Sviatok všetkých svätých - Halloween (?)
Slávnosť všetkých svätých
a Spomienka na všetkých verných zosnulých
Katolícka Cirkev si začiatkom novembra pripomína dva významné sviatky. Prvým je Slávnosť všetkých svätých (1. november). Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti, a nie strachu. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom Slávnosti všetkých svätých. Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306 - 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 - 407) už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne na prvú nedeľu po Turícach.
Ešte aj v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých. Slávnosť všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkov. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Na Slovensku je Slávnosť všetkých svätých dňom pracovného pokoja. Druhým významným sviatkom je spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Tento sviatok nadväzuje na Slávnosť všetkých svätých. Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka 
behom 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí. Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: sv. spoveď (krátko predtým alebo potom), sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Sv. otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva). Okrem toho ako vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa. Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ďalšie obvyklé podmienky.
(tkkbs - Zdroj: Direktórium 2005.
Liturgická komisia KBS. Trnava. SSV. 2003)
Foto: Imrich Fuhl (oslovma.hu)
Halloween sa podľa kňaza prieči podstate toho, čo oslavuje cirkev
Halloween je niečo, čo sa prieči podstate toho, čo oslavuje katolícka cirkev a v čo by mal každý človek veriť - dobro, spravodlivosť a kultúra života. Myslí si to rímskokatolícky kňaz František Galvánek z Považskej Bystrice. „Halloween ponúka niečo, čo oslavuje smrť, zdôrazňuje strach, je to zamerané na násilie a ubližovanie. Masky strašidiel sú napríklad považované za zaujímavejšie, keď sú na nich znázornené znetvorenia. Z utrpenia sa však žarty nemajú robiť,” zdôraznil Galvánek. Ako dodal, mnohé bytosti, za ktoré sa deti počas Halloweenu prezliekajú, predstavujú zlé vzory - bytosti spojené s hriechom. „V nemalej miere je tento pohanský sviatok spojený s okultizmom, s oslavou zlého diabla ako takého. Niekto sa na tom možno pousmeje, no tieto nečisté sily majú svoju moc aj v tejto pretechnizovanej dobe,” varoval kňaz. Zdôraznil, že zo svojej skúsenosti aj z rozprávania rodičov vie, že je to niečo, čo neprináleží povahe dieťaťa a je to aj cudzí prvok. Robí sa to síce z recesie, no treba si uvedomiť, že do živej duše človeka sa zasadzuje 
niečo veľmi podstatné, čo môže neskôr priniesť aj negatívnu odozvu, alebo nepríjemnú skúsenosť. „Deti v Amerike prezlečené za strašidlá chodia počas Halloweenu od dverí ku dverám a keď im niekto otvorí, zakričia 'trick or treat', čo vo voľnom preklade znamená 'dajte mi sladkosť, lebo vám niečo vyvediem'. Táto veta však pochádza z čias, keď pohanskí kňazi druidi žiadali od ľudí obety pre zlých duchov,” doplnil Galvánek s tým, že i keď je to celé zahalené do kostýmov a prikryté sladkosťami, podstata zostáva. Autorstvo Halloweenu, ako pôvodne pohanského sviatku, sa pripisuje starým Keltom. V 16. storočí sa v anglosaských krajinách cirkevný Sviatok všetkých svätých a Halloween „zliali”. Dnešná podoba Halloweenu vznikla v Amerike. Írski a škótski prisťahovalci boli predovšetkým protestanti, ktorí neslávili cirkevné Dušičky. Vrátili sa preto k pohanskej verzii sviatku. Íri, ktorí sa do Ameriky prisťahovali 
najmä v 19. storočí, začali robiť svetlonosov z dýň, namiesto dovtedy tradičnej repy a sviatok sa rýchle „uchytil”.
Cirkvám sa Halloween nepozdáva
Halloween nemá podľa kresťanských cirkví s oslavami Sviatku všetkých svätých a pamiatky na všetkých verných zosnulých nič spoločné. Proti oslavám pôvodne pohanského sviatku sa vyjadril aj Vatikán. „Kresťanstvo hlása evanjelium, teda radostnú zvesť. To je kultúra života, úcty k životu. Halloween propaguje kultúru smrti, temna, beznádeje,“ povedal hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Nemyslí si pritom, že zvyky spojené s týmto „exportovaným“ sviatkom, ľudí lákajú. „Je to skôr o určitom diktáte komercie a trhu,” domnieva sa hovorca KBS. Napriek tomu sú však podľa neho kresťanské sviatky blízke aj mladým ľuďom na Slovensku. “Stačí sa zájsť pozrieť do univerzitných pastoračných centier a na cintoríny. Mladý človek prirodzene túži po nádeji a láske, ktorá je večná. A to je svedectvo kresťanskej viery, nie Halloweenu,” uviedol. Hovorkyňa Evanjelickej cirkvi na Slovensku 
Edita Škodová si zas myslí, že pri Halloweene ide o preberanie cudzích vplyvov, ktoré majú pre ľudí svoju príťažlivosť, no nemajú nič spoločné s pietnou spomienkou na zosnulých. “Ide o sprofanizované pozostatky pohanského kultu, v ktorom išlo o maskovanie sa pred duchmi zomrelých pri obetovaní,“ povedala Škodová. Evanjelici slávia Pamiatku zosnulých podobne ako rímskokatolíci. Podľa Škodovej pri tejto pamiatke ďakujú Bohu za zosnulých a za všetko dobré, čo od Boha prijali cez ich životy. Britský denník The Telegraph pred Dušičkami v roku 2009 napísal, že Svätá stolica nazvala Halloween pohanskou oslavou teroru, strachu a smrti a rodičom neodporúčala obliekať svoje deti do strašidelných masiek. Na svojej stránke denník citoval oficiálne vatikánske noviny L'Osservatore Romano, pre ktoré expert pre liturgiu Joan Maria Canals povedal: „Halloween je ovplyvnený okultizmom a je absolútne protikresťanský.” Hovorca slovenských biskupov Kováčik pripomenul, čo o Halloweene hovorí stránka fara.sk. Tento kresťanský webový portál píše, že v keltskom svete chodili ľudia na oslavu pohanského božstva od domu k domu. „Žiadali dary, neraz aj ľudské obete. V prípade odmietnutia vyslovovali nad dotyčným domom zlorečenie smrti, odkiaľ pochádza výraz 'Trick or Treat' (zlorečenie alebo dar), jasnejšie povedané: ak nie dar, tak zlorečenie.”
Halloween Dušičky neohrozuje, do súkromia si ho ľudia nepúšťajú
Halloween sa na Slovensku šíri najmä prostredníctvom podnikových či školských večierkov, zatiaľ čo Sviatok všetkých svätých ľudia berú skôr ako intímny rodinný sviatok. Etnologička Zuzana Beňušková zo Slovenskej akadémie vied (SAV) si preto nemyslí, že oslava Halloweenu prekrýva pravý význam pamiatky na zosnulých. „Ľudia rozlišujú privátnu a pracovnú sféru. Je známe, že sviatky sa čoraz viac privatizujú a tento Halloween zostáva stále na tej inštitucionálnej báze,“ povedala pre TASR etnologička. Vo vedomí ľudí sa však podľa nej tieto jesenné sviatky spájajú práve s tradičným slovenským sviatkom, nie s jeho americkou alternatívou. Beňušková zdôraznila, že Dušičky a Halloween majú úplne opačný charakter, no keďže trúchlivá povaha pamiatky zosnulých nie je v spoločnosti „sláviteľná“, do verejných priestorov sa dostáva skôr moment roztopaše a zábavy spojený s Halloweenom. Napriek tomu odborníčka nevidí riziko v tom, že by sa ľudia pri spomienke na svojich blízkych zosnulých nevedeli stíšiť. „Tá párty trvá nejakých päť-šesť hodín, ono sa to skončí a idú domov. Potom sú opäť vo svojich rodinných koľajach,“ objasňuje. Na Slovensku má rodina stále veľkú prioritu a aj sviatky na začiatku novembra sú časom, keď sa väčšina ľudí vracia k členom svojej rodiny a spomína na tých, ktorí ju opustili. Samotný Halloween sa na Slovensko podľa Beňuškovej dostal po roku 1989 vplyvom amerikanizácie. Pôvodne je to však keltský sviatok, ktorý sa oslavoval na prelome letnej a zimnej časti roka. „Verilo sa, že vychádzajú škriatkovia, ktorí môžu ovplyvňovať ľudí. Vtedy sa ľudia prezliekali, aby zmiatli tieto bytosti a v podstate to bol večer plný čarov, ktorý Kelti svätili,“ vysvetľuje pôvod tradície odborníčka z Ústavu etnológie SAV. Do Spojených štátov sa Halloween dostal s írskymi prisťahovalcami a od 19. storočia sa zmenil na americkú podobu. Aj keď zábava a chodenie po domoch v strašidelných maskách neladilo s naším prostredím, Beňušková hovorí, že už v minulosti sa na juhu Slovenska či v Rakúsku tento čas bral ako sviatok tekvíc. Tieto plodiny sa v týchto oblastiach pestovali a tak sa v jeseni vyrezávali a ľudia do nich dávali svetielka.