Zo slovenskej tlače - Máj (III.) 2012

Vlastenecké rozkrádanie - Orbánove vzťahy so Západom sa zúžili - Volebné právo zahraničných Maďarov - SMK chce rokovať o autonómii - Inak treba vyučovať slovenský jazyk - L. Nagy splnomocnencom pre menšiny? - Uhor, nie Maďar - „Slováci žijúci v zahraničí si viac ctia tradície než ľudia na Slovensku“ - Zrod moci Viktora Orbána

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Vlastenecké rozkrádanie (Druhá Orbánova vláda)

22. mája 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Druhá Orbánova vláda priniesla najrozsiahlejšiu koncentráciu majetku a trhov v Maďarsku od pádu komunizmu v rukách úzkej skupiny oligarchov blízkych vládnej strane. Politik dnes ani nemôže prísť s populárnejším návrhom, než je pozastavenie financovania politických strán zo štátneho rozpočtu, ako navrhol maďarský premiér Viktor Orbán. Je kríza a treba šetriť, ale jeden z dôvodov, prečo o tom politická elita nie je schopná presvedčiť voličov, je, že dokáže len kozmeticky, či dokonca nedokáže vôbec šetriť tam, kde by so šetrením mala začať - sama na sebe. Dobrý nápad je to však len na prvý pohľad. Politika a najmä demokratická politika je drahá, strany na svoju existenciu a oslovenie voličov jednoducho potrebujú peniaze. Oveľa viac peňazí, než by vyzbierali z príspevkov radových členov - priemerných občanov. Štátne príspevky dostávajú práve preto, aby nemuseli žiť z peňazí od bohatých darcov a potom plniť ich priania - peniaze by od nich nedostali len tak za nič. Iná vec je, že celý systém vrátane financovania strán zo štátneho funguje, len ak je priehľadný, má prísne a jasné pravidlá a ich porušenie sa tvrdo trestá - čo zatiaľ na Slovensku neplatí. Nápad zastaviť financovanie strán zo spoločného je navyše ešte podozrivejší, ak s ním príde vládna strana - tá má viac možností nahradiť vypadnuté príjmy nepoctivým spôsobom z rozpočtu, ktorý spravuje. Na rozdiel od opozície. Obzvlášť to platí vo vládnom systéme, ktorý sa za posledné dva roky zaviedol v Maďarsku. Stranícke financovanie tu znamená, že si vládnuca strana „nakradne toľko, koľko len chce“, píše komentátor internetových novín Hírszerző.

Ohňostroj nepremyslených nápadov

Druhá Orbánova vláda priniesla najrozsiahlejšie prerozdeľovanie štátneho i súkromného majetku a trhových podielov v Maďarsku od pádu komunizmu. A najmä ich najvýraznejšiu koncentráciu v rukách úzkej skupiny blízkej vládnej strane. Deje sa tak pod vlasteneckými heslami, ako je podpora domácich podnikateľov. Po skúsenostiach so Smerom a so Slotom však aj na Slovensku vieme, že ak sa niekto v podnikaní oháňa vlastenectvom, treba sa mať na pozore: chystá veľkú krádež. Aj v Maďarsku sa rýchlo ukázalo, že domácim podnikateľom podporovaným vládou nie je ktorýkoľvek maďarský podnikateľ, ale vždy len človek blízky Fideszu. Takí dnes získavajú štátne monopoly a ovládajú jedno ekonomické odvetvie za druhým. Orbánova vládna politika je vcelku veľmi chaotická. Jej pokusy riešiť krízu napríklad namiesto štrukturálnych reforiem znamenajú ohňostroj nepremyslených nápadov na škrty a na nové dane. Tento chaos a nekompetentnosť však ukrývajú to, v čom je naopak vládna politika dôsledná dokonale: každý jej krok smeruje k zabetónovaniu Fideszu pri moci a k neférovej podpore oligarchov verných strane.

Maďarská pôda patrí Maďarom

Posledným príkladom je rozdeľovanie pôdy zo štátneho pozemkového fondu. Jedným z najobľúbenejších politických sloganov Fideszu a maďarských nacionalistov je, že sa posvätná maďarská pôda nesmie dostať do cudzích rúk - nebude na nej predsa hospodáriť nejaký holandský farmár, ktorý si ju jednoducho kúpi. Orbánova vláda preto spustila rozsiahly projekt údajne na posilnenie tých, čo na pôde naozaj pracujú - poctivých domácich roľníkov. Prvé skúsenosti však ukázali, že práve oni nemajú skoro žiadnu šancu dostať sa k doteraz štátnej pôde: 80 až 90 percent pôdy rozdelenej v jednotlivých župách získalo len niekoľko veľkopodnikateľov, až na drobné výnimky z okolia vládnej strany. Napríklad šéf banky OTP, ktorý pred časom rozšíril svoje záujmy aj do agrárneho sektora. Zaistením monopolu pre vlastných podnikateľov vláda tiež zabije niekoľko múch jednou ranou. Ovládnutie inzertného trhu Lajosom Simicskom, sivou eminenciou Fideszu a možno jediným mužom mocnejším než samotný Orbán, napríklad pomáha ovládať médiá a likvidovať tie kritické. Kto bude počúvať, inzerciu dostane, a kto nie, má smolu.

Pre Fidesz žiadny problém

Neexistuje spôsob, ako Fideszu a jeho klientele v rozkrádaní krajiny zabrániť. Všetky mechanizmy na kontrolu výkonnej moci už boli zbúrané alebo oslabené. Vládni politici či ich príbuzní vybavení enormnými právomocami ovládajú prokuratúru, súdnictvo, kontrolný úrad. Ekonomické tlaky a mediálny zákon hroziaci likvidačnými pokutami či zastavením činnosti, o čom podľa nálady rozhodujú opäť vládni politici stojaci na čele mediálneho úradu, prinútili komerčné televízie, aby sa úplne prestali venovať politike a informovaniu o vládnych škandáloch. Médiá plniace ešte nejakú kontrolnú úlohu a kritizujúce vládu sa obmedzili na jednu televíziu a niekoľko denníkov a týždenníkov. Provládne médiá naopak dostávajú pod najrôznejšími zámienkami masívne dotácie z verejných rozpočtov. Zastavenie štátneho príspevku je typickým príkladom populistického nápadu, ktorým sa demagóg zapáči ľudu, poslúži však len jeho sebeckým záujmom. Koniec štátneho príspevku by pre vládnuci Fidesz nič neznamenal. Z verejného si zoberie, alebo od vlastných podnikateľov za odmenu dostane, koľko bude potrebovať. Nikto mu v tom nebude brániť, nikto to nebude vyšetrovať, nieto, aby ho ešte potrestal. Opozičné strany by však zastavenie štátnych príspevkov nemuseli prežiť a určite by im zabránilo v tom, aby o dva roky viedli akúkoľvek účinnú predvolebnú kampaň. Zostal by im maximálne internet a Facebook, ako dnešnej ruskej opozícii.

Orbánove vzťahy so Západom sa zúžili

22. mája 2012 - (tasr)

Kým hlavnými spojencami Maďarska sú členské krajiny Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, maďarský premiér Viktor Orbán sa v uplynulom období skôr stretával s vodcami Číny a bývalých krajín Sovietskeho zväzu. Píše o tom internetové vydanie maďarského hospodárskeho týždenníka Heti Világgazdaság (HVG). Skutočnosť, že predseda maďarskej vlády sa počas svojej doterajšej dvojročnej vlády stretával čoraz menej s premiérmi západoeurópskych štátov, podľa servera vzbudzuje obavy. Maďarsko je odkázané na Európu, Nemecko nemožno vymeniť za Čínu, povedal pre HVG maďarský exminister zahraničných vecí a prvý maďarský eurokomisár Péter Balázs. Hlavným prvkom stratégie zahraničnej politiky maďarskej vlády je otvorenie sa Východu, ktorého úspech spôsobí významný rast stability a bezpečnosti Maďarska, vyhlásil v tejto súvislosti Orbánov hovorca Péter Szijjártó. HVG vyžiadal z úradu vlády zoznam, z ktorého vyplýva, že Orbán sa v prvom polroku vlády bilaterálne stretol s prezidentmi a predsedami vlád západných krajín desaťkrát, v nasledujúcom polroku počas maďarského predsedníctva v Únie bolo takýchto stretnutí päť. V nadchádzajúcom období, ktoré bolo druhým rokom Orbánovej vlády, sa konali už len štyri stretnutia maďarského premiéra s vodcami západoeurópskych krajín. Orbána ostro kritizovali v únii už pri preberaní polročného predsedníctva v Únii za maďarský mediálny zákon a iné právne normy. Maďarský premiér začal v tom čase používať čoraz silnejšiu rétoriku namierenú proti únii a jeho vyhlásenie 15. marca počas maďarského štátneho sviatku, v ktorom prirovnal Brusel k Moskve z čias Sovietskeho zväzu, spôsobil všeobecné pobúrenie v diplomatických kruhoch. Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov je dnes už tendenciou, že predstavitelia západoeurópskych krajín nepozývajú Orbána na návštevu a ani neprichádzajú do Maďarska. Po májovej návšteve Kazachstanu pokračuje utužovanie maďarských vzťahov s Východom, Orbán spolu so šéfom diplomacie Jánosom Martonyim totiž čoskoro navštívia Indiu, píše HVG.

V Maďarsku protestovali bývalí zamestnanci aerolínií

22. mája 2012 - (sita)

Priestranstvo pred maďarským ministerstvom národného rozvoja v utorok zaplnilo niekoľko stoviek bývalých zamestnancov vlajkových aerolínií Malév, ktoré začiatkom februára zastavili prevádzku v dôsledku bezvýchodiskovej finančnej situácie. Demonštranti odovzdali zástupcom rezortu petíciu, kde požadujú bezodkladné vyplatenie všetkých meškajúcich platov a priznanie zodpovednosti vlády za vyše 2000 rodín postihnutých krachom. Prepustení zamestnanci chcú taktiež počuť vysvetlenie, prečo k nemu došlo. Predstavitelia spoločnosti v likvidácii prisľúbili, že nevyplatené mzdy odošlú ešte v utorok. Problémy tradičného maďarského dopravcu sa naplno prejavili po oznámení Európskej komisie, že musí vrátiť štátnu pomoc vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur, ktorú dostal v rokoch 2007 až 2010. Dlhodobo stratový Malév zamestnával okolo 2600 ľudí.

Maďarská Nokia opäť prepúšťa

22. mája 2012 - (etrend.sk)

Maďarský závod na výrobu telefónov Nokia v Komárome pokračuje podľa maďarských hospodárskych novín Napi Gazdaság v prepúšťaní zamestnancov. Cez leto majú prísť o prácu v závode, ktorý od roku 2000 vyrába mobilné telefóny, ďalšie stovky zamestnancov. V prvej vlne prepúšťania opustilo v marci maďarskú Nokiu takmer 1 200 ľudí, mnohí z nich si našli prácu v okolitých závodoch firiem ako Bosch, Continental, Audi či Henkel. Pre 600 bývalých pracovníkov, ktorí sa zatiaľ neuplatnili, pripravila Nokia rekvalifikačné vzdelávacie kurzy. Podľa Hospodárskych novín bolo v prvej vlne prepustených okolo 350 občanov Slovenska. Dá sa predpokladať, že ďalšie desiatky ľudí z prihraničných oblastí prídu o prácu aj v ďalších dvoch menších vlnách. Do konca roka čaká závod ešte tretia vlna prepúšťania. Nakoniec zostane v komáromskej Nokii pracovať okolo 2 000 ľudí. Maďarského závodu sa najviac dotklo rozhodnutie fínskeho výrobcu mobilných telefónov zo septembra minulého roka, kedy sa zo závodov vo Fínsku, Mexiku a Maďarsku rozhodli prepustiť spolu 4 000 ľudí. Prepúšťanie má súvisieť s presunom časti výroby do lacnejšej Ázie. Tieto závody iba zoštíhľovali, ale rumunský závod na jednoduchšie telefóny Nokia ku koncu roka úplne zavrela a bez práce zostalo 2 200 ľudí.

Odhalili rozsiahlu sériu podvodov budapeštianskej polície

22. mája 2012 - (tasr)

Maďarská Ústredná vyšetrovacia prokuratúra vyšetruje sériu podvodov skupiny policajtov na Budapeštianskom veliteľstve polície (BRFK), informoval dnes maďarský denník Népszabadság s tým, že ide o jednu z najrozsiahlejších sérií podvodov, aké sa v radoch maďarskej polície udiali. Policajti pravidelne vykonávali služby, za ktoré mohli žiadať poplatky, napríklad zabezpečovanie podujatí, či sprevádzanie prevozu nebezpečného, alebo nadrozmerného nákladu, pričom nevystavili potvrdenie o prevzatí poplatku za službu. Podľa doterajších výsledkov vyšetrovania často neuzatvorili ani písomnú zmluvu, iba dodatočne vystavili dokumentáciu, z ktorej však nie je zrejmé, či za službu bolo zaplatené. Polícia sa k prípadu, ktorý odhalili v rámci mesiace trvajúceho vnútorného všeobecného preverovania činnosti polície, zatiaľ oficiálne nevyjadrila. Jej predstavitelia podľa denníka povedali, že urobili, čo urobiť mali, a ostatné je v rukách prokuratúry. Nemenovaný predstaviteľ Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) nevylúčil, že ide o miliónové sumy, ktoré skončili v súkromných vreckách nielen radových policajtov, ale aj šéfov. Podľa informácií Népszabadságu v súvislosti s touto kauzou minister vnútra Sándor Pintér 8. mája odvolal zástupcu šéfa veliteľstva 3. budapeštianskeho obvodu Attilu Markóa, súčasne šéf ORFK József Hatala odvolal vedúceho dopravného oddelenia BRFK Istvána Jánosika. Zrejme tým sa prípad ešte nekončí, konštatoval denník.

Maďarsko schválilo zákon, úrad vlády môže požadovať osobné údaje

21. mája 2012 - (tasr)

Maďarský parlament dnes schválil zákon, podľa ktorého úrad vlády bude môcť v budúcnosti vyžiadať z príslušných registrov mená a adresy občanov z dôvodu ich osobného informovania, prípadne zisťovania ich názoru. Ako o tom informovala maďarská tlačová agentúra MTI, návrh predložil poslanec za vládny Maďarský občiansky zväz-Fidesz László Koszorús. Za návrh novely zákona o evidencii osobných údajov a adries občanov hlasovalo 241 vládnych poslancov, proti bolo 97 zákonodarcov. V zmysle novelizovanej právnej normy bude môcť úrad vlády prevzaté údaje používať 90 dní po prevzatí. Vydanie údajov úradu vlády je možné odmietnuť v prípade, keď občan ich poskytnutie zakázal. Podľa Koszorúsa počas výkonu vládnych opatrení sa môže stať, že bude potrebné informovať osobne občanov, prípadne bude potrebné spoznať ich názory. Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) v rozprave vyjadrila názor, že novela je protiústavná. Opozičné ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik sa domnieva, že týmto zákonom chce Fidesz dodatočne legalizovať predchádzajúcu vládnu konzultáciu s občanmi.

Orbán chce, aby Maďari vo svete volili

22. mája 2012 - (Oľga Gluštíková - Hospodárske noviny)

Maďarský premiér Viktor Orbán včera opäť sľúbil zahraničným Maďarom volebné právo. „Už čoskoro sa zrodí zákon, ktorý umožní, aby Maďari žijúci v zahraničí, majúci dvojaké občianstvo, mohli odovzdať svoj hlas v parlamentných voľbách,” vyhlásil včera Orbán v americkom Chicagu. Urobil tak pred zhruba tromi stovkami svojich krajanov žijúcimi v USA. Čoskoro by však vďaka novému zákonu z Orbánovej dielne mohli dostať volebné právo aj Maďari žijúci u nás. Mnohí z nich však túto možnosť odmietajú. „Keby som mal voliť pre Maďarsko, bolo by to odo mňa nezodpovedné. Nepoznám tamojší politický život, ani tam nežijem. Považujem to za nesprávne,” povedal pre HN podnikateľ z Komárna Oliver Boldoghy. Experti hovoria, že zmenu volebného zákona by mohol presadiť Orbán už do najbližších parlamentných volieb. Urobí tak najmä vďaka tomu, že sa v parlamente našich južných susedov opiera o dvojtretinovú väčšinu. „Najbližšie voľby budú v Maďarsku v roku 2014. Pravdepodobne to Orbán stihne presadiť ešte dovtedy. Ako bude zmena zákona vyzerať, o tom sú viaceré predstavy,” povedal pre HN politológ László Öllös. Orbánovu ponuku voliť však niektorí Maďari žijúci na Slovensku odmietajú. Boldoghy vlani v novembri požiadal o maďarskú štátnu príslušnosť a prišiel kvôli tomu o slovenské občianstvo. Hlasovať v parlamentných voľbách za našich južných susedov by nechcel. „Chcel som voliť na Slovensku v marcových voľbách. Nebolo mi to umožnené a boli porušené moje práva. Naďalej sa totiž považujem aj za slovenského občana,” tvrdí Boldoghy. Odhaduje sa, že mimo Maďarska s desiatimi miliónmi ľudí žije asi päť miliónov krajanov. Najviac ich je v Rumunsku, na juhu Slovenska a v srbskej Vojvodine. Vlani prijali maďarské orgány od krajanov vyše 200-tisíc žiadostí o občianstvo, v tomto roku očakávajú zhruba 150-tisíc. Orbán, ktorý je v USA na summite NATO, preto znovu vyzýval zahraničných Maďarov. Experti však hovoria, že u nás to Orbán nebude mať ľahké. „Mnohí Maďari na Slovensku nechcú maďarské občianstvo, lebo vidia hry, ktoré hrá s menšinami Orbán,” povedal pre HN politológ Samuel Abrahám.

Orbán chce voličské právo pre držiteľov dvojakého občianstva

21. mája 2012 - (tasr)

Čoskoro sa zrodí zákon, ktorý umožní, aby Maďari žijúci v zahraničí, majúci dvojaké občianstvo, mohli prostredníctvom listu odovzdať svoj hlas v parlamentných voľbách. Vyhlásil to v americkom Chicagu maďarský premiér Viktor Orbán pred takmer 300 Maďarmi žijúcimi v USA. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Orbán, ktorý sa v USA zúčastňuje summitu NATO, adresoval v nedeľu zahraničným Maďarom výzvu, aby čo najskôr požiadali o maďarské občianstvo, ak tak doposiaľ neurobili. Podľa predsedu maďarskej vlády je významom dvojakého občianstva, že sa jeho držitelia stanú aj občanmi Európskej únie a budú sa môcť zúčastniť najzávažnejších rozhodnutí maďarského národa vrátane volieb do parlamentu.

Orbán: Krajiny V4 by mali hrať v rámci NATO dôležitú úlohu

21. mája 2012 - (sita)

Severoatlantická aliancia by sa mala koncentrovať na kolektívnu obranu, ktorej dôležitou súčasťou je obranný štít, povedal maďarský premiér Viktor Orbán počas otváracieho zasadnutia 25. summitu NATO v nedeľu v Chicagu. Orbán zároveň vyjadril plnú podporu čo najskoršieho prijatia Macedónska a Čiernej Hory do aliancie. Maďarský premiér označil rozšírenie NATO za „úspešný príbeh”, v ktorom je potrebné pokračovať, povedal jeho hovorca Péter Szijjártó maďarským novinárom. Podľa Orbána je v čase bezpečnostnej neistoty veľmi potrebná čo najužšia spolupráca medzi krajinami NATO a kolektívna obrana by mala zostať hlavným odkazom aliancie. Orbán tiež povedal, že regionálna spolupráca vrátane krajín Visegrádskej štvorky (ČR, SR, Maďarsko a Poľsko) by mala hrať dôležitú úlohu v rámci NATO. Na summite Chicagu, ktorý sa začal v nedeľu, sa zišli zástupcovia 28 krajín. Summit by mal vyriešiť otázky postupného odchodu z Afganistanu a koncept obranného raketového štítu.

SMK chce rokovať o autonómii

23. mája 2012 - (sita)

Strana maďarskej koalície by chcela s Mostom-Híd rokovať o autonómii. Béla Bugár pre denník Új Szó povedal, že pre neho to nie je problém. „Chceme sa ho na to spýtať pri rokovaní, či to povedal len pre médiá, alebo došlo k zmene politiky strany Most-Híd v oblasti autonómie,” hovorí člen predsedníctva SMK Pál Csáky. Most zas ponúkol SMK rokovanie o možnej spolupráci pred regionálnymi voľbami, ktoré budú v roku 2013. „Navrhli sme SMK, aby vedenia dvoch strán vyslali signál regionálnym štruktúram, že by bolo osožné, aby začali rozmýšľať o tom, ako spolupracovať v regionálnych voľbách do VÚC,” povedal Bugár. Podľa Csákyho však táto otázka nie je aktuálna. „Súčasná situácia je taká, Že SMK má proti strane Most-Híd prevahu v pomere 40 poslancov k dvom. Most sa bojí, že ich kandidáti môžu byť na regionálnej úrovni prevalcovaní našimi. Táto ponuka je preto asi falošná a momentálne neaktuálna,” vyhlásil Csáky.

Bugárovci rozmýšľajú, že si s SMK pomôžu

22. mája 2012 - (sita)

Most-Híd oslovil neparlamentnú Stranu maďarskej koalície (SMK) s ponukou na rokovanie o možnej spolupráci pred regionálnymi voľbami, ktoré budú v roku 2013. Takéto rokovanie by sa malo uskutočniť na budúci týždeň. Ako povedal pre agentúru SITA predseda strany Most-Híd Béla Bugár, zatiaľ je komunikácia medzi týmito stranami veľmi sporadická. „Navrhli sme SMK, aby vedenia dvoch strán vyslali signál regionálnym štruktúram, že by bolo osožné, aby začali rozmýšľať o tom, ako spolupracovať v regionálnych voľbách do VÚC,“ povedal Bugár s tým, že stalo sa totiž vo viacerých VÚC, že sa niektorí kandidáti navzájom “vystrieľali“. „Práve preto sme sa obrátili na SMK, ktoré nám poslalo list, aby sme rokovali o rôznych programoch. Dá sa rokovať o všetkom. Môžu o tom hovoriť odborné skupiny. Toto nie je rokovanie o spoločnom programe dvoch strán, ale rokovanie o tom, či je možné, na regionálnej úrovni pracovať tak, aby vznikla nejaká forma spolupráce pri voľbách do VÚC. Takéto rokovanie by malo byť do konca mesiaca,“ povedal Bugár. SMK v liste podľa Bugára avizovala, že chce rokovať o kultúrnych a školských otázkach, regionálnom rozvoji, ale aj autonómii. Ide teda o programové veci. „Buď to nepochopili, alebo chcú len ťahať čas. Ak chcú rokovať o programových veciach, nech rokujú odborníci, ale vedenie by malo vyslať signál, či podporuje spoluprácu pri voľbách do VÚC, alebo nie,“ konštatoval Bugár. Podľa člena predsedníctva SMK Pála Csákyho rokovanie bude o dvoch veciach. O princípoch činnosti oboch strán a o možných formách spolupráce na miestnej úrovni. „SMK má záujem otvoriť spoluprácu v Komárne a Dunajskej Strede. V oboch mestách tvoríme súčasť väčšinovej miestnej koalície. Je tam veľmi tvrdý súboj zo strany miestnych poslancov Most-Híd. Ak chce Most otestovať možnú spoluprácu, mohli by sme začať tam, kde to momentálne najviac nefunguje. A to v Komárne a Dunajskej Strede,“ povedal Csáky pre agentúru SITA. Návrh strany Most-Híd, ktorý sa týka regionálnych volieb, nie je podľa Csákyho momentálne aktuálny, pretože regionálne voľby budú o rok a pol. „Súčasná situácia je taká, že SMK má proti strane Most-Híd prevahu v pomere 40 poslancov k dvom. Most sa bojí, že ich kandidáti môžu byť na regionálnej úrovni prevalcovaní našimi. Táto ponuka je preto asi falošná a momentálne neaktuálna,“ vyhlásil Csáky. Zároveň dodal, že na základe stanov centrálne vedenie SMK nemôže zasahovať do autonómneho rozhodnutia krajských a okresných organizácií. „O prípadných formách spolupráce v novembri 2013 budú rozhodovať naše regionálne štruktúry,“ dodal. Csákyho prekvapil výrok Bugára pre denník Új szó, že pre neho nie je problém rokovať ani o autonómii na Slovensku. Csáky však Most-Híd naďalej považuje za „eseročku“, teda určitú finančno-ekonomicko-politickú organizáciu na uplatnenie osobných a skupinových záujmov členov Mosta. Podľa neho Robert Fico bude hrať so stranou Most-Híd zaujímavú hru. „Som zvedavý ako ostatné opozičné strany budú akceptovať túto dvojtvárnosť strany Most-Híd. Ak opozičná strana má akékoľvek kontakty finančného, alebo mocenského charakteru na vládu, už to nie je principiálna opozičná strana, ale je ovplyvniteľná a vydierateľná. Smer bude pravdepodobne chcieť udržiavať Most-Híd v takejto polohe, trošku v opozícii, trošku ako tichého spoločníka. To nie je dobré pre slovenskú demokraciu,“ vyhlásil Csáky.

Slovenská časť zmiešaných komisií má mať nových šéfov

22. mája 2012 - (sita)

Slovenská časť zmiešaných slovensko-maďarských komisií by mala mať čoskoro nových predsedov. Tieto komisie predstavujú mechanizmus na podporu plnenia Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. „Po parlamentných voľbách 2012 a vymenovaní novej vlády sa stalo doterajšie obsadenie postov predsedov zmiešaných komisií neaktuálne,” konštatuje sa v pripravenom materiáli. Podľa tohto návrhu šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka, ktorý už smeruje do vlády, by mal kabinet vo funkcii kontinuálne potvrdiť iba predsedu slovenskej časti komisie pre záležitosti národností - veľvyslanca Miroslava Mojžitu. Bývalého štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Milana Ježovicu majú podľa návrhu odvolať z funkcie predsedu slovenskej časti zmiešanej komisie pre európsku a euroatlantickú integráciu, resp. iné zahraničnopolitické otázky. Nahradiť ho má súčasný štátny tajomník MZV Peter Javorčík. Vo vedení komisie pre vojenské a iné bezpečnostnopolitické otázky oficiálne skončí bývalý štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák, ktorého má vystriedať jeho nástupca v rezorte Miloš Koterec. Bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Martin Chren už nebude predsedom slovenskej zložky zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre otázky hospodárskej spolupráce, má tam nastúpiť súčasný štátny tajomník Dušan Petrík. Bývalého štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Branislava Cimermana má nahradiť vo vedení komisie pre otázky ochrany prírody a životného prostredia súčasná dvojka envirorezortu Ján Ilavský. Predsedom slovenskej časti zmiešanej komisie pre otázky dopravy, spojov a ich infraštruktúry by už nemal byť bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpád Érsek, má tam prísť jeho nástupca Andrej Holák. Bývalého štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Csicsaia by mala v slovenskom vedení zmiešanej komisie pre otázky poľnohospodárstva, veterinárnej a fytosanitárnej starostlivosti nahradiť súčasná štátna tajomníčka Magdaléna Lacko-Bartošová. Slovenskej zložke komisie pre otázky kultúry a tlače má po Natálii Cehlárikovej šéfovať dnešná dvojka ministerstva kultúry Ivan Sečík. Jaroslava Ivanča plánujú odvolať z funkcie predsedu slovenskej časti zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre otázky vzdelávania, vedy, športu a mládeže, mal by ho vystriedať štátny tajomník ministerstva školstva Štefan Chudoba. Predsednícku funkciu v komisii pre otázky zdravotníctva, zdravotného poistenia a sociálnej starostlivosti má po Lucii Nicholsonovej zastávať Jozef Burian. V dvoch zmiešaných slovensko-maďarských komisiách, konkrétne pre otázky spolupráce v oblastiach patriacich do pôsobnosti ministerstiev vnútra a pre cezhraničnú spoluprácu by mal po bývalom štátnom tajomníkovi MV Marošovi Žilinkovi šéfovať slovenskej časti jeho nástupca Jozef Buček.

Vo Východnej vystúpi viac ako tisícka účinkujúcich

22. mája 2012 - (tasr)

Najstarší a najrozsiahlejší celoslovenský Folklórny festival Východná (FFV) ponúkne v posledný júnový víkend (od 29. júna do 1. júla) mozaiku toho najlepšieho, čo sa z tradičnej kultúry na Slovensku zachovalo. Počas troch festivalových dní sa predstaví spolu 36 umeleckých súborov, ktoré predstavujú viac ako tisícku účinkujúcich. Headlinermi 58. ročníka festivalu Východná budú umelecký súbor Lúčnica, ktorý vystúpi v piatok 29. júna s programom „Lúčnica - môj život“ venovaným 85. narodeninám Štefana Nosáľa, a folklórny súbor Technik, ktorý sa v sobotu 30. júna predstaví s profilovým programom Folklove. Lákadlom pre návštevníkov bude aj krst nového albumu obľúbenej kapely Muzička, ktorá sa venuje štúdiu autentických nahrávok slovenského ľudového spevu a hudby. Návštevníci by si určite nemali nechať ujsť ani vystúpenie víťazov všetkých ročníkov celoštátnej súťaže tanečných sólistov Šaffova ostroha. Organizátori sa rozhodli najprestížnejšie folklórne podujatie tento rok osviežiť aj world a etno programom. Vo Východnej vystúpia Pressburger Klezmer Band, rómska kapela Parno Graszt z Maďarska a zahraničné súbory zo Senegalu a Gruzínska. Súčasťou festivalu bude množstvo interaktívnych workshopov. Veľkú popularitu si získali Zábavy v Humne, kde sa tento rok budú mať možnosť návštevníci naučiť tance nielen z regiónov Slovenska, ale aj židovské, rómske či gruzínske. „Tradícia je predovšetkým úcta k práci predchádzajúcich generácií a tvorí identitu každej spoločnosti. Myslíme si, že v súčasnej festivalovej kultúre má i folklór rezonovať, má na to najvyšší potenciál. Preto veľmi chceme, aby nielen starší, ale i mladí ľudia a deti mali od malička možnosť vidieť, cítiť aj uchopiť úžasnú variabilitu, strhujúcu dynamiku i jednoduchú úprimnosť, ktorú v sebe folklór i tradičná kultúra má,“ uviedla pri dnešnom stretnutí s médiami projektová manažérka FFV a predsedníčka programovej rady Katarína Babčáková. Východná bude opäť aj výnimočným kulinárskym zážitkom, návštevníci môžu ochutnávať tradičné jedlá z rôznych slovenských obcí. Na svoje si prídu aj deti, ktoré si budú môcť vlastnoručne vyskúšať dojenie oviec, rôzne remeslá, naučiť sa tradičné riekanky či cez projekt Rozprávková krajina zábavnou formou spoznávať slovenské hrady a zámky. „Ako všetci fandíme hokejistom a boli sme na nich veľmi hrdí, aj folklórne kolektívy zo Slovenska, ktoré sa zúčastňujú na veľkých medzinárodných festivaloch, hrajú vždy o medaily, pokiaľ ide o súťažný festival. Naša tradičná kultúra s jej rozmanitosťou a dynamikou je pre nás niečím, čo je veľmi ojedinelé,“ povedala pre TASR Katarína Babčáková, ktorá úspechy slovenského folklóru v zahraničí prirovnala k slovenskému športu. Zároveň dodala, že „v tomto roku určite ľudí pritiahnu veľké scénické programy, ktoré sme sa snažili poňať trochu inak a zapojiť do toho jemne aj divákov, otvoriť celý priestor amfiteátra diváckej pozornosti“.

Orbán chce, aby rodiny mali viac detí, za to by mali dostať vyššie penzie

21. mája 2012 - (čtk)

Maďarská pravicová vláda chce zastaviť prepad pôrodnosti vďaka vidine citeľne vyšších dôchodkov pre rodičov, ktorí budú mať viac ako dve deti. Vyplýva to z vládnej stratégie, ktorú však ostro kritizuje opozícia, výhrady majú aj odborníci. Podľa niektorých výpočtov by penzia rodičov veľkých rodín mohli byť až dvojnásobná oproti bezdetným, ktorí pracovali v rovnakom zamestnaní. Nový systém odmeňovania otcov a matiek s viacpočetným potomstvom by sa mal vo výške dôchodkov odraziť až v roku 2032, takže sa nevzťahuje na súčasnú staršiu generáciu. Z návrhu vyplýva, že by si vďaka bonusom oproti dnešku polepšili najmä rodiny s tromi a viac deťmi, naopak rodičia jedináčikov či bezdetní jedinci by si výrazne pohoršili. Opozícia model kritizuje, vláda Viktora Orbána ale disponuje väčšinou v parlamente a tak by pre ňu nemal byť problém akékoľvek nové nariadenie presadiť. Csaba Molnár, podpredseda ľavicovej Demokratickej koalície, napríklad namieta, že nový systém potrestá ľudí bez väčšieho počtu detí a z budúcej mesačnej penzie im ukroja desaťtisíce forintov (tisíce korún). Navyše podľa neho nie je správne miešať prorodinnou politiku s tou dôchodkovou. Nápad na zvýšenie pôrodnosti vďaka vidine štedrejšej penzie sa nepáči ani socialistom, ktorí ho označili za „smiešny”. Za absurdné označil nápad v denníku Népszava aj odborník na túto oblasť András Simonovits, podľa ktorého by malo byť hlavnou funkciou dôchodkového systému poistenie a nie stimuly pre rodiny. Maďarsko, podobne ako mnohé ďalšie európske krajiny, trpí nízkou pôrodnosťou, ktorá sa odráža v bilancii dôchodkového účtu, pretože stále ubúda ľudí v produktívnom veku a pribúda dôchodcov. Počet obyvateľov Maďarska sa od roku 1981 znížil o 737-tisíc a v roku 2011 už v krajine žilo menej ako desať miliónov obyvateľov.

Medzivojnové európske diktatúry zaujmú milovníkov histórie i študentov

21. mája 2012 - (tasr)

Fenoménom diktatúr v Európe medzi dvoma svetovými vojnami sa zaoberá vo svojej novej knihe spisovateľ a publicista Roman Michelko. Jeho vedecko-popularizačnú monografiu nazvanú Medzivojnové európske diktatúry vydalo martinské vydavateľstvo Matica slovenská. „Dodnes je na Slovensku a v češtine obrovské množstvo literatúry ohľadne fašizmu, nacizmu, stalinizmu. Táto kniha je špecifická tým, že nerobí tieto známe a x-krát reflektované, ale zaoberá sa európskymi diktatúrami, ktoré boli menej známe,” uviedol v rozhovore pre TASR Roman Michelko, ktorý sa vo svojej knižke venuje napríklad Prima de Riverovej a Francovej diktatúre v Španielsku, Salazarovmu režimu v Portugalsku či pobaltským diktatúram. „Mená ako Smetona, Konstantin Päts, Ulmanis asi veľa ľuďom nehovoria, takisto je tam horthyovské Maďarsko plus všetci premiéri Teleki, Gömbös, Károlyi a podobne,” doplnil autor, ktorý vo svojom diele mapuje i diktatúry v Rumunsku, Bulharsku či Metaxasov tvrdý vojenský režim v Grécku. Knižka je rozdelená do dvoch častí. Prvá patrí teoretickému úvodu. Čitatelia sa v nej zoznámia s definíciami, ktoré vysvetľujú, čo je diktatúra, čo je autokracia či autoritatívny režim. „Tie režimy neboli monolitné, väčšina po roku 1918, po revolúciách boli demokratické, boli veľmi nestabilné. Vznikli rôzne pády vlád, obrovské presuny medzi politickými stranami, nové a nové predčasné voľby, rekonštrukcie vlád a potom prišli významní dôstojníci a urobili prevrat,” naznačil Michelko, ktorý „medzivojnové obdobie plné treníc” mapuje periodizačne. Čitatelia sa v jeho rozsahovo nenáročnej monografii stretnú s vecným hodnotením a klasifikáciou niekoľkých typov diktatúr. Michelko predstavuje monarchistické, vojensko-policajné i totalitné diktatúry. Osobitne skúma pojem autokracie ako medzistupňa demokracie a diktatúry. Fungovanie takéhoto systému v praxi ukazuje na príkladoch medzivojnového Poľska či Juhoslávie. Dielo ponúka sumár vecných informácií o danej problematike a podnety na ďalšie historické a politologické bádanie. „Je to taký prvý nástrel s tým, že možno je to inšpirácia pre ďalších mojich nasledovníkov, ktorí by si zobrali jednotlivé štáty a spracovali monografie v jednotlivých krajinách,” poznamenal autor, ktorého kniha môže zaujať nielen odborníkov, ale aj bežného čitateľa. „Je to populárne robené, nie vyložene striktne vedeckým jazykom, ale ak by som mal určiť cieľovú skupinu, asi je to pre študentov na vysokých školách. Rozsah informácií, ktorý tam je, im stačí na skúšky. Samozrejme, je to pre všetkých ľudí, ktorí majú záujem o históriu,” podotkol na záver.

Srbsko - Za prekvapujúcim víťazstvom Nikoliča je hospodárska kríza a nízka účasť

21. mája 2012 - (tasr)

Novým prezidentom Srbska bude opozičný líder pravicovo-populistiskej Srbskej pokrokovej strany (SNS) Tomislav Nikolič. V nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb totiž porazil favorizovanú doterajšiu hlavu štátu, šéfa Demokratickej strany (DS) Borisa Tadiča. Tadič ešte v nedeľu večer po zverejnení prvých výsledkov uznal porážku a svojmu rivalovi zablahoželal. „Jasné víťazstvo, voľby boli spravodlivé,” povedal. „Predsa len existuje Božia spravodlivosť,” povedal Tomislav Nikolič v straníckej centrále SNS. Jeho stúpenci vo viacerých mestách oslavovali volebné víťazstvo dlho do noci, uviedla agentúra DPA. Ústredná volebná komisia v noci nadnes po sčítaní 76 percent hlasov vyhlásila, Nikoliča (60) vo voľbách podporilo 49,8 percenta voličov, kým Tadiča (54) 47,2 percenta. Volebná účasť v druhom kole hlasovania bola nezvyčajne nízka. K urnám pristúpilo iba zhruba 45 percent zo 6,8 milióna oprávnených voličov. Podľa neoficiálnych informácií bolo až do 100.000 hlasovacích lístkov neplatných. Nikolič sa ešte počas povolebnej noci usiloval odstrániť pochybnosti o svojom politickom kurze. „Srbsko nevybočí z európskej cesty,” povedal pred svojimi jasajúcimi prívržencami. Všetci miestni komentátori pripísali Nikoličovo celkom nečakané víťazstvo ťažkej hospodárskej kríze v krajine. „Mnoho občanov má ťažký život, s platom 20.000 alebo 25.000 dinárov (181 alebo 227 eur),” povedal srbský analytik Ognjen Pribičevič. Srbská štátna televízia RTS hovorila po potvrdenom víťazstve Nikoliča o „politickom zemetrasení” v krajine. SNS napriek úspechu v parlamentných voľbách, v ktorých získala 73 kresiel v 250-člennom parlamente, zostane v opozícii, pretože strany doterajšej proeurópskej koalície sa dohodli na pokračovaní spolupráce. V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali v ten istý deň, vyhral Tadič s ani nie polpercentným náskokom. Nikolič namietal, že hlasovanie bolo sfalšované.

Viktor Orbán navrhuje pozastavenie štátnej podpory politickým stranám

18. mája 2012 - (tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán navrhol vo štvrtok na schôdzke republikovej rady Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz, aby vzhľadom na zlú hospodársku situáciu krajiny sa zvážilo pozastavenie finančnej podpory politických strán z verejných zdrojov. Informoval o tom dnes maďarský spravodajský server Origo. Orbánov hovorca Péter Szijjártó v tejto súvislosti pre server povedal, že predseda maďarskej vlády navrhol na zváženie, aby sa v rokoch 2013 a 2014 pozastavilo financovanie všetkých politických strán zo štátneho rozpočtu. Pozastavenie podpory by citlivo zasiahlo rozpočty strán, ktoré v Maďarsku pokrýva štátna dotácia na 80 až 90 percent. Strany dostávajú podporu zo štátneho rozpočtu priamo, prípadne prostredníctvom svojich nadácií v závislosti na volebných výsledkoch, píše Origo. Najviac by toto opatrenie postihlo samotný Fidesz, ktorý vo voľbách v roku 2010 získal dvojtretinové víťazstvo. Vlani podľa oficiálnych zdrojov dostal Fidesz jednu miliardu forintov (3,36 milióna eur). Z členských príspevkov mali príjem vo výške 144 milióna forintov (483.465 eur) a z darov 50 miliónov forintov (167.870 eur). Najväčšia opozičná strana Maďarská socialistická strana (MSZP) dosiahla vlani príjem 803 milióna forintov (2,7 milióna eur), z toho 521 miliónov (1,7 milióna eur) bola štátna podpora. Päť parlamentných strán vlani podpísalo spoločnú politickú deklaráciu v snahe doriešiť financovanie strán, ktoré je problematické už od zmeny režimu. Princípy financovanie vypracovali spolu s maďarskou pobočkou Transparency International. Podľa týchto princípov by bolo potrebné zabezpečiť pre fungovanie strán určité minimálne štátne zdroje a je potrebné stimulovať strany, aby si hľadali dary od súkromných osôb. Súčasne sa ale treba vyhnúť tomu, aby strany boli príliš závislé od štátu, alebo aby boli vydané napospas podnikateľským skupinám, dodáva Origo.

Milióny chcú získať od teplární a operátorov

23. mája 2012 - (Sme)

Telekomunikační operátori, plynárenské spoločnosti, teplárne či farmaceutické firmy majú zo svojich ziskov prispieť na ozdravenie verejných financií. Premiér Robert Fico povedal, že regulované podniky odvedú mimoriadny odvod. „Ide o dočasné opatrenie na dva roky,” dodal. Cez tento odvod by chcel Smer získať' 200 miliónov. Kedy a ako peniaze firmy zaplatia, má byť jasné v najbližších týždňoch. Ziskové sektory musia platiť špeciálne dane aj v Maďarsku, kde ich zaviedol socialistický premiér Viktor Orbán. Operátori platia z ročných tržieb 2,5 až 6,5 percenta, energopodniky 0,3 až 1,05 percenta. Sadzba pritom závisí od výšky ziskov. Také dane vyberá Budapešť aj od poisťovní a obchodníkov s cennými papiermi. Smer chce, aby tieto firmy prispeli cez odvod aj u nás. Potvrdil to šéf Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko. Extra odvod nebude jediným opatrením, cez ktorý chce Fico vybrať viac peňazí od firiem. Tie, ktoré ročne zarobia viac ako 30 miliónov eur, majú platiť vyššiu daň. SPP vlani zarobil pred zdanením 726 miliónov eur, Orange 208 miliónov eur. SPP Ficov nápad nechcel komentovať. „Ak zdroje z takejto dane pôjdu na zlepšenie energetickej efektívnosti a znížia náklady za energie, prečo nie,” povedal Vojtech Červenka z energetickej spoločnosti Dalkia. Na podobnosť Ficovho návrhu s maďarskými daňami upozornila analytička Next Finance Markéta Šichtařová. „Aj tie boli časťou mozaiky, ktorý Maďarsku pokazil kredit v zahraničí a Bruseli.” Jusko zavedenie mimoriadneho odvodu kritizuje. „No som realista a tento odvod bude,” uzavrel. S odvodom nesúhlasí ani Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. „Dnes povedia, že mimoriadne zdaníme energetiku, a zajtra zdaníme čo?” pýta sa.

Maďarsko - Parlament schválil návrh na zavedenie dane z telefonovania

18. mája 2012 - (tasr)

Poslanci maďarského parlamentu dnes schválili návrh zákona, ktorým sa s platnosťou od 1. júla zavádza daň z telefonovania. Za návrh hlasovali iba poslanci vládnych strán Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP). Podľa prijatého zákona budú musieť telekomunikačné spoločnosti za každú minútu začatého hovoru a za každú MMS i SMS správu odviesť štátu daň vo výške dvoch forintov (0,007 eur). V prípade fyzických osôb sa nezdaňuje prvých desať minút hovoru v danom mesiaci a mesačne môže dosiahnuť daň maximálne výšku 700 forintov (2,35 eur). Strop dane pre právnické osoby je 2500 forintov (8,39 eur). Vláda od tejto dane, ktorú navrhol minister národného hospodárstva György Matolcsy, očakáva ročne 44,4 miliárd forintov (149 miliónov eur) do štátneho rozpočtu. Kabinet o návrhu rokoval s telekomunikačnými spoločnosťami v Maďarsku, ale ich návrhy pri prijatí zákona nezohľadnil.

Brusel má stále výhrady voči maďarskému mediálnemu zákonu

16. mája 2012 - (tasr)

Komisárka Európskej komisie pre digitálnu agendu Neelie Kroesová dnes privítala, že Rada Európy (RE) so sídlom v Štrasburgu v utorok vydala expertnú správu o maďarskom mediálnom zákone. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Kroesová konštatovala, že správa je potvrdením nezávislej inštitúcie, že EK mala pravdu, keď vyjadrila obavy v súvislosti s maďarským mediálnym zákonom. Generálny tajomník RE Thorbjörn Jagland v utorok potvrdil pre MTI, že má naďalej vážne výhrady k maďarskému mediálnemu zákonu, aj keď oceňuje, že vláda predložila parlamentu novelu tejto právnej normy. Jagland tiež ocenil konštruktívnu spoluprácu medzi RE a Maďarskom a dodal, že návrh novely je čiastočnou odpoveďou na výhrady, ale RE má naďalej obavy z ustanovení, ktoré sa týkajú procesu menovania mediálneho dozorného orgánu. Správa RE, ktorú dnes zverejnil Kroesovej úrad, požaduje okrem iného posilnenie pravidiel ochrany informačných zdrojov novinárov, vytvorenie možnosti právneho odvolania sa voči rozhodnutiam komisára pre médiá a odpolitizovanie procesu menovania mediálnych orgánov. Maďarské ministerstvo pre verejnú správu a spravodlivosť v súlade s verdiktom maďarského ústavného súdu predložilo minulý štvrtok parlamentu návrh úpravy mediálneho zákona. Návrh bol zverejnený na internetovej stránke parlamentu. Parlament o vládnej novele zákona rozhodne v piatok. Ústavný súd v rozhodnutí vydanom vlani 19. decembra kritizoval okrem iného rozsah právomocí mediálneho orgánu a mediálneho komisára. Tieto právomoci podľa súdu protiústavne obmedzujú slobodu tlačených médií. Súd zrušil príslušné ustanovenia k 31. máju. Keďže ide o ústavné zákony, na ich úpravu je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov poslancov. Návrh zmien sa týka aj ustanovení o ochrane zdroja informácií. Zákon kritizovala aj Európska komisia, podľa ktorej problematickou je ochrana zdrojov novinárov, ako aj viazanie možnosti použiť citáty na povolenie. Na realizáciu rozhodnutia vyzvala EK Maďarsko už 4. januára.

V Košiciach možno vyrastie automobilka BMW

18. mája 2012 - (sita)

Nemecký výrobca luxusných automobilov BMW uvažuje o výstavbe nových závodov v zahraničí, pričom jednou z možností je Mexiko. Povedal to pre agentúru Reuters v piatok zdroj oboznámený so situáciou. Denník Handelsblatt, ktorý citoval zdroje z prostredia automobilky, však uviedol, že BMW skúma možnosti výstavby závodov v Mexiku a východnej Európe. Denník dodal, že možnými kandidátmi sú slovenské mesto Košice a maďarský Miskolc. Firma BMW správu odmietla komentovať, ale začiatkom mája poprela informácie o tom, že plánuje postaviť montážny závod na Slovensku. Rovnako ako iní výrobcovia áut aj BMW očakáva, že v nasledujúcich rokoch bude predaj rásť rýchlejšie mimo Európy, ktorej trh sa zmenšuje v dôsledku dlhovej krízy eurozóny. Firma Audi, ktorá je konkurentom BMW, minulý mesiac zverejnila plány na výstavbu závodu v Mexiku, kde chce využiť výhodu lacnej pracovnej sily a výnimky v oblasti dovozných ciel v niektorých regiónoch krajiny.

Slovinsko, Chorvátsko a Maďarsko sa môžu dostať do recesie

18. mája 2012 - (sita)

Slabý rast nových európskych trhových ekonomík by sa mohol zmeniť na recesiu, ak sa vystupňuje dlhová kríza eurozóny. Uviedla to Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). V piatok banka konštatovala, že v strednej Európe a pobaltských krajinách síce teraz očakáva v tomto roku priemerný rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 1,6 %, hoci v januári prognózovala rast na úrovni 1,4 %. V prípade ekonomík Slovinska, Chorvátska a Maďarska však v tomto roku predpokladá pokles, keďže domáce problémy zhoršujú negatívny vplyv prameniaci z krízy v eurozóne. V juhovýchodnej Európe EBRD očakáva rast na úrovni 1 %, vzhľadom na väzby jej bankového sektora na Grécko. Svoju prognózu rastu najväčších ekonomík regiónu, a to Ruska a Turecka, však EBRD nezmenila. Predpovedá, že ruský HDP vzrastie o 4,2 % a turecký o 2,5 %. Pokiaľ ide o Rusko banka očakáva, že ceny komodít a ropy budú krajinu do určitej miery od problémov eurozóny izolovať. Vlani celý región nových európskych trhových ekonomík vzrástol o 4,6 %. V roku 2013 by sa jeho rast opäť mohol zotaviť, a to na úroveň 3,7 %.

V Maďarsku prudko spomalil rast platov

18. mája 2012 - (tasr)

Priemerná hrubá mzda v Maďarsku v marci stúpla oveľa menej, ako v predchádzajúcom mesiaci. Prekvapila tak analytikov, ktorí očakávali, že jej rast sa spomalí len veľmi mierne. Podľa štatistického úradu v Budapešti priemerná hrubá mesačná mzda v krajine v marci stúpla medziročne o 2,7 %. Analytici však predpovedali, že po februárovom zvýšení o 6,8 % sa tempo jej rastu v marci spomalí na 6,5 %. Platy v súkromných firmách sa pritom v marci zvýšili o 5,8 %, zatiaľ čo vo verejnej sfére hrubé klesli, a to o 4,5 %. Mzdy zamestnancov neziskových organizácií v marci tiež vzrástli v priemere o 3,9 %. Za prvé tri mesiace 2012 sa priemerná hrubá mzda v Maďarsku zvýšila o 4,4 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.

Stavebná výroba v Maďarsku v marci medziročne klesla

16. mája 2012 - (sita)

Maďarská stavebná produkcia v marci medziročne oslabila o 12,6 % po tom, ako sa vo februári podľa revidovaných údajov zmenšila o 15,2 %. Informoval o tom v stredu štatistický úrad krajiny KSH. Medzimesačne však stavebná výroba Maďarska o 0,1 % posilnila po februárovom medzimesačnom oslabení o 5,8 %. Stav objednávok maďarských stavebných podnikov na konci marca bol o 16,8 % menší ako v závere rovnakého mesiaca minulého roka. Na konci februára mali stavebné firmy o 19,1 % menej objednávok ako v závere februára 2011. Ceny maďarských stavebníkov však v prvom štvrťroku v porovnaní s rovnakým kvartálom minulého roka stúpli o 2,1 %. Ceny pri výstavbe budov sa zvýšili o 0,9 %, ceny prác pri budovaní inžinierskych sietí posilnili o 2,6 % a ceny špeciálnych stavebných prác vzrástli o 2,5 %.

Inak treba vyučovať slovenský jazyk

14. mája 2012 - (Új Szó)

Na školách s výučbovým jazykom maďarským treba pozmeniť metodiku výučby slovenského jazyka - uviedol minister školstva Dušan Čaplovič (Smer) vo včerajšej diskusnej relácii STV. Otázkou už len je, akú zmenu minister chce. Čaplovič prezradil toľko, že cieľom je, aby sa maďarské deti naučili komunikovať v úradnom jazyku krajiny, aby sa „nikde v republike necítili diskriminované” a „mohli ísť napríklad študovať na technickú univerzitu alebo medicínu.” Konkrétne prezradil toľko, že vláda zvažuje, aby na maďarských školách neboli povinné dva cudzie jazyky, ale len angličtina. Ďalší jazyk (napríklad nemecký) by si žiaci mohli vybrať fakultatívnym spôsobom, aby neboli preťažení. Jeho diskusný partner Zsolt Simon (Most) uviedol, že deťom často len nechajú sa nabifľovať pre nich nezrozumiteľný text, na úrovni komunikácie si však slovenský jazyk neosvoja, pričom práve toto by bolo potrebné. „Menšina sa dobre cíti vtedy, ak sa môže učiť vo svojom materinskom jazyku, ale pre nás je dôležité, aby sa mohli uplatniť,” povedal Simon a zdôraznil, že Most presadzuje zmenu metodiky výučby slovenského jazyka na maďarských školách. V súvislosti s rómskou menšinou Simon uviedol, že strana Most základ ich integrácie nevidí v internátnych školách, ale v tom, aby mali možnosť získať prácu. Čaplovič by internátne školy považoval za vyhovujúce z toho dôvodu, lebo deti by takto určite školu navštevovali a poobede by nežili v tom prostredí ako doteraz a pripravili by sa na vyučovanie na druhý deň.

Predseda parlamentu o poste splnomocnenca vlády pre menšiny a poslancoch

21. mája 2012 - (felvidek.ma)

Pavol Paška sa v Slovenskej televízii vyjadril k situácii okolo postu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny a v spravodajskej televízii TA3 o zastaranosti zákona o poslancoch. Predseda parlamentu zo Smeru v súvislosti s postom splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny vyhlásil, že keby kandidáta priviedli z Marsu, aj toho by spochybnili. Na zaplnenie postu má v súčasnosti najviac šancí László A. Nagy (Most), ktorého dali do súvislosti s prípadom podvodu Eugena Čuňu. Paška naznačil, že László A. Nagya, ktorý bol významnou osobnosťou slovenských občiansko-liberálnych kruhov, ako aj reprezentant menšín, pozná dlhé roky. Zdôraznil, že ako sa skončia rokovania to je v kompetencii vlády. Nerokujú na úrovni parlamentu, ale na úrovni vlády. Podľa v sobotu zvoleného predsedu SDKÚ Pavla Freša Smer by radšej nemal nikoho z Marsu priviezť, lebo by to bolo veľmi drahé a môže so sebou priniesť také baktérie, ktoré môžu spôsobiť vyhubenie ľudstva. Paška v spravodajskej televízii TA3 uviedol, že by bolo treba pripraviť nový zákon o poslancoch. Podľa jeho názoru teraz platný zákon je už zastaralý, treba napríklad nanovo premyslieť časti o platoch, alebo tie, ktoré sa týkajú imunity. V súvislosti s platmi poslancov zdôraznil, že v súčasnej hospodárskej situácii ich platy nemôžu rásť, naopak, skôr by mali klesnúť. Paška odsudzuje systém vytvoreným liberálom Richardom Sulíkom, podľa ktorého platy poslancov závisia od deficitu štátneho rozpočtu, lebo tak môže vzniknúť aj situácia, že kým príjmy obyvateľov klesajú, platy poslancov vzrastú o niekoľko sto euro. Spomenulo sa, že aj dovtedy, kým sa nerozhodne o novom zákone o poslancoch, mzdy treba zmraziť.

Bude či nebude L. Nagy novým splnomocnencom pre menšiny?

15. mája 2012 - (tasr)

Premiér Robert Fico (Smer-SD) v prípade obsadenia postu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny zatiaľ nehovorí o žiadnom konkrétnom mene. „Personálne by som určite pána Lászlóa Nagya (Most-Híd) neriešil,” reagoval na otázku, či sa mu zdá vhodné obsadiť túto funkciu človekom, ktorý sa spomínal v kauze bývalého košického viceprimátora Eugena Čuňa. Toho vinia z podvodu pri výstavbe nájomných bytov na košickom sídlisku Dargovských hrdinov. Fico nerozumie tomu, prečo je každá ponuka vlády smerom k opozícii vnímaná ako skrytý úmysel. Nevidí za tým nič zlé, že by splnomocnenca mal zastávať zástupca najsilnejšej menšiny na Slovensku. Ako dodal, nie je možné urobiť z predstaviteľa Mostu-Híd podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. „Tak sme sa rozhodli, že túto pozíciu neobsadíme a vytvoríme úrad splnomocnenca aj s určitými právomocami a toto ponúkneme predstaviteľom opozičných politických síl, ktoré reprezentujú maďarskú národnostnú menšinu,” priblížil premiér, ktorý verí v konečnú dohodu. „Z našej strany je ponuka a ak na to budú reagovať, tak ja to len privítam,” dodal. Podľa neho by mal byť splnomocnencom človek, ktorý je autentickým predstaviteľom národnostných menšín a zároveň má veľké skúsenosti s občianskou spoločnosťou. „A pri pánovi Nagyovi o tom určite nikto nepochybuje,” podotkol premiér. Zastáva názor, že najpočetnejšia národnostná menšina by mohla mať predstaviteľa aj vo vládnych štruktúrach, hoci je z opozičnej politickej strany. Ten potom bude riadiť procesy, ktoré sa týkajú postavenia národnostných menšín.

Radikalizmus sa podľa Gábora Vonu nevylučuje so schopnosťou vládnuť

19. mája 2012 - (tasr)

Delegáti zjazdu opozičného ultrapravicového Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik dnes potvrdili vo funkcii predsedu strany Gábora Vonu, ktorý bol jediným kandidátom. Staronový predseda vyhlásil, že v prípade Jobbiku sa radikalizmus a schopnosť vládnuť vzájomne nevylučujú. Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, zo 726 delegátov hlasovalo za Vonu 717, piati boli proti a štyri hlasovacie lístky boli neplatné. Medzi šiestimi podpredsedami došlo k jedinej zmene, Csanáda Szegediho vystriedal János Volner. Najviac hlasov medzi podpredsedami Jobbiku dostal podpredseda parlamentu Zoltán Balczó. Vona ocenil jednoznačnú a početnú podporu, ktorú delegáti vyjadrili vedeniu strany, a konštatoval, že to vníma ako budovanie radikálnej politickej sily, ktorá bude schopná vládnuť a nebude sa vyhýbať tabuizovaným témam. Predseda Jobbiku na začiatku zjazdu vyhlásil, že vedenie, ktoré vzíde z dnešných volieb, bude mať jediný cieľ: prevzatie riadenia Maďarska v roku 2014.

Jobbik zažaloval muža, ktorý oblial sochu Horthyho farbou

16. mája 2012 - (tasr)

Poslanec opozičného ultrapravicového Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik György Szilágyi podal žalobu na advokáta Pétera Dániela, ktorý dnes nadránom červenou farbou oblial v nedeľu odhalenú sochu regenta Miklósa Horthyho v obci Kereki. „Jobbik nemôže strpieť takéto činy,” povedal podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI opozičný politik, ktorý generálnemu prokurátorovi Péterovi Poltovi zaslal podnet na trestné stíhanie za poburovanie, poškodzovanie cudzej veci a hanobenie. Dániel, ktorý fotografie obliatej sochy s tabuľou v krku s nápisom „Masový vrah, vojnový zločinec” zverejnil na sociálnej sieti Facebook, sa podľa Jobbiku správa ako narcista a nebezpečný blázon, preto by ho mal vyšetriť psychiater. Zneuctenie sochy odsúdilo Maďarské združenie odbojárov a antifašistov (MEASZ). Podľa tohto združenia je možné Horthymu vytýkať jeho zodpovednosť za židovské zákony, posilnenie maďarskej extrémnej pravice či za vstup Maďarska do druhej svetovej vojny. Napriek tomu MEASZ odsudzuje zhanobenie sochy, pretože aj antifašistické prejavy považuje za prijateľné iba v mantineloch demokracie.

Maďarský advokát oblial sochu Miklósa Horthyho červenou farbou

16. mája 2012 - (tasr)

Sochu regenta Miklósa Horthyho, ktorú odhalili v nedeľu v obci Kereki v Šomodskej župe na juhozápade Maďarska, oblial farbou dnes nadránom advokát Péter Dániel.

Dániel, ktorý bol odporcom odhalenia sochy, predtým avizoval svoj zámer, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Na svojej stránke na spoločenskej sieti Facebook advokát napísal, že sochu Horthyho v životnej veľkosti v noci oblial červenou farbou a na krk jej zavesil tabuľu s nápisom „Masový vrah, vojnový zločinec”. Starosta obce Lajos Marton pre MTI uviedol, že vzhľadom na hrozbu poškodenia sochy iniciátori jej postavenia sa sami snažili zabezpečiť jej stráženie. Do 2.00 h neboli žiadne náznaky akcie, ku ktorej došlo zrejme až po tomto čase, dodal Marton. Prípadom sa zaoberá polícia a vo štvrtok ho prerokuje aj obecná samospráva obce, ktorá má 570 obyvateľov. Sochu odviezli a po očistení ju vrátia na pôvodné miesto. Na nedeľňajšom odhalení boli prítomné súkromné osoby aj niekoľkí politici vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik. Zástupca starostu obce László Csicsai v slávnostnom prejave povedal, že obec sa pred dvoma rokmi rozhodla, že postavia dôstojné pomníky „velikánom maďarských dejín”. V obci už bola pamätná tabuľa venovaná Horthymu, tú však odstránili po druhej svetovej vojne. Po potlačení Maďarskej republiky rád sa 14. novembra 1919 v Maďarsku ujali moci konzervatívne kruhy pod vedením admirála Miklósa Horthyho. Vyhlásili ho za regenta a Maďarsko tak počas celého medzivojnového obdobia bolo monarchiou bez kráľa. Pre Horthyho vládu bol typický tzv. „biely teror”, ktorého obeťou sa okrem komunistov stali aj nevinní ľudia vrátane mnohých židov. V roku 1937 donútil Horthy parlament, aby mu odhlasoval diktátorské právomoci. Vďaka spolupráci horthyovského režimu s fašistickým Nemeckom a Talianskom (tzv. Pakt troch) získal Horthy pre Maďarsko na základe prvej a druhej viedenskej arbitráže územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi - takmer 10.565 kilometrov štvorcových - a východné Sedmohradsko. V roku 1941 horthyovské Maďarsko vstúpilo na strane krajín Osi (Berlín-Rím-Tokio) do druhej svetovej vojny. V roku 1944 sa Horthy pokúsil Maďarsko z vojnového konfliktu vyviesť a uzavrieť separátny mier so spojeneckými mocnosťami. Ako odpoveď na tieto kroky spustili 19. marca 1944 Nemci akciu Margarethe a Maďarsko obsadili. Horthyho zajali a až do konca vojny bol internovaný v Nemecku.

V obci Kereki odhalili sochu regenta Miklósa Horthyho

14. mája 2012 - (tasr)

V obci Kereki v Šomodskej župe na juhozápade Maďarska odhalili v nedeľu sochu regenta Miklósa Horthyho. Ako informovala maďarská tlačová agentúra MTI, na podujatí boli prítomní ako súkromné osoby aj niekoľkí politici vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik. Zástupca starostu obce László Csicsai v slávnostnom prejave povedal, že obec, ktorá má 570 obyvateľov, sa pred dvoma rokmi rozhodla, že postavia dôstojné pomníky „velikánom maďarských dejín“. V obci už bola pamätná tabuľa venovaná Horthymu, tú však odstránili po druhej svetovej vojne. Po potlačení Maďarskej republiky rád sa 14. novembra 1919 v Maďarsku ujali moci konzervatívne kruhy pod vedením admirála Miklósa Horthyho. Vyhlásili ho za regenta a Maďarsko tak počas celého medzivojnového obdobia bolo monarchiou bez kráľa. Pre Horthyho vládu bol typický tzv. „biely teror”, ktorého obeťou sa okrem komunistov stali aj nevinní ľudia vrátane mnohých židov. V roku 1937 donútil Horthy parlament, aby mu odhlasoval diktátorské právomoci. Vďaka spolupráci horthyovského režimu s fašistickým Nemeckom a Talianskom (tzv. Pakt troch) získal Horthy pre Maďarsko na základe prvej a druhej viedenskej arbitráže územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi - takmer 10.565 kilometrov štvorcových - a východné Sedmohradsko. V roku 1941 horthyovské Maďarsko vstúpilo na strane krajín Osi (Berlín-Rím-Tokio) do druhej svetovej vojny. Horthy sa neskôr pokúsil Maďarsko z vojnového konfliktu vyviesť a uzavrieť separátny mier so spojeneckými mocnosťami. Ako odpoveď na tieto kroky spustili 19. marca 1944 Nemci akciu Margarethe a Maďarsko obsadili. Horthyho zajali a až do konca vojny bol internovaný v Nemecku.

Ak chce Maďarsko pomoc, musí mať nezávislú centrálnu banku

17. mája 2012 - (sita)

Medzinárodný menový fond (MMF) je pripravený začať rokovania s Maďarskom o finančnej pomoci hneď, ako vláda vyrieši zostávajúce problémy týkajúce sa nezávislosti centrálnej banky. Uviedla to vo štvrtok zástupkyňa MMF v Maďarsku Iryna Ivasčenková. „Sme pripravení začať rokovania tak skoro, ako sa vyriešia zostávajúce problémy nezávislosti centrálnej banky,” povedala Ivasčenková na podnikateľskej konferencii s tým, že v tomto štádiu je lopta na strane vlády. Na otázku, či návrh novely zákona o centrálnej banke, ktorý je v súčasnosti v parlamente, je vo svojej terajšej podobe dostatočný na to, aby umožnil začiatok rokovaní, Ivasčenková odpovedala: „Nemôžem tento problém komentovať. Dovoľte mi však ubezpečiť vás, že v tomto okamihu sa o týchto problémoch s vládou diskutuje podrobne a prostredníctvom týchto rokovaní sa snažíme nájsť riešenie.”

Maďarskej banke OTP klesol zisk

15. mája 2012 - (tasr / reuters)

Maďarská banka OTP dosiahla v 1. štvrťroku čistý zisk 12,83 miliardy HUF (43,97 milióna eur). Vlani v rovnakom období bol jej čistý prebytok 37,19 miliardy HUF. Uvádza sa to na webovej stránke budapeštianskej akciovej burzy. OTP dosiahla v uplynulom štvrťroku druhý najslabší štvrťročný výsledok za posledné tri roky. Vedenie finančného ústavu uviedlo, že v 1. štvrťroku odviedlo štátu celú tohtoročnú mimoriadnu daň, ktorá dosiahla 29 miliárd HUF. Vlani odvádzala banka túto daň štvrťročne. Bez jednorazového odvodu štátu by bol čistý zisk OTP 43,8 miliardy HUF, čo bolo o 300 miliónov HUF menej než v 1. štvrťroku vlaňajška. Výnosy banky v prvom štvrťroku dosiahli 164,15 miliardy HUF a z nich sa dosiahol zisk pred zdanením 51,2 miliardy HUF. Vedenie OTP uviedlo, že zahraničné pobočky mali na celkom výsledku ústavu 42 %. Hodnota nových klasifikovaných úverov dosiahla v prvom štvrťroku 51 miliárd HUF s bola o 7 miliárd HUF vyššia, než v poslednom štvrťroku vlaňajška. Banka je však kapitálovo silná. Jej kapitálová primeranosť presahuje o 8 % úroveň, ktorú žiadajú regulačné predpisy.

Slovensko s Maďarskom spoja dva mosty, už mohli stáť

Nitriansky kraj schválil zmluvy o výstavbe dvoch Ipeľských mostov

15. mája 2012 - (sita)

Na území Nitrianskeho samosprávneho kraja vyrastú dva mosty cez rieku Ipeľ, ktoré spoja Slovensko s Maďarskom. Dohody o výstavbe mostov a o ich dopravnom charaktere uzatvorili vlády Slovenska a Maďarska 27. februára tohto roku v Bratislave. Krajskí poslanci teraz schválili zmluvu o vykonávaní týchto dohôd a tiež viaceré zmluvy o prekládke inžinierskych sietí. Výstavba každého mosta bude stáť vyše päť miliónov eur. Peniaze z Európskej únie budú mať na financovaní podiel 85 percent, štátne rozpočty oboch krajín poskytnú desať percent a spoluúčasť regiónov, čo bude na slovenskej strane Nitriansky samosprávny kraj, dosiahne päť percent. Nitriansky župan Milan Belica kritizuje, že prípravný proces výstavby je veľmi pomalý. „Možno že tie mosty už mohli stáť, keby sa bolo postupovalo trošku dynamickejšie,“ tvrdí. Prvý most má stáť medzi obcami Chľaba v okrese Nové Zámky a Ipolydamásd. Bude mať dĺžku 106 metrov a šírku 14,3 metra, bude jednopoľový, asymetrický a oblúkový. Druhý Ipeľský most vyrastie medzi obcami Pastovce v okrese Levice a Vámasmikola. Má ísť o trámový priechodový most s tromi mostnými poľami s celkovou dĺžkou 92,2 metra a šírkou 12,3 metra.

Slovensko a Maďarsko spoja dva nové mosty

16. mája 2012 - (tasr)

Na juhu Slovenska vyrastú dva nové mosty cez rieku Ipeľ. Jeden z nich bude stáť medzi slovenskou obcou Chľaba a maďarskou dedinou Ipolydamásd a druhý medzi Pastovcami a Vámosmikolou na maďarskej strane. Obe premostenia sa budú stavať predovšetkým z financií Európskej únie, desiatimi percentami sa na nákladoch bude podieľať aj Slovenská republika a piatimi Nitriansky samosprávny kraj (NSK). Dohody o výstavbe mostov podpísali vlády Slovenska a Maďarska ešte vo februári. Zastupiteľstvo NSK odsúhlasilo zmluvy o ich vykonaní, spolu so zmluvami a prekládke inžinierskych sietí. Podľa predsedu NSK Milana Belicu budú oba mosty pre slovenské i maďarské regióny prínosom. Ako dodal, príprava ich výstavby však mohla byť rýchlejšia. „My sme už vyjadrili obavy z toho, že ten proces je veľmi pomalý. Manažovanie peňažných tokov však nebolo na našej, ale maďarskej strane. Treba povedať, že naši starostovia na území Slovenska sa snažili tieto práce urýchliť. My sme tiež urobili kroky, čo sa týka usporiadania pôdy pod prístupovými cestami k týmto mostom. Až nedávno, keď zasadla medzivládna komisia, došlo ku konkrétnym rokovaniam, ktoré by mali viesť aj ku konkrétnemu výsledku,” skonštatoval Belica. Výstavba mostov cez rieku Ipeľ bude financovaná z prostriedkov určených na programové obdobie rokov 2007-2013. Podľa Belicu sa tak s ich stavbou začína na poslednú chvíľu. „Chytáme pomaly býka za chvost. Lebo to sú tie peniaze, ktoré už prakticky mali byť uvoľnené a možnože už tie mosty mohli stáť, keby sa bolo postupovalo trošku dynamickejšie. Ja predpokladám, že sa práce začnú veľmi rýchlo. My sme neboli prekážkou, ale až doteraz sa čakalo na medzivládnu dohodu, aby sa jasne povedalo, že kedy, ako a za koľko sa bude stavať,” dodal Belica.

Slovensko sa s rovnou daňou lúči, Maďari ju chcú zaviesť

23. mája 2012 - (Stanislava Luppová - aktualne.atlas.sk)

Kým Slovensko sa lúči s rovnou daňou, naši južní susedia uvažujú, že ju zavedú. S rovnou daňou sa lúčime, Maďari o nej uvažujú. Slovensko má podľa pravidiel, ktoré nám diktuje Brusel, znížiť deficit verejných financií v budúcom roku pod tri percentá HDP. Vláda Roberta Fica chce dostať financie do lepšej kondície aj tým, že zvýši dane. S rovnou daňou sa budeme musieť rozlúčiť, lepšie zarábajúci Slováci by mali platiť vyššiu daň. Maďari zas chcú postupovať v nasledujúcich rokoch opačným spôsobom. Postupne plánujú zaviesť 16-percentnú rovnú daň z príjmov, aspoň tak to deklarujú v Hungyry´s Book of Reforms z februára tohto roka. Kým na rovnej dani sa súčasné vlády nezhodnú, Maďarsko aj Slovensko sa pri konsolidačných opatreniach vybrali v mnohých bodoch podobným legislatívnym smerom. Maďari zaviedli najvyššiu bankovú daň v Európe, Slovensko má od tohto roka takisto vysoký bankový odvod, no Ficova vláda ho chce ešte zvýšiť. Maďari tiež zaviedli daň z finančných transakcií, Ficova vláda o nej zatiaľ len uvažuje. Mnohé opatrenia, ktoré spravila v nedávnej minulosti vláda Viktora Orbána pritom čelili kritike ekonómov, ale aj európskeho parlamentu. „Orbánova hospodárska politika je priam šialená. Zaviedli bankovú daň aj novú daň pre energetické spoločnosti vo výške 30 percent. Potom príde telekomunikačná daň, ktorá má zdaniť všetky hovory a správy. Jeden šialenejší návrh za druhým. Posiela ku dnu jeden sektor za druhým,“ hovorí analytik Next Finance Martin Prokop, podľa ktorého si každý podnikateľ rozmyslí, či bude chcieť investovať v Maďarsku. Niektoré plány maďarskej vlády boli nebezpečnejšie. Orbán chcel nedávno do Maďarskej národnej banky dosadiť politického komisára, čím by centrálna banka prišla o svoju nezávislosť. Kvôli ohrozeniu nezávislosti centrálnej banky, ale aj ďalším ekonomickým zákonom, viedol Brusel proti Maďarsku viacero konaní o porušení zmluvy.

Slovensko-maďarský plynovod bude stáť 160 miliónov eur

23. mája 2012 - (sita)

Projekt výstavby slovensko-maďarského prepojenia pokročil. Slovenský prevádzkovateľ prepravnej siete, spoločnosť Eustream, a jeho maďarský partner Magyar Gáz Tranzit (MGT) totiž podpísali dohodu o spoločnom postupe v tomto projekte. “Obe spoločnosti sa v dokumente zaviazali priviesť projekt k úspešnému koncu a dohodli sa na zásadných pravidlách ďalšieho postupu. Dohoda o spoločnom postupe stanovuje konkrétne podmienky, ktorými sa budú strany riadiť pri budovaní slovensko-maďarského prepojenia,“ informoval špecialista externej komunikácie firmy Eustream Vahram Chuguryan. Obaja partneri projektu spoločnosť Eustream na slovenskej strane a OVIT na maďarskej strane sa dohodli, že nové prepojenie začne komerčnú prevádzku 1. januára 2015. Spoločnosť Eustream, podobne ako maďarská firma MGT, už vyhlásili verejné obstarávanie potrubného materiálu a prác na slovensko-maďarské plynovodné prepojenie. Predpokladaná hodnota projektu sa odhaduje na 160 mil. eur. “Veríme, že účastníci trhu potvrdia svoj záujem o prepravu a vybudovanie plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom teda môže byť riadne dokončené,“ povedal predseda predstavenstva spoločnosti Eustream Gunnar Löwensen. Projekt prepojenia prepravných sústav Slovenskej republiky a Maďarska je podľa neho životaschopný a ekonomicky realizovateľný. Plánovaný obojsmerný plynovod s ročnou kapacitou 5 miliónov kubických metrov bude mať dĺžku približne 115 kilometrov, z toho 94 kilometrov na území Maďarska a 21 kilometrov na slovenskom území. Plynovodné prepojenie spojí vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a maďarskou obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Celkové investičné náklady prevyšujú sumu 160 mil. eur. Pôvodne sa na výstavbe plynovodu mala zúčastniť maďarská spoločnosť FGSZ. Maďarský energetický úrad však v apríli minulého roka pridelil povolenie na výstavbu spoločnosti MVM OVIT. Memorandum o porozumení o vybudovaní nového plynovodného prepojenia podpísali slovenská a maďarská strana ešte v roku 2009. Následne začiatkom minulého roka slovenská premiérka Iveta Radičová a maďarský predseda vlády Viktor Orbán podpísali medzivládnu dohodu o vybudovaní plynovodného prepojenia medzi oboma krajinami. Slovensko-maďarské plynovodné prepojenie by malo byť časťou celého severojužného prepojenia, ktorý má spájať LNG terminály v Chorvátsku a Poľsku a prechádzať všetkými krajinami Visegrádskej štvorky a Chorvátskom. Vďaka novému prepojeniu môže byť Slovensko v budúcnosti napojené na pripravované európske plynárenské projekty ako Nabucco a South Stream. Projekt prepojenia Slovenska s Maďarskom je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý Európska komisia odštartovala v decembri 2008 a získal z európskych peňazí zhruba 30 mil. eur.

Daňoví kontrolóri v Maďarsku preverovali advokátov

23. mája 2012 - (tasr)

Kontrolóri maďarského Národného úradu pre dane a clá (NAV) preverovali v Budapešti advokátov a advokátske kancelárie. Maďarská tlačová agentúra MTI dnes 23. mája uviedla, že z piatich subjektov, na ktoré sa kontrolóri obrátili s fiktívnym právnym problémom, tri nevydali potvrdenie o prevzatí platby za službu. Poplatky a preddavky, ktoré pracovníci NAV advokátom zaplatili, sa pohybovali od 10-tisíc do jedného milióna forintov (od 33,7 do 3366,4 eur). Dvaja právnici priznali svoju chybu, jeden sa snažil nájsť procesnú chybu v konaní pracovníkov daňového úradu, no bez úspechu. Okrem pokuty ich teraz čaká aj dodatočná hĺbková previerka daňových priznaní, uviedol NAV vo vyhlásení.

Búrka vo Fejérskej župe vyvracala stromy

22. mája 2012 - (tasr)

Búrka v maďarskej župe Fejér na západ od Budapešti dnes popoludní vyvracala stromy, ktoré trhali elektrické vedenia a poškodili kostol. Vyvrátený strom pri obci Felcsút spadol na osobné auto, v ktorom sa ľahšie zranila jedna žena, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. V obci Tabajd padajúce stromy roztrhali elektrické vedenie, zablokovali cestu a poškodili miestny kostol. Požiarnici museli zasahovať aj vo Felcsúte, kde stromy a konáre poškodili elektrické vedenie a zablokovali vozovku. Na železničnej trati medzi Tárnokom a Martonvásárom museli odstrániť strom, ktorý padol na koľajnice. Podobné problémy zaznamenali aj na trati z Budapešti do Pécsu medzi stanicami Érd a Százhalombatta. V okolí Pécsu a Zalaegerszegu v priebehu šiestich hodín padlo také množstvo vlahy, aké inokedy za celý máj. Na niektorých miestach museli chrániť obydlia pred valiacou sa vodou vrecami s pieskom. Pri Kaposváre v jednej z obcí spôsobilo problémy bahno.

Maďarská vláda kritizuje súdy za mierne tresty

16. mája 2012 - (sita)

Maďarská vláda kritizovala v stredu súdy a sudcov za príliš mierne rozsudky. Minister spravodlivosti Tibor Navracsics v liste Najvyššiemu súdu, ktorý zverejnila agentúra MTI, napísal, že viaceré tresty pobúrili verejnosť, pretože boli príliš mierne a niekedy nelogické. „To vyvoláva otázku, či sú súdy dostatočne prísne,” napísal minister. Najvyšší súd už oznámil, že na kritiku odpovie otvoreným listom. Ako príklad prílišnej laxnosti súdov Navracsics použil prípad vraždy bývalého rómskeho hádzanára Mariana Cozmu, ktorého vrahom odvolací súd znížil trest z doživotia na 18 rokov väzenia. Spolupáchateľovi po odvolaní zmiernili trest z 20 na osem rokov. Maďarská vláda čelí kritike zahraničia za sériu zákonov, ktoré podľa ich odporcov koncentrujú prílišnú moc do rúk premiéra Viktora Orbána. Jedným z nich je aj zákon o súdnictve, ktorý ohrozoval jeho nezávislosť. Orbánova vláda musela zákon v marci pod tlakom kritiky zmeniť.

V Maďarsku súdia pohraničníkov, pomáhali pašerákom cigariet

16. mája 2012 - (tasr)

Súdny proces so siedmimi bývalými pohraničníkmi, ktorí podľa obvinenia za peniaze napomáhali členom bandy pašerákov cigariet na ukrajinsko-maďarských hraniciach, sa dnes začal v maďarskej Níreďháze. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Zoltána B. a jeho šiestich kolegov obvinila župná prokuratúra z trestného činu porušenia povinností úradnej osoby, korupcie a napomáhania organizovaného trestného činu. Vyšetrovacia prokuratúra v Níreďháze zadržala vlani v októbri sedem príslušníkov maďarskej pohraničnej stráže, ktorí sú podozriví z toho, že za peniaze pomáhali vyše 20-člennej skupine pašerákov cigariet. Banda pašovala cigarety z Ukrajiny a predávala ich v Maďarsku. Podľa prokuratúry by pašeráci nemohli doviesť bez zosúladenej pomoci pohraničníkov kontraband v hodnote stoviek miliónov forintov. Bandu odhalili už v roku 2009, jej 25 členov je postavených pred súd.

Telo nezvestného lekára z Banskej Bystrice našli v Maďarsku

22. mája 2012 - (sita)

Polícia našla telo nezvestného banskobystrického lekára Pavla Učníka v Maďarsku. Po nezvestnom 57-ročnom lekárovi pátrala od začiatku mája. O prípade informoval portál TVNoviny.sk. Polícia nechce o záhadnom zmiznutí a smrti šéfa banskobystrickej záchranky na žiadosť rodiny podávať žiadne informácie. Pre portál však potvrdila, že jeho auto v Maďarsku nenašli. TVNoviny.sk tvrdia, že polícia našla lekára vyzlečeného. Naposledy ho videl syn ako nasadá do zelenej Octavie. Povedal mu, že ide na stretnutie. O akú schôdzku išlo, nepovedal.

Slovák v kauze vraždy Fenyőa údajne nebol v tom čase v Maďarsku

23. mája 2012 - (tasr)

Zadržaný Slovák Ladislav T., ktorého v kauze vraždy Fenyőa vydali v apríli slovenské orgány Maďarsku, údajne nebol v čase vraždy v Maďarsku. Napísal to dnes maďarský denník Magyar Nemzet. Podľa periodika maďarský Národný úrad vyšetrovania (NNI), ktorý vyšetruje okolnosti vraždy podnikateľa Jánosa Fenyőa, požiadal slovenské orgány činné v trestnom konaní o zadržanie a vydanie Ladislava T. s tým, že vo februári 1998 mal priviesť vozidlom nájomného vraha na miesto činu. Podozrivý tvrdí, že nepoznal zavraždeného, nikdy nebol na mieste vraždy, nevie šoférovať a nemá ani vodičský preukaz. Obhajca Péter Kalló vyhlásil, že v čase vraždy nebol jeho mandant v Maďarsku a dodal, že vyšetrujúci sudca nedávno povolil obhajobe, aby začala pátrať po svedkoch, ktorí by potvrdili alibi. Magyar Nemzet s odvolaním sa na nemenovaný zdroj poznamenal, že polícia už netvrdí, že Ladislav T. bol vodičom. Iba toľko, že bol v aute a pomáhal zaobstarať vražednú zbraň. Kriminalisti svoje tvrdenie zakladajú údajne na vzorkách DNA, ktoré našli na predmetoch vo vozidle. Kalló sa domnieva, že vzorka DNA dokazuje iba to, že Ladislav T. ktorý je z Levíc podobne ako z vraždy obvinený Jozef R., sedel niekedy v uvedenom aute. NNI vedie vyšetrovanie v prípade podozrenia z úkladnej vraždy Fenyőa, ktorá sa stala 11. februára 1998. Jozefa R., ktorý je v súčasnosti vo vyšetrovacej väzbe, zadržali v SR 17. februára 2011. V priebehu vyšetrovania zistili, že je možné oprávnene podozrievať z napomáhania pri vražde ďalšieho Slováka. Tohto podozrivého zadržali na území Slovenska na základe európskeho zatykača 10. februára 2012, maďarským orgánom ho odovzdali 3. apríla. Súd rozhodol o jeho vzatí do vyšetrovacej väzby. Mediálneho magnáta Fenyőa zavraždil samopalom páchateľ na budínskej strane Margitinho ostrova, keď podnikateľ čakal na križovatke pri semaforoch. Vrah vyskočil zo starého vozidla značky Mitsubishi a cez okno dávkou zavraždil podnikateľa. Potom z miesta činu ušiel. Očití svedkovia videli terénne vozidlo a utekajúceho muža, ktorý pod jednou bránou zahodil kabát, čiapku a zbraň, ktoré polícia našla. Ako konštatovala maďarská tlačová agentúra MTI, spôsob vraždy svedčí o tom, že ju vykonal nájomný vrah.

Zubárska turistika

Maďarsko láka Slovákov na lacnejšie zubné implantáty

17. mája 2012 - (Martina Utešená - Plus 7 dní)

Slováci investujú do svojho chrupu viac. Namiesto ničenia zdravých zubov mostíkmi si dávajú implantovať nové zuby do kosti. Nie je však implantát ako implantát a konečná cena nemusí byť konečnou. Zuby ako wellness: Nablýskaný čierny Mercedes s evidenčným číslom VIP zastavuje pred zubnou klinikou v maďarskom Mosonmagyaróvári. Vystupujú z neho dámičky objednané na stomatologický zákrok. Luxusná klinika im zariadila bezplatný odvoz. Stačilo, aby boli dohodnuté na konkrétny termín ošetrenia. Auto sa dá objednať z bratislavského letiska alebo z Viedne. Hneď po ošetrení si môžu ísť pacientky oddýchnuť do štvorhviezdičkového wellness hotela alebo, ak im to zuby dovolia, môžu sa najesť v známej Csárde. Maďarskí susedia bojujú nielen o rakúskych klientov, ale aj o našich. Na webových stránkach im visia odkazy, že zubné implantáty ponúkajú lacnejšie, ako sú na Slovensku. Boli sme sa presvedčiť, či je to skutočne pravda. V zubárskych uličkách: Ak hľadáte v Mosonmagyaróvári pútače, nájdete len dva typy z nich. Sú to nákupné strediská a stomatologické kliniky. Možností dať si urobiť zdravý chrup je v Mošoni okolo dvesto až dvestopäťdesiat. Podľa počtu kliník by sa dalo predpokladať, že maďarskí obyvatelia budú mať najkrajšie a najzdravšie zuby na svete. Prioritou zubných kliník sú však Rakúšania. Namiesto „Fogorvos” teda nájdete na zubných klinikách nápis v nemčine „Zahnarzt”. Po anglicky sa takmer nedohovoríte. Jazykom, ktorý personál ovláda, je nemčina. Každodenne prichádzajú na zubné zákroky do tohto maďarského mestečka stovky Rakúšanov, ale aj Nemcov alebo Švajčiarov. Dôvod je prostý. Jeden zubný implantát v Rakúsku stojí aj dvetisícpäťsto eur. V Mošoni je to minimálne o polovicu menej. Maďarské kliniky teraz bojujú aj o slovenských klientov. „V posledných dvoch rokoch stále rastie počet slovenských pacientov, ktorí navštevujú naše mesto a kliniku. Robíme rôzne kampane cez internet, naša webstránka je aj v slovenčine, cieľom je prilákať ich k nám čo najviac,” rozpráva manažér jednej zo stomatologických kliník v Mošoni Péter Hernádi. Slovákov podľa neho najviac lákajú maďarské ceny, ktoré sú atraktívne oslabovaním forintu oproti euru. Práve na ceny si však treba dať pozor. Platba za kvalitu: Špecifikom mnohých kliník je, že zverejňujú len cenu za implantát a jeho nasadenie. To, čo nakoniec pacient zaplatí, však pozostáva z mnohých ďalších položiek. Jednou z nich je napríklad panoramatický röntgen, ktorý môže byť päťkrát drahší ako na Slovensku. Cenu dokážu poriadne zdvihnúť aj lieky, ktoré musí pacient po zákroku užívať. Keď sme zisťovali, koľko pacient za implantát zaplatí, zvolili sme si jednotné kritérium. V maďarskej stomatologickej klinike sme sa informovali o finálnej cene za jeden implantovaný zub so všetkým, čo k tomu patrí. V prvom z centier sme sa dopátrali k celkovej cene zákroku 780 eur za jeden zub. Keď nám ju kalkulujú, zabudnú podotknúť, že ide o lacný maďarský implantát a vôbec nespomenú tridsaťpäť eur, ktoré treba zaplatiť za röntgen. V ďalšom centre, kde okrem opravy zubov môžu ženy podstúpiť aj skrášľovanie, sa až po opýtaní, či pri tvorbe ceny na nič nezabudli, dozvedáme, že pacient platí ďalších tridsaťosem eur za lieky. Po započítaní medikamentov sa ceny za jeden implantovaný zub s korunkou pohybujú od deväťsto do tisícsto eur. V ďalšej klinike zverejnia kompletnú cenu. Je v rozmedzí od tisíc do tisíctristo eur. Zahŕňa aj CT vyšetrenie chrupu, ktoré nie je vždy potrebné, ale pacient ho má automaticky zaradené v balíku. Ceny sú porovnateľné so slovenskými. Nielen v Maďarsku, ale aj na Slovensku rastie konkurencia medzi klinikami, ktoré poskytujú pacientom zubné implantáty. Mnohé svoju reklamu neorientujú na kvalitu, ale skôr na podliezanie konkurenčných cien...

Revolucionár

Béla Kun bol bojovnejší boľševik ako ruskí boľševici,

no skončil v ich gulagu a na ich popravisku

17. mája 2012 - (Ladislav Švihran - Plus 7 dní)

Diktátor sa rodí z chaosu. Po prvej svetovej vojne sa európske krajiny zmietali v chaose, ktorý ničil to, čo vojna nestihla. Na scéne sa objavovali muži tvrdých pästí a uzurpovali si moc. V Maďarsku to bol Béla Kun, pôvodným menom Aaron Kohn. Vládcom krajiny sa stal v marci 1919, po páde Károlyiho liberálno-demokratickej vlády. Za necelých päť mesiacov si poriadne zakrvavil ruky. Ešte väčšmi neskôr. Nespútaný: Nepochádzal z robotníckej rodiny. Ani z chudobnej. Nebol ani nevzdelaný. Jeho otec bol dedinský notár a Béla študoval na známom kalvínskom kolégiu v Kolozsvári a potom na tamojšej univerzite právo. Od študentských čias bol zanieteným revolucionárom. Hrdo sa hlásil k Petőfimu. V slohovej úlohe na kolégiu medziiným napísal: „Búrlivá vášeň Petőfiho duše... sa obracala proti privilegovaným triedam, proti utláčateľom... a stavala sa proti nim s revolučnou nespútanosťou.” Aj Béla bol nespútaný. Zanechal štúdium na univerzite, venoval sa politike, vstúpil do sociálnodemokratickej strany, stal sa pokladníkom v miestnej organizácii, bol novinárom. Nadobudol povesť búrliváka a absolvoval niekoľko súbojov. Na svedomí mal aj krádež. Ale keďže peniaze vrátil, vyhol sa súdu. Preto sa z Kolozsváru radšej presťahoval do Budapešti. Pred vypuknutím vojny stihol ešte založiť noviny s marxistickým zameraním. Za vojny odvelili Kuna na ruský front, kde v roku 1916 padol do zajatia. Poslali ho do tábora na Urale. Tam revolucionár dozrel. Stal sa z neho ešte bojovnejší boľševik ako ruskí boľševici. Napriek tomu, že nimi pohŕdal. Bol totiž presvedčený, že komunizmus by bol oveľa vhodnejší pre „civilizované” národy, napríklad takých Maďarov. Za občianskej vojny bojoval na strane boľševikov, stal sa spoluzakladateľom Maďarskej komunistickej strany a tvoril jej radikálne krídlo. Lenin túto skupinu často nazýval „kunisti”. Záchranca: Po vojne sa Kun vrátil do otčiny. Na Leninov pokyn. Spolu s neveľkou skupinou komunistov. Aj so zbraňami a s financiami na revolúciu. A hneď okúsil väzenie. Boľševizmus bol čosi ako nákaza a Kun ju hneď po príchode začal šíriť demonštráciami. No zakrátko prišli za ním do väznice a navrhli mu spoluprácu. Sociálni demokrati, ktorí sa dostali k moci, si nevedeli rady. Zbedačená krajina hladovala, ulicami sa túlali žobráci a mrzáci, množili sa rabovačky, štrajky, demonštrácie. Mnoho Maďarov zostalo za hranicami oklieštenej krajiny. Kto mohol pomôcť? Sociálni demokrati, ktorí si už pošramotili kredit? Možno komunisti, ktorí ešte nijaký nemali. Navyše, za pomoci Ruska sa možno podarí prinavrátiť aspoň časť strateného územia. Len je potrebné prepustiť Kuna. Bélu z väzenia dopravili rovno do vládneho paláca. Všetko sa dialo v zrýchlenom tempe. Sociálni demokrati a komunisti sa zlúčili do jednotnej Maďarskej socialistickej strany, vláda podala demisiu, Kun z balkóna paláca vyhlásil Maďarskú republiku rád, oznámil, že kontrolu nad Maďarskom preberá proletariát, a nariadil všeobecné znárodňovanie. V zrýchlenom tempe sa odvíjali aj ďalšie udalosti. Už v prvý deň revolúcie robotníci preberali kontrolu nad továrňami a na dedinách konfiškovali veľkostatkárom pôdu. Nariadenie sa rodilo za nariadením - zrušiť cirkevné školy, zo škôl odstrániť náboženské symboly a zakázať vyučovanie náboženstva, zdravotná starostlivosť a školy všetkým a zadarmo, volebné právo aj ženám... Na pochod sa dala Maďarská červená armáda, aby obsadila časť strateného územia. Nebola vari investícia do Kuna správna? Neoživí azda veľkosť Uhorska? Teror: Kun, charizmatický rečník, burcoval masy. Lenže niektorými nariadeniami si ich aj popudzoval. Napríklad tým, že zhabanú pôdu nerozdal roľníkom, ale zakladal na nich družstvá. Dal natlačiť peniaze a zvýšil už aj tak vysokú infláciu. Úplne zakázal alkohol... A tak sa k tým, ktorých nový režim poškodil, pridružila ďalšia opozícia. A čo je potrebné robiť s opozíciou? Likvidovať ju! To sa Kun naučil v Rusku. Na túto úlohu si Béla pozval pomoc z Ruska. Volali ich Leninovi chlapci a bola to obdoba sovietskej tajnej služby Čeky. Patrili k nim aj ušlí väzni, kriminálnici rôzneho druhu, zlodeji, podvodníci, vreckári, vrahovia. Vytvárali bandy a šírili teror v mestách i na dedinách. Prepadávali obyvateľov najmä v noci, vyháňali ich z domov, mučili. Obetiam pchali ihly pod nechty, do úst, do očí alebo im vytrhávali jazyk. Často ich rovno vešali. Leninových chlapcov bolo asi šesťsto, boli oblečení v kožených bundách a ozbrojení pištoľami, granátmi a dýkami. Preháňali sa ulicami v opancierovaných autách s guľometom. V Budapešti popravených hádzali rovno do Dunaja. Aby sa ulicami neniesol krik a plač obetí, mučili v pivniciach a na ulici nechali autá s naštartovanými motormi. Ľudia sa búrili proti takýmto výčinom, ale ich odpor kruto potlačili. Súdy aj za nepatrné prečiny vymeriavali najvyšší trest. Nahnevaný Lenin: Maďarská republika rád sa pod ťarchou zahraničných i domácich okolností ocitla v prepadlisku dejín. Béla Kun nie. Hoci svoje si musel odskákať. Po porážke revolúcie ušiel do Viedne, najprv sa ocitol na psychiatrii, potom vo väzení. Pred viedenským súdom nadobudol svoju bojovnosť. Provokačne prišiel s červenou kravatou a keď ho obvinili zo sprisahania proti štátu, vyskočil zo stoličky a rozkríkol sa na sudcu: „Všetko som robil pre blaho Sovietskeho zväzu, ktorý teraz triumfuje nad buržoáznou byrokraciou.” Kuna odsúdili na mesiac väzenia. Nie na viac. Prísny trest pre revolucionára mohol zdvihnúť ďalšiu revolučnú vlnu. Pôvodne ho chceli vypovedať do Maďarska, potom ho však deportovali do Ruska. Výmenou za rakúskych zajatcov. Tam mal väčší priestor, a teda naplno mohol prejaviť svoje revolučné odhodlanie. Vymenovali ho za veliteľa na Kryme, kde dal údajne postrieľať tisícky príslušníkov národnostných menšín. Aj desaťtisíc zajatých bielogvardejcov, hoci im predtým sľubovali milosť, ak sa vzdajú. To bolo už priveľa aj na súdruha Lenina, strojcu celého tohto červeného teroru. Odsunuli ho spred jeho očí do funkcie v Kominterne. Lenže súdruh Lenin sfanatizovaný vidinou svetovej proletárskej revolúcie sa rozhodol poslať Kuna do Nemecka. Tam sa dvíhala revolučná vlna. Nech ich Kun podurí! Nepoduril. Nepodarilo sa mu to. Hoci na to vynaložil všetky svoje sily. Nemeckí revolucionári pohrdli boľševizmom. Lenina to rozzúrilo a označil Kunove akcie za idiotské. Kun sa vrátil k práci v Kominterne. Aj Stalin sa hneval: Svetová proletárska revolúcia sa nekonala, ľud Sovietskeho zväzu si vysúkal rukávy a osihotený budoval socializmus. Číhalo naň množstvo nepriateľov. Podľa Stalina všetci boli nepriateľmi. Ešte aj tí v najvyšších funkciách okolo neho. Nemilosrdne s nimi účtoval. Čistky sa nevyhli ani predstaviteľom zahraničných komunistických strán, ktorí na úteku pred trestom vo svojej krajine našli útočisko v domovine proletárov. Kunove zahraničné misie ako člena Komunistickej internacionály sa skončili v roku 1928. Vtedy ho zatkli vo Viedni, lebo sa preukázal falošným pasom. V Sovietskom zväze potom bojoval už len s maďarskými komunistickým exulantmi. Navzájom sa požierali. Kun niekoľkých z nich udal bezpečnosti. Aj sám sa dostal do jej pazúrov. A z nich sa len tak ľahko nedalo vyšmyknúť. Obvinili ho z trockizmu, jeho, zarytého stalinistu! Poslali ho do gulagu a potom popravili. Podľa jedných údajov v roku 1937, podľa iných v roku 1938 a ešte podľa iných 30. novembra 1939.

Uhrín je jedno z najrozšírenejších mien na Slovensku

19. mája 2012 - (Milan Majtán - Slovenské národné noviny)

Pomenovanie etnických Maďarov slovom Maďar (Magyar, Madjar...) sa začalo v európskych jazykoch používať od 18. storočia. V slovenčine sa až do začiatku 19. storočia nepoužívalo na pomenovanie príslušníka maďarského etnika slovo Maďar, ale slová Uhrín a Uher/Uhor. Najstaršie zápisy osobného mena Ugrinus, z čoho pochádza Uhrín, sú z konca 12. a zo začiatku 13. storočia. V slovenskom jazykovom kontexte medzi najstaršie patrí zápis osobného mena Laczko Vhrzynowicz z roku 1416. V súčasnosti má na Slovensku priezvisko Uhrín/Uhrin 1 592 rodín, Uhrínek/Uhrinek 50, Uhrinčať 35 rodín, priezvisko Uher 500 rodín (Uhor 5), Uherčík 172 rodín, Uherek 71, Uherík 38 rodín... Uhorsko sa v staršej slovenčine často nazývalo slovom Uhry (podobne ako Čechy), územie dnešného Slovenska aj termínom Horné či Vyšné Uhry (1607 z Wyssnych Uher). Staršie sú doklady spomedzi názvov obcí. Tekovská obec (Veľké) Uherce sa zapisuje v roku 1274 ako Vgrich - Uhric, v roku 1293 ako Vgrouch - Uhrovce. Trenčianska obec Uhrovec je doložená od polovice 13. stor. v pomaďarčenej podobe, v roku 1258 Ugroug, 1481 Wgrod, 1525 Wgrocz a pod., v roku 1773 Uhrowcze, 1808 Uhrowec, Uhrowce. Najstarším známym zápisom toponyma utvoreného z maďarského etnonyma Maďar je zápis názvu dunajského ostrova pri Bratislave z roku 1225 ako Mogorsciget „ostrov Maďarov”, ktorý sa neskôr zapisoval v nemeckej podobe, v roku 1439 Ungerau „Uhorská niva”, 1509 Hungerau, 1654 insula Engerau a podobne. Ide o dnešnú časť nášho hlavného mesta na druhom brehu Dunaja, ktorá sa v súčasnosti nazýva Petržalka. Z uvedených dokladov vidno, že z etnonyma Uhor sa v starej slovenčine utvoril rad osadných názvov. Názvy s etnonymom Maďar vznikli ako maďarské, išlo však iste o lokality s maďarským obyvateľstvom a o názvy jazykovo maďarské.

Uhor, nie Maďar

Prvé maďarizačné zákony v roku 1792 zaviedli maďarčinu do škôl ako povinný vyučovací predmet, a potom v štyridsiatych rokoch 19. stor. sa maďarčina stala na všetkých školách vyučovacou rečou a úradným jazykom. Nemaďarské národy v používaných jazykoch Uhorska vtedy začali výrazne prejavovať rozdiel medzi pojmami Uhor a Maďar. Adam František Kollár v nedatovanom, po nemecky napísanom liste spred roku 1783 napísal, že bol Uhrom, ale nie Maďarom, lež Slovákom (Ich war wohl ein Unger, aber kein madjarischer, sondern ein slawischer). V starej slovenčine sa však prakticky až do konca 18. storočia používali na označenie príslušníka uhorského štátu i príslušníka maďarského etnika iba slová utvorené zo základu Uhor, teda Uhrin/Uher/Uhor, Uhrinka/Uherka, Uhry, uherský/uhorský/uharský a podobne. Od konca 18. stor. sa na označenie príslušníka maďarského etnika postupne začalo používať aj pomenovanie Maďar. Slovo Maďar (Maďiar) ako etnonymum sa v slovenskom texte prvý raz vyskytuje vo štvrtom zväzku Dúvernej zmluvy J. Fándlyho z roku 1790, keď tam spomína „hunskú” históriu starých Maďarov. „V uherskéj histórie najmúdrejší, mnohovelební pán Štefan Katona takto nám volakedi v trnavskéj škole vikládal: Že áziatskích (ináč scithiánskích, hunniánskich) Tatarov, to jest starodávních Maďiarov, pohanskích Uhrov, Belamber král áziatskí, z áziátskéj Tartárie prevédol do Europi, aš do krajni moldavskéj a sedmohradskéj r. 270. Po obidleni tehoto národu v tíchto krajnách za 90 rokov naspátek do Ázie zavédol ho Atilla.”

Takej reči niet...

Zo štúrovského obdobia však už máme množstvo dokladov o tom, že sa slová utvorené zo základu Maďar používali na vyjadrenie etnickej príslušnosti, a slová utvorené zo základu Uhor takmer dôsledne na vyjadrenie štátnej príslušnosti. Príklady - 1846 Maďari teda, ktorích národi slovenskje Uhrami zovú, vrazili do zemi dunajskich a vivrátili Velikú Moravu; 1846 spolumešťaňja naši v Uhorskej krajine, Maďari tím nás pomiliť chcú v našom živote národnom; 1864 neznajú, že uhorčinu, tak ako sedmohradčinu lebo rakúštinu nemožno prednášať, bo takej reči niet; 1865 Nemec v Uhrách bývajúci je v politickom smysle Uhor... V posledných desaťročiach 19. storočia sa významy slov Uhor a Maďar definitívne odlíšili a v súčasnej slovenčine sa slová Uhor, Uhry, Uhorsko, uhorský používajú iba ako historizmy súvisiace s existenciou štátneho útvaru do roku 1918. Naopak slová Maďar, Maďarsko, maďarský a celá bohatá čeľaď odvodených slov sa spájajú s etnicitou novodobého maďarského národa a existenciou maďarského štátneho útvaru po roku 1918.

Správa o výstupe na Pilíš alebo Slovensko je aj za jeho hranicami

Azda každý povedomý Slovák pozná naše mýtické vrchy, ako sú Kriváň, Kráľová hoľa, Sitno, Zobor a môj výpočet by sa dal obohatiť o vyššie či nižšie dominanty v jednotlivých kútoch Slovenska, ktoré učarovali tamojším. Jedným z mýtických vrchov slovenstva je pre mňa určite vrch Pilíš. Koľkí z našich čitateľov ak aj už počuli meno Pilíš vedia o ňom viac?

Slovenskí hokejisti sa stali vicemajstrami sveta

20. mája 2012 - (tasr)

„Keby nám niekto po tých siedmich prehrách v príprave povedal, že na majstrovstvách budeme bojovať o zlato, tak by sme si mysleli, že je šialený. Ani sa nám o tom nesnívalo...” - Tréner V. Vůjtek sa teší z vlastného receptu na úspech i zo šťastných ťahov - Osobnosti vyzdvihli výkony Slovákov - Laco najlepším brankárom a Chára obrancom MS

Striebro z MS je obrovským úspechom

Strieborné medaily slovenských hokejistov na majstrovstvách sveta majú jedinú chybu. Nie to, že prehrali vo finále s Ruskom 2:6, ale že sa vešajú na krk všeobecne po prehratom zápase. A tak sa 20. mája vo fínskych Helsinkách okrem radosti zračilo z očí hrdinov národa aj sklamanie. To zostane v dušiach skvelých borcov zasiate dlho, ale len hlboko v ich dušiach. „Už po zápase s Českom boli u nás slzy šťastia, najmä mamina plakala. My nie sme krajina, ktorá zbiera medaily na každom šampionáte ako napríklad Rusi, Švédi, či Česi. Zajtra bude mať to striebro úplne inú hodnotu,” potvrdil TASR René Vydarený. On získal prvý cenný kov, Branko Radivojevič má z Helsínk aj bronz z roku 2003: „Ja som už vtedy zažil skvelé oslavy. Ja dúfam, že nám fanúšikovia finále prepáčia a že to s nami poriadne roztočia. Teda že to bude minimálne ako vtedy, takže určite veľa šampanského a bude sa spievať.” Úspech 2012 však má aj pečať mladosti a dravosti. Ak sa hovorilo, že slovenskej reprezentácii nerastie generácia dôstojných nástupcov za éru už postupne odchádzajúcich hviezd NHL, tak tento šampionát dal nádej. Aj smerom k olympijskému Soči sú prísľubom výkony obrancov v najlepšom veku, teda Andreja Sekeru, či Ivana Baranku a výkony chlapcov v útoku, Juraja Mikúša, Libora Hudáčeka, Mária Bližňáka, či Tomáša Tatara. „Úspechom bolo už to, že sme postúpili do štvrťfinále. Ostatné tímy, ktoré hrajú na šampionáte, sú asi niekde inde ako Slovensko. Je to tým, že majú viac hokejistov a väčšiu základňu. Kanaďania môžu postaviť aj niekoľko tímov. Na Slovensku sú však dobrí hokejisti, dokážeme sa zomknúť a máme veľkú chuť vyhrávať,” zdôraznil Tomáš Tatar a naznačil, že veľmi napriek eufórii z úspechu dobre ovláda reálie svetového hokeja. Je však fajn, že Slováci nastúpili trend kvality. Tá nie vždy znamená len snahu o kombinácie dopredu. Podstatný je zmysel pre hokejový um a využitie potenciálu, ktorý je prítomný. „Máme českého trénera. Celý šampionát sme hrali český hokej a myslím si, že nám aj vyhovuje. Boli sme trpezliví, neotvárali sme to. Vedeli sme, že keď majú naši útočníci šancu, dokážu z nej dať gól. Jano Laco chytal fantasticky. Celé mužstvo sa obetovalo. Hrali sme až do konca na štyri päťky a dosiahli sme fantastický úspech,” to sú slová Michala Handzuša.

Slováci na zlato nedosiahli, vo finále MS prehrali s Ruskom 2:6

Slovenskí hokejisti získali na 76. majstrovstvách sveta v Helsinkách strieborné medaily. V boji o zlato nestačili na Rusov, keď s favoritom prehrali hladko 2:6. Zverenci trénera Vladimíra Vůjteka však ďaleko prevyšovali očakávania fanúšikov i odborníkov. Splnili oba hlavné predšampionátové ciele - postúpiť do štvrťfinále a získať miestenku na ZOH 2014 v Soči a navyše ich aj poriadne vyšperkovali. Vo štvrťfinále vyradili favoritov na celkový triumf Kanaďanov a v semifinále aj večných rivalov Čechov. V boji o zlato sa predstavili po dlhých desiatich rokoch a po deviatich získali medaily. Slováci držali s ruskou mašinou krok iba v prvej tretine aj vďaka Chárovmu gólu z druhej minúty. Rusi však po desiatich minútach vyrovnali a v druhej časti už jasne dominovali. Perežogin, Tereščenko a Siomin pridali tri góly a „Zborná” si už vysoký náskok nenechala vziať. V treťom dejstve pridali góly ešte Dacjuk a Malkin a na druhej strane svoj druhý v zápase Chára.

Vůjtek sa teší z vlastného receptu na úspech i zo šťastných ťahov

Uplynulé sezóny neboli pre slovenských hokejových fanúšikov príliš vydarené. Dôvodov na radosť bolo naozaj pramálo a po sklamaní na domácom šampionáte nikto neveril, že by v najbližších rokoch mohol prísť nejaký výraznejší úspech. S tým cestoval do Helsínk aj výber nového trénera Vladimíra Vůjteka. Na obrovské prekvapenie všetkých však český kouč a jeho mužstvo šokovali celý hokejový svet a nakoniec sa tešili zo striebra. „Keď sme išli na tento turnaj, tak sme hovorili, že musíme byť skromní a ísť od zápasu k zápasu. Že naše silné stránky budú bojovnosť a kolektívna hra. No každý nad tým iba hodil plecom a nikto tomu nevenoval pozornosť. Okrem nás v kabíne tomu málokto veril. No a nakoniec sme získali medailu a sme nesmierne šťastní,” vyhlásil už štvornásobný medailista z majstrovstiev sveta Miroslav Šatan. Cesta od Vůjtekovho vymenovania na post hlavného kormidelníka až po finále majstrovstiev sveta však bola tŕnistá. Musel sa vyrovnať s tlakom verejnosti, sklamaniami z predošlých rokov, ale najviac ho zarazil prístup niektorých hráčov. Už na prvom zraze mu totiž postupne odmietla účasť vyše polovica nominovaných a tak musel narýchlo tvoriť novú zostavu. Tréner a celý realizačný tím sa so svojou úlohou vyrovnali nadmieru dobre a v prvej polovici sezóny vyhrali Slováci dva z troch turnajov. Po záverečnej príprave však medzi fanúšikmi zavládlo opäť sklamanie a Slováci cestovali na MS so štatistikou sedem osem zápasov a sedem prehier. „Keby nám niekto po tých siedmich prehrách v príprave povedal, že na majstrovstvách budeme bojovať o zlato, tak by sme si mysleli, že je šialený. Ani sa nám o tom nesnívalo,” priznal hlavný tréner.

Osobnosti napriek finálovej prehre vyzdvihli výkony Slovákov na MS

Ján Filc, bývalý tréner slovenskej hokejovej reprezentácie, kouč majstrov sveta z roku 2002:

- Je skvelé, že sme sa dostali tak vysoko a dokázali sa vkliniť medzi hokejovú špičku. Dali sme do povedomia, že hokej je opäť tu a má svoju kvalitu. Mužstvo hralo veľmi disciplinovaný, kultivovaný hokej a dokázalo zvíťaziť v rade zápasov. Veľmi príjemným prekvapením šampionátu bol brankár Laco.

Richard Lintner, majster sveta z roku 2002:

- Bolo krásne sledovať, ako sa výkony i výsledky tímu zlepšujú. Prišla prvá výhra, potom ďalšia a chalani postupne dokráčali až do finále. Musíme sa poučiť z tohto úspechu a stavať na tom, čo sa spravilo.

Miroslav Hlinka, majster sveta z roku 2002:

- Mužstvo zaznamenalo v priebehu šampionátu obrovský progres. Hráči si viac verili a užívali si každý zápas. Došli tesne po vrchol, ak ešte zlepšia niektoré veci, môžu vystúpiť na Olymp.

Eduard Hartmann, bývalý brankár slovenskej reprezentácie:

- Vedeli sme, že nás čaká ťažký zápas proti najlepšiemu tímu na šampionáte. Začali sme dobre, Rusi sa ťažko dostávali do šancí, ale v ďalšom priebehu zápasu sa preukázala kvalita ich kádra. Napriek finálovej prehre o štyri góly musíme chlapcom poďakovať, pretože do čo na šampionáte dokázali, asi málokto očakával.”

Laco najlepším brankárom a Chára obrancom MS

Jána Laca vyhlásili organizátori 76. hokejových MS za najlepšieho brankára turnaja. Kapitán slovenskej reprezentácie Zdeno Chára sa stal najlepším obrancom, cenu pre najlepšieho útočníka získal Rus Jevgenij Malkin. Brankár Ján Laco a obranca Zdeno Chára sú aj členmi All Stars tímu, ktorý na záver turnaja vyhlásili organizátori 76. hokejových MS. Ako najužitočnejšieho hráča (MVP) dekorovali ruského útočníka Jevgenija Malkina.

Medailoví

21. mája 2012 - (Martin Krno - Pravda)

V sobotu a nedeľu sme boli všetci v Helsinkách. Keď nie fyzicky, tak duchom. A potom sa zaplnili ulice slovenských miest, aby sme sa radovali z úspechu hokejistov. Muži, ženy, Slováci, Maďari aj prisťahovalci, mladí i tí skôr narodení, kresťania aj ateisti. Po rokoch sa nehanbili vyvesiť štátnu zástavu a spontánne priznávať hrdosť na svoju vlasť. Ako dlho to potrvá? Týždeň? A či ani toľko nie, aby sme sa znovu rozhádali, podelili sa na čertove volky, či zaliezli do nepriedušných ulít. Prečo sa nedokážeme spolu tešiť aj z úspechov, o ktorých nemusí vedieť celý svet? Z oblasti vedy, umenia, techniky, školstva... Tešiť sa a tých, čo sa o to zaslúžia, aj spoločensky ohodnotiť. Iste, nie sme vo všetkom svetoví. V mnohom bývame priemerní aj horší. Ale existujú i drobnejšie víťazstvá, ktoré môžu privodiť radosť regiónu, mestu, obci. Prečo však často namiesto dobroprajnosti nastupuje závisť a podrazy? Máme to v génoch, alebo nás ktosi navzájom rozoštváva? Niekedy aj pomocou zlých zákonov. V mene skupinových či osobných egoistických záujmov. V robote, na ulici, pred televíznymi kamerami. Vďaka našim chlapcom za medaily, za to, že sa o Slovensku do zahraničia šíria dobré správy. Vďaka za to, že opäť dokázali, že iba v tímovej práci sa dajú dosiahnuť méty, o akých sa niekedy bojíme čo len snívať.

Ako si nepremrhať „hokejové vlastenectvo“ na striebornom podnose

Predpokladám, že neexistuje zaručene fungujúci mechanizmus, návod, elixír či vnuknutia v akejkoľvek podobe (život nás presviedča, ako nezaberajú ani múdrosti a proroctvá Biblie, duch či odkaz rodinného zázemia, posolstvá čo akokoľvek pozitívnych hrdinov histórie, politiky, literatúry či kumštu, ani školské kútiky so štátnymi symbolmi či preambulou ústavy...), ba ani iné „účinné“ symboly, totemy či správne poučky a zaklínadlá na to, aby sa z občanov Slovenskej republiky či Slovákov, hlásiacich sa k svojim koreňom, domovine predkov či k svojej rodnej krajine, nech by žili v ktoromkoľvek kúte sveta, stali aj „vzoroví“ vlastenci.

Slovenské zahraničie

Splatili sme dlh našich starých otcov veľkému Nórovi Bjørnstjerne Bjørnsonovi

V októbri 2010 v galérii Bratislavského hradu prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič a nórsky kráľ Harald V. odhalili bustu veľkého syna nórskeho národa - Bjørnstjerne Martiniusovi Bjørnsonovi (1832-1910). Jedinečnosť tejto chvíle znásobila skutočnosť, že sa tak udialo sto rokov od jeho úmrtia a pri príležitosti, kedy Slovensko prvýkrát v histórii na svojej pôde privítalo nórsky kráľovský pár.

Pocta Ivanovi Schwarzovi, poslednému žijúcemu Slovákovi v Londýne z radov hrdinov čs. perutí RAF

Aj po desaťročiach k nim uchovávame úctu, hoci oni sami museli z horkosťou blenu čakať na priazeň novej politicko-spoločenskej klímy, aby sa im dostalo zaslúženej a nespochybniteľnej vojenskej a občianskej satisfakcie. Slováci v radoch čs. perutí Royal Air Force (RAF), teda v priamom začlenení do aktívnych bojov Britského kráľovského letectva o Veľkú Britániu a na ďalších frontoch II. svetovej vojny, tvoria osobitú kapitolu histórie a príbehov vlasteneckej oddanosti, šľachetnosti odvahy a aj vojenského kumštu významného slovenského príspevku k porážke fašizmu. Jedným z nich je aj 88-ročný generálmajor vo výslužbe Ivan Schwarz, Slovák, žijúci od roku 1945 trvalo v Londýne.

Umenie pomáha ľuďom v núdzi: výstava Z ruky do ruky vo Varšave

Medzinárodnú výstavu 56-tich výtvarníkov z rôznych krajín s názvom Z ruky do ruky po tom, čo ju autori projektu s ohlasom prezentovali v talianskej Bologni a v bratislavskom Dome umenia pre deti Bibiana (28.3.-25.4.2012), otvoria vo štvrtok 24. mája 2012 v Slovenskom inštitúte vo Varšave. Výstavný projekt výtvarníkov Nany Furiya a Petra Uchnára má vysoko humánne poslanie. Iniciovali ho tragické udalosti spred roka v Japonsku v súvislosti so zemetrasením a katastrofou v jadrovej elektrárni vo Fukušime, pričom odpovedá na otázku: Ako môže umenie pomôcť ľuďom v čase, poskytujúcom len pocit márnosti.

Nová básnická zbierka Ilju Čičváka

15. mája 2012 - (slovenskezahranicie.sk)

V redakcii portálu nás navštívil Pavol Stano. Majiteľ bratislavského vydavateľstva PostScriptum venuje pozornosť aj tvorbe našich spisovateľov žijúcich v zahraničí. Vlani vyšiel v jeho vydavateľstve preklad úspešného francúzskeho románu Neviditeľný od mladého spisovateľa so slovenskými koreňmi Pascala Janovjaka, predtým krátke Úsmevné epitafy − na (večný) odpočinok od Slováka Gregora Papučeka z Maďarska. Čerstvým výtlačkom je básnická zbierka Ilja Čičváka Básne za mrežami. „Zračí sa v nej osud emigranta - jeho verše sa vyjadrujú k témam osobným, intímnym i spoločenským, rieši vzťah k Slovensku poznačený láskou i sklamaním, reflektuje zložitosť života v cudzom kultúrnom priestore, ale aj nástrahy globálnych civilizačných prejavov,“ uvádza sa v charakteristike zbierky autora, ktorý sa narodil roku 1939 vo východoslovenskej obci Rakytovce. Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa v auguste roku 1968 ako mladý novinár emigroval do Kanady. Tam založil Spoločnosť priateľov slovenskej literatúry začal publikovať knižne. V polovici 80. rokov minulého storočia mu vyšiel román Vyvolávanie slnka, na Slovensku roku 2008 próza Keď bohovia nemrú, v tom istom roku vydal zbierku básní Slzy a bozky, zbierka Milovanie so sfingami bola publikovaná roku 2010. Historik Viliam Jablonický k Básňam za mrežami v doslove nazvanom Básnik dvoch identít a dvoch kontinentov konštatuje, že v jeho básňach sa zračia osudy emigranta. Autor medzi dvoma domovmi je v trvalej pozícii hosťa a hosťovania: „Aj pri tejto zbierke poznáme miestopis a zapisovaný magický čas vzniku každej básne. A ten je pre slovenského básnika nevšedný, hoci nie ojedinelý: dominujú v ňom miesta Severnej Ameriky. Čičvákova tvorivosť sa po krátkodobom nádychu v rodisku a v prvom domove zobúdza a inšpiruje najmä na kanadskej pôde Montrealu a Ottavy, ale napríklad aj v texaskom Dallase, kde vie, že nielen veľkí muži mreli / a svet ďalej sa točil / (bo aj tak neprestane) / len ženy / horeli zvedavosťou.“

Slovensko otvorí honorárny konzulát v Chicagu

21. mája 2012 - (tasr)

Honorárny konzulát v Chicagu - treťom najľudnatejšom meste USA s početnou slovenskou komunitou - otvorí dňa 21. mája 2012 prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič spolu s podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslavom Lajčákom. Honorárnou konzulkou sa stala Rosemary Macko Wisnosky. Počas slávnostnej akcie v priestoroch Benediktínskej univerzity, založenej v r. 1887 na vzdelávanie českých a slovenských prisťahovalcov, sa prezident Gašparovič stretne aj s ostatnými honorárnymi konzulmi pôsobiacimi v USA a s krajanmi, vrátane podnikateľskej komunity. Otvorenie honorárneho konzulátu sa deje na okraji summitu NATO v Chicagu, venovanému budúcnosti aliančnej misie v Afganistane, budovaniu vojenských spôsobilostí a rozvoju partnerstiev.

„Slováci žijúci v zahraničí si viac ctia tradície než ľudia na Slovensku“

20. mája 2012 - (tasr)

Slováci žijúci v zahraničí si v oveľa väčšej miere zachovávajú kultúrne či duchovné tradície než ľudia priamo na Slovensku. Na oslavách 200. výročia položenia základného kameňa evanjelického kostola v rumunskom Nadlaku 20. mája to pre TASR skonštatoval riaditeľ cirkevného odboru Ministerstva kultúry (MK) Ján Juran. „U Slovákov žijúcich v zahraničí v oveľa väčšej miere ako na Slovensku vidíme úctu a zachovávanie si národných, duchovných a kultúrnych tradícií,” podotkol Juran. Je to podľa neho spôsobené zrejme aj tým, že napríklad v Nadlaku žijú Slováci ako na ostrove. „Pokiaľ chcú prežiť aj národne a zachovať si svoju kultúrnu a duchovnú identitu, nemôžu pristupovať k tradíciám sviatočne, ale brať ich ako súčasť svojho života,” dodal Ján Juran. Do rumunského Nadlaku odišli Slováci v roku 1803. V súčasnosti ich žije vo vyše sedemtisícovom meste, na západe krajiny neďaleko maďarských hraníc, približne 47 %. Do Rumunska odchádzali za lepším životom a slobodou vyznávania evanjelickej viery. Pomáhať Slovákom v zahraničí sa snaží aj SR, aj keď je v tejto oblasti čo zlepšovať. „Slováci žijúci v zahraničí musia mať istotu, že ich pôvodná vlasť má o nich záujem a že im chce aj konkrétne pomôcť,” priblížil Ján Juran. Ale rovnako dôležitá ako oficiálna pomoc zo strany štátu je podľa neho potrebná pomoc medzi samotnými ľuďmi, či medzi mestami. Aj na oslavy 200. výročia položenia základného kameňa evanjelického kostola v Nadlaku tak prišli hostia z partnerských miest ako Východná či Brezno.

Šéf Úradu pre Slovákov v zahraničí bude zarábať vyše 2700 eur

16. mája 2012 - (sme / sita)

Nový predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík bude mať funkčný plat 2710,50 eura mesačne. - Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák očakáva od úradu pod novým vedením konsolidáciu krajanskej problematiky tak, že každý zahraničný Slovák bude úrad vnímať ako svoju domovskú adresu na Slovensku. Krajanskú komunitu našiel šéf diplomacie po svojom nástupe do funkcie rozdelenú viac ako kedykoľvek v minulosti, a to si Slovensko podľa neho nemôže dovoliť. Vláda na to reagovala výmenou na poste predsedu úradu - odvolala Milana Vetráka a vymenovala Furdíka. Ten berie vedenie úradu ako veľkú výzvu. „Je tu potrebné sa venovať predovšetkým krajanom a nie samým sebe,” konštatoval nový šéf Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí 11. mája po uvedení do funkcie. Po výmene v čele úradu má nasledovať jeho užšie prepojenie s ministerstvom zahraničných vecí. „Budete mať partnerov, ktorí rozumejú vašej problematike a budú vás podporovať,” povedal v piatok zamestnancom úradu Lajčák. Podľa návrhu zmeny kompetenčného zákona by sa mal Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zrušiť k 1. septembru. „Úrad ako taký sa nezruší, zmení sa právny status Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí,” povedal Lajčák s tým, že aktivity úradu sa neskončia. Úrad vlády už avizoval, že po zmene v čele inštitúcie bude nasledovať aj ďalší krok, bývalú predsedníčku úradu Vilmu Prívarovú teraz vymenujú za podpredsedníčku.

Slováci v zahraničí

Rozhovor s novým predsedom ÚSŽZ Igorom Furdíkom

14. mája 2012 - (Televízna stanica TA 3)

http://www.ta3.com/clanok/14703/host-v-studiu-i-furdik-predseda-uradu-slovakov-zijucich-v-zahranici.html

Na predsedníckom poste Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) prichádza k zmene. Predseda vlády a minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák uviedli do funkcie nového predsedu úradu Igora Furdíka, ktorého na daný post schválila a vymenovala vláda SR. Svetové združenie Slovákov v zahraničí oceňuje, že vláda na post šéfa úradu vymenovala skúseného diplomata, bývalého veľvyslanca v Srbsku a Rusku.

- Pán Furdík, s akými predsavzatiami a plánmi nastupujete do novej funkcie?

- Nastupujem s predsavzatiami, ktoré sú dané vlastne vládnou politikou vo vzťahu ku krajanom našim žijúcim v zahraničí. Ten cieľ je pomerne jednoduchý z jednej strany a z druhej strany zložitý, ide o to upokojiť situáciu, konsolidovať situáciu v krajanskej komunite a prispieť k tomu, aby jednak krajania ďalej rozvíjali to, čo majú rozvíjať, teda na svoju národnú identitu a prípade na pomoc tomu, aby aj táto krajanská komunita prispela k rozvoju Slovenskej republiky.

- Pán minister Lajčák pri vašom menovaní povedal, že krajanská komunita je rozdelená viac ako kedykoľvek v minulosti a to si Slovensko nemôže dovoliť. Čo si pod tým máme konkrétne predstaviť?

- Z jednej strany táto situácia je, by som povedal, prirodzená, pretože to sú rôzne skupiny ľudí, ktoré za rôznych historických aj povedzme konkrétnych spoločenských, ekonomických okolností odišli do zahraničia a teda toto, týmto svojím akýmsi vývojom a životom sú poznamenané aj ich stanoviská. A prirodzene medzi nimi vznikajú rôzne názory na to, ako sa majú Slováci v zahraničí správať. Nie je však prirodzené, keď sa v tejto, na tejto téme začne robiť politika, stranícka politika obzvlášť, čo proste podľa môjho názoru (...) nemá žiadne miesto. Krajania sú jednoducho tí ľudia, ku ktorým my máme vzťah ako ku krajanom a Slovensko pre týchto ľudí má byť tou krajinou, ktorá je ich materskou krajinou, ku ktorej oni, tiež predpokladáme, majú svoj určitý emotívny vzťah. Takže toto rozdelenie, pokiaľ je, tak by nemalo byť na týchto dvoch parametroch tohto, tejto problematiky, teda náš vzťah ku krajanom a krajanov k Slovenskej republike.

- No, napriek tomu došlo k situácii, ku akej došlo, vláda na túto situáciu reagovala práve výmenou na poste predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale dá sa povedať, aký podiel mal na nelichotivom stave váš predchodca Milan Vetrák?

- Pozrite sa, ja som bol ustanovený do tejto funkcie nie preto, aby som skúmal a sa nejako detailne zaoberal tým, čo bolo, alebo nebolo urobené mojím predchodcom. Jednoducho, chcem povedať, že záujmom mojím a myslím si, aj záujmom našej republiky a vlády je nadviazať na všetko pozitívne, čo bolo doteraz v tejto problematike urobené, stavať na tom, rozvinúť to a prípadne pridať ďalšie veci, ktoré by mohli posilniť to, o čom som už hovoril. Vláda aj v programovom vyhlásení sa k tejto téme prihlásila s tým, že má záujem prijať aj organizačné, aj inštitucionálne opatrenia, ktoré by pomohli náš vzťah ku krajanom posilniť a zlepšiť.

- No, budem teraz vychádzať z toho, čo ste povedali, ale opäť sa aj vrátim ku slovám šéfa našej diplomacie, ktorý hovorí, že nemáme právo mať svojich obľúbencov a neobľúbencov a od úradu očakáva konsolidáciu krajanskej problematiky. Poďme teda konkrétnejšie k tomu, čo ste aj vy povedali. Ako to chcete dosiahnuť?

- Pozrite sa, ten vzťah toho úradu ku krajanom je založený na niekoľkých takých témach, ktoré môžu určitým spôsobom polarizovať tú situáciu a to sú, povedzme, hlavne granty, ktoré sa prideľujú krajanským organizáciám a spolkom, podmienky, za ktorých sa prideľujú. V tejto oblasti je predovšetkým potrebné jasne stanoviť pravidlá tohto, aby ten priestor na akúsi, by som povedal, bočné vplyvy bol minimálny. Proste ten projekt každý, ktorý je predložený a bude schválený, musí mať predovšetkým tie kvality, o ktoré aj nám ide a ktoré sú proste stanovené v predpisoch.

- Čiže ich budete dodržiavať zrejme...

-...transparentnosť a hodnotiteľnosť týchto projektov, efektivita tých peňazí. Pretože tie prostriedky, ktoré štát na to vynakladá, nie sú síce veľké, ale sú predsa len prostriedky, ktoré sú z verejných zdrojov a treba s nimi aj takto nakladať v prospech krajanov a Slovenskej republiky.

- Opustiť vlastnú krajinu, to je určite veľmi ťažké rozhodnutie. Čo najčastejšie priviedlo ľudí ktorí sa takto rozhodli práve k takémuto kroku a ako im potom viete vy priamo v zahraničí pomáhať?

- Hovoril som o tom, že tie komunity krajanské vznikali z rôznych historických období, aj spoločensko-politických súvislostí. Toto všetko tam existuje, takže nedá sa povedať jednoznačne, že toto, alebo ono. Čo sa dá jednoznačne povedať je podpora všetkého, čo súvisí s ich kultúrnou, národnou, jazykovou identitou, toto bude všetko patriť medzi tie priority, ktoré aj úrad sa bude snažiť podporovať vo vzťahu ku všetkým komunitám. Máme proste autochtónne menšiny, také, ako sú povedzme naša menšina vo Vojvodine, v Chorvátsku, povedzme, ale i v ďalších krajinách, kde je jeden potrebný prístup a v druhých krajinách, kde, ako sú povedzme, Írsko, Veľká Británia, kde vznikajú nové naše komunity, sú iné otázky, ktoré budeme musieť a budeme chcieť podporiť, čo ja viem, vzdelávanie, školstvo.

- Pán Furdík, v ktorých krajinách máme momentálne najviac Slovákov žijúcich v zahraničí?

- No, ja si to netrúfam takto povedať, hovorí sa, niektoré cifry hovoria o tom, že v Severnom Írsku a vo Veľkej Británii žije okolo 100 000 Slovákov, áno? Vo Vojvodine žije 60 000 Slovákov. Áno? No a, to sú ale cifry, ktoré sa nedajú, neviete to vykázať, neviete to zmapovať, pretože máme to, čo sa hovorí, tá mobilita v dnešnom žargóne, tak to je veľmi rozvinuté medzi Slovákmi a je dobré, že takto mladí ľudia cestujú a vytvárajú nové strediská, kde Slováci sú, kde sa stretávajú, kde sa schádzajú, kde nachádzajú medzi sebou a potrebujú vytvárať určité priestory pre vytváranie neformálnych väzieb medzi nimi. Takže viete, ja nerád používam toto číslo, ale kedysi sa hovorilo, že celkovo zo Slovenska niekedy v 18. - 19. storočí odišlo dva milióny ľudí. No tak na tom môžte stavať, aj nemusíte stavať. Vie sa, že napríklad v Čechách pri spočítaní obyvateľstva v roku 2001 sa napočítalo 310 000 ľudí ako Slovákov, ktorí sa prihlásili k slovenskej národnosti, pri tom ostatnom súpise obyvateľstva to bolo podstatne menej, niekde okolo 160 000. Takže to je cifra, ktorá, ale to neznamená, že tí, ktorí sa neprihlásili, že nie sú. Proste, možno sa neprihlásili, ale ich vnútorné pocity, vzťahy k Slovensku možno zostali zachované aj v tých Čechách teda.

- Posledná moja otázka. Možnože je to opäť taká fundamentálna otázka vášho ďalšieho pôsobenia na vašom poste. Viete, že čo, alebo tipujete, čo Slovákov v zahraničí stmeľuje a naopak, čo ich veľmi silno rozdeľuje?

- Pozrite sa, ja v niektorej skúsenosti z toho, čo tých Slovákov stmeľuje a čo ich rozdeľuje, no, ich rozdeľuje to, čo žijú v konkrétnych krajinách, ako žijú, kde proste, ako, s akým, proste oni sa v tom, v tej krajine, v ktorej sú musia, alebo zväčša sa integrujú a teda majú rôzne názory povedzme na domácu situáciu v tej krajine, teda v tomto zmysle domácu, v ktorej žijú. Čo ich zjednocuje, to by malo byť a myslím, že aj je práve tá národná, kultúrna, jazyková identita a toto by sme (...) posilniť, my nechceme ukracovať o to, o ten vzťah ku krajine, ku ktorej žijú, to je proste ich voľba, ale na druhú stranu, budeme radi podporovať všetko to, čo bude vytvárať ten pilier a fundament toho ich vzťahu k Slovenskej republike.

... - povedal v Štúdiu televízie TA3 náš dnešný hosť, Igor Furdík, predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Ďakujem za vašu návštevu, za váš čas a držíme palce, aby sa vám vo vašej funkcii darilo.

- Ďakujem pekne.

Ľudové noviny

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka - Rodokmeň

Za absolútne neseriózne označuje najznámejší maďarský genetik Endre Czeizel skúmanie toho, či má niekto židovské alebo rómske gény. Presnejšie nemá. Lebo o dokazovanie nerómstva a nežidovstva išlo v prípade istého člena strany Jobbik zo župy Zala.

Siófok pred balatonskou letnou sezónou - Kačice, žabky, cicušky...

Sledovať niečo, čo sa práve prebúdza, je úžasné! Nech je to hoci jarné jazero s kvákaním žiab či tokaním vodných vtákov. A Balaton sa, veru, preberá z dlhej zimy a už pučí, aby mohol onedlho kvitnúť... S takýmito poetickými pocitmi sa vraciame po víkende na brehu maďarského mora, z obchôdzky pred letnou sezónou v Siófoku.

Medzinárodný metodický kurz na Slovensku

Kurz vzdelávania pre učiteľov zorganizovalo Slovenské pedagogické metodické centrum spolu s Centrom ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave. Kurz prebiehal v dňoch od 16. do 21. apríla v Modre-Harmónii, ktorá sa nachádza 30 km severne od Bratislavy, v malebnom tichom prostredí Malých Karpát. Zúčastnilo sa na ňom sedem učiteľov z Maďarska: z Békešskej Čaby, zo Sarvaša, z Dabašu-Šáre, zo Santova a z Budapešti.

S vedomím zodpovednosti

Slovenská referentka Inštitútu na výskum a rozvoj školstva (OFI) Miloslava Némethová nie je našim žiakom neznáma. S jej menom sa mohli stretnúť na učebniciach slovenčiny pre základné školy, ale aj počas komunikačných súťaží pre žiakov základných škôl, ktorú organizuje už temer 20 rokov. Na tohoročnej sme využili príležitosť a požiadali sme M. Némethovú o rozhovor.

Módna prehliadka a výstava textilného dizajnu v SI

Výstavná sieň a nádvorie Slovenského inštitútu Budapešť 10. mája poskytli priestor výstave prác študentov Katedry priemyselného dizajnu v Ružomberku a módnej prehliadke.

Subjektívne poznámky o pohybe vôbec

Môj prvý výstup na Pilíš sa uskutočnil počas IV. Pešej túry Pilíšanov 12. mája. Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov (ZRKSPS) sa pred štyrmi rokmi rozhodlo usporiadať športové podujatie v prospech vzájomného zbližovania sa.

IV. Pešia túra Pilíšanov Spoločnými chodníkmi

Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov, Samospráva obce Santov a Slovenská samospráva v Santove 12. mája 2012 usporiadali IV. Pešiu túru Pilíšanov. - „Spoločnými chodníkmi v znamení prehlbovania priateľstva“ - Jozef Schwarz: Správa o výstupe na Pilíš alebo Slovensko je aj za jeho hranicami.

Paul Lendvai: Orbán vyhral prvý polčas 10:0

21. mája 2012 - (Ivan Drábek - Pravda)

Vláda Viktora Orbána na budúci týždeň vkročí do druhej polovice svojho mandátu. „To nie je polčas rozpadu. Vyzerá to na polčas víťazného pochodu,” hovorí popredný rakúsky publicista maďarského pôvodu Paul Lendvai (82). Rozhovor Pravde poskytol v Bratislave, kam prišiel predstaviť svoju novú knihu Premrhaná krajina, ktorá v týchto dňoch vyšla vo vydavateľstve Kalligram. Rakúskemu publicistovi maďarského pôvodu Paulovi Lendvaiovi práve vyšla vo vydavateľstve Kalligram kniha Premrhaná krajina zachytávajúca vývoj v Maďarsku od konca komunistického režimu po vznik druhej Orbánovej vlády.

- Viktor Orbán, jedna z hlavných postáv vašej knihy, dospel so svojou vládou k polčasu. Čo sa mu podarilo za prvé dva roky?

- Prekonal aj moje najhoršie očakávania. Všetko, za čo ho doma i v zahraničí kritizovali počas jeho prvej vlády na prelome tisícročí, teraz ešte zdupľoval. Moc mu stúpla do hlavy. Stratil cit pre mieru. Uskutočňuje scenár, ktorý prezradil na politickom pikniku v obci Kötcse už rok pred volebným víťazstvom. Vtedy hovoril o potrebe mocnej centrálnej sily, ktorá na 15 až 20 rokov odstaví akékoľvek politické súťaženie, aby mohla nerušene budovať krajinu. Stalo sa to, čo vo svojej knihe o Orbánovi predpovedal publicista József Debreczeni: Ihneď po dobytí moci svoju vládu premenil na nedobytnú pevnosť.

- Ako?

- Začal tým, že svoje masívne volebné víťazstvo, ktoré bolo výsledkom nielen jeho čertovsky geniálnej opozičnej taktiky, ale najmä krachu vnútornými bojmi vyčerpanej vlády socialistov a liberálov, označil za takzvanú revolúciu volebných kabín. Tak zdôvodnil chystané prevratné zmeny, ktoré vydáva za vôľu národa. Parlament, kde má dvojtretinovú väčšinu, prijal novú ústavu a vyše 350 zákonov a prakticky tak umožnil prechod od demokracie k autokratickému systému.

- Anglické vydanie vašej knihy Premrhaná krajina nesie názov Maďarsko medzi demokraciou a autokraciou. Myslíte si, že Maďarsku hrozí diktatúra?

- Neverím, že by hrozila otvorená diktatúra. Pravda, vidno istú zahľadenosť do tridsiatych rokov minulého storočia aj so vzývaním kontroverznej Horthyho éry. Prepisuje sa história tvrdením, že od roku 1944 do roku 1990 neexistovala samostatná maďarská vláda, čo všetci seriózni historici spochybňujú. Renesancia Horthyho sa však viaže na obdobie konsolidácie pod vedením premiéra Istvána Bethlena, keď v parlamente nechýbala opozícia, vychádzali opozičné noviny a existovalo súdnictvo. Nejde o smerovanie k totálnej diktatúre, akou sa Horthyho režim začal a do akej pre spojenectvo s Hitlerom a Mussolinim vyústil. Dnes niet cudzích diktatúr, ktoré by v Maďarsku mohli niečo také podporovať. Naopak, Maďarsko je členom Európskej únie, kde platia isté pravidlá hry, ktoré neradno porušiť.

- Je členstvo v únii dostatočnou poistkou pred porušovaním pravidiel hry?

- Na popud EÚ a Medzinárodného menového fondu Maďarsko spravilo zopár korekcií. Ale ani EÚ a menový fond nemôžu v žiadnej krajine nahradiť politickú elitu a voličov. V demokracii rozhodujú voliči. Z tohto pohľadu Maďarsko nemusí ísť ďalej, lebo Orbán už doteraz vybudoval základy systému, ktorý v krátkodobej perspektíve sotva bude možné zmeniť. Nafúkol ústavný súd a doplnil ho o svojich priateľov. Vymenil šéfa Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora. Mediálnu radu dal do rúk svojim ľuďom. Najbližšiu priateľku svojej manželky, ktorej muž je dôležitý europoslanec a autor veľkej časti novej ústavy, premiér dosadil za šéfku sudcovského úradu s neobmedzenou mocou. Do funkcií pritom vymenúva na dlhých deväť rokov. Maďarsko malo šťastie iba s guvernérom centrálnej banky Andrásom Simorom, ktorý odolal bezpríkladnému tlaku a zabránil najhoršiemu. Lenže na jar 2013 aj jemu vyprší mandát a táto posledná strážna veža tiež padne. Orbán sa síce snaží zachovať zdanie demokracie, ale za týmto paravánom buduje nové štruktúry, ktoré nebude možné pretvoriť ani v prípade volebnej porážky. Osobne som však presvedčený o tom, že v roku 2014 porážku neutrpí.

- Takže o nijakom polčase rozpadu zatiaľ nemožno hovoriť?

- To nie je polčas rozpadu. Vyzerá to na polčas víťazného pochodu. V politike a dejinách síce nikdy vopred nevedno, čo sa stane, Orbán však všetko, čo mocensky chcel uskutočniť, nesmierne dôsledne aj uskutočnil. V otázke moci dosiahol absolútne víťazstvo. Všetky politické nástroje drží v rukách on. O prvom polčase tak možno povedať, že sa skončil výsledkom 10:0 v prospech Orbána a Fideszu. Nik v Európe - mám na mysli 27 krajín únie, a nie krajiny ako Bielorusko či Ukrajina - dnes nemá takú mocenskú výbavu ako Orbán.

- Nemôžu ho ohroziť ani prípadné vnútorné rozpory vo Fidesze, či tlak oligarchov?

- Sotva, lebo Orbán je obdarený výnimočným politickým nadaním a ešte výnimočnejším mocenským talentom. Každého vo svojej blízkosti, vo vlastnej strane, kto sa s ním kedykoľvek v niečom nezhodol alebo by ho mohol ohroziť, odsunul. Takto poslal do politického vyhnanstva v Európskom parlamente svojho druha z mladosti Jánosa Ádera, ktorý dočasne stratil jeho priazeň. A teraz, keď si už premiér dostatočne posilnil moc, ho stiahol späť z Bruselu a urobil z neho prezidenta krajiny. Postavy na scéne obmieňa. On je autor hry i režisér v jednej osobe. A oligarchovia? Orbán o nich nedávno povedal, že sú nebezpeční iba vtedy, keď sa dožadujú politickej moci. Oni sa jej však nemusia dožadovať, lebo tí, čo sú lojálni, ju majú. Orbán vie odmeniť vernosť. Vytvoril protiteroristické centrum, kde zamestnanci zarábajú dvoj- až trojnásobne viac ako obyčajní policajti. Šéfa svojej ochranky, ktorý bol major, povýšil na generála. Svojmu zubárovi venoval veľkú nadáciu. V obci s 1 500 obyvateľmi, kde vyrastal, stavajú štadión pre 4 000 divákov.

- Vyhráva s Orbánovým mocenským triumfom aj Maďarsko?

- V ekonomike zaznamenáva neúspech. Orbán premrhal tie možnosti, ktoré za ročné pôsobenie zásluhou rozumnej a umiernenej politiky vytvorila vláda Gordona Bajnaiho. V hospodárskej politike mal pritom vďaka dvojtretinovej väčšine v parlamente veľké možnosti. Čiastočne vinou zle vybratých spolupracovníkov ich však nevyužil. Nenastalo oživenie, ale stagnácia a strata povesti spoľahlivého medzinárodného partnera. Jeho hospodárska politika je rôznorodou zmesou. Zaviedol napríklad rovnú daň, tak ako svojho času Ivan Mikloš na Slovensku, nie však vo výške 19 percent, ale 16 percent. Pomohlo to predovšetkým zámožnejším vrstvám. Napriek tomu si chudobní myslia, že Fidesz je ich strana.

- Ako je to možné?

- Lebo jeho politika je znôškou všetkého možného vrátane sociálnej demagógie. Rétorika rastu s miliónom nových pracovných miest za desať rokov existovala aj predtým, len výsledky chýbali. Chýbajú aj Orbánovi. Ako obratný populista však zodpovednosť za všetko zlé pripisuje kapitalizmu a Európskej únii. Orbán, ktorý od prvého okamihu hral ruletu s Európskou komisiou, neváhal jej predsedu Josého Manuela Barrosa prirovnať k Habsburgovcom. Rozdiel je vraj len v tom, že tí, čo sa pokúšali Maďarsku diktovať v minulosti, nosili uniformy, kým dnes majú na sebe obleky. Seba Orbán vykresľuje ako bojovníka za slobodu maďarského národa, ktorý musí vzdorovať svetovému kapitálu. V zápase o voličov Jobbiku zase necháva otvorene rasistickú agitáciu bez povšimnutia a iba občas ju odsúdi. Rizikom je, že keď sa hospodárska situácia a životná úroveň ešte zhoršia, tak sa ľudia obrátia nie doľava, ale ešte viac doprava.

- Orbánovmu hospodárskemu kurzu akoby čiastočne dával za pravdu posledný vývoj v Európe, predovšetkým vo Francúzsku, kde François Hollande vyhral prezidentské voľby s heslom ekonomického rastu. Myslíte si, že tá negatívna reakcia, na ktorú Orbánova hospodárska politika narazila v Európe, sa teraz môže zmierniť?

- Zmena v Európe vplýva na Maďarsko dvoma spôsobmi. Orbán azda môže niečo získať na tom, keď sa do popredia dostane rast a poľaví tlak na finančnú stabilitu. Ak však zosilnejú hospodárske problémy v Grécku či Španielsku, tak to, prirodzene, negatívne ovplyvní aj kurz forintu a vývoj maďarskej ekonomiky.

- Zmieri sa Orbán napokon s Bruselom?

- To závisí od toho, čo sa v Maďarsku bude diať. Momentálne vidno isté uvoľnenie. Je to čiastočne vďaka hospodárskej a finančnej politike Maďarska, ktoré reagovalo na niektoré výhrady EÚ, a čiastočne pre medzinárodnú situáciu. Barroso a spol. majú dosť svojich problémov. To má dvojaký dosah: Na jednej strane to odvádza pozornosť od Maďarska, na druhej strane však trhy vtedy nechcú riskovať a každý negatívny pohyb, napríklad s cennými papiermi, sa ihneď odzrkadlí na problémoch Budapešti. Je to labilná rovnováha. Povedal by som, že v tomto vzťahu existuje stabilizovaná nestabilita.

- Dohodne sa o úverovej poistke s Medzinárodným menovým fondom?

- Nebude to tak skoro. Predbežne aj otvorenie tejto perspektívy stačilo na čiastočnú stabilizáciu. Ťažké časy sa však neskončili a Orbánova politika môže Maďarsko vyjsť veľmi draho. No vzhľadom na svoje mocenské zázemie si ešte bude môcť dovoliť aj ďalšiu piruetu. To nie je ako na majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní, kde keď niekto spadne pri trojitom skoku, tak mu strhnú body. Orbán aj skáče, aj sám je porotcom. Čiže má voľnú ruku pri výbere taktiky.

- Premiér Robert Fico naznačil, že niektoré Orbánove postupy, napríklad zdanenie finančných transakcií, považuje za inšpiratívne. Je to nasledovaniahodný vzor?

- Bol by som opatrný s tým, od koho si vezmem príklad. Ministri financií na celom svete boli vždy veľmi vynaliezaví vo vymýšľaní nových finančných bremien. Ja by som skôr radil znižovať výdavky, obmedzovať byrokraciu, bojovať s korupciou. Treba sa tiež pozrieť, na čo sa minú peniaze, ktoré prídu do štátnej kasy. Maďarsko prevzalo od Ruska MOL, stratilo na tom obrovské množstvo peňazí. Existuje jedno anglické príslovie, že skúškou pudingu je jeho jedenie. Treba počkať, či bude táto politika po rôznych opravách a doladeniach stráviteľná. Premiér Fico by radšej mal počkať, ako to dopadne. Ekonómovia sú totiž k maďarským experimentom dostatočne skeptickí.

- Kdekto predpovedal pre slovensko-maďarské vzťahy hotovú katastrofu, keď budú stáť na čele vlád súčasne Fico a Orbán. V skutočnosti nijaká dramatická zmena nenastala. Prečo?

- Myslím si, že treba vyčkať na politické a hospodárske zmeny. V slovensko-maďarských vzťahoch sú zásadné pozitíva: Je tu životaschopná pracovitá menšina a reč je o doladení jej práv a problémoch, ktoré existujú a existovali. Osobne pripúšťam, že politici sa menia. Som náchylný prijať názor popredného rakúskeho sociálneho demokrata Hannesa Swobodu, ktorý tvrdí, že Ficov postoj v národnostnej otázke a jeho politická línia sa zmenili. Tým, že má jednofarebnú väčšinovú vládu, sa zbavil toho, čo ho najviac odvádzalo nesprávnym smerom a robilo mu zlé meno vo svete. Už ho neťaží koaličné partnerstvo s jednou pomätenou nacionalistickou stranou ani s prežitým populistickým hnutím. Teraz nemá alibi. Ak niečo spraví, je to len a len jeho výsledok alebo jeho chyba. Podľa mňa jedným zo zásadných kritérií úspešnosti Ficovej vlády je, ako sa bude stavať k ľudským právam, právam príslušníkov národnostných menšín vrátane maďarskej a k Európskej únii. Aj tu platí poučka o skúške pudingu.

- Orbán teraz nemá záujem vyostriť vzájomné vzťahy so susedmi?

- Podľa mňa nemá. Ale, žiaľ, jeho zahraničná politika najviac poškodila maďarské menšiny. Prečo? Všade, kde bol Fidesz aktívny, rozbili politickú jednotu menšín - v Sedmohradsku, na Slovensku, vo Vojvodine, kde do nedávnych volieb išli až štyri maďarské strany. Nepáči sa mi ani to, ako bojkotoval zmiešanú maďarsko-slovenskú stranu Most-Híd.

Paul Lendvai

Pôvodom maďarský spisovateľ a publicista, dnes rakúsky štátny občan. Narodil sa v roku 1929 v Budapešti, od roku 1957 žije vo Viedni. Bol dlhoročným dopisovateľom viacerých médií, vrátane Financial Times, Economist, Die Presse, Der Standard, spolupracoval s rádiom a televíziou ORF. Lendvai bol členom maďarskej komunistickej strany, kriticky písal o revolúcii v roku 1956. Je autorom početných kníh, v slovenčine vyšli jeho knihy Na čiernej listine (2004), Maďari. Víťazstvá a prehry (2011) a tiež jeho posledná kniha Premrhaná krajina (2012), z ktorej pochádza aj uverejnená kapitola o Viktorovi Orbánovi.

Paul Lendvai: Zrod moci Viktora Orbána

21. mája 2012 - (Paul Lendvai - Týždeň)

Strana Viktora Orbána získala v roku 1994 vo voľbách podporu iba sedem percent voličov. Čo sa stalo, že sa z tejto okrajovej liberálnej strany stala najmocnejšia strana Maďarska? - Píše Paul Lendvai.

Vlastnou senzáciou tretích slobodných volieb po prevrate nebola v percentách vyjadrená, relatívne tesná porážka socialistov (MSZP) - v máji 1998 to bol ešte nedávno nepredstaviteľný vzostup Zväzu mladých demokratov (Fidesz). Strana, ktorá bola v roku 1990 a 1994 najslabším zoskupením v parlamente, sa stala dominujúcou politickou silou. Socialistom sa síce podarilo v prvom kole voľby jednotnej kandidátky presadiť (32,5 percenta) na vedúcom mieste pred Fideszom (28,8 percenta), ale už vtedy rozdelenie hlasov ukázalo jasnú väčšinu pravice (54,5 percenta). V druhom kole dokázal Fidesz s podporou ostatných pravicových strán vo volebných okrskoch počet svojich mandátov zvýšiť na 148, teda sedemnásobne viac! Spolu s opäť posilnenými maloroľníkmi (48 mandátov) a zvyškovým MDF (19) vytvoril Viktor Orbán pravicovo-konzervatívnu koaličnú vládu so silnou absolútnou väčšinou. Na podporu 14 poslancov pravicovej extrémistickej a antisemitskej strany MIÉP, založenej Istvánom Csurkom, nebol odkázaný.

Vo svojich 35 rokoch sa stal Viktor Orbán najmladším ministerským predsedom v maďarských dejinách. Neskrotnou mocibažnostou hnanému mladému politikovi sa podarilo svojou mimoriadnou osobnou výkonnosťou a veľkým taktickým nadaním vyčarovať po páde vládnuceho Maďarského demokratického fóra (MDF) na jeho ruinách novú víťaznú stranu. Kto by bol dokázal predpovedať Orbánovi takú kariéru, keď 30. marca 1988 krátko pred polnocou založil s 36 kolegami zo štúdií Zväz mladých demokratov (Fidesz) ako samostatnú mládežnícku organizáciu vo veľkej sále budapeštianskeho Právnického kolégia? To, čo sa v nasledujúcich dvoch desaťročiach stalo s Orbánom a jeho stranou, nám stále znova pripomína nadčasová relevancia napomínania amerického historika nacionalizmu Hansa Kohna, ktorý emigroval z Rakúska, o dejinách ako „otvorenom procese, v ktorom sa kedykoľvek môže stať nepredvídané, nečakané”.

Najdôležitejším kľúčom k bezpríkladnému vzostupu najslabšej parlamentnej strany po dvoch porážkach bolo nepochybne cieľavedomé a majstrovské, ako aj bezohľadné zvrtnutie doprava. Orbán s hŕstkou najbližších priateľov pretváral od roku 1994 krok za krokom a čoraz úspešnejšie bývalé hnutie mladých revolucionárov s demokratickým základom na charizmatickú vodcovskú stranu. Na miesto radikálno-liberálnej rétoriky, a aj navonok pestovaného protimeštiackeho afektu, nastúpil v duchovnej podstate kĺzavý a neskôr zrýchlený prechod ku kedysi zakazovaným konzervatívnym hodnotám, k spoločnému vystúpeniu s katolíckou a protestantskou cirkvou a predovšetkým s vedomým narábaním s mýtom maďarského národa voči ľavicovým a liberálnym politickým rivalom.

Čomu Orbán verí?

Po odštiepení slabého liberálneho krídla, vedeného jeho populárnym rivalom Gáborom Fodorom, a pripojením tejto skupiny k liberálnej SZDSZ v októbri 1993, upevnil Orbán svoju kontrolu nad Fideszom a využil svoju jedinú realistickú šancu na budúci úspech: pravicovo-konzervatívnu, národno-populistickú opciu. Tak vytkol sociálno-liberálnej vláde v apríli 1995 po šokovom účinku drastických úsporných opatrení („Bokrosov balíček”), že ľudí zmiatla a nezastupuje maďarských voličov, ale medzinárodné finančné mocenské centrá. O dva roky neskôr zašiel ešte ďalej a v jednej programovej reči tvrdil, že maďarská vláda je napriek ústavnému zákonu cudzorodá a nestojí pod národným vplyvom

Po škandále Tocsiková sa rozbehla ofenzíva Fideszu proti „najkorupčnejšej vláde storočia” na plný plyn. To nezostalo bez účinku. V predvečer volieb, opierajúc sa o bezvýhradnú aktívnu podporu cirkví, prisľúbil Fidesz hospodársky nárast o sedem percent ročne a vymetenie Augiášovho chlieva korupcie. V energickom volebnom boji získal Fidesz a ostatné pravicové strany moc v Budapešti a Orbána 6. júla 1998 zvolili za ministerského predsedu.

Podrobnosti osobnej a politickej dráhy Viktora Orbána, tohto „meteora na oblohe maďarskej politiky” (ako ho nazval jeho životopisec) a následky jeho vlády (1998 - 2002) sú dnes rovnako známe, ako veľa detailov ním koncipovaného rafinovaného systému získania, výstavby a udržania moci aj počas nasledujúcich ôsmich rokov v opozícii. Za to všetko ďakujú čitatelia a bádatelia v prvom rade dvom Orbánovým obsažným biografiám (spolu 1 020 strán), ktoré napísal politológ a publicista József Debreczeni za necelých sedem rokov. Osobnosť autora prepožičiava dôkladne zdokumentovaným a z kritického odstupu napísaným knihám zvláštnu známku dôveryhodnosti a vďaka niektorým pasážam aj osobnú výbušnosť. Debreczeni bol totiž jedným z prvých štyroch slobodne zvolených poslancov MDF ešte pred prevratom, následne pracoval v rokoch 1994 až 1996 ako osobný politický poradca Viktora Orbána.

Absolútna túžba po moci ovplyvňovala charakterový obraz Viktora Orbána už ako vodcu študentov a počas celej jeho kariéry, hoci dokázal, aj vďaka poddajnému mediálnemu sprostredkovaniu, aby ho vnímali prevažne len ako cieľavedomého politika: politika s charakterom, skromnosťou a bielou vestou. Ak bolo treba, vedel sa včas odvrátiť od nešikovných a neúnosných funkcionárov vlastnej strany a nenechal sa urobiť „zodpovedným” za nehody. Jeho bývalý najbližší priateľ a neskôr rival z právnického kolégia Gábor Fodor: „Už v osemdesiatych rokoch mal onen vládybažný, netolerantný spôsob myslenia a správania, ktorý uňho vidieť dodnes. Tkvela v ňom aj nezásadová vypočítavosť. Ale nielen to. Bol popritom aj otvorený, úprimný a sympatický.” Hodnotenie Orbána ako muža obdivovaného jeho prívržencami a obávaného protivníkmi, so všeobecne uznávanou silou viesť, zostáva ambivalentné. Jeho autoritársky vodcovský štýl je väčšinou nezávislých pozorovateľov považovaný pre mladú maďarskú demokraciu prinajmenšom za problematický a potenciálne dokonca nebezpečný. Po parlamentných voľbách v roku 1998 charakterizoval politológ László Lengyel víťaza takto: „Viktor Orbán nedôveruje nikomu. Je to tigria povaha; nemilosrdne zabíja svoje obete... nemá nijaké vnútorné hranice.” V príručke Orbánovej menlivej politickej taktiky a stratégie prichádza Debreczeni medziiným k nasledujúcemu záveru: „Viktor Orbán je muž, ktorý takmer automaticky verí v opravdivosť toho, o čom si myslí, že je politicky užitočné.”

Vzťah politiky a ekonomiky

Čo charakterizovalo vodcovský štýl ministerského predsedu Orbána, jeho ústredné formovanie rozhodovacieho procesu? Orbán bol od začiatku bezpodmienečným prívržencom prednosti politiky pred ekonomikou. Veril - predovšetkým v druhej etape svojho vládneho obdobia - tým poradcom, ktorí sa rozídu s pokračovaním úsporného kurzu a budú chcieť presadiť najmä podporu rodinám a subvencovanie výstavby bytov. Ochrana a podpora domáceho hospodárstva namiesto „bezuzdného naháňania” zahraničného kapitálu, mali dodať vláde politiky nad ekonomikou predovšetkým s ohľadom na nadchádzajúce parlamentné voľby, dodatočnú legitimitu. Vtedy nenútene poznamenal v jednom interview, že existuje život aj mimo Európskej únie. Takýmto spôsobom sa vyjadril s chladným odstupom, ktorý mal na mnohých poslucháčov prekvapivý účinok, na jednom podujatí hospodárskej komory. V tejto diskusii, ktorú som viedol, išlo o vstup stredo-a východoeurópskych reformných štátov do EÚ, ktorý podporovalo aj Rakúsko.

Mocenskopolitické aspekty rozhodovacieho procesu vrátane budovania úradu ministerského predsedu ako silného centra jeho presadzovania pri súčasnom oslabení parlamentných kontrolných mechanizmov poznačili štyri roky prvej Orbánovej vlády. V súlade s „vodcovskou rétorikou”, ktorá sa preberala z USA, stojí osoba šéfa vlády v stredobode vládnej komunikácie. Mnohými charakteristickými podrobnosťami opisuje autor jeho biografie József Debreczeni dominujúci štýl vlády jedného muža.

Orbán ako ministerský predseda napríklad dva dni pred ministrami odkladal úradnú prísahu. Vždy, keď 35-ročný šéf vlády vstúpil do konferenčnej sály pred začiatkom schôdze rady ministrov, vstali všetci ministri na privítanie zo stoličiek. Neexistovali spravidla žiadne diskusie o podkladoch, ktoré boli dohodnuté a rozhodnuté predtým v úzkom kruhu okolo Orbána. Obzvlášť sa kritizovala skutočnosť, že zo schôdzí rady ministrov sa neviedol nijaký protokol ani zvuková nahrávka. Iba neskôr sa spísali uznesenia. Takáto prax bola bezpríkladná, veď aj počas bimonarchie alebo v Horthyho ére, ba dokonca počas komunistických straníckych diktatúr sa vždy viedli protokoly o schôdzach kabinetu.

Moderní politológovia právom zdôrazňujú význam parlamentných kontrolných mechanizmov: „Najdôležitejšiu formu demokratickej kontroly v zastupiteľskej demokracii počas jedného zákonodarného obdobia tvorí kontrola vlády parlamentom.” Práve preto vyvolalo uznesenie vlády, zmeniť rokovací poriadok parlamentu, veľkú kritiku. Namiesto týždenných schôdzí počas riadnych a mimoriadnych zasadnutí parlamentu zvolávali sa teraz parlamentné schôdze len každé tri týždne, tým sa obmedzilo aj právo na okamžitú interpeláciu. Helms v citovanom článku poukazuje nakoniec aj na to, že práve vládna kontrola prostredníctvom väčšinových frakcií je efektívna, lebo dovoľuje nielen dodatočnú, ale aj sprievodnú či dokonca kontrolu v predstihu. Ibaže v čase Orbánovej vlády sa o tom nedali zhromaždiť žiadne informácie, lebo ani schôdze frakcií sa nezaznamenávali na pás.

Orbánov vzťah k získaniu a udržaniu moci možno rovnako ako jeho chápanie politickej komunikácie a „mediálneho manažmentu” pochopiť skutočne len vtedy, ak nezmenene zreprodukujeme jeho príslušné úvahy, ktoré jeho biograf doslovne nahral na pás a neboli určené pre verejnosť. Rozhovor s Orbánom sa konal v lete 1994, keď Debreczeni zháňal podklady pre svoju knihu o mŕtvom ministerskom predsedovi Antallovi. Až po ôsmich rokoch sprístupnil autor vo svojej biografii Orbána tieto dôležité zistenia verejnosti.

Tento mladý politik vtedy po najťažšej volebnej porážke Fideszu (ledva päť percent mandátov) Antallovi mimoriadne ostro vytkol jeho (podľa Orbána) najväčšiu chybu, že nevytvoril pre budúcu pravicovo-občiansku vládu komunikačnú a hospodársku základňu a nezanechal ich pre budúcu pravicovú vládu: „Antall nesie osobnú zodpovednosť. Nie preto, že sme v opozícii, ale preto, že sme v opozícii úplne nahí, s holým zadkom... Niet jedných-jediných novín. Časť bola ukradnutá, on to dopustil, že ostatné mu vzali pred nosom a druhú časť nechal v štátnom vlastníctve... Niet rozhlasu, televízneho kanálu. Niet ničoho. Pre to neexistuje nijaké ospravedlnenie.”

Druhú hlavnú Antallovu chybu videl Orbán v tom, že mŕtvy ministerský predseda „zmeškal budovanie osobných kontaktov s ôsmimi až desiatimi veľkokapitalistami... čo bolo treba urobiť? Objasniť bankárom, že týchto osem až desať osôb sú naši ľudia... A potom pripustiť, aby sa zvyšok obchodu urovnal podľa svojej vlastnej logiky. Možno by sa bolo dalo pri investičných fondoch, pri vypísaniach týmto ľuďom trochu pomôcť... Po jednom medzinárodnom vyjednávaní sa ho v malom kruhu pýtali, prečo nenavrhol možné spoločné hospodárske projekty. Nato Antall povedal, že neprišiel preto, aby robil obchody, ale aby zlepšil postavenie krajiny. Obchody podľa neho nepatrili do politiky, hoci tvoria podstatu politiky... On pre to jednoducho nemal cit. Vôbec žiadny cit.”

V súlade s týmito poučnými skúsenosťami z domnelých zanedbaní jeho predchodcu, usiloval sa Orbán od samého začiatku o tri hlavné ciele: Po prvé, maximálne mocenskopolitické vyčerpanie komunikačného a mobilizačného potenciálu jeho vládneho aparátu spolu s priamym a nepriamym prevzatím vedúcich pozícií vo verejnoprávnych médiách a založenie nových denníkov a týždenníkov jemu oddanými osobnosťami. Po druhé, obsadenie významných verejných pozícií - predovšetkým úradu hlavy štátu, najvyšších prokurátorov a prezidenta národnej banky - absolútne oddanými osobnosťami. Po tretie, nadviazanie obzvlášť intenzívnych lukratívnych vzťahov s pravicovo-konzervatívnymi a národne zmýšľajúcimi bankármi a veľkopriemyselníkmi.

Jeden z najvýstižnejších verejných opisov štýlu prvej Orbánovej vlády pochádza od Lászlóa Békesiho, bývalého ministra financií v prvých ôsmich mesiacoch sociálno-liberálnej vlády, ktorý sa neskôr pre názorové rozdiely rozišiel s Hornom a jeho stranou. Jeho analýzu z konca roku 1999, teda uprostred legislatívneho obdobia, možno pokladať za mienku nepodplatiteľného a kvalifikovaného pozorovateľa: „Orbán je mimoriadne nadaný, neuveriteľne húževnatý, cieľavedomý politik. Tieto cnosti sú však zároveň prameňom jeho chýb. Je totiž hnaný takou silnou túžbou po moci, že mu občas prekáža pri realistickom zvažovaní alebo rozhodovaní. Je samoľúby, preto neznesie žiadnu kritiku, nemôže preto pracovať v tíme. Spôsob, akým etabloval štruktúru vlády, presne ukazuje, že sa nepokladá za ministerského predsedu, ale za „vodcu”. Jeho štýl vládnutia ovplyvňuje celý štátny mocenský aparát: Centralizuje, opätovne zoštátňuje etatisticko-populistickým spôsobom, zasahuje do procesov... S takými charakterovými črtami nie je vhodný na riadenie krajiny. Viktor Orbán sa musí naučiť, že aj na vrchole moci existujú pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať, ako napríklad princíp „žiť a nechať žiť”, myslenie v tímovej práci, dodržiavanie fair-play voči protivníkom... Žiaľ, jeho zlé črty zosilneli... Viktor Orbán nikdy nepochopí, že nemá vo svojej strane, vo svojej vláde, v parlamente, v širšie chápanej vnútornej politike presadzovať svoje osobné ambície agresívnym spôsobom... Navonok bude samozrejme, čo aj so škrípajúcimi zubami, ukazovať svoju európsku tvár...”

Kým v prvých rokoch mladý a energicky vystupujúci šéf vlády našiel v zahraničí pozitívny mediálny ohlas, poskytovala koaličná vláda vnútri, v prvom rade Maloroľnícka strana, podľa novinových správ postupne obraz neokrôchanca a rodinkárstva. Vyrazilo to dych aj kritikom korupčných praktík počas sociálno-liberálnej Hornovej vlády. Orbán sa nakoniec musel rozlúčiť s podplácanými ministrami koaličného partnera. Potom si všeobecné rozhorčenie nad neprehľadnými transakciami pri predaji centrály Fideszu vynútilo odstúpenie jedného z najbližších osobných a politických priateľov Orbána na čele dozorného úradu. Na okraji tejto pozoruhodnej aféry sa to nakoniec dotklo dokonca otca ministerského predsedu, úverovými transakciami pri nadobudnutí jedného kameňolomu.

Biograf Debreczeni už vtedy vyslovil záver: „Na Západe by podobný škandál vyvolal pád šéfa vlády. Musel by podať demisiu. V Maďarsku nie. Tu netreba odstupovať.” V druhej biografii, uverejnenej v roku 2009, venuje József Debreczeni dlhú kapitolu s presnými a nedementovanými podrobnosťami „intenzívneho obohacovania sa” ministerského predsedu a jeho rodiny a zrozumiteľne naznačuje zneužitie pozície šéfa vlády.

Začiatok národnej polarizácie

V roku 2001, asi s ohľadom na blížiace sa parlamentné voľby v roku 2002, došlo k radikálnej zmene od reštriktívnej k expanzívnej rozpočtovej politike. Najnižšie mzdy pre 750 000 zamestnancov sa v dvoch etapách (2001 - 2002) zvýšili o 50, respektíve 25 percent, reálne zárobky stúpli v prvom polroku 2001 o 4,5, v druhom polroku už o 8,4 percenta. V priebehu roka sa dôchodky zvýšili dvakrát, spolu nominálne o 16 percent; to zodpovedalo so zreteľom na konzumný cenový index reálnemu zvýšeniu o 5,8 percenta. Ak zaúčtujeme zvláštne prídavky pre 120 000 zamestnancov verejnej sféry, 70-per-centné zvýšenie platov vojakov z povolania a na zmluvu, zvýšené štátne úrokové príplatky na súkromné kredity stavby bytov a zvýšené detské, ako aj rôzne zvláštne príplatky pre zamestnancov železníc, lekárov a ošetrovateľov atď., neprekvapuje, že prvýkrát od roku 1994 sa tempo rastu spotreby (5,2 percenta) zvýšilo podstatne viac ako tempo hrubého domáceho produktu (4,3 percenta).

V prvej štvrtine volebného roka 2002 mala miera rastu reálnych zárobkov trojnásobok miery nárastu HDP. Priemyselná výroba stagnovala, deficit priebežnej platobnej bilancie a miera nárastu maloobchodného obehu sa zdvojnásobili. Odhliadnuc od zvýšenia súkromnej spotreby o 9 percent ukazovali všetky hospodárske ukazovatele na zhoršenie situácie. Táto situačná správa zostavená nezávislou a uznávanou národohospodárkou ukazuje, že základný kameň pre neskoršiu a ešte nebezpečnejšiu hospodársku krízu - za ktorú boli zodpovedné v prvom rade nasledujúce sociálno-liberálne vlády - bol položený už v poslednej fáze Orbánovej vlády.

V pravicou kontrolovaných denníkoch a týždenníkoch, ba dokonca v jednom z najpočúvanejších programov verejnoprávneho rozhlasu, sa usilovne presviedčalo o neškodnosti Horthyho režimu, obraňoval a velebil sa. Medzinárodné médiá aj neštátne občianskoprávne skupiny sa čoraz častejšie zaoberali antisemitskými a protirómskymi vykoľajeniami. Vykalkulované porušenia tabu, ktoré sa v žiadnom prípade neobmedzovali len na publikácie Csurkovej strany (MIÉP) a ovplyvňovali široké vrstvy študujúcej mládeže, narazili na silnú negatívnu odozvu v zahraničí, predovšetkým v USA. Skutočnosť, že ministerský predseda Orbán sa po teroristickom útoku z 11. septembra 2001 hneď a rozhodne nedištancoval od poburujúceho antisemitského a antiamerického tvrdenia Csurku, bola podľa tlačových správ dôvodom, prečo nebol prezident Bush ochotný prijať Orbána, keď sa zdržiaval vo februári 2002 v Spojených štátoch, kde si na Bostonskej univerzite preberal diplom čestného doktora.

Výroky s ohňom sa zahrávajúcich politikov Fideszu o právach a autonomistických želaniach maďarských menšín v susedných krajinách získali síce nadšený súhlas väčšiny zástupcov menšín, poskytli však zároveň politickú muníciu pre tamojšie nacionalistické sily. To, že aj socialisti boli rovnako ochotní používať populistické heslá pri vhodnej príležitosti na chrbtoch menšín, ukázala pomýlená formulácia jednej dohody, ktorú podpísal Orbán s rumunským ministerským predsedom Adrianom Nastasem na konci roku 2001. Podľa nej sa zaručuje každému rumunskému štátnemu občanovi, teda nielen tam žijúcim Maďarom, pracovné povolenie na tri mesiace, ako aj sociálne poistenie. Hoci bolo jasné, že by prichádzalo do úvahy maximálne 81 000 ľudí, vypustili socialisti masívnu zastrašovaciu kampaň pod heslom „23 miliónov Rumunov pred bránami”.

Medzitým zúrili u socialistov, ako vždy pred voľbami, mocenské boje, predovšetkým o post vodcu kandidátky. Dlhoročný minister zahraničia a Hornov nástupca na poste šéfa strany od roku 1998, László Kovács, vyjednával najprv 15 bývalým ministerským predsedom Miklósom Némethom, ktorý pracoval v londýnskej banke EBRD ako dobre platený viceprezident. Németh si však stanovil také ultimatívne osobné požiadavky, že voľba straníckeho vedenia padla nakoniec na bývalého ministra financií a vicepremiéra pred aj po prevrate v roku 1989, Pétera Medgyessyho. Ten síce nevstúpil pri novom založení do MSZP, ale vystupovanie elegantného a umierneného politika vyvolalo v prieskumoch pozitívne reakcie.

Ako obhajca „národného stredu” a politického porozumenia pôsobil Medgyessy na váhavých alebo neistých voličov upokojujúcejšie než Orbán so svojimi agresívnymi výrokmi. Tomuto sa síce podarilo získať aj voličov z pravého okraja, a tým udržať Csurkovu stranu mimo nového parlamentu, ale jeho volebná stratégia, zameraná na konfrontáciu, zároveň mobilizovala potenciálnych liberálnych a ľavicových voličov. V televíznom dueli oboch kandidátov pôsobil vyzývateľ Medgyessy sympatickejšie a kultivovanejšie ako o 20 rokov mladší držiteľ úradu.

Pri najvyššej volebnej účasti od prevratu sa podarilo ľavicovo-liberálnemu táboru získať tesné víťazstvo, ktoré dosiahli aj preto, lebo liberáli (SZDSZ) dokázali preskočiť päťpercentnú prekážku. Výsledok - 198 mandátov pre Fidesz, 188 pre MSZP a 20 pre SZDSZ - bol nepochybne pre Orbána a jeho mužstvo šokom. Ja sám som prežil tieto dni napätia, výbuchy zúfalstva a hrozieb pre údajný volebný podvod v Budapešti a ako účastník televíznych diskusií. Hnaní pomstychtivosťou žiadali Orbánovi publicistickí štváči odplatu za „ukradnuté víťazstvo”. V jednom z posledných veľkých interview v závere prvej biografie (4. mája 2002) odmietol Orbán rázne po volebnej porážke výčitku prehnanej konfrontácie. Naopak, nebol dosť šikovný pri konfrontácii a dostatočne tvrdý pri riadení vlády. Mali si získať viac informačných kanálov v novinách a elektronických médiách. Ukázalo sa, že lesk a bieda prvej Orbánovej éry boli nástupom do politicky a morálne, hospodársky a kultúrne osudnej polarizácie maďarskej spoločnosti.