaparkovaného auta. Nehoda si nevyžiadala žiadne zranenia. Blikk uviedol, že expremiér úplne rozbil svoje auto značky Škoda Superb. Bajnai sám zavolal políciu, ktorú po príchode okamžite požiadal, aby preverili, že nepil alkohol. Policajtov tiež požiadal, aby vypátrali majiteľa vozidla, ktorého na mieste nehody počkal a doriešil s ním náhradu spôsobenej škody.

Hrajú na šikmej ploche

14. decembra 2012 - (Plus jeden deň)

Šikmej veže v Pise pribudol v rebríčku bizarných úkazov nový konkurent - futbalové ihrisko v maďarskom Gönyü! Dedinka s tromi tisíckami obyvateľov leží na hraniciach so Slovenskom. Futbal sa tu hráva od nepamäti, no až vďaka službe Google Maps sa celý svet dozvedá, že sa tak deje na poriadne kurióznom ihrisku. To totiž namiesto klasického tvaru obdĺžnika pripomína skôr lichobežník. „Pred sezónou sme sa rozhodli štadión zlepšiť, a tak sme trávnik premerali. Viacero ľudí nám poslalo aj letecké zábery, no a vtedy sme zistili, že niečo nie je v poriadku. Podľa pamätníkov bola plocha dlhšia o osem metrov a o tri metre širšia. Všetko sa zmenilo pri nejakej úprave. Je pozoruhodné, že nikto si štyridsať rokov nevšimol, aké máme krivé ihrisko. Odhalili to až satelitné zábery,” nechápavo konštatoval prezident futbalového klubu Tibor Vígh.

Futbal hrali zle roky. Chybu ukázal Maďarom Google

12. decembra 2012 - (hnonline.sk)

Google odhalil v Maďarsku futbalové ihrisko, ktoré má tvar lichobežníka. Dlhé roky hrali futbal na zlom ihrisku. Chybu si všimli až vďaka Google Maps. Práve vďaka záberom, ktoré ohalil Google cez svoju službu, zistili obyvatelia malej maďarskej obce Gönyű, že ich futbalové ihrisko nemá správne rozmery. Vedenie futbalového klubu Gönyű SE sa teraz musí vyporiadať s tým, že ich doterajšie úspechy aj neúspechy sa odohrali na nie práve štandardnom trávniku. Pred niekoľkými desaťročiami totiž vzniklo ihrisko, ktorého jedna strana je dlhšia ako druhá. Kvôli zlým výpočtom tak hrali futbalisti na trávniku, ktorý má tvar lichobežníka. „Vzhľadom na to, že tento rok sme chceli urobiť viacero zmien a vylepšení, rozhodli sme sa znovu namerať ihrisko,” povedal pre portál kisalfold.hu prezident futbalového klubu Tibor Vígh. „Museli sme tiež posunúť jednu z bránok,” dodal.

Maďar vyliezol na odstavený vozeň, zabila ho elektrina

Nedarilo sa ani Poliakovi. Skočil z tretieho poschodia obchodného domu v Košiciach.

17. decembra 2012 - (sita)

Tragédia sa stala cez víkend na železničnej stanici v Slovenskom Novom Meste v Trebišovskom okrese. Dvadsaťpäťročný Maďar z doposiaľ neznámych dôvodov vyšiel na odstavený nákladný cisternový vozeň, kde ho zasiahol elektrický prúd trakčného vedenia. Mladý muž následne spadol na zem. Ako agentúru SITA informoval košický policajný hovorca Alexander Szabó, telo previezli na pitvu. Pri sebe nemal žiadne doklady, identifikoval ho otec a brat. Ďalšie nešťastie sa stalo cez víkend v obchodnom centre na Toryskej ulici v Košiciach. Z tretieho poschodia skočil 25-ročný Poliak. Cudzinca hospitalizovali v košickej nemocnici. Obidva prípady polícia vyšetruje.

V Budíne vykráda banda motocyklistov autá na križovatkách

11. decembra 2012 - (tasr)

Organizovaná banda piatich až šiestich motocyklistov vykráda v Budíne osobné autá stojace na križovatkách, informoval dnes maďarský bulvárny denník Blikk. Polícia pozná zatiaľ tri druhy motoriek používaných zločincami - čierny cestovný motocykel, strieborný veľký skúter a bielu motorku cross, do ktorej minulý piatok nabúral predtým okradnutý vodič. Motocyklista haváriu neprežil. Polícia ho nedokázala doposiaľ identifikovať, pretože nemal u seba žiadne doklady. Evidenčné čísla motoriek sú buď nečitateľné, alebo falošné. Zločinci podľa polície pracujú vo dvojiciach a používajú rôzne metódy na odlákanie pozornosti vyhliadnutých vodičov. Vlámu sa cez okno do vozidla a ukradnú cennosti, pričom vopred majú vytipované únikové cesty. Polícia predpokladá, že banda, ktorá sa doposiaľ sústreďovala na budínsku stranu hlavného mesta, sa na chvíľu stiahne. Podľa Blikku polícia v súčasnosti analyzuje záznamy viacerých pouličných bezpečnostných kamier.

Maďari tiež darovali bezdomovcovi topánky

11. decembra 2012 - (cas.sk)

To, že aj tvrdí policajti majú srdce, dokázal tento Newyorčan, keď kúpil bosému bezdomovcovi topánky. Turistka Jennifer Fosterová z amerického štátu Arizona odfotografovala nedávno policajta Larryho DePrima (25), keď dával v novembri bezdomovcovi Jeffreymu Hillmanovi nové topánky a ponožky. Snímka sa stala hitom, keď ju žena zavesila na stránku newyorskej polície na sociálnej sieti Facebook. „Ten policajt to spravil úplne nezištne a nevedel, že ho sledujem. Spravilo to na mňa veľký dojem,” uviedla Fosterová. Podobný scenár vidieť aj vo videu, ktoré sa objavilo v maďarských médiách. Natočené bolo v podchode na námestí Blaha Lujza. Policajt na záberoch dáva bezdomovcovi krabicu s topánkami. muž si ich okamžite začne obúvať. Onedlho sa objaví aj policajtov kolega, ktorý sa k sledovaniu obúvania pripojí. Amatérska kamera a prirodzené prostredie nahrávajú hodnovernosti videa, ale objavili sa pochybnosti o účele jeho vzniku. Maďarská polícia má totiž v poslednej dobe veľmi pošramotenú povesť, píše portál Velvet.hu. Pobúrenie vyvolal predpis, ktorý sa zaoberal práve umožnením pokutovania bezdomovcov zdržujúcich sa na verejnom priestranstve. Prichádza preto do úvahy, že policajti (z ktorých jeden akoby si na konci zakrýval nos) boli do „príbehu” nasadení z nie až tak nezištných dôvodov, ako by sa mohlo zdať.

http://indavideo.hu/video/Magyar_rendorok_cipot_vettek_a_hajlektalan_ferfinak

Páči sa mi to