Zo slovenskej tlače - Február - Marec 2012

Jobbik je už za Orbánom - Slovensko-maďarský plynovod - Ďalšia maďarská škvrna - Maďarsko /ne/príde o kohézne fondy /?/ - Radičová odmietla podporiť Maďarsko - Virtuálne štatistiky - Čísla o ničom - Na Slovensku ubudlo veriacich aj občanov maďarskej národnosti - Klubrádió vyhralo - Slovensko ako ukradnutá zem?

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Budapešť chce dohodu s menovým fondom v druhom štvrťroku

2. marca 2012 - (sita)

Maďarsko očakáva podpísanie dohody o pohotovostnom úvere s Medzinárodným fondom (MMF) v druhom štvrťroku. Pre agentúru Reuters to vo štvrtok povedal Zoltán Cséfalvay, štátny tajomník maďarského ministerstva hospodárstva. Konštatoval, že predpoklady niektorých analytikov, podľa ktorých sa dohoda môže uzavrieť až koncom júna, sú „príliš pesimistické” a dodal, že Budapešť sa stále usiluje o rýchlu dohodu. Na otázku, či Maďarsko bude čakať na emisiu eurobondov až po uzatvorení rokovaní, Cséfalvay odpovedal: „Pokiaľ ide o načasovanie, je logické... je logickejšie, aby emisia bola po dohode (s MMF a EÚ), ale na druhej strane treba brať do úvahy, že na trhu je veľký dopyt a je rozumné to zobrať do úvahy.” Nevylúčil preto, že maďarská vláda si na trhu požičia aj skôr. „Vláda zhodnotí, čo sa musí zhodnotiť a podľa toho sa rozhodne,” dodal.

„Orbán plánuje na apríl uskutočniť zmeny vo vláde“

1. marca 2012 - (tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán plánuje na prelome apríla a mája uskutočniť rekonštrukciu svojej vlády. So zmenou nechce počkať na letné hodnotenie polovice vládneho cyklu, ako o tom pôvodne hovoril v januári predseda frakcie Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz János Lázár, píše dnes maďarský denník Népszabadság. Orbán teda plánuje rekonštrukciu kabinetu na obdobie po predpokladanom uzatvorení rokovaní Maďarska s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou, vyplýva z informácií denníka, ktoré získal z dôveryhodných vládnych zdrojov. Nemenovaný člen vlády Népszabadságu potvrdil, že neexistuje alternatíva k dohode s MMF a EÚ. Bez pohotovostného úverového rámca by Maďarsko podľa jeho vyjadrenia čelilo po roku, maximálne po poldruha roku, problémom likvidity. Existujú dve verzie zmeny vlády. Hlavný poradca premiéra pre stratégiu Árpád Habony údajne presadzuje, aby bola uskutočnená iba nevyhnutná výmena. Znamenalo by to potvrdenie správnosti doterajšieho smerovania vlády a verejnosti by už bol prezentovaný kabinet, ktorý by mohol byť vládou, ktorá zvíťazí vo voľbách, povedal nemenovaný politik Fideszu. Inou alternatívou sú radikálne zmeny v radoch štátnych tajomníkov, čo údajne naznačil Orbán v úzkom kruhu. Môže však dôjsť aj k výmenám ministrov, kde by premiér posadil do ministerských kresiel namiesto terajších odborníkov politikov Fideszu. Tým by sa začalo „obdobie politického vládnutia” vzhľadom na mimoriadnu situáciu súvisiacu s krízou eurozóny, v ktorej podľa Orbána musia často dominovať politické rozhodnutia namiesto „dobre zvážených sterilných odborných rozhodnutí”. Zdroje Fideszu označili za najhorúcejšie želiezka v ohni spomedzi politikov Fideszu Antalla Rogána a Jánosa Lázára. Népszabadság podrobne analyzuje vzťahy Orbána najmä s vicepremiérom Tiborom Navracsicsom a s ministrom národného hospodárstva Györgyom Matolcsym, pričom vykresľuje možné scenáre rekonštrukcie vládneho kabinetu.

Strana Jobbik je podľa prieskumu druhá najpopulárnejšia

1. marca 2012 - (sita)

Maďarská ultrapravicová strana Jobbik je druhou najpopulárnejšou stranou v krajine. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry Medián. Na prvom mieste v popularite stojí vládna strana Fidesz premiéra Viktora Orbána, ktorá má podporu 25 percent opýtaných. Oproti voľbám v roku 2010 stratil Fidesz skoro polovicu svojich prívržencov. Jobbik, ktorý má v obľube 14 percent Maďarov, predbehol opozičnú Socialistickú stranu s podporou 13 percent respondentov. Šéf Jobbiku Gábor Vona dosiahol až 27-percentnú popularitu.

Radikálny Jobbik je už za Orbánom

1. marca 2012 - (tasr)

Jobbik a ďalšia opozičná strana Politika môže byť iná si oproti januáru posilnili svoje pozície. V uplynulých týždňoch sa mierne zmenšil tábor priaznivcov Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Novinkou dnes zverejneného prieskumu maďarského inštitútu Medián je, že vo februári ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik predbehlo MSZP. Jobbik a ďalšia opozičná strana Politika môže byť iná (LMP) si oproti januáru posilnili svoje pozície. Vo februári by Fidesz volilo 25 percent, Jobbik 14 percent, MSZP 13 percent a LMP šesť percent respondentov. Až 38 percent opýtaných nepreferovalo žiadnu stranu. Medzi politikmi je najpopulárnejší podpredseda Fideszu Zoltán Pokorni, za ním nasleduje premiér Viktor Orbán. Prezident Pál Schmitt, ktorého podozrievajú z plagiátorstva svojej dizertačnej práce, obsadil ôsmu priečku. K volebným urnám by podľa prieskumu Mediánu, ktorý zverejnil maďarský server hvg.hu, prišlo vo februári 43 percent opýtaných. Pretrvávajúci náskok Fideszu ukázali aj výsledky prieskumov ďalších inštitútov. Podľa Tárki sa MSZP s 13 percentami priblížila k Fideszu, ktorý preferuje 20 percent respondentov. Inštitút Századvég zistil Fideszu 25-percentnú podporu, za ním skončila MSZP s 15 percentami.

Fidesz je lídrom volebných prieskumov v Maďarsku

29. februára 2012 - (tasr)

Vládny blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) naďalej vedú s 27 percentami, druhá je opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) s 15 percentami. Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov februárového prieskumu maďarského inštitútu Századvég. Oproti predchádzajúcemu mesiacu nedošlo k výrazným zmenám v pomeroch síl politických strán. Podpora ultrapravicového Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik zostala na 11 percentách a ochranárskej strany Politika môže byť iná (LMP) na šiestich percentách. Demokratickú koalíciu ľavicového expremiéra Ferenca Gyurcsánya by v prípade terajších volieb podporili iba dve percentá opýtaných. V kategórii rozhodnutých voličov označilo blok Fidesz-KDNP za favorita 45 percent respondentov, MSZP 24 percent, Jobbik 19 percent a LMP sedem percent. Kým v uplynulom mesiaci sa strany stabilizovali, z prieskumu Századvégu vyplýva, že sa zastavil dlhodobý pokles ochoty ľudí voliť, dokonca pomer respondentov, ktorí uviedli, že by sa určite zúčastnili prípadných terajších volieb, mierne stúpol na 49 percent. Prieskum vykonali v období od 22. do 27. februára na vzorke 1000 ľudí.

Slovensko-maďarský plynovod naberá na reálnosti

2. marca 2012 - (sita)

Projekt výstavby plynovodu medzi Slovenskom a Maďarskom je stále reálnejší. Slovenská časť plynovodu by sa mala začať stavať už vo februári budúceho roka. Predpokladá to spoločnosť eustream, a.s., ktorá na slovenskej strane zabezpečuje výstavbu plynovodu. Slovenský prevádzkovateľ prepravnej siete už hľadá firmu, ktorá jej výstavbu zabezpečí. Ako vyplýva z vyhláseného tendra, výstavba plynovodu na slovenskej strane by si mala vyžiadať približne 10 miliónov eur. Plynovod by mal mať na slovenskej strane dĺžku necelých 19 kilometrov. Celkovo by mal mať dĺžku asi 115 kilometrov. Plynovod bude spájať vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Dokončenie výstavby plynovodu na slovenskej strane predpokladá spoločnosť eustream v apríli 2014. Záujemcovia o tento projekt môžu slovenskému podniku predkladať svoje ponuky do začiatku apríla tohto roka. Po prvotných problémoch pokročila v projekte slovensko-maďarského plynovodu aj maďarská strana. Maďarská firma MVM OVIT v januári tohto roka predložila investičný zámer výstavby plynovodu na svojom území slovenským orgánom na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). Maďarská spoločnosť podľa investičného zámeru v súčasnosti pracuje na projektovaní plynovodu. Samotná realizácia projektu na maďarskom území by sa mala začať v druhom štvrťroku tohto roka. Podľa maďarskej spoločnosti by mal byť plynovod uvedený do prevádzky v roku 2015. Pôvodne sa na výstavbe plynovodu mala zúčastniť maďarská spoločnosť FGSZ. Maďarský energetický úrad však v apríli minulého roka pridelil povolenie na výstavbu spoločnosti MVM OVIT. Memorandum o porozumení o vybudovaní nového plynovodného prepojenia podpísala slovenská a maďarská strana ešte v roku 2009. Následne začiatkom minulého roka slovenská premiérka Iveta Radičová a maďarský predseda vlády Viktor Orbán podpísali medzivládnu dohodu o vybudovaní plynovodného prepojenia medzi oboma krajinami. Slovensko-maďarské plynovodné prepojenie by malo byť časťou celého severo-južného prepojenia, ktorý má spájať LNG terminály v Chorvátsku a Poľsku a prechádzať všetkými krajinami Visegrádskej štvorky a Chorvátskom. Vďaka novému prepojeniu môže byť Slovensko v budúcnosti napojené na pripravované európske plynárenské projekty ako Nabucco a South Stream. Projekt prepojenia Slovenska s Maďarskom je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý Európska komisia odštartovala v decembri 2008 a získal z európskych peňazí zhruba 30 mil. eur.

Budapešť minie menej na vzdelávanie

Mestské zastupiteľstvo prijalo návrh rozpočtu na tento rok

28. februára 2012 - (tasr)

Mestské zastupiteľstvo Budapešti v stredu hlasmi poslancov vládneho Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz schválilo návrh rozpočtu na tento rok. Mesto podľa prijatého návrhu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi minie viac na Budapeštiansky dopravný podnik (BKV) a menej na vzdelávanie a kultúru, informoval maďarský server Origo.hu. Rozpočet ráta s príjmami vo výške 299,5 miliardy forintov a s výdavkami 377 miliardy forintov. Deficit vo výške 78 miliárd forintov chcú financovať z prebytkov uplynulých rokov a zhruba 26 miliárd forintov na účely rozvoja si mesto požičia. Opoziční poslanci v rozprave ostro kritizovali návrh a nepodporili ho. Osem poslancov za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) zhodne tvrdilo, že tento rozpočet povedie ku krachu Budapešti. Okrem poslancov MSZP hlasovali proti návrhu aj poslanci za Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik a strany Politika môže byť iná (LMP). Za návrh rozpočtu hlasovalo celkove 18 poslancov a proti bolo 14 poslancov.

Maďarské banky majú menej peňazí ako pred krízou

1. marca 2012 - (tasr / bloomberg)

Schopnosť maďarských bánk poskytovať úvery sa výrazne zhoršila a je približne na úrovni zo septembra 2008, keď krajinu zasiahla finančná kríza. Hlavnou príčinou je sťaženie prístupu k financovaniu a jeho zdraženie, uviedla Maďarská národná banka (MNB). „Takéto rozsiahle zníženie úverovej kapacity banky zaznamenali naposledy v čase vypuknutia krízy v septembri 2008,“ uvádza sa v správe MNB. Za poklesom úverovej kapacity bánk je zníženie externého financovania a zdraženie nákladov na získanie financovania v zahraničných menách. Maďarský bankový sektor bol vlani neziskový prvý raz po 13 rokoch z dôvodu strát, ktoré mu spôsobilo splácanie hypoték denominovaných v zahraničných menách, zvýšenie rezerv na krytie zlých úverov a osobitá banková daň. Až 70 % bánk, ktoré sa podieľali na prieskume MNB, očakáva, že podmienky financovania sa v 1. polroku 2012 ešte zhoršia. Úverové inštitúty preto plánujú ďalšie sprísnenie podmienok udeľovania pôžičiek firmám. Maďarské komerčné banky zaznamenali vlani celkovú stratu vo výške 92,6 miliardy forintov, informoval 23. februára finančný dohľad PSzÁF.

Maďarsko o kohézne fondy nepríde, myslí si Viktor Orbán

2. marca 2012 - (sita)

Návrh Európskej komisie (EK) na čiastočné pozastavenie vyplácania kohéznych fondov Maďarsku od januára 2013 je „technickým problémom”, ktorý sa vyrieši za šesť mesiacov a krajina o žiadne fondy nepríde. Vyhlásil to v piatok maďarský premiér Viktor Orbán. Predseda maďarskej vlády pre rozhlasovú stanicu MR1 Kossuth povedal, že sa očakáva, že ministri financií EÚ podporia návrh EK a požiadajú Maďarsko, aby v roku 2013 zredukovalo svoj deficit verejných financií. EÚ teraz odhaduje, že maďarský deficit v budúcom roku bude na úrovni 3,25 % hrubého domáceho produktu (HDP), čiže nad úrovňou 3 % HDP, ktorá je podľa pravidiel EÚ maximálne prípustná. „Znížiť deficit o 0,25 percentuálneho bodu je pre Maďarsko jednoduché,” vyhlásil Orbán. „Ministri financií povedia áno a predložia Maďarsku návrhy. My tieto požiadavky splníme a celý proces sa uzavrie za zhruba pol roka,” povedal maďarský premiér. „Môžete to považovať za zaručenú vec, že v januári 2013 Maďarsko nestratí nijaké peniaze,” poznamenal. EK navrhla pozastaviť od budúceho roka Maďarsku vyplácanie eurofondov v hodnote 495 mil. eur. Dôvodom je príliš vysoký rozpočtový deficit. Budapešť môže toto rozhodnutie zvrátiť do konca tohto roka, ak podnikne kroky na zníženie deficitu.

„Otázka peňazí z Kohézneho fondu bude čoskoro vyriešená“

1. marca 2012 - (tasr)

Otázka pozastavenia peňazí z Kohézneho fondu pre Maďarsko bude čoskoro vyriešená, ide o technickú záležitosť. Vyhlásil to dnes v Bruseli maďarský premiér Viktor Orbán. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda maďarskej vlády, ktorý pricestoval na schôdzku Európskej ľudovej strany (EĽS), povedal, že ešte v stredu hovoril o tejto záležitosti s európskymi lídrami. „Situácia je jasná. Ide o technickú záležitosť, ktorá ide svojou cestou a bude vyriešená,” konštatoval Orbán, ktorý ráta s pomerne rýchlym vyriešením situácie. EK 22. februára navrhla s platnosťou od 1. januára 2013 pozastaviť Maďarsku vyplácanie 495 miliónov eur z Kohézneho fondu z dôvodu nedodržania povinnosti znižovania deficitu. Hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó k návrhu EK poznamenal, že stojí na vratkých nohách. Návrh je založený na predpoklade, že deficit bude vyšší než tri percentá, pričom maďarská vláda už prijala opatrenia, aby deficit nebol 3,25-percentný, ako to avizovala EK, ale 2,85-percentný, zdôraznil Szijjártó.

Ďalšia maďarská škvrna

1. marca 2012 - (Tomáš Pirkl - Trend)

Krok, keď komisia navrhuje krajine pre rozpočtový schodok vziať peniaze z fondov, je bezprecedentný. - Keď vám niekto hrozí varovne vztýčeným ukazovákom, tak je to možno nepríjemné, ale dá sa to ešte prehltnúť alebo bez slova prejsť. Keď vám však siahne na peniaze, začína ísť do tuhého. Dobre si to teraz uvedomuje Maďarsko, ktoré v poslednom období prinajmenšom pre niektoré únijné hlavy pôsobí trochu ako enfant terrible európskej politiky. Popri hospodárskych ťažkostiach, pre ktoré sa snaží u partnerov o preventívny úver, má aj ťažkosti s demokraciou. Vyčíta sa mu snaha ovládať médiá, nabúravať nezávislosť centrálnej banky aj súdneho systému. Preto tiež Európska komisia nedávno začala podnikať právne kroky, ktoré môžu Budapešť dostať až na súd. Teraz sa k tomu pridáva ďalšia škvrna. Bruselu už došla trpezlivosť s neustálym prekračovaním povoleného trojpercentného rozpočtového deficitu a predovšetkým tým, že v jeho očiach Budapešť na nápravu situácie nerobí dosť alebo vôbec nič. Navrhol tak, aby sa Maďarsku pozastavilo 495 miliónov eur, ktoré má vyčlenených na kohéznu politiku. To by bol nepochybne citeľný trest aj pre inak necitlivých a sebaistých maďarských vládcov disponujúcich pohodlnou ústavnou väčšinou. Maďarsku, ktoré sa v poslednom období k únijným premiantom v mnohých oblastiach skutočne radiť nemôže, tentoraz pripadol primát. Krok, keď komisia navrhuje krajine pre rozpočtový schodok vziať peniaze z fondov, je bezprecedentný. Komisia sa tým snaží možno aj povedať, že to, čo predtým kdekomu v pohode prechádzalo, už bude v budúcnosti bez pardonu trestať. Pripísať to možno, tak ako väčšinu vecí v EÚ v poslednom období, na vrub dlhovej krízy obchádzajúcej Európu. Pre ňu sa sprísnili predtým voľne uplatňované pravidlá, pričom Maďarsko sa stalo ich prvou „obeťou”. To neznamená, že ako jediné má schodok nad povolenými tromi percentami HDP. Ani náhodou! Rovnaké ťažkosti, pre ktoré komisia vedie patričné právne kroky, má väčšina štátov únie. Maďarský problém je v tom, že v procedúre pre porušenie úrovne deficitu je od svojho vstupu do EÚ v roku 2004. V ohrození uvalenia sankcií sa nedávno okrem Budapešti ocitli ešte štyri ďalšie krajiny, ktoré mali podľa odporučenia EÚ schodok dostať pod tri percentá - Belgicko, Poľsko, Cyprus a Malta. Lenže tie na vopred zasielané varovania reagovali a na rozdiel od Budapešti vykázali snahu niečo s prílišným deficitom robiť. Zvažovanie o trestaní ďalších štátov bude už čoskoro nasledovať, ak už neprebieha. Aby sa to ešte viac skomplikovalo, tak Maďarsko za vlaňajší rok vykázalo dokonca prebytok rozpočtu. Problém je v tom, že sa tak stalo len vďaka jednorazovým opatreniam spojeným s prevodom penzijného fondu pod rozpočet. Brusel na to neskočil a ďalej trvá na svojom. Maďari však ešte o peniaze z balíka určeného výhradne na podporu chudobnejších európskych regiónov definitívne neprišli. Najprv musia návrh komisie posvätiť kvalifikovanou väčšinou členské štáty EÚ, ktoré zrejme bruselské varovanie vypočujú. Ani to ešte neznamená prepad peňazí z maďarskej obálky späť do únijného rozpočtu. O peniaze, ktoré predstavujú 0,5 percenta HDP krajiny, by totiž Maďarsko malo prísť až od začiatku budúceho roku, takže má ešte čas na nápravu. Otázkou však je, či bude mať na ňu dosť síl a najmä vôle. Bizarne každopádne pôsobí, keď bruselskí úradníci svoje rozhodnutie odmietajú označovať za trest. Ide podľa nich o pobádanie, nie o sankciu. Je pravda, že Maďari majú ešte nejaký čas, aby sa valiacej rozbúrenej vode vyhli. Keď však niekoho označím za „naničhodníka” porušujúceho pravidlá a chcem mu preto vziať peniaze, hoci podmienene, tak je jasné, že trestám. Toto zbytočné slovičkárenie si mohla komisia odpustiť. Sama predsa opakovane zdôraznila, že bude nové sprísnené pravidlá uplatňovať na kohokoľvek od samého začiatku. Komisia tiež zdôraznila, že tento prípad nijako nesúvisí s ďalšími a už spomínanými spormi, ktoré s Maďarskom vedie pre kontroverzné ústavné zmeny týkajúce sa justičnej reformy alebo centrálnej banky. Ja tomu aj verím, ale načasovanie môže hrať do karát tým, čo by to chceli využiť na umnú manipuláciu s verejnosťou.

Radičová odmietla podporiť Maďarsko v spore s Bruselom

1. marca 2012 - (sita)

Slovenská premiérka Iveta Radičová vo štvrtok odmietla podporiť deklaráciu, prostredníctvom ktorej by krajiny Visegrádskej štvorky (V4) vyjadrili nesúhlas s uvalením sankcií voči Maďarsku za porušovanie rozpočtových pravidiel Európskej únie. Informovala o tom po skončení prvého dňa zasadnutia Európskej rady v Bruseli, ktorému predchádzalo samostatné rokovanie premiérov V4. Svoj postoj Radičová zdôvodnila politikou dôsledného vyžadovania pravidiel, na ktorých tvorbe sa Slovensko podieľalo. Poukázala pritom na zásahy maďarskej vlády do druhého piliera ako na „krok, ktorý je z hľadiska konsolidácie verejných financií neprijateľný”. Potvrdila tak „plnú podporu” stanovisku Európskej komisie k problematickému vývoju verejných financií v Maďarsku. „Budeme veľmi konkrétne sledovať všetky kroky vývinu verejných financií v Maďarsku a pokiaľ Maďarsko prijme kroky, ktoré sú naozaj reformné a naozaj konsolidačné, tak si môžu byť istí, že budú mať podporu Slovenskej republiky,” povedala Radičová. Premiéri V4 diskutovali aj o takzvanom fiškálnom pakte, ktorý počas piatkového stretnutia podpíšu lídri všetkých krajín EÚ okrem Británie a Česka. Podľa Radičovej v tomto bode nenastal žiadny rozpor, keďže český premiér Petr Nečas napriek odmietavému postoju svojej krajiny nevzniesol ani jednu vecnú námietku voči obsahu zmluvy. Slovenská premiérka Iveta Radičová zdôraznila, že Slovenská republika má piate najnižšie ohrozenie rizikom chudoby spomedzi krajín EÚ. „Určite je pre každú krajinu dôležité, ako obstála alebo neobstála v plnení nevyhnutných úloh potrebných na to, aby sme spoločne vyriešili dôsledky dlhovej krízy a aby sme naštartovali ekonomický rast,” povedala Radičová. Čo sa týka Slovenska, vzhľadom na skrátené volebné obdobie v plnej miere splnilo zo šiestich naplánovaných reforiem len tri, napriek tomu však nie je medzi krajinami, kde je potrebné ďalšie hĺbkové vyhodnocovanie. Radičová v tejto súvislosti zdôraznila, že „podľa merania chudoby a rizika chudoby, indikátorov a znakov, ktoré sú rovnaké pre všetky krajiny, Slovenská republika má piate najnižšie ohrozenie rizikom chudoby”. „Zaradenie v tomto porovnávaní nám mnohé krajiny úprimne závidia. Chápem občanov, že im to nestačí, a preto je nevyhnutné v reformných krokoch aj po blížiacich sa voľbách pokračovať a dotiahnuť ich,” dodala. V súvislosti so sprísňovaním rozpočtovej disciplíny Radičová zdôraznila, že slovenská vláda už „od prvého momentu” presadzovala nutnosť zmien a pravidiel v rámci celej EÚ, pričom podporu spoločných mechanizmov podmienila okrem iného zavedením sankcií pre krajiny, ktoré nedodržiavajú pravidlá. Slovensko pritom s takýmito požiadavkami prišlo ako jedna z prvých krajín, nemôže preto súhlasiť so žiadnymi ústupkami týkajúcimi sa vymáhateľnosti pravidiel. Ako negatívny príklad Radičová uviedla Maďarsko, ktoré siahlo občanom na úspory v druhom dôchodkovom pilieri, aby vykrylo rozpočtový deficit. Radičová podľa vlastných slov víta takzvaný fiškálny pakt, ktorý pod oficiálnym názvom Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii v piatok podpíšu lídri 25 členských krajín EÚ. Skutočnosť, že dvaja členovia sa rozhodli zostať mimo, slovenskú premiérku „mrzí”, považuje to však za prístup dobrovoľnosti, ktorý bol Európe „vždy vlastný”. Je však presvedčená, že „nemáme inú voľbu, ako takéto riešenia a rozhodnutia podporiť a realizovať”.

„Sankcie za nedodržiavanie pravidiel nesmieme zjemňovať“

1. marca 2012 - (euractiv.sk)

Premiérka SR Iveta Radičová po príchode na summit vyzdvihla tri momenty dvojdňových rokovaní - vyhodnotenie európskeho semestra, avizované sankcie voči Maďarsku a podpis fiškálnej zmluvy. Predsedníčka vlády z hľadiska európskeho semestra uviedla, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré obstáli lepšie a nebude treba hĺbkové vyhodnotenie. To sa bude týkať 12 krajín. Na čiernej listine tých, ktoré čelia významným štrukturálnym problémom sa ocitlo Belgicko Británia, Bulharsko Cyprus Dánsko Fínsko Francúzsko Maďarsko Slovinsko Španielsko Švédsko a Taliansko. Slovensko zo šiestich plánovaných reforiem splnilo tri - reformu trhu práce, konsolidáciu verejných financií a prijatie dlhovej brzdy. Nedokončená ostala reforma priebežného dôchodkového systému (prvého piliera), daňovo-odvodová reforma a reforma v oblasti vedy, výskumu a inovácií. „Napriek nedokončeným reformám je Slovensko vyhodnotené ako krajina, ktorá spĺňa záväzky pri nevyhnutných krokoch na riešenie krízy,“ zdôraznila premiérka. Z hľadiska indikátorov vyzdvihla fakt, že Slovensko má piate najnižšie ohrozenie chudobou. „Zaradenie v tomto porovnávaní nám mnohé krajiny úprimne závidia, chápem občanov, že im to nestačí a preto je nevyhnutné v reformných krokoch aj po blížiacich sa voľbách pokračovať a dotiahnuť ich,“ dodala. Druhý bod, ktorý podčiarkla premiérka bol súčasťou rokovaní krajín V4. Išlo o hroziace sankcie voči Maďarsku za neplnenie rozpočtových cieľov. „Dnes je nemožné, aby sme sa prikláňali k nejakému zjemneniu, polemike o tom, či by na krajinu, ktorá nedodržiava pravidlá, nemala byť uplatňovaná sankcia,“ vysvetlila Radičová. Spomenula napríklad jednorázové opatrenia ako znárodnenie dôchodkových fondov, k čomu Budapešť pristúpila v snahe o plátanie dier v rozpočte. „Pre nás je tento precedens neprijateľný,“ zdôraznila. Krajine hrozí pozastavenie prostriedkov z Kohézneho fondu. Lídri zajtra podpíšu fiškálnu dohodu. Zatiaľ sa k nej pridalo 25 štátov, pričom premiérku podľa jej slov mrzí, že ich nie je 27, ale zároveň dodala, že ide o dobrovoľné rozhodnutie národných štátov. „Som presvedčená, že nemáme inú voľbu ako takéto riešenia a rozhodnutia podporiť a realizovať,“ uviedla. Otvorená ostáva otázka, kto bude mať právomoc žalovať rozpočtových hriešnikov. Premiérka nesúhlasí s mechanizmom, že by to robili štáty. Je podľa nej potrebné zadefinovať iný spôsob.

Virtuálne štatistiky

2. marca 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Sčítanie ľudu v otázke viery a národnosti neprinieslo reálne výsledky, pretože samotné dotazníky nezodpovedali reálnemu stavu spoločnosti. Problémom sčítania ľudu nebolo len to, že bolo predražené a zbytočné. Výsledky potvrdili prognózu, že v niektorých oblastiach nemôže priniesť dôveryhodné údaje jednoducho preto, lebo tí, čo zostavovali dotazníky, sami nemajú reálny obraz o spoločnosti. Týka sa to najmä vierovyznania a národnosti. Poučiť by sa pritom mohli v Česku. Pokles katolíckych veriacich za desať rokov z 2,7 na jeden milión nie je ani tak prejavom zmeny v duchovnom živote spoločnosti, ale výsledkom reálnejších dotazníkov a poučenejších občanov. Tí prestali škrtať zo zvyku podľa toho, ako boli ešte ako dojčatá pokrstení a odpovedali podľa toho, či a ako svoju vieru naozaj praktizujú. Prvýkrát sa napríklad zaviedla kolónka pre veriacich, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi. Počet českých katolíkov asi reálne výrazne nepoklesol, len sa k nim prestali hlásiť tí, čo nimi naozaj neboli. Na Slovensku namiesto toho pokračujeme vo vytváraní virtuálnej reality. Jej súčasťou je nielen tvrdenie hovorcu konferencie biskupov, ktorý pokles katolíkov zo 69 na 62 percent za desať rokov pripísal nejakej veľkej kampani pred sčítaním, ale aj tých samotných 62 percent. Všetci vedia, že toto číslo je nereálne a že skrýva aj mnohých tých, čo veriaci nie sú alebo nie sú veriaci podľa predstáv cirkví a v serióznom sčítaní by patrili do iných rubrík. Že je u nás takých ľudí veľa, na to pred sčítaním paradoxne upozornili samotné slovenské cirkvi. Inak by napríklad katolícka cirkev neviedla verejnú kampaň, ktorou ich vyzývala, aby sa prihlásili ku katolíckemu vyznaniu. Pre katolíkov podľa predstáv samotnej cirkvi predsa podobnú pouličnú kampaň robiť netreba. To musia byť ľudia, čo pravidelne aspoň raz do týždňa chodia do kostola a stačí, aby im ich povinnosť pripomenul kňaz po omši. Verejná kampaň môže osloviť len tých, ktorí do kostola nechodia. A ktorých potom sama cirkev bežne za katolíkov neuznáva, lebo svoju vieru neprejavujú podľa jej požiadaviek. Ako tiežkatolíci sú jej dobrí len v prípade, ako je manipulácia štatistík, ktorými potom cirkvi odôvodňujú svoje požiadavky na financovanie a postavenie v spoločnosti. Podobne je to aj s poklesom ľudí hlásiacich sa k nejakej národnosti. Medzi 380-tisíc ľuďmi, čo sa na sčítaní zúčastnili, ale národnosť neuviedli, sú určite príslušníci menšín, čo sa v štáte často ovládanom väčšinovými nacionalistami k svojej národnosti radšej nehlásia. A Slováci, ktorí si myslia, že do toho štátu nič nie je. Sú však medzi nimi aj ľudia s viacnásobnou národnou identitou, čo sa cítia byť Slovákmi aj Maďarmi či Slovákmi a Rómami zároveň. Niečo také si však naši štatistici nevedia predstaviť. Počty veriacich bez cirkevnej príslušnosti aj ľudí s viacnásobnou identitou sa pritom budú len zvyšovať. Je to súčasť nášho otvárania sa svetu a zvyšujúcej sa neochoty nechať si niečo predpisovať tradičnými autoritami. Súbežne s tým sa budú výsledky našich štatistikov stále viac rozchádzať s realitou a budú nanič.

Čísla o ničom

1. marca 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Autor tohto článku je jedným z tých, ktorých vlani žiadny sčítací komisár nevyhľadal a ktorí sčítaní vôbec neboli. Nie preto, lebo nechceli, iba asi mali organizátori aj v tomto ukrutný neporiadok. Len vo svojom najbližšom okolí pritom pozná viacerých s podobným osudom. Už len preto ťažko uveriť tvrdeniu Štatistického úradu, že ľudí, ktorých z akéhokoľvek dôvodu nesčítali a museli ich nahradiť fiktívnymi štatistickými entitami, bolo „len” 94-tisíc. Je tu naopak dôvodné podozrenie, že nesčítaných bolo ešte (oveľa?) viac. A ak číslo udávané Štatistickým úradom sedí, tak azda len preto, že za mnohých nesčítaných odovzdali sfalšované dotazníky. Čo by nebolo veľmi prekvapivé, ak sčítací komisári dostávali peniaze od kusa a chýbala efektívna kontrola ich práce. Od začiatku zbytočné, predražené a netransparentné sčítanie sa skončilo tak, ako sa dalo očakávať. Za veľa peňazí vyhodených von oknom sme dostali nedôveryhodné údaje, o ktoré sa nedá v ničom oprieť. Údaje, ktoré musel úrad aj tak vo veľkom dopĺňať „z registra, demografickej štatistiky a bilancií”. Čiže z databáz, ktoré mohli pri lepšom prepojení údajov drahé sčítanie úplne nahradiť. Na to treba myslieť pri akýchkoľvek ďalších úvahách o výsledkoch sčítania. Ak skoro 400-tisíc ľudí odmietlo uviesť svoju národnosť a u ktovie koľkých ďalších nevieme, ako údaj o národnosti vznikol, nemá veľký zmysel debatovať o tom, koľko Slovákov, Maďarov či Rómov na Slovensku žije a ako sa mení ich pomer v rámci spoločnosti. Dá sa napríklad špekulovať o tom, že medzi tými, čo sa k národnosti nepriznali, je väčší podiel príslušníkov menšín a že za tým je strach zo vzostupu väčšinového nacionalizmu a rasizmu za Ficovej vlády. Prečo sa však potom znížil aj podiel Slovákov? Podstatnejšie je, že sú to všetko len viac-menej logické úvahy a dedukcie, ktoré by ešte musel potvrdiť seriózny výskum. Čo sa však týka dôveryhodných čísiel, nie sme na tom o nič lepšie, než sme boli pred sčítaním. Posledné skúsenosti vyvracajú včerajšie tvrdenie šéfky Štatistického úradu, že aj v budúcnosti zostáva sčítanie nenahraditeľným zdrojom údajov a informácií o populácii a obyvateľoch. Potvrdzujú maximálne to, že sčítanie je pri dobrým kšeftom a odôvodnením existencie úradu, než aby sa ho vzdal.

Stále sa cítia byť viac Slovákmi a Maďarmi

Sčítanie ľudu potvrdilo obavy Rómov priznať sa k vlastnej národnosti.

2. marca 2012 - (Michal Piško - Sme)

Koľko Rómov žije na Slovensku? Na túto otázku nepoznáme jasnú odpoveď ani po poslednom sčítaní obyvateľov, ktorého výsledky od stredy zverejňuje Štatistický úrad. Kým výrazný pokles ľudí hlásiacich sa k slovenskej a maďarskej národnosti spôsobili spory o anonymitu sčítania, Rómovia sa zapierajú tradične. „Slovenská spoločnosť Rómov neprijíma, preto priznanie k národnosti pociťujú ako zahanbujúce a obávajú sa ho,” vraví sociologička Elena Gallová Kriglerová. Kampaň mimovládnych organizácií napriek tomu pomohla zvýšiť podiel ľudí hlásiacich sa k rómskej národnosti aspoň mierne. Kým v sčítaní pred desiatimi rokmi sa k nim hlásilo iba necelých 90-tisíc ľudí, dnes je to vyše 105-tisíc, čo predstavuje dve percentá populácie. Tieto čísla sú však od reality stále vzdialené a štátne úrady tak musia pri riešení rómskych problémov často vychádzať iba z odhadov. Práve sčítanie pritom mohlo poskytnúť podrobné údaje o sociálnych a ekonomických podmienkach Rómov. Posledný pomerne presný údaj pochádza z posledného predrevolučného sčítania v roku 1980, keď komisári naposledy zbierali údaje o etnicite a pri Rómoch ju často sami určovali. Na Slovensku žilo asi 230-tisíc Rómov. Od roku 1991 údaj o etnicite nahradila národnosť, ktorá závisí od pocitu: „Ľudia sa často neidentifikujú iba s jednou národnosťou, napríklad mnohí Maďari na južnom Slovensku sa cítia aj Slovákmi,” upozorňuje Kriglerová. Demograf Boris Vaňo z Infostatu odhadol v roku 2001 počet Rómov na 380-tisíc, niektoré odhady hovoria dokonca až o 430-tisícoch. Štatistický úrad však musí v demografických štatistikách, s ktorými úrady oficiálne pracujú, vychádzať zo sčítania. Posledný aktualizovaný údaj z roku 2010 hovorí o 107-tisíc Rómoch, z ktorých najviac žilo v okresoch Kežmarok, Michalovce a Spišská Nová Ves. Naopak, najmenej ich úrad uvádza v okrese Bytča, kde vykázal len dvoch. V tomto okrese žije podľa oficiálnych štatistík aj najmenej Maďarov, a to štyria.

Ubudlo veriacich aj občanov maďarskej národnosti

1. marca 2012 - (Radovan Krčmárik - Pravda)

Výsledky sčítania obyvateľov, ktoré v stredu zverejnil Štatistický úrad, vyvolali polemiku. Ubudlo veriacich a menej je aj ľudí maďarskej národnosti. Aj keď to podľa odborníkov možno ľahko vysvetliť, Konferencia biskupov Slovenska hovorí o „dôsledku ateizácie spoločnosti” a predseda strany Most-Híd Béla Bugár zase o „asimilácii maďarskej menšiny”. Sociológovia zároveň varujú, že v prípade Bratislavy niektoré údaje asi nebudú celkom presné, keďže sa tam veľa obyvateľov odmietlo sčítať. Ľudí, ktorí sa hlásia k vierovyznaniu, stratili takmer všetky cirkvi. Zatiaľ čo pri predošlom sčítaní v roku 2001 príslušnosť k cirkvi uviedlo až 84 percent obyvateľov, teraz to bolo už len asi 77 percent. Najväčší pokles zaznamenala rímskokatolícka cirkev. Pred 11 rokmi sa k nej hlásilo takmer 69 percent obyvateľov, vlani už iba 62 percent, teda vyše 3,7 milióna. Naproti tomu sa zvýšil počet tých, ktorí v kolónke vyznanie neuviedli nič. „Štatistický úbytok veriacich chápeme aj ako dôsledok štyridsaťročnej ateizácie pred rokom 1989,” uvádza sa v stanovisku Konferencie biskupov Slovenska, ktorá pripomenula, že sčítanie sprevádzali viaceré komplikácie, technické problémy, ale aj rastúca nedôvera občanov k štátu a verejným inštitúciám. Katolícki biskupi však údajne zverejnené informácie prijímajú „s rešpektom a úctou”. Podľa sociológa Miroslava Tížika nie je pokles veriacich až taký dramatický, no je zaujímavý, keď sa vezme do úvahy intenzívna kampaň, ktorú pred sčítaním robila katolícka cirkev. Ako totiž upozornil, počet ľudí bez vyznania nejako významne nevzrástol, pribudli však takí, ktorí sa nechcú prihlásiť k cirkvi. Tí sa nedištancujú od viery, ale od cirkvi. „Je to príkladom neúspešnosti cirkevnej politiky na Slovensku, ktorá vyzývala, aby veriaci deklarovali svoju príslušnosť k náboženstvu,” zdôvodnil Tížik. Pokles občanov maďarskej národnosti z 9,7 percenta v roku 2001 na vlaňajších 8,5 percenta znepokojil Bugára. Za to, že sa ich počet za desať rokov znížil o 62-tisíc, môže podľa neho asimilácia. „Asimiláciu maďarskej menšiny treba spomaliť,” reagoval Bugár. Podľa sociologičky Zuzany Kusej je však taký vývoj prirodzený: „Nie je za tým žiadne odnárodňovanie, jednoducho sa rodí menej detí. V tomto období bola veľmi nízka pôrodnosť a zlá ekonomická situácia.” Aj celkový počet obyvateľov sa oproti predošlým obdobiam zvýšil len nepatrne - zhruba o 17,5-tisíca na súčasných 5,39 milióna. Sčítanie, ktoré prebehlo v máji minulého roka, od začiatku poznačili pochybnosti o tom, či je zvolená forma a metodika správna. Spory vyvolala najmä povinnosť nalepiť do formulárov identifikátor (osobný čiarový kód), čo podľa Úradu na ochranu osobných údajov narušovalo anonymitu procesu. Objavili sa aj problémy s nedostatkom sčítacích komisárov, neochotou ľudí vyplniť či odovzdať sčítacie hárky. Mnohí ich znehodnocovali tým, že ich schválne vyplnili zle, alebo si medzi sebou vymieňali identifikátory, či dokonca namiesto nich lepili na formuláre čiarové kódy z tovarov. Štatistický úrad napriek tomu sčítanie pokladá za úspech a jeho výsledky za spoľahlivé. Jeho pracovníkom sa totiž vrátilo až 98,8 percenta formulárov. Ako navyše zdôraznila Ľudmila Ivančíková, generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie úradu, sčítanie nie je evidencia obyvateľov, ale štatistické zisťovanie údajov. Tam, kde informácie chýbali, siahli štatistici po tzv. imputácii, keď údaje získali náhradnými metódami. Tento postup použili vo vyše 94-tisíc prípadoch, z toho asi 72-tisíc v Bratislave. Podľa šéfky Štatistického úradu Ľudmily Benkovičovej ide takpovediac o fiktívnych obyvateľov, kde museli nahradiť informácie z iných zdrojov. Podľa Kusej je to v poriadku, lebo celkový počet chýbajúcich údajov je zanedbateľný. Problém je však v tom, že ich tak veľa chýba práve z Bratislavy. „O hlavnom meste tak nebudeme mať celkom hodnoverné údaje. To však nie je chyba Štatistického úradu,” zhrnula Kusá. Podľa nej zlyhali Úrad na ochranu osobných údajov a ministerstvo vnútra, ktoré sčítanie bezdôvodne spochybňovali. Vyvolanej panike potom podľahli najmä Bratislavčania, ktorí sa odmietli sčítať alebo nalepiť identifikátory. „Za toto však Štatistický úrad zodpovednosť nenesie,” zdôraznila sociologička.

Na Slovensku je viac Rómov, počet Maďarov klesá

1. marca 2012 - (sita)

Na Slovensku vzrástol počet ľudí bez vyznania. Vyplýva to z výsledkov sčítania ľudu 2011, ktoré v stredu zverejnil štatistický úrad. Ľudí, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi je 725 362, teda 13,4 percenta. Pred desiatimi rokmi pri sčítaní ich bolo 697 308, teda 13 percent. Rapídne stúpol počet ľudí, ktorí neuviedli svoje vierovyznanie. V roku 2011 tak urobilo 571 437 obyvateľov (10,6 percenta), pričom v roku 2001 ich bolo 160 598, teda tri percentá. Podľa riaditeľa odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Mariána Horeckého sa okrem toho znížil počet a pomer ľudí, ktorí deklarovali náboženské vyznanie tradične najpočetnejším cirkvám a vzrástol počet ľudí hlásiacich sa k netradičným alebo novodeklarovaným náboženstvám. V sčítaní roku 2011 sa k viere prihlásilo 4,1 milióna obyvateľov. V sčítaní v roku 2011 sa k rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo 3,347 milióna obyvateľov (62 percent), čo je pokles oproti roku 2001, keď sa k nej v sčítaní hlásilo 3,708 milióna obyvateľov (68,9 percenta). Ku gréckokatolíckej cirkvi deklarovalo svoje vyznanie 206 900 obyvateľov (3,8 percenta), v roku 2001 ich bolo 219 800 (4,1 percenta). Pravoslávnu cirkev uviedlo za svoju 49 100 obyvateľov (0,9 percenta), pred desiatimi rokmi to bolo 50 400 ľudí. K Evanjelickej cirkvi a.v. sa hlási 316 300 obyvateľov (5,9 percenta), v roku 2001 ich bolo 372 900 (6,9 percenta). Reformovaná kresťanská cirkev združuje 98 800 veriacich (1,8 percenta), pred desiatimi rokmi 109,7 tisíc ľudí (2 percentá). K náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia sa prihlásilo 17 222 ľudí (0,3 percenta), pri minulom sčítaní ich bolo 20,6 tisíc (0,4 percenta). K Evanjelickej cirkvi metodistickej sa hlási 10 400 veriacich, ku Kresťanským zborom 7 720 obyvateľov, k Apoštolskej cirkvi 5 831, Bratskej jednote baptistov 3 486, k Cirkvi adventistov siedmeho dňa 2 915, k Cirkvi bratskej 3 396, k Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí 1 999, k Starokatolickej cirkvi 1 687, k Cirkvi československej husitskej 1 782, k Novoapoštolskej cirkvi 166, k Bahajskému spoločenstvu 1 065 obyvateľov (v sčítaní 2001 nefigurovalo) a k Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní 972 obyvateľov. Rímskokatolícka cirkev má dominantné postavenie vo všetkých krajoch SR. Najviac obyvateľov si ju uviedlo v Nitrianskom (70,5 percenta), v Trnavskom a v Žilinskom kraji (zhodne 70,1 percenta). V prípade Evanjelickej cirkvi a. v. účasť na náboženskom živote alebo vzťah k tejto cirkvi deklarovalo najviac obyvateľov v Banskobystrickom (10,6 percenta), v Žilinskom (8,9 percenta) a v Trenčianskom kraji (8,1 percenta). Evanjelickú cirkev a. v. si uviedlo najmenej obyvateľov v Nitrianskom (2,8 percenta), v Trnavskom a Košickom kraji (zhodne 3,7 percenta). Gréckokatolícka cirkev má najsilnejšiu pozíciu na východnom Slovensku - v Prešovskom (14,1 percenta) a v Košickom kraji (9,5 percenta). Najmenej obyvateľov sa k nej prihlásilo v Trnavskom a v Trenčianskom kraji (zhodne 0,2 percenta). Najviac obyvateľov bez vyznania je v Bratislavskom (26,8 percenta), v Banskobystrickom (16,6 percenta) a Trenčianskom kraji (15,3 percenta).

Bugár vidí za poklesom počtu Maďarov asimiláciu

Za pokles ľudí hlásiacich sa k maďarskej národnosti môže podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára asimilácia. „Treba asimiláciu maďarskej menšiny spomaliť. Možnosti sme predstavili v našom volebnom programe,“ reagoval Bugár na dnes zverejnené výsledky sčítania ľudu. „Či pokles je 62 000, alebo menej, nevieme, pretože sa objavilo obrovské množstvo, ktoré si nepriznalo svoju národnosť,“ dodal. V minuloročnom sčítaní obyvateľstva v porovnaní s predchádzajúcim rapídne narástol počet ľudí, ktorí neuviedli svoju národnosť. V roku 2001 nezverejnilo v hlasovacom formulári svoju národnosť iba jedno percento obyvateľov (54,5 tisíc), vlani ich bolo sedem percent (382,5 tisíc). K slovenskej národnosti sa prihlásilo menej ľudí ako pred desiatimi rokmi - 4,353 milióna obyvateľov, čo predstavuje 80,7 percent. Pri sčítaní 2001 ich bolo 4,615 milióna, teda 85,8 percenta. Podobný vývoj bol aj u druhej najpočetnejšej národnosti v SR. K maďarskej národnosti sa prihlásilo v roku 2011 viac ako 458,4 tisíca obyvateľov, čo je 8,5 percent z celkovej populácie. V roku 2001 sa k tejto národnosti hlásilo vyše 520,5 tisíc obyvateľov, čo bolo 9,7 percenta celkového počtu.

Rómov je viac

„Opačný vývoj je v počte obyvateľov rómskej národnosti,” konštatoval riaditeľ odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Marián Horecký. Ešte v roku 2001 sa k rómskej národnosti hlásilo necelých 90 tisíc obyvateľov (1,7 percenta) s trvalým pobytom v SR. Teraz je ich už 105,7 tisíc, čo predstavuje takmer dve percentá celkového počtu. Spomedzi obyvateľov s trvalým pobytom v SR má ďalej českú národnosť 30 400 ľudí, teda 0,6 percenta (pokles oproti 2001: 44 600, teda 0,8 percenta), rusínsku 33 500, teda 0,6 percenta (nárast oproti 2001: 24 200, teda 0,4 percenta). Ukrajinskú národnosť má 7 430 obyvateľov ( 0,1 percenta), nemeckú 4 690 ( 0,1 percenta), poľskú 3 084 (0,1 percenta), chorvátsku 1 022, srbskú 698, ruskú 1 997, židovskú 631, moravskú 3 286 (0,1 percenta) a bulharskú 1 021 obyvateľov. Ostatné národnosti má 9 825 obyvateľov.

Slovenčina je prvá

Najviac obyvateľov Slovenskej republiky si uviedlo ako svoj materinský jazyk pri sčítaní 2011 slovenský jazyk. Bolo ich 78,6 percenta. Maďarský jazyk deklarovalo ako materinský 9,4 percenta. Rómsky jazyk má ako materinský 2,3 percenta obyvateľov ( rusínsky jazyk 1 percento, český jazyk 0,7 percenta). „Ak porovnáme vývoj počtu a podielu obyvateľov podľa národnosti a materinského jazyka, je zrejmé, že časť obyvateľov s materinským jazykom maďarským a rómskym sa hlási k slovenskej národnosti,” uviedol Horecký s tým, že pri ostatných menšinách vývoj nie je taký jednoznačný. V porovnaní so sčítaním v roku 2001 došlo v roku 2011 k poklesu podielu obyvateľov s materinským jazykom slovenským, maďarským a českým. Podiel obyvateľov s materinským jazykom rusínskym zostal nezmenený. Podiel obyvateľov s rómskym materinským jazykom sa v roku 2011 v porovnaní s výsledkami sčítania pred desiatimi rokmi mierne zvýšil (o 0,5 percenta). Zvýšil sa aj podiel obyvateľov, ktorých materinský jazyk sa nepodarilo zistiť, a to z 1,2 percenta v roku 2001 na 7,5 percenta v roku 2011. Slovenský jazyk ako materinský jazyk si uviedlo najviac obyvateľov v Žilinskom (92,8 percenta), v Trenčianskom (91,3 percenta) a v Bratislavskom kraji (89,7 percenta). Maďarský jazyk je materinským jazykom najväčšieho počtu obyvateľov v Nitrianskom (26,6 percenta), v Trnavskom (22,7 percenta) a v Banskobystrickom kraji (12,1 percenta). Rómsky jazyk si ako materinský jazyk uviedlo najviac obyvateľov s trvalým pobytom v Prešovskom (7 percent), v Košickom (5,9 percenta) a v Banskobystrickom kraji (1,2 percenta). Najčastejšie používanými jazykmi na verejnosti sú slovenský jazyk (80,4 percenta), maďarský jazyk (7,3 percenta), rómsky jazyk (0,7 percenta) a rusínsky jazyk (0,5 percenta). Vo všetkých krajoch SR sa na verejnosti najviac používa slovenský jazyk. Slovenský jazyk sa na verejnosti najviac používa v Bratislavskom kraji (91,4 percenta). Maďarský jazyk najviac používajú na verejnosti obyvatelia Nitrianskeho kraja (21,6 percenta) a Trnavského kraja (19,2 percenta). Po rómsky sa najviac hovorí na verejnosti v Košickom kraji (2,1 percenta) a v Prešovskom kraji (1,8 percenta). Po rusínsky sa najviac komunikuje na verejnosti v Prešovskom kraji (2,8 percenta). V domácnostiach sa najčastejšie používa slovenský jazyk (73,3 percenta), maďarský jazyk (8,7 percenta), rómsky jazyk (2,4 percenta) a rusínsky jazyk 0,9 percenta. Vo všetkých krajoch Slovenska sa v domácnosti najviac používa slovenský jazyk.

Vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska k výsledkom sčítania

29. februára 2012 - (tkkbs.sk)

Štatistický úrad SR dnes zverejnil vybrané definitívne výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré bolo v máji 2011. TK KBS prináša vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska k zverejneným výsledkom sčítania ľudu. Katolícki biskupi s rešpektom a úctou prijímajú zverejnené výsledky sčítania ľudu, ktoré prinášajú aj štatistické údaje o religiozite obyvateľov Slovenska. Chceme sa zo srdca poďakovať všetkým, ktorí sa prihlásili ku Rímskokatolíckej a Gréckokatolíckej cirkvi. Veľmi si vážime, že napriek rastúcej sekularizácii sa veľká časť našej spoločnosti hlási ku Katolíckej cirkvi a snaží sa zachovať si katolícku vieru. Tento výsledok prijímame s pokorou ako záväzok usilovať sa žiť stále autentickejšie podľa Kristovho evanjelia. Štatistický úbytok veriacich chápeme aj ako dôsledok štyridsaťročnej ateizácie pred rokom 1989. Naša skúsenosť hovorí, že v poslednom období k dramatickým zmenám v religiozite nedochádza. Proces sčítania bol sprevádzaný viacerými komplikáciami, akými boli technické problémy, ale aj rastúca nedôvera občanov voči štátu a verejným inštitúciám. Katolícka cirkev je pevnou súčasťou našej spoločnosti, jej posolstvo stále prináša nenahraditeľné podnety pre integrálny rozvoj každého človeka a chce zo všetkých síl pokračovať v službe pre spoločné dobro celej našej spoločnosti, ako je to uvedené aj v dokumente Katolícka cirkev a spoločnosť 2012 - 2016, ktorý bol odovzdaný predstaviteľom politických strán na stretnutiach s predstaviteľmi Konferencie biskupov Slovenska.

Viac cirkví v Maďarsku dostane peniaze od štátu

28. februára 2012 - (sita)

Maďarský parlament vo štvrtok schválil rozšírenie zoznamu štátom uznávaných cirkví, ktorých počet od januára výrazne obmedzil novoprijatý zákon. Podľa návrhu, ktorý podporili dve tretiny poslancov, si bude môcť nárokovať štátnu podporu namiesto 14 až 32 náboženských organizácií, čo je však stále oveľa menej ako pred prijatím sporného zákona, keď ich bolo približne 300. Líder parlamentnej skupiny vládnej strany Fidesz Tamás Lukács výsledok komentoval slovami, že „sloboda vierovyznania bola úplne zaistená”. Kritici však naďalej vyjadrujú pochybnosti o tom, či je rozhodovanie o uznávaní jednotlivých cirkví v kompetencii parlamentu. Na základe sporného zákona, ktorý začal platiť 1. januára, majú automatický nárok na príspevky od štátu len vybrané náboženské obce, ako sú katolícka, reformovaná, evanjelická a pravoslávna cirkev alebo židovská komunita. Organizácie zastupujúce ostatných veriacich musia dokázať, že v Maďarsku pôsobia najmenej 20 rokov. Štát ich navyše uzná len vtedy, ak s tým vyjadria súhlas najmenej dve tretiny poslancov parlamentu.

Lendvaiová vyzvala prezidenta, aby nepodpísal upravený cirkevný zákon

28. februára 2012 - (tasr)

Členka parlamentného výboru pre cirkevné záležitosti za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) Ildikó Lendvaiová vyzvala prezidenta Pála Schmitta, aby nepodpísal nový cirkevný zákon, pretože ten s pôsobnosťou od 1. marca bez odôvodnenia zbavuje viaceré náboženské spoločenstvá cirkevného štatútu. Zákon vníma Lendvaiová ako politickú pomstu a svojvoľné rozhodovanie o osudoch cirkví bez odôvodnenia. „Už od prijatia tohto zákona vieme, že bude problém, ak namiesto súdov budú rušiť cirkvi politici, ktorí sú v otázkach viery nekompetentní,” konštatovala. Podľa nej je zrejmé, že Maďarské evanjelické bratské spoločenstvo sa stalo obeťou politickej pomsty za to, že jeho vodca Gábor Iványi zohral úlohu v organizovaní masovej demonštrácie proti Orbánovej novej ústave. Obeťami sú aj viaceré malé protestantské cirkvi a predstavitelia niekoľkých svetových cirkví, dodala. Parlament hlasmi vládnych poslancov v pondelok 27. februára súhlasil s rozšírením počtu uznaných cirkví o 18 spoločenstiev, čím v Maďarsku bude od marca celkom 32 oficiálne registrovaných cirkví. Zákonodarný zbor zamietol žiadosti ďalších 66 spoločenstiev. Tie budú môcť fungovať od marca už iba ako spolky. Popri kresťanských spoločenstvách sa medzi uznané cirkvi v Maďarsku v zmysle v pondelok prijatej novely zákona o cirkevnom štatúte zaradili aj spoločenstvo hinduistov, dve moslimské spoločenstvá a päť budhistických spoločenstiev. Viacerí členovia niekdajšej maďarskej demokratickej opozície zverejnili vlani v auguste otvorený list, v ktorom sa sťažovali Európskej komisii a Rade Európy na potlačenie slobody vyznania v Maďarsku. Podľa nich pôvodný cirkevný zákon, prijatý v maďarskom parlamente 12. júla, odobral vyše stovke náboženských spoločenstiev štatút cirkvi. Porušením Charty základných práv EÚ a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak zostal štatút cirkvi zachovaný iba štrnástim náboženským spoločenstvám. Pôvodný cirkevný zákon ústavný súd zrušil v polovici decembra, parlament zákon korigoval tesne pred koncom minulého roka.

Klubrádió vyhralo súdny spor o frekvencie

28. februára 2012 - (tasr)

Maďarská opozičná rozhlasová stanica Klubrádió vyhrala na prvom stupni súdny spor o frekvencie. Súd hlavného mesta v rozsudku vyriekol, že príslušný mediálny orgán mal s rozhlasovou stanicou uzatvoriť zmluvu po tom, čo na jar 2010 ešte pred parlamentnými voľbami Klubrádió vyhral tender na frekvencie 92,9 megaherzov na základe rozhodnutia vtedajšej Celoštátnej rady pre rozhlas a televíziu (ORTT). Po voľbách však novovzniknutý Národný úrad pre médiá a informácie, ktorý bol právnym nástupcom ORTT, zmluvu s rozhlasovou stanicou neuzavrel s odôvodnením, že Klubrádió sa údajne nevzdalo práva na vysielanie na inej frekvencii. Súd rozhodol v tejto spornej záležitosti, obe strany sa proti verdiktu môžu odvolať do 15 dní. Ďalší spor sa týka decembrového rozhodnutia Mediálnej rady, ktorá právo na používanie frekvencií 95,3 MHz na 12 rokov poskytla rozhlasovej stanici Autórádió Kft. Súd tento spor prerokuje 14. marca. Voči decembrovému rozhodnutiu rady, ktorú mnohí označili za likvidáciu opozičného rádia, sa zdvihla mohutná vlna protestov v kruhoch opozičných strán, ale aj verejnosti.

Rádio vyhralo súd s Orbánovou mediálnou radou

1. marca 2012 - (ik - Pravda)

Posledný nezávislý hlas kritizujúci vládu Viktora Orbána dostal šancu udržať sa v éteri. Maďarská opozičná stanica Klubrádió, ktorej v decembri úrad pre dohľad nad médiami odobral licenciu, vyhrala právnu bitku o svoju ďalšiu existenciu. Budapeštiansky mestský súd uznal jej nárok na frekvenciu, ktorú získala vo verejnej súťaži. Tender vyhralo Klubrádió pred dvoma rokmi, nová mediálna rada, ktorú po príchode k moci zriadila vláda Viktora Orbána, však so stanicou zmluvu o vysielaní neuzavrela. Teraz to za ňu spravil súd. Mediálna rada má dva týždne na to, aby oznámila, či sa proti prvostupňovému rozsudku mieni odvolať. Rádio zatiaľ vysiela na dočasne pridelenej frekvencii. Opozičné noviny Népszava v stredu premiérovi poradili, aby sa s vysielaním kritickej rozhlasovej stanice zmieril. „Viktor Orbán dostal vzácnu príležitosť. Z prehry môže vyjsť víťazne tak, že nemusí nič robiť,” napísal ľavicový denník, ktorý pripomína obrovské znepokojenie, aké pokus o umlčanie Klubrádia vyvolal doma i vo svete. V Budapešti sa za jeho záchranu konala mnohotisícová demonštrácia. O vysvetlenie maďarskú vládu žiadala Európska únia, USA i Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. O osud stanice sa v liste adresovanom Orbánovi osobne zaujímala aj šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová, ktorú sa maďarský premiér v odpovedi pokúsil upokojiť tvrdením, že ním presadený mediálny zákon „nenaplnil obavy s ním spájané”. Práve Orbánov zákon, ktorý opozícia nazýva „náhubkový”, zriadil jednofarebnú mediálnu radu zloženú výhradne zo straníckych nominantov Fideszu. Tá proti Klubrádiu zaútočila až na dvoch frontoch. Najskôr s ním neuzavrela zmluvu o vysielaní na frekvencii, ktorú v súťaži vyhralo na jar 2010, a potom, vlani v decembri, mu nepredĺžila vysielacie práva na doteraz používanú frekvenciu. Tú pridelila pofidérnej novej spoločnosti so základným imaním 3 500 eur, pričom argument v jej prospech bol, že ponúkla najvyššie licenčné poplatky. Aj v tomto prípade Klubrádió zažalovalo mediálnu radu; súd sa má konať o dva týždne. Expert na mediálne právo Gábor Polyák tvrdí, že ak sa aj mediálna rada odvolá proti utorňajšiemu prvostupňovému rozsudku, jej šance na zvrat budú minimálne. „To sa nedá vyhrať,” povedal pre portál Stop.hu. Argument žalovanej strany, že žiadna stanica na jednom mieste nemôže vysielať na viacerých frekvenciách, podľa Polyáka neobstojí. Klubrádió sa totiž v roku 2010 o novú frekvenciu uchádzalo s tým, že starú ihneď prestane používať.

Súd umožnil opozičnému Klubrádiu ďalšie vysielanie

28. februára 2012 - (tasr)

Maďarské opozičné Klubrádió, ktorému v decembri úrad pre dohľad nad médiami odobral licenciu, v utorok vyhralo čiastkovú súdnu bitku o svoju ďalšiu existenciu. Podľa súdneho rozhodnutia môže stanica ďalej vysielať na frekvenciách, ktoré jej boli začiatkom februára poskytnuté len dočasne. Rozhodnutie súdu nie je právoplatné, dohliadajúci úrad má dva týždne na odvolanie. Spor o vysielaní Klubrádia sa dostal až na stránky zahraničnej tlače a reagovala na neho aj americká ministerka zahraničia Hillary Clinton. Rozhlasová stanica kritická voči vláde vlani v decembri prišla o licenciu, ktorú jej odobral Národný mediálny a komunikačný úrad (NMHH). Jeho členmi dosadzuje vláda premiéra Viktora Orbána, ktorú Klubrádió vo svojom vysielaní nijako nešetrí. Proti odobratiu demonštrovalo v decembri v Budapešti niekoľko tisíc ľudí. Okrem Clinton na osud Klubrádia so znepokojením poukazovala aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. NMHH pod tlakom protestov pred tromi týždňami rozhodol o dočasnom predĺžení vysielacej licencie na dvoch miestnych a jednej budapeštianskej frekvenciu. O ďalšom osude vysielania až do tohtotýždňového výroku súdu nebolo rozhodnuté. Zástupcovia NMHH odvolanie na mieste nepodali, k ďalšiemu postupu sa zatiaľ nevyjadrili. NMHH odobral podľa agentúry MTI rádiu povolenie používať jednu frekvenciu v roku 2010 s odôvodnením, že stanica už vysielala na rovnakej lokalite inú frekvenciu. Podľa regulátora jeden vysielateľ zo zákona nesmie prevádzkovať dve stanice v jednej lokalite. NMHH tvrdí, že súd tento týždeň v zdôvodnení potvrdil toto rozhodnutie mediálnej rady, no v konečnom dôsledku dal za pravdu Klubrádiu, čím si súd v rozhodnutí sám odporuje.

Miera nezamestnanosti v Maďarsku vzrástla na 11,1 %

28. februára 2012 - (tasr / rttnews)

Miera nezamestnanosti v Maďarsku v prvom mesiaci tohto roka vrástla o niečo viac, ako ekonómovia odhadovali. Oznámil to dnes štatistický úrad v Budapešti. Podľa najnovších údajov sa miera nezamestnanosti v krajine v januári zvýšila na 11,1 % z decembrových 10,7 %, zatiaľ čo analytici predpovedali, že dosiahne 11 %. Aj nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi vo veku 15 až 24 rokov stúpla - na 27,1 % v januári z 26,3 % v predchádzajúcom mesiaci. Úrady práce v Maďarsku tak v prvom mesiaci roka evidovali 474.700 nezamestnaných, z toho 78.300 mladých ľudí. Na porovnanie, v decembri 2011 bolo bez práce 459.000 Maďarov v produktívnom veku. Úmerne s rastúcou nezamestnanosťou sa znižuje miera zamestnanosti v krajine, ktorá v januári klesla na 49,8 % z 50,2 % v decembri. V januári 2012 tak malo prácu 3,82 milióna ľudí, zatiaľ čo v závere minulého roka to bolo 3,85 milióna obyvateľov Maďarska.

Maďarské hnutie Solidarita:

Orbánova vláda bráni rastu zamestnanosti

1. marca 2012 - (sita)

Vláda Viktora Orbána robí prekážky podnikateľom a tým bráni rastu zamestnanosti. Vyhlásil to dnes v Budapešti spolupredseda Maďarského hnutia Solidarita Péter Kónya. Podľa tlačovej agentúry MTI Kónya na „občianskom rokovaní o stave krajiny”, ktoré iniciovala Solidarita, povedal, že by bol rád, keby občania 10. marca ohodnotili stav krajiny a činnosť vlády tým, že sa zúčastnia masovej protestnej demonštrácie. Kónya pripomenul, že v centre rétoriky vlády je práca, pričom však ani terajší, ani predchádzajúce kabinety nevenovali dostatok pozornosti riešeniu zamestnanosti. Krízové zdanenie bánk podľa jeho slov prispelo k tomu, že tisíce malých a stredných podnikateľov prišlo o možnosť čerpania úveru, čo je predpokladom ich fungovania. Ďalší rečníci podujatia kritizovali činnosť vlády v oblastiach hospodárskej politiky, vzdelávania, samosprávy, vytýkali obmedzovanie sociálnych práv, medzi nimi práva na štrajk, či uplatnenia slobody tlače. Hnutie Solidarita zorganizovalo v uplynulých mesiacoch už niekoľko masových protivládnych demonštrácií. V deň konania galakoncertu na počesť prijatia novej ústavy protestovalo 2. januára v Budapešti z jeho iniciatívy zhruba 70.000 ľudí. Vodcovia hnutia oznámili, že najbližší protest usporiadajú 10. marca.

Český a maďarský priemysel vo februári rástli

1. marca 2012 - (sita)

Český a maďarský priemysel februári rástli. Vyplýva to z prieskumu agentúry Markit a banky HSBC. Index nákupných manažérov (PMI) českého priemyslu vo februári vzrástol na 50,5 bodu z januárových 48,8 bodu a dostal sa tak nad hranicu 50 bodov, ktorá oddeľuje rast sektora od jeho poklesu. Údaje naznačujú stabilizáciu podnikateľských podmienok v ČR. Nové objednávky mierne vzrástli a zvýšila sa aj produkcia, hoci zamestnanosť ďalej klesala. Maďarský PMI pre priemyselný sektor vzrástol vo februári takisto na 50,5 bodu z januárových 49,8 bodu. Poľský PMI minulý mesiac klesol viac, než sa čakalo, na úroveň 50 bodov z januárového šesťmesačného maxima 52,15 bodu. Analytici oslovení v prieskume agentúry Reuters očakávali, že index klesne iba na úroveň 51,3 bodu.

Ďalšie firmy nahlasujú hromadné prepúšťania

29. februára 2012 - (tasr / sita / sme)

V Nitrianskom kraji je od februára ohrozených takmer 1500 pracovných miest. Z nich asi 300 zrejme zanikne priamo v okrese Nitra. Hromadné prepúšťanie tu totiž vo februári ohlásili štyri firmy. Jedna z nich pôsobí v elektrotechnickom a dve v odevnom priemysle. Štvrtá spoločnosť sa zaoberá výrobou plastov. Ohrozených je presne 317 miest, povedala Bronislava Pekárová, riaditeľka odboru sociálnych vecí úradu práce v Nitre. V tomto roku už prišlo o prácu 473 zamestnancov nitrianskeho Foxconnu. Firma však odmietla, že by bola aj za februárovými hromadnými prepúšťaniami. Ďalších asi 300 ľudí zrejme príde o prácu v komárňanských lodeniciach. Tie síce majú zákazky, no odberateľom nechcú na nové lode požičať banky. Vedenie firmy už preto rokuje s predstaviteľmi vlády o tom, ako by mohla lodeniciam pomôcť. Potvrdil to ich riaditeľ Peter Bulla. Zatiaľ sa hovorí o tom, že za úvery by sa mohla zaručiť Eximbanka. Rozhodnutia o pomoci firme sa musia prijať najneskôr do konca apríla, upozornil Emil Machyna z odborového zväzu KOVO. V opačnom prípade nezamestnanosť v regióne vysoko vzrastie a bude atakovať 25-percentné úrovne. Bilanciu ľudí bez práce v regióne výrazne zhorší prírastok nezamestnaných z maďarskej Nokie. Tá prepúšťa zhruba 2300 zamestnancov. Otázkou je, koľko z nich bude zo Slovenska. Informácie o tom sa totiž rôznia. „V súvislosti s prepúšťaním z Nokie očakávame v prvom polroku 2012 asi 200 ľudí,” povedala Edita Fekésházyová z komárňanského úradu práce. Machyna má však od odborových partnerov v Maďarsku inú informáciu. „Z maďarskej Nokie odchádza 800 ľudí zo Slovenska,” povedal.

„Orbán sa pozerá na Slovensko ako na ukradnutú zem“

27. februára 2012 - (tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán, rovnako ako politici Jobbiku, sa na Slovensko pozerá ako na ukradnutú zem a chce zmeniť Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá je základom existencie Slovenskej republiky. Po dnešnom mítingu Slovenskej národnej strany v trenčianskej športovej hale to pre TASR povedal šéf národniarov Ján Slota. „Vyjadrenia pána premiéra Maďarskej republiky sú veľmi agresívne. Prijatá ústava Maďarskej republiky, ktorá už hovorí iba o Maďarsku a po maďarsky je to rovnítko medzi Maďarskom a Uhorskom, a jeho vyjadrenia, že nepozná slovensko-maďarské hranice, ale iba maďarsko-poľské hranice, že Košice sú maďarské mesto, a mnohé ďalšie vyjadrenia navodzujú indikáciu, o čo im ide,“ zdôraznil Slota. Slota neobišiel ani kroky úradujúceho ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona. „Tento človek je lump, ktorému vôbec nezáleží na prospechu slovenského pôdohospodárstva, Slovenskej republiky a slovenského národa. Či sú to lesy Slovenskej republiky, či je to lúpež na slovenskom národe vo vzťahu k pozemkom, či to je Tokajská oblasť, slovenské víno, ale aj potravinová bezpečnosť Slovenska a dotácie pre slovenských poľnohospodárov,“ ozrejmil šéf národniarov. V súvislosti s povolebným dianím na Slovensku v prípade, že sa SNS dostane do parlamentu, nevylučuje Slota s výnimkou „maďarských iredentistických strán“ z rozhovorov nikoho. I keď na niektoré veci majú rozdielne názory, programovo najbližšia je pre SNS strana Smer-SD. „Niekto to musí ťahať. Vieme veľmi dobre, že to nebude jedna politická strana. Ideálne by bolo, keby dve politické strany mohli utvoriť budúcu koaličnú vládu,“ doplnil Slota s tým, že vylučuje aj spoluprácu s Igorom Matovičom, ktorý je podľa neho „šialenec, ktorý patrí do blázninca“. V mestskej športovej hale v Trenčíne si dnes míting SNS nenechalo ujsť asi 250 Trenčanov. V kultúrnom programe vystúpila hudobná skupina Duo Sonet a imitátor Stano Vitáloš, ktorý imitoval Bélu Bugára, Vladimíra Mečiara no i nedávno zosnulého českého exprezidenta Václava Havla. V priebehu mítingu pokračovala aj petičná akcia za používanie slovenského jazyka.

Maďarsko preveruje biologickú čistotu potravín

2. marca 2012 - (tasr)

Maďarský minister rozvoja vidieka Sándor Fazekas nariadil s okamžitou platnosťou celoštátne preverenie potravín, či nie sú kontaminované geneticky modifikovanými organizmami (GMO). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI minister v Segedíne vo štvrtok povedal, že je neprijateľné, aby vo verejnosti kolovali fámy o podozrivých potravinách, ktoré sú kontaminované GMO. Šéf rezortu, ktorý sa v Segedíne zúčastnil na kampani propagujúcej kvalitné maďarské osivá, pripomenul, že normy Európskej únie nezakazujú v potravinách obsah GMO, ale musí to byť viditeľným spôsobom označené. Kontroly vykonajú príslušné celoštátne a župné orgány v skladoch a obchodných reťazcoch, pričom budú prísne postihovať všetky nedostatky, konštatoval minister.

Srbsko získalo štatút kandidáta na členstvo v EÚ

1. marca 2012 - (čtk / sita)

Európski lídri sa vo štvrtok na summite v Bruseli rozhodli udeliť Srbsku štatút kandidáta na členstvo v Európskej únii. Prostredníctvom sociálnej siete Twitter o tom informoval prezident EÚ Herman Van Rompuy. Rumunsko, ktoré proti kandidátskemu štatútu Srbska malo v minulých dňoch výhrady, predovšetkým kvôli otázkam ochrany národnostných menšín, svoje námietky nakoniec stiahlo. „Európska rada dáva Srbsku štatút kandidáta,” napísal na Twitteri Van Rompuy. Udelenie štatútu kandidáta je nevyhnutnou súčasťou ďalšieho približovania bývalej juhoslovanskej republiky k Európskej únii. Je potrebné pre to, aby mohla začať prístupové rokovania. Prekážku, ktorú predstavovali obavy Rumunov o osud ich krajanskej menšiny v Srbsku, sa podarilo odstrániť. Bukurešť s Belehradom sa dohodli, že srbská strana bude garantovať ochranu práv tejto menšiny. K udeleniu štatútu malo v minulých dňoch na rokovaniach ministrov zahraničných vecí a európskych záležitostí výhrady viacero krajín, napríklad aj Litva či Poľsko. Týkali sa napríklad rôznych srbských aktivít v medzinárodnej politike.

Holandsko je proti začleneniu Rumunska a Bulharska do Schengenu

Holandský premiér Mark Rutte povedal, že je naďalej proti začleneniu Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru. Vyjadril sa tak len niekoľko hodín pred začiatkom summitu Európskej únie v Bruseli, ktorý má o tejto otázke rozhodnúť. Ako Rutte uviedol, Holandsko bude vystupovať proti vstupu oboch krajín do európskej zóny voľného pohybu, až kým tieto neuskutočnia reformy. Tie sa majú týkať právneho systému krajiny ako aj boja proti korupcii a organizovanej kriminalite. Podľa pôvodných plánov mali byť obaja najmladší členovia EÚ súčasťou zóny voľného pohybu osôb a tovaru už v roku 2011, narazili však na odpor Fínska, Francúzska, Holandska a Nemecka poukazujúcich na údajné nedostatky v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. Na svojich výhradách momentálne trvá už len Holandsko, pričom Rumuni tamojšiu vládu označili za rukojemníka ultranacionalistickej Strany za slobodu, ktorá je dôležitým podporovateľom vládnej koalície. Prijatie oboch krajín do schengenu si vyžaduje súhlas všetkých členských štátov zóny.

Srbsko a Rumunsko podpísali zmluvu o ochrane národnostných menšín

1. marca 2012 - (tasr)

Srbsko a Rumunsko podpísali vo štvrtok zmluvu o ochrane národnostných menšín, čo Srbsku otvorilo cestu pre bezproblémové udelenie štatútu kandidáta na členstvo v EÚ. „Skutočnosť, že dnes sme dosiahli túto dohodu, je víťazstvo účinného štýlu diplomacie,” vyhlásil v Bukurešti hovorca vládnucej Demokraticko-liberálnej strany (PD-L) Sever Voinescu. Vyriešenie problému potvrdil aj rumunský prezident Traian Basescu. „Srbsko je už dnu,” povedal novinárom pri príchode na bruselský samit EÚ. Lídri EÚ majú udeliť Srbsku štatút kandidáta na členstvo na dvojdňovom samite, ktorý sa začal vo štvrtok v Bruseli. Balkánska krajina splnila požiadavky únie na zlepšenie vzťahov Kosovom, svojou bývalou provinciou, ktorá v roku 2008 jednostranne vyhlásila nezávislosť. Očakáva sa, že rozhodnutie podpíšu dnes a oficiálne ho oznámia v piatok, uviedli diplomatické zdroje. Rumunsko v utorok na ministerskom stretnutí pohrozilo zablokovaním snáh Srbska o členstvo v EÚ pre údajné zlé zaobchádzanie z valašskou menšinou. Neočakávaná komplikácia podráždila zvyšné krajiny EÚ. Diplomati zdôraznili túžbu EÚ odmeniť srbskú prozápadnú vládu za reformy a vydanie najžiadanejších obžalovaných z vojnových zločinov pred parlamentnými voľbami očakávanými v apríli alebo máji. Demokratická strana prezidenta Borisa Tadiča v prieskumoch verejnej mienky zaostáva za nacionalistami. Podpísanie obchodnej a asociačnej dohody s EÚ a oznámenie veľkej investície talianskej automobilky Fiat v roku 2008 pomohlo Tadičovi v prezidentských voľbách poraziť nacionalistu Tomislava Nikoliča. „Srbsko od nás potrebuje tento signál,” povedal švédsky premiér Fredrik Reinfeldt na predsummitovom stretnutí konzervatívnej Európskej ľudovej strany (EPP). Český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg na rovnakom podujatí varoval, že EÚ môže prísť o svoju vierohodnosť, ak Srbsko neodmení, ak urobilo, čo sa od neho žiadalo.

EÚ - Kandidátsky štatút pre Srbsko komplikujú Rumuni kvôli valašskej otázke

28. februára 2012 - (tasr)

Zasadanie Rady EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes v Bruseli nečakane predĺžilo. Najhlavnejšou témou rokovania ministrov bolo udelenie štatútu kandidátskej krajiny pre Srbsko, čo však viazne na pozícii Rumunska, ktoré od Srbska požaduje záruky o ochrane národnostných menšín. Nemenované diplomatické zdroje pre TASR potvrdili, že plánované niekoľkohodinové zasadanie ministrov sa zmenilo na akési konkláve, lebo európski ministri sa rozhodli, že neodídu domov, kým sa dnes otázka kandidátskeho štatútu pre Srbsko definitívne nevyrieši. Potom, ako sa Srbi nedočkali poskytnutia tohto štatútu na decembrovom summite EÚ, bolo diplomaticky dohodnuté, že sa tak stane ešte do ďalšieho zasadania Európskej rady. Pričom o udelení kandidátskeho štatútu rozhodnú práve ministri zahraničných vecí 27 členských štátov únie. Európski lídri majú na marcovom summite EÚ (1. a 2. marec) dnešné ministerské rozhodnutie už len oficiálne schváliť. „Tieto rokovania sú zablokované jednou z členských krajín EÚ. Čaká sa na najnovšie správy ministra tejto krajiny, ktorý si potreboval zavolať do ústredia,” potvrdil pre TASR hovorca MZV SR Ľuboš Schwarzbacher. A dodal, že koniec rokovania ministrov je zatiaľ v nedohľadne. Krajinou, ktorá spôsobila nečakané problémy ostatným šéfom diplomacie, je Rumunsko. Rumuni sa už v pondelok pridali k litovským a poľským výhradám voči Srbsku, dnes však rumunský diplomat zostal vo svojej kampani celkom izolovaný, takže na rokovaní ministrov to vyzeralo na stav 26 krajín proti jednej. Rumunsko chce od Srbska uznanie, že rumunská menšina žije nielen v regióne Vojvodina (okolo 35.000 ľudí), ale aj v údolí rieky Timok na východe Srbska (srbsko-bulharské pohraničie), kde srbské úrady hovoria o 45.000 Valachov, kým rumunské zdroje uvádzajú až 300-tisícovú rumunsky hovoriacu menšinu. Rumuni tiež chcú, aby sa v srbských úradných štatistikách upustilo od termínu „Valasi” a „valaština” a hovorilo sa o Rumunoch a rumunčine. Rumunský minister zahraničných vecí Cristian Diaconescu na požiadanie prerušil ministerské rokovanie a žiadal o spojenie so svojou centrálou v Bukurešti. Ministri z ostatných 26 členských štátov totiž odmietajú podmieňovať udelenie kandidátskeho štatútu pre Srbsko novými a nečakanými požiadavkami. Okrem toho Rumunsko bude mať počas prístupového procesu a neskôr ratifikačného procesu desiatky príležitostí ako vplývať na srbské úrady za účelom premenovania Valachov na Rumunov. Anonymné diplomatické zdroje však tvrdia, že rumunský postoj je iba zámienka pre získanie plného členstva v Schengenskej zóne, čo pre Rumunsko a Bulharsko blokuje Holandsko. Rumuni tlakom na Srbsko chcú údajne upriamiť pozornosť na svojej priority.

Eduard Kukan zablahoželal Srbsku k vykročeniu na ceste integrácie do EÚ

28. februára 2012 - (tasr)

Eduard Kukan, poslanec Európskeho parlamentu (EP) a predseda Delegácie EP pre juhovýchodnú Európu, ocenil dnešné rozhodnutie Rady EÚ pre všeobecné záležitosti odporučiť udelenie štatútu kandidátskej krajiny pre Srbsko. „Vítam dnešné rozhodnutie a pevne verím, že bude potvrdené nadchádzajúcim summitom EÚ. Rád by som týmto ocenil úsilie, ktoré vynaložili predstavitelia Srbska k dosiahnutiu kandidátskeho štatútu svojej krajiny,“ uviedol Kukan. Dodal, že je to významný krok vpred v procese európskej integrácie Srbska, ktorý by mal byť impulzom k ďalším reformám a proeurópskemu smerovaniu tejto krajiny. Štatút kandidátskej krajiny posilní záväzky a povinnosti medzi Európskou úniou a Srbskom, vyjadril svoj názor slovenský europoslanec. Podľa neho je tento krok jasným signálom toho, že ak krajina plní stanovené kritériá, jej pokrok v európskej integrácii je možný. „Chcel by som zároveň uvítať návrh Vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej a komisára pre rozšírenie a susedskú politiku Štefana Füleho na začatie predbežnej štúdie o možnosti vytvorenia Stabilizačnej a asociačnej dohody medzi Kosovom a EÚ,” dodal Eduard Kukan.

Maďarskí socialisti pripravujú volebný program pre rok 2014

27. februára 2012 - (tasr)

Maďarská socialistická strana (MSZP) pripravuje volebný program strany pre voľby v roku 2014. Program predstavia 1. mája, potom v rámci série podujatí pod názvom Dialóg za národ chcú tento program prediskutovať, informoval dnes v Budapešti predseda strany Attila Mesterházy. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda MSZP dodal, že do konca tohto roka zvolia kandidátov v každom individuálnom volebnom obvode. Na budúci rok začne MSZP dvojročnú kampaň, ktorou sa chcú vyhnúť chybe z roku 2006, kedy MSZP iné sľúbila a neskôr niečo iné vykonala, konštatoval Mesterházy. Vládny Maďarský občiansky zväz-Fidesz robí teraz tú istú chybu a voliči ho za to vo voľbách určite potrestajú, poznamenal predseda socialistov. Ťažiskom volebného programu bude podľa jeho slov prehĺbenie euroatlantickej integrácie, pretože podľa socialistov práve takýto moment môže pomôcť Maďarsku dostať sa z krízy. MSZP chce v záujme navrátenia právneho štátu, ústavnosti a demokratického fungovania krajiny spolupracovať so všetkými demokratickými silami v Maďarsku. V rámci volebného programu predstaví MSZP aj program pre východné Maďarsko, ktorý pripravuje strana spolu s expertmi žijúcimi v danom regióne.

Slovensko a Maďarsko spoja dva nové cestné mosty cez Ipeľ

27. februára 2012 - (sita)

Medzi Slovenskom a Maďarskom postavia dva nové cestné mosty cez rieku Ipeľ. Medzivládne dohody o výstavbe mostov a spojovacích ciest na spoločnej štátnej hranici medzi obcami Chľaba v okrese Nové Zámky a Ipolydamásd a medzi obcami Pastovce v okrese Levice a Vámosmikola podpísali 27. februára v Bratislave minister dopravy Ján Figeľ (KDH) a štátny tajomník maďarského ministerstva národného rozvoja Pál Volner. Mosty budú určené pre cestnú osobnú a nákladnú dopravu do 12 ton. Obaja podpísali aj medzivládnu dohodu o dopravnom charaktere ciest prechádzajúcich cez spoločnú štátnu hranicu. „Na základe tohto podpisu budú môcť pokročiť nielen schvaľovacie procesy, ale Slovensko a Maďarsko budú môcť využiť financie z Európskeho rozvojového fondu na výstavbu obidvoch dôležitých mostov,” povedal Figeľ na následnom brífingu. Vybudovanie mostov podľa neho pomôže na slovenskej strane doprave, turizmu aj zamestnanosti. Minister predpokladá, že po schválení administratívnych procesov by mohli byť oba mosty postavené v roku 2013. „Sme schopní zrealizovať tieto stavby využijúc európske fondy. Dúfame, že za krátky čas sa nám podarí odovzdať tieto mosty,” uviedol Volner s tým, že spolupráca v doprave funguje bezchybne. Výstavba každého z oboch mostov bude stáť vyše 5 mil. eur a spolufinancovaná bude z európskych peňazí v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenska a Maďarska na roky 2007 až 2013. Zdroje Európskeho fondu regionálneho rozvoja budú mať na financovaní mostov podiel 85 %, štátne rozpočty oboch krajín 10 % a spoluúčasť regiónov, na slovenskej strane Nitrianskeho samosprávneho kraja, dosiahne zvyšných 5 %. Celkové náklady na stavbu mosta medzi Chľabou a Ipolydamásdom v dĺžke 106 metrov a spojovacej cesty tvoria 5,175 mil. eur. Pôvodný most zničili ľadové kryhy v roku 2000. Z uvedenej sumy na Slovensko pripadá 1,941 mil. eur a na Maďarsko 3,234 mil. eur. ERDF prispeje na financovanie podielu Slovenska sumou takmer 1,65 mil. eur, spolufinancovanie štátneho rozpočtu dosiahne 194,1 tis. eur a Nitriansky kraj zaplatí 97,1 tis. eur. Výstavba 92 metrov dlhého mosta a spojovacej cesty medzi obcami Pastovce a Vámosmikola má stáť spolu 5,098 mil. eur, pričom podiel Slovenska je 1,552 mil. eur a Maďarska 3,546 mil. eur. ERDF v tomto prípade pre slovenskú časť projektu zaplatí 1,319 mil. eur, štátny rozpočet prispeje sumou 155,2 tis. eur a Nitriansky kraj poskytne 77,6 tis. eur. Za jeden a pol roka obe krajiny uzavreli v rezorte dopravy sedem dohôd a pripravujú sa ďalšie tri. Jednou z nich bude podľa Figeľa dohoda o výstavbe nového mosta cez Dunaj medzi Komárnom a Komáromom. „Diplomatickou cestou sme odovzdali Maďarsku podklady pre dohodu o rekonštrukcii ďalšieho ipeľského mosta,” uviedol minister dopravy s tým, že pôjde o stavbu mosta medzi Slovenskými Ďarmotami a maďarským Balassagyarmatom. Slovensko a Maďarsko chcú pripraviť aj novú dohodu o spolupráci v železničnej doprave. Experti rokujú v pondelok v Budapešti o logistickej spolupráci medzi Čiernou nad Tisou a Záhonyom. „V piatok bude rokovanie o novej medzištátnej dohode o spolupráci v železničnej doprave. Je viacero podnetov na obnovenie tratí alebo ich otváranie napríklad pre železničnú nákladnú dopravu medzi Lučencom a Ipolytárnocom alebo o obnovenie trate Šahy - Drégelypálank,” dodal Figeľ. Za dôležité označil uvažované zaradenie spojenia Bratislava - Štúrovo - Ostrihom - Budapešť do Transeurópskeho dopravného železničného koridoru TEN-T. Vláda SR súhlasila s uzavretím oboch spomínaných dohôd o výstavbe mostov 22. februára. Obe zmluvné strany požiadali Európsku komisiu o poskytnutie finančného príspevku na stavbu oboch cestných mostov 30. septembra 2009. V súčasnosti sú projekty vo fáze získavania stavebného povolenia, ktoré je podmienené podpisom oboch medzivládnych dohôd o výstavbe mostov nad riekou Ipeľ. Z pôvodných 47 mostov cez Ipeľ koncom minulého roka odovzdali most medzi obcami Trenč, časť Rároš a Nógrádszakál, časť Rárospuszta a 24. februára tohto roka otvorili most medzi obcami Kováčovce, časť Peťov a Szécsény. Obe obce na slovenskej strane sú v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom samosprávnom kraji, ktorý bol ich spoluinvestorom. Druhý z mostov nesie meno podľa iniciátorky Občianskeho združenia pre obnovu ipeľských mostov Katalin Molnár. Tieto mosty boli obnovené na základe dohôd medzi SR a Maďarskom podpísaných 16. novembra 2007 v Štúrove.

Most Katalin, ktorý spája obce Peťov a Pösténypuszta, otvorený

26. februára 2012 - (gemerland.sk)

Banskobystrický samosprávny kraj spustil 24. februára do prevádzky druhý z mostov cez rieku Ipeľ. Vďaka tomuto mostu sa po 68 rokoch opäť spoja obce Peťov a Pösténypuszta. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o výstavbe cestného mosta nad riekou Ipeľ na spoločnej štátnej hranici oboch štátov medzi obcami Peťov a Pösténypuszta a nadväzujúcich ciest bola podpísaná 16. novembra 2007. „Obyvatelia, žijúci v pohraničnej oblasti, museli na druhý breh rieky Ipeľ cestovať obchádzkou, ktorá má takmer 40 kilometrov. Vybudovaním mosta sa región stane atraktívnejším a podporíme tak nielen rozvoj cestovného ruchu, ale celého regiónu,” povedal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka. Pôvodná cesta č.2 na trase Budapešť - Košice na viacerých miestach pretínala rieku Ipeľ, medzi inými aj v oblasti Peťov - Pösténypuszta. Toto premostenia je veľmi staré a bolo aj veľmi využívané. V roku 1894 preto nahradili pôvodný drevený most oceľovým mostom. V roku 1944 nemecké vojská pravobrežnú časť mosta vyhodili do vzduchu a most prestal plniť svoju funkciu. Rekonštrukciu cestného spojenia realizoval Banskobystrický samosprávny kraj v spolupráci s maďarským partnerom Nemzeti Infrastruktúra Fejlesztő. Mostný objekt má dĺžku 75,10 m a na slovenskej strane k nemu vedie novovybudovaná cesta v dĺžke 1,037 km. Projekt bol realizovaný a financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v sume 3 685 919,00 €. Z toho Európsky fond regionálneho rozvoja 85% - 1 886 909,90 €; štátny rozpočet SR 10% - 221 989,40 €; spolufinancovanie BBSK vo výške 5% - 110 995,00 € a rezerva vlády SR - 240 000,00 €. Zvyšnú časť hradil maďarský partner. V roku 2010 hrozilo, že stavba sa pre chýbajúce peniaze bude musieť zastaviť. Vláda Roberta Fica však na svojom výjazdovom zasadnutí 21. apríla 2010 vo Veľkom Krtíši rozhodla vyčleniť na dostavbu 240 tisíc Eur. 6. marca 2011 prišla šokujúca správa. Zakladateľka Občianskeho združenia pre obnovu Ipeľských mostov Katalin Molnár zomrela. Žena, ktorá sa výrazným spôsobom pričinila o to, že dnes fungujú už dva mosty cez rieku Ipeľ. V snahe vzdať úctu pamiatke Katalin Molnár bude most medzi obcami Peťov a Pösténypuszta, niesť meno Katalin.

Najvážnejšia stávka dlhovej krízy

28. februára 2012 - (Péter Duronelly - Sme)

Aj keď sa všetci snažia eurozóne pomôcť, nie je isté, či sa v jej súčasnej podobe dá aj s novými pravidlami ešte zachrániť. A jej ťažkosti môžu do skutočnej krízy dostať aj myšlienku európskej integrácie. Dôležitým krokom na náročnej ceste, ktorá má viesť k riešeniu krízy spoločnej európskej meny, bol súhlas 25 z 27 krajín únie s vytvorením novej rozpočtovej spolupráce. Na rozdiel od svojej prvej reakcie sa na nej zúčastní aj Maďarsko. Pôvodne to tak nebolo - medzi prvými podporovateľmi nového fiškálneho paktu sme Maďarsko nenašli. Podľa niektorých názorov bol maďarský premiér pri rozhodovaní jednoducho unavený a na rokovaní, ktoré sa pretiahlo do nočných hodín, už nedokázal sledovať diskusiu, takže nevedel, na čo vlastne povedal nie. Doma sa oficiálne hovorilo, že Maďarsko sa „možno” ešte pripojí (takto sa z „nie” stalo „možno”), zatiaľ čo ministerský predseda sa v parlamente bránil tým, že presný obsah paktu nie je známy a ako by sa tak mohol na niečo zaviazať. Hoci za pôvodným negatívnym maďarským stanoviskom nebol tento dôvod, premiér mal v skutočnosti pravdu. Podstatné detaily fiškálneho paktu nie sú známe, a vôbec nie je isté, či to, čo sa teraz zdá pre dohodu dostatočné, odolá takej skúške času, v akej pôvodná štruktúra eura neobstála. Pakt je len súčasťou dlhého reťazového procesu, na ktorého konci sa, dúfajme, ukáže, aké okruhy spolupráce zabezpečujú spolužitie európskych krajín, ich vzájomne výhodný spoločný rast.

Bez súdržnosti nefunguje

Kríza eurozóny je totiž aj krízou Európskej únie ako takej, ktorá sama je v prvom rade politickým, nie hospodárskym útvarom. Za asistencie USA prišla únia na svet s cieľom pacifikovať Nemecko, ukončiť tak tisícročnú franko-germánsku vojnu a tiež preto, aby v riskantnom svete studenej vojny za každú cenu zabezpečila sebestačnosť Európy aj v prípade, že sily Varšavskej zmluvy a sovietske ponorky zablokujú západnú stranu kontinentu. Studená vojna sa skončila, Nemecko už nechce prepadnúť Francúzsko ani Poľsko, existenciu únie sa však nepodarilo podoprieť žiadnou novou filozofiou. Spoločná európska identita je dôležitá, ale k hospodárskej a politickej spolupráci nie je nevyhnutná, a vedomie národnej identity neprepíše žiadne puto, nech by vychádzalo z akokoľvek silného paktu zosnovaného na papieri. Pri tom všetkom to vyzerá tak, že spoločná mena skutočne nefunguje bez serióznejšej súdržnosti a koordinácie, čo sa strojcovia nového paktu pokúšajú dosiahnuť v prvom rade uplatnením ešte vážnejších pravidiel deficitu. Pakt však zároveň nedáva výmenou za prísnejšiu disciplínu nič, takže tí, čo zatiaľ ešte prikyvujú a podpísali, pre domáci politický vývoj sa môžu ľahko dostať do situácie, že budú opäť nútení vysvetľovať a vyvliecť sa zo svojich záväzkov.

Nejde len o Maďarsko

Situácia je teda mimoriadne komplexná a hoci sa každý usiluje o to, aby sa spoločný európsky sen mohol uskutočniť, nie je isté, či sa súčasná eurozóna dá aj novými rozpočtovými pravidlami zachrániť. Ak však hovoríme, že budú krajiny, ktoré musia eurozónu opustiť, napríklad preto, že nedokážu bez devalvácie, štátneho bankrotu a s tým spojeným obrovským sociálnym napätím opäť naštartovať svoje hospodárstvo, alebo preto, že miestna politická klíma neumožní naďalej sa vzdávať suverenity, znamená to, že pri týchto krajinách sa proces integrácie obráti. A to je najvážnejšia stávka dlhovej krízy, veď principiálnym cieľom mnohoročnej spolupráce únie je, aby každý doma používal spoločnú menu. Ak je niektorý z členov nútený vystúpiť alebo sa členovia únie, ktorí nie sú členmi eurozóny, neusilujú zvyšovať svoju úroveň integrácie, tak sa proces integrácie zasekne a únia sa dostane do skutočnej existenciálnej krízy. Maďarsko v tejto situácii formuje svoju prípadnú európsku politiku bez toho, aby malo skutočne jasno v tom, čo je v európskej dlhovej kríze naozaj ohrozené. Nie je isté, či by európska spolupráca iného typu, postavená na vzájomne prekrývajúcich sa dvoj- či viacstranných zmluvách dlhodobo nebola schopná fungovať, ale premena súčasnej formy únie sa nemôže v nijakom prípade udiať bez značného šoku. Tento šok by sa negatívne dotkol najmä tých, pre ktorých je členstvo v únii výhodné z krátkodobého finančného hľadiska. To, samozrejme, nie je iba prípad Maďarska, ale aj mnohých krajín, ako je napríklad Slovensko, ktorým členstvo v únii a následne aj prípadné členstvo v eurozóne priniesli do života hospodársku a finančnú stabilitu. Nech by bol nový pakt akýkoľvek, ak poskytuje nádej na udržanie spoločenstva, nemožno ho len tak z fleku odmietnuť.

Orbán môže doplatiť na zahrávanie sa s Bruselom

Maďarsko zrejme vyčkáva na rokovania s Bruselom. Trhy mu to ale môžu zrátať.

27. februára 2012 - (tasr - reuters / ap / dpa - hnonline.sk)

Prísľuby maďarského premiéra Viktora Orbána, že sa bude usilovať o rýchle dosiahnutie zhody s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a EÚ o stabilizačnej pôžičke, viedli k stabilizácii lokálnych trhov. Investori teraz veria, že dohoda je na dosah ruky. V čase, keď sa forint dostal voči doláru takmer na päťmesačné maximum sa zdá, že sa premiér neponáhľa s napredovaním v úverovej akcii. Orbán môže kalkulovať s tým, že len keď sa eurozóna dostane trochu z dlhovej krízy a keď maďarská ekonomika dosiahne v prvom štvrťroku lepšie výsledky, môže sa mu vytvoriť nový priestor na manévrovanie v rokovaniach o pomoci. Ale táto taktika sa môže ľahko vypomstiť vtedy, keď trhy začnú upodozrievať Budapešť, že jej nejde o nič iné, len o získanie času. V takom prípade sa forint znovu dostane pod tlak. „Európska komisia (EK) a trhy všeobecne neveria Maďarsku, politike jeho vlády. Do úvahy sa berú len fakty,” agentúre Reuters to uviedol diplomat, ktorý nechcel byť menovaný. „EÚ sa neponáhľa začať rokovania s Maďarskom. Bude uvádzať, že podmienky nie sú splnené, ale nebude tlačiť Maďarsko k rokovaciemu stolu.” V roku 2008 sa stalo Maďarsko prvým členom EÚ, ktorý dostal záchranný úver od MMF a EÚ. Predchádzajúca vláda dokázala dosiahnuť dohodu za pár týždňov. Ale niekto, kto zmenil vyše 300 zákonov od prevzatia moci (v roku 2010), vrátane novej ústavy, nezvyčajne pomaly reaguje na EÚ v spore o niektoré zákony, ktoré vykoľajili rokovania o pomoci. Poznámky finančného komisára EÚ Olliho Rehna na tlačovej konferencii, ktorý dostal listy od Orbána a Matolcsyho o prísľube ďalších úsporných opatrení, potvrdzujú slabú dôveryhodnosť maďarskej vlády. Rehn povedal, že listy neprinášajú nič nové, čo by zásadne zmenilo pohľad EK na vyhliadky maďarských verejných financií. Analytici tvrdia, že sa Maďarsko dostalo do talianskej dilemy. Charakterizuje ju nezdravá zmes slabého rastu, vysokého dlhu a drahého financovania. A znamená, že nemôže prežiť bez pomoci zvonku. Čím dlhšie dokáže Orbán posúvať dosiahnutie dohody o úvere a držať trhy v nádeji, že dohoda bude, tým je pravdepodobnejšie, že sa eurozóna začne dostávať z dlhovej krízy, čo potenciálne pomôže Budapešti, aby dosiahla lepšie podmienky pre svoju pomoc. Ale táto stratégia môže mať bumerangový efekt. „Vláda predpokladá, že tým, čo hrá, si môže zlepšiť podmienky vyjednávania,” uviedol analytik Peter Kreko z výskumného tímu Political Capital. „Ale táto stratégia môže sklamať. Jej úspech nie je zaručený. Môže sa stať, že (Budapešť) bude musieť prijať oveľa ponižujúcejšie podmienky.” Napokon, ani Medzinárodný menový fond, ani EÚ doteraz neuviedli, či sa ich podmienky na obnovenie rokovaní s Budapešťou o preklenovacom úvere splnili, alebo či sa vôbec začali plniť. Časť expertov predpokladá, že po obnovení rokovaní o úvere, bude základným jadrom sporu pre dohodu opustenie Matolcsyho neortodoxnej ekonomickej politiky.

Maďarsko vylučuje, že by mohlo prísť o eurofondy

28. februára 2012 - (sita)

Maďarská vláda v utorok vylúčila, že by na budúci rok mohla prísť o európsky Kohézny fond pre nadmerný deficit a dlhy, ktoré sa Maďarsku nedarí znižovať. Ako povedal štátny tajomník maďarského ministerstva hospodárstva Zoltán Cséfalvay, vláda už prijala úsporné opatrenia, ktoré výrazne znížia rozpočtový deficit. Prijaté opatrenia by podľa neho mali na budúci rok zmenšiť deficit o 0,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), pričom rozpočtový schodok by klesol pod hranicu 3,25 percenta HDP, ktorú Maďarsku predpovedala Európska komisia. „Môžeme vylúčiť, že Maďarsko stratí prístup ku Kohéznemu fondu,” povedal Cséfalvay. Povedal, že ministri financií krajín EÚ budú o tejto záležitosti rokovať 13. marca. „Maďarsko urobí všetko, aby udržalo deficit pod troma percentami, no nie preto, že nám to niekto prikazuje, ale preto, lebo je to v záujme krajiny,” zdôraznil Cséfalvay. Komisia navrhla pozastaviť od budúceho roka Maďarsku vyplácanie eurofondov v hodnote 495 miliónov eur. Dôvodom je príliš vysoký rozpočtový deficit. Budapešť môže toto rozhodnutie zvrátiť do konca tohto roka, ak podnikne kroky na zníženie deficitu a dlhu. Návrh na pozastavenie peňazí musí schváliť ostatných 26 krajín únie.

Maďari sa chcú vzoprieť únii v kauze zastavenia eurofondov

27. februára 2012 - (tasr)

Návrh pozastaviť Maďarsku vyplácanie financií z Kohézneho fondu Európskej únie pre nedodržanie cieľu deficitu nie je dôvodom na zmenu smeru hospodárskej politiky maďarskej vlády, vyhlásil predseda frakcie vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz János Lázár. „Túto bitku sme neskončili. Skúsime ešte presvedčiť komisiu, respektíve členské krajiny EÚ a ich ministrov financií,” povedal Lázár k návrhu Európskej komisie, ktorý označil za nespravodlivý krok trestajúci maďarských voličov. EK totiž navrhla s platnosťou od 1. januára 2013 pozastaviť Maďarsku vyplácanie 495 miliónov eur z uvedeného fondu z dôvodu nedodržania povinnosti znižovania deficitu. Hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó v maďarskej televízii k návrhu EK poznamenal, že stojí na vratkých nohách. Návrh je založený na predpoklade, že deficit bude vyšší než 3 %, pričom maďarská vláda už prijala opatrenia, aby deficit nebol 3,25 %, ako to avizovala komisia, ale 2,85 %, zdôraznil hovorca. Szijjártó si preto nemyslí, že bude potrebné prijať ešte akékoľvek ďalšie opatrenia. „Fakty a čísla stoja na našej strane. Nemusíme urobiť nič iné, ako v rade ministrov financií poukázať na to, že Maďarsko má v tomto roku 8. najnižší deficit a pripomenúť, že to, čo komisia označila za jednorazové opatrenie, je dlhodobou štrukturálnou korekciou,” dodal hovorca premiéra Viktora Orbána.

Tokaj toká v novej knihe spoločnosti Pravé orechové

2. marca 2012 - (Košický korzár)

Milovníci dejín a povestí si prídu na svoje. V stredu bola vo Verejnej knižnici Jána Bocatia oficiálne pokrstená nová kniha spoločnosti Pravé orechové s názvom Príbehy z Tokaja (Tales from Tokaj) a na svoje si vďaka množstvu vínka prišli nielen náruživí čitatelia. - Kniha prezentuje Tokaj v dejinnom kontexte ako svetoznámu vinársku oblasť, ale tiež z pohľadu miestnych obyvateľov. Prináša aj sedem poviedok, ktoré vznikli na základe rozprávania najstarších obyvateľov. Čitateľ má možnosť spoznať povesti i skutočné príbehy z čias prvej Československej republiky či obdobia druhej svetovej vojny. Publikácia okrem toho uverejňuje aj recepty ľudových jedál, ktoré sú pre túto oblasť typické. Autormi diela sú spisovatelia z Literárnej spoločnosti Pravé orechové Slavomír Szabó, Anna Domaniková, Soňa Jakešová a Jiří Zaťovič. Použité fotografie vznikli počas tokajského fotografického plenéru usporiadaného Kultúrnym centrom KSK. Kniha je dvojjazyčná a vznikla v rámci programu Terra Incognita. „Každý z príbehov sa viaže ku konkrétnemu miestu, architektonickej pamiatke či prírodnému výtvoru, ktorý možno navštíviť aj v súčasnosti. Napríklad na Čiernu horu medzi Čerhovom a Veľkou Tŕňou sa inak pozerá neinformovaný návštevník a inak človek, ktorý vie, že podľa povesti údajne kopec umelo navŕšili na mieste, odkiaľ sa verilo, že prichádza na svet mor a neskôr tam údajne žili pračudesné zelené hady s magickou mocou. Budeme veľmi radi, ak si tieto v teréne vyhľadané príbehy osvoja aj sprievodcovia v turistickom ruchu a urobia územie ešte zaujímavejším, aby Tokaj tokal,” povedal predseda Literárnej spoločnosti Pravé orechové Slavomír Szabó. V knihe nájdete aj príbeh o pašerákoch modrej skalice do Maďarska, ktorých strašili záhadné strašidlá, či poviedku o náhode, ktorá prispela k vzniku podzemných vínnych pivníc.

Tokajský región stavia na zážitkovú turistiku

27. februára 2012 - (Jozef Sedlák - Pravda)

Tokajskí vinohradníci a vinári majú konečne reprezentačný dom vína. K dvom pokladom slovenského Tokaja - vinohradom so skvelou juhozápadnou expozíciou a pivniciam vyhĺbeným do sopečného tufu - pribudol Tokajský vínny dom v Malej Tŕni. Sústreďuje vína aj z ostatných slovenských regiónov a k tomu ponúka ovocné destiláty z neďalekej maďarskej dedinky Mikóháza. Malá Tŕňa je naozaj malá dedinka, veď v nej žije len 440 obyvateľov. Hoci sa tu už niekoľko storočí vyrába skvelé tokajské víno, miestnym sa nežije ľahko. Celá pätina práceschopného obyvateľstva nemá prácu. A tak Tokajský vínny dom, postavený za vyše 650-tisíc eur, ktoré poskytol Brusel, vzbudzuje nádej pre malých aj veľkých vinárov. „Dom by mal rozhýbať zážitkovú vinársku turistiku do slovenského Tokaja. Konečne k nám možno začnú prúdiť milovníci dobrého vína, a to nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska,” vraví starostka Malej Tŕne Monika Rakacká. Tŕňania sa totiž v rámci cezhraničného projektu rozvoja turizmu spojili s ovocinármi z Mikóházy a vinármi zo Sátoraljaújhely. Aj tým Brusel štedro prispel na využitie potenciálu. Maďari zrekonštruovali starú pálenicu a obnovili cestičky k starobylým ungvárskym pivniciam, na slovenskej strane sú zasa podzemné tufové katedrály a v nich skryté skvostné tokajské víno. Slováci aj Maďari, mali aj veľkí vinári a ovocinári si troma opornými bodmi turistiky vyšli v ústrety. V Malej Tŕni budú napríklad vystavovať nielen naše vína, ale aj maďarské ovocné pálenky a, naopak, v maďarskom dome s pálenicou v Mikóháze sa budú prezentovať slovenské tokajské vína. „Vy pomôžete nám a my zasa vám. Je to jednoduché a pritom účinné,” hovorí o rozbiehajúcej sa spolupráci jeden z jej otcov Pál Bárta, šéf Regionálnej rozvojovej agentúry Dolný Zemplín. Vinárska turistika je pre vinohradnícke oblasti Rakúska, Nemecka či Francúzska zlatou baňou. Napríklad alsaské dediny medzi Štrasburgom a Colmarom ročne navštívia štyri milióny ľudí. Utratia tu milióny eur za víno, jedlo, ubytovanie. Dostať aspoň zlomok tohto množstva do slovenského Tokaja, sníva prezidentka Združenia malých pestovateľov a výrobcov tokajského vína Magda Haburová. „Nestačí, aby sme ponúkali len tokajské víno. Musíme poskytnúť návštevníkovi program, aby sa u nás zdržal dlhšie. Práve Tokajský vínny dom môže dať ľuďom prichádzajúcim do slovenského Tokaja inšpiráciu, ako tu veselo a pritom zmysluplne stráviť čas,” rozvíja poslanie Magda Haburová. V dome plánujú robiť kongresy, samozrejme ochutnávky vín, možno tu navštíviť múzeum, ktoré pripomenie slávnu minulosť a v informačnom centre dostanú návštevníci tipy, kam vyraziť. Na vínko možno skočiť k malým vinárom. Vo Veľkej Tŕni je napríklad 35 unikátnych portálov malých pivníc. Za priečeliami, ktoré všetky nesú označenie národná kultúrna pamiatka, sa nachádzajú pivnice, kde skladujú sudy vína v dvoch podlažiach. Alebo možno zájsť do jednej z novodobých pivníc vo Veľkej Tŕni, ktoré nedávno, ešte len pred čosi desaťročím, vyrazili banskí míneri a porovnať si ich s historickými chodbami pod Malou Tŕňou. Legendárny vodca kuruckých povstalcov František Rákoci II. sa tu premával údajne na koči. „Máme bohatstvo, ktorého sme sa nedokázali stále zmocniť, prichádza čas rozmnožiť ho. Tokajský vínny dom k tomu otvára cestu,” vraví Magda Haburová.

Malá Tŕňa - Turistov lákajú na tokaj do obecnej pivnice

25. februára 2012 - (Nový Čas)

Pre zvýšenie cestovného ruch všetko! V Malej Tŕni (okr. Trebišov), známej vinohradníckej oblasti na juhu Zemplína, vábia turistov do novej obecnej pivnice a tokajského vínneho domu. V rámci cezhraničného projektu pre turistov chystajú aj plavbu loďou, cyklistické trasy, vyhliadkové veže, gurmánske špeciality či výstavy ovocinárov i destilátov. „Cestovný ruch môže výrazne znížiť nezamestnanosť. Chceme prilákať turistov aj na dlhšie ako len pol dňa. Vďaka spoločnému projektu so susedmi z Maďarska sme získali 650-tisíc eur,” vraví starostka Monika Rakacká. V obci pribudli nové osvetlenie, altánky, drevené lávky, teraz otvárajú tokajský vínny dom. „Bude tu sídliť aj informačné centrum. Návštevníci si budú môcť posedieť pri tokajskom víne a tiež prenocovať,” dodala Rakacká. Turisti sa môžu tešiť aj na nové cyklistické chodníky, vyhliadkové veže v tvare suda či plavbu loďou po Bodrogu k južným susedom.

Tešedíkovčania sa chcú stať Peredčanmi

27. februára 2012 - (Jana Lazániová Arpášová - Noviny Juhozápadu)

Niektorí starší obyvatelia Tešedíkova chcú, aby sa obec zmenila na Pered. Za zmenu názvu budú hlasovať v referende, ktoré bude v deň parlamentných volieb 10. marca. Názov obce v podobe Pered sa spomína v súpise majetku Pannonhalmského opátstva v roku 1237 - 1240. V tejto listine sa vyskytuje dokonca vo forme Purud. V roku 1948 sa obec premenovala vyhláškou Povereníctva vnútra na Tešedíkovo. Nové pomenovanie dostala obec podľa mena Samuela Tešedíka. Evanjelický duchovný pedagóg a ľudový hospodár pôsobil v Sarvaši, nikdy podľa našich informácií v Tešedíkove. V súčasnosti sa chce obec znova vrátiť k svojmu historickému názvu. Zmenu iniciovali najmä starší obyvatelia, ktorí s požiadavkou oslovili poslancov. Tí na zastupiteľstve jednohlasne schválili referendum za zmenu názvu obce. Na jeho právoplatnosť je potrebná účasť viac ako 50 percent oprávnených voličov, z ktorých aspoň polovica musí súhlasiť s navrhovanou zmenou názvu. Neprípustný je dlhý názov, duplicitný, urážajúci mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie alebo je nepriliehavý vzhľadom na historický vývin územia. Tešedíkovo má viac ako 3740 obyvateľov, z toho je 3200 voličov. V prípade úspešného referenda je následne možné požiadať vládu SR o zmenu názvu obce. To, že sa bude konať v deň predčasných parlamentných volieb, nesúvisí podľa starostu Gyulu Borsányiho s politikou ani národnostnou otázkou. Referendum s voľbami spojili účelovo preto, aby obec ušetrila finančné prostriedky. Podľa starostu vyjde zhruba na 400 eur. Obec vraj nebude mať náklady ani s osadením tabúľ, budú v réžii správy ciest. O zmenu názvu sa obec pokúšala v referende už v roku 1995. Ministerstvo vnútra vzalo výsledky referenda na vedomie. „Nehľadajte za tým nič iné, chceme len prinavrátiť obci historický názov,” povedal Gyula Borsányi. Nový zoznam obcí s dvojjazyčným pomenovaním vláda schválila iba vlani. Na úradných tabuliach v 14 mestách a obciach na národnostne zmiešanom území, ktoré majú mená po slovenských národných dejateľoch, môžu byť po novom aj názvy v menšinovom jazyku. V Tešedíkove má viac ako 80 percent obyvateľov maďarskú národnosť. Zmena názvu obce prinesie so sebou aj administratívne zmeny v identifikačných údajoch. Občianske preukazy podľa starostu bezplatne vymení štát. To sa však netýka podnikateľov, občianskych združení či iných organizácií. „Netreba to meniť okamžite, je tam stanovená doba,” poznamenal Borsányi. Nami oslovení Tešedíkovčania mali rozdielne názory na referendum. „Už sme unavení z volieb a podobných vecí, ale hlasovať za túto zmenu určite pôjdem. Chce sa jej dožiť aj môj 90-ročný otec, pretože je zvyknutý hovoriť skôr Pered ako Tešedíkovo, tak ako my ostatní,” povedala Lívia Vargová. Pani Etela Ballyová si myslí, že sú aj dôležitejšie veci ako zmena názvu obce. „Hoci som maďarskej národnosti, pravdupovediac, nezáleží mi na tom. A ktovie, koľko bude stáť výmena občianskych preukazov či osadenie tabule.” „Mne je fuk, nech je názov na tabuli aj po rusky alebo anglicky. Viete, čo ma zaujíma, čo budem mať na tanieri a kedy mi zvýšia dôchodok.” dodala pani Veronika.

Spolok Slovákov v Kolárove - dvanásť rokov úspešnej činnosti

27. februára 2012 - (František Buda - Naše novosti)

Slováci tu tvoria len necelých osemnásť percent z celkového počtu obyvateľov. Preto začiatkom roka 2000 sa štyria zakladatelia rozhodli vytvoriť spolok. Na jednej strane pomôže uspokojiť kultúrno-spoločenské potreby Slovákov a na druhej strane v duchu etnickej tolerancie obohatí duchovný život mesta, v ktorom pôsobí. Členovia spolku - nateraz ich je takmer 150 - sa každý prvý pondelok stretávajú na neformálnych besedách, kde nechýba ani spev za zvukov harmoniky. Ocenia to najmä tí, ktorí sa dostali do maďarských rodín a okrem spolkovej pôdy prakticky nemajú možnosť porozprávať sa vo svojej materčine. Okrem takýchto stretnutí spolok každý mesiac poriada aspoň jedno podujatie. Za dvanásť rokov ich bolo takmer tristo, na niektorých sa zúčastnili aj občania maďarskej národnosti. Spomeňme aspoň besedy o knihách, spoločné výlety do okolia, návštevy divadiel, tradičné zakáľačky, pozdravy jubilantom, adventné slávnosti, spoluprácu so školami a podobne. Vrcholnou aktivitou bývajú cyrilometodské oslavy spojené s Dňom slovenskej kultúry. Kolárovčania do tohto roka vstúpili posedením pri trojkráľovej kapustnici a krátko nato zhodnotili činnosť spolku na výročnej členskej schôdzi. Z množstva vlaňajších akcií vyzdvihli najmä zriadenie tvorivej dielne, v ktorej si záujemcovia môžu osvojiť remeslá starých rodičov - napríklad tkanie súkna či zhotovovanie tašiek z kukuričného šúpolia. Pochvalu si zaslúžia aj členky spolku, ktoré z vlastných surovín zhotovujú zvláštne cestoviny do sviatočných polievok. Predávajú ich konzumentom a takto získané peniaze venujú na spoločné aktivity. Že v kalendári spolkových podujatí na tento rok si každý môže nájsť niečo pre seba, dosvedčuje aspoň stručný výpočet aktivít: v poradí jedenásty slovenský ples, ocenenie pedagógov, beseda s novinárkou, opekačka pri lodnom mlyne, oslavy sviatku sv. Cyrila a Metoda, jubileum SNP, rozlúčka s letom, návšteva Slovákov v družobnom maďarskom meste Poľný Berinčok (Mezőberény), predvianočné posedenie pri zakáľačkovej večeri a ďalšie. Aktivity kolárovského spolku by mohli poslúžiť ako inšpiratívny počin pre ďalšie mestá a obce, najmä pre také, v ktorých Slováci tvoria menšinu. „Zatiaľ sme však jediní, čo je na škodu veci,” konštatuje predsedníčka spolku Alžbeta Mršková. „Za dvanásť rokov sme si vydobyli autoritu v meste aj uznanie samosprávy, ktorá nás podľa svojich možností podporuje materiálne aj finančne. Nadobudli sme aj plno skúseností, s ktorými sa radi podelíme s priekopníkmi spolkovej myšlienky z druhých usadlostí. Môžu rátať s našou podporou pri rozbehu ich aktivít.”

Minister Nagy chce enviroosvetu nielen po slovensky

28. februára 2012 - (Obecné noviny)

Používať aj jazyky národnostných menšín v environmentálnej výchove - túto osobitnú úlohu dostala od tohto roka Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP). Organizácia pod vedením ministra životného prostredia Józsefa Nagya (Most-Híd) bola založená v roku 1993 a 19 rokov publikovala len v slovenskom a občas v anglickom jazyku. V rámci svojich výchovných, vzdelávacích a osvetových aktivít v prospech ochrany životného prostredia by mala odteraz využívať menšinové jazyky v pomere počtu národnostných menšín na Slovensku. „Káže to slušnosť, ale je to aj vysoko účelné. Keď menšiny oslovíme v ich materinskom jazyku, vyvoláme pozitívne emócie u čitateľa k téme - ochrane životného prostredia a to treba využiť,” povedal minister Nagy. Obzvlášť vyzdvihol potrebu komunikácie s rómskymi komunitami, kde sa podľa neho treba zamerať na špecifické témy, ako je význam chránených území a národných parkov alebo súvislosť zdravia a nakladania s odpadmi. V poslednom desaťročí sa marginalizované skupiny zamerali na využívanie alebo domácke spracovanie odpadov. Vyberajú kontajnery, v primitívnych podmienkach rozoberajú autovraky, ktoré často organizovane dovážajú zo zahraničia, opaľujú plasty z káblov, zvážajú rôzny, aj komunálny odpad k ich domovom, aby z toho povyberali použiteľné veci. Pritom väčšinou ani nevedia, čo im hrozí, aké ochorenia spôsobujú pokazené potraviny, čo sú to dioxíny, ktoré dýchajú pri pálení plastov a ani to, ako dokáže znehodnotiť vodu, ktorú pijú, vypustenie oleja z motora či kyseliny z akumulátorov. „V prípade rómskych komunít chceme používať trojjazyčné materiály a bohatú grafickú vizualizáciu a fotografie pre lepšie vnímanie problémov,” povedal minister Nagy, podľa ktorého je konštruktívnym riešením toto „podnikanie” scivilizovať a zaradiť do systému nakladania s odpadmi.

„Len Bugár je normálny“

26. februára 2012 - (Daniel Vražda - Sme)

Učiteľ Miroslav Polonec vyštudoval Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici. Vrátil sa učiť deti do Turca. Žije v Žabokrekoch, v obci s niečo vyše tisíc obyvateľmi. Učiteľský plat mu nestačí, a tak si privyrába na províziách z uzavretých zmlúv v druhom zamestnaní. „V poslednom období sme žili v pohode. Z jedného platu dnes človek nevyžije, ale mám robotu aj popri zamestnaní, tak sa to dá. Učiteľom som pre radosť a v ďalšej práci si privyrobím.“ Politiku a predvolebnú situáciu sleduje najmä na internete, ale aj z médií. Zatiaľ ešte nevie s úplnou istotou povedať, koho bude voliť, ale na sto percent vie, že hlasovať pôjde. „Ešte som sa nerozhodol úplne, ale pravdepodobne budem voliť Bugára a jeho Most-Híd.“ Bugár je podľa neho jediný normálny človek v politike. Hovorí, že odjakživa mu na ňom imponovali politická kultúra, tolerancia a ochota nachádzať kompromisy. „Bugára som nikdy nepočul útočiť a nikdy nie je vulgárny. Páčia sa mi aj jeho pravicové myšlienky.“ V minulosti volil tiež pravicu, ale SDKÚ. Jeho sklamanie z Dzurindovej politiky je veľké. Doteraz za najväčšie zlo pre slovenskú politiku považoval Jána Slotu a Roberta Fica, teraz si k nim pripísal aj Mikuláša Dzurindu. „Sklamali ma. Gorila, ale ešte viac vecí aj predtým. Najviac, keď odpálili Ivetu Radičovú,“ hovorí Polonec. „Mikuláš Dzurinda mal uvoľniť predsednícky post už dávno. Keby to urobil pred štyrmi rokmi, tak by to nebolo dosť skoro.“ Na politike mu najviac prekáža, že v nej chýba slušnosť a na prvé miesto sa dostala „nenažranosť“. Medzi učiteľmi podľa neho vládne skepsa. „Protesty? Štrajky? Myslel som si, že by to mohlo pomôcť, ale nie sme toho schopní.“

Most ponúka spoluprácu, a navrhuje rentu pre úspešných olympionikov

Most-Híd vo svojom predvolebnom programe opäť kladie najväčší dôraz na spoluprácu Slovákov s menšinami. Miesto Slovenska vidí jedine v Európe, zbieranie politických bodov na protieurópskych témach považuje za hazard.

„Zsolt Simon skupuje státisíce štvorcových metrov slovenskej zeme“

27. februára 2012 - (tasr)

Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd) skupuje státisíce štvorcových metrov slovenskej zeme prevažne na juhu krajiny, na ktoré si nemohol zarobiť. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil líder SNS Ján Slota s tým, že ministri za Most-Híd rozkrádajú všetko, čo je slovenské. Kandidát SNS na poslanca a bývalý minister pôdohospodárstva za ĽS-HZDS Miroslav Jureňa pripomenul, že Simon je v politike desať rokov. „Dnes, keď je každému známy jeho príjem za poslednú dekádu, dnes tento pán vlastní 930 listov vlastníctva, na ktorých je 4842 parcelných čísiel. Je to pomerne náročné zrátať, koľko je to štvorcových metrov,” podotkol Jureňa. Simona sa preto pýta, kde na to zobral peniaze. „Na to musel mať milióny. Simon v roku 2005 predal svoju spoločnosť Agrotrade a zmenou majiteľa vyhlásil, že on nepodniká a že on s týmito obchodnými aktivitami nemá nič spoločné,” podotkol. Jureňa však tvrdí opak. „Simonove parcely sú v tých katastroch, ktoré obhospodaruje Agrotrade a celá sieť jeho spoločností pod hlavičkou AT. Musia mať teda nájomné zmluvy so Simonom. Ak niekto tvrdí, že je politik a nepodniká, v prípade Simona je to klamstvo,” upozornil Jureňa. Z týchto dôvodov je presvedčený, že Simon nemá čo robiť v slovenskej politike, lebo zneužíva všetky úrady pod svojim rezortom, ako je Slovenský pozemkový fond, lesné a pozemkové úrady či Štátne lesy. „Vyzývame orgány činné v trestnom konaní, aby konali,” apeloval Jureňa. Slota, v prípade ktorého niektoré médiá poukazovali, že užíva majetok, na ktorý si nemohol zarobiť, vyhlásil, že sú to len údajné informácie, kým v prípade Simona sú dôkazom listy vlastníctva. „Keď som vstupoval do politiky, mal som majetok viac ako 10 miliónov korún. Je pravda, že kupujem pozemky okolo svojej vlastnej obce, kde žijem, bol by som totiž nerád, aby to kúpili Holanďania či Dáni. Kupujem ale len to, čo mi ľudia ponúknu a čo mi dovolia moje finančné možnosti. To, kde dávam vlastné peniaze, je moja vec. Navyše to, o čom hovoril pán Jureňa, je súčasťou môjho majetkového priznania,” reagoval pre TASR Simon. Zároveň uistil, že na ním skúpených pozemkoch nikdy priemyselný park nebude. „Ja som štátny majetok nikdy nesprivatizoval a ani som nezostal dlžný 18 miliónov korún Fondu národného majetku ako pán Jureňa,” uzavrel Simon.

BSK spolupracuje s Autonómnou oblasťou Vojvodina

24. februára 2012 - (tasr)

Bratislavský samosprávny kraj spolupracuje s Autonómnou oblasťou Vojvodina na rozvoji spoločných aktivít, napríklad v oblasti regionálneho rozvoja, európskej teritoriálnej spolupráce, školstva a mládeže, športu, kultúry, sociálnych vecí či zdravotníctva. Rozvinúť túto spoluprácu aj na podnikateľské subjekty bolo cieľom nedávneho seminára k investičným možnostiam v srbskej Vojvodine. Predseda BSK Pavol Frešo považuje vzťah s Vojvodinou, a teda aj našimi krajanmi, ktorí tu žijú, za významný. „Považujem za veľmi dôležité, aby sme tým, čím nám pomáhali iné regióny pri vstupe do Európskej únie, teraz pomohli našim bratom vo Vojvodine. Máme spoločnú stáročnú tradíciu, vo Vojvodine žije obrovská slovenská menšina. S Vojvodinou spolupracujeme na rôznych projektoch, ktoré máme v kompetencii,” povedal Frešo. Vzhľadom na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov vo Vojvodine BSK plánuje poskytovať systém štipendií v oblasti stredného odborného vzdelávania pre žiakov stredných škôl z Vojvodiny na školách BSK. Kraj chce pomôcť aj prostredníctvom rekvalifikácie pedagogických pracovníkov, čo má zvýšiť kvalitu školského vzdelávania vo Vojvodine, ako aj vzdelávaním zamestnancov samosprávy v oblasti regionálneho rozvoja, teda formou stáží pracovníkov z Vojvodiny na Úrade BSK. Slovenské investície smerovali už napríklad do výstavby aquaparku pri Báčskom Petrovci. Ten bude stáť na približne 20 hektároch, investícia predstavuje okolo 15 miliónov eur. Zástupcovia Vojvodiny a Fondu na podporu investícií vo Vojvodine prezentovali investičné možnosti vo Vojvodine pre slovenské podnikateľské subjekty, napríklad v oblastiach energetiky, poľnohospodárstva, vinohradníctva, potravinárskeho priemyslu, spracovania kovov či elektrotechnického priemyslu a IT. Bratislavský kraj a Autonómna oblasť Vojvodina podpísali v septembri 2011 dohodu o spolupráci. BSK tak nadviazal na celoštátne úsilie SR pomôcť Srbskej republike. Prvý impulz vznikol v roku 2010 na podujatí Open Days 2010 v Bruseli, kde sa predseda BSK Pavol Frešo a predseda vlády Vojvodiny Bojan Pajtič stretli k téme Dunajská stratégia a neformálne začali spolupracovať.

Najstaršia členka ĽS-HZDS sa narodila v Slovenskom Komlóši

27. februára 2012 - (hzds.sk)

V januári 2012 oslávila 93. narodeniny pani Mária Hudáková - najstaršia členka Obecnej organizácie ĽS HZDS v Matúškove a Galantského okresu. Pri tejto vzácnej príležitosti jej blahoželala pani Agáta Žalkovičová, predsedníčka organizácie kyticou kvetov. Pani Mária Hudáková sa narodila 9. januára 1919 v Slovenskom Komlóši (v Maďarsku) v rodine roľníka a pochádza zo šiestich súrodencov. Vychodila šesť tried ľudových. Vydala sa za Jána Hudáka. Z manželstva sa narodili dcéra Anna a syn Ján. V roku 1947, v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva sa presťahovala s rodinou do Matúškova, kde bývajú dodnes. Manžel bol skupinárom a ona pracovala na poli, v miestnom Poľnohospodárskom družstve v Matúškove, odkiaľ s manželom šli aj do dôchodku. Pani Hudákovú postihlo v živote nešťastie. Po sebe v krátkom období jej zomrel manžel, syn Ján a zať Juraj. Má troch vnukov a štyroch pravnukov. Teraz býva v rodinnom dome so svojím vnukom Petrom a jeho rodinou. Pani Hudáková sa pravidelne zúčastňuje všetkých podujatí a schôdzí ĽS-HZDS. Je aj veľkou matičiarkou. Teší sa výbornému zdraviu, sama o seba sa postará, varí, nakupuje a pravidelne chodí na služby Božie do miestneho Evanjelického kostola v Matúškove. Veľmi sa zaujíma o politické dianie a je ctiteľkou pána Mečiara, od ktorého dostala blahoprajný telegram s jeho vlastnoručným podpisom k svojim narodeninám. Pripájame gratuláciu: Pani Hudáková! K Vašim vzácnym narodeninám srdečne blahoželáme, prajeme veľa zdravia, šťastia, Božieho požehnania a radosti v kruhu svojich najbližších. S úctou členovia Obecnej organizácie ĽS HZDS v Matúškove

Most-Híd chce stabilné postavenie národnostných menšín

28. februára 2012 - (most-hid.sk)

Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Rudolf Chmel, dnes na tlačovej besede predstavil ďalšiu časť volebného programu strany Most-Híd a to: Stabilné postavenie národnostných menšín pre stabilné Slovensko. „Toto bola prvá vláda od samostatného vzniku SR, ktorá vydala zreteľný signál, že otázka ľudských práv a rodovej rovnosti je pre ňu jedným z dôležitých pilierov.“ - povedal na úvod podpredseda vlády SR. Podľa Rudolfa Chmela treba dokončiť dlhodobú koncepciu menšinovej politiky štátu, v ktorej sa má presne určiť úloha štátu vo vzťahu k národnostným menšinám. Tento status však treba garantovať ústavným zákonom. Podpredseda ďalej uviedol, že je potrebné zákonom zabezpečiť ochranu, podporu zachovania a rozvoj kultúry národnostných menšín a to adekvátne ich podielu na počte obyvateľstva. Popritom treba dostať financovanie menšinových kultúr na úroveň ich financovania v ostatných štátoch V4. Dôležité podľa Rudolfa Chmela je aj kladenie dôrazu na posilnenie vedomia menšín aby ich práva neboli len garantované zákonom ale aby sa aj uplatňovali. „Dôležitá je komunikácia medzi majoritou a minoritou.“ ukončil podpredseda vlády Rudolf Chmel.

„Keď Slota príde aj o protirómsku agendu, bude tu raj“

28. februára 2012 - (topky.sk)

Keď predseda SNS Ján Slota príde aj o protirómsku agendu, na Slovensku bude raj. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave to povedal vicepremiér a podpredseda Mostu-Híd Rudolf Chmel. Naznačil, že protimaďarská agenda už Slotovi nestačí na získanie bodov, a tak sa vrhol na Rómov. Chmela to neteší. Zároveň je ale rád, že Slotovi, ktorého nazval „jedným nešťastníkom”, „vzduch z protimaďarskej pneumatiky už vyfučal”. „Ešte keby mu vyfučal aj z protirómskej, tak tu bude raj na Slovensku a budeme vzorová krajina sveta,” vyhlásil Chmel. „Myslím si, že tento senilný starý dôchodca, ktorý sa permanentne chodí do parlamentu vyspať, už úplne stráca vzťah k realite,” reagoval Slota. Dodal, že vyhlásenia politikov Mostu-Híd a SMK len potvrdzujú obavy, ktoré SNS komunikuje už niekoľko rokov. Príkladom podľa neho môžu byť aj vyhlásenia šéfa SMK Józsefa Berényiho pre maďarské médiá o tom, že na prežitie Maďarov na Slovensku je potrebná územno-politická autonómia. Vicepremiér Chmel dnes tiež poukázal na to, že tohtoročné parlamentné voľby sú vôbec prvé, pred ktorými sa nepoužila maďarská karta. Chmela to teší a predpokladá, že na tom má zásluhu strana Most-Híd a aj úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny.

Voľby 2012 - Election by mail - postreh z Maďarska

2. marca 2012 - (Pavol Žibrita - pavolzibrita.blog.sme.sk)

Ako Slovák, ktorý dlhodobo žije a pracuje v cudzine, som voľby pravidelne ignoroval. Zdalo sa mi komplikované, nákladné a zbytočné cestovať kvôli tomu na veľvyslanectvo či konzulát. No teraz je to iné. Voľba poštou je naozaj jednoduchá, len sa treba odhodlať. V zahraničí žijú a pracujú tisícky Slovákov, a preto ma dosť prekvapuje, keď sa z médií dozvedám, ako málo z nich mieni tento spôsob voľby využiť. V podstate ten nezáujem voliť zo zahraničia celkom chápem. A chápem aj nezáujem a sklamanie ľudí u nás doma. Tých príčin je milión, ale skutočných argumentov prečo nevoliť je už podstatne menej. Uvediem niekoľko dôvodov, prečo som sa rozhodol voliť po dlhšom čase zo zahraničia a prečo mienim odovzdať svoj hlas niektorej zo stredopravých strán.

1. dôvod - imidž SR - keď žijete v zahraničí, všetko, čo sa odohráva doma, vnímate oveľa citlivejšie. Ak sa Slovensku darí, ste dvojnásobne hrdý, ak robia politici hlúposti, cítite sa trápne, hlavne vtedy, keď sa tie ich blbosti snažíte vysvetliť svojim priateľom tu za hranicami. Pritom nie je jedno, v ktorej krajine žijete a pracujete. Ak by som žil a pracoval napr. v USA, Anglicku, Nemecku, Holandsku, atď., pravdepodobne by ma voľby na Slovensku nevzrušovali. No ja žijem v Maďarsku, a tu na život Slováka, Slovákov má výsledok našich volieb priamy vplyv. Viem, o čom hovorím, lebo som to na vlastnej koži zažil už viackrát (neskôr o tom určite napíšem). Teraz hádam bude stačiť, ak poviem, že za vlády Mečiara alebo Fica so Slotom bola spoločenská klíma pre tu žijúcich Slovákov neporovnateľne horšia, ako keď vládol Dzurinda alebo Radičová. Tých nám tu dokonca závideli... Fakt!

2. dôvod - peniaze - keď som prišiel pracovať do Maďarska, boli naši južní susedia ďaleko pred nami hádam vo všetkých ukazovateľoch. Dnes nám závidia. Posledné dve ľavicové vlády ho za 8 rokov doviedli na pokraj štátneho krachu. Kto pracuje v Maďarsku dlhší čas, môže potvrdiť, že sprvoti zarábal viac ako na Slovensku, no dnes zarába doslova zo dňa na deň menej a menej. Ľavicové vlády v Maďarsku nikdy nevládli, len sľubovali, klamali, rozdávali a zadlžovali... To isté robil počas celej svojej vlády aj Smer a len vďaka zmene, ktorá nastala, sme neskončili ako Maďari. Ak však teraz socialistom doprajeme vládnutie, dopadneme ako naši južní susedia, ba možno aj horšie.

3. dôvod - zdravý rozum - tisíckrát radšej stredopravý koaličný zlepenec, ako vláda jednej ľavicovej strany! Všetci vieme, čo znamená v našom priestore (no nielen v ňom) vláda jednej strany. Maďari a s nimi, žiaľ, aj všetky tu žijúce národnosti to už začínajú čoraz zreteľnejšie pociťovať. Veď čo sa takému vodcovi (Orbánovi) s ústavnou väčšinou v parlamente v noci prisnilo, to mu ráno parlament schválil. A ako sa dostal k takej veľkej moci? Dali mu ju sklamaní voliči! Na Slovensku je teraz hrozne veľa sklamaných ľudí, a tak nám hrozí,že sa stane niečo podobné ako v Maďarsku - ibaže v červenom... lebo tie tisícky sklamaných (ozaj, čím sklamaných?) voliť nepôjdu alebo budú voliť Smer. Zdravý rozum však káže nedať moc jednej strane, jednému človeku!

Hovorí sa, že:...každý má takú vládu, akú si zaslúži. Dajme tomu.... no Fico si tú vládu rozhodne nezaslúži, ani Slovensko toho Fica... Nech už voľby u nás na Slovensku dopadnú akokoľvek, budem tu v Maďarsku spokojnejšie spávať, že som tú obálku s nadpisom - ELECTION BY MAIL - odoslal...

„Nový Trianon nebude“

28. februára 2012 - (tasr)

Strana Most-Híd chce zákon o právnom postavení menšín. Definovať má pojmy týkajúce sa menšín vrátane menšiny samotnej a autonómie. Tá je podľa vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny Rudolfa Chmela chápaná zvyčajne negatívne. Zákon by mal pojem autonómia očistiť a jeho presná definícia by mala zabrániť aj šíreniu mýtov o snahách maďarskej menšiny odtrhnúť sa od Slovenska. „Autonómia má na Slovensku bohužiaľ negatívne konotácie,” povedal na tlačovej konferencii v Bratislave podpredseda Mostu-Híd Chmel. Podľa neho to súvisí so vznikom slovenského štátu v roku 1939. „Keď Slováci dosiahli v roku 1938 pri blížiacom sa rozpade Československa autonómiu, potom o necelého polroka vznikol samostatný slovenský štát a každý si to dával do súvislosti, že keď autonómia, tak o polroka samostatný štát,” vysvetlil. Dodal, že aj dnes počúva od kolegov z SMK, že sa má realizovať územný model autonómie. Chmel ale tvrdí, že na takom zmiešanom území, ako je Slovensko, nie je možné vymedziť hranicu. „Nový Trianon nebude,” vyhlásil Chmel s tým, že tvrdenie o snahe Maďarov odtrhnúť sa, je mýtus a nezmysel. Vicepremiér a podpredseda Mostu-Híd si myslí, že keby sa zákonom definovali všetky potrebné oblasti a nastavili sa tak mantinely, „nebol by tu priestor na takéto mystifikácie”. Chmel neočakáva, že zákon o právnom postavení menšín bude jednoduché prijať. Potvrdzuje to aj konanie bývalých koaličných partnerov Mostu-Híd. „Keď sme chceli dať do programového vyhlásenia vlády tento zákon o právnom postavení menšín, tak nám to zablokovali naši kamaráti z koalície,” povedal. Bugárovci sa napriek tomuto neúspechu nemienia právnej normy vzdať. „Pre všetkých by bolo rozumnejšie, keby taký zákon bol a nastavil by presné kritériá,” zdôraznil. Podľa Chmela zákon o postavení menšín na Slovensku citeľne chýba. „Právne postavenie menšín si tu každý vykladá inak. A keďže neexistuje jednotná norma ani definícia pojmu národnostná menšina, tak tu vzniká právny chaos,” vysvetlil. Most-Híd chce tiež riešiť otázku zachovania a podpory menšinových kultúr, hoci slovenská väčšina sa tvári, že zákon o menšinových kultúrach nepotrebuje. Podľa Chmela to tak nie je. Za najväčšieho nepriateľa zákona o menšinových kultúrach označil ministrov financií. Hoci sa bugárovcom tento zákon nepodarilo zatiaľ presadiť, mienia sa o to naďalej pokúšať. Keď predseda SNS Ján Slota príde aj o protirómsku agendu, na Slovensku bude podľa Chmela raj. Naznačil, že protimaďarská agenda už Slotovi nestačí na získanie bodov, a tak sa vrhol na Rómov. Chmela to neteší. Zároveň je ale rád, že Slotovi, ktorého nazval „jedným nešťastníkom”, „vzduch z protimaďarskej pneumatiky už vyfučal”. „Ešte keby mu vyfučal aj z protirómskej, tak tu bude raj na Slovensku a budeme vzorová krajina sveta,” vyhlásil Chmel. „Myslím si, že tento senilný starý dôchodca, ktorý sa permanentne chodí do parlamentu vyspať, už úplne stráca vzťah k realite,” reagoval pre TASR Slota. Dodal, že vyhlásenia politikov Mostu-Híd a SMK len potvrdzujú obavy, ktoré SNS komunikuje už niekoľko rokov. Príkladom podľa neho môžu byť aj vyhlásenia šéfa SMK Józsefa Berényiho pre maďarské médiá o tom, že na prežitie Maďarov na Slovensku je potrebná územno-politická autonómia. Vicepremiér Chmel tiež poukázal na to, že tohtoročné parlamentné voľby sú vôbec prvé, pred ktorými sa nepoužila maďarská karta. Chmela to teší a predpokladá, že na tom má zásluhu strana Most-Híd a aj úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny.

Strana Most-Híd za požiadavky Rusínov a Ukrajincov v rozhlasovom vysielaní

28. februára 2012 - (most-hid.sk)

K 6. februáru 2012 došlo k významnej zmene vysielacieho času národnostno-etnického vysielania RTVS v rusínskom, ukrajinskom a rómskom jazyku. Vysielacie časy boli tak v pracovných dňoch, ako aj cez víkend posunuté na neskoro večerné, resp. nočné hodiny. Táto nepriaznivá zmena vyvolala opodstatnené pohoršenie rusínskych, ukrajinských a rómskych poslucháčov. Aj priaznivci a voliči politickej strany Most-Híd sa v posledných dňoch obracajú na nás, aby sme pomohli náprave tohto neprijateľného stavu. V záujme toho sa dnes uskutočnilo rokovanie medzi generálnou riaditeľkou RTVS Miloslavou Zemkovou a poslancom NRSR za Most-Híd Lászlóm A. Nagyom, ktorý je členom parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Výsledkom rokovania bolo, že generálna riaditeľka Zemková okamžite zadá vypracovanie odborného stanoviska na priaznivé riešenie situácie tak svojim interným, ako aj nezávislým odborníkom. Poslanec Nagy tlmočil požiadavku rusínskych a ukrajinských poslucháčov, aby sa požadovaná zmena týkala návratu vysielacieho času do pôvodnej polohy. Tento požadovaný návrat by sa mal týkať aj pôvodného vysielacieho času pre liturgické programy pre grécko-katolíckych a pravoslávnych poslucháčov v nedeľnom doobedňajšom čase, ako aj programov vysielaných pre jubilantov v nedeľnom poobedňajšom čase. László A. Nagy o vzniknutom probléme informoval aj predsedu rady RTVS Miroslava Kollára, ktorý sľúbil, že riešenie tohto problému nastolia na rokovanie rady v najbližšom, marcovom termíne. Predstavitelia Most-Híd sú presvedčení, že povinnosťou verejnoprávneho RTVS je zabezpečenie rozhlasového vysielania aj pre početne malé národnostné menšiny, akými sú Rusíni a Ukrajinci, v takom vysielacom čase, ako to vyhovuje poslucháčom.

Rusíni ani raz nežiadali o pomoc stredisko pre ľudské práva

24. februára 2012 - (sita / pr)

Z podnetu OSN funguje v demokratickom svete sieť národných stredísk pre ľudské práva. Do vienka dostali starostlivosť o základné práva a slobody občanov, medzi ktorými nájdeme aj ochranu práv národnostných menšín. V našej krajine vzniklo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ešte v roku 1993, teda takmer súčasne so zrodom Slovenskej republiky. Právomoci strediska významne ovplyvnil tzv. antidiskriminačný zákon (Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou) prijatý parlamentom v roku 2004. Tento zákon v definovanej ochrane práv priamo vylučuje okrem iných i diskrimináciu na základe národnostného pôvodu. Hoci zámery takejto inštitúcie, akou je stredisko, vyzerajú ušľachtilo, paradoxne od počiatku sa s ním na Slovensku vlečú aj problémy s vysvetľovaním účelu a výšky spotrebovaných peňazí. V 90. rokoch minulého storočia bola navyše jeho činnosť médiami spájaná aj s politickými praktikami mečiarovskej éry. Čiastočne aj tieto tiene minulosti spôsobujú, že organizácia je v nemilosti vládnych úradníkov i dnes. V súčasnosti má výhrady voči jeho práci i samotný vicepremiér pre ľudské menšiny Rudolf Chmel. Plánuje stredisko transformovať na Antidiskriminačný úrad, tvrdí totiž, že je nefunkčné. Jeho vláda však bude musieť - vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby - tento zámer určite odložiť.

Šírka pôsobnosti

Čo všetko je v pôsobnosti strediska, na ktoré sa v prípade diskriminačných podozrení môžu obracať aj príslušníci rusínskej menšiny? Jeho úlohou je predovšetkým: - monitorovať a hodnotiť dodržiavanie práv a zásady rovnakého zaobchádzania podľa tzv. antidiskriminačného zákona, - zhromažďovať a na požiadanie poskytovať informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizme na Slovensku, - robiť prieskumy, aby sa mohli poskytovať údaje v oblasti ľudských práv a slobôd, vrátane práv dieťaťa, - pripravovať vzdelávania, kampane, zvyšovať toleranciu spoločnosti, - poskytovať právnu pomoc obetiam diskriminácie, - vydávať stanoviská o dodržiavaní antidiskriminačných zásad, - poskytovať poradenstvo, s čím súvisí aj právo občana požiadať stredisko, aby ho zastupovalo v konaniach, ak sa zistí diskriminácia.

Ďalšie právomoci

Okrem právnej pomoci, ktorú stredisko zo zákona poskytuje obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, má právo i samo požiadať štátne orgány, teda súdy, prokuratúru, územnú samosprávu, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie orgány aj inštitúcie, aby mu poskytli informácie o dodržiavaní ľudských práv. Stredisko taktiež pravidelne vypracúva Správu o dodržiavaní ľudských práv v Slovenskej republike. Na inštitúciu sa môže obrátiť každý občan alebo organizácia či firma, ktorá pociťuje diskrimináciu zo strany spomínaných orgánov. Stredisko môže o poskytnutie informácií požiadať aj mimovládne organizácie, ktoré pôsobia v tejto oblasti.

V rokoch 2005 - 2006 stredisko s podporou EÚ rozšírilo svoju kapacitu o sedem regionálnych kancelárií - v Dolnom Kubíne, Humennom, Rimavskej Sobote, Kysuckom Novom meste, Kežmarku, Nových Zámkoch a vo Zvolene. Nás však osobitne zaujímalo, či sa v súvislosti s diskrimináciou obrátili niekedy na stredisko aj občania rusínskej menšiny. Ako vyplynulo z odpovede JUDr. Daniely Gemerskej, vedúcej odboru právnej pomoci a služieb strediska, „ani v jednom prípade nebola vybavovaná sťažnosť na diskrimináciu z dôvodu rusínskej národnosti zo strany osoby, ktorá by bola občanom alebo obyvateľom SR”. Jedinú sťažnosť, ktorá by mala takýto charakter, riešilo stredisko minulý rok, ale šlo o sťažovateľa - štátneho príslušníka Ukrajiny. „Mal problém si na Slovensku požičať v požičovni auto údajne preto, lebo vraj Ukrajinci autá z požičovní často nevracajú a ponechávajú si ich na Ukrajine,” uzavrela príklad pre ilustráciu sťažností, s akými sa stretáva stredisko, JUDr. Gemerská.

Örkény s Majerom môžu Zvolen posunúť

29. februára 2012 - (Zuzana Gollanová - Pravda)

Tótovci - tragikomédia Istvána Örkénya prešla svetovými javiskami, aby priniesla aj do Zvolena tému humanizmu, slobody, manipulácie a existenciálnej absurdity. Divadlo Jozefa Gregora Tajovského prinieslo premiéru hry vynikajúceho maďarského dramatika uplynulý piatok, 24. februára. Hosťujúci srbský režisér Ľuboslav Majera sa do zvolenského divadla vrátil po 15 rokoch a svoje skúsenosti má aj s výnimočným Örkényovým textom. Priaznivý vplyv režiséra na zvolenské divadelné prostredie je očividný. No inscenácia prezrádza, že na pochopenie toho, čo všetko večne aktuálna hra plná symbolov ponúka, súbor ešte nedorástol. Napriek tomu je kombinácia Örkény - Majera dobrou výzvou, ktorá môže a chce divadlo posunúť ďalej. Obaja tvorcovia si kladú otázku, kde sú hranice, pokiaľ je človek ochotný zájsť, keď ho niekto manipuluje a stavia do absurdného kontextu nezlučiteľného s „normálnym” životom. Aké kruté a neznesiteľné môžu byť obmedzenia slobody. Dej sa síce odohráva počas druhej svetovej vojny, no divák si bolestne uvedomuje, aké ľahké je dostať sa do podobnej situácie i dnes. Strata ľudskej dôstojnosti je zrazu to najmenej. Stále prítomný čierny humor to len umocňuje. Aj v tom je aktuálnosť hry a presný Majerov režijný výklad. Tótovci žijú v bezvýznamnej maďarskej dedine, ktorá by sa razom mohla ocitnúť hocikde. Ich syn im z vojny oznamuje, že k nim zavíta jeho veliteľ. Major sa potrebuje zotaviť. Manželia Tótovci berú hosťa ako dobrodinca svojho syna, a preto sa rozhodnú urobiť preňho všetko. Hlavné je neodporovať, hoci vojnou poznačený Major má čudné predstavy. Prepadne novej vášni - skladaniu škatúľ. „Škatuľuje” celé noci a vyžaduje to aj od svojich hostiteľov. Mení chod nielen v rodine, ale aj v dedine. Jedného dňa sa udalosti zvrtnú a prichádza nečakaná pointa. Posilou do hereckého súboru je jeho najnovší člen Michal Ďuriš, ktorý rozhodne a pritom citlivo odkrýva rôznorodé Majorove nálady a rozmary, miestami až schizofrénne polohy. Je presný v rytme aj vo výraze. Ďuriš ovláda iný divadelný jazyk, na javisku pôsobí ako „cudzinec”, čo charakteru postavy len prospieva. Z domáceho súboru najviac zaujal dlhoročný člen Štefan Šafárik. Jeho Poštár hravo a ľahkomyseľne raz listy doručí a inokedy nie. Je ako Pán Boh; pohráva sa so životmi pozemšťanov. Šafárik sa postavy zhostil s ľahkosťou a nadhľadom. Zvyšku súboru, žiaľ, dominoval herecký stereotyp poznačený zlozvykmi a ťahmi na problematickú istotu. Medzi silné stránky inscenácie patrí spolu s réžiou výtvarné riešenie. Kostýmy Petra Čaneckého zásadne dotvárajú charaktery, nevtieravo podčiarkujú univerzálnosť témy. Minimalistická scéna Juraja Fábryho, ktorej dominovali papierové kartóny a škatule, nadčasovosť hry len umocňuje. Otázkou je, či politická čierna groteska nájde u divákov ohlas a nebude len veľkorysou ozdobou v repertoári zvolenského divadla, ktoré v roku 1994 slávnostne otváralo svoje zrekonštruované priestory práve Majerovou inscenáciou Tajovského Hrdinu. Majera je nositeľom ceny srbských divadelných kritikov, Sterijovej ceny za réžiu a pri príležitosti minuloročného jubilea, svojej šesťdesiatky, získal Medailu Daniela Gabriela Licharda.

Imre Madách sedel vo Vodných kasárňach

27. februára 2012 - (Štefan Holčík - bratislavskenoviny.sk)

Významný maďarský básnik a autor známej divadelnej hry Tragédia človeka Imre Madách (1823 až 1864) sa narodil a zomrel v malej novohradskej dedinke Dolná Strehová. Tam prežil skoro celý svoj život, okrem dvoch krátkych prestávok. Ako študent sa 1837 až 1842 zdržiaval v Pešti, ako väzeň strávil dva necelé roky (1852-3) v prešporskej väznici. Jeho otec, Imre Madách starší, bol právnik. Diplom získal v roku 1802 na Kráľovskej akadémii v Prešporku. Básnikova matka bola dáma zo starej uhorskej šľachtickej rodiny Majthényiovcov (pochádzali z Majcichova). Po svojej tete a krstnej matke zdedila zaujímavé majetky. Porodila osem detí, z ktorých dve zakrátko po narodení zomreli. Pomerne mladá v roku 1834 ovdovela. V rodine sa hovorilo nemecky, maďarsky, slovensky, čítali sa aj francúzske a anglické knihy. A, samozrejme, všetci vzdelaní členovia rodiny hovorili plynule po latinsky.

Chorľavý Imrich mladší sa zaujímal o históriu, biblické dejiny, filozofiu. Ako dedič poľnohospodárskeho majetku mal gazdovať. Veľmi mu to nešlo, po jeho smrti sa zistili veľké dlhy. Obdivoval rebelov a revolucionárov. Za aktívnu účasť v protihabsburskom revolučnom dianí v roku 1848/1849 bol odsúdený na väzenie. Ešte predtým, v roku 1845, sa oženil. Vybral si ženu bez šľachtického pôvodu, bez vena a bez vzdelania, pomerne málo inteligentnú, so sklonom k hysterickému správaniu. Jeho matka sa s výberom nevesty nikdy nezmierila. Situácia sa ešte zhoršila, keď bol Madách v Prešporku vo väzení. Jeho mladá manželka sa zabávala s inými, nestarala sa o deti, a v Pešti míňala nehorázne sumy z rodinného majetku za módne novinky. K svokre sa správala mimoriadne hrubo. Tá ju v korešpondencii nazvala fúriou. Asi mala príčinu. Po návrate z väzenia žil Madách do roku 1857 pod policajným dozorom, až roku 1858 bol amnestovaný. V roku 1861 sa stal poslancom uhorského snemu. Manželstvo niekoľko rokov formálne trvalo. V roku 1858 nasledoval civilný rozvod, v polovici 19. storočia a navyše v katolíckej rodine veľmi zriedkavé riešenie. Dve deti ostali u otca, dcéru si vzala matka (jedno dieťa zomrelo po narodení). Madách sa zaviazal rozvedenej manželke platiť doživotné výživné vo výške 800 zlatých ročne.

Pohnutý a neusporiadaný život bol pravdepodobne pre básnika jednou z inšpirácií napísať drámu Tragédia človeka, ktorá po dôkladnej redakčnej úprave básnikom Jánosom Aranyom vyšla knižne v roku 1861. V divadle v Pešti ju prvý raz hrali v roku 1883. Slovenské národné divadlo v Bratislave ju malo na programe v roku 1926 a potom v 60. rokoch 20. storočia. Prvý preklad do slovenčiny je dielom Pavla Országha Hviezdoslava. Imre Madách zomrel pomerne mladý, dožil sa len 41 rokov.

Madáchovský kaštieľ v Dolnej Strehovej je dnes pracoviskom a doslova exponátom Slovenského národného múzea - Múzea kultúry Maďarov na Slovensku. Pred pol rokom sa začala jeho generálna oprava, ktorá sa má dokončiť v nasledujúcom roku. V jednej časti kaštieľa budú zariadené historické interiéry, najmä podľa popisov básnikových návštevníkov a príbuzných a podľa starých fotografií. Ďalšia časť stálej expozície bude informovať o básnikovom diele, bude aj študijným pracoviskom. Počas rekonštrukcie kaštieľa je expozícia v skrátenej podobe inštalovaná v budove Slovenského národného múzea v expozícii Múzea kultúry Maďarov na Slovensku na Žižkovej ulici 16-18. Otvorenie výstavy korešpondovalo s pripomenutím si 189. výročia básnikových narodenín (pričom nie je isté či sa narodil 20. alebo 21. januára).

Imre Madách si v Prešporku odpykával trest v budove Vodných kasární. Budova z roku 1763 bola až do znárodnenia v roku 1948 majetkom mesta. V roku 1941 južnú časť barokového objektu zbúrali, neskôr (1954) zachovanú severnú časť necitlivo prestavali pre potreby SNG. Originálne sú vlastne už len obvodové múry. Pôvodné väzenské kobky úplne zanikli. Miesto, kde sa Madách v Prešporku (nedobrovoľne) zdržiaval, už nie je identifikovateľné.

Vojvodinský Slovák Čáni vystavuje v trnavskej galérii

1. marca 2012 - (tasr)

V Galérii Jána Koniarka v Trnave bude možnosť mesiac si pozrieť výstavu obrazov jedného z najznámejších súčasných slovenských vojvodinských umelcov Pavla Čániho (1953). Má názov Padinský zázrak a autor spolu s kurátorom Vladimírom Valentíkom do nej zaradil prierez doterajšej tvorby, v ktorej dominujú maľby a grafiky. Výstava vznikla v spolupráci galérie s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Pavel Čáni sa s Trnavou nestretáva v živote prvýkrát, v sedemdesiatych rokoch študoval na tamojšej Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Neskôr pokračoval v štúdiu grafiky na Umeleckej akadémii v Novom Sade, začiatkom osemdesiatych rokov absolvoval postgraduálne štúdium grafiky na Fakulte výtvarných umení v Belehrade. V súčasnosti je riaditeľom Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci. Autor prešiel viacerými tvorivými fázami, nesúcimi výrazné atribúty daného obdobia. Má rád kontrasty. Na verejnosti sa prezentuje samostatnými výstavami od roku 1980, vo svojej tvorbe kombinuje viacero výtvarných techník. Námety nachádza aj v tradícii a dejinách vojvodinských Slovákov. Mal spolu 35 samostatných výstav, okrem iných v Splite, Rijeke, Novom Sade, Belehrade. Na Slovensku v roku 2004, 2005 a 2011 v Bratislave, posledná bola na Úrade vlády SR a tiež v Piešťanoch.

Cestovný ruch v prospech Slovenska

27. februára 2012 - (Dušan Mikolaj - uszz.sk)

Úvodom do problematiky cestovného ruchu, ktorý bude mať na portáli Slovenské zahraničie svoje stabilné miesto, bola naša reportáž z tohtoročného medzinárodného veľtrhu ITF Slovakiatour v bratislavskej Inchebe. Téma sa stane, veríme, podnetom na naše komplexnejšie uvažovanie o propagácii Slovenska v zahraničí a sprievodne o podnikateľských aktivitách hľadajúcich čo najpraktickejšie prepojenia medzi Slovenskou republikou a slovenským zahraničím. Prvý príspevok do portálového blogu V čase sme dostali od Kataríny Tomkovej. Prichádza z USA, kde autorka (a predpokladáme naša perspektívna blogistka) už dlhšie žije a pracuje, sústreďuje sa však na Slovensko. A súčasne prichádza s výzvou smerujúcou k Slovákom žijúcich v podstate v ktorejkoľvek časti sveta.

Propagácia Slovenska v USA

27. februára 2012 - (Katarína Tomková - uszz.sk)

Stredná Európa je medzi americkými turistami veľmi obľúbenou destináciou. Považujú ju za „nový“ starý svet s fascinujúcou minulosťou, oplývajúci architektonickými skvostami, nádhernou prírodou, so sympatickými a priateľskými ľuďmi. Zakaždým ma zamrzí, keď mi niekto s nadšením opisuje nezabudnuteľné zážitky z dovolenky v strednej Európe a nakoniec dodá „Á... Bol som aj na Slovensku... vlak z Prahy do Viedne prechádzal aj cez územie Slovenska... máte krásnu prírodu.“ Pritom ani nevedia, o koľko nádhery, histórie a zážitkov prídu, keď našu krajinu obídu. Začala som skúmať, čo je za touto ignoráciou Slovenska, a zistila som, že väčšina internetových stránok, ktoré ponúkajú cestovateľom služby a rady, plánujú ich výlety a odporúčajú miesta, ktoré by nemali obísť, akoby priam naschvál vynechávali Slovensko. Niekoľko tých, ktoré Slovensko spomínajú, neposkytuje žiadne iné informácie - napríklad: ako cestovať na Slovensko a po Slovensku, čo sa oplatí vidieť, akých akcií sa môžu turisti zúčastniť. A keďže si mnoho ľudí organizuje dovolenky práve prostredníctvom takýchto internetových stránok, niet sa čo čudovať, že naše krásne Slovensko takto obchádzajú. Koho viniť? Turistov z nezáujmu o mladú európsku krajinu, tvorcov webových stránok z neznalosti geografie, či Slovensko zo zlej propagácie? Nehľadajme vinníka, ale zviditeľníme sa tak, aby sme zmenili naše postavenie medzi stredoeurópskymi krajinami. Dôležitá bude intenzívna kampaň v anglickom jazyku, ktorá musí preniknúť na najdôležitejšie internetové stránky, ponúkajúce služby alebo rady turistom. Táto kampaň musí Slovensko predstaviť v jeho plnej kráse a dynamike, zanechať nielen vizuálny, ale aj emocionálny dojem. V súčasnej dobe internetu a sociálnych sietí sa nádherne foto alebo videoprezentácie šíria medzi používateľmi rýchlosťou svetla. Do tejto kampane sa môžu takto zapojiť krajania po celom svete, s hrdosťou rozposlať svojim známym obrazy z domova a tak ich nabádať na návštevu našej krásnej krajiny. Jednou skupinou turistov z USA sú potomkovia Slovákov, tretia alebo aj štvrtá generácia, ktorá sa chce vrátiť do krajiny ich predkov, na miesta, odkiaľ pochádzali, stretnúť sa so vzdialenými príbuznými, dozvedieť sa niečo o svojich koreňoch. Tieto výlety sú v poslednom čase veľmi populárne. Osobne som sa stretla so sprievodcami, ktorí pravidelne cestujú na Slovensko so skupinami takýchto ľudí a mohli by ich rátať už na tisíce. Myslím, že aj v nich by sme mali vidieť veľký potenciál a pomôcť organizovať a propagovať takéto cesty. Títo ľudia majú k Slovensku hlbší vzťah a sú to nielen potenciálni turisti, ale i obchodní partneri či investori.

Portáloví partneri z Talianska

28. februára 2012 - (Dušan Mikolaj - uszz.sk)

Na portáli Slovenské zahraničie venujeme osobitnú pozornosť Slovákom žijúcich na viacerých kontinentoch sveta v sekcii Krajanské komunity. Informačné vychádzame zo zdrojov publikovaných v Situačných správach. V nich sú stručné charakteristiky štátov, v ktorých sa už v predchádzajúcich storočiach natrvalo usadili početné slovenské komunity, alebo kam v ostatných dvoch desaťročiach smerujú desiatky tisícok súčasných migrantov zo Slovenskej republiky. V tejto sekcii predstavujeme históriu slovenského vysťahovalectva, aktivity krajanských spolkov a organizácií, ich kultúrnu, vzdelávaciu, duchovnú, mediálnu či športovú činnosť. Sú v nej aj konkrétne odkazy na aktívne združenia, ktoré perspektívne môžu byť dlhodobými partnermi portálu SZ. Medzi prvými sa prihlásilo združenie MY&VY sídliace v talianskom Turíne. Radí sa medzi nové komunity, vzniklo roku 2006, skúsenosti a aktivity jeho zakladateliek však môžu byť podnetné i pre ľudí žijúcich v iných štátoch Európy a sveta.

Krajanské združenie v Taliansku - Nové výzvy a nové ciele

ov%20Slovenska%20MY@VY%20bolo%20založené%20dňa%201.%20septembra%202006,%20pri%20príležitosti%20dňa%20Ústavy%20Slovenskej%20republiky,%20skupinou%20Slovákov%20žijúcich%20v%20Piemonte.%20Na%20jeho%20krste%20sa%20zúčastnil%20veľvyslanec%20SR%20v%20Taliansku%20Stanislav%20Vallo.">Združenie priateľov Slovenska MY@VY bolo založené dňa 1. septembra 2006, pri príležitosti dňa Ústavy Slovenskej republiky, skupinou Slovákov žijúcich v Piemonte. Na jeho krste sa zúčastnil veľvyslanec SR v Taliansku Stanislav Vallo.

Pedagogická pomoc našim krajanom

28. februára 2012 - (Dušan Mikolaj - uszz.sk)

Školstvo a vzdelávanie budú mať podobne, ako na tejto webovej stránke, stabilný priestor aj na portáli Slovenské zahraničie. Očakávame, že budeme v pravidelnom kontakte napríklad s Metodickým centrom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktoré ministerstvo školstva poverilo roku 1993 odbornou starostlivosťou o vzdelávanie krajanské deti a slovenských učiteľov vyučujúcich v školách v zahraničí. Do portálovej sekcii Knižnica sme zaznamenali vyjdenie prvého Bulletinu o osemnásťročnej pôsobnosti tohto centra, na tomto mieste publikujeme kalendár tohtoročných podujatí Metodického centra Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Kalendár vzdelávacích programov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2012

Svetový lesk slovenského kumštu

Mnohé významné slovenské osobnosti - architekti, spisovatelia, poeti, hudobníci, výtvarníci, fotografi a ďalšie veličiny slovenského pôvodu, ocitnuvší sa a tvoriaci v cudzine pod tlakom dejinných a životných okolností či v žičlivosti rozmanitých individuálnych súvislostí, sa stali vďačným predmetom skúmania, hodnotenia, odkrývania tajomstiev ich trinástych komnát. V profilovej črte o významných výstavných, publicistických, knižných a multimediálnych počinoch vám portál Slovenské zahraničie priblíži aj teoretika a kritika fotografie Mariána Pauera, ktorý sa stal vo februári 2012 laureátom Ceny ministra kultúry SR za významný prínos v oblasti histórie, kritiky a teórie fotografie v slovenskom i medzinárodnom kontexte.

Marián Pauer - muž, ktorý umocňuje túžby „vedieť vidieť“

Ľudovú kultúru si nosíme so sebou

Bez rozvláčnych rečí: téme folklóru sa na portálovej stránke Slovenské zahraničie nevyhneme, keby sme na ňu hneď chceli nasadiť „informačné embargo“. Ľudová kultúra a jej mnohoraké prejavy pre mnohých nie sú nostalgickou a sentimentálnou záležitosťou.

Dana Dračulinová - Festival kultúrneho dedičstva

Maďari pre chrípku zakázali návštevy v siedmich nemocniciach

27. februára 2012 - (tasr)

Kvôli chrípkovým ochoreniam, ktorých počet pred dvoma týždňami prekročil v Maďarsku hranicu epidémie, zakázali návštevy doposiaľ v siedmich zdravotných zariadeniach. Dnes zatvorili pre návštevy župnú nemocnicu v Salgótarjáne, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Celoštátne epidemiologické centrum (OEK) minulý týždeň uviedlo, že intenzita epidémie sa v jednotlivých župách líši - epidémia je však už celoštátna. Podľa štatistiky OEK v období od 13. do 19. februára vzrástol počet pacientov s chrípkovým onemocnením v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 33 percent. Celkový počet chorých, ktorí navštívili lekára, bol vyše 20.000. Najvyšší nárast ochorení zaznamenali v Tolnianskej župe, najnižší v Novohradskej a Šomodskej župe. Zákaz návštev nariadili v Kecskeméte, Szentesi, Dombóvári, Tatabányi, v budapeštianskej Detskej nemocnici Pála Heima, na segedínskych klinikách a na pôrodnici v Szekszárde. Obmedzenia návštev sú v platnosti na niekoľkých oddeleniach v nemocniciach v Zalaegerszegu a v Nagykanizsi.

Weiss predviedol sólo á la Messi

Slovenskí futbalisti už dlho neponúkli oku diváka tak krásne góly, ako v zápase s Tureckom. Vladimír Weiss a Miroslav Stoch sa blysli krásnymi zásahmi, pričom hlavne ten Weissov bol ako z veľkej knihy futbalu.

Cenné víťazstvo - Slovenskí futbalisti uspeli v Turecku 2:1

Slovenskí futbaloví reprezentanti zvíťazili nad domácim Tureckom 2:1 v stredajšom medzištátnom prípravnom dueli v Burse.