Zo slovenskej tlače - Jún (II.) 2012 - Monitor

HRW: EÚ by mala konečne zasiahnuť voči Maďarsku - Búranie jednoty Maďarov v Sedmohradsku - Protest proti oživeniu Horthyho režimu - V mene historických menšín - Kossuth po slovensky - V opozícii treba byť vždy! - József Demmel: Štúr nebol zradca -  Skúška Židom - Nadštandardné postavenie národností na Slovensku

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Na koho to hodiť

14. júna 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Budú sa rušiť ďalšie trate, ale až vtedy, „až to bude na koho hodiť... Až sa začnú rokovania s MMF a bude možné povedať, áno, MMF je smradľavý, hnusný krkavčí kapitál, ten nám vnútil, že treba zatvárať regionálne trate,” vysvetlil štátny tajomník maďarského ministerstva pre národný rozvoj nielen plány rezortu, ale aj taktiku, ako ľudu zlé správy podať. Trochu opatrnosti je namieste, slová vysokého úradníka, pod ktorého patria železnice, poznáme len z druhej ruky. Podľa zverejneného záznamu ich na stretnutí so železničnými odborármi v piatok citoval jeden z jeho poradcov, ktorého okamžite vyhodili. Ministerstvo poprelo, že plánuje rušiť ďalšie trate, i odborníkove reči o korupcii pri železničných investíciách. V Maďarsku napriek tomu málokto pochybuje, že citoval správne. Slová štátneho tajomníka presne zodpovedajú nielen predpovediam expertov, že doterajšie úspory na železnici nebudú stačiť, ale najmä vládnej komunikačnej taktike hádzať zodpovednosť za všetko zlé, čo občanov postihne, na cudzinu, na svetový kapitál a jeho stelesnenie - Medzinárodný menový fond. Ešte šťastie, že premiér Viktor Orbán vie, ako na nepriateľa. Maďarsko musí odmietnuť úniový plán riešenia krízy, vysvetľoval na konci mája pri hodnotení dvoch rokov svojej vlády. Tá pôjde aj naďalej vlastnou cestou, musí to však zakryť „rad zložitých taktických manévrov”, v rámci ktorých treba únii predstierať, „ako keby sme sa inak chceli priateliť”.

Ak Orbán zruší bankovú daň, na Slovensku bude najvyššia

13. júna 2012 - (Jozef Tvardzík - Sme)

Od budúceho roku môžu banky u nás platiť najvyšší odvod v Európe. Maďarský premiér priznal, že bankový odvod v krajine je vysoký a obmedzuje úverovanie. Naša vláda odvod rozšírila aj na vklady obyvateľov. - Maďarská vláda chce od budúceho roka zrušiť bankovú daň. Premiér Viktor Orbán to potvrdil na stretnutí s rakúskou obchodnou komorou vo Viedni. „Banková daň by nemusela byť od januára 2013 iba znížená, ale mohla by byť zrušená a nahradená daňou z finančných transakcií,“ citovala Orbána agentúra Reuters. Doteraz maďarská vláda tvrdila, že obe dane budú fungovať súčasne, ale bankový odvod sa zníži o polovicu. Orbán tak plánuje zrušiť najvyšší bankový odvod v Európe, ktorý je vo výške 0,53 percenta z aktív. Maďarská vláda ho zaviedla v roku 2010, aby na čas pomohol naplniť štátnu kasu a znížiť deficit. Orbán podľa agentúry MTI priznal, že bankový odvod bol skutočne vysoký a je najvyšší čas podporiť ekonomiku vyšším úverovaním bánk. Návrh na zrušenie bankovej dane predstavil po odhade výnosu z novozavedenej dane z finančných transakcií. Do rozpočtu má z nej pritiecť na budúci rok 130 miliónov eur, čo je viac, ako by Budapešť získala z bankovej dane. Maďarská daň z finančných transakcií sa líši od európskej verzie, ktorá má zatiaľ podobu návrhu. Od budúceho roku sa bude maďarská daň vo výške 0,1 percenta týkať všetkých transakcií, oslobodené od nej budú len maďarská centrálna banka a rezort financií. Šéf Maďarskej bankovej asociácie Mihály Patai varoval, že s takou vysokou transakčnou daňou prídu banky o polovicu vkladov a aktivity presunú do zahraničia. Brusel navrhuje transakčnú daň v rovnakej výške, ale má sa týkať len transakcií pri dlhopisoch a akciách. Analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia tvrdí, že maďarské banky len počas dvojročného fungovania bankovej dane obmedzili firmám úvery o trinásť percent, ľuďom o deväť percent. „Slovenské banky majú zatiaľ dosť vkladov aj vlastného kapitálu, uvidíme, či sa to nezopakuje aj u nás,“ dodal. Ak totiž Maďarsko zruší bankový odvod, od budúceho roka bude mať najvyššiu bankovú daň v Európe Slovensko. Daň vo výške 0,4 percenta z korporátnych vkladov schválila vláda Ivety Radičovej. Smer však odvod od októbra rozšíri aj na vklady obyvateľov. Chce tak znížiť deficit. Banky u nás tak v tomto roku odvedú navyše 25 miliónov eur a v budúcom roku zaplatia sto miliónov eur. „Odvod na Slovensku je niekoľkonásobne vyšší ako v iných krajinách,“ tvrdí Laznia. V Nemecku sa sadzba pohybuje od 0,02 až 0,04 percenta, teda je 10­ až 20­násobne nižšia. Nižšie sadzby majú aj Rakúšania, Briti či Portugalci. Naše ministerstvo financií odôvodnilo vysoký bankový odvod neprimerane vysokými ziskami bánk. Odvoláva sa aj na iniciatívy Bruselu pri riešení krízových situácií v bankovom sektore. Európska komisia chce, aby banky z každej členskej krajiny bankovým odvodom vyzbierali v špeciálnom fonde do desiatich rokov kapitál vo výške jedného percenta chránených vkladov. Fond má pomôcť bankám v núdzi. Na ich záchranu by sa už nepoužili verejné financie. Slovenský odvod je však podľa Lazniu tak vysoký, že by úroveň navrhnutú Bruselom dosiahol už do roka.

Viktor Orbán chce začlenenie Kosova do Európskej únie

13. júna 2012 - (sita)

Maďarský premiér Viktor Orbán v stredu podporil začlenenie všetkých balkánskych krajín vrátane Kosova do Európskej únie. Tento cieľ pritom považuje za „jednu z kľúčových otázok budúcnosti”, povedal počas svojho vystúpenia na budapeštianskej konferencii Obchod a investovanie v Kosove, na ktorej sa zúčastnil aj premiér bývalej juhosrbskej provincie Hashim Thaci. Ten označil svoju krajinu za „mladú ale stabilnú” a vyzval maďarské firmy, aby tam investovali. Kosovo pritom patrí k najmenej rozvinutým oblastiam Balkánu a v súčasnosti je stále závislé aj od medzinárodnej pomoci. V posledných rokoch ale zaznamenáva pomerne vysoký rast hrubého domáceho produktu. Maďarsko sa pridalo k väčšine členských štátov Európskej únie, ktoré podporili odtrhnutie provincie od zvyšku Srbska v roku 2008. Nezávislosť Prištiny uznalo doteraz 91 zo 193 členských štátov Organizácie Spojených národov a Kosovo za plnoprávneho člena prijali aj dve organizácie sídliace vo Washingtone - Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Srbsko však jednostranný krok považuje za nelegálny a trvá na tom, že oblasť je aj naďalej súčasťou jeho územia.

Vláda chce postaviť most z Komárna do Komáromu za menej

13. júna 2012 - (sita)

Slovensko a Maďarsko chcú spoločne postaviť nový cestný most cez Dunaj medzi Komárnom a Komáromom s využitím zdrojov Európskej únie. Súčasný Alžbetin most z konca 19. storočia, ktorý spája obe mestá, už nevyhovuje pre ťažkú nákladnú dopravu a očakáva sa jej nárast. Obidve krajiny ešte v závere minulého roka pripravili návrh medzivládnej dohody o stavbe mosta ponad Dunaj v dĺžke takmer 623 metrov. Vláda SR mala v stredu o návrhu dohody rokovať, ale pre nevyjasnené financovanie a možné iné trasovanie mosta ho vypustila z programu. Minister dopravy Ján Počiatek, ktorý návrh dohody s Maďarskom predkladal, povedal, že predložená alternatíva nie je jediná možná a dá sa ešte hovoriť o inom trasovaní mosta. „Nie je vyriešené financovanie stavby, takže toto je ďalšia vec, o ktorej chceme ešte predtým, než k tomu pristúpime, diskutovať. Nie je tam jasné pomenované, odkiaľ to bude financované,” uviedol po zasadnutí vlády. V štátnom rozpočte podľa ministra na stavbu mosta určite nie sú peniaze. „Jediná šanca je, že to bude financované z eurofondov, ale momentálne to nie je identifikované ako konkrétny projekt v rámci zásobníka projektov. Toto treba premyslieť, či to pôjde z tohto programového obdobia alebo budúceho a vôbec konkrétne z ktorého operačného programu. Toto vôbec doriešené nebolo zatiaľ, takže sme nerokovali o tom,” dodal Počiatek. Odhadovaná suma priamych nákladov pre slovenskú stranu presahuje 30 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Navyše, podľa ministra je otázne, aké vedľajšie náklady môže vyvolať zvolený variant stavby mosta. „Preto chceme ešte premyslieť, či neexistuje lacnejší alebo výhodnejší scenár, ako most postaviť. V každom prípade platí, že sa hlásime k tomu, že most tam má byť a bude tam jedného dňa, ale musíme ešte technické veci doriešiť,” povedal Počiatek. Potrebné tak bude obnoviť rokovania s Maďarskom o tejto téme. Podľa informácií k návrhu dohody predpokladané celkové náklady slovenskej strany na stavbu mosta cez Dunaj a nadväzujúcej komunikácie sú 37,47 mil. eur s DPH. Z toho náklady SR na polovicu mosta dosahujú 32,38 mil. eur a na príjazdovú cestu v dĺžke 646 metrov 5,1 mil. eur. „Tieto sumy sú indikatívne a veríme, že v transparentnej a korektnej súťaži sa budú ponuky pohybovať v rádovo nižších úrovniach. Usilujeme sa o to, aby sa projekt financoval zo štrukturálnych fondov. Pomer financovania oprávnených nákladov je 85% z európskych fondov a 15 % spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu,” uviedol pre agentúru SITA hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. Ešte však nie je úplne jasné, z akého konkrétneho operačného programu a programového obdobia budú peniaze pochádzať. Rezort dopravy verí, že dohoda s Maďarskom bude podpísaná v najbližšom čase, po zodpovedaní nevyjasnených otázok a po odsúhlasení vládou SR. „Predpokladáme, že verejné obstarávanie môže byť, vzhľadom na aktuálny stav projektovej prípravy, ukončené v priebehu roka 2014. Kapacita mosta by mala byť viac ako 10-tis. vozidiel denne,” dodal Kóňa. Na terajšom Alžbetinom moste funguje osobná doprava a nákladná doprava do 20 ton. „Po postavení druhého mosta bude Alžbetin most povolený čisto len pre osobnú dopravu,” uzavrel Kóňa. Po vybudovaní nového mosta má byť úplne vylúčený tranzit nákladnej dopravy cez Alžbetin most a Komárno. Podľa návrhu dohody, ktorý experti cestnej infraštruktúry rezortov dopravy Slovenska a Maďarska schválili vlani v novembri, most by mal byť postavený asi 200 až 250 metrov západne od existujúceho železničného mosta nad Dunajom v riečnom kilometri 1 770,6. Podľa iného variantu, ktorý mal ešte tri technické alternatívy, mal byť most vedený tesne pri železničnom moste zo západnej strany. Navrhované umiestnenie nového mosta na západe Komárna je najvhodnejšie podľa analýzy dopravnoinžinierskeho posúdenia situovania nového premostenia Dunaja, ktorú dal rezort dopravy vypracovať v roku 2009. Slovensko a Maďarsko majú postaviť most spoločne a verejné obstarávanie v mene oboch krajín má vypísať maďarská strana podľa vlastných predpisov obstarávania. Náklady na stavbu mosta majú oba štáty znášať v rovnakom pomere. Most bude ich spoločným majetkom a príjazdové komunikácie k mostu postavia z vlastných zdrojov, pričom obstarávanie vyhlásia samostatne podľa svojich vnútroštátnych pravidiel. Zmiešaná pracovná skupina v súčasnosti pripravuje žiadosť o finančný príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja na aktualizáciu projektovej dokumentácie pre výstavbu mosta v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarska a Slovenska na obdobie 2007 až 2013.

Legendárny Alžbetin most do Maďarska končí

Slovensko a Maďarsko chcú spoločne postaviť nový cestný most cez Dunaj medzi Komárnom a Komáromom s využitím zdrojov Európskej únie. Súčasný Alžbetin most z konca 19. storočia, ktorý spája obe mestá, už nevyhovuje pre ťažkú nákladnú dopravu a očakáva sa jej nárast.

Po krachu Malévu možno vzniknú už v tomto roku nové aerolínie

13. júna 2012 - (tasr)

Dnes je už zrejmé, že vláda chce prevziať do štátnych rúk dve dcérske spoločnosti skrachovanej národnej leteckej spoločnosti Malév, čo súčasne naznačuje, že by mohla vzniknúť nová maďarská letecká spoločnosť. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap. Ide o podniky v konkurze - Malév Ground Handling, ktorý sa zaoberá pozemnou obsluhou lietadiel a Aeroplex of Central Europe, ktorého činnosťou je údržba lietadiel. Maďarský fond národného majetku denníku uviedol, že prebieha prevzatie týchto podnikov do rúk štátu. Po zmene vlastníkov by sa mohlo začať navýšenie kapitálu, tento proces je už predmetom právneho skúmania zo strany Európskej únie. Podľa Magyar Hírlapu zo zoštátnenia týchto dvoch podnikov logicky môže vyplývať aj to, že vláda ráta so založením nových národných aerolínií. Tie by mohli vzniknúť „na papieri” ešte v tomto roku, získali by všetky potrebné povolenia a na budúci rok by už mohla fungovať, píše denník. Maďarská národná letecká spoločnosť Malév, ktorá začiatkom tohto roka avizovala, že má problémy s financiami, zrušila všetky lety 3. februára. Lietadlá Malévu lietali nepretržite 66 rokov. Malév 30. januára oznámil problémy s financiami, maďarská vláda ešte predtým rozhodla, že podnik zaradí medzi strategické spoločnosti. Tým zabránila veriteľom, aby na firmu mohli podať návrh na konkurz. Spoločnosť zamestnávala 2600 ľudí. Európska komisia začiatkom januára rozhodla, že letecká spoločnosť, ktorá sa na ročnom obrate letiska v Budapešti podieľala zhruba 40 %, neoprávnene získala štátnu pomoc. Išlo o stovky miliónov eur, ktoré vláda poskytla firme v rokoch 2007 až 2010.

Human Rights Watch: EÚ by mala konečne zasiahnuť voči Maďarsku

13. júna 2012 - (tasr)

Nadišiel čas, aby Európska únia urobila niečo v záujme ochrany spoločných hodnôt a aby nasadila najsilnejšie prostriedky voči Maďarsku, uviedla expertka medzinárodnej organizácie na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW) Lydia Gallová, ktorá v článku zverejnenom na internetovej stránke HRW ostro kritizovala maďarskú vládu. Expertka HRW pre východnú Európu a Balkán v článku, z ktorého cituje maďarský denník Népszabadság, najmä prostredníctvom maďarského mediálneho zákona poukázala na nebezpečenstvo ohrozujúce základné ľudské práva, nezávislosť médií a upozorňujúce aj na škodlivé následky dvojtretinovej moci vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz. Podľa Gallovej maďarská vláda robí všetko pre prebúdzanie národných citov. V Maďarsku napríklad nedávno oslavovali Deň národnej spolupatričnosti, keď „smútili“ za územiami stratenými vplyvom Trianonskej mierovej zmluvy. Maďari a aj Európania však majú podstatne aktuálnejšie problémy, mali by sa napríklad zaoberať zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv, zdôrazňuje expertka. V otázke často kritizovaného maďarského mediálneho zákona by EÚ mala konečne konať. Balík mediálnych zákonov prešiel v decembri 2010 aj napriek veľkému medzinárodného tlaku. Tento zákon je však podľa autorky článku iba jedným príkladom spomedzi opatrení maďarskej vlády, ktoré majú vplyv na základné ľudské práva. Ďalšími sú oblasť justície, práva žien, sloboda vyznania, či práva homosexuálov. Gallová vyjadrila presvedčenie, že maďarská vláda popiera kritiku a odporúčania a nemá snahu prispôsobiť sa európskym požiadavkám v oblasti ľudských práv a nechce ochrániť ani nezávislosť médií. Expertka vyjadrila znepokojenie aj v súvislosti s prijatím novej maďarskej ústavy, ktorú vláda podľa nej presadila bez konzultácií. „Maďarsko prišlo na koniec cesty. Nadišiel čas EÚ, aby niečo urobila v záujme ochrany spoločných hodnôt, aby konečne slová premenila v činy a aby nasadila najsilnejšie prostriedky,“ uzatvára článok Gallová.

Rokovania Maďarska s MMF o pôžičke sa môžu začať v júli či auguste

13. júna 2012 - (tasr)

Oficiálne rokovania Maďarska o pohotovostnom finančnom balíku od Medzinárodného menového fondu (MMF) by sa mohli začať v júli či auguste potom, ako vláda upraví kritizované ustanovenia zákona o centrálnej banke. Vyhlásil to dnes v maďarskej komerčnej televízii TV2 minister bez kresla zodpovedný za vzťahy s finančnými organizáciami Mihály Varga. Podľa jeho vyjadrenia ešte predtým 22. júna ministri financií Európskej únie (EÚ) rozhodnú vo veci zmrazenia príspevkov z Kohézneho fondu pre Maďarsko. Varga potvrdil, že maďarská vláda nechce čerpať z požadovanej pôžičky od MMF, potrebuje iba akúsi poistku, ktorá by znížila finančné riziko, pomohla by Maďarsku ľahšie získať peniaze na trhoch a financovanie štátu by sa vďaka tejto poistnej sieti stalo lacnejším. „Tento týždeň je potrebné vyjasniť si, koľko členov by mala mať monetárna rada a či je možné vymenovať aj tretieho podpredsedu centrálnej banky,“ dodal minister, podľa ktorého ide o technické záležitosti, ktoré sa nedotýkajú nezávislosti banky. „Nezávislosť centrálnej banky si vláda ctila doteraz a bude tomu tak aj v budúcnosti,“ zdôraznil. Začiatkom mája Varga vyhlásil, že Maďarsko by potrebovalo dohodnúť s MMF pohotovostný finančný balík v hodnote zhruba 15 miliárd eur na tri roky. Maďarsko musí splniť svoje záväzky týkajúce sa úpravy desiatky zákonov. Termín síce nie je stanovený, ale Európska komisia (EK) rozhodla, že kým upravené zákony nenadobudnú platnosť, zatiaľ sa rokovania nezačnú, vyhlásil v máji Vargov predchodca Tamás Fellegi. MMF koncom apríla oznámil, že je pripravený začať rokovať s Maďarskom v prípade, že budú splnené požiadavky týkajúce sa zabezpečenia nezávislosti Maďarskej národnej banky.

Maďarský parlament má prijať novelu zákona o centrálnej banke

12. júna 2012 - (tasr)

Maďarská vláda predloží novelu zákona o centrálnej banke pravdepodobne v novom znení. Šéf frakcie vládnej strany FIDESZ v parlamente Antal Rogán to podľa dnešného vydania denníka Népszabadság potvrdil. Minulý týždeň v pondelok (4. 6.) parlament prekvapujúco presunul rozhodujúce hlasovanie o novele zákona na neskorší termín. Teraz platný zákon, ktorý schválil parlament koncom minulého roka, kritizovali medzinárodné finančné inštitúcie. Rogán povedal, že novelu by mal parlament schváliť do dvoch týždňov. Odmietol však uviesť podrobnosti, aké zmeny sa robia v novom návrhu zákona o centrálnej banke. Medzinárodné finančné organizácie ako Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska centrálna banka (ECB) kritizovali zákon, ktorý vstúpil do platnosti v januári tohto roku, že ohrozuje nezávislosť centrálnej banky. Odstránenie kritizovaných nedostatkov v zákone je podmienkou oboch inštitúcií, aby pokračovali v rokovaniach s maďarskou vládou o podmienkach poskytnutia úveru krajine v hodnote 17 až 20 miliárd eur. Podľa vyjadrení maďarských predstaviteľov z januára sa mali rokovania o úvere skončiť podpisom dohody do konca marca. Viacerí experti tvrdia, že rokovania nebudú jednoduché, lebo MMF a ECB môžu poskytnutie úveru spojiť s ďalšími ekonomickými podmienkami. Rokovanie medzi maďarskou vládou a misiou MMF, ktoré sa začalo vlani v novembri, bolo v polovici decembra prerušené. Misia opustila Budapešť, lebo Viktor Orbán odmietol požiadavku, aby sa zákon o centrálnej banke v navrhnutej podobe neprijímal.

Inflácia v Maďarsku sa v máji spomalila

12. júna 2012 - (sita)

Medziročná miera inflácie v Maďarsku sa v máji spomalila na úroveň 5,3 % z aprílových 5,7 %. Informoval o tom v utorok štatistický úrad krajiny KSH. Májová inflácia je tak nižšia, ako očakávali analytici oslovení v prieskume agentúry Reuters, ktorí predpovedali, že bude na úrovni 5,7 %. Medzimesačne ceny v krajine celkovo klesli o 0,2 % po tom, ako v apríli oproti marcu stúpli o 0,8 %. Medziročná jadrová inflácia bola minulý mesiac v Maďarsku 4,8 % po tom, ako v apríli bola na úrovni 5,1 %. „Je to významné pozitívne prekvapenie. Očakávali sme medziročnú infláciu na úrovni 5,8 %,” povedal Zoltán Arokszallasi, analytik Erste Bank. „Ceny pohonných hmôt klesli viac, ako analytici pravdepodobne očakávali, keďže sa znížili o 3,6 %. Ide o najvýraznejší pokles odvtedy, ako v januári 2009 oslabili o 3,9 %,” poznamenala Eva Pappová z maďarského štatistického úradu.

Gabčíkovo spojí s druhou stranou Dunaja kompa

12. júna 2012 - (sita)

Slovenské Gabčíkovo a maďarskú obec Dunaremete má už o rok spojiť kompa s kapacitou 50 ľudí a šesť osobných vozidiel. Kompa má pomôcť výrazne naštartovať cestovný ruch na oboch stranách Dunaja a skrátiť spojenie medzi regiónmi. Na cezhraničný projekt za približne 3,2 milióna eur, ktorý dnes partnerské strany prezentovali v Gabčíkove, získali obce peniaze z Európskej únie. Kompa bude premávať na šesťkilometrovom úseku, plavba potrvá asi polhodinu. Jej prevádzku bude zabezpečovať maďarská obec Lipót. Súčasťou projektu je okrem výstavby samotnej kompy s nosnosťou dvadsať ton aj výstavba prístavov na oboch brehoch, ciest, a na slovenskej strane aj 7,5 kilometrovej cyklotrasy. „Kompa v prvom rade skráti spojenie Gabčíkova so susednými obcami na druhej strane Dunaja, teraz je to po ceste 50 kilometrov. Ďalej môže naštartovať turistický ruch vrátane cykloturistiky a pomôže neustále sa rozširujúcej spolupráci žúp na oboch stranách,“ povedal starosta Gabčíkova Iván Fenés. Projekt môže byť podľa neho aj príkladom pre politikov z oboch krajín, že Dunaj nemusí ľudí rozdeľovať, ale spájať. Cyklotrasu už Gabčíkovo buduje, budova prístavu sa začne stavať o niekoľko dní. Pavol Virág zo Slovenského vodohospodárskeho podniku partnerov projektu upozornil, že musia rátať aj s prevádzkovými nákladmi, pretože po povodniach si bude prevádzka vyžadovať kontrolu plavebnej dráhy, prípadne jej prehlbovanie. Na dodávku samotnej kompy vyhlásili partneri projektu medzinárodný tender, jej dĺžka má byť 21 metrov, šírka 7,1 metra a rýchlosť 14 kilometrov za hodinu.

Maďarské orgány monitorujú Dunaj po úniku nafty v Bratislave a ponúkli pomoc

Pokuta za znečistenie Dunaja môže byť až 168.000 eur

12. júna 2012 - (tasr)

Dnešný únik ropných látok do bazénu Malé pálenisko v bratislavskom Zimnom prístave spôsobilo ľudské zlyhanie. Skonštatoval to dnes minister životného prostredia SR Peter Žiga. „Bol otvorený len jeden ventil z dvoch, a preto spätná klapka vracala naftu, ktorá bola čerpaná do lode,” uviedol na brífingu pre médiá. Hoci to trvalo len asi 18 minút, do vody vytieklo 13.500 litrov ropných produktov. Vinníkovi hrozí pokuta vo výške až 168.000 eur. Operačné stredisko Krajského riaditeľstva HaZZ prijalo hlásenie o úniku nafty dnes okolo pol tretej. Tým, že sa v krátkom čase postavili štyri norné steny, veľké množstvo látok dokázali hasiči izolovať v Malom pálenisku. „Nie je zistené nadmerné množstvo úniku ropných látok do Dunaja,” dodal minister. Pokiaľ zamorenie mohlo dôjsť, ešte nie je známe, Žiga však dnes nevylúčil, že sa látky mohli dostať aj do Maďarska. Ministerstvo preto informovalo v rámci medzinárodného varovného systému aj Maďarsko, Rakúsko a Dunajskú komisiu so sídlom vo Viedni. Koľko zásah stál, teda odstraňovanie škody a použitie neutralizačných látok, vyčíslia rýchlo, ekologické škody sa budú vypočítavať dlhšie. „Budeme musieť zistiť, či uhynuli ryby a ako ďaleko nafta unikla do Dunaja,” dodal Žiga s tým, že v priebehu niekoľkých dní by malo ministerstvo dostať informácie z monitorovacích staníc. „Vtedy budeme môcť hovoriť o rozsahu.” Na mieste udalosti celý deň zasahujú príslušníci Hasičského a záchranného útvaru Bratislavy, Okresných riaditeľstiev HaZZ v Pezinku a Malackách, Záchrannej brigády v Malackách a Dobrovoľného hasičského zboru v Šamoríne. Čistiace práce by mali trvať tri až štyri dni. „Ale bude to závisieť od monitoringu a od toho, či sa ešte budú vyplavovať ropné látky,” dodal. Po dnešnom dni by mal prebrať čistiace práce závodný hasičský útvar zo Slovnaftu. „Situácia je teraz pod kontrolou. Už robíme len tie opatrenia, ktoré si stav vyžaduje,” upokojoval minister s tým, že ráno aj poobede zasadala pracovná skupina, ktorá stav vyhodnocuje. „Všetko je zabezpečené tak, aby sa v Dunaji už nevyskytovala nafta v takom rozsahu, v akom sa vyskytovala v noci.” Podľa informácií TASR haváriu spôsobila slovenská súkromná spoločnosť RiverTrans.

Maďari ponúkajú pomoc

Nafta, ktorá dnes vytiekla do Dunaja v bratislavskom Zimnom prístave, nezasiahla maďarský úsek rieky. Maďarskí vodohospodári však priebežne monitorujú rieku a nariadili prvý stupeň pohotovosti ohľadom kvality vody, informoval maďarský server Hír24. Riaditeľstvo maďarského Celoštátneho úradu ochrany proti katastrofám ponúklo slovenskej strane pomoc pri lokalizovaní situácie a spoluprácu pri ochrane i sanačných prácach, cituje Hír24 z vyhlásenia maďarského úradu. Podľa predbežných informácií k havárii došlo pri prečerpávaní nafty zo spoločnosti Slovnaft do jedného z plavidiel. Poškodila sa hadica, pričom prečerpávaná tekutina vytiekla do prekládkového bazéna. Uniklo 13.600 litrov nafty.

MSZP vytýka Fideszu búranie jednoty Maďarov v Sedmohradsku

11. júna 2012 - (tasr)

Podpredseda maďarského parlamentu István Ujhelyi z Maďarskej socialistickej strany (MSZP) vytkol predsedovi parlamentu za Fidesz Lászlóovi Kövérovi, že minulý týždeň podporil v kampani rumunských komunálnych volieb Maďarskú občiansku stranu (MPP), čím prehĺbil rozkol medzi tromi tamojšími maďarskými stranami. V maďarskej komerčnej televízii ATV Ujhelyi dnes povedal, že Kövér navyše spôsobil neželanou návštevou Rumunska aj zhoršenie medzištátnych vzťahov. „Fidesz chce všade a nad každým vládnuť,“ konštatoval Ujhelyi v súvislosti so snahami Fideszu ovládnuť strany zahraničných Maďarov. V komunálnych voľbách v Rumunsku súperili aj tri strany tamojšej maďarskej menšiny. Okrem MPP pod vedením Jenőa Szásza to bol Demokratický zväz rumunských Maďarov (RMDSZ), ktorého predsedom je Hunor Kelemen. Treťou stranou bola Sedmohradská maďarská ľudová strana (EMNP), ktorú vedie Tibor T. Toró a ktorú v kampani podporil štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh. Podľa predbežných výsledkov RMDSZ získal 7,2 percent hlasov voličov. Fideszu blízke pravicové strany MPP a EMNP získali 0,75 a 0,55 percent voličských hlasov. Počet starostov a primátorov za RMDSZ v týchto voľbách stúpol zo 184 na 203, stratili však pozície vo väčších mestách. RMDSZ získal síce najvyšší počet mandátov, ale aj jeho strata oproti výsledkom vo voľbách spred štyroch rokov bola spomedzi maďarských strán najväčšia. Kövér od minulého utorka podporoval v Rumunsku vo volebnej kampani MPP aj napriek tomu, že predsedovia oboch komôr rumunského parlamentu - Vasile Blaga a Roberta Anastase - ho vyzvali, aby odložil návštevu až na obdobie po komunálnych voľbách. Kövér predtým vyvolal rozruch v súvislosti s pokusom o znovupochovanie maďarského spisovateľa Józsefa Nyiröa, ktorý pochádzal zo Sedmohradska a ktorý spolupracoval s fašistickou stranou Šípové kríže Ferenca Szálasiho. Predseda RMDSZ Kelemen minulý týždeň vyhlásil, že Kövérov zásah do rumunskej volebnej kampane môže pokaziť všetko, čo Rumuni a Maďari spoločne vybudovali v uplynulých 22 rokoch.

Identita Maďarov v USA a Austrálii pomaly zaniká

12. júna 2012 - (tasr)

Dôležitosť zachovávania maďarskej identity zdôrazňovali dnes v Budapešti predstavitelia diaspóry Maďarov v USA a v Austrálii na rokovaní parlamentného výboru pre národnú spolupatričnosť. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI čestný predseda Maďarského zväzu Nového Južného Walesu (Austrália) Béla Kardos povedal, že vyše 60-ročná maďarská emigrácia vymiera, zakladatelia maďarských škôl a spolkov už zomreli. Kardos dodal, že problémom je zachovanie maďarskej identity ďalších generácií a poukázal na nutnosť toho, aby maďarskí diplomati považovali za svoju úlohu pomáhať zachovávať identitu tamojších Maďarov. Biskup Maďarskej reformovanej cirkvi v USA Sándor Szabó podotkol, že v Spojených štátoch novšie generácie už nepoužívajú často maďarský jazyk a nezachovávajú ani svoje tradície. Problémom sa javí úbytok a oslabenie maďarských spoločenstiev v USA a stúpa aj počet zmiešaných manželstiev, konštatoval. Maďarská reformovaná cirkev vznikla v roku 1924. Pred 50 rokmi mali ešte vyše 60 cirkevných zborov, dnes ich je už iba 37, oznámil Szabó.

Vojenskí biskupi SR a Maďarska si uctili pamiatku vierozvestcov

11. júna 2012 - (tasr)

Biskup, ordinár Ozbrojených síl (OS) a Ozbrojených zborov (OZ) Slovenskej republiky Mons. František Rábek sa 9. júna 2012 stretol v juhomaďarskom Zalaváre s maďarským vojenským biskupom Mons. Lászlóom Bíróom. Za účasti príslušníkov oboch armád si spoločne uctili pamiatku slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, ktorí v miestach Blatnohradu a bývalého sídla kniežaťa Pribinu i jeho syna Koceľa pôsobili. Ako o tom dnes informoval TASR kancelár a hovorca Ordinariátu OS a OZ SR Tibor Ujlacký, na slávnostnom stretnutí v sobotu 9. júna boli prítomné aj štyri desiatky pútnikov z radov príslušníkov Ozbrojených síl SR, Policajného zboru a Hasičského záchranného zboru s rodinami. Biskupi položili vence k Pamätníku sv. Cyrila a Metoda vence. Maďarský vojenský biskup v prejave vyzdvihol osobnosti sv. Cyrila a Metoda a ich činnosť „vzbudzujúcu v každom kresťanovi túžbu po spoločenstve a jednote“. Na slávnostnej sv. omši ordinár Rábek pred pútnikmi vyjadril Bírovi poďakovanie za úsilie o budovanie vzájomných vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi a v rámci homílie uvažoval nad podielom laikov na novej evanjelizácii prostredníctvom osoby kniežaťa Koceľa. Koceľ bol podľa jeho slov laik, vojak a politik. No, súčasne bol človekom, otvoreným pre pravdu a dobro. Nielenže poskytol pohostinnosť vierozvestcom a ich družine, keď tadiaľ prechádzali cestou do Ríma, ale sa so záujmom oboznámil s ich misijnou činnosťou, s knihami liturgie a Svätého písma, preloženými do reči našich predkov a písanými v hlaholike. Rábek pripomenul, že Koceľ mal radosť z poznávania Božieho slova a liturgie vo svojej rodnej reči a chcel túto radosť dopriať aj svojim podriadeným. Preto zdržal misiu na niekoľko mesiacov v Blatnohrade, aby naučili hlaholskému písmu a iným veciam aj mladých mužov z oblasti jeho podriadenosti, ktorí potom mohli šíriť vieru a vzdelanosť medzi ľudom. Koceľova osobnosť a jeho príklad by preto mali byť inšpiráciou aj pre súčasných kresťanských laikov v rozličných funkciách a na rozličných postoch. Poslaním vojaka či politika je služba dobru ľudí, zdôraznil vojenský biskup Slovenska. V poradí už druhé slovensko-maďarské cyrilo-metodské pamätné stretnutie príslušníkov vojenských ordinariátov krajín na oboch brehoch Dunaja ukázalo, ako možno v duchu bratskej kresťanskej lásky budovať a prehlbovať susedské vzťahy medzi oboma národmi vo vzájomnej úcte, pokoji a priateľstve. Vojenskí biskupi Slovenska a Maďarska začínajú tradíciu, ktorá podobne, ako tomu bolo vo francúzskych Lurdoch, keď po skončení druhej svetovej vojny vojenskí kapláni Francúzska a Nemecka iniciovali zmierenie oboch národov, môže dať aj politikom oboch krajín impulz a príklad k zmiereniu založený na Svätoštefanskej a Cyrilometodskej kresťanskej tradícii, konštatoval Ujlacký.

Na kongrese v Dubline sa zúčastnia aj Slováci, posvätia sochy Cyrila a Metoda

9. júna 2012 - (tasr)

Na 50. medzinárodnom eucharistickom kongrese v írskom Dubline, ktorý sa uskutoční od 10. do 17. júna 2012, sa zúčastnia aj Slováci. Stretávať sa budú v dublinskom kostole v časti Sandymount, kde sa uskutočnia sväté omše v slovenskom jazyku. Podľa koordinátorky slovenskej kresťanskej komunity v Dubline Kataríny Giertlovej tam pri príležitosti kongresu príde takmer 50 Slovákov. Budú medzi nimi laici, bohoslovci a kňazi. Mnohých z nich ubytujú vo svojich rodinách slovenskí krajania žijúci v Írsku. Ústrednou myšlienkou 50. ročníka medzinárodného eucharistického kongresu je „Eucharistia: spoločenstvo s Kristom a medzi sebou navzájom”. Otváracia sv. omša bude 11. júna o 9.30 h v Kostole St. Mary's v časti Dublinu - Sandymount. Nielen slovenskí pútnici, ale aj Slováci žijúci v Írsku sa môžu počas trvania kongresu modliť v tomto kostole. Program kongresu vyvrcholí slávnostnou sv. omšou Statio Orbis 17. júna v Croke Parku, kde sa očakáva viac ako 80.000 návštevníkov. Mnoho Slovákov plánuje zúčastniť sa na záverečnej slávnostnej omši v slovenskom jazyku v sobotu 16. júna o 15.00 h, ktorú bude celebrovať žilinský biskup Mons. Tomáš Galis. Posvätí počas nej aj sochy svätých Cyrila a Metoda pre komunitu Slovákov v Írsku. Tieto sochy sú darom zo Slovenska od Jozefa Maláka, ich autorom je Milan Kuchťák z oravskej obce Mútne. Sochy umiestnia v Kostole St.Mary's, Star of the Sea v dublinskom Sandymounte. Neskôr ich budú inštalovať v slovenskom dome v Írsku - Slovak in Ireland House. Sochy majú krajanom navždy pripomínať cyrilo-metodský odkaz v cudzine počas Dní zahraničných Slovákov, ktoré symbolicky pripadajú na výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu - 5. júla. Eucharistický kongres sa koná každé štyri roky na niektorom mieste sveta. Informácie poskytla Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS) v Bratislava.

Starého muža zbili v Budapešti pri synagóge pre jeho židovský pôvod

13. júna 2012 - (tasr)

Pri budapeštianskej synagóge neznámi páchatelia zbili staršieho muža pre jeho židovský pôvod, informovala v utorok večer maďarská komerčná televízia RTL Klub. Muž pre televíziu uviedol, že v piatok na neho zaútočila skupina mladých ľudí. Mladíci najskôr 70-ročnému mužovi, ktorý zo strachu zostal v anonymite, nadávali, potom strkali do neho, bili päsťami a zhodili ho na zem. K útoku došlo neďaleko synagógy na ulici Dohány. Budapeštianska polícia pátra po páchateľoch, ktorých konanie zaznamenalo niekoľko bezpečnostných kamier. Tento mesiac to je už tretí prípad prejavov neznášanlivosti v maďarskom hlavnom meste. Bývalého hlavného rabína Maďarska Józsefa Schweitzera slovne napadli na ulici 5. júna. Neznámy muž mu nadával a vyhlásil, že nenávidí všetkých židov. Na druhý deň hodili neznámi páchatelia na dvor baptistickej modlitebne v budapeštianskom Csepeli fľaše s hákovým krížom a kyselinou.

Občianska iniciatíva pripravuje protest proti oživeniu Horthyho režimu

11. júna 2012 - (tasr)

Maďarská občianska iniciatíva prostredníctvom spoločenskej siete Facebook vyzvala na protestné zhromaždenie proti pokusom oživovania Horthyho režimu, proti množiacim sa antisemitským a rasistickým prejavom. Demonštrácia sa bude konať v nedeľu 17. júna na budapeštianskom Námestí hrdinov. „Európa končí tam, kde oslavujú človeka zodpovedného za genocídu v Maďarsku, inzultujú na ulici rabína, maľujú na domy Rómov hákové kríže a vyhrážajú sa im smrťou, nadávajú novinárom, hádžu fľaše s hákovým krížom a s kyselinou do dvora modlitebne, vyhodia z krčmy Róma a zbijú ho kvôli jeho pôvodu, kde si obliekajú v parlamente uniformu Šípových krížov, kde poslanec vládnej strany v tlači popiera udalosti holokaustu a kde si predseda parlamentu uctí pamiatku bývalého poslanca parlamentu za fašistickú stranu Šípové kríže,” píše sa vo výzve na Fecebooku. Iniciátori vyzvali všetky demokratické opozičné sily na účasť na protestnom zhromaždení. Pripomenuli, že ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik sa pred dvoma rokmi dostalo vďaka neonacistickej propagande do parlamentu, že súd napriek policajnému odmietnutiu dáva povolenie na fungovanie Maďarskej gardy, v parlamente zaznieva neonacistická propaganda a otvorene oslavujú človeka, ktorý nesie najväčšiu zodpovednosť za genocídu v Maďarsku. „Antisemitizmus a rasizmus, ktorého emócie sa v uplynulých dňoch a týždňoch vyplavili na povrch, úzko súvisia s tým, že sa začalo verejné oslavovanie Horthyho, stavanie jeho sôch a odhaľovanie pamätných tabúľ,” zdôrazňujú vo výzve organizátori protestu. V uplynulých týždňoch v maďarskom Debrecíne v miestnom Reformovanom kolégiu odhalil pamätnú tabuľu niekdajšieho regenta Miklósa Horthyho, ktorý spolupracoval s fašistickým Nemeckom. Predtým odhalili jeho sochu v obci Kereki v Šomodskej župe na juhozápade Maďarska. V Budapešti 5. júna slovne napadli na ulici bývalého hlavného rabína Maďarska Józsefa Schweitzera. Neznámy muž mu nadával a vyhlásil, že nenávidí všetkých židov. Na druhý deň hodili neznámi páchatelia na dvor baptistickej modlitebne v budapeštianskom Csepeli fľaše s hákovým krížom a kyselinou.

Slovenský dom v Mlynkoch otvorí Ivan Gašparovič

10. júna 2012 - (sita)

Ivan Gašparovič ako prezident Slovenskej republiky ešte na oficiálnej návšteve Maďarska nebol. Zmeniť by sa to mohlo pozvanie, ktoré minulý týždeň v Budapešti tlmočil minister zahraničných vecí Maďarska János Martonyi šéfovi slovenskej diplomacie Miroslavovi Lajčákovi. „Prezident Gašparovič od nástupu do funkcie v roku 2004 ešte nebol na oficiálnej návšteve Maďarska,” povedal agentúre SITA hovorca hlavy štátu Marek Trubač. Prezident pozvanie od Martonyiho dostal, podľa Trubača však termín návštevy zatiaľ stanovený nebol. „Záujem tlmočený ministrom zahraničných vecí je dostatočný a ďalšie formálne pozvanie sa nevyžaduje,” hovorí Renata Goldírová z tlačového odboru rezortu diplomacie. V tomto štádiu podľa Goldírovej začína pracovať diplomacia. „Je úlohou slovenského veľvyslanca v Maďarsku, aby v spolupráci s kanceláriou maďarského prezidenta a ministra zahraničných vecí rokoval o charaktere, termíne a programe návštevy,” dodala. Návštevu tak bude možné zrealizovať hneď, ako sa doladí kalendár oboch strán. Lajčák po rokovaniach s Martonyim ocenil tlmočené pozvanie pre prezidenta SR Ivana Gašparoviča na oficiálnu návštevu Maďarska. V súvislosti s Gašparovičovou návštevou šéf maďarskej diplomacie konštatoval, že hneď, ako slovenská hlava štátu do Maďarska príde, bude v Mlynkoch oficiálne otvorený Slovenský dom. „V blízkej budúcnosti sa otvorí Slovenský dom v Mlynkoch, práce na tomto dome sú ukončené a termín odovzdania závisí od toho, kedy si prezident Gašparovič nájde čas, aby oficiálne navštívil Maďarsko, aby sa pri tejto príležitosti dom v Mlynkoch odovzdal,” vysvetlil Martonyi minulý týždeň.

Jedovatý kal z Maďarska strašil aj na Slovensku

11. júna 2012 - (Nový Čas)

Jedovatý kal, ktorý zabíjal v Maďarsku, nedá spávať ani obyvateľom našich prihraničných obcí. Hoci od ekologickej katastrofy pri maďarskej obci Kolontár uplynul už viac ako rok a pol, jej dôsledky nesú obyvatelia našich južných okresov dodnes. Naposledy si na ňu spomenuli v sobotu večer v Novej Stráži (okr. Komárno), kde chvíľu pršal červený dážď. Kolontár leží asi 150 km od slovenských hraníc, ale silný vietor dokáže čiastočky červeného prachu z odkaliska tamojšej hlinikárne doviať až na naše územie. Pred niekoľkými dňami si červený mrak smerujúci z Maďarska všimli ľudia v Moci i okolitých obciach, v sobotu večer zalial červený dážď Novú Stráž. „Ľudia si to v záhradách na zelenine či stromoch možno ani nevšimli, no na našom bazéne bolo jasne vidieť, čo pršalo z oblohy,” povedal Nikolas Šipčiak (14), pravidelný čitateľ a prispievateľ Nového Času. „U nás máme s červeným prachom z Kolontáru problémy pravidelne. Keď zafúka z tej strany a na dvore máme vyvešanú bielizeň, vidieť na nej jemný červený povlak. Samozrejme, že nás to hnevá, ale čo s tým môžeme spraviť?” pridal svoju skúsenosť Ján Jankovič (48) z Iže. Či sú dažďová voda poznačená čiastočkami červeného prachu, ako aj samotný prach z odkaliska v Kolontári toxické, môže zistiť iba podrobný rozbor. Ľudia z prihraničnej maďarskej oblasti majú tejto situácie už plné zuby. „Nevieme, či je to škodlivé, pretože sú to len malé čiastočky, ale minimálne nepríjemné to je. Tento problém by sa už mal nejako riešiť, lenže naše ministerstvá a úrady si ho medzi sebou prehadzujú ako horúci zemiak,” dodáva Štefan Šipčiak. Miestni by už konečne radi počuli odpoveď na to, či je, alebo nie je ohrozené ich zdravie.

„Vzťahy SMK a Mostu sú poznačené tvrdým bojom o maďarského voliča“

10. júna 2012 - (aktuality.sk)

Vzťahy medzi Stranou maďarskej koalície (SMK) a Mostom-Híd nie sú zjavne ani zďaleka najoptimálnejšie. Šéf SMK Berényi má zjavne problém dôverovať niektorým politikom z Mostu. Ide o tých, ktorí odišli z SMK a založili konkurenčnú stranu. „Vzťahy sú poznačené veľkým a tvrdým konkurenčným bojom o maďarského voliča,“ povedal predseda SMK pre Aktuality.sk. Priestor pre spoluprácu by si však vedel predstaviť v komunálnych voľbách. Potrebuje však záruky: „Vedenie Mostu-Híd prejavilo veľký záujem spoločne kandidovať v nasledujúcich voľbách do VÚC. V SMK o tejto spolupráci rozhodujú regionálne štruktúry, a nie vedenie strany. Ale pri tejto príležitosti nemôžem nespomenúť, že súčasné vedenie Mostu-Híd sa skladá z takých ľudí, ktorí v roku 2007 opustili rady SMK. Preto potrebujeme garancie, že sa nestane to, že Most-Híd sa posilní aj hlasmi voličov SMK v regionálnych voľbách, a následne sa nám opäť obrátia chrbtom, prípadne aj v prezidentských, európskych a parlamentných voľbách. Preto sme na rokovanie s touto stranou predložili 9-bodový program, a zdôraznili sme, že naša eventuálna spolupráca sa má zakladať na programových cieľoch, a nie na bezhodnotovom spájaní hlasom maďarských občanov.“ O Moste dokonca tvrdí, že to nie je strana, ktorá by dokázala zastupovať slovenského voliča maďarskej národnosti: „Myslím si, že nie, a už to nehovoríme len my, politici SMK, ale ozývajú sa takéto hlasy aj zvnútra Mostu-Híd. Napríklad jeden z bývalých poslancov sa nedávno pre médiá vyjadril, že menšinová politika pre Most-Híd nie je prioritou.“ V súčasnosti sa o SMK hovorí aj v súvislosti so zmenou názvu. Berényi to potvrdzuje: „V súčasnosti vo vnútri Strany maďarskej koalície prebieha diskusia o zmene názvu strany. Je viacero alternatív, nielen táto, ktorú ste uviedli. Zmena názvu je aktuálna aj z toho dôvodu, že slovo „koalícia“ už nezodpovedá fungovaniu strany ani po formálnej, ani po obsahovej stránke.“ V tejto súvislosti sa hovorí o názve Strana maďarskej komunity. Konečné rozhodnutie padne 22. septembra na sneme strany vo Fiľakove.

Premiér: Na post splnomocnenca pre menšiny sme nehľadali umelého kandidáta

13. júna 2012 - (tasr)

Vláda podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) nehľadala na post splnomocnenca pre menšiny umelého kandidáta, ktorého by si sama vymyslela. Ako podčiarkol, tak by ho ostatní spochybňovali. „Chceme dať jasne najavo, že to myslíme vážne, pokiaľ ide o odovzdanie tejto agendy tým, ktorí s týmito ľuďmi aj reálne žijú,” poznamenal po dnešnom rokovaní kabinetu. Fico sa pri nominácii Lászlóa Nagya (Most-Híd) nezaoberal tým, že vystupoval ako svedok v nedoriešenej kauze bývalého košického viceprimátora Eugena Čuňa. Toho vinia z podvodu pri výstavbe nájomných bytov na košickom sídlisku Dargovských hrdinov. „Neviem o tom, že by bol odsúdený alebo trestne stíhaný,” podčiarkol. Myslí si, že ide o odvážne rozhodnutie požiadať o atypickú spoluprácu predstaviteľov opozičnej politickej strany. Zároveň avizoval, že podobným spôsobom bude vláda postupovať pri obsadení funkcie splnomocnenca pre rómske komunity. „Hľadáme človeka priamo z prostredia,” deklaroval premiér. Potvrdil, že kompetencie nového splnomocnenca pre menšiny sú prakticky rovnaké, aké mal bývalý podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny. Tento post súčasná vláda neobsadila. Zároveň bude mať na úrade vlády zriadený vlastný úrad, takže bude mať k dispozícii primeraný aparát ľudí. Pôvodne vláda uvažovala nad tým, že by splnomocnenec pokrýval aj oblasť občianskej spoločnosti. „Na základe dohody s tretím sektorom sme sa rozhodli, že zachováme aj úrad splnomocnenca pre občiansku spoločnosť,” uzavrel Fico.

Most-Híd: L. Nagy bude splnomocnencom pre všetky menšiny, nielen pre maďarskú

13. júna 2012 - (tasr)

Splnomocnenec vlády pre menšiny bude splnomocnencom pre všetky národnostné menšiny, nie iba pre maďarskú. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave to povedal László Nagy (Most-Híd), ktorého nomináciu na splnomocnenca dnes odobrila vláda. Do funkcie nastúpi vo štvrtok 14. júna. Tvrdenie, že splnomocnenec bude pre všetky národnostné menšiny, mieni Nagy dokázať aj personálnym obsadením svojho úradu. „V úrade budú pracovať kvalifikovaní odborníci aj iných národností ako maďarskej,” povedal dnes na tlačovej konferencii v Bratislave Nagy. Ako splnomocnenec plánuje úzko spolupracovať so všetkými orgánmi štátnej a verejnej správy, s mimovládnymi organizáciami, politickými subjektmi aj s odborníkmi na postavenia národnostných menšín. Nagy tiež oznámil, že po dohode s predsedom Mostu-Híd Bélom Bugárom pozastavil svoju funkciu v predsedníctve a Republikovom výbore. Bugárovci tak budú dopĺňať predsedníctvo. Nagy by v ňom vraj mohla nahradiť Andrea Vitkóová, ktorá pôsobí v štúrovskom zastupiteľstve ako poslankyňa. Za Most-Híd kandidovala aj v tohtoročných parlamentných voľbách. Šéf klubu Mostu-Híd László Solymos želá svojmu kolegovi veľa úspechov v novej funkcii a teší ho prijatý štatút splnomocnenca. A to aj v súvislosti so zrušením postu vicepremiéra pre menšiny, ktorý zastávala strana v minulom volebnom období. „Je nám ľúto, že nebol zachovaný post vicepremiéra pre menšiny a jeho úrad. Považujeme to za krok späť, čo sa týka národnostných menšín,” povedal. Vytvorenie postu splnomocnenca a schválenie jeho kompetencií ho teší. „Považujeme to za pozitívum,” poznamenal. Solymos vysvetlil, že post splnomocnenca prijala strana preto, že je jediným subjektom v parlamente, ktorého jedným zo základných hodnôt je ochrana práv menšín. „Žiadna iná parlamentná strana nedisponuje ani poznatkami, ani odborným zázemím, ktoré by zodpovedalo zodpovednosti a rozsahu tejto funkcie,” zdôvodnil Solymos. Poznamenal, že je v záujme každej strany hájiť svojich voličov, čo pre Most-Híd znamená hájiť záujmy aj národnostných menšín. „Značnú časť našich voličov tvoria práve príslušníci národnostných menšín. Preto je našou povinnosťou ujať sa tejto možnosti,” zdôraznil. Nagy sa bude venovať národnostnej kultúre a vzdelávaniu a tiež právnemu postaveniu národnostných menšín. „V oblasti kultúry národnostných menšín to budú otázky podmienok fungovania kultúrnych, umeleckých, mediálnych a iných inštitúcií jednotlivých národností, ale aj otázky financovania národnostnej kultúry,” priblížil Nagy. V oblasti právneho postavenia menšín to budú podľa jeho slov otázky upravené v Ústave SR, jednotlivých zákonoch aj v medzinárodných zmluvných záväzkoch. Venovať sa bude aj jazykovým právam národnostných menšín. Splnomocnenec bude mať v úrade vlády vlastný úrad. Bude sa zodpovedať priamo exekutíve, pričom je v podstate jej poradným orgánom. Svoje aktivity bude koordinovať s vedúcim úradu vlády a s príslušnými ministrami. Spolupodieľať sa bude na tvorbe koncepčných materiálov súvisiacich s postavením a právami menšín. Dôležitá bude jeho funkcia gestora v rámci dotačného systému úradu vlády pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov na ochranu a podporu zachovania a rozvoja identity a kultúry národnostných menšín. Predkladať bude v rámci tvorby legislatívnych a nelegislatívnych opatrení návrhy súvisiace s výchovou a vzdelávaním menšín, ako aj so skvalitnením výučby slovenského jazyka pre ich príslušníkov.

Nagy verí, že Smer už myslí ináč

14. júna 2012 - (Sme)

Splnomocnencom vlády pre menšiny je László Nagy z Mosta-Híd, na vláde bude mať svoj úrad.

- Prečo opozičný politik prijme pozíciu splnomocnenca od Smeru?

- V každej situácii treba hľadať východisko. Most-Híd to vyhodnotil ako možnosť ochrániť súčasný štandard postavenia národnostných menšín. Chápali sme to ako kontrolnú funkciu, ako sú ďalšie opozičné funkcie, napríklad ombudsman.

- Menšiny sú skoro vždy témou, ktorá berie politické body. Neskončí sa to tak, že keď bude napätie, tak vás Smer označí za vinníkov?

- Situácia je odlišná v porovnaní s prvou Ficovou vládou, ktorá pracovala v tejto oblasti pod tlakom SNS a HZDS. Momentálne je celá zodpovednosť na Smere, ktorý deklaroval európsky štandard. Vidím významnú zmenu v pozíciách, ale i v politike Smeru. Ponuka pre nás je signál, že dochádza k zmene myslenia strany i vlády. Zodpovednosť je predovšetkým na pleciach vlády, nie mojich.

- Stali ste sa súčasťou vlády. Ste vládnym splnomocnencom.

- Áno, to som. Môžeme špekulovať o negatívnom scenári. Ja o ňom však zatiaľ neuvažujem.

- Kde beriete istotu, že to tak bude štyri roky?

- Ak by sa zmenili predsavzatia premiéra, tak musím ja alebo Most vyvodiť voči Smeru konzekvencie. Nebudem splnomocnencom za každú cenu.

- Budete splnomocnencom aj rómskej menšiny, keď existuje splnomocnenec pre rómske komunity?

- Splnomocnenec je splnomocnencom pre všetky národnosti vrátane Rómov. Beriem to vážne. V mojom úrade budú pracovať predstavitelia najväčších menšín. Budem pôsobiť v oblastiach kultúry menšín a ich postavenia. Druhý splnomocnenec rieši najmä sociálne otázky marginalizovaných rómskych skupín, nie celej menšiny.

- Aké sú vaše predpoklady zastupovať menšiny?

- Jedenásť rokov som bol predsedom ľudskoprávneho výboru.

- Kedy a kde ste boli naposledy v osade?

- Pred dvomi rokmi s poslancami a funkcionármi Mosta-Híd na Spiši a v Prešovskom kraji.

- A v ktorej ste teda boli?

- Neviem. Môžem sa pozrieť do zápiskov. Mapovali sme problémy osád a hľadali sme spolupracovníkov.

- Starostovia sa dlhé roky trápia s legalizáciou osád. Čo by ste im poradili?

- Vysporiadať pozemky a nelegálne stavby. Keď obec nemá prostriedky, tak štát má pomôcť, aby majitelia neťahali za kratší koniec.

Nagy a Smer sa pri Rómoch nezhodnú

14. júna 2012 - (hn)

Splnomocnencom vlády pre menšiny bude oddnes László Nagy (na snímke). Nomináciu Mosta-Híd odobril vládny kabinet. Už dnes je jasné, že Nagy sa so Smerom-SD bude v niektorých otázkach týkajúcich sa menšín rozchádzať. Nepozdáva sa mu napríklad to, že by rómske deti mali byť posielané do internátnych škôl. „Nie je to generálnym riešením pre všetky deti. Vítal by som to iba na základe dobrovoľnosti.” Nemyslí si tiež, že viac hodín slovenčiny pomôže žiakom na menšinových školách. Navrhuje radšej väčší dôraz na komunikačnú časť. Nagy uviedol, že chce byť splnomocnencom pre všetky národnostné menšiny. To sa podľa neho prejaví aj v tom, že na úrade budú pracovať i ľudia iných národností ako maďarskej. Nový splnomocnenec je známa postava z úplatkárskej kauzy košického viceprimátora Eugena Čuňa. V prípade najskôr vystupoval ako svedok. No korunný svedok, konateľ firmy Kame Slovakia Group Maroš Merjavý, ho priamo pred súdom obvinil z toho, že deväť miliónov korún šlo rovno do rúk Nagyovi. Ten však niečo také poprel s tým, že sa s Merjavým nikdy nestretol a podal na neho trestné oznámenie. Podozrenia tiež vyvolal zverejnený prepis telefonátu Nagya s jedným z obžalovaných v procese s Čuňom. Advokáta Ladislava Pirovitsa v ňom informoval, že sa nemôže stretnúť s „naším priateľom”, pretože je v Bratislave „zlé počasie”. Nagy vysvetlil, že tak hovoril preto, lebo mal signály o pokuse zdiskreditovať ho. Premiér Robert Fico sa pri nominácii Nagya týmto nezaoberal. „Neviem o tom, že by bol odsúdený alebo trestne stíhaný,” podčiarkol. Vláda podľa neho nehľadala na post splnomocnenca umelého kandidáta. „Chceme dať jasne najavo, že to myslíme vážne, pokiaľ ide o odovzdanie agendy tým, ktorí s týmito ľuďmi aj reálne žijú.” Splnomocnenec je poradným orgánom vlády, má navrhovať opatrenia podporujúce práva príslušníkov národnostných menšín. Bude tiež gestorom pri rozdeľovaní dotácií.

Vrchný dohliadač

10. júna 2012 - (Marián Repa - Pravda)

V krajine, kde sa k menšinám hlási 20 percent populácie, mal post podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny svoje opodstatnenie. To, že ani jeden z tých, ktorí doteraz túto funkciu zastávali, sa extra nevyznamenal, neznamená, že celý úrad je zbytočný. To by sme mohli rovno zatvoriť aj ministerstvo školstva, zdravotníctva a nádejných adeptov by sa iste našlo viac. Vláda Roberta Fica sa však rozhodla, že tento post zruší. Našťastie, premiér sa už poučil a vie, že vo vzťahu k menšinám, alebo aspoň tej maďarskej, nemôže postupovať tak, ako počas svojej prvej vlády a dohodol sa s Mostom - Híd aspoň na splnomocnencovi. Možno aj preto, aby mohol argumentovať svojou ústretovosťou. Rovnako sa však pred svojimi bude môcť pochváliť aj Béla Bugár - pozrite, máme človeka na Úrade vlády, čo bolo v danej situácii asi maximum, čo sme. mohli dosiahnuť. Ale napriek všetkému, ak by sa splnomocnencom stal naozaj László Nagy, ako sa o tom hovorí v kuloároch, bola by to dobrá voľba. Keďže v oblasti ľudských práv sa angažuje už celé roky, existuje predpoklad, že svojej práci bude rozumieť a funkciu bude vykonávať dobre. Navyše, ťažko predpokladať, že by sa bál ozvať v prípade, keby sa vláda rozhodla v právach menšín zapnúť „spätný chod”. V opačnom prípade nezostane iné, ako skonštatovať, že vláda spolu s opozíciou „vyhandlovala” ďalší teplý flek pre dlhoročného poslanca, ktorý sa momentálne nedostal do parlamentu. To by bolo to najhoršie, čo by sa mohlo stať - živiť štyri roky úrad pre úrad.

Most je spokojný, už má, čo chcel

10. júna 2012 - (pravda / sita)

Opozičný Most - Híd je spokojný s dohodou, ktorú má so Smerom o splnomocnencovi vlády pre menšiny. Jeho štatút má vláda Roberta Fica schváliť na budúci týždeň. Splnomocnenec nahradí pri riešení problematiky menšín zrušenú funkciu podpredsedu vlády. Následne by mala vláda do tejto funkcie na návrh Mostu - Híd vymenovať nového splnomocnenca. Ako kandidát sa spomína bývalý poslanec László Nagy. Podľa Lászlóa Nagya z Mostu - Híd, o ktorom sa hovorí ako o potenciálnom kandidátovi na funkciu, sú v poriadku aj kompetencie stanovené v štatúte splnomocnenca. „Na splnomocnenca pre národnostné menšiny prechádzajú kompetencie v oblasti kultúry národnostných menšín a ich právneho postavenia. Štatút teda zodpovedá tomu, čo je v zákone. Z tohto hľadiska som spokojný,” povedal Nagy. Má aj zdôvodnenie, prečo v štatúte zatiaľ chýba, že v kompetencii splnomocnenca bude aj oblasť, ktorá rieši používanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín. „Z hľadiska legislatívneho procesu nebolo do štatútu možné uviesť to, čo ešte neplatí. To bude doplnené. Platí džentlmenská dohoda, že keď to bude legislatívne možné, dôjde k zmene v štatúte,” povedal. Kompetenčný zákon, ktorý ruší funkciu podpredsedu vlády pre národnostné menšiny a rozdeľuje jeho kompetencie medzi iné ministerstvá, začne platiť od 1. septembra. Podľa politológov až čas ukáže, či súčasné právne postavenie národnostných menšín zostane zachované. „Splnomocnenec bude len štátny úradník a bude môcť robiť len to, čo chce vláda,” upozorňuje politológ László Öllös s tým, že v minulosti mal riešenie problémov menšín v kompetencii člen vlády, ktorý mal ako člen koalície aj výrazný politický vplyv. Politológ Ábel Ravasz si myslí, že ak bude úrad nového splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny fungovať optimálne, môže to byť pre maďarskú menšinu výhodné, nielen dostačujúce. Na druhej strane však tiež dodáva, že „dnes nikto nevie, ako bude vláda návrhy splnomocnenca vnímať”. „Keď ich bude vnímať s rezervou, môžu nastať problémy,” povedal Ravasz. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila k tomu, že zachová právne postavenie národnostných menšín. „Ak nebude uberať z týchto práv a podmienok života národností, bude to v poriadku. Pokiaľ bude ochotná dodržať tento minimálny program, národnostné menšiny nemusia mať obavu,” povedal Nagy. SMK však s týmto názorom nesúhlasí. Splnomocnenca označila len za figurínu vo vitríne. SMK preto pošle premiérovi viacero pripomienok k návrhu. „Splnomocnenec vlády bude môcť len nepriamo dohliadať na práva vyplývajúce zo zákona o používaní jazykov národnostných menšín. O finančnej pokute za ich prípadné porušenie nerozhodne splnomocnenec vlády, ale slovenská vláda,” komentoval predseda SMK József Berényi. Splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny bude monitorovať, analyzovať a vyhodnocovať dodržiavanie práv príslušníkov národnostných menšín. V rámci svojej pôsobnosti má plniť najmä funkciu gestora v dotačnom systéme Úradu vlády pri rozdeľovaní finančných prostriedkov na ochranu a podporu zachovania a rozvoja identity a kultúry národnostných menšín. Jeho úlohou bude napríklad tiež predkladať návrhy pre novú metodiku výučby slovenského jazyka príslušníkov národnostných menšín.

Vystúpili v mene historických menšín

12. júna 2012 - (mno.hu)

Predstavitelia zahraničných Maďarov vystúpili v pondelok na štrasburskom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu mimo programu, v rámci takzvaných minútových vystúpení. Slovenský Maďar Alajos Mészáros (SMK) hovoril o tom, že 4. júna bolo výročie podpísania Trianonskej dohody. Dohody, „ktorá bezpríkladným spôsobom zvýšila počet aj dodnes v menšinovom postavení žijúcich občanov EÚ”. Kritizoval, že EÚ, „ktorá je mimoriadne citlivá na dodržiavanie ľudských práv na ktorýchkoľvek miestach sveta, nie je ochotná svojim 40 miliónom menšinovým občanom vytvoriť jednotný legislatívny rámec na vysokej úrovni”. Uviedol, že existuje „množstvo” príkladov útlaku, ktorý sa dotýka menšín. Minulý mesiac napríklad v slovenskom hlavnom meste ubližovali mladým ľuďom maďarskej národnosti, lebo hovorili svojim materinským jazykom. Vyzýval, aby Rada Európy prešetrila možnosť, aby historické menšiny v jednotlivých členských štátoch mohli využívať ochranu svojich kolektívnych práv rovnakou mierou. Tiež slovenská Maďarka Edita Bauerová (SMK) upriamila pozornosť na prípad Hedvigy Malinovej. Pripomenula, že svoju obeť zbili pred šiestimi rokmi preto, lebo hovorila po maďarsky v Nitre na Slovensku. V čase predošlej vlády bol prípad uzavretý a páchatelia z toho vyšli beztrestne. Po tom, ako sa na Slovensku dostala opäť k moci socialistická vláda, prokuratúra obnovila konanie s obvinením, že Hedviga Malinová si bitku vymyslela. „Zatiaľ čo si únia buduje spravodlivý a bezpečný priestor, nová slovenská vláda upevňuje právnu neistotu a jej adresátmi sú príslušníci menšín” - uviedla Edita Bauerová. Csaba Sógor (RMDSZ) vo svojom vystúpení vyzdvihoval, že jednou z cien Európa Nostra v tomto roku vyznamenali 80-ročnú Pirosku Kovácsovú, ako ocenenie za to, že úspešne dokázala uviesť do povedomia sikulské brány a významný zdroj ich spoločenskej symboliky. Ocenenie jej činnosti je príkladom súdržnosti a spolupatričnosti generácií, zachovania tradícií - konštatoval. Vyzdvihol: z menšinového hľadiska je celkové a úplné zachovanie hodnôt dôležité, „aby sme ich a našu budúcnosť neohrozovali zneistením a nesvornosťou”.

Dni srbskej kultúry majú svoju premiéru

12. júna 2012 - (Košický korzár)

Verejnosti sa predstavia kultúrne aktivity a umelecké diela Srbov žijúcich na Slovensku, ale aj tých zo samotného Srbska. Za miesto konania festivalu boli zámerne zvolené Košice pre ich výrazne multikultúrny charakter. Tohtoročný 1. ročník festivalu je pilotným projektom. Zámerom organizátorov je vybudovať tradíciu a festival pripravovať stále vo väčšom rozsahu. V ďalších ročníkoch by sa preto malo festivalové menu obohatiť o divadelné predstavenia, výstavy výtvarného umenia, koncerty vážnej hudby, prehliadky hraných filmov, predstavenia hudobných i tanečných súborov či prezentácie srbskej poézie a literatúry. „Aktuálny prvý ročník sa začne v utorok o 16.30 otváracím koncertom srbskej hudby na Dolnej bráne. Postupne si však Košičania budú môcť užiť aj ochutnávku srbských gastronomických špecialít, prehliadku srbských dokumentárnych filmov či výstavu tvorby fotografa Milivoja Miša Jocića,” pozýva za organizátorov Olga Sedrovičová. Súčasťou podujatí festivalu bude aj fórum srbských a slovenských podnikateľov. Festival srbskej kultúry je súčasťou podujatí Košického kultúrneho leta. „Srbi sú relatívne málopočetnou, a zároveň aj najmladšou národnostnou menšinou na Slovensku. Veľmi aktívne sa však usilujú rozvíjať svoju bohatú kultúru, históriu a tradície a sprostredkovať ich aj inonárodnostným obyvateľom Slovenska. Príslušníci srbskej komunity sú oficiálne združení v Spolku Srbov na Slovensku.”

Maďarič: Digitalizácia kultúrneho dedičstva je ohrozená

11. júna 2012 - (tasr)

Nedostatky v príprave národných projektov ohrozujú realizáciu významnej časti digitalizácie kultúrneho dedičstva. Na tlačovej konferencii to dnes vyhlásil minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD). Po voľbách nové vedenie začalo analyzovať osem schválených národných projektov a jeden neschválený. Podľa ministra má väčšie alebo menšie problémy každý z nich. Najvýraznejšie kľúčový projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorého garantom je Slovenská národná knižnica (SNK). „Našli sme ich v omeškaní voči plánovaným a schváleným časovým harmonogramom ich implementácie,” upozornil s tým, že za predchádzajúceho obdobia k týmto projektom chýbala zo strany MK koordinácia. Nie sú realizované desiatky potrebných a plánovaných verejných obstarávaní. Čerpanie prostriedkov je prakticky nulové. Niektoré významné digitalizačné aktivity sú plánované duplicitne, čo v budúcnosti môže Európska komisia zhodnotiť ako neoprávnené výdavky. „Musíme dnes prácne preverovať každú jednu objednávku,” konštatoval minister. Napriek tomuto stavu ministerstvo nebude žiadne projekty rušiť. „Nemáme čas na ich prerábanie, ale bude nutné niektoré aktivity revidovať,” avizoval Maďarič. Jeho rezort preto začal proces implementácie Prioritnej osi 2 Operačného programu informatizácia spoločnosti aktívne koordinovať. V súčasnosti popisuje všetky riziká, aktualizuje plány verejných obstarávaní a plány realizácie. Osobitne musí doriešiť problém autorských práv. „Je to veľmi odvážny plán povedať, že vyčerpáme tento rok 30 miliónov eur z Prioritnej osi 2. Nemám dôvod to brzdiť, len sa chcem vyhnúť riziku neoprávnených výdavkov,” podčiarkol s tým, že sa posilnil odbor verejného obstarávania aj odbor informatiky.

Kossuth po slovensky

11. júna 2012 - (Jozef Majchrák, Jaroslav Daniška / Týždeň)

Generácia mladých maďarských historikov objavuje Ľudovíta Štúra. Jeden z nich, József Demmel, nedávno o ňom napísal zásadnú knihu. Tým, čím je pre Slovákov Ľudovít Štúr, je pre Maďarov Lajos Kossuth. Ako vidia tohto vodcu maďarskej revolúcie, predsedu vlády a muža, ktorý podpísal zatykač na Štúra, slovenskí historici? Štúr a Kossuth sú svojím spôsobom najdôležitejšie postavy slovensko-maďarských vzťahov. Nielen kvôli tomu, čo v dejinách vykonali, ale aj kvôli tomu, čo v dejinách reprezentujú. Spisovateľ Lajos Grendel to v jednom zo svojich románov ilustroval na príbehu Štúrovej a Kossuthovej sochy na námestí vo fiktívnom mestečku New Hont. Obyvatelia mestečka chceli najprv sochy umiestniť na opačných koncoch námestia. Na južnom Kossutha a na severnom Štúra, zľakli sa však, že by to mohlo byť prejavom toho, ako ich tieto sochy rozdeľujú. Vedľa seba ich však umiestniť tiež nechceli, a preto sa ich radšej vzdali úplne.

DVAJA ZRADCOVIA?

Historici si to však dovoliť nemôžu. Štúr aj Kossuth sú pre oba národy príliš dôležití, obísť ich jednoducho nejde. A považovať ich za zradcov, to sa po 150 rokoch už nedá. Napokon, Štúr nijako Uhorsko nezradil, chcel len domáce pomery reformovať inak, ako si to predstavovala maďarská elita v Pešti. A ani o Kossuthovi, hoci pochádzal z hornouhorského Turca, nemožno povedať, že by Slovákov zradil. Len ich pri svojich štátoprávnych úvahách, takpovediac, nebral do úvahy. Maďarský historik József Demmel, ktorý o Štúrovi napísal monografiu, tvrdí, že ak maďarské prostredie pochopí osobnosť Ľudovíta Štúra, pochopí tým aj vznik slovenského národa a neskorší rozpad Uhorska. Slovenský historik Roman Holec to vidí naopak a rozchod Maďarov a Slovákov sa podľa neho nezačal pri Štúrovi, ale pri Kossuthovi. Štúr bol podľa neho na geopolitickej mape 19. storočia iba - povedané šachovou terminológiou - pešiakom. Jeho rozhodnutia a kroky záviseli od pohybu podstatne silnejších figúr. Kossuth bol však v tomto zmysle slova podľa Holeca niečím medzi kráľovnou a vežou. „Bol mocenským hráčom a od jeho rozhodnutí sa odvíjali rozhodnutia ostatných vrátane Štúra,” dodáva slovenský historik. Tak či onak, ak hľadáme moment, v ktorom sa spoločné uhorské dejiny definitívne rozdelili na maďarské a slovenské, zdá sa, že to bolo najneskôr v revolučnom roku 1848 - a Štúr aj Kossuth boli pritom. Kto bol teda Lajos Kossuth?

Z TURCA DO PEŠTI

Lajos Kossuth pochádzal z priemernej zemianskej rodiny, ktorá už celé stáročia žila v slovenskom Turci. Priezvisko rodiny má staroslovanský pôvod, označuje capa (kos). Kossuthovci boli klasickou šľachtickou multietnickou a mnohojazyčnou rodinou. Hovorilo sa v nej po slovensky, maďarsky aj nemecky. Kossuthova matka pochádzala z prešovskej nemeckej rodiny Weberovcov. Kossuth vyrastal na Zemplíne, v dnešnom Maďarsku. Dostal teda maďarskú výchovu v maďarskom kultúrnom a jazykovom prostredí a v zhode s tým sám seba po celý život považoval za Maďara. Treba si však uvedomiť, že Kossuth, ktorý sa narodil v septembri roku 1802, žil v období, keď sa tvorili národné identity, ako ich poznáme dnes. Tá maďarská mala pritom oproti slovenskej malý náskok. Na prelome 18. a 19. storočia však v prostredí uhorskej šľachty platilo, že príslušnosť k jednému či druhému národu bolo treba objaviť, či skôr uvedomiť si. Dôkazom je Kossuthov strýko, Juraj Košút, ktorý, na rozdiel od svojho synovca, zostal žiť v Turci a patril medzi zemanov, ktorí boli oporou Ľudovíta Štúra. Podporoval kodifikáciu Štúrovej slovenčiny a štúrovci jeho zásluhy - už aj pre jeho príbuzenský vzťah k vodcovi maďarskej revolúcie - radi zdôrazňovali. Janko Matuška mu dokonca venoval oslavnú báseň. Ako sa však z neveľmi bohatého Lajosa Kossutha z Horného Uhorska stala ústredná postava maďarskej revolúcie? Doba bola tehotná zmenou, liberálno-nacionalistické revolúcie boli v celej Európe vo vzduchu a každý stredoeurópsky intelektuál vedel, že cesta k modernému európskemu štátu vedie cez vytvorenie a následné mobilizovanie jednotného národa. Uhorsko malo čo dobiehať a maďarské elity to vedeli. Ústrednou postavou pred Lajosom Kossuthom bol István Széchenyi, cestovateľ, ktorý poznal vyspelú Európu a jeden z najbohatších maďarských aristokratov. Széchenyi podporoval budovanie infraštruktúry, spojil napríklad Budín a Pešť mostom, vďaka čomu neskôr vznikla metropola Budapešť. Podporoval riečnu dopravu, ktorá umožnila export, na podporu kultúry a meštianskeho štýlu života budoval kasína, dostihy či založil akadémiu vied. A Kossuth do takto sa rozvíjajúceho Uhorska vniesol politický radikalizmus. „Bol vynikajúci rečník a novinár, dokázal formulovať politické požiadavky s potrebnou dávkou demagógie, mal jednoducho všetko, čo robí politika dobrým a úspešným,” vysvetľuje jeho vstup na scénu Roman Holec. Jeho kult by však nebol úplný, keby ho neodsúdili na tri roky väzenia. Až potom sa mohol presadiť vo verejnom živote. Najskôr ako novinár. Začal vydávať rukou písané spravodajské noviny zo zasadnutia uhorského parlamentu v Bratislave. Noviny Pesti Hírlap, určené šľachte a meštianskemu obyvateľstvu, mali postupne v rokoch 1841 -1844 masový úspech. Masový úspech mal aj jeho ochranársky spolok Védegylet, zameraný na ekonomický protekcionizmus a podporu domáceho priemyslu. Práve to však dobre ilustruje jeho limity: na rozdiel od liberálnejšieho Széchenyiho podporoval Kossuth ekonomický nacionalizmus. „Bojkotom sa však priemysel nedá vybudovať. Kossuth ekonomike absolútne nerozumel. István Széchenyi ho kvôli tomu kritizoval a varoval, že Kossuth iba prikladá do kotla, až kým nevybuchne,” hovorí Roman Holec.

ZRÁŽKA DVOCH NACIONALISTOV

Kossuth a Štúr mali v mnohom takmer totožný program. Rozšírenie občianskych práv, obmedzenie privilégií šľachty aj potreba revolúcie boli spoločné. Prostriedky sa však líšili, slovenskej elite na rozdiel od maďarskej - podľa profesora Holeca - nekonvenoval ozbrojený konflikt s Viedňou. Podobnosť Štúra a Kossutha ilustruje aj Hurbanom šírený obraz, ako Kossuth Štúrovi po jeho prejave uznanlivo podal ruku. Podľa maďarského historika Demmela však ide o legendu. Nemenej dôležité sú však aj rozdiely medzi Štúrom a Kossuthom. Tie sa týkajú, paradoxne, dôsledkov toho, že obidvaja vyznávali rovnakú doktrínu nacionalizmu. Akurát, že Kossuth veril v jednotný uhorský národ a Štúr v slovenský národ. To spôsobilo, že sa rozchádzali v riešení národnostnej otázky. „Kossuthova politika bola voči Slovákom, ale aj Srbom a Rumunom národnostne netolerantná. Vyhnala ich tak do druhého tábora, kde nemohli dostať viac a oni nemali inú možnosť, len stáť voči nemu v opozícii. Pred revolúciou mali Kossuthove názory voči Slovákom, Srbom a najmä Rumunom podobu až vyslovene rasovej nadradenosti. Boli to tvrdé formulácie, dohoda s ním nebola možná,” vysvetľuje Holec.

HRDINA ČI ŠIALENEC?

Ani v európskej historiografii nie je obraz Lajosa Kossutha úplne jednoznačný. Aj keď pozitívne hodnotenia Kossutha, ako odvážneho reformátora a bojovníka za uhorskú nezávislosť, prevažujú, dajú sa nájsť aj historické práce, ktoré sa na neho pozerajú kriticky. Maďarský novinár a spisovateľ Paul Lendvai vo svojej knihe Maďari: Víťazstvá a prehry cituje napríklad nemeckého historika Gola Manna, ktorý o vodcovi maďarskej revolúcie písal ako o „najšialenejšom nacionalistovi, aký kedy chodil po zemi” a ktorý nemaďarské národy v Uhorsku postavil pred dilemu, že buď ho budú podporovať za cenu straty vlastnej politickej existencie, alebo budú zatratené. Podobne príkro sa na Kossuthovu adresu vyjadril aj britský historik Alan Taylor, ktorý o ňom napísal: „Kossuth sa stal prvým diktátorom, ktorý sa dostal k moci za cenu prostitúcie s idealizmom a národnými vášňami.” Napriek Kossuthovej nepopierateľnej maďarskej identite o ňom viacerí historici písali ako o etnickom Slovákovi, ktorý sa čudnými cestami osudu stal jedným z najväčších exponentov a symbolov maďarského nacionalizmu. Lendvai už v spomínanej knihe uvádza napríklad aj citát ďalšieho nemeckého historika Franza Herreho, ktorý písal, že Kossuth bol Slovákom, ktorý sa s „entuziazmom odpadlíkov” pokladal za Maďara.

PREHLIADAL NÁS

Podľa profesora Dušana Škvarnu, ktorý sa špecializuje na dejiny 19. storočia, bol Kossuth významnou osobnosťou, ktorá posunula Uhorsko smerom k modernizácii. Zároveň však podľa neho urobil chybu, keď ignoroval emancipačné snahy nemaďarských národov v Uhorsku a domnieval sa, že Srbi, Rumuni, Chorváti a Slováci sa vzdajú svojich národnostných požiadaviek a uspokoja sa s rozšírením občianskych práv. „Až cynicky presadzoval víziu čo najrýchlejšieho pomaďarčenia Uhorska. V tom sa odlišoval už od spomínaného reformátora Istvána Szechényiho, ktorý chcel to isté, ale tvrdil, že maďarská kultúra musí byť taká príťažlivá, že sa nemaďarské národy pomaďarčia prirodzene samy, celý proces však bude trvať viac ako sto rokov. Kossuth bol netrpezlivý, to bola ďalšia črta jeho povahy,” hovorí Škvarna. Napriek silnému dôrazu na maďarizáciu nebol však podľa Škvarnu Kossuthov obraz v dobovej slovenskej tlači vyložene negatívny. „Dajú sa nájsť aj články, v ktorých je oceňovaná jeho odvaha a úsilie zrušiť poddanstvo a modernizovať Uhorsko. Samozrejme, v týchto textoch je vždy aj dôvetok, že v národnostnej otázke nemôžu Slováci jeho politiku akceptovať,” vysvetľuje historik. V súvislosti s Kosshutom spomína Škvarna aj list, ktorý vtedy už v emigrácii žijúcemu politikovi napísal predstaviteľ umierneného prúdu slovenského národného hnutia (tzv. Novej školy) Ján Nepornuk Bobula. Kossuth v exile prišiel s konceptom vzniku Dunajskej konfederácie. Predstavoval si ju tak, že Uhorsko sa osamostatní od habsburskej monarchie a spojí sa so srbským kniežatstvom a tvoriacim sa rumunským štátom. Vedel, že tento model môže fungovať iba vtedy, keď Maďari v rámci Uhorska priznajú niektoré národnostné práva aj Rumunom, Srbom a Chorvátom. Slovákmi sa však vo svojich plánoch vôbec nezaoberal. Bobula, ktorý presadzoval politiku dohody medzi Maďarmi a Slovákmi, sa Kossutha v liste snažil dotlačiť k odpovedi, ako si teda predstavuje budúcnosť Slovákov. Kossuth mu odpovedal, že Slováci nemajú v jeho plánoch žiadne miesto. „Tak ako Kossuth prehliadal Štúra, nebral do úvahy ani slovenské národné hnutie. Nepovažoval ich za rovnocenného partnera a nikdy nevyšiel v ústrety slovenským požiadavkám. Tento svoj názor nezmenil ani v exile,” hovorí Škvarna. Slovenský problém s Kossuthom je však ešte iný. „Maďari majú o Kossuthovi desiatky kníh, maďarský historik Demmel dokonca teraz napísal knihu o Štúrovi. My však ani o Štúrovi nemáme takmer nič, nehovoriac o tom, že o Kossuthovi nie sme schopní napísať knihu, v ktorej by sme sa ho pokúsili z nášho pohľadu interpretovať,” uzatvára historik Holec.

Lajos Kossuth: V opozícii treba byť vždy!

11. júna 2012 - (Týždeň)

V slovenčine doteraz nevyšiel žiadny rozsiahlejší text od Lajosa Kossutha. Pri tejto príležitosti uverejňujeme niekoľko krátkych citátov vodcu maďarskej revolúcie v preklade Karola Wlachovského.

Naše poslanie: nielenže nezaniknúť, ale veselo žiť; za čím búšia srdcia miliónov, po čom túži každý tep v žilách, to nie je biedne živorenie, také podobné zbabelcovi, ktorý akoby sa každým svojím gestom doprosoval odobrenia, že má odvahu žiť; ale rozmach, ktorý vynesie naše meno na policu, ktorú si zaslúžime medzi štátmi národov Európy.

(Národ a obchodné spolčovanie. Úvodník v Peštianskom chýrniku 24.2.1842)

Buďte bdelí, krajania! Neobávajte sa anarchie až tak, že by ste sa z nadmerného strachu štítili aj slobody! Keby sme boli takí nešťastní a mohli by sme si vybrať iba spomedzi anarchie a absolutizmu (čomu neverím), pomyslite si, že anarchia nepochybne môže byť iba pominuteľným stavom, ale panstvo zvôle môže byť večné. Ak by nemohlo byť inak, prenesme sa radšej cez pominuteľné výjavy slobody k poriadku slobody, než by sme sa chodníkom neslobodného stavu, ktorý je tichý ako hrob, dostali do hrdla despotizmu. Poriadok môže jestvovať len s nami, s prívržencami slobody. Byť slobodným znamená toľko, ako mať právo na všetko, čoho uplatnenie sa zlučuje s obdobným právnym uplatnením všetkých ostatných. To je ten pravý poriadok, sloboda nie je možná bez poriadku.

(Výklad uhorských politických strán, 1847)

Keďže som ústavným Maďarom, neviem si predstaviť vládu, na ktorú by nebolo nutné dohliadať; a keďže som človekom, pociťujem svoju ľudskú slabosť, neverím božskej neomylnosti a anjelskej dobrote vlády; a keďže svoju vlasť mám radšej ako číkoľvek milostivý úsmev a stisk čejkoľvek ruky, nemôžem uznať jestvovanie takej vlády, aby som so služobníckou pokorou znášal jej vinu alebo chybu, ak sa previní alebo schybí. Sústreďte všetku moc vlády do rúk môjho brata, sústreďte ju do rúk môjho najlepšieho priateľa, ja budem v opozícii, zostanem v opozícii do smrti; v opozícii, ktorá každý jeho pohyb sprevádza bdelým okom mojej nezávislej duše; v opozícii, ktorá nikdy zbabelo nestrpí jeho vinu, omyl, neobratnosť. Ak nebudem takou opozíciou, beda ti, vlasť moja! Keď ňou prestanem byť, v ten deň som si podpísal svoj služobnícky list. V opozícii treba byť vždy, v každom čase, voči každej vláde.

(Výklad uhorských politických strán,1847)

V minulom (18. - pozn. red.) storočí v myslení o teórii štátu panoval názor, že jediným poslaním štátov je zabezpečenie spoločenského poriadku a ostatné treba nechať, aby išlo svojou cestou. Ale spoločenské pomery sa skomplikovali tak, mechanické a prírodné vedy vniesli do života toľko nových a nových faktorov, ktorých nároky nemohla uspokojiť aktivita jedinca, že zásada minulého storočia už nezodpovedá súčasným pomerom, a tak sa teda vynoril pocit, že štát nemá byť iba strážcom poriadku, ale musí byť aj nositeľom pokroku. Je to pravda, lenže problém je v tom, že táto idea štátu sa používa ako maska, za ktorou číha túžba ambície a rozpínavosti moci, čo ideu štátu z ležadla nečinnosti primalo miešať sa do všetkého, úsilie zmocniť sa všetkého ju sotilo do šliapacieho mlyna, a taká miera rozšírenia atribúcií štátu, úsilie získať všemocnosť zvrhlo štátnu ideu tak, že ak sa tejto orientácii ešte včas sebavedomie človeka nepostaví do cesty, v konečnom dôsledku nevyhnutne dospeje do paralýzy pocitu slobody a politickej maloletosti národov.

(Z príhovoru k návštevníkom z Uhorska v Turíne 5. 6. 1889)

Štúr nebol zradca

11. júna 2012 - (Jozef Majchrák, Jaroslav Daniška / Týždeň)

József Demmel patrí k silnej mladej generácii maďarských historikov, ktorých zaujímajú dejiny Slovenska. Napísal knihu o Ľudovítovi Štúrovi, ktorá onedlho vyjde po slovensky.

- Napísali ste monografiu o Ľudovítovi Štúrovi. Čím vás Štúr zaujal?

- Keď som sa približne pred desiatimi rokmi začal zaoberať slovenskými dejinami, jedna vec mi bola jasná. Povedal som si, že sa nebudem zaoberať dvoma ľuďmi, a to Hurbanom a Štúrom. Myslel som si, že slovenskí kolegovia o nich napísali už všetko a tejto literatúry by mohla byť plná knižnica.

- Čo sa potom zmenilo?

- Asi pred tromi rokmi ma riaditeľ vydavateľstva Kalligram László Szigeti oslovil, či by som nezredigoval maďarské vydanie knihy Dielo Ľudovíta Štúra. Prečítal som si všetko, čo sa o Štúrovi prečítať dalo, a vtedy som si uvedomil, že som sa mýlil.

- Teda, že slovenskí kolegovia toho o Štúrovi až tak veľa nenapísali?

- Uvedomil som si, že v jeho živote je veľa bielych miest a že ide stále o dôležitú a čiastočne neprebádanú tému. A tak som zistil, že bude možné zostaviť nové dielo o živote Ľudovíta Štúra, osobitne z maďarského pohľadu. Ale dúfam, že azda niečo nové poviem aj slovenskej odbornej verejnosti.

- Čo pre vás znamená Ľudovít Štúr?

- Svoju odpoveď rozdelím na dve časti. Po prvé, pre Maďarsko doteraz Štúr veľa neznamenal. Značná časť širšej verejnosti ho ani nepoznala a pre odbornú verejnosť bol marginálnou osobnosťou, ktorá v revolučných rokoch 1848 - 1849 spáchala vlastizradu, ale pritom bola neúspešná a nedokázala vyvolať revolúciu. Môj názor je iný. Myslím si, že Štúr bol jednou z najdôležitejších osobností tohto obdobia a keď nepochopíme jeho osobnosť, nepochopíme to, ako zo slovensky hovoriacich obyvateľov Uhorska vznikol slovenský národ. A ak nepochopíme túto vec, nepochopíme ani to, prečo sa slovenská elita a inteligencia rozhodli v roku 1918 „odskočiť” zo spoločného štátu. A ak to nepochopíme, bude oveľa ťažšie spracovať aj traumu Trianonu.

- Spomínali ste biele miesta v Štúrovom živote. Čo máte presne na mysli? Aké biele miesta ste objavili?

- K Štúrovi som sa snažil pristúpiť úplne inak, ako moji predchodcovia a autori predošlých životopisov. Skúmal som, z akej rodiny pochádza, aké mal rodinné zázemie a postavenie, aké mal možnosti spoločenskej mobility, aký mal vzťah k evanjelickej spoločnosti, aký k šľachte, aký mal vzťah k ženám a podobne.

- Prečo bol pre vás jeho súkromný život taký dôležitý?

- Pretože len z jeho súkromného života je možné odvodiť, prečo sa tento muž dostal tak ďaleko a prečo si za svoj cieľ stanovil vznik slovenského národa.

- Jeho vzťah k ženám je populárna téma, k čomu ste došli?

- Mojou metódou bolo, že som nechal bez povšimnutia doterajšie výsledky výskumu a vracal som sa k pôvodným prameňom a len na ich základe som formuloval svoje závery. Myslím si, že na základe prameňov nemožno rozhodnúť, či bol Štúr heterosexuálne, alebo homosexuálne orientovaný. Z prameňov totiž vyplýva, že nepristupoval k ženám jednoznačne heterosexuálnym spôsobom, svojich priateľov, ktorí sa ženili, veľmi rozhodne odsúdil, čoho dôsledkom boli vážne konflikty. Pritom však existuje korešpondencia, ktorá dokazuje, že napríklad k Márii Pospíšilovej ho viazali vážne city. Máme teda pramene, podporujúce obe teórie, v tomto spore je teda ťažké rozhodnúť. Isté je len to, že obraz, ktorý sa vytvoril o jeho údajne najväčšej láske, Adele Ostrolúckej, je vymyslený. Tento príbeh vymyslela v rokoch 1927 - 1928 historička Helena Turcerová a Mikuláš Ostrolúcky, synovec Adely Ostrolúckej.

- Jeho rozhodnutie nevstupovať do manželstva malo svoj dobový zmysel, špekulovanie o homosexualite sa preto javí len ako snaha o lacnú senzáciu. Ak vieme o jeho vzťahu k Márii Pospíšilovej a nevieme o žiadnom podobnom vzťahu k mužovi, čo vedie k týmto špekuláciám?

- Keď sa pozeráme na jeho život a celoživotný vzťah k ženám, veľmi dôležitý prameň je Hurbanova svadba. Štúr sa ho najskôr snažil odhovoriť od svadby a keď aj potom prišiel na jeho svadbu, neprišiel kvôli tomu, aby sa na nej zúčastnil, ale aby ho tam ešte odhovoril. Neskôr napísal sériu článkov proti ženbe a svadbám, kde napríklad tvrdil, že priateľstvo medzi mužmi je hodnotnejšie ako vzťahy medzi mužmi a ženami, pretože vzťah medzi mužmi je duchovný a vzťah mužov k ženám je telesný.

- Ale takmer totožnú ideu vyslovil aj Sándor Márai v novele Sviece dohárajú.

- Ja netvrdím, že bol homosexuál. Ako som povedal, na základe existujúcich prameňov nemôžeme tvrdiť, že bol homosexuál, ale ani to, že bol heterosexuál.

- Aké ďalšie biele miesto ste v Štúrovom živote objavili?

- Štúr bol pedagóg, politik, spisovateľ, novinár, jazykovedec, spisovateľ, intelektuál. Problém však je, že z týchto povolaní sa vo vtedajšom Uhorsku nedalo vyžiť. A tomu doteraz slovenská historiografia nevenovala dostatočnú pozornosť. Pôsobil síce ako súkromný učiteľ v zámožných meštiackych a zemianskych rodinách, čo bol dve až tri desaťročia jeho najdôležitejší príjem, a to sa dalo zladiť s organizovaním slovenského národného hnutia. Ale to nevysvetľuje všetko.

- Niektorí historici uvádzajú, že jedným z dôležitých finančných príjmov, ktoré Štúr mal, bola podpora od srbského kniežaťa Obrenoviča, prípadne srbskej aristokracie. Stretli ste sa s tým v prameňoch?

- Kontakty medzi Štúrom a Obrenovičom existovali už od Štúrovej mladosti, ale dôkazy o tom, že ho Obrenovič podporoval, neexistujú. Tento príbeh som však v mojej knihe podrobnejšie neskúmal.

- Našli ste ešte nejaké biele miesto?

- Ďalšie bielo miesto sa viaže k vzťahu Štúra ku Karolovi Zayovi, ktorý je jednou z najnegatívnejších postáv v slovenských dejinách 19. storočia. Tento dozorca evanjelickej cirkvi bol v konflikte so Štúrom, bránil povoleniu Tatrína, Slovenských národných novín, postaral sa, aby Štúr musel opustiť bratislavské lýceum. Pritom až do roku 1840, keď mal Štúr 25 rokov, bol jeho najvýznamnejším podporovateľom a patrónom. Pomohol mu finančne, vďaka nemu získal zamestnanie, rôzne štipendiá a podobne. Tento dvojaký vzťah však treba vidieť v kontexte doby. Bol to vzťah a konflikt patróna a jeho klienta, nie zemana a nezemana, ako sa občas tvrdí. Zaujímavé je, že Štúr sa svojmu patrónovi za jeho podporu odvďačil aj článkom, vďaka ktorému bol Zay zvolený za hlavného dozorcu evanjelickej cirkvi. Vďaka tejto funkcii, paradoxne, potom Zay začal činnosť, ktorou sa snažil potlačiť slovenské národné hnutie na pôde luteránskej cirkvi.

- Povedali ste, že jedine pochopením Štúra sa dá pochopiť formovanie slovenského národa a rozpad Uhorska. Prečo sa teda podľa vás Slovensko emancipovalo z Uhorska a vzniklo Česko-Slovensko? Prečo k tomu muselo dôjsť?

- O tom sa dá napísať desať kníh. Svojím spôsobom je problematický už samotný vznik Štúrovej národnej identity. Už v jeho prvých listoch je silná národná identita prítomná, Štúr tu však vychádza ešte z Kollára, o vývoji jeho národnej identity teda ešte všetko nevieme.

- Je tu však aj problém slovenčiny. Štúr kodifikovaním slovenčiny de facto oslabil česko-slovenskú väzbu. Ako sa teda dá poznaním Štúra pochopiť vznik Československa v roku 1918?

- Ťažká otázka. V čase zrodu nového československého štátu sa dlho nevedelo, čo so Štúrom. A to práve preto, že jeho najvýznamnejší čin, kodifikovanie slovenského jazyka, bol v rozpore s ideologickými základmi nového štátu. Až slovenské autonomistické hnutie ho začalo pokladať za svojho jednoznačného hrdinu. Určite nie je náhoda, že prvá Štúrova socha na verejnom priestranstve bola postavená až v roku 1936, aj to nie na mieste, ktoré bolo z hľadiska Štúrovho života dôležité, ale v Bánovciach nad Bebravou, kde bol farárom Jozef Tiso.

- Bol Štúr v Uhorsku známy aj mimo územia dnešného Slovenska?

- Do roku 1918 o ňom širšia verejnosť v Uhorsku nevedela prakticky nič. Ani slovenská elita nebola v názore na neho jednotná. Je zaujímavé, že slovenskí vzdelanci nechali úplne nepovšimnutú dizertačnú prácu Heleny Turcerovej, prvej Slovenky, ktorá získala doktorát na parížskej Sorbone. Jej dizertačná práca, ktorú odovzdala v roku 1913, sa týkala práve Štúrovho života. Maďarská elita sa mohla bližšie zoznámiť so Štúrom práve prostredníctvom tejto po francúzsky napísanej dizertačnej práce.

- V čom je táto práca zaujímavá?

- Ide o prvý vedecký životopis Štúra.

- Dnes vieme, že koncept maďarského etnického nacionalizmu v 19. storočí bol neúspešný a posilňoval emancipačné snahy nemaďarských národov v Uhorsku. Myslíte si, že keby získala prevahu Deákova neetnická predstava uhorského politického národa, mohlo Uhorsko prežiť?

- Lenže asi nie je náhoda, že koncepcia Deáka a baróna Eötvösa sa nikdy nestala realitou. V maďarskej elite jednoducho táto koncepcia získala len formálnu, a nie reálnu podporu a so smrťou Deáka a Eötvösa zanikla.

- Hovorili ste, že v čase svojho života bol Štúr maďarskými elitami vnímaný ako vlastizradca. Ako sa na neho pozerajú dnes?

- Veľmi sa to nezmenilo. Keď som pracoval na publikácii o Štúrovi, tak som zhromaždil všetky maďarské pramene od roku 1840 do dnešných dní a bolo to spolu iba dvadsať strán. Dôvodom je aj to, že slovenské ozbrojené povstanie z rokov 1848 - 1849 sa viac spája s Hurbanovým menom než so Štúrom. Treba vziať do úvahy aj to, že Štúr zomrel už v roku 1856 a nemohol sa zúčastniť na ďalších diskusiách o usporiadaní v Uhorsku. Celkom jednoducho sa na neho v Uhorsku zabudlo.

- Na Slovensku sa za najväčší problém Štúrovho politického dedičstva považuje kniha Slovanstvo a svet budúcnosti. Často ju označujú aj za jeho politický testament. Ako z maďarskej perspektívy hodnotíte túto knihu?

- Slovenskí historici Svetoslav Bombík, Daniela Kodajová a Vladimír Matula odkryli pozadie vzniku tohto diela. Z toho, čo zistili, je jasné, že nemožno hovoriť o politickom testamente. Dielo bolo napísané v roku 1851, teda päť rokov pred jeho smrťou a nemožno ho chápať ako politický závet, ale skôr ako reakciu na sklamanie z nenaplnenia cieľov. Samotná kniha je inak veľmi zaujímavým a vzrušujúcim čítaním. Je to politická utópia, ktorej obsah dokazuje, že autor bol vážnym politickým mysliteľom. Zaujímavá je kritická pasáž o komunizme a vôbec nie je náhoda, že keď bol v 50. rokoch vydaný niekoľkozväzkový výber zo Štúrovho diela, z tejto knihy sa tam
ocitlo iba deväť strán.

- Malo toto dielo podľa vás vplyv na slovenské dejiny?

- Určite nie. Ani nemohlo, už len preto, že po slovensky prvýkrát vyšlo až v roku 1993.

- Štúr bol súčasníkom vodcu maďarskej revolúcie Lajosa Kossutha. Vedeli by ste ich porovnať?

- Mnoho ľudí ich porovnáva, ale keby som chcel byť veľmi cynický, tak asi najväčšia podobnosť je v tom, že nosili podobnú bradu. Ich spoločenský a politický vplyv však bol diametrálne odlišný. V českých prameňoch som narazil na historku, že po jednom Štúrovom prejave v Uhorskom sneme za ním Kossuth prišiel, gratuloval mu a povedal, že slovenský a maďarský národ by mali spolupracovať. Tento ich obraz sa šíril aj v 50. rokoch 20. storočia, keď sa veľa hovorilo o „priateľstve národov”. Kto však pozná dobové pramene, vie, že tento príbeh sa v skutočnosti neodohral.

- Povedali ste, že obraz Ľudovíta Štúra sa v Maďarsku od 19. storočia príliš nezmenil. Ako sa predáva vaša kniha?

- Neinformujem sa o tom každý deň, ale viem, že niekoľko mesiacov po tom, ako kniha vyšla, sa predalo niekoľko stoviek kusov.

- Neoznačili vás starší kolegovia za zradcu maďarskej historografie, keď ste sa odklonili od doteraz zaužívanej interpretácie Štúra?

- Väčšina historikov knihu prijala pozitívne. Keďže dovtedy o Štúrovi neexistoval samostatný maďarský narratív, nemusel som ísť proti nejakej tradícii.

- Vy ste teraz vydali aj ďalšiu knihu, pozostávajúcu zo Štúrových textov a ich interpretácií. O čo presne ide?

- Za uplynulých 150 rokov bola od Štúra v maďarčine publikovaná iba jedna strana, teraz sme vydali osemstostranové vybrané spisy. Sú tam aj texty, ktoré ešte nevyšli ani po slovensky, napríklad z obdobia, keď bol Štúr poslancom Uhorského snemu.

- Čo vás pri štúdiu prameňov o Štúrovi najviac prekvapilo?

- Asi spôsob, akým sa mu podarilo presadiť, že spoločnosť si osvojila myšlienku slovenského národa. Ak Kollára a Šafárika možno charakterizovať ako intelektuálov-individualistov, Štúr našiel cesty, prostredníctvom ktorých vznikla slovensky mysliaca a cítiaca vrstva spoločnosti. Zoberme si abonentov dvoch almanachov, jedného z roku 1836 a druhého z roku 1842. Predplatiteľmi toho prvého boli v prevažnej miere študenti bratislavského evanjelického lýcea a bolo ich dokopy 130. O päť rokov neskôr mal jeho druhý almanach už päťsto predplatiteľov a tí predchádzajúci abonenti už predstavovali elitu vtedajšieho Horného Uhorska. Boli to evanjelickí farári, učitelia, profesori. Ich prostredníctvom začalo toto hnutie prerastať aj medzi obchodníkov, remeselníkov a úradníkov.

- Na akú odpoveď by sme narazili, keby sme navštívili hodinu dejepisu na maďarskej strednej škole a opýtali sa študentov, čo im hovorí meno Ľudovít Štúr?

- Takmer určite by ho nepoznali. Dokonca by ho nepoznali ani vysokoškolskí študenti, možno s výnimkou historikov.

- A keby sme sa opýtali, či poznajú predstaviteľa chorvátskeho národného hnutia bána Josipa Jelačiča?

- Toho by väčšina určite poznala.

- Obidvaja boli pritom v tej istej dobe lídrami národných hnutí v Uhorsku. V čom je ten rozdiel?

- Tento prístup sme pravdepodobne zdedili. Už doboví maďarskí politici venovali oveľa viac pozornosti Jelačičovi a ľuďom okolo neho ako hnutiu Štúra, Hurbana a Hodžu.

- Dôvodom bola rozdielna vojenská sila týchto dvoch hnutí?

- Áno, a túto disproporciu v pohľade na význam týchto dvoch národných hnutí neskôr prebrali aj historici.

- Sledujete prácu slovensko-maďarskej historickej komisie, ktorá sa už roky snaží dať dokopy spoločnú učebnicu dejín?

- Sledujem to a pokladám to za dôležitú iniciatívu. Rovnako pokladám za veľmi dôležitú aj prácu zmiešanej komisie. Podľa mňa by však prehĺbenie vzťahov medzi slovenskými a maďarskými historikmi vyžadovalo vznik ďalších inštitúcií. Napríklad by mohol vzniknúť spoločný časopis, alebo séria kníh, ktorá by predstavovala diela druhej strany. Pretože slovenskí historici neveľmi poznajú prácu svojich maďarských kolegov a naopak.

- Slovensko-maďarské historické vzťahy boli nedávno poznamenané polemikou, ktorú vyvolal slovenský historik Roman Holec, keď pomerne tvrdo kritizoval maďarského historika Ignáca Romsicsa a ďalších maďarských historikov, že sa verejne neangažujú proti zneužívaniu historických tém politikmi. Mal Holec v niečom pravdu?

- Myslím si, že profesor Holec má v mnohom pravdu. Problém jeho článku vidím v tom, že v úvode a závere používa zovšeobecnenia, ktoré sú pre celú maďarskú historiografiu schematické až biľagujúce. V tom s ním nesúhlasím a marcová diskusia v Bratislave ukázala, že tento článok len ťažko môže byť základom spoločnej diskusie slovenských a maďarských historikov. Napriek tomu pokladám Romana Holeca za historika veľkého formátu a ak to tak možno povedať, aj za jedného zo svojich učiteľov.

- Maďarskí a slovenskí historici sa asi nikdy nezhodnú na interpretácii Trianonu. Je možné, že sa niekedy zhodnú na interpretácii Štúra?

- Na to vám odpoviem, keď budem poznať reakcie slovenských kolegov na preklad mojej knihy.

József Demmel

Narodil sa v roku 1982 v Budapešti. Študoval históriu na Univerzite Eötvösa Loránda, v štúdiu pokračoval ako doktorand Csabu Gy. Kissa. Je autorom okolo 50 odborných štúdií a dvoch kníh. Prvá z nich vyšla pod názvom Celé Slovensko sa zmestilo na plť v roku 2009, druhá pod titulom Zrod Slovenského národa. Ľudovít Štúr a slovenská spoločnosť v Uhorsku 19. storočia vyšla v minulom roku v maďarskom origináli v Kalligrame. Od roku 2011 je vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Je ženatý, má dve deti a žije v Budapešti.

Vysokoškoláci môžu o študentskú pôžičku požiadať do 15. júna

Na pôžičku majú nárok aj študenti v postavení zahraničného Slováka študujúci na Slovensku.

11. júna 2012 - (tasr)

Vysokoškoláci, ktorí majú záujem o pôžičku zo Študentského pôžičkového fondu (ŠPF), môžu o ňu požiadať do 15. júna. Tento termín však neplatí pre prvákov. Tí musia počkať do jesene, keď už budú riadne zapísaní na vysokej škole. Žiadosť potom môžu poslať do 10. októbra. Všetci vysokoškolskí študenti (okrem prvákov) tak môžu na podanie žiadosti využiť oba termíny - 15. jún aj 10. október. Formulár podávajú na študijnom oddelení v rámci svojej fakulty. V prípade nevyhnutnosti sa o pôžičku môžu uchádzať počas celého akademického roka, najneskôr však do 31. marca. Musia si byť ale vedomí toho, že čím neskôr o ňu požiadajú, o to menšiu časť z nej môžu získať. Maximálna výška pôžičky je 1328 eur na akademický rok. „Študent sa môže rozhodnúť, o akú výšku pôžičky požiada. Na výber má štyri sumy - 332 eur, 664 eur, 996 eur alebo plnú výšku,” spresnil riaditeľ ŠPF Pavol Kučmáš. Termíny pre zahraničných študentov sa trochu líšia. Žiadosť môžu zaslať do ŠPF do 31. júla alebo 20. októbra. Na pôžičku majú nárok aj študenti v postavení zahraničného Slováka študujúci na Slovensku. Študenti pôžičku z ŠPF splácajú po skončení školy s trojpercentným úrokom. Súčasný zákon umožňuje splácať už počas školy, a to bezúročne. „Nepovažujeme to však za veľmi seriózne, keď niekto deklaruje, že potrebuje pôžičku, lebo nemá na štúdium a zároveň spláca tú pôžičku počas štúdia,” zdôvodnil riaditeľ ŠPF. Na splatenie pôžičky majú študenti desať rokov. Pôžička sa priznáva študentovi, ktorý dosahuje počas vysokoškolského štúdia výborný prospech alebo je občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím, poberá sociálne štipendium alebo je jeho priemerný mesačný príjem na člena domácnosti ku dňu podania žiadosti o pôžičku nižší ako minimálna mzda. Naopak, o pôžičku nemôže požiadať vysokoškolák, ktorý opakuje ročník, ak dôvodom nie sú vážne zdravotné dôvody, ani v prípade, že prestúpil v ďalšom školskom roku do nižšieho ročníka fakulty alebo inej vysokej školy. Uchádzať sa o výhodnú pôžičku nemôže ani ten, kto v predchádzajúcom školskom roku prerušil štúdium okrem tých prípadov, ak sa študent zúčastnil na medzinárodnej výmennej stáži so súhlasom vysokej školy alebo na pastoračnej činnosti bohoslovcov, ktorú mali pred vysviackou.

Prezident v Nových Zámkoch: Vyhlásia výsledky celoštátnej literárnej súťaže

11. júna 2012 - (topky.sk)

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič príde vo štvrtok 24.júna 2012 do Nových Zámkov na slávnostné vyhlásenie výsledkov celoštátnej literárnej súťaže „Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko”, ktorá sa koná pod jeho záštitou. Slávnostné vyhlásenie výsledkov 20. ročníka súťaže sa koná pri príležitosti Cyrilo-metodských dní slovenského písomníctva a kultúry a v znamení Roka Matice slovenskej (2012-2013). Prezident po príhovore oceneným a ostatným účastníkom podujatia udelí hlavné ceny tejto súťaže. Podujatie bude sprevádzané hodnotným kultúrnym programom, v ktorom vystúpi komorný zbor ENTHEA, Sláčikový orchester, člen opery Slovenského národného divadla Otokar Klein a aj operný spevák Martin Babjak, sólista opery SND. V programe zahrá a zatancuje aj detský a mládežnícky folklórny súbor Matičiarik, pôsobiaci pri miestnom odbore Matice Slovenskej v Nových Zámkoch. Tohoročná súťaž sa nesie v znamení jubileí viacerých významných slovenských spisovateľov, národných buditeľov a spoločenských dejateľov: 250. výročie narodenia Antona Bernoláka (pôsobil v Nových Zámkoch ako farár od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813), 200. výročie narodenia Sama Chalupku, 190. výročie narodenia Jána Kalinčiaka, 160. výročie úmrtia Jána Kollára, 190. výročie narodenia Janka Kráľa, 120. výročie narodenia Štefana Krčméryho, 190. výročie narodenia Jána Palárika, 30. výročie úmrtia Mila Urbana, 155. výročie narodenia Terézie Vansovej a 200. výročie narodenia Jonáša Záborského.

Žiaci Slovenskej školy v Budapešti si ctia pamiatku Jozefa Viktorina

1. júna 2012 - (PaedDr. Helena Rusnáková - tasr)

Národného buditeľa, rodáka zo Zavaru pri Trnave Jozefa Karola Viktorina (1822-1874) - vydavateľa, literáta, ktorý ukončil svoju životnú púť vo Vyšehrade, si rovnako ako my, vážia aj naši susedia v Maďarsku. V marci sa konal vo Vyšehrade Deň Jozefa Karola Viktorina pri príležitosti 190. výročia jeho narodenia, ktorý bol spojený s vedeckou konferenciou a výstavou o živote a diele J. K. Viktorina. Od 24. mája si túto výstavu môžu pozrieť záujemcovia v Budapešti, keďže práve v tento deň sa v priestoroch Slovenskej školy v Budapešti konala jej vernisáž.

Súčasťou Slovenskej školy v Budapešti, nachádzajúcej sa v budapeštianskom XIII. obvode, je Materská škola, Všeobecná škola, Gymnázium a žiacky domov. Škola má mnohoročnú tradíciu. V rámci mimoškolskej činnosti sa žiaci pod vedením skúsených pedagogických pracovníkov zapájajú do kultúrnych i športových podujatí.

Podujatia školy radi navštevujú rodičia i priatelia školy, o čom sme sa mali možnosť presvedčiť 24. mája, kedy sa v škole konalo slávnostné otvorenie výstavy zorganizovanej v spolupráci s Múzeom kráľa Mateja Korvína vo Vyšehrade spojené s benefičným Galaprogramom.

Spevom, tancom, hudbou, hovoreným slovom sa do programu zapojili takmer všetci žiaci školy. Sálou znela slovenská ľudová hudba, básne, piesne. Podujatia sa zúčastnilo viacero významných hostí, ku ktorým patrili predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ako aj predsedovia slovenských samospráv jednotlivých budapeštianskych obvodov, autorka diela Búrlivý život Jozefa Karola Viktorina a mnohí ďalší.

Slávnosť otvorila riaditeľka školy Júlia Szabová Marloková, prítomným sa prihovoril aj autor výstavy, muzeológ a archeológ vyšehradského múzea Péter Gróf. Po slávnostnom otvorení výstavy sa účastníci podujatia presunuli na galaprogram, ktorého súčasťou bola aj benefičná akcia z iniciatívy učiteľky Marty Pálmayovej Pápaiovej, ktorá v tomto školskom roku končí svoju pedagogickú prax a chce naplniť svoj sen - zabezpečiť pre školu nový klavír.

J. K. Viktorin spája ľudí rovnakého cítenia i dnes

11. júna 2012 - (PaedDr. Helena Rusnáková - tasr)

Kto bol Jozef Karol Viktorin (1822-1874)? - Kňaz, národný buditeľ, literát, vydavateľ almanachov Lipa a Concordia, podporovateľ talentovaných básnikov a prozaikov 19. storočia, autor niekoľkých cestopisných a historických diel, ako i gramatiky slovenského jazyka napísanej v nemeckom jazyku. Bol to náš rodák, z obce Zavar. Jeho životná púť bola plná prekážok, ktoré zdolával pomocou silnej vôle a charakteru. Je pochovaný v maďarskom mestečku Vyšehrad (Visegrád). S menom Jozefa Karola Viktorina sa síce stretávame v encyklopedických prameňoch, je spomenuté v dejinách slovenskej literatúry, ale nie každý, koho sa spýtame „Kto bol J. K. Viktorin?“ vie dať správnu odpoveď. K tomu, aby sa vzbudil váš záujem o túto historickú osobnosť, ktorej meno sa viaže k národno-obrodeneckému hnutiu 19. storočia, k zakladateľom Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha a k mnohým ďalším aktivitám nasmerovaných v prospech rozvoja kultúry a vzdelanosti nielen Slovákov, ale i Maďarov a Nemcov, stačí ak navštívite maďarské mestečko Visegrád (Vyšehrad), a budete počuť chválospevy v prospech Jozefa K. Viktorina, ktoré iste vzbudia i vašu pozornosť, čo sa stalo i mne. V júli roku 2010 som sa zúčastnila na slávnostnej vernisáži v rámci projektu Poklady bez hraníc, do ktorého bolo zapojené i Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch. Po oficiálnej časti podujatia som mala možnosť hovoriť s riaditeľom Múzea Kráľa Mateja Korvína a s ďalšími ľuďmi, ktorí sa veľmi pekne a s vysokou úctou vyjadrovali o Jozefovi Karolovi Viktorinovi, ktorého považujú za krstného otca svojho múzea … A vzbudili aj môj záujem. Následne som sa pustila do historického výskumu, aby som sa viac dozvedela o Viktorinovi. V spolupráci s Archívom literatúry a umenia pri SNK v Martine, s Archívom Spolku sv. Vojtecha v Trnave a ďalšími ustanovizňami som zbierala informácie, dotvárajúce zaujímavý celok vo forme ucelenejších poznatkov o živote a diele J.K. Viktorina. Považovala som za dôležité nenechať si to len pre seba, ale odovzdať ďalej. A stalo sa. V spolupráci s MO Matice slovenskej v Nových Zámkoch a Občianskym združením za Troma Mostami v Nových Zámkoch bola vydaná brožúra nesúca názov Búrlivý život J.K. Viktorina, ktorej slávnostná prezentácia sa konala v 5. októbra 2011 v priestoroch MO MS Nové Zámky. V marci 2012 sme si pripomenuli 190. výročie narodenia J. K. Viktorina. Múzeum Kráľa Mateja Korvína v spolupráci s viacerými inštitúciami usporiadalo dňa Pamätný deň Jozefa Viktorína. Keďže pri zbieraní materiálov k mojej výskumnej činnosti som úzko spolupracovala aj s múzeom vo Vyšehrade, dostala som pozvánku na slávnosť a súčasne som bolo oslovená s požiadavkou, vystúpiť prednáškou na vedeckej konferencii. Prijala som oboje. Nasledovalo obdobie príprav, ktorého výsledkom bolo, že 17. marca 2012 sa delegácia zložená z členov MO MS v Nových Zámkoch pod vedením Dr. Márie Malperovej a členov OZ Za troma mostmi vedenej Ing. Františkom Danielom, zúčastnila Pamätného dňa Jozefa Karola Viktorina v maďarskom Visegráde, usporiadaného z príležitosti 190. výročia narodenia. Zúčastnili sme sa vedeckej konferencie, na ktorej prednášali : mladý maďarský historik József Demmel, Kazimír Kápolnay - predseda Slovenskej samosprávy 8. obvodu v Budapešti, PhDr. František Vrábel z Bratislavy a ja. V popoludňajších hodinách sme sa zúčastnili spomienkovej akcie pri hrobe Jozefa Viktorina. Hrob symbolicky posypali zeminou zo Zavaru, (zeminu zabezpečilo OZ za Troma mostami), Dr. Jana Garajová a Ing. František Daniel. Pri tejto príležitosti zemou pokrstili maďarskú verziu diela Búrlivý život J.K. Viktorina vydaného na CD nosiči pod názvom J. K. Viktorin Viharos élete. Po slávnostných príhovoroch a kladení vencov na hrob osobnosti, ktorú si rovnako vážime na Slovensku i v Maďarsku, sa konala slávnostná vernisáž výstavy Život a dielo J.K. Viktorina v priestoroch Kultúrno-spoločenského strediska vo Visegráde. Slávnostný deň bol ukončený svätou omšou. Tým sa moje stretnutie s Viktorinom nekončí. Dňa 24. mája som sa zúčastnila na slávnostnej vernisáži výstavy Život a dielo J. K. Viktorina, ktorá sa konala v priestoroch Slovenskej školy v Budapešti. Výstavu si tamojší návštevníci môžu prezrieť do 15. júna a odtiaľ poputuje k nám, do Nových Zámkov, aby sa aj obyvatelia mesta Nové Zámky a jeho okolia, resp. Návštevníci dozvedeli viac o tejto historicky zaujímavej osobnosti. A to nie je všetko. Symbolicky môžeme povedať, že Jozef Karol Viktorin spojil dve školy - Obchodnú akadémiu Šurany a Slovenskú školu v Budapešti (jej súčasťou je materská škola, všeobecná škola, gymnázium a žiacky domov). Dňa 6. júna 2012 vznikla spoločná dohoda vedení oboch škôl k spolupráci v rámci programu Comenius. Po rekapitulácii všetkých udalostí môžeme teda povedať, že J. K. Viktorin spája ľudí i dnes.

Činnosť Zboru poradcov predsedu ÚSŽZ sa skončila

12. júna 2012 - (uszz.sk)

Činnosť zboru poradcov menovaných bývalým predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) sa skončila do 30 dní odo dňa, kedy vláda SR do funkcie nového predsedu ÚSŽZ menovala Igora Furdíka. Predseda ÚSŽZ postupoval v zmysle čl. 6 Štatútu Zboru poradcov predsedu ÚSŽZ, v ktorom sa uvádza: „Činnosť zboru poradcov ako celku sa skončí, ak predseda úradu do 30 dní odo dňa svojho vymenovania do funkcie vládou nepotvrdí svojím rozhodnutím platnosť tohto štatútu.“ O ďalšej existencii tohto poradného orgánu, ako aj prípadných nomináciách nových členov zboru poradcov rozhodne predseda ÚSŽZ neskôr.

I. Furdík rokoval o Slovákoch v Poľsku s Ľ. Molitorisom

12. júna 2012 - (uszz.sk)

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Igor Furdík prijal 11. júna 2012 na pôde úradu generálneho tajomníka Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomíra Molitorisa. Navzájom sa informovali o riešení aktuálnych úloh z aspektu pôsobnosti oboch inštitúcií. Ľ. Molitoris priblížil predsedovi ÚSŽZ koncepčné zámery Spolku Slovákov v Poľsku, zastrešujúceho aktivity vo svojich 36 pobočkách najmä v prihraničnom pásme, v ktorom na území Poľska sa vo väčších či menej početných obciach a mestách koncentruje spoločenský a kultúrny život slovenskej národnostnej menšiny. Ocenil doterajšiu pomoc a podporu, ktorá sa Slovákom v Poľsku dostáva z ÚSŽZ prostredníctvom účelovo viazaných finančných dotácií na projekty súvisiace so vzdelávaním a výučbou slovenského jazyka na základných a stredných školách, aktivity podporujúce zachovanie hmotného i nehmotného kultúrneho a duchovného dedičstva Slovákov Poľsku, ako aj literárnu, vydavateľskú, záujmovo-umeleckú a vedecko-výskumnú činnosť. Ľ. Molitoris informoval I. Furdíka o súčasnej situácii Slovákov v Poľsku, snahách vyvíjaných v oblasti podpory slovenského menšinového školstva v Poľsku, ako aj o zámeroch Spolku Slovákov v Poľsku s akcentom na investičné a kultúrne projekty. Poukázal aj na pretrvávajúce negatíva, prekážajúce čulejšiemu životu slovenských komunít. Prejavujú sa najmä v nedostatočnej podpore slovenskej menšiny poľskou vládou, ako aj v nie vždy optimálne nastavenej podpore Ministerstva školstva SR v oblasti poskytovania štipendií zahraničným Slovákom. Realizácia činností samotného Spolku Slovákov v Poľsku je podľa Ľ. Molitorisa z väčšej časti závislá od dotácií vlády SR, pričom jeho sebestačnosť podmieňujú kľúčové investičné projekty. Prioritami spolku je výstavba spoločensko-kultúrnej infraštruktúry: Centra slovenskej kultúry v Novej Belej na Spiši a Stavba Domu slovenskej kultúry v Jablonke na Orave. Tlačiareň v Krakove spolok využíva, okrem vydávania časopisu Život, aj pre komerčné účely, pričom je schopný čiastočne financovať niektoré aktivity v prospech Slovákov v Poľsku. V rámci kultúrno-spoločenskej činnosti organizuje školenia kapiel a dychoviek, vedie 10 terénnych klubovní a niekoľko folklórnych súborov. Spolok vedie aj kurzy slovenského jazyka a organizuje sv. omše v slovenskom jazyku. Igor Furdík ocenil doterajšie aktivity Spolku Slovákov v Poľsku a jeho permanentnú snahu v upevňovaní národného povedomia v radoch najmladšej generácie našich krajanov. Vyjadril presvedčenie, že v dialógu s rezortom školstva, zahraničia, slovenskými zastupiteľskými úradmi vo Varšave a Krakove, ako aj ďalšími relevantnými štátnymi inštitúciami na Slovensku, sa dosiahne ešte vyššia kvalita vzťahov slovenských komunít v Poľsku s vlasťou ich predkov v záujme nových impulzov prejavov slovenskosti vo všetkých oblastiach krajanského života. Tomu by mali napomôcť aj zámery činnosti ÚSŽZ spojené s možnosťami podpory slovenskej národnostnej menšiny v Poľsku.

Za básnikom a maliarom Františkom Kolkovičom

So zármutkom oznamujeme všetkým krajanom a priateľom, že dňa 6. júna 2012 zomrel vo veku 74 rokov v Szczawnici v Pieninách krajan František Kolkovič, básnik a maliar, autor troch básnických zbierok Oravské návraty, Dozvuky a Stopy jesene, nevydaných prekladov básní slovenských poetov, autor mnohých spoločných i individuálnych výstav organizovaných Spolkom Slovákov v Poľsku i mnohými ďalšími inštitúciami v rámci celého Poľska. Okrem týchto literárno-umeleckých posolstiev bol František Kolkovič všetkým krajanom známy a blízky aj ako pedagóg a od roku 2007 ako predseda poroty výtvarnej súťaže Ludwika Korkoša organizovanej každoročne redakciou Život a recitačnej súťaže v prednese slovenskej poézie a prózy organizovanej Spolkom Slovákov v Poľsku v rámci Dní slovenskej kultúry v Malopoľsku. Zároveň bol aj navrhovateľom pamätnej medaily Za zásluhy, ktorú udeľuje Spolok Slovákov v Poľsku, turistický sprievodca pre Beskydy, bývalý predseda a čestný člen pobočky Spolku priateľov umenia v Szczawnici.

Na slovíčko s predsedom ÚSŽZ Igorom Furdíkom

8. júna 2012 - (Televízna stanica Patriot)

Na predsedníckom poste Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) nahradil Milana Vetráka Igor Furdík. Do tejto pozície ho vymenovala vláda 10. mája 2012. Od roku 1993 pracuje na ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 1996 až 1999 pôsobil ako riaditeľ bezpečnostnej politiky. Následne až do roku 2004 bol veľvyslancom v Moskve a od roku 2005 do 2010 veľvyslancom na zastupiteľskom úrade v Belehrade. Donedávna pracoval ako referent na odbore obchodu, investícií a inovácií Ministerstva zahraničných vecí SR.

- Predtým som pôsobil v diplomacii prakticky celú svoju životnú kariéru, bol som na rôznych postoch slovenskej a predtým ešte československej diplomacie, ale predovšetkým v tej východnej a južnej časti tejto Európy, Rusko, Chorvátsko, Srbsko. Toto boli a Česko ešte. Takže toto sú moje destinácie, v ktorých som pôsobil. V niektorých z nich som mal aj bezprostredne možnosť spoznať tú krajanskú problematiku, problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí.

Igor Furdík potvrdil záujem nadviazať na všetky doterajšie pozitívne aktivity úradu. Jeho hlavným cieľom je podporovať kultúrnu, národnú a jazykovú identitu krajanov.

- Mojou predstavou je rozvinúť to všetko dobré, pozitívne, čo bolo urobené v tejto problematike, pokúsiť sa hľadať nové spôsoby, tak aby to bolo k prospechu tej základnej myšlienky, ako teda posilňovania alebo rozvoja a upevňovania jazykovej, kultúrnej, národnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, našich krajanov.

Nový predseda ÚSŽZ sa bude intenzívne venovať i dotačnému mechanizmu, ktorý má úrad vo vzťahu ku krajanským komunitám.

- Dostali sme okolo 800 návrhov, projektov, máme k dispozícii niekde okolo milión 150-tisíc euro, ktoré chceme na tieto projekty rozdeliť, budeme musieť veľmi zodpovedne k tejto téme pristupovať, aby naozaj ten účel, na ktorý je to dané, o ktorom som hovoril, bol splnený a naplnený.

Igor Furdík vníma vymenovanie do funkcie ako vyslovenie dôvery a zároveň výzvu. Podľa jeho slov je potrebné prednostne sa venovať Slovákom žijúcim v zahraničí a rozvíjať kontakty so slovenskými komunitami vo svete.

Predseda ÚSŽZ Igor Furdík k súťaži Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

11. júna 2012 - (Televízna stanica Patriot)

Súťaž Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko je celoštátna súťaž žiakov v písaní slohových prác, ktorá si kladie za cieľ podchytiť, rozvíjať a prehlbovať záujem detí a mládeže o materinskú reč a umožniť im vlastnými výrazovými prostriedkami vyjadriť vzťah k slovenčine a Slovensku, k osobnostiam slovenského národa, k domovu i k svojim blízkym.

- Je to súťažná prehliadka základných a stredných škôl z krajanských prostredí, píšu slohové práce, osobne sa zúčastňujú týchto prezentácií svojich prác, takže je to poučné pre tú generáciu, pre tie ročníky, ktoré v budúcnosti by mali byť pokračovateľmi tej slovenskosti v tých krajinách, z ktorých pochádzajú.

- Súťaž má vlastný znak a vlastnú erbovú pieseň, ktorá sa od roku 1994 každoročne spieva na slávnostnom vyhlasovaní výsledkov súťaže v Nových Zámkoch v pôsobisku prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka v rámci cyrilo-metodských sviatkov slovenského písomníctva a kultúry.

- Je to už dvadsiaty ročník tejto súťaže, ktorú ja pokladám za mimoriadne, pretože jazyk je tou bázou, na ktorej sa udržuje, rozvíja a kultivuje slovenskosť, slovenčina, je naším komunikačným prostriedkom všetkých Slovákov naozaj v zahraničí.

- V priebehu rokov sa do súťaže zapojili žiaci všetkých vekových kategórií od prvákov na základných školách až po maturantov na stredných školách. Do súťaže sa pravidelne zapájajú aj žiaci zo zahraničia. V školskom roku 2010/2011 do celoštátneho kola 19. ročníka, nad ktorým prevzal záštitu prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, prišlo 418 súťažných prác z 93 škôl na Slovensku a 142 prác zo zahraničia.

- V tomto ročníku tiež budeme oceňovať tých najlepších, ale aj tých, ktorí sa zúčastnili, lebo aj tých chceme povzbudiť v tomto ohľade, budú tam zastúpení predovšetkým naši krajania zo Srbska, budú z Rumunska, boli by sme radi, keby prišli aj z Maďarska, tam je určitý problém v tom, že im končí v tom čase školský rok a tak ďalej, ale predsa len sa budeme usilovať pozvať na túto súťaž, na toto vyhodnotenie tejto súťaže aj pedagógov, ktorí by v budúcnosti mohli byť aj určitými podnecovateľmi, garantmi tejto súťaže v tých prostrediach, v ktorých pôsobia, teda v tých krajanských komunitách.

- Od roku 1995 vychádza pravidelne zborník ocenených žiackych prác. Zborník devätnásteho ročníka súťaže pripravil Odbor štátneho jazyka Sekcie umenia a štátneho jazyka Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Slávnostné vyhodnotenie jubilejného dvadsiateho ročníka sa uskutoční 14. júna tradične v Nových Zámkoch.

Zahraniční učitelia slovenčiny spoznávali Žilinský kraj

11. júna 2012 - (Žilinské noviny)

Pozvanie Žilinského samosprávneho kraja načerpať poznatky, získať nové informácie, skúsenosti a nasať rozmanitosť severozápadného územia Slovenska prijalo na začiatku júna 31 zahraničných pedagógov slovenského jazyka, literatúry, občianskej náuky a dejepisu. Učitelia z Poľska, Srbska a Chorvátska, ktorí vo svojich krajinách podporujú vzdelávanie slovenského jazyka medzi zahraničnými Slovákmi, si vychutnali pripravený bohatý program a na prijatí nešetrili chválou. „Žilinský samosprávny kraj nadviazal pozvaním zahraničných učiteľov slovenčiny na aktivity, ktoré pre zahraničných Slovákov začal už v minulom roku. Pre pedagógov sme pripravili trojdňový vzdelávací seminár venovaný literatúre, eurofondom, úspešne zrealizovaným kultúrnym a školským projektom z našej dielne. Sme radi, že prijali naše pozvanie, pretože mnohí vyučujú v neľahkých, najmä materiálne náročných podmienkach, v ktorých by sme im chceli pomôcť. Ale ako sme od nich počuli, dokazujú, že byť Slovákom doma je síce prirodzené, ale byť a zostať Slovákom v cudzom prostredí je hrdinstvo,” osvetlil myšlienku spolupráce s krajanmi riaditeľ Úradu ŽSK Pavol Holeštiak. Pedagógovia absolvovali prehliadku Žiliny a Považskej galérie, ako aj Dolného Kubína, kde mali pripravený odborný seminár o slovenskom jazyku. Hlboký dojem si odniesli z návštevy Oravského hradu, Oravskej lesnej železnice v Oravskej Lesnej, ako aj prehliadky unikátneho Slovenského orloja v Starej Bystrici. Návšteva vysoko ocenila najmä pripravený vzdelávací program, vďaka ktorému uvidela možnosti rozvíjania vzájomnej odbornej spolupráce ako veľmi reálne. Predseda Zväzu Slovákov v Chorvátsku Andrej Kuric na programe vyzdvihol odovzdané skúsenosti z úspešných europrojektov. „Mňa zvlášť ako učiteľa zaujímali projekty, ktoré ste z eurofondov zrealizovali v stredných školách. Chorvátsko by malo na budúci rok vstúpiť do Európskej únie, preto sú vaše skúsenosti veľmi cenné,” uviedol A. Kuric, ktorého predkovia pochádzali zo Zborova nad Kysucou. O adresnej spolupráci so základnými a strednými školami v Žilinskom samosprávnom kraji hovorila s predsedom ŽSK Jurajom Blanárom predsedníčka výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Svetlana Zolnjanová. „Pre nás je najväčší prínos tohto stretnutia nadviazanie konkrétnej spolupráce medzi jednotlivými školami na Slovensku a v zahraničí. Dnes sme uskutočnili už jedno stretnutie, a to s riaditeľkou Strednej zdravotníckej školy v Žiline, ktorá nám poskytla odborné učebnice. Od septembra tohto roku sa totiž u nás v Novom Sade otvorí Stredná odborná škola zdravotnícka, aj s vyučovacím jazykom slovenským, a tieto učebnice by mohlo ministerstvo školstva schváliť na vzdelávanie i pre našich žiakov. Verím, že naštartovaná spolupráca bude pokračovať a prinesie osoh a radosť na oboch stranách,” konštatovala Svetlana Zolnjanová. Krajská samospráva vyzbrojila učiteľov pri odchode študijnými materiálmi a učebnicami. Podľa Pavla Holeštiaka bolo prekvapením, že učiteľom chýbali najmä mapy Slovenska a jeho krajov. ŽSK pomohol pedagógom aj s týmto problémom. „Som presvedčený, že spoluprácu treba naďalej rozvíjať. Ohlasy zahraničných Slovákov o plánoch prísť na návštevu Slovenska vo väčšom počte sú veľmi potešujúce. Myslím si, že to nebude prínos iba pre cestovný ruch, ale najmä pre zachovanie slovenského slova stovky kilometrov ďaleko od Slovenska, čo je tiež jednou z našich úloh,” uzavrel riaditeľ Úradu Žilinského samosprávneho kraja Pavol Holeštiak.

Skúška Židom

13. júna 2012 - (Andrej Schulcz - Sme)

Každý rok, v týchto dňoch na začiatku leta, si Židia z južného Slovenska viac či menej verejne pripomínajú deportácie svojich predkov do koncentračných táborov v roku 1944. Na týchto spomienkach zaznieva výzva „Pamätaj!” ktorá je zobrazená aj na každom pamätníku holokaustu. Akým spôsobom je však správne pamätať na holokaust po desiatkach rokov v krajine s miznúcou židovskou populáciou? V prvom rade je potrebné odolávať snahám zo židovskej komunity aj väčšinovej verejnosti exotizovať holokaust. Je až príliš jednoduché prezentovať ho ako vyčíňanie zvrátených ľudí na výnimočnej menšine s tajuplnými zvyklosťami. Holokaust sa udial v jednej z najrozvinutejších spoločností sveta, bol intelektuálne a politicky zdôvodnený. Predchádzali mu stáročia pohŕdania a oddeľovania obyčajných ľudí od iných obyčajných ľudí, legitímne v očiach verejnosti. Dialo sa to s mnohými, židovská menšina bola pre svoju veľkosť a význam len najvhodnejším terčom. Minulosť sa nedá zmeniť, ale dá sa z nej poučiť. Dnes aj najväčší antisemiti musia krotiť svoje vyhlásenia, aby neprišli o miesto v slušnej spoločnosti. Namiesto menšiny, ktorá už skoro nikoho netrápi, sa dnes hovorí o iných. Niektoré dôležité veci sa však nezmenili - ostali reči o prirodzenosti a deviantstve, slušnosti a príživníctve. Novinári, politici, mienkotvorcovia by si mali uvedomiť závažnosť svojich slov. Mohli by uplatňovať túto skúšku správnosti: Než by do verejnej diskusie vypustili ďalšiu repliku o niektorej menšine, nech si najprv predstavia, ako by vyznievala, keby bola o židovskej. Výrok, že neheterosexuáli už môžu uzatvárať normálne manželstvá, nemá v necitlivosti ďaleko od toho, že aj Židia môžu svätiť nedeľu. Slovné spojenie „židovská otázka” vyvoláva zimomriavky, ale je akosi v poriadku odkazovať na „rómsku kriminalitu” a „našich neprispôsobivých spoluobčanov”. Najvyšší predstavitelia štátu hovoria, že menšiny majú byť lojálne. Azda si štát aj verejnosť nechcú lojalitu vynucovať, ale zaslúžiť. V 21. storočí je miesto holokaustu im pripomínať, čo všetko ho sprevádzalo a uľahčovalo. Menšiny dnes početnejšie než židovská ešte stále môžu prejsť židovskou skúsenosťou s diskrimináciou a vylúčením, ak nie priam prenasledovaním.

Mihaľovski deski pozývajú na divadelné hry vo východoslovenskom nárečí

12. júna 2012 - (tasr)

Divadelné predstavenia vo východoslovenskom nárečí budú hlavným lákadlom podujatia s názvom Mihaľovski deski 2012, ktoré sa uskutoční v dňoch 23. až 24. júna v meste Michalovce. Repertoár svojich hier tam prídu predstaviť skupiny domácich ako aj zahraničných divadelníkov. „Účasť na pripravovanom podujatí prisľúbili v rámci jeho prvého dňa Kladzanské ľudové divadlo KĽUD s autorskou Fotbalamutou, trebišovské Divadlo „G” s adaptáciou komédie Carla Goldoniho, vinianski divadelníci VIDI s inscenáciou podľa Michaila Zoščenka ako aj divadelná sekcia Folklórneho súboru Viňančan s autorskými jednoaktovkami,” informovala Alena Pihuličová zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach. Ako dodala, do zemplínskeho mesta sa chystajú aj slovenskí krajania zo srbskej Vojvodiny. „Umelci z mestečka Vrbas a obce Kocur sa predstavia v druhý deň podujatia inscenáciami profesionálnych východoslovensky píšucich autorov Ďuru Papharhaja, Micheona Chun-Kana i víťaznou duodrámou z vlaňajšieho 9. východoslovenského festivalu malých dramatických foriem v Novom Sade od Vlada Ňaradiho,” priblížila Pihuličová. Divadelnou scénou podujatia Mihaľovski deski 2012 bude počas jeho prvého dňa Veľká sála Mestského a kultúrneho strediska. Priaznivci ochotníckeho divadla sa stretnú nasledujúci deň v portrétnej sále michalovského Zemplínskeho múzea. Mihaľovski deski 2012 organizujú Východoslovenské združenie VALAL, Zemplínske múzeum v Michalovciach a miestny Dom Matice slovenskej. Divadelný projekt finančne podporil Košický samosprávny kraj z programu TERRA INCOGNITA, ktorý je súčasťou projektu Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013.

Letná škola rusínskeho jazyka

11. júna 2012 - (sita)

Tri týždne intenzívneho štúdia rusínskeho jazyka čaká od pondelka 11. júna na účastníkov 3. ročníka medzinárodnej Letnej školy rusínskeho jazyka a kultúry - STUDIUM CARPATO-RUTHENORUM. Vzdelávací projekt organizuje Ústav rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity. Prednášky budú v rusínskom a tiež v anglickom jazyku. Medzi prihlásenými účastníkmi dominujú študenti zo Slovenska, prídu však aj záujemcovia o rusínsky jazyk z USA, Českej republiky, Nemecka a Ukrajiny. Ako informovala riaditeľka Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry Anna Plišková, trojtýždenný program je zameraný nielen na výučbu rusínskeho jazyka, ale aj na históriu, literatúru, kultúru a etnografiu karpatských Rusínov. „Prednášky z daných disciplín budú zabezpečovať paralelne v rusínskom a anglickom jazyku domáci a zahraniční vysokoškolskí učitelia z Kanady, USA a Ukrajiny. Súčasťou projektu bude množstvo sprievodných kultúrnych podujatí a poznávacie exkurzie v regióne severovýchodného Slovenska,” uviedla Plišková. Letnú školu rusínskeho jazyka iniciovali potomkovia rusínskych vysťahovalcov z USA, ktorí hovoria slabo, alebo vôbec neovládajú reč svojich predkov. Nie všetci frekventanti Letnej školy sa vedia dorozumieť v rusínskom jazyku, preto štúdium bude prebiehať aj v angličtine. Počas študijného pobytu navštívia účastníci kurzu inštitúcie, ktoré sú späté s kultúrou a históriou Rusínov. V predvečer kurzu, v nedeľu, môžu zúčastniť v centre mesta Dňa Rusínov, na ktorom vystúpia profesionálni rusínski umelci. „Všetky tieto aktivity by mali prispieť k širšej informovanosti verejnosti o rozvoji karpatorusinistiky na Slovensku a vo svete, ako aj o možnostiach štúdia rusínskeho jazyka na Prešovskej univerzite,” uviedla Plišková. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity vznikol pred štyrmi rokmi ako pracovisko s celouniverzitnou pôsobnosťou. Jeho základom sa stalo Oddelenie rusínskeho jazyka a kultúry, ktoré fungovalo v rámci jeho predchodcu Ústavu národnostných štúdií a cudzích jazykov a neskôr Ústavu regionálnych a národnostných štúdií. Ústav ako jediná inštitúcia svojho druhu na Slovensku je vnímaný ako najvyššia vedecká inštitúcia pre výskum a vývoj normotvorby rusínskeho spisovného jazyka. Plní viaceré funkcie - výchovnú a vzdelávaciu, vedecko-výskumnú a vývojovú, koordinačnú, dokumentačnú a informačnú. Prešovská univerzita získala akreditáciu na bakalárske a magisterské štúdium rusínskeho jazyka a literatúry v kombinácii so 16 predmetmi, ktoré sa vyučujú na Filozofickej fakulte, Fakulte humanitných a prírodných vied a na Fakulte športu. Rusínsky jazyk bol na Slovensku kodifikovaný v roku 1995. Od školského roku 1997/98 vznikajú základné školy s vyučovaním rusínskeho jazyka ako nepovinného predmetu. Rusínska národnostná menšina je podľa posledného sčítania ľudu treťou najpočetnejšou skupinou v rámci Slovenska - po maďarskej a rómskej. Pred desiatimi rokmi bola pred ňou ešte česká národnosť, ktorú Rusíni pri poslednom sčítaní predbehli.

Publikácia Rusíni je unikátny projekt

13. júna 2012 - (Jana Otriová - Humenský korzár)

Posypali ju hrsťou poľných kvetov. Takto vyprevadili do života umeleckú fotografickú publikáciu Rusíni autorov Tomáša Leňa a Jozefa Ondzika posledný májový deň v humenskej Vihorlatskej knižnici. - Okrem krstných rodičov, Márie Miškovej, ktorá stála pri fotografických začiatkoch oboch autorov a Milana Mňahončáka, prišli aj ďalší hostia. Profesor Peter Švorc z Prešovskej univerzity je autorom historickej eseje o Rusínoch v publikácii. Aurel Hrabušický, kurátor zbierky fotomédií a teoretik umenia Slovenskej národnej galérie, sa zhostil úlohy odborného „poradcu”. Videoprezentáciu fotografií citlivo podfarbili piesne z autorskej dielne Viktora Dubasa. Uvedenie knihy do života si nenechali ujsť tí, ktorí sú na fotografiách zvečnení - obyvatelia rusínskych dedín zo Sninského okresu. Kniha Rusíni je dlhodobý dokumentaristický projekt o živote Rusínov zachytávajúci na fotografiách v priebehu troch desaťročí život rusínskej menšiny a jej niekoľkých predstaviteľov. Tomáš Leňo a Jozef Ondzik na projekte pracujú od roku 1980, keď ešte ako 17-roční študenti zdokumentovali presídľovanie ľudí zo siedmich obcí kvôli vybudovaniu vodnej nádrže Starina. Po niekoľkoročnej prestávke sa obaja autori vrátili k pôvodnej téme a fotografujú Rusínov v Poľsku, na Ukrajine, v Rumunsku, Srbsku, Maďarsku a ďalších európskych krajinách, kde sa nachádzajú rusínske komunity. Ako zdôraznil Aurel Hrabušický, bolo veľmi ťažké z obrovského množstva fotografií urobiť výber, ktorý by reprezentoval autorov a zároveň zohľadňoval funkčnosť knihy. Unikátnosť projektu vidí aj v tom, že ide o projekt autorskej dvojice. „Fotografia je remeslo osamelých lovcov. Prípad takejto spolupráce je dosť výnimočný,” hovorí. „Neexistuje žiadny projekt, ktorý by sa snažil priblížiť život Rusínov, ich zvyky a kultúrno-spoločenské pozadie z takých rôznych aspektov, ako sa podarilo týmto dvom autorom. Spája sa v ňom klasická forma dokumentu a zároveň fotografovanie s hlbokým zaujatím. Tieto dva prístupy: objektívny, nezaujatý a zároveň veľmi emociálne precítený, sa v knihe navzájom dopĺňajú,” vysvetľuje Harabušický. „Priatelíme sa s Tomášom od útleho detstva. Máme dosť rozdielny spôsob myslenia a vnímania reality. Ja som viac racionálny. Tomáš - a vidno to aj vo fotografii - je človek, ktorý verí intuícii a nie celkom racionálnym veciam, ktoré majú svoje opodstatnenie. Pretože ľudská bytosť je vlastne syntéza týchto dvoch vecí. Nie všetko, čo je racionálne, musí byť dobré,” hovorí Jozef Ondzik. „Teší ma, že časť svojich pocitov môžem preniesť do fotografií vo farbách, hoci fotím čiernobielo. Fotografovanie Rusínov ma naučilo, že človek má byť úprimný a pokorný vo vzťahu k tým, ktorých fotografuje, ale aj k tým, ktorým to bude ukazovať,” dodal. Krstná mama Mária Mišková zaželala obom autorom, aby ich aj po úspechu knihy naďalej sprevádzala skromnosť, úcta, pokora a láska, s ktorou pred 30 rokmi projekt začali.

Nadštandardné postavenie národností u nás

Práva a ochranu menšinám garantuje dvadsaťšesť právnych noriem

9. júna 2012 - (Jaroslav Chovanec - Slovenské národné noviny)

V slovenských médiách, na rokovaniach politických strán a hnutí, ale aj v niektorých štátnych orgánoch sa v ostatnom čase často píše, diskutuje a rokuje o postavení a ochrane národnostných menšín a etnických skupín. Vzhľadom na to, autor a redakcia Slovenských národných novín chcú túto problematiku priblížiť našim čitateľom. V Slovenskej republike žije okrem väčšinového slovenského národa i viacero národnostných menšín a etnických skupín. Po 1. januári 1993 im práva, ochranu a záruky základných práv a slobôd garantuje Ústava Slovenskej republiky. Základný zákon štátu venuje tejto problematike samostatný štvrtý oddiel pod názvom Práva národnostných menšín a etnických skupín, umiestnený v druhej hlave nazvanej Základné práva a slobody.

ÚSTAVNÉ GARANCIE

Ústava zaručuje tieto práva v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovaným v Európe. Článok 33 ustanovuje, že príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine a etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu. Článkom 34 sa zaručuje občanom patriacim k národnostnej menšine a etnickej skupine všestranný rozvoj, právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Zaručuje sa tiež právo na osvojenie štátneho jazyka, právo na vzdelanie vo vlastnom jazyku, právo používať materinský jazyk v úradnom styku, ako aj právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín. Výkon týchto práv nesmie však viesť k ohrozovaniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky ani k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.

MEDZINÁRODNÉ DOKUMENTY

Slovenská legislatíva sa v tejto oblasti opiera o Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z decembra 1948, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z novembra 1950, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z decembra 1966, Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám z decembra 1992, dokumenty KBSE z Helsínk, Viedne,o Kodanský protokol aj o najnovší dokument - Rámcový protokol o postavení národnostných menšín, ktorý schválil Výbor ministrov Rady Európy v novembri 1994. Otázky postavenia, práv a ochrany národnostných menšín a etnických skupín čiastkovo upravujú aj iné právne predpisy, a to najmä zákon o sústave základných a stredných škôl (tzv. školský zákon), zákon o mene a priezvisku, zákon o matrikách, Občiansky zákonník, Trestný zákon, Zákonník práce a ďalšie - celkom 26 zákonov a právnych predpisov! K nim v roku 1999 pribudol zákon NR SR č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý bol v máji 2011 novelizovaný.

ÚČELOVÉ VÝKLADY

Aj keď spomínaný súbor právnych noriem a predpisov zabezpečuje postavenie a ochranu národnostných menšín a etnických skupín tak, aby si zachovali svoju národnú, kultúrnu a jazykovú identitu a rozvíjali sa vo svojej pestrosti, zložitú národnostnú problematiku u nás často zneužívajú najmä niektorí predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny, ktorí vyvíjajú spoločensko-politický tlak na získanie územnej autonómie, aj keď s ňou ani jeden dokument medzinárodného charakteru neráta. V tomto smere treba jednoznačne zdôrazniť, že územia obývané príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín sú zmiešanými územiami, lebo tam žijú aj Slováci. Nie sú etnicky jednoliate, ako sa to účelovo zvykne prezentovať. Len v dvoch okresoch (Dunajská Streda a Komárno) žije maďarská menšina vo väčšine, v ostatných okresoch je popri Slovákoch v menšine. Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné teritórium zvrchovaného štátu, ktoré je vymedzené prirodzenými, historickými a medzinárodne uznanými hranicami zapísanými do povedomia slovenského národa a príslušníkov národnostných menšín, ako i do povedomia obyvateľov susedných štátov, a nimi rešpektované a garantované medzinárodnými zmluvami.

V POLITICKOM RINGU

Právny poriadok SR zakotvuje, že každá národnostná menšina alebo etnická skupina má právo v súlade so zákonom o združovaní občanov združovať sa do politických strán a hnutí. Prostredníctvom nich sa môže uchádzať o účasť na štátnej moci, a to spôsobom, ktorý ustanovujú volebné zákony do zákonodarného zboru a do samosprávnych orgánov obcí. Ministerstvo vnútra SR ako registračný orgán nemôže odmietnuť registráciu politickej strany, ktorá má v programe riešenie problémov ktorejkoľvek národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny, alebo ktorá by sa definovala na etnickom základe. Môže tak urobiť len vtedy, ak by jej program nebol v súlade s Ústavou SR a právnym poriadkom. Národnostné menšiny a etnické skupiny sa rôznymi formami rovnocenne zúčastňujú na uplatňovaní štátnej moci. Spolu s ostatnými štátnymi občanmi, ktorí splnili zákonom predpísané podmienky, sa zúčastňujú na všeobecných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, miestnych a regionálnych zastupiteľstiev a takisto na miestnych či celoštátnych referendách. Príslušníci národnostných menšín a etnických skupín môžu byť podľa zákonom stanovených rovnakých kritérií pre všetkých občanov Slovenskej republiky volení za poslancov NR SR a ďalších orgánov štátnej moci. Ich prostredníctvom sa potom zúčastňujú na uplatňovaní štátnej moci a na riadení spoločnosti, čím sa podieľajú na zabezpečení jej demokratického fungovania. Prístup k výkonu štátnej moci je pre príslušníkov národnostných menšín obzvlášť otvorený na samosprávnej úrovni. Aj na tých jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky, kde tvoria väčšinu Slováci, sa vo viacerých obciach a mestách do funkcií starostov a primátorov volia príslušníci národnostnej menšiny (najmä maďarskej). Príslušníci národnostných menšín a etnických skupín sa prijímajú do štátnej a verejnej služby tiež na základe kritérií platných rovnako pre všetkých občanov SR.

ROVNÍ PRED SÚDMI

Popri špecificky menšinových právach zakotvuje Ústava SR i všeobecný princíp osobitnej právnej ochrany základných práv a slobôd v čl. 45 až 50. Súdna ochrana občana sa tu vlastne stáva základným atribútom právneho štátu. Pri zabezpečení ochrany základných práv občanov, ako aj práv národnostných menšín a etnických skupín, zohráva rozhodujúcu úlohu nezávislé súdnictvo, teda všeobecné súdy, ale tiež Ústavný súd SR. Ústava im tiež ustanovuje právne záruky, ako sú prezumpcia neviny, princíp rovnosti a objektívnosti. Tieto princípy rešpektuje celý právny poriadok Slovenskej republiky. Ak by došlo k porušeniu týchto atribútov, občan sa môže obrátiť na všeobecný súd so žiadosťou o ochranu. V prípade, že na všeobecnom súde neuspeje, prípadne nie je spokojný s rozhodnutím, môže sa obrátiť aj na Ústavný súd SR, ako i Európsky súd pre ľudské práva. Rozvoj minorít nezabezpečujú len právne predpisy, ale aj štátna politika. Podpora školstva, kultúry, masovokomunikačných a informačných médií a iných rozvojových aktivít sa deje prostredníctvom podporných programov, príspevkov a dotácií zo štátneho rozpočtu. Obce, ako aj právnické a fyzické osoby môžu takisto prispievať na rozvoj národnostných menšín a etnických skupín v tej-ktorej oblasti. Môžeme zhrnúť, že ústavnoprávne postavenie, práva, ochrana a záruky národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej republike sú nadštandardné tak v ústavnoprávnej oblasti, ako i v spoločensko-politickej a ústavnoprávnej praxi a to v súlade s medzinárodnými dokumentmi, čo vytvára optimálne predpoklady a podmienky na zabezpečenie ich sebarealizácie a rozvoja, ako i na zachovanie ich jazykovej, kultúrnej a národnej identity.

Portugalské lietadlo sa pre poruchu motora muselo vrátiť do Budapešti

11. júna 2012 - (tasr)

Problémy s motorom po štarte prinútilo posádku lietadla portugalskej spoločnosti TAP v nedeľu pred polnocou vrátiť sa na budapeštianske Medzinárodné letisko Ferenca Liszta. Boeing 767 s 293 pasažiermi na palube absolvoval úspešné núdzové pristátie, uviedla pre maďarskú tlačovú agentúru MTI hovorkyňa Celoštátneho úradu ochrany proti katastrofám Tímea Petrócziová. Komunikačný riaditeľ spoločnosti Budapest Airport Mihály Hardy dnes informoval, že stroj vzlietne do Lisabonu po oprave motora popoludní o 15.00 h. Pasažierov ubytovali v hoteli.

Pri Ružomberku vzbĺkol autobus plný cestujúcich

11. júna 2012 - (noviny.sk)

Plamene sa šírili veľmi rýchlo z motorovej časti do celého autobusu. Požiar začal okolo jednej hodiny v noci, kedy sa asi 68 Poliakov práve viezlo z púte v Maďarsku domov. Plamene a hustý dym si všimol šofér neďaleko Ružomberka... Partia mladých veriacich Poliakov sa práve vracala z púte v Maďarsku domov. Väčšina z nich v čase požiaru spala. Mali však šťastie, pretože si oheň všimol vodič a zastal okamžite pri krajnici. O chvíľu bol autobus plný hustého dymu. Cestujúci sa snažili rýchlo vystúpiť. Z autobusu vyhadzovali aj všetku batožinu. Keď posledný cestujúci vyšiel von, plamene pohltili celú zadnú časť vozidla. Zničili nielen motor a interiér, ale aj niekoľko kufrov. Hasiči zabránili požiaru, aby sa ďalej rozširoval a uniknuté prevádzkové kvapaliny posypali absorpčnou látkou. Cestujúcich na noc prichýlil starosta z neďalekej Likavky. Noc strávili Poliaci v kultúrnom dome. Príčinou požiaru bola pravdepodobne technická porucha...