alt : header1.swf

Wed10182017

Posledná aktualizácia13:50:52

Slovenská komunita bez slovenského jazyka?

altMilan Kurucz: Spejeme k slovenskej komunite v Maďarsku bez slovenského jazyka? - Pasivita a strata perspektívy môže mať pre život spoločenstva neblahé následky.

Hádam ani o jednu krajanskú komunitu nie je na Slovensku taký záujem, ako práve o Slovákov v Maďarsku. - Znepokojujúci je postupný zánik slovakistiky na maďarských univerzitách a vysokých školách. - Pre proces výchovy novej generácie slovenskej inteligencie má veľký, ale zdá sa čoraz menej doceňovaný význam systém slovenských štipendií. - Úzka napojenosť slovenskej menšiny na medzištátne vzťahy môže mať aj niektoré menej výhodné stránky, keď ich zhoršovanie negatívne ovplyvňuje podmienky života Slovákov v Maďarsku.

Slováci v Maďarsku v kontexte aktualizácie
koncepcie starostlivosti SR o Slovákov žijúcich v zahraničí

Milí krajania, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som vám na úvod svojho vystúpenia odovzdal srdečné pozdravy predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pána Milana Vetráka a zároveň ocenil iniciatívu Zväzu Slovákov v Maďarsku, ktorý zorganizoval dnešné stretnutie významných predstaviteľov slovenskej inteligencie s cieľom viesť dialóg a spoločne sa zamýšľať nad problémami a perspektívami slovenskej komunity v Maďarsku. Aj dnešné rokovanie tu pod majestátnym Pilíšom je dôkazom toho, že si uvedomujete svoju zodpovednosť za osudy spoločenstva, s ktorým vás spájajú rodinné, jazykové, kultúrne, ale aj emocionálne väzby. Chcel by som zdôrazniť, že prítomnosť a budúcnosť, každodenné trápenia, ale i radosti našich krajanov roztrúsených po celom svete nie sú ľahostajné ani Slovenskej republike. Ba čo viac, ústavným záväzkom našej republiky je „podporovať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporovať ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou“. Starostlivosť o Slovákov v zahraničí je neoddeliteľnou súčasťou štátnej politiky Slovenskej republiky, ktorá sa opiera o koncepciu schválenú vládou SR a prerokovanou NR SR v roku 2008. Tento dokument špecifikuje jednotlivé cieľové skupiny a definuje základný rámec pomoci a podpory Slovenskej republiky určenej Slovákom v zahraničí, strategické ciele a prostriedky politiky štátu v tejto oblasti. Skúsenosti z jeho uplatňovania, ale aj zmeny, ktorými krajanské komunity prechádzajú, si vyžadujú, aby sme v relatívne krátkom čase pristúpili k aktualizácii našich zámerov i ciest ich dosahovania. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí si uvedomuje, že to, či sa nám podarí presne definovať súčasnú situáciu, hlavné tendencie vývoja v živote zahraničných Slovákov a následne vypracovať efektívnu politiku, bude v rozhodujúcej miere závisieť aj od cieľavedomej komunikácie s krajanskými organizáciami a osobnosťami slovenských spoločenstiev z celého sveta.

Strategickým cieľom štátnej politiky starostlivosti o krajanov, ako sa uvádza v spomínanom dokumente, je vytvárať podmienky na podporu krajanských komunít so zámerom zachovať ich jazykovú, kultúrnu a náboženskú identitu a chrániť ich práva a záujmy. Realizácia tohto cieľa môže byť úspešná len v tom prípade, ak v maximálne možnej miere zohľadňuje osobitosť podmienok života jednotlivých krajanských komunít, možností pre národnostný život, inštitucionálno-organizačné zázemie, početnosť, intenzitu asimilácie, demografické procesy a pod.

Hádam ani o jednu krajanskú komunitu nie je medzi verejnosťou na Slovensku taký záujem, ako práve o tú vašu. Okrem toho, že veľa vašich rodákov sa v rámci výmeny obyvateľstva vysťahovalo na Slovensko a dodnes udržiavajú so svojimi príbuznými v Maďarsku čulé vzťahy, sa menšinová otázka, aj vďaka vám dobre známym okolnostiam stala veľmi dôležitou súčasťou bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom. Ochrana práv menšín sa premietla do celého radu dvojstranných zmlúv a dohôd, začínajúc základnou zmluvou z roku 1995 až po dohodu o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti školstva a kultúry z roku 2003. Pri rešpektovaní zásady, že za práva a rozvoj národnostných menšín nesie hlavnú zodpovednosť štát, ktorého sú ich príslušníci občanmi, to umožňuje Slovenskej republike, aby všestranne pomáhala Slovákom v Maďarsku zachovať ich národnú identitu, aby využila existujúci inštitucionálny rámec v medzištátnych vzťahoch na ochranu ich legitímnych práv a záujmov. Samozrejme, takáto úzka napojenosť slovenskej menšiny na medzištátne vzťahy môže mať aj niektoré menej výhodné stránky, keď ich zhoršovanie negatívne ovplyvňuje podmienky života slovenskej komunity v Maďarsku.

altDejiny Slovákov v Maďarsku najmä v dvadsiatom storočí mali z hľadiska ich národnostného života dramatický priebeh, v dôsledku ktorého sa ocitli až nad priepasťou zániku. Deväťdesiate roky priniesli určitú konsolidáciu, ktorá, ako sa zdá, však neznamená obrátenie vývoja. Už aj samotné spomalenie a v niektorých prípadoch zastavenie negatívnych tendencií, neprišlo samo od seba, ale bolo výsledkom úsilia desiatok ľudí, ktorí cítili ako svoju povinnosť urobiť všetko čo je v ich silách na záchranu slovenskej komunity. Táto ich obetavá práca v prospech spoločenstva si zaslúži uznanie a ocenenie. V tomto úsilí je potrebné pokračovať, lebo pasivita a strata perspektívy môže mať pre život spoločenstva neblahé následky.

Prežitie a rozvoj národnostného spoločenstva má svoj kľúčový predpoklad v generačnej kontinuite. V situácii, keď už rodina len vo veľmi obmedzenej miere ovplyvňuje jazykové a prostredníctvom neho často i národnostné povedomie (aj keď by sa nemalo zjednodušovať ich vzájomné pôsobenie) sa dostáva do popredia úloha školy a vzdelávania. V podmienkach, keď je k dispozícii len niekoľko dvojjazyčných škôl, to samozrejme nie jednoduchá úloha. Tým viac rastie požiadavka na kvalitu výučby jazyka, ale aj celkovej úrovne škôl. Slovenská republika sa snaží napomôcť plniť túto neľahkú úlohu vysielaním hosťujúcich učiteľov. V súčasnosti pracujú v Maďarsku 3 učitelia slovenčiny vyslaní MŠ SR - čo určite nie je veľký počet a zostáva otázkou, či je vzhľadom na úroveň jazykových znalostí žiakov dostatočný. Už dlhodobo funguje systém metodického doškoľovania učiteľov slovenčiny z Maďarska na Slovensku, ktorým sa taktiež usilujeme ovplyvniť kvalitu výučby slovenčiny na národnostných školách. V celom systéme považujeme za dôležité posilňovanie systému spätných väzieb, dialógu všetkých zúčastnených na zabezpečovaní pedagogického procesu. Zdá sa, že tu sa ešte skrýva značný potenciál, ktorý sa na škodu veci nie vždy využíva v dostatočnej šírke i hĺbke.

Za posledných desať rokov sa aj vďaka politickej a finančnej podpore Slovenskej republike podarilo zrekonštruovať niekoľko budov národnostných škôl (Sarvaš, Slovenský Komlóš, prebieha rekonštrukcia gymnázia a základnej školy v Békešskej Čabe), ktoré sa často nachádzali v havarijnom stave. Je bez akejkoľvek diskusie, že samotný fyzický stav škôl zohráva úlohu pri rozhodovaní rodičov, či pošlú svoje dieťa do slovenskej školy. Kľúčová je však motivácia z hľadiska ďalšej perspektívy dieťaťa - t. j. kvalita výučby slovenčiny ako jazyka, ale v takej istej miere aj ostatných predmetov, ktoré pomôže v uplatnení sa žiakov či už z hľadiska ďalšieho štúdia alebo v praxi.

Znepokojujúci je postupný zánik slovakistiky na maďarských univerzitách a vysokých školách. Jednoznačne to ohrozuje prípravu učiteľov slovenčiny pre národnostné školy, ale zo širšieho hľadiska to negatívne ovplyvňuje aj generačné dopĺňanie slovenskej inteligencie v Maďarsku. Slovenská republika bude musieť túto otázku vzhľadom na jej „multiplikačný efekt“ ešte dôraznejšie nastoľovať na medzivládnych fórach - či už na zmiešanej komisii pre národnostné menšiny alebo zmiešanej komisii pre školstvo. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude o riešení tejto otázky rokovať tak s MŠ SR, ako aj s MZV SR.

Pre proces výchovy novej generácie slovenskej inteligencie má veľký, ale zdá sa čoraz menej doceňovaný význam systém slovenských štipendií. Z radov súčasnej generácie päťdesiatnikov, ktorí v rozhodujúcej miere ovplyvňujú národnostný život Slovákov v Maďarsku, väčšina študovala na slovenských vysokých školách. Žiaľ v deväťdesiatych rokoch začal negatívny trend poklesu záujmu o slovenské štipendiá a v niektorých rokoch sa dokonca nepodarilo získať ani jedného štipendistu. V školskom roku 2011-2012 MŠ SR vyčlenilo pre krajanov z Maďarska 5 štipendijných miest na magisterské štúdium. Žiaľ, podarilo sa obsadiť len jedno. Ako sa ukazuje, nízky alebo nijaký záujem je ovplyvňovaný nedostatočnou znalosťou slovenčiny. Napriek tomu, že boli prijaté určité opatrenia zo strany SR pre zaradenie záujemcov o štúdium na slovenských vysokých školách do prípravných kurzov, bude potrebné spoločne hľadať riešenie v záujme toho, aby škola dokázala pripraviť žiakov a študentov na zodpovedajúcej úrovni, pričom dôležitosť tejto otázky ďaleko presahuje len otázku schopnosti študovať na slovenskej vysokej škole. Ak by sme chceli problém vyostriť - potom môžeme otázku sformulovať aj tak - spejeme k slovenskej komunite v Maďarsku bez slovenského jazyka?

Školstvo je teda jednou z tých strategických oblastí národnostného života, ktorému je potrebné venovať prvoradú pozornosť a hľadať formy a prostriedky zvýšenia jeho účinnosti. Rozhodujúcu úlohu tu musia zohrať pedagógovia, ale aj vedecký výskum tak v Maďarsku, ako aj na Slovensku.

Veľmi dôležité miesto z hľadiska napĺňania cieľov štátnej politiky starostlivosti o Slovákov v zahraničí, a teda aj slovenskej komunity v Maďarsku má podpora kultúrnych aktivít. Tu, zdá sa, za posledných dvadsať rokov sa podarilo dosiahnuť v porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami zreteľný pokrok, aj keď iste by sa dalo diskutovať o tom, či je ich štruktúra optimálna. Naša politika v tejto oblasti sa sústreďuje predovšetkým na poskytovania metodickej pomoci prostredníctvom vysielania choreografov, zbormajstrov, režisérov a ďalších odborníkov. Pred niekoľkými rokmi rezonovala aj požiadavka vysielania osvetových pracovníkov - odborníkov, ktorí dokážu zorganizovať a usmerniť kultúrny život slovenskej komunity v danom regióne. V tom čase sa túto iniciatívu nepodarilo dostať do realizačnej fázy kvôli administratívno-legislatívnym prekážkam. Možno sa oplatí k tejto otázke vrátiť a ešte raz preskúmať podmienky jej uskutočnenia.

altPodporu kultúrnych, ale aj ďalších aktivít krajanov realizuje vláda SR prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu. Sprostredkujúcim článkom ich prideľovania je grantový systém Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Z hľadiska výšky prostriedkov určených na pridelenie pre žiadateľov je prelomovým rok 2005. V roku 2011 bolo celkovo rozdelených 1 152 429 eur, z toho pre krajanov v Maďarsku 121 430 Eur. Osobitne v súčasnej zložitej hospodárskej situácii je dôležité, aby grantové prostriedky slúžili skutočne účelu, na ktorý sú určené. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripravuje novú smernicu s cieľom zvýšenia efektívnosti a transparentnosti využívania prideľovaných prostriedkov. Zámerom úradu je, aby podporované podujatia reálne prispievali k rozvoju národnostného života, posilňovaniu národnej a kultúrnej identity našich krajanov. Na našej webovej stránke bol celý návrh uverejnený, s výzvou, aby sa krajania svojimi pripomienkami zúčastnili na jeho tvorbe. Očakávame, že tak budú formulované vaše autentické pohľady a potreby v symbióze s našimi podmienkami a záväzkami, ktoré musíme spoločne rešpektovať. Smernica vymedzuje a ustanovuje účel, podmienky, rozsah, spôsob a kontrolu poskytovania, ale aj vyúčtovania dotácií.

V súvislosti s dotáciami je potrebné spomenúť aj úsilie nášho úradu, aby prostriedky prideľované Verejnoprospešnej nadácii Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa na základe medzištátnej dohody z roku 2003 boli garantované tým, že budú zaradené do jeho rozpočtovej kapitoly. Tým sa vyhneme rôznym improvizáciám a problémom, ktoré doteraz nám i vám komplikovali život. Len pripomeniem, že v tomto roku ide o sumu 99 581 Eur, ktorá bola rozdelená na 129 projektov. Ako všetci dobre viete, okrem toho sme podporili aj výstavbu a vybavenie nového Slovenského domu v Mlynkoch sumou takmer 500 000 eur. Tešíme sa spolu s vami, že tento problém sa úspešne rieši, čomu nasvedčuje aj tzv. technická kolaudácia objektu domu.

Národnostný život Slovákov v Maďarsku určite ovplyvnia pripravované legislatívne zmeny. Mám na mysli volebný zákon, ale predovšetkým zákon o národnostných menšinách. Predovšetkým posledná norma určí rámec, v ktorom bude fungovať samosprávny systém, legislatívne i finančné podmienky pre rozvoj vášho školstva a kultúry a uplatňovanie národnostných práv. Tejto otázke je potrebné dnes venovať prvoradú pozornosť. Bolo by neodpustiteľnou chybou, ak by sa podcenila. Nesporne, vaším hlavným partnerom v hľadaní optimálnych riešení a prípadného eliminovania takých ustanovení, ktoré by poškodzovali vaše záujmy je maďarská vláda a maďarský parlament. Existujúci medzištátny zmluvný a inštitucionálny rámec nám však umožňuje, aby sme podporili vaše požiadavky, ak nás o to požiadate.

Vážené dámy a páni, milí priatelia, prajem vášmu rokovaniu úspech, aby z neho vzišlo dostatok podnetov a návrhov, ktoré prispejú k ďalšiemu rozvoju národnostného života Slovákov v Maďarsku. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude vždy pozorne počúvať vaše cenné poznatky a odporúčania a vyvinie maximálne úsilie, aby sa premietli aj do štátnej politiky starostlivosti o našich krajanov.

Milan Kurucz
teritoriálny expert
Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Odznelo na konferencii
„Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“

v Mlynkoch 3. decembra 2011