Zo slovenskej tlače - Október (II.) 2011

Politici sa hádajú, kto bude vládnuť do volieb - Maďarská tlač varuje. Vzťahy sa môžu zhoršiť - Maďari zablokujú Srbov v únii - Financial Times: Maďarsko zišlo z cesty demokracie - Orbán šije volebný zákon na svoju mieru - Konferencia o spolupráci miest Karpatského regiónu - Most pokrstili pivom - Prezidenti obrusovali hrany

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Parlamentné strany sa nezhodujú na type vlády do volieb

Politici sa hádajú, kto bude vládnuť

15. októbra 2011 - (sita)

Podpredsedovia parlamentných strán nemajú jednotný názor na to, v akom formáte by mala do marcových predčasných volieb do Národnej rady SR fungovať vláda. Podľa podpredsedu najsilnejšej opozičnej strany Smer-SD Mareka Maďariča by vláda do predčasných volieb mala byť udržiavacia, s veľmi úzkym mandátom a nemala by robiť žiadne veľké zmeny, prípadne len tie, ktoré sú nevyhnutné pre Slovensko, teda už nie reformy. Uviedol v dnešnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu (SRo, Rozhlas a televízia Slovenska) Sobotné dialógy. Podľa Maďariča by nebola vhodná úradnícka, ani žiadna nová rekonštruovaná vláda. Podpredsedníčka SDKÚ-SD a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) pripomenula, že ústavne prijateľné sú viaceré možnosti - napríklad poveriť doterajšiu vládu, vymenovať novú vládu. Tvrdí, že to, či má predsedníčka vlády Iveta Radičová záujem byť do marca premiérkou, alebo nemá, je o zodpovednosti. „V prvom rade dnes o rozhodnutí prezidenta, ktorý má možnosť zvoliť riešenie, ktoré zabezpečí stabilitu Slovenska do volieb,” konštatovala ďalej v diskusii podpredsedov parlamentných strán Žitňanská. Pre strany je dôležitý rozpočet, SaS nevidí dôvod podporovať vládu zvyšných koaličných strán Podľa podpredsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Rafaela Rafaja kľúčové je rozhodnutie prezidenta, ktorý jasne povedal, že táto vláda skončila. Pripomenul, že parlamentné strany majú pred sebou rozpočet, ako hlavný nástroj stability krajiny. Strany, ktoré zlyhali, nemajú mandát, aby ďalej pokračovali, a preto je podľa Rafaja najrozumnejšie hľadať riešenie v tzv. úradníckej vláde. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) nevidí žiaden dôvod podporovať vládu zvyšných troch koaličných strán do marcových predčasných volieb, konštatoval v diskusii Sobotné dialógy minister hospodárstva a podpredseda SaS Juraj Miškov. Most-Híd podľa jeho podpredsedu a ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona chce, aby prezidentom prijaté riešenie bolo o zodpovednosti a stabilite. Vláda musí rozhodovať do marca napríklad aj o eurofondoch, nemôže byť úplne nečinná, zdôraznil Simon. Pritom je jasné, že v parlamente väčšina nie je, lebo väčšina bola za predčasné voľby. Ak sa však v parlamente nájde dohoda na prijatí rozpočtu, tak ho môže prípadne budúca vláda 1. apríla 2012 anulovať, zmeniť. Pre KDH je podľa podpredsedu strany Pavla Abrhana veľmi dôležitá stabilita a preto sa budú snažiť nájsť dohodu na schválení štátneho rozpočtu pre budúci rok. V diskusii okrem iného zdôraznil, že plán vyhlásiť predčasné voľby nebol záložným plánom. Ak bol záujem euroval čím skôr schváliť, nebola iná možnosť ako na predčasné voľby pristúpiť, reagoval na otázku ako je možno, že koaličné strany KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS sa po prvom neúspešnom hlasovaní o navýšení eurovalu, na základe ktorého padla vláda, tak rýchlo dohodli so Smerom-SD o podpore v druhom hlasovaní. Podľa Žitňanskej strana SaS spôsobila pád vlády pre iný názor na navýšenie eurovalu. Pripomenula, že SaS vlani v auguste v Národnej rade SR hlasovala za pôvodný euroval. Strana teraz vedela o čom rozhoduje, či prejde euroval bez Fica alebo s Ficom. SaS si musí uvedomiť, že ak vysloví nedôveru vláde, nedá sa pokračovať v reformách, zdôraznila Žitňanská. Pritom podľa nej platí, že SDKÚ-DS nechce spolupracovať so Smerom-SD. Predstavy oboch strán v ekonomických otázkach alebo napríklad v reforme justície sú totiž úplne iné. Maďarič konštatoval, že nemožno vylučovať niekoho z povolebnej spolupráce ešte pred voľbami. To, aká koalícia po voľbách vznikne, je na voličoch. Smer-SD bude rokovať s každým, kto sa dostane do parlamentu, aby sa zistili možné prieniky v názoroch a kde prienik možný bude, tam sa pokúsi zostaviť vládnu koalíciu. V diskusii tiež okrem iného pripomenul, že euroval bol len vyvrcholením viacerých sporov v koalícii. Stredopravé politické zoskupenie, ktoré má šancu presadiť reformy potrebné pre Slovensko, preferuje tak KDH ako aj Most-Híd. Spolupráca sa podľa Miškova začne riešiť prvý deň po voľbách. V súčasnosti chce SaS v prvom rade presvedčiť voličov o tom, že hodnoty strany sú v prospech Slovenska. Pri hlasovaní o eurovale a dôvere vlády dodržala SaS, aj za cenu pádu vlády, to, čo sľúbila pred voľbami voličom, že nepodporí zadlžovanie Slovenska, pripomenul medzi iným Miškov stanovisko strany.

SDKÚ opakuje: So Smerom vládnuť nebudeme

15. októbra 2011 - (tasr)

Podpredsedníčka SDKÚ Lucia Žitňanská priznáva, že sa jej strana so Smerom zhodla tento týždeň na eurovale, no iné prieniky nevidí. Uviedla to v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy v odpovedi na otázku, či SDKÚ naozaj nepôjde po predčasných voľbách do koalície so Smerom tak, ako to má v stále platnej Generálnej línii. „Existuje prienik, pokiaľ ide o európske otázky, ale nevidím žiaden v otázke ekonomiky či justície. To sú kardinálne otázky, teda je to o programoch a ak sa zhodneme v jednej otázke smerom k Európe, stále platí, že naša predstava reforiem je úplne iná ako grécka cesta, ktorú sme tu videli,” upozornila. Podľa podpredsedu Smeru Mareka Maďariča je však podstatná spoločenská objednávka. „Čo bude, rozhodnú voliči. Teraz je nadbytočné vylučovať politické strany,” myslí si. Podpredseda KDH Pavol Abrhan nechcel v tejto otázke povolebnej spolupráce predbiehať. „Ak sa Richard Sulík vymedzil voči nám ako zradcom a povedal, že s nami nebude spolupracovať, je to jeho slobodné rozhodnutie, ktoré beriem na vedomie. My ako najideálnejšie riešenie vidíme stredopravú vládu, lebo dokáže realizovať reformy,” poznamenal. Aj podpredseda Mostu-Híd Zsolt Simon preferuje stredopravé povolebné zoskupenie na čele štátu. „Aj pre nás bude dôležitý ideový prienik. Chceme, aby to bola vláda reformná a ústretová aj voči menšinovej politike,” deklaroval. Otázka povolebného usporiadania sa bude podľa podpredsedu SaS Juraja Miškova riešiť prvý deň po voľbách. „My sme sa niekoľkokrát jasne vyhranili. V tejto chvíli nám ide o to, aby sme presvedčili voličov o tom, že programové priority SaS sú tie správne,” dodal.

Fico: Zo spolupráce nevylučujem nikoho, obsah politiky je dôležitý

14. októbra 2011 - (pravda.sk)

Predseda Smeru Robert Fico bol za predčasné voľby, pretože nevidí dôvod na predlžovanie traumy, v ktorej sa Slovensko ocitlo. Vzťahy vnútri koalície sú podľa neho také vyostrené, že nedávajú žiadny predpoklad na funkčnú vládu. Dodáva, že Smer je opozičnou stranou a podľa toho sa bude správať až do volieb:

http://spravy.pravda.sk/fico-zo-spoluprace-nevylucujem-nikoho-obsah

-politiky-je-dolezity-1co-/sk_domace.asp?c=A111013_190001_sk_domace_p12

Robert Fico: Smer by mohol vládnuť sám

14. októbra 2011 - (Sme)

Ideálne je vládnuť s jedným koaličným partnerom, hovorí predseda Smeru. Zo spolupráce nevylučuje SNS, SaS, Dzurindu ani Mikloša. - Rozhovor s Robertom Ficom: Môže prísť vláda jednej strany:

http://www.sme.sk/c/6098128/robert-fico-smer-by-mohol-vladnut-sam.html

SNS sa chystá spojiť referendum o národnom jazyku s predčasnými voľbami

15. októbra 2011 - (tasr)

Rozšírené predsedníctvo Slovenskej národnej strany (SNS) vydalo v predvečer 70. výročia Zvolenského manifestu vyhlásenie pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami. Predseda národniarov Ján Slota vyzval všetky politické strany na zodpovednosť. Vyhlásil, že voľby rozhodnú o tom, či sa Slovensko dostane do područia cudzích ekonomík. Predsedníctvo SNS uvítalo pád vládnej koalície. „Vyzýva dočasnú reprezentáciu Slovenskej republiky, aby striktne odmietla snahy eurobyrokracie v Bruseli podriadiť si malé štáty Európskej únie pri rozhodovacích procesoch v chystanom zrušení práva veta. Slovenská národná strana v pondelok vyzve prezidenta, aby súčasnú vládu odvolal,” povedal Slota. Strana bude podporovať dočasnú úradnícku vládu. Predsedníctvo strany sa dohodlo aj na tom, že sa pokúsia spolu s termínom predčasných parlamentných volieb vyhlásiť referendum o používaní jediného štátneho jazyka. Momentálne aktivisti strany stále zbierajú podpisy pod petíciu potrebnú pre vyhlásenie referenda. Toho času máme okolo 248.000 až 250.000 podpisov. Je to náročné, pretože musíme kontrolovať, či sú podpisy právoplatné. Očakávame, že do konca roka sa nám podarí vyzbierať tých 400.000 platných podpisov, ktoré by sme mohli predložiť do kancelárie pána prezidenta. Vyšlo to akurát pred predčasnými voľbami. Keď bude petičná akcia úspešná, mohli by sme spojiť hlasovanie v predčasných parlamentných voľbách aj s referendovou otázkou,” vyhlásil Slota. Stranu Sloboda a Solidarita odmietajú národniari podporiť pri podaní podnetu na Ústavný súd SR pre hlasovanie o zákonnom návrhu v krátkom čase po sebe. „Slovenská národná strana euroval odmieta, nechceme sa podieľať na financovaní cudzích. Odmietame však robiť krovie strane, ktorá je pre nás len marketingovou agentúrou a do politiky si prišla robiť iba obchody,” dodal šéf národniarov Ján Slota. Členovia rozšíreného predsedníctva SNS prešli po rokovaní k pamätníku Zvolenského referenda vo Zvolene. Na mieste, ktorého vybudovanie podporili národniari, predniesol Ján Slota prejav, v ktorom pripomenul stretnutie Andreja Hlinku s Martinom Rázusom pred 70 rokmi.

Maďarská tlač varuje. Vzťahy sa môžu zhoršiť

14. októbra 2011 - (tasr)

Slovenská pravicová vládna koalícia si sama podpílila pod sebou konár, reagoval dnes v komentári na slovenské politické udalosti uplynulých dní maďarský spravodajský server Kitekinto.hu s poznámkou, že slovensko-maďarské vzťahy sa vďaka vzniknutej situácii v SR môžu opäť zhoršiť. Podľa autora komentára Szilárda Istvána Papa všetci účastníci tohto vnútorného konfliktu pravice utrpeli prehru. Jediným víťazom je ľavicový Smer-SD Roberta Fica. „Fico s ľahkosťou preplachtil búrkami uplynulých dní a posilnený sa pripravuje na návrat do premiérskeho kresla, ktoré opustil v lete 2010. Vládna kríza zo začiatku týždňa bola požehnaním z nebies pre tohto politika, ktorý je známy aj svojimi protimaďarskými postojmi,” konštatuje Pap. Podľa neho zvyšok koalície hneď po utorkovom rokovaní „klopal so sklonenou hlavou na Ficove dvere”. Komentár sa zaoberá aj hodnotením šancí SMK a Mosta-Híd. Strana maďarskej koalície sa podľa výsledkov aktuálnych prieskumov môže dostať do parlamentu, ale môže sa stať, že v marcových voľbách ani jedna z nich neprekročí päťpercentný prah.

Parlament i vláda schválili predčasné voľby

13. októbra 2011 - (sita)

Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012. Dnes o tom definitívne rozhodol parlament, keď 143 hlasmi schválil ústavný zákon o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR. Za uskutočnenie predčasných volieb hlasovali všetci prítomní poslanci okrem Petra Zajaca, Ondreja Dostála a Petra Osuského (všetci z klubu Most-Híd), ktorí boli proti. Líder SNS Ján Slota dnes v parlamente nebol, Ľubomír Vážny (Smer-SD) je na služobnej ceste, predseda parlamentu SaS Richard Sulík a jeho stranícka kolegyňa Natália Blahová sa na hlasovaní nezúčastnili. Návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia schválila vo štvrtok už vláda. Širokú politickú zhodu na predčasných voľbách pred hlasovaním ocenil predseda parlamentu a SaS Richard Sulík. „Myslíme si, že je to ten najférovejší a najkorektnejší možný prístup,“ povedal. Opozičný Smer-SD nebude robiť žiadne obchody so zvyškom vládnej koalície a odmieta podporiť reformy, ktoré zostali na stole po vyslovení nedôvery vláde Ivety Radičovej. „Budeme sa správať ako jasná opozičná strana bez akýchkoľvek obchodov s touto partiou, ktorá momentálne doviedla Slovensko tam, kam ho dotiahla,“ povedal dnes predseda strany Smer-SD Robert Fico na tlačovej besede po tom, čo parlament schválil navýšenie záruk v eurovale. Fico „absolútne“ odmietol podporu daňovo-odvodovej reforme, daňovému mixu aj transformácii nemocníc. Na margo vládnej verzie bankovej dane, ktorá má do rozpočtu priniesť 80 miliónov eur, povedal, že Smer-SD bude podporovať svoju verziu. Smer-SD navrhuje získať od bánk 181 miliónov eur. Povolebnú spoluprácu so žiadnou politickou stranou však Fico tradične nevylúčil. „Ja si neviem vôbec predstaviť, koľko snehových závejov do marca 2012 budem musieť prejsť. My nemáme záujem nikoho vylučovať z možnej spolupráce po parlamentných voľbách,“ poznamenal.

Voliť sa bude podľa starého zákona

14. októbra 2011 - (pravda.sk)

Zámer ministerstva vnútra, aby sa v budúcich parlamentných voľbách postupovalo podľa nového volebného kódexu, prekazil pád vlády. Keďže šéf rezortu Daniel Lipšic (KDH) už nestihne presadiť nové pravidlá, predčasné voľby, ktoré nás čakajú 10. marca 2012, opäť pripravia podľa starého zákona. Nový volebný kódex mal zaviesť jednotnú úpravu volebných lístkov, doručovanie zoznamu kandidátov voličom, zrušiť moratórium s výnimkou dňa volieb, ale aj zjednotiť niektoré voľby do jedného termínu, napríklad regionálne s komunálnymi či prezidentské s eurovoľbami. Mal vyriešiť aj problém s porušovaním volebnej kampane a moratória, pretože v minulosti takéto prípady často nikto netrestal. Jednotlivé voľby sa navyše riadia podľa rôznej legislatívy. „Pre každé voľby bol prijatý iný zákon,” hovorí riaditeľka odboru volieb a referenda ministerstva vnútra Lívia Škultétyová. Vzhľadom na to, že nový volebný kódex Lipšic zatiaľ nestihol ani predložiť, pre parlamentné voľby stále platí starý zákon z roku 2004. „Budeme preto postupovať podľa neho,” dodala Škultétyová. To znamená, že už do 11. decembra tohto roka musia politické strany predložiť kandidačné listiny. Dovtedy musia zaplatiť aj volebnú kauciu vo výške takmer 16 600 eur. „Tá je na to, aby do volieb išli tie strany, ktoré majú skutočný záujem dostať sa do parlamentu, nielen snahu zviditeľniť sa,” vysvetlila Škultétyová. Na volebnú kampaň môžu pritom strany minúť ľubovoľnú sumu. Obmedzenie platilo len do roku 2002, keď na to politické subjekty mohli investovať maximálne 12 miliónov korún. Šesť strán, ktoré sa vlani dostali do Národnej rady, na volebnú kampaň vynaložili spolu desať miliónov eur. Najviac vtedy minula SDKÚ, SNS a Smer. Volebné moratórium platí už len v deň volieb, hranica potrebná na vstup strany do parlamentu je päť percent. „Ak ide o koalíciu zloženú z dvoch-troch strán, hranica sa dvíha na sedem percent a koalícia najmenej štyroch strán potrebuje minimálne desať percent,” spresnila Škultétyová.

Slota: Smer zradil občanov

12. októbra 2011 - (sita)

Strana Smer sa pridala k tým stranám, ktorých jediným spoločným menovateľom je zrada vlastných občanov a prisluhovanie európskym politickým formáciám. Predseda SNS Ján Slota tak reaguje na tlačovú besedu Roberta Fica, ktorý oznámil, že po dohode medzi lídrami SDKÚ-DS, KDH, strany Most-Híd a Smer vláda vo štvrtok doručí do Národnej rady návrh ústavného zákona o konaní predčasných parlamentných volieb 10. marca. „Hoci SNS víta predčasné voľby a odchod neschopnej vlády, ktorá každý týždeň traumatizovala verejnosť hrozbou svojho rozpadu, no smerácku podporu eurovalu za predčasné voľby to u občanov neospravedlňuje,” tvrdí šéf národniarov v stanovisku, ktoré poskytol agentúre SITA. Podľa Slotu najprekvapujúcejšie pre bežného človeka v týchto dňoch je zistenie, že Smer, ktorý sa ľuďom až násilne vnucoval ako údajne pronárodná strana, „odkryl karty, sadol si za stôl s pohrobkami veľkého Maďarska - stranou Híd, a len nás všetkých utvrdil v tom, že ich pronárodné tričko bolo len bezcenným divadelným kostýmom”.

Berényi verí, že SMK získa v marci viac ako päť percent

12. októbra 2011 - (aktuality.sk)

Predseda neparlamentnej Strany maďarskej koalície (SMK) József Berényi verí v marcových predčasných parlamentných voľbách v zisk piatich percent a teda preskočenie hranice potrebnej na vstup strany do Národnej rady SR. „Očakávali sme dlhší čas na prípravu pred voľbami, ale nádejné výsledky komunálnych volieb nás posilnili a trúfame si na päť percent, a to aj preto, že výkon koalície na južnom Slovensku bol slabý. Ani južný ťah diaľnice sa nedostal do priorít vlády a menšinové otázky boli vyriešené len polovičato,“ povedal dnes Berényi pre agentúru SITA. Zároveň dodal, že na stranu Most-Híd, ktorú založili bývalí členovia SMK, nepozerá ako na špecifickú stranu. „Isteže môžu intenzívnejšie ako ostatní osloviť maďarských voličov,“ povedal. Berényi očakával, že SaS sa nenechá zlomiť a nezahlasuje za euroval. Prekvapilo ho však hlasovanie o eurovale spojené s vyslovením dôvery vláde. „To bola chyba. Vládna trojica vychádzala asi z toho, že vždy sa doteraz menšia koaličná strana zlomila. Tak to bolo aj počas vedenia SMK za Bélu Bugára v roku 2001 v prípade vytvorenia regionálnych samospráv,“ vyhlásil Berényi. Predseda SMK sa čuduje, že Bugár za morálne a politicky zodpovedného označuje Richarda Sulíka. „Aj traja poslanci z OKS hlasovali podobne. Nemyslím, že Bugár má právo SaS označiť za vinníka, keď on tiež nezabezpečil hlasy všetkých členov svojho poslaneckého klubu,“ dodal Berényi. Na predčasných parlamentných voľbách, ktoré majú byť 10. marca 2012, sa dnes dohodli predsedovia Smeru-SD, SDKÚ-DS, KDH a strany Most-Híd.

Strana SMK by sa spojila aj s Mostom

12. októbra 2011 - (Mária Mihaliková - Sme)

Predčasné voľby môžu zrejme pomôcť jedinej mimoparlamentnej strane. Šancu na návrat do veľkej politiky má SMK. Predseda József Berényi včera zvolal predsedníctvo, aby sa stihli pripraviť na marec. „Cítime šancu, že sa môžeme vrátiť do Národnej rady.“ SMK ostala mimo po vlaňajších voľbách s podporou 4,33 percenta. Jej najväčší súper Most­Híd sa dostal do vlády. Berényi včera pripustil, že by sa mohli dohodnúť na predvolebnej spolupráci s Mostom. „Debata, či by sme išli v koalícii s nejakou stranou, sa začína. Nikoho nevylučujeme.“ Obe maďarské strany boli v posledných prieskumoch okolo hranice zvoliteľnosti päť percent. Šéf poslaneckého klubu Most-Híd László Solymos povedal, že ich teraz vzrastajúca popularita SMK nezaujíma. SMK počas vlády Ivety Radičovej viackrát vyčítala Mostu, že nedostatočne bráni menšinové záujmy. „Naďalej si myslíme, že mohli viac dosiahnuť v prípade dvojakého občianstva a jazykového zákona,“ hovorí Berényi. Dôchodca Vladimír Mečiar dúfa, že sa do veľkej politiky vráti. „Šance HZDS sú vysoké,“ odkázal po hovorcovi Stanislavovi Háberovi, ktorý volal po predčasných voľbách už pár minút po hlasovaní o eurovale. Voličov HZDS už presviedčajú v uliciach tým, že je spoľahlivou stranou. „V kritických situáciách vždy dokázala upevniť štát.“ Pred voľbami HZDS 69­ročného predsedu hnutie nevymení. „Vladimír Mečiar dokázal doteraz vždy mobilizovať nových odborníkov, vytvárať programy. Strana po dvadsiatich rokoch skončila v politike minulý rok, vo voľbách získala iba 4,32 percenta a nedostala sa do parlamentu. V posledných prieskumoch dosahuje HZDS okolo troch percent. SNS Jána Slotu sa minulý rok dostala do parlamentu iba tesne. Teraz ju môže oslabiť Anna Belousovová, ktorú Slota vo februári zo strany vyhodil. Belousovová už očakáva list z ministerstva vnútra o zaregistrovaní strany Národ a spravodlivosť. „Odvčera sa nám hlásia ľudia z regiónov. Uspejeme, s politikou sa ešte nelúčim.“ Slota sa konkurencie neobáva. „Ak by sme dostali dôveru od národa, vládli by sme aj sami,“ vravel včera. Keď Slota s Belousovovou naposledy súperili o voličov po rozkole, do parlamentu sa v roku 2002 nedostali SNS ani Pravá SNS.

Richard Sulík sa stal hlasom más nespokojných Európanov

12. októbra 2011 - (tasr)

Európski lídri sa obávajú, že pokus Slovenska zablokovať rozšírenie eurovalu môže byť rovnako nebezpečný ako boj Dávida s Goliášom. Nie sú to však len rozdiely vo veľkosti a sile krajín, o čo sa treba obávať, ale i o to, že pravda by napokon mohla byť na strane slovenského rebela. Napísal to dnes britský denník Telegraph vo svojom komentári k neschváleniu Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSF) v slovenskom parlamente. Slovenský hrdina Richard Sulík, ako o predsedovi slovenského parlamentu píše Telegraph na svojej internetovej stránke, zanietene opisoval strastiplnú cestu Slovenska počas 20 rokov prechodu od komunizmu k členstvu v Európskej únii. „A hlbokú národnú hrdosť z toho, že krajina napriek všetkým komplikáciám splnila prístupové kritériá,” píše redaktorka britského denníka. Sulík podľa Telegraphu vyjadril nespokojnosť mnohých z toho, že pokiaľ ide o Grécko, sú Slováci konfrontovaní s krajinou, ktorá porušovala pravidlá namiesto toho, aby prinášala obete, a teraz žiada, aby jej pôžitkárstvo udržovali ostatní. „Priemerný Slovák, ktorého plat je podľa Sulíka najnižší v eurozóne, by mal odpracovať 300 nadčasových hodín, aby pokryl zvýšenie záruk svojej krajiny v EFSF,” píše Telegraph. Sulíka kritizujú, že je nacionalista, ale „rýchlo sa stáva hlasom más nespokojných Európanov”. V tejto súvislosti britské noviny pripomínajú, že Sulík neochvejne vysvetľoval svoje názory na euroval počas víkendu i nemeckému denníku Der Spiegel, pričom každá jeho odpoveď „bola takou, akú si mnohí želali počuť od svojich vlastných lídrov,” uzatvára Telegraph a cituje Sulíkove argumenty proti eurovalu, ktoré povedal pre Spiegel Online.

Vláda Ivety Radičovej stratila dôveru, poslanci neschválili euroval

11. októbra 2011 - (pravda.sk)

Vláda Ivety Radičovej sa po roku a troch mesiacoch rozpadla. Osudným sa jej stal Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (ESFS), ktorý poslanci v Národnej rade odmietli. Premiérka ešte ráno spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery jej vláde. Za ESFS hlasovali iba 55 z 124 prítomných poslancov. Proti hlasovalo 9 poslancov, 60 nehlasovalo. Mechanizmus podporili členovia SDKÚ, KDH a strany Most, SaS nehlasovala. Rovnako sa zachoval najsilnejší poslanecký klub Smeru. Ten síce zabezpečil uznášaniaschopnosť parlamentu, za euroval však ruku nedvihol. Hlasovaniu predchádzala takmer šesťhodinová rozprava. Poslanci i viacerí ministri v nej zopakovali svoje postoje, ktoré prezentujú už niekoľko mesiacov. Predovšetkým pravicové koaličné strany sa navzájom obviňovali z rozpadu vlády. Liberáli, ktorých hlasovanie malo rozhodnúť o ďalšom fungovaní vlády, zotrvali na postoji, že nebudú hlasovať proti programovému vyhláseniu. Viackrát zopakovali, že Slovensko je unikátom, keď vládu položí hlasovanie, ktoré je v rozpore s koaličnou dohodou. K slovu sa teraz dostane prezident Ivan Gašparovič. Ten rozhodne, akým smerom sa bude slovenská politická scéna ďalej uberať. Či navrhne predčasné voľby, alebo rekonštrukciu vlády, sa rozhodne zrejme až po rokovaní s lídrami parlamentných strán. „Či sme v koalícii, alebo v opozícii, máme spoločný záväzok. Ochrániť občanov maximálne, ako to dokážeme,” povedala tesne pred hlasovaním premiérka Iveta Radičová. „Dnes rozhodujeme o dobrom mene a dôveryhodnosti Slovenska. Rozhodujeme o tom, kam bude Slovensko a jeho občania patriť, je to o tom, kto budú naši partneri. Je to o tom, či sa sami vylúčime zo spoločenstva úspešnejších. Prosím vás, dôverujte tejto vláde, že narába zodpovedne s verejnými financiami,” dodala. Za to, v akom stave je vládna koalícia, si môže sama. Je to daň za politické rozhodnutia v roku 2010, uviedol predseda Smeru Robert Fico. Povedal to na margo širokej pravicovej vlády, kde sú podľa neho protichodné názory, od legalizácie marihuany až po zákaz potratov. Fico, pripomenul, že listom ponúkol stranám koalície rokovania o eurovale. „Dostali sme odpoveď s poďakovaním, že téma eurovalu je vnútornou vecou vládnej koalície. My sme tomuto odkazu porozumeli. Smer rovnako uznáva, že zodpovednosť za vládnutie má koalícia, ktorá má 79 hlasov,” dodal. Predseda Smeru poznamenal, že spojením hlasovania s vyslovením dôvery vláde vylúčili jeho stranu z hlasovania. „Tak, ako je národnoštátnym záujmom schváliť euroval, je národnoštátnym záujmom aj mať silnú, proeurópsku vládnu koalíciu,” povedal. Fico Radičovej a Miklošovi tiež pripomenul, ako údajne zneužívali tému eurovalu a pomoci zadĺženým krajinám pred parlamentnými voľbami. Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda zopakoval, že dnes sa nerokuje o Grécku, Taliansku, Portugalsku ani Španielsku, podľa neho ide o budúcnosť Európy a aj o budúcnosť našich detí. „Európa zápasí o svoju záchranu. A my ako jediná krajiny zo sedemnástich zdupkáme a neprispejeme ani jedným percentom?,” opýtal sa šéf diplomacie a líder SDKÚ. Dzurinda tiež pripomenul Slovensko z 90-tych rokov, keď ho americká diplomacia prirovnala k čiernej diere. „A ako sa vtedy k nám zachoval ten hnusný Brusel? Nechal nám voľnú stoličku. Škriabali sme sa veľmi ťažko a vyšli sme veľmi vysoko. Dnes by mi bolo veľmi ľúto, ak by sme sa sami vrhli do priepasti. nevytlačme sa na okraj európskeho diania. Dnes si v Bratislave podávajú kľučky špičkoví európsku politici, vo svete nás rešpektujú. Bude to tak aj ďalej? Budú sa nás pýtať? Nedovoľme, aby sa Slovensko opäť stalo čiernou dierou Európy,” povedal Dzurinda. Expremiér priznal, že šéfovi parlamentu Sulíkovi ponúkol stretnutie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, aby jej ponúkol lepší návrh, ako je euroval. „najprv súhlasil, potom povedal, že to nemá zmysel,” skonštatoval. Peter Osuský (OKS) v reakcii na ministrove slová poukázal na to, že z eurozónu ako elitný klub majú zdobiť elitné pravidlá. Zdôraznil tiež, že Slovensko v prístupovom procese do EÚ nedostalo nič zadarmo a apeloval, aby nebol nikto z poslancov pranierovaný za to, že sa správa v súlade so svojim svedomím. Martin Poliačik z SaS sa Dzurindu opýtal, či mu nie je ľúto, že pravidlá, ktoré pre nás platia, pre ostatných nemusia. „Treba povedať, že v čase, keď ekonomika na svete rástla, na Slovensku sa prijímali reformy. V čase, keď si svet užíval, na Slovensku ľudia trpeli transformáciou, ktorá tu prebiehala. Nemal by sa teraz svet od Slovenska učiť”,? opýtal sa. „Nie je možné z členstva v EÚ brať iba výhody a práva. Nie je možné 17 percent rozpočtu hradiť z vreciek daňových poplatníkov EÚ. Teraz už neexistujú riešenia iba na úrovni jednotlivých krajín, princípom riešenie je solidárnosť všetkých krajín,” povedala v parlamente tesne pred hlasovaním o eurovale premiérka Iveta Radičová. Na Sulíka, ktorý tvrdil, že hlas za euroval je porušenie koaličnej zmluvy, Radičová reagovala, že druhú vlnu krízy tiež v programe nemali. „Princípy, na ktorej vznikla EÚ, boli mnohými krajinami porušované. Preto je tu čas na hľadanie nových pravidiel kontroly a sankcií,” povedala. „Vláda, ktorá nevníma zmenu situácie, si nezaslúži vládnuť,” dodala. Radičovej príspevok odmenili koaliční poslanci potleskom. „Hlasovanie za euroval je v rozpore s koaličnou zmluvou,” povedal v rozprave predseda SaS Richard Sulík. Narážal na to, že jeho traja koaliční partneri budú hlasovať za euroval aj napriek nesúhlasu SaS. „Naša vláda je zrejme svetový unikát, keď sa rozhodne spojiť hlasovanie o dôvere vláde s hlasovaním o navýšení eurovalu, ktoré je v rozpore s programovým vyhlásením,” povedal. Predseda parlamentu kritizoval fakt, že euroval nebude zachraňovať iba krajiny, ale aj banky. Tvrdí, že jeho strana nie je apriori proti pôžičkám preproblémové krajiny. „Napríklad pôžička pre Írsko bola dobrým riešením,” poznamenal. „Nie sme prilepení na stoličky, máme svoju česť. Spojenie hlasovania s vyslovením dôvery vláde považujem za vydieranie. Mrzí ma to o to viac, že strana SaS za ňou stála najviac z celej koalície,” dodal Sulík. Svoje vystúpenie zakončil otázkou pre premiérku: „Si si istá, že konáš správne?” Pri prvých Sulíkových slovách sa poslanci Smeru zdvihli a opustili rokovaciu miestnosť. Na Sulíkove vystúpenie zareagoval vo faktickej poznámke Béla Bugár (Most-Híd). Ten ho obvinil, že slovo solidarita nemá čo robiť v názve SaS. Kritizoval ho za to, že odmietol ponuku spolurozhodovať o každej pôžičke pre zadĺžené krajiny. „Vo svete panuje zhoda na tom, že posilnenie eurovalu je nevyhnutným minimálnym nástrojom na odvrátenie krízy vo svete. Zhodli sa na tom politickí lídri i MMF a Svetová banka. Zhodli sa na tom všetky vlády eurozóny a šestnásť parlamentov eurozóny,” povedal minister financií Ivan Mikloš. „Euroval nie je ideálne riešenie, ale dnes nemáme lepšiu alternatívu. Neurobiť nič, alebo odmietnuť ho znamená ohrozenie meny, úspor aj pracovných príležitostí,” povedal. „Pokojne sa zhodneme aj na tom, že je to zlé riešenie, ale nič lepšie v súčasnosti nie je,” dodal. Podľa ministra práve neschválenie tohto nástroja môže znamenať škodu pre slovenských daňových poplatníkov. Mikloš odmietol všetky obvinenia euroskeptikov, ktorí podľa neho šírili mýty o eurovale. Kritizoval aj svojho koaličného partnera SaS. „U nás sa táto diskusia spolitizovala, ľahko sa na nej vytĺka politický kapitál. Ten je vždy škodlivý, či už ide o pravicový, alebo ľavicový populizmus,” poznamenal Mikloš. „Bol by som radšej, keby sme Slovensko zviditeľňovali reformami, ako v rokoch 2002-2006 a nie ako krajinu, ktorá chce brať benefity bez zodpovednosti,” dodal. Mikloš zároveň požiadal všetkých poslancov o podporu pre európsky finančný stabilizačný mechanizmus. Poslanci Národnej rady vedú rozpravu o eurovale. Ak každý zahlasuje tak, ako deklaruje, vláda Ivety Radičovej padne. Premiérka sa onedlho dozvie, či jej kabinet má podporu všetkých koaličných partnerov. Napriek dôležitosti hlasovania, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou „potopí” vládu aj euroval, v rokovacej sále vládne dobrá nálada, nič nepripomína blížiaci sa koniec pravicového kabinetu. Na hlasovanie sa prišli pozrieť aj novinári zo zahraničia, nechýbajú televízne štáby z Nemecka, či redaktori z najprestížnejších svetových médií.

Vacovská diecéza pripravila v obci Ečer Slovenský modlitbový deň

14. októbra 2011 - (tk kbs)

V maďarskej obci Ečer pripravili v sobotu 8. októbra Slovenský modlitbový deň. Jeho program, ktorý každoročne organizuje Vacovská diecéza, začal slávením svätej omše v slovenskom jazyku v miestnom Farskom kostole sv. Antona. Celebroval ju Mons. Dominik Tóth spolu s vacovským pomocným biskupom Mons. Lajosom Vargom. Po bohoslužbe nasledoval sprievod ku kaplnke Panny Márie (Tóth Madonna), kde po modlitbe Loretánskych litánii predniesol pozdravný príhovor predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. V popoludňajšom programe vystúpili folklórne súbory a svoje aktivity predstavili aj jednotlivé krajanské organizácie.

Oscara pre cudzojazyčný film chce 63 krajín

14. októbra 2011 - (sita)

Americká Akadémia filmových umení a vied zverejnila zoznam 63 snímok, ktoré sa uchádzajú o nomináciu na Oscara v kategórii cudzojazyčných filmov. Ako informovala oficiálna webová stránka www.oscars.org, vôbec po prvý raz je medzi národnými kandidátmi i film z Nového Zélandu. Je ním dráma v samojčine O Le Tulafale, známa aj pod anglickým názvom The Orator, v réžii Tusiho Tamaseseho. Predpokladaný zoznam snímok pritom už v stredu zverejnil na webovej stránke www.deadline.com Pete Hammond, ktorý mal k dispozícii plán projekcií určený pre Akademikov.

Slovensko - Cigán (réžia: Martin Šulík)

Maďarsko - A Torinói ló (réžia: Béla Tarr, Ágnes Hranitzky) - slovenský názov: Turínsky kôň

http://www.24hod.sk/oscara-pre-cudzojazycny-film-chce-63-krajin-cl175889.html

Maďarskí extrémisti si pripomenuli výročie zlynčovania učiteľa Rómami

14. októbra 2011 - (tasr)

V maďarskej Olaszliszke v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe si dnes zhruba 200 extrémistov pripomenulo sobotňajšie piate výročie zlynčovania učiteľa Lajosa Szögiho. Ten svojím autom 15. októbra 2006 zrazil a iba ľahko zranil rómske dievčatko. Príbuzní dievčatka vodiča dobili na smrť. Podľa maďarského spravodajského servera Index polícia oddelila časť účastníkov zhromaždenia po tom, čo po uložení sviečok k pomníku zlynčovanej obete zaznel dvakrát gardistický povel. Na mieste bola skupina v čiernom odeve, ktorý pripomínal zakázanú Maďarskú gardu. Členovia skupiny mali vlajku s nápisom Nová maďarská garda. V Olaszliszke bol prítomný aj parlamentný poslanec extrémne pravicovej parlamentnej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik György Gyula Zagyva. Polícia legitimovala skupinu v čiernych odevoch a upozornila jej členov, že sa dopúšťajú priestupku, pretože majú oblečenú uniformu a pohybujú sa vo vojenskom tvare. Polícia počas spomienkového podujatia vyzvala miestnych Rómov, aby sa nezdržiavali mimo svojich obydlí. Po legitimovaní účastníci zhromaždenia nastúpili do svojich vozidiel a opustili obec. Dieťa, ktoré 45-ročný učiteľ zrazil, vletelo do priekopy a zranilo sa iba ľahko. Príbuzní a známi dievčaťa muža pred očami jeho dvoch dcér brutálne napadli a dobili na smrť. Na hlave utŕžil takmer 40 úderov a kopancov. Odvolací súd v Debrecíne 13. novembra 2009 právoplatne potvrdil rozsudok nad ôsmimi Rómami, z ktorých traja boli odsúdení na doživotné odňatie slobody.

Maďari zablokujú Srbov v únii

14. októbra 2011 - (Adriana Zsigová - Sme)

Hoci doteraz mali Maďarsko a Srbsko dobré vzájomné vzťahy, po prijatí reštitučného zákona v Srbsku v septembri sa všetko komplikuje. Zákon má odškodniť ľudí, ktorým počas juhoslovanského komunistického režimu po druhej svetovej vojne zhabali majetok. Nepočíta však s bývalými príslušníkmi maďarských okupačných vojsk. A to ani v prípade, že nespáchali nijaký zločin, ani s ich potomkami, čo by sa dotklo tisícov Maďarov žijúcich v Srbsku. Budapešť preto hovorí, že ide o uplatnenie kolektívnej viny. „Bude to vážny problém, ak túto otázku Srbsko nevyrieši,“ povedal na štvrtkovej tlačovke maďarský minister zahraničia János Martonyi. Naznačil, že by to mohlo ohroziť srbskú kandidatúru do Európskej únie, na ktorú treba súhlas všetkých členských krajín. Európski lídri majú o nej rozhodnúť 9. decembra na základe návrhu Európskej komisie. Vicepremiér Zsolt Semjén za kresťanských demokratov (KDNP) ešte pritvrdil. V rozhovore pre denník Magyar Hírlap vyhlásil, že kým bude srbský zákon v platnosti, Maďarsko nepodporí nielen členstvo Srbska v Európskej únii, ale ani jeho kandidátsky status. Argumentoval, že tamojších Maďarov vylúčili z reštitúcií na princípe kolektívnej viny, čo je v rozpore s ľudskými právami, európskymi hodnotami aj maďarskými záujmami. Riaditeľ vojenských historických archívov Attila Bonhardt poukázal aj na to, že bude ťažké dokázať, kto bol okupantom. Juhoslávia vtedy síce považovala Maďarov za okupantov, Maďarsko naopak považovalo územie za súčasť svojho.

Semjén: Nepodporíme členstvo Srbska v EÚ

kvôli diskriminácii maďarskej menšiny

14. októbra 2011 - (tasr)

Kým nedávno prijatý srbský reštitučný zákon bude v platnosti, nepodporíme nielen členstvo Srbska v Európskej únii, ale ani jeho kandidátsky štatút na toto členstvo. Pre maďarský denník Magyar Hírlap to povedal maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. Semjén, ktorý je predsedom Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP), vytýka Srbsku, že zákon je založený na princípe kolektívnej viny a diskriminuje maďarskú menšinu žijúcu v Srbsku. „Je to úplne v rozpore so všeobecnými ľudskými právami, so základnými princípmi Európskej únie a s maďarskými národnými záujmami,” konštatoval vicepremiér. Maďarsko súhlasí s tým, aby v prípade, že niekoho nezávislý súd uzná za vojnového zločinca, bol dotyčný zbavený práva na reštitúciu. Zbaviť práva celé spoločenstvo na základe pôvodu je však podľa Semjéna neprijateľné.

Füle: Únia dúfa, že Maďarsko nebude vetovať kandidatúru Srbska

14. októbra 2011 - (tasr)

Komisár Európskej únie pre rozširovanie a susedskú politiku Štefan Füle dnes vyjadril nádej, že Maďarsko nebude vetovať kandidatúru Srbska na členstvo v únii preto, že je nahnevané nedávno prijatým srbským reštitučným zákonom. Komisár Füle povedal, že diskusie budú pokračovať. „A dúfam, že nebudú nutné krajné opatrenia,” dodal. Maďarsko vyhlásilo, že srbský reštitučný zákon diskriminuje maďarskú menšinu v Srbsku, pretože zakazuje vrátenie majetku príslušníkom okupačných síl z druhej svetovej vojny. Mnoho srbských Maďarov bolo v tom čase do okupačných pronacistických maďarských jednotiek totiž povolaných. Srbsko tvrdí, že zákon vylučuje iba jednotlivcov, ktorí slúžili s okupantmi, a nie etnické skupiny. Zákon je súčasťou balíka reforiem, ktoré vyžaduje EÚ. Füle uviedol, že EÚ bude monitorovať ich zavádzanie. Pred vyjadreniami eurokomisára sa v médiách objavili vyhlásenia maďarskej strany. Maďarský vicepremiér Zsolt Semjén povedal pre dnešné vydanie denníka Magyar Hírlap, že kým bude srbský reštitučný zákon v platnosti, Budapešť nepodporí nielen členstvo Srbska v Európskej únii, ale ani jeho kandidátsky štatút na toto členstvo. Semjén, ktorý je predsedom Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP), vytýkal Srbsku, že zákon je založený na princípe kolektívnej viny a diskriminuje maďarskú menšinu žijúcu v Srbsku. „Je to úplne v rozpore so všeobecnými ľudskými právami, so základnými princípmi Európskej únie a s maďarskými národnými záujmami,” konštatoval vicepremiér. Maďarsko podľa jeho slov súhlasí s tým, aby v prípade, že nezávislý súd uzná niekoho za vojnového zločinca, bol dotyčný zbavený práva na reštitúciu. Zbaviť práva celé spoločenstvo na základe pôvodu je však podľa Semjéna neprijateľné.

Maďarsko vraj prijalo technickú pomoc od MMF

14. októbra 2011 - (sita)

Maďarská vláda v nedávnych mesiacoch prijala technickú pomoc od Medzinárodného menového fondu (MMF) v rôznych oblastiach. Informoval o tom denník Népszabadság s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z prostredia vlády. Maďarsko, ako jedna z krajín, ktorá sa počas krízy v roku 2008 obrátila na MMF o mimoriadny úverový program, ukončila v minulom roku vzťahy s fondom po nástupe stredopravicovej vlády Viktora Orbána. Denník uviedol, že rokovania Maďarska s MMF sa uskutočnili v nedávnych dňoch a diskutovalo sa o reforme regionálnych vlád. Tie evidujú obrovské dlhy, z ktorých je veľa denominovaných v zahraničnej mene. MMF tiež asistoval centrálnej vláde v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti. Podľa denníka rokovanie neznamená, že Maďarsko zvažuje požiadať MMF o nový úverový program.

Washinton Post: Orbán nemá čas prijať americkú veľvyslankyňu

14. októbra 2011 - (tasr)

Veľvyslankyňa USA v Budapešti Eleni Tsakopoulusová Kounalakisová by chcela osobne vyjadriť maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi obavy Washingtonu súvisiace s jeho vládnutím, ale Orbán je od augusta príliš zaneprázdnený, aby sa stretol s ňou stretol. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság, ktorý sa odvoláva na článok amerického denníka Washington Post (WP). „Viktor Orbán si neželá demokraciu,“ hlása titulok WP, ktorý pripomína, že v lete zaslal rezort diplomacie USA maďarskému premiérovi oficiálne upozornenie. Predseda maďarskej vlády je však od augusta natoľko zaneprázdnený, že nemohol prijať veľvyslankyňu a teda neprevzal tento dokument. Denník prirovnal Orbánovo vládnutie k režimu bieloruského diktátora Alexandra Lukašenka. Washington bol natoľko nespokojný, že Hillary Clintonová sa počas svojej návštevy 30. júna v Budapešti snažila dať jasne najavo postoj Spojených štátov a upozorniť predsedu maďarskej vlády, že v žiadnej oblasti nie sú prípustné spiatočnícke kroky v oblasti demokracie. Rezort diplomacie USA však zakrátko dospel k záveru, že Orbán jednoducho nepochopil Clintonovej upozornenie. Nasledoval demarš, ktorý je však určený priamo do rúk maďarského premiéra. Népszabadság poznamenáva, že v úvode článku WP je fotografia Orbána, ktorý v júli 2010 na prijatí pri príležitosti Dňa nezávislosti USA bozkáva ruky Tsakopoulusovej Kounalakisovej. Táto fotografia svedčí o mimoriadne vrúcnom vzťahu, ktorý však neskôr „veľmi” ochladol. „Dôvodom môže byť čoraz antidemokratickejšie šaškovanie Orbána. Zaútočí na médiá, okliešti nezávislosť justície, napadne menšiny a kormidluje krajinu k systému jednej strany. Dôvodom môže byť aj spôsob, akým chváli čínske investície a čínsku podporu, pričom neustále v negatívnom svetle hovorí o západnej Európe a avizuje pád Západu. Pritom ide o člena NATO a Európskej únie,“ cituje Népszabadság z článku WP. „Jedného dňa si však oficiálny kuriér Orbána nájde, aj napriek všetkým jeho manévrom,“ uzatvára WP.

Financial Times: Maďarsko zišlo z cesty demokracie

10. októbra 2011 - (tasr)

Orbán sa pod plášťom hospodárskej reformy odvrátil od starovekej gréckej cesty. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán nedávno víťazoslávne vyhlásil, že jeho krajina ide rozhodne inou cestou, než Grécko. Podľa dnešného vydania britského denníka Financial Times je to síce pravda, avšak kabinet opustil práve cestu starovekej gréckej demokracie. Orbán sa pod plášťom hospodárskej reformy odvrátil od starovekej gréckej cesty, od cesty demokracie, cituje maďarský hospodársky server vg.hu z komentára šéfa inštitútu Eurasia Group Iana Bremmera v Financial Times. Maďarský premiér v záujme posilnenia moci robí kroky namierené voči demokratickým inštitúciám, čo je zásadnou výzvou aj pre Európsku úniu. Maďarsko nezohľadnením demokracie a občianskych slobôd ohrozuje „európsku značku“ pred krajinami, ktoré sa pripravujú k vstupu do únie a aj pred celým svetom, píše Bremmer. Autor ďalej pripomína, že po nástupe Maďarského občianskeho zväzu Fidesz bola poškodená nezávislosť mnohých inštitúcií. V roku 2010 ohrozila vláda nezávislosť Rady pre rozpočet, centrálnej banky, ústavného súdu a aj úradu pre dohľad nad finančným trhom. Bremmer vyjadril v článku názor, že Maďarsko je prvou členskou krajinou, ktorá nielenže neplní demokratické princípy, ale dokonca v tejto oblasti robí kroky späť. Keďže tak robí bez akýchkoľvek následkov, znamená to riziko pre EÚ. „Tí, ktorí sú už členmi únie, ale zatiaľ nevstúpili do eurozóny, majú takto o jeden dôvod viac, aby spochybnili väčšiu integráciu,“ konštatoval autor v denníku.

Orbán šije volebný zákon na svoju mieru

14. októbra 2011 - (Pravda)

Nový volebný zákon z dielne maďarského vládneho Fideszu by mal ešte viac zvýhodniť víťazov, ako ten doterajší. Strana premiéra Viktora Orbána navrhuje, aby sa budúci asi dvestomiestny parlament volil približne spolovice zo straníckych kandidačných listín a spolovice v individuálnych volebných obvodoch. Hlasy odovzdané za nezvolených individuálnych kandidátov by tak ako doteraz neprepadli, ale prerozdelili sa podľa ich straníckej príslušnosti. Novinkou, ktorú presadzuje Fidesz, je, že kompenzácia by stranám prislúchala aj za víťazného kandidáta, ktorý získa viac ako päťdesiat percent hlasov. Tento exotický model narazil na kritiku nielen opozičných strán, ale aj viacerých volebných expertov. „V medzinárodnej praxi je bezprecedentné, aby „nadmerné” víťazstvo v individuálnom volebnom obvode bolo honorované kompenzáciou,” tvrdí pre Inforádió znalec volebných systémov Zoltán Tóth. „Odmenou víťaza je to, že sa dostane do parlamentu a porazeným prislúcha kompenzačný mandát. Bolo by nekorektné, aby strany získali kompenzačné mandáty aj za víťazného poslanca,” dodáva. Pol druha roka po voľbách si Fidesz napriek úbytku stúpencov stále zachováva postavenie strany so suverénne najvyššou podporou. Modelom, ktorý má ešte viac zvýhodniť víťazov, sa Orbánova strana podlá opozičných socialistov chce „zabetónovať pri moci”. Vlani na jar Fidesz získal takmer 53 percent hlasov, čo mu v terajšom parlamente zaistilo vyše dvojtretinovú väčšinu, presnejšie 68,1 percenta kresiel. „Keby sa voľby v roku 2010 konali podľa navrhovaných pravidiel, Fidesz by si zabezpečil takmer trojštvrtinovú väčšinu v parlamente,” tvrdí ústav Haza és Haladás, na čele ktorého stojí expremiér Gordon Bajnai. Podľa jeho výpočtov by Fidesz získal 73 percent poslaneckých kresiel, kým hlavná opozičná strana, socialisti, by namiesto 15,3 percenta mandátov mala iba 12 percent.

Knižný sprievodca o Rímskej ríši popri Dunaji

12. októbra 2011 - (tasr)

Sprievodcom po takmer dvojtisícročnej histórii strednej Európy je kniha Rímske pamiatky na strednom Dunaji od Vindobony po Aquincum. Dielo tímov odborníkov zo SR, z Rakúska, Maďarska a Moravy je prvou kompletnou publikáciou o všetkých viditeľných lokalitách súvisiacich s pobytom rímskych légií od prvého storočia popri Dunaji, ktorý sa stal hranicou Rímskej ríše tzv. Limes Romanus. „Kniha vyšla v slovenčine a v tlači sú jej mutácie v angličtine, nemčine a maďarčine,” povedal na jej stredajšej (12.10.) prezentácii na pôde Rakúskeho veľvyslanectva v Bratislave vedúci slovenského projektu Vladimír Turčan z Archeologického múzea Slovenského národného múzea. Na území bývalej rímskej provincie Panónia na pravom brehu Dunaja legionári budovali reťaz pevnosti. Niektoré objekty z nich sú pomerne zachované, iné na základe archeologických výskumov majú aspoň zakonzervované základy, alebo sú muzeálne zbierky nájdených exponátov. „Rímske centrum bolo v Carnuntume, ktoré je veľmi zachované múzeum pod holým nebom. Teraz je súčasťou Dolnorakúskej výstavy, ktorú už navštívilo vyše 55.000 záujemcov,” konštatoval spoluautor rakúskej časti knihy Otto H. Urban. Podľa slovenskej archeologičky Margaréty Musilovej je záujem Rakúska, Maďarska a Slovenska zapísať toto územie rímskych pamiatok do zoznamu UNESCO. „Významnou súčasťou je antická Gerulata v Rusovciach, kde sa našlo päť pohrebísk i stavba s podlahovým vykurovaním,” pripomenula Jaroslava Schmidtová z Múzea mesta Bratislavy. „Publikácia na 200 stranách obsahuje najnovšie výskumné poznatky, ktoré ešte neboli zverejnené. Sú v nej všetky vojenské pamiatky a lokality či múzeá s antickými expozíciami popri Dunaji od Viedne cez Bratislavu po Budapešť,” povedal pre TASR Turčan. Tím archeológov z každej krajiny spolupracoval s pracovníkmi múzeí, fotografmi či počítačovými expertmi, ktorí robili 3D rekonštrukcie zaniknutých objektov a lokalít. Okrem celkových máp jednotlivých krajín obsahuje miestne turistické orientačné mapky, adresy múzeí s telefónnym číslom, e-mailovou adresou a internetovou stránkou. Nechýbajú informácie o doprave - spoje, km, minutáž, cyklotrasy i GPS. Texty dopĺňa množstvo farebných fotografií a kresby. Čitateľ sa dozvie, ako Rimania dobyli strednú Európu, i o vláde Marca Aurelia na tom území, ktoré sa mu stalo osudným, pretože vo Vindobone podľahol morovej epidémií roku 180 a Rimania už hranice za Dunaj neposunuli. Slovenské lokality začínajú hradom Devín a spomínané sú nápisy, zakonzervované základy a iné pamiatky v rôznych obciach. Knihu vydala Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva s podporou Ministerstva kultúry SR, UNESCO a Vyšehradského fondu.

Na slovenskej hranici s Maďarskom tiká ďalšia toxická bomba

13. októbra 2011 - (sita)

Greenpeace žiada zastavenie prevádzky odkaliska červeného kalu, ktoré podľa neho ohrozuje životné prostredie priamo na brehu Dunaja. Environmentalisti dnes v Budapešti upozornili na kritický stav odkaliska pri obci Almásfüzitő, ktoré sa nachádza len pár kilometrov od Komárna, priamo na brehu Dunaja. „Ochranári varujú, že odkalisko, ktoré obsahuje červený kal, je v nevyhovujúcom technickom stave a žiadajú maďarské úrady, aby bolo čo najskôr odstavené z prevádzky,” upozornila hovorkyňa Greenpeace Slovensko Lucia Szabová. Ako dodala, tvrdenia Greenpeace dnes na tlačovej besede potvrdil aj profesor Karl E. Lorber z Inštitútu pre udržateľné odpadové hospodárstvo rakúskej univerzity v Leobene. „Potenciál nebezpečenstva odkaliska v Almásfüzitő klasifikujeme ako vysoký. Je tu predpoklad úniku nebezpečných látok do životného prostredia, najmä v prípade záplav, extrémnych zrážok či zemetrasenia. Z môjho pohľadu je nevyhnutné prijať ďalšie opatrenia a začať konať,“ uviedol Lorber. Odkalisko s červeným kalom pri obci Almásfüzitő je podobné ako odkalisko v Ajke, ktorého hrádza sa minulý rok pretrhla a spôsobila ekologickú haváriu. Podľa zistení Greenpeace je v technickom stave odkaliska niekoľko závažných problémov, napriek tomu maďarské úrady predĺžili minulý rok prevádzkovateľovi Tatai Környezetvédelmi Zrt. povolenie na prevádzku. „Spoločnosť získala povolenie napriek faktu, že odkalisko nedisponuje základným systémom izolácie a zadržiavania nebezpečných látok, znečisťujúce látky unikajú do podzemných vôd a pravdepodobne aj do Dunaja. Medzi odkaliskom a Dunajom však nie je nainštalovaný žiadny monitorovací systém. Ten je len na opačnej strane odkaliska a merania z týchto monitorovacích studní ukazujú nadlimitné hodnoty nebezpečných látok,“ povedal kampanier Greenpeace Maďarsko Balázs Tömöri. Greenpeace už upozornil na nebezpečné odkalisko na konci septembra, keď na jeho povrchu vytvorili aktivisti veľký nápis STOP. „Organizácia žiada zodpovedné maďarské úrady, aby okamžite zastavili povolenie na prevádzku a dovoz ďalšieho odpadu na odkalisko,” uviedla Szabová. Aktivisti požiadali aj maďarskú vládu, aby prijala všetky legislatívne rámce Európskej únie tak, aby sa v Maďarsku zodpovedne nakladalo s nebezpečným odpadom podľa princípov trvalej udržateľnosti.

Lídri V4 nepodporia integráciu Ukrajiny do EÚ.

Dôvodom je väzba Tymošenkovej

14. októbra 2011 - (sita)

Lídri Česka, Poľska a Maďarska budú proti integrácii Ukrajiny do Európskej únie, pokiaľ bude líderka opozície a expremiérka Julija Tymošenková vo väzení. Premiéri Petr Nečas, Donald Tusk a Viktor Orbán zároveň vyjadrili pochybnosti, či Ukrajina dodržiava a ochraňuje základné ľudské práva, čo patrí k najdôležitejším európskym štandardom. Premiéri sa na tom zhodli na zasadaní Visegrádskej štvorky v Prahe, na ktorom sa pre vnútropolitickú krízu nezúčastnila slovenská premiérka Iveta Radičová. „Podporujeme prozápadnú orientáciu Ukrajiny. Na druhej strane si však nevieme predstaviť, že by sme hladko ratifikovali asociačnú dohodu s Ukrajinou v situácii, keď v krajine nefunguje súdny system a bývalá premiérka Tymošenková je vo väzení,” povedal český predseda vlády Nečas. Podľa poľského premiéra Tuska uväznenie expremiérky znamená, že Ukrajina nespĺňa európske štandardy. Ukrajinský súd odsúdil tento týždeň Tymošenkovú na sedem rokov väzenia za prekročenie právomocí pri uzavretí údajne nevýhodnej dohody o nákupe plynu s Ruskom v roku 2009, keď stála na čele vlády. Medzinárodné spoločentsvo verdikt ostro kritizovalo ako politicky motivovaný. Ukrajinská prokuratúra začala proti Tymošenkovej ďalšie stíhanie, tentokrát za spreneveru štátnych financií. Európska únia už varovala ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, že prenasledovanie expremiérky povedie k zhoršeniu vzťahov a zmarí šance Kyjeva na uzavretie asociačnej dohody a dohody o voľnom obchode.

Česko, Poľsko a Maďarsko si nestanovia termín prijatia eura

14. októbra 2011 - (sita)

Tri zo štátov Vyšehradskej skupiny (V4), ktoré ešte nevstúpili do eurozóny, sa na neformálnom summite zhodli, že nebudú stanovovať konkrétny termín prijatia spoločnej meny. Premiéri Česka, Poľska a Maďarska to oznámili na tlačovej konferencii po spoločných rokovaniach v českom Senáte. „Česká vláda pod mojím vedením nestanoví dátum prijatia eura,“ povedal český premiér Nečas. Česko má podľa neho na to dva dôvody. Jedným z nich je, že nespĺňa konvergenčné kritéria a druhým, podľa Nečasa závažnejším je to, že projekt eura sa výrazne mení z monetárnej únie na transferovú a dlhovú úniu. „Počkáme si, ako sa to vyvinie,“ dodal premiér. Jeho slova potvrdil aj maďarský predseda vlády Viktor Orbán. „Maďarská ekonomika nie je natoľko silná, aby mohla do eurozóny vstúpiť,“ povedal. Zároveň však pripustil, že pre Maďarsko a aj ďalšie štáty V4 je dôležité, aby sa kríza v eurozóne vyriešila čo najskôr. Tretí člen Vyšehradskej skupiny, ktorý doteraz nepoužíva spoločnú menu euro, Poľsko, Maastrichtské kritériá rovnako nespĺňa. „Aj štáty eurozóny musia spĺňať kritériá, ku ktorým sa zaviazali. Ale situácia, kedy do nej vstupovali štáty, ktoré ich nespĺňali, spôsobila, že vznikla súčasná kríza,“ uviedol poľský premiér Donald Tusk. Posledný člen V4, Slovensko, sa pre utorňajší pád vlády na summite nezúčastnilo.

Grécko určite nie je schopné splatiť dlhy, tvrdí Orbán

11. októbra 2011 - (sita)

Grécko určite nie je schopné splatiť svoje dlhy a eurozóna čelí riziku ďalšej krízy podobnej tej, ktorá nastala po páde americkej investičnej banky Lehman Brothers v roku 2008. Vyhlásil to maďarský premiér Viktor Orbán. „Existuje vážne riziko, že americká finančná kríza z októbra 2008 sa túto jeseň zopakuje v eurozóne,” povedal Orbán. Tiež uviedol, že eurozóna čelí dvojitému tlaku, a to rastúcemu dlhu a „vážnym útokom na európsky bankový systém.” „Financovanie štátneho dlhu v rámci Európy je... náročnejšie a nákladnejšie,” povedal Orbán. „Čo sa týka gréckeho dlhu, každý vie, že nemôže byť splatený.” Orbán ďalej uviedol, že európsky bankový systém by mal byť rekapitalizovaný. „V celku, Čína spomaľuje, USA má problémy a európska ekonomika smeruje k stagnácii,” dodal.

Orbán chce mať z Maďarska „európskeho tigra“

11. októbra 2011 - (tasr)

Zopakovanie americkej krízy z roku 2008 hrozí v eurozóne ešte túto jeseň, vyhlásil v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán na ustanovujúcej schôdzi Hospodárskej a spoločenskej národnej rady (NGTT), ktorou súčasná vláda nahradila doterajšiu tripartitu - Celoštátnu radu pre vyjednávanie. Orbán podľa internetového vydania maďarského denníka Népszabadság dal jasne najavo, že NGTT bude iba konzultačným orgánom, v ktorom však budú mať určujúcu úlohu cirkvi. „Sme tu preto, aby sme splnili náš spoločný cieľ a do roku 2014 sme v Maďarsku vytvorili najkonkurencieschopnejšie hospodárske prostredie Európy,” konštatoval premiér, podľa ktorého treba znížiť zadlženie štátu aj rodín a vytvoriť pracovné príležitosti. Rada podľa denníka zasadne štyrikrát ročne, nebude prijímať rozhodnutia, bude iba predkladať návrhy. Orbán vyjadril radosť z toho, že popri zástupcoch zamestnávateľov a zamestnancov zasadajú v rade aj predstavitelia cirkví, občianskych a vedeckých organizácií. „Vedci hľadia viac do budúcnosti a cirkvi chápu vnímajú človeka k práci z duchovného pohľadu,” zdôvodnil ich účasť predseda maďarskej vlády. „O gréckom dlhu každý vie, že ho nemožno splatiť, možno o tom nemá nikto odvahu hovoriť takto brutálne ako ja. Je zrejmé, že hospodársky rast Číny spomaľuje, USA sa trápia a eurozóna smeruje k stagnácii. V tomto prostredí je potrebné Maďarsko nasmerovať na bezpečné miesto,” povedal Orbán.

Maďari protestujú proti zmenám dôchodkového systému

11. októbra 2011 - (tasr)

Hnutie maďarskej solidarity, ktoré vzniklo minulý týždeň, organizuje oddnes až do konca týždňa prostredníctvom spoločenskej siete Facebook každý deň blokovanie cestnej dopravy na rôznych miestach krajiny, ktorým protestuje proti opatreniam vlády. Vláda odmieta ustúpiť nátlaku. Pokračuje tak séria protestných akcií, ktoré sa začali koncom septembra a v rámci ktorej 1. októbra vyšlo na Kossuthovho námestie približne 15-tisícľudí nespokojných s novou maďarskou ústavou, prípravou novely zákonníka práce a so zmenami v dôchodkovom systéme. V priebehu dnešného dňa blokovali jeden jazdný pruh na viacerých miestach Novohradskej župy, v okolí Kecskemétu a Székesfehérváru. V stredu budú protestovať rovnakým spôsobom v okolí Debrecína. V reakcii na protestné akcie hnutia vláda dnes zareagovala vyhlásením zverejnenom tlačovou agentúrou MTI, v ktorom oznámila, že naďalej uznáva ústavné právo demonštrovať v rámci noriem právneho štátu. Avšak postoj vlády k premenám krajiny, vrátane premeny systému výsluhových dôchodkov zostáva nemenný.

Orbán na masový míting Fideszu nepôjde, bude v Bruseli

12. októbra 2011 - (tasr)

Masový míting vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz, plánovaný 23. októbra, sa bude zrejme konať bez premiéra Viktora Orbána. Predseda vlády totiž v ten deň bude musieť odcestovať do Bruselu na summit Európskej únie, napísal dnes maďarský spravodajský server hvg.hu. Fidesz si chce v rámci štátneho sviatku Maďarska pripomenúť piate výročie zásahu voči účastníkom mítingu Fideszu pri hoteli Astoria, ktorí protestovali proti vtedajšej ľavicovoliberálnej vláde Ferenca Gyurcsánya. Summit preložili z pôvodne plánovaného 17. októbra na 23. októbra, s čím súhlasilo aj Maďarsko. Polícia pri rozháňaní pravicových extrémistov napadla 23. októbra 2006 i priaznivcov Fideszu, ktorí práve odchádzali z mítingu pri hoteli Astoria. Medzi vážne zranenými bol aj poslanec Fideszu Máriusz Révész.

Gyurcsányova platforma sa oddelí od MSZP, vytvorí frakciu v parlamente

12. októbra 2011 - (tasr)

Sedem platforiem Maďarskej socialistickej strany (MSZP) dnes rokuje v Budapešti. Podľa informácií internetového vydania maďarského denníka Népszabadság Platforma demokratickej koalície (DKP), ktorú vedie expremiér Ferenc Gyurcsány, pôjde samostatnou cestou a v parlamente chce vytvoriť vlastný poslanecký klub. Riaditeľ DKP László Varjú v maďarskom verejnoprávnom rozhlase Kossuth Rádió hovoril o pokojnom rozchode. DKP sa podľa neho už vzdala snáh obnovy MSZP a ani novembrový kongres socialistov sa neuberá smerom, aký navrhla Gyurcsányova platforma. Varjú potvrdil, že poslanci platformy budú schopní v parlamente vytvoriť samostatný poslanecký klub.

V Maďarsku by hlasovalo čoraz menej voličov, vyhral by Fidesz

12. októbra 2011 - (tasr)

Začiatkom októbra sa v Maďarsku významne nezmenili preferencie politických strán. Vládnuci blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) si stále udržiava náskok. Pokračuje však slabnutie politickej aktivity a klesá ochota voličov zúčastniť sa na voľbách. Z dnes zverejnených výsledkov prieskumu verejnej mienky inštitútu Századvég vyplýva, že v októbri by Fidesz-KDNP podporilo 30 percent voličov, opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) zotrváva na desaťpercentnej podpore. Ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik má rovnakú podporu ako MSZP. Stranu Politika môže byť iná (LMP) by volilo sedem percent opýtaných. Na prípadných voľbách by sa podľa prieskumu zúčastnilo 40 percent voličov, pričom takto nízku pripravenosť od roku 1991 v Maďarsku nezaznamenali.

Polícia trestá žobranie a predaj na cestách

11. októbra 2011 - (tasr)

Maďarská polícia predviedla v uplynulých dvoch týždňoch v 512 prípadoch žobrákov alebo predavačov, ktorí postávali na cestách pri semaforoch. Informoval o tom maďarský denník Magyar Nemzet, ktorý pripomenul, že príslušné nariadenie vydal maďarský minister vnútra Sándor Pintér 23. septembra. Šéf Budapeštianskeho veliteľstva polície (BRFK) Tamás Tóth pre denník povedal, že predaj pri dopravných semaforoch nesúvisí s bezdomovcami. Opatrenie podľa jeho slov nie je namierené proti bezdomovcom, polícia bude stíhať každého, kto sa neoprávnene zdržiava po vozovke. V uplynulých dvoch týždňoch začali policajti priestupkové konanie v 31 prípadoch a pokutu na mieste udelili v tejto súvislosti v 11 prípadoch.

Erste Group prijme mimoriadne obchodné a účtovné opatrenia

10. októbra 2011 - (sita)

Skupina Erste pre dlhovú krízu v Európe prijme účtovné opatrenia, ktoré sa týkajú obchodov v Maďarsku a v Rumunsku. Nejasné riešenie vládnej dlhovej krízy prinesie podľa skupiny ďalšie dôsledky pre reálnu ekonomiku a ovplyvní aj región, kde Erste pôsobí, i keď dopady budú menej dramatické. Opatrenia spôsobia, že skupina Erste vykáže za deväť mesiacov stratu zhruba 920 až 970 mil. eur, inak by vykázala zisk okolo 700 mil. eur. Tieto kroky sú však jednorazové. „Vďaka silnému prevádzkovému zisku zostane ukazovateľ kapitálovej primeranosti na konci tohto roka rovnaký ako na konci roka minulého,” povedal generálny riaditeľ Erste Group Andreas Treichl. Predstavenstvo Erste Group je presvedčené, že prispôsobenie obchodného modelu maďarskej Erste Bank súčasným modelom v Českej republike a na Slovensku, navýšenie podielov v rumunskej BCR a pokračujúci predaj swapov na úverové zlyhanie, povedie k posilneniu spoločnosti v krátkodobom ako aj v dlhodobom horizonte nezávisle na aktuálnom hospodárskom prostredí. „Slovenská sporiteľňa dosiahla v prvom polroku čistý zisk viac ako 100 mil. eur a môžeme predpokladať, že deväťmesačný zisk sa dostane na úroveň zisku za celý minulý rok. Predpokladáme, že za celý rok 2011 dosiahneme historicky najvyšší zisk,” povedal hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer. V nadväznosti na zavedenie bankovej dane v Maďarsku v roku 2010 schválil maďarský parlament nedávno zákon, ktorý fixáciou kurzu švajčiarskeho franku zoškrtá pohľadávky bánk voči hypotekárnym klientom v cudzej mene o približne 25 %, ak sa klient do konca tohto roka rozhodne splatiť svoj úver naraz. Erste Group síce chce proti tomuto zákonu podniknúť príslušné kroky, zároveň však musí prijať okamžité bilančné opatrenia, aby bola pripravená na očakávanú stratu v maďarskej Erste Bank vo výške zhruba 500 mil. eur. Preto Erste plánuje vytvoriť bilančnú rezervu vo výške 200 mil. eur a zároveň plánuje zvýšiť kapitál maďarskej Erste Bank o 600 mil. eur. Erste Group nedávno uzatvorila predbežnú dohodu s menšinovými akcionármi rumunskej dcérskej spoločnosti BCR o kúpe podielov za cenu podstatne nižšiu, ako je účtová hodnota podielu v BCR. Vzhľadom k nečakanému hospodárskemu rastu a tým oslabenému bankovému sektoru je podľa skupiny Erste nutné odpísať firemnú hodnotu BCR. Erste Group preto čiastočne odpíše firemnú hodnotu v Rumunsku vo výške 700 mil. eur pred zdanením, resp. 627 mil. eur po zdanení. Maďarská Erste Bank sa musí podľa vyjadrení spoločnosti repozicionovať, aby mohla vzniknúť banka, ktorá bude schopná lepšie odolávať rizikám politických rozhodnutí. Podstatné zníženie záväzkov z úverových swapov (CDS) a záväzkov v južnej Európe by malo stlmiť dočasnú volatilitu výkazov ziskov a strát. Prevzatie ďalších podielov v rumunskej BCR by malo posilniť postavenie Erste Group na jednom z jej najdôležitejších trhov. Vzhľadom k výrazne zhoršenému výhľadu štátov eurozóny, ale tiež aj ako preventívne opatrenie, odloží Erste Group predčasné splatenie štátneho participačného kapitálu vo výške 1,2 mld. eur najmenej o jeden rok. Predstavenstvo zároveň navrhne valnému zhromaždeniu nevyplatiť za rok 2011 dividendy. Skupina Erste vzhľadom na opatrenia počíta s tým, že za rok 2011 vykáže stratu zhruba 700 až 800 mil. eur. Pred zohľadnením mimoriadnych záťaží by predstavoval čistý zisk 850 až 950 mil. eur. Koncernové rizikové náklady budú predstavovať 2,3 mld. eur, pričom pred opatreniami by to bolo 1,8 mld. eur. Tohtoročný prevádzkový zisk skupiny bude podľa jej vyjadrení veľmi silný a mal by vykompenzovať negatívne dopady spomenutých mimoriadnych zaťažení na regulačný vlastný kapitál. Erste Group Bank je jeden z najväčších európskych poskytovateľov finančných služieb a vedúca retailová banka v strednej Európe. Do skupiny Erste patrí najväčšia slovenská banka - Slovenská sporiteľňa. Začlenila sa do nej po podpise zmluvy medzi Ministerstvom financií SR a Erste Bank o predaji majoritného balíka akcií, ktorý sa uskutočnil v januári 2001.

Na vysokej trapéze

11. októbra 2011 - (Peter Schutz - Sme)

Oznámenie Erste Group, že spoločnosti hrozia stámiliónové straty (bližšie k miliarde ako k pol) z preceňovania dlhopisov južného krídla eurozóny, je takpovediac próza tejto jesene. Ak je to útechou, nezostanú v odpisovaní sami. Avšak informácia, že si vytvárajú rezervu na celú hodnotu svojej dcéry v Budapešti, čo musia urobiť „v dôsledku bezpríkladných štátnych intervencií v maďarskom bankovom sektore”, už je správa veru i v týchto turbulentných časoch. Pred dva a pol rokom, keď sa v zápaďnej tlači objavovali titulky „Argentína na Dunaji” a podobne, Erste z titulu hroziacich rodinných bankrotov nielen v Maďarsku už dostala jednu kapitálovú injekciu od rakúskej vlády. Či sa dožijeme reprízy, ukáže skorá budúcnosť, ale problém s hypotékami v cudzej mene vyriešila Orbánova vláda ozaj excelentne. Tým, že uzákonila možnosť jednorazovej splatnosti vo virtuálnom kurze, hodila bankám - nielen Erste - na plecia dodatočné bremeno v tom ozaj najvhodnejšom čase. Realita doby dlhovej je, že každý sa zachraňuje, ako môže. Lenže Orbán šiel ešte ďalej. Zachraňuje, ako už nemôže a nesmie. O podnikaní bánk, aj s hypotékami v cudzej mene, sa zrejme ešte popíšu eseje. Aj v závislosti od scenárov, ktoré sa udejú. Vzťahy medzi Rakúskom a Maďarskom však padli na bod mrazu, čo je príznačné nielen preto, že „solidarita” sa v našej Európe skloňuje a času je tým väčšmi, čím zúfalejšie si každý hľadí chrániť vlastné bilancie a rozpočty. Špeciálne u Orbána, ktorý je zo Slovenska - napriek tunajšej filiálke - podstatnejší ako Erste Group, je problém ten, že čím úpornejšie vedie svoju „vojnu za štátnu suverenitu”, teda nezadlžené Maďarsko, tým viac si podsekáva tenučký konár, na ktorom sedí. Krajina sa totiž opäť prepracovala medzi najohrozenejšie v ukazovateli úverového rizika a pokiaľ ratingové agentúry, ktoré práve vykonávajú kontrolu v Budapešti, jej znížia známku, tak sa môže utrhnúť lavína. A to pokojne aj bez gréckeho bankrotu. Neštandardné štátne zásahy, ktoré sú de facto okrádaním zahraničných subjektov, sú v maďarskej situácii, keď všetky prognózy prepisujú smerom nadol, doslova samovražedné. Nielenže dostatočne neriešia prehlbovanie deficitu, ale súčasne odstrašujú všetkých priateľov a investorov.

Maďarské médiá majú na Slovensku bilbordovú kampaň

12. októbra 2011 - (medialne.sk)

Maďarské verejnoprávne médiá spustili reklamnú kampaň, v ktorej ohlasujú svoj nový začiatok. Reklama, ktorú v Maďarsku odštartovali začiatkom októbra, sa rozšírila aj na Slovensko. Maďarské médiá umiestnili aj do Bratislavy rovnaké bilbordy ako v Maďarsku, s tým rozdielom, že na Slovensku je reklama dvojjazyčná. Kampaň propaguje televízne okruhy Maďarskej televízie MTV a Duna TV, Maďarského rozhlasu (Magyar Rádió) a Maďarskej tlačovej agentúry MTI, ktoré od januára zastrešuje spoločná organizácia MTVA (Fond na podporu poskytovateľov mediálnych služieb a správy majetku). Aktuálna kampaň MTVA je podľa medialne.sk spojená so sloganom Újra nyitunk! - Közszolgálat, közösen, v preklade Spúšťame nanovo - verejnoprávnosť spoločne. Na bilborde sú aj logá okruhov, ktoré MTVA zastupuje, aj s linkom na Facebook a webovú stránku. „Kampaň je spustená na Slovensku, keďže maďarské televízie majú aj tu svojich divákov, hlavne aj na juhu Slovenska. Priemerný mesačný share všetkých maďarských televízií v skupine 12+ sa podľa údajov PMT/TNS pohybuje tento rok okolo štyroch percent,”napísal portál. MTVA odštartovala na jeseň rozsiahlu reformu verejnoprávnych médií. Chcú získať novú priazeň divákov a poslucháčov. Reforma je spojená so štartom mnohých nových relácií či príchodom nových moderátorských tvárí. Kampaň prichádza podľa medialne.sk zároveň v čase, keď Európska federácia novinárov (EFJ) vyjadrila obavy z ohrozenia plurality médií v Maďarsku.

Džezová princezná z Pešti vystúpi v Bratislave

12. októbra 2011 - (pluska.sk)

V októbri zavíta na Slovensko jedna z najlepších maďarských džezových speváčok Veronika Harcza. Bývalá speváčka skupiny Erik Sumo Band sa v Bratislave predstaví na komornom koncerte v krásnych priestoroch kníhkupectva Alexis na Košickej ulici. Veronika Harcsa vyštudovala Lisztovu hudobnú akadémiu. Svoju prvú vlastnú jazzovú kapelu založila v roku 2005. Na debutovom albume Speak Low sa predstavila ako jedinečná interprétka jazzových štandardov. Harczovej album zaznamenal veľký úspech v Japonsku, na niekoľko týždňov sa dokonca ocitol v prvej desiatke hitparády Tower Records. Druhý album You Don’t Know It’s You z roku 2008 bol už autorský. Obsahuje vlastné piesne Veroniky. Popri pokračujúcom úspechu v Japonsku sa ním speváčka presadila aj doma. V Maďarsku mal speváčkin autorský album taký veľký úspech, že sa z neho stal platinový jazz album. Získal aj prestížne ocenenie Maďarský jazzový album roka. Veronika vystupuje na festivaloch a v kluboch po celom svete. Často ju pozývajú do renomovaných projektov, napríklad pravidelne spolupracuje s talianskym producentom Nicolom Contem. Tretím albumom Red Baggage potvrdila úspechy v Maďarsku aj v Japonsku. Jej koncerty sú neopakovateľným zážitkom nielen pre džezových fanúšikov. V Bratislave sa predstaví 22. 10. 2011.

Inflácia v Maďarsku sa v septembri nachádzala na úrovni 3,6 %

11. októbra 2011 - (sita)

Medziročný rast cien v Maďarsku bol tak minulý mesiac nižší, ako predpovedali analytici oslovení v prieskume agentúry Reuters, ktorí odhadovali, že bude na úrovni 3,7 %. Medziročná inflácia v Maďarsku sa v septembri nachádzala rovnako ako v auguste na úrovni 3,6 %. Informoval o tom štatistický úrad krajiny. Medziročný rast cien v Maďarsku bol tak minulý mesiac nižší, ako predpovedali analytici oslovení v prieskume agentúry Reuters, ktorí odhadovali, že bude na úrovni 3,7 %. Medzimesačne ceny v septembri oslabili o 0,1 % po tom, ako v auguste oproti júlu klesli rovnako o 0,1 %. Medziročná jadrová inflácia, ktorá nezohľadňuje premenlivé ceny potravín a palív, bola v septembri 3 %, čiže nižšia v porovnaní s augustom, kedy bola na úrovni 3,1 %. „Určite by som zvýraznila pokles cien potravín a rovnako tiež cien služieb. Čo sa týka potravín, ceny sezónnych potravín, obzvlášť čerstvé ovocie a zelena, klesli oproti predchádzajúcemu mesiacu o 7,9 %. Ceny služieb oslabili na záver letnej sezóny o 9,3 %,” povedala Borbála Mináryová z maďarského štatistického úradu. Analytici očakávajú, že rast spotrebiteľských cien v krajine bude za celý rok 2011 na úrovni 3,9 %.

Jobbik chce nevzdelaným odobrať volebné právo

11. októbra 2011 - (sita)

Maďarské radikálne hnutie Jobbik predložilo v utorok do parlamentu návrh volebného zákona, na základe ktorého by vo voľbách nemohli hlasovať ľudia s nízkym vzdelaním. O návrhu informoval na tlačovej konferencii samotný líder hnutia Gábor Vona. Ak by norma v zákonodarnom zbore prešla, Maďarsko by volebné právo priznalo len občanom, ktorí dosiahnu istú formu vzdelania. Jobbik chce tiež súčasný komplikovaný dvojkolový volebný systém nahradiť jednokolovým. To chce však presadiť aj vládne hnutie Fidesz na čele s premiérom Viktorom Orbánom.

Konferencia o spolupráci miest Karpatského regiónu

10. októbra 2011 - (Sninské noviny)

V posledných dvoch septembrových dňoch tohto roku prebiehala v poľskom Rzeszówe pod záštitou Zväzu poľských miest - Zwiazek Miast Polskich 1991 - 2011 Medzinárodná konferencia realizovaná v rámci projektu „Inovačná platforma spolupráce Siete miest Karpatského euroregiónu”. Projekt je financovaný prostredníctvom Programu cezhraničnej spolupráce Poľská republika - Slovenská republika 2007 - 2013. Projekt sa dotýka aj mesta Snina, ktoré na tejto konferencii malo svojich zástupcov - primátora mesta Štefana Milovčíka a Martu Mrázovú z útvaru regionálneho rozvoja Mestského úradu. Priebeh konferencie súvisí s myšlienkou, že od roku 2009 Karpatský euroregión pracuje na utvorenia existencii profesionálnej cezhraničnej štruktúry spolupráce karpatských miest pomenovanej Sieť miest Karpatského euroregiónu. „Záber pôsobenia siete zahŕňa pohraničné regióny Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny,” bližšie charakterizovala myšlienku konferencie Marta Mrázová, „ktorej poslaním je podpora spolupráce mestských samospráv na území Karpatského euroregiónu v oblasti spoločensko-hospodárskeho rozvoja. Stým súvisí aj cieľ konferencie, spočívajúci v prezentácii potenciálu karpatských miest v rámci EÚ.” Myšlienky, ktoré na konferencii odzneli, boli chápané ako tipy a odporúčania pre vytvorenie partnerstva mestských samospráv. V pozadí konferencie je podpora rozvoja Karpatského euroregiónu cez spustenie v rokoch 2014 - 2020 špeciálneho operačného programu pre Karpatský euroregión. V tomto horizonte musia rozhodujúcu úlohu splniť mestské samosprávy, konštatuje sa v prehlásení Organizačného štábu Združenia Karpatského euroregiónu Poľska. Je zrejmé, že budúce rozhodnutia Karpatského euroregiónu budú závisieť aj od Sniny, jej samosprávy. 29. septembra 2011 sa v Rzeszówe teda uskutočnilo Prvé zasadnutie Riadiaceho výboru Siete miest Karpatského euroregiónu. V programe riadiaceho výboru boli prezentované hlavné zámery, a to iniciatívy, zloženie Riadiaceho výboru, zásady práce, návrhy organizačného poriadku, strategická koncepcia Karpatského horizontu 2020, plán práce a funkcia Riadiaceho výboru. Projekt Inovačná platforma spolupráce Siete miest Karpatského euroregiónu sa realizuje v termíne od 1.4.2011 do 30.9.2012. Jeho celková hodnota predstavuje 354 050 Eur, výška príspevku z EFRR je 298 724,85 Eur. Hlavný cieľ je posilnenie a profesionalizácia spolupráce karpatských miest prostredníctvom vytvorenia Inovačnej platformy spolupráce Siete miest Karpatského euroregiónu so zameraním vytvorenia územnej štruktúry orientovanej na spoločensko-hospodársky rozvoj spolupráce mestských aglomerácií v poľsko-slovenskom pohraničí. Medzinárodná konferencia v Rzeszówe poskytla priestor aj zástupcom sninskej samosprávy - Š. Milovčíkovi a M. Mrázovej, ktorí prezentovali najmä investičný rozvoj mesta Snina s podporou EU. Okolo 150 účastníkov na konferencii z Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny sa tak dozvedelo najmä o úspešnej realizácii rekonštrukcie sninských škôl, revitalizácii námestia i rekonštrukcii a výstavbe RO Sninské rybníky, najmä tunajšieho biokúpaliska, čím sa v Snine vytvorili predpoklady hlavne pre rozvoj cestovného ruchu a turizmu. Pokiaľ ide o zámery mesta, podľa Marty Mrázovej to boli najmä investičné programy cezhraničnej spolupráce, zamerané tiež na rozvoj CR ponímané ako doplnky k doteraz zrealizovaným. V tomto smere sa nadviazali aj ďalšie kontakty s poľskými mestami, ale tiež s mestami ďalších zúčastnených krajín. V budúcnosti sa má v podobných konferenciách pokračovať a to v rámci pripravovaného dokumentu - Memoranda pripraveného zástupcami zúčastnených krajín na tejto septembrovej konferencii v poľskom Rzeszówe

Dzurinda a Martonyi sa na moste sporným otázkam vyhli

10. októbra 2011 - (Andrej Barát - Pravda)

Len o mostoch hovorili včera Mikuláš Dzurinda a János Martonyi, ministri zahraničných vecí Slovenska a Maďarska. Na moste v Štúrove, kde sa stretli, avizovali skoré dokončenie ďalších stavieb spájajúcich obe krajiny, ale o problémoch s dvojakým občianstvom a ďalších sporoch nepadlo ani slovo. Novinári dostali už pred stretnutím upozornenie, že priestor na podobné otázky nebude. Prejavy sa týkali výlučne spolupatričností, prepojeností kultúr a dobrých susedských vzťahov. Ministri sa usmievali, podali si ruky uprostred Mosta Márie Valérie, spoločne si prezreli výstavu historických fotografií zo života na Dunaji a pripomenuli si tak desiate výročie znovu- otvorenia tohto mosta, pri ktorom bol Dzurinda ako premiér. Ten včera vymenoval, že 11. októbra sa skončia práce na moste cez rieku Ipeľ medzi obcami Rároš a Rárospuszta a do konca roka by mal byť hotový ďalší pri obci Peťov. Martonyi dodal, že sa prepájajú aj plynovody či diaľnice. Použil tiež výraz „osudové spojenectvo”. „Je isté, že medzi nami budú určité polemiky, no je isté, že naše vzťahy idú správnym smerom.” O dvojakom občianstve alebo volebnom práve pre Maďarov žijúcich v zahraničí sa nehovorilo. Cez víkend sa v rámci samitu prezidentov krajín V4 stretli aj Ivan Gašparovič a Pál Schmitt. Podľa Gašparoviča vo Visegráde hľadali spôsob, ako obrúsiť hrany vzájomných vzťahov.

Obnovený most Márie Valérie v Štúrove bude mať 10 rokov

9. októbra 2011 - (sita)

Šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda sa dnes stretol so svojím rezortným kolegom z Maďarska Jánosom Martonyim - symbolicky v uprostred Mosta Márie Valérie, ktorý ponad Dunaj spája Štúrovo s Ostrihom a teda aj obidve krajiny. Presne pred desiatimi rokmi most slávnostne otvorili vtedajší predseda vlády Dzurinda a maďarský premiér Viktor Orbán. Dzurinda je po rokoch presvedčený, že Most Márie Valérie bola správna investícia. „Každý kto má oči a uši, tak môže vidieť a počuť, ako tento región vďaka tejto investícii ožil,” vyhlásil slovenský minister zahraničných vecí po stretnutí s Martonyim. V stavbe mostov sa však podľa Dzurindu pokračuje. „Za dva dni - 11. októbra - dôjde k slávnostnému ukončeniu prác na moste cez Ipeľ, na Slovenskej strane sa obec volá Rároš, na maďarskej Ráróspuszta,” oznámil Dzurinda, podľa ktorého ešte do konca tohto kalendárneho roka bude odovzdaný aj druhý most cez Ipeľ v obci Peťov. Expremiér sa rozhovoril aj o treťom moste. „Povedal by som, že veľmi žiadaný a očakávaný most, a to je obnova mostu, respektíve komplexná rekonštrukcia, medzi Komárnom a Komáromom, kde sa intenzívne pracuje,” dodal však s tým, že musíme v sebe nájsť odvahu stavať aj mosty duchovné. Rozpracované sú podľa ministra aj iné významné stavby, napríklad diaľničné prepojenie medzi Košicami a Miškolcom či prepojenie rýchlostných komunikácií z našej strany medzi Zvolenom a Šahami až po Budapešť. János Martonyi vyjadril svoje potešenie z toho, ako sa slovensko-maďarské vzťahy vyvíjajú. „Som presvedčený o tom, že teraz v tomto období sa chápeme oveľa lepšie, nielen politicky, ale aj medziľudsky. A som presvedčený o tom, že naše vzťahy sú podstatne lepšie, než si to niekto myslí na Západe,” uzavrel maďarský minister. Most Márie Valérie slávnostne otvorili premiér SR Mikuláš Dzurinda spolu s maďarským partnerom Viktorom Orbánom 11. októbra 2001. Stavba si vyžiadala viac ako 11 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty. Financovala ho prevažne EÚ, ktorá poskytla 10 miliónov eur a 1,6 milióna eur dali spoločne SR a MR. Most slúži pre chodcov a autá do 3,5 tony.

Dzurinda:O dobrej spolupráci s Maďarskom svedčia investície

9. októbra 2011 - (tasr)

Ministri zahraničných vecí Slovenska a Maďarska, Mikuláš Dzurinda a János Martonyi, sa stretli na Moste Márie Valérie, ktorý spája Štúrovo s maďarským Ostrihomom. Štátnici si tak symbolicky pripomenuli desiate výročie znovuotvorenia mosta, ktorý bol zničený ešte počas druhej svetovej vojny. Do prevádzky bol po mnohých rokoch odovzdaný 11. októbra 2001. „Urobili sme dobre pred desiatimi rokmi, keď sme prekonali predsudky. Lebo sme urobili dobre ľuďom. Kto má oči a uši, vidí a počuje, ako tento región vďaka tejto odvážnej investícii ožil. Mali sme silu a odvahu stavať nové mosty - fyzické, ale aj tie kultúrne, duchovné. Chvalabohu, aj teraz máme veľa rozpracovaných a pripravených spoločných projektov,” uviedol Dzurinda. Spolupráca medzi oboma štátmi je dôležitá So svojím kolegom súhlasil aj maďarský minister zahraničných vecí, podľa ktorého je vzájomná spolupráca medzi Slovenskom a Maďarskom, ale aj v rámci celej Vyšehradskej štvorky, mimoriadne dôležitá. „Aby sme sa posunuli ďalej, máme dôležité úlohy pri vzájomnej spolupráci aj v súvislosti s Európskou úniou. Musíme si ochrániť kohéznu aj poľnohospodársku politiku.” „Musíme presvedčiť EÚ, že v strednej Európe žijú národy, ktoré napredujú a vedia žiť spoločne v mieri. Náš hlas je stále silnejší a treba, aby nás brali vážnejšie,” zdôraznil Martonyi. O dobrej spolupráci svedčia veľké investície Podľa Dzurindu o dobrej spolupráci oboch krajín svedčia viaceré veľké investície, ktoré sa v súčasnosti realizujú, prípadne pripravujú. Patrí k nim aj prebiehajúca výstavba diaľničného prepojenia medzi Košicami a Miškolcom, plánované prepojenie rýchlostných komunikácií v smere Zvolen - Šahy Budapešť či privádzač z Bratislavy na maďarskú diaľničnú sústavu. „Treba tiež pripomenúť, že 11. októbra dôjde k slávnostnému ukončeniu prác na moste cez Ipeľ. Na slovenskej strane sa obec volá Rároš, na maďarskej strane je to obec Ráróspuszta.” „Do konca tohto kalendárneho roka bude odovzdaný aj druhý most cez Ipeľ v obci Peťov na slovenskej strane. Pripomeniem aj ďalšiu očakávanú a žiadanú investíciu, a to je komplexná rekonštrukcia mosta medzi Komárnom a Komáromom, kde sa intenzívne pracuje na projektovej dokumentácii,” uviedol Dzurinda. K dôležitým investíciám bude podľa jeho slov patriť i prepojenie slovenskej a maďarskej plynofikačnej sústavy na základe nedávno podpísanej medzištátnej dohody.

Dzurinda zažehnával naše spory s Maďarmi

10. októbra 2011 - (Oľga Gluštíková - Hospodárske noviny)

Šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda sa včera pokúšal uhasiť spory s Maďarmi. So svojím kolegom Jánosom Martonyim sa stretol na symbolickom mieste - na Moste Márie Valérie spájajúcom slovenské Štúrovo s maďarským Ostrihomom. Práve po jeho otvorení pred desiatimi rokmi sa vzťahy medzi našimi krajinami začali prudko zhoršovať, keď vtedajší i súčasný maďarský premiér Viktor Orbán začal hovoriť o príprave zákona o Maďaroch v susedných štátoch. „Ministri na stretnutí zdôraznili, že medzi krajinami treba budovať duchovné mosty. Ide najmä o spoluprácu historikov, vytvorenie spoločných učebných textov dejín či o prípravu prekladového slovníka,” povedal pre HN hovorca rezortu zahraničia Ľuboš Schwarzbacher. Hoci medzi oboma národmi je v súčasnosti niekoľko nevyriešených sporov, ministri odmietli akúkoľvek hrozbu konfliktu. „Musíme presvedčiť Európsku úniu, že v strednej Európe žijú národy, ktoré napredujú a vedia žiť spoločne v mieri,” zdôraznil Martonyi. Na stretnutí sa politici vyhli kontroverzným témam, ako je dvojaké občianstvo či volebné právo pre zahraničných Maďarov, pre ktoré sa v predchádzajúcich mesiacoch ozývali z oboch strán Dunaja tvrdé slová. Hovorili predovšetkým o možnostiach a konkrétnych projektoch slovensko-maďarskej spolupráce. Išlo tiež o postavenie nových pohraničných mostov či spájanie infraštruktúr oboch krajín. „Urobili sme dobre pred desiatimi rokmi, keď sme prekonali predsudky. Mali sme silu a odvahu stavať nové mosty. Chvalabohu, aj teraz máme veľa spoločných projektov,” povedal Mikuláš Dzurinda. Podľa neho svedčí o dobre sa rozvíjajúcich sa vzťahoch aj množstvo investícií. Most Márie Valérie bol zničený ešte počas druhej svetovej vojny. Znovu ho otvorili pred desiatimi rokmi, 11. októbra 2001.

Už len národné

14. októbra 2011 - (Šport)

Nový intendant budapeštianskeho Nového divadla (Új Színház) István Csurka a jeho riaditeľ György Dörner chcú skoncovať s „chorou liberálnou hegemóniou” a prinášať už len národné hry. Csurka je básnik a politik, pričom mnohí v ňom vidia šíriteľa nenávisti a antisemitu. Riaditeľa Dörnera zas kritizujú za neonacistické názory. Divadelníci sú rozhorčení a rakúski i maďarskí umelci proti tomuto rozhodnutiu ostro protestujú.

Divadlo vedú dvaja radikáli

12. októbra 2011 - (čtk / Pravda)

Členovia maďarskej kultúrnej scény sú pobúrení. Nahnevalo ich, že na čelo dosiaľ liberálne zameraného budapeštianskeho Nového divadla sa dostali dvaja radikáli. „Postupovali ste proti názoru odborníkov, snažíte sa politicky usmerňovať kultúru v štýle vládnucej strany,” napísal Zväz maďarských divadelníkov v liste zaslanom primátorovi Istvánovi Tarlósovi. Ten vymenoval do vedenia divadla krajne pravicového politika Istvána Csurku a podobne uvažujúceho divadelníka Györgya Dörnera. Tarlós je členom strany Fidesz. Csurka je napríklad smutne známy protižidovskými vyjadreniami. Hovorí, že na scénu chce presadiť svoje diela, ktoré sa ešte nikde nehrali. „Divadlo sa má profilovať podstatne viac politicky,” poznamenal. Spoluriaditeľ Dörner tvrdí, že chce byť národne angažovaný a plánuje skoncovať s „chorobnou nadvládou liberalizmu”. Zdôraznil, že prednosť dostanú hry maďarských autorov. „Vyhlásim vojnu liberálnej nenáročnosti zábavného priemyslu,” povedal Dörner.

Recenzia / Divadlo - György Spiró: Prach

Ako funguje demokracia, keď vyhráte milión v Lote

12. októbra 2011 - (Eva Andrejčáková - Sme)

V novej divadelnej hre Štúdia L+S majú odrazu chudobné postavy bohatú budúcnosť. Z toho môže byť veľká osobná i spoločenská skúška. Je to predstavenie, ktoré ponúka rôzne námety a otázky. Nepiť menej, ale piť lepšie! Keď človek vyhrá milióny, takáto túžba je len malý zlomok nových možností. Medzi inými ju vyslovili v jednej vidieckej rodine za kuchynským stolom, na ktorom sa ocitol výherný tiket Lota. Preboha, čo s ním? Je skutočný? Aký je na ňom dátum? Skontrolujte tie čísla ešte raz! Kam ho schovať? ísť si vôbec po výhru? Ešte len teraz sa začínajú ozajstné starosti. Veď peniaze kazia človeka a k tomuto bodu sa šťastný výherca, hoci aj teoreticky, skôr či neskôr dopracuje. Ťažké súboje so svedomím sa odohrávajú v komornej divadelnej hre Prach maďarského dramatika Györgya Spiróa, úspešne inscenovanej doma i v zahraničí. Je priamym a zrozumiteľným nazretím do ľudských charakterov cez motív peňazí. Chudobní manželia sa s výhrou pokúšajú vyrovnať, no čím viac nad jej využitím rozmýšľajú, tým ťažšie sa zmierujú s novou realitou. V trpko-vtipných dialógoch, ktoré vedú medzi sebou a sami so sebou, sa musia ponárať do minulosti, o to väčší strach majú z budúcnosti. Ich prosté verbalizované zážitky a životné skúsenosti prevetrávajú nielen rodinné, ale i celospoločenské problémy, sú odrazom fungovania totality aj demokracie na platforme jednej a tej istej rodiny. Hra má potenciál byť akurátnou hereckou príležitosťou aj akurátnym diváckym zážitkom. V bratislavskom Štúdiu L+S ju naštudoval Juraj Nvota. Opäť nesklamal minimálne v jednom - dal priestor dobrým hercom. Szidi Tobias a Attila Mokos sa ako manželská dvojica na javisku stretli v tom najlepšom. V dialógoch odhaľujú aj osobný vzťah k hybridnému slovensko-maďarskému jazykovému prostrediu, nespoliehajú sa však na jeho prvoplánové využitie v podobe lacných hlások. Szidi pracuje s maďarskými vsuvkami obratne, Attila sa musí sústreďovať na výslovnosť v slovenčine, no jeho prízvuk dielu pristane a svojou charizmou si diváka získava. Obaja sú skúsení herci a poctivo vystavaný dramatický text je v ich podaní presvedčivou výpoveďou.

Most pokrstili pivom

12. októbra 2011 - (Plus jeden deň)

Otvorenie mosta v Rároši pri Lučenci automaticky skráti cestu k najbližšiemu hraničnému priechodu až o 40 kilometrov. Horšou správou je, že most zatiaľ nesprejazdnili. Most pokrstili netradične, „Sudom piva, lebo sa hovorí, že keď sa otvára nový most, prvý, kto ním prejde, bude mať nešťastie. A sud piva môže mať nešťastie, lebo sa vypije,” povedal jeden zo zástupcov regionálnej samosprávy. Kedy dajú most do úplnej prevádzky, nikto v Rároši nahlas nepovedal. Podľa našich informácií aj to bol dôvod na neúčasť banskobystrického župana Vladimíra Maňku. Do Rároša, naopak, prišiel maďarský expremiér Ferenc Gyurcsány Pri krste nového mosta spojili maďarskú a slovenskú zástavu tak, že dominovala maďarská.

Dokončenie mosta do Maďarska mešká

11. októbra 2011 - (Števo Rimaj - Pravda)

Nový most Rároš cez rieku Ipeľ nedostavajú v termíne. Ukončenie prác na dnešný deň pritom avizoval minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda pri poslednom stretnutí s maďarským kolegom Jánosom Martonyim. Ľudia a starostovia okolitých dedín sa dokončenia mosta nevedia dočkať. Nezamestnaní v ňom vidia jednoduchší prístup k pracovnému miestu v susednom Maďarsku. Peter Hajnala, hovorca banskobystrickej župy, vysvetľuje, že most budú môcť motoristi a chodci využívať najneskôr začiatkom novembra. „Žiadosť o predčasné užívanie je v procese pripomienkovania. Ak nebudú mať kompetentné orgány žiadne pripomienky, most môže ísť do predčasného užívania,” dodal Hajnala. Dva mosty na rieke Ipeľ -pri Peťove a v Rároši - sa začali stavať na základne vládnej dohody medzi Slovenskom a Maďarskom. Spájať by mali okresy Veľký Krtíš a Lučenec so severom Maďarska. V oboch okresoch je takmer dvadsať-päťpercentná nezamestnanosť. Nádej v moste v Rároši vidí starostka obce Trenč Mária Bednárová. „Nezamestnanosť u nás dosahuje okolo 90 percent. V Maďarsku aj kvôli vzdialenosti doteraz od nás nepracoval nik. Nový most nám skráti cestu do dediny Litke, no aj do Szécsényu a Salgótarjánu. Dúfame, že prinesie aj nové možnosti na prácu,” dodáva Bednárová. Jozef Filip, starosta Kováčoviec, dúfa, že aj most pri Peťove prinesie nové možnosti zamestnania. „V Maďarsku pracuje štrnásť našich ľudí, po otvorení mosta by ich mohlo rádovo pribudnúť,” hovorí Filip. Most v Peťove skráti cestu ľuďom z Kováčoviec do maďarského Salgótarjánu a Széczényu. Nájsť prácu za hranicami plánuje aj 47-ročný Kováčovčan Déneš Hrubík. V Maďarsku už v minulosti pracoval, teraz je nezamestnaný. Tu u nás si prácu hľadám máme. Pracoval som aj na obecných službách, rád by som si však našiel stále zamestnanie,” zdôrazňuje Hrubík. Starosta Dolnej Strehovej Dušan Mališ hovorí, že ich obyvatelia nevedia po maďarsky a za prácou k južným susedom asi nepôjdu. Od mosta v Rároši aj tak veľa očakáva. „V obci máme kúpalisko s celoročnou prevádzkou, ktoré navštevujú aj Maďari. Tí doteraz tvorili len asi 5 percent klientely, veríme, že teraz sa počty minimálne zdvojnásobia,” povedal Mališ. Návštevníkov očakávajú hlavne z oblasti mesta Széczény, ktoré bolo doteraz od Dolnej Strehovej vzdialené vyše päťdesiat kilometrov. Táto vzdialenosť sa po otvorení mosta o viac ako polovicu skráti. Most v Rároši vyšiel na 3,7 milióna eur. „Podobnú sumu pohltila stavba mosta a priľahlých ciest v Peťove. Finančne sa na projekte podieľala slovenská aj maďarská strana,” informoval hovorca Banskobystrického samosprávneho kraja Peter Hajnala. Práce na moste pri Peťove by sa mali skončiť najneskôr do konca budúceho mesiaca.

Portál Slovenské zahraničie odštartuje 1. januára 2012

11. októbra 2011 - (tasr-l)

Internetový portál Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) pod názvom Slovenské zahraničie by mal v základnej podobe začať fungovať od 1. januára 2012. Mal by okrem informácií slovenských inštitúcií určených zahraničným krajanom prinášať aj reakcie, pripomienky a názory jednotlivých komunít zahraničných Slovákov. Na tlačovej konferencii v bratislavskom Dome novinárov o tom 11. októbra informoval predseda ÚSŽZ Milan Vetrák. „Medzerou, ktorú treba vyplniť, bola neexistencia určitého centrálneho komunikačného uzla, ktorý by navzájom prepojil jednotlivé komunity Slovákov vo svete, prostredníctvom ktorého by aj úrad mohol centrálne šíriť informácie zo Slovenska smerom k Slovákom v zahraničí a naspäť, aby Slováci mohli svoje názory a pripomienky šíriť prostredníctvom komunikačnej platformy,” vyhlásil M. Vetrák. Portál podľa neho môže pomôcť propagovať Slovensko v zahraničí, ale na druhej strane pomôcť aj pri predstavovaní komunít zahraničných Slovákov na Slovensku. „Ak sa portál podarí 1. januára budúceho roka spustiť, bude to len začiatok jeho vývoja ako produktu. Postupne sa budeme snažiť vylepšovať ho,” dodal. Názov Slovenské zahraničie je podľa predsedu ÚSŽZ zatiaľ pracovný, nadväzuje však na rovnomenný časopis, ktorý ÚSŽZ do minulého roka vydával. „Padol za obeť šetreniu vlády,” poznamenal M. Vetrák. „Chceme však nadviazať na prácu ľudí v tomto časopise,” povedal s tým, že internetová forma má, vzhľadom na často veľmi vzdialené lokality komunít zahraničných Slovákov, mnohé výhody. O parametroch pripravovaného portálu aktuálne diskutovali predstavitelia ÚSŽZ s predstaviteľmi zahraničných Slovákov, ktorí majú skúsenosti s prevádzkovaním internetových portálov na dvojdňovom seminári Slovak Connection / Slovenské prepojenie 2011. „Nevyužíva sa kapacita zahraničných slovenských novinárov,” poznamenal Imrich Fuhl z Maďarska, zakladateľ portálov luno.hua oslovma.hu. Internet môže podľa neho napríklad priblížiť prácu po slovensky píšucich novinárov na Dolnej zemi čitateľom na Slovensku. „Portál nás pospája. Jedným kliknutím budete mať prakticky celé slovenské zahraničie pred sebou,” priblížil ambície portálu I. Fuhl. Riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Srbsku Milina Sklabinská sa tiež prikláňa k myšlienke prepojenia ich portálu slovackizavod.org.rss pripravovanou stránkou ÚSŽZ. „Na našom portáli je kultúrna mapa, na ktorej je všetkých 34 miest a dedín, kde majú Slováci vo Vojvodine organizovaný kultúrny život,” vysvetľuje. Okrem informácií, ktoré sú dôležité najmä pre vojvodinských Slovákov, sú tam aj texty, ktoré by mohli zaujímať aj čitateľov v Slovenskej republike. Sklabinská pripomenula, že Slováci sa do Vojvodiny prisťahovali pred takmer tristo rokmi a vytvorili tam komunitu s vlastnou neopakovateľnou kultúrou. O portál majú záujem aj komunity Slovákov, ktoré vznikli v ostatných rokoch a desaťročiach. Zhodli sa na tom Maroš Karabinoš z Írska, ktorý momentálne neprevádzkuje žiaden portál a naposledy bol v rokoch 2005 a 2007 redaktorom irsko.exil.ska Andrej Bučko z Austrálie. „Oceniť by to mohli špecifické skupiny Slovákov v zahraničí, napríklad rodiny s deťmi, pre ktoré by tam mohol byť špecifický obsah, alebo experti z rôznych oblastí, napríklad marketingu, ktorí by hľadali tiež špecifické informácie,” povedal M. Karabinoš. Na propagácii nového portálu by podľa Ivany Sendeckej z platformy Next Generations Leaders of Slovakia (ngls.sk) mali participovať najmä internetové prostriedky, ako sú sociálne siete. Podľa M. Vetráka však úrad plánuje robiť v obmedzenej miere aj klasickú reklamu. „Na stretnutí sme diskutovali aj s predstaviteľmi Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (sacr.sk). Rozprávali sme sa o tom, ako prepojiť naše portály aj smerom k podpore cestovného ruchu,” uzavrel predseda ÚSŽZ.

Slovenské prepojenie 2011

11. októbra 2011 - (uszz.sk)

Na prvom dni seminára Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí 10. októbra Slovak Connection / Slovenské prepojenie 2011 v zariadení vlády SR na Bôriku predstavilo slovenské portály vo svete sedem ich aktívnych tvorcov. Milina Sklabinská zo Srbska, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, hovorila o dvojročných skúsenostiach a intenzívnej práci na ideovom formovaní a obsahovom napĺňaní portálu ústavu: slovackizavod.org.rs. Štefan Bujalka (Nemecko) publikuje informácie o činnosti Slovensko-nemeckého kultúrneho klubu e. V, s prepojením na ďalšie nemecké krajanské združenia i na slovenské spolky v iných štátoch, na internetovej adrese slovenskyklub.eu. Jozef Starosta z kanadského Vancouveru je tvorcom portálu o Slovákoch žijúcich v Britskej Kolumbii (sk-bc.ca), experimentálne formuje webovú stránku islovak.ska doteraz vydal 13 čísel časopisu Slovo z Britskej Columbie. Igor Kruták spravuje v Českej republike najúspešnejší portál slovenskej menšiny somvprahe.sk. Imrich Fuhl z Maďarska je známy ako zakladateľ a dlhoročný tvorca najúspešnejšieho portálu o Slovákoch žijúcich nielen v jeho domovskej krajine, ale vo svete vôbec luno.hua v súčasnosti pripravuje svoj vlastný portál oslovma.hu- Slovák v Maďarsku. Maroš Karabinoš prezentoval sedemročné skúsenosti zo života slovenskej komunity v Írsku, bohaté informácie o jej spoločenských aktivitách i vzájomnej praktickej pomoci sú sprístupnené na slovakcentre.iea na irsko.exil.sk. Podobné skúsenosti zo susednej Veľkej Británii prezentoval Martin Hakel, zakladateľ a donedávna tvorca portálu slovenskecentrum.ska dvojjazyčného časopisu SK Magazine (skmagazine.eu). Vladimír Dolinay pôsobil štyri roky ako hosťujúci učiteľ na slovenských školách v Rumunsku a pred návratom na Slovensko vytvoril slušný základ pre prvý portál o tejto slovenskej komunite (slovacivrumunsku.sk). Peter Petrík z USA sumarizoval terajšiu situáciu tamojších webových stránok, Andrej Bučko z Austrálie hovoril o osobných skúsenostiach v slovenskom rozhlasovom vysielaní na tomto kontinente. Za slovenskú stranu do diskusie podnetne vstúpili šéfka platformy Next Generations Leaders of Slovakia (ngls.sk) Ivana Sendecká a jej kolegovia.

Komunikácia so slovenským zahraničím prostredníctvom internetu

aj s účasťou krajanov-expertov z celého sveta ochotných podieľať sa na tvorbe krajanského superportálu

6. októbra 2011 - (uszz.sk)

V pondelok a utorok (10. a 11. októbra 2011) sa na odbornom seminári s názvom Slovenské prepojenie / Slovak Connection zídu na podnet predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milana Vetráka tvorcovia významných internetových portálov a web-stránok, ktoré založili a spravujú Slováci v rozličných častiach sveta. Pozvanie do Bratislave prijali Andrej Bučko z Austrálie, Igor Kruták z Českej republiky, Imrich Fuhl z Maďarska, Štefan Bujalka z Nemecka, Maroš Karabinoš z Írska, Jozef Starosta z Kanady, Peter Petrík z USA, Milina Sklabinská zo Srbska a ďalší experti, ktorí sa priamo alebo na diaľku prepoja s ostatnými - k takýmto patria Pavel Surový, Vladimír Dolinay alebo Andrej Macko zo Švajčiarska. ÚSŽZ organizuje odborný seminár tiež v spolupráci s platformou New Generation Leaders of Slovakia (NGLS), ktorú budú reprezentovať Ivana Sendecká ako šéfka tejto platformy a viacerí web-portálový experti, akými sú František Milec, Ján Jaďuď, Boris Šebošík, Adriana Lukáčová a Radovan Debnár. Podujatia sa zúčastnia aj zástupcovia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch a vybraných slovenských médií, medzi inými šéfredaktor časopisu Cestovateľ Ľubomír Motyčka alebo redaktorka Hospodárskych novín - HN online Mária Mlaková. Odborný seminár je podujatím, na ktorom chcú zúčastnení experti - Slováci z celého sveta hľadať spoločne riešenie na zlepšenie komunikácie medzi Slovenskom a slovenským zahraničím a v podobe vytvorenia krajanského superportálu prevádzkovaného ÚSŽZ nadviazať na úspešný projekt zaniknutého časopisu s názvom Slovenské zahraničie, ktorý ÚSŽZ vydával do roku 2010. Ako sa vyjadril budúci šéfredaktor portálu Slovenské zahraničie Dušan Mikolaj: „Už druhý rok absentuje centrálny komunikačný uzol, v ktorom by ÚSŽZ udržiaval pravidelný mediálny kontakt so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Potrebujeme sa preto rozhodnúť, či sa vrátiť k časopiseckému modelu, alebo začať formovať internetový portál. Viacerí sa prikláňame k elektronickej forme aktuálneho informovania a vzájomnej komunikácie so slovenským svetom. Očakávame, že obsah portálu bude príťažlivý tak pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj pre domáce médiá a širokú verejnosť.“

Slota:So Smerom cvičia ako s malými chlapcami

a vraj kolaborujú s maďarskými stranami

9. októbra 2011 - (Patrik Kováč - Aktuality.sk)

Predseda národniarov sa obul do svojho niekdajšieho koaličného partnera Smeru-SD. Tvrdí, že s ním európski socialisti cvičia ako s malými chlapcami. V kritike Smeru-SD nekončí. Údajne kolaborujú s maďarskými stranami. „Chcem vyjadriť počudovanie nad tým, ako sa podriaďuje slovenská sociálna demokracia, čiže Smer, pokynom socialistov zvonka a najmä Hannesovi Swobodovi (podpredseda Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente) v nezabudnuteľných červených okuliaroch, ktorý so Smerom cvičí ako s malými chlapcami,“ otvorene kritizuje Smer-SD pre spravodajský portál Aktuality.sk Ján Slota (SNS): „Keď niekto hovorí o sociálnom cítení a Slovákov chce eurovalom ožobračiť o 7 miliárd, tak asi jediným výrazom vzťahu SNS k politike Smeru je počudovanie.“ A hoci predseda Smeru-SD Robert Fico vyhlasuje, že sociálni demokrati za euroval nezahlasujú, Slota mu neverí: „Neveríme Smeru, že euroval nepodporí - ak zaň náhodou nezahlasuje v prvom kole, podporí ho určite v druhom kole hlasovania.“ To ani zďaleka nie je všetko, čo Slota vyčíta Smeru-SD: „Už ani nestojí za komentár, ako strana Smer - SD kolaboruje s maďarskými politickými stranami na východnom Slovensku - a ktovie, či Smer nebude po nasledujúcich voľbách vytvárať aj otvorenú vládnu koalíciu s Maďarmi.“ Čo sa týka možnej spolupráce po voľbách, to však už Slota nechce komentovať. Slota sa nakoniec nevyhol ani kritike vlády premiérky Ivety Radičovej. Kritizuje ju za postoj ku kauze Hedvigy Malinovej: „Je to smiech cez slzy... Aby sa vláda zaoberala osobou, ktorá bola evidentne niekým zneužitá, to len svedčí o tom, na akej úrovni táto vláda je a pracuje. Ale niet sa čo čudovať, veď na čele Policajného zboru SR je lotor, rozpadáva sa slovenské školstvo, zdravotníctvo, justícia čelí denne politizácii ministerkou Žitňanskou a armáda je už pánom Galkom zlikvidovaná takmer úplne - tak sa asi ani nemusíme pozastaviť nad tým, ak sa kvôli jednej nepodstatnej babe ide vláda roztrhať v aktivite a ospravedlňovať - navyše to urobili ešte v štádiu neukončenia jej prípadu kompetentnými orgánmi, čiže vláda zasiahla hrubým spôsobom do vyšetrovania! Označiť toto konanie vlády za absurdné je slabé slovo!”

Prezidenti Slovenska a Maďarska dnes obrusovali hrany

8. októbra 2011 - (sita)

Slovenský prezident Ivan Gašparovič a jeho maďarský partner Pál Schmitt dnes vo Visegráde obrusovali hrany. Gašparovič sa dnes stretol so Schmittom bilaterálne v rámci summitu prezidentov krajín Visegrádskej štvorky. Obsah stretnutia slovenský prezident charakterizoval stručne na tlačovej besede: „Hovorili sme o otázkach, ktoré niekedy nemajú rovnaké východiskové názory. To je normálne. Hľadáme s prezidentom, ako obrúsiť hrany. Pre nás je zaujímavé, aby sme sa viazali na otázky, ktoré budú v prospech vzťahov“. Visegrádska štvorka si za dvadsať rokov získala autoritu a splnila svoje ciele, s ktorými vznikala. Zhodli sa na tom prezidenti krajín V4, ktorí dnes pokračovali v rokovaní v maďarskom Visegráde, kde zoskupenie vzniklo. Ako uviedol maďarský prezident Pál Schmitt, všetky krajiny zoskupenia sa stali členskými štátmi EÚ a NATO, čo boli ciele V4 pred dvadsiatimi rokmi. „Spolupráca nemá alternatívu. Sme na seba odkázaní,“ uviedol prezident s tým, že štáty si pomáhajú pri povodniach, či pri energetickej bezpečnosti. „Naše skúsenosti sme pripravení odovzdať iným,“ dodal. Pripomenul tiež existenciu Visegrádskeho fondu, ktorý za desať rokov podporil 4 000 projektov a udelil 1 500 štipendií. Prezidenti uvažujú, že by sa mohli konať pre dorastencov majstrovstvá krajín V4 v športe. Český prezident Václav Klaus tvrdí, že za dvadsať rokov existencie V4 sa priateľstvo týchto krajín zvýšilo. „Existuje normálny vzťah priateľských susedných krajín. Tieto krajiny robia mnohé veci spoločne,“ uviedol. Podľa neho úlohou do budúcna je vychádzať zo spoločných záujmov, aby sme ich vedeli identifikovať, formulovať a na európskej úrovni obhajovať. Podľa poľského prezidenta Bronislawa Komorowskeho treba hovoriť o stredoeurópskom patriotizme. „To je veľká výzva pre nás všetkých,“ vyhlásil. Slovenský prezident Ivan Gašparovič zdôraznil predstavu Visegrádskej spolupráce, ktorá by sa mala niesť v predstave aspektov, ktoré spájajú a nie tých, ktoré by mohli rozdeľovať. Prezidenti odmietajú predstavu predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa o užšej integrácii Európskej únie. „Nedokážeme si predstaviť silnú Európu bez silných štátov. Musíme si uchovať národný charakter,“ zdôraznil Schmitt. Podľa Klausa sa Barroso tragicky mýli. Dnešné problémy Európy vznikli rýchlou integráciou a tvrdeniami, že treba viac a viac Európy. „Jeho návrh je, aby sme v tom pokračovali. To je fatálne,“ uviedol. Slovensko si je podľa Gašparoviča vedomé určitej spoločnej politiky EÚ, ale sme si vedomí aj špecifík krajín. „Členské štáty neodovzdávajú suverenitu, ale ju požičiavajú,“ upozornil. Visegrádska spolupráca nie je inštitucionalizovaná. V politickej rovine funguje na princípe pravidelného stretávania sa jej predstaviteľov na rôznych úrovniach - od prezidentov a predsedov vlád, cez ministrov zahraničných vecí až po expertné konzultácie. Raz ročne sa koná oficiálny summit premiérov. V období medzi týmito summitmi vykonáva vždy jedna z krajín V4 predsednícku funkciu. V júni 2010 sa skončilo predsedníctvo Maďarska a od 1. júla 2010 do záveru júna tohto roka predsedalo V4 Slovensko. Slovenská republika odovzdala predsedníctvo vo V4 Českej republike. Jedinou pevnou organizačnou štruktúrou V4 je Medzinárodný visegrádsky fond (http://www.visegradfund.eu), ktorý bol založený v roku 2000 s cieľom pomáhať rozvoju kultúrnej spolupráce, vedeckej výmene, výskumu a spolupráci v oblasti školstva, výmene mládeže a rozvoju cezhraničnej spolupráce. Okrem štipendijných programov financuje fond vo väčšine prípadov aktivity mimovládnych subjektov.

Gašparovič:Maďarský volebný zákon môže byť problém

8. októbra 2011 - (tasr)

Ak maďarský volebný zákon bude zasahovať do identity slovenského občana, tak to bude problém, povedal dnes prezident SR Ivan Gašparovič na schôdzke so svojím maďarským partnerom Pálom Schmittom. Prezidenti sa dvojstranne stretli v rámci prebiehajúceho summitu hláv štátov krajín Vyšehradskej štvorky, ktorá dnes pokračuje v severomaďarskom Vyšehrade. Ako TASR informoval hovorca slovenského prezidenta Marek Trubač, maďarský prezident povedal, že Slovensko je jediným susedom Maďarska spomedzi krajín V4 a preto sú ich vzťahy najkonštruktívnejšie a zároveň aj najcitlivejšie. Schmitt pripomenul, že 9. októbra 2001 bol otvorený Most Márie Valérie v Štúrove a práve teraz si pripomíname desiate výročie tejto akcie. Vyjadril radosť z toho, že sa pripravuje dokončenie ďalšieho mosta na rieke Ipeľ. Najvyšší maďarský predstaviteľ ocenil fungovanie 12 zmiešaných slovensko-maďarských komisií a intenzitu spolupráce medzi vládami. Gašparovič zdôraznil dôležitosť dobrých vzájomných vzťahov. „Slovensko sa snaží spolupracovať s Maďarskom vo všetkých oblastiach. Na 90 percent sú naše vzťahy dobré a priateľské; predovšetkým ide o oblasti hospodárstva, vzdelávania a kultúry. Je škoda, ak výroky niektorých politikov na obidvoch stranách vyvolávajú určité napätie,” dodal. Na margo dvojakého občianstva maďarský prezident uistil svojho slovenského partnera, že podobné zákonné úpravy ako Maďarsko majú aj iné európske štáty. Dodal, že Maďarsko pripravuje aj nový volebný zákon, ktorý umožní zahraničným držiteľom maďarského občianstva zúčastniť sa volieb. „Dvojaké občianstvo vo svete nepredstavuje problém; u nás tiež nebol problém, pokiaľ bolo dodržané medzinárodné právo a zvyklosti,” konštatoval Gašparovič. Zdôraznil však, že nikde na svete sa nestretol s takou formou, akou môžu nadobúdať maďarské štátne občianstvo napríklad aj slovenskí občania. „Ak volebný zákon bude zasahovať do identity slovenského občana, tak to bude problém,” povedal Gašparovič. Schmitt uviedol, že z 27 krajín EÚ má až 24 štátov zákon o dvojakom štátnom občianstve - preto maďarská strana nechápe, prečo slovenská strana dvojaké občianstvo neakceptuje a dokonca chce odňať občianstvo tým, ktorí získajú maďarské. Vyjadril presvedčenie, že úprava dvojakého občianstva sa zmierni na obidvoch stranách. Slovenský prezident podotkol že SR nespochybňuje dvojaké občianstvo, ale musí sa pozrieť, podľa akých kritérií ktorá krajina toto občianstvo uznáva.

Vo Vyšehrade o ekonomike

8. októbra 2011 - (čtk)

V maďarskom Vyšehrade sa dnes uskutoční hlavná časť dvojdňového summitu prezidentov Poľska, Maďarska, Slovenska a Českej republiky. Hlavy štátov Vyšehradskej skupiny (V4) čaká spoločné rokovania na hrade Visegrád, ktorý dal zoskupenia stredoeurópskych krajín meno. Prezidenti krajín V4 sa tento rok schádzajú v jubilejnom dvadsiatom roku višegrádskej spolupráce. Stretnutie začali v piatok účasťou na ekonomickej konferencii, kde riešili súčasnú hospodársku situáciu štyroch postkomunistických krajín strednej Európy. Český prezident Václav Klaus v úvode summitu ostro kritizoval projekt jednotnej európskej meny. Varoval pred tým, aby politika riadila ekonomiku. Príkladom „znásilnenie” ekonomických zákonitostí bol podľa neho práve aj vznik eura. O hospodárskych problémoch krajín EÚ sa vo svojich prejavoch spomenuli všetci prezidenti krajín V4. Podľa Klausa ale problémy eurozóny nebudú kľúčovým témou dnešného rokovania, okrem iného vraj preto, že zo štyroch krajín V4 prijalo zatiaľ euro len Slovensko. Stretnutie prezidentov V4 sa konajú raz ročne. Po dnešných politických rozhovoroch hlavy štátov uvidí na hrade Višegrádu rytiersky turnaj a summit uzavrú plavbou loďou späť do Budapešti.

Schmitt:Vyšehradské krajiny si zvykli na šetrenie,

kríza sa ich dotkla menej

8. októbra 2011 - (tasr)

Hospodárska kríza sa dotkla krajín vyšehradskej spolupráce menej, ako viacerých veľkých krajín západnej Európy, pretože ľudia žijúci v strednej a východnej Európe sú zvyknutí na šetrenie. Vyhlásil to dnes v maďarskom Vyšehrade po summite hláv štátov Vyšehradskej štvorky (V4) maďarský prezident Pál Schmitt. Ekonomická situácia a sila krajín štvorky je podľa jeho slov odlišná, ide však o štyri rovnocenné priateľské štáty, ktoré sa sústreďujú na posilnenie vzťahov, zdôraznil Schmitt. Prezidenti Maďarska, Česka, Slovenska a Poľska zhodnotili spoluprácu a výsledky vyšehradského zoskupenia počas jeho 20-ročnej existencie. Pál Schmitt, Václav Klaus, Ivan Gašparovič a Bronislav Komorowski sa zhodli v tom, že pôvodné ciele - vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie - boli naplnené a aj naďalej zostáva V4 formou účinnej kooperácie. Maďarský prezident zdôraznil, že regionálna spolupráca nemá alternatívu, krajiny V4 sú geograficky, historicky aj hospodársky odkázané vzájomne na seba. Prezident SR poznamenal, že akýmsi mottom V4 celých 20 rokov bolo, že je potrebné brať do úvahy veci, ktoré tieto krajiny spája a nie tie, ktoré ich rozdeľujú. „Hovorili sme aj o otázkach, v ktorých nemáme totožné východiskové názory,” povedal Gašparovič na margo dnešného dvojstranného rozhovoru s maďarským prezidentom. „Pre nás aj v rámci V4 je zaujímavé, aby sme sa viazali na otázky, ktoré sú v prospech budúcnosti nielen V4 a nielen v rámci bilaterálnych vzťahov,” dodal. Český najvyšší predstaviteľ poznamenal, že vďaka V4 sa prehĺbilo priateľstvo medzi zúčastnenými krajinami. Klaus zdôraznil nutnosť špecifikovania spoločných záujmov týchto krajín a ich presadzovania. Podľa Komorowskeho bolo založenie V4 skvelým nápadom, táto formácia dodnes výborne funguje. „Je to komunita, ktorá hľadá všetko, čo je dôležité, všetko čo nás spája. Naše dejiny boli iné, než dejiny ďalších krajín,” konštatoval poľský prezident. Súčasne vyjadril nádej, že V4 bude aj v budúcnosti dôležitým činiteľom pri koordinácii spoločnej politiky a že ovplyvni Európsku úniu v otázkach kohéznej politiky, či v solidarite v oblasti energetiky. Komorowski vyzval kolegov k efektívnemu budovaniu stredoeurópskej identity.

Prezidenti V4 sa zhodli:Perspektíva atómovej energetiky nezaniká

8. októbra 2011 - (tasr)

Perspektíva atómovej energetiky v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4) nezaniká. Zhodli sa na tom dnes účastníci summitu hláv štátov vyšehradského zoskupenia v severomaďarskom Vyšehrade. „Likvidácia atómových elektrární by stála množstvo peňazí, ktoré by bolo rozumnejšie dať do vedy a výskumu. Návrat k predchádzajúcim zdrojom energií by bol z hľadiska ekologického náročnejší. Som rád, že sme sa zhodli v tom, že perspektíva atómovej energie nezaniká a bude pokračovať ďalej”, povedal pred novinármi prezident SR Ivan Gašparovič. Podľa slov českého prezidenta Václava Klausa hlavy štátov V4 majú silný pocit, že by bolo absurdné - najmä pre krajiny štvorky, ktoré nemajú ropu, ani plyn - aby sa vzdali programu atómovej energie. Japonskú katastrofu interpretovať ako atómové nešťastie bolo podľa jeho názoru mylné. „Bola to prírodná katastrofa, a nie atómová,” dodal Klaus. Maďarský prezident Pál Schmitt potvrdil, že prezidenti sa dohodli, že atómová energia zatiaľ nemá alternatívu. Podotkol, že je potrebné využívať čoraz viac obnoviteľných zdrojov energií a urobiť všetko pre zabezpečenie bezpečnosti dodávky energií a pre diverzifikovanie ich zdrojov.

Na nákupe v Maďarsku ušetríte viac ako 15 eur!

7. októbra 2011 - (Erik Mihalko - Nový Čas)

Lacnejšie ako kedykoľvek predtým! Nákupy u našich južných susedov sa v týchto dňoch naozaj oplatia. Klesajúci kurz maďarského forintu voči euru spôsobil, že za potraviny a drogériu zaplatia Slováci oveľa menej ako u nás. Nový Čas vybral niekoľko desiatok tovarov v maďarskom hypermarkete kúsok za hranicami a porovnal ich ceny s cenami v Bratislave. Rozdiel vôbec nebol zanedbateľný, pri jednom veľkom nákupe totiž dokážete ušetriť až 15 eur. Podľa analytikov bude tento trend pokračovať a kurz forintu môže naďalej klesať, čo znamená, že tovar za južnými hranicami bude ešte dostupnejší. Do susedného Maďarska smeruje v týchto dňoch množstvo áut zo Slovenska za nákupmi. Spôsobil to prepad forintu o viac ako 10 percent. Za jedno euro tak dostaneme až 300 forintov. Vďaka radikálnemu poklesu kurzu maďarského forintu sa na nákupoch dá poriadne ušetriť. Najviac sa oplatí kúpiť kávu, ovocie, olej, kahance či drogériu. Nový Čas zmapoval ceny vybraných potravín v rovnakom nákupnom centre v Maďarsku a na Slovensku. Na nákupe, ktorý pozostával z takmer 50 položiek, sme ušetrili viac ako 15 eur. Počas návštevy za hranicami sme stretli množstvo áut zo Slovenska. „Keďže tu máme rodinu, do Maďarska chodíme nakupovať minimálne raz mesačne. Ceny sú tu oveľa nižšie, oplatia sa najmä drogéria, potraviny a oblečenie,” priznala Monika Priklerová (36) z Podunajských Biskupíc. Podľa odborníkov bude tento trend pokračovať aj naďalej. „Maďarský forint voči euru tento týždeň atakoval hranicu 300 HUF/EUR. Dôvodom oslabovania je pretrvávajúca kríza v eurozóne, ktorá robí meny našich susedov zraniteľnejšími. V Maďarsku sa však pridávajú aj interné problémy, napríklad rozhodnutie Európskej komisie, že maďarská daň na telekomunikačné spoločnosti je protizákonná,” zdôraznila analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Momentálne nelichotivá situácia v eurozóne a vzrastajúca hrozba ďalšej krízy môžu mať za následok to, že maďarský forint sa voči euru prepadne ešte viac. Preto sa dá predpokladať, že nákupy u našich susedov budú naďalej výhodné. „Očakávané spomalenie globálnej ekonomiky zanechá stopy aj na tej maďarskej. Oslabovanie forintu tak v nasledujúcich obdobiach nevylučujeme,” predpokladá analytička Eva Sadovská.

Maďarsko rozšíri čipsovú daň aj na kávu

7. októbra 2011 - (sita)

Maďarská vláda plánuje uvaliť špeciálnu daň z nezdravých jedál a nápojov aj na kávu a ďalšie druhy potravín. Vo svojom piatkovom vydaní o tom píše denník Népszabadság, podľa ktorého by sa tiež mala zvýšiť sadzba v prípade potravín zaťažených takzvanou čipsovou daňou už teraz. Nová legislatíva týkajúca sa výrobkov s vysokým obsahom sacharidov, soli a kofeínu pritom platí ešte len niečo vyše mesiaca. Zástupcovia potravinárskeho priemyslu tvrdia, že vláda s nimi zatiaľ nekonzultovala žiadne návrhy na zmeny. Zákon o špeciálnom zdaňovaní zdraviu škodlivých potravín z dielne vládnej strany Fidesz maďarský parlament schválil v polovici júla a do platnosti vstúpil 1. septembra. Dôsledkom je mierne zvýšenie cien sladených a energetických nápojov či sladkého pečiva. Vláda si od opatrenia sľubuje dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré by mali v roku 2012 dosiahnuť približne päť miliárd forintov (17 mil. eur). Podľa Népszabadságu však skutočný výnos môže byť nižší, keďže predajcovia sa pred zavedením dane zrejme predzásobili.

Slovensko a Maďarsko sa zatiaľ na Tokaji nedohodli

7. októbra 2011 - (tasr)

Rokovania medzi Slovenskom a Maďarskom o Tokaji nepriniesli zatiaľ žiadnu dohodu. Starostom šiestich tokajských obcí na východnom Slovensku to dnes na stretnutí v Slovenskom Novom Meste povedal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon (Most-Híd). Šéfom obcí vysvetlil, v čom vidí problém. „Slovenská republika musí predložiť špecifikáciu svojich produktov, teda vín do Bruselu v zmysle európskej legislatívy do 31. decembra tohto roku. A pre nás by bolo dobré, v časovom predstihu uzatvoriť dohodu,” uviedol minister pre TASR s tým, že ak dohoda nevznikne, prinesie to ďalšie riziká. Ak by ju podľa neho krajiny našli, bola by na úrovni vlády, nie jeho rezortu. Starostovia obcí Bara, Čerhov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky dnes ukázali ministrovi výsledky svojich úspešných projektov, ktoré boli realizované v Tokajskej oblasti z prostriedkov Európskej únie. Šéfa pôdohospodárstva potešilo, že si vďaka nim vylepšili obecné a kultúrne domy, cesty, chodníky, či multifunkčné ihriská spolu za viac ako 3 milióny eur. Zástupcovia obcí sa sťažovali na problémy s ich prefinancovaním. Platby podľa Simona meškajú v niektorých prípadoch kvôli „zlým a neodborným rozhodnutiam predchádzajúcej vlády”. „Časovo nerozlišovali plnenie všetkých tých dohôd a projektov, ktoré obstarávali,” povedal Simon.

Vo verejnoprávnych médiách bude pokračovať masové prepúšťanie

6. októbra 2011 - (tasr)

Fond na podporu poskytovateľov mediálnych služieb a správy majetku (MTVA) po letnom prepustení takmer 600 zamestnancov verejnoprávnych médií chystá prepustiť ďalších 500 ľudí, informoval dnes maďarský denník Népszabadság. V lete z 3200 pracovníkov verejnoprávnych médií prepustili 420 ľudí v aktívnom veku a 80 poslali do dôchodku. Obchodný plán fondu, ku ktorému tieto médiá patria organizačne od 1. januára 2011, ráta pre rok 2011 s prepustením 1000 zamestnancov. Pracovnoprávny súd na prvom stupni označil toto prepúšťanie na základe podania Nezávislých odborov pracovníkov televízie a filmárov za protiprávne, MTVA sa však proti rozhodnutiu odvolal. Šéfredaktori fondu už pripravujú zoznamy zamestnancov, ktorí dostanú výpovede. V lete 60 percent prepustených boli novinári a ľudia z prípravy programov, 40 percent boli administratívni pracovníci. Podľa plánov MTVA bude pri nasledujúcom prepúšťaní opačný pomer.

Vzniklo hnutie proti Orbánovi

7. októbra 2011 - (tasr)

V metropole našich južných susedov vzniklo Hnutie maďarskej solidarity, ktorého založenie oznámili protestujúci v sobotu na masovej demonštrácii proti Viktorovi Orbánovi. Jedným z jeho zakladateľov je šéf policajných a vojenských odborov Péter Kónya. Ide o prísne nepolitickú organizáciu, ktorá vraj dokáže v budúcnosti reagovať omnoho pružnejšie než odbory. Podľa Kónyu je situácia v Maďarsku neudržateľná a demokracia ohrozená. Hnutie preto pripravuje na budúci utorok demonštráciu proti nepriaznivým zmenám, ktoré prináša nový návrh zákonníka práce.

Na ceste do Európy

6. októbra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Je veľmi nepravdepodobné, že Maďarsko splní, čo niektorí vládni politici naznačujú, a zablokuje cestu Belehradu do únie pre reštitučný zákon, ktorý dnes v Srbsku vstúpil do platnosti. Nechce kľačať v kúte spolu so Sulíkom ako ďalší európsky kazisvet a tiež by to bol príliš prudký obrat oproti tomu, ako doteraz Maďarsko vystupovalo v úlohe hlavného bojovníka za integráciu Balkánu. Nehovoriac o tom, že by to narušilo starostlivo pestovaný mýtus, podľa ktorého má Orbánova vláda spory s jediným susedom, so Slovenskom. Platí to napriek tomu, že srbský zákon naozaj nie je v poriadku. Táto vzdialená obdoba našich Benešových dekrétov uplatňuje princíp kolektívnej viny, čo je dnes v Európe dupľom neprijateľné. Zákon z reštitúcií po druhej svetovej vojne zoštátneného majetku vylúčil tých, čo slúžili v rokoch 1941 až 1945 v okupačných vojskách a všetkých ich potomkov. Lenže Vojvodina v tom čase patrila k Maďarsku a za vojny musel do horthyovskej armády, či chcel, alebo nechcel, narukovať každý tamojší Maďar zodpovedajúceho veku. Potomkovia týchto ľudí - ktorí už vôbec za vojnové udalosti nenesú zodpovednosť - dnes tvoria väčšinu občanov Srbska patriacich k maďarskej menšine vo Vojvodine. Srbsko ich (plus Nemcov, ktorých tam však už veľa nezostalo) nepriamo označuje za vojnových zločincov. Neskúma jednotlivo zodpovednosť každého z nich, ako to vyžaduje moderné právo a slušnosť, hádže všetkých do jedného vreca. Srbský zákon začína platiť mesiac po tom, čo v Maďarsku zomrel exžandár Sándor Képíró, účastník masakru asi 3000, najmä srbských civilistov maďarskými jednotkami v roku 1942. Aj keď ho súd krátko predtým pre nedostatok dôkazov oslobodil, o jeho spoluvine ťažko pochybovať. Maďari sa so svojimi historickými vinami stále dostatočne nevyrovnali, aspoň o nich však hovoria. Na konci vojny však srbskí partizáni vo Vojvodine zmasakrovali niekoľko desiatok tisíc väčšinou nevinných civilistov, Maďarov, Nemcov, Chorvátov, o ktorých srbská strana stále hlboko mlčí, ich masové hroby zostávajú neoznačené a ak tam niekto postaví kríž, väčšinoví nacionalisti ho vzápätí zničia. Vyrovnanie sa s minulosťou je v Srbsku stále v plienkach, či už ide o povojnové masakre, alebo Srebrenicu. Nič na tom nemení, že krajina raz za tri roky z krajnej nutnosti odovzdá do Haagu nejakého svojho masového vraha. Aj úlohou reštitučného zákona v jeho súčasnej forme je posilniť srbský mýtus o tom, že my nič, všetko len tí ostatní. Tadiaľto však cesta do Európy nevedie.

Srbom poškodila homofóbia aj násilie v Kosove

6. októbra 2011 - (Sme)

Úspech Srbska pri jeho integračných ambíciách závisí od napredovania v jeho rokovaniach s Kosovom. Známemu reportérovi Economistu Timovi Judahovi to povedal diplomatický zdroj. Keďže rozhovory medzi Prištinou a Belehradom skolabovali, či odporučí Európska komisia pre Srbsko kandidátsky status, je otázne. Komisia budúci týždeň zverejní každoročné správy o pokroku balkánskych krajín. Násilie v Kosove, za ktorým stáli Srbi blokujúci hranice, ale aj nedávne zrušenie pochodu gayov v Belehrade, môže postavenie Srbska poškodiť. Pochod homosexuálov zrušili Srbi po vyhrážkach ultrapravicovej strany. „Ak vláda nie je schopná zabezpečiť pokojný Gay Pride pochod, ako môže byť pripravená na pripojenie k únii?” pýta sa Economist. V otázke Kosova, s ktorým sa Srbsko nechce zmieriť, tlačí na Belehrad najviac Nemecko. To tiež požiadalo Srbov, aby prestali s vytváraním paralelných štruktúr na kosovskom území. Nahnevaní na Srbov sú však aj Maďari, pre nedávno prijatý reštitučný zákon. Ten vyňal z pôsobnosti členov okupačných síl v rokoch 1941 - 1945 a ich potomkov. Podľa maďarského ministerstva zahraničia je to diskriminačný zákon proti maďarskej menšine a zavádza kolektívnu vinu. Blokovať preto Srbov, keď sa o tom bude v decembri rozhodovať, však podľa ministerstva nemienia.

Maďari si dňom smútku pripomínajú pamiatku aradských mučeníkov

6. októbra 2011 - (tasr)

Dňom národného smútku si v Maďarsku pripomínajú pamiatku aradských mučeníkov - popravených generálov uhorskej revolúcie v roku 1848. Na budapeštianskom Kossuthovom námestí s vojenskou poctou spustili štátnu vlajku na pol žrde. Na Pietnom aktu sa zúčastnil prezident Pál Schmitt, predseda parlamentu László Kövér, minister vnútra Sándor Pintér, šéf diplomacie János Martonyi a viacerí predstavitelia diplomatického zboru. V roku 1848 po világošskom zložení zbraní, ktoré znamenalo koniec uhorskej revolúcie, rakúske vojská 6. októbra popravili v Arade 12 uhorských generálov a jedného plukovníka, ktorí sa stali národnými mučeníkmi. V Pešti v ten istý deň popravili aj prvého maďarského premiéra Lajosa Batthyányho, ktorý stál na čele prvej nezávislej vlády a ktorého mohli pochovať s verejnou poctou až 9. júna 1870. Maďarská vláda rozhodla o vyhlásení dňa aradských mučeníkov za deň národného smútku v novembri 2001.

Spory Slovenska s Maďarskom výrazne tlmil komunizmus

Maďari pred rokom 1989 menej „kafrali” do diania za hranicami.

6. októbra 2011 - (tasr)

Spory medzi Slovenskom a Maďarskom v minulosti výrazne tlmil komunizmus. Vyplýva to z vyjadrenia historika z Maďarskej akadémie vied Csaba Zahorána. Maďarsko sa podľa neho pred rokom 1989 v menšej miere vyjadrovalo k postaveniu maďarskej menšíny v susedných štátoch. „Možno pred rokom 1989... boli slovensko-maďarské vzťahy lepšie. V Maďarsku sa veľa nehovorilo o maďarských menšinách v zahraničí, to sa, samozrejme, Československu alebo Rumunsku páčilo, pretože Maďarsko nezasahovalo do ich vnútorných záležitostí,” zhrnul. V súčasnosti, keď je možné vyjadrovať sa slobodne, sa však zrejme naplno prejavuje to, že Maďari osud svojich krajanov v zahraničí nepovažujú za internú záležitosť daného štátu. V minulosti poukazovali napríklad zástupcovia maďarskej menšiny na Slovensku na to, že státisíce bežných Maďarov sa po prvej svetovej vojne bez vlastného zavinenia ocitlo v inom štáte. K zmierňovaniu napätia by chcel prispieť politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied, ktorý stojí za zborníkom Neznámy sused. Kniha ponúka pohľad na dianie v Maďarsku v poslednom dvadsaťročí.

Orbán bude mať superministra

6. októbra 2011 - (tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán plánuje urobiť radikálne zmeny vo svojom kabinete. Chystá sa vytvoriť superministerstvo, ktorého šéf urobí revolúciu v strategicky dôležitých oblastiach ako školstvo, zdravotníctvo či samosprávy. Mal by sa ním stať šéf frakcie Fideszu János Lázár. „Na chodbách parlamentu zaznieva, že v krátkej budúcnosti sa stane z Lázára minister národných zdrojov, pretože hovorí - rovnako ako Orbán - jazykom sily,“ píše maďarský server Népszabadság.

Maďari majú pocit, že niet koho voliť

5. októbra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Maďari sú znechutení politikmi a žijú s pocitom, že si z ponuky strán nemajú čo vybrať. Aspoň to ukazujú posledné prieskumy voličských preferencií, ktoré lámu historické rekordy. Podľa agentúry Medián by v septembri šlo voliť len 40 percent ľudí, čo je u tejto agentúry najhorší výsledok od roku 1991. S činnosťou vlády je spokojných menej než 30 percent opýtaných. Vládny Fidesz premiéra Viktora Orbána si drží svojich skalných prívržencov, jeho podpora medzi tými, čo si vedia vybrať stranu a chcú ísť k urnám, je stále 50 percent. Medzi všetkými opýtanými však od minuloročných volieb klesla jeho podpora z 50 na 31 percent. Padá aj popularita Orbána - podľa Mediánu bol v septembri sympatický už len 38 percentám. To je najmenej, čo mu namerali za posledných dvadsať rokov. Fidesz sa však zatiaľ o moc nemusí príliš obávať, všetci ostatní sú na tom ešte horšie. O celkovej dôvere Maďarov voči politickej elite vypovedá, že je Orbán aj s týmto výsledkom najpopulárnejším politikom u susedov. A kým podpora Fideszu klesá, podpora hlavnej opozičnej strany, socialistov, stagnuje a stále nedosahuje ani polovicu podpory Fideszu. Medzi istými voličmi majú 20 percent. Zo znechutenia voličov profitujú najmä extrémisti, preferencie krajne pravicového Jobbiku sú u istých voličov rovnaké, ako podpora socialistov.

Prieskum

- K urnám by išlo len 40 percent Maďarov.

- Stále vedie vládny Fidesz, dostal by 50 percent hlasov.

- Posilňujú sa extrémisti, Jobbik by získal 20 percent.

Zahraniční Maďari majú právo voliť, vyhlásil Martonyi

7. októbra 2011 - (tasr)

Občania Maďarskej republiky žijúci v zahraničí majú právo zúčastniť sa volieb, takisto, ako je to bežné vo viacerých susedných štátoch Maďarska. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. „Tak dôležitú otázku, akou je volebné právo občanov žijúcich v zahraničí, je potrebné zasadiť do európskeho rámca,“ zdôraznil minister. V Maďarsku podľa jeho slov je treba doriešiť situáciu volebného práva občanov žijúcich v zahraničí, pretože vlani Maďarsko umožnilo získanie maďarského občianstva Maďarom, ktorí nežijú v Maďarsku. Maďarskí občania žijúci v zahraničí musia mať právo na to, aby sa zúčastnili rozhodovania spoločnosti, zdôraznil Martonyi, podľa ktorého takmer každá susedná krajina zaručuje volebné právo častiam svojho národa v zahraničí. „Takéto právo nenarušuje suverenitu krajiny, v ktorej sa to deje,“ poznamenal šéf diplomacie. Ako príklad uviedol volebné právo Talianov či Rumunov žijúcich v Maďarsku. „Volebné právo občanov žijúcich v zahraničí je právomocou národnej suverenity, vyžaduje si však dialóg medzi národmi,“ dodal minister Martonyi.

Maďarský rezort diplomacie:

Vývoj v kauze Hedvigy Malinovej je povzbudivý

5. októbra 2011 - (tasr)

Vývoj v kauze Hedvigy Malinovej označil dnes v Budapešti zástupca štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničných vecí Gergely Pröhle za povzbudivý. Predstaviteľ rezortu diplomacie tak podľa agentúry MTI reagoval na vyhlásenie námestníka slovenského generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý v utorok povedal, že vyšetrovanie prípadu Hedvigy Žákovej-Malinovej je definitívne skončené a zostáva už len vypočuť súdneho znalca za prítomnosti obhajcu poškodenej Romana Kvasnicu. Pröhle vývoj vníma ako „povzbudivý signál, že spravodlivosť sa môže uplatniť bez politického vplyvu”. V reakcii na novinársku otázku zástupca štátneho tajomníka vyjadril nádej, že Malinová dostane morálnu rehabilitáciu pred slovenskou verejnosťou. Poznamenal, že v tejto kauze experti vo viacerých prípadoch prezentovali úplne iný postoj, než ktorý sa objavil v skorších oficiálnych slovenských vyjadreniach.

Soros:Eurozóna musí urobiť tri odvážne kroky

6. októbra 2011 - (čtk)

Vlády eurozóny sa musia dohodnúť na novej spoločnej finančnej inštitúcii, veľké banky treba podriadiť Európskej centrálnej banke (ECB) a ECB musí umožniť krajinám ako Taliansko a Španielsko prechodné refinancovanie ich dlhov za veľmi nízkych nákladov. Tieto „tri odvážne kroky” musí eurozóna v terajšej kríze urobiť, inak hrozí nová veľká depresia s nedozernými politickými následkami, píše v komentári pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Handelsblatt známy investor George Soros. Tieto kroky podľa neho môžu upokojiť finančné trhy a zároveň dať eurozóne čas na vytvorenie novej stratégie rastu, bez ktorej sa súčasné problémy nevyriešia. „Význam takejto stratégie rastu nesmie byť podceňovaný, pretože zadlženosť - pomer medzi dlhmi a ročným hrubým domácim produktom - čiastočne závisí na tempe rastu ekonomiky,” poznamenal Soros. Maďarský rodák predpokladá, že vytvorenie novej finančnej inštitúcie eurozóny zaberie nejaký čas. Toto dočasné vákuum musí podľa neho zaplniť ECB. „Vo svojej súčasnej forme je prvý náznak takého spoločného finančného úradu - Európsky fond finančnej stability (EFSF) - len zdrojom peňazí. Ako sa budú tieto peniaze vynakladať, je vecou členských štátov,” povedal Soros. Podľa neho je EFSF nedostatočný nástroj. Či ním navrhovaná spoločná finančná inštitúcia zodpovedá myšlienke ekonomickej vlády eurozóny, s ktorou prišli nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, americký investor nespresnil. Za najdôležitejšiu úlohu považuje Soros zabrániť rozšíreniu nákazy po možnom bankrote Grécka. Chránené podľa neho budú musieť byť predovšetkým banky a štátne pôžičky krajín ako Taliansko a Španielsko. To bude v prvom rade úloha EFSF, ktorý by mal byť použitý na rekapitalizáciu týchto bánk a ako ručiteľ, súdi investor. Systémovo dôležité banky sa musia podľa Sorosa s EFSF dohodnúť na tom, že sa počas platnosti garancií sa budú riadiť príkazmi ECB. Banky, ktoré to odmietnu, by nemali dostať záruky. „Veľa bánk s tým však bude súhlasiť,” domnieva sa Soros.

Na Slovensku sa podniká lepšie ako v Česku alebo Maďarsku

6. októbra 2011 - (sita)

Najlepšou krajinou pre podnikanie podľa tohtoročného rebríčka magazínu Forbes je Kanada. Na prvú priečku sa prepracovala z vlaňajšieho štvrtého miesta, a to vďaka zlepšeniu daňového systému. Dánsko, ktoré bolo vlani prvé, kleslo na 5. miesto a USA sa posunuli z deviateho na desiate miesto, pričom ich meno poškodzuje vysoké daňové zaťaženie. USA sa v tomto roku v rámci vyspelých krajín stali štátom s najvyššími podnikovými daňami. Slovensko sa v rámci rebríčka umiestnilo na 33. mieste, čiže lepšie ako Poľsko (38.), Česká republika (39.) a Maďarsko (43.). V rámci bývalých socialistických štátov sa najlepšie umiestnilo Estónsko, ktoré je na 16. mieste a je dokonca na lepšej priečke ako Nemecko (21). Druhou najúspešnejšou postsocialistickou krajinou je Slovinsko, ktoré je na 25. priečke. Pri zostavovaní rebríčka najlepších krajín pre podnikanie magazín Forbes vychádzal z výskumov a publikovaných správ CIA, Freedom House, Heritage Foundation, Property Rights Alliance, Transparency International, Svetovej banky a Svetového ekonomického fóra.

Maďarský priemysel v auguste posilnil o 4,4 %

6. októbra 2011 - (sita)

Maďarská priemyselná výroba v auguste medziročne na základe predbežných neupravených údajov posilnila o 4,4 %. Podľa kalendárne upravených údajov však o 0,4 % oslabila. Informoval o tom vo štvrtok štatistický úrad krajiny. Produkcia podľa neupravených údajov posilnila podstatne viac, ako očakávali analytici oslovení v prieskume agentúry Reuters, ktorí predpovedali jej rast o 0,9 %. Miklós Schindele zo štatistického úradu uviedol, že hlavným dôvodom bolo to, že tento rok mali v krajine v auguste o dva pracovné dni viac ako vlani. „Tieto výsledky sú v súlade s trendom niekoľkých posledných mesiacov, ktorý naznačoval postupné spomaľovanie rastu priemyselnej výroby. Nedá sa nevšimnúť, že v auguste tohto roka malo veľký vplyv to, že sme mali o dva pracovné dni viac ako pred rokom,” konštatoval Schindele. „Nielenže sa spomalil ekonomický rast, ale možné je aj to, že Maďarsko bolo v treťom štvrťroku medzikvartálne v recesii,” povedal Gergely Suppan, analytik Takarekbank. „Dúfam, že priemyselná výroba ožila v septembri. Nie sú problémy v oblasti výroby vozidiel, ale ťažkosti sú pri výrobe výpočtovej techniky a elektroniky,” poznamenal.

Fidesz chce pre Maďarov ľahšie splácanie úverov

5. októbra 2011 - (tasr / reuters)

Tentoraz ak si niekto zoberie úver v domácej mene. Podľa návrhu Fideszu by sa úroky z úverov vo forintoch mali nadviazať na kľúčovú úrokovú sadzbu centrálnej banky. Povedal to dnes poslanec za Fidesz Antal Rogán. Vláda podľa neho očakáva v najbližšom období zvýšenie úverov v domácej mene, keďže mnohí Maďari si vzhľadom na nedávne rozhodnutie vlády umožniť dlžníkom splatiť hypotéky v zahraničných menách pri výhodnom kurze budú vo väčšej miere brať úvery v domácej mene na refinancovanie týchto hypoték. Vláda predpokladá, že pre splatenie hypotekárnych úverov v zahraničnej mene pri nižšom než trhovom kurze, kde straty budú musieť znášať banky, sa rozhodne okolo 300.000 dlžníkov. Rogán však uviedol, že banky v poslednom období začali zvyšovať úroky pri úveroch vo forintoch. „Niektoré banky zvýšili úrokové sadzby až o 2 %, pričom nemali žiadny dôvod na takýto krok,” povedal pre televíziu TV2 Rogán, podľa ktorého si banky pred rokom 2010 robili čo chceli a Maďarsko muselo sprísniť pravidlá. Už 4. októbra Rogán vyzval na začatie vyšetrovania zvyšovania úrokov v bankách, či finančné ústavy neporušili pravidlá hospodárskej súťaže. Hovorca Asociácie maďarských bánk János Müller však povedal, že zvýšenie úrokov nemá nič spoločné s nedávnym krokom vlády v otázke splácania hypoték v zahraničnej mene, ale je to dôsledok iných faktorov. Na základe nového plánu Fideszu sa úroky bánk pri úveroch vo forintoch nadviažu na kľúčovú úrokovú sadzbu centrálnej banky, ktorá je momentálne na úrovni 6 %. Zároveň sa bude presne špecifikovať, aké ďalšie poplatky môžu banky účtovať klientovi nad túto sadzbu, dodal Rogán. Podľa neho by parlament mohol rozhodnúť do týždňa či dvoch, definitívne však rozhodne do konca októbra. Nedávne kroky maďarskej vlády vyvolali ostré reakcie zo strany zahraničných bánk a ich materských štátov a najnovšie zareagovali aj ratingové agentúry. Moody's a Fitch dnes oznámili, že kroky vlády v oblasti hypotekárnych úverov ohrozujú bankový sektor a Moody's už začala prehodnocovať rating siedmich maďarských bánk. Fitch sa k ratingu priamo nevyjadrila.

Zmena splatnosti úverov ohrozuje maďarské banky, tvrdí Fitch

5. októbra 2011 - (sita)

Plány maďarskej vlády, ktorá chce umožniť domácnostiam splatiť úvery v cudzej mene pri výhodnejšom než aktuálnom trhovom kurze, predstavujú podľa medzinárodnej ratingovej agentúry Fitch významnú hrozbu pre bankový systém krajiny. Agentúra nepredpokladá, že prijatá legislatíva vyvolá priamy tlak na rekapitalizáciu zo strany zahraničných matiek maďarských bánk alebo ich domovských štátov. Vládne zámery však zvyšujú napätie v maďarskom bankovom sektore a môžu spôsobiť, že jeho kapitálová primeranosť klesne prinajmenšom o 1,5 percentuálneho bodu, uviedla v stredu agentúra. Kľúčový ukazovateľ kapitálovej primeranosti Tier 1 maďarských bánk v súčasnosti predstavuje 13 %. Konkurenčná ratingová agentúra Moody’s predtým v stredu uviedla, že začína proces revízie ratingov siedmich maďarských bánk s možnosťou ich zníženia. Zdôvodnila to obavami z dopadov plánovaných zmien v podmienkach splácania úverov zahraničných pôžičiek na bankový Plán, ktorý v septembri schválil maďarský parlament, umožní maďarským domácnostiam splatiť hypotekárne úvery v zahraničných menách pri kurze 180 forintov za švajčiarsky frank a 250 forintov za euro.

Moody's reviduje hodnotenie maďarských bánk

5. októbra 2011 - (sita)

Medzinárodná ratingová agentúra Moody's začala revíziu ratingov maďarských bánk s možnosťou ich zníženia. Dôvodom je to, že Maďarsko nedávno schválilo zákon umožňujúci obyvateľom krajiny, ktorí si vzali hypotekárne úvery v zahraničných menách, aby ich splatili s výraznou zľavou. „Keďže úvery v zahraničnej mene tvoria 70 % všetkých hypotekárnych úverov, agentúra Moody's je presvedčená, že schválený zákon pravdepodobne bankám spôsobí straty a ovplyvní ich kapitálovú pozíciu,” uviedla agentúra vo vyhlásení. Revízia sa týka samostatných ratingov bankovej sily šiestich bánk a ratingov záväzkov a depozitných ratingov siedmich bánk. Ide o OTP Bank, OTP Mortgage Bank, FHB Mortgage Bank a o maďarské divízie belgickej KBC, rakúskej Erste Bank a nemeckých BayernLB a GE Capital. OTP Banka Slovensko pôsobí na slovenskom trhu od februára 1992, vtedy ešte pod názvom Investičná a rozvojová banka. Maďarská OTP Bank sa stala majoritným vlastníkom OTP Banky Slovensko v apríli 2002.

Moody's prehodocuje rating matky OTP Banky

5. októbra 2011 - (tasr)

Agentúra Moody's začala prehodnocovať rating siedmich maďarských bánk, vrátane OTP Bank, ktorá je matkou OTP Banky Slovensko. Príčinou možného znižovania ratingu je nová legislatíva, ktorá umožňuje majiteľom hypoték v zahraničnej mene splatiť ich pri výhodnejšom kurze. Prehodnocovanie sa týka ratingov finančnej sily šiestich bánk a depozitných a úverových ratingov všetkých siedmich bánk, uviedla Moody's. Ide o tri maďarské banky - OTP Bank, OTP Mortgage Bank, FHB Mortgage Bank - a maďarské divízie zahraničných bánk - belgickej KBC, rakúskej Erste Bank a nemeckých BayernLB a GE Capital. Maďarskí zákonodarcovia v septembri schválili legislatívu, ktorá umožňuje domácnostiam splatiť hypotéku v zahraničnej mene pri podstatne výhodnejšom kurze, než je trhový, a núti banky, aby znášali príslušné straty. Vláda odhaduje, že možnosť využije až 300-tisíc dlžníkov, ktorí hypotéky splatia zo svojich úspor alebo ich prefinancujú cez úvery vo forintoch. „Keďže na úvery denominované v zahraničnej mene pripadá až 70 percent hypoték, Moody's si myslí, že schválený zákon zrejme spôsobí bankám straty a bude mať vplyv na ich kapitálové pozície,” uvádza sa vo vyhlásení Moody's. Agentúra dodala, že plán vlády prehlbuje problémy maďarského bankového systému, ktorý ja aj bez neho pod veľkým tlakom, čo sa odráža v zhoršovaní kvality aktív a nízkej ziskovosti bánk.

Vláda odvolala splnomocnenca Jenčíka z ďalšej funkcie

5. októbra 2011 - (topky.sk)

Bývalého vládneho splnomocnenca pre vodné dielo Gabčíkovo Gabriela Jenčíka dnes kabinet odvolal aj z postu splnomocnenca vlády pre vodohospodárske otázky na hraničných vodách s Rakúskou republikou a s Maďarskou republikou. Stalo sa tak vzhľadom na ukončenie jeho pracovného pomeru na Ministerstve životného prostredia SR. Do funkcie vymenujú Dušana Čerešňáka, generálneho riaditeľa sekcie vôd Ministerstva životného prostredia SR. Gabriel Jenčík 31. augusta skončil vo funkcii splnomocnenca pre vodné dielo, vystriedal ho Peter Hatiar, ktorý pôsobil v rezorte diplomacie. Jenčíkovo meno sa začalo v médiách spomínať v súvislosti s tým, že požiadal Vodohospodársky podnik, aby vydal povolenie vjazdu na dunajskú hrádzu pre bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. To však nesúviselo s dôvodmi jeho odvolania z postu splnomocnenca pre vodné dielo, ale s nezhodami so šéfom envirorezortu Józsefom Nagyom. Aj vicepremiér Ján Figeľ, do ktorého kompetencie úrad prešiel, bol za Jenčíkovu výmenu, lebo podľa neho potrebuje podporu celej vlády.

Maďari najčastejšie falšujú med, smotanu a mlieko v prášku

5. októbra 2011 - (tasr)

Medzi najčastejšie falšované potraviny v Maďarsku patria med, smotana a mlieko v prášku, uviedol dnes maďarský server penzcentrum.hu, podľa ktorého Maďari potraviny neznámeho pôvodu kupujú najmä na trhoch a na ulici. Podľa výskumnej štúdie Národného zboru proti falšovaniu zverejneného serverom 63 percent opýtaných Maďarov kúpilo v uplynulom roku falšované potraviny na trhu a 10 percent na ulici. Z prieskumu tiež vyplynulo, že dve percentá Maďarov by kedykoľvek kúpilo potraviny pochádzajúceho z neistého zdroja a desať percent by možno kúpilo takýto tovar. Odhaľovanie falšovania potravín v Maďarsku je úlohou riaditeľstiev oblastných úradov bezpečnosti potravín a zdravia zvierat, ktoré spolupracujú s Národným úradom pre dane a clá (NAV), ako aj s policajnými orgánmi. Síce Maďari nakupujú falšované potraviny najmä na trhu a na uliciach, tieto produkty sa však môžu objaviť prakticky v celom obchodnom sektore. Trebárs aj na pultoch najväčších reťazcov, ako je to aj v prípade medových produktov. Predstavitelia najväčších subjektov maloobchodu vyjadrujú obavy, že zvyšovanie DPH od januára z terajších 25 percent na 27 percent nasmeruje čoraz viac ľudí na lacné tržnice a preto čoraz viac zákazníkov sa stretne s falšovanými potravinami, medzi ktorými budú aj zdraviu škodlivé, píše penzcentrum.hu.

Maďarsko urýchli nahrádzanie sudcov

10. októbra 2011 - (tasr)

Poslanci maďarského parlamentu dnes prijali návrh systému na zrýchlenie procesu výberového konania sudcov. Zmenu systému náhrady sudcov si vyžiadala úprava ústavy, ktorá nadobudne platnosť 1. januára 2012 a podľa ktorej budú musieť od budúceho roka odísť sudcovia skôr do dôchodku. Podľa novej ústavy výkon funkcie sudcu sa už nebude končiť v roku, v ktorom sudca dosiahne vek 70 rokov, ako to bolo doposiaľ, ale bude prispôsobený veku odchodu do starobného dôchodku. Vek odchodu do starobného dôchodku sa z terajších 62 rokov postupne v Maďarsku zvýši na 65 rokov. Na budúci rok tak sudcovský talár zloží v zmysle nových právnych noriem 274 sudcov.

Slovensko sledoval celý finančný svet

12. októbra 2011 - (Marianna Onuferová - Sme)

Na portáloch pre obchodníkov bolo včera hlasovanie o eurovale na Slovensku medzi top správami dňa Európske akcie počas dňa mierne padali. Podľa obchodníkov pre neistotu, či náš parlament podporí rozšírenie eurovalu. O panike na trhoch sa však hovoriť nedá. Čakali na výsledok hlasovania. Kanadský dolár sa oslabil pre slovenské hlasovanie o rozšírení eurovalu. Aj takú informáciu priniesol včera obchodný server Dow Jones Newswires. „Každý teraz sleduje Slovensko, je to hlavný moment obchodovania,” povedal George Davis, šéf forexových technických analýz v RCB Capital Market v kanadskom Toronte. Včera sa oslaboval aj poľský zlotý, maďarský forint či turecká líra. Investori sa zbavovali vyššie úročených mien, ktoré však vnímajú ako viac rizikové, najmä pre správy, ktoré prichádzali zo Slovenska. „Za normálnych okolností by bol vývoj týchto mien pozitívnejší, keďže trojka odsúhlasila ďalšiu tranžu pre Grécko,” povedal jeden z obchodníkov. Na chvíľu tak správy zo Slovenska prekryli aj záverečnú správu zahraničnej misie o gréckych verejných financiách. O tom, ako môže dopadnúť hlasovanie na Slovensku, hovorili včera obchodníci v Londýne i New Yorku. Široký priestor venovala Slovensku napríklad CNBC. „Dokonca tam prehrávali aj niektoré slovenské pesničky na rozptýlenie divákov na finančných trhoch. Tým chcem len ukázať, že sa na Slovensko pozerá celý finančný svet,” povedal hlavný ekonóm českej Patria Finance David Marek. O prehnanej nervozite na finančných trhoch sa však nedá hovoriť. Po pondelňajšom silnejšom raste na akciových trhoch, ktorý podporili vyhlásenia lídrov Nemecka a Francúzska o záchrane bankového sektora, sa včera európske akcie vydali do červených čísel. Nie však do veľkých mínusov. Paneurópsky index 50 najväčších európskych spoločností Euro Stoxx šiel napríklad počas dňa nadol o jedno percento, čo nie je nič výnimočné. Ku koncu obchodného dňa strácal podľa Bloombergu už len 0,2 percenta. Nemecký index DAX sa dostal dokonca do mierneho plusu. „Informácia, že sa pri neúspechu bude znovu hlasovať o zmene eurovalu v slovenskom parlamente, trochu zmiernil ten negatívny tlak,” povedal Marek. Niektorí analytici však naznačovali, že trhy len vyčkávajú a ich reakcia príde po výsledku hlasovania. „Pokiaľ sa Národná rada nedohodne, reakciu budeme vidieť okamžite,” povedal šéf Saxo Bank Praha pre strednú Európu Karol Piovarcsy. Najcitlivejšie pritom reagujú dlhopisové trhy a mohol by tak zosilnieť tlak na úročenie štátnych dlhopisov stredomorského regiónu. To by sa potom odrazilo aj na výmennom kurze eura. Podľa Piovarcsyho by v krátkodobom horizonte mohla nastať vlna výpredajov aj na akciových trhoch a zosilnel by aj tlak na euro. Schválenie eurovalu by naopak prinieslo na trh krátkodobo vlnu optimizmu. „Táto chvíľa bude určovať smer trhov na zvyšok týždňa,” povedala analytička Next Finance Markéta Šichtafová. Euro sa však včera v priebehu dňa veľmi neoslabilo. Pohybovalo sa okolo úrovne 1,36 dolára. Možno aj preto, že belgický premiér Yves Leterme v pondelok večer pre Bloomberg Television povedal, že slovenské veto nemôže pochovať euroval. Obrátil sa na ostatných 16 členov eurozóny, aby v prípade, že Slovensko euroval odmietne, prevzali záťaž a bránili euro. „Eurozóna nakoniec schválila pôžičku pre Grécko aj bez Slovenska,” pripomenul analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.

Svetové médiá reagujú na neschválenie eurovalu a pád slovenskej vlády

12. októbra 2011 - (tasr)

Maličké Slovensko sa v utorok vzoprelo silnejším susedom a odmietlo rozšírený záchranný fond eurozóny, čím regionálny plán na odvrátenie širšej ekonomickej krízy fakticky „drží ako rukojemníka”. Po utorkovom neschválení dočasného eurovalu v slovenskom parlamente to uviedol denník Washington Post. Hoci sa slovenskí politici okamžite snažia o nové hlasovanie, odmietnutie znepokojí už nervóznych investorov a ešte viac naruší dôveru svetových lídrov v schopnosť Európanov vyriešiť si vlastné problémy, uviedli noviny na svojej webovej stránke. Schopnosť Slovenska prekaziť dôležitú záchrannú akciu demonštrovala nevyspytateľnosť európskeho vládnutia a „zbabrané” pokusy o ekonomickú záchranu, dodal americký denník. Reportér britskej BBC sa opýtal, či sa Slovensko, „malá krajina, ktorá mala jednoznačne osoh z členstva v EÚ”, zrazu stala krajinou eurospektikov, či Slováci prestali milovať euro alebo či SR nepočúva výzvy finančného a politického sveta, že eurozónu je potrebné „zaočkovať proti gréckej nákaze”. Odpovedá si však, že tomu nie je celkom tak. Nadšenie pre EÚ a euro sa zmenšilo, no stále existuje a Slováci si plne uvedomujú, čo je v stávke. Odpoveď na súčasný vývoj leží v zložitej slovenskej politickej scéne, dodáva. „Riskovala veľa a stratila: Hoci Iveta Radičová ešte v minulom volebnom boji kritizovala pomoc Grécku, v utorok stavila všetko na euro-kartu,” uviedla tlačová agentúra DPA, ktorá Slovensko označila za „malú krajinu s veľkým dosahom”. „Dramatické hlasovanie v parlamente”, „Eurodráma v Bratislave” či „Slováci šokovali Európu!” hlásal v titulkoch nemecký denník Bild. Podľa časopisu Spiegel „Európa dúfa v druhú šancu od Bratislavy”, pričom Európa a svet „ešte nikdy Slovensko nesledovali tak napäto”. Britské noviny Guardian podobne konštatovali: „Zriedka v krátkej histórii Slovenska boli oči toľkých ľudí obrátené na tak málo ľudí.” „Slovensko to Európe neuľahčuje. Nechápe, prečo by ako chudobný štát malo pomáhať bohatšiemu Grécku. No Európa nefunguje ako klub egoistov. Nikto Slovákov nenútil zavádzať euro. Chceli ho. Teraz musia pomôcť pri jeho záchrane. Nie je možné, aby malý, päťmiliónový národ Európu uvrhol do bankovej krízy, proti ktorej bola predošlá kríza len prechádzkou,” komentovali nemecké noviny Rheinische Post. Televízia CNN podobne ako mnohé svetové médiá poukázala na to, že utorkové hlasovanie nevyhnutne neznamená stroskotanie Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSF). Znamená však pád vlády premiérky Ivety Radičovej, pričom nová vláda by mohla uskutočniť druhé hlasovanie už vo štvrtok alebo piatok. „Svetové hospodárstvo závisí od maličkej krajiny”, uviedol v titulku svojej správy austrálsky spravodajský portál news.com.au. Konštatoval tiež, že rozšírenie eurovalu je kľúčové pre vytiahnutie Grécka a ďalších zadlžených krajín z krízy a zabránenie tomu, aby sa táto „nákaza” rozšírila ako „nekontrolovaný požiar” európskymi ekonomikami. Noviny The Australian uviedli, že nedostatok politického vodcovstva v eurozóne dosiahol v utorok večer nový vrchol, keď „nedávno vytvorená liberálna strana zastupujúca sotva 0,2 percenta 332 miliónov voličov eurozóny zastavila” ekonomický záchranný plán. „Pozoruhodný výjav” v Bratislave podľa denníka zrejme posilní nespokojnosť voličov aj v Nemecku i ďalších štátoch. Podľa novín New York Times sa ukázalo, ako sa z opatrenia, ktoré má zvýšiť dôveru v eurozónu, môže stať jasný príklad nedostatkov systému spoločného prijímania ťažkých rozhodnutí v rôznorodej skupine krajín. Noviny Wall Street Journal uviedli, že od úspechu eurovalu závisí veľa: mnohí investori a tvorcovia politiky v Európe i svete sa domnievajú, že kríza sa môže bez rozhodných krokov vymknúť kontrole, čo by v konečnom dôsledku mohlo ohroziť aj celosvetový rast. Nemecký ekonomický denník Handelsblatt uviedol, že spor na Slovensku demonštroval pomalé rozhodovanie v eurozóne i jej zásadnú, dosiaľ nevyriešenú dilemu: politické dianie je čoraz viac určované na národnej a nie európskej úrovni. „Takto to ďalej nemôže ísť. Pred 17 členmi eurozóny stoja pravdepodobne ďalšie mimoriadne dôležité rozhodnutia. Dlhým váhaním politikov už teraz euro stratilo celý rok. Úzkoprsé správanie na Slovensku musí byť posledným únikom tohto druhu. Inak je euro skutočne stratené a všetci v Európe budú čoskoro znova platiť svojimi národnými menami,” uviedol Handelsblatt.

V Maďarsku zhorela čokoládovňa aj vianočné zásoby

15. októbra 2011 - (topky.sk)

V Salgótarjáne na severovýchode Maďarska dnes zhorela miestna čokoládovňa a s ňou aj všetky zásoby maškŕt prichystaných na tohtoročné Vianoce. Rozsiahly požiar podľa agentúry MTI továreň úplne zničil, ale nespôsobil zranenia osôb. Vzhľadom k tomu, že je víkend v závode boli len traja ľudia. Príčiny nešťastia hasiči ešte len zisťujú. Závod stojí v obytnej štvrti a hasiči len s vypätím všetkých síl zabránili jeho rozšíreniu. Podľa MTI zhoreli výrobné haly, sklady aj administratívne budovy. Hovorca čokoládovne oznámil, že škoda dosahuje desiatok miliónov forintov.

Šikanovanie Slovákov maďarskými colníkmi má zvláštnu dohru

6. októbra 2011 - (Nový Čas)

Po tom, ako sa prevalilo šikanovanie Slovákov maďarskými colníkmi, obrátila sa CK Ferrotour na Nový Čas, ktorý na problém upozornil. Cestovná kancelária tiež poslala otvorený list maďarskému veľvyslancovi. Ten ju však obvinil z podnecovania rasovej neznášanlivosti! Nový Čas koncom júla upozornil na neprístojne správanie maďarských colníkov na maďarsko-chorvátskom hraničnom priechode Letenye - Goričan. Tí mali bezdôvodne nechávať čakať autobusy s dovolenkármi celé hodiny a ešte sa na tom zabávať. Šoféri sa vraj báli ozvať, aby nedali vyložiť celý autobus. „Odkedy vyšiel článok, o niečo sa ich správanie zlepšilo. Autobusy vybavovali plynulejšie. Jedna zmena sa však správala stále rovnako arogantne,” povedal delegát Vladimír Mezencev (67). „Pomohol článok v Novom Čase aj to, že sme sa obrátili na veľvyslanca,” povedala riaditeľka CK Ferrotour Elena Gregová. Ambasáda totiž nakoniec dohovorila maďarskej aj hraničnej a cudzineckej polícii. Mezenceva však zarazila odpoveď maďarského veľvyslanca. „Váš list,... môžeme pokladať za prejav protimaďarskej rétoriky, snahu o vyvolanie protimaďarských vášní,” písal okrem iného chargé d'affaires Lajos Varádi. Delegát nerozumie, ako na to prišiel. „Nič sme u Slovákov nechceli roznecovať. Ale práve naopak, upokojiť situáciu, nechápem, prečo na nás útočí,” krúti hlavou Mezencev. Veľvyslanectvo napriek tomu trvá na svojom. „Náš postoj sa nezmenil a ani v budúcnosti sa meniť nebude,” uviedol za veľvyslanectvo József Szabó. Cestovná kancelária tak len dúfa, že v budúcej sezóne sa už ich dovolenkári s podobným sekírovaním nestretnú.

Brad Pitt sa zaplietol s pašerákmi

12. októbra 2011 - (Plus jeden deň)

Hollywoodsky dobrodinec Brad Pitt (47) má obrovský problém. Herec zanietený pre charitu sa zaplietol do nelegálneho prevozu takmer stovky zbraní. Tie po razii skončili v rukách maďarskej protiteroristickej jednotky. Polícia ich zhabala ešte v pondelok hneď po pristátí lietadla na budapeštianskom letisku. Podľa colných vyhlásení malo ísť o 85 nefunkčných replík zbraní, ktoré chceli filmári použiť pri nakrúcaní Bradovho filmu - World War Z. Pri kontrole sa však zistilo, že zbrane sú schopné strieľať ostrú muníciu. „Môžeme potvrdiť, že zbrane sme skonfiškovali na letisku. Doviezlo ich súkromné lietadlo v zásielke určenej pre individuálneho adresáta v Budapešti,” citoval magazín US Weekly riaditeľa maďarskej protiteroristickej jednotky Jánosa Hajdú a jeho zástupcu Zsolta Bodnára. „Prevoz takýchto zbraní je nelegálny, aj keby mali byť použité ako rekvizity,” dodali. Zdroj zo štábu tvrdí, že pochybiť museli zamestnanci produkčnej spoločnosti a Pitt s tým nemá nič spoločné. Polícia však naďalej vyšetruje, ako sa zbrane do krajiny dostali.

Dvadsaťštyri mužov ušlo z utečeneckého centra pri Maďarsku

6. októbra 2011 - (tasr / Associated Press)

Dvadsaťštyri ilegálnych prisťahovalcov ušlo z utečeneckého zadržiavacieho centra v západnom Rumunsku. Oznámil to dnes rumunský prisťahovalecký úrad. Približne 200 policajtov a príslušníkov pohraničnej stráže pátra po mužoch, ktorí v noci nadnes ušli tak, že vypáčili okenné mreže na zadržiavacom centre neďaleko mesta Arad pri maďarských hraniciach. Šestnásť utečencov pochádza z Alžírska a osem z Tuniska. V Rumunsku boli necelých šesť mesiacov a úrady sa ich po skončení zadržiavania chystali vrátiť do krajín pôvodu. Polícia je presvedčená, že muži sa pokúsia dostať do Maďarska a odtiaľ zrejme ďalej do západnej Európy.

V Maďarsku sa začal proces so synom, ktorý dal zavraždiť otca

10. októbra 2011 - (tasr)

Na Súde Šomodskej župy v maďarskom Kaposvári sa začal súdny proces so 16-ročným Péterom O. z Balatonlelle, ktorý objednal vraždu svojho otca. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI syn, ktorému sa nepáčila prísna výchova, ponúkol za vraždu svojmu známemu štyri milióny forintov a otcove auto. Adept na nájomného vraha zdanlivo súhlasil s ponukou, pretože sa obával, že chlapec si namiesto neho niekoho nájde, kto vraždu skutočne vykoná. Prokuratúra mladíka obvinila z trestného činu prípravy vraždy. Chlapec žije v dobre situovanej rodine. Je žiakom strednej odbornej školy, kde študoval najskôr s dobými výsledkami, neskôr však z niekoľkých predmetov stál na prepadnutie. Jeho vzťah s rodičmi sa zhoršil, najviac však s otcom. Svojmu známemu povedal, že otca chce zavraždiť preto, aby sa vyhol neustálym konfliktom s ním. Známy mal zavraždiť otca v apríli, nájomný vrah však na udané miesto neprišiel. O príprave vraždy sa polícia dozvedela od jedného z priateľov chlapca. Ten si totiž jedného dňa bez povolenia požičal otcove auto na výlet s partiou do hlavného mesta. Otec nahlásil krádež a polícia ich zadržala. Pri vypočúvaní priateľ povedal všetko o zámeroch Pétera O.