Zo slovenskej tlače - Február (V.) 2012
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
Jobbik postavil pamätník obetiam komunizmu
25. februára 2012 - (tasr)
V Maďarsku, kde je 25. február od roku 2001 pamätným dňom obetí komunizmu, sa už v jeho predvečer konal celý rad podujatí, ktoré organizovali samosprávy i politické strany, a to nielen v hlavnom meste krajiny. Na odhalení dreveného pamätníka obetiam niekdajšieho režimu, ktorý postavili v ôsmom budapeštianskom obvode z iniciatívy ultrapravicového opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik, sa zúčastnil okrem iných aj líder strany Gábor Vona, informovala agentúra MTI. Podľa jeho slov je obeťou komunizmu každý Maďar. „Nám netreba predstavovať komunizmus, ktorý pocítili na vlastnej koži naši rodičia, starí rodičia,” vyhlásil vo svojom vystúpení Gábor Vona. Pred niekoľkými stovkami prítomných, medzi ktorými nechýbali ani niekoľkí v gardistických uniformách, sa spýtal, ako je možné, že v Maďarsku má komunizmus nástupnícku stranu. Pripomenul, že štyria zo siedmich maďarských premiérov v uplynulých dvoch desaťročiach boli komunisti.
„Orbán je revolucionár, ktorý predbieha svoju dobu“
Situácia na južnom Slovensku je kritická, tvrdí v rozhovore šéf SMK József Berényi.
Dvojité občianstvo, resp. platí ešte Trianonská zmluva?
25. februára 2012 - (Kristián Slimák - kristianslimak.blog.sme.sk)
Po dlhom čase som opäť neodolal napísaniu blogu. Vyprovokoval ma k tomu predseda SMK József Berényi svojím dnešným rozhovorom pre Hospodárske noviny, kde sa sťažuje na slovenský zákon zbavujúci občianstva svojich občanov, ktorí prijmú občianstvo iného štátu. Problémom dvojitého občianstva medzi Maďarskom a Slovenskom je však jeho plošné poskytnutie všetkým obyvateľom maďarského pôvodu, ktorí sami, alebo ich predkovia, žili na území Maďarského kráľovstva, samozrejme po splnení aj ďalších kritérií. Pritom všetkom cirkuse okolo občianstva som však nikdy nezachytil, že by sa ktokoľvek z našich predstaviteľov odvolal na Trianonskú zmluvu. V jej článku 61., odstavec VII.-Klauzula o štátnom občianstve, sa totiž píše: „Všetky osoby, ktoré majú domovské právo na území, ktoré predtým tvorilo časť bývalého rakúsko-uhorského mocnárstva, sa stávajú, strácajúc zároveň štátne občianstvo maďarské, príslušníkmi toho štátu, ktorý na danom území vykonáva právo zvrchovanosti”. Občania inej ako prevládajúcej národnosti nového štátu mali podľa Trianonskej zmluvy rok na to, aby sa rozhodli, či zostanú občanmi Maďarska alebo sa stanú občanmi nových štátov (i tam však boli výnimky). Neštudoval som diplomaciu, nevenujem sa medzinárodným zmluvám, ale naozaj som sa nikde nedočítal o tom, že by Trianonská zmluva prestala platiť. Ak teda platí, prečo Slovensko neprotestuje na patričných miestach proti jej hrubému porušeniu zo strany Maďarska? V tomto prípade totiž vôbec nejde o nejaké spájanie rodín, či získanie občianstva z dôvodu práce či uzavretia manželstva, ale o rozdanie občianstva ako to urobilo napríklad Rusko v Abcházsku či Južnom Osetsku, ktoré neskôr vojensky obsadilo, aby „ochránilo” svojich občanov pred gruzínskou agresiou. Čo má v pláne Maďarsko? Pán Berényi tiež obhajuje autonómiu. Táto je síce v Európe rozšírená, ale väčšinou sa jedná o národy, ktoré svoj vlastný štát mimo danej krajiny nemajú, ako napríklad Katalánsko, Baskicko, Wales, Škótsko, Frízsko (jazyk). V Európe ale nie je veľa štátov, ktoré poskytli územnú autonómiu menšine, ktorá má za hranicami svoj „domovský” štát. Výnimkou sú švédske Alandy vo Fínsku, nemecké Južné Tirolsko v Taliansku a oblasť (nemecká) Malmédy v Belgicku a aj v týchto prípadoch išlo skôr o autonómie vytvorené pri vzniku daného štátu (Fínsko), aby vôbec dané územie k štátu prísluchalo alebo bolo k nemu pripojené pri zmene hraníc po prvej svetovej vojne. Česko-Slovensko sa však pri svojom vzniku zaviazalo k ochrane svojich menšín, rovnako ako Maďarsko, Trianonskou zmluvou a každý si môže jednoducho skontrolovať, kde menšiny prežili až do dnešných čias a kde viac menej nie. Mám rád Maďarsko i Maďarov, počas vysokej školy som mal medzi nimi mnoho priateľov a kadý kto ma pozná vie, že nemám absolútne žiadne problémy s rozširovaním menšinových práv, používaniu jazyka menšín v úradnom styku, pri výučbe v školstve, v zdravotníckych zariadeniach či na súdoch. Mám ale problém, hlavne po skúsenosti s Kosovom, kde sa nebral ohľad na názor srbskej menšiny, ktorej bolo upreté právo nebyť súčasťou nového štátu, s vymedzením akéhokoľvek územia, ktoré bude považované za menšinové, v našom prípade maďarské. Hoci žijeme mierové časy, len naivný človek si môže myslieť, že budú trvať večne. Keď nedajbože dôjde k nejakému konfliktu, mocnostiam sa nikdy nechce riešiť etnický či hraničný problém dlhodobo, chcú rýchle a rázne riešenia. Tak ako pri Kosove dopriali samostatnosť celému regiónu aj so srbskou menšinou a v hraniciach, ktoré Kosovu nakreslil ešte Tito a neboli vytvorené storočiami, také isté riešenie by dopriali aj autonómnemu južnému Slovensku, ak by nedajbože k niečomu zlému došlo a riešením by mala byť stratabtohto územia. Preto budem kedykoľvek súhlasiť s ďalším rozširovaním menšinových práv, ale nikdy nie s územnou autonómiu. Napriek tomu však verím, že naše národy, ktoré žili jedno tisícročie spolu v jednom kráľovstve, si raz nájdu spôsob vzájomného rozumného, tolerantného a priateľského spolunažívania.
Ministri zahraničných vecí SR, ČR, Bulharska a Maďarska sa prihovorili za Srbsko
24. februára 2012 - (tasr)
Minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda a jeho rezortní partneri z Bulharska, ČR a Maďarska - Nikolaj Mladenov, Karel Schwarzenberg a János Martonyi - sa dnes v spoločnom liste adresovanom šéfke zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonovej a komisárovi pre rozširovanie únie Štefanovi Fülemu zasadili za udelenie štatútu kandidátskej krajiny Únie Srbsku už v blízkej budúcnosti. Signatári podľa rakúskej agentúry APA zdôrazňujú, že udelenie tohto štatútu Srbsku už ďalej nemožno odkladať, pretože zachovanie jeho smerovania do EÚ pomôže ďalším reformám. Navyše je veľmi potrebný aj signál, že pokračuje rozširovanie EÚ. Iniciatíva šéfov diplomacií spomínaných štyroch krajín nadväzuje na list, ktorý o deň skôr s rovnakým cieľom zaslali Catherine Ashtonovej ministri zahraničných vecí Francúzska, Rakúska a Talianska. Ministri v spoločnom liste vyzdvihli pokrok, ktorý Srbsko dosiahlo a naplnenie očakávaní medzinárodného spoločenstva zo strany Belehradu. Až dnes sa vyjednávači Srbska a Kosova dokázali v Bruseli dohodnúť v otázke regionálnej spolupráce, čo bolo jedným z predpokladov udelenia štatútu kandidátskej krajiny bývalej juhoslovanskej republike.
Nečas vyzval EK na väčšiu odbornosť, so sankciami voči Maďarsku by počkal
24. februára 2012 - (tasr)
Predseda českej vlády Petr Nečas odporučil dnes počkať so zmrazením dotácií EÚ pre Maďarsko, ktoré v uplynulých dňoch navrhla Európska komisia (EK), až dovtedy, kým budú známe ďalšie odporúčania pre Budapešť a podmienky pre nápravu. „Predseda vlády ČR je presvedčený, že maďarská vláda si je plne vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z členstva v Európskej únii a že realizuje všetky nevyhnutné opatrenia, ktorými by presvedčila EK o svojej dobrej vôli pre dosiahnutie uspokojivého pokroku v otázke rozpočtovej disciplíny,” citoval z premiérovho stanoviska internetový portál iDnes.cz. Podľa stránky sa Nečas pozastavuje nad tým, že EK chce stopnúť čerpanie z Kohézneho fondu na „základe číreho odhadu budúceho vývoja deficitu” maďarského rozpočtu. Varuje, že by sa tak z mechanizmu na trestanie nehospodárnosti mohol stať politický nástoj. Predseda vlády ČR vyzval EK na väčšiu odbornosť, pretože podobné kroky môžu príslušnú krajinu poškodiť na finančných trhoch. Nečas odporučil Rade EÚ, aby o pozastavení čerpania z Kohézneho fondu pre Maďarsko nerozhodovala skôr, ako budú známe jej ďalšie konkrétne odporúčania pre Budapešť v rámci postupu pri priveľkom deficite a kým budú vyjasnené podmienky, za ktorých bude toto rozhodnutie opäť zrušené. Kým štyri z piatich ešte v januári varovaných členských krajín EÚ - Belgicko, Cyprus, Malta a Poľsko - reagovali na zdvihnutý prst z Bruselu a rozpočty adekvátne upravili, Maďarsko tak neučinilo. Aj tak mu však zostáva ešte čas do konca kalendárneho roka 2012, aby sa sankciám vyhlo, tie by totiž nadobudli platnosť až od januára 2013.
Otvorili druhý most cez Ipeľ spájajúci Slovensko s Maďarskom
24. februára 2012 - (tasr)
Po 68 rokoch dnes obnovili cestné spojenie medzi obcami Peťov a Pösténypuszta. Banskobystrický samosprávny kraj spustil do prevádzky druhý z mostov cez rieku Ipeľ. Ako pripomenul predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka, Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o výstavbe cestného mosta nad riekou Ipeľ na spoločnej štátnej hranici oboch štátov a nadväzujúcich ciest bola podpísaná 16. novembra 2007. Pôvodná cesta číslo 2 na trase Budapešť - Košice na viacerých miestach pretínala rieku Ipeľ, medzi inými aj v oblasti Peťov - Pösténypuszta. Premostenie bolo v minulosti veľmi využívané. V roku 1894 preto nahradili pôvodný drevený most oceľovým mostom. V roku 1944 nemecké vojská pravobrežnú časť mosta vyhodili do vzduchu a most prestal plniť svoju funkciu. „Obyvatelia žijúci v pohraničnej oblasti museli na druhý breh rieky Ipeľ cestovať obchádzkou, ktorá má takmer 40 kilometrov. Vybudovaním mosta sa región stane atraktívnejším a podporíme tak nielen rozvoj cestovného ruchu, ale celého regiónu,” povedal Maňka. Rekonštrukciu cestného spojenia realizoval Banskobystrický samosprávny kraj v spolupráci s maďarským partnerom Nemzeti Infrastruktúra Fejlesztő. Mostný objekt má dĺžku 75 metrov a 10 centimetrov a na slovenskej strane k nemu vedie novovybudovaná vyše kilometer dlhá cesta. Most postavili zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja za vyše 3,6 mil. eur. V roku 2010 hrozilo, že stavba sa pre chýbajúce peniaze bude musieť zastaviť. Vtedajšia vláda však rozhodla o pomoci na dostavbu vo výške 240-tisíc eur. Vlani 6. marca zomrela zakladateľka Občianskeho združenia pre obnovu Ipeľských mostov Katalin Molnár. Žena, ktorá sa výrazným spôsobom pričinila o to, že dnes fungujú už dva mosty cez rieku Ipeľ. V snahe vzdať úctu pamiatke Katalin Molnár bude most medzi obcami Peťov a Pösténypuszta niesť meno Katalin.
Vláda odsúhlasila výstavbu mostov ponad Ipeľ
22. februára 2012 - (tasr)
Vláda SR na dnešnom rokovaní odsúhlasila dve dohody na vybudovanie cestných mostov ponad rieku Ipeľ. Na základe nich sa tak medzi Slovenskom a Maďarskom majú vybudovať dva mosty, prvý má spojiť obce Chľaba a Ipolydamásd a druhý obce Pastovce a Vámosmikola. „Zmluvné strany vyvinú úsilie v záujme získania finančnej podpory od Európskej únie na účely výstavby mosta a príjazdových ciest,” uvádza sa v jednej z dohôd. Mosty tak majú obnoviť spojenie medzi krajinami. Využívať ich má hlavne medzinárodná cestná doprava, osobná aj nákladná s autami do hmotnosti 12 ton. Obidva mosty sú v súčasnosti vo fáze získavania stavebného povolenia. To je však podmienené práve podpísaním medzivládnych dohôd. Náklady na ich výstavbu vo výške 95 % majú byť hradené z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a finančného príspevku zo štátneho rozpočtu oboch krajín v pomere 85 ku 10 %. Zvyšných 5 % nákladov budú znášať realizátori projektu z vlastných zdrojov. Na slovenskej strane ním bude Nitriansky samosprávny kraj. Celkové náklady na most medzi obcami Pastovce a Vámosmikola aj so spojovacími cestami dosahujú takmer 5,1 milióna eur. V prípade druhého mosta z obce Chľaba do Ipolydamásdu sú vyčíslené na necelých 5,2 milióna eur. Hotové mosty majú byť nedeliteľným spoločným vlastníctvom obidvoch štátov v rovnakom pomere. Dohoda je uzatvorená na dobu neurčitú.
Na bratislavský Most Chucka Norrisa je zvedavý celý svet
24. februára 2012 - (sita)
Slovensko sa v týchto dňoch opäť dostalo na titulky svetových médií. Dôvodom je tentoraz iniciatíva na pomenovanie nového cyklistického mosta pri Bratislave po hrdinovi amerických akčných filmov Chuckovi Norrisovi. Ten v ankete vyhlásenej Bratislavským samosprávnym krajom so ziskom takmer 3000 hlasov suverénne vedie a s veľkým prehľadom sa mu podarilo poraziť aj zatiaľ druhú Máriu Teréziu. Pomerne vysoký počet hlasov (viac ako 100) si získalo aj pomenovanie Konečne most. Zahraničné spravodajské portály už od rána hromadne preberajú správu tlačovej agentúry Reuters nazvanú Budú Slováci kráčať do Rakúska po Chuckovi Norrisovi? Patrí medzi ne web britského denníka The Guardian, ale aj rôzne americké a kanadské stránky. Slovenská recesia zaujala aj srbský bulvárny denník Blic a české Lidové noviny. Reuters cituje bratislavského župana Pavla Freša, ktorý údajne prisľúbil, že bude rešpektovať vôľu ľudí pokiaľ ide o názov mosta. „Rovnako, ako sme ho doteraz budovali pred očami verejnosti, budeme pred očami verejnosti hľadať aj jeho názov,” tvrdí. Konečné slovo však budú mať poslanci bratislavského krajského zastupiteľstva, ktorí rozhodnutie skonzultujú aj s rakúskymi kolegami. Most totiž spája slovenskú Devínsku Novú Ves s rakúskou dedinkou Schlosshof. K podobnej iniciatíve došlo v minulosti aj v susednom Maďarsku. Vo verejnej súťaži na pomenovanie nového mosta v Budapešti takisto istý čas viedol Chuck Norris. Anketu sa však podarilo zvrátiť známemu americkému komikovi Stephenovi Colbertovi, ktorý neskôr nazbieral až 17 miliónov hlasov. Vládna komisia však výsledky odmietla s tým, že víťazom musí byť Maďar. Colbert si neskôr vybavil maďarský pas, ani to mu však nepomohlo. Stavba napokon dostala názov Megyerský most.
Fiškálny demarš
24. februára 2012 - (Peter Schutz - Sme)
Naozaj bezprecedentný krok Európskej komisie, ktorá Maďarsku pozastavila eurofondy, strhol vlnu morálnych apelov na Orbánovu hlavu. K tomu sa žiadajú dve poznámky. Škoda, že hrdelný trest nevyniesla komisia už pred rokom, keď Orbán znárodnil dôchodky, čo je jeho najväčší zločin proti slobode a demokracii. To, že lúpež dlhodobo nerieši problémy maďarského deficitu - čo je dôvod zmrazenia fondov - bolo vo februári 2011 triviálne spočítať presne tak, ako je triviálne vo februári 2012 tým argumentovať. Debata, že do drezúry Orbána sa skôr nechcelo, lebo politický dopyt nebol dosť silný (zľava ho brzdila slabosť pre zoštátnenie), nie je jalová. Keby sa totiž chcelo, Maďarsko by bláznivým experimentovaním nestratilo rok času. Áno, počnúc rokom 2004 Maďarsko neplnilo odporučenia z takzvanej procedúry nadmerného deficitu. Presne tak, ako štyri pätiny eurozóny vrátane Slovenska a periféria naokolo. Argument, že práve maďarské verejné financie smerujú k rozvalu dnes, je v európskej scenérii absurdný. Horšie ako absurdné však je, že keby tú železnú päsť, ktorú zrazu na Orbána vytiahli, komisia ukázala v desiatkach bývalých prípadov, celej kríze dlhov by Európa azda aj predišla. Nie je to presné, iste. Konsenzus o podpore rastu na dlh urobil z Paktu stability papier na balenie šalátu. Trestať Maďarsko za delikty, akými zhrešili a hrešia takmer všetci, je však zvrátenosť. Niežeby si kvázisuverenista Orbán, ktorý doma robí revolúciu a v Bruseli sa plazí po štyroch, zaslúžil slušnejšie zaobchádzanie. Fiškálny demarš Bruselu však nie je o rozpočtovej disciplíne, ale o novej ústave, mediálnom zákone, centrálnej banke a podobne.
Za zlý imidž Maďarov môže Orbán, tvrdia eurosocialisti
24. februára 2012 - (tasr)
Podpredseda európskych socialistov Hannes Swoboda včera zaútočil na maďarského premiéra Viktora Orbána. Obvinil jeho vládu z toho, že môže za zhoršenie ekonomickej situácie Maďarska. Eurosocialisti boli podľa Swobodu vždy proti sankciám voči vládam bojujúcim s ekonomickými problémami, v prípade Maďarska však ide o chybu Orbána. „Odmietaním riešení krehkej ekonomickej a finančnej situácie krajiny Orbánova vláda nielenže provokuje európske a medzinárodné inštitúcie, ale zároveň trestá svojich vlastných ľudí,“ tvrdí v stanovisku pre médiá Swoboda. Vyzval premiéra, aby zmenil svoje správanie v záujme všetkých ľudí Maďarska. woboda tiež požiadal všetkých ministrov a členov vládnej strany Fidesz, aby prestali so slovnými útokmi na maďarských socialistických europoslancov. Ich takmer každodenné slovné prestrelky v Európskom parlamente sú podľa neho škandalózne a neprijateľné. „Socialistickí europoslanci nie sú zodpovední za zhoršenie imidžu maďarskej vlády v Európe. Ten, kto je za to vinný, je premiér Viktor Orbán a jeho politika,“ povedal Swoboda. Líder eurosocialistov sa zároveň obrátil aj na Európsku ľudovú stranu, ktorej členom je aj Fidesz, s otázkou, dokedy chce zatvárať oči pred realitou v Maďarsku. Jeho kritika prichádza iba deň po tom, ako Európska komisia oznámila zmrazenie takmer pol miliardy eur z fondov na rozvoj chudobnejších regiónov pre Maďarsko v roku 2013. Dôvodom bol pretrvávajúci rozpočtový deficit našich južných susedov.
Stačí zlepšiť náš imidž, myslí si vláda v Budapešti
23. februára 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Všetko, čo robíme, je v najväčšom poriadku, len nás svet akosi nechápe a počúva klamstvá našich úhlavných nepriateľov, znie základný pilier mentálneho sveta maďarskej vlády. Ak je však problém len v nepochopení, v nedostatočnej komunikácii, netreba meniť politiku, len zlepšiť našu komunikáciu, zmeniť náš imidž vo svete a všetko bude v poriadku, znie logické pokračovanie tohto uvažovania. A komunikáciu možno zlepšiť tým, že na budovanie nového imidžu dáme viac peňazí, dospeli vládni stratégovia ku konečnému záveru. Konkrétne najmenej o štyri milióny eur viac „na vládnu komunikáciu”, ako informoval v utorok fideszácky denník Magyar Nemzet. Podľa štátneho tajomníka pre vládnu komunikáciu Zoltána Kovácsa „je kabinet nútený aj v zahraničí dobre známymi komunikačnými prostriedkami obnoviť dôveru krajiny a dôveryhodné informovanie o nej”. A to všetko vraj pre „bezprecedentné vojenské ťaženie zamerané na diskreditáciu Maďarska”. Čo budú dobre známe komunikačné prostriedky, zatiaľ nevieme. Kovács však na seba upozornil vlani v auguste, keď ako vládny úradník reagoval čitateľským listom poslaným denníku Financial Times na jeho články kritické voči Orbánovej vláde. Tento mesiac bol podpísaný pod článkom Maďarská vláda odpovedá Francisovi Fukuyamovi v časopise American Interest, kde reagoval na kritiku známeho politológa. Maďarskí diplomati majú podľa zákulisných zdrojov príkaz reagovať takto na kritiku vlády, žiadať médiá o opravy a rozhovory s nimi, aby napravili tie „klamstvá”. Za jednu z najväčších záhad maďarskej politiky sa dlhé roky považuje, kto sú poradcovia premiéra Viktora Orbána, čo naňho majú vplyv a ktorých naozaj počúva. V pravidelných intervaloch, vždy po dvoch, troch rokoch sa striedajú mená ľudí, ktorí sú vraj práve teraz Orbánovou sivou eminenciou, jeho hlavným mozgom. Zaujímavé je, že v posledných dvoch, troch prípadoch išlo vždy o reklamných mágov a odborníkov na PR. Orbán asi naozaj hlboko verí tomu, že nie je dôležité, čo robíš, stačí, ak to vieš správne predať.
Zmrazenie fondov Maďarsku je vraj nespravodlivé
23. februára 2012 - (euractiv.sk)
Maďarsko považuje trest za deficit, ktorý je jeden z najnižších v EÚ za neprávosť. Istú rezervovanosť vyjadril aj maďarský komisár Ándor. Ako portál EurActiv.sk Opens external link in new windowinformoval už v pondelok, Európska komisia navrhla suspendovať Maďarsku jednu tretinu z regionálnych fondov s platnosťou od začiatku budúceho roka. Ide o bezprecedentný krok a použitie nových posilnených sankcií pre udržiavanie rozpočtovej disciplíny. Zmrazenie sa má týkať objemu 495 miliónov eur, za predpokladu, že Maďarsko do konca roka neskrotí svoj deficit. Krajina na budúci rok očakáva deficit na úrovni 3,25 %, čo prekračuje povolenú hranicu. Rada ministrov EÚ už v januári podporila Komisiu v jej varovaniach smerovaných Budapešti a dala jej mandát formulovať odporúčania pre Maďarsko v tzv. procedúre nadmerného deficitu. Rozhodnutie Komisie je napriek takejto podpore kontroverzné, pretože maďarský rozpočet za rok 2011 a 2012 je relatívne v súlade s európskymi pravidlami, hoci len vďaka nesystémovým opatreniam ako je zdanenie telekomunikačných spoločností, bánk a nezdravého jedla, čo sa Komisie veľmi nepáči. Je to tiež po prvýkrát čo Európska komisia spustila túto procedúru na základe projektovaných porušení pravidiel. Takýto krok nezostal bez odozvy. Maďarská vláda označila rozhodnutie za „nepodložené a neférové“. Deficit Maďarska je v súčasnosti jeden z najnižších a preto si Maďarsko nemyslí, že by malo byť sankcionované. Vláda tvrdí, že po odporúčaniach Komisie prijala oparenia, ktoré majú potenciál priviesť deficit pod 3 % HDP v roku 2013. Aj bez týchto korekcií samotná Komisia odhaduje deficit len s miernym prekročením 3 %. Maďarský komisár zodpovedný za zamestnanosť a sociálne veci László Andor tiež vyslovil podobné obavy v liste, ktorý zaslala svojim kolegom v Komisii a ktorý má EurActiv k dispozícii: „Musíme byť schopní vysvetliť, prečo je krajina s jedným z najlepších deficitov, ktorý má byť len mierne nad trojpercentným cieľom, podrobená tejto procedúre, zatiaľ čo máme mnoho iných krajín s oveľa vyššími deficitmi“. Andor, ktorého do Komisie vyslala ešte minulá socialistická vláda, spochybnil aj dôveryhodnosť hospodárskej predpovede Komisie a to kvôli „rýchlo sa meniacim ekonomickým okolnostiam“. Maďarský komisár apeloval na svojich kolegov, aby sankcie uvoľnili. „Suspendované záväzky by mali byť čo najmenšie a nemal by prekročiť úroveň 0,5 % DPH“. Navrhované sankcie dosahujú práve túto hodnotu. Rada ministrov bude musieť ešte návrh Komisie podporiť než definitívne nadobudne platnosť. Komisia však môže svojím rozhodnutím sledovať iný zámer. V januári tohto roku vydala Európska komisia stanovisko, v ktorom tvrdo kritizovala zmeny v maďarských ústavných zákonoch. „Ako ochrankyňa Zmlúv je Komisia naďalej znepokojená nad niekoľkými novými ustanoveniami, ktoré môžu byť v rozpore s právom EÚ,“ píše sa v stanovisku Komisie. Európska exekutíva má pochybnosti predovšetkým o nezávislosti maďarskej centrálnej banky, o opatreniach týkajúcich sa menovania sudcov, a o pravidlách, ktoré sa týkajú nezávislosti médií. Komisia tvrdí, že bez toho, aby „predvídala budúce výsledky tejto analýzy“, využije „všetky svoje právomoci na to, aby analyzovala zlučiteľnosť národného práva s právom EÚ a vyhradzuje si právo na uskutočnenie ďalších krokov, ktoré uzná za vhodné - menovite možnosť začať konanie vo veci porušenia právnych predpisov na základe článku 258 Zmluvy o EÚ.“ Andor ale takéto spojenie odmieta. „Návrh si bude vyžadovať výrazné komunikačné úsilie, aby sa predišlo spojitostiam, ktoré si je možné veľmi ľahko vytvoriť, ak vezmeme do úvahy neustále konania vo veci porušenia predpisov voči Maďarsku a aj celkový politický vývoj,“ píše v svojom liste Andor. „Na dnešný návrh treba nazerať ako na silný impulz pre Maďarsko, aby uskutočnilo účinné fiškálne politiky a zaviedlo správne makroekonomické a fiškálne podmienky na zabezpečenie efektívneho využívania kohézneho fondu,“ povedal eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. „Teraz je to na maďarských predstaviteľoch, aby bezodkladne prijali nevyhnutné opatrenia a mohli tak zúročiť všetky výhody Kohézneho fondu. Dnešný návrh je primeraný a ponecháva možnosť na pokračovanie v investíciách prostredníctvom fondu. Zároveň však dáva Maďarsku možnosť a čas napraviť danú situáciu,“ dodal eurokomisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn. Maďarská vláda nebola z rozhodnutia Bruselu nadšená: „Je nepochopiteľné prečo Európska komisia ignorovala fakty: Maďarský deficit bol v roku 2011, prvýkrát od nášho vstupu do EÚ, pod 3% HDP a zostane na takej úrovni aj tento rok. [Maďarsko] je tak ôsmou krajinou s najnižším deficitom v Európskej únii.“ „Ako reakciu na predpoveď Európskej komisie, že sa rozpočet bude v roku 2013 pohybovať na úrovni 3,25 %, sme prijali ďalšie opatrenia, ktoré ho znížia o ďalších 0,4 % HDP, aby tak naďalej zostal pod hranicou 3 %,“ píše sa v stanovisku maďarskej vlády.
Zmrazenie eurofondov je nezmysel, vyhlásil Orbán
23. februára 2012 - (sita)
Maďarský premiér Viktor Orbán vo štvrtok odsúdil rozhodnutie Európskej komisie iniciovať čiastočné zmrazenie prostriedkov z kohézneho fondu Európskej únie pre Maďarsko, ktoré podľa Bruselu nevyvíja dostatočné úsilie na to, aby znížilo deficit štátneho rozpočtu pod hranicu stanovenú Paktom stability a rastu. Takýto krok je podľa neho „úplne nezmyselný” a Budapešť zostane naďalej verná svojim ekonomickým cieľom. Ako uviedol Orbán počas vystúpenia na slávnosti pri príležitosti 20. výročia otvorenia Nemeckého hospodárskeho klubu v Budapešti, z ktorého cituje tlačová agentúra MTI, lídri EÚ chcú Maďarov týmto spôsobom trestať za „nezodpovedné rozhodnutia prijaté predošlým kabinetom”, a to navyše po tom, ako jeho vláda „krajinu zachránila pred pádom do priepasti, ekonomika sa začala zotavovať, záväzky týkajúce sa fiškálneho deficitu boli splnené a štátny dlh bol znížený”. Premiér v tejto súvislosti položil rečnícku otázku, či je „rozumné používať dvojitý štandard”.
Orbán sa bráni zmrazeniu eurofondov pre Maďarsko
23. februára 2012 - (tasr / mti)
Podľa Orbána sa Európa nedostane z krízy, kým sa nezbaví „starého” videnia sveta. Za úplne nerozumný považuje maďarský premiér Viktor Orbán stredajší návrh Európskej komisie zrušiť s platnosťou od januára 2013 Maďarsku prístup ku Kohéznemu fondu EÚ - finančnej pomoci dostupnej chudobnejším členským krajinám na projekty rozvoja infraštruktúry. Predseda maďarskej vlády na slávnosti pri príležitosti 20. výročia Nemeckého hospodárskeho klubu v Budapešti dnes okrem iného položil i rečnícke otázky: Prečo nám chcú odňať peniaze, kým inam ich lejú vo veľkom množstve? Je múdre merať odlišným metrom? Podľa Orbánovych slov sa Európa nedostane z krízy, kým sa nezbaví tohto „starého, prekonaného” videnia sveta. Keď vláda krajinu práve dostala z okraja priepasti, keď sa ekonomika začína spamätávať, keď Maďarsko plní očakávanie v oblasti rozpočtového deficitu a klesá aj zadlženosť štátu, lídri Európskej únie chcú trestať Maďarov za nezodpovedné rozhodnutia predchádzajúcich kabinetov, vyhlásil maďarský premiér. Podľa Viktora Orbána jeho vláda nebude meniť svoje hospodárske ciele. Návrh o pozastavení finančnej pomoci Maďarsku v objeme 495 miliónov eur podlieha ešte schváleniu ostávajúcich členských štátov, a to na úrovni Rady ministrov financií. Maďarský premiér sa chystá v piatok na cestu do Frankfurtu nad Mohanom, kde ho čakajú rokovania s hesenským krajinským premiérom Volkerom Bouffierom. Viktor Orbán tam zároveň vystúpi s prednáškou v sídle miestnej Priemyselnej a obchodnej komory. Isté ľavicové zoskupenie pripravuje pred sídlo komory demonštráciu proti politike Orbána. Príslušníci miestnej maďarskej komunity, ktorí tam chceli premiérovi vyjadriť podporu, povolenie kvôli už skôr ohlásenej demonštrácii nedostali a tak mienia dať svoje sympatie najavo aspoň tichou prítomnosťou. Ako vyplýva z výzvy organizátorov protiorbánovskej akcie na webovej adrese orbanstoppen.blogsport.de, demonštranti sa domnievajú, že maďarský premiér sa od nástupu do úradu usiluje o zmenu republiky, ktorú už vyškrtol aj z oficiálneho názvu krajiny, na autoritársky štát. Organizátori podľa vlastných slov očakávajú na demonštrácii asi 100-200 ľudí, ktorí si prinesú transparenty a budú rozdávať letáky. Odchod Viktora Orbána z objektu mienia sprevádzať pískaním a prejavmi nesúhlasu s jeho politikou.
Zbierka na dlh
23. februára 2012 - (Trend)
Po sústavnom odmietaní záchranných balíkov zo zahraničia Maďarsko skúša novú cestu oddlžovania. Nové hnutie Spolu proti štátnemu dlhu organizuje v krajine koncerty, ktorých výnos má ísť práve na úhradu vysokého zadlženia. Tvárou združenia je bývalý olympionik a súčasný primátor Győru Zsolt Borkai, ktorého na poste podporuje väčšinová štátostrana Fidesz. Aj preto sa hnutie považuje skôr za účelové, hoci sa tvári apoliticky. Účasť na prvých dvoch koncertoch v Budapešti a Győri sa odhaduje dohromady na vyše tisícku ľudí, počítalo sa s násobne vyššou účasťou. Vstupné bolo 2 012 forintov, teda zhruba sedem eur. Kapely vystupovali zadarmo. Priemerný dlh na obyvateľa v Maďarsku predstavuje tisícnásobok tejto sumy.
Maďari na dlh nedali
22. februára 2012 - (Sme)
Nápad maďarskej vlády vyzbierať od občanov peniaze na štátny dlh nevyšiel. Ľudí prišlo málo, takže náklady na akciu sú zrejme vyššie, než vyzbieraná suma. ľudí chceli v nedeľu prilákať do Budapešti a Győru na dva veľké koncerty plné domácich popových hviezd. Podľa servera Index.hu však prišlo len asi dvesto ľudí a budapeštianska Šport Aréna pre vyše 12-tisíc hostí bola takmer prázdna. Z očakávaných 5 až 10 miliónov forintov sa vyzbieralo len niekoľko stotisíc. Médiá teraz špekulujú, či táto suma vôbec pokryla náklady, ktoré šli asi zo štátneho rozpočtu. Index píše o strate asi päť miliónov (viac ako 18-tisíc eur). Kampaň najskôr organizátori a médiá prezentovali ako iniciatívu obyčajných občanov, ktorí chcú pomôcť vlasti. Napokon sa potvrdilo, že ide o akciu vlády.
Maďarský maloobchod v decembri posilnil
24. februára 2012 - (sita)
Maďarské kalendárne upravené maloobchodné tržby v decembri medziročne posilnili o 1,5 % po tom, ako v novembri vzrástli o 1,1 %. Decembrový rast bol hlavne výsledkom zväčšenia tržieb za predaj nábytku a elektrospotrebičov. Informoval o tom v piatok štatistický úrad krajiny. Medzimesačne sa tržby v decembri zväčšili o 0,1 % po novembrovom raste o 0,2 %. Za celý rok 2011 tržby maloobchodu v Maďarsku medziročne posilnili o 0,2 % po tom, ako štyri roky po sebe oslabovali. V roku 2010 maloobchodné tržby v krajine medziročne klesli o 2,3 %. Decembrové tržby za predaj potravín, nápojov a tabaku medziročne stagnovali, ale za celý minulý rok o 0,4 % posilnili. Tržby za predaj nepotravinárskeho tovaru v decembri medziročne posilnili o 4,3 % a za celý rok 2011 vzrástli o 1,1 %.
Vymieňanie utajovaných skutočností s Maďarskom upraví dohoda
22. februára 2012 - (tasr)
Vymieňanie utajovaných skutočností medzi Slovenskom a Maďarskom upraví dohoda, ktorej uzavretie vychádza z iniciatívy Národného bezpečnostného úradu. Návrh dohody dnes schválila vláda. Dohoda upravuje podmienky, za akých je možné oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ako aj podmienky bezpečnostnej klasifikácie. Hovorí tiež o zaobchádzaní s utajovanými skutočnosťami a výmene utajovaných skutočností či o spolupráci príslušných štátnych orgánov a porušení bezpečnosti. „Cieľom tejto dohody je zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností vymieňaných alebo vytváraných v priebehu spolupráce medzi zmluvnými stranami alebo medzi právnickými osobami alebo fyzickými osobami v ich jurisdikcii,” píše sa v článku jeden. Dohoda rozlišuje štyri stupne utajenia rovnaké pre obe krajiny, a to vyhradené, dôverné, tajné a prísne tajné. Maďarsko bolo prvýkrát oslovené s návrhom na uzavretie dohody v roku 2004. Nasledujúce dva roky sa uskutočnili tri kolá rokovaní, no potom sa v Maďarsku zmenila legislatíva a kompetentný orgán, preto boli rokovania prerušené. Nové rokovanie sa uskutočnilo v novembri 2011 a vychádzalo sa na ňom z maďarského návrhu, uvádza sa v materiáli.
Magyar Telekom zaznamenal v minulom roku stratu
23. februára 2012 - (sita)
Maďarský telekomunikačný operátor Magyar Telekom v štvrtom kvartáli minulého roka skončil v strate 40,3 mld. forintov (HUF). Analytici, ktorých vo svojom prieskume oslovil ekonomický spravodajský portál portfolio.hu, očakávali, že kvartálna strata firmy bude iba na úrovni 8,9 mld. HUF. Spoločnosť tak vykázala čistú stratu za celý minulý rok, a to na úrovni 7,5 mld. HUF. Za rok 2010 pritom dosiahla čistý zisk 7,48 mld. HUF. Tržby telekomunikačnej spoločnosti za október až december minulého roka posilnili o 1,6 % na 159 mld. HUF. Celoročné tržby však oslabili o 2 % na 598 mld. HUF. Pokles tržieb za rok 2011 však nebol až taký veľký, ako spoločnosť predpokladala, keďže odhadovala, že oslabia o 3 až 5 %. Firma napriek tomu, že za rok 2011 skončila v strate, plánuje vyplatiť dividendy 50 HUF na akciu, čiže na takej úrovni ako za predchádzajúci rok.
Vzácna návšteva v Žiline - Prišiel maďarský veľvyslanec
22. februára 2012 - (Jana Pustayová - pluska.sk)
Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár sa prvý raz stretol s maďarským veľvyslancom Csabom Baloghom. Témou debaty bol najmä cestovný ruch. Žilinský samosprávny kraj spolupracuje v oblasti cestovného ruchu s maďarskou Békešskou župou. Je presvedčený, že vzájomné vzťahy v tejto sfére sa môžu ešte viac prehlbovať a upevňovať. Veď do žilinského regiónu chodí stále viac maďarských turistov. V zime ich láka lyžovačka, v lete akvaparky či turistika. Najmä o tomto debatoval v Úrade Žilinského samosprávneho kraja nový mimoriadny a splnomocnený maďarský veľvyslanec Csaba Balogh. Obe strany sa zhodli, že cestovný ruch možno vzájomne rozvíjať cez podnikateľskú spoluprácu. Hovorili aj o infocestách, informačných tabuliach a propagačných materiáloch cestovného ruchu.
Únia siaha Maďarom na pol miliardy eur
23. februára 2012 - (Oľga Gluštíková - Hospodárske noviny)
Európska komisia urobila prvý krok k tomu, aby tvrdo potrestala Maďarov za zlé rozpočtové hospodárenie. Ministrom financií EÚ včera navrhla, aby na marcovej schôdzke vzali Budapešti z fondov na rozvoj chudobnejších regiónov pol miliardy eur. Vláda Viktora Orbána totiž podľa bruselskej komisie neplní svoje záväzky týkajúce sa boja proti kríze. Ak by sa tak naozaj stalo, bolo by to prvýkrát, čo Brusel zobral členskej krajine únie peniaze z fondov za nedodržiavanie dohôd. Budapešť sa proti rozhodnutiu eurokomisie okamžite ohradila. „Tento návrh je neopodstatnený a nespravodlivý. Brusel chce našu krajinu trestať za niečo, čo sa očakáva až v budúcnosti,” odkázala Orbánova vláda EÚ. Zároveň uviedla, že nemá v úmysle urobiť žiadne úpravy svojho štátneho rozpočtu. Schodok si totiž Maďarsko podľa vlády určite udrží pod požadovanou hranicou troch percent HDP. Eurokomisia však trvá na tom, že Budapešť dlhodobo nerobila dostatočné kroky na zníženie svojho nadmerného rozpočtového deficitu. Sama komisia pritom pripúšťa, že zmrazením 495 miliónov eur Budapešti sa chystá urobiť absolútne bezprecedentný krok. Je to prvýkrát, keď sme prijali takéto opatrenie,” tvrdí vo svojom vyhlásení. Podobný názor majú aj experti. „Ide o precedens. Únia sa snaží použiť všetky dostupné páky, aby hrozbou väčších sankcií naviedla Maďarsko na správnu cestu,” povedal pre HN český politológ Jiří Pehe. Brusel je podľa neho znepokojený deficitom v krajine aj autoritárskymi snahami Orbánovej vlády. Podľa maďarskej vlády však komisia prehliada fakt, že rozpočtový deficit vlani prvý raz od vstupu krajiny do EÚ v roku 2004 klesol pod tri percentá HDP. Pod touto úrovňou vraj zostane aj tento rok. „Komisia síce odhadla náš rozpočtový deficit na budúci rok na 3,25 percenta, vláda však podnikla kroky, aby ho znížila, čím sa udrží pod trojpercentnou hranicou HDP,” uviedla maďarská vláda. Priškrtiť Maďarsku peniaze z fondov by komisia chcela od začiatku januára 2013. Návrh ešte musí potvrdiť kvalifikovaná väčšina členských krajín, čo sa môže stať už na marcovej schôdzke ministrov financií. Maďarské úrady tak budú mať čas na to, aby s deficitom začali niečo robiť. „Toto rozhodnutie dáva Budapešti šancu a čas napraviť situáciu,” tvrdí eurokomisár pre regionálne záležitosti Johannes Hahn. Asi pol miliardy eur, o ktoré môže krajina prísť, predstavuje necelú tretinu peňazí vyčlenených na rok 2013 pre Maďarsko na rozvoj chudobnejších regiónov. Celková suma dosahuje 1,7 miliardy eur. Rozpočtový deficit členov únie je pritom úplne bežný. V súvislosti s tým hovorí najmä o Belgicku, Malte, Cypre či Poľsku. U nich vraj na rozdiel od Maďarska Brusel vidí snahu so zlou situáciou niečo urobiť. Podľa expertov podobný krok komisia neurobí ani voči nám. Slovensku by to hrozilo len v prípade veľkého deficitu a ak by naša vláda presadzovala autoritárske kroky. „Pokiaľ by išlo len o vysoký deficit v krajine, ktorá už platí eurom, zvolila by komisia úplne iné kroky než tie, ktoré boli použité proti Maďarsku,” tvrdí Pehe.
Únia zmrazí fondy Maďarom, ak neskrotia dlhy
23. februára 2012 - (Ela Rybárová - Sme)
Po politických sporoch s Bruselom teraz musí Budapešť bojovať aj o eurofondy. Potom, čo Európska komisia začala právne konania pre obavy o nezávislosť centrálnej banky a súdov, včera prvýkrát v histórii navrhla štátu Európskej únie zastaviť kohézne fondy. Pre nadmerný deficit, ktorý sa Maďarsku nedarí znižovať, komisia chce krajine od januára budúceho roka zastaviť 495 miliónov eur z eurofondov. Budapešť má šancu na zvrátenie trestu do konca roku, ak podnikne kroky na zníženie deficitu a dlhu. Inak príde celkom o 29 percent z eurofondov na budúci rok. Návrh na pozastavenie peňazí ešte musí odobriť 26 ostatných krajín únie. „Tento bezprecedentný krok nasleduje po opakovaných varovaniach pre Maďarsko, aby sa viac snažilo odstrániť nadmerný deficit krajiny a po následnom neprijatí primeraných opatrení,” píše sa v rozhodnutí komisie. Krajiny v únii musia udržiavať deficit verejných financií pod stropom troch percent a dlh krajiny pod úrovňou 60 percent alebo dostatočne znižovať dlh smerom k tejto hranici. Maďarsko malo nadmerný deficit už odvtedy, čo vstúpilo do únie v roku 2004. „Termín na odstránenie deficitu sa už dvakrát posunul, celkovo o tri roky. Toto rozhodnutie treba považovať za motiváciu na nápravu, nie za trest,” povedal eurokomisár pre hospodárske záležitosti Olli Rehn. Problémy s nadmerným deficitom v čase krízy majú viaceré krajiny únie. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič však hovorí, že Maďarsko bola „jediná krajina, ktorá nereagovala pozitívne na výzvu komisie” z decembra pre päť krajín únie, aby nadmerný deficit odstránili. Maďarsko zároveň nie je členom eurozóny, a tak mu nehrozia nové sankcie podľa balíka šiestich opatrení na posilnenie hospodárskeho riadenia. Komisia sa teda dohodla, že trestom bude čiastočné zmrazenie eurofondov. Maďarsko tvrdí, že jeho rozpočet je v prebytku, ale komisia mu vyčíta, že opatrenia na naplnenie rozpočtu boli len jednorazové, a preto ich nemôže brať do úvahy. V Bruseli dúfajú, že Budapešť problém vyrieši do konca roka, no podľa Šefčoviča to „v Maďarsku nebude ľahká diskusia”. To, že to nebude jednoduché, naznačuje aj reakcia maďarskej vlády. Zo spoločného stanoviska hovorcu vlády a premiéra podľa maďarskej agentúry MTI vyplýva, že rozhodnutie je podľa nich „neopodstatnené, nezaslúžené, z právneho hľadiska sporné a odporujúce duchu základnej zmluvy únie”. „Návrh sa usiluje stanoviť sankcie na základe v budúcnosti predpokladanej udalosti,” uvádzajú. Maďarský minister financií naznačil, že situáciu vyriešia v termíne. Budapešť sa v zlej ekonomickej situácii zatiaľ neúspešne snaží dohodnúť na finančnej pomoci s Medzinárodným menovým fondom a úniou. Európska únia dáva na eurofondy, ktoré majú podporovať hospodársky rozvoj v chudobnejších krajinách únie, značnú časť rozpočtu. V ďalšom päťročnom období od roku 2014 by prvýkrát mali eurofondy tvoriť najväčšiu časť jej výdavkov a preskočiť so 40 percentami poľnohospodárstvo.
EÚ priškrtí Maďarom zdroj peňazí
23. februára 2012 - (ik - Pravda)
Európska komisia trestá Budapešť ako ešte nikoho. Chce jej vziať pol miliardy eur z eurofondov za to, že nerobí dosť pre zníženie rozpočtového deficitu. Uplatnenie iba nedávno zavedeného postihu proti Maďarsku je podľa vlády Viktora Orbána „nepodložené, neprimerané a z právneho hľadiska sporné”. Budapešť sa cíti ukrivdená, lebo s udržaním rozpočtového schodku pod požadované tri percentá majú problémy takmer všetky krajiny EÚ vrátane Slovenska, trest však má postihnúť iba ju. Orbán pritom s obľubou zdôrazňuje, že jeho krajina je jednou z mála v únii, ktorým sa už vlani podarilo stiahnuť deficit pod povolený limit a má predpoklady sa pod ním udržať aj tento rok. Brusel však viac ako čísla zaujímajú triky, akými to Maďari dosiahli. Asi desať miliárd eur, ktoré vláda získala zoštátnením súkromných dôchodcovských fondov, na plátanie rozpočtových dier dlho nepostačí a ani mimoriadne dane vyrubené bankám, telekomunikačným spoločnostiam i obchodným reťazcom sa nedajú donekonečna predlžovať. Európska komisia dospela k záveru, že Budapešť si namiesto štrukturálnej reformy pomohla jednorazovými opatreniami, ktoré nezaručujú dlhodobú udržateľnosť prípustného schodku a ten už na budúci rok presiahne povolenú výšku. Podľa bruselskej prognózy Maďarsko minie v roku 2013 o štvrť percenta hrubého domáceho produktu viac, než koľko by smelo. Zaplatiť za to má presne dvojnásobne vyššiu cenu. Európska komisia navrhla zmraziť mu z kohéznych fondov určených na podporu chudobnejších regiónov únie vyše 495 miliónov eur, čo je približne pol percenta maďarského HDP. Maďarskú vládu „preventívny trest” pobúril. „Chce uvaliť sankcie za niečo, o čom iba predpokladá, že sa v budúcnosti udeje,” kritizuje rozhodnutie Bruselu jej vyhlásenie. Orbánov kabinet tvrdí, že pripravovanými úspornými opatreniami, ktoré skrešú štátne príspevky na lieky a verejnú dopravu, sa budúcoročný schodok zníži o ďalšie štyri desatiny percenta, čo poistí jeho zotrvanie v povolenom limite. Premiér o tom vraj informoval v liste, ktorý tento týždeň poslal do Bruselu. Európska komisia tento prísľub neuznala za dostatočný. Maďarskú vládu však upokojila, že ak aj ministri financií dvadsaťsedmičky na budúci mesiac sankcie potvrdia, Budapešť bude mať do konca roka ešte čas, aby zodpovednými opatreniami postih odvrátila. Nielen vládni politici, ale aj nezávislí analytici v Budapešti označujú bezprecedentný postih zo strany Bruselu za výstrahu pre ostatné krajiny únie, že nedodržiavať rozpočtovú disciplínu sa neoplatí. O tom, kam po prvý raz dopadne trestajúca ruka, podľa nich rozhodlo to, že z Orbánovho Maďarska sa stal najvhodnejší „fackovací panák”. „Maďarsko sa mohlo ocitnúť na prvom mieste pre sporné kroky Orbánovej vlády,” myslí si politológ Zoltán Vasali. „Európska komisia osobitne sleduje tie krajiny, kde má pochybnosti o dodržiavaní demokratických noriem,” povedal pre denník Blik. Brusel včera vyslovene odmietol, že by včerajšie rozhodnutie akokoľvek súviselo s inými spormi, ktoré má s Budapešťou. Európska komisia minulý mesiac začala zrýchlené konanie proti Maďarsku pre porušenie práva únie súvisiace s nezávislosťou centrálnej banky, úradu na ochranu údajov a súdnictva. Orbán v snahe odblokovať začatie rozhovorov o medzinárodnej pôžičke sľúbil, že sporné zákony upraví. Teraz sa čaká, či s riešením, ktoré navrhol, bude Brusel spokojný. Podľa vicepremiéra Mihálya Vargu sú navrhnuté sankcie pokusom vyvinúť na Maďarsko zvýšený tlak pre „vyžmýkanie” čo najviac ústupkov. „Európska únia sa podľa všetkého nazdáva, že Maďarsko môže postaviť do kúta a že zmrazenie kohéznych fondov je na to dobrým prostriedkom,” povedal pre Maďarskú televíziu.
Maďari môžu prísť o fondy
23. februára 2012 - (Sme)
Prvýkrát v histórii hrozí krajine Európskej únie odobratie takmer tretiny eurofondov. Pre neriešený nadmerný rozpočtový deficit Európska komisia navrhla včera Maďarsku zastaviť asi pol miliardy eur finančnej pomoci na budúci rok. Rozhodnutie musí ešte schváliť 26 krajín únie. Budapešť má zároveň čas do konca roka na nápravu. Maďarsko malo nadmerný deficit roky, konanie proti nemu trvalo najdlhšie v histórii únie. Vláda Viktora Orbána však Bruselu odkázala, že rozhodnutie je podľa nej právne sporné.
Maďari prišli o eurofondy
23. februára 2012 - (Plus jeden deň)
Európska únia včera nariadila pozastavenie finančnej pomoci Maďarsku vo výške 495 miliónov eur. Budapešť zlyhala. Znižovanie rozpočtového deficitu totiž u našich južných susedov nie je v súlade s požiadavkami Bruselu. Ide tak o historicky prvý prípad, keď Európska únia uplatnila trest v podobe zrušenia prístupu ku Kohéznemu fondu Únie, ktorý poskytuje finančnú pomoc chudobnejším členským krajinám na projekty rozvoja infraštruktúry. Eurokomisár pre menové záležitosti Olli Rehn spresnil, že rozhodnutie o zrušení pomoci bude platiť od januára 2013. Začiatkom tohto roku ministri financií Únie podali Európskej komisii hodnotenie, podľa ktorého Maďarsko nezohľadnilo odporúčania z roku 2009. Neprijalo totiž dostatočné opatrenia v záujme trvalého dodržania trojpercentnej hranice deficitu verejných financií. Maďarsko v roku 2010 získalo z fondu dve miliardy eur. Pozastavenie sa preto môže týkať až nastávajúceho rozpočtového roka.
Drzé Maďarsko si sankcie zaslúži
23. februára 2012 - (Népszabadság / Sme)
Trest, aký dostalo Maďarsko, ešte nikdy nepoužili. Dokonca ani v prípade Grécka, ktoré si ho zaslúži. O Poliakoch, Belgičanoch a Cyperčanoch sa ešte nerozhodlo, ale sedia na rovnakej lodi ako Maďari a ich situácia je rovnako zúfalá. Aj oni musia konsolidovať svoje rozpočty, aj oni bojujú s deficitmi a aj oni nadávajú na dedičstvo predchádzajúcich vlád. Lenže oni nie sú takí arogantní ako Maďarsko, a práve preto si na nich učiteľ nezasadol.
„Maďarsko sa môže vyhnúť sankciám, ak upraví deficit rozpočtu“
22. februára 2012 - (tasr)
Európska komsia (EK) dnes oznámila svoj návrh zrušiť Maďarsku s platnosťou od januára 2013 prístup ku Kohéznemu fondu EÚ. Podpredseda EK Maroš Šefčovič v rozhovore pre TASR uviedol, že pre Maďarsko nie je táto finančná pomoc pre chudobnejšie členské krajiny na rozvoja infraštruktúry celkom „zarúbaná,“ ale Budapešť musí do konca roka napraviť deficit štátneho rozpočtu. „Dnes došlo k ukončeniu prvého cyklu, ktorý zavádza nové, posilnené ekonomické riadenie. Komisia ukázala ako prísne bude uplatnený v praxi tento nový systém,“ uviedol Šefčovič. Komisia v rámci posilneného ekonomického riadenia (takzvaný six-pack) už vlani v decembri požiadala päť krajín EÚ, aby upravili deficity svojich štátnych rozpočtov. Z dôvodu, že spôsob, akým boli rozpočty týchto krajín navrhnuté, nerešpektovali záväzky, ku ktorým sa všetky členské krajiny únie zaviazali. „Štyri z týchto piatich krajín reagovali pozitívne a upravili svoje deficity štátnych rozpočtov tak ako bolo požadované. Jedine Maďarsko nezareagovalo a z tohto dôvodu musela komisia prikročiť k tomu, aby sa v tejto súvislosti uplatnili sankcie,“ povedal Šefčovič o dnešnom rozhodnutí kolégia komisárov. Podpredseda EK spresnil, že keďže Maďarsko nie je členom eurozóny, nemohli byť aplikované tie sankcie, ktoré sa uplatňujú na členov eurozóny. To znamená pokuta vo výške 0,2 percent HDP vyplatená na účet EK. Komisia preto hľadala iný spôsob a nakoniec bola dosiahnutá taká dohoda, že sankcie sa zrealizujú formou pozastavenia prostriedkov z kohézneho fondu vo výške 495 miliónov eur. To predstavuje 0,5 percenta HDP Maďarska alebo 29 percent z alokácií tohto fondu pre Maďarsko na rok 2013. „Táto sankcia je z hľadiska komisie dosť závažná a snažíme sa ju predstaviť maďarskej strane ako silnú motiváciu na to, aby maďarské orgány využili priestor do konca tohto roku a napravili deficit štátneho rozpočtu tak ako sa zaviazali. Aby sankcia mohla byť neuplatnená od 1. januára 2013,“ zhodnotil situáciu Šefčovič. Potvrdil, že Maďarsko môže uplatneným sankciám uniknúť iba vtedy, ak Budapešť do konca tohto roka prijme také opatrenia, aby bol deficit štátneho rozpočtu v tej hranici, k akej sa Maďarsko zaviazalo. Maďari musia jednoducho konať zodpovednejšie. Podľa Šefčoviča EK neskočila Maďarsku na reči o prebytkovom rozpočte. Komisia vie, že Maďarsko ten prebytok dosiahlo jednorazovými opatreniami, ktoré spolu predstavujú takmer 10 percent HDP, ale išlo napríklad o presuny penzijných fondov do štátneho rozpočtu či jednorazové dane. „To sa nedá zopakovať na budúci rok alebo tento rok a preto hovoríme, že nemôžeme takto stavaný rozpočet považovať za udržateľný,“ poukázal na stanovisko EK Šefčovič. Dodal, že bez týchto mimoriadnych opatrení by deficit Maďarska aj naďalej zostal na úrovni takmer šesť percent. Čo len potvrdzuje negatívny trend, s akým Maďarsko vstúpilo do EÚ. „Vlastne od roku 2004 je krajina v procedúre nadmerného deficitu. Od momentu vstupu až dodnes,“ dodal Šefčovič.
Budapešť považuje rozhodnutie z Bruselu za neopodstatnené a právne sporné
22. februára 2012 - (tasr)
Maďarská vláda považuje rozhodnutie Európskej komisie o pozastavení finančnej pomoci Maďarsku vo výške 495 miliónov eur, ktoré podlieha ešte schváleniu ostávajúcich členských štátov únie, za neopodstatnené, nezaslúžené, z právneho hľadiska sporné a odporujúce duchu základnej zmluvy únie. Vyplýva to zo spoločnej reakcie hovorcu vlády Andrása Giróa-Szásza a hovorcu premiéra Pétera Szijjártóa, v ktorom argumentujú, že „návrh EK sa usiluje stanoviť sankcie na základe v budúcnosti predpokladanej udalosti”. Európska komisia (EK) dospela k bezprecedentnému kroku pre zlyhanie Budapešti pri znížení rozpočtového deficitu v súlade s jej požiadavkami. Ide o prvý prípad, keď EÚ uplatnila trest v podobe zrušenia prístupu ku Kohéznemu fondu EÚ - finančnej pomoci dostupnej chudobnejším členským krajinám na projekty rozvoja infraštruktúry. Eurokomisár pre menové záležitosti Olli Rehn, ktorý informoval, že pozastavenie nadobudne platnosť od januára 2013, v reakcii na otázky novinárov uviedol, že ani v uplynulých dňoch zaslané listy maďarských vládnych činiteľov do Bruselu neobsahovali nič konkrétne, čo by malo postoj EK v tejto otázke zásadne zmeniť. Jeden z listov adresoval maďarský premiér Viktor Orbán predsedovi EK Josému Manuelovi Barrosovi, druhý minister hospodárstva György Matolcsy fínskemu eurokomisárovi Ollimu Rehnovi. Ako sa zdôrazňuje v stanovisku maďarských hovorcov, o ktorom informovala tlačová agentúra MTI, fakty dokazujú, že hospodárska politika vlády v Budapešti vedie krajinu dobrým smerom. Vlaňajšia miera hospodárskeho rastu prevýšila tempo rastu v celej únii, ako aj v eurozóne, pričom sa permanentne znižuje z minulosti zdedená zadlženosť štátu, argumentovali. Za nepochopiteľné označili hovorcovia nezohľadnenie faktov zo strany EK, tak napríklad, že rozpočtový deficit Maďarska sa po prvý raz od vstupu krajiny do únie ocitol vlani pod hranicou troch percent a poď ňou sa udrží aj v tomto roku, čo v konkurencii členských štátov únie predstavuje ôsmu priečku. Keďže EK odhadovala rozpočtový schodok pre rok 2013 na 3,25 percenta, vláda prijala ďalšie opatrenia, ktoré o 0,4 percenta znížia očakávaný budúcoročný deficit a stlačia ho tak pod hranicu troch percent. O tomto rozhodnutí informoval predseda maďarskej vlády Viktor Orbán šéfa EK Josého Manuela Barrosa, poznamenali. Maďarská vláda je, prirodzene, aj naďalej pripravená na priebežné konzultácie s inštitúciami Európskej komisie, vyplýva zo stanoviska Budapešti. Maďarský eurokomisár pre zamestnanosť a sociálne otázky László Andor sa na dnešnom zasadaní v Bruseli nezúčastnil, pretože už s veľkým časovým predstihom prisľúbil účasť na konferencii o dôchodkovej problematike v Budapešti. Pre agentúru MTI však v maďarskej metropole potvrdil, že rozhodnutie EK bolo prijaté konsenzuálne a že on osobne sa s ním stotožňuje. Na otázku, či považuje rozhodnutie Bruselu za zaslúžené, adekvátne a spravodlivé, odpovedal kladne. O svojom stanovisku, ktoré by však zverejnil iba v prípade, že tak urobia aj iní, informoval kolegov v EK písomne, uviedol László Andor, ktorý obsah dnešného návrhu EK označil za vypočítateľný. Koncom januára ministri financií EÚ potvrdili Európskej komisii hodnotenie, podľa ktorého Maďarsko nezohľadnilo odporúčania z roku 2009 a neprijalo dostatočné opatrenia v záujme trvalého dodržania trojpercentnej hranice deficitu verejných financií. Maďarsko v roku 2010 získalo z fondu dve miliardy eur. Pozastavenie sa môže týkať až nastávajúceho rozpočtového roka. Podľa niektorých prepočtov môže výška pozastavenej podpory v roku 2013 dosiahnuť 1,714 miliardy eur, uviedol v pondelok mienkotvorný denník Népszabadság.
Na Szigete budú aj Korn, Magnetic Man a The Vaccines
21. februára 2012 - (sita)
Do zoznamu účinkujúcich 20. ročníka maďarského festivalu Sziget v pondelok pribudlo ďalších 11 interpretov. Na podujatí, ktoré sa bude konať 6. až 13. augusta v Budapešti, vystúpi kalifornská metalová skupina Korn s novým albumom The Path of Totality (2011), dubstepová formácia Magnetic Man, ktorú tvoria Benga, Skream a Artwork, a tiež mladá anglická indie-rocková kapela The Vaccines, ktorá vlani zaujala debutom What Did You Expect from the Vaccines? (2011) a hitom Post Break-Up Sex. Na jedno z najväčších európskych hudobných podujatí v lete zavíta aj belgická alternatívno-rocková skupina dEUS, severoírska indie-popová kapela Two Door Cinema Club, elektronický hudobník s japonskými koreňmi Steve Aoki, člen Swedish House Mafia Axwell, nemecké zoskupenie Beatsteaks, americká industrial-metalová kapela Ministry, americko-brazílska speváčka Bebel Gilberto a holandská nu-jazzová senzácia Caro Emerald. Už skôr potvrdené sú britské skupiny The Stone Roses, Placebo, Hurts, The Horrors, Friendly Fires, Noah And The Whale, The Subways, britsko-španielska formácia Crystal Fighters a švédska kapela Mando Diao. Sziget festival navštívilo vlani v súčte siedmich dní 380-tisíc ľudí. Týždňová permanentka s kempingom na 20. ročník festivalu stojí v predpredaji 195 eur, päťdňová permanentka bez kempingu 165 eur. Jednodňovú vstupenku si záujemcovia môžu zakúpiť už za 40 eur. Predpredaj na Slovensku zabezpečuje napríklad stránka www.tixy.sk. Pre návštevníkov Szigetu zo Slovenska je výhodou, že Budapešť je pomerne prístupná a to autom, vlakom i autobusom. Cesta z Bratislavy až k areálu Szigetu trvá autom dve hodiny, z Košíc sa dá do maďarskej metropoly dostať pohodlne za tri hodiny.
Skrytí v maske
V Moháči odháňajú zimu hlučné maškary v ovčích kožušinách a drevených maskách
23. februára 2012 - (Jana Čavojská - Plus 7 dní)
Nie je to nijaká atrakcia pre turistov. Do masiek a koží sa Moháčania obliekajú hlavne pre vlastnú zábavu. Tradíciu udržiavali pôvodne Šokci - Chorváti, ktorí v dvadsaťtisícovom Moháči žijú spolu s Maďarmi, Nemcami a Rómami. Skrývanie do masiek bolo vyhradené výlučne mužom a dedili sa z otca na syna. Ak by pod dreveným úškľabkom „bušá” objavili ženu, zbili by ju. Dnes je všetko iné. Za bušó sa prezliekajú obe pohlavia všetkých vekových kategórií. A nemusia to byť ani Šokci, členovia starých chorvátskych rodín. Hocikto môže prísť do niektorého moháčskeho spolku bušó a pridať sa. „Ale potom je to o šesťdňovom chodení v ťažkej maske, vyvádzaní, pití a tancovaní. V skutočnosti dosť namáhavá vec. Nič pre mňa,” smeje sa tridsaťtriročný Tamás Kántor pri odpovedi na otázku, či sa nechcel stať bušó, keď moháčski Chorváti uvoľnili prísne pravidlá. V koži Jankeleho: Od štvrtka až do utorka pred Škaredou stredou kráčajú ulicami Moháča bušó. Je ich vraj už takmer tisíc. Majú biele plátenné gate, kabáty z ovčích koží, na hlave rohy, okolo pása uviazané zvonce a v rukách veľké rapkáče, aby robili čo najväčší hluk, prípadne drevené vidly, aby mohli na ulici podpichovať (doslova) dievčatá. Najzaujímavejšie sú však ich masky. Každá je iná. Podľa správnosti by ju mal jej majiteľ zdediť po otcovi alebo si ju sám vyrezať a namaľovať. To sa dnes už veľmi nedodržiava - hoci v Moháči pracujú rezbári masiek bušó a záujemcovi ukážu, ako si urobiť vlastnú. Drevené tváre bušó majú rôzne farby a výrazy. Široké úsmevy, niekedy štrbavé, hrozivé úškľabky, zamračené tváre, niektorí nosia fúzy, iní nie. Človek pod maskou vidí len cez malé štrbinky na oči. S bušó brázdia ulice dámy v krojoch so zahalenými tvárami (pod závojom sa môže skrývať ako žena, tak aj muž), ale aj rôzne strigy, ježibaby, škaredé stareny. Alebo Jankele. Príklad, ako sa človek z bežného života zamiešal do tradície. „Keď som sa ako malý chlapec šiel s mamou pozrieť do mesta na bušó, niekto sa za Jankeleho obliekol prvýkrát,” hovorí Tamás. „Jan Kele bol kedysi známa moháčska postavička. Malý, pokrivený Žid. Zbieral od ľudí staré nepotrebné veci a potom ich predával. Všade nosil veľký mech, a keď sa mu deti posmievali, bil ich ním. Presne to robí cez Busójárás, karneval, maska Jankeleho.” Legendy moháčskych Šokci: Masky nechodia po uliciach Moháča len tak halabala. Festival má svoje pravidlá. Každý vie, že v nedeľu večer horí na hlavnom námestí obrovská vatra a obyvatelia mesta tam s bušó tancujú tradičné chorvátske tance a že v utorok bušó symbolicky pochovajú festivalovú rakvu so zimou z trajektu do Dunaja. Najdôležitejšia súčasť tradície bušó sa odohráva v nedeľu napoludnie. Busójárás nie je len rozlúčka s fašiangmi pred pôstom, ktorý potrvá až do Veľkej noci, ani sviatok vítania jari. Moháčania k nemu pridali vlastnú legendu a hoci história vraví iné, oni veria jej pravdivosti - kedysi, keď Turci plienili Európu, usadili sa aj v Moháči. Miestnym ľuďom vzali všetko. Obsadili ich domy, polia, pobrali im majetok, unášali ženy aj deti. Kto mohol, zutekal na „ostrov”, ako tu hovoria druhému brehu Dunaja, kde nebolo nič, iba močariny, les a záplavové územie, ktoré sa každú jar ocitlo pod vodou. Tam sa Turci báli vkročiť. Legenda hovorí, že k mužom pri ohni prišiel raz večer starý Šokác a kázal im pripraviť sa na boj - vyrobiť si hrôzostrašné masky z dreva a kožušín a pripraviť všetko, čo vydáva čo najväčší hrmot. O pár dní - niekde sa však hovorí o mnohých rokoch - prišiel cudzí muž opäť. Moháčania pod jeho vedením zaútočili v strašidelných maskách na Turkov a tak ich vystrašili, až Turci vzali nohy na plecia a v meste sa už viac neukázali. Preto je súčasťou osláv konca fašiangov v Moháči aj plavba bušó cez Dunaj. Na vodu spúšťajú aspoň zopár člnov, na ktorých doplávajú z druhého brehu do mesta. Tento rok však plavbu zrušili pre ľadové kryhy na Dunaji. Bušó aspoň zapálili veľkú vatru aj na brehu a trochu tam vyvádzali. V rakve so starenou: Pochovávanie zimy je aj v Moháči o sexe. V uliciach aspoň náznakovo. Bušó naháňajú ženy a dievčatá, a keď ich chytia, tak ich silno objímajú. Keď má dievča to šťastie a ocitne sa v tesnom zovretí dvoch bušó naraz, Moháčania tomu hovoria bušó sendvič. Takýmto bušó sa nedá ujsť. „A na rok z toho bude malý bušó,” smejú sa Moháčania. Samozrejme, všetko sa deje len v rámci zábavy a všetci o tom vedia. Ani ženy, ktoré na pár sekúnd zatvárajú do festivalovej truhly s narúžovanou starenou, ktorá je, samozrejme, tiež chlap, sa nenahnevajú ani neurazia. Busójárás má však aj svoju temnú históriu. Nikto nevidí, kto sa pod maskou bušó skrýva. Ľudia to niekedy zneužívali. Hovorí sa o vyrovnávaní starých účtov medzi susedmi alebo o tom, ako zamaskovaní bušó uniesli a znásilnili dievča - no ono nemohlo nikoho obviniť, pretože násilníkov nespoznalo. A hovorí sa aj o tom, ako mladí v časoch prísnej morálky karneval využívali na praktizovanie zakázaných lások. Ak sa to náhodou prevalilo, žena povedala, že nemohla nič robiť, veď ju uniesli neznámi bušó. Ďalšia z povestí je o tom, ako dievča milovalo istého muža, no rodičia ho nasilu vydali za iného, bohatšieho. A cez karneval, aby ho nikto nespoznal, tajný milenec nenávideného manžela zabil a so svojou milou odplával na loďke po Dunaji navždy preč z Moháča. Komunisti dôvodili práve násilnou povahou tohto sviatku, keď ho zakázali. Tradíciu udržiavali niekoľko desaťročí len moháčski Šokci v troch uliciach, vyvádzali a v maskách sa navštevovali doma. Zvyšok mesta sa však chodil pozerať. S návratom demokracie sa do Moháča vrátili aj bušó a bláznivé, no neškodné oslavy konca fašiangov. Dnes je tu najväčším rizikom veľa vypitého alkoholu, ktorý ponúkajú všade na ulici, no aj bušó priamo z fliaš, ploskačiek a tekvíc, priviazaných k pásu. Pred tromi rokmi túto hlučnú moháčsku tradíciu zapísali na zoznam nehmotného svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Naši Rómovia postavili Kanadu do pozoru
23. februára 2012 - (Jana Pašková - wbp / Hospodárske noviny)
Kanaďania sú v strehu kvôli slovenským Rómom. V posledných týždňoch totiž rýchlo narastá počet Rómov so slovenskými pasmi, ktorí za oceánom žiadajú o azyl. „Momentálne máme vážny problém. Zasiahla nás obrovská vlna neodôvodnených žiadostí o utečenecký status, konkrétne z Európskej únie. Najviac žiadostí o azyl hneď po Maďarsku je pritom zo Slovenska,” varoval kanadský minister pre občianstvo a imigráciu Jason Kenney. Podľa neho v severoamerickej krajine žijú podľa odhadov stovky slovenských Rómov. Toto číslo sa pritom rýchlo zvyšuje. Len v posledných dňoch mali opustiť osadu v Smižanoch na východe Slovenska desiatky Rómov a odletieť do Kanady. Peniaze na drahé letenky si zohnali aj napriek tomu, že celé rodiny sú odkázané na sociálne dávky. Na cestu sa chystajú aj Rómovia z ďalších osád. Zatiaľ by však nemalo hroziť, že pri cestách do zámoria budeme opäť potrebovať kvôli Rómom víza v pasoch, ako to bolo do marca 2008, keď nám Kanaďania túto povinnosť zrušili. „Jediný nástroj, ako sa môžeme teraz brániť, je vízová povinnosť. Zavedenie víz pre všetky problémové krajiny by však vážne poškodilo turistický priemysel, ale aj obchodné či diplomatické vzťahy,” povedal Kenney. Veľkú vlnu utečeneckých žiadostí z EÚ potvrdzujú aj údaje kanadského rezortu pre imigráciu. Z Európy je dokonca viac žiadateľov než z Afriky alebo Ázie - vlani ich bolo 5 800, čo tvorí takmer štvrtinu všetkých žiadostí. Slovenskí a maďarskí Rómovia nahradili Rómov z Česka, Bulharska a Rumunska. Práve kvôli návalu Rómov zaviedla Kanada v júli 2009 našim západným susedom znovu víza. Česi mohli do krajiny cestovať bez víz len necelé dva roky - od novembra 2007. Opätovného zrušenia sa však tak skoro nedočkajú. Kanaďania tvrdia, že si to nemôžu dovoliť kvôli skúsenostiam s veľkým počtom žiadostí o azyl. Kanada tiež pripravuje zákon, ktorý má podobným praktikám zabrániť. Do začiatku leta by mal sprísniť pravidlá pre utečencov a cestujúcich do krajiny. Nový zákon zavedie povinné biometrické údaje od niektorých žiadateľov víz. Najkontroverznejšie a najtvrdšie opatrenia sa však týkajú práve žiadateľov o utečenecký status. Kanada zavedie zoznam takzvaných bezpečných krajín. Patriť sem budú aj európske štáty, ktoré normálne neprodukujú utečencov. Žiadosti o azyl tak úradníci spracujú oveľa rýchlejšie než v minulosti. Ak však utečenci zneužijú kanadský sociálny systém, veľmi rýchlo ich úrady pošlú späť domov. Bohatá sociálna podpora Kanady je pritom veľkým lákadlom pre podvodníkov. Prisťahovalci získajú mnohé benefity, podporu na starostlivosť pre deti či iné sociálne dávky. „Máme taký štedrý systém, že utečenci ani nemajú dôvod ho nezneužiť,” dodal minister.
Kanada hrozí Maďarom vízami
27. februára 2012 - (čtk)
Niektorí poslanci kanadského parlamentu rozmýšľajú o znovuzavedení vstupných víz pre našich južných susedov. Môže za to silná vlna rómskych prisťahovalcov prichádzajúcich z Maďarska. Šéfovi maďarského parlamentu Lászlóovi Kövérovi to včera povedal jeho kanadský kolega Noel Kinsella. „Nemôžeme tolerovať, že ľudia priletia do Kanady, požiadajú o azyl, zinkasujú sociálne dávky a vrátia sa späť do Maďarska, Rumunska alebo na Slovensko,“ tvrdil Kinsella na stretnutí v Saudskej Arábii. Kanada vlani prijala 4 500 žiadostí o azyl z Maďarska.
V Kanade skončili aj politici z Maďarska
23. februára 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Kanadu už dávno objavili aj maďarskí Rómovia. Dokonca aj politici známi z vysokých funkcií. Už v polovici minulého roka sa do Kanady s celou rodinou vysťahoval István Kamarás. Predtým, ako požiadal o azyl, bol poradcom pre rómsku otázku vicepremiéra a vystupoval na každej vládnej akcii zaoberajúcej sa Rómami. Práve cez neho bolo možné sa dostať k vládnym politikom, ktorí sa zaoberajú Rómami, napísal denník Népszava, blízky opozičným socialistom, keď vlani v decembri na prípad upozornil. Kamarás svoj odchod pre Népszabadság odôvodnil tým, že nechce vlastným menom zaštítiť vládne kroky poškodzujúce Rómov. Rozhodol sa vraj, keď mu dali najavo, že výmenou za udržanie funkcie musí mlčať. Denník Népszabadság tento mesiac napísal, že vlani v decembri do Kanady odišla aj bývalá maďarská europoslankyňa a ministerská povereníčka pre integráciu rómskych detí Viktória Mohácsiová. Jej priatelia denníku povedali, že si doma nemohla nájsť prácu a mala vážne finančné problémy. Strana SZDSZ, v ktorej pôsobila, vlani vypadla z parlamentu.
Polovica Rajky je už slovenská
23. februára 2012 - (sita)
Obec Rajka na severozápade Maďarska sa v priebehu niekoľkých uplynulých rokov stala domovom pre zhruba 1400 slovenských občanov, čím podiel tamojších maďarských obyvateľov poklesol na 50 percent. Vo svojom stredajšom vydaní to uvádza regionálny denník Kisalföld. Podľa vyjadrenia osloveného realitného agenta sa počet Slovákov žijúcich v pohraničnej dedine za dva roky zvýšil z 900 na 1300 až 1400 a vzhľadom na výstavbu nového obytného komplexu zrejme ďalej porastie. Miestny starosta však povedal, že trvalý pobyt má v obci nahlásených iba asi tisíc Slovákov. Rajka je vzdialená iba niekoľko kilometrov od Bratislavy a nízke ceny tamojších nehnuteľností sa v posledných rokoch stali zaujímavými pre mnohých Slovákov. O stúpajúcom význame obce svedčí aj skutočnosť, že bratislavský dopravný podnik do nej koncom roka 2010 zaviedol pravidelnú autobusovú linku.
Dom za cenu bytu - Slováci obsadzujú severné Maďarsko
26. februára 2012 - (aktualne.centrum.sk)
Dom za cenu bytu. Nie, to nie je reklama krízou duseného bratislavského developera. Práve cena je to, čo často rozhoduje o dôvodoch, prečo sa obyvatelia Bratislavy a priľahlých lokalít sťahujú za hranice, do rakúskeho Wolfstahlu, maďarskej Rajky alebo útulného kúpeľného mesta Mosonmagyaróvár. Toto kúpeľné mesto býva najmä cez víkend zaplavené autami s bratislavskou poznávacou značkou, niektorí idú za nákupmi, iní sa za osem eur na celý deň máčajú v prírodnej liečivej vode na termálnom kúpalisku. Vráťme sa však k nehnuteľnostiam. Susedná pohraničná trojtisícová obec Rajka, z ktorej sa za pár minút dostane človek do centra Bratislavy, či už po diaľnici alebo starej ceste, ponúkla lacné bývanie už vyše päťsto obyvateľom Bratislavy. Ľudia si pokupovali byty, niektorí domy zo záhradkami a najnovšie a tu chystajú developeri stavať radové rodinné domy pre slovenských občanov. Starosta Rajky Lajos Bazsó hovorí, že Slováci skúpili v Rajke už približne 160 z 900 v súčasnosti existujúcich nehnuteľností. „O žiadnom konflikte v Rajke, ktorý by mal národnostný podtón, neviem. Bezpečnosť je veľmi dôležitá, máme aj policajnú stanicu. Je v záujme všetkých občanov, aby mohli v pokoji žiť tí, ktorí sa k nám prisťahovali aj tí, ktorí sa k nám ešte len prisťahujú,” povedal Bazsó. Kúpele v meste Mosonmagyaróvár Cez víkend počuť v kúpeľoch v Mosonmagyaróvári najmä slovenčinu. Kto má hlbšie do vrecka, môže si kúpiť aj niečo lacnejšie. Menší dvojizbový byt ponúkajú realitné kancelárie už pod jedným miliónom korún. Trojizbový byt o výmere 76 metrov štvorcových s vlastnou garážou sa dá zohnať za necelých 1, 6 milióna korún. Slovákov však láka nielen blízka Rajka, ale aj mesto Mosonmagyaróvár, ktoré je desať minút cesty autom po starej ceste od Rajky. Vedľa cesty vedie cyklistická trasa. Do Bratislavy sa dá dostať najšikovnejšie po diaľnici, pre novousadlíka nie je problém zakúpiť si ročnú známku. Maďarská diaľnica je napojená na slovenskú, tá vedie prakticky až do centra nášho hlavného mesta. Na rozdiel od ostatných diaľnic smerujúcich do centra Bratislavy, tu zápchy nehrozia. Jediné spomalenie čaká vodiča prakticky len na bývalom hraničnom priechode, kde je znížená rýchlosť, aj to len na pár metroch. Za trojizbový byt v bratislavskej Petržalke si môže záujemca kúpiť dom v Rajke alebo Mosonmagyaróvári. Po starej ceste sa dostane vodič do Bratislavy z Mosonmagyaróváru za 25 minút, z Rajky za štvrťhodinu. Po diaľnici trvá cesta zhruba ešte o päť minút kratšie. Do Rajky začne onedlho pravidelne z Bratislavy jazdiť prímestská doprava, vlakové spojenie so slovenskou metropolou má obec od jari tohto roka. Developeri, ktorí ponúkajú Slovákom nehnuteľnosti a pozemky, sľubujú, že zabezpečia aj súkromnú záchranku, ktorá by v prípade potreby zaviezla slovenského občana do bratislavskej nemocnice. Starosta Rajky tvrdí, že miestna škôlka zamestnala dokonca dve slovenské učiteľky pre deti prisťahovalcov. Obyvatelia Rajky tiež môžu využívať služby slovenských operátorov bez toho, aby volali cez roaming. Výhodou nehnuteľností v Maďarsku je aj nižšia daň z pozemku, ako je na Slovensku. Od tej sú však oslobodení všetci, ktorí do štyroch rokov od kúpy parcely postavia a skolaudujú dom.
Od Malévu žiadajú Slováci desaťtisíce eur
23. februára 2012 - (Adam Valček - Sme)
Maďarská letecká spoločnosť Malév oficiálne skrachovala, tamojší súd potvrdil jej bankrot 14. februára. Koľko peňazí získajú veritelia cez konkurz, závisí najmä od hodnoty majetku Malévu. Dopravca nelieta od začiatku februára, keď skolaboval pod ťarchou dlhov za dvesto miliónov eur. Malév informoval, že predal 757-ti-síc leteniek na budúce lety, ktoré sa už neuskutočnia. Dvetisíc bezcenných leteniek pripadá na Slovákov, ktorí si ich kupovali cez web Pelikan.sk. O vrátenie peňazí možno požiadať predajcu letenky, ktorý by ich mohol získať od združenia leteckých prepravcov IATA. O refundáciu treba požiadať do 2. marca. Ak ste platili kartou, môžete o vrátenie požiadať banku. Doložiť treba letenku aj doklad o platbe. Napríklad Tatra banka dostala už 47 reklamácií asi za 16-tisíc eur. Slovenská sporiteľňa 36 reklamácií za 13-tisíc eur. VÚB banka dostala 42 žiadostí za deväťtisíc eur, väčšinu peňazí už vrátila. Ani jeden spôsob však celkom negarantuje, že sa k peniazom nakoniec dostanete. Aj preto je dobré prihlásiť sa do konkurzu. Nebude to však zadarmo, upozorňuje advokát Radovan Pala z kancelárie e/n/w/c/, ktorá pôsobí aj v Maďarsku. Správcovi treba poslať registračný poplatok, čo je percento z pohľadávky, najmenej päťtisíc forintov, teda asi 17 eur. „Treba preukázať zaplatenie tohto poplatku,” vraví Pala. Samotná prihláška môže byť napísaná v slovenčine. „Musí však mať v maďarčine uvedený titulok prihláška pohľadávky,” vraví advokát a správca Ľubomír Bugáň, ktorý spravoval aj skrachovaný SkyEurope Airlines. Do prihlášky treba napísať jej výšku, že ide o nevyužitú letenku či dátum jej kúpy. Cestujúci by mali inštrukcie dostať aj od správcu Malévu Jenő Vargu. Zákon mu totiž káže, aby oslovil známych veriteľov zo zahraničia. „Pri SkyEurope sme oslovili cestujúcich e-mailom na adresu, ktorú zadali pri kúpe letenky,” uzavrel Bugáň.
Čo robiť
* Pohľadávku k Malévu si možno do konkurzu prihlásiť do 25. marca,
* jej hlavička musí byť v maďarčine, ostatné môže byť v slovenčine,
* prihlášku treba poslať na adresu Hitelintézeti Felszámoló Nonprofit Kft., Damjanichu.11-15., 1071 Budapest
* správcovi treba zaplatiť aj registračný poplatok, čo je percento z pohľadávky, najemnej však 17 eur.
Priemerná maďarská mzda v decembri rástla o vyše 10 percent
21. februára 2012 - (sita)
Priemerná hrubá mzda v Maďarsku v decembri medziročne vzrástla o 10,1 % po tom, ako sa v novembri podľa revidovaných údajov zvýšila o 6,1 %. Informoval o tom v utorok štatistický úrad krajiny (KSH). Priemerná hrubá mzda v súkromnom sektore sa v decembri medziročne zvýšila o 9,5 % po tom, ako v novembri oproti rovnakému mesiacu predošlého roka stúpla o 5,5 %. Priemerná hrubá mzda v maďarskom verejnom sektore sa v decembri medziročne zvýšila o 10,7 % po novembrovom raste o 6,2 %. Za celý minulý rok priemerný hrubý zárobok v Maďarsku vzrástol o 5,2 %. Priemerná čistá mzda, nezahŕňajúca daňové úľavy pre rodiny, sa vlani v krajine zväčšila o 6,4 %. Vo firmách, ktoré mali aspoň 5 zamestnancov, v Maďarsku v minulom roku pracovalo 1,851 mil. ľudí. Bolo to o 25 tis. čiže o 1,3 % viac ako v roku 2010. Verejný sektor krajiny vlani zamestnával 735 tis. ľudí, čo bolo o 38 tis. čiže o 4,9 % menej ako v predchádzajúcom roku.
Diskusia o kultúrnej diplomacii krajín V4
21. februára 2012 - (tasr)
Ako sa krajiny V4 snažia zvýšiť povedomie o svojej spoločnosti a kultúre v zahraničí, to sa možno dozvedieť na ďalšom diskusnom podujatí z cyklu Vyšehradský salón. Pod názvom Kultúrna diplomacia v strednej Európe sa uskutoční vo štvrtok 23. februára o 17.00 h v Kultúrnom inštitúte Maďarskej republiky v Bratislave. Hostiteľskú krajinu zastúpi riaditeľ Balassiho inštitútu Hatos Pál, Slovensko riaditeľ Odboru kultúrnej diplomacie Ministerstva zahraničných vecí SR Igor Otčenáš. Z Poľska príde zástupca výkonného riaditeľa Medzinárodného vyšehradského fondu a bývalý riaditeľ Poľského inštitútu v Bratislave Zbigniew Machej, z ČR riaditeľ Odboru verejnej diplomacie ministerstva zahraničných vecí a bývalý veľvyslanec na Cypre Jan Bondy. Slovensko bude mať aj ďalšieho zástupcu v osobnosti Martina Bútoru, ktorý povedie diskusiu. Tento čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky má aj diplomatické skúsenosti, bol veľvyslancom SR v USA (1999-2003).
Cirkev žiada vyšetrenie korupčných podozrení
Pápežovi udelil popol slovenský kardinál Jozef Tomko
22. februára 2012 - (tasr)
Pápež Benedikt XVI. slávil dnes svätú omšu pri príležitosti Popolcovej stredy, ktorá začína 40-dňové pôstne obdobie pred Veľkou nocou. Počas bohoslužby v rímskej Bazilike svätej Sabíny pápež vykonal tradičný obrad udelenia popola. Cirkevným hodnostárom, kňazom i laikom pri ňom urobil na čelo kríž z popola na znak pokánia. Samotnému Benediktovi XVI. udelil takzvaný „popolec” slovenský kardinál Jozef Tomko, ktorého titulárnym chrámom je práve starobylá Bazilika svätej Sabíny na Aventínskom pahorku, uviedla agentúra Rome Reports, prinášajúca správy týkajúce sa pápeža a Vatikánu. Vo svojej kázni hlava katolíckej cirkvi vyzdvihla význam symboliky Popolcovej stredy ako dňa ľútosti nad hriechmi a pôstu v rámci príprav na slávenie Veľkej noci.
Biskupi troch kresťanských cirkví v Maďarsku mali pravidelné stretnutie
23. februára 2012 - (evanjelik.sk / evangelikus.hu)
21. februára 2012 na pozvanie Predsedníctva Reformovanej cirkvi v Maďarsku sa v priestoroch jej ústredia konalo pravidelné stretnutie Stálej rady Katolíckej biskupskej konferencie Maďarska a biskupov ref. a ev. cirkví. Na záver vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa konštatuje, že stretnutie bolo výrazom ekumenickej spolupráce, pestovania osobného bratského priateľstva a hľadania odpovede na službu cirkví v súčasnej spoločnosti. Riešili sa najmä otázka finančné, vzdelávania a rómskej problematiky. Na prahu pôstu biskupi vyzdvihujú jeho duchovný aspekt a vyzývajú svojich veriacich i celú spoločnosť k stíšeniu, pokore a modlitebnej horlivosti.
Evanjelická cirkev v Maďarsku daruje sanitku
23. februára 2012 - (evanjelik.sk / evangelikus.hu)
Zajtra v piatok 24. februára 2012 sa v Budapešti pred budovou Ev. gymnázia na ulici Fasor uskutoční slávnostné odovzdanie sanitného auta s kompletným vnútorným vybavením pre Záchrannú službu v Maďarsku. O tomto dare rozhodlo vlani koncom apríla gen. presbyterstvo ECM. Na kúpu auta prispeli ofery cirkevných zborov, milodary zborov a dary jednotlivcov. Spolu tieto dary tvoria 3 mil. 380 tisíc forintov. Je to desastina ceny sanitky. Zvyšnú sumu doplatila ev. cirkev. Cena sanitky teda bola 23 miliónov forintov. K tomu sa zakúpilo kompletné najnovšie technické zariadenie v hodnote ďalších 11 miliónov forintov ( 1 € = 288,8 Ft). Teda celková suma sanitky s vybavením stála 34 miliónov Ft. Auto požehná predsedajúci biskup Gáncs Péter, kľúče od auta riaditeľovi Záchrannej služby M. odovzdá gen. dozorca ECM Proehle Gergely. S príhovorom vystúpi aj minister práce a št. tajomník pre zdravotníctvo. Po akte odovzdania v priestoroch gymnázia bude prijatie ( občerstvenie pri horúcom čaji a varenom víne s koláčikmi v tvare sanitiek). Cieľom tejto akcie je pomoc cirkví v Maďarsku aspoň trošku odbremeniť zadĺžený štát.
Národnostné vysielanie potrebuje pozitívne zmeny
22. februára 2012 - (hnonline.sk)
Národnostné vysielanie vo verejnom právnom rozhlase sa začiatkom tohto mesiaca zmenilo. Neboli to však zmeny k lepšiemu. Presun obľúbených relácií do menej atraktívnych časov, vysielanie správ vtedy, keď radšej sledujeme spravodajstvo v televízii, presun bohoslužieb do neskorých nočných hodín a viac ako 100 % zvýšenie poplatku pre piesne jubilantom mne osobne nedali dôvod na úsmev. Skôr dôvod na reakciu a naformulovanie požiadaviek na prehodnotenie vysielacej štruktúry. Reakciou Rusínov, Ukrajincov a Rómov bola spoločná petícia, ktorá žiada o nápravu. Je pravdou, že len v týchto dňoch sme ju spustili a zatiaľ sa nemôžme pýšiť tisíckami podpisov. No dôvody na mierny úsmev postupne pribúdajú. Prvým je samotný fakt, že rovnaký pohľad na problematiku majú viaceré národnostné menšiny. Druhým faktom sú dnešné vyhlásenia riaditeľa Centra národnostného vysielania RTVS Attila Lovásza v mnohom dávajú za pravdu a potvrdzujú názor, že rádio pristúpilo k zmenám vo vysielaní veľmi nezodpovedne. Ak riaditeľ centra po 16 dňoch od spustenia novej vysielacej štruktúry avizuje úpravy vo vysielaní, potvrdzuje, že nová štruktúra bola v momente svojho schválenia odsúdená na ďalšie zmeny. Jednou z avizovaných zmien iba 16 dňovej vysielacej štruktúry budú zmeny vo večernom vysielaní bohoslužieb. Vysielanie bohoslužieb v neskorých nočných hodinách nepovažujeme za rozvážny krok, ktorým by sa rádio približovalo svojim poslucháčom. Ak má verejnoprávny rozhlas úprimný záujem na počúvanosti a dôveryhodnosti, mal by pre svoje relácie vytvoriť adekvátny vysielací čas, v rámci ktorého budú napríklad bohoslužby a celé náboženské vysielanie vo vhodnejšom čase. Napríklad v tom ako v nedávnej minulosti. Jednou z požiadaviek v petícii je posilnenie vysielacích tímov v regiónov. Aj v tomto nám dnes chtiac-nechtiac dal pán Lovász za pravdu, keď uviedol, že sa sústredia „na rozšírenie spolupráce s externými spolupracovníkmi z príslušníkov národnostných menšín v jednotlivých regiónoch, mestách a obciach.“ Som presvedčený, že aj naše ďalšie požiadavky sú rovnako zrealizovateľné. Napriek tomu, že časti našich požiadaviek sa vyhovelo už po prvých dňoch od spustenia petície, naďalej v nej budeme pokračovať. Nevnímame ju iba ako zoznam požiadaviek národnostných menšín, ale aj ako signál, že verejnoprávne médiá musia o národnostnom vysielaní diskutovať so zástupcami národnostných menšín. Je jasné, že bez permanentného dialógu nám ostáva už iba riešenie vzniknutých problémov. My by sme im radšej predchádzali otvorenou diskusiou. Preto požadujeme, aby zástupcovia národnostných menšín mali svoju reprezentáciu v Rade RTVS.
V strane Most-Híd dohodu hľadajú všetky menšiny, tvrdí Bugár
22. februára 2012 - (aktuality.sk)
Most-Híd je podľa predsedu strany Bélu Bugára nielen na Slovensku, ale vôbec v regióne Karpatskej kotliny, a možno aj v celej Európe jediná strana, ktorá sa snaží robiť politiku tak, že vo vnútri strany sa už dohodnú Slováci, Maďari, Rusíni a Rómovia a iní príslušníci menšín. „To znamená, že budujeme Most nielen v názve, ale medzi všetkými príslušníkmi na Slovensku. Ku každej dohode treba kompromis. To znamená, že kompromis vedia robiť tí, ktorí majú nejaké skúsenosti v politike,“ povedal Bugár pre agentúru SITA. To znamená, že napríklad volebný program strany bol prekonzultovaný nielen v rámci etnika, ale v rámci etník, aj príslušníkov väčšinového národa, ktorí sú v strane. Ľudia majú možnosť podľa Bugára aspoň raz za štyri roky ovplyvniť politiku minimálne tak, že volia tých, ktorým viac dôverujú. „Na našich mítingoch ľuďom odporúčam ísť voliť, aj keby nevolili nás. Odporúčam tiež, aby počúvali politikov, ale hlavne, aby ich hodnotili na základe činov. Dajú sa sľúbiť aj také veci, ktoré nikdy v živote nemôžte zrealizovať. To znamená, že je to najťažšia úloha pre voličov, aby spárovali sľuby politikov s konkrétnymi činmi,“ zdôraznil. Potom môžu aspoň plus mínus povedať, že ten politik je dôveryhodný, alebo nie je dôveryhodný.
Fico pred bránou
Smer môže počítať nielen s víťazstvom, ale aj dvojtretinovou väčšinou
20. februára 2012 - (József Szilvássy - Népszabadság)
Bilbordy s portrétom Bélu Bugára a jeho volebným heslom v Bratislave, na viacerých miestach počmárali s týmto slovenským textom: „Stačilo, odídite!”. V Dunajskej Strede a Komárne zasa po maďarsky načarbali na to isté, že „Zradca!”. Medzi tým podľa výsledkov výskumu jednej z najznámejších bratislavských agentúr na prieskum verejnej mienky, MVK, na Slovensku v súčasnosti len Robert Fico a Béla Bugár sú považovaní za dôveryhodných predsedov strany. Aj táto čudná dvojakosť naznačuje, koľko nálad a rozporov charakterizuje volebnú kampaň, ktorá sa oficiálne začala v sobotu, ktorá však už prebieha od začiatku roka a v ktorej doteraz najväčším porazeným je Mikuláš Dzurinda a ním vedená Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ). Veď politická strana, ktorá sotva pred pol rokom, ešte ako vedúca vládna sila s preferenciami 14 až 16 percent, podľa najnovších údajov sa už dostala na hranicu zvoliteľnosti s 4,5-percentami. - Nielen kvôli prípadu Gorila sme tak klesli. Takýto pád spôsobila strata dôvery. Nevedeli sme zabrániť rozpadu stredopravej vládnej koalície, hádali sme sa medzi sebou a zabudli sme na spoločenské problémy - argumentovala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská na sobotnom rokovaní republikovej rady strany, kde viacerí práve ju chceli za líderku finišu volebnej kampane a poverenú predsedníčku strany, keďže nie je zapletená do žiadneho korupčného prípadu. Dzurinda sa však nechcel vzdať funkcie, pričom práve on je jedným z hrdinov škandálu podozrivého financovania strany a privatizačných prípadov. „Bol by som zbabelec, keby som utiekol!” zdôrazňoval predseda strany, ktorý neistú situáciu SDKÚ vysvetľoval ľahostajnosťou veľkej väčšiny obyvateľstva a nezodpovednými sľubmi nových politických zoskupení, ktoré označil za marketingové politické strany. Podľa smerodajných prieskumov hnev proti naničhodným a podľa mnohých napriek tomu obohateným politikom skutočne zvyšujú aj stále vážnejšie existenčné problémy obyvateľov. Tak nové, alebo nanovo organizované protestné politické strany - v prvom rade 99 percent a Obyčajní ľudia - bez programu, ale s dobre znejúcimi heslami - „Zastavme rozkrádanie Slovenska!” alebo „Nech ihneď odídu politici-zbohatlíci, ktorí od prevratu zbohatli!” - sa vyškriabali k hranici vstupu do parlamentu. Terén však ovláda Robert Fico. S tvárou hráča pokru zdôrazňuje, že v roku 2006, ako vtedajšia opozícia, nebol v pozícii na vyjednávanie. Jeho sympatizanti veria jemu a nie spisom, podľa ktorých v konšpiračnom byte sa aj on viackrát vyskytol. Tam, kde rozhodovali o privatizačných veciach a tým, ktorí rozhodovali, podsúvali milióny. Tentoraz vyhráva s jednoduchým, ale lákavým programom: Slovensko potrebuje silný štát, stabilnú, sociálne istoty garantujúcu vládu, ktorá mladým vytvorí viac práce, dôchodcom roky života bez problémov a zastaví všeobecný pokles životnej úrovne. Ako? Banky s rekordnými ziskami, najväčšie firmy a veľmi bohatý by mali odvádzať oveľa vyššie dane ako ostatní - hlása sebavedome čakateľ na post predsedu vlády bod, ktorý je podľa neho jediným riešením. Vo voľbách 10. marca otázkou pravdepodobne zostáva už len to, či Smer-SD vedený Ficom, strana vyhlásená za sociálnodemokratickú, ktorá je však oveľa viac populisticko-nacionalistická, získa ústavnú väčšinu. Z maďarského hľadiska však ani to nie je vedľajšie, koľkí veria Bugárovi, bývalému predsedovi Strany maďarskej koalície (SMK) a terajšiemu predsedovi strany Most, ktorý neustále tvrdí: nikdy neprijal úplatky a o niečom takom ani nevedel. Predbežné odpovede poskytujú najnovšie údaje, podľa ktorých preferencia strany Most majú klesajúcu tendenciu, kým SMK, ktorá sa dostala mimo parlament, sa s narastajúcimi preferenciami približuje k tým určitým piatim percentám. Popudlivý bude aj maďarský finiš kampane na Slovensku.
Ostatní traja
22. februára 2012 - (Lukáš Krivošík - aktuality.sk)
V posledných týždňoch sa médiá a komentátori sústredili na osud SDKÚ, ktorá balansuje na hranici zvoliteľnosti. Čo však zvyšné tri pravicové strany? Ako je to s vyhliadkami KDH, SaS a Mostu pár týždňov pred voľbami? Kresťanskí demokrati si môžu na prvý pohľad gratulovať. Gorila preferenciami ich strany neotriasla, dokonca niektoré prieskumy naznačujú, že po voľbách môže ísť o druhú najsilnejšiu stranu po Smere. Daniel Lipšic je vlajkonosičom vyšetrovania korupčných podozrení, Radoslav Procházka potvrdzuje svoju povesť rozvážneho odborníka a celkom dobrý imidž si udržiava aj predseda hnutia Ján Figeľ (na jeho „bytovú kauzu” sa už pomaly zabudlo). Ak KDH vystrieda SDKÚ a skončí ako najsilnejšia pravicové strana - hoci stále zrejme pôjde len o nejakých desať percent - bude v tom zaujímavá historické irónia. Ešte pred trinástimi rokmi chcel totiž Dzurinda utopiť hnutie vo svojom projekte „veľkej ľudovej strany”. No prvenstvo v pravej časti spektra môže byť pre KDH aj prekážkou. Regionálni funkcionári i časť vedenia poškuľujú už roky po spoločnej vláde so Smerom. Od najsilnejšej pravicovej strany sa však očakáva, že bude vodcom opozície proti socialistom, nie ich rohožkou. Nejde tu len o preferencie KDH. Ak Smer získa väčšinu sám, koaličného partnera nebude potrebovať. Jedine ako hromozvod negatívnych nálad, na ktorého ficovci zhodia zodpovednosť za všetko nepopulárne. Je však otázne, či KDH chce takúto rolu hrať. SaS - hľadáme sa Keď si človek porovná kampaň sulíkovcov pred dvomi rokmi a teraz, je to rozdiel ako deň a noc. Sloboda a solidarita v časti slovenských voličov vtedy vzbudzovala nadšenie. Jednak sršala novosťou a mala imidž strany minulosťou nezaťažených odborníkov. Navyše, liberáli sa chystali tvrdo presadzovať na Slovensku dlho nevídané témy ako marihuana, či registrované partnerstvá. Čo z toho zostalo? Po dvoch rokoch vo vláde už na novosť vsádzať liberáli nemôžu. Túto zástavu im ukradli nové hnutia a tak trochu aj Matovič. Trávu tiež nelegalizovali a registrované partnerstvá nepresadili. Toto im mnohí vyčítajú. Lenže pozor! Na Slovensku sú kultúrno-etické otázky zablokované z obidvoch strán. Tak ako KDH nedokáže postaviť potraty mimo zákon, SaS nepresadí zase registrované partnerstvá. Zachovať status quo v kultúrno-etických otázkach je často totiž predpokladom, aby vôbec strany mohli vstúpiť do spoločnej koalície a presadiť veci, ktoré spoločnosť považuje za naliehavejšie. No a povesť predstaviteľov strany? Tam je to komplikované. Kauzy SaS sú (najmä v porovnaní s tradičnými veľkými stranami) skôr zanedbateľné. Záležitosti ako Sulíkove esemesky naznačujú viac neskúsenosť a nedostatok politickej prezieravosti, než zlovoľnosť. Z pohľadu voliča môže byť problém, že už nie sú nepopísaná doska. Richard Sulík vstupoval do politiky, lebo chcel presadiť odvodový bonus. Miesto toho skončil pri eurovale a rozdávaní populárnych rozhovorov pre nemecké médiá. Zrejme sa aj sám čuduje, kam sa na vlnách politiky doplavil. No tak ako slovenská pravica potrebuje svoju konzervatívnu stranu, potrebuje aj stranu liberálnu. Je neuveriteľné ako sa za necelé dva roky zmenila spoločenská atmosféra. V roku 2010 boli slovensko-maďarské vzťahy veľkou predvolebnou témou a bezprostredne hrozila ich eskalácia. Viktor Orbán rozhodne vstúpil do našej volebnej kampane a podporil SMK. Keby zostal pri moci Robert Fico, hrozila kolízia dvoch alfa-samcov na Dunaji. Budapešť sa však prerátala. Slovenskí Maďari odmietli nacionalizmus a primkli sa k umiernenej strane Most-Híd. Aj pre SNS je ťažké udržiavať pri živote zlovestný obraz zomknutého a cieľavedomého maďarského nepriateľa, keď maďarský hlas je v skutočnosti rozdelený medzi dve politické strany. Z toho jedna má navyše slovenských politikov i časť voličstva. Keď vznikla vláda Ivety Radičovej, Orbán na ňu síce vykrikoval spoza Dunaja, no slovenský kabinet sa nenechal vyprovokovať. Miesto silných chlapských gest si premiérka vybrala radšej cestu jemného umenia zákulisnej diplomacie. Po dvoch rokoch sa to ukázalo ako úspešná taktika. Maďarsko je dnes zlým žiačikom Európy, ktorého každý napomína a miesto hľadania vonkajšieho nepriateľa sa Viktor Orbán musí venovať zachraňovaniu situácie na iných frontoch. Hoci konkurenčná SMK sa v tejto kampani snaží o menej radikálnu rétoriku, účasť Bugárovej strany v budúcom parlamente je vysoko pravdepodobná. Most-Híd veľmi neutrpel ani zverejnením spisu Gorila. Slovenská verejnosť zrejme nechce Maďarom vstupovať do toho, kto ich bude zastupovať. Navyše, nikto nechce prílišným útočením na bugárovcov pomáhať Orbánovi a SMK. Najväčšia devíza strany Most-Híd, ktorou je Béla Bugár, sa dlhodobo môže stať aj najväčšou slabinou maďarskej menšinovej politiky. Tá totiž nemôže navždy čerpať len z charizmy jedného človeka.
Most chce, aby deti z národnostných škôl lepšie hovorili po slovensky
21. februára 2012 - (tasr)
Strana Most-Híd chce prepracovať metodiku výučby slovenčiny v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Podľa tej súčasnej sa totiž deti vraj nevedia dobre naučiť hovoriť po slovensky. Bratislavská krajská predsedníčka Alžbeta Ožvaldová zdôraznila, že nemá zmysel, aby sa deti „bifľovali ťažkého Hviezdoslava”, ale aby vedeli v slovenčine komunikovať. „Podľa našich zistení máme skúsenosť, že ak v škole napríklad s vyučovacím jazykom maďarským sa učí dieťa slovenčinu aj cudzí jazyk, napríklad angličtinu, za 5 - 6 rokov vie lepšie komunikovať v cudzom jazyku ako v slovenskom. A to je pre nás neprípustné,” vyhlásila na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave Ožvaldová. Podľa nej treba prepracovať učebné plány a zameriavať sa najmä na komunikáciu. Ožvaldová zdôraznila, že žiak sa nesmie bifľovať, ale musí sa naučiť komunikovať. „Je dôležité, aby žiaci z národnostných škôl, keď vyjdú zo škôl, ovládali komunikáciu v slovenskom jazyku,” povedala s tým, že je to potrebné aj preto, aby si vedeli nájsť prácu. Most-Híd zároveň považuje za svoju prioritu zabezpečiť výchovu a vzdelávanie pre deti v materinskom jazyku, a to až po vysoké školy. Chce tiež otvoriť trh s učebnicami. „Nemôže byť pre jeden predmet platná len jedna učebnica. Špecifické predmety, ktoré pre nás sú iné ako pre školy s vyučovacím jazykom slovenským, sú vyučovanie v materinskom jazyku, slovenského jazyka, dejepisu, zemepisu, vlastivedy,” zdôraznila Ožvaldová. Strana má podľa nej pripravené paragrafové znenie, ktorým by zmenila školský zákon. Bugárovci chcú tiež zmenu v oblasti stredných škôl. „Je dôležité, aby na stredných školách boli vychovávaní odborníci,” povedala Ožvaldová, podľa ktorej sa to dá len cez napojenie na požiadavky trhu práce. Podobnú požiadavku majú na vysoké školstvo. „Je pre nás dôležité, aby sme nevychovávali ďalších nezamestnaných,” uviedla. Pripomenula, že veľa vysokoškolských absolventov je bez práce, keďže na trhu nie sú ponuky pre ich profesiu. „Je neprijateľné, aby sme ročne vychovávali 300 politológov, ktorí sú potom nezamestnaní,” zdôraznila Ožvaldová. Zmeny sú podľa Mosta-Híd potrebné aj vo financovaní škôl a školských zariadení. Pokiaľ ide o Štátnu školskú inšpekciu, strana odmieta jej zaradenie pod krajské školské úrady. Podľa bugárovcov by tak totiž stratila apolitickosť a s tým strana nesúhlasí. Most-Híd tiež zdôrazňuje potrebu vzdelávania učiteľov a odmieta, aby o tom, ktorý učiteľ sa pôjde vzdelávať, rozhodoval jeden človek - riaditeľ. Strana ďalej považuje za dôležité zvýšiť platy učiteľov a nepedagogických zamestnancov. Peniaze sa vraj dajú nájsť v štátnej správe. „Ak ministerstvá vedia rozdeľovať odmeny na konci roka, tak sa treba pozrieť na to, kto vychováva našu mládež, a treba s tým urobiť poriadok,” vyhlásila Ožvaldová.
Schmitt sa od prepuknutia kauzy plagiátorstva vyhýba verejnosti
20. februára 2012 - (tasr)
Maďarský prezident Pál Schmitt sa po tom, čo v polovici januára prepukla kauza plagiátorstva jeho dizertačnej práce, vyhýba verejnosti, napísal dnes maďarský bulvárny denník Blikk. Prezidentská kancelária to však odmieta a žiada opravu v denníku. V roku 2011 sa prezident mesačne stretával päť- až deväťkrát s ľuďmi na športových udalostiach, koncertoch, vedeckých konferenciách a popri protokolárnych udalostiach poskytoval množstvo rozhovorov pre médiá. Od 10. januára sa však Schmitt verejnosti vyhýba, uviedol Blikk, ktorý porovnáva činnosť prezidenta pred vypuknutím kauzy a po ňom. Poznamenáva, že napríklad začiatkom februára síce hlava štátu navštívila Debrecínsku univerzitu, ale novinárov k nej už nepustili a aj program sa na poslednú chvíľu zmenil. Politológ Zoltán Kiszelly Blikku povedal, že je jednoznačné, že sa prezident vyhýba verejnosti. Schmitt sa podľa neho dostal do veľmi nepríjemnej situácie, keď na rozdiel od jeho tvrdenia vysvitlo, že aj časť zvyšných 30 strán jeho dizertačnej práce bola skopírovaná. Komisia, ktorú zriadili na Semmelweisovej univerzite s cieľom zistiť, či ide o plagiátorstvo a či je potrebné odobrať mu doktorát, by mala svoje stanovisko zverejniť 28. marca. Kancelária prezidenta dnes vyjadrila rozhorčenie nad tvrdeniami Blikku a detailne ich vyvracia. Vo vyhlásení, ktoré poskytla aj pre TASR, sa uvádza, že listom požiadajú šéfredaktora denníka, aby zverejnil opravu. Maďarský spravodajský server hvg.hu 10. januára uviedol, že takmer 180 strán Schmittovej dizertačnej práce je doslovným prekladom a prevzatím štúdie bulharského historika Nikolaja Georgieva, ktorý svoje dielo napísal vo francúzštine. „Táto skutočnosť vedie k podozreniu z plagiátorstva,” konštatoval server. Schmitt, ktorý bol v období rokov 1990-2010 predsedom Maďarského olympijského výboru (MOV), svoju doktorskú prácu pod titulkom Analýza programu olympijských hier novodobých dejín predložil v roku 1992 a získal za ňu najvyššie hodnotenie.
Maďarsko hovorilo s delegáciou Benátskej komisie o sporných zákonoch
20. februára 2012 - (tasr)
Maďarské ústavné zákony týkajúce sa cirkvi a justície boli hlavnou oblasťou záujmu delegácie Benátskej komisie, ktorá dnes rokovala v Budapešti s maďarským ministrom zahraničných vecí Jánosom Martonyim. Ako TASR informoval komunikačný odbor rezortu maďarskej diplomacie, rokovacie strany konzultovali snahy a okolnosti, ktoré zákonodarcov viedli k prijatiu cirkevného zákona a zákona regulujúceho súdne záležitosti. Venovali sa aj právnym, odborným námietkam a hovorili aj o kritických pripomienkach, ktoré sa vynorili v súvislosti s uvedenými právnymi normami. Delegácia Benátskej komisie, ktorá združuje nezávislých expertov ústavného práva, rokuje dnes a v utorok v Budapešti o zákone o štatúte sudcov a ich odmeňovaní, o súdnych inštitúciách, ako aj o cirkevnom zákone. Benátska komisia zverejní svoje stanovisko zrejme v polovici marca, píše sa vo vyhlásení maďarského ministerstva zahraničných vecí. Generálnemu tajomníkovi Rady Európy Thorbjörnovi Jaglandovi, ktorý predtým Maďarsku ponúkol expertnú pomoc v súvislosti s preverením novej ústavy a s ňou súvisiacich ústavných zákonov, Martonyi v januári napísal, že Maďarsko je ochotné spolupracovať v otázke riešenia sporných zákonov.
Maďarský parlament odobril pakt rozpočtovej zodpovednosti
21. februára 2012 - (sita)
Maďarský parlament v pondelok večer schválil rezolúciu, ktorá splnomocňuje premiéra Viktora Orbána k podpisu európskeho paktu rozpočtovej zodpovednosti. Socialisti a vládna strana Fidesz hlasovali za rezolúciu, proti sa postavili len poslanci ultrapravicovej strany Jobbik, zelení sa zdržali. Orbán bol spočiatku proti zmluve, včera však v parlamente vyhlásil, že „všetky jej ustanovenia” sú pre Maďarsko prijateľné. K paktu o rozpočtovej disciplíne sa minulý mesiac prihlásilo 25 z 27 členských štátov EÚ, keď sa k už známemu odmietavému postoju Veľkej Británie na mimoriadnom summite lídrov únie pridala aj Česká republika. Zmluva s cieľom zosúladiť rozpočtové pravidlá v členských krajinách a zaviesť prísnejšie tresty pre ich porušovateľov, by sa mala dostať do podoby pripravenej na podpis lídrov v marci tohto roka. Dohoda by mala začať platiť 1. januára 2013.
Aký kompromis dosiahne Maďarsko?
21. februára 2012 - (Šport)
Maďarsko očakáva, že rokovania s EÚ a Medzinárodným menovým fondom po minulotýždňovej odpovedi Budapešti na znepokojenie Bruselu nad jej domácou politikou sa onedlho začnú a ukončia sa v závere marca alebo v apríli. Povedal to Zoltán Cséfalvay, štátny tajomník maďarského ministerstva hospodárstva. Maďarsko potrebuje s MMF a EÚ dohodu o pohotovostnom úvere, aby podporilo svoju narušenú dôveryhodnosť na trhu a aby zabezpečilo bezproblémové uhradenie svojich splatných dlhov. Uviedlo, že je ochotné pristúpiť na kompromis vo väčšine sporných bodov. V piatok však zároveň signalizovalo neochotu ustúpiť v niektorých otázkach. Podľa niektorých analytikov rokovania budú náročné.
Únia môže stopnúť eurofondy pre Maďarsko
20. februára 2012 - (tasr)
Portál Népszabadság tvrdí, že EÚ zrejme navrhne pozastavenie eurofondov pre Maďarsko. - Od vstupu do Európskej únie (EÚ) je deficit štátneho rozpočtu Maďarska stále nad predpísanou hranicou únie. Jednorazové opatrenia nedokážu trvalo zmeniť tento stav, preto EÚ tento týždeň zrejme navrhne, aby bolo pozastavené vyplácanie z eurofondov. Uvádza to internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság odvolávajúc sa na nemenované zdroje z Európskej komisie (EK). Pre budúci rok to môže znamenať výpadok stoviek miliárd forintov. EK s veľkou pravdepodobnosťou v stredu navrhne čiastočné alebo úplné pozastavenie poskytovania podpôr z eurofondov pre nadmerný deficit v Maďarsku. Koncom januára ministri financií potvrdili komisii hodnotenie, podľa ktorého Maďarsko nezohľadnilo odporúčania z roku 2009 a neprijalo dostatočné opatrenia v záujme trvalého dodržania trojpercentnej hranice deficitu. Pozastavenie sa bude môcť týkať až nastávajúceho rozpočtového roka. Podľa určitých prepočtov v roku 2013 výška pozastavenej podpory môže dosiahnuť 1,714 miliardy eur, informuje Népszabadság.
Živia svoje rodiny. Opatrujú v cudzine
Tokaj chce prilákať turistov
22. februára 2012 - (tvnoviny.sk / sita)
Obce Malá Tŕňa, Mikóháza a Sátoraljaújhely realizovali cezhraničný projekt Rozvoj turizmu viazaného na víno z Vinohradníckej oblasti Tokaj za vyše 1,775 milióna eur. Dnes o tom na tlačovej besede v Košiciach informovala šéfka združenia malopestovateľov a malovýrobcov tokajského vína na Zemplíne Magda Haburová a Pál Barta z rozvojovej regionálnej agentúry Dolný Zemplín Trebišov. Ako dodal Barta, cieľom projektu je vytvorenie atrakcie vo vínnej turistike pre všetkých partnerov, vytvorenie spoločných turistických cieľov, slovensko-maďarská spolupráca, rozvoj cezhraničnej vínnej turistiky, využitie mimoriadnych historických daností územia regiónu Tokaj na oboch stranách hranice a posilnenie malého a stredného podnikania v oblasti turistiky v regióne. Obec Malá Tŕňa je historickým centrom unikátnej Vinohradníckej oblasti Tokaj na Slovensku. V rámci projektu rekonštruovali starú budovu na Vínny dom, kde bude informačné centrum pre turistov, muzeálna expozícia so zameraním na tradície, konferenčná a výstavná miestnosť pre slovenských a maďarských vinárov nielen z oblasti Tokaj. Súčasťou domu je aj vínna pivnica. Bude slúžiť na prezentáciu veľkovýrobcov a malovýrobcov vína. „Očakávame, že obec sa viac zviditeľní a vysunieme do popredia Vinohradnícku oblasť Tokaj na Slovensku. Chceme tu pritiahnuť turistov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Dom bude otvorený celoročne a uvažujeme o rokovaní s tour operátormi, aby sem vodili turistov, pre ktorých vieme pripraviť rôzne podujatia. Napríklad najbližšie budeme robiť stavanie mája, doteraz robíme oslavy vinobrania, otváranie pivníc, krstenie vína a nadviažeme na bohaté zvyky a ľudové tradície v tejto špecifickej oblasti Tokaja. Podujatia spestrí vystúpeniami náš folklórny súbor Aszu,” uviedla starostka obce Monika Rakacká. Doložila, že obyvatelia vítajú každý projekt, ktorý umožňuje zviditeľniť, ale aj rozvinúť tento región, aby sa stal cieľom turizmu, agroturizmu, vínnej turistiky a cestovného ruchu, tak ako je to v maďarskom regióne Tokaj. Pál Barta informoval, že podobne ako v Tŕni aj v maďarskej obci Mikoháza rekonštruovali starý dom s pálenicou, ako aj rad historických pivníc. V Sátoraljaújhely zase obnovili prístupové cestičky k starobylým ungvárskym pivniciam rozprestierajúcim sa pod vrchom Magashegy.
Maďarská vláda žiada o výklad ústavy
20. februára 2012 - (tasr)
Ústavný súd v Maďarsku prevzal podanie vlády, ktorá žiada výklad ústavy v súvislosti s ratifikáciou fiškálnej dohody Európskej únie. Ak by dohoda bola podľa ústavy medzinárodnou zmluvou, potom k jej ratifikácii bude potrebná dvojtretinová väčšina poslaneckých hlasov, píše pondelkové vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet. Periodikum pripomína, že v roku 2010 ústavný súd konštatoval, že medzinárodnou zmluvou nie je iba zakladajúca zmluva únie a prístupový dokument Maďarska, ale aj ďalšie dohody, ktoré riešia presun kompetencií a ich spoločnú aplikáciu v záujme rozvoja EÚ. Vláda požiadala 10. februára parlament k prijatiu uznesenia, aby v prvých marcových dňoch mohol kabinet podpísať v EÚ dohodu o posilnení politickej a hospodársko-politickej koordinácii. K návrhu fiškálnej dohody sa v Bruseli 30. januára pripojilo 25 členských krajín únie.
Slovensko potrebuje silný štát hodnôt a stabilitu
Ján Slota chce po voľbách vládu národnej spásy
20. februára 2012 - (sita)
Predseda SNS Ján Slota si po voľbách želá zostavenie úradníckej vlády s podporou všetkých politických strán s výnimkou maďarských. „V týchto ťažkých časoch by bolo ideálne, keby bola vláda národnej spásy. Možno je to bombastické pomenovanie, ale ide o záchranu Slovenska,” povedal Slota v rozhovore pre agentúru SITA. Vládnutie si Slota predstavuje tak, že vo vláde by neboli politickí nominanti, ale odborníci a strany by vláde v parlamente poskytli politické krytie. Slota je pripravený po voľbách vládnuť s ktoroukoľvek stranou, vylučuje len spoluprácu s SMK a s Mostom-Híd. „Piatu kolónu Viktora Orbána si do vlády v žiadnom prípade nedáme.,” vyhlásil s tým, že maďarská iredenta túži po vyhlásení autonómie južného Slovenska a napokon chce docieliť jeho pričlenenie k Maďarsku. Predvolebným prieskumom verejnej mienky, podľa ktorých sa SNS pohybuje na hranici zvoliteľnosti, Slota nedôveruje. Očakáva, že strana zopakuje volebný výsledok z roku 2006 a získa 11 percent hlasov.
Orbán, CNN a puč
20. februára 2012 - (Marína Gálisová - Týždeň)
Viktor Orbán tvrdí, že sa ho pokúšala zvrhnúť CNN. Fajn, nabudúce bude vidieť biele myši, povedali si odporcovia maďarského premiéra. Ale veľa neuveriteľných konšpiračných teórií je napokon pravdivých. Tak ako je to? Áno, médiá dokážu zvrhnúť režim. A nie je to až taká novota. Sila slova a chýru zostáva rovnaká ako po stáročia - len rýchlosť, ktorou sa slovo a chýr šíria, sú dnes bezprecedentné. Pokiaľ sa v súvislosti s revolúciami a prevratmi spomínajú sociálne siete, nikto nezastrihá ušami. Ale žeby sa o zvrhnutie vlády pokúšala americká televízia? Navyše o zvrhnú tie vlády nie kdesi v treťom svete, ale v strednej Európe? Pre Viktora Orbána to nie je žart, inak by sa sotva posťažoval na uzavretom zasadnutí strany Fidesz v Egri, že proti nemu bol pripravovaný puč. Orbán - informovali maďarské médiá, ku ktorým sa informácia zo zasadnutia predsa len dostala-vyhlásil, že puč chystali spolu so CNN aj maďarskí diplomati, ktorí sú názorovo blízki jeho opozícii, a takisto isté tajné služby. O nevôli, ktorú voči Orbánovej vláde prechovávajú nielen jej domáci oponenti, ale aj vysoké miesta napríklad vo Washingtone, niet pochybností. Takisto niet pochybností o tom, že CNN má svoju agendu. Ale naozaj by riskovala povesť až takýmto angažovaním? Zdá sa, že Orbán prehovoril skôr o svojom strachu než o faktoch.
Maďari sú v pohotovosti, kryhy na Dunaji sa začali roztápať
20. februára 2012 - (tasr)
Na maďarských riekach sa už začali topiť ľady, na Dunaji je už väčšina ľadovej pokrývky roztopená. Sneh sa ešte topí iba v nižších polohách, čo zatiaľ neovplyvňuje hladinu riek. Na maďarskom úseku rieky Dunaj pokrývajú ľadové kryhy 10-20 percent hladiny. Tisu ešte pokrýva takmer súvislá vrstva ľadu s hrúbkou 10-25 centimetrov, miestami nahromadené kryhy dosahujú vrstvu 50 cm až 1,5 metra. Menšie toky sú úplne zamrznuté. Vodohospodári majú pohotovosť, sústreďujú sa najmä na ochranu proti povodniam spôsobeným blokovaním korýt riek ľadovými kryhami. Koncom minulého týždňa sa vrátili na maďarské územie štyri ľadoborce zo spoločného srbsko-chorvátskeho úseku Dunaja a sú v pohotovosti vo svojich materských prístavoch. Na východe Maďarska v oblastiach s hrubou vrstvou snehu sa vplyvom mrazivého počasia a hmly zatiaľ sneh netopí. Očakávané miernejšie počasie by ale nemalo výrazne zvýšiť hladinu Tisy.
Tridsať percent slovenskej hudby v rádiách? Please no!
Spomienka na Zsigu
2. februára 2012 - (Navrátil Luboš - parameter.sk)
Až do 89. roku som ako rodák z Dunajskej Stredy a dieťa zo zmiešanej rodiny necítil mimoriadnu potrebu hlásiť sa k nejakej národnosti. A aj väčšina mojich spolužiakov na základke, a neskôr na gymnáziu, bola na tom podobne. Jednoducho, my z juhu sme mnohí dvojitú identitu pociťovali ako prirodzenú vec. Pod vplyvom vonkajších okolností, napríklad tej, že na vysokej škole som študoval hungaristiku, cítil som vyššiu percentuálnu náchylnosť raz k jednej kultúre, inokedy zas k tej druhej, ale stále som o sebe vedel, že som „miešanec“. A v štáte, kde sa razil proletársky internacionalizmus to ani nikomu nevadilo. V tom čase som ani celkom nerozumel mojim maďarským priateľom z intelektuálnych kruhov, ktorí neprestajne zachraňovali svoju identitu. Pamätám si, že prvý raz ma fenomén odstrčenosti a vydedenosti prekvapil, keď konškolák z právnickej fakulty zistil, že viem po maďarsky a vyhlásil, že kto vie po maďarsky, ten je automaticky Maďar. Slovák,
budúci právnik ma odvrhol, vyhodil ma z kruhu Slovákov. Samozrejme, generalizovať na základe jednej skúsenosti by bola chyba, ale množstvo ďalších príhod ma postupne presviedčalo, že Slovák, ktorý prerečie slovo po maďarsky je minimálne podozrivý. Niekoľkokrát som bol označkovaný nálepkou maďarón, čiže „pomaďarčený príslušník nemaďarského národa“. Pritom z logiky veci (aspoň mne) vyplývalo, že keď som mal matku Maďarku a otca Slováka, tak som na polovicu, ale len na polovicu Maďar a na polovicu Slovák. Moja manželka je polovičná Moravanka a polovičná Slovenka, to znamená, že moja dcéra je polovičná Slovenka, štvrtinová Moravanka a štvrtinová Maďarka. Možno to vyzerá príliš machanicky, ale takto vypočítavajú aj podiel indiánskej krvi v Amerike. Problém bol, že neskôr som sa dozvedel, že jeden môj pradedo bol Srb a druhý Moravák. Takže aj môj otec musel mať 25 percent srbskej krvi a 25 moravskej, takže moje počty fifty-fifty už nesedeli. A už len pánboh vie, či ten môj pradedo Jakuš bol naozaj čistý Srb, a či ten druhý, sklár z Moravy nemohol byť napoly Čech, Lech či Nemec. Usúdil som, že tadiaľto cesta nevedie, že jazyk, ktorým je človeku sprostredkovaná kultúra nemôže byť výlučným atribútom identity. Lenže po osemdesiatom deviatom sa po nás chcelo, aby sme sa jasne definovali, aby sme sa konečne rozhodli. Spolužiaci, o ktorých som na gymnáziu len tušil, že hovoria po maďarsky, zrazu sa stali čistokrvnými Maďarmi, o ďalších, ktorých obaja rodičia pochádzali z Maďarska, vysvitlo, že sú repatriovaní najrýdzejší Slováci. Zrazu všetci okolo mňa mali svoju identitu, len ja som stále mal minimálne dve, ale asi skôr štyri... Neraz sme túto otázku riešili s priateľom Zsigom Bödőkom a preli sme sa, či Matej Bel, veľká ozdoba Uhorska bol Maďar alebo Slovák. Evanjelik z Očovej, ktorý písal po latinsky sa zrejme hlásil k Natiu Hungarica, ale to neboli len Maďari, argumentoval som... Žiaľ, nikdy sme vec nerozhodli, lebo hrdý Maďar Zsiga nás medzitým navždy opustil. Dnes už tento problém neriešim, aj kvôli náhlemu odchodu priateľa Zsigu. Bolo to zbytočné zabíjanie času, mali sme vychutnávať život na brehu Dunaja, mlčky počúvať, „ako šteboce hladina a hĺbka mlčí“. Prečo sa teda ale vraciam k tejto veci? Lebo v Budapešti začínajú premietať životopisný film o maďarskom architektovi László Hudecovi, ktorý v Šanghaji postavil prvý mrakodrap a preto, že v Bratislave súčasne otvorili výstavu o slovenskom architektovi Ladislavovi Hudecovi, ktorý v Šanghaji postavil prvý mrakodrap. Nepôjdem ani na film, ani na výstavu. Idem na ryby...
Tótovci Istvána Örkénya prinášajú otázky o ľudskej tolerancii
21. februára 2012 - (Ľubica Mojžišová - Zvolensko-Podpolianske noviny)
Otázky o ľudskej slobode, hraniciach tolerancie, vnútornom boji aj frustrácii vyvoláva hra popredného maďarského dramatika Istvána Örkénya Tótovci, ktorú ocenili na festivale čierneho humoru v Paríži a v týchto dňoch s ňou prichádza Divadlo J. G. Tajovského vo Zvolene. Hru režíruje Ľuboslav Majera, pochádzajúci z vojvodinskej slovenskej komunity, ktorý sa do Zvolena vracia po pätnástich rokoch. Örkényho Tótovcov už Majera režíroval pred 24 rokmi v srbskej Vojvodine, kde ju pripravil s tamojšími ochotníkmi. „Bolo to obdobie predtuchy občianskej vojny,” priblížil režisér vtedajšie dianie na Balkáne parafrázou obrazu Salvadora Dalího Predtucha občianskej vojny. „Obdobie pocitov, že sa blíži niečo nezmyselné, absurdné, nehumánne a necivilizované. Aj táto hra je o absurditách, ktoré má v sebe mocenský systém. Podmaniť a riadiť. Nepostaviť sa na odpor je totálne popretie našej existencie. Otázka znie, kde má ľudská tolerancia hranice.” Čierna groteska sa odohráva v zabudnutej malej dedine, v ktorej žijú typickí obyvatelia: učiteľ, farár, svojrázny poštár, zvedaví susedia a rodina Tótovcov, ktorých syn je na vojne. Tótovci prijmú na zotavenie jeho veliteľa. Keďže od majora závisí budúcnosť ich syna, vychádzajú v ústrety jeho čoraz absurdnejším požiadavkám. Groteska mení svoju optiku v polovici hry a má prekvapivú pointu. Jej tematika je nadčasová, keďže hovorí o ľudskej slobode, jej obmedzovaní a o sile osobnosti. „Zdanlivo všedný a zábavný príbeh s prvkami frašky a tragédie vytvára z Tótovcov vďaka neúprosnej logike nelogickosti, ako to okomentoval sám autor hry, univerzálny a dojímavý symbol,” povedal dramaturg inscenácie Ján Chalúpka. „Groteska korešponduje s humorom hrabalovského typu; Örkény vie aj ťažšie filozofické témy spracovať šarmantným spôsobom s hravými dialógmi.” Na inscenácii sa spolupodieľajú renomovaní tvorcovia a pedagógovia, „starí známi” zvolenského divadla. Okrem Ľuboslava Majeru, pedagóga Akadémie umení v Banskej Bystrici, je to scénograf Juraj Fábry a kostýmový výtvarník Peter Čanecký. Majera pripravil v 90. rokoch vo Zvolene napríklad tituly Tri v tom, Mníška, Kováči či Žena a naštudoval aj Tajovského Hrdinu, ktorý otvoril v roku 1994 zrekonštruovanú budovu DJGT. Manželov Tótovcov stvárňujú členovia umeleckého súboru, ktorí v tejto divadelnej sezóne oslávia životné jubileum: Svetlana Sarvašová päťdesiate narodeniny a Vladimír Rohoň šesťdesiate piate. Jubileum, šesťdesiatiny, oslávil nedávno aj režisér Majera. V hre tiež účinkuje Barbora Špániková, Michal Ďuriš, Štefan Šafárik, Radoslav Kurie, Jana Pilzová, Iveta Marcineková, Richard Sanitra, Anita Krepčárová-Šafáriková a Ján Chalúpka. Hasičské dorastenecké družstvo tvorí šesť žiakov základných škôl, ktorí absolvovali aj hasičský výcvik. Premiéru hry uvedie divadlo 24. januára, teda v presne rovnaký deň, len o 45 rokov neskôr, ako mala prvú premiéru jeho hra v Budapešti. Po Örkénym v roku 2004 pomenovali v Budapešti bývalé Madáchovo divadlo. V minulosti už zvolenské divadlo uviedlo jeho známu Mačaciu hru, v roku 1973 ju režijne pripravil Andrej Turčan.
Recenzia filmu Womb
Jeden kopec a dve NKP pod ním
Padinský zázrak
Prvý partnerský blog úradného portálu
20. februára 2012 - (Dušan Mikolaj - uszz.sk)
Jednou zo základných ústretových povinností portálu Slovenské zahraničie (SZ) je poskytovať publikačný priestor správcom slovenských portálov, webových stránok, blogov, vydavateľom novín, časopisov, vlastníkom médií. Veríme, že naša ponuka bude postupne nachádzať odozvu medzi združeniami, ktoré majú s elektronickým šírením informácií už bohaté skúsenosti, i tými, ktorí sa na takúto komunikáciu práve chystajú. Budeme sa usilovať o to, aby naše oslovenia smerovali do partnerskej spolupráce, ktorá prinesie úžitok pre obe strany - a predovšetkým pre návštevníkov portálu SZ. Dnes prišla konkrétna odozva smerom k portálu Slovenské zahraničie z Francúzska. Je vyslovene kolektívna, podpísal sa pod ňu „Kolektív BSF“. Konkrétne: z Blogu Slovákov vo Francúzsku, ktorého aktivisti konštatujú, že „jeho jadro tvoria mladí dynamickí ľudia...“ V odpovedi som im napísal, že predstavenie ich blogu má na portáli SZ dvojnásobnú prioritu. BSF sú prví blogujúci Slováci v zahraničí, ktorí sa k nám prihlásili cez svoju vlastnú internetovú stránku, a majú teda šancu stať sa aj našimi prvými blogovými partnermi. Jedinou „podmienkou členstva v spoločnom klube“ budú ich aktuálne správy o tom, „čo je nové medzi Slovákmi vo Francúzsku“. Prirodzene, nebránime sa ani príspevkom povedzme k dejinám slovenského vysťahovalectva či predstaveniam významných Slovákov v tomto európskom štáte.
Hlásia sa blogujúci Slováci z Francúzska
Blog Slovákov vo Francúzsku (BSF) vznikol v roku 2008. Pri jeho zrode stáli Slováci žijúci v Paríži. Jeho jadro tvoria mladí dynamickí ľudia vo veku okolo tridsať rokov. Blog si zvolili ako najpraktickejšiu formu komunikácie, ktorá im umožňuje sledovať dianie v krajanskej komunite a zapájať sa do neho, či už v Paríži, ale i v iných mestách Francúzska. Je zároveň otvorený všetkým záujemcom o informácie a ich publikovanie. Vytvorenie BSF bolo reakciou na potrebu a chuť krajanov stretávať sa, vymieňať si užitočné informácie a udržať si kontakt so Slovenskom a jeho kultúrou. Preto jeho prvoradým cieľom je zbližovať a spájať krajanov v rámci rôznych akcií. K najobľúbenejším patria tzv. slovenské večere, stretnutia krajanov v parížskych reštauráciách. Blogeri rovnako intenzívne spolupracujú s ďalšími aktérmi krajanského diania vo Francúzsku. Patria medzi nich Veľvyslanectvo SR, Slovenský inštitút v Paríži či krajanské organizácie a spolky. BSF zverejňuje informácie o ich podujatiach a poskytuje priestor pre ich informačné bulletiny. Nie menej dôležitým cieľom BSF je výmena skúseností a praktických informácií medzi krajanmi. Týkajú sa praktického života vo Francúzsku, administratívnych postupov, bývania, zamestnania atď. BSF pravidelne publikuje užitočné rady a správy súvisiace s dianím na Slovensku, ako napríklad informácie o voľbách a aktuálnych trendoch vládnej krajanskej politiky. Hlavným informačným zdrojom, na ktorý BSF v tejto súvislosti často odkazuje, je stránka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. BSF sa usiluje prispieť k udržaniu kontaktu so Slovenskom aj inou formou. Sústredí sa predovšetkým na oblasť kultúry. Informuje o aktivitách Slovenského inštitútu v Paríži, ktorý vo Francúzsku prezentuje slovenské umenie, ako aj o ďalších kultúrnych podujatiach spätých so Slovenskom.
Z Hrabušíc cez Taliansko do Južnej Afriky
22. februára 2012 - (Dušan Mikolaj - uszz.sk)
Slovenské prepojenia fungujú medzi štátmi i kontinentmi. Portálu Slovenské zahraničie hneď od začiatku ochotne pomáhajú ľudia, ktorí majú vlastné skúsenosti s elektronickými komunikáciami, a teda spontánne oceňujú, že vzniká internetové médium, ktoré môže mať „celosvetový“ presah. Priznávam, že nie je jednoduché starať sa na jednom portálovom poste o jeho koncepciu, obsah i nadväzovanie vzájomnej spolupráce. Samotnou a v podstate neodškriepiteľnou kategóriou je pri tejto práci čas, presnejšie: nároky, ktoré naň práca kladie. To je jediný dôvod, že až po viacerých dňoch sa konečne dostávam k tomu, aby som posunul ku kolegovi spravujúcemu webovú stránku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí príspevok, ktorý prišiel z Talianska od Maje Strakovej, predsedníčky Združenia priateľov Slovákov MY&VY. Kým združenie predstavíme na portáli SZ samostatne, poznamenávam, že viac o ňom si nájdete na: www.myavyslovacchia.it, písať môžete na mail: Ez az e-mail-cím a szpemrobotok elleni védelem alatt áll. Megtekintéséhez engedélyeznie kell a JavaScript használatát., ak chcete zatelefonovať, tak na: +39 329 340 9390, +39 011 1950 7897. Teraz chcem pani Strakovej poďakovať za sprostredkovanie myslím nevšedného textu hrabušického rodáka Cyrila Hromníka z Južnej Afriky, ako dodáva: „ktorého sme spoznali vďaka stretnutiu Slovákov v Kapskom meste. Významný vedec sa zároveň prihlásil do portálového blogu V čase - takže sa môžeme tešiť i na ďalšie jeho príspevky a názorové vyjadrenia. A radi prijímame ajponuku na publikovanie fotografie Cyril Hromníka vyhotovenej 21. decembra 2011. Je na nej Chrám južného slnovratu pri západe slnka v Moordenaars Karoo, Western Cape, Južná Afrika. Na ďalšej fotografii je doma v Rondebosch, Cape Town.
Cyril A. Hromník je popredný archeológ slovenského pôvodu žijúci v Južnej Afrike...
Hrabušice - Mesto Svetla a Hviezda Slovenského raja
K životnému jubileu C. A. Hromníka
22. februára 2012 - (uszz.sk)
Vážený pán Hromník, s veľkou obľubou a so vzrušujúcim pocitom dobrodružstva sa vraciam k Vašim článkom a hlavne pozoruhodnej publikácii Sloveni-Slováci, kde sú vaše korene. Odvážne a nekonvenčné, duchom mladícke hypotézy, dokumentované hraničnými vedeckými interpretáciami ma inšpirovali vzdať hold Vám, ako medzinárodne uznávanému slovenskému vedcovi, pri príležitosti Vášho okrúhleho životného jubilea. Dovoľte, aby som Vám z úprimného srdca a s hlbokou úctou poprial k Vašim sedemdesiatym narodeninám mnoho zdravia, osobného šťastia, tvorivých síl a „kozmicko-zemských“ vedeckých inšpirácií, ktoré originálnym spôsobom pretavené Vašim vedeckým prístupom, obohatili históriu poznania ľudskej civilizácie, hlavne afrického kontinentu a Indického oceána. Rád vyslovujem veľké ďakujem, hlavne za nás Slovákov, za Váš revolučný vklad do procesu skúmania histórie nášho národa od najstarších dôb po súčasnosť. Vaše publikácie, články a hlavne prednášky na Slovensku nám otvárajú úplne nový a historiografiou neprebádaný pohľad na Slovenov od doby bronzovej, predrímskej a z čias rímskeho impéria. Vaša originálna historická rekonštrukcia zvyšuje historické sebavedomie nášho národa. Veľmi nás teší a zároveň obdivujeme to, že vo Vás pulzuje verné slovenské srdce a sme vďační, že svojmu národu venujete láskavú a neutíchajúcu pozornosť. Prajeme Vám, vážený pán Hromník, ďalší rozkvet Vášho slobodného ducha poznania, v ktorom má významné miesto rodná obec Hrabušice- Karabusaice, ako Vy pán Hromník uvádzate „Zem Blaženosti“ na pokraji „Ochranného Lesa“- Slovenského raja v posvätnom mieste „Velebenia Svetla“ S hlbokou úctou JUDr. Milan Vetrák, PhD., predseda ÚSŽZ
Slovenské zahraničie predstaví aj športové osobnosti
24. februára 2012 - (Ľudo Pomichal - uszz.sk)
Do mozaiky osobností slovenského krajanského sveta prispeli a vkladajú svoje inšpirujúce kamienky aj úspešní športovci.Ich životné aj športové osudy sú popísané neraz príbehmi na hranici fantastiky. Boli a sú medzi nimi takí, ktorých za hranice vlasti vyslala nežičlivosť času či bezperspektívnosť hospodárskeho stavu krajiny, iní zasa, predchnutí slobodomyseľnosťou a túžbou usporiadať si svoj život bez ideologických príkazov, volili strastiplnú púť športových vyhnancov - emigrantov. Ani v časoch hviezdnej kariéry však nezabúdali, kde a v akom jazyku sa naučili svoje prvé „ďakujem“, ani na to, na akom štadióne, antuke či ľade sa ich kolená sfarbili prvými modrinami. Príbehy, úspechy a ľudské posolstvá športovcov sú súčasťou portálu Slovenské zahraničie, ich prínos aj v rámci zviditeľňovania dobrého mena Slovenska v zahraničí bude defilovať v sekcii OSOBNOSŤ. Mnohé zo slovenských športových legiend, ktoré počas a najmä po skončení kariéry splynuli či už v Nemecku, Francúzsku, Švédsku, Švajčiarsku, Kanade či Spojených štátoch s ich novou vlasťou, nezabúdajú na čaro domova, na príchute návratov, na domy a dvory, z ktorých vzklíčili, aby aj po tom, čo ich športová kariéra rôznymi cestami odviala na dlhší či kratší čas do cudziny, prichádzali znova a zas na Slovensko. Mnohí z nich sú už vo veku, v ktorom si užívajú v zahraničí dôchodok, iní sa po skončení kariéry venujú biznisu, ďalší pokračujú v aktivitách na poli trénerskom či funkcionárskom. V ich nových krajinách platia za pozitívne vzory v podnikateľskej sfére, v národných športových federáciách oceňujú ich prístup v metodologických aspektoch tréningového procesu, v médiách imponovala ich žurnalistická objavnosť. Legendy slovenského športu, ktoré sa významne pričinili o pozitívny ohlas Slovenska vo svete, majú nespochybniteľné právo zaujať v obsahovom kontexte portálu Slovenské zahraničie v sekcii OSOBNOSŤ dôstojné miesto, pamiatku i spomienku v klenotnici osobností, podieľajúcich sa na utváraní a formovaní vonkajšieho imidžu krajiny, z ktorej vzišli. Výnimoční športovci si pozornosť zasluhujú na rovnakej úrovni ako poprední predstavitelia politiky, vedy, duchovného života, kultúry, literatúry či umenia. Tobôž, ak práve vďaka ich športovým úspechom mimoriadnej svetovej úrovne, sa v rôznom čase i priestore začalo Slovensko skloňovať v médiách či v spoločenských kruhoch s väčšou frekvenciou uznania. Prejavy talentu i ľudských čŕt slovenských športovcov žijúcich v cudzine dotvárajú hodnoverný obraz o vysokej morálnej úrovni a kultivovanosti našich ľudí, schopných v mnohorakých podobách obohatiť vnemy spoločností krajín, do ktorých sa včlenili.
Na portáli Slovenské zahraničie sa v sekcii OSOBNOSTI dozviete viac aj o legendárnom krasokorčuliarovi Ondrejovi Nepelovi, prvom Slovákovi v histórii zimných olympijských hier, ktorého hruď ozdobila zlatá medaila. Vo februári sme si pripomenuli 40 rokov od jeho životného triumfu na ZOH 1972 v japonskom Sappore. Nepela v hale Makomanai 11. februára 1972 po skvele zvládnutej voľnej jazde urobil historický prvý zlatý zápis slovenského športovca na zimnej olympiáde.
Ondrej Nepela - prvý Slovák, ktorý získal zlato na zimných olympijských hrách
Letná univerzita o Slovensku
22. februára 2012 - (uszz.sk)
Kultúrne dedičstvo, historické pamiatky, ľudové tance, tradičná slovenská kuchyňa, spoznávanie nových miest, získavanie priateľov z celého sveta. Nielen na toto sa môžete tešiť s Letnou univerzitou slovenského jazyka a kultúry, ktorú pre vás každoročne pripravuje Ústav jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov - Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo Letná univerzita? Doprajte si nádherné leto plné neopakovateľných zážitkov v malej krajine s veľkým srdcom. Letná univerzita vám umožní zdokonaliť znalosti slovenského jazyka, načerpať sily v lone slovenskej prírody a získať nových priateľov z rôznych kútov sveta. Príďte a vychutnajte si nezabudnuteľnú atmosféru, srdečnosť a prívetivosť obyvateľov Slovenska, ktorá iba podčiarkuje malebnosť krajiny. Letná univerzita vám ponúka výučbu slovenského jazyka prostredníctvom kvalifikovaných lektorov s dlhoročnými skúsenosťami. Súčasťou výučby sú odborné prednášky z histórie, jazykovedy, sociológie, besedy s osobnosťami Slovenska a praktické semináre. Každoročne sú pre účastníkov kurzu pripravené zaujímavé aktivity: tvorivé dielne, prehliadky kultúrnych pamiatok, návštevy najkrajších kútov Slovenska a množstvo ďalších prekvapení. Pre koho je Letná univerzita určená? Máte záujem dozvedieť sa viac o krajine vašich predkov, obchodných partnerov, či priateľov? V tom prípade je Letná univerzita určená práve pre vás. Kedy a kde sa koná Letná univerzita? V tomto roku sa Letná univerzita koná v období od 9. do 27. júla 2012. Zamestnanci Ústavu jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov vás privítajú v priestoroch Študijného a kongresového strediska v Modre-Harmónii. Viac informácií o Letnej univerzite nájdete na www.cdvuk.sk/ujop.
Knižná revue o emigrácii do Kanady
20. februára 2012 - (Dušan Mikolaj - uszz.sk)
Pri tvorbe portálu Slovenské zahraničie spolupracujeme aj s Literárnym informačným centrom (LIC; www.lic.sk). Ako jedna z organizácii Ministerstva kultúry SR vníma tvorbu slovenských spisovateľov žijúcich v zahraničí ako integrálnu súčasť národnej spisby. LIC bolo napríklad jedným z vydavateľov troch zväzkov Antológie slovenskej poézie, prózy a eseje v zahraničí, ktoré vychádzali pod spoločný názvom Medzi dvoma domovmi. A LIC je aj vydavateľom Knižnej revue (KR). KR vznikla roku 1990. Periodikum vychádza dvojtýždenne, od tohto roku vo farbe na 24 stranách vo formáte A4. Redakcia uverejňuje recenzie a glosy o nových knihách, ukážky z rukopisov pripravovaných kníh, sleduje činnosť vydavateľstiev, kníhkupectiev a knižníc, záujem kupujúcich o knihy v slovenských kníhkupectvách, informuje o knižných a literárnych podujatiach, zaznamenáva zahraničné aktuality. Jednou zo žánrových rubrík KR je Rozhovor. V nej bolo v 1. čísle 2012 publikované interview Ľuda Pomichala s Pascalom Janovjakom, mladým spisovateľom slovenského pôvodu píšucim po francúzsky, ktorého román Neviditeľný vyšiel v preklade Márie Flochovej do slovenčiny vo vydavateľstve PostScriptum. V treťom aktuálnom čísle Knižnej revue (3/2012) vychádza aj informácia o románe Viliama Klimačka Horúce leto 68, ktorá bola koncom minulého roka prezentovaná v Bratislave aj za účasti niektorých jeho protagonistov - napríklad Dušana Tótha a jeho manželky Márie Valérie z Kanady.
Viliam Klimáček: Horúce leto 68
Bombový poplach si vynútil evakuáciu univerzity v Debrecíne
21. februára 2012 - (tasr)
Hlavnú budovu univerzity v maďarskom Debrecíne dnes popoludní evakuovali po anonymnej emailovej hrozbe, že tam o 17.00 h vybuchne nálož. S odvolaním sa na hovorkyňu župného veliteľstva polície Évu Kelemenovú o tom informovala tlačová agentúra MTI. Riaditeľ univerzity pre komunikáciu Ádám Ször pre národnú agentúru uviedol, že program štátnej tajomníčky pre školstvo na ministerstve národných zdrojov Rózse Hoffmannovej ktorá dnes navštívila univerzitu v Debrecíne, bombový poplach nenarušil. Vyprázdnený objekt prehľadávajú privolaní pyrotechnici.