alt : header1.swf

Mon08212017

Posledná aktualizácia16:48:03

ZSM oslávil 65. výročie svojho založenia

zsmosl01Fotogaléria„My sme vytvorili vlastne základ terajšieho samosprávneho systému. My sme tie živé bunky slovenského organizmu...“  Najvážnejšou výzvou pre budúcnosť Zväzu Slovákov v Maďarsku podľa predsedníčky ZSM je úpadok slovenského národnostného školstva, vyučovania a povedomia.

Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM), ktorý je najväčšou slovenskou spoločenskou organizáciou v krajine, oslávil 30. novembra 2013 v Budapešti 65. výročie svojho založenia. Predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková v tejto súvislosti pre TASR uviedla, že najdôležitejšou vecou, ktorú zväz vo svojej histórii urobil a stále ešte robí, je združovanie, spolčovanie a udržovanie slovenskej národnosti v Maďarsku. „To znamená udržovanie slovenského národnostného povedomia prostredníctvom tých najrôznejších podujatí. Ja si myslím, že my máme zásluhy aj na tom, že vznikli slovenské národnostné samosprávy, lebo zsmosl02my sme vytvorili vlastne základ terajšieho samosprávneho systému. My sme tie živé bunky slovenského organizmu, ktorý v Maďarsku je,” dodala. ZSM v súčasnosti v rámci občianskej sféry plní stále významnejšiu úlohu v spoločenskom dianí. Najvážnejšou výzvou pre budúcnosť ZSM podľa jej slov je úpadok slovenského národnostného školstva, vyučovania a povedomia. „Preto my robíme maximálne pre to, aby sme sa zaoberali slovenskými deťmi, slovenskou mládežou, ktorá je budúcnosťou pre slovenskú národnosť v Maďarsku,” zdôraznila R. Egyedová Baráneková.

Video: http://media.monogram.sk/media/file?ac=tasr-vps&;fid=20131130/20131030-163712-938023-hi.mp4

Na slávnostnom podujatí vystúpili slovenský spevokol a detská spevácka skupina z Mlynkov, žiaci z Dabašu, Čívu a Kestúca a folklórny súbor Železiar z Košíc. ZSM má v súčasnosti vyše 3000 členov v 85 miestnych pobočkách zväzu po celom území Maďarska. Pod pôvodným názvom Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku (DZSM) bola táto organizácia založená 19. decembra 1948. Od januára 1949 sa zakladali jeho prvé miestne organizácie v Békešskej Čabe, Medeši, Poľnom Berinčoku, Veľkom Bánhedeši, Slovenskom Komlóši a zsmosl04Sarvaši a v decembri vznikla aj v Budapešti. Od 1. januára 1949 mal DZSM svoj vlastný týždenník, ktorý vychádzal pod titulom Naša sloboda a od 4. októbra 1957 pod menom Ľudové noviny, ktoré do r. 1996 patrili tejto občianskej organizácii.

(tasr)Foto: I. Fuhl / oslovma.hu

Fotogaléria
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.506799639419017.1073741871.147596498672668&;type=3&uploaded=122

Vedec, pedagóg a bývalý predseda Zväzu Slovákov v Maďarsku Matej Šipický:
„Mohli by sme sa zamyslieť nad tým, či sme si vytvorili dostatočne účinné spoločenské brzdy a protiváhy, ktoré by nám zaručili, že menšinová samospráva sa nedá zmonopolizovať, vyvlastniť a že nikto nemá mať strach o svoj chlebíček, ak sa opováži povedať kritické slovo. Som presvedčený, že občianska sféra by mohla urobiť veľa pre demokratizáciu našej menšinovej spoločnosti...“ - Stiahnite si audio súbor:
www.oslovma.hu/XXX/SipickyM.mp3


KomjAnnaVážené obecenstvo, milá pani predsedníčka,
dovoľte mi, aby som v mene slovenskej mládeže pozdravila Zväz Slovákov v Maďarsku a vyjadrila jej poďakovanie.
Keď som bola po prvýkrát v Detve, mala som desať rokov, boli sme v tanečnom tábore. Toto sa stalo v júni, vtedy práve nebol festival, ale sme išli pozerať miesto podujatia. Stáli sme na obrovskom javisku a počúvali sme, ako teta Ruženka rozpráva o folklóre, o folklórnom festivale v Detve, o tom, čo znamená pre folkloristu Detva. „Možno, že raz aj vy budete spievať a tancovať na tomto javisku“ - hovorila nám. Stála som v tej letnej horúčave, pozerala som miesto obecenstva, a nevedela som si predstaviť, ako by som sa sem mohla dostať. A po pätnástich rokoch, keď som ako účinkujúca čakala, aby nás konferovali na javisko folklórneho festivalu pod Poľanou, prišla mi na um tá druhá horúčava, vtedy, dávno, a že áno, som tu, a áno, cítim, čo to znamená...
Čo k tomu bolo treba? Samozrejme, veľa vecí. Sám človek, rodina, škola, kamaráti. A ešte niečo: jedna organizácia, ktorá je vždy okolo nás, na ktorú sa dá vždy opierať, ktorá nám pomáha orientovať sa. A táto organizácia pre mňa /a pre veľa mladých ľudí v krajine/ bola vždy Zväz Slovákov v Maďarsku. Pre tých mladých, ktorí vždy, alebo skoro vždy chodievali do táborov v Hronci, ktorí sa zúčastnili na súťažiach Slovenské spievanky a veršovačky, ktorí sa učili v rámci Školy v prírode, ktorí spievajú a tancujú na festivaloch, na národnostných stretnutiach v celej krajine.
Vieme, že je to obrovská práca, a chcela by som teraz poďakovať túto prácu. Bez týchto podujatí, bez týchto zážitkov, čiže bez Zväzu Slovákov v Maďarsku by sme sa nepoznali tak dobre, nemohli by sme byť takí Slováci, takí ľudia, akí sme teraz. Zväz Slovákov v Maďarsku nás, mladých vždy spájal v našej slovenskosti, a dal nám možnosť byť hrdým Slovákom. Ďakujeme!

Anna Komjáthiová


Zväz Slovákov v Maďarsku

zsmosl05Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku bol založený 19. decembra 1948. Pôsobiť začal ako nezávislá organizácia, ktorá niesla v sebe aj niektoré znaky kultúrnej autonómie. V rokoch 1948 až 1951 fungoval ako spoločenská organizácia, ktorá zastupovala záujmy Slovákov na politickom, hospodárskom a kultúrnom poli. Od januára 1949 sa zakladali jeho prvé miestne organizácie v Békešskej Čabe, Medeši, Poľnom Berinčoku, Veľkom Bánhedeši, Slovenskom Komlóši a Sarvaši a v decembri vznikla aj v Budapešti. Pod vedením Zväzu sa pestovala a sprostredkúvala slovenská kultúra v rámci dvoch typov inštitúcií: v roku 1949 sa zsmosl03ako ústredné inštitúcie založil napr. súbor bábkarov, tanečný súbor a pri miestnych organizáciách vznikali divadelné, tanečné a spevácke zbory.

Od 1. januára 1949 mal DZSM svoj vlastný týždenník, ktorý vychádzal pod titulom Naša sloboda a od 4. októbra 1957 pod menom Ľudové noviny, ktoré do r. 1996 patrili tejto občianskej organizácii. Napriek tomu, že miestne organizácie DZSM vznikali v prvom rade v južnej časti Dolnej zeme, stala sa prvou slovenskou spoločenskou a kultúrnou organizáciou s celoštátnou pôsobnosťou. Týmto sa pre Slovákov v Maďarsku zabezpečili také predpoklady, zsmosl07ktoré umožnili, aby zo slovenských jazykových ostrovov, ktoré existovali po stáročia izolovane, vznikla skutočná národnostná komunita. Organizácia budovaná na báze miestnych organizácií, bola začiatkom roku 1951 spolu s ostatnými maďarskými spoločenskými organizáciami z politicko-centralizačných dôvodov zrušená. Po roku 1951 sa oblasť pôsobenia DZSM zúžila, jeho činnosť sa obmedzovala výlučne na oblasť kultúry. Už koncom 50. rokov Slováci v Békešskej župe navrhli zakladanie miestnych organizácií, ale tieto nároky sa v praxi začali uplatňovať až o jedno desaťročie neskôr. Na kongrese v roku 1969 bol zvolený Celoštátny výbor a založili sa výbory pre tri základné oblasti slovenského života: školský, kultúrny a tlačový. Popri výboroch následne vznikali nové sekcie: začiatkom 70. rokov Vlastivedná a národopisná zsmosl09sekcia, ktorá začala organizovať národopisné tábory v slovenských osadách (1977-1990) a v roku 1981 Slovenská literárna sekcia, z ktorej v období spoločenských zmien vyrástlo Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku. Markantnejšie črty nadobúda spoločenská činnosť organizácie po jej piatom kongrese v roku 1973, keď sa do činnosti zameranej na zachovávanie slovenskej kultúry zapojilo 70-80 obcí. Na kongrese v roku 1983 bola tajným hlasovaním zvolená za generálnu tajomníčku predstaviteľka mladšej strednej generácie, odchovankyňa slovenských inštitúcií založených po roku 1948 Mária Jakabová Šingeľová. Požiadavka zmeny sa prejavila aj v tom, že v roku 1988 bolo zvolené vedenie nového typu: predsedom sa stal genetik Matej Šipický. V tomto období vedenie zväzu iniciovalo viacero reforiem, napr. obnovenie miestnych organizácií a zakladanie siete slovenských inštitúcií. V Békešskej Čabe vznikol Slovenský výskumný ústav (1990), ktorý zsmosl11bol prvou národnostnou vedeckou inštitúciou v Maďarsku. ZSM v roku 1990 založil aj nadáciu Lipa, ktorá poskytovala štipendiá pre žiakov základných a stredných škôl a pre vysokoškolských poslucháčov.

V čase spoločenských zmien síce vzniklo niekoľko nových, tzv. alternatívnych spoločenských organizácií s celoštátnou pôsobnosťou, ale najpočetnejším slovenským spolkom v Maďarsku zostal aj naďalej právny nástupca DZSM - Zväz Slovákov v Maďarsku. ZSM na báze fungujúcich slovenských klubov, pávích krúžkov a množiacich sa miestnych slovenských organizácií vytvoril svoju novú organizačnú štruktúru. Veľkú zmenu v spoločenskom živote Slovákov v Maďarsku znamenalo prijatie národnostného zákona v roku 1993 a prvé voľby do menšinových samospráv (1994). Po modifikácii menšinového a volebného zákona (v zsmosl10roku 2005) sa Zväz ako nominačná organizácia zúčastňuje volieb do slovenských samospráv.

ZSM ako najväčšia slovenská spoločenská organizácia v Maďarsku musela a musí dávať odpovede na nové výzvy, hľadať miesto občianskej sféry v tomto systéme. Od roku 1996 je jeho predsedníčkou Ruženka Egyedová Baráneková. ZSM sa aj v nových podmienkach snaží spájať, motivovať, aktivizovať Slovákov žijúcich roztrúsene po celej krajine a nachádzajúcich sa na rôznych stupňoch uvedomelosti a organizovanosti. Tomuto zámeru slúžia jeho kultúrne aktivity: súťaž pre deti a mládež Slovenské spievanky a veršovačky a vydanie CD-platní Slovenské spievanky, unikátna zbierka krojovaných bábik slovenskej národnosti v Maďarsku a ich putovná výstava, Deň detí na Veľvyslanectve SR v Budapešti, národopisný tábor pre deti, súťažná prehliadka speváckych a folklórnych skupín Slovenský zsmosl08škovránok, Celoštátny slovenský folklórny festival v obci Banka (Bánk), stretnutia Slovenská gazdinka, ako aj podujatia pre slovenskú mládež Slovenské lipky vrátane vytvorenia Slovenského lipového hája v matranskom Alkári. ZSM každoročne organizuje stretnutie svojich aktivistov v Hronci, usporadúva konferencie pod názvom Ako ďalej, Slováci v Maďarsku? a ako prvý inicioval spoluprácu a osobné stretnutia so Slovákmi zo sveta. Organizácia úzko spolupracuje s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj s ďalšími inštitúciami na Slovensku.

Verejnoprospešná nadácia ZSM (ktorú v súčasnosti vedie Dr. Anna Divičanová) z prostriedkov poskytovaných vládou SR na podporu kultúrno-vzdelávacej činnosti uskutočňuje ojedinelý a mimoriadne dôležitý projekt pre žiakov a študentov slovenskej národnosti: Školu v prírode na Slovensku Spoznaj svoje korene, ktorého sa každý rok zúčastňuje okolo 300 záujemcov.

Vedúce osobnosti organizácie:

1948 - 1949 - Ján Boldocky, generálny tajomník
1948 - 1955 - Michal Krajčík, tajomník
zsmosl061948 - 1972 - Ján Hirka, predseda
1955 - 1956 - Michal Bernula, generálny tajomník
1957 - 1970 - Juraj Bielik, generálny tajomník
1971 - 1983 - Ján Šuch, generálny tajomník
1973 - 1983 - Ján Knihár, predseda
1983 - 1990 - Mária Jakabová Šingeľová, generálna tajomníčka
1988 - 1990 - Matej Šipický, predseda
1990 - 1992 - Mária Jakabová Šingeľová, úradujúca predsedníčka
1990 - 1992 - Anna Divičanová, poverená predsedníčka
1992 - 1996 - Anna Divičanová, predsedníčka
1992 - 1996 - Michal Mata, úradujúci predseda
1996 - Ruženka Egyedová Baráneková, predsedníčka

ZsmPozd1 - PrezSRZsmPozd2 - MinZahrZsmPozd3 - MinKultZsmPozd4 - MinSkolzsmosl12