Zo slovenskej tlače - November (II.) 2011

Maďari protestujú: Kvôli prijatiu maďarského občianstva prišiel o slovenské - Odsúdili maďarský mediálny zákon - Fico už môže vládnuť sám - Radičová o slovensko-maďarských vzťahoch - Lacný forint láka na nákupy do Maďarska - Boj SNS proti Esterházyho sochám - Tokaj si nesmieme dať vziať - Dilema špekulanta - Menový fond už nie je pre Orbána nadávka - Kríza nacionalizmu - Kríza je žrádlo pre demagógov - Hraničný prípad Pétera Hunčíka

 

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Olivér Boldoghy chce byť naďalej občanom SR

21. novembra 2011 - (tasr)

Komárňanský podnikateľ Olivér Boldoghy sa nemieni vzdať slovenského občianstva ani po prijatí listu Ministerstva vnútra (MV) SR, v ktorom mu oznámili, že bol vyčiarknutý zo zoznamu registra občanov SR po tom, čo prijal maďarské občianstvo. Povedal to pre TASR s tým, že dnes sa stretne s právnym poradcom, ktorým sa poradí o ďalšom postupe. „Naďalej sa držím svojho stanoviska, že podľa Ústavy SR nemôžu mi odňať slovenské občianstvo proti mojej vôli. Túto vôľu som už prezentoval na viacerých miestach a niekoľkokrát som vyhlásil, že som a budem občanom SR, popri tom, že som aj občanom Maďarska,” uviedol Boldoghy, ktorý list MV prevzal v piatok (18. 11.) v poludňajších hodinách. „V liste MV stojí, že tým, že som vyjadril vôľu stať sa občanom Maďarskej republiky, som zároveň stratil slovenské občianstvo, bol ukončený môj trvalý pobyt na území SR. Podľa listu táto skutočnosť bola postúpená Nitrianskemu samosprávnemu kraju, polícii, sociálnej a zdravotnej poisťovni, daňovému úradu,” objasnil podnikateľ a pripomenul, že podľa zákona má 90 dní na to, aby legalizoval svoj pobyt na území SR. „Je to absurdita, ja sa považujem naďalej za slovenského občana, tu som sa narodil, tu žijem, tu podnikám, tu som chodil do školy a tu si plánujem svoju budúcnosť. Maďarské doklady nemám, ani ich žiadať nebudem a sťahovať sa tam nemienim,” zdôraznil Boldoghy a vyzdvihol, že maďarské občianstvo znamená pre neho symbolický akt. „Všetci moji predkovia sa narodili ako občania Maďarska a v tejto rodinnej tradícii som chcel pokračovať, vyslovene na kultúrnej báze,” podčiarkol. Podľa vyjadrenia predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Józsefa Berényiho SMK poskytne podporu a pomoc, ak Boldoghy bude chcieť uplatniť svoje právo prostredníctvom súdu. Vláda Maďarskej republiky protestuje proti odobratiu občianstva podnikateľovi z Komárna. Hovorca MV SR Gábor Grendel pre TASR povedal, že rezort vnútra sa nevyjadruje ku konkrétnemu prípadu občana, ktorému bolo odobrané štátne občianstvo.

Vláda MR protestuje proti odobratiu občianstva SR Komárňanovi

20. novembra 2011 - (tasr)

Maďarská vláda s pohoršením vzala na vedomie, že kvôli prijatiu maďarského občianstva prišiel podnikateľ z Komárna Olivér Boldoghy o slovenské občianstvo, a to aj napriek jeho vyjadrenej vôli zostať občanom SR. Citovala maďarská tlačová agentúra MTI z vyhlásenia maďarského vicepremiéra zodpovedného za národnú politiku Zsolta Semjéna. V dokumente, ktorý podpísala aj vedúca úradu štátneho tajomníka ministerstva pre verejnú správu a spravodlivosť Zsuzsanna Répásová, sa zdôrazňuje, že v slovenskej ústave je zakotvené, že nikoho nemôžu zbaviť štátneho občianstva bez jeho vôle. Takéto kroky popierajú hodnoty, na ktorých je založená Európska únia. „Považujeme za neprijateľné, že SR kvôli vytvoreniu väzby k inej členskej krajine EÚ uplatňuje sankcie, pričom sa zrieka vlastných občanov,“ konštatuje sa vo vyhlásení maďarskej vlády, ktorá sa vyjadrila, že Maďarsko poskytne všetku možnú právnu pomoc svojmu spoluobčanovi. Aktivista občianskeho združenia Za lepšie Komárno O. Boldoghy v piatok oznámil, že mu Ministerstvo vnútra SR listom dalo na vedomie, že bol prepustený zo štátneho zväzku a bude mať odobraté všetky slovenské doklady, dokonca že bude môcť byť z krajiny vyhostený. Boldoghy povedal, že nemieni žiadať o povolenie na pobyt na Slovensku a v Maďarsku nemá bydlisko. Hovorca MV SR Gábor Grendel dnes pre TASR povedal, že rezort vnútra sa nevyjadruje ku konkrétnemu prípadu občana, ktorému bolo odobrané štátne občianstvo.

Maďarské občianstvo je podľa Csákyho vecou každého občana

12. novembra 2011 - (sita)

Maďarské občianstvo, alebo dvojaké štátne občianstvo je podľa člena predsedníctva SMK Pála Csákyho vec každého občana a kým na Slovensku sú hlúpe a hlboko nedemokratické zákony v tejto veci, nemá zmysel o tom hovoriť. „Ja si viem predstaviť elegantné riešenie tejto situácie a to, že tak treba zmeniť slovenský zákon, aby to bolo elegantné a malo rovnakú mieru aj pre Slovákov žijúcich za hranicami, aj pre občanov Slovenska žijúcich na území Slovenska. To znamená liberalizovať to,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA Csáky. Každý Slovák, ktorý žije kdekoľvek vo svete, môže mať podľa Csákyho štátne občianstvo SR a on túto myšlienku podporuje. „Myslím si, že takáto spolupatričnosť nie je zlá a vidíte, to je môj pozitívny postoj. To znamená, dovoliť každému, kto žije kdekoľvek, či v Austrálii, v Kanade, v Spojených štátoch, kdekoľvek po svete, aby mal plnohodnotné slovenské štátne občianstvo, ak má záujem byť v určitom zväzku so Slovenskou republikou. Myslím si, že to je správne. Ale to isté musíme umožniť aj všetkým občanom Slovenska,“ vyhlásil. Podľa Csákyho treba prekonať určité komplexy. „Každý občan SR, a to je filozofia SMK, rešpektuje zákony a Ústavu SR a nikto tu nemá záujem robiť akúkoľvek diverznú činnosť,“ uviedol. Pripomenul, že niektorí občania maďarskej národnosti SR verejne oznámili prijatie maďarského štátneho občianstvo, ale každý z nich povedal, že sa nechce vzdať štátneho občianstva SR. „My sme ľudia, ktorí majú dvojakú väzbu, máme občiansku väzbu na Slovensko a nechceme to stratiť. A máme aj určitú väzbu na identitu, to je jazyková a kultúrna väzba. Myslím si, že aj toto sa má tolerovať,“ zdôraznil Csáky. Csáky tvrdí, že o ňom každý vie, že je občan SR maďarskej národnosti a má dvojitú väzbu od narodenia. „Hlásim sa k tomu a som na to hrdý a myslím si, že to žiadne negatíva nemôže znamenať pre nikoho. Ten slovenský protizákon je skutočne nemoderný, nedemokratický a robí len problémy,“ dodal.

Slovensko vyzýva Maďarsko na rokovanie o štátnom občianstve

11. novembra 2011 - (sita)

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Milan Ježovica dnes na zasadnutí Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre európsku a euroatlantickú integráciu v Budapešti vyzval maďarskú stranu na urýchlené stanovenie termínu o dohode o štátnom občianstve. Problém ťaží vzájomné vzťahy odkedy maďarský premiér presadil benevolentné udeľovanie občianstva zahraničným Maďarom a slovenská vláda Roberta Fica na revanš rozhodla o odoberaní slovenského občianstva ľuďom, ktorí požiadajú o cudzí pas. Napriek viacerým pokusom o zmäkčenie slovenského režimu stále platí stav prijatý za Ficovej vlády. Obe strany počas diskusie vyjadrili vysokú mieru zhody v kľúčových európskych finančných, ekonomických a zahranično-politických otázkach. Ježovica sa so svojím maďarským kolegom zhodol na dôležitosti zodpovednosti v rozpočtovej a finančnej oblasti, ako aj vo vzťahu ku krajinám západného Balkánu, Východného partnerstva a Stredomoria. V rámci toho chce Slovensko a Maďarsko ponúkať svoje transformačné skúsenosti prostredníctvom bilaterálnej rozvojovej pomoci, ako aj visegrádskej spolupráce. Obe strany pozitívne hodnotili vývoj slovensko-maďarských vzťahov za posledný rok, najmä pokrok v oblasti cezhraničných prepojení energetickej a dopravnej infraštruktúry. Vyjadrili záujem stavať mosty cez Ipeľ či nový most cez Dunaj medzi Komárnom a Komáromom. V spolupráci s Maďarskom sa podľa Ježovicu Slovensko riadi princípom troch „P” - pokoj, príležitosti a práca. „Aby sa v našich vzťahoch udržiaval pokoj, aby sme v nich vygenerovali viac príležitostí, vrátane toho najpodstatnejšieho, čo potrebujú naši ľudia, a to je práca,” uviedol štátny tajomník Ježovica. Citlivé otázky vzájomných vzťahov, najmä menšinovú politiku a úpravu režimu dvojitého občianstva chcú obe strany riešiť dialógom.

Maďarsko nacvičuje poplach pre prípad katastrofy

21. novembra 2011 - (tasr)

Okrem sirén zaznejú v médiách aj fiktívne oznamy. Aby sa zabránilo nedorozumeniam, reálne miesta nahradia názvy planét z Hviezdnych vojen. Riaditeľstvo maďarskej Celoštátnej ochrany proti katastrofám dnes spolu s médiami organizuje cvičenie vyhlásenia poplachu pre prípad katastrofy. Okrem sirén na uliciach zaznejú v médiách oznamy s fiktívnym obsahom. Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, do večera zaznie päť oznamov, ktoré odvysielajú vo všetkých verejnoprávnych elektronických médiách a vo viacerých komerčných rozhlasoch a televíziách. Aby sa zabránilo prípadným nedorozumeniam, v oznamoch budú figurovať ako miesta fiktívnej katastrofy názvy planét z filmu Hviezdne vojny. Súčasťou akcie je aj mobilizovanie velenia zložiek ochrany proti katastrofám a profesionálnych požiarnikov, ktoré sa uskutoční na všetkých úrovniach operatívnych orgánov. V druhej fáze otestujú komunikačné kanály, ktoré pre prípad katastrofy určuje mediálny zákon, a v tretej fáze zmobilizujú orgány civilnej ochrany, pričom v krajine zaznie takmer 2500 sirén.

Expertná misia odsúdila maďarský mediálny zákon

18. novembra 2011 - (tasr)

Maďarský model mediálneho zákona vytvára odstrašujúce účinky a spochybňuje slobodu slova, tvrdí vo svojom stanovisku medzinárodná misia pozorovateľov, združujúca predstaviteľov viacerých organizácií brániacich nezávislosť médií, ktorá vyzvala maďarskú vládu na odstránenie najväčších omylov v znení tohto zákona. Partnerská misia pre Maďarsko, ako svoje aktivity pomenovali členovia misie, sa v dňoch 14. až 16. novembra zamerala na stretnutie s maďarskými právnikmi, novinármi, vydavateľmi, predstaviteľmi odborných združení a občianskej spoločnosti, ale aj s členmi nového úradu na dohľad nad médiami a s predstaviteľmi maďarskej vlády. Cieľom týchto stretnutí bola výmena názorov o uzákonení a implementácii do praxe nového mediálneho zákona, ktorý na území Maďarska platí od 1. januára 2011. „Súhrn zložitých regulačných prvkov, zhoršené ekonomické podmienky, technologické zmeny a spájanie médií i absencia jednoty a solidarity v rámci odbornej novinárskej obce vytvorili ideálne podmienky, ktoré ohrozujú budúcnosť nezávislosti médií v Maďarsku,” uviedol vedúci Partnerskej misie pre Maďarsko a člen expertného tímu z organizácie Media Diversity Institute (MDI) Aidan White. Medzi finančných podporovateľov MDI patrí Rada Európy, Európska komisia, Európska kultúrna nadácie a viaceré európske národné zväzy žurnalistickej obce. White, bývalý aktívny britský novinár a dlhoročný bojovník za práva novinárov, do apríla 2011 zastával funkciu generálneho tajomníka Medzinárodnej federácie novinárov (IFJ). Platný maďarský mediálny zákon, sa už od doby svojho zverejnenia vlani v decembri stal terčom medzinárodnej kritiky, ktorá zahŕňala protestné hlasy z Rady Európy, Európskeho parlamentu, mediálneho oddelenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), zvláštneho spravodajcu OSN pre slobodu slova a všetkých organizácií, ktoré bojujú za zachovanie slobody slova a presadzovanie ľudských práv. Štvrtková správa medzinárodnej misie sa pridáva k doterajšiemu toku kritických ohlasov voči maďarskému mediálnemu zákonu. Členovia misie okrem iného upozornili, že tento zákon, najmä z hľadiska ochrany novinárskych zdrojov, nie je v súlade s európskym a medzinárodným právnym poriadkom. Zákon ďalej poskytuje iba slabé možnosti na súdne napadnutie rozhodnutí prijatých úradom na dohľad nad médiami a systém udeľovania licencií v Maďarsku vytvára potenciál na spochybnenie rôznorodosti a plurality médií, čo je jeden zo základných prvkov európskej a medzinárodnej mediálnej legislatívy. Členovia misie skonštatovali, že zostáva otázne, nakoľko nový, reorganizovaný systém verejnoprávnych médií je schopný zabezpečovať občanom krajiny rôznorodé a pluralistické informácie, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska verejného záujmu. „Veríme, že obavy vyjadrené medzinárodnou spoločnosťou budú vypočuté. My sme si sami sebe dali záväzok, že budeme aj naďalej monitorovať dopady tejto mediálnej legislatívy,” upozornil White. Dodal, že členovia misie vyzvali maďarskú vládu, aby pre budúcnosť bola otvorená dialógu s expertmi z medzinárodných organizácií a aby pouvažovala nad príslušnými zmenami v mediálnom zákone tak, aby došlo k odstráneniu tých najväčších omylov v príslušnej legislatíve. Členovia misie vo svojom stanovisku uviedli, že kontroverzný maďarský model kontroly v mediálnej oblasti nezodpovedá bežným európskym štandardom slobody slova a vytvára odstrašujúci efekt. Do Partnerskej misie pre Maďarsko sa okrem iných zapojili aj stavovské organizácie ako Media Diversity Institute, Medzinárodný tlačový inštitút či Európska federácia novinárov.

OSN má kritický názor na maďarský mediálny zákon

Europoslanci grilovali Orbána. Pre mediálny zákon

Maďarské denníky odmietajú mediálny zákon

Béla Bugár - Sľuby

17. novembra 2011 - (szabadujsag. com)

„Je jeden príbeh, podľa ktorého jeden politik povedal, zvoľte mňa, lebo nikto nevie pre vás urobiť toľko, koľko ja vám viem sľúbiť. Ako sa blížia voľby, politikov takéhoto typu bude stále viac,” napísal na začiatku svojej poznámky na blogu Béla Bugár. „Kampaň bude krátka, preto považujem za pravdepodobné, že mnohí všetko sľúbia len preto, aby sa oni dostali do centra pozornosti. Voliči sa musia pripraviť na to, že opäť im budú chcieť priniesť samotný Kanaán. Pritom kto len trochu sleduje správy a vidí čo sa okolo nás v Európe deje, musí chápať, že krajinu teraz dopredu môže viesť len zodpovedné a triezve myslenie. Ekonomika Slovenska, okolitých krajín, ale aj celej Európy sa pohybuje do takej miery na ostrí noža, že nie je z čoho veľmi snívať. Ten kto chce znovu a znovu len nezodpovedne snívať, ten nestrháva do nebezpečenstva len budúcu generáciu, ale aj nasledujúci deň svoj a svojho okolia. My v kampani nebudeme sľubovať také veci, ktoré sa nebudú dať splniť. Také, ktoré deň po voľbách ihneď hodíme do smetia, lebo nebude šanca na ich realizáciu. Sú však veci, o ktoré sa musíme usilovať bez ohľadu na hospodársku situáciu. Všetky sily dáme venujeme tomu, aby po voľbách, v prípade dosiahnutia úspechu sme prípadne aj ako vládny činiteľ napomáhali pri zachovávaní existujúcich pracovných miest. Už teraz vidíme, že toto je to, čoho sa ľudia najviac obávajú. Preto to musí byť pre nás prvoradé hľadisko. Existujúcim vládnym programom treba stimulovať vytváranie nových pracovných miest a ak to účinkujúci na trhu nedokážu, tak do toho musí zasiahnuť aj samotný štát programami verejnoprospešných prác, vytváraním programov na ochranu pred povodňami. Súčasťou toho je však aj určitá podpora drobných hospodárov či samostatne hospodáriacich poľnohospodárskych podnikateľov. V každom prípade sa musíme usilovať o to, aby sociálne a hospodárske napätie, ktoré už teraz vzniká a môže sa ďalej stupňovať, nemohol nikto a v nijakom prípade pretransformovať na antipatiu voči národnostiam. Urobíme všetko pre to, aby sa na Slovensku, odvolávajúc sa na finančnú krízu, neznížili dotácie poskytované menšinám a aby doteraz vybojované a dosiahnuté výsledky boli dôsledne dodržiavané. Je jedno maďarské porekadlo, podľa ktorého „Človek, ktorý nevie ani nič sľúbiť, je chudobný”. Ja naproti tomu môžem povedať len toľko, že radšej zostaneme chudobní, ale nezodpovedne nič nesľúbime,” uvádza sa v poznámke predsedu strany Most.

Orbánov žiak

16. novembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Zatiaľ je nepravdepodobné, že by Smer dokázal po budúcich voľbách vládnuť sám, ako mu to predpovedá posledný prieskum agentúry Focus. Nie je to však ani úplne mimo reality. A ak by Ficova strana získala dosť hlasov na to, aby vládla sama, môžeme najskôr pokojne zabudnúť na tvrdenia politikov Smeru, že by aj v takomto prípade uprednostnili koalíciu s niekým iným. Niežeby to nebolo rozumné a niežeby sa aj na takúto úlohu totálneho outsidera nenašiel niekto, kto by so Smerom do koalície šiel, len aby si mohol liznúť. Pravdu majú síce smeráci, čo dnes potrebu koaličného partnera odôvodňujú tým, že by to umožnilo rozdeliť sa s ním o (presunúť naň) zodpovednosť za nepopulárne rozhodnutia, ktoré každú vládu v čase pokračujúcej krízy čakajú. Racionálne by však bolo aj to, aby sa Smer práve teraz nedral tak rýchlo k moci a nechal by Radičovú a spol. ešte nejaký čas vládnuť a odviesť špinavú prácu. Sám by potom mohol opäť len žiť z toho, že nepríjemné, ale pre krízu nutné reformy a úspory už urobil niekto iný. Tam, kde prevládne túžba po čo najväčšej a najmenej obmedzovanej moci, však idú rozum a zdravý úsudok pravidelne bokom. Aká by teda bola vláda, v ktorej by Fico a jeho suita nemuseli brať na nikoho ohľad a nemuseli by strácať čas ani formálnymi rokovaniami s koaličnými partnermi? Stačí sa pozrieť do susedného Maďarska. Smer by síce určite nezískal ústavnú väčšinu ako Fidesz. (Ten ju ostatne má tiež len vďaka volebnému systému, ktorý z necelých 53 percent hlasov v pomernom systéme urobil viac ako dve tretiny mandátov.) Ani by ju však tak veľmi nepotreboval. Maďarsko je špecifické v tom, že sa tam musí ústavnou väčšinou rozhodovať o množstve zákonov, pre ktoré u nás stačí len väčšina absolútna, alebo kvalifikovaná. Bez ústavnej väčšiny by si Orbán nemohol urobiť napríklad nový mediálny či volebný zákon podľa vlastných potrieb, nemohol by ani centralizovať verejnú správu a okresať právomoci samospráv. Fico by však u nás dokázal orbánizmus vybudovať aj s jednoduchou parlamentnou väčšinou, na ktorú má reálnu šancu. Netreba pritom pochybovať o tom, že vývoj na juhu pozorne sleduje a čerpá z neho inšpiráciu.

Fico už môže vládnuť sám

16. novembra 2011 - (Petra Maťašovská - Hospodárske noviny)

Šéf opozičného Smeru-SD Robert Fico by vo voľbách mohol vládnuť úplne sám. Podľa novembrového prieskumu agentúry Focus by získal 45 percent hlasov opýtaných. To by stačilo na nadpolovičnú väčšinu, 79 poslancov v Národnej rade SR. Presne toľko mala po minuloročných voľbách, dnes už dosluhujúca, stredopravá vládna koalícia. „Kto by netúžil vládnuť sám, ale v takej ťažkej dobe? Vládnutie si bude vyžadovať kooperáciu tých najdôležitejších politických subjektov,” reagoval podpredseda Smeru-SD Dušan Čaplovič. Sociológ agentúry Focus Martin Slosiarik sa domnieva, že aktuálny zisk Ficovej strany je mierne nadhodnotený. „Časť voličov môžu byť iba sympatizanti, ktorí sú momentálne nespokojní s politickou situáciou. Vo voľbách to môže byť inak.” Pravicovým stranám vrátane SaS by podľa prieskumu ostalo len 62 poslancov. Prvýkrát sa z výsledkov už dajú vyčítať názory ľudí na pád vlády. Voličov strácajú dvaja hlavní aktéri konfliktu - SaS a SDKÚ-DS. „SaS prichádza o voličov dlhodobo, sú najmä medzi nerozhodnutými, nevo-ličmi, alebo sa prihlásili k Igorovi Matovičovi,” tvrdí Slosiarik. V podobnej situácii je SDKÚ-DS. Stroskotanie Radičovej kabinetu sa vôbec neprejavilo na preferenciách KDH a Mosta-Híd. Veľké turbulencie v preferenciách SDKÚ avizovaný odchod Ivety Radičovej z politiky nespôsobil. „Niežeby nad tým mávli rukou, ale zdá sa, že to nemalo až taký zásadný vplyv, ako sa očakávalo,” uviedol Slosiarik. Líder modrých Mikuláš Dzurinda tvrdí, že istý úbytok voličov je pochopiteľný. Zároveň dodáva, že nežijú prieskumami. „Sme tím, partia politikov, ktorí nepotrebujú žiadneho silného vodcu a každý má toľko miesta, koľko si dokáže vytvoriť,” ubezpečil Mikuláš Dzurinda. Práve včera pritom SDKÚ predstavila svoje zámery v rámci predvolebnej kampane. „Vždy sa nám v dobrom vrátilo, ak sme stavili na priamy kontakt s voličom, a tak to bude aj teraz,” uviedol Dzurinda. V kampani plánujú využívať aj internet. „Ale tak, ako internet nezničil knihu, nezničí ani klasické poňatie kampane,” tvrdí. Líder SDKÚ zároveň uviedol, že tento rok sa osobnosti mimo politiky na ich kandidátku zrejme nedostanú. Strana je vraj personálne bohatá a kandidátku postaví „na vlastnej liahni”. Pri posledných voľbách SDKÚ-DS zobrala na kandidátku napr. sudkyňu Janu Dubovcovú či vtedajšieho šéfa inštitútu INEKO Eugena Jurzycu. Na zostavovanie kandidátok majú strany zhruba ešte mesiac. Pre Ficovu stranu má prieskum Focusu aj ďalší pozitívny odkaz. Do parlamentu by sa dostala aj SNS Jána Slotu. Ak by sa spojili so Smerom, mali by 88 kresiel. Ak by však Fico chcel poškuľovať po ústavnej väčšine, tú by dosiahol iba v kombinácii s KDH alebo SDKÚ. V prípade trojkoalície týchto ľavicovo-pravicových strán by sa v zákonodarnom zbore mohli oprieť o rekordných 116 kresiel. Dôvod na optimizmus má Igor Matovič. V prieskume dosiahol takmer 3 percentá, pričom stranu založil iba v uplynulý piatok. „Ide o veľmi dobrý štartovací výsledok, je to pravdepodobne jediná z nových strán s reálnou šancou dostať sa do parlamentu,” konštatuje Slosiarik. Kým Obyčajní idú nahor, SMK práve naopak. Slosiarik to vysvetľuje neschopnosťou dohodnúť sa na spolupráci s Mostom. Focus po prvý raz meral aj preferencie Národu a spravodlivosti Anny Belousovovej. Jej výsledok je však pod jedno percento. Približne o toľko stratila práve konkurenčná SNS Jána Slotu.

Radičová o slovensko-maďarských vzťahoch

17. novembra 2011 - (mti)

Podľa slovenskej predsedníčky vlády Ivety Radičovej za pätnásť mesiacov jej vlády sa slovensko-maďarské vzťahy upokojili preto, lebo strany sa nesnažili o konfrontáciu, ale sa usilovali na problémy nájsť také riešenia, ktoré by boli na úžitok občanom oboch štátov. „Nie som zástankyňou napätia, nepriateľstva, politiky konfliktov. Som presvedčená, že je povinnosťou politikov sa dohodnúť a nájsť riešenia, ktoré sú pre občanov osožné. Vychádzajúc z toho v takomto duchu prebiehali aj moje rokovania s premiérom Viktorom Orbánom, smerujúc k hľadaniu riešenia problémov,” vyhlásila Radičová v rozhovore, ktorý poskytla redaktorke MTI v Bratislave. „Bolo veľa sporných tém, na ktorých sa nám nepodarilo dohodnúť, ale rešpektovali sme naše rozdielne stanoviská,” poznamenala. Ako príklad spomenula dvojaké občianstvo slovenských Maďarov. Domnieva sa, že postup maďarskej strany nebol najšťastnejší, kým odvetný krok vlády vedenej Robertom Ficom bol zlý preto, lebo trestá občanov a problém nerieši. Slovensko, reagujúc na budapeštianske rozhodnutie o zjednodušenej naturalizácii zahraničných Maďarov, svoj zákon o štátnom občianstve novelizovalo tak, že ten, kto prijme cudzie štátne občianstvo, stratí pôvodné. Slovenskej premiérke je ľúto, že ňou navrhovanú zmluvu smerujúcu k riešeniu problému sa nepodarilo dosiahnuť do konca. Politička je presvedčená: túto tému bolo treba vyriešiť štandardným spôsobom, slovensko-maďarskou zmluvou. Volebné právo poskytnuté zahraničným Maďarom nepovažuje za dobrý krok. „Sú to veci, ktorých stav nepovažujem za vyhovujúci a o ktorých treba ďalej rokovať,” poznamenala. Radičová sa domnieva: za uplynulých pätnásť mesiacov medzi Slovenskom a Maďarskom sa „cezhraničná spolupráca stala dynamickou a nestavali sa len mosty, ale medzi stranami sa začal aj dialóg”. Za pozitívne považuje, že Bratislava a Budapešť úzko spolupracovali v čase keď Slovensko bolo predsedajúcou krajinou V4, respektíve Maďarsko predsedalo EÚ. Považuje za pokrok, že členské štáty V4 teraz už pravidelne pred bruselským summitom únie rokujú, a tak „účinnejšie dokážu uplatňovať záujmy Strednej Európy”. Predsedníčka vlády vyzdvihla, že dohoda V4 o výstavbe severo-južného plynovodu sa stala jednou z priorít Európskej únie. Za úspech označila obnovenie činnosti zmiešaných komisií a aj zmluvu o výstavbe rýchlostnej cesty spájajúcej Košice a Miškovec. Na pripomienku, že slovenskí Maďari nie sú spokojní so svojimi jazykovými právami a možnosťami používania svojho materinského jazyka vo verejnom živote Radičová najprv zdôraznila potrebu znalosti štátneho jazyka. Potom uviedla: považuje za prirodzené, že národnostné menšiny si chcú ustrážiť svoj materinský jazyk. Podľa nej to na Slovensku zabezpečujú a sťažnosti takéhoto charakteru nedostala ani ona. Tvrdila, že používanie materinského jazyka v úradnom styku, v usadlostiach s maďarským obyvateľstvom, zákon umožňuje. „Pokiaľ sa jedná o úradný styk s klientmi, je povinnosťou štátu zabezpečiť tlmočenie. Domnievam sa, že je to štandardné riešenie, takto to funguje aj vo vyspelých európskych štátoch. Nedá sa pripustiť, aby občanovi nebolo rozumieť. To však platí aj opačne,” vyhlásila Radičová. Politička právo na používanie menšinového jazyka považuje za „individuálne právo”, ktorého dodržiavanie slovenská ústava garantuje. „Z hodnotení, ktoré sme dostali od Rady Európy, OBSE alebo iných medzinárodných organizácií národnostnú politiku Slovenskej republiky nikde nehodnotia negatívne, s výnimkou jednej menšiny, a to Rómov. Ale to je už iný problém,” zdôraznila slovenská premiérka v rozhovore, ktorý poskytla redaktorke MTI. Kým maďarsko-slovenské vzťahy sú takmer vo všetkých oblastiach veľmi dobré, v otázkach národnostných menšín napätie neveľmi klesá. Podľa slovenskej predsedníčky vlády jedným z dôvodov je, že sa vždy nájdu politici, ktorí v záujme vlastných cieľov a získavania voličov vyvolávajú napätie, a tým prilievajú olej do ohňa. Zároveň napätie vyvoláva aj chápanie minulosti. „Maďarská strana v sebe nesie akúsi historickú traumu, slovenská rovnako a navyše má problémy s vlastnou identitou. Kým nedokážeme napísať spoločný dejepis, dovtedy si otváranie konfliktov vždy nájde živnú pôdu,” povedala Iveta Radičová redaktorke MTI.

Zvolali Maďarskú stálu konferenciu - Pozvali SMK, Most-Híd však nie

16. novembra 2011 - (tasr)

Príprava národnej stratégie Maďarov a podpora inštitúcií národného významu budú hlavnými témami desiateho plenárneho zasadnutia Maďarskej stálej konferencie, ktoré zvolala maďarská vláda na 23. a 24. novembra. Na schôdzku, ktorá - Híd nie. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI zástupkyňa štátneho tajomníka pre národnú politiku Zsuzsanna Répásová povedala, že v programe stretnutia je aj prerokovanie otázky nadchádzajúcich parlamentných volieb v okolitých krajinách, skúseností zo sčítania ľudu a ďalšie aktuálne otázky týkajúce sa Maďarov. Na margo nepozvania Mostu-Híd Répásová povedala, že táto strana sa sama vylúčila zo spolupráce. MÁÉRT, ako maďarsko-maďarský summit, vznikol 20. februára 1999. Premiér Ferenc Gyurcsány ho zvolal v novembri 2004, potom však hľadala vtedajšia ľavicovo-liberálna vláda iné formy konzultácie maďarskej vlády s organizáciami zahraničných Maďarov. MÁÉRT napokon zasadla vlani prvýkrát po šesťročnej pauze.

Zomrel významný slovenský historik Ladislav Deák

16. novembra 2011 - (tasr)

Popredný slovenský historik Ladislav Deák zomrel v utorok 15. novembra. Je držiteľom viacerých ocenení a patrí k profilujúcim historikom dejín 20. storočia na Slovensku. Deák sa narodil 13. januára 1931 v obci Markovce, okres Michalovce, v rodine gréckokatolíckeho kňaza. V roku 1957 absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Najprv pôsobil ako učiteľ, od roku 1962 ako historik v Ústave dejín socialistických krajín Slovenskej akadémie vied. Spočiatku sa zameriaval na zahraničnopolitické problémy stredoeurópskych štátov a Juhoslávie v medzivojnovom období (1918 1939), neskôr na vzťahy medzi Česko-Slovenskou republikou a Maďarskom s ťažiskom na politiku Maďarska voči Slovensku. Je autorom, respektíve spoluautorom 15 knižných publikácií a vyše sto vedeckých štúdií, ako aj množstva odborných článkov ako doma, tak i v zahraničí. Zastával viaceré funkcie v odborných i v stavovských organizáciách, vrátane funkcií v bilaterálnych medzištátnych komisiách historikov a vykonával rozsiahlu poradcovskú a expertíznu činnosť pre štátne orgány či občianske organizácie.

Slovensko prišlo o historika Ladislava Deáka

16. novembra 2011 - (sita)

V utorok vo večerných hodinách zomrel významný slovenských historik Ladislav Deák. Ladislav Deák sa narodil v obci Markovce (okres Michalovce) 13. januára 1931. Po absolvovaní Filozofickej fakulty UK v Bratislave roku 1957 pôsobil ako učiteľ, od roku 1962 ako vedecký pracovník v Ústave dejín socialistických krajín SAV. Hlavnou témou vedeckého bádania L. Deáka v prvom období boli zahranično-politické problémy stredoeurópskych štátov a Juhoslávie v medzivojnovom období (1918 - 1939). Od polovice 80. rokov až po súčasnosť sa zameriaval na vzťahy medzi Československom a Maďarskom s ťažiskom na politiku Maďarska voči Slovensku. Je autorom, resp. spoluautorom 15 knižných publikácií, medzi najvýznamnejšie patria diela Európa na prelome (1973), Zápas o strednú Európu 1933 - 1938 (1986), Hra o Slovensko (1991) či trojzväzková edícia dokumentov Viedenská arbitráž - Dokumenty I.-III. (2001 - 2005). Okrem toho publikoval vyše 100 vedeckých štúdií a početné odborné články doma i v zahraničí. Zastával viaceré funkcie v odborných i v stavovských organizáciách, vrátane funkcií v bilaterálnych medzištátnych komisiách historikov a vykonával rozsiahlu poradcovskú a expertíznu činnosť pre štátne orgány či občianske organizácie. Deák za svoju vedeckú a popularizačnú činnosť získal viaceré ocenenia. Česť jeho pamiatke!

Trianon - ilúzie a skutočnosť

Maďarská demagógia a slovenská odpoveď

Slovensko-maďarské vzťahy očami historika na začiatku 21. storočia

Z najnovšieho čísla zborníka Krajanského múzea Matice slovenskej

Zborník Krajanského múzea Matice slovenskej (KM MS) vyšiel vlani s poradovým číslom 27 a symbolicky je pripomenutím Roka kresťanskej kultúry 2010. Zostavovatelia Stanislav Bajaník a Viera Denďúrová-Tapalagová zaradili doň výber zo štúdie Jozefa Staška z USA Činnosť a osudy Slovákov vo Francúzsku v rokoch 1939 - 1940. Autor prišiel do Francúzska v čase, keď tento štát po Veľkej Británii ako druhý diplomaticky uznal Slovenskú republiku. Jej oficiálny vyslanec vychádza v štúdii z osobných skúseností a zistení a z dobových štatistík. Tie uvádzali, že roku 1938 bolo vo Francúzsku do 60-tisíc Slovákov, 5-tisíc ďalších robotníkov sa každoročne po skončení sezónnych prác vracalo domov. V 20. rokoch 20. storočia viac ako 40-tisíc pracovalo zväčša v baniach a v poľnohospodárstve. Podstatnú časť materiálu venuje Staško diplomatickým a politickým otázkam osamostatnenia sa Slovenska pred blížiacou sa druhou svetovou vojnou. Historik Viliam Jablonický publikuje štúdiu Sloboda, suverenita a demokracia v koncepcii slovenského exilu očami básnikov. Sleduje v nej duchovný a tvorivý potenciál viacerých exilových básnikov, popri Rudolfovi Dilongovi, Karolovi Strmeňovi, Andrejovi Žarnovovi, Gorazdovi Zvonickom či Mikulášovi Šprincovi venuje pozornosť u nás doteraz málo známemu Milošovi K. Mlynarovičovi (1887 - 1971), ktorému sa ešte pred svojou smrťou pošťastilo roku 1969 navštíviť milované Slovensko. Strmeň a ňom písal ako o človeku „nečakaných dimenzií a veľmi živého, bedlivého talentu, ktorý o každý svoj výdobytok musel tvrdo zápasiť čiastočne preto, že v pomerne dosť nepriedušnej izolácii od rodnej zeme nebál sa tvoriť si vlastnú poetiku, zodpovedajúcu jeho potrebám a výbojom“. Zamestnanec KM MS Matúš Fazekaš sonduje problematiku postavenia Slovákov v Maďarsku po roku 1918. Podobnej problematike sa venuje Milica Majeríková pri mapovaní zrodu slovenskej menšiny v Poľsku, nazvanom Pred deväťdesiatimi rokmi... V oboch štátoch rezonovali výsledky prvej svetovej vojny, ktoré určili nové hranice, a od roku 1920 po mierových rozhodnutiach mocností im pripadla povinnosť rešpektovať práva menšín podľa medzinárodných konvencií. Prax však ukázala, že ani jeden, ani druhý štát nebol ochotný na to prihliadať. A prvé roky po prvej svetovej vojne si všíma aj Štefan Kucík v príspevku Americkí Slováci a slovenské autonomistické hnutie po vzniku Československa. Konkretizuje ich cez vyslanie delegátov Slovenskej ligy v Amerike na Slovensko, aby sa osobne presvedčili o tom, ako sa ide realizovať Pittsburská dohoda, ktorú s americkými Slovákmi uzavrel koncom mája 1918 Tomáš G. Masaryk a 17. novembra toho roku ju vo Washingtone podpísal už ako prezident ČSR. Tému vzťahov majoritných národov k slovenskej menšine reflektuje pracovníčka KM MS Zdenka Bolerázová v príspevku Kresťanský a duchovný život zakarpatských Slovákov. Všíma si málo známe skutočnosti v živote slovenských katolíkov v oblasti nazývanej v minulosti Podkarpatská Rus, „ktorá sa aj vďaka svojej polohe stala medzníkom západných (latinských) a východných (byzantských) vplyvov“. Osobitnú pozornosť venuje konfesionálnej štruktúre slovenského obyvateľstva Podkarpatskej Rusi, ich náboženským obradom a jazyku od 19. storočia, dôraz kladie na storočie predchádzajúce a prináša aj aktuálne informácie z uplynulého desaťročia. Konštatuje, že pre mladú generáciu zakarpatských Slovákov sú bohoslužby či katechizácia jedinou možnosťou stretnúť sa so spisovnou slovenčinou. Je to najmä v lokalitách, kde nie je zabezpečená fakultatívna forma výučby slovenského jazyka. „Dnes je situácia v oblasti pastorizácie slovenskej mládeže alarmujúca,“ upozorňuje. „Osobitne sa zriadili v slovenských farnostiach i bohoslužby pre mládež, kde sa modlí i spieva po ukrajinsky.“ V tejto klíme preto zvlášť pozitívne zaznieva skutočnosť, že slovenskí katolíci v kostoloch používajú slovenské modlitebníky a spevníky, hoci cirkevné orgány presadzujú, aby sa pridŕžali nových ukrajinských vydaní. Štefan Zelenák prispel do zborníka staťou Krajania v Bulharsku v literárnej tvorbe Márie Topoľskej, jednej zo spisovateľov, ktorí repatriovali na Slovensko a stali sa súčasťou povedomia domácej národnej literatúry. Richard Korbaš pripomína mnohoznačný, neraz až dobrodružne pôsobiaci život novinára v USA Petra Víťazoslava Rovnianka (1867 - 1933). Ján Jančovič v článku Maďarskí a rumunskí Slováci v Národnom hlásniku listuje v novinách, ktoré s podtitulom Noviny pre slovenský ľud začal vydávať roku 1868 Mikuláš Š. Ferienčík. Všíma si najaktívnejších autorov a ich príspevky počas štyroch desaťročí až do roku 1907. Stanislav Bajaník načrtáva profil slovenského vojvodinského biskupa Andreja Berediho (1933 - 1996), jedného zo šiestich biskupov samostatnej Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v bývalej Juhoslávii a dnešnom Srbsku. Sleduje etapy jeho duchovného života a aktívne pôsobenie v cirkvi doma i na medzinárodnom poli (biskupom sa stal roku 1983), jeho národné, kultúrne a spoločenské aktivity, cituje z jeho kázní, vyberá z duchovných myšlienok. Igor Krištof prináša základné informácie o písomnej pozostalosti biskupa Jána Vojtaššáka v pápežskom Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme.

Bezdomovcov Maďari ubytujú za mrežami

16. novembra 2011 - (Pravda)

Za prespávanie na ulici a hrabanie sa v smetiach bude od budúceho mesiaca v Maďarsku hroziť väzenie. Parlament v pondelok večer sprísnil zákon, ktorý ráta s drakonickými postihmi pre bezdomovcov. V prípade, že ich strážcovia poriadku v priebehu pol roka opakovane pristihnú pri nocovaní na verejných priestoroch, môžu im vyrubiť pokutu rovnajúcu sa až 480 eurám. Je to trikrát viac, ako mohli od bezdomovcov policajti pýtať doteraz. Už aj táto suma (v prepočte 160 eur) bola prakticky nevymožiteľná. Sprísnený zákon preto ráta s tým, že kto nezaplatí, skončí vo väzení. Za spornú novelu zákona, ktorú navrhli starostovia budapeštianskych mestských častí z vládnuceho Fideszu, hlasovalo 293 poslancov, kým 61 ich bolo proti. Sprísnenie trestov spolu s Fideszom podporil aj krajne pravicový Jobbik. Proti sa postavili opoziční socialisti a zelení, ale aj časť ľudovcov, ktorí tvoria s Fideszom vládnuci blok. Ľudovecký starosta mestskej časti Óbuda Balázs Bús dokonca otvorene kritizoval svojich ndeszáckych kolegov z peštianskych obvodov Józsefváros a Zugló, ktorí už pred sprísnením zákona vyhlásili bezdomovcom vojnu a dali zbúrať niekoľko kolónií bedárskych chatrčí. „Hlavné mesto priťahuje zbedačených ľudí, z čoho sa už stala politická otázka, ale vo viacerých obvodoch na ňu nedvajú správnu odpoveď a robia z nej policajnú otázku,” citovala Búsa agentúra MTI. „Zodpovedný politik by sa z toho nemal pokúšať vytĺkať politický kapitál,” dodal. V desaťmiliónovom Maďarsku žije podľa odhadov asi 20-tisíc bezdomovcov. V útulkoch však môže získať lôžko len 9 000 z nich. Podľa mimovládnych organizácií v Budapešti prinajmenšom trom tisícom bezdomovcov bude hroziť, že skončia za mrežami. Nadácia Menhely totiž uvádza, že v hlavnom meste je v nocľahárňach miesto iba pre necelých päťtisíc z odhadovaných osemtisíc ľudí, ktorí nemajú strechu nad hlavou. Iniciátori sprísnenej novely však pripomínajú, že do konečného znenia zákona sa dostal pozmeňujúci návrh Jobbiku, ktorý ľudí v núdzi chráni pred postihom v tých mestách a obciach, kde pre nich v útulkoch niet dosť miesta. „Prijatá právna norma nie je namierená proti chudobným,” tvrdí starosta peštianskeho Józsefvárosu Máte Kocsis, ktorý je splnomocnencom parlamentnej frakcie Fideszu pre otázky bezdomovectva. „Novela má iba podnietiť mestá, že ak chcú poriadok a čistotu v uliciach, nech pre to aj niečo urobia,” citoval ho spravodajský portál nol.hu.

Maďarská centrálna banka je opäť v kurzovom ohni

17. novembra 2011 - (Vladimír Vaňo - Trend)

Maďarská centrálna banka (MNB - Magyar Nemzeti Bank) vedená guvernérom Andrásom Simorom sa aj počas uplynulých rokov turbulencií ocitla v dileme, či spomaľovať infláciu alebo stimulovať chradnúce hospodárstvo uvoľnenou menovou politikou. Po recesii z roku 2009, keď ekonomický prepad dosiahol 6,8 percenta, reálny hospodársky rast Maďarska sa už druhý rok za sebou nevytiahol ani na pol druha percenta. Napriek tomu v závere roku 2010 centrálna banka základné kľúčové sadzby zvýšila z protikrízových 5,25 percenta až na súčasných šesť percent. Počas uplynulého roka Magyar Nemzeti Bank opakovane signalizovala potenciálny priestor pre zníženie úrokov - v dôsledku neduživej sily hospodárskeho rastu. No vzápätí nikdy nezabudla zdôrazniť, že takýto scenár je v prvom rade závislý od dôvery zahraničných investorov k maďarským aktívam. A tá nezažíva najlepšie časy. Hoci tým má Budapešť na mysli najmä maďarské štátne dlhopisy, najhmatateľnejším prejavom nedôvery zahraničných portfóliových investorov je vývoj výmenného kurzu. Ako po septembrovej priamej intervencii upozornila aj Národná banka Poľska, stredoeurópske menové autority si nemôžu dovoliť ignorovať prudké oslabovanie výmenného kurzu. Najmä ak k nemu dôjde vo veľmi krátkom období. Pretože sa, podobne ako v roku 2009, môže prostredníctvom vyšších cien vývozov premietnuť do zvýšenia celkovej inflácie. Do podobnej situácie ako Národná banka Poľska na konci septembra sa uprostred novembra dostala aj Budapešť. Eskalácia napätia na dlhopisovom trhu eurozóny sa premietla nielen do nárastu rizikových prirážok štátnych dlhopisov v regióne, ale aj do prudkého tlaku na oslabenie meny. Od začiatku júla klesol forint k euru o 16 percent, zatiaľ čo poľský zlotý v dôsledku septembrovej intervencie „len” o 10,7 percenta. Česká koruna obstála najlepšie, keď stratila 5,7 percenta. Centrálna banka sa ocitá veľmi blízko rozhodnutia, či použije intervenčný zásah na podporu slabnúcej meny. Otázkou ostáva, či bude intervenovať predajmi devíz alebo zvýšením sadzieb. Úroky v mene boja s infláciou „obetovala” napriek biednemu rastu v minulosti už viackrát.

Lacný forint zlákal ľudí na nákupy do Maďarska

20. novembra 2011 - (Daniela Krajanová - Sme)

V maďarských obchodoch počuť v poslednom čase oveľa viac slovenčiny. Na nákupy za hranice ľudí zo Slovenska láka slabý forint. Za jedno euro ste totiž v piatok podľa kurzu Tatra banky dostali 301,42 forintu. „Počet áut so slovenskými poznávacími značkami na parkoviskách a rast predajov preukázal, že slovenský nákupný turizmus sa v pohraničných územiach posilnil. Tento fenomén je viditeľný v našich predajniach v Komárome, Mosonmagyaróvári a Sátoraljaújhelyi,” povedala hovorkyňa maďarského Tesca Anita Szabó. Najviac sa oplatí ísť na väčší nákup. „Pri nákupe do 50 eur ušetríte od päť do desať eur,“ hovorí Jozef z Komárna. Keď sme porovnávali ceny slovenského a maďarského Tesca, zistili sme, že v Maďarsku sa oplatí kupovať napríklad kávu či cigarety. Existujú však aj výnimky, ktoré môžu byť v Maďarsku drahšie. Veľa závisí aj od nastavenia akcií v obchodoch. Ak sa chcete za hranicami poobzerať po lacnejšej elektronike, buďte obozretní. „Zákazník nemusí nájsť za hranicami lacnejší tovar a kúpou za hranicami len riskuje problémy v budúcnosti,“ upozorňuje Ondrej Majtán zo spoločnosti Euronics. Tvrdí, že maďarské firmy dávajú na tovar napríklad iba ročnú záruku, zatiaľ čo na Slovensku je dvojročná. Taká by mala platiť aj v celej únii. „Spotrebná elektronika je tovar, ktorý sa môže poškodiť a zákazník musí rátať s tým, že musí zaplatiť dopravu do Maďarska nie raz, ale niekoľkokrát pre servis, tovar nemá slovenský návod, respektíve ovládanie,“ vymenúva riziká Majtán. Problémy môžu mať ľudia aj so zháňaním komponentov, dodáva. To isté platí aj pri nákupe ešte drahších vecí, ako je napríklad auto. Pýtali sme sa na model Peugeot 308 v najlacnejšej verzii. „Toto auto stojí 3 936 000 forintov,“ povedala nám Katalin Kócziánová z firmy Peugeot. Ide o akciovú cenu. Ak by ste si maďarské valuty kúpili pri kurze 301 forintov za euro, vyšlo by vás auto 13 070 eur. U nás stojí ešte o 400 eur menej. Ak si však prinesiete značky zo Slovenska, nemusíte platiť maďarskému predajcovi registračnú daň, ktorá je už započítaná do ceny - v tomto prípade 361-tisíc forintov (1162 eur). Kócziánová pripomína, že si môžete nechať vyplatiť aj päťpercentný rozdiel v DPH. Počítajte však s byrokratickou záťažou. „V októbri 2011 vybrali Slováci z bankomatov v Maďarsku vyše pol milióna eur, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2010 nárast o viac ako 60 percent. Rástli aj platby kartami, v októbri 2011 zaplatili naši klienti cez platobné terminály v Maďarsku asi deväť miliónov eur, čo je nárast medziročne o 34 percent,“ tvrdí hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer. Analytik Erste Bank v Maďarsku Zoltán Árokszállá tvrdí, že forint sa môže ešte chvíľu oslabovať. „Prispieva k tomu aj nekonvenčná vládna politika,“ povedal. V budúcom roku by sa mal posilňovať, lebo maďarská vláda sa zaviazala udržať deficit pod kontrolou, dodal analytik.

S vývojom kurzu klesli aj ceny benzínu

Pre ľudí z Maďarska pohonné látky zdražovali. Pre eurom platiacich to viac než vykompenzoval vzájomný kurz mien. Napriek tomu, že v Maďarsku sa ceny benzínov a nafty za týždeň mierne zvýšili vo forintovom vyjadrení, slabý kurz maďarskej meny oproti euru spôsobil, že pohonné látky v eurách za liter u našich susedov zlacneli. Nafta zlacnela podľa posledných údajov únie o priemerných cenách pohonných látok o dva centy a benzín takmer o tri centy. Ak by ste si chceli ísť do Maďarska len natankovať, krajná hranica, keď sa vám to ešte oplatí, je do vzdialenosti 46 kilometrov. To platí v prípade benzínu. Ak máte diesel, výhoda končí v deväťkilometrovej vzdialenosti od miesta štartu na Slovensku. Vzdialenosť je vypočítaná pre autá s priemernou spotrebou osem litrov na 100 kilometrov pre benzín a päť litrov na 100 kilometrov pre naftu.

Lacný forint núti obchody zlacňovať

17. novembra 2011 - (Jozef Sedlák - Pravda)

Slovenskí obchodníci sú v strehu. Tretí rok po sebe im padajú tržby a po oslabení maďarského forintu, poľského zlotého a českej koruny sa opäť prebudila nákupná turistika. Ožila predovšetkým na hraniciach s Maďarskom. Forint sa natoľko oslabil, že láka na nákupy do maďarských obchodov čoraz viac ľudí, a už nielen z pohraničných obcí a miest. Situácia núti slovenských obchodníkov znižovať ceny. „Ak klesá obrat, klesajú marže a ceny. Ale to nie je dlhodobo dobré riešenie ani pre obchod, ani pre ekonomiku,” vysvetľuje šéf Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak. Obchodníci sú zo situácie rozčarovaní. Niekoľko mesiacov živili kampaň Kvalita z našich regiónov. Spotrebiteľom v nej pripomínali, že kúpou slovenských výrobkov podporujú zamestnanosť na Slovensku. Lenže keď sa začiatkom tohto týždňa vymieňalo jedno euro za 314 forintov, ľudia vymenili vlastenectvo za lacné nákupy v Maďarsku. „Do našej predajne chodí čoraz menej ľudí. V Maďarsku už nenakupujú len slovenskí občania, ktorí tam pracujú a neoplatí sa im vymieňať forinty za eurá, ale aj ostatní,” konštatovala vedúca predajne CBA v Štúrove Mária Csonková. „Všetko je tam lacnejšie - potraviny, šampóny a o cigaretách ani nehovorím. Keď to takto ďalej pôjde, začnú sa prepúšťať predavačky,” neskrývala obavy z ďalšieho poklesu predaja Csonková. Slovenským obchodníkom sa nedarí, a nielen na juhu. Otvorene to priznáva prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak. „V roku 2009 klesli tržby maloobchodu o 10,2 percenta, vlani sa znížili medziročne o 2,2 percenta a tento rok pokles pokračuje,” rekapituluje vývoj Konštiak. Pred Vianocami sa podľa neho situácia môže ešte zdramatizovať, juh sa už totiž pohol na nákupy do Maďarska. Situácia začína pripomínať jar roku 2009, keď sa za jedno euro dalo nakúpiť až 317 forintov. „Na sklonku minulého týždňa som na parkoviskách pred obchodmi v Györi a Mossonmagyarovári videl veľa áut zo Slovenska, mohlo ich byť okolo 20 percent,” povedal analytik trhu s potravinami Ľubomír Drahovský. Slovenskí obchodníci sa podľa neho musia mať na pozore. Skôr či neskôr budú musieť znížiť svoje marže. „Naším najväčším problémom je, že klesá vnútorná spotreba, ľudia menej míňajú a keď nakupujú, tak sa obracajú najmä po privátnych značkách,” povedal Konštiak. Je to jasný znak toho, že spotrebitelia idú po lacnejších výrobkoch, ktoré si dávajú reťazce vyrobiť potravinárom pod svojou obchodnou značkou. Ľudia nakupujú to, na čo im stačí peňaženka. A keď zbadajú, že v zahraničí nakúpia výhodnejšie, neváhajú. „Ešte na jar u nás Maďari nakupovali cukor, múku a pivo, teraz sa karta obrátila. Slováci chodia do Maďarska,” sťažuje sa aj Alžbeta Liptáková, vedúca predajne Jednoty zo Šiah. Vraví, že konkurencia je neľútostná. „Ľudia nielen zo Šiah, ale aj Levíc neváhajú cestovať až do maďarských Balašských Ďarmôt, kde v tamojšom Tescu platia slovenskými platobnými kartami. Ešte aj šoféri, ktorí rozvážajú potraviny, sa tam zvyknú zastaviť,” opisuje najnovšie nákupné zvyklosti svojich bývalých zákazníkov Liptáková. Je úplne znechutená a bojí sa, že v januári obchod, v ktorom pracuje desať rokov, zavrú. Kto nejde do Maďarska, ide do šahanskej predajne CBA. „Predávajú tam za veľkoobchodné ceny, kto im má vystačiť?” Aj v Jednote vo Veľkom Mederi na Žitnom ostrove ubudlo zákazníkov. „Mali by sme prísť s poriadnou akciou. Keď sme pred troma mesiacmi predávali päťlitrové balenie oleja po 6,5 eura, bol plný obchod,” vidí východisko zo situácie Judita Kálmanová, vedúca predajne Jednoty vo Veľkom Mederi. Na situáciu dopláca aj slovenská ekonomika. „Slovenskí občania by mali peniaze míňať na Slovensku. Štát prichádza o daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Z čoho má potom platiť školstvo, zdravotníctvo?” pýta sa predseda Coop Jednoty Nové Zámky Štefan Mácsadi. Národohospodárske úvahy však občanov, ktorí žijú od výplaty po výplatu, v tejto chvíli veľmi nezaujímajú. Tak ako ich nezaujíma osud predavačiek. Veď kto sa stará o ich osud? Predavačka Mária Liptáková vraví, že ľudia uznávajú jednoduché počty. „Keď za jedno euro kúpia pohár broskýň v Šahách a tri poháre v Maďarsku, kam pôjdu na nákup? Moji zákazníci odišli k susedom.”

Nákupy za hranicami sú ešte lacnejšie

13. novembra 2011 - (Pravda)

Majitelia obchodov za slovenskými hranicami sú nadšení. Oslabujúce meny okolitých štátov totiž do tamojších obchodov priťahujú čoraz viac ľudí spoza hraníc, ktorých lákajú úspory pri nákupoch. Ušetriť takto možno aj desiatky či stovky eur. V porovnaní s eurom napríklad poľský zlotý za posledný polrok zlacnel o zhruba dvanásť percent, česká koruna sa oslabila o viac ako päť percent a maďarský forint za rovnaké obdobie stratil takmer 18 percent hodnoty. „Vôbec nemusím pozerať na kurzový lístok. Sledujú ho totiž Slováci a tak som oslabenie forintu v podstate okamžite pocítila na tržbách, ktoré prudko stúpli,” hovorí Mária Tóth z maďarského obchodu so zmiešaným tovarom tesne za hranicami.

Slotovci by chceli zakazovať pamätníky Esterházymu

14. novembra 2011 - (József Szilvássy - Népszabadság)

Slotovci už nechcú vidieť viac pamätníkov na počesť Jánosa Esterházyho. Podľa Slovenskej národnej strany maďarský politik zo Slovenska - ktorý ako jediný poslanec v roku 1942 hlasoval proti deportácii slovenských Židov - je vojnovým zločincom. Zákonom by zakázala Slovenská národná strana (SNS) Jána Slotu, aby Jánosovi Esterházymu a všetkým osobám, ktoré „prispeli k utláčaniu slovenského národa” v ich krajine, stavali ďalšie pamätníky. Preto do bratislavského parlamentu predložili návrh zákona. Národná rada o návrhu rozhodne pravdepodobne už v decembri. Podľa predsedu strany, známeho svojimi protimaďarskými postojmi, politik, ktorý žil medzi dvoma svetovými vojnami na Slovensku, bol vojnový zločinec, lebo sa značnou mierou podieľal na rozbití prvej Československej republiky. János Esterházy bol medzi dvoma svetovými vojnami jedným z najznámejších maďarských politikov na Slovensku. Na konci druhej svetovej vojny ho odvliekli na Sibír, za neprítomnosti ho vyhlásili za vojnového zločinca a v roku 1947 ho odsúdili na smrť. Po tom ako ho priviezli domov mu zmenili trest na doživotné vezenie. Zomrel ťažko chorý v roku 1957 v jednom väzení na Morave. V Rusku ho už rehabilitovali a v uplynulých dňoch ho New Yorská Liga proti hanobeniu (ADL) posmrtne vyznamenala Cenou za Odvahu a Službu Jana Karskeho. Cenu dostal za záchranu poľských a slovenských Židov a tiež za to, lebo v roku 1942 ako jediný poslanec Slovenska hlasoval proti deportáciám. „Táto cena je dôležitým krokom na ceste, ktorá poskytne spravodlivosť hornozemskému maďarskému politikovi označovanému za fašistu. Uznanie Jánosovi Esterházymu bolo pádnou odpoveďou na útoky niektorých slovenských politikov,” poukázal vo svojom vyhlásení budapeštiansky Úrad predsedu vlády. Pozostatky Jánosa Esterházyho pred dvoma rokmi našli v jednom zo spoločných hrobov obetí komunizmu v Prahe. V tomto roku na jeho počesť v Košiciach postavili sochu, v Dunajskej Strede reliéf a v jeho rodnej obci Veľké Zálužie zasa odhalili pamätnú dosku v poľskom, maďarskom a slovenskom jazyku. Tento týždeň v Komárne odhalia ďalší pamätník Esterházymu.

Slota s Rafajom začali boj proti Esterházyho sochám

13. novembra 2011 - (tasr)

Ďalšiemu šíreniu sôch kontroverzného politika slovenského štátu a zároveň spolupracovníka maďarskej tajnej služby Jánosa Esterházyho má zabrániť novela zákona o obecnom zriadení, ktorú v piatok 11. novembra predložili do parlamentu poslanci Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota a Rafael Rafaj. Pre TASR to uviedla hovorkyňa SNS Jana Benková. „Predseda SNS Ján Slota a podpredseda SNS Rafael Rafaj podali ako poslanci Národnej rady SR do programu decembrovej schôdze aj na základe udalostí okolo úvah o presune súsošia štúrovcov na bratislavskom námestí a nahradením ich sochou Márie Terézie, ale aj množením sa pamätníkov vojnového zločinca Jánosa Esterházyho po celom Slovensku návrh novely zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 o obecnom zriadení,” uviedla Benková. Návrh zákona podľa nej súčasne rieši prípady vplyvu etnických alebo iných záujmov, ktoré sa vyskytli v praxi, a to napríklad v meste Komárno v súvislosti s umiestnením súsošia sv. Cyrila a Metoda a v obci Tešedíkovo. Podľa dôvodovej správy návrh reaguje aj na rozmach umiestňovania sôch kontroverzných osobností, ktoré vyvíjali činnosť proti národným právam Slovákov alebo pôsobili proti zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenska. Rovnako reaguje na kontroverzné návrhy premiestňovať sochy, súsošia či busty významných celonárodných dejateľov v boji za národné práva a slobody na iné miesto v rámci obce. „Príkladom je snaha premiestniť v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave súsošie štúrovcov,” uvádza sa v texte. Slota a Rafaj v novele napríklad navrhujú vložiť do paragrafu osem nové odseky 6, 7 a 8. Podľa navrhovaného odseku šesť „obec nemôže obmedziť alebo zakázať využitie verejného priestranstva v obci na účely umiestňovania pamätníkov, pamätných tabúľ, sôch, súsoší, štátneho symbolu Slovenskej republiky alebo jeho časti alebo iných umeleckých diel vyjadrujúcich pamiatku a úctu k historickým miestam, udalostiam alebo národným buditeľom a osobnostiam viažucim sa k národnej histórii Slovenska, budovaných alebo vytváraných vo verejnom záujme, ak o to požiadajú petíciou aspoň tri percentá obyvateľov s trvalým pobytom na území obce. Petícia musí spĺňať náležitosti ustanovené osobitným zákonom”. V odseku sedem sa uvádza: „Obec nemôže využiť verejné priestranstvo na umiestnenie pamätníkov, pamätných tabúľ, sôch, súsoší, ak sa udalosť alebo osobnosť spája s potláčaním národných práv Slovákov a aspoň tri percentá obyvateľov s trvalým pobytom na území obce sa vyslovia proti umiestneniu pamätníkov, pamätných tabúľ, sôch a súsoší v petícii.” A napokon odsek osem hovorí o tom, že „obec nemôže premiestniť pamätník, pamätnú tabuľu, sochu, súsošie, štátny symbol Slovenskej republiky alebo jeho časti alebo iné umelecké dielo vyjadrujúce pamiatku a úctu k historickým miestam, udalostiam alebo národným buditeľom a osobnostiam viažucim sa k národnej histórii Slovenska”. „Cieľom návrhu zákona je s ohľadom na verejný záujem zabezpečiť primeranosť a efektivitu právnej úpravy týkajúcej sa využitia verejného priestranstva v obci na účely umiestňovania pamätných a umeleckých predmetov súvisiacich s históriou,” komentovala navrhované zmeny Benková.

Belousovovej nová strana ide zbierať podpisy na referendum o eurovale

Slovensko podľa slov Belousovovej nemá problém s menšinami, pretože úroveň ich práv je tu vysoko nadštandardná. U maďarskej národnostnej menšiny vzbudzujú pocit ohrozenia samotní politici, ktorí ju chcú následne zachraňovať, myslí si predsedníčka NAS. Na margo Rómov sa vyjadrila, že odmieta prijímať kriminalitu, špinu a parazitovanie na sociálnom systéme štátu ako prejav kultúry tohto etnika.

Prešovská univerzita poskytne vzdelanie pre všetky národnostné menšiny

11. novembra 2011 - (Prešovský korzár)

Prešovská univerzita (PU) zriadila Ústav maďarského jazyka a kultúry. V budúcom akademickom roku teda začne vzdelávať študentov v programe maďarský jazyk a literatúra v kombinácii s učiteľstvom, tiež maďarský jazyk a kultúru v kombinácii s prekladateľstvom a tlmočníctvom. PU sa tak stala jediným akademickým pracoviskom v SR, ktoré komplexne pokrýva výskum a vzdelávanie všetkých významných národnostných menšín. Podľa rektora PU René Matloviča, k zriadeniu ústavu viedli vedenie viaceré dôvody vychádzajúce zo súčasnej situácie menšín, zvlášť z potrieb maďarskej menšiny na východe Slovenska. Tá totiž nemá možnosť získať vysokoškolské vzdelanie v regióne. „Bol by som rád, keby na ústave študovali aj príslušníci iných národností či Slováci, ktorí sa chcú vzdelávať v tomto jazyku, čo bude mať vplyv na ďalší rozvoj kultúrno-spoločenských vzťahov s Maďarskom,” zdôraznil rektor. Prorektor Peter Kónya pripomenul, že v Prešovskom a Košickom kraji žije viac 130-tisíc obyvateľov maďarskej národnosti. „ Naša univerzita disponuje veľmi dlhou tradíciou výučby jazykov, vrátane menšín. Máme tu rusistiku, ukrajinistiku, slavistiku, inštitút germanistiky aj ústav rómskej kultúry. Je logické, že sme chceli zastrešiť aj maďarský jazyk. Dôvodom je aj to, že v rámci stratégie rozvoja študijných programov sa chceme prednostne profilovať na jazyky susedov,” povedal Kónya o dôvodoch zriadenia ústavu. Na otázku, či sú už študijné programy akreditované, odpovedal, že sa práve na akreditačný proces pripravujú. Podľa prorektora do septembra 2012 budú schválené v bakalárskom stupni štúdia. Na každý študijný program môžu prijať do prvého ročníka po 20 študentov.

Tokaj si nesmieme dať vziať

16. novembra 2011 - (Zsolt Simon - Roľnícke noviny)

Minulý týždeň som pozval 800 vlastníkov viníc a vinárov z tokajskej oblasti na spoločné pracovné stretnutie. Pre každého z nich som pripravil dotazník s jednoduchými otázkami: ste za dohodu s Maďarskou republikou, súhlasíte s tým, aby sa pre tento región mohlo naďalej používať chránené označenie Tokaj? Vinári sa teda mohli sami vyjadriť, akú budúcnosť pre Tokaj si želajú. Za sedem rokov, čo trvá tento spor, sme s Maďarskom dohodu nájsť nevedeli, samotných vinárov sme akoby odsúvali do pozadia a sústredili sme sa skôr na politiku, než na riešenie problému. Netreba zabúdať na fakt, že Maďarsko vedie súdny spor s Európskou komisiou, v ktorom namieta právo Slovenskej republiky používať názov Tokaj, no a Komisia od nás chce, aby sme používanie značky zakázali. Sme vo veľmi zložitej situácii. Na stretnutí som aj v prítomnosti p. poslankyne Márie Sabolovej tento problém otvorene pomenoval. Ak sa má uzatvoriť dohoda, musí sa na nej podieľať viacero faktorov. V prvom rade potrebujeme súhlas vlastníkov, ďalej súhlas vlády, dohodu musí taktiež odsúhlasiť Národná rada, no a v neposlednom rade ju musí ratifikovať aj prezident. To isté platí aj pre Maďarskú republiku. Zastávam názor, že výmera je síce dôležitá vec, no nie je pre Slovensko a Tokajskú oblasť tou najdôležitejšou. Predovšetkým by nás malo zaujímať, či vinič, ktorý sa na juhu východného Slovenska dopestuje, je tokajský, alebo nie. Ak si ponechá značku Tokaj, fľaša takéhoto vína bude stáť 20 eur, a nie 2 eurá, ktoré zaplatíme za menej kvalitné víno. Má snáď pre nás tokajské takúto hodnotu? Položme si spoločne otázku, čo je pre pestovateľov, vinárov a v konečnom dôsledku aj pre našu krajinu dôležitejšie? Hospodáriť na menšom území, no so zachovaním značky Tokaj, či sa prestížneho označenia jednej z najkvalitnejších odrôd dobrovoľne vzdáme? Zvíťazí politika, národnostné vášne, alebo zdravý rozum a odbornosť? Odpoveď si každý súdny človek dosadí sám...

Slovensko si do konca roka potrebuje vyriešiť problém s Tokajom

11. novembra 2011 - (sita)

Slovensko musí do konca tohto roka podať žiadosť Európskej komisii (EK) o registráciu obchodnej značky pre tokajské vína a špecifikáciu Tokajskej oblasti. Ak tak neurobí, nebudú môcť tokajskí vinohradníci a producenti vína predávať víno označené ako Tokaj. V piatok s nimi o tom rokoval minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Na stretnutí sa zúčastnilo okolo 50 vinohradníkov a producentov vína. „Dnes tu definitíva nemohla nastať, ale je to krok vpred. Môj zámer bol viesť otvorenú diskusiu, ako sa majú veci so značkou Tokaj, a aké sú možné riešenia. Slovenská republika musí do konca roka predložiť špecifikáciu. Európska komisia od nás chce, aby sme zakázali používať značku Tokaj,” povedal po skončení stretnutia Simon. Dodal, že za Ficovej vlády došlo k legislatívnym zmätkom, lebo jeden názov je registrovaný v EÚ a iný používa naša legislatíva. „Pripravil som dotazník, kde sa mal možnosť vysloviť každý účastník, či je za podpísanie medzivládnej dohody s Maďarskom, či je za to, aby sa používal chránený názov Tokaj, alebo vinohradnícka oblasť Tokaj, alebo nejaký iný názov na báze slova Tokajská, -ský a podobne. Túto diskusiu musíme uzavrieť do konca tohto roka,” uviedol Simon. Podľa Simona by bolo lepšie, keby sa Slovensko dohodlo s Maďarskou republikou o používaní značky Tokaj a určení výmery vinohradníckej oblasti, čo by akceptovala aj Európska komisia. Aj za cenu, žeby Tokaj mal výmeru len 565 hektárov, čomu je naklonená aj maďarská strana, ktorá doteraz nechcela súhlasiť s výmerou vyše 900 hektárov slovenského Tokaja. O spore Maďarska a Slovenska o Tokaj rozhodujú aj európske súdy a nie je zrejmé, kedy a aký verdikt vynesú. Simon si nemyslí, že verdikt padne do konca tohto roka. „Lepší je dnes vrabec v hrsti, ako zajtra holub na streche. Pokiaľ sa nedohodneme, hrozí, že slovenskí vinohradníci nebudú môcť predávať víno pod značkou Tokaj. Veľmi by na tom stratili, pretože je rozdiel, či predávate víno za 15 až 20 eur, alebo za dve eurá,” argumentoval Simon. Podľa neho je dôležité, aby sa zachránila značka Tokaj pre Slovensko. „Ak ju budeme mať, môžeme požiadať o rozšírenie tejto výmery o dvesto hektárov po vzájomných rokovaniach s maďarskou stranou, ktorá má tiež záujem na rozšírení,” tvrdil Simon. Slovenským vinohradníkom a vinárom sa toto riešenie príliš nepozdávalo. Mnohí si myslia, že sa do záležitosti zbytočne vnáša politikum namiesto odborného prístupu. „Ja som žiadny Tokaj nezapredal. Chcem povedať, že nie je pre mňa potešujúce, že mám vlastníkom Tokaja hovoriť do očí negatívne veci. Pre mňa nie je problém sadnúť si s vlastníkmi. Môj záujem je chrániť a zachovať biznis pre tento región,” vyhlásil Simon v reakcii na názor viacerých ľudí. Podľa mienky Jaroslava Ostrožoviča piatkové stretnutie bolo krokom vpred v celej záležitosti. „Dostali sme informácie, čo ministerstvo zamýšľa, a ako ďaleko pokročilo,” povedal Ostrožovič. Vyhol sa však priamej odpovedi na otázku, či súhlasí s názorom ministra, že lepšie je mať okolo 560 hektárov Tokaja ako nič. „Verím tomu, že sa podarí zachovať značku Tokaj, pretože sú tu historické danosti i plejáda odborníkov a právnikov, ktorí by to mohli dokázať,” myslí si Ostrožovič. Prezidentka združenia malopestovateľov Magda Haburová nechcela bezprostredne po skončení stretnutie unáhlene hodnotiť. „Po dlhom čase sme sa konečne stretli s pánom ministrom. Celý problém spočíva podľa mňa v tej výmere, na ktorej sa nevieme dohodnúť s Maďarskom. Podľa nás a rozhodnutia na základe vedeckých posudkov slovenský Tokaj má 908 hektárov. Neviem, odkiaľ minister zobral číslo 560 hektárov, myslím si, že nám ho diktuje maďarská strana,” povedala Haburová. „Stále si myslíme, že vlastníci by mali rozhodovať o tom, ako sa naloží s ich vlastníctvom,” dodala. Podľa nej minister prisľúbil, že sa k tejto problematike ešte stretne s vlastníkmi.

Zmiešaná komisia pre cezhraničnú spoluprácu má dobré výsledky

10. novembra 2011 - (tasr)

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti, rozvoj verejnej dopravy na oboch stranách hraníc, najmä výstavba ciest a mostov, ako aj spolupráca v cestovnom ruchu, tvorili hlavné témy dvojdňového 15. zasadnutia medzivládnej slovensko-maďarskej komisie pre cezhraničnú spoluprácu v Patinciach v okrese Komárno. „Som rád, že rokovania našej komisie vedú ku konkrétnym činom. Za obrovský úspech považujem najmä výstavbu mostov cez Ipeľ. Most medzi obcami Rároš (okr. Revúca) Rárospuszta bol už v októbri odovzdaný do užívania, čím sa zjednodušil prechod obyvateľov Slovenska do Maďarskej republiky a naopak. Považujem to za významný krok najmä pre obyvateľov prihraničných obcí, ktorí môžu jednoduchšie cestovať za prácou a častejšie navštevovať svoju rodinu na opačnej strane Ipľa,” povedal štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Maroš Žilinka. Ďalší z mostov medzi obcami Peťov (okr. Veľký Krtíš) a Szécsény bude ukončený a odovzdaný do prevádzky do konca roka 2011. Komisia sa zaoberala aj problematikou cestovného ruchu najmä v oblasti cykloturistiky v prihraničnej oblasti, kde podporila vypracovanie štvorjazyčnej mapy cyklotrás, na ktorej budú spolupracovať obe národné agentúry pre cestovných ruch. „Členovia komisie vyslovili jednoznačnú podporu aj zintenzívneniu kontaktov a spolupráce medzi zdravotnými záchrannými službami a ministerstvami zdravotníctva SR a MR v súvislosti s poskytovaním cezhraničnej zdravotníckej starostlivosti,” konštatoval Žilinka. Na zasadnutí medzivládnej komisie maďarskú delegáciu viedla štátna tajomníčka Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti MR, predsedníčka maďarskej časti zmiešanej komisie Erika Szabó. „Som rada, že sa môžeme pochváliť veľmi peknými konkrétnymi výsledkami. Odovzdanie dvoch mostov na Ipli považujem naozaj za veľký úspech,” zdôraznila. Dodala, že takisto sa vyriešil problém malého hraničného priechodu medzi mestami Sátoraljaújhely - Slovenské Nové Mesto, ktorý do júna tohto roku slúžil len pre peších, v súčasnosti ho však môžu využívať aj vozidlá do 3,5 tony. „Obidve strany pristupujú k riešeniu problémov veľmi svedomite a úprimne, možno práve preto je aj toľko konkrétnych výsledkov,” podčiarkla štátna tajomníčka.

Zdravotníctvo a výstavba infraštruktúry

Agentúra Standard & Poor's možno zníži rating Maďarska

13. novembra 2011 - (sita)

Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's v piatok informovala, že preveruje ratingy Maďarska v domácej a zahraničnej mene s možnosťou ich zníženia. Dlhodobý rating záväzkov Maďarska v zahraničnej mene je momentálne na úrovni BBB-, rating záväzkov v domácej mene je na stupni A-3. Agentúra zároveň preveruje aj rating centrálnej banky v krajine, ktorý je momentálne na úrovni BBB-. Tento krok odráža názor agentúry Standard & Poor's, že ťažšie predvídateľné politické prostredie, ktoré vyplýva z oslabenia pozície dozorných inštitúcii, ako aj niektoré rozpočtové rozhodnutia, budú mať nepriaznivý vplyv na ekonomický rast a verejné financie. Riziko zníženia dôveryhodnosti Maďarska zvyšuje aj zhoršenie vonkajšieho finančného a hospodárskeho prostredia. Revízia ratingu by sa mala skončiť pravdepodobne tento mesiac.

Fitch zhoršila výhľad ratingov Maďarska

11. novembra 2011 - (sita)

Medzinárodná ratingová agentúra Fitch v piatok zhoršila výhľad dlhodobých emisných ratingov Maďarska v zahraničnej a domácej mene na negatívny zo stabilného. Ratingy potvrdila na stupňoch BBB- a BBB. Agentúra zároveň krajine potvrdila krátkodobý emisný rating na stupni F3 a a stropný rating na úrovni A-. Revízia výhľadu emisných ratingov na negatívny odzrkadľuje prudké spomalenie rastu zahraničných ekonomík, od ktorých je krajina závislá, a zhoršenie zahraničných finančných trhov, keďže Maďarsko je malá, otvorená a relatívne vysoko zadlžená ekonomika. Povedal to Matteo Napolitano z agentúry Fitch. Okrem toho viaceré opatrenia v oblasti fiškálnej politiky a program, ktorý maďarským domácnostiam umožňuje splatenie hypotekárnych úverov prijatých v zahraničnej mene pri kurzoch, ktoré sú horšie ako aktuálne kurzy na trhu, poškodili dôveru zahraničných investorov. Od tejto dôvery je pritom závislá strednodobá perspektíva maďarského hospodárskeho rastu, uviedla agentúra Fitch.

Viktor Orbán čaká nové hodnotenia ratingových agentúr

11. novembra 2011 - (sita)

Medzinárodné ratingové agentúry pravdepodobne koncom tohto mesiaca zverejnia hodnotenie Maďarska. Vyhlásil to vo štvrtok maďarský premiér Viktor Orbán, podľa ktorého treba počítať s tým, že neštandardné opatrenia vlády v Budapešti nemusia vždy zodpovedať predstavám agentúr. „Musíme žiť s tým, že naša politika krízového manažmentu, o úspechu ktorej sme pevne presvedčení, je mixom konzervatívnych ortodoxných a neortodoxných prvkov krízového manažmentu. Ratingové agentúry a novinári to niekedy nemajú radi, pretože je to jednoducho nové,“ povedal Orbán. Orbánov vládny kabinet po nástupe k moci v minulom roku pristúpil k sérii kontroverzných opatrení, s cieľom stimulovať ekonomiku a znížiť verejný dlh, ktorý dosahuje 76 % HDP krajiny. Vláda sa rozhodla, že nebude čerpať ďalšie krízové úvery od Medzinárodného menového fondu a verejné financie stabilizovala aj faktickým znárodnením úspor na súkromných dôchodkových účtoch v sume 14 mld. USD. V septembri Orbánov kabinet presadil zmenu podmienok hypotekárnych úverov v cudzej mene a maďarským domácnostiam umožnil ich splatenie pri úradne stanovenom výmennom kurze hlboko pod trhovými hodnotami. Maďarským bankám tým podľa agentúry Reuters za prvé tri októbrové týždne vznikli straty v sume 33 mld. HUF.

Dohoda s MMF môže zabrániť zníženiu ratingu Maďarska

21. novembra 2011 - (sita)

Plán Maďarska zabezpečiť si nový preventívny úverový program od Medzinárodného menového fondu (MMF) môže pomôcť krajine odvrátiť zníženie jej ratingu do špekulatívneho pásma. Povedal to člen menového výboru maďarskej centrálnej banky Ferenc Gerhardt. Pri otázke, či sa dá zníženiu ratingu vyhnúť, Gerhardt pre televíznu stanicu HírTV povedal: „Veľmi v to dúfam.” Gerhardt nepovažuje za hrozbu to, že by sa rating Maďarska dostal do špekulatívneho pásma, obzvlášť po ohlásení zámeru dohodnúť sa s MMF na novom úverovom programe. Maďarská vláda očakáva, že novú dohodu s MMF a Európskou úniou podpíše začiatkom budúceho roka. V piatok o tom informovalo maďarské ministerstvo hospodárstva. „Maďarské hospodárstvo sa financuje prostredníctvom finančných trhov. Nie je závislé na nikoho dobrej vôli,” uviedlo ministerstvo, ktoré zároveň dodáva, že sa snaží využiť všetky možnosti na oživenie ekonomického rastu. „Preto vláda namiesto úsporných opatrení začala rokovať s MMF a EÚ o novej dohode, ktorá podporí rast,” dodal rezort. Európska komisia (EK) berie na vedomie, že Maďarsko plánuje požiadať EÚ a MMF o medzinárodnú finančnú pomoc, žiadnu oficiálnu žiadosť však ešte nedostala, povedal v piatok hovorca EK Amadeu Altafaj. Maďarsko v roku 2008 muselo prijať finančnú pomoc od MMF, aby sa tak vyhlo hroziacemu bankrotu. Záväzky vyplývajúce z dohody s fondom sa však po nástupe do premiérskeho kresla znepáčili Viktorovi Orbánovi a ďalšiu spoluprácu medzi Budapešťou a fondom so sídlom vo Washingtone tak poznamenalo napätie.

Dilema špekulanta

21. novembra 2011 - (Peter Schutz - Sme)

Ochotou rokovať s Medzinárodným menovým fondom Viktor Orbán priznáva, že jeho ekonomická politika je v koncoch. Z tejto dlhovej krízy sú jeleni už aj špekulanti. Napríklad vo štvrtok sa už-už chystali nakupovať forinty, ale kým zapli počítače, eventuálne dobehli do banky, všetko bolo inak. Respektíve v hmlách. A oveľa múdrejší nie sú ani v pondelok. Ťažký je život špekulanta v dnešných časoch... Vtip je v tom, že o obnovení rokovaní maďarskej vlády s MMF, čo vzbudilo taký optimizmus, vedeli všetky spravodajské servery a agentúry, ale žiadny predstaviteľ menového fondu. To, že MMF oznámenie zaskočilo, potvrdil napokon hovorca s tým, že ak príde oficiálna žiadosť, tak si ju preštudujú. O totálnom obrate Orbána od „národnooslobodzovacieho boja” proti diktátu MMF (a trhov), čo je základný komunikačný panel, ktorým sa obracia k verejnosti, je preto predčasné hovoriť. Povedať sa dá iba toľko, že po barnumskej propagande rozchodu s MMF (odmietnutie podmienok úveru vyjednaného bývalou vládou), je toto oznámenie najväčšou politickou prehrou premiéra od nástupu k moci. Aj dodatočné vysvetlenie, že Maďarsko nechce nový úver, len akúsi „poistnú garanciu” (akú má napríklad Poľsko) je totiž priznaním, že ekonomická politika Orbán-Matolcsy, je v koncoch. O tom met sporu. Forint a riziková prirážka Maďarska dnes znášajú grécko-talianske víchrice podstatne horšie než meny a úrokové náklady iných neeurových krajín. Na rozdiel od Česka, Poľska, či dokonca Rumunska maďarské indexy atakujú, respektíve prekonávajú rekordy z februára 2009, keď sa svetom šírili titulky ako „Argentína na Dunaji”. Samozrejme, že až takéto bláznenie v eurozóne nebolo v máji 2010, keď sa ujali moci, najpravdepodobnejším scenárom. Zoči-voči neistotám budúcnosti však bola stávka na „istotu rastu” a neštandardné riešenia, ktoré vyvolali nedôveru až averziu k Maďarsku, tou najhoršou formou „národnooslobodzovacieho zápasu”. Dilema špekulanta spočíva v tom, že oznámenie môže byť aj otočením skazonosnej paradigmy, ale aj komunikačným trikom zo zúfalstva na kraji priepasti. (Presne tam stojí Maďarsko napríklad už len preto, lebo desaťpercentné oslabenie k euru je rovné päťpercentnému zvýšeniu štátneho dlhu - týždenník HVG). Inak povedané, nie je vylúčené, že aj Orbán špekuluje. Asi s tou ideou, že vedomie, že idú do rozhovorov s MMF, načas upokojí trhy. A na jar, keď príde prvé komuniké z rokovaní, už nejako len bude. Špekulovať sa preto musí opatrne a so skepsou. Nevedno, či je to autosugescia, alebo opäť iba komunikácia - tentoraz k voličom Fideszu - ale predstava Orbána, že pod záštitou fondu bude pokračovať v „národnooslobodzovacom zápase”, je naivná. Kto pozrie do Grécka či Talianska, hneď vidí prečo.

Krízovod

21. novembra 2011 - (Peter Schutz - Košický korzár)

S vyhlásením hovorcu od suseda, že Maďarsko neplánuje požiadať MMF o úver, na Slovensku naozaj nič neurobíme. Môžeme sa len trpne prizerať udalostiam, ktoré sa strhnú za humnom, ak dané slovo dodržia... Dohady o žiadosti o novú pôžičku, ktoré boli týmto akosi dementované, vyvolala naprieč trhmi signalizácia ratingových agentúr, že Maďarsku znížia známku. A najpoučnejšie na veci je, ako hrozba zníženia úverovej dôveryhodnosti Budapešti nijako zvlášť neotriasla. Ani trhmi, ani politikmi. Keby šlo o Portugalsko, Írsko, Cyprus, Belgicko (atď.), tak z komisie v Bruseli, spod eiffelovky (i inokadiaľ) už lietajú hromy-blesky, a či sa „dotyčný” volá Standard & Poor's, Moody's alebo Fitch, pribijú ho na kríž... Nevraviac, čo za koncert by sa strhol, keby sa odvážili - ako nedávno - „to urobiť” Taliansku. Alebo - horribile dictu - naznačiť, že hodnotenie AAA stratí Francúzsko. (Ako sa stalo nedávno, údajne, omylom.) Dôvod, prečo netečú nervy, je triviálny. Maďarsko nemá euro. Takže hoci je to tiež vážený člen EÚ a jeho situácia - k čomu sa dostaneme - nie je radostnejšia ako takmer celého juhu (s výnimkou Grécka, ktorému sa už ani nedá znížiť známka - CCC), nemá potenciál „šíriť nákazu” naprieč Európou a svetom... To znamená, že keby trebárs aj zajtra Orbán vyhlásil bankrot, talianske dlhopisy sa zrejme ani nezachvejú. Alebo, dobre no, minimálne... A teraz to porovnajme s hrôzou, ktorá ide z Grécka. (To je približne rovnaká veľkosť - 10 mil. vs. 11 mil. obyvateľov - hoci ekonomiku má podľa HDP väčšiu.) Či aj z Portugalska, čo je opäť podobná veľkosť, a len sa tam čosi šuchne, hneď sa kymáca sused Španielsko a s ním pol kontinentu... Veru. Ako sme si povedali už dávno, euro je akoby potrubie, ktoré roznáša krízu. Ak chcete pekný slovenský novotvar - Krízovod. Niežeby Taliansko, Španielsko a spol. si nezaslúžili tú nedôveru, ktorú im trhy a čiastočne aj ratingovky vyslovujú. Ale keby mali vlastnú menu, tak nielenže by neupadli až do takých veľkých dlhov („nemecká” úroková sadzba), a mohli by prepadu čeliť devalváciou, ale aj s existujúcim bremenom dlhov by sa pretĺkali ľahšie. Nikto netvrdí, že zadlženie v ráde 120 percent HDP (Taliansko) by bolo udržateľné ešte desaťročia. Isté ale je, že dnes by sme neboli svedkami toho, čoho práve sme. A najmä ešte budeme... Čo sa týka Maďarska, tak Orbánov heroizmus nám bude platný asi ako beduínovi pršiplášť. Opačne to totiž nefunguje. Čiže pod vplyvom otrasov eurozóny má Maďarsko všetky predpoklady vykrvácať. Darmo majú suverénny forint. Všetky poryvy vetra, ktoré prichádzajú z juhu, oslabujú kurz k euru, zvyšujú všetko zadlženie - štátne i neštátne - v tejto mene a tým aj nedôveru trhov, a približujú súdny deň. Ak nezrušia záväzok, že za MMF po úver nepôjdu, tak si to vychlípeme veru aj na Slovensku. Pretože, na rozdiel od Talianov, na SR je nemožné, aby sme nepocítili pád na hubu u najbližších susedov. Aspoň v ráde desatín percenta HDP... Mínus, samozrejme.

Maďarsko chce dohodu o predbežnom úvere

18. novembra 2011 - (tasr / reuters)

Maďarská vláda očakáva, že začiatkom budúceho roka podpíše s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou (EÚ) novú dohodu o preventívnej úverovej linke. Oznámilo to dnes ministerstvo financií v Budapešti bez ďalších podrobností. Ministerstvo tvrdí, že Budapešť dokáže získať peniaze na trhoch a nie je od nikoho závislá. Na druhej strane chce využiť všetky dostupné prostriedky, aby oživila rast hospodárstva. „Preto vláda začala rokovať s MMF a EÚ o novej dohode, ktorá by pomohla ekonomike rýchlejšie rásť namiesto toho, aby zavádzala nové úsporné opatrenia,” uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. Vo štvrtok (17. 11.) sa v médiách objavili prekvapujúce správy, že Maďarsko sa chce poistiť pre prípad, že by kríza eurozóny tvrdo zasiahla jeho ekonomiku. Budapešť vraj plánuje požiadať o akýsi „poistný úver”, ktorý by čerpala, len ak by to bolo nevyhnutné. Pre premiéra Viktora Orbána, ktorý doteraz odmietal podporu MMF, pretože je spojená so zavádzaním prísnych úsporných opatrení pod dozorom veriteľov, by ale pomoc zo zahraničia bola politickou fackou. A navyše, ak sa nevzdá svojej neortodoxnej politiky, čakajú ho mimoriadne náročné rokovania s fondom aj Bruselom. Analytici ale predpovedajú, že sa ľahko nevzdá a bude bojovať proti tvrdým úverovým podmienkam. Orbán už totiž naznačil, že Maďarsko chce nový typ „poistnej” dohody s MMF, v rámci ktorej by sa nemuselo vzdať svojej ekonomickej suverenity. Európska komisia (EK) podľa jej hovorcu Amadea Altafaja si je vedomá toho, že Maďarsko plánuje požiadať o finančnú pomoc, ale zatiaľ žiadnu žiadosť nedostala. Medzinárodný menový fond zase naopak tvrdí, že nevie o tom, že by s ním maďarská vláda chcela začať rokovania o novej dohode a schôdzka takéhoto druhu nie je v tomto roku v pláne.

Menový fond už nie je pre Orbána nadávka

19. novembra 2011 - (Pravda)

„Keď sa Medzinárodný menový fond vráti, tak ja odídem,” citoval maďarského premiéra ešte začiatkom tohto týždňa nemenovaný predstaviteľ vládneho Fideszu pre denník Népszabadság. Menový fond, proti diktátu ktorého Viktor Orbán pred pol druha rokom vyhlásil „národnooslobodzovací boj”, sa do Maďarska vracia. A premiér už o odchode nehovorí. Budapešť včera oficiálne potvrdila, že s menovým fondom, s ktorým vlani v lete prerušila styky, začína rozhovory o novej dohode. Nepôjde vraj o úver podobný tomu, aký na jeseň 2008 zachránil krajinu pred bankrotom, ale len o akúsi poistku. Tento prísľub podpory pre prípad výrazného zhoršenia podmienok na medzinárodných finančných trhoch chce mať Orbánova vláda od menového fondu potvrdený začiatkom budúceho roku. Analytici už dávnejšie upozorňovali, že Maďarsko chtiac-nechtiac bude musieť obnoviť spoluprácu s menovým fondom. Orbánov plán, že krajina „vyrastie” zo svojich dlhov, sa totiž rúca. Rast ekonomiky bude nižší, než s akým vláda rátala. Kurz forintu, ktorý v týchto dňoch dosiahol negatívny rekord, zvyšuje dlh krajiny vedený v devízach, pričom na nové štátne dlhopisy musí Budapešť akceptovať čoraz vyššie úroky. S menovým fondom sa Orbán rozišiel, aby mohol nerušene uskutočniť neobvyklé ekonomické kroky. Nepáčilo sa mu, aby mu zvonku diktovali nielen povolenú mieru rozpočtového deficitu, ale aj to, ako ju má dosiahnuť. „Ak sa rozhodneme, že to budeme robiť stojac na pravej nohe, tak to tak urobíme,” povedal vtedy. Mieru deficitu napokon zrazil peniazmi získanými z faktického znárodnenia dôchodkového fondu a zo špeciálnych daní, ktoré vyrubil bankám. Tieto peniaze však už začínajú dochádzať, a keďže vysnívaný hospodársky rast je v nedohľadne, Orbán už musí rozmýšľať, ako to spraviť, aby neporušil vlastný zákon zakazujúci zvyšovať zadlženie krajiny. Rozhodnutie obnoviť spoluprácu s menovým fondom väčšina opozičných strán privítala ako rozumné. Súčasne ho však označili za priznanie krachu doterajšej hospodárskej politiky vlády a volajú po vyvodení dôsledkov z nezodpovedného hazardovania s osudom krajiny. „Očakávame, že Viktor Orbán dodrží svoj sľub a po uzavretí dohody s menovým fondom opustí svoj post,” povedal pre Népszabadság šéf socialistov Attila Mesterházy. Orbán sa však tvári, akoby to nebol on, kto používal skratku medzinárodného fondu takmer ako nadávku. Navyše tvrdí, že nová dohoda na rozdiel od starej neobmedzí hospodársku samostatnosť krajiny. „Starý typ dohody bol o tom, že oni povedali, čo má Maďarsko spraviť, a keď to splníme, dajú nám peniaze, ktoré nás zachránia pred kolapsom. Teraz by sme však chceli radšej len poistku. Politiky voľnej ruky sa nechceme vzdať,” povedal premiér pre rádio Kossuth.

Orbán chce poistku od menového fondu

20. novembra 2011 - (Marianna Onuferová - Sme)

Pred troma rokmi si Maďarsko pýtalo finančnú pomoc zo zahraničia, aby dokázalo splácať dlhy. S Medzinárodným menovým fondom a eurokomisiou sa dohodlo na úvere 25 miliárd dolárov, no muselo sľúbiť, že výrazne zníži deficit verejných financií. Vláda Viktora Orbána po nástupe vlani v lete vyhlásila, že novú pomoc od fondu už potrebovať nebude. Dokonca ekonomický minister György Matolcsy ešte minulý týždeň hovoril, že by to bol prejav slabosti. Ibaže Orbánova vláda musí na budúci rok začať splácať pôvodný úver z roku 2008. Peniaze na splátky musia získať na trhu. Úroky 10­ročných maďarských dlhopisov sa na sekundárnom trhu pohybujú nad ôsmimi percentami. Ratingové agentúry Maďarsku navyše pohrozili, že posunú jeho ratingovú známku do špekulatívneho pásma. To by automaticky znamenalo vyššie úroky a nižší záujem investorov o maďarské dlhopisy. „Pokiaľ ide o financovanie, vláda v súčasnosti nemá akútne finančné problémy a bude schopná platiť svoje záväzky, aj keď by primárny trh dlhopisov vyschol úplne,“ povedal pre SME Zoltán Árokszállási, makroekonóm maďarskej Erste Bank. Maďarsko podobne ako iné európske krajiny si pre nedostatočný záujem investorov nedokázalo minulý týždeň požičať peniaze na trhu. Orbánova vláda však už pochopila, že bez podpory fondu sa nezaobíde na budúci rok. Nehovorí síce o priamom financovaní, ale o zámere získať od fondu preventívnu úverovú linku, teda akúsi formu poistky, podobne ako má Poľsko. Tento krok má pomôcť k tomu, aby sa krajina vyhla prípadnému zníženiu ratingu. „Agentúry však oceňujú záväzok vlády udržať deficit pod kontrolou a znížiť vládny dlh,“ povedal Árokszállási. Deficit chce kabinet na budúci rok stlačiť pod tri percentá. Dlh je na úrovni asi 80 percent HDP. Domáci ekonómovia síce chápu dôvody, prečo vláda potrebuje MMF, ale hovoria o jej prehre. „To je hotová katastrofa pre vládu z vnútropolitického hľadiska,“ povedal Atilla Juhász, hlavný analytik Political Capital. „To je pád matolcsizmu,“ tvrdí zase Peter Rón, známy ekonomický profesor. Poistka by na rozdiel od úveru nedávala fondu až takú kompetenciu zasahovať do politických rozhodnutí vlády. Zástupcom MMF sa vlani v júli nepáčilo, že Orbánova vláda nechce znižovať deficit reformami, ale bankovou daňou. Preto odišli z Budapešti. Kritika vláde sa ušla aj za to, že znárodnila majetok penzijných fondov. V piatok po zverejnení zámeru, že vláda chce poistku od fondu, sa jeho kurz posilnil zhruba na úroveň 305 forintov za euro.  

Zisk maďarskej OTP sa v treťom kvartáli zvýšil o 14 %

18. novembra 2011 - (sita)

Najväčšia maďarská banka OTP vykázala v treťom kvartáli konsolidovaný zisk po zdanení 35,2 mld. maďarských forintov (HUF), čo je lepší výsledok, než sa pôvodne čakalo. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa tak zisky tejto banky zvýšili o 14 %. Spoločnosť o tom informovala v piatok. Analytici oslovení v prieskume, ktorí zostavila samotná banka, predpokladali zisk 28 mld. HUF. Zvýšenie zisku podporili dobré výsledky jej zahraničných pobočiek vo východnej Európe, rast čistých úrokových sadzieb a tiež zvýšenie príjmov z poplatkov. Čistý zisk spoločnosti v Maďarsku sa však za prvých deväť mesiacov tohto roka medziročne znížil o 18 % na 91,3 mld. HUF. Správa o výsledkoch v treťom kvartáli počíta len so zlomkom celkových očakávaných strát z vládneho programu, ktorý Maďarom dovolí skoršie splatenie hypoték v zahraničnej mene pri výmennom kurze, ktorý je výhodnejší ako na trhu. Tento program funguje od októbra a v treťom kvartáli spôsobil banke OTP stratu 1,9 mld. HUF. Ak by bol o tento program do konca roka taký záujem ako doteraz, banke by to podľa jej vyhlásenia spôsobilo stratu až 39,5 mld. HUF. Aj ďalšie maďarské banky očakávajú v dôsledku tohto rozhodnutia straty. Rakúska banka Erste minulý mesiac informovala, že svojej maďarskej dcére poskytne na kompenzáciu strát 600 mil. eur. Výsledky maďarských bank však ovplyvňuje aj špeciálna banková daň, ktorú vláda v krajine zaviedla minulý rok. Kapitálová pozícia banky však ostáva aj naďalej silná, tvrdí finančný ústav OTP. Ukazovateľ kapitálovej primeranosti klesol v treťom kvartáli na 17,5 %. V predchádzajúcom štvrťroku bol na úrovni 18,1 %, čo je vysoko nad hranicou 8 %, ktorú vyžadujú regulačné úrady.

Európske banky žiadajú Brusel o pomoc proti maďarskému hypozákonu

15. novembra 2011 - (tasr)

Predstavitelia ôsmich veľkých európskych bánk vyzvali Európsku komisiu (EK), aby ich podporila v spore s Maďarskom za zákon, ktorý umožňuje Maďarom s hypotékami v zahraničnej mene splatiť dlhy za výhodnejších podmienok. Na základe zákona môžu dlžníci úvery v zahraničnej mene splácať pri fixnom kurze, ktorý je hlboko pod trhovým kurzom. Straty z toho vyplývajúce pritom musia niesť finančné ústavy. V liste s dátumom 14. novembra, ktorý poslali komisárovi EÚ pre vnútorný trh Michelovi Barnierovi banky uviedli, že rozhodnutie Budapešti umožniť dlžníkom splatiť úvery hlboko pod trhovým kurzom je „flagrantným porušením” ich práv. „Vyzývame Európsku komisiu, aby prijala rázne a okamžité kroky s cieľom zastaviť toto porušovanie základných slobôd a základných princípov Európskej únie,” uviedli banky v liste, ktorý získala agentúra Reuters. List podpísali šéfovia alebo finanční riaditelia bánk BayernLB, Erste Group, Intesa Sanpaolo, KBC, Raiffeisen Bank International a jej materskej spoločnosti Raiffeisen Zentralbank, Ősterreichische Volksbanken a UniCredit. Podľa bánk kontroverzný zákon povedie na maďarskom trhu so zahraničnými úvermi v objeme 18,3 miliardy eur k okamžitej strate pri úveroch denominovaných v eurách vo výške 15 % a v prípade úverov, ktoré si Maďari zobrali vo švajčiarskych frankoch, vo výške 25 %. Tieto straty pritom zasiahnu bankový sektor práve v čase, keď sa sprísňujú pravidlá v oblasti kapitálovej primeranosti, čo prispieva k súčasnej nestabilite na európskom bankovom trhu. Brusel medzičasom vyjadril obavy v súvislosti s maďarským zákonom, ktorý vyvolal najväčšie pobúrenie v Rakúsku. Tamojšie banky patria totiž k najväčším poskytovateľom úverov v krajinách strednej a východnej Európy. Len Erste Bank minulý mesiac informovala, že tento rok počíta kvôli maďarskému zákonu so stratou svojej maďarskej dcéry vo výške okolo 500 miliónov eur.

Kríza nacionalizmu

18. novembra 2011 - (Arpád Soltész - Hospodárske noviny)

Máme pred sebou prvé voľby, v ktorých „maďarská karta” nebude esom. Zrejme nebude mať ani hodnotu dolníka. Zahrajú s ňou iba marginálne strany ako SNS a SMK, a tie veru nehrajú o bank. Hrajú o záchranu svojich gatí, alebo aspoň toho, čo v nich nosia. Nie div, že Bugár sa nesnažil ani predstierať nejaké rokovania s SMK. Opomeňme, že z SMK ho vyštvali a osobné pocity medzi predstaviteľmi oboch strán musia byť horšie ako medzi Ficom a Dzurindom. Bugár je pragmatik schopný sa povzniesť, kým Berényi je zúfalý a schopný čohokoľvek. Spojenectvo s SMK by však Bugárovi uškodilo a nielen u slovenského voliča. Ambície Viktora Orbána uviazli niekde v 19. storočí, a hoci nedokáže vrátiť Maďarsko do toho obdobia územne, úspešne ho tam vracia politicky, sociálne i ekonomicky. Maďari z juhu Slovenska tento proces pozorne sledujú a sú radi, že nie sú jeho súčasťou. Oni už vedia, že uhorský komplex Slovákov je neopodstatnený a ak má dnes niekto dôvod cítiť sa v Európe menejcenne, sú to práve Maďari. Čím častejšie bude Orbán tľapkať Berényiho po pleciach, tým lepšie pre Bugára. Bugár je zároveň zaujímavý aj pre časť Slovákov, ktorým sa nacionalizmus bridí a cítia, že latentne drieme v každej slovenskej strane. Nehnusil sa dokonca ani ľavičiarovi Ficovi, keď bol nútený vládnuť so Slotom a Mečiarom. Vplyvom krízy sa však mení aj samotný nacionalizmus. Budapešť je hrozbou nanajvýš pre vlastného občana a kto bude chcieť presadzovať „národné záujmy”, bude ich musieť presadzovať voči Parížu, Berlínu a Bruselu. Provinčné maďarské karty stratili atraktivitu. Hrať sa bude francúzskymi a nemeckými kartami a ťahať nimi budú Sulíkovi solidárni liberáli.

Maďarské strany sa nespoja, čaká sa tvrdá kampaň

13. novembra 2011 - (Igor Stupňan - Pravda)

O priazeň maďarskej komunity budú v predvolebnej kampani zápasiť Most-Híd a SMK samostatne. Možnosť, že by sa strany ešte v najbližších dňoch dohodli na spoločnom postupe, je takmer vylúčená. Väčšie šance na opätovný vstup do parlamentu dávajú politickí analytici Bugárovej strane. „Áno, samozrejme,” poznamenal líder Mostu Béla Bugár v odpovedi na otázku, či je spoločný postup už uzatvorenou vecou. V piatok sa rokovanie predstaviteľov obidvoch strán ani neuskutočnilo. Podľa Bugára už neprichádza do úvahy ani možnosť, že by predstavitelia SMK boli na kandidátke Mostu. Pripomenul, že o dva týždne uzatvoria kandidátku a nie je na čo čakať. Podotkol, že rozhovory by museli byť aj programových otázkach a na mnohé nemajú spoločný názor. Predseda SMK József Berényi je stále pripravený rokovať o iných alternatívach, nie o účasti zástupcov SMK na kandidátke Mostu, lebo „to je rozpustenie SMK, a to nechceme”. Prioritou je najmä vytvorenie koalície. Most však túto možnosť odmietol a ponúkol len miesta na svojej kandidátke. Strane prekáža aj to, že SMK rieši otázky postavenia menšín na Slovensku v zahraniční. Berényi namieta, že keď bol Bugár predsedom SMK, tiež udržiaval kontakty s Maďarskom a aj s prvou Orbánovou vládou a tiež chodieval do Štrasburgu a Bruselu. „Teraz nemajú kontakty ani v Bruseli, ani v Štrasburgu a takto chcú naznačiť, že tieto kanály nie sú dôležité. Je to teda skôr výhovorka. Reálne dôvody sú iné,” mieni Berényi. Zdá sa mu, že dôvodom sú osobné konflikty medzi Bugárom a niekdajším predsedom SMK Pálom Csákym. „Od júla 2010 som predsedom ja. Nikoho som neurazil ani som nepoužíval urážlivé slová na politikov Mostu-Híd. Mali by vychádzať z toho, že dvakrát som odvtedy dostal dôveru v strane a netreba stále poukazovať na trojročné konfliktné prípady,” zdôrazňuje Berényi. Bugár, naopak, pripomína, že dva roky ich konkurenti z SMK nazývali zradcami a kritizovali za to, že sú Slováci a nie Maďari. „Csáky predvčerom napísal, že SMK mala vo všetkom pravdu, čo sa týka Mostu. Ako sa dá takto spolupracovať? Však nezískame ani sedem percent, tá koalícia by nemala ani dôveryhodnosť v očiach voličov,” tvrdí Bugár. V predvolebnej kampani to bude medzi obidvoma stranami iskriť. „Bohužiaľ áno. A budú to zbytočne vyhodené peniaze. Tie by sme mohli využiť aj užitočnejšie a isteže to prehĺbi vnútornú rozdelenosť maďarskej komunity na Slovensku, čo nie je naším cieľom,” priznáva Berényi. Bugár hovorí, že tvrdšia kampaň, aká bola vlani pred voľbami, už ani nemôže byť. „Obvinili ma, že mám milenku, pľuvali na nás, kričali, že sme zradcovia,” dodal. Vlani SMK získala 4,33 percenta hlasov, čo predstavovalo 109-tisíc hlasov. Most dosiahol podporu 8,12 percenta, čo bolo 205-tisíc voličov. Podľa analytikov Mostu pomohlo, že na kandidátke mal aj Slovákov a takto sa snaží postupovať aj tentoraz, keď oslovuje viacerých ľudí z komunálnej politiky. Príkladom je martinský primátor Andrej Hrnčiar, Most však ponúkol spoluprácu aj ďalším starostom slovenských obcí. Sociológ Martin Slosiarik tvrdí, že samostatný postup obidvoch strán je podstatne negatívnejšou správou pre SMK, ktorá za posledný rok a pol nebola taká viditeľná ako mimoparlamentná strana. Podľa sociológa je Most v lepšej pozícii, teraz má navyše výhodu, že ide do volieb ako vládna a parlamentná strana. „Tým, že sa nedokázali dohodnúť na predvolebnej koalícii, pravdepodobne dôjde k prepadu nejakej časti maďarských hlasov, lebo nepredpokladám, že by sa obidve dostali do parlamentu,” zhodnotil Slosiarik.

„Tradiční nacionalisti strácajú pôdu pod nohami“

13. novembra 2011 - (Pravda)

Ak by bol Bugárov Most - Híd úspešný vo voľbách a výraznejšie prekročil hranice očakávania, môže sa stať jazýčkom na váhach v parlamente, hovorí politológ Michal Horský. Prečo sa nevytvorí koalícia Mostu a SMK?Súčasný vzťah obidvoch strán reálne zhodnocuje situáciu nielen medzi politickými elitami, ale aj náladami voličov. Politické strany, ktoré stáli na tradičnom nacionalizme či už väčšinového, alebo menšinového rozmeru, akými sú napríklad SNS alebo SMK, strácajú pôdu pod nohami. Dnes na rozdiel od 90. rokov v Európe nejde o jazykové zákony a boj o kolektívne práva národnostných menšín. Európa sa dnes zaoberá otázkou nového štiepenia v stranách, a to medzi stúpencami silnej národnej republikovej vlády a stúpencami postúpenia niektorých právomocí, napríklad fiškálnych, EÚ. Aj z toho je zrejmé, že tradiční nacionalisti majú len minimálnu šancu osloviť voličov. Ďalší dôvod je programový. Už vlani pred voľbami SMK ukázala, že v jej programe sú dominantné problémy Maďarov v Karpatskej kotline. Jej oponent Béla Bugár sa správal a aj správa úplne inak. V čom je teda Most iný ako SMK?Most - Híd má modernejší program pre národnostnú menšinu Maďarov na Slovensku. Namiesto často nadhodnocovaného súžitia Slovákov a Maďarov sa usiluje o politickú váhu v trojuholníku - postavenie občana maďarskej národnosti na južnom Slovensku, jeho zakotvenie v SR a vzťah k európskym štruktúram. Vzťah k mocenským hrám Budapešti je na štvrtom mieste. Zatiaľ čo SMK zdôrazňuje etnické a kultúrne potreby Maďarov na Slovensku a v Karpatskej kotline a rozum si pritom berie z Budapešti. Ak je niekto na pochybách, nech si spomenie na Berényiho deklarovanie dvojakého občianstva, ale aj na bývalé spanilé jazdy poslancov SMK do budapeštianskeho parlamentu. Aký môže byť povolebný koaličný potenciál Mostu?Váha Bélu Bugára a jeho strany zatiaľ rastie. Je nepochybné, že spolu s tým rastie a rozširuje sa koaličný potenciál tejto strany. V prípade, že by bola úspešná vo voľbách a výraznejšie prekročila hranice očakávania, môže sa stať jazýčkom na váhach v parlamente.

„Investície do ciest a železníc idú najmä na sever krajiny, juhu ostáva málo“

15. novembra 2011 - (tasr)

Investície do budovania diaľnic a rýchlostných ciest i do modernizácie železničnej infraštruktúry by mali podľa Strany maďarskej koalície (SMK) smerovať viac aj do južnejších regiónov Slovenska. Práve tie totiž zápasia s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorú by mohla pomáhať znižovať aj lepšia infraštruktúra. Na dnešnom stretnutí s novinármi to uviedol podpredseda SMK pre ekonomiku a regionálny rozvoj Iván Farkas. „Vidíme tu obrovský kontrast, keďže budovanie dopravnej infraštruktúry sa deje v hospodársky rozvinutých severných oblastiach a na Považí, kdežto zaostávajúce, hospodársky slabé regióny sú vynechané z rozvoja dopravnej infraštruktúry,” opísal Farkas. SMK tak navrhuje, aby sa v rámci modernizácie železničnej infraštruktúry rozbehla aj obnova eurokoridoru medzi Bratislavou, Galantou, Novými Zámkami a Štúrovom. „Tam sa doposiaľ nevyčerpalo ani jedno euro,” podotkol Farkas. Okrem toho strana podľa jeho slov navrhuje, aby sa začala elektrifikácia na železničnej trati zo Zvolena cez Lučenec, Rimavskú Sobotu, Rožňavu až po Košice. Zároveň by sa mala podľa Farkasa okamžite začať stavať rýchlostná cesta R7 od Bratislavy cez Dunajskú Stredu, Nové Zámky, Levice až po Lučenec. Ďalej navrhuje SMK pokračovať vo výstavbe rýchlostnej cesty R2. „V minulom roku sa podarilo vybudovať na trase R2 tri obchvaty obcí Figa a Ožďany a tiež mesta Tornaľa. Bolo by vhodné pospájať ich a budovať ďalej cestu R2 smerom na Zvolen a tiež na Košice,” priblížil Farkas. Kvalitné dopravné systémy sú totiž podľa Farkasa tepnou hospodárstva. Práve dobre vybudovaná infraštruktúra by mohla prilákať do slabších regiónov investície a pomôcť pri vytváraní nových pracovných miest.

Slovenská metropola chce rozvíjať spoluprácu s Budapešťou

15. novembra 2011 - (sita)

Mestá Bratislava a Budapešť chcú zintenzívniť vzájomné vzťahy a rozvíjať spoluprácu. Ako informovala Daniela Rodinová z bratislavského magistrátu, primátor Milan Ftáčnik prijal dnes v Primaciálnom paláci mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Maďarskej republiky v SR Csabu Balogha, stretnutie sa uskutočnilo v rámci nástupných návštev nového maďarského titulára. Ako Rodinová uviedla, obe mestá chcú v budúcom roku usporiadať sériu podujatí zameraných na prezentáciu kultúry v rámci Dní Bratislavy v Budapešti a následne Dní Budapešti v Bratislave. Primátor Ftáčnik s veľvyslancom Baloghom diskutovali aj o konkrétnych možnostiach prehlbovania spolupráce v ďalších oblastiach ako ekonomika, cestovný ruch, dopravné spojenia ale aj Dunajská stratégia. Cezhraničná spolupráca podporovaná z fondov Európskej únie patrí podľa Rodinovej medzi efektívne a úspešné oblasti spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom. Jedným z takýchto projektov je aj autobusová linka, ktorá od októbra 2010 spája Bratislavu s obcou Rajka v Maďarsku.

Zmiešaná slovensko-maďarská komisia sa zhodla v hlavných európskych otázkach

11. novembra 2011 - (tasr)

Obe strany v Zmiešanej slovensko-maďarskej komisii pre európsku a euroatlantickú integráciu dnes v Budapešti konštatovali vysokú mieru zhody v kľúčových európskych finančných, ekonomických a zahranično-politických otázkach. Komisia zasadala pod vedením štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Milana Ježovicu a štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolta Németha. Za základné východisko pri riešení európskych otázok obaja štátni tajomníci označili zodpovednosť, a to tak v rozpočtovej a finančnej oblasti, ako aj vo vzťahu ku krajinám západného Balkánu, Východného partnerstva a Stredomoria. V rámci toho chce Slovensko a Maďarsko ponúkať svoje transformačné skúsenosti prostredníctvom bilaterálnej rozvojovej pomoci, ako aj vyšehradskej spolupráce. V diskusii maďarská strana informovala o svojich skúsenostiach z tohtoročného predsedníctva v Európskej únii. V tejto súvislosti ocenila a poďakovala Slovensku za spoluprácu počas predsedníctva SR vo Vyšehradskej štvorke. Obe strany pozitívne hodnotili vývoj slovensko-maďarských vzťahov za posledný rok, v ktorom dosiahli celý rad konkrétnych výsledkov, prinášajúcich prospech občanom oboch krajín. Ocenili najmä pokrok v oblasti cezhraničných prepojení energetickej a dopravnej infraštruktúry. Vyjadrili záujem realizovať nové projekty, ako napríklad mosty cez Ipeľ či nový most cez Dunaj medzi Komárnom a Komáromom. Štátny tajomník Ježovica zdôraznil záujem Slovenska o čo najlepšie vzťahy s Maďarskom, ktoré sú prospešné pre občanova ekonomiky oboch krajín, ako aj pre Európu. V spolupráci s Maďarskom sa podľa neho Slovensko riadi princípom troch „P” pokoj, príležitosti a práca. „Aby sa v našich vzťahoch udržiaval pokoj, aby sme v nich vygenerovali viac príležitostí, vrátane toho najpodstatnejšieho, čo potrebujú naši ľudia, a to je práca,” uviedol štátny tajomník Ježovica. Obe strany tiež potvrdili vôľu riešiť niektoré citlivé otázky vzájomných vzťahov bilaterálnym dialógom. V tejto súvislosti Ježovica vyzval maďarskú stranu na urýchlené stanovenie termínu rokovaní o dohode o štátnom občianstve, ako aj termínu zasadnutia zmiešanej komisie pre záležitosti menšín, informoval TASR Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

„Starí Slováci? Hlúpe slovíčkárenie“

Najväčšie zachované nálezisko slovanského hradiska z čias Nitrianskeho kniežatstva skúmajú pri Bojnej v Topoľčianskom okrese len pár rokov. Hoci tam v deviatom storočí bývali tisíce Slovanov, takmer tisícsto rokov zostalo skryté. Hovorí archeológ Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Kde leží stratené mesto slovanských vládcov?

Neďaleko Nitry sa pred vyše tisíc rokmi nachádzalo veľké sídlo Slovanov, ktoré chod dejín vymazal z povrchu zeme. Až doteraz. V Maďarsku boli viacerí vedci dlho presvedčení, že pred príchodom ich predkov na našom území neexistovala žiadna veľká civilizácia. Paradoxne to bol maďarský kňaz, ktorý si na prechádzke ako prvý náhodou všimol pozostatky veľkého valu.

Román Pétera Hunčíka Hraničný prípad

Chémia našej strednej Európy

11. novembra 2011 - (Miroslav Petříček - Sme)

Péter Hunčík líči osudy mesta, kde sa stretávajú maďarské a slovenské dejiny a množstvo rôznych kultúr. V jeho podaní to nie je mozaika, ale zložitá zlúčenina Péter Hunčík v románe Hraničný prípad dokazuje, že literatúra môže byť aj laboratóriom. Jeho kniha líči z pohľadu malých chlapcov osudy jediného miesta a jeho obyvateľov, avšak mesto Šahy, kde sa spolu stretávajú maďarské a slovenské dejiny a nespočetné množstvo rôznych kultúr, nie je v jeho podaní mozaikou, ale zložitou zlúčeninou. Zlúčeniny čiže zmesi sú dvojakého druhu: jedny, ktoré možno znovu rozložit na pôvodné zložky, a druhé, u ktorých je taká analýza nemožná. Šahy sú zmesou v tom druhom zmysle; do chemického laboratória musí teda vstúpiť spisovateľ, špecialista práve na „hraničné prípady“. Len ten je totiž schopný neanalyzovateľnú zmes vysvetliť, pretože ju nerozkladá, ale vytvára jej zmenšený model, na ktorom možno pozorovať jej správanie v situáciách, ktorým čelí. Takto sa román stáva operačným stolom, rozprávanie mikroskopom. Pretože tento mikrosvet rekonštruujú svojimi rozprávaniami a spomienkami malí chlapci, ktorí do svojich príbehov miešajú príbehy svojich rodičov, prarodičov i susedov vrátane legiend, prežívajúcich v kolektívnej pamäti. V prítomnosti tak stále žije dlhá minulosť a tento model sa podobá kaleidoskopu, ktorý sa neustále otáča - tak ako dejiny, tak ako individuálne osudy. Namiesto jasne definovateľných „substancií“ (Slovák, Maďar, Čech, Poliak, komunizmus, fašizmus, tá či oná revolúcia, vojna tu alebo vojna tam) môžeme zisťovať len rôzne stavy tejto zmesi, ale rovnako tiež i nepatrné odtiene a odtiene odtieňov na jej povrchu, ktoré netrvajú, ktoré neustále prechádzajú jeden do druhého, pretože všetko je v pohybu. Tragédia je do istej miery i komická a naopak, legenda pomerne reálna a skutočnosť sčasti mýtická, prítomnosť je premiešaná s pradávnou minulosťou, ktorá ju súčasne povznáša i traumatizuje. Každá osoba je zvláštny zrast - nielen pokiaľ ide o národnosť, ale aj o historické udalosti: „Dávka maďarstva, porcia komunizmu, trošička európskej krvi, dávka ázijského tela. Veď my už ani nevieme povedať, kto nie sme...“ Každý jazyk je nejako poznamenaný všetkými ostatnými, pohľad víťazov je súčasne pohľadom porazených, smrť sa nedá oddeliť od života. Mikroskop, ktorým je román v rukách spisovateľa (ten je však tak ako každý pozorovateľ života súčasťou pozorovaného, ktorý svojimi nástrojmi ovplyvňuje), tak preniká k nesmierne zložitému tkanivu - to nikdy nezachytí všeobecná historiografia, ktorej ťahy sú príliš hrubé a príliš rovné, pretože nutne musia nechať bokom všetky „hraničné prípady“. Lebo je pred nimi rovnako bezradná ako zoológia, keď klasifikuje vtákopyska. Zdá sa, že takým „hraničným prípadom“ je i stredná Európa. Možno je to pojem celkom fiktívny, nostalgická konštrukcia, či dokonca výmysel, ale na tom nezáleží. Dôležité je, že tieto dve slová (a trebárs aj len ako konvencia) označujú určitú špecifickú skúsenosť a z nej vyplývajúcí pohľad na svet, ktorý je kultúrno-historicky legitimizovaný tým, že je nezameniteľný. Práve preto, že skúsenosť, z ktorej vyrastá, je ona neanalyzovateľná zmes, ktorá do seba zmieša všetko, s čím sa stretne. Následkom toho v nej nemožno rozpoznať nejakú zreteľnú kauzalitu: čokoľvek v nej môže nadväzovať na čokoľvek iné. Niet divu, že rozprávajúcimi kronikármi Hunčíkovho románu sú deti na prahu dospelosti: nie sú zviazané konvenciami narácie, môžu preskakovať od epizódy k epizóde, od prítomnosti k minulosti a späť celkom prirodzene, ako sa im udalosti vybavujú v konkrétnych situáciách. Žijú v druhej polovici storočia, ale ich pamäť siaha až k jeho začiatkom: čo vidia okolo seba, je rovnako reálne ako to, čo ich otcom rozprávali ich dedovia. Ale práve táto veľká prítomnosť kolektívnej (hoci miestnej) pamäti umožňuje nadhľad, v ktorom vychádza najavo inak starostlivo maskovaný princíp dejín: všetci sa ocitáme na nesprávnom mieste v nesprávnom čase - ako starý Sóbujtó, nechcený svedok katynského masakru, ale vlastne ako všetci, kto na tomto mieste žijú a žili: len čo sa naučia žiť s jednou historickou nutnosťou, už je tu iná, takže sú zasa medzi porazenými. Mesto žije zmäteným zmietaním dejín, je v ňom prítomný Osvienčim i maďarské povstanie, znie v ňom šófar i revolučné piesne, folklór i častušky, maďarčina, slovenčina, biblická reč i iné, čudné jazyky, žije i zo zázračných legiend, ale najväčším zázrakom je každodennosť a to v nej, čo žiadna zmes nepohltí. Napríklad taký ujo Imre: za každých okolností sa snažil rozhodovať sa rozumne, a hoci nie vždy dosiahol cieľ, ktorý si vytýčil, neúspech ho nikdy nezaskočil. Dejinám vládnu „zmätené idey a vtedy nepomôže ani logika, ani logaritmické pravítko“. Ale pravidiel, ktoré si určil sám a ktorých sa stále držal, sa zmätené idey netýkajú. Pretože jediným pravidlom svojho života je každý z nás, nezávisle od toho, akým jazykom hovorí. Ujo Imre tomu hovoril étos. A to je veľmi dôležitý a často, žiaľ, i jediný protihráč dejín.

Péter Hunčík

- narodil sa 25. mája 1951 v Šahách

- je lekár psychiater, absolvoval Lekársku fakultu UK v Bratislave, dodnes praktizuje v psychiatrickej ambulancii vo Veľkom Mederi

- pred rokom 1989 publikoval básne, eseje a rozprávky

- v decembri 1989 založil a stal sa šéfredaktorom prvého nezávislého maďarského časopisu NAP

- bol poradcom prezidenta Václava Havla

- je jedným zo zakladateľov českej televízie Nova

- od roku 2002 prednáša na Carleton University v Ottawe a v súčasnosti je aj riaditeľom Centra pre výskum interetnických vzťahov Fórum inštitútu pre výskum národnostných menšín v Šamoríne

- publikuje v oblasti psychiatrie, v spoločensko-politickej oblasti, na stránkach dennej tlače a v spoločenských a literárnych periodikách

- je ženatý, okrem manželky Gabriely a deväťdesiatročnej matky má dve dospelé dcéry Gabrielu a Katu

- za svoju prvú beletristickú knihu Határeset, ktorá vyšla v maďarčine v Kalligrame v roku 2008 a v tomto roku už v treťom vydaní, získal na Slovensku Cenu Alfonza Talamona, Cenu Imreho Madácha, cenu Posonium a v Maďarsku Cenu Sándora Bródyho (2009) za najlepší debut

Šahy v stredoeurópskom románe Pétera Hunčíka

Veľká kniha o Palánku

Radil Václavovi Havlovi, teraz radí Slovákom.

Botto po zrušení Matice zmenil nekrvavý zboj Jánošíka na krvavý

Maďarizačný tlak na Jána Botta osobne doľahol a prejavil sa aj v jeho úprave Smrti Jánošíkovej. Napríklad v II. speve skladby pôvodné dvojveršie: ´Zbíjal som ja, zbíjal, nie na rôček prvý, ale som nevylial kvapku ľudskej krvi´ nahradil novým dvojverším: ´Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal, čiernu krv tyranov trávniček popíjal´.

Labaš pre Hedvigu spochybnil učebnicu

11. novembra 2011 - (Sme)

Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Peter Labaš ako znalec v prípade Hedvigy Malinovej-Žákovej včera počas výsluchu na Generálnej prokuratúre spochybnil učebnicu, ktorú fakulta odporúča ako študijnú literatúru. Zápisnicu z výsluchu má denník SME k dispozícii. „Je pre mňa zaujímavé, že na Slovensku už neplatí odborná literatúra,” komentoval výsluch Roman Kvasnica, advokát študentky. Labaša sa pýtal, či mohla mať Malinová otras mozgu aj bez bezvedomia. Znalec to odmieta. Učebnica Neurológia z roku 1991 hovorí niečo iné. „Ide o dvadsaťročnú publikáciu, viac k tomu nemám čo dodať,” reagoval na rozpor Labaš. Dekan včera vypovedal druhý raz, ani ďalšie štyri hodiny však posun v prípade nepriniesli. Labaš odmieta spresniť, ktorý odborník vypracoval ktorú časť znaleckého posudku. Niektorí odborníci, ktorí sú tam spomenutí, sa od toho dištancovali. Labaš v posudku spochybnil, že by študentku niekto pred piatimi rokmi napadol. Malinová-Žáková tvrdí, že ju zbili dvaja útočníci, lebo hovorila po maďarsky. Polícia prípad uzavrela s tým, že si útok vymyslela a obvinila ju z krivej výpovede.

Maďarsko-rakúsky publicista Paul Lendvai:

Kríza je žrádlo pre demagógov

11. novembra 2011 - (Miriam Zsilleová - Sme)

Známy maďarsko-rakúsky publicista varuje pred populistami v čase hospodárskej krízy. - Minulý rok ho Maďari za jeho kritickú knihu o Orbánovi nazvali zradcom a udavačom a vyhrážali sa mu. Nato však spomína Paul Lendvai pokojne. Hlas zvýši pri jedinom mene - Richard Sulík.

- Podľa mnohých expertov prežívame najhoršiu hospodársku krízu všetkých čias. Nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala, že bude trvať desať rokov, než sa nám bude vodiť lepšie. Stále nemáme to najhoršie za sebou?

- To nikto nevie. Ani Merkelová, ani Obama, ani Sarkozy. Nevieme to, pretože ne vieme, ako to pôjde ďalej v Taliansku a Španielsku. Závisí to od toho, ako sa nám podarí úspešné hospodárstvo izolovať od zlého, či sú občania pripravení dávať peniaze, teda Nemci, Rakúšania alebo Slováci, či sa k tomu postavia ako Sulík, alebo nie. Dúfam, že nastane stabilizovaná nestabilita. Je to mimoriadne zložitá situácia, skúška pre politické osobnosti. A som rád, že to vedie Angela Merkelová, ktorá je zodpovedná.

- Čo bude rozhodujúci bod?

- Rozhodujúce bude vrátiť občanom dôveru. Občanom a trhom. Nejde len o špekulantov, to sú veľké poisťovacie spoločnosti, ktoré majú na starosti majetok a úspory státisícov ľudí, a teda zodpovednosť. Považujem Európsku úniu a euro za najväčší úspech Európy, ale vtedy sme nemysleli na to, že bude spoločná mena bez spoločnej finančnej a menovej politiky. Pri spoločnej mene nemôžete v Nemecku menu zhodnotiť a vo Francúzsku znehodnotiť. A to je problém. Takže rozhodujúca otázka bude aj to, ako zachovať spoločnú menu. Či nebude fungovať menšia skupina, ktorá lepšie hospodári, a časť krajín možno z eura vypadne.

- Veľa ľudí už má krízy po krk, stratili nielen prácu a peniaze, ale aj vieru vo finančné inštitúcie a dôveru v politikov. Aké nebezpečné je to pre Európu?

- Veľmi nebezpečné, pretože potom prídu na rad podpaľači. Na všetko majú ľahké riešenie, buď za všetko môžu cudzinci, alebo Wall Street, židia, Cigáni alebo cyklisti. Je to vždy veľké nebezpečenstvo. Som veľmi rád, že v Nemecku nie je žiadna veľká krajne pravicová strana, lebo u nás sú Slobodní (FPOE) skoro takí silní ako sociálni demokrati. Takáto kríza je vždy žrádlo pre demagógov, to poznáme z histórie a môžete to vidieť aj dnes. Bez hospodárskej krízy a zlých opatrení by sa Hitler nebol nikdy dostal k moci. Takže otázka je, ako sa politické elity poučili z dejín. Nebezpečenstvo je, že príde niekto, kto to zneužije, kto vie hovoriť, vie sa predať alebo bude mať za sebou bohatých ľudí, ktorí ho budú podporovať. Videli sme to v Srbsku, v Rusku po Jeľcinovi, v Maďarsku tiež a zažili to aj Slováci. Vždy sa nájdu podpaľači a populisti, ktorým nejde o záchranu krajiny, ale o záchranu samých seba a o to, aby získali moc. To je najväčšie nebezpečenstvo.

- A poučili sa podľa vás politici?

- V Grécku určite nie. Tam politická elita zlyhala, keď podvádzala.

- Takže s ekonomickým bankrotom sa spája morálny bankrot?

- Je to jeho dôležitá súčasť. Nie je to len ekonomická, ale aj morálna otázka. Keď si vezmete, ako v Grécku poberajú dôchodky ľudia, ktorí sú už po smrti, a štát tak prišiel o osem miliárd eur, tak to je veľký daňový podvod. Nie je to vina Nemcov alebo Američanov, ale gréckych alebo talianskych politikov, toho šarlatána, bezočivého, ale veľmi šikovného špekulanta Berlusconiho, ktorý má vždy väčšinu a robí teraz piatu platňu ľúbostných piesní. A je to aj chyba opozície, ktorá ani v Grécku, ani v Taliansku nemá program. Potom sa objavia populisti.

- Je populista Richard Sulík?

- V mojich očiach je Sulík nezodpovedný demagóg a nie bez talentu. Každý deň som vo veľkých nemeckých novinách čítal rozhovor s ním, od jediného človeka závisel celý vývoj v Európskej únii. Sulík je príklad pre krátkodobý, nerozvážny spôsob myslenia a populizmus. Iveta Radičová je zase príklad politickej slušnosti. Pochopila, že takto sa nedá robiť politika. Predstavte si, že z 27 štátov únie by bol v troch alebo v štyroch taký Sulík pri moci. Katastrofa. U mňa muž, ktorý je pripravený z populistických dôvodov všetko obetovať a prispieť k tomu, že padne žena, ktorá nie je namočená do káuz, politicky skončil. V rozhodujúcej situácii dokázal, že nemá žiadne štátnické schopnosti a je populista. Sulíka považujem za podpaľača, o akých som hovoril.

- Ako ste vnímali slovenskú diskusiu o pomoci Grécku? Prvú pôžičku sme odmietli, potom nám pre podporu eurovalu padla vláda.

- Ľudská samoľúbosť je neuveriteľná, tento pán Sulík, ktorého na Západe v skutočnosti nikto nepoznal, sa objavil a tvrdil, že je nehorázne, aby Slováci zachraňovali Grécko, keď majú Gréci oveľa vyššie dôchodky a životný štandard. Čo by Sulík povedal, keby aj Nemci a Rakúšania, či Američania urobili to isté po druhej svetovej vojne s Marshallovým plánom, čo by bolo, keby Západ povedal, že po páde komunizmu vo východnej Európe nič neurobí. Politika, samozrejme, nie je žiadny charitatívny ústav, ale takto sa nevystupuje. Ja som to zažil. Čo by bolo so Slovenskom, keby západné krajiny i osobnosti nekritizovali Mečiara a jeho kurz. Kde bol vtedy Sulík? Študoval v Nemecku a zbieral peniaze.

- Výsledkom slovenského súboja o euro a euroval nakoniec môže byť návrat Roberta Fica ako premiéra po predčasných voľbách. Čo si o tom myslíte?

- Fico hral tú hru výborne. Niekto, kto bol ochotný ísť do vlády so Slotom a Mečiarom, je schopný všetkého, ale teraz musí dokázať, že sa poučil a vie s mocou narábať zodpovednejšie. Ešte ho neodpisujem, možno sa poučil.

- Čo by návrat Fica na čelo vlády znamenal pre maďarsko-slovenské vzťahy?

- To je dobrá otázka. Bolo by lepšie, keby bol na čele veľkej koalície a nespojil sa opäť s extrémistami. Často sa, bohužiaľ, stáva, že hoci je v jednej krajine relatívne primeraná vláda - ako bola bývalá sociálno-liberálna v Maďarsku, tak u vás bol Fico, Slota a Mečiar a nevyberavo sa nadávalo maďarskej ministerke zahraničných vecí. Teraz je možné, že to bude u vás lepšie a v Maďarsku bude Orbán.

- Do Bratislavy ste prišli predstaviť slovenský preklad knihy Maďari - víťazstvá a prehry. Čo by mali Slováci vedieť o Maďaroch?

- Najdôležitejšie je poučiť sa z maďarských chýb - nacionalizmu a intolerancie. Nacionalizmus je najväčšie nebezpečenstvo pre vlastný národ a treba proti tomu vystúpiť. Extrémizmus každej formy a každej farby je smrteľný a katastrofálny pre budúcnosť krajiny. Myslím, že to bude pre Slovákov zaujímavé čítanie.

- Kniha, ktorú ste vydali predtým v nemčine a maďarčine a v ktorej kritizujete Maďarsko Viktora Orbána, vyvolala v Maďarsku tvrdú kritiku vašej osoby. Boli ste zradcom, udavačom, vyhrážali sa vám smrťou...

- V knihe, ktorú teraz predstavujem na Slovensku, sa nevenujem tak veľmi posledným dvadsiatim rokom. V tej predchádzajúcej sa im naopak venujem. Ľudia, ktorí prvú knihu obdivovali, ma za druhú považovali za nepriateľa Maďarska. Píšem len svoj názor a to, že Maďari takto zareagovali, ma mrzí, ale to len ukazuje, že sa ľudia vôbec nepoučili z histórie. Stále platí, že politiku Orbánovej vlády považujem za osudovú. Nie že by predchádzajúca vláda bola dobrá, ale teraz sa stali súčasťou maďarskej kultúrnej, susedskej i hospodárskej politiky nacionalizmus, intolerancia, antisemitizmus i rasizmus. Nie že by to Orbán sám robil, ale on to trpí. Tak, ako to bolo v 30. rokoch v Nemecku.

- Po skončení predsedníctva v EÚ prestal Západ Maďarsko sledovať, hoci politické pomery sa tam nezlepšili.

- Je to tam teraz oveľa horšie, ale Európska únia tomu nevenuje pozornosť. Západ sa dokáže v súčasnosti zaoberať len jednou krízou, a to je hospodárska.”

- Rakúšania a Nemci si každý rok volia slovo roka. Máte tip na slovo roka 2011?

- Sulík.

***

Paul Lendvai je publicista a komentátor. Narodil sa v roku 1929 v Budapešti. Bol členom komunistickej strany, no rok po potlačení maďarskej revolúcie emigroval do rakúskej Viedne, kde dostal občianstvo. Dlhé roky bol korešpondentom pre východnú Európu rakúskeho denníka Die Presse a britských Financial Times. V roku 1982 sa stal šéfredaktorom oddelenia pre východnú Európu v ORF. Je politickým komentátorom rakúskeho denníka Der Standard. Vydal pätnásť kníh. Na Slovensku mu teraz vychádza kniha Maďari - Víťazstvá a prehry.

Ekonomický gýč

11. novembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Imre Kerényi, dvorný šialenec Viktora Orbána, sa v Maďarsku stal známym ako organizátor a moderátor mítingov Fideszu. Skúsenosti zbieral ešte ako stranícky tajomník a organizátor komunistických masových osláv pred rokom 1989. Dnes je u susedov obľúbenou témou zbierka obrazov angažovaného politického umenia, ktoré Kerényi ako premiérov osobný (len jemu sa zodpovedajúci) poverenec nakúpil na výzdobu parlamentu. Jeden z nich napríklad má zobrazovať brutalitu predchádzajúcej vlády. V kompozícii prevzatej z príbehu svätého Juraja a draka policajt na koni zapicháva kopiju do ležiacej ženy v bielom habite - tá predstavuje pouličný dav (väčšinou sympatizujúci s krajnou pravicou) demolujúci v roku 2006 Budapešť. Trinásť gýčov v štýle naivného umenia či kŕčovitého agitpropu z 50. rokov minulého storočia má byť vizuálnym sprievodom novej Orbánovej ústavy (ktorá sa tým asi stane prvou ústavou s obrázkami na svete!). Maturantom hrozí, že knihu s týmito ilustráciami dostanú od vlády ako dar k výtlačku ústavy napísanej v rovnakom štýle. Ako to súvisí s rakúskou sťažnosťou na Maďarsko pre Obánov program splácania hypoték v cudzej mene za úradne stanovený a dnes už (aj vďaka orbánovcom) úplne nereálny kurz? Všetky kroky súčasnej vlády ohrozujúce právne istoty, súkromné majetky a nerešpektujúce dohody, čiže základné princípy správneho fungovania ekonomiky, sú produktom tej istej arogantnej, mocichtivej a do seba zahľadenej mentality, ktorá sa snaží aj s pomocou Kerényiho obrazov celej krajine vnútiť jedinú a navyše atavistickú ideológiu a vkus. Čím zjavnejší je pritom totálny krach „neortodoxnej” ekonomickej politiky vlády, čím viac sa Maďarsko opäť blíži k štátnemu bankrotu a čím zjavnejšia je nekompetentnosť a chaotickosť vládnych opatrení, tým väčšie úsilie sa venuje propagande, ktorá to má zakryť a presvedčiť ľud, že to, čo vidí na vlastné oči a cíti na vlastnej peňaženke, nie je vôbec pravda. Rozdiel je len v tom, že pokiaľ vyčíňanie orbánovcov neprekračuje hranice krajiny, alebo sa týka len bezprostredných susedov, vyvoláva v únii maximálne pobavenie a minimálny záujem. Podriadenie si justície a médií, nový volebný zákon zvýhodňujúci vládnu stranu či verbovanie dvojakých občanov nikoho obzvlášť netrápi, doma si Orbán môže robiť, čo len chce. Smolu má, keď siahne na investície veľkých firiem z dôležitejších európskych krajín. Aspoň niečo.

Rakúsko žaluje Maďarsko za hypotéky

11. novembra 2011 - (sita)

Rakúsko sa obrátilo na Európsku komisiu so sťažnosťou na Maďarsko za jeho program splácania hypotekárnych úverov v cudzej mene. Na kroky maďarskej vlády, ktorá programom rieši problém predraženia hypoték Maďarov v eurách a švajčiarskych frankoch po oslabení forintu, doplatia banky. Týka sa to aj pobočiek rakúskych bánk, ktoré majú prísť asi o šesť miliárd eur. Podanie podnetu proti Budapešti potvrdila rakúska ministerka financií Maria Fekterová. Normu z dielne vlády premiéra Viktora Orbána označila za prejav „populizmu, ktorý škodí í povesti Maďarska ako dobrého cieľa pre investorov”. Kroky Orbánovej vlády tento týždeň kritizovala aj Európska centrálna banka. „Jednorazové straty, ktoré utrpí maďarský bankový systém v dôsledku I zákona o splatení hypotekárnych úverov v cudzej mene, negatívne ovplyvnia kapitálovú pozíciu bánk v čase, keď ich schopnosť akumulovať kapitál čiastočne obmedzuje aj daň z finančných transakcií, zavedená minulý rok,” upozornila. Maďarský parlament bankám stanovil aj strop pri úrokoch z úverov. Podľa vládnej strany Fidesz to banky donúti, aby „hrali čestnú hru”. Na Slovensku chce zase opozičný Smer zakázať, aby sa prenášala banková daň do poplatkov. Odborníci to tiež spochybňujú.

V Zalaegerszegu obnovili liečbu onkopacientov

11. novembra 2011 - (tasr / mti)

Liečba onkologických pacientov v Župnej nemocnici v maďarskom Zalaegerzsegu, ktorú začiatkom týždňa museli prerušiť pre nedostatok dôležitých liekov, môže pokračovať. Zdravotnícke zariadenie totiž dostalo chýbajúci preparát a neodkladne začalo s postupným oslovovaním chorých. Podľa nemocničných zdrojov chýbal prípravok 5-fluor-uracil, ktorý je dôležitým prvkom mnohých chemoterapeutických liekov. Uvedeného komponentu je nedostatok aj za hranicami Maďarska. Distribučné spoločnosti v zdôvodnení tohto javu uviedli, že ide o dôsledok „celosvetových problémov s výrobou a jej efektivitou, ako aj zvýšenia dopytu po týchto prípravkoch”. V Zalaegerszegu by však liečba pacientov s nádorovými ochoreniami mala teraz už pokračovať bez problémov, nemocnici sa podarilo získať zásoby preparátu, ktoré vystačia až do marca 2012.

Slovákom i Európe chýbajú lieky pre onkopacientov

11. novembra 2011 - (Hospodárske noviny)

Európa má nedostatok liekov pre onkologických pacientov. Po Maďarsku, kde museli poslať niekoľko desiatok pacientov domov, hlásia problémy s dodávkami niektorými druhov liekov aj na Slovensku. „Naše nemocnice majú dlhodobý nedostatok lieku proti rakovine kože. Ide o jeho celoeurópsky výpadok, pretože farmaceutická spoločnosť prestala tento liek vyrábať,” povedal včera pre HN onkologický špecialista z Banskej Bystrice. Zlou správou pre pacientov je, že ako jediný registrovaný liek tohto typu na Slovensku bude nedostupný ešte niekoľko mesiacov. Desiatkam pacientov už museli kvôli tomu liečbu prerušiť. Podobný problém majú aj v maďarskom Zalaegerszegu, kde touto týždeň poslali z nemocnice domov 15 onkologických pacientov. Dôvodom bol nedostatok látky, ktorá je základnou súčasťou chemoterapie pre liečbu rakoviny hrubého čreva, hlavy či krku. „Popri prípravkoch na chemoterapiu chýbajú na trhu i ďalšie podobné lieky,” povedal Jenő Rácz z maďarského združenia nemocníc. Problémy mali preto viaceré nemocnice v krajine. Maďarsko nedostatok liečiva odôvodňovalo celosvetovými problémami ich výroby a ich akútnym nedostatkom v Európe. Dodávatelia síce navrhli, že liečivá nahradia, ale ich cena by v takom prípade stúpla až na desaťnásobok. Kritickú situáciu však včera v Maďarsku zažehnali. „Lieky sa nám podarilo zohnať od dodávateľov zo zámoria a od pondelka obnovíme chemoterapiu pacientov,” povedala Agnes Ruszová z onkologického oddelenia v Zalaegerszegu.

Maďari vystrašili pol Európy únikom radiácie

18. novembra 2011 - (Pravda)

Záhada, ktorá v posledných týždňoch znepokojovala Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu a niekoľko európskych krajín vrátane Slovenska, sa vyriešila: K úniku rádioaktívneho jódu 131 sa prihlásil Ústav izotopov na západnom okraji Budapešti. „Príčina úniku sa vyšetruje,” uviedla medzinárodná agentúra so sídlom vo Viedni. Dôvod na poplach však podľa nej nebol. „Hodnoty jódu 131 namerané v Európe sú mimoriadne nízke,” cituje z jej vyhlásenia agentúra Reuters. „K nijakému ohrozeniu zdravia obyvateľstva nedošlo,” dodáva. Izotop jódu 131 vo vysokých dávkach môže spôsobovať rakovinu. Keby vo veľkej koncentrácii unikol do ovzdušia, mohol by zamoriť napríklad mlieko, ovocie či zeleninu. Podľa šéfa Ústavu izotopov v budínskom Csillebérci Józsefa Környeiho v období od 8. septembra do 16. novembra, keď výrobu zastavili, zo zariadenia uniklo iba 324 gigabecquerelov, čo je hodnota hlboko pod povolené normy. Prvý únik ústav zaznamenal už na jar. Od januára do mája sa cez komín dostalo do ovzdušia približne 300 gigabecquerelov. Hoci podľa Környeiho nešlo o alarmujúce čísla, veď hygienické normy povoľujú ročne až 1 600 gigabecquerelov, firma v lete zastavila výrobu a prerobila filtračné zariadenia. Na jeseň však únik jódu 131 neprestal. Stále to však nie je dramatické, doteraz sa do ovzdušia dostalo 39 percent ročne povolenej normy, tvrdí podľa agentúry MTI Környei. Ústav napriek tomu produkciu izotopu znova zastavil a chystá sa zabudovať ešte účinnejšie filtre, aby únik v budúcnosti podľa možnosti nepresiahol desať percent povoleného množstva. Stopy izotopu jódu 131 v posledných týždňoch namerali v ovzduší nielen na Slovensku a v Rakúsku, ktoré susedia s Maďarskom, ale aj vo vzdialenejšom Česku, Nemecku, Poľsku, či dokonca vo Švédsku a Francúzsku. „Nemohlo to pochádzať výhradne od nás,” uviedol pre MTI Környei, ktorý pripúšťa, že vietor zrejme odniesol jód 131 z Maďarska aj nad iné časti Európy, podľa hodnôt nameraných v cudzine však predpokladá, že zdrojov úniku je na kontinente viac. Ústav izotopov v Csillebérci je jediný v Maďarsku, ktorý dodáva jód 131 pre potreby zdravotníctva. V Európe ho vyrábajú už len v Poľsku, Holandsku, Belgicku a vo Francúzsku.

Slovensko a susedné krajiny straší rádioaktivita! Zdroj neznámy

11. novembra 2011 - (topky.sk)

Zvýšený výskyt rádioaktívneho jódu 131 vystrašil viaceré európske krajiny vrátane Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Rakúska. V Českej republike ho nameral Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť (SUJB). Jeho pôvod však nepozná. Informoval preto Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE), aby pomohla zdroj radiácie odhaliť. Mierne zvýšené hodnoty rádioaktívneho jódu 131 namerali v ovzduší v posledných dňoch podobne ako vo viacerých európskych krajinách aj na Slovensku. Podľa vedúceho odboru ochrany zdravia pred žiarením z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) Slovenskej republiky Vladimíra Jurinu však takéto hodnoty nepredstavujú žiadnu hrozbu pre obyvateľstvo a ľudia sa nemajú čoho báť. „Ľudia sa naozaj nemajú čoho obávať. Toto nie sú hodnoty, ktoré by sa blížili k takým, že by bolo potrebné informovať obyvateľstvo alebo napríklad zvýšiť frekvenciu meraní,” vysvetlil Jurina. „Zdroj je zatiaľ neznámy a pravdepodobne sa nachádza mimo územia Českej republiky,” povedal v piatok popoludní Jiří Hůlka zo Štátneho ústavu radiačného. MAAE upozornila, že izotop bol nameraný v hodnotách, ktoré nespôsobujú žiadne zdravotné riziká. Podľa MAAE nie sú hodnoty spôsobené látkami, ktoré sa do ovzdušia mohli dostať po problémoch japonskej jadrovej elektrárne Fukušima. „Nezistili sme žiadne zvýšenie koncentrácie iných umelých rádionuklidov, čo naznačuje, že nejde o haváriu jadrovej elektrárne,” doplnil Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť. MAAE sa teraz snaží zistiť, ako sa látka do ovzdušia dostala. V tejto súvislosti sme kontaktovali aj Úrad pre jadrový dozor, ktorý o záležitosti vie. Zaujímalo nás, či by za namerané hodnoty jódu mohli slovenské jadrové elektrárne. „Podozrenie, že za zvýšený výskyt rádioaktívnej látky v ovzduší v susedných krajinách môžu naše atómové zariadenia, môžeme s istotou vylúčiť,” uviedla hovorkyňa ÚJD.

Orbán vystúpil na London School of Economics

11. novembra 2011 - (tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého v piatok čaká v Londýne pracovné stretnutie s predsedom britskej vlády Davidom Cameronom, vystúpil dnes s prednáškou pred poslucháčmi London School of Economics. Ako v nej zdôraznil, jeho vládny kabinet považuje za morálne a správne rozdelenie záťaže medzi subjekty obchodnej sféry, štátneho sektoru a domácnosti, čo determinovalo doterajšie hospodárske opatrenia v Maďarsku. Pred „veľkodušnosťou” Medzinárodného menového fondu uprednostnila maďarská vláda trhové financovanie, čo bolo veľmi riskantné, ale správne rozhodnutie, ako to ukázali skúsenosti uplynulého roka, konštatoval rečník. Na margo európskej krízy Viktor Orbán uviedol, že jej korene vidí v nezodpovednom prístupe k systémom verejného financovania a takisto nezodpovednej rozpočtovej politike. Za bezprecedentne pozitívnu správu označil vo vyhlásení pre maďarských novinárov dnešnú prognózu EÚ, v zmysle ktorej by sa budúcoročný rozpočtový deficit v jeho krajine mal udržať pod hranicou troch percent HDP. Viktora Orbána prijal vo večerných hodinách David Wootton, nový starosta londýnskeho finančného centra City.

Maďarský Ústavný súd bude môcť preverovať aj rozhodnutia sudcov

15. novembra 2011 - (tasr)

Maďarský ústavný súd bude môcť v budúcnosti okrem iného preverovať aj súlad rozhodnutí sudcov s ústavou. Vyplýva to z ústavného zákona o ústavnom súde, ktorý prijali v pondelok večer poslanci parlamentu. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI ústavný súd bude môcť tiež preveriť ústavnosť právnych noriem, ktoré budú aplikované v individuálnych prípadoch. V zmysle nového zákona bude zúžený okruh tých, ktorí budú môcť iniciovať dodatočné preverovanie právnych noriem. Doposiaľ tak mohol urobiť ktokoľvek - od 1. januára 2012 však na to budú mať právo už iba vláda, štvrtina parlamentných poslancov alebo ochranca ľudských práv. Prebiehajúce procesy, ktoré boli v týchto záležitostiach predtým začaté a ktoré neboli iniciované vládnym kabinetom, štvrtinou poslancov či prípadne ombudsmanom, budú od 1. januára budúceho roka zrušené. Zákon o ústavnom súde, za ktorý hlasovalo 252 poslancov a 105 bolo proti, sa prispôsobuje ustanoveniam novej ústavy, ktorá začne platiť od začiatku budúceho roka.

Chorvátsky expremiér trvá na nevine v ďalšej žalobe

10. novembra 2011 - (sita)

Bývalý chorvátsky premiér Ivo Sanader poprel vo štvrtok vinu v prípade nového obvinenia z korupcie, podľa ktorého mal prijať úplatok vo výške 10 miliónov eur od maďarskej ropnej spoločnosti MOL. Podľa obvinení vznesených na súdnom pojednávaní v Záhrebe Sanader mal ako premiér v roku 2008 za úplatok zabezpečiť kontrolu firmy nad chorvátskou štátnou energetickou spoločnosťou INA. Ide o druhé obvinenie z korupcie, ktoré úrady vzniesli voči Sanaderovi. Súd sa rozhodol oba prípady spojiť. V prvom prípade je Sanader obvinený z prijímania úplatkov v súvislosti s kauzou siahajúcou ešte do 90. rokov, ktorá sa týka rakúskej banky. Expremiér mal v čase vojny v rokoch 1994 a 1995 prijať od rakúskej bankovej skupiny Hypo Alpe Adria Group úplatok vo výške pol milióna eur výmenou za pôžičku v hodnote 140 miliónov rakúskych šilingov pre chorvátsku vládu. Sanader v tom čase pôsobil ako zástupca ministra zahraničných vecí. Bývalý premiér náhle opustil Chorvátsko po tom, ako prokuratúra v jeho prípade požiadala o zbavenie imunity, a ušiel do Rakúska. Tam ho zadržali v decembri minulého roku a na žiadosť Chorvátska v júli vydali do vlasti.

MOL plánuje postaviť v Slovnafte plynovú elektráreň

10. novembra 2011 - (tasr)

Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL plánuje vybudovať veľkú plynovú elektráreň v lokalite jej slovenskej dcéry, v bratislavskom Slovnafte. S výstavbou začne po dokončení podobnej elektrárne v Maďarsku. Uviedol to šéf Slovnaftu Oszkár Világi v rozhovore pre hospodárske noviny Napi Gazdaság. Obe elektrárne budú mať kapacitu približne 860 MW a budú dodávať energiu jednak rafinériám MOL, a jednak na trh. Világi dodal, že maďarský koncern bude na projektoch spolupracovať s českým energetickým gigantom ČEZ, ktorý vlastní 7,3-% podiel v MOL. S výstavbou elektrárne v Maďarsku začne na budúci rok španielska firma Tecnicas Reunidas a bude stáť menej, ako pôvodne odhadovaných 650 miliónov eur. Presnejšie čísla zatiaľ nie sú známe, no kým MOL minulý mesiac hovoril o sume 600 miliónov eur, španielska firma uviedla, že má dostať 455 miliónov eur. Világi pripomenul, že produkcia na úrovni 860 MW predstavuje 8 % z celkovej spotreby elektriny v Maďarsku, čo znamená, že väčšinu elektriny koncern predá na trhu. „Plánujeme výstavbu ďalšej elektrárne s rovnakou kapacitou v bratislavskom Slovnafte,” dodal Világi.

Piatim štátom Európskej únie hrozia sankcie za vysoký deficit

10. novembra 2011 - (tasr / ap)

Piatim krajinám Európskej únie hrozia sankcie za nedostatočné znižovanie rozpočtových schodkov. Upozornil dnes eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. Lídri EÚ sa na summite koncom októbra okrem iného dohodli na sprísnení pravidiel, ktoré majú zabezpečiť stabilitu verejných financií. Zahŕňajú aj možnosť uvalenia sankcií na krajiny, ktoré porušujú rozpočtovú disciplínu. Prísnejšie pravidlá začnú platiť od polovice decembra a komisár dnes varoval Belgicko, Cyprus, Maltu, Maďarsko a Poľsko, že sa môžu stať prvými štátmi, ktoré dostanú trest za to, že sa dosť nesnažia zredukovať nadmerné rozpočtové schodky a štátne dlhy. „To, čo teraz potrebujeme, je neoblomná snaha o realizáciu týchto opatrení (...). Jedného dňa začnem uplatňovať nové pravidlá hospodárskej správy a riadenia,” pohrozil Rehn, ktorý sa stal podpredsedom Európskej komisie pre ekonomické a menové záležitosti a euro a získal tak väčšie právomoci. „

Maďarskej ekonomike sa bude dariť horšie

10. novembra 2011 - (tasr / reuters)

Európska komisia (EK) v jesennej prognóze znížila odhad rastu maďarskej ekonomiky v budúcom roku na 0,5 %. Vláda v Budapešti však zatiaľ svoju pôvodnú predpoveď, podľa ktorej by mal výkon hospodárstva v roku 2012 stúpnuť o 1,5 %, nezmení. Počká si až na oficiálnu revíziu nemeckej prognózy. EK pripomína, že Maďarsko patrí medzi najzraniteľnejšie štáty strednej Európy pre veľké dlhy a množstvo úverov v zahraničných menách. Komisia sa domnieva, že v tomto roku sa preto hrubý domáci produkt (HDP) krajiny zvýši o 1,4 %. To je len o málo viac ako vlani, keď stúpol o 1,3 %. Maďarsko je rovnako, ako väčšina malých stredoeurópskych ekonomík, závislé od vývozu. Spomalenie rastu kľúčových obchodných partnerov, predovšetkým Nemecka, sa výrazne odrazí aj na výkone maďarského hospodárstva, keďže domáci dopyt je stále slabý. Komisia predpovedá, že rozpočtový schodok Maďarska dosiahne na budúci rok 2,8 % HDP, čiže bude nižší ako povolené 3 % HDP. Vláda ale plánuje stlačiť deficit verejných financií na 2,5 % HDP. Okrem toho, podľa odhadu EK sa v roku 2013 schodok verejných financií Maďarska opäť prehĺbi na 3,7 % a prekročí tak povolený limit. Maďarská vláda na tieto údaje reagovala vyhlásením, že počká, až Nemecko zmení odhad vývoja ekonomiky, až potom upraví svoju prognózu. Berlín už 20. októbra znížil o takmer polovicu odhad rastu hospodárstva v nasledujúcom roku, konkrétne na 1 %. Analytici, ktorých oslovila agentúra Reuters predpovedajú, že výkon maďarskej ekonomiky v roku 2012 stúpne o 0,9 % a upozornili, že slabší rast môže ohroziť plánované znižovanie rozpočtového deficitu.

Zákon má uľahčiť aj život Slovákom v zahraničí a zjednodušiť spájanie rodín

Prezident odobril modré karty pre kvalifikovaných

10. novembra 2011 - (tasr)

Modrá karta EÚ, ktorá uľahčí prístup pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, bude od nového roku platiť aj na Slovensku. Vyplýva to zo zákona o pobyte cudzincov, ktorý včera podpísal prezident Ivan Gašparovič. Karta bude oprávňovať držiteľov z tretej krajiny vstúpiť, zdržiavať sa a pracovať na území Slovenska v časovom rozpätí, na aké mu bola policajným útvarom vydaná. Požiadať si o ňu môže osoba prijatá na pracovnú pozíciu na Slovensku s občianstvom v nečlenskej krajine, od ktorej sa vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia. „Vyššou odbornou kvalifikáciou sa rozumie kvalifikácia preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní alebo dokladom o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe v príslušnej oblasti - na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktorý bol vydaný podľa osobitného predpisu,“ uvádza sa v zákone. Podmienkou je aj budúca výška platu záujemcov o takúto kartu. Žiadajúci cudzinec musí mesačne zarábať najmenej 1,5-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenska v príslušnom odvetví, resp. 1,2-násobok pri vybraných povolaniach, ako je učiteľ či výskumný pracovník. Lehota platnosti takejto karty by mala byť tri roky. Ak je však obdobie trvania pracovného pomeru kratšie, policajný útvar udelí modrú kartu na obdobie trvania pracovného pomeru predĺžené o 90 dní. Žiadosť o vydanie predmetného dokladu bude stáť 165,50 eura. Zákon vypracoval rezort vnútra a podľa ministra Daniela Lipšica má uľahčiť aj život Slovákom žijúcim v zahraničí a zjednodušiť spájanie rodín. Na druhej strane by mal sprísniť režim voči nelegálnym migrantom, obchodovaniu s ľuďmi či nelegálnej práci. Vyhostenie nelegálnych zamestnancov by po novom hradil zamestnávateľ, ktorý ich nelegálne zamestnal.

Kultúra po maďarsky

9. novembra 2011 - (Miriam Zsilleová - Sme)

Ani médiá, ani ústava, ani lepšie splátky úverov v zahraničnej mene, či žaloby proti nefideszovským expremiérom. Orbánovo Maďarsko si v tom už aký-taký poriadok urobilo. Na rade je kultúra. Na čelo Nového divadla (Új Színház) v Budapešti vymenoval primátor hlavného mesta dvoch pravicových radikálov a známych antisemitov. György Dörner, herec a radikálny nacionalista, bude riaditeľom divadla, a u nás známy István Csurka, spisovateľ a šéf malej krajne pravicovej strany, bude jeho intendant. Primátor ich vymenoval, hoci komisia bola proti. Je aj jasné prečo. Nový riaditeľ chce v divadle ukončiť „degenerovanú, liberálnu hegemóniu“. Divadlo síce nie je najväčšie ani najvýznamnejšie, ale je financované štátom. A má symbolickú polohu - oproti Štátnej opere. K dvom tisíckam Maďarov v uliciach preto pridal tvrdý protest známy nemecký dirigent Christoph Dohnanyi, ktorého rodina pochádza z Maďarska. Dirigent z jednej členskej krajiny únie odmietol dirigovať Brahmsovo Nemecké requiem v Štátnej opere druhého členského štátu - z politických dôvodov. Čosi podobné tu už bolo. Rušili sa pozvania, bojkotovalo sa lyžovanie a prvýkrát dala Európska únia do nemilosti jedného zo svojich členov. To bol rok 2000 a v Rakúsku sedela vo vláde strana Jörga Haidera. Orbánova vláda vyvoláva rovnaké nálady ako tá s Haiderovou účasťou. Viac ako 20 percent Maďarov hovorí, že sú im hodnoty krajnej pravice blízke. Rakúšanov vtedy riešila celá Európa, na Maďarov nemá po skončení ich predsedníctva nikto ani čas, ani chuť. Najprv sa musí zachrániť euro.

YouTube - ÚSŽZ

http://www.youtube.com/user/uszzsk

Zbor poradcov predsedu USZZ - Tlačová konferencia

Slovenské vysielanie v zahraničí

Internetový portál Slovenské zahraničie

Na podujatí Slovenské prepojenie 2011 predstavili sedem portálov zo zahraničia

Andrej Bucko - Slovák žijúci v Austrálii

Vodič slovenského kamióna vyviazol so zraneniami z tragickej nehody v Maďarsku

11. novembra 2011 - (tasr)

Vodič slovenského kamióna vyviazol dnes v skorých ranných hodinách s menšími zraneniami zo zrážky jeho vozidla s rumunským mikrobusom, ku ktorej došlo v okolí maďarského mesta Abony v Peštianskej župe, približne 85 km od Budapešti. Menej šťastia mala posádka mikrobusu, v ktorého vraku našli smrť traja ľudia, ďalší dvaja utrpeli vážne a iní dvaja ľahšie zranenia. Hovorkyňa Peštianskeho župného veliteľstva polície Andrea Beliczová Beluzsárová uviedla, že okolnosti, ktoré viedli k tragickej dopravnej nehode, vyšetrujú policajti z Ceglédu, predbežne sú však nejasné. Inkriminovaný úsek hlavnej cesty č. 4 museli dočasne uzavrieť.

Z Egypta doviezli troch Maďarov ťažko zranených pri nehode

10. novembra 2011 - (tasr)

Troch zo štyroch ťažko zranených autobusovej nehody, ktorá si v nedeľu večer pri egyptskej Hurghade vyžiadala 11 obetí, dopravili dnes nadránom do Budapešti. Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, hovorca predsedu maďarskej vlády Péter Szijjártó v stredu neskoro večer informoval, že z Káhiry vzlietlo nemecké záchranárske lietadlo s tromi ťažko zranenými, s jedným príbuzným a so špecialistom maďarskej záchrannej služby. Štvrtý ťažko zranený spolu s príbuzným zostáva ešte v Káhire, pretože v jeho stave nastali zmeny. Podľa hovorcu dnes priletí aj maďarský vojenský špeciál s pozostatkami 11 obetí nehody. Ľahšie zranených priviezli lietadlami v utorok a v stredu. V nedeľu večer jeden z troch autobusov, vezúcich maďarských turistov z hotela na letisko v Hurghade, nabehol veľkou rýchlosťou na obrubník, prevrátil sa a zastavil sa až po 50 metroch. Haváriu neprežilo 11 ľudí a 29 turistov utrpelo rôzne poranenia.

V Pécsi zomrelo dieťa, ktoré sa narodilo v lekárni

13. novembra 2011 - (tvnoviny.sk)

V nemocnici zomrelo v piatok (11. 11.) dieťa, ktoré sa deň predtým (10. 11.) narodilo v jednej z lekární v maďarskom meste Pécs. Informoval o tom portál denníka Blikk. Prípadu predchádzali bizarné okolnosti. Len 25-ročná matka novorodenca vraj vôbec netušila, že čaká dieťa. Napokon dala život 700-gramovému chlapčekovi, ktorého priviedla na svet priamo v lekárni. Napriek tomu, že zdravotný stav jej potomka po narodení sa javil ako stabilný, po prevoze do nemocnice sa novorodenec ďalšieho ráno už nedožil. Tehotná žena prišla do lekárne vo štvrtok s tým, že ju trápia strašné bolesti. Personál lekárne zavolal k žene rýchlu pomoc, pričom zdravotníci, ktorí dorazili o sedem minút, okamžite začali žene pomáhať pri pôrode. Ako sa ukázalo, dieťa sa narodilo predčasne, napriek tomu však všetko vyzeralo tak, že bude v poriadku. „Novorodenec však počas nasledujúcej noci zomrel. Matka je fyzicky v poriadku. Psychicky ale na tom žena nie je najlepšie. Náhla strata dieťaťa ju vážne zasiahla,” povedal Gábor Molnár z nemocnice v Pécsi.

Súd zrušil rozsudok nad Roháčom, zostáva ale vo väzbe v Maďarsku

17. novembra 2011 - (tasr)

Odvolací súd hlavného mesta v Budapešti vo štvrtok kvôli premlčaniu zrušil trestné stíhanie Slováka Jozefa Roháča v kauze pokusu o vraždu podnikateľa Zoltána Seresa a zrušil rozsudok prvostupňového súdu, informoval maďarský spravodajský server hir24.hu. Kauza s Roháčom v pokuse o vraždu Seresa po tom, čo sa odvolal prokurátor, bude pokračovať na Najvyššom súde Maďarska. Roháč však nezávisle na rozhodnutí zostáva vo vyšetrovacej väzbe v Maďarsku kvôli prípadu vraždy podnikateľa Jánosa Fenyőa. Sudca odvolacieho súdu Péter Mehrer dnešné rozhodnutie zdôvodnil tým, že Súd hlavného mesta v októbri 2010 kvalifikoval Roháčov čin spred 14 rokov nie ako pokus o vraždu, ale iba ako prípravu na vraždu. Kým premlčacia lehota pokusu o vraždu je 15-ročná, v prípade prípravy vraždy je iba päťročná a teda už je premlčaná. Súd hlavného mesta v Budapešti 26. októbra na prvom stupni oslobodil Roháča spod obžaloby z pokusu o úkladnú vraždu, odsúdil ho však na dva roky väzenia za zneužitie výbušnín a súčasne rozhodol o vyhostení tohto občana Slovenskej republiky na tri roky z Maďarska. Odsúdenému zarátali do trestu vyšetrovaciu väzbu a prepustili ho. Slovák, ktorého zadržala česká polícia v októbri 2008 a vo februári 2009 ho vydala maďarským orgánom činným v trestnom konaní, sa mal v júni v roku 1997 snažiť zavraždiť podnikateľa Zoltána Seresa. Na jeho auto mal namontovať diaľkovo ovládanú výbušninu, ktorá však z vozidla spadla a atentát bol zmarený. Prokuratúra hlavného mesta vzniesla voči nemu obvinenie z pokusu o úkladnú vraždu a zo zneužitia výbušniny. Roháč, ktorého na základe európskeho zatykača vydaného budapeštianskym súdom v tomto roku zadržala slovenská polícia 18. februára v Leviciach, teraz čelí podozreniu zo zabitia mediálneho magnáta Jánosa Fenyőa z roku 1998. Budínsky ústredný obvodný súd rozhodol 20. apríla o vzatí Roháča do vyšetrovacej väzby, ktorú následne predĺžili a trvá dodnes.