Zo slovenskej tlače - December (II.) 2011

Zomrel Václav Havel - Nedemokracia - Viktor v amoku - Maďarský prepad - Orbán nahneval úniu aj MMF - Orbán stále nevie - Chmel a Gašparovič sa sporia o tabule - Menšiny (na Slovensku) môžu dostať na kultúru viac peňazí - Maďarsko ohlásilo nové úsporné opatrenia - Menový fond a únia prerušili rokovania s Maďarskom - O občianstve bez dohody - „Slovensko nikomu neodníma štátne občianstvo a nemá sa za čo hanbiť“ - Diskusia o autonómii - Európskej komisii sa nepáči nová maďarská ústava

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Zomrel bývalý československý a český prezident Václav Havel

18. decembra 2011 - (tasr)

Vo veku 75 rokov zomrel v nedeľu Václav Havel, posledný československý a prvý český prezident, ktorého zdravotný stav sa v ostatných rokoch výrazne zhoršoval. Informoval o tom dnes český spravodajský server iDNES.cz s odvolaním sa na bývalého Havlovho hovorcu Ladislava Špačka. Havel už od marca rušil svoj program, na verejnosti sa objavil len niekoľkokrát. Nezúčastnil sa ani osláv 17. novembra, snažil sa skôr odpočívať v kúpeľoch a na vidieku. Havla podľa iDNES.cz vyčerpala práca na jeho režijnom filmovom debute, snímke Odchod, ktorý vstúpil do kín v marci 2011. Po prvýkrát po dvoch rokoch začal rušiť program, dokonca ho hospitalizovali so zápalom dýchacích ciest. Slávnostnej premiéry filmu sa zúčastnil už značne zoslabnutý, vychudnutý a opieral sa o palicu. Havlova rekonvalescencia prebiehala pomalšie, než lekári čakali. Sily zbieral na chalupe na Hrádečku pri Trutnove, kde aj podľa medializovaných informácii dnes ráno zomrel. V októbri bývalý prezident oslávil 75. narodeniny. Pri oslavách sa zveril, že sa necíti dobre. Zostával ďalej v ústraní, akcií pri výročí 17. novembra sa nezúčastnil. V decembri sa stretol s dalajlámom, s ktorým sa priatelí už roky. Najvyšší duchovný predstaviteľ Tibetu priletel do Prahy. Problémy s dýchacím ústrojenstvom trápili Havla dlhé roky. Zdravie mal podlomené z komunistických väzení i fajčenia. V roku 1996 mu lekári odobrali polovicu pravého pľúcneho laloku kvôli zhubnému nádoru.

„Odišiel rešpektovaný symbol Nežnej revolúcie“

Odišiel neprehliadnuteľný a rešpektovaný symbol československej Nežnej revolúcie a nového demokratického Česko-Slovenska. Prezident Václav Havel zanechal stopu nielen v novodobých dejinách českého a slovenského národa, ale aj v histórii nových európskych demokracií a zjednocujúcej sa Európy. Tieto slová napísal v kondolenčnom telegrame českému prezidentovi Václavovi Klausovi prezident SR Ivan Gašparovič. „Slovensko si váži politický i umelecký odkaz prezidenta Václava Havla. V našej pamäti navždy ostane ako charizmatická a ľudská osobnosť s nezameniteľným štýlom vedenia politiky,” napísal Gašparovič. V mene občanov celého Slovenska vyjadril Klausovi hlbokú sústrasť. Václav Havel zomrel dnes vo veku 75 rokov.

„V. Havel bol právom považovaný za morálnu autoritu“

Václav Havel, prvý československý prezident po páde železnej opony, bol právom považovaný za morálnu autoritu nielen v Česku a na Slovensku, ale aj v celom kultúrnom svete. Uviedla to dnes premiérka Iveta Radičová v kondolenčnom liste, ktorý adresovala Havlovej manželke Dagmar a jeho rodine. „Patril k najstatočnejším hovorcom pravdy, a to od čias, keď veľká väčšina Čechov a Slovákov rezignovala a pristúpila na život v totalitnej lži alebo na dvojitú morálku, ktorá vládla v satelitoch sovietskej ríše zla. Keď veľká väčšina žila v strachu z pravdy, vo vedomí, že ak tú pravdu vyslovia čo i len v úzkom okruhu svojich priateľov, ktosi to na nich donesie a prezradí,” napísala predsedníčka slovenskej vlády. Radičová v liste vyzdvihla Havlovu schopnosť slovne presne vykresliť podstatu komunistického režimu aj úlohu, ktorú zohral v jeho páde na našom území. „Ťažko si viem predstaviť, že pád totalitného režimu v bývalom Česko-Slovensku by sa bol bez Václava Havla uskutočnil tak zamatovo. Bol to Havel, ktorý z pražskej tribúny podčiarkol...'Pravda a láska musí zvítězit nad lží a nenávistí!',” spomenula šéfka vlády. Dodala pritom, že Havel pre ňu osobne bol a v mnohom navždy zostane vzorom. „Ak bude Václav Havel a jeho život v pravde naďalej inšpirovať mnohých aj v budúcnosti, potom aj naše úsilie, náš každodenný boj, ktorý sa často odohráva na poli plnom malicherností, bude mať zmysel,” uzavrela.

„Osobnosti ako Havel sú dnes v politike vzácnosťou“

Smrť bývalého československého prezidenta Václava Havla sa hlboko dotkla predsedu Národnej rady SR Pavla Hrušovského (KDH). „Havel bol pre mňa symbolom politika, ktorý pravdu a ideály nepoužíval len ako slová, ale ktorý tak žil celý svoj život,” uviedol pre TASR. Hrušovský zároveň vysoko ocenil Havlov prínos v období predchádzajúceho režimu. „Bol jedným z lídrov boja za slobodu a demokraciu. Je nezabudnuteľným mementom pre všetkých nás, ale aj budúce generácie. Osobnosti ako on sú dnes v politike vzácnosťou a skôr výnimkou,” vysvetlil. Most-Híd ocenil Havlov prínos k novodobým dejinám Českej a Slovenskej republiky. „Václav Havel sníval o krajine s ľudskou tvárou, ktorá slúži v prvom rade jej občanom. Tento jeho sen sa naplnil v Novembri 1989. Svoju úlohu a postoje, ku ktorým sa hlásil počas komunizmu, zastával aj po páde režimu, naďalej prízvukoval dôležitosť morálky a etiky v politike,” konštatoval Most-Híd v písomnom stanovisku pre médiá.

Havel mal dobré vzťahy s maďarskými politikmi

Väčšina maďarských médií informovala o dnešnom úmrtí posledného československého a prvého českého prezidenta Václav Havla. Maďarská tlačová agentúra MTI konštatovala, že išlo zrejme o najznámejšiu českú osobnosť vo svete. Havel viackrát navštívil Maďarsko a s maďarskými politikmi udržiaval dobré vzťahy. Vo svete bol známy aj ako dramatik, jeho diela prekladali aj do maďarčiny, uviedla MTI. Maďarské médiá vyzdvihujú, že Havel bol tiež medzinárodne uznávaným bojovníkom za ľudské práva.

„Zachovám si spomienky na Havla“

Bývalý maďarský prezident Árpád Göncz si zachová spomienky na množstvo priateľských stretnutí s bývalým československým, neskôr aj českým prezidentom Václavom Havlom. Göncz vo vyhlásení, ktoré zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI, vyjadril hlboký zármutok z Havlovho úmrtia. „Havel bol určujúcou osobnosťou Charty 77 a neskôr aj demokratických premien v strednej Európe. Ako prezident bol potom zástancom spolupráce vyšehradských krajín. Na naše mnohé priateľské stretnutia budem vždy spomínať,” uviedol Göncz. MTI pripomína, že Göncz sa ako prezident zúčastnil Havlovej slávnostnej prezidentskej inaugurácie a viackrát spolu rokovali okrem iného o posilnení hospodárskej spolupráce a aj o kultúrnych vzťahoch medzi oboma krajinami.

Viktor v amoku

19. decembra 2011 - (Peter Schutz - korzar.sk)

Skrachovať ešte skôr než eurozóna je svojho druhu umenie, ale susedovi Orbánovi sa to podariť môže. Odchod emisárov menového fondu a EÚ z Budapešti, ktorí v piatok za sebou s veľkým hrmotom zabuchli dvere, je o to dramatickejší, že schopnosť krajiny obstarať si na trhoch zdroje na financovanie je vitálne závislý na vývoji v eurozóne. (Kým zvýšenie úrokov maďarského dlhu situáciu napr. Talianska o chlp nezhorší, opačne by to bola katastrofa.) Dôvodom prerušenia (??) rokovaní, ktoré sa de facto poriadne ani nezačali, je útok na národnú banku (MNB). Proti tej vedie Orbán takpovediac vyhladzovaciu vojnu od nástupu k moci najmä preto, že nevypisuje úrokové sadzby podľa jeho predstáv. A keďže MNB má, resp. mala, zo (starej) ústavy silne nezávislú pozíciu, zostala po roku a pol vlády Fideszu jedinou inštitúciou, ktorú neanektovali. (Mimochodom, minulý týždeň hlasovaním v parlamente (!!) si zvolili dvoch najvyšších funkcionárov justície, s právomocou napr. odoberať spisy sudcom. Jeden z nich je Orbánovi rodinný priateľ. Také dačo by azda ani Harabinovi nenapadlo...) No a zákon, ktorý zlučuje MNB so štátnym finančným dozorom, čím by ju cez dosadeného nového šéfa dostal pod politickú kontrolu, vybil poistky v MMF, kde sú na takéto zásahy do nezávislosti dosť citliví... Orbán sa musel pomiatnuť. Načasovať likvidáciu národnej banky do situácie, keď bez tzv. standby úveru MMF (podobný malo Slovensko za Mečiara) neprefinancuje chod štátu, a preto sa musí dohodnúť, je známka bezvedomia. Na trhoch má Maďarsko zničenú dôveru, agentúra Moody´s ho nedávno preradila do špekulatívneho investičného pásma. Kritičnosť situácie podčiarkuje splašené opravovanie rozpočtu (minulý týždeň), ktorý bol postavený na trojpercentnom raste HDP, pričom posledná prognóza (ktorá, veru, posledná nebude, prídu ešte horšie) počíta s rastom už len 0,5... Keby vec mala tak aj zostať, čiže oficiálne rokovania v januári sa nezačali, tak koniec správ je otázka času. V starom návrhu rozpočtu už boli zabudované „korekcie”, teda škrty (nesystémové) a brutálne zvyšovanie daní za 1 400 miliárd forintov (HUF). Pätnásť až dvadsať miliárd USD od MMF a EÚ, ktorá by sa spolupodieľala, je jediné útočisko, keďže na ďalšie holenie-strihanie bez systémových reforiem v rozpočte už priestor nie je. Povedať, že „africká jar” v Budapešti je na spadnutie, sa nedá len preto, lebo ide zima... Pozorovatelia súdili, že strach z občianskych nepokojov bol jediný dôvod, ktorý Orbána presvedčil k „poníženiu”, keď s tou MMF, čo vyhlásil za hlavného nepriateľa vo svojom „národnooslobodzovacom boji”, obnovil rokovania. Vyzerá to však tak, že sa nebojí nikoho, ani trhov, ani samotného bankrotu. A ani rečí, ktoré musel počuť, že po Grécku a Taliansku je na rade práve Maďarsko, kde koalícia trhov a nadnárodnej moci vymení ministerského predsedu.

Nedemokracia

17. decembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Kým majú voliči možnosť odvolať moc rovnako, ako ju dostali do vlády, nie je možné hovoriť o konci demokracie, povedala americká ministerka zahraničia Clintonová v júni v Budapešti kritikom Orbánovej autokratickej vlády. Je to však zložitejšie. Je ešte demokratický režim, v ktorom síce voľby prebehnú a každý sa na nich môže zúčastniť, vládcovia si však ihrisko i zoznam sudcov bez zábran upravia tak, aby bola možnosť ich prehry len teoretická? Orbánovci zmenili volebný zákon v prospech veľkých strán, pričom sú jedinou veľkou stranou v Maďarsku. Štátne médiá slúžia vládnej propagande. Nezávislé zastrašuje cenzorský zákon uplatňovaný podľa potrieb cenzorského úradu riadeného stranou Fidesz. Vláda tlačí na súkromné podniky, aby v neposlušných médiách neinzerovali. Obmedzili právomoci ústavného súdu a naplnili ho vlastnými ľuďmi. Súdnictvo podriadili novému úradu, ktorého šéf môže slobodne meniť sudcov a týmto šéfom urobili manželku politika Fideszu. Nie je to síce zatiaľ úplne ako v Rusku, predsa len u susedov už vznikla občianska spoločnosť, ktorá ešte odoláva. Slobodná politická súťaž však už skončila rovnako ako inštitúcie, ktoré moc kontrolovali a politické slobody chránili. Jediné, čo vláde zatiaľ nevyšlo, bolo úplné podriadenie si národnej banky, poslednej skromnej brzdy jej ekonomického amoku. Chcela to stihnúť pred začatím rokovaní s Európskou komisiou a MMF, aby ich mohla postaviť pred hotovú vec, s ktorou už nič nenarobia. Včerajší náhly odchod vyjednávačov komisie a menového fondu z Pešti pre tento podraz je za dlhý čas to najnádejnejšie, čo sa Maďarsku stalo. A posledné varovanie vláde pred priepasťou, do ktorej ide krajinu strhnúť.

Maďarský prepad

17. decembra 2011 - (Charles Gati - Sme)

Autor je vedúcim oddelenia ruských a euroázijských štúdií na Universite Johnsa Hopkinsa vo Washingtone. V slovenčine mu vyšla kniha Stroskotané ilúzie.

Bez bŕzd a protiváh v novej ústave už Maďarsko nie je demokraciou západného strihu. Keď sa členovia Európskej únie minulý týždeň dohodli, že budú dodržiavať pravidlá prijaté pred dvoma desaťročiami, dve krajiny to odmietli: Británia a Maďarsko. „Čudní kamaráti,” poznamenali k tomu sarkasticky The Financial Times. O niekoľko hodín Maďarsko ustúpilo. Premiér Viktor Orbán oznámil, že novú dohodu predloží parlamentu, pretože „suverenita krajiny je na hranici”. V skutočnosti jeho vláda nie je v pozícii, keď by si mohla dovoliť ignorovať úniu. Tento týždeň majú začať rokovania s EÚ a MMF. Kým v minulosti bolo Maďarsko lídrom postkomunistického sveta, dnes za svojimi stredoeurópskymi susedmi zaostáva. Vedie ho Orbánova strana Fidesz, ktorá samu seba definuje ako „kresťanskú, pravicovú a národnú”. Po rozhodujúcom minuloročnom víťazstve bola strana na vrchole. 52,7 percent, ktoré získala vo voľbách, sa premietlo do dvojtretinovej väčšiny v parlamente. Odvtedy Orbán prevrátil politiku i ekonomiku hore nohami. Brnkajúc na prastarú nacionalistickú strunu začala vládna propaganda prirovnávať západné banky k sovietskym tankom a Brusel k Moskve. Nie veľmi intenzívnu kritiku z Washingtonu či Berlína nahnevane odmieta ako zasahovanie do vnútorných záležitostí. Oficiálne Maďarsko je vykresľované ako ostrov obklopený cudzími nepriateľmi. Hoci je krajina členom EÚ i NATO, Orbán stále uisťuje domáce publikum, že Západ je v konečnom štádiu úpadku. Nová ústava, ktorá vstupuje do platnosti 1. januára, sa odvoláva na zlatý vek maďarskej histórie, ktorý nikdy nebol, na predstierané hodnoty Maďarského kráľovstva. Čo je ešte nebezpečnejšie, parlament oklieštil právomoci Ústavného súdu. Vytvoril niekoľko rád, ktoré môžu vyradiť parlament v prípade, že by aktuálna vláda stratila väčšinu - členovia týchto rád budú slúžiť deväť rokov. Nový mediálny zákon je nielen reštriktívny, ale znovu prebúdza starú dobrú autocenzúru, ktorá pomáha redaktorom udržať si zamestnanie a médiám zostať na trhu. Bez bŕzd a protiváh v novom základnom zákone už Maďarsko nie je demokraciou západného strihu. Je neliberálnou a riadenou demokraciou v zmysle, že všetky dôležité rozhodnutia robí Orbán. Maďarsko je dnes podobné Slovensku za Mečiara či Poľsku za Kaczyńských. Na rozdiel od Mečiara či poľských dvojičiek je však Orbán skúsený politik obdarený rečníckym talentom. Napriek svojmu absurdnému tvrdeniu nie je Konrad Adenauer a jeho minister financií nie je Ludwig Erhard. Ale po dvoch porážkach v roku 2002 a 2006 je späť pri kormidle. So schopnosťou ľahko opustiť predchádzajúce pozície môže svoju voličskú základňu presvedčiť, že zostáva verný svojim princípom. Ešte nedávno si Orbán myslel, že môže vzdorovať Západu a Medzinárodnému menovému fondu. Pred rokom a pol poslal vyjednávačov MMF domov a odvtedy prijal sériu neortodoxných opatrení, ktoré mali zabrániť podmienkam a opatreniam MMF. Napríklad znárodnil súkromné dôchodkové fondy, prinútil banky, aby platili ďalšie dane a prinútil zahraničných veriteľov, aby dovolili dlžníkom splácať hypotéky v cudzích menách za pôvodný, veľmi výhodný výmenný kurz. Výsledkom je, že agentúra Moody´s hodnotí krajinu ako „odpad” a agentúry Fitch a Standard & Poor´s len o stupienok lepšie. Ak rokovania s tímom MMF a EÚ zlyhajú, v marci alebo v apríli Maďarsko nebude schopné splácať svoje dlhy. To je dôvod, prečo dohoda bude. Orbán sa bude musieť pokoriť a prijať podmienky, ktorým sa chcel vyhnúť. Urobí to. A potom nájde spôsob, ako povedať svojim podporovateľom, že chránil maďarskú suverenitu a zvíťazil nad zahraničným zasahovaním. Nanešťastie, mnohí z nich budú veriť, že žobráci majú na výber. Maďarsko nemusí na tejto ceste zostať dlho. Je pravda, že opozícia je rozdelená, ale Orbánova podpora sa zmenšuje. Minulú sobotu provládny týždenník Heti Válasz vôbec po prvý raz priniesol silný editoriál proti jeho výkonu na bruselskom summite. Editorial, takmer určite inšpirovaný Orbánovými umiernenejšími kolegami, je počiatočným znakom frustrácie z jeho ekonomických sált a politickej akrobacie.

Orbán nahneval úniu aj MMF

17. decembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Rokovania maďarskej vlády s Európskou komisiou a Medzinárodným menovým fondom o novom úvere sa včera v Budapešti skončili predčasne. Obe delegácie ráno odleteli z Budapešti, aj keď mali pôvodne naplánované rokovania aj na poobedie. O odchode rozhodol osobne eurokomisár pre financie Olli Rehn po tom, čo sa postoje oboch strán v niektorých otázkach ukázali ako nezlučiteľné. Rehnov hovorca agentúre MTI potvrdil, že sa spor týkal najmä vládnych plánov ohľadne maďarskej centrálnej banky. Nový vládny zákon by zlúčil centrálnu banku a orgán pre dozor nad finančným trhom, čo vláde umožní posadiť na čelo spoločného orgánu svojho človeka. Zákon mal pôvodne byť prijatý už včera. Po odchode delegácií vládny poslanec predložil k zákonu dve zmeny, ktoré vraj majú vyjsť v ústrety požiadavkám medzinárodných organizácií. Ani jedna sa však netýka podstaty problému - nezávislosti centrálnej banky. Podľa súčasného šéfa Maďarskej národnej banky Andrása Simora chce vláda na jej čelo dosadiť politického komisára a po tom, čo vlastnými ľuďmi obsadila monetárnu radu banky, teraz ohrozuje aj jej fungovanie. Európskej komisii však prekáža viac vecí. Maďarská vláda tento týždeň zoštátnila zvyšok vkladov v súkromných penzijných poisťovniach - peniaze tých, čo zostali napriek tlaku vlády v druhom pilieri aj po vlaňajšom zoštátnení väčšiny vkladov. Parlament tiež tento týždeň prijal zákon meniaci maďarský súdny systém. Ten bude podriadený novému súdnemu úradu, na čelo ktorého parlament zvolil manželku europoslanca Fideszu Józsefa Szájera. Poslanec sa stal známy tým, že podľa svojich slov napísal novú ústavu Maďarska na iPade cestou do Bruselu. Kabinet sa snažil predčasné ukončenie rokovaní zľahčiť tým, že ozajstné rokovania sa začnú v januári, toto bol len informačný pohovor. „Dlhujeme MMF veľa peňazí a ak ich chce späť, bude sa musieť vrátiť,” upokojoval šéf poslancov Fideszu János Lázár. „Vláda si neuvedomuje váhu vlastných činov,” komentoval vývoj Péter Duronelly, podľa ktorého v trhovom hospodárstve, kde by mal fungovať právny štát, nemôže robiť takéto kroky. Možno však nikdy nechcela s MMF uzavrieť dohodu a stále sleduje len svoje vnútropolitické ciele, dodal investičný riaditeľ fondu Budapest Alapkezelő. Lázárove slová zase označil za nešťastné ekonomický server portfolio.hu, môžu totiž byť chápané ako náznak, že vláda zvažuje možnosť úvery vypovedať.

Dôvodom je zákon o MNB

16. decembra 2011 - (tasr)

Európska únia a Medzinárodný menový fond (MMF) nečakane prerušili prípravné rozhovory s maďarskou vládou, ktorých cieľom bolo pripraviť pôdu na rokovania o finančnej pomoci. Dôvodom sú podľa Bruselu obnovené útoky maďarskej vlády na nezávislosť centrálnej banky. Hovorca komisára EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna Amadeu Altafaj informoval, že Brusel rokovania pozastavil pre nedostatočné ubezpečenia zo strany Budapešti, ktoré sa týkajú jej zámerov presadiť sporný zákon o Maďarskej národnej banke (MNB). „Európska komisia sa rozhodla prípravné rokovania prerušiť,” povedal Amadeu Altafaj pre agentúru Reuters. „Bohužiaľ, nedostali sme ubezpečenia týkajúce sa zámerov maďarskej vlády presadiť v parlamente schválenie návrhu zákona, ktorý by mohol podkopať nezávislosť centrálnej banky,” dodal hovorca. Maďarská vláda návrh zákona parlamentu už predložila a poslanci dnes o ňom začali diskutovať. Guvernér centrálnej banky András Simor varoval, že zákon umožní vláde fakticky prevziať kontrolu nad centrálnou bankou. Nesúhlas s pripravovaným zákonom, ktorý je ďalším zo sporných krokov Orbánovej vlády, dala najavo aj Európska centrálna banka. „Minister (národného rozvoja) Fellegi a zástupcovia EÚ a MMF vo štvrťrok (15. 12.) rokovali, no keďže nedostali žiadne ubezpečenia súvisiace s pripravovaným zákonom, informovali komisára (Olliho) Rehna,” uviedol hovorca. Rehn následne, v spolupráci s predstaviteľmi MMF, nechal rokovania prerušiť. Maďarsko dúfa, že vyrokuje troj- až štvorročný preventívny úver v hodnote okolo 15 až 20 miliárd eur. Budapešť musela zmeniť rétoriku voči MMF po tom, ako ratingová agentúra Moody's minulý mesiac znížila rating Maďarska do špekulatívneho pásma a kurz forintu sa prepadol oproti euru na historické minimum. Dnes kurz po oznámení EÚ o prerušení rozhovorov klesol o 0,7 %.

Kým sa dozvieme viac

14. decembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Keď vládnuci Fidesz vnútil Maďarsku novú ústavu snažiacu sa o návrat minimálne do medzivojnového obdobia, odmietol o nej vypísať referendum. Vraj je to príliš komplexný text, než aby ho voliči dokázali posúdiť. Dnes sa tvári ústretovo na nápad extrémistického Jobbiku, aby o novej úniovej dohode rozhodovalo referendum. Zmena pravidiel únie je, samozrejme, oveľa zložitejší problém než zbierka fráz a prianí z Orbánovej ústavy. Je to však jedno, keď ide len o snahu získať čas. Orbán s novou zmluvou nemôže súhlasiť, lebo by ho jej rozpočtové pravidlá pripravili o zvyšok sympatizantov. Vo svojom stále zjavnejšom postavení prosebníka voči únii a MMF ju však ani nemôže otvorene odmietnuť. Takže hrá o čas v nádeji, že celá dohoda sama spadne poď stôl, až ju vývoj prekoná ako doterajšie bruselské pokusy o prekonanie krízy. Zároveň hľadá spôsob, ako formálne súhlasiť, ale nedodržiavať. To, že jeden populista hrá o čas, aby sa nemusel zaviazať na niečo, čo by ho politicky položilo, však neznamená, že nie je aj dosť dobrých dôvodov so súhlasom počkať. O novej dohode vieme zatiaľ príliš málo a jednotlivé vlády na tom asi nie sú omnoho lepšie, aby mohol seriózny štátnik povedať viac, než že o nej vážne pouvažuje a rozhodne sa, keď sa dozvie o čom. Také váhanie je však dôveryhodné len v prípade premiérov, ako sú britský Cameron alebo český Nečas, ktorých vlády nepotrebujú vonkajší tlak, aby vyrovnávali rozpočet a znižovali deficit (ako včera vysvetľoval druhý z nich). Najlepším varovaním pred záväzkami vedúcimi prípadne na Titanic je osud našej eštepremiérky Radičovej. V pondelok si v Česku prevzala cenu ľavicového dvojmesačníka Listy s odôvodnením, že je vraj jedným z mala politikov ochotných riskovať postavenie, ak ide o niečo vážnejšie. To sa však hodí iba ak na podstavec Radičovej pomníku pre budúce generácie. Premiérku nepoložila jej principiálnosť, ale slabosť a neschopnosť odolávať tlakom. Pád a odstavenie na vedľajšiu koľaj boli pre premiérku skôr vyslobodením než obetovaním nejakej politickej budúcnosti. To vážnejšie, za čo padla, bolo v čase hlasovania o vláde aj podľa samotnej Radičovej už prekonané. A to sa môže ľahko stať aj novej úniovej dohode. Dokonca ešte pred tým, než vôbec zistíme, o čom je.

V Budapešti odhalia bronzovú sochu Stevea Jobsa

10. decembra 2011 - (sita)

V maďarskom hlavnom meste poctia spoluzakladateľa spoločnosti Apple Stevea Jobsa bronzovou sochou. Postará sa o ňu istá softvérová spoločnosť. Sochu by mali odhaliť 21. decembra na počesť jeho vizionárstva a vďaky za Jobsovu podporu, ktorú firme poskytol v jej začiatkoch ešte za čias, keď v Maďarsku vládli komunisti. Sochár Ernő Tóth vo svojom diele použil prvky, ktoré boli pre Jobsa charakteristické - rolák, džínsy, tenisky, okrúhle okuliare a upravené strnisko. Približne dvojmetrovú podobizeň vážiacu 220 kilogramov umiestnia do budapeštianskeho komplexu Graphisoft Park, v ktorom sídli niekoľko technologických firiem.

Zamestnanci maďarskej štátnej televízie hladujú, nepáči sa im cenzúra

17. decembra 2011 - (sita)

Traja zamestnanci maďarskej štátnej televíznej stanice MTV začali držať protestnú hladovku. Týmto spôsobom chcú protestovať proti údajnej cenzúre spravodajstva zo strany súčasnej vlády premiéra Viktora Orbána. Šéfa spravodajstva MTV ešte vo štvrtok prepustili po tom, ako ho obvinili z cenzúry, „hladovkárom” to však nestačí a žiadajú vyhodenie aj ďalších ľudí. Hovorca stanice však informoval, že v tejto súvislosti už neplánujú ďalšie prepúšťania a celú hladovku označil za politicky motivovanú.

Prokuratúra požiadala o zbavenie imunity exministra obrany Juhásza

17. decembra 2011 - (tasr)

Maďarská prokuratúra požiadala parlament o zbavenie imunity poslanca Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a exministra obrany Ferenca Juhásza. Ak ho zákonodarný zbor zbaví imunity, potom socialistického politika budú vypočúvať ako podozrivého zo sprenevery a zneužitia právomoci verejného činiteľa v kauze luxusných bytov, informoval dnes maďarský denník Magyar Nemzet. Vládny splnomocnenec pre zúčtovanie Gyula Budai pre denník uviedol, že imunitný výbor prerokuje Juhászov prípad v utorok a na základe rozhodnutia výboru môže parlament o zbavení imunity exministra hlasovať v piatok 23. decembra. Budai na Juhásza podal žalobu, lebo sa domnieva, že v čase vedenia rezortu obrany mohol ľavicový politik spáchať trestné činy sprenevery a zneužitia právomoci verejného činiteľa tým, že súhlasil s pridelením luxusných služobných bytov vysokým funkcionárom ministerstva a generálom za zlomok ich trhovej ceny.

Orbán stále nevie

13. decembra 2011 - (pm - sme)

Maďarský premiér Viktor Orbán včera nevypočul výzvy, aby zaujal jasné stanovisko k novej medzištátnej zmluve dohodnutej minulý týždeň na summite Európskej únie. V budapeštianskom parlamente Orbán rečnil o hurikáne, ktorý čaká Európu a jeho krajinu, o nutnosti prepracovať návrh rozpočtu na budúci rok a o tom, že Maďarsko za krízu nenesie zodpovednosť a že musí aj naďalej ísť vlastnou cestou. „Krajiny eurozóny sa odhodlali vytvoriť rozpočtovú a neskôr skoro úplnú ekonomickú úniu a stále otvorenejšie hovoria o úplnej politickej únii. Maďarský parlament si musí vytvoriť stanovisko, ako sa k tomu postaví,” povedal Orbán. Parlamentu však odporučil, aby sa poriadne zamyslel nad tým, či je niečo zlé na britskom stanovisku odmietajúcom sa pripojiť k novej dohode.

Myjavskí gymnazisti na exkurzii v Budapešti

13. decembra 2011 - (Kopaničiar expres)

Dňa 30. novembra 2011 sme v spolupráci s cestovnou kanceláriou Pegas Travel zorganizovali pre študentov Gymnázia v Myjave exkurziu do hlavného mesta našich južných susedov -Budapešti. Zúčastnili sa jej študenti kvinty, sexty a 2. ročníka. Náročný program sme začali prehliadkou historických pamiatok centra mesta, ktoré nám pútavým spôsobom priblížila pani sprievodkyňa Milena Fučíkova. Prehliadku mestskej časti Pešť sme začali na Námestí hrdinov. Je to rozsiahle námestie, známe najmä Pamätníkom milénia. Pripomína milénium príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Jadrom pamätníka je 36 metrov vysoký stĺp, na jeho vrchole stojí bronzová socha archanjela Gabriela, ktorý sa podľa legendy v sne zjavil uhorskému kráľovi Štefanovi a ponúkol mu kráľovskú korunu. Vedľa piedestálu sedí na koni vojvodca Arpád a ďalší kmeňoví náčelníci, ktorí priviedli staré maďarské kmene do novej vlasti. V polkruhovej kolonáde sa nachádzajú významné postavy maďarskej histórie na čele s uhorským kráľom Štefanom L. Prehliadka mesta pokračovala smerom k Dunaju, azda najznámejšej pamätihodnosti Budapešti, budove maďarského parlamentu. Bola postavená v rokoch 1885 až 1902 podľa plánov architekta Imricha Steindla. Svojou veľkosťou vyjadrovala silu kráľovského Uhorska. Návštevníka zaujmú najmä neogotické vežičky, ktoré svojou štíhlosťou a krásou pripomínajú gotické prvky britského parlamentu. O monumentálnosti stavby svedčí aj fakt, že v budovách parlamentu je 691 miestností a takmer 20 kilometrov schodísk. Na stavbe budov sa podieľali aj slovenskí murári a majstri, hlavne z Liptova. Prechádzajúc popri budove parlamentu sme sa dostali k Bazilike svätého Štefana, uhorského kráľa. V kaplnke zadnej časti chrámu je ako relikvia vystavená pravá ruka tohto svätca, ktorému je mimochodom zasvätený i kostol v Myjave. Je najväčším rímskokatolíckym chrámom v Budapešti. Nachádza sa v peštianskej časti Lipótváros a jeho obrovskú monumentálnu kupolu vidieť z veľkej diaľky. Je vysoká 96 metrov. Chrám bol postavený v rokoch 1851 až 1905, pričom sa do interiéru zmestí až 8500 návštevníkov. Cez adventné obdobie sa na priestranstve pred bazilikou uskutočňujú vianočné trhy. Po prehliadke chrámu sme sa autobusom presunuli cez most do Budínskej časti mesta, kde našou prvou zastávkou bola Rybárska bašta. Jedna z najznámejších pamätihodností Budína je postavená na hradných hradbách. V stredoveku tu stál obranný post budapeštianskeho rybárskeho cechu, ktorý na hradnom trhu poriadal trhy. Patrí k najrušnejším miestam v Budíne s nádherným výhľadom na Dunaj a peštiansku časť mesta. Neďaleko sa nachádza aj jazdecká socha zakladateľa uhorského kráľovstva - sv. Štefana. Na Hradnom vrchu v okolí Rybárskej bašty sme si prezreli exteriér Chrámu kráľa Mateja. Chrám sa elegantne vypína nad historickou časťou mesta a je dôležitým orientačným bodom v Budíne. Pôvodný chrám bol postavený v 13. storočí a o 400 rokov neskôr prestavaný v barokovom štýle. V chráme boli rakúsky cisár František Jozef I. a jeho manželka Alžbeta (Sisi) korunovaní za uhorského kráľa a kráľovnú. Po krátkej prestávke sme sa presunuli na opačnú stranu Hradného vrchu s kráľovským palácom. Počas 700 rokov predstavoval sídlo maďarských kráľov, zatiaľ čo dnes poskytuje priestor najnavštevovanejším budapeštianskym múzeám a galériám. Maďarská národná galéria zahrňuje prierez históriou maďarského umenia od 10. storočia až po súčasnosť (stredoveké a renesančné zbierky, výstavu gotických drevených plastík, tabuľových obrazov, krídlových oltárov, renesančného a barokového umenia, ale tiež diela maliarov, sochárov z 19. a 20. storočia. Súčasťou hradného Múzea histórie Budapešti sú zrenovované časti stredovekého budinského kráľovského paláca, hradná kaplnka a gotické sochy. Po prehliadke hradnej štvrti, ktorá je zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok UNESCO, sme sa autobusom presúvali popod Gellértov vrch. Na vrchu v rokoch 1850 až 1854 vybudovali vojenskú pevnosť zvanú Citadella. ktorá je dnes obľúbeným turistickým cieľom. Je to strategický bod nad celou Budapešťou a postavili ju Habsburgovci po porážke uhorskej revolúcie 1848/1849. Počas druhej svetovej vojny sa tu odohrávali tvrdé boje medzi nemeckou a sovietskou armádou. Víťazstvo sovietskej armády nad Nemcami pripomína Pamätník oslobodenia, ktorý vidieť zo všetkých strán mesta. Obyvatelia ho však vnímajú ako symbol sovietskej okupácie. Z vyhliadkovej terasy Citadelly sa ponúka úplná panoráma celej Budapešti. Vodu liečivých prameňov, prúdiacu z hlbín Gellértovho vrchu, využívajú tri kúpele založené priamo na jeho úpätí. Posledná zastávka našej exkurzie bolo Tropicarium, kde je hlavnou atrakciou 1,6 milióna litrové žraločie akvárium s jedenásť metrov dlhým preskleným tunelom. Žraloky a raje tu plávajú priamo nad hlavami návštevníkov, čo u každého vyvoláva rôzne zážitky. Ďalej sme si prezreli nádherné koralové útesy s prekrásnymi farebnými rybami, prešli sme dažďovým pralesom s malými opicami, suchozemskými korytnačkami, množstvom exotických vtákov. Zastúpené sú tiež leguány, nádherné motýle, tropický hmyz, hady, žaby a nakoniec bazén s rajami, v ktorom odvážnejší z nás pohladili tieto elegantne živočíchy. Po príjemne strávenom dni v maďarskej metropole nám zostáva mnoho spomienok na toto nádherne mesto, ale tiež výzva vrátiť sa späť a bližšie spoznávať čaro jeho histórie a kultúry.

Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?

11. decembra 2011 - (Jozef Schwarz - noveslovo.sk)

Zväz Slovákov v Maďarsku v spolupráci so Združením a regionálnym kultúrnym strediskom pilíšskych Slovákov usporiadal v dňoch 2. a 3. decembra 2011 v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) konferenciu Ako ďalej, Slováci v Maďarsku? Nie je to prvá konferencia, podobnú Zväz Slovákov usporiadal už pred desiatimi rokmi. Na tej súčasnej prehovorili aj zástupcovia materskej krajiny - Slovenskej republiky. Milan Kurucz, teritoriálny expert Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, predniesol na konferencii príspevok na tému „Slováci v Maďarsku v kontexte aktualizácie koncepcie starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí” a Claude Baláž, poradca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, hovoril o Slovákoch v Maďarsku a ich šanciach na prežitie. Ostatné príspevky sa niesli v domácej réžii. Podrobnejšie sa o nich dozviete na webovej stránke oslovma.hu. Za najdôležitejšie a najvýstižnejšie popísanie stavu Slovákov v Maďarsku považujem vystúpenie Mateja Šipického, predsedu Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku: „Národnosti v štáte Maďarov - Kde je naše miesto?”. Odporúčam každému čitateľovi, aby sa podrobne zoznámil s názormi Slováka, ktorý nie je len pri tom, ale on je v tom!

Na konferencii som sa zúčastnil aj ja a pripravil som si reč s podtitulom Slovo dobrovoľníka angažujúceho sa pre Slovákov v Maďarsku pre vlastné potešenie. Dnešnú situáciu Slovákov v Maďarsku podľa mňa zásadne charakterizujú nasledujúce skutočnosti: Slováci sú pôvodní obyvatelia dnešného Maďarska. Slováci v Maďarsku sa ocitli v roku 1918 v etnicky cudzom štáte, presne tak isto ako Maďari v Česko-Slovensku. Neboli žiadni prisťahovalci z cudziny a pod. Aj v predchádzajúcej štátoprávnej jednotke, v Uhorsku boli pôvodným obyvateľstvom. Maďari sa s týmto záverom nie celkom stotožňujú. Maďarizácia. Súčasný stav „slovenskej kvality” v Maďarsku zásadne a rozhodujúco formuje dlhodobá a systematická politika maďarských politických elít voči nemaďarským obyvateľom, u nás známa pod pojmom maďarizácia. Táto politika je viac ako rigidne nacionalistická, netolerantná a bezvýhradná. Do roku 1918 rovnako „postihovala” Slovákov na celom území Uhorska. Napriek tomu a napriek repatriácii z roku 1947 Slováci odolávali maďarskému neprirodzenému asimilačnému tlaku ešte asi 50 rokov od vzniku Maďarska. Hlavný klinec do slovenskej rakve je zrušenie slovenského školstva v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Bohužiaľ, politika maďarizácie, aj keď v novom modernom šate, je neustále určujúca pre prístup Maďarska k menšinám a okolitým národom. Slováci sú vraj národ bez histórie. Významným odnárodňovacím prvkom v prípade Slovákov v Maďarsku a predtým v Uhorsku je aj maďarské vyvlastňovanie spoločných dejín. Od začiatku 19. storočia sa systémovo vytváral názor, že Uhorsko je od počiatku len maďarský štát. Takýmto spôsobom sa Slovákom vo všeobecnosti a po roku 1918 Slovákom v Maďarsku odoberala historická postať, ostávali ako národ v historickom vákuu. Hrdosť a sebavedomie si mali zachovávať len prijatím maďarstva. Aj túto otázku oficiálna maďarská politika a historiografia nemá záujem posunúť do objektívnej roviny. Ako zmeniť tento stav? Ako ďalej, Slováci v Maďarsku? Len zmenou paradigmy maďarského pohľadu na miesto Slovákov v histórii a súčasnosti vzájomných vzťahov a každodennou prácou zainteresovaných strán. To znamená: pozitívna diskriminácia Slovákov v Maďarsku - opak maďarizácie. Predpokladom k tomu je zmena spoločenskej atmosféry. Avšak dnešná ústavná existencia Krajiny Maďara (môj preklad pojmu Magyarország) tomu nepraje! Zásadnú zmenu postavenia Slovákov môže priniesť len ich dôsledná pozitívna diskriminácia zo strany maďarského štátu. Prehnane by som to definoval ako maďarské mocenské donucovanie hlásenia sa k slovenskej identite. Dnešnými očami sa to javí ako sci-fi, ale nádej zomiera posledná. Z našej slovenskej strany, u nich i u nás, nosným postupom zostáva drobná práca v prospech vytvárania a rozvoja slovenského prostredia. V prvom rade si musia pomôcť sami Slováci. Bez nároku na úplnosť postupov treba sa sústrediť predovšetkým na: Výučbu slovenského jazyka. Kvantitatívne a kvalitatívne zvyšovať vzdelávanie a výchovu v slovenčine a nielen v školskom systéme. Spracovať koncepciu výučby slovenčiny od materskej školy po univerzity a ako celoživotné vzdelávanie. Na naše slovenské náklady posielať hosťujúcich učiteľov. Zvyšovať prítomnosť slovenského slova a slovenskosti na verejnosti, samozrejme, v Maďarsku. To si vyžaduje spracovať koncepciu slovenskej kultúry a uchovávania slovenských hodnôt, ktorá by mala obsahovať aj podmienky pre existenciu každodenného spoločenského života v slovenčine (štátna a verejná správa, cirkev, obec, rodina), zároveň umožniť trvalé, kvalitné a cenovo dostupné sledovanie slovenských médií. Je skoro dvadsať rokov od vzniku Slovenskej republiky a Slováci v Maďarsku dodnes nemajú možnosť bezproblémovo a jednoducho sledovať slovenské médiá. Dovážať a prezentovať slovenskú kultúru z materskej krajiny. Využiť festivaly, letné scény a iné príležitosti. Osobitne podporovať hudobné, spevácke a dramatické súbory Slovákov v Maďarsku. Systematicky dokumentovať (všetkými typmi nosičov) kultúru Slovákov a slovenskosť v Maďarsku. Prehĺbiť poznanie a prezentovať históriu Slovákov v Maďarsku. Na najvyššej úrovni zriadiť štátne múzeum kultúry Slovákov v Maďarsku. Náš štát už dlhé roky „prevádzkuje” na úrovni Slovenského národného múzea Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku v Bratislave a na vidieku. Orientovať profesionálnu vedeckú činnosť slovenských inštitúcií na zdokumentovanie „príchodu Slovákov” do dnešných sídiel. (V oblasti Pilíša sa venuje slabá pozornosť poznaniu pôvodu jej dnešných slovenských obyvateľov.) Zlepšovať a rozširovať vydavateľskú a publicistickú činnosť. Publikácie o slovenských osadách a slovenských postavách vydávať aj po maďarsky a tak šíriť slovenský pohľad na spoločné dejiny. Určite dozrel čas na spracovanie a vydanie reprezentačnej a vyčerpávajúcej encyklopédie Slovákov v Maďarsku. Pokračovať vo vzniku a skvalitňovaní práce slovenských národopisných domov. Rozšíriť laickú vlastivednú činnosť Slovákov. Príkladom sú práce mládeže pri objavovaní svojich koreňov. Zviditeľňovať pôvodnú slovenskosť v dnešnom Maďarsku. Stavať pomníky, pamätné tabule s dvojjazyčnými textami, budovať vlastivedné chodníky. Osobitne sa zamerať na dôslednú dvojjazyčnosť v miestopise. Z chotárov miznú pôvodné slovenské označenia, názvy ulíc hoci dvojjazyčné nie sú v maďarčine prepisom pôvodného slovenské významu. Orientovať cestovný ruch aj na materskú krajinu. Prilákať návštevníkov zo Slovenska s dvojakým predpokladaným úžitkom: prílev financií a príchod slovenského slova.

Z vlastnej skúsenosti na slovenskej roli dedičnej v Pilíši

Možno sa spýtate, má to zmysel? Dá sa to? Stačí len chcieť? Z vlastnej skúsenosti z drobnej práce na slovenskej roli dedičnej v Pilíši môžem povedať, že dá. Už päť a pol roka sa vyhlasujem za Pilíšana, to je kraj medzi Ostrihomom a Budapešťou, kde žijú Slováci. Môj nevyhranený záujem o slovenský život v Maďarsku a o poznávanie bývalej uhorskej vlasti usmernil a uzemnil do Pilíša bývalý šéfredaktor týždenníka Slovákov v Maďarsku, novinár Imro Fuhl. Skontaktoval ma so skoro renesančnou osobnosťou tamojších Slovákov Rudom Fraňom, ktorý žije v obci Senváclav nad Vyšehradom. Rudo Fraňo už pár rokov predtým začal napĺňať svoju túžbu po poznaní miesta Senváclavčanov a všetkých Pilíšanov vo svetovom spoločenstve. Začal tým, čo mu bolo dôverne známe, rodnou obcou a ľudovým staviteľstvom. Napísal a vydal o nich knihy. V lete 2006 som zablúdil do Jánošíkovej krčmy, pomohol s kontaktom na spisovateľa Milana Ferka a v októbri toho roku v Spolku slovenských spisovateľov sme uvádzali do života jeho preklad Jánošíka do maďarčiny. Odvtedy Rudo napísal či preložil a vydal na vlastné náklady zo dvadsať kníh a skromnou mierou som im pomáhal na svet. V dvoch prípadoch Sprievodcu slovenským Pilíšom som bol spoluautorom. Všetky jeho knihy boli úzko zviazané s výrazným slovenským či pilíšskym podielom na behu života v minulosti a súčasnosti. Nielen knihami je Slovák v Pilíši živý. Na slovenskej postati v Pilíši som asistoval Rudovi pri návštevách podpredsedu minulej slovenskej vlády či súčasného predsedu Matice slovenskej. Možno tieto návštevy mali skôr symbolický ako praktický význam, ale určite trochu pomohli dostať slovenský Pilíš do povedomia médií a verejnosti. Rudo, napriek miestnej i zahraničnej nepriazni, spravil na vlastné náklady dvojjazyčnú tabuľu na mieste stretnutia Matúša Čáka a vyslanca kráľa Karola Róberta pred 700 rokmi. Pravidelne vystupujeme na vrch Pilíš (to je taký Kriváň Slovákov v Maďarsku) a snažím sa o reklamu výstupu na Slovensku. Tohto roku sa nám podarilo zorganizovať slovenský večer v Senváclave s hudbou zo Slovenska a spevom domácich, a nielen Slovákov. Moja objektívna neschopnosť naučiť sa cudzie jazyky má pozitívny ohlas, v Jánošíkovej krčme znie slovenčina nielen z mojich úst, ale aj zo strany domácich. Ak sa chcú so mnou porozprávať, čo im zostáva! Moje popíjanie piva chápem ako nástroj zvyšovania slovenskosti Senváclavu. Samozrejme, pripravujeme množstvo ďalších drobných počinov. A to sme len dvaja. Aj našou zásluhou o Slovákoch v Pilíši počuť a ak sa pridajú viacerí z jednej i z druhej strany Dunaja, prirodzené právo na plnohodnotný slovenský život tunajších Slovákov vypočujú a možno umožnia aj zodpovední! Pozývam všetkých čo majú záujem o tento krásny kút a Slovákov tam žijúcich, aby prispeli svojou troškou do mlyna slovenskosti v Maďarsku.

Vznikol slovensko-maďarský firemný infoportál na zlepšenie obchodu a spolupráce

16. decembra 2011 - (tasr)

Už o niekoľko dní spustia do prevádzky prvý internetový portál, ktorý zastrešuje aktivity slovenských a maďarských malých a stredných firiem a živnostníkov. Stránka http://www.innoinfo.eur/ vznikla z iniciatívy Budapeštianskej obchodnej komory a Banskobystrickej regionálnej komory (BB) SOPK, keď získala podporu Európskej únie v rámci Programu cezhraničnej spolupráce MR - SR. „Banskobystrická komora získala na projekt približne 49.000 eur a maďarská strana, ktorá projekt technicky zastrešila, viac ako 150.000 eur,” povedala TASR riaditeľka BB SOPK Marína Spírová. Podľa projektového koordinátora Mateja Kapustu, cieľom vytvorenia podnikateľského portálu je, aby registrované spoločnosti vytvorili sieť, založenú na exaktných obchodných vzťahoch. Spoločnosti majú možnosť používať funkcie, ktoré dnes poskytujú aj iné sociálne siete, ako napríklad zdieľanie fotografií, informácií a tiež správy a nové funkcie, ktoré sú využiteľné iba pre zaregistrované spoločnosti, ako napríklad produkty, služby, referencie. Užívatelia si môžu nastaviť témy tak, aby zodpovedali ich firemnému imidžu. Zatiaľ sa na stránku bezplatne zaregistrovalo zhruba 300 firiem a živnostníkov, pričom asi 100 ich je zo slovenskej strany. Vybudovanie portálu sa podľa iniciátorov projektu stretlo zatiaľ s veľkým záujmom na oboch stranách hraníc. Projekt je ohraničený dobou piatich rokov, takže sa očakáva, že počet prihlásených firiem sa bude postupne zvyšovať.

Tokajské združenie odmieta tvrdenia ministra Simona

16. decembra 2011 - (sita)

Občianske združenie Tokaj Regnum nesúhlasí s vyjadrením ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolta Simona, podľa ktorého Slovensku hrozí, že príde o chránenú značku Tokaj a slovenské tokajské vína stratia na hodnote. Združenie Tokaj Regnum totiž požiadalo Úrad priemyselného vlastníctva (ÚPV) o zaregistrovanie špecifikácie označenia „vinohradnícka oblasť Tokaj” do elektronického registra vín Európskej únie E-Bacchus. Podľa Simona však tento krok môže vážne ohroziť dohodu medzi SR a Maďarskom, ktorá mala túto sedemročnú kauzu definitívne uzavrieť. Združenie sa voči ministrovým tvrdeniam ohradilo, keďže podľa jeho predsedu Pavela Eftimova nič nebráni tomu, aby SR aj Maďarsko podali samostatne svoje vlastné špecifikácie. „SR nemá a ani nikdy nemalo zaregistrovanú značku Tokaj,” uviedol. Rozpor medzi v súčasnosti platnou legislatívou a tým, čo je zapísané v registri E-Bacchus, bude musieť SR riešiť prispôsobením našich zákonov. V Bruseli zapísané označenie „vinohradnícka oblasť Tokaj” totiž slovenská legislatíva momentálne nepozná.

O víne rozhodnú konzumenti

13. decembra 2011 - (Nový Čas)

Prídeme o Tokaj? Minister pôdohospodárstva vyhlásil, že Európska únia túto značku kvality zakáže, lebo bola zaregistrovaná na základe neplatného zákona a vína tak stratia na hodnote. Slovenskí vinári mu oponujú. Podľa nich o tomto produkte rozhodujú kvalita a dopyt konzumentov. „Za ochranu značky Tokaj preberá plnú zodpovednosť Úrad priemyselného vlastníctva, ktorý na žiadosť združenia Tokaj Regnum zaregistroval do registra vín Európskej únie Vinohradnícku oblasť Tokaj na základe dnes už neplatného zákona o vinohradníctve,” tvrdí minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Podľa neho to môže značiť zníženie ceny a dokonca aj zákaz výroby značky Tokaj od EÚ. „Označenie Vinohradnícka oblasť Tokaj má Slovensko legislatívne podchytené už od roku 2005. Verejnosť tieto vína pozná pod značkou Tokaj, ktoré sa vyrábajú na oboch stranách hraníc - na Slovensku i v Maďarsku. A je o ne záujem,” vraví Mária Maciková z Malej Tŕne (okr. Trebišov), ktorá patrí medzi slovenských veľkých výrobcov vína a podieľala sa aj na tvorbe registráci e značky. Tvrdí, že tokajské o ňu nepríde, lebo je to kvalitné a žiadané víno. Nevidí dôvod znižovať cenu. Konzumenti vraj za kvalitné tokajské radi zaplatia. To je podľa nej rozhodujúce.

Vojnou zničený most pri Rároši má náhradu

13. decembra 2011 - (Števo Rimaj - Pravda)

Motoristi z okresu Lučenec a Veľký Krtíš môžu po rokoch opäť prechádzať do susedných regiónov v Maďarsku cez rieku Ipeľ. Umožní im to nový most pri osade Rároš patriacej pod obec Trenč v okrese Lučenec, ktorý motoristom sprístupnili včera. Nový most nahradí po dlhých 66 rokoch starý most, ktorý v roku 1945 zničili ustupujúci Nemci. Najstaršia obyvateľka osady Rároš, deväťdesiatročná Agnesa Ľalíková spomína, že keď sa sem v roku 1951 s manželom prisťahovali, namiesto mosta bolo len zbúranisko. Dnes ju v aute previezol do Maďarska jej syn. „Som veľmi rada, že postavili tento nový most. Tu v okolí stále žije veľa ľudí, ktorí majú v blízkych maďarských obciach príbuzných a teraz sa môžu opäť navštevovať,” dodala pani Ľalíková. Cesta do Maďarska sa miestnym skráti o desiatky kilometrov. „Nový most umožní ľuďom chodiť nielen na návštevy za príbuznými či zapáliť zosnulým sviečky na cintoríne, ale aj hľadať si prácu v Maďarsku. Oveľa bližšie to budeme mať aj do Šalgótarjánu a Szécsényu, kde sú priemyselné zóny,” víta nové možnosti starostka Trenča Mária Bednárová. Most cez Ipeľ pri Rároši sa staval na základe medzištátnej dohody medzi Slovenskom a Maďarskom. Stavať ho začali vlani v marci. Hovorca Banskobystrického samosprávneho kraja Peter Hajnala informoval, že celkové náklady na jeho postavenie predstavovali 3,7 milióna eur. Z toho sumou 1,4 milióna prispela slovenská strana. Stavbu mosta ukončili a pre peších ho spojazdnili už pred dvoma mesiacmi. Motoristi si ním môžu skrátiť cestu do Maďarska od včera. Už čoskoro by mal na rieke pribudnúť ďalší most, a to pri obci Peťov v okrese Veľký Krtíš. Podľa riaditeľa regionálnej správy ciest v Lučenci Branislava Hámorníka by mohol byť sprevádzkovaný už v januári budúceho roku.

Iveta Radičová sa stretla s predstaviteľmi menšín, vyzvala na súdržnosť

16. decembra 2011 - (tasr)

Budúci rok bude pre Slovensko ťažký. Prehlbujúcu sa ekonomickú krízu preto zvládne iba vtedy, ak všetci budeme súdržní. Skonštatovala to dnes premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) pri príležitosti stretnutia so zástupcami národnostných menšín. Radičová v príhovore zdôraznila, že nepatrí k zástancom marxistickej definície demokracie ako vlády väčšiny. „Patrím k zástancom definície demokracie, ktorá hovorí, že demokracia je ochranou menšín a práv slabších,” vysvetlila. Na stretnutí boli zástupcovia maďarskej, rómskej, rusínskej, bulharskej, židovskej, srbskej, chorvátskej, moravskej, poľskej, ruskej, českej, ukrajinskej a nemeckej menšiny.

Príhovor predsedníčky vlády SR na stretnutí so zástupcami národnostných menšín

Chmel a Gašparovič sa sporia o tabule

17. decembra 2011 - (sme)

Vicepremiér pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel (na snímke vľavo) z Mosta-Hídu chce v pondelok vláde opäť predložiť nový zoznam obcí, ktoré môžu používať aj menšinové názvy. Návrh predkladal už na posledných dvoch rokovaniach, no pre nezhody s ministrami kultúry a vnútra a neskôr aj s prezidentom Ivanom Gašparovičom ho vždy stiahol. „Je pravda, že prezident požiadal, aby návrh z posledného rokovania stiahol, pretože je podľa neho v rozpore s ústavou,” povedal prezidentov hovorca Marek Trubač. Poprel však fámy, že prezident podpredsedovi vlády hrozil odvolaním. Nový zoznam obcí má nahradiť menoslov zo známeho zákona z roku 1994, ktorý prestal platiť v júli. „Tabuľový zákon bol vypracovaný bez účasti menšín a upravoval používanie názvov obcí svojvoľným spôsobom,” tvrdí Chmel. Niektoré menšinové názvy obcí boli v zozname zapísané s gramatickými chybami, mestá a obce pomenované po národných dejateľoch v ňom celkom chýbali. Hoci v Štúrove žije takmer 70 percent obyvateľov maďarskej národnosti, historický názov Párkány si na tabule môžu dopísať iba fixkou. „Táto krivda, ktorú zaviedol ešte komunistický režim, by si zaslúžila, aby bola odstránená,” mieni Chmel. V novom zozname by malo pribudnúť 23 obcí s maďarskou menšinou, vypadnúť má viacero obcí s rusínskou a ukrajinskou menšinou, ktoré boli v tabuľovom zákone, hoci menšina v nich netvorila predpísaných 20 percent. Nepáčilo sa to ministerstvám kultúry ani vnútra. Obe tiež namietali, že viaceré zmenené aj nové menšinové názvy obcí s maďarskou menšinou sa používali iba v čase horthyovskej okupácie južného Slovenska počas druhej svetovej vojny. Chmel navrhoval napríklad premenovať Jahodnú z Eperjes na Poszonyeperjes, aby ju odlíšili od názvu Prešova po maďarsky znejúceho rovnako. „S takýmto umelým a odborne nepodloženým dopĺňaním nových označení zásadne nesúhlasíme,” napísalo v pripomienkovom konaní ministerstvo kultúry. Od dopĺňania názvov o prívlastky Chmel napokon ustúpil, na rozšírení zoznamu však trvá. Tvrdí, že aj napriek postojom ministra kultúry Daniela Krajcera z SaS a vnútra Daniela Lipšica z KDH mu väčšina kolegov vo vláde prisľúbila podporu. V novom zozname je 655 obcí, v ktorých žije päť rôznych národnostných menšín.

Násilná maďarizácia priamo v réžii vicepremiéra

15. decembra 2011 - (hzds.sk)

Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) prijala s pobúrením konanie vicepremiéra Rudolfa Chmela, ktorý predložil na rokovanie vlády materiál o zmene názvov obcí a miest na jazykovo zmiešanom území Slovenskej republiky. Ide o bezprecedentný krok, ktorý hraničí až s vlastizradou a smeruje k násilnej maďarizácii južného Slovenska. ĽS-HZDS varuje predtým, aby sa začalo k súčasným názvom obcí so zmiešaným slovensko-maďarským obyvateľstvom používať označenie z čias okupácie južného Slovenska fašistickým Horthyho režimom. Bolo by to nielen ohrozenie národnoštátnych záujmov našej krajiny, ale zároveň tiež negatívny signál voči všetkým tým, ktorí zažili hrôzy druhej svetovej vojny. Rudolf Chmel sa fakticky snaží o rehabilitáciu všetkého zlého, čo sa odohralo od podpisu ponižujúcej Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže až do skončenia najväčšieho vojnového konfliktu v dejinách ľudstva, ktorý zanechal vyše 50 miliónov obetí po celom svete vrátane našej drahej vlasti. Upozorňujeme, že ak prejde Chmelov návrh vo vláde, niektoré obce a mestá v národnostne zmiešaných oblastiach, ako napríklad Sládkovičovo alebo Štúrovo, zavedú dvojjazyčné názvoslovie s využitím jazykového ekvivalentu v menšinovom jazyku. To by sa týkalo aj 14 obcí, ktoré sú pomenované po významných slovenských národovcoch a dejateľoch. Podľa doteraz platného zákona o používaní jazykov národnostných menšín, na prijatí ktorého má zásluhu ešte vláda Vladimíra Mečiara v roku 1994, bolo zo zoznamu obcí s dvojjazyčným označením vyňatých 14 obcí. Išlo o logický prístup s cieľom aj takýmto spôsobom zabrániť oživovaniu reminiscencií a spomienok na druhú svetovú vojnu, ako aj na škodlivý maďarský nacionalizmus. Na Slovensku aj dnes totiž pôsobí silná maďarská iredenta a lobby, ktorá sa hlási k revíziu Trianonskej zmluvy, zmene hraníc v celej strednej Európe a k zjednoteniu maďarského národa v rámci „Veľkého Uhorska” spred roku 1918. Najsmutnejšie je, že takáto štvavá a nenávistná politika našla spojencov medzi predstaviteľmi slovenských politických strán, najmä na pravej strane politického spektra. Ľudová strana - HZDS verí, že nezmyselný a škodlivý nápad Rudolfa Chmela nezíska podporu v radoch vládnej koalície, ktorá ani nemá legitimitu rozhodovať o takýchto dôležitých rozhodnutiach s vážnymi dôsledkami do budúcnosti. Jedinou útechou pre nás je, že sa nezadržateľne blížia predčasné parlamentné voľby, v ktorých môžu občania stopnúť takúto protislovenskú politiku. Naša politická strana na čele s Vladimírom Mečiarom ako tvorcom modernej slovenskej štátnosti je zárukou, že protinárodné „živly”, akým je aj Rudolf Chmel a jeho materská strana Most-Híd, nebudú mať žiadny podiel na vládnutí.

Chmel chcel nasilu premenúvať obce

15. decembra 2011 - (Soňa Pacherová - Pravda)

K názvom z čias horthyovskej okupácie južného Slovenska by sa mali podľa vicepremiéra Rudolfa Chmela vrátiť niektoré obce s väčšinovým maďarským obyvateľstvom. Zatiaľ sa tak nestane, pretože vláda jeho návrh neprerokovala. To znamená, že aj Štúrovo, Kolárovo, Sládkovičovo a ďalšie obce na národnostne zmiešanom území, ktoré v bývalom režime dostali mená po slovenských dejateľoch, naďalej nebudú smieť súbežne používať aj historický názov v maďarčine. O stiahnutie návrhov z programu v poslednej chvíli požiadal sám Chmel. Nesúhlasili s ním totiž ministerstvá koaličných partnerov KDH a SDKÚ, ale ani SaS. „Ide o dôležité dokumenty ľudskoprávneho a menšinového charakteru, preto chce odstrániť aj posledné rozpory z medzirezortného pripomienkového konania,” zdôvodnil stiahnutie návrhu Chmelov hovorca Jozef Švolík. Vicepremiér predložil zoznam obcí, ktoré by okrem slovenského pomenovania mohli na úradných tabuliach používať aj názov v menšinovom jazyku. Takýto zoznam už síce priniesol známy „tabuľový” zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín z roku 1994, ten však už od 1. júla tohto roka neplatí. Zámerom vicepremiéra za Most-Híd preto bolo vyplniť vzniknuté právne vákuum. Zoznam však oproti pôvodnému rozšíril. „V zozname pribudlo 14 obcí pomenovaných podľa slovenských národovcov. Tie boli z pôvodného tabuľového zákona vyňaté a nemohli používať historické názvy. Po novom im mala byť táto možnosť priznaná,” vysvetľuje Ladislav Juhász, riaditeľ sekcie národnostných menšín na Úrade vlády. Zoznam tak napríklad Hurbanovu priznával aj pomenovanie Ógyalla, Sládkovičovu Diószeg, Kukučínovu Nemesoroszi a podobne. Celkovo zahŕňal 655 miest a obcí, v ktorých má aspoň pätinové zastúpenie niektorá z piatich menšín - maďarskej, rusínskej, rómskej, nemeckej alebo ukrajinskej. Najväčšie výhrady proti Chmelovmu zoznamu vznieslo ministerstvo kultúry, ktoré zodpovedá za riadne používanie štátneho jazyka. V pripomienkach uviedlo, že Chmel s ním názvy nekonzultoval a nezmieňuje sa ani o tom, aké iné relevantné inštitúcie pri jeho tvorbe oslovil. Podľa kultúrneho rezortu zoznam niektorým obciam prisúdil umelé maďarské názvy. „Napríklad Hurbanova Ves v okrese Senec vznikla v roku 1956 vyčlenením z obce Rastice a dodnes sa nevytvorilo nijaké jej maďarské označenie,” píše sa v stanovisku ministerstva. Označenie „Szigetmajor”, ktoré mal zaviesť Chmelov zoznam, je preto podľa ministerstva „účelovo vymyslené a nemá nijaké opodstatnenie”, navyše v obci aktuálne žije len 15,4 percenta občanov maďarskej národnosti. „Takisto nevidím dôvod, prečo by naša obec mala používať alternatívny názov podľa akéhosi tunajšieho majera, z ktorého dnes nezostala ani tehla,” súhlasí tarosta Hurbanovej Vsi a zároveň poslanec Smeru Ľubomír Petrák. Rezort kultúry tiež kritizoval názvy, ktoré sa spájajú s obdobím horthyovskej okupácie južného Slovenska v rokoch 1938 až 1945 a s obdobím násilnej maďarizácie po roku 1867. „Týka sa to napríklad obcí Hurbanovo, Kukučínov, Matúškovo, Veľké Chyndice či Bulhary, ktoré boli v týchto rokoch odtrhnuté od Slovenska a pripojené k Maďarsku - a v tomto období používali označenia, ktoré sa teraz navrhujú zaradiť do zoznamu označení,” uvádza ďalej stanovisko. Ďalším mestám a obciam zase návrh podľa ministerstva pridával umelo utvorené prívlastky. Napríklad tradičné pomenovanie Eperjes (Jahodná) mení na Pozsonyeperjes, Kosút (Košúty) na Nemeskosút, Visnyó (Višňové) na Kisvisnyó, Radnót (Radnovce) na Nemesradnót, Lipóc (Lipovec) na Gömörlipóc a podobne. Väčšina týchto podôb sa pritom takisto využívala iba v rokoch 1938 až 1945. Primátorom a starostom dotknutých obcí sa nepáči, že nesmú používať ich historické mená. „Nechápeme, prečo je neprípustný pôvodný názov Párkány pre mesto, kde žije 70 percent ľudí maďarskej národnosti,” hovorí viceprimátorka Štúrova Kornélia Slabáková. Podobne primátor Kolárova Árpád Horváth dlhodobo bojuje za možnosť používať na úradných tabuliach aj názov obce Gúta. „Ak by Kolárovo malo byť pomenované podľa Jána Kollára, malo by sa predsa písať s dvoma 1.0 to viac by sme privítali možnosť používať aj historický názov, veď v našej obci má maďarská menšina až 83-percentné zastúpenie,” zdôrazňuje Horváth. Chmelov predchodca vo funkcii, dnes poslanec Smeru Dušan Čaplovič sa domnieva, že Chmel vyšiel so zoznamom krátko pred voľbami účelovo. „Mal ho predložiť hneď po schválení novely, nie až teraz, keď si tým jeho Most-Híd chce evidentne podchytiť maďarského voliča,” tvrdí Čaplovič. Podľa neho je správne, že vicepremiér napokon svoje návrhy stiahol. Aj keď, ako si myslí, ho k tomu pravdepodobne dotlačil zvyšok koalície, ktorého voličskej základni tiež nemusel vyhovovať. Rozšírenie počtu obcí, ktoré sa mali označovať dvojjazyčne, nemá oporu v legislatíve. Ich zoznam by sa podľa zákona o menšinových jazykoch nemal predlžovať prinajmenšom do roku 2021.

Menšiny (na Slovensku) môžu dostať na kultúru viac peňazí

15. decembra 2011 - (sita)

Národnostné menšiny môžu získať na projekty z úradu vlády na budúci rok 4,5 milióna eur, čo je o 500 tisíc eur viac ako v roku 2011. Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel dnes zverejnil výzvu na predkladanie žiadostí na rok 2012 - Kultúra národnostných menšín. Výzva sa týka poskytovania dotácií v pôsobnosti Úradu vlády SR s cieľom zachovania, vyjadrenia, ochrany a rozvoja identity a kultúrnych hodnôt národnostných menšín na území Slovenskej republiky. Program Kultúra národnostných menšín 2012 sa delí na niekoľko oblastí - umelecké aktivity, umelecká tvorba, vzdelávacia, kultúrno-osvetová a záujmová činnosť, vydavateľská činnosť, kultúrne aktivity medzinárodného významu a multikultúrneho charakteru. Podávať žiadosti o finančnú podporu je možné iba na projekty, ktoré sa uskutočnia v roku 2012. Gestorom programu je Sekcia národnostných menšín Úradu vlády SR. Výzva je určená pre všetky typy neziskových organizácií, pre obce a nimi zriadené organizácie, pre vysoké školy a pre podnikateľské subjekty, ale aj pre fyzické osoby. Najviac, 2 470 000 eur, je vyčlenených pre maďarskú národnostnú menšinu. Pre rómsku je to 576 000 eur, českú 176 000 eur. Najmenej môže získať srbská menšina - 20 000 eur, moravská - 24 000 eur a bulharská - 34 000 eur. Minimálna suma jednej dotácie je 400 eur, maximálna suma jednej dotácie je určená podľa jednotlivých podprogramov a oblastí, pohybuje sa medzi 3 000 eurami na menšie festivaly a 75 000 eurami na periodiká. Minimálna suma spolufinancovania tiež závisí od podprogramu a oblasti programu, pohybuje sa od päť do 30 percent celkového rozpočtu projektu. Termín predkladania žiadostí je do 15. februára 2012. Podrobné informácie o podaní žiadostí, kritériách, potrebných dokumentoch a potvrdeniach, elektronická registrácia žiadostí, termíny vyhodnocovania žiadostí aj zloženie komisií sú zverejnené na webovej stránke www.vicepremier.sk - v rubrike Dotácie.

Na festivale Balaton Sound to roztočí aj Björk

15. decembra 2011 - (sita)

Islandská hudobníčka sa v lete predstaví na maďarskom festivale Balaton Sound, ktorý sa bude konať 12. až 15. júla. Ide o prvé potvrdené meno šiesteho ročníka podujatia situovaného v meste Zamárdi, približne 200 kilometrov od Bratislavy. V tých istých dňoch sa koná aj české podujatie Colours of Ostrava, kde bude 46-ročná Björk headlinerom. V severomoravskej metropole sa ukáže 12. júla. Islandskú hviezdu si budú môcť pozrieť naživo aj návštevníci poľského Open’er festivalu (4. - 7. júla 2012). Björk sa na budúci rok predvedie napríklad aj na festivaloch Primavera Sound v španielskej Barcelone (30. mája - 3. júna) alebo na podujatí Optimus Primavera Sound (7. - 10. júna) v portugalskom Porte. Koncom marca sa zastaví v Čile, v máji vystúpi na brazílskej edícii festivalu Sónar a počas leta ju uvidia aj ľudia vo Francúzsku, Dánsku, Nórsku, Rusku a Fínsku. Permanentky na Balaton Sound, ktorý je zameraný najmä na elektronickú hudbu, stoja v predpredaji 110 eur. VIP permanentka sa dá kúpiť za 250 eur a jednodňový lístok za 45 eur. Predpredaj na Slovensku zabezpečuje napríklad stránka www.tixy.sk. Balaton Sound sa za päť rokov svojej existencie vypracoval na najdôležitejšiu udalosť v regióne a to aj vďaka vystúpeniam Underworld, Beastie Boys, Magnetic Man, Basement Jaxx, Orbital, Goldfrapp, Röyksopp, Nouvelle Vague, Kraftwerk, The B-52's, Davida Guettu, Mobyho, Armina Van Buurena, Carla Coxa, Erica Morilla, Richieho Hawtina, Fatboya Slima, Rogera Sancheza, Ferryho Corstena či Tiësta.

Easthetic festival odštartoval predpredaj

16. decembra 2011 - (sita)

Permanentky na tretí ročník multižánrového festivalu Easthetic, ktorý sa bude konať 3. a 4. augusta, opäť na Zemplínskej šírave, sú od piatku dostupné v predpredaji v sieti Ticketportal. Lístky sa budú na budúci týždeň dať kúpiť aj v cestovnej agentúre Partner-Michalovce, ktorá sídli v Michalovciach na Námestí osloboditeľov 24. Vstupenka na dva dni stojí 10 eur, pričom táto cena bude platiť len do Vianoc, teda do soboty 24. decembra. Po Vianociach sa cena za permanentku zvýši na 12 eur. Prvých interpretov tretieho ročníka zverejnia organizátori počas januára, čo potvrdil Pavol Hospodár z organizačného tímu podujatia. O novinkách z dielne Eastheticu budú organizátori informovať na svojej oficiálnej webovej stránke easthetic.sk a na sociálnych sieťach Facebook a Twitter. Festival, ktorý je alternatívou ku komerčným hudobným prehliadkam na východe Easthetic festival je multižánrové podujatie, ktorého prvý ročník sa konal koncom júna 2010 na Zemplínskej šírave v stredisku Hôrka. Druhý ročník nasledoval na tom istom mieste 5. až 6. augusta 2011. Festival založili dnes už bývalí študenti, ktorých snahou bolo na východe Slovenska vytvoriť alternatívu ku komerčným hudobným prehliadkam. Headlinerom prvého Eastheticu bolo francúzske duo Nôze. Ďalšími účinkujúcimi boli Realistic Crew z Maďarska, WWW z Českej republike a zo slovenských interpretov napríklad Lavagance, The Swan Bride, Chiki Liki tu-a, Vec a Zverina, B-Complex, The Autumnist, Haf a Beyuz či Marián Čekovský. Na festivale sa ľudia v roku 2010 mohli zabávať aj v literárnom cirkuse alebo v tanečnom Nu Spirit stagei. Okrem hudobníkov dostali priestor streetartisti a maliari. O rok neskôr na podujatí vystúpili takí interpreti ako Dubioza Kolektiv z Bosny a Hercegoviny, Midi Lidi, Kazety a Rara Avis z Českej republiky, Demon Superior z Maďarska, Steaming Satellites z Rakúska alebo Janski Beeeats z Francúzska. Zo slovenských interpretov na východ zavítali okrem iných aj Ink Midget a Pjoni, Hudba z Marsu, Moja reč, Plastic Swans, Moustache, Vetroplach, Vidiek, The Uniques, Para, Lixx a účasť si zopakovali Talkshow, Puding pani Elvisovej a L plus. Rovnako ako pri premiére, aj na druhom ročníku si vydavateľ KK Bagala rozložil svoj literárny cirkus, streetartisti maľovali na umelé steny a k slovu sa dostali aj divadelníci.

Lekári sa vyhrážajú, že nebudú ochotní vykonávať nadčasy

15. decembra 2011 - (tasr)

Lekárske odbory v Maďarsku zbierajú podpisy od lekárov pod vyhlásenie, v ktorom uvádzajú, že od januára nebudú ochotní vykonávať nadčasy, informoval včera denník Magyar Nemzet. Predseda Zväzu maďarských lekárov (MOSZ) János Bélteczki denníku povedal, že 12 000 členom zväzu nedávno poslali vyhlásenie, v ktorom sa môžu vyjadriť, že nebudú dobrovoľne vykonávať nadčasy. Doposiaľ sa im vrátilo vyše 1000 podpísaných vyhlásení. Podľa predsedu bude takto od januára nemožné prevádzkovať súčasný systém lekárskej pohotovosti. V novom zákone o zdravotníctve je uvedené, že zdravotný pracovníci môžu byť nasadení do služby maximálne na dvanásť hodín; na dlhšie obdobie iba v prípade ich súhlasu, zdôraznil. Lekári podľa Bélteczkého slov zabezpečia pohotovostnú službu aj v prípade, že sa s vládou nepodarí dohodnúť o požiadavkách zväzu o raste miezd a pohotovostný systém skolabuje. Odmietnutie nadčasov podporuje aj ďalšie lekárske združenie, Magyar Rezidens Szövetség. Podľa novembrového prieskumu o platoch webového servera fizetesek.hu zarábajú maďarskí lekári v priemere 214 000 forintov (693 eur), čo je o tretinu menej než lekári slovenskí.

Maďari pomáhajú dlžníkom

16. decembra 2011 - (hn)

Maďarská vláda podpísala s tamojšou bankovou asociáciou dohodu, ktorá má zadlženým domácnostiam pomôcť riešiť problém s pôžičkami v cudzích menách. Tie ťažia prevažne ľudí s hypotékou, ktorí si úver vzali v čase, keď bol ešte výhodný kurz forintu. Ten sa však postupne oslabil natoľko, že mnoho ľudí má problém pôžičku splácať. Minister hospodárstva György Matolcsy povedal, že na riešení sa budú podieľať všetci, teda vláda, banky i dlžníci. Devízové pôžičky, ktoré sa nesplácajú viac ako 90 dní, banky prevedú na pôžičky vedené vo forintoch. Do mája banky tiež zaúčtujú 25 percent dlhov, ktoré sa pri pôžičkách nahromadili. Klienti, ktorí sú schopní splácať, sa budú môcť zapojiť do programu s výhodnejším výmenným kurzom.

Maďarsko ohlásilo nové úsporné opatrenia za miliardu eur

16. decembra 2011 - (sita)

Maďarsko v piatok ohlásilo nové úsporné opatrenia za jednu miliardu eur po tom, čo maďarská vláda výrazne znížila prognózu rastu pre budúci rok. Podľa najnovších odhadov by hospodárstvo v krajine malo vzrásť o 0,5 %, pôvodné odhady pritom počítali s rastom na úrovni 1,5 %. Pomalší ekonomický rast a vplyv slabého kurzu maďarského forintu znamená, že zaťaženie maďarského rozpočtu sa zvýši o 320 mld. maďarských forintov (HUF), informovala maďarská vláda na svojej stránke. Vláda však zároveň znížila plán pre deficit z 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 2,5 % HDP. Na zaplátanie diery v rozpočte Maďarsko použije 200 mld. HUF z rezervného fondu, ktorý vytvorila v novembri. Pôvodne sa peniaze z tohto fondu nemali využívať do októbra 2012. Úsporné opatrenia na ministerstvách prinesú do štátnej pokladnice ďalších 52 mld. HUF a 20 mld. HUF získa krajina zo zvýšenia spotrebných daní na tabakové výrobky. Vláda navyše presunie do štátnej pokladnice 48 mld. HUF zo súkromných penzijných fondov. „Maďarská vláda sa zaviazala udržať deficit na úrovni 2,5 % HDP, nemôže však nebrať do úvahy dlhovú krízu v eurozóne alebo spomalenie rastu nemeckej ekonomiky,” píše sa vo vyhlásení maďarskej vlády. Vďaka týmto opatreniam sa Maďarsku podarí bez problémov udržať deficit pod hranicou 3 %, ktorú vyžaduje EÚ. Bude tak len jednou zo siedmich krajín, ktorým sa podarí túto hranicu dodržať, informovala vláda.

Viktor Orbán žiada centrálnu banku, aby podporila ekonomiku

16. decembra 2011 - (sita)

Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok vyzval centrálnu banku krajiny na prijatie opatrení, ktoré podporia hospodársky rast. Aby ekonomika rástla, potrebuje úvery, ktoré môžu poskytnúť súkromné banky alebo štátne úverové inštitúcie, povedal Orbán pre rozhlasovú stanicu MR1-Kossuth. Podporiť hospodársky rast však môže svojou monetárnou politikou aj centrálna banka, zdôraznil maďarský premiér. Vládny kabinet v Budapešti tento týždeň predložil do parlamentu nový zákon o centrálnej banke. Navrhovanú legislatívu kritizoval guvernér banky Andras Simor, podľa ktorého by prijatie zákona spôsobilo, že kontrolu nad inštitúciou fakticky prevezme vláda. Maďarská centrálna banka minulý mesiac zvýšila úrokové sadzby o 50 bázických bodov na dvojročné maximum 6,5 %. Banka zároveň pripustila, že potom, čo agentúra Moody’s znížila rating Maďarska do špekulatívneho pásma a výnosy z vládnych dlhopisov krajiny zostali pevne nad hranicou 8 %, bude nutné ďalšie sprísnenie monetárnej politiky. O úrokových sadzbách bude maďarská centrálna banka najbližšie rozhodovať na budúci týždeň v utorok.

Budapešť a banky budú spolu znášať náklady na hypotekárny projekt

15. decembra 2011 - (tasr)

Maďarská vláda a Asociácia maďarských bánk dnes podpísali zmluvu, ktorá zníži záťaž pre obyvateľov s hypotékami v zahraničných menách. Na základe dohody sa banky a vláda budú spolupodieľať na nákladoch spojených so stanovením kurzu pri splácaní hypoték v zahraničnej mene, ktorý je výhodný pre dlžníkov, ale výrazne nevýhodný pre banky. Vláda sa pre tento krok rozhodla po tom, ako prudké zvýšenie kurzu zahraničných mien voči forintu po nástupe finančnej krízy v roku 2008 predražilo hypotéky mnohých Maďarov, čo znížilo domácu spotrebu a prispelo k prudkému oslabeniu ekonomiky. Navyše, dohoda zahŕňa aj postupné zníženie bankovej dane v nasledujúcich rokoch. Podľa dohody, ktorú oznámil minister hospodárstva György Matolcsy, banky odpustia dlžníkom nesplácajúcim svoj dlh viac než 90 dní celkovo 25 % z dlhu, pričom zvyšok si budú môcť prekonvertovať na hypotéky vo forintoch. Tí vlastníci hypoték v cudzej mene, ktorí aj napriek prudkému rastu kurzu zahraničných mien naďalej platili, budú môcť najbližších päť rokov splácať dlh pri zvýhodnenom kurze, čo znamená 250 HUF/EUR a 180 HUF/EUR. Náklady spojené s rozdielnym kurzom si banky a vláda rozdelia v pomere 2 ku 1, čo znamená, že z odhadovaných 900 miliárd forintov (2,98 miliardy eur) banky ponesú náklady vo výške 600 miliárd forintov a štát zvyšok. Banky si okrem toho budú môcť straty spôsobené predčasným splatením dlhu započítať do tohtoročnej bankovej dane, pričom vláda od roku 2013 túto daň zníži o polovicu a od roku 2014 bude na úrovni požadovanej Európskou úniou. Dohoda sa podľa Matolcsyho netýka zadlžených samospráv či firiem, slúžiť by mala iba na podporu spotreby, ktorá je kľúčová pre rast ekonomiky. Analytici očakávajú, že maďarská ekonomika bude na budúci rok stagnovať, zatiaľ čo vláda predpokladá rast o 0,5 %.

Orbán opäť podráždil Brusel

18. decembra 2011 - (čtk / reuters / Pravda)

Vyjednávači Európskej únie a Medzinárodného menového fondu náhle prerušili rokovania o preventívnej pôžičke Maďarsku a odišli z Budapešti. Znepokojila ich výzva premiéra Viktora Orbána na rýchle schválenie nového zákona o centrálnej banke. „Bohužiaľ sme nedostali záruky o úmysloch maďarskej vlády, ktorá chce presadiť v parlamente hlasovanie o zákone, ktorý by mohol ohroziť nezávislosť centrálnej banky,” vysvetlil Amadeu Altafaj, hovorca eurokomisára pre menové záležitosti. Prerušenie rokovaní o úvere opäť poslalo maďarskú menu vysoko nad hranicu 300 forintov za jedno euro, ku ktorej sa predtým posilnila. Kurz vyskočil až na 304,60 forinta. „Je to pre správy o rozhovoroch s MMF,” potvrdil jeden z obchodníkov v Budapešti. Maďarskí predstavitelia nezhody popierali a tvrdili, že predbežné rokovania sa jednoducho skončili. Ostré vyjednávanie by sa malo začať v januári. Maďarská vláda si s veriteľmi chce dohodnúť úver na tri až štyri roky vo výške 15 až 20 miliárd eur, ktorý využije len v krajnom prípade nepriaznivého vývoja ekonomiky. S podporným balíkom za chrbtom by si Maďarsko mohlo udržať prístup na finančné trhy, kde musí po znížení ratingu do špekulatívneho pásma trvalo platiť viac ako osempercentné výnosy z vládnych dlhopisov. Na budúci rok navyše nemôže počítať s rastom hospodárstva o viac ako pol percenta. Vláda preto včera ohlásila, že usporí ďalšiu miliardu eur. A centrálna banka presadzuje prísnejšiu monetárnu politiku. Naposledy v novembri zvýšila základnú úrokovú sadzbu zo šesť na 6,5 percenta, čo je najvyššia hodnota za dva roky. Vládny Fidesz banku vyzýva, aby podporila rast ekonomiky. Na to sú potrebné úvery, ktoré podľa Orbána môžu poskytnúť súkromné banky alebo štátne úverové inštitúcie. Navrhovaný zákon by mohol zvýšiť dosah vlády na centrálnu banku, preto ho kritizoval jej guvernér András Simor aj Európska centrálna banka. Orbán tiež povedal, že zhruba stotisíc ľudí, ktorí si už skôr začali sporiť v súkromných penzijných fondoch a začiatkom roka sa odmietli vrátiť do štátneho systému, budú príspevky už trvalo posielať do štátnej pokladnice. Aj toto vyhlásenie podráždilo EÚ a MMF. „Minister (národného rozvoja Tamás) Fellegi a vyjednávači sa vo štvrtok stretli a nedostali žiadne záruky. Oznámili to komisárovi Rehnovi, ktorý prerušil rokovania v úzkej súčinnosti s kolegami z MMF,” dodal Altafaj. Maďarsko nemá peniaze ani na pomoc iným krajinám. Preto sa odmieta zapojiť do pôžičiek Medzinárodnému menovému fondu. Rovnako je proti aj Česko, ktoré by peniaze muselo dať z devízových rezerv. „V prípade prudkého oslabovania sa českej koruny by sme tak nakoniec nemuseli mať za čo brániť kurz našej meny,” vysvetlila Markéta Šichtařová, riaditeľka Next Finance. Naopak, z krajín mimo Európskej únie prejavilo ochotu požičať 10 až 20 miliárd dolárov Rusko.

Maďarsko bude rokovať o pomoci až v januári

18. decembra 2011 - (sita)

Rokovania Maďarska s medzinárodnými veriteľmi o preventívnom úverovom programe by mohli pokračovať v januári. Vyhlásil to Mihály Varga, štátny tajomník, ktorý vedie úrad premiéra Viktora Orbána. Pre maďarský denník Magyar Nemzet Varga povedal, že Medzinárodný menový fond (MMF) a EÚ by mali objasniť svoj kroky v zmysle piatkových udalostí, kedy veritelia prerušili neformálne rokovania s Budapešťou pre neochotou maďarskej vlády poskytnúť záruky, že bude rešpektovať nezávislosť centrálnej banky krajiny. „Buďme optimistickí, rokovania by mohli začať v januári. Zámery Maďarska sú úplne jasné,“ povedal Varga. „Všetci chceme, aby tieto rokovania dopadli úspešne a ich výsledkom bola dobrá dohoda,“ dodal. MMF a Európska únia prerušili rokovania o poskytnutí preventívnej úverovej linky Maďarsku. Európska komisia to zdôvodnila neochotou maďarskej vlády poskytnúť záruky, že bude rešpektovať nezávislosť centrálnej banky krajiny. „Komisia sa rozhodla, že predbežné rozhovory v Budapešti preruší,“ uviedol pre agentúru Reuters hovorca európskeho komisára pre hospodárske a menové záležitosti Amadeu Altafaj. „Bohužiaľ sme nedostali záruky o úmysloch maďarskej vlády, ktorá chce presadiť v parlamente hlasovanie o zákone, ktorý by mohol ohroziť nezávislosť centrálnej banky,“ povedal Altafaj. Rokovania prerušil samotný komisár Olli Rehn, ktorý svoje rozhodnutie úzko koordinoval s kolegami z MMF, spresnil Altafaj. Vláda v Budapešti tento týždeň uviedla, že s MMF a EÚ sa chce dohodnúť na preventívnom úverovom programe, z ktorého by Maďarsko v prípade krajnej núdze čerpalo 15 až 20 mld. eur počas troch až štyroch rokov. Podporu zo strany MMF a EÚ Maďarsko potrebuje, aby si udržalo prístup na trhy v období, keď sa ekonomika spomaľuje, výnosy z vládnych dlhopisov rastú a hospodárstvo eurozóny postihli turbulencie. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) Maďarska sa v budúcom roku v najlepšom prípade očakáva na úrovni 0,5 %. Poslanci vládnej strany Fidesz v piatok vyzvali na urýchlené prerokovanie nového zákona o centrálnej banke. Navrhovanú legislatívu kritizoval guvernér banky Andras Simor, podľa ktorého by prijatie zákona spôsobilo, že kontrolu nad inštitúciou fakticky prevezme vláda. Výhrady k legislatíve tlmočila aj Európska centrálna banka.

Misia EÚ a MMF nečakane prerušila rokovania s Orbánovou vládou

16. decembra 2011 - (čtk)

Prípravné rokovania medzi maďarskou vládou a medzinárodnými veriteľmi o poskytnutí záložného úveru pre Maďarsko boli nečakane prerušené. Zástupcovia Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF), s ktorými členovia kabinetu rokovali, už vraj z Budapešti odišli. Oznámil to v piatok maďarský rozhlas a vzápätí potvrdil hovorca Európskej komisie Amadeu Altafaj. „(Európska) komisia sa rozhodla prípravné rokovania v Budapešti prerušiť. Bohužiaľ sme nedostali žiadne záruky ohľadne zámerov maďarskej vlády, ktorá chce v parlamente presadiť hlasovanie o zákone, ktorý potenciálne môže podkopať nezávislosť centrálnej banky,” spresnil dôvod sporu Altafaj, ktorého citovala agentúra Reuters. Rozhlasová stanica Tardio predtým uviedla, že rokovania boli prerušené z rozhodnutia komisára EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna. Portál Origo povedal, že vládna koalícia kresťanských demokratov a strany Fidesz na piatkové popoludnie zvolala mimoriadne zasadnutie, ktorá sa má venovať práve rozhovorom s MMF.

Menový fond a únia prerušili rokovania s Maďarskom o úvere

16. decembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Rokovania maďarskej vlády s Európskou komisiou a Medzinárodným menovým fondom o novom úvere sa v piatok v Budapešti skončili predčasne. Obe delegácie ráno odleteli z Budapešti, aj keď mali pôvodne naplánované rokovania aj na poobedie. O odchode rozhodol osobne eurokomisár pre financie Olli Rehn po tom, čo sa postoje oboch strán v niektorých otázkach ukázali ako nezlučiteľné. Rehnov hovorca agentúre MTI potvrdil, že sa spor týkal najmä vládnych plánov ohľadne maďarskej centrálnej banky. Nový vládny zákon by zlúčil centrálnu banku a orgán pre dozor nad finančným trhom, čo vláde umožní posadiť na čelo spoločného orgánu svojho človeka. Zákon mal pôvodne byť prijatý už v piatok. Po odchode delegácií vládny poslanec predložil k zákonu dve zmeny, ktoré vraj majú vyjsť v ústrety požiadavkám medzinárodných organizácií. Ani jedna sa však netýka podstaty problému - nezávislosti centrálnej banky. Podľa súčasného šéfa Maďarskej národnej banky Andrása Simora chce vláda na jej čelo dosadiť politického komisára a po tom, čo vlastnými ľuďmi obsadila monetárnu radu banky, teraz ohrozuje aj jej fungovanie. Európskej komisii však prekáža viac vecí. Maďarská vláda tento týždeň zoštátnila zvyšok vkladov v súkromných penzijných poisťovniach - peniaze tých, čo zostali napriek tlaku vlády v druhom pilieri aj po vlaňajšom zoštátnení väčšiny vkladov. Parlament tiež tento týždeň prijal zákon meniaci maďarský súdny systém. Ten bude podriadený novému súdnemu úradu, na čelo ktorého parlament zvolil manželku europoslanca Fideszu Józsefa Szájera. Poslanec sa stal známy tým, že podľa svojich slov napísal novú ústavu Maďarska na iPade cestou do Bruselu. Kabinet sa snažil predčasné ukončenie rokovaní zľahčiť tým, že ozajstné rokovania sa začnú v januári, toto bol len informačný pohovor. „Dlhujeme MMF veľa peňazí a ak ich chce späť, bude sa musieť vrátiť,“ upokojoval šéf poslancov Fideszu János Lázár. „Vláda si neuvedomuje váhu vlastných činov,“ komentoval vývoj Péter Duronelly, podľa ktorého v trhovom hospodárstve, kde by mal fungovať právny štát, nemôže robiť takéto kroky. Možno však nikdy nechcela s MMF uzavrieť dohodu a stále sleduje len svoje vnútropolitické ciele, dodal investičný riaditeľ fondu Budapest Alapkezelő. Lázárove slová zase označil za nešťastné ekonomický server portfolio.hu, môžu totiž byť chápané ako náznak, že vláda zvažuje možnosť úvery vypovedať. Dohodu s komisiou a fondom Maďarsko potrebuje na záchranu svojej ekonomiky. „Pre trhy je to kotva ekonomickej politiky, po tom, čo sa vytratila dôvera vo vládu,“ povedal serveru portfolio.hu analytik londýnskej RBS Timothy Ash. Kurz forintu aj maďarská burza začali po odchode delegácií okamžite padať.

Ján Slota si sype popol na hlavu, hnoj ukončí vojna

11. decembra 2011 - (sita)

Predseda SNS Ján Slota si sype popol na hlavu, že jeho strana podporila vstup Slovenska do eurozóny. „Žiaľ teraz musím konštatovať, že aj SNS bola za vstup do eurozóny. Teraz si musíme jednoznačne sypať popol na hlavu a jednoznačne hovoríme, že to bola obrovská chyba,“ povedal Slota v rozhovore pre agentúru SITA. Podľa neho to bola aj obrovská chyba vtedajších predstaviteľov, či už Národnej bansky Slovenska (NBS), alebo Vlády SR. „Dali sme zlikvidovať slovenskú menu. Mali sme ju dať do depozitov, ako napríklad Nemci, ktorí majú svoju marku v depozitoch centrálnej banky. My sme spravili z obeživa, z papierových peňazí, brikety, s ktorými sa kúrilo v krboch a z mincí sme narobili niečo z čoho sa urobila nejaká hromada kovových ingotov a to bolo všetko. A teraz žiaľ zisťujeme, že to bola veľmi výrazná chyba,“ vyhlásil Slota. Slota sa klania pred úsudkom prezidenta ČR Václava Klausa, ktorý už vtedy hovoril, že euro a eurozóna nie je vôbec to, čo by mali štáty strednej Európy vyznávať ako modlu. „Fakt, že si Česi nechali českú korunu, v dobrom slova zmysle, im tento ich počin závidím. I keď na druhej strane si vôbec nemyslím, že oni sa vyhnú kríze. Ale dopady krízy budú podstatne menšie, ako na Slovensku, ktoré je členom eurozóny,“ uviedol. Slota upozornil, že nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá je podstatne väčšia kapacita ako „nejaký Jano Slota“, tá vidí možnosť, že všetko skončí s vojnou. „A nikto sa nepozastavuje, nie je zhrozený, že niečo takéto povedala nemecká kancelárka. Aj toto je jedno z východísk. V susednom Maďarsku sa ekonomika prepadáva totálne do katastrofy a môže to s Maďarskom skončiť veľmi zle. História ide vždy po špirále. V histórii sa vždy takéto katastrofické scenáre končili ešte väčšou katastrofou, ktorá zmazala menšiu katastrofu. To zmazanie jednoznačne predznačila už pani kancelárka, že môže vzniknúť jeden obrovský vojenský konflikt, ktorý zmaže všetky tieto nahromadené problémy, nahromadený hnoj,“ uviedol Slota. Nebezpečenstvo podľa neho je, že chudobné Maďarsko zbrojí, aj napriek tomu, že má taký obrovský deficit a dlh. „Zbrojí a my, ktorí sme na tom relatívne lepšie, my už pomaličky nemáme ani gumipušky. Takže vojna niekde možno vznikne a to by bolo veľmi zlé, keby tí hunskí priatelia spoza Dunaja sa rozbehli smerom na sever na ten ich Felvidek, ktorý stále tvrdia od materskej školy, až po absolventov vysokých škôl, že to je im odobratá zem, uviedol.” Tak to by bolo podľa neho Slotu podstatne horšie, ako mať nejakú ekonomickú krízu a nezamestnanosť. „Lebo potom nezamestnanosť by tu bola ešte väčšia, ale s tým, že by tu bola ešte aj maďarská čižma na slovenskom krku,“ dodal.

Maďarsko verí, že získa úver od menového fondu a únie

15. decembra 2011 - (sita)

Maďarská vláda je presvedčená, že krajina spĺňa podmienky na získanie preventívnej úverovej linky od Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie. Vyhlásil to vo štvrtok hlavný maďarský vyjednávač Tamás Fellegi. „V rámci nástrojov MMF existuje konštrukcia, preventívna úverová linka,... pre ktorú je Maďarsko kvalifikované a ktorá by mu postačovala,” povedal Fellegi v maďarskom parlamente. Konkrétna podoba úverového programu však bude závisieť od ponuky, ktorú Budapešti predložia vyjednávači medzinárodných inštitúcií, dodal Fellegi. Vláda v Budapešti tento týždeň uviedla, že s MMF a EÚ sa chce dohodnúť na preventívnom úverovom programe, z ktorého by Maďarsko v prípade krajnej núdze čerpalo 15 až 20 mld. eur počas troch až štyroch rokov. Podporu zo strany MMF a EÚ Maďarsko potrebuje, aby si udržalo prístup na trhy v období, keď sa ekonomika spomaľuje, výnosy z vládnych dlhopisov rastú a hospodárstvo eurozóny postihli turbulencie. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) Maďarska sa v budúcom roku v najlepšom prípade očakáva na úrovni 0,5 %. Po tom, ako agentúra Moody's koncom novembra znížila rating Maďarska do špekulatívneho pásma, výnosy z vládnych dlhopisov krajiny pevne zostali nad hranicou 8 %. Zhoršenie hodnotenia úverovej spoľahlivosti krajiny donútilo jej centrálnu banku, aby úrokové sadzby v novembri zvýšila o 50 bázických bodov na dvojročné maximum 6,5 %.

Maďarsko chce zvýšiť podiel jadra na produkcii elektriny zo 40 na 60 %

15. decembra 2011 - (tasr)

Zatiaľ čo mnohé európske krajiny postupne ustupujú od jadrovej energie, Maďarsko plánuje podiel jadra na celkovej produkcii elektriny zvýšiť. Maďarský premiér Viktor Orbán dnes po stretnutí s českým kolegom Petrom Nečasom uviedol, že cieľom jeho vlády je, aby jadrová energia pokrývala až 60 % celkových energetických potrieb krajiny. V súčasnosti je to 40 %, ktoré zabezpečuje maďarská jadrová elektráreň v Paksi so štyrmi reaktormi sovietskej výroby typu VVER. Na porovnanie, šesť reaktorov v Českej republike sa na spotrebe elektriny v krajine podieľa zhruba jednou tretinou, pričom vláda plánuje tento podiel do 50 rokov minimálne zdvojnásobiť.

V Česku k slovenskej národnosti sa v sčítaní ľudu prihlásilo 149.000 ľudí

15. decembra 2011 - (tasr)

K slovenskej národnosti sa v Česku v tohtoročnom sčítaní ľudu prihlásilo 149.000 občanov. Po Čechoch a Moravanoch sú Slováci treťou najpočetnejšou národnosťou žijúcou v ČR. Vyplýva to z údajov Českého štatistického úradu, ktoré dnes zverejnila tlačová agentúra Mediafax. V ČR žije celkovo viac ako 84.000 občanov Slovenska, ktorí tvoria druhú najväčšiu skupinu cudzincov po Ukrajincoch (vyše 117.000). Nasledujú Vietnamci (53.000), Rusi (36.000) a Nemci (20.000). Celkový počet cudzincov sa oproti roku 2001 v Českej republike zvýšil o 260,5 percenta na takmer pol milióna. Slovákov za desať rokov pribudlo 60.000, čo predstavuje nárast o 248 percent. Väčšie prírastky zaznamenali Nemci (504 percent), Ukrajinci (471.000), Rusi (368 percent). Novinkou v tohtoročnom sčítaní ľudu bola neochota ľudí uviesť v dotazníku svoju národnosť, s výnimkou Moravanov. Príslušnú kolónku v roku 2001 nevyplnilo 173.000, zatiaľ čo tento rok až 2,74 milióna obyvateľov.

O občianstve bez dohody

15. decembra 2011 - (Šport)

Maďarsko odmieta návrh Zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom o úprave otázok týkajúcich sa štátneho občianstva a nepovažuje ju za východisko pre ďalšie rokovania. Včera to oznámil štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Maroš Žilinka po rokovaní so zástupkyňou štátneho tajomníka Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Maďarska Zsuzsannou Répásovou. Podľa Žilinku Slovenská republika neporušuje ľudské práva a nikoho nediskriminuje. Strata občianstva zo zákona je plne v súlade s dohovorom o občianstve, takúto úpravu má rad krajín, zdôraznil. Zároveň dodal, že nie Slovensko vyvolalo dnešné nezhody, prvotným impulzom bol maďarský zákon o štátnom občianstve z roku 2010.

O dvojakom občianstve rokujú na odbornej úrovni

14. decembra 2011 - (bumm.sk / mti)

Na odbornej úrovni sa pokúsia nájsť strany riešenie slovensko-maďarského sporu o dvojakom občianstve - uviedol to štátny tajomník slovenského ministerstva vnútra Maroš Žilinka po tom, ako o tejto otázke rokoval so zástupkyňou štátneho tajomníka Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Zsuzsannou Repásovou. Bratislava by chcela, aby sa rokovanie odborníkov uskutočnilo najneskôr do konca januára. „Nie je isté, že sa ihneď na tomto stretnutí dohodneme,” poznamenal. Žilinka uviedol: na stretnutí si strany vymenili svoje oficiálne stanoviská súvisiace s uvedenou otázkou. Podľa jeho názoru maďarská strana odmietla slovenský návrh na riešenie otázky a nepovažuje ho za podklad pre rokovania. Podľa Zsuzsanny Répásovej slovenská strana dopredu vedela, že jej návrh bude pre Budapešť neprijateľný. Zástupkyňa štátneho tajomníka na tlačovej konferencii konštatovala: do Bratislavy prišla preto, aby slovenskému partnerovi položila otázky, lebo v uplynulom období sa na Slovensku „odohrali udalosti vyvolávajúce obavy”. Poukázala, že slovenská vláda nesplnila svoj sľub čo sa týka novelizácie zákona o štátnom občianstve. Uviedla: Na Slovensku sa odohrávajú také veci, prijímajú také opatrenia, ktoré porušujú základné ľudské práva. Okrem toho tiež uviedla, že vidí protirečenie medzi slovenským zákonom o štátnom občianstve a slovenskou ústavou. Podľa ústavy totiž nikoho nie je možné zbaviť slovenského občianstva proti jeho vôli. Nadhodila prípad takmer storočnej obyvateľky Aladárné Tamásovej z Rimavskej Soboty, ktorej kvôli prijatiu maďarského občianstva odobrali slovenské. „Je to hanba,” vyhlásila Zsuzsanna Répásová. Podľa nej Bratislava sa diskriminujúcim spôsobom stavia k veci dvojakého občianstva, lebo kým ho v niektorých prípadoch umožňuje, v prípade „špeciálnej skupiny” občanov to zakazuje. „Bol by som rád, keby sme na blížiacich rokovaniach dostali odpovede na tieto otázky, a to v záujme občanov,” uviedla zástupkyňa štátneho tajomníka. Žilinka reagujúc na Répásovú povedal: Slovensko neporušuje základné ľudské práva, nikoho nediskriminuje a jeho zákon o štátnom občianstve je v súlade s príslušnými medzinárodnými právnymi normami. Poznamenal: existuje celý rad krajín, v ktorých podľa ich právneho poriadku prijatie iného štátneho občianstva znamená automatickú stratu pôvodného štátneho občianstva. „Aj tie by sa mali hanbiť? Snáď nie...,” povedal. Tvrdil: maďarský zákon o štátnom občianstve je tou normou, ktorá nezodpovedá medzinárodným normám. „Slovensko bolo pripravené, je pripravené a aj v budúcnosti bude pripravené na riešenie tohto problému, ale bez popudlivosti, bez takých silných slov, že je to hanba,” uviedol slovenský štátny tajomník. Obe strany zdôraznili, že Slovensko aj Maďarsko majú záujem na riešení problému v rámci rokovaní. Podľa Zsuzsanny Répásovej rozdiel v slovensko-maďarských vzťahoch medzi predchádzajúcou slovenskou vládou, respektíve terajšou slovenskou vládou je v tom, že kým predtým medzi stranami neprebiehal dialóg, dnes „rokujeme od úrovne odborníkov po najvyššiu politickú úroveň”.

„Slovensko nikomu neodníma štátne občianstvo a nemá sa za čo hanbiť“

14. decembra 2011 - (tasr)

Slovenská republika nikomu neodníma štátne občianstvo, nikoho nediskriminuje a nemá sa za čo hanbiť. Na tlačovej konferencii v Bratislave to dnes uviedol štátny tajomník ministerstva vnútra Maroš Žilinka po rokovaní so štátnou podtajomníčkou Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Maďarskej republiky Zsuzsannou Répás, v reakcii na jej tvrdenia. Podtajomníčka Répás opísala po skončení rokovania prípad spred niekoľkých dní, keď bola slovenského občianstva zbavená takmer 100-ročná žena z Rimavskej Soboty po tom, čo získala občianstvo Maďarskej republiky. „Nechápeme, ako sa môže stať, že je takmer 100-ročná žena pozbavená občianstva. Je to hanba,” vyhlásila Répás. Podľa vlastných slov nechápe, ako môže takáto žena predstavovať pre Slovensko nebezpečenstvo. „Veľmi ľutujeme, že došlo k takým udalostiam, ktoré sú protichodné a sú opatreniami, ktoré porušujú ľudské práva,” dodala Répás. Štátny tajomník Žilinka však poznamenal, že nedošlo k žiadnemu odňatiu občianstva. „Treba striktne odlišovať pojmy odňatie štátneho občianstva, ktoré je jednostranným mocenským štátnym aktom, a strata občianstva zo zákona,” reagoval Žilinka. Ide o stratu štátneho občianstva zo zákona v prípade, keď je následkom získania občianstva inej krajiny na základe vlastnej vôle. Takéto právne úpravy má podľa Žilinku celý rad krajín. Napríklad Dánsko alebo Rakúsko. „Celý rad krajín tiež podmieňuje získanie štátneho občianstva svojej krajiny tým, že sa osoba vzdá dobrovoľne svojho štátneho občianstva,” doplnil Žilinka. Ide napríklad aj o Českú republiku alebo Nórsko, Litvu či Lotyšsko alebo Estónsko. „Aj tieto krajiny sa majú hanbiť? To snáď nie,” pýtal sa Žilinka. Predstavitelia obidvoch štátov dnes spolu rokovali o otázkach štátneho občianstva. Maďarská strana na rokovaní odmietla návrh SR na medzištátnu zmluvu o otázkach občianstva. Rokovania tak majú pokračovať na úrovni expertných skupín, ktoré by sa mali stretnúť najneskôr do konca januára 2012. Aj napriek rozdielnym názorom totiž vyjadrili obidve stranu ochotu a vôľu pokračovať v rokovaniach, ktorých výsledkom má byť dohoda prospešná pre občanov obidvoch krajín.

Člen maďarskej vlády sa sťažoval eurokomisárke na Slovensko

14. decembra 2011 - (sita)

Podpredseda maďarskej vlády Tibor Navracsics počas pondelňajšieho stretnutia s eurokomisárkou pre spravodlivosť Viviane Redingovou vyjadril znepokojenie nad slovenským zákonom o štátnom občianstve, ktorý podľa neho porušuje Chartu základných práv Európskej únie. Podľa jeho slov, ktoré v stredu citovala tlačová agentúra MTI, išlo „súkromné stretnutie”, pričom využil svoju účasť na zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti v Bruseli. Zopakoval pritom obavy, ktoré maďarská vláda vyjadrila v minulotýždňovom liste adresovanom Redingovej. Vicepremiér plniaci taktiež funkciu ministra spravodlivosti tvrdí, že slovenský zákon upiera občanom právo na slobodnú voľbu identity. „Domnievam sa, že Európska únia musí zájsť ďalej ako povedať, že toto je maďarsko-slovenský konflikt... pretože sa to prieči Charte základných práv,” povedal Navracsics. Európska komisia (EK), ktorá sleduje dodržiavanie charty členskými krajinami EÚ, je podľa neho povinná v takomto prípade zakročiť. Vyjadril pritom názor, že prostredníctvom „sankcií voči ľuďom, ktorí uplatňujú svoje právo na slobodný výber identity” Slovensko „okráda svojich vlastných občanov o ich občianstvo”. Redingová podľa Navracsicsa ubezpečila, že Brusel záležitosť dôkladne preverí a do Budapešti zašle písomnú odpoveď. Ako uviedol pre MTI nemenovaný „diplomat EÚ”, EK sa pred vydaním stanoviska oboznámi aj s postojom Slovenska. Maďarsko odmieta návrh Zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom o úprave otázok týkajúcich sa štátneho občianstva a nepovažuje ju za východisko pre ďalšie rokovania. Oznámil to štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Maroš Žilinka po rokovaní so zástupkyňou štátneho tajomníka Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Zsuzsannou Repás. Návrh zmluvy odovzdal Žilinka maďarskej strane 15. februára po stretnutí premiérov Slovenska a Maďarska Ivety Radičovej a Viktora Orbána. Oficiálna odpoveď Budapešti tak prišla po desiatich mesiacoch. Napriek tomu štátny tajomník hovorí o snahe dohodnúť sa. Rokovania by mali teraz prebiehať na expertnej úrovni, stať by sa tak malo najneskôr do konca januára 2012. Posledné udalosti, ktoré sa udiali, oprávňujú k určitým obavám, poznamenala Repás, pričom spomenula, že pred niekoľkými dňami bola pozbavená takmer storočná pani slovenského občianstva. Nechápeme, aké nebezpečenstvo je pre Slovensko táto pani, uviedla Repás a dodal, že je to hanba. Uviedla ďalej, že v Maďarsku verili, že Slovensko dodrží prísľub a zo svojho zákona vypustí pasáž o strate občianstva. Myslí si, že dochádza ku diskriminácii a porušovaniu ľudských práv. „Podľa nášho názoru sú v slovenskej právnej úprave určité kontradikcie, a to v tom zmysle, že úprava hovoriaca o strate občianstva je v protiklade so slovenskou ústavou, podľa ktorej nikoho nemožno proti jeho vôli zbaviť občianstva,” uviedla. Repás by bola rada, keby sa v budúcich rokovaniach našli riešenia, ktoré budú slúžiť záujmom občanov. Slovenská republika neporušuje ľudské práva a nikoho nediskriminuje, zdôraznil Žilinka. Ak poukazuje na porušovanie ústavy, jediným orgánom, ktorý to môže povedať je Ústavný súd SR. Žilinka zdôraznil, že je treba odlišovať pojmy „odňatie” občianstva a „strata” zo zákona. Strata občianstva zo zákona je plne v súlade s dohovorom o občianstve, takúto úpravu má rad krajín, zdôraznil. „Princíp efektívneho občianstva predpokladá reálne puto občana a štátu. Úzky a intenzívny vzťah občana,” zdôraznil. Podľa Žilinku citová väzba alebo akýkoľvek vzťah k národnosti nie je vyjadrený štátnym občianstvom, ale národnosťou. Zároveň dodal, že nie Slovensko vyvolalo dnešné nezhody, prvotným impulzom bol maďarský zákon o štátnom občianstve z roku 2010.

Začnú diskusiu o autonómii

Právnici Okrúhleho stola vypracovali zákon o menšinových samosprávach

13. decembra 2011 - (Új Szó)

Skupina právnikov Okrúhleho stola slovenských Maďarov vypracovala komplexný návrh na riešenie situácie slovenských menšín. V zmysle návrhu by domáce menšiny v otázkach, ktoré sa ich dotýkajú, mohli rozhodovať sami o sebe. Zákon o právnom postavení národnostných menšín a samosprávach počíta s vytvorením republikových, regionálnych a miestnych samospráv. Vytvorením takých inštitúcií, v ktorých by menšiny rozhodovali o svojich záležitostiach. Návrh (ktorý je možné si pozrieť na internetovej stránke Okrúhleho stola a je možné sa k nemu slobodne vyjadriť) znamená také východisko, o ktoré je možné sa oprieť aj v budúcnosti pri úprave práv menšín - tvrdia autori. „Veríme, že toto riešenie môže zmenšiť národnostné napätie a prispelo by k harmonickému spolunažívaniu. Preto by sme radi, keby návrh vyvolal živú spoločenskú diskusiu,” domnieva sa právnik János Fiala, jeden zo spracovateľov návrhu. Podobné riešenia nefungujú len vo veľmi obdivovaných štátoch západnej Európy, ale aj v strednej Európe, napríklad v Slovinsku, Srbsku, Maďarku aj inde,” dodáva Fiala. U vojvodinských Maďarov sa s procesom tvorby národnostných rád začalo minulý rok. Návrh Okrúhleho stola počíta s vytvorením republikových, regionálnych a miestnych samospráv a zvolili by ich priamo občania zapísaní do menšinového volebného zoznamu. Samosprávy disponujú vlastnou kompetenciou v oblasti školstva, kultúry, používania jazyka, hospodárstva a sociálnych vecí. Okrem toho zastupujú názor danej menšiny smerom k štátnym a samosprávnym orgánom. V oblasti školstva by napríklad právo zakladania a prevádzky škôl národnostnej menšiny prináležalo národnostnej rada, v menšinových školách prevádzkovaných iným orgánom by im patrilo právo účasti pri reorganizácii, zrušení a vymenovaní riaditeľa. Ich úlohou by bola metodická kontrola (úprava učebných osnov) v menšinových školách, schvaľovanie učebníc, ako aj metodický dozor nad výučbou slovenského jazyka, ako druhého jazyka. Návrh predstavili na konferencii členských organizácií Okrúhleho stola slovenských Maďarov, ktorá sa konala v sobotu. Zároveň informovali aj o analýze s názvom Maďarskí občania na Slovensku. Je to najnovšia práca analytického centra Okrúhleho stola a verejnosť si analýzu môže prečítať na obnovnej internetovej stránke www.jogsegely.sk. Na tej istej stránke je možné požiadať o radu v súvislosti s dvojakým občianstvom a inými právnymi otázkami.

ECB kritizuje Maďarsko pre zákon o centrálnej banke

15. decembra 2011 - (tasr)

Nový maďarský zákon o centrálnej banke by mohol znamenať riziko ohrozenia jej nezávislosti, varovala dnes Európska centrálna banka. Guvernér Národnej banky Maďarska András Simor išiel ešte ďalej a povedal, že nový zákon predstavuje úplné prevzatie kontroly nad centrálnou bankou zo strany maďarskej vlády. Nový zákon predsedovi vlády umožní nominovať tretieho viceguvernéra, čo rozšíri počet členov menovej rady a oslabí súčasné právomoci guvernéra. Navyše, parlamentný výbor, v ktorom majú prevahu poslanci Fideszu, navrhol spojiť centrálnu banku s úradom pre reguláciu finančných trhov PSZAF, čo by znamenalo vznik nového orgánu a pre vládu šancu odstaviť Simora jeho degradovaním na viceguvernéra novej inštitúcie. Podľa ECB zákon vyvoláva otázniky vo viacerých bodoch vrátane nominácie nových členov menovej rady, ako aj možného zníženia platov zamestnancov centrálnej banky. Vyjadrenia Simora sú ešte tvrdšie. Ako v rozhovore pre server index.hu povedal, nový zákon vážne ohrozuje nezávislosť Národnej banky Maďarska, porušuje pravidlá Európskej únie a predstavuje veľkú hrozbu pre profesionalitu a dôveryhodnosť centrálnej banky. „Tento krok znamená úplné ovládnutie centrálnej banky vládou a umožňuje úplnú likvidáciu autority jej súčasného guvernéra a viceguvernérov,” povedal Simor pre index.hu.

Tempo rastu platov v Maďarsku sa v októbri zrýchlilo

16. decembra 2011 - (tasr / rttnews)

Tempo rastu platov v Maďarsku sa v októbri zrýchlilo, a to viac, ako analytici očakávali. Podľa najnovších štatistických údajov sa totiž priemerná hrubá mesačná mzda v krajine v októbri zvýšila medziročne o 6,1 %, zatiaľ čo analytici predpovedali, že stúpne o 4,7 % po septembrovom náraste o 5,2 %. Priemerná čistá mzda s vylúčením daňových úľav pre rodiny v októbri vzrástla medziročne o 6,6 %. Za prvých 10 mesiacov roka sa priemerný hrubý plat v Maďarsku zvýšil o 4,6 %.

Vláda rokuje o zmene rozpočtu na výjazdovej schôdzi v Šoprone

14. decembra 2011 - (tasr)

Korekcia štátneho rozpočtu je hlavnou témou výjazdového zasadania maďarskej vlády, ktoré sa koná za zatvorenými dverami v západomaďarskom Šoprone. O výsledkoch rokovania kabinet neplánuje informovať. Podľa maďarského servera hvg.hu pôvodným cieľom výjazdu vládneho kabinetu bolo pripomenúť si 90. výročie referenda z decembra 1921, ktorým sa obyvatelia Šopronu a jeho okolia rozhodli, že chcú patriť k Maďarsku, a nie k Rakúsku. Víkendový summit Európskej únie a podstatne horšie vyhliadky maďarského hospodárstva v roku 2012 však prinútili vládu zmeniť program. V nedeľu premiér Viktor Orbán vyhlásil, že rast hospodárstva Maďarska v roku 2012 dosiahne namiesto 1,5 percenta nanajvýš 0,5 percenta. Dokonca nevylúčil ani recesiu, čo si vyžaduje „korigovanie rozpočtu bez toho, aby sa zmenili hlavné čísla”. Podľa predsedu vlády treba rátať s tým, že ak nedokážu krajiny eurozóny posilniť spoločnú menu, tak ich ekonomiky budú mať na budúci rok horšie výsledky ako predtým. V takomto prípade to bude mať dosah aj na kurz národnej meny, preto treba celý rozpočet prispôsobiť inému kurzu forintu k euru, než s akým rátali pri jeho tvorbe. Podotkol, že sa zdá, že proces posilnenia eura postupuje pomaly.

„Hádam to so mnou nedopadlo najhoršie“

Súčasnosť ho až tak nezaujíma. Nepáči sa mu zmizíkovanie päťdesiatych rokov, preto napísal hru o rozprávkovom hrdinovi Stalinovi. K svojmu nedávnemu životnému jubileu ju podaroval rodnej Žiline. Ľubomír Feldek vydal len tento rok šesť kníh, tvrdí, že väčšinu času trávil v službách iných autorov. Veľkých a nažitých tém má poriadny spisovateľ len niekoľko.

Euroúradníci chcú štrajkovať. Kvôli Slovákovi

14. decembra 2011 - (tasr)

Európska komisia oficiálne prijala súbor navrhovaných reforiem týkajúcich sa zamestnancov, ktoré do roku 2020 umožnia dosiahnuť úspory v hodnote jednej miliardy eur a z dlhodobého hľadiska vyše jednej miliardy ročne. „Európske inštitúcie a ich pracovníci čelia veľkým výzvam. Som však presvedčený, že môžu obstáť zoči-voči nim, ak budú pracovať tvrdšie, dlhšie a efektívnejšie. Návrh nastoľuje rovnováhu medzi nevyhnutným úsilím o hospodárnosť a schopnosťou inštitúcií realizovať ich politické ciele,” povedal v tejto súvislosti v utorok podpredseda Komisie Maroš Šefčovič. Slovenský komisár dodal, že navrhované reformy sú aj politicky primeranou a zákonnou reakciou na žiadosť členských štátov o odloženie tohtoročnej úpravy miezd vzhľadom na finančnú krízu. Šefčovičov návrh zahŕňa viaceré zmeny. Napríklad zníženie stavu zamestnancov o päť percent vo všetkých inštitúciách v období rokov 2013-17 prostredníctvom bežnej obmeny zamestnancov. Ďalej zvýšenie minimálnej dĺžky pracovného týždňa pre pracovníkov všetkých inštitúcií z 37,5 hodiny na 40 hodín bez kompenzačnej úpravy miezd. Normálny dôchodkový vek sa zvýši zo 63 na 65 rokov a uľahčí sa možnosť pracovať dobrovoľne do 67 rokov. S cieľom zohľadniť súčasnú zložitú ekonomickú situáciu sa mimoriadny odvod (daň popri dani z príjmu), ktorého platnosť sa skončí v roku 2013, nielenže nahradí novou „solidárnou daňou”, ale táto sa zvýši na šesť percent (v súčasnosti je to 5,5 percenta). Sprísnia sa pravidlá pre predčasný odchod do dôchodku a prístup k najvyšším triedam a platom v rámci služobnej kariéry „asistentov” sa obmedzí na najvýkonnejších asistentov, ktorí sa úspešne uchádzajú o pracovné miesto. Platy nových sekretárskych a administratívnych pracovníkov sa znížia približne o 18 percent. K ďalším opatreniam patrí nový a zjednodušený spôsob úpravy platov a dôchodkov na základe politického rozhodnutia, ktoré prijalo 27 členských štátov vo vzťahu k svojim úradníkom v štátnej službe. Ďalej je to návrh nového a zjednodušeného ustanovenia o výnimke, ktoré umožňuje rýchlo reagovať na hospodársku krízu, skrátenie maximálneho počtu dní poskytnutej dovolenky zamestnancov na svoju každoročnú cestu do svojej krajiny zo šiestich dní na tri, predĺženie maximálnej dĺžky zmlúv zmluvných zamestnancov v inštitúciách z troch na šesť rokov a jasnejšie pravidlá pre zamestnancov v agentúrach EÚ. Hlavné odborové centrály pôsobiace pri európskych inštitúciách vyzvali svojich členov na mohutnú protestnú demonštráciu, ktorá sa má konať dnes v tzv. „európskej štvrti,” kde sa nachádza sídlo Európskej komisie a Európskej rady. Podľa stanoviska odborárov navrhované reformy ohrozujú práva a postavenie úradníkov európskej štátnej služby.

Európskej komisii sa nepáči nová maďarská ústava

15. decembra 2011 - (sita)

Európska komisia má „vážne obavy” v súvislosti s ústavnými zmenami v Maďarsku, predovšetkým pokiaľ ide o nezávislosť tamojšieho súdnictva. Vyplýva to z neverejného listu, ktorý zaslala eurokomisárka Viviane Redingová maďarskému ministrovi vnútra Tiborovi Navracsicsovi. List sa podarilo získať agentúre AFP a vo štvrtok zverejnila jeho obsah. Únia má podľa Redingovej obavy „z viacerých častí” ústavnej reformy v Maďarsku prijatej ešte v apríli. Komisia zároveň požiadala Budapešť, aby sa ku kritike vyjadrila „najneskôr do 16. decembra”. Bruselu prekáža najmä diskriminačné kritérium pre stanovenie maximálneho veku pre sudcov, ktorí budú musieť odísť povinne do dôchodku v 62 rokoch. Únii sa nepáči ani údajná prílišná koncentrácia moci do rúk predsedu Národného súdneho úradu (OBH), ktorý bude mať právomoc vymenúvať sudcov. Za šéfku inštitúcie zvolili maďarskí poslanci ešte v utorok Tünde Handóovú, osobnú priateľku premiéra Viktora Orbána. Reforma ústavy by mala v Maďarsku vstúpiť do platnosti už 1. januára 2012.

„Výstrahu, akú dostalo Maďarsko, malo predtým iba Ficovo Slovensko“

8. decembra 2011 - (tasr)

Iba Robertom Ficom vedené Slovensko dostalo spomedzi členských krajín Európskej únie tak dôrazné upozornenie, aké tlmočila Maďarsku v rozhovore pre dnešné vydanie maďarského týždenníka Heti Válasz veľvyslankyňa USA v Budapešti Eleni Tsakopoulusová Kounalakisová. Povedal to bývalý maďarský veľvyslanec v USA András Simonyi pre maďarskú komerčnú televíznu stanicu ATV. Maďarská vláda by mala prehodnotiť svoje plány na rozsiahle reformy ovplyvňujúce demokratické inštitúcie - vrátane parlamentu, justície a médií, povedala okrem iného veľvyslankyňa. Spojené štáty, pre ktoré sú demokratické inštitúcie, ľudské práva, systém kontrolných mechanizmov, vyváženosť a sloboda slova absolútnou prioritou, už túto záležitosť nepustia z rúk, reagoval Simonyi. Z rozhovoru s Tsakopoulusovou Kounalakisovou je podľa bývalého maďarského diplomata zrejmé, že Maďarsko je dôležité pre USA a že veľvyslankyňa nevyjadrovala iba svoj súkromný postoj. „Spojené štáty majú očividne vážne obavy z vývoja demokracie v Maďarsku,” konštatoval Simonyi, podľa ktorého nie je možné posilniť účinnosť vládnutia na úkor demokratických inštitúcií. „Spomedzi krajín Európskej únie dostalo podobne dôrazné upozornenie jedine Ficom vedené Slovensko, okrem iného kvôli vtedajšej slovenskej politike voči maďarskej menšine,” povedal bývalý veľvyslanec. Simonyi vyjadril nádej, že maďarská politická elita konečne pochopí tieto náznaky, pretože podobných prípadov bolo už niekoľko. V opačnom prípade sa Maďarsko dostane na perifériu, dodal. Veľvyslankyňa pre Heti Válasz povedala, že Spojené štáty zostávajú naďalej znepokojené z toho, akým spôsobom séria nových zákonov a nová ústava vstupujúca do platnosti 1. januára 2012 ovplyvní nezávislosť demokratických inštitúcií, kontrolné mechanizmy demokracie a jej rovnováhu. Predtým šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová počas svojej návštevy 30. júna v Budapešti vyjadrila podobné obavy z niektorých krokov vlády Viktora Orbána, ktorá má dvojtretinovú väčšinu v parlamente.

Maďarsko zhoršilo výhľad svojej ekonomiky

7. decembra 2011 - (sita)

Maďarská vláda očakáva pre rok 2012 hospodársky rast vo výške 0,5 % až 1 %. V stredu to uviedol maďarský minister hospodárstva György Matolcsy. Návrh štátneho rozpočtu pre rok 2012 pritom počíta s posilnením ekonomiky o 1,5 %. Minister ďalej uviedol, že krajina bude aj naďalej plniť svoj záväzok a deficit štátneho rozpočtu dosiahne úroveň 2,5 % hrubého domáceho produktu. Medzinárodná ratingová agentúra Fitch v stredu uviedla, že zmena úverového ratingu Maďarska je nepravdepodobná, kým nebudú známe výsledky rokovaní s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o úverovej linke. Vláda v Budapešti minulý mesiac oznámila, že s MMF a EÚ chce rokovať o nových programoch preventívnej finančnej pomoci. Minulý mesiac zhoršila agentúra Fitch výhľad ratingu Maďarska na negatívny. Krajine pridelila úverové ratingy „BBB-” a „BBB” čiže náš južný sused sa stále nachádza v investičnom pásme. Ratingy Maďarska však do špekulatívneho pásma zaradila minulý mesiac konkurenčná agentúra Moody's.

Rokovania Maďarska s MMF rozhodnú o jeho ratingu

7. decembra 2011 - (tasr / reuters)

Výsledok rokovaní maďarskej vlády s predstaviteľmi Medzinárodného menového fondu (MMF) môže mať vplyv na rating krajiny. Uviedla to dnes agentúra Fitch. Fitch minulý mesiac znížila rating Maďarska tesne nad hranicu špekulatívneho pásma pre obavy, že nebude schopné presadiť ambiciózne fiškálne reformy. Teraz vyčkáva na výsledok rokovaní s MMF. Úverová linka od fondu by mala pokryť finančné potreby Maďarska, ak by Budapešť nedokázala získať peniaze na trhoch. Je ale otázne, či sa maďarská vláda dokáže dohodnúť s MMF. Premiérovi Viktorovi Orbánovi sa totiž nepáčia tvrdé úverové podmienky fondu, predovšetkým zavádzanie nepopulárnych úsporných opatrení. A pre prípadnú zmenu ratingu Maďarska je tiež dôležitá výška úveru. Podľa hlavného analytika Fitch Mattea Napolitana Budapešť bude potrebovať na budúci rok a v roku 2013 pomerne veľa peňazí z externých zdrojov, takže prípadný záchranný úver musí byť dostatočný na to, aby pokryl jej finančné potreby, ak nedokáže získať prostriedky na trhoch. Fitch v novembri znížila rating úverovej bonity Maďarska v zahraničnej mene na úroveň BBB- a v domácej BBB, čo je síce ešte v investičnom pásme, ale tesne nad hranicou špekulatívneho pásma.

Maďarské banky stratia 200 miliárd forintov

7. decembra 2011 - (tasr / reuters)

Banky v Maďarsku predpokladajú, že v dôsledku zákona, ktorý umožňuje Maďarom s hypotékami v zahraničnej mene splatiť úvery výhodnejšie, zaznamenajú tento rok straty vyše 200 miliárd forintov (666,22 milióna eur). Sú však ochotné ísť v najbližších rokoch až do straty 500 miliárd forintov, aby sa tento problém nadobro vyriešil. Uviedol to šéf Asociácie maďarských bánk Levente Kovács. „Počítame s tým, že tento rok dosiahnu straty viac než 200 miliárd forintov,” povedal na utorkovej (6. 12.) podnikateľskej konferencii s tým, že banky budú kvôli tomu potrebovať dodatočný kapitál. Dlh Maďarov, ktorí si zobrali hypotéky v zahraničnej mene, dosahuje okolo 5 biliónov forintov, pričom väčšina dlhu je vo švajčiarskych frankoch. Súčasná hodnota švajčiarskej meny je však zhruba o tretinu vyššia než v čase, keď si Maďari takéto hypotéky brali. Väčšina dlžníkov sa tak dostala do situácie, že už nebola schopná úvery splácať a vláda sa rozhodla, že toto „dlhové otrokárstvo” s konečnou platnosťou vyrieši. Na základe sporného zákona môžu Maďari do konca tohto roka splatiť úvery v kurze 250 HUF/EUR a 180 HUF/CHF, čo je hlboko pod trhovým kurzom. Napríklad za jedno euro sa 6. decembra platilo okolo 300 HUF a za jeden švajčiarsky frank 242 HUF. Projekt neschvaľuje Európska únia a ani Európska centrálna banka, podľa ktorej takýto krok spolu s vysokou bankovou daňou predstavuje riziko pre stabilitu bankového sektora a ekonomický rast. S cieľom vyriešiť nadobro tento problém, ktorý ovplyvňuje bankový sektor a znižuje aj kúpyschopnosť obyvateľstva, banky podľa Kovácsa v novembri predložili vláde vlastný plán. V rámci neho sú v najbližších rokoch ochotné vziať na svoje plecia stratu do 500 miliárd forintov za predčasné ukončenie hypotekárnych zmlúv s dlžníkmi, to je však maximum, pokiaľ banky môžu ísť. Zároveň sa budú snažiť obmedziť ďalšie zaťažujúce kroky vlády pri blížiacich sa rokovaniach medzi Budapešťou a Medzinárodným menovým fondom. Maďarská centrálna banka, ktorá sa rozhodla komerčným bankám pomôcť eurami zo svojich rezerv, odhadla celkové tohtoročné straty bankového sektora na 207 miliárd forintov. Nevylučuje však, že by mohli byť aj vyššie. Podľa najnovších informácií maďarského úradu pre dohľad nad finančným trhom PSZAF zaznamenal bankový sektor do konca novembra straty z predčasného splatenia hypotekárnych úverov v cudzej mene 90,6 miliardy eur.

Pán Pešti sa zobudil

15. decembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Prvý rok úradujúci národniarsky primátor Budapešti István Tarlós vyvolal pred dvoma mesiacmi doma aj v zahraničí riadne haló, keď ignoroval návrh výberovej komisie a do čela jedného z mestských divadiel vymenoval herca - aktivistu krajnej pravice. Ten už vo svojom projekte uviedol, že chce ako intendanta a hlavného autora divadla zamestnať extrémistického politika Istvána Csurku. Polovica najvýznamnejších maďarských autorov nato zakázala inscenovať svoje hry na scéne vedenej touto dvojicou. Včera rovnaký primátor prekvapil svet oznámením, že riaditeľa divadla požiadal, aby Csurku predsa len nezamestnával. Dotyčný totiž podľa primátorovho vyhlásenia vo svojich článkoch píše spôsobom „nezlučiteľným s európskou politickou kultúrou”. Bolo by zaujímavé zistiť, kedy a ako na to primátor prišiel. Dávno-pradávno naozaj slušný dramatik Csurka je emblematickou postavou maďarského fašizmu, antisemitizmu a iredenty už pomaly dvadsať rokov. Len ho medzitým v praktickej politike zatienili mladíci z Jobbiku, ktorých hlavnou liahňou bola mládežnícka organizácia Csurkovej strany. Dvadsať rokov tiež Csurka píše vždy dokola to isté o maďarskom národe utláčanom vo vlastnej krajine židmi a inými odrodilcami. Svoje vyjadrenia za posledné dva mesiace nijako nepritvrdil. Poznal ich každý, kto ich poznať chcel, ale Tarlós asi medzi týchto ľudí nepatrí.

„Náš ciel môže byť totožný s cieľom SMK, ale cestu k tomu vidíme inak“

14. decembra 2011 - (parameter.sk)

Ciele strany Most a Strany maďarskej koalície (SMK) môžu byť rovnaké, ale cestu k tomuto cieľu obe strany vidia rozdielne - tvrdí predseda strany Most Béla Bugár. „Náš cieľ môže byť totožný s cieľom SMK, ale cestu k nemu vidíme inak”. Musíme si uvedomiť, že slovenské maďarstvo nikdy nebude mať v parlamente väčšinu, preto musíme spolupracovať s ostatnými politickými stranami,” vyhlásil Béla Bugár na stretnutí v bratislavskom maďarskom inštitúte v utorok večer. V súvislosti s volebnou spoluprácou s SMK uviedol: Most sa rozhodol, že nevstúpi do volebnej koalície s SMK, ale umožní, aby predstavitelia SMK mohli kandidovať na kandidátke strany Most. „Neverím, že by táto ponuka nebola myslená vážne. Politická strana so šancami na vytvorenie vlády ponúkla možnosť mimoparlamentnej politickej strane. SMK rokovania o tomto odmietla, preto sa teraz zaoberáme vlastným programom a nie nimi,” konštatoval predseda strany. V rámci stretnutia sa spomenuli aj hlavné piliere volebného programu strany Most. „Sociálne, hospodárske a menšinové témy. Také je poradie. Treba znížiť štátny deficit, udržať vytvorené pracovné miesta. Financovanie menšinových kultúr ďalej rozvíjať a z menšinovej sekcie úradu vlády neskôr vytvoriť menšinové ministerstvo,” rozvádzal politik. Bugár sa domnieva, že z maďarskej politiky na Slovensku treba odstrániť tie veci, ktoré otravujú vzťahy. Vyhlásil, že Slováci v menšinových témach jedného Slováka si skôr vypočujú ako nejakého Maďara. O očakávanej situácii po marcových voľbách uviedol, že pre stranu Most je prvoradá pravicová koalícia. Cieľom je, aby Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) a Most získali čo možno najviac hlasov. O spolupráci so stranou Smer-SD uviedol: „Musím vedieť do akej miery je porovnateľný ich program s naším, ale v súčasnej situácii koalíciu Smer - Most nepovažujem za pravdepodobnú.” Bugár prostriedok zastavenia asimilácie vidí v tom, ak zanikne mylný názor, podľa ktorého dieťa sa v maďarskej škole nenaučí po slovensky. K tomu treba zvýšiť úroveň výučby slovenského jazyka na maďarských školách. „Nadarmo máme práva a možnosti, keď ich nevyužívame,” konštatoval. Stretnutie bolo druhým programom série spoločných rozhovorov bratislavského maďarského inštitútu a Mládežníckeho klubu Józsefa Attilu. Predchádzajúcim hosťom bol predseda Strany maďarskej koalície József Berényi.

SMK žiada schválenie nového zoznamu označenia miest a obcí v jazyku menšín

13. decembra 2011 - (tasr)

Strana maďarskej koalície (SMK) vyjadruje nespokojnosť nad konaním vlády, ktorá sľubovala, že 7. decembra zmení svoje nariadenie z roku 1999, čím sa súčasné názvy 655 obcí doplnia o ďalšie označenie v menšinovom jazyku. SMK považuje za neakceptovateľné, že tento prísľub sa doteraz nerealizoval, informovala TASR hovorkyňa strany Helena Fialová. „Do konca roka je už len pár týždňov, preto SMK žiada vládu, aby na tohtoročnom poslednom zasadnutí zaradila bezodkladne do programu rokovania už pripravený materiál. Očakávame, že uznesenie bude prijaté v skrátenom legislatívnom procese,” uviedla hovorkyňa s tým, že v opačnom prípade SMK bude iniciovať v januári petíciu za schválenie nového zoznamu miest a obcí v menšinovom jazyku. Zoznam miest a obcí, v ktorých žije najmenej 20 percent menšinového obyvateľstva, vznikol na základe sčítania ľudu z roku 1991. Žijú v nich príslušníci piatich národnostných menšín. Najviac, a to 511, je maďarských obcí, 68 rusínskych, 57 rómskych, 18 ukrajinských a jedna nemecká.

Nezhody o občianstve trvajú

15. decembra 2011 - (sita)

Maďarsko odmieta návrh Zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom o úprave otázok týkajúcich sa štátneho občianstva a nepovažuje ju za východisko pre ďalšie rokovania. Oznámil to štátny tajomník ministerstva vnútra Maroš Žilinka po rokovaní so zástupkyňou štátneho tajomníka Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Zsuzsannou Repás. Podľa Repás v Maďarsku verili, že Slovensko dodrží prísľub a zo zákona vypustí pasáž o strate občianstva. Myslí si, že dochádza ku diskriminácii a porušovaniu ľudských práv. Žilinka zdôraznil, že treba odlišovať pojmy „odňatie” občianstva a „strata” zo zákona.

Vyjadrili solidaritu tete Ilonke

13. decembra 2011 - (tasr)

Niekoľko desiatok ľudí so sviečkami v rukách sa stretlo dnes večer na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote, aby vyjadrili svoj protest proti zákonu o odobratí občianstva Slovákom, ktorí získajú občianstvo iného štátu. Ako pre TASR povedal organizátor podujatia František Auxt, týmto spôsobom vyjadrujú solidaritu s najstaršou obyvateľkou mesta, ktorá sa narodila v roku 1912 ako maďarská občianka. Solidaritu s tetou Ilonkou, ako ju v Rimavskej Sobote volajú, prišli vyjadriť viacerí rečníci, predovšetkým v maďarskom jazyku. Na Hlavnom námestí zneli aj maďarské pesničky. „Teta Ilonka považovala možnosť získania maďarského občianstva ako morálne uznanie. Narodila sa ako občianka Maďarska a počas života sa jej občianstvo zmenilo niekoľkokrát. Žila a pracovala v Rimavskej Sobote. Päťdesiat rokov bola učiteľkou a získala viaceré štátne vyznamenania. Chce tu žiť aj naďalej, avšak momentálne nemôže. Približne pred mesiacom ju slovenské orgány vyzvali, aby vrátila všetky doklady. Preto odcestovala do Maďarska k svojej dcére. Ak by sa vrátila, doklady by jej skutočne odobrali a to považujeme za veľkú krivdu voči nej. Tento protest nemá nič spoločné s politikou,” povedal Auxt.

Boldoghy bol pre občianstvo v europarlamente

15. decembra 2011 - (tasr)

Na údajne absurdnú situáciu osôb zbavených slovenského občianstva upozornil dnes v Štrasburgu členov pracovnej skupiny Európskeho parlamentu pre menšinové otázky komárňanský podnikateľ a herec Olivér Boldoghy. Aktivista občianskeho združenia Za lepšie Komárno 18. novembra informoval, že mu Ministerstvo vnútra SR listom dalo na vedomie, že bol prepustený zo štátneho zväzku a príde o všetky slovenské doklady, dokonca že bude môcť byť z krajiny vyhostený. Boldoghy totiž predtým zverejnil, že prijal maďarské štátne občianstvo, pričom zdôraznil, že slovenského občianstva sa nechce vzdať. Podnikateľ, ktorý bol dnes hosťom spomínanej pracovnej skupiny, a to na pozvanie europoslankýň za Fidesz a SMK, Kingy Gál a Edit Bauer, hovoril podľa tlačovej agentúry MTI o „tichej, pokojnej, kultúrnej genocíde v strednej Európe”. Podľa vlastných slov sa po 40 rokoch na Slovensku stal cudzincom v rodnej krajine. Jeho preukazy sú neplatné, jeho právo na sociálnu a zdravotnícku starostlivosť otázne, navyše prišiel o volebné právo. Ak chce pracovať v SR, musí požiadať o povolenie na stály pobyt, uviedol. „Uprostred Európy som sa v 21. storočí stal vlastne nejestvujúcou osobou, a to v dôsledku jediného protiústavného zákona,” cituje Boldoghyho slová maďarská tlačová agentúra. Podľa MTI sa podnikateľ domnieva, že cieľom spomínanej úpravy je zastrašenie, zneistenie príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. Obe iniciátorky dnešnej podnikateľovej návštevy v Štrasburgu žiadajú Európsku komisiu, aby vo veci zasiahla. Kinga Gál prečítala už v úvode dnešného rokovania list 99-ročnej niekdajšej učiteľky, rodáčky z Rimavskej Soboty Ilony Tamásovej, ktorá z rovnakých príčin prišla o slovenské občianstvo. „Pracovala som 66 rokov za rozkvet Slovenska, platila som dane, ale už predtým som musela poprieť vlastnú národnosť, aby som sa uplatnila a mohla vychovať svoje deti-siroty,” uviedla pisateľka a odvolávajúc sa na ústavu dodala, že občianstvo nepovažuje za vec, ktorú možno stratiť. Edit Bauer síce pripustila, že otázka štátneho občianstva je súčasťou národnej suverenity, avšak poznamenala, že sa môže sa v mnohých prípadoch dostať do konfliktu s legislatívou spoločenstva. Súčasná slovenská úprava podľa jej názoru vytvára na jednej strane značnú právnu neistotu, na strane druhej vyvoláva vážne obavy v súvislosti s inštitútom európskeho občianstva.

O. Boldoghy na štrasburskom zasadnutí pracovnej skupiny pre menšiny EP

15. decembra 2011 - (felvidek.ma / mti)

Na pozvanie poslankýň EP Kingy Gálovej a Edit Bauer z ľudovej strany, hostila 15. decembra na svojom zasadnutí pracovná skupina pre menšiny EP hornozemského maďarského herca Olivéra Boldogyho, ktorého zbavili slovenského občianstva. Olivér Boldoghy vo svojom vystúpení upozornil na absurdnú situáciu slovenských občanov zbavených občianstva a zároveň vyhlásil: „V strednej Európe prebieha pokojná, tichá, kultúrna genocída”. Kinga Gálová a Edita Bauer vo veci žiadajú zásah Európskej komisie. Kinga Gálová vo svojom úvodnom vystúpení prečítala list 99-ročnej učiteľky, tety Ilonky Tamásovej, zbavenej občianstva. „66 rokov som pracovala za rozkvet Slovenska, platila som dane, ale predtým som musela zaprieť svoju národnosť, aby som sa mohla uplatniť a vychovať moje osirelé deti. Teraz musím odovzdať slovenské doklady, lebo som „stratila” svoje občianstvo. Občianstvo nie je vec, ktoré je možné stratiť. Konštatuje to aj ústava krajiny. Mňa jednoducho zbavili môjho slovenského občianstva,” uvádza sa v liste, ktorú Aladárné Tamásová sformulovala z vďaky za to, že sa Rimavská Sobota za ňu postavila. Edit Bauer (Strana maďarskej koalície) vo svojom úvodnom vystúpení informovala o slovenskej a maďarskej úprave štátneho občianstva a pozadí veci. Hornozemská maďarská poslankyňa vo svojom prejave vyhlásila: aj keď je otázka štátneho občianstva časťou národnej suverenity, v mnohých prípadoch sa to môže dostať do rozporu so spoločenským právnym materiálom. Politička ľudovej strany vyzdvihla, že súčasná slovenská úprava štátneho občianstva na jednej strane vyvoláva významnú právnu neistotu, na druhej strane vyvoláva aj vážne pochybnosti v súvislosti s inštitúciou európskeho občianstva. Edit Bauer upozornila: stratou občianstva občania žijúci na Slovensku musia nanovo požiadať o povolenie pobytu, pracovné povolenie a o ďalšie dokumenty. Olivér Boldoghy vo svojej prednáške vyzdvihol, že nariadenia slovenského zákona o štátnom občianstve sa nedotýkajú len maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku, ale každého, kto by popri slovenskom občianstve prijal aj niektoré ďalšie. Hornozemský maďarský herec pripomenul rad vládnych opatrení prijatých proti slovenskému maďarstvu, tak aj prijatie slovenského zákona o štátnom jazyku v roku 2009, ktorý postihuje peňažnou pokutou používanie materinského jazyka. Olivér Boldoghy informoval o okolnostiach straty svojho štátneho občianstva a o absurdnej situácii, ktorá nastala potom: po štyridsiatich rokoch, ktoré prežil na Slovensku, sa vo svojej rodnej zemi stal cudzincom. Jeho doklady sú neplatné, jeho právo na sociálne zabezpečenie a zdravotnú starostlivosť je otázne, ako aj stratil právo voliť. Ak sa chce zamestnať, musí požiadať o povolenie trvalého pobytu. „Vlastne som sa v 21. storočí stal v strednej Európe neexistujúcou osobou, a to v dôsledku jedného protiústavného zákona!” upozornil. Hornozemský maďarský občan vyhlásil: „Jediným cieľom zákona - ako súčasti dlhodobejšieho plánu - je, aby zastrašil, vyvolal neistotu a nedôveru v maďarskej menšine na Slovensku, a tým sťažil verejné priznanie sa k maďarskej národnosti”. Slovenská väčšinová spoločnosť a slovenské zákonodarstvo podporuje také opatrenia, ktoré v nás posilňujú pocit, že sme vo svojej vlasti druhoradými, nepotrebnými, dokonca podozrivými občanmi. Kvôli opatreniam je stále menej tých, ktorí sa v rámci sčítania obyvateľstva hlásia k maďarskej národnosti. Toto je aj dôvod, prečo opäť hovoríme o pokojnej, tichej, kultúrnej genocíde v strednej Európe,” vyhlásil. Kinga Gálová, predsedníčka pracovnej skupiny, vo svojom diskusnom príspevku zdôraznila, že slovenská právna norma, ktorá odobratie štátneho občianstva, pokiaľ daná osoba prijme občianstvo iného členského štátu únie používa ako sankciu, v Európe nemá obdobu. Je v rozpore nielen s princípmi Európskej únie, ale porušuje aj slovenskú ústavu. Poslankyňa EP za Fidesz povedala, že sa obrátia na Európsku komisiu, aby si vyžiadali jej stanovisko na túto záležitosť. V rámci diskusie Alajos Mészáros, hornozemský poslanec (SMK), vyzdvihol: čo najskôr treba nájsť riešenie na prax, ktorá porušuje ústavu. Korzický poslanec Francois Alfonzi pripomenul: v Európskej únii je inštitúcia dvojakého občianstva úplne zaužívanou praxou a podľa jeho názoru ani Európska komisia a ani Európsky parlament nemôžu v tejto záležitosti sedieť so založenými rukami. V diskusii vystupujúci László Tőkés a Csaba Sógor, maďarskí poslanci zo Sedmohradska, tiež odsúdili nariadenia slovenského zákona o štátnom občianstve a presadzovali spoločné vystúpenie v uvedenej veci - informovala Edit Bauer portál Felvidek.ma Pozadie: ako je známe Olivérovi Boldoghymu v polovici novembra odňali slovenské štátne občianstvo. Na poslednom zasadnutí Európskeho parlamentu päť členov maďarskej skupina poslancov ľudovej strany, Kinga Gálová z Fidesz, Edit Bauer a Alajos Mészáros z Hornej zeme, ako aj László Tőkés a Csaba Sógor zo Sedmohradska sa postavili za vec Olivéra Boldoghyho a jeho rovnako postihnutých spoluobčanov.

Médiá si všímajú kauzy straty slovenského občianstva kvôli maďarskému

7. decembra 2011 - (tasr)

Vývoj situácie okolo straty slovenského občianstva Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorí prijali maďarské občianstvo, si pozorne všímajú maďarské médiá. Väčšina z nich preberá správy maďarskej tlačovej agentúry MTI. Podľa tohto zdroja slovenské orgány vyzvali už štyroch ľudí, aby osobné doklady vrátili. Erzsébet Dolníková, ktorá bola v období rokov 1998-2006 poslankyňou NR SR za SMK, pre MTI uviedla, že od okresnej polície Leviciach dostala rovnakú výzvu ako László Gubík. Ten na Slovensku ako prvý zverejnil, že prijal maďarské občianstvo. Dolníková dodala, že slovenského občianstva sa nemieni zriecť. Maďarské médiá už skôr informovali, že slovenské orgány vyzvali podobným spôsobom aj komárňanského podnikateľa Olivéra Boldoghyho a 99-ročnú bývalú učiteľku z Rimavskej Soboty Ilonu Tamásovú. Dôchodkyni prišlo podľa MTI nevoľno, keď sa dozvedela, že má odovzdať slovenské doklady. Dcéra, ktorá ju preto vzala do Maďarska, pre MTI okrem iného povedala, že jej matka, ktorá sa narodila ako maďarská občianka na území vtedajšej monarchie, nechápe odobratie slovenského občianstva. Desiatky rokov totiž pracovala v Československu a potom žila na Slovensku.

Kozlík - Szegedi hádka v EP v súvislosti s dvojakým občianstvom

13. decembra 2011 - (bumm.sk / mti)

V téme štátneho občianstva došlo v pondelok neskoro večer na štrasburskom zasadnutí Európskeho parlamentu (EP) k „ostrej výmene názorov” medzi jedným slovenským a maďarským poslancom EP. Slovenský poslanec Sergej Kozlík, ktorý vo farbách strany založenej bývalým premiérom Vladimírom Mečiarom sedí v liberálnej frakcii, v rámci takzvaných minútových vystúpení upozornil, že Maďarsko „na etnickom základe, aj bez skutočného vzťahu so štátom”, umožnilo neobvyklým spôsobom poskytovanie svojho štátneho občianstva”. Toto - dodal - urobilo bez uzatvorenia zmluvy so susednými štátmi. Podľa Kozlíka slovenské opatrenie prijaté ako odpoveď - teda to, že stratí slovenské občianstvo ten, kto prijme občianstvo iného štátu - nie je v rozpore s európskym právnym poriadkom. Slovenský poslanec EP vyzval Maďarov, aby prestali „s hysterickými nacionalistickými vystúpeniami” a začali rokovať so susednými štátmi. Na vystúpenie Kozlíka na rokovaní EP odpovedal poslanec Jobbiku Csanád Szegedi. Podľa Szegediho „Slovensko pokračuje vo svojom prenasledovaní” a „cieľom šovinistickej slovenskej vlády je vygumovanie maďarstva” z mapy. Maďarský poslanec upozornil na - podľa neho neľudský - prípad, že slovenské občianstvo odňali ešte aj takmer storočnej maďarskej učiteľke. Csanád Szegedi presadzoval, aby únia udelila Slovensku finančnú pokutu, alebo hoci aj voči Slovensku uplatnila sankciu zrušenia členstva v EÚ.

Jeden človek dva hlasy - Zahraniční Maďari

6. decembra 2011 - (Új Szó / mti)

AJ zahraniční Maďari by mali miesto pôvodne plánovaného jedného hlasu vo voľbách dva hlasy, ak Národné zhromaždenie prijme s tým súvisiaci včerajší pozmeňujúci návrh predsedu parlamentu László Kövéra. Voliči občania, ktorí nedisponujú bydliskom v Maďarsku, by mohli poslancov voliť v zahraničnom individuálnom volebnom obvode. Okrem toho by hlas mohli odovzdať aj na stranícku kandidátku. V zahraničnom individuálnom volebnom obvode by počet rozdelených mandátov závisel od počtu hlasov odovzdaných na kandidátov. Ako nezávislý by mohol kandidovať ten kandidát nedisponujúci bydliskom v Maďarsku, ktorý získa podpisy najmenej 1 500 voličov-občanov nedisponujúcich bydliskom v Maďarsku. Mandát by získal ten, kto pozbiera aspoň toľko hlasov, ako individuálny kandidát Maďarska, ktorý miesto získal s najmenším počtom hlasov. Na základe návrhu do 199- členného parlamentu by sa poslanci zvolení v zahraničných individuálnych obvodoch nezapočítali, oni by sa totiž do maďarského zákonodarného orgánu dostali nad tento počet. Pozmenila by aj možnosť získania mandátu pre kandidátov národnostných menšín v Maďarsku. Podľa predsedu parlamentu tým, že by vo volebných obvodoch mohli kandidovať individuálni kandidáti, by sa otvorila možnosť, aby zahraničné maďarstvo do Národného zhromaždenia poslalo poslancov zo svojich radov. Okrem toho by sa vyhli úprave porušujúcej princíp rovnosti hlasov. Na voľbách v Maďarsku sa budú môcť zúčastniť len také osoby, ktoré disponujú maďarským občianstvom.

Nové Maďarsko?

12. decembra 2011 - (Týždeň)

Nová maďarská ústava by mala začať platiť 1. januára 2012, o jej legitímnosti sa však stále diskutuje. Kritiku počuť v Maďarsku, ale aj zo zahraničia, na maďarských uliciach z úst demonštrantov, ale aj z rešpektovaných „politických salónov”. Neprekvapí, že ústavu za nelegitímnu označujú opoziční socialisti. Tak ju ohodnotil Atilla Mesterházy, predseda Maďarskej socialistickej strany, už v apríli tohto roku, keď bol prijatý jej návrh v parlamente. Závažne však vyznievajú aj námietky Washingtonu, jednak voči ústave, jednak voči sérii nových maďarských zákonov. Tie minulý týždeň tlmočila americká veľvyslankyňa v Maďarsku Eleni Tsakopoulos-Kounalakis v liste na internetovej stránke veľvyslanectva. Tu sa uvádza jej apel: „Vyzývam vládu, aby navrhované zmeny ešte raz zvážila. Obávame sa totiž možného dopadu týchto zákonov na demokraciu.” Protestovala aj Amnesty International, ktorá uviedla, že nová ústava porušuje medzinárodné a európske normy dodržiavania ľudských práv. Transparency International sa pridala s výčitkou, že návrh novej ústavy nebol konzultovaný s právnymi odborníkmi. Námietky, že nová ústava je predovšetkým ústavou Fideszu, majú svoj základ v skutočnosti, že vládnuca strana ju pripravovala prakticky sama. Neprijala ani väčšinu návrhov strany Jobbik (to, samozrejme, možno označiť skôr za pozitívum, pretože výsledný „produkt” by sotva vyzeral lepšie, keby ich akceptovala). Debaty sa vedú aj o symbolickom význame zmien v ústave. „Tie sú pri takomto dokumente vždy závažné, preto nie je úplne jedno, že názov krajiny sa v ústave zakotví ako Maďarsko (namiesto Maďarská republika). Aj keď slovo republika úplne nevypadáva, znižuje sa dôraz naň kladený. Obavy v zahraničí vyvoláva zase iný dôraz, ktorý sa zvyšuje: nový dokument hlása zodpovednosť Maďarska voči Maďarom v zahraničí spôsobom, ktorý môže pripomínať revizionistický pohľad na dejiny. Fidesz na čele s Viktorom Orbánom robí veľa pre to, aby vošiel do dejín. Hoci nemožno prižmurovať oči pred tým, že v ťažkých časoch môže Orbánova strana, hoci kontroverzná, zafungovať ako ochranný val voči ešte omnoho hrozivejšiemu Jobbiku, nemožno nevidieť ani silnejúcu koncentráciu moci v jej rukách. Nebol by to prvý prípad v dejinách, keď by záchrancovia demontovali tú slobodu, ktorú chceli brániť.

Chcem sa naučiť po maďarsky

6. decembra 2011 - (tasr)

Stará mama ma v detstve naučila pár výrazov typu jó napot, köszönöm, mit csinálsz, hova megy, gyere ide a napočítať do desať. Žalostne málo na to, aby niečo z toho bolo. Deti sa vraj učia jazyky ľahko, no ja som si túto fázuživota, podobne ako väčšina československých detí v rokoch osemdesiatych, odflákol češtinou a slovenčinou. (...) Máte nejaké zaujímavé tipy, ako sa takto „na diaľku” (a teda zrejme len cez internet) dostať k maďarčine? Podcasty, video, jednoduché texty, prípadne dvojjazyčné (pričom ten druhý jazyk nemusí byť slovenčina), skrátka všetko, s čím sa dá individuálne pracovať a získať prax v jazyku?

V Dunaji našli nebezpečný a zakázaný pesticíd

12. decembra 2011 - (Andrej Barát - Pravda)

Dunaj, najdlhšia rieka Európskej únie, je v skutočnosti veľkým zberačom toxických chemikálií z poľnohospodárstva. V najnovších vzorkách zo Slovenska sa našlo viacero pesticídov vrátane atrazínu - čo je zakázaná látka, ktorá môže vážnym spôsobom poškodiť zdravie človeka. Prieskum robilo Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy v spolupráci s maďarskými environmentalistami. „Atrazín sme našli vo vzorke odobranej z rieky za Hainburgom, čiže vo vode, ktorá k nám priteká. No objavili sme ho aj v Komárne. Je pritom zakázaný od roku 2007,” povedal predseda občianskeho združenia Daniel Lešinský. Atrazín sa pred rokmi používal bežne. Takmer každý farmár ním likvidoval burinu v obilninách. Vedci však neskôr zistili, že spôsobuje genetické chyby u vodných živočíchov. Niektoré druhy stratili schopnosť sa rozmnožovať. „Ak takto negatívne vplýval na mloky a žaby, dá sa predpokladať, že pri dlhodobom pôsobení môže byť nebezpečný aj pre človeka,” upozornil Lešinský. Farmári podľa environmentalistov aj napriek zákazu využívajú staré zásoby tohto pesticídu. V súčasnosti sa nedá presne vystopovať farma, z ktorej atrazín uniká. „Ak by bolo monitorovacích sond a vzoriek viac, oblasť, z ktorej uniká, by sa určiť dala. V tej by stačilo urobiť odbery pôdy a dalo by sa tak celkom presne dopátrať k pôvodcovi,” vysvetľuje Lešinský. O výške prostriedkov pre podrobnejšie monitorovanie rozhoduje ministerstvo životného prostredia. Občianski aktivisti pritom už dlhšie navrhujú, aby na podobné projekty prispievali najmä výrobcovia a používatelia pesticídov. Odborníci preskúmali dokopy 31 vzoriek so Slovenska aj Maďarska. Obsahovali viacero pesticídov, ktoré prekračovali povolené limity. Troj- až šesťnásobné prekročenie limitu sa týkalo napríklad látky acetochlor, ktorú Európska únia zaradila medzi látky poškodzujúce hormonálny systém. Americká Agentúra ochrany životného prostredia ho považuje za rakovinotvornú látku. Objavené chemikálie môžu spôsobiť problémy v obciach ležiacich v blízkosti Dunaja. Nebezpečné látky sa môžu postupne dostať do podzemných vôd a neskôr aj do studní v dedinách. A obyčajný človek sa tak ani nenazdá a pesticíd sa zrazu ocitne v jeho malej biozáhradke.

Horskí záchranári ratovali maďarských turistov

18. decembra 2011 - (sita)

Horskí záchranári v Nízkych Tatrách v sobotu večer zachraňovali dvoch maďarských turistov. Dvojica turistov sa vybrala z Čertovice na chatu M. R. Štefánika pod Ďumbierom. Na túru vyrazili neskoro, až v popoludňajších hodinách. Nepriaznivé počasie sprevádzané silným nárazovým vetrom a tma spôsobili, že turisti stratili orientáciu a vysilení a premrznutí požiadali Horskú záchrannú službu o pomoc. Tí okamžite kontaktovali kolegu, ktorý sa v tom čase nachádzal na chate M. R. Štefánika. Zároveň odišli do terénu štyria profesionálni a jeden dobrovoľný horský záchranár. Vzhľadom na zimné podmienky na hrebeni v oblasti Králičky a sedla Besnej použili na priblíženie snežný skúter a lyže. Záchranári našli turistov okolo polnoci. Napriek podchladeniu boli obaja v dobrom psychickom stave. V sprievode záchranárov prišli až na Štefánikovu chatu, kde im poskytli ošetrenie. Záchranná akcia skončila v skorých ranných hodinách, informovala Horská záchranná služba.

Maďara, ktorý v pancierovom aute ukradol miliardu forintov, chytila polícia

7. decembra 2011 - (tasr)

Maďarská polícia zadržala vodiča pancierového auta, ktorý minulú stredu zrejme spreneveril prevážané peniaze v hodnote 1,2 miliardy forintov (3,98 milióna eur). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI policajti zadržali aj spolupáchateľa a našli časť ukradnutej hotovosti. Šéf Budapeštianskeho veliteľstva polície (BRFK) Tamás Tóth dnes novinárom povedal, že ide o doposiaľ najväčšiu spreneveru v dejinách maďarskej kriminalistiky. Množstvo peňazí, ktoré kriminalisti zatiaľ našli, nespresnil. Policajti zadržali v utorok najskôr v Budapešti spolupáchateľa Pétera V., po ktorom vyhlásil pátranie Národný úrad pre dane a clá. V ten istý deň neskôr vypátrali aj vodiča, na ktorého bol predtým vydaný medzinárodný zatykač. Podľa doterajších informácií 37-ročný Róbert L. 30. novembra ako vodič pancierového auta ukradol v Budapešti vozidlo s vyše miliardovou hotovosťou. Maďarské médiá pripomenuli, že išlo o doteraz najvyššiu sumu, ktorú v Maďarsku z pancierového auta ukradli. Podľa nemenovaných expertov mali byť pri prevoze takejto hotovosti najmenej traja členovia bezpečnostnej služby - v tomto prípade boli iba dvaja. Vodič svojho kolegu zrejme minulú stredu v 2. budapeštianskom obvode o 16.45 h po naložení peňazí po niečo poslal a sám ušiel s autom, ktoré potom zanechal v inom budínskom obvode po tom, čo z auta vzal peniaze a ušiel.

Prvé slovenské noviny vydával 22-ročný Levočan Daniel Tállyai

11. decembra 2011 - (kebisek.blog.sme.sk)

22-ročný spišský Nemec z Levoče Daniel Tállyai, ktorý ovládal okrem rodnej nemčiny aj ďalšie živé jazyky vo vtedajšom Uhorsku - maďarčinu a slovenčinu, skončil v roku 1782 štúdium na lýceu v Bratislave a oddal sa v tej dobe novému druhu povolania - novinárstvu a neskôr aj podnikaniu v tejto oblasti. Učarovala mu metropola a jej ruch aj nové možnosti kultúrneho rozvoja za reformátorského cisára Jozefa II., usadil sa v nej a už vo svojich 23-och rokoch sa zapísal do dejín slovenskej žurnalistiky - založil a vydával prvé ´skutočné´ slovenské noviny - Prešpurské. Písali ich Slováci, ale vo vyspelej češtine; slovenčina ešte nemala vypracované jednotné pravidlá. Prešpurské noviny vychádzali dvakrát týždenne 4 roky - počas celej existencie zápasili s ekonomickými ťažkosťami - nemali dosť predplatiteľov, preto aj zanikli - Slováci nemali o ne záujem - na dlhé roky zostali opäť bez novín. Keďže Nemec Daniel Tállyai neovládal jazyk Slovákov dostatočne na to, aby mohol noviny aj písať, redaktorov mu robili vzdelaní Slováci. Prešpurské noviny začali vychádzať 1. júla 1783. Počas svojej existencie reagovali aj na budiaci sa slovenský národný pohyb, či už na jazykovú prípravu slovenských klerikov z bratislavského seminára, kde študenti pod vedením A. Bernoláka kodifikovali prvé pravidlá slovenčiny (niečo o tom aj tu), či už na priekopnícke literárne dielo J. I. Bajzu (niečo o tom aj tu). V poslednom čísle 30. júna 1787 noviny prehovorili do duše Slovákov, ktorí nemali o ne záujem. Preto vraj Prešpurské noviny museli ´zomrieť´. Redaktor ďalej dodáva: „Příčina, pro kterou umřely, pro kterou přestaly vycházet, jest, že jim slovenská veřejnost žíti nedala”. Autor riadkov prešiel aj do obrazného vyjadrovania a vymyslel ´zomretým´ novinám náhrobný nápis s nasledovným znením: „Zde leží Panna Novina, služebnice široce chýrečné Paní Fámy, narozená dne 1. júla 1783, umřela dne 30. júna 1787. Hned od narození svého krví chrákala, až posledně na suchotiny umřela.”

Slová bolia - Jubileum Imricha Fuhla v Mlynkoch

„Máte medzi sebou naozaj silnú osobnosť, ktorá neukazuje na seba, netrpí narcizmom, ale pracuje, produkuje a je schopná robiť aj drobnú organizátorskú činnosť: nasadzovať sa v niektorých sporoch, zápasoch, škriepkach nielen v rámci vašej komunity, ale aj navonok smerom k maďarskému štátu…“