Zo slovenskej tlače - Február (IV.) 2012
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
Maďarom zoberú fondy
20. februára 2012 - (euractiv.sk)
Európska komisia sa v stredu podľa informácií EurActiv.sk chystá oficiálne odporučiť suspendáciu zdrojov z Kohézneho fondu. Dôvodom je nadmerný deficit a nesystémové snahy o jeho zníženie. Komisia je presvedčená, že je potrebné bezodkladne zabezpečiť, aby vládne politiky Maďarska smerovali k ozdraveniu rozpočtu. Maďarsko je v procedúre o nadmernom deficite, pričom krajina podľa Rady a Komisie neprijala žiadne opatrenia na základe odporúčaní zo 7. júla 2009. Maďarsko doteraz pristúpilo len ku krátkodobým korekciám verejných financií bez štrukturálnych reforiem. Krajina porušuje rozpočtové pravidlá bloku kontinuálne odkedy do neho vstúpila, od roku 2004. Komisia v stredu na pravidelnom zasadnutí kolégia podľa informácií EurActiv.sk vyzve Radu, aby na základe článku 128 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijala sankčné opatrenia. Komisári navrhnú suspendovať časť Kohézneho fondu vyčleneného pre Maďarsko s účinnosťou od 1. januára 2013. Komisia od krajiny čaká stlačenie deficitu na udržateľnú úroveň, pod 3 percentá HDP. Akýmkoľvek sankciám predchádzajú upozornenia a odporúčania, kedy má krajina dostatočný priestor zjednať nápravu, resp. prijať opatrenie, ktoré k nej majú smerovať. Komisia už v polovici januára konštatovala, že Budapešť v tomto ohľade nerobí dosť. Komisár pre hospodárske a menové veci Olli Rehn už vtedy hovoril o hroziacom pozastavení štrukturálnych prostriedkov. Nakoľko Maďarsko nie je členom eurozóny, nehrozia mu prísnejšie finančné sankcie ako ich pre krajiny s eurom zaviedla reforma Paktu stabilita a rastu. Európska komisia začala 17. januára konanie voči Maďarsku vo veci porušenia právnych predpisov v niekoľkých nových oblastiach v súvislosti s novelizáciou maďarskej ústavy. V prvom rade sa zaoberala nezávislosťou maďarskej centrálnej banky a orgánu na ochranu osobných údajov. Komisia má pochybnosti aj na zákone, ktorý znižuje povinný odchod do dôchodku pre sudcov zo 70 rokov na 62. Od Maďarskej vlády si vyžiadala aj informácie ohľadom zmien v súdnictve a o jeho nezávislosti. Orbánova vláda zaslala svoju odpoveď Komisii minulý týždeň. Tá bude teraz vyhodnocovať jej dostatočnosť. Európsky parlament plánuje o situácii v krajine vydať správu, ktorá bude hodnotiť tamojšie dodržiavanie zákonov a hodnôt Európskej únie. Parlament chce využiť aj článok 7 v Zmluve o EÚ, ktorý umožňuje začať vyšetrovanie vo veci previnenia sa voči hodnotám EÚ ako ich definuje tá istá zmluva. S návrhom rezolúcie prišli stredo-ľavé a ľavicové skupiny v Európskom parlamente. Za uznesenie hlasovalo 315 poslancov, 263 bolo proti a 49 sa zdržalo. Za rezolúciu hlasovali poslanci ALDE, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D), skupina Zelených/Európska slobodná aliancia a Európska zjednotená ľavica - Nordická zelená ľavica. Návrh vyvolal ostrú kritiku zo strany Európskej ľudovej strany (EPP), ktorej členom je aj maďarská vládna strana Fidesz. Štvorstranová rezolúcia vyzýva Európsku komisiu, aby sa dôsledne zaoberala zmenami v niektorých maďarských zákonoch a ich uplatňovaním v praxi. Parlament chce zvolať aj Konferenciu predsedov politických skupín, ktorá by rozhodla o aktivovaní článku 7 Lisabonskej zmluvy. Za zvolanie konferencie sa ako prvý vyslovil Guy Verhofstadt, predseda Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE). Článok 7 Lisabonskej zmluvy je možné využiť v prípade, že existuje jednoznačné riziko nedodržania spoločných hodnôt EÚ. Diskusiu v europarlamente rozprúdilo aj kontroverzné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie Neelie Kroseovej o podmienkach menšín v Maďarsku. Eurokomisárka citovala vo svojom vyhlásení jedného zo svojich kolegov, ktorý jej údajne povedal, že diskriminácia národnostných menšín je v Maďarsku úplne bežná a neustále sa zhoršuje. Menšiny sú diskriminované predovšetkým na trhu práce, polícia má inštrukcie, aby ich monitorovala, rasizmus na školách je stále viac akceptovaný a niektoré etnické skupiny žijú v strachu z násilných útokov, povedala vo svojom vyhlásení Kroesová. Na komisárku ostro reagovala europoslankyňa za EĽS, Lívia Járóka, ktorá vyhlásila, že je šokujúce počuť „takéto zhubné narážky zo strany druhého najvyššieho činiteľa v EÚ, a ešte bez akéhokoľvek náznaku o podloženie [týchto argumentov] faktami a spoľahlivými údajmi“. Járóka je jedinou rómskou zástupkyňou v Európskom parlamente.
Pozadie
Iba raz v histórii zaviedla Európska únia sankcie voči členskej krajine. Stalo sa tak v dobe, keď sa členom rakúskej vlády stala strana pravicového extrémistu Jörga Haidera. Únia vtedy zmrazila všetky svoje bilaterálne vzťahy s krajinou. Na medzinárodnej úrovni sa prerušili všetky kontakty a nekonali sa ani žiadne stretnutia veľvyslancov. Rakúski kandidáti na európske posty nemali podporu ostatných krajín. Únia zaviedla sankcie vo februári roku 2000 a zrušila ich o sedem mesiacov neskôr, keď sa Haider vzdal predsedníckej stoličky vo svojej strane. V roku 2008 zomrel pri autonehode. Sankcie podporovalo predovšetkým Nemecko, Francúzsko a Belgicko, čo mohlo byť aj dôsledkom domácej situácie v daných štátoch. Vtedajší francúzsky prezident Jacques Chirac čelil rastúcej sile Národného frontu, zatiaľ čo belgická vláda čelila tlaku Flámskeho bloku. Na druhej strane barikády stálo Taliansko a Dánsko, ktorí presadzovali zrušenie sankcií.
Súd rozhodne, či na fiškálnu dohodu treba súhlas dvoch tretín maďarských poslancov
20. februára 2012 - (tasr)
Ústavný súd v Maďarsku prevzal podanie vlády, ktorá žiada výklad ústavy v súvislosti s ratifikáciou fiškálnej dohody Európskej únie. Ak by dohoda bola podľa ústavy medzinárodnou zmluvou, potom k jej ratifikácii bude potrebná dvojtretinová väčšina poslaneckých hlasov, píše dnes maďarský denník Magyar Nemzet. Periodikum pripomína, že v roku 2010 ústavný súd konštatoval, že medzinárodnou zmluvou nie je iba zakladajúca zmluva únie a prístupový dokument Maďarska, ale aj ďalšie dohody, ktoré riešia presun kompetencií a ich spoločnú aplikáciu v záujme rozvoja EÚ. Vláda požiadala 10. februára parlament k prijatiu uznesenia, aby v prvých marcových dňoch mohol kabinet podpísať v EÚ dohodu o posilnení politickej a hospodársko-politickej koordinácii. K návrhu fiškálnej dohody sa v Bruseli 30. januára pripojilo 25 členských krajín únie.
Maďari sa skladali na dlh štátu
19. februára 2012 - (Adriana Zsigová - Sme)
Peniaze zbierali na dvoch koncertoch. Za jedným z najväčších občianskych hnutí stojí zrejme vládna strana Fidesz. Verí, že od ľudí vyzbiera milióny. - Maďari sa chcú poskladať a za vlastné peniaze znížiť vysoký štátny dlh krachujúceho štátu. V nedeľu preto zorganizovali dva veľké koncerty v Budapešti a v Győri, z ktorých výťažok má ísť do štátnej kasy. Na prvý pohľad to vyzerá ako občianska iniciatíva, no za kampaňou pravdepodobne stojí sama vládna strana Fidesz, ktorú v organizačnom tíme zastupuje starosta Győru Zsolt Borkai. Organizátori sa ukrývajú pod združením s názvom Spolu proti štátnemu dlhu. Lístky stáli symbolických 2012 forintov (asi 7 eur). Populárni účinkujúci prispeli tým, že nechceli honorár, bezplatná bola aj technika a prenájom koncertných hál. „Dúfame, že vyzbierame sumu medzi piatimi a desiatimi miliónmi forintov,“ povedal hlavný organizátor Ádám Néményi pre MTI. Čakali teda asi 2500 až tritisíc ľudí, pričom kapacita budapeštianskej Sport Arény, kde sa jeden z koncertov konal, je až 12 500 ľudí. V nedeľu večer však účasť odhadovala televízia Duna TV len na pár stoviek ľudí. S nápadom zbierky prišiel katolícky farár Elemér Rédly, ktorý po prejave premiéra Viktora Orbána, v ktorom hodnotil uplynulý rok, pochopil, že najväčším problémom krajiny je vysoký dlh. Preto ponúkol zo svojich úspor milión forintov (asi 3610 eur). Presviedča iných, aby neriešili, prečo dlh nesplatia tí, ktorí ho zlými rozhodnutiami vyprodukovali, ale aby sami boli zodpovední. Zorganizovať koncerty napadlo podnikateľovi zo Zalaegerszegu Csabovi Kövesimu. Prípravy sa začali už vlani v lete. „Nie je pravdepodobné, že by masy občanov chceli zachraňovať Maďarsko - skôr ide o akciu vlády, ktorá kým nie je povinná, tak nemusí byť zlá,“ povedal pre SME sociológ a predseda Hungarian Europe Society István Hegedűs. „Rozpočtu by namiesto takýchto akcií pomohla skôr racionálna hospodárska politika a triezve pôžičky.“ Akciu pritom propagujú ako „jedno z najväčších hnutí, v ktorom každý účastník, účinkujúci aj publikum, spoločnými silami a skutkami môžu dokázať pocit zodpovednosti za spoločnosť a dôležitosť spolupatričnosti,“ píše o akcii bulvárny denník BLIKK. Maďarský dlh je približne 80 percent HDP, čo je asi 2 milióny forintov na obyvateľa. Priemer Európskej únie je o niečo nižší. Napriek tomu krajine hrozí bankrot, ak si nepožičia od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie.
Veľký dlh
- Maďarsko musí tento rok splatiť asi 6,4 miliardy eur zahraničného dlhu plus úroky,
- priemerný príjem v krajine klesol o 2,5 percenta,
- v prieskume 82 percent Maďarov hovorí, že krajina ide zlým smerom.
Orbána musia poraziť Maďari
20. februára 2012 - (Magyar Narancs / Sme)
V záujme maďarskej vlády je pokračovať v „boji za slobodu” bez totálnej roztržky s Bruselom. Preto Orbán bezpochyby v budúcnosti urobí k únii ústupky. Lenže v konfliktoch sa vyžíva, preto je napätie medzi Budapešťou a Bruselom nevyhnutné. Napokon to však aj tak nebude Európska komisia, ale maďarskí demokrati, kto musí Orbána poraziť.
Esej - Nové maďarské dobrodružstvo
19. februára 2012 - (Viktor Horváth - pravda.sk)
Politické vymenovanie riaditeľa divadla Új Színház vyvolalo v Budapešti vlnu protestov. Európa by mala brať spoločenskú klímu v Maďarsku vážne, lebo v každej krajine je značný dopyt po vodcoch - najmä v časoch krízy. Nedávno vypísalo mesto Budapešť konkurz na riaditeľa divadla Új Színház. Na konkurz sa prihlásili dvaja uchádzači: predošlý riaditeľ István Márta a herec György Dörner. Dörner je známy svojimi radikálne nacionalistickými názormi, rád vystupuje na ultrapravicových mítingoch a má blízko k politickej strane Jobbik a jeho zakázanej, militantnej organizácii, takzvanej Maďarskej garde. Táto formácia svojou rétorikou, ako aj zámermi a uniformami najväčšmi pripomína niekdajšie organizácie SA, SS či maďarských nilašov. Predošlý riaditeľ divadla István Márta predložil komisii na posúdenie 110-stranový podrobný ekonomický a marketingový plán. Jeho bohatý program, ktorý ponúkal hosťovanie zahraničným režisérom a divadelným súborom, bol postavený na dlhoročne budovaných kontaktoch. Navrhovaný dramaturgický plán obsahoval súčasné i klasické divadelné hry, ktoré hľadajú odpovede na aktuálne duchovné a morálne otázky súčasnosti, skrátka, sú s našou dobou prepojené. Niektoré z textov sa venovali problematike človeka vydaného napospas vláde jednej strany (napríklad Orwell: 1984). Oproti tomu v 18-stranovom projekte Györgya Dörnera chýbali konkrétne čísla. So zahraničnými režisérmi a divadelnými súbormi plánoval spoluprácu bez ich vedomia. Napríklad Jiří Menzel vo svojom liste zarazene píše, že sa dohodol na spolupráci len s predošlým riaditeľom a meno istého maďarského režiséra zo Sedmohradska Dörner uviedol chybne. Tento projekt, plný pravopisných a štylistických chýb, vyjadruje túžbu po akomsi rozprávkovom svete. Namiesto odborne fundovaného programu ponúka program politický, ktorého zámerom je boj o „znovuobsadenie” divadelného života a krajiny a vštepovanie puncu pravej maďarskosti.
Márna vlna protestu
Odborná komisia posudzujúca podané práce ohodnotila Dörnerov projekt ako umelecky slabý, morálne poburujúci a odporučila predĺžiť poverenie doterajšieho riaditeľa. No napriek tomu István Tarlós, primátor Budapešti, vymenoval za riaditeľa divadla Új Színház Györgya Dörnera. Tarlós je politik blízky Fideszu a vláde. Jeho krok vyvolal obrovskú vlnu protestov. Tarlós dostal množstvo rozhorčených listov od rozličných vedúcich osobností maďarského divadelného života, od Združenia európskych divadelníkov, zahraničných umelcov a osobností, no márne. Prvého februára prevzal György Dörner vedenie menovaného divadla. Na tento deň zorganizovalo niekoľko občianskych združení a organizácií spolu s opozičnými stranami protest pred divadlom. Toľko o pozadí udalosti. Teraz by mal nasledovať živý opis demonštrácie - keďže som na nej bol - no obávam sa, že nech bola akokoľvek vzrušujúca, nemá zmysel sa ňou dlhšie zaoberať. Veď čo sa už dá pochopiť zo zábleskov výjavov pouličnej demonštrácie, na ktorej proti tým, čo prišli pokojne protestovať voči nezmyselne vymenovanému riaditeľovi, besnel takmer dvojnásobok pravicových radikálov? Brutálne vášne, výkriky, skandovanie: špinaví Židia, vlastizradcovia, postavy v čiernych uniformách so zástavami s arpádovskými brvnami a rovnakými šatkami okolo krku, s odznakmi, kombinácie farieb známe z filmov: čierna-červená-biela. Organizátori antifašistickej demonštrácie niekoľkokrát prosili políciu, aby priestor od nich očistili. Policajný kordón ich oddelil od demonštrantov a za mohutného strkania ich vytlačil na Andrássyho ulicu. No tí, čo boli v civile, sa vrátili, veď kým nevykrikujú, nevidno na nich, čo sú zač, a keď sú nazad, zamiešajú sa do davu a pokračujú vo vrieskaní. Žena protestujúca voči novovymenovanému riaditeľovi sa postaví voči menšej skupinke extrémistov, stojí a monotónne opakuje: nie, nie, nie. Všade kamery, mikrofóny, vzrušení novinári behajú, aby zachytili najbrutálnejšie vycerené zuby, najvulgárnejšie výkriky, najdivšie strkanie, najkrvavejší pohľad.
S gučou v hrdle
No dobre, už je to jedno, predsa som sa pokúsil čosi zachytiť, tak akosi to bolo, nič zvláštne, mohlo to byť aj brutálnejšie. Horšie než to strkanie bolo, že najčastejšie sa skloňoval výraz Maďar, Maďar, Maďar. Príšerný pocit, veď všade na ulici, všade naokolo boli samí Maďari. Jedna skupina by uznala za Maďarov členov tej druhej, no druhá prvých len v prípade, že by rovnako ako oni nenávideli Židov, Cigánov, pohŕdali by všetkými susednými národmi, ak by boli fanatickými kresťanmi ako oni, keby chceli vystúpiť z EÚ, kam krajinu po prvý raz voviedol i nimi vysoko uctievaný svätý Štefan, keby si všetci prišili na kabáty mapu Uhorska, keby verili v nadradenosť Maďarov a keby trvali na územnej revízii. Znie to všetko veľmi nezmyselne, no verím, že pre susednú krajinu nie nepochopiteľne, máme spoločnú históriu aj spoločné nezmysly. Tón, ktorým sa mi teraz darí písať, je romanticky rozohnený a podozrivo patetický, no nechce sa mi siliť do uvoľnenej irónie. Celé sa ma to veľmi dotklo, bol to veľmi nepríjemný pocit, guča v hrdle. Mojou prvou reakciou bolo presvedčenie, že presne viem, čo sa v krajine deje, samozrejme, prečo by som nevedel. Ibaže neviem. Treba uvažovať. Pred piatimi-šiestimi rokmi, v období vlády skorumpovanej Maďarskej socialistickej strany (MSZP), bolo nepredstaviteľné to, čo sa napokon po páde ich vlády v krajine udialo. A čo sa odvtedy každým dňom, zas a znova, opakuje. Do roku 2010 bol politicko-spoločenský život chvíľami a miestami jednoducho nechutný, dnes však len ťažko človek nachádza slová, aby pomenoval to, čo prežívame. Zrejme si treba všetko premyslieť, „upgrejdnúť” svoj zabudovaný softvér na čítanie spoločenskej situácie. Lebo hoci teoreticky dobre poznáme známu frázu, že história sa opakuje, zoči-voči konkrétnej situácii už frázy neexistujú, sú len ťažko opísateľné emócie: úžas, ohromenie, zdesenie, zúfalstvo aj chuť smiať sa, zlosť, strach, a čo je zo všetkého najhoršie - pocit dobrodružstva. Dobrodružstvo je pre jednotlivca, vzrušenie i relax, no čo znamená pre krajinu? Aké to je, keď sa vedúca osobnosť štátu rozhodne zrealizovať pre všetkých obyvateľov bez výnimky rozprávkový svet, čo žije v jej predstavách? A čo keď je rozhodnutá bojovať zaň až dokonca? Keď sny tohto vodcu vyzývajú ľud na dobrodružstvo. A keď Európa nad jeho snami nepokojne zakrúti hlavou, vodca trocha popustí, opatrne vyčkáva, no keď sa vášne upokoja, pokračuje v začatej ceste. Vodcovia nepopustia, nech by mal byť koniec akýkoľvek.
Žijeme v diktatúre
Keď sme už naznačili koniec zaváňajúci apokalypsou, rozšírme si perspektívu ponad inkriminované divadlo, jeho roduverného direktora, neofašistov, čo ho podporujú a povznesme sa i nad primátora Tarlósa. Opakovanie dejín nehrozí príchodom fašizmu, ale čímsi, čo už je vlastne každodennou realitou. Vrátil sa spoločenský model vlády jednej strany známy z kádárovskej éry. Žijeme v diktatúre, ale musíme sa tváriť, že to tak nie je. Spoločenské pravidlá sú postavené na lži. Neprekvapuje ma spôsob fungovania vlády jednej strany a centralizácia moci, veď to dobre poznám, zažil som to. Prekvapujúce je, že sa to celé vrátilo. Prečo? Maďarská politická kultúra a výchova celé stáročia stavia na sebaklame a vzdore. Je predsa príjemnejšie uveriť tomu, že svet je zlý, a každý nám len nespravodlivo ubližuje, ako sa pozrieť zoči-voči skutočnosti, že nie sme o nič lepší ani o nič horší ako ostatní. A keď sa chceme zbaviť duševného marazmu, musíme hľadať príčinu svojich prehier a smoly v prvom rade v sebe. Keď súčasná vláda vyhlásila deň podpísania Trianonskej zmluvy za pamätný deň (Deň národnej spolupatričnosti), nemyslela na to, že sme kedysi pomohli vypuknutiu prvej svetovej vojny. Potom sme ju prehrali, potom sme pomohli i druhej, aj tú sme prehrali a potom sme sa urazili. Naša odutosť živila diktatúry: Horthyho režim zvalil všetko na víťazov, na susedné krajiny a na Západ; kádárovský režim obvinil zo všetkého Horthyho režim a tiež Západ, teraz orbánovský režim obviňuje predošlú vládu, Západ, a vlastne hocikoho. Podstatné je, aby bolo v krajine vždy dosť jedu a pocitu krivdy na to, aby vďaka nim dokázala uživiť svojho vodcu. Veď čo je to za národný sviatok, čo spolupatričnosť slávi v deň rozdelenia krajiny. V deň, ktorý je zároveň pre susednú krajinu dňom získania národného sebaurčenia! Čo je to za gesto, v ktorom sa identifikácia snúbi s konfrontáciou? Je to gesto boja. Lebo niet vodcu bez boja. Ak niet boja, dav vodcovi neverí, preto vodca boj zabezpečí. V socializme sme mali boj za mier, teraz tu máme boj proti nadnárodným spoločnostiam, proti bankám, proti Európe a MMF, proti čomukoľvek a komukoľvek za hranicami i doma, kto sa odváži spochybniť vodcovu dokonalosť.
Kto je s vodcom, je s ľudom...
Ak človek žije v mieri, môže sám rozhodovať o svojom osude, viere, daniach, škole pre svoje deti, o šetrení na dôchodok. Človek, čo žije v mieri so sebou a so svetom, nenasleduje vodcu, lebo nepotrebuje nepriateľa. Nepriateľa potrebuje vodca, lebo len ten mu zabezpečí prívržencov, ktorí ho budú nasledovať a bojovať zaňho. Nedokázal by odôvodniť koncentrovanie moci, keby nemusel svoj ľud brániť pred nepriateľom. Tento ľud je totožný s vodcom, keď niekto ubližuje vodcovi, ubližuje ľudu. Kto je s vodcom, je s ľudom, kto je proti nemu, je proti vlasti. Vodcu živia skutočné i domnelé útoky zvonka a teórie o sprisahaní a vlastizradcoch, no živia ho aj tí, čo kričia na ulici: vlastizrada, špinaví Židia!, i neofašisti nadávajúci do Židov, lebo vodca, čo upokojuje fašistov, ukazuje svetu svoju dobrotivosť. Vodcu nenasleduje zdravý rozum, ale slepá viera, keď vodca zavedie čosi, po čom jeho prívrženci budú žiť horšie, budú o to náruživejšie v neho veriť, a o to väčšmi nenávidieť nepriateľov, ktorých vodca označí za príčinu všetkého zla. Čím hlbšia je nevedomosť, tým je vodca mocnejší, a keď sa pozrieme na nový vládny zákon o školstve, veru, niet dôvodu na optimizmus. Z ideálneho žiaka orbánovskej školy vyrastie nesamostatná a závislá osobnosť poslúchajúca autority, pre ktorú nebude mať hodnotu sebanaplnenie, ale posluhovanie nadriadeným: učiteľom, farárom, úradníkom, šéfom v zamestnaní, posluhovanie malým vodcom, ktorí tiež budú slúžiť svojmu nadriadenému. Frustrovaní ľudia, čo hľadajú útechu vo vybájenom svete predstáv stredovekej uhorskej ríše a pradávnej, všetkým nadradenej maďarskosti, aby svoju útechu našli vo vzrušenom pozorovaní vodcovho boja za ríšu.
Dajme na seba pozor!
Či tomu všetkému samotný Orbán skutočne verí, nemôžeme vedieť - podobne ako ostatné silne narcistické osobnosti zrejme i on používa svoju moc ako narkotikum na zmiernenie svojej vnútornej neistoty a komplexov menejcennosti. Zmietaný v neistotách, ktoré svetu nevystavuje na obdiv, nie je dostatočne schopný vyplodiť racionálnu reťaz súvislosti príčin a ich dôsledkov. Jeho intelektuálne kapacity sú naplno vyťažené hraním roly, ktorú na seba vzal. Je to ohromný výkon, ktorý splynul s jeho charakterom. V dnešnom Maďarsku sa stretli tie najhoršie mechanizmy národa s jedným z duševne najperfídnejších, najprefíkanejších a najšarmantnejších šarlatánov našej histórie. S nadaným dobrodruhom veľkého formátu, ktorého jedinou smolou je, že sa narodil v zlom čase na zlom mieste - dostal omnoho menšie smetisko, než aké dokáže prekikiríkať. Jeho priestorové nároky mu kážu kráčať vpred. Európa by mala Viktora Orbána brať vážne, lebo v každej krajine je značný dopyt po vodcoch - obzvlášť v časoch krízy, pri problémoch s migrantmi a národnostnými menšinami. Milí Slováci! Anjeli nevidia červené čiary, ktoré si nepatrní ľudkovia kreslia na svoje mapy. A keby ich aj videli, iba by sa im smiali. Dajme na seba pozor!
Viktor Horváth (1962) - Spisovateľ a prekladateľ. Na univerzite v Pécsi vyučuje teóriu štruktúry verša a poetiku. Od roku 1994 publikuje preklady, poviedky, štúdie a romány. V rámci prekladu sa venuje najmä tvorbe stredovekých a novovekých autorov západnej Európy. Jeho posledný rozsiahly román Turecké zrkadlo (Török tükör) sa odohráva v XVI. storočí v období tureckej nadvlády v Uhorsku a jeho hlavným hrdinom je moslimský chlapec. V súčasnosti žije v Budapešti.
Berlinale vyhral film o väzňoch
19. februára 2012 - (tasr)
Talianska väzenská dráma Cesare deve morire (Cézar musí zomrieť) získala na filmovom festivale Berlinale Zlatého medveďa za najlepšiu snímku. Režisérmi víťazného filmu sú bratia Paolo a Vittorio Tavianiovci, ktorí patrili medzi tohto ročníka. O najvyššie ocenenie bojovalo na prvom veľkom filmovom festivale roka celkovo 18 snímok. Ocenená dokumentárna dráma filmárskych veteránov rozpráva príbeh, v ktorom väzni inscenujú Shakespearovu divadelnú hru Julius Caesar. Strieborného medveďa získal maďarský režisér Bence Fliegauf za film Csak a szél (Iba vietor), rozprávajúci o rómskej komunite žijúcej v atmosfére strachu a paranoje. Snímka je inšpirovaná nedávnymi brutálnymi útokmi na Rómov v Maďarsku.
Banská Štiavnica - Zimný festival 4 živly bude o našich vzťahoch k iným menšinám
16. februára 2012 - (tasr)
Už aj zimnú časť bude mať stále populárnejší filmový seminár 4 živly. Prvý ročník sa uskutoční v dňoch 24. - 26. februára v Banskej Štiavnici. Jeho témou budú Tí druhí. „Pri dramaturgii seminára nám je vždy ľúto, keď musíme vyradiť niektoré filmy alebo celé línie témy. Zimné živly nám umožnia venovať sa jednej linke viac do hĺbky,” uviedla pre TASR Daniela Chlapíková, organizátorka podujatia. Zimná verzia je tak preddavkom letného seminára, ktorý v tomto roku bude rámcovaný témou Hranice. Vo februári sa 4 živly pozrú za naše južné hranice a na hranice v nás, ktoré robia z iných tých druhých. Ponúknu kolekciu 15 slovenských a maďarských filmov, reflektujúcich vzájomné vzťahy, ako aj vzťahy k iným menšinám, ktoré v obidvoch krajinách žijú alebo žili. Zaujímavými budú najmä filmy, skúmajúce stereotypy myslenia na oboch stranách a lektorské úvody, ktoré im dodajú širší historický a sociologický kontext. Z klasických diel v programe patrí miesto napríklad filmom Pomocník (réžia Zoro Záhon), Miluj blížneho svojho (Dušan Hudec) alebo Jadvigin vankúšik (Krisztina Deák). Čerstvejšie diela príde uviesť viacero tvorcov osobne. Angéla Galán predstaví banskoštiavnickému publiku svoj intímny pohľad na slovensko-maďarské spolunažívanie v dokumente Szlovákmagyarok a dokumentárnu komédiu Bahrtalo! (Veľa šťastia!) o dvojici svojráznych Rómov uvedie rumunsko-maďarský režisér Róbert Lakatos. Sprievodným programom chcú organizátori sprostredkovať ešte plastickejší obraz jednotlivých menšín a dovoliť návštevníkom nazrieť za pomyselné hranice. Otvárací večer zimného seminára sa aj preto rozhodli usporiadať v komunitnom centre rómskej osady Šobov a po miestnej premiére filmu Cigán (Martin Šulík) roztancovať domácich i cezpoľných návštevníkov v rytmoch pravej cigánskej muziky. V nasledujúcich dňoch dostanú návštevníci možnosť ochutnať špeciality rómskej, maďarskej a židovskej kuchyne, aby si napokon s nasýteným žalúdkom a obohatenou mysľou mohli overiť znalosti kinematografie v súťažnom kvíze. Zimný filmový seminár 4 živly ukáže, že označenie Tí druhí nemusí niesť pejoratívny nádych. V spoločnosti filmových tvorcov, teoretikov, či odborníkov z oblasti sociologických a historických vied, nazrie za hranice predsudkov a stereotypov myslenia. Organizátorom seminára je Občianske združenie 4 živly. Podujatie finančne podporila Nadácia otvorenej spoločnostri - Open Society Foundation.
J. Miškov nepodporí takú dohodu, ktorá by okliešťovala základné práva
20. februára 2012 - (tasr)
Šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Juraj Miškov (SaS) nepodporí takú Obchodnú dohodu o boji proti falšovaniu ACTA, ktorá by mohla akýmkoľvek spôsobom okliešťovať základné práva jednotlivca. „Môj postoj k tejto dohode je od samého začiatku jednoznačný. Nepodporím dohodu, ktorá by mohla akýmkoľvek spôsobom okliešťovať základné ľudské práva, predovšetkým slobodu a súkromie jednotlivca a ktorá bude nadraďovať ochranu duševného vlastníctva nad tieto základné ľudské práva. Som presvedčený, že slovenský právny poriadok zatiaľ dostatočne funguje aj bez tejto dohody,” uviedol dnes v Bratislave Miškov na odbornej konferencii k téme ACTA. „Prijatím dohody ACTA sa nijakým spôsobom nebudú narušovať ani iným spôsobom okliešťovať základné ľudské práva. Dohoda ACTA je plne kompatibilná s právnymi úpravami, ktorými členské krajiny EÚ dnes disponujú. Navyše obsahuje mnohé záruky pre zachovanie a ochranu základných ľudských práv, ako je sloboda prejavu, ochrana súkromia. Dohoda tým pádom neprinesie žiadne negatívne dopady pre občanov Slovenska a EÚ,” informoval na konferencii v Bratislave Pedro Velasco Martins z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie (EK) pre obchod. „Na jednej strane sa hovorí, že zavedením dohody ACTA sa v zásade pre členské krajiny nemení nič. Na druhej strane sa však ponecháva členským štátom možnosť na to, ako budú dohodu implementovať - teda záleží na tom, ako sa vykonávacími predpismi postavia k jej zavedeniu. Na dohode ACTA nie je napríklad zvyčajné, že má aj trestno-právny rozmer, hoci sa tvrdí, že je vraj zameraná na porušovanie práv duševného vlastníctva v komerčnom rozmere,” priblížil štátny tajomník MH SR Kristián Takáč. Zástupcovia EÚ a 22 členských krajín podpísali Obchodnú dohodu proti falšovaniu 26. januára 2012 v Tokiu. Slovenský podpis pod ňou chýba, pretože postoj k ACTA musí najskôr zaujať vláda a následne aj parlament. ACTA vyvolala protestné reakcie aj na internete. Jej odporcovia sa obávajú, že boj proti porušovaniu autorských práv povedie v skutočnosti k cenzúre internetu. Najvýraznejšie proti dohode protestuje globálne hackerské hnutie Anonymous.
Najdôveryhodnejším politikom je Fico, nasleduje Radičová a Gašparovič
20. februára 2012 - (tasr)
Najdôveryhodnejším politikom na Slovensku je líder Smeru-SD Robert Fico, ktorý získal od respondentov 37,1 percenta hlasov pred premiérkou Ivetou Radičovou z SDKÚ-DS (18,2 percenta) a prezidentom Ivanom Gašparovičom (14,3 percenta). Vyplýva to z prieskumu, ktorý v dňoch 7. až 12. februára na reprezentatívnej vzorke 1128 respondentov realizovala agentúra MVK. Pre TASR to uviedol Pavel Haulík z MVK. „Respondentom sme položili aj otázku zameranú na dôveru k politikom - Ktorých politikov považujete za serióznych, takých, ktorým možno veriť?” pokračoval Haulík s tým, že každý respondent mohol uviesť tri mená. Za Ficom, Radičovou a Gašparovičom nasleduje šéf Mosta-Híd Béla Bugár (12,9 percenta) a podpredseda KDH Daniel Lipšic (11,6 percenta). Respondenti odpovedali aj na otázku „Ktorí politici spôsobujú vážne problémy a najviac kazia úroveň politiky u nás?” Najvyššie negatívne skóre získal predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda (52,6 percenta) pred lídrom národniarov Jánom Slotom (34,4 percenta), podpredsedom SDKÚ-DS Ivanom Miklošom (27,1 percenta), predsedom Smeru-SD Robertom Ficom (21,1 percenta), päticu „problémových” politikov podľa MVK uzatvára predseda SaS Richard Sulík (20,7 percenta).
Najviac Slovákov chce za premiéra Fica
20. februára 2012 - (Ľuboš Kostelanský - hnonline.sk)
Na uvoľnenú premiérsku stoličku po Ivete Radičovej (SDKÚ-DS) šéfa opozičného Smeru-SD uprednostňuje jednoznačne najviac - vyše tretiny oslovených ľudí v exkluzívnom prieskume agentúry Focus pre Hospodárske noviny. Čo je dobrá správa pre ľavicový Smer-SD, je pre pravicu priam alarmujúce: iba sám Fico má vyššiu podporu ako zvyšných šesť lídrov politických strán - na ktorých sa Focus pýtal - dokopy. Na druhom mieste najžiadanejších nových premiérov je predseda KDH Ján Figeľ (8,4 percenta). A za ním sa v prieskume postupne zoradili Igor Matovič (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti), Béla Bugár (Most-Híd), Richard Sulík (SaS) a na poslednom mieste medzi šéfmi pravicových strán Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS). Najmenej prijateľný z lídrov siedmich politických subjektov vôbec je líder národniarov Ján Slota (2,1 percenta). „Treba si uvedomiť, že rebríček kopíruje momentálne volebné preferencie,“ vysvetlil pre HN analytik Ivan Dianiška z agentúry Focus. Napriek veľkému odstupu od Fica KDH rastúca podpora teší. Chceme byť stabilným majákom pre znechutených a frustrovaných pravicových voličov, vyhlásil Figeľ. Ficovi v minulosti dokázala konkurovať Iveta Radičová. V júli 2010 ju ako čerstvú premiérku podľa agentúry Dicio preferovalo 33,3 percenta ľudí, Fico mal vtedy 34,6 percenta. „Radičovú vôbec nepodporovali iba voliči SDKÚ,“ pripomína Dianiška. Dzurinda, ktorý prebral po Radičovej pozíciu volebného lídra strany, nemá podľa sociológa takéto sympatie už dlho. „Kauza Gorila ho len zašliapla,“ dodal Dianiška. Kým pre sympatizantov Smeru je ako slovenský premiér prijateľný jedine Robert Fico, zvyšok šéfov parlamentných strán má komplikovanejšiu pozíciu. Sulíka a Figeľa podporujú iba tri štvrtiny voličskej základne ich strán, Béla Bugára a Mikuláša Dzurindu len dve tretiny. Igora Matoviča chce za premiéra dokonca iba 57 percent priaznivcov Obyčajných ľudí. „Zrejme rozmýšľajú o tom, či sa hodia na predsedu vlády, alebo majú pre nich vyhliadnutý iný post,“ vysvetľuje váhanie sympatizantov strán Daniška. Desať percent voličov SDKÚ chce tak za premiéra radšej Igora Matoviča, 8 percent voličov Mostu-Híd zase preferuje za predsedu vlády šéfa KDH Figeľa. Najväčšia nejednotnosť vládne v tábore Obyčajných ľudí, kde šesť percent preferuje Jána Figeľa, šesť percent Richarda Sulíka a dokonca až deväť percent Roberta Fica. „Neviem si to predstaviť, ani za kandidátov našej strany, pretože chrbtovou kosťou, ktorá nás spája, je fakt, že vláda so Smerom je pre nás neprijateľná,“ vraví Igor Viskupič. Robert Fico je najlepším možným slovenským premiérom pre každú kategóriu spoločnosti s výnimkou jedinej - obyvateľov maďarskej národnosti. Pre tých je jednoznačnou jednotkou Béla Bugár (35 %). Slabinou Fica sú aj študenti, medzi ktorými má len 16-percentnú podporu. Igora Matoviča chce za predsedu vlády 14 percent študentov
Ako bude voliť babka?
Známe tváre sa k stranám nepriznali
20. februára 2012 - (Ján Glovíčko - Sme)
Kampaň pred predčasnými voľbami neláka osobnosti ani bežných voličov. Dávno preč je mobilizácia z roku 1998, občianski aktivizmus z posledných volieb v roku 2010, keď vznikali viaceré nezávislé kampane, ktoré vyzývali voliť, a ľudia sa napríklad masívne skladali na bilbordy karikaturistu Shootyho. Politikov teraz podporuje iba zopár známych ľudí, aj tí vyjadrujú stranám sympatie opatrne. Na bilbordoch na podporu Mosta-Hídu Bélu Bugára je napríklad aj politológ Miroslav Kusý. „Nerozhodol som sa podporovať priamo stranu, ale princípy, ktoré sú na bilborde, teda zodpovednosť,” povedal Kusý. Plagáty sú bez loga strany, vizuál bilboardov aj heslá zodpovednosť a spolupráca sú totožné so straníckymi. „Takú hodnotu ako zodpovednosť má viacero strán. Nemám nič proti Mostu-Hídu, som však politológ, tak nechcem vstupovať priamo do kampaní. Ja kampaň, samozrejme, neplatím, ale mala by to byť nejaká mimovládka,” povedal Kusý. Angažovanie v predvolebnom boji Kusý necíti ako konflikt s nezávislosťou. Most-Híd podporuje aj bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora. Presvedčila ho myšlienka strany, ktorá spája všetky národy v krajine. „Nie je to moja kampaň, je to iba prejav mojej podpory, ale celé to zabezpečuje strana.” Most-Híd priznal, že bilbordy platí. Bútora chcel Bugár na kandidátke strany, no ten jeho ponuku odmietol. Stranu na bilbordoch podporuje aj boxer Tomi Kid Kovács. SNS označila za svojho podporovateľa okrem zaplatenej Tublatanky aj predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča. Aj ten hovorí, že podporuje iba myšlienky národne orientovaných strán. „Otvorene podporuje SNS a jej tím vo voľbách aj Matica slovenská, čo verejne deklaroval na mítingu, stretnutí s občanmi v Revúcej pán Tkáč,” povedala hovorkyňa strany Jana Benková. Matica je podľa stanov verejnoprávna. „Pôsobí ako národnoprospešná, nezávislá, nadstranícka, nadkonfesijná, nadrezortná a národná kultúrna ustanovizeň.” Tkáč povedal, že nepodporuje len SNS, ale aj Smer a KDH. „Nevyjadril som sa, že podporujem SNS, ale vlastenecky orientované strany. Matica je nestranícka, tá nikoho nepodporuje. Ja ako predseda podporujem vlastenecké sily, kam, samozrejme, patrí aj SNS,” povedal. Najviac podporovateľov spomedzi známych osobností má KDH: hokejového trénera Jána Filca, predsedu Slovenského paralympijského výboru Jána Riapoša, kňaza Antona Srholca či primátora Trenčína a bývalého šéfa STV Richarda Rybníčka. SDKÚ v kampani zabávajú Oľga Feldeková s Elenou Vacvalovou, no strana nepovedala, či sú medzi podporovateľmi aj nezaplatené osobnosti z verejného života. SaS podľa asistentky Richarda Sulíka Tatiany Tóthovej-Diovčošovej verejne podporuje tanečník Jaro Bekr. Podporu Smeru odmietli hokejové kluby HC Slovan Bratislava a Dukla Trenčín, s ktorými strana avizuje dva zápasy.
„Pred voľbami sa pravice nevzdám“
Béla Bugár odpovedal na otázky čitateľov Hospodárskych novín na Facebooku.
- Ako sa vám podarilo osloviť ľudí, ktorí nie sú maďarskej národnosti?
Predvolebné halušky s paprikou
17. februára 2012 - (Arpád Soltész - hnonline.sk)
Béla Bugár nevylučuje koalíciu Mosta so Smerom, len by sa Ficovi „Jánošíci“ museli vzdať svojej nacionalistickej agendy. A muselo by sa pridať aj KDH, ktoré sa tiež tvári, že bez Mosta by do koalície s Ficom radšej nešlo. Robert Fico si zasa dokáže predstaviť koalíciu s kýmkoľvek, pretože niet strašnejšej predstavy, ako vyhrať voľby a ostať v opozícii. Najúsmevnejšie je práve to, ako pravicové strany podmieňujú svoju účasť v ľavicovej vláde prítomnosťou ďalšieho pravicového partnera. Ako keby tým chceli legitimizovať svoje zbehnutie na druhú stranu politickej barikády. A hoci to s Mostom vyzerá ako halušky s paprikou, dá sa to pekne predať - sociálni demokrati, konzervatívni kresťania a umiernení Maďari v širokej koalícii „občianskeho porozumenia“ spasia politickou a ekonomickou krízou zmietanú krajinu. Možno by to KDH prinieslo hlasy frustrovaného voliča SDKÚ, ktorý by doprial tým svojim štyri roky v „polepšovni“, no nemá žalúdok na to, aby z číreho trucu nakydal do parlamentu všakovakých Matovičov a Mojsejové. Mostu zasa hlasy Maďarov, ktorí chcú mať zastúpenie v parlamente, no nestoja o etnické napätie. Smeru by to nemuselo ani pomôcť, ani uškodiť, jeho volič je fixovaný na vodcu a čo ten povie, to je dobré. Politické strany sa však nespoliehajú na predvolebné mudrovanie nad šálkou kávy. Koaličné špekulácie vypúšťajú do obehu cielene. Volebné štáby si potom vyhrnú rukávy a bleskovo robia interné prieskumy verejnej mienky. Ak volič zareaguje pozitívne, potvrdia informáciu. Ak negatívne, dementujú fámu. O skutočnej koalícii, ktorá vzíde z reálneho volebného výsledku, však rozhodne parlamentná matematika a koaličné handlovanie, nie preferencie voliča.
Bugár si vie predstaviť vládu s Ficom
17. februára 2012 - (hnonline.sk)
Vláda Smeru-DS, KDH a Mostu-Híd je reálna. Za dobrú alternatívu ju označil predseda Smeru Robert Fico, nevylúčili ju ani lídri dvoch pravicových strán. „S každým, nielen so Smerom si vieme predstaviť naše pôsobenie, ak hodnotovo a programovo nájdeme prienik,“ povedal v rozhovore pre HN Bugár. Smer by však musel zrušiť niektoré plány v menšinovej oblasti. Bugárovi napríklad prekáža, že Smer chce po voľbách prehodnotiť zoznam dvojjazyčných obcí. Stredopravá vláda je podľa súčasných preferencií strán nereálna, podľa Bugára sa však za tri týždne, ktoré zostávajú do volieb, môže,,ešte všeličo stať“. Koalíciu s Obyčajnými ľuďmi si však Bugár vie predstaviť len ťažko. Vychádza pritom zo skúseností z tohto volebného obdobia, keď Igor Matovič podľa neho nedodržiaval koaličné dohody. Povolebnú spoluprácu Smer, KDH a Most pripustil Fico. „Prípadná realizácia v praxi by bola pre Slovensko vhodným variantom,“ povedal v online rozhovore aktualne.sk. Podľa posledného prieskumu Focusu by mala takáto koalícia ústavnú väčšinu, disponovala by 99 hlasmi. Smer je podľa Fica za spoluprácu štandardných strán. Chce zabrániť spojeniu pravice, nové strany ako Obyčajní ľudia a 99 percent považuje Fico za „novotvary“, ktoré deformujú demokraciu. „Slovensko potrebuje stabilitu a zodpovednosť, potrebuje vládu, ktorá bude cestou z krízy,“ vyhlásil včera Ján Figeľ. Dodal, že vláda Roberta Fica bola stabilná, ale zadlžovala Slovensko gréckym štýlom. V Smere sa o budúcom kabinete už diskutuje. Podpredseda Smeru Robert Kaliňák hovorí, že vládu by okrem nich mohla tvoriť ešte jedna alebo aj dve strany. Europoslankyňa za Smer Monika Beňová, ktorá v minulosti kritizovala spoluprácu so SNS, hovorí, že sociálni demokrati nebudú potrebovať nikoho. „Smer vyhrá voľby s prevahou.“ Beňová by však z pravice uprednostnila Most-Híd pred KDH. „S KDH máme rozdielne otázky na niektoré etické problémy,“ dodala. O budúcej koalícii sa mal Fico podľa informácií HN zmieniť na stretnutí s veľvyslancami začiatkom roka. „Robert Fico diplomatom povedal, že po voľbách bude preferovať vládnu koalíciu s Mostom-Híd,“ tvrdí priamy účastník stretnutia, ktorý si neželal byť menovaný. Fico to však vtedy poprel. Analytik Ján Baránek hovorí, že Most-Híd by bol pre Smer ľahší partner. „KDH je ideovo vyhranenejšia,“ konštatoval. Pavel Havlík z agentúry MVK pripomenul, že voliči Smeru si skôr želajú kresťanských demokratov. „Smer bojuje o priaznivcov SNS,“ dodal Havlík.
Dvetisícšesťsto slov o jednej firme s názvom Slovensko
Bratislavské letisko - nekonečný príbeh nekompetencie jedného ministerstva
Znovuzrodenie Matice
Rozhovor s predsedom Matice slovenskej Mariánom Tkáčom
Matica vyzýva voliť a odstaviť „dosluhujúcu politickú reprezentáciu“
16. februára 2012 - (sita)
Matica slovenská vyzýva svojich členov a sympatizantov, aby sa 10. marca zúčastnili na predčasných parlamentných voľbách. Podľa jej predsedu Mariána Tkáča hlasovaním o budúcich poslancoch možno prispieť k prekonaniu hmotnej a morálnej chudoby, v ktorej sa nachádza naša národná a občianska spoločnosť. „Sme presvedčení, že si to vyžaduje principiálne riešenia, ktoré nie je možné očakávať od dosluhujúcej politickej a štátnej reprezentácie,” poznamenal Tkáč. K týmto záverom dospeli predstavitelia Matice slovenskej po okrúhlom stole, ktorý zorganizovali 13. januára v historickej budove SNR. S vyhláseniami a závermi okrúhleho stola oboznámila Matica predstaviteľov všetkých parlamentných strán a je pripravená na stretnutie s nimi. „V súlade so svojím zákonným poslaním - upevňovať slovenské vlastenectvo, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti, pôsobiť najmä na mládež v duchu národných, mravných a demokratických hodnôt - Matica slovenská vyzýva k podpore tých síl, ktoré presadzujú vo svojom programe uvedené hodnoty,” uviedol Tkáč.
Brusel nám dá miliardy eur na jeden z najväčších problémov
„Autonómia by znamenala zachovanie Maďarov v SR“
16. februára 2012 - (tasr)
Autonómia regiónu južného Slovenska by bola dôležitá pre zachovanie maďarskej menšiny na Slovensku. Ak by sa nezrealizovala, potom za 60-70 rokov by sa tamojší Maďari dostali na pokraj zániku. Vyhlásil to dnes v relácii Bez hraníc maďarského verejnoprávneho rozhlasu predseda SMK József Berényi. „Väčšina slovenských politikov tiež vidí, že čas pracuje proti nám,” konštatoval predseda SMK, podľa ktorého počet Maďarov klesá vysokým tempom. Berényi poukázal na skutočnosť, že v Európskej únii fungujú popri kultúrnych a vzdelávacích modeloch autonómie aj územné modely autonómie, ktoré integrovali menšiny. Ako dodal, preto je dôležité, aby sa na Slovensku začal dialóg o regionálnej samospráve, ktorá by bola nielen záujmom Maďarov žijúcich na juhu Slovenskej republiky, ale aj záujmom tamojších Slovákov. Ide podľa neho o región, kde je mimoriadne vysoká nezamestnanosť a chýba v ňom rozvoj cestnej a železničnej infraštruktúry. Predseda SMK tiež informoval, že sa nepodarilo zvrátiť trend, v ktorom čoraz viac maďarských rodičov dáva svoje deti do slovenskej školy, ale podarilo sa ho aspoň zastaviť. Podotkol, že je iba ilúziou tvrdiť, že slovenská spoločnosť je voči maďarskej menšine tolerantná. „Existuje určitá veľmi vážna netolerantná vrstva, voči ktorej je potrebné chrániť Maďarov žijúcich na Slovensku,” povedal Berényi a pripomenul nedávnu žalobu SMK podanú na SNS za protimaďarské a protirómske bilbordy.
Autonómia alebo zánik
Dialóg o regionálnej samosprávnosti
18. februára 2012 - (Új Szó / mti)
Autonómia regiónu južného Slovenska by bola dôležitá kvôli zachovaniu slovenského maďarstva, a ak by sa to neuskutočnilo, tak za 60-70 rokov by sa miestne maďarstvo ocitlo na hranici zániku - vyhlásil predseda SMK József Berényi v programe Maďarského rozhlasu s názvom Bez hraníc. Berényi vyhlásil, „autonómia by znamenala zachovanie”. Potom dodal, že „aj väčšina slovenských politikov vidí, že čas nám nepraje”. Hlavným dôvodom je, že počet slovenského maďarstva klesá rýchlym tempom. Predseda SMK upozornil na to, že v Európskej únii popri kultúrnej a školskej autonómii fungujú aj územné modely, ktoré menšiny integrujú. Preto označil za dôležité, aby sa na Slovensku začal skutočný dialóg o regionálnej samosprávnosti. Podľa predsedu SMK, tolerancia slovenskej spoločnosti voči Maďarom je ilúziou. „Existuje jedna veľmi vážna netolerantná vrstva, voči ktorej hornozemské maďarstvo treba uchrániť,” tvrdí Berényi.
Nezhody v otázke budúcnosti menšinových kultúr
17. februára 2012 - (Új Szó)
Okrúhly stôl slovenských Maďarov obviňuje úrad vlády pre menšiny z nečinnosti, kvôli odmietnutému návrhu komisie. Úrad Rudolfa Chmela to odmieta: podľa nich návrh bol zlý. Okrúhly stôl považuje za znepokojujúce, že Sekcia pre národnostné menšiny a etnické skupiny (poradný orgán vlády) pre nasledujúcu vládu z hľadiska menšinových kultúr nesformulovala žiadne odporúčania. Ich návrh, týkajúci sa tejto otázky, v pondelok v sekcii zamietli. „Ruky nástupcov terajších funkcionárov tak žiadne záväzky a ani odporúčania nezaväzujú. Tak môžu byť kľúčové zákony pre realizáciu financovania menšinových kultúr oveľa ľahšie sabotované alebo odkladané,” domnievajú sa predstavitelia Okrúhleho stola dodávajúc, že takáto nečinnosť môže mať z hľadiska menšín v budúcnosti vážne dôsledky. Návrh zákona zaoberajúci sa financovaním menšinových kultúr komisia už prerokovala, preto sa nedá hovoriť o nečinnosti, argumentoval na našu otázku pre náš denník úrad vlády. Pripomínajú, že stanovisko- návrh Okrúhleho stola chcel poukázať aj na to, že vláda nesplnila to čo bolo zakotvené vo vyhlásení vlády, to znamená, že neprijala zákon o financovaní menšinových kultúr. „Text spomínaného zákona úrad podpredsedu vlády spracoval a konzultoval s predstaviteľmi všetkých menšín. Faktom zostáva, že v dôsledku predčasných volieb na dokončenie legislatívneho procesu a prijatie zákona už čas nezostal,” dodal vedúci sekcie pre menšiny László Juhász. Podľa Juhásza novú vládu je sotva možné k čomukoľvek zaviazať. „Prijaté stanovisko by v nijakej forme pre nasledujúcu vládu nepredstavovalo záväzok,” dodal.
Pre výhrady vo vysielaní Rádia Patria spúšťajú Rusíni a Ukrajinci petíciu
17. februára 2012 - (tasr)
Nesúhlasný postoj s novou programovou štruktúrou Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) pre národnostné vysielanie Rádia Patria dnes vyjadrili v Prešove na tlačovej konferencii zástupcovia rusínskej a ukrajinskej obce na Slovensku. O zmenu vysielacieho času vyhradeného pre národnostné menšiny, ako aj o ďalšie svoje požiadavky chcú bojovať prostredníctvom petičnej akcie, ktorú odštartujú v pondelok 20. februára. „Od 6. februára 2012 došlo k zmene programovej štruktúry Slovenského rozhlasu, ktorá zasiahla poslucháčov národnostných menšín. Vysielanie pre národnostné menšiny je sústredené do večerných časov hlavných spravodajských relácií STV a cez víkendy do nočných hodín,” informovala hovorkyňa prešovskej pobočky Rusínskej obrody na Slovensku Silvia Lysinová. Podľa jej slov došlo pri tvorbe nových štruktúr vysielania a skladby programov k návrhu riešení, ktoré nekonzultoval RTVS so zástupcami národnostných menšín. Nesúhlasnou reakciou na zmeny, na základe ktorých došlo napríklad k presunu vysielania z 18.00 na 19.30 h., je spomínaná petičná akcia. Jej iniciátorom je Rusínska obroda na Slovensku, ktorej v tejto súvislosti vyjadril podporu aj Zväz Rusínov-Ukrajincov SR a rómske občianske združenie Jekhetane-Spolu. Autori petície požadujú pravidelné vysielanie národnostných relácií v Rádiu Patria v poobedňajších hodinách cez pracovné dni a počas nedele v dopoludňajšom čase. Ich ďalším cieľom je presunutie rusínskeho vysielania z Košíc do Prešova. „Tento región je centrum organizácií, inštitúcií a hlavne Prešovský samosprávny kraj je bohatý na kultúrno-spoločenské udalosti a respondentov hovoriacich po rusínsky,” povedala Lysinová s tým, že ich zámerom je aj posilnenie rusínskeho vysielacieho tímu o ďalších redaktorov. O stanovisko k výhradám a požiadavkám petičného výboru požiadala TASR aj RTVS. „Na budúci týždeň plánujeme usporiadať v Košiciach tlačovú konferenciu, kde budeme informovať o novej štruktúre a pripravovaných obsahových zmenách,” uviedol v krátkej odpovedi hovorca RTVS Richard Sümeghy.
Aké široké môžu byt možnosti na ochranu menšín
17. februára 2012 - (sita)
Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín vznikol na podnet orgánov Rady Európy a začal platiť v roku 1998. Jeho ustanovenia sú vo forme nabádaní, čo samo osebe naznačuje, že je to predovšetkým morálny apel na krajiny, aby ochraňovali národnostné menšiny. Hoci situácia každého štátu pripojeného k dohovoru je pod drobnohľadom Výboru ministrov Rady Európy, právna vymožiteľnosť týchto noriem je problematická. Slovenská republika sa k rámcovému dohovoru pripojila v roku 2001 a vzala na seba záväzok ochraňovať deväť menšín, medzi nimi aj Rusínov. Rámcový dohovor obsahuje aj zaujímavé príklady, ktorými sú práva menšín v jednotlivých oblastiach spresnené, pričom sa navrhujú i konkrétne riešenia. Dohovor pripomína, že členovia menšín môžu napríklad používať abecedu úradného jazyka na písanie mien ľudí svojej národnosti vo fonetickej forme. Osoby, ktoré boli kedysi donútené vzdať sa svojho pôvodného mena či viacerých mien alebo osoby, ktorých mená sa násilne zmenili, by mali mať nárok vrátiť sa k používaniu pôvodnej formy. Pamätá sa taktiež na právo jednotlivcov menšín umiestňovať vo svojom menšinovom jazyku tabule, nápisy a iné informácie súkromnej povahy - tak, aby boli viditeľné pre verejnosť. To však nebráni, aby štát, naopak, žiadal od osôb patriacich k národnostnej menšine používať okrem toho aj úradný jazyk alebo iné menšinové jazyky. Podporuje sa taktiež možnosť umiestňovať miestne názvy, názvy ulíc a iné topografické znaky pre verejnosť aj v jazyku menšiny. Pri uplatňovaní tejto zásady si však štát môže nárokovať brať do úvahy špecifické podmienky regiónov a svojho právneho systému, vrátane možnej dohody s inými štátmi. Za veľmi dôležitú sa považuje povinnosť uznať právo každej osoby patriacej k národnostnej menšine na výučbu svojho menšinového jazyka. Je to jeden zo základných prostriedkov, ktorými môžu presadzovať a uchovať svoju identitu. V tomto sa netolerujú pre štáty žiadne výnimky. Podporuje sa aj znalosť kultúry, histórie, jazyka a náboženstva národnostných menšín i zo strany väčšinového obyvateľstva. V dohovore sa priamo spomína, že diskriminačné by nemalo byť udeľovanie licencií na zvukové rádiové a televízne vysielanie, prideľovanie frekvencií a taktiež podnikanie v oblasti kín. Podporovať by sa mali taktiež redaktori v tom, aby umožňovali prístup menšín do médií pri zachovaní redakčnej nezávislosti. Od štátov sa požaduje vytvoriť podmienky na to, aby sa osoby patriace k národnostným menšinám spolupodieľali nielen na kultúrnom, spoločenskom a hospodárskom živote, ale najmä na verejných záležitostiach, ktoré sa ich týkajú. Aby sa vytvorilo prostredie vhodné na takú kooperáciu, štát by mal umožniť s menšinami konzultácie - prostredníctvom ich reprezentatívnych inštitúcií.
Prieskum MVK posiela SDKÚ mimo parlamentu
17. februára 2012 - (sme / sita)
Nový prieskum MVK poslal SDKÚ mimo parlamentu a Smer by podľa neho získal až 84 poslancov. Do Národnej rady by sa dostalo len päť strán - okrem SDKÚ vypadla (4,3) aj SNS (3,6) a 99 percent má 3,4 percenta. Tesne pod hranicou zvoliteľnosti je s 4,7 percenta SMK. Klub Kresťanskodemokratického hnutia by mal 26 kresiel, hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti by v parlamente zastupovalo 15 poslancov, voličov strany Sloboda a Solidarita by reprezentovalo 13 zákonodarcov a strana Most-Híd by v Národnej rade získala 12 hlasov. Ak by voľby dopadli presne v súlade s preferenciami zistenými v tomto prieskume, strana Smer by získala 84 mandátov a mohla by vládnuť sama. Agentúra MVK uskutočnila prieskum v dňoch 7. až 12. februára na vzorke 1128 respondentov, ktorá bola reprezentatívna pre dospelú populáciu SR z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, regiónov a veľkostných kategórií sídiel. Vzhľadom na termín zberu údajov prieskum zachytáva aj reakciu voličov Obyčajných ľudí na rozpad kandidátky a odchod ľudí z OKS a KDS. Strana SDKÚ mala vždy kritických, ale zároveň jedných z najzodpovednejších voličov. Zvyšnú časť kampane využijú dzurindovci na to, aby nabádali ľudí k zodpovednosti. „Lebo sme presvedčení, že nikto z voličov SDKÚ si neželá jednofarebnú vládu Smeru, ktorú by v parlamente kontrolovali novotvary na politickej scéne. Pre úspech vo voľbách urobíme všetko,” povedal v reakcii na výsledky dnešného prieskumu volebných preferencií hovorca SDKÚ Michal Lukáč. Baránek: SDKÚ by pomohlo Dzurindovo odstúpenie Výsledok prieskumu MVK svedčí o tom, že SDKÚ je momentálne vážne ohrozená a skutočne je na hrane zvoliteľnosti. Pre TASR to povedal analytik Ján Baránek, ktorý si myslí, že strane by pomohlo odstúpenie lídra Mikuláša Dzurindu. „Pomohlo by im to, a to do tej miery, že by to bol signál voličom,” myslí si Baránek. Podľa neho totiž viacerí voliči, ktorí sa dnes už nehlásia k SDKÚ, ešte nie sú napevno rozhodnutí a tento signál by im pri rozhodovaní mohol pomôcť. „Existuje skupina voličov, ktorá možno čaká na takýto signál a potom bude opäť SDKÚ voliť. Čakajú na signál toho, že tá strana má sebareflexiu a pud sebazáchovy,” vysvetlil Baránek. Politológ Miroslav Řádek si nemyslí, že SDKÚ vypadne z parlamentu. Prieskum síce podľa neho zachytáva neustály pokles preferencií strany, no realita bude iná. „Myslím si, že preferencie SDKÚ budú vyššie a nakoniec strana bude parlamentnou stranou,” povedal pre TASR. Řádek si na rozdiel od Baránka nemyslí, že SDKÚ by pomohlo odstúpenie Mikuláša Dzurindu. „Sú tri týždne pred voľbami a na zmenu je objektívne neskoro. Mohol by to byť síce signál, ale neviem, či by to podnietilo voličov voliť SDKÚ,” poznamenal.
Z Maďarska húfne odchádzajú lekári, krajine hrozí kríza v zdravotníctve
16. februára 2012 - (čtk)
Maďarskému zdravotníctvu hrozí pre klesajúci počet lekárov čoskoro kríza. Upozorňuje na to denník Népszabadság, ktorý sa opiera o výsledky prieskumu profesora Pétera Balázsa z univerzity Semmelweisovej univerzity v Budapešti. Každý mesiac opustí Maďarsko viac ako sto lekárov, ktorí si hľadajú prácu v zahraničí. Prieskum tiež ukázal, že za rok príde do Maďarska len necelá stovka lekárov z cudziny, ktorí žiadajú o uznanie platnosti svojho diplomu a chcú sa venovať svojej profesii. V roku 2010 navyše absolvovalo lekárske fakulty menej medikov ako ich odišlo do dôchodku či z iného dôvodu opustili svoju profesiu. Počet lekárov v Maďarsku tak poklesol v rokoch 2006 až 2010 o štyritisíc. Balázs predpokladá, že ak bude súčasný trend pokračovať, hrozí maďarskému zdravotníctvu v krátkej dobe kríza.
Dlh Maďarska klesol na 80,3 percenta HDP
17. februára 2012 - (sita)
Verejný dlh Maďarska dosiahol ku koncu decembra minulého roka úroveň 80,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Zadlženosť sa tak znížila v porovnaní s tretím kvartálom, kedy bola na úrovni 82 % HDP. Informovala o tom v piatok maďarská centrálna banka. Krajina mala v pláne znížiť verejný dlh ku koncu minulého roka na 73 % HDP, splatila preto časť dlhu, avšak oslabenie forintu vo štvrtom kvartáli takmer celú splátku zmazalo. Forint ukončil minulý rok voči euru na úrovni 315 HUF/EUR a v januári sa dostal dokonca na historické minimum. V súčasnosti sa však zotavuje a v piatok sa nachádzal na úrovni 291 HUF/EUR. Centrálna banka informovala, že slabý výmenný kurz forintu zmazal vo štvrtom kvartáli 765 mld. forintov (HUF) z celkovej splátky dlhu v sume 1,05 bil. HUF. Podľa predbežných údajov verejný dlh Maďarska v nominálnom vyjadrení predstavoval ku koncu decembra 22,649 bil. HUF, čo je mierne menej, ako suma 22,929 bil. HUF ku koncu septembra.
Maďarsko nemá problém s prístupom na finančné trhy
16. februára 2012 - (sita)
Maďarsko nemá probléme s prístupom na finančné trhy, krajina však musí prihliadať na potenciálne riziká vyplývajúce z dlhovej krízy v eurozóne, vyhlásil vo štvrtok námestník maďarského ministra hospodárstva Roland Natran. „Financovanie štátu prostredníctvom trhov je zabezpečené, neevidujeme žiaden trhový trend, ktorý by predstavoval hrozbu pre každodenné financovanie prostredníctvom trhov,” povedal Natran a dodal, že „Medzinárodný nedostatok dôvery je faktor, ktorý si musíme uvedomovať”. Výnosy, ktoré požadujú investori do maďarských štátnych dlhopisov, v poslednom čase klesli aj vďaka očakávaniam, že Budapešť začne čoskoro formálne rokovať o poskytnutí preventívnej úverovej linky od Medzinárodného menového fondu a EÚ, dodal predstaviteľ ministerstva hospodárstva. Krajina má podľa neho v tomto roku splatiť zahraničný dlh v objeme 4 mld. eur a väčšinu zdrojov na jeho refinancovanie chce získať na dlhopisových trhoch.
Orbán neposlúchol študentov
17. februára 2012 - (Pravda)
Maďarský premiér Viktor Orbán pochválil študentov za to, že vyjadrili svoj názor, ale školskú reformu, ktorá zužuje okruh možných uchádzačov o bezplatné vysokoškolské štúdium, označil za korektnú. Šéfka rezortu školstva Rózsa Hoffmannová včera odmietla zmeniť štátom financované študijné kvóty, ktoré sa znižujú o 40 percent. Tisíce študentov v stredu proti reforme v Budapešti demonštrovali a na niekoľko hodín obsadili aulu Právnickej fakulty Univerzity Loránda Eötvösa. Vláde dali ultimátum do pondelka, potom plánujú ďalšie protesty.
Experti OSN žiadajú Budapešť zmeniť zákon o bezdomovcoch
17. februára 2012 - (sita)
Dve nezávislé expertky OSN na ľudské práva vyzvali Maďarsko, aby zmenilo zákon, ktorý kriminalizuje bezdomovcov, uviedol maďarský denník Népszabadság v piatok. „Ľudom, ktorí nemajú inú voľbu len život na ulici, hrozí teraz trest,” uviedla špeciálna spravodajkyňa OSN pre extrémnu chudobu a ľudské práva Magdalena Sepulvedová, ktorá zverejnila svoje stanovisku spolu so špeciálnou spravodajkyňou pre právo na bývanie Raquel Rolnikovou. „Maďarský parlament svojím nariadením označil desiatky tisícov bezdomovcov v Maďarsku za potenciálnych zločincov, zákon má diskriminačný účinok na ľudí žijúcich v chudobe,” citoval denník vyhlásenie spravodajkýň. Podľa ich predpokladov v Maďarku žije 30 000 ľudí bez domova vrátane žien, detí, starých ľudí a ľudí s rozličnými postihnutiami. Osemtisíc z nich žije v Budapešti, ktorá má len 5500 miest vo verejných útulkoch. Maďarský parlament schválil v novembri zákon, ktorý umožňuje uväzniť alebo uložiť pokutu do výšky 150 000 forintov (479 eur) bezdomovcovi, ktorý počas 6 mesiacov opakovane porušil zákaz života na ulici. Zákon vstúpil do platnosti 1. decembra 2011.
Orbán porušil práva bezdomovcov, tvrdí OSN
16. februára 2012 - (tasr)
Maďarsko musí prehodnotiť nedávno prijaté nariadenia, ktorými kriminalizuje bezdomovcov a vyhráža sa im väzením. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI na to dnes vyzvali dve príslušné expertky Organizácie Spojených národov. Spravodajkyňa OSN pre ľudské práva a záležitosti chudoby Magdalena Sepúlveda a jej kolegyňa Raquel Rolniková, ktorá má na starosti oblasť bývania, zverejnili spoločné vyhlásenie na spravodajskom serveri UN News Centre. Tých, ktorí nemajú inú možnosť, iba žiť na ulici, sa teraz vyhrážajú trestnoprávnym stíhaním, vyhlásila Sepúlveda. Podľa vyhlásenia expertiek maďarská vláda prostredníctvom zákona označila desaťtisíce bezdomovcov za potenciálnych kriminálnikov, navyše tento zákon diskriminuje žijúcich v chudobe. Podľa odhadov žije v Maďarsku bez domova 30.000-35.000 ľudí; medzi nimi sú aj deti, starí ľudia a invalidi. Z nich takmer 8000 žije v Budapešti. Kapacita útulkov v hlavnom meste stačí iba pre 5500 bezdomovcov. Vzhľadom na všeobecnú hospodársku a finančnú krízovú situáciu žije čoraz viac Maďarov na ulici. Vlani budapeštianska polícia vyhnala stovky ľudí bez domova z podchodov a vzala ich do väzby po tom, čo parlament schválil nariadenie, podľa ktorého tí, ktorí dlhodobo žijú na verejných priestranstvách, páchajú trestný čin, píše sa v dokumente. Verejné financie by podľa expertiek mali byť použité na pomoc bezdomovcom, a nie na to, aby sa organizovali často nákladné akcie na ich stíhanie a sankcionovanie. Poslanci maďarského parlamentu rozhodli vlani 14. novembra úpravou priestupkového zákona, že od 1. decembra bude môcť v Maďarsku súd poslať bezdomovca do väzenia v prípade, ak v priebehu pol roka dvakrát dostal pokutu za to, že žije na ulici. Návrh iniciovali ešte v júni poslanci vládnuceho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz. Podľa nich síce od začiatku minulého roka môžu samosprávy začať priestupkové konanie voči osobám, ktoré neoprávnené využívajú verejné priestranstvá a môžu im udeliť pokutu do výšky 150.000 forintov (483 eur), pri ľuďoch žijúcich na ulici je to však ťažko realizovateľné a nie je to pre bezdomovcov dostatočne odstrašujúce. Na návrh poslanca opozičnej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik zakomponovali do novely klauzulu, že tento postih nie je možné aplikovať, ak samospráva mesta nezabezpečí podmienky pre starostlivosť o bezdomovcov.
Dvojtvárny Orbán končí
16. februára 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Včerajšie uznesenie Európskeho parlamentu k politickému vývoju v Maďarsku nie je právne záväzné a hlasovanie o ňom zjavne prebiehalo podľa straníckeho kľúča. Možno až na nejaké drobné výnimky európska demokratická a krajná ľavica, liberáli a zelení hlasovali za uznesenie, demokratická a krajná pravica proti nemu. Viktorovi Orbánovi, jeho verným a jeho propagandistickým nástrojom od maďarských „verejnoprávnych“ médií po SMK to opäť pomôže, aby mohli kritiku svojej vlády vydávať za sprisahanie bezbožnej európskej ľavice proti malej statočnej krajine, ktorá len chce kráčať vlastnou cestou a v duchu tradičných kresťanských hodnôt. A stále sa doma i v zahraničí nájdu takí, čo tomu budú veriť. Len ich bude stále menej. Pretože aj keď v Európskom parlamente na adresu Maďarska aj od Orbánových kritikov zaznievali i hlúposti a v kritike európskej ľavice je veľa pokrytectva (slovenskí orbánovci zo Smeru im akosi neprekážajú), zásadné výhrady sformulované vo včerajšom uznesení sedia. „Hlboké znepokojenie“ nad porušovaním európskych a demokratických zásad, zásad právneho štátu, odbúravaním bŕzd a vyvažovaní moci je plne na mieste a ťažko považovať za demokrata kohokoľvek, kto sa tento vývoj snaží ignorovať či bagatelizovať. To platí aj pre európskych ľudovcov, ak budú
svojich maďarských súdruhov, či už z nevedomosti, alebo len z pragmatických dôvodov, pre stranícku hlasovaciu matematiku v europarlamente aj naďalej kryť. Uznesenie totiž ukazuje najmä to, ako orbánovský „doublespeak“ prestáva fungovať. Už nestačí hovoriť v Bruseli jedno a v Pešti presný opak. Vystupovať v únii ako presvedčený Európan a demokrat, ochotný o všetkom rokovať a hľadať kompromisy, a doma ako autoritársky vodca, ktorý s nikým o ničom rokovať nebude, pretože vie ako jediný, čo je pre krajinu dobré a ktorý úniu označuje za druhú Moskvu, ktorej sa nesmie v ničom podstatnom ustúpiť. Nestačí už tvrdiť, že kto sa opováži kritizovať jedného mocou opitého politika, útočí na celý maďarský národ. Nestačí už veriť, že sú všetci ostatní doma aj v zahraničí takí hlúpi, že si túto diametrálne odlišnú dvojakú reč pre dvojaké publikum nevšimnú. Takí hlúpi nie sú dokonca ani Orbánovi ubúdajúci európski spojenci. Otázkou zostáva len to, ako dlho sa ešte budú ako hlupáci tváriť.
EÚ proti Pešti
20. februára 2012 - (Týždeň)
Európsky parlament väčšinou 315 hlasov proti 263 schválil rezolúciu, ktorá vyzýva Budapešť na rešpektovanie hodnôt a zákonov EÚ. Inak maďarská vláda riskuje začatie oficiálneho šetrenia, či neporušuje článok 7 Zmluvy o EÚ. Tento článok, ktorý umožňuje aj pozastavenie hlasovacích práv členského štátu, nebol ešte nikdy použitý. Hlavným kritikom Maďarska sú liberáli z Beneluxu.
Únia nedá Orbánovi pokoj
17. februára 2012 - (Ivan Drábek - Pravda)
Budapešť dnes odpovie na výhrady Bruselu, vydýchnuť si však nemôže. Deň predtým, ako sa vláda Viktora Orbána pokúsi uchlácholiť Európsku komisiu, utŕžila ďalšiu zdrvujúcu kritiku v Európskom parlamente. Ten spustil procedúru skúmania, či Maďarsko rešpektuje základné hodnoty a normy Európskej únie a môže vyústiť až do odobratia jeho hlasovacieho práva v Európskej rade. Ešte vo štvrtok ráno sa Orbán pre Rádio Kossuth vyjadroval optimisticky. „Stojíme pred sériou rozhovorov, ktoré možno označiť za relatívne jednoduché,” avizoval skoré vyriešenie sporu s Európskou komisiou. Tá v januári začala zrýchlené konanie proti Maďarsku pre porušenie práva únie súvisiace s nezávislosťou centrálnej banky, úradu na ochranu údajov a opatreniami zasahujúcimi súdnictvo. V posledný deň mesačnej lehoty dnes maďarská vláda doručí Európskej komisii list s návrhom upraveného textu kritizovaných zákonov. „Len čo príde z Bruselu odpoveď a zistíme, že naše názory sa nerozchádzajú, okamžite predložíme potrebné novely zákonov do parlamentu,” sľúbil premiér. Orbán sa s urovnaním sporu ponáhľa, lebo Európska komisia mu dovtedy odmieta dať zelenú na začatie rokovaní o finančnej pomoci od Medzinárodného menového fondu, ktorú potrebuje na odvrátenie hroziacej platobnej neschopnosti vysoko zadlženej krajiny. Včerajší výsledok hlasovania europoslancov však znamená, že Maďarsko aj po úprave troch kritizovaných zákonov zostane pod drobnohľadom únie. „Európsky parlament vypracuje správu o tom, či Maďarsko rešpektuje základné hodnoty a normy EÚ,” uvádza sa v uznesení, ktoré spoločne navrhli frakcie socialistov, liberálov, zelených a radikálnej ľavice. Hoci ľudovci, ku ktorým patrí aj Orbánov Fidesz, majú najviac europoslancov, ich oveľa miernejší návrh uznesenia neprešiel. Podľa portálu hvg.hu ostré znenie prijatého uznesenia podporili aj viacerí ľudovci, najmä z Francúzska a Nemecka. Aj oni sa tak pripojili k vyjadreniu „hlbokého znepokojenia” Európskeho parlamentu nad situáciou v Maďarsku. Zoznam vymenovaných hlavných zdrojov tohto znepokojenia je pritom nezvyčajne dlhý. „Ide o uplatňovanie demokratických princípov, zásad právneho štátu, ochrany ľudských a sociálnych práv, systému právnej rovnováhy, rovnosti a nediskriminácie,” píše sa v dokumente. Europoslanci si vyhradili právo na základe hodnotiacej správy rozhodnúť, či je voči maďarskej vlády potrebné aktivovať článok 7 Lisabonskej zmluvy. Ten je možné použiť v prípade jasného rizika vážneho porušenia spoločných hodnôt EÚ. V krajnom prípade článok 7 pripúšťa aj možnosť odobratia hlasovacieho práva danej krajine. Pravda to, že by na summitoch únie musel len ticho sedieť, Orbánovi zatiaľ bezprostredne nehrozí. Rozhodne však musí rátať s tým, že systém ovládania krajiny, ktorý si za necelé dva roky pri moci vytvoril, bude pod prísnym skúmavým pohľadom únie. Orbán je známy tým, ako veľmi nemá rád, keď mu zo zahraničia pozerajú na prsty. „Nijaká vonkajšia sila nemá právo na to, aby sa nadraďovala nad vôľu maďarských ľudí,” poznamenal pre Rádio Kossuth na margo rozličných delegácií, ktoré budú do Maďarska chodiť skúmať tamojšie sporné zákony. „Rád sa s každým porozprávam, ale hrať sa na preverovacie komisie nebudeme,” dodal.
Orbán napína Brusel do poslednej chvíle
16. februára 2012 - (Ela Rybárová - Sme)
Maďarský premiér napínal európske inštitúcie do poslednej chvíle. Odpoveď na kritické otázky Európskej komisie k maďarským zákonom plánuje poslať až v piatok, čo je posledný termín. Komisia v polovici januára začala tri konania o porušení práva únie voči Maďarsku pre zákony späté s novou ústavou. Ohrozujú podľa komisie nezávislosť centrálnej banky, súdov a ochranu osobných údajov. Vysoko postavený zdroj z európskych inštitúcií sa nedávno vyjadril, že zmeny zákonov v Maďarsku nebudú jednoduché, „lebo si vyžadujú veľkú zmenu filozofie tejto legislatívy“. Od úprav zákonov závisí aj finančná pomoc Maďarsku od Medzinárodného menového fondu. Rokovania sú od decembra zablokované z obáv o nezávislosť centrálnej banky. Ak Maďarsko nenavrhne adekvátne zmeny, hrozí mu spor na Európskom súdnom dvore. Hovorí sa aj o možných politických dôsledkoch. Európsky parlament vo štvrtok prijal uznesenie, v ktorom vyjadril „hlboké znepokojenie“ nad situáciou v oblasti ľudských práv a demokracie v Maďarsku. Okrem toho nariadil vypracovať správu, či Budapešť neporušuje základné hodnoty únie a následne rozhodne, či použiť článok 7 Lisabonskej zmluvy - teda odobrať krajine hlasovacie práva v Rade EÚ. Tento proces by museli schváliť aj členské krajiny únie.
Európski ľudovci podporujú konanie voči Orbánovi
17. februára 2012 - (sita)
Európski ľudovci podporujú konanie voči maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi zo strany Európskej komisie. V rozhovore pre agentúru SITA to v piatok potvrdil šéf Európskej ľudovej strany (EĽS) Wilfried Martens. Orbánova strana Fidesz je pritom dlhoročným členom EĽS a samotný šéf maďarskej vlády je zároveň podpredsedom tejto najväčšej strany združujúcej európske stredo-pravé politické subjekty. Ľudovci disponujú v Európskom parlamente 272 poslancami, čo je najviac spomedzi všetkých zastúpených strán. Zo slovenských strán je členom EĽS Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ) a Strana maďarskej koalície (SMK). „Od začiatku konfliktu okolo zákonov prijatých parlamentom v Maďarsku sme hovorili, že komisia má povinnosť preverovať, či boli normy schválené v Budapešti v súlade s hodnotovým systémom Európskej únie,” povedal Martens, ktorý je bývalým dlhoročným belgickým premiérom. „Procedúra beží a myslíme si, že sa jej treba držať,” dodal v narážke na formálne konanie, ktoré voči Orbánovej vláde začala v polovici januára Európska komisia. Šéf ľudovcov však odmietol všetky ďalšie spôsoby vyvíjania nátlaku na Maďarsko, ktoré nemajú oporu v európskej legislatíve. „Všetky ostatné kroky sú politického charakteru bez praktických výsledkov,” vyhlásil. Jediným „efektívnym” spôsobom, ako zabezpečiť prípadnú nápravu Orbánových zákonov, je práve formálne konanie zo strany Bruselu. „Kľúčovým dátumom bude prvý marec,” spresnil. Martens sa ale vyhol odpovedi na otázku, či má EPP s kontroverznými maďarskými zákonmi aj vecný problém. O všetkom by sa malo rozhodnúť „na rokovaniach medzi vládou Viktora Orbána a Európskou komisiou,” vyhlásil. Európska komisia začala v polovici januára takzvané konanie o nesplnení povinnosti proti Maďarsku, ktoré predchádza podaniu žaloby na Súdnom dvore Európskej únie. Komisii sa nepáči nová maďarská ústava, ktorá začala platiť 1. januára a umožnila schválenie viacerých kontroverzných zákonov. Podľa kritikov je to nástroj, ktorým Orbán koncentruje moc do svojich rúk a obmedzuje demokraciu. Ide o legislatívu týkajúcu sa nezávislosti maďarskej centrálnej banky, ale aj odchodu sudcov do dôchodku a nezávislosti úradu na ochranu osobných údajov. Maďarsko dostalo od Bruselu na urovnanie sporu mesačnú lehotu, ktorá vyprší 1. marca. Orbán opakovane vyhlásil, že jeho vláda je pripravená splniť požiadavky EK a upraviť zákony napriek tomu, že podľa jeho názoru nijako neodporujú európskemu právu.
Europoslanci budú pozorne sledovať, či Maďarsko rešpektuje hodnoty EÚ
16. februára 2012 - (tasr)
Európsky parlament (EP) vypracuje správu o tom, či Maďarsko rešpektuje základné hodnoty a normy EÚ, uvádza sa v dnešnom uznesení europoslancov. EP následne rozhodne, či je potrebné aktivovať článok 7 Zmluvy o EÚ, ktorý je možné použiť v prípade jasného rizika vážneho porušenia spoločných hodnôt únie. Maďarské orgány by mali naplniť odporúčania, námietky a požiadavky Európskej komisie, Rady Európy a Benátskej komisie a upraviť inkriminované zákony, v súlade so základnými hodnotami a normami EÚ, píše sa v uznesení navrhnutom poslaneckými skupinami socialistov, zelených a liberálov. Europoslanci z tábora ľudovcov a konzervatívcov sa k návrhu nepridali. Európsky parlament vyjadril hlboké znepokojenie nad situáciou v Maďarsku, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie demokratických princípov, zásad právneho štátu, ochrany ľudských a sociálnych práv, systému právnej rovnováhy, rovnosti a nediskriminácie. EP tiež vyzval svoj Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby v spolupráci s EK, Radou Európy a Benátskou komisiou sledoval, ako boli odporúčania Komisie a Európskeho parlamentu uvedené do praxe a aby o svojich zisteniach podal správu. Takto sformovaná komisia by mala vykonať dôkladnú kontrolu s cieľom zabezpečiť, aby bolo maďarské súdnictvo úplne nezávislé; aby riadenie maďarskej centrálnej banky bolo v súlade s európskymi právnymi predpismi a aby bola obnovená a zaručená nezávislosť úradu pre ochranu osobných údajov a slobodu informácií. Ďalej sa členovia zmiešanej komisie zamerajú na zistenie, či bola obnovená právomoc Ústavného súdu preskúmať ktorýkoľvek právny predpis, vrátane právomoci preskúmať rozpočtové a daňové zákony a či je zaručená sloboda a pluralita médií. Europoslanci tiež chcú, aby členovia tejto komisie sledovali, či nový volebný zákon spĺňa európske demokratické štandardy a zásadu politickej alternácie a zároveň aby bolo zabezpečené právo na demokratické vyjadrenie opozičného politického postoja vo vnútri aj mimo štátnych inštitúcií. V neposlednom rade má táto komisia dozrieť na to, či je maďarský zákon o cirkvách a náboženských skupinách v súlade so základnými zásadami slobody svedomia a či nedochádza k podmieňovaniu registrácie cirkví súhlasom dvojtretinovej väčšiny poslancov maďarského parlamentu.
V Maďarsku preverovali nezávislosť úradu na ochranu údajov
17. februára 2012 - (tasr)
Dvojčlenná delegácia spravodajcov poverených Parlamentným zhromaždením Rady Európy (PZ RE), ktorá pricestovala vo štvrtok do Budapešti, preverovala v súvislosti so zákonom o ochrane údajov nezávislosť príslušného orgánu. Po schôdzke s delegáciou predseda Národného úradu pre ochranu údajov a slobody informácií Attila Péterfalvi vo štvrtok večer v maďarskom verejnoprávnom rozhlase povedal, že švédska liberálna poslankyňa Kerstin Lundgrenová a česká konzervatívna poslankyňa Jana Fischerová sa zaujímali okrem iného o to, aký je rozpočet úradu a aká je jeho nezávislosť. Péterfalvi delegáciu informoval, že maďarská vláda je pripravená posilniť postavenie predsedu úradu v prípade, že to bude považovať Brusel za potrebné. Poslankyne sa dnes majú stretnúť ešte s predsedom maďarského parlamentu Lászlóom Kövérom, predsedom ústavného súdu Péterom Paczolaym a s predstaviteľmi parlamentných strán, organizácií pre ľudské práva, médií i volebnej komisie. Maďarsko je ochotné spolupracovať v otázke riešenia sporných zákonov, napísal v januári maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi generálnemu tajomníkovi Rady Európy (RE) Thorbjörnovi Jaglandovi, ktorý mu predtým ponúkol expertnú pomoc v súvislosti s preverením novej ústavy a s ňou súvisiacich ústavných zákonov.
„Nikto nemá právo prehodnocovať vôľu maďarských voličov“
16. februára 2012 - (tasr)
Dvojčlenná delegácia spravodajcov poverených Parlamentným zhromaždením Rady Európy (PZ RE) pricestuje dnes do Budapešti, aby počas dvoch dní preverila proces tvorby maďarských zákonov v uplynulom období. Maďarský premiér Viktor Orbán na návštevu nereagoval nadšene. „Nijaké vonkajšie sily nemajú právo na to, aby prehodnocovali vôľu maďarských voličov,” povedal dnes v maďarskom verejnoprávnom rozhlase Orbán v súvislosti s návštevou rôznych medzinárodných delegácií a spravodajcov preverujúcich situáciu v Maďarsku. Premiér zdôraznil, že do výsledkov „národných konzultácií o sociálnych otázkach” nebude zasahovať žiadna vonkajšia komisia. Švédska liberálna poslankyňa Kerstin Lundgrenová a česká konzervatívna poslankyňa Jana Fischerová, ktoré už vlani v Maďarsku preverovali proces tvorby novej ústavy, sa teraz zamerajú na zistenie súladu zákona o sudcoch a cirkevného zákona s medzinárodnými demokratickými normami. Poslankyne sa stretnú s predsedom maďarského parlamentu Lászlóom Kövérom, predsedom ústavného súdu Péterom Paczolaym a s predstaviteľmi parlamentných strán, organizácií pre ľudské práva, médií i volebnej komisie. Maďarsko je ochotné spolupracovať v otázke riešenia sporných zákonov, napísal v januári maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi generálnemu tajomníkovi Rady Európy (RE) Thorbjörnovi Jaglandovi, ktorý mu predtým ponúkol expertnú pomoc v súvislosti s preverením novej ústavy a s ňou súvisiacich ústavných zákonov.
Maďarsko má pripravenú odpoveď pre EK, odošle ju v piatok
16. februára 2012 - (sita)
Maďarská vláda plánuje v piatok poslať Európskej komisii (EK) list, v ktorom reaguje na aktuálne kroky Bruselu proti Budapešti v súvislosti s prijatím viacerých sporných zákonov. Vo štvrtkovom rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas to uviedol premiér Viktor Orbán. Postoj Maďarska v danej záležitosti je podľa neho obhájiteľný, niektoré témy je však potrebné rozvinúť. Budapešť podľa Orbána teraz čakajú „pomerne jednoduché rokovania” a po vyjadrení Bruselu je pripravená predložiť parlamentu akékoľvek potrebné úpravy. Európska komisia začala v polovici januára takzvané konanie o nesplnení povinnosti proti Maďarsku, ktoré predchádza podaniu žaloby na Súdnom dvore Európskej únie. Komisii sa nepáči nová maďarská ústava, ktorá začala platiť 1. januára a umožnila schválenie viacerých kontroverzných zákonov. Podľa kritikov je to nástroj, ktorým Orbán koncentruje moc do svojich rúk a obmedzuje demokraciu. Ide o legislatívu týkajúcu sa nezávislosti maďarskej centrálnej banky, nezávislosti úradu na ochranu osobných údajov ako aj odchodu sudcov do dôchodku. Maďarsko dostalo od Bruselu na urovnanie sporu mesačnú lehotu. Orbán opakovane vyhlásil, že jeho vláda je pripravená splniť požiadavky EK a upraviť zákony napriek tomu, že podľa jeho názoru nijako neodporujú európskemu právu.
Vláda poslala list EK v reakcii na právne konanie voči Budapešti
16. februára 2012 - (tasr)
Maďarská vláda poslala dnes list Európskej komisii v reakcii na právne konanie pre porušenie záväzkov členskej krajiny voči Maďarsku, ktoré začala komisia v januári. Oznámili to dnes v spoločnom vyhlásení hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó a hovorca vlády András Giró-Szász. Z vyhlásenia zverejnenom maďarskou tlačovou agentúrou MTI vyplýva, že list sa týka oblastí nezávislosti centrálnej banky a úradu na ochranu osobných údajov, ako aj otázky úpravy odchodu sudcov do dôchodku. „Kabinet v uplynulých týždňoch priebežne konzultoval s vedením EK a premiér Viktor Orbán osobne rokoval s predsedom EK Josém Manuelom Barrosom. Odpoveď komisii je výsledkom týchto konzultácií,“ napísali hovorcovia. Nasledujúcim krokom by teraz malo byť hodnotenie odpovede komisiou. „Doterajšie skúsenosti svedčia o tom, že sa môžeme spoliehať na objektívne, nestranné hodnotenie zo strany EK, v ktorom sa neuplatní dvojaký meter a ktoré bude založené na právnych a odborných základoch,“ uvádza sa v dokumente hovorcov. Orbán vo štvrtok 16. februára zdôraznil, že list s textami úprav zákonov, ktorý pošlú v piatok, neobsahuje nič nové. „Maďarský postoj možno obhájiť, je potrebné doplniť niekoľko bodov a treba urobiť relatívne jednoduchú sériu rokovaní,“ konštatoval. Európska komisia 17. januára informovala, že začala právne konanie voči Maďarsku pre porušovanie záväzkov členskej krajiny Európskej únie v troch oblastiach - ústava, justícia, ochrana osobných údajov. V zdôvodnení komisia poukázala, že prijatie niektorých nových legislatívnych noriem v Maďarsku môže viesť k strate nezávislosti maďarskej centrálnej banky, môže donútiť k predčasnému odchodu do dôchodku sudcov, ktorí nie vždy súhlasili a súhlasia s rozhodnutiami centrálnej moci - po znížení ich dôchodkovej hranice zo 70 na 62 rokov - a tiež k oslabeniu úradu ombudsmana pre ochranu osobných údajov.
„EÚ sleduje Maďarsko politicky rovnako ako Grécko ekonomicky“
17. februára 2012 - (tasr)
Maďarsko sa v EÚ dostalo z politického hľadiska do rovnakej situácie ako Grécko z ekonomického hľadiska a európske inštitúcie budú veľmi prísne sledovať kroky Budapešti. Po štvrtkovej kritickej rezolúcii Európskeho parlamentu o Maďarsku to dnes uviedol europoslanec za stranu Smer-SD Boris Zala. „Tak ako európske inštitúcie ovplyvňujú ekonomický proces, napríklad rozpočtu, v Grécku, budú ovplyvňovať a sledovať veľmi pozorne vývoj politickej situácie v Maďarsku,” konštatoval Zala. Europarlament schválil uznesenie, v ktorom rozhodol o potrebe preskúmať, či Maďarsko rešpektuje základné hodnoty a normy EÚ. Europoslanci v tejto súvislosti zároveň vyzvali na zváženie možnosti aktivovať článok 7 Zmluvy o EÚ, ktorý je možné použiť v prípade jasného rizika vážneho porušenia spoločných hodnôt únie. Zala pred novinármi konštatoval, že Maďarsko sa stalo prvým členom únie, ku ktorej EP podobnú rezolúciu prijal. „Toto je veľmi silná záležitosť, stala sa prvýkrát, dôvodom sú tie námietky, ktoré sú obsahovo už známe vo vzťahu k maďarskej ústave. Je to predovšetkým pokus Fideszu ako politickej strany ovládnuť inštitúcie, ktoré sú v Európe tradične nezávislé,” uviedol europoslanec. Na problémy s novou ústavou a zákonmi už Budapešť dôrazne upozornila aj Európska komisia. Maďarský premiér Viktor Orbán sa pritom zaviazal zosúladiť problémovú legislatívu s európskym právom. „Uvidíme, či bude Orbán ochotný urobiť to v plnom rozsahu alebo nie, ale znamená to, že Európsky parlament aj Európska komisia budú veľmi prísne strážiť postup krokov, ktoré Maďarsko zvolí,” povedal Zala. Prijatú rezolúciu navrhli v EP sociálni demokrati, liberáli a zelení, kritizovala ju Európska ľudová strana (EPP), ktorej je Maďarský občiansky zväz-Fidesz členom. Podľa Zalu v EP už veľká väčšina poslancov „vníma a chápe” aj problém udeľovania maďarského občianstva a volebného práva príslušníkom národnostných menšín v okolitých krajinách. „Už to nie je v polohe, že by maďarská menšina bola utláčaná väčšinovými národmi, ale jasne je vidieť, že je to expanzia zo strany Maďarska s exteritoriálnymi dôsledkami, teda vlastne so zasahovaním do vnútorných vecí okolitých štátov prostredníctvom menšín,” konštatoval.
Maďarský spolok pomohol v podaní na európsky súd pre stratu občianstva SR
17. februára 2012 - (tasr)
Spolok Rada pre ľudskú dôstojnosť pomohol maďarskej dôchodkyni žijúcej na Slovensku a jej dcére obrátiť sa s podaním na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v záležitosti straty slovenského občianstva. Informoval o tom dnes v Budapešti predseda rady Zoltán Lomnici. Dôchodkyňa A. Tamásová žijúca v Rimavskej Sobote, ktorá bude mať v tomto roku 100 rokov a jej 66-ročná dcéra v októbri dostali maďarské občianstvo, súčasne v zmysle slovenských zákonov prišli o slovenské občianstvo. Cieľom podania, ktoré do Štrasburgu poslali v stredu 15. februára, je podľa nedávneho vyjadrenia matky a jej dcéry získať späť slovenské občianstvo a trvalý pobyt. Súčasťou podania je aj požiadavka na odškodnenie a na zmeny v slovenskom právnom systéme. Lomnici, ktorý bol predsedom Najvyššieho súdu MR, podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI zdôvodnil detaily podania a pripomenul, že na žiadosť dôchodkyne požiadali o rozsudok, „s pôsobnosťou rozšírenou aj pre ďalších príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku, ktorí boli zbavení svojho práva“. Predseda vyjadril nádej, že viacerí Maďari na Slovensku využijú takúto právnu možnosť a ak budú mať úspech, tak to vyvolá medzinárodný tlak na Slovensko, ktoré bude musieť rátať aj s odškodnením. V týchto dňoch požiadali radu o podobnú právnu pomoc ďalší štyria, ktorí prišli o občianstvo kvôli prijatiu maďarského. A. Tamásová získala maďarské občianstvo zjednodušeným procesom vlani v apríli. Dôchodkyňa vedela o tom, že podľa zákona musí túto skutočnosť nahlásiť, inak jej hrozí pokuta 3000 eur. Získanie maďarského občianstva preto listom oznámila slovenským orgánom. V liste odvolávajúc sa na slovenskú ústavu deklarovala, že sa nechce vzdať ani slovenského občianstva. Napriek tomu dostala oznámenie, že musí odovzdať doklady o slovenskom občianstve, uviedla MTI.
Česi v prípade získania cudzieho občianstva nestratia české
19. februára 2012 - (tasr / iDnes.cz)
Ak chce český občan získať cudzie občianstvo, tak sa už zrejme nebude musieť vzdať toho českého. Doteraz mohli dvojité občianstvo mať prevažne iba tí, čo žijú v manželstve s cudzincom. Štát taktiež umožní ľahšie získať občianstvo krajanom v zahraničí. Počíta s tým návrh zákona o štátnom občianstve ČR, ktorý pripravilo ministerstvo vnútra. Informoval o tom dnes český spravodajský server iDnes.cz. „Bude plne umožnená možnosť dvojitého štátneho občianstva českým občanom, ktorí dobrovoľne nadobudnú cudzie štátne občianstvo,” povedala Petra Schneiderová z tlačového odboru rezortu vnútra. Podľa súčasného zákona človek získaním cudzieho občianstva to české stráca. Nevzťahuje sa to však na tých, ktorí majú za manžela či manželku cudzinca. Zruší sa aj ustanovenie, podľa ktorého niektorí Slováci dlhodobo žijúci v Česku získavali české občianstvo za jednoduchších podmienok. Podľa Stanislava Kázeckého, splnomocnenca pre krajanské záležitosti českého ministerstva zahraničných vecí, Česi v cudzine legislatívne úpravy uvítajú. „Mnohí odišli do zahraničia nedobrovoľne a občianstvo im bolo odobraté. Možnosť znovuzískania českého občianstva má preto pre mnohých z nich veľmi silný morálny význam. Posilní to ich pocit spolupatričnosti s našou krajinou,” uviedol. Veľký záujem o občianstvo je podľa neho v krajanských komunitách USA a Kanade, celkovo taktiež v poslednej dobe medzi záujemcami výrazne pribúda potomkov krajanov. Ministerstvo odhaduje, že v zahraničí žijú zhruba dva milióny Čechov.
Česi budú môcť mať dvojité občianstvo
19. februára 2012 - (sita)
Českí občania, ktorí budú chcieť získať cudzie občianstvo, sa už zrejme nebudú musieť vzdať toho českého. Informuje o tom v nedeľu český portál iDnes.cz. Doteraz mohli mať dvojité občianstvo prevažne len tí, čo žijú v manželstve s cudzincom. Štát tiež umožní ľahšie získať občianstvo krajanom v zahraničí. Počíta s tým návrh zákona o štátnom občianstve ČR, ktorý pripravilo ministerstvo vnútra. „Bude plne umožnená možnosť dvojitého štátneho občianstva českým občanom, ktorí dobrovoľne nadobudnú cudzie štátne občianstvo,” povedala Petra Schneiderová z tlačového oddelenia rezortu. Podľa súčasného zákona Čech získaním cudzieho občianstva to české stráca. Nevzťahuje sa to ale na tých, ktorí majú za manžela či manželku cudzinca. Emigranti a ich potomkovia sa pri žiadosti o české občianstvo podľa nového zákona rovnako nebudú musieť vzdať svojho doterajšieho občianstva, ani mať pobyt na území ČR. Podľa Stanislava Kázeckého, zmocnenca pre krajanské záležitosti ministerstva zahraničia, Česi v cudzine legislatívne úpravy uvítajú. Veľký záujem o občianstvo je podľa neho v českých komunitách v USA a Kanade, celkovo tiež v poslednej dobe výrazne pribúda záujemcov spomedzi potomkov emigrantov. Ministerstvo odhaduje, že v zahraničí žijú zhruba 2 milióny Čechov.
Orbán vraj chce za prezidenta Martonyiho
16. februára 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Premiér Viktor Orbán na porade poslancov vládnej strany Fidesz minulý týždeň oznámil, že treba odvolať prezidenta Pála Schmitta. Ten čelí podozreniu, že odpísal svoju doktorandskú prácu. A Schmitta by mal nahradiť súčasný minister zahraničia János Martonyi. Tvrdí to maďarský denník Népszava. Orbánov hovorca v januári po vypuknutí škandálu naznačil, že je zverejnenie Schmittovho plagiátu len ďalším sprisahaním a vyzval na zachovanie úcty k hlave štátu. Inak sa politici Fideszu vrátane Orbána k veci verejne nevyjadrovali. Informáciu denníka blízkeho opozičným socialistom tiež nik iný nepotvrdil. Škandál poškodil vládnu stranu aj Orbána, ktorý si Schmitta do funkcie prezidenta osobne vybral napriek odporu časti Fideszu. Dlhšie sa už tiež objavujú správy, že umiernene vystupujúci Martonyi ako minister zahraničia skončí a nahradí ho radikálnejší politik. Najčastejšie sa spomína súčasný štátny tajomník Zsolt Németh, ktorý je expertom Fideszu na menšinových Maďarov. Podobné špekulácie sa objavovali aj za prvej Orbánovej vlády, nikdy sa však nenaplnili a Martonyi zostal ministrom celé vtedajšie vládne obdobie. Je tiež otázka, či môže Orbán za súčasných zlých vzťahov so zahraničím odvolať politika, ktorého považujú za zmierlivejšiu tvár vlády. Martonyi bol podobne ako Schmitt úspešný už v minulom režime. V roku 1989 sa za posledného komunistického kabinetu stal poverencom pre privatizáciu a vstúpil do komunistickej strany. Objavilo sa podozrenie, že ako funkcionár zahraničného obchodu písal hlásenia štátnej bezpečnosti. Na porade poslancov Fideszu spomínanom v úvode tiež Orbán prekvapeným poslucháčom oznámil, že sa podarilo zmariť puč, ktorý proti nemu zosnovali domáci a zahraniční diplomati s americkou spravodajskou televíziou CNN. Napísali to médiá blízke vládnej strane.
Orbán chce vymeniť prezidenta
16. februára 2012 - (tasr)
Maďarský premiér Viktor Orbán chce prezidenta Pála Schmitta pripraviť o kreslo. Dôvodom je Schmittova plagiátorská kauza - obviňujú ho, že odpísal svoju dizertačnú prácu. Podľa Orbána by ho mal na prezidentskom poste vystriedať minister zahraničných vecí János Martonyi. Kancelária prezidenta sa k tomuto kontroverznému návrhu odmietla vyjadriť. Podľa denníka Népszava sa Martonyiho meno v tejto súvislosti nespomína po prvýkrát. Šéf diplomacie bol Orbánovým blízkym spolupracovníkom aj počas jeho prvej vlády.
Schmitta by mohol vystriedať Martonyi
15. februára 2012 - (tasr)
Maďarského prezidenta Pála Schmitta, ktorý čelí kauze plagiátorstva v súvislosti so svojou dizertačnou prácou, by mohol vystriedať na tomto poste minister zahraničných vecí János Martonyi, uviedol v stredu ľavicový denník Népszava. Podľa informácií periodika sa na schôdzke frakcií Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP), ktorá sa konala minulý týždeň v Egri, premiér Viktor Orbán údajne vyjadril v tom zmysle, že sa nebude brániť výmene hlavy štátu. Népszava podotýka, že Martonyiho meno sa v tejto súvislosti nespomína po prvý raz. Ako o možnom kandidátovi sa o ňom hovorilo už v roku 2009. Je to skúsený a uznávaný diplomat, ktorý bol šéfom diplomacie aj prvej Orbánovej vlády a ktorý i medzi členmi vlády patrí k populárnejším, pričom popularita Schmitta priebežne klesá. „S úctou ďakujeme o Váš záujem, túto možnosť o reakciu však nemienime využiť,“ reagovala dnes kancelária prezidenta na žiadosť denníka o komentovanie danej situácie. Spravodajský server hvg.hu ešte 11. januára zverejnil, že prevažná časť Schmittovej doktorskej dizertácie je totožná so štúdiou bulharského športového historika. Podľa servera takmer 180 strán tejto dizertačnej práce je doslovným prekladom a prevzatím štúdie bádateľa a diplomata Nikolaja Georgijeva, ktorý svoje dielo napísal vo francúzštine. Schmitt, ktorý bol v období rokov 1990-2010 predsedom Maďarského olympijského výboru (MOV), svoju dizertačnú prácu s názvom „Analýza programu olympijských hier novodobých dejín“ predložil v roku 1992. Prezidentská kancelária po vypuknutí kauzy podozrenie z plagiátorstva dôrazne odmietla a uviedla, že Schmittovu prácu posudzovali profesori histórie, ktorí ju ohodnotili najvyššou známkou, čo hovorí samo za seba. „Posúdenie obsahovej a formálnej stránky bolo ich právomocou,“ napísala kancelária.
Maďarské mercedesy
16. februára 2012 - (čtk)
Testovaciu výrobu v novom závode vo východnom Maďarsku začala nemecká automobilka Daimler. Do výstavby závodu v Kecskeméte investovala 800 miliónov eur. Má zamestnať 2 500 ľudí a má kapacitu 100-tisíc áut ročne. Po zvýšení počtu zmien by to však mohlo byť až trikrát viac. Svoj závod v Maďarsku rozširuje aj konkurečná Audi zo skupiny Volkswagen. Produkcia fabriky v meste Győr by sa vďaka investícii 900 miliónov eur mala od budúceho roku zvýšiť na 125-tisíc áut ročne.
Kechnec nevedia napojiť na diaľnicu
17. februára 2012 - (Tomáš Tišťan - hnonline.sk)
Podnikom v priemyselnom parku Kechnec hrozí, že nebudú môcť priamo využívať novú rýchlostnú cestu R4 z Košíc do Maďarska. R4 park priamo pretína a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) už dnes na mieste stavia križovatku vstupu a výstupu z diaľnice. Podľa NDS projektová dokumentácia je od začiatku nastavená tak, aby zabezpečila napojenie R4 na štvorpruhovú Perínsku cestu. „Keďže však do dnešného dňa obec Kechnec nezabezpečila dobudovanie tejto cesty na štvorpruhovú, máme problém napojiť R4 na terajšiu dvojpruhovú,“ vysvetľuje hovorca NDS Marcel Jánošík. Cesta navyše stále nie je preradená do kategórie druhej triedy, čo je ďalšou podmienkou napojenia. Starosta Kechneca Jozef Konkoly, ktorý v blížiacich sa parlamentných voľbách kandiduje za Stranu Zmena zdola, Demokratická únia však tvrdí, že problém tu spôsobuje štát. „Ten pri rozhodovaní získal na stavbu R4 peniaze z európskych fondov práve kvôli prítomnosti priemyselného parku. Zámer hovoril, že projekt zabezpečí vybudovanie napájacej cesty,“ povedal. Neskôr podľa starostu došlo k zmene a presunu peňazí na iný účel. Náklady na stavbu spornej cestu dosahujú jedenásť miliónov eur. Ako tvrdí Konkoly, podľa pôvodného zámeru malo polovicu sumy zaplatiť Ministerstvo dopravy SR a polovicu kvôli podpore investorov aj ministerstvo hospodárstva. „Systém obciam nedovoľuje financovať infraštruktúre projekty týchto rozmerov. Park nie je pre nás ziskový, úžitok však prináša celému kraju a štátu,“ tvrdí Konkoly. Ministerstvo dopravy reagovalo, že veci sa ešte môžu zmeniť. „Budeme analyzovať možnosti, ako tento problém riešiť v spolupráci so samosprávou, ktorá cesty nižších tried spravuje,“ povedal hovorca ministerstva Martin Krajčovič. Pripustil, že ide o špecifický problém, keď peniaze nazvyš nemá ani štát, ani obec. Ak sa riešenie nenájde, logisti a vodiči kamiónov sa na novú diaľnicu z parku budú môcť len pozerať. Problémy majú aj podniky. Diaľnica sa stavia kvôli podnikom v parku, ktorý zamestnáva ľudí od Prešova cez Košice. Na čo tu potom bude,“ pýta sa Igor Ďurčanský zo švédskej spoločnosti Sweps. Podľa Igora Ďurčanského zo švédskej spoločnosti Sweps manažmenty spoločností v parku ale aj zamestnanci už s použitím R4 rátajú. „Ak k tomu dôjde, to štát mohol peniaze za stavbu R4 postaviť na kopu a zapáliť,“ hovorí. Majiteľ logistickej spoločnosti Mačaj Transport Imrich Mačaj našej informácii najskôr nechcel veriť. „Naše kamióny sa nebudú môcť napojiť na rýchlejšie trasy cez diaľnicu. Ľudia v obci budú ďalej hrmožiť, že im robíme hluk a prach,“ povedal. Otvorenie úseku R4 z Košíc k maďarskej hranici je plánované ku koncu tohto roka. V priemyselnom parku pôsobí okolo 20 spoločností, ďalších približne päť má kúpené pozemky pre budúce projekty. K najväčším patria Getrag Ford, Sweps, Crown Bevcan, Magnetti Marelli, Schelling, Kunez-SK, či Doppelmayr. Možnosť zmeniť dokumentáciu a napojiť R4 na starú cestu z kompetentných zatiaľ nik nespomenul. Problém so stavbou R4 majú pritom aj v neďalekých Šebastovciach. R4 má pred dedinou končiť veľkým kruhovým objazdom, ktorý ju napojí na starú cestu do Košíc.
Zomrel uznávaný maďarský neonacista
16. februára 2012 - (Štefan Markuš - jetotak.sk / oslovma.hu)
István Csurka (*27. 3. 1934 - †4. 2. 2012) bol dvojnásobným laureátom literárnej ceny Attilu Józsefa, ultrapravicovým politikom, spoluzakladateľom strany MDF. Roztržkou nacionálne orientovaných členov vo vnútri MDF sa v Maďarsku začala silná polarizácia medzi pravicou a krajnou pravicou. Po nezhodách s vedením Maďarského demokratického fóra (MDF) v roku 1993 Csurka založil Stranu maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP). V rokoch 1990-1994 bol poslancom parlamentu za MDF, v rokoch 1998-2002 zase za MIÉP. Csurka pokladal svoju stranu za stranu „úprimných“, lebo „...naši členovia sa odvážia hovoriť aj to, o čom v iných stranách len rozmýšľajú“. V preambule štatútu strany stojí, že „maďarská demokracia patri len Maďarom“ a jej členmi môžu byť iba rasovo čisti Maďari. Csurkovu „maďarskú demokraciu“ politológovia nazvali etno-demokraciou. MIÉP ako jediná parlamentná strana nesúhlasila so vstupom Maďarska do NATO. Kritizovala bombardovanie Juhoslávie a nepodporovala prítomnosť maďarských vojakov v Afganistane. Kritický postoj zaujal voči Maďarskej národnej banke, lebo údajne slúži „cudzím záujmom“. Csurka vehementne podporoval revíziu Trianonských hraníc a bol silným zástancom tzv. krajanského zákona. Trpel komplexom zániku maďarstva. Vlády, ktoré vyšli z demokratických volieb pokladal za vazalské. Svojim politickým partnerom vyčítal, že budúcnosť maďarstva chcú riešiť bez jeho minulosti. „V dejinách sa stráca iba to, čoho sa vzdávame“ - argumentoval. Hromžil proti „nekontrolovanej a zúrivej privatizácii“ a brojil proti zákonu o umelom prerušovaní tehotenstva. MIÉP bola počas prvej Orbánovej vlády (1998-2002) najmenšou parlamentnou frakciou. Prejavy poslancov MIÉP sa odlišovali od politikov ostatných strán a niesli sa jednoznačne v duchu označovania a vyhľadávania nepriateľov maďarstva. Príspevky boli vopred publikovane v Csurkovom týždenníku Magyar Fórum. Maľovanie nepriateľov maďarstva a volanie po odčinení krivdy Trianonu boli konštantnou témou jeho verejných prejavov. Csurkovou najväčšou dilemou boli Židia. Opakovane prízvukoval, že „jedna tenká, úzka, liberálna, nie maďarská, šedá vrstva sa prebíja do života Maďarov. Cieľavedome vyprázdňuje štát a obsadzuje kľúčové miesta“ (mysliac predovšetkým na Židov). Csurka hľadal východiská z tohto „nebezpečenstva“ a vyjadroval sa jednoznačne: „Endlösung bolo takým konečným riešením, ktoré nekvalifikovane skončilo v plynových komorách.“ Podľa neho Hitlerovo konečne riešenie židovskej otázky, ak by nebolo skončilo v plynových komorách, nebolo by odsúdeniahodné. Nepriame propagovanie fašizmu na stranách jeho novín vyvolávalo otázky. Csurka svoje antisemitské a antikomunistické myslenie demonštroval veľmi jasne. Vhodným príkladom bola kauza predaja futbalového klubu FCT Ferencváros (Fradi). FTC kúpil Gábor Várszegi, podnikateľ židovského pôvodu a majiteľ „večného“ rivala FTC - MTK Budapešť. Je známe, že MTK sa tradične pokladá v Budapešti za židovský klub. Fradi je zase proletársky, tešiaci sa veľkej obľube Maďarov. Vyhlásenie MIÉP-u, že „FTC - ako symbol národa - sa obchodnou transakciou dostal do rúk majiteľa MTK, ktorý je spojený so židovstvom a stal sa majetkom pažravej a ničím nelimitovanej skupiny, ktorá nikdy nemala vzťah k FTC a maďarstvu“ možno tiež zaradiť do kategórie tvrdého antisemitizmu. U sympatizantov MIÉP-u transakcia oživila neonacistické myšlienky, lebo v rokoch najväčšej slávy tohto klubu (v čase horthyovskej éry) bol prezidentom FTC Andor Jaross, minister vnútra (po vojne odsúdený ako vojnový zločinec), ktorý mal na starosti aj deportáciu maďarských Židov do koncentračných táborov. Csurkovci rozdelili Maďarsko na národných a nenárodných Maďarov. Ohľadne handicapovaných sa Csurka raz vyslovil až rasisticky: „Chyba je v tom, že v spoločnosti sa dostatočne prísne neuplatňuje princíp prirodzeného výberu“ - povedal. Na stupnici hodnôt pre MIÉP sú liberalizmus a komunizmus dve strany tej istej mince a javy univerzalizmu a globalizácie a slúžia svetovému židovstvu. Maďarsku socialistickú stranu (MSZP) pokladal za komunistickú. Podpísanie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi SR a MR (1995) odsúdil a tvrdil, že Maďari mali Slovákov prinútiť, aby vyhlásili neplatnosť Benešových dekrétov. Liberálov považoval za židovskú stranu a svoju pôvodnú stranu (MDF) za prostitútku pre socialistov a liberálov. Na druhej strane Fidesz a nezávislých maloroľníkov (FKGP) nepokladal za nepriateľov, len za obete. Voči politike Fidesz-u bol Csurka ambivalentný. Sympatizoval s nimi a kde mohol, tam ich podporil. Každý dvojtretinový zákon v parlamente Csurkovci podporili. Analytici ich upodozrievali, že o spolupráci existovala tajná dohoda, ktorá bola latentne skrytá, ale čitateľná. MIÉP a Fidesz hrali pred verejnosťou akési bábkové divadlo. Na scéne sa bábky občas povadili, diváci však nevideli, že bábkami hýbe ruka Viktora Orbána. Csurka v kontakte s vládnou koalíciou vystupoval v úlohe polo-lojálnej opozície. Proti opozičnému zoskupeniu socialistov a liberálov však vystupoval ako nekompromisný opozičník. V maďarskom parlamente v rokoch 1998-2002 tak existovala opozícia opozície. Útoky MIÉP-u sa vždy niesli v duchu hungarizmu, etnickej a rasistickej ideológie. Csurka často používal slovo „kasta“, čo v jeho ponímaní bolo čosi viac ako marxistická kategória „triedy“, ale o niečo menej ako fašistická koncepcia „rasy“. “Demokracia v Maďarsku je polo-demokraciou“ - hovorieval. Podľa neho fideszáci založili tradíciu kastovej demokracie v Maďarsku, ktorá zastala na polceste k „pravej maďarskej demokracii“. Základom takejto demokracie má byť biely, radikálny a malý maďarsky občan. Vrstvu malých maďarských občanov Csurka hľadal najmä v prostredí reformovanej cirkvi. Keď sa Synoda maďarskej reformovanej cirkvi uzniesla, že kňazi, angažovaní v politike sa musia farárskeho povolania zriecť, protestoval. Obvinil vedenie cirkvi, že konajú „podľa objednávky Svetovej banky, Synoda prijala protikresťanské rozhodnutie a vstúpila do služieb liberálnych síl svetovej globalizácie“. Vplyv Csurkovej strany na myslenie obyčajných Maďarov nebol nikdy predmetom výskumu. Je ale pravda, že v Maďarsku ani nebola reálna obava, že by sa Csurka so svojou stranou dostal ku nekontrolovanej moci. Občas síce sebavedome prehlasoval, že budúce maďarské vlády nikdy nebudú bez MIÉP-u. Jeho sebavedomie skolabovalo pri postojoch k Rómom. Politické strany pravého aj ľavého stredu v Maďarsku vynútene hľadali spoluprácu s rómskymi politickými či občianskymi organizáciami. Pre Csurku a jeho MIÉP akýkoľvek kontakt s Rómami bol neprijateľný. MIÉP sa vymedzoval sám z možnej koaličnej spolupráce z etnických a rasových dôvodov. István Csurka sa verne a oddane orientoval na problémy maďarstva. Bojoval za všetko, čo bolo maďarské. V jeho ponímaní reprezentantom nefalšovaného maďarstva bol každý, kto mal buričskú povahu. Medzi takých nezaradil ženy, homosexuálov, hendikepovaných, nerozhodných, Rómov a Židov. Keď Imremu Kertészovi udelili Nobelovu cenu za literatúru (2002), verejne vykríkol: „Kedy konečne udelia Nobelovu cenu maďarskému spisovateľovi!?“ V nekrológu k úmrtiu Istvána Csurku, filozof Miklós Tamás Gáspár, si položil zaujímavú otázku: „Bol Csurka nacistom?“ A odpovedal si typicky maďarsky: „Csurka síce bol nacistom, ale nie ako príslušník Jobbiku, lebo ten nedbá o maďarstvo. Csurka pre maďarstvo mal horúce srdce. Nech mu je preto hrob ľahký!“ Z maďarského verejného života odišiel kontroverzný politik, verejnosťou trpený neonacista a antisemita.
Súsošie sv. Cyrila a Metoda v Komárne zrejme zostane bez osvetlenia
16. februára 2012 - (tasr)
Súsošie svätého Cyrila a svätého Metoda v Komárne pravdepodobne zostane bez osvetlenia. To zabezpečoval Miestny odbor Matice slovenskej, ktorý však od začiatku tohto roka neuhrádza Slovenským elektrárňam faktúry za osvetlenie. „Nemáme na to financie. Už od novembra minulého roka sme sa usilovali problém riešiť s Mestom, no bezvýsledne,” uviedol predseda miestneho odboru Jozef Černek. Podľa jeho slov do konca roka uhrádzali faktúry za osvetlenie vo výške 26 eur, od januára stúpli poplatky na 65 eur. Súsošie sv. Cyrila a Metoda stojí v strede kruhového objazdu na Námestí Kossutha. V júli 2010 ho tam premiestnili z budovy miestneho Domu Matice slovenskej. Na slávnostnom odhalení súsošia sa zúčastnil vtedajší predseda vlády Robert Fico a niekoľko jeho ministrov. Neskôr sa opakovane stalo terčom útokov vandalov. V decembri 2010 ho poliali farbou, v januári 2011 to zopakovali. Navyše poškodili aj mramorový podstavec, na ktorom socha stála. Vandalizmu mali zabrániť bezpečnostné opatrenia, medzi nimi osvetlenie. Miestny odbor Matice slovenskej financoval faktúry za osvetlenie z výťažku z kultúrnych akcií, ktoré organizoval. Patria k nim najmä muzikálové predstavenia v podaní študentov komárňanských stredných škôl. „O presťahovaní súsošia na kruhový objazd rozhodli politici, ktorí sa o jeho osud zaujímali len pred voľbami. Odvtedy sa oňho nikto nezaujíma a osvetlenie vlastne financujú deti,” skonštatoval Černek. Bronzové súsošie vierozvestov je dielom akademického sochára Ladislava Beráka z roku 1999. Samotné súsošie má výšku 3,9 metra. Vlastníkom diela je Matica slovenská.
Trnavská Univerzita sv. Cyrila a Metoda si chce uctiť svojich patrónov súsoším
18. februára 2012 - (sita)
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave plánuje v tomto roku umiestniť pred svoje sídlo súsošie patrónov univerzity. Pôjde o repliku monumentálneho diela Wiliama Schiffera, ktorého originál z bronzu stojí pred Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Súhlas na umiestnenie súsošia dalo aj trnavské mestské zastupiteľstvo. Súsošie solúnskych bratov Cyrila a Metoda by podľa riaditeľky kancelárie rektora Kataríny Nyulassyovej malo byť na Herdovom námestí odhalené počas osláv 15. výročia vzniku univerzity, ktoré sú naplánované na polovicu októbra.,,Škola tým chce zvýrazniť nielen výročie svojho založenia, ale zároveň prispieť k oslavám 1150. výročia príchodu vierozvestcov na územie Slovenska,” dodala Nyulassyová. Replika súsošia bude vyhotovená z patinovaného epoxidu. Na dielo za niekoľko desiatok tisíc eur sa poskladajú všetky fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda, jej vedenie však plánuje osloviť aj sponzorov. Sochár a medialér Schiffer vyrastal v Trnave, značnú časť svojho tvorivého života však prežil v Paríži. V Trnave zomrel krátko pred otvorením stálej expozície jeho tvorby v roku 2007. Časť jeho diela je vystavená v Múzeu knižnej kultúry v Trnave, ktoré bude niesť v budúcnosti jeho meno. Trnavský samosprávny kraj spolu s Trnavskou arcidiecézou, Maticou slovenskou a ďalšími inštitúciami plánuje vyhlásiť na svojom území Rok sv. Cyrila a Metoda.
Pútnici navštívili v Ríme hrob sv. Cyrila, aj v SR spomínajú na vierozvestcov
17. februára 2012 - (tasr)
Asi 50 účastníkov púte laických hnutí a združení na Slovensku si v uplynulých dňoch v Ríme uctilo pamiatku vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda pri príležitosti ich sviatku - 14. februára. Pod vedením bratislavského gréckokatolíckeho eparchu Mons. Petra Rusnáka pútnici navštívili najznámejšie rímske baziliky a kostoly, medzi nimi aj Baziliku Santa Maria Maggiore, v ktorej v roku 868 pápež Hadrián II. udelil sv. Cyrilovi a Metodovi povolenie používať staroslovienčinu ako štvrtý bohoslužobný jazyk po latinčine, gréčtine a hebrejčine. Zúčastnili sa na slávení sv. omše k ich sviatku v Bazilike sv. Klimenta a na procesii k hrobu sv. Cyrila. Pútnici navštívili aj Baziliku sv. Petra vo Vatikáne, Baziliku sv. Pavla za hradbami a ďalšie známe miesta v Ríme, zúčastnili sa na viacerých svätých omšiach, na generálnej audiencii i na tradičnom nedeľnom príhovore pápeža Benedikta XVI. pred modlitbou Anjel Pána. Prijali ich na slovenskom veľvyslanectve v Taliansku a pri Svätej Stolici, stretli sa s významnými osobnosťami - predsedom Pápežskej rady pre laikov kardinálom Stanislawom Rylkom i so sekretárom Kongregácie pre východné cirkvi arcibiskupom Cyrilom Vasilom. Púť bola jednou z aktivít v rámci dvojročnej duchovnej prípravy na slávenie 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS). Spomienky na sv. Cyrila a Metoda sa v uplynulých dňoch konali aj na mnohých miestach na Slovensku. Žilinský diecézny biskup Tomáš Galis v deň sviatku vierozvestcov (14. februára) vyhlásil dekrétom Rok svätých Cyrila a Metoda v Žilinskej diecéze. Rok zasvätený patrónom diecézy sa skončí v júli 2013 v Terchovej, kde je najväčší kostol na Slovensku zasvätený solúnskym bratom. Slávnostné uctenie si pamiatky sv. Cyrila a Metoda sa uskutoční v nedeľu 19. februára o 9.30 h aj v Kostole sv. Kríža v Devíne.
Slovenská omša na počesť spolupatrónov Európy v Mlynkoch
Stretnutie zástupcov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
na veľvyslanectve SR v Dubline s krajanmi
16. februára 2012 - (Televízna stanica Patriot)
Dňa 11. februára sa na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Dubline uskutočnilo stretnutie krajanov so zástupcami Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pánom Martinom Štrbkom a pani Idou Čechovou. Cieľom stretnutia bolo informovať o možnostiach a postupoch, ako žiadať o dotačnú podporu pre projekty z prostriedkov úradu. Vzhľadom k pomerne náročnej administratíve pri podávaná žiadostí, podpise zmlúv a vyúčtovaní sa prezentácia sústredila hlavne na tieto oblasti. Krajanom vysvetlili, kto je oprávnený podávať žiadosti, dokedy je uzávierka a tiež oblasti a programy, pre ktoré je možné žiadať dotácie v roku 2012. Ida Čechová sa venovala konkrétnemu postupu pri podávaní žiadostí. Prezentácia pokračovala informáciou o čerpaní a správnom vyúčtovaní dotácie, kde predstavili jednotlivé tlačivá, postup ako ich vyplniť a ďalšie praktické body súvisiace s realizáciou projektov. Nasledovala diskusia a otázky, kde sa krajania mali možnosť opýtať na konkrétne a praktické veci súvisiace s podávaním žiadostí a realizovaním projektov. Pre prípadných ďalších záujemcov o dotačnú podporu z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí odporúčame navštíviť ich stránku alebo náš webový portál Slovak in Ireland, kde je k dispozícii kompletná prezentácia. Termín pre podávanie žiadostí je do 29. februára 2012.
Slováci a Česi sa stretli na jubilejnom piatom plese v Bruseli
Mladých historikov priťahujú staré dokumenty
K môjmu výskumu v USA a Kanade
Prvá zbierka slovenského básnika vo Švédsku
Slovenské korene č. 1- 2
Prvé tohtoročné dvojčíslo národnostného periodika Slovenské korene vydávaného v Prahe, ktorého printová podoba vychádza práve v týchto dňoch, prináša na svojej titulnej strane portrét mediálnej podnikateľky Márie Rehákovej. V obsiahlom rozhovore s touto „najmocnejšou“ ženou na Slovensku v mediálnej oblasti sa dozviete zaujímavosti nielen o organizovaní a vyhlasovaní ankiet Slovenka roka, alebo Otec roka, ale tiež o obsahu „ženského“ webu, z jej vydavateľstva STAR production. - Stiahnite si časopis vo formáte PDF.
Mňamky našej mamky
Dôležité body nového národnostného zákona
Zákon č. CLXXIX z roku 2011 o právach národností
2011. évi CLXXIX. törvény a nemzetiségek jogairól
Nič nemôžeme proti tomu!
Najlepšie reštaurácie Maďarska
V Kolontári pokryl prach z červeného kalu hlinikárne
17. februára 2012 - (tasr)
Maďarskú obec Kolontár, ktorú predvlani zasiahol červený kal unikajúci z odkaliska hlinikárne v Ajke, pokryl v uplynulých dňoch po silnom vetre červený prach z odkaliska. Priestranstvá obce a jej okolie podľa slov starostu pripomínali deň tragickej katastrofy. Cesty boli pokryté červeným prachom a stali sa nebezpečnými. V priľahlej osade Lörintepuszta, ktorá má 30 obyvateľov, sa rodičia neodvážili pustiť deti do školy. Hlinikáreň Mal Zrt. pre MTI uviedla, že po úniku kalu museli zmeniť technológiu výroby a úrady nariadili, že v nádržiach odkaliska nesmie byť voda. Vedľajším produktom novej technológie je odvtedy suchý červený kal, vyvážaný nákladnými vozidlami do určených nádrží. Kal prikrývajú zeminou, do ktorej potom sadia rastliny. Červený kal, ktorý unikol z poškodeného odkaliska 4. októbra 2010, zalial okrem Kolontáru aj Devecser a Somlóvásárhely. Tragédia si vyžiadala desať obetí, vyše 200 ľudí bolo zranených a niekoľko stoviek domov sa stalo neobývateľnými.
Sneženie komplikuje cestnú aj leteckú dopravu v Maďarsku
17. februára 2012 - (tasr)
Sneženie, snehové jazyky, nezjazdné cesty a nehody komplikujú od dnešného rána cestnú premávku na väčšine územia Maďarska. Na budapeštianskom Letisku Ferenca Liszta kvôli intenzívnemu sneženiu uzatvorili jednu z dvoch pristávacích dráh. Cesty nižšej kategórie sú zjazdné iba ťažko; nezjazdné cesty sú na území stredného Maďarska vo Fejérskej, Báčsko-malokumánskej a Baranskej župe, informovala nezisková spoločnosť Maďarské cesty (Magyar Közút Nonprofit Zrt.). V Komárňansko-ostrihomskej župe sa po vytváraní závejov už znormalizovala situácia: jediná nezjazdná cesta je medzi Tatou a Kömlödom. Kapitán spoločnosti Brussels Airlines, ktorý letel z Bruselu do Budapešti, sa kvôli silnému sneženiu v maďarskej metropole dnes ráno rozhodol odkloniť let a pristál v rakúskom Grazi. Pre vzlety a pristávanie je funkčná iba dráha č. 2.
Snehová víchrica besní v strede Maďarska
16. februára 2012 - (tasr)
Vo viacerých župách Maďarska sú kvôli snehovej víchrici dnes ťažko zjazdné cesty nižšej kategórie - 20 cestných spojení je úplne nezjazdných. Nezjazdné cesty kvôli snehovej víchrici sú najmä v strednej časti krajiny vo Fejérskej a Báčsko-Kiškunskej župe. Na juhozápade krajiny v Tolnianskej župe medzi obcami Nagyszokoly a Iregszemcse vyslobodili zo závejov 30 vozidiel vrátane autobusu. Na diaľnici M7 zostalo uviaznutých v závejoch 19 áut. Celoštátne riaditeľstvo ochrany proti katastrofám muselo od dnešného rána zasahovať vo vyše 100 prípadoch pri vyťahovaní autobusov a nákladných a osobných áut z priekop a zo snehových závejov.
Pri Mohácsi zrušili zákaz plavby, na Tise likvidovali ľad trhavinou
17. februára 2012 - (tasr)
Na maďarskom úseku rieky Dunaj už miestami vôbec nie je ľad, informovali dnes maďarskí vodohospodári. Pri juhomaďarskom Mohácsi zrušili zákaz plavby a už obnovili pravidelnú lodnú prepravu osôb medzi Mohácsom a Újmohácsom. Čoskoro v tejto oblasti obnovia aj kompovú premávku, ktorá bola kvôli ľadu prerušená 8. februára. Na strednom úseku Tisy vo štvrtok 16. februára policajní pyrotechnici v spolupráci s vodohospodármi rozbili trhavinou ľadové kryhy nazhromaždené v koryte, aby nehrozili záplavy. Vrstva ľadu na Tise v oblasti Tiszaroff dosiahla miestami hrúbku aj okolo jedného metra. Opatrenie, pri ktorom trhavinu ukladali pyrotechnici na neprístupné miesta koryta z vrtuľníka, bolo úspešné, uviedla maďarská tlačová agentúra MTI.
Autobus zišiel do priekopy a prevrátil sa, štyria ťažko zranení
16. februára 2012 - (topky.sk)
Trinásť pasažierov v stredu utrpelo zranenia pri havárii autobusu na zasneženej ceste vo Veszprémskej župe. Jednému zo štyroch ťažko zranených museli amputovať nohu, uviedla maďarská tlačová agentúra MTI. Autobus smerujúci do Veszprému dostal medzi obcami Tapolcafö a Bakonyjákó šmyk v ľavotočivej zákrute. Vozidlo sa kĺzalo zhruba 20 metrov, následne vbehlo do priekopy a prevrátilo sa. Šofér sa pri nehode nezranil. V zákrute išiel podľa tachografu rýchlosťou vyše 50 km/h, čo je podľa šéfa dopravnej spoločnosti Bakony Volán Jánosa Heizera za daných podmienok „relatívne vysoká rýchlosť”. Zranených previezli do nemocníc v Pápe a v Ajke, jedného ťažko zraneného, ktorému amputovali nohu, transportovali vrtuľníkom.
Hacker dostal za vydieranie 30 mesiacov
16. februára 2012 - (Lukáš Kosno - zive.sk)
Maďarský hacker, ktorý sa pokúsil vydieraním získať zamestnanie v spoločnosti Marriott podnikajúcej v hotelierstve, bol americkým súdom odsúdený na 2,5 roka odňatia slobody. Po odpykaní trestu bude prepustený na podmienku trvajúcu ďalšie 3 roky. O prípade, ktorý sa udial medzi novembrom 2010 a júnom 2011, informoval Computerworld. Podľa zverejnených dokumentov 26-ročný hacker Attila Németh poslal spomenutej firme e-mail so správou, že mal niekoľko mesiacov prístup k jej dátam a získal dôverné informácie, čím sa firme vyhrážal, že ak ho nezamestná, odcudzené dáta zverejní. Požiadavky bližšie špecifikovali ročný plat 150 tisíc amerických dolárov, hotelová izba vo vybranom hoteli a voľné letenky. „Prepustíte nekompetentných zamestnancov a najmete ma ako externistu starajúceho sa o zabezpečenie vašej počítačovej siete. Po dvoch rokoch mojej práce zmažem získané dáta,“ napísal v e-mailovej komunikácii Németh. Po tom, čo mu na e-mail nikto neodpovedal, poslal ďalší, ku ktorému pripojil viacero získaných súborov. Obsahovali finančnú a ďalšie dôverné a chránené informácie. Németh uviedol, že prístup k súborom získal vďaka backdooru, ktorý do počítačovej infraštruktúry firmy dostal zaslaním infikovaného súboru konkrétnym zamestnancom spoločnosti. Marriot útočníka odhalil vďaka nasadeniu fiktívneho zamestnanca a pomoci tajnej služby USA. Németh pritom veril, že komunikuje so zamestnancom personálneho oddelenia a skutočne sa pracuje na jeho pracovnej zmluve. Svoju identitu odhalil vtedy, keď firme zaslal svoj naskenovaný pas a sľúbil svoj príchod do Spojených štátov. Na letisku ho následne čakal agent v prestrojení, ktorému sa v rozhovore k skutkom priznal, zároveň prezradil detaily získania dát a umiestnenia ukradnutých súborov na podnikovom serveri. Celkové škody spôsobené hackerom boli vyčíslené na jeden milión dolárov.
Na severozápade Maďarska sa zrazili vlaky
19. februára 2012 - (tasr)
Pri dnešnej zrážke posunovaných vagónov na železničnej stanici v Csorne na severozápade Maďarska sa zranilo 11 cestujúcich, spresnila maďarsko-rakúska železničná spoločnosť GYSEV. Pri nehode, ktorá sa stala predpoludním, pasažieri popadali, pričom sa ľahšie zranilo 11 pasažierov. Z nich osem ošetrili záchranári na mieste, troch previezli do nemocnice v Győri. Experti vyšetrujú, či dôvodom zrážky pri spájaní vozňov rýchlikov zo Szombathelyu a Šopronu smerujúcich do Budapešti bola ľudská chyba, alebo technický problém. Lokomotíva s troma vagónmi zo Šopronu začala neskoro brzdiť a podľa výsledkov predbežného vyšetrovania v rýchlosti zhruba 10-15 km/h narazila do vagónov zo Szombathelyu, píše sa vo vyhlásení GYSEV-u.
V lyžiarskom stredisku Kubínska Hoľa zomrel maďarský lyžiar
17. februára 2012 - (tasr)
V lyžiarskom stredisku Kubínska Hoľa dnes v popoludňajších hodinách zomrel maďarský lyžiar. Podľa privolanej lekárky smrť 50-ročného muža spôsobila zrejme náhla srdcová nevoľnosť. TASR o tom informovala Horská záchranná služba (HZS). Maďarského lyžiara, ktorý bol v bezvedomí, našli pod prestupovou stanicou vlekov na Kubínskej Holi prostredníctvom tiesňovej linky 18 300. Muž ležal na okraji zjazdovky a vedľa seba mal odopnuté lyže. Podľa HZS nebolo vidieť žiadne vonkajšie zranenia. Okoloidúci lyžiari začali muža v bezvedomí resuscitovať, v oživovaní potom pokračoval aj privolaný záchranár HZS a k záchranárom sa pripojil aj lekár lyžujúci na svahu. Ten zaisťoval dýchacie cesty. Keď prišla posádka rýchlej zdravotnej pomoci z Dolného Kubína, po natočení EKG konštatovala smrť postihnutého, ktorú spôsobila pravdepodobne náhla srdcová nevoľnosť. Na miesto nešťastia boli privolané policajné zložky a po obhliadke telo odovzdali pohrebnej službe z Trstenej.
Opitý Maďar šoféroval po Košiciach kamión a nabúral do ďalšieho auta
20. februára 2012 - (tvnoviny.sk)
Päťdesiatdvaročný Maďar spôsobil nehodu. Sedel za volantom kamióna opitý. - V piatok o 13.04 h v Košiciach šiel po Prešovskej ceste v smere do centra mesta. V ľavom jazdnom pruhu v dôsledku nedodržania bezpečnej vzdialenosti, narazil do zadnej časti pred ním idúcim vozidlom Kia Ceed, ktoré riadil 42-ročný Košičan. Pri nehode sa nikto nezranil. Na kii vznikla škoda vo výške 3 500 €, na kamióne vo výške 4 500 €. Opakovanou dychovou skúškou mu namerali 0,78 mg/l o 13.18 h a 0,72 mg/l o 14.50 h alkoholu. Kamionistu vzali do cely policajného zaistenia. vodič druhého vozidla nepil. Kamión odovzdali majiteľovi. Obvinenému vodičovi v prípade dokázania viny hrozí trest odňatia slobody na 2 až 5 rokov.