alt : header1.swf

Mon09252017

Posledná aktualizácia12:41:20

O vysťahovaleckom pamätníku v parlamente

namvyst1V predvečer pamätného dňa Slovenskej republiky Dňa zahraničných Slovákov na Bratislavskom hrade sa stretli Slováci zo Slovenska i zahraničia, aby prerokovali otázky súvisiace so stavom realizácie Pamätníka slovenského vysťahovalectva - pamätníka migrácie, ktorí prijali nasledujúce závery a odporúčania...

O projekte pamätníka slovenského vysťahovalectva v NR SR

Správna rada Nadácie Národný pamätník slovenského vysťahovalectva usporiadala program odborného podujatia pri príležitosti Pamätného dňa zahraničných Slovákov. Stretnutie, ktoré sa uskutočnilo pod záštitou predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšiny Eriky Jurinovej 4. júla 2017 v budove NR SR, bolo venované problematike projektu potenciálneho pamätníka slovenského vysťahovalectva v Slovenskej republike. V programe podujatia bola - okrem príhovorov a diskusných príspevkov organizátorov a hostí - prezentácia prehľadu aktivít v rámci realizácie pamätníka v rokoch 2000-2017, ako aj priblíženie koncepcie a libreta pamätníka a prezentácia návrhu sochárskeho a architektonického stvárnenia budúceho pamätníka a jeho umiestnenia.

Vyhlásenie účastníkov prezentácie Deň zahraničných Slovákov 2017 - Ako ďalej, Slováci v zahraničí?

Slovensko a Slovenská republika vždy považovali
a považujú Slovákov v zahraničí za integrálnu národnú súčasť,
ich život a dejiny za súčasť slovenských národných dejín
a ich kultúru za súčasť národného kultúrneho dedičstva.
(Deklarácia NR SR, Bratislava 6.júla 1999)

V predvečer pamätného dňa Slovenskej republiky Dňa zahraničných Slovákov sa stretli Slováci zo Slovenska i zahraničia, aby prerokovali otázky súvisiace so stavom realizácie Pamätníka slovenského vysťahovalectva - pamätníka migrácie, ktorí prijali nasledujúce závery a odporúčania:
- Očakávame a odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky, aby v zmysle článku 7a Ústavy Slovenskej republiky a Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničným Slovákov z roku 1999 uplatňovala s plnou vážnosťou svoju pôsobnosť pri presadzovaní realizácie Pamätníka slovenského vysťahovalectva - pamätníka migrácie v Bratislave vrátane kontroly vlády Slovenskej republiky pri plnení si svojich úloh v tejto otázke.
- Očakávame a odporúčame vláde Slovenskej republiky, aby v spolupráci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva kultúry SR, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstva financií SR sa vecne naplnili a zavŕšili uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 625 ku Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 a č. 571 ku Koncepcii štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2016 - 2020, v oblastiach týkajúcich sa pamätníka slovenského vysťahovalectva, televízneho vysielania Slovenskej televízie pre Slovákov žijúcich v zahraničí a zriadenia expozície dejín vysťahovalectva a života Slovákov žijúcich v zahraničí.
- Očakávame vecné naplnenie záverov a odporúčaní stálych konferencií k otázkam vzťahov a spolupráce medzi Slovenskou republikou a Slovákmi v zahraničí z rokov 2002, 2003 a 2006 vo veci vybudovania múzea zahraničných Slovákov a pamätníka slovenského vysťahovalectva.
Na Bratislavskom hrade, dňa 4. júla 2017

2  0  1  4

Už dve desaťročia, od roku 1994, si 5. júla pripomíname Deň zahraničných Slovákov (národný parlament ho schválil na jeseň prvého roku existencie Slovenskej republiky). Pamätný deňje súbežný so štátnym sviatkom zasväteným príchodu sv. Cyrila a Metoda, čo na jednej strane povyšuje jeho význam, no po „realizačnej“ stránke ho zväčša posúva z centrálneho záujmu do komornej polohy. Od roku 2000 sa verejné pripomínania na našich predkov, ktorí sa pobrali zo svojich slovenských rodísk a usadili sa v rozľahlých častiach sveta, začínajú na pravej strane Dunaja v petržalskom Parku Janka Kráľa, kde je osadený 4,5-tonový červený mramor z Tardošovského lomu v Maďarsku.

Pripomeňme, že je to základný kameň pre plánovaný Pamätník slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov. Nebýva pravidlom, že pri ňom zaznie štátna hymna, zaveje vlajka Slovenskej republiky. Zaspievajú sa piesne, niekto recituje báseň, povedia sa slávnostné či príležitostné príhovory. Tým sa prejav nášho záujmu pri tomto dosť všedne pôsobiacom prízemnom objekte aj končí. V tráve pri kameni zostane na nedlhý čas kytica kvetov, skupinka aktivistov a záujemcov o problematiku si potichu prisľúbi, že do roka a do dňa sa na tom mieste podaktorí hádam znovu stretnú.

Tohtoročný pamätný deň patril medzi komornejšie, zato počas hodinového stretnutia opakovane zneli nádejné očakávania, že po štrnástich rokoch namvyst2od položenia mramorového kameňa v tejto mestskej časti Bratislavy môžeme hovoriť o reálnom zmysle tohto hmotného skutku, ktorý sa pôvodne viaže na dar Slovákov žijúcich v Maďarsku. Pravda, aj očakávania mávajú u nás bohatú tradíciu, prísľuby krátkodobej dočasnosti sa stávajú traumou vedúcou až k zľahostajneniu. Svoje vie o tom predovšetkým Claude Baláž, ktorý sa krajanskej problematike venuje už úctyhodné desaťročia a nerád sa vzdáva toho, o čom je presvedčený, že má širší zmysel a spoločenský význam. Po vzniku Slovenskej republiky bol pracovne pri všetkých dôležitých krokoch smerujúcich k vyjadreniu úcty k našim krajanským predkom a k aktivizácii záujmu slovenskej spoločnosti o našich súčasníkov trvale či dlhodobo žijúcich v zahraničí. Ak ide o myšlienku vybudovania pamätníka v hlavnom meste Slovenska, dočkal sa na svojich verejných pozíciách, predovšetkým ako splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov, viacerých verejných prísľubov. Bolo ich toľko, že väčšina z nás by na jeho mieste rezignovala a pri petržalskom kameni by sa pristavila iba vtedy, keď nablízku iných aktivistov naisto niet.

Claude Baláž má vskutku inú náturu, možno si ju formoval už ako malý chlapec, keď jeho rodičia v povojnových rokoch reemigrovali z Francúzska späť na Slovensko, kde ich podstatne viac ako realizovateľných prísľubov čakala tvrdá realita v tvrdých politických časoch 50. rokov. A azda aj svetlá spomienka na nich viedla na jeseň minulého roku k založeniu nadácie Národný pamätník slovenského vysťahovalectva (NPSV). namvyst3Jedným zo zakladajúcich členov sa stal Marián Tkáč ako predseda Matice slovenskej, pre ktorú sú dotyky s krajanskou problematikou neoddeliteľnou súčasťou jej činnosti. Prvým výrazným zviditeľnením aktivít nadácie NPSV bola prezentácia štúdie Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Pripravila ju v partnerskej spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), v súčasnosti vedeným predsedom Igorom Furdíkom. Vážnosť a spoločenskú váhu podujatiu dodala skutočnosť, že sa uskutočnilo v budove Národnej rady Slovenskej republiky pod záštitou podpredsedníčok parlamentu Jany Laššákovej a Eriky Jurinovej dva dni pred spomínaným pamätným dňom.

Organizátori považovali prezentáciu za druhý významný krok k architektonickej a umeleckej realizácii pamätníka venovaného obyvateľom Slovenska, ktorí sa v predchádzajúcich storočiach masovo odchádzali do rozličných častí sveta a mnohí z nich si tam našli trvalý domov. Nosnou ideou aktivít nadácie NPSV bolo hľadať ďalších partnerov, ktorí sú stotožnení s myšlienkou a potrebou vybudovať pamätník v hlavnom meste Slovenskej republiky. Jej šťastnou voľbou bolo, že sa hneď na začiatku obrátila na Spolok architektov Slovenska (SAS). Tam našla ochotu riaditeľa kancelárie Petra Mikloša a viceprezidenta spolku prof. Štefana Šlachtu. Znalosť problematiky a záujem o pôsobenie významných Slovákov vo svete významne vyjadril vo svojej publikácii Návraty odídených, v ktorej predstavil dve stovky úspešných architektov pochádzajúcich zo Slovenska a pôsobiacich na viacerých kontinentoch. Násobne podnetné boli jeho skúsenosti z pôsobenia na pozícii hlavného architekta Bratislavy. Poznanie histórie mesta a súčasných investičných aktivít v jej bezprostrednom centre viedlo k partnerstvu s bratislavským architektonickým ateliérom A1. Už prvé konzultácie s jej vedúcim Branislavom Kaliským a architektmi ateliéru naznačovali vnútorné pochopenie základných predstáv nadácie o budúcom pamätníku. Pri ich konkretizácii navrhli aj priestor, kde by pamätník namvyst4mal stáť. Dokonca predložili podnet, na ktorý si nadácia kompetenčne netrúfala: popri spomienkovému monumentu navrhla aj objekt, ktorý by dokumentačne, vizuálne a prezentačne konkretizoval skutočnosť prvých vysťahovaleckých vĺn Slovákov a smeroval až k aktuálnym migračným pohybom súčasnej mladej generácie.

Na dokreslenie postupnosti krokov treba dodať, že tomuto predchádzali konzultácie a rokovania s predstaviteľmi hlavného mesta SR Bratislavy, príprava materiálov na prerokovania v príslušných výboroch. Potešiteľné bolo, že poslanci mestského zastupiteľstva návrhy nadácie prijímali súhlasne a vyjadrovali podporu celkovej myšlienke. Za osobitne významný považujeme podnet Ingrid Konrad, aby sa súbežne uvažovalo o vybudovaní krajanského múzea. Terajšia hlavná architektka mesta totiž dlhodobo žila a pôsobila v susednej Viedni, takže jej súhlas možno považovať za prvú vážnu podporu zo strany rozvetvenej komunity Slovákov zo zahraničia. Prezentácia návrhu na Pamätník slovenského vysťahovalectva pritiahla do parlamentu niekoľkých poslancov, nadačných aktivistov zo Slovenska a skúsených krajanských činovníkov z južnejších štátov, ľudí, ktorí sa problematike venujú profesionálne, tvorivo či z osobného záujmu, nechýbali novinári verejnoprávnych médií či tlačovej agentúry.

Aký je prvý výstup, ktorý zverejnili? Prítomní sa v diskusii k predloženému ideovému a architektonickému návrhu vyjadrili zhodne pozitívne. Pre odborníkov podobne ako laikov bolo príjemným prekvapením, že tvorcovia uvažujú o architektonickom využití priestoru na ľavom brehu Dunaja v susedstve Filozofickej fakulty UK a Starého mosta. V súčasnosti je priestranstvo využité dosť jednostranne na dopravné parkovanie a pohostinné služby bežného charakteru. Už na jeseň by sa mestské zastupiteľstvo malo zaoberať aktualizovaným podnetom, ktorý predložia Nadácia NPSV a ÚSŽZ. V ňom je návrh na využitie terajšieho priestoru na nové mestské námestie s výrazným monumentálnym pamätníkom v jeho prednej časti, ktorá by sa tak otvárala k susediacemu Šafárikovmu námestiu, k Vajanskému nábrežiu i k Dostojevskému radu. V zadnej časti navrhovaného námestia by sa v tesnom susedstve Starého mosta a protipovodňovej ochrannej hrádze Dunaja mohol vybudovať objekt, ktorý by ideovo a prakticky slúžil na sprístupnenie mnohorakých informácií o slovenskom vysťahovalectve a na prezentáciu kultúry a umeleckej tvorby Slovákov zo Slovenska i zo sveta rovnako ako ich partnerov zo štátov, v ktorých sa usadili a medzi ktorými obyvateľmi majú aktívne partnerské vzťahy.

Dušan Mikolaj