alt : header1.swf



Wed11222017

Posledná aktualizácia02:43:46

Insitný maliar Ján Bačúr sa dožíva osemdesiatky

bacurja1Fotogaléria Kovačická insita sa stala pojmom, ktorý smelo môžeme pomenovať „kovačickým insitnovýtvarným fenoménom“ tunajších Slovákov. O týchto maliaroch-samoukoch sa píše v najčítanejších svetových časopisoch a svoj priestor dostali aj v encyklopédii svetového insitného umenia.

A to najmä zásluhou tých najoriginálnejších, dnes už nežijúcich: Martina Jonáša a Zuzany Chalupovej. V Kovačici majú títo Slováci na dôstojnom mieste Stálu galériu insitného umenia, v ktorej svoje obrazy má už vyše päťdesiatka tunajších insitných maliarov. Vďaka dielu Dr. Jána Čaploviča, ktorý v roku 1928 vydal cirkevné dejiny Kovačice, viacerým z nich spoznávame novohradské korene. Napríklad jeden z jej zakladateľov, dnes už nežijúci Ján Sokol má predkov v Brusníku a terajší majiteľ súkromnej galérie BABKA - Pavel Babka v Príboji, ďalší maliari: Ján Bačúr v Dolnej Strehovej, Ján Husárik a Eva Husáriková vo Veľkom Lome a Brusníku, Martin Marko v Sennom, Ján Hriešik v Pôtri, Ján Širka v Závade, Zuzana Vereská v Šuli, Ján a Ondrej Veňarský vo bacurja2Veňarci (Maďarsko)... Podľa vyjadrenia riaditeľa tejto ojedinelej kultúrnej ustanovizni Jána Marka, galéria vo svojom fonde vlastní už takmer päťsto nepredajných diel kovačických insitných maliarov. V rámci tejto galérie pracuje aj skupina Slovákov zo susednej Padiny: Ján Bačúr, Ján Husárik, Michal Povolný, Martin Marko, Martin Pap, Ján Širka, Pavel a Juraj Ľavroš. Podobne ako Kovačičania, tak aj Padinčania prišli v prvopočiatkoch osídľovania Banátu v terajšom Srbsku, v najväčšom počte z obcí Novohradskej stolice. Padina, ktorá v roku 2006 oslávila svoju dvojstoročnicu, patrí s terajšími 5573 obyvateľmi medzi najslovenskejšie obce v celej Vojvodine.

Z pestrej palety mien potvrdzujúcich a prezentujúcich výnimočnosť umeleckých posolstiev insitných maliarov z radov vojvodinských Slovákov vysoko vyčnieva tvorba Jána Bačúra. Padinský rodák, ktorý pečať svojho zakoreneného dolnozemského bytia, najmä však dimenziu ľudskej vľúdnosti, lásky k človeku i prostrediu, v ktorom sa formuje, s úprimnosťou duše a jemnocitom ruky obdarenej skrze štetec a farby talentom, s nevšednou empatiou vnáša na plátna, aby nimi obšťastňoval a zajedno aj vnemovo kultivoval obdivovateľov jeho kumštu, sa 22. októbra 2017 dožíva krásneho jubilea - osemdesiatky. Gratulujeme! (uszz.sk)

Dolnozemský insitný maliar Ján Bačúr (1937) z Padiny patrí dnes už medzi generáciu starších maliarov a dá sa povedať, že je aj lídrom padinských maliarov. Predkovia terajších padinských Bačúrovcov prišli na Dolnú zem z Dolnej Strehovej. Jeden z ich predkov Martin Bačúr bol v roku 1758 a tiež roku 1770 v tejto novohradskej obci richtárom. Zaujímavý dokument o dolnostrehovských Bačúrovcoch som našiel v békeščabianskej matrike zomrelých písanej po slovensky. V roku 1788 tam na starobu zomrela vo veku 69 rokov Iľka vydatá za Jána Dobrovského, narodená roku 1719 v Dolnej Strehovej. V matrike pri jej mene sa okrem iného píše, že jej otec bol Martin Bačúr a matka Anča. S priezviskom Bačúr som sa stretol aj v Balašských Ďarmotách.

bacurja3Insitný maliar Ján Bačúr dostal už do kolísky maliarsky talent od svojej matky, ktorá v minulosti obrázkami skrášľovala steny padinských domov. Niet sa preto čomu čudovať, že ho maliarstvo zaujalo už v laviciach základnej školy. Jeho maliarsky kumšt sa však plne prejavil keď študoval na strednej škole v Kovačici. Tam mal príležitosť sledovať maliarsku tvorbu v tom čase už afirmovaných insitných maliarov - sedliakov: Jána Sokola, Martina Palušku, Martina Jonáša, Jána Kňazovica a Vladimíra Boboša. Ich výtvarné diela ako by mu dali novú životodarnú miazgu pre maľovanie. Najprv kreslil na výkresy, neskoršie sa odvážil nanášať štetcom vodovými farbami obrázky, ktoré videl a cítil. Ďalšie kontakty s kovačickými maliarmi mu pomohli osmeliť sa maľovať olejovými farbami už aj na plátno. Pre Jána Bačúra to bolo prelomové obdobie, v ktorom si veľmi rýchle osvojil prípravu plátna na olejomaľby a tak plne mohol realizovať vlastný maliarsky smer na tému - rodisko, ktorú si zvolil ešte v počiatkoch maľovania. Znázorňuje v nej videnie jemu vlastné: rodnú dedinu, kde sa narodil, vyrastal, pracoval a zostal jej verný celý život. V Padine pracoval tridsať rokov ako matrikár, aktívne hral futbal a navyše musel ako roľnícky syn, obrábať vlastné pole a doštudovať na strednej škole v Belehrade. To všetko vo svojej tvorbe, ktorej sa začal naplno venovať až po roku 1980, zužitkoval. Na svojich obrazoch výrazným koloritom zachytáva obyčaje a každodenný život dedinčanov. Maľuje staré padinské domy, celé ulice, náradie a náčinie a roľníka s ním pri namáhavej práci v poli, na dvore a v domácnosti. bacurja4Povolanie matrikára mu veľmi pomohlo stať sa aj výtvarným kronikárom postupnej zmeny výzoru a spôsobu života v jeho rodisku a na obrazoch natrvalo figurálnou zručnosťou zachovať pre budúce generácie pamiatky minulosti: ulice, domy, studne, dominanty obce, z ktorých takmer nikdy nechýba monumentálna stavba kostola v strede obce. Významnou časťou jeho maliarskej tvorby sú poľnohospodárske práce v poli a ich rôznorodé zobrazenie s ľuďmi, náradím a zvieratami. Poéziu zimy na dolnozemskej rovine zachytáva často obrázkami, na ktoré si pamätá z mladosti. V zasnežených uliciach maľuje konskú jazdu na saniach, a to rovnako mladých ako starších ľudí oblečených v krojoch, pričom zvýrazňuje tradičné, na modro maľované padinské domy s ich typickou architektúrou. Na týchto obrázkoch nikdy v uliciach nechýbajú pohybujúce, či prizerajúce sa postavy ľudí a dva psíky štekajúce do tejto parádnej jazdy na saniach. Obrazy vynikajú pestrofarebným koloritom a dynamikou znázornenou pohybom zvierat, a to v Bačúrovom prípade najčastejšie koní pri rôznej činnosti a situáciách. Medzi jeho najčastejšie letné motívy patria poľné práce, kde opäť dominuje práca s koňmi a povozom, a to obyčajne v kukuričnom poli s prekrásnymi farebnými plodmi kukuríc a tekvíc. Samostatnú časť, ktorej sa začal venovať neskôr, sú portréty, ktoré sú medzi insitnými maliarmi zriedkavosťou. Tvorbu insitného maliara Jána Bačúra charakterizujú na obrazoch teplé farby, ktorých voľbu prispôsobuje ročnému obdobiu. Pri letných a jesenných výjavoch, najmä pri obrázkoch z polí prevládajú odtiene okrová farba a belasá obloha. Pre zimnú krajinku a život uprostred dediny okrovú farbu dáva na oblohu a belasobielu farbu z oblohy presúva na polia a dedinu v podobe snehovej prikrývky. Obrazy Jána Bačúra často prezrádzajú už zabudnutý život, ktorý v Banáte žili najstarší prisťahovalci - slovenskí roľníci.

bacurja5Odborníci o olejomaľbách Jána Bačúra hovoria, že sú to obrazy rodného domova a že je najhodnovernejším maliarom svojej rodnej Padiny. O svojej tvorbe hovorí: - Maľujem pomaly a s pohodou, v tvorbe sa neponáhľam, aby som za každú cenu namaľoval a predal čím viac obrazov. Snažím sa, aby moje obrazy boli kvalitné, zaujímavé, aby mladé generácie vedeli ako žili a pracovali naši Slováci v minulosti na Dolnej zemi. Kým v minulosti som maľoval len nedeľu a vo sviatok, po odchode do dôchodku sa tejto činnosti venujem naplno. Prácu na roliach som prepustil svojim deťom. Doma a v zahraničí som okrem množstva kolektívnych výstav mal aj desiatky samostatných výstav. Moje obrazy boli vystavované vo viacerých mestách na Slovensku a v roku 1998 aj v obci mojich predkov v Dolnej Strehovej“. Výtvarný odborník Vladimír Valentík okrem iného o ňom napísal: - Minucióznym insistovaním na detailoch pri maľovaní svojich figurálnych kompozícii umiestnených v dedinskej vedute alebo v krajinke, Ján Bačúr nám vlastne odkazuje, že mnoho vlastného času treba investovať pri maľovaní, aby sa čas zastavil, lebo zastaviť čas na plátne s toľkou láskou, ako to robí Ján Bačúr, si vyžaduje výnimočnú trpezlivosť a pedantnosť.

bacurja6Insitný maliar Ján Bačúr za polstoročie vytvoril pozoruhodné dielo, ktoré poznajú vo viacerých krajinách. V rámci spoločných výstav predstavil svoje obrazy v desiatkach svetových miest. Jeho obrazy poznajú napríklad v Paríži, Londýne, Melbourne, Seville, Lisabone, Washingtone, Madride, Mníchove, Salzburgu, Stuttgarte, Mexico City, Prahe, Bratislave a takmer vo všetkých väčších mestách na Slovensku. Napríklad svoju tridsiatu prvú samostatnú výstavu na ktorej som sa zúčastnil, mal v decembri roku 2003 a januári 2004 v súkromnej galérii Dagmar Jurkovičovej v Topoľčanoch z cyklu Insitné Vianoce, kde vystavoval šesťdesiat olejomalieb. O tom, že o jeho tvorbu je na Slovensku veľký záujem, svedčí aj to, že v ten istý rok vystavoval v Banskej Bystrici a vlani v Leviciach. Neuplynul ani rok a už s jeho ďalšou kolekciou obrazov sa milovníci naivného umenia zoznamujú mali možnosť zoznámiť vo výstavných priestoroch bratislavského hradu. Výstavu obrazov Jána Bačúra organizoval vtedy Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Spolok Slovákov z Juhoslávie. V roku 2004 vydal Ján Bačúr na vlastné náklady reprezentačnú celofarebnú monografiu o svojej celoživotnej tvorbe. Odvtedy sa ešte viackrát svojimi obrazmi zúčastnil na viacerých kolektívnych výstavách kovačických insitných umelcov doma a v zahraničí a pri tohtoročnom životnom jubileu mal samostatnú výstavu v domácom prostredí. Insitný maliar Ján Bačúr dôverne pozná viaceré obce v okolí Veľkého Krtíša, a v nich má aj veľa priateľov.

Text a foto: Ján Jančovic

Fotogaléria
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.502307789868202.1073741870.147596498672668&;type=3

bacurja7bacurja8bacurja9