P11222024

Posledná aktualizáciaV, 10 nov. 2024 3am

Zo slovenskej tlače - Máj (I.) 2012

amonit06ÚSŽZ: Krajania zaslali 721 žiadostí o dotáciu na projekty za vyše 4,1 mil. eur - Historické návraty na zem predkov - Čo znamená Hungaria a Hungarus - Asimilujeme (sa)? - Ficovo status quo - Prezidenti V4 rokovali na Štrbskom Plese - Za prezidenta zvolili Orbánovu kotvu - Verný vojak Áder - Jobbik zvesil vlajku EÚ - Čabajku má spasiť vláda

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

ÚSŽZ: Krajania zaslali 721 žiadostí o dotáciu na projekty za vyše 4,1 mil. eur

6. mája 2012 - (tasr)

Slováci žijúci v zahraničí poslali v tomto roku celkom 721 žiadostí o dotáciu na projekty podporujúce národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov. Ich súhrnná hodnota je 4.104.673 eur, preto Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) bude môcť podporiť iba menšinu z nich. Doteraz mu na granty vyčlenili zo štátneho rozpočtu 1,16 milióna eur, podľa uznesenia predchádzajúcej vlády SR by však konečná suma mala byť 1,33 milióna eur. „Teší nás záujem krajanov o rozvoj národného povedomia a zachovanie kultúrneho dedičstva Slovákov v zahraničí. Je samozrejmé, že ÚSŽZ nebude môcť podporiť všetky projekty, pretože celková požadovaná výška dotácií niekoľkonásobne prekračuje určenú sumu zo štátneho rozpočtu na krajanské projekty,” komentoval hovorca úradu krajanov Tomáš Šarluška. Najväčší počet žiadostí tradične pochádza od Slovákov v Srbsku. V tomto roku predložili 229 projektov, ktorých súhrnná hodnota je 945.746 eur. Najväčšiu finančnú podporu na jeden projekt žiadali v tomto roku krajania v Poľsku. Suma 150.030 eur by mala podporiť stavbu Domu slovenskej kultúry v Jablonke na Orave. V roku 2011 podporil ÚSŽZ 437 z 847 predložených žiadostí, na ktoré dal celkom viac ako 1,15 milióna eur. Zhruba tretina z tejto čiastky išla na podporu Slovákov v Srbsku. Viac ako 100.000 eur putovalo na projekty krajanov v Chorvátsku, Maďarsku a Rumunsku. Dotácie sa však dostali aj do Libanonu či Sýrie.

Slováci sa dohodli s Maďarmi na financovaní domu v Mlynkoch

7. mája 2012 - (sita)

Slovenská republika sa dohodla s Maďarskom na dofinancovaní stavby Strediska pilíšskych Slovákov v Mlynkoch. Ako agentúru SITA informoval hovorca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Tomáš Šarluška, predseda úradu Milan Vetrák a zástupca štátneho tajomníka Ministerstva pre verejnú správu a spravodlivosť Maďarska Csaba Latorcai podpíšu novú zmluvu o dofinancovaní stavby vo štvrtok 10. mája v Mlynkoch. Slovenská strana financuje projekt sumou 491 939 eur, vláda Maďarska schválila podporu 126-mil. forintov (442 338 eur). Vlastníkom nehnuteľnosti a prevádzkovateľom Strediska pilíšskych Slovákov bude Celoštátna slovenská samospráva. „K tomu, aby celý projekt bol úspešne zavŕšený, bolo potrebné komplexne prepracovať zmluvy, ktoré uzatvorilo ešte predchádzajúce vedenie Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí,” povedal Šarluška. Podľa neho bolo potrebné zohľadniť viaceré objektívne skutočnosti, ktoré od roku 2008, keď sa projekt začal realizovať, vznikli najmä na maďarskej strane. Poskytnutá podpora podľa Šarlušku vo všetkom zodpovedá predchádzajúcim záväzkom oboch štátov a rozdiely súvisiace s kurzovými zmenami týkajúcimi sa poskytnutých prostriedkov sa vyrovnajú tak, že slovenská strana v rámci svojej podpory poskytla jednorazový príspevok na primerané zariadenie budovy strediska a maďarská strana na základe osobitnej zmluvy prispeje k fungovaniu strediska v priebehu nasledujúcich troch rokov sumou viac ako 4-mil. forintov (cca. 14 000 eur) ročne. Cieľom tohto strediska je činnosť zameraná na podporu národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v Maďarsku, ako aj na udržiavanie ich vzťahov s materskou krajinou, vysvetlil Šarluška. Slávnostné otvorenie Strediska pilíšskych Slovákov sa predpokladá v júni tohto roka, presný dátum však bude závisieť od programu predsedu vlády Slovenskej republiky a predsedu vlády Maďarska.

15. februára 2010: V Mlynkoch sú problémy okolo výstavby Slovenského domu

23. januára 2012: Rokovanie k dostavbe Mlynkov úspešne ukončené

O starom a novom Slovenskom dome v Mlynkoch

Na okraj aféry Mlynky - Nemyslel som...

Protislovenský útok -Vyháňajú Slovákov zo Slovenského domu

Maďarsko neplní sľuby. Neplatí na slovenský dom

Maďarsko dá na fungovanie Slovenského domu v Mlynkoch asi 42.000 eur

7. mája 2012 - (tasr)

Spor okolo financovania Slovenského domu v maďarskej obci Mlynky sa zrejme podarí uzavrieť. Zástupca štátneho tajomníka Ministerstva pre verejnú správu a spravodlivosť Maďarska Csaba Latorcai by mal totiž už túto stredu (10. 5.) podpísať zmluvu, ktorou sa južný sused Slovenska zaviaže financovať fungovanie tohto strediska sumou štyri milióny forintov ročne (takmer 14.000 eur) po dobu nasledujúcich troch rokov. Predmetný spor vznikol pre nepriaznivý vývoj kurzu maďarského forintu. SR a Maďarsko sa totiž dohodli financovať výstavbu Slovenského domu rovnakým dielom. Kým slovenská strana dala na tento projekt takmer 492.000 eur, maďarská vláda schválila na realizáciu 126 miliónov forintov. Po tom, ako hodnota maďarskej meny vo vzťahu k euru poklesla, však vznikol nedoplatok. V prepočte na dnešný kurz je totiž výška tejto sumy zhruba 440.000 eur. „Rozdiely súvisiace s kurzovými zmenami týkajúcimi sa poskytnutých prostriedkov sa vyrovnajú tak, že slovenská strana v rámci svojej podpory poskytla jednorazový príspevok na primerané zariadenie budovy strediska a maďarská strana na základe osobitnej zmluvy prispeje k fungovaniu strediska v priebehu nasledujúcich troch rokov sumou štyri milióny forintov ročne. Vlastníkom nehnuteľnosti a prevádzkovateľom Strediska pilíšskych Slovákov bude Celoštátna slovenská samospráva,” informoval dnes hovorca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Tomáš Šarluška. Slávnostné otvorenie strediska je naplánované na jún tohto roka, termín sa však môže v závislosti od programu premiérov krajín ešte posunúť.

Historické návraty na zem predkov

Matica slovenská sa medzi prvými ujala Slovákov na slovenskom juhu a ich práv

5. mája 2012 - (Peter Mulík - Slovenské národné noviny)

Michal Miloslav Hodža vo svojom diele Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo napísal: Slovenská národnosť je niečo tak zvláštneho, že v Uhriech niet pre ňu rámu. Jedine Slováci, okrem Maďarov, mali svoju otčinu iba v Uhorsku. Táto veľká vlasť prestala byť pre nich dobrou vlasťou, keď museli zažívať príkoria a útlak pre svoju národnosť, ale najmä keď sa vytýčili politické hranice Slovenska. Slováci na juhu sa ocitli v cudzine a vlasť bola v susednej krajine. Aj o tom sa hovorilo na stretnutí 65. výročia príchodu prvého transportu Slovákov z Maďarska do zeme svojich predkov 14. apríla v Seredi. Túžba Slovákov po návrate do starej vlasti sa stala práve vtedy veľmi aktuálnou. Presídlenie sa chápalo ako vysoko humánny akt uskutočňovania základných ľudských práv a konkrétnu medzinárodnoprávnu podobu to nadobudlo uzavretím piatich remigračných dohôd. Dve so Sovietskym zväzom, s Rumunskom, s Juhosláviou a s Bulharskom. Osobitným prípadom bola otázka Slovákov usídlených v Maďarsku, lebo sa musela riešiť z dvoch aspektov. Prvým bolo úsilie česko-slovenskej vlády definitívne vyriešiť problém maďarskej menšiny v Československej republike (ČSR) jej odsunom do Maďarska a druhým bolo volanie Slovákov v Maďarsku po presídlení na Slovensko, lebo dúfali, že sa tak skončí ich národnostný útlak. V úvahách o výmene obyvateľstva sa narábalo so štatistickým údajmi z roku 1930, podľa ktorých v ČSR pri sčítaní ľudu deklarovalo maďarskú národnosť 572 tisíc osôb. V Maďarsku uviedlo slovenčinu ako materinskú reč iba 105 tisíc ľudí, lenže znalosť slovenského jazyka priznalo až 346 tisíc osôb. Československá vláda a prezident Beneš v júli 1945 požiadali tri spojenecké veľmocí, aby sa na Postupimskej konferencii zaoberali otázkou odsunu nemeckej a maďarskej menšiny z ČSR.

Výmena obyvateľstva

Po vyhlásení Maďarskej republiky nová vláda podpísala v marci 1946 s ČSR medzištátnu dohodu o výmene obyvateľstva. Podľa nej sa mohli z Maďarska dobrovoľne vrátiť Slováci a Česi tam žijúci a z ČSR bolo možno určiť na vysídlenie iba rovnaký počet obyvateľov maďarskej národnosti. ČSR však mohla jednostranne vysídliť do Maďarska aj vojnových previnilcov maďarskej národnosti. V zmysle dohody sa vytvorila Čsl. presídľovacia komisia so sídlom v Budapešti. Antifašistický front Slovanov v júli 1946 prijal na svojom kongrese v Békešskej Čabe memorandum, v ktorom žiadal parížsku mierovú konferenciu, aby rozhodla o povinnom vysťahovaní slovenskej menšiny do ČSR. V apríli 1947 sa ustálila obojstranná výmena obyvateľstva. Štatistiky o počte presídlencov z Maďarska sú v prameňoch odlišné podľa toho, aké kritériá sa uplatňovali. V rámci dohody sa presídlilo 59 477 osôb, ale celkový počet repatriovaných bol 71 787. Bol takmer o 24 tisíc nižší ako počet prihlásených na presídlenie. Podľa neúplnej štatistiky bolo zo Slovenska vysídlených do Maďarska v rámci výmeny obyvateľstva 89 660 obyvateľov maďarskej národnosti, hoci pôvodne na vysídlenie bolo určených celkom 105 tisíc osôb.

Oblasti presídlenia

Okrem organizovanej výmeny obyvateľstva sa z Maďarska na Slovensko presídlilo ďalších 12 tisíc Slovákov, z toho asi 7 800 ilegálne, a 4 200 osôb si našlo trvalý domov na Slovensku ešte pred účinnosťou dohody o výmene obyvateľstva. Slovenskí presídlenci sa usádzali najmä v poľnohospodárskych regiónoch juhozápadného Slovenska, predovšetkým v okresoch Bratislava, Šamorín, Dunajská Streda, Komárno, Šaľa, Galanta, Nové Zámky, Štúrovo, Levice, Šahy, Rimavská Sobota a Košice. Pochádzali najmä z oblasti Slovenského Komlóša, Békešskej Čaby, Sarvaša a Níreďházy. Boli prevažne roľníci. Riešenie postavenia národnostných menšín na Slovensku záviselo vo veľkej miere od kompetencie slovenských vrcholných politických orgánov. SNR opakovane deklarovala, že stojí na pozíciách jednotnej a nedeliteľnej ČSR, čo fakticky znamenalo, že nerozhodovala ani o veciach týkajúcich sa Slovenska a Slovákov, ani o menšinovej otázke, kde plnila úlohu prevodovej páky pražského parlamentu a vlády. Prevzatie moci komunistami vo februári 1948 a posilnenie postavenia maďarských komunistov v Kominterne spôsobilo, že sa nepodarilo uskutočniť pôvodné riešenia národnostnej otázky na slovenskom juhu. V atmosfére strachu, keď vrcholil boj proti slovenskému buržoáznemu nacionalizmu a zvyškom ľudáctva, keď bola rozohnaná členská základňa Matice slovenskej a roľníci boli nasilu hnaní do družstiev, nastali pre presídlencov krušné časy. Dúfajme, že sa už nikdy nezopakujú. Matica veľmi aktívne vstúpila do procesu repatriácie dolnozemských Slovákov a pokiaľ mohla, významne pomáhala pri ich usádzaní v slovenskej vlasti, pričom sa usilovala, aby nepociťovali odcudzenie, ale lásku svojej otčiny. Aj po roku 1990 bola Matica medzi prvými, čo sa ujala Slovákov a ich práv na slovenskom juhu.

Keby nás neobsadili Maďari, neboli by sme Slováci

Príchod starých Maďarov do Karpatskej kotliny je jedna z najväčších historických udalostí v dejinách našej vlasti. Napriek tomu sa neoslavuje ani trochu tak, ako príchod Grékov - Cyrila a Metoda. Ešte horšie; okrem nákupov v Győri nemá Slovák na Maďara pekného slova. V tomto dieli teda budeme zisťovať, či to s tými Maďarmi bola hrôza a des hneď od začiatku, alebo ide len o náš povestný spomienkový pesimizmus.

Čo znamená Hungaria a Hungarus

Predkovia Maďarov sa nikdy vo vlastnom jazyku neoznačovali za Uhrov

5. mája 2012 - (Peter Mulík - Slovenské národné noviny)

Slovenská odborná terminológia sa vyvíja a dotvára nielen v nových vedných odboroch, ale aj v jej takpovediac klasických odvetviach, ako je jazykoveda, história, etnografia, politológia, ale aj publicistika. Matica slovenská pripravila 18. apríla 2012 terminologické kolokvium k problému používania vlastných mien Hungaria - Uhorsko - Magyarország - Maďarsko a k etnonymám Hungarus - Uhor - Maďar. Kolokvium otvoril predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, ktorý vyzdvihol potrebu pátrať po pôvode základných termínov k dejinám, lebo iba tak ich možno vnímať syntetickým pohľadom. So vstupnými referátmi vystúpili prof. PhDr. Richard Marsina, doc. PhDr. Miloš Marek Marek, PhD., PhDr. Milan Majtán, DrSc., a Roman Michelko. Richard Marsina dospel k záveru, že v intitulatúrach uhorských panovníkov na najstarších zachovaných listinách sa nevyskytuje termín označujúci krajinu - Hungaria, resp. Ungaria, ale panovník je titulovaný ako „rex Ungrorum”, „krales Hungrias”, „rex Pannoniorum” (kráľ Uhrov, Panóncov). Milan Majtán zdôraznil, že v slovenčine sa vlastné meno Uher, Uhrin, označujúce človeka maďarskej národnosti, používalo oveľa skôr ako etnonymum Maďar, ktoré máme doložené iba od 18. storočia. Príspevky z kolokvia v skrátenej podobe budeme v najbližších číslach SNN uverejňovať na pokračovanie. Termín Uhor (v cudzích jazykoch Ungarus, Hungarus, Wegier, Unger) nie je iba pomenovaním etnika, ale po celý stredovek najmä menom obyvateľa krajiny, zaberajúcej celú Karpatskú kotlinu. Odkiaľ sa vzal termín Uhor? Nad týmto etnonymom si lámu hlavu historici a jazykovedci už dlhý čas. Treba zdôrazniť, že predkovia Maďarov sa vo vlastnom jazyku tak nikdy neoznačovali. V literatúre sa názov Hungari odvádza od slova „onoguri”, resp. „ugri”, a pod. Je veľmi nepravdepodobné, aby to tak vzniklo, lebo Onoguri boli pre predkov Maďarov cudzím kmeňom. Hoci sa pomenovanie Ugri dáva do súvislosti so starým označením Ugra - Jugra - oblasti na východ od stredného Uralu, obývanej najpríbuznejším etnikom Maďarov označovaných Chanty-Mansi. Ťažko teda nájsť súvislosť medzi pomenovaním Hungari - Hungaria a Ugra a Hungar - Onogur, najmä ju aj seriózne dokázať.

Knieža Uhorska

V starých kronikách a listinách si európski a arabskí analisti plietli nomádov, ktorí sa na brehoch Dunaja a Tisy zjednotili pod kmeňom Meder, s Turkami, Avarmi aj Hunmi. Anonymova kronika ponúka tiež jedno vysvetlenie. Pokúsme sa z tejto informácie logicky sformulovať racionálnu hypotézu, že prichádzajúce vojensko-nomádske kmene dostali pomenovanie Ungari - Hungari až po prechode karpatských priesmykov a po ich vstupe (údajne pod vodcom kmeňového zväzu Álmoša) do Potisia (v roku 896). Išlo práve o oblasť povodia rieky Uh: „Vtedy Knieža Álmoš a jeho pohlavári vošli do hradu Ung, nesmrteľným bohom vykonali veľké obete a slávili veľkú hostinu po štyri dni.... po prísahe všetkých svojich ešte za svojho života ustanovil svojho syna Arpáda za knieža a veliteľa. Tak bol Arpád nazvaný kniežaťom Uhorska (Ungaria) a od Uhu (Ung) boli všetci jeho vojaci nazvaní Uhrami (Ungari) v reči cudzorodých.” V Potisí na rieke Uh (vtedy ešte s nosovkou a s g - Ung, Ong) ležali centrá potiských Slovenov, predkov dnešných (východných) Slovákov. Jazykovednou metódou sa dá odvodiť aj pravdepodobný názov tejto ich krajiny. Vychádzajúc z názvu rieky Ung - k názvu krajiny Ungava - Ungrava. Hoci Anonymus spája opis vstupu Álmoša do mesta Ung s útekom legendárneho slovenského kniežaťa Laborca, jeho vykreslenie tejto udalosti, kde nespomína nijaké dobýjanie hradiska iba vstup, veľkolepú oslavu a prísahu, svedčí skôr o uzavretí aliancie medzi potiskými Slovenmi a Álmošovou vojenskou družinou.

Slovenský pôvod

Usadené maďarské vojenské družiny v tomto slovanskom kniežatstve nastolili na určitý čas svoju prvú územnú správu (kniežací hrob v Zemplíne). Tá zrejme prebrala názov a právnu legitimitu slovenskej Ung(r)avy s koreňom slova ako v mene rieky Ung - Uh. Podobné procesy vtedy prebiehali na viacerých miestach Európy. Usadlej roľníckej populácii, akou naši predkovia odnepamäti boli, totiž viac vyhovovala aliancia s vojenskou
družinou, ktorá bránila územie nimi obývané, ako keby musela sama sformovať nákladné bojové družiny. Viacerí slovenskí apologéti, počnúc J. B. Maginom, zastávali pohostinskú teóriu pri vzniku uhorského štátu. Je teda možné, že názov Uhorsko (Ungaria - Hungaria) má slovenský pôvod a treba ho hľadať práve na starom slovenskom Potisí.

Zúfalí slovenskí Maďari: Ficov zákon o občianstve bude riešiť Štrasburg

5. mája 2012 - (mti / topky.sk)

Sťažnosť podanú László Gubíkom na Okresnom úrade v Nitre zamietli a vyhlásili ju za neopodstatnenú. Za stratou slovenského občianstva stojí zákon, ktorý naši politici prijali ako odvetu pre rozhodnutie Budapešti priznávať občianstvo zahraničným Maďarom v zjednodušenom konaní. V podobnej situácii ako László Gubík sa ocitli aj ďalší dvaja Slováci, ktorí sa otvorene prihlásili k maďarskému občianstvu. Erzsébet Dolník ako aj Gyula Kassai podali sťažnosť pre stratu slovenského občianstva spoločne s Gubíkom na Okresnom úrade v Nitre 2. marca tohto roka. Sťažnosť bola zhrnutá do štyroch bodov. Prvý informoval úrad o tom, že nesúhlasia so stratou slovenského občianstva. Druhý bod sa odvolával na nekorektný postup úradu, ktorý im nedoručil rozhodnutie, podľa ktorého boli ako občania Slovenskej republiky škrtnutí. Rovnako úrad nedoručil ani oznámenie o tom, ako sa proti tomuto rozhodnutiu dajú následne urobiť právne kroky. Autor sťažnosti Gubík sa v treťom a štvrtom bode zameral na protiústavnosť pri strate občianstva odvolávajúc sa na konkrétne časti zákona o slovenskom občianstve. Zároveň požiadal úrad o vydanie potvrdenia o tom, že je občanom Slovenskej republiky. Gubík pre maďarskú agentúru MTI povedal, že v stredu dostal listom odpoveď z Okresného úradu v Nitre, pričom podotkol, že už ani nedúfal že nejaká príde. „Zdá sa, že úrad využil zákonom daný čas na reakciu v lehote 60 dní, „ myslí si Gubík. Úrad na sťažnosť číslo jeden, že Gubík nesúhlasí so stratou občianstva, konštatoval: Okresný úrad v Nitre postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Ohľadom sťažnosti o nedoručení rozhodnutia úrad upozorňuje, že nemá žiadnu oznamovaciu povinnosť, pretože Gubík neprišiel o občianstvo na základe rozhodnutia úradu, ale podľa zákona o slovenskom občianstve. Okresný úrad v Nitre sa odmietol vyjadriť k ústavnosti rozhodnutia straty občianstva pre svoju nedostatočnú kompetentnosť v tejto veci. Rovnaký dôvod uviedol aj k vydaniu potvrdenia o tom, či Gubík je, alebo nie je občanom Slovenskej republiky. Navyše Gubík údajne pochybil aj v tom, že nepodal žiadosť osobne. Na základe vymenovaného Okresný úrad v Nitre považuje Gubíkovu sťažnosť za neopodstatnenú. „Odpoveďou od Okresného úradu v Nitre sme vyčerpali právne možnosti nápravy v rámci slovenskej legislatívy a teraz sa obrátime na medzinárodný súd,” povedal MTI Gubík. Dodal, že v Štrasburgu ich bude zastupovať predseda Rady pre ľudské práva, Zoltán Lomnici mladší. Presný dátum podania chce dotknutá strana spresniť v priebehu budúceho týždňa.

Festival debutantov - Úvod do krás literatúry

Ako to vyzerá, keď sa v Budapešti stretnú európski autori a autorky prvotín?

5. mája 2012 - (Zuska Kepplová - Pravda)

V budapeštianskom parku Millenáris sa v dňoch 19. až 22. apríla uskutočnil štvordňový veľtrh kníh a festival literatúry. Mala som tú česť zúčastniť sa v sekcii Európsky festival debutantov. Ponúkam pár záberov, ktoré presahujú rámec reportáže z festivalu a pokúšajú sa o zamyslenie nad hlasom literatúry, generačným písaním a víziami Európy. Claudio Magris je autorom knihy Dunaj. Rozprávač sa plaví od prameňov až k delte, aby podal správu o častí Európy, ktorú americkí aj britskí recenzenti vnímajú ako exotickú. Magris hromadí historické údaje aj drobné anekdoty, navštevuje domy slávnych rodákov, na týchto miestach sa zamýšľa, ale aj rozpráva s vrátnikmi či upratovačkami. Autor z talianskeho Terstu načrtáva históriu sporného regiónu strednej Európy, idúc po prúde rieky a proti prúdu času. Magris bol čestným hosťom a vo festivalovom bulletine ho označili za jedného z horúcich kandidátov na Nobelovu cenu za literatúru. Claudio Magris pripomína detektívov zo starších francúzskych filmov. Viac Gabin ako Delon. Svoj príspevok začal v pochybnej angličtine. Potom sa zasmial a prešiel do výbornej nemčiny. Nasadila som si slúchadlá a pridala zvuk. V aparáte však šumelo ticho. Zostala som sedieť, ovievala sa brožúrou a čakala na angličtinu. Za Magrisom sedel mladík v bielej košeli a čiernych pukových nohaviciach. Myslela som si, že sa má asi starať o majstrov pitný režim a dolievať hosťom minerálku. Keď sa autor odmlčal, čašník zdvihol pohľad a začal rozprávať po maďarsky. Pár ľudí si nasadilo slúchadlá a tak som sa pridala. Počula som len potrhané kusy, z ktorých sa kde-tu vyplavovali silné slová, krásne výrazy a pekne naformulované vety, no celok sa mi nedarilo zložiť. Slnko mladíkovi presvecovalo uši, vlasy mal ostrihané na vojaka. Vedľa sedel Magris s hlbokými vráskami na čele a díval sa do poznámok. Počúvajúc preklad zo slúchadiel, zdalo sa mi, akoby o Ibsenovi a pamäti rozprával tento mladík, kým Magris dolieval minerálku. Cyranovská situácia. Zostala som do konca a úprimne som zatlieskala. Škandinávci zvyknú hovoriť - tam dolu v Európe. Stredourópania zase radi pripomínajú, že európske dejiny sa v tomto regióne premleli s neobvyklou intenzitou a že nám to všetkým urobilo zárezy v hlbokých vrstvách pamäti. Všetci sme tak, aj ten čašník s cievkami pretkanými ušami, ako stáročné sekvoje s letokruhmi tráum našich predkov. Autori a autorky zo škandinávskych krajín a Fínska (áno, tak je správne) boli čestnými hosťami festivalu pri príležitosti dánskeho predsedníctva EÚ. Sedeli ako struny, s vážnymi tvárami a hovorili, že treba milovať svojho suseda ako seba samého. György Konrád a Krzysztof Varga odfrkli, zasunuli sa hlbšie do stoličiek a jeden z nich povedal, že predsa susedov radi nemáme, tak to ukázala história. Hovorilo sa o rozpustení národnej identity, lebo pridržiavanie sa národných mýtov na úkor ostatných je hrozbou pre Európu. „Nemôžeme, nesmieme zabúdať na históriu!” chmúril sa Konrád. Sjón vyzval, aby sa autori nepredstavovali príslušnosťou ku krajine, ale k regiónu: „Som predovšetkým autorom z Reykjaviku,” povedal. Magnason rozprával o islandskom meradle, o pustom ostrove, ktorý sa snaží vtesnať na svoj povrch všetko z literárnej aj hudobnej scény: „Neustále sa pýtame, či máme zastúpené všetky druhy metálu a ak nie, prepadne nás panika, preboha, nemáme islandskú trashmetalovú kapelu!” Nóri radi rozprávajú, ako sa z rozstrapkaného štátu na okraji Európy stala jedna z najbohatších krajín sveta. „Keď sme boli chudobní, robili sme zásoby pšenice na dva roky pre celú krajinu, lebo sme si vzali poučenie z vojny. Potom sme zbohatli a už neukladáme pšenicu, ale akcie.” Jostein Gaarder, autor filozofického románu pre mládež Sofiin svet, rozozvučal mikrofón až do smiešneho piskotu, hlas mu preskakoval a napokon mu panelisti zo severu zatlieskali, keď oproti stredoeurópskej identite traumy predstavil pohľad kozmopolitu s citom pre ekológiu a hlbokou zodpovednosťou za budúcnosť: vo svojej reči telá generácií nechal zrásť s planétou a osud ľudstva s narábaním so zdrojmi. Nórsko je podľa neho zlým príkladom. Kým Konrád a Varga predstavovali kultúrne dedičstvo ako jadro európskej identity, Gaarder tlmočil víziu dedičstva prírodného ako praktickú metaforu novej etiky pre budúcnosť. Na diskusnom paneli sa tak prezentovali aspoň dve Európy: tá hore sa díva s obavou aj nádejou naokolo a hovorí o „kozmickej zodpovednosti” (Gaarder), tá druhá sa stáča do seba a pripomína pupok, odrezok mäsa, ktoré spája aj rozdeľuje, zostáva ako prirodzená jazva, nikdy nezahojená, občas čudne zrastená a na pohľad nelichotivá. Talian rozhodil rukami, aby sa pripomenul a Portugalčan začal rozprávať o línii svojho románu, ktorá opisuje udalosti španielskej občianskej vojny. „Aj my máme históriu, ktorá bolí,” mrkol na Krzysztofa Vargu. „Teraz sa pôjdeme všetci spolu opiť?” spýtal sa André veselo skupiny debutantov. Portugalčan André Gago bol z nás najstarší, rád rozprával najdlhšie a akosi to vôbec neprekážalo. Rozprával o cirkuse, pre ktorý písal predstavenia - akýsi Mesačný cirkus, čo sa nie náhodou názvom hlási k Circusu de Soleil - a potom prečítal úvahu o lete lietadlom, ktorá siahala až kamsi k atómom bytia aj vetným klišé. „Sedíme tu v stánku kultúry a ešte sme sa nespýtali, čo je to umenie!” zvolal cyperský Grék Christos Toulouras. Moderátor sa zavrtel, panelisti zvesili hlavy, aby potlačili úsmevy, riedke publikum si skontrolovalo mobily a autor otázky sa pozrel na hodinky: „No ale na to už nemáme čas.” Zobral si tašku, notes a pohár a zišiel s ostatnými z pódia. Žiadne veľké vyhlásenia. Do pár viet sme museli vtesnať všetky svoje debutové riadky. Zjednodušene to znelo asi takto: Toine Heijmans napísal o otcovstve ako dobiehaní materstva. Jeho hrdina sa vyberie na osamelú plavbu, aby sa vrátil ako lepší manžel aj otec, no akosi sa mu to nedarí. „Zriadil som si pracovňu na lodi, kde som sám. Aj sám od rodiny. Knihu som napísal na mori. Písal som, dokým vydržala baterka,” hovoril. „Padla vláda v Holandsku. Volali mi z novín, že sa mám okamžite vrátiť,” povedal v bufete s gulášom a cestovinami na tácke. „Dojeme a dáme si ešte jedno pivo, nie? Dejiny musia chvíľku počkať,” navrhla som. Toine odišiel medzi poslednými. Ukázal nám ilustráciu v jeho knihe, na ktorej sa loďka skrýva v zátoke pred svetlami majákov. Satu Taskinen napísala o strastiach prípravy dokonalej rakúskej večere pre matku rozprávačkinho priateľa, ktorého chladne volala Rakúšan. Jej hrdinka je, podobne ako autorka, Fínkou žijúcou vo Viedni. Bogdan Cosa písal o skúsenostiach profesionálneho pokrového hráča. Píše diplomovú prácu o novej rumunskej literatúre a keď dopíše, zapne počítač a do noci hrá poker. Hrdinka Sandrine Fabbri sa vyrovnáva s otcovými klamstvami ohľadom matkinej samovraždy. Jej priezvisko, tak ako autorkino, je potaliančeným chorvátskym menom. Knihu napísala po francúzsky, no tak ako mnohí Švajčiari píšuci v tomto jazyku poslala ju parížskym vydavateľstvám. „Päť rokov mi ju vracali a vďaka ich komentárom je to oveľa lepšia kniha,” vravela. Vesna Lemaič napísala „lesbický akčný triler” inšpirovaný skládkami elektronického odpadu v krajinách tretieho sveta. Venuje sa aktivizmu a ďalšiu knihu chce napísať z akejsi ubytovne či útulku. Pelin Özer si neprestajne viedla zápisky a hovorila, že si neprestajne vedie zápisky. Jej druhá kniha by mala byť kolekciu zápiskov z ciest po Maroku. Poďakovala, že ako Turkyňa sa mohla zúčastniť na európskom festivale. Keď sme sedeli na pive, ktosi zvolal: „Kde je Pelin, nesmieme zabudnúť na Pelin!” Anna-Elisabeth Mayer napísala o mladej žene, ktorá počúva a pozoruje trojicu starých žien v nemocničnej izbe, o ktorú sa s nimi delí. V biografickom medailóne napísala, že okrem štúdia kunsthistórie a filozofie vyučovala imigrantov po nemecky. Hannah, hrdinka Islanďanky Hanne Hojgaard Viemose, sa odišla hľadať na banánovú plantáž do Austrálie, kde prežila lesbický vzťah a vraj sa podľa recenzentov vôbec nenašla. Autorka musela odísť hneď po paneli za šesťmesačným dieťatkom. Petr Čichoň písal o spornej identite Slezanov, Čechov hovoriacich po poľsky, ktorí museli narukovať do nemeckej ríšskej armády. Zaspieval baladu s českým aj nemeckým textom a potom sústredene počúval svojho prekladateľa z angličtiny. Clara Royer sa zaoberala rodinným tajomstvom naruby: „Čo sa stane, keď hrdinka zistí, že jej babička, ktorá ju volala maďarským slovom csillág, nebola skutočne Židovka.” Clara vyučuje stredoeurópsku literatúru na parížskej Sorbonne a dizertačnú prácu napísala o Vámošovej Odlomenej haluzi. Písala aj v Bratislave: „Bratislava je veľká dedina. Počkaj, neuraz sa, milujem to tam!” Bolo nás ešte viac, a kým sme sa vyzbierali okolo stola na drinky a pizzu, prepukol pravý babylonský chaos. „Prišiel čas spýtať sa, čo je to umenie,” zvolal chorvátsky divadelník Goran Ferčec. Všetky tieto postavy debutantov a debutantiek vystupujú v mojom texte a o ich pravosti treba pochybovať. Tak nejako by to uzavrel Péter Eszterházy, ktorého vystúpenie som si nechala ujsť. Jeho Úvod do krásnej literatúry som si položila na nočný stolík a nechávam ho obtekať ujdeným časom, až tú knihu vyplaví kdesi v delte a odnesie ju do Turecka. Všetky tieto postavy debutantov a debutantiek vystupujú v mojom texte a o ich pravosti treba pochybovať, napíše potom Pelin.

Asimilujeme (sa)?

4. mája 2012 - (Milan Zemko - Sme)

Kto má byť prvotnou zárukou zachovania maďarstva vo svete, ak v samom anyaországu Maďarov už niekoľko desaťročí ubúda? Pomaly dve desaťročia patrí k rituálnym tancom na strane maďarských politikov, ale aj medzi slovenskými národniarmi a najnovšie Panslovanmi občas si zanariekať nad neblahým osudom svojho národného spoločenstva, ktorý sa vraj prejavuje najmä jeho asimiláciou. Posledné sčítanie obyvateľstva sa opäť stalo vhodnou príležitosťou pre plač. Predovšetkým predsedovia dvoch sesterských, no rozkmotrených strán s voličskou klientelou na južnom Slovensku ihneď vyjadrili obavu z pokračujúcej asimilácie maďarskej národnostnej menšiny. A keďže menšina je spravidla asimilovaná väčšinou, politici aj poukázali na pokračujúcu slovakizáciu Maďarov na Slovensku. Ale aj bývalý národniar a súčasný náčelník panslovanského spolku/hnutia nedávno zaúpel nad maďarizáciou Slovákov, osobitne v Bratislave. Tak ako je to, kto koho asimiluje?

Samý úbytok

Podľa výsledkov posledného cenzu je zrejmé, že Maďarov je menej. Kam sa podelo tých 62-tisíc maďarských duší, ktoré ubudli od predposledného sčítania v roku 2001? Pripomeniem, že približne takýto pokles predpovedal už dávnejšie sociológ maďarskej národnosti László Gyurgyík a uviedol niekoľko faktorov tohto javu. Na prvom mieste je to klesajúca pôrodnosť maďarských žien, takže už od polovice 90. rokov je počet narodených v maďarskej menšine menší než počet zomretých. Navyše časť obyvateľov maďarskej národnosti sa, podobne ako aj iní obyvatelia Slovenska, vysťahovala do zahraničia Ale aj sociológ hovorí o asimilácii, keď sa len asi 20 percent detí zo zmiešaných slovensko-maďarských manželstiev hlási k maďarskej národnosti. Ide o jav, trúfam si povedať charakteristický aj pre iné krajiny s etnickými menšinami. A dodávam, že s maďarskou natalitou a vôbec s Maďarmi je to ešte vážnejšie. A to v samotnom Maďarsku, kde pokles obyvateľstva zaznamenávajú od 80. rokov minulého storočia, teda už tri desaťročia. Podľa vlaňajšieho sčítania ľudu klesol počet obyvateľstva u nášho južného suseda pod desať miliónov a je len o máličko vyšší ako v roku 1960! Kto potom má byť tou prvotnou zárukou zachovania a zveľaďovania maďarstva v šírom svete, ak v samom anyaországu Maďarov už niekoľko desaťročí ubúda?

Nejde o asimiláciu

Ale aj s tou slovenskou asimiláciou horniackeho maďarstva a opačne - s údajným pomaďarčovaním Slovákov v rodnej krajine je to zrejme ešte komplikovanejšie. Podľa posledného sčítania obyvateľstva ubudlo totiž aj Slovákov, a to až o 262-tisíc, no táto značná masa obyvateľstva sa pri celkovej stagnácii počtu obyvateľstva a takmer nepatrnom prírastku niektorých národností Slovenska nepresunula k žiadnej inej národnosti, ale skončila v kategórii „nezistené“. Nejde teda o asimiláciu a už vôbec nie o pomaďarčovanie, ktorého sa hrozia naši spolubratia so špeciálne tríbenými národnými čuvmi, ale o iný, azda nový jav, ktorý sa bude dať dôkladnejšie posúdiť, keď Štatistický úrad uverejní aj výsledky sčítania obyvateľstva v okresoch a obciach. Až vtedy sa ukáže, kde, v ktorých regiónoch a lokalitách sa kategória „nezistené“ prejavila v relevantnej miere. Ak sa však pozrieme na vývin etnického zloženia obyvateľstva Slovenska od prvého celoštátneho sčítania ľudu po rozpade Uhorska v roku 1921 po predposledné sčítanie v roku 2001, keď počet etnických Slovákov štatisticky kulminoval, môžeme sa azda odvážiť na opatrné hypotézy.

Kto sú noví Slováci?

Podľa sčítania ľudu v roku 1921 žilo na Slovensku (po odrátaní Čechov z „československej národnosti“) jeden milión 942-tisíc Slovákov. Po osemdesiatich rokoch, v roku 2001 počet Slovákov dosiahol štyri milióny 615-tisíc. Vzrástol teda o takmer 138 percent, čo zďaleka nebol bežný európsky nárast. Slovákov pribúdalo napriek tomu, že v medzivojnovom období pokračovalo vysťahovalectvo do zahraničia, po druhej svetovej vojne sa Slováci sťahovali do českých krajín a po roku 1989 sa opäť obnovilo vysťahovalectvo do cudziny. Tieto slovenské straty boli však bohato nahradené. Kým všetkým? Určite nielen niekoľkými desiatkami tisícov Slovákov prisťahovaných po druhej svetovej vojne z Maďarska či iných krajín. A asi nestačí argumentovať ani vysokou či vyššou slovenskou pôrodnosťou až do 90. rokov minulého storočia. Ak išlo o vysokú natalitu, tak platila o obyvateľstve celého Slovenska (s výnimkou maďarského) a toto obyvateľstvo si do veľkej miery uvádzalo bez ohľadu na svoju pôvodnú etnickú príslušnosť (najmä po druhej svetovej vojne) slovenskú národnosť. Očividné je to v prípade Slovákov s rómskym pôvodom, keďže medzi oficiálnym sčítaním rómskeho obyvateľstva a inými úradnými údajmi o tomto etniku sú značné rozdiely v neprospech rómskej národnosti. A podrobnejšie skúmanie by tento vývin potvrdilo aj v prípade rusínskeho obyvateľstva, ktorého bolo ešte koncom 30. rokov dvadsiateho storočia vyše 90-tisíc, kým podľa posledného sčítania obyvateľstva je Rusínov a Ukrajincov spolu napriek dlhodobo vyššej natalite sotva 41-tisíc duší. Do istej miery to platí aj o Čechoch, respektíve ich potomkoch na Slovensku.

Národnosť nezistená

Ak však podľa posledného sčítania obyvateľstva počet Slovákov klesol na štyri milióny 353-tisíc, môžeme predpokladať aspoň tri trendy takého vývinu. Po prvé, do akejsi sivej zóny vyjadrenej kategóriou „nezistené“, sa presunuli tí obyvatelia, ktorých slovenská identita nebola nikdy dostatočne zakorenená, respektíve bola celkom povrchná, formálna a v nových pomeroch im táto štatistická kategória umožňuje urobiť akýsi oficiálny „medzikrok“ smerom k svojej autentickej identite, napríklad a hlavne rómskej, ale aj rusínskej, prípadne inej. Druhý trend sa môže týkať tých Slovákov, ktorí vždy pociťovali dvojitú a možno aj viacnásobnú etnicko-jazykovú identitu a v kategórii „nezistené“ našli (možno len momentálne) akési východisko z etnickej dilemy. A tretí trend môže súvisieť priamo s „autentickými“ Slovákmi, keď niektorí z nás v ére dominujúcej globalizácie a s ňou súvisiacej internacionalizácie, alebo hoci aj kozmopolitizmu sa akosi zaťažko identifikujú s vlastným národom, prípadne aj vlastnou krajinou, takúto identifikáciu pokladajú za zbytočnú, nemodernú a v jej popretí či nepriznaní vidia - no prosím - otváranie širších (ba všeľudských) obzorov. Ten posledný trend sa spravidla uplatňuje dovtedy, pokým človek nie je vystavený prudkému tlaku inonárodných záujmov a egoizmov. Potom sa spravidla uvidí, či a čo vydrží a kam vyústi.

Koho pobavenie

5. mája 2012 - (Ján Felix - Šport)

Poslanec Alojz Hlina sa v parlamente Maďarom ospravedlnil za správanie sa a výroky predsedu SNS Jána Slotu. „Chcem sa ospravedlniť všetkým Maďarom za slová a činy človeka, ktorý v tomto parlamente sedel, Jána Slotu,” povedal v NR SR. Slota podľa Hlinu svojimi výrokmi na poli slovensko-maďarských vzťahov pokazil všetko, čo sa len dá. Ospravedlnenie za Jána Slotu, ktoré včera všetkým Maďarom adresoval poslanec Alojz Hlina (OĽaNO), vyvolalo v Slovenskej národnej strane pobavenie. „Opäť platí to staré známe slovenské špecifikum, že ak sa chce nejaká nula presadiť na novodobej politickej scéne, začína tým, že sa bude otierať o meno politika, ktorého pozná aj každé malé dieťa. Pán predseda SNS je na to zvyknutý a vždy sa na takýchto vtipných postavičkách len pobaví,” vyhlásila hovorkyňa SNS Jana Benková.

A. Hlina: Ospravedlňujem sa všetkým Maďarom za činy a slová Jána Slotu

4. mája 2012 - (tasr)

Poslanec OĽaNO Alojz Hlina sa dnes ospravedlnil všetkým Maďarom za činy a slová bývalého poslanca Jána Slotu (SNS). Urobil tak na pôde parlamentu na úvod tretieho rokovacieho dňa druhej schôdze NR SR. Maďarom sa ospravedlnil aj za to, že Slota mal tak dlho moc a vplyv v tomto štáte. „Prežil som veľa času v Číne a veľa som sa tam naučil. Okrem toho aj to, že svojmu súperovi nemôžete zobrať tvár. Je to mimoriadne dôležité, ak to raz urobíte, skončili ste. Je to obrovská chyba,” upozornil Hlina. Podľa jeho slov Slota pokazil všetko, čo sa len dá. „Urobil všetky chyby pri vzájomnej komunikácii. Keby som bol Maďar, som hlboko urazený a ostane mi to navždy. Takíto ľudia sú nadobro a navždy diskvalifikovaní na túto tému,” odkázal lídrovi SNS. Hlina sa Maďarom ospravedlnil pred troma rokmi ako občan a aktivista, teraz sa im ospravedlnil ako poslanec. „Ospravedlňujem sa za seba a za tých, ktorí chcú, aby takéto ospravedlnenie zaznelo. Verím, že vieme o prípadných problémoch hovoriť z pozície vzájomnej úcty a rešpektu,” zdôraznil. Podľa Hlinu sa máme čo od Maďarov učiť. „Učiť sa, ako mať rád svoju krajinu. Zdravé vlastenectvo je dôležité, potrebné a prináša aj stabilitu, aj keď sa to niekedy nezdá. Prajem našim maďarským spoluobčanom a susedom všetko dobré a nech sa im darí,” dodal Hlina. Poslanec Smeru-SD Anton Martvoň upozornil, že slovensko-maďarským vzťahom sa venuje príliš veľa času. Priestor vidí aj v zlepšovaní vzťahov s Poľskom či Ukrajinou. „Nemyslím si, že je vhodné stále sa iba ospravedlňovať, lebo aj Maďarsko urobilo voči SR určité kroky, a preto si myslím, že najlepšie je rokovať, komunikovať, ale nie sa ospravedlňovať,” poznamenal s dôvetkom, že ospravedlniť by sa mal sám Slota.

Stanovisko SNS

„Opäť platí to staré známe slovenské špecifikum, že ak sa chce nejaká nula presadiť na novodobej politickej scéne, začína tým, že sa bude otierať o meno politika, ktorého pozná aj každé malé dieťa. Pán predseda SNS je na to zvyknutý a vždy sa na takýchto vtipných postavičkách len pobaví,” vyhlásila hovorkyňa SNS Jana Benková. odala, že Hlinove vyjadrenia v parlamente nemajú žiadnu politickú relevanciu. „Je nesmierne zaujímavé, že zjav, ktorý sa stal poslancom NR SR len zhodou šťastných náhod, sa snaží prezentovať ako veľký znalec medzinárodných vzťahov,” vyhlásila Benková. Samotný Slota sa k dnešnému Hlinovmu kroku širšie vyjadrovať nechcel. „Poslanec Hlina pred verejnosťou dostatočne prezentuje úroveň svojich intelektuálnych možností a ja len oceňujem, že k jeho správaniu preto už netreba nič dodávať,” uviedol predseda SNS.

Stanovisko strany Most-Híd

Most-Híd vystúpenie svojho opozičného partnera hodnotí pozitívne. „Pokladáme to za správny krok vpred a teší nás pozitívny postoj pán Hlinu k občanom maďarskej národnosti. Veríme, že sa tento zatiaľ verbálny postoj pretaví aj do konkrétnych krokov pri práci poslanca Národnej rady SR, hlavne v zákonodarnej iniciatíve,” reagovala hovorkyňa strany Zuzana Bačiak Masaryková.

Po Schmittovi sa v plagiátorskej afére kúpe Gyurcsány

3. mája 2012 - (ik - Pravda)

„Klamali sme ráno, v noci aj večer,” priznal pred šiestimi rokmi vtedajší maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Dnes mu mnohí chcú dokázať, že nielen klamal, ale aj kradol. Kým prokuratúra dokončuje jeho obvinenie z manipulácie so štátnymi pozemkami pre neuskutočnený projekt obrieho kasína pri jazere Velence, televízia HirTV, blízka vládnemu Fideszu, o ňom tvrdí, že vysokoškolský diplom získal podvodom. Pred takmer tridsiatimi rokmi vraj vykradol diplomovú prácu svojho vtedajšieho švagra. Univerzita v juhomaďarskom Pécsi začala prešetrovať podozrenie z krádeže duševného vlastníctva. Mesiac po tom, čo Semmelweisova univerzita v Budapešti odobratím doktorského titulu pre odpísanú dizertačku dohnala Pála Schmitta k odstúpeniu z postu prezidenta, zažíva Maďarsko ďalšiu plagiátorskú aféru. Akademická komisia v Pécsi však má situáciu sťaženú. Sporná práca z archívu Gyurcsányovej alma mater záhadne zmizla a univerzita jej odcudzenie už nahlásila polícii. Reportéri HirTV aj napriek chýbajúcemu usvedčujúcemu predmetu tvrdia, že nazbierali dostatok dôkazov o podvode. Porovnali totiž diplomovku brata expremiérovej prvej ženy s oponentským posudkom Gyurcsányovej práce a dospeli k prekvapujúcim zisteniam. Obe práce mali nielen úplne rovnaký názov, ale pripomienky hodnotiacich k Gyurcsányovmu textu sa dali presne - dokonca na rovnakých stranách - vystopovať v diplomovke, ktorú štyri roky pred ním na tej istej univerzite obhájil jeho vtedajší švagor. Opozičný poslanec Gyurcsány, ktorý vlani opustil socialistov a založil si sociálno-liberálnu Demokratickú koalíciu, tvrdí, že režim premiéra Viktora Orbána ho chce znemožniť. „Chcú ma politicky zabiť,” napísal vo svojom blogu. „Doteraz sa im to nepodarilo, ani teraz sa im to nepodarí,” dodal. Vo svojej obhajobe sa však viackrát zamotal. Najskôr, podobne ako nedávno Schmitt, sa pokúšal prípad zľahčovať. „Ako dvadsaťročný, pred takmer tridsiatimi rokmi som sa nechystal na vedeckú dráhu. Veľa vecí bolo pre mňa dôležitejších ako diplomovka, jednoducho som chcel mať vysokú školu za sebou,” spomína na časy, keď v Pécsi šéfoval mestskej organizácii Komunistického zväzu mládeže. Veľmi nepresvedčivo pritom vysvetľuje, ako sa stalo, že po svojom švagrovi aj on písal o vinohradníctve na severnom brehu Balatonu. Býval vraj v rodinnom dome vtedajších svokrovcov v Balatonfürede, kde našiel veľa materiálov na túto tému. Či medzi nimi bola aj švagrova diplomovka, na to si už údajne nespomína. „Ak áno, určite som ju čítal. Keď som ju čítal, tak som ju zrejme použil. Ak som ju použil, tak by som rád veril, že som poctivo uviedol zdroj,” dodáva. Gyurcsány len nedávno patril k najprísnejším sudcom Schmittovho prehrešku. Vehementne tiež obhajoval novinárov, ktorých za rozpútanie prezidentovho škandálu Fidesz označil za „mediálnych teroristov”. Teraz však reportérom HirTV, ktorí ho obvinili z plagiátorstva, sám hrozí procesom. „Nech to dokážu! Vysúdim od nich všetok ich majetok. Lebo nemajú toľko majetku, koľko stojí moja česť,” citoval ho denník Népszava. Nezávislí analytici si na časovo blízkych prípadoch Schmitta a Gyurcsánya všímajú komickú zámenu rolí medzi stúpencami a odporcami Orbánovej vlády. „Musíme si položiť otázku, či možno za rovnakú vec odmeniť Schmitta ováciami a Gyurcsánya preklínaním, alebo naopak,” zamoralizoval si vo svojom blogu politológ Gábor Török.

Rezignoval maďarský šéf rezortu národných zdrojov

3. mája 2012 - (tasr)

Šéf maďarského rezortu národných zdrojov Miklós Réthelyi sa vzdal funkcie. Ako o tom vo štvrtok počas oficiálnej návštevy predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána v Kazachstane informoval premiérov hovorca Péter Szijjártó, v ministerskom kresle Réthelyiho nahradí štátny tajomník Zoltán Balog. Podľa internetového vydania maďarského denníka Népszabadság nejde o prekvapenie, Réthelyi svoj odchod avizoval denníku už v stredu. Výmenu na poste šéfa rezortu nepresadzoval Orbán, išlo údajne o rozhodnutie samotného Réthelyiho. Rekonštrukcia vlády bude zrejme dvojstupňová, premiér totiž viackrát hovoril o tom, že chce posilniť úrad vlády, píše Népszabadság s tým, že novými ministrom bez kresla na úrade vlády by mohol byť János Lázár a Tamása Fellegiho, ktorý má na starosti rokovania s Medzinárodným menovým fondom, by mal vystriedať Mihály Varga.

Orbán: Európa je na zlej koľaji. Východ maďarské kroky chápe

4. mája 2012 - (tasr)

Maďari pochopili, že Európa sa dostala na zlú koľaj a na vlastnej koži pocítili, že tým Maďarsko mimoriadne trpelo. Vyhlásil to v piatok maďarský premiér Viktor Orbán v druhý deň svojej oficiálnej návštevy Kazachstanu a podotkol, že maďarské snahy v úspešných východných krajinách jasne chápu. Ako informovala maďarská tlačová agentúra MTI, na kazašsko-maďarskom obchodnom fóre Orbán povedal, že pred dvoma rokmi Maďari menili nielen vládu, ale aj spôsob myslenia, z čoho vyplývajú spory s Európskou úniou. „Maďari včas pochopili to, čo si vodcovia Európskej únie iba ťažko uvedomujú - že už viac nemôžeme žiť tak, ako sme žili doposiaľ,” dodal premiér v Astane. Uviedol, že jeho kabinet v uplynulých dvoch rokoch zistil, že maďarské snahy, ciele a nové smerovanie veľmi jasne chápu v rozvíjajúcich sa a úspešných východných krajinách. „Chápu, že namiesto ilúzií, dogiem a ideológií chceme svoje hospodárstvo položiť na skutočné základy - na hmatateľné hodnoty,” zdôraznil predseda maďarskej vlády. Orbán na schôdzke s kazašským premiérom Karimom Masimovom zdôraznil význam otvorenia sa Maďarska Východu. „Maďarsko vyhlásilo politiku otvárania sa Východu, preto už dávno bolo aktuálne, aby maďarská vládno-obchodná delegácia navštívila Kazachstan,” konštatoval maďarský premiér, podľa ktorého sa Maďarsko touto politikou chce prispôsobiť zmenám globálneho svetového hospodárstva. Krajiny, akým je Kazachstan, tieto zmeny mimoriadnym spôsobom zhodnotia, dodal predseda maďarskej vlády.

Orbán s delegáciou do Kazachstanu letel s českou leteckou spoločnosťou

3. mája 2012 - (tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán dnes spolu s delegáciou podnikateľov odletel na návštevu Kazachstanu lietadlom objednaným od českej leteckej spoločnosti, informovalo internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság. Podľa informácií denníka lietadlo poskytla spoločnosť Holiday Czech Airlines, ktorá je charterovou spoločnosťou národnej leteckej spoločnosti CSA Czech Airlines. Tá je v rukách štátu. CSA je v podobnej finančnej situácii, v akej bola maďarská letecká spoločnosť Malév v rokoch pred jej zánikom 3. februára 2012. Česká vláda sa viackrát pokúsila o privatizáciu spoločnosti, avšak bez úspechu, pripomína Népszabadság. Úrad maďarskej vlády sa zatiaľ k podmienkam prenajatia lietadla pre denník nevyjadril.

Maďarsko za február vykázalo obchodný prebytok

3. mája 2012 - (sita)

Maďarsko za február podľa konečných údajov vykázalo prebytok zahraničného obchodu v objeme 691,2 mil. eur. Tento výsledok je mierne lepší, ako naznačoval predbežný odhad, podľa ktorého bol prebytok zahraničného obchodu krajiny na úrovni 690,1 mil. eur. Informoval o tom vo štvrtok maďarský štatistický úrad KSH. Export krajiny vo februári v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka posilnil o 1,1 %. Maďarský dovoz vo februári medziročne stúpol o 1,4 %. Maďarský dovoz vyjadrený vo forintoch za január až február 2012 medziročne vzrástol o 9,9 % a export za prvé dva mesiace tohto roka medziročne posilnil o 6,8 %. Objem exportu priemyselných tovarov za január a február sa medziročne zväčšil o 12,8 % a dovoz posilnil o 5,4 %.

Maďarsko potrebuje ďalších pätnásť miliárd eur

7. mája 2012 - (tasr / reuters)

Maďarsko sa snaží získať úver v objeme 15 miliárd eur, aby stabilizovalo ekonomiku. Vyhlásil dnes v rozhovore pre súkromnú televíznu stanicu TV2 maďarský štátny tajomník Mihály Varga, ktorý zároveň obvinil Medzinárodný menový fond (MMF) a Európsku úniu (EÚ), že odkladajú začiatok rokovaní. Najzadlženejšia krajina v regióne strednej Európy potrebuje pohotovostný úver, aby dostala pod kontrolu rastúce výnosy z dlhopisov a zabránila ďalšiemu zníženiu svojho ratingu, ktorý sa už nachádza v špekulatívnom pásme. Dôvodom sú nielen veľké dlhy, ale aj sporná legislatíva, ktorá odporuje štandardom v EÚ. „Potrebujeme balík (financií) v objeme, aký zodpovedá odhadom trhu,” povedal. „Mali by sme podpísať dohodu o trojročnom pohotovostnom úvere vo výške zhruba 15 miliárd eur,” skonštatoval. „Vydedukoval som to z odhadov trhu,” vysvetlil a dodal, že je to suma, ktorú by vláda v Budapešti mala bez problémov získať. Maďarský minister bez kresla zodpovedný za vzťahy s finančnými organizáciami Tamás Fellegi ale minulý týždeň pre hospodársky denník Világgazdaság povedal, že rokovania medzi vládou v Budapešti s MMF o novej úverovej linke sa budú môcť začať až po tom, keď maďarský parlament upraví kritizované zákony. Domnieva sa, že oficiálny harmonogram rokovaní sa môže vytvoriť už aj v máji, ale tento proces môže ovplyvniť aj obdobie letných prázdnin inštitúcií EÚ. MMF koncom apríla oznámil, že je pripravený začať rokovať s Maďarskom, ak odstráni spornú legislatívu a zabezpečí nezávislosť Maďarskej národnej banky.

Rokovania s MMF začnú po zmenách kritizovaných maďarských zákonov

3. mája 2012 - (tasr)

Rokovania Maďarska s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o úverovom rámci sa budú môcť začať až po tom, keď maďarský parlament upraví kritizované zákony. Uviedol to v rozhovore pre stredajšie (2. 5.) vydanie maďarského hospodárskeho denníka Világgazdaság maďarský minister bez kresla zodpovedný za vzťahy s finančnými organizáciami Tamás Fellegi. Maďarsko musí splniť svoje záväzky týkajúce sa úpravy desiatky zákonov. Termín síce nie je stanovený, ale Európska komisia (EK) rozhodla, že kým upravené zákony nenadobudnú platnosť, zatiaľ sa rokovania nezačnú, konštatoval Fellegi. Podľa jeho názoru oficiálny harmonogram rokovaní sa môže vytvoriť už aj v máji, ale tento proces môže ovplyvniť aj obdobie letných prázdnin inštitúcií EÚ. Fellegi zdôraznil, že Maďarsko má záujem o rýchlu dohodu s MMF a EÚ, a zopakoval, že rokovania by mali smerovať k získaniu pohotovostného finančného balíka na upokojenie trhov, a nie pôžičky, z ktorej by Maďarsko čerpalo. Výška finančného balíka by bola špecifikovaná počas rokovaní, dodal. MMF minulý týždeň oznámil, že je pripravený začať rokovať s Maďarskom v prípade, že budú splnené požiadavky týkajúce sa zabezpečenia nezávislosti Maďarskej národnej banky.

Berényi: Tento program je o asimilácii

2. mája 2012 - (Új Szó)

Časť nového vládneho programu, ktorý sa dotýka menšín, sa vedome vyhýba určitým témam. Upozorňuje na to József Berényi. Podľa predsedu SMK Robert Fico a jeho vláda vedia, že v rámci terajších právnych noriem a inštitúcií slovenské maďarstvo je odsúdené na zánik. „Preto nehovoria o zrušení práv, ale ani o ich rozšírení,” domnieva sa Berényi. Podľa jeho názoru dokument predložený Ficovou vládou menšinovú politiku v nasledujúcich štyroch rokoch zakladá na tom mylnom prístupe, podľa ktorého väčšinový národ a daná menšina potrebujú takú istú podporu k tomu, aby si zachovali svoju identitu a udržali kultúru. Sťažuje sa tiež, že vládny program nespomína ani prebratie odporúčaní formulovaných medzinárodnými organizáciami (prijatie komplexného menšinového zákona, ďalšie rozširovanie práv používania menšinového jazyka). „SMK bude listom informovať príslušných predstaviteľov OBSE a Rady Európy, že odporúčania formulované oboma organizáciami voči Slovensku vládny program ignoruje,” sľubuje predseda strany.

L. Solymos: Program sleduje udržanie preferencií Smeru čo najvyššie

3. mája 2012 - (tasr)

Podľa predsedu poslaneckého klubu Mosta-Híd Lászlóa Solymosa strana, ktorá vládne sama, by mala mať ambicióznejšie a konkrétnejšie ciele. Bratislava 3. mája (TASR) - Programové vyhlásenie vlády SR sleduje cieľ, ktorým je udržať preferencie vládneho Smeru-SD čo najvyššie. Počas rozpravy k vládnemu programu to uviedol predseda poslaneckého klubu Mosta-Híd László Solymos. Podľa jeho slov strana, ktorá vládne sama, by mala mať ambicióznejšie a konkrétnejšie ciele. „Aj preto ho Most-Híd nepodporí,” avizoval Solymos, ktorý je presvedčený, že Programové vyhlásenie veľa istoty občanom neponúka. „Chápem, že sa tam nedá dať všetko, ale medzi málo a veľa faktami je široký priestor, ktorý tento dokument nevypĺňa,” upozornil. Solymos zároveň uistil, že jeho strana bude okrem iného sledovať status quo v menšinovej politike, avšak to podľa jeho slov neznamená, že by sa malo v tejto sfére prešľapovať na mieste. „Prečo by nemohlo byť lepšie? Verím, že ak prídeme s návrhom, ktorý bude znamenať krok vpred, nenarazíme na odmietnutie,” dodal Solymos. Na jeho vystúpenie nereagoval žiaden poslanec. Premiér Robert Fico (Smer-SD) už dopredu na margo výčitiek o nekonkrétnosti vládneho programu poznamenal, že jeho vládny program obsahuje politiky a trendy. Opozícii odporúča, aby nevyčítala dokumentu nekonkrétnosť, pretože vládny program jej bývalého kabinetu pod vedením Ivety Radičovej bol horší. „Pozrel som si včera programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej. Máte tam dva konkrétne údaje na 50 stranách. Prečo nám teda vyčítate nekonkrétnosť?” uzavrel Fico.

Na pietnej spomienke vzdali hold M. R. Štefánikovi

3. mája 2012 - (tasr)

Na pietnej spomienke pri Mohyle v Ivanke pri Dunaji sa v predvečer tragického skonu Milana Rastislava Štefánika stretli účastníci 22. ročníka vlastivednej pochôdzky, ktorú tradične organizuje Matica slovenská. Pochôdzka južným Slovenskom sa začala v Šamoríne, pokračovala cez Dunajskú Lužnú a vyvrcholila pietnym kladením vencov pri Mohyle. Zúčastnili sa na nej žiaci zo základných škôl, predstavitelia obecných a regionálnych samospráv, zástupcovia Matice slovenskej, predstavitelia talianskej a francúzskej ambasády, ako aj vojenskí veteráni. Prítomný bol aj prezident SR Ivan Gašparovič a minister obrany Martin Glváč. Minister Glváč vo svojom príhovore pri Mohyle vyzdvihol osobnosť M. R. Štefánika ako významného astronóma, politika, generála francúzskej armády, zakladateľa československého štátu a prvého československého ministra vojny. K prítomným sa prihovorili aj vedúci Kancelárie prezidenta SR Milan Čič, predseda Matice slovenskej Marián Tkáč a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo. Milan Rastislav Štefánik patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenských dejín, ktorého meno je spájané najmä so vznikom Česko-slovenskej republiky v roku 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska. Pri svojom prvom návrate do oslobodenej vlasti tragicky zahynul pri leteckom nešťastí neďaleko obce Ivanka pri Dunaji.

Deň slobody tlače pripomína jedno zo základných práv

3. mája 2012 - (sita)

Vo štvrtok 3. mája je Deň slobody tlače, ktorý má pripomenúť jedno zo základných ľudských práv zakotvených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv ako článok 19, avšak sloboda médií nie je ešte stále samozrejmosťou vo všetkých štátoch sveta, konštatuje predseda Správnej rady International Press Institute (IPI) Slovakia Pavol Múdry. „Osobne si spomínam na neľahké obdobia slovenských médií v rokoch totality, ale i mečiarizmu a budem spomínať na priateľov novinárov, ktorí sú momentálne na tom so slobodou tlače, ale i osobnou horšie ako my,” poznamenal Múdry s dodatkom, že mnoho krajín väzní, stíha a toleruje agresivitu a dokonca aj zabíjanie novinárov. Múdry verí, že i napriek tomu, že na Slovensku so slobodou médií nemáme veľké problémy, novinári si tento deň všimnú a uctia si ho. „Mali by si spomenúť na solidaritu novinárov z celého sveta, keď sme na tom neboli v tomto ohľade veľmi dobre. Teraz by sme mali tú nevyhnutnú solidaritu vyjadrovať my, pretože sloboda tlače nie je samozrejmosťou a treba za ňu bojovať a domáhať sa jej.” Novinári by mali podporiť kolegov, ktorí majú vo svojich krajinách pre neslobodu médií veľké problémy, napríklad v Maďarsku, na Ukrajine, v Turecku či Rusku. V slovenskej legislatíve ošetrujúcej slobodu médií sme dosiahli mimoriadny pokrok, i keď nie všetko je dokonalé, domnieva sa Pavol Múdry. Pre ilustráciu uviedol Autorský zákon, ktorý podľa neho vyžaduje novelizáciu, či úplne nové znenie. Poukázal však na správu Vysokej komisárky Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre médiá k poslednej novele Tlačového zákona, v ktorej hovorí, že „po rokoch úsilia sa konečne na Slovensku podarilo prijať kvalitný tlačový zákon, ktorý by mal byť príkladom pri tvorbe mediálnej legislatívy mnohým európskym krajinám”. Múdry skonštatoval, že „naši novinári a pracovníci médií si svoje boje vybojovali aj s podporou kolegov a inštitúcií z iných krajín, ktorým rovnako záležalo na presadzovaní ľudských práv u nás ako nám. Preto by sme mali viac rozmýšľať o vzájomnej solidarite. Spájanie sa pre takúto vec je nevyhnutnosťou na získanie či udržanie slobody slova a médií. Uvedomme si to.”

Sloboda tlače na Slovensku je na úrovni Veľkej Británie

3. mája 2012 - (tasr)

Slovenská republika má slobodnú tlač. Spomedzi 197 analyzovaných štátov sme sa tak zaradili medzi 66 krajín sveta, ktoré skončili v tejto skupine. Zvyšné štáty majú čiastočnú slobodu tlače (72 krajín), alebo im sloboda tlače celkom chýba (59 krajín). Vyplýva to zo správy spoločnosti Freedom House za rok 2011, ktorá sleduje demokratický vývoj v krajinách. Slovensko sa v medzinárodnom rebríčku ocitlo na 31. mieste. Tú si podelilo s Austráliou, Rakúskom, Belize, Mikronéziou a Veľkou Britániou. Medziročne sme si tak polepšili o 5 priečok. Z hľadiska ratingu, v ktorom nula bodov predstavuje najlepší stav a 100 najhorší, si Slovensko polepšilo o jeden bod a dosiahlo hodnotenie 21. Najslobodnejšiu tlač mali vlani severské krajiny. Prvú priečku si podelilo Fínsko, Nórsko a Švédsko s ratingom 10 bodov. Na opačnom konci skončila Severná Kórea s ratingom 97. Z našich susedných krajín sa lepšie ako Slovensko umiestnilo len Česko, ktoré bolo na 25. priečke. Naopak, Maďarsko a Ukrajina skončili v skupine s obmedzenou slobodou tlače. Kyjevu pritom z hľadiska ratingu veľa nechýbalo, aby skončil v skupine neslobodnej tlače.

Na jaltský summit nepríde ani chorvátsky prezident Ivo Josipovič

3. mája 2012 - (tasr)

Chorvátsky prezident sa pridal k skupine európskych politikov, ktorí kvôli nedemokratickým postupom na Ukrajine - predovšetkým voči bývalej premiérke Julii Tymošenkovej - bojkotujú nadchádzajúci summit na Jalte. Informoval o tom dnes chorvátsky server vecernji.hr. Josipovič sa tak nezúčastní na tradičnej každoročnej schôdzke prezidentov strednej Európy, ktorá sa bude konať 11. až 12. mája. Svoju neúčasť doposiaľ ohlásil nemecký prezident Joachim Gauck, rakúsky prezident Heinz Fischer, slovinská hlava štátu Danilo Türk, bulharský prezident Roden Asenov Plevneliev, český prezident Václav Klaus a taliansky prezident Giorgio Napolitano. Na summite sa pravdepodobne nezúčastní ani estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves, pričom rumunský prezident Traian Basescu účasť zvažuje. Slovenský prezident Ivan Gašparovič je presvedčený, že nie odmietanie komunikácie, ale otvorený a úprimný dialóg s Ukrajinou je najlepšou formou ako prezentovať naše názory, pripomienky a aj výhrady k vývoju u našich východných susedov, uviedol pre TASR hovorca prezidenta Marek Trubač. V otázke väznenia Tymošenkovej Gašparovič nechce byť sudcom, no očakáva, že Ukrajina urobí všetko pre to, aby celý proces bol korektný a v súlade so štandardami medzinárodného práva. „Slovensko samozrejme pozorne sleduje túto kauzu ako aj súdne procesy iných opozičných politikov a sme rovnako znepokojení z postupu ukrajinských úradov, na čo sme ukrajinských predstaviteľov jasne upozornili aj v súvislosti s eurointegračnými ambíciami Ukrajiny. Považujeme za dôležité s Ukrajinou, naším susedom, viesť stály dialóg a využívať všetky príležitosti na tlmočenie našich postojov a výhrad. Stretnutie v Jalte takúto možnosť ponúka, a preto zatiaľ naďalej máme záujem sa na tomto stretnutí v Jalte zúčastniť,” dodal Trubač.

Prezidentské páry Slovenska, Česka a Poľska spoločne vysadili stromy

6. mája 2012 - (tasr)

Prezidentské páry Slovenska, Česka a Poľska dnes prispeli k vybudovaniu ekologického parku pre deti vo Vysokých Tatrách. Pri jazere Štrbské Pleso totiž v rámci summitu prezidentov Vyšehradskej štvorky (V4) vysadili niekoľko ihličnatých stromov borovice - limby. Pri tejto príležitosti dostali aj drevené plakety, ktoré im budú pripomínať tento akt. Pri ekologickom parku by mal po čase vyrásť menší areál s altánkom, kde bude vyhrávať hudba, ako to bolo kedysi v minulosti. TASR informoval Patrik Kolesár z Tatranského okrášľovacieho spolku. Summit prezidentov V4 sa bez účasti maďarského prezidenta začal v sobotu (5.5.) ráno, pričom okrem oficiálneho programu sa mohli prezidentské páry zúčastniť na výlete na Lomnický štít. Prvé dámy absolvovali aj jazdu na kočoch okolo Štrbského Plesa a kochali sa pohľadom na Jazierka lásky. Dnes ráno si pozreli Múzeum liptovskej dediny v Pribyline.

Prezidenti V4 rokujú na Štrbskom Plese, Maďarsko zastupuje veľvyslanec

5. mája 2012 - (tasr)

Na Štrbskom Plese v hoteli Kempinski sa dnes predpoludním začalo dvojdňové rokovanie prezidentov Vyšehradskej štvorky (V4), avšak bez účasti novozvoleného prezidenta Maďarskej republiky Jánosa Ádera. Novú hlavu štátu našich južných susedov na ňom zastupuje maďarský veľvyslanec na Slovensku Csaba Balogh. Pozvanie okrem neho prijali prezidenti Českej republiky Václav Klaus a Poľskej republiky Bronislaw Komorowski. Dnes sa najvyšší predstavitelia štátov venujú posilneniu regionálnej identity vyšehradského priestoru prostredníctvom rozvoja spolupráce v oblasti cestovného ruchu a prezentácie regiónu navonok. Hovoriť majú aj o pozíciách svojich štátov, s ktorými pôjdu na májový summit Severoatlantickej aliancie v Chicagu. Poslednou z preberaných tém bude politika Európskej únie voči východnému susedstvu. Prezidentský summit V4 vo Vysokých Tatrách tiež poskytne priestor na prípadné bilaterálne rokovania hláv štátov. Očakáva sa tak, že budú hovoriť aj o účasti alebo prípadnej neúčasti na summite prezidentov strednej a východnej Európy na ukrajinskej Jalte. Konať by sa mal 11. - 12. mája. Na úrovni hláv štátov sa summit V4 na Slovensku naposledy uskutočnil v Piešťanoch v septembri 2008. Prvé dámy dnes mohli na kočoch v sprievode starostu obce Štrba Michala Sýkoru obdivovať okolie Štrbského plesa a vypočuli si aj hudobné vystúpenie folklórneho súboru Vagonár z Popradu. Oboznámia sa nielen s tradičnou slovenskou ľudovou tvorbou, ale navštívia aj tzv. jazierka lásky. Tie dal vybudovať zakladateľ Štrbského Plesa Jozef Szentiványi v 19. storočí. Hovorí sa, že tento názov dostali podľa toho, že ležia tak blízko vedľa seba, ale dôvod je pravdepodobne ten, že jazierka boli častým cieľom prechádzok a posedení novovznikajúcich párikov pacientov z liečebných domov a zotavovní. Zaujímavosťou je, že v strede väčšieho jazierka leží na dne kamenný slovenský dvojkríž, ktorý tam bol umiestnený v roku 1940. Neskôr budú prvé dámy diskutovať o svojich aktivitách. V nedeľu 6. mája navštívia Múzeum liptovskej dediny v Pribyline. Verejnosti ho otvorili v roku 1991. Nachádzajú sa v ňom prevažne domy z oblasti zatopenej Liptovskou Marou a okrem nich ešte niektoré ďalšie z horného i dolného Liptova. Tu si dámy budú môcť prehliadnuť napríklad drevený dom z obce Liptovská Sielnica, goticko-renesančný kaštieľ z obce Parížovce, drevenú zemiansku kúriu z Paludze či obecnú školu z Valaskej Dubovej a ranogotický kostol Panny Márie.

Prezidentské páry navštívili Lomnický štít

Prezidentské páry Slovenska, Poľska a Česka navštívili dnes v rámci stretnutia hláv štátov Vyšehradskej štvorky (V4) najvyššie obývané miesto na Slovensku. Popoludní sa zo Štrbského Plesa na pár hodín presunuli na Lomnický štít a vychutnali si výhľad na celé Tatry. „Neboli mráčiky, keď sme prišli, tak sa rozišli, ja som veľmi rád, že som pánom prezidentom mohol ukázať tento pohľad na všetky štyri svetové strany. Videli sme aj do Čiech, aj do Poľska, aj dole k južným susedom, ktorí sa nezúčastnili na tomto peknom pohľade,” povedal po návšteve Lomnického štítu prezident SR Ivan Gašparovič. Prezidenti si mohli okrem výhľadu vychutnať aj prednášku o práci ľudí v miestnom observatóriu. „Som veľmi hrdý na ich prácu, pretože skúmajú zmeny Slnka a na základe ich podkladov sa robia vedecké závery,” zdôraznil Gašparovič. Poľský prezident Bronislaw Komorowski sa veľmi potešil výhľadu, ktorým sa možno z Lomnického štítu kochať. „Z hora vidieť, že svet je pekný, a že ide dobrým smerom, a to je dobrá perspektíva,” konštatoval s úsmevom Komorowski. Po dlhšom čase sa na Lomnický štít vrátil aj prezident Českej republiky Václav Klaus. „Sme veľmi radi, že toto bolo zaradené do programu nášho dvojdenného summitu, to je naozaj, ako sme si tam hore povedali, čerešnička na torte. Mohli sme hovoriť v uvoľnenej atmosfére. Už sme tu s manželkou boli, ale musím povedať, že je skvelé to po pár desiatkach rokov opäť vidieť,” dodal Klaus. Na nedeľu (6. 5.) je naplánované sadenie stromčekov na brehu jazera Štrbské pleso.

Štáty V4 sa dohodli na vytvorení spoločnej bojovej jednotky

4. mája 2012 - (tasr)

Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) do roku 2016 vybudujú spoločnú bojovú jednotku o sile 3000 vojakov, ktorá bude schopná zasahovať v rámci misií Európskej únie. Dohodli sa na tom ministri obrany Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska na dnešnej schôdzke v Litoměřiciach, informoval portál iDnes.cz. „Do prvej polovice roku 2016 chceme zostaviť bojové zoskupenie pre sily Európskej únie. Bude to vlastne spoločná jednotka, ktorá bude mať silu viac ako 3000 vojakov,” uviedol po rokovaniach český minister obrany Alexandr Vondra. Už v roku 2015, pred dosiahnutím plných operačných schopností, by jednotka pod velením Poľska mala prejsť spoločným cvičením. Podľa Vondru je vybudovanie takýchto síl dôležitým signálom, „že štyri krajiny v strednej Európe sú schopné chopiť sa takýchto úloh bez toho, aby za nimi stála nejaká európska veľmoc”. Okrem toho chce V4 viac koordinovať obranné plánovanie jednotlivých krajín, spoločne cvičiť a tiež spoločne nakupovať vojenskú techniku a vybavenie, čo by malo ceny nákupov znížiť. „Máme za sebou tri ťažké roky. Väčšina európskych krajín sa musela veľmi uskromniť v dôsledku ekonomickej krízy, čo znemožnilo alebo minimálne skomplikovalo obranné plánovanie,” konštatoval Vondra. Ministri sa dohodli, že po skončení mise NATO v Afganistane, kde majú Česko, Poľsko, Slovensko a Maďarsko spolu asi 3600 vojakov, budú spoločne pokračovať vo vojenských cvičeniach. V ostatných rokoch sa totiž väčšina cvičení plánovala a odohrávala v súvislosti s nasadením v Afganistane, konštatoval iDnes.cz. Prvé spoločné manévre sa chystajú už budúci rok. Cvičenie Steadfast Jazz sa má podľa Vondru zamerať na spoločnú obranu zúčastnených krajín.

Maďarsko bude na summite V4 zastupovať veľvyslanec v SR

4. mája 2012 - (tasr)

Maďarsko bude na víkendovom summite prezidentov Vyšehradskej štvorky vo Vysokých Tatrách zastupovať maďarský veľvyslanec na Slovensku Csaba Balogh. Prezidentskej kancelárii to podľa hovorcu Mareka Trubača potvrdila maďarská strana. Ako uviedol pre TASR, zároveň ospravedlnili neúčasť novozvolenej hlavy štátu Jánosa Ádera. Áder do Tatier nepricestuje napriek pozvaniu svojho slovenského partnera Ivana Gašparoviča. Ten je hostiteľom tohtoročného stretnutia najvyšších ústavných činiteľov V4. Na dvojdňový summit, ktorý sa uskutoční 5. až 6. mája, prijali pozvanie prezidenti Českej republiky Václav Klaus a Poľskej republiky Bronislaw Komorowski.

Maďarský prezident na summit V4 do Vysokých Tatier nepricestuje

3. mája 2012 - (sita)

Novozvolený maďarský prezident János Áder na summit hláv štátov Vyšehradskej štvorky vo Vysokých Tatrách nepricestuje. Kto by ho mal na Slovensku zastupovať, zatiaľ nie je známe. Stretnutie je naplánované na tento víkend 5. až 6. mája. Napriek neúčasti Ádera sa určite uskutoční. „Prezident SR Ivan Gašparovič pozval svojich partnerov na každoročný summit V4 vrátane novozvoleného Jánosa Ádera. Dnes maďarská strana oficiálne oznámila, že sa na summite vo Vysokých Tatrách nezúčastní. V súčasnosti komunikujeme s maďarskou stranou o spôsobe zastúpenia Maďarska,” priblížil pre TASR hovorca najvyššieho slovenského ústavného činiteľa Marek Trubač. Pozvanie prijali prezidenti Českej republiky Václav Klaus a Poľskej republiky Bronislaw Komorowski. Hovoriť majú o pozíciách svojich štátov, s ktorými pôjdu na májový summit Severoatlantickej aliancie v Chicagu. Venovať sa budú tiež posilneniu regionálnej identity vyšehradského priestoru prostredníctvom rozvoja spolupráce v oblasti cestovného ruchu a prezentácie regiónu navonok. Poslednou z preberaných tém bude politika Európskej únie voči východnému susedstvu.

Prezidenti Visegrádskej štvorky sa cez víkend zídu v Tatrách

3. mája 2012 - (sita)

Po štyroch rokoch sa prezidenti štátov Visegrádskej štvorky (V4) stretnú opäť na Slovensku. Pravidelné každoročné stretnutie štyroch stredoeurópskych prezidentov skupiny V4 sa uskutoční už tento víkend 5. a 6. mája vo Vysokých Tatrách. „Pozvanie už prijali prezident Českej republiky Václav Klaus a prezident Poľskej republiky Bronislaw Komorowski. V nadväznosti na zvolenie novej hlavy štátu v maďarskom parlamente v utorok 2. mája by sa na summite mal zúčastniť aj nový prezident Maďarska János Áder. „Pozvanie bude platiť aj pre novozvoleného prezidenta Maďarska,” uviedol v apríli pre agentúru SITA hovorca prezidenta SR Marek Trubač. Dvojstranné rokovania sú podľa Trubača v pláne a „po potvrdení u našich partnerov ich vopred budeme avizovať”. V prípade Jánosa Ádera už podľa Trubača „nepôjde o kandidáta, ale o zvoleného prezidenta, ktorý sa ešte neujal úradu, teda nebol inaugurovaný. Nebude to síce štandardná situácia, ale slovenská strana ako hostiteľ má záujem na pokračovaní dialógu aj s novým maďarským najvyšším predstaviteľom”. Summit slovenská strana zvolala ešte v čase, keď bol maďarský prezident Pál Schmitt v úrade. Schmitt z funkcie odstúpil začiatkom apríla pre plagiátorský škandál. Summit poskytne popri spoločných rokovaniach priestor aj na prípadné dvojstranné diskusie hláv štátov. „Prezidenti krajín V4 budú rokovať o troch témach. Prvou je posilnenie regionálnej identity visegrádskeho priestoru prostredníctvom rozvoja spolupráce v oblasti cestovného ruchu a prezentácie regiónu navonok, v druhom bloku si hlavy štátov vymenia informácie o národných pozíciách pred nadchádzajúcim summitom NATO v Chicagu a napokon sa budú venovať politike EÚ voči východnému susedstvu,” informovala Kancelária prezidenta SR. Popri pracovnom programe, o výsledkoch ktorého budú hlavy štátov informovať v nedeľu 6. mája na spoločnej tlačovej besede, ich čaká v sobotu 5. mája výlet na Lomnický štít a prehliadka Observatória SAV a v nedeľu symbolické sadenie stromčekov. Zoznámia sa tiež s ďalšími krásami a tradíciami našich veľhôr. Manželky prezidentov budú mať separátny dámsky program. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa manželky prezidenta SR Martina Balleková, v sobotu si manželky prezidentov Slovenskej, Českej, Poľskej republiky a v prípade potvrdenia účasti aj Maďarska vypočujú folklórny súbor Vagonár a porozprávajú sa o svojich aktivitách. Potom si na kočoch v sprievode starostu Štrby Michala Sýkoru prezrú Štrbské Pleso a zoznámia sa s tradičnou slovenskou ľudovou tvorbou. Podľa Ballekovej navštívia aj tzv. jazierka lásky, ktoré dal vybudovať zakladateľ Štrbského Plesa Jozef Szentiványi v 19. storočí. „Hovorí sa, že tento názov dostali podľa toho, že ležia tak blízko vedľa seba, ale dôvod je pravdepodobne ten, že jazierka boli častým cieľom prechádzok a posedení vznikajúcich párikov pacientov z liečebných domov a zotavovní. Zaujímavosťou je, že v strede väčšieho jazierka leží na dne kamenný slovenský dvojkríž, ktorý tam bol umiestnený v roku 1940,” priblížila zaujímavú turistickú atrakciu. Prvé dámy následne absolvujú spoločný program s prezidentmi. Navštívia Lomnický štít, kde si prezrú Observatórium Slovenskej akadémie vied. V nedeľu 6. mája čaká Silviu Gašparovičovú, Líviu Klausovú, Annu Komorowskú a Anitu Herczegh prehliadka Múzea liptovskej dediny v Pribyline a následne spoločný program s prezidentmi. Summit V4 na úrovni hláv štátov sa na Slovensku naposledy uskutočnil v Piešťanoch v septembri 2008.

Ivan Gašparovič zablahoželal maďarskému prezidentovi

3. mája 2012 - (sita)

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič zablahoželal novozvolenému prezidentovi Maďarska Jánosovi Áderovi. Prezidentovi našich južných susedov poprial v blahoprajnom posolstve pri výkone významného ústavného mandátu „veľa úspechov, štátnickej rozvahy a nadhľadu”. Informovalo o tom tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR na webstránke hlavy štátu. Prezident v blahoprianí Jánosovi Áderovi zároveň opätovne potvrdil trvalý záujem Slovenska rozvíjať s Maďarskom „otvorený, vecný a konštruktívny dialóg a dobrú susedskú spoluprácu v prospech našich občanov, stredoeurópskeho regiónu i Európskej únie”. Ivan Gašparovič verí, že k napĺňaniu dobrej slovensko-maďarskej spolupráce pomôžu aj osobné stretnutia prezidentov. „Prvú príležitosť v tomto smere ponúka summit prezidentov krajín Visegrádskej štvorky 5. - 6. mája na Slovensku vo Vysokých Tatrách, na ktorý vás týmto srdečne pozývam,” uviedol náš najvyšší predstaviteľ v blahoprajnom posolstve do Maďarska.

Za prezidenta zvolili Orbánovu kotvu

3. mája 2012 - (Ivan Drábek - Pravda)

Maďarský premiér má za sebou prezidentský reparát. Presne mesiac po odstúpení plagiátorskou aférou znemožneného Pála Schmitta, ktorého Viktor Orbán predvlani pretlačil do Sándorovho paláca, poslanci Fideszu s dvojtretinovou parlamentnou väčšinou hladko zvolili za hlavu štátu Jánosa Ádera. Europoslanec, ktorý pred štvrťstoročím stál pri zrode Orbánovej strany, sa funkcie ujme desiateho mája, deň po svojich 53. narodeninách. Demokratická opozícia voľbu bojkotovala, krajne pravicový Jobbik hlasoval proti. Orbánovi protivníci Ádera označujú za jeho vstávajjanka, detskú hračku, ktorá sa po naklonení vďaka vnútornému ťažidlu vždy vráti do vzpriamenej polohy. Sám premiér sa o Janóovi, ako priateľa z čias právnických štúdií volá, vyjadril oveľa úctivejšie. „Teraz, keď je úlohou zábeh a stabilizácia ústavy, prijal parlament jeho zvolením najlepšie rozhodnutie... Prezidenta republiky dobre poznáme, vážime si ho, vysoko oceňujeme. Je to človek - kotva,” citovala Orbána agentúra MTI. Orbán kládol na osobnosť hlavy štátu teraz úplne iné požiadavky, ako pred dvoma rokmi. Vtedy si vybral populárneho olympijského víťaza, lebo, ako sám priznal, chcel prezidenta, ktorého „ľudia dokážu mať radi”. Schmitt úlohu zvládal. S milým úsmevom podpísal novú ústavu i všetky sporné zákony, ktoré mu predložili. A nebyť aféry s odpísanou dizertačnou prácou, pre ktorú potupne prišiel o doktorský titul, mohol si odslúžiť aj zostávajúce tri roky mandátu. Keď však už raz padol, Orbán stanovil nové kritériá: prezidentom sa mal stať podkutý právnik z tvrdého jadra Fideszu, ktorý bol spolutvorcom nového ústavného poriadku a dokáže ho preto ubrániť. O ústave, ktorá podľa jej kritikov má zabetónovať Orbána pri moci, sa Áder po zložení prezidentskej prísahy vyjadroval v samých superlatívoch. „Vždy a všade budem hovorcom maďarských záujmov a hodnôt,” sľúbil. Áder, ktorého pre fúziky a kamennú tvár pripomínajúcu hviezdu westernov volajú aj Charles Bronson z Csorny, je podľa znalcov maďarskej politickej scény oveľa samostatnejšou postavou, ako bol Schmitt. Kým ten si poslušným podpisovaním zákonov vyslúžil hanlivú prezývku Pero národa, Áder sa chystá zlé zákony vracať, alebo posielať ústavnému súdu, tvrdí týždenník Heti válasz. „Vedeniu Fideszu dal jasne najavo, že nebude stroj na podpisovanie,” napísal magazín, ktorý má blízko k Orbánovej strane. Hoci vzťahy medzi starými spolubojovníkmi sa pred niekoľkými rokmi narušili a o Áderovi sa dokonca šírili reči, že pred odchodom do bruselského „exilu” uvažoval o založení pravicovej strany konkurujúcej Orbánovi, roztržku sa im zjavne podarilo prekonať. Orbán už vlani zveril europoslancovi Áderovi zodpovednú úlohu vypracovať volebný zákon a reformu súdnictva, ktoré sa pre zvýhodňovanie Fideszu stali terčom domácej i zahraničnej kritiky. Napriek tomu podľa liberála Gábora Fodora, spoluzakladateľa Fideszu, ktorý zo strany pre jej príklon ku konzervativizmu vystúpil, Orbán s Áderom riskuje. „Pre pravicových voličov môže znamenať voči Orbánovi alternatívu,” povedal pre ATV. „Pravda, Áder bol vždy lojálny, sám sa do organizovania takého niečoho sotva pustí,” pripomenul Fodor a dodal: „Je oveľa pravdepodobnejšie, že sa do takejto situácie dostane nechtiac.”

Maďari majú prezidenta bez úsmevu

2. mája 2012 - (Peter Morvay - Sme)

János Áder neprekvapil. So zachmúrenou tvárou predniesol prejav a pochválil politiku Fideszu. Nový maďarský prezident János Áder sa v stredu v ničom nespreneveril svojej povesti. Ani raz sa neusmial a s obvyklou zachmúrenou tvárou predniesol pomerne umiernený prejav, snažiaci sa ukázať ústretovosť aj odporcom vlády. Nemal však príliš šancu u nich uspieť, keď ich v orbánovskom duchu vyzval k jednote bez „neproduktívnych“ hádok. Pričom politiku vlády nijak nespochybnil, ale naopak ju pochválil. Vládny Fidesz nástup svojho druhého prezidenta plným právom opäť poňal ako privátnu stranícku oslavu, do ktorej ostatných vlastne nič nie je. Predseda parlamentu László Kövér, známy tým, že si neberie servítky, dokonca opozičným socialistom minulý týždeň navrhol, aby na inauguráciu ani neprišli a nekazili svojou prítomnosťou slávnostný dojem. Jediným prekvapivým bodom včerajšej parlamentnej choreografie nakoniec bol zborový spev takzvanej Sikulskej hymny, mierne iredentistickej zľudovenej pesničky z medzivojnového obdobia. Pieseň, tváriaca sa ako modlitba maďarskej menšiny v Rumunsku („Nenechaj náš Bože zahynúť Sedmohradsko“), je medzi maďarskými národniarmi mimoriadne obľúbená a často zaznieva aj na ich akciách na Slovensku. Parlamentom v Pešti síce znela už pred dvomi rokmi, vtedy ju však po programe začali prekvapivo spievať poslanci extrémistického Jobbiku a ani väčšina poslancov Fideszu evidentne nevedela, ako na ich partizánsku akciu reagovať. V stredu už dal pokyn na jej spustenie vládny poslanec riadiaci oslavu.

ta3: Zsolt Gál o novozvolenom maďarskom prezidentovi

János Áder novým maďarským prezidentom

2. mája 2012 - (tasr)

Poslanci maďarského Národného zhromaždenia dnes v tajnom hlasovaní rozhodli, že novým prezidentom Maďarska bude János Áder. Za europoslanca, ktorého nominoval vládny blok Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) na základe odporučenia premiéra Viktora Orbána, hlasovalo 262 poslancov vládnych strán. Podpredseda parlamentu Sándor Lezsák, ktorý vykonáva právomoci predsedu parlamentu oznámil, že v prvom kole odovzdali poslanci 302 platných hlasovacích lístkov. Za Ádera hlasovalo 262 zákonodarcov. Nový prezident, ktorý vzápätí po voľbách zložil prísahu, nastúpi do funkcie 10. mája, dodal Lezsák. Áder je prvým profesionálnym politikom v prezidentskom kresle Maďarska po vyše 20 rokoch. Parlament volí hlavu štátu na päťročné obdobie. V rámci neho je možné voliť iného prezidenta iba raz. Predseda maďarskej vlády a šéf Fideszu Viktor Orbán nomináciu Ádera 16. apríla zdôvodnil tým, že ho považuje za osobnosť, ktorá dokáže poskytnúť Maďarsku istotu a vypočítateľnosť. Jeho najdôležitejšou úlohou bude posilnenie ústavného systému, dodal Orbán. Analytik maďarského inštitútu Nadácie Századvég Ferenc Kumin v tejto súvislosti pre maďarskú tlačovú agentúru MTI uviedol, že Ádera považuje za vhodnú osobu na post hlavy štátu. Podľa neho to bude vodca prichádzajúci jednoznačne z pravého stredu maďarského politického spektra. Z toho vyplýva, že - podobne ako Pál Schmitt - zrejme nebude nepriateľský voči vládnej väčšine. Vedúca Maďarského inštitútu Progresszív Kornélia Magyarová uviedla, že vládna väčšina potrebuje prezidenta, ktorý nebude konať autonómne a nebude robiť napriek.

Profil nového maďarského prezidenta

János Áder sa narodil 9. mája 1959 v Csorne. Po maturite na gymnáziu v Győri absolvoval v roku 1983 právo budapeštianskej Univerzite Loránda Eötvösa (ELTE). Od roku 1985 do roku 1990 pracoval ako vedecký pracovník Sociologického ústavu Maďarskej akadémie vied (MTA), kde sa zaoberal výskumom zákonodarnej činnosti parlamentu. Do Fideszu, ktorý vznikol 30. marca 1988, vstúpil v apríli v roku 1988. V roku 1989 bol ako reprezentant Fideszu účastníkom rokovaní Opozičného okrúhleho stola, ktorý sa zaoberal otázkami volieb po zmene režimu a volebného práva. V tom istom roku bol Áder členom Celoštátneho volebného výboru. V rokoch 1990 a 1994 bol šéfom volebnej kampane Fideszu. V rokoch 1992-1993 pracoval ako predseda Republikovej rady Fideszu, v roku 1993 bol podpredsedom Fideszu a túto funkciu zastával aj v niekoľkých ďalších obdobiach. Poslancom maďarského Národného zhromaždenia bol od roku 1990 do 2009. V období rokov 1998-2002 bol predsedom parlamentu, od roku 2002 do roku 2006 bol podpredsedom parlamentu a predsedom parlamentnej frakcie Fideszu. Od 7. júna 2009 je poslancom Európskeho parlamentu. Od 23. januára 2012 bol podpredsedom výboru EP pre ochranu životného prostredia, zdravotníctva a bezpečnosti potravín. Áder pracoval na návrhoch reformy súdnictva a volebného zákona. Jeho manželka Anita Herczeghová je sudkyňa, majú tri dcéry a syna.

„K susedom sa staviame priateľsky a ctíme si ich, od nich očakávame to isté“

K ľudu susedných krajín a spolu s nimi ku spojencom v rámci Európskej únie a Severoatlantickej aliancie sa Maďarsko stavia priateľsky a ctí si ich, čo však znamená, že očakáva rovnakú úctu a priateľstvo. Vyhlásil to dnes v prejave novozvolený maďarský prezident János Áder. Pred poslancami po zvolení zdôraznil, že je potrebné priznať si a napraviť doterajšie omyly a treba sa poučiť z chýb. Vyhlásil, že bude bojovať proti nespravodlivosti v spoločnosti a proti dvojakému metru. Zdôraznil, že bude presadzovať maďarské záujmy a maďarské hodnoty. Vyzdvihol nutnosť vnútorného pokoja a jednoty maďarského národa, pričom podotkol, že za osud a dobré meno Maďarska nesú zodpovednosť vládne i opozičné strany. Ako poznamenal, Maďarsko musí nájsť svoje vlastné odpovede na výzvy 21. storočia. Podľa jeho slov sú podmienky na to, aby budúcnosť krajiny bola položená na nových základoch. Áder v 20-minútovom prejave obhajoval novú ústavu, ktorú označil za „silný a legitímny základ spoločných hodnôt Maďarov“. Najmladšia ústava v Európe je podľa neho míľnikom v ústavnom tisícročnom vývoji maďarského štátu. „Som presvedčený, že nová ústava určuje správny smer a rámec k tomu, aby sme ako politický národ vždy našli správne riešenia na základné otázky a výzvy 21. storočia,“ dodal. Príslušníkom národnostných menšín v Maďarsku odkázal, že „zachovávanie ich identity je činnosťou, ktorá posilňuje ich maďarstvo“. „Cítiac povinnosť zodpovednosti za jednotu národa, Maďarom, ktorí žijú v susedných, alebo vo vzdialených krajinách, odkazujem, že oceňujeme ich individuálne výkony a aj výkony v rámci ich spoločenstiev. Maďarsku nebude nikdy ľahostajný ich osud,“ povedal Áder.

Le Figaro: Orbán si našiel inú bábku na post prezidenta

Namiesto Pála Schmitta, ktorý po plagiátorskej kauze musel nešťastne odísť, si predseda maďarskej vlády Viktor Orbán našiel „inú bábku“ na post hlavy štátu v osobe Jánosa Ádera, reagovalo na dnešnú voľbu maďarského prezidenta internetové vydanie francúzskeho denníka Le Figaro. Budúci maďarský prezident, ktorý je umierneným politikom, je známy v prvom rade svojimi strategickými kvalitami, konštatoval konzervatívny denník. Le Figaro cituje analytikov, podľa ktorých Áder bude lojálny voči Orbánovi, pritom sa však bude javiť oproti svojmu predchodcovi Schmittovi kritickejším. Orbán pokračuje v praxi, v rámci ktorej svojich spojencov dáva na čelo nezávislých inštitúcií, a ani Áder nebude vyvažovať prácu vlády. Navyše aj po parlamentných voľbách v roku 2014 zostane na svojom poste, odkiaľ bude mať možnosť vracať zákony a rozpustiť parlament, cituje z francúzskeho denníka maďarská tlačová agentúra MTI.

Áder - Orbánov verný vojak

1. mája 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Nový maďarský prezident patrí medzi najschopnejších politikov vládneho Fideszu. S Orbánom síce občas v niečom nesúhlasil, vždy mu však zachovával vernosť a poslušnosť. Viktorom Orbánom osobne vybraný nový maďarský prezident zažil v roku 2007 vo Fidesze pomerne strmý pád. Stojí za to si pripomenúť jeho okolnosti, objasnia nám nielen charakter Jánosa Ádera a to, čo od neho možno očakávať, ale aj pomery v Orbánovom režime. V januári 2007 vyšli v straníckom denníku Magyar Nemzet dva články kritizujúce Ádera, ktorý bol vtedy tretím mužom strany a mal zásadnú zásluhu na tom, že sa Fidesz pozviechal z volebnej porážky, ktorú utrpel v predchádzajúcom roku. Teraz ho však obvinili, že s vnútrostraníckou opozíciou pripravuje novú stranu. Podozrivé je vraj aj jeho poberanie poslaneckých príplatkov.

Maďarská „kremlinológia“

Podobná kritika vlastného vedenia je vo fideszáckych médiách niečo také nepredstaviteľné, že nikomu medzi priaznivcami ani oponentmi strany ani na chvíľu nenapadlo, že „novinár“ (navyše, ako vysvitlo, pod vymysleným menom) napísal vlastný názor. Bolo jasné, že sa tak stalo na (naj)vyšší príkaz a že ide o varovanie, podobne ako keď si v moskovskej Pravde pred rokom 1989 niekto dovolil kritiku nejakého člena politbyra. Okamžite tiež nastúpila maďarská verzia „kremlinológie“: začali sa špekulácie, prečo sa Orbán s Áderom rozišiel a prečo je jeho donedávna blízky spolupracovník naraz na odstrel. Obvinenie z budovania novej strany bol nezmysel, aj keď vo Fidesze v tom čase v okolí Ádera naozaj kolovali nesmelé pochybnosti o tom, či by Orbán nemal trochu ustúpiť do pozadia, lebo na čele s človekom, ktorý spoločnosť tak rozdeľuje, strana už nijaké voľby nevyhrá. Nikdy to nezašlo za podobné salónne úvahy, pre Orbána a v ním vytvorenom paranoickom prostredí v strane to však úplne stačilo. Vodca navyše potreboval na niekoho zviesť zodpovednosť za volebnú porážku, na ktorej mal sám hlavný podiel. Áder odkaz pochopil. Opäť zachoval poslušnosť a začal si hľadať uplatnenie mimo domácej politiky. Ešte v tom roku oznámil, že bude pri najbližšej príležitosti kandidovať do Európskeho parlamentu. V ňom aj zotrval do chvíle, než ho šéf opäť povolal do domácej služby. Mlčanlivý a vždy vážny Áder je považovaný za jedného z najschopnejších a najpracovitejších politikov Fideszu. V porovnaní s inými spolustraníkmi tiež väčšinou vystupuje umiernene a zdržanlivo. Bol to Áder, kto stranu organizačne vybudoval a držal ju v chode najmä po volebných porážkach. Napríklad keď sa Orbán po výprasku v roku 2002 snažil v politike prežiť zvolávaním veľkých pouličných mítingov a zakladaním radikálnych „občianskych krúžkov“.

Áderove hriechy

Pred exilom v Bruseli mal Áder s Orbánom zopár konfliktov. Prekážalo mu napríklad, že Orbán zrušil tradičnú územne členenú organizáciu strany a nahradil ju systémom vertikálnych väzieb, v ktorých každá funkcia závisela osobne len od neho. Tým oslabil aj Áderovo postavenie a vplyv v straníckej štruktúre. Konflikty sa však neprejavili navonok, Áder pred svetom vždy zachovával vodcovi vernosť a nikdy ho nespomínali ako človeka, čo by mal ambíciu Orbána nahradiť. Napriek umiernenej povesti sa Áder tiež podstatne podieľal na porušovaní demokratických pravidiel za prvej Orbánovej vlády v rokoch 1998 až 2002. Ako predseda parlamentu vtedy svojským výkladom ústavy rozhodol, že poslanci nebudú zasadať každý týždeň, ako bolo zvykom, ale len raz za tri týždne, čím výrazne obmedzil priestor opozície. Keď raz pre absenciu poslancov neprešiel vládny návrh zákona, Áder parlamentu nariadil chybu okamžite napraviť. Keď vládna strana opäť nemala dosť hlasov, zmanipuloval hlasovanie tak, aby bol zákon prijatý. Najznámejším Áderovým hriechom je ovládnutie dozorných orgánov verejnoprávnych médií. Ich členov volil parlament, no Fidesz s pomocou krajne pravicovej Strany maďarskej spravodlivosti a života dosiahol, aby v mediálnych radách zasadali len jeho delegáti. Keď najvyšší prokurátor označil takúto voľbu za protizákonnú, Áder prispel k štvavej kampani, ktorá prokurátora prinútila odstúpiť. Na čele prokuratúry ho nahradil bývalý politik Fideszu (dnes túto funkciu zastáva opäť).

Špinavé ruky

Prvú vnútropolitickú úlohu po dlhom čase dostal Áder minulý rok. Je jedným z autorov nového volebného zákona. Ten mení pravidlá tak, aby to vyhovovalo veľkým stranám (jedinou veľkou stranou v Maďarsku je dnes Fidesz). Sťažil napríklad volebnú účasť menších strán a prekreslil volebné obvody podľa potrieb Fideszu. Áder je tiež autorom „reformy“ justície, ktorú Maďarsku vyčíta Európska únia, lebo súdnictvo podriaďuje vládnej strane. Nešlo len o prejav toho, že Orbán Áderovi odpustil a opäť mu prejavil dôveru. Premiér týmto poverením dosiahol, že si aj Áder pri budovaní autoritárskeho režimu ušpinil ruky. Tým si ho k sebe silnejšie pripútal a zároveň mu sťažil možnosť prípadne sa proti nemu postaviť ako slušnejšia alternatíva. Nedá sa, samozrejme, vylúčiť, že nový prezident prekvapí a nebude rovnako servilným plničom Orbánových prianí, ako bol Pál Schmitt. Aj keď je oveľa výraznejším a inteligentnejším politikom než jeho predchodca, nebolo zatiaľ v Áderovej politickej kariére nič, čo by mohlo v Orbánovi vzbudzovať vážne obavy o jeho poslušnosť.

Maďarsko nepočúva rady Európskej únie

2. mája 2012 - (Hospodárske noviny)

Rozhovor - Slovenský europoslanec Eduard Kukan pre HN o novom prezidentovi v Budapešti. - Orbán do najvyšších pozícií v štáte nominuje ľudí, u ktorých má záruku, že budú konať podľa jeho predstáv. Áder je presne tou voľbou, hovorí europoslanec Eduard Kukan.

- Maďarský parlament si dnes volí prezidenta, ktorým bude Jánoš Áder. Je voľba Fideszu prekvapením?

- Určite áno. To, že si ho premiér Viktor Orbán vybral za hlavu štátu, prekvapilo v Bruseli mnohých. Sme spolu v rovnakej politickej frakcii a dosiaľ sa neprejavoval ako aktívny člen europarlamentu. Čo sa týka spôsobu voľby prezidenta Maďarska, dá sa diskutovať, či je to správne, že ho volí parlament. Najmä v politickej situácii, v ktorej má ústavné zastúpenie v parlamente vládny Fidesz.

- Posilní Áder pozíciu Orbána, ktorý naďalej sústreďuje vo svojich rukách štátnu moc?

- Rovnako ako exprezident Pál Schmitt, ktorý musel zo svojej pozície odísť, tak aj Áder je nominantom Fideszu. V prípade Ádera však ide o blízkeho politického priateľa a kolegu maďarského premiéra. Orbán do najvyšších funkcií štátu nominuje ľudí, u ktorých má záruku, že budú konať podľa jeho predstáv a prianí.

- Bolo teda pre Orbána kľúčovým kritériom pri výbere prezidenta práve lojalita a dlhoročné priateľstvo?

- Jednoznačne. Práve náklonnosť a zhoda so súčasnou politikou Fideszu boli Orbánovými hlavnými podmienkami pri výbere vhodného kandidáta. Keďže sa poznajú dlhé roky a prešli spolu niekoľkoročnou politickou dráhou, je jasné, že to bude Orbánov človek. A ten sa bude, ako inak, riadiť premiérovými inštrukciami.

- Môže pri voľbe prezidenta zohrať úlohu názor Európy, ktorá má s Maďarmi viacero problémov?

- Maďarsko svoje problémy obhajuje tým, že je ochotné zmeniť kontroverzné zákony, ktoré najviac prekážajú predstaviteľom Európskej únie. Maďari sa už k prvým ústupkom odhodlali, aj vďaka tomu môžu rozbehnúť diskusie s Medzinárodným menovým fondom o pôžičke pre štát. Európa môže Orbána kritizovať, ale to, čo sa rozhodne urobiť, je vnútropolitická záležitosť. Dobre mienené rady, že Maďarsko by malo mať iného prezidenta, treba vnímať ako jednotlivé politické názory. Je však na maďarských politikoch, aby sa rozhodli a prijali rozhodnutia, ktoré im nebudú komplikovať pozíciu v Európskej únii.

Orbán prijal čínskeho vicepremiéra Li Kche-čchianga

1. mája 2012 - (tasr)

Za účasti maďarského premiéra Viktora Orbána a čínskeho vicepremiéra Li Kche-čchianga dnes v Budapešti podpísali čínski a maďarskí vládni i hospodárski predstavitelia sedem dohôd, informovala agentúra MTI. Podľa týchto dohôd s využitím úverového rámca jedného milióna eur, ktoré poskytne Čínska rozvojová banka, zriadi čínska spoločnosť Huawei v Maďarsku logistické centrum. Ďalšia dohoda sa týka vybudovania rýchlostnej železnice medzi centrom Budapešti a Medzinárodným letiskom Ferenca Liszta. Čínsky politik začal v pondelok dvojdňovú oficiálnu návštevu Maďarska. Pri tejto príležitosti usporiadali v maďarskej metropole čínsko-maďarské obchodné fórum, v rámci ktorého bola možnosť viesť dvojstranné rokovania s delegáciou 200 čínskych obchodníkov.

Slovensko-maďarské vzťahy - povolebné úvahy

Hoci prvé signály z hľadiska vývoja slovensko-maďarských vzťahov po predčasných parlamentných voľbách v SR vyvolávajú umiernený optimizmus, problémy a výzvy z uplynulých rokov zostávajú. Atmosféra medzi SR a Maďarskom je však diametrálne odlišná v porovnaní s povolebným obdobím v roku 2006, ale aj v porovnaní s obdobím na konci prvej vlády Roberta Fica. Tohtoročná volebná kampaň preukázala, že nacionalistická karta či rozdúchavanie protimaďarských nálad nemusia byť nevyhnutnou výbavou úspešnej politickej strany, ktorá nepatrí do tábora slovenskej pravice. - Aktuálny pragmatizmus nad Dunajom - Extrémizmus SMK? - Historická šanca

Maďarský parlament zažaloval Jobbik za zvesenie vlajky únie

4. mája 2012 - (tasr)

Vedenie maďarského parlamentu podalo žalobu na dvoch poslancov ultrapravicového opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik. Tí sa podľa zákonodarného zboru mali dopustiť 1. mája priestupku, keď v rámci tlačovej besedy zvesili vlajku Európskej únie z Domu poslancov v Budapešti, informoval dnes maďarský denník Magyar Nemzet. Tlačový odbor parlamentu sa k prípadu zatiaľ nevyjadril. Podpredsedovia Jobbiku Levente Murányi a Előd Novák dnes zvesili vlajku EÚ a oznámili, že v prípade, že sa Jobbik dostane k moci, zariadia referendum o vystúpení Maďarska z EÚ. Novák novinárom tento krok zdôvodnil zákonom z roku 2004, podľa ktorého výnimku z povinnosti vyvesiť vlajku únie má medzi štátnymi inštitúciami parlament a na budove parlamentu bola vtedy popri maďarskej vlajke vyvesená kvôli oficiálnej návšteve čínska vlajka. Dom poslancov je administratívnou budovou zákonodarcov, ktorá sa nachádza na dunajskom nábreží neďaleko budovy samotného parlamentu. Politici Jobbiku v utorok tiež oznámili, že zákonodarnému zboru predložili návrh zákona, podľa ktorého by odstránili vlajky EÚ z verejných budov, alebo by jej vyvesenie aspoň nebolo povinné. Ak by sa Jobbik dostal k moci, potom by úpravou ústavy umožnili, aby sa ľudovým hlasovaním rozhodlo o vystúpení Maďarska z EÚ. Jedným z predpokladov slobody národa je, aby sme sa včas zbavili únie, od ktorej Maďarsko nemôže očakávať nič pozitívne, povedal Murányi.

Jobbik zvesil vlajku EÚ, chce referendum o vystúpení z EÚ

1. mája 2012 - (tasr)

Podpredsedovia ultrapravicového opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Levente Murányi a Elöd Novák zvesili dnes vlajku Európskej únie z Domu poslancov v Budapešti a oznámili, že v prípade, keby sa Jobbik dostal k moci, budú iniciovať referendum o vystúpení Maďarska z EÚ. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Novák novinárom tento krok zdôvodnil zákonom z roku 2004, podľa ktorého výnimkou z povinnosti vyvesiť vlajku únie má medzi štátnymi inštitúciami parlament a na budove parlamentu je v súčasnosti popri maďarskej vlajke vyvesená kvôli oficiálnej návšteve vlajka čínska. Dom poslancov je administratívnou budovou zákonodarcov, ktorá sa nachádza na dunajskom nábreží neďaleko budovy samotného parlamentu. Politici Jobbiku oznámili, že zákonodarnému zboru predložili návrh zákona, podľa ktorého chcú odstrániť vlajky EÚ z verejných budov, alebo požadujú aspoň to, aby ich vyvesenie nebolo povinné. Keby sa Jobbik dostal k moci, úpravou ústavy by umožnil, aby sa ľudovým hlasovaním rozhodlo o vystúpení Maďarska z únie. „Jedným z predpokladov slobody národa je, aby sme sa včas zbavili únie, od ktorej Maďarsko nemôže očakávať nič pozitívne,” povedal Murányi.

Voice of Rusia: Orbán svoju kritiku presmeroval z Ruska na EÚ

30. apríla 2012 - (tasr)

Vyše roka chodia z Bruselu a v menšej miere aj z Washingtonu neskrývané požiadavky na odstúpenie maďarského premiéra Viktora Orbána. Napriek tomu jeho pozícia bola relatívne stabilná až donedávna, kým prezidentom bol Pál Schmitt, píše víkendové vydanie ruského denníka The Voice of Russia, ktorý je vydávaný v angličtine. Kauza, ktorá vyústila do odchodu hlavy štátu, by bola bezvýznamnou záležitosťou, keby voči Orbánovi nebola prebiehala mohutná kampaň, ktorú viedol predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a celý rad agresívnych globalistických tlačových orgánov po celej Európe a v USA, cituje z ruského denníka maďarská tlačová agentúra MTI. Barroso je v otvorenom spore s Orbánom a robí všetko pre to, aby Maďarsko prišlo o 495-miliónovú kohéznu podporu. Z obmedzovania demokratických práv a oklieštenia nezávislosti maďarskej centrálnej banky Orbána súčasne obviňuje niekoľko európskych inštitúcií, konštatuje ruský denník. Viktor Orbán v roku 1989 ako mladý politický vodca požadoval okamžitý odchod sovietskych vojsk z Maďarska. Dejiny však urobili úplný obrat a hrozba straty nezávislosti Maďarska už neprichádza z Ruska, ale z Európy - aspoň tak to vníma maďarský premiér, ktorý nedávno v prejave pred svojimi priaznivcami v Budapešti obvinil Európsku úniu, že si chce z Maďarska vytvoriť kolóniu, uzatvára The Voice of Russia.

Berényi: Ak nebudú rozšírené práva Maďarov v SR, nezastaví sa ich asimilácia

30. apríla 2012 - (tasr)

Ak sa významnejšie nerozšíria práva maďarskej menšiny na Slovensku, právomoci ich inštitúcií a rámec finančných prostriedkov určený pre nich, potom nebude možné zastaviť pokles počtu príslušníkov tejto menšiny. Vyhlásil to dnes pre maďarskú tlačovú agentúru MTI predseda SMK József Berényi. „Namiesto toho, že by sa teraz začali štyri roky budovania, sa začne obdobie štvorročnej stagnácie, prípadne úsilia o ochranu práv,” konštatoval predseda mimoparlamentnej strany. Podľa neho si je slovenská politická scéna vedomá, že v terajšej situácii, za daných inštitucionálnych rámcov a finančnej podpory bude asimilácia a migrácia Maďarov žujúcich na Slovensku pokračovať. V novom volebnom cykle síce nebudú útoky voči maďarskej menšine, ale nebude ani pomoc, domnieva sa Berényi, podľa ktorého slovenský premiér Robert Fico robí „šikovnú politiku zahmlievania”: v rámci nej ukazuje takmer na všetky strany otvorenosť a sľubuje dialóg i spoluprácu. Predseda SMK ostro kritizoval zrušenie postu vicepremiéra pre menšinové záležitosti. Tým podľa jeho slov Ficova vláda degraduje dôležitosť menšinových otázok a naznačuje, že na vládnej úrovni sa na túto tému budú snažiť „zabudnúť”.

Mínus

2. mája 2012 - (Plus jeden deň)

Maďarská komunita je odsúdená na zánik. Toto tvrdí šéf SMK József Berényi s tým, že sa strana obráti na OBSE a Radu Európy. Nová vláda si podľa neho nevšíma odporúčania týchto inštitúcií, aby prijala komplexný menšinový zákon. Podľa sčítania ľudu u nás ubudla maďarská menšina. Náš názor: SMK by sa mala pozrieť, prečo ju slovenskí Maďari nevolili a či ľudí vôbec trápi to, čo Berényiho.

Ficovo status quo

30. apríla 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Hovorca Ficovho kabinetu tvrdí, že vyhadzovanie ľudí, ktorí sa za Radičovej na Úrade vlády zaoberali ľudskými právami a menšinami, je logickým dôsledkom toho, že vicepremiéra pre tieto veci nahradí vládny zmocnenec, ktorý nepotrebuje taký veľký aparát. Nezmysel. Zrušenie vicepremiéra neznamená zrušenie problémov, ktorými sa každá slušná vláda musí zaoberať. Je druhoradé, či bude agendu zastrešovať samostatný vicepremiér, len vládny zmocnenec alebo čiastočne prejde na iné rezorty ako ministerstvo zahraničia a kultúry. Pri všetkých platí, že ak sa týmito problémami chcú vláda, zmocnenec či minister zaoberať, potrebujú na to odborníkov. Vrátane tých, čo sami pochádzajú z menšinového či z pohľadu ľudských práv znevýhodneného prostredia. Jednak preto, že poznajú problémy z prvej ruky, a tiež preto, lebo patrí k demokratickému minimu, že sa o dotknutých nerozhoduje bez ich spoluúčasti. U vicepremiéra Chmela sa síce našli ľudia, čo plat dostávali ako odmenu za službu Mosta, boli tam však aj takí, čo patria na Slovensku k najlepším odborníkom na menšiny a ľudské práva. Ak by Ficova vláda myslela vážne sľub, že v menšinovej politike zachová status quo, nevyhadzovala by ľudí ako Kálmán Petőcz či Ladislav Bukovszky, ale by im našla zodpovedajúce miesto v akejkoľvek organizačnej štruktúre. Jednoducho preto, lebo by ich potrebovala k serióznemu riešeniu menšinových problémov. Ak ich vyhadzuje a na ich miesto vracia rôzne pokútne postavičky z Čaplovičovej éry, dáva tým najavo, že jej o žiadnu serióznu prácu v spolupráci s menšinami nejde. A naopak sa vracia k časom, keď bolo hlavnou náplňou „menšinovej politiky” sekírovanie najväčšej národnostnej menšiny u nás. Je potom len otázkou času, keď sa zákony na ochranu menšín z Radičovej éry začnú opäť nahrádzať zákonmi namierenými proti menšinám. Naznačuje to ostatne aj program vlády, v ktorom má opäť presadzovanie štátneho jazyka medzi menšinami väčšiu váhu, ako ochrana ustupujúcich menšinových jazykov, ako to býva v plánoch moderných západných vlád. Najmä sociálnodemokratických, ale Smer, samozrejme, do tejto kategórie nepatrí.

Úrad vlády prepúšťa ľudí, čo strážili práva menšín

30. apríla 2012 - (Michal Trško - Sme)

Viacerí dôležití ľudia z úradu vicepremiéra pre ľudské práva a národnostné menšiny odchádzajú. Nová vláda doterajší úrad ruší, nahradiť ho má splnomocnenec pre ľudské práva a občiansku spoločnosť. Po nástupe novej vlády už odišlo dvanásť ľudí a na ich miesta noví neprídu. Predseda vlády Robert Fico sľuboval v menšinovej politike zachovať status quo, teda stav spred volieb. „Znižovanie personálneho stavu logicky súvisí s tým, že vláda nemá vicepremiéra pre túto oblasť a teda nepotrebuje ani takýto úrad,” povedal hovorca vlády Erík Tomáš. K nijakému porušeniu sľubu podľa neho nedošlo. Premiér predsa už oficiálne oznámil, že zriadi post splnomocnenca pre národnostné menšiny a otvorenú spoločnosť, pričom tento post je pripravený obsadiť kandidátom opozície,” povedal Tomáš. V tíme splnomocnenca bude podľa neho pracovať časť ľudí z pôvodného úradu vicepremiéra. Z Úradu vlády teraz odchádza šéf odboru menšinových práv Ladislav Bukovszky, ktorý bol predtým riaditeľom archívu Ústavu pamäti národa. Končí aj riaditeľka odboru menšinového školstva Ildikó Mičúchová a ďalší riaditelia odborov Daniel Milo či Dagmar Horná. „Momentálne sa krok zrušenia úradu vicepremiéra javí ako krok späť, zatiaľ totiž ešte nie sú špecifikované úlohy nového vládneho splnomocnenca,” povedal Bukovszky. Kto sa stane splnomocnencom a o čom bude rozhodovať, zatiaľ nie je jasné. Posledné aktivity bývalej vlády momentálne nebude mať kto zavádzať do života. Z funkcie musel nedávno odísť aj Kálmán Petőcz, generálny riaditeľ sekcie ľudských práv. „Ľudské práva a menšiny boli na Úrade vlády dvadsať rokov. Zatiaľ v programovom vyhlásení nevidím komplexný systémový prístup k ochrane ľudských práv,” povedal Petőcz. „Aj o personálnych veciach a ďalšom vybudovaní nového úradu splnomocnenca vlády budeme rokovať s vedúcim úradu vlády Igorom Federičom,” povedal predseda Mosta-Hídu Béla Bugár. Vie si predstaviť, že keď zaniká úrad podpredsedu vlády, tak prepúšťajú. Bugár však predpokladá, že časť ľudí prejde práve do nového úradu. „Dúfam, že áno,” dodal. Už schválené programové vyhlásenie jednofarebnej vlády Smeru sa ľudským právam a národnostným menšinám venuje len okrajovo. Slovné spojenie ľudské práva sa v 65-stranovom dokumente vyskytuje štyrikrát.

Minister Miroslav Lajčák navštívil Českú republiku

30. apríla 2012 - (tasr)

Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák navštívil v pondelok 30. apríla 2012 Českú republiku na pozvanie svojho rezortného partnera Karla Schwarzenberga. Išlo o prvú bilaterálnu návštevu ministra Lajčáka po nástupe do funkcie, ktorá už tradične a symbolicky smerovala do Prahy, ako výraz úzkych partnerských vzťahov s Českou republikou. Obaja ministri potvrdili záujem na ďalšom prehlbovaní úzkej spolupráce vo všetkých zásadných oblastiach, pričom sa dotkli viacerých možných spoločných projektov v rámci obchodno-ekonomických vzťahov. V kontexte bilaterálnej spolupráce šéfovia diplomacií akcentovali možnosti väčšieho zosúladenia kooperácie v oblasti medzinárodnej rozvojovej pomoci, ako aj vzájomnej pomoci v konzulárnych otázkach, ktoré by boli na prospech a väčší komfort občanov oboch republík. M. Lajčák a K. Schwarzenberg si taktiež vymenili názory na aktuálne otázky týkajúce sa európskej politiky, spolupráce Slovenska a Česka na multilaterálnej báze s akcentom na formát V4, kde toho času predsedá Česká republika. Centrom pozornosti hlavných medzinárodnopolitických tém boli blížiaci sa summit NATO, situácia v Afganistane, na Blízkom východe, v krajinách Východného partnerstva a na Západnom Balkáne. Minister Lajčák sa v Prahe taktiež stretol s predstaviteľmi krajanských spolkov v Českej republike a na záver svojej návštevy položil, ako prvý slovenský politik novozvolenej vlády Slovenskej republiky, kyticu kvetov k hrobu bývalého ponovembrového česko-slovenského a českého prezidenta Václava Havla, ako výraz úcty k jeho nespochybniteľnej úlohe v novodobých dejinách spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Na MZ SR o zdravotných prehliadkach krajanov

4. mája 2012 - (uszz.sk)

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák dnes v Bratislave rokoval so štátnym tajomníkom Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR) Viliamom Čislákom o otázkach vzájomnej spolupráce a o aktuálnych témach, ktoré majú bezprostredný dosah na život Slovákov žijúcich v zahraničí. Konkrétne išlo o otázky ohľadne zdravotného poistenia krajanov a otázky lekárskych prehliadok, ktoré ustanovuje nový pobytový zákon. Nový zákon v súvislosti s udeľovaním prechodného pobytu požaduje v rámci ochrany verejného zdravia povinnú lekársku prehliadku aj pre krajanov, ktorým bolo vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí. Keďže túto časť zákona vnímajú krajania ako kontroverznú, ÚSŽZ inicioval rokovanie s MZ SR o vzájomnej spolupráci pri riešení tohto problému. Na dnešnom rokovaní sa zástupcovia oboch štátnych inštitúcií dohodli na vytvorení expertných skupín, ktoré sa budú touto otázkou zaoberať. MZ SR má záujem riešiť celý problém citlivo a v prospech krajanov. Predseda ÚSŽZ Milan Vetrák a štátny tajomník MZ SR Viliam Čislák prerokovali aj možnosti vzájomnej spolupráce pri poskytovaní informácií pre krajanov v rámci kompetencie MZ SR. ÚSŽZ ponúkla možnosť využiť v prospech Slovákov žijúcich v zahraničí komunikačný a multimediálny portál úradu Slovenské zahraničie.

ÚSŽZ víta programové vyhlásenie vlády o krajanoch

30. apríla 2012 - (uszz.sk)

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) víta nové programové vyhlásenie vlády, ktoré v časti „Posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete“ medzi dôležité priority zaraďuje aj podporu aktivít smerujúcich k zachovaniu kultúry, tradície a jazyka Slovákov žijúcich v zahraničí. Predseda ÚSŽZ Milan Vetrák považuje za významné aj vyjadrenie nového podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka, ktorý vzťahy Slovenska ku krajanom v zahraničí označil za jednu zo svojich priorít pre nadchádzajúce funkčné obdobie tejto vlády. To okrem iného korešponduje aj s časťou programového vyhlásenia vlády, ktoré hovorí o tom, že pri realizácii zahraničnej politiky bude jednou z priorít pomoc a ochrana občanov Slovenska v zahraničí. V tomto zmysle vláda bude zlepšovať presadzovanie práv, záujmov a ochrany rastúceho počtu slovenských občanov, ktorí vycestujú, žijú alebo pracujú v zahraničí. Lepšie využívanie ekonomického a diplomatického potenciálu Slovákov žijúcich v zahraničí je integrálnou súčasťou politiky nového vedenia ÚSŽZ od roku 2011, čo si vyžaduje nielen systémové zmeny v oblasti legislatívy, ale aj organizačné zmeny v podobe posilnenia ÚSŽZ s cieľom vykonávať niektoré nové koordinačné úlohy vyplývajúce z migračnej stratégie Slovenska do roku 2020. Vedenie ÚSŽZ je plne pripravené v oblasti slovenských menšín a komunít v zahraničí, pripraviť, vypracovať a odborne zabezpečiť parciálne projekty v súvislosti s prípravami predsedníctva Slovenskej republiky v EÚ v druhej polovici roka 2016, ktoré vláda vníma v kontexte posilnenia postavenia SR v EÚ, podpory prezentácie a širšieho zapojenia do formovania kľúčových politík EÚ. Podobne je pripravené aktívne participovať na kultúrnych projektoch, ktoré budú reflektovať výročia významných medzníkov z histórie Slovenska, ako aj výročia výnimočných osobností slovenského kultúrneho a umeleckého života slovenského zahraničia. Osobitnú pozornosť chce venovať dôstojnému pripomenutiu si 20. výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky, vzniku samostatného štátu a podielu zahraničných krajanov a najsilnejšej i najvýznamnejšej tradícii Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorú tvorí odkaz a uchovávanie cyrilo-metodského dedičstva. K základným systémovým zmenám by podľa ÚSŽZ mali patriť aktualizácia koncepcie starostlivosti štátu o svojich krajanov v zahraničí do roku 2020 a novela zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí spolu s viacerými súvisiacimi zákonmi vrátane volebného zákonodarstva, ako to naznačuje aj nové programové vyhlásenie vlády v časti „Úloha štátu a verejného sektora“.

Maďari unesení v Sýrii sú nažive, údajne išlo o lúpežný prepad

28. apríla 2012 - (tasr)

Dvaja maďarskí občania, ktorých v sobotu nadránom uniesli v Sýrii neznámi ozbrojení páchatelia, sú nažive. Údajne sa stali obeťou lúpežného prepadu, informovala dnes maďarská tlačová agentúra MTI odvolávajúc sa na úrad vlády. Podľa hovorcu premiéra Viktora Orbána Pétera Szijjártóa maďarské Centrum boja proti terorizmu (TEK) uviedlo, že na základe informácií, ktoré má k dispozícii, je možné predpokladať, že unesení Maďari sú nažive a nehrozí im bezprostredné nebezpečenstvo. TEK však zdôrazňuje, že v oblasti je mimoriadne neprehľadná politická a bezpečnostná situácia, získavanie informácií je zložité a nie vždy spoľahlivé. Premiér Orbán ešte v sobotu nariadil rezortu diplomacie a TEK, aby overili informácie o unesených a neodkladne urobili potrebné opatrenia. Maďarský server mainap.hu napísal, že k únosu dvoch Maďarov, ktorí už dlhšiu dobu pracovali v Sýrii, došlo v Dajr az-Zaur na východe krajiny.

V Maďarsku padol celoštátny teplotný rekord

30. apríla 2012 - (tasr)

Na 32 stupňov Celzia vystúpila dnes ortuť teplomerov v štvrti Újpest maďarského hlavného mesta, čo znamená nový budapeštiansky i celoštátny teplotný rekord pre posledný aprílový deň. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na Celoštátnu meteorologickú službu. Doteraz platný teplotný rekord v Budapešti mal hodnotu 29,5 stupňa Celzia a odolával od roku 1934. Najvyššiu teplotu na maďarskom území namerali v posledný aprílový deň roku 2003 v Kisvárde, a to 29,9 stupňa Celzia. Aj v ďalších lokalitách Maďarska sa teploty vyšplhali dnes nad hranicu 30 stupňov, podobne teplo bude aj v utorok, takže možno očakávať aj ďalšie rekordy.

Čabajku má spasiť vláda

2. mája 2012 - (Marína Urbánková - Roľnícke noviny)

Milovníci klobás v Maďarsku i v iných krajinách spozorneli - tradičný výrobca čabajky, klobásy slávnej na celom svete, sa ocitol vo finančných problémoch a na udržanie výroby potrebuje pomoc zo strany štátu. Maďarský minister poľnohospodárstva chce z mäsokombinátu spraviť štátom preferovaný strategický podnik a tak mu pomôcť na nohy. Tradičná pochúťka z bravčového mäsa, sladkej i štipľavej papriky, soli, cesnaku a rasce by sa preto z pultov obchodov vytratiť nemala. Mäsokombinát v meste Gyula na juhovýchode Maďarska, ktorý bol založený už v roku 1868, prikvačili finančné ťažkosti. Podnik je síce v súkromných rukách, no keďže vyrába maďarské špeciality, predovšetkým dulajskú a čabiansku klobásu (gyulai kolbász a csabai kolbász), o udržanie výroby má záujem i štát. Ako informoval český server Novinky.cz, podľa Jánosa Lazára, predsedu poslaneckej frakcie vládnej strany Fidesz, je situácia v podniku dramatická. „Nie je vylúčený ani krach podniku. To by ohrozilo výrobu slávnych hungarík, ako sú klobásy gyulai a csabai,” uviedol v liste premiéroví Viktorovi Orbánovi. Základom štátnej pomoci by malo byť preradenie mäsokombinátu do kategórie štátom preferovaných strategických podnikov - ich záchrana podľa zákona slúži národne bezpečnostným a národohospodárskym záujmom. Podľa Gyulu Budaia, štátneho tajomníka na ministerstve rozvoja vidieka, by mal minister poľnohospodárstva Sándor Fazekas predložiť príslušný návrh vláde už v najbližšej dobe. Ako uviedol český spravodajský portál E15, záchranná ruka zo strany štátu má spravidla formu štátom riadeného konkurzného konania, kedy sa do čela podniku menuje dozorný orgán, ktorým môže byť len štátna Nezisková úverová likvidačná spoločnosť. Maďarský týždenník HVG s odvolaním sa na vládne zdroje napísal, že vláda uvažuje o vytvorení štátneho potravinárskeho holdingu, ktorého súčasťou by bol i menovaný mäsokombinát. Predišlo by sa tak možným námietkam zo strany Európskej únie, ktorá štátnu podporu súkromným podnikom nedovoľuje. Mäsokombinát v meste Gyula má 480 zamestnancov a ročne vyrobí dvanásť tisíc ton potravín. Ako informoval český spravodajský portál E15, podľa generálneho riaditeľa Jánosa Rucka utrpela prevádzka vlani stratu vo výške 400 až 500 miliónov forintov, čo je zhruba 1,39 až 1,74 milióna eur. Celkové tržby predstavovali osem miliárd forintov. Príčinou finančného neúspechu je údajne nárast cien bravčového mäsa, ktoré je pre mäsokombinát hlavnou surovinou - jeho výrobky obsahujú až sedemdesiat percent čerstvého bravčového mäsa. Podnik má podľa Jánosa Lázára nových odberateľov v Rusku, no kvôli nedostatku finančných prostriedkov nedokáže udržať výrobu. Týždenník HVG pripomenul, že už v roku 2009 potreboval mäsokombinát na odvrátenie hrozby bankrotu štátnu pomoc. Samozrejme, konkurenčné podniky proti štátnej pomoci namietajú. Kritizuje ju predovšetkým podnikateľ Sándor Csányi, ktorý by vďaka bankrotu mäsokombinátu v meste Gyula získal v rámci produkcie potravín v Maďarsku takmer monopolné postavenie. Čabianska klobása pochádza z Békešskej Čaby v južnom Maďarsku, kde ju v 18. storočí začali vyrábať slovenskí prisťahovalci. Pripravuje sa z nie veľmi mastného bravčového mäsa a dochucuje sa soľou, sladkou a štipľavou červenou paprikou, cesnakom a rascou.

Maďari prežili katastrofu Concordie, požadujú 200 miliónov dolárov

6. mája 2012 - (tasr)

Štyria Maďari, ktorí pracovali na zaoceánskej lodi Costa Concordia a prežili jej januárové stroskotanie, podali 3. mája na americkom spolkovom súde v New Yorku podnet s požiadavkou na finančné odškodnenie v celkovej výške 200 miliónov dolárov (152,3 milióna eur). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI advokát Péter Rónai v sobotu uviedol, že od prevádzkovateľov požadujú odškodnenie za vážnu nedbanlivosť. Odvolávajú sa okrem iného na nezodpovedné manévrovanie kapitána, na nedostatočný výcvik posádky, na nedostatočný bezpečnostný a kontrolný systém a na absenciu záchranného plánu pre prípad ohrozenia. „Žalobu sme podali až po tom, čo sa rokovania s prevádzkovateľmi dostali na mŕtvy bod,“ povedal Rónai. Talianske orgány vzniesli obvinenie voči deviatim členom lodiarskej spoločnosti z nedbanlivosti, vraždy a zanedbania povinností. Na lodi pracovalo šesť Maďarov - dvaja tanečníci, traja hudobníci a jeden manažér. Jeden z maďarských hudobníkov zomrel. Luxusná výletná loď Costa Concordia na palube s 4229 ľuďmi zo 60 krajín narazila 13. januára večer na podmorský útes pri toskánskom ostrove Giglio. Pri katastrofe zahynulo 32 ľudí.

Bruce Willis je v Budapešti, bude tam nakrúcať Smrtonosnú pascu 5

3. mája 2012 - (tasr)

Americký herec Bruce Willis dnes v spoločnosti manželky Emmy Hemingovej a ich dcérky Mabel Ray, ktorá sa narodila iba 1. apríla, pricestoval do Budapešti, kde bude nakrúcať piatu časť populárneho cyklu Smrtonosná pasca. V srdci maďarskej metropoly bude podľa agentúry MTI už od dnešnej 20.00 h do piatkovej šiestej hodiny rannej práve kvôli nakrúcaniu tejto snímky značne obmedzená doprava. Štáb filmu pod vedením írskeho režiséra Johna Moorea (Za nepriateľskou líniou, Omen - Satan prichádza, Max Payne) a producenta Adama Goodmana, ktorý hereckú hviezdu privítal dnes osobne na Medzinárodnom letisku Ferenca Liszta, pracuje v maďarskej metropole už niekoľko dní. Celkove sa ráta na maďarskom území s 86 dňami nakrúcania. Hlavná časť príbehu Die Hard 5 sa odohráva v Rusku, kam hlavný hrdina cestuje, aby vyslobodil syna. Film, ktorý vzniká podľa scenára Skipa Woodsa (Swordfish: Operácia Hacker, Hitman, G.I. Joe), uvedú v svetovej premiére 14. februára 2013.

Maďarský reportér spropaguje Košice. Zaujímavým spôsobom

3. mája 2012 - (tasr)

Podporu Košiciam ako Európskemu hlavnému mestu kultúry 2013 netradičným spôsobom vyjadrí od piatka (4. mája) do nedele (6. mája) reportér maďarského Rádia Kossuth Balász Naraya. Ten pobeží z partnerského maďarského mestečka Miškovec až do Košíc. „Reportér začne beh u primátora mesta Miškovec Ákosa Krízu, ktorý touto cestou pošle posolstvo košickému primátorovi Richardovi Rašimu. Počas trvania behu bude mať každé štyri hodiny živé vstupy, v rámci ktorých priblíži poslucháčom nielen projekt Európskeho hlavného mesta kultúry, ale aj významné pamiatky metropoly východného Slovenska,” opísala hovorkyňa Košíc Martina Viktorínová. V sobotu 5. mája na pravé poludnie, na slovensko-maďarskej hranici v Seni sa stretne s tímom neziskovej organizácie Košice 2013. Neskôr popoludní o 16.00 h, spoločne s primátorom Košíc a riaditeľom Košice 2013 Jánom Sudzinom, dobehne do cieľa, ktorý bude pri Dolnej bráne na Hlavnej ulici v Košiciach. Projekt sa uskutoční v spolupráci s mestami Košice a Miškovec, neziskovou organizáciou Košice 2013 a Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch (SACR).

Zahrá svetovo uznávaná Maďarská národná filharmónia

3. mája 2012 - (Košický korzár)

Prvý maďarský orchester bude mať v metropole východného Slovenska svoju premiéru. Takmer 90-ročné teleso patrí k svetovo uznávaným. Viedli ho významní domáci a zahraniční dirigenti, pod taktovkou Zoltána Kocsisa odohral stovky koncertov v štyridsiatich krajinách sveta - od Avery Fisher Hall v New Yorku po Suntory Hall v Tokiu. Je tiež nositeľom viacerých ocenení. Zoltán Kocsis (klavirista, skladateľ a dirigent) odštartoval svoju medzinárodnú kariéru ako osemročný, keď zvíťazil na Beethovenovej klavírnej súťaži Maďarského rozhlasu. V priebehu niekoľkých rokov prerazil na medzinárodnej koncertnej scéne. Vystupoval v Európe, Južnej a Severnej Amerike, ako aj na všetkých významných pódiách Ďalekého východu. V roku 1997 sa postavil na čelo Maďarskej národnej filharmónie, ktorá pod jeho vedením žne veľké úspechy. V Košiciach poslucháčom ponúkne Taliansku baletnú hudbu z opery Juro Jánošík, Kodályho Tance z Galanty a Bartókov Koncert pre orchester. „Program nedeľného koncertu je zostavený z reprezentatívnych diel najväčších osobností maďarskej hudby. Ešte predtým však zaznie dielo Jána Cikkera. Bude nepochybne zaujímavé počuť skladbu popredného predstaviteľa slovenskej hudobnej moderny v interpretácii maďarských umelcov,” povedala dramaturgička ŠfK Mária Kornucíková.

Tokaj poteší návštevníkov hudbou, vínom a špecialitami

30. apríla 2012 - (Milan Potocký - Trebišovský korzár)

V Slovenskom Novom Meste sa v utorok 1. mája uskutoční medzinárodné kultúrno-spoločenské podujatie Tokaj v Európe a festival Slovákov žijúcich v zahraničí s názvom Dedovizeň 2012. Na návštevníkov čaká okrem bohatého programu ochutnávka kvalitných tokajských vín a gurmánskych špecialít. Bohatý kultúrny program sa začína v utorok už o ôsmej ráno pred kultúrnym domom, kde bude prebiehať darovanie krvi dobrovoľnými darcami s názvom Tokajská kvapka krvi. O 13.00 hod. bude nasledovať vystúpenie Mestskej požiarnickej dychovej hudby Sečovce a po nej o 14.00 hod. Ekumenická bohoslužba slova. O pol tretej popoludní je tradičné kladenie vencov k pamätníku M. R. Štefánika. O tretej hodine sa začína podujatie Tokaj v Európe. V programe vystúpi miestna tanečná skupina Novomestský strapček, Rómsky súbor Mladosť, Folklórny súbor Novomeščanka, FS Aszú z Malej Tŕne, FS Tokaj z Veľkej Tŕne a FS Strapec z Čerhova. V utorok o druhej popoludní pripraví pre najmenších návštevníkov podujatia množstvo prekvapení a súťaží aj denník Korzár. Organizátorom festivalu je Obec Slovenské Nové Mesto, Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove a Matica Slovenská.

Vystúpia zahraniční Slováci

O pol piatej sa začína festival Slovákov žijúcich v zahraničí s názvom Dedovizeň. V programe sa predstaví Detský folklórny súbor Zemplínčatá - z maďarského Sátoraljaújhely, FS Nemzetiségi Asszonykórus - Kishuta z Maďarska, FS Turyanska dolina z Ukrajiny, FS Púčik z Brna a FS Ďatelinka z rumunského Varzaľa. Po nich bude patriť pódium Folklórnemu súboru Čarnica z Košíc a ľudovému rozprávačovi Jožko Jožka. O ôsmej večer nasleduje vystúpenie skupiny Kilowatt. Bohatý kultúrny program sa organizuje aj v rámci propagácie Tokajskej vínnej cesty.

Medzinárodné stretnutie Slovákov v Slovenskom Komlóši

30. apríla 2012 - (Televízna stanica Patriot)

Organizácia komlóšskych Slovákov, Slovenské regionálne kultúrne stredisko a Slovenská samospráva v Slovenskom Komlóši usporiadali medzinárodné stretnutie Slovákov v Slovenskom Komlóši.

Predsedníčka Organizácie komlóšskych Slovákov Mariana Balcerová:

- Tento projekt doniesol také možnosti, ktoré myslím si, že musíme využiť, lebo môžeme sa zoznámiť s ostatnými partnermi, s ostatnými krajinami, s organizáciami, môžu tu vzniknúť úprimné priateľstvá a kontakty, ktoré určite že budú osožné pre našu organizáciu.

Tradičná ľudová kultúra Slovákov predstavuje živé a hodnotné kultúrne dedičstvo, ktoré tvorili generácie príslušníkov slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na našom území a mimo neho.

Ľubomír Kraľovanský, OZ Trakt:

- Je to prirodzená cesta, kde hlavne slovenské komunity v zahraničí zistili, že prostredníctvom Európskej únie sa dajú realizovať projekty, ktoré podporujú slovenský jazyk, slovenskú kultúru a zároveň v rámci kultúrnej rozmanitosti Európy vytvárajú alebo dotvárajú tento kultúrny priestor.

Matica slovenská mala a má vo svojej náplni starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí od počiatku svojho vzniku. Preto na stretnutí nesmeli chýbať ani členovia tejto inštitúcie.”

Predsedníčka Matice slovenskej v Rijeke Miroslava Držiničová:

- Matica slovenská Rijeka z Chorvátska sa zapojila do projektu Heuréka z toho dôvodu, že sa zoznámime s hodne ľuďmi, spoznáme rôzne krajiny s tým, s čím sa oni bavia a hlavne ako využívajú voľný čas seniorov, lebo my v Rijeke sme väčšinou seniori.

Výkonný tajomník Obce Slovákov v Českej republike Peter Lipták:

- Poznávame ich život, spôsoby života, ako využívajú voľný čas, ako sa vzdelávajú, ako sa radujú spoločne a z toho všetkého sa dá čerpať mnohé poučenie aj pre činnosť našej organizácie Obce Slovákov v Českej republike.

Takéto medzinárodné podujatie je dôležitým a významným prvkom v činnosti, spolupráci a komunikácii Slovákov žijúcich v zahraničí a mnohých slovenských spolkov a združení.

Na štyroch školách v Maďarsku bol bombový poplach

7. mája 2012 - (tasr)

Na štyroch stredných školách v maďarskom Debrecíne vyhlásili dnes ráno bombový poplach po tom, čo redakcia miestneho spravodajského servera dostala v noci výhražný e-mail. Neznáma osoba sa v ňom vyhrážala, že v čase maturitných skúšok vybuchne bomba na dvoch gymnáziách a dvoch stredných odborných školách. Polícia Hajducko-biharskej župy pre tlačovú agentúru MTI uviedla, že pyrotechnici skoro ráno - ešte pred začiatkom maturitných skúšok - preverili budovy škôl, výbušninu však ani v jednej nenašli. Maturity sa na každej z uvedených škôl začali s miernym meškaním. V Csokonaiho gymnáziu sú počas maturitných skúšok prítomní policajti, povedali MTI tamojší pedagógovia. Podrobnosti o vyhrážajúcom sa anonymovi polícia neuviedla.

Seminár zahraničných učiteľov slovenského jazyka, literatúry, občianskej náuky a dejepisu

Účastníci: učitelia slovenského jazyka a literatúry a dejepisu v základných a stredných školách z Maďarska, Rumunska, Srbska, Poľska, Ukrajiny, Česka a Chorvátska

Letné stáže v zahraničí sú stále IN

Blíži sa leto a s ním spojené dlho očakávané letné prázdniny. Obdobie, ktoré opäť raz poskytuje študentom a absolventom vysokých škôl veľa skvelých možností. Mnohí z nich už teraz rozmýšľajú, čo budú robiť a začínajú si pomaly hľadať brigády alebo iný druh práce, prípadne rôzne vzdelávacie a jazykové pobyty v zahraničí.

Stála konferencia 2012

7. mája 2012 - (uszz.sk)

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripravuje v tomto roku Stálu konferenciu k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce 2012 Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, ktorá sa uskutoční v dňoch 2. - 4. júla 2012 v Bratislave. Stála konferencia 2012 súvisí s prácami na aktualizácii koncepcie štátnej politiky starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí s výhľadom do roku 2020. ÚSŽZ plánuje materiál v roku 2012 predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky. V zmysle zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri aktualizácii spolupracovať so všetkými relevantnými štátnymi i verejnými orgánmi, cirkvami, mimovládnymi i verejnoprávnymi inštitúciami a organizáciami Slovákov v zahraničí. Nosnou pracovnou metódou Stálej konferencie 2012 bude konkretizovanie jednotlivých kľúčových okruhov štátnej politiky starostlivosti o Slovákov v zahraničí. Vzhľadom na potrebu vyšpecifikovať jednotlivé okruhy a obsah tém budúcej aktualizácie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov v zahraničí do roku 2020, bude rokovanie prebiehať v nasledujúcich pracovných sekciách: · sekcia legislatívno-právna a medzinárodnej spolupráce, · sekcia kultúry a kultúrneho dedičstva, · sekcia vzdelávania, školstva, mládeže a športu, vedy a výskumu, · sekcia mediálna a informačná, · sekcia cirkevného a duchovného života, · sekcia vzťahov, štátnej podpory a spolupráce medzi Slovenskou republikou a slovenským zahraničím. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pozýva všetkých odborníkov zo slovenského zahraničia, ktorí majú záujem a možnosť aktívne spolupracovať na uvedenom projekte, aby sa zúčastnili rokovania Stálej konferencie 2012. Konferencia bude mať predovšetkým pracovný charakter. Očakáva sa účasť odborníkov zo slovenského zahraničia, ktorí vopred zašlú svoje tézy v písomnej alebo elektronickej podobe. V prípade záujmu si Vás dovoľujeme požiadať, aby ste vyplnili priloženú prihlášku. Po splnení požadovaných náležitostí Vám obratom potvrdíme Vašu záväznú účasť a zašleme všetky ostatné potrebné informácie. Účastníkom na základe potvrdenej prihlášky budú úradom hradené náklady na ubytovanie a stravovanie. Cestovné náklady si uhrádza každý účastník samostatne.

Pozvánka na Stálu konferenciu 2012

Prihláška na Stálu konferenciu 2012

Zo štvrťročníka Menšinová politika na Slovensku

Na portál Slovenské zahraničie sme dostali informácie o obsahu najnovšieho vydanie kritického štvrťročníka Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) Menšinová politika na Slovensku. Jeho editorka Jarmila Lajčáková na náš podnet konštatovala, že sa v ňom nezameriavajú veľmi na politiku Slovenska voči zahraničným Slovákom, „aj keď myslím, že časom by sme sa mali,“ dodáva.

Vyšli Historické rozhľady 2012

Historik Martin Lacko nám poslal informácie o obsahu tohtoročného zborníka Historické rozhľady, ktoré vydáva občianske združenie s rovnomenným názvom a zostavili ho jeho aktivisti T. Klubert, M. Lacko a I. Varšo. Obsahuje šesť štúdií.

Slovenský dom v Londýne v lesku prestížneho Inštitútu riaditeľov

Dobrou tradíciou olympijských výprav Slovenska v čase jeho štátnej samostatnosti v dejiskách letných či zimných olympiád sa od roku 1996 (v Atlante sme mali na OH premiéru, predtým sa Slovensko po prvý raz na zimnej olympiáde prezentovalo v roku 1994 v Lillehammeri) stalo, že tak naši športovci, členovia výpravy, novinári, ale aj hostia rôzneho rangu (vrátane vrcholných predstaviteľov Medzinárodného olympijského výboru, slovenských politikov - hostí hier, ale aj umelcov, protagonistov šoubiznisu a iné známe osobnosti) hľadajú pohodu, pookriatie, ale aj kúštik súčasného kumštu či tradičného folklóru, o kulinárskych pochúťkach nevraviac, v Slovenskom dome.

Aktuálne fotografie z predolympijského Londýna fotoobjektívom Imricha Fuhla

Od ohňa na Diovom oltári po biznis moderných hier

Do otvorenia Hier XXX. olympiády v Londýne odratúvame deň za dňom. Do okamihu tradičného slávnostného ceremoniálu a teda aj zapálenia ohňa 27. júla 2012, ich približujeme už iba od čísla 80. V Londýne oslávia novoveké olympiády okrúhle jubileum. V meste, ktoré po rokoch 1908 a 1948 organizuje najväčší športový sviatok planéty už po tretí raz - a teda najčastejšie (dvakrát sa OH konali iba v troch mestách - Aténach, Paríži a Los Angeles) v 116-ročnej histórii trvania olympiád v modernom športovom veku, sfúknu ich účastníci i návštevníci symbolických tridsať sviečok.

Webstránka rýchlo, lacno a pre každého

V súčasnej dobe sa bez obstojnej webstránky nezaobíde žiaden komunitný projekt Slovákov v zahraničí. Mnohí, najmä staršia generácia, majú pocit, že ten internet už nie je pre nich. Osobne si myslím, že internet a webstránky sú rovnaký nástroj ako kladivo. Kladivo treba pevne uchopiť a začať búchať. Občas sa trafíme, občas nie, ale na konci dňa niečo vieme a môžeme sa rozhodnúť, ako ďalej.

Ľudové noviny

luno.hu - Viac ako 18 miliónov návštev

Nespornou výhodou internetu oproti tlačeným médiám je jeho rýchlosť. Sám sa o tom deň čo deň presviedčam, keď cestou do redakcie listujem stránky istého zadarmo šíreného denníka. Väčšinu správ už poznám z internetu, veď čokoľvek sa vo svete udeje, už o niekoľko minút sa to objaví na spravodajských portáloch po celom svete.

Osobnosť Ľudovíta Štúra v zrkadle času

„On doniesol ovocie v ideáloch, a nie v synoch a dcérach!“ - takto poeticky charakterizoval svojho nerozlučného druha Ľudovíta Štúra J. M. Hurban. O tvorcovi spisovnej slovenčiny, jeho osobnosti, diele a ich výklade v priebehu dejín prednášali v týchto dňoch slovenskí a maďarskí historici na pôde Slovenského inštitútu v Budapešti.

O slovenskej dolnozemskej próze

V minulom roku sa už po tretí raz konala v Nadlaku - súbežne s aktom udeľovania Ceny Ondreja Štefanka - medzinárodná konferencia o slovenskej dolnozemskej próze. Prednášky, ktoré tu odzneli, zahrnuje tematický zborník, ktorý redigoval Ivan Miroslav Ambruš a vydanie ktorého podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Literárni zlatokopovia - Tvoriť postmoderne nebýva vždy jednoduché

Slovo kameňolom je bežne používaným pojmom tak v odbornej, ako i v krásnej literatúre, zato slovo zlatolom nie je kodifikované. Pritom existuje výraz pre osobu zlatokopa, avšak kameňokop slovenčine akosi nepristane.

Zoltán B. Valkán: Salónik

Kaviareň s cukrárňou Labužník už dávno klesla do kategórie krčiem. Jej zakladateľ a majiteľ starý Šiling bol známy vysokou, chudou, až kostnatou postavou, ktorej dôstojnosť zvyšovala hlava pokrytá riedkymi šedinami a vždy vážny výraz denne do hladka oholenej tváre.

Zaujímavý osud slovenčinárky - Na slovíčko s Katarínou Kollárovou

Sympatická štíhla, vysoká blondínka s dvoma deťmi. Dcérka je ako ona - štíhla, vysoká, usmievavá a synček s tváričkou anjelika. Stretávame sa skoro každé ráno na parkovisku budapeštianskej slovenskej školy, kde mi vždy usmievavo máva trojčlenná rodinka.

XIII. Celoštátny národnostný festival v Ráckeve

Posledný aprílový víkend znela v uliciach Ráckeve ľudová hudba - konal sa 13. ročník národnostného festivalu. V podunajskom mestečku neďaleko hlavného mesta usporadúvajú jediný národnostný festival v Maďarsku, na ktorom sa pravidelne prezentujú všetky etniká krajiny. Hoci v tomto roku nižšie granty nedovolili uskutočniť natoľko veľkolepé podujatie ako doteraz, záujemcovia sa mohli kochať v bulharských, gréckych, chorvátskych, maďarských nemeckých, rómskych, rumunských, slovenských a srbských tancoch.