Zo slovenskej tlače - Marec (II.) 2012
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
Maďarská vláda Ficovi gratuluje, Jobbik pred ním varuje
12. marca 2012 - (sita)
Maďarská vláda v nedeľu večer oficiálne zablahoželala lídrovi slovenskej strany Smer Robertovi Ficovi k víťazstvu v sobotňajších predčasných parlamentných voľbách. Podľa stanoviska maďarského ministerstva zahraničných vecí hlasovanie „jednoznačne” ukázalo, že na Slovensku existuje „jasná šanca” na vytvorenie vlády so silnou podporou verejnosti. Budapešť zároveň vyjadrila vieru v „intenzívny dialóg a pokračovanie prospešnej spolupráce z posledných rokov”. Vládny kabinet premiéra Viktora Orbána podľa rezortu diplomacie taktiež dúfa v realizáciu spoločných projektov v oblasti regionálneho rozvoja, infraštruktúry a energetiky. Maďarsko je zároveň pripravené na diskusiu o „otvorených” záležitostiach týkajúcich sa budúcnosti etnických Maďarov žijúcich na Slovensku, dodáva oficiálne vyhlásenie vlády v Budapešti. Radikálne opozičné Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) sa však na vec pozerá odlišne a sobotňajšie volebné víťazstvo Ficovej strany hodnotí ako dôvod na obavy. Jobbik sa podľa svojej nedeľňajšej reakcie na slovenské hlasovanie obáva ďalšieho zhoršenia situácie maďarskej menšiny žijúcej prevažne na juhu susednej krajiny. „Výsledok je vážnym varovaním pre maďarskú vládu a maďarskú komunitu v celej Karpatskej kotline,” píše Jobbik v odkaze na maďarský výraz pre Panónsku panvu, rozľahlé územie rozprestierajúce sa v strednej a východnej Európe a siahajúce až na Balkán.
Maďarská diplomacia zablahoželala Ficovi a vyjadrila záujem o intenzívny dialóg
11. marca 2012 - (tasr)
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí dnes zablahoželalo predsedovi Smeru-SD Robertovi Ficovi k tomu, že na základe výsledkov predčasných parlamentných volieb na Slovensku ho prezident Ivan Gašparovič poveril začatím rokovaní o vytvorení novej slovenskej vlády. Uvádza sa to vo vyhlásení rezortu, ktoré zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI. V súlade s jednoznačne vyjadrenou vôľou voličov SR vidí maďarská diplomacia vážnu šanca, aby na Slovensku vznikla vláda disponujúca silnou podporou, ktorá bude schopná uplatniť politické sľuby a dohody. „Sme otvorení intenzívnemu dialógu a dúfame, že nádejná spolupráca uplynulých rokov, spoločné regionálne, infraštrukturálne a energetické projekty budú pokračovať. Sme pripravení na prerokovanie otvorených otázok, týkajúcich sa osudu Maďarov žijúcich na Slovensku,” píše sa v dokumente maďarského ministerstva zahraničných vecí.
Maďarské médiá si vo voľbách v SR všímali najmä výsledky maďarských strán
11. marca 2012 - (tasr)
Maďarské médiá si na slovenských sobotňajších parlamentných voľbách všímali najmä účinkovanie dvoch maďarských strán - Most-Híd a SMK. Väčšina titulkov informuje o výraznom úspechu Smer-SD a o tom, že SMK sa nedostala do parlamentu. Béla Bugár a József Berényi - predsedovia maďarských strán na Slovensku - hodnotia výsledky svojich strán odlišne. Jediné, čo ich spája, je ukazovanie na toho druhého, reaguje na výsledky predčasných volieb internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság. Podľa predsedu strany Most-Híd B. Bugára jeho strana získala dobrý výsledok, ktorý mohol byť aj lepší, keby neexistovala drsná kampaň na juhu Slovenska a „silný maďarský protivietor”. Bugár vyjadril presvedčenie, že voliči si uvedomili, že Most-Híd politikou spolupráce a rozumného kompromisu prezentuje nie kapituláciu či asimiláciu, ale úspešné presadzovanie záujmov - o osude Maďarov žijúcich na Slovensku sa totiž v prvom rade rozhoduje v bratislavskom parlamente, kde je možné dosiahnuť výsledky iba v spolupráci so slovenskými politickými spojencami. Predseda SMK J. Berényi vyjadril názor, že keby pred niekoľkými mesiacmi Most-Híd neodmietol ponúknutú koalíciu, v predčasných voľbách mohla byť táto koalícia druhou najsilnejšou stranou. Podľa Berényiho výsledky volieb nie sú priaznivé pre maďarskú menšinu na Slovensku.
Čo hovoria na výsledok volieb komentátori SME
Z Fica majú menšiny strach
„Politika Smeru k menšinám je veľmi vyvážená a taká aj ostane...“
11. marca 2012 - (Mária Mihaliková - Sme)
Prejav aj vystúpenia Roberta Fica naznačujú, že sa do funkcie premiéra vracia pokojnejší a menej agresívny politik. Toto správanie však berú po ére rokov 2006 - 2010 viacerí s rezervou. K maďarskej menšine bude opäť pristupovať ako k potenciálnemu nebezpečenstvu Slovenska, odhaduje politológ a bývalý člen SMK László Öllös. Očakáva, že Fico zvolí menej agresívny slovník ako počas vládnutia s SNS, vyvolávaniu napätia sa však nevyhne, aby si udržal nacionalisticky naladených voličov. „Obávam sa, aby nevytiahol menšinovú kartu, ktorá by nás vrátila o krok späť,“ pridáva podpredseda Mosta-Hídu Zsolt Simon. Za éry prvej Ficovej vlády sa zhoršili vzťahy s Maďarskom. Spory vyvolalo aj zavedenie pokút v jazykovom zákone a odoberanie občianstva. Pokuty Radičovej vláda zmiernila, s občianstvom nepohla. „Politika Smeru k menšinám je veľmi vyvážená a taká aj ostane,“ hovorí podpredseda Smeru Dušan Čaplovič. Politickí oponenti hovoria, že Fico v opozícii zmiernil tón, moc ho však opäť vyburcuje. Šéf Smeru po odchode z premiérskej funkcie už napríklad nevyháňal z politiky expremiéra Mikuláša Dzurindu z SDKÚ. „Pokúsi sa byť iný, ale zásadnú zmenu nečakám, čoskoro povolí klientelistické praktiky,“ tvrdí poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý. Zo silného Smeru je znepokojený právny zástupca Hedvigy Malinovej Žákovej. Prípad ženy, ktorú mali v roku 2006 v Nitre zbiť dvaja skíni, lebo hovorila po maďarsky, leží na Generálnej prokuratúre. Rozhoduje o tom, či ju obžalujú z krivej výpovede. Fico ako premiér vyhlásil, že je klamárka. „Pri vláde jednej strany bude minimálna kontrola nad mocou, čo povedie k jej zneužívaniu,“ povedal Malinovej advokát Roman Kvasnica. Fico v opozícii výrazne zmenil svoj prístup k novinárom. Ako premiér im nadával, ako podpredseda parlamentu už ochotnejšie odpovedal na otázky. Hovorca Smeru Erik Tomáš zmenu v stratégii komunikácie nekomentoval.
Exit polly boli veľmi nepresné
Respekt: Slovensko by nemalo nasledovať príklad Maďarska
Zahraničné weby sa venujú výsledkom volieb na Slovensku
11. marca 2012 - (sita - eTrend)
Predbežné výsledky parlamentných volieb na Slovensku, ktoré potvrdzujú drvivé víťazstvo strany Smer-SD, sú v popredí záujmu médií v susedných krajinách ako aj inde v Európe. Správy zahraničných spravodajských portálov sa väčšinou obmedzujú na volebný zisk Smeru a vysvetľujú minuloročný rozpad vlády Ivety Radičovej, ako aj vplyv kauzy Gorila na voličské preferencie. Viaceré z nich už nadránom začali pridávať vlastné komentáre. Šéfredaktor týždenníka Respekt Erik Tabery v komentári upozorňuje, že v ďalšej stredoeurópskej krajine získa jedna strana výraznú dominanciu. „Na to náš región nie je pripravený, pretože jednofarebné vlády vyžadujú dlhoročnú tradíciu fungujúcej demokracie (pozri Veľká Británia či Spojené štáty). Maďarsko ukazuje, že veľmi skoro nasleduje pokus obmedziť demokratické princípy.” Podľa Taberyho by k tomu na Slovensku nemuselo dôjsť kvôli väčšiemu vplyvu Európskej únie. Tabery tiež poukazuje na neúspech SDKÚ-DS: „Mikuláš Dzurinda dokázal, čo spôsobí politik, ktorý si nevie priznať, že mal odísť. On a Ivan Mikloš majú za sebou toľko škandálov, že je zázrak, že sa vôbec ich strana dostala do parlamentu. Dzurinda dva dni pred voľbami v televíznej debate povedal, že krajina nie je tak veľká, aby sa tu mohli nejakí politici vylučovať. Preto radšej vylúčil celú svoju stranu, ktorá bude v parlamente živoriť.” Podľa českého portálu iDnes.cz výrazné víťazstvo Smeru „nie je žiadnym prekvapením”. „Oproti idnes_logo.gifroztrieštenej pravici je ľavica na Slovensku pod jeho vlajkou zjednotená, výrazne viedol aj v predvolebných prieskumoch... Prekvapením je pomerne výrazný úspech Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, ktorí by sa mohli stať treťou najsilnejšou stranou nového parlamentu,” uvádza iDNES.cz v správe, ktorú vydal po spočítaní hlasov zo 75 percent volebných okrskov. Portál taktiež upozorňuje, že ak Smer získa absolútnu väčšinu, bude to „prvá takáto dominancia od zvrhnutia komunizmu v roku 1989”. Ako zaujímavosť iDNES.cz uvádza, že sídla Smeru-SD a SDKÚ-DS ako hlavných volebných súperov sa nachádzajú neďaleko od seba v bratislavskej mestskej časti Ružinov, ktorá sa tak už druhýkrát za posledné dva roky stala „politickým stredom Slovenska”. Veľký priestor slovenským voľbám venuje aj portál rakúskeho verejnoprávneho rozhlasu a televízie (ORF), ktorý neúspech konzervatívnych strán označuje za „očividné zúčtovanie za široko rozvetvenú korupčnú aféru”. Zároveň cituje slová prezidenta Ivana Gašparoviča, podľa ktorého bolo nedeľňajšie hlasovanie najdôležitejším od roku 1990, keď sa uskutočnili prvého slobodné voľby v bývalom Československu. „Budúca vláda bude musieť prijať veľmi zodpovedné rozhodnutia vo vzťahu k Európskej únii ako aj v sociálnych a ekonomických otázkach,” uvádza ORF. Rakúski redaktori tiež konštatujú, že samotný dôvod predčasných volieb, teda spor koaličných strán okolo rozšírenia fondu na záchranu eura vo volebnom súboji, „upadol úplne do úzadia”. „Vtedy hľadel na Bratislavu celý svet, keďže slovenské „nie” by zablokovalo rozšírenie Európskeho fondu finančnej stability pre celú eurozónu,” pripomína ORF a dodáva, že Radičová sa neuchádza o žiadnu funkciu, napriek tomu, že je „najobľúbenejším politikom krajiny” popri lídrovi Smeru Robertovi Spomedzi nemeckých médií prináša aktuálne správy o slovenských voľbách napríklad portál magazínu spiegel online logoSpiegel. (pozn. eTREND: na základe agentúrnych správ) „Nakoniec mali prieskumníci verejnej mienky pravdu: Sociálno-populistickej opozičnej strane Smer Roberta Fica predpovedali isté víťazstvo,” konštatuje na úvod svojej správy, kde figurujú výsledky zverejnené pred polnocou. Spiegel tiež cituje Ficove slová, podľa ktorých plánuje ponúknuť povolebnú spoluprácu všetkým stranám zastúpeným v novom parlamente a zostaviť „jednoznačne proeurópsku” vládu.
Fico chce do vlády viac nestraníkov
Die Presse: Triumfálny návrat „nového Fica“
11. marca 2012 - (tasr - apa / diepresse.com)
Ako triumfálny návrat „nového” Roberta Fica hodnotí dnes víťazstvo opozičnej strany Smer-SD v slovenských parlamentných voľbách rakúsky denník Die Presse. Noviny poukazujú na obraz Fica ako človeka bez zmyslu pre humor, ktorý sa napriek tomu stal politickou hviezdou krajiny. Pripomínajú trápne pôsobiace video z kampane pred voľbami v roku 2010, na ktorom sa Fico so svojím psom snažil ukázať svoju „menej známu ľudskú stránku”. „Teraz sa vzdal nanútených póz, rovnako aj paušálnej kritiky na adresu novinárov. Za rok a pol v opozícii sa Fico zrejme veľa naučil a už nechce spolupracovať len na futbalovom ihrisku,” uviedol Die Presse s odkazom na jeho časté stranícke vystúpenia na futbalových zápasoch. Slovenský publicista Michal Hvorecký pre Die Presse napísal, že víťazstvo Smeru s demonštráciami vyvolanými kauzou Gorila súvisí len okrajovo. Ficovi sa zrejme podarilo osloviť obyvateľov, ktorí neprofitujú z hospodárskeho rastu a ktorí si želajú, aby mali politici sociálne svedomie. Slovenský politológ Martin Muránsky však varoval, že k sociálnym nepokojom môže dôjsť aj po voľbách, ak sa situácia nezlepší. Poukázal na skutočnosť, že Slovensko je po Estónsku druhou najchudobnejšou krajnou eurozóny, minimálna mzda je s 327 eurami polovičná oproti Grécku, priemerný plat menej ako 800 eur, miera nezamestnanosti je 13,7 percenta - u mladých dokonca 35,6 percenta. Mnohí Slováci s nižšími príjmami už teraz majú výhrady voči poskytovaniu finančnej podpory Grécku alebo domácim menšinám. „Pracujúca chudoba je už takmer alergická na každý cent, ktorý ide na rómsku politiku,” citovala APA Muránskeho. Práve situácia približne 300.000 slovenských Rómov je podľa Muránskeho kritická: Počet ilegálnych osád sa za uplynulých 15 rokov strojnásobil, panuje tam 99-percentná nezamestnanosť, extrémna chudoba a žiadne vyhliadky na zlepšenie situácie. „Postupne sa to vyhrocuje,” povedal Muránsky. „Sociálne nepokoje môžu prísť, možno dokonca veľmi skoro,” súhlasí politológ Juraj Marušiak. Poznamenal, že na rozdiel od rokov 1989 a 1998 - keď Slováci po páde komunizmu, resp. odchode sporného premiéra Vladimíra Mečiara pozerali do budúcnosti optimisticky - teraz obyvateľom chýbajú perspektívy.
10 dôvodov, prečo dopadli voľby pre pravicu dobre
Ľudia volili menšie zlo, myslí si sociologička Kusá
11. marca 2012 - (sita)
Voličov k takmer šesťdesiatpercentnej účasti na parlamentných voľbách zmobilizovali zrejme predvolebné prognózy, ktoré odhadovali veľmi nízku účasť. Podľa sociologičky Zuzany Kusej na ľudí zapôsobili psychologicky a prinútili ich uvažovať o svojom občianstve. „Je tu taká predstava, že keď sa nezúčastním na voľbách, nemám právo rozhodovať o veciach,” povedala pre agentúru SITA Kusá. Nazdáva sa, že pravicoví voliči kalkulovali s tým, komu môže hrať do karát ich slabá účasť, a tak prekonali svoje averzie voľbou menšieho zla. „V prospech väčšej účasti bola aj kampaň od Smeru, kde sa prezentovalo, že Smer môže byť víťazom, ale nemusí zostaviť vládu, ak nebude mať väčšinu,” uviedla Kusá. Výsledkom tejto kampane je, že Smer-SD získal vo všetkých okresoch výrazne viac ako v minulosti. Už tradične prišlo menej občanov k voličskej urne v chudobnejších okresoch východného Slovenska. Podľa Kusej to môže súvisieť s tým, že viacerí východniari pracujú v iných regiónoch Slovenska alebo v zahraničí. Zo štatistiky vyplýva, že tento rok vydali menej voličských preukazov ako v minulosti. „Nižšia účasť je z veľkej časti daňou za pracovnú neprítomnosť v mieste bydliska a za existujúce prekážky, keďže v zahraničí môžu voliť len tí, čo tam majú trvalé bydlisko,” uviedla Kusá. Sociologička hovorí, že je znepokojujúce, akú úlohu zohrala pri sobotňajších voľbách rómska otázka. Napríklad v Kežmarku by sa do parlamentu dostala aj radikálna strana Mariana Kotlebu Ľudová strana-Naše Slovensko. V ďalších okresoch s vyšším podielom rómskeho obyvateľstva by mala nad tri percentá. „Zdá sa mi to znepokojujúce, pretože tá strana pôsobí bez akejkoľvek väčšej mediálnej podpory,” poznamenala Kusá. Rómskou kartou sa snažila hrať aj SaS, no tej táto téma nepomohla. Naopak, podľa Kusej oslabli protimaďarské nálady. Túto tému vyzdvihovala SNS, ktorá zostala po sobotňajších voľbách mimo parlamentu. Sociologička vraví, že SNS zobrala argumenty aj Európska únia, ktorá má efektívne nástroje na umravnenie Maďarska. Ľudia sa tak cítia chránení vyšším telesom než len politickou stranou. „SNS bola úspešná v severných okresoch Slovenska, kde má historické zázemie, čiže hlasy dostala skôr pre tradíciu volenia,” dodala Kusá.
Dosť bolo fňukania! - Nová pravica.
Most stratil Slovákov aj Maďarov
11. marca 2012 - (Martina Hilbertová - Sme)
Centrála Mosta-Hídu bola v sobotu v noci podobne divoká ako Smeru. Béla Bugár a jeho straníci pili a tancovali na maďarské hity. Strana pritom prišla takmer o 30-tisíc hlasov. Prepadla aj v baštách na južnom Slovensku. V Komárne ju tentoraz pretlačila konkurenčná SMK. Ešte výraznejšiu stratu sedemtisíc hlasov zaznamenal Most v Dunajskej Strede, iba dve tisícky z nich šli k SMK. „Voliči, ktorí nehlasovali za Most-Híd, skôr hlasovali za Smer,“ myslí si predseda SMK József Berényi. Politológ László Öllős, bývalý člen SMK, hovorí, že odišli napríklad voliči znechutení rozpadom vlády. „Pravdepodobne majú aj veľké sociálne problémy a predchádzajúce obdobie to neriešilo.“ MostHíd zrejme opustili aj slovenskí voliči. Stratil napríklad v Bratislave. Výrazný úspech nemal ani v Martine, hoci na kandidátku zobral tamojšieho primátora Andreja Hrnčiara. Ten sa dostal do parlamentu s tromi ďalšími Slovákmi, členmi strany Rudolfom Chmelom a Ivanom Švejnom, a s Františkom Šebejom, posledným z niekdajších členov OKS, ktorí sa s Mostom v predchádzajúcich voľbách prekrúžkovali. Hrnčiar hovorí, že strana je stále málo slovenská. Nižší zisk Mosta môže byť ovplyvnený aj ubúdaním Maďarov, podľa sčítania ich počet za posledných desať rokov klesol o 62-tisíc na 458tisíc. Bugár tvrdí, že sa asimilovali. MostHíd pred voľbami nevylúčil prípadnú koalíciu so Smerom. Spolu už vládnu na košickom magistráte. „Chceme si vypočuť, o čom nás chce pán predseda Fico informovať,“ odpovedal včera pre TASR Bugár na ponuku koaličných rokovaní. Do vlády s ním však nepôjde.
SMK tri hlasy navyše nezachránili
Falošné nádeje o návrate do parlamentu si vďaka prieskumom robila SMK. Krátko pred voľbami hovorili o možnom zisku tesne nad päť percent. V nedeľu nadránom však už lídri strany, ktorá voličov oslovovala najmä po maďarsky, vytriezveli. Zisk 4,28 percenta je takmer identický s výsledkom predvlaňajších volieb, ktoré ich po rokoch dostali mimo parlamentu. Strana teraz získala len o tri hlasy viac. Nepomohla ani mobilizačná kampaň v maďarskej verejnoprávnej televízii. SMK sa chcela pred voľbami spojiť aj s Mostom, no ten im ponúkol len miesta na kandidátke. „Keby sme išli ako koalícia, mohli by sme byť druhou formáciou,“ hovorí Gyula Bárdos, predseda Republikovej rady SMK. Po posledných voľbách z postu predsedu odišiel Pál Csáky, teraz je možné, že to čaká Józsefa Berényiho. Ten môže prísť aj o slovenské občianstvo, keďže žiadal o maďarský pas.
Ficovo víťazstvo mierne oslabí pravicový tábor v EÚ
11. marca 2012 - (tasr)
Víťazstvo strany SMER-SD v sobotňajších parlamentných voľbách mierne oslabí tábor európskej pravice, ktorá dominuje politickej scéne v európskych inštitúciách únie. Európska ľudová strana (EĽS) je momentálne najväčšou paneurópskou stranou v Európskom parlamente a Európskej rade, ktorá - vrátane pridružených a pozorovateľských strán - združuje 77 politických stredopravicových subjektov zo 40 európskych krajín. Začiatkom februára EĽS prijala ako pozorovateľov tri pravicové strany z Arménska, pričom arménsky prezident Serž Sarkisjan sa stal v poradí šiestym lídrom z nečlenských krajín EÚ. EĽS sa v správach pre médiá pýši, že z 27-člennej únie majú ľudovci až 17 predsedov vlád a hláv štátov, pričom EĽS je zároveň aj najsilnejšou frakciou v Európskom parlamente a 13 z 27 komisárov EÚ sa takisto hlási k paneurópskemu pravicovému táboru. Jasné víťazstvo Roberta Fica, ktorý bude poverený zostavením novej vlády na Slovensku oslabí „matematiku” európskych pravičiarov o jedného lídra na summitoch EÚ. Ak by podpora verejnosti pre Ficovu stranu zostala nezmenená aj po nasledujúce dva roky, vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 by SMER-SD „obohatil“ Európsky parlament o ďalších sociálnodemokratických poslancov. Na úkor poslaneckej skupiny EĽS. V súčasnosti má Slovensko päť ľavicových europoslancov z celkového počtu trinásť, ktorých môže SR delegovať do Európskeho parlamentu.
Nový parlament sa zíde najneskôr do 30 dní
11. marca 2012 - (tasr)
Parlament sa v novom zložení zíde podľa Ústavy SR najneskôr do 30 dní. Ustanovujúcu schôdzu novej Národnej rady (NR) SR zvolá prezident SR Ivan Gašparovič. Ak by tak neurobil, noví poslanci sa zídu automaticky na 30. deň po vyhlásení výsledkov volieb. Ustanovujúcu schôdzu má riadiť súčasný predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH). Do jeho rúk noví poslanci slávnostne zložia sľub, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.” Potom by mali zvoliť nového predsedu parlamentu, ktorému vzápätí Hrušovský odovzdá vedenie schôdze. Na prvej schôdzi sa parlament dohodne aj na počte podpredsedov snemovne a v tajnej voľbe bude o nich hlasovať. Zákonodarný zbor zriadi na prvom stretnutí aj parlamentné výbory. Zároveň rozhodne o počte a poslaní ďalších výborov, ktoré nemá v zákone striktne určené, a dohodne sa na ich zložení. Vláda podá po ustanovujúcej schôdzi nového parlamentu demisiu do rúk prezidenta SR. Svoju funkciu však vykonáva až do vymenovania nového kabinetu. Ten je povinný do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred poslancov, predložiť im svoj program a požiadať o vyslovenie dôvery.
Fico: S mocou budeme narábať opatrne, nechceme stratiť dôveru
11. marca 2012 - (tasr)
Jasný víťaz predčasných parlamentných volieb strana Smer-SD bude s mocou narábať opatrne. V dnešnej relácii televízie TA3 V politike to vyhlásil líder subjektu Robert Fico s tým, že nechce stratiť vysokú dôveru voličov. „Máme veľký rešpekt pred výsledkom. Cítili sme šancu v kútiku duše, že môžeme mať väčšinu, ale obávali sme sa najhoršieho scenára, a to 76 kresiel. Tých 83 je číslo, ktoré nás potešilo, na druhej strane, keď sme to videli, zostali sme sedieť,” priznal Fico. Na otázku, či budú akési Koaličné rady, keďže Smer-SD bude zrejme vládnuť sám, Fico odvetil, že ak sú vo vláde dve vyvážené strany, môžu sa navzájom kontrolovať. „Stále si myslíme, že ak by tu bol nejaký partner na plnenie našej predstavy programu, Smer by bol pripravený spolupracovať. No zdá sa, že sa rozhodli byť v opozícii, a budeme v tom preto sami,” podotkol. Na rozdiel od minulosti podľa jeho slov nebude rozhodovať Koaličná rada, ale suverénna vláda a parlament bez toho, aby sa stretli predsedovia strán a dali nejaký pokyn. „Sám som zvedavý, ako to bude pôsobiť smerom k verejnosti,” povedal Fico. Líder KDH Ján Figeľ je vďačný za podporu, ktoré jeho hnutie vo voľbách dostalo. „Bolo by dobré, ak by sme mali dvojciferný výsledok, ale som presvedčený, že KDH má na viac. Pravica utrpela porážku, keď si sama podpílila konár,” vyhlásil. Figeľ sa domnieva, že opozičná rada nevznikne. „Je to unikum, ale viem si predstaviť pri niektorých témach zhodu, kde by sa vytváral blok či postoj, ale nevytvára sa opozičná zmluva,” podčiarkol. Predseda Obyčajných ľudí a nezávislých osobností Igor Matovič zopakoval, že v jeho klube bude každý poslanec hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia. „O tomto som sníval, aby som v parlamente vytvoril ostrovček slobody. To, že niekomu dáte slobodu, neznamená, že bude nezodpovedný,” vysvetlil a týmto výrokom pobavil spoludiskutérov. „Vy viete, ako funguje poslanecký klub? Nemôžte povedať, že každý hlasuje, ako chce. Ale nehádajme sa, veď budeme v opozícii,” odkázal mu predseda Mosta-Híd Béla Bugár. On sám je presvedčený, že keďže má Smer 83 poslancov a chce realizovať svoj program, každý, kto by s ním šiel do koalície, by bol piatym kolesom na voze. Podpredseda SaS Juraj Miškov, ktorého strana dosiahla spomedzi parlamentných subjektov najslabší výsledok, vidí dva signály. „Prvý, že voliči si prajú liberálnu stranu v slovenskom parlamente. Druhý je varovná kontrolka, ktorá nám zasvietila, aby sme nenaložili s dôverou, ktorú nám dali, tak, ako sme s ňou naložili po minulých voľbách. Budeme hľadať odpovede, čo treba urobiť, aby sa to neopakovalo,” dodal. Zástupca SDKÚ-DS v diskusii nevystúpil. V závere relácie ponúkla televízia politikom šampanské, s ktorým si všetci štrngli za zvuku piesne skupiny Queen We are the champions.
APA: Tajný sen Fica sa splnil
11. marca 2012 - (tasr)
Výsledok predčasných parlamentných volieb na Slovensku možno označiť za prekvapenie, uviedla dnes rakúska tlačová agentúra APA. Ľavicovo orientovaná strana Smer-SD, ktorá strávila 18 mesiacov v opozícii, dostala viac ako milión hlasov a bude mať v parlamente jasnú väčšinu. K ústavnej väčšine jej chýba niekoľko mandátov. Preto možno len sotva očakávať, že sa na Slovensku zopakuje scenár ako v Maďarsku, kde vláda Viktora Orbána disponuje vyše dvojtretinovou väčšinou, konštatovala ďalej APA. Ešte nikdy od pádu komunizmu nebola na Slovensku niektorá strana taká silná ako momentálne Smer-SD a žiaden politik nemal takú silnú pozíciu ako teraz Fico, uviedla rakúska agentúra. Stredopravé strany utrpeli drvivú porážku. Spokojný môže byť podľa agentúry len Igor Matovič a jeho strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorá bude mať 16 poslancov, rovnako ako kresťanskí demokrati z KDH. Smer-SD s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorí vládu sám, aj keď Fico počas volebnej noci ponúkol spoluprácu všetkým stranám. Zdôraznil, že opozícia by mala dostať čo najviac kontrolných postov, všíma si APA, podľa ktorej je takýto konsenzuálny postoj pre Fica niečím novým. Volebná kampaň ukázala, že stredopravé strany sú rozdelené. Dá sa očakávať, že v opozícii sa ich rozpory skôr ešte prehĺbia a že sotva budú schopné podriadiť sa koordinovanej stratégii, dodáva APA.
Le Monde: Fico sľubuje zdanenie bohatých Slovákov
11. marca 2012 - (tasr)
Sociálni demokrati bývalého predsedu vlády SR Roberta Fica získali v sobotu v parlamentných voľbách absolútnu väčšinu, informuje dnes čitateľov francúzsky denník Le Monde na svojom internetovom serveri. Francúzsky denník pripomenul, že Smer-SD získal 83 poslancov v NR SR vo voľbách, ktoré zaznamenali vyššiu volebnú účasť než voľby z roku 2010. Le Monde uviedol, že do slovenského parlamentu sa dostali aj štyri pravicovo orientované strany odchádzajúceho kabinetu Ivety Radičovej a nová strana s názvom Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Le Monde informuje, že na Slovensku prvýkrát od získania nezávislosti v roku 1993 došlo k situácii, keď parlamentnú väčšinu získala jedna politická strana. Denník sa v článku s podtitulkom „Nové dane pre bohatých” odvoláva na dnešné vyhlásenia Roberta Fica, že jeho vláda sa bude snažiť, aby konsolidácia verejných financií nebola na úkor ľudí s nízkymi príjmami. Podľa francúzskeho denníka je Slovensko druhou najchudobnejšou krajinou eurozóny s nezamestnanosťou dosahujúcou 14 percent aktívneho obyvateľstva, a preto Fico u voličov zabodoval sľubmi o nových daniach pre bohatých. Le Monde uvádza, že Fico sa zrejme chystá zrušiť 19-percentnú jednotnú daň a zdaniť kategórie ľudí s ročným príjmom nad 33.000 eur.
Predseda EP Schulz: Fico ustráži verejné financie a zabezpečí rast
11. marca 2012 - (tasr)
Predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz patrí medzi prvých európskych štátnikov, ktorý dnes zablahoželali Robertovi Ficovi k víťazstvu jeho strany v sobotňajších parlamentných voľbách. „Blahoželanie Robertovi Ficovi a strane Smer-SD k jasnému víťazstvu na Slovensku,” napísal popredný predstaviteľ Progresívnej skupiny socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D). Schulz, ktorý od januára tohto roku predsedá EP, dodal, že Ficovo víťazstvo na Slovensku zároveň so stabilizáciou verejných financií povedie k posilneniu rastu a tvorbe nových pracovných miest.
Rakúsko: Kancelár Faymann gratuloval Ficovi k „pôsobivému volebnému úspechu”
11. marca 2012 - (tasr)
Rakúsky spolkový kancelár Werner Faymann vyjadril dnes radosť nad „pôsobivým úspechom” slovenských sociálnych demokratov (Smer-SD) pod vedením opozičného vodcu Roberta Fica, ktorému gratuloval k víťazstvu, informovala agentúra APA. Predseda Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) vo volebnom víťazstve slovenských sociálnych demokratov vidí podľa dnešného vyhlásenia aj „ďalší impulz pre sociálnejšiu Európu”. „Naším cieľom v Európe je okrem dôležitej rozpočtovej konsolidácie dosiahnuť aj viac oprávnených príjmov - napríklad prostredníctvom dane z finančných transakcií (FTS). O Robertovi Ficovi viem, že tiež podporuje FTS. Znamená to, že sa teraz ďalšia krajina Európskej únie bude spoločne s nami zasadzovať za zavedenie FTS,” zdôraznil rakúsky kancelár.
ČT: Prvá zahraničná cesta Roberta Fica ako premiéra bude viesť opäť do Prahy
11. marca 2012 - (tasr)
Prvá zahraničná cesta Roberta Fica v úlohe slovenského premiéra bude viesť opäť do Prahy. Uviedol to dnes samotný predseda strany Smer-SD, ktorá sa stala víťazom sobotňajších slovenských parlamentných volieb, pre reláciu Otázky Václava Moravca na Českej televízii (ČT). Informácie priniesla webová stránka www.ceskatelevize.cz. Slovenskí opoziční sociálni demokrati (Smer-SD) v predčasných parlamentných voľbách na Slovensku prevalcovali politických súperov, napísala ďalej na webe ČT. So ziskom 44,41 percenta voličov budú mať v 150-člennom zákonodarnom zhromaždení podľa neoficiálnych výsledkov pohodlnú väčšinu. Obsadia 83 kresiel a k ústavnej väčšine im tak chýba iba sedem hlasov. Prvýkrát od zvrhnutia komunizmu v roku 1989 ovládne parlament v krajine jedna strana, uviedol web ČT. Nepotvrdili sa obavy z nízkej volebnej účasti. Hlasovať prišlo takmer 60 percent voličov - presnejšie 59,11 percenta, čo je dokonca viac než pred dvoma rokmi, upozornila webová stránka. Predseda Smeru-SD Robert Fico ohlásil víťazstvo svojej strany ešte pred oficiálnym sčítaním všetkých hlasov. Slovenská pravica priznala ťažkú porážku v sobotňajších voľbách. Podľa očakávaní odmietne ponuku Roberta Fica na rokovania o prípadnom vytvorení koalície, Smer-SD preto zostaví vládu sám, napísali autori článku na webe ČT. Poukázali tiež, že po Maďarsku sa Slovensko stalo druhou krajinou Vyšehradskej štvorky s jednou dominantnou politickou stranou. ČT na svojej webovej stránke takisto spomenula, že do parlamentu si nesadne Slovenská národná strana.
ČSSD: Slovenskí voliči odmietli pravicovú politiku, SR bude mať stabilnú vládu
11. marca 2012 - (tasr)
Výsledky parlamentných volieb sú pre Slovensko šancou na obnovenie dôvery ľudí v politiku, pričom strana Smer-SD dá krajine stabilnú vládu, uviedol dnes podpredseda českých sociálnych demokratov (ČSSD) Lubomír Zaorálek. „Skončí sa obdobie, keď vládla koalícia, ktorej najväčším problémom bolo dohodnúť sa medzi sebou,” citovala Zaorálka agentúra Mediafax. Predseda ČSSD Bohuslav Sobotka v reakcii na výsledky volieb v SR konštatoval, že sa dajú vnímať ako signál smerovania stredoeurópskej spoločnosti, a to jej odklonu od pravicovej politiky. „Slovenskí občania vo voľbách jednoznačne odmietli pravicovú politiku a jej nespravodlivé sociálne reformy, odmietli ďalej niesť riziká neoliberálnych ekonomických experimentov a odmietli tiež populizmus snažiaci sa ťažiť zo súčasných problémov eurozóny,” vyhlásil Sobotka. Predseda ČSSD poznamenal, že výsledky slovenských volieb by mal podrobne preštudovať aj český premiér Petr Nečas (ODS) vzhľadom na program reforiem podobný tým, aké presadzovali pravicové strany končiacej slovenskej vlády. Za ponaučenie aj pre českú vládu označil výsledky volieb na Slovensku tiež predseda strany TOP 09 a český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg. Ten to však odôvodnil argumentom, že slovenským voličom prekážala predovšetkým politika spojená s možnou korupciou, informoval spravodajský portál novinky.cz. „Zo slovenských volieb by sme si mali vziať ponaučenie. Rozumná pravicová politika nemá u voličov nádej na úspech, ak je sprevádzaná korupciou a škandálmi,” uviedol Schwarzenberg prostredníctvom svojho hovorcu.
Vizitky strán, ktoré zasadnú v parlamente
Európske médiá sledujú výsledky volieb na Slovensku
Politológ Mesežnikov predpovedá vládu jednej strany
Smer-SD je oficiálnym víťazom volieb, ÚVK potvrdila predbežné výsledky
11. marca 2012 - (tasr)
Ústredná volebná komisia (ÚVK) potvrdila predbežné výsledky sobotných (10. 3.) predčasných parlamentných volieb na Slovensku. Víťazom volieb sa tak oficiálne stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov, čo mu prinieslo 83 poslaneckých mandátov. Prezident SR Ivan Gašparovič už avizoval, že Smer poverí zostavením novej vlády. Kedy sa tak stane, zatiaľ nie je známe. Na parlamentnú väčšinu je potrebných 76 zo 150 kresiel. Aj podľa oficiálnych výsledkov sa do Národnej rady SR dostane šesť politických strán. Na druhom mieste vo voľbách skončilo KDH so ziskom 8,82 percenta hlasov, nasledujú OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti s 8,55 percenta, majú rovnako po 16 poslaneckých mandátov. Do parlamentných lavíc zasadnú aj poslanci Mosta-Híd (6,89 percenta - 13 kresiel), SDKÚ-DS (6,09 percenta - 11 kresiel) a SaS (5,88 percenta - 11 kresiel). Do parlamentu sa neprebojovali SNS (4,55 percenta) ani SMK (4,28 percenta). Ako konštatovala zapisovateľka ÚVK Lívia Škultéyová, voľby sa uskutočnili legitímne a legálne. Zápisnicu ÚVK s výsledkami volieb podpísali podľa jej slov všetci prítomní členovia, traja boli neprítomní. Šéfka Štatistického úradu SR Ľudmila Benkovičová doplnila, že priebeh volieb bol „mimoriadne” pokojný. Potvrdila, že štatistici nezaznamenali žiadne pokusy o útok na webstránky, kde sa zverejňovali priebežné výsledky hlasovania. Volebná účasť dosiahla 59,11 percenta. Bola tak vyššia ako pri posledných parlamentných voľbách v roku 2010, keď sa vyšplhala na 58,83 percenta. Do volebných zoznamov kompetentní zapísali 4.392.451 voličov, k urnám pristúpilo 2.596.443 z nich. Do volieb sa mohli ľudia zapojiť aj zo zahraničia, odkiaľ prišlo 7051 hlasov. Počet celkových platných hlasov vo voľbách dosiahol 2.553.726, teda 98,43 percenta z celkového počtu odovzdaných hlasov.
Prezident Ivan Gašparovič poverí Smer-SD zostavením vlády
11. marca 2012 - (tasr)
Prezident SR Ivan Gašparovič poverí zostavením vlády Smer-SD, ktorý s výsledkom 44,41 percenta voličov vyhral sobotňajšie (10.3.) voľby. „To ale neznamená, že nechcem z určitého pohľadu hovoriť aj s niektorými inými politickými stranami,” dodala hlava štátu na dnešnej tlačovej konferencii. V prípade, že by sociálni demokrati nenašli koaličného partnera, kabinet by mohli zostaviť aj sami. Gašparovič vyzdvihol, že napriek predvolebným indíciám hlasovanie nakoniec prebehlo bez akýchkoľvek vážnych problémov. Pozitívne vníma aj volebnú účasť 59,11 percenta. Víťaznému Smeru-SD pri tejto príležitosti zablahoželal a prisľúbil podporu parlamentu a kabinetu v otázkach, ktoré budú v záujme spoločnosti. Želaním prezidenta je, aby budúca vláda bola stabilná. Slovensko by sa podľa neho malo deklarovať ako štát, ktorý vníma vnútroštátne i medzinárodné problémy. Budúcu vládu tiež vyzval, aby spolupracovala s opozičnými stranami a nerušila prijaté opatrenia predchádzajúceho kabinetu, ktoré sa ukázali ako úspešné. „Bol by som rád, keby opozícia hľadala cestu spolu s vládou a väčšinou v parlamente v tých otázkach, ktoré Slovensku zabezpečia hospodársky rast a plnenie sociálnych programov,” prízvukoval. Pripomenul svoje vyjadrenia z minulosti, na ktorých trvá aj v súčasnosti, že Slovensko by potrebovalo pravo-ľavú exekutívu, a to z jednoduchého dôvodu. „Doteraz skoro vždy nové vlády skoro totálne revidovali rozhodnutia predošlej a vychádzala potom z toho legislatíva, ktorá bola nevyvážená,” vysvetlil najvyšší ústavný činiteľ. Presný termín, kedy poverí víťaza parlamentných volieb zostavením nového kabinetu, neuviedol. Podľa neho treba nechať predsedom politických strán čas na oddych. „A uvidím v pondelok,” konštatoval Gašparovič.
Tu sú mená 150 nových poslancov
Zoznam poslancov zvolených do Národnej rady SR
11. marca 2012 - (tasr)
Víťazom volieb sa podľa oficiálnych výsledkov stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov, čo mu prinieslo 83 poslaneckých mandátov. Na druhom mieste skončilo KDH so ziskom 8,82 percenta hlasov, nasledujú Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) s 8,55 percenta, majú rovnako po 16 poslaneckých mandátov. Do parlamentných lavíc zasadnú aj poslanci Mosta-Híd (6,89 percenta), SDKÚ-DS (6,09 percenta) a SaS (5,88 percenta). Most-Híd obsadí 13 poslaneckých kresiel, SDKÚ-DS a SaS po 11. TASR prináša zoznam novozvolených poslancov Národnej rady SR v abecednom poradí:
1 Pavol Abrhan KDH 2 Ladislav Andreánsky SMER - SD 3 Michal Bagačka SMER - SD 4 Vladimír Baláž SMER - SD 5 Tibor Bastrnák MOST - HÍD 6 Jaroslav Baška SMER - SD 7 Miroslav Beblavý SDKÚ - DS 8 Juraj Blanár SMER - SD 9 Otto Brixi SMER - SD 10 Július Brocka KDH 11 Dušan Bublavý SMER - SD 12 Jozef Buček SMER - SD 13 Béla Bugár MOST - HÍD 14 Jozef Burian SMER - SD 15 Gabriel Csicsai MOST - HÍD 16 Dušan Čaplovič SMER - SD 17 Miroslav Číž SMER - SD 18 Jaroslav Demian SMER - SD 19 Juraj Droba SaS 20 Daniel Duchoň SMER - SD 21 Mikuláš Dzurinda SDKÚ - DS 22 Árpád Érsek MOST - HÍD 23 Vladimír Faič SMER - SD 24 Martin Fecko OĽaNO 25 Igor Federič SMER - SD 26 Martin Fedor SDKÚ - DS 27 Robert Fico SMER - SD 28 Ján Figeľ KDH 29 Pavol Frešo SDKÚ - DS 30 Martin Fronc KDH 31 Darina Gabániová SMER - SD 32 Dušan Galis SMER - SD 33 Ľubomír Galko SaS 34 Gábor Gál MOST - HÍD 35 Milan Géci SMER - SD 36 Monika Gibalová KDH 37 Tibor Glenda SMER - SD 38 Martin Glváč SMER - SD 39 Pavol Goga SMER - SD 40 Lea Grečková SMER - SD 41 Augustín Hambálek SMER - SD 42 Alojz Hlina OĽaNO 43 Eva Horváthová OĽaNO 44 Igor Hraško OĽaNO 45 Andrej Hrnčiar MOST - HÍD 46 Pavol Hrušovský KDH 47 Mikuláš Huba OĽaNO 48 Ján Hudacký KDH 49 Rudolf Chmel MOST - HÍD 50 Igor Choma SMER - SD 51 Martin Chren SaS 52 Ľubomír Jahnátek SMER - SD 53 Elemér Jakab MOST - HÍD 54 Mária Janíková SMER - SD 55 Dušan Jarjabek SMER - SD 56 Viliam Jasaň SMER - SD 57 Vladimír Jánoš SMER - SD 58 Erika Jurinová OĽaNO 59 Miroslav Kadúc OĽaNO 60 Robert Kaliňák SMER - SD 61 Ladislav Kamenický SMER - SD 62 Ľudovít Kaník SDKÚ - DS 63 Peter Kažimír SMER - SD 64 Marián Kéry SMER - SD 65 Andrej Kolesík SMER - SD 66 Jozef Kollár SaS 67 Maroš Kondrót SMER - SD 68 Magda Košútová SMER - SD 69 Marián Kovačócy SMER - SD 70 Daniel Krajcer SaS 71 Mikuláš Krajkovič SMER - SD 72 Stanislav Kubánek SMER - SD 73 Štefan Kuffa OĽaNO 74 Marián Kvasnička KDH 75 Jana Laššáková SMER - SD 76 Tibor Lebocký SMER - SD 77 Daniel Lipšic KDH 78 Iveta Lišková SMER - SD 79 Michal Lukša SMER - SD 80 Róbert Madej SMER - SD 81 Marek Maďarič SMER - SD 82 Mojmír Mamojka SMER - SD 83 Ľuboš Martinák SMER - SD 84 Anton Martvoň SMER - SD 85 Vladimír Matejička SMER - SD 86 Igor Matovič OĽaNO 87 Helena Mezenská OĽaNO 88 Ján Mičovský OĽaNO 89 Jozef Mihál SaS 90 Ivan Mikloš SDKÚ - DS 91 Jozef Mikloško KDH 92 Jozef Mikuš SDKÚ - DS 93 Juraj Miškov SaS 94 Milan Mojš SMER - SD 95 Dušan Muňko SMER - SD 96 Peter Muránsky KDH 97 Emília Müllerová SMER - SD 98 József Nagy MOST - HÍD 99 Oľga Nachtmannová SMER - SD 100 Lucia Nicholsonová SaS 101 Viliam Novotný SDKÚ - DS 102 Bibiána Obrimčáková SMER - SD 103 Branislav Ondruš SMER - SD 104 Peter Osuský SaS 105 Milan Panáček SMER - SD 106 Pavol Paška SMER - SD 107 Pavol Pavlis SMER - SD 108 Svetlana Pavlovičová SMER - SD 109 Peter Pellegrini SMER - SD 110 Ľubomír Petrák SMER - SD 111 Ján Počiatek SMER - SD 112 Ján Podmanický SMER - SD 113 Martin Poliačik SaS 114 Peter Pollák OĽaNO 115 Radoslav Procházka KDH 116 Alojz Přidal KDH 117 Róbert Puci SMER - SD 118 Richard Raši SMER - SD 119 Ján Richter SMER - SD 120 Mária Ritomská OĽaNO 121 Ľubica Rošková SMER - SD 122 Marián Saloň SMER - SD 123 Ján Senko SMER - SD 124 Zsolt Simon MOST - HÍD 125 László Sólymos MOST - HÍD 126 Viktor Stromček SMER - SD 127 Richard Sulík SaS 128 Boris Susko SMER - SD 129 František Šebej MOST - HÍD 130 Branislav Škripek OĽaNO 131 Ivan Štefanec SDKÚ - DS 132 Peter Šuca SMER - SD 133 Ivan Švejna MOST - HÍD 134 Viera Tomanová SMER - SD 135 Ivan Uhliarik KDH 136 Jozef Valocký SMER - SD 137 Jana Vaľová SMER - SD 138 Ivan Varga SMER - SD 139 Richard Vašečka OĽaNO 140 Magdaléna Vášáryová SDKÚ - DS 141 Ľubomír Vážny SMER - SD 142 Jozef Viskupič OĽaNO 143 Anna Vitteková SMER - SD 144 Pavol Zajac KDH 145 Marián Záhumenský SMER - SD 146 Renáta Zmajkovičová SMER - SD 147 Ľubomír Želiezka SMER - SD 148 Peter Žiga SMER - SD 149 Jana Žitňanská KDH 150 Lucia Žitňanská SDKÚ - DS
Lídri pravice avizujú, že ich strany ostanú v opozícii
11. marca 2012 - (tasr)
Zástupcovia pravicových strán dnes v diskusnej relácii TV Markíza naznačili, že neuvažujú o vstupe do vládnej koalície so Smerom -SD. „Sme pripravení na dialóg o kľúčových témach, ale čo sa týka politického postavenia, volebné výsledky sú jasné a hovoria o vláde jednej strany,” povedal predseda KDH Ján Figeľ v reakcii na ponuku predsedu Smeru - SD Roberta Fica otvoriť rokovania o kľúčových politických témach so všetkými parlamentnými stranami. „Zúčastníme sa rokovaní, ale iný priestor, než aby Smer niesol zodpovednosť sám, nevidíme,” uviedol aj podpredseda Mosta - Híd Zsolt Simon. SDKÚ-DS vylúčila možnosť koalície so Smerom-SD už pred voľbami a aj SaS predpokladá, že rokovania nepovedú k jej vstupu do koalície so Smerom-SD. „Ideologické rozdiely, nazeranie na svet sú prílič iné,” povedal predseda SaS Richard Sulík. „Určite prijmeme pozvanie na to, aby sme sa porozprávali, ale nie s cieľom vytvorenia koalície,” povedal líder Obyčajných ľudí a nezávislých osobností Igor Matovič. Robert Fico konštatoval, že ak by niektorá zo strán prejavila záujem spolupracovať na programe, ktorý chce realizovať Smer-SD, sú pripravení rokovať o dvojkoalícii. V opačnom prípade prevezmú zodpovednosť sami.
Voliči nám odkázali, že aj SDKÚ-DS potrebuje zmenu, vraví L. Žitňanská
11. marca 2012 - (tasr)
Víťazstvo Smeru-SD v parlamentných voľbách je nielen výsledkom jeho politiky, ale zrejme aj „bratovražednej vojny”, ktorú medzi sebou viedli počas predvolebnej kampane stredopravé strany. „Nedokázali sme v kampani voličov presvedčiť, že sme schopní vládnuť bez hádania a že sme schopní zostaviť alternatívu stredopravých strán. Myslím si, že tento stav musí prestať,” komentovala na dnešnej tlačovej besede šéfka rezortu justície a podpredsedníčka SDKÚ-DS Lucia Žitňanská výsledok strany vo voľbách. Strana Mikuláša Dzurindu získala v sobotu (10. 3.) podľa neoficiálnych výsledkov podporu 6,09 percenta voličov. Podľa Žitňanskej výsledok volieb je odkazom, že zmenu potrebuje nielen Slovensko, ale aj SDKÚ-DS. Aj preto dnes potvrdila, že sa bude uchádzať o post predsedníčky strany. „Keď uspejem, tak urobím všetko preto, aby SDKÚ-DS dostala na politickej scéne Slovenska zase to miesto, ktoré jej podľa mojej mienky vždy patrilo,” prisľúbila. „Mám z toho radosť,” reagoval súčasný šéf strany Dzurinda. Či sa sám bude uchádzať o opätovné utvrdenie v pozícii šéfa strany, dnes nepovedal. On ani podpredseda Ivan Mikloš nechceli prezradiť ani to, či uvažujú nad tým, že by sa vzdali svojho mandátu v parlamente. „Všetko sa dozviete včas,” odkázal Mikloš. Za seba dodal, že sa nebude uchádzať o post predsedu, pretože má pocit, že aj sám nesie zodpovednosť za výsledok SDKÚ-DS vo voľbách. Viac informácií by mohlo byť známych už po pondelkovom (12. 3.) zasadnutí prezídia strany. Šéfa rezortu diplomacie krúžkovala vo voľbách asi šestina všetkých voličov strany. „Rozumiem tomuto signálu,” povedal stručne Dzurinda s tým, že preberá celú zodpovednosť za výsledok porážky jeho strany. Hoci Smer-SD obsadí v Národnej rade SR nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov, podľa Dzurindu ide skôr o nominálnu prevahu. „Cítim vnútorne, že tá politická prevaha zďaleka nie je a nebude taká, ako vyplýva z tej nominálnej prevahy,” uzavrel.
Robert Fico: Splnil sa mi sen, sme pripravení hovoriť o koalícii
11. marca 2012 - (tasr)
Strana Smer-SD je pripravená hovoriť o koaličnej spolupráci so stranami, ktoré prekročili brány parlamentu. Na tlačovej konferencii to vyhlásil líder Smeru-SD Robert Fico, ktorého strana získala v predčasných parlamentných voľbách v snemovni jasnú väčšinu a viac ako milión voličských hlasov. Počas príchodu Fica na tlačovku ho búrlivým potleskom privítali straníci. „Napriek tomu, že výsledok nám zabezpečuje väčšinu, pristúpime ku krokom, ktoré sme avizovali. Bude dôležité zvolať okrúhly stôl parlamentných strán. Treba hovoriť o tom, ako sa budeme správať k európskym výzvam, boli by sme radi, keby aj opozičné strany prejavovali tento rozmer,” povedal Fico. Smer-SD chce hovoriť aj o tom, či je nevyhnutné prijímať niektoré ústavné zákony. „Nechceme si dať do programu ústavné zákony bez konzultácie s opozíciou,” vysvetlil. „Chceme stranám ponúknuť našu predstavu o vládnom programe. Ak bude niektorá strana pripravená spolupracovať, my sme pripravení hovoriť o koaličnej spolupráci. Sme si vedomí, že nás dopredu odmietali, no my túto ambíciu stále máme,” konštatoval. Fico zároveň garantoval, že pri okrúhlom stole sa bude hovoriť aj o pomeroch v parlamentnom živote. „Smer rešpektuje úlohu opozície a v tomto sa budeme správať európsky a štandardne,” uistil. Na otázku, čo Smer-SD urobí ako prvé, odvetil, že verejné financie sú v zlom stave, preto prvé rozhodnutia musia ísť na stabilizáciu orgánov na daňových úradoch. „Ďalej treba prijať rozhodnutia, ktoré zagarantujú, že deficit nebude v roku 2012 vyšší, než bol plánovaný,” avizoval. Smer podľa jeho slov môže plne realizovať svoj program. „Program sociálneho štátu ozdravovania verejných financií nie na úkor ľudí so strednými a nízkymi príjmami. Bude to program aj európsky orientovaný. EÚ sa určite môže oprieť o Smer, lebo si uvedomujeme, že Slovensko žije a chce žiť v Európe a chce zachovanie eurozóny, pokoj v tomto priestore,” podotkol. Fico priznal, že volebný výsledok jeho stranu veľmi príjemne prekvapil. „Ja som mal tajný sen, a to milión voličov, čo sa nám podarilo. Získané mandáty a percentá potvrdzujú, že Smer so svojím programom na Slovensku uspel,” vyhlásil s tým, že v Smere-SD vedia, aké sú očakávania a „my sme pripravení ich naplniť”. Na personálne otázky vo vláde si chce Fico nechať čas. „Potrebujeme sa vyspať, od pondelka sa začne tvrdá práca,” avizoval. Šéf Smeru, ktorý je známy nie najlepšími vzťahmi s médiami, dnes novinárom poďakoval, že v centrále jeho strany boli. „Verím, že boli vytvorené dobré podmienky na vašu prácu. Chcem zagarantovať, že Smer chce byť mediálne otvorená strana,” dodal.
„Bolo by dobré, keby trvalý euroval podporilo viac strán“
Politológ R. Tóth: Líder pravice neexistuje
11. marca 2012 - (tasr)
Líder pravice v súčasnosti neexistuje. Myslí si to politológ Rastislav Tóth. Aby ho pravica mohla nájsť, mala by sa vykryštalizovať „nejaká politická strana”, ktorá vysloví základné myšlienky. Pre TASR to uviedol politológ Rastislav Tóth. „Doteraz to bolo - chráňte sa Fica, chráňte sa Mečiara, ale to nebola konštruktívna myšlienka. K tomu treba nejakú novú tvár, lebo tieto totálne zlyhali,” povedal Tóth. Úspech hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktoré podľa neoficiálnych výsledkov získalo vyše 8,5 percenta hlasov, Tóth pripisuje aj tomu, že jeho líder Igor Matovič vyčistil stranu od ľudí, ktorí do nej nepatrili. „Matovič je typický mediálny tvor, vie vystupovať pre médiá, ak mu nevenujú dostatočnú pozornosť, tak si nájde iný spôsob,” povedal Tóth. Matovič má podľa neho správny, tak trochu naivný výzor, že sa do politiky rozumie, iba toľko ako všetci ostatní. „Okrem toho vie formulovať niektoré svoje stranícke ideály, ktoré ľudí oslovia,” povedal politológ. Víťaz volieb Smer-SD podľa Tótha získal príliš veľa a ostatné strany sa zaradili na okraj politického spektra. „Za povšimnutie stojí to, že bývalá vládnuca strana HZDS dostala menej ako jedno percento hlasov,” povedal Tóth. Šéf Smeru Robert Fico sa podľa Tótha porozpráva s lídrami parlamentných strán, ale ak jeho väčšina v parlamente bude presahovať dva - tri poslanecké mandáty, nebude hľadať koaličného partnera. Podľa neoficiálnych výsledkov volieb získal Smer-SD v Národnej rade SR 83 zo 150 kresiel.
Politológa J. Baránka prekvapil volebný zisk obyčajných ľudí
Predseda KDH Ján Figeľ: „Miesto KDH vidím v opozícii“
11. marca 2012 - (tasr)
Po jednoznačnom a dominantnom víťazstve Smeru-SD vo voľbách je zodpovednosťou tejto strany prevziať vládu a napĺňať svoj predvolebný program. Konštatoval to dnes šéf KDH Ján Figeľ v reakcii na predbežné, takmer definitívne výsledky, ktoré predpovedajú, že sociálni demokrati obsadia v parlamente viac ako polovicu kresiel. „Miesto KDH vidím v opozícii, ktorú chceme vykonávať konštruktívne a razantne. Tam, kde bude priestor na spoluprácu pre konkrétne riešenia v záujme Slovenska - na parlamentnej pôde, vo verejnosti, priestor na spoluprácu vidím. Ale politicky je toto o víťazstve jednej strany a o vláde jednej strany,” komentoval výsledky predseda KDH. Figeľ pritom poukázal na to, že KDH ponúkalo alternatívu voči ľavicovej vláde a nie spoluprácu so Smerom-SD.
Na Fica čakajú iné nevesty, ironizoval Igor Matovič
Bugárovci prijmú Ficovo pozvanie na rokovanie
11. marca 2012 - (tasr)
Strana Most-Híd prijme pozvanie víťaza volieb Smeru-SD na rokovanie. „Patrí sa prijať pozvanie. Chceme si vypočuť, o čom nás chce pán predseda Fico informovať,” povedal dnes ráno predseda Mostu-Híd Béla Bugár, podľa ktorého však nikto nebude mať záujem o koalíciu. „Veď Smer má sám podľa predbežných výsledkov 85 poslaneckých hlasov, takže predpokladám, že ani pána Fica takéto možnosti nenapadli,” reagoval Bugár na slová šéfa Smeru-SD Roberta Fica, že každá strana, ktorá vo voľbách získa nad päť percent, by sa mala zúčastniť okrúhleho stola. Bugárovci si vedia predstaviť rokovanie o témach napríklad európskych, pri ktorých bude na prijímanie zákonov v parlamente potrebná ústavná väčšina, teda 90 hlasov. Bugár zároveň poďakoval voličom za to, že odovzdali hlas strane Most-Híd a umožnili jej dostať sa do parlamentu. Podľa priebežných neoficiálnych výsledkov po zrátaní viac ako 96 percent volebných okrskov získal Most-Híd 6,9 percenta. Bugár považuje tento výsledok vzhľadom na štvavú kampaň SMK a maďarských médií za uspokojivý. Pripisuje ho aj frustrácii voličov, ktorú vyvolal pád vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ale aj kauze Gorila. „Najviac nám uškodila kauza Gorila. Ale nielen politickým stranám, ale celému Slovensku, kde zavládla kríza dôvery,” uzavrel Bugár.
M. Dzurinda: Výsledok je prehrou pravice aj mojou osobnou
11. marca 2012 - (tasr)
Výsledky volieb sú ťažkou prehrou slovenskej pravice, SDKÚ-DS aj jej predsedu Mikuláša Dzurindu. Po príchode do diskusnej relácie TV Markíza to dnes konštatoval dosluhujúci šéf slovenskej diplomacie M. Dzurinda. „Platí to aj pre moje preferenčné krúžky,” dodal. O ďalšom smerovaní strany sa podľa šéfa SDKÚ-DS rozhodne až po rokovaniach v nasledujúcich dňoch. Dzurinda je však presvedčený, že jeho strana nie je na rovnakej ceste ako ĽS-HZDS, ktorá sa už druhýkrát nedostala do Národnej rady SR. „Verím, že prijmeme také opatrenia, ktoré znovu naštartujú „modrú”... My sme schopní sebareflexie, prijmeme také opatrenia, že sa budeme dvíhať na nohy,” uviedol Dzurinda. Či medzi tieto zmeny bude patriť aj výmena na poste lídra strany, zatiaľ nechcel komentovať. Hoci SDKÚ-DS dlhodobo avizovala, že žiaden hlas za ich stranu neskončí v koalícii so Smerom-SD, strana nevylúčila, že na rokovaniach s víťazom volieb by sa mohla zúčastniť. Definitívne rozhodnutie však podľa Dzurindu padne, až keď SDKÚ-DS dostane pozvánku v konkrétnom znení, pretože zatiaľ na stretnutie nevidí dôvod. „Pokiaľ mám dobré čísla v hlave, tá dominancia Smeru je až nepríjemne veľká,” doplnil.
R. Sulík: Pozvanie Smeru-SD na rokovania prijmeme, ale koalíciu vylučujeme
11. marca 2012 - (tasr)
Strana SaS prijme ponuku Smeru-SD na povolebné rokovania, do koalície s najväčšou parlamentnou stranou však nepôjde. „Teraz to ani nemá zmysel. Má dosť mandátov, tak nech on si vládne a nech ukáže,” komentoval výsledky volieb šéf liberálov Richard Sulík po príchode do diskusnej relácie TV Markíza. Výsledky volieb sú podľa neho ideálnou príležitosťou na generačnú výmenu na pravicovom politickom spektre. Strany by sa podľa neho mali skonsolidovať tak, aby o štyri roky mohli ponúknuť silnú alternatívu Smeru-SD. „Budeme budovať stranu,” povedal Sulík na margo zmien, ktoré musí spraviť SaS, aby zlepšila svoj výsledok. Liberálov volilo 5,88 percenta voličov. Predsedu SaS tieto výsledky potešili, ako aj preferenčné hlasy, ktoré potvrdili jeho prvenstvo v strane. „Viac než polovica povedala, že chce, aby práve ja som ich zastupoval v parlamente, samozrejme, že to padne dobre a myslím si, že táto otázka je raz a navždy vybavená,” zhodnotil.
Líder SMK J. Berényi je sklamaný z výsledkov parlamentných volieb
Vyhlásili súťaž biografickej literatúry a lexikografie o Cenu J. M. Hurbana
11. marca 2012 - (tasr)
Autori, vydavatelia a organizácie môžu do 20. mája 2012 predložiť návrhy do 12. ročníka súťaže o Cenu a prémie Jozefa Miloslava Hurbana v oblasti vydávania pôvodnej slovesnej biografickej literatúry a lexikografie za rok 2011. TASR o tom informoval hovorca a manažér kultúry Slovenskej národnej knižnice (SNK) Igor Válek. Ocenenia súťaže, ktorá sa týka vedeckých, encyklopedických, populárno-náučných a dokumentárnych žánrov o slovenských dejateľoch, sú podľa Válka tradične prejavom verejného uznania pôvodných životopisných diel a slovníkov o slovenských osobnostiach rozširujúcich obraz o významných Slovákoch doma i vo svete. „Organizátori a porotcovia dúfajú, že aj v tomto ročníku sa prestížna súťaž stretne so zaslúženou pozitívnou odozvou v kruhoch odbornej autorskej, vydavateľskej i širšej kultúrnej verejnosti,“ povedal Válek. „Dnes, keď sme často svedkami klesajúceho záujmu o významných Slovákov minulosti, hlavne medzi príslušníkmi mladších generácií, je význam biografických diel, preukázateľne zaľudňujúcich naše dejiny a prispievajúcich k identifikácii Slovenska a Slovákov v prostredí európskej i svetovej kultúry a dejín, doslova nezastupiteľný,“ konštatoval Válek. Pripomenul, že vyhlasovateľom súťaže je Národný biografický ústav Pamätníka slovenskej literatúry SNK. Návrhy do súťaže môžu predložiť autori, vydavatelia a organizácie na adresu: Dr. Ľudmila Ďuranová (tajomníčka odbornej komisie), Národný biografický ústav SNK, Nám. J. C. Hronského 1, 036 01 Martin.
ÚSŽZ: Oddnes funguje nový portál Slovákov vo svete
8. marca 2012 - (tasr)
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) spustil 8. marca nový internetový portál Slovákov vo svete. Nadväzuje ním na rovnomenný časopis, ktorý v roku 1996 začal vydávať Dom zahraničných Slovákov ako mesačník. Ide o databázový kultúrny celospoločenský portál pre krajanov pod názvom Slovenské zahraničie. „Je to centrálna informačná online platforma o živote a histórii Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá má zlepšiť informovanosť verejnosti o ich živote a prepojiť jednotlivé krajanské stránky po celom svete, čím sa prehĺbi vzájomná spolupráca medzi krajanmi,” priblížil na tlačovej konferencii šéfredaktor portálu Dušan Mikolaj. Zatiaľ je iba v slovenčine. Do angličtiny je už preložených niekoľko základných textov, ale tie ešte nie sú oficiálne na tejto stránke k dispozícii. ● Významným partnerom portálu je aj Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine. Riaditeľ sekcie Pamätníka slovenskej literatúry a umenia SNK Peter Cabadaj informoval, že inštitúcii sa v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti Prioritná os II, čo je rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry, podarilo získať na projekt Slovenská digitálna knižnica - digitálny archív 49,6 milióna eur. Tie SNK použije na digitalizovanie celej svojej produkcie vrátane produkcie Slovenského národného archívu. „Je celkom logické, že po tomto kroku bude nasledovať mohutná ofenzíva v zmysle našich snažení pomôcť portálu slovenskezahranicie.sk a ÚSŽZ,” deklaroval Cabadaj. ● ÚSŽZ opätovne odmietol kritiku, ktorá sa objavila v niektorých médiách, že ide o predražený portál. Podľa jeho predstaviteľov je cena v porovnaní s inými štátnymi portálmi porovnateľná, dokonca veľmi nízka. Úrad vyšiel na 24.000 eur. Napríklad nová webová stránka ministerstva zahraničných vecí z roku 2009 stála 73.730 eur.
Slovákov vo svete spája unikátny portál
Prečo portál
8. marca 2012 - (slovenskezahranicie.sk)
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) internetovým portálom Slovenské zahraničie (SZ) nadväzuje na rovnomenný časopis, ktorý začal vydávať roku 1996 Dom zahraničných Slovákov ako mesačník. Jeho posledné číslo vyšlo v ÚSŽZ koncom roka 2009, keď mal časopis štvrťročnú periodicitu. ÚSŽZ využíva nové elektronické technológie, aby výrazne dynamickejšou formou pokračoval vo zverejňovaní a archivovaní informácií od začiatkov masovejšieho vysťahovalectva Slovákov do sveta až k súčasným migračným pohybom. Uvedomujeme si šírku a závažný obsah problematiky, vnímame bohatosť zdrojov známych zväčša v konkrétnej krajanskej komunite či iba v jej časti, zaujímavosti i vecné informácie „ukryté“ vo verejných, súkromných či rodinných archívoch, v kronikách, starých knihách, v kalendároch, časopisoch, novinách. Samostatnú kapitolu tvorí to, čo etnografi v Amerike pomenovali „oral history“, teda pamäť skúsených ľudí a ich schopnosť plasticky porozprávať o vykonanom, prežitom, zažitom, odpozorovanom, a čo má podobnú (ba niekedy dokonca vzácnejšiu) cenu ako literatúra faktu alebo historické listiny. Ak k tomu prirátame zvukové a obrazové záznamy, fotografie a iné obrazové dokumenty, zmocňuje sa nás bázeň, ako toto všetko (a prirodzene ďalšie skutočnosti, nové podnety, informačné trendy) dostať „pod jednu strechu“. Mnohé je už zverejnené na internetových a portálových stránkach. Budeme vás na ne priamo odkazovať, upozorňovať na zaujímavé podnety, citovať z názorov ich tvorcov a prispievateľov. Úprimne privítame záujem zriaďovateľov a správcov slovenských portálov vo svete i doma o vzájomnú spoluprácu. Sme presvedčení o tom, že to prinesie vzájomný úžitok. Pokúsime sa spoločne vytvárať osobitú slovenskú internetovú sieť medzi slovenským svetom a obyvateľmi Slovenska. Považujeme to za jedno z najvýznamnejších poslaní tohto portálu, a preto je tu nevyhnutná ústretovosť a rešpektovanie mnohorakých rôznorodostí - nie ich individuálne kádrovanie. Budeme sa tešiť najmä z toho, ak sa nám podarí nadviazať komunikačné linky, ktoré nebudú zauzľovať hraničné, štátne, regionálne, spolkové ani skupinové bariéry. Už pri vyslovení tohto želania si uvedomujem, že jeho naplnenie bude prejavom pozitívnych odoziev na naše oslovenia a ponuky na tvorivú spoluprácu. Ak uvažujeme o Slovákoch žijúcich v zahraničí ako o jednej veľkej komunite - a inakšie nám pri tvorbe portálu SZ ani neprislúcha - vynárajú sa nám stovky drobných odlišností i veľkých názorových rozdielov. Nemá zmysel ich vymenúvať ani pomenovávať. Každý, kto natrvalo alebo dlhodobo žije mimo Slovenska, by k nášmu zoznamu pridal niekoľko ďalších „svojich“ bodov. Podobne je to z „vnútroslovenského“ pohľadu. Bolo by preto užitočné, ak by sme sa hneď na začiatku zhodli na tom, že od všeobecných charakteristík - lebo pri diskusiách sa zvyčajne pri nich začína a neraz, žiaľ, aj končí - je oveľa dôležitejší nefalšovaný záujem o konkrétne podstaty. Inými slovami: ako si tí naši tam vo svete žijú, čo v ňom zažili naši predkovia. Dejiny slovenského vysťahovalectva ani súčasná migrácia neboli a nie sú skupinovou záležitosťou. Prívlastok „masové“ sa dotýka generačne i aktuálne mnohých slovenských rodín, a ani priveľmi nedramatizujeme, ak dodáme, že štatisticky by tvorili väčšinu. Portál Slovenské zahraničie preto zákonite musí mať ambície informovať o jednom veľkom národnom celku. Je to intelektuálne a redakčne náročná práca pre väčší kolektív. Personálne začíname v podobných podmienkach, aké mal úrad pri vydávaní časopisu Slovenské zahraničie. Privítame preto každý dobre mienený podnet, radi prijmeme doterajšie skúsenosti skúsenejších - a násobne ich ochotu aktívne sa zúčastňovať na tvorbe portálu hneď od začiatku. SZ bude, prirodzene, otvorenou komunikačnou a diskusnou platformou aj na spojniciach elektronických sociálnych sietí. Čo nájdete na portáli Slovenské zahraničie pri jeho otvorení, to je iba zlomok z toho, čo pri priaznivých spoločenských podmienkach môže byť na jeho stránke na konci tohto roka. Keďže vydávanie SZ garantuje vláda Slovenskej republiky, je záruka, že portál sa bude formovať nielen počas celého obdobia tohto predsedníckeho vedenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Jeho idea a program totiž zosobňujú budovanie trvalej odbornej, publicistickej a aktuálnej informačnej databázy, ktorá bude vypovedať o tom, odkiaľ pochádzame a čím naši ľudia svojimi výskumami, vynálezmi, tvorivosťou, vzdelaním, duchovným pôsobením či zručnosťami prispeli do európskeho a svetového kontextu vedy, umenia, vzdelávania, kultúry, literatúry, športu a iných spoločenských oblastí.
Zmeny maďarských zákonov sa dotkli aj slovenskej menšiny
8. marca 2012 - (tasr)
Nové a zmenené právne predpisy národnostnej politiky, zmeny v oblasti verejnej výchovy a financovania boli témou schôdzky zástupcov Slovákov žijúcich v Maďarsku, ktorá sa konala 8. marca na pôde budapeštianskeho Slovenského inštitútu. V rozhovore pre TASR predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik pripomenul, že vlani bolo prijatých množstvo dôležitých zákonov, počnúc ústavou cez zákon o národnostných menšinách, zákon o školstve, až po zákon o samosprávach. „Chceme urobiť takú sumarizáciu, že čo toto pre nás znamená v praxi, aké nové výzvy nás čakajú, aké nové úlohy, či už vo volebnej sfére, v každodennom živote miestnych, teritoriálnych samosprávach, ako aj v celoštátnej samospráve, v živote našich organizácií a spolkov a v neposlednom rade, samozrejme, v školstve“ - zdôvodnil usporiadanie akcie predseda CSS. Organizátori pozvali zástupcu vedúceho odboru pre menšiny a národnostnú politiku Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Antona Paulika, zástupcu odboru školstva Ministerstva národných zdrojov Štefana Kraslána a predstaviteľku Správy fondu Sándora Wekerleho Ildikó Balázsovú. Fuzik dodal, že účastníkmi podujatia boli prevažne poslanci miestnych slovenských samospráv, CSS, zástupcovia občianskych organizácií a vedúci inštitúcií CSS. Podobné schôdzky už zorganizovala CSS nedávno na regionálnej úrovni v Békešskej župe a v Novohradskej župe. „V národnostnom zákone máme niektoré novinky, pochopiteľne, najmä čo sa týka nastávajúcich volieb národnostných samospráv. Budú priame voľby a nie elektorské, ako doteraz. Musíme si pohovoriť o voľbách národnostných poslancov do Národného zhromaždenia, teda či budeme mať parlamentného poslanca, či máme na to šance,“ podčiarkol predseda CSS. Podľa jeho slov v školstve budú základné zmeny, od 1. januára budúceho roka totiž prevádzku základných a stredných škôl preberá štát. „Otázkou je, ako sa to bude týkať škôl, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet. Máme do 40 takýchto škôl. Ďalšou otázkou je, aké majú kompetencie aj naďalej slovenské samosprávy v týchto záležitostiach,“ poznamenal Fuzik a dodal, že citlivou otázkou je vždy financovanie. V Maďarsku prijali nový školský zákon, nielen zákon o regionálnych školách, ale aj o vysokých školách. Vyzerá to tak, že sa zmení celý systém. Z menšinového hľadiska tie zmeny až tak radikálne nebudú. Tie výdobytky, ktoré menšinové školstvo vybojovalo v predošlej ére, sa v podstate zachovávajú, povedal TASR Štefan Kraslán. „Napríklad menšinové samosprávy budú môcť naďalej udržiavať školy, štátne úrady musia zriadiť školu v prípade, ak najmenej osem rodičov iniciuje menšinovú výučbu, tak, ako tomu bolo doteraz. Najdôležitejšie je, že miestne samosprávy aj naďalej budú mať právo súhlasu s uzneseniami týkajúcimi sa školstva,“ dodal zástupcu odboru školstva Ministerstva národných zdrojov, ktorý zdôraznil, že v oblasti menšinového školstva veľmi úzko spolupracuje rezort s CSS, aby sa zrodili predpisy, ktoré sú v súlade s potrebami slovenskej menšiny v Maďarsku. V Maďarsku majú Slováci podľa jeho slov zhruba 40-45 základných škôl, okolo 30-35 materských škôl. Do materských škôl chodí približne 3000 detí, do základných škôl 4000 žiakov. „Máme dve gymnáziá /v Budapešti a v Békešskej Čabe/, do týchto škôl chodí 100-150 detí. Máme päť dvojjazyčných škôl, kde nielen jazyk sa vyučuje ako predmet, ale aj zhruba polovica predmetov sa vyučuje v slovenskom jazyku,“ uzavrel Štefan Kraslán.
luno.hu - Národnostná porada v Slovenskom inštitúte
VÚSM vydal tri publikácie o Slovákoch v Maďarsku
8. marca 2012 - (tasr)
Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) 8. marca v budapeštianskom Slovenskom inštitúte predstavil tri publikácie týkajúce sa života Slovákov v Maďarsku. Ako pre TASR uviedla riaditeľka ústavu Anna Kováčová, pred dvoma rokmi zorganizoval ústav historickú medzinárodnú konferenciu, na ktorú prišli výskumníci zo Srbska, Rumunska, Slovenska a Maďarska. „Príspevky, ktoré tam odzneli, sa nám podarilo vydať v knihe Identita, história a kultúra - Dejiny Slovákov na Dolnej zemi,” povedala Anna Kováčová. Druhá publikácia má názov Cirkevná kultúra Slovákov v Maďarsku, ktorá predstavuje sakrálnu cirkevnú kultúru nielen Budapešti, ale aj Dolnej zemi. „Je to vlastne druhý zväzok, prvý vydala Anna Divičanová, ktorá bola zakladateľkou a prvou riaditeľkou VÚSM,” dodala Kováčová. Tretia publikácia je etnografická kniha. „Výskumný ústav každý druhý rok organizuje etnografické tábory. V posledných rokoch majú tieto tábory interdisciplinárny charakter. V lete sme organizovali tábor v Dabaši-Šáre. Materiály, ktoré sme tam pozbierali, sme vydali v zborníku s názvom Materiálové príspevky ku kultúre a spôsobe života v Dabaši-Šáre,” uzavrela Anna Kováčová. VÚSM vznikol z iniciatívy rodáka z Békešskej Čaby, genetika Mateja Šipického a čabianskej slovenskej inteligencie. Založil ho Zväz Slovákov v Maďarsku v roku 1990. Slovenský výskumný ústav so sídlom v Békešskej Čabe je od roku 2001 inštitúciou Celoštátnej slovenskej samosprávy a pôsobí pod názvom Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. Cieľom ústavu je v záujme zachovania jazyka, kultúry a tradícií slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku vedecky analyzovať spoločenské procesy týkajúce sa jej minulosti a súčasnosti.
http://slovenskezahranicie.sk/sk/stranka/70/vyskumny-ustav-slovakov-v-madarsku
Ministri financií EÚ majú rokovať o obmedzení podpory Maďarsku
11. marca 2012 - (tasr / dpa)
EÚ zvyšuje tlak na Maďarsko. Ako prvá krajina spoločenstva v dôsledku vysokého rozpočtového deficitu môže stratiť časť pomoci z jeho rozvojových fondov. Ministri financií EÚ sa majú v utorok (13. 3.) na svojom rokovaní zaoberať návrhom Európskej komisie (EK) znížiť pomoc z kohéznych fondov Maďarsku v budúcom roku o 29 %, teda o 495 miliónov eur. Suma predstavuje 0,5 % maďarského hrubého domáceho produktu (HDP). EK sa pre tento krok rozhodla preto, lebo maďarský rozpočtový deficit sa nedostal pod 3 % HDP spôsobom, aký sa očakával. Podľa prepočtov vedenia EÚ dosiahol okolo 6 %. EK totiž nezobrala do úvahy neštandardné opatrenia na jeho zníženie, ktoré realizovala vláda premiéra Viktora Orbána. DPA s odvolaním sa na diplomatické kruhy Bruselu dodala, že výsledkom rokovania ministrov financií má byť aj záver, aby Budapešť znížila rozpočtový deficit pod 3 % štandardnými opatreniami. Ak by Orbánova vláda nesplnila do konca tohto roka požiadavku EK, v Maďarsku by sa na budúci rok objavili problémy s financovaním veľkých projektov najmä v doprave a v sektore životného prostredia. Projekty, ktoré orgány EÚ Budapešti už schválili, obmedzované nebudú.
Málo, odkázala únia Orbánovi
8. marca 2012 - (ik / ravda - čtk)
Darmo poslal stostránkový list, Brusel chce od maďarského premiéra Viktora Orbána viac. Európska komisia má stále výhrady ku kontroverzným maďarským ústavným zákonom. V prípade nezávislosti centrálnej banky síce Brusel uznal istý pokrok, ale vážne obavy má naďalej v otázke justičnej reformy a úradu pre ochranu dát. Budapešti tak naďalej hrozí, že skončí pred európskym súdom. Brusel na sporné zákony upozorňoval už pri ich vzniku koncom minulého roka. Maďarsko ich napriek tomu schválilo. Európska komisia na to v januári reagovala začatím troch procedúr pre porušenie úniového práva. Už vtedy hrozila, že by Maďarsko mohlo skončiť pred európskym súdom. Teraz sa Budapešť k tomu v dvoch prípadoch o krok priblížila. Vysvetlenia a sľúbené zmeny totiž Brusel neuspokojili. Pri justičnej reforme ide najmä o ustanovenia týkajúce sa určenia veku odchodu sudcov do dôchodku. Ten sa znížil zo 70 na 62 rokov. Lenže kritici namietajú, že ide o spôsob, ako sa zbaviť nepohodlných sudcov. Zrušenie postu ombudsmana na ochranu dát tiež vyvoláva podozrenie, že tým Orbánova vláda ohrozuje nezávislosť príslušného úradu. „Maďarsko odpovedalo na niektoré z právnych obáv komisie. Stále však máme vážne otázky týkajúce sa možných porušení práva EÚ pri povinnom penzionovaní 274 maďarských sudcov a vo veci nezávislosti maďarského úradu na ochranu dát,” povedala eurokomisárka Viviane Redingová. Komisár pre hospodárske a menové záležitosti Rehn mal viac dôvodov na spokojnosť. „Vítame, že Maďarsko je pripravené napraviť svoju legislatívu o centrálnej banke, vyžadujeme však jasné záväzky,” vyhlásil. Spor okolo centrálnej banky je pre Maďarsko najcitlivejší. Kým v otázke súdnictva a úradu na ochranu dát Budapešť za svoju tvrdohlavosť môže zaplatiť „len” pokutou a zmrazením príspevkov z európskych fondov, pri centrálnej banke by bola cena oveľa vyššia. Kým totiž Maďarsko zmenou zákonu nezaručí úplnú nezávislosť centrálnej banky, dovtedy mu Európska komisia nedá zelenú na začatie rokovaní o preventívnej pôžičke od Medzinárodného menového fondu. Túto poistku vysoko zadlžená krajina potrebuje na odvrátenie hroziacej platobnej neschopnosti. Vývoj kurzu forintu a výnosov zo štátnych dlhopisov jasne ukazujú, ako citlivo trhy reagujú na to, či sa Budapešť približuje k dohode s menovým fondom, alebo sa od nej vzďaľuje. Začiatkom januára, keď Orbán ešte vylučoval možnosť, že by sporné zákony zmenil, sa euro vyšplhalo na rekordných 324 forintov a výnosy z dlhopisov na 11 percent. Keď vzápätí prejavil ústretovosť, výnosy sa vrátili na 8 percent a euro kleslo pod 290 forintov. To, že Orbánova odpoveď naďalej nedokázala uspokojiť Brusel, podľa analytikov znamená, že dohoda s menovým fondom sa namiesto očakávaného apríla zrodí najskôr koncom júna. Tento úder pocítil aj forint, ktorého kurz sa prudko oslabil tesne pod hranicu 300 za euro. To, že Orbán zatiaľ neponúkol Bruselu také ústupky, aby si tým vyslúžil začatie rokovaní o úvere, môže byť z jeho strany premyslené taktizovanie, nazdáva sa finančný analytik Tamás Mellár. „Chce oddialiť termín dohody,” povedal pre denník Népszava. „Toto ťahanie času je pre neho preto dôležité, aby vláda ešte niekoľko mesiacov mohla slobodne vytvárať svoju hospodársku politiku bez toho, aby jej čokoľvek zväzovalo ruky,” dodal Mellár, podľa ktorého Orbána k dohode s EÚ môžu prinútiť iba trhy a nové prudké oslabenie národnej meny, keď sa euro znova vyšplhá nad 310 forintov. Ani podľa Pétera Karsaiho, analytika Commmersabanky, sa Orbán neponáhľa obetovať svoju neortodoxnú hospodársku politiku dohode s úniou a menovým fondom. „Keď si to trhy vynútia, tak bude dohoda, ale ak by zostala vcelku priaznivá atmosféra, potom by Maďarsko malo šancu na odklad spolupráce, či dokonca na jej úplne odmietnutie,” povedal pre denník Világgazdaság.
Únia hrozí Orbánovi, v hre sú milióny eur
8. marca 2012 - (Oľga Gluštíková - Hospodárske noviny)
Európska komisia včera znovu pohrozila Maďarsku. Nepáčia sa jej kontroverzné ústavné zákony z dielne pravicovej vlády premiéra Viktora Orbána. Kritizovala preto sporné body maďarských zákonov o súdnictve a ochrane osobných údajov. Ak ich Budapešť nezmení, môže prísť podľa odborníkov o milióny eur. „Maďarsko by urobilo lepšie, keby ich upravilo alebo stiahlo. Mohlo by totiž na ne doplatiť ekonomicky. Únia mu môže zastaviť dotácie z eurofondov,” povedal pre HN český politológ Vít Dočkal. Našim južným susedom navyše hrozí, že ich komisia postaví pred európsky súd. Únia má pre Maďarsko jasný odkaz. Ak budú naši južní susedia ignorovať oficiálne výhrady komisie, môžu prísť o milióny eur z eurofondov. K podobnému kroku sa Brusel uchýlil už nedávno. Navrhol totiž ministrom financií EÚ, aby na marcovej schôdzi vzali Budapešti z fondov na rozvoj chudobnejších regiónov až pol miliardy eur. Dôvodom bolo, že vláda Viktora Orbána podľa bruselskej komisie robí málo pre zníženie svojho nadmerného rozpočtového deficitu. Maďarsko by tak najnovšie kvôli kontroverzným zákonom mohlo prísť o ďalšie peniaze. Okrem stopnutia eurofondov má však Brusel v zálohe aj inú zbraň. Tou je žaloba na Európskom súdnom dvore. Komisia totiž môže požadovať zaplatenie pokút za porušenie základných princípov únie. Európe sa nepáčia dva maďarské ústavné zákony. Včera preto znovu ukázala Orbánovej vláde varovný prst. Budapešť síce prišla s určitými zmenami a vysvetleniami ich sporných bodov, tie však Brusel úplne neuspokojili. „Stále máme vážne výhrady vzhľadom na možné porušenia práva únie. Týkajú sa povinného odchodu do dôchodku 274 sudcov a verejných žalobcov v Maďarsku či nezávislosti úradu na ochranu dát,” povedala médiám eurokomisárka Viviane Redingová. Komisii v maďarskej justičnej reforme prekáža zmena veku odchodu sudcov do dôchodku, ktorú Budapešť znížila zo 70 na 62 rokov. Kritici tvrdia, že ide o dobrý spôsob, ako sa zbaviť nepohodlných sudcov. Ďalšie vysvetlenia Brusel požaduje aj pri zákone o ochrane osobných údajov. Pochybuje totiž o nezávislosti úradu, ktorý na ich ochranu dohliada. Kritici tiež tvrdia, že nová maďarská legislatíva znamená ešte väčšiu koncentráciu moci a kontroly nad spoločnosťou v rukách maďarského premiéra a jeho strany Fidesz. Zmena sporných bodov maďarských zákonov podľa expertov nie je len v záujme našich južných susedov, ale aj pokoja v EÚ. „Keď sa v kríze k ekonomickým problémom pridajú aj politické, je to pre krajinu naozaj nešťastná kombinácia,” tvrdí Dočkal. Maďarsko má preto zo strany únie presne jeden mesiac potrebný na zmeny kontroverzných zákonov. Ešte v januári Brusel vyslovil vážne obavy aj v prípade zákona, ktorý mal ohrozovať nezávislosť maďarskej centrálnej banky. Včera však komisia potvrdila, že už v tomto smere zaznamenala pokrok Budapešti. Brusel chce teraz sledovať, či a ako budú maďarské úrady sľubované zmeny napĺňať. Podľa hovorkyne Pie Hansenovej si komisia potrebuje iba ujasniť niektoré sľuby, ktoré Budapešť urobila v otázke nezávislosti centrálnej banky. Rozhovory Maďarska, únie a Medzinárodného menového fondu o pôžičke Brusel podmieňoval práve vyriešením tohto problému.
Maďarská vláda úniu nepresvedčila
8. marca 2012 - (Ela Rybárová - Sme)
V januári, keď eurokomisia začala tri konania pre porušenie práva proti Maďarsku, jej šéf José Manuel Barroso hovoril, že nechcú, aby nad členskou krajinou zostal čo i len „tieň pochybností” nad dodržiavaním demokratických princípov. Teraz komisia pritvrdila a hovorí, že odpovede Maďarska na jej obavy sú nedostatočné. Dve z troch konaní proti Budapešti preto pokračujú a sú v poslednom štádiu pred sporom na Európskom súdnom dvore. Pre vládu Viktora Orbána rozhodnutie komisie znamená, že o medzinárodnej finančnej pomoci, ktorú krajina potrebuje, sa začne rokovať, až keď sa vyriešia problematické otázky. „Vítam, že Maďarsko je ochotné korigovať legislatívu v oblasti centrálnej banky,” povedal včera eurokomisár pre hospodárske záležitosti Olli Rehn. Komisia mala obavy o nezávislosť centrálnej banky. Teraz žiada vládu, aby navrhované zmeny zaviedla v praxi. Má prestať vydávať tlačové správy, kde kritizuje menové rozhodnutia banky. Európska komisia stále nie je spokojná s predčasným odchodom do dôchodku 274 sudcov a prokurátorov a nezávislosťou úradu na ochranu osobných údajov. Maďarsko dostalo mesiac na to, aby uskutočnilo konkrétne opatrenia, ktoré by vyriešili obavy komisie, inak pôjde spor na súdny dvor. Ešte väčším problémom je pre Maďarsko odkladanie rokovaní o pôžičke od Medzinárodného menového fondu a únie, ktorú potrebuje. Predpokladá sa, že Maďarsko má dosť prostriedkov na fungovanie do leta. Popritom mu pre nadmerný deficit hrozí zmrazenie eurofondov. Podľa slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča je situácia Maďarska pre viac konaní naraz výnimočná. „Máme záujem, aby sa problém vyriešil rokovaním bez zbytočného zvyšovania politického napätia, ktoré len zhoršuje situáciu,” hovorí pre SME Šefčovič. Komisia konštatuje, že v 95 percentách prípadov krajiny zmenia legislatívu skôr, než skončí na súde, kde krajinám hrozia pokuty. Maďarská vláda sa tak nespráva. Premiér Orbán pritvrdil rétoriku proti komisii a v nemeckých novinách Frankfurter Allgemeine Zeitung spochybnil jej autoritu. „Kto zvolil Európsku komisiu? Aká je jej legitimita? To je veľmi vážny problém.” V Maďarsku rastú protieurópske nálady. Zástancovia Orbána protestujú v uliciach a v januárovom prieskume Századvég členstvo Maďarska v únii vnímalo negatívne 38 percent opýtaných. Podľa informácií SME má Európska komisia z vývoja v Maďarsku obavy, nemôže však postupovať inak, lebo „porušenia práva sú vážne”.
Výčitky Bruselu
- predčasný vek odchodu do dôchodku 274 sudcov
- návrh Budapešti posudzovať sudcov prepad od prípadu dáva priveľký priestor na svojvôlu
- predčasné odvolanie šéfa úradu na ochranu osobných údajov nebolo podložené
- možnosti, aby prezident na návrh premiéra odvolal nového šéfa úradu na ochranu osobných údajov, sú príliš široké a nejasne definované
Maďarská revolúcia
Sme terčom európskej ľavice, hovorí maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi
8. marca 2012 - (Eva Mihočková - Plus 7 dní)
Európska verejnosť s obavami sleduje vývoj v Maďarsku. Od masívneho volebného víťazstva strany Fidesz sa začala množiť medzinárodná i domáca kritika, že vláda Viktora Orbána demontuje v krajine demokraciu a vytvára si monopol na moc, ktorý nebude ľahké odstrániť ani v nasledujúcich voľbách. Šéf maďarskej diplomacie v exkluzívnom rozhovore vysvetľuje, čo sa v jeho krajine deje a aký očakáva vývoj po slovenských parlamentných voľbách. János Martonyi (68) pôsobil ako právnik v Bruseli od roku 1969 a má za sebou bohatú akademickú kariéru na viacerých európskych univerzitách, kde prednášal právo a medzinárodný obchod. Na ministerstve zahraničného obchodu pracoval od roku 1984. Ministrom zahraničných vecí sa stal už v prvej vláde Viktora Orbána v roku 1998 a tento post opätovne zastáva od roku 2010. V Budapešti sa s ním zhovárala Eva Mihočková.
- Je dosť možné, že v slovenských predčasných voľbách získa strana Smer rovnakú ústavnú väčšinu ako Fidesz v Maďarsku. Mnohí ľudia sa obávajú, že tento model nie je prospešný pre demokraciu. Treba sa obávať?
- Dávate mi veľmi nevhodné otázky. Nemôžem predsa hodnotiť rozhodnutie slovenských voličov!
- Pýtam sa vás len na model, v ktorom má jedna strana takú veľkú moc a nezáleží na tom, ktorá strana to je.
- Skutočne nemôžem vyslovovať hodnotenia politických modelov, ktoré vzniknú z demokratických volieb v iných krajinách. To nie je moja práca. Či už slovenskí alebo iní voliči chcú mať v parlamente jednu silnú stranu, alebo viacero malých strán, čo vyústi do nestability, to je ich vec. Chcem však zdôrazniť, že nech už bude výsledok slovenských volieb akýkoľvek, chceme pokračovať v dialógu, spolupráci a priateľstve. To je náš hlavný odkaz. Ktokoľvek sa stane novým premiérom, budem sa zasadzovať, aby sa čo najskôr uskutočnilo stretnutie s maďarským predsedom vlády. Budeme musieť pokračovať v našich spoločných projektoch a debatovať o témach, v ktorých sa naše názory schádzajú aj rozchádzajú. Mám určité pozitívne signály, že po voľbách - nezávisle od ich výsledku - sa takto vyvinie situácia.
- Môžete upresniť, aké pozitívne signály myslíte?
- Infraštruktúru, projekty, plynové prepojenie, mosty, investície, spoločné postoje v európskych politikách a osobné kontakty, priateľstvá, pochopenie, ochota počúvať druhého a argumentovať.
- V ktorých témach sa stále rozchádzame?
- Napríklad v otázke menšinových práv. Som hlboko presvedčený, že ich treba uplatňovať kolektívne, a viem, že slovenská strana dlhodobo presadzuje len ich individuálnu bázu. Ale fajn, poďme sa o tom baviť. Nie vždy sa zhodneme, ale musíme pokračovať v debate a možno sa dokážeme posunúť od ideologického prístupu k viac praktickému vnímaniu problému. O to sa aspoň snažím.
- Najvypuklejším problémom je momentálne otázka dvojakého občianstva pre zahraničných Maďarov. Snaha o riešenie zamrzla na mŕtvom bode. Vidíte nejaký priestor na dohodu?
- Teraz predovšetkým čakáme na rozhodnutie slovenského Ústavného súdu v tejto veci. Domnievam sa, že, ako to tvrdia aj viacerí predstavitelia strán súčasnej vládnej koalície, existujú vážne pochybnosti o ústavnosti platnej právnej úpravy. Aj z toho dôvodu je dôležité rozhodnutie Ústavného súdu.
- To by mohlo vyriešiť vaše výhrady, ale slovenská strana stále namieta proti vášmu udeľovaniu dvojakého občianstva Maďarom v okolitých krajinách.
- To je úplne bežná prax všade vo svete. Pozrite sa, ako to funguje v Srbsku, Chorvátsku, Rumunsku, Taliansku, Španielsku... Trvalý pobyt na území štátu už dávno nie je podmienkou na získanie občianstva. Existujú desiatky miliónov ľudí, ktorí majú dvojaké občianstvo.
- Sporné je hlavne ich právo voliť v maďarských voľbách. Akú to má logiku, keď v Maďarsku nežijú a nemôžu teda znášať dôsledky svojej voľby?
-Existuje všeobecný princíp, ktorý potvrdila aj Benátska komisia Rady Európy, že s občianstvom sa má spájať aj právo voliť. Podobne to funguje napríklad v Taliansku, jeho občania volia po celom svete, pred pár rokmi som ako minister dostal oficiálny list z Ríma, kde ma žiadali, aby som umožnil Talianom žijúcim v Maďarsku voliť v talianskych voľbách. Spýtajte sa, ako to je v Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku a v ďalších krajinách.
- Mnohým domácim Maďarom sa to nepáči. Nechápu, prečo by nejakí slovenskí Maďari mali rozhodovať o ich vláde, keď nevedia, aké to je žiť v Maďarsku, čo ich krajinu trápi a čo potrebuje...
- „Domáci” Maďari, ako to nazývate, majú, samozrejme, právo vyjadriť svoj nesúhlas v demokratickej krajine, ale každý je viazaný zákonmi.
- Vaša vláda už prijala 365 zákonov a novú ústavu, čo významne zmenilo maďarskú realitu. Je to revolúcia a budovanie novej spoločnosti?
- Neanalyzoval by som, či je to revolúcia, alebo nie. Je pravda, že robíme kľúčové zmeny, ktoré si už voliči žiadali. Museli sme krajinu vytiahnuť z hlbokej ekonomickej, politickej a morálnej krízy. Ale rád by som zdôraznil, že základný inštitucionálny rámec Maďarska zostáva nezmenený.
- Ale veď ste prijali úplne novú ústavu, ktorá vyvolala veľké protesty...
- Skúste ma chvíľu počúvať. Vzťahy medzi parlamentom, vládou, prezidentom a justíciou zostali nezmenené. Maďarsko naďalej zostáva parlamentnou republikou, so silným parlamentom a premiérom, s prezidentom s veľmi obmedzenými právomocami. To sa označuje aj ako kancelársky systém, aký funguje v Nemecku.
- Urobili ste však významné zmeny vo fungovaní verejných inštitúcií, v rovnováhe síl. Aj ostatné krajiny prechádzajú rôznymi krízami. Prečo sa len Maďarsko vydalo cestou takýchto zásadných zmien?
- Maďarsko bolo jedinou krajinou z takzvaných postkomunistických štátov, ktorá po zmene režimu neprijala novú ústavu. Samozrejme, bola niekoľkokrát významne novelizovaná, ale bola považovaná iba za dočasný dokument. Prípravy novej ústavy sa začali už v rokoch 1995 - 1996 a teraz len vyvrcholili. Nesúhlasím s tým, že došlo k hlbokým štrukturálnym zmenám - vznikla nová preambula, nanovo sme sformulovali kapitolu o ľudských právach. V predchádzajúcej ústave kapitola o ľudských právach nebola úplná, ale teraz sme do nej zapracovali Chartu základných práv Európskej únie.
- Ale obmedzili ste napríklad právomoci ústavného súdu.
- Áno, ale len dočasne v oblasti daňovej a rozpočtovej politiky, pokiaľ neznížime štátny dlh na päťdesiat percent hrubého domáceho produktu. Kompetencie ústavného súdu v týchto oblastiach sú podobne obmedzené aj v iných európskych krajinách. Ale treba zdôrazniť, že maďarská ústava umožňuje ústavnému súdu posudzovať aj rozpočtovú a daňovú legislatívu, a to v prípade, že by mala nejakým spôsobom porušovať základné ľudské práva. V niektorých oblastiach sme zasa právomoci ústavného súdu posilnili. Napríklad novinkou je, že ústavný súd môže posudzovať aj právoplatné súdne rozhodnutia.
- Ak je normálnou vecou aj v iných krajinách obmedzovať právomoc ústavného súdu v oblasti rozpočtu a daní, prečo potom Európska komisia začala oficiálne konať iba proti Maďarsku?
- Ak si to overíte, zistíte, že vo viacerých európskych krajinách je legislatíva rozličná, vo viacerých krajinách ani neexistuje ústavný súd, v iných funguje, ale s veľmi obmedzenými právomocami. Ale vylúčenie ústavného súdu z možnosti posudzovať niektoré základné fiškálne politiky je skutočne bežná prax.
- V ktorých krajinách je to takto?
- Napríklad vo Francúzsku sú kompetencie ústavného súdu výrazne limitované. Ale myslím si, že by sme sa nemali zdržiavať detailmi a radšej sa posunúť ďalej, aby ste z tohto rozhovoru niečo mali. Nebránim sa hlbšej analytickej diskusii, ale nemyslím si, že máme na to čas.
- Európsky parlament vo svojej rezolúcii vyjadril hlboké znepokojenie nad stavom demokracie v Maďarsku. Je teda vo vašej krajine všetko v poriadku?
- Tá rezolúcia je veľmi nespravodlivá. Všimnite si to načasovanie - prichádza práve v okamihu, keď sa chystám odoslať odpoveď Európskej komisii ohľadom jej výhrad proti zmenám v Národnej banke, tykajúcim sa sudcov a ochrany údajov. Je zvláštne, že poslanci ani nemali potrebu počkať a prečítať si našu reakciu. Včerajšie rozhodnutie bolo vynútené európskou ľavicou. Výsledok hlasovania jasne odzrkadľuje ideologickú a politickú deliacu čiaru v Európskom parlamente. Rezolúciu síce rozhodne odmietame, ale rešpektujeme právo poslancov zaoberať sa takýmito vecami. Parlament je presne pôdou na ideologické debaty a súboje tohto typu.
- Ale v podstate tie isté výhrady má proti Maďarsku aj Európska komisia a tam sa už nedá hovoriť o žiadnej ideologickej deľbe.
- Vôbec nejde o to isté. Námietky Európskej komisie oproti Európskemu parlamentu nie sú politické a ideologické. Obmedzujú sa len na skúmanie súladu našich zákonov s európskym právom. S tým nemáme problém.
- Námietky parlamentu a komisie sa prekrývajú. Napríklad pri kritike obmedzenia nezávislosti centrálnej banky.
- Akceptujeme väčšinu pripomienok Európskej komisie a sme pripravení urobiť niektoré zmeny. Každopádne my písomne odpovieme a uvidíme, či to bude Bruselu stačiť. Rokujeme o týchto veciach, je to normálny proces, ktorému sa nebránime.
- Ako si vysvetľujete kritiku z rôznych strán, že podkopávate demokraciu a zavádzate mocenský monopol Fideszu?
- To je zložitá téma, pokúsim sa vysvetliť aspoň pár najdôležitejších faktorov. Zaviedli sme nové dane, ktoré poškodili hospodárske záujmy istých vplyvných finančných skupín. Potom sú tu ľudia, ktorým sa nepáčia hodnoty, na ktorých stojí naša politika. Mnohí namietajú, že preambula novej ústavy sa priamo odvoláva na naše kresťanské korene, že hymna obsahuje slová Boh ochraňuj Maďarov, že sme v ústave definovali manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou a podobne. Prijali sme skutočne množstvo novej legislatívy a určite sme urobili aj nejaké chyby, ale to je normálne. Preto teraz rokujeme s Európskou komisiou, vyjasňujeme si pozície a sme pripravení niektoré zákony pozmeniť. No a napokon, veľa kritiky je výsledkom prirodzeného politického súboja na domácej scéne, aký sa odohráva aj na Slovensku a v iných krajinách. Opozícia na nás od začiatku tvrdo útočí a keď sa kritika spojila aj s jej zahraničnými partnermi, stali sme sa terčom celej európskej ľavice. Takže, hospodárstvo, hodnoty, rýchlosť prijímania zákonov a predovšetkým politický boj sú hlavné dôvody útokov na Maďarsko.
- Pravicové vlády, ktoré zavádzajú reformy, sú v mnohých krajinách, ale žiadna z nich nedostáva kritické rezolúcie Európskeho parlamentu a komisie.
- Naša vláda je stredopravá, nie pravicová.
- V poriadku, aj stredopravých vlád je v Európe veľa. Žiadna nie je pod medzinárodnou paľbou kritiky.
- Už som vám vysvetlil dôvody útokov na Maďarsko. Myslím si, že dostatočne.
- Opozícia tvrdí, že Fidesz zaviedol vládu jednej strany, keďže od začiatku volebného obdobia sa nepodarilo prerokovať ani jedinú opozičnú legislatívnu iniciatívu. Je to pravda?
- Práve teraz sa pripravuje zákon o financovaní politických strán. Opozícia predložila svoje návrhy, ktoré budú predmetom straníckych konzultácií, takže by som nesúhlasil s tým, že úplne ignorujeme opozíciu.
- Zapojili ste opozíciu aj do prijímania novej ústavy?
- Samozrejme, mali sme snahu diskutovať. Opozícia sa až do novembra 2010 zapájala do prípravy novej ústavy, ale potom sa rozhodla rokovania opustiť pre rozporné názory na úpravu právomocí ústavného súdu v oblasti posudzovania daňovej a rozpočtovej legislatívy. Prosili sme ju, aby sa vrátila k rokovaciemu stolu, ale márne.
- Asi v tom nevidela zmysel, keďže ste jej požiadavky nebrali do úvahy.
- Mala sa vrátiť späť. Aj keď sme mali rozpory a nevedeli sme sa dohodnúť, mala zostať a ďalej diskutovať. Dnes si aj mnohí z nej uvedomujú, že by to bolo bývalo múdrejšie. Veď v niektorých oblastiach sme stihli nájsť spoločnú reč, napríklad pri ochrane životného prostredia. Ľutujem, že sa nevrátila späť.
- Ďalšia výhrada sa týka zmeny hraníc volebných obvodov, aby zaistila aj budúce víťazstvo Fideszu. Čo ste tým sledovali?
- Ľudia, ktorí tvrdia, že je to v prospech Fideszu, nepoznajú maďarských voličov. Sú totiž veľmi nestáli. Zmenili sme tiež volebný systém z dvojkolového na jednokolový. Vôbec si nie som istý, či bude z dlhodobého hľadiska pre Fidesz výhodný. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že je to model priaznivý pre veľké strany.
- A tou Fidesz rozhodne je.
- Teraz. Existuje však prah na vstup do parlamentu. Dám vám jeden príklad následkov nového volebného systému - prinúti menšie opozičné strany, aby sa spojili do koalície, inak sa do parlamentu nedostanú. Takže vlastne spájame opozíciu a zároveň eliminujeme extrémistov, ktorí to budú mať za týchto okolností veľmi ťažké.
- Keď hovoríte o tom, že voliči sú nestáli, narážate na skutočnosť, že popularita Fideszu v prieskumoch verejnej mienky spadla na polovicu?
- Neviem, kde ste to čítali, ale podľa mne známych prieskumov je podpora Fideszu medzi ľuďmi, ktorí by išli voliť, veľmi široká, od štyridsať do päťdesiattri percent.
- Hovorím o výsledku v skupine všetkých oprávnených voličov, tam máte podporu osemnásť percent.
- Tento výsledok vyšiel iba jednej agentúre. Ostatné nám pripisujú dvadsaťšesť až tridsať percent. Každopádne, akokoľvek sa na to pozriete, naša podpora medzi obyvateľstvom je stále dva- až trikrát väčšia ako v prípade socialistov. Ak by boli voľby dnes, Fidesz by svoje víťazstvo obhájil.
- V januári v Budapešti demonštrovali proti novej ústave desaťtisíce ľudí. Nie je to prejav sklamania a odlivu vašich voličov?
- Hovoríte o protivládnej demonštrácii, ktorú organizovala opozícia. Potom však bola aj druhá demonštrácia organizovaná reprezentantmi občianskej spoločnosti na podporu súčasnej vlády a v dave sa zišlo takmer pol milióna ľudí.
- Z medializovaných informácií nebolo jasné, že provládna demonštrácia bola väčšia.
- Nechcem kritizovať vaše zdroje, ale aspoň vidíte, ako v niektorých prípadoch určité medzinárodné médiá dokážu prekrúcať realitu. Uisťujem vás, že toto zhromaždenie bolo niekoľkonásobne väčšie ako protivládne akcie. Potvrdia vám to aj samotní predstavitelia opozície. Bola to najväčšia demonštrácia od roku 1989. Aj ja som bol prekvapený tou masou ľudí. Mnohí z nich ani neboli nejakí oddaní podporovatelia vlády a mali aj výhrady k niektorým jej krokom, ale prišli, pretože sa už nemohli pozerať na to, ako sa prekrúca realita.
- Otázne je, či tam prišli spontánne, alebo ich niekto zorganizoval.
- Vláda sa do toho vôbec nezapájala. Viem, že organizátorom boli niektoré občianske združenia, ale odmietam medializované informácie, že ich do Budapešti niekto hromadne zvážal. Fidesz sa vôbec nezúčastnil na prípravách zhromaždenia.
Eustream vyhlásil tender na slovensko-maďarské prepojenie plynovodov
6. marca 2012 - (tasr)
Prevádzkovateľ slovenskej prepravnej siete plynu spoločnosť eustream, a.s., vyhlásila verejné obstarávanie na slovensko-maďarské plynovodné prepojenie v predpokladanej hodnote zákaziek 18 miliónov eur. Informoval o tom dnes špecialista externej komunikácie spoločnosti Vahram Chuguryan. Obstarávanie materiálu a prác, ktoré nadväzuje na memorandum o porozumení podpísané v novembri minulého roku s maďarskou stranou a tiež na dohodu podpísanú vládami SR a Maďarska v januári 2011, je ďalším krokom na ceste k vybudovaniu medzištátneho prepojenia. Projekt by mohol prispieť k európskej energetickej bezpečnosti a diverzifikácii prepravných trás. Dodatočná cezhraničná kapacita pomôže k zlepšeniu likvidity trhu s plynom a k zvýšeniu bezpečnosti dodávok zemného plynu do stredoeurópskeho regiónu. Projekt je spolufinancovaný z Európskeho energetického programu pre obnovu (EEPR). Plánované slovensko-maďarské prepojenie plynovodov s dĺžkou približne 115 kilometrov (km), z toho takmer 20 km na slovenskom území, bude spájať vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a maďarskou obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Európska komisia poskytne finančnú podporu v rámci plánu EEPR vo výške 30 miliónov eur. Strategický význam projektu pre Slovensko spočíva aj v zabezpečení prístupu krajiny k pripravovaným južným trasám alebo k LNG terminálu v Chorvátsku. Spustenie nového plynovodu do prevádzky sa plánuje na 1. januára 2015. eustream, a. s., je prevádzkovateľom prepravnej siete a prepravcom zemného plynu s kapacitou viac ako 90 miliárd m3/rok a s celkovou dĺžkou prepravného systému 2270 km. K jeho obchodným partnerom patria medzinárodné energetické spoločnosti.
Slovensko neporušilo právo Únie, keď nevpustilo Sólyoma
6. marca 2012 - (tasr)
Generálny advokát Európskeho súdneho dvora (ESD) so sídlom v Luxemburgu Yves Bot dnes uviedol, že Slovenská republika neporušila právo Európskej únie, keď maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi odoprela vstup na svoje územie. Cesty hláv štátov totiž spadajú do oblasti diplomatických vzťahov, ktorá zostáva v právomoci členských štátov, pričom musia rešpektovať medzinárodné právo, uvádza sa v poskytnutom stanovisku generálneho advokáta. Yves Bot v dnes prednesených návrhoch v prvom rade konštatuje, že László Sólyom plánoval vycestovať do Komárna, aby sa zúčastnil odhalenia pamätníka symbolizujúceho históriu Maďarska, a pri tejto príležitosti tam mal vystúpiť s prejavom. Nejde tu preto o návštevu, ktorá sa obmedzuje len na čisto súkromné záujmy, ani o anonymnú návštevu, pretože slovenské orgány o nej boli viackrát diplomatickou cestou informované. Generálny advokát na základe toho konštatuje, že Sólyom sa chcel jednoznačne dostaviť do Komárna v rámci výkonu svojich funkcií prezidenta Maďarska, a nielen na základe svojho štatútu občana EÚ. V tomto kontexte Bot ďalej spresňuje, že hoci pohyb občanov EÚ medzi členskými štátmi upravuje právo únie, neplatí to aj v prípade návštev uskutočnených hlavami štátov v členských štátoch. Hoci sú tieto cesty uskutočnené v rámci EÚ, spadajú do oblasti diplomatických vzťahov, ktoré zostávajú v právomoci členských štátov, pričom musia rešpektovať medzinárodné právo. Návštevy hláv štátov v rámci členských štátov únie podliehajú súhlasu hostiteľského štátu a pravidlám, ktoré tento štát v rámci svojej právomoci určí, a nemôžu sa posudzovať z hľadiska slobody pohybu, uviedol generálny advokát ESD. Generálny advokát Súdnemu dvoru navrhol, aby konštatoval, že Slovenská republika neporušila právo EÚ a žalobu Maďarska zamietol. Súdny dvor však nie je viazaný návrhmi generálneho advokáta. Úlohou generálnych advokátov je nezávisle navrhnúť Súdnemu dvoru právne riešenie veci, ktorá im bola pridelená. Sudcovia Súdneho dvora od tohto momentu začínajú v tejto veci poradu. Rozsudok bude vyhlásený neskôr. Dňa 21. augusta 2009 plánoval vtedajší prezident Maďarska László Sólyom na pozvanie občianskeho združenia so sídlom na Slovensku cestu do Komárna, aby sa zúčastnil slávnosti pri príležitosti odhalenia sochy svätého Štefana, zakladateľa a prvého kráľa uhorského štátu. Po výmene niekoľkých diplomatických nót medzi jednotlivými veľvyslanectvami v súvislosti s plánovanou návštevou, traja najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky, a to prezident republiky Ivan Gašparovič, predseda vlády Robert Fico a predseda Národnej rady Pavol Paška, prijali spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli, že návšteva maďarského prezidenta Sólyoma nie je vhodná najmä z dôvodu, že prezident Sólyom nemal v úmysle stretnúť sa so slovenskými predstaviteľmi a že 21. august bol osobitne citlivým dátumom. Plánovaná návšteva sa mala totiž uskutočniť v deň 41. výročia obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktorých súčasťou bolo aj maďarské vojsko.
Sólyoma zastavili ako radikála či teroristu
„Sólyom provokuje a hrubo uráža“
Maďarský prezident zneužil návštevu
„Európsky súdny dvor deklaruje rovnaký názor ako SNS“
6. marca 2012 - (Ján Slota - sns.sk)
Generálny advokát Európskeho súdneho dvora so sídlom v Luxemburgu Yves Bot dnes uviedol, že Slovenská republika neporušila právo Európskej únie, keď maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi odoprela vstup na svoje územie. Slovenská národná strana oceňuje tento postoj a informáciu, pretože ako prvá jasne deklarovala, že bývalý maďarský prezident prekročením slovenskej hranice nerešpektoval diplomatické vzťahy ani medzinárodné právo. SNS vtedy upozornila, že nešlo o návštevu súkromnej osoby, ale o pracovnú návštevu hlavy susedného štátu. Sme radi, že naše verejné upozornenia našli pochopenie na Európskom súdnom dvore. Zároveň veríme, že ak dokáže vnímať v kontexte medzinárodného práva aroganciu maďarských politických reprezentantov Európsky súdny dvor, podarí sa to aj ďalším európskym inštitúciám a uznajú neľahkú úlohu Slovenska susediť a komunikovať s nebezpečným a rozpínajúcim sa Maďarskom. Dúfame, že európske inštitúcie snahy o rozmach Maďarska po strednej Európe budú riešiť a budú sa zaoberať aj exteritoriálnou novou maďarskou ústavou zodpovedne a vážne, a nielen suchými konštatovaniami ako doteraz.
Slovensko malo právo nevpustiť Sólyoma cez hranice
6. marca 2012 - (čtk)
Slovensko neporušilo zákony Európskej únie, keď v auguste 2009 zamietlo vstup na svoje územie maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi, vyhlásil v Luxemburgu generálny advokát Súdneho dvora EÚ Yves Bot. Ten tiež tribunálu navrhol, aby žalobu Maďarska zamietol. Incident, ktorý medzi Slovenskom a Maďarskom viedol k ostrej diplomatickej roztržke, súvisel s plánom maďarského prezidenta navštíviť Komárno pri príležitosti sviatku sv. Štefana a odhaliť sochu tohto prvého maďarského kráľa. Slovenskí politici Sólyoma opakovane vyzývali, aby od svojho zámeru upustil. Prezident hodlal pricestovať 21. augusta, teda v deň výročia obsadenia niekdajšieho Československa vojskami takzvanej Varšavskej zmluvy. Medzi inváznymi jednotkami boli v roku 1968 aj maďarské oddiely. Sólyom, ktorého krajina mala v roku 2009 so Slovenskom napäté vzťahy okrem iného pre spory o maďarskú menšinu na Slovensku, sa nakoniec do Komárna vydal. Bratislava mu ale vstup na slovenské územie odoprela. Maďarsko sa následne obrátilo na európsku justíciu, aby posúdila, či bol slovenský postup oprávnený. Aj Európska komisia však dala Slovensku za pravdu, že európske právo neporušilo. Budapešť sa totiž odvolával na pravidlá týkajúce sa súkromných osôb. „Sólyom chcel do Komárna pricestovať v rámci výkonu svojej funkcie maďarského prezidenta a nie iba ako občan únie,” uviedol Bot. Jeho stanovisko nemusí súd automaticky zdieľať, ale vo väčšine prípadov sa sudcovia odbornými názormi generálnych advokátov riadia.
Maďarskí kňazi na duchovných cvičeniach na Donovaloch
6. marca 2012 - (tkkbs.sk)
Redakcia maďarských katolíckych novín Remény (zo sídlom v Bratislave) organizuje od 4. do 7. marca duchovné cvičenia pre maďarských kňazov v penzióne Zornička na Donovaloch. Duchovné cvičenia vedie pomocný biskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy Dr. János Székely. Na duchovných cvičeniach sa zúčastňuje 36 kňazov z Bratislavskej a Trnavskej arcidiecézy, Banskobystrickej, Rožňavskej a Košickej arcidiecézy, ako aj z Maďarska. Ich denný program pozostáva zo svätej omše, troch prednášok, krížovej cesty, ruženca a rozjímania.
Z krajín OECD má Maďarsko najnižší rozdiel medzi mzdou mužov a žien
6. marca 2012 - (tasr)
V Maďarsku bol v roku 2010 v rámci členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) najnižší rozdiel v priemernej mzde mužov a žien. Vyplýva to z aktuálnych údajov OECD, o ktorých dnes informovala maďarská tlačová agentúra MTI. OECD so sídlom v Paríži uskutočnila prieskum v 34 členských krajinách. Z pohľadu priemernej mzdy má Maďarsko najnižšiu diskrimináciu medzi pohlaviami, pričom najvyššia je v Kórejskej republike. Spomedzi členských krajín Európskej únie (EÚ) zaznamenali najväčšie rozdiely v mzdách mužov a žien v Nemecku. Podľa výsledkov prieskumu v Maďarsku zarábajú muži v priemere iba o 6 % viac než ženy. Tento pomer v Kórejskej republike je 39 % a v Nemecku 22 %. Veľké rozdiely v mzdách sú tiež v Japonsku a USA. Priemerný rozdiel v mzdách medzi mužmi a ženami v rámci OECD je 16 %.
Orbán vyháňa zo škôl študentov
5. marca 2012 - (tasr)
Na vysoké školy v Maďarsku sa v tomto roku prihlásilo podľa doteraz registrovaných údajov 109.000 študentov. Vlani ich bolo 141.000, uviedla dnes maďarská tlačová agentúra MTI s tým, že konečný počet uchádzačov bude známy v polovici apríla. Vlaňajší počet sa zhruba zhodoval s počtom uchádzačov v roku 2010. Podľa Úradu pre vzdelávanie sú v závislosti od vedomostí uchádzačov všetky predpoklady k tomu, aby vysokoškolské štúdium v septembri začalo takmer 100.000 študentov. Bývalý minister školstva a kultúry Gyurcsányovej vlády István Hiller dnes pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió povedal, že konečný počet uchádzačov bude oproti predchádzajúcim rokom nižší o niekoľko desiatok tisíc osôb. Dôvodom podľa neho je to, že terajšia vláda prakticky zaviedla z väčšej časti spoplatnené vysokoškolské štúdium, pretože znížila štátom financovaný počet miest na vysokých školách z 53.500 na 32.300.
Maďarsko zmiernilo podmienky držby strelných zbraní
5. marca 2012 - (tasr)
Poslanci maďarského parlamentu dnes prijali novelu zákona, ktorou zmiernili podmienky držby zbraní. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI za návrh hlasovalo 278 poslancov, 19 bolo proti a 30 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania. Novelu zákona o strelných zbraniach a strelive iniciovali spoločne kresťanskodemokratický vicepremiér Zsolt Semjén a minister vnútra Sándor Pintér. Úprava zákona, ktorý pochádza z roku 2004, obsahuje viaceré zmiernenia držby zbraní v prípade poľovníkov a športových strelcov. V zmysle prijatej novely zrušili viazanie nákupu zbrane k povoleniu. Držitelia zbrojného pasu budú môcť kúpiť zbraň, až potom ju musia predložiť polícii. Zbrojný pas už nebude vydaný na dobu určitú, ale polícia naďalej bude každoročne preverovať podmienky držby. Zrušili tiež zákaz domácej úpravy zbraní, čo znamená zjednodušenie najmä športovým strelcom. Doma si budú odteraz môcť upravovať zbrane tí, ktorí absolvujú príslušné školenie. Povolenie úpravy bude možné iba v prípade zbraní, ktoré sú legálne v predaji a iba pre vlastnú potrebu. Prijatá novela je podľa poľovníkov pokrokom, pretože odstraňuje množstvo byrokratických povinností. Dostať sa k zbrani v Maďarsku ale ani po tejto novele nebude jednoduchšie. Do návrhu sa nedostala kategória zbrane na ochranu domova, ktorú navrhovalo ultrapravicové opozičné Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik. Zostáva iba kategória zbrane na sebaobranu. O povolení držby zbrane z dôvodu sebaobrany naďalej bude rozhodovať polícia na základe doterajších kritérií.
Bugára sa údajne pokúšajú zdiskreditovať anonymné telefonáty
5. marca 2012 - (tasr)
Viacerí obyvatelia južného Slovenska a predstavitelia maďarskej menšiny dostali v posledných dňoch anonymné telefonáty, ktoré majú zdiskreditovať lídra vládnej strany Most-Híd Bélu Bugára. Ženský hlas zo záznamníka pod zámienkou prieskumu kladie príjemcom otázky, na ktoré majú odpovedať „áno alebo nie” stlačením tlačidiel na telefóne. Žena, ktorá sa predstavuje ako členka Rákociho združenia, sa pritom pýta napríklad na to, či ľudia vedia, že Bugár sa spomína v spise Gorila a či súhlasia s tvrdením, že líder Mosta-Híd môže za ubúdanie obyvateľstva maďarskej národnosti na Slovensku. TASR tieto informácie potvrdil redaktor Rádia Patria János Vasik, ktorý sa s takýmito telefonátmi stretol aj osobne. Hoci sa Vasikovi podarilo vlastníka telefónneho čísla vystopovať, jeho majiteľ mu oznámil, že uvedené číslo už nepoužíva. „V nedeľu (4. 3.) som sa rozprával aj s predsedom Rákociho združenia v Maďarsku a ani oni s tým nemajú nič spoločne,” priblížil novinár. O anonymných telefonátoch vie aj predseda Mosta-Híd. Strana však zatiaľ neplánuje prípad posúvať vyšetrovateľom, keďže ani polícia by sa podľa Bugára zrejme nedostala bližšie k páchateľom. „Vnímame to veľmi negatívne, lebo to zapadá do špinavej kampane. Je to s prepáčením veľké svinstvo, ale čo už - zabrániť tomu nemôžeme,” komentoval Bugár. Získané informácie podľa neho nasvedčujú tomu, že za antikampaňou môže byť mimoparlamentná SMK. Nasvedčuje tomu podľa neho podobnosť otázok s rétorikou členov strany, ktoré tí prezentujú aj v maďarských médiách. Bývalý predseda a súčasný kandidát SMK Pál Csáky však tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že o telefonátoch nevie. Zároveň však dodáva, že spomínané tvrdenia sa zakladajú na pravde. „Pán Bugár sa objektívne nachádza v spise Gorila a nám sa zdá, že slovenská tlač to zamlčuje. Ale my nerobíme negatívnu kampaň, takže o tejto iniciatíve nevieme,” povedal. Dodal pritom, že môže ísť o „sebaprovokáciu” Mosta-Híd so snahou vyrobiť pred voľbami mediálnu kauzu.
Maďarskí novinári na veľvyslanectve SR
„Kauzy zatienili maďarskú kartu“
Maďarsko sa možno zaobíde aj bez úveru
5. marca 2012 - (tasr)
Ak sa medzičasom zlepšia ukazovatele hospodárstva, je možné, že Maďarsko už nebude tak tlačiť čas, ako tomu bolo pred dvoma mesiacmi. Povedal to dnes v maďarskej verejnoprávnej televízii renomovaný maďarský ekonóm László Csaba na margo stále nejasného začiatku rokovaní Maďarska s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou (EÚ) o pohotovostnej pôžičke. „Ak sa svetové ekonomické procesy vyvinú určitým smerom, je možné zaobísť sa aj bez dohody s MMF,“ konštatoval ekonóm, ktorý pripomenul, že Maďarsko je členom MMF vyše 30 rokov a za to obdobie sa Maďarsko s fondom dohodlo štyrikrát. „Väčšinu času sme sa zaobišli aj bez toho,“ dodal Csaba s poznámkou, že by nebolo tragédiou, keby nedošlo k dohode. K otázke návrhu Európskej komisie (EK) pozastaviť Maďarsku pre nedodržanie deficitu vyplácanie časti Kohézneho fondu, ekonóm povedal, že Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin) prijme politické rozhodnutie, pričom existuje šanca, že návrh komisie neprejde. Zdôraznil, že EK navrhla sankciu za udalosť, ktorá sa nestala. Komisia totiž iba predpokladá, že deficit maďarského štátneho rozpočtu za rok 2012 prekročí 3-% hranicu, na základe čoho navrhla pozastavenie vyplácania Kohézneho fondu na rok 2013. Podľa určitých prepočtov výška pozastavenej podpory môže dosiahnuť 1,714 miliardy eur. Koncom januára ministri financií potvrdili komisii hodnotenie, podľa ktorého Maďarsko nezohľadnilo odporúčania z roku 2009 a neprijalo dostatočné opatrenia v záujme trvalého dodržania 3-% hranice deficitu. Csaba dal za pravdu hovorcovi premiéra Viktora Orbána Péterovi Szijjártóovi, podľa ktorého by túto záležitosť bolo potrebné udržať v právnych rámcoch. Ekonóm vyjadril názor, že EK sa v prípade tohto návrhu unáhlila.
Orbán útočí na svetovú ľavicu
5. marca 2012 - (tasr / hn)
Maďarský premiér Viktor Orbán ostro napadol svetových ľavicových politikov. „Voči Maďarsku a jeho vláde prebieha útok medzinárodnej ľavice,” povedal Orbán v rozhovore pre včerajšie vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung. Podľa šéfa vlády našich južných susedov je ľavica v Maďarsku v troskách. Preto na jeho vládu útočia z Európy aj z Ameriky. Orbán zároveň odmietol kritiku, podľa ktorej zákony z jeho dielne odporujú európskym princípom. Premiér obhajoval kritizované kroky svojej vlády týkajúce sa oblastí, akými je vek odchodu sudcov do dôchodku, nezávislosť centrálnej banky či nová ústava. „Pochybnú demokratickú legitimitu nemá maďarská vláda, ale Európska komisia, ktorú nevolil ľud,” zdôraznil Orbán. Maďarsko má podľa neho s Európskou úniou spory v menej ako 50 prípadoch. Nemecko má pritom takmer 100 sporných záležitostí. „Takéto spory sú každodennou súčasťou únie,” zdôraznil Orbán. V Maďarsku si podľa neho veľkokapitál podmanil časť politických strán, najmä opozičných socialistov. „Bolo založené akési spojenectvo s najchudobnejšími, pričom vznikla masa, ktorú udržiaval štát. Tento proces odčerpal od strednej vrstvy silu a viedol k zadlženiu krajiny,” dodal v rozhovore premiér. Šéf najsilnejšej vládnej strany Fidesz sa takisto ohradil voči spôsobu, akým sa o Maďarsku hovorí. „Aj národ má svoju dôstojnosť. Ľudia súhlasia s tým, že nemožno o nás hovoriť spôsobom, akým sa o nás hovorilo v Európskom parlamente, alebo ako to robí ľavica či liberáli.”
Viktor Orbán spochybnil autoritu Európskej komisie
4. marca 2012 - (sita)
Maďarský premiér Viktor Orbán spochybnil autoritu Európskej komisie (EK), ktorá voči jeho krajine začala správne konanie v súvislosti s nedávnou novelou ústavy schválenej parlamentom v Budapešti. Komisia pohrozila aj zmrazením kohéznych fondov v spore týkajúcom sa vysokého maďarského rozpočtového deficitu. Podľa Orbána však exekutívny orgán Európskej únie (EÚ) nedisponuje žiadnou „demokratickou legitimitou”. „Ja som bol zvolený. Maďarská vláda bola zvolená aj Európsky parlament bol zvolený. Ale kto zvolil Európsku komisiu?” opýtal sa šéf maďarského kabinetu v rozhovore pre nemecký týždenník Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung, ktorý vyšiel v nedeľu. „V čom spočíva demokratická legitimita komisie?!” vyhlásil. Ako však dodal, jeho vláda je pripravená napriek všetkému „rešpektovať” rozhodnutie eurokomisie, nech už bude akékoľvek. EK sa nepáči nová maďarská ústava, ktorá začala platiť 1. januára a umožnila schválenie viacerých kontroverzných zákonov. Podľa kritikov je to nástroj, ktorým premiér Orbán koncentruje moc do svojich rúk a obmedzuje demokraciu. Ide najmä o legislatívu týkajúcu sa nezávislosti maďarskej centrálnej banky, ale aj odchodu sudcov do dôchodku a nezávislosti úradu na ochranu osobných údajov. Komisia navyše minulý týždeň pohrozila, že Budapešti pre vysoký deficit verejných financií zmrazí eurofondy vo výške takmer pol miliardy eur.
Maďarský parlament poďakoval Poľsku a Litve za podporu
3. marca 2012 - (tasr)
Maďarský parlament prijal uznesenie, v ktorom vyjadril poďakovanie občanom i politikom Poľska a Litvy za ich postoj voči medzinárodnej kritike zmien v Maďarsku. Dva príslušné návrhy, ktoré predložil zahraničný výbor zákonodarnému zboru, podporilo v prvom prípade 275 poslancov a 40 bolo proti, v druhom prípade bol tento pomer hlasov 276 ku 42. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh v tejto súvislosti nedávno vyhlásil, že v uplynulom období zasiahli Maďarsko, maďarskú demokraciu a národnú suverenitu vážne a bezdôvodné útoky. „Varšava a Vilnius dokonale chápu, aké je ťažké uskutočniť radikálne reformy a zlikvidovať postkomunistické väzby s minulosťou,” konštatoval Németh. Poľský premiér Donald Tusk 18. januára pred novinármi uviedol, že niektoré kritické hodnotenia Maďarska sú prehnané a nespravodlivé. Podľa neho Maďarsko prezentuje aj na európskej úrovni demokratické hodnoty Parlament Litvy v januári prijal uznesenie, ktorým podporil ostro kritizovanú novú maďarskú ústavu.
Izolované Maďarsko hľadá priateľov
3. marca 2012 - (Michael Laczynski - diepresse.com)
Na zablokovanie sankcií požadovaných zo strany Bruselu potrebuje vláda Viktora Orbána spojencov v Rade Európskej únie. Na Maďarsko v Rade EÚ pripadá dvanásť mandátov. - 23. marca sa má v Budapešti a Varšave oslavovať maďarsko-poľské priateľstvo. Podnet je relatívne nový. V roku 2007 oba parlamenty vyzdvihli toto priateľské gesto s poukázaním na úzke historické väzby v zákonoch, a to bez jediného odmietavého stanoviska. Desať dní predtým bude však mať Varšava príležitosť aj prakticky demonštrovať toto teoretické priateľstvo. 13. marca majú ministri financií EÚ rozhodovať o návrhu komisie potrestať Maďarsko za jeho rozpočtový deficit. Konkrétne ide o zastavenie platieb z kohézneho fondu EÚ v rok 2013. Budapešti ide pritom o veľa peňazí. V hre je 500 miliónov eur, čo zodpovedá 1,5 percentu hospodárskeho výsledku. Ako napísal maďarský denník Világgazdaság, vláda Viktora Orbána sa v zákulisí intenzívne snaží nájsť spojencov, aby zmarila návrh komisie, o ktorom by sa malo rozhodnúť 13. marca. Na vetovanie je potrebných minimálne 91 hlasov. Na Maďarsko pripadá v Rade EÚ dvanásť mandátov. Poľsko sa ponúklo z dvoch dôvodov za spojenca Maďarska. Obe krajiny sú zakladajúcimi členmi vyšehradskej skupiny, do ktorej patria aj Česko a Slovensko. Poľský premiér Donald Tusk sa zastal Maďarska už v januári a varoval pred európskym honom na maďarských kolegov v Bruseli. Ministerstvo zahraničných vecí vo Varšave k tejto záležitosti vo svojom stanovisku ale vyhlásilo: Z Budapešti sme nedostali žiadnu oficiálnu požiadavku. Otázka podpory Maďarska na Rade ministrovi financií EÚ, v ktorej majú Poliaci 27 hlasov, tak zostala úplne otvorená. Ani Slovensko si nenechá nazrieť do karát, pričom tón zo strany Bratislavy je výrazne nuancovaný, čo možno chápať vzhľadom na maďarskú menšinu na Slovensku. „Sme ochotní podporiť každého člena Európskej únie, ktorý dodržiava pravidlá,” - uviedol Ľuboš Schwarzbacher, hovorca ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu, pričom jedným dychom poukázal na dlhovú brzdu, ktorá sa na Slovensku dostala do ústavného zákona. V susednom Česku rezort zahraničia celú kauzu nechcel vôbec komentovať. Podľa maďarských médií Praha vraj už signalizovala odmietnutie finančnej sankcie. A ako to vyzerá s Rakúskom, kde bilaterálne vzťahy tiež nie sú práve najlepšie (úvery v iných menách)? Vince Szalay-Bobrovniczky, maďarský veľvyslanec vo Viedni, dúfa, že rakúski priatelia podporia ich pozíciu. Táto nádej je však skôr iluzórna, pretože ani Harald Waiglein z ministerstva financií nevie, ako by sa mohlo zabrániť sankciám, ktoré vyplývajú z pravidiel v EÚ. Ako dodal, skúsenosti z posledných rokov ukázali, aké je dôležité včas bojovať proti deficitom.
Hackerské hnutie Anonymous prepísalo maďarskú ústavu
4. marca 2012 - (tasr)
Hackeri patriaci do hnutia Anonymous na internetovej stránke maďarského ústavného súdu prepísali text ústavy, informoval dnes maďarský spravodajský server Index. Hovorca ústavného súdu András Sereg pre maďarskú tlačovú agentúru MTI oznámil, že stránku súdu dočasne odstavili. Súd sa o hackerskom útoku dozvedel dnes napoludnie. Útočníci zasiahli iba do textu ústavy, ďalšieho obsahu stránky sa nedotkli. Súd dokument odstránil zo stránky a čo najskôr zverejní pôvodný text základného zákona. Hovorca dodal, že ak bude potrebné, tak súd kvôli tejto udalosti vykoná potrebné kroky. Stránku po vyriešení bezpečnostných problémov sprístupnia. Ako o tom informoval Index, hackeri pripojili k ústave niekoľko dodatkov. Uviedli napríklad, že pracujúci v informačných technológiách budú môcť odísť do dôchodku vo veku 32 rokov a dostanú 150 percent svojho platu. Ďalším dodatkom bolo, že Anonymous a iné samosprávne skupiny IT, ako aj jedinci pracujúci v IT, budú môcť byť vyzvaní, aby zasiahli v prípade vonkajšej a vnútornej hrozby krajiny. „Vyznávame, že tyranstvo, tyrani a diktátori sú iba prechodným obdobím histórie a že ich ľud kedykoľvek môže zvrhnúť a povstať proti nim,” dopísali do textu ústavy hackeri. Aktivisti hnutia Anonymous v uplynulých mesiacoch uskutočnili množstvo internetových útokov na celom svete. Čoraz viac sa sústreďujú na známe bezpečnostné firmy, na orgány boja proti zločinu a rôzne vládne inštitúcie. V januári napadli napríklad server amerického Federálneho úradu vyšetrovania a americkej tajnej služby CIA. Aktivizovali sa aj na Slovensku.
Kanadu požiadal o azyl maďarský spisovateľ Kertész
5. marca 2012 - (čtk)
Hromadný útek Maďarov do Kanady sa netýka už len Rómov. V severoamerickej krajine požiadal o azyl aj maďarský spisovateľ a scenárista Ákos Kertész. Zdôvodnil to nenávistnou kampaňou, ktorú proti nemu v Maďarsku vedú jeho odporcovia. Kertész požiadal v Kanade o status utečenca, pretože v Maďarsku sa stal obeťou psychického obťažovania, uviedol jeho tlačový zástupca. Podľa neho 79-ročného spisovateľa, ktorý má židovský pôvod, napadli neznámi útočníci na ulici. Dokonca cíti, že jeho život je v ohrození. Kertész vyvolal vlani v auguste v Maďarsku veľkú mediálnu búrku, keď v otvorenom lište pre jeden týždenník vychádzajúci v maďarčine v USA obvinil Maďarov, že sa zbavujú svojej zodpovednosti za holokaust. Okrem iného napísal, že Maďari sú geneticky servilní. Kvôli jeho názorom naňho ostro zaútočili médiá blízke vládnucim konzervatívcom aj pravicovým extrémistom. Radnica v Budapešti, ktorej šéfuje strana Fidesz premiéra Viktora Orbána, ho zbavila čestného občianstva. Vláda dokonca od Kertésza za údajne protimaďarské poznámky žiadala ospravedlnenie. Spisovateľa však kritizovali i v ľavicovo-liberálnom denníku Népszabadság. Podľa nich sa dopustil zovšeobecňovania, rovnako ako to robia radikálni rasisti.
Maďarský spisovateľ Ákos Kertész požiadal o azyl v Kanade
5. marca 2012 - (čtk)
Maďarský spisovateľ a scenárista Ákos Kertész požiadal o azyl v Kanade kvôli nenávistnej kampani, ktorú proti nemu v Maďarsku vedú jeho odporcovia. Včera o tom informovala agentúra DPA. Kertész požiadal v Kanade o status utečenca, pretože v Maďarsku sa stal obeťou psychického obťažovania a hrozieb. Jeho tlačový zástupca tiež uviedol, že literát židovského pôvodu bol napadnutý na ulici a cíti, že jeho život je v ohrození. Sedemdesiatdeväťročný autor vyvolal v Maďarsku búrku po tom, čo vlani v auguste v otvorenom liste pre jeden týždenník v maďarskom jazyku vychádzajúci v Spojených štátoch amerických Maďarom vyčítal, že vytláčajú svoju zodpovednosť za holokaust. Okrem iného napísal, že „Maďari sú geneticky servilní”. Kvôli jeho názorom na Kertésza ostro zaútočili médiá blízke vládnucim konzervatívcom i pravicovým extrémistom. Budapeštianska radnica, ktorú vedie strana Fidesz premiéra Viktora Orbána, ho zbavila čestného občianstva. Vláda po Kertészovi za jeho podľa nej protimaďarské poznámky žiadala ospravedlnenie. Spisovateľa kritizoval však aj popredný publicista ľavicovo-liberálneho denníka Népszabadság Sándor Révész, podľa ktorého sa Kertész dopustil nevkusného zovšeobecňovania, rovnako ako to robia „radikálni rasisti”. Ákos Kertész získal v roku 2008 Kossuthovu cenu, najvyššie ocenenie udeľované v Maďarsku umelcom. Nie je príbuzným Imreho Kertésza, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Ten žije v Berlíne.
Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku rastie
4. marca 2012 - (sita)
Ku koncu januára tohto roka pracovalo na Slovensku takmer 21,3 tis. cudzincov. Oproti prvému mesiacu minulého roka išlo o nárast takmer o 3 tisíc osôb. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Najpočetnejšie zastúpenie na slovenskom pracovnom trhu pritom majú občania Rumunska. Tých ku koncu januára 2012 na Slovensku pracovalo 4,1 tisíc, čo je medziročný nárast o 1,1 tisíc osôb. Z Českej republiky na Slovensko kvôli zamestnaniu ku koncu prvého mesiaca tohto roka prišlo 2,9 tis. ľudí. V medziročnom porovnaní ide o nárast o 32 osôb. Poľsko a Maďarsko zaznamenali koncom januára zhodne 2,1 tis. vlastných občanov na slovenskom pracovnom trhu. Počet maďarských občanov pracujúcich na Slovensku tak v porovnaní s koncom januára 2011 vzrástol o 336 a Poliakov o 235. Každý tretí cudzinec na Slovensku pracoval ku koncu januára tohto roka v Bratislave. V hlavnom meste Slovenska bolo totiž zamestnaných vyše 7,8 tis. cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý koncom januára zaevidoval 1,7 tis. zamestnaných cudzincov. Úrad práce v Galante vykázal takmer 1,2 tis. pracujúcich občanov pochádzajúcich z iných krajín. Naopak, ani jeden cudzí štátny príslušník koncom minulého roka nepracoval v okrese Poltár.
Na haluškách v Budapešti
Hospodárska kríza ohrozuje aj jedinú slovenskú reštauráciu v hlavnom meste Maďarska
4. marca 2012 - (Juraj Červenka - Nový Čas Nedeľa)
Vzduchom sa šíri vôňa bryndzových halušiek, na odbyt idú najmä strapačky. Jeden zo zákazníkov spláchne svoj smäd načapovaným slovenským pivom, okoloidúcich do podniku láka farebný pútač s Bratislavským hradom. A zovšadiaľ znie maďarčina. Vitajte v Slovenskej pivárni v Budapešti. Príbeh budapeštianskej Slovenskej pivárne sa začal ešte hlboko za komunizmu. „Vtedy u nás mali reštaurácie takmer všetky národy východného bloku - Srbi, Rumuni, Česi aj Slováci. Mnohé po páde režimu zanikli, naša prevádzka funguje bez prestávky už takmer tri desaťročia,” hrdí sa majiteľ podniku Gyula Tunyogi, ktorý v Slovenskej pivárni začínal v roku 1984 ako čašník. Spočiatku išlo o obyčajnú lacnú krčmu, až neskôr pristavali kuchyňu a začali zákazníkom podávať slovenské a maďarské jedlá. „Najviac na odbyt idú bryndzové halušky a strapačky. Bryndza je totiž pre maďarskú kuchyňu netypická príloha. Za tie roky však naši kuchári slovenské recepty trocha pomaďarčili a zapojili svoju fantáziu,” vysvetľuje Tunyogi. Špecialitou podniku sú napr. bryndzové halušky podávané s bravčovým mäsom a petržlenovou omáčkou. A koľko takéto bryndzáky v centre maďarského hlavného mesta stoja? Za poctivú porciu zaplatíte okolo desať eur, veľké čapované pivo vyjde necelé dve eurá. Maďarom veľmi chutia aj destiláty slovenskej výroby ako slivovica, borovička či hruškovica. Podnik sa nachádza v širšom centre Budapešti, blízko Západnej železničnej stanice. Majiteľ pivárne niekoľkokrát spomenie, že najväčšou prednosťou jeho podniku sú práve obrovské porcie. „Kto chce mať štíhlu líniu, u nás si nevyberie. Toto máme my Maďari a Slováci spoločné. Nestravujeme sa práve diétne,” hovorí s úsmevom majiteľ. Skutočne, čašník Peter vychádza z kuchyne s poriadnou dávkou na tanieri. Niektoré jedlá pripomínajú Slovensko, ak už ničím iným, tak aspoň názvom. Bravčové vyprážané v zemiakovom cestíčku nesie pomenovanie Nitrianska jemná špecialita, v jedálnom lístku nájdete aj Pochúťku slovenského baču. Zamestnanci podniku sa zhodujú, že zahraničných návštevníkov je málo, dokonca slovenských si ani nepamätajú. Aj my o chvíľu zbadáme za oknom so starou záclonou partiu turistov, ktorí si so zvedavosťou obzerajú nadpis Szlovák Söröző a pútač s Bratislavským hradom. Napokon sa vyberú smerom k frekventovanému bulváru svätého Štefana. Pri vyhľadávaní na internete sme našli slovenské reštaurácie ešte v dvoch maďarských mestách - Kecskeméte a Békešskej Čabe, v ktorej však žije niekoľkotisíc príslušníkov slovenskej menšiny. Budapeštiansky podnik, žiaľ, patrí k tým, ktoré zmieta hospodárska kríza. „Máme stálych zákazníkov, ktorí k nám chodia roky, najmä na strapačky. Pred krízou sa u nás zastavili niekoľkokrát týždenne. Teraz sme radi, ak ich vidíme raz za mesiac,” sťažuje sa majiteľ. Zariadenie pivárne je skromné, dvere, okenné rámy, ale aj farba na stenách sú pôvodné. Čo je však podstatné, reštaurácia funguje. Mnohé okolité prevádzky totiž za posledné roky zavreli, iné živoria. Podľa majiteľových slov za štyri uplynulé roky vzrástla cena energií dvojnásobne. „Vymýšľam rôzne akcie typu tretie pivo zdarma. To sa však odráža na tržbách. Kedysi som mal šestnásť zamestnancov, štyroch som už musel prepustiť. Situácia je naozaj vážna, takto zle ešte nebolo,” smutne si povzdychne Tunyogi.
Príde Budapešť o ďalšie lety?
5. marca 2012 - (tasr / Plus jeden deň)
Medzinárodné letisko Ferenca Liszta v hlavnom meste Maďarska zrejme stratí ďalšieho dopravcu. Po problémoch s tamojšou políciou zvažuje odchod írsky Ryanair. Došla im trpezlivosť. Predstavitelia írskeho nízkonákladového leteckého prepravcu totiž oznámili, že zvažujú zrušenie všetkých 13 spojení, ktoré prevádzkujú z budapeštianskeho letiska. Dôvodom je nové nariadenie maďarskej polície, ktorá zaviedla kontroly posádok spoločnosti Ryanair. Vedenie firmy sa však bráni, že ich zamestnanci sú na každom letisku sotva 25 minút a na opustenie lietadla nemajú čas. Vedenie budapeštianskeho letiska sa bráni a tvrdí, že ich konanie je v súlade s praxou celej Európskej únie. Prax je však taká, že piloti a letušky írskeho prepravcu kontroly okrem Budapešti nemusia absolvovať na žiadnom inom letisku. Vystúpenie posádky a preverenie ich dokladov totožnosti spôsobuje veľké meškania nielen na trasách z Budapešti, ale aj na linkách, kam lietadlá letiace z Maďarska pokračujú v ceste. Preto je pre Ryanair výhodnejšie, ak všetky trasy z Budapešti zruší. Možno ich preradia na letisko v Bratislave, vďaka čomu by najväčšie slovenské letisko trochu ožilo. To maďarské, naopak, pomaly zaspáva. Po krachu národného Malév-u by totiž prišli v krátkom čase o druhého veľkého prepravcu.
Polícia reagovala na kritiku Ryanairu, kontroly vraj robí oprávnene
3. marca 2012 - (tasr)
Maďarská polícia vykonáva svoje úlohy na Medzinárodnom letisku Ferenca Liszta v Budapešti v zmysle praxe a pravidiel Európskej únie, reagovalo dnes Celoštátne veliteľstvo polície (ORFK) na kritiku írskej nízkonákladovej leteckej spoločnosti Ryanair. Tá kvôli kontrolám, ktoré považuje za nezmyselné, zrušila v nadchádzajúcich dvoch týždňoch 13 budapeštianskych leteckých spojení. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI hovorca ORFK György Makula uviedol, že konanie maďarskej polície je vo všetkom v súlade s praxou únie. Policajti pracujú na základe odborného protokolu predchádzajúcich rokov v súlade s činnosťou hraničnej stráže iných členských krajín EÚ a podľa príslušných domácich i medzinárodných noriem. Ryanair v piatok po spore s letiskovými orgánmi v Budapešti avizoval, že zruší v nadchádzajúcich dvoch týždňoch 13 leteckých spojov. Maďarská letisková pohraničná stráž trvá na tom, že členovia posádky lietadiel musia po každom prílete vystúpiť a absolvovať kontrolu. Kontrola dokladov a bezpečnostná kontrola pri každej otočke je podľa Ryanairu úplne zbytočným procesom, ktorý nenariaďuje žiadna norma Európskej únie. Ryanair lieta na 170 letísk členských krajín únie a na žiadnom z nich podobné kontroly nezaviedli, uviedla spoločnosť vo vyhlásení. V prípadoch, kedy posádky majú na otočku v Budapešti iba 25 minút, spôsobuje kontrola vážne meškania odletu. Ryanair nemieni obnoviť lety až dovtedy, kým maďarské orgány nezmenia predpisy. Posádky zrušených 13 letov sú podľa vedenia leteckej spoločnosti maďarskými zamestnancami a teda každý začiatok pracovnej zmeny prejdú uvedenými kontrolami a takisto aj pri jej ukončení. BA zverejnila v piatok vyhlásenie, že s poľutovaním berie na vedomie spor medzi leteckou spoločnosťou a letiskovou políciou. BA vyvíja úsilie, aby sa spor čo najskôr úspešne vyriešil.
Ryanair zruší pre kontrolu posádok trinásť letov z Budapešti
2. marca 2012 - (tasr)
Írska nízkonákladová letecká spoločnosť Ryanair po spore s letiskovými orgánmi v Budapešti zruší v nadchádzajúcich dvoch týždňoch trinásť spojov. Ako informoval maďarský server hvg.hu, maďarská letisková pohraničná stráž trvá na tom, že členovia posádky lietadiel musia po každom prílete vystúpiť a absolvovať kontrolu. Kontrola dokladov a bezpečnostná kontrola pri každej otočke je podľa Ryanairu úplne zbytočný proces, ktorý nenariaďuje žiadna norma Európskej únie. Ryanair lieta na 170 letísk členských krajín Únie a na žiadnom z nich podobné kontroly nezaviedli, uviedla spoločnosť vo vyhlásení. V prípadoch, kedy posádky majú na otočku v Budapešti iba 25 minút, spôsobuje kontrola meškanie odletu. Ryanair písomne informoval spoločnosť Budapest Airport (BA), že túto kontrolu bude v prípade iba 25-minútovej prestávky na írskych letoch a spojoch do Veľkej Británie od 1. marca ignorovať. BA v reakcii na takýto krok nepovolila štart letom Ryanairu do Manchestru a Baden Badenu. Ryanair nemieni obnoviť lety až dovtedy, kým maďarské orgány nezmenia predpisy. Posádky zrušených letov sú podľa vedenia leteckej spoločnosti maďarskými zamestnancami a teda každý začiatok pracovnej zmeny prejdú uvedenými kontrolami a takisto aj pri jej ukončení.
„Slováci sú pre Poliakov najsympatickejším národom“
3. marca 2012 - (tasr)
Slováci sa tešia v Poľsku dlhodobo najväčším sympatiám spomedzi všetkých ostatných národov. Poľský prezident Bronislaw Komorowski to zdôraznil na brífingu po neformálnom stretnutí hláv obidvoch štátov pri príležitosti štvrtého ročníka cezhraničných pretekov v behu na lyžiach so štartom v Koscielisku-Witówe a cieľom v Oraviciach. „Prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že Poliaci vnímajú Slovákov ako najsympatickejší národ. Som veľmi rád, že sa na najvyššej úrovni stretávame pomerne často a chceme sa stretávať ešte častejšie. Žijeme vedľa seba v tom istom politickom a ekonomickom priestore, čo prirodzene podmieňuje vzájomnú spoluprácu a pomáha ju intenzívne rozvíjať,“ zdôraznil poľský prezident. Obaja štátnici prebrali rôzne témy. „Keďže sme sa stretli na tomto mieste, dominovala naša cezhraničná spolupráca na všetkých úrovniach, no neobišli sme napríklad ani blížiaci sa summit Severoatlantickej aliancie v Chicagu. Dohodli sme sa, že sa predtým stretneme na Slovensku a pripravíme spoločné stanovisko ohľadom bezpečnosti nášho regiónu. Hovorili sme i o Stredoeurópskej iniciatíve, v rámci ktorej by sa mali 16 prezidenti zísť na Ukrajine,“ spresnil Komorowski. „Naše stretnutie bolo ako vždy veľmi priateľské a malo svoj účel. Chceme pomôcť tomuto regiónu v rozvoji turizmu. Vypočuli sme si predstaviteľov tunajších samospráv a ich požiadavky na dotvorenie spojovacích turistických trás nie sú rozhodne také, aby sa nedali naplniť. Tieto lyžiarske preteky, začínajúce v Poľsku a končiace na Slovensku, sú symbolom našej spolupráce a pozitívneho vzťahu ku všetkému, čo máme spoločné,“ skonštatoval Ivan Gašparovič. Ďalej konkretizoval, že sa rozprávali o budúcnosti Európy, ale ako dobrí susedia sa navzájom informovali aj o vnútropolitickej atmosfére v obidvoch štátoch. „U nás budú o pár dní predčasné voľby a hoci panuje určitá spoločenská nervozita, uistil som môjho poľského kolegu, že akokoľvek dopadnú a akákoľvek vláda z nich vzíde, bude proeurópska a proaliančná,“ dodal prezident SR s tým, že jasné vládne postoje sú znakom dôveryhodného partnera.
Čo povedala Iveta Radičová v Bruseli - O sankciách pre Maďarsko
2. marca 2012 - (hnonline.sk)
Prinášame vám časť z premiérkinho prejavu na summite v Bruseli: - Na Slovensko sa pozeralo ako na periférnu krajinu. Za posledných 16 mesiacov sme sa však stali významným partnerom Európskej únie. - O sankciách pre Maďarsko: Maďarská republika urobila krok, ktorý je z hľadiska konsolidácie verejných financií neprijateľný. Akýkoľvek zásah do druhého piliera nemôžeme vnímať ako krok na konsolidáciu verejných financií. Získanie financií na konsolidáciu verejných financií z individuálnych úspor neprináša dlhodobý prospech ani naštartovanie ekonomiky. Len zoberie úspory konkrétnych ľudí v dôchodkovom systéme. Nebola preto prijatá politická deklarácia medzi krajinami V4 na ochranu Maďarska pred sankciami. Podstatou deklarácie malo byť, že prípadné sankcie voči Maďarsku budú politickými sankciami a nevyplývajú z nedodržiavania dohôd EÚ a eurozóny. Musím ale konštatovať, že v prípade Maďarska platí, že to bolo nedodržanie dohôd a žiadne politické dôvody. Trváme na tom, aby každá krajina dodržiavala pravidlá, ktorých sme spoluautormi. Nie je možné riešiť verejné financie tak, že ich zoberieme súkromníkom. Dohodli sme sa preto, že deklarácia nebude. Boli sme to my, ktorí to zastavili. S deklaráciou prišla Česká republika.
Zahraniční už volili aj oľutovali
4. marca 2012 - (Petra Barteková - Sme)
Slováci zo zahraničia posielajú poštou hlasy už takmer mesiac. Niektorí ich favoriti medzičasom opustili kandidátky. - Hana Werner žije v Škótsku. Svoj hlas do volieb poslala poštou pred tromi týždňami, no posledné udalosti sú pre ňu „veľmi trápnou a zahanbujúcou komédiou“. Bratislavčanka Agáta žije v Prahe. Hlas poslala SaS, no po nových informáciách o jej šéfovi Richardovi Sulíkovi už rozhodnutie ľutuje. Wernerovej prekážajú najmä rýchle zmeny a hromadné odchody z kandidátok. „Napadlo niekomu z politikov, že ich už pártisíc voličov teoreticky mohlo zakrúžkovať a volebný lístok odoslať?“ pýta sa. Kandidatúry sa už podľa Ústrednej volebnej komisie vzdalo 52 ľudí, štyroch kandidátov odvolali strany. „Z môjho volebného hlasu to robí lístok v lotérii,“ hovorí Werner. Ak voliči zo zahraničia svoj hlas poslali, zmeniť ho už nemôžu. Ak vybrali kandidátov, ktorí medzičasom odstúpili, bude platiť len ich hlas pre stranu. O voľbu poštou tento rok požiadalo 8018 slovenských občanov žijúcich v zahraničí. Koľkí hlas poslali, bude známe až po voľbách. Hlasy musia doraziť do piatka. Tomáš Šarluška z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí hovorí, že zahraniční voliči sú zatiaľ najaktívnejší. V minulých voľbách ich poslalo hlas necelých šesťtisíc. V zahraničí žije asi 450-tisíc slovenských občanov.
Pravda o voľbe Slovákov zo zahraničia
Hrkovce - Na začiatku a na konci dediny sú dvojjazyčné tabule
2. marca 2012 - (uszz.sk)
Podľa zákona sa musí umiestnenie slovensko-maďarských tabúľ v dotknutých obciach uskutočniť do 1. júla. Zamestnanci Slovenskej správy ciest (SSC) umiestnili v Hrkovciach v Levickom okrese na začiatku a konci dediny tabuľu s názvom obce v slovenskom i maďarskom jazyku. „Maďarskú informačnú tabuľu sme zriadili aj vo štvrtok (1. 3.) v Štúrove. Tieto úkony vykonávame len pri cestách I. triedy, keďže tieto patria do našej pôsobnosti,” povedala hovorkyňa SSC Iveta Fodorová. „Tabule s dvojjazyčným názvoslovím nainštalujeme 6. marca v Hurbanove, 10. marca v Sládkovičove,” dodala. „Novela zákona o používaní jazyka národnostných menšín a vyhlásenie vlády umožňuje umiestniť už aj tabule s maďarským názvoslovím v obciach a mestách, ktoré boli pomenované po slovenskom národnom buditeľovi,” uviedol predseda SMK József Berényi. A to s tým, že zákon platí od minulého roka, ale SSC dlho čakala s jeho aplikovaním. „Začiatkom februára sme dali vyrobiť tabule, ktoré sme umiestnili v obciach, ale vo väčšine prípadov boli do rána rozbité,” konštatoval predseda. Ako povedal štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Árpád Érsek (Most-Híd), SSC na jeho pokyn začala realizáciu dvojjazyčných informačných označení. Podľa zákona sa musí umiestnenie slovensko-maďarských tabúľ v dotknutých obciach uskutočniť do 1. júla.
Rusíni sa stali treťou najpočetnejšou národnosťou v SR
6. marca 2012 - (wbn/pr)
Na vysokom náraste počtu Rusínov v zverejnenom sčítaní obyvateľov Slovenska má svoj podiel dlhodobá informačná kampaň. Vďaka nej dosiahlo množstvo ľudí hlásiacich sa k Rusínom taký skok, aký je medzi ostatnými národnosťami v histórii Slovenska celkom ojedinelý. Oproti poslednému sčítaniu z roku 2001 sa totiž k rusínskej národnosti prihlásilo o 38 percent občanov viac a oproti sčítaniu v roku 1991, teda prvému slobodnému v postsocialistickej ére, je nárast v ich počte až o 96 percent. Rusíni tým „preskočili“ Čechov, ktorí boli - po Maďaroch a Rómoch - historicky etablovaní ako tretí najpočetnejší na Slovensku. Teraz, keď počet Čechov za posledných 10 rokov klesol o 18 percent (za posledných 20 rokov o 39 percent), sa treťou najzastúpenejšou národnosťou stali práve Rusíni. „Informačná kampaň medzi rusínskym obyvateľstvom sa nikdy doteraz nerobila s takým obrovským nasadením ako pred aktuálnym sčítaním obyvateľov,“ hovorí Ján Lipinský, podpredseda Združenia inteligencie Rusínov Slovenska - organizácie, ktorá sa stala jedným z lídrov kampane. Podľa Lipinského bolo už z minulých sčítaní známe, že je tu vyše 50-tisíc obyvateľov, ktorí sa hlásia k rusínskemu jazyku ako k svojej materčine, ale z najrôznejších dôvodov si mnohí pôvodnú národnosť zdedenú po rodičoch neuvádzajú. Najčastejšou príčinou ich váhania, najmä medzi príslušníkmi staršej generácie, boli skúsenosti s násilnou ukrajinizáciou a prenasledovaním Rusínov za socializmu, keď štát pod vplyvom Sovietskeho zväzu túto národnosť úradne zakázal. Najnovšie sčítanie ukázalo, že nepomer medzi počtom papierovo „zaškrtnutých“ a skutočných Rusínov je stále značný, navyše - v aktuálnom sčítaní stúpol aj počet ľudí, ktorí si uviedli rusínčinu ako materčinu. Ich množstvo ďalej narástlo z bývalých 54 907 na 55 469 v roku 2011. Podľa zástupcov rusínskych organizácií má teda stále význam v kampani pokračovať. Tým viac, že spomínaný štatistický nepomer má ďalekosiahle dôsledky v mnohých oblastiach. Napríklad štát sa len minimálne stará o rozvoj školstva tohto etnika - na celom Slovensku sú len dve rusínske školy a vyučovanie rusínčiny ako nepovinného predmetu je len na šiestich základných školách a jednom gymnáziu. Štátne orgány taktiež ignorujú nárast obcí s rusínskym obyvateľstvom už z minulého sčítania a nerešpektuje sa dôsledne právo tohto etnika napríklad na dvojjazyčné tabule. Treba však povedať, že aspoň v kultúre vydelili štátne úrady za posledného poldruha roka na projekty Rusínov dovedna 442-tisíc eur, o 30-tisíc eur viac, ako to bolo za porovnateľné obdobie predchádzajúcej vlády. Pre orientáciu ešte niekoľko čísel z aktuálneho sčítania: oproti sčítaniu v roku 2001 sa u nás okrem Rusínov najviac zvýšil počet Rusov (o 25 percent), Rómov a Poliakov (zhodne o 18 percent) a Srbov (o 16 percent). Ďaleko najviac klesol počet Ukrajincov (o 31 percent), za nimi nasledujú Nemci (o 13 percent menej) a Bulhari (o 11 percent menej).
Rusínska menšina má problém presadiť sa
3. marca 2012 - (Michal Frank - Prešovský korzár)
Odborníci včera v Prešove diskutovali o Rusínoch na Slovensku a ich vzťahoch s majoritným obyvateľstvom. Došli k záveru, že rusínska menšina nedokáže presadiť svoje požiadavky na politickej úrovni. Týka sa to aj ďalších menšín, s výnimkou maďarskej. - Podľa profesora Miroslava Kusého sa pri uplatňovaní menšinových práv využíva „salámová metóda”. Niekde sa trochu pridá, či trochu uberie. Iba maďarská menšina je schopná artikulovať svoje požiadavky v parlamente. I keď ani ona toho veľa nepresadí,” povedal politológ Kusý s tým, že to závisí od konkrétnej politickej konštelácie. Podľa analytika Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu sa „doteraz nenašla politická vôľa zo strany slovenských politických strán dať do súladu legislatívu s Ústavou SR”. Odborníci hovoria, že sa pri zákonoch nevychádza z aktuálneho sčítania ľudu. Podľa neho sa k rusínskej národnosti hlási približne 33-tisíc obyvateľov SR. „Je nenormálne, že terajšia legislatívna úprava o používaní jazyka národnostných menšín zakonzervovala stav z výsledkov sčítania obyvateľov z roku 1991, a to až do roku 2021. Nezodpovedá to realite,” dodal Duleba. Podujatie, ktoré zorganizovalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, je prvý zo štyroch odborných seminárov. Po Prešove budú nasledovať ďalšie v Bratislave, Humennom a v Bardejove. Ich cieľom je zvýšiť informovanosť príslušníkov rusínskej národnostnej menšiny o ich právach, ale tiež informovať majoritné obyvateľstvo o príspevku Rusínov do rozvoja Slovenskej republiky.
Semináre majú zvýšiť informovanosť Rusínov o právach menšín
2. marca 2012 - (tasr)
Zvyšovanie úrovne informovanosti Rusínov o ich národnostných právach a rovnako zviditeľnenie tejto menšiny v kontexte rozvoja Slovenska, sú hlavné ciele série seminárov, ktorú dnes prvým podujatím odštartovali v Prešove. V rámci stretnutí pod názvom „Rusíni na Slovensku a ich vzťah s majoritným obyvateľstvom” odznejú prednášky z oblasti politológie a histórie. Tie sú následne doplnené diskusiami o problémoch, ktoré registrujú Rusíni prípadne príslušníci iných národnostných menšín v regiónoch. Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosť pre zahraničnú politiku upozornil na to, že musia byť dodržiavané práva, ktoré garantuje Ústava SR. „Od prijatia tejto ústavy prešlo viac ako 20 rokov a stále vlastne ešte nemáme zákon o postavení národnostných menšín, ktorý by garantoval legálny mechanizmus tak, aby sa ich práva naplnili,” tvrdí Duleba. Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov sa vo svojom príspevku venoval súčasnému fungovaniu rady pre národnostné menšiny. Poukázal na nevyužívanie viacerých medzinárodných konvencií a dohôd, ktoré zabezpečujú právo občanov presadzovať svoje záujmy a ktorých signatárom je aj Slovensko. Mesežnikov pripomenul, že presadzovaniu záujmov národnostných menšín by mohla prispieť aj zmena volebného zákona, ktorý by viac zvýraznil regionálne pozície kandidujúcich strán. „To znamená rozdeliť Slovensko na viac volebných obvodov, osem by bolo najprimeranejším spôsobom a plus zvýšiť váhu preferenčných hlasov. Občania by boli trošku v silnejšej pozícii než centrály politických strán,” povedal politológ. Dodal, že pokiaľ ide o zastúpenie politických skupín národnostných menšín, ktorých početnosť nie je vysoká, dalo by sa uvažovať o určitých kvótach pre zastúpenie týchto menšín v parlamente. Politológ Miroslav Kusý sa venoval porovnaniu práv menšín na Slovensku so susednými krajinami a zdôraznil hlavne skutočnosť, že u nás absentuje zákon o postavení príslušníkov národnostných menšín. Kusý považuje za problematické a škodlivé aj to, že na Slovensku sa pomerne často pozerá na menšiny cez prizmu takzvaného maďarského nebezpečenstva, ktoré je často produktom fantázie. Maďarská menšina si podľa Kusého dokáže vďaka sile politickej reprezentácie presadiť niektoré záležitosti, ale zákon by mal vytvoriť garancie aj pre menej početné menšiny.
Michal Spevák novým členom zboru poradcov
Svetový lesk slovenského kumštu
Marián Pauer - muž, ktorý umocňuje túžby „vedieť vidieť“
Otvorenie výstavy Pavla Čániho v Trnave
2. marca 2012 - (uszz.sk)
Predseda Úradu pre zahraničných Slovákov Milan Vetrák sa zúčastnil na slávnostnom otvorení výstavy Pavla Čániho Padinský zázrak v Trnave, ktorú zorganizovali Trnavský samosprávny kraj, Galéria Jána Koniarika, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Záujemcovia si ju môžu pozrieť od 1. marca do 1. apríla 2012 v trnavskej Galérii Jána Koniarika. Ide o výstavu obrazov jedného z najznámejších súčasných slovenských vojvodinských umelcov Pavla Čániho a autor spolu s kurátorom Vladimírom Valentíkom do nej zaradil prierez doterajšej tvorby, v ktorej dominujú maľby a grafiky. Pavel Čáni sa s Trnavou nestretáva v živote prvýkrát, v sedemdesiatych rokoch študoval na tamojšej Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Neskôr pokračoval v štúdiu grafiky na Umeleckej akadémii v Novom Sade, začiatkom osemdesiatych rokov absolvoval postgraduálne štúdium grafiky na Fakulte výtvarných umení v Belehrade. V súčasnosti je riaditeľom Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci. Autor prešiel viacerými tvorivými fázami, nesúcimi výrazné atribúty daného obdobia. Má rád kontrasty. Na verejnosti sa prezentuje samostatnými výstavami od roku 1980, vo svojej tvorbe kombinuje viacero výtvarných techník. Námety nachádza aj v tradícii a dejinách vojvodinských Slovákov. Mal spolu 35 samostatných výstav, okrem iných v Splite, Rijeke, Novom Sade, Belehrade. Na Slovensku v roku 2004, 2005 a 2011 v Bratislave, posledná bola na Úrade vlády SR a tiež v Piešťanoch.
Vojvodinský Slovák Čáni sa prezentuje v galérii
5. marca 2012 - (tasr / Trnavské noviny)
V Galérii Jána Koniarka v Trnave bude možnosť mesiac si pozrieť výstavu obrazov jedného z najznámejších súčasných slovenských vojvodinských umelcov Pavla Čániho (1953). Výstava má názov Padinský zázrak a autor spolu s kurátorom Vladimírom Valentíkom do nej zaradil prierez doterajšej tvorby, v ktorej dominujú maľby a grafiky. Výstava vznikla v spolupráci galérie s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Pavel Čáni sa s Trnavou nestretáva v živote prvýkrát, v sedemdesiatych rokoch študoval na tamojšej Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Neskôr pokračoval v štúdiu grafiky na Umeleckej akadémii v Novom Sade, začiatkom osemdesiatych rokov absolvoval postgraduálne štúdium grafiky na Fakulte výtvarných umení v Belehrade. V súčasnosti je riaditeľom Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci. Autor prešiel viacerými tvorivými fázami, nesúcimi výrazné atribúty daného obdobia. Má rád kontrasty. Na verejnosti sa prezentuje samostatnými výstavami od roku 1980, vo svojej tvorbe kombinuje viacero výtvarných techník. Námety nachádza aj v tradícii a dejinách vojvodinských Slovákov. Mal spolu 35 samostatných výstav, okrem iných v Splite, Rijeke, Novom Sade, Belehrade. Na Slovensku v roku 2004, 2005 a 2011 v Bratislave, posledná bola na Úrade vlády SR a tiež v Piešťanoch.
Pomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pre študentov
2. marca 2012 - (uszz.sk)
Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák sa dňa 1. 3. 2012 stretol na pôde univerzity s prorektorom pre vzťahy s verejnosťou a sociálne veci Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Miroslavom Tvrdoňom. Spoločne rokovali o spolupráci v oblasti starostlivosti o zahraničných študentov - krajanov. ÚSŽZ ponúkol pomoc a spoluprácu študentom, ktorí sa danou problematikou zaoberajú, pri tvorbe bakalárskych, diplomových a doktorandských prác týkajúcich sa Slovákov žijúcich v zahraničí a takisto aj odborné informácie, literatúru a užitočné kontakty v krajanskom svete. Rovnako podporí vysielanie študentov pedagogických vysokoškolských odborov zo SR na stáže, resp. výkon pedagogickej praxe do slovenských škôl v zahraničí. Ďalšou diskutovanou témou bola výskumná činnosť katedier. ÚSŽZ prostredníctvom svojich kontaktov a finančných prostriedkov z dotačného systému podporuje výskumné aktivity vysokoškolských katedier v oblastiach zaoberajúcich sa dejinami a životom Slovákov v zahraničí, výskumom kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí formou pomoci krajanským výskumným pracoviskám, podporou ich zriaďovania a činnosti, výskumom slovenského jazyka, ako ho používajú Slováci v zahraničí v rôznych krajinách a takisto výskumom literárnej tvorby Slovákov žijúcich v zahraničí a vydávanie žánrových antológií. ÚSŽZ je ochotný pomôcť aj pri realizácii spoločných vedeckých a odborných podujatí slovenských výskumných inštitúcií v zahraničí a na Slovensku. V blízkej budúcnosti plánuje nadviazať spoluprácu so Slovenskou akadémiou vied ako aj s ďalšími vedeckými a odbornými slovenskými pracoviskami v oblasti vedy a výskumu v krajanskej problematike. Pokiaľ ide o výmenné pobyty študentov na katedrách slovakistiky, ÚSŽZ odporúča vyslanie študentov pedagogických vysokoškolských odborov zo SR na stáže do slovenských škôl v zahraničí. Úrad by privítal aj výmenu študentov, ktorá by pomohla študentom zo Slovenska spoznať krajanský svet. Naopak do krajanského prostredia by sa preniesla aktuálna slovenčina zo SR. Študentom zo zahraničia by pobyty priniesli nové informácie a skúsenosti z prostredia SR. Súčasťou diskusie bola aj otázka účasti študentov z Ukrajiny a Chorvátska na prijímacích skúškach na vysoké školy. Študenti týchto krajín majú maturitné skúšky v júli, teda v čase konania prijímacích skúšok na vysoké školy v júni ešte nemajú k dispozícii doklad o ukončení stredoškolského vzdelania, ktorý vyžaduje zákon. Predseda ÚSŽZ Milan Vetrák sa zaujímal o možnosť udelenia výnimky pre týchto študentov. Navrhol, aby túto myšlienku podporila aj rektorská konferencia. Prorektor sa vyjadril, že dikcia zákona je síce neúprosná, ale návrh predsedu podporí. Diskutujúci prerokovali aj možnú spoluprácu odborníkov z vysokých škôl s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Spolupráca by sa dotýkala tvorby dôležitých materiálov. Rokujúce strany sa dohodli na uzavretí rámcovej zmluvy, týkajúcej sa troch oblastí: školstva, odborných stáží a vedy a výskumu. Konkrétne projekty sa budú riešiť formou dodatkov.
Ako diskreditoval Maďarsko riaditeľ Maďarského kultúrneho inštitútu v Bratislave
3. marca 2012 - (Roman Kaliský-Hronský - Slovenské národné noviny)
Na internetovej stránke maďarskej ultranacionalistickej politickej strany Jobbik nedávno zverejnili v maďarčine takéto slová: „Ak by ste sa priemerného Slováka opýtali, koho považuje za najvýznamnejšiu slovenskú historickú osobnosť, s veľkou pravdepodobnosťou by odpovedal, že ňou bol Ľudovít Štúr. Na Slovensku hádam po nikom nepomenovali toľko verejných miest, ulíc a inštitúcií ako po ňom. Na základe veľkej úcty ktorou bol Štúr obklopený, by si človek myslel, že mohol byť významnou historickou osobnosťou veľkého formátu a každý vzdelaný Slovák je si v tom načisto. Lenže obraz Štúra vo verejnom povedomí je pomerne vágny.” Na týchto konštatovaniach nič zlé nevidno. Ďalšie sú už iné. Nepodpísaný autor svoju úvahu rozvíja: „Možno to je dôvod, prečo sa rozhodli v jednom zo slovenských periodík s názvom.týždeň, že by bolo dobré pri okrúhlom stole rozoberať históriu a mýtus Ľudovíta Štúra. Na besedu, ktorú,moderoval Juraj Kušnierik, bola prizvaná zaujímavá spoločnosť. Prítomný bol Pavol Frešo, župan bratislavského samosprávneho kraja, Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej, Dušan Škvarna, univerzitný učiteľ, a ako prekvapenie hosť Kollai István, riaditeľ Maďarského kultúrneho inštitútu v Bratislave.” No a o tomto účastníkovi besedy anonym na webe usúdil, že pán Kollai „nielen o sebe, ale aj o Maďarsku vystavil zlé vysvedčenie v Bratislave tým, že s nedbalými jazykovými vedomosťami a chýbajúcimi znalosťami sa pustil do debaty (konfrontácie) v historických otázkach so slovenskými intelektuálmi. Aj keď je chvályhodné, že István Kollai, maďarský Maďar, sa predsa len ako-tak naučil po slovensky, jeho znalosť jazyka je veľmi vzdialená od toho, aby vedel bezprostredne komunikovať. Jeho reč bola nesúvislá, o výslovnosti ani nehovoriac.” „Ale prečo teda v skutočnosti Slováci rešpektujú Štúra?” pýta sa za Jobbik anonymný pisateľ. Usúdil, že za Štúra „hungarský patriotizmus a hungarské tradície bolo treba zničiť a takto vytvorenú medzeru bolo treba niečím vyplniť, aby mohol vzniknúť slovenský národ. Veľké osobnosti a nové hodnoty boli potrebné pre nahradenie starých. História sa musela tvoriť a Štúr bol v tomto prvý a jeden z najväčších ideológov... Len protimaďarskú ideológiu zanechal za sebou Štúr, vo všetky ostatných oblastiach zlyhal... Vďaka Štúrovi nielen protimaďarstvo, ale aj poriadna dávka schizofrénie a zakomplexovanosti je zakorenená v slovenskom národnom povedomí.” No tak ďakujeme pekne. Najmä ak to píše „hrdinský” anonym na stránke politicko-militantného zoskupenia Jobbik, ktorého členovia sa prezentovali v Európskom parlamente v uniformách tzv. maďarskej gardy... Autor pamfletu pokračuje: „O Mariánovi Tkáčovi, predsedovi Matice slovenskej, treba vedieť, že je jedným z významných predstaviteľov slovenskej národnej inteligencie. Jeho názory o Štúrovi neboli odlišné od tradičného národného kánonu. Štúr bol podľa jeho názoru demokrat, ktorý chcel z Uhorska urobiť federálny štát. na čo mu Kossuth odpovedal: Ak chcú práva pre Slovákov, nech si ich pre seba vydobyjú!” Anonym uzatvára článok takto: „Ľudovít Štúr je v slovenskej histórii najvýznamnejšia osobnosť. Pokiaľ však Slováci takýchto ľudí a osobnosti, ktoré zastupujú podobné hodnoty, budú uctievať a vyvyšovať, tak zatiaľ úprimné slovensko-maďarské zmierenie je nemožné. Môžeme len dúfať, že toto časom naši slovenskí priatelia uvidia a spravia poriadok vo svojej vlastnej alebo v našej spoločnej histórii a že sa im podarí dostať sa zo slepej uličky, kam ich táto Štúrova protimaďarská politika dostala.” Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč dodáva: „Je to smutné. Riaditeľ Maďarského kultúrneho inštitútu pán Kollai má zákaz chodiť na akcie, kde budú predstavitelia Matice slovenskej!”
Maďarská protiteroristická jednotka našla ilegálne držané zbrane
2. marca 2012 - (tasr)
Maďarskí policajti našli v dome 19-ročného mladíka a jeho matky v meste Pusztaszabolcs vo Fejérskej župe ilegálne držané strelivo a zbrane. Ako informovala maďarská komerčná tlačová agentúra HavariaPress, po zásahu, ktorý sa uskutočnil v uplynulých dňoch, oboch zadržali. Na základe anonymného oznámenia obsadili dom príslušníci Centra boja proti terorizmu. Následne ho prehľadali policajti, ktorí našli strelivo, dva ručné granáty, dymový granát a osem krátkych pušiek. Predvedený mladík a jeho matka, ktorí čelia podozreniu z nedovoleného ozbrojovania, pri vypočúvaní tvrdili, že muníciu doniesol domov pred desiatkami rokov otec po návrate zo základnej vojenskej služby. Jeho však policajti nemohli vypočuť, pretože je v súčasnosti v zahraničí. Funkčnosť zadržaného arzenálu preverujú experti.
Riaditeľ maďarského klubu spáchal samovraždu
2. marca 2012 - (sita)
Riaditeľ maďarského druholigového klubu REAC Budapešť Róbert Kutasi si vo štvrtok vzal život. Viacero hráčov spomenutého mužstva sa v ostatných týždňoch dostalo do permanencie v súvislosti s vyšetrovaním korupčných škandálov z rokov 2007 až 2009. „Náš riaditeľ si vybral 1. marec za dátum svojej smrti. Prázdnota vzniknutá jeho odchodom pretrvá naveky,” konštatuje sa na klubovom webe. Štyridsaťsedemročný Kutasi vyskočil z okna jednej z budapeštianskych budov. „Môj život sa skončil. Bojoval som proti podvodom, ale zradili ma moji najbližší. Prehral som,” povedal tesne pred svojim osudným rozhodnutím pre Nemzeti Sport.
Za vraždu Rómov odsúdili štyroch Maďarov
2. marca 2012 - (tasr)
Za dvojnásobnú vraždu Rómov v roku 2008 prvostupňový pécsky súd v Maďarsku odsúdil Jenöa B. na doživotné väzenie, Jánosa B. na 15 rokov, Zsanett O. na 12 rokov a Sándora B. na desať rokov odňatia slobody. Ako informovala maďarská tlačová agentúra MTI, páchatelia zaútočili v noci 18. novembra 2008 ručným granátom na rodinný dom, v ktorom žili Rómovia. Granát vybuchol na posteli v miestnosti, v ktorej boli muž, jeho družka a deti. Dospelí zomreli na mieste, z troch detí utrpeli dve ľahšie zranenia, tretie vyviazlo bez zranení. Polícia po útoku vyhlásila, že nešlo o etnicky motivovaný čin, ale pravdepodobne o pomstu. Obete totiž mali kontakty s podozrivými ľuďmi a ako povedal hovorca župného veliteľstva polície Péter Zsobrák, dobre ich poznali aj v policajných kruhoch.
Krásnu Hôrku podpálili deti, chceli si zapáliť cigaretu
11. marca 2012 - (sita)
Za požiarom hradu Krásna Hôrka sú zrejme dvaja chlapci vo veku 11 a 12 rokov, ktorí sa pokúšali zapáliť si cigaretu. Neopatrným zaobchádzaním však zapálili trávu na hradnom kopci, od ktorej sa vznietila aj národná kultúrna pamiatka. Vyšetrovateľ už v tomto prípade začal trestné stíhanie pre zločin všeobecného ohrozenia. Miesto činu stále skúmajú experti z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Košiciach. Informovala o tom košická policajná hovorkyňa Jana Mésarová. Požiar trávy na hradnom kopci v Krásnohorskom Podhradí spozorovala policajná hliadka v sobotu okolo 13:30. Oheň napáchal na hrade rozsiahle škody. Pri požiari zhorelo aj auto Renault Scénic, ktoré parkovalo pri pamiatke. Majiteľovi vozidla vznikla škoda za tritisíc eur. Do záchranných prác sa zapojili záchranné zložky HaZZ, RZP a vojenská posádka VÚ v Rožňave. Na mieste zasahovalo 47 policajtov z jednotlivých policajných zložiek a dva služobné psy. Zasahoval aj vrtuľník letky Ministerstva vnútra SR, 84 príslušníkov HaZZ s dobrovoľníkmi. Pri incidente sa nezranil žiaden civil. Jeden príslušník HaZZ Rožňava utrpel ľahké zranenie, ktoré si nevyžadovalo ošetrenie.
Na hrade Krásna Hôrka opäť horelo
11. marca 2012 - (tasr)
Na hrade Krásna Hôrka, ktorý v sobotu (10. 3.) vážne poškodil veľký požiar, dnes večer opäť horelo. Silný vietor zrejme rozfúkal tlejúce ohniská v trámoch, informovali portály sme.sk a tvnoviny.sk s odvolaním sa na svojich čitateľov. V oblasti fúka silný nárazový vietor, ktorý rozmetáva kusy žeravých uhlíkov do okolia. „Horia dve miestnosti, vietor zrejme rozdúchal tlejúce skryté ohniská,” napísala čitateľka portálu tvnoviny.sk. Na mieste sú hasiči aj armáda, ktorí majú situáciu pod kontrolou. Silný vietor podľa hasičov spôsobil, že zvyšky drevených trámov, ktoré boli zabudované v obvodových múroch hradu a tleli, sa znova rozhoreli. Požiar hradu zrejme spôsobili dvaja miestni chlapci vo veku 11 a 12 rokov, ktorí sa pod hradným vrchom pokúšali zapáliť cigaretu a neopatrným zaobchádzaním so zápalkami podpálili trávnatý porast.