alt : header1.swf

Tue06272017

Posledná aktualizácia07:56:26

Slovenská hymna korení hlboko v duši národa

SloHymn1V poslednej dobe morálne ničotní, znalosťami histórie nepoškvrnení, alebo len jednostranne učení trpaslíci spustili svoje ničím nepodložené, neodôvodnené, nevkusné ohováračky, typu „Slovenskú hymnu spievajú na nápev maďarskej ľudovej piesne...“

Ba dokonca aj takto: „Slovenskú hymnu ukradli Maďarom?”, a veru našli by sme to vyskloňované vo všetkých možných i nemožných pádoch. Že kde? Nuž napr. aj na maďarskom portáli Bumm.sk, alebo na „Blog Archiv”-e pod názvom: „Magyaroktól lopták a szlovák himnuszt?” No a najnovšie je to aj tu (na youtube.com):

http://www.youtube.com/watch?v=jvyCTic-RsA&;feature=related
http://bumm.sk/blog/szemtanu/2010/03/14/magyaroktol-loptak-a-szlovak-himnuszt/
http://nemzetidal.gportal.hu/gindex.php?pg=3730952&;nid=5477072
http://ch-serverhosting.com/postaimre/news.php?readmore=131

V množstve zlomyseľných a osočujúcich hlasov však nájdeme aj jeden triezvy, tiež maďarský, ktorý potvrdí skutočnosť, že: „V poslednej dobe na veľmi mnohých miestach sa rozšíril istý link, ktorého úlohou je dokázať, že slovenská hymna je prepisom istej maďarskej ľudovej piesne.” Tento hlas však poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, že totiž nie všetci naši spoluobčania maďarskej národnosti sú voči nám takto nevľúdne naladení. On o tomto ošemetnom jave píše takto:

SloHymn4SloHymn2- Pod určitú úroveň sa síce neoplatí klesnúť, ale tento prípad je výnimkou. Nech sa každý dozvie, aká osožná vec je použiť čarovný webový prostriedok zvaný google.com. Napokon by ani nebolo dobré, keby táto volovina ako dajaká mestská legenda ostala vo vedomí maďarskej spoločnosti. Tá často hlásaná teória je postavená na skutočnosti, že Béla Bartók r. 1908 zaznamenal istú maďarskú ľudovú pieseň s textom Azt mondják, nem adnak engem galambomnak (Vravia že ma nedajú môjmu holúbkovi), a je to veľmi vtipná vec, keďže ktorá slúži ako nápev slovenskej hymny - ergo Slováci ešte aj svoju hymnu ukradli Maďarom! Neuveriteľne jednoduchým vyhľadávaním cez google si aj po maďarsky môžeme prečítať (pomerne romantický) príbeh vzniku slovenskej hymny. Janko Matúška r. 1844 cestou vozom na protestnú akciu do Levoče počul ľudovú pieseň Kopala studienku, v tom momente napísal na jej nápev text, potom slovenskí vlastenci romantickej duše spievajúc túto pieseň vtiahli do mesta poriadne si zademonštrovať. Takto vznikla pieseň Nad Tatrou sa blýska. Teda medzi Bartókovým zbieraním piesní a živelným záznamom ľudovej piesne Matúškovcami je rozdiel 54 rokov v prospech slovenskej verzie. Navyše je tu ešte aj jeden háčik: Bartókom zozbieraná pieseň nie je ľudová, ale k nápevu vybásnená umelá pieseň, ešte k tomu s úplne odlišnou štruktúrou od tradičných maďarských ľudových piesní. Odo mňa fundovanejší odborníci v osemzväzkovej Maďarskej národopisnej zbierke to odôvodnili nasledovne: „Je nesporné. že maďarskej tradícii sú cudzie niektoré izolované dur-molové nápevy, ktoré sa nahor budujú tercovou sekvenciou, alebo nadol sekund-sekvenciou, spravidla v malom hlasovom rozsahu.” Slovenská hymna je pôvodne maďarská pieseň? Nie, na žiadny pád. Ráčte prosím rozširovať, alebo používať svoj triezvy rozum.

SloHymn3Toto je teda ten triezvy maďarský hlas, ktorý je o to vzácnejší, že sa opiera o logické, ba aj vedcami potvrdené argumenty. Toto je ten vzácny hlas, ktorý je určite zárodkom vzájomného porozumenia a dobrých ľudských vzťahov medzi našimi národmi, a preto má šance do budúcnosti. Oplatí sa prečítať si aj diskusiu k tomuto článku. Z nej vidno, že mnohí z diskutérov problematiku nepoznajú, argumenty ich nezaujímajú, ich jediným cieľom je: osočovať. Oni, ktorých „argumenty” sú úbohé, si robia posmech zo skutočných argumentov svojho kolegu. To je to, s čím treba niečo robiť - v rodinách, školách, na celej šírke… Tu asi pomôže iba správne vyučovanie skutočných, neskreslených dejín, a správna výchova.

Inak, tá spomínaná slovenská pieseň (Kopala studienku…) je starodávna a má prekrásny nápev. Nie div, že je taká rozšírená a obľúbená medzi Slovákmi. Na internete si ju môžeme vypočuť v podaní ľudových súborov z rôznych krajov v sprievode dychovky, heligónky a rôznych ďalších hudobných nástrojov. Ani tomu sa nedivím, že jej nápev sa zapáčil aj Maďarom a zložili si naň svoj maďarský text (Azt mondják, nem adnak engem galambomnak). Kým v slovenčine v rôznych krajoch je rozšírené množstvo variantov toho istého textu, zatiaľ maďarský text je úplne odlišný.

Nám, Pilíšanom, je teplo na duši, keď si uvedomujeme, že tú prekrásnu pieseň, ktorá tak dojala Janka Matušku, máme aj my vo svojom repertoári. Samozrejme, náš text je variantom piesne Kopala studienku. V Mlynkoch je to pieseň Pri stuďenke stála, napájala páva (viď zbierku Zahučali hory, s. 131). Aj Čívania ju majú (viď zbierku Rozmarín zelený, s. 96: Pri studénke stála, pávi napájala) a spievajú ju aj v Santove (viď zbierku F santofském Pilíši, s. 125: Pri stuďenke stála, napájala páva). Santovčania si ju navyše rozšírili o ďalšie štyry strofy! Ak my, Slováci, sme na niečo bohatí, tak sú to práve ľudové rozprávky a piesne. My si ľudovú pieseň naozaj nepotrebujeme od nikoho vypožičiavať, tobôž nie ukradnúť. Chvalabohu, my svojich piesní máme neúrekom.

Môžeme byť hrdí aj na svoju národnú hymnu, veď ona vyrástla celkom prirodzene z tohto bohatstva, zo zdravého kmeňa hlboko zakoreneného v duši národa. Jej nápev v mnohých variantoch sa odjakživa ozýval v rôznych krajoch obývaných Slovákmi.

Gregor Papuček

  

Kopala studienku,
pozerala do nej

  
  

Pri stuďenke stála,
napájala páva
(mlynský variant)

  
1.  

[: Kopala studienku, pozerala do nej, :]  

[: či je tak hlboká, ako je široká,  

skočila by do nej, ej, skočila by do nej. :]  

2.  

[: A na tej studienke napájala páva, :]  

[: povedzže mi, milá, holubienka sivá,  

kohože si panna, ej, kohože si panna? :]  

3.  

[: A ja ti nepoviem, lebo sama neviem, :]  

[: prídi na večer k nám, mamky sa opýtam, potom ti ja poviem, ej, potom ti ja poviem. :]  

alebo  

2.  

[: A na tej studienke napájala páva, :]  

[: milý sa spytuje, milý sa spytuje,  

čieho je to pána. :]  

3.  

[: A ja ti nepoviem, lebo sama neviem, :]  

[: príď na večer do nás, príď na večer do nás, ja sa mamky dozviem. :]  

4.  

[: A keď prídeš do nás na vranom koničku,  :]  

[: uviaž si ho u nás, uviaž si ho u nás  

na našu jedličku. :]  

5.  

[: Tá naša jedlička pekne vyrastená, :]  

[: či v zime, či v lete, či v zime, či v lete,  

vždycky je zelená. :]

1.  

[: Pri stuďenke stála, napájala páva. :]  

Povedz mi, má milá, holubenka sivá,  

keráho si pána?  

2.  

[: A já ťi ňepovím, lebo sama ňevím. :]  

Dójďi ti večér k nám, mamki sa opítám,  

potom ťi já povím.  

3.  

[:Došel ón večér k nám na vraném koňíčku:]  

Privázal si koňa, privázal si koňa  

na našú jedličku.  

4.  

[: Tá našá jedlička je blahoslavená. :]  

Či v léťe, či v zime, či v léte, či v zime,  

ždicki je zelená.  

5.  

[: Pri stuďenke stála, pozírala do ňéj, :]  

Či je tak hlboká, jako je široká,  

skočila bi do ňéj.  

 

 

 

  

Informátorka:  

Kata Glücková, rod. Pavleňáková, 75 r.  

Zapísal: Gregor Papuček r. 1960  

Miesto záznamu: Mlynky