Zo slovenskej tlače - Jún (I.) 2013 - Monitor
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
Páči sa mi to: www.oslovma.hu
Spoločný štát, spoločná minulosť? Pre Slovákov a Maďarov to neplatí
6. júna 2013 - (Peter Morvay - komentare.sme.sk)
Tohtotýždňové výročie trianonského mieru z roku 1920 pripomenulo, že spoločné dejiny Slovákov a Maďarov skôr rozdeľujú, ako spájajú. Nezhodnú sa ani na tom, aký bol štát, v ktorom žili a ktorý Trianonom skončil. Často počúvame, že Slovákov, Maďarov a ďalšie národy Karpatskej kotliny spája spoločná minulosť. Dlho sme spolu žili v jednom štáte, mali by sme si teda rozumieť. Nie je to úplne pravda, spoločná minulosť nás skôr rozdeľuje, než spája. Platí to aj v slovensko-maďarskom vzťahu, v ktorom by sa spoločná minulosť mala pozitívne prejaviť najviac. Aj podľa serióznych slovenských historikov možno o Slovákoch hovoriť od vzniku Uhorska, vďaka novému štátu sa vydelili zo slovansko-moravského etnika. Až do rozpadu Uhorska žili Slováci len na jeho území, od konca Veľkomoravskej ríše nemali inú štátnu tradíciu. Slováci aj Maďari patria k západnému kresťanstvu, nie sú medzi nimi zásadné náboženské či kultúrne rozdiely. Napriek tomu možno povedať, že Slováci a Maďari mali spoločné dejiny len „fyzicky“. Ich predkovia žili vedľa seba v jednom štáte len „fyzicky“. Túto históriu však prežívali diametrálne inak a i dnes sa inak zobrazuje v ich historickej pamäti. Rozdiel nespočíva len v posudzovaní maďarskej národnostnej politiky pred Trianonom. Pravda vlastne nie je ani to, že sme žili v rovnakom štáte. S trochou preháňania možno povedať, že na tom istom území existovali v rovnakom čase dva zásadne odlišné štáty. V jednom žili Slováci a v druhom Maďari. Platí to napriek tomu, že sa ich odlišné chápanie štátu objavilo až jedno-dve storočia pred Trianonom. Dnešné historické vedomie určuje práve toto konfliktné obdobie.
Dva rozličné štáty
Aký je hlboký a naozaj principiálny rozdiel medzi oboma štátmi? Podľa Slovákov Uhorsko nebol prirodzený celok, ale štátny útvar spájajúci viaceré národy, ktorého existencia bola oprávnená dovtedy, kým bol užitočný pre všetky svoje národy a jeho bytie zodpovedalo záujmom všetkých v ňom žijúcich národov. Čiže zhruba do druhej polovice 19. storočia. Podľa Maďarov bolo Uhorsko naozaj Veľké Maďarsko, prirodzený geografický útvar, ktorý bol aj etnicky v zásade organickým a jednotným celkom, pretože bol v podstate maďarským štátom. Nanajvýš v jeho okrajových oblastiach žili početnejšie, ale z hľadiska charakteru štátu i tak nevýznamné nemaďarské etniká. V maďarskom povedomí i v maďarských učebniciach stále prevláda tento obraz: skoro ideálny štát, v ktorom sa síce vyskytovali spory medzi etnikami, tie však nedávali nikomu príčinu ani právo tento štát odmietať či opustiť. Nie je to len názor nacionalistov. Ešte pred druhým nástupom Viktora Orbána maďarská verejnoprávna televízia uviedla rozhovor so známym intelektuálom Péterom Hunčíkom slovami, že Trianonom sa rozpadol historický maďarský štát a vtedy sa začali problémy medzi Slovákmi a Maďarmi. Rozdielne ponímanie sa v slovenčine prejavuje aj lexikálne. Maďarčina však nerozlišuje medzi Maďarskom a Uhorskom, maďarským a uhorským. Podobné je to i v česko-nemeckom vzťahu. Čeština nerozlišuje medzi tým, čo je „české“ historicko-zemepisne a kultúrno-etnicky. Nemčina naopak rozlišuje medzi böhmisch a tschechisch. To prvé znamená zemsky české (týkajúce sa štátu, v ktorom žili Česi a Nemci spoločne), druhé etnicko-kultúrne, výhradne české. Jazykom vyjadrujeme, ako svet vidíme a ako ho chceme vidieť.
Trianon prirodzený a neprirodzený
Rozdielne ponímania štátu určujú aj dvojaké chápanie jeho rozpadu a Trianonu. Ak bolo Uhorsko viacnárodný štát, bol jeho rozpad výsledkom prirodzeného procesu. Podobne ako rozpad Juhoslávie či Československa bol výsledkom prirodzeného vývoja tunajších národov. Ak však bolo Veľké Maďarsko organický maďarský celok, bol rozpad tohto štátu neprirodzený a dokonca nepochopiteľný. Z tohto ponímania priam nutne vyplývajú vysvetlenia, ktoré za rozpadom vidia výhradne vonkajšie príčiny, veľmocenské záujmy, temné sprisahania. Lebo vnútorné príčiny rozpad jednoducho nemohol mať. Zo slovenského pohľadu bol prirodzený Trianon a neprirodzené by bolo ďalšie pretrvanie Uhorska. Z maďarského presne naopak. Pravda je niekde medzi, nie nutne uprostred. Presnejšie, každá strana má právo na svoju pravdu. Hlavný problém maďarského pohľadu je, že stále nedokáže brať susedné národy ako rovnocenných partnerov. K rovnosti nutne patrí aj to, že uznáte právo a dokonca aj schopnosť susedov rozhodnúť sa, či zavádzal, že väčšina odtrhnutých území nebola etnicky maďarská a aj väčšina/veľká časť odtrhnutých občanov si rozchod priala. Druhou základnou príčinou nedorozumenia je, že pod Trianonom na slovenskej aj na maďarskej strane splývajú dve veci: rozpad štátu a určenie konkrétnych trianonských hraníc. Preto nemá zmysel všeobecne rečniť o spravodlivosti chcú žiť v spoločnom štáte s Maďarmi, alebo nie.
Nielen nacionalisti
Nie je to len problém nacionalistov. Opozičný líder Gordon Bajnai tento týždeň vyhlásil, že „mierovým diktátom (...) od Maďarska odtrhli tri štvrtiny jeho územia a dve tretiny jeho občanov“. Zabudol tiež, alebo populisticky či nespravodlivosti Trianonu, alebo sa všeobecne za Trianon navzájom ospravedlňovať. Najprv si treba ujasniť, o akej časti Trianonu hovoríme. Slováci sa musia vyrovnať s tým, že Trianon nebol prejavom historickej nutnosti, vyššej spravodlivosti, nevyhnuteľným výsledkom tisícročnej túžby národa po slobode. Časom musia uznať, že trianonské hranice boli naozaj nespravodlivé, že nimi boli popreté rovnaké princípy, podľa ktorých sami opustili Uhorsko. Konkrétne hranice boli výsledkom záujmov západných veľmocí (mať v strednej Európe použiteľných spojencov proti Nemecku a boľševickému Rusku), ale aj pažravosti a pomstychtivosti nemaďarských národov. Musia pochopiť, že Trianon je pre Maďarov stále otvorenou ranou najmä preto, že v susedných štátoch žijú početné maďarské menšiny, ktoré väčšiny susedných štátov diskriminujú, utláčajú a snažia sa ich asimilovať. Aj preto ani pre nenacionalistických Maďarov Trianon nemôže byť len uzavretou kapitolou dejín. Najlepším príspevkom Slovákov k vyrovnaniu sa s Maďarmi a k zabudnutiu Trianonu by bolo začať sa konečne slušne správať k Maďarom na Slovensku, keď už ich bez opýtania prinútili žiť vo svojom štáte.
Ako za Uhorska
Dnešný slovenský prístup k menšine však nápadne pripomína to, ako sa správali Maďari k Slovákom za Uhorska. V princípe i v každodennej praxi. Slovenskou historiografiou toľko kritizovaný uhorský národnostný zákon z roku 1868 mal dva zásadné nedostatky: neuznával Slovákov za politický národ, čiže neuznával ich právo na politické postoje odlišné od maďarských, a používanie nemaďarských jazykov v ňom bola len možnosť uplatňovaná podľa svojvôle úradov. Zásadne ďalej sa ani Slovensko odvtedy nedostalo. Minister zahraničia Miroslav Lajčák minulý týždeň v parlamentnom prejave spochybnil právo maďarských politikov zo Slovenska vyjadrovať v zahraničí iný názor na Benešove dekréty než ten, ktorý on označil za jedinú možnú slovenskú pozíciu a slovenské záujmy (o dekrétoch sa pred tým diskutovalo v Európskom parlamente). A používanie dvojjazyčných nápisov na železničných staniciach tiež závisí len od ochoty železníc. Čo znamená, že nebudú. Maďari si musia uvedomiť, že väčšina Slovákov nebude ochotná nespravodlivosť hraníc pripustiť, ak by tým mala uznať aj nespravodlivosť rozpadu Uhorska (poprieť vlastné právo na sebaurčenie). Ťažko veriť, že považujú Slovákov za rovnocenných partnerov tí z nich, čo zmýšľajú podobne ako šéf mládežníckej organizácie SMK László Gubík. Ten pri vlaňajšom výročí vysvetľoval Trianon tým, že „od druhej polovice 19. storočia, žiaľ, permanentne a vedome vstrekovali do (nemaďarských) národností jed, jed nespokojnosti a falošnej túžby po slobode“. Inak povedané Nemaďarov len oklamali, ich túžba po slobode môže byť vždy len falošná a sú príliš hlúpi, aby mali vlastný názor (odlišný od maďarského). Veď nie sú schopní pochopiť ani to, ako dobre sa vo Veľkom Maďarsku mali.
Rovnocenní partneri
To je napokon aj jeden z dôvodov, prečo nebude pre Slovákov nikdy úplne prijateľný János Esterházy. Menšinový politik sa snažil o návrat k Uhorsku a to nutne znamenalo aj ignorovať názor Slovákov (nezávisle od toho, čo pritom hovoril o bratstve oboch národov). Tí sa totiž do Uhorska - najmä po skúsenosti s medzivojnovým demokratickejším a vyspelejším Československom - určite vrátiť nechceli. Maďari môžu vierohodne vysvetľovať nespravodlivosť hraníc len vtedy, ak dokážu na základe rovnakých princípov uznať oprávnenosť rozpadu Uhorska a existencie dnešného Slovenska. Ak uznajú, že susedia mali právo opustiť štát, ktorý pre seba právom nepovažovali za najlepší, a mali právo aj na väčšinu území, ktoré si so sebou vzali. A tiež ak sa dokážu správať tak, aby bolo jasné, že uznanie nespravodlivosti hraníc v čase Trianonu nemôže znamenať ich zmenu v budúcnosti. To však asi nepôjde, kým bude na stenách vládnych úradov v Pešti návštevník neustále narážať na mapy Veľkého Uhorska a maďarskí politici sa aspoň vo svojich oficiálnych prejavoch nenaučia používať Slovensko namiesto Felvidéku.
Bugac pusta: Divoká jazda
Mládenci v Maďarsku sa radi predvádzajú šialenou jazdnou na koňoch
M. Lajčák: ESĽP dal veľmi jasnú odpoveď všetkým krikľúňom
6. júna 2013 - (tasr)
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) dal podľa ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka veľmi jasnú odpoveď všetkým krikľúňom. Reagoval tak na rozhodnutie súdu, ktorým zamietol sťažnosti dvoch bývalých slovenských občanov. Tí sa na ESĽP obrátili práve pre stratu slovenského občianstva po prijatí maďarského. Ako minister poznamenal, pre Slovensko je tento verdikt zadosťučinením. „Rozhodnutie ESĽP dalo jasnú odpoveď na obvinenia a kampaň, ktorá bola voči Slovensku veľmi neférovo vedená prakticky tri roky o tom, že náš zákon porušuje ľudské práva a že ľudia, ktorí prišli o slovenské občianstvo v dôsledku toho, že si dobrovoľne zvolili občianstvo iného štátu, boli pozbavení svojich práv,” uviedol na dnešnom brífingu. Týmto sa podľa neho zreteľne povedalo, že slovenský právny predpis o štátnom občianstve je v súlade s príslušnou európskou legislatívou. Zároveň dúfa, že po tomto rozhodnutí všetci svojvoľní vykladači slovenských zákonov a ústavy s tým prestanú. Lajčák potvrdil, že SR spolu s maďarskou stranou odborne a vecne rokujú o vyriešení tejto otázky. Označil ju za bilaterálnu záležitosť. „Problémom nie je slovenský zákon, ale dva zákony. Ten slovenský bol prijatý ako odpoveď na maďarský. Ktokoľvek tvrdí, že maďarský zákon je dokonalý a slovenský je zlý, tak po rozhodnutí európskeho súdu má jasnú odpoveď, že nemá pravdu,” zdôraznil. Zároveň je rád, že aj Budapešť rešpektuje vzájomnú dohodu na bilaterálnom riešení tejto problematiky. „S maďarským kolegom Jánosom Mártonyim sme poverili našich právnych expertov, aby nám predložili návrh riešenia. Stretávajú sa a pripravujú ich, ale nechcem predbiehať výsledky ich práce,” poznamenal Lajčák. Potvrdil tiež, že novela zákona o štátnom občianstve nie je momentálne aktuálna, keďže Ústavný súd (ÚS) SR stále nerozhodol o podaní skupiny poslancov. Tí sa na neho obrátili ešte v septembri 2011, pričom poukazovali na protiústavnosť tohto právneho predpisu. Na otázku TASR, či by sa zmena nemala prijať čo najskôr, keďže na novelu doplatili aj tí, na ktorých nebola pôvodne zameraná, poznamenal, že vláda si je vedomá jej negatívnych dôsledkov na viacerých ľudí, ktorí prišli o slovenské občianstvo, hoci si ho chceli zachovať. „Novela však bola len reakciou na zákon, ktorý prijala maďarská strana bez konzultácií s nami, hoci sa týka našich občanov,” zdôraznil. Európsky súd pre ľudské práva 4. júna konštatoval, že dvaja sťažovatelia sa pre maďarské štátne občianstvo rozhodli dobrovoľne v čase, keď boli predmetné ustanovenia zákona o štátnom občianstve SR platné. Súd uviedol, že obaja boli uzrozumení s tým, že dobrovoľným nadobudnutím maďarského občianstva stratia slovenské. V uvedenom prípade preto nedošlo k svojvoľnému odobratiu štátneho občianstva SR.
ESĽP zamietol sťažnosť mužov, ktorí prišli o slovenské občianstvo
6. júna 2013 - (tasr)
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v utorok (4. 6.) jednomyseľne zamietol sťažnosť dvoch bývalých slovenských občanov, ktorí pre nadobudnutie maďarského občianstva prišli o slovenské. Pred súdom ich zastupoval maďarský právnik Zoltán Lomnici. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR rozhodnutie súdu privítalo. „ESĽP konštatoval, že sťažovatelia sa pre maďarské štátne občianstvo rozhodli dobrovoľne v čase, keď boli predmetné ustanovenia zákona o štátnom občianstve SR platné,” informoval dnes tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí. Podľa rozhodnutia súdu sťažovatelia vedeli, že dobrovoľným nadobudnutím maďarského občianstva stratia občianstvo slovenské. V uvedenom prípade preto nedošlo k svojvoľnému odobratiu štátneho občianstva SR. „MZVaEZ SR víta uvedené rozhodnutie aj z toho dôvodu, že potvrdzuje dlhodobo zastávanú pozíciu Slovenskej republiky v tom, že nie je možné prepájať otázku straty štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle s otázkou porušenia ľudských práv,” podčiarkol rezort diplomacie. Ministerstvo je presvedčené, že rozhodnutie ESĽP, ktoré predstavuje významný precedens, je nespochybniteľným a dostatočne jasným signálom pre všetkých, ktorí sa problematiku štátneho občianstva usilujú využiť na očierňovanie Slovenska v očiach domácej aj zahraničnej verejnosti.
Občianstvo nie je o ľudských právach, rozhodol Európsky súd
http://www.webnoviny.sk/slovensko/obcianstvo-nie-je-o-ludskych-pravach/683592-clanok.html
G. Gál: Rozhodnutie ESĽP nedokazuje, že zákon o občianstve je dobrý
http://www.hlavnespravy.sk/g-gal-rozhodnutie-eslp-nedokazuje-ze-zakon-o-obcianstve-je-dobry/106769/
Matovič: Je našou úlohou opraviť zákon o štátnom občianstve
30. mája 2013 - (tasr)
Je našou úlohou opraviť zákon o štátnom občianstve. Vyhlásil to v úvode 11. rokovacieho dňa 19. schôdze Národnej rady (NR) SR líder OĽaNO Igor Matovič, ktorý podporí novelu o občianstve z dielne nezaradených poslancov Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej. V druhom čítaní však očakáva isté zmeny. Matovič dodal, že nemá problém, aby ľudia mali aj päť občianstiev, ale len ak majú na dané krajiny reálnu väzbu. Šéf klubu Mosta-Híd Lászlo Solymos súhlasí, že problém s občianstvom treba riešiť, nemyslí si však, že navrhnutá novela je dobrá. “Ľudia budú naďalej nedobrovoľne prichádzať o občianstvo,” upozornil. Lipšic a Žitňanská chcú opraviť zákon o štátnom občianstve, ktorým prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD) reagovala na prijatie maďarského zákona o dvojakom občianstve. Súčasný zákon pripravuje o slovenský pas tých, ktorí prijmú občianstvo iného štátu. Lipšic a Žitňanská v novele určujú výnimky, vďaka ktorým občan nepríde o slovenský pas, ak prijme cudzí. Zároveň navrhujú vrátiť slovenské občianstvo tým, ktorí oň pre spomínaný zákon prišli. Zákonodarcov dnes zamestná aj pravidelná štvrtková Hodina otázok, počas ktorej členovia vlády zodpovedajú otázky poslancov. Premiér Robert Fico (Smer-SD) by mal poslancom hovoriť o predĺžení obdobia čerpania eurofondov či o témach, ktoré riešil 22. mája na summite v Bruseli.
Poslanci novelu o zmene zákona o dvojakom občianstve nakoniec odmietli
Zákon o štátnom občianstve, ktorým prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD) reagovala na prijatie maďarského zákona o dvojakom občianstve, sa opravovať nebude. Poslanci dnes totiž odmietli novelu z dielne nezaradených poslancov Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorá mala určiť výnimky, aby občan neprišiel o slovenský pas, ak prijme cudzí. Zároveň navrhovali vrátiť slovenské občianstvo tým, ktorí oň pre spomínaný zákon prišli. Súčasný zákon pripravuje o slovenský pas tých, ktorí prijmú občianstvo iného štátu. Podľa novely mali slovenský pas získať späť tí, ktorí prijali cudzie občianstvo v štáte, v ktorom mali v tom čase “povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej šesť mesiacov”. Žiadateľ ďalej nemal mať v čase prijatia cudzieho občianstva trvalý pobyt na Slovensku. Poslanci tiež zavádzali výnimky, ktoré umožnia ľuďom prijať cudzie občianstvo a neprísť tým o slovenské. Súčasný zákon o štátnom občianstve pripravil za vyše dva a pol roka (od 17.7.2010 do 5.4.2013) o slovenský pas 483 ľudí, z toho 200 mužov a 283 žien. Väčšina z nich (218) stratila slovenské občianstvo pre prijatie českého. O slovenský pas prišli aj osoby, ktoré prijali nemecké (83), rakúske (53), britské (39), maďarské (34), holandské a americké občianstvo (obe po 12), nórske (8), francúzske, talianske a kanadské občianstvo (všetky po 4), švajčiarske (3), austrálske, belgické a islandské občianstvo (všetky po 2), čínske, ukrajinské a ruské občianstvo (všetky po 1). Od prijatia zákona sa objavili viaceré pokusy o zjemnenie tejto právnej normy, avšak ani jeden z nich nebol úspešný. V súčasnosti sa zmiernením zákona zaoberá ministerstvo vnútra. “Ministerstvo vnútra pripravuje návrh novely, ktorej účelom je zmierniť podmienky, za ktorých dochádza k strate štátneho občianstva zo zákona, ak náš štátny občan nadobudne cudzie štátne občianstvo,” uviedla ešte v apríli pre TASR Alena Koišová z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra. Pri úprave sa rezort rozhodol opierať aj o posudky expertov z oblasti medzinárodného práva, a to v spolupráci s rezortom zahraničných vecí a subjektov, ako je Rada Európy či Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny. Zatiaľ nie je jasné, kedy vláda o novele rozhodne. Spomínané expertné rokovania si totiž podľa Koišovej vyžadujú istý čas. Súčasná právna norma je momentálne na Ústavnom súde SR. Skupina poslancov Národnej rady SR, ktorú vedie Gábor Gál (Most-Híd), namieta, že ustanovenie zákona hovoriace o strate štátneho občianstva SR tým, že občan prijme štátne občianstvo iného štátu, je v rozpore s Ústavou SR.
Politológ Michal Horský: Je škoda, že sa Most-Híd rozhodol pre odchod splnomocnenca
SNS víta abdikáciu splnomocnenca vlády pre menšiny
http://www.hlavnespravy.sk/r-rafaj-sns-vita-abdikaciu-splnomocnenca-vlady-pre-mensiny/106768/
Koniec trójskeho koňa
5. júna 2013 - (Peter Schutz - Sme)
S funkciou splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny sa včera rozlúčil László Nagy. Mimoriadne predsedníctvo Mosta-Hídu, ktoré ho na rezignáciu vyzvalo, rozhnevala najmä skutočnosť, že parlamentná väčšina Smeru hlasovala ako jeden muž proti novele zákona, ktorá by zaviedla na železnici dvojjazyčnosť. Ak je pravda, že neschválením novely došlo k narušeniu menšinového status quo, tak inú možnosť než stiahnutie Nagya Most-Híd ani nemal. Nevidieť totiž iné politické gesto alebo čin, ktorým by strana mohla reagovať na to, že premiér porušil záväzok nesiahať na status quo. Dokonca ani sťažnosť do Budapešti by nikam neviedla, keďže okrem toho, že Orbán je Ficov obľúbený Maďar, ten komunikuje zásadne iba s SMK. Rozhodnutie zložiť funkciu sa určite nerodilo ľahko. Z postu splnomocnenca totiž László Nagy predsedal rozdeľovaniu dotácií pre menšiny, čo je veľmi vplyvná pozícia, za ktorou môže Most-Híd v budúcnosti ešte roniť slzy. Na druhej strane, odchod Nagya z vlády revitalizuje opozičnú identitu Bugárovej strany, ktorá s jednou nohou vo vláde a s druhou v Ľudovej platforme nepôsobila dvakrát štandardne ani dôveryhodne. Napríklad, ak páni Solymos či Švejna ešte raz odmietnu autogramy pod odvolávanie Glváča, nenapadne nám hneď - no jasné, trójske kone, piata kolóna a tak podobne. Reakcia predsedu vlády, že nech ho Bugár a SMK „nevťahujú do svojich bratovražedných bojov”, sa Ficovi podobá. Dať pokyn Kolesíkom, aby nechali prejsť zákon, ktorý Slovákom nič neberie, by bolo voči Maďarom príliš veľkorysé. Kdeže, ešte by si začali myslieť, že Slovensko je ich domov. Dokonca ani pre stranu, ktorá mu dala splnomocnenca, aby mal figový list pred Európou, neurobí Fico toľkú láskavosť. Orbán-Neorbán, len nech vidia, kto je na Slovensku pánom. Keby Fico mal pozitívnu menšinovú stratégiu, alebo keby mu záležalo na dobrých vzťahoch, nechal by Mostu-Hídu zliznúť smotanu. Už len preto, aby v tom „bratovražednom boji” vypálil rybník SMK i nacionalistom v Maďarsku, ktorí tvrdia, že menšinové práva a záujmy sa dajú principiálne hájiť len z opozície, keďže v spolupráci so slovenskými politikmi sa nič nedá dosiahnuť.
Dvojjazyčné tabule sú prejavom vyspelosti
http://karolsebo.blog.sme.sk/c/330350/Dvojjazycne-tabule-su-prejavom-vyspelosti.html
Na stanici bez tabule vystúpil Nagy z vlaku
Splnomocnenec pre menšiny László Nagy končí vo funkcii
5. júna 2013 - (sita)
Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László A. Nagy končí vo funkcii. Agentúre SITA potvrdil, že premiérovi Robertovi Ficovi odovzdal abdikačný list. Ako dodal, jeho rozhodnutie prišlo po dôkladnom uvážení a po tom, ako ho v stredu k tomuto kroku vyzvala strana Most-Híd. Za dôvod predseda strany Béla Bugár označil skutočnosť, že vládny Smer-SD v parlamente nepodporil novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorou chceli poslanci za stranu Most-Híd odstrániť nesúlad zákona o jazykoch menšín a zákona o dráhach. Ak by parlament novelu schválil, železničné stanice a zastávky by sa tak mohli označovať dodatkovými tabuľami v jazyku národnostných menšín. Premiér už vyhlásil, že za Nagya nájdu náhradu. „Zoberieme na vedomie, ak pán Nagy takéto rozhodnutie príjme, a nájdeme kvalitného človeka, ktorý okamžite nastúpi,” povedal Fico na tlačovej besede po rokovaní vlády. Podľa neho šéf Mostu-Híd Béla Bugár vedie vojnu so Stranou maďarskej komunity (SMK). „Prosím pána Bugára aj SMK, nech ma nevťahujú do ich bratovražedných súbojov,” povedal Fico s tým, že niekomu prekáža, že medzi vládou a národnostnými menšinami je pokoj, rovnako ako vo vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. „Za každú cenu chce niekto konflikt,” vyjadril sa premiér. Bugára sa spýtal, prečo nebol v parlamente aktívny, keď počas minulej vlády bol podpredsedom pre národnostné menšiny Rudolf Chmel z Mostu. Nagy sa už pri svojom nástupe do funkcie pred rokom vyslovil, že otázka železničných značení bude skúškou pre jeho úrad. Keďže kompetentným orgánom pre používanie menšinových jazykov je Úrad vlády SR, predložil návrh novely vedúcemu úradu Igorovi Federičovi a požiadal ho, aby ho predložil na rokovanie vlády. Návrh predložil Nagy aj ministrovi dopravy Jánovi Počiatkovi. Zástupcovia ministerstva informovali úrad splnomocnenca, že nemajú výhrady proti novelizácii príslušných právnych predpisov, avšak nie cez novelu zákona o dráhach. Novelu Mostu-Híd Smer-SD v utorok v parlamente zamietol. Označovanie obcí v jazyku menšín prichádza do úvahy v obciach, v ktorých menšina tvorí aspoň 15-percentný podiel celkového počtu obyvateľov príslušnej obce.
László Nagy odovzdal premiérovi list s abdikáciou na post splnomocnenca
Bez moci
6. júna 2013 - (Marián Repa - Pravda)
Keď Robert Fico s Bélom Bugárom pred rokom uzavreli „tichú dohodu” o zriadení postu splnomocnenca vlády pre menšiny, zdalo sa, že obe strany sú spokojné. Po tom, čo Ficov kabinet zrušil funkciu podpredsedu vlády pre menšiny, sa mohol navonok prezentovať tým, že menšinovú agendu spravuje opozičný politik a Most-Híd sa zasa mohol tešiť, že na stoličku splnomocnenca presadil svojho človeka. Lenže po roku je všetko inak. Za argumentom, že László Nagy opúšťa tento úrad kvôli súboju Mostu-Híd s SMK pred župnými voľbami, sa môže skrývať kúsok pravdy, lebo na juhu Slovenska už niekoľko rokov prebieha „tichá maďarsko-maďarská vojna” o každú dušu. Na druhej strane, keby sme k národnostným menšinám pristupovali skutočne veľkoryso, tak by aktivisti na juhu Slovenska nemuseli robiť happeningy, na ktorých k existujúcim slovenským názvom staníc montovali tabule maďarské. Stačilo len chcieť. Otázkou je skôr to, či model, v ktorom splnomocnenec nemá reálnu šancu niečo zmeniť a plní len akúsi dekoratívnu funkciu, má vôbec zmysel. No ak toto vedeniu Mostu došlo len teraz, tak to tiež o niečom svedčí... Lenže ako to už v našej politike chodí, vysvetlenie môže byť oveľa prozaickejšie a za Nagyovým odchodom sa môže skrývať len nejaký ďalší zmarený „výmenný obchod”, pričom tabule sú len ideálnou zásterkou.
Robert Fico: Na post splnomocnenca pre menšiny nájdeme kvalitného človeka
SR by mala vyvinúť iniciatívu na pokračovanie konania o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros
„Je pre nás lepšie, že Maďari odstúpili od Gabčíkova“
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/282917-povoden-zasiahne-slovensko-v-mensej-sile-ako-v-nemecku/
Peter Baco: Situácia nahráva tomu, aby sme dali Gabčíkovo znovu do Haagu
5. júna 2013 - (tasr)
Vodné dielo Gabčíkovo (VDG) aj v dnešnej mimoriadne komplikovanej situácii v povodí Dunaja opäť plní svoju funkciu a chráni veľké územia pred účinkami vysokej vody. Po vyriešení akútnych problémov by však Slovensko malo situáciu využiť a znovu predložiť spor o VDG medzinárodnému súdu v Haagu so žiadosťou o dodatočný rozsudok. Pre TASR to povedal bývalý slovenský minister pôdohospodárstva Peter Baco, ktorý v roku 1998 vyrokoval rámcovú dohodu o spôsobe plnenia rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu ohľadom Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Dohodu vtedy parafovala slovenská aj maďarská strana, slovenská vláda ju aj schválila. V Maďarsku však medzitým prebehli voľby a nová vláda Viktora Orbána dohodu zmietla zo stola. Na základe toho Slovensko požiadalo v Haagu o dodatočný rozsudok, ktorý by spresnil a doplnil pôvodný verdikt. „Vláda Mikuláša Dzurindu žiadosť o dodatočný rozsudok neskôr stiahla. Bola to vláda, v ktorej bola aj Strana maďarskej koalície,” dodal Baco, podľa ktorého to bola chyba. Upozornil, že VDG od roku 1998 dvakrát preukázalo svoju opodstatnenosť pri ochrane pred povodňami, pri extrémne vysokej vode v roku 2002, aj v roku 2006. Aktuálne hrozí, že Dunaj dosiahne stavy hladín z roku 2002. „Situácia je akútna a jednoznačná. Bolo by dobré obe témy spojiť a po vyriešení povodní znovu požiadať súd v Haagu aj o vyriešenie dlhoročného sporu o Gabčíkovo,” zdôraznil Baco. Pozíciu, podľa ktorej by najlepším spôsobom, ako rozlúsknuť spor bolo podanie novej žaloby do Haagu, zastával Baco aj v roku 2012, keď ho TASR oslovila v súvislosti s témou venovanou vodnému dielu. „Predpokladám, že pokiaľ Maďari ustúpia z dnešnej pozície a začnú dobromyseľne rokovať, ako to vždy robila slovenská strana, riešenie sa nájde,” povedal vtedy Baco. „Keď sme rokovali my, ako vládne delegácie, boli tam v prvom rade odborníci, vodohospodári, ochranári prírody, plavebníci, energetici a medzinárodní právnici, pretože išlo o právny spor. A jednoducho sa slovenskí a maďarskí odborníci dohodli vo všetkých týchto sférach. Na odbornej úrovni neboli pochybnosti o dobromyseľnosti. Ale potom sa to dostalo znova do politickej polohy,” zdôraznil Baco na margo rámcovej dohody z roku 1998. Dodal, že maďarské médiá dlhé roky informujú verejnosť nepravdivo o tom, že vodné dielo bolo maďarskej strane nanútené zo strany Sovietskeho zväzu, že je to nevýhodné riešenie a podobne. „Všetci vieme, že to tak nie je, ale jednoducho v Maďarsku je taká situácia, maďarský občan to asi chce takto počuť,” poznamenal. Sústava vodných diel sa podľa neho pripravovala dlhé roky a o niečo výhodnejšiu pozíciu si v zmluve z roku 1977 vyrokovala práve maďarská strana. Už v roku 2012 Baco prízvukoval, že on osobne by znovu podal žiadosť o dodatočný rozsudok na Medzinárodný súdny dvor v Haagu. „Niet je pochýb o tom, že by rozhodol v náš prospech. A tá časť maďarskej politickej reprezentácie, ktorá sa chce dohodnúť, by sa mala o čo oprieť,” zdôraznil. Základom nových rokovaní by podľa neho mohol byť práve text rámcovej dohody z roku 1998. „Ale v zásade je to otázka ochoty a dobromyseľnosti. Veď vodné dielo je tu, efekty sú preukázateľné. V roku 1997 bola povodeň. Ak by nebolo vodné dielo postavené, spôsobila by väčšie škody, než boli celé náklady na jeho výstavbu. A boli by bývali tie škody najmä v Maďarsku. Oni aj pokyvujú plecami, že áno, ale nič viac. Keď je nejaká ideológia nadradená nad ratio, tak je to veľmi ťažké,” uzavrel Baco. Spor medzi Slovenskom a Maďarskou republikou o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa tiahne prakticky už od roku 1989. Vtedy zanechala maďarská strana práce na diele, za ktoré bola zodpovedná. Od roku 1993 je tak kauza posudzovaná aj pred Medzinárodným súdnym dvorom (MSD) v Haagu. Ten v tejto veci vyniesol rozsudok pred 15 rokmi, no oba štáty sa doteraz nedohodli na jeho implementácii. Obe strany boli blízko k dohode v roku 1998, teda rok po vynesení rozsudku. Vtedy však maďarská vláda odmietla schváliť takzvanú rámcovú dohodu o implementácii rozsudku MSD napriek tomu, že bola parafovaná expertmi oboch strán.
Povodne 2013
http://www.teraz.sk/tag/povodne
Dunaj v Bratislave pozvoľne klesá
J. Nagy žiada maďarskú vládu, aby sa postarala o odkalisko v Almásfüzitő
6. júna 2013 - (tasr)
Exminister životného prostredia a súčasný poslanec NR SR za Most-Híd József Nagy vyzýva maďarskú vládu, aby okamžite vykonala opatrenia na ochranu odkaliska v Almásfüzitő. V dôsledku záplav na Dunaji totiž podľa neho hrozí katastrofa, ktorá môže priamo ohroziť bezpečnosť obyvateľov a zásoby pitnej vody na úseku Dunaja pod Komárnom. Nagy varuje pred hrozbou pretrhnutia spoločnej hrádze Dunaja a odkaliska. „Stačí, ak sa uvoľní väčšia vlečná loď, dnes sa tak už v Komárne stalo, a narazí do hrádze alebo vyvráti zopár stromov a môže to spôsobiť pretrhnutie hrádze,” vysvetlil. Bývalý šéf envirorezortu upozornil, že ak sa červený kal a vmiešané nebezpečné látky dostanú do Dunaja, znečistená voda nezaplaví len ohyb Dunaja, ale dostane sa aj do Budapešti, otrávi pitnú vodu až po Čierne more a môže vyhynúť živočíšny svet Dunaja. Nagy pripomenul, že v roku 2011 ako minister apeloval spolu s aktivistami Greenpeace na maďarskú vládu, aby uzavrela odkalisko v Almásfüzitő. Kabinet Viktora Orbána však namiesto toho predĺžil povolenie a povolil aj skladovanie nebezpečných látok. Greenpeace v tom čase nameral na vonkajšej strane hrádze v Almásfüzitő vysokú hladinu arzénu, čo môže byť dôsledkom presakovania. Preto vtedy vyzvali vládu Maďarska, aby odkalisko uzatvorila.
Dunaj bude kulminovať v Budapešti v utorok, hrádze navŕšia na 9,5 m
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-budapest-dunaj-kulminacia/48397-clanok.html
Zemetrasenie v Novohradskej župe zrejme nepoškodilo hrádze na Dunaji
Tých, čo by počas povodní v Maďarsku vykrádali, čakajú sprísnené tresty
Hrozbou záplav na Dunaji v Maďarsku je odkalisko v Almásfüzitő
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-madarsko-povodne-budapest/48345-clanok.html
Pri Komárome stavajú hrádzu na vyše štvorkilometrovom úseku
http://www.teraz.sk/zahranicie/komarom-hradza-povodne/48356-clanok.html
Na južnom Slovensku sa pripravujú na valiacu sa vodu
V. Orbán osobne riadil protipovodňovú ochranu v Komárome
http://www.teraz.sk/zahranicie/premier-orban-povodne-komarom/48311-clanok.html
Kvôli povodňovej ochrane uzavreli v okolí Győru most a niekoľko ciest
http://www.teraz.sk/zahranicie/kvoli-povodnovej-ochrane-uzavreli-gyor/48237-clanok.html
Maďarsko nasadí na monitorovanie záplav bezpilotné lietadlá
http://hnonline.sk/svet/c1-60013070-madarsko-nasadi-na-monitorovanie-zaplav-bezpilotne-lietadla
Storočná voda - Dunaj prelomil rekord
http://www.24hod.sk/dunaj-prelomil-rekord-ocakava-sa-storocna-voda-cl231217.html
Štúrovo sa záplav neobáva
http://www.hlavnespravy.sk/povodne-sturovo-sa-zaplav-neobava-mesto-by-mal-ochranit-novy-mur/106229/
Povodňová situácia v Komárne
http://www.24hod.sk/dunaj-stupa-obyvatelov-domova-v-komarne-evakuovali-cl231320.html
Orbán odložil zjazd Fideszu. Pre povodne
http://hnonline.sk/svet/c1-60008570-v-madarsku-odlozili-zjazd-fideszu-pre-povodne
V Maďarsku: STAV OHROZENIA
4. júna 2013 - (tasr)
Maďarský premiér Viktor Orbán kvôli povodňovej hrozbe na Dunaji vyhlásil pre krajinu stav ohrozenia, ktorý platí od dnešného poludnia. Podľa agentúry MTI predseda vlády uviedol, že vláda sprístupnila rozpočtové zdroje potrebné k protipovodňovej ochrane. K dispozícii bude podľa jeho slov zhruba 8000 vojakov, rovnaký počet pracovníkov Celoštátneho úradu ochrany proti katastrofám, 1400 vodohospodárov a 3600 policajtov. „Na základe údajov z Rakúska je pravdepodobné, že hladina Dunaja dosiahne rekordnú výšku a je nutné rátať s dlhotrvajúcou protipovodňovou ochranou. Obrovskú masu vody možno na maďarskom území očakávať v stredu, preto najťažšie obdobie bude počas víkendu,” konštatoval Orbán, ktorý súčasne zdôraznil, že je reálna šanca na udržanie vôd v koryte rieky. Do protipovodňovej ochrany dnes maďarská armáda nasadí 400 vojakov, informoval náčelník generálneho štábu Tibor Benkő v rannej relácii maďarskej televízie M1. Podľa jeho slov sú ozbrojené sily už od pondelka v pohotovosti. Ako prvých nasadia vojakov v aktívnej službe, od stredy však už aj dobrovoľných vojakov v zálohe. Armáda disponuje aj pohotovostnou službou pre prípad katastrofy. V rámci nej je v prípade potreby k dispozícii takmer 1500 príslušníkov, spresnil Benkő. Vojsko začalo s preskupovaním technických prostriedkov z východnej časti krajiny do oblastí miest Tata a Győr. Do protipovodňovej ochrany môže nasadiť šesť vrtuľníkov, ktoré sú v prípade núdze schopné prevážať po dve tony vriec s pieskom, oznámil Benkő. Maďarská vláda zvolala dnes ráno kvôli mimoriadnej povodňovej hrozbe na Dunaji medzirezortnú koordinačnú komisiu a začalo fungovať aj Národné krízové centrum, ktorého členmi sú všetky zainteresované rezorty, informovala agentúra MTI. Vláda o tom, či vyhlási stav núdze pre oblasti ohrozené Dunajom, rozhodne dopoludnia.
http://www.ta3.com/embed/1A7287DE-F79F-4116-B4EC-D4ABE0B34DFF.html
Dunaj sa vylieva už aj pri Komárne
Hladina na maďarskom Dunaji stúpa
http://hnonline.sk/slovensko/c1-59980230-hladina-na-madarskom-dunaji-stupa
Na boj proti záplavám na Dunaji môžu v Maďarsku nasadiť 1000 vojakov
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-zaplavy-dunaj-katastrofa/48031-clanok.html
Plavbu na Dunaji zastavili aj v Maďarsku
http://bratislava.sme.sk/c/6824345/plavbu-na-dunaji-zastavili-aj-v-madarsku.html
Staré železo odvážajú priekupníci z Maďarska
5. júna 2013 - (Erika Karasová - korzar.sk)
Do Gemera pomaly každý deň prichádza niekoľko áut z Maďarska s jediným cieľom, ktorým je staré železo. Slovensko chystá zmenu v legislatíve, pre časté krádeže už ľudia nebudú môcť predávať železo a iné kovy v zberných surovinách. Otázne preto je, aká situácia nastane po tejto zmene v praxi. Ladislav Spišák prevádzkuje zberné suroviny v Plešivci. Maďari mu kazia obchod, vrásky mu spôsobuje aj zmena, ktorú avizuje ministerstvo životného prostredia. Je pripravený aj na najhoršie, a to, že zmení predmet podnikania. Tento prevádzkovateľ hovorí, že mesačne do jeho zberne ľudia prinesú asi desať ton železa. „Má to však klesajúci trend. Keď vypukla finančná kríza, musel som prevádzku dočasne zatvoriť. Konkurenciou sú pre mňa aj maďarské posádky. Oslovujú hlavne starých ľudí, tí im dajú železo zadarmo alebo za symbolickú cenu. Maďari majú zmapované v celom okolí, kde a po koľko vykupujú staré železo. Starý šrot, ktorý vyzberajú v Gemeri, vozievajú do Tornale, pretože tam sú najlepšie ceny,” opísal miestny podnikateľ. Miestni dedinčania nám povedali, že zberači železa prichádzajú hlavne zavčasu ráno. Slovenčinu neovládajú, ale na kartóne majú po slovensky napísané - železo. Prípadne jazykovou skomoleninou vykrikujú, o aký obchod majú záujem. V gemerských dedinách žijú mnohí maďarsky hovoriaci ľudia, rečová bariéra tu teda nehrozí. Ľudia ich už poznajú, do Gemera totiž chodievajú posledné dva - tri roky. „Viem, že urobia aj dvesto kilometrov po dedinách, aby nazberali železo. Nechápem, odkiaľ ho stále berú. Veď my máme nepotrebné železo doma len občas. Deti ho odnesú do zberne, aby mali zopár drobných na zmrzlinu,” opísala nám jedna z miestnych obyvateliek. Starosta susednej dediny Kečovo Július Lörinc (SMK) povedal, že v ich obci zberačov železa nechcú, pretože sa obávajú kriminality. Na obvodnom policajnom oddelení v Plešivci nás informovali, že starostov dedín v rámci prevencie varovali, aby boli opatrní. Po návšteve takýchto zberačov totiž v jednej domácnosti zmizlo približne 2-tisíc eur. Polícia preto upozorňuje ľudí, aby boli opatrní a každého podozrivého človeka ohlásili. Ministerstvo životného prostredia chystá zmenu, pretože hlavne chudobné regióny Slovenska drancujú zlodeji železa. Kradnú okrem iného aj dopravné značky, kryty na kanáloch, dokonca aj železné kríže na cintorínoch. „Rezort okrem iného navrhuje úplný zákaz výkupu kovov od fyzických osôb v zberniach druhotných surovín. Predpokladáme, že návrh zákona by sa mal na rokovanie vlády dostať po skončení pripomienkového konania v júli. Ak s ním bude vládny kabinet súhlasiť, začne ministerstvo pripravovať jeho paragrafové znenie,” informoval hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.
Musica sacra prinesie pod Zobor tóny duchovnej hudby
http://www.hlavnespravy.sk/nitra-musica-sacra-prinesie-pod-zobor-tony-duchovnej-hudby/106309/
Časté zmeny maďarskej ústavy ohrozujú demokraciu
4. júna 2013 - (tasr)
Časté zmeny v maďarskej ústave predstavujú „vážnu hrozbu” pre demokraciu a spôsobujú pretrvávanie neistoty v otázke nezávislosti súdnictva. Uvádza sa to v návrhu správy expertov Rady Európy, ktorý prenikol do médií. Správa vypracovaná v prostredí tejto štrasburskej inštitúcie bude podliehať schváleniu zo strany odborníkov z Benátskej komisie, ktorí majú za týmto účelom naplánované stretnutie v dňoch 14. a 15. júna. Členovia Benátskej komisie môžu predložený návrh ešte upraviť alebo pozmeniť pred jeho zverejnením dňa 17. júna. „Použitie kľúčových zákonov na posilnenie hospodárskej, sociálnej, fiškálnej, či rodinnej politiky v oblasti vzdelávania zo strany súčasnej dvojtretinovej väčšiny (v parlamente) predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu,” uvádza sa v dokumente Rady Európy, ktorý zverejnili francúzske médiá. Odborníci na ústavné právo skúmajú štvrtý súbor ústavných zmien prijatých v marci maďarským parlamentom, v ktorom má konzervatívny premiér Viktor Orbán a jeho strana Fidesz dvojtretinovú väčšinu hlasov. Podľa doteraz prednesených kritík zo strany odborníkov, zmeny v maďarskej ústave „zachovali problémy nezávislosti súdnictva, výrazne obmedzili možnosti pre revíziu ústavy a ohrozujú ústavný systém moci a opozície.” V množine kritických ohlasov na zmeny v ústave sa ocitla aj nová definícia rodiny, ktorá nerešpektuje ustanovenia Európskeho súdu pre ľudské práva. Terčom kritiky je i nedostatok presných kritérií pre uznanie náboženských skupín zo strany štátu, a tiež hrozba, že niektoré politické strany budú „úplne vylúčené z pôsobnosti médií”, ako aj možné naštrbenie slobody prejavu. Maďarská ústava, ktorá nadobudla platnosť 1. januára 2012, bola prijatá takmer bez zásahov z radov opozície a bola už viackrát novelizovaná. Štvrtá revízia zo série ústavných úprav bola schválená vládnucimi stranami v marci tohto roku. Podľa najnovších zmien v znení ústavy by bol možný zákaz politickej reklamy v súkromných televíznych staniciach v priebehu volebnej kampane. Došlo by tiež k obmedzeniu náboženských skupín, ktoré nie sú oficiálne uznané ako cirkev. Maďarsko kvôli „nedemokratickým” úpravám vo svojej hlavnej legislatíve už čelilo kritike zo strany Európskej únie a viacerých inštitúcií a organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv, vrátane Human Rights Watch či Amnesty International.
Gratulácia Györgyovi Konrádovi
4. júna 2013 - (Peter Hunčík - Sme)
V Lexikóne svetovej literatúry (Világirodalmi lexikón) vydanom v roku 1979 v Budapešti nie je jeho meno. A ako počúvam čoraz primitívnejšie poznámky budapeštianskych diktátorov kultúry, mám obavy, že jeho meno nebude ani v lexikónoch 21. storočia. Myslím si, že preňho toto všetko nie je novinka, veď za osemdesiat rokov jeho života nebol v Maďarsku taký politický režim, ktorý by ho bol prijal bez výhrad. A keď sa pozrieme na najkritickejšie mesiace jeho života, na rok 1944, na obdobie deportácií, tak môžeme povedať, že už to je zázrak, že je vôbec medzi nami. Ako jedenásťročný si z peňazí za rodinný dom kúpil od úradov povolenie na vycestovanie a v poslednej chvíli s tromi spoločníkmi ušiel z vidieka do bezpečnejšej Budapešti. Počas dvoch týždňov celé jeho príbuzenstvo skončilo v plynovej komore a v jeho rodnej dedine z dvesto židovských detí prežili túto krvavú éru len oni štyria. Už v detstve sa naučil, že maďarská spoločnosť ho nikdy neprijme za rovnocenného občana. A posolstvo Auschwitzu si zapamätal na celý život. To, že je jedno, čo si o sebe myslíš, naveky ostaneš Židom! A v dnešných dňoch ho opäť označujú za vlastizradcu. Jeden no name kultúrny referent upozorňoval svojich spoločníkov napríklad na to, aby s ním boli opatrní, „lebo Konráda v zahraničí ešte vždy zaratúvajú medzi maďarských spisovateľov”. Bože môj, koľko „zahraničných” štátov by bolo šťastných, keby také romány ako Zakladateľ mesta (Városalapító) a Návštevník (A látogató) napísal ich spisovateľ. Jeho prácu začali oceňovať až po roku 1989. Bol predsedom Medzinárodného PEN klubu aj predsedom Berlínskej umeleckej akadémie. Na jeho osemdesiate narodeniny prichádzali gratulácie zo všetkých kútov sveta. Blahoželali mu vedci, umelci, premiéri a prezidenti, pravda, hlavne zo zahraničia. Ale dnes on prišiel k nám, do Šiah, aby sa s nami porozprával v rámci našej konferencie Osemdesiat rokov nacizmu. Vítam ho medzi nami slovami, ktorými v roku 1937 Attila József vítal Thomasa Manna pri návšteve Budapešti: „Sadni si. Začni rozprávať pekne. My počúvame, ale nájde sa taký, kto si ťa len obzerá s radosťou, že medzi bielymi Európana zazrel.” (voľný preklad)
V Galérii Jána Koniarka v Trnave sa predstavuje dvojica maďarských umelcov
4. júna 2013 - (tasr)
Galéria Jána Koniarka v Trnave predstavuje oddnes tvorbu dvoch maďarských autorov - maliarky Eszter Tajti a fotografa Jánosa Szentivániho. Ich spoločná prezentácia v Synagóge - Centre súčasného umenia na Halenárskej ulici má názov Čas života. Nie je ich prvým umeleckým stretnutím, naposledy spolu vystavovali v januári tohto roku v priestoroch Maďarského inštitútu v Bratislave. Trnavská výstava potrvá celý jún. Lyrická impresionistka Eszter Tajti sa okrem maliarstva venuje aj grafológii, analýze osobnosti, socioterapii a arteterapii. Jej práce sa pohybujú na hranici sna a skutočnosti, v tomto prípade možno hovoriť o organickom maliarstve, ktoré vychádza z prírody a vypovedá o človeku, hoci tomu autorka neprepožičiava konkrétnu podobu. Príkladom sú vystavené diela ako Súmrak, kde sugestívne, s jemnosťou opálu zachytáva zmyselnosť prírody, kompozícia Sklenený vrch s modrou, ktorá sa stráca v nekonečne, či Anjelský tanec a Dialóg. Fotograf, fotoreportér, ale aj kameraman János Szentiváni je tiež autorom viacerých knižných publikácií. Zaujíma ho príroda, hudba, pripravuje reportáže, avšak hlavné slovo má u neho architektúra. Fotografie zachytávajú interiéry budov. V prípade exteriérov sa menia svetlá aj pohľady, pričom sa hrá so svetlom a tieňom. Jeho práce sú architektonickými fotografiami o to viac, že na nich absentujú ľudia, prítomné sú len stopy rúk človeka.
Martin - Historici hodnotia význam šľachtického rodu Justhovcov
Niektorí príslušníci rodu boli významní pre slovenské, ale aj maďarské národné obrodenie
http://www.hlavnespravy.sk/martin-historici-hodnotia-vyznam-slachtickeho-rodu-justhovcov/105479/
Hollywoodska hviezda Isaac de Bankolé nakrúcal na Slovensku
Z Casino Royale na ihrisko do Senca
3. júna 2013 - (Klára Horváthová - Nový Čas)
Na trávniku futbalového štadióna v Senci nakrúcali scénu so svetoznámym hercom. Hlavným hrdinom bol Isaac de Bankolé, ktorý sa preslávil v snímkach, akými sú Casino Royale, Miami Vice či Noc na Zemi. Film, ktorý vzniká v maďarsko-slovenskej koprodukcii, sa rodí od mája tohto roku. Prekvapením je scéna, ktorú nakrúcali na futbalovom štadióne v Senci. Isaac sa zhostil úlohy futbalistu ako skutočný profík. Ukázal nahé telo, pobil sa a dostal aj červenú kartu! Isaac sa stal hviezdou nového filmu maďarského režiséra Szabolcsa Hajdu. Snímka s názvom Mirage má pomerne skromný rozpočet -1,8 milióna eur. Príbeh je o černochovi, futbalistovi, s ktorým sa život nehrá. Odíde zo svojho východoeurópskeho tímu a je nútený hľadať útočisko na maďarskej farme. Tam ho dedinčania zotročia a ocitne sa v život ohrozujúcom nebezpečenstve. Film sa zaoberá citlivou témou: ako Maďari prijímajú ľudí z iných kultúr. Do Senca sa štáb presunul, aby nakrútil davovú scénu na futbalovom štadióne. „Filmovalo sa dve noci, z piatka na sobotu a zo soboty na nedeľu,” povedal Novému Času jeden zo slovenských komparzistov. Nočné zábery zachytili na ihrisku poriadnu akciu. Herci na pľaci najskôr hrali futbal, potom sa okolo hlavnej hviezdy Isaaca strhla bitka a nasledovalo vylučovanie. Atmosféru dopĺňali aj fanúšikovia na tribúne. Kričali, povzbudzovali, robili poriadny hurhaj a napokon zaútočili s dymovnicami. Na záver musela zasiahnuť ochranka. Samozrejme, všetko bolo iba „akože”, a nakrúcanie dopadlo na výbornú.
ISAAC DE BANKOLÉ
Narodil sa v roku 1957 a na plátnach kín sme ho mohli vidieť vo viac ako 50 filmoch. Objavil sa vo viacerých dielach svetoznámeho režiséra Jima Jarmuscha, napr. Noc na Zemi (1991). V roku 2000 si Isaac sadol na režisérsku stoličku a nakrútil film Traveling Miles, v ktorom si aj zahral. V tom istom roku si svoje áno povedali s džezovou speváčkou Cassandrou Wilson. V roku 2006 sa objavil po boku Daniela Craiga ako obávaný terorista Steven Obanno v bondovke Casino Royale.
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=424539120978403&;set=a.165789530186698.33779.147596498672668&type=1&relevant_count=1
Scénka s našim Pilíšanom
Hollywoodska hviezda Isaac de Bankolé na exkluzívnej snímke portálu oslovma.hu s našim krajanom, Slovákom spod Pilíša, rodákom zo Santova (Pilisszántó), dr. Mihályom /Michalom/ Kormosom, v „civile“ advokátom, inak hlavným aktérom filmov svetoznámeho maďarského režiséra Bélu Tarra
Festival kulinárskych tradícií národnostných menšín v Šamoríne
Video. http://www.ta3.com/embed/25052499-8C22-4E74-8CF3-F1967F1189E0.html
Zábavné aquaparky v Maďarsku
http://www.topky.sk/cl/13/1351122/Vodna-party-v-Madarsku
Začala sa rekonštrukcia budovy Slovensko-ukrajinského kultúrneho centra
Pôvodnú keramiku predstavia na 10. ročníku Keramických trhov
Maďarsko sa dostalo v 1. štvrťroku z krízy
2. júna 2013 - (tasr)
Maďarské domácnosti dostali v máji do poštových schránok brožúru vydanú za štátne prostriedky, v ktorej sa uvádza, že národná ekonomika sa dostala z poklesu, nech si zahraniční kritici o tom myslia čokoľvek. Reuters informuje, že v brožúre sa vyzdvihujú opatrenia konzervatívneho premiéra Viktora Orbána. Tvrdí sa v nej: „Maďarsko je na tom lepšie.” Štatistický úrad tento týždeň oznámil, že hrubý domáci produkt (HDP) krajiny v 1. štvrťroku voči poslednému štvrťroku vlaňajška vzrástol o 0,7 %. Tým sa Maďarsko dostalo z druhej recesie za posledných pár rokov. Ďalšou dobrou správou, ktorá mohla urobiť premiérovi máj najlepším mesiacom od jeho prevzatia moci v roku 2010, bolo oznámenie Európskej komisie, že ruší sankčné konanie voči Budapešti, ktoré proti nej pred časom zaviedla, lebo výrazne prekračovala povolený 3-% strop deficitu verejných financií. Pre Orbána sú obe správy politickým triumfom, rehabilitáciou po tom, čo Brusel, Medzinárodný menový fond a légie analytikov roky predpovedali, že jeho výstredná, neortodoxná hospodárska politika zruinuje krajinu. „Hovorím to pokojne,” povedal Orbán po zverejnení správ, „myslím si, že to, čo robíme, robíme úspešne”. Už sa ukazuje, čo to stojí. Ekonomika v 1. štvrťroku zostala ešte 0,9 % pod svojou úrovňou v rovnakom období vlaňajška. A mnohí ekonómovia sa domnievajú, že Orbánova politika odsúdi Maďarsko na roky nízkeho nerovnomerného prírastku HDP. Tvrdia, že k tomu dôjde preto, lebo premiér odradil niektorých zahraničných investorov, ktorých peniaze sú potrebné, aby sa posilnil hospodársky rast krajiny. Orbánomika, ako sa začína označovať súčasná maďarská vládna hospodárska politika, začala prevody peňazí zo súkromného sektora spotrebiteľom a do verejnej sféry. Uskutočňujú sa v nádeji, že znížia rozpočtový schodok a vyvolávajú ekonomický vzostup. Súčasťou opatrení je aj to, že elektrárne musia znižovať ceny elektrickej energie pre zákazníkov, zavedenie dane pre banky, ktorá je najvyššia v EÚ, faktické znárodnenie súkromných penzijných fondov a uvalenie „krízovej dane” na telekomunikačné spoločnosti, energetické firmy a veľké obchodné reťazce. Vo všetkých sektoroch sú cudzinci veľkými podielnikmi. Ekonóm Nomury Attard Montalto povedal, že celkový prospech z týchto krokov môže dosiahnuť len asi 1 %, ale ničí sa potenciálny 3,5- až 4-% rast v budúcnosti. Mnohí národohospodári tvrdia, že je ešte predčasné hovoriť, že Maďarsko prekonalo krízu. Avšak vývoz vzrástol a hlavný podiel majú na ňom vyspelé technológie, najmä výroba automobilov. Tohto sektora a niekoľkých ďalších sa však nedotkli Orbánove daňové opatrenia. Daimler vložil do svojho závodu Mercedes, uvedeného vlani v Maďarsku do prevádzky, 800 miliónov eur. Audi vybudovalo vo svojej kapacite novú montážnu linku. V 2. polroku tohto roku by sa mala priblížiť k plnému plánovanému výkonu. Predpokladá sa, že maďarskí roľníci budú v tomto roku úspešnejší než vlani, čo tiež prispeje k rastu HDP. Orbán zožal kritiku aj za iné opatrenia, napríklad za zníženie cien elektriny, udržanie nízkej inflácie, ktorá sa prejavila v raste spotrebiteľskej dôvery. Maďarský index GKI-Erste spotrebiteľskej a podnikateľskej dôvery sa dostal v máji na najvyššiu hodnotu za posledných 22 mesiacov. Najväčšou Achillovou pätou Maďarska sa stal vládny dlh. Dosiahol 80 % maďarského HDP a je najvyšší medzi krajinami strednej Európy. Globálne finančné trhy sa topia v peniazoch, ktoré čerpajú od rozhodujúcich centrálnych bánk. Tie ich vydávajú, lebo sa pokúšajú podporiť domáci hospodársky rast. Časť z nich plynie do maďarských finančných aktív vrátane dlhopisov. Ale situácia sa môže zmeniť, keď veľké štáty prestanú zúrivo tlačiť peniaze. Maďarský štátny dlh nie je proporčne vyšší než u viacerých západných štátov. Ale výpredaje maďarských štátnych dlhopisov, pred ktorým varujú ekonómovia už dlhé mesiace, sa ešte neobjavil. V Maďarsku niektorí ľudia usudzujú, že je načase, aby sa vyhodnotilo, kto má lepšie riešenia - Orbán alebo politici v Bruseli či MMF, ktorí ho dlho kritizovali. „Ak sa pozriete na juhoeurópske krajiny, ktoré ortodoxne dodržiavali plán úspor, dostali sa do krízovej špirály,” povedal analytik Takarékbank Gergely Suppan. A dodal, „že ak sa Maďarsko porovnáva s nimi, darí sa mu oveľa lepšie”.
Redingová Orbánovi: Ústava nie je hračka, nemožno ju meniť každú chvíľu
1. júna 2013 - (sita)
Eurokomisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová v sobotu nečakane tvrdo skritizovala novelu maďarskej ústavy z dielne vládnej koalície na čele s premiérom Viktorom Orbánom. Tomu prostredníctvom rozhovoru s rakúskym denníkom odkázala, že najvyšší zákon v štáte nie je „hračka“. Členka Európskej komisie zároveň vyzvala na prijatie efektívnejšieho systému sankcií v rámci únie v prípade, že dôjde k porušeniu európskej legislatívy. „So zákonom štátu by sa nemalo zahrávať. Ústava nie je hračka a nemala by sa meniť každých pár mesiacov,“ citujú Redingovú rakúske noviny Der Standard. Od svojho nástupu k moci v roku 2010 Orbánova vláda, ktorá v parlamente disponuje dvojtretinovou väčšinou, zmenila ústavu a upravila vyše 600 zákonov. Medzi prijatými zmenami, ktoré vyvolávajú znepokojenie, figuruje napríklad obmedzenie právomocí ústavného súdu ako aj opätovné zavedenie opatrení označených súdom za protiústavné. Zmena zákona o dôchodkovom veku sudcov poslala do predčasnej penzie asi 300 sudov. Kritiku si vyslúžili aj právomoci Národného súdneho úradu prideľovať prípady jednotlivým súdom ako aj zákaz vysielania politickej reklamy v súkromných médiách. Ďalšie prijaté zmeny pripúšťajú kriminalizáciu bezdomovcov, diskriminujú nezosobášené a homosexuálne páry a obmedzujú slobodu vierovyznania. Európska komisia Maďarsku pohrozila sankciami, keďže má pochybnosti o súlade sporných ustanovení s legislatívou Európskej únie a zásadami právneho štátu. Európsky súdny dvor v novembri minulého roku označil zákon o zmene dôchodkového veku sudcov za diskriminačný a Maďarsko požiadal o urýchlenú nápravu.
Ministri obrany krajín strednej Európy sa stretli v Chorvátsku
1. júna 2013 - (tasr)
Ministri obrany stredoeurópskych krajín - Česka, Chorvátska, Maďarska, Slovenska, Slovinska a Rakúska - sa zišli v piatok na chorvátskom ostrove Mali Lošinj v severnej časti Jadranského mora na neformálnom stretnutí o projektoch regionálneho záujmu. Oznámila to dnes chorvátska tlačová agentúra Hina. Stretnutie, ktoré dnes pokračuje, je zamerané na možnosti vzájomnej spolupráce s cieľom posilniť obranné schopnosti zúčastnených krajín. Hina citovala chorvátskeho ministra obrany Anteho Kotromanoviča, podľa ktorého ide o tradičné stretnutie zvolané z rakúskej iniciatívy. V rámci stretnutia sa uskutočnilo vojenské cvičenie, na ktorom sa zúčastnili chorvátske a rakúske vojenské sily.
Letisko pri Győri už môže prijímať aj väčšie dopravné lietadlá
Obvinení šéfovia hlinikárne ponúkli po tragédii pomoc, tvrdí starosta
Gregor Martin Papucsek: My zhadzujeme politikov, politici zhadzujú nás
Už vyše dvadsať rokov pravidelne informuje v slovenských a českých elektronických i tlačových médiách o dianí v Maďarsku. - „Neláska voči politikom pramení aj z toho, ako tých politikov hodnotia novinári. Často ich pomerne drsne napádajú, niekedy oprávnene, niekedy neoprávnene, je to permanentný boj.“
Osobnosti: tváre, myšlienky
Už vyše dvadsať rokov pravidelne informuje v slovenských a českých elektronických i tlačových médiách o dianí v Maďarsku. Bol posledným spravodajcom Československého rozhlasu (september - december 1992) a prvým i posledným spravodajcom Slovenského rozhlasu v Budapešti (január 1993 - december 2006). Odvtedy je na voľnej nohe. Jeho hlas počuť v éteri v Česku i na Slovensku. „Neláska voči politikom pramení aj z toho, ako tých politikov hodnotia novinári. Často ich pomerne drsne napádajú, niekedy oprávnene, niekedy neoprávnene, je to permanentný boj. My zhadzujeme politikov, politici zhadzujú nás,” povedal okrem iného v rozhovore pre TASR novinár a publicista Gregor Martin Papucsek.
- Ostávate verný životnému mottu: Situácia je beznádejná, zato nie zlá…?
- To je všeobecne platná pravda. Často je naozaj situácia až zúfalá, človek by si myslel, že z nej nie je východisko, ale až také vážne to nemusí byť. Vždy musí hľadať tú smiešnu, humornú či „rehotnú” stránku. A keď sa snaží, zväčša ju aj nájde.
- Novinár, rozhlasový publicista, spravodajca, komentátor, glosátor, korešpondent - tak možno označiť vaše aktivity, ale vám by vraj vôbec neprekážalo, keby ste medzi kolegami, poslucháčmi či čitateľmi mali vizitku „debužér života”…
- To by som prijal rád, nahováram si, že ním aj som. Lichotilo by mi to vyslovene, padlo by mi to dobre. Rád by som aj bol debužér života, dakedy som, niekedy to nevychádza, ale snažím sa byť. Nemyslím si, že sa to týka každej oblasti života, povedzme žien. Nenaháňam ženy (smiech), ale dobré jedlo, dobre sa zabaviť, hocikedy ísť k moru - v tomto zmysle som debužérom.
- Kedy ste objavili svoj rozprávačský či reportérsky talent? Chceli ste byť novinárom a publicistom odjakživa?
- Čo sa ja pamätám, áno. Keď som študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského slovenčinu, už vtedy som si našiel dobrý doplnok k štipendiu. Hoci to štipendium od maďarského štátu (vtedy som bol ešte maďarský občan) bolo pomerne vysoké, našiel som si prácu už v 3. ročníku v denníku Új Szó. Každé popoludnie som tam chodil na zahraničné oddelenie privyrábať si - spracovávať správy. Tam som sa naučil veľmi veľa. Človek sa tam naučil redigovať, to sú základy.
- Vyštudovali ste odbor slovenský jazyk a literatúru. Nechceli ste učiť?
- Pôvodne ma vyslal maďarský štát na Slovensko s tým, že sa vrátim a budem buď učiteľ slovenčiny, alebo novinár v slovenských novinách v Maďarsku, alebo riaditeľ kultúrneho domu. Ale priznám sa, mne sa to od začiatku príliš nechcelo. Keď som sa už v Bratislave oženil s Bratislavčankou, tak som okamžite vedel, že sa nevrátim, v Bratislave som si hľadal uplatnenie. Medzitým som sa musel vrátiť a absolvovať vojenskú základnú službu, bez toho by som sa nemohol vysťahovať tzv. konzulárnym pasom. Vtedy to boli také čudné formulácie. Potom sa nám narodil syn, takže spojenie rodiny bol pomerne silný argument, aby mi povolili vysťahovať sa na Slovensko. To bolo v roku 1979 a odvtedy som bol novinár na Slovensku. Sníval som o tom už na univerzite, že budem spravodajca. Predstavoval som si, že budem pre československé médiá robiť niečo z Maďarska o Maďarsku. Vyrástol som tam, poznám tie reálie, poznám literatúru, politiku, viem, čo sa tam deje.
- Mnohým ľuďom sa vaša práca zdá veľmi atraktívna a lákavá…
- Neviem, prečo sa na to tak pozerajú. Spravodajstvo je každodenná otročina. Od nula do 24 hodín, sedem dní v týždni a 365 dní do roka. Nudná práca to nie je, ale je to pomerne jednotvárne a spravodajca je osamelý človek. Ja síce idem na akciu, zoženiem si informácie od politika, ale potom idem domov do svojho malého štúdia, k svojmu počítaču a sedím sám, na vlastné triko si to spracovávam, nemám sa na koho spoľahnúť, ak len nie na svoju „hlavnú cenzorku”, ktorou je moja manželka, ale to v prípade reportáže. V prípade správy, ktorú musím rýchlo odoslať, nemá čas do toho zasiahnuť.
- Napriek tomu, že neučíte v nejakej inštitúcii, už vyše 20 rokov vzdelávate Slovákov, ale aj Čechov. Zaujímavo, vtipným, neurážlivým spôsobom predstavujete našich južných susedov. Objavujete pre nás neznáme kuriozity, pútavé historky, predstavujete osobnosti života v Maďarsku a hungariká… Ktoré hungarikum je vám najbližšie?
- Maďari veľmi lipnú na hungarikách, sú to veci čisto maďarské, vyrobené z maďarských surovín, skrsli z maďarskej myšlienky, Maďari to vyrobili, Maďari to prezentujú. Sú to predovšetkým jedlá - dobrá maďarská saláma, klobása, gulášová polievka alebo plnená koložvárska kapusta. Hungarikum je i Rubikova kocka, ale aj panoráma z peštianskej strany na Budínsky hrad - to je svetová rarita. Hovorí sa, že po roku 1956, po revolúcii, tí čo neemigrovali na západ, zostali doma práve kvôli tejto panoráme, aby sa mohli na ňu hocikedy pozerať.
-Vaše reportáže dokazujú, že máte vynikajúci postreh. Po kom ste ho zdedili?
- To je praxou. Počujem nejakú správu, viem, že to môžem pustiť do koša, alebo okamžite mám po tom vyštartovať. To mi našťastie vždy vyšlo. Nespomínam si, že by sa mi bolo stalo, že by som zanedbal nejakú dôležitú udalosť. Je to prax a možno aj tie znalosti v pozadí, že poznám maďarské dejiny, literatúru, vzťahy medzi obyčajnými ľuďmi. Nahováram si, že viem, ako Maďari vôbec zmýšľajú, aké pohnútky ich vedú, keď čokoľvek robia. Aj to je určite za tým, ale predovšetkým dlhoročná prax.
- Nepôsobíte ako novinár, ktorý by primárne hľadal informácie na tlačových konferenciách. Vy musíte mať „iné” zdroje…
- To nie je žiadne tajomstvo, človek má svoje zdroje, ale dal by som to, bohužiaľ, do minulého času, lebo dnešná politická garnitúra nie je prístupná, aby hrala úlohu môjho zdroja. V 90. rokoch to bolo priam ideálne. Do Budapešti ma vyslal v roku 1992 (ešte za Československa) Československý rozhlas. Som posledný spravodajca Československého rozhlasu v Budapešti, hrdím sa týmto titulom. Vtedy boli politici neskutoční a slovensko-maďarské vzťahy boli napäté ako struna na prasknutie. Spomeňte si Mečiar - Horn, Gabčíkovo - Nagymaros, základná zmluva v roku 1995. To bol absolútny vrchol napätia vo vzťahoch a predsa tí maďarskí politici, keď som povedal, že som zo Slovenského rozhlasu, tak sa neuzatvárali, povedali mi svoje stanovisko. Mali prioritný záujem na tom, aby mi osobne podali informácie, aby som ich mal z prvej ruky. Taký bol napríklad minister zahraničných vecí László Kovács, ten bol veľmi prístupný, neskorší maďarský eurokomisár, dodnes je poslanec v parlamente. Človek mal tie svoje zdroje, teraz je to stroj. Každý si strčí svojho hovorcu a ten odrapoce, čo má naučené. Sú to naučené šablóny, a to už ma až tak nezaujíma, preto ani v poslednom čase na tlačovky nechodím. Teraz sú zdroje informácií oveľa širšie ako v 90. rokoch. Kdeže bol internet vtedy? Len rádio bolo, noviny a hovorcovia, telefóny, osobné stretnutia.
- V Bratislave ste písali aj pre denník Verejnosť. Veci verejné vám nie sú cudzie, to stále dokazujete vo svojich riportoch. Nemáte pocit, že v týchto časoch akosi prestávajú zaujímať verejnosť?
- Bohužiaľ, mám taký pocit. Možno že je to aj naša chyba - novinárov, politikov aj novinárov dokopy. Politikov preto, akú politiku robia, novinárov preto, ako o tom povrchne informujú. Tá neláska voči politikom pramení aj z toho, ako tých politikov hodnotia novinári. Často ich pomerne drsne napádajú, niekedy oprávnene, niekedy neoprávnene, je to permanentný boj. My zhadzujeme politikov, politici zhadzujú nás. V posledných piatich - šiestich rokoch to je dosť vyostrené, žiadne priateľstvo, ako som spomínal v 90. rokoch, teraz nie je. Ľudia to sledujú a sú znechutení. Novinári majú na tom svoj podiel viny aj svojou neodbornosťou. Plno mladých novinárov, bohužiaľ, prináša veľa neoverených vecí. Mnohí si myslia, že internet alebo éter to znesie. Nie je to pravda. Je tam veľmi veľa nepresností, neodbornosti, neprofesionálnosti. To všetko vplýva na to, že ľudia sú apatickí.
- Vašim reportážam nechýbal zmysel pre humor. S humorom ste sa pozerali aj na vážne udalosti či ostré diskusie napríklad v maďarskom parlamente. Ten láskavý humor ste podedili, postupne vybudovali, alebo vás ním niekto infikoval?
- Maďar v Maďarsku. Ten štipľavý, ale nie ešte urážlivý humor mal v Maďarsku obrovskú silu začiatkom 90. rokov. Vtedy to rozkvitalo, keď som tam prišiel. Aj bulvár bol vtedy iný. Miloval som čítať Kurír, bol to geniálny denník. Teraz nemá rád nikto humor v Maďarsku, politici tobôž nie, sú urazení, keď si z nich niekto uťahuje, ale boli časy, keď Maďari mali veľmi radi sebairóniu.
- Líšia sa Maďari od Slovákov vo vnímaní a používaní humoru?
- Na Slovensku táto sebairónia ako keby chýbala.
- Aké témy spracovávate najradšej?
- O jedle napríklad (smiech). Keď je nejaký festival husacej pečienky alebo vínny festival na Budínskom hrade, tak to áno. Netreba si ani vymýšľať. Človek tam ide, zoberie mikrofón, mnoho ľudí nechce nič povedať, ale z tých desiatich piati niečo povedia, a to sa už potom píše samé. Hodím len na papier, čo zažijem. Keď je človek v teréne, netreba vymýšľať.
- Z Maďarska vysielate správy o všetkom - dobrom víne a maďarskej kuchyni, demonštráciách a nepokojoch, politikoch, zanikajúcich trabantoch, prostitútkach. Ktorá správa zostala doteraz vo vašej pamäti, ktorú evidujete v priečinku nezabudnuteľné?
- Rozhodne správa o tom, že sa majú stretnúť premiéri Mečiar a Horn. Bolo to tuším v roku 1994, absolútny chlad vo vzťahoch, akákoľvek správička, že by bol možný medzi najvyššími nejaký kontakt, bola senzáciou. A mne sa podarilo získať informáciu, že sa veru majú stretnúť, ale o tom ani hovorcovia ešte nevedeli. Zistili mi to, overili moju info a potvrdili to opäť iba mne. A ja som to „vytrúbil” v istý piatok do Večerného rádiožurnálu. Šok ma zastihol na druhý deň, keď sa maďarské noviny palcovými titulkami odvolávali na mňa, ako na zdroj dôležitej informácie…
- Boli ste posledným spravodajcom Československého rozhlasu v Budapešti. Ako ste vnímali a prijali rozpad Československa? Boli ste za alebo proti, prípadne ste česko-slovenský rozvod zobrali ako fakt?
- Zobral som to ako fakt. Dodnes mám pocit, ako keby mi bolo niečo ušlo, ako keby som bol niečo nepostrehol. Bol som mimo krajiny, nesledoval som to zblízka. Mám až výčitky svedomia, že som to tak nejako neprežíval. Len som referoval, ako Maďari na to reagujú, aké snahy boli vtedy v Maďarsku okolo Slovenska a hraníc, ako sa budú vyvíjať vzťahy samostatného Slovenska s Maďarskom. Rozpad som sledoval cez médiá, ale priamy kontakt s Československom som nemal, bol som ďaleko v Budapešti. Dodnes mám z toho zlý pocit, že som pri niečom nebol.
- Ekonomická kríza vládne svetu, určite sa dostala aj do vašich reportáží a postrehov. Ako sa na ňu pozeráte, čo si o nej myslíte?
- S tým vstávam, stále mám pocit, že až tak sa v tej ekonomike nevyznám, ale snažím sa. Prvé si vždy preštudujem ekonomické správy. Tých ekonomických portálov je toľko, takže sa snažím byť v obraze aj v tejto oblasti, keby niečo vypuklo…
- Vo vašej knihe Maďarský pomaranč sa čitatelia môžu dočítať aj o tom, že hollywoodska hviezda Tony Curtis, pôvodom Maďar, propagoval turizmus v krajine našich južných susedov? Vyšlo to? Dosledovali ste túto akciu?
- Vtedy začali do Maďarska chodiť húfy amerických dôchodcov. Fungovalo to, vykazovali to aj štatistiky, rapídne sa zvýšil počet amerických turistov. Curtis bol jedným z najznámejších Maďarov, už nežije, bohužiaľ. Maďari mali takéto podobné dobré ťahy do sveta. Škoda, dnes nemajú taký chýr ani v Európe.
- Slováci si zvykli na váš hlas v éteri, ale bolo obdobie, keď ste sa z rozhlasových správ vytratil, akoby ste sa odmlčali. Počuť vás bolo skôr v českých médiách. Čo sa stalo?
- Neviem, jednoducho koncom roka 2006 Slovenský rozhlas zrušil spravodajské posty. Ponechal si len Brusel, Prahu a Washington. Zrušili Moskvu, Varšavu, Budapešť. Mal som pocit, akoby som mal nejaký dištanc, ale neviem prečo, nikto mi to nevysvetlil. Neobjednávali si odo mňa materiál. Kto vtedy rozhlasu šéfoval, ten by to vedel asi vysvetliť. Vtedy som začal pre Český rozhlas robiť intenzívnejšie. Česi boli pomerne múdrejší. Ich dianie v Maďarsku, až sám som sa niekedy čudoval, strašne zaujímalo. Čokoľvek som ponúkol, okamžite po tom skočili.
- Ako je to dnes? Ste na voľnej nohe?
- Nastali dáke zmeny, ale stále som na voľnej nohe. Ponúkam témy na viacero miest a čakám, či niekto zareaguje.
- Počas svojho pôsobenia ste stretli stovky zaujímavých respondentov. Kto vám zostal v pamäti?
- Árpi bácsi! Árpád Göncz, maďarský prezident. To bol neskutočný človek s veľkým č, naozaj. Tykali sme si, ale on tykal každému, takže nebudem „machrovať”. Neraz sme boli spolu na pánskej toalete, s prepáčením. Chlapi to majú jednoduché, keď chce niekto niekoho stretnúť. Vidím, že politik ide na toaletu, tak idem za ním, postavíme sa vedľa seba a prehodíme pár slov. Árpi bácsi bol neskutočne ľudský, mal strašne rád Slovákov a Čechov, vôbec všetkých okolo seba, vyžaroval zo seba ľudskosť. Dokázal zachovať obyčajnosť. Na najvyšších politických rokovaniach rozprával ako váš sused, vedel nájsť témy, tón, každý bol dojatý. Veľmi mi je ľúto, že je staručký. Chystám sa na to, že každú chvíľu má umrieť, je ťažko chorý. Nerád budem rozprávať o jeho smrti.
- A s kým ste veľmi chceli spraviť rozhovor, ale nepodarilo sa?
- S Gyulom Hornom, to bol neskutočný magor. Ako politik bol úžasný, oceňujem ho. Bol to Mečiarov partner. Gyula Horn bol nedobytný, robil som rozhovory s Viktorom Orbánom, s prezidentmi, ale s ním sa mi to nepodarilo.
- Narodili ste sa v slovenskej dedinke blízko Budapešti. Od minulého roku majú v Mlynkoch nové Kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov? Máte prehľad, ako funguje, ako je navštevované a či sa mu darí?
- Je to ovocie konfliktu, ktorý vypukol podľa mňa úplne zbytočne a neoprávnene. Niekto niečo možno nepochopil. Mesiace až roky ostrých konfliktov nemyslím si, že boli užitočné a zanechali dobré stopy napríklad aj v tých Mlynkoch. Nedávno zverejnili výsledky sčítania obyvateľstva z roku 2011. Obec Mlynky sa hrdila tým, že je najslovenskejšia dedina v Maďarsku. Vyše 50 % sa hlásilo k slovenskej národnosti a teraz zrazu len 27 %. Ten pocit, že sa musím hlásiť k slovenskej identite sa stratil u tých ľudí práve v dôsledku podobných konfliktov.
- V niektorom z rozhovorov ste vyhlásili, že vás písanie nesmierne baví, že už ani nečítate, len píšete. Na konte máte dve vlastné knihy. Čo knižky konkurencie? Ostane vám predsa trochu času na to, aby ste si prečítali diela slovenských autorov?
- Rád čítam napríklad Borisa Filana. Čítal som aj Sushi v dushi (evitovka od Denisy Ogino a Evity Urbaníkovej - pozn. TASR). Dominika Dána milujem, píše geniálne krimošky.
- Pôsobíte dojmom maximálne vyrovnaného človeka, vaši kolegovia a známi o vás hovoria, že ste fajn človek. Videl vás niekedy niekto aj rozčúleného? Čo vás dokáže rozčúliť?
- Zaujatosť, skreslenie faktov, krivé obvinenie, vyslovená snaha nepochopiť, nedostatok vôle vžiť sa do kože iného a takéto drobnosti.
- Radosť vám však musí robiť fakt, že svojimi reportážami dokážete poslucháčov nalákať napríklad aj na maďarskú kuchyňu. Veľmi presvedčivým spôsobom ste informovali o majstrovstvách Maďarska vo varení halászlé v meste Baja pri Dunaji. Na celomaďarskej prehliadke kuchárov sa svojím spôsobom zúčastňujete aj vy. Platí to, že každý rok robíte vlastnú open air halászlé party?
- Nie, len by som rád robil… Ale tri razy do roka chodíme na Majstrovstvá Európy, resp. Chorvátska vo varení polievky z morských i sladkovodných rýb a diviny, v kotle, pre novinárov…
- Už dvadsať rokov máte sídlo v Budapešti. Máte tam obľúbenú štvrť? Kam chodievate najradšej?
- Ako starnem, najradšej chodím na prechádzky do Budínskych vrchov - to je zelené pásmo Budapešti, máme ich pod oknami. Keď vyjdeme von z domu, stále sme v Budínskych vrchoch. A samozrejme, Budínsky hrad. To sú klasiky, kam vodím vždy návštevy, kamarátov, sú to také povinné jazdy, ale najnovšie sú vychytené tzv. ruinové krčmy. To sú staré ruiny, sú v šiestom, siedmom a ôsmom obvode, v centre Budapešti okolo Veľkého bulváru. Mladí nadšenci to ako-tak obnovili, nechali charakter ruiny a zariadili tam napríklad kaviareň. V bedekroch to je teraz najväčší hit, je ich tam možno aj dvadsať. Najbližšie plánujem veľkú obchôdzku, urobím o tom možno aj seriál reportáží.
- Každý úspešný chlap má za sebou šikovnú ženu, darmo sa nehovorí za všetkým hľadaj ženu… Zahrala si túto kľúčovú úlohu aj vaša pani manželka?
- Už som spomínal, že je „hlavná cenzorka”. Je hlavná poradkyňa, usmerňovateľka, hlavná brzda, lebo človek je náchylný si nahovárať - aký si bohovský, ale to ja nie som (úsmev). Naopak, vyčíta mi, že som príliš skromný, nemám sebadôveru a stále pochybujem. Ale ako si môžem byť istý v čomkoľvek? Istý si môže byť premiér, potom tak aj dopadne, samozrejme. Ja musím pochybovať, musím s niekým diskutovať, aspoň to pripustiť, že nemusím mať vo všetkom alebo vo väčšine vecí pravdu. Ale k vašej otázke: áno, aj za mnou, presnejšie pri mne stojí žena, ktorá sa mi zdala fatálna už roku 1973, keď sme sa na fakulte zoznámili. A o dva roky sa vzali. Trvá to teda 38 rokov…
- Medzi meno a priezvisko ste si pridali Martina, prečo?
- Mám bratranca, tiež sa volá Gregor Papuček, kvôli nemu som aj Gregor Martin Papucsek. Ľudia si nás pletú. On sa narodil v roku 1938, je oveľa starší. Je známy spisovateľ, zberateľ ľudových piesní, v Maďarsku žijúci básnik, po slovensky píšuci, taký posledný štúrovec, dúfam, že sa neurazí. Kvôli nemu som si požičal od otca krstné meno, v krstnom liste som iba Gregor Papucsek. Inak aj môj syn je Gregor Papucsek. Je to taká tradícia v našej širokej papucsekovskej famílii. No ale nakoniec si nás s Gregorom Papučekom aj tak pletú. Čo už? Ľudia sú povrchní…
Gregor M. Papucsek: Maďarský pomaranč
Subjektívny atlas - Rodokmeň - Čech a Maďar, dvaja bratia... - Maďarské fúzy - Hungarikum - číročisto maďarské?
Gregor Martin Papucsek: Boli časy, keď mali Maďari veľmi radi sebairóniu
31. mája 2013 - (tasr)
Novinár a publicista Gregor Martin Papucsek už vyše dvadsať rokov pravidelne informuje v slovenských a českých elektronických i tlačových médiách o dianí v Maďarsku. Jeho reportážam nikdy nechýbal postreh, nadhľad a zmysel pre humor. S humorom sa pozeral i na vážne udalosti či ostré diskusie, a to napríklad v maďarskom parlamente. „Maďar v Maďarsku. Ten štipľavý, ale nie ešte urážlivý humor mal v Maďarsku obrovskú silu začiatkom 90. rokov. Vtedy to rozkvitalo, keď som tam prišiel. Aj bulvár bol vtedy iný. Miloval som čítať Kurír, bol to geniálny denník,” reagoval na otázku, či láskavý humor podedil, alebo ho ním niekto infikoval. „Teraz nemá rád nikto humor v Maďarsku, politici tobôž nie, sú urazení, keď si z nich niekto uťahuje, ale boli časy, keď Maďari mali veľmi radi sebairóniu,” tvrdí posledný spravodajca Československého rozhlasu (september - december 1992) a prvý i posledný spravodajca Slovenského rozhlasu v Budapešti (január 1993 - december 2006). Od toho času je Gregor Martin Papucsek na voľnej nohe. Jeho hlas počuť v éteri v Česku i na Slovensku a ako s úsmevom priznal, najradšej spracováva napríklad témy o jedle: „Keď je nejaký festival husacej pečienky alebo vínny festival na Budínskom hrade, tak to áno. Netreba si ani vymýšľať. Človek tam ide, zoberie mikrofón, mnoho ľudí nechce nič povedať, ale z tých desiatich piati niečo povedia, a to sa už potom píše samé. Hodím len na papier, čo zažijem.” Gregor Martin Papucsek vysiela z Maďarska správy o všetkom, o dobrom víne a maďarskej kuchyni, demonštráciách a nepokojoch, politikoch, zanikajúcich trabantoch i prostitútkach. Zo všetkých svojich správ však medzi nezabudnuteľné zaradil tú, v ktorej informoval o tom, že sa majú stretnúť premiéri Mečiar a Horn. „Bolo to tuším v roku 1994, absolútny chlad vo vzťahoch, akákoľvek správička, že by bol možný medzi najvyššími nejaký kontakt, bola senzáciou,” prezradil spravodajca, ktorému sa predsa podarilo získať informáciu o premiérskom stretnutí. „Ale o tom ani hovorcovia ešte nevedeli. Zistili mi to, overili moju info a potvrdili to opäť iba mne. A ja som to ‘vytrúbil’ v istý piatok do Večerného rádiožurnálu. Šok ma zastihol na druhý deň, keď sa maďarské noviny palcovými titulkami odvolávali na mňa - ako na zdroj takej dôležitej informácie…”
Deti na celom svete oslávia svoj deň
Tradícia MDD siaha do roku 1925 - Niektoré štáty oslavujú v iný deň, v Maďarsku je to posledná májová nedeľa...
http://www.webnoviny.sk/slovensko/deti-na-celom-svete-maju-v-sobotu-svoj/680582-clanok.html
Slovenskí a maďarskí žiaci spoznávali kultúru starovekého Ríma
Ruská pravoslávna cirkev vyznamenala členov maďarskej skupiny
1. júna 2013 - (tasr)
Frontman maďarskej rockovej skupiny Omega János Kóbor si v piatok v Moskve prevzal vysoké vyznamenanie ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá ocenila i ďalších členov formácie. Informovala o tom tlačová agentúra MTI. Spevákovi skupiny udelili Rad Veľkého kríža za zásluhy, kým jeho kolegovia si prevzali Pamätné medaily veľkokniežaťa Michaila Aleksandroviča Romanovova, podobne ako aj šéf moskovského Maďarského kultúrneho centra za organizáciu štvrtkového koncertu Omegy, ktorý bol jej vôbec prvým na ruskom území v 51. roku existencie skupiny.
Privítajme leto! - headline koncertu NEOTON FAMILIA
a jeho následnej videodisko After party s DVJ Kukoo - 8. júna v Eventland Outdoor Activity, Lehnice-Sása
http://www.teraz.sk/kultura/koncert-neoton-familia-lehnice/48322-clanok.html
Neoton Família vystúpi na Slovensku
http://www.teraz.sk/kultura/madarska-skupina-neoton-famila-lehnice/47792-clanok.html
Sedemnásta Pohoda ponúkne dve stovky vystúpení
http://www.hlavnespravy.sk/festivaly-sedemnasta-pohoda-ponukne-dve-stovky-vystupeni/104682/
Päťdesiatnik Orbán sa oslávil sám
„Niekdajší mladík vyznávajúci najkrajšie hodnoty liberálnej demokracie teraz, na svoje päťdesiatiny, buduje taký režim, ktorého sa v detstve hrozil a ktorý bude tiež držať pohromade ľahostajnosť...“
30. mája 2013 - (Ivan Drábek - Pravda)
Hoci odporcovia ho hanlivo volajú Viktátor, maďarský premiér Viktor Orbán svoje dnešné abrahámoviny neoslávi ako typický diktátor. „Byť päťdesiatnikom nie je zásluha, ale stav. Rád by som predišiel okamihom, ktoré by bolo možné považovať za prehnané. Vyhnem sa hlučným, spektakulárnym oslavám,” povedal denníku Blikk. S manželkou sa Orbán dohodol, že na predĺžený víkend vyrazia do zahraničia. „Možno iba do Viedne, možno do Tatier a možno do Klužu. Plánujeme, že budeme sami, iba s deťmi,“ dodal. Ani idea jeho fanúšičiek, ktoré mu v kostole v centre Pešti na dnešok objednali ďakovnú omšu, premiéra nenadchla. „S niečím takým by bolo dobré počkať až do pohrebu,“ poznamenal. Svoj vek síce skromne označuje za súkromnú záležitosť, verejným oslavám výsledkov práce vlády sa však nebránil. Jeho kabinet včera vstúpil do posledného roku mandátu a pri hodnotení prvých troch rokov Orbán nešetril superlatívmi. „Maďarsko sme dostali z priepasti, vytiahli sme krajinu na slnko z tej zatienenej a hmlistej jamy, kam ju socialisti sotili,“ citoval ho spravodajský portál HVG. Tentoraz sa Orbán skutočne mal čím pochváliť. Európska komisia iba deň predtým oznámila, že s Maďarskom skončila disciplinárne konanie pre nadmerný rozpočtový schodok. Aj demokratická opozícia musela oceniť ako úspech, že krajina po deviatich rokoch opúšťa „lavičku hanby“, kde jej za ďalšie zotrvanie hrozili sankcie vo výške niekoľkých miliárd eur. Orbán sa včera pochválil, že skresať deficit sa vláde podarilo bez toho, aby prijala prísny úsporný balík Medzinárodného menového fondu. „Oni odišli domov a my sme zostali,“ odľahčene komentoval prerušenie rokovaní s delegáciou MMF, po ktorom mnohí finanční experti predpovedali Budapešti skorý krach. „A naše svaly ďalej rastú,“ citovala agentúra MTI premiéra, podľa ktorého naštartovaný rast ekonomiky umožní zvýšiť sociálne výdavky. Nezávislí analytici uznávajú, že koniec disciplinárneho konania Európskej komisie pre nadmerný rozpočtový schodok Orbánovej vláde necelý rok pred voľbami výrazne uvoľní ruky. „Toto disciplinárne konanie sa viacerým lídrom EÚ a maďarskej opozície nepodarilo využiť na to, na čo chceli - ako nástroj proti deficitu demokracie, nevypočítateľnej hospodárskej politike a korupcii,“ napísal hospodársky denník Világgazdaság. „Vláde sa rozšíri manévrovací priestor a bude môcť prijať všetky opatrenia, ktoré ju priblížia k volebnému víťazstvu,“ dodal. Pre päťdesiatročného Orbána, ktorý sa už štvrť storočia pohybuje na politickom výslní, je táto perspektíva najkrajším narodeninovým darom. Mimoriadne ctižiadostivý politik, ktorý prvý raz stál na čele vlády v rokoch 1998 až 2002, je už teraz najdlhšie slúžiacom premiérom poprevratového Maďarska. Netají sa pritom túžbou zostať pri kormidle ešte niekoľko volebných období. Zakladateľ Fideszu, prvého strpeného nekomunistického mládežníckeho združenia vo východom bloku, prešiel kľukatou cestou. Maďarsko spoznalo jeho tvár už v júni 1989. Na pohrebe Imre Nagya, popraveného mučeníka revolúcie z roku 1956, vtedy čerstvo promovaný právnik hovoril z duše všetkým, ktorí nemali odvahu sami nahlas volať po slobodných voľbách a odsune sovietskych vojakov. Zo zarasteného buriča, nespútaného liberála sa rokmi stal uhladený národne orientovaný konzervatívec. Jeho neprajníci tvrdia, že túto premenu podstúpil s jediným cieľom - získať moc a udržať si ju. Aj komentátor nezávislého týždenníka HVG Attila Mong však pripúšťa, že najväčšou tragédiou Maďarska dnes nie je orbánovská diktatúra, ale diktatúra ľahostajnosti, ktorá sa zakorenila v dušiach občanov. „Tragédiou Viktora Orbána je zase to, že niekdajší mladík vyznávajúci najkrajšie hodnoty liberálnej demokracie teraz, na svoje päťdesiatiny, buduje taký režim, ktorého sa v detstve hrozil a ktorý bude tiež držať pohromade ľahostajnosť,“ píše Mong.
Maďarsko oslavuje „Orbánomiku“, ale za akú cenu
31. mája 2013 - (čtk)
Maďari dostali tento mesiac do schránok letáky, kde sa mohli dočítať, že ekonomike sa darí, nech si už zahraniční kritici myslia, čo chcú. - Letáky, ozdobené národnou vlajkou a financované vládou, oslavujú kroky konzervatívnej vlády premiéra Viktora Orbána. „Maďarsko je na tom lepšie,“ píše sa v nich. Niektorí analytici sa však pýtajú, aká bude cena tohto úspechu, napísala agentúra Reuters. Dve udalosti skutočne podporujú tvrdenia na letákoch a ospravedlňujú Orbánove odmietnutie prísnych úsporných opatrení. Prvou z nich je správa štatistického úradu, ktorý oznámil, že ekonomika v prvom štvrťroku vzrástla v porovnaní s predchádzajúcim o 0,7 percenta. Maďarsko sa tak dostalo z druhej recesie za posledných niekoľko rokov. Druhá udalosť, ktorá zavŕšila Orbánov najlepší mesiac od roku 2010, kedy sa ujal funkcie, prišla tento týždeň. Európska komisia v stredu ukončila disciplinárne konanie s Maďarskom kvôli nadmerným rozpočtovým deficitom. Pre V. Orbána je tento vývoj politickým triumfom a zadosťučinením potom, čo Brusel, Medzinárodný menový fond a množstvo analytikov predpovedali, že jeho výstredná politika zruinuje krajinu. Sú tu však aj ďalšie správy. Medziročne ekonomika v prvom štvrťroku klesla o 0,9 percenta a mnohí ekonómovia sa domnievajú, že Orbánova politika môže Maďarsko poslať do obdobia veľmi pomalého rastu. Dôvodom je to, že krajina odohnala niekoľko zahraničných investorov, ktorých peniaze Maďarsko potrebuje na financovanie silnejšieho oživenia. Hlavným bodom „Orbánomiky“, ako sa politike Orbána niekedy hovorí, je presun peňazí zo súkromného sektora smerom ku spotrebiteľom a verejnému sektoru v nádeji, že sa tým zníži rozpočtový deficit a docieli sa ekonomický rast. Okrem iného V. Orbán donútil energetické spoločnosti znížiť ceny energií, zdanil banky, fakticky znárodnil súkromné penzijné fondy a zaviedol „krízovú daň“, ktorú museli zaplatiť telekomunikačné, energetické a maloobchodné spoločnosti, teda sektory, v ktorých sú silnými hráčmi zahraničné firmy. Prínos týchto krokov je však podľa analytikov iba krátkodobý. Podľa mnohých ekonómov je tiež zatiaľ príliš skoro na vyhlásenia o oživovaní maďarskej ekonomiky. Vývoj rastie vďaka automobilovému priemyslu, ktorý je jedným z mála, na ktorý nedoľahli Orbánove dane. Poľnohospodári tak tento rok čakajú lepšiu úrodu, čo by mohlo taktiež podporiť rast. A nariadené zníženie cien energii spôsobilo, že ľuďom zostalo v peňaženkách viac peňazí, inflácia je nízka a dôvera spotrebiteľov rastie. Najzraniteľnejšie Maďarsko teraz zostáva v oblasti štátneho dlhu. Ten sa pohybuje okolo 80 percent hrubého domáceho produktu a je najvyšší z krajín strednej Európy. Stále je však menší, než má mnoho krajín západnej Európy. Niektorí ľudia v Maďarsku vyhlasujú, že je čas na to zhodnotiť, kto má najlepší prístup. Či V. Orbán alebo zákonodarcovia v Bruseli a Medzinárodnom menovom fonde, ktorí už dlho Orbánovu politiku kritizujú. „Keď sa pozriete na štáty južnej Európy, ktoré spravili učebnicovo ortodoxné úspory, tak sú teraz v špirále recesie,“ uviedol analytik Takarékbank Gergely Suppan. „Takže pri porovnaní s tým sme z toho vyviazli oveľa lepšie.“ Dlhodobý ekonomický výhľad je však menej ružový kvôli dopadu Orbánovej politiky na investičnú atmosféru v krajine. Vláda sa teraz snaží uistiť podnikateľov, že nezavedie ďalšie drastické opatrenia, bude však trvať ešte chvíľu, kým sa jej podarí obnoviť dôveru investorov. Podľa marcovej správy Medzinárodného menového fondu investície v Maďarsku klesli na najnižšiu hodnotu za desať rokov. Centrálna banka tento týždeň uviedla, že priame zahraničné investície v krajine sa za minulý rok viac ako zdvojnásobili na 10,46 miliardy eur. Rast však spôsobili prevažne finančné toky a rekapitalizácia miestnych pobočiek zahraničných bánk. Bez týchto peňazí investície činili iba 3,5 miliardy eur.
Népszava: Orbán sa snaží o to, aby sa ho obávali
31. mája 2013 - (tasr)
Pri príležitosti narodenín predsedu maďarskej vlády napísal knihu o Orbánovi poľský konzervatívny novinár Igor Janke, podľa ktorého je Orbán jedným z najpozoruhodnejších politikov Európy. - Maďarský premiér Viktor Orbán dnes oslavuje 50. narodeniny, pripomína dnešné vydanie ľavicového denníka Népszava v komentári, v ktorom autor Péter Németh vyjadril názor, že Orbán rozdeľuje spoločnosť a snaží sa, aby sa ho obávali. „Orbán sa ani nesnaží o to, aby ľudí spájal. Nechce, aby ho mali radi tí, ktorých nemá rád on. Snaží sa o to, aby sa ho báli, aby si ctili jeho silu a aby uverili, že je nepremožiteľný,” píše Népszava. Podľa autora komentára Orbán dosiahol to, že sa ho boja tí, čo sa k nemu pridali a boja sa ho aj jeho kritici. Nemožno však poprieť, že má významný tábor priaznivcov, zbožňujú ho najmä starší ľudia. Pri príležitosti narodenín predsedu maďarskej vlády napísal knihu o Orbánovi poľský konzervatívny novinár Igor Janke, podľa ktorého je Orbán jedným z najpozoruhodnejších politikov Európy. Knihu vydali aj v maďarskom jazyku. „Jeho politika je síce diskutabilná, to je ale výsledkom toho, že svoje plány dotiahne do konca,” povedal Janke v maďarskom rozhlase. Autor sa netají tým, že sympatizuje s líniou, ktorú Orbán presadzuje, preto pripúšťa, že kniha nie je objektívna. Poznamenal, že na rozdiel od Západu v Poľsku Orbána neposudzujú rovnako. „Mnohí ho kritizujú, mnohí ho majú radi, prípadne závidia Maďarom, že majú charizmatického vodcu,” poznamenal Janke.
Navracsics pri príležitosti 3. výročia vlády: Maďarsko stojí na prahu obratu
31. mája 2013 - (tasr)
Vďaka dobrým výsledkom rozpočtovej a hospodárskej politiky stojí Maďarsko na prahu obratu, vyhlásil dnes v Budapešti podpredseda maďarskej vlády a minister spravodlivosti Tibor Navracsics pri príležitosti tretieho výročia nástupu druhej vlády Viktora Orbána. V maďarskej verejnoprávnej televízii vicepremiér povedal, že reformou verejnej správy vytvorila vláda centralizovaný a účinný systém inštitúcií, ktorý vychádza v ústrety podnikateľom a napomáha hospodárskemu rastu. Podľa Navracsicsa Orbánovmu kabinetu bolo jasné, že každá úprava právnych noriem a pokus o budovanie inštitúcií vyvolajú ostrú diskusiu. Doterajšie spory Maďarska s Európskou úniou podpredseda vlády zdôvodnil tým, že vláda od roku 2010 budovala nový systém politických inštitúcií. „Všetky členské krajiny EÚ majú spory, voči všetkým sa vedie konanie. Maďarsko z tohto pohľadu nie je medzi najhoršími ani najlepšími krajinami, je niekde v strede,” poznamenal. Navracsics vyjadril presvedčenie, že Maďarsko sa stáva opäť žiaducim cieľom investorov vďaka novému systému politických inštitúcií, ktoré sa dobre dopĺňajú s novou hospodárskou politikou. „Dobrým výsledkom rozpočtovej a hospodárskej politiky predchádzali dlhé očakávania. Vedeli sme, že niekedy nastane obrat a čakali sme, kedy sa tak stane. Domnievam sa, že teraz sme na prahu obratu,” zdôraznil maďarský vicepremiér. Druhá vláda premiéra Viktora Orbána sa po víťazstve v parlamentných voľbách 2010 ujala moci 31. mája 2010.
Budapešť - Zámer pomenovať ulicu po antisemitskej literátke vyvolal ostré reakcie
Obľúbená autorka spojenca Hitlera, niekdajšieho vodcu Miklósa Horthyho
30. mája 2013 - (sita)
Maďarskí Židia sú pobúrení pomenovaním jednej z budapeštianskych ulíc po obľúbenej autorke niekdajšieho maďarského vodcu Miklósa Horthyho. Židovská organizácia preto vyzvala starostu hlavného mesta Istvána Tarlósa, aby ulicu po radikálnej spisovateľke Cécile Tormayovej nepomenoval. Združenie zároveň vyjadrilo šok z faktu, že rozhodnutie padlo v deň 75. výročia vstupu prvých protižidovských zákonov do platnosti. Židia starostu v liste vyzvali, aby „nepomenúval verejné priestory po osobách, ktorých život a práce vyvoláva pochybnosti o vládnom záväzku bojovať proti antisemitizmu”. Tormayová bola populárnou spisovateľkou v medzivojnovom období a obľúbenou autorkou Horthyho, spojenca nacistického vodcu Adolfa Hitlera. Horthyho režim inšpirovaný jej antisemitskými názormi stál za protižidovskými zákonmi a bol tak spoluzodpovedný za smrť približne 600-tisíc maďarských Židov počas holokaustu.
Starosta nariadil preverenie sporného pomenovanie ulice
Starosta maďarského hlavného mesta Budapešť István Tarlós nariadil vo štvrtok preverenie rozhodnutia magistrátu pomenovať jednu z budapeštianskych ulíc po obľúbenej autorke niekdajšieho maďarského vodcu Miklósa Horthyho. Reagoval tak na pobúrenie židovskej organizácie, ktorá ho vyzvala, aby ulicu po radikálnej spisovateľke Cécile Tormayovej nepomenoval. Združenie zároveň vyjadrilo šok z faktu, že stredajšie rozhodnutie kolidovalo so 75. výročím vstupu prvých protižidovských zákonov do platnosti. Židia starostu v liste vyzvali, aby „nepomenúval verejné priestory po osobách, ktorých život a práce vyvoláva pochybnosti o vládnom záväzku bojovať proti antisemitizmu”. Tarlós sa rozhodlo požiadať maďarskú akadémiu vied o oficiálne stanovisko ku kontroverznej spisovateľke.
Stredoeurópska mariánska cesta bude viesť aj cez Slovensko
30. mája 2013 - (tasr)
Zástupcovia Klubu slovenských turistov (KST), organizácie Mária Út Közhasznú Egyesület (MUTKE) z Maďarska a občianskeho združenia Via Mariae (VM) podpísali v Nových Zámkoch trojstrannú dohodu a budúcej spolupráci. Podľa slov Gergelya Juhásza z VM sa týmto aktom vytvorili podmienky pre budovanie Stredoeurópskej mariánskej cesty na území Slovenska. Predseda KST Peter Perhala, predseda MUTKE Szabó Tamás a predseda VM Peter Patay sa pri podpise trojstrannej zmluvy o spolupráci dohodli na spoločných postupoch pri vytýčení pútnických trás, pri získavaní finančných zdrojov na posilnenie spolupráce a pri vypracovaní marketingového programu pre popularizáciu Stredoeurópskej mariánskej cesty na Slovensku. Zároveň sa všetky tri strany zhodli na potrebe začleniť ju do siete Európskych kultúrnych trás. „Stredoeurópska mariánska cesta je sieť pútnických trás, ktorá spája viac ako 150 mariánskych pútnických miest v stredoeurópskom regióne. Táto sieť má dve hlavné diagonály. V smere západ - východ spája pútnické miesta Mariazell v Rakúsku a Sumuleu Ciuc v rumunskom Sedmohradsku. V smere sever - juh spája pútnické miesta Czestochowa v Poľsku a Medjugorje v Bosne-Hercegovine,“ vysvetlil Gergely. Severojužná diagonála prechádza aj cez územie Slovenska. Slovensko-maďarskú hranicu pretína v Šahách a za Trstenou na severe opúšťa naše územie smerom do Poľska. „Putovanie po tejto pútnickej trase poskytuje ojedinelý zážitok, predovšetkým pokiaľ ide o poznanie prírodných a kultúrnych hodnôt strednej Európy. Zároveň poskytuje pre pútnika aj spiritualitu a duchovné obohatenie,“ hovorí Gergely. Ondrej Török z predsedníctva VM a koordinátor Stredoeurópskej mariánskej cesty na Slovensku považuje budovanie mariánskych pútnických trás za vynikajúcu príležitosť, ako naplniť činnosť skautov hodnotným a užitočným programom. „V súčasnom svete sa čoraz viac ľudí vydáva na púť, aby našli vnútorný pokoj. Je pre nás veľkou výzvou, ale zároveň aj radosťou, že našou prácou môžeme vytvárať pre ľudí vhodné podmienky pre uskutočnenie tohto zámeru,“ skonštatoval Török.
V Banskej Bystrici sa hovorilo o slovensko-maďarskej spolupráci: Prioritou je ochrana prírody
30. mája 2013 - (Marcel Páleš - bystrica24.sk)
Maďarské Riaditeľstvo národného parku Bükk (BNPI) a Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR začali spoluprácu v rámci programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko - SR na konkrétnych projektoch. Čo prinesú? Konkrétne ide o projekty „Vytvorenie komplexného systému pre návštevníkov o ochrane prírody v prihraničnej oblasti” a „Biotický výskum predstavujúci základ správy prihraničných pahorkatín z hľadiska ochrany prírody.” Informoval o tom Daniel Baláž zo ŠOP SR. Otváracie projektové stretnutie sa konalo včera v Banskej Bystrici. Ako Baláž priblížil, komplexný systém pre informovanie návštevníkov s účelom investície je zabezpečenie dôkladnejšieho informovania návštevníkov oblasti o prírodných hodnotách územia. Obdobie realizácie projektu trvá v rokoch 2012 - 2014. Celkové náklady sú 574 418,95 eur, pričom sú plne hradené Európskou úniou (EÚ). V rámci hlavných častí projektu sa vytvorí systém demonštračných miest, prijímacích miest návštevníkov, náučných chodníkov s jednotným vzhľadom. Na Slovensku dôjde k rozšíreniu siete informačných tabúľ pri Silickej ľadnici, jaskyni Babia diera a pri Jašteričom jazere. Vytvorí sa aj online informačný systém Programový navigátor, ktorý bude komplexnou zbierkou údajov poskytujúci systematicky zložený interaktívny obsah s možnosťou vyhľadávania pre moderné informačné technológie. Bude informovať o prírodných a kultúrnych hodnotách daného územia, chránených krajinných územiach a ochrane prírody ako jednej zo základných úloh štátu. Baláž k spoločnému biotickému výskumu na oboch stranách slovensko-maďarskej hranice uviedol, že „účelom spolupráce je zachovanie a dlhodobé udržanie hodnotného prírodného stavu pahorkatín na severnom úpätí pohorí Bükk a Mátra - v Maďarsku sú to Hevešsko-Boršodská pahorkatina - na Slovensku Cerová vrchovina a Bodvianska pahorkatina.” Strany zrealizujú počas projektu (1. 10. 2012 - 30. 9. 2014) prieskumy a výskumy v teréne a spoločne vyhodnotia výsledky. Významná časť výskumných úloh sa bude realizovať na štátom chránených územiach, respektíve na území siete chránených území Natura 2000, ktoré ich čiastočne prekrývajú. V Maďarsku ide o územia v župách Borsod-Abaúj-Zemplén, Heves a Nógrád a na Slovensku v Banskobystrickom kraji. Baláž objasnil, že partneri v rámci biotického výskumu zostavia spoločný zoznam chránených a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov, stanovia najdôležitejšie rizikové činitele a technológie podporujúce zásahy v oblasti ochrany prírody. Celkové náklady projektu predstavujú 504 323 eur, pričom 100 % hradí EÚ.
Maďarov ubúda doma i vo svete
30. mája 2013 - (ik - Pravda)
„Spravili ste radosť pätnástim miliónom Maďarov.“ - Týmito slovami vítal vlani premiér Viktor Orbán úspešných maďarských olympionikov po návrate z Londýna. Chcel tým naznačiť, že z medailí sa spolu s bezmála desiatimi miliónmi obyvateľov Maďarska tešia aj krajania žijúci v zahraničí. Mýtus o pätnásťmiliónovom maďarskom národe však, zdá sa, definitívne padol. Ranu z milosti mu dal maďarský Ústredný štatistický úrad, presnejšie, jeho Demografický výskumný ústav. Podľa jeho čerstvo zverejnených údajov v Karpatskej kotline, ako Budapešť eufemisticky označuje územie niekdajšieho Uhorska, sa k maďarskému pôvodu hlási už len necelých desať a pol milióna ľudí. Je to takmer o pol druha milióna menej, ako pred desiatimi rokmi. Demografický ústav k aktuálnemu číslu dospel jednoduchým zrátaním počtu Maďarov v materskej krajine a v susedných štátoch. Vo väčšine z nich sa v uplynulých dvoch rokoch konalo sčítanie obyvateľstva a takmer všade zozbierané údaje už stihli vyhodnotiť. Paradoxne, najväčší úbytok zaznamenali v samotnom Maďarsku. Za desať rokov tam počet osôb hlásiacich sa k maďarskému národu klesol z 9, 4 milióna na 8, 3 milióna. „Čiastočne to súvisí s demografickou krízou a s vysťahovalectvom“ - vysvetľuje magazín Hetek a pripomína, že pri najnovšom sčítaní počet obyvateľov krajiny prvý raz klesol pod desať miliónov. To, že podiel väčšinového národa k celkovej populácii klesol za desaťročie o takmer desatinu na súčasných 84 percent, však má aj ďalší dôvod. „Hlavnú príčinu výskumníci vidia v tom, že počet ľudí, ktorí sa neprihlásili k nijakej národnosti, vzrástol z pol milióna na pol druha milióna“ - píše Hetek. Maďarské médiá táto národná „vlažnosť” vzhľadom na masívnu vlasteneckú propagandu Orbánovej vlády zaskočila. Viaceré však pripomínajú, že postoj občanov treba rešpektovať, lebo ak sa niekto dobrovoľne nehlási za Maďara, tak ho zaňho nemožno označovať nasilu. Počet osôb hlásiacich sa k maďarskej národnosti poklesol aj vo všetkých s Maďarskom susediacich krajinách. V Rumunsku o takmer 180-tisic, na Slovensku o 62-tísíc, v Srbsku o bezmála 40-tisíc. Tiež celkový počet ľudí žijúcich v Karpatskej kotline sa podľa budapeštianskeho Demografického výskumného ústavu od prelomu tisícročí znížil o viac ako milión na súčasných 25, 7 milióna. Maďarov však úbytok postihol najdramatickejšie zo všetkých tunajších etník. Na územiach, ktoré do Trianonu patrili pod uhorskú korunu, tvoria už len 40 a pol percenta celkovej populácie. V ďalekom zahraničí sa k maďarským koreňom ani podľa najveľkorysejších odhadov nehlási štyri a pol milióna ľudí, ktorí by spolu s Maďarmi z Karpatskej kotliny naplnili mýtus o pätnásťmiliónovom národe. Sociológ Zoltán Dávid počet Maďarov žijúcich v Amerike, západnej Európe a Austrálii odhaduje na približne jeden milión. Pätnásťmiliónový odhad vznikol z premisy, že po Trianone zostala tretina maďarského národa mimo hraníc materskej krajiny. A ak malo Maďarsko desať miliónov obyvateľov, v cudzine by ich, logicky, malo byť päť miliónov. Toto magické číslo maďarskí politici s obľubou používajú celé desaťročia. Už predseda prvej poprevratovej vlády József Antal vyhlásil, že v duši je premiérom pätnástich miliónov Maďarov a odvtedy to každý jeho nástupca opakuje. „Všetci pritom vedia, že toto číslo je prehnané“ - poznamenal pre Pravdu rakúsky publicista maďarského pôvodu Paul Lendvai a dodal: „Ak k desiatim miliónom obyvateľov Maďarska prirátame každého jedného Maďara, nech by žil kdekoľvek, tak dostaneme nanajvýš 13 miliónov.“
Maďari v Karpatskej kotline
Krajina |
2001 |
2011 |
|
Maďarsko |
9 416 000 |
8 314 000 |
|
Rumunsko |
1 415 700 |
1 237 700 |
|
Slovensko |
520 500 |
458 500 |
|
Srbsko |
293 300 |
253 900 |
|
Ukrajina |
151 500 |
150 000 |
|
Chorvátsko |
16 600 |
14 000 |
|
Rakúsko |
6 800 |
6 000 |
|
Slovinsko |
6 200 |
6 000 |
|
Celkovo |
11 826 700 |
10 440 200 |
Obsadenie Levíc - Udalosti spred 94 rokov, na ktoré by sme nemali zabúdať
http://rachela.blog.sme.sk/c/329915/Udalosti-spred-94-rokov-na-ktore-by-sme-nemali-zabudat.html
Pál Csáky vyhral štvrtý súd s Bélom Bugárom
2. júna 2013 - (sita)
Bývalý predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky vyhral štvrtý súd s jeho predchodcom vo funkcii a dnes predsedom strany Most-Híd Bélom Bugárom. Bugár Csákyho zažaloval za viaceré výroky v médiách. Ako informoval agentúru SITA Csáky, tento týždeň bratislavský krajský súd zamietol v plnom rozsahu Bugárovu žalobu na ochranu osobnosti za výroky z roku 2010. Csáky vtedy podľa vlastných slov povedal, že strana Most-Híd je stranou ekonomických a politických tunelárov a že Bugár vlastní kaštiele na Žitnom ostrove. „Skóre Csáky - Bugár je teda 4:0,“ povedal Csáky. Podľa Csákyho rozsudok dokazuje, že sloboda slova platí aj v tomto prípade. „Dokumenty Gorila podporujú moje názory. V SMK sa dnes nenachádza človek, ktorý by bol spomínaný v Gorile. Medzi podporovateľmi a členmi Mostu je takých viac,“ povedal Csáky. Na krajskom súde v Bratislave prehral Bugár s Csákym aj pred rokom. Vtedy súd odmietol odvolanie Bugára proti rozsudku okresného súdu, ktorý neuznal dôvody jeho žaloby na Csákyho. Bugár žaloval Csákyho za výroky v médiách pred parlamentnými voľbami v roku 2010.
Hroby a symboly
30. mája 2013 - (Peter Morvay - Sme)
Ak nejaký úrad mesta Nové Zámky dopustil zničenie vojenských hrobov najmä (ale nielen) českých legionárov padlých v československo-maďarských bojoch po prvej svetovej vojne, neexistuje na to žiadne ospravedlnenie. Mŕtvi si zaslúžia úctu a pre vojakov platí heslo spomínané hovorcom českého ministerstva obrany: „Padlý vojak nie je nepriateľ a treba mu zaistiť dôstojné miesto posledného odpočinku.” Ak nejde o vojnových zločincov, malo by byť pri padlých dnes už jedno, na čej strane stáli. Ich hroby by mali byť chránené a opatrované nezávisle od toho, ako kto hodnotí historické spory. Vrátane Trianonu a toho, či legionári v roku 1919 Nové Zámky oslobodili, ako tvrdia česká a slovenská historiografia a historické vedomie, či ich okupovali, ako to cítila vtedy väčšina maďarského obyvateľstva mesta. V Nových Zámkov však zatiaľ nič nenasvedčuje, že by za ničením hrobov stála nenávisť k tým, ktorí v nich ležia, ako pre SME naznačoval správca Nadácie M. R. Štefánika. Vysvetlenie prednostu mestského úradu, že ničenie hrobov je len cestou k ich obnove, síce neznie presvedčivo, kauza však i tak vyzerá skôr na ďalšiu ukážku úradnej arogancie a nekompetentnosti či obyčajného buranstva než na úmysel. V mestskom zastupiteľstve vládne slovenská koalícia vedená Smerom (15 poslancov oproti siedmim z Mosta a SMK), a tá asi nebude nevraziť na legionárov. Na nezodpovedné vyvolávanie etnickej nevraživosti v tomto prípade nevyzerá ani tak ničenie hrobov ako skôr náznaky, že za ním stojí etnický motív. Legionári v Nových Zámkoch navyše zámienkou na vyvolávanie etnických trenie už boli. S požiadavkou obnoviť medzivojnový legionársky pomník prišlo v roku 2006 extrémistické Slovenské hnutie obrody. Na jeho podporu dokonca nejaký bývalý vojak z povolania začal v Komárne hladovku. Nebol ochotný prezradiť, prečo práve tam. Len to, že sa bude s médiami rozprávať, až keď mu vybavia stretnutie s idolom slovenských nacionalistov, herečkou Evou Kristínovou. Vedenie Nových Zámkov vtedy urobilo len dobre, že odmietlo požiadavku na obnovenie sochy, ktorá musí nutne rozdeľovať i dnešných obyvateľov mesta. Tým, čo ju chceli, nešlo o pietu, chceli len ukázať, kto je v meste pánom a čí výklad histórie musí byť povinný pre všetkých.
Zdevastované hroby legionárov má na stole prokuratúra, Novým Zámkom hrozí aj pokuta
Na programe zostáva Slovensko v Bruseli
Maďarské víťazstvo v EP - podľa Smeru to vôbec nie je tak
29. mája 2013 - (Új Szó - mti)
Petičný výbor Európskeho parlamentu si necháva na programe petície podané kvôli slovenskému zákonu o štátnom občianstve a Benešovým dekrétom. Maďarskí poslanci to považujú za víťazstvo, ich slovenskí kolegovia sú však spokojní, že výbor zatiaľ nekonštatoval žiadne porušenie práva. Autor petície o štátnom občianstve Zoltán Lomnici sa domnieval, že „pondelok bol v Bruseli dňom hornozemského maďarstva”, lebo ako parlamentné uznesenie o neporušiteľnosti Benešových dekrétov z roku 2007, tak petícia predložená vo veci zákona o štátnom občianstve zostáva na programe dňa. „Je to úspech, ktorý možno prinúti zamyslieť sa aj Slovákov,” formuloval bývalý predseda Najvyššieho súdu Maďarska. Ágnes Hankissová, členka orgánu za Fidesz je opatrnejšia. Podľa nej sa v otázke zákona o štátnom občianstve podarilo získať čas. Orgán si otázku necháva na programe dovtedy, kým vo veci neprijme rozhodnutie slovenský Ústavný súd. Otázkou sa súd zaoberá na základe podania strany Most. „Treba si počkať na rozhodnutie Ústavného súdu SR, vtedy záležitosť získa nový rozmach,” formulovala Hankissová. V otázke Benešových dekrétov si výbor vyžiadal stanovisko právneho výboru. „Je to úplne normálne, petičný výbor sa v právnych otázkach necíti byť kompetentný - uviedol pre náš denník Boris Zala, poslanec EP za stranu Smer. - Právny výbor musí zistiť či dokumenty majú dnes právny účinok,” tvrdí Zala a domnieva sa, že nemajú. „Stanovisko Európskej komisie je nepriaznivé v prípade oboch petícií. V prípade Benešových dekrétov len konštatovala, že v tejto veci ide už o tretiu petíciu a čo sa týka štátneho občianstva jej názor je, že túto otázku právny poriadok únie nerieši,” tvrdí Zala. Podľa neho vôbec nejde o víťazstvo maďarskej strany. V čase rokovania bolo v parlamente viac takých slovenských Maďarov, ktorým kvôli tomu, že prijali maďarské občianstvo, odňali slovenské. „Petícia zostáva na programe dňa, vec budú ďalej skúmať! Do rozhodnutia Ústavného súdu SR určite podanie neodložia! Bol to úspešný deň!” napísal Olivér Boldoghy, jeden z poškodených na facebooku.
M. Lajčák: Maďari chceli Slovensko lynčovať
30. mája 2013 - (Új Szó / MTI)
Slovenského ministra zahraničných vecí nahnevala bruselská aktivita maďarských poslancov vo veci Benešových dekrétov a dvojakého občianstva. Józsefa Berényiho vyviedli, ale podľa neho to veci len pomohlo. Maďari v Bruseli chceli Slovensko zlynčovať, domnieva sa slovenský minister zahraničných vecí. Miroslav Lajčák o tom hovoril včera doobeda v parlamente v súvislosti so správou za rok 2012 o členstve krajiny v únii. Minister zahraničných vecí sa sťažoval, že slovenská politická elita a tlač nesledovala pozorne udalosti, ktoré prebiehali v utorok v Petičnom výbore Európskeho parlamentu, kde poslanci EP z Maďarska a susedných štátov dosiahli, aby slovenský zákon o štátnom občianstve a Benešove dekréty zostali naďalej na programe dňa. Podobne ako poslanci EP za Smer aj Lajčák sa domnieva, že snaha Maďarov skončila neúspechom. Ostro kritizoval Edit Bauer a Alajosa Mészárosa, poslancov EP za SMK, že nezastupovali „slovenské záujmy”. „Je hanbou čo robili,” uviedol minister zahraničných vecí. Edit Bauer kritika Lajčáka prekvapila. „Myslela som si, že je lepšie pripravený, než aby povedal niečo také,” uviedla na otázku nášho denníka poslankyňa EP za SMK. Podľa nej slovenskej politickej elite nie je obsah Benešových dekrétov jasný. „Dekréty nie je možné brániť a vec dvojakého občianstva by sa nemala stavať ako slovensko-maďarský konflikt, veď nie medzi tunajšími Maďarmi je najviac takých, ktorí kvôli slovenskému zákonu prišli o občianstvo,” upozornila Bauer. „Keď bol veľvyslancom Slovenska, ešte mu vyhovovalo krstné meno Alojz, teraz však je už Alajos a pľuje na to isté Slovensko, ktoré predtým reprezentoval,” povedal Lajčák o Mészárosovi. Osobitne sa dotkol predsedu SMK Józsefa Berényiho, ktorého podľa jeho slov bolo treba vyviesť, lebo chodil s transparentmi s vykrikoval. Berényi na našu otázku uviedol, že ho aj s viacerými vyviedli z rokovacej sály Petičného výboru. „Nikoho sme nechceli lynčovať, ale sme chceli byť pri prerokovávaní veci, ktorá sa aj nás dotýka,” vysvetľoval predseda strany. Pripomenul, že na návrh slovenských poslancov totiž rokovanie vyhlásili za neverejné. „Anglicky som kričal slovo hanba a nechali sme sa vyviesť,” dodal predseda strany. Podľa Berényiho aj toto prispelo k tomu, aby si získali sympatie prítomných poslancov. Berényi z Bruselu odletel rovno do Budapešti na zasadnutie zahraničného a právneho výboru Maďarskej stálej konferencie. Aj tam bolo témou rokovanie petičného výboru. Predseda Republikovej rady SMK László Szigeti informoval, že hlavným bodom však bolo zladenie plánu maďarskej diplomacie a národnej politiky. Spomenulo sa aj budapeštianske stretnutie Roberta Fica a Viktora Orbána, plánované za začiatok júla. „Zaznelo, že by bolo dobré do programu stretnutia popri posúdení hospodárskych otázok zakomponovať aj niekoľko tém charakteru národnej politiky, v prvom rade štátne občianstvo,” uviedol druhý muž SMK. V záujme registrácie a bezproblémovej účasti zahraničných Maďarov na voľbách, ktoré by sa mali uskutočniť budúci rok, prijmú opatrenia, uviedol Zsolt Németh na rokovaní komisie MÁÉRT. Chceli by napríklad skvalitniť služby konzulátov. „Je to dobrá šanca na to, aby sa dosiahla dohoda s našimi susedmi s ktorými je to potrebné, najmä so Slovenskom,” domnieva sa parlamentný štátny tajomník zahraničných vecí.
V. Orbán: Maďarsko sme vytiahli z priepasti, do ktorej ju dostali socialisti
30. mája 2013 - (tasr)
Maďarská vláda v uplynulých troch rokoch vytiahla krajinu z priepasti, do ktorej ju dostali socialisti, vyhlásil dnes predseda vlády Viktor Orbán na budapeštianskej konferencii Zaostrené na národný záujem - Maďarský model v meniacej sa Európe. Podľa agentúry MTI Orbán zdôraznil, že v uvedenom období jeho kabinet často dosahoval úspechy, občas však urobil aj chyby. „Vláda mala skvelé, nečakane vynikajúce nápady - boli však aj také, o ktorých vysvitlo, že nie sú až také dobré,” dodal premiér, ktorý maďarské hospodárstvo označil za „jednu z najsľubnejších ekonomík Európy”. Vláda podľa jeho slov postavila ekonomiku na nohy a urobila všetko pre to, aby Maďarsko žilo z vlastných peňazí, a nie z cudzích. „Preto sme ukončili spoluprácu s Medzinárodným menovým fondom. Oni odišli domov, my sme zostali tu,” povedal Orbán. Kabinet dal do poriadku rozpočet, deficit je rekordne nízky a Maďarsko svoje financovanie rieši na trhoch, sumarizoval situáciu predseda maďarskej vlády.
EK vyňala päť členských krajín z konania pre nadmerný deficit
29. mája 2013 - (tasr)
Európska komisia (EK) dnes odporučila, aby Rada ministrov zrušila disciplinárne konanie pre nadmerný deficit (EDP) pre päť krajín únie - Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Rumunsko a Taliansko. Zároveň má začať monitorovaciu procedúru voči Malte. Túto informáciu dnes potvrdil eurokomisár pre ekonomické a menové záležitosti Olli Rehn. Na tlačovej besede v Bruseli spresnil, že na základe dnešných odporúčaní EK zostane pravdepodobne už iba 16 členských štátov podrobených tejto procedúre. V roku 2011 to bolo pritom ešte 24 členských krajín. Či sa tak naozaj stane, rozhodne ešte rada ministrov. Podľa očakávaní EK prijala odporúčania s cieľom predĺženia lehoty na nápravu nadmerného deficitu v šiestich krajinách EÚ - Francúzsku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Slovinsku a Španielsku. Okrem Portugalska, ktoré je súčasťou programu finančnej záchrany, všetky ostatné krajiny z tohto zoznamu musia do 1. októbra tohto roka predložiť zoznam konkrétnych opatrení na znižovanie deficitu. V prípade Belgicka bolo spresnené, že táto členská krajina neprijala požadované účinné opatrenia na zníženie nadmerného deficitu (2,7 % HDP) do konca roku 2013. Rada preto písomne vyzve Belgicko, aby prijalo okamžité opatrenia na nápravu nadmerného deficitu. Ministri financií EÚ (Ecofin) budú o dnešných odporúčaniach EK rokovať na zasadnutí 21. júna v Luxemburgu.
Európska komisia uvoľnila opraty
Zmena kurzu je priznaním toho, že predovšetkým eurozóna potrebuje inú liečbu
http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2013/cislo-22/europska-komisia-uvolnila-opraty.html
EK navrhne zrušiť disciplinárne konanie pre vysoký deficit voči Maďarsku
Európska komisia (EK) dnes oznámila, že rade ministrov financií navrhne zrušiť disciplinárne konanie pre vysoký deficit voči Maďarsku, ktoré sa začalo ešte v roku 2004. Podľa dokumentu EK konštatovala, že Maďarsko vykonalo korekcie vysokého deficitu. Komisia ráta s tým, že v roku 2013 dosiahne deficit 2,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v roku 2014 to bude 2,9 % HDP. Popri Maďarsku zrušila EK konanie aj voči Lotyšsku, Litve, Taliansku a Rumunsku. V súvislosti s disciplinárnym konaním premiér Viktor Orbán začiatkom mája vyhlásil, že Maďarsko urobilo, čo sa od neho očakávalo, a deficit rozpočtu znížilo pod požadovanú úroveň. „Ak si únia ctí princíp spravodlivosti, tak by mala konanie voči Maďarsku ukončiť,” zdôraznil premiér.
Vilmos Szabó: Reorganizácia územných celkov v SR bude negatívna pre Maďarov
29. mája 2013 - (tasr)
Prvá verzia reorganizácie územných celkov Slovenska je už známa a jej realizáciou by vznikla negatívna a škodlivá situácia pre Maďarov žijúcich v SR, podobne, ako tomu bolo aj v Rumunsku. Vyhlásil to dnes socialistický spolupredseda pracovnej skupiny Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF) Vilmos Szabó. Podľa agentúry MTI po schôdzke pracovnej skupiny KMKF Szabó povedal, že bude potrebné, aby proti zmene terajšej štruktúry krajov, ktorá by bola nevýhodná pre maďarskú menšinu, spoločne vystupovali maďarská vláda i opozícia. István Vitányi z vládnej strany Fidesz dodal, že zrejmým účelom reorganizácie systému verejnej správy na Slovensku je, aby sa pomer maďarského obyvateľstva v danom územnom celku znížil pod určitú hladinu, v dôsledku čoho by už Maďari neobsadzovali vedúce pozície v orgánoch štátnej a verejnej správy. Hlavným cieľom schôdzky výboru bolo prerokovať možnosti cezhraničnej spolupráce spoločenstiev Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline. KMKF je fórom poslancov maďarského parlamentu, maďarských poslancov v Európskom parlamente, ako aj poslancov parlamentov maďarskej národnosti a samospráv z krajín susediacich s Maďarskom. Fórum vzniklo v septembri 2003, poslanci sa stretávajú raz ročne.
Ad: Slovensko-maďarské zmierenie si žiada súdnych partnerov
29. mája 2013 - (Géza Tokár - komentare.sme.sk)
/Autor je hovorcom Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku/
Nestačí iba pomenovať, koho nepovažujeme za dôveryhodného aktéra maďarsko-slovenského zmierenia. Dobré je ponúknuť alternatívy. Symbolické gestá vyvolávajú symbolické reakcie. Článok Petra Morvaya pod názvom Partneri pre zmierenie, v ktorom sa publicista zaoberá stratégiou Fideszu ohľadom „dvojjazyčného“ čísla časopisu .týždeň o slovensko-maďarskom zmierení, je práve takou reakciou. Pritom samotné gesto aj reakcia poukazujú na najväčšie prekážky, ktoré obidva národy musia prekonať v prospech vzájomného porozumenia. Gesto pána Hríba spočíva v presvedčení, že Slováci a Maďari musia hľadať cestu k sebe a prvé kroky môžu tvoriť vzájomné ospravedlnenia za činy spáchané v minulosti. Podpredseda Európskeho parlamentu László Surján mu ponúka pomocnú ruku, ospravedlňuje sa za krivdy spáchané Maďarmi a pomenúva skutočnosti, za ktoré tento národ môže byť vďačný Slovákom. Pán Morvay zase za týmto činom vidí taktický ťah maďarskej vládnej strany Fidesz, ktorá sa snaží zlepšiť imidž krajiny v zahraničí a využíva pritom aj dobromyseľných intelektuálov zo Slovenska.
Polarizovaná spoločnosť
Problémy spojené s otázkou slovensko-maďarského zmierenia pritom spočívajú inde. V polarizovanej maďarskej i slovenskej spoločnosti je problémom nájsť renomovaných aktérov, ktorí môžu vykonávať symbolické gestá. Zároveň vzájomné ospravedlnenia v časopise .týždeň vynechávajú z procesu zmierenia komunitu, ktorej existencia práve generuje konflikty - početnú maďarskú menšinu na Slovensku. Čo sa týka posúdenia aktérov a ich motívov, slovenská publicistika sa dostala do začarovaného kruhu. Faktické omyly v texte, respektíve kontroverzné tvrdenia, ktoré by si prinajmenšom zaslúžili polemiku - ako porovnanie pána Lászlóa Surjána s Dušanom Čaplovičom, maďarská manipulácia verejnou mienkou v zahraničí či otvorené spochybňovanie hraníc politikmi vládnej strany Fidesz - v slovenskom prostredí jednoducho nie sú vhodné na debatu. Ktokoľvek sa postaví proti podobným tvrdeniam, automaticky sa dostane do roly ochrancu maďarskej vlády, užitočného idiota, v horšom prípade rovno manipulátora slovenskej verejnej mienky. Problém pochybnej reputácie maďarskej vládnej strany nie je neznámy, veď ani maďarská verejnosť nie je schopná viesť konštruktívnu diskusiu o vlastnej politickej elite. V prípade takej závažnej témy, akou je vzájomné porozumenie, je však nesmierne dôležité, aby sme prinajmenšom ponúkli alternatívy a pomenovali, koho považujeme za dôveryhodného aktéra z maďarskej strany. Diskusia o porozumení môže prebiehať aj paralelne, na rôznych úrovniach, aby sa neobmedzila na jednu politickú stranu či na spoločenskú skupinu. Bohužiaľ, konštruktívny prístup v článku chýba, nedozvieme sa, aké alternatívy môžu nahradiť prejav vysoko postaveného politika maďarskej vládnej strany a Európskeho parlamentu.
Vynechaná menšina
Na druhej strane však treba povedať, že nie je šťastné, ak sa zmierenie v slovensko-maďarských vzťahoch stáva predmetom akéhosi kupčenia s ospravedlneniami. Výmena ospravedlnení má síce symbolické a praktické výhody, veď gestá sú ľahko merateľné a ešte ľahšie môžu byť prezentované v zahraničí, ale z diskusie vynechá skupinu, ktorá už samotnou prítomnosťou generuje, vyvoláva a posilňuje konflikty. Na Slovensku žije skoro 500-tisíc príslušníkov maďarskej menšiny. Táto komunita je v krajine jedinečná tým, že má vlastnú spoločenskú elitu, časopisy a fóra na výmenu názorov, jej príslušníci komunikujú predovšetkým po maďarsky, ale predovšetkým čelia vlastným problémom. Práve preto je táto komunita uzavretá, slovenská spoločnosť je informovaná o problémoch maďarskej menšiny cez politikov a vyvolených tvorcov verejnej mienky. Medzištátne vzťahy Slovenska a Maďarska sa dajú riešiť pomerne rýchlo a bezbolestne, a to cestou vzájomných ospravedlnení. Nič to však nezmení na tom, že Slovensko sa v prípade viacerých problematických „maďarských“ tém musí zmieriť s vlastnými občanmi, či už ide o tému Benešových dekrétov, alebo o aplikáciu dvojakého občianstva. Používajúc obľúbený slovník politikov ide o vnútroštátne záležitosti, ktoré sa nedajú riešiť na medzištátnej úrovni, ale ani gestami. Diskusia o zmierení teda musí prebiehať aj v rámci slovenskej spoločnosti, riešením konkrétnych problémov a požiadaviek. Možno veľkolepé gesto pánov Surjána a Hríba - ktoré treba oceniť - otvára nové dimenzie aj v tomto smere.
Ad: Ad: Slovensko-maďarské zmierenie si žiada súdnych partnerov (29. 5.)
31. mája 2013 - (Peter Morvay - komentare.sme.sk)
Užitočný idiot koná tak, ako koná, z nevedomosti. Pán Tokár však presne vie, čo sa v Maďarsku deje. Hovorca Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku spomína moje „faktické omyly v texte, respektíve kontroverzné tvrdenia, ktoré by si prinajmenšom zaslúžili polemiku“. Ako príklady uvádza moje tvrdenia o maďarskej manipulácii „verejnou mienkou v zahraničí či otvorené spochybňovanie hraníc politikmi vládnej strany Fidesz“.
Tak sa pozrime:
1. Koncom minulého roka venovala Orbánova vláda 15 miliónov dolárov na zriadenie nadácie Friends of Hungary v Spojených štátoch, ktorá má podľa štátneho tajomníka úradu vlády okrem posilňovania národnej spolupatričnosti s tamojšími krajanmi za úlohu prispievať k „vylepšeniu obrazu Maďarska“. Nadácia vznikla ako reakcia na to, že americká administratíva opakovane ostro kritizovala porušovanie demokratických princípov v Maďarsku. Veľa úsilia a peňazí sa v Budapešti vynakladá na fungovanie vládneho Úradu pre medzinárodnú komunikáciu, ktorý denne zaplavuje zahraničné médiá zaoberajúce sa Maďarskom listami vypočítavajúcimi úspechy Orbánovej vlády a vyvracajúce kritiku na jej adresu. O údajoch uvádzaných v týchto listoch maďarské nezávislé médiá väčšinou veľmi rýchlo zistia, že sú v predloženej forme nepravdivé a veľmi zavádzajúce.
2. Poslanec Fideszu Zoltán Kőszegi hovoril vlani v auguste v Sedmohradsku v Rumunsku na tábore tamojších maďarských radikálov o „nevyhnutnosti revízie Trianonu”, ku ktorej podľa neho môže dôjsť do ôsmich rokov. Neskôr síce tvrdil, že revíziou nemyslel zmenu hraníc, nedokázal však presvedčivo vysvetliť, čo iné by revízia mala znamenať. Fidesz sa zmohol len na vyhlásenie, že ide o poslancov súkromný názor. Ako svoj zdôraznene súkromný názor však Kőszegi na tábore povedal, že by sa Sedmohradsko malo stať samostatným štátom. Nie každý, kto sa „postaví proti podobným tvrdeniam, automaticky sa dostane do roly ochrancu maďarskej vlády, užitočného idiota, v horšom prípade rovno manipulátora slovenskej verejnej mienky,“ ako tvrdí pán Tokár. Podstatný rozdiel je už medzi ním vymenovanými. Užitočný idiot koná tak, ako koná, z nevedomosti. Pán Tokár však presne vie, čo sa v Maďarsku deje, vie všetko to, čo som tu uviedol ako príklad a vie aj to, že by v podobných príkladoch bolo možné pokračovať. Ak ich napriek tomu označuje za faktické omyly a jediné, čo sám k situácii v Maďarsku dokáže povedať, je vyhýbavá veta „Problém pochybnej reputácie maďarskej vládnej strany nie je neznámy, veď ani maďarská verejnosť nie je schopná viesť konštruktívnu diskusiu o vlastnej politickej elite,“ ide naopak o veľmi názornú ukážku vedomej snahy o manipuláciu slovenskej verejnej mienky. Manipuláciu rátajúcu s tým, že sa k slovenskej verejnosti veľa informácií z Maďarska nedostane. V takom prípade označenie za ochrancu maďarskej vlády a manipulátora sedí. Príspevkom k riešeniu slovensko-maďarských problémov nie sú gestá, ktorých hlavnou úlohou je pohladkať nadmerné ego slovenského novinára či opäť zviditeľniť právom zabudnutého maďarského politika. Čo najpodrobnejšie informovanie o druhej strane a seriózny dialóg, ktorý som ako alternatívu uviedol vo svojom článku, by naopak takým príspevkom byť mohlo. Reakcia pána Tokára však len potvrdzuje moje slová o tom, že seriózny dialóg môže fungovať len vtedy „ak nebude postavený na ilúziách, polopravdách, zamlčiavaní, vedomých klamstvách a sebachvále“. A že na takýto dialóg treba v prvom rade nájsť dôveryhodných a súdnych partnerov na oboch stranách. “ Dôveryhodní však môžu byť len partneri, ktorí dokážu byť rovnako kritickí na obe strany, a neospravedlňujú, zľahčujú či zatĺkajú u vlastných súkmeňovcov to, čo druhej strane vytýkajú. Jediné, v čom má autor pravdu, je, že sa akékoľvek slovensko-maďarské zmierovanie nemôže odohrávať nad hlavou maďarskej menšiny na Slovensku. Slovensko-maďarský problém je vo veľkej miere či dokonca hlavne o vzťahu Slovákov k najväčšej menšine v krajine. To však, nakoľko je slovenská väčšina, či aspoň jej demokratická časť, otvorená problémom maďarskej menšiny, závisí ja od toho, nakoľko sú hovorcovia menšiny presvedčiví. A presvedčiví nikdy nebudú, ak nebudú dôveryhodní.
Riaditeľa Štátneho archívu v Banskej Bystrici vyznamenal prezident Maďarska
Košické divadlo Thália siahne po maďarských autoroch
http://kosice.korzar.sme.sk/c/6817321/thalia-siahne-po-madarskych-autoroch.html
Zsolt Erőss nezostúpil
Maďar, ktorý prišiel o nohu po úraze v Tatrách, zahynul na Kančendžonge
30. mája 2013 - (Milan Vranka - Plus 7 dní)
V Himalájach mal na konte deväť osemtisícoviek, na tú deviatu, Lhoce, v roku 2011 vyšiel už s protézou. Svojho sna sa totiž 45-ročný maďarský horolezec Zsolt Erőss nevzdal ani po úraze vo Vysokých Tatrách začiatkom roka 2010, keď mu maďarskí lekári amputovali pravú nohu pod kolenom. Túžil skompletizovať Korunu Himalájí, teda dosiahnuť všetkých štrnásť hlavných osemtisícových vrcholov. Dvadsiateho mája tohto roku vystúpil aj na desiaty. Z Kančendžongy sa však už nevrátil. Tragický koniec: Zsolt vyrazil na vrcholový útok spolu s ďalším maďarským horolezcom, mladým Péterom Kissom. Slovák Jaroslav Dutka, ktorý bol na expedícii s nimi, sa necítil dobre, preto vyšiel zo základného tábora až deň po nich. Asi päťsto metrov nad prvým táborom však takmer skolaboval. Jednoducho sa nemohol ani pohnúť. „Moje telo a asi aj anjeli mali viac rozumu ako ja a nepustili ma ďalej,” uviedol. Tých päťsto metrov naspäť do stanu mu trvalo tri hodiny. Obaja Maďari nakoniec 20. mája dosiahli vrchol tretej najvyššej hory sveta, vysokej 8 586 metrov. Bolo to však už neskoro, až o osemnástej hodine. Vystupovali zo svojho posledného tábora, ktorý mali vybudovaný nízko, vo výške 7 250 metrov, celých 24 hodín. Zsolt mal na zostupe krízu, bol pomalý a musel núdzovo bivakovať vo výške asi 8 300 metrov. Péter, podľa dostupných informácií, zostal s ním. Na druhý deň sa vedúci expedície Lajos Kollár spojil už len s vyčerpaným Zsoltom, bol to posledný kontakt s ním. Odvtedy je nezvestný Mužovi, ktorému pred troma rokmi po strhnutí lavínou pri zostupe z Kôpok a utrpení viacerých zlomenín ratovali život tatranskí horskí záchranári, na Kančendžonge nemal kto pomôcť. V kritických momentoch nebolo v ničích silách vystúpiť tak vysoko. Krutá bilancia: Na vrchole Kančendžongy, podľa informácie Španiela Carlosa Soriu, stálo v tohtoročnom predmonzúnovom období štrnásť ľudí - 3 Číňania, 2 Maďari, 2 Kórejčania, 1 Iránec, 1 Talian a 5 Šerpov. Päť ľudí prišlo na zostupe o život - Erőss a Kiss z Maďarska, Park Nam-soo z Južnej Kórey, Phurba Šerpa a Vivas Šerpa z Nepálu. „Je to moja posledná expedícia na himalájsky štít,” napísal nám po zostupe do základného tábora 47-ročný Trenčan Jaroslav Dutka, účastník piatich himalájskych akcií, ktorý má na konte aj prvovýstup na Veľké Trango v Karakorame. Expedícia v piatok minulý týždeň opustila základný tábor. Hámorova jedenásta: Úspešný bol Slovák Peter Hámor, ktorý 21. mája dosiahol vrchol Lhoce vysoký 8 516 metrov. Vystúpil naň so svojím partnerom Rumunom Horiom Colibasanom a ďalšími členmi iných expedícií klasickou cestou. Táto trasa je z veľkej časti spoločná s klasickou trasou vedúcou na Everest. Pre Hámora to je už jedenásta dosiahnutá osemtisícovka, pričom len na Evereste stál s použitím prídavného kyslíka. Stal sa iba tretím Slovákom na hlavnom vrchole Lhoce - po Becíkovi a Justovi v roku 1988, ktorí naň vystúpili rovnakou cestou. Okrem toho na východnom vrchole Lhoce Šar, vysokom 8 400 metrov, stáli v roku 1984 po expedičnom prvovýstupe Božík a Demján. Hámorovi zostáva zdolať už len tri nižšie - Šiša Pangmu, Dhaulágirí a Manaslu. Tohto roku však ďalšiu himalájsku výpravu neplánuje.
Stávkovací škandál: Pôjdu pred súd aj Nitrania?
V Maďarsku obvinili 45 osôb, podozrenie padlo aj na slovenské kluby, resp. hráčov...
http://www.pluska.sk/sport/futbal/stavkovaci-skandal-pojdu-pred-sud-aj-nitrania.html
Gymnazistka z Vacova zomrela na infekčný zápal mozgových blán
29. mája 2013 - (tasr)
Už 106 ľudí z bezprostredného okolia maďarskej gymnazistky z Vacova, ktorá koncom uplynulého týždňa zomrela na následky infekčného zápalu mozgových blán, preventívne zaočkovali špeciálnym sérom, informovala dnes tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na zdravotnícke zdroje. Sérum poskytli rodinným príslušníkom, priateľom, spolužiakom 17-ročnej študentky i pedagógom z Gymnázia I. Madácha, v ktorom nariadili dezinfekciu. Tínedžerka mala od minulého štvrtka príznaky pripomínajúce nádchu, o deň neskôr dostala horúčku, ktorá napriek terapii neustupovala. Pod vplyvom liekov nastalo u pacientky, ktorú sužovalo aj vracanie, dočasné zlepšenie zdravotného stavu, ale v sobotu ráno ju našli doma v posteli bez známok života. Okolnosti, ktoré viedli k infikovaniu zosnulej, v ktorej organizme sa našla baktéria neisseria meningitidis, sú predmetom skúmania. Mladí ľuďmi sú však nezriedka nositeľmi tejto baktérie bez akýchkoľvek príznakov. Informáciu, podľa ktorej sú za úmrtím kliešte, zdravotníci dementovali. Súčasne verejnosť ubezpečili, že niet dôvodov na znepokojenie vzhľadom na zriedkavý výskyt predmetného ochorenia a na krátkodobú životnosť danej baktérie mimo organizmu.
Kolontár mal evakuačný plán, povedal súdu starosta v kauze úniku kalu
V Maďarsku zadržali Češku, podozrievajú ju z účasti na praní špinavých peňazí
V Ostrihome zadržali dvoch Slovákov, ktorí prepadli Číňanov
http://www.teraz.sk/zahranicie/ostrihom-slovaci-lupez-zadrzanie/47620-clanok.html
Novou česko-slovenskou Superstar je punkerka Sabina Křováková
http://aktualne.atlas.sk/novou-superstar-sa-stala-punkerka-sabina-krovakova/showbizz/hudba/
Obvinení zo série vrážd Rómov v Maďarsku popierajú vinu
http://aktualne.atlas.sk/obvineni-zo-serie-vrazd-romov-v-madarsku-popieraju-vinu/zahranicie/europa/
Svetové stretnutie Slovákov
Matičný svetový festival slovenskej mládeže v Košiciach - Plagát:
www.oslovma.hu/XXX/SvStrSlo.pdf
Vedecko-teoretická konferencia
Postavenie Slovákov na jazykovo zmiešanom území Slovenskej republiky a ich vzťah k menšinám vo Fiľakove
http://www.matica.sk/?program=51&;module_action__0__id_ci=35327
9. júna 2013: Obecný deň - Oslava narodenín Mlynkov
Pozvánka: www.oslovma.hu/XXX/9junMlyS.rtf
Rozhovor s predsedom ÚSŽZ Igorom Furdíkom
Slovenská gazdinka v Budapešti - Pešia túra Pilíšanov - Pred Pamätným dňom zahraničných Slovákov - Blatnohrad (Zalavár)
http://www.youtube.com/watch?v=SyWD_HNVFTI&;feature=player_embedded
29. mája 2013 - (uszz.sk)
Igor Furdík sa počas posledného májového víkendu zúčastnil na dvoch tradičných a obľúbených podujatiach v prostredí slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku - na Slovenskej gazdinke v Budapešti a výstupe Slovákov z Maďarska a Slovenska na Pilíš, týčiaci sa nad obcou Mlynky a ďalšími obcami, v ktorých žijú Slováci pod Pilíšskymi horami. Igor Furdík sa v rozhovore s Ľudom Pomichalom vyznáva z postrehov a vnuknutí slovenskosti a jej podpory v prostredí Slovákov v Maďarsku.
V rozhovore s predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí informuje Igor Furdík o prípravách na jednu z kľúčových organizátorských aktivít úradu - pripomienku Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento rok sa ponesie v atmosfére 1150. výročia príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, pričom okrem aktu pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v petržalskom Sade Janka Kráľa chystá úrad 4. júla spoločensko-kultúrny večer s účasťou krajanov.
Predstavitelia Obce Slovákov v ČR na pracovnej návšteve ÚSŽZ
http://www.uszz.sk/sk/stranka/2761/predstavitelia-obce-slovakov-v-cr-na-pracovnej-navsteve-uszz
Igor Furdík prijal Jána Fuzika
Súsošie v Blatnohrade (Zalavári) - Slovenská diplomacia a cyrilo-metodský odkaz
http://www.hlavnespravy.sk/cm13-slovenska-diplomacia-a-cyrilometodsky-odkaz/106062/
Mária K. Hrkľová: Z blízkeho ďaleka
Krst knihy 6. júna v Bratislave
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/348/maria-k-hrklova-z-blizkeho-daleka
ÚSŽZ podporil projekt Slovenského domu v Prahe
http://www.uszz.sk/sk/stranka/2755/uszz-podporil-projekt-slovenskeho-domu-v-prahe
Jubilejné detské divadelné hody 3xĎ v Starej Pazove
http://www.uszz.sk/sk/stranka/2757/jubilejne-detske-divadelne-hody-3xd-v-starej-pazove
Slovenské deti v Chorvátsku: Ó, mojej matky reč je krásota!
Ako sa nezamotať v sieti asimilácie - Slováci? Chorváti ich s úprimnosťou velebia - Ľúbezná vrava na školskej scéne
XVII. ročník celoštátnej súťaže ZSM Slovenské spievanky a veršovačky
www.oslovma.hu/XXX/11junaOK.pdf
Maďari si na Trianon mali zaspievať
5. júna 2013 - (Ivan Drábek - Pravda)
Veselý popevok mal spojiť Maďarov na výročie Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá ich pred 93 rokmi rozdelila hranicami. Pieseň spolupatričnosti včera podvečer zaznela na najposvätnejšom mieste peštianskeho parlamentu. Pod kupolou, kde je vystavená koruna uhorských kráľov, ju slávnostne predniesol zbor maďarských detí zo Sedmohradska. A v rovnakej chvíli ju na výzvu vlády Viktora Orbána mali spievať „doma, v priateľskom kruhu, organizovane alebo neorganizovane“ všetci Maďari „z tejto i tej druhej strany hranice“. Maďari si včera už štvrtý raz pripomenuli výročie rozpadu Uhorska ako Deň národnej spolupatričnosti. Pamätný deň zaviedla vláda Viktora Orbána ihneď po príchode k moci. Celonárodný spevokol však napokon vyznel rozpačito. Zapojiť sa odmietla demokratická i nacionalistická opozícia a popovú skladbu, ktorej spoluautorkou a jednou z interpretiek je manželka jedného z námestníkov ministra, rozniesli hudobní kritici na kopytách ako lacný gýč. „Ty si zaspievaš Pieseň spolupatričnosti s Viktorom Orbánom?“ ironicky poznamenal na Facebooku líder socialistov Attila Mesterházy. „Lebo ja si o tom myslím, že ešte nijaká vláda tak nerozdelila krajinu svojou nenávistnou politikou, ako táto. Preto nenaleťme týmto falošným hlasom a nápevom,“ dodal. V nevinných slovách piesne nezaznie nič, za čo by Orbánovu vládu hocikto mohol obviniť z iredentizmu: „Naše ruky sa dotýkajú, naše šľapy po sebe stúpajú. V našich očiach horí svetlo šťastia. Postav sa aj ty do kruhu, tancuj, ako ťa ženie krv! Precíť, ako srdce zeme s tebou bije, veď všetci sme jeden,“ píše sa v texte, ktorý spolu s notami a videoklipom vopred zverejnil vládny portál, aby si žiaci, ako to školám v obežníku dôrazne odporučilo ministerstvo, stihli pieseň včas nacvičiť. Videonahrávku svojej produkcie potom mali poslať vládnemu portálu. Viacerí ľavicoví poslanci vládu kritizovali, že jej metódy, keď deti násilne vťahuje do svojej propagandy, pripomínajú časy bývalého režimu. Krajne pravicový Jobbik zase hovorí o „vlastizradnom oslavovaní okyptenia vlasti“. „Rozprávať 4. júna výhradne o pozitívnom odkaze spolupatričnosti je zločin. A z verejných prostriedkov financovaná slabomyseľná pieseň o marhuli je výsmech najväčšej tragédie maďarstva. Len si predstavme, aké pobúrenie by vyvolalo, keby si vláda podobným oslavným spôsobom, organizovaním veselia, pripomenula holokaust!“ uviedol Jobbik v protestnom vyhlásení. Štátna tajomníčka Mónika Balatoniová, hlavná propagátorka včerajšieho hromadného spevu, však reči o znesvätení národného smútku dôrazne odmietla. „Je nesporné, že deň Trianonskej mierovej zmluvy je bolestivým pamätným dňom, ale parlament vytýčil za cieľ, že vtedy treba hlásať ideu spolupatričnosti maďarstva. A to sa dá splniť aj veselou a milou piesňou,“ povedala pre verejnoprávnu televíziu M1.
Plakať za Trianonom
5. júna 2013 - (Jaromír Novák - FB)
4. jún - podpis Trianonskej zmluvy. Podpredseda maďarského parlamentu Sándor Lezsák označil 4. jún za deň smútku Maďarov. Je však zaujímavé, že som nikdy, nikoho z Rakúska (politici, novinári, historici, atd.) nepočul plakať za Trianonom. Viedeň po prvej svetovej tiež prišla o veľké územia, ale nezamoruje svet nespravodlivosťou Trianonskej dohody, nikto v Rakúsku nenosí na autách nalepené mapy veľkého Österreichu a nezaťažuje susedov touto časťou histórie.
Rumunský rezort diplomacie uvítal výročie Trianonu: Je to dátum vzniku Maďarska
5. júna 2013 - (tasr)
Rumunské ministerstvo zahraničných vecí v utorok večer uvítalo 93. výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá podľa neho potvrdila rozpad Rakúsko-Uhorska a uznala Maďarsko ako samostatný štát, informovala agentúra MTI. Rumunský rezort diplomacie vydal vyhlásenie v reakcii na to, že v utorok v Budapešti podpredseda maďarského parlamentu Sándor Lezsák označil 4. jún za deň smútku Maďarov a o trianonskom rozdelení Maďarska povedal, že to bolo najväčšou tragédiou maďarských dejín a najväčšou hanbou európskych mocností. V dokumente rumunské ministerstvo zahraničných vecí zdôrazňuje, že trianonská zmluva je vlastne „rodným listom” suverénneho, moderného Maďarska, ktoré vzniklo v rámci svojich etnických hraníc. Zmluva je dôležitá aj z toho hľadiska, že Sedmohradsko sa 1. decembra zjednotilo s Rumunskom. „Takmer všetky nástupnícke štáty Rakúsko-Uhorskej monarchie sú už dnes členskými krajinami Európskej únie a spolupracujú na vybudovaní Európy, ktorá bude schopná vytvoriť podmienky na mierové spolunažívanie,” cituje MTI z vyhlásenia. Lezsák v parlamente pri príležitosti Dňa národnej spolupatričnosti tiež povedal, že Maďarsko sa po Trianonskej mierovej zmluve a po rozhodnutiach uzatvárajúcich druhú svetovú vojnu zaťažených ďalšou nespravodlivosťou nesmie vzdať snahy o obnovu a ochranu vedomia národnej spolupatričnosti. Poslanci parlamentu 31. mája 2010 rozhodli, že 4. jún, výročie podpísania Trinanonskej mierovej zmluvy, si budú pripomínať pamätným dňom.
„Maďarsko vzniklo až v roku 1918, Trianonom o nič neprišlo“
5. júna 2013 - (tasr)
Keďže Maďarsko pred rokom 1918 neexistovalo, nemohlo v Paríži a Trianone dôjsť k deleniu jeho územia. Akékoľvek vznášanie nárokov na okolité štáty v súvislosti s Trianonskou mierovou zmluvou je preto aktom agresie a vyvolávaním medzinárodného napätia. Pre TASR to vyhlásil prvý podpredseda SNS Rafael Rafaj. „Aktuálnym vrcholom ignorancie medzinárodného práva a záväzkov Maďarska ako štátu, ktorý stál v 20. storočí dvakrát na strane porazených, je vyhlásenie podpredsedu maďarského parlamentu Sándora Lezsáka o údajnej nespravodlivosti a potrebe maďarskej národnej spolupatričnosti. To je akt cezhraničných nárokov na územie a na cudzích štátnych príslušníkov,” konštatoval Rafaj. Národniari podľa neho „dôrazne apelujú na európske inštitúcie a signatárov Trianonskej mierovej zmluvy na vynútenie dodržiavania zákazu revizionizmu v Maďarsku”. Každoročné prejavy revizionizmu s územnými alebo občiansko-právnymi nárokmi v Maďarsku sú v Európe 21. storočia podľa Rafaja neprípustné. „Maďarská politika by sa mala viac venovať protipovodňovým ako protislovenským aktivitám. Slovenská národná strana (SNS) dôrazne protestuje proti filozofii a prejavom oficiálnej veľkomaďarskej politiky snažiacej sa o revíziu Trianonskej mierovej zmluvy,” vyhlásil. „SNS varuje slovenských aj európskych politikov pred neriešením maďarského revizionizmu a pred pseudoobčianskymi iniciatívami na údajne 'oprávnenú požiadavku' autonómie maďarských spoločenstiev v Karpatskej kotline, pretože ide len o iredentistický manéver na postupné pripájanie zvrchovaných území okolitých suverénnych štátov a destabilizáciu strednej Európy,” dodal Rafaj s tým, že „Maďarsko by malo byť rado, že po dvoch svetových vojnách vôbec existuje, pretože tak či tak vzniklo až v roku 1918”. Podľa jeho slov by si Slovensko malo zabezpečiť „nielen medzinárodnú diplomatickú ochranu, ale aj vojenskú pripravenosť brániť svoju štátnu suverenitu a integritu svojho územia”.
S. Lezsák: Nevzdáme sa národnej spolupatričnosti
4. júna 2013 - (tasr)
Maďarsko sa po Trianonskej mierovej zmluve a po rozhodnutiach uzatvárajúcich druhú svetovú vojnu zaťažených ďalšou nespravodlivosťou nesmie vzdať snahy o obnovu a ochranu vedomia národnej spolupatričnosti, vyhlásil dnes v Budapešti pri príležitosti Dňa národnej spolupatričnosti podpredseda maďarského parlamentu Sándor Lezsák. Podľa agentúry MTI podpredseda zákonodarného zboru konštatoval, že Deň spolupatričnosti je dňom smútku Maďarov. Poslanci parlamentu 31. mája 2010 rozhodli, že 4. jún, výročie podpísania Trinanonskej mierovej zmluvy, si budú pripomínať pamätným dňom. Lezsák povedal, že ľahostajnosť európskych politikov, pre ktorých Trianon je iba historickým faktom, možno nazvať „eurocynizmom”. Pripomenul, že k občianskej iniciatíve v rámci Európskej únie vedúcej k prijatiu špeciálneho záväzného nariadenia Európskej komisie, ktoré by riešilo „oprávnenú požiadavku” autonómie maďarských spoločenstiev v Karpatskej kotline, bude potrebné od októbra vyzbierať najmenej jeden milión podpisov. Podľa podpredsedu je hanebné, že počas uplynulého takmer celého storočia nikto nechcel aspoň pred európskou verejnosťou priznať nemorálnosť a nerozumnosť trianonského rozhodnutia. „Dnes už je každému, kto pozná pravdu, zrejmé, že trianonské rozdelenie Maďarska bolo najväčšou tragédiou maďarských dejín a najväčšou hanbou európskych mocností,” zdôraznil politik, ktorý kritizoval EÚ za to, že neposkytuje ochranu maďarskej menšiny žijúcej na „odtrhnutých územiach”. Deň národnej spolupatričnosti si pripomínajú Maďari po celom Maďarsku i v okolitých krajinách už od uplynulého víkendu rôznymi podujatiami.
Trianon utopený v barackpálinke
3. júna 2013 - (Peter Morvay - sme.sk)
Čím menej sú politici demokrati, tým viac im chýba súdnosť a tým je aj fraška zákonite väčšia. Ako pri novej piesni, napísanej pre nový maďarský štátny sviatok. Sníval som o marhuli, pod ktorou všetci tancujú, stál som s tebou v obrovskom kruhu v mäkkej tráve na orosenej lúke, naše ruky sa dotýkali, naše chodidlá na seba stúpali, v očiach nám horí plameň šťastia. Postav sa aj ty do kruhu, tancuj ako ťa krv ženie, cíť, ako s tebou bije srdce zeme, veď sme všetci jeden. Refrén: Marhuľa zreje, plod požehnanej zeme. Marhuľa je po maďarsky barack. Práve ste čítali text Piesne spolupatričnosti, ktorú má v utorok o 18.00 na výzvu Úradu štátneho tajomníka pre spoločenské styky ministerstva verejnej správy a spravodlivosti v Pešti spievať každé maďarské dieťa na svete. „Doma, s priateľmi, v škole, organizovane či neorganizovane. Hlavne, aby nás bolo čo najviac,“ píše úrad. Popík s infantilným textom („naše chodidlá na seba stúpali“ znie aj v maďarčine hlúpo), autorský kolektív zložený najmä z hviezdičiek tamojšej Superstar. No je v ňom aj manželka námestníka ministra, takže s napätím čakáme, aký bude honorár za tento podlý teroristický útok proti dobrému vkusu. Na oficiálnu nahrávku zverejnenú na stránke ministerstva zneužili i detský zbor maďarského rozhlasu. Deň národnej spolupatričnosti uzákonil vládny Fidesz na výročie Trianonskej zmluvy a rozpadu niekdajšieho Uhorska. Z maďarského pohľadu je Trianon právom považovaný za tragédiu. Niet však tragédie, z ktorej by politici nevedeli urobiť frašku. Čím menej sú tí politici demokrati, tým viac im chýba súdnosť a tým je aj fraška zákonite väčšia. Orbánova odpoveď na Mečiarovu Vivat Slovakia doma nutne podnietila ľudovú tvorivosť. Niekto prebásnil text, takže už hovorí o obesencovi na pomarančovníku (pomaranč je symbolom Fideszu). Iný pripomína, že marhuľa nebýva práve veľká, tancovať pod ňou hromadne môžu len trpaslíci. Tretí sa pýta, koľko marhuľovice treba vypiť, aby človeku napadla takáto blbosť. A ešte s ňou liezol na verejnosť.
Skandovali: „Preč s Trianonom!“ - Pochod pred veľvyslanectvom SR v Budapešti
Chcú revíziu mierovej zmluvy - „Nech si nikto nemyslí, že to Maďari nechajú tak...“
2. júna 2013 - (tasr)
Niekoľko stoviek extrémistov pochodovalo dnes pred sídlom Zastupiteľského úradu SR v Budapešti na protest proti Trianonskej mierovej zmluve podpísanej 4. júna 1920. Účastníci pochodu skandovali: „Preč s Trianonom!”. Budovu veľvyslanectva obkolesila polícia kovovými zábranami. Tradičný pochod pred veľvyslanectvami nástupníckych krajín, ktorých sa mierová zmluva dotkla, zorganizovalo Mládežnícke hnutie 64 stolíc (HVIM). Pridali sa aj sympatizanti opozičnej parlamentnej strany Jobbik a ďalších ultrapravicových organizácií. Podľa poslanca za ultrapravicový Jobbik Tamása Gaudi-Nagya revízia mierového diktátu prijatého pred 93 rokmi je nevyhnutná. Ako dodal, trianonskú zmluvu možno vnímať ako pokus o vraždu národa, pri ktorom pošliapali právo maďarského národa na sebaurčenie. „Nech si nikto nemyslí, že to Maďari nechajú tak,” zdôraznil poslanec Jobbiku. Podujatie zabezpečovalo množstvo policajtov. Na trase pochodu, ktorá viedla pred srbské, rumunské a slovenské veľvyslanectvo, boli pripravené aj jednotky rýchleho nasadenia. Zhromaždenie sa skončilo pred slovenským zastupiteľským úradom, kde sa účastníci bez incidentov rozišli. Stovky extrémistov sa dnes popoludní zhromaždili na budapeštianskom Námestí revolucionárov 1956 na tradičný protestný pochod proti Trianonskej mierovej zmluve podpísanej v roku 1920. Pochod, ktorý zorganizovalo Mládežnícke hnutie 64 stolíc (HVIM), viedlo večer pred zastupiteľské úrady viacerých nástupníckych krajín, ktorých sa mierová zmluva dotkla. Účastníci zhromaždenia s arpádovskými a národnými vlajkami, ako aj s vlajkami HVIM, požadovali revíziu Trianonskej mierovej zmluvy. Protestovali aj priaznivci opozičnej parlamentnej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik a ďalších ultrapravicových organizácií. Niekoľko desiatok účastníkov malo oblečené uniformy podobné zakázanej maďarskej gardy. Policajti obkolesili budovy veľvyslanectiev kovovými zábranami. Demonštráciu zabezpečovalo niekoľko stoviek príslušníkov zásahovej jednotky. Poslanci maďarského parlamentu rozhodli 18. októbra 2010, že výročie Trianonskej mierovej zmluvy bude v Maďarsku pamätným dňom. Zmluvu, ktorá riešila hranice maďarského štátu, jedného z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku.
Video:
http://media.monogram.sk/media/file?ac=tasr-vps&;fid=20130602/20130502-204602-103907-hi.mp4
„Nespravodlivý mier” z Trianonu - Smutný, smutnejší a najsmutnejší?
2. júna 2013 - (Pavol Žibrita - pavolzibrita.blog.sme.sk)
Považujem sa za šťastného človeka lebo v oboch našich provinciách, tu na okraji Únie, mám veľa známych a priateľov. Slovákov aj Maďarov. Mám ich rád a niekedy sa mi tak vidí, že aj oni mňa. Moji tunajší maďarskí priatelia sú milí, priateľskí, pracovití a čestní a tak ich občas ľutujem, lebo väčšina ľudí v Maďarsku je taká istá a už by si všetci konečne zaslúžili „normálnych” vedúcich činiteľov. Žiaľ, v našich provinciách sa toho tak skoro asi nedočkáme. A nedočkáme sa ani rozumného „slovensko-maďarského vyrovnania” lebo nech to teraz vyzerá akokoľvek idylicky, pod pokrievkou to stále vrie alebo aspoň bublá… Ako príklad by som uviedol nedávne televízne vystúpenie predstaviteľa strany Jobbik, ktorý nazval štrngnutie si maďarského politika s rumunským kolegom zo Sedmohradska za vlastizradu a ďalej sa pohoršoval nad tým, že programy spojené s blížiacim sa Dňom národnej spolupatričnosti, ktorý je venovaný spomienke na „nespravodlivý mier” z Trianonu, a ktoré už na niektorých miestach začali, majú neadekvátnu náplň. Vraj kto to videl, aby si tento deň v Maďarsku pripomínali pečením, varením, pripíjaním, hrala hudba, či sa nebodaj tancovalo! A mal pravdu. V Česku, Slovensku, Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku - prosím, ale v Maďarsku? Takže sa mi tak vidí, že skôr či neskôr sa dožijeme zákona, ktorý Maďarom prikáže čo v tento smutný deň robiť a ako sa správať, ak nechcú byť obvinení z vlastizrady. Zatiaľ je však pravdou iba to, že Maďarom k smutnému (23. október) a smutnejšiemu (15. marec) sviatku pribudol ten, doteraz, najsmutnejší (4. jún).
Slovák v Maďarsku - www.oslovma.hu - Magyarországi Szlovák
https://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668