Zo slovenskej tlače - Júl (III.) 2012 - Monitor
„Maradona z Felcsútu“ je ctiteľom Slovenska - Po vražde: emócie voči Rómom - Nútená asimilácia? - Z. Smatanová vystúpi na festivale Sziget - „Az a szép...“ - Tatra, Matra, Fatra - Nezhody v stredisku pilíšskych Slovákov - Vojnový zločinec Csatáry nechápe... - Kradli pre šamana - Do tankoch na banky - Dolnozemská klobása štípe
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
Maďarský Maradona z Felcsútu je ctiteľom Slovenska
24. júla 2012 - (ik - Pravda)
Opozičné médiá si z maďarského premiéra uťahujú, že po výročných správach o stave krajiny prednáša už aj hodnotiaci prejav o stave maďarského futbalu. Viktor Orbán, ktorý si minulý týždeň v Bratislave so slovenským partnerom pozrel zápas Slovana s Videotonom Székesfehérvár, akoby chcel potvrdiť dojem, ktorý na tribúne štadióna zanechal v Robertovi Ficovi. „Futbalový fanatik” poskytol rozsiahly rozhovor na tému svojho obľúbeného športu. Pochválil nový systém financovania mládežníckeho futbalu a sľúbil, že do pätnástich rokov maďarská reprezentácia na svetových turnajoch bude porážať najsilnejšie tímy. Nezabudol ani symbolicky sňať klobúk pred výkonmi Slovenska. Niekdajší druholigový útočník, ktorý sa netají tým, že jeho najväčšou vášňou popri politike je futbal, má sklony obe veci spájať. Kádárov komunistický režim aj poprevratové socialistické vlády obviňuje, že presadzovali „protifutbalovú politiku”. Hoci Orbánova vláda v snahe znížiť obrovské zadlženie krajiny prijala viaceré bolestivé úsporné opatrenia, na športe, a osobitne na futbale nešetrí. Premiér v interview pre internetový magazín Puskásovej futbalovej akadémie oznámil, že v týchto dňoch sa začína výstavba nového štadióna v Debrecíne pre 20-tisíc divákov za 35 miliónov eur. Súhlas vlády s výstavbou štadiónu budapeštianskeho Ferencvárosu, ktorý bude mať 22-tisíc sedadiel, je už podľa neho len „otázkou niekoľkých minút”. A najneskôr do štyroch rokov by mal byť hotový aj nový 65-tisícmiestny národný štadión v hlavnom meste, ktorého náklady sa odhadujú na 120 miliónov eur. Orbán pochválil aj jeho vládou zavedený veľkorysý model daňových odpisov, ktoré môžu firmy venovať na podporu mládežníckeho futbalu a výstavbu športovej infraštruktúry. Mimochodom, najväčší príspevok - podľa maďarskej tlače takmer 10 miliónov eur - získala premiérom založená nadácia, ktorá prevádzkuje Puskásovu akadémiu. Tá sídli neďaleko Orbánovho rodného Szákesfehérváru v obci Felcsút, kde budúci predseda vlády vyrastal a kde za miestny futbalový klub hral druhú najvyššiu súťaž. Teraz tam v druholigovom mužstve, ktoré je akousi farmou Videotonu, hrá Orbánov syn Gáspár. Vo Felcsúte, kde žije len niečo vyše 1 500 ľudí, práve začínajú stavať štadión pre 3 500 divákov. Za pumpovanie štátnych peňazí do futbalu Orbána tvrdo kritizuje opozícia. „Maradona z Felcsútu míňa na svojho koníčka viac ako 100 miliárd forintov,” citoval nedávno denník Népszabadság lídra socialistov Attilu Mesterházyho. „Je to o to viac povážlivé, že polovicu tejto sumy chcú ušetriť na príspevkoch na lieky, lebo vraj chýbajú peniaze,” dodal. Orbán však povznesenie maďarského futbalu vidí ako prostriedok na zomknutie národa. Premiér, ktorý bude mať na budúci rok 50 rokov, sa zaprisahal, že ešte kým odíde do dôchodku, uvidí z tribúny víťazstva maďarskej reprezentácie na svetovom turnaji nad hlavnými favoritmi. Maďarskí futbalisti sa nedostali na majstrovstvá sveta a Európy vyše štvrť storočia. Premiér to pripisuje na účet predchádzajúcich vlád, ktoré sa neodvážili pustiť do reforiem. „Som veľkým ctiteľom Slovenska, lebo v rokoch 2002 až 2010, kým sme my hliveli, oni prebudovali svoju krajinu a míľovými krokmi nás dostihli, ba kde-tu aj predbehli. Preto máme dôvod sňať klobúk pred výkonom Slovenska. To sa týka aj futbalu, veď oni sa dostali na majstrovstvá sveta a my nie,” dodal.
Prieskum: Maďari by podporili nútenú asimiláciu Rómov
24. júla 2012 - (tasr)
Väčšina Maďarov vníma Rómov ako zdroj nebezpečenstva, bezpečnosť spoločnosti podľa nich ohrozujú už aj samotným zvyšovaním svojho počtu, cituje v utorok maďarský denník Népszabadság v súvislosti s kauzou zavraždenej policajnej psychologičky v Pécsi aktuálne výsledky prieskumu maďarského inštitútu Publikus Intézet. Podľa štúdií sociologičky Márie Vásárhelyiovej dve tretiny mladých Maďarov majú vážne predsudky voči Rómom, pričom oni sú o niečo tolerantnejší než dospelá populácia. Z celého maďarského obyvateľstva má podľa nej predsudky až 80 percent. Maďari sú desaťročia jedni z najmenej tolerantnejších národov, aj keď pred zmenou režimu boli vášne viac potlačené, korene intolerancie existovali. Faktom je, že zmeny režimu sa najviac dotkli Rómov. Zatvorením socialistických podnikov prišli ako prví o prácu, na ulicu sa dostali bez kvalifikácie a dnes v niektorých regiónoch 90-100 percent z nich sú roky nezamestnaní, vykreslila situáciu Vásárhelyiová. Podľa nej sociálna situácia rodín, ktoré sú bez nádeje, nie je rómskym problémom, ale oveľa viac problémom chudoby. Svoju úlohu podľa nej zohráva aj boj extrémnej pravice o voliča, pričom sa v spoločnosti otvorene posilňuje nenávisť a segregácia. Z výsledkov prieskumu Publikus Intézet vyplýva, že väčšina ľudí by podporila nútenú asimiláciu Rómov. Polovica respondentov vyjadrila súhlas s tým, že existujú zločiny, ktoré páchajú najviac Rómovia, preto by bolo žiaduce vytvoriť v trestnom zákonníku špeciálne pre nich právne normy. Pozitívnu diskrimináciu odmietli tri štvrtiny opýtaných a 80 percent Maďarov vyjadrilo, že si nemyslia, že by dokázali čokoľvek urobiť pre zlepšenie vzťahov s rómskym obyvateľstvom, pričom od Rómov takýto krok očakávajú.
Orbán chce, aby emócie voči Rómom po vražde psychologičky utíchli
23. júla 2012 - (tasr)
Bolo by dobre, keby emócie, ktoré prirodzeným spôsobom vzbĺkli voči Rómom kvôli vražde policajnej psychologičky Kati Bándyovej, sa čo najskôr utíšili a keby sa dalo vrátiť k vecnému riešeniu existujúcich problémov. Povedal to dnes v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán po schôdzke s vedením Celoštátnej rómskej samosprávy (ORÖ). Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, predseda ORÖ Flórián Farkas vyhlásil, že vražda pobúrila Nerómov aj Rómov. ORÖ podľa jeho slov vyjadruje sústrasť rodine zavraždenej 25-ročnej ženy a súčasne prosí, aby spoločnosť kvôli tomuto činu neodsudzovala maďarských Rómov ako celok. Orbán zdôraznil, že celé Maďarsko stojí na strane rodičov obete a vyjadril im svoju sústrasť. „Tento prípad potvrdzuje správnosť krokov vlády, ktorá sprísnila trestný zákonník,” konštatoval premiér. Policajnú psychologičku, ktorú zavraždili 8. júla nadránom v Pécsi, pochovajú dnes v Szekszárde v úzkom rodinnom kruhu. V Pécsi sa bude konať „tichý fakľový pochod” extrémistov s podporou opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik, ktorí aj napriek výslovnej žiadosti rodiny Bándyovej budú protestovať proti rómskej kriminalite a požadovať obnovenie hrdelného trestu. Proti pochodu extrémistov organizujú občianske združenia prostredníctvom sociálnej siete Facebook demonštráciu, ktorá sa bude konať tiež v Pécsi. Podozrivého páchateľa Lászlóa P. zadržala polícia 18. júla. V súčasnosti je vo vyšetrovacej väzbe.
Pochovali policajnú psychologičku zavraždenú v Pécsi
23. júla 2012 - (tasr)
V maďarskom Szekszárde pochovali dnes 25-ročnú policajnú psychologičku Kati Bándyovú, ktorú zavraždili v Pécsi 8. júla, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Za vládu sa pohrebu mladej ženy, s ktorou sa prišlo rozlúčiť takmer 700 ľudí, zúčastnil aj minister ľudských zdrojov Zoltán Balogh. V mene vlády povedal, že chce odradiť všetkých, ktorí nedokážu zvážiť svoje konanie. „Očakávame dôstojný a zastrašujúci trest,” konštatoval Balogh. Bándyovej rodičia vyzvali, aby smrť ich dcéry nikto nezneužil na šírenie nenávisti, či tlak na obnovenie trestu smrti. Napriek tomu sa v Pécsi bude s podporou opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik konať „tichý fakľový pochod” extrémistov, ktorí chcú protestovať proti rómskej kriminalite a budú požadovať obnovenie hrdelného trestu. Proti pochodu extrémistov organizujú občianske združenia prostredníctvom sociálnej siete Facebook demonštráciu, ktorá sa bude konať tiež v Pécsi. Podozrivého z vraždy psychologičky, 26-ročného Lászlóa P., zadržali policajti v nedeľu 15. júla. Mestský súd v Pécsi 18. júla rozhodol o jeho vzatí do vyšetrovacej väzby. Muž, ktorý už bol trestaný, sa počas sedemhodinového vypočúvania priznal k vražde a povedal, že v čase tohto činu bol pod vplyvom drog a alkoholu. Telo nezvestnej našiel 11. júla okoloidúci v kríkoch v mestskej časti Ledina. Mladá žena odišla 8. júla nadránom sama pešo z miestnej pivárne, kde oslavovala s kamarátmi narodeniny.
Podozrivý z vraždy policajnej psychologičky nešiel na detektor lži
19. júla 2012 - (tasr)
Podozrivého z vraždy policajnej psychologičky v Pécsi 26-ročného Lászlóa P. dnes na rozdiel od pôvodných zámerov nepodrobili vyšetreniu na detektore lži, napísal regionálny denník Dunántúli Napló odvolávajúc sa na nemenované zdroje. Podľa denníka polícia hľadá v súvislosti s vraždou ďalšieho muža. Ako uviedol dnes maďarský denník Magyar Nemzet, vyšetrenie na detektore lži je potrebné preto, že podozrivý sa síce priznal k činu, jeho výpoveď však obsahuje pre políciu nedôveryhodné detaily. Jeden zo svedkov totiž uviedol, že v čase vraždy videl odchádzať z miesta činu čierne vozidlo, v ktorom mohol byť spolupáchateľ, pričom podozrivý uviedol, že skutok spáchal sám a o aute vôbec nehovoril. Podľa Dunántúli napló sa zdá byť čoraz pravdepodobnejšie, že polícia pátra po ďalšom páchateľovi. Mestský súd v Pécsi v stredu rozhodol o vzatí podozrivého z vraždy policajnej psychologičky 26-ročného Lászlóa P. do vyšetrovacej väzby. László P. sa polícii pri sedemhodinovom vypočúvaní priznal k vražde a povedal, že v čase tohto činu bol pod vplyvom drog a alkoholu. Podozrivý, ktorý už bol trestaný, vyhlásil, že mladú ženu zaškrtil, pretože odmietla s ním sexuálny styk. Povedal, že ju oslovil neďaleko jej bytu, potom išli spolu smerom k autobusovej zastávke a rozprávali sa. Tvrdil, že vraždu spáchal sám a nemal žiadnych kumpánov. Policajnú psychologičku Kati Bándyovú zaškrtili a podľa nepotvrdených informácií aj znásilnili. Telo nezvestnej našiel minulú stredu medzi kríkmi v mestskej časti Ledina okoloidúci. Polícia minulý utorok zverejnila pátranie po 25-ročnej nezvestnej, ktorá odišla v noci zo soboty (7. júla) na nedeľu (8. júla) sama pešo z miestnej pivárne, kde oslavovala s partiou kamarátov narodeniny. Domov však nedorazila.
V. Orbán: Nezamestnaní chcú pracovať, musia aj Rómovia
23. júla 2012 - (sita)
V uplynulom období vysvitlo, že v Maďarsku chcú pracovať aj nezamestnaní. Nie je totiž pravdivé tvrdenie, že Maďari chcú žiť z podpory a chcú sa vyhnúť verejnoprospešným prácam, povedal v pondelok v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán v rámci konzultácie s Celoštátnou rómskou samosprávou (ORÖ). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda vlády zdôraznil, že k tomu, aby v Maďarsku pracovalo a platilo dane najmenej päť miliónov ľudí, budú musieť pracovať aj Rómovia. Z trestných činov nemožno vyžiť, ako ani z podpory, prípadne z nej iba podstatne horšie než z práce, dodal. Vláda zriadi spolu s ORÖ komisiu, ktorá bude štvrťročne vyhodnocovať realizáciu projektov určených pre Rómov, povedal Orbán po schôdzke s vedením samosprávy. Ako Orbán povedal pre nemecký týždenník Focus, maďarská vláda zároveň sleduje politiku nulovej tolerancie voči akýmkoľvek formám antisemitizmu a protirómskym prejavom.
V. Orbán: Pracovať budú musieť aj Rómovia
23. júla 2012 - (tasr)
V uplynulom období vysvitlo, že v Maďarsku chcú pracovať aj nezamestnaní. Nie je totiž pravdivé tvrdenie, že Maďari chcú žiť z podpory a chcú sa vyhnúť verejnoprospešným prácam, povedal dnes v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán v rámci konzultácie s Celoštátnou rómskou samosprávou (ORÖ). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda vlády zdôraznil, že k tomu, aby v Maďarsku pracovalo a platilo dane najmenej päť miliónov ľudí, budú musieť pracovať aj Rómovia. „Z trestných činov nemožno vyžiť, ako ani z podpory, prípadne z nej iba podstatne horšie než z práce,“ dodal. Vláda zriadi spolu s ORÖ komisiu, ktorá bude štvrťročne vyhodnocovať realizáciu projektov určených pre Rómov, povedal Orbán po schôdzke s vedením samosprávy.
R. Chmel chcel dať ľudské práva pod rezort diplomacie, Smer-SD nesúhlasil
23. júla 2012 - (tasr)
Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR by malo prebrať zodpovednosť za ľudskoprávnu agendu smerom dovnútra štátu. Myslí si to bývalý podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a súčasný šéf ľudskoprávneho parlamentného výboru Rudolf Chmel (Most-Híd). Chcel to presadiť cez pozmeňovací návrh k novele kompetenčného zákona. S jeho návrhom sa stotožnili aj iní zástupcovia opozície. Vládny Smer-SD mal iný názor a pozmeňovací návrh dnes na rokovaní ľudskoprávneho výboru neprešiel. Chmel odôvodňoval svoj zámer tým, že keď má mať rezort diplomacie na starosti dotácie v oblasti ľudských práv, mal by riešiť aj ľudskoprávnu agendu dovnútra štátu. Vedúci Úradu vlády SR Igor Federič (Smer-SD) zdôraznil, že úlohy v oblasti ľudských práv sú rozdelené prierezovo medzi jednotlivé rezorty. „Ministerstvo zahraničných vecí nemá ambíciu preberať agendu ľudských práv smerom dovnútra. Z hľadiska kompetencií mu to neprináleží,” doplnil štátny tajomník rezortu Peter Burian. Súhlasí s Federičovým názorom, že ľudskoprávna agenda je rozdelená medzi rezorty a myslí si, že tieto orgány sa o ňu dokážu postarať. „Nechápem, prečo sa tak bránite. Ste schopní zobrať grantovú schému, ale nie zodpovednosť. Hovoríte, že štátny orgán má dodržiavať ľudské práva, to je logické. Ale je tiež logické, že v každej vláde má byť orgán, ktorý je za ľudské práva zodpovedný. Ak chcete zobrať peniaze, nechápem, prečo nechcete zobrať zodpovednosť,” reagoval poslanec OĽaNO Peter Pollák. Štátny tajomník Burian zdôraznil, že rezort diplomacie sa nebojí zodpovednosti, ide len o to, že o ľudskoprávnu agendu sa starajú všetky rezorty. Poslanci sa ľudskoprávnou agendou zaoberali v rámci diskusie k novele kompetenčného zákona. Podľa nej má kompetencie v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí po novom prebrať ministerstvo práce. Súčasná exekutíva už totiž nepočíta so samostatným vicepremiérskym postom pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý za predchádzajúceho kabinetu Ivety Radičovej zastával Rudolf Chmel (Most-Híd). Právomoci týkajúce sa podpory kultúry národnostných menšín majú podľa novely prejsť na Úrad vlády SR. Zmeny majú nastať aj v dotačnom systéme ministerstiev zahraničných vecí a vnútra. Tie majú poskytovať financie na niektoré oblasti namiesto úradu vlády. V prípade rezortu vnútra ide o riešenie situácie rómskej komunity. Ministerstvo zahraničných vecí zase bude rozhodovať o ich udeľovaní v oblasti presadzovania, podpory a ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj pri predchádzaní všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavov intolerancie. Zvýšiť sa má aj počet stálych poradných orgánov vlády SR. K Legislatívnej rade vlády, Hospodárskej rade vlády a Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť má od septembra pribudnúť Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie. Novela tiež mení názov ministerstva zahraničných vecí, ktorý má mať od 1. septembra názov Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Tým sa má zvýrazniť jeho zodpovednosť aj za oblasť európskej politiky. Zároveň sa posilnia jeho kompetencie.
Stalina v Bratislave poliali farbou komunizmu, galéria zúri
Zuzana Smatanová vystúpi na maďarskom festivale Sziget
23. júla 2012 - (sita)
Slovenská skladateľka, textárka a speváčka Zuzana Smatanová vystúpi na jubilejnom 20. ročníku maďarského festivalu Sziget, ktorý sa bude konať od 6. do 13. augusta v Budapešti. Na riečnom ostrove Óbudai predstaví svoje najväčšie hity aj kúsky z aktuálneho albumu Dvere (2011) hneď v úvodný deň - v pondelok 6. augusta. Pre Smatanovú to bude na Szigete premiéra, festival totiž nikdy nenavštívila - ani ako interpret ani ako bežný návštevník. „Som strašne zvedavá na všetko, čo ma čaká. Veľmi si vážim, že ma oslovili, určite to bude pre mňa a kapelu výnimočný zážitok,” uviedla speváčka, ktorá je súčasťou letných festivalov už deväť rokov. „Festivaly majú v sebe niečo špecifické, originálne. Či je horúco, alebo prší, ľudia sa idú zabaviť za každých podmienok, pretože majú chuť niečo zažiť. Myslím si, že pre interpreta neexistuje krajší pohľad, ako vidieť skákajúci, tlieskajúci a spievajúci niekoľkotisícový dav,“ dodala. Okrem Smatanovej sa na najväčšom maďarskom hudobnom podujatí predvedie aj slovenská formácia The Paranoid. V minulosti na Szigete vystúpili skupiny Puding pani Elvisovej, Polemic alebo Chiki Liki tu-a. Zuzana Smatanová sa 14. júna 1984 v obci Súľov-Hradná. Svoju hudobnú kariéru odštartovala po tom, čo sa v roku 2003 stala víťazkou autorskej hudobnej súťaže Coca-Cola PopStar. Na svojom konte má albumy Entirely good (2003), Svet mi stúpil na nohu (2005), Tabletky odvahy (2007), koncertný záznam Zuzana Smatanová Live (2008), dvojalbum Gemini (2009) a spomenutú štúdiovku Dvere (2011). Spolupracovala aj so skupinami Desmod a IMT Smile a hudobníkom Petrom Nagyom. Speváčka je držiteľkou šiestich Zlatých Slávikov v kategórii speváčka roka (2005 - 2010) a víťazkou ocenenia Absolútny Slávik 2010. Agentúru SITA informovala Nora Krchňáková zo spoločnosti Propaganda House.
Maloobchodný predaj v Maďarsku v máji klesol
24. júla 2012 - (tasr / rttnews)
Maloobchodný predaj v Maďarsku v máji klesol, už druhý mesiac po sebe, a to strmšie, ako analytici očakávali. Informoval o tom dnes štatistický úrad v Budapešti. Podľa najnovších údajov sa tržby maďarských maloobchodníkov po očistení od kalendárnych vplyvov v máji 2012 znížili medziročne o 2,5 %. Analytici, ktorých oslovila agentúra RTTNews, pritom odhadovali, že klesnú iba o 2 % po aprílovom páde o 2,8 %. Hlavným dôvodom slabších ako očakávaných výsledkov bol pokles predaja pohonných látok a tiež spotrebnej elektroniky a nábytku. V medzimesačnom porovnaní sa sezónne očistené maloobchodné tržby v Maďarsku v máji znížili o 0,1 %. Na porovnanie, v apríli klesol obrat maloobchodníkov v susednej krajine medzimesačne o 1 %.
Skládku kalu v Maďarsku prikrývajú údajne rádioaktívnou hlušinou
24. júla 2012 - (tasr)
Pri úniku červeného kalu z pretrhnutej hrádze odkaliska v Ajke v roku 2010 zomrelo desať ľudí. Jednu zo skládok kalu hlinikárne v maďarskej Ajke prikrývajú údajne rádioaktívnou hlušinou, ktorá môže ohrozovať zdravie, píše denník Népszabadság. Občianske združenie Šanca pre život po úniku červeného kalu, ktorého členmi sú poškodení katastrofou z októbra roku 2010, požiadali úrady, aby vykonali nové merania v okolí skládky. Hlušina, ktorá vzniká pri spálení uhlia z Ajky a ktorou prikrývajú veľkú časť skládky 9, je podľa nedávnych štúdií rádioaktívna. Členovia združenia sa domnievajú, že obyvatelia okolia sú vystavení riziku. Zdravotné stredisko v Devecseri, ktoré robilo po katastrofe preventívne prehliadky, už zatvorili. V uplynulých mesiacoch sa objavili u viacerých pacientov choroby, ktoré interní lekári identifikovali ako otravu z ortuti, tvrdia tamojší obyvatelia, podľa ktorých to je výsledkom technologických nedostatkov výroby. V súvislosti s transportom a manipuláciou hlušiny vyjadrili názor, že tie by mali byť sprevádzané prísnym preverovaním radiácie. Pri úniku červeného kalu z pretrhnutej hrádze odkaliska hlinikárne v Ajke 4. októbra 2010 prišlo o život desať ľudí, vyše 200 sa zranilo a niekoľko stoviek domov sa stalo neobývateľnými. Kal zasiahol Kolontár, Devecser a Somlóvásárhely.
Inšpektori zistili nedostatky v maďarských vínach
22. júla 2012 - (tasr)
Inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR zistili kontrolami najviac nedostatkov u zahraničných vín z Maďarska v spotrebiteľských baleniach - plastových PET fľašiach. „Najčastejšími nedostatkami v senzorických znakoch bol sediment, zákal v spotrebiteľských baleniach, sekundárna fermentácia, jablčno-mliečna fermentácia, myšina a oxidácia,” informovala ďalej ŠVPS SR o výsledkoch júnovej kontroly vína. Inšpektori veterinárnej a potravinovej správy vykonali v júni 2012 celkovo 148 kontrol na všetkých stupňoch obchodu, z toho 120 kontrol v maloobchodných jednotkách, 23 kontrol vo výrobných podnikoch a 5 kontrol pri dovoze vín z tretích krajín. V maloobchodných predajniach vykonali inšpektori 792 hodnotení na mieste, z uvedeného počtu bolo 130 vzoriek v sudovej forme a 130 vzoriek vo fľašovej forme. Celkovo 59 vzoriek bolo odobratých do laboratórií ŠVPS SR na senzorické a analytické posúdenie - 19 vzoriek nevyhovovalo v označení pri hodnotení na mieste a 15 vzoriek nevyhovovalo v senzorických znakoch pre porušenú kvalitu vo vôni a chuti. Celkovo pozastavili 1091,5 litra vína nevyhovujúcej kvality v hodnote 4701,9 eura. Inšpektori vykonali aj kontroly pri dovoze vín z tretích krajín v colných skladoch a pozastavili dovoz 12.670 litrov vína v hodnote 23.946 eur zo Srbska z dôvodu porušenej kvality v senzorických znakoch, a to pre výskyt jablčno-mliečnej fermentácie v bielych vínach a nesprávne označenie etikety na spotrebiteľskom balení. Pre zistené nedostatky sa začalo 10 správnych konaní voči podnikateľským subjektom a bolo nariadené stiahnutie nevyhovujúceho tovaru z predaja.
O povinnej úcte
V Maďarsku zákonom zakázali robiť si vrtuľu zo svätoštefanskej koruny
21. júla 2012 - (Marína Zavacká - Pravda)
Stačí si prečítať „skúste teraz dve minúty nemyslieť na bieleho slona!” a hoci ste si na také čosi nezmysleli celé roky, budete ho mať pred očami. Pred pár dňami som sa dočítala, že v Maďarsku zákonom zakázali robiť si vrtuľu zo svätoštefanskej koruny. Viac mi nebolo treba, spomienky sa začali tlačiť jedna za druhou. Začiatkom 90. rokov, asi po dvoch týždňoch štúdia v Budapešti, keď sme sa už stihli trochu potúlať mestom, sme so spolužiakmi z celého sveta mali prednášku o urbanizme. Na záver bol čas na otázky. Prvý študent sa pýtal, prečo je v centre toľko poškodených fasád. Dozvedel sa, že počas revolúcie 1956 sa tam bojovalo ťažkými zbraňami, a odvtedy nebolo dosť peňazí, aby sa všetko opravilo. Ďalší zisťoval, prečo na pylónoch jedného z mostov visia veľké kusy akéhosi papundekla. Nuž, skrývali obrovský zabudovaný štátny znak „ľudovej republiky”. Po zmene režimu začal prekážať, ale zatiaľ nebolo dosť peňazí na riadne odstránenie. No a tretí bol na hrade a videl tam „korunu, ktorá má na vrchu taký krížik. Prečo je našikmo?” Profesor začal zoširoka o povesti, ako raz ohrozenú korunu viezli do bezpečia v drevenej truhličke, a „keď s ňou jazdec cválal, ohla sa o vrchnák.” Naše slovensko-české dámske trio potichu dopĺňalo so všetkou vážnosťou: „a odvtedy nemali dosť peňazí, aby to dali narovnať”. Nasledovalo: „odkiaľ ste?” Možno to bola náhoda, ale u toho pána sme to už na jednotku nevytiahli. Najmä, keď sme na obvinenie z rozbitia monarchie kontrovali, že „to nie my, ale vy” - veď keby nevyskakovali roku 1848 a potom s vyrovnaním 1867, a chodili do parlamentu pekne v saku namiesto šnurovaných mentiek, mohli sme si všetci pekne nažívať v centralizovanom Rakúsku. Hajrámaďarov sme nestretali veľa, ale našli sa. Rýchlo sme zistili, že väčšia zábava než protirečiť im, je pomôcť im tie bludy kreatívne rozvíjať. Že Maďari pochádzajú z Mezopotámie a sú vlastne Sumeri? (Teda presnejšie „Šumeri”?) Iste, veď každému krčmovému lingvistovi so znalosťou desiatich najpoužívanejších maďarských slov musí byť jasné, kto založil prístavné mesto Basra. Že sem „priniesli kultúru”? Iste, už Attila vynašiel mobilnú knižnicu. Že treba uznať, že „najlepšie nám bolo v čase väčších geopolitických celkov, keď si na nás netrúfli Rusi ani Nemci”? Iste, veď kým boli Turci až po Nové Zámky, boli sme pred Rusmi aj Nemcami v bezpečí. Ľúto mi je strihnúť sem vážny záver. No na ten zákon netreba zabúdať. Potvrdzuje, že čo bolo vtedy okrajovým javom, sa dnes stáva v Maďarsku oficialitou. Vo vláde je tam miestna odroda preskakovačov vatier. A kritický odstup od dejín, či už vedecký, alebo komický, je v ohrození.
Do Rimavskej Soboty pricválali husári z Ózdu
21. júla 2012 - (tasr)
Pamätnú túru z maďarského Ózdu do Rimavskej Soboty absolvovali v piatok 20. júla jazdci na koňoch, pechota aj delostrelci v kostýmoch z čias Rakúsko-Uhorska. Druhýkrát si pripomenuli udalosti z roku 1849, keď Arthur Görgey ustúpil pred ruskými cárskymi silami a v Dubicsány viedol ústupovú vojnu s ruskými kozákmi. Ako pre TASR povedal primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko, podujatie je predovšetkým o upevňovaní priateľstva medzi krajinami, nakoľko tento boj bol predovšetkým o snahe vymaniť sa spod nadvlády Rakúsko-Uhorska. Vo vojne za nezávislosť bol pamätný regiment v Galícii, v dnešnom Poľsku. Väčšina vojakov pochádzala zo Slovenska. V októbri 1849 postupne odchádzali z vojny domov. Keď generál Hamerstein videl, že si s husárskym regimentom nevie rady, rozhodol sa posledných 64 ľudí odzbrojiť a poslal ich na maďarskú zem. „Privítali sme tu husársky regiment z Ózdu. Je to mesto, s ktorým udržiava Rimavská Sobota partnerské vzťahy už štrnásť rokov. K súboru z Maďarska sa pridali aj pätnásti jazdci zo Slovenska. Je to podujatie predovšetkým o budovaní priateľských vzťahov medzi oboma štátmi,” povedal Šimko. Husársky regiment bol v piatok v bojoch úspešnejší, no výsledok bojov nezodpovedal historickej skutočnosti. Husársky regiment totiž v pamätnom boji čelil presile 100.000 vojakov ruskej cárskej armády. „Arthur Görgey sa z bojov stiahol a odstúpil. Mnohí ho v tom čase označovali za zradcu, no až s odstupom času mu historici dávajú za pravdu. Svojím ústupom zachránil mnoho ľudských životov,” dodal spoluorganizátor podujatia Viliam Vaš. Jazdci na koňoch a delostrelci prešli v piatok viacerými obcami. V parku v Rimavskej Sobote predviedli ukážky dobových bojov, poslušnosť koní, ale aj ukážky ľudových tancov.
Maďarského expremiéra súdiť nebudú pre nedostatok dôkazov
20. júla 2012 - (sita)
Maďarskí prokurátori uzavreli vyšetrovanie zapojenia bývalého premiéra Ferenca Gyurcsánya do obchodu s nehnuteľnosťami. Hlavný vyšetrovací úrad prokurátora uviedol v piatok, že prípad zneužívania právomocí verejného činiteľa bol pre nedostatok dôkazov proti bývalému premiérovi uzavretý. Gyurcsány, ktorý odstúpil v roku 2009, bol podozrivý z podpory ilegálnej výmeny pozemkov s cieľom postaviť na brehu jazera Velence v meste Sukoró juhozápadne od Budapešti komplex kasín. Podľa prokurátorov obchod by stál daňových poplatníkov takmer 1,3 mld. forintov (4,5 milióna eur). Medzi piatimi obvinenými z korupcie sú bývalí vysokopostavení štátni úradníci.
Do medzinárodnej súťaže sa zapojilo 36 slovenských škôl
V Bojnickom zámku otvorili výstavu Herend - porcelán aristokracie
19. júla 2012 - (tasr)
Porcelánové misky, šálky, ucelené obedové súpravy, z ktorých obedúvali takí panovníci ako rakúsky cisár František Jozef I. a jeho manželka Sissi, anglická kráľovná Viktória, ale aj bohatá šľachta v celej Európe, môžu vidieť návštevníci na výstave Herend - porcelán aristokracie, ktorú dnes sprístupnili verejnosti v priestoroch Bojnického zámku. Slovenské národné múzeum - Múzeum Bojnice ju pripravilo v spolupráci s maďarskou porcelánkou Herend ako hlavné výstavné podujatie na letnú turistickú sezónu. Manufaktúru na výrobu porcelánu v maďarskom mestečku Herend založili už v roku 1826. Skutočne dodávala porcelán nielen pre cisársky dvor vo Viedni, ale aj väčšine európskej aristokracie. Preto sa tento porcelán nachádza v mnohých zbierkach múzeí a v šľachtických sídlach v celej Európe, informovala kurátorka výstavy Katarína Malečková. Upozornila na súpravy s viktoriánskym vzorom, pozostávajúcim z bohatej žiarivo farebnej výzdoby, pripomínajúcej vplyv majstrov Ďalekého východu. Na bielom pozadí dominujú motýle, pestrofarebné kvety a úpony, okraje dotvára zlaté a zelené lemovanie. V roku 1851 sa v Londýne konala Svetová výstava. Herendská manufaktúra na nej vystavovala porcelán s takýmto vzorom a získala zaň prvú cenu. Vtedy panujúca anglická kráľovná Viktória si objednala jednu obedovú súpravu pre svoje sídlo. Preto sa tento vzor nazýva Viktória, dodala Malečková. Na výstave sa nachádza viac ako 500 kusov pôvodného porcelánu. Okrem jedálenských súprav sú to aj rôzne podnosy, vázy, ozdobné predmety, svietniky porcelánové hodiny a tiež porcelánové písacie súpravy. Porcelánka Herend vyrába dodnes a tovar vyváža do viac než 60 krajín sveta. Herendské porcelánové výrobky sú dodnes ozdobované klasickým ručným spôsobom. Môžu sa o tom presvedčiť aj návštevníci výstavy, pretože skúsená pracovníčka porcelánky bude po celý čas trvania výstavy predvádzať toto umenie. Firma vlastní približne 16.000 foriem a cez 4000 vzorov, konštatoval na vernisáži jej generálny riaditeľ Attila Simon. Podľa neho každý deň vzniká nová forma alebo nový vzor. „S porcelánkou Herend spolupracujeme dlhodobo. Rozhodli sme sa v miestach, kde žili šľachtické významné rody, urobiť takúto výstavu. Prvým bol Betliar, kde sme prezentovali andrášiovské zbierky a tentoraz sme prišli k Pálfiovcom. Práve na Bojnickom zámku prezentujeme ucelenú kolekciu herendského porcelánu. A k Vianociam bude pokračovať v Bratislave, lebo to je tretie miesto, kde chceme Herend predstaviť,” povedal pre TASR generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Jaromír Púdelka. Výstava potrvá do 31. októbra 2012.
Zážitkové centrum Futura
Cena palív v EÚ stále rastie, ako je na tom Slovensko?
19. júla 2012 - (sita)
Ceny pohonných látok v Európskej únii naďalej rastú. „K trojcentovému priemernému zdraženiu z predchádzajúceho týždňa pridali aktuálne ďalší cent, respektíve cent a pol,” informoval Tomáš Novotný z portálu natankuj.sk. Slovensko je po minulom týždni na 15. mieste v rebríčku najnižších cien benzínov v Európskej únii. V rebríčku najnižších cien nafty Slovensko stúplo zo 14. na 13 miesto. Benzíny na Slovensku sú oproti priemeru únie lacnejšie o 9,5 centu za liter. Priemerná cena nafty v únii je v porovnaní so Slovenskom vyššie o 8,1 centa za liter. V porovnaní s krajinami V4 a Rakúska máme najdrahšie benzíny s daňami. Nafta s daňami je drahšia v Česku a v Maďarsku. „Benzíny bez daní sú na Slovensku v porovnaní s okolitými štátmi ani drahé, ani lacné. Lacnejšie sú v Rakúsku a v Česku, drahšie v Poľsku a v Maďarsku. Nafta bez daní je lacnejšia len v Maďarsku,” dodal Novotný. Na Slovensku sa za rok zvýšili ceny benzínov o 6,5 centu za liter, ceny nafty o 5 centov za liter. Slovákom sa stále oplatí tankovať aj v okolitých krajinách. „V prípade, že sa rozhodnete ísť natankovať na otočku do zahraničia, do Poľska sa vám oplatí zájsť pre benzín v priemere 37 kilometrov od štartovacej pozície na Slovensku. Nafta sa tam dá výhodnejšie natankovať v priemere do 23,5 kilometra,” doplnil Novotný. Po benzíny sa do okolitých krajín Európskej únie oplatí ísť aj do Rakúska, a to približne 16,5 kilometra od štartovacej pozície, do Maďarska približne 13,5 kilometra a do Česka približne 21 kilometrov.
Vyhlásenie vlády - Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky
17. júla 2012
Vláda SR pri príležitosti 20. výročia schválenia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky prijala nasledujúce vyhlásenie:
„Vláda SR si s plným rešpektom a vedomím historickosti okamihu pripomína deň 17. júl 1992, kedy Slovenská národná rada schválila Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky vyjadrila vôľu slovenského národa založiť si vlastný štát. Pokojné rozdelenie federálneho Česko - Slovenska naplnilo túto vôľu a slovenský národ spoločne s príslušníkmi národnostných menšín budú mať 1. januára 2013 príležitosť osláviť už dvadsiate výročie existencie slobodnej a demokratickej Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky oceňuje vysokú kvalitu priateľských vzťahov s Českou republikou a naďalej bude podporovať, aby sa dlhoročná spoločná história a blízkosť našich národov odrážali v efektívnej spolupráci na medzinárodnej úrovni. Okrúhle výročie schválenia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky a blížiace sa výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky vníma vláda SR ako príležitosť na zhodnotenie dvadsiatich rokov existencie štátu a je pripravená v tomto duchu predložiť a prijať zásadné rozhodnutia. Vláda SR má pevné predsavzatie napĺňať svoj sociálno-demokratický program v atmosfére politickej stability, vyššej politickej kultúry a rozsiahleho sociálneho dialógu. Chce Slovenskú republiku ako krajinu pokojného života a práce. Vláda SR vo svojej činnosti dôsledne sleduje jasnú proeurópsku orientáciu občanov Slovenskej republiky. Napriek tomu, že Slovensko v súčasnosti čelí vážnej kríze v eurozóne, vláda SR aj pri príležitosti 20. výročia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky jednoznačne vyjadruje svoje presvedčenie, že krízové javy môžu krajiny eurozóny riešiť len spoločným postupom a dodržiavaním dohodnutých pravidiel. Budúcnosť Slovenskej republiky je v Európskej únii a v eurozóne.”
Matica zverejnila „hanebný menoslov“. Je tam aj Radičová
24. júla 2012 - (hnonline.sk)
Slovenské národné noviny obviňujú v článkoch signatárov výzvy Za spoločný štát z protislovenských a protištátnych aktivít. Slovenské národné noviny, ktoré vydáva Matica slovenská, obviňujú v článkoch signatárov výzvy Za spoločný štát z protislovenských a protištátnych aktivít. Zoznam takmer 900 signatárov, ktorí výzvu podpísali v roku 1992, označili, za „hanebný menoslov”. „Nájdete ich všade, kde konajú proti slovenskej zvrchovanosti, proti slovenskej ekonomickej aj kultúrnej suverenite.” „Žiadam preto pre seba trest smrti,” hovorí ironicky herec Milan Lasica, ktorý je v menoslove tiež. Signatárkou je aj expremiérka Iveta Radičová. Matica podľa nej nemá právo zaujímať takýto postoj. „Štiepenie na proslovenský a protislovenský postoj považujem za chorý element. Zbytočne vytvára nepriateľov a nezodpovedá skutočnému postoju k vlasti.” Matica je pritom financovaná štátom. Na rok 2012 získala takmer 1,5 milióna eur. Z toho na vydavateľské aktivity 305-tisíc eur. Šéfredaktor novín Maroš Smolec včera povedal, že aktivita ľudí, ktorí výzvu podpísali, bola „protislovenský a protinárodný akt”. Články sú podľa neho napísané korektne. Predseda Matice Marián Tkáč nevidí v zverejnení mien problém. „Zvážil by som ale, ako ich budem nazývať a aké prívlastky im dám,” priznáva. Tkáč, ktorý je aj členom redakčnej rady novín, neplánuje za články voči nikomu vyvodiť zodpovednosť. „Je tu sloboda slova a tlače. Ak bude niekto nespokojný, nech koná.” Historik Dušan Kováč tvrdí, že vyjadrenia v novinách dokazujú, že Matica ako inštitúcia nemá o demokracii ani poňatia a slovenskému národu robí viac škody ako osohu. „Vôbec nemá právo určovať, kto je a kto nie je dobrý Slovák.”
Václav Klaus v liste k narodeninám V. Mečiarovi zaspomínal na rozdelenie krajiny
László Nagy: Novely zákona o občianstve neriešia základný problém
23. júla 2012 - (sita)
Slovenská legislatíva trestá svojich občanov, ktorí sa rozhodnú pre iné občianstvo. Agentúre SITA to povedal splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny László Nagy v súvislosti s informáciou ministerstva vnútra, že za dva roky od začiatku platnosti novely o štátnom občianstve sa občanmi Maďarska stalo len 25 ľudí. „Žiadny normálny človek nechce stratiť svoje pôvodné občianstvo, pretože sa k nemu viažu mnohé občianske, hospodárske a politické práva,” povedal splnomocnenec, podľa ktorého je práve toto podstatnou príčinou nízkeho záujmu o maďarské občianstvo. „Možno neprejavený záujem bol iný, ale každý rozmýšľa takto, ako som to hovoril.” Nagy upozornil, že napríklad v iných krajinách, kde žijú Maďari, evidujú neporovnateľne vyšší záujem o maďarské občianstvo. V Rumunsku je to podľa neho viac ako stotisíc záujemcov. „Zrejme to odzrkadľuje aj nejakú vnútornú potrebu zahraničných Maďarov, aby pristúpili k dvojakému občianstvu. Má to zrejme aj svoje historické dôvody,” povedal Nagy. Ministerstvo vnútra plánuje legislatívu o občianstve novelizovať. Novela zákona by mala umožniť získanie cudzieho občianstva bez straty slovenského pre ľudí, ktorí v cudzine istý čas žili. Ľuďom, ktorí získajú občianstvo bez väzieb na cudzí štát, bude naďalej hroziť strata občianstva. S podobným návrhom prichádzajú aj Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič predložili do parlamentu návrh, ktorý umožňuje získať späť štátne občianstvo Slovenskej republiky tým občanom, ktorí napriek existujúcim reálnym väzbám na iný štát slovenské občianstvo stratili ako dôsledok nadobudnutia štátneho občianstva iného štátu od 17. júla 2012 do 31. októbra 2012. Podľa Nagya žiadny návrh nerieši základný problém. „Rieši iba ľudí, ktorí žijú dlhšie v zahraničí, za našimi hranicami, ale nerieši problém tých ľudí, ktorí z nejakého dôvodu, napríklad emocionálneho, by chceli získať občianstvo Maďarskej republiky alebo iného štátu.” Ako dodal, nemožno zabúdať, že podľa platnej ústavy a našich zákonov nie je možné nikomu odobrať štátne občianstvo bez jeho súhlasu, iba vo výnimočných prípadoch. „Za výnimočný prípad nemožno považovať to, že si niekto chce zobrať druhé štátne občianstvo,” dodal.
László Nagy: Šancu zabrániť odobratiu titulu univerzite v Komárne vidím v parlamente
20. júla 2012 - (tasr)
Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Nagy (Most-Híd) sa domnieva, že ak sa ešte má zvrátiť „osud” komárňanskej Univerzity J. Selyeho a univerzita nemá prísť o svoj titul, môže sa tak stať pri diskusii o návrhu zákona v parlamente. Ešte predtým však chce hovoriť s členmi vlády, ktorí budú návrh Akreditačnej komisie ministerstva školstva schvaľovať. „Tak, ako som hovoril aj s pánom ministrom školstva, chcel by som sa stretnúť s ostatnými členmi vlády, ktorým by som rád tlmočil svoje pripomienky,” odpovedal Nagy na otázku TASR, či vidí šancu, aby návrh na odobratie titulu komárňanskej univerzite neprešiel. Predpokladá však, že o návrhu sa napokon rozhodne v parlamente. „Tu by som skôr očakával, že v prvom, druhom, prípadne treťom čítaní sa dosiahne pokrok,” povedal Nagy. „Bude tu väčší priestor pre diskusiu, pre vecné argumenty.” Preto je pripravený poskytnúť svoje poznatky poslancom, pokiaľ o to prejavia záujem. TASR v tejto súvislosti oslovila dvoch poslancov, ktorí sú zároveň členmi výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, s otázkou či budú ochotní vypočuť si splnomocnencove pripomienky a prípadne sa pri svojom rozhodnutí budú viesť aj jeho argumentáciou. Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS) odpovedal, že si rád vypočuje ešte raz stanoviská k návrhu. „Než sa rozhodnem, určite budem načúvať aj argumentom splnomocnenca vlády, aj argumentom Akreditačnej komisie.” Oľga Nachtmannová (Smer-SD) má vo veci jasno už teraz. „Plne sa prikláňam k prezentovaným záverom ministra školstva Dušana Čaploviča (Smer-SD). Univerzita J. Selyeho nereagovala na pripomienky Akreditačnej komisie. Predmetná univerzita mala rok na nápravu nedostatkov a nekonala. Nespĺňa teda zákonné podmienky, aby mohla byť zaradená medzi univerzity,” povedala pre TASR Nachtmannová s tým, že pravidlá musia platiť pre všetkých rovnako. Okrem univerzity v Komárne by od septembra mali prísť na návrh Akreditačnej komisie o svoje doterajšie tituly aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Akadémia Policajného zboru v Bratislave a tiež Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Preradené školy budú mať šancu zaradiť sa znova medzi univerzity pri komplexnej akreditácii v roku 2014.
Komárno žiada vládu o zachovanie názvu Univerzity J. Selyeho
18. júla 2012 - (sita)
Mesto Komárno žiada vládu SR aj parlament o zachovanie názvu Univerzity Jánosa Seleyho v Komárne. Mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie, v ktorom vyjadruje univerzite plnú podporu a konštatuje, že zachovanie názvu má symbolický a zásadný význam, pretože škola plní nezastupiteľnú úlohu vo vzdelávaní Maďarov žijúcich na Slovensku. Poslanci zároveň poverili primátora, aby zaslal žiadosť o zachovanie názvu univerzity predsedovi vlády, Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu. „Univerzita J. Selyeho svojou 10-ročnou minulosťou nemôže súperiť s významnými slovenskými univerzitami s dlhoročnou tradíciou, patrí však medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce univerzity na Slovensku, čo potvrdzujú dosahované výsledky,” uvádza sa v uznesení, ktoré prijali poslanci. Pôsobenie tejto univerzity má podľa nich zásadný význam pre mesto Komárno, škola plní významnú úlohu z hľadiska ďalšieho hospodárskeho rozvoja regiónu a kultúrneho a spoločenského rozvoja Maďarov žijúcich na Slovensku. Ministerstvo školstva navrhuje odňať trom vysokým školám z názvu slovo „univerzita”. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne a komárňanská Univerzita J. Selyeho nesplnili podmienky v rámci komplexnej akreditácie vysokých škôl na to, aby boli univerzitnou vysokou školou. Ministerstvo preto chce, aby od 1. septembra 2013 už nemali v názve slovo „univerzita”. Návrh po pripomienkovom konaní predloží na rokovanie vlády, odkiaľ sa posunie ďalej do parlamentu. Čaplovič minulý týždeň povedal, že obe verejné univerzity - Trenčianska univerzita A. Dubčeka aj Univerzita J. Selyeho - mali rok na odpovede a nápravu problémov, ktoré konštatovala Akreditačná komisia pri komplexnej akreditácii v roku 2009, no viac ako rok sa neozvali. Stanovisko rektora komárňanskej univerzity Jánosa Tótha k plánovanej zmene názvu sa agentúre SITA zistiť nepodarilo, na zaslané otázky neodpovedal.
V Gallery Nova v Dunajskej Strede predstavuje výtvarníčka slovensko-maďarské vzťahy
19. júla 2012 - (tasr)
V Gallery Nova v Dunajskej Strede sa uskutočnila v stredu (18. 7.) slávnostná vernisáž výtvarníčky Anikó Csonga, rodáčky zo Žitného ostrova, ktorá sa tento rok výrazne zviditeľnila aj na krajskej súťaži pod názvom Výtvarné spektrum. Svoje umenie predstavuje tentoraz aj doma, pretože v mnohých mestách Slovenska ju už dobre poznajú. Informovala TASR riaditeľka Žitnoostrovského osvetového strediska (ŽOS) Jana Svetlovská. Podľa jej slov tvorbu Anikó Csonga po nemalých úspechoch v slovenských mestách či medzinárodných súťažiach majú možnosť spoznať aj jej rodáci. Odborné základy získala výtvarníčka v rokoch 2002-2006 na prestížnej odbornej Strednej škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave, kde študovala propagačnú grafiku u akademického sochára Vladimíra Kordoša. V štúdiu pokračovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici v období 2006-2011 pod vedením Róberta Makara a momentálne je v magisterskom ročníku v odbore voľné výtvarné umenie. Podľa riaditeľky expozícia v galérii ŽOS je naplnená výtvarnými hodnotami. Jej časť tvoria grafiky, ktoré voľbou techniky pútavo vťahujú človeka do inej dimenzie. „Nesmierne výpovedné sú inštalované objekty, venujúce sa slovensko-maďarským vzťahom. Téma zaváňa možno aj konfliktom, hovoria to hlavne tí, ktorí nežijú v tomto regióne,” konštatovala Svetlovská s tým, že inštalácia v priestore, ktorý pozostáva z troch plagátov a troch zrkadiel, prináša návštevníkovi priam geniálnu konfrontáciu,” priblížila riaditeľka. Dodala, že návštevník, ak sa zamyslí, môže sám za seba zisťovať, koľko slovenského alebo koľko maďarského či slovensko-maďarského - alebo naopak, javov a prvkov existuje v našej spoločnosti.
Karpatská nadácia bude naďalej podporovať neziskové organizácie z východu
Kontrolóri politikov - Skoro polovica výrokov Roberta Fica nie je úplne pravdivá
Podľa M. Lajčáka je problematickým susedom Ukrajina, nie Maďarsko
18. júla 2012 - (tasr)
Najproblematickejším susedom Slovenskej republiky nie je Maďarsko, ako sa zvykne niekedy uvádzať, ale východný sused Ukrajina. Konštatoval to dnes podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vo svojom vystúpení na rokovaní parlamentného zahraničného výboru. „Parlamentné voľby na Ukrajine budú civilizačnou voľbou nášho najväčšieho suseda. Rozhodnú napríklad o tom, či na východnej hranici budeme mať 50-miliónový trh alebo nestabilného suseda, cez ktorého k nám smerujú kľúčové energetické tepny,” poznamenal na margo Ukrajiny Lajčák. Podľa neho žiadne voľby, ktoré sa uskutočnili v Maďarsku, neboli pre budúcnosť Slovenska také dôležité, ako budú jesenné voľby na Ukrajine. O politike Slovenska vo vzťahu k Ukrajine hovoril v rozprave k materiálu aj poslanec KDH Jozef Mikloško. Ten pripomenul, že na rokovania parlamentu už predkladal návrh, ktorým by poslanci vyjadrili hlboké znepokojenie na situáciou väznenej expremiérky Julie Tymošenkovej. Tento návrh však nezískal dostatočnú podporu zákonodarcov. Podpredseda vlády napriek tomu víta, že poslancom nie je ľahostajná situácia ľudských práv a nezávislosť súdnictva v susednej krajine. Tymošenkovej prípad je podľa jeho slov len najvýraznejší, no tieto problémy majú všeobecný charakter. Slovensko si pritom podľa neho nerobí nárok rozhodovať o vine či nevine uväznenej expremiérky. „Budeme pokračovať v dialógu a bude to dialóg kritický, pretože nikto nemusí pochybovať o tom, že Slovensko je priateľom Ukrajiny a priatelia si majú povinnosť hovoriť veci, ktoré nemusia byť príjemné,” prisľúbil členom parlamentného výboru. Šéf slovenskej diplomacie dnes na parlamentnej pôde prezentoval zameranie zahraničnej politiky Slovenska na rok 2012. Jej tromi prioritnými oblasťami sú európska politika, ekonomická diplomacia a starostlivosť a pomoc Slovákom v zahraničí. „Z tých troch priorít v tomto polroku bude dominovať problematika EÚ, stabilizácia európskeho priestoru a spoločnej európskej meny,” doplnil minister. Slovensko by zároveň malo v priebehu tohto polroku hostiť stretnutie neformálnej skupiny Priateľov kohézie. Do Bratislavy by pri tejto príležitosti mohlo 5. októbra prísť niekoľko premiérov členských krajín. Naposledy sa takéto rokovanie uskutočnilo v rumunskej Bukurešti, ktorú vtedy navštívil aj slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD). Cieľom členov skupiny je presadiť primerané financovanie odstraňovania regionálnych rozdielov v krajinách EÚ.
Tunel
19. júla 2012 - (Marián Repa - Pravda)
Keď minister Lajčák v stredu hovoril, že náš najproblematickejší sused nie je Maďarsko, ale Ukrajina, pravdepodobne ešte netušil o pašeráckom tuneli vedúcom popod spoločnú hranicu. Aj keď mal na mysli nadchádzajúce voľby a „veľkú politiku” - práve od nej sa odvíja každodenný život ľudí, ktorý však neraz závisí aj od takej maličkosti, na ktorej strane hranice sa kto ocitne, lebo hranice vznikajú a zanikajú, ale ľudia žijúci na danom území zostávajú (obyvatelia Veľkých a Malých Slemeniec by o tom vedeli rozprávať...). Schengenská hranica síce „natvrdo” oddelila EÚ od postsovietskeho priestoru, no ako hovorí Lajčák: „Je v našom záujme udržať Ukrajinu v našom civilizačnom priestore.” Dokiaľ však budú ekonomické a sociálne rozdiely priepastné, tak budú existovať aj pašeráci i tunely, aký sa práve podarilo objaviť. V našom životnom záujme preto je, aby Ukrajina bola demokratická a prosperujúca. To sa vzťahuje aj na najmenej rozvinuté regióny Slovenska. Pokiaľ v nich nebude existovať normálna možnosť obživy vo fabrikách či v službách, tak sa ľudia budú utiekať k robote, aká sa im práve naskytne, teda aj „práci” pašerákov a obchodníkov s ľuďmi. Odstraňovanie regionálnych rozdielov by preto nemalo byť len frázou, ale skutočnou prioritou politikov. Pri pohľade na to, akou premenou prešiel východ Rakúska, ktorý bol do roku 1989 zabudnutým kútom, si dokážeme predstaviť, ako raz môže vyzerať slovensko-ukrajinské pohraničie.
Futbaloví chuligáni v Sarajeve zranili maďarských vojakov
23. júla 2012 - (tasr)
Traja maďarskí vojaci mierovej misie Európskej únie EUFOR utrpeli v bosnianskom Sarajeve zranenia v nedeľu večer pri útoku futbalových chuligánov, informoval v pondelok maďarský spravodajský server Hvg.hu. Podľa správ z diplomatických zdrojov sa šesť až osem maďarských vojakov zaplietlo do hromadnej bitky. Mladí Bosniaci si ich totiž pomýlili s Bulharmi a napadli ich za hanlivé skandovanie bulharských chuligánov na adresu Bosniakov počas futbalového zápasu medzi FK Sarajevo a Levski Sofia, ktorý sa konal minulý štvrtok v bulharskom hlavnom meste. Bitku ukončila bosnianska polícia, píše server, ktorý bližšie informácie o zranených vojakoch neuviedol.
„Az a szép...“ - Tatra, Matra, Fatra
23. júla 2012 - (Andrej Bán - Týždeň)
Málokedy má človek to šťastie, že sa ocitne na vrchu zo štátneho symbolu. Najmä, ak sa nachádza v cudzom štáte. A ešte navyše v spoločnosti bývalého slovenského predsedu vlády. Expremiér Ján Čarnogurský ani začiatkom leta nezaháľa. Oblečie si džínsy a flanelovú košeľu, na hlavu nasadí šiltovku a vyrazí na hory - do Maďarska. V období okolo sviatku sv. Cyrila a Metoda už tretí rok spoločne s miestnymi organizáciami Matice slovenskej organizuje akciu, ktorú iba s veľkou mierou fantázie môžeme označiť ako výstup na Modravú horu (Kékes). Najvyšší vrch sopečného pohoria Matra a celého Maďarska totiž meria iba skromných 1 015 metrov nad morom, takže kyslíkové prístroje či základný tábor, ba ani bohvieaká fyzická kondícia nie sú potrebné. Ako správne píše Čarnogurský v inzeráte, ktorý nedávno uverejnil aj.týždeň, až na vrchol možno prísť autom či autobusom. V roku 1960 tu bola vybudovaná televízna veža, z ktorej za jasného počasia vidno aj obrysy Tatier. O to práve ide. Matra je tretí z vrchov symbolického trojvršia na našom štátnom znaku. Trojvršia, na ktorom stojí byzantský dvojkríž. A Slováci - na rozdiel od maďarského Jobbiku či Hnutia 64 žúp - neprišli na územie susedného štátu provokovať. Iba si v súlade so svojou tradíciou skromne a bez revanšizmu pripomenuli kúsok im milej zeme, ktorá sa dnes, zhodou okolností, nachádza v inom štáte. Čo už. A pritom kedysi žili pod Matrou aj Slováci. Čarnogurský akékoľvek prejavy, ktoré by okoloidúci maďarskí turisti mohli považovať za provokácie, potláča už v zárodku. Chlapcov zo Slotovej SNS pred dvoma rokmi slušne, no dôrazne požiadal, aby stiahli svoje vlajky. Neuvidíte tu ani jednu slovenskú vlajku a hymnickú pieseň Kto za pravdu horí Maďari aj tak väčšinou nepoznajú. „Kultúra vierozvestov Cyrila a Metoda nám pomohla prekonať jednu bláznivú ideológiu, komunizmus, a pomôže nám prekonať aj druhú bláznivú ideológiu, točiacu sa iba okolo peňazí,” začal Čarnogurský svoj krátky improvizovaný prejav takouto úvahou pri vrchole Modravej hory a pokračoval: „V tomto zmysle je aj táto hora súčasťou našej identity. A tak, ako chodia naši susedia do Košíc na hrob Rákócziho alebo do Kežmarku na Tökölyho, a treba sa im za to pokloniť, že tak robia, tak my chodíme sem na Modravú horu. Tak si udržiavame našu identitu. Treba to povedať, sme horský národ. A keď k nám od susedov prídu na rovinu, napríklad do Komárna, my prídeme k nim na horu, pretože z hory je lepšie a ďalej dovidieť.” Predtým, ako všetkých prítomných pozve na dobrú kávu (tú Maďari vedia!) alebo na vychladené pivo do neďalekej výletnej reštaurácie pri konečnej stanici lyžiarskeho vleku (aj ten Maďari majú!), ešte Čarnogurský dodá, že túto akciu považuje za vhodnú reakciu na maďarské akcie, akou bolo zasadnutie parlamentného výboru v Komárne. Zatiaľ čo Orbánov Fidesz platí mladým ľuďom vlastenecké putovanie po „Hornom Uhorsku” zo štátneho rozpočtu, u nás si to príčinliví ľudia hradia zo svojho, čo je rozhodne sympatickejšie. A krojované tety z Košíc si napokon s jednou tetou z Maďarska aj tak spoločne zaspievali „Az a szép...“
V Mlynkoch podpísali konečnú zmluvu o dofinancovaní Slovenského domu
20. júla 2012 - (tasr)
Konečnú zmluvu o dofinancovaní stavby Strediska pilíšskych Slovákov (nového Slovenského domu) podpísal 20. júla v Mlynkoch predseda ÚSŽZ Igor Furdík, zástupca štátneho tajomníka maďarského ministerstva pre verejnú správu a spravodlivosť Csaba Latorcai a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. V zmluve sa okrem iného zmluvné strany zaväzujú, že slovenská strana financuje projekt sumou 491 939 eur, vláda Maďarska schválila podporu 126 miliónov forintov (442.338 eur). SR a Maďarsko sa tiež dohodli na konečnom vyrovnanom prefinancovaní všetkých nákladov spojených s výstavbou strediska. Vlastníkom nehnuteľnosti a prevádzkovateľom Strediska pilíšskych Slovákov bude Celoštátna slovenská samospráva (CSS). Spoluužívateľom objektu budú aj miestne organizácie pilíšskych Slovákov, najmä Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov a Slovenská samospráva v Mlynkoch. Samospráva obce Mlynky a starosta József Lendvai v roku 2008 sa rozhodli z budovy starého Slovenského domu vysťahovať práve tieto subjekty. „Dnes sme ukončili tú fázu, ktorá by sa dala nazvať zmluvno-právne ukončenie a definitívne kodifikovanie stavu. Ja len verím, že teraz nastáva fáza, keď to tunajší obyvatelia, tunajší Slováci a Slováci v Maďarsku budú vedieť tento dom plne využívať tak, aby to slúžilo, aby bol živím, aby sa tu svietilo, aby tu nebola tma, aby tu bol zvuk ľudských hlasov, aby tento objekt bol tým, čím má byť, teda domom pre kultúru, spolužitie, vyžitie tunajších Slovákov,” uviedol pre TASR predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Igor Furdík. „Po dnešnom akte máme ešte úlohy s realizátorom, veď treba sa dohodnúť o nadprácach, treba prevziať do vlastníctva túto budovu, potom nás čaká úloha podpísania zmluvy s užívateľmi - so Slovenskou samosprávou v Mlynkoch a so Združením a regionálnym kultúrnym strediskom pilíšskych Slovákov, zariadiť budovu a dúfame že čoskoro aj slávnostné odovzdanie,” povedal TASR Ján Fuzik. Zástupca štátneho tajomníka Csaba Latorcai ocenil, že maďarská i slovenská vláda urobila všetko pre to, aby Mlynky neboli verejnosti známe z konfliktu o Slovenský dom, ktorý vypukol v roku 2008, ale z toho, že tu spolu žijú už stáročia v pokoji Maďari, Slováci a Nemci. Účastníci dnešného aktu nepotvrdili medializované správy, že by k slávnostnému odovzdaniu strediska mohlo dôjsť už na budúci týždeň, ako sa o tom údajne dohodli pri štvrtkovom neoficiálnom stretnutí na bratislavskom futbalovom stretnutí premiéri SR a Maďarska Robert Fico a Viktor Orbán. Podľa pôvodných oficiálnych správ by k slávnostnému otvoreniu Slovenského domu malo dôjsť počas oficiálnej návštevy prezidenta SR Ivana Gašparoviča, termín jeho návštevy Maďarska zatiaľ nie je známy.
Audio (.mp3) - Mlynky: Stredisko pilíšskych Slovákov (Demjénová-Fuzik-Fuhl)
- Rádiožurnál Slovenského rozhlasu - 20. júla 2012
www.oslovma.hu/XXX/SRoZurnM.mp3
Nezhody v stredisku pilíšskych Slovákov
20. júla 2012 - (Zoltán Rácz - Správy STV)
http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv?date=2012-07-20&;id=49798#383
Slovenská komunita v Mlynkoch stále nie je spokojná s riešením okolo budovy Strediska pilíšskych Slovákov. 20. júla 2012 síce podpísali konečnú zmluvu o financovaní kultúrneho stánku, miestne združenia našich krajanov sa však obávajú, že vo využívaní strediska nebudú slobodní. Dedina Mlynky (s maďarským názvom Pilisszentkereszt) je najslovenskejšou obcou v Maďarsku. Vo vyše dvojtisícovej obci sa totiž viac ako polovica hlási k slovenskej národnosti. Pred štyrmi rokmi však obecná samospráva vysťahovala Slovákov z priestorov ich kultúrneho stánku.
Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová:
- Tento slovenský dom bol symbolom našich Slovákov tu v Mlynkoch. A toto už nebolo ich prvé rozhodnutie. Na slávnosti nedovolili deťom po slovensky recitovať, zrušili nám webové stránky slovenské...
Konflikt nadobudol medzinárodný rozmer. Obe vlády sa ale napokon dohodli, že zafinancujú výstavbu nového strediska pre pilíšskych Slovákov. Budova, i keď stále neskolaudovaná a nepoužívaná, už rok stojí. Čakalo sa na podpis, ktorým sa slovenská aj maďarská strana dohodli na financovaní v pomere päťdesiat ku päťdesiat (Slovensko: 491 939 eur, Maďarsko: 442 338 eur + 14 000 eur po tri roky na prevádzku).
Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík:
- Maďarská strana v najbližších troch rokoch bude sa podieľať na financovaní prevádzky tohto objektu štrnásťtisíc eurami, čo vyrovná tie náklady z oboch strán.
Miestne združenia sa ale obávajú, že kultúrny stánok opäť nebudú môcť plnohodnotne využívať. Jeho majiteľom je totiž Celoštátna slovenská samospráva, ktorá mala podľa miestnych v minulosti k ich problému vlažný postoj.
Člen Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Imrich Fuhl:
- Nevidím garancie na to, že v tom novom dome budeme mať oveľa viac práv ako sme mali v tom starom slovenskom dome.
Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy tvrdí, že obavy miestnych sú neopodstatnené a budovu budú môcť na nekomerčné účely používať bezplatne.
Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik:
- Oni budú zostavovať domáci poriadok, program. Budú mať kľúče, budú mať kód. My sme naše nehnuteľnosti dali do zálohy.
Maďarskí Slováci očakávajú, že k slávnostnému otvoreniu a k sprístupneniu strediska dôjde čo najskôr.
Kauza Mlynky - Slovenský dom vo fotografiách
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.298124746953175.62241.147596498672668&;type=1&l=6d2e6f74f4
Ako sa vyvíjala kauza Mlynky - Povedali o Mlynkoch:
15. februára 2010: V Mlynkoch sú problémy okolo výstavby Slovenského domu:
http://tvnoviny.sk/spravy/svet/v-mlynkoch-su-problemy-okolo-vystavby-slovenskeho-domu.html
23. januára 2012: Rokovanie k dostavbe Mlynkov úspešne ukončené:
http://www.uszz.sk/rokovanie-k-dostavbe-mlynkov-uspesne-ukoncene/
O starom a novom Slovenskom dome v Mlynkoch:
http://www.cez-okno.net/clanok/slovensko/o-starom-a-novom-slovenskom-dome-v-mlynkoch
Na okraj aféry Mlynky - Nemyslel som:
http://www.luno.hu/index.php?option=content&;task=view&id=6701&Itemid
Protislovenský útok -Vyháňajú Slovákov zo Slovenského domu:
http://www.luno.hu/index.php?option=content&;task=view&id=6675&Itemid
Maďarsko neplní sľuby. Neplatí na slovenský dom:
http://aktualne.atlas.sk/madarsko-neplni-sluby-neplati-na-slovensky-dom/slovensko/politika/
Budova Strediska pilíšskych Slovákov v obci Mlynky stále vyvoláva nezhody v komunite
20. júla 2012 - (Viliam Hauzer / Slovenský rozhlas - Rádiožurnál)
Budova Strediska pilíšskych Slovákov v maďarskej obci Mlynky stále vyvoláva nezhody v komunite, a to i napriek dnešnému podpisu konečnej zmluvy o jej dofinancovaní. Náklady na projekt si slovenská, aj maďarská strana rozdelili rovným dielom. - Keď pred štyrmi rokmi obecná samospráva v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) vysťahovala Slovákov z ich kultúrneho stánku, lokálny konflikt nadobudol medzinárodný rozmer. Obe vlády sa ale napokon dohodli, že zafinancujú výstavbu nového strediska pre pilíšskych Slovákov. Budova, aj keď stále neskolaudovaná, už stojí. Miestni sa ale obávajú, že kultúrny stánok opäť nebudú môcť plnohodnotne využívať. Nie sú totiž jeho majiteľmi.
Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová:
- Peniaze, ktorú podporu dostala Celoštátna slovenská samospráva, ale to sa nedá rozmeniť.
Budapešť si to totiž dala ako podmienku. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik tvrdí, že dôvodom bol solventný partner. Problémom boli podľa neho tiež prílišné očakávania miestnej samosprávy.
Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik:
- Oni možno toho času, keď sa im podarilo získať podporu dvoch vlád, očakávali, že bude ich táto budova. My sme na túto budovu doposiaľ financovali 60 miliónov forintov. Aj pre nás to bol problém vybudovať túto budovu. Nebude jednoduché ani prevádzkovať. Ja si myslím, že na to sú tieto menšie organizácie málo, teda to je pochopiteľné.
Slováci v najslovenskejšej obci Maďarska sa ale obávajú, že kým predtým si museli kľúče od kultúrneho domu pýtať od miestnej samosprávy, teraz si ich budú musieť opäť pýtať, akurát od niekoho iného.
Člen Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Imrich Fuhl:
- Akosi sa zabúda na ten pôvodný problém, že tu boli diskriminované tieto subjekty, teda presne Slovenská samospráva v Mlynkoch a Združenie pilíšskych Slovákov. Nevidím garancie na to, že v tom novom dome budeme mať oveľa viac práv, ako sme mali v tom starom Slovenskom dome. Teda ak bude rozdiel iba v tom, že kľúče dostaneme teraz od predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy, tak potom je akýsi problém.
Ján Fuzik prízvukuje, že problém určite nebude a miestni budú môcť kultúrny stánok využívať kedykoľvek a bezplatne, pokiaľ nepôjde o komerčné využitie priestoru. Budapešť je spokojná. Podľa nej znamená dnešný podpis definitívnu bodku za sporom. Ako sa ale situácia napokon vyvinie na pozadí vzťahov medzi tamojším organizáciami zastupujúcimi Slovákov, je už iná téma.
Slovákov asimilujú v každom maďarskom režime
Slovenčinu sa v auguste bude učiť asi 160 cudzincov z 30 krajín
21. júla 2012 - (tasr)
O tradičnú Letnú školu slovenského jazyka a kultúry - Studia Academica Slovaca prejavilo tento rok záujem asi 160 cudzincov z 30 krajín sveta. Organizátori pripravili pre záujemcov bohatý prednáškový cyklus z jazyka, literatúry, histórie, ale aj pestrý sprievodný program zameraný na prezentáciu slovenskej kultúry a krajiny. V rámci jazykových seminárov a konverzačných cvičení majú frekventanti možnosť nadobudnúť znalosti slovenčiny pre začiatočníkov, mierne a stredne pokročilých a pokročilých. Súčasťou letnej školy je prehliadka Bratislavy a trojdňová vlastivedná exkurzia po Slovensku. Okrem toho si účastníci môžu vybrať z ponuky tvorivých dielní, kde si formou spevu, ľudového tanca, divadla, tvorivého písania či iných umeleckých aktivít precvičia používanie slovenčiny v praxi. Získané vedomosti, zážitky z letnej školy i svoju vlastnú kultúru majú možnosť predstaviť na tradičnom interkultúrnom podujatí Sami sebe. Studia Academica Slovaca (SAS) je najstaršou letnou univerzitou na Slovensku. Vznikla v roku 1965. Jej 48. ročník slávnostne otvoria 6. augusta o 16.00 h v aule UK a bude spojené s uvítacím večerom v priestoroch Filozofickej fakulty (FiF) na Gondovej ulici. Cudzinci sa slovenčinu budú učiť do 25. augusta. Podujatie tradične pripravuje Studia Academica Slovaca - centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk, ktoré je špecializovaným pracoviskom FiF UK. Trojtýždňový kurz slovenčiny absolvuje asi stovka cudzincov aj v júli tohto roka. Organizuje ho Centrum ďalšieho vzdelávania UK. Medzi uchádzačmi sú cudzinci a krajania zo Srbska, Ruska, ale aj napríklad USA, Thajska či Vietnamu.
Prvá nemecká vysoká škola na Slovensku štartuje už v októbri
20. júla 2012 - (tasr)
Vysoká škola Goethe Uni, ktorej dala vláda SR tento týždeň zelenú, odštartuje už zimným semestrom nového akademického roka. Súkromná škola, ktorá bude ako jediná na Slovensku vyučovať v nemčine, plánuje prijať asi sto študentov nielen zo Slovenska, ale aj z Nemecka a okolitých krajín. Podľa profesora Petra Bendixena, ktorý bude dekanom jednej z fakúlt, od októbra s určitosťou začne výučba na Fakulte medzinárodného podnikania a Fakulte cestovného ruchu. Dodal, že otvorená je zatiaľ situácia Fakulty mediálnych a kultúrnych štúdií. Prijímacie pohovory sa uskutočnia v septembri tohto roka, škola prijíma študentov nielen do bakalárskych, ale aj do magisterských programov. Za prijímacie konanie študenti platiť nebudú. Presné informácie záujemcovia nájdu od budúceho týždňa na internetovej stránke www.ghb.sk. Fakulta cestovného ruchu bude sídliť v Piešťanoch, ostatné v Bratislave v priestoroch Slovenskej technickej univerzity na Radlinského ulici. „Nevidíme sa ako konkurencia existujúcich slovenských univerzít, ale ako ich doplnok. Chceli by sme uplatniť naše skúsenosti z medzinárodných kontaktov, aj zbor učiteľov bude medzinárodne zložený,“ povedal na dnešnej tlačovej konferencii zástupca Goethe Uni AG z Nemecka Wolfgang Wiesner. Doplnil, že škola nepotrebuje verejné prostriedky a je schopná sa financovať sama. Školné na semester pre bakalárske programy sa bude pohybovať na úrovni 1100 eur, v magisterskom stupni škola študenti zaplatia 1300 eur za semester. Absolventi školy získajú slovenský diplom. Nemecký veľvyslanec na Slovensku Axel Hartmann podčiarkol, že na Slovensku pôsobí 400 nemeckých firiem, ktoré zamestnávajú 90.000 ľudí. „Práve tieto firmy potrebujú nemecky hovoriaci dorast, ktorí sme my schopní vychovať aj na takejto univerzite,“ vyhlásil. Vznik prvej nemeckej vysokej školy na Slovensku označil za ďalší míľnik nemecko-slovenských kultúrnych vzťahov. O školu bude podľa neho vysoký záujem, keďže každoročne získa na Slovensku Deutsches Sprachdiplom 500 študentov. Šéf rezortu školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) navrhol udeliť škole štátny súhlas práve kvôli prepojeniu na nemeckú vysokú školu. Povedal, že so vznikom školy spája vysoké očakávania. Nemecká škola žiadala o udelenie súhlasu na pôsobenie už v minulosti. Červenú jej však dala minulá vláda SR uznesením z 8. septembra v roku 2010. Druhýkrát o súhlas požiadala koncom roka 2011 spoločnosť GOETHE UNI, a. s.
Vandali vyčíňali na židovskom cintoríne v maďarskom Kaposváre
22. júla 2012 - (tasr)
Celkove 57 hrobov na židovskom cintoríne v maďarskom Kaposváre poškodili v noci nadnes neznámi vandali. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na hovorcu župného veliteľstva polície. Kornél Karsay uviedol, že po obhliadke miesta činu polícia začala už vo veci trestné stíhanie neznámeho páchateľa. Miestna radnica reagovala na nočný prejav vandalizmu vyhlásením, v ktorom ho označuje za šokujúci a poburujúci. „Vedenie mesta a všetci jeho občania odsudzujú tento hanebný čin, ktorý je nezmyselný a nikam nevedie. Takéto prejavy nemajú miesto v našom meste. Trestné oznámenie vo veci podá aj radnica a policajtom poskytne všemožnú pomoc v záujme čo najrýchlejšieho zadržania páchateľov,” uvádza sa v texte, ktorý zverejnil internetový portál sonline.hu.
Židovská komunita chce súdiť Csatáryho na Slovensku
24. júla 2012 - (sita)
Slovenská židovská komunita apeluje na príslušné slovenské orgány, aby žiadali vydanie vojnového zločinca Lászlóa Csatáryho a aby ho postavili pred súd. Csatáryho, ktorý bol v roku 1948 v Československu odsúdený v neprítomnosti na trest smrti, zadržali minulý týždeň maďarské orgány. „Kľúčoví svedkovia žijú jednoznačne na Slovensku v Košiciach,” zdôraznil na tlačovej besede podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR (ÚZŽNO) Pavol Sitár. Na Csatáryho by si podľa neho vedeli spomenúť dnes už staré ženy, ktoré v čase druhej svetovej vojny boli mladé dievčatá. Vydanie Csatáryho však podľa Sitára vôbec nemusí byť jednoduché. „Aby sme ten apel vedeli urobiť, musíme mať k dispozícii určité listiny, ktorých obsahom sú právne vyýznamné skutočnosti, na základe ktorých je možné vypracovať nejakú rozumnú žiadosť,” dodal. Ako ďalej Sitár vysvetlil, zo Štátneho archívu v Košiciach však v roku 1995 zmizlo niekoľko dôležitých spisov, medzi nimi aj rozsudok. Židovská komunita teraz robí všetko preto, aby spisy získala späť. „Oslovujeme archívy, historikov, snažíme sa nájsť tieto dôležité dokumenty,” doplnil. Csatáryho spis sa podľa Sitára až do roku 1986 nachádzal v archíve Okresného ľudového súdu v Košiciach, odvtedy je uložený v Štátnom archíve. V roku 1995, práve v čase, keď kanadská polícia začala na Slovensku vyšetrovať Csatáryho prípad, však listiny zmizli. V tom istom roku Csatáry z Kanady utiekol, pretože sa o vyšetrovaní dozvedel. „V rovnakom čase, keď Csatáry vyhlásil, že sa dohodol so slovenskými orgánmi, že mu nič nehrozí,” poznamenal predseda ÚZŽNO Igor Rintel. Csatáry si podľa predstaviteľov židovskej komunity zaslúži trest, aj keď dnes je už z neho 97-ročný starec. „Zločiny proti ľudskosti sa nedajú premlčať. Všetky takéto činy treba odsúdiť, bojovať proti nim a odovzdať spravodlivosti aj človeka, ktorý má 97 rokov,” hovorí Rintel. Csatáry bol podľa Sitára bezcitný sadista, ktorý trýznil nielen Židov, ale aj nežidovských obyvateľov Košíc. „Je to človek, ktorý nevydával iba rozkazy, ale osobne vykonával mnohé sadistické činy,” konštatoval. Jeho záľubou vraj bolo aj bičovanie nahých žien. „Hovoríme o sadistovi, ktorý tieto činy vykonával pre vlastné potešenie,” povedal Rintel. Maďarské bezpečnostné zložky zatkli Csatáryho minulý týždeň. Obviňujú ho z vojnových zločinov a účasti na deportáciách 15 700 Židov do koncentračného tábora Osvienčim v roku 1944. Pripisujú mu taktiež kruté zaobchádzanie s obyvateľmi košického židovského geta. Csatáry bol vysokým policajným dôstojníkom v Košiciach, ktoré boli v tom čase súčasťou Maďarska. Československé orgány Csatáryho po vojne v neprítomnosti odsúdili na trest smrti, až do roku 1995 sa mu však darilo ukrývať v Kanade, odkiaľ po odhalení utiekol.
V. Orbán: Zločiny proti ľudskosti nebudú premlčané
23. júla 2012 - (tasr)
Maďarsko sa pridržiava európskych právnych tradícií, v zmysle ktorých zločiny proti ľudskosti nebudú premlčané, povedal maďarský premiér Viktor Orbán v rozhovore pre dnešné vydanie nemeckého týždenníka Focus. Predseda maďarskej vlády zdôraznil nulovú toleranciu svojej vlády voči antisemitským a protirómskym prejavom v jeho krajine. Orbán sa ku kauze podozrivého z vojnových zločinov 97-ročného Lászlóa Csatáryho, ktorá vyvolala veľkú medzinárodnú odozvu, vyjadril verejne po prvý raz. Minulý týždeň internetové vydanie nemeckého denníka Rheinische Post kritizovalo Maďarsko za jeho vlažný postoj k prípadu vojnového zločinca a konštatovalo, že pred súdom Csatáryho ochráni nie jeho vysoký vek, ale Orbánova národná konzervatívna vláda. Prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Podozrivého Csatáryho zadržali maďarské orgány začiatkom minulého týždňa. Ten podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácií 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
Vojnový zločinec Csatáry nechápe, prečo ho podozrievajú z deportácií
20. júla 2012 - (tasr)
Podozrivý z vojnových zločinov László Csatáry nechápe, prečo ho podozrievajú z deportácie košických židov. V rozhovore pre dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap 97-ročný muž, na ktorého uvalil maďarský súd vo štvrtok domácu väzbu, povedal, že deportácií sa nezúčastnil, vo dvoch košických getách bol iba štyrikrát a o židoch v gete rozhodovali Nemci. Konštatoval, že jeho úlohou v Košiciach bolo na základe vydaného rozkazu tlmočiť Nemcom. Dodal tiež, že to nebola príjemná úloha. V reakcii na otázku denníka poznamenal, že nemá predstavu o tom, prečo ho v bývalom Československu odsúdili na smrť. Podľa jeho slov kanadské úrady ani v priebehu dvoch rokov nenašli dokumenty, na základe ktorých by ho vyhlásili za vinného. Maďarský historik Zoltán Balassa pre Magyar Hírlap povedal, že košický okresný ľudový súd 8. júna 1948 odsúdil Csatáryho na smrť na základe výpovede desiatich svedkov v priebehu desiatich minút. „Aj keď Csatáry dodatočne vyhlasoval, že ako policajt plnil policajné rozkazy, zo svedectiev vyplýva, že svoje právomoci viackrát prekročil, preto jeho obhajoba neobstojí,“ dodal historik.
Csatáry z Kanady zisťoval, či je v SR a v Maďarsku z niečoho obvinený
18. júla 2012 - (tasr)
László Csatáry v čase vlády premiéra Gyulu Horna v roku 1997, keď sa pripravoval na návrat z Kanady do Maďarska, zisťoval, či ho slovenské a maďarské úrady z niečoho obviňujú. Muž, podozrivý z vojnových zločinov, má údajne k dispozícii dokumenty s negatívnou odpoveďou, píše dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap. Csatáry v rozhovore pre denník vyhlásil, že ho zadržanie neprekvapilo a pripravoval sa na vypočúvanie. „Mesiace som pracoval, na výsluch som zobral poznámky, ktoré pripojili k mojej výpovedi,” povedal 97-ročný muž čeliaci podozreniu z vojnových zločinov. Podľa denníka Csatáry tvrdí, že v Košiciach sa ako policajt dostal do styku s Nemcami, lebo ovládal nemčinu. Csatáry, ktorý bol v roku 1944 veliteľom košického geta, v stredu Budapeštianskej vyšetrovacej prokuratúre pri vypočúvaní poprel trestné činy a o svojej úlohe v roku 1944 povedal, že plnil iba rozkazy a konal svoje povinnosti.
Vojnového zločinca Csatáryho vzali do väzby
18. júla 2012 - (tasr)
Budapeštianska vyšetrovacia prokuratúra dnes Lászlóa Csatáryho vypočula ako podozrivého z trestného činu vojnového zločinu, uskutočneného protizákonným mučením ľudí. Informovala o tom maďarská agentúra MTI. Centrum Simona Wiesenthala (SWC) 11. júla vyhlásilo, že chce dosiahnuť, aby maďarské úrady urýchlili proces stíhania Csatáryho. Muž, ktorý má teraz 97 rokov, čelí obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Csatáry (97) bol v tom čase ako policajt v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997. Investigatívni žurnalisti najväčšieho britského bulvárneho denníka The Sun v nedeľu zverejnili článok, v ktorom informovali, že v Budapešti našli byt hľadaného vojnového zločinca a oslovili ho. Novinári zistili, že 97-ročný Csatáry býva v byte s dvoma spálňami. Jeho adresu nezverejnili, poskytli ju však maďarskej prokuratúre.
Súd nariadil Csatárymu domácu väzbu
Budínsky ústredný súd dnes nariadil domácu väzbu Lászlóovi Csatárymu, ktorý je podozrivý z vojnových zločinov. Podľa vyhlásenia súdu Budapeštianska vyšetrovacia prokuratúra žiadala uvalenie väzby na podozrivého pre hrozbu úteku a schovávania sa. Hrozba úteku je vzhľadom na dobrý fyzický stav starého muža stále aktuálna, zdôvodnil súd svoj verdikt uvalenia 30-dňového domáceho väzenia. Csatáry, ktorý bol v roku 1944 veliteľom košického geta, dnes Budapeštianskej vyšetrovacej prokuratúre pri vypočúvaní poprel trestné činy a o svojej úlohe v roku 1944 povedal, že plnil iba rozkazy a konal svoje povinnosti. Prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Podľa historikov bol Csatáry mimoriadne krutý, jeho brutalita bola neúnosná aj pre Nemcov.
Riaditeľ Centra Simona Wiesethala Efraim Zuroff: Csatáryho zadržanie je iba začiatok
Zadržanie vojnového zločinca Lászlóa Csatáryho je iba začiatok procesu. K nemu však bol potrebný článok britského denníka The Sun a list prezidentovi Jánosovi Áderovi, povedal dnes pre maďarský server Hír24 riaditeľ jeruzalemského Centra Simona Wiesethala (SWC) Efraim Zuroff. Riaditeľ SWC ocenil, že maďarská polícia dnes v Budapešti zadržala Csatáryho. Ako však dodal, dúfa, že kauza už odteraz bude mať prioritu maďarských orgánov, najmä vzhľadom na Csatáryho pokročilý vek. „Vysoký vek a skutočnosť, že doposiaľ unikali spravodlivosti, neospravedlňuje ani jedného vojnového zločinca zo žiadneho z jeho skutkov,” zdôraznil Zuroff, podľa ktorého aj v prípade ďalšieho maďarského vojnového zločinca Sándora Képíróa bolo treba čakať štyri roky, kým sa začal súdny proces. Bývalý maďarský policajný dôstojník, ktorého obviňovali z vykonania vojnových zločinov v Srbsku počas druhej svetovej vojny, zomrel vlani v septembri vo veku 98 rokov ešte pred vyrieknutím rozsudku. Zuroff dnes ešte pred zadržaním Csatáryho apeloval na maďarského prezidenta Jánosa Ádera, aby pomohol postaviť vojnového zločinca pred súd.
Csatáry poprel trestné činy, tvrdí, že plnil iba rozkazy
Vojnový zločinec László Csatáry, ktorý v roku 1944 bol veliteľom košického geta, dnes pred Budapeštianskou vyšetrovacou prokuratúrou pri vypočúvaní poprel spáchanie trestných činov a o svojej úlohe v uvedenom roku povedal, že plnil iba rozkazy a konal svoje povinnosti, uviedol maďarský denník Népszabadság. Prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Podľa historikov bol Csatáry mimoriadne krutý, jeho brutalita bola neúnosná aj pre Nemcov. Prokuratúra dnes na medzinárodnej tlačovej besede informovala, že Csatáry vzhľadom na medializáciu jeho kauzy nebol prekvapený zadržaním. Hlavný prokurátor Tibor Ibolya konštatoval, že muž je v dobrom fyzickom i psychickom stave a javí ochotu spolupracovať. Ibolya poznamenal, že aktivity riaditeľa SWC Efraima Zuroffa smerom k médiám ohrozovali vyšetrovanie. Prokurátor odmietol obvinenia, že maďarské orgány činné v trestnom konaní konalo v kauze pomaly. Prokuratúra podľa neho konala aj napriek tomu rýchlo a dôsledne, že išlo o mimoriadne komplikovaný prípad. Vyšetrovanie sa dotklo okrem Maďarska aj Slovenska, Izraelu, či Kanady. Ako dodal, prokuratúra aj predtým, ako poskytol britský bulvárny denník The Sun určité informácie, vedela o mieste, na ktorom sa Csatáry zdržiaval. Napokon ho zadržali v inom byte, zdôraznil Ibolya.
Penzista Csatáry a jeho dediči
17. júla 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Prípad Lászlóa Csatáryho podozrivého z vojnových zločinov by mohol byť pre súčasnú maďarskú vládu darom z nebies. Je to výborná príležitosť, aby si Orbánov kabinet trochu napravil mizernú povesť, ktorú v demokratickom svete získal. Okrem iného aj pre svoj neskrývaný obdiv k niektorým temným alebo prinajmenšom kontroverzným postavám a stránkam maďarskej minulosti, vyjadrený slávnostným znovupochovaním fašistického spisovateľa v réžii parlamentu, stavaním sôch regentovi Horthymu či záplavou nostalgie voči statočným maďarským vojakom bojujúcim po boku tretej ríše vo „verejnoprávnych“ médiách. Csatáryho prípad síce musia vyšetriť a posúdiť nezávislé súdy, veľa však záleží aj na postoji vlády a vládnych politikov, či orgány činné v trestnom konaní do vyšetrovania takýchto zločinov povzbudzujú, alebo naopak. Obzvlášť v krajine, ako je orbánovské Maďarsko, kde justícia už dávno nezávislá nie je a súdy čoraz menej. Druhá strana mince je, že vyrovnanie sa s minulosťou a dokazovanie i odsúdenie vojnových zločinov je problém aj v krajinách, ktoré preto urobili oveľa viac než Maďarsko (či Slovensko). Nemecký denník Süddeutsche Zeitung oprávnene kritizuje, že Csatáry mohol niekoľko rokov nikým nerušený žiť v Maďarsku. Noviny môžu mať pravdu aj vtedy, keď tamojšie úrady podozrievajú, že sa snažia vyšetrovanie preťahovať, aby k žiadnemu stíhaniu ani nedošlo. Trochu však pozabúdajú, že ďalší traja z ôsmich najhľadanejších zločincov z čias druhej svetovej vojny na zozname Centra Simona Wiesenthala, ktorý sa Csatárym začína, žijú rovnako nerušene v Nemecku. Tak, ako tam dlho spokojne žil aj nenápadný penzista Ladislav Nižňanský. Než ho - nie z iniciatívy tamojších úradov - postavili pred nemecký súd, ktorý ho napokon aj tak oslobodil. Ako skončí Csatáry, dnes ťažko povedať. Navyše, zadosťučinenie spravodlivosti odsúdením podobných ľudí je síce stále potrebné a správne, no pocit katarzie a uľahčenia spoločnosti neprinesie a opakovaniu takýchto zločinov už vôbec nezabráni. Preto je oveľa dôležitejšie, ako sa dnes postavíme k názorom, ktoré Csatáry vyznáva či vyznával. A v tom bude, žiaľ, Orbánova vláda podľa všetkého zlyhávať aj naďalej nezávisle od toho, ako príkladne azda naloží s jedným penzistom.
Najhľadanejší nacista z Košíc utiekol maďarskej polícii
17. júla 2012 - (sita)
Maďarská polícia nenašla najhľadanejšieho nacistu z Košíc Lászlóa Csatáryho v jeho byte. Informuje o tom portál francúzskeho magazínu L´Express. Byt, v ktorom býval 97- ročný vojnový zločinec, bol po príchode polície prázdny. Csatáryho šedý Ford je stále zaparkovaný v podzemných garážach domu, kde býval. „Nebude ďaleko,” cituje francúzsky denník Le Figaro predsedu Zväzu židovských obcí v Maďarsku Petra Feldmayera. Predstaviteľ židovskej komunity v Maďarsku priznal, že v tomto prípade sa nedá maďarskej vláde vytknúť „nič politického”. Na možné problémy s postavením Lászlóa Csatáryho pred maďarský súd upozornil už lovec nacistov a francúzsky právnik Serge Klarsfeld. „Nie som si istý, že bude prijatá žaloba 'konzervatívnou vládou' Viktora Orbána,” povedal Klarsfeld pre agentúru AFP. Francúzsky právnik zároveň spochybnil, že Csatáry bol „veľkou rybou” počas deportácie Židov. Opačný názor má Peter Feldmayer, ktorý považuje „nacistu z Košíc” za veľmi významnú osobu vo vykonávaní holokaustu počas II. svetovej vojny. „Jeho miesto bolo veľmi dôležité a bol obzvlášť sadistický,” povedal Feldmayer a dodal: „ Vytvoril špeciálny tábor pre mučenie bohatých Židov, aby sa priznali, kde ukryli peniaze.” Židovská organizácia Centrum Simona Wiesenthala, ktorá sa snaží postaviť pred súd vojnových zločincov z nacistickej éry, ešte v nedeľu potvrdila, že muž figurujúci na čele jej zoznamu hľadaných osôb momentálne žije v Budapešti. Vyfotografovať sa ho vo dverách bytu podarilo novinárom z britského bulvárneho denníka The Sun.
Kto je László Csatáry?
Deväťdesiatsedemročný László Csatáry počas druhej svetovej vojny pôsobil ako vysoký policajný dôstojník v Košiciach, ktoré boli pod správou maďarských nacistov. Mal sa pritom spolupodieľať na deportáciách niekoľkých tisícov miestnych Židov do zahraničia, kde väčšina z nich prišla o život a pripisujú mu taktiež kruté zaobchádzanie s obyvateľmi košického židovského geta. Československé orgány Csatáryho po vojne v jeho neprítomnosti odsúdili na trest smrti, až do roku 1995 sa mu však darilo ukrývať v Kanade, odkiaľ po odhalení musel utiecť.
http://www.ta3.com/clanok/1002680/24-hodin-vo-svete-zo-17-jula.html
Obete holokaustu pýtajú od bánk milióny
Orbán a Coca-Cola sú strategickí partneri
Maďarsko bude zásobovať Coca-Colou 20 európskych krajín
21. júla 2012 - (sita)
Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok podpísal dohodu o strategickom partnerstve s gréckou pobočkou americkej spoločnosti Coca-Cola. Firma vyrábajúca nealkoholické nápoje vybudovala neďaleko Budapešti novú, vysokokapacitnú linku, ktorá bude zásobovať okrem maďarského aj trhy ďalších 20 európskych krajín. Podľa Orbánových slov Coca-Cola preinvestovala v Maďarsku 100 miliárd forintov, v prepočte viac ako 350 miliónov eur, a poskytla tak živobytie pre stovky rodín. Spoločnosť od Budapešti očakáva „politickú a ekonomickú predpovedateľnosť”, ktorú jej rodák zo Székesfehérváru prisľúbil. Coca-Cola, ktorá má sídlo v americkom štáte Georgia, už 120 rokov vyrába a produkuje nealkoholické nápoje a receptúry. Spoločnosť je najväčším výrobcom nápojov na svete a jej vlajkovým produktom je rovnomenný nápoj, ktorý v roku 1886 prvýkrát vyrobil lekárnik John Stith Pemberton.
Vyfúkli nám Maďari kšeft?
Ficova nenápadná reklama investícii nepomohla
24. júla 2012 - (Plus jeden deň)
Počas volebnej noci nosili Roberta Fica (47) jeho spolubojovníci na rukách a on dvíhal do neba ruku s fľašou koly. Nepomohlo. Lukratívnu zmluvu s americkým gigantom totiž získal jeho nový kamarát, maďarský premiér Viktor Orbán (49). Predseda vlády našich južných susedov podpísal dohodu o strategickom partnerstve s gréckou pobočkou americkej spoločnosti Coca-Cola. Orbán sa nedávno ukázal s Ficom na futbalovom zápase bratislavského Slovana s maďarským Videotonom Fehérvár. Hovorili vraj spolu o všeličom, hlavne o futbale, nevedno však, či sa Orbán pochválil Ficovi, čo sa mu podarilo vybaviť. Pri Budapešti totiž začne fungovať vysokokapacitná linka, ktorá bude zásobovať až 20 európskych krajín. Nápojový gigant investuje v Maďarsku vyše 350 miliónov eur a dá prácu stovkám ľudí. Škoda, že sa táto investícia nepodarila pritiahnuť na Slovensko. Náš premiér by teraz mohol zmeniť taktiku v štýle venezuelského prezidenta Huga Cháveza. Ten totiž svoj ľud vyzval, aby bojkotoval všetky sladené nápoje z USA. Coca Colu aj Pepsi Colu. „Kupovať treba hroznovú šťavu značky Uvitá, vyrábanú štátnym podnikom Corpo/.ulia, aby sa zvýšil odbyt venezuelských produktov a zbytočne sa v krajine nepodporovali nápoje dovážané z cudziny,” vyhlásil socialista Chávez. Čo na to socialista Fico?
A je po úrode! Zlodeji z Maďarska kradli pre šamana
21. júla 2012 - (noviny.sk)
Farmár z Veľkej nad Ipľom pri Lučenci prišiel o úrodu kukurice približne na území dvoch hektárov. Ľudia z Maďarska totiž obstrihali na kukurici kvety. Kým farmár hovorí o veľkej škode, polícia iba o priestupku. Zlodejom tak príliš veľký trest nehrozí. Policajti v piatok na miestom poli strážili smutného chlapa s plačúcou ženou. Prišli k nám cez pole z Maďarska. Takpovediac nakúpiť zadarmo u miestneho farmára. Miestni si ich všimli už pred niekoľkými dňami. Vtedy však nikto netušil prečo, veď kukurica ukradnutá nebola. Farmár až neskôr zistil, že dlhoprstým ide o čosi iné. Zlodeji nešli po kukurici ako takej, ale odstrihávali len jej kvet. Údajne ich od nich odkupoval miestny šaman. Zlodeji nám nechceli prezrádzať detaily. Z kvetu kukurice sa varí čaj, v Maďarsku ho preto vykupujú ľudoví liečitelia. „Za to vrece, ktoré máme dostaneme asi 2000 forintov. Ale deti sú hladné, takže nám tie peniaze pomôžu,” obhajoval sa zlodej. Táto suma predstavuje asi 7 eur, farmárovi však vznikla škoda asi za 6 až 7 tisíc. Za pár dní stihli zlodeji spustošiť niekoľko stoviek kukuríc. Naraz sem totiž chodili aj ôsmi. Farmár hovorí, že úroda je poškodená asi na dvoch hektároch. Farmár hovorí, že keď sa z kukurice kvet odstrihne, tá už neskôr nedorastie. „Tam už šúľok nebude na tej kukurici, nemôžeme očakávať žiadnu úrodu,” skonštatoval smutne farmár Teodor Sóos. Polícia podľa banskobystrickej krajskej policajnej hovorkyne Márie Faltániovej tento prípad preveruje ako priestupok proti majetku. To teda znamená, že zlodejom príliš veľký trest určite nehrozí. Farmár neskôr aj oľutoval, že policajtov vôbec volal.
Mäsiari z Púchova investujú vo veľkom
23. júla 2012 - (Tomáš Tišťan - Hospodárske noviny)
Spoločnosť Púchovský mäsový priemysel (PMP) investuje do nových technológií a kapacít. Súčasne rozširuje počet predajní. Tri nové chce tento rok k doterajšej deviatke pridať v Česku. Ako na úplne nový trh sa s obchodmi chystá vstúpiť do Maďarska. A to napriek tomu, že tento trh na Slovensku skôr stagnuje alebo klesá. Minulý rok sme dosiahli obrat 64 miliónov eur, čo bol oproti predošlému roku nárast o 30 percent. Tento rok to vyzerá, že tržby vzrastú o štvrtinu,” hovorí predseda predstavenstva Anton Fabuš. PMP nedávno do prevádzky uviedol novú halu za 1,7 milióna eur. „Podstatnú časť tejto sumy tvorili peniaze práve na nákup moderných technológií, ktoré podporujú kvalitu výroby. Druhým dôvodom investície bolo rozšírenie kapacít, lebo tie doterajšie jednoducho už nestačili,” spresňuje. Po tejto investícii firma chystá stavbu ešte jednej haly za dva milióny eur. „Týmto projektom chceme posilniť varenú výrobu ako tlačenky, jaternice,” dodal. Tento štvormiliónový investičný balík predstavuje vytvorenie dokopy 35 nových pracovných miest. V spoločnosti dnes pracuje 350 ľudí. Z mäsopriemyslu prichádzajú signály o stagnácii a poklese a rozširovanie na zahraničné trhy je skôr výnimkou. „Sme zohratý manažment, ktorý spolu pracuje 20 rokov. Vzdelaním od fachu,” vysvetľuje. Podľa Fabuša je dôležité, že spoločnosť riadia ako rodinnú firmu. „Ak za deň nevstúpim do výrobného závodu aspoň päťkrát, nemôžem byť spokojný. V tomto odvetví je takýto úzky kontakt s výrobou veľmi dôležitý,” dodal. Za druhý kľúčový faktor považuje neustále sledovanie chutí a požiadaviek zákazníkov. „Takto sme o kúsok vždy vpredu a vieme efektívne reagovať,” dodal. Pri maďarskom projekte počet predajní určujú. „Chceme začať v Budapešti a následne prijať ďalšie rozhodnutia. Predajní by sme chceli mať viac, aby sa nám mäso sem oplatilo vyvážať,” dodal. Pri rozširovaní predajní stavia PMP na spoluprácu s Lidlom.
IMF začalo rokovať s Maďarskom
24. júla 2012 - (hvg.hu)
Každý, kto u nás stretne delegáciu Medzinárodného menového fondu, mal by ich slušne pozdraviť. Je životne dôležité, aby mali pocit: celá krajina nie sú takí šialenci, s akými budú musieť rokovať. Ako príklad uvádza komentátor rozhovor s predsedom parlamentu Lászlóom Kövérom, ktorý divákom vykladal o zákulisnej finančnej moci, čo chce svet zničiť tým, že z neho „vysaje životnú silu” a čo má na svedomí aj to, že všetky úspechy súčasnej maďarskej vlády vyzerajú ako neúspechy.
IMF Survey Magazine: Slovensko najlepšie oživuje hospodárstvo
18. júla 2012 - (tasr)
Slovenská republika patrí k tým krajinám Európy, kde dochádza k najlepšiemu oživovaniu hospodárstva, a to vďaka zdravým ekonomickým základom a prezieravej, rozumnej politike. Ekonomický výhľad Slovenska je však neistý kvôli dopadom krízy v eurozóne. Uviedol to Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej výročnej správe o zdraví ekonomiky, ktorú v utorok zverejnil magazín fondu „IMF Survey Magazine” na svojej webovej stránke. V období zhoršeného zahraničného prostredia a napriek značnej fiškálnej konsolidácii sa hrubý domáci produkt (HDP) v roku 2011 reálne zvýšil o 3,3 percenta. V roku 2012 sa očakáva spomalený rast o 2,6 percenta, uviedla správa MMF. „Nadpriemerné percento rastu je odrazom pevných obchodných vzťahov s Nemeckom, pretrvávajúca konkurencieschopnosť v zahraničí a zdravá politika,” uviedla Daria Zacharová, šéfka misie MMF pre Slovenskú republiku. Vláda v roku 2011 výrazne znížila deficit a v roku 2012 plánuje ďalšie škrty. Navyše, bankový systém na Slovensku je likvidný, dobre kapitalizovaný a zväčša financovaný prostredníctvom pomerne stabilných domácich vkladov. Pokiaľ ide o vonkajšie, zahraničné vplyvy, zosilnenie krízy v eurozóne by mohlo znížiť dopyt po slovenských vývozných artikloch, zvýšilo by sa financovanie nákladov, klesol by rast a zhoršila by sa bilancia bánk. Pokiaľ ide o domáce vplyvy, strata dôvery trhov v odhodlanie vlády znižovať fiškálny deficit by spôsobila zvýšenie nákladov a vyústila by do prísnejších úverových podmienok s negatívnymi reťazovými účinkami na rast. Podľa hodnotiacej správy MMF by sa politika Slovenska mala zameriavať na zmierňovanie rizikových faktorov a na podporovanie pevného a celkového rastu. Stále znižovanie deficitu by posunulo verejné financie na udržateľnú úroveň. Nepretržitý prísny dohľad nad finančným sektorom je tiež jedným z faktorov, ktoré udržia finančnú stabilitu. MMF v správe uviedol, že na udržanie výkonnosti ekonomiky sú potrebné štrukturálne reformy, ako napríklad podpora zamestnanosti, odstraňovanie regionálnych ekonomických rozdielov a zlepšovanie podnikateľského prostredia.
Do tankoch na banky
19. júla 2012 - (Juraj Javorský - Sme)
Čo je doma, to sa počíta, vraveli si niektorí už v predchádzajúcej vláde, ale bolo treba čakať na Roberta Fica, aby sa začalo hovoriť nahlas o ukladaní štátnych peňazí v štátnej banke. Presnejšie, Štátna pokladnica už aj teraz obsluhuje kasu vládnemu aparátu, ale štátne podniky si svoje peniaze ukladajú, kam chcú. Sú to miliardy eur každý rok, teda sumy, na ktorých už záleží, aj keby išlo len o ročný úrok za ne. Prečo by na nich mali zarábať súkromné banky? Napríklad preto, že sa za ne odvďačia vkladateľovi - štátnej firme - úrokom. Alebo preto, že dokážu uspokojivejšie reagovať na klientove želania, či už je to potreba hotovosti, úveru, či operácií na účte. Ibaže ani jeden z týchto prípadov dnes nemusí platiť. Aj Štátna pokladnica môže za uloženie peňazí platiť klientovi úrok a aj ona robí kvantá bankových operácií. Aj štátna banka teda má predpoklady plniť priania svojich klientov. A to je prvý dôvod, prečo je nápad presunúť účty štátu do jeho vlastnej banky zaujímavý. Aj keby na ich správe neušetril či nezarobil ani cent, mohol by mať minister financií ešte ďalší dôvod na radosť. S novou sumou sa mu budú ľahšie platiť štátne výdavky podobne, ako sa lepšie žije človeku s takým bankovým kontom, že nemusí čakať na každú výplatu, aby poplatil šeky. Reakcia bánk bola buď pre šok z pokút za zvyšovanie poplatkov, alebo jednoducho pre dovolenky taká neviditeľná, že sa z nej ani nedá vyčítať, či ich to bude mrzieť. Ak bývalo všetko s kostolným poriadkom, tak peniaze štátnych firiem pre ne nemohli byť bohvieakým zárobkovým ternom. Teda v prípade, že si firmy v bankách vyrokovali podmienky adekvátne povesti najlepšieho klienta. Takže ďalší dôvod, prečo tú operáciu urobiť. Škoda len, že zaujímavú myšlienku zabalil Robert Fico do takého slovníka, ako keď Slota hovorí o Maďaroch, a že k nej pribalil aj hlúpe gesto v podobe bankových pokút, ktoré aj tak nikdy nikto neuvidí. Keby namiesto kriku nechal hovoriť čísla, mohli by sme sa napríklad dozvedieť, o koľko menej by si štát musel požičať (od bánk), ak by k sebe stiahol peniaze štátnych firiem, a koľko by sa tým ušetrilo. Ale ak je premiérovi blízke robiť si slávu ohňom a bičom, aj keď netreba, doprajme mu to.
Agentúra Fitch potvrdila ratingy firmy MOL
19. júla 2012 - (sita)
Medzinárodná ratingová agentúra Fitch vo štvrtok potvrdila maďarskej ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL dlhodobý emisný rating (IDR) v zahraničnej a domácej mene na stupni BBB- so stabilným výhľadom a krátkodobý emisný rating (IDR) v zahraničnej a domácej mene na úrovni F3. Potvrdenie hodnotenia úverovej spoľahlivosti firmy MOL odzrkadľuje jej rastúce sústredenie sa na segment ťažby ropy a plynu, ktorý v roku 2011 tvoril až 70 % zisku pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA). MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.
Dobrá správa pre Maďarov. Mzda rastie
17. júla 2012 - (tasr / rttnews)
Tempo rastu priemernej hrubej mzdy v Maďarsku sa v máji prudko zrýchlilo a prekonalo aj odhady analytikov. Informoval o tom dnes štatistický úrad v Budapešti. Z najnovších údajov vyplýva, že priemerná hrubá mesačná mzda v susednej krajine v máji vzrástla medziročne o 6,4 %. Analytici však predpovedali, že po aprílovom zvýšení o 2,5 % stúpnu maďarským zamestnancom v máji platy o 3,2 %. Motorom rastu májových platov bol súkromný sektor, kde sa priemerné mzdy zvýšili medziročne o 9,4 % po aprílovom raste o 6,5 %. V rozpočtových organizáciách hrubé mzdy v máji klesli, a to o 0,6 %, čo je výrazné spomalenie v porovnaní s aprílovým pádom platov v tomto sektore o 7,3 %. Za prvých päť mesiacov 2012 sa priemerná hrubá mzda v Maďarsku zvýšila o 4,4 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
V rokovaniach o úvere sa v Budapešti vynorili prvé rozdiely
19. júla 2012 - (tasr)
Maďarská delegácia na rokovaniach s misiou Medzinárodného menového fondu (MMF) a EÚ diskutuje o výhľade ekonomiky krajiny na roky 2013 a 2014 a už sa objavili prvé rozdiely naň, ktoré treba vyjasniť. Pre týždenník Figyelő to uviedol šéf maďarskej delegácie na rokovaniach - minister Mihály Varga. Dodal, že nechce o nich hovoriť. Sú však prvými signálmi, ako budú pokračovať. Najdôležitejšie bude dohodnúť sa na makroekonomickom vývoji v rokoch 2013 a 2014. Ak sa na ňom zhodneme, rozhovory môžu vstúpiť začiatkom augusta do vážnej fázy. Budapešť začala rokovanie s MMF a o úvere v utorok (17. 7.). Krajina ho potrebuje, aby si znížila náklady na úvery na finančných trhoch a zabezpečila sa pred dôsledkami prehlbujúcej sa dlhovej krízy v eurozóne. Forint a štátne dlhopisy teraz ťažia z nádeje, že sa dosiahne dohoda o úvere. Ale analytici predpokladajú, že rokovania budú ťažké. Na otázku, čo sa stane, ak sa nedosiahne dohoda o výhľade vývoja maďarskej ekonomiky, Varga uviedol, že sú možné tri scenáre. Buď sa delegácie rozídu s tým, že sa k rokovaciemu stolu vrátia neskôr, alebo údaje druhej strany nebudú v tomto bode presné. Treťou možnosťou je, že maďarská delegácia napokon presvedčí partnerov a rokovania budú pokračovať na tomto základe. Maďarský štatistický úrad uverejní predbežné výsledky vývoja ekonomiky v 2. štvrťroku 14. augusta. V 1. štvrťroku došlo k medziročnému poklesu hrubého domáceho produktu (HDP) o 0,7 % a medzištvrťročne sa znížil o 1,2 %. Vláda projektuje štátny rozpočet na budúci rok na raste HDP 1,6 %, kým centrálna banka, ktorá je v spore s vládou, predpokladá jeho prírastok 0,8 %. Varga sa už vyslovil, že sa dohoda s MMF a EÚ o úvere dosiahne najneskoršie do konca októbra a zopakoval, že Budapešť potrebuje v súlade s očakávaniami trhov pomoc 15 miliárd eur. „Ak bude suma nižšia, potom to trh nezoberie vážne, ak bude vyššia, potom sa bude myslieť, že problém je väčší, ako sa doteraz myslelo,” uviedol Varga.
V Budapešti sa zdvihla vlna protestov, zasahovala polícia
17. júla 2012 - (tasr)
Dvoch ľudí odviedla dnes maďarská polícia v Budapešti po tom, čo sa na protest proti dnes začínajúcim sa rokovaniam maďarskej vlády s Medzinárodným menovým fondom (MMF) pripútali reťazami ku vchodu budovy s kanceláriou zastúpenia MMF. Jeden z demonštrantov maďarskej tlačovej agentúre MTI povedal, že protestujú proti spôsobu riešenia hospodárskej krízy založenom na reštrikciách a proti neoliberálnej hospodárskej politike. Ku vchodu do budovy Bank Centra prišla desiatka policajtov, ktorá legitimovala demonštrantov. Policajti ich vyzvali, aby odišli. Po neuposlúchnutí výzvy prestrihli reťaze a protestujúce osoby odviedli na policajnú stanicu 5. budapeštianskeho obvodu. Pod vedením šéfa maďarskej misie Medzinárodného menového fondu (MMF) Thanosa Arvanitisa a maďarského ministra bez kresla zodpovedného za rokovania o úveroch Mihálya Vargu sa predpoludním začali v Budapešti rokovania Maďarska s delegáciami MMF a Európskej únie. Úvodná schôdzka sa podľa maďarského denníka Népszabadság skončila po hodine. Delegácia MMF a EÚ pri odchode z budovy ministerstva pre verejnú správu a spravodlivosť odmietla prítomným médiám poskytnúť akékoľvek informácie o výsledkoch rokovania. Premiér Viktor Orbán v pondelok vyhlásil, že MMF nie je nepriateľom Maďarska. „Je to naša banka, sme jej členmi,“ konštatoval v súvislosti s dnes sa začínajúcimi rokovaniami. Ako však dodal, jeho vláda nepristúpi na dohodu, ktorá by bola v rozpore so záujmami maďarského národného hospodárstva a Maďarov. Varga pred časom uviedol, že Maďarsko by chcelo dosiahnuť dohodu s MMF o preventívnej pôžičke v hodnote asi 15 miliárd eur. Podľa jeho slov by dohoda mohla vzniknúť na jeseň.
Euro, vzdušný zámok ESM a nemecký Ústavný súd
Model budúcnosti aj pre Vysoké Tatry?
O Rusínoch nostalgicky aj s humorom
Tomáš Leňo - Jozef Ondzik: Русины - Rusíni - Rusyns, O.K.O, Bratislava, 2012
16. júla 2012 - (Radoslav Passia - Pravda)
Fotografi Tomáš Leňo a Jozef Ondzik začali umelecky spolupracovať pred viac ako tridsiatimi rokmi a ich hlavnou témou sa stal život v horách na severovýchode Slovenska. Najprv mapovali príbehy vysťahovalcov zo siedmich dedín, ktoré museli zaniknúť pre výstavbu vodnej nádrže Starina (tieto snímky sú z rokov 1981 - 1986), potom rozšírili svoj záujem aj do ďalších obcí východne od Sniny (1996 - 2003). Leňove a Ondzikove fotografie majú silný sociálny rozmer, v ich centre je okrem výnimiek človek v najrozličnejších situáciách - doma, pri práci, na ulici, na spoločenských či náboženských podujatiach. Sugestívna príroda východných Karpát stojí skôr v pozadí. Z čiernobielych snímok cítiť zaujímavé napätie, ich nostalgická atmosféra je totiž často konfrontovaná s humorom vlastným obom fotografom. Fotografie zaradené do tejto knihy už mohli vidieť návštevníci mnohých výstav doma aj v zahraničí, fotografické jadro publikácie totiž pochádza z výstavného projektu Ľudia spod Bukovských vrchov. Názov Rusíni sľubuje viac, ako môže kniha reálne poskytnúť, predsa len, ide o pohľad jednej autorskej dvojice na život ľudí v niekoľkých rusínskych dolinách, nie o širokospektrálnu publikáciu. No je zrejmé, že pôvodne sociálna inšpirácia fotografického časozberného výskumu sa postupne rozširovala a autorov čoraz viac lákala kultúrna a náboženská stránka života miestnych obyvateľov. Okrem niekoľkých výnimiek si všímajú rusínsky vidiek, ktorý sa síce postupne mení, stále je však charakterizovaný svojou geografickou periférnosťou, sociálnou slabosťou a tradičným spôsobom života. Pomerne veľké časové rozpätie medzi najstaršími a najmladšími zábermi umožňuje urobiť si istú predstavu aj o smerovaní tohto regiónu, ktorý sa po roku 1989 nevie vymaniť z ekonomickej stagnácie. Tu sa autori fotografií prejavujú ako mierni optimisti, aj na vážne veci sa dokážu dívať s jemným humorom. Okrem fotografií publikácia obsahuje aj trojjazyčnú rusínsko-slovensko-anglickú textovú časť. Prispeli do nej historik a teoretik fotografie Aurel Hrabušický, historik Peter Švorc, známa česká fotografka Markéta Luskačová a riaditeľka Múzea rusínskej kultúry v Prešove Oľga Glosíková. Už podľa autorov je zrejmé, že sa tu dozvieme niečo o postavení Tomáša Leňa a Jozefa Ondzika v kontexte súčasnej slovenskej fotografie aj o dejinách a súčasnej kultúre Rusínov na Slovensku.
Spievanky, spievanky, kdeže ste sa vzali?
Letnej hudobnej komédii TAK FAJN sa darí v kinách
Krásna príroda, oddychový dej a hudba slovenských hitmejkrov - aj to je letná komédia TAK FAJN režiséra a scenáristu Paľa Janíka. Za prvý víkend si ho v slovenských kinách pozrelo viac ako 5 tisíc divákov. V hlavnej úlohe sa predstavia Majo Labuda, Tomáš Palonder, Barbora Žilecká, Marián Labuda st., Zuzana Norisová a další... Podstatnou súčasťou filmu je hudba. Film je nabitý skvelou slovenskou muzikou a soundtrack k tomuto filmu nemá rozhodne konkurenciu. Ved počas necelých 90 minút v kine zaznejú nové skladby od Elánu, Roba Grigorova, IMT SMILE, Popcorn Drama, Petra Cmoríka, Peter Bič Project a veľa dalších ale rozhodne ťahákom leta je megahit ŽIJEME LEN RAZ ktorý spáchal EGO s Robertom Burianom. „Našou métou bola ľahká komédia, ktorá nerieši problémy sveta, ale jednoduché dovolenkové starosti, s ktorými sa vie stotožniť každý. Chceme aby si diváci a diváčky oddýchli od stresov a zabavili sa. Už pri nakrúcaní vládla prijemná atmosféra, preto dúfam, že sa to prenieslo cez kameru aj na film, a že odídete z kina s úsmevom na tvári”, povedal o filme Paľo Janik. - Webstránka filmu: www.takfajn.sk - Všetky videá súvisiace s filmom nájdete tu: http://www.youtube.com/user/SLOVAKIAFILM/videos
Najviac samovrážd v Srbsku je vo Vojvodine
24. júla 2012 - (tasr)
Takmer 1500 ľudí ročne spácha v Srbsku samovraždu, z toho takmer polovica vo Vojvodine, píše internetové vydanie belehradského denníka Večernje novosti. Vo Vojvodine sa jedna samovražda odohrá každých 17 hodín. Tento negatívny jav sa usilovalo vysvetliť už mnoho psychológov, básnikov i sociológov, doposiaľ však neúspešne. „Rovina naďalej zabíja svoje deti. Berie im dušu,” napísali Novosti. Neexistuje úplne racionálne vysvetlenie ani v súvislosti s najnovšími správami z Nového Sadu a jeho okolia - dvaja miestni obyvatelia vo veku 52 a 85 rokov sa v priebehu necelých 24 hodín obesili, bez akéhokoľvek slova na rozlúčku. Odborníci tvrdia, že na vrchole dlhého zoznamu príčin samovrážd kraľujú osamelosť, choroba, ťažká materiálna situácia, a v posledných rokoch aj klimatické zmeny. Najväčšiu mieru samovrážd na svete má Maďarsko. Na 100-tisíc obyvateľov si život vezme 58. Tento čierny jav si Maďari so sebou nesú ešte z čias Rakúsko-Uhorska, preto ju sami nazvali „maďarskou chorobou”, uviedli Novosti. Prelieva sa aj do Vojvodiny, predovšetkým na sever Báčky. V meste Subotica, ktorá je na prvom mieste spomedzi európskych miest v počte samovrážd, tvoria polovicu obyvateľstva Maďari. „Údaj o štyroch samovraždách, z ktorých tri sa udiali za menej ako dve hodiny, môžu byť čisto náhodné, ale takisto to môže byť signál, že ľudí stále viac tlačí ekonomická kríza,” povedal srbský psychológ Vladan Beara. „Ľudia roky čakajú na to, že sa udejú pozitívne zmeny v ich životoch, ale keď si urobia čiaru, dostanú zarážajúci výsledok. Tí najcitlivejší vidia jediné východisko v samovražde,” dodal. Epidémia samovrážd sa počas uplynulých rokov stále častejšie ukazuje aj v Novom Sade, v ktorom je nezamestnanosť menšia ako v ďalších vojvodinských mestách. Do tohto mesta, univerzitného centra, prídu ročne tisícky mladých ľudí, aby tu študovali a zostali žiť, píšu Novosti. Podľa prieskumov sú pre obyvateľov Subotice so sklonmi k samovražde najkritickejšími dňami pondelok a utorok, keď si až 15,6 percenta z nich vezme život. Ďalším kritickým dňom je piatok (14,7 percenta), streda a sobota (13,8 percenta), nedeľa (13,5 percenta). „Najuvoľnenejším” dňom je štvrtok s 12,7 percentami samovrážd. Takmer štvrtinu samovrážd vo svete (250-tisíc ročne) spáchajú tínedžeri alebo mladí ľudia do 25 rokov.
Úrady v obciach s menšinovým obyvateľstvom budú mať jednoduchšiu komunikáciu v menšinovom jazyku
21. júla 2012 - (Žurnál Rádia Regina)
Pavol Šrámek, redaktor: „Úrady v obciach, v ktorých žije viac ako 15 % menšinového obyvateľstva, budú mať jednoduchšiu komunikáciu v menšinovom jazyku. Na internetovej stránke splnomocnenca pre národnostné menšiny pribudli slovníky, ktoré by mali pomôcť aj príslušníkom menšín komunikovať s úradmi v slovenčine.” László Nagy, splnomocnenec pre národnostné menšiny: „Sami nevieme dobre povedať vo vlastnom materinskom jazyku čo vybavujeme, čo chceme, ale ani úrady nevedia nám vystaviť požadované dokumenty aj v materinskom jazyku, lebo nepoznajú dobre výrazy.” Pavol Šrámek, redaktor: „Úrad splnomocnenca predpokladá, že internetový slovník poslúži občanom, ktorí síce ovládajú slovenčinu na komunikatívnej úrovni, no úradnícke slová si potrebujú prekladať.” Gizela Szabó Mihály, spoluautorka slovníka: „Ten slovník sa rodil takým spôsobom, že sme požiadali všetky tie ministerstvá ktorých sa to týka, aby nám dodali materiály ktoré potrebujú preložiť do tých príslušných jazykov národnostných menšín a z toho sa vlastne vyexcerpoval ten materiál a na základe toho sme vlastne tvorili ten slovník. Takže predpokladám, že skôr tie úrady ho budú používať.”
Národnostné menšiny majú odborné terminologické e-slovníky
17. júla 2012 - (sita)
Podľa splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny Lászlóa Nagya majú slovníky odstrániť napríklad situácie z úradného styku, v ktorých ani sami nevieme povedať, čo vybavujeme a na druhej strane ani úrady nevedia dobre vystaviť požadované dokumenty aj v materinskom jazyku. Odborné termíny z úradného styku a ďalších oblastí verejného života v jazykoch národnostných menšín prinášajú po prvýkrát v histórii národnostnej politiky na Slovensku vydania elektronických verzií odborných terminologických slovníkov v jazykoch národnostných menšín. Cez webstránku Úradu vlády SR alebo priamo na webadrese splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny - http://www.narodnostnemensiny.gov.sk sú už pondelka dostupné elektronické verzie odborných terminologických slovníkov v slovensko-maďarskej verzii a slovensko-rusínskej verzii. Vo štvrtok k nimi pribudne slovensko-rómska verzia. Slovníky sú zamerané na oblasti verejného života, verejnej a štátnej správy. Sú v nich slová a výrazy z verejného života. „Často sa stretávame najmä v úradnom styku s tým, že sami nevieme dobre povedať vo vlastnom materinskom jazyku, kam ideme, čo vybavujeme, čo chceme ani na druhej strane úrady nevedia nám vystaviť požadované dokumenty v materinskom jazyku, lebo nepoznajú výrazy,” povedal splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Nagy na dnešnej tlačovej besede. Za prítomnosti Nagya a autorov na nej predstavili vydanie elektronických verzií odborných terminologických slovníkov v jazykoch národnostných menšín. Maďarská verzia obsahuje 5 295 výrazov, 142 názvov a právnych predpisov a rusínska 4 996 výrazov, 443 skratiek a 142 právnych predpisov. Slovníky sú otvorené a v práci na nich, dopĺňaní ďalších termínov sa pokračuje, avizoval Nagy. Ďalšou národnostnou menšinou, ktorá slovník dostane, ako predpokladá splnomocnenec, bude menšina ukrajinská. Postup zverejňovania slovníkov totiž podriadili početnosti národnostnej menšiny. Podľa Lászlóa Nagya je zverejnenie slovníkov v prvom rade odborným činom. No, nedá sa odhliadnuť ani od politickej a spoločenskej stránky tohto činu. Vydanie slovníkov má svoje právne pozadie, opiera sa o Ústavu SR a medzinárodné dokumenty platné na Slovensku a tiež o zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Dôvodom zverejnenia slovníkov je práve zákon o používaní jazykov národnostných menšín, podľa ktorého sa musia orgány povinné podľa tohto zákona pripraviť na výkon svojich kompetencií k 1. júlu 2012, upozornil splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny. Nagy vymenoval niektoré oblasti, v ktorých je možné alebo aj povinné vydávať dokumenty v jazykoch národnostných menšín. Napríklad sú to podľa neho rozhodnutia orgánov verejnej správy, ako rodný list, sobášny list, úmrtný list, povolenia, potvrdenia a formuláre, alebo označenia obcí, budov či verejných priestranstiev v obciach, v ktorých sa môže v úradnom styku používať jazyk národnostnej menšiny.
Boli zverejnené terminologické slovníky
Na webovej stránke splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny boli dnes zverejnené odborné terminologické slovníky v jazykoch národnostných menšín. Slovensko-maďarský a slovensko-rusínsky slovník bude v najbližších dňoch doplnený slovensko-rómskym slovníkom. Zverejnenie odborných slovníkov v jazykoch národnostných menšín má slúžiť k zefektívneniu uplatňovania jazykových práv národnostných menšín v Slovenskej republike.
Stiahnite si: Slovensko-maďarský terminologický slovníček
Odborné terminologické slovníky v jazykoch národnostných menšín
Dulovce privítajú na slávnostiach aj krajanov zo Srbska, Chorvátska a Rumunska
Jaroslav Ševčík - vášnivý „sľukár“, ktorý objavoval folklór krajanov
Olympijský Londýn ožije aj slovenskou hudbou a filmom
Maďarskí ultras v Bratislave rabovali a bili sa s políciou
19. júla 2012 - (Pravda)
Rizikový zápas. Tak bol označovaný duel 2. predkola Európskej ligy medzi bratislavským Slovanom a maďarským tímom FC Videoton Fehérvár (1:1). A predzápasové predpoklady o možnosti výtržností a násilia sa, bohužiaľ, aj naplnili. Už niekoľko hodín pred duelom sa v blízkosti štadióna rozložili desiatky po zuby ozbrojených policajtov so psami a pripravené bolo aj vodné delo. Približne o 18:00 začali prichádzať na parkovisko pred Pasienky autobusy s maďarskými fanúšikmi, ktorých sa dokopy nazbieralo niekoľko stoviek. Alkoholom potužení prívrženci maďarského tímu sa okamžite aj prejavili. Začali rabovať v kaviarni v blízkosti štadióna, odkiaľ ukradli niekoľko fliaš alkoholu a nešetrili protislovenskými pokrikmi. Krátko pred začiatkom zápasu sa dostali aj do viacerých potýčok s políciou. Najskôr mužov zákona provokovali len slovne, následne na nich začali hádzať aj poháre, ktoré ukradli, či dymovnice. Polícia musela krotiť nespratných ultras s pomocou psov, obuškov a následne pohrozila výtržníkom aj vodným delom. Keď si maďarskí fanúšikovia uvedomili, že by proti presile nemali asi veľa šancí, upokojili sa a zamierili na tribúny. Na štadióne sa následne prekrikovali a vulgárne urážali s fanúšikmi Slovana.
Výtržníctvo už pred zápasom Slovan-Videoton
Bratislavu strážili policajti. Pred duelom Slovana s Maďarmi
20. júla 2012 - (tasr)
Úvodný duel druhého predkola Európskej ligy medzi Slovanom Bratislava a maďarským klubom FC Videoton strážili policajti (duel sa skončil až po našej uzávierke). Organizátor tohto zápasu totiž označil toto stretnutie za rizikové, a preto boli v Bratislave zvýšené bezpečnostné opatrenia. Ich cieľom bolo zabezpečiť ochranu verejného poriadku, života, zdravia a majetku občanov. Počas presunu fanúšikov v okolí štadióna mohli vodiči počítať s čiastočnými dopravnými obmedzeniami. Do bezpečnostných opatrení bolo nasadených niekoľko desiatok policajtov z radov poriadkovej, dopravnej a kriminálnej polície. Na tomto zápase sa zúčastnili aj premiéri oboch krajín, Robert Fico a Viktor Orbán, ktorí túto príležitosť využili aj na spoločné pracovné stretnutie.
R. Fico sa stretol s V. Orbánom na futbale, zabudli na minulosť
20. júla 2012 - (sita)
Predovšetkým téma futbalu dominovala na netradičnom stretnutí maďarského a slovenského premiéra, ktorí si vo štvrtok večer spoločne pozreli v Bratislave zápas 2. predkola Európskej ligy UEFA 2012/2013 medzi mužstvami ŠK Slovan Bratislava a Videoton Fehérvár. „Hovorili sme o viacerých veciach, ale najviac o futbale,“ povedal po zápase maďarský premiér Viktor Orbán. Slová maďarského kolegu potvrdil aj Robert Fico. „Ja verím, že stretnutie potvrdilo, že aj kvalita slovensko-maďarských vzťahov môže byť úplne niekde inde, ako bola v minulosti,“ tvrdí predseda slovenskej vlády. Podľa jeho slov sa znovu potvrdilo, že sa musíme sústrediť na budúcnosť a nie na minulosť. „Ak budeme hovoriť o spoločných projektoch, ktoré sa týkajú Slovenska a Maďarska, tak to pomôže obidvom krajinám,“ konštatoval po zápase. Slovenský premiér hovorí, že by asi bolo zlé, ak by nešiel na zápas na Slovensku, na ktorý prišiel maďarský premiér. „Okrem toho viete, že sem-tam, nie pravidelne, zájdem na zápasy Slovanu. Aj preto mi to dobre padlo,“ dodal. Pripomenul, že maďarský premiér je veľký priaznivec futbalu, má vlastnú futbalovú akadémiu v rodnej obci, podporuje maďarský futbal. „Videl som, že úplne žil s tým futbalovým zápasom“. Robert Fico považuje takéto stretnutie s Orbánom za vynikajúcu príležitosť, ako komunikovať a vzťahy zlepšovať. Na veľkú politiku priestor nebol. „Skôr to bolo o témach, ktoré nás viac zbližujú ako rozdeľujú,“ pochvaľoval si Fico. Ak to Ficovi umožní pracovný program, tak by chcel ísť na odvetný zápas na budúci týždeň k našim južným susedom. Pokúsi sa to spojiť s návštevou obce Mlynky, kde sa plánuje dobudovanie a otvorenie Slovenského domu - Strediska pilíšskych Slovákov. Premiéri sledovali zápas na starom štadióne Pasienky, kde v minulosti sídlil Inter Bratislava. Klub ŠK Slovan sa tam presťahoval po uzavretí svojho dlhoročného pôvodného stánku na Tehelnom poli. Ten teraz iba chátra, plánovalo sa jeho prebudovanie. Ani Orbán s Ficom vo štvrtok neobišli tému výstavby národných futbalových štadiónov, ktorú zvažujú Maďarsko aj Slovensko. Fico mal v ostatných troch týždňoch viaceré stretnutia, ktoré s tým súviseli, či už s predstaviteľmi Slovenského futbalového zväzu alebo majiteľom Slovana Bratislava. „Hľadáme riešenia a ja verím, že sa začne búrať starý štadión rýchlo a že spoločnými silami postavíme nový štadión,“ povedal Fico. Slovensko podľa neho nemá také veľké oči ako Maďarsko, kde chcú postaviť štadión s kapacitou 65-tisíc divákov. To u nás podľa Fica nie je potrebné, stačil by štadión pre 20 až 25-tisíc divákov. „Vláda je pripravená podporiť takýto futbalový stánok,“ potvrdil. Teraz je to na predstaviteľoch futbalu, ako sa dohodnú. Ak bude dohoda, kabinet je pripravený prispieť už od budúceho roku.
Prečo Maďari radi varia na bravčovej masti?
Meningitída postihla v Maďarsku už troch ľudí, jedna pacientka zomrela
20. júla 2012 - (tasr)
Tri prípady infekčného zápalu mozgových blán zaznamenali v priebehu ostatných dní v Maďarsku. Meningitída typu C sa v utorok stala osudnou pre 17-ročné dievča, ktoré len niekoľko hodín po hospitalizácii zomrelo na otravu krvi v dôsledku toxického charakteru ochorenia. Aj ďalší dvaja pacienti sú mladí ľudia vo veku 15 a 16 rokov, ktorí sa v uplynulých dňoch, podobne ako obeť, pohybovali pri „maďarskom mori” - jazere Balaton. Na festivale Balaton Sound, ktoré navštívila aj obeť, však neboli. Ako dnes informovala maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na zdravotnícke zdroje, 15-ročné dievča hospitalizovali s príznakmi zápalu mozgových blán vo štvrtok a aj v súčasnosti je v starostlivosti nemocničného personálu. Z jej bezprostredného okolia pochádza i o rok starší pacient, ktorého pre podozrenie rovnakého charakteru takisto hospitalizovali vo štvrtok. V jeho prípade však laboratórne testy nepotvrdili v organizme prítomnosť baktérie spôsobujúcej meningitídu typu C. Všetkým osobám, ktoré s chorými prišli do kontaktu, bola už poskytnutá adekvátna pomoc v podobe preventívnej liečby antibiotikami. Dejiskom festivalu Balaton Sound bolo letovisko Zamárdi, obaja ostávajúci pacienti strávili počas minulého víkendu krátky čas v Siófoku a Szabadifürdő.
Na letisku v Budapešti našli v batožine Slováka konopné semená
18. júla 2012 - (tasr)
Maďarskí colníci našli na budapeštianskom Medzinárodnom letisku Ferenca Liszta v batožine občana SR konopné semená, informoval dnes hovorca Národného úradu pre dane a clá (NAV) György Attila Suller. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Slovák priletel z Holandska. Semená mal v príručnej batožine v balení, na ktorom bol uvedený obsah. NAV podal na muža žalobu s podozrením z trestného činu zneužitia drog.
Slovák ušiel z čerpadla v Maďarsku bez zaplatenia, zastavili ho až v Chorvátsku
23. júla 2012 - (tasr)
Slováka, ktorý ušiel v nedeľu večer z benzínového čerpadla pri maďarskom Székesfehérvári, chytili až chorvátski policajti pri chorvátsko-slovinských hraniciach. Vodič s autom značky Škoda Fabia prerazil nielen hraničné závory, ale aj viaceré závory mýtnych brán v Chorvátsku. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI policajti Zalianskej župy v pondelok informovali, že muž natankoval pohonné látky v hodnote 14-tisíc forintov (48,6 eura) na čerpadle diaľnice M7 pri Székesfehérvári. Odtiaľ ušiel veľkou rýchlosťou bez zaplatenia smerom k chorvátskym hraniciam. Maďarskí policajti sa ho snažili zastaviť, ale vzhľadom na bezpečnosť premávky ho dokázali iba sprevádzať. Vodič ohrozil policajné auto, ktoré sa ho snažilo spomaliť a zastaviť. Napokon maďarskí policajti informovali svojich chorvátskych a slovinských kolegov. Na maďarsko-chorvátskom hraničnom priechode Letenye Slovák bez brzdenia prerazil závory a prešiel do Chorvátska. Od hraníc ho už prenasledovali chorvátski policajti viacerými vozidlami. Na výzvu, aby zastavil, nereagoval. Unikajúci vodič havaroval po takmer 300-kilometrovej jazde po prerazení rampy na mýtnej bráne pri Bregane, tesne pred chorvátsko-slovinským hraničným priechodom. Narazil najskôr do oplotenia, potom do stĺpa. Chorvátska polícia 22-ročného muža zadržala. Pri naháňačke podľa maďarských policajtov nebol nikto zranený.
Roháča odviezli z budapeštianskeho väzenia na vidiek
19. júla 2012 - (tasr)
Slováka Jozefa Roháča nedávno bez zdôvodnenia odviezli z budapeštianskeho väzenia do bezpečnejšej väznice, ktorá je vzdialená od hlavného mesta stovky kilometrov, píše dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet. Niekoľko dní po prevoze maďarský Národný úrad vyšetrovania (NNI) vyhlásil, že Tamása Portika podozrieva z objednania atentátu na budapeštianskej ulici Aranykéz v roku 1998. Súčasťou rozhodnutia o zadržaní Portika bol podľa periodika aj nový zatykač na Roháča, čo bol predpokladom žiadosti o jeho vydanie slovenskými úradmi v súvislosti s uvedeným bombovým atentátom. Denník pripomína, že pri zdôvodnení vlaňajšieho predĺženia vyšetrovacej väzby Roháča, ktorého podozrievajú z vraždy maďarského podnikateľa Jánosa Fenyőa, sudca vyhlásil, že bezpečnosť podozrivého nie je možné zaručiť ani vo väznici s najprísnejšími podmienkami. Dodal, že vyšetrovaniu prípadu Fenyőa sa aktívne snažia brániť vplyvné záujmové skupiny. Magyar Nemzet v utorok napísal, že polícia nedávno vydala na Roháča ďalší zatykač. Úkon je podľa denníka podmienkou, aby Roháča, ktorý je vo vyšetrovacej väzbe v Maďarsku od vlaňajšieho apríla, mohli obviniť aj z ďalšieho trestného činu. Podľa denníka Népszabadság žiadosť maďarských orgánov znamená, že atentát na ulici Aranykéz už aj oficiálne pripisujú na konto tohto Slováka. Pri bombovom útoku v roku 1998 zomreli štyria ľudia. Polícia v nedeľu (15. júla) zadržala Tamása P. a jeho štyroch kumpánov, ktorých tiež podozrieva okrem iného aj z útoku na ulici Aranykéz.
Roháč čelí obvineniam z bombového útoku v Maďarsku
18. júla 2012 - (tasr)
Maďarský Národný úrad vyšetrovania (NNI) oficiálne nekomentoval utorkové informácie o tom, že pred niekoľkými týždňami požiadali slovenské orgány o vydanie Slováka Jozefa Roháča, aby ho mohli obviniť aj z bombového útoku na budapeštianskej ulici Aranykéz. Uviedol to dnes maďarský denník Népszabadság s tým, že bratislavské zdroje žiadosť potvrdili, dokonca neoficiálne už aj naznačili, že jej vyhovejú. Denník Magyar Nemzet v utorok napísal, že polícia nedávno vydala na Roháča podozrivého z vraždy maďarského podnikateľa Jánosa Fenyőa ďalší zatykač. Úkon je podľa Magyar Nemzetu podmienkou, aby Roháča, ktorý je vo vyšetrovacej väzbe v Maďarsku od vlaňajšieho apríla, mohli obviniť aj z ďalšieho trestného činu. Podľa Népszabadságu žiadosť maďarských orgánov znamená, že atentát na ulici Aranykéz už aj oficiálne pripisujú na konto Roháča. Pri bombovom útoku v roku 1998 zomreli štyria ľudia. Polícia v nedeľu (15. júla) zadržala Tamása P. a jeho štyroch kumpánov, ktorých tiež podozrieva okrem iného aj z útoku na ulici Aranykéz. O Roháčovi je už roky známe, že niekoľko dní pred atentátom navštívil miesto činu, potom tesne po ňom urýchlene opustil budapeštiansky hotel Béke, pričom mal pri sebe slovenský diplomatický pas. Népszabadság poznamenal, že nie je jasné, prečo bolo napriek množstvu policajných informácií potrebné čakať 14 rokov na to, aby Roháča označili za podozrivého z atentátu. Roháč a jeho ľudia čelili podozreniu aj v prípade série atentátov na jar 1998 a pokusu o atentát, ktoré boli namierené voči kanceláriám a bytom opozičných politikov Fideszu a Nezávislej maloroľníckej strany. Podľa výsledkov vyšetrovania slovenského parlamentného výboru boli tieto akcie vykonané z poverenia vtedajšej SIS, píše Népszabadság. Roháč je v súčasnosti podozrivý z vraždy maďarského podnikateľa Jánosa Fenyőa, ktorého zavraždili 11. februára 1998 na budínskej strane Margitinho ostrova, keď čakal na svetelnej križovatke. Vrah vyskočil zo starého vozidla značky Mitsubishi a podnikateľa zavraždil cez okno dávkou zo samopalu. Potom z miesta činu ušiel. Roháča zadržali vlani vo februári na Slovensku na základe európskeho zatykača vydaného v Maďarsku. Od 18. apríla 2011 je vo vyšetrovacej väzbe v Maďarsku. Polícia začiatkom apríla zadržala aj ďalšieho Slováka - Ladislava T., ktorý mal Roháčovi pri vražde pomáhať.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí: Schválené žiadosti o dotácie 2012
www.oslovma.hu/XXX/Schval12.pdf
MAĎARSKO: http://www.oslovma.hu/XXX/SchvalHu.rtf
Na Dolnej zemi
23. júla 2012 - (Jozef Koleják - Týždeň)
Národným jedlom Slovákov sú vraj bryndzové halušky. Ba kieho! Niektorí, čo bývajú trošku južnejšie, majú za slovenské národné jedlo, čuduj sa svete, paprikovú klobásu. Volajú ju klbása alebo kulen. Názov klobásy sa odvíja od toho, či ste navštívili Slovákov v Slovenskom Komlóši na juhu Maďarska, pri hraniciach s Rumunskom, alebo tých v srbskej Vojvodine, napríklad v Báčskom Petrovci. Či tam, alebo tam, vždy, keď príde návšteva, nevítajú ju chlebom a soľou, ako je to vraj zvykom u nás. Na Dolnej zemi gazda s potuteľným výrazom zájde do frižidéra (chladničky) a prinesie v alobale zakrútené niečo, čo sa podobá na chlapské predlaktie. Rozbalí to a pred vami je klobása ako hrom. Človek, zvyknutý na domáce klobásky, môže byť prekvapený a neuvážene vyhŕknuť: „Aha, saláma!” Opanujte sa, vysmejú vás. Gazda ju nakrája na hrubé kolieska a ponúkne vás. Neopovážte sa odmietnuť! Po prvé by ste gazdu na smrť urazili a po druhé by ste prišli o jeden z najušľachtilejších gurmánskych zážitkov, aké môže mäsožravec na tomto svete mať. Gazda vás pri ochutnávaní bude pozorovať. Pekne si počká na tú chvíľu, keď sa vám v ústach spoja všetky chute a vy uznanlivo prikývnete. Okamžite začnete na ňu pieť ódy, aby ste zahovorili ustavičné siahanie po ďalšom a ďalšom mramorovom koliesku. Slováci na Dolnú zem prišli začiatkom osemnásteho storočia, keď tunajší zemepáni nemali dostatok pracovnej sily, a preto sa obrátili na svojich známych na Horných Uhrách, aby im nejakú poslali. Slováci, napospol evanjelici z Hontu, Horehronia, Oravy či Turca, neváhali a vykročili na juh, aby tam vytvorili akési slovenské ostrovy v srbsky či maďarsky hovoriacej krajine. Reč si dolnozemci zachovali skoro takú istú, ako keď odišli v osemnástom storočí zo Slovenska. Je trošku archaická, a tým aj rozpustilo veselá. Keď sme sa tam vybrali na výlet, boli sme prekvapení, ako tvorivo k svojmu jazyku dodnes pristupujú. Zoberme si len taký mobil. Na juhu Slováci mobil nenabíjajú nabíjačkou, ale napĺňajú napĺňačom a sem-tam sa im v ňom podarí niečo omylom vytrieť, po našom vymazať. To nehovorím o už legendárnom značení Matice slovenskej na jednej z informačných tabúľ v Báčskom Petrovci. Dolnozemskí Slováci sa neondejú a nazývajú veci pravým menom: Matica slovenská - The Slovak Matrix. Ale späť ku klbáse. Vraj vznikla ako z núdze cnosť, napokon, ako väčšina najchutnejších vecí. V osemnástom storočí vraj zaznamenali strašný výpadok v dodávke čierneho korenia. Slováci zrazu nemali ako vyrábať svoje tradičné rodinné klobásy, ktorých recepty si strážili ako oko v hlave. Porozhliadli sa teda navôkol a zistili, že im na poliach okrem kukurice rastie akosi priveľa štipľavej papriky a rozhodli sa nahradiť čierne korenie práve jej sušenou a pomletou verziou. Naplnili ich do hrubých čriev, ktoré my používame na jaternice alebo rovno do obrovských hovädzích, nechali ich vyúdiť a zázrak bol na svete. Poriadna dolnozemská klobása má v priereze asi 10 centimetrov a výraznú červenú farbu. Pri ochutnávaní si však dávajte veľmi dobrý pozor. Národné jedlo dolnozemských Slovákov býva naozaj veľmi pikantné. Naša známa, Ancika - učiteľka slovenčiny zo Slovenského Komlóša, nás raz s pôžitkom počastovala svojou klbásou a dala nám dokonca vybrať - čipóš alebo nem čipóš. Ochutnali sme nem čipóš a poviem vám, taký tanec svätého Víta na puste ešte nevideli. Ancika sa len smiala a spokojne si hryzkala svoju čipóš verziu.
DOLNOZEMSKÁ PEČENÁ PAPRIKA
Dolnozemská klobása štípe, či je čipóš, alebo nem čipóš
Vojvodina a slovenské obce v okolí Nového Sadu ponúkajú okrem pálivej klobásy ešte jednu vynikajúcu atrakciu. Okolo dvesto čárd umiestnených na oboch brehoch Dunaja, v ktorých grilujú čerstvo nalovené ryby z Dunaja. Ako prílohu ponúkajú rôzne šaláty a medzi nimi vyniká jeden, ktorý človeka dokáže dokonale osviežiť v horúcich letných dňoch. Zoberieme zopár paprík, pokiaľ možno rôznych farieb a opečieme ich na grile alebo priamo nad plameňom plynového sporáka. Ak nemáme plynový sporák, hodíme ich do rozohriatej rúry a upečieme ich, kým im nesčernie šupka. Potom papriky dáme na desať minút do hrnca a zakryjeme ich, aby sa sparili. Potom ich veľmi ľahko ošúpeme a nakrájame na pásiky. Tie naložíme do olivového oleja s jedným rozotretým strúčikom cesnaku a s balzamovým octom. Dáme do chladničky schladiť na tri hodiny, a potom podávame. Tí lenivejší papriku nemusia krájať a naložia ju do oleja celú. Veď si ju potom ľudia na tanieri pokrájajú sami, no nie?
Dobrá správa pre priaznivcov nezávislého slovenského portálu v Maďarsku www.oslovma.hu: Aj keď nie natrvalo, ale predsa: 18. júla 2012 návštevnosť oslovma.hu /799/ bola nad luno.hu /691/... - Vďaka každému, kto pravidelne kliká - ťuká - hľadá 2 naše slovenské portály v Maďarsku! + ak ste na facebooku a zatiaľ ste ne”lájkli”, “Páči sa” - “Like” - “Tetszik”, nech sa /čím skôr/ páči:
http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#