Zo slovenskej tlače - Máj-Jún 2012

„Bolesť Trianonu budú Maďari prežívať naveky“ - Sklamanie, apatia a prepad posúdenia Orbánovej vlády - Horthyho park rozhádal Maďarov - Maďarsko vyostrilo konflikt s Rumunmi - I. Szávay (Jobbik): Otvorený list predsedovi SZSZ - Nadlacký fenomén - Slovenčina v Rumunsku stále žije - Asimilácia Slovákov v Maďarsku

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Legendy Omega a Collegium musicum budú opäť na jednom pódiu

8. júna 2012 - (sita)

V piatok 29. júna vystúpi na Štadióne DAC v Dunajskej Strede legendárna maďarská kapela Omega. Špeciálnym hosťom podujatia bude slovenská formácia Collegium musicum, ktorá na scéne debutovala začiatkom 70 rokov minulého storočia. „Vlani sme mali spoločné vystúpenie s Omegou v Nitre a predtým ešte jeden koncert v Čechách, no tam účinkovala v nejakej pozmenenej zostave. Toto bude teda naše tretie stretnutie v poslednom čase. Ešte sa čosi hovorí o ďalších koncertoch, aký však bude ich osud, to neviem,” povedal v rozhovore pre agentúru SITA zakladajúci člen zoskupenia Collegium musicum Fedor Frešo. Šesťdesiatpäťročný basgitarista, ktorý je známy aj z pôsobenia vo Fermate a Prúdoch, si pri príležitosti blížiaceho sa koncertu zaspomínal na prvé stretnutie s Omegou. „Prvýkrát sme spolu hrali tuším v roku 1972. Šli sme vtedy do Maďarska na turné. Trvalo celkovo vyše dva mesiace a preto sme sa celkom stihli spoznať. Vždy som obdivoval ich absolútnu profesionalitu a schopnosť vyrábať veľké veci, veľké koncerty. U maďarského publika sa zapísali tak dobre, že mohli ísť na štadióny. Určite v tom hrali rolu hudobné aj mimohudobné záležitosti. Ono to tak väčšinou býva, že aj lepšia hudba sa medzi ľudí nemusí dostať, ak okolo nej nie je fungujúca mašinéria. Toto Omega splnila a klobúk dole pred tým, čo dokázali,” uviedol Frešo. Sideman, ako basgitarista sám seba nazval vo svojej autobiografii, hral neskôr v Maďarsku ako člen Fermaty aj s tamojšou kapelou Locomotiv GT, ktorú v roku 1971 založil bývalý člen Omegy Gábor Presser. Omega po dlhšom čase opäť zavítala na Slovensko v roku 2006, pričom ako predskokana si vtedy vybrala sólo Mariána Vargu. „Mňa osobne zamrzelo, že keď sa vtedy Omega vydala na turné a bola aj na Slovensku, tak s nimi namiesto Collegia vystúpil len Marián Varga. To však bolo spôsobené najmä tým, že vtedy ešte Collegium reinkarnované nebolo. Nikomu sa preto nedá nič vyčítať,” poznamenal Frešo. K poslednému reunionu formácie Collegium musicum napokon došlo v roku 2008. Odvtedy koncertne pôsobí v zostave Marián Varga (organ), František Griglák (gitara), Fedor Frešo (basgitara) a Martin Valihora (bicie nástroje). „Pôvodne sme ani nevedeli, čo chceme robiť. Ľudia od nás chceli koncerty, žiadali, aby sme vyliezli na pódium. Urobili sme to bez nejakého konkrétneho cieľa. Išli sme si zahrať, veď hranie nás samozrejme baví. Tých koncertov potom bolo na taký reunion pomerne dosť. Povedali sme si však, že sa nebudeme ponáhľať do príliš častého hrania. Teraz sme v takom utlmenom štádiu, kedy koncertujeme veľmi zriedka.” Kým Collegium musicum v súčasnosti koncertuje pomenej, ale predsa, Frešova ďalšia skupina Fermata je v hybernačnom období. „A kedy to skončí, to nevie nikto. Kapela je zazimovaná, spí medvedím spánkom. Keď sa raz za čas stretneme s Františkom Griglákom, povieme si, že by bolo dobré čosi vymyslieť, ale o tom, aby sme mali konkrétny plán, neviem.” Frešo však načrtol plány, v rámci ktorých bude znovuzrodená iná slávna zostava muzikantov vrátane Pavla Hammela a Mariána Vargu. „Ideme robiť program Zelená pošta. To budú nejaké koncerty po Slovensku - Bratislava, Bystrica, Košice - a plánujeme to isté ukázať aj v Prahe,” prezradil Frešo. Podľa jeho vlastných slov by malo ísť o jednorazový projekt. Zelená pošta je album z roku 1972 obsahujúci 10 skladieb, na ktorom sa spojili Marián Varga, Pavol Hammel, Fedor Frešo, Dušan Hájek, Rastislav Vacho a hosťujúci Radim Hladík. Na nahrávaní sa podieľalo aj Bratislavské dychové kvinteto a Symfonický orchester Československého rozhlasu.

Maďarský minister tvrdí, že prechodné obdobie končí, o rok bude rast

8. júna 2012 - (tasr)

Maďarská ekonomika prežíva v súčasnosti prechodné obdobie, tento rok je ešte rizikový, ale na budúci rok sa začne robustný rast ekonomiky, vyhlásil v rozhovore pre americkú televíziu CNN maďarský minister hospodárstva György Matolcsy. Podľa Matolcsyho Maďarsko kvôli zníženiu deficitu prijalo veľkú dávku nekonvenčných hospodársko-politických opatrení, medzi nimi napríklad bankovú daň, ktorá bola zavedená v Európskej únii ako prvá. „Teraz je už ale prijatý a Európskou komisiou schválený konvergenčný program, čo je vlastne potvrdením toho, že fiškálny stav Maďarska je v poriadku a že je koniec krízy,” dodal minister. V reakcii na slová redaktora CNN Richarda Questa o tom, že v 1. štvrťroku tohto roka zaznamenala maďarská ekonomika vyše 1-% pokles a bola medzi najhoršími v Európskej únii, Matolcsy podotkol, že v poslednom štvrťroku bolo Maďarsko medzi najlepšími krajinami únie. „Toto je prechodné obdobie maďarskej ekonomiky. Na budúci rok budeme mať údaj o robustnom raste. V tomto roku je to ešte trošku riskantné,” povedal minister, podľa ktorého Maďarsko bolo prinútené k tomu, aby v hospodárskej politike bolo „inovatívne” a „kreatívne”, pričom za netradičné kroky bolo často kritizované. Redaktor televízie poukázal okrem problémov s rastom ekonomiky aj na rastúcu nezamestnanosť v krajine, ale aj na skutočnosť, že udržanie deficitu sa podarilo iba prostredníctvom prechodných opatrení. „Každá minca má dve strany,” reagoval Matolcsy, ktorý zdôraznil, že klesá zadlženie štátu, úroveň deficitu je udržateľná a je hlboko pod 3 % HDP, bude viac pracovných miest a na margo rastu ekonomiky zopakoval, že Maďarsko je v prechodnom období.

Pokles maďarského priemyslu sa v apríli prehĺbil

7. júna 2012 - (sita)

Priemyselná produkcia Maďarska v apríli medziročne oslabila o 3,1 % po tom, ako v marci klesla o 1,6 %. Vyplýva to z predbežných neupravených údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil štatistický úrad krajiny (KSH). Analytici očakávali, že priemyselná výroba v apríli medziročne o 0,6 % posilní. Štatistický úrad ďalej uviedol že priemyselná produkcia klesala najvýraznejším medziročným tempom od novembra 2009 a podpísalo sa pod to oslabenie výroby telekomunikačných zariadení a spotrebnej elektroniky. Medzimesačne priemyselná výroba krajiny podľa sezónne a kalendárne upravených údajov v apríli oslabila o 2,4 % po tom, ako v marci vzrástla o 0,6 %. „Máme dve hlavné oblasti priemyslu, ktoré zvyčajne prinesú výrazný rast exportu a teraz už niekoľko mesiacov po sebe klesajú, a to výroba telekomunikačných zariadení a spotrebnej elektroniky. Jednoducho povedané ide o mobilné telefóny a televízory,“ povedal Miklós Schindele zo štatistického úradu.

Múdrosť našich predkov... Čaba - smaragdové mesto

4. júna 2012 - (Pavol Žibrita - pavolzibrita.blog.sme.sk)

Na Slovensku sa vraví: „Postav dom, zasaď strom a sploď syna!” Pri znovu osídľovaní Čaby si naši slovenskí predkovia toto poradie museli zrejme prehodiť. Najprv strom/y, potom dom a na koniec syna. Zrejme už len preto, že na tej pustatine, do ktorej pred takmer 300 rokmi prišli, žiadne stromy neboli. Nedalo sa schovať do tieňa, bolo treba spevniť pôdu, chrániť obydlia pred vetrom, mať nejaké ovocie, ktorého bolo na Horniakoch poskromne. A tak sadili a sadili... Tento kult zelene, ktorí pred stáročiami založili naši predkovia, tu pretrváva do dnešných dní a dodáva Čabe jedinečnú atmosféru. Čaba je ako jedna obrovská, pokojná, 70 tisícová dedina, kde sa neponáhľajú ani autá, kde je jar plná omamných vôní z orgovánov, agátov, bazy a líp, kde vám v čase zrenia padajú v uliciach na hlavu moruše, čerešne, višne, marhule, slivky, ringloty, jablká či dule, ale aj gaštany, lieskovce a orechy. Niektoré stromy si národy dodnes uctievajú, ešte z pohanských čias, ako symboly moci, magickej sily, priateľstva či lásky. Často ide o tie isté, a tak majú dub alebo lipa v živote Germánov i Slovanov privilegované postavenie. Časom sa posvätným stromom Germánov, zrejme ako symbol sily, stal dub, kým lipa, ktorá má množstvo prívlastkov, sa stala známou ako strom slovanskej vzájomnosti, ako symbol Slovanov. Lipový list je napríklad logom aj Slovenskej školy v Békešskej Čabe. Naisto nie náhodou. Neviem aké vedomosti o Slovanoch mali naši predkovia pri príchode sem na Dolnú zem, no jedno je isté, lipu si už vtedy museli uctievať, lebo sa s ňou stretávame všade, a to v oveľa väčšej miere ako v iných mestách. Dokonca aj Čaba má svoju „Unter den Linden”. Nie je taká slávna a honosná ako tá v Berlíne, no narátal som na nej takmer tristo líp. V dvojrade po oboch stranách. Taká malá, obyčajná, tichá ulica! A teraz si predstavte tú vôňu, keď tie lipy rozkvitnú. Človek má čo robiť, aby nespadol z bicykla! Poznám takmer všetky župné mestá v Maďarsku, a tak si dovolím tvrdiť, že ani jedno nemá toľko zelene, ako Békešská Čaba. Keď sa na ňu pozeráte z výšky 9. poschodia, vidíte len more zelene, z ktorého tu a tam vytŕčajú iba kostolné veže a pár výškových budov. Celé mesto, v ktorom má prevahu nízka rodinná zástavba, a preto má pomerne veľkú rozlohu, je ukryté v zeleni. Akoby neexistovalo. A tak som mu v duchu dal prívlastok - smaragdové. Dediny v Maďarsku, aspoň tu na Dolniakoch, majú ešte stále veľa nespevnených, zemitých ciest a ulíc. Dokonca v niektorých je vyasfaltovaná iba tá hlavná. Zemité ulice nájdete aj v Čabe, a tá je župným mestom! Pri jednej ceste na Slovensko hovorím bratrancovi: „Ak nájdeš v niektorej dedine takúto nespevnenú cestu alebo ulicu, máš u mňa basu piva!” Samozrejme, že nenašiel. A Vám hovorím: „Ak Vy, pri návšteve Čaby, nájdete ulicu bez zelene, tak Vám tú basu piva rád zaplatím tiež.” Máte to však dopredu prehrané, ale to pivko si s Vami v tieni líp, na pamiatku našich múdrych predkov, rád vypijem. Aj dve!

Békešská Čaba 4. jún 2012 - Trianon, Slováci a gilotína...

7. júna 2012 - (Pavol Žibrita - pavolzibrita.blog.sme.sk)

Zvyčajne sa nezaujímame o sviatky iných národov. Je to ich vnútorná záležitosť. Často nevieme, kedy a aký sviatok majú naši susedia a potom bývame nemilo prekvapení, keď tam zavítame a všetky obchody sú zatvorené. Niektoré, obyčajne tie kresťanské, mávame spoločné a niektoré by spoločnými mohli byť. Napríklad s Čechmi vznik spoločného štátu alebo s Maďarskom výročie Trianonu. Veď ide v podstate o tie isté udalosti, ktoré boli dôvodom ich zavedenia. Česi oslavujú, tešia sa, kým Maďari spomínajú a smútia, a my nič. Pritom spoločná republika či Trianon nás zachránili a neskôr umožnili, aby sme sa ako samostatný a suverénny národ postavili na vlastné nohy. Obe udalosti sa dotkli a ako sa zdá, stále dotýkajú aj Slovákov na Dolnej zemi. Pred pár rokmi odhalili v Čabe pamätník, ktorý sem naozaj nepatrí. Ide o pamätník v tvare gilotíny, ktorá symbolicky okypťuje Uhorsko (Maďarsko?) o jeho historické územie. Ideovým otcom pamätníka je evanjelický kňaz, ktorý ho aj posvätil. No povedzte! Nie je to krásne požehnať gilotínu?! Pamätník odhalil primátor Čaby, a čo je najsmutnejšie, že obaja sú pôvodom Slováci s dobrou slovenčinou. Ľudí veľa, more pruhovaných zástav, maďarská garda, plamenné reči o nespravodlivom mieri, stále nezahojených ranách, krvácajúcom Maďarsku a na konci žiadosť, aby bol 4. jún sviatočným(?) dňom. Po zhromaždení bola „naša krčma”, ktorá je v susedstve pamätníka, plná vyleštených hláv v bagančiach a v čiernych tričkách s mapou Uhorska, t. j. Veľkého Maďarska (Magyarországu), niekde v celosti, niekde „s odťatými” územiami. Neostávalo nám nič iné, len sa potichu vytratiť. Nasledujúce roky ma slávnosť pri gilotíne nezaujímala. V roku 2010 prijala Orbánova vláda ako jeden z prvých zákonov zákon o pamätnom dni k výročiu Trianonu, a tak sa 4. jún stal Dňom národnej spolupatričnosti. V jeho odôvodnení sa hovorí, že Maďari, súčasné i budúce generácie, nikdy nesmú zabudnúť na potupný mier v Trianone a hranice sem, hranice tam majú sa snažiť o zjednotenie. Najprv duchovné ponad hranice a potom..., potom sa uvidí. Takto to nejako vidí aj Schmidt Mária, riaditeľka Domu teroru, múzea, ktoré je obdobou nášho Ústavu pamäti národa. Tá teraz v Slovenskom Komlóši vyhlásila, že hranice nie sú večné, nie sú nemenné. Tak jednoducho. Oficiálne. Už sa to smie, ba musí, veď preto máme tento zákon, tento pamätný deň. Ta ne?! Dom teroru v Budapešti som ešte nenavštívil, ale viem si predstaviť, že by v budúcnosti mohol vo veľkej miere strážiť aj spomienky na „mierový teror z Trianonu”. Nespravodlivé neboli dve prehrané, agresívne, nezmyselné a v podstate teroristické vojny plné zbytočných obetí, nespravodlivý a teroristický bol mier, ktorý po nich nasledoval! Opozícia v parlamente Deň národnej spolupatričnosti odmietla s odôvodnením, že naštrbí vzťahy so susedmi. Nuž, mala úplnú pravdu! A ako sa to dotklo, dotýka tunajších Slovákov? Hranice nemá rád nikto, si myslím. No keby sa tá fiktívna gilotína zaťala do zeme iba o 10 km južnejšie, už by ste v Nadlaku nestretli na ulici deti, ktoré po sebe ešte aj dnes pokrikujú po slovensky. Takže niekedy môžu byť tie hranice aj dobré. O tých slovensko-maďarských ani nehovoriac. Pred dvomi rokmi boli slovenskí Čabänia na výlete v Paríži. Zhodou okolností v čase výročia Trianonu. Samozrejme zavítali i do komplexu budov vo Versailles, kde bolo v tom čase aj niekoľko autobusov s maďarskými „turistami” (Magyar vagyok, nem turista!), ktorí si sem prišli zaprotestovať. Keď tí pred trianonským palácom objavili ďakovný veniec so slovenským nápisom, spustili nevídaný krik a po návrate domov usporiadali doslova pohon na predstaviteľov čabianskych Slovákov, ktorých na pár dní znenávidelo snáď celé Maďarsko. Psychický a fyzický teror voči riaditeľke Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe A. Ištvánovej v tlači, rozhlase aj televízii sa skončil až po zverejnení videa, ktoré dokázalo, že inkriminovaný veniec s poďakovaním v slovenčine za Trianon položila pred palác delegácia zo Slovenska. Nuž po rokoch som bol opäť zvedavý, aká bude, tentoraz už oficiálna, spomienka na 4. jún v Čabe pri gilotíne. A tak sme si 4. júna znovu sadli do našej krčmy, odkiaľ vidno na pamätník, a čakali, čo sa bude diať. Pred štyrmi rokmi tu bolo vyše tritisíc ľudí a more zástav, teraz tých ľudí prišlo nanajvýš tristo, viali len tri maďarské, jedna arpádovská a jedna zástava Jobbiku. Namiesto gardy asi tucet mladých holohlavých v kanadách a maskáčoch, a to bolo všetko. Hlavný rečník, učiteľ na gymnáziu v centre mesta, (Viem si predstaviť čo a ako rozpráva deťom o Trianone!) prirovnal Maďarsko k chorému človeku, ktorý trpí fantómovou bolesťou amputovaných končatín. Výstižné prirovnanie! Maďarsko je naozaj choré a stále trpí. Teda aspoň niektoré jeho časti. Povedzme, že iba hlava (parlament a vláda), alebo krk, ktorý tou hlavou hýbe (V. Orbán), lebo ostatné časti, tie ktoré naozaj pracujú a vytvárajú skutočné hodnoty, teda obyčajní ľudia, ktorí nevedia, kam skôr skočiť, aby dajako prežili, tí na takéto sprostosti nemajú náladu ani čas. Ani neprišli. A keď aj išli okolo, ani sa nezastavili. Akoby dávali najavo, že tá gilotína je pamätník, ktorý sem do Čaby naozaj nepatrí. Nikto, ale skutočne nikto, sa po slávnosti nenavalil ani do krčmy. Kým pred štyrmi rokmi sme sa z nej v obave pred konfliktami potichu vytratili, tentoraz sme tam slovensky pokrikovali po sebe až do záverečnej. Verte-neverte, no mám na to svedkov priamo zo Slovenska, z Bystrice. Tí sprvoti neverili tiež...

Maďari si Dňom národnej spolupatričnosti pripomínajú výročie Trianonu

4. júna 2012 - (tasr)

Slávnostným vztýčením štátnej vlajky s vojenskou poctou pred parlamentom za účasti prezidenta Jánosa Ádera, predsedu vlády Viktora Orbána a predsedu parlamentu Lászlóa Kövéra sa začala dnes v Budapešti séria programov Dňa národnej spolupatričnosti. Maďari si ním pripomínajú výročie Trianonskej mierovej zmluvy. Na slávnostnom akte bolo prítomných 200 detí z Maďarska a zo susedných krajín. Spomienkové podujatia sa konali už aj počas víkendu v rôznych kútoch Maďarsku a aj v krajinách, v ktorých žije maďarská menšina. Poslanci maďarského parlamentu rozhodli 31. mája 2010, že výročie Trianonskej mierovej zmluvy bude pamätným dňom. Zmluvu, ktorá riešila hranice maďarského štátu, jedného z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku.

Áder: Bolesť Trianonu budú Maďari prežívať naveky

4. júna 2012 - (tasr)

Trianonská mierová zmluva bola nespravodlivým mierovým diktátom, ktorý vytvoril ponižujúcu situáciu pre porazené, aj pre víťazné národy, píše sa v komuniké, ktoré pri príležitosti maďarského Dňa národnej spolupatričnosti dnes vydal maďarský prezident János Áder. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI hlava štátu vyhlásila, že straty a bolesť vyplývajúcu z mierovej zmluvy budú Maďari prežívať naveky. Áder poznamenal, že odkazom dňa spolupatričnosti všetkým Maďarom, príslušníkom národnostných menšín, všetkým susedným krajinám Maďarska a európskemu ľudu je, že základom spoločnej budúcnosti a úspechu môže byť iba otvorenosť k spolupráci a vzájomná úcta. Prezident v dokumente oslovil aj príslušníkov národnostných menšín žijúcich v Maďarsku, ktorým odkázal, že Maďarsko ráta s nimi, ctí si ich tradície, ich prácu v prospech zachovania jazyka a kultúry. „Vieme, že to posilňuje aj ich maďarstvo a vlastenectvo,“ dodal. Podľa Ádera Maďari budú môcť byť úspešným národom, ak si dokážu ubrániť svoje záujmy a hodnoty. „Naučili sme sa, že proti nespravodlivosti a despotizmu nás ubráni iba zachovanie slobody,“ konštatoval maďarský prezident. Poslanci maďarského parlamentu rozhodli 31. mája 2010, že výročie Trianonskej mierovej zmluvy bude pamätným dňom. Zmluvu, ktorá riešila hranice maďarského štátu, jedného z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku.

Vykrikovali protislovenské heslá

Extrémisti pred slovenským veľvyslanectvom žiadali revíziu Trianonu

3. júna 2012 - (tasr)

Územnú autonómiu zahraničným Maďarom a revíziu Trianonskej mierovej zmluvy dnes požadovalo takmer 1500 pravicových extrémistov, ktorých pochod v predvečer 92. výročia podpísania mierovej zmluvy v Budapešti viedol k srbskému, rumunskému a slovenskému veľvyslanectvu. Priaznivci opozičnej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik, Mládežníckeho hnutia 64 stolíc (HVIM) a ďalších ultrapravicových organizácií skandovali počas pochodu „Preč s Trianonom!” Demonštrantov s arpádovskými a národnými vlajkami, ako aj s vlajkami Jobbiku a HVIM sprevádzali policajti, ktorí obkolesili budovy veľvyslanectiev kovovými zábranami. Za zábranami boli zoradení príslušníci zásahovej jednotky. Podľa odhadov MTI bolo v pohotovosti zhruba 500 policajtov. Účastníci pochodu pred sídlom slovenského zastupiteľského úradu vykrikovali protislovenské heslá a nadávali na premiéra SR. Predseda organizácie HVIM na Slovensku Gergely Dobay v prejave povedal, že riešenie politických a národných otázok Maďarov musia vziať do rúk občania, pretože nemožno čakať na parlamentné strany a na politikov. Poslanci maďarského parlamentu rozhodli 18. októbra 2010, že výročie Trianonskej mierovej zmluvy bude v Maďarsku pamätným dňom. Zmluvu, ktorá riešila hranice maďarského štátu, jedného z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku.

Maďarskí odporcovia Trianonu pochodovali k slovenskému veľvyslanectvu

4. júna 2012 - (sita)

Približne 1 500 ľudí sa zišlo na nedeľňajšej demonštrácii v centre maďarskej metropoly Budapešť, kam prišli pri príležitosti pondelňajšieho 92. výročia podpisu Trianonskej zmluvy, ktorá po prvej svetovej vojne rozdelila územie vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. K davu sa prihovoril predseda Mládežníckeho hnutia 64 žúp László Toroczkai, ktorý označil mierovú zmluvu z Versailles za „najhorší zločin, ktorý svetové dejiny spáchali na maďarskom národe”. „Tí, ktorí necítia bolesť v súvislosti s Trianonom, nemôžu byť Maďarmi,” dodal. Prítomní sa následne vydali na pochod mestom a zastavili sa pri veľvyslanectvách Slovenska, Srbska a Rumunska, od ktorých žiadali udelenie územnej autonómie pre maďarské menšiny žijúce na ich území. Trianonská mierová zmluva podpísaná 4. júna 1920 v parížskom paláci Veľký Trianon rozdelila územie vo vojne porazeného Rakúsko-Uhorska. Okrem stanovenia hraníc moderného Maďarska umožnila vznik viacerých nových krajín vrátane vtedajšieho Československa. Maďari dodnes považujú odňatie viac ako 70 percent územia niekdajšieho Uhorska za krivdu.

Čas rozpadu, čas mýtov

5. júna 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Výročie rozpadu federácie a výročie Trianonu opäť pripomenuli naše historické mýty. Niektoré z nich zostávajú stále nebezpečné. Človek je mýtotvorný živočích, tvrdí klasik. Ľudia nedokážu žiť bez mýtov, a platí to aj pre politické mýty, ktoré majú oveľa priamejšiu účelovosť a slúžia na zbavenie sa vlastnej zodpovednosti. Jedným z takých mýtov o rozpade Československa je, že o ňom rozhodli voľby v roku 1992 a že do týchto volieb žiadna významná strana nešla s programom rozdelenia štátu. O rozdelení Československa však rozhodli jeho hlavní aktéri už skôr, tým, že český a slovenský favorit volieb, Václav Klaus a Vladimír Mečiar, nekandidovali do dovtedy dôležitejšieho Federálneho zhromaždenia, ale do národných rád. Ak ich rozhodnutie nemalo znamenať, že sami seba dobrovoľne odsunuli na vedľajšiu koľaj, tak od tej chvíle už museli pracovať na rozdelení. Plán rozdelenia ODS ani HZDS naozaj v programe otvorene nepriznali, svojím „kádrovým” programom ho však vyjadrili úplne jasne. Bola to situácia podobná tomu, ako ani Fico v predvolebnom programe nepriznal, že bude vo vláde musieť škrtať. Vedel to však každý, kto to chcel vedieť. Aj v roku 1992 vedel každý, kto to chcel vedieť a išiel k urnám, čo volí, ak volí Klausa či Mečiara. Sťažovať sa na to, že sme boli podvedení, je politický mýtus zbavujúci nás zodpovednosti. Pravda je taká, že pre väčšinu českých ani slovenských voličov spoločný štát veľa neznamenal. Väčšinou síce neboli proti nemu, pre českých však bolo dôležité pokračovanie reforiem, pre slovenských skôr naopak. Zotrvanie či koniec federácie bol len vedľajším produktom tejto voľby. Českí voliči si vybrali lepšie. Zatracovanie ich rozhodnutia „radšej reformy ako federácia”, ako to urobila aj v týchto novinách Anna Šabatová, je predvedením druhého rozmeru politického mýtu, účelovosti. Je snahou legitimizovať dnešný protireformný amok českej ľavice aj tým, že škodlivosť reforiem premietame hlboko do minulosti a hľadáme všetko možné, čo by sme im pripísali na vrub. Mýtotvorba v česko-slovenskom vzťahu je však nič oproti potope, ktorá sa opäť vyvalila v slovensko-maďarskom vzťahu pri výročí Trianonu. Tiež účelovo sa Orbán a spol. snažia aj bombastickým pripomínaním (pre Maďarov naozaj tragickej) udalosti odviesť pozornosť od veľmi neúspešných dvoch rokov svojho panovania. Hlavným posolstvom mýtov šírených aj u nás s propagandistickou intenzitou hodnou priemernej diktatúry je protiklad pozemského raja, niekdajšieho Uhorska, a pozemského pekla, ktoré nastalo po jeho ničím nezaslúženom konci. „Rozpadla sa harmonická jednotka,... ktorá poskytovala bezpečie tu žijúcim národom,” nariekal v prejave prednesenom podľa servera felvidek.ma na piatich rôznych akciách šéf nastupujúcej mladej generácie SMK László Gubík. „Žiaľ, vedome nastriekali jed, nespokojnosť a falošnú túžbu po slobode do národností,” vysvetľuje, prečo sa tento ideálny štát rozpadol. Česko-slovenské mýty už slúžia skôr na pobavenie, tie slovensko-maďarské sú však naozaj nebezpečné.

Minister obrany odhalil v Komárome turula v predvečer dňa Trianonu

4. júna 2012 - (tasr)

Maďarský minister obrany Csaba Hende odhalil v nedeľu v severomaďarskom Komárome sochu turula. Urobil tak v predvečer Dňa národnej spolupatričnosti, ktorým si Maďari dnes pripomínajú výročie Trianonskej mierovej zmluvy. Na podstavci niekoľko metrov vysokého diela, ktoré je umiestnené uprostred kruhového objazdu križovatky hlavnej cesty vedúcej do Budapešti s cestou smerujúcou k slovenskej hranici, sú znázornené mapy maďarského Komáromu a Komárna v SR. „Táto krajina (Maďarsko) a tento národ sa postaví za každého svojho občana a za každého Maďara, nech žije kdekoľvek vo svete,“ povedal minister obrany v prejave. Hende prirovnal Trianonskú mierovú zmluvu k ďalším tragédiám Maďarov, akými bol tatársky vpád, turecká okupácia a dve diktatúry. Podľa jeho slov situáciu maďarského národa po Trianone zmiernilo v roku 2010 zavedenie možnosti udeľovania dvojakého občianstva. „Nemožno zabudnúť ani na spolupatričnosť s našimi susedmi, veď žijeme spolu 1000 rokov a máme spoločný osud. Tento osud máme v rukách vzájomne. Vyliečme svoj národ, vyliečme strednú Európu. Zodvihnime hlavy a vytvorme mier vzájomnou úctou, vzájomným uznaním svojich záujmov, vytvorme zdravý národ a národy, to nám pripomína socha turula,“ vyhlásil šéf obrany. Turul, mytologický tvor podobný dravému vtákovi, podľa rôznych zdrojov orlovi, sokolovi alebo jastrabovi, sa stal mimoriadne obľúbeným motívom v období maďarského nacionalizmu v 19. storočí. Povesti s ním spojené pochádzajú však ešte z obdobia, keď maďarské kmene nežili v strednej Európe. Z 19. storočia pochádza i jeho najväčšia bronzová socha, ktorú motoristi môžu vidieť pri ceste z Bratislavy do Budapešti na kopci v okolí Tatabánye.

Cirkvi odmietli požiadavku maďarskej vlády zvoniť v spomienkový deň Trianonu

3. júna 2012 - (tasr)

Najvyšší predstavitelia katolíckej, reformovanej a evanjelickej cirkvi odmietli požiadavku maďarskej vlády, aby v Deň národnej spolupatričnosti, ktorým si 4. júna pripomínajú v Maďarsku výročie Trianonskej mierovej zmluvy, zazneli zvony. Podľa internetového portálu Index.hu cirkevní hodnostári v spoločnom vyhlásení adresovanom štátnemu tajomníkovi Zoltánovi Kovácsovi, ktorý má na starosti komunikáciu, napísali, že kostolné zvony slúžia na bohoslužobné účely, prípadne v súvislosti s cirkevnou liturgiou, preto nemôžu vyhovieť požiadavke vlády. Práve Kovács vyzval 25. mája cirkvi, aby sa 4. júna zapojili do spomienkového dňa minútovým zvonením v kostoloch. Poslanci maďarského parlamentu rozhodli 18. októbra 2010, že výročie Trianonskej mierovej zmluvy bude na maďarských školách pamätným dňom. Zmluvu, ktorá riešila hranice maďarského štátu, jedného z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku.

Autonómia je len začiatok

8. júna 2012 - (Erika Lehotszká - Extra plus)

Otázka autonómie na juhu Slovenska pred dvoma rokmi v agende radikálnej nacionalistickej strany SMK ešte nebola. V jej v programe sa objavila až pred predčasnými parlamentnými voľbami v marci 2012 vo formulácii: „SMK aj naďalej považuje za legitímny cieľ snahu o vytvorenie inštitucionálneho systému menšinovej samosprávy.” Maďarský občan József Berényi v rádiu svojho kamaráta Viktora Orbána vtedy hlásal, aká je dôležitá autonómia regiónu južného Slovenska pre zachovanie Maďarov v nežičlivom slovenskom prostredí. Dnes na plné ústa hovorí do slovenských médií, že autonómia pre Maďarov je kľúčovou otázkou. Ako si predstavuje územnú autonómiu na južnom Slovensku, kde žije zhruba 450-tisíc Maďarov, milión Slovákov a neznámy počet Rómov, predseda SMK nevysvetlil, hoci pravdepodobne už má autonómny projekt schválený v Budapešti s pracovným názvom Región Horného Uhorska. Pravdou je, že maďarská samosprávna autonómia už prakticky existuje a že jej chýba len právny rámec všade tam, kde obce a mestá riadia maďarské zastupiteľstvá, maďarskí starostovia a primátori a kde sú Slováci bezostyšne diskriminovaní ako menšina. Tento vývoj by nemal dopriať pokojný spánok nijakej vláde Slovenskej republiky tým viac, že autonómne požiadavky sú iba začiatkom realizácie snáh ako zrušiť povojnové usporiadanie v Európe, ktoré je trvalým strategickým cieľom maďarskej politiky. SMK je dôsledným vykonávateľom tejto stratégie, keď dôrazne žiada zrušenie Benešových dekrétov v kapitole č. 8. svojho programového vyhlásenia Za uplatnenie práv nášho národného spoločenstva v praxi. To všetko sa deje v podmienkach, keď na čele etnickej strany SMK stojí nelegitímny predseda, maďarský občan. Berényiho lamentácie nad úbytkom maďarského etnika, ktoré má na Slovensku nadštandardné jazykové, kultúrne a vzdelávacie práva, sú smiešne v porovnaní s genocídou národnej identity Slovákov v Maďarsku.

Splnomocnenec pre menšiny bude podľa SMK figurína vo vitríne

8. júna 2012 - (sita)

Vláda by mala schváliť štatút splnomocnenca v stredu na základe dohody s opozičnou stranou Most-Híd. Následne má na návrh tejto strany do funkcie vymenovať nového splnomocnenca, ktorým by mal byť bývalý poslanec NR SR László Nagy.

Strana maďarskej koalície (SMK) vníma podľa predsedu strany Józsefa Berényiho splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny, ktorého štatút sa chystá prijať vláda v stredu, ako figurínu vo vitríne. Ako povedal v piatok pre agentúru SITA Berényi, SMK sformulovala viacero pripomienok k návrhu štatútu, ktoré listom pošle aj premiérovi Robertovi Ficovi a vedúcemu úradu vlády Igorovi Federičovi s výzvou, aby zobrali do úvahy názor strany, ktorá zastáva záujmy 110-tisíc Maďarov žijúcich na Slovensku. V záujme budúcnosti maďarskej komunity na Slovensku je podľa Berényiho potrebná čo najsilnejšia, zásadová, moci sa nepoddávajúca obhajoba záujmov menšín a nie bezzubý lev za mrežami, ktorého sa dá ukazovať svetu ako zachovanie statusu quo. „Hlavne vtedy, keď je status quo porušené už zrušením postu podpredsedu vlády pre menšiny,“ zdôraznil Berényi. Podľa SMK v štatúte chýba právomoc na samostatné vypracovanie návrhu zákona.

Jedinou právomocou sú vraj financie

Berényi upozornil, že právomoci uplatňovania záujmov menšín prejdú na Úrad vlády SR, ktorý je riadený Smerom-SD a splnomocnenec vlády je pre menšiny len poradným orgánom. Z toho vyplývajú v súvislosti s kompetenčným zákonom aj konkrétne negatívne dôsledky tohto kroku pre Maďarov žijúcich na Slovensku. „Splnomocnenec vlády bude môcť len nepriamo dohliadať na práva vyplývajúce zo zákona o používaní jazykov národnostných menšín. O finančnej pokute za ich prípadné porušenie nerozhodne splnomocnenec vlády, ale slovenská vláda,“ povedal Berényi. Zároveň upozornil, že metodickú a odbornú pomoc pri uplatňovaní zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ako je napríklad preloženie formulárov do maďarského jazyka, kompetenčný zákon presunul do kompetencie úradu vlády, pričom na uplatnenie tejto kompetencie splnomocnenec vlády nemá priamy dosah. „Jedinou vážnou právomocou ochudobneného splnomocnenca vlády je dohľad nad peňažným balíkom na financovanie menšinovej kultúry, čo je nepochybne dôležitým kritériom pri obsadení pozície splnomocnenca vlády,“ dodal Berényi.

Politológ: Splnomocnenec môže byť prínosom

Ak bude úrad nového splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny fungovať optimálne, môže to byť podľa politológa Ábela Ravasza pre maďarskú menšinu výhodné, nielen dostačujúce. Ako však povedal pre agentúru SITA, dnes nikto nevie, ako vláda bude vnímať návrhy splnomocnenca. „Keď ich bude vnímať s rezervou, môžu nastať problémy,“ konštatoval s tým, že v takom prípade by boli možnosti nového splnomocnenca len symbolické, pretože nemá kontrolu nad procesmi, ako mal úrad vicepremiéra v minulom volebnom období. Úrad splnomocnenca a bývalý úrad podpredsedu vlády majú podľa Ravasza viaceré podobné kompetencie, ale aj rozdiely. „Najväčším rozdielom je to, že úrad splnomocnenca bude patriť do organizačnej štruktúry úradu vlády, teda pod Igora Federiča. To je značný rozdiel. Sú v tom negatíva aj pozitíva,“ povedal. „Nový splnomocnenec bude pracovať len cez úrad vlády, teda môže dôjsť k zmenám, nemusia sa uplatniť všetky jeho pripomienky,“ povedal. Môžu tam byť podľa Ravasza aj pozitíva, ktoré vidí napríklad v tom, že vo vláde nebude menšinové otázky zastupovať splnomocnenec, ale úrad vlády. Za najväčšie kompetencie splnomocnenca považuje Ravasz monitoring dodržiavania práv príslušníkov národnostných menšín a gestorstvo v dotačnom systéme Úradu vlády SR pri rozdeľovaní finančných prostriedkov na ochranu a podporu zachovania a rozvoja identity a kultúry národnostných menšín.

M. Maďarič: Presun podpory kultúry menšín na ÚV SR bolo politické rozhodnutie

8. júna 2012 - (tasr)

Presunúť starostlivosť o podporu kultúry národnostných menšín na úrad vlády bolo politickým rozhodnutím. Pre TASR to v rozhovore uviedol minister kultúry Marek Maďarič v súvislosti so schválenou novelou kompetenčného zákona. Pôvodne sa mala táto agenda vrátiť na rezort kultúry, čo oznámil premiér Robert Fico v polovici apríla pri uvedení Maďariča do jeho funkcie. Minister to vtedy označil za logický krok. „Z vecného hľadiska je na to príslušnejšie ministerstvo kultúry, to platí aj naďalej. S výnimkou posledného obdobia bola podpora kultúry národnostných menšín vždy na ministerstve kultúry. Takže z tohto hľadiska bol návrat logický. Ale muselo sa zohľadniť aj politické hľadisko, a tým bola z našej strany deklarovaná istota, že vytvorenie úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny bude naplnené aj reálnymi kompetenciami,” vysvetlil s tým, že nakoniec s týmto rozhodnutím súhlasil. Splnomocnenec by mal mať podobné právomoci ako zaniknutý post podpredsedu vlády pre menšiny. Na úrade vlády by tým pádom zostalo aj prípadné vypracovania zákona o financovaní kultúry národnostných menšín. „Ak by taký zámer bol, ja som ho nemal,” dodal. Nový splnomocnenec má byť známy 13. júna. Pôjde o nominanta Mostu-Híd. Oficiálne nie je potvrdené žiadne meno, najčastejšie sa spomína člen predsedníctva strany László Nagy. Na základe kompetenčného zákona zatiaľ nevznikne ani Rada vlády pre kultúru, o ktorej hovorili v apríli Maďarič s Ficom. Vládou schválená novela riešila iba vznik Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Rada vlády pre kultúru vznikne podľa ministra kultúry v blízkej budúcnosti. „Sme v štádiu príprav jej štatútu a rokovacieho poriadku, ktorý stanoví aj spôsob nominácií na členstvo v rade a frekvenciu zasadnutí, taktiež jej pracovné skupiny na expertnej úrovni. Od jesene by už mohla byť Rada vlády pre kultúru skonštituovaná a začať svoju činnosť,” prezradil minister. Rada vlády pre kultúru má byť platformou, v rámci ktorej bude MK rokovať o otázkach, na ktoré v minulosti chýbala vôľa. Rovnako sa budú predstavitelia kultúry jej prostredníctvom odborne vyjadrovať k rôznym legislatívnym zámerom rezortu. „Chceme to seriózne pripraviť,” avizoval Maďarič.

Opoziční socialisti v preferenciách dobiehajú Fidesz

8. júna 2012 - (sita)

Maďarská socialistická strana ako najsilnejšie opozičné zoskupenie v krajine sa volebnými preferenciami čoraz viac približuje k vládnemu Fideszu. Vyplýva to z výsledkov júnového prieskumu agentúry Ipsos, ktoré zverejnila v piatok. Prevahu sympatizantov Fideszu podľa neho momentálne vyjadruje pomer 17 ku 15 percentám, zatiaľ čo v máji vládna strana viedla nad socialistami v pomere 16 ku 12. Deväť percent opýtaných sa v najnovšom prieskume označilo za voličov ultranacionalistického hnutia Jobbik a ďalších šesť percent sa prihlásilo k malej opozičnej strane Politika môže byť iná, ktorá tak dosiahla najvyššiu podporu od svojho založenia v roku 2009. Preferencie ľavicovej Demokratickej koalície pod vedením expremiéra Ferenca Gyurcsánya zostávajú na úrovni dvoch percent. Podiel nerozhodnutých voličov oproti predošlému mesiacu klesol z 54 na 49 percent. Agentúra Ipsos tvrdí, že ide o prvý prípad od posledných parlamentných volieb v roku 2010, keď je možné sledovať posilňovanie opozičných strán na úkor vládnej koalície. Mimoriadne vysoká je pritom nespokojnosť verejnosti s terajším smerovaním Maďarska, ktorú v prieskume vyjadrilo 81 percent respondentov. Najnovší prieskum sa uskutočnil v dňoch 1. až 6. júna na vzorke 1500 oprávnených voličov.

Prieskum: Sklamanie, apatia a prepad posúdenia Orbánovej vlády

7. júna 2012 - (tasr)

Sklamanie, apatia a prepad posúdenia činnosti vlády Viktora Orbána charakterizujú výsledky prieskumu maďarského inštitútu Medián. Podľa výkonného riaditeľa Mediánu Endreho Hanna je zarážajúce, že iba 38 percent voličov prejavilo ochotu voliť. V maďarskej súkromnej televízii ATV Hann povedal, že v polčase vládneho cyklu pomer voličov ochotných voliť by mal byť okolo 50 percent, a 38 percent je „strašne málo”. Posúdenie Orbánovej vlády je podľa neho na šikmej ploche. „Takýto trend sa zvyčajne objaví, ak vláda vykonáva skutočne účinné reformy, čo však v prípade terajšieho kabinetu je veľmi diskutabilné,” dodal Hann. Z prieskumu vyplýva aj rapídny rast pomeru Maďarov, ktorí sa domnievajú, že smerovanie Maďarska je zlé, pričom aj významná časť voličov vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz hodnotí výkon vlády ako zlý. Podľa prieskumu Medián by v máji volilo Fidesz 22 percent, Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) 16 percent, Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik 11 percent, stranu Politika môže byť iná (LMP) štyri percentá a Demokratickú koalíciu (DK) dve percentá voličov. Najmarkantnejší rozdiel v máji zaznamenal Fidesz, v marci totiž avizovalo ešte 26 percent voličov, že by volilo vládnu stranu. Podpora MSZP sa nezmenila, Jobbik a LMP stratili za dva mesiace po jednom percente. V rebríčku popularity je Orbán na piatej priečke. V máji ho indexom popularity dobehol predseda socialistov Attila Mesterházy. Orbán dosiahol negatívny rekord, už iba 30 percent respondentov uviedlo, že by ho radi videli v dôležitej funkcii.

Nenávisť nevznikla dnes, vyhlásil napadnutý bývalý rabín v Budapešti

8. júna 2012 - (tasr)

Nenávisť nevznikla dnes. Má svoje korene, ktoré môžu byť ideologického, hospodárskeho i politického charakteru, vyhlásil pre dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság bývalý hlavný rabín Maďarska József Schweitzer, ktorého v utorok napadli na budapeštianskej ulici. Neznámy muž mu nadával a vyhlásil, že nenávidí všetkých židov. Incident s medzinárodne uznávanou 90-ročnou osobnosťou maďarskej inteligencie odsúdila maďarská vláda a osobne i prezident János Áder. Medzi prvými tak urobili predstavitelia najvýznamnejších kresťanských cirkví a organizácií v Maďarsku. Schweitzer poďakoval všetkým za prejavy podpory a zdôraznil, že v tejto záležitosti nie je jeho osoba podstatná. Dôležité je to, aby sa podobné javy už v spoločnosti nevyskytli. Bývalý rabín okrem iného konštatoval, že antisemitizmus je jedným z prostriedkov narušovania občianskeho spolunažívania.

V Maďarsku sa napätie stupňuje, zaútočili na modlitebňu baptistov

7. júna 2012 - (tasr)

Na dvor baptistickej modlitebne v budapeštianskom Csepeli hodili neznámi páchatelia v stredu večer fľaše s hákovým krížom a kyselinou. Na štyroch prázdnych fľašiach boli nakreslené hákové kríže a jedna bola naplnená neznámou kyselinou, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Tento týždeň to už je druhý prejav neznášanlivosti. V utorok na budapeštianskej ulici inzultovali bývalého hlavného rabína Józsefa Schweitzera. Neznámy muž mu nadával a vyhlásil, že nenávidí všetkých židov. Incident s medzinárodne uznávanou 90-ročnou maďarskou osobnosťou odsúdila maďarská vláda, osobne prezident republiky János Áder a medzi prvými aj vodcovia najvýznamnejších kresťanských cirkví a organizácií v Maďarsku. Podľa budapeštianskej polície pri stredajšom útoku proti baptistickej modlitebni nikto nebol zranený a nedošlo ani k škodám na majetku. Maďarská baptistická cirkev dnes vydala vyhlásenie, v ktorom vyjadrila zdesenie kvôli útoku na csepelskú modlitebňu. Vyzvali všetkých ľudí žijúcich v Maďarsku, aby sa snažili o vzájomnú úctu a lásku. Organizácie na ochranu ľudských práv, ako Maďarský Helsinský výbor a Amnesty International, vyhlásili, že trestný zákonník, ktorého novelu v súčasnosti prerokúva maďarský parlament, je dobrou príležitosťou na posilnenie ochrany obetí trestných činov šírenia nenávisti.

Freedom House: V Maďarsku a na Ukrajine upadla demokracia

6. júna 2012 - (tasr)

Freedom House, popredná americká organizácia na sledovanie stavu demokracie vo svete, v novej správe, ktorú dnes predstavili v Londýne, varuje, že spomedzi krajín strednej a východnej Európy sa situácia najviac zhoršila v Maďarsku a na Ukrajine. Správu zverejnili pred piatkovým otvorením majstrovstiev Európy vo futbale, ktoré organizujú Poľsko a Ukrajina. Mnohí západoeurópski lídri plánujú bojkotovať zápasy na Ukrajine na protest proti väzneniu bývalej premiérky Julie Tymošenkovej. David J. Kramer, prezident Freedom House, povedal, že maďarský premiér Viktor Orbán a ukrajinský prezident Viktor Janukovyč „systematicky narušujú rovnováhu moci” a „podľa všetkého sa snažia o 'putinizáciu' svojich krajín”, čo označil za ironické vzhľadom na to, že v Rusku sa zintenzívnili protesty proti vláde bývalého premiéra a súčasného prezidenta Vladimira Putina. Tento trend podľa organizácie vyvoláva vážne obavy zo stabilnosti nových demokracií Európskej únie a krajín, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ. Správa konštatuje, že za uplynulých päť rokov došlo k zhoršeniu stavu aj v piatich ďalších nových krajinách EÚ - Bulharsku, Česku, Litve, Rumunsku a na Slovensku. V súvislosti s novými krajinami EÚ správa poukazuje na úlohu peňazí v politike a ekonomickú zraniteľnosť médií. Hrozby pre demokraciu zvyšuje pretrvávajúca hospodárska kríza, keď sa vlády s problémami snažia presadiť nepopulárne úsporné opatrenia.

Maďarsko namieta

Maďarská vláda odmieta konštatovanie správy mimovládnej organizácie Freedom House (FH) so sídlom v USA, týkajúce sa zníženia úrovne demokracie v Maďarsku. Vyplýva to z dnešného vyhlásenia maďarského ministerstva pre verejnú správu a spravodlivosť, ktoré zverejnila agentúra MTI. Podľa správy FH sa úroveň demokracie v bývalých komunistických krajinách strednej a východnej Európy v posledných rokoch zhoršuje, predovšetkým však na Ukrajine a v Maďarsku. „Svetlo sveta zazrela ďalšia nepodložená správa FH. Tá je postavená na argumentoch, ktoré sú vo viacerých bodoch nedôveryhodné. Potvrdilo sa, že organizácia s washingtonským sídlom meria demokraciu v strednej a vo východnej Európe dvojakým metrom,” píše maďarský rezort. Správa dokazuje, že FH nemá ani štipku pochopenia pre región, ktorého krajiny 20 rokov po páde komunizmu musia ešte vykonať množstvo reforiem, aby sa zbavili zdedených chýb inštitucionálneho systému, píše sa vo vyhlásení ministerstva pre verejnú správu a spravodlivosť, ktoré detailne vyvracia tvrdenia FH, počnúc kritizovanou ústavou až po nezávislosť justície.

Smer chystá mäkší zákon o občianstve, opozícia sa asi pridá

7. júna 2012 - (sita)

Slovenská legislatíva opäť umožní občanom získať cudziu štátnu príslušnosť bez toho, aby prišli o slovenský pas. Novelu zákona o občianstve v tomto duchu už pripravuje ministerstvo vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka. Nové znenie zákona by malo umožniť získanie cudzieho občianstva pre ľudí, ktorí v cudzine istý čas žili. „Ďalšie podrobnosti sú momentálne v štádiu riešenia,” napísala Natália Hattalová z komunikačného oddelenia ministerstva. Ľuďom, ktorí získajú občianstvo bez väzieb na cudzí štát, teda napríklad podľa platného znenia maďarského zákona, bude naďalej hroziť strata občianstva. Obdobné znenie Smer niekoľkokrát presadzoval aj v minulom období z opozičných lavíc, vtedajšia pravicová štvorkoalícia ale takéto riešenie vždy zamietla. V parlamente ale nepresadila ani vlastný návrh, ktorý možnosť straty občianstva úplne ruší a namiesto toho zavádza pravidlo, že Slovensko neuznáva občianstvo nadobudnuté v rozpore s medzinárodným právom. Dnes si niektoré opozičné strany podporu vládnemu materiálu vedia predstaviť. „Ak to bude zákon, ktorý tvrdo odmietne prístup (maďarského premiéra) Viktora Orbána, ale nijako nepostihne ľudí, ktorí získali občianstvo štandardným spôsobom, viem si predstaviť podporu,” povedal predseda klubu SDKÚ Ľudovít Kaník s dodatkom, že si počká na konkrétny text novely. Myšlienka z minulosti zrušiť reštriktívne opatrenia a prijať len vyhlásenie, že občianstvo nadobudnuté v rozpore s medzinárodným právom na Slovensku neplatí, podľa Kaníka nebola najlepšia. „Prax ukázala, že toto by asi nebolo dostatočné,” poznamenal. Napriek tomu si nemyslí, že by vo veci zmenil názor. „Aj v minulosti sme v SDKÚ tvrdili, že Orbánove snahy sú mimo rámcov a pravidiel EÚ,” vysvetlil. Hlasovanie za zmäkčenie zákona podľa predstáv vlády pripúšťa aj poslanec za SaS Martin Poliačik. Naďalej sa ale nazdáva, že odoberanie občianstva ľuďom, ktorí na Slovensku žijú a platia dane, len preto, že získali pas cudzej krajiny, je mimoriadne háklivé. Predseda SaS Richard Sulík sa chce vyjadriť, až uvidí vládny návrh. Naopak, zmenu odmieta Most-Híd. „Nepodporíme žiaden taký zákon, podľa ktorého by občania SR mohli prísť o občianstvo proti svojej vôli,” povedal šéf poslaneckého klubu László Solymos. Na hlasovanie za opozičný návrh na zmäkčenie zákona o občianstve vo februári 2011 doplatil líder Obyčajných ľudí Igor Matovič, vylúčili ho za to z klubu. Zmenu postoja svojich opozičných kolegov a vôľu hlasovať za vládny návrh kvituje. „Ja si to vážim. Každý má priestor v živote na to, aby dostal rozum,” vyhlásil. Líder SaS upozornil, že Matoviča z klubu nevylúčili za samotné hlasovanie za zákon Smeru, ale podstatné bolo nedodržanie sľubu. Matovič totiž pred hlasovaním novinárom oznámil, že štvorica Obyčajných ľudí opozičný návrh nepodporí, ale vzápätí zaň hlasoval. Súčasné znenie zákona o občianstve, ktoré umožňuje stratu štátnej príslušnosti, presadila v roku 2010 dosluhujúca vláda Roberta Fica ako reakciu na maďarský zákon o dvojakom občianstve. Ten totiž umožnil, aby občianstvo Maďarska získali všetci ľudia, ktorých predkovia žili v Uhorsku a ovládajú maďarčinu. Vláda Ivety Radičovej si do programového vyhlásenia dala za úlohu zákon upraviť, ale zmenu sa jej presadiť nepodarilo. Štyria poslanci Obyčajných ľudí a Radoslav Procházka (KDH) odmietali zrušenia sankcií s tým, že sa prijme len deklaratórne vyhlásenie o neuznaní občianstva získaného v rozpore s medzinárodným právom.

Maďarská Rada pre ľudskú dôstojnosť vyzvala SR na zrušenie zákona o občianstve

4. júna 2012 - (tasr)

Maďarský spolok Rada pre ľudskú dôstojnosť dnes pri príležitosti maďarského Dňa národnej spolupatričnosti vyzval na zrušenie zákona o slovenskom občianstve, informovala bratislavská kancelária maďarskej tlačovej agentúry MTI. „Rada pre ľudskú dôstojnosť, ako organizácia zameraná na ochranu ľudských práv, opakovanie žiada slovenské úrady, aby ukončili protiprávnu činnosť a zrušili zákon, na základe ktorého dochádza k diskriminácii,“ píše sa v dokumente spolku, ktorý podpísal jeho predseda Zoltán Lomnici a predseda SMK József Berényi. Rada vyjadrila vďaku Maďarom žijúcim na Slovensku, ktorí prijali maďarské občianstvo aj za cenu, že riskovali svoju existenciu. „Slovensko začalo bojovať voči vlastným občanom, ktorí prijali maďarské občianstvo, čím porušuje vlastnú ústavu, dohody o dodržiavaní ľudských práv a právne normy Európskej únie,“ uvádza sa ďalej v dokumente rady, podľa ktorej je vecou celej európskej verejnosti, aby urobila kroky v záujme Maďarov, ktorí vo svojom rodisku - na Slovensku „prišli o svoju vlasť“. Spolok v závere vyhlásenia pripomína, že poskytuje bezplatnú právnu pomoc v súvislosti s podaniami na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu už siedmim Maďarom, ktorí kvôli prijatiu maďarského občianstva prišli o slovenské občianstvo.

Hedvigu chceli vyšetriť, u psychiatrov mlčala

6. júna 2012 - (Nový Čas)

Musela sa dostaviť na vyšetrenie duševného stavu. Ani šesť rokov od kauzy okolo Hedvigy Žákovej-Malinovej vyšetrovaniu niet konca. Žákovú včera predvolali na psychiatrické vyšetrenie. Generálna prokuratúra na príkaz sudcu koncom apríla rozhodla o tom, že treba prešetriť, či Žáková v roku 2006 netrpela duševnou poruchou. Práve vtedy totiž vyhlásila, že ju v Nitre napadli dvaja mladíci po tom, ako rozprávala po maďarsky. Psychiatri mali tiež včera zistiť, či duševnou poruchou trpí aj v súčasnosti! „Je to slovenská absurdita. Na jednej strane sme už uzavreli dohodu so slovenskou vládou a teraz idú vyšetriť môj duševný stav?” čudovala sa Žáková. Jej stav posudzovali psychiatri Miroslav Čerňan a Elena Mokrášová. Žákovej advokát Roman Kvasnica sa pôvodne proti nariadeniu vyšetriť jej stav odvolal ešte v polovici mája, napokon za doktormi zašli. Zo Žákovej však psychiatri nedostali ani slovo. „Ako obvinená mám právo, aby som nevypovedala, a toto právo aj využívam,” tvrdila Žáková po hodinovom vyšetrení. „Pán doktor sa vyjadril, že existuje veľká pravdepodobnosť, že bude musieť navrhnúť ústavné pozorovanie Hedvigy. Povedal som mu, že aj keď nariadia jej ústavné pozorovanie, aj tam by odmietla s kýmkoľvek komunikovať,” povedal jej advokát Kvasnica, podľa ktorého by v takomto zariadení mohla v prípade nariadenia stráviť aj dlhšie obdobie. Hedviga Žáková totiž tvrdí, že ju koncom augusta 2006 v Nitre napadli dvaja muži cestou na univerzitu len preto, že hovorila po maďarsky. Polícia však po pár dňoch oznámila, že skutok sa nestal a Hedvigu obvinila z krivej výpovede.

Malinová súdnym lekárom neverí

6. júna 2012 - (Matúš Burčík - Sme)

Hedviga Malinová-Žáková odmietla komunikovať so znalcami z odboru psychiatrie, ktorých do vyšetrovania jej kauzy pribrala Generálna prokuratúra. Nedôveruje vyšetrovacím orgánom. Prokuratúra ju stále stíha pre údajnú krivú výpoveď. Psychiatri Miroslav Čerňan a Elena Mokrášová Malinovú-Žákovú predvolali na utorok aj preto, aby posúdili jej psychický stav v auguste 2006, keď oznámila, že ju napadli dvaja muži za to, že hovorila po maďarsky. Vyšetrenie na podnet Generálnej prokuratúry nariadil súd. Schôdzka trvala zhruba hodinu a pol. „Bol to viac-menej iba všeobecný rozhovor,” hovorí advokát Roman Kvasnica. Ak jeho klientku znovu predvolajú, príde, ale komunikovať nebude. „Pán doktor sa vyjadril, že existuje pravdepodobnosť, že nariadi ústavné pozorovanie.” Malinová-Žáková prišla s dieťaťom na rukách. „Ako obvinená mám právo nevypovedať. Toto právo aj využívam.” Či sa kauzu niekedy podarí vyriešiť, si netrúfa predpovedať. Znalci o prípade odmietli hovoriť. Rovnako aj prokuratúra. Skúmať, aký bol psychický stav človeka pred takmer šiestimi rokmi, by bolo veľmi komplikované, hovorí všeobecne o vyšetrení šéf psychiatrickej nemocnice v Pezinku Pavel Černák. „Čiastočná rekonštrukcia obrazu psychického stavu sa dá urobiť. Ale s malým nárokom na presnosť.”

SMK zrejme bude Strana maďarskej komunity

7. júna 2012 - (Miroslav Kern / Peter Morvay - Sme)

Strana maďarskej koalície (SMK) sa po štrnástich rokoch chystá zmeniť názov. Zo Strany maďarskej koalície sa najpravdepodobnejšie stane Magyar közösség párt j a - Strana maďarskej komunity. Vo vedení strany sa hovorí o viacerých možnostiach vrátane úplného odpútania sa od dlhoročnej skratky. Zmena názvu na komunitnú stranu by jej ponechala rovnakú skratku v maďarčine aj v slovenčine SMK - MKP. „Je to jedna z alternatív, ale existujú aj ďalšie,” povedal SME predseda strany József Berényi. „Ak sa to stane, tak v septembri.” Na jeseň bude kongres strany o programových otázkach. V decembri sa na ďalšom kongrese bude voliť vedenie strany. Na niektorú z vedúcich pozícií v SMK bude kandidovať aj bývalý šéf Pál Csáky. Ten si pred voľbami v denníku Új Szó aj v časopise Vasárnap zaplatil 24-stranovú prílohu venovanú svojej osobe. Momentálne je v pätnásťčlennom predsedníctve strany. „Rád by som ostal vo vedení SMK, ale na akom konkrétnom poste, to teraz neviem,” povedal SME Csáky. Nevylúčil, že by mohol kandidovať za predsedu alebo podpredsedu. Vedenie SMK minulý týždeň rokovalo s vedením Mosta-Hídu, prvýkrát od založenia tejto strany v roku 2009. V oboch súbojoch o voliča Most-Híd vo voľbách SMK porazil a dovtedy tradičná strana slovenských Maďarov vypadla z parlamentu. Podpredseda Mosta-Hídu Zsolt Simon hovorí, že majú záujem o spoluprácu na regionálnej úrovni a vie si predstaviť aj spoločnú kandidátku v eurovoľbách. Most podľa Berényiho „tlačil” na spoluprácu pri regionálnych voľbách a im išlo viac o programové prieniky. K SMK po odchode z parlamentu patrí aj výraznejší príklon ku kontroverzným názorom, čo platí najmä o niektorých ľuďoch blízkych strane. László Gubik ako predseda združenia Via Nova, teda mládežníckej organizácie SMK, o Uhorsku pri výročí Trianonu napísal, že sa „rozpadla harmonická jednotka, ktorá poskytovala bezpečie tu žijúcim národom”. Na portáli felvidek.ma blízkom SMK rozpad Uhorska odôvodňuje tým, že „žiaľ, vedome nastriekali jed, jed nespokojnosti a falošnej túžby po slobode do národností”. Trianon možno podľa Gubika prekonať až vtedy, „keď sa budú v slovenských školách učiť myšlienky Jánosa Esterházyho o maďarsko-slovenskom bratstve”. Štyria mládežníci z Via Nova kandidovali za SMK. Predseda SMK Berényi na týchto výrokoch nevidí nič zlé.

MO SR: Spolupráca medzi Slovenskom a Maďarskom by sa mohla zintenzívniť

5. júna 2012 - (tasr)

Spolupráca medzi Slovenskou republikou a Maďarskom by sa mohla v oblasti obrany zintenzívniť vo viacerých oblastiach. Zhodli sa na tom minister obrany SR Martin Glváč a maďarský veľvyslanec Csaba Balogh na dnešnom stretnutí na Ministerstve obrany SR. Priestor na spoluprácu vidia najmä v oblasti vzdelávania a výcviku. „V súčasnosti už prebiehajú rokovania medzi náčelníkmi generálnych štábov. Verím, že z nich vzídu nové možnosti spolupráce, či už v oblasti výcviku, alebo napríklad spoločného obstarávania,” uviedol šéf rezortu obrany. Pripomenul, že v čase obmedzených rozpočtov na obranu sú krajiny odkázané na regionálnu spoluprácu. Podľa maďarského veľvyslanca je praktická spolupráca dlhodobou základňou pre dobré vzťahy krajín. „Vysoko si ceníme najmä vzájomné konzultácie odborníkov pre bezpečnosť. Chceli by sme pokračovať v spolupráci vo výcviku a rád by som deklaroval náš záujem o využívanie výcvikového priestoru Lešť,” povedal Balogh. Priestor na spoluprácu vidí aj v možnostiach výcviku v špecializovaných centrách oboch krajín. Minister Glváč maďarského veľvyslanca zároveň informoval o tom, že dnes podpísal dekrét o vymenovaní štátneho tajomníka MO SR Miloša Koterca do funkcie spolupredsedu Slovensko-maďarskej zmiešanej komisie. Informácie poskytol Milan Vanga, hovorca OS SR a poverený hovorca MO SR.

Mrak červeného prachu z odkaliska v Maďarsku rieši ministerstvo

8. júna 2012 - (Aktuality.sk)

Obávaný červený mrak prachu z maďarského odkaliska chce riešiť slovenské ministerstvo životného prostredia. Spravodajskému portálu Aktuality.sk to potvrdil hovorca ministerstva Maroš Stano. Mrak prachových častíc z odkaliska v Maďarsku sa v ostatnom období podozrivo približoval k slovenským hraniciam a vzbudzoval obavy u ľudí, ktorí žijú na juhu Slovenska. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že vzniknutú situáciu chce riešiť čo najrýchlejšie. Na druhej strane upokojuje ľudí s tým, že za ostatné tri dni neboli prekročené limity prachových častíc na žiadnej meracej stanici na Slovensku. „Ministerstvo životného prostredia situáciu sleduje a už požiadalo maďarského partnera v rámci bilaterálnej pracovnej skupiny o stanovisko k situácii,“ informoval spravodajský portál Aktuality.sk hovorca ministerstva Maroš Stano: „Súčasne envirorezort požiadal maďarskú stranu o bilaterálne stretnutie, kde bude žiadať vysvetlenie situácie, vrátane možných dopadov na stav ovzdušia na území Slovenskej republiky.“ Čo sa týka stavu ovzdušia na Slovensku, dodal, že za uplynulé tri dni nezaznamenali zvýšené limity: „Automatická monitorovacia sieť v SR nezaznamenala za predchádzajúce 3 dni prekročenie denných limitných hodnôt prachových častíc na žiadnej meracej stanici na Slovensku. Na prihraničných meracích staniciach tiež nebola prekročená denná hodnota tuhých častíc za predchádzajúce 3 dni. Podľa ministerstvu dostupných informácií na prihraničných monitorovacích staniciach nepozorovali nárast znečistenia prachových častíc, ktorý by preukázal príčinnú súvislosť s týmto zdrojom znečistenia.“ Na červený mrak neďaleko slovenských hraníc upozornila TV JOJ. Podľa televízie vnášal červený mrak do tvárí drobné čiastočky prachu jedovatého červeného kalu. Odkalisko je pritom len kilometer od rieky Dunaj. „Samozrejme, že mi to nie je jedno, ale čo môžeme proti tomu robiť?,” cituje TV JOJ jednu z miestnych obyvateliek. „Občas sme to videli, ale neriešili sme, čo je to. Až keď sa stala tá nehoda v Kolontári,” hovorí muž v stredných rokoch. „Telefonovali nám naši občania. Sú znepokojení a poprosili nás, aby sme urobili nejaké kroky,” dodáva starosta obce Moča Pál Banai Tóth. Téma maďarských odkalísk a ich potenciálnej hrozby sa otvorila najmä po ekologickej katastrofe zo 4. októbra 2010. Na západe Maďarska v župe Veszprém sa pretrhla hrádza odkaliska s jedným miliónom kubických metrov toxického červeného kalu. Vyžiadala si desať obetí a vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Približne 400 domov bolo zničených. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser; zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Robeo a Vikina II

4. júna 2012 - (Peter Schutz - Košický korzár)

Treba priznať, že po výlevoch o „extrémne pravicovej strane Fidesz, ktorá má úplne extrémnu pozíciu k vzťahom so Slovenskom”, a podobne, a podobne, ktorými Fico iskril za svojej prvej vlády, je súčasnosť milé prekvapenie. Zatiaľ. Lajčák a Martonyi - ministri zahraničných vecí - ktorí sa stretli v piatok v Budapešti, si iste nehrkútali ako holubičky. Zjavná vôľa zamiesť sporné témy pod koberec, nech tam vyhnijú, je ale mentálny posun, ktorý zaslúži opatrný potlesk. Indukovanie vášní a hystérie - tu i tam - ozaj nikomu nechýba. Úmysel nezosilňovať nezhody mediálnymi odkazmi či výpadmi, obaja prezentovali ako zámer do budúcnosti. A to je dobrý krok. O to skôr, že ani maďarské extenzívne občianstvo, ani slovenský „antizákon”, ani Gabčíkovo, ani menšiny, ani Tokaj (atď.) nie sú takpovediac „high profile” agendy súčasnosti, ktoré by stáli za plytvanie slovami a energiami. (Aby nedošlo k nedorozumeniu; dvojité občianstvo nie je základné ľudské právo, ale slobodná voľba a výsada, ktorú je nepekné upierať vlastným občanom, ale humanitárna katastrofa vyzerá inak.) No... „Normálne” by bolo, keby Martonyi a Lajčák na seba štekali. Odpútavanie pozornosti od podstatných vecí je totiž pracovná metóda pre obe garnitúry. Predovšetkým Orbánov vládny marketing (Fico je živelný a intuitívny) pracuje s obrazom nepriateľa doslova na vedeckej báze. To, že po dvoch rokoch vlády, ktoré práve bilancoval, má stále podporu 40 percent (z tých, ktorí by sa volieb zúčastnili), je umenie propagandy, že za 300 forintov/ euro, deväťpercentné úročenie štátneho dlhu, atď. nesú zodpovednosť Brusel, MMF, špekulanti z finančných trhov a vôbec sprisahanie imperialistických kruhov. Pribaliť do radu Slovensko by nebol problém. Ak pribalené nebolo, je za tým viac dôvodov. Orbán si uvedomuje, že z európskej defenzívy, v ktorej je od nástupu k moci, sú jeho možnosti medzinárodne pretlačiť silného Fica značne limitované. Po dvoch rokoch, keď prepisoval ústavné základy štátu a mocensky si „ustlal” na dlhšie obdobie, je prvoradou snahou Fideszu konsolidovať svoje vládnutie. To znamená aj menej trecích plôch, čo je vitálne, keďže celá konsolidácia moci stojí a padá na milosti trhov a dohode s MMF. (Tá stále viazne a ak Grécko, Španielsko, atď. vybuchne, vabank skončí katastrofou.) Súčasne - bankrot, nebankrot - Orbán sa už pripravuje na život po rozpade EÚ. A keďže „Rusko sa chce priblížiť do Európy, s čím máme Stredoeurópania vlastné zážitky, musíme budovať vojenskú, obchodnú a bezpečnostnú zónu”. To, že do útvaru V-4 + kus Balkánu padá aj Slovensko, je jeden z kľúčov, prečo hľadá modus vivendi s Ficom. Ten síce netuší, po čom behá fantázia Maďarovi, zato cíti duchovnú spriaznenosť a inšpiráciu metódami, ktorými sa Orbán snaží zmeniť právny štát na štát takpovediac všemohúci. Tu niekde treba hľadať nové prieniky, ktoré sa premietajú do vcelku pokojnej atmosféry nad Dunajom. Zatiaľ.

Budú SR priraďovať k Maďarsku?

7. júna 2012 - (Ján Slota - janslota.blog.sme.sk)

Rád by som upriamil pozornosť súčasnej slovenskej vlády, najmä ministra zahraničných vecí SR M. Lajčáka na fakt, že park mesta Gyömrö neďaleko Budapešti pomenovali podľa Miklósa Horthyho. Rozhodnutie pomenovať ho podľa bývalého maďarského vodcu Horthyho, spojenca Adolfa Hitlera, vyvoláva emócie aj v zahraničných médiách a podľa nich svedčí o vzostupe extrémne pravicového nacionalizmu v Maďarsku, na ktorý už celé roky upozorňuje aj SNS. Preto oceňujem, že zahraničie vníma dianie v Maďarsku a všíma si maďarské oslavovanie fašistov a vojnových zločincov nielen u nich doma, ale aj v okolitých krajinách, veď i na Slovensko si chodí maďarská politická reprezentácia stavať pomníky ďalšiemu fašistovi Esterházymu a symbolicky tak bozkávať jeho krvavé ruky. Pomenovanie parku po Horthym je dôkazom, že už nielen členovia extrémistického Jobbiku, ale aj maďarská vláda sa otvorene snaží rehabilitovať vojnových zločincov a predstaviteľov fašizmu. To, čo si Maďari robia na vlastnom území, môžeme len s prekvapením a zdesením sledovať, kým sa nemiešajú do záležitostí iných, kultivovaných krajín vrátane Slovenska. Avšak najnovšia oslava mena vojnového zločinca Horthyho v Maďarsku jasne deklaruje, komu vlastne sa do Budapešti chodí klaňať náš šéf diplomacie a aké meno tým robí Slovensku. No a keďže si extrémizmus v Maďarsku tolerovaný vládou už konečne začína všímať aj zahraničie, tak si vieme domyslieť, kam si vďaka nášmu pomýlenému ministrovi budú iné krajiny onedlho zaraďovať aj Slovensko.

Horthyho park rozhádal Maďarov

8. júna 2012 - (Oľga Gluštíková - hnonline.sk)

Maďarsko vyvolalo nové obavy z nárastu pravicového extrémizmu. V meste Gyömrö, vzdialenom 30 kilometrov od Budapešti, pomenovali časť hlavného námestia po bývalom profašistickom vodcovi Miklósovi Horthym. Vyvolalo to okamžite kritiku u ľavicovej opozícii aj v tlači. Po soche či plese tak tento bývalý obávaný líder vôbec prvýkrát dostal aj svoj geografický názov. Znepokojené je z toho aj zahraničie. Horthy bol totiž spojencom Adolfa Hitlera a stál za odtrhnutím južného Slovenska v roku 1938. V 15-tisícovom meste Gyömrö sa všetko začalo vlaňajším návrhom člena obecného zastupiteľstva z ultrapravicovej strany Jobbik, ktorý žiadal pomenovať hlavné námestie po Horthym. Námestie totiž nieslo jeho meno už počas rokov 1937 až 1945. Proti tomu sa však postavila miestna opozícia. Mesto napokon rozhodlo, že meno kontroverznej postavy maďarských dejín ponesie polovica námestia tvorená parkom. „Horthyho imidž zdeformovali komunisti a ľavičiarska propaganda,“ obhajoval rozhodnutie Attila Mezey, zástupca starostu mesta z regionálnej politickej formácie Gyömrö 2000 Kör. Mezey je veľmi prekvapený diskusiou, ktorú rozhodnutie radnice vyvolalo. Sympatizanti Hitlerovho spojenca zase považujú pomenovanie parku iba za skromné vyjadrenie uznania vodcovi, ku ktorému boli dejiny nespravodlivé. Ples na Horthyho počesť v Budapešti, nedávne odhalenie jeho pamätnej sochy v obci Kereki na juhozápade Maďarska či pomenovanie časti námestia v Gyömrö. To všetko označujú experti za renesanciu kontroverzného Horthyho u našich južných susedov. „Maďari skúšajú, dokiaľ to bude okolie tolerovať. Ak toto vládna strana Fidesz Viktora Orbána dovolí, tak to vysiela signály k nám aj do okolitých štátov, že sa snažia túto postavu svojich dejín rehabilitovať,“ povedal pre HN historik Tomáš Klubert. Rovnaký názor má aj maďarská ľavicová opozícia. „Horthy sa stal módnym. Nielen členovia Jobbiku, ale už aj vláda sa ho snažia rehabilitovať,“ tvrdí Agnes Vadaiová zo strany bývalého socialistického premiéra Ferenca Gyurcsánya.

Napätie medzi Rumunskom a Maďarskom

9. júna 2012 - (aktuality.sk)

Napriek nesúhlasu Rumunska navštívil túto krajinu predseda maďarského parlamentu László Kövér aj so štátnym tajomníkom maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsoltom Némethom. Politik tam prišiel podporiť vo volebnej kampani Maďarskú občiansku stranu (MPP). Návštevu neodložil napriek výzve predsedov oboch komôr rumunského parlamentu - Vasile Blaga a Roberta Anastase, ktorí ho vyzvali otvoreným listom, aby odložil návštevu až na obdobie po komunálnych voľbách. Kövér po prílete novinárom povedal, že zvážil svoju návštevu a nevidí žiadnu právnu prekážku, aby ako súkromná osoba navštívil členskú krajinu Európskej únie, preto prišiel podporiť v kampani MPP. Informoval maďarský spravodajský rozhlas InfoRádió. Rumunský premiér o Kövérovej ceste do Rumunska povedal, že tá nie je úplne v poriadku a že rumunské orgány bez otáľania zasiahnu, ak maďarský politik poruší rumunské zákony. Köverova návšteva sa nepáčila ani lídrovi Demokratického zväzu rumunských Maďarov (RMDSZ): „Kövérov zásah do rumunskej volebnej kampane môže pokaziť všetko, čo Rumuni a Maďari spoločne vybudovali v uplynulých 22 rokoch,” vyjadril sa Hunor Kelemen. Podľa predsedu maďarského parlamentu po volebnej kampani v Rumunsku sa vášne upokoja a všetci budú môcť pracovať na tom, aby sa rumunsko-maďarské vzťahy vrátili do starých koľají. Kövér vyvolal nevôľu rumunského vedenia vyhlásením ku krokom Rumunska v záležitosti znovupochovania maďarského spisovateľa Józsefa Nyiröa. Plánovali ho pochovať v nedeľu 27. mája v rumunskom Odorheiu Secuiesc. Napokon z aktu po zásahu rumunských úradov bolo iba spomienkové zhromaždenie, na ktorom bol prítomný aj predseda maďarského parlamentu. Kövér kroky rumunskej vlády, ktorá deklarovala, že nemôže tolerovať oslavovanie ľudí, ktorí boli nepriatelia Rumunska, antisemiti a sympatizanti fašizmu, označil za neprívetivé, necivilizované a barbarské. Rumunsko musí ukázať Maďarsku, že je „múdrejšie a racionálnejšie” a že sa nenechá vyprovokovať, vyhlásil dnes v Bukurešti rumunský premiér Victor Ponta v súvislosti s neželanou návštevou predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Ponta v úvode schôdzky svojej vlády dnes povedal, že Kövérova návšteva Sedmohradska má „dlhodobý cieľ”.

Rumunský premiér Ponta: Nenecháme sa vyprovokovať Maďarskom

6. júna 2012 - (tasr)

Rumunsko musí ukázať Maďarsku, že je „múdrejšie a racionálnejšie” a že sa nenechá vyprovokovať, vyhlásil dnes v Bukurešti rumunský premiér Victor Ponta v súvislosti s neželanou návštevou predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra. Kövér v utorok pricestoval do Rumunska podporiť vo volebnej kampani Maďarskú občiansku stranu (MPP) aj napriek tomu, že predsedovia oboch komôr rumunského parlamentu - Vasile Blaga a Roberta Anastase - ho vyzvali v pondelok otvoreným listom, aby odložil návštevu až na obdobie po komunálnych voľbách. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Ponta v úvode schôdzky svojej vlády dnes povedal, že Kövérova návšteva Sedmohradska má „dlhodobý cieľ”. Premiér poďakoval ministrom vnútra a zahraničných vecí za postoj, ktorý zaujali voči „provokačnému a nezodpovednému” správaniu sa predsedu maďarského parlamentu a požiadal ich, aby voči nemu boli aj naďalej „rozhodní”. „Musíme ukázať, že sme racionálnejší a múdrejší, nenecháme sa provokovať, ani nebudeme napínať struny. Takéto provokácie majú dlhodobý cieľ, my si musíme chrániť svoje národné záujmy a identitu,” povedal Ponta. Kövér spolu so štátnym tajomníkom maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsoltom Némethom absolvujú v Sedmohradsku do konca tohto týždňa niekoľko vystúpení v rámci volebnej kampane MPP. Kövér vyvolal nevôľu rumunského vedenia vyhlásením ku krokom Rumunska v záležitosti znovupochovania Nyirőa. Spisovateľa plánovali pochovať v nedeľu 27. mája v rumunskom Odorheiu Secuiesc. Napokon z aktu po zásahu rumunských úradov bolo iba spomienkové zhromaždenie, na ktorom bol prítomný aj predseda maďarského parlamentu. Kövér kroky rumunskej vlády, ktorá deklarovala, že nemôže tolerovať oslavovanie ľudí, ktorí boli nepriatelia Rumunska, antisemiti a sympatizanti fašizmu, označil za neprívetivé, necivilizované a barbarské. Rumunský premiér Victor Ponta v nedeľu vyhlásil, že povinnosťou maďarského premiéra Viktora Orbána by bolo dištancovať sa od vyhlásení Kövéra a ospravedlniť sa v mene Maďarska.

Druhý muž Maďarska sa votrel Rumunom

6. júna 2012 - (Ivan Drábek - Pravda)

Slušne mu odkázali, že je neželaná osoba. Predsedu maďarského parlamentu to ale neodradilo. László Kövér desať dní po tom, čo bukureštskú vládu osočil z „nepriateľského, necivilizovaného a barbarského správania sa”, znova prekročil rumunské hranice. Do Sedmohradska prišiel pred víkendovými komunálnymi voľbami lanáriť voličov pre Maďarskú občiansku stranu, miestnu „filiálku” Fideszu. Svojrázny politik s divokými fúzmi, jeden z najstarších politických spolupútnikov premiéra Viktora Orbána, v pondelok dostal otvorený list od šéfov oboch snemovní rumunského parlamentu. „Boli by sme Vám vďační, keby Vaše účinkovanie zostalo v dobre vymedzenom rámci našich dvojstranných vzťahov. Podľa nášho názoru akýkoľvek Váš bezprostredný zásah do vnútorných demokratických procesov by bol v rozpore s európskym duchom a poškodil by vytýčené ciele našich spoločností, ako aj maďarskej menšiny,” napísali predsedovia hornej a dolnej komory rumunského parlamentu a maďarskému kolegovi odporučili, aby svoju cestu odložil na termín po komunálnych voľbách. Ich „demarš” ľavicový denník Népszabadság ironicky interpretoval titulkom: Kövér sa stal v Rumunsku tak trocha personou non grata. V situácii pripomínajúcej slovenskou vládou neodobrenú návštevu bývalého maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma, ktorá sa pred troma rokmi napokon skončila uprostred mosta medzi Komáromom a Komárnom, sa impulzívny Kövér nezastavil na polceste. Mimochodom, svoj vzťah k bývalým uhorským územiam, o ktoré Budapešť prišla po Trianone, jasne vyjadril pred rokom v pamätnom rozhovore pre české Hospodářské noviny: „Keď prejdem cez most z Komáromu do severného Komárna, tak som tam rovnako doma ako v južnej časti. Alebo na hlavnom námestí v Kluži som tiež doma. „ Včera popoludní riadnou linkou priletel z Budapešti do sedmohradského Tärgu Mureš. „Neobával som sa, že by ma rumunské úrady zadržali, lebo som im na to nedal nijaký dôvod,” citovala agentúra MTI Kövéra po prílete. Ešte predtým šéf maďarského parlamentu v odpovedi na otvorený list rumunským kolegom vysvetlil, prečo sa ich žiadosť rozhodol ignorovať. „Do Rumunska, spriatelenej krajiny, ktorá sa chce pripojiť k schengenskému priestoru, mienim zavítať nie predovšetkým ako ústavný činiteľ a nie v rámci oficiálnej cesty, ale ako súkromná osoba, politik, čestný predseda Maďarskej občianskej strany, v Rumunsku legálne registrovanej, a nie v poslednom rade ako občan Európskej únie,” zdôraznil. Pripomenul tiež, že zapojením sa do kampane nespraví nič iné, ako robia rumunskí politici, ktorí pred voľbami chodia na kortešačky do susedného Moldavska, kde státisíce ľudí dostali od Bukurešti rumunské občianstvo. Do rozbehnutej kampane radikálnej Maďarskej občianskej strany, ktorá v Sedmohradsku vedie tvrdý boj o hlasy 1,3-mi-liónovej menšiny s umierneným Demokratickým zväzom rumunských Maďarov, sa Kövér už raz koncom mája zapojil. Jeho trojdňová misia, ktorá mala vyvrcholiť účasťou na slávnostnom pohrebe profašistického spisovateľa Józsefa Nyírőa, sa vtedy skončila škandálom. Rumunské úrady totiž pre formálnu chybu v dokumentoch nepovolili uložiť v rodnej sikulskej zemi pozostatky literáta, ktorý verne slúžil režimu Šípových krížov a po vojne zomrel v španielskom exile. Šéfa maďarského parlamentu, ktorý bol jedným z hlavných organizátorov prevezenia Nyíröových pozostatkov z Madridu cez Budapešť do Sedmohradska, nečakaný odklad pohrebu na termín po komunálnych voľbách tak rozhorčil, že Rumunom vynadal do barbarov. Kövérove urážky vážne narušili rumunsko-maďarské vzťahy. Rumunský premiér Vietor Ponta dokonca cez víkend vyzval maďarského partnera Orbána, aby sa v mene svojej krajiny ospravedlnil. „Keby niekedy predseda rumunského parlamentu urazil nejaký susedný spriatelený štát, člena EÚ, tak ja by som žiadal o odpustenie,” citovala ho agentúra Mediafax. Orbán mu však len cez hovorcu odkázal, že pietne záležitosti nemieni miešať s politikou. Grobianstvo Kövéra a jeho zasahovanie do volieb v cudzej krajine odsúdili maďarskí socialisti, ako aj Demokratický zväz rumunských Maďarov, ktorý je viac ako dve desaťročia hlavným politickým reprezentantom najpočetnejšej menšiny v Rumunsku. „Orbánova vláda znova vyváža rozdelenosť z Maďarska,” povedal včera Attila Mesterházy, líder najsilnejšej opozičnej strany v Budapešti pre stanicu Klubrádió. Situáciu pritom prirovnal k Orbánovmu favorizovaniu radikálnej SMK na úkor umiernenej strany Most-Híd. „To už sa im podarilo dosiahnuť, že na Slovensku jedna maďarská strana nedokázala dosiahnuť dobrý výsledok, lebo sa jej Fidesz miešal do kampane,” pripomenul.

Maďarsko vyostrilo konflikt s Rumunmi

7. júna 2012 - (Pavel Novotný - Hospodárske noviny)

Medzi Maďarmi a Rumunmi to poriadne vrie. O napätie v ich vzťahoch sa najnovšie postaral šéf maďarského parlamentu László Kövér, ktorý napriek výzvam z Bukurešti prišiel do Rumunska podporiť tamojšiu Maďarskú občiansku stranu. Rumunská vláda teraz hrozí Kövérovi vyhostením z krajiny. Politik vládneho Fideszu totiž odmietol odporúčanie, aby radšej zostal doma. „Maďarský predstaviteľ by mal odložiť návštevu až na obdobie po komunálnych voľbách,” napísali do Budapešti predsedovia oboch komôr rumunského parlamentu Vasile Blaga a Roberta Anastaseová. Výzvu rumunských politických špičiek však Kövér neposlúchol. „Svoju návštevu som zvážil a nevidím žiadnu právnu prekážku, aby som ako súkromná osoba nemohol navštíviť členskú krajinu Európskej únie,” citovala politika po jeho prílete do rumunského Targu Mureš maďarská stanica InfoRádió. Rumuni to vidia inak. „Nie je bežné, aby sem len tak prišiel nejaký zahraničný politik a vyjadroval sa, ako sa mu zachce,” povedal pre HN zástupca Slovákov v rumunskom parlamente Adrián Miroslav Merka. Podľa neho spor vyhrotili práve maďarskí politici. Bežní ľudia v Rumunsku, či už sú to Rumuni, Maďari alebo Slováci, medzi sebou žiaden problém nemajú. Návštevu napadol aj umiernený Demokratický zväz Maďarov, ktorý je v rumunských voľbách konkurenciou občianskych radikálov podporovaných Budapešťou. László Kövér tak prilial olej do ohňa v minulotýždňovom susedskom spore s Rumunmi týkajúcom sa plánovaného pohrebu maďarského spisovateľa Józsefa Nyirőa. Kontroverzný autor pochádzal zo Sedmohradska a za druhej svetovej vojny spolupracoval s fašistickou stranou Šípové kríže. Maďari sa ho pokúsili pochovať v Sedmohradsku, čo však rozhodne odmietla vláda rumunského premiéra Victora Pontu. Ten vyhlásil, že povinnosťou maďarského premiéra Viktora Orbána je dištancovať sa od vyhlásení Kövéra a ospravedlniť sa v mene Maďarska. Pontovu vládu rozhneval Kövér už 27. mája, keď vystúpil s príhovorom na spomienkovej slávnosti na Nyirőa v rumunskom Odorheiu Secuiesc. Spor medzi Maďarskom a Rumunskom poznačil aj piatkový summit členov neformálnej skupiny Priateľov kohézie v Bukurešti. „V Rumunsku je veľká nervozita, pokiaľ ide rumunsko-maďarské vzťahy,” potvrdil pre HN po summite premiér Robert Fico, ktorý sa s Pontom stretol medzi štyrmi očami. Spolu hovorili aj na tému vzťahov s Maďarmi. Fico pripomenul, že v tejto oblasti majú Slováci s Rumunmi veľa podobných starostí. S Pontom sa preto dohodol, že budú spoločne postupovať a koordinovať svoje stanoviská predovšetkým v rámci Európskej únie. Rovnaký problém, aký má teraz Rumunsko, sme totiž pred tromi rokmi mali aj my. Bývalý maďarský prezident László Sólyom sa chcel 21. augusta 2009 zúčastniť na slávnostnom odhalení sochy svätého Štefana v Komárne. Slovenské úrady ho však nepustili ďalej než do polovice dunajského mosta spájajúceho Komárno s Komáromom. Fico vtedy vyhlásil, že Sólyom je nevítanou osobou. K obdobiu sporov sa už Fico vracať nechce. „Povedal som Orbánovi, že neúspechy nepotrebujeme. Sústreďme sa na obojstrannú spoluprácu, a nie na minulosť. Verím, že v tomto duchu vydržia slovensko-maďarské vzťahy,” dodal šéf slovenskej vlády.

Rumunský premiér očakáva ospravedlnenie od Orbána

3. júna 2012 - (tasr)

Povinnosťou maďarského premiéra Viktora Orbána by bolo dištancovať sa od vyhlásení predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra týkajúcich sa Rumunska v záležitosti opätovného pochovania maďarského spisovateľa Józsefa Nyirőa a ospravedlniť sa v mene Maďarska. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI to vyhlásil rumunský premiér Victor Ponta. Nyirőa, ktorý pochádzal zo Sedmohradska a ktorý spolupracoval s fašistickou stranou Šípové kríže Ferenca Szálasiho, plánovali pochovať v nedeľu 27. mája v rumunskom Odorheiu Secuiesc. Po zásahu rumunských úradov bolo z aktu napokon iba spomienkové zhromaždenie, na ktorom bol prítomný aj predseda maďarského parlamentu László Kövér. „Ľud, ktorý má takého syna, že aj jeho popola sa boja, je odsúdený na víťazstvo,“ vyhlásil vtedy. Kövér kroky rumunskej vlády, ktorá deklarovala, že nemôže tolerovať oslavovanie ľudí, ktorí boli nepriatelia Rumunska, antisemiti a sympatizanti fašizmu, označil za neprívetivé, necivilizované a barbarské. Podľa predsedu maďarského parlamentu Rumunsko chce odoprieť mŕtvemu právo na jeho poslednú vôľu, aby bol pochovaný vo svojom rodisku. Maďarská vláda vníma znovupochovanie spisovateľa Nyirőa za pietnu záležitosť, ktorá je nezlučiteľná s politickými poznámkami, povedal pre MTI šéf komunikačného odboru úradu maďarskej vlády Bertalan Havasi. Znovupochovanie spisovateľa, ktorý zomrel v španielskej emigrácii, sa nekonalo po tom, čo prefekt župy vyhlásil, že pôvodné povolenie na pohreb, ktoré malo formálne nedostatky, je neplatné až do ukončenia správneho konania. Rumunská vláda vyjadrila poľutovanie, že predseda maďarského parlamentu Kövér a predseda ultrapravicového opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona sa aj osobne podieľali na tejto akcii a na podujatiach extrémistických politických síl. „Naďalej si ctíme práva menšín v Rumunsku a sme v tejto oblasti odhodlaní konať v záujme dobrých vzájomných vzťahov. Neznamená to však, že strpíme gestá extrémistov, ktorých vedú iba volebné záujmy. Na extrémistické a provokačné činy budeme reagovať európskym spôsobom, v zmysle zákona a ústavy, rovnako, ako uplatňujeme aj práva menšín,” napísal minulú nedeľu vo vyhlásení premiér Ponta. Podľa jeho slov maďarskí politici, medzi nimi aj vyjadrenia predsedu maďarského parlamentu Kövéra, „nezapadajú do rámca dobrých susedských vzťahov Rumunska a Maďarska”. Nyirő sa stal poslancom budapeštianskeho parlamentu po druhej Viedenskej arbitráži a podporoval až do konca Szálasiho, s ktorým spolu ušiel cez Rakúsko do Nemecka. Neskôr ho prijalo Francovo Španielsko, kde aj zomrel. Vydávanie jeho kníh zakázal maďarský aj rumunský komunistický režim.

Jobbik v Segedíne prelepil slovenské názvy ulíc na „FELVIDÉK MAGYAR“

2. júna 2012 - (tasr)

Predseda segedínskej mestskej organizácie ultrapravicového Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Péter Tóth prelepil v piatok slovenské názvy dvoch ulíc na Segedínskom dome národností. Podľa mestského spravodajského servera Szegedma.hu dôvodom tohto kroku Jobbiku bol protest proti slovenskému jazykovému zákonu. Ulice Osztróvszkeho a Telekiho na základe rozhodnutia samosprávy mesta označili popri maďarčine aj po slovensky na dome národností, kde sídli samospráva ôsmich národností. Podľa Tótha mesto vyhovelo žiadosti umiestniť tabuľu v jazyku Slovákov, pričom na Slovensku v 82 maďarských obciach a mestách ešte stále nedovolili umiestniť maďarské tabule, navyše zakazujú prijatie maďarského občianstva. Šéf národnostného domu Attila Karsai odstránil nápisy a vyhlásil, že v duchu tolerancie nepodá žalobu.

Stávame sa terčom útokov, extrémisti si nás nájdu... - Zhoršovanie maďarsko-slovenských vzťahov má na nás vždy veľmi negatívny dopad... - Maďari na Slovensku sú vraj vynaložení takým silným atrocitám zo strany Slovákov, že je oprávnená otázka, či sa kvôli tomu konečne prebudí svedomie aktivistov Slovákov v Maďarsku... - Nie sme nijaké manipulovateľné šachové figúrky, ani bábiky-figuríny vo výkladnej skrini. Nech sa na nás kadekto s kýmkoľvek a čímkoľvek začokoľvek kedykoľvek a akokoľvek neodvoláva!

(Imrich Fuhl / oslovma.hu)

SDKÚ-DS: Odsudzuje prelepenie slovenských názvov ulíc v Maďarsku

3. júna 2012 - (Tlačová služba SDKÚ-DS)

Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) odsudzuje prelepenie slovenských názvov ulíc v maďarskom meste Szeged zo strany extrémistického hnutia Jobbik. Takéto prejavy neznášanlivosti a netolerancie škodia dobrým slovensko-maďarským vzťahom, na ktorých má SDKÚ-DS záujem. Očakávame, že Ministerstvo zahraničných vecí SR požiada maďarskú stranu o vysvetlenie celej záležitosti. Zároveň dúfame, že sa podobné prejavy neznášanlivosti už nebudú opakovať.

Akcia Jobbiku znepokojila SZSZ

4. júna 2012 - (tasr)

Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) ako strešná organizácia krajanov po celom svete prijala s veľkým znepokojením správu o prelepení slovenských názvov ulíc v Segedíne, ktorý je jedným z centier kultúry Slovákov, žijúcich v Maďarsku, kde napríklad pôsobia aj slovenské redakcie verejnoprávnej televízie a rozhlasu. „Slováci z celého sveta sa solidarizujú so Slovákmi v Maďarsku, ktorí sú bohužiaľ obeťou rôznych provokácií pri každej reálnej alebo fiktívnej turbulencii v slovensko-maďarských vzťahoch,” uviedol predseda SZSZ Vladimír Skalský, podľa ktorého je aj preto konštruktívny dialóg medzi oboma krajinami namiesto konfrontácií v bytostnom záujme krajanov, ale i oboch krajín. Pripomenul, že prelepenie nápisov je zbytočnou provokáciou a prejavom netolerancie, pričom pred podobnými prejavmi varoval. Uviedol, že umiestňovanie dvojjazyčných nápisov vo všeobecnosti vyplýva aj z medzinárodných záväzkov Maďarska, osobitne Európskej charty regionálnych či menšinových jazykov, ako aj vnútroštátnych zákonov tejto krajiny. SZSZ vyzvalo orgány Maďarskej republiky, aby podobným provokáciám do budúcna zabránili a slovenskú diplomaciu, aby bola v tomto smere aktívna. „To, že tak konal predseda mestskej organizácie parlamentnej strany, konkrétne Jobbiku, je o to smutnejšie,” uviedol Skalský. Absurditu konfliktu podčiarkuje podľa neho i priezvisko maďarského politika Tóth, poukazujúce zrejme na slovenských predkov.

„Akcia hnutia Jobbik bola reakciou na postavenie maďarskej menšiny na Slovensku“

6. júna 2012 - (tasr)

Akcia, pri ktorej predstavitelia ultrapravicového hnutia Jobbik prelepili slovenské názvy ulíc v maďarskom meste Segedín, bola reakciou na postavenie maďarskej menšiny na Slovensku. V stanovisku pre médiá to tvrdí poslanec maďarského parlamentu za Jobbik István Szávay, podľa ktorého Slovensko Maďarov ponižuje a nepochopiteľne diskriminuje. „Je možné, že si (predstavitelia hnutia Jobbik v Segedíne) nevybrali práve najvhodnejšiu metódu, ktorou nechtiac urazili v tejto veci dotknutých, ale s ich cieľmi môžem iba súhlasiť,” uviedol Szávay. Maďarský politik to konštatoval v kontexte stanoviska Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ), ktoré vyslovilo znepokojenie a kritiku v súvislosti s incidentom v Segedíne. Podľa Szávayho by však malo združenie využiť svoj vplyv aj na to, aby sa zastalo Maďarov na Slovensku. „Očakával by som, že čin, akým je prelepovanie dvojjazyčných tabúľ, odsúdia a dištancujú sa od neho. Formulácia, že je možné, že si ich aktivisti nevybrali práve najvhodnejšiu metódu, ale že s ich cieľmi môže pán poslanec maďarského parlamentu a predseda Národnopolitického výboru Jobbiku iba súhlasiť, sa mi nezdá byť vhodná,” reagoval predseda SZSZ Vladimír Skalský. Čin, ktorého sa dopustili zástupcovia Jobbiku, sa podľa neho nedá vyložiť inak, než ako nepriateľský akt, ktorý nemôže pomôcť vzájomnému súžitiu Maďarov a Slovákov. „Zdôvodňovanie tohto aktu intolerancie údajnou diskrimináciou Maďarov na Slovensku je podľa môjho názoru od základu nepravdivé; opis pomerov na Slovensku je celkom skreslený a nepravdivý,” doplnil.

Dokument

Otvorený list predsedovi Svetového združenia Slovákov v zahraničí

6. júna 2012 - (jobbik.hu / os.mti.hu)

Vážený pán Vladimír Skalský! Svetové združenie Slovákov v zahraničí 4. júna 2012 vo svojom stanovisku doručenom Tlačovej agentúre Slovenskej republiky TASR vyjadrilo svoje znepokojenie kvôli tomu, že členovia Jobbiku v Segedíne - ako protest proti zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky - prelepili nedávno umiestnené názvy ulíc v slovenskom jazyku. V stanovisku bolo spomenuté - v prípade mesta Segedín ostatne nepravdivo - že „umiestnenie dvojjazyčných označení vyplýva z medzinárodných zmlúv Maďarska, najmä z Charty regionálnych a menšinových jazykov.” Dovoľte mi pán Predseda, aby som v súvislosti stanoviska Svetového združenia s úctou upriamil Vašu pozornosť na niektoré fakty, ktoré sú významne dôležité ohľadne tejto veci! V roku 2010 Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik Magyarországért Mozgalom) bolo jedinou politickou stranou, ktorá sa vo svojom programe zaoberala so zabezpečením práv menšín žijúcich v našej krajine, a ktorá sa dôsledne zasadila za ich hmotný a duchovný rast, aby sa v Maďarsku mohli skutočne cítiť doma. Dovoľte mi, pán Predseda pripomenúť Vám v tejto súvislosti prejav Imricha Fuhla, redaktora slovenského portálu LuNo.hu, ktorý bol zverejnený tiež Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky: „Ak by som sa mal rozhodnúť iba na základe programov na ochranu práv národnostných menšín, tak by som vo voľbách mal hlasovať za stranu Jobbik.” Keďže sa pán Predseda viditeľne zaujíma o verejné prejavy našej strany, zrejme neušlo Vašej pozornosti, že Jobbik sa nespočetne zasadil za uplatnenie menšinových práv, a v niektorých prípadoch aj za ich rozšírenie. V našich prejavoch v parlamente a v našich vyhláseniach venujeme zvýšenú pozornosť postaveniu menšín v Maďarsku, nakoľko sa domnievame, že len za usporiadaných domácich menšinových pomeroch môžeme hodnoverne a efektívne vystupovať pri zastávaní práv Maďarov žijúcich v zahraničí. Vyzdvihol by som aj skutočnosť, že do zákona o postavení národnostných menšín v Maďarsku prijatom v decembri práve vďaka rozhodnému vystúpeniu Jobbiku sa dostali aj pasáže o používaní jazykov menšín a o rozšírení jazykových práv. Ak sa Váš otvorený list zrodil ohľadne umiestnenia názvu ulíc, nech Vám uvediem ako príklad podanie pozmeňujúceho návrhu Jobbiku, ktorý následne prijal parlament, na základe ktorého názvy a nápisy verejných inštitúcií a verejných priestranstiev v jazyku danej menšiny žijúcej v danej oblasti - v porovnaní v Európe všeobecne reprezentovanými a uznanými 20 %-mi - v budúcnosti v Maďarsku už bude povinné uviesť pri 10 %-ných etnických pomeroch. Chcel by som aj touto cestou ozrejmiť pred Vami a pred vašim združením stanovisko Jobbiku ohľadne akcie našich segedínskych členov. Miestni aktivisti svojim činom chceli upriamiť pozornosť verejnosti na dennodenne sa prejavujúce nespravodlivosti, poníženia a nepochopiteľnú diskrimináciu Maďarov žijúcich vo Vašej krajine. Je možné, že si nevybrali práve najvhodnejšiu metódu, ktorou nechtiac urazili v tejto veci dotknutých, ale s ich cieľmi môžem iba súhlasiť. Totiž v posledných rokoch v duchu benešovských čias - ktoré pre Maďarov žijúcich vo Vašej krajine by sme smelo mohli nazvať aj krvavým obdobím - Slovensko zdvihlo na štátnu úroveň tú šovinistickú, protimaďarskú, so všetkými európskymi hodnotami a normami protiidúcu politiku, následkom ktorej sa Maďari žijúci vo svojej rodnej zemi znemožnili a stali sa prenasledovanými. Zastrašujú štátnych zamestnancov, aby ani medzi sebou nepoužívali svoju materčinu; finančnými pokutami trescú médiá, občianske združenia a kultúrne spolky používajúce výhradne maďarský jazyk; zbavia občianstva, zdravotného poistenia, volebného práva našich zahraničných Maďarov, ktorí svoju národnosť hrdo vyznávajú, a to potvrdia aj prijatím maďarského občianstva. Vážený pán Predseda! Považujem za vzorné, dokonca aj nasledovaniahodné, ak taká organizácia, ako Vaša, ktorá háji národné hodnoty, vystúpi v záujme svojich národných bratov žijúcich kdekoľvek vo svete, ak má dojem, že boli dotknuté ich práva, alebo ak boli diskriminovaní. Zároveň Vás žiadam, ak skutočne považujete za tak dôležité presadenie menšinových a jazykových práv v Maďarsku, aby ste aspoň tak rázne a odhodlane zdvihli svoje slovo proti nespočetným právnym ujmám Maďarov na Slovensku! Použite svoj vplyv na slovenskú vládu v záujme toho, aby diskriminatívne prvky jazykového a občianskeho zákona vynesených jednoznačne proti Maďarom boli zrušené, a aby maďarská komunita mohla žiť vo svojej rodnej zemi slobodne v mieri, za zabezpečenia medzinárodných práv, na ktoré ste sa odvolávali! Prajem Vám veľa zdravia a veľa síl vo vašej ďalšej práci v záujme Vášho národa a všetkým občanom Vašej materskej krajiny!

S úctou Vás zdraví:

István Szávay, poslanec parlamentu, predseda Národnopolitického výboru Jobbiku

3 otázky pre predsedu SZSZ Vladimíra Skalského

3. júna 2012 - (snn.sk)

- Nedávno bol odvolaný predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák. Ako vaša organizácia prijala túto správu?

- Pochopiteľne, personálne zmeny na tomto poste sme privítali. Najmä preto, že počas celého pôsobenia pána Vetráka sme poukazovali na klientelistické kauzy, ktoré zavádzal na tomto úrade, a aj na to, akým spôsobom rozoštváva slovenský svet v zahraničí namiesto toho, aby ho spájal. Napokon len jedna perlička z pôsobenia Milana Vetráka. Inšpektorát práce pokutoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí za to, že za hranou zákona šikanoval a vyštvával pán Vetrák zamestnancov, ktorých nepovažoval za dostatočne lojálnych.

- Aké sú vzťahy Svetového združenia Slovákov v zahraničí s novou vládou?

- Svetové združenie Slovákov v zahraničí prijalo memorandum adresované novej vláde, ktorá vzišla po parlamentných voľbách. Jedným z bodov bola aj požiadavka, aby za túto problematiku bol zodpovedný člen vlády, čo v predošlom období absentovalo, a Úrad pre zahraničných Slovákov visel v akomsi vzduchoprázdne. Následne bol úrad presunutý pod ministerstvo zahraničných vecí, čo my vítame. S pánom ministrom Miroslavom Lajčákom máme korektné vzťahy - potvrdil to aj na osobnom stretnutí. Rovnako konštruktívne a ústretovo sa zachoval aj pán minister kultúry Marek Maďarič, no a stretnutia s ďalšími vládnymi predstaviteľmi sú naplánované. Zdá sa, že veci sa pohýnajú správnym smerom pre slovenskú komunitu v zahraničí.

- Čo plánuje SZSZ v najbližšej budúcnosti?

- Keďže máme tohto roku 10. výročie, tak plánujeme veľký slávnostný kultúrny program spojený s ekumenickou bohoslužbou, pretože Svetové združenie Slovákov v zahraničí združuje vyše sto najvýznamnejších slovenských krajanských spolkov z 24 krajín. Akcia by sa mala konať v Bratislave v lete a verejnosť sa o nej včas dozvie.

Bugárov poslanec Hrnčiar má problém, nevie po maďarsky ani ceknúť

4. júna 2012 - (pluska.sk)

Primátor mesta Martin a poslanec za Most Andrej Hrnčiar sa cez víkend poriadne zapotil. Zúčastnil sa na republikovom výbore strany, no aby z neho niečo aj mal, musel využiť služby prekladateľa. Časť stretnutia sa totiž odohrávala v maďarskom jazyku. „Neviem po maďarsky absolútne nič. Ten úvod bol v materinskej reči, čo považujem za prirodzené a potom to prebiehalo v slovenčine,“ vysvetľoval Hrnčiar, prečo si zaobstaral slúchadlá na preklad. Tie nakoniec nemusel použiť. Sedel totiž vzadu v blízkosti búdky, v ktorej bol prekladateľ, a tak všetko pohodlne počul. Slúchadlá si pôvodne vypýtal aj ďalší poslanec za Most František Šebej. Nie však preto, že by nerozumel, ale preto, že dobre do zadných radov nepočul. Hrnčiar nateraz vylúčil, že by sa začal učiť po maďarsky. „Momentálne pracujem na tom, aby som sa zdokonalil v angličtine,“ vysvetlil Hrnčiar, ktorý má súkromnú učiteľku. Zameriava sa najmä na odbornú časť jazyka. „Snažím sa preberať hlavne témy, ktoré sa týkajú bezpečnostnej politiky a transparentnosti,“ povedal poslanec. Maďarský jazyk tak zatiaľ nie je na programe dňa. So straníckym šéfom sa bude musieť zatiaľ rozprávať po slovensky. Možno sa však po čase naňho niečo nalepí.

Maďarsko schválilo spornú novelu mediálneho zákona

4. júna 2012 - (sita)

Maďarský parlament v pondelok opätovne schválil novelu sporného mediálneho zákona, ktorú prezident János Áder minulý týždeň odmietol podpísať pre formálne nedostatky. Podľa tlačovej agentúry MTI minister spravodlivosti Tibor Navracsics návrh predložil „s nezmeneným obsahom, ale v správnom formáte”. Základné časti, ktoré si vyžadujú podporu dvojtretinovej väčšiny zákonodarcov, prešli hlasovaním v pomere 258 ku 93 hlasom. Výsledkom hlasovania o zvyšku legislatívy bol pomer 219 ku 75. Podľa MTI si novelizáciu vyžiadalo rozhodnutie maďarského ústavného súdu, ktorého dôsledkom bola neplatnosť niektorých častí pôvodného zákona. Mediálny zákon z dielne maďarskej vládnej koalície začal platiť 1. januára 2011. Maďari ho už pod tlakom Európskej únie upravili, podľa kritikov však nedostatočne, keďže zmeny sa netýkali najproblematickejších častí, ktoré sprísňujú reguláciu obsahu médií. Vďaka poslednej novele už novinári a iní poskytovatelia informácií nebudú povinní odhaľovať svoje zdroje a štátny dozorný orgán nebude riešiť prípady porušovania ľudskej dôstojnosti, práv a súkromia. Naďalej však bude dohliadať na dodržiavanie zákazu podnecovania k nenávisti a narúšania ústavného poriadku ako aj na ochranu mladistvých.

Maďarský parlament schválil vrátenú novelu mediálneho zákona

4. júna 2012 - (tasr)

Maďarský parlament schválil dnes novelu mediálneho zákona prijatú 24. mája, ktorú prezident János Áder 31. mája nepodpísal a vrátil zákonodarnému zboru na prerokovanie. Podľa agentúry MTI hlava štátu vtedy uviedla, že právna norma je síce v súlade s ústavou, má však procesnú chybu, ktorú je potrebné odstrániť. Samotný obsah dnes prijatého zákona je totožný s predchádzajúcim. Poslanec opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Mandúr vyjadril pred hlasovaním ľútosť nad tým, že prezident sa so zákonom neobrátil na ústavný súd, ale vrátil ho parlamentu. „Treba skoncovať s praxou, v rámci ktorej do noviel zákona presadzuje vládna strana ustanovenia, ktoré tam nepatria,” povedal socialista. Pôvodne poslanci schválil zmeny mediálneho zákona v súlade s decembrovým verdiktom ústavného súdu. Úprava sa dotkla ustanovení o ochrane zdroja informácií. Do právnej normy zasadili niekoľko prvkov záruky, v zmysle ktorých nie je možné požadovať redakciu alebo novinára, aby zverejnil svoj zdroj informácií. Obavy v súvislosti s maďarským mediálnym zákonom opätovne vyjadrila 16. mája európska komisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová. Rada Európy so sídlom v Štrasburgu vydala expertnú správu, v ktorej okrem iného žiadala posilnenie pravidiel ochrany informačných zdrojov novinárov, vytvorenie možnosti právneho odvolania sa voči rozhodnutiam komisára pre médiá a odpolitizovanie procesu vymenúvania mediálnych orgánov. Maďarský ústavný súd v rozhodnutí, vydanom vlani 19. decembra, kritizoval okrem iného rozsah právomocí mediálneho orgánu a mediálneho komisára. Tieto právomoci podľa súdu protiústavne obmedzujú slobodu tlačených médií. Súd zrušil príslušné ustanovenia k 31. máju.

„Národnostné rady majú zabezpečiť rôznorodosť názorov a stanovísk“

Nemali by kontrolovať médiá

4. júna 2012 - (Beta / FoNet / kulpin.net)

Zástupca šéfa Misie OBSE v Srbsku Thomas Moore vyhlásil dnes v Novom Sade, že sa jednotlivé národnostné rady pokúšajú kontrolovať médiá, ktorých sú zakladateľmi. Tiež zhodnotil, že v jednotlivých národnostných radách badať silný stranícky vplyv. „Národnostné rady majú zabezpečiť rôznorodosť názorov a stanovísk“, upozornil Moore na konferencii o práci národnostných rád, ktorá prebiehala v Zhromaždení Vojvodiny v Novom Sade. „Každý pokus o kontrolu médií nevyhnutne vedie k problémom“, upozornil Thomas Moore a dodal, že by vplyv národnostných rád v oblasti informovania mala sledovať Republiková rádiodifúzna ustanovizeň ako aj novinárske združenia. Podľa jeho slov OBSE od budúcej vlády očakáva uplatňovanie Zákona o národnostných radách vynesený 2009. Na konferencii boli predostreté výskumy o práci maďarskej, slovenskej, rumunskej, bulharskej a rómskej národnostnej rady. Projekt podporila Nadácia pre otvorenú spoločnosť Srbska. Takpovediac paralelne s touto konferenciou, dnes v priestoroch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade prebiehala koordinácia 14 predsedov národnostných rád, na ktorej spoločne uzavreli, že treba nastoliť potrebu rozčlenenia Ministerstva pre ľudské a menšinové práva a Ministerstva pre štátnu správu a lokálnu samosprávu. Prítomní sa tiež uzhodli na tom, že by národnostné rady mali navrhnúť rezortného ministra a podľa ich názoru, to by mala byť osobnosť z radov národnostných spoločenstiev a so skúsenosťou v zaoberaní sa menšinovými otázkami. Na tejto schôdzi predsedov národnostných rád sa však nezúčastnili všetci predsedovia, medzi iným ani predseda maďarskej národnostnej rady.

Podľa G. Sorosa má Európa na záchranu eura tri mesiace

4. júna 2012 - (sita)

Európa má už len tri mesiace na záchranu eura, varoval americký miliardár George Soros, podľa ktorého európski predstavitelia „nepochopili podstatu krízy”. Ako povedal cez víkend na ekonomickej konferencii v Taliansku, myslí si, že Gréci nakoniec zvolia vládu, ktorá bude ochotná plniť úverové podmienky stanovené medzinárodnými veriteľmi, no medzitým sa kľúčová nemecká ekonomika bude oslabovať, čo kancelárke Angele Merkelovej sťaží možnosti poskytnúť Grécku ďalšiu pomoc. Dodal, že predstavitelia Európy nepochopili podstatu krízy, v ktorej ide skôr o „problém bankového sektora a problém konkurencieschopnosti”. Vlády sa pritom zatiaľ sústreďujú na otázku znižovania dlhu. Výsledkom je, že „spôsob liečby (eurozóny) je nesprávny”. Bez krokov na podporu rastu, ktoré vládam umožnia zvýšiť príjmy do rozpočtov, a tým znižovať dlhy, sa podľa Sorosa bude euru čas veľmi rýchlo krátiť. „Predpokladám, že Gréci sa nakoniec zľaknú rizika odchodu z eurozóny, takže k moci sa tesnou väčšinou dostanú strany, ktoré budú ochotné podmienky úverového programu plniť,” povedal Soros. Dodal však, že takýto vývoj upokojí situáciu iba na krátky čas, pretože nemecká verejnosť už nebude ochotná ďalej slabšie európske krajiny financovať. „Kríza pravdepodobne vyvrcholí na jeseň. Dovtedy aj nemecká ekonomika začne oslabovať, takže kancelárka Merkelová bude mať ešte väčšie problémy než dnes presvedčiť Nemcov, aby prijali akúkoľvek ďalšiu zodpovednosť za riešenie krízy. Práve takýto vývoj vytvára spomínané trojmesačné okno,” dodal Soros.

Slovensko má pri rokovaniach s Maďarskom o Tokaji dve podmienky

3. júna 2012 - (sita)

Slovensko bude podľa ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka pri spore s Maďarskom o značku Tokaj trvať na dvoch zásadných bodoch. „Ak chceme jednať s maďarskou stranou, tak len za dodržania dvoch základných podmienok - zachovanie minimálne 908 hektárov tokajských viníc na území Slovenska a názov oblasti Vinohradnícka oblasť Tokaj,” uviedol minister na stretnutí so zástupcami Slovenského zväzu výrobcov hrozna a vína a Zväzu vinohradníkov. Jahnátek zároveň vysvetlil, že úvahy o zavedení spotrebnej dane z tichého vína vychádzajú z myšlienky akumulácie fondov, ktoré by boli určené výhradne pre revitalizáciu vinohradov, na podporu domácich pestovateľov hrozna a výrobcov vína. „Myslím si, že sa zhodneme na jednom: obidve strany chcú, aby sa slovenské víno vyrábalo zo slovenského hrozna,” konštatoval Jahnátek. Štát totiž opäť zvažuje zvýšenie spotrebnej dane z tichého vína, ktorej sadzba je v súčasnosti na rozdiel od piva a liehu nulová. Zvýšenie dane by malo byť súčasťou konsolidačného balíčka z dielne ministerstva financií. Rezort už o tejto téme rokoval so Zväzom výrobcov hrozna a vína aj s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ministerstvo financií sa zatiaľ k téme možného zvýšenia spotrebnej dane z tichého vína nechce vyjadrovať. Rezort pôdohospodárstva chce v prípade zavedenia spotrebnej dane na tiché víno kompenzovať domácich vinárov, keďže zvýšenie dane by malo postihnúť predovšetkým lacné víno z dovozu. Slovenskí vinári by podľa agrorezortu mohli získať späť prostriedky, ktoré štát od nich na dani vyberie, vo forme štátnej pomoci. V prípade realizácie štátnej pomoci však bude musieť prebehnúť proces notifikácie EÚ, v rámci ktorej Európska komisia posúdi, či by takáto podpora pre sektor vína bola v súlade s podporami vnútorného trhu.

Vláda R. Fica chce klásť dôraz na spoluprácu, povedal Martonyi

5. júna 2012 - (tasr)

Vláda slovenského premiéra Roberta Fica chce vo vzťahu k Maďarsku klásť dôraz na spoluprácu. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi na schôdzke zahraničného výboru parlamentu v reakcii na otázku jedného z členov výboru. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v hodnotení stavu maďarskej diplomacie jej šéf povedal, že od roku 2010 bola výmena vlád vo viacerých európskych krajinách a v troch susedných štátoch - na Slovensku, v Rumunsku a v Srbsku - „nastala nová situácia”. Maďarsko sa v zásade snaží o vytvorenie dobrých vzťahov so susedmi pri dôraznom uplatnení maďarských záujmov, konštatoval Martonyi, ktorý na margo Slovenska dodal, že vzájomné vzťahy sú veľmi úzke. Vo vzťahu k Európskej únii minister povedal, že záujmom Maďarska je, aby sa nedostalo na perifériu, ale bližšie k centru. K existujúcim sporom Maďarska s Európskou komisiou Martonyi poznamenal, že Maďarsko „vidí markantný rozdiel medzi právnymi záležitosťami a všeobecnými politickými obvineniami”.

Demonštrovali sme, že chceme inú formu dialógu, vraví minister Lajčák

Súčasťou návštevy slovenského vicepremiéra bolo aj stretnutie s predstaviteľmi Slovákov žijúcich v Maďarsku na pôde Slovenského inštitútu.

1. júna 2012 - (tasr)

Praktickú demonštráciu inej formy dialógu medzi Slovenskom a Maďarskom vyzdvihol na záver svojich budapeštianskych rokovaní so šéfom maďarskej diplomacie Jánosom Martonyim podpredseda slovenskej vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. „Môžem povedať, že sme v praxi demonštrovali to, že naozaj chceme viesť inú formu, inú kultúru dialógu, než bolo zvykom pred pár rokmi,” zdôraznil pred novinármi Lajčák. „Všade sme dospeli k dohode o tom, ako budeme ďalej postupovať. Nepotrebujeme sa naháňať, chceme otázky riešiť, ale nepotrebujeme to robiť spôsobom, aby sme demonštrovali, že niekto zvíťazil a niekto prehral, ani že by sme potrebovali zbierať nejaké body doma. Sme si vedomí zodpovednosti za kvalitu vzťahov medzi našimi dvoma krajinami,” poznamenal šéf slovenskej diplomacie. Súčasťou návštevy slovenského vicepremiéra bolo aj stretnutie s predstaviteľmi Slovákov žijúcich v Maďarsku na pôde Slovenského inštitútu. „Pre nás je dôležité, aby sme poznali objektívne situáciu, v akej sa nachádzajú, aby oni mali schopnosť komunikovať smerom k nám, smerom k maďarskej vláde, všade tam, kde je potrebné, aby sme aj my tlmočili ich pozície, názory, alebo ich obavy, alebo ich sťažnosti aj maďarskej vláde, ako to koniec koncov robí maďarská vláda, pokiaľ ide o našich občanov maďarskej národnosti,” povedal Lajčák v súvislosti so situáciou slovenskej menšiny. Zdôraznil nutnosť zachovania ich identity i jazyka, k čomu im bude Slovensko napomáhať výučbou slovenčiny, vysielaním lektorov, podporou ich tlače, oznamovacích prostriedkov a televízie tak, aby sa ich identita nezužovala iba na tradíciu a folklór, ale aby sa spájala viac s dnešným Slovenskom - modernou, úspešnou európskou krajinou. Lajčák a Martonyi dnes tiež odovzdali ceny ministrov zahraničných vecí SR a Maďarska Za dobré susedstvo a porozumenie maďarskej nadácii Terra Recognita a slovenskému Občianskemu združeniu za obnovu ipeľských mostov. Nadácia Terra Recognita vznikla ako občianska zahraničnopolitická iniciatíva v roku 2005. Jej členmi sú mladí historici, ekonómovia a politológovia, ktorých cieľom je rozvíjať schopnosť spolupráce krajín strednej Európy. Občianske združenie za obnovu ipeľských mostov pracuje od roku 2004 na rozvoji slovensko-maďarských vzťahov, ich hlavným cieľom je zlepšenie dopravných vzťahov prihraničných regiónov. Cena je každoročne udeľovaná osobnostiam alebo inštitúciám, ktoré významným spôsobom prispievajú k vzájomnému slovensko-maďarskému poznávaniu a porozumeniu. Založili ju v decembri 2008 vtedajší ministri zahraničných vecí SR a Maďarska Ján Kubiš a Kinga Gönczová.

Videozáznam TASR

http://www.teraz.sk/zahranicie/lajcak-o-navsteve-madarska-demons/10514-clanok.html

M. Lajčák: Vzťahy SR a Maďarska sú lepšie, ako to prezentujú niektoré médiá

1. júna 2012 - (tasr)

Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskom sú komplexnejšie, pozitívnejšie a kvalitnejšie, než ako sa to objavuje v určitých segmentoch médií, povedal dnes v Budapešti podpredseda slovenskej vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák po schôdzke so šéfom maďarskej diplomacie Jánosom Martonyim. Lajčák označil dnešné rokovanie za úprimné a užitočné. So svojím rezortným partnerom sa dohodli, že otázky, na ktoré majú odlišné názory, budú riešiť ako priatelia a spojenci, k čomu budú využívať diplomatické kanály a nebudú si vzájomne posielať odkazy. Slovenský minister potvrdil, že vláda SR je pripravená zachovať úroveň práv maďarskej národnostnej menšiny žijúcej na Slovensku. K otázke zákona o občianstve povedal, že slovenská vláda pripravuje jeho úpravu. „Budeme brať do úvahy pochopiteľne rozhodnutie ústavného súdu, aj všetky európske štandardy. Tá druhá rovina je, že Maďarská republika a Slovenská republika majú svoje zákony o občianstve, ktoré sledujú odlišnú filozofiu a výsledkom toho je bilaterálny problém v našich vzťahoch, alebo problémy, ktoré sa dotýkajú našich občanov,” konštatoval Lajčák s tým, že bilaterálna komunikácia v tejto záležitosti bude pokračovať osobne medzi ním a Martonyim. Ministri požiadajú svojich spolupracovníkov a právnych expertov, aby im predložili návrhy možných riešení. Martonyi na adresu dobrých vzťahov konštatoval, že je to politický odkaz, ktorý treba sústavne zdôrazňovať a treba o tom hovoriť. „Spoločné záujmy oboch našich krajín sú omnoho dôležitejšie a vážnejšie než diskusia a otvorené otázky, ktoré ešte existujú,” dodal šéf maďarskej diplomacie. „Vítame postoj novej slovenskej vlády, ktorý zdôraznil aj minister Lajčák, že slovenská vláda má záujem na posilňovaní vzájomných vzťahov,” povedal maďarský minister, podľa ktorého diskusie stále boli, sú a budú. Martonyi zdôraznil snahu otvorené otázky riešiť v rámci úprimnej otvorenej a jasnej dvojstrannej diskusie. K otázke občianstva povedal, že je zrejmé, že sú na ňu rozdielne názory v Maďarsku a v SR. Podstatou problému podľa neho je, že Slovensko inak vníma vzťah štátu a občana. Podľa Martonyiho súčasné predstavy Slovenska neriešia „individuálne krivdy”, dialóg preto musí pokračovať.

Ta3-video: Záznam TB ministrov zahraničia SR a Maďarska

http://www.ta3.com/clanok/1000006/tb-ministrov-zahranicia-sr-a-madarska.html

Rezort zahraničia bude mať nový názov

31. mája 2012 - (tasr)

Ministerstvo zahraničných vecí by malo mať od 1. septembra tohto roka nový názov. Na základe kompetenčného zákona, ktorý dnes schválila vláda, sa po novom má volať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Tým sa zvýrazní jeho zodpovednosť aj za oblasť európskej politiky. Zároveň sa posilnia jeho kompetencie. Bude koordinovať presadzovanie obchodno-ekonomických záujmov Slovenska a tiež bude zodpovedné za jeho jednotnú prezentáciu v zahraničí. Tak bude riadiť dvojstranné medzivládne komisie v oblasti medzinárodnej hospodárskej spolupráce. Kritériá pre výber zamestnancov obchodno-ekonomických oddelení, ktoré prešli pod rezort diplomacie, už nebude od septembra určovať ministerstvo hospodárstva. Tento výber sa totiž riadi zákonom o štátnej službe a o zahraničnej službe, ako aj interným systémom MZV. Okrem toho sa pôsobnosť tohto ministerstva doplní o výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) tak nebude napojený na rozpočet úradu vlády, ako je tomu teraz, ale na MZV. Šéf rezortu diplomacie získa novú právomoc - dať návrh na vymenovanie a odvolanie predsedu ÚSŽZ. Rozhodovať o návrhu bude tak ako doteraz vláda.

R. Fico: Vzťahy Slovenska a Rumunska sú bezproblémové

1. júna 2012 - (tasr)

Bilaterálne vzťahy Slovenska a Rumunska sú bezproblémové, čo sa odráža aj na pozitívnom vývoji vzájomných obchodných vzťahov, ktorých objem len v minulom roku predstavoval asi 1,3 miliardy eur. Konštatoval to dnes premiér Robert Fico, ktorý sa počas pracovnej cesty v Bukurešti stretol so svojím rumunským kolegom a šéfom tamojších sociálnych demokratov Victorom Pontom. Hoci Fico podporuje ďalší rozvoj ekonomickej spolupráce oboch krajín, jej oblasti ešte presne nedefinoval. Úlohou by podľa neho malo byť vytvorenie podmienok na dva až tri veľké projekty, ktoré by podporovali aj politickí predstavitelia. „Samotné členstvo Rumunska a Slovenska v EÚ vytvára dostatočný priestor na dobré obchodné vzťahy,” doplnil. Aj keď Rumunsko čakajú na jeseň parlamentné voľby, Fico predpokladá, že si Ponta obháji post predsedu vlády. „Dohodli sme sa, že pokiaľ by mu to vyšlo a bol by premiérom, tak hneď na začiatku roku 2013 by mohol pricestovať na Slovensko,” povedal Fico. Rumunsko je podľa neho pre Slovensko v súčasnosti nepoznanou krajinou a Slováci preto môžu mať voči nemu dokonca isté predsudky, ktoré však dokáže odstrániť jedna návšteva Bukurešti. Fico avizoval, že Slovensko neplánuje zasahovať do napätých vzťahov medzi Bukurešťou a Budapešťou. Tie poznamenali napríklad avizované zmeny v pripravovanom rumunskom menšinovom zákone, či spor okolo zákazu pochovať maďarského spisovateľa Józsefa Nyirőa, ktorého Bukurešť považuje za vojnového zločinca. „To je ich vnútorná vec, do ktorej ja nebudem zasahovať. Myslím si však, že v Rumunsku je veľká nervozita pokiaľ ide o rumunsko-maďarské vzťahy. Ja som povedal pánovi (Viktorovi) Orbánovi, predsedovi maďarskej vlády, že potrebujeme úspechy a nie neúspechy; sústreďme sa na dobrú spoluprácu a nie na minulosť. Preto verím, že v tomto duchu vydržia slovensko-maďarské vzťahy,” uzavrel Fico. Premiér sa dnes v poobedňajších hodinách vrátil zo summitu neformálnej skupiny štátov Priatelia kohézie. Ich predstavitelia rokovali o spoločnom postupe pri vyjednávaní o budúcom finančnom rámci EÚ na roky 2014-2020. Lídri zúčastnených krajín sa zhodli na tom, že pokiaľ bude prijaté rozhodnutie šetriť na celkových výdavkoch rozpočtu, malo by sa to urobiť rovnomerne, nielen na úkor kohéznej politiky. Tá totiž pomáha krajinám ako Slovensko odstraňovať regionálne rozdiely.

Zadlžené Maďarsko potrebuje peniaze, poslúchne menový fond

6. júna 2012 - (sita)

Maďarská vláda je ochotná zmeniť zákon o centrálnej banke na základe požiadaviek Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Cieľom je ukončiť spor s medzinárodnými inštitúciami a odblokovať rokovania o poskytnutí preventívnej úverovej linky. Informoval o tom v stredu denník Népszabadság, pričom sa odvolával na nemenované vládne zdroje. Novelu zákona o centrálnej banke mal pôvodne maďarský parlament prerokovať v pondelok. Minister vlády Mihály Varga zodpovedný za rokovania s medzinárodnými veriteľmi však navrhol odklad hlasovania s cieľom dohodnúť ďalšie zmeny v spornej legislatíve. Vláda už podľa denníka netrvá na rozšírení počtu členov monetárnej rady centrálnej banky, ani na zriadení postu tretieho viceguvernéra. ECB kritizovala aj plánované posilnenie výkonných kompetencií rady pre monetárnu politiku a úvahy o znižovaní miezd predstaviteľov centrálnej banky, k týmto témam však denník nepriniesol bližšie informácie. Zadlžené Maďarsko, ktoré ešte v novembri signalizovalo, že bude chcieť úver od Európskej únie a MMF, sa sporí s Bruselom o zákon, ktorý podľa zahraničných poskytovateľov úverov porušuje nezávislosť centrálnej banky. Návrh novely zákona v terajšej podobe nevyvrátili obavy MMF a ECB, ktorá minulý týždeň Budapešť vyzvala na ďalšie zmeny.

Orbán chce úvery od ECB pre štáty V4, Česi sú proti

4. júna 2012 - (sita)

Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý má s Bruselom napäté vzťahy, pripravuje pre krajiny Visegrádskej štvorky (V4) balík opatrení pre prípad, že Grécko opustí eurozónu. Na nadchádzajúcom summite EÚ koncom tohto mesiaca chce Orbán presadiť, aby banky v Maďarsku, Poľsku, na Slovensku a v ČR mali prístup k pôžičkám od Európskej centrálnej banky (ECB), a to predovšetkým v eurách. Informuje o tom na svojej internetovej stránke český denník E15, ktorý dodáva, že ČR s touto iniciatívou nesúhlasí. „Pokiaľ ide o návrhy maďarského predsedu vlády na možnosť prístupu krajín strednej a východnej Európy k swapovým aktivitám ECB a ďalšie návrhy v súvislosti s jej činnosťou, nepovažujeme ich vzhľadom na dobrú kondíciu českého bankového sektora a aktuálnu ekonomickú situáciu v únii za nevyhnutné,” povedal pre denník E15 český premiér Petr Nečas. „V rámci Visegrádu sa nebudeme brániť diskusii o opatreniach, ktoré by pomohli zvýšiť hospodársky rast,” dodal. Odmietavé je aj stanovisko českej centrálnej banky. „Naše odporúčanie, pokiaľ ide o akékoľvek úvahy o prípadnej účasti Česka, je jednoznačne negatívne,” uviedol Marek Petruš z tlačového odboru banky. Orbánove dôvody na premýšľanie o osude Maďarska sú na mieste, dodáva E15. Krajina sa dostala do problémov s likviditou po tom, ako si jej občania pred krízou vzali obrovské množstvo hypoték v eurách. Keď forint oslabil, neboli schopní ich splácať, čo dole stiahlo banky a celú ekonomiku. Maďarsko muselo dvakrát prijať pomoc Medzinárodného menového fondu (MMF) a zaviedlo sporné opatrenia, ako zoštátnenie dôchodkových fondov či bankové dane. Stanovisko, že ČR ani české banky nič z Orbánovych „želaní” nepotrebujú, zastáva aj Česká banková asociácia (ČBA). „V českej legislatíve existuje dostatok brzd brániacich riziku odlevu kapitálu z českých bánk. Máme napríklad kvantitatívne stropy pre pôžičky dcérskych spoločností materským spoločnostiam. České banky okrem toho majú vysokú kapitálovú primeranosť,” povedal šéf ČBA Pavel Štěpánek. Problém s pôžičkami v eurách malo a stále má aj Poľsko, aj keď v oveľa menšej miere ako Maďarsko. Ani rezervy Poľska v oblasti likvidity nie sú také ako v Česku, kde vklady prevyšujú nad úvermi takmer o tretinu. Rovnaká situácia je na Slovensku, lenže krajina je členom eurozóny a prístup k nástrojom ECB má, dodáva denník E15.

Pochová Ficova vláda zvýšením daní slovenskú ekonomiku?

Priznávam, že je to dosť provokačný nadpis, ale v kontexte zvyšovania daní na Slovensku je to celkom racionálny výrok. Budem sa snažiť vysvetliť prečo. Podľa vládneho návrhu sa má od budúceho roku zvýšiť daň z príjmu pre firmy zo súčasných 19 percent na 23.

Zadržali podvodníkov na daniach, spôsobili škodu v Maďarsku aj v SR

8. júna 2012 - (tasr)

Podvod v celkovej hodnote 700 miliónov forintov (2,37 milióna eur) spôsobili v Maďarsku a na Slovensku páchatelia, ktorých vo štvrtok nadránom zadržali maďarskí colníci. Informoval o tom dnes maďarský regionálny denník Kisalföld. Maďarský podnik založený občiankou SR nakúpil obilie na Slovensku, uplatnil si nárok na vrátenie DPH, potom prostredníctvom iného podnikateľa obilie odkúpila spoločnosť tej istej podnikateľky fungujúca na Slovensku. Podľa denníka je maďarský podnik zodpovedný za krátenie daní v Maďarsku vo výške 600 miliónov forintov (2,03 milióna eur)a slovenský podnik spôsobil škodu na Slovensku vo výške 100 miliónov forintov (338.927 eur). V súvislosti s týmto podvodom zadržali tri osoby, dve z nich sú vo vyšetrovacej väzbe. Colníci už od nich zhabali hotovosť a nehnuteľnosti v celkovej výške 220 miliónov forintov (745.636 eur).

Väčšina z nás je tu načierno, vraví Slovák žijúci v USA

2. júna 2012 - (tasr)

Väčšina Slovákov žije v Spojených štátoch načierno, bez potrebných povolení a zo zarobených peňazí väčšinou neplatia dane. Uzatvárajú sa v národných komunitách, necestujú a strácajú záujem o slovenskú kultúru. Takto opisuje slovenskú komunitu v americkom Chicagu Igor Mikoláška (33), Slovák, ktorý v Spojených štátoch prežil posledných desať rokov. Hovorí z vlastnej skúsenosti, pre svojich krajanov organizoval koncerty a kultúrne podujatia, s účasťou však nikdy nebol spokojný. Podľa zdroja zo slovenskej diplomacie, žije až 90 percent Slovákov v Spojených štátoch bez potrebných povolení. „Pokiaľ to nie je Elán, nikto nepríde,” vysvetlil TASR Mikoláška. Združenie Slovak USA v Chicagu založil, aby sa „Slováci jednoducho mohli stretávať”. Postupne pribúdali koncerty slovenských umelcov, výstavy a športové aktivity. Zo Slovenska prišli krajanom zahrať napríklad skupiny Bez ladu a skladu, Horkýže slíže, Longital, či spevák Peter Lipa. Publikum však zaplnilo iba niekoľko desiatok ľudí a straty hradil zo svojho vrecka. Mikoláška vsadil na československú hudobnú klasiku z 80. rokov ako Robo Grigorov či Lenka Filipová, skúsil slovenský folklór aj operu, avšak krajania to odignorovali. Práca v združení ho držala päť rokov. Teraz by jeho vedenie radšej prenechal niekomu inému. Slovákom, ktorý do USA prišli po Nežnej revolúcii, vyčíta, že stále žijú, akoby boli v Československu v 80. rokoch. „Vyrástli v nedostatku a zachovali si negativitu. To, v čom vyrástli, si preniesli sem,” povedal Mikoláška. Kontakt so Slovenskom majú minimálny, správy z domova sa dozvedajú zo slovenských internetových portálov a do vlasti necestujú zo strachu, že by sa už nemohli vrátiť. Aj čierna práca im však zabezpečí dosť peňazí na pohodlný život, ktorý by za návrat do vlasti pravdepodobne nevymenili, vysvetlil Mikoláška. Mladí Slováci sú podľa neho tolerantnejší a viac precestovali, ale najlepšie sa majú tí, ktorí do Ameriky prišli ešte pre pádom železnej opony. Tí totiž získali americké občianstvo a podarilo sa im začleniť do spoločnosti. „Američania žijú pre moment, to je asi najväčší rozdiel,” opisuje odlišnosti medzi Slovákmi a Američanmi mladá Slovenska Zuzana z Bratislavy. V Chicagu je zatiaľ nováčik, za veľkú mláku ju zamestnávateľ vyslal vo februári. Nesedí jej však na slovenské pomery prehnaná otvorenosť Američanov, ktorá nemusí byť vždy úprimná. V Spojených štátoch žije podľa odhadov viac ako milión Slovákov. V štáte Illinois, v ktorom je aj Chicago, je tretia najväčšia slovenská komunita v USA.

V Poľskom inštitúte možno vidieť priestorové fotografie svetoznámej soľnej bane

1. júna 2012 - (tasr)

V Poľskom inštitúte v centre Bratislavy je výstava fotografií o soľnej bani vo Vieličke. O tom, že ide o unikátnu baňu, svedčí jej zápis medzi prvými výnimočnosťami sveta do kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v roku 1978. Návštevník sa môže kochať podzemnými umeleckými výtvormi zo soli na dvadsiatich 3D fotografiách s pripravenými okuliarmi. Tie mu simulujú prehliadku, akoby sa prechádzal chodbami, kostolom a inými sálami v podzemí. Cez okuliare vidí hĺbku zákutí, sochy v priestore a iné objekty vytesané zo soli či „pohyblivé” pestrofarebné lustre. „Ja som sochársky samouk. Je ťažké tvoriť zo soli, pretože je to krehký materiál,” na dnešnej vernisáži povedal pre TASR Jacek Talapka, ktorý aj v Poľskom inštitúte tvoril postavu. Výstava prezentuje najzaujímavejšie miesta soľnej bane fotografiami Jaceka Wrzesinského a Konrada Talara. Je vraj jedinou baňou na svete, v ktorej sa ťaží nepretržite od stredoveku až dodnes. Jej deväť úrovní s približne 300 km ťažných chodieb ilustruje jednotlivé fázy jej rozvoja až do hĺbky 136 metrov. Okrem svojej pôvodnej funkcie dnes slúži na liečebné procesy aj pre turistov. Ročne ju navštívi vyše milióna ľudí.

Súprava metra v Budapešti stála 32 minút v tuneli, k panike nedošlo

2. júna 2012 - (tasr)

Na viac ako polhodinu uviazla dnes v poludňajších hodinách v jednom z tunelov vlaková súprava na trase 3 budapeštianskeho metra. Informovala o tom tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na dopravný dispečing maďarskej metropoly. Prvé poznatky naznačujú, že k poruche došlo v kompresore brzdného systému. Vodič súpravy permanentne informoval cestujúcich o vývoji situácie, k panike nedošlo napriek tomu, že vagóny stali v tuneli medzi dvoma stanicami po dobu 32 minút. Na inkriminovanom úseku trate nasadili dočasne autobusy. Krátko po 13.00 hod sa však prevádzka metra mohla obnoviť v riadnom rozsahu.

Slovenský národný korpus denne navštívi 40.000 záujemcov o slovenčinu

7. júna 2012 - (tasr)

Rozvoj jazykových technológií a zdrojov na Slovensku a vo svete, taký je názov dvojdňovej medzinárodnej konferencie, ktorá sa začala v Bratislave. „Dnes je slovenský deň. Na ňom predstavíme aj desaťročnú prácu Slovenského národného korpusu (SNK), ktorý je nielen vedeckým pracoviskom, ale aj veľmi využívaný v praxi. Denne eviduje 40.000 dopytov,” povedal na tlačovej konferencii Pavol Žigo, riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (JÚĽŠ SAV). Aj podľa vedúcej oddelenia SNK Márii Šimkovej je veľký záujem o výsledky tohto najmladšieho a najmodernejšie vybaveného pracoviska JÚĽŠ SAV, ktorý má rozsiahly súbor všeobecných i špecializovaných databáz. Tie sú využívané domácimi a zahraničnými záujemcami. SNK je elektronická databáza obsahujúca slovenské texty z rôznych štýlov, žánrov, vecných oblastí či regiónov vybavená výkonným vyhľadávacím systémom a prídavnými jazykovými informáciami. Slúži ako referenčný zdroj poznatkov o slovenčine a jej reálnom používaní, nenahrádza však kodifikačné príručky. „Ide o medzinárodný projekt Cezar, ktorého sa SR zúčastňuje budovaním národného korpusu slovenského jazyka. Projekt má úžasný prínos, pretože jeho databázy sú prístupné zdarma všetkým občanom, školám a ďalším inštitúciám. Je financovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ), Ministerstvom kultúry a SAV,” povedala pre TASR generálna riaditeľka sekcie vedy a techniky MŠVVŠ SR Marta Cimbáková. Okrem zástupcov zo spomínaného a iných ústavov SAV, Slovenskej národnej knižnice v Martine, Centra vedecko-technických informácií SR a Technickej univerzity v Košiciach vystúpia na konferencii zástupcovia medzinárodného projektu Cesar, Chorvátskeho národného korpusu a iných projektov z ČR, Nemecka, Bulharska, Ruska, Maďarska a ďalších krajín. Zámerom podujatia je zhrnúť súčasný stav jazykových technológií na Slovensku, predstaviť všeobecné národné aj špecializované korpusy a ponúknuť informácie o možnostiach ďalšieho rozvoja technológií a nástrojov počítačového spracovania prirodzeného jazyka v jazykovo i kultúrne rozmanitej európskej informačnej spoločnosti. Konferencia sa uskutočňuje v rámci prezentačných dní členských krajín projektu CESAR, ktorého cieľom je v spolupráci s projektom META-NET vytvárať, modernizovať a sprístupňovať jazykové zdroje a nástroje pre štáty strednej a juhovýchodnej Európy.

151. výročie prijatia Memoranda národa slovenského

7. júna 2012 - (tasr)

Dôležité je, že Memorandum národa slovenského vôbec odznelo, že sa udialo. V odpovedi na otázku, aký význam mal tento dokument, to pre TASR pri príležitosti 151. výročia prijatia Memoranda národa slovenského povedala historička Katarína Zavacká. „Neskôr sa malo na čo nadväzovať,” dodala. „Už vtedy existovala v Uhorsku snaha o likvidáciu etník. Nie fyzickú, ale intelektuálnu,” povedala Zavacká. „Neboli školy, de facto sa používali nárečia,” dodala s tým, že zhromažďovacie právo bolo prouhorské a teda obmedzené. „Ľudia sa schádzali skôr na náboženskom, ako na národnom základe,” vysvetlila. Práve na tieto okolnosti reagovali podľa nej požiadavky zhrnuté v Memorande. Memorandum národa slovenského k Vysokému snemu krajiny uhorskej prijalo Slovenské národné zhromaždenie, ktoré sa konalo 6. až 7. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine. Zdôrazňovalo potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska, nastoľovalo požiadavku zriadiť autonómne územie - Hornouhorské slovenské okolie. Deklarovalo nároky na slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území (slovenského) okolia, adekvátny pomer v používaní slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku a vo vyučovaní. Na Slovensku mala byť zriadená právnická akadémia a na peštianskej univerzite sa mala založiť katedra slovenského jazyka. Štát mal podporovať slovenské kultúrne ustanovizne, slobodné používanie materinského jazyka a primerané zastúpenie národností v hornej snemovni.

Predseda ÚSŽZ Igor Furdík: Poďakovanie krajanom

31. mája 2012 - (uszz.sk)

Vážení krajania, drahí priatelia, dovoľte mi poďakovať sa Vám za prejavy úprimnej a bezprostrednej ľudskej žičlivosti a pracovných želaní, ktoré ste mi adresovali po mojom menovaní do funkcie predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Dovoľte mi rovnako využiť túto možnosť a poďakovať sa Vám všetkým spolu a i každému jednotlivo za tieto priania. Verím, že budem mať čoskoro možnosť Vám tieto moje postoje vyjadriť i osobne pri niektorom z našich budúcich stretnutí. Vo Vašich slovách zaznievajú myšlienky o mnohorakosti a rozmanitosti tém, vnuknutí, reálnych perspektív i nádejí, ktoré spájate i s mojou misiou na vedúcom poste úradu, pôsobiaceho v záujme Slovenskej republiky, jej občanov a všetkých Slovákov - najmä však Slovákov žijúcich v zahraničí - v súlade so štátnou politikou vo vzťahu ku krajanom a krajanským komunitám vo svete. Vysoko oceňujem Váš doterajší prínos k zachovávaniu duchovného dedičstva Slovákov, ochrany nášho jazyka, kultúry, tradícií, ľudskej vzájomnosti. Všetko to čo aj vďaka vytváraniu nových hmotných i nehmotných hodnôt Vami, našich krajanmi v zahraničí povzbudzuje a inšpiruje Slovákov na celom svete k pestovaniu národného povedomia, hrdosti na vlasť predkov či domovinu detstva. Vysoko si vážim Vaše aktivity, Váš prínos a Váš vklad do ekonomického, kultúrneho a duchovného rozvoja krajín v ktorých žijete a v ktorých často po mnohé generácie preukazujete dedičný slovenský fortieľ, talent i schopnosť empaticky sa včleniť do nových spoločenstiev, pritom však nezabúdate na Vašu väzbu a vzťah k slovenskosti. Vychádzajúc z môjho doterajšieho profesionálneho pôsobenia viem, ako je pre Slovensko dôležité si všímať, vážiť, rozvíjať a podporovať všetky pozitívne prejavy našich krajanov žijúcich v zahraničí vo vzťahu k národnej identite všade na svete. Zachovávanie hodnôt slovenskosti v menších či väčších krajanských komunitách, spolkoch, inštitúciách, v živote jednotlivcov bez ohľadu na ekonomický, spoločenský či historický kontext pre ktorý dnes žijete v zahraničí, bude pre mňa kľúčovou víziou i výzvou v každodennej práci. Chcem Vás uistiť, že v mojej osobe vždy nájdete človeka a partnera, ochotného načúvať hlasu Vás, našich krajanov a konať tak, aby to bolo vždy na osoh Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenskej republiky.

S úctou a priateľsky

RNDr. Igor Furdík

predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Stála konferencia 2012: Zmena termínu!

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí si dovoľuje oznámiť všetkým krajanským komunitám v zahraničí - spolkom, organizáciám, inštitúciám, ako aj jednotlivcom, že Stála konferencia k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012 sa uskutoční v inom termíne, než ÚSŽZ pôvodne plánoval.

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

Rok sa stretáva s rokom, aby sa naplno rozozvučala slovenčina vo všetkých jej autorských, často prvotinových prácach žiakov základných a stredných škôl zo Slovenska a v osobitnej kategórii aj žiakov zo zahraničia, už tradične detí z rodín slovenských národnostných menšín v krajinách Dolnej zeme. Vyhodnotenie súťažných prác na slávnosti v Nových Zámkoch vo štvrtok 14. júna 2012 bude mať prívlastky výnimočnosti - celoštátna literárna súťaž žiakov s medzinárodnou účasťou „Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko“ totiž píše už dvadsiaty ročník, pričom jubileum má punc záštity prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča. Jedným z organizátorských partnerov súťaže je už tradične aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Spomienka a modlitba za Jozefa Šramka

V tomto roku sme si pripomenuli dve významné výročia Dr. Jozefa Šramka, novinára a organizátora krajanského hnutia, popredného predstaviteľa v živote slovenskej emigrácie od roku 1947 až do roku 1992. Kým 27. mája uplynulo rovných 90 rokov od jeho narodenia v Trstenej na Orave, pred niekoľkými dňami, 6. júna, bolo tomu rovno 20 rokov, čo jeho šľachetné srdce dotĺklo v Mníchove.

Slovenské Korene o kvalite slovensko-českých vzťahov, úspešných Slovákoch vo svete, Pražskom majálese i o originálnej „Haluškiáde“

8. júna 2012 - (Juraj Rácz - slovenskezahranicie.sk)

Práve vyšlo ďalšie dvojčíslo (5-6) časopisu Slovenské Korene vydávaného Obcou Slovákov v Prahe. Na titulnej strane je obrázok úspešnej slovenskej podnikateľky v oblasti skla Aničky Polomovej s rozsiahlym rozhovorom vnútri čísla. Aktuality rekapitulujú výsledky oficiálnych návštev nového slovenského premiéra R. Fica a šéfa diplomacie M. Lajčáka v Prahe s dôrazom na slovensko-české vzťahy. Z regionálnych akcií zaujme čitateľov tradičný Pražský majáles a populárna „Haluškiáda“ v Hradci Králové. Nechýba ani prezentácia Košíc ako európskeho hlavného mesta kultúry a Slovenska ako najčastejšej destinácie českých návštevníkov. Z dvoch prezentácií kníh týkajúcich sa slovensko-českých vzťahov prinášame úryvky z diela J. Rychlíka „Češi a Slováci ve 20. století.“ V magazínovej časti nájde čitateľ analýzu pre Slovensko úspešného hokejového šampionátu v Helsinkách, zaujímavosti o Slovenskom dome v olympijskom Londýne a v spomienkovej časti boxerskú púť olympionika Janka Zacharu. V prílohe O Slovákoch doma a vo svete predstavujeme športového novinára Andreja Bučka, žijúceho v Austrálii. V novom dvojčísle časopisu Slovenské Korene si nalistujete aj na fotografiu azda najznámejšieho Slováka, ktorý pracoval na stavbe jedného z newyorských mrakodrapov a počas obedňajšej prestávky bol odfotografovaný na 69. poschodí na traverze s fľaškou v ruke. Obrázok, ktorý pred 80 rokmi obletel svet, sa dostal aj na Slovensko, do rúk jeho manželky s textom: „Nič še ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvoj Gusti.“

Krajanská nedeľa na 47. FSP v Detve v znamení pocty Jaroslavovi Ševčíkovi

7. júna 2012 - (Ľudo Pomichal - slovenskezahranicie.sk)

Leto je na Slovensku už tradične spojené s folklórnymi slávnosťami. Ku kultúrnemu koloritu nášho národa patrí zvykoslovie, ľudová tvorivosť, hudba, tanec a spev v rozmanitosti ich prejavov vskutku neodmysliteľne. Folklórne slávnosti pod Poľanou (FSP), ktorých 47. ročník pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča sa v dňoch 6.-8. júla uskutoční s ďalšími príťažlivými rámcovými podujatiami v Detve, patria k ich vrcholom. Aj tentoraz do programu záverečného dňa FSP prispejú Slováci žijúci v zahraničí tradičnou Krajanskou nedeľou, na ktorej sa organizátorsky podieľa Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Programovú skladbu FSP tvorí celkom 11 scénických programov v amfiteátri a 25 sprievodných podujatí v areáli amfiteátra a v zákutiach historického centra Detvy. Dediny, ako klenotnice ľudových tradícií, budú jedným z hlavných motívov programov trojdňovej prehliadky ľudového kumštu. Podľa slov programovej riaditeľky festivalu Anny Ostrihoňovej, po minuloročnom predstavení víťazov súťaže Dedina roka, sa tentoraz predvedú scénické obrazy dedín s pečaťou ich dennodenného pulzu prostredníctvom folkloristiky ako jedinečné duchovné posolstvo slovenských tradícií. Okrem folklóru a zvykov ponúknu aj pestré ukážky prípravy tradičných jedál s možnosťou ochutnávky. Pozvanie prijali obce Heľpa, Prenčov, Sebechleby, Sliače a mesto Hriňová. Hlavným scénickým programom piatkového večera bude uvedenie umeleckého súboru Lúčnica, venované životnému jubileu profesora Štefana Nosáľa, umeleckého šéfa a choreografa, rodáka z Podpoľania. Sobotňajšie programy sú podľa informácií organizátorov a TASR rozdelené do dvoch blokov - popoludňajšieho a večerného. Popoludní na hlavnej scéne, ale aj v areáli amfiteátra, budú dominovať už spomínané dediny a večer bude venovaný cifrovaniu v rôznych podobách. Anna Ostrihoňová dodáva: „Leitmotívom dramaturgie programov je poukázať na soľ a korenie tradičnej slovenskej ľudovej kultúry - cifrovanie, ozdobovanie, okrášľovanie v hudobnom, spevnom, rozprávačskom aj výtvarnom prejave.“ Scénické programy dovoľujú síce uviesť len malú vzorku z množstva prejavov našej ľudovej kultúry, s určitosťou však medzi ňou nebude chýbať cifrovacie majstrovstvo podpolianskych primášov. Už v úvode spomínaná Krajanská nedeľa, ktorá otvára scénický program tretieho dňa slávností v amfiteátri (program 47. ročníka FSP je v nedeľu od 13.30 h do 16.30 h) bude v tomto roku venovaná spomienke na dlhoročného spolupracovníka krajanských programov a folklórnych súborov Slovákov žijúcich v zahraničí - Jaroslava Ševčíka (1932-2005), tanečníka, choreografa a režiséra SĽUK-u. V programe Krajanskej nedele s názvom Návraty sa predstaví rovná desiatka folklórnych súborov Slovákov žijúcich v zahraničí z deviatich krajín. Diváci v amfiteátri budú môcť postupne vedieť tance, spevy a hudbu v podaní Folklórneho súboru (FS) Limbora z Prahy (ČR), FS Nádeje z Paríža (Francúzsko), FS Ľ. Štúr z Iloku (Chorvátsko), FS Sálašan z Nadlaku a Ľudového orchestra z Nadlaku (Rumunsko), Ľudovej hudby Svrčkovci zo Šalgótarjánu (Maďarsko), FS Jednota z Hložian (Srbsko), Tanečno-speváckeho súboru Slovenka zo Seredného (Ukrajina), FS Ostroha z Dublinu (Írsko) a FS Tatra Slovak Dancers z Milwaukee (USA). Vyvrcholením 47. FSP v Detve bude po „Návratoch“ Krajanskej nedele záverečný galaprogram s názvom Keby rôčky stáli. Keďže v tomto roku si pripomíname viaceré životné jubileá významných tvorcov v oblasti ľudového umenia a folklóru, „finále“ by podľa Anny Ostrihoňovej malo vyznieť ako pocta jubilantom, zakladateľom a pokračovateľom festivalu.

Jaroslav Ševčík - Vášnivý „sľukár“, ktorý objavoval folklór krajanov

Krajanská nedeľa na 47. ročníku Folklórnych slávností pod Poľanou je venovaná svetlej spomienke na výnimočného tvorivého človeka, zasvätivšieho svoj plodný umelecký život slovenskému folklóru, jeho írečitým prejavom v celej jeho šírke. Nože si priblížme aspoň v útržkoch životnú a umeleckú púť rodáka (12. mája 1932) z Hornej Lideči, obce neďaleko moravského Vsetína, ktorý bol všetkými žilkami zžitý až do svojho skonu (17. júna 2005) s ľudovým a národným slovenským koloritom a kumštom. Aký bol tanečník, choreograf a režisér SĽUK-u Jaroslav Ševčík, muž, ktorý svoj ohromný talent, ľudský prístup a vysokú profesionalitu prejavil aj v rámci jeho záslužného výskumu folklóru Slovákov žijúcich v zahraničí? Po štúdiu na Gymnáziu v Leviciach a absolvovaní osvetovej školy v Bratislave a následne Pedagogickej školy pre učiteľov tanečnej výchovy pri Štátnom konzervatóriu pôsobil Jaroslav Ševčík ako umelecký pracovník a sólista v Slovenskom umeleckom kolektíve (SĽUK) a Vojenskom umeleckom súbore (VUS). Režijne a choreograficky spolupracoval s viacerými divadlami, televíziou a mnohými folklórnymi súbormi doma i v zahraničí. Medzi jeho najplodnejšie umelecké aktivity patrila spoluprácu s Folklórnym súborom Lužických Srbov v nemeckom Budyšíne - Bautzene. Jaroslav Ševčík naštudoval ako sólista 115 tanečných kompozícií z rôznych oblastí bývalého Československa. Bol popredným interpretom ľudového tanca s výrazným akcentom na charakterové črty postavy. Neskôr sa venoval výskumu pôvodného folklóru zahraničných Slovákov. Zozbieral a zapísal množstvo tancov a pesničiek, na ktoré sa na Slovensku už zabudlo, alebo podľahli modernizujúcim trendom. V roku 1969 získal Jaroslav Ševčík titul zaslúžilý umelec. Bol jedným z prvých členov SĽUK-u, s ktorým počas nasledujúcich tridsiatich rokov reprezentoval slovenské ľudové umenie na väčšine kontinentov. Bol prvým hlavným a nezabudnuteľným predstaviteľom v choreografii Jánošíka v SĽUK-u, účinkoval v množstve televíznych inscenácií - napríklad Balada o Vojtovej Maríne, v choreografii Surovô drevo - goralský tanec, ktorý mal vyše 500 repríz. Venoval sa hlavne režijnej a choreografickej činnosti, osobitne však treba vyzdvihnúť jeho prácu s folklórnymi súbormi Slovákov žijúcich v zahraničí, pre ktorých spolupráca s Jaroslavom Ševčíkom znamenala často vzkriesenie ich činnosti až po umelecký vzostup týchto kolektívov. Stál pri zakladaní súboru Limbora v New Yorku, Lučina v Clevelande, Trávnica v Lakewoode, Šarišan v Detroite, Slovakians v Pittsburghu, FS Ľudovíta Štúra v Melbourne, Zemplína v Toronte a ďalších. Mimoriadnu schopnosť preukázal Jaroslav Ševčík ako režisér pri koncipovaní veľkých programových celkov a prípravou programov s veľkým počtom súborov. Išlo o spoluprácu a prípravu programov na medzinárodných festivaloch ako Medzinárodný folklórny festival Východná, Folklórne slávnosti pod Poľanou, či medzinárodný folklórny festival Praha - srdce národov, na ktorých pôsobil ako hlavný programový režisér. Jaroslav Ševčík svoje cenné skúsenosti všestranného folkloristu odovzdával mladým nielen v zahraničí, ale aj doma na Slovensku.

Slovákov v Nadlaku spája reč, tradície aj viera

2. júna 2012 - (Eva Okoličániová - Pravda)

Stovky kilometrov od Slovenska, v autobuse smerom k rumunsko-maďarskému pohraničiu rozpráva starší pán dokonalou slovenčinou, že „na trhu už mali pekné veľké čerešne, ale boli aj dosť drahé”. Milovník čerešní sa vezie do Nadlaku, srdca Slovákov žijúcich v Rumunsku...

Viac národov - viac bohatstva

Niekoľko slovenských rodín v Rumunsku žije aj v dedinách v župe Bihor či v meste Temešvár, ale najviac ich je v Nadlaku v župe Arad. Názov mesta je odvodený od veľkého jazera (v maďarčine nagy lak), ktoré pri ňom kedysi bolo. Takmer polovica z viac ako sedemtisíc obyvateľov Nadlaku sú Slováci. Nadlak leží na rovine pár kilometrov od rumunsko-maďarských hraníc, v západnej časti župy Arad. Z jednej strany ho ohraničuje rieka Maruša. Slováci tam prišli v roku 1803 hľadať nový domov a lepšie podmienky na život. Štefan a Anna Roskošovci, obaja 65-roční, sa v Nadlaku narodili, ich predkovia prišli od Topoľčian. „Bol tam veľmi ťažký život, chudoba. Vtedy mali rodiny veľa detí, osem aj viac. Ženy s deťmi zostali doma a otcovia išli do sveta, najprv sa zastavili v Maďarsku, v Slovenskom Komlóši, a odtiaľ prišli sem, na Dolnú zem. Zistili, že je tu dobrá pôda, tak tu zostali a začali si stavať domy, aby sem mohli za nimi prísť celé rodiny,” spomína Anna Roskošová. Celý okres Arad je multietnický. „Podporujeme každú komunitu v regióne, aby si udržiavala svoje tradície. Keď si menšiny udržiavajú svoju identitu, potom je aj okres krajší a bohatší,” tvrdí viceprezident okresnej rady Aradu Adrian Florin Tolea. Zloženie tunajších je pestré, 47 % obyvateľov Nadlaku tvoria Slováci, 47 % Rumuni, 2 % Maďari, 1,5 % Rómovia a žije tam aj niekoľko nemeckých rodín. „Myslím si, že je najlepšie, keď ľudia žijú spolu, spoznávajú navzájom svoje problémy a môžu sa učiť jeden od druhého. Chcem, aby si každé vierovyznanie aj národnosť držali svoje tradície aj vieru,” hovorí primátor Nadlaku Vasile Ciceac. Rodený Rumun z Maramurešu, ktorý na primátorskej stoličke sedí osem rokov, sa naučil aj po slovensky. „Odkedy som primátor, pomaly lepšie poznám Slovensko ako Rumunsko. Máme niekoľko partnerských miest - Krompachy, Brezno, Budmerice, Jelšavu, Galantu aj obec Východnú,” vymenúva primátor. Vďaka tomu s nimi udržiavajú kontakty a spoluprácu aj predstavitelia župy. Primátor podľa Nadlačanov rozdiely medzi Rumunmi a Slovákmi nerobí. V nedeľu ráno ide do slovenského kostola, potom do rumunského, aby neurazil ani jedných. No rumunsko-slovenské vzťahy neboli vždy priateľské. „Dávnejšie, za socializmu, mali v Nadlaku Rumuni večer svoje zábavy a Slováci svoje. Božechráň, aby Rumun prišiel k Slovákom alebo naopak. To by ho poriadne zbili. Bola by pomaly vojna, keby si Slovák vzal Rumunku alebo sa Slovenka vydala za Rumuna. Časom sa to zmenilo, obe národnosti spolu pracovali, vzťahy sa veľmi zlepšili,” hovorí Anna Roskošová.

Slovenčina v Rumunsku stále žije

Slováci v Nadlaku si rodný jazyk udržali, takže takmer všade v meste sa dá dohovoriť rodnou rečou. V rodinách sa stále rozprávajú po slovensky a v Školskom stredisku Jozefa Gregora Tajovského sa v slovenčine učia všetky predmety. Tajovský žil v Nadlaku šesť rokov a tým, že po ňom pomenovali školu, dosiahli, že sa na to nezabudne. Žiaci, samozrejme, majú povinný aj rumunský jazyk. Veľa mladých odchádza študovať do Bratislavy, Banskej Bystrice či Nitry. Mnohí tam po štúdiu aj zostanú pracovať, ale stále sa ich veľa vracia do Rumunska. „Vnuk robí v zmenárni a Slováci, ktorí tadiaľto iba prechádzajú, majú obavy, ako sa idú dohovoriť. Keď na nich prehovorí po slovensky, čudujú sa, ako je to v Rumunsku možné,” smeje sa Anna Roskošová. Slováci by privítali miestny rozhlas, ktorý by dával priestor na aktívnejšie vnímanie slovenčiny, ale zatiaľ sa na to nenašli financie. Spisovateľka žijúca v Nadlaku, Dagmar Mária Anoca, učí slovenčinu na univerzite v Bukurešti. „Už dávno sme nemali študenta Slováka, učia sa ju Rumuni. V krajine je niekoľko slovenských firiem, kde môžu jazyk využiť,” vysvetľuje Anoca. Edita Sztratinská Kukučková má dve dcéry, Miruna Maja má rok a tri mesiace, Miriam Roxana päť rokov. Kým deti nastúpia do školy, mali by už vraj vedieť trochu po rumunsky. „Nemôžem sa s nimi rozprávať po rumunsky, veď som Slovenka,” vysvetľuje hrdo. V aute jej hrá cédečko Miriam Klimentovej so slovenskými pesničkami a spomína aj speváka „s veľkými bajúzami”, ktorý mal v Nadlaku koncert. Robo Kazík. Slovenskú hudbu v Nadlaku radi počúvajú, musia si však vystačiť s „vlastnými zdrojmi”. „Máme satelit, takže chytáme aj slovenské stanice, ale prečo nevysielajú žiadne programy so slovenskými šlágrami? Česi ich majú,” vyčítajú Roskošovci.

Nadlacký fenomén

Aj po viac ako 200 rokoch života v „cudzej” krajine, ktorá sa im medzitým stala domovom, sú Slováci hrdí na svoj pôvod. „Dôkazom je úplný školský systém v slovenskom jazyku, viac ako 110-ročné aktívne ochotnícke divadlo. Máme profesionálne prejavy kultúry ako literárna tvorba, určité formy výskumu. Aj my máme suché vetvy ako všade a určitému stupňu prirodzeného včlenenia sa zabrániť nedá, ale nehovoríme o násilnom splynutí alebo národnostných tlakoch,” hovorí prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov žijúcich v Rumunsku Pavel Hlásnik. Vydávajú aj časopisy Naše Snahy a Dolnozemský Slovák. V meste žije šesť spisovateľov, ktorí sú aj členmi Zväzu rumunských spisovateľov. „V očiach rumunskej verejnosti sme sa stali nadlackým fenoménom. Šesť spisovateľov v takom malom mestečku je zriedkavý jav,” pyšne hovorí predseda Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krásku Ivan Miroslav Ambruš. V minulosti spisovatelia na svoju prácu nemali ktovieaké podmienky. Knihy Slovákov v Rumunsku sa vôbec nevydávali, ale keď prvý raz v roku 1876 vyšli na Slovensku, autori kvôli tomu mali problémy. S pomocou ľudí z Bukurešti neskôr začali vydávať knihy v Rumunsku aj od slovenských autorov. Prvá kniha, ktorá takto vyšla, bol almanach Variácie. „Išlo nám aj o to, aby sme sa dostali do povedomia rumunského publika, začali sme uverejňovať aj preklady z tvorby,” hovorí Ambruš. Po revolúcii dostali tlačiareň a založili Vydavateľstvo Ivana Krásku v Nadlaku. Okrem vlastnej tvorby vydávajú aj knihy spisovateľov zo Slovenska, z Maďarska a zo Srbska. „Máme aj mladších členov spolku, medzi spisovateľmi je aj 22-ročný mladík. Aj sa pohádame, aj pokritizujeme. Ale pomáhame si, usmerňujeme mladých. S ich záujmom o kultúru je to ako všade. Televízor a internet mladým zaberajú veľa času, menej čítajú, ale výnimky sa nájdu,” povedal Ambruš.

Za prácou do zahraničia

Nedostatok pracovných príležitostí ťaží aj Nadlačanov. Pri sčítaní v roku 2002 mal Nadlak okolo 8-tisíc obyvateľov, podľa minuloročného sčítania je to niečo cez 7-tisíc, zatiaľ definitívne výsledky nemajú. V Rumunsku celkovo sa hovorí o poklese asi o jeden a pol milióna obyvateľov. Ľudia vo veľkom odchádzajú za prácou do zahraničia. Štefan Roskoš robil šoféra aj mechanika zvárača. Jeho manželka 25 rokov pracovala ako krajčírka, 13 rokov ako kuchárka v hoteloch. „Veľmi rada som robila ciorbu de burta, bielu držkovú polievku -nakyslo so štipľavou paprikou. Robili sme aj veľa kysnutých halušiek. Obsypaných makom, bryndzou či orechmi,” vymenúva obľúbené miestne špeciality Anna Roskošová. Z Nadlaku za prácou odísť nemuseli. Dnes je situácia iná, aj keď veľa ľudí vďaka „dobrej zemi” stále nájde uplatnenie v poľnohospodárstve. Fabriky skrachovali. Nábytkársku firmu, konopnú fabriku aj mliekáreň zavreli. „Keď zrušili colnicu, prišli o prácu desiatky ľudí, colníkov, kuchárok aj upratovačiek. Už tu nie je toľko práce ako predtým. Život je teraz ťažší,” hodnotia Roskošovci. Veľa Nadlačanov pracuje v Arade vo firme na výrobu automobilových súčiastok. Cieľom mladších je skôr zahraničie - Taliansko, Španielsko či Nemecko. „Nemohla by som odísť, stačí, že som cez deň chvíľu preč a už mi dcéry veľmi chýbajú. Neviem si predstaviť, že by som ich nechala mame, aby sa o ne starala,” hovorí o bežnom scenári stoviek ľudí Edita Sztratinská Kukučková.

Ubúda Slovákov aj veriacich

Evanjelický kostol stojí v centre Nadlaku a spája väčšinu Slovákov, katolíkov je iba okolo 150. Základný kameň evanjelického kostola položili Slováci pred 200 rokmi. Veľká udalosť je zaznamenaná aj na obraze pri oltári v kostole. Odlev ľudí z mesta sa prejavuje aj postupným vyprázdňovaním lavíc. „Pamätám si, že kedysi sa museli stoličky ukladať aj popri uličkách, taký bol kostol plný. Ani jablko nebolo kde hodiť,” hovorí Anna Roskošová. Dnes sa veľa ľudí nazbiera väčšinou iba na veľké sviatky a stoličky už nie je pre koho dokladať. Čoraz častejšie do slovenského kostola preniká aj rumunčina. „Medzi členmi cirkevného zboru sú aj Rumuni, aj ľudia, ktorí nehovoria dobre po slovensky, takže ju musíme používať zvlášť pri krstoch a sobášoch. Stále pociťujem ujmu, že to nemôže byť všetko po slovensky, ale ľudia tomu musia rozumieť,” hovorí evanjelický farár Juraj Dušan Vanko. V Školskom stredisku Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku učí náboženstvo, Evanjelickú bohosloveckú fakultu vyštudoval v Bratislave. Dodáva, že v menších mestách, kde žijú Slováci, už síce nie sú slovenské školy, ale kostol je stále miestom, kde sa slovenčina používa. V cirkevnom zbore Butín v rumunskej časti Banátu, kde pôsobí ako farár, malo spoločenstvo viac ako 800 členov, teraz ich je 55, spolu s ostatnými v okolí len 150. „Kostoly už veľmi nemá kto zaplniť, polovica Slovákov počas reemigrácie odišla späť na Slovensko a počet sa už nemal ako vrátiť na tú pôvodnú úroveň,” hovorí Vanko. Menej veriacich na službách Božích však nesúvisí iba s odchodmi Slovákov do iných krajín. „Bol by som radšej, keby sa cirkevným aktivitám venovalo viac pozornosti. Je to spojené aj s výchovou a tým, ako sú deti vedené doma. Niekedy platilo, že ak chceš ísť poobede na zábavu, doobeda treba ísť do kostola, dnes to už tak nie je,” priznáva farár.

Pomoc zo Slovenska

Ochotníci v Nadlaku každý rok nacvičia aspoň jednu divadelnú hru, organizuje sa tu folklórny festival a Spoločnosť Ivana Krasku každý rok udeľuje ceny Ondreja Štefanka za literatúru a organizátorskú činnosť. Na oslavy 200. výročia položenia základného kameňa evanjelického kostola pozvali desiatky hostí zo Slovenska a zorganizovali vedeckú konferenciu Evanjelická cirkev v živote dolnozemských Slovákov. „Robíme viac ako bežný Slovák na Slovensku. Je oveľa ťažšie byť Slovákom v zahraničí ako doma, pretože sa musíme viac snažiť udržať si tradície a kultúru. Človek má úžasný pocit, keď po kultúrnom predstavení tlieska plná sála. Alebo keď po prehliadke slovenskej ľudovej piesne ešte niekoľko dní potom ľudia organizátorom ďakujú,” hovorí Hlásnik. Nadlackí Slováci by si preto vedeli predstaviť väčší záujem o rodákov zo strany Slovenska. Podľa Hlásnika sa na krajanov v zahraničí dosť nemyslí. „Bežní obyvatelia vedia o krajanských komunitách v zahraničí málo. Školy majú možnosť ponúkať výberové predmety. V rámci nich by bolo podľa mňa možné vytvoriť tím odborníkov, ktorí by urobili kompletnú ponuku učebníc a materiálov a vytvorili by predmet o histórii a kultúre Slovákov žijúcich v zahraničí,” tvrdí. Lepší systém by bolo treba nájsť aj v distribúcii kníh Slovákov žijúcich v Rumunsku na Slovensko. Riaditeľ cirkevného odboru ministerstva kultúry Ján Juran je presvedčený, že Slováci žijúci v zahraničí musia mať istotu, že ich pôvodná vlasť má o nich záujem a chce konkrétne pomôcť. „Najmä v oblasti kultúrnych aktivít, pretože kultúra si na seba zarobiť nedokáže, potrebuje podporu,” povedal na oslave výročia v Nadlaku.

Začala spolupráca Slovákov so Slovákmi

Oravci navštívili krajanov v srbskom Báčskom Petrovci.

7. júna 2012 - (Martin Pavelek - sme.sk)

Vo Vojvodine žije až 60-tisíc Slovákov. Napriek tomu, že ich predkovia sa tam presťahovali pred viac ako 250 rokmi, slovenčina im nerobí problémy. Presvedčilo sa o tom 58 zástupcov rôznych organizácií a firiem, ktoré sa zúčastnili Dňa Petrovca. Spoluprácu odštartoval Ivan Bódi. Na služobnej ceste sa stretol s predsedom miestneho stolnotenisového klubu. Slovo dalo slovo a koncom mája v meste, kde sa ku slovenským koreňom hlási viac ako 60 percent obyvateľov, privítali Oravcov. Prišli nielen športovať, ale aj pomáhať. Čakal na nich bohatý program. „Zahrali sme si volejbal, futbal, stolný tenis, strieľali na asfaltové holuby, chytali ryby,” opísal časť aktivít starosta Sedliackej Dubovej Ladislav Tomáň. Slováci nešli do Srbska s prázdnymi rukami. Niesli knihy pre deti v materskej škole a CD s rozprávkami. „Riaditeľke sa pri ich preberaní tisli slzy do očí,” povedal Jozef Krupa, jeden z organizátorov akcie. Srbskí Slováci sa potešili 51 slovenským vlajkám. Zaujali ich DVD, na ktorých sa Orava prezentovala folklórom, remeslami a kultúrnymi podujatiami - Bačovskými dňami či Podroháčskymi slávnosťami. Radosť urobilo predplatné slovenských časopisov. Nechýbala ľudová muzika. Spolu s ňou všetci spievali nielen Na Orave dobre, ale aj hymnu dolnozemských Slovákov Po nábreží koník beží. „Veľmi si ceníme podporu, ktorú nám materiálne, ale aj duševne vyjadrili priatelia z Oravy,” povedal Ján Kolár, predseda spolku Slovákov. „Verím, že aj týmto spôsobom zachováme zvyky a tradície a zabránime asimilácii Slovákov v Srbsku.” Peter Ištván, zástupca Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Dolnom Kubíne, navštívil tamojšiu strednú školu s podobným zameraním. Škola prejavila záujem o výmenu študentov. Podľa zákona majú zahraniční Slováci možnosť byť prijatí do školy na Slovensku a študovať na nej za rovnakých podmienok ako slovenskí žiaci. „Platili by len stravu a ubytovanie, tak ako naši študenti,” povedal Ištván. Dolný Kubín tak možno bude nasledovať Starú Turú, kde už druhý rok študuje 30 srbských Slovákov. „Bol to silný zážitok,” hovorí Jozef Krupa. „Nepodpísali sme žiadnu zmluvu, no potvrdili spontánne priateľstvo. Verím, že prvá návšteva je začiatkom dlhodobej spolupráce.” Dôkazom je dar, obraz od domácej maliarky Zuzany Holubekovej. Na zadnú stranu napísala: Pamiatka na návštevu Dolnej zeme 26. mája 2012.

Pod Pilíšom

Asimilácia Slovákov v Maďarsku sa dostala do nezvratnej fázy

8. júna 2012 - (Ľudovít Števko - Extra plus)

Priznávam, o Slovákoch spod Pilíša v Maďarsku som toho veľa nevedel. Zmenilo sa to, až keď som si prečítal zaujímavý text z pera Gregora Papučka. Tento slovenský básnik a publicista žijúci v Maďarsku písal o autochtónnom slovenskom etniku v okolí Plešských hôr, popretkávaných slovenskými aj staroslovenskými zemepisnými názvami. Pochopil som, že historické fakty o príchode našich predkov na vyplienenú Dolnú zem po tureckých vpádoch sú pravdivé iba spolovice.

Pomaďarčili by aj Pána Boha

Krajina v dolinách Plešského (Pilíšskeho) pohoria nebola nikdy ľudoprázdna. Už v 9. storočí tu v chotári obce Mlynky stála dedina Pleš a kláštor z čias panónskych kniežat Pribinu a Koceľa. Gregor Papuček o tom hovorí: „Naši predkovia tu boli už v 9. storočí. Boli to naši, boli sme to my... Toto je ten kraj, kde sme sa narodili, kde všetko malo odjakživa slovenské meno. Cítili sme sa vždy skôr vrchármi, a nemali sme pocit, že by v týchto miestach voľakedy bol aj niekto iný býval ako Slováci.” Dediny spod Pilíša, kde sa ešte pred päťdesiatimi rokmi nehovorilo inak ako po slovensky, sa zmenili navonok i vnútri. V Pilísszántó (v Santove), v Kesztölci (v Kestúci, predtým Kostelci), v Pilisszentléleku (Huti), v Piliscséve (Číve) a v iných pôvodne slovenských dedinách možno nájsť už len niektoré slovenské pomenovania ulíc a krčiem v maďarskom pravopise. To je z pozostalosti po slovenských predkoch všetko. Staršia generácia, česť výnimkám, hovorí ešte trochu lámanou slovenčinou, ale mladí komunikujú už len po maďarsky. Počas prechádzky po Kossuthovej ulici v Santove mi zišli nevdojak na um slová známeho intelektuála a novinára Imricha Fuhla, žijúceho v susednej obci Mlynky, že maďarská vláda by pomaďarčila aj Pána Boha.

Príchuť odcudzeného domova

Do Santova v Peštianskej župe sme prišli na IV. pešiu túru na vrchol 1 756 metrov vysokého Pilíša, ktorý je symbolom tu žijúcich Slovákov, čosi ako Kriváň v povedomí našich vlastencov. Štafetu stretnutí Pilíšanov pod názvom „Spoločnými chodníkmi” prevzalo tento rok Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov, Slovenská samospráva v Santove a starostka obce Eva Čičmancaiová. Na úpätí Pilíša v tzv. Divadle pod skalou vítajú domáci hostí z okolitých obcí i z Pešti pálenkou, ovocnými koláčmi a pagáčmi, ktoré vraj upiekla samotná starostka Santova. Ak nerátame dvoch Bratislavčanov, je tu aj zopár rozjarených Slovákov zo Štúrova. Podujatie Spoločnými chodníkmi má „vzdať poctu pamiatke našich predkov, upevniť súdržnosť a prispieť k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle”. Tak sa aspoň písalo v pozvánke.

Slovo súdržnosť tu má zvláštnu nostalgickú príchuť odcudzeného domova. Ľudia sa navzájom vítajú, fotografujú ako známi, čo sa dlho nevideli, maďarčina sa mieša so slovenčinou a potom sa spieva. Na úvod stretnutia zaspieval hymnu pilíšskych Slovákov miestny spevácky súbor Studienka. V jej texte, ktorý napísal básnik Alexander Kormoš, sa hovorí o tom, ako predkovia Pilíšanov „prajúc si väčší kus chleba stratili z modrosti neba”. Nad Pilíšom, čo sa voľakedy volal Pleš, bolo nebo 12. mája modré, a slovenské piesne, ktorých slová a nápevy nám Bratislavčanom zneli ako vzdialená ozvena z Dobšinského rozprávok, rozozvučali v mnohých účastníkoch stretnutia struny spolupatričnosti, aké na Slovensku nepoznáme. Výstup na vrchol hory pod pilíšskym slnkom bol s jarným deficitom kondície trochu namáhavý, ale výhľad na okolité slovenské dediny stál zato. Pani starostka nás ponúkla červeným vínom značky Cabernet Savignon, ktoré vyniesol v plecniaku jej manžel. Na počudovanie, víno bolo chladné, akoby ešte pred chvíľou ležalo v pivnici. Opäť sa spievalo. „Pilíšski Slováci na horách plakali, chceli si zaspievať, ale im nedali.”

Riadený proces

Sedíme s Imrichom Fuhlom, bývalým šéfredaktorom slovenských Ľudových novín, pod jaseňom vo vysokej tráve a hovoríme o novom maďarskom národnostnom zákone, ktorým sa obmedzujú základné práva národností v Maďarsku. Na žiadosť Segedínskej slovenskej samosprávy sa ombudsman Máté Szabó obrátil na Ústavný súd, aby anuloval protiústavné ustanovenia tohto kontroverzného zákona. Aké výhrady má ombudsman? - pýtam sa. „Technických aj obsahových výhrad proti mnohým paragrafom je veľa. Napríklad zákon hovorí o tom, že zápisnice zo zasadnutí slovenského zastupiteľského zboru sa musia vyhotovovať v maďarčine, čo je proti európskej Charte o menšinových jazykoch, ktorú sa Maďarsko zaviazalo plniť. Mne osobne sa nepáči celkový duch zákona, pretože v niektorých ustanoveniach nepriamo vyvíja nátlak na národnostné samosprávy, aby rokovacím jazykom bola maďarčina.” Nová Orbánova figúra v Sándorovom paláci - prezident János Áder sa pri inaugurácii vyjadril, že Maďari potrebujú konečne dosiahnuť vyrovnanie sami so sebou. Myslel tým aj na vyrovnanie Maďarov s nemaďarskými národnosťami? Imrich Fuhl má na to svoj názor: „Áder okrem iného povedal aj to, že je pekná vec, ak si národnosti pestujú svoju kultúru, lebo tým posilňujú svoje maďarstvo. Mal by som sa vlastne uraziť. Veď ja nepestujem slovenskú kultúru preto, aby som posilňoval svoje maďarstvo. Myslím si, že maďarskí politici to majú v hlavách pomiešané, nevedia rozlíšiť hranice medzi etnickým a politickým národom. Dávajú nás do veľkého klobúka politického maďarského národa a vlastne nás tým automaticky zaraďujú do maďarského etnika.”

S Imrichom Fuhlom sa pod pilíšskym nebom zhodneme v tom, že asimilácia Slovákov v Maďarsku nebol prirodzený, ale riadený proces. Po dôkazy nemusíme chodiť ďaleko: Nadlak v Rumunsku je dodnes čisto slovenské mesto, kde aj mladí ľudia hovoria peknou slovenčinou a o kúsok bližšie, v Maďarsku je Slovenský Komlóš, totálne pomaďarčené mesto. Akoby v tom priezračnom horskom povetrí znel smutno-sarkastický básnický refrén santovského rodáka Alexandra Kormoša: „Násilím pomaďarčovaní Slováci pražia fašiangové šišky, Maďarom núkajú čabianske klobásy. Násilím pomaďarčovaní školáci, dávno stratili rodnú reč, ani ich rodičia nie sú už Slováci...”

Čierna budúcnosť

Poludňajšie slnko je nemilosrdné. Schádzame k prameňu s nápisom Trézsi sztugyenka (Terezkina studienka) a osviežujeme sa chladnou vodou. Dolu strminou sa mi ide v kožených „baťovkách” ľahko. Pripojím sa k riaditeľke santovskej základnej školy a predsedníčke Združenia pilíšskych Slovákov Kataríne Kormošovej a púšťam sa do rozhovoru o problémoch slovenského školstva. Pred dvadsiatimi rokmi bolo v Maďarsku osemdesiat škôl, kde sa štyri hodiny vyučovala slovenčina, dnes ich je iba tridsaťsedem. Čo bude o ďalších dvadsať rokov? Odpoveď je priveľmi pesimistická, veď už ani teraz nejestvuje autonómne slovenské školstvo. Pred dvoma rokmi vyhlásil maďarský parlament na návrh strany Viktora Orbána 4. jún za Deň národnej spolupatričnosti - pamätný deň Trianonskej maďarskej národnej tragédie. Na školy po celom Maďarsku prišlo pred týždňom nariadenie, ako treba žiakom pripomenúť tento štátny sviatok. Medzi názornými pedagogickými pomôckami sú mapy veľkého Maďarska s odtrhnutými územiami Felvidéku a Sedmohradska. Výchova slovenských detí k maďarstvu je dôležitejšia ako vyučovanie cudzieho jazyka - slovenčiny.

Cestou do Bratislavy začal fúkať spoza Dunaja nepríjemný vietor a spustil sa dážď. Nad Pilíšom zhustli mraky do čierňavy. Mnohí z pilíšskych Slovákov ešte zostali spievať na vrchole svojej hory. Á bez dáždnika.

O čom píšu Ľudové noviny?

Miroslav Lajčák sa stretol aj s našimi Slovákmi

Podpredseda vlády Slovenskej republiky, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák podnikol 1. júna oficiálnu návštevu Budapešti. M. Lajčák ubezpečil predstaviteľov slovenskej komunity v Maďarsku, že slovenská vláda sa bude snažiť riešiť problémy prostredníctvom zaužívaných mechanizmov - zmiešanej komisie. Požiadal ich, aby informovali veľvyslancov o svojich problémoch, aby ich mohli nastoliť na zasadnutiach komisií. - Máme vôľu, chuť a odhodlanie spolupracovať...

Slovenskú školu v Sl. Komlóši od septembra neprevezme CSS

Mesto Slovenský Komlóš je známe svojou slovenskosťou nielen v Maďarsku, ale aj v zahraničí vďaka tomu, že sa tu počas troch storočí zachovali slovenský jazyk a kultúra. Samospráva mesta prevádzkuje okrem maďarskej základnej školy aj slovenskú, ktorú mala od septembra tohto roku prevziať Celoštátna slovenská samospráva.

Pódiová diskusia o stratégii rozvoja národnostnej osvetovej činnosti

Maďarský osvetový ústav a lektorát výtvarného umenia usporiadal 31. mája v budínskej Redute pódiovú diskusiu o stratégii rozvoja národnostnej osvetovej činnosti. V úvodnej časti podujatia sa početným účastníkom prihovorila riaditeľka Maďarského osvetového ústavu a lektorátu výtvarného umenia Erika Borbáthová, ktorá v krátkosti predstavila činnosť ústavu. Prítomných informovala o tom, že pred stretnutím vznikol desaťčlenný Kultúrny zväz národností žijúcich v Maďarsku, v ktorom sú právnické a fyzické osoby a do ktorého sa môžu hlásiť príslušníci jednotlivých národností.

Erdőtarcsa - Obec kaštieľov a letohrádkov

Erdőtarcsa nemá slovenský názov. Ani ho nemôže mať, veď Slováci tu nežijú oddávna, iba niekoľko desiatok rokov. Presťahovali sa sem za prácou alebo za láskou v polovici 20. storočia. Napriek tomu tu v roku 2002 založili slovenskú samosprávu, ktorá zastupuje záujmy „prisťahovalcov“.

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka

Keby som bol hus...

Hoci antitrianonský pochod pravicových extrémistov (Toroczkai: „Jedine zbraňou môžeme napraviť krivdy...“), ďalšie trianonské fukoty a najmä pokračujúce sedmohradské výjazdy maďarských rozpoltených duší (viď súkromná osoba L. K. a predseda parlamentu László Kövér) by poskytli „ingrediencie“ na niekoľko porcií perkeltu, zaumienil som si, že to budem chvíľu bojkotovať a venovať sa skutočným hodnotám.

Ionesco sa rehoce

Slávny francúzsky dramatik rumunského pôvodu Eugene Ionesco nemohol napísať absurdnejší kus, než bola smutnohra okolo plánovaného a zmareného opätovného pohrebu Józsefa Nyírőa. Už osoby a obsadenie boli groteskné. Celá akcia mala komunikačného šéfa, teda už niekto tušil, že bude čo komunikovať. Po celý čas bol na javisku, ale najúžasnejšou scénou bolo, keď zahral pred rumunskými policajtmi, že má v aute urnu, tí potom nádobu aj našli, sprvoti ju nebol ochotný otvoriť, no nakoniec sa poddal, a vtedy vysvitlo, že je prázdna, čiže rumunskí policajti vyšli na posmech.