Zo slovenskej tlače - September (I.) 2012

Maďarskí benediktíni podali pre kaštieľ v Rusovciach diplomatickú nótu - Ústavní bezdomovci - Polícia zadržala zakladateľa „Rómskej gardy“ - Vezmite si vraha - Nahnevaní Arméni: Zbláznilo si sa, Maďarsko? - Orbán odmietol podmienky MMF. Pomôžeme si sami, tvrdí - Slovenská marihuana putuje najmä do Maďarska

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#

Maďarskí benediktíni podali pre kaštieľ v Rusovciach diplomatickú nótu

6. septembra 2012 - (tasr)

Najvyšší predstavený Kongregácie maďarských benediktínov (KMB) Asztrik Várszegi odovzdal zástupcovi Úradu vlády SR diplomatickú nótu adresovanú premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD). Prehlasuje v nej, že na základe notármi overených testamentov časť nehnuteľností areálu kaštieľa v Rusovciach na území susedného Rakúska má svojho právoplatného dediča, ktorým je KMB. Slovenská vláda však podľa Várszegiho robí všetko preto, aby sa k tomuto majetku nedostali. „Hrozí, že v blízkej budúcnosti časti nehnuteľností už nebude možné zachrániť a opäť prídeme o ďalšie významné architektonické dielo. Takýto prístup k predmetným nehnuteľnostiam je neprijateľný,” argumentuje v nóte najvyšší predstavený KMB. Maďarská kongregácia benediktínov v auguste avizovala, že sa pre vlastníctvo kaštieľa v Rusovciach môže obrátiť aj na fóra Európskej únie. Úrad vlády SR však považuje vlastnícke vzťahy okolo kultúrnej pamiatky za vyrovnané. „Vlastníkom pozemkov vo výmere približne 13,5 ha a na nich stojacich objektov - kaštieľ, čeľadník a vodná veža - je Úrad vlády SR, čo už právoplatne potvrdil súd. Nehnuteľnosti a príslušné pozemky sú riadne zapísané v liste vlastníctva, to znamená, že príslušný areál je vo vlastníctve štátu, v správe Úradu vlády,” uviedol pred časom Úrad vlády SR.

Nie sme šachové figúrky ani figuríny vo výkladnej skrini
Namiesto odpovede úvaha na margo otvoreného listu

(Imrich Fuhl - Literárny týždenník č. 29-30 / 5. sept. 2012)

www.oslovma.hu/XXX/LTyzFuhl.pdf
www.oslovma.hu/XXX/LTyzFuhl.jpg

Stávame sa terčom útokov, extrémisti si nás nájdu. ● Zhoršovanie maďarsko-slovenských vzťahov má na nás vždy veľmi negatívny dopad. ● Maďari na Slovensku sú vraj vystavení takým nesmiernym ukrutnostiam zo strany Slovákov, že je oprávnená otázka, či sa kvôli tomu konečne prebudí svedomie slovenských aktivistov v Maďarsku. ● Nie sme nijaké manipulovateľné šachové figúrky, ani figuríny vo výkladnej skrini. Nech sa na nás kadekto s kýmkoľvek a čímkoľvek za čokoľvek kedykoľvek a akokoľvek neodvoláva!

Ústavní bezdomovci

5. septembra 2012 - (Kálmán Petöcz - Sme)

Na Slovensku už dva a pol roka platí zmenená podoba zákona o občianstve, ktorú politici pretlačili narýchlo s porušením legislatívnych pravidiel, ako keby Slovensku hrozila vojna s Maďarskom. Nič také nehrozilo a nehrozí, ale zlý zákon je stále účinný. Zdá sa, že na takzvanom ústavnom pochode v Košiciach za rešpektovanie článku 5 nášho základného zákona sa zúčastnilo viac ľudí, ako na oslavách jeho prijatia na Bratislavskom hrade, kde boli prítomní aj traja najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky. Dva a pol roka po odsúhlasení spornej novely zákona o občianstve, proti ktorej protestovali aktivisti v Košiciach, si nezaškodí pripomenúť zopár základných faktov. Len aby sme nezabudli. Novelizácia bola prijatá narýchlo, flagrantným porušením legislatívnych pravidiel, bez dodržania zákonných lehôt, bez odbornej a verejnej diskusie, v takom zhone, ako keby hrozil vojnový stav s Maďarskou republikou. Žiadny vojnový stav však nehrozil ani nehrozí. Slovensko a Maďarsko sú stále spojencami a aj naďalej nimi ostanú. Slovenská republika mohla mať vážne výhrady voči novelizácii maďarského zákona o občianstve, na ktorý ten náš akože reagoval. Lenže slovenská diplomacia mala ešte dosť času, aby sa bilaterálnou alebo trebárs aj multilaterálnou cestou snažila veci ovplyvniť tak, aby viac zodpovedali slovenským záujmom. Maďarský zákon mal nadobudnúť účinnosť až i. januára 2011, ten náš ho svojou účinnosťou predbehol o pol roka. Áno, maďarská diplomacia mala byť aktívnejšia pred prijatím zákona, nie po ňom, no to slovenských ústavných činiteľov nezbavuje vlastnej zodpovednosti. Oni totiž svojím zlým zákonom nepotrestali maďarský štát ani Viktora Orbána, ale svojich vlastných občanov. Podľa ústavy „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon”. Novelizácia zákona o občianstve z mája 2010 vôbec neupravuje procesný postup, ktorým by sa takzvaná strata občianstva doviedla do praktických dôsledkov. Do očí bijúce je to najmä v porovnaní s ustanoveniami týkajúcimi sa straty občianstva prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť. Tu je celý procesný postup upravený do najmenších detailov, aby ani náhodou nedošlo k poškodeniu práv dotknutej osoby a aby boli splnené aj všetky záväzky osoby voči štátu. Praktické úkony, ktoré verejné orgány v súčasnosti vykonávajú voči osobám, ktoré oznámia skutočnosť nadobudnutia občianstva iného štátu, sú teda vykonávané mimo medzí a nad rozsah zákona. Preto nemôžu byť v súlade ani so zmieneným ustanovením ústavy. Ešte väčší problém je ten, že podľa ústavy „nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli”. Ústava síce zároveň tvrdí, že „nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon”, lenže to, ako si zákonodarca želal interpretovať vzájomný vzťah týchto dvoch ustanovení, sa predsa nachádza v pôvodnom znení zákona o občianstve, jednom z prvých zákonov samostatnej Národnej rady Slovenskej republiky. A jeho dikcia je jasná a nespochybniteľná: „Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť len prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť.” Rozširovať takto kategoricky vymedzené podmienky straty štátneho občianstva znamená spätne meniť, a to zásadným spôsobom, nielen úmysel zákonodarcu, ale aj úmysel ústavodarcu. A to sa v právnom štáte dá len zmenou ústavy. To však nie je všetko. Právo, ak má byť spravodlivé, musí zodpovedať aj určitým morálnym kritériám. Zobrať občianstvo ľudom, pre ktorých je Slovensko domovinou, ktorí celý život prežili na jeho území, ktorí celý život prispievali k jeho zveľaďovaniu, ktorí nič zlé a nekalé nevykonali a ktorí sa ani naďalej nechystajú zo Slovenska odísť, je proste nemorálne. Možno si naši štátni a politickí predstavitelia myslia, že je to predsa len morálne, veď ide iba o Maďarov. A tých ostatných „našich”, čiže Slovákov, ktorí sa odsťahovali za lepším životom do ďalekých krajín, a asi sa už na Slovensko ani nevrátia) vyriešime nejakou ďalšou novelou spotvoreného zákona. Avšak potom nech si prečítajú Kantove Základy metafyziky mravov alebo nech si spomenú na kresťanské prikázanie „nerob druhému to, čo by si nechcel, aby on robil tebe”. Nech si urobia skúšku správnosti: ako by sa zachovali oni, keby okolité štáty zbavili občianstva tých svojich občanov slovenskej národnosti, ktorí v rokoch 1997 - 2005 získali slovenské občianstvo na základe vtedy platného zákona Slovenskej republiky. Nie s cieľom, aby sa presťahovali na Slovensko, ale proste pre pocit kultúrnej a citovej príslušnosti ku slovenskému národu. A teraz by museli žiť vo svojej vlasti, ktorú by nechceli opustiť, ako bezdomovci. Naši verejní činitelia by v tomto prípade určite veľmi kričali a protestovali. Jediné riešenie vyhovujúce kritériu spravodlivosti, je novelu z roku 2010 zrušiť a vrátiť sa k pôvodnému zákonu.

Áder na kongrese ugrofínskych národov: Máme spoločné korene

5. septembra 2012 - (tasr)

Ugrofínske národy majú spoločnú minulosť, prítomnosť a budúcnosť, pričom nesú vzájomne za seba zodpovednosť. Vyhlásil to dnes v Siófoku maďarský prezident János Áder v otváracom prejave trojdňového 6. svetového kongresu ugrofínskych národov. „Národy hovoriace ugrofínskymi jazykmi majú spoločné korene. Tieto korene sa iba ťažko rekonštruujú. Vďaka stovkám talentovaných jazykovedcov, historikov a etnografov sa však postupne darí odhaliť kontúry pôvodného jazyka a pôvodnej vlasti,” povedal Áder na podujatí, na ktoré pricestovali fínsky prezident Sauli Niinistö, estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves, ruský minister kultúry Vladimir Medinskij a niekoľko stoviek ďalších hostí. Cieľom Svetového kongresu ugrofínskych národov, ktorý vznikol v roku 1992, je posilnenie kultúrnych, hospodárskych a politických vzťahov medzi národmi používajúcimi jazyky ugrofínskeho pôvodu. Zakladateľmi kongresu sú Maďarsko, Estónsko, Fínsko a Rusko. Svetové kongresy sa konajú každé štyri roky v inej krajine. V roku 2008 sa delegáti zišli v ruskom meste Chanty-Mansijsk, pripomenula maďarská tlačová agentúra MTI.

Animácie a plagáty maďarského grafika Istvána Orosza vystaví Satelit

6. septembra 2012 - (sita)

Tvorbu významného maďarského grafika Istvána Orosza, ktorý bude členom poroty Trienále plagátu v Trnave 2012, ponúkne galéria Satelit. Expozíciu s názvom István Orosz zostavil kurátor Trienále plagátu v Trnave 2012 Robert Paršo. V sídle Satelitu na Dobrovičovej 3 ju slávnostne otvoria dnes o 18:00. Expozícia po prvý raz na Slovensku predstaví Oroszovu animátorskú tvorbu a výber z jeho nerealizovaných plagátov, informovala Alexandra Niczová z galérie Satelit. Oroszova plagátová tvorba je vo svete uznávaná a bola prezentovaná a ocenená na mnohých výstavách a reprodukovaná v odbornej tlači. Autor tvorí najmä politické a kultúrne plagáty, z ktorých niektoré sa stali ikonami svojej doby. „Takým je napríklad plagát Tovarišči Konec, ktorý vhodne ilustroval náladu vo východnom bloku koncom 80. rokov. Na výstave uvidíte tiež plagát Irán, kde dal Orosz do kontrastu staroveký reliéf leva a tieň drzého mikimauza, čím vytvoril napätie jasne ilustrujúce konflikt kultúr na rozhraní tisícročí,” informovala ďalej Niczová. István Orosz sa v poslednom čase venuje aj voľnej grafike a dreveným objektom. Na výstave v Satelite budú uvedené aj filmy, ktoré autor tvorí už od roku 1977. Výstava je oficiálnou sprievodnou akciou blížiaceho sa Trienále plagátu v Trnave (9. november 2012 - 3. február 2013). Pre verejnosť bude otvorená do 30. septembra denne okrem pondelkov od 13:00 do 18:00. Viac informácií o Výstavnom a informačnom bode Satelit možno nájsť na http://www.sdc.sk.

Wizz Air bude lietať z Budapešti do Izraela, Ruska a na Ukrajinu

5. septembra 2012 - (tasr)

Nízkonákladový letecký prepravca Wizz Air získal v Budapešti práva skrachovaného národného prepravcu Malév na letecké spojenia do Izraela, Ruska a na Ukrajinu, píše dnes maďarský denník Népszabadság, ktorý sa odvoláva na informácie nemenovaných nezávislých zdrojov. Maďarský Národný úrad pre dopravu po tom, čo 3. februára ukončila spoločnosť Malév svoju činnosť, vyhlásil v lete konkurz na práva pre lety do Izraela, Ruska, Turecka a na Ukrajinu. Wizz Air, ktorý okrem Turecka údajne získal práva pre tri zvyšné krajiny, to oficiálne potvrdiť zatiaľ odmietol. V súčasnosti Wizz Air lieta z Budapešti do 31 európskych miest. Wizz Air, najväčšia nízkonákladová letecká spoločnosť v strednej a východnej Európe, ktorá má maďarské korene a ktorá bola založená v roku 2004, prevádzkuje viac ako 220 letov do 76 destinácií v 21 krajinách. Lieta 37 lietadlami Airbus 320 z 15 základní v Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku, Litve, Srbsku, na Ukrajine a v Českej republike. Vlani letelo Wizz Airom z Budapešti 1,4 milióna cestujúcich, v tomto roku rátajú s dvoma miliónmi pasažierov. Lietadlá Wizz Airu prepravili v uplynulých 12 mesiacoch celkom vyše 12 miliónov pasažierov.

Maďarsko stupňuje znárodňovanie

5. septembra 2012 - (EurActiv / tasr)

Budapešť sa pustila do znárodňovania vybraných hospodárskych odvetví. Európska komisia tento vývoj sleduje s obavami, avšak zatiaľ nie je pripravená zasiahnuť. Stredopravá vláda premiéra Viktora Orbána minulý týždeň oznámila plán prevziať sektor recyklácie kovov do štátnych rúk. Verí, že tým obmedzí krádeže a nelegálne obchodovanie. Pár dní predtým sa Orbán vyjadril, že distribúcie energie pre domácnosti by mala byť „neziskovou aktivitou“ a to, že „momentálne odkúpi naspäť E.ON od Nemcov“. Nešpecifikoval či má na mysli oblasť predaja plynu, jeho skladovacie jednotky alebo celkový biznis v krajine. Liberalizáciou trhu s energiami sa EÚ legislatívnou cestou snaží obmedziť pozíciu monopolov, vrátane štátnych. Vláda už znárodnila viacero súkromných firiem v iných sektoroch, ako napríklad penzijné fondy, ktoré v tom čase spravovali asi 3 milióny účtov, čím sa snaží umelo znížiť verejný deficit a dlh v súlade s Maastrichtskými kritériami. V októbri 2010 tiež znárodnila chemickú spoločnosť, ktorá bola zodpovedná za obrovský únik toxického kalu. Okrem toho sa v Bruseli už v roku 2010 zahraničné firmy sťažovali aj na zavádzanie nových daní a poplatkov. Analýza agentúry Reuters hovorí, že plán znárodniť miestne aktivity E.ON-u by mohlo pomôcť Orbánovi vyhrať nadchádzajúce voľby v roku 2014. Podpredseda vlády a minister pre verejnú správu a spravodlivosť Tibor Navracsics uviedol, že tento krok zapadá do plánov vlády o „neziskovej báze“ spoločnosti, ktoré poskytujú verejné služby. Hovorca EK Olivier Bailly pre EurActiv uviedol, že v tejto fáze energetických plánov Maďarska nekomentuje, pretože nemá žiadnu formálne oznámenie z jeho strany. Potvrdil však správy o tom, že Brusel ešte koncom júna spustil konanie vo veci porušenia predpisov v otázke znárodnenia služieb odpadového hospodárstva. Podľa maďarského zákona by od roku 2013 z odpadového hospodárstva mali byť vylúčené firmy, v ktorých nie je majoritným vlastníkom štát. Joe Hennon, hovorca komisára pre životné prostredie, uviedol, že podľa EK Maďarsko nesprávne uskutočnilo politiky týkajúce sa manipulácie s elektrickým a elektronickým odpadom. Podľa analytikov by mohla mať vláda záujem o veľkoobchodné alebo skladovacie aktivity E.ON-u, pravdepodobne o oba. Má ísť o súčasť jej stratégie zvýšiť rolu štátu v energetickom sektore. „Vláda chce mať obchod s plynom vo vlastných rukách. Keď to budú mať, môžu si sadnúť a rokovať s Rusmi o novom lacnejšom plyne pre nový dlhodobý kontrakt po roku 2015, a to by um mohlo vyhrať voľby,“ povedal József Miro, analytik Erste v Budapešti. Z Ruska pochádza viac než 80 % maďarského plynu a dlhodobý kontrakt s Gazpromom vyprší v roku 2015. E.ON v roku 2005 od MOL-u kúpil plynárenskú divíziu asi za 2,1 miliardy eur. Podľa niektorých správ prebiehajú rokovania medzi E.ON-om a vládou už nejakú dobu. Firma požaduje sumu 1,2 miliardy eur, avšak vláda ponúka oveľa menej. Podľa spravodajskej konzultačnej agentúry Stratfor by táto operácia mohla vyjsť na takmer 2 miliardy eur. Podnikanie v oblasti plynu vláda obmedzila už v roku 2010, kedy zmrazila jeho cenu pre väčšinu domácností a stanovila strop na rentabilitu kapitálu. Podľa zverejnených údajov vykázal E.ON v Maďarsku v roku 2011 po zdanení stratu 606 miliónov forintov (€2 mil.). V domácich médiách sa tiež hovorí o tom, že vláda plánuje zákon o znárodnení nákupu recyklovateľného kovu, čím chce obmedziť jeho krádeže a nelegálne obchodovanie. V Maďarsku sa podobne ako v iných krajinách strednej a východnej Európy rozmohli krádeže elektrických káblov a kovových častí infraštruktúry, ktoré sa následne súkromným firmám predáva ako kovový odpad. Poslanec strany Fidesz János Pócs uviedol, že výkupné miesta by sa mali napojiť na informačnú sieť daňových a colných úradov a polície. Odkúpenie majetku súkromných firiem by sa mohlo ukázať ako nákladná záležitosť v čase, keď Maďarsko bojuje o zníženie svojho deficitu snaží sa obnoviť rokovania s Medzinárodným menovým fondom a EÚ o úverovom programe. Maďarský Inštitút pre výskum hospodárstva (GKI) sa ale domnieva, že maďarská vláda deklarovala, že nemieni meniť svoju hospodársku politiku, preto k dohode s MMF a EÚ o úverovom programe nedôjde. Následkom toho nebude možné obnoviť ani dôveru investorov, ktorá by bola potrebná k naštartovaniu hospodárskeho rastu a k potrebným investíciám. GKI v pondelok zverejnenej analýze predpovedal pre zvyšok roka pokračovanie recesie maďarskej ekonomiky - pre tento rok očakáva pokles HDP o 1,5 %. Podľa GKI tohtoročný a najmä budúcoročný cieľ deficitu bude možné udržať iba v prípade nových korekcií.

V Maďarsku zasadlo do lavíc 1,3 milióna detí

3. septembra 2012 - (tasr)

Po takmer dva a pol mesiaca trvajúcich prázdninách sa dnes v maďarských základných a stredných školách začal nový školský rok. Do lavíc zasadlo 1 295 800 detí a učiť ich bude 150 100 učiteľov, o 665 menej ako v predchádzajúcom školskom roku, uviedla maďarská tlačová agentúra MTI. Žiaci sa v školskom roku 2012-2013 budú učiť 182 dní. Najbližšie prázdniny sú jesenné, ktoré budú trvať od 29. októbra do 4. novembra. Posledným vyučovacím dňom školského roka bude piatok 14. júna 2013. Do základných škôl nastúpilo 100 800 prvákov. Vzhľadom na proces odovzdávania štátnych škôl do rúk cirkví významne stúpol počet detí v cirkevných školách a škôlkach. Katolícke školy začalo navštevovať 100 000 detí, v predchádzajúcom školskom roku ich bolo 86 772 - v školách prevádzkovaných reformovanou cirkvou sa učí 49 500 detí oproti 39 223 v školskom roku 2011-2012 a v evanjelických školách stúpol počet žiakov z 11 954 na 15 159.

Mladí slovenskí prekladatelia si zmerajú sily so svojimi európskymi kolegami

3. septembra 2012 - (tasr)

Mladí slovenskí prekladatelia si aj tento rok zmerajú sily so svojimi európskymi kolegami. Umožní im to súťaž Juvenes Translatores, ktorá sa uskutoční vo všetkých vybraných školách 27. novembra. Školy môžu svojich žiakov, najviac päť, prihlásiť do 20. októbra na webstránke ec.europa.eu/translatores. Zo všetkých zaregistrovaných sa po ukončení registrácie náhodným výberom určia školy, ktoré sa na súťaži zúčastnia. V celej EÚ ich bude viac ako 750, zo Slovenska 13. Žiaci vybraných škôl narodení v roku 1995 budú v deň súťaže prekladať jednostranový text z ktoréhokoľvek z 23 úradných jazykov EÚ do iného úradného jazyka. Na výber majú až 506 jazykových kombinácií. Mladí slovenskí prekladatelia najčastejšie siahajú po angličtine, z ktorej prekladajú do slovenčiny, ale napríklad v minulom ročníku súťaže nechýbali ani preklady z nemčiny, španielčiny, francúzštiny, maďarčiny a češtiny do slovenčiny a zo slovenčiny do maďarčiny. Rok 2012 je rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami a tejto problematiky sa budú týkať aj prekladané texty. Súťažné preklady následne vyhodnotia prekladatelia Európskej komisie, ktorí za každú krajinu vyberú jedného víťaza. Všetci víťazi budú v apríli 2013 pozvaní na slávnostné preberanie cien do Bruselu.

Začal sa Týždeň slovenskej kultúry v Budapešti

1. septembra 2012 - (tasr)

Slovensko sa dnes v rámci úvodného dňa Týždňa slovenskej kultúry v Budapešti prezentovalo v maďarskom hlavnom meste na 4. ročníku tradičného Pozsonyi Pikniku (Bratislavský piknik) samostatným stánkom. Cieľom týždňa, ktorý pripravil Slovenský inštitút (SI) v Budapešti, je upevňovanie a ďalšie rozvíjanie slovensko-maďarských kultúrnych vzťahov, ako aj prezentovanie slovenskej kultúry. „Slovensko-maďarské vzťahy sú pre Slovensko mimoriadne dôležité a kultúrna diplomacia patrí k zahraničnej politike Slovenska. Vlastne týmto vieme dokázať a deklarovať, že tieto vzťahy sú veľmi dôležité,” povedala pre TASR riaditeľka SI Jana Tomková. „Týždeň slovenskej kultúry začíname Pozsonyi Piknikom, kde sme sa napojili na štvrtý ročník veľmi úspešného podujatia. Priemerne sa tu pohybuje 10.000-15.000 ľudí a my sme tu so slovenským stánkom, kde prezentujeme propagačnými materiálmi celé Slovensko a Bratislavu,” dodala Tomková. Súčasťou dnešného programu je aj súťaž v pečení najlepších bratislavských rožkov. Budapešťanom sa na pikniku predstavili aj Trenčianske Teplice a ich známe kúpele. Hostia podujatia môžu ochutnať kapustné halušky a malým deťom pripravil zábavu umelecký výtvarník, strihač farebného papiera Karol Krčmár. Zo širokého spektra programu týždňa slovenskej kultúry riaditeľka SI upozornila na nedeľňajšie podujatie. „Sú to bratislavské korunovačné slávností Márie Terézie, ktorá bola korunovaná v roku 1741 v Dóme sv. Martina v Bratislave - a teraz prinášame toto divadelné predstavenie na schody Maďarského národného múzea v Budapešti,” uviedla Tomková. Týždeň slovenskej kultúry v Budapešti potrvá do 7. septembra.

Minister Lajčák sa zúčastní na vystúpení Lúčnice a Honvédu v Budapešti

5. septembra 2012 - (tasr)

Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák sa 5. septembra 2012 večer zúčastní na spoločnom vystúpení dvoch svetoznámych folklórnych súborov - maďarského Honvédu a slovenskej Lúčnice - v Národnom tanečnom divadle v Budapešti. „Kultúra je jedným z najprirodzenejších komunikačných nástrojov medzi národmi. Lúčnica už dlhé roky patrí medzi naše národné kultúrne klenoty, rovnako tak súbor Honvéd u našich južných susedov. Preto ma teší, že dnes večer budeme medzi sebou komunikovať folklórom, teda jazykom, ktorý je obom národom veľmi blízky a ktorému rozumieme,“ uviedol minister M. Lajčák. Na dnešnom vystúpení sa zúčastní aj prezident Maďarska János Áder. TASR informoval Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Košice - Medzi premiérami Divadla Thália bude absurdná dráma Miklósa Mészölya

3. septembra 2012 - (tasr)

Komédie, absurdná dráma i hra o francúzskej revolúcii patria k premiéram, ktoré košické Divadlo Thália pripravilo na novú sezónu 2012/2013. Vzhľadom na prebiehajúcu rekonštrukciu divadelnej budovy sa prinajmenšom do začiatku budúceho roka predstavenia uskutočnia v Divadelnom štúdiu Máraiho. Riaditeľ divadla József Czajlik by chcel v marci premiérovať hru Prenasledovanie a zavraždenie Jeana Paula Marata od Petra Weissa už vo vynovených priestoroch. Stále je však podľa neho otázne, kedy bude rekonštrukcia ukončená. „Viem zatiaľ o troch termínoch ukončenia rekonštrukčných prác - 31. december 2012, marec a jún 2013, takže zatiaľ je to v dosť hmlistej rovine,” konštatoval dnes pred novinármi. Prvou sezónnou premiérou „najsevernejšieho maďarsky hrajúceho divadla v Európe” bude 18. októbra obľúbená komédia Kumšt od Yasminy Rezy. Predstavenie bude prvou réžiou v maďarskom jazyku významného tvorcu slovenského divadelného života Ľubomíra Vajdičku. „Som veľmi rád že pán profesor Vajdička prišiel k nám urobiť toto predstavenie, ktoré spája ideu moderného divadla, keďže vyhovie aj riaditeľovi, hercom aj divákom. Riaditeľ môže byť šťastný, že uvádza komerčnú hru, ale nie blbú a oblbujúcu, herec môže byť šťastný lebo hrá komédiu, v ktorej môže rozmýšľať, a diváci sú šťastní, lebo vidia šťastných hercov dobre hrať,” konštatoval Czajlik. Druhou premiérou bude hra Čistič okien maďarského autora Miklósa Mészölya. Toto zabudnuté dielo, napísané v roku 1957, je považované za prvú maďarskú absurdnú drámu, ktorá mala z politických dôvodov premiéru až v roku 1963. Hra so svojským pohľadom na svet narába s veľmi sugestívnym básnickým jazykom a kladie filozofické otázky. Pôjde zároveň o uvádzacie predstavenie štipendijného programu divadla pre mladých hercov. Prenasledovanie a zavraždenie Jeana Paula Marata má podtitul Revolučné tablo s hudbou. „Divadlo Thália sa rozhodlo uviesť hru o francúzskej revolúcii aj z dôvodu, že v roku 2013 popri Košiciach je aj Marseille Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK),” konštatoval Czajlik. Ďalšou premiérou v poradí bude hudobná detektívna komédia Osem žien dramatika Roberta Thomasa, kde si zahrá herečka Mária Kövesdi Szabó.

V Divadle Thália otvoria výstavu o Sándorovi Máraim a zaznie jeho šansón

5. septembra 2012 - (tasr)

Výstavu o živote slávneho košického rodáka a spisovateľa Sándora Máraiho, jeho dielach a ich divadelných adaptáciách otvoria vo štvrtok 6. septembra v Máraiho štúdiu Divadla Thália v Košiciach. Na podujatí spojenom so začiatkom novej divadelnej sezóny ako unikát zaznie vôbec prvýkrát šansón z Máraiho tvorby. „Sándor Márai napísal šansón, na ktorý neexistovala hudba, až náš hudobný vedúci Robert Lakatoš napísal hudobný podklad. Uvedie ho speváčka a herečka Judit Márkus, bude to taká naša svetová premiéra,” uviedol pre TASR riaditeľ divadla József Czajlik. Divadelnú kaviareň obohatia vzácne fotografie Máraiho, ktoré poskytli maďarské literárne a divadelné múzeá. V priestoroch štúdia si záujemcovia budú môcť zároveň pozrieť plagáty z Máraiho hier. „Napísali sme všetkým divadlám v Maďarsku aj na Slovensku, či majú bulletiny a plagáty z jeho hier. Tá zbierka postupne rastie, vystavíme ich vo foyer,” povedal Czajlik. Máraiho šansón bude zároveň podkladom pre hudobné pásmo spojené tematicky s Košicami, ktoré divadlo pripravuje na december. „Vychádzame z tejto témy, ide o takzvaného planetára, ktorý predáva planéty - lístky s veštbou. V tejto piesni si jedna žena vyberie žreb, ale keďže nemá veľa peňazí, tak si vyberie ten lacnejší a tak dostane aj lacnejší osud,” poodhalil šéf divadla. Slávnostné otvorenie novej divadelnej sezóny s programom sa v Máraiho štúdiu na Timonovej ulici začína vo štvrtok o 18.00 h.

Maďarské základné školy na Slovensku chcú obmedziť dvojjazyčnú dokumentáciu

1. septembra 2012 - (tasr)

Základné školy s vyučovacím jazykom maďarským sa aj v novom školskom roku pripravujú na „papierovanie”, ktoré si vyžaduje povinnosť viesť všetku pedagogickú dokumentáciu dvojjazyčne. Školy tvrdia, že aspoň pre tie dokumenty, ktoré slúžia pre vnútornú potrebu školy, by sa táto povinnosť mala zrušiť. Podľa zákona o výchove a vzdelávaní sa v školských zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, vedie pedagogická dokumentácia v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. „Je to obrovské kvantum dokumentov a tým je aj administratíva okolo toho obrovskou záťažou pre školy,” uviedla pre TASR riaditeľka ZŠ s MŠ Petra Pázmánya v Šali Katarína Dohányosová. Upozorňuje tiež na to, že na niektorých dokumentoch a predpísaných tlačivách ani nie je miesto pre vypisovanie údajov v dvoch jazykoch. Domnieva sa tiež, že záležitosť má aj „kvalitatívnu stránku” problému. Podľa nej, ak sa majú prekladať povinne vedené dokumenty, mali by sa prekladať formou úradného prekladu. „Na to však školy nemajú prostriedky,” poznamenáva Dohányosová. Administratívnu záťaž na škole znižujú aspoň tým, že dokumenty pre vnútornú potrebu školy vedú iba v jazyku národnostnej menšiny. „Do slovenčiny prekladáme len uznesenia, ako sú napr. zápisnice o zasadnutiach pedagogickej rady či metodických orgánov.” Viesť celú pedagogickú dokumentáciu dvojjazyčne vníma ako zbytočnú a zaťažujúcu aj riaditeľka ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským vo Fiľakove Agnesa Janušeková. „Boli by sme za obmedzenie tejto povinnosti, nemala by sa týkať interných dokumentov,” uviedla pre TASR. Riaditeľka ZŠ Endre Adyho v Štúrove Zuzana Fodorová si myslí, že ak by sa vnútorná dokumentácia viedla len v jazyku menšiny, učitelia by mali viac času a energie pripravovať sa na vyučovanie. „Vysvedčenia, katalógové listy a iné predtlačené tlačivá by samozrejme mali byť dvojjazyčné,” uviedla Fodorová. Podľa splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny Lászlóa Nagya (Most-Híd) by školám pomohlo, ak by prišlo k úprave príslušných ustanovení školského zákona. „Malo by sa v nich jasne definovať, ktoré typy dokumentácie na školách sa majú viesť dvojjazyčne a ktoré je možné viesť len v jazyku národnostných menšín,” uviedol pre TASR Nagy. Dodal, že aj toto je súčasťou diskusie, ktorú vedie s ministrom školstva Dušanom Čaplovičom (Smer-SD). „Rokujeme priebežne o celom súbore tém, ktoré sa týkajú menšinového školstva na Slovensku, spomínaná úprava je jedným z predmetov našich rozhovorov,” uviedol Nagy.

Maďari protestovali v Košiciach za dvojité občianstvo

1. septembra 2012 - (sita)

Približne tristo ľudí maďarskej národnosti sa dnes v Košiciach zišlo na protestnom pochode s cieľom poukázať na to, že zákon zakazujúci dvojité štátne občianstvo je protiústavný. Účastníci sa zišli pri košickom Dóme sv. Alžbety a s transparentom „Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo SR proti jeho vôli” prešli po Hlavnej ulici až k budove Ústavného súdu SR. Pochod organizovali členovia pracovnej skupiny za znovuzavedenie dvojitého občianstva. „Čo je to za štát, ktorý zbavuje poctivých občanov ich bydliska, ich ústavných práv, a jediným mávnutím pera z nich robí bezdomovcov. Čo je to za štát, ktorý z nenávisti a pomsty voči jednej menšine schvaľuje protiústavné zákony. Prišli sme sem preto, aby sme upozornili na možnosť vzniku nebezpečného precedensu pre každého jedného občana bez ohľadu na jeho národnosť. Dnes je deň ústavy a my veríme tejto ústave. Prosíme, vážte si ju a chráňte ju aj vy,“ povedal pred zhromaždenými pred budovou ústavného súdu jeden z organizátorov Oliver Boldoghy. Doložil, že pochod organizujú náročky v Deň Ústavy SR, aby upozornili, že platný zákon o štátnom občianstve je protiústavný. „Myslíme si, že odnímanie štátneho občianstva je protiústavné. Donedávna ešte Slovenská republika poskytovala občianstvo Slovákom žijúcim v zahraničí bez toho, aby žili na území Slovenska. Myslím si, že tento stav by sa mal vrátiť,“ povedal Boldoghy. Organizátori pochodu tvrdia, že na základe ustanovení protiústavnej novely zákona o štátnom občianstve prišlo o štátne občianstvo Slovenskej republiky doposiaľ takmer tristo občanov, z toho viacerí proti svojej vôli. Skupina poslancov NR SR požiadala 22. septembra 2011 ústavný súd, aby preskúmal, či sú v súlade s ústavou ustanovenia umožňujúce odňať občianstvo podľa novelizovaného zákona o štátnom občianstve. Plénum ústavného súdu prijalo návrh poslancov 4. júla tohto roku na ďalšie konanie.

Približne 500 ľudí prišlo pred Ústavný súd podporiť dvojité občianstvo

1. septembra 2012 - (tasr)

Pochodom pred budovu Ústavného súdu (ÚS) SR v Košiciach dnes členovia pracovnej skupiny za znovu zavedenie dvojakého občianstva chceli dať najavo svoj nesúhlas s novelou zákona o štátnom občianstve. Tá je podľa jedného z organizátorov pochodu Lászlóa Gubíka protiústavná a poukazuje na to, že jej zavedením prišlo o štátne občianstvo doposiaľ takmer 300 občanov. „Pochod pred Ústavný súd hodnotíme veľmi pozitívne, prebehol veľmi pokojne. Bývalý predseda Najvyššieho súdu v Budapešti prišiel tiež, list nám poslal aj bývalý guvernér štátu New York George Pataki v mene Maďarov žijúcich v Amerike. Vyjadrili sme naše požiadavky symbolicky pred Ústavným súdom, chceme žiť v právnom štáte, ktorý si váži svoju ústavu,” uviedol pre TASR Gubík. Podľa neho novela zákona o štátnom občianstve protirečí Ústave SR, ktorá v základných uzneseniach hovorí o tom, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo SR proti jeho vôli. „Naším cieľom je, aby Ústavný súd vyhlásil túto novelu zákona za protiústavnú, popritom dúfame, že sa aj Národná rada SR bude zaoberať týmto zákonom a v septembri zruší túto novelu,” zdôraznil Gubík. Protestný pochod sa začal dnes, na Deň Ústavy SR, o 14.30 hodine spred Dómu svätej Alžbety. Cez Hlavnú ulicu prešli protestujúci až k budove ÚS. Pochodu sa podľa Gubíka zúčastnilo približne 500 ľudí. „Boli tu Košičania, prišli nás podporiť aj ľudia z Rimavskej Soboty, Kráľovského Chlmca, Komárna, Levíc, Kolárova a boli tu samozrejme aj tí, ktorí prišli o štátne občianstvo SR tým, že prijali maďarské štátne občianstvo,” doplnil Gubík. Verí, že v protestoch už nebude nutné pokračovať, a že „zvíťazí právny štát a právna istota.” Podľa neho nejde o záležitosť maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku, ale táto vec sa musí týkať celej spoločnosti. „Slovensko sa takýmito uzneseniami izoluje od Európy, pretože svojich vlastných občanov, ktorí tu žijú, platia dane a robili tu celý život vyhodí, vyčiarkne zo svojho právneho zväzku. Považujeme to za veľmi smutné,” uzavrel Gubík. Podľa novelizovaného zákona občan SR automaticky stráca slovenské občianstvo dňom, ktorým dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. Kabinet premiéra Róberta Fica ním v máji 2010 reagoval na maďarský zákon, ktorý zjednodušil udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom.

LMP víta sobotňajší košický pochod za dvojaké občianstvo

31. augusta 2012 - (tasr)

Maďarská opozičná strana Politika môže byť iná (LMP) víta pochod za znovuzavedenie dvojakého občianstva, ktorý bude v sobotu 1. septembra pred budovou Ústavného súdu (ÚS) SR v Košiciach. LMP podporuje politické a občianske organizácie, ktoré bojujú za dvojaké občianstvo a za ochranu ústavnosti, píše sa vo vyhlásení LMP, ktoré dnes zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI. Pochod organizujú na 1. septembra členovia pracovnej skupiny za znovuzavedenie dvojakého občianstva. Podľa organizátorov by ÚS „nemal meškať s vyslovením protiústavnosti novely zákona o štátnom občianstve”. Podľa LMP je dvojaké občianstvo bežnou praxou nielen v Európe, ale aj v iných demokratických krajinách sveta. „LMP nechápe, prečo slovenská vláda zakazuje dvojaké občianstvo, zastrašuje a trestá držiteľov slovensko-maďarského občianstva. Občan SR nebude menej lojálnym občanom, ak bude mať aj maďarské občianstvo,“ píše sa v dokumente LMP, ktorá v prípade potreby prostredníctvom frakcie zelených v Európskom parlamente predloží túto problematiku orgánom Európskej únie. LMP tiež vyzvala maďarskú vládu, aby vyvinula viac úsilia v záujme Maďarov žijúcich na Slovensku a nenechali ich napospas osudu. Odporcovia novely prijatej v roku 2010 poukazujú na to, že na jej základe prišlo o štátne občianstvo SR doposiaľ takmer 300 občanov, z toho viacerí proti svojej vôli. Argumentujú pritom, že základné ustanovenia ústavy jasne konštatujú, že „nikomu nemožno odňať štátne občianstvo SR proti jeho vôli”. Podľa platného zákona občan SR automaticky stráca slovenské občianstvo dňom, ktorým dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. Kabinet premiéra Roberta Fica ním v máji 2010 reagoval na maďarský zákon, ktorý zjednodušil udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom.

Most-Híd zatiaľ nevie, či bude žalovať SMK za Csákyho výrok o filiálke

1. septembra 2012 - (tasr)

Keď v novembri 2009 nazval expredseda SMK Pál Csáky stranu Most-Híd filiálkou Smeru, poriadne tým nahneval jej predstaviteľov. Chceli dosiahnuť ospravedlnenie, no ani po dvoch rokoch súdenia sa im to nepodarilo. Žalobu z marca 2010 najskôr zamietol Okresný súd Bratislava 2 a zo zverejneného rozsudku Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. „Mojím najväčším problémom je, že strana Most-Híd je filiálkou Smeru, nie je samostatná, a jej zámerom nie je zastupovanie záujmov maďarskej menšiny na Slovensku,” znela Csákyho veta, ktorú uverejnil denník Új Szó. Strana Most-Híd za to politika zažalovala, pretože jeho výrok považovala za nepravdivý a poškodzujúci jej dobrú povesť. Súd sa však stotožnil s argumentmi Csákyho, ktorý tvrdil, aj dokázal, že nehovoril za seba, ale vyjadroval sa v mene SMK. Súd žalobu zamietol. Či Most-Híd podá novú žalobu, tentoraz na SMK, nie je známe. „Zatiaľ sme sa touto témou nezaoberali,” povedal člen predsedníctva strany Gábor Gál. Člena SMK v minulosti žalovala aj SNS. Od Miklósa Duraya chcela vysúdiť 10 milión korún za to, že ju po parlamentných voľbách v roku 2006 nazval v maďarskom rozhlase fašistickou. Verdikt súdu znel, že Duray sa má ospravedlniť. Urobil to v maďarčine, SNS ospravedlnenie v slovenskom jazyku vymáhala prostredníctvom exekútora.

Polícia zadržala údajného zakladateľa „Rómskej gardy“

6. septembra 2012 - (tasr)

Polícia Baranskej župy dnes zadržala 45-ročného Ferenca B., ktorý na internete zverejnil informáciu, že v Pécsi založil „Rómsku gardu”. Tá má podľa neho ochraňovať ohrozené rómske spoločenstvá. Podľa internetového vydania maďarského denníka Népszabadság polícia už v stredu avizovala, že začne vyšetrovať, akú organizáciu podozrivý založil. Ferenc B., ktorý už bol trestaný, napísal, že očakáva finančné dary pre gardu a netajil sa ani tým, že vyzbierané peniaze použije na výstroj a výzbroj. Šéf župnej polície József Dakos nevyvrátil informáciu, že podozrivého zadržali, napísal Népszabadság. Regionálne servery bama.hu a Pécsma.hu napísali, že Rómovia v juhomaďarskom Pécsi si založili nedávno organizáciu na sebaobranu. „Rómska garda” funguje pod oficiálnym názvom Spolok pécskych Rómov a nábor členov robí po celej krajine. Veliteľstvo polície Baranskej župy v tejto súvislosti pre tlačovú agentúru MTI uviedlo, že sa použijú všetky zákonné prostriedky, aby sa zabránilo vzniku a fungovaniu protiprávnych organizácií. Podľa bama.hu cieľom spolku je vystupovať v záujme ochrany Rómov, židov a ďalších ohrozovaných menšín. Šéf spolku Ferenc Bagó v rozhovore pre server poprel, že sa robí zbierka na nákup zbraní. „Táto informácia sa zakladá na nedorozumení,” citovala bama.hu Bagóa. Spolok pécsskych Rómov uzavrel dohodu o spolupráci s rómskou samosprávou v Mohácsi a so Spolkom mieru a ochrany práva maďarskej rómskej bezpečnostnej siete. Pécssky spolok má už 300-400 členov a očakáva, že ich počet stúpne na 6000-8000. Podľa predstaviteľov týchto organizácií založenie spolku je reakciou na skutočnosť, že Maďarská garda, ktorú právoplatne zakázal súd, naďalej funguje. „Ak sa v budúcnosti skončia pochody (ultrapravičiarov, pozn. TASR), potom nebude potrebné uzatvárať podobné dohody o spolupráci medzi rómskymi organizáciami,” povedal predseda rómskej samosprávy v Mohácsi István Kovács. „Ak zaútočia čo i len na jedného Róma, zareagujeme. Našou snahou však skôr je, aby sme poslali odkaz garde, nech sa prestane mobilizovať,” dodal Kovács.

Rómovia v Pécsi si založili vlastnú gardu

6. septembra 2012 - (sita)

Rómske združenie v juhomaďarskom meste Pécs si založilo vlastnú sebaobrannú organizáciu, ktorá má byť protipólom ultrapravicovej Maďarskej gardy. Informuje o tom rakúsky spravodajský portál ORF, ktorý sa odvoláva na stredajšiu správu maďarskej tlačovej agentúry MTI. Založenie takzvanej Rómskej gardy združenie zdôvodňuje tvrdením, že Maďarská garda je napriek zákazu činnosti naďalej aktívna a ohrozené národnostné menšiny sa potrebujú chrániť. Do novej organizácie už údajne vstúpilo okolo štyristo Rómov, zakladatelia však rátajú so šiestimi až ôsmimi tisíckami členov z celého Maďarska. Predstavitelia polície v Baranskej župe, na ktorej území rómske združenie sídli, už stihli varovať, že „zákonnými prostriedkami zabránia zriaďovaniu protizákonných organizácií”. Založenie gardy kritizoval aj predseda rómskej samosprávy v meste Mohács, podľa ktorého už ohrozenie zo strany pravicových extrémistov pominulo a takýto krok je preto zbytočný. Ak by však bola Maďarská garda v rómskych osadách predsa len aktívna, musí rátať s „protiopatreniami”, cituje ORF Istvána Kovácsa.

Prokuratúra odmietla žalobu Jobbiku na šéfa Centra Simona Wiesenthala

5. septembra 2012 - (tasr)

Budapeštianska vyšetrovacia prokuratúra odmietla v týchto dňoch trestné oznámenie niekoľkých poslancov opozičného ultrapravicového Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik a jednej súkromnej osoby na riaditeľa jeruzalemského Centra Simona Wiesenthala (SWC) Efraima Zuroffa za falošné obvinenie. Informovala o tom dnes maďarský denník Magyar Nemzet hovorkyňa prokuratúry Bettina Bagolyová. Dôvodom trestného oznámenia bolo podozrenie, že žaloba SWC na Lászlóa Csatáryho, týkajúca sa Csatáryho úlohy pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu v roku 1941, neobstojí. Csatáry totiž podľa prokuratúry v roku 1941 nebol v Košiciach a vzhľadom na jeho vtedajšie zaradenie by deportácie ani nemohol ovplyvniť. Po tomto zistení viacerí experti pre denník Magyar Nemzet uviedli, že Zuroffova žaloba v tomto bode je neopodstatnená a že existuje podozrenie z falošného obvinenia. Keďže podľa denníka prokuratúra neiniciovala trestné stíhanie Zuroffa, podali poslanci Jobbiku a súkromná osoba trestné oznámenie. Podľa Bagolyovej trestné stíhanie voči Zuroffovi kvôli falošnému obvineniu môže iniciovať iba Budapeštianska vyšetrovacia prokuratúra, ktorá rieši prípad Csatáryho. Preto prokuratúra odmietla trestné oznámenie, zdôvodnila hovorkyňa. Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Maďarská polícia podozrivého zadržala 18. júla, Budínsky ústredný súd mu v ten istý deň nariadil domácu väzbu. Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili, a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.

Csanád Szegedi, vylúčený z Jobbiku, navštevuje židovskú univerzitu

31. augusta 2012 - (tasr)

Europoslanec Csanád Szegedi, ktorého vylúčili z poslaneckého klubu opozičného ultrapravicového Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik, sa zapísal na Slobodnú univerzitu židovských vied. Informoval o tom dnes maďarský denník Magyar Hírlap. Szegedi, ktorý po vypuknutí kauzy okolo svojho židovského pôvodu vystúpil z Jobbiku, podľa denníka už chodí na prednášky a navštívil aj starobudínsku (Óbuda) synagógu. Magyar Hírlap pripomenul, že bývalý politik Jobbiku známy radikálnymi názormi sa stretol s hlavným rabínom Jednotnej maďarskej židovskej náboženskej obce Slomóm Kövesom. Ospravedlnil sa mu pritom za všetky svoje vyhlásenia, ktoré prípadne mohli pobúriť maďarských židov. „Povedal, som mu tiež, že ešte v tomto roku navštívim Osvienčim a vzdám poctu obetiam,” cituje denník Szegediho vyjadrenie po návšteve rabína. O bývalom členovi radikálnej strany Jobbik, ktorá je známa svojou protirómskou a protižidovskou rétorikou, vysvitlo v júni, že jeho stará matka bola židovského pôvodu. Vedenie strany sa vtedy zastalo Szegediho, ktorý bol zvolený za predsedu boršodskej župnej organizácie Jobbiku. Šéfovia strany zdôraznili, že Szegediho pôvod je dôkazom, že strana nie je antisemitská. Medzičasom sa však aj vplyvom určitej kompromitujúcej zvukovej nahrávky, ktorú zverejnili Szegediho župní stranícki rivali, viacerí radikálnejší členovia Jobbiku vyjadrili, že im prekáža jeho pôvod. Szegedi sa zviditeľnil už na zasadnutí parlamentu kontroverzným správaním v roku 2009, keď na ustanovujúcu schôdzu EP prišiel v uniforme Maďarskej gardy. Okrem toho v Štrasburgu 18. januára 2010 navrhol dočasné vylúčenie Slovenskej republiky z Európskej únie. Dôvodom jeho návrhu bol slovenský jazykový zákon.

Vezmite si vraha

5. septembra 2012 - (Peter Schutz - Sme)

Vydanie brutálneho vraha, ktorý zabíjal sekerou z rasových pohnútok, do „domovského“ Azerbajdžanu, je najväčší škandál dvoch rokov vlády Viktora Orbána. Namiesto toho, aby si odsedel zvyšok trestu, ktorý mu vymeral maďarský súd, dostal dôstojník Safarov od prezidenta milosť, povýšenie na majora, kľúč od bytu a náhradu ušlej mzdy za osem rokov k tomu. S takýmto bláznivým, elementárnej spravodlivosti sa priečiacim scenárom nemohla maďarská diplomacia nepočítať. Obeťou vraždy, ktorá sa stala na akomsi školení NATO, bol predsa arménsky dôstojník. Vzhľadom na pohnutú históriu i aktuálne vzťahy medzi oboma štátmi nebolo zložité predvídať, že Safarov neskončí ako väzeň, ale národný hrdina. Pobúreniu Arménov, ktorí prerušili s Budapešťou diplomatické styky a vyšli do ulíc s transparentmi „Maďari, vy ste sa zbláznili?“ sa dá hlboko rozumieť. A netreba byť expertom na Náhorný Karabach, aby sme rozumeli aj obavám z nového konfliktu v oblasti, ktorá je geopolitickým sudom s výbušninou do tej miery, že aféra postavila do strehu i svetové veľmoci. Orbán, ktorého renomé je už i tak pekne počmárané, má teda ďalší zárez na pažbe. Hlboký. Aj keby sme chceli veriť obrane ministra Martonyiho, že boli oklamaní, pretože azerbajdžanská strana nedodržala sľub neudelenia milosti, podstatný je výsledok. Ten hovorí minimálne o diletantstve jeho úradu. Na domnienke, že „Orbán padol do obludnej pasce“, zakladá napríklad Paul Lendvai - jeden z najznámejších (najhlasnejších) kritikov vlády Fideszu - požiadavku, že ako satisfakcia Arménom je nutná demisia Jánosa Martonyiho. Eventuálne podpredsedu vlády Navracsicsa (má „pod palcom“ spravodlivosť). Čítať škandál so Safarovom ako nekompetenciu či nedbanlivosť je však naivita. Viktor Orbán navštívil prvýkrát Baku presne pred dvoma rokmi (rokovania o plynovode AGRI). Neskôr vykonal štátnu návštevu exprezident Schmitt a premiér si výlet zopakoval ešte raz tohto roku. Vysoko nadštandardná frekvencia stykov (štátni tajomníci, dvojstranná hospodárska komisia), nová Orbánova „východná politika“ a najmä oznámenie tureckej banky, že pripravuje emisiu maďarských dlhopisov (aj) v azerbajdžanskej mene, to sú viac než indície, že vydanie vraha má obchodné pozadie. Niežeby neboli precedensy (atentátnik z Lockerbie zo Škótska do Líbye), no už to tak vyzerá, že „na život mimo Európskej únie“ sa Orbán pripravuje všestranne. Mimo nie sú len ciele, ale aj prostriedky. Špinavé.

Arméni protestovali pred maďarskými zastupiteľstvami

6. septembra 2012 - (tasr)

Arméni žijúci v Rumunsku demonštrovali dnes pred maďarskou ambasádou v Budapešti, aby v petícii, ktorú odovzdali maďarskému veľvyslancovi v Rumunsku vyjadrili nevôľu nad vydaním azerbajdžanského vraha ich krajana do vlasti. Správy o rovnako motivovaných protestných akciách členov arménskej komunity prišli aj z Grécka a Cypru. V petícii, o ktorej obsahu informoval tlačovú agentúru MTI maďarský veľvyslanec Oszkár Füzes, sa hovorí, že pre Arménov je Safarovovo vydanie do vlasti, kde ho omilostili, neprijateľné. Tento postup vnímajú ako nepriateľský krok voči arménskemu ľudu a domnievajú sa, že rozhodnutie maďarskej vlády bolo urážkou dôstojnosti národa, ktorý od založenia štátu Maďarov s nimi harmonicky spolunažíval. Maďarský veľvyslanec v Rumunsku uviedol, že rozhovor s predstaviteľmi demonštrantov, od ktorých petíciu prevzal a ktorým objasnil postoj Budapešti, prebiehal v priateľskej atmosfére. Demonštranti sa následne odobrali pred arménsky kostol v rumunskej metropole, kde asi dve desiatky z nich pokračovali v proteste. Internetový portál armenpress.am informoval o stredajších protestoch arménskych organizácií v gréckej i cyperskej metropole, Aténach i Nikózii, ako aj o demonštrácii v gréckom Solúne, kde účastníci odovzdali predstaviteľom miestneho maďarského generálneho konzulátu protestný list.

Bývalý prezidentský kandidát John Kerry odsúdil postup Baku v kauze Safarov

Omilostenie azerbajdžanského vraha a jeho prepustenie na slobodu po vydaní z Maďarska odsúdil predseda zahraničného výboru Senátu USA, niekdajší neúspešný prezidentský kandidát John Kerry. V stanovisku vplyvného amerického politika, o ktorom informoval dnes arménsky spravodajský portál PanArmenian.net, sa konštatuje: „Pobúrilo a šokovalo ma, že v Azerbajdžane Safarova nielen slávnostne privítali, ale ho aj omilostili, povýšili a pristupovali k nemu ako k hrdinovi. Zbytočne provokatívny čin ohrozuje krehký mier medzi oboma krajinami (Azerbajdžanom a Arménskom) a poškodzuje vierohodnosť azerbajdžanskej vlády”. Kerry je ďalším z amerických predstaviteľov, ktorí odsúdili velebenie právoplatne odsúdeného vraha v Azerbajdžane.

Rasmussen vyzval v Jerevane Arménsko i Azerbajdžan na zmiernenie napätia

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Anders Fogh Rasmussen, ktorého dnes v Jerevane prijal aj arménsky prezident Serž Sarkisian, varoval tak Arménsko, ako aj Azerbajdžan pred prípadným vojnovým konfliktom a obe strany vyzval na zmiernenie napätia. Najvyšší predstaviteľ NATO vyjadril hlboké znepokojenie v súvislosti s azerbajdžanským omilostením v Maďarsku odsúdeného vraha Ramila Sahiba Safarova. Tento krok podľa Rasmussena narušuje dôveru, o čom mieni v piatok informovať v Baku osobne aj azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. Incident spred ôsmich rokov bol zločinom, ktorý nemožno odpustiť, zdôraznil Anders Fogh Rasmussen na spoločnej tlačovej konferencii s arménskym prezidentom. Narážal tak na čin Safarova... - Rasmussena očakávali v Jerevane demonštranti, ktorí požadovali prerušenie vzťahov medzi NATO a Azerbajdžanom a skandovali slogany odsudzujúce Safarovovo prepustenie na slobodu.

Azerbajdžanský prezident omilostil a povýšil vraha

6. septembra 2012 - (sita)

Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen vyjadril vo štvrtok vážne znepokojenie z omilostenia azerbajdžanského dôstojníka, ktorého v Maďarsku odsúdili na doživotie za vraždu svojho arménskeho kolegu a minulý týždeň vydali do vlasti. Azerbajdžanský prezident vraha Ramila Safarova bezprostredne po návrate omilostil a povýšil. Rasmussen v tejto súvislosti zdôraznil, že zločin, akým je vražda, sa nesmie glorifikovať. Vyjadril presvedčenie, že záležitosť len zvyšuje napätie vo vzťahoch medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré sú poznačené dlhoročným konfliktom o separatistickú oblasť Náhorný Karabach. „Milosť narušila dôveru ako aj mierový proces,” vyhlásil šéf aliancie.

Pan Ki-mun sa zastal Maďarska, kritizoval Azerbajdžan

Do najnovšieho sporu medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa už zamiešal aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Pan Ki-mun a jednoznačne sa postavil na stranu Maďarska. Prostredníctvom svojho hovorcu Martina Nesirského vyjadril vo štvrtok „hlbokú ľútosť” nad postojom Azerbajdžanu, ktoré napriek prísľubu Maďarsku prepustilo odsúdeného dôstojníka Ramila Safarova. Azerbajdžanské inštitúcie by podľa neho mali v podobných kriminálnych prípadoch „dodržiavať medzinárodné právo”, zabezpečiť „vyvodzovanie zodpovednosti” a bojovať proti „beztrestnosti”. Azerbajdžanec Safarov v roku 2004 zavraždil sekerou Arména Gurgena Margarjana, ktorý sa rovnako ako on zúčastňoval na jazykovom kurze Severoatlantickej aliancie v Budapešti. Tamojší súd Safarova v roku 2006 odsúdil na doživotie, v piatok ho však Maďari vyhostili do vlasti, kde mu prezident Ilham Aliyev napriek predošlým ubezpečeniam okamžite udelil milosť.

Arméni prerušili vzťahy s maďarským parlamentom

6. septembra 2012 - (sita)

Poslanci arménskeho parlamentu v stredu schválili dokument, v ktorom deklarujú prerušenie vzťahov s maďarským Národným zhromaždením. Krajina tak podnikla ďalší odvetný krok proti Maďarsku po tom, ako minulý piatok vyhostilo dôstojníka azerbajdžanskej armády odsúdeného na doživotie za vraždu arménskeho kolegu. Azerbajdžanský prezident vraha bezprostredne po návrate do vlasti omilostil a povýšil, na čo jeho arménsky náprotivok oznámil, že krajina prerušuje diplomatické vzťahy s Maďarskom. Samostatnú deklaráciu parlamentu v Jerevane tamojší poslanci odhlasovali v pomere 96 ku 1. V rozprave vystúpil arménsky minister zahraničných vecí Eduard Nalbandjan, podľa ktorého Maďari zatiaľ nedokázali vysvetliť, prečo v prípade Azerbajdžanca náhle zmenili názor a umožnili jeho repatriáciu. Budapešti taktiež vyčítal, že „konala v tajnosti”, pričom narážal na údajnú dohodu s Azerbajdžanom, ktorej existenciu maďarská vláda popiera. Podľa arménskych zákonodarcov však maďarské orgány museli vedieť, že odsúdenca v jeho krajine omilostia a takýto krok bude podnecovať k ďalším národnostne motivovaným zločinom páchaným na Arménoch. Parlamentná deklarácia vyzýva všetky krajiny hlásiace sa k demokratickým hodnotám, aby maďarsko-azerbajdžanskú dohodu odsúdili. Ministerstvo zahraničných vecí v Budapešti v stredu informovalo, že v súvislosti s prípadom omilosteného Azerbajdžanca sa pred maďarskými veľvyslanectvami vo viacerých krajinách konali demonštrácie a zaznamenalo tiež vyhrážky adresované maďarským diplomatom. Minister János Martonyi predtým obvinil Azerbajdžan z porušenia sľubu, že odsúdenca neprepustí na slobodu, čo označil za „nesmierne poľutovaniahodné, neprijateľné a odsúdeniahodné”. Azerbajdžanec Ramil Safarov v roku 2004 zavraždil sekerou Arména Gurgena Margarjana, ktorý sa rovnako ako on zúčastňoval na jazykovom kurze Severoatlantickej aliancie v Budapešti. Tamojší súd Safarova v roku 2006 odsúdil na doživotie, v piatok ho však Maďari vyhostili do vlasti, kde mu prezident Ilham Aliyev napriek predošlým ubezpečeniam okamžite udelil milosť.

Na omilosteného vraha striehne vrah?

6. septembra 2012 - (Pravda)

Arméni ho chcú zabiť, ozýva sa z Baku. Azerbajdžanci ho plánujú zavraždiť, znie z Jerevanu. Ide o Ramila Safarova, ktorý sa stal rozbuškou v dlhodobo napätých medzištátnych vzťahoch. Obe strany sa vzájomne podozrievajú, že niekto chystá jeho popravu. Azerbajdžanský vrah Ramil Safarov dostal vo vlasti milosť namiesto toho, aby pokračoval v odpykávaní trestu, ktorý nad ním vyniesli v Maďarsku. Safarova odsúdili v Maďarsku na doživotie za vraždu Arména Gurgena Margarjana. Odpykal si tam šesť rokov, nedávno ho odovzdali na výkon trestu do jeho vlasti, lenže Azerbajdžan mu udelil milosť a dokonca ho povýšil do hodnosti majora. Nenávisť medzi Azerbajdžanom a Arménskom vyplýva z vojny o separatistický Náhorný Karabach. V období 1992 - 1994 v nej zahynulo 30-tisíc ľudí. Hoci Safarov rozmlátil Margarjanovi hlavu sekerou, doma ho privítali ako hrdinu, ktorý tvrdil, že pred obeťou bránil národnú česť (Armén vraj urazil azerbajdžanskú vlajku). Prípad Safarova vyvolal medzi Baku a Jerevanom vojnu slov. „Arménske ministerstvo obrany plánuje na neho atentát. Rozkaz vydal prezident Serž Sargsjan,” napísala agentúra ČTK s tým, že polícia stráži dom, v ktorom býva omilostený vrah. Jerevan je, naopak, presvedčený, že nájomného vraha si vyhliadne azerbajdžanská vláda. „Má zámer znovu začať vojnu o Náhorný Karabach. Safarov sa stal súčasťou plánu. Podľa vojenskej teórie si obnovenie vojny vyžaduje tri veci - silnú armádu, vysoký stupeň dôvery obyvateľov k vláde a pripravenosť spoločnosti. Safarov spĺňa posledné dve podmienky,” podľa portálu News upozornil arménsky vojnový veterán Arkadij Ter-Tadevosjan. „„Azerbajdžanská vláda odstráni Safarova a potom zvalí vinu na našu krajinu,” dodal podľa portálu PanArmenian šéf politickej strany Solidarita Sarkis Avetisjan. Dusno vo vzťahoch medzi dvoma susednými krajinami dokazuje aj tvrdenie úradov v Baku, podľa ktorých arménski teroristi plánujú útoky na azerbajdžanské veľvyslanectvá. Napriek množiacim sa silným porciám nenávistných podozrení sa nájde aj kritika do vlastných radov. Omilostenie Safarova spôsobilo vážnu škodu našej vláde, nazdáva sa azerbajdžanský politik Sardar Džalaloglu. „Podľa našich zákonov ho mohli omilostiť až po 30 rokoch. Lenže ho oslobodili, čo je svojvôľa,” povedal predseda Demokratickej strany pre portál Kaukauinfo. „Prečo podobne nepostupovať voči väzňom, ktorí si odpykávajú oveľa miernejšie tresty?” pozastavil sa Džalaloglu. Poukázal tiež na to, že je poľutovaniahodné, ak niekto považuje za hrdinu toho, kto zavraždil svoju obeť v spánku - čiže ako Safarov zabil Margarjana.

Európsky predstaviteľ žiada Azerbajdžan, aby prehodnotil postoj v prípade Safarov

5. septembra 2012 - (tasr)

Prepustenie Ramila Sahiba Safarova na slobodu po vydaní z Maďarska do Azerbajdžanu označil dnes francúzsky predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Jean-Claude Mignon za neprijateľné. Súčasne vyzval azerbajdžanskú stranu, aby prehodnotila vlastný postoj „v súlade s normami a morálnymi hodnotami Rady Európy”. „Škandalózne prepustenie na slobodu je spojené s veľmi negatívnymi dôsledkami na už i tak napäté arménsko-azerbajdžanské vzťahy a nesie v sebe riziko destabilizácie situácie v regióne,” konštatoval podľa agentúry MTI Mignon. Francúzsky politik sa podľa vlastných slov zaradil medzi tých, ktorí odsudzujú velebenie Safarovovho zločinu. Ide o páchateľa, ktorého v jednej z členských krajín RE odsúdili na doživotie, pripomenul. Mignon vyjadril súčasne sklamanie z toho, že osoby zodpovedné za prepustenie vraha na slobodu zneužili právny prostriedok RE, ktorý upravuje vydávanie väzňov do inej krajiny. Ramil Sahib Safarov ako účastník kurzu angličtiny v rámci programu Partnerstvo za mier vo februári 2004 na internáte Univerzity národnej obrany Miklósa Zrínyiho v Budapešti sekerou, kúpenou v hypermarkete, zabil spiaceho arménskeho kolegu Gurgena Margariana - údajne preto, lebo ho provokoval a zneuctil azerbajdžanské národné symboly. Maďarská justícia poslala páchateľa brutálnej vraždy v roku 2007 na doživotie za mreže; v tejto krajine by sa bol dostal na slobodu najskôr po 30 rokoch. Krátko po piatkovom vydaní do Azerbajdžanu, kde si mal odpykať zvyšok trestu, ho prezident Ilham Alijev omilostil a Safarov je už odvtedy na slobode. Tak Azerbajdžan, ako aj Arménsko, ktoré v reakcii na túto udalosť prerušilo s Maďarskom diplomatické a všetky iné oficiálne kontakty, sú členskými krajinami Rady Európy.

Arménske MZV: Pre normalizáciu vzťahov s MR nie je potrebný sprostredkovateľ

5. septembra 2012 - (tasr)

Pre normalizáciu arménsko-maďarských vzťahov nie je nevyhnutne potrebné sprostredkovanie tretej strany, ale jasné kroky zo strany maďarských úradov. Vyplýva to zo slov hovorcu arménskeho ministerstva zahraničných vecí Tigrana Balajana, ktorý zrejme nepriamo reagoval na slová šéfa maďarskej diplomacie. János Martonyi totiž vo vysielaní verejnoprávnej rozhlasovej stanice Kossuth Rádió okrem iného uviedol, že jeho švajčiarsky rezortný partner Didier Burkhalter mu v pondelok v Berne ponúkol pomoc v tejto otázke. Súčasne poznamenal, že „Švajčiarsko, ktoré je tradične sprostredkovateľskou a neutrálnou krajinou, dokáže aj pomôcť”. Maďarský minister zahraničných vecí, ktorý označil nedodržanie prísľubov azerbajdžanskej strany za poľutovaniahodné, neprijateľné a odsúdeniahodné, ubezpečil, že jeho krajina Arménsku nechcela ublížiť. Vláda z Budapešti vydala Safarova v dobrej viere a za týmto krokom nestáli nijaké hospodárske záujmy Maďarska, zdôraznil. Martonyi dodal, že treba využiť všetky možné prostriedky na zmiernenie napätia medzi Maďarskom a Arménskom.

Arménsko potvrdilo prerušenie vzťahov s Maďarskom na parlamentnej úrovni

Arménski zákonodarcovia schválili na dnešnom zasadaní v Jerevane vyhlásenie o prerušení oficiálnych kontaktov s Maďarskom na parlamentnej úrovni. Oznámil to portál newsarmenia.ru. Podľa názoru arménskych poslancov mali maďarské oficiálne miesta vedieť o tom, že po vydaní odsúdeného vraha do Azerbajdžanu sa tento dostane na slobodu a bude motivovať k etnicky motivovaným trestným činom voči Arménom. Arménsky parlament súčasne vyzval všetky krajiny, hlásiace sa k demokratickým hodnotám, aby odsúdili maďarsko-azerbajdžanskú dohodu o vydaní právoplatne odsúdeného vraha Ramila Sahiba Safarova z Maďarska do jeho vlasti.

Maďari sa snažia zabrániť vojne Arménska s Azerbajdžanom

5. septembra 2012 - (sita)

Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi v stredu skritizoval rozhodnutie azerbajdžanského prezidenta omilostiť armádneho dôstojníka Ramila Safarova, ktorého v Maďarsku odsúdili na doživotie za vraždu arménskeho kolegu. Koncom augusta mu však umožnili návrat do vlasti na základe prísľubu azerbajdžanských orgánov, že sa nedostane na slobodu. Porušenie tohto sľubu šéf maďarského rezortu diplomacie považuje za „nesmierne poľutovaniahodné, neprijateľné a odsúdeniahodné”. Azerbajdžanský prezident Ilham Aliyev omilostil Safarova bezprostredne po jeho prílete do Baku, kde odsúdeného vraha privítali ako hrdinu. Pobúril tým znepriatelené Arménsko, ktoré zareagovalo prerušením diplomatických vzťahov s Maďarskom. Martonyi v rozhovore pre verejnoprávny rozhlas uviedol, že počas pondelňajšej návštevy vo Švajčiarsku mu tamojší minister zahraničia Dider Burkhalter ponúkol pomoc jeho krajiny ako „tradičného sprostredkovateľa” v medzištátnych sporoch. Maďarsko podľa neho musí v záujme nápravy využiť všetky dostupné možnosti. Martonyi taktiež ubezpečil, že Maďari v prípade Safarova konali v dobrej viere a nesledovali žiadne ekonomické záujmy. Vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom sú poznačené dlhoročným konfliktom, ktorého predmetom je separatistická oblasť Náhorný Karabach.

Arménski teroristi pohrozili azerbajdžanskej ambasáde v Budapešti

5. septembra 2012 - (tasr)

Budapeštianske veľvyslanectvo Azerbajdžanu dostalo v utorok hrozbu od arménskej teroristickej organizácie Arménska tajná armáda za oslobodenie Arménska (ASALA). Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na viaceré azerbajdžanské webové servery vrátane Trend.az. V správe, adresovanej „azerbajdžanským a tureckým vrahom”, sa píše, že tí, čo si myslia, že prepustením vraha Ramila Sahiba Safarova vyhrali nad Arménmi, sa mýlia. Autori správy pripomínajú turecké útoky voči Arménom a arménsku genocídu, ktorá zostáva dodnes v pamäti Arménov, a avizujú krvavú odplatu. „Onedlho zlikvidujeme všetkých pracovníkov azerbajdžanského veľvyslanectva v Budapešti spôsobom, ktorý sme doteraz neaplikovali,” píše sa v hrozbe, v ktorej sú vymenovaní siedmi pracovníci ambasády s dodatkom „odsúdený na smrť” pri každom mene. ASALA v 70. rokoch minulého storočia zavraždila 43 tureckých diplomatov, poznamenáva MTI. Komunikačné oddelenie Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) v utorok pre MTI uviedlo, že polícia zabezpečuje ochranu azerbajdžanského veľvyslanectva „potrebným počtom policajtov a v potrebnej miere”. Safarov vo februári 2004 na internáte Univerzity národnej obrany Miklósa Zrínyiho v Budapešti počas kurzu v rámci Partnerstva za mier zabil v spánku sekerou arménskeho kolegu z kurzu Gurgena Margariana. Arménsky vojak ho údajne provokoval a zneuctil azerbajdžanské národné symboly. Maďarský súd páchateľa v roku 2007 odsúdil na doživotie. V Maďarsku by sa Safarov dostal na slobodu najskôr po 30 rokoch. V piatok 31. augusta krátko po vydaní do Azerbajdžanu, kde si mal odpykať zvyšok trestu, mu prezident Ilham Alijev udelil milosť a prepustili ho na slobodu, čo vyvolalo ostré reakcie Arménov.

Dali sekerového vraha za sekeru?

4. septembra 2012 - (ik - Pravda)

Opozícia v Budapešti žiada hlavy ministrov zahraničných vecí i spravodlivosti, arménsky prezident nevylučuje vojnu s Azerbajdžanom, ale maďarský premiér Viktor Orbán nevidí dôvod sa znepokojovať. „Berieme to na vedomie s chladnou hlavou a pokojne,” komentoval podľa agentúry MTI rozruch okolo Azerbajdžanca, ktorý si odpykával doživotný trest za vraždu Arména, Budapešť ho však v piatok vydala jeho vlasti, kde bol ihneď omilostený. „Aj v budúcnosti budeme postupovať v súlade s pravidlami medzinárodného práva. Pri podobných prípadoch aj v budúcnosti budeme konať rovnako,” vyhlásil Orbán. Budapešť po dvoch dňoch mlčania oficiálne protestovala proti rozhodnutiu Baku omilostiť muža, ktorého malo prevziať na ďalší výkon trestu. Ramila Safarova (35), vojaka z povolania, ktorý v roku 2004 na školení NATO v maďarskej metropole šestnástimi údermi zabil sekerou spiaceho arménskeho kolegu, privítali doma ako hrdinu. Ihneď bol povýšený na majora, dostal kľúče od nového bytu i mzdu za osem a pol roka, ktoré strávil v cudzine za mrežami. V Arménsku, ktoré v predminulom desaťročí viedlo krvavú vojnu s Azerbajdžanom o kontrolu nad enklávou Náhorný Karabach, vyvolal krok Budapešti i Baku vášnivé protesty. Jerevan na protest prerušil s Maďarskom diplomatické styky a Azerbajdžanu pohrozil obnovením vojny. „Nechceme vojnu, ale ak budeme musieť, budeme bojovať a zvíťazíme. Nebojíme sa vrahov, ani ak ich ochraňuje hlava štátu,” citovala arménskeho prezidenta Serža Sargsjana agentúra AFP. Azerbajdžan nazval krajinou, kde „nezákonným nariadením oslobodia a verejne oslavujú každého bastarda, ktorý zabíja ľudí len preto, že sú Arménmi”. Maďarský rezort diplomacie si predvolal azerbajdžanského veľvyslanca a tlmočil mu protest proti „neprijateľnému” oslobodeniu Safarova. Provládny denník Magyar Nemzet pod titulkom Ako nás Azerbajdžanci podviedli zverejnil aj list azerbajdžanského ministerstva spravodlivosti z polovice augusta, ktorý mal vraj dokazovať, že Baku sa zaviazalo, že vrah bude vo vlasti pokračovať vo výkone trestu. V skutočnosti sa však v liste len píše, že azerbajdžanské orgány spravodlivosti v súlade s medzinárodnými dohovormi nezvyknú zmeniť pôvodný trest. V texte však nie je ani zmienka o tom, že by sa hlava štátu zaviazala, že Safarova neomilostí, čo mu príslušná štrasburská konvencia umožňuje. Maďarská demokratická opozícia obvinila vládu, že s Azerbajdžanom uzavrela tajný obchod, podľa ktorého výmenou za prepustenie „sekerového vraha” Baku pomôže Budapešti zvládnuť jej „sekeru” vo verejných financiách. Podľa informácií parlamentnej ekologickej strany premiér Orbán počas júnovej návštevy Baku dohodol, že na ropu bohatý Azerbajdžan odkúpi maďarské štátne dlhopisy za dve až tri miliardy eur. Vláda to však nepriznáva. „Tí, ktorí tvrdia niečo také, sú obdarení mimoriadnou predstavivosťou,” povedal pre Maďarskú televíziu štátny tajomník Péter Szíjjártó. Aj Orbán poprel, že by s Azerbajdžanom uzavrel nejakú tajnú dohodu. „Toto je demokratický európsky štát. Pravidlá medzinárodného práva sa vytvárajú nie ne základe tajných dohôd, ale tak, ako sú písané, verejne,” zdôraznil. Hoci v súvislosti s prepustením Safarova Budapešti adresovali žiadosť o vysvetlenie Washington, Brusel i Moskva, Orbán celú vec považuje za uzavretú. „Nič neplánujeme,” povedal na otázku, aké ďalšie kroky jeho vláda chystá. „Maďarsko je schopné každú otázku zvládnuť,” dodal. Maďarská opozícia sa však chystá domáhať odvolania ministrov zahraničných vecí a spravodlivosti za to, že súhlasili s vydaním vraha bez písomných záruk o pokračovaní jeho výkonu trestu. Spolu s premiérom podľa nej nesú zodpovednosť za to, že na Maďarsko vo svete padol tieň podozrenia, že je za peniaze ochotné predať svoju česť. Mince, symbolizujúce judášske groše, hádzali v Jerevane rozhorčení demonštranti na zástavu Maďarska váľajúcu sa na zemi pred sídlom jeho honorárneho konzulátu.

Vraždiaceho Safarova prepustila Orbánova vláda, Gyurcsány sa Arménom ospravedlňuje

4. septembra 2012 - (tasr)

Spojené štáty museli vopred vedieť o tom, že Maďarsko vydá Azerbajdžanu odsúdeného dôstojníka Ramila Sahiba Safarova - vraha arménskeho vojaka. Podľa dnešnej informácie maďarskej komerčnej televízie ATV to tvrdí ruský spravodajský server Regnum.ru. Internetová stránka cituje azerbajdžanského politológa Ilgara Mamedova, podľa ktorého by Maďarsko ako členská krajina NATO nemohlo uzatvoriť obchod s Baku bez vedomia Washingtonu. “Američania mali dôvod na radosť z omilostenia Safarova, pretože arménsky politický režim, ktorý je spriaznený s Ruskom, takto zažil vážny otras,” povedal Mamedov. ATV si všíma aj reakciu nemeckej tlačovej agentúry DPA, podľa ktorej vydanie vraha Azerbajdžanu a jeho omilostenie môže oživiť karabašský konflikt z 90. rokov minulého storočia. Otázka, či je za kauzou špinavý obchod Budapešti s Baku, alebo azerbajdžanská vláda porušila svoj sľub týkajúci sa neprepustenia vydaného vraha na slobodu - ako to tvrdí maďarské ministerstvo zahraničných vecí -, zostáva podľa DPA nezodpovedaná. Azerbajdžanský dôstojník Ramil Sahib Safarov, účastník kurzu angličtiny v rámci Partnerstva za mier vo februári 2004, na internáte Univerzity národnej obrany Miklósa Zrínyiho v Budapešti zabil v spánku sekerou arménskeho kolegu z kurzu Gurgena Margariana. Arménsky vojak ho údajne provokoval a zneuctil azerbajdžanské národné symboly. Maďarský súd páchateľa v roku 2007 odsúdil na doživotie. V Maďarsku by sa Safarov dostal na slobodu najskôr po 30 rokoch. Krátko po piatkovom vydaní do Azerbajdžanu, kde si mal odpykať zvyšok trestu, mu prezident Ilham Alijev udelil milosť a prepustili ho na slobodu, čo vyvolalo ostrú reakcie Arménov. Vydanie odsúdeného dôstojníka Ramila Sahiba Safarova Azerbajdžanu bolo neprijateľným krokom maďarskej vlády, napísal dnes bývalý maďarský premiér a predseda Demokratickej koalície (DK) Ferenc Gyurcsány v liste arménskemu prezidentovi Seržovi Sarkisianovi. Gyurcsány zdôraznil, že Azerbajdžan viackrát žiadal aj jeho vládu o vydanie Safarova, čo však odmietla. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI expremiér pripomenul, že Azerbajdžan nikdy neponúkol záruky, že odsúdeného neprepustí na slobodu. Gyurcsány arménskemu prezidentovi tiež napísal, že prípad vyvolal pobúrenie maďarskej verejnosti a v Budapešti sa začali protesty. Bývalý predseda maďarskej vlády ubezpečil arménskeho prezidenta a jeho ľud, že na rozdiel od terajšieho maďarského kabinetu mnohí Maďari zdieľajú obavy Arménov v súvislosti s vydaním a omilostením Safarova. Premiér Viktor Orbán v pondelok vyhlásil, že Maďarsko v prípade kauzy vydania azerbajdžanského občana vlasti dodržiavalo a aj v budúcnosti dodrží medzinárodné právne procesné postupy. Zdôraznil, že diskusiám okolo tejto kauzy nepripisuje jeho vláda vážnejší význam.

Gyurcsány: Azerbajdžan žiadal vydať Safarova aj moju vládu, my sme však odmietli

Vydanie odsúdeného dôstojníka Ramila Sahiba Safarova Azerbajdžanu bolo neprijateľným krokom maďarskej vlády, napísal dnes bývalý maďarský premiér a predseda Demokratickej koalície (DK) Ferenc Gyurcsány v liste arménskemu prezidentovi Seržovi Sarkisianovi. Gyurcsány zdôraznil, že Azerbajdžan viackrát žiadal aj jeho vládu o vydanie Safarova, čo však odmietla.

Orbán je ľahkovážny. Vydaniu vraha Azerbajdžanu nepripisuje význam

4. septembra 2012 - (tasr)

Maďarsko v prípade kauzy vydania azerbajdžanského občana do jeho vlasti dodržiavalo a aj v budúcnosti bude dodržiavať medzinárodné právne procesné postupy. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán, podľa ktorého diskusii okolo tejto kauzy nepripisuje maďarská vláda vážnejší význam. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Orbán odmietol načrtnuté úvahy o tom, že by za vydaním vraha Ramila Sahiba Safarova Azerbajdžanu stáli zákulisné dohody. “Maďarsko sa usiluje o dobré vzťahy s každou krajinou a ctí si aj tie, ktoré sú od neho odlišné,” konštatoval predseda maďarskej vlády. V súvislosti s tým, že v reakcii na vydanie vraha arménskeho vojaka Arménsko v piatok prerušilo diplomatické a všetky ostatné oficiálne vzťahy s Maďarskom, Orbán zdôraznil, že Maďarsko si ctí aj Arménsko. Vyjadril nádej, že dobré vzťahy s Arménskom budú i v nadchádzajúcich desaťročiach. Vo svojej politickej naivite či necitlivosti maďarský premiér však nedocenil, ako veľmi tento akt zasiahne do životov desiatok tisíc ľudí na Kaukaze, kde začínajú padať slová ako mobilizácia a vojna. Hoci proces vydávania odsúdených do vlasti býva relatívne bežnou záležitosťou, ide však o trestné činy, ktoré nemajú politickú spojitosť.

Rusko kritizuje Maďarsko za prepustenie vraha

3. septembra 2012 - (tasr)

Rusko vyjadrilo dnes znepokojenie nad rozhodnutím Azerbajdžanu omilostiť usvedčeného vraha, ktorého Maďarsko vydalo do jeho vlasti, aby si tam odpykal zvyšok trestu. Oznámila to agentúra AP. Poručíka azerbajdžanskej armády Ramila Safarova v Maďarsku odsúdili na doživotný trest odňatia slobody, keď sa priznal k vražde arménskeho dôstojníka Gurgena Margariana, ktorú spáchal v roku 2004 v Budapešti. Vrah aj obeť sa zúčastňovali na jazykovom kurze NATO. Azerbajdžan a Arménsko sú susediace postsovietske republiky, ktoré trvalo znepriatelil zápas o oblasť Náhorného Karabachu. Azerbajdžanský prezident udelil Safarovovi milosť krátko po tom, ako pricestoval do vlasti, čo viedlo k prerušeniu diplomatických stykov medzi Arménskom a Maďarskom. Ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré je dôležitým sprostredkovateľom v arménsko-azerbajdžanských vzťahoch, odsúdilo v dnešnom vyhlásení omilostenie Safarova, ktoré je podľa neho prekážkou v úsilí medzinárodných vyjednávačov dosiahnuť mier v oblasti.

Jerevan ruší ďalšie styky s Maďarskom

3. septembra 2012 - (tasr)

Arménsko dnes pristúpilo k ďalšej forme prerušenia vzťahov s Maďarskom, ktoré minulý piatok vydalo Azerbajdžanu vraha arménskeho vojaka. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI po tom, čo Jerevan minulý piatok prerušil s Maďarskom diplomatické styky, dnes Arméni stiahli desať svojich policajných dôstojníkov z výcviku na medzinárodnej policajnej akadémii v Budapešti. Policajti sa na školu, ktorú zriadili v maďarskom hlavnom meste s podporou americkej FBI, dostali prostredníctvom amerického veľvyslanectva v Jerevane. „Arménska delegácia vzhľadom na vývoj situácie nemôže zostať na území krajiny, ktorá odmietla rozsudok a uzavrela obchod s azerbajdžanskými orgánmi,“ cituje MTI úryvok z listu šéfa arménskej polície Vladimira Gaspariana americkému veľvyslancovi v Arménsku Johnovi Heffnerovi. Ďalšou reakciou Arménska je dnešné zrušenie plánovaného budapeštianskeho koncertu mladého medzinárodne uznávaného klaviristu Haika Melikiana, ktorý sa mal uskutočniť 23. októbra. Azerbajdžanský dôstojník Ramil Sahib Safarov - účastník kurzu angličtiny v rámci Partnerstva za mier vo februári 2004 - na internáte Univerzity národnej obrany Miklósa Zrínyiho v Budapešti zabil v spánku sekerou arménskeho kolegu z kurzu Gurgena Margariana. Arménsky vojak ho údajne provokoval a zneuctil azerbajdžanské národné symboly. Maďarský súd páchateľa v roku 2007 odsúdil na doživotie. V Maďarsku by sa Safarov dostal na slobodu najskôr po 30 rokoch. Krátko po piatkovom vydaní do Azerbajdžanu, kde si mal odpykať zvyšok trestu, mu prezident Ilham Alijev udelil milosť a prepustili ho na slobodu, čo vyvolalo ostrú reakcie Arménov.

Nahnevaní Arméni: Zbláznilo si sa, Maďarsko?

3. septembra 2012 - (Boris Latta - Pravda)

Maďari predali svoju česť a svedomie Azerbajdžancom ako obyčajná prostitútka, reagoval nahnevane jeden z arménskych demonštrantov v sobotu pred budovou maďarského konzulátu v Jerevane. Ako informoval portál Рanarmenian.net, stovky účastníkov protestu organizovaného zväzom Ajazn tak reagovali na piatkové rozhodnutie budapeštianskeho súdu vrátiť do vlasti Azerbajdžanca Ramila Safarova odsúdeného na doživotie za vraždu Arména Gurgena Margarjana. Azerbajdžanca Ramila Safarova, ktorý v Budapešti zavraždil Arména Gurgena Margarjana a dostal za to doživotie, privítali v Baku po vyhostení z Maďarska ako hrdinu, dostal milosť a povýšili ho do hodnosti majora. „Zbláznilo si sa, Maďarsko?” bolo podľa spravodajcu BBC napísané na jednom z transparentov. Demonštranti spálili maďarskú zástavu a aktivisti Ajaznu podľa agentúry RosBalt vykrikovali heslá ako „Tak dovidenia, Maďarsko” alebo „Zaplať tri miliardy a kúp si vraha”. Poručík Safarov v roku 2004 šestnástimi údermi sekerou do hlavy zabil v spánku arménskeho poručíka, ktorý sa rovnako ako on zúčastňoval na jazykovom kurze NATO v Budapešti v rámci programu Partnerstvo v mene mieru. Konanie Azerbajdžanca malo však ďaleko od mieru. Vraždu arménskeho kolegu sa pokúšal pred súdom odôvodniť tvrdením, že Margarjan urazil azerbajdžanskú zástavu a urážal ozbrojené sily jeho vlasti. Budapeštiansky súd neuznal jeho „dôvody” a Safarova odsúdil 12. apríla 2006 na doživotie. S tým, že až po tridsiatich rokoch môže požiadať o predčasné prepustenie z väzby. Po tom, čo Baku ubezpečilo Budapešť, že v prípade vydania bude jeho občan pokračovať vo výkone trestu, ocitol sa Safarov nielen v Baku, ale aj na slobode. Osobne azerbajdžanský prezident Ilham Alijev mu po návrate do vlasti udelil milosť a navyše Safarova zaradili do armády a povýšili do hodnosti majora. „Arménsko dnes prerušilo diplomatické styky a akúkoľvek spoluprácu s Maďarskom,” oznámil v reakcii na škandál ešte v piatok arménsky prezident Serž Sargsjan. Podľa neho správanie Azerbajdžanu a Maďarska „vytvára príležitosť na to, aby sa opakovali podobné zločiny, ako bola vražda Arména v Maďarsku”. „Nejde o obyčajnú vraždu, ale o vraždu na základe etnickej neznášanlivosti, pred ktorým zatvárajú oči úrady krajiny - člena EÚ. A to je veľmi zlé,” neodpustil si prezident Sargsjan. Tommy Vietor, hovorca Bieleho domu, vyjadril obavy USA, keď vyhlásil, že „omilostenie zločinca môže mať negatívny dosah na rast napätia v oblasti“. Navyše Jerevan je presvedčený, že rozhodnutie súdu je súčasťou tajnej dohody s Baku v záujme získania prístupu k azerbajdžanskej rope a plynu. Budapešť svoj krok odôvodňuje tvrdením, že konala v súlade s Európskou konvenciou o vydávaní odsúdených osôb z roku 1983. „Azerbajdžanské ministerstvo spravodlivosti informovalo, že... Safarovov trest nezmenia a že bude pokračovať v jeho výkone podľa maďarského rozsudku,” konštatuje sa v oficiálnom stanovisku maďarskej strany. Vyjadrila poľutovanie nad rozhodnutím Jerevanu prerušiť kontakty s Budapešťou, ale zároveň potvrdila, že pre ňu je celá udalosť okolo vyhostenia odsúdeného azerbajdžanského občana uzatvorenou vecou. Zdá sa, že napriek tvrdeniu v Baku o „nemennosti” maďarského rozsudku, azerbajdžanské kompetentné miesta iba čakali na prevoz odsúdeného vraha do vlasti, aby jeho následné omilostenie zasadili rovnako ako Budapešť do paragrafov. „Konali sme v súlade so zákonom. Ramil Safarov dostal milosť na základe našej ústavy a konvencie o odovzdaní odsúdených osôb,” citujú agentúry Fuada Aleskerova, hovorcu azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alieva. Ako zdôraznil, konvencia ráta s tým, že každá strana môže udeliť milosť, amnestiu alebo zníženie trestu v súlade s platnou ústavou alebo inými právnymi normami. Maďarská iskra zasiahla na veľmi citlivom mieste arménsko-azerbajdžanské vzťahy poznamenané dlhoročným konfliktom a urobila vzťahy Jerevanu a Baku ešte výbušnejšími. Vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom sú totiž poznačené zápasom o separatistickú oblasť Náhorný Karabach obklopenú azerbajdžanským územím. Územie oficiálne patrí Azerbajdžanu, ale väčšina obyvateľstva je arménskej národnosti a neuznáva vládu v Baku. Krvavú vojnu v rokoch 1992 až 1994, ktorá si podľa agentúry AP vyžiadal 30-tisíc životov a milión ľudí prišlo o svoje domovy, ukončilo napokon prímerie. Podpis mierovej zmluvy je však v nedohľadne, keďže Azerbajdžan sa nároku na Karabach odmieta vzdať.

Arméni pália pre vraha maďarské vlajky

2. septembra 2012 - (ihned.cz / hn)

Kvôli omilosteniu zločinca sa medzi Maďarskom a Arménskom rozpútal diplomatický spor. Vrah Arména, ktorého Maďari vydali späť do Azerbajdžanu, dostal v piatok milosť. Arméni sa proti omilosteniu búria a prerušili s Budapešťou diplomatické vzťahy. Na protest v sobotu pred maďarským konzulátom zapaľovali vlajky. Niekoľko stoviek Arménov sa v sobotu zišlo pred maďarským konzulátom v Jerevane. Protestovali proti tomu, že Budapešť vrátila Azerbajdžanu muža, ktorý bol odsúdený za vraždu arménskeho občana. V rámci protestnej akcie demonštranti pálili maďarské vlajky. Arménsko vedie s Azerbajdžanom dlhoročný spor o územie. O konflikte informoval spravodajský server BBC. Demonštranti hádzali na budovu konzulátu vajíčka a rozdávali letáky s heslom „Maďarsko, zbláznilo si sa?“. „Maďari predali svoju česť a svedomie Azerbajdžancom ako obyčajná prostitútka,“ vyhlásil jeden z protestujúcich. Ramil Safarov, občan Azerbajdžanu, bol pred niekoľkými rokmi v Maďarsku odsúdený na doživotie za vraždu Arména, s ktorým bol na jazykovom kurze usporiadanom Severoatlantickou alianciou. Na základe medzinárodného dohovoru ho Budapešť odovzdala späť Azerbajdžanu, ktoré sa zaviazalo, že Safarov bude vo výkone trestu pokračovať. V piatok bol však Safarov omilostený. Arménsko v reakcii na tento krok prerušila s Maďarskom diplomatické vzťahy. Podľa arménskeho prezidenta Serža Sargsjana Azerbajdžansko a Maďarsko svojím správaním vyvíjajú príležitosť na to, aby sa zločiny podobné vražde Arménov v Maďarsku opakovali. Maďarské ministerstvo zahraničia a spravodlivosti v sobotu v spoločnom vyhlásení vyjadrili ľútosť nad rozhodnutím Arménska prerušiť s Budapešťou diplomatické vzťahy. Nepriateľstvo medzi Bakom a Jerevanom spôsobila otázka Náhorného Karabachu, enklávy osídlenej v drvivej väčšine Arménmi, ktorá je však obklopená azerbajdžanským územím. Na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia kvôli tomuto územiu viedli obe krajiny vojnu, ktorá má na svedomí viac ako 30-tisíc obetí. Ďalší milión ľudí kvôli nemu prišlo o svoj domov.

Arméni prerušili styky s Maďarmi

2. septembra 2012 - (Petra Procházková - Sme / Epicentrum)

Omilostenie azerbajdžanského vojaka, ktorý zavraždil arménskeho dôstojníka, vyvolalo pobúrenie nielen v Arménsku. Šokovaný Jerevan ihneď prerušil diplomatické styky s Maďarskom. Občania protestujú na uliciach arménskych miest. V Jerevane spálili pred maďarským konzulátom maďarskú vlajku. Práve Budapešť totiž Azerbajdžancom ich občana Ramila Safarova, odsúdeného v roku 2006 maďarským súdom za vraždu Arména na doživotie, v piatok vydala. Cez víkend vyjadrili krajné znepokojenie i Spojené štáty. Upozornili, že v oblasti je už tak dlhodobo napätá situácia pre azerbajdžansko-arménsky spor o Náhorný Karabach, a teraz sa môže ešte zhoršiť. Maďarsko by podľa Washingtonu malo objasniť, prečo Safarova vydalo. Maďari sa však od začiatku bránia tým, že Baku im sľúbilo uväzniť odsúdeného, ktorý podľa maďarského súdu nemôže žiadať o milosť skôr než za 30 rokov. Lenže hneď po návrate väzňa Safarova vydal azerbajdžanský prezident Ilcham Alijev špeciálny výnos, ktorým mu daroval slobodu. Podľa azerbajdžanských médií sa dokonca Safarov vracia do armády, kde v minulosti slúžil, a bol povýšený na majora. Nezávislé zdroje uvádzajú, že Maďarsko vyhovelo prosbe Baku z finančných dôvodov: Azerbajdžan zakúpil maďarské štátne obligácie za tri miliardy eur. Baku sa bráni. Hovorca prezidentskej administratívy Fuad Aleskerov vyhlásil, že mu „bola udelená milosť v súlade s ústavou a zákonmi Azerbajdžanu vzhľadom na ustanovenie Konvencie o odovzdaní odsúdených osôb“. V Jerevane však vidia vec inak. Zástupca šéfa parlamentu Eduard Šarmazanov vyhlásil, že je to „svedectvo toho, že v Azerbajdžane je politika nenávisti proti Arménom štátnou politikou“. Maďarov Jerevan obvinil z toho, že tolerujú „etnickú vraždu“. Safarov spoznal v roku 2004 Arména Gurgena Markariana v Maďarsku v rámci programu NATO Partnerstvo pre mier. Pred súdom sa priznal, že ho v spánku zabil sekerou. Arménsko a Azerbajdžan sú stále vo vojnovom stave. Vojna o Náhorný Karabach sa skončila víťazstvom Arménska a časť Azerbajdžanu je Arménmi dodnes okupovaná. Baku a Jerevan spolu nemajú diplomatické styky.

Ramil Safarov

- ako účastník kurzu angličtiny v rámci Partnerstva za mier vo februári 2004 na internáte v Budapešti sekerou zabil arménskeho kolegu z kurzu Gurgena Margariana,

- tvrdil, že ho provokoval a zneuctil azerbajdžanské národné symboly,

- v roku 2007 dostal doživotie.

MSZP žiada odvolanie ministra J. Martonyiho kvôli azerbajdžanskej kauze

2. septembra 2012 - (tasr)

Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) očakáva od vlády vysvetlenie v kauze vydania odsúdeného vraha Ramila Sahiba Safarova do Azerbajdžanu a súčasne aj odstúpenie maďarského ministra zahraničných vecí Jánosa Martonyiho. Vyhlásil to dnes v Budapešti predseda parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a poslanec za MSZP Zsolt Molnár. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Molnár inicioval, aby na nadchádzajúcej schôdzke výboru vypočuli Jánosa Martonyiho, ako aj vicepremiéra a šéfa Informačného úradu v záležitosti vydania Safarova do jeho vlasti. Podľa Molnára je potrebné vyjasniť, z akého dôvodu a za akých okolností došlo k vydaniu vraha, či maďarská diplomacia a maďarský Informačný úrad vedeli o tomto zámere a či patrične upozornili vládu o možných následkoch vydania. Treba tiež zistiť, či vláda zvažovala, že Safarova považujú v Azerbajdžane za národného hrdinu, či vzali do úvahy, že takýto krok má bezpečnostné riziká pre Maďarov žijúcich v Arménsku, dodal predseda parlamentného výboru. Štátny tajomník úradu vlády Péter Szijjártó dnes vyhlásil, že Maďarsko vo všetkých aspektoch prípadu postupovalo v súlade s medzinárodným dokumentom Rady Európy o postupe v takýchto prípadoch. Po tom, čo advokát odsúdeného požiadal maďarský rezort spravodlivosti, aby si jeho klient mohol zvyšok trestu odpykať vo vlasti, kontaktovala Budapešť azerbajdžanské úrady, ktoré potvrdili, že predmetný trestný čin je zločinom aj podľa tamojšieho trestného zákonníka so sadzbou hoci doživotia a neskôr doplnili, že nič nebráni tomu, aby odsúdený pokračoval vo výkone trestu v ich krajine.

Neprijateľnosť postupu zo strany Baku, ktorý je v rozpore s obsahom oficiálnych dokumentov zaslaných do Budapešti, dala dnes maďarská strana najavo veľvyslancovi zakaukazskej republiky v Maďarsku. Safarov ako účastník kurzu angličtiny v rámci Partnerstva za mier vo februári 2004 na internáte Univerzity národnej obrany Miklósa Zrínyiho v Budapešti sekerou, kúpenou v hypermarkete, zabil arménskeho kolegu z kurzu Gurgena Margariana - údajne preto, lebo ho provokoval a zneuctil azerbajdžanské národné symboly. Maďarská justícia poslala páchateľa brutálnej vraždy v roku 2007 na doživotie za mreže; v tejto krajine by sa bol dostal na slobodu najskôr po 30 rokoch. Krátko po piatkovom vydaní do Azerbajdžanu, kde si mal odpykať zvyšok trestu, ho prezident Ilham Alijev omilostil a Safarov je už odvtedy na slobode.

Maďarské MZV považuje krok Arménska za poľutovaniahodný

1. septembra 2012 - (tasr)

Maďarsko maximálne rešpektuje kresťanské Arménsko, ako aj kultúru a tradície arménskeho národa. Kroky arménskej strany, týkajúce sa prerušenia diplomatických a iných oficiálnych vzťahov s Budapešťou, však považuje za poľutovaniahodné. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia maďarského ministerstva zahraničných vecí a tamojšieho rezortu pre vnútornú správu a justíciu, ktoré dnes poskytli agentúre MTI. V reakcii na krok arménskej strany, o ktorom informoval ešte v piatok arménsky prezident Serž Sarkisian, sa vo vyhlásení pripomína, že Maďarsko postupovalo pri vydaní odsúdeného azerbajdžanského vraha arménskeho občana do vlasti na základe medzinárodného dokumentu z roku 1983. Ministerstvá ďalej zdôrazňujú, že postup maďarskej strany rešpektoval všetky príslušné pravidlá a bol transparentný. „Maďarsko v súvislosti so všetkými štátmi rešpektuje medzinárodné právo a to isté očakáva aj od svojich medzinárodných partnerov,” hovorí sa v texte vyhlásenia. Vládna strana FIDESZ už skôr dnes zverejnila vyhlásenie, v ktorom konštatovala, že kauzu vydania do Azerbajdžanu považuje z medzinárodnoprávneho hľadiska za usporiadanú a uzavretú. V plnej miere sa stotožňuje s oficiálnym postojom vlády, v zmysle ktorého došlo v danom prípade k rešpektovaniu všetkých pravidiel medzinárodného práva. Niekdajší šéf maďarskej diplomacie László Kovács bude iniciovať čo najrýchlejšie zvolanie mimoriadneho zasadania budapeštianskeho zákonodarného zboru a pozvanie vládnych činiteľov na toto rokovanie v súvislosti s vydaním odsúdeného azerbajdžanského vraha z Maďarska do jeho vlasti. Ramil Sahib Safarov ako účastník kurzu angličtiny v rámci Partnerstva za mier vo februári 2004 na internáte Univerzity národnej obrany Miklósa Zrínyiho v Budapešti sekerou, kúpenou v hypermarkete, zabil arménskeho kolegu z kurzu Gurgena Margariana - údajne preto, lebo ho provokoval a zneuctil azerbajdžanské národné symboly. Maďarská justícia poslala páchateľa brutálnej vraždy v roku 2007 na doživotie za mreže; v tejto krajine by sa bol dostal na slobodu najskôr po 30 rokoch. Krátko po piatkovom vydaní do Azerbajdžanu, kde si mal odpykať zvyšok trestu, ho prezident Ilham Alijev omilostil a Safarov je už odvtedy na slobode. Arménsko reagovalo na postup Budapešti ešte v ten istý deň prerušením diplomatických a všetkých ostatných oficiálnych vzťahov s Maďarskom, o čom arménsky prezident Serž Sarkisian informoval v Jerevane veľvyslancov členských krajín OSN akreditovaných v tejto zakaukazskej krajine.

Bývalý šéf diplomacie László Kovács je za mimoriadne zasadanie parlamentu v Budapešti

1. septembra 2012 - (tasr)

Niekdajší šéf maďarskej diplomacie László Kovács bude iniciovať čo najrýchlejšie zvolanie mimoriadneho zasadania budapeštianskeho zákonodarného zboru a pozvanie vládnych činiteľov na toto rokovanie v súvislosti s vydaním odsúdeného azerbajdžanského vraha z Maďarska do jeho vlasti. Ramil Sahib Safarov ako účastník kurzu angličtiny v rámci Partnerstva za mier vo februári 2004 na internáte Univerzity národnej obrany Miklósa Zrínyiho v Budapešti sekerou, kúpenou v hypermarkete, zabil arménskeho kolegu z kurzu Gurgena Margariana - údajne preto, lebo ho provokoval a zneuctil azerbajdžanské národné symboly. Maďarská justícia poslala páchateľa brutálnej vraždy v roku 2007 na doživotie za mreže; v tejto krajine by sa bol dostal na slobodu najskôr po 30 rokoch. Krátko po piatkovom vydaní do Azerbajdžanu, kde si mal odpykať zvyšok trestu, ho prezident Ilham Alijev omilostil a Safarov je už odvtedy na slobode. Arménsko reagovalo na postup Budapešti ešte v ten istý deň prerušením diplomatických a všetkých ostatných oficiálnych vzťahov s Maďarskom, o čom arménsky prezident Serž Sarkisian informoval v Jerevane veľvyslancov členských krajín OSN akreditovaných v tejto zakaukazskej krajine. Podľa dnešného vyjadrenia Lászlóa Kovácsa pre maďarskú tlačovú agentúru MTI je potrebné posúdiť pozadie krokov, ktoré spôsobujú kreditu krajiny vážne škody a v tejto súvislosti aj zámery vlády na vyvodenie záverov. V súčasnosti šéf zahraničného kabinetu opozičných socialistov a podpredseda zahraničného výboru maďarského parlamentu vyhlásil, že Orbánova vláda robí denne také hrubé chyby, ktoré spôsobujú vážne škody pre posudzovanie krajiny na medzinárodnej scéne. Teraz vyvolalo medzinárodné pobúrenie vydanie spomínaného - za brutálnu vraždu odsúdeného - dôstojníka z Azerbajdžanu, poznamenal. Podľa Kovácsových slov mali zodpovední v maďarskej vláde vedieť, že Ramila Sahiba Safarova budú vo vlasti oslavovať ako národného hrdinu a ani sa tam nevynorí možnosť, že by si po vydaní odpykal zvyšok právoplatného trestu. Preto sa rozhodnutie Budapešti malo spájať s adekvátnymi zárukami z Baku. Ak sa tak stalo a azerbajdžanská strana ich porušila, potom mala Budapešť na správu o prezidentskej milosti pre odsúdeného vraha reagovať neodkladne protestom. K tomu však doteraz nedošlo a maďarská vláda aj naďalej mlčí o motívoch rozhodnutia, konštatoval niekdajší dlhoročný maďarský minister zahraničných vecí. Ako povedal, navyše aj vývoj bilaterálnych vzťahov s Azerbajdžanom, viaceré kontakty na úrovni premiérov a iných vysokých predstaviteľov, ako aj informácie o zámere Azerbajdžanu kúpiť maďarské dlhopisy „vytvárajú veľmi zlý - dúfam, že mylný - dojem, že toto stálo v pozadí rozhodnutia”. Vládna strana FIDESZ v dnešnom vyhlásení konštatovala, že kauzu vydania do Azerbajdžanu považuje z medzinárodnoprávneho hľadiska za usporiadanú a uzavretú. V plnej miere sa stotožňuje s oficiálnym postojom vlády, v zmysle ktorého došlo v danom prípade k rešpektovaniu všetkých pravidiel medzinárodného práva.

Arméni sa hnevajú na Maďarsko pre vyhostenie vraha

1. septembra 2012 - (sita)

Stovky ľudí protestovali v sobotu pred maďarským veľvyslanectvom v Jerevane proti vyhosteniu vraha arménskeho vojaka do rodného Azerbajdžanu, kde mu prezident okamžite udelil milosť. Nahnevaní demonštranti spálili maďarskú vlajku a na budovu ambasády hádzali vajíčka a paradajky. Arméni Maďarsko obviňujú z tajnej dohody s Azerbajdžanom v záujme získania prístupu k jeho k rope a plynu. Arménsky prezident Serž Sargsjan už v piatok oznámil, že jeho krajina prerušuje diplomatické vzťahy s Maďarskom. Maďarsko konalo v súlade s Európskou konvenciou o vydávaní odsúdených osôb z roku 1983, keď vyhostilo do vlasti občana Azerbajdžanu. V spoločnom vyhlásení to v sobotu uvádzajú maďarské ministerstvá spravodlivosti a zahraničia. „Maďarsko rešpektuje medzinárodné zákony vo svojich vzťahoch so všetkými krajinami a to isté očakáva aj od svojich medzinárodných partnerov,” píše sa vo vyhlásení, podľa ktorého Budapešť s ľútosťou prijala rozhodnutie Arménska o prerušený stykov. Podobne sa vyjadrila aj vládna strana Fidesz, podľa ktorej vydanie Ramila Safarova do Azerbajdžanu bolo v súlade s medzinárodným právom. Opozičná Socialistická strana žiada od vlády vysvetlenie a vyzýva na mimoriadne zasadnutie parlamentu. Azerbajdžanec Ramil Safarov v roku 2004 zavraždil sekerou Arména Gurgena Margarjana, ktorý sa rovnako ako on zúčastňoval na jazykovom kurze Severoatlantickej aliancie v Budapešti. Vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom sú poznačené dlhoročným konfliktom, ktorého predmetom je separatistická oblasť Náhorný Karabach. Územie oficiálne patrí Azerbajdžanu, ale väčšina obyvateľstva je arménskej národnosti a neuznáva vládu v Baku. Krvavú vojnu v rokoch 1992 až 1994 ukončilo prímerie, podpis mierovej zmluvy je však v nedohľadne, keďže Azerbajdžan sa nároku na Karabach odmieta vzdať.

V Jerevane sa demonštrovalo proti postupu Budapešti

1. septembra 2012 - (tasr)

Stovky, hlavne mladých ľudí, demonštrovali dnes pred budovou arménskeho ministerstva zahraničných vecí a kanceláriou maďarského honorárneho konzula v Arménsku v hlavnom meste tejto krajiny Jerevane. Príčinou ich protestov bolo piatkové vydanie odsúdeného azerbajdžanského vraha ich krajana Ramila Sahiba Safarova z Maďarska do vlasti, kde vydaného krátko po návrate omilostil prezident Ilham Alijev. Účastníci protestnej akcie požadovali rezignáciu šéfa arménskej diplomacie Eduarda Nalbandiana a pred ministerstvom zahraničných vecí sa dožadovali dlhodobého prerušenia vzťahov s Maďarskom, kým sa tamojšie úrady neospravedlnia. Demonštranti strhli pri kancelárii honorárneho konzula z budovy napriek prítomnosti policajtov maďarskú štátnu vlajku, ktorú následne podpálili. Na dvere kancelárie nalepili slogany „Maďarsko dovidenia!” a „Zaplať 3 miliardy dolárov a ochraňuj vraha!”, informovali agentúry Newsarmenia a portál panarmenian.net. Arménske ministerstvo zahraničných vecí reagovalo dnes na krok maďarskej strany vo vyhlásení, v ktorom sa hovorí o morálnej zodpovednosti vlády v Budapešti. Podľa dokumentu arménska strana opakovane informovala maďarskú vládu, že v Azerbajdžane schvaľujú na najvyššej úrovni Safarovov zločin a pokúšajú sa ho ospravedlniť. Maďarská vláda mala vedieť o vyjadreniach azerbajdžanských úradov, ktoré boli dostačujúce na spochybnenie tvrdenia, že Safarov si po vydaní odpyká zvyšok trestu vo vlasti. Vládny kabinet v Budapešti si mal uvedomovať, aké budú dôsledky jeho rozhodnutia o vydaní Safarova, preto má morálnu spoluzodpovednosť za vývoj v prípade, vyplýva zo stanoviska arménskeho MZV. Maďarské vedenie do poslednej chvíle ubezpečovalo arménsku vládu, že nepodnikne žiadny krok, ktorý by viedol k prerušeniu výkonu doživotného trestu väzenia pre páchateľa a vylúčilo akúkoľvek možnosť jeho vydania, tvrdí sa vo vyhlásení z Jerevanu, ktoré klasifikuje postup maďarskej strany ako nie priateľský akt, ktorý poškodzuje dobré partnerské vzťahy medzi oboma krajinami.

Arménsky minister školstva Armen Ašotian dnes v prítomnosti prezidenta krajiny pri slávnostnom otvorení jednej školy vyhlásil, že ruky maďarskej vlády sú zašpinené krvou zavraždeného príslušníka arménskych ozbrojených síl, vraha ktorého Budapešť vydala v piatok do Azerbajdžanu.

Arménsky minister spravodlivosti Hrair Tovmasian vyzval v otvorenom liste na rezignáciu svojho maďarského rezortného kolegu Tibora Navracsicsa, ako to vyplýva z arménskych internetových portálov. Podľa nich spomínaný rezort súčasne prerušil akékoľvek vzťahy s maďarskou stranou tak na bilaterálnej, ako aj na medzinárodnej úrovni, na pôde Rady Európy a iných medzinárodných inštitúcií.

Arménsko kvôli vydaniu azerbajdžanského vraha ruší styky s Budapešťou

31. augusta 2012 - (tasr)

Arménsko dnešným dňom prerušuje diplomatické a všetky ostatné oficiálne vzťahy s Maďarskom, vyhlásil dnes v Jerevane arménsky prezident Serž Sarkisian. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI to povedal pred veľvyslancami členských krajín OSN akreditovaných v tejto kaukazskej krajine. Ruská tlačová agentúra Interfax pripomína, že do Azerbajdžanu sa dnes vrátil Ramil Sahib Safarov, ktorý dostal milosť od azerbajdžanského prezidenta. Safarov si odpykával trest v maďarskom väzení za vraždu arménskeho kolegu. „Ja, ani Arménsko to nemôžeme akceptovať. Arménsky ľud to neodpustí,“ zdôraznil Sarkisian. Predseda arménskeho parlamentu Hovik Abrahamian dnes ešte predtým odvolal svoju plánovanú návštevu Maďarska, ktorá sa mala konať koncom septembra. Dôvodom jeho kroku bolo, že Maďarsko Azerbajdžanu vydalo azerbajdžanského dôstojníka, ktorého za vraždu arménskeho vojaka počas cvičenia NATO v Maďarsku odsúdil maďarský súd na doživotný trest. Safarov, ktorý svojho arménskeho kolegu zavraždil na maďarskom území v roku 2004, dostal okamžite po príchode do vlasti prezidentskú milosť. Podpredseda arménskeho parlamentu Eduard Sarmazanov v tejto súvislosti označil za nepochopiteľné a poburujúce, že kriminálnika Safarova maďarské orgány vydali. Bolo zrejmé, že vo svojej vlasti dostane milosť, čo svedčí podľa Sarmazanova o nenávisti Azerbajdžancov voči Arménom až na najvyššej štátnej úrovni a o azerbajdžanskej politike fašizmu. „Domnievam sa, že tento zarážajúci krok - milosť pre vraha - nemôže zostať bez odozvy, medzinárodné spoločenstvo ho musí odsúdiť,“ dodal podpredseda arménskeho parlamentu. Maďarské ministerstvo pre verejnú správu a justíciu (KIM) dnes oznámilo, že Safarova odovzdalo Azerbajdžanu. Podľa KIM azerbajdžanské orgány vyhlásili, že vrah bude pokračovať vo výkone trestu aj vo svojej vlasti. Napriek tomu dostal milosť a prepustili ho na slobodu. Viaceré arménske občianske organizácie predtým vyzvali maďarské orgány, aby odsúdeného nevydali. Safarov vo februári 2004 na internáte Univerzity národnej obrany Miklósa Zrínyiho sekerou kúpenou v hypermarkete zabil Gurgena Margariana údajne preto, lebo ho provokoval a zneuctil azerbajdžanské národné symboly. Maďarský súd vraha odsúdil v roku 2007 na doživotný trest. V Maďarsku by sa na slobodu bol dostal najskôr po 30 rokoch.

MZV SR bude meniť rozmiestnenie ekonomických diplomatov v zahraničí

Rezort diplomacie pripravil novú koncepciu rozmiestnenia ekonomických diplomatov na slovenských zastupiteľských úradoch (ZÚ) v zahraničí. Stalo sa tak po diskusiách s ministerstvom hospodárstva a podnikateľskou sférou. - Z celkového počtu 49 miest zostane bezo zmeny 38. Bývalé vedenie MZV napríklad zrušilo obchodných diplomatov v 15 štátoch Európskej únie. Pozície v niektorých z nich sa teraz opäť obnovia. Pôjde o Českú republiku, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Francúzsko, Belgicko, Rumunsko a Slovinsko.

Prebytok obchodnej bilancie Maďarska v júli vzrástol

6. septembra 2012 - (tasr / rttnews)

Prebytok obchodnej bilancie Maďarska v júli 2012 vzrástol na 457,5 milióna eur z 404,1 milióna eur v rovnakom mesiaci minulého roka. Informoval o tom dnes štatistický úrad v Budapešti. Júlové kladné saldo obchodnej bilancie Budapešti bolo dokonca o niečo vyššie ako 450 miliónov eur, ktoré očakávali analytici. Zo štatistík tiež vyplýva, že zatiaľ čo export z Maďarska v sledovanom mesiaci vzrástol medziročne o 4,6 %, import stúpol o 4 %. Za prvých sedem mesiacov roka sa hodnota vývozu zo susednej krajiny zvýšila o 1 % na 46,53 miliardy eur a hodnota dovozu vzrástla o 1,5 % na 42,41 miliardy eur. Výsledkom je prebytok obchodnej bilancie v období január - júl vo výške 4,28 miliardy eur.

Orbán odmietol pomoc od menového fondu

6. septembra 2012 - (tasr)

Podmienky, ktoré požaduje Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska únia od Maďarska za poskytnutie bezpečnostnej finančnej záruky, sú pre Maďarsko neprijateľné. Vyhlásil to dnes maďarský premiér Viktor Orbán odvolávajúc sa na rozhodnutie parlamentných poslancov vládneho bloku Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP), ktorí rokovali od stredy (5. 9.) v západomaďarskom Sárvári. Orbán na spoločenskej sieti Facebook na videozázname povedal, že listina podmienok MMF a EÚ je dlhá, pričom tie podmienky neslúžia záujmom Maďarska. Preto parlamentná frakcia Fideszu a KDNP zaujala stanovisko, že za túto cenu by sa Maďarsko nemalo uchádzať o úverový program. Premiér dodal, že sa stotožňuje s týmto názorom. „Frakcia nás poverila, aby sme vypracovali alternatívny návrh pre rokovania s MMF a EÚ. V nadchádzajúcich dňoch budeme na ňom pracovať,” oznámil Orbán. MMF a EÚ požadujú od Maďarska za poskytnutie úveru zrušenie krízových daní, zdanenie bánk, zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb, zrušenie rodinných prídavkov, ale aj zníženie dôchodkov. Zoznam podmienok zverejnili dnes viaceré maďarské médiá odvolávajúc sa na nemenovaných účastníkov dvojdňovej schôdze frakcií Fidesz-KDNP. Podľa denníka Népszabadság medzi podmienkami fondu figuruje aj zvýšenie veku odchodu do dôchodku, zrušenie daňových výhod pre rodiny, zníženie miezd, ako aj zrušenie dane z finančných transakcií.

Orbán odmietol podmienky MMF. Pomôžeme si sami, tvrdí

6. septembra 2012 - (čtk)

Maďarský premiér Viktor Orbán odmietol podmienky poskytnutia pomoci, ktorú by jeho krajina mohla získať od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF). Maďarská vláda si podľa neho pomôže sama a pripraví alternatívne riešenie. Kurz forintu po správe prudko oslabil a výrazne nadol sa vydali aj akcie v Budapešti. „Zoznam (podmienok) je dlhý, prečítať si ho môžete v tlači,” oznámil Orbán na videu, ktoré umiestnil na svoj profil na Facebooku. Potvrdil pritom aj podrobnosti, o ktorých informoval konzervatívny denník Magyar Nemzet. Bolo medzi nimi napríklad zvýšenie dane z príjmu. „Schôdzka parlamentnej skupiny dospela k názoru (a ja s ním osobne súhlasím), že za takú cenu to nebude fungovať,” dodal. Forint voči euru po správe oslabil o 1,5 percenta a dostal sa na 289,50 HUF. Hlavný index maďarských akcií BUX krátko pred koncom obchodovania strácal až 1,1 percenta a prepadol sa na 17 642 bodov. Neskôr, kvôli krokom Európskej centrálnej banky, straty zmazal a uzavrel so ziskom 0,62 percenta. „Je otázkou, či odídu od rokovacieho stola, alebo nie,” povedal podľa agentúry Reuters jeden z obchodníkov na peňažnom trhu v Budapešti. „A tiež, či navrhnú nejaké nové riešenie, ako (Orbán) avizoval v tých posledných poznámkach. Forint by to teraz mohlo stlačiť až na 290 HUF / EUR,” dodal. Orbán povedal, že za neprijateľné považuje viacero podmienok. Menoval pritom požiadavku na zníženie dôchodkov, zníženie byrokracie, alebo zrušenie kontroverznej bankovej dane. Pre Orbána ale tento krok nie je nový, v roku 2010 už podobne náhle ukončil iné rokovania s MMF. „Predpokladáme, že otrasy na trhoch nakoniec pána Orbána prinútia, aby zmenil postoj,” reagovali analytici spoločnosti Capital Economics. MMF sa k Orbánovmu oznámeniu zatiaľ nevyjadril, niektoré maďarské médiá však tvrdia, že fond nevyžaduje všetko, čo Orbán vymenoval. Portál Index.hu napríklad napísal, že požiadavku na zníženie dôchodkov MMF nevzniesol. Orbánová strana Fidesz je stále najpopulárnejšou politickou formáciou v Maďarsku, od vzniku súčasnej vlády už ale stratila asi polovicu priaznivcov. V nedávnom prieskume verejnej mienky agentúry Tarka sa napríklad ukázalo, že iba jeden zo sto opýtaných si myslí, že maďarská ekonomika, ktorá je teraz aj v recesii, je na tom dobre.

MMF žiada od Maďarov vyššie dane, aj šetrenie na penziách a dávkach

6. septembra 2012 - (sita)

Medzinárodný menový fond (MMF) žiada od Maďarska, aby výmenou za dohodu o finančnom úvere šetrilo na penziách a rodinných prídavkoch. Zároveň požaduje zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb. Vo štvrtok o tom informoval denník Magyar Nemzet, neuviedol však svoje zdroje. Táto požiadavka je v priamom rozpore s hospodárskou politikou maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý sa rozhodol stabilizovať štátny rozpočet nekonvenčnými opatreniami, ako napríklad zavedením najvyššej bankovej dane v Európe. MMF podľa denníka požaduje zrušenie tejto dane. Maďarská vláda chce podniknúť kroky s cieľom dosiahnuť to, aby sa rokovania o úveroch zo strany Medzinárodného fondu (MMF) a EÚ začali už nasledujúci týždeň alebo o dva, aby experti rokovania uzavreli na jeseň. Budapešť sa snaží získať niekoľkomiliardové medzinárodné úvery s cieľom chrániť krajinu pred prehlbujúcou dlhovou krízou eurozóny. Orbán uviedol, že jeho vláda bude formulovať odpoveď na podmienky poskytnutia úverov, ktoré navrhujú MMF a EÚ, v najbližšom čase.

Frakcia Fidesz-KDNP rokuje o podmienkach úveru MMF a o rozpočte

5. septembra 2012 - (tasr)

Otázky podmienok dohody Maďarska s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o úvere a príprava rozpočtu pre budúci rok sú hlavnými témami dvojdňovej spoločnej schôdzky parlamentných frakcií vládnuceho bloku Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana, ktorá sa začala dnes v západomaďarskom Sárvári. Ako informovala maďarská tlačová agentúra MTI, predseda frakcie Fideszu Antal Rogán povedal, že jeho poslanecký klub požiadal vládu a premiéra Viktora Orbána, aby poskytol informácie o podmienkach, ktoré kladie MMF a Európska únia Maďarsku na rokovaniach o úverovom programe. Rogán oznámil, že na základe uvedených informácií poslanci budú diskutovať o návrhu štátneho rozpočtu a rozhodnú aj o časovom rozvrhu prijímania zákona o štátnom rozpočte na jesennej schôdzi zákonodarného zboru. Súčasťou programu stretnutia poslancov je aj prijatie princípov zákona o voľbách a zákonodarcovia budú diskutovať aj o krokoch vlády, ktoré majú nasledovať po reforme verejnej správy a verejného školstva.

MMF od Maďarska očakáva zrušenie krízových daní aj zníženie dôchodkov

6. septembra 2012 - (tasr)

Medzinárodný menový fond (MMF) požaduje od Maďarska za poskytnutie úveru zrušenie krízových daní, zdanenie bánk, zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb, zrušenie rodinných prídavkov, ale aj zníženie dôchodkov. Maďarský premiér Viktor Orbán o tom informoval v stredu (5. 9.) večer v západomaďarskom Sárvári poslancov vládneho bloku Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP). Zoznam podmienok zverejnili dnes viaceré maďarské médiá odvolávajúc sa na nemenovaných účastníkov dvojdňovej schôdze frakcií Fidesz-KDNP. Podľa denníka Népszabadság medzi podmienkami fondu figuruje aj zvýšenie veku odchodu do dôchodku, zrušenie daňových výhod pre rodiny, zníženie miezd, ako aj odvolanie dane z finančných transakcií. Orbán nedávno verejne vyhlásil, že MMF očakáva od Maďarska, aby zaviedlo daň z nehnuteľnosti, aby zrušilo proces regulácie cien energií a aby znížilo výdavky na hromadnú prepravu osôb. Podľa Népszabadságu Orbán postoj vlády k uvedeným podmienkam v stredu neprezentoval, urobí tak zrejme dnes. Poslanci KDNP na schôdzke svojej frakcie, ktorá sa uskutočnila pred sárvárskym spoločným rokovaním s parlamentnou frakciou Fideszu, deklarovali, že budú trvať na zachovaní sociálnych opatrení Orbánovej vlády, najmä na zachovaní daňových výhod pre rodiny. V zmysle pôvodných plánov by rokovania Maďarska s MMF a s Európskou úniou, ktoré sa začali 17. júla, mali pokračovať v septembri.

Socialisti vyzvali Orbána, aby prestal klamať

Maďarská socialistická strana (MSZP) dnes vyzvala premiéra Viktora Orbána, aby „prestal klamať a prestal s reštriktívnou politikou zbedačujúcou krajinu“. Hovorca opozičnej strany Zsolt Török to vyhlásil v reakcii na zverejnenie podmienok, ktoré Medzinárodný menový fond (MMF) určil Maďarsku v rámci rokovaní o úverovom programe. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI hovorca MSZP zdôraznil, že zo zoznamu podmienok MMF je zrejmé, že sa Orbánova vláda pripravuje na ďalšie reštriktívne kroky. „Zdôvodní ich nie vlastnou tragickou hospodárskou politikou, ale nutnosťou dohody s MMF,“ povedal Török. „Systém rovnej dane z príjmu fyzických osôb, zbytočné vyhadzovanie peňazí na luxus, ale aj unáhlené nákupy podnikov ohrozili nielen ekonomiku celej krajiny, ale sťažili aj život ľudí. Z nich mnohí hladujú a sú na mizine,“ dodal socialistický politik. Orbán by podľa neho mal dať jednoznačnú odpoveď, prečo vláda pokračuje v rokovaniach s MMF, ak fond predložil Maďarsku takéto neprijateľné podmienky.

Maďarsko chce dokončiť rokovania o úveroch na jeseň

5. septembra 2012 - (sita)

Maďarská vláda chce podniknúť kroky s cieľom dosiahnuť to, aby sa rokovania o úveroch zo strany Medzinárodného fondu (MMF) a EÚ začali už nasledujúci týždeň alebo o dva, aby experti rokovania uzavreli na jeseň. Budapešť sa snaží získať niekoľkomiliardové medzinárodné úvery s cieľom chrániť krajinu pred prehlbujúcou dlhovou krízou eurozóny. Prvé kolo rokovaní s MMF a EÚ za začalo v júli. Orbán uviedol, že jeho vláda bude formulovať svoju odpoveď na podmienky poskytnutia úverov, ktoré navrhujú MMF a EÚ v najbližšom týždni alebo dvoch. Potrebné bolo množstvo diskusií a bolo nevyhnutné posúdiť, ako to dokáže spoločnosť zniesť, povedal. „Znamená to, že sme blízko tomu, aby sme mohli povedať, že to bude realistické, mať na jeseň rýchle rokovania a ich rýchle ukončenie” dodal.

Ďalšie rokovanie MMF a Maďarska sú zatiaľ bez termínu

31. augusta 2012 - (tasr)

Medzinárodný menový fond (MMF) udržiava kontakty s maďarskou vládou a s Európskou komisiou, zatiaľ však neurčil termín pokračovania rokovaní o úverovom programe, ktoré sa začali v júli. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI to dnes oznámil riaditeľ MMF zodpovedný za zahraničné vzťahy Gerry Rice. Rice poznamenal, že júlové rokovania s Maďarskom boli konštruktívne a že dialóg bude pokračovať. Podľa jeho slov k uzavretiu zmluvy bude ale potrebné dosiahnuť dohodu v niektorých zásadných hospodársko-politických oblastiach, vrátane oblasti plánovaných opatrení k posilneniu rozpočtu, ktoré musia byť vyvážené a udržateľné, ako aj v štrukturálnych reformách, ktoré by podporili ekonomický rast. Rokovania Maďarska s delegáciami MMF a EÚ sa za začali 17. júla. Maďarsko sa od vstupu do MMF pripravuje na uzatvorenie zmluvy o ôsmej pôžičke. Vláda koncom minulého roka avizovala, že chce rokovať s MMF o „spolupráci nového druhu”. Maďarský parlament prijal 6. júla úpravu zákona o maďarskej centrálnej banke, ktorý bol v pôvodnej forme zo strany MMF, EÚ aj Európskej centrálnej banky neprijateľný.

Rokovania s MMF

- Rokovania Maďarska s delegáciami MMF a EÚ sa začali 17. júla. Maďarsko sa od vstupu do MMF pripravuje na uzatvorenie zmluvy o ôsmej pôžičke.

- Vláda koncom minulého roka avizovala, že chce rokovať s MMF o „spolupráci nového druhu”.

- Maďarský parlament prijal 6. júla úpravu zákona o maďarskej centrálnej banke, ktorý bol v pôvodnej forme zo strany MMF, EÚ aj Európskej centrálnej banky neprijateľný.

Maďarská vláda ráta so septembrovým pokračovaním rokovaní s MMF

4. septembra 2012 - (tasr)

Maďarská vláda aj naďalej ráta s tým, že rokovania s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou budú pokračovať v septembri v súlade s pôvodným plánom. Vyhlásila to dnes v Budapešti kancelária maďarského ministra bez kresla zodpovedného za rokovania s MMF Mihálya Vargu. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI kancelária konštatovala, že „udržiavanie kontaktov dotknutých strán je priebežné”. Maďarský Inštitút pre výskum hospodárstva (GKI) sa ale domnieva, že maďarská vláda deklarovala, že nemieni meniť svoju hospodársku politiku, preto k dohode s MMF a EÚ o úverovom programe nedôjde. Následkom toho nebude možné obnoviť ani dôveru investorov, ktorá by bola potrebná k naštartovaniu hospodárskeho rastu a k potrebným investíciám. GKI v pondelok zverejnenej analýze predpovedal pre zvyšok roka pokračovanie recesie maďarskej ekonomiky - pre tento rok očakáva pokles HDP o 1,5 %. Podľa GKI tohtoročný a najmä budúcoročný cieľ deficitu bude možné udržať iba v prípade nových korekcií. MMF minulý piatok vyhlásil, že udržiava kontakty s maďarskou vládou a s Európskou komisiou, zatiaľ však nevytýčil termín pokračovania rokovaní o úverovom programe, ktoré sa začali v júli. Riaditeľ MMF zodpovedný za zahraničné vzťahy Gerry Rice poznamenal, že júlové rokovania s Maďarskom boli konštruktívne a že dialóg bude pokračovať. Podľa jeho slov k uzavretiu zmluvy bude ale potrebné dosiahnuť dohodu v niektorých zásadných hospodársko-politických oblastiach, vrátane oblasti plánovaných opatrení k posilneniu rozpočtu, ktoré musia byť vyvážené a udržateľné, ako aj v štrukturálnych reformách, ktoré by podporili ekonomický rast.

R. Jelašić: Maďarsko tento rok úver od MMF nezíska, a možno ho vôbec nedostane

Maďarsku sa pravdepodobne nepodarí uzavrieť ešte v tomto roku dohodu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o úverovom rámci. A možno bude mať problém vôbec sa dohodnúť s MMF na finančnej pomoci. Vyhlásil dnes Radovan Jelašić, šéf maďarskej dcéry rakúskej bankovej skupiny Erste. Vláda v Budapešti, ktorá sa snaží získať od fondu a Európskej únie (EÚ) multimiliardový úver, aby ochránila svoj trh a ekonomiku pred dôsledkami krízy v eurozóne, by mala dať potenciálnym veriteľom tento mesiac odpoveď na ich predbežné podmienky. Zástupcovia MMF a EÚ po júlovom „zahrievacom” kole zatiaľ neurčili žiadny ďalší termín rokovaní s vládou premiéra Viktora Orbána, ktorá vystrašila trhy sériou kontroverzných opatrení. „Ak sa im aj podarí dospieť k dohode, v tomto roku to nebude,” povedal generálny riaditeľ Erste Hungary v rozhovore pre internetový portál index.hu. A dodal, že podľa neho má Maďarsko len veľmi malú šancu na dohodu. Jelašić sa podobne ako riaditelia ďalších bánk v Maďarsku stretol s delegáciou MMF a EÚ. Rakúska banka je spolu s Raiffeisen Bank International druhým najväčším poskytovateľom úverov v strednej a východnej Európe, po talianskej UniCredit. Vlani však musela Erste poslať svojej dcére finančnú injekciu 600 miliónov eur, aby zaplátala jej straty. Tie majú na svedomí kontroverzné opatrenia maďarskej vlády, ktorá okrem zavedenia vysokých daní pre banky umožnila domácnostiam v krajine, aby svoje úvery v zahraničných menách splácali pri nižšom ako trhovom kurze, čo poškodzuje banky. To viedlo k zmrazeniu úverov v krajine a prispelo - spolu s úspornými opatreniami a znížením dopytu v eurozóne - k recesii maďarského hospodárstva, v poradí druhej za štyri roky. Jelašić očakáva, že Erste Hungary vykáže stratu aj v tomto roku. Avšak aj napriek problémom, ktorým banka v Maďarsku čelí, neplánuje odísť z tohto trhu. Nešetril však kritikou na adresu maďarskej vlády za spôsob, ako pristupuje k rokovaniam s finančným sektorom. „Za uplynulý rok som sa naučil, čo v Maďarsku znamená slovo diskusia,” vyhlásil s tým, že banky dostávajú len veľmi obmedzené informácie o plánoch a faktoch a v limitovanom čase. Podľa Jelašića v Maďarsku je na predaj viacero bánk. Ale na to, aby sa nejaká transakcia uskutočnila, sú potrebné dve strany - nielen predávajúci, ale aj kupci, a tí zjavne chýbajú.

Brusel hrozí Budapešti súdom pre zákon o odpadoch

31. augusta 2012 - (tasr)

Európska komisia upozornila Maďarsko na hrozbu ďalšieho právneho konania za porušenie záväzkov - v tomto prípade kvôli novele zákona o odpadoch, píše dnes maďarský denník Népszabadság. Brusel sa zaujíma nielen o osud podnikov, zaoberajúcich sa odpadovým hospodárstvom. Únia považuje skryté či otvorené snahy o zoštátnenie za porušenie základných slobôd EÚ, čo môže ovplyvniť plány maďarskej vlády na sústredenie určitých druhov komunálnych služieb do rúk štátu, konštatoval denník. Európska komisia Maďarsku vytýka v prvom rade to, že od roku 2013 sa dostane odpadové hospodárstvo do štátnych rúk. Štát chce pritom podľa komisie vytlačiť z trhu podniky, ktorých nie je väčšinovým vlastníkom. Népszabadság získal pôvodný list EK z 19. júla, ktorým komisia maďarskú vládu žiada, aby zaslala detailné vysvetlenie novely zákona o odpadoch; dôvody na kroky, obmedzujúce trh; zoznam podnikov, ktorých sa novela dotkne; ako aj štúdie vplyvov tohto kroku. Voči Maďarsku prebiehajú v súčasnosti dve právne konania: kvôli úprave odchodu do dôchodku sudcov a kvôli porušeniu nezávislosti úradu zodpovedného za ochranu údajov.

Český, poľský aj maďarský priemysel v auguste oslabil

1. septembra 2012 - (tasr)

Český, maďarský aj poľský priemysel v auguste oslaboval. Dôvodom je podľa agentúry Reuters prehlbujúca sa dlhová kríza v Európe a slabý domáci dopyt. Index nákupných manažérov (PMI) českého priemyslu klesol minulý mesiac na 48,7 bodu z júlových 49,5 bodu a dostal sa tak hlbšie pod hranicu 50 bodov, ktorá oddeľuje pokles sektora od jeho rastu. „České PMI je v súlade s ekonomickým rastom krajiny. Stále signalizuje, že sa v treťom kvartáli nezotaví,“ povedal Daniel Hewitt, ekonóm Barclay's Capital. PMI poľského priemyselného sektora oslabilo v auguste na 38-mesačné minimum na 48,3 bodu z júlových 49,7 bodu. PMI nadol ťahali slabé nové objednávky a produkcia. Výkon poľskej a českej ekonomiky v druhom kvartáli tohto roka nenaplnil očakávania. Český hrubý domáci produkt (HDP) oslaboval už tretí kvartál za sebou a poľská ekonomika výrazne spomalila tempo rastu. Maďarský PMI, ktorý sa zostavuje inou metodológiou, klesol v sledovanom období na 49,5 bodu z úrovne 51,8 bodu v júli.

Investície v Maďarsku klesli o takmer šesť percent

31. augusta 2012 - (sita)

Investície v Maďarsku v druhom štvrťroku medziročne oslabili o 5,9 %. Za prvý polrok tohto roka investície v maďarskej ekonomike v porovnaní s prvým polrokom minulého roka klesli o 7,1 %. Informoval o tom v piatok štatistický úrad krajiny (KSH). Investície v odvetví stavebníctva sa v druhom kvartáli medziročne zmenšili o 8,3 % a investície do strojov, zariadení a vozidiel oproti druhému kvartálu vlaňajška klesli o 2,6 %. Štatistický úrad krajiny ďalej informoval, že medziročný rast cien priemyselných výrobcov v Maďarsku sa v júli spomalil na úroveň 6,2 % z júnových 6,9 %. Medzimesačne ceny maďarských priemyselných výrobcov v júli oslabili o 0,4 % po tom, ako v júni oproti máju klesli o 1,6 %.

I. Furdík o aktivitách Slovákov v ČR s V. Skalským

Na pôde Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí prijal predseda ÚSŽZ Igor Furdík predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimíra Skalského. Kľúčovými témami ich debaty boli aktuálne aktivity početnej slovenskej komunity v Prahe a v celej Českej republike z pohľadu spolkovej činnosti, ako aj príprava významných spoločensko-kultúrnych akcií, zohľadňujúcich priority krajanskej komunity v ČR s akcentom na podporu slovenskosti v oblasti vzdelávania a kultúry.

Predseda ÚSŽZ na otvorení Letnej školy žurnalistiky CĎV UK

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík sa 3. septembra zúčastnil na slávnostnom otvorení Letnej školy žurnalistiky, ktorú Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave organizuje v Študijnom a kongresovom stredisku v Modre-Harmónii pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pôsobiacich v krajanských tlačených a elektronických médiách.

I. Furdík prijal dokumentaristu a režiséra Š. Dlugolinského

Dokumentárna filmová a televízna tvorba s tematikou Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj kontext komunikácie krajanských komunít so Slovenskom v cieľoch jeho propagácie vo svete prostredníctvom aktivít krajanov, boli v centre pozornosti pracovného rokovania Igora Furdíka, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Štefana Dlugolinského, televízneho a filmového tvorcu - dramaturga, režiséra a dokumentaristu, dlhoročne sa venujúceho problematike krajanského života a jeho histórie z aspektu podporovania slovenského národného povedomia a zachovávania kultúrnych hodnôt a duchovného dedičstva Slovákov vo svete.

Danube Fest 2012 ponúkne kuchyne krajín na Dunaji

Bratislava sa druhý septembrový víkend stane domovom pre kuchyne krajín ležiacich na Dunaji. Šestnásť vystavovateľov z dunajského regiónu bude od piatka 7. septembra 2012 počas troch dní na Hlavnom námestí prezentovať nielen rybie špeciality, ako pravé maďarské halászlé či tradičný pstruh po mlynársky, ale aj rôzne iné kulinárske skvosty charakterizujúce dunajské štáty a ich regióny.

Významným spoločníkom pri štúdiu je internet

6. septembra 2012 - (tasr)

V súčasnosti neodmysliteľnou každodennou pomôckou študenta je počítač a internet. Okrem množstva údajov a informácii, ktoré môžu využiť pri štúdiu im informačné technológie poskytujú množstvo možností na skvalitnenie práce a zefektívnenie štúdia. Jednou z možností je napríklad vytvorenie si vlastnej webovej stránky alebo hlasová komunikácia prostredníctvom internetu. Pokiaľ študenti pracujú na projekte, ktorý si vyžaduje vlastnú webovú stránku, môžu využiť službu Webové stránky Google. Tá umožňuje vytvoriť personalizovanú webstránku s využitím rôznych grafických návrhov. Webovú stránku je možné jednoducho editovať ako dokument. Webové stránky Google umožňujú rýchle zhromaždenie rôznych informácií na jednom mieste - videá, kalendáre, prezentácie, prílohy a aj text. Tieto informácie v podobe webovej stránky je potom možné pohodlne zdieľať a upravovať s ľubovoľne veľkou skupinou používateľov. V prípade potreby publikovať nové informácie či zistenia si študenti môžu založiť vlastný blog pomocou služby Blogger. Dynamicky rastúcim trendom v rámci vzájomnej komunikácie, zdieľania a spolupráce je tzv. cloud, tj. využívanie internetu ako operačného systému, aplikácií aj úložiska pre dokumenty. V rámci neho je možné komunikovať textom, hlasom i videom (Gmail a hlasové či video rozhovory), spoločne pracovať na dokumentoch rôzneho typu (Dokumenty Google) alebo spoločne plánovať čas, stretnutia, prednášky, konferencie atď. Dynamicky rastúcim trendom v rámci vzájomnej komunikácie, zdieľania a spolupráce je tzv. cloud, tj. využívanie internetu ako operačného systému, aplikácií aj úložiska pre dokumenty. V rámci neho je možné komunikovať textom, hlasom i videom, spoločne pracovať na dokumentoch rôzneho typu alebo spoločne plánovať čas, stretnutia, prednášky, konferencie atď. Peter Fecko, mediálny zástupca Google na Slovensku radí: „Efektívne komunikovať môžu študenti cez svoj Gmail účet, prostredníctvom ktorého môžu využívať aj ďalšie cloudové služby ako sú Dokumenty či Kalendár. Gmail je bezplatný e-mailový klient, ktorý ponúka účty s kapacitou viac než 10 GB, čo je dostatok miesta pre všetky emaily. Kapacita navyše neustále rastie, takže sa študenti nemusia rozhodovať, ktoré e-maily si ponechať alebo vymazať. Gmail umožňuje aj online komunikáciu - zasielanie krátkych textových správ ako aj volania cez internet - prostredníctvom služby Gtalk.“ Uzatvára Fecko.

Maďarské stíhačky vzlietli kvôli lietadlu z Turecka

6. septembra 2012 - (tasr)

Dve stíhacie lietadlá typu Jas-39 Gripen maďarských ozbrojených síl dnes museli vzlietnuť z Kecskemétu kvôli civilnému lietadlu letiacemu z Turecka. Dôvodom poplachu bol let Boeingu 738, ktorý už vo vzdušnom priestore Rumunska letel bez toho, aby nadviazal rádiové spojenie, informovalo maďarskú tlačovú agentúru MTI maďarské ministerstvo obrany. Poplach maďarským stíhačkám vyhlásilo talianske veliteľstvo NATO. Gripeny vzlietli o 12.38 h a v priebehu niekoľkých minút sa priblížili k boeingu, ktorý potom „odprevadili“ až k severozápadnej hranici. Boeing sa maďarskému riadeniu letovej prevádzky prihlásil jednu minútu pred preletom maďarskej hranice. Maďarský vzdušný priestor napokon civilné lietadlo opustilo krátko pred 13.00 h. Cieľ cesty, leteckú spoločnosť, ktorej lietadlo patrilo, ani počet ľudí na palube MTI neuviedla. Maďarský rezort obrany vo vyhlásení zdôraznil, že stíhacie lietadlá vzlietli v záujme ochrany maďarského vzdušného priestoru a bezpečnosti maďarských občanov.

Slovenská marihuana putuje najmä do Maďarska

3. septembra 2012 - (tasr)

Nelegálna droga číslo jeden je na Slovensku stále marihuana. Rozšírená je najmä medzi mládežou a väčšina dopestovanej marihuany na Slovensku je určená pre čierny trh do zahraničia, predovšetkým do Maďarska. Vyplýva to zo Správy o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2011, ktorú vypracovala Bezpečnostná rada. „Dovoz a distribúciu heroínu, ktorého časť ostala na slovenskom trhu, mali pod kontrolou osoby albánskeho etnika, prípadne krajín bývalej Juhoslávie,” píše sa podobne ako v minulosti v správe o bezpečnosti. Cez krajiny západného Balkánu vedie pašerácka cesta, ktorou sa heroín dostáva z Ázie do Európy. Kokaín sa z Južnej Ameriky do Európy podľa správy o bezpečnosti transportuje cez západoafrický región. „Na jeho dovoze a distribúcii sa na vyšších úrovniach podieľali osoby albánskeho etnika, distribúciu na nižších úrovniach zabezpečovali skupiny slovenských páchateľov, ktoré sa zaoberajú aj distribúciou metamfetamínu,” píše sa v správe.

Varholíková sa ponáhľala za tajomným Budapešťanom, píše bulvár

3. septembra 2012 - (tasr)

Maďarská polícia chce v rámci vyšetrovania nehody so štyrmi obeťami vypočuť Budapešťana, za ktorým sa slovenská občianka Eva Varholíková nadránom 21. augusta ponáhľala z Košíc do Budapešti. Píše o tom dnes maďarský bulvárny denník Blikk s poznámkou, že žena, ktorá je vo vyšetrovacej väzbe, zatiaľ identitu muža tají. Podľa Blikku má polícia k dispozícii mobilný telefón vodičky, obsahujúci zoznam volaní a textové správy, ktoré prezrádzajú nielen identitu muža, ale aj detaily ich vzťahu. Varholíkovej obhajca i jej rodina však vyhlásili, že z pohľadu kauzy je irelevantné, za kým sa práve žena ponáhľala. Varholíková na diaľnici M3 pri 44. kilometri smerom na Budapešť za volantom zrejme zaspala a zozadu narazila do fiata, ktorý po následnom náraze do zvodidiel začal horieť. Tri osoby v aute zhoreli; jednej žene sa podarilo z horiaceho vozidla vyliezť, ale dva dni po nehode podľahla ťažkým zraneniam v budapeštianskej nemocnici. Expertíza potvrdila, že v krvi vodičky bolo v čase nehody 1,5 promile alkoholu.

LIKE / PÁČI SA MI TO / TETSZIK: http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#