Zo slovenskej tlače - Október (III.) 2012 - Monitor
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#
Benediktíni bojujú o kaštieľ v Rusovciach, uspeli na súde
24. októbra 2012 - (sita)
Rád benediktínov sídliacich v Komárne je stále v hre o kaštieľ v Rusovciach, na ktorý si dlhodobo robí nárok. Benediktíni uspeli na Najvyššom súde SR s dovolaním proti verdiktu bratislavského krajského súdu z 19. augusta 2011, ktorým boli pôvodne zamietnuté nároky rádu voči viacerým slovenským inštitúciám. Najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a prípad mu vrátil na ďalšie konanie. Agentúru SITA o tom informovala kancelária predsedu NS SR. Verdikt vyniesli už 5. júna. Rád si robí nárok na národnú kultúrnu pamiatku na základe závetu belgickej princeznej Štefánie a grófa Eleméra Lónaya. Podľa Benediktínov pripadol kaštieľ v Rusovciach a k nim patriace hospodárstvo a nehnuteľnosti Pannonhalmskému rádu svätého Benedikta, ktorý je právnym predchodcom Maďarskej kongregácie benediktínov. Podľa benediktínov časť tohto dedičstva, ktoré pripadlo na územie terajšieho Rakúska, vlastnia a užívajú nerušene. Na druhú časť toho istého majetku, teda kaštieľ v Rusovciach a k nemu patriace nehnuteľnosti, si nevedia uplatniť svoj právny nárok viac ako 15 rokov. Najvyšším ústavným činiteľom SR viackrát navrhovali mimosúdne riešenie sporu - po usporiadaní vlastníckych vzťahov chceli ponúknuť kaštieľ a príslušné pozemky na reprezentačné účely SR a na kultúrne a cirkevné podujatia. Pannonhalmský Rád svätého Benedikta v Maďarsku sa v júli s majetkovým sporom o kaštieľ obrátil na fóra EÚ. Najvyšší predstavený Maďarskej kongregácie benediktínov, pannonhalmský biskup, arciopát Asztrik Várszegi zaslal premiérovi Robertovi Ficovi diplomatickú nótu. Vláda v auguste deklarovala záujem pustiť sa do dokončenia rekonštrukcie tejto národnej kultúrnej pamiatky a priľahlého areálu tak, že na ňu nepôjdu peniaze zo štátnej kasy. Práce by malo zabezpečiť podnikateľské prostredie. Šéf rezortu financií mal plán financovania projektu predstaviť do 15. októbra, ale keďže zatiaľ podnikateľov so záujmom vstúpiť do projektu nezohnal, termín mu predĺžili do konca novembra.
Najväčší vydavateľ cestovných príručiek odporúča Slovensko ako jednu z top destinácií
24. októbra 2012 - (tasr)
Spoločnosť Lonely Planet, najväčší vydavateľ príručiek pre cestovateľov, do svojho zoznamu desiatich najlákavejších cestovateľských cieľov pre rok 2013 zaradila aj Slovensko, ktoré sa umiestnilo na piatom mieste. Prehľad s názvom Best in Travel 2013 - Top 10, ktorému dominuje Srí Lanka, zverejnila v utorok internetová stránka www.lonelyplanet.com. Spomedzi európskych destinácií predstihla Slovensko len Čierna Hora, ktorú editori označili za „vychádzajúcu superhviezdu s divokou prírodou”. Slovensko ocenili autori zoznamu za kultúru, dobrodružnosť a množstvo turistami neprebádaných oblastí. Ilustrujú to fotografiou malebnej obce Nižné Ružbachy v okrese Stará Ľubovňa. Oceňujú veľké zmeny, ktorými Slovensko prešlo za dve desaťročia od Nežnej revolúcie. Píšu, že v súčasnosti sa síce Slovensko vo vyhľadávači Google objavuje na vrchole rebríčkov lacných ponúk lyžiarskych zájazdov a rozlúčok so slobodou, no nastal čas, aby turistický priemysel prijal zmenený obraz krajiny a pripravil sa „na cestu za očakávanou párty v roku 2013”. Prinášame zoznam desať najlepších cestovateľských cieľov pre budúci rok podľa Lonely Planet: 1. Srí Lanka, 2. Čierna Hora, 3. Južná Kórea, 4. Ekvádor, 5. Slovensko, 6. Šalamúnove ostrovy, 7. Island, 8. Turecko, 9. Dominikánska republika, 10. Madagaskar.
ENVIRO: Projekt slovenských a maďarských lesníkov má zlepšiť život zveri
24. októbra 2012 - (tasr)
Neoddeliteľnou súčasťou práce Lesov SR, š. p., je podľa slov jeho hovorcu Vlastimila Rezeka starostlivosť o lesnú zver, ktorá v zime často trpí nedostatkom potravy a v lete pri dlhodobých suchách zasa nedostatkom vody. Lesy SR preto v nasledujúcich mesiacoch zrekonštruujú na území Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poľana viac ako tri desiatky studničiek, obnovia takmer 60 kilometrov lesných chodníkov a postavia 41 kŕmnych zariadení pre zver. S týmito aj ďalšími aktivitami počíta medzinárodný projekt „Spoločne za zachovanie prírodných hodnôt na území Poľany a Börzsöny,” ktorý sa oficiálne začína dnes úvodnou konferenciou v Detve. „Lesníci využili možnosť spolufinancovania aktivít z peňazí Európskej únie (EÚ) a naplánovali viacero opatrení na zlepšenie podmienok života zveri v CHKO Poľana a maďarskom Národnom parku Dunaj-Ipeľ (NPDI),” vysvetlil Rezek. Ide o spoločný projekt slovenských lesníkov z Lesov SR, š. p., Odštepný závod Kriváň, a maďarských lesníkov z IPOLY ERDŐ Zrt. v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika 2007 - 2013. Opatrenia pomôžu zlepšiť život zveri v chránených oblastiach, čím sa zároveň zvýši ochrana lesa v dotknutých územiach. Hladná zver často poškodzuje ohryzom lesné porasty, čo by mali nové možnosti prikrmovania v zimných mesiacoch obmedziť. Novým zdrojom potravy pre lesnú zver by v budúcnosti mali byť okrem kŕmnych zariadení aj nové plodonosné dreviny jarabina a plané jablone, ktorých lesníci na Poľane vysadia 360 kusov. Podobné opatrenia, aké chystajú lesníci v CHKO Poľana, plánujú aj ich kolegovia z Maďarska. V NPDI vybudujú 76 kŕmnych zariadení, 62 soľníkov, 4140 metrov (m) priechodov pre zver, 18.379 m chodníkov, vyhĺbia 15 mokradí a kalísk a odstránia 22.744 m starých oplôtkov. Projekt „Spoločne za zachovanie prírodných hodnôt na území Poľany a Börzsöny” je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ v rámci programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika 2007 - 2013. Celkový rozpočet projektu predstavuje 737.363,50 eura, z čoho 614.313,77 eura tvoria zdroje z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Na Slovensku vzniká nová maďarská strana
Maďarská kresťansko-demokratická aliancia
24. októbra 2012 - (tasr)
Na Slovensku sa začína formovať nová maďarská strana. Má sa volať Maďarská kresťansko-demokratická aliancia. Jej zakladatelia Csaba Fehér (exriaditeľ Podunajského múzea), János Sárközi a ďalší sa začiatkom týždňa zišli v obci Búč v Komárňanskom okrese. O vznikajúcej strane píšu aj viaceré internetové portály. „V pondelok (22. 10.) sme začali zbierať podpisy, chceli by sme ich vyzbierať do marca, neponáhľame sa s tým,” povedal dnes TASR Fehér. Pre založenie strany sa rozhodol preto, že je spolu so svojimi kolegami presvedčený, „že kresťanské hodnoty majú miesto na politickej scéne”. V strane sa majú aktivizovať ľudia z Komárna a okolia, ktorí sú známi skôr v regióne, a nie na celoslovenskej úrovni. Iniciatíva sa spomína aj v súvislosti s Mostom-Híd. Objavujú sa názory, že bugárovci ňou chcú vziať voličov SMK. Fehér pre TASR odmietol, že by vznikajúca strana bola projektom Mosta-Híd alebo SMK. „Most-Híd nemá s touto stranou a snahou nič spoločné,” vyhlásil pre TASR podpredseda bugárovcov Zsolt Simon, ktorého snahy o vytvorenie zmienenej strany veľmi neprekvapili. Poznamenal, že osoby, ktoré sa spomínajú v súvislosti s novou stranou, už pred pár rokmi mali obdobnú občiansku iniciatívu. „Bolo teda len otázkou času, kedy príde snaha prerobiť to na politickú stranu,” povedal Simon.
Kukan odkázal maďarskému europoslancovi, že dejiny sú nemenné
23. októbra 2012 - (tasr)
Históriu nemožno meniť, odkázal slovenský europoslanec Eduard Kukan počas otváracieho rokovania plenárneho zasadania Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu maďarskému europoslancovi Zoltánovi Bagóovi. Ten v europarlamente požiadal, aby Slovensko vymazalo zo svojej legislatívy zákon o nemennosti Benešových dekrétov. „Národná legislatíva je niekedy v rozpore s európskou legislatívou,” uviedol v pondelok Bagó a spresnil, že to je aj prípad uznesenia Národnej rady SR zo 7. septembra 2007 o nemennosti Benešových dekrétov. Slovenská republika týmto aktom podľa maďarského europoslanca Benešove dekréty opäť uznala, čo bol „diletantský prístup,” ktorý nevychádza z reality. Bagó v tejto súvislosti europarlament požiadal, aby uznesenie NR SR preskúmali nie ako zákon, ale ako niečo, čo treba odvrhnúť do prepadliska dejín a „vymazať z histórie.” Zároveň dodal, že Slovenská republika musí tento zákon odstrániť zo svojej legislatívy. Bagó patrí medzi štyroch maďarských europoslancov, ktorí prostredníctvom Petičného výboru EP vyvíjajú tlak na zástupcov Slovenska, aby EÚ vysvetlili okolnosti deklarácie, týkajúcej sa Benešových dekrétov, ktoré po druhej svetovej vojne v Československu okrem iného obmedzili občianske a majetkové práva nemeckej a maďarskej menšiny. Slovenský poslanec EP Eduard Kukan využil svoje pondelňajšie vystúpenie, kde zhodnotil správu Európskej komisie o pokroku jednotlivých krajín, ktoré sú zapojené do procesu eurointegrácie, aj na to, aby pripomenul maďarskému europoslancovi, že dejiny sa meniť nedajú. „Chce by som krátko zareagovať na to, o čom hovoril poslanec Bagó z Maďarska. Môže používať akékoľvek právne konštrukcie a slovné eskamotáže, históriu však nezmení, lebo história sa zmeniť nedá,” povedal Kukan.
Podnikať na Slovensku je podľa Svetovej banky ľahšie ako u susedov z V4
23. októbra 2012 - (čtk)
Na Slovensku sa podľa správy Svetovej banky podniká ľahšie ako v Poľsku, Maďarsku či Česku. - Najväčší pokrok v reformách podmienok pre podnikanie urobili za posledný rok krajiny strednej a východnej Európy a najväčšie zlepšenie na svete vykázalo Poľsko. Vyplýva to z každoročnej správy Doing Business, ktorú v utorok zverejnila Svetová banka a jej pobočka pre súkromný sektor Medzinárodná finančná korporácia (IFC). Slovensko za posledný rok urobilo v regulácii štyri zlepšenia v prospech podnikania a je na 46. mieste. Slovensko bolo na rovnakom mieste aj vlani. Česká republika si v rebríčku pohoršila o jedno miesto, dostala sa na 65. priečku. Najväčšie zlepšenie zo 185 sledovaných krajín urobilo v regulácii podnikania Poľsko, ktoré vďaka štyrom reformám - registrácia nehnuteľností, platenie daní, vynucovanie kontraktov a riešenie insolvencií - poskočilo o sedem miest na 62. priečku. V celom regióne strednej a východnej Európy zlepšilo podmienky pre podnikanie 88 percent krajín, konštatovala banka. V celkovom rebríčku jednoduchosti podnikať tento rok naďalej vedie Singapur, za ním zostávajú Hongkong, Nový Zéland, USA a Dánsko. Do prvej desiatky sa dostali Gruzínsko a Austrália, ktoré vytlačili Írsko a Island. Kríza a tlak ostatných krajín eurozóny viedli k vlne reforiem v Grécku a Taliansku. Grécko bolo z hľadiska posunu v tabuľke ôsmou najúspešnejšou krajinou sveta a polepšilo si o 22 miest na 78. priečku. Správa zoraďuje ekonomiky podľa desiatich oblastí regulácie podnikania. Dobrá podnikateľská klíma je motorom ekonomického rastu a tvorby pracovných miest. Vo svete vládne posledných desať rokov na tomto poli podľa Svetovej banky trend zbližovania, čo je zásluha globalizácie, ktorá smeruje investícia tam, kde sú vítané. Nie náhodou sa Venezuela počas režimu socialistického prezidenta Huga Cháveza, ktorý znárodňujú ekonomiku a odháňa zahraničných investorov, prepadla v tabuľke podmienok na podnikanie na šieste miesto od konca, medzi najviac zaostávajúce krajiny Afriky. „Nechcel by som byť podnikateľom vo Venezuele,” uviedol podľa agentúry Reuters Augusto Lopez-Claros, vedúci tímu, ktorý správu vypracováva.
Družbu upchali prezervatívy a cumlíky
23. októbra 2012 - (aktuality.sk)
Do ropovodu Družba sa dostali gumené cumlíky a prezervatívy, ktoré spôsobili poruchu meracích prístrojov pri slovensko-maďarskom rozdvojení vetvy na území Ukrajiny. Informáciu zverejnil ruský denník Vedomosti, ktorému správu potvrdil riaditeľ komunikačného odboru maďarskej ropnej spoločnosti Mol Domokos Szollár. Nezvyčajnú kontamináciu v ropovode zistili 7. a 8. októbra najskôr na slovenskej, potom na maďarskej vetve. Meracie zariadenia vtedy zrazu signalizovali nárast množstva pretekajúcej ropy. Pri preverení situácie zistili, že v rope je množstvo cumlíkov a prezervatívov. Podľa Szollára transport ropy nemuseli zastaviť. Detaily prípadu však nezverejnil. Ruský prevádzkovateľ ropovodov spoločnosť Transneft uviedol, že systém mohol byť kontaminovaný v Bielorusku alebo na Ukrajine. Problémy avizovali Transneftu z Maďarska aj zo Slovenska a teraz tieto krajiny odmietajú prijímať ropu smerom z Ukrajiny. Ropovod Družba bol postavený v roku 1964. Denne ním z juhovýchodu Ruska zo Samary prúdi milión barelov ropy do maďarských, poľských, nemeckých, českých a slovenských rafinérií.
Jobbik blokoval hranice: „Rajka patrí Maďarsku!“
23. októbra 2012 - (topky.sk)
Opozičné ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik a prívrženci Mládežníckeho hnutia 64 stolíc dnes zorganizovali v maďarskej prihraničnej obci Rajka blokádu jazdného pruhu na ceste smerom k štátnej hranici SR. Nepáči sa im, že slovenská realitná kancelária ponúka v Rajke byty v obytnom parku s tým, že ide o šiesty obvod Bratislavy. Protestujúci blokovali od 08.00 h do 18.00 h jeden jazdný pruh hlavnej cesty vedúcej na Slovensko. Internetové vydanie denníka Népszabadság v nedeľu napísalo, že Jobbik považuje reklamu za slovenskú provokáciu. Viacerí obyvatelia pre denník uviedli, že to považujú iba za reklamný ťah a nepripisujú mu zvláštny význam. Regionálny spravodajský server Kisalföld.hu minulý týždeň napísal, že realitná kancelária textom reklamy akoby naznačila, že Rajka sa čoskoro stane súčasťou Bratislavy. Väčšina opýtaných obyvateľov Rajky pre server povedala, že nie je dobré, ak Rajku spájajú s Bratislavou. „Rajke už diktuje Bratislava. Nie tretina, ale už polovica z 3000 obyvateľov sú Slováci a stále prichádzajú noví,” cituje server nemenovaného obyvateľa Rajky. Napriek tomu si nikto z opýtaných nemyslí, že kvôli tomu by stúpalo napätie v obci. Sú radi, že obec sa rozvíja, stavajú sa nové domy, aj keď podľa nich by bolo dobré, keby každý z prisťahovaných platil obci daň. Podľa domácich nečudo, že o Rajke hovoria ako o bratislavskom obvode. Napríklad bratislavský mestský autobus premáva každú hodinu, do neďalekého Mosonmagyaróváru ide denne iba niekoľko spojov, napísal server.
Slováci za Dunaj! Či vlastne - preč z Rajky?
24. októbra 2012 - (Ľubomír Galko - lubomirgalko.blog.sme.sk)
Čakal by som, že práve predstaviteľ vládnej strany, ktorý bol Viktorom Orbánom pochválený a označený za úspešného pri zvládaní krízy, povie k udalosti pár slov. Veď to bola tiež kríza, a nie zanedbateľná. Ale zdá sa, že pondelková blokáda jedného jazdného pruhu v maďarskej obci Rajka, o ktorú sa postarali predstavitelia maďarského ultrapravicového hnutia Jobbik a Mládežníckeho hnutia 64 žúp, neprekročila prah pozornosti predsedu slovenskej vlády. O čo vlastne teda šlo? Maďarských extrémistov vraj pohoršila reklama istej slovenskej realitnej kancelárie, ktorá propagovala svoj projekt v Rajke ako bývanie v „obvode Bratislava VI”. Môžeme polemizovať o jej vhodnosti - mne osobne sa teda tiež nepáči, lebo viem, že takéto „nevinné” obchodné zveličovanie padá na veľmi úrodnú pôdu búrlivých slovensko-maďarských vzťahov. O čom by sme ale polemizovať nemali, je to, že malé lokálne konflikty vedia veľmi často prerásť do konfliktov veľkých. Preto je žiaduce, aby politické autority oboch krajín pri takýchto prípadoch pripomenuli „zúčastneným”, že žijeme v spoločnej Európe bez hraníc. V spoločnej Európe s voľným pohybom osôb a tovaru. V spoločnej Európe, kde nie je možné obmedzovať občanov ani jednej z krajín EÚ v ich rozhodnutí, kde si kúpia pozemok. V spoločnej Európe, kde si ľudia ľubovoľnej krajiny postavia dom, kde to uznajú za vhodné. V spoločnej Európe, kde sa ľudia samostatne rozhodujú, kde prežijú svoj život. Každý, kto je rozhodnutý spochybňovať ktorýkoľvek z vyššie spomenutých atribútov, si zaslúži zvýšenú pozornosť nás všetkých. Nielen politikov, ale všetkých ľudí, ktorí svoj život chcú prežiť pokojne a v bezpečí. Veľkosť štátnika nie je v tom, že za prítomnosti kamier PR spôsobom otvára nový Slovenský dom v maďarských Mlynkoch. Veľkosť štátnika nie je ani v tom, že je za pekného v Bruseli a pri každej hlúposti odtiaľ nalinkovanej si ide nohy dolámať, aby plnil priania bruselskej byrokracie. Veľkosť štátnika je práve v tom, že dokáže dôsledne obhajovať záujmy Slovenska, dokáže sa rozumnou formou zastať slovenských občanov a hodnôt, na ktorých stojí Európska únia. Tých viac ako 1.500 Slovákov v Rajke v pondelok zostalo bez povšimnutia, podpory sa nedočkali. Ani z jednej strany. Našťastie tentoraz bez následkov. Takže nie „Slováci za Dunaj! Či vlastne: „Preč z Rajky!” Ale „Slováci, Maďari, kam chcete!”. Tí prví trebárs do tej Rajky a tí druhí trebárs do Bratislavy.
Farbené mäso z Maďarska sa objavilo na Slovensku
22. októbra 2012 - (tasr)
Bravčové mäso falšované ako hovädzia sviečková sa našlo už aj na Slovensku. - Mäso privezené z Maďarska si dala firma, ktorá ho chcela umiestniť na slovenský trh, vopred dobrovoľne overiť u Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS). Laboratórnou analýzou sa však potvrdilo, že sviečková je falošná. „Momentálne prebiehajú kontroly v sklade a u distribútora v Bratislave a v Košiciach,” priblížila Zuzana Gulová z odboru komunikácie ministerstva pôdohospodárstva. Ďalšie informácie tak rezort zverejní až po ukončení kontroly. Podľa riaditeľa ŠVPS Jozefa Bíreša priniesol mäso na overenie nákupca, ktorý ho chcel uviesť na slovenský trh. „Bola to samokontrola pre majiteľa, aby vedel čo kúpil, keďže toto mäso je jedno z najdrahších,” priblížil pre TASR. Problém s falošným mäsom z Maďarska sa vo svete objavil aj pred niekoľkými dňami. Vtedy maďarský podnik exportoval do Švédska niekoľko ton mäsa, ktoré predali ako hovädzie. Pri preverení tovaru vysvitlo, že ide o lacnejšie bravčové mäso napustené farbivom.
Mäsiari ubezpečujú: Falošné mäso vám nepredáme!
25. októbra 2012 - (sita)
Kauza falošnej sviečkovice naberá na obrátkach. Už sa vie, že bravčovinu maďarskí výrobcovia prifarbili syntetikou. Akou, to teraz skúmajú v laboratóriách. Zisťovali sme, kde rizikové mäso skončilo a či by ho naši mäsiari dokázali odhaliť. Mal to byť kšeft ako hrom. Namiesto fajnovej sviečkovice nám z Maďarska doviezli zafarbenú bravčovinu. Je totiž o dve tretiny lacnejšia. Našťastie, podľa doterajších informácií sa rizikové mäso k zákazníkom nedostalo. Podvod sa podarilo odhaliť v pondelok a 420 kilogramov falošnej sviečkovice, ktorú objavili v istej bratislavskej prevádzke a ktorá mala putovať do reštaurácií, leží v skladoch. Kde? „To vám nemôžem povedať,“ reagovala na našu otázku Paulína Komarová zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Po pátraní sme nebezpečné mäso našli zapečatené v mraziarňach na Trenčianskej ulici v Bratislave. Potvrdili nám to aj na regionálnej veterinárnej správe v hlavnom meste. Zároveň nás upokojovali. „Von sa rozhodne nedostane,“ vyhlásil šéf tamojšej správy Miloš Mašlej. Dobrou správou tiež je, že v špecializovaných obchodoch na sto percent rozoznajú pravú sviečkovicu od nepravej bravčovej. „Rozdiel nie je len v zafarbení. Pravá hovädzia je trikrát taká veľká ako nepravá bravčová, nepomýlime sa,“ ubezpečoval včera Marek Kaskotó z vyhľadávaného bratislavského mäsiarstva. Potvrdili nám to aj ďalší jeho kolegovia. „Menej skúsení predavači môžu mať problém pri mrazených výrobkoch. Čerstvé mäso je však určite bezpečné,“ dodal mäsiar Štefan z bratislavskej predajne na Grösslingovej ulici.
Nové prístupy k uznaniu vzdelania v Európskej únii
Žiadostí o uznanie titulov zo zahraničia pribúda
22. októbra 2012 - (sita)
Počet žiadostí o uznanie vzdelania získaného v zahraničí neustále rastie. Stredisko na uznávanie diplomov o vzdelávaní rezortu školstva v roku 2007 prijalo 318 žiadostí, minulý rok to už bolo 1 396 žiadostí o uznanie odbornej kvalifikácie získanej v zahraničí. Najviac zo žiadateľov študovalo v Českej republike, nasledovalo Maďarsko, Rakúsko a Nemecko. Pre zjednodušenie procesu uznávania dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií rezort školstva predložil do pripomienkového konania návrh novely zákona o uznávaní odborných kvalifikácií. Novela nanovo definuje jednotlivé druhy dokladov o vzdelaní tak, aby ich bolo možné jednoducho porovnávať s dokladmi vydanými v iných členských štátoch Európskej únie alebo v tretích krajinách a tak posúdiť ich rovnocennosť z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy. Okrem toho návrh zákona spresňuje podmienky využitia konkrétneho kompenzačného mechanizmu ako náhradného opatrenia odstraňujúceho prípadné rozdiely vo vzdelaní alebo odbornej príprave. Rezort školstva pripravil aj publikáciu Nové prístupy k uznaniu vzdelania v Európskej únii, ktorá má pomôcť ľahšie sa zorientovať v procese uznávania dokladov o vzdelaní. Určená je nielen pre vysoké a stredné školy, príslušné orgány na uznávanie odborných kvalifikácií, ale môže poslúžiť aj ako učebnica na tému voľného pohybu osôb. Obsahuje analýzu súčasného stavu uznávania v európskom a medzinárodnom kontexte a na Slovensku. Publikácia sa zaoberá aj vplyvom vzdelávacích reforiem na uznávanie dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií a prináša optimalizovaný model v uznávaní dokladov o vzdelaní v Európskej únii. Knihu budú distribuovať na odbornom seminári v novembri, kde bude rezort prezentovať pripravované zmeny v oblasti uznávania dokladov.
O slovenskom, maďarskom a saudskom štátnom občianstve...
24. októbra 2012 - (Sona Bulbeck - bulbeck.blog.sme.sk)
Dva alebo tri dni potom ako jeden z diskutujúcich v diskusii k môjmu predchádzajúcemu blogu napísal, že v Saudi ani netušia, že nejaké Slovensko vôbec existuje, vyšiel v miestnej tlači článok, venovaný slovensko-maďarským vzťahom. Nejdem ho tu citovať, môžete si ho prečítať na www.arabnews.com pod anglickým názvom „Ruling favors Slovakia in dispute with Hungary„ (http://www.arabnews.com/ruling-favors-slovakia-dispute-hungary). V článku okrem iného bol aj odstavec, ktorý ma inšpiroval k napísaniu dnešného blogu. Bol o štátnom občianstve. Písalo sa v ňom, že Slováci môžu mať iba jedno štátne občianstvo, ale pre Maďarov nie je problém mať dvojité štátne občianstvo. V Saudi jednoducho nemôžete dostať saudské štátne občianstvo, pokiaľ nie ste Sauďan. A aj mnohí z tých, čo sa tu narodia, s tým majú problém... Veci sa majú totižto takto: Keď sa v Saudi saudský muž ožení s nesaudskou ženou, nič sa nedeje, jeho deti automaticky dostanú saudské občianstvo a s tým spojené aj všetky výhody. Keď sa však saudská žena vydá za nesaudského muža, deti z takéhoto manželstva nemajú saudské občianstvo - aj keď sa narodia a žijú v Saudi - ale majú občianstvo po otcovi, čiže môžu byť Egypťania, Libanonci, Jordánčania či Sýrčania, poťažne aj Filipínci či Pakistánci, Sudánci alebo nejakej inej národnosti, ktorých je tu plno. Opäť sa nič nedeje, pokiaľ je otec v krajine a žije. Keď však nešťastnou náhodou zomrie, deti sú deportované do krajiny jeho pôvodu - v ktorej možno nikdy neboli alebo keď aj hej, tak raz za rok na prázdniny. Obyčajne neovládajú ani jazyk tej krajiny a nemajú tam nikoho, kto by ich živil, keďže otec - živiteľ rodiny - zomrel v Saudi. Keď je otec v poriadku a žije stále, keď deti dovŕšia 18 rokov, môžu požiadať o saudské štátne občianstvo. Teda - synovia môžu. Dcéry saudské občianstvo môžu získať jedine vydajom za saudského muža. Takže 18 ročný mladík požiada o saudské občianstvo - cca 10 stranové tlačivo s rôznymi nezmyselnými požiadavkami - a čaká - niektorí 6, niektorí aj 10 rokov. Zatiaľ však musí z niečoho žiť alebo chce študovať. Má však smolu - saudské štátne univerzity príjmajú iba Sauďanov. Samozrejme, sú tu súkromné, ale tie majú tak vysoké školné, že si to väčšina z nich nemôže dovoliť. Rozhodne sa ísť pracovať - opäť smola. Všetky firmy v rámci saudizačného programu NITAQUAT musia prijať istý počet Sauďanov, aby neboli penalizované, takže pre ne-Sauďanov už nie je miesto. Chce požiadať o podporu v nezamestnanosti - smola pokračuje. Podpora je poskytovaná iba držiteľom saudského občianstva. A tak veľká väčšina z nich, napriek tomu, že sa v Saudi narodili a považujú túto krajinu za svoj domov, odchádza do cudziny a vráti sa do krajiny za niekoľko rokov po získaní kanadského, amerického alebo austrálskeho občianstva, ktoré im umožní mať slušný príjem v oblasti, v ktorej tam získali kvalifikáciu alebo skúsenosti. Včera sme boli na českej ambasáde na recpecii pri výročí vzniku Československej republiky. Stretla som sa tam so slovenským manželským párom, ktorý žil predtým dvadsať rokov v Juhoafrickej republike a má juhoafrické občianstvo. Aj jeden manželov kolega, pôvodom Poliak, má juhoafrické občianstvo, keďže tam pracoval sedem rokov pred príchodom do Saudi. Otvorene mi povedal, že to urobil preto, lebo „sa mu ľahšie cestuje po svete s juhoafrickým pasom ako s poľským.” Nuž, priznám sa, to sa mi zdalo celkom logické. Ale takisto sa priznám, že absolútne netuším, aké výhody prináša možné dvojité občianstvo našim južným susedom...
Trinásť dní, ktoré šokovali svet
22. októbra 2012 - (Štefan Markuš - Pravda)
Po potlačení ozbrojeného povstania v Budapešti maďarskí emigranti zriadili Spoločenskovedný ústav Imre Nagya so sídlom v Bruseli s cieľom „nezabudnúť na udalosti v Maďarsku“. Archív orálnej histórie tohto ústavu je zbierkou spomienok aktívnych účastníkov a zachycuje chronológiu revolučných udalostí veľmi podrobne. Do Maďarska ústav presťahovali po obnovenom pohrebe Imre Nagya (16. júna 1989) a je známy pod názvom Ústav výskumu maďarskej revolúcie 1956. Spúšťačom nepokojov 23. októbra boli študenti, ktorí chceli vyjadriť svoje sympatie k udalostiam v Poznani. Pokojná manifestácia sa vymkla z rúk a vyústila do ozbrojeného ľudového povstania. Krvavé boje trvali trinásť dní, do 4. novembra. Nádeje demonštrantov zmarili sovietske jednotky generálnym útokom na Budapešť. Obsadili parlament, čím boj o nezávislosť Maďarska definitívne ukončili. Nagy, tragická postava revolúcie, stihol požiadať o politický azyl na juhoslovanskom veľvyslanectve. V pancierovom vozidle 7. novembra vstúpil do hlavného mesta János Kádár s vládou, ktorú vymenovala Moskva. Ako často v maďarských dejinách aj v roku 1956 popri hrdinovi bol prítomný i zradca. Kádár vyhlásil povstanie za kontrarevolúciu. Zrušil všetky výdobytky Nagyovej vlády, viacpartajný systém, neutralitu štátu, vystúpenie z Varšavskej zmluvy, rozpustil Radu pre obranu revolúcie, zastavil prípravu slobodných volieb. Začal honbu na zainteresovaných. V rokoch Kádárovej „konsolidácie“ obesili v Maďarsku 229 povstalcov a uväznili viac ako 20-tisíc aktívnych účastníkov. Do zahraničia emigrovalo vyše 180-tisíc ľudí. Čo možno k pamätnému roku 1956 po 56 rokoch dodať? Zápas o nezávislosť Maďarska možno prirovnať k odvahe Dávida v boji proti Goliášovi, ktorý sa, žiaľ, neskončil zázračným víťazstvom slabšieho. Maďarsko nikdy nebolo Kuvajt ani Nórsko a západné mocnosti pre takého štáty neboli ochotné riskovať tretiu svetovú vojnu. Postoje veľmocí v tom čase výstižne vyjadrili publicisti akronymom „NATO - No Action, Talk Only (žiadna akcia, iba reči). Velenie NATO v tom čase viac zaujímala blokáda Suezského kanálu. Po rokoch, na neúspech maďarskej revolúcie existujú dva diametrálne odlišné názory. Jedni tvrdia, že ak by Nagy bol dokázal zmierniť požiadavky povstalcov a súčasne presvedčiť Moskvu, aby Maďarom „darovala“ nejaké ústupky a mohli tak vytvoriť „maďarskú cestu“ k socializmu, tak by revolúcia mohla uspieť (Charles Gati). Druhí hovoria, že Moskva v roku 1956 nebola mentálne, hospodársky ani geopoliticky pripravená na „vypustenie“, aj keď nedôležitého, Maďarska z bloku (Csaba Békés). Nagy sa stal v očiach moskovského vedenia pravicovým oportunistom a zradcom komunistických ideí. Pohľad pracovníkov Ústavu výskumu maďarskej revolúcie 1956 je reálny a stavia na historických danostiach. Potvrdzujú to aj názorové zmätky vo vedení Moskvy. Po Stalinovej smrti mocenský zápas v ZSSR sa automaticky prenášal aj do satelitných krajín. Navyše v Maďarsku bol zápas o moc špecifický, lebo budovanie socializmu v Sovietmi obsadenom štáte mali v rukách odchovanci zo Sovietskeho zväzu. Vyhrali Maďari svoju revolúciu v roku 1956 alebo prehrali? Otázka, ktorá dodnes zamestnáva politológov. Naši južní susedia neúspech povstania oslavujú. Za štátny sviatok však nevyhlásili 4. november, keď revolúcia zhasla. Štátnym sviatkom sa stal 23. október, keď sa ľud voči diktatúre vzoprel. Za štátny sviatok ho vyhlásil v ôsmy deň povstania sám Imre Nagy. Maďari už v prvý deň revolty spontánne prejavili svoju antikomunistickú nechuť. Nagy svoje marxistické myslenie však nezmenil. Zostal verným komunistom a mnohí tomu vôbec nerozumejú. Ako mohol komunista viesť antikomunistickú revolúciu? Nagy sa v októbrových dňoch postupne menil a sám sa stával revolucionárom. Porozumel hlasu ulice. Preto zostane v mysli Maďarov nezabudnuteľný. Nagyovi postavili v Budapešti peknú sochu. Treba ale vedieť, že Maďari sochy radi sťahujú. Terajšia vláda Viktora Orbána nedávno z parku pri parlamente premiestnila sochu prezidenta prvej republiky (Mihálya Károlyiho, tzv. červeného grófa) na „menej viditeľné“ miesto. Ktovie ako dlho vydrží do bronzu odliaty Nagy s paličkou v ruke a s fešáckym klobúkom na hlave v blízkosti parlamentu.
Orbánov protivník
24. októbra 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Prvé kolo vyhral expremiér Gordon Bajnai. Viktor Orbán síce v utorok zhromaždil oveľa viac ľudí, porovnávať počty účastníkov mítingu premiéra a opozičného občianskeho hnutia je však nefér vzhľadom na to, koľko peňazí dala vláda na pozvážanie svojich prívržencov. Bajnai vyhral súťaž o to, kto dokáže verejnosť viac zaujať. Podarilo sa mu to lepšie ako Orbánovi, ktorého opakované reči, ako si Maďari poradia sami, pretože aj tak vedia všetko lepšie, než nejakí zlí cudzinci, už zaujmú len najskalnejší fanklub. Až ďalšie dni však ukážu, či u Bajnaia zapôsobilo len kúzlo nového a prehnané očakávania vkladané do politického mesiáša, čo by sa mohol s úspechom postaviť Orbánovi. Alebo či má voličom naozaj čo ponúknuť a či dokáže zjednotiť rozhádanú opozíciu. K tomu však musí v prvom rade dokázať, že je vôbec politik. Počas roku stráveného na čele vlády totiž Bajnai predviedol len to, že je schopný manažér. Stabilizoval maďarskú ekonomiku a zachránil ju pred krachom, keď urobil aj nepopulárne opatrenia, ktorých sa jeho predchodca Ferenc Gyurcsány zľakol tak, že radšej odstúpil. Záchrana nie je málo, najmä ak to porovnávate s priepasťou, do ktorej sa dnes maďarská ekonomika rúti pod vedením autoritárskych dobrodruhov riadiacich štát. Stačí však len na to, aby zatiaľ mnohí na Bajnaia spomínali s dojatím a vkladali doň svoje nádeje. Na to, aby rýchlo neprišlo sklamanie a aby presvedčil voličov i potenciálnych spojencov, ktorých spája len odpor proti Orbánovi, však Bajnai potrebuje charizmu i vodcovské a diplomatické schopnosti. O nich zatiaľ nie je jasné, či ich tento dosť suchý technokrat zatiaľ len nemusel ukázať, alebo ich jednoducho nemá.
Bajnai na Facebooku za pár hodín predbehol šéfa socialistov
24. októbra 2012 - (tasr)
Bývalý maďarský premiér Gordon Bajnai, ktorý v utorok oznámil na protivládnej masovej demonštrácii návrat do politiky a vytvorenie volebnej platformy Spolu 2014, sa stal na spoločenskej sieti v priebehu niekoľkých hodín populárnejším než predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attila Mesterházy. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán má na Facebooku 138.000 priaznivcov, ľavicový expremiér a predseda Demokratickej koalície (DK) Ferenc Gyurcsány 20.000, opozičná strana Politika môže byť iná (LMP) 19.000 a šéf socialistov Mesterházy 8000. Bajnaiho iniciatívu na založenie volebného hnutia Spolu 2014 privítal ešte v utorok v mene DK F. Gyurcsány, ktorý 15. septembra vyhlásil, že nebude kandidovať v roku 2014 na post predsedu maďarskej vlády. „Najväčšiu šancu na víťazstvo máme vtedy, ak sa nám podarí dosiahnuť spojenie širokého spektra opozície. Spojenie opozície musí zosobniť človek, ktorý bude prijateľný bez väčších kompromisov pre každého, pričom ja osobne som v názorovom konflikte s viacerými vodcami opozičných subjektov,“ zdôvodnil vtedy pre TASR svoje rozhodnutie Gyurcsány. Predstavitelia MSZP pre spravodajský server Origo.hu dnes vyhlásili, že sú otvorení tejto iniciatíve - zomknutiu opozície, ale boli by radi, keby sa sily snažiace o porazenie Viktora Orbána prispôsobili im. Socialisti by však radi videli po Gyulovi Hornovi na čele krajiny opäť skutočne ľavicového premiéra. Podpredseda MSZP Csaba Horváth povedal, že volebné hnutie Spolu 2014 nie je konkurenciou MSZP, pretože „oslovuje liberálny stred a to je tiež potrebné“. Predseda frakcie ochranárskej strany Politika môže byť iná (LMP) Benedek Jávor oznámil, že jeho strana je ochotná spolupracovať s novým hnutím, ak dostane záruky k naplneniu najdôležitejších bodov svojho programu. „O prípadnej spolupráci rozhodne novembrový kongres LMP,“ dodal Jávor. Bajnai v utorok vyhlásil, že založením volebného hnutia vzniká nový politický stred. Jeho cieľom je obnoviť právny štát, solidaritu v spoločnosti, zosúladiť domov a pokrok, ale aj posilniť európske hodnoty. Zdôraznil však, že sa nechcú pretransformovať na stranu. Zakladateľmi hnutia sú skupina zo spoločenskej siete Facebook Milión ľudí za slobodu maďarskej tlače (Milla), Hnutie maďarská Solidarita a Spolok domov a pokrok.
Orbán si upevnil moc, tvrdia maďarskí politológovia
24. októbra 2012 - (tasr)
Maďarský premiér Viktor Orbán v utorok pred 150 000 priaznivcami pri príležitosti štátneho sviatku výročia revolúcie 1956 posilňoval prejavom svoj tábor. Expremiér Gordon Bajnai pred desiatkami tisíc protivládnych demonštrantov ohlásil návrat do politiky, ktorý sa však zdá byť priskorý, citovala dnes maďarská tlačová agentúra MTI analytika inštitútu Századvég Tamása Láncziho. Podľa jeho názoru si vládna strana Maďarský občiansky zväz-Fidesz vedome budovala v utorok svoju celodennú politickú akciu, ktorá sa začala provládnym Pochodom mieru za Maďarsko a vyvrcholila Orbánovým prejavom na Kossuthovom námestí. Hlavným motívom vystúpenia premiéra Orbána bolo posilnenie vlastného tábora a - na druhej strane - cieľom masového zhromaždenia deklarovať politickú silu. Lánczi zdôraznil, že na podujatiach vládnej strany bolo takmer desaťnásobne viac ľudí než dohromady na všetkých zhromaždeniach opozície. V súvislosti s návratom Bajnaiho do politiky analytik Századvégu poznamenal, že Orbán je súčasne pod vonkajším i vnútorným tlakom, čo je dobrá príležitosť pre opozičné akcie. Dodal, že aj Bajnai využil túto situáciu na návrat do politiky. Vhodnosť tohto kroku bude možné zhodnotiť až odstupom času, je však zrejmé, že poldruha roka pred voľbami to môže byť priskoré, konštatoval Lánczi. Attila Juhász, politológ inštitútu Political Capital, podčiarkol, že Orbán stavia svoju vládu v tábore svojich prívržencov do pozície bojovníka za slobodu, ktorý bojuje proti cudzincom a nepriateľom národa. Predseda vlády prejavom uspokojil svoj tábor, mimo neho však sotva vzbudil mimoriadnu pozornosť. Bajnai sa postavil v prejave už nielen do úlohy expremiéra, ale aj vyzývateľa terajšej vlády. „Jeho reč bola adresovaná politickému stredu, ktorej významná väčšina nie je zaviazaná žiadnej z terajších politických strán,” podotkol Juhász. Založenie volebného hnutia Spolu za 2014 (rok, kedy budú v Maďarsku najbližšie parlamentné voľby), ktorého iniciátormi sú skupina zo spoločenskej siete Facebook Milión ľudí za slobodu maďarskej tlače (Milla), Hnutie maďarská Solidarita a Spolok domov a pokrok, bolo dobre načasované. Najmä z pohľadu povinnej registrácie voličov, kvôli ktorej sa volebná kampaň môže začať už budúce leto, povedal Juhász.
Orbán nahnal do ulíc masy za aj proti a dostal rivala
23. októbra 2012 - (ik - Pravda)
Pol druha roka pred voľbami sa v Maďarsku spustila kampaň. Premiér Viktor Orbán sa dočkal silného protivníka. Nielenže proti jeho politike vyšlo do ulíc protestovať doteraz najviac ľudí, ale z masy nespokojencov sa vynoril aj jeho perspektívny vyzývateľ - populárny expremiér Gordon Bajnai. Orbánov predchodca si vytýčil úlohu spojiť sily demokratickej opozície a vyhrať voľby na jar 2014. Odporcovia Viktora Orbána sa v Budapešti zišli na najväčšej demonštrácii od jeho príchodu k moci. Orbán však v rovnakom čase zmobilizoval ešte viac stúpencov. Orbán však tiež dokázal zmobilizovať svojich stúpencov. Podľa odhadu ministerstva vnútra jeho prejav pri príležitosti 56. výročia protisovietskej revolúcie počúval na námestí pred parlamentom štyristotisícový dav. V rovnakom čase, len o zopár stoviek metrov ďalej, na peštianskej strane Alžbetinho mosta, Bajnai rečnil pred desaťtisícmi ľudí. Oba prejavy vyzneli ako súboj o budúce smerovanie Maďarska. Kým Orbán slovne bránil Maďarov pred cudzincami, Bajnai bojoval za návrat krajiny do civilizovanej Európy. Kontroverzný premiér načrtol paralelu medzi pádom socializmu a globálnou hospodárskou krízou Západu. „Preto sa oba otriasli, lebo nešli cestou spravodlivosti,” vyhlásil. Maďarská vláda podľa jej predsedu prijíma všeobecne platné pravidlá, ale to už nie, aby „sofistikovanými metódami” cudzinci vládli Maďarom. „Ani jedna inštitúcia Európskej únie nesmie neúctivo postupovať voči Maďarom,” citovala ho agentúra MTI. Orbán na pódium vystúpil spolu so storočnou maďarskou učiteľkou zo Slovenska, ktorá, ako oznámil, je prvou ocenenou novozriadeným Radom maďarskej cti. „Teta Ilonka je znova maďarská občianka a slovenské občianstvo pre to stratila,” dodal premiér. Bajnai, ktorý rok do posledných volieb stál na čele technokratickej vlády a potom sa z veľkej politiky stiahol, vysvetlil, prečo sa teraz vracia: „Budúce voľby nebudú jedny z mnohých. Rok 2014 bude osudovým medzníkom.” Podľa expremiéra úlohou je nielen zmena vlády, ale zmena režimu, pretvorenie politickej kultúry a obnovenie právneho štátu. „Sú potrebné ústavné záruky, aby si nikdy viac jediná politická sila nemohla privlastniť všetku moc,” citoval ho spravodajský portál Stop. Nádejný vodca opozície spolu s lídrami dvoch najsilnejších protiorbánovských občianskych združení ohlásil vznik volebného hnutia Spolu 2014. „Nezakladáme novú stranu, ale položili sme základy pre spojenie síl,” vyhlásil, pričom ponúkol volebné spojenectvo všetkým demokratickým stranám naľavo i napravo od politického stredu, ktoré sa dokážu zhodnúť na hesle „Vlasť, pokrok, solidarita a Európa.” Bajnai kritizoval aj Orbánovu politiku „zjednotenia národa ponad hranice”. „Našou úlohou je znovuzjednotenie Maďarska vnútri hraníc,” vyhlásil. „Ten, kto rozdeľuje desaťmiliónové Maďarsko, ten v duši rozdeľuje aj pätnásťmiliónový národ,” dodal expremiér.
Maďarská opozícia vytvorila volebnú koalíciu, aby porazila Orbána
24. októbra 2012 - (sita)
Trojica maďarských opozičných zoskupení v utorok oznámila, že vytvorila koalíciu s cieľom poraziť vládnu stranu Fidesz v blížiacich sa voľbách, ktoré sa uskutočnia začiatkom roka 2014. Spoluprácu medzi občianskou iniciatívou Milla (Jeden milión za slobodu tlače v Maďarsku), Hnutím maďarskej solidarity a politickým inštitútom Vlastenectvo a pokrok ohlásil bývalý premiér Gordon Bajnai, ktorý sa po niekoľkých rokoch rozhodol vrátiť do politiky. Príležitosť mu poskytlo utorňajšie výročie revolúcie z roku 1956, ktoré sprevádzali masové provládne a protivládne demonštrácie v Budapešti. Podľa jeho slov, ktoré citovali tlačové agentúry, Maďarsko potrebuje „zmenu režimu a začiatok novej éry”. Odpoveďou má byť nové hnutie Spoločne 2014, ktoré sa bude usilovať o vytvorenie „normálnej, demokratickej a európskej spoločnosti” a zjednotiť odporcov pravicovo-konzervatívnej vlády premiéra Viktora Orbána. Opozičná demonštrácia, na ktorej vystúpil Bajnai, prilákala niekoľko desiatok tisícov ľudí. Orbán sa medzitým pred parlamentom prihováral približne 150 tisícom priaznivcov, pričom opäť tvrdo kritizoval Európsku úniu a odmietol údajné snahy diktovať Maďarom, čo „môžu a nemôžu robiť v ich vlastnej krajine”. Premiér predtým pri príležitosti výročia okrem iného udeľoval nové vyznamenanie Rad maďarskej cti, ktorého prvou nositeľkou sa stala storočná slovenská dôchodkyňa maďarskej národnosti Ilona Tamásová.
Radikáli na protivládnom zhromaždení zaútočili na novinára z Index.hu
24. októbra 2012 - (tasr)
Zlomený nos a modrinu utŕžil spravodajca maďarského spravodajského servera Index.hu pri útoku prívržencov extrémnej pravice počas utorkovej protivládnej demonštrácie v Budapešti. Ako dnes informoval Index.hu, novinár nakrúcal spontánne zhromaždenie radikálov, ktorí sa pokúšali narušiť podujatie skupiny zo spoločenskej siete Facebook Milión ľudí za slobodu maďarskej tlače (Milla) a z Hnutia maďarská Solidarita. Extrémistov od zhromaždenia, ktorého sa zúčastnilo niekoľko desiatok tisíc odporcov Orbánovej vlády, oddelil kordón ťažkoodencov. Radikáli vykrikovali na demonštrantov antisemitské heslá. Niekoľko metrov od zoradených policajtov obkľúčili spravodajcu, strkali do neho a napokon ho neznámy človek z davu udrel päsťou do tváre. Mladého muža musel ošetriť lekár.
Pozdrav od spolutrpiacich z Felvidéku
Orbán udelil Rad maďarskej cti dôchodkyni, ktorá prišla o občianstvo SR
23. októbra 2012 - (tasr / sita)
Maďarský premiér Viktor Orbán dnes pri príležitosti štátneho sviatku výročia revolúcie v roku 1956 odovzdal v Budapešti v parlamente štátne vyznamenanie - medailu Rad maďarskej cti bývalej učiteľke Ilone Tamásovej z Rimavskej Soboty, ktorá prišla o slovenské občianstvo. Orbán v prejave na zhromaždení, ktoré bolo vyvrcholením provládneho Pochodu mieru za Maďarsko, viackrát kritizoval Európsku úniu. Orbán v prejave na zhromaždení, ktoré bolo vyvrcholením provládneho Pochodu mieru za Maďarsko, viackrát kritizoval Európsku úniu. „Česť odvážnym,“ povedal potom Orbán v prejave pred státisícmi ľudí na masovom zhromaždení na Kossuthovom námestí, kam prišiel v sprievode dôchodkyne, ktorá sa v tomto roku dožila 100 rokov. Podľa predsedu maďarskej vlády táto učiteľka učila celé generácie po maďarsky písať a čítať. „Po tom, ako prijala maďarské občianstvo, jej Slovensko odobralo občianstvo SR. Rad cti dostanú tí, ktorí sa v ťažkých časoch postavili na stranu maďarstva,“ vyhlásil Orbán. „Priniesla som pozdravy z Felvidéku od spolutrpiacich, s ktorými spolu bojujeme za spravodlivosť,“ povedala Tamásová, ktorú dav privítal mohutným potleskom. Tamásová sa stala prvým laureátom Radu maďarskej cti. Zriadenie tohto nového štátneho vyznamenania navrhli predseda vládnej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany Zsolt Semjén a jeho stranícki kolegovia János Latorcai a István Pálffy. Oceňujú ním výnimočné činy v prospech maďarského národa. Orbán v prejave na zhromaždení, ktoré bolo vyvrcholením provládneho Pochodu mieru za Maďarsko, viackrát kritizoval Európsku úniu, ktorá podľa neho používa dvojaký meter. Dodal, že je neprijateľné, aby trestali Maďarsko za chyby ľavicových vlád. Za jeden z najvýznamnejších úspechov svojej vlády označil premiér skutočnosť, že „90 rokov po Trianone dostali späť maďarské občianstvo státisíce zahraničných Maďarov“. Proti Orbánovej vláde v utorok v centre Budapešti demonštrovali desaťtisíce ľudí. Ich počet agentúra AFP odhadla na viac ako 50-tisíc ľudí, iné zdroje vrátane opozičnej rozhlasovej stanice Klubrádió hovoria až o 100-tisícovej účasti. Ak sa tieto čísla potvrdia, pre opozičné politické strany na čele so socialistami to bude podľa analytikov úspech. Štátna tlačová agentúra MTI však informuje aj o provládnej demonštrácii, ktorá mala prilákať až 150-tisíc Maďarov. Opozícia si demonštráciu načasovala na deň, keď si Maďari pripomínajú výročie krvavo potlačenej revolúcie z roku 1956. V prospech opozície hovoria aj aktuálne prieskumy preferencií, podľa ktorých si Orbánova strana Fidesz udržiava už len niekoľkopercentný náskok pred socialistami ako najsilnejším opozičným zoskupením. Nedávne zmeny vo volebnej legislatíve, ktoré presadil Fidesz, však podľa analytikov znamenajú, že socialisti môžu prevziať moc iba vtedy, ak budú schopní vytvoriť koalíciu.
SNS: Maďarské vyznamenanie bývalej slovenskej občianske je provokáciou
24. októbra 2012 - (tasr)
Ako provokatívny atak na platnosť, obsah a posolstvo Trianonskej mierovej zmluvy hodnotí Slovenská národná strana (SNS) prejav maďarského premiéra Viktora Orbána pri odovzdávaní štátneho vyznamenania - Radu maďarskej cti bývalej štátnej občianke Slovenskej republiky Ilone Tamásovej. Pre TASR to dnes uviedol prvý podpredseda SNS Rafael Rafaj. „Maďarský zákon o dvojakom občianstve je zamínované pole slovensko-maďarských vzťahov, na ktorom pravidelne vybuchujú míny. Aj keď okolnosti udelenia ocenenia ‘za výnimočné činy v prospech maďarského národa’ sú fraškou, sekundárne dokazujú iredentistické, propagandistické a dezintegračné ciele maďarského zákona o dvojakom občianstve,” vyhlásil Rafaj. „Je smutné, že bývalá učiteľka zo Slovenska sa nechala zvábiť veľkomaďarskou propagandou a pri prejave použila urážlivý výrok o ‘spolutrpiacich z Felvidéku’,” dodal Rafaj, podľa ktorého aj maďarskí politici pri prejavoch bežne ignorujú posledné dve storočia historického vývoja. „Keby manipulačné rozdúchavanie vášní nepripomínalo juhoslovanský scenár gradovania napätia, podobné veľkomaďarské frašky by nestáli ani za ťuknutie na klávesnici počítača,” uzavrel Rafaj s tým, že SNS očakáva adekvátnu reakciu slovenských inštitúcií.
Proti Orbánovi vyšlo do ulíc 30-tisíc Maďarov, za neho 100-tisíc
Orbánovým predskokanom bola skupina Ghymes zo Slovenska
23. októbra 2012 - (Peter Morvay - Sme)
V najočakávanejšom prejave roka v Maďarsku oznámil expremiér Gordon Bajnai návrat do politiky. Chce organizovať spoluprácu opozície a vypracovať pre ňu program. Orbánových protivníkov vyzýval k jednote namiesto sporov. Podstatné je podľa neho len to, čo kto urobí pre zmenu vlády a režimu. Bajnai priznal chyby socialistických vlád pred Viktorom Orbánom, z ktorých poslednú sám viedol. Označil však za nespravodlivé, aby sa porovnávali s tou Orbánovou. V ďalších voľbách v roku 2014 podľa Bajnaiho nestačí vymeniť len vládu, ale aj celý režim, ktorý rozdelil krajinu na feudálne panstvá pre svojich prívržencov. „Maďarsko má vládu, za ktorú sa musíme ospravedlňovať svetu, ale najmä sebe navzájom a svojim deťom,“ povedal Bajnai. Expremiér vystúpil na asi 30-tisícovom mítingu občianskeho hnutia Milión pre slobodu tlače zorganizovanom na výročie vypuknutia protikomunistického povstania v roku 1956. Bajnaiho návrat do politiky sprevádzalo mimoriadne očakávanie. Najväčšou slabinou protiorbánovskej opozície je totiž nejednotnosť a absencia charizmatických lídrov. Bajnai by sa podľa očakávaní svojich prívržencov mal stať spoločným opozičným lídrom. Súbežne s mítingami kritikov vlády bol aj ďalší pochod na podporu Viktora Orbána. „Nechceme, aby nám vládol finančný svet,“ vysvetlila svoju účasť v televízii ATV jedna z pochodujúcich Orbánových obdivovateliek. Pochod sa skončil na mieste vládnych osláv výročia revolúcie, ktorých hlavným rečníkom bol premiér. Spolu s účastníkmi pochodu sa na námestí pred parlamentom zišlo asi stotisíc ľudí. Orbánovým predskokanom bola skupina Ghymes zo Slovenska s piesňou zloženou zvlášť pre túto príležitosť. Premiéra sprevádzala na pódium storočná Ilona Tamásová zo Slovenska, ktorá pre získania maďarského občianstva prišla o občianstvo slovenské. Tamásová pred oslavou ako prvá dostala za svoju statočnosť nové vládne vyznamenanie. Orbán rečnil o tom, že si Maďarsko nenechá zo zahraničia rozkazovať, čo smie robiť a čo nie a že Maďari neprijmú, aby sa voči nim orgány Európskej únie správali neúctivo. Vláda na jednej strane uisťuje, že je blízko k dohode s Medzinárodným menovým fondom o úvere pre maďarskú ekonomiku. Zároveň venovala tento mesiac asi 700-tisíc euro na propagačnú kampaň, ktorá má občanov vysvetliť, že MMF neustúpi. V prospech opozície hovoria aj aktuálne prieskumy preferencií, podľa ktorých si Orbánova strana Fidesz udržiava už len niekoľkopercentný náskok pred socialistami ako najsilnejším opozičným zoskupením. Nedávne zmeny vo volebnej legislatíve, ktoré presadil Fidesz, však podľa analytikov znamenajú, že socialisti môžu prevziať moc iba vtedy, ak budú schopní vytvoriť koalíciu.
Vladimír Jancura: Kým zaznel na Dunaji príkaz: „Sypte!'“
20 rokov Gabčíkova: Aj Maďari by chceli priehradu v Nagymarosi
Nagymaros: Cez rieku musia chodiť kompou
24. októbra 2012 - (Plus Jeden Deň)
My oslavujeme, mnohí Maďari smútia. Kým my si dnes pripomíname 20 rokov od vybudovania vodného diela Gabčíkovo, maďarskí susedia plánovanú priehradu Nagymaros stále nemajú. Jej výstavbu pred rokmi zrušila vláda po protestoch ochrancov prírody. Jediná vec, ktorá pripomína začiatok výstavby vodného diela a aj jeho zastavenie, je umelo navezený ostrov priamo vo vodách Dunaja. Vidno ho z hradu Vyšehrad, keď klesne hladina rieky. V meste sú priamo pri brehu Dunaja štyri veľké studne s pitnou vodou. Priestor je ohraničený ostnatým plotom. Studne slúžia ako pitný zdroj pre obyvateľov Vyšehradu. Tí sú s miestom, kde bývajú, spokojní napriek tomu, že vodné dielo na tomto úseku nikdy nevybudovali. 20-ročné Gabčíkovo: Čo hovoria obyvatelia dediny, pri ktorej je najväčšie vodné dielo? „V každom ročnom období sa to tu hemží turistami. Na hrad chodí mnoho návštevníkov z okolia aj z väčších diaľok. Nemáme sa na čo sťažovať. Neprekáža nám, že Nagymaros nepostavili,“ zdôverila sa nám predavačka suvenírov na hrade. Rovnako reagovali aj iní obyvatelia Vyšehradu. Na druhej strane brehu, v obci Nagymaros, kam sa dá dostať z Vyšehradu len kompou, však situáciu okolo nedostavaného diela vidia úplne inak. „Samozrejme, že mi to prekáža. Tu nejde len o priehradu, ale aj o to, čo nám vláda sľúbila. Na priehrade sme mohli mať aspoň most, takto chodíme iba kompou,“ sťažuje sa dôchodca René (50). Okrem prestavby ciest mali v obci renovovať aj infraštruktúru. „Lenže už aj domy, pôvodne postavené pre robotníkov, ktorí mali vodné dielo stavať, už dávno predali,“ dodáva dôchodca. V obci práve teraz stavajú protipovodňové zábrany. Aj domy priamo pri Dunaji si ľudia radšej stavajú na stĺpoch. „Keby vtedy tú priehradu vybudovali, žiadne záplavy by sme tu už dávno nemali. Ani protipovodňový múr by teraz nemuseli stavať,“ sťažoval sa Gyula (48). Rozhodnutia maďarskej vlády spred dvadsiatich rokov, nedostavať priehradu, sa zastávajú iba mladší obyvatelia obce Nagymaros. „Prisťahovali sme sa sem práve kvôli tejto prírode. Výstavbou by ju iba pokazili,“ myslí si András (30). - Nechýba vám priehrada? Karči (80): - Mali to dorobiť. Cestovanie by bolo jednoduchšie. Na kompu, ktorá premáva len raz za hodinu, sa zmestí 12 áut a zopár ľudí. - László (71): - Slováci si to spravili, ale tu to stavbárom zatrhli ochrancovia prírody. Tá je neporušená, no nám to nie je nič platné. - Anna (67): - Taký most tu mohol byť! Teraz si musím počkať na kompu alebo ísť k susedom až cez Slovensko.
Čo hovoria obyvatelia dediny, pri ktorej je najväčšie vodné dielo?
Vodné dielo, ktoré oslávi dvadsať rokov, stále vzbudzuje rôzne emócie. Obyvatelia obce Gabčíkovo, pri ktorej priehrada leží, si už na ňu zvykli. No aj tak trochu smutne spomínajú na panenskú prírodu, ktorá tomuto megalomanskému projektu padla za obeť. Obyvatelia z Gabčíkova si na priehradu občas aj pošomrú. „Zničila prírodu. Ja ako vášnivý rybár som sklamaný. Dunajské ramená a lužné lesy sú úplne iné ako predtým. To bola radosť chodiť tam rybárčiť. Teraz tam takmer ryby ani nevidieť. Asi len dva týždne v roku, keď vypustia hrádzu,“ posťažoval sa Ladislav (46). Pridala sa k nemu aj ďalšia obyvateľka dediny. „Kým Gabčíkovo stavali, tak roboty bolo dosť. Teraz tam od nás z obce už veľa ľudí nepracuje a aj tí, ktorí tam ešte robia, nezarábajú veľa. Viem to, veď mi tam robí brat,“ povedala nám Eržika (43). Starosta obce Gabčíkovo Iván Fenes so svojimi rodákmi celkom nesúhlasí. Vidí dosť pozitív, ktoré ich dedine vodné dielo prinieslo. „Odvtedy je tu viac pracovných príležitostí. Predtým museli ľudia dochádzať za prácou do Bratislavy a Dunajskej Stredy. Keď začali stavať vodné dielo, veľa ľudí tam našlo prácu. Aj po jeho dobudovaní tam pracuje 200 až 250 našich obyvateľov,“ povedal starosta päťtisícového Gabčíkova. Za 20 rokov, čo vodné dielo funguje, obec vylepšila kanalizáciu, vodovod, plynové potrubie. Majú novú školu, kultúrne stredisko, nový obchodný dom aj sídlisko. Podľa starostu obci pomohol aj turizmus. „Zo začiatku sem chodili turisti len na hodinu, hodinu a pol pozrieť sa na vodné dielo. Teraz tu kvôli blízkym termálnym kúpaliskám Veľký Meder a Győr aj prespia,“ vysvetlil Fenes. V obci fungujú štyri penzióny a počas letnej sezóny sú plné. Podľa starostu je však škoda, že maďarská strana nedokončila priehradu v Nagymarosi. „Keď už pre nič iné, aspoň by získali na priehrade nový most cez Dunaj, ktorý tam doteraz chýba. Na slovenskú stranu sa dostanú len cez Štúrovo alebo Komárno,“ dodal starosta. - Čo vám dala a vzala priehrada? - Zuzana (46): - Ľudia majú aspoň sčasti prácu. Škoda však tej prírody, no turistov tu máme viac. Tí tu dokonca aj prespia. - Ivan (46): - Turistov je tu viac, ale myslím si, že nič iné nám to neprinieslo. Keby ste videli, aká príroda tu bola predtým. Škoda jej. - Eva (47): - Vodné dielo nám pomohlo, v dedine sa zlepšila infraštruktúra. Je tu viac turistov. Zlé je to, že ničia prírodu. Zamestnanosť bola lepšia počas výstavby, no teraz už nie.
Priehrada, ktorá sa podpísala pod rozpad federácie Čechov a Slovákov
24. októbra 2012 - (sita)
Mohutná stavba rozdelila na prelome osemdesiatych rokov najprv Slovensko a Maďarsko, ale nakoniec aj českú a slovenskú politickú reprezentáciu ešte v rámci federálneho štátu. Popri sporoch o usporiadanie federácie a ekonomických reformách, bol osud vodného diela pre Slovensko dôležitým impulzom k samostatnosti, na čo sa v Českej republike v súčasnosti trochu zabúda. Podobne to tak bolo aj pred dvadsiatimi rokmi, kedy sa tejto udalosti venovala na českej strane malá pozornosť. Sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros bola spoločným československo-maďarským projektom. Na jeseň 1989, ešte pred Nežnou revolúciou, však maďarská vláda od dohody jednostranne odstúpila. S poukázaním na ekologické a ďalšie riziká. Bratislava i po páde komunizmu na to nepristúpila, avšak problém bol v tom, že Praha ju v tom príliš nepodporovala. Začala medzinárodná arbitráž. Kým v Bratislave chceli pokračovať vo výstavbe v obmedzenom rozsahu diela, ktoré by nezasahovalo na maďarské územie, Budapešť žiadala, aby Slováci nevykonávali terénne úpravy v blízkosti spoločnej hranice. V Prahe sa stanoviskom Bratislavy nikto príliš nezaoberal. Skôr naopak. Keď Maďarsko odovzdalo vec medzinárodnému súdu, v októbri 1992 v československej federálnej vláde hlasovalo za prehradenie Dunaja päť ministrov, proti bolo tiež päť. Tí päť za prehradenie boli Slováci, tí päť proti boli Česi.
Obrazom: Komory v Gabčíkove sú širšie ako v Paname
Maďari asi rokovať o Gabčíkove nechcú, nereagujú na pozvanie
23. októbra 2012 - (sita)
Oficiálne rokovania medzi Maďarskom a Slovenskom o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros by sa mali začať v novembri, maďarská strana však zatiaľ na oficiálne pozvanie rokovať nezareagovala. Slovenský splnomocnenec vlády pre Gabčíkovo Peter Hatiar sa neoficiálne stretol 4. júla tohto roku v Budapešti so splnomocnencom maďarskej vlády Marcelom Szabóom. Ako agentúre SITA povedal hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel, na základe tohto stretnutia Hatiar pozval listom z 26. septembra svojho partnera a maďarskú vládnu delegáciu na oficiálne rokovania do Bratislavy, pričom navrhol tri možné novembrové termíny. „Do dnešného dňa na útvar splnomocnenca vlády SR pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros neprišla oficiálna odpoveď,” povedal Gandel. Maďarský premiér Viktor Orbán ešte v apríli poveril predstaviteľa vlády Maďarska pred súdnym dvorom v Haagu Marcela Szabóa vyjednávaním so Slovenskom o implementácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z roku 1997, ktorý vtedy rozhodol v spore o vodné dielo Gabčíkovo - Nagymaros. Pätnásť rokov starý rozsudok dodnes nebol implementovaný, oba štáty si ho vykladajú rozdielne, spoločné riešenie sporu sa tak pokúšajú nájsť vládne delegácie. Korene celého sporu siahajú do roku 1977, keď socialistické Československo a Maďarsko podpísali zmluvu o výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros na Dunaji. Maďari však v roku 1989 práce pozastavili a v roku 1992 sa zmluvu pokúsili jednostranne vypovedať. Československo pristúpilo k tzv. variantu C, čiže prehradeniu Dunaja pri Čunove, čo nebolo zmluvne podchytené. Slovenská strana variant C považovala z hľadiska funkčnosti diela v Gabčíkove za vynútený, aby sa mohla zachovať podstata Gabčíkova. Spor medzi Maďarskou a Slovenskou republikou o Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros bol spoločne predložený medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu. V septembri 1997 súd rozhodol, že zmluva z roku 1977 medzi Maďarskom a Československom o výstavbe vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros naďalej platí a že Maďarsko nebolo oprávnené v roku 1989 pozastaviť a neskôr opustiť pridelené práce na vodnom diele. Súd tiež konštatoval, že Československo bolo oprávnené v novembri 1991 začať prípravu alternatívneho dočasného riešenia (nazývaného Variant C), ale nie uviesť ho do prevádzky v októbri 1992 ako jednostranné opatrenie.
Július Binder: Európska únia donúti Maďarov dostavať Nagymaros
24. októbra 2012 - (topky.sk)
Európska únia napokon donúti Maďarov, aby dostavali dolný stupeň sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, myslí si Július Binder, ktorý šéfoval podniku Vodohospodárska výstavba v čase spustenia gabčíkovského diela do prevádzky. „Pretože je to potrebné pre plavbu a ochranu územia,“ zdôvodnil svoj názor Binder. Podľa jeho názoru by to bolo pre maďarskú stranu aj výhodné. „Maďari teraz len strácajú - nemajú zisky, majú len výdavky,“ dodal s tým, že keby dobudovali vodné dielo Nagymaros, mali by zisky. S maďarskou stranou sú podľa Bindera veľmi ťažké rokovania, ale očakáva, že sa to ustáli a bude sa rešpektovať rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Podľa jeho verdiktu zmluva z roku 1977 platí. Podľa Bindera sú v hre ekonomické a politické argumenty. Spor medzi Maďarskom a Slovenskou republikou o Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros bol spoločne predložený Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu. V septembri 1997 súd rozhodol, že zmluva z roku 1977 medzi Maďarskom a Československom o výstavbe vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros naďalej platí a Maďarsko nebolo oprávnené v roku 1989 pozastaviť a neskôr opustiť pridelené práce na vodnom diele. Súd tiež konštatoval, že Československo bolo oprávnené v novembri 1991 začať prípravu alternatívneho dočasného riešenia (nazývaného Variant C), ale nie uviesť ho do prevádzky v októbri 1992 ako jednostranné opatrenie. Postavením variantu C v oblasti Čunova podľa Bindera vyvrcholilo snaženie veľa ľudí, ktorí ho za 251 dní postavili. „Je to unikátny čas,“ spomína Binder, lebo vtedy firmy odhadovali, že táto časť diela sa bude stavať štyri roky. Všetko vyvrcholilo prehradením starého koryta Dunaja, ktoré sa začalo presne pred 20 rokmi 24. októbra 1992. „Za štyri dni bol Dunaj prehradený,“ dodal Binder.
V Bratislave sa koná medzinárodná konferencia o Sústave VD Gabčíkovo - Nagymaros
24. októbra 2012 - (tasr)
Presne v deň 20. výročia začiatku výstavby vodného diela Gabčíkovo sa v Bratislave začala medzinárodná odborná konferencia, ktorá sa týka Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. V programe dvojdňovej konferencie je viac ako 30 vystúpení odborníkov, ktoré sa týkajú technických, technologických i ekologických aspektov výstavby a prevádzky vodného diela. Prvé odborné príspevky na konferencii sa venovali najmä peripetiám okolo začiatku výstavby vodného diela a rozhodnutiu vybudovať ho vo variante C, čo bola reakcia na rozhodnutie maďarskej vlády odstúpiť od zmluvy vybudovať spoločnú Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros z roku 1977. Miroslav Liška, člen slovenskej vládnej delegácie pri prejednávaní súdneho sporu okolo Gabčíkova a Gabriel Jenčík, bývalý splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, sa venovali priebehu súdu medzi Slovenskom a Maďarskom na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu i bilaterálnym rokovaniam medzi oboma krajinami. Na konferencii sa zúčastnila aj bývalá novinárka a neskoršia tlačová tajomníčka podniku Vodohospodárska výstavba Oľga Vavrová, ktorá si zaspomínala na boj s hystériou, ktorú v čase vzniku VD rozpútali ochranárske združenia a ekologickí aktivisti. „Bola to doslova celosvetová propaganda, pamätám si, že protestný list proti vodnému dielu prišiel od istého ochranárskeho združenia v Paraguaji, kde pravdepodobne ani nevedeli, kde sa Československo nachádza,” uviedla Vavrová a dodala: „O Gabčíkove sa hovorilo vtedy ako desiatej najhoršej stavbe na svete z pohľadu ekológie.” Dodala, že roky prevádzky VD Gabčíkovo nielenže nepotvrdili vtedajšie hrozby a nedali zaniknúť prírodným hodnotám, ale naopak, vytvorili okrem ekonomického profitu aj nové priestory pre rekreačné, športové a kultúrne aktivity. „Aj vďaka VD Gabčíkovo máme vodný areál v Čunove, ktorý priniesol zlaté olympijské medaily, dunajské hrádze plné cyklistov a korčuliarov, či Galériu moderného umenia Danubiana, ktorá stojí na mieste, kde pred 20 rokmi tiekol Dunaj.” V programe konferencie vystúpi dnes o 15.30 h. aj bývalý riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Július Binder, ktorý dal pred dvadsiatimi rokmi povelom „sypte” pokyn na začiatok výstavby vodného diela.
Súčasťou dnešného programu je aj slávnostný večer v Slovenskej filharmónii, na ktorom budú ocenení tí, ktorí sa výrazným spôsobom pričinili o výstavbu, prevádzku i právnu obhajobu VD Gabčíkovo na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu.
Vláda zasadla v Gabčíkove, oslávi 20. výročie vodného diela
P. Hatiara nahradí na poste splnomocnenca pre Gabčíkovo L. Lazár
24. októbra 2012 - (tasr)
Vo funkcii splnomocnenca vlády pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVD G-N) nahradí súčasného splnomocnenca Petra Hatiara generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Ladislav Lazár. Rozhodla o tom vláda na dnešnom rokovaní v areáli vodného diela na návrh ministra dopravy Jána Počiatka (nominant Smer-SD). Hatiar zastával aj funkciu vedúceho delegácie slovenskej vlády na rokovaniach s Maďarskom o vykonaní Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vo veci SVD G-N a bol tiež poverený vykonávaním Dohody o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja z 19. apríla 1995. Počiatek navrhol vymenovať na tieto pozície rovnako Ladislava Lazára, ktorý tak nahradí Hatiara vo všetkých funkciách. „Ladislav Lazár spĺňa požiadavky na kontinuitu zabezpečenia práce splnomocnenca i celej činnosti jeho útvaru, vrátane odborných a konzultačných činností,” odôvodnil rezort dopravy.
L. Lazár: Prepojenie funkcie splnomocnenca pre Gabčíkovo a šéfa VV dielu pomôže
Personálne prepojenie funkcie splnomocnenca vlády pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVD G-N) s pozíciou generálneho riaditeľa Vodohospodárskej výstavby, š. p. (VV, š. p.) len pomôže vodnému dielu. Konštatoval to dnes nový splnomocnenec Ladislav Lazár, ktorý je súčasne aj generálnym riaditeľom VV, š. p. Jeho vymenovanie do funkcie splnomocnenca odobrila vláda na dnešnom zasadnutí v areáli vodného diela. „Vodohospodárska výstavba má všetky údaje a všetky odborné predpoklady na to, aby sa starala o vodné dielo. Aj to v podstate na dennej báze robí,” vysvetlil Lazár s tým, že splnomocnenec je podľa jeho slov trochu mimo dennej reality. „Takže očakávame, že takéto spojenie pomôže celému procesu, k dokončeniu vodného diela,” dodal Lazár. Okrem postu splnomocnenca bude zastávať aj funkciu vedúceho delegácie slovenskej vlády na rokovaniach s Maďarskom o vykonaní Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vo veci SVD G-N. Tvrdí, že v prípade, ak jedna zo strán nechce dokončiť toto dielo, jediné, čo ju môže k tomu v súčasnej situácii primäť, sú ekonomické argumenty. „Jednoznačne by dostavba pomohla obidvom krajinám a tiež EÚ, pretože by sa zabezpečilo omnoho vyššie sprieplavnenie Dunaja,” podotkol. Lazár je súčasne aj poslancom košického samosprávneho kraja a tiež mestským poslancom v Košiciach, no tvrdí, že všetky funkcie zvládne zastávať naraz. „Akákoľvek funkcia nie je len o jednej osobe, ktorá ju vykonáva, ale o kolektíve, ktorý je okolo vás,” zdôraznil. Aj vďaka kolegom to tak podľa jeho slov bude možné zvládať.
Výberová chronológia udalostí súvisiacich s výstavbou dunajskej SVDGN
21. októbra 2012 - (tasr)
Prehradzovaním prirodzeného koryta Dunaja sa dňa 24. októbra 1992 o 9.55 h začalo uvádzanie stupňa Gabčíkovo do prevádzky. TASR prináša výberovú chronológiu udalostí súvisiacich s výstavbou dunajskej Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN).
16. septembra 1977 - Predsedovia vlád Československej socialistickej republiky (ČSSR) a Maďarskej ľudovej republiky (MĽR) Lubomír Štrougal a György Lazár podpísali v maďarskej Budapešti Zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN), neskôr zmluvu ratifikovali parlamenty a podpísali najvyšší štátni predstavitelia oboch krajín.
6. februára 1989 - V Budapešti na podnet maďarskej strany podpísali protokol o urýchlení výstavby a skrátení termínu o 15 mesiacov oproti pôvodnému harmonogramu.
13. mája 1989 - Maďarská vláda sa bez konzultácií so slovenskou stranou rozhodla s okamžitou platnosťou pozastaviť výstavbu stupňa Nagymaros na dva mesiace. Dôvodom bola údajná hrozba rozsiahlej ekologickej katastrofy v okolí SVDGN po jeho dobudovaní.
15. mája 1989 - Vláda ČSSR označila tento krok za neodôvodnený a vyhlásila, že trvá na dodržaní zmluvy.
20. júla 1989 - Maďarská vláda pozastavila stavebné práce pri Gabčíkove. V tom čase bolo už 85 až 90 % prác na československej strane ukončených.
25. augusta 1989 - Splnomocnené orgány československej vlády formulovali prvé požiadavky na náhradu škody v prípade, že sa stavebné práce nedokončia.
31. októbra 1989 - Maďarský parlament rozhodol o zastavení prác na zariadení v Nagymarosi a splnomocnil vládu rokovať o zmene zmluvy z roku 1977.
30. novembra 1989 - Maďarská strana ponúkla riešenie spoločného dokončenia Gabčíkova ako riečnej elektrárne s priebežnou nešpičkovou výrobou elektriny. Podmienila ho však tým, že československá strana upustí od plánu výstavby stupňa VD v Nagymarosi. Československo vyhlásilo, že je ochotné rokovať o takomto riešení.
17. januára 1991 - Slovenská vláda rozhodla o začatí príprav dočasného riešenia, teda variantu C, ktorý nezávisí od spolupráce s maďarskou stranou.
16. apríla 1991 - Maďarský parlament prijal uznesenie, ktorým zaviazal svoju vládu rokovať so slovenskou stranou len o zrušení zmluvy z roku 1977 a navrátení územia do pôvodného stavu.
25. júla 1991 - Vláda ČSFR (zmena názvu republiky z ČSSR) odobrila začatie prác na variante C.
18. novembra 1991 - Začali sa práce na výstavbe zariadení dočasného riešenia.
2. decembra 1991 - Konalo sa nové kolo rokovaní medzi vládnymi delegáciami v Budapešti. Maďarská vládna delegácia odmietla podpísať protokol o rokovaní a vyslovila ultimátum, že práce na dočasnom riešení sa musia zastaviť do 10 dní ako podmienka na rozhovory na úrovni expertov.
23. decembra 1991 - Premiér Maďarskej republiky (MR) zopakoval premiérovi ČSFR ultimatívnu žiadosť zastaviť práce na výstavbe zariadení na československom území listom a taktiež listom predseda parlamentu MR predsedovi parlamentu ČSFR.
23. januára 1992 - Odpoveď premiéra ČSFR obsahovala garancie, že Československo bude rešpektovať rozhodnutie tripartitnej komisie expertov.
7. mája 1992 - Po neúspešných rokovaniach vypovedala maďarská strana zmluvu z roku 1977. Slovenská i československá federálna vláda označili krok za právne neúčinný, pretože zmluva neobsahovala ustanovenia o jednostrannom vypovedaní.
18. mája 1992 - Zainteresovaní zvolali vo Viedni konštituujúce stretnutie s cieľom založiť tripartitnú komisiu, avšak maďarskí zástupcovia na stretnutie neprišli.
19. mája 1992 - Vláda MR oznámila vláde ČSFR, že jednostranne ruší platnosť zmluvy z roku 1977 spolu so všetkými dokumentmi s ňou spojenými s platnosťou od 25. 5. 1992.
24. októbra 1992 - Prehradzovaním prirodzeného koryta Dunaja sa o 9.55 h začalo uvádzanie stupňa Gabčíkovo do prevádzky.
1. januára 1993 - Slovensko sa stalo nezávislou republikou a prebralo všetky záväzky spojené so zmluvou z roku 1977.
2. novembra 1993 - Trilaterálna pracovná skupina - traja experti z ES, jeden zo Slovenska a jeden z Maďarska - predložila po stretnutí v Budapešti správu s údajmi o dočasnom riešení. Nenachádzal sa v nej žiadny katastrofický scenár.
2. mája 1994 - SR a MR odovzdali svoj spor týkajúci sa Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros oficiálne Medzinárodnému súdnemu dvoru (MSD) v holandskom Haagu.
8. septembra 1995 - Ukončenie likvidačných prác na maďarskom úseku SVD Gabčíkovo-Nagymaros, vrátane zbúrania kruhovej hrádze v Nagymarosi.
19. apríla 1995 - Uzavretie slovensko-maďarskej dohody v Budapešti o dočasnom zásobovaní Malého Žitného ostrova vodou do rozhodnutia MSD v Haagu.
22. júna 1995 - Ukončenie výstavby prehrádzky dna pri Dunakiliti.
17. mája 1996 - Uvedenie VD Gabčíkovo do plnej a stálej prevádzky vrátane výroby elektrickej energie. Vodnú elektráreň Gabčíkovo uviedli do trvalej prevádzky. Prevádzkovo ešte plne nevyužitá Vodná elektráreň Gabčíkovo v predchádzajúcom roku 1995 vyrobila viac než desatinu elektrickej energie vyprodukovanej na Slovensku.
24. augusta 1996 - V Čunove neďaleko Bratislavy sa uskutočnila slávnosť vďakyvzdania za vodné dielo Gabčíkovo. Zároveň sa v Čunove uviedla do prevádzky plavebná komora, ktorá nahradzuje hrádzu v Dunakiliti.
25. septembra 1997 - MSD v Haagu vyniesol rozsudok v spore medzi MR a SR o výstavbe a využívaní SVDGN. Súd rozhodol, že oba štáty porušili právne záväzky, a vyzval ich, aby realizovali záväznú zmluvu berúc do úvahy zmeny, ku ktorým došlo od roku 1989.
Béla Bugár: Keby Maďari dokončili Nagymaros, boli by na tom lepšie ako Slováci
20. októbra 2012 - (tasr)
Keby Maďari dokončili svoju časť Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, boli by na tom lepšie ako Slováci. Myslí si to predseda strany Most-Híd Béla Bugár. „Oni by dávali vodu toľko, koľko by oni chceli,” vysvetlil v rozhovore. Maďarsko podľa neho urobilo zlé rozhodnutie, keď odstúpilo od výstavby vodného diela. Bugár ale neschvaľuje ani krok Slovenska, ktoré 24. októbra 1992 ešte pred vyhlásením samostatnosti spustilo Variant C bez Maďarov. Oba kroky skritizoval aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Bugár sa nazdáva, že diplomatický konflikt medzi dvoma krajinami možno vyriešiť len vtedy, ak je politická vôľa. Samotný konflikt označil viac za odborný. Jeho aktérom vyčíta, že spor odborne nezvládli. „Nevysvetlili to ľuďom. Ja som tiež nebol presvedčený, že vodné dielo prinesie ten úžitok, ktorý sa očakával,” povedal Bugár v rozhovore. Podľa jeho slov nikto dopredu nevedel, aké dopady bude mať vodné dielo na životné prostredie. Hoci sa katastrofické scenáre nepotvrdili, podľa Bugára to nikto dopredu nevedel. „Odborne to až tak vysvetľované nebolo. Každý to bral ako nejaký znak slovenskej vôle. Akosi tak, že my Slováci to teraz ukážeme. Tie odborné debaty neboli také, že by presvedčili ľudí,” uviedol Bugár. Časom sa podľa neho ukázali výhody Gabčíkova, ktoré ale má aj svoje negatíva. „Bývali veľké povodne a už nie sú. Ale nevýhodou je, že minimálne z troch dedín urobilo vodné dielo polostrov. Majú napríklad problém, keď kompa nechodí,” konkretizoval.
Csáky myslí na Gabčíkovo každý mesiac pri platení elektriny
Bývalý predseda SMK stál počas konfliktu medzi Slovenskom a Maďarskom o vodné dielo na maďarskej strane.
19. októbra 2012 - (tasr)
Bývalý predseda SMK Pál Csáky myslí na Vodné dielo Gabčíkovo (VDG) každý mesiac, pri platení elektriny. „Vybudovanie Gabčíkova platí každý občan cez elektrickú energiu a som si istý, že to platíme dodnes. Každý mesiac som trošku nahnevaný, keď musím platiť elektrinu a myslím aj na to, že platím aj za Gabčíkovo,” povedal Csáky. Počas konfliktu medzi Slovenskom a Maďarskom stál na maďarskej strane. Podľa neho je ekologickejšia. Neschvaľoval jednostranný krok Slovenska spustiť Variant C. „Myslím si, že jednostranný krok bol unáhlený a nesprávny. Bolo treba nechať priestor na rokovania a hľadať humánnejšie riešenie,” tvrdí. Čunovo až také humánne nie je. Dodnes to vyvoláva problémy predovšetkým na maďarskej strane v regióne Szigetköz, lebo je tam staré koryto Dunaja,” uviedol s tým, že vodné dielo vníma aj v súčasnosti skepticky. Súhlasí s tým, že plavbu cez Dunaj treba riešiť, myslí si však, že vodné dielo neodzrkadľuje moderné myslenie. „Myslím si, že to ekologické hľadisko by malo byť viac zohľadnené. Nemalo by to byť robené takýmto necitlivým betónovým spôsobom, myslím predovšetkým na jednostranné prehradenie Dunaja,” vysvetlil Csáky, ktorý si napriek niektorým pozitívam nie je istý, či je dobré, že Vodné dielo Gabčíkovo vzniklo. „Je tu 120 kilometrov, na ktoré má vodné dielo vplyv, pričom na 50 km je tam zdvojené koryto Dunaja. Samozrejme, že keď to zdvojíte až k Čiernemu moru, máte doriešenú ochranu proti povodniam, lenže vybudovať dvojnásobné koryto nemôže byť riešením. Nerieši všetky problémy ani v Bratislave pričom si pamätáme, že tu aj nedávno boli problémy,” zdôvodnil svoje výhrady. Csáky si zároveň myslí, že vodné dielo nie je dokonalé ani technicky a navyše bolo veľmi drahé. „Vzhľadom na to, že produkuje elektrickú energiu, dnes každý občan Slovenska prispieva na to určitými eurami. Dosť výrazne to zdražuje celkovú elektrickú energiu na Slovensku,” poznamenal. Pokiaľ ide o jednostranné rozhodnutie Maďarska nestavať vodné dielo, podľa Csákyho sa malo rokovať. Následné rokovania, pri ktorých Maďari neraz od riešení ustúpili, komentoval tým, že sa hľadal ekonomickejší a menej bolestivý variant. „Dokonca aj český - federálny minister bol za citlivejšie riešenie. Ale vtedy nastalo to jednostranné rozhodnutie zo strany Slovenska. A to urobila Čarnogurského a dokončila Mečiarova vláda,” pripomenul Csáky, ktorý tento krok označil za „krásny príklad rodinného klientelizmu”. „Bol som vtedy poslancom Slovenskej národnej rady. Jej podpredsedom bol Ivan Čarnogurský, ktorý politicky kryl vládu, šéfom vlády bol jeho brat Ján Čarnogurský, ktorý to robil cez vládu a vykonával to cez Hydrostav, kde generálny riaditeľ bol ten istý Ivan Čarnogurský, ktorý bol podpredsedom SNR. Takže z tohto hľadiska je to pikantné,” uzavrel Csáky.
Spor o Vodné dielo Gabčíkovo priniesol precedens v dejinách diplomacie
20. októbra 2012 - (tasr)
Počas sporu o Sústave vodných diel Gabčíkovo Nagymaros (SVDGN) sa v roku 1992 stal precedens, ktorý v dejinách diplomacie nemá obdoby. Povedal v rozhovore pre TASR český historik Jan Rychlík. Česká a Slovenská federatívna republika (ČSFR) a Maďarsko súhlasili s tým, že spor sa dostane pred Medzinárodný súdny dvor (MSD) do Haagu. Sprostredkovateľom bolo Európske spoločenstvo (ES), predchodca EÚ. „Podmienkou tribunálu bolo, aby sa obe strany zdržali nezvratných krokov. V praxi to znamenalo, že Maďarsko prestane zasypávať výkop pod Nagymarosom a ČSFR prestane pod Bratislavou prehradzovať Dunaj,“ zdôraznil Rychlík. Dohodu odobrila federálna vláda, keď napokon rozhodol hlas premiéra Jana Stráského. „Vladimír Mečiar sa domnieval, že existencia ČSFR mu dáva oporu v záležitosti Gabčíkova. Slovenská strana pokračovala v stavebnej činnosti a napokon aj Dunaj prehradila. ČSFR bola nútená oznámiť Maďarsku a ES, že síce prijíma podmienky Medzinárodného súdneho dvora, no nie je schopná ich naplniť,“ dodal Rychlík. Maďarsko potom po diplomatických linkách upokojovalo Nemecko, ktoré mu naznačilo, že po rozdelení federácie Slovensko v tejto kauze nebude mať podporu Českej republiky, ktorá sa vyviaže zo všetkých záväzkov súvisiacich s vodným dielom. „Mečiar počítal v tejto kauze s podporou Českej republiky a týmto dostal diplomatický kopanec,“ poznamenal český historik. Spor napokon navždy ostal vo verbálnej rovine a iné pokračovanie ani nehrozilo. „Nemalo zmysel, aby kvôli jednej priehrade na Dunaji vypukla stredoeurópska vojna. Taký konflikt si žiadna zo strán nemohla dovoliť,“ dodal Rychlík s tým, že v konečnom dôsledku to bol pre Slovensko diplomatický úspech. „Aj vtedy bolo jasné, že keď je už raz Dunaj prehradený, tak sa na ňom nič búrať nebude,“ uzavrel historik.
Podpis zmluvy o výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros
19. októbra 2012 - (tasr)
Zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) podpísali 16. septembra 1977. Maďarsko a Československo uzavreli v roku 1977 zmluvu, predpokladajúcu výstavbu SVDGN s cieľom vyrábať elektrickú energiu, bojovať proti záplavám a zlepšiť navigáciu na Dunaji. VD Gabčíkovo sa budovalo pôvodne ako vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros predovšetkým s cieľom zabrániť pravidelným záplavám v tejto oblasti (napríklad v rokoch 1954 a 1965).
Maďarsko odstúpilo, Slovensko realizuje plán C
Maďarsko však v máji až novembri 1989 jednostranne a bez toho, aby to oznámilo, ukončilo práce na stavbe svojej časti, čím donútilo Česko-Slovensko od novembra 1991 realizovať len časť diela pri Bratislave v pozmenenej podobe. Maďarsko jednostranne zrušilo realizáciu projektu a neskôr od zmluvy odstúpilo s odôvodnením, že ide o projekt s vážnym rizikom pre životné prostredie v Maďarsku a pre zásobovanie Budapešti vodou. Hlavnými dôvodmi však boli pravdepodobne finančné problémy Maďarska v súvislosti s týmto vodným dielom. Slovensko, ktoré sa stalo v zmluve nástupníckym štátom Československa, odmietlo tieto tvrdenia a nástojilo na tom, aby Maďarsko splnilo záväzky, vyplývajúce zo zmluvy. Neskôr Slovensko pristúpilo výlučne na svojom území k uvedeniu do prevádzky projektu - variantu C, ktorého využívanie malo vraj dopad na prístup Maďarska k vodám Dunaja. Dňa 24. októbra 1992 o 9.55 h sa začalo uvádzanie stupňa Gabčíkovo do prevádzky prehradzovaním prirodzeného koryta Dunaja v kontexte variantu C. Vodné dielo (VD) Gabčíkovo sa nachádza na rieke Dunaj juhovýchodne od Bratislavy. Za „duchovného otca” Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros možno považovať prof. Dr. Ing. Petra Danišoviča. Do výskumu Dunaja sa zapojil už v roku 1937, keď sa vtedajšie vedecké kapacity usilovali splavniť túto európsku veľrieku pre medzinárodnú dopravu. Počas prevádzkovania VD sa potvrdili jeho kvality tak, ako to predpokladali autori projektu a nepotvrdila sa žiadna z negatívnych prognóz odporcov vodného diela. Realizáciou náhradného riešenia zdrže Hrušov - stupňa Čunovo výhradne na území SR sa zabránilo obrovským environmentálnym a ekonomickým škodám, ktoré by vznikli prerušením prác na vodnom diele maďarskou stranou a následne neuvedením Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Druhú etapu stupňa Čunovo dokončili v roku 1997. Medzinárodný súdny dvor (MSD) v holandskom Haagu vyniesol 25. septembra 1997 rozsudok v spore medzi Maďarskou republikou (MR) a Slovenskou republikou (SR) o výstavbe a využívaní SVDGN. Potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977, nástupníctvo Slovenska po ČSFR a vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupňa Čunovo) za oprávnené. Súd rozhodol, že obe strany v záujme zosúladenia ekonomického rozvoja s ochranou životného prostredia by mali spolu opätovne preskúmať účinky využívania elektrárne Gabčíkovo na životné prostredie. Osobitne mali nájsť uspokojivé riešenie, pokiaľ sa týka objemu vody, vstupujúceho do starého koryta Dunaja a do ramien situovaných na obidvoch brehoch rieky. Predsedovia vlád Československej socialistickej republiky (ČSSR) a Maďarskej ľudovej republiky (MĽR) podpísali 16. septembra 1977 v Budapešti medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke SVDGN. Neskôr ju ratifikovali parlamenty a podpísali vtedajší prezidenti oboch štátov Gustáv Husák (ČSSR) a János Kádár (MĽR).
Chronológia privatizácií
26. júna 2002 - Vláda SR schválila spôsob privatizácie Slovenských elektrární (SE), a. s., bez začlenenia majetku Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG). Kabinet tak akceptoval dopracovaný materiál, ktorý predložil minister hospodárstva Ľubomír Harach.
8. apríla 2004 - Do privatizácie 66-% podielu SE vstúpil taliansky energetický koncern Enel. Spolu s novým uchádzačom tak hĺbkový audit v 21 závodoch SE vykonávalo päť firiem. Z pôvodnej pätice akceptovaných v prvom kole totiž odstúpil britský International Power (IP), ktorý uviedol, že nemá záujem o SE ako o celok.
10. septembra 2004 - Komisia pre privatizáciu SE po posúdení ponúk na kúpu 66 % akcií podniku odporučila za preferovaného investora taliansky Enel. Firma Enel za elektrárne ponúkla spomedzi troch záujemcov najvyššiu cenu na úrovni 840 miliónov eur a dostala pri posudzovaní aj najvyššie konečné hodnotenie. V prípade neúspechu rokovaní s Enelom ako prvým vyhodnoteným investorom komisia ďalej odporúča za prvého rezervného investora český ČEZ, druhým rezervným investorom bol ruský RAO UES.
6. októbra 2004 - Vláda SR akceptovala odporúčanie ministra hospodárstva Pavla Ruska a dala súhlas na začatie rokovaní o privatizácii SE s talianskou spoločnosťou Enel. Tá za 66-% balík akcií SE ponúkla 840 miliónov eur.
8. decembra 2004 - Vláda SR schválila konečnú podobu transakčných dokumentov o privatizácii SE a rozhodla o predaji ich 66-% balíka akcií talianskemu Enelu za 840 miliónov eur.
17. februára 2005 - V Bratislave oficiálne podpísali transakčné dokumenty, na ktorých základe talianska spoločnosť Enel získala 66 % akcií SE. Dokumenty podpísal za SR minister hospodárstva Pavol Rusko a za Enel generálny riaditeľ firmy Paolo Scaroni.
Marec 2006 - Štátny podnik Vodohospodárska výstavba (VHV) a Slovenské elektrárne, a. s., podpísali zmluvu o prevádzke VEG (Vodná elektráreň Gabčíkovo), ktorou prišlo k prevodu VEG na SE. Zmluva medzi štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba a SE podpísaná na 30 rokov, umožnila SE získať každý rok 35 percent z príjmov z výroby a predaja elektrickej energie vyrobenej v Gabčíkove. Ostatné príjmy z tejto elektriny mali naďalej plynúť do Vodohospodárskej výstavby.
27. apríla 2006 - Talianska spoločnosť Enel definitívne prevzala kontrolu nad 66-% balíkom akcií Slovenských elektrární, a. s., (SE). Slovenská republika zaň získala 839 miliónov eur.
9. marca 2007 - Na podnet Generálnej prokuratúry SR podal Úrad verejného obstarávania (ÚVO) žalobu v súvislosti so zmluvou o prevádzke VEG. GR zistila, že niektoré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní boli pri uzatváraní zmluvy porušené. ÚVO požiadal o určenie neplatnosti tejto zmluvy, pretože pri jej uzatváraní sa malo podľa ÚVO postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.
23. mája 2008 - Na okresnom súde Bratislava 2 podal štátny podnik Vodohospodárska výstavba žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG) medzi Slovenskými elektrárňami (SE), a. s., a Vodohospodárskou výstavbou. Vodohospodárska výstavba argumentovala právnymi analýzami, podľa ktorých bola Zmluva o prevádzke VEG v rozpore s medzinárodnou zmluvou medzi Československom a Maďarskom o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros z roku 1977.
17. júna 2008 - Premiér Robert Fico označil zmluvu o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG) Slovenským elektrárňam (SE) po tom, čo 66 % ich akcií získala talianska spoločnosť Enel, za škandalóznu a „šialenú”.
10. septembra 2008 - Okresný súd Bratislava 2 odročil pojednávanie v spore o neplatnosti Zmluvy o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG). Obdive hlavné zúčastnené strany po vypočutí troch svedkov už nemali návrhy na ďalšie dokazovanie. Právna zástupkyňa SE navrhla žalobu zamietnuť. Odporca v druhom rade požiadal však súd o zabezpečenie úradných prekladov právnych medzinárodných dokumentov, mimo iného príslušnej smernice Európskeho parlamentu 2004/17 a navrhol predvolať ako svedka bývalého ministra hospodárstva Jirka Malchárka, bývalého a súčasného splnomocnenca vlády pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo. Na pojednávanie sa dostavili osoby, ktoré Zmluvu o prenájme VEG podpisovali: bývalý riaditeľ VHV Ladislav Gáll a zástupcovia SE Miroslav Fikus a Andrej Dušan Lipták. Vypočutí mali pôvodne byť aj dvaja privatizační poradcovia.
5. novembra 2008 - Okresný súd Bratislava 2 opäť odročil pojednávanie v spore o neplatnosti Zmluvy o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG) na neurčito. Dôvodom bolo písomné ospravedlnenie odporcu v druhom rade - zástupcu štátnej Vodohospodárskej výstavby (VHV).
Bývalý minister Baco je hrdý na to, že s Maďarmi Gabčíkovo dohodol
19. októbra 2012 - (tasr)
Bývalý slovenský minister pôdohospodárstva Peter Baco a zástupca maďarskej vlády Gyula Horn, profesor János Nemcsók, v roku 1998 parafovali rámcovú dohodu o spôsobe plnenia rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu ohľadom Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Dohoda umožňovala dostavanie sústavy vodných diel na princípoch pôvodnej zmluvy z roku 1977, pričom modifikácie boli odsúhlasené oboma stranami a jej realizácii zabránila až novozvolená vláda Viktora Orbána. „Som hrdý na to, že sa nám vtedy dohoda podarila uskutočniť,” povedal Baco pre TASR pri príležitosti 20. výročia prehradenia Dunaja. „Mal som viac kontaktov s Maďarmi aj ako európsky poslanec, vždy som sa s nimi dokázal dohodnúť. Také to ich, na pozadí fungujúce maďarónstvo, stavanie sa do vyššej pozície, také narážky som vždy ignoroval a išiel som na koreň veci. A pokiaľ sme sa vecne bavili, vždy som sa vedel dohodnúť,” spomína Baco. Dodáva, že rokovania o Sústave vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros trvali šesť rokov a maďarská strana mala vtedy viaceré požiadavky, napríklad presunutie ich vodného diela z Nagymarosu na inú lokalitu, ktorým slovenská strana vyhovela. „Ale treba povedať jednu vec. My sme tú dohodu parafovali ako predsedovia vládnych delegácií, pán Nemcsók a ja, potom sme to predložili do vlády. Slovenská vláda to schválila, ale pán Mečiar ako predseda vlády ma informoval, že pán Horn (vtedajší maďarský premiér, pozn. TASR) mu telefonoval, že on to teraz nemôže podpísať, lebo v Maďarsku sú o dva mesiace voľby. Hovoril, že v Maďarsku je médiami navodená taká rozbesnená atmosféra, že Slovensko by sa malo ustúpiť a že keby to spravil, tak by mu to voliči po voľbách spočítali. Takže to necháva na novú vládu a dúfa, že vyhrá a po voľbách sa o tom bude dať dohodnúť,” dodal. Horn však voľby prehral a nová vláda odmietla dohodu podpísať. Na základe toho Slovensko požiadalo v Haagu o dodatočný rozsudok, ktorý by spresnil a doplnil pôvodný verdikt. „Dzurindova vláda, v ktorej bola aj SMK, potom žiadosť stiahla. Ak by to nebola stiahla, mohli sme mať veci už za sebou, alebo už mohli byť ďalej,” dodal Baco. Odvtedy sa podľa neho v riešení problému nijako významne nepokročilo. Baco dodal, že o dodatočný rozsudok je možné požiadať znovu, Slovensku v tom žiadne lehoty nebránia. Maďarsko si podľa neho dovolilo doslova luxus v tom, že odmieta dokončiť spodný stupeň sústavy vodných diel a elektrinu, ktorú by tam mohlo vyrábať, nakupuje v zahraničí. „Nám zasa vznikli škody v tom, že niekoľkonásobne drahšia špičková energia sa výrazne zredukovala oproti tomu, keby tam boli oba stupne,” dodal Baco. „Predpokladám, že pokiaľ Maďari ustúpia z dnešnej pozície a začnú dobromyseľne rokovať, ako to vždy robila slovenská strana, riešenie sa nájde,” podčiarkol. „Keď sme rokovali my, ako vládne delegácie, boli tam v prvom rade odborníci, vodohospodári, ochranári prírody, plavebníci, energetici a medzinárodní právnici, pretože išlo o právny spor. A jednoducho sa slovenskí a maďarskí odborníci dohodli vo všetkých týchto sférach. Na odbornej úrovni neboli pochybnosti o dobromyseľnosti. Ale potom sa to dostalo znova do politickej polohy,” zdôraznil Baco. Dodal, že maďarské médiá dlhé roky informujú verejnosť nepravdivo o tom, že vodné dielo bolo maďarskej strane nanútené zo strany Sovietskeho zväzu, že je to nevýhodné riešenie a podobne. „Všetci vieme, že to tak nie je, ale jednoducho v Maďarsku je taká situácia, maďarský občan to asi chce takto počuť,” poznamenal. Sústava vodných diel sa podľa neho pripravovala dlhé roky a o niečo výhodnejšiu pozíciu si v zmluve z roku 1977 vyrokovala práve maďarská strana. Dodal, že on osobne by znovu podal žiadosť o dodatočný rozsudok na Medzinárodný súdny dvor v Haagu. „Niet je pochýb o tom, že by rozhodol v náš prospech. A tá časť maďarskej politickej reprezentácie, ktorá sa chce dohodnúť, by sa mala o čo oprieť,” zdôraznil. Základom nových rokovaní by podľa neho mohol byť práve text rámcovej dohody z roku 1998. „Ale v zásade je to otázka ochoty a dobromyseľnosti. Veď vodné dielo je tu, efekty sú preukázateľné. V roku 1997 bola povodeň. Ak by nebolo vodné dielo postavené, spôsobila by väčšie škody, než boli celé náklady na jeho výstavbu. A boli by bývali tie škody najmä v Maďarsku. Oni aj pokyvujú plecami, že áno, ale nič viac. Keď je nejaká ideológia nadradená nad ratio, tak je to veľmi ťažké,” uzavrel Baco.
Staviteľ Gabčíkova vidí politické dôvody odporu Maďarska k dielu
19. októbra 2012 - (tasr)
Skutočné dôvody nesúhlasu maďarskej strany s dobudovaním vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros neboli ekologické ani ekonomické, ale politické a súviseli s odporom k trianonským hraniciam. Pre TASR to uviedol staviteľ vodného diela Július Binder, ktorý bol v čase prehradenia Dunaja pred 20 rokmi riaditeľom investora, Vodohospodárskej výstavby. „Prečo Maďari začali svoju teóriu hlásať až pri rozpade Varšavskej zmluvy a socialistického tábora?” poznamenal s tým, že odborné otázky, či už ekonomického alebo ekologického charakteru, sa riešili dávno pred rokom 1989. „Medzištátna Zmluva o spoločnej výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (SVD G - N) z roku 1977 stanovila hranice po uvedení SVD do prevádzky v súlade s trianonským rozhodnutím,” vysvetlil Binder. Zmluvu podpísala aj maďarská strana, čím tieto hranice akceptovala. „Maďari sa nikdy nezmierili s Trianonom. Tu je celý problém. Sú presvedčení, že Trianon nie je spravodlivé riešenie, učia sa o tom v škole deti a je to v celom maďarskom povedomí. Maďari sú už takí, to si nepomôžeme. Musíme rokovať takým spôsobom, aby sme obhájili naše práva. A to je len a len otázka politiky,” dodal Binder. Čo sa týka oficiálne prezentovaných dôvodov proti vodnému dielu, ako bola obava z vyschnutia lužných lesov či poklesu hladiny spodnej vody, podľa Bindera samotný čas ukázal, že boli neopodstatnené. Naopak, to, čo sa označovalo ako „pôvodný stav” pred vybudovaním vodného diela, prinášalo ekologické riziká, keďže sa koryto Dunaja v dôsledku vodných diel na rakúskom úseku postupne zahlbovalo. „Spôsobilo to výrazné zníženie hladín nízkych prietokov, ale aj zníženie hladiny podzemných vôd v okolí. Poklesnutý Dunaj už nezásoboval svojou vodou riečne ramená po viac ako 11 mesiacov v roku, lužné lesy začali vysychať,” poznamenal. Navyše povodne na slovenskom aj maďarskom území v druhej polovici 20. storočia spôsobili enormné škody. „Bolo potrebné riešiť protipovodňovú ochranu Žitného ostrova a zabezpečenie plavby,” dodal Binder s tým, že uvedenie vodného diela do prevádzky podľa pôvodnej zmluvy z roku 1977 by bolo umožnilo splavnosť Dunaja v priebehu podstatnej časti roka. Po uvedení do prevádzky kanála Rýn-Mohan-Dunaj by sa vytvorila vodná magistrála spájajúca Čierne more so Severným morom. Po 20 rokoch existencie vodného diela je podľa neho možné konštatovať, že lužné lesy, pôvodne odsúdené na zánik, sa postupne regenerujú. „Na celom území ovplyvnenom vodným dielom nedošlo k poklesu hladín podzemných vôd, okrem nepatrného pásma tesne popri Dunaji pod Čunovom na maďarskej strane, čomu sa mohlo a má predísť prehrádzkami a jednoduchými úpravami v koryte Dunaja,” poznamenal. Kvalita spodnej vody sa podľa neho nezhoršila, na niektorých miestach sa výrazne zlepšila. „Prehradením koryta Dunaja vznikla nádrž, ktorá sa začína nebadane pri Bratislave zvýšením hladín. To spôsobilo stúpnutie hladín podzemných vôd, zavodnenie Chorvátskeho ramena a zvýšenie hladiny v Draždiaku, ale aj zavodnenie budúceho vodného športového areálu a dunajského ramena nad Rusovcami. Podobná situácia nastala aj na ľavej strane, zvýšenie hladiny v Dunaji zlepšilo vlastnosti dunajského prístavu, zavodnilo Biskupické rameno, podstatne stúpli hladiny podzemných vôd na úroveň, aká bola v 50. rokoch, teda pred začatím procesu sústavného a v čase sa zrýchľujúceho zahlbovania dna Dunaja,” podčiarkol Binder. Aj keď vodné dielo neprodukuje také množstvo a takej kvalitnej elektrickej energie, ako v prípade dobudovania celej sústavy podľa pôvodnej zmluvy z roku 1977, aj náhradné riešenie prostredníctvom „variantu C” prinieslo Slovensku výrazný profit. „Náhradné riešenie v hrubých číslach aj s úrokmi za pôžičku stálo 20 miliárd slovenských korún. Takmer 50 mld. kWh elektrickej energie vyrobenej vo vodnej elektrárni s pomocnými službami prinieslo do 20. výročia prevádzky najmenej 60 miliárd korún,” konštatuje Binder. Uvedenie vodného diela do prevádzky podľa pôvodnej zmluvy by však podľa Bindera znamenalo možnosť výroby špičkovej energie a Slovensko by získalo podstatne viac. „Škodové nožnice sa stále otvárajú v prospech Slovenska,“ poznamenal. Čo sa týka politických rozhodnutí ohľadom sústavy vodných diel, v 50. a 60. rokoch minulého storočia podľa neho brzdila prípravu stavby najmä česká strana, ktorá zo začiatku preferovala skôr uhoľné elektrárne. Neskôr došlo k dohode s Maďarmi, ktorí sami navrhli variant s Nagymarosom. Ďalšie veľké politické problémy sa ukázali po páde komunizmu, keď Maďarská republika vyvíjala veľký medzinárodný tlak na likvidáciu vodného diela. Do istej miery boli tomuto riešeniu naklonení aj niektorí českí federálni ministri, bývalí disidenti, najmä minister životného prostredia Josef Vavroušek. Kľúčovú úlohu vtedy zohral vtedajší slovenský predseda vlády Ján Čarnogurský, ktorý s Binderom spolupracoval ešte pred jeho nástupom do čela Vodohospodárskej výstavby. „Ja som prichádzal na konkurz, ktorý vyhlásilo ministerstvo lesného a vodného hospodárstva s tým, že ideme dokončiť vodné dielo Gabčíkovo náhradným riešením podľa variantu C. Išiel som na Vodohospodársku výstavbu jedine s cieľom dokončiť vodné dielo,” spomína Binder. „Cítil som obrovskú zodpovednosť za prehradenie Dunaja. Vedomie, že keď neprehradíme Dunaj v októbri 1992, už nikdy nebude Vodné dielo Gabčíkovo v prevádzke, bolo neznesiteľné. Tak isto predstava, že odporcom vodného diela nebudeme môcť dať lekciu z absurdnosti ich tvrdení,” spomína Binder. Dodáva, že konečné rozhodnutie o prehradení Dunaja, ktoré padlo 24. októbra 1992, ostalo na ňom. „Dňa 23. októbra, deň pred ohláseným prehradzovaním, v súlade s rokovaním vlády z 20. októbra zasadal krízový štáb. Viac než štvorhodinové rokovanie neprinieslo žiadne rozhodnutie. To ponechali na riaditeľa Vodohospodárskej výstavby,” podčiarkol Binder. Čo sa týka ďalšieho politického vývoja, za kľúčové považuje rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, ktorý rozhodol, že zmluva z roku 1977, ktorú Maďarsko jednostranne vypovedalo, je stále v platnosti. Za ďalší dôležitý krok považuje vyrokovanie rámcovej dohody o realizácii rozsudku, ktorú v roku 1998 dosiahol na slovenskej strane minister pôdohospodárstva Peter Baco a na maďarskej profesor János Nemcsók. Maďarská strana ju však len parafovala, k podpisu nikdy nedošlo. Vtedajší predseda maďarskej vlády Gyula Horn, aj vzhľadom na gabčíkovskú tému, prehral v Maďarsku voľby a dohoda, ktorá by umožnila dobudovať sústavu vodných diel za obojstranne výhodných podmienok sa nikdy nerealizovala. „Čas pracuje pre nás. My využívame Vodné dielo Gabčíkovo. Rieši ochranu nášho i maďarského územia, vyriešilo ekológiu ramennej sústavy, vyriešilo plavbu od Komárna nad Bratislavu a vyrába elektrickú energiu. Vodné dielo sa bráni už samo. Už nie je potrebné vysvetľovať odporcom vodného diela, že je to ekologické dielo. Je to typické dielo tretieho tisícročia, je to ekologické dielo, ekonomické dielo a dielo chrániace územie,” uzavrel Binder.
Július Binder zohral významnú úlohu pri výstavbe a dokončení Gabčíkova
Július Binder sa narodil 12. septembra 1931 v Bernolákove. Má 81 rokov. Na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave vyštudoval Fakultu inžinierskeho staviteľstva, špecializáciu hydrotechnické stavby. Absolvoval aj postgraduálne štúdium s orientáciou na zdravotné vodohospodárske stavby. Dvadsať rokov pôsobil na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Bratislave, odbor poľnohospodárskej meliorácie učil na Strednej poľnohospodárskej škole. Externe prednášal na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Environmentálne témy prednášal aj na zahraničných univerzitách a vedeckým spoločnostiam v USA, Kanade, Venezuele, Mexiku, Juhoafrickej republike (JAR), v Číne, Japonsku a takmer vo všetkých štátoch Európy. V roku 1955 začal pracovať v Hydroprojekte Bratislava (neskôr Hydroconsult), kde pôsobil 36 rokov ako projektant, výrobný námestník a hlavný inžinier podniku. Od januára 1991 do konca januára 1998 bol riaditeľom štátneho podniku Vodohospodárskej výstavby Bratislava. Predmetom jeho odbornej činnosti bola hydraulika otvorených vodných tokov, úpravy vodných tokov, vodohospodárska bilancia v povodí, cestné stavby, vodárenstvo, ochrana podzemných vôd pred znečistením, čistenie odpadových vôd, špeciálne problémy pri rekonštrukcii teplární, vodné cesty, vodná doprava a špeciálne zakladanie. Podieľal sa na projektovaní vodohospodárskych diel a hydrotechnických stavieb. Bol pri návrhu a realizácii Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Od roku 1986 bol členom spoločnej operatívnej skupiny a od roku 1990 sa spolupodieľal na projektovaní náhradného variantu C vodného diela. Inicioval a bezprostredne riadil uvedenie Vodného diela Gabčíkovo (VDG) do prevádzky. Správnosť jeho postupu potvrdil v roku 1997 v rozhodnutí aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Pri vodnom diele Wolfstahl Bratislava sa podieľal na výpočte priebehu hladín a vplyvov na rieku Moravu. Mal rozhodujúci podiel na vyriešení ochrany podzemných vôd na Žitnom ostrove pred ropnými derivátmi. Bol hlavným inžinierom projektu čistiarne odpadových vôd v bratislavskom Slovnafte, podieľal sa na riešení projektu čistiarne odpadových vôd Nováckych chemických závodov, na sanácii skládky nebezpečných odpadov v Chemku Strážskom. Vydal niekoľko odborných knižných publikácií (Nahlas o Tichom Potoku, Rád odpovedám, Prečo nemá Gabčíkovo Nagymaros, Vodné dielo Slatinka a súvislosti s ním). Vyjadroval sa na vodohospodársku tému, ale aj k spoločenským problémom. Július Binder sa po voľbách v roku 1998 stal poslancom Národnej rady (NR) SR za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Je významnou osobnosťou s výrazným národným cítením, verejným činiteľom, funkcionárom Matice slovenskej a iných národných inštitúcií. Je členom mnohých spoločenských a odborných organizácií a nositeľom významných vyznamenaní. Stal sa manažérom roka (1992 a 1993), získal ocenenie Zlatý podnikateľský Biatec - ocenenie HN klubu (1993). Udelili mu štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1995), Zlatý dvojkríž za zásluhy o národnú kultúru (1996), Cenu za záchranu kultúrneho dedičstva a rozvoj mesta Banská Štiavnica (1997). Nadácia Matice slovenskej mu udelila v januári 1998 prestížnu cenu Štefana Moyzesa za prínos k slovenskému národnému životu. Vedecká rada Slovenskej technickej univerzity (STU) mu v roku 1995 udelila titul doctor honoris causa. Ovláda nemecký, anglický, ruský a maďarský jazyk. Je ženatý, má dve deti. Aj v osemdesiatke zostáva činorodým človekom. Hoci mu zdravotný stav už občas kladie do cesty prekážky, pracuje, dokonca projektuje, externe prednáša na STU, pôsobí v kultúrnych spolkoch slovenskej inteligencie a národovcov. Na podujatí Matice slovenskej v januári 2012 s názvom Okrúhly stôl slovenskej inteligencie podpísal vyhlásenie na pomenovanie Nábrežia generála Štefánika v hlavnom meste SR.
Víkend v centre dolnozemských Slovákov ovládla čabianska klobása
20. októbra 2012 - (tasr)
V centre dolnozemských Slovákov sa koná v týchto dňoch 16. ročník Klobásového festivalu v Békešskej Čabe. Na podujatí, ktoré sa začalo 19. októbra a potrvá do 22. októbra, prezentujú výrobu tradičnej čabianskej klobásy a gastronomické zvyky regiónu. Vlaňajší ročník navštívilo takmer 100.000 návštevníkov z Maďarska a z viacerých európskych krajín vrátane Slovenska. Na tento ročník festivalu pricestovali Slováci z Nových Zámkov, Trebišova, Nitry, Juru nad Hronom, Komárna, Bratislavy, Želiezoviec, Detvy a ďalších miest, ale aj z Rumunska a z Vojvodiny. „Nie je pravda, že výrobu klobásy doniesli na Békešskú Čabu pred 300 rokmi Slováci zo Slovenska,” povedala pre TASR konateľka Čabianskej organizácie Slovákov Anna Istvánová. „Treba vedieť, že túto vymysleli tunajší Slováci. Recept rozširovali písomne v slovenskom jazyku farári, ktorí pokladali za dôležité, aby si ľudia vedeli zabezpečiť dobrú stravu - mäsitú stravu, ktorá je vyrobená zo svojho a ktorú dokážu spraviť oni sami, najmä po tom, čo prišla paprika z Turecka a z Ameriky do Európy,” zdôraznila. Od roku 1997 sa stal tento festival jedným z najznámejších festivalov Maďarska a strednej Európy; je to najvýznamnejšia turistická udalosť a gastrokultúrne podujatie Békešskej Čaby. Na podujatí dostali možnosť prezentovať sa aj vinárstva z rôznych regiónov Maďarska, producenti potravinárskeho priemyslu a poľnohospodári regiónu. Významné miesto na festivale má pálenka. Čabianska klobása je svetoznáme hungarikum. Ide o lokálnu potravinu, jej značka je chránená aj Európskou úniou a počas festivalu si ju môžu návštevníci zakúpiť od viacerých domácich výrobcov. Počas štyroch dní festivalu čakajú záujemcov rôzne súťaže, najvýznamnejšia je súťaž vo výrobe čabianskej klobásy. V tomto ročníku sa prihlásilo vyše 500 družstiev, medzi ktorými sú viaceré zo Slovenska.
Vyslovene slovacicum - Viac dní ako klobás
Dolnozemská slovenská klobása je vyslovene slovacicum, lebo túto klobásu začali vyrábať Slováci, ktorí sa po vyhnaní Turkov prisťahovali a usadili na Veľkej uhorskej nížine. Podobným spôsobom vyrábajú klobásu Slováci usadení v širokom dolnozemskom prostredí bývalého Uhorska, vrátane Vojvodiny a Rumunska...
Slovenčina v Maďarsku ustupuje v rodinách, rozvoj má vo verejnej sfére
19. októbra 2012 - (tasr)
Slovenský jazyk je v rodinách príslušníkov slovenskej menšiny v Maďarsku na ústupe, rozvíja sa však vo verejnej sfére, povedala hlavná vedecká pracovníčka Výskumného ústavu Slovákov v Békešskej Čabe (VÚSM) Alžbeta Uhrinová-Hornoková. „Pre slovenský jazyk v Maďarsku je charakteristická dvojsmerná tendencia - ambivalentný vývin. Na jednej strane jazyk sa vyvíja, na druhej strane zisťujeme pokles. Vývin sme zaregistrovali na kolektívnom poli tým, že vznikli u nás rôzne inštitúcie, organizácie a samosprávy. Zisťujeme, že tam sa viac používa slovenský jazyk, ale ústup zaznamenávame v súkromnej sfére a predovšetkým v rodinách,” konštatovala. Podľa slov vedkyne, ktorej výskumnou oblasťou je sociolingvistická analýza používania materinského jazyka v kruhu Slovákov v Maďarsku, rodičia už nie sú schopní odovzdať svoje jazykové dedičstvo svojim potomkom, pričom túto povinnosť očakávajú od škôl. „Počas svojich výskumov sme tiež zaznamenali, že mladší rodičia sa rozhodujú zapísať deti do slovenských škôl, aby sa aspoň deti naučili po slovensky, keď už rodičia nenaučili ich. Nie sú to ojedinelé prípady, zistili sme, že vďaka tomu rastie počet detí na školách v Békešskej Čabe. Slovenskom Komlóši a v Sarvaši,” konštatovala Uhrinová-Hornoková. Veľký záujem je podľa nej o jazykové kurzy: „Skoro v každom meste v slovenskej lokalite sú jazykové kurzy. Účastníci kurzov tvrdia, že im je ľúto, že sa doma od rodičov nenaučili po slovensky, preto sa prihlásili na kurz.” Ústav z iniciatívy rodáka z Békešskej Čaby, genetika Mateja Šipického, a čabianskej slovenskej inteligencie založil v roku 1990 Zväz Slovákov v Maďarsku. Od roku 2001 je VÚSM inštitúciou Celoštátnej slovenskej samosprávy. Cieľom ústavu je v záujme zachovania jazyka, kultúry a tradícií Slovákov žijúcich v Maďarsku vedecky analyzovať spoločenské procesy týkajúce sa minulosti a súčasnosti slovenskej menšiny. Vznikol ako spoločenskovedný ústav interdisciplinárneho charakteru. Zameriava sa na výskum histórie, národopisu a kultúrnej antropológie i jazyka Slovákov žijúcich v Maďarsku, venuje pozornosť sociologickým výskumom, pedagogicko-výchovnej činnosti, pričom rozvíja aj bohatú vydavateľskú činnosť. Knižnica a archív inštitúcie, tradičný a digitálny, sú postupne sa rozvíjajúcou zbierkou materiálov o Slovákoch v Maďarsku a sú k dispozícii každému záujemcovi. VÚSM sídli v budove pobočky Maďarskej akadémie vied (MTA). Má šesť stálych pracovníkov, úlohy ústavu však plnia aj ďalší externí spolupracovníci z Maďarska a zo Slovenska. Ústav podľa Uhrinovej-Hornokovej kooperuje v oblastiach etnológie, spoločenských vied, jazykovedy a histórie so Slovenskou akadémiou vied na základe zmluvy o spolupráci z roku 2006. Výskumný ústav udržiava pracovné kontakty s univerzitami v Bratislave, Nitre a v Banskej Bystrici, s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Domom zahraničných Slovákov, Maticou slovenskou, Slovenským národným múzeom, Slovenskou národnou knižnicou, Fórum inštitútom, s občianskym združením Dotyk ľudskosti a s Jazykovou kanceláriou Gramma. V zahraničí má ústav pracovných partnerov v Kultúrnej vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Rumunsku, Slovakistickej spoločnosti v Srbsku a vo viacerých inštitúciách v Maďarsku.
Alžbeta Uhrinová-Hornoková: Slovenský jazyk očami vedúcich predstaviteľov našej národnosti
Verdikt v kauze Sólyom: Tri chyby krásy
18. októbra 2012 - (Kubo Mačák - Sme)
Aj keď slovenská vláda vydáva rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v kauze nevpustenia maďarského prezidenta na naše územie za svoj jasný úspech, právna analýza rozsudku ukazuje, že realita je trochu zložitejšia. Len pár dní po udelení Nobelovej ceny za mier Únii za jej „dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu“ je paradoxom rozsudok jej hlavného súdneho orgánu, ktorý členským štátom EÚ priznáva právomoc, ktorej uplatnenie ich fakticky naopak rozdeľuje a izoluje navzájom. Rozhodnutie európskeho súdu o tom, že Slovensko neporušilo právo EÚ odopretím vstupu maďarskému prezidentovi na svoje územie, naša vláda teraz oslavuje ako svoj úspech. Podľa vyjadrenia MZV je rozsudok „jednoznačnou odpoveďou všetkým kritikom postupu slovenskej strany“. Názory politických komentátorov sa rôznia, no v každom prípade po právnej stránke trpí slovenské „víťazstvo“ troma zásadnými chybami krásy. Dnešné reakcie vládnych predstaviteľov vyznievajú, akoby európsky súd plne uznal správnosť a vhodnosť slovenského postupu. Opak je však pravda. MZV odopretie vstupu maďarskému prezidentovi v roku 2009 odôvodnilo „bezpečnostným rizikom, ktoré osoba hlavy štátu Maďarskej republiky predstavuje“ pre Slovensko. Pred súdom tento argument ešte aj právnici slovenskej strany označili vo svojich podaniach za „nešťastne formulovaný“, čo je samozrejme právnický eufemizmus pre „úplný nezmysel“. Súdny dvor EÚ však rozhodol v prospech Slovenska z úplne odlišného dôvodu, a síce, že prezident ako hlava štátu podlieha špecifickému režimu medzinárodného práva, čo umožňuje členským štátom obmedziť jeho právo na voľný pohyb v rámci Únie. Medzinárodné právo neobsahuje žiadne pravidlo, ktoré by štátom výslovne dovoľovalo zakázať vstup na svoje územie prezidentom iných krajín. Súd preto osobitný status hláv štátov odvodil od medzinárodnoprávnej povinnosti štátov zabezpečiť ochranu zahraničným štátnym predstaviteľom počas ich pobytu na cudzom území. Logicky, ak by cudzí štát nevedel alebo nemohol túto ochranu poskytnúť, je namieste radšej odmietnuť vstup zahraničnému predstaviteľovi než riskovať jeho smrť alebo zranenie. Ráno pred komárňanskými udalosťami však slovenská polícia prijala vyhlásenie, že pre prípad, že by sa prezident Sólyom rozhodol nerešpektovať diplomatickú nótu MZV a prekročil slovenské hranice, bola „pripravená poskytnúť mu počas pobytu na Slovensku ochranu“. Tento kľúčový fakt sa však do pondelňajšieho rozhodnutia nedostal. Povinnosť súdneho dvora prihliadnuť k pravidlám medzinárodného práva pri interpretácii práva EÚ vyplýva z jeho ustálenej judikatúry. V nedávnom prelomovom rozhodnutí vo veci Kadi však uviedol, že ani medzinárodnoprávne normy „nemôžu mať za následok zasahovanie do ústavných zásad“ Únie. Vyčerpávajúci zoznam ústavných zásad EÚ neexistuje, no málokto pochybuje o tom, že medzi ne patrí právo na voľný pohyb občanov Únie. Použitie interpretačného pravidla z Kadiho by tak znamenalo, že ani osobitný medzinárodnoprávny status hlavy štátu nemôže mať za následok porušenie jej únijového práva vstúpiť na územie iného členského štátu. Pondelkové rozhodnutie však prekvapivo prípad Kadi odsúva do poznámky pod čiarou a ďalej sa jeho dôsledkom pre kauzu prezidenta Sólyoma nevenuje. O motivácii európskeho súdu rozhodnúť tak, ako rozhodol, sa môžeme iba dohadovať. Maďarská žaloba proti Slovensku však bola podaná v rámci konania o nesplnení povinnosti iným členským štátom. Tento právny postup je taký zriedkavý, že za šesťdesiat rokov existencie EÚ k nemu došlo iba štyrikrát. Maďarsku teda taktika týmto spôsobom hodiť vyriešenie medzištátneho politického sporu na hlavný súdny orgán Únie zrejme práve nepridala medzi sudcami v Luxemburgu na popularite. Rozsudok vo veci Maďarsko verzus Slovensko si však zaslúži bližšiu pozornosť najmä pre možné dlhodobé dôsledky. Od pondelka totiž napriek všetkej snahe o zjednocovanie kontinentu platí v Únii výklad, na základe ktorého môže každý členský štát odmietnuť vstup na svoje územie čelným predstaviteľom ostatných krajín Únie. A to je zásadná novinka pre všetkých zástancov európskej integrácie.
Popularita Fideszu podľa prieskumu narastá, Jobbik slabne
18. októbra 2012 - (tasr)
Vládnuci Maďarský občiansky zväz-Fidesz dosiahol so ziskom 20 percent v októbrovom prieskume maďarského inštitútu Ipsos svoje najlepšie tohtoročné výsledky. Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) s 16-percentnou podporou je na to najlepšie od parlamentných volieb v roku 2010. Z výsledkov prieskumu, ktoré zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI, ďalej vyplýva, že Fidesz bol v najhoršej situácii v júli, kedy jeho podpora klesla až na 15 percent. Odvtedy malými sa vládnuca strana postupne posilňovala, oproti septembru o jedno percento. Momentálne ju podporuje 1,6 milióna voličov. Socialistov v júli a v auguste podporovalo 14 percent opýtaných, v nadchádzajúcich mesiacoch získali navyše po jednom percente. Volilo by ich 1,3 milióna Maďarov. Opozičné Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik v auguste podporovalo ešte desať percent oprávnených voličov, v októbri by ich volilo už iba sedem percent, celkom 600.000 ľudí. Ochranárska strana Politika môže byť iná (LMP) po poklese na septembrové dve percentá si v októbri polepšila o jedno percento. Demokratická koalícia (DK) Ferenca Gyurcsánya dosahuje stabilne dvojpercentné preferencie a má 150.000-200.000 priaznivcov. Pomer nerozhodných voličov sa drží stále na úrovni mierne nad 50 percentami.
Orbánova daň pre banky rozhnevala Brusel
Európska komisia považuje konsolidačné kroky maďarskej vlády za vydieranie.
20. októbra 2012 - (tasr / reuters)
Maďarská vláda tento týždeň informovala, že zvýši odvody bánk, ktoré sú už aj tak najvyššie v Európe, a mimoriadnymi daňami zaťaží aj iné podnikateľské sektory. Opatrenia prijme na zvýšenie svojich rozpočtových príjmov. Európska komisia (EK) takýto postup však považuje za vydieranie. Najnovšia epizóda medzi vládou premiéra Viktora Orbána a Bruselom v dvojročnom konflikte o jej neortodoxnú ekonomickú politiku naznačuje, že medzi stranami existuje hlboká priepasť, ako doviesť najzadlženejšiu krajinu v strednej Európe na pevnú rozvojovú bázu. Orbán v telekonferencii z Bruselu členom vlády v Budapešti po summite EÚ povedal: „Všetko, čo robíme, ešte stále nie je dosť.” A dodal: „Požiadali sme EÚ, aby nám povedala, ako ďaleko sme od cieľa, ale hovoria nám, že sa všetko dozvieme.” Orbán naznačil, že ďalšie prostriedky získa nielen zvýšením odvodov bankám, ale aj verejným podnikom, energetickým firmám a z onlinového tipovania. Orbánov dôraz na zachovanie najvyššej bankovej dane v Európe a neochota znižovať vládne výdavky brzdí rokovania Budapešti s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a EÚ o poskytnutí nového úveru, ktorým by chcelo Maďarsko zatlačiť na finančné trhy a dosiahnuť nižšie úročenie svojich dlhopisov. Po summite Orbán povedal, že druhá úprava rozpočtu krajiny za dva týždne nepresvedčila EÚ, že Maďarsko zníži v roku 2013 deficit verejných financií na požadovanú úroveň. Ak Budapešť do 7. novembra nepresvedčí Európsku komisiu, že jej opatrenia povedú k zníženiu rozpočtového deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu, príde o milióny eur z kohéznych fondov spoločenstva. Vláda predpokladá, že maďarská ekonomika by mala na budúci rok vzrásť o 0,9 %. Tento rok sa nachádza v recesii. Strata prostriedkov z fondov by bola ďalším úderom pre štát, ktorého bonitu oceňujú tri hlavné svetové ratingové agentúry ako brakovú. Hovorca vlády András Giró-Szász pre televíznu stanicu m1 povedal, že EÚ hodnotí postup maďarskej vlády voči podnikateľskej sfére ako diktát, donútenie alebo vydieranie. A EÚ siahne na prostriedky fondov, ak si Budapešť nezíska jej náklonnosť novými a novými opatreniami. Zdôraznil, že vláda nie je ochotná zvýšiť dane zamestnancom alebo znížiť dôchodky či platy vo verejnom sektore. Dodal, že EÚ „nemá oprávnenie“ hovoriť Maďarsku, ako má dosiahnuť zníženie deficitu pod 3 % HDP. Stanica m1 uviedla, že rozdiel v pohľade EK a maďarskej vlády na to, ako sa má dosiahnuť na budúci rok rozpočtový schodok 2,7 % HDP, je niekoľko desiatok miliárd forintov (HUF). Dva posledné súbory opatrení by pritom mali priniesť do rozpočtu 764 miliárd HUF (2,74 miliardy eur). Oznámenie o zvýšení bankovej dane, ktoré bolo zverejnené začiatkom tohto týždňa, vyvolalo obavy, že fiškálna politika zahubí obnovenie rastu maďarskej ekonomiky a bude komplikovať rokovania o preklenovacom úvere EÚ a MMF Budapešti. Anonymný bruselský zdroj agentúre Reuters uviedol, že najnovšie opatrenia maďarskej vlády na dosiahnutie očakávaného schodku rozpočtového deficitu v nasledujúcom roku nie sú v súlade s vyhlásením EK po skončení prvého kola rokovaní v júli medzi Maďarskom na jednej strane a EÚ a MMF na strane druhej.
Vzbura v Moste-Híd alebo len Csákyho želanie?
Z maďarsko-slovenskej strany Bélu Bugára Most-Híd odišlo od parlamentných volieb okolo 50 ľudí z približne štvortisícovej členskej základne.
19. októbra 2012 - (Igor Stupňan - Pravda)
Bugárov rival a bývalý spolustraník z SMK Pál Csáky tvrdí, že momentálne Most opúšťajú viacerí starostovia obcí na južnom Slovensku. Už krátko po voľbách odišli z vedenia strany viacerí poslanci, ktorí sa do parlamentu nedostali. Podpredsedníčka strany Edita Pfundtner, člen vedenia Péter Vörös či Igor Sidor. Nedávno ohlásila odchod viceprimátorka Košíc Renáta Lenártová. Podľa Csákyho je za najnovšími odchodmi ľudí napätie, ktoré vzniklo preto, že Most už nie je vo vláde. Tvrdí, že starostovia sa sťažujú, že strana im sľubovala pomoc pri rôznych projektoch, ale teraz to nefunguje. Zrod Mostu stále považuje za vzburu podnikateľov, ktorí boli miestami spojení s nekalými krokmi v SMK. Snažil sa ich vraj držať na uzde, ale „vzbúrili sa a vytvorili si vlastnú stranu”. Podľa neho je Most stranou podobného typu, ako bola ANO Pavla Ruska. „Niekedy tí istí ľudia v severných okresoch sú v Moste, ktorí boli aj v ANO, a teraz odchádzajú, lebo vidia, že to nefunguje,” tvrdí. Ľudia, ktorí opustili Most, uvádzajú rozličné dôvody. Exposlanec Vörös tvrdil, že dve maďarské strany musia k sebe nájsť cestu, pretože „slovenských Maďarov nemožno ešte raz dostať do takej situácie, aby stáli pred urnou a rozhodovali sa, koho vlastne voliť”. Viceprimátorka Lenártová argumentovala odklonom od politiky spolupráce a hľadania porozumenia medzi všetkými menšinami. Chýbala jej potreba väčšej sociálnej súdržnosti a citlivosť. Exposlanec Sidor v piatok Pravde povedal, že myšlienka spolupráce medzi Maďarmi a Slovákmi išla do stratena. „Viac-menej slovenská vetva bola braná ako druholíniová,” podotkol. Csáky upozornil na desiatky nominantov Mostu v rôznych pozíciách v okresoch, ktorí po zmene vlády prišli o funkcie. „Teraz sa títo ľudia dostávajú do vzduchoprázdna a jednako nevydržia v Moste a niektorí už hľadajú cestičky, ako sa osamostatniť alebo prejsť do Smeru,” tvrdí Csáky. Krajské organizácie Smeru, ktoré Pravda oslovila, však tieto informácie nepotvrdili. O záujme bývalých členov Mostu nevie nič napríklad členka krajskej rady Smeru v Košiciach Ľubica Rošková. Šéfka banskobystrickej krajskej organizácie Smeru a podpredsedníčka Národnej rady Jana Laššáková zas odpovedala, že informácie o členoch nepodávajú. Bugár ostro odmieta Csákyho tvrdenia. Hovorí, že je to len „zbožné želanie pána Csákyho”. Podľa Bugára vznikajú nové kluby Mostu a dokonca sa zakladá základná organizácia aj na Orave. „Na výmysly Csákyho nemá význam reagovať. Nech sa stará o vlastnú stranu a o to, ako vybudovať SMK, lebo pod jeho vedením sa rozpadla,” vracia úder. Politológ Michal Horský tvrdí, že Most-Híd doteraz preukázal životaschopnosť na rozdiel „od strany pánov Berényiho, Csákyho a Orbána”. Podľa Horského o úniku členov hovorí Csáky, hoci za jeho šéfovania ušli z SMK stovky členov a strana po dvojnásobnom volebnom bankrote zmenila názov. „Csákyho upozorňovanie na únik členov a mozgov zo strany Mostu-Híd je pravdepodobne predčasnou obavou, aby v koaličných rokovaniach do župných zastupiteľstiev sa nevybrala ďalšia časť členskej základne SMK do Mostu,” mieni politológ. Most chce ešte do župných volieb zosilnieť a viac sa otvoriť novým ľuďom. Na septembrovom sneme zmenil stanovy zrušením ročnej čakacej lehoty pre nových členov. Pokiaľ ide o spoluprácu Mostu s SMK v budúcoročných župných voľbách, Bugár považuje túto otázku aj po najnovších Csákyho vyjadreniach „za otvorenú”. Csáky pripomína, že nestačí spolupracovať len na dvojstrannej úrovni. V každom kraji budú podľa neho podmienky iné. Csáky prízvukuje, že SMK je na krajskej úrovni silná. Myslí si, že napríklad v hlavnom meste by mala pravica opäť postupovať spoločne aj s SMK a vidí to na tvrdý súboj s ľavicou. Inak odhaduje situáciu v nitrianskej župe, kde sa podľa neho zdá, že bude pokračovať tzv. slovenská koalícia proti Maďarom.
Hranice pokladáme za sväté. Prečo?
Hlasujte za Najsympatickejšiu zahraničnú Slovenku
15. októbra 2012 - (zenskyweb.sk)
www.oslovma.hu/XXX/Slovenka.jpg
Na celej zemeguli žijú Slovenky. Mnohé sú výnimočné, nejedna dosiahla úspech vo svojom povolaní a robí dobré meno našej krajine - a my doma o nich vieme tak málo! Cieľom seriálu, ktorý časopis Slovenka pripravil v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, bolo predstaviť vám aspoň niektoré z nich. V priebehu roka sme prinášali portréty úspešných zahraničných Sloveniek. Dnes rekapitulujeme a je na vás, vážené čitateľky a čitatelia, napísať nám, ktorej príbeh vás najviac oslovil, a pošlete jej svoj hlas. Hlasovať môžete prostredníctvom formulára tu:
http://www.zenskyweb.sk/hlasujte-za-najsympatickejsiu-zahranicnu-slovenku
Zábery z premiéry Slovenského divadla Vertigo (Budapešť)
http://www.oslovma.hu/XXX/VertMti1.jpg http://www.oslovma.hu/XXX/VertMti2.jpg
Divadelná hra mladej slovenskej dramatičky Kataríny Hitzingerovej Mišíkovej Zabudla som. Príbeh troch žien, životy ktorých sú spojené neviditeľným, ale veľmi silným putom. Príbeh lásky, ktorá nás niekedy obmedzuje, inokedy k niečomu zaväzuje, ale bez ktorej by sme jednoducho nemohli a ani nechceli existovať... 17. a 18. októbra 2012 v budapeštianskom Slovenskom inštitúte. Réžia: András Dér. Hrajú: Viola Thirringová, ArtD., Denisa Dérová, Judit Lax, Soňa Ulická, Marián Viskup. (Foto: mti)
Správa tlačovej agentúry SITA o predraženom webe Slovenské zahraničie bola nepravdivá - Žiadne nevýhodné zmluvy, žiadne predražené zákazky
Odpoveď podľa Zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve
19. októbra 2012 - (sita)
Agentúra SITA uverejňuje odpoveď na základe zákona č. 167/2008, o ktorú požiadal bývalý predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák. Odpoveď súvisí so správou „ÚV SR: Web o zahraničných Slovákoch bol predražený, potvrdila kontrola“ vydanou 30. augusta 2012. Znenie odpovede:
Finančná kontrola nepotvrdila, že web o zahraničných Slovákoch bol predražený. V tlačovej agentúre SITA bola dňa 30. 8. 2012 uverejnená a následne denníkom SME prebratá správa s názvom „ÚV SR: Web o zahraničných Slovákoch bol predražený, potvrdila kontrola“. Táto správa je nepravdivá a poškodzuje moje dobré meno, keďže obsahuje viaceré nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce tvrdenia a preto by som rád tieto tvrdenia uviedol na pravú mieru. Správa č. 14/2012 finančnej kontroly Úradu vlády SR z 30. 6. 2012 nepotvrdila a vo svojom kontexte dokonca vylúčila, že by bol webový portál s názvom „Slovenské zahraničie“ predražený. Ak by to bola pravda, kontrola by udelila pokutu alebo povinnosť vrátiť časť uhradenej sumy za portál späť do štátneho rozpočtu, ako tomu bolo napr. v prípade webovej stránky Slovenskej národnej galérie. Finančná kontrola však konštatovala, že: „Zistenia sú bez povinnosti vrátiť finančné prostriedky a zaplatiť sankcie.“ a webovému portálu vytkla len dva formálne nedostatky, ktoré sa týkali vedenia účtovného spisu a spôsobu vystavenia faktúry (ide o bežné nedostatky bez spôsobenia škody). Finančná kontrola rovnako nepotvrdila, že by boli predražené akékoľvek preklady, ktoré Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) priebežne v roku 2011 zadával. Žiadny z prekladov priamo nesúvisel s cenou za webový portál, niektoré z nich však boli použité ako príspevky pri napĺňaní jeho obsahu. ÚSŽZ zadával priebežne počas roka preklady cez agentúru odporučenú Úradom vlády SR, ktorých cena sa pohybovala v pásme uvedenom finančnou kontrolou na informatívne účely vo svojej správe (12-23 eur bez DPH). Jedinou výnimkou bol v tomto smere webový portál „Slovenské zahraničie“, v ktorého prípade sa vedenie úradu rozhodlo pre kvalitatívne a cenovo náročnejšiu zákazku po náležitom zvážení všetkých súvisiacich okolností vrátane expresného príplatku z dôvodu časovej tiesne, pričom takéto manažérske rozhodnutie finančnou kontrolou spochybnené nebolo. Dôvodom na zadanie kvalitatívne náročnejších kritérií tejto zákazky bola najmä skutočnosť, že tvorba webového portálu bola schválená uznesením vlády SR č. 566 z 24. augusta 2011 a príspevky v anglickom jazyku boli dlhodobou požiadavkou Slovákov žijúcich v zámorí, keďže najmä ich druhá a tretia generácia už nerozumie (dobre) po slovensky. Keďže portál sa buduje ako reprezentatívny národný portál vo vzťahu k slovenskému zahraničiu, zákazka nezahŕňala len preklad, ktorý musel byť navyše vykonaný prekladateľom-živnostníkom a nie agentúrou, ale aj terminologickú, gramatickú a štylistickú korektúru, ktorá musela byť vykonaná osobou, ktorej rodným jazykom je angličtina. Cena za takéto odborné služby sa na trhu v čase zadania zákazky pohybovala od 40 eur do 60 eur bez DPH. Aj keď sa to niekomu môže zdať ako vysoká cena, zmluvne dohodnutá cena 49 eur bez DPH je v poriadku, keďže sa nachádza v cenovom pásme (40-60 eur bez DPH), ktoré je pre tento typ zákazky odôvodnené. Preto finančná kontrola nevyvodila a ani nemohla vyvodiť žiadne sankcie a nekonštatovala, že išlo o predražené preklady. Teda žiadne nevýhodné zmluvy, žiadne predražené zákazky, žiadne pokuty, žiadne vrátenie peňazí ani žiadne sankcie. Len poučenie zamestnancov ÚSŽZ do budúcnosti. Teda presný opak toho, čo sa uvádza v správe tlačovej agentúry SITA z 30. 8. 2012, ktorá je v tomto smere nepravdivá. Milan Vetrák
Slováci v Rumunsku v okamihoch fotografickej večnosti
23. októbra 2012 - (uszz.sk)
http://www.oslovma.hu/images/stories/2012/Oktob-12/FajnVyst.jpg
Fotografia bola, je i zostane, pokým bude sprevádzať kroky generácií na tomto svete, večne. V rôznych podobách, technologických i technických metamorfózach, formách svojej prezentácie. Najmä ale v rozmanitosti tém, žánrového obsahu, jedinečného prístupu autora ku všetkému tomu, čo vôkol seba vníma, zmyslami preciťuje a v hodnotovom a hodnotiacom aspekte sníma, ukladá a následne s vášňou, ktorá fotografii ako dokumentárnemu či umeleckému artefaktu prináleží, aj šíri. Ak tieto a im podobné atribúty či sekvencie navodzujú potrebu fotografie ako dokumentu nespočetných príbehov, svedkami ktorých sa v toku času stávame akoby zároveň aj ich súčasťou, potom prijmite pozvanie na vernisáž putovnej výstavy fotografií Eriky Fajnorovej o Slovákoch v Rumunsku s názvom Zďaleka domov - Blízko k zemi i nebu, ktorá sa uskutoční 29. októbra 2012 o 18.00 h v STM - Múzeu dopravy v Bratislave na Šancovej ulici 1/a. Autorka fotografií Erika Fajnorová, učiteľka Základnej školy v Gemelčičke, prezentuje na viac ako dvadsiatke fotografií život Slovákov v Rumunsku, oscilujúci v nepredpojatosti a aj neohraničenosti splynutia s prírodou, zemou i nebom, rehoľou reality každučkého dňa i nedefinovateľnou poetickosťou genia loci, sprevádzajúceho život našich krajanov v tomto, pre mnohých nepoznanom, avšak čarovnom kúte Európy. Aj preto stojí za to výstavu o Slovákoch v Rumunsku, ktorá sa koná pod záštitou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, navštíviť, a tak sa aj bližšie oboznámiť s tamojším životom slovenskej komunity a symbolicky, na diaľku, sa jej aspoň pohľadom i dotknúť...
Kanonier MOL-ligy Martin Saluga: „Po maďarsky neviem“
Originálna úprava: Toto sa stane s obrazmi, keď z nich zmiznú ľudia!
V Budapešti našli 500-kilogramovú bombu z druhej svetovej vojny
19. októbra 2012 - (tasr)
Približne 8000 ľudí evakuovali dnes v Budapešti po náleze nevybuchnutej 500-kilogramovej bomby z druhej svetovej vojny. Bombu objavili v stredu v blízkosti železničného mosta cez Dunaj v severnej časti mesta a dnes určili, že je americkej výroby, informovalo ministerstvo obrany. Mestá v Maďarsku, ktoré bolo spojencom nacistického Nemecka, v posledných mesiacoch vojny intenzívne bombardovali americké, britské a sovietske vojská, pričom Budapešť zažila 37-krát kobercové bombardovanie. V pôde zostalo veľa nevybuchnutých bômb, ktoré nachádzajú pri stavebných prácach. Iba od roku 2008 museli pre nevybuchnutú muníciu evakuovať obyvateľov už desaťkrát.
Záchranári ratovali Maďarov, zablúdili na Gerlachu
23. októbra 2012 - (sita)
Horskí záchranári v pondelok večer zachraňovali štvoricu maďarských turistov v masíve Gerlachovského štítu. Turisti požiadali o pomoc horských záchranárov z oblasti Kotlového štítu. Maďari mali v úmysle vystúpiť na Gerlachovský štít cestou nazývanou Martinovka z Poľského hrebeňa. Na hrebeni však zablúdili a dostali sa horolezeckého terénu v juhovýchodnej stene Kotlového štítu, vedľa Krčmárovho žľabu. Na pomoc im vyrazili štyria záchranári z Vysokých Tatier. Záchranári pomocou lanovej techniky turistov dostali z horolezeckého terénu. Následne ich transportovali do Tatranskej Polianky, kde mali turisti zaparkované svoje auto. Podľa horských záchranárov maďarskí turisti nemali skúsenosti s terénom, v ktorom sa pohybovali, a chýbal im aj potrebný výstroj. Môžeme hovoriť o šťastí, keďže sa ich výlet skončil bez vážnejších následkov, informovala Horská záchranná služba.
Vozidlo Jánosa Lázára narazilo do stojaceho auta - Zahynula 36-ročná žena
24. októbra 2012 - (topky.sk)
Vozidlo maďarského štátneho tajomníka Jánosa Lázára narazilo dnes na diaľnici M5 neďaleko Kecskemétu do odstaveného auta. Pri nehode zahynula žena (36), informovala agentúra MTI. Hovorca polície Báčsko-Malokumánskej župy Tamás Nyíkos uviedol, že nehoda sa stala na diaľnici v smere do Budapešti medzi 107. a 108. kilometrom. Podľa doterajších informácií pri havárii zahynula jedna žena. Lázár a jeho vodič sa zranili ľahšie. Úrad vlády vydal vyhlásenie, podľa ktorého „vozidlo so štátnym tajomníkom vedúcim úrad vlády Jánosom Lázárom narazilo za doposiaľ neznámych okolností do auta stojaceho vo vnútornom jazdnom pruhu.” Polícia začala vyšetrovať okolnosti havárie.
Maďar ukradol gitaru skupine Limp Bizkit, dostal tri mesiace väzenia
24. októbra 2012 - (pluska.sk)
Člen bezpečnostnej služby neodolal a na tohtoročnom festivale Nova Rock ukradol gitaru hudobníkovi Wesovi Borlandovi v hodnote asi 5000 eur. Na tri mesiace väzenia podmienečne odsúdili dnes v rakúskom Eisenstadte 21-ročného Maďara, ktorý na tohtoročnom festivale Nova Rock v Nickelsdorfe na rakúsko-maďarskej štátnej hranici, neďaleko Bratislavy, odcudzil gitaru skupiny Limp Bizkit. Mladý muž, ktorý v dejisku podujatia pracoval ako člen bezpečnostnej služby, sa k činu priznal a označil ho za „mladícku pochabosť”. Na jeden mesiac podmienečne odsúdil Krajinský súd v Eisenstadte aj dvoch mužových kolegov, ktorí sa takpovediac v ďalšej fáze postarali o odcudzenú elektrickú gitaru v hodnote asi 5000 eur. Nástroj najskôr ukryli v ich stane. Kolegovia, takisto z bezpečnostnej služby, napokon páchateľa nepresvedčili o tom, aby gitaru vrátil a pokúsili sa ju ukryť pod krovím v lesíku asi pol kilometra od dejiska festivalu, čo si však ktosi všimol a páchatelia tak neušli spravodlivosti. Okradnutý gitarista americkej numetalovej skupiny Limp Bizkit Wes Borland, ktorého by prokurátor bol rád vypočul ako svedka, nemusel napokon kvôli procesu cestovať do Eisenstadtu.
Traja Maďari sa pokúsili vlámať na faru, skončili v rukách polície
23. októbra 2012 - (cas.sk)
Trojici maďarských „šikovníkov” sa vďaka pozornému občanovi nepodarilo vlámať do fary v obci neďaleko slovensko-maďarských hraníc. Vďaka všímavému občanovi skončili v rukách polície traja muži z Maďarska. V nedeľu si to podarená trojica namierila na Farský úrad v Ipeľskom Sokolci (okres Levice). Keď farár slúžil omšu, pokúšali sa vlámať na faru. Vošli do dvora a pri vchodových dverách zazvonili na zvonček. Keďže im nikto neotváral a mali istotu, že budova je prázdna, Richard (27) železnou tyčou páčil okno. Jeho dvaja kamaráti dávali pozor. „Podozrivé správanie sa čudnej trojice zbadal muž (43) z obce, ktorý privolal políciu. Aj napriek tomu, že sa dali na útek, polícii dlho neunikali,” uviedla nitrianska krajská policajná hovorkyňa Božena Bruchterová.
LIKE / PÁČI SA MI TO / TETSZIK
http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#