Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Smer: Je načase reagovať na facky od Budapešti

7. júna 2011 - (sita)

Smer kritizuje vládu, že nereagovala na výroky predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra v rozhovore pre české Hospodářské noviny. Človek nemusí byť skúseným diplomatom, aby vedel čítať signály, ktoré prichádzajú od vrcholných predstaviteľov Maďarska. „Z Budapešti sme dostali facku štipľavú ako feferónka. Je na čase reagovať,” vyhlásila na tlačovej besede tieňová ministerka zahraničných vecí Smeru Oľga Algayerová. Smer kritizuje vládu Ivety Radičovej ako aj postup šéfa diplomacie Mikuláša Dzuridnu, že nereagovali na výroky predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra v rozhovore pre pondelkové vydanie českého denníka Hospodářské noviny. Kövér tam vyhlásil, že maďarský národ sa nemôže vzdať žiadnej svojej súčasti a Maďari na Slovensku patria k maďarskému národu v kultúrnom aj duchovnom zmysle. „Slovensko sa veľmi rýchli dočkalo odpovede na svoju ústupčivú až servilnú zahraničnú politiku,” vyhlásil Maďarič.

Maďarič: Sú to nebezpečné a škandalózne vyjadrenia

Podľa Algayerovej mala vláda zbystriť pozornosť už pri dvojakom občianstve, keď s nami Maďarsko odmietlo diskutovať o navrhovaných zmenách. Za nebezpečný signál považuje Smer aj zrušenie stretnutia parlamentných výborov Slovenska a Maďarska, a to len deň pred ich zasadnutím. Kövér okrem iného pre Hospodářské noviny povedal, že Maďari môžu vytvoriť a udržať jednotu národa bez ohľadu na hranice. Podľa vlastných slov sa cíti rovnako doma v maďarskom Komárome i slovenskom Komárne. Podpredseda Smeru Marek Maďarič považuje za nebezpečné a škandalózne vyjadrenia maďarského predsedu parlamentu o použití vojenskej sily voči Slovensku. „Tým len potvrdil revizionistického ducha maďarskej politiky a neúctu k suverénnej Slovenskej republike,” povedal Maďarič. Za ešte neprijateľnejšie považuje Kövérove výroky, že pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros slovenská strana údajne zmenila hranice a maďarský štát vtedy mohol v takej situácii použiť vojenskú silu. „Smer nevie robiť inú zahraničnú politiku, než politiku napätia a tú občania SR odmietajú. Ministerstvo zahraničných vecí bude aj naďalej robiť zodpovednú zahraničnú politiku silného a sebavedomého Slovenska,” reagoval hovorca rezortu Ľuboš Schwarzbacher.

Slota: Slovensko by malo stiahnuť veľvyslanca z Budapešti

Vyjadrenia predsedu maďarského parlamentu a predstaviteľa Fideszu Lászlóa Kövéra považuje predseda SNS Ján Slota za nehorázne, ponižujúce slovenský národ a privlastňujúce si slovenskú pôdu. „Sú to myšlienky vypovedané predstaviteľom Fideszu s jasným zámerom,” nazdáva sa Slota. Podobne ako Smer, aj SNS si myslí, že súčasná vláda nedostatočne odpovedá na nebezpečné výroky z Budapešti. „Na hlboké pováženie je klasické mlčanie slovenskej diplomacie i slovenskej vlády, ktoré by azda nereagovali ani vtedy, keby po nich z Budapešti už rovno strieľali! Bezodkladne treba stiahnuť z Budapešti slovenského veľvyslanca, bezodkladne treba zrušiť Zmluvu a priateľstve a spolupráci medzi SR a MR, ktorú maďarská strana neustále hrubo a arogantne porušuje,” vyhlásil Slota. SNS odmieta zasahovanie Maďarska do suverenity Slovenska. „Tou, ktorá potrebuje v strednej Európe dohľad a kontrolu, je jednoznačne Maďarská republika, a je najvyšší čas v tomto smere konať nielen zo strany slovenskej politickej reprezentácie, ale aj všetkých európskych inštitúcií,” uvádza Slota vo svojom vyhlásení. Podľa neho Kövér zavádza a bagatelizuje aktivity oficiálnej výkonnej moci Maďarska vo vzťahu k Trianonskej mierovej zmluve, ale aj napríklad k dvojakému občianstvu.

László Kövér: Maďari potrebujú duchovnú a morálnu obnovu

6. júna 2011 - (tasr)

Fidesz začal po vlaňajšom víťazstve vo voľbách otvárať tému Trianonu, pretože Maďari potrebujú duchovnú a morálnu obnovu, píšu Hospodárske noviny. Aj kvôli spojeniu s Maďarskom by zahraniční Maďari mali dostať volebné právo, vysvetľuje pre denník HN šéf maďarského parlamentu a vládneho Fideszu László Kövér. „Keď prejdem po moste z Komáromu do severného Komárna, tak som tam rovnako doma ako v južnej časti”, tvrdí Köver v rozhovore pre Hospodářské noviny. Predstaviteľ Fideszu zdôrazňuje, že každý slovenský politik má v sebe, hoci aspoň v malej miere Jána Slotu. „Ficov Smer je radikálnejšia strana ako maďarský Jobbik”, citujú v titulku článku Kövéra na prvej strane HN. „Slovenskí kolegovia by mali mať väčšiu sebadôveru. Chápeme, že sa nemôžu vzdať území, ktoré dostali vďaka Trianonskej zmluve, a na ktorých vzniklo Slovensko. Ale maďarský národ sa nemôže vzdať žiadnej svojej súčasti. Maďari na Slovensku v kultúrnom zmysle patria k nám”, uzatvára Kövér:

Každý váš politik má v sebe kúsok Slotu

Šéf maďarského parlamentu László Kövér o vzťahoch so Slovákmi pre Hospodářské noviny

6. júna 2011 - (Martin Ehl - Hospodářské noviny)

- Prečo sa prvé kroky Fideszu po vlaňajšom volebnom víťazstve týkali trianonskej mierovej dohody a maďarských menšín?

- Po prvé preto, že vlani bolo 90. výročie Trianonskej zmluvy. Po druhé, na tieto symbolické kroky bolo treba menej prípravnej práce než je potrebné v ekonomike. Po tretie, keď nebude istá duchovná a morálna obnova, tak nebudeme schopní obnoviť celú maďarskú spoločnosť.

- Čo je hlavným dôvodom, aby Maďari v zahraničí mali dostať volebné právo, aj keď žijú a pracujú niekde úplne inde?

- Mali by ho dostať z rovnakých dôvodov ako Maďari žijúci v západných krajinách, alebo zahraniční Chorváti či napríklad Rumuni v Maďarsku, ktorí v čase volieb stoja v rade pri veľvyslanectve v Budapešti - cítia spojenie.

- Dokážete pochopiť slovenských kolegov, že táto politika im môže spôsobiť problémy, hoci to nie sú nacionalisti typu Jána Slotu?

- Bohužiaľ, každý slovenský politik má v sebe - aspoň v malej miere - Jána Slotu. Aj keď možno nie v hĺbke duše, ale pretože sa práve obávajú politikov typu Jána Slotu, tak na neho berú ohľad. Slovenskí kolegovia by mali mať väčšiu sebadôveru. Chápeme, že sa nemôžu vzdať území, ktoré dostali vďaka Trianonskej zmluve, a na ktorých vzniklo Slovensko. Ale je jasné, že maďarský národ sa nemôže vzdať žiadnej svojej súčasti, že Maďari na Slovensku v duchovnom a kultúrnom zmysle patria k nám. A tiež sa nemôže vzdať tej časti svojich dejín a kultúry, ktoré sa spájajú s týmto územím.

- Dá sa vôbec v dnešnej Európe nájsť riešenie tejto otázky?

- Jednotu národa môžeme vytvoriť a udržať bez ohľadu na hranice, najmä v Európe, ktorá sa zjednocuje. Keď prejdem po moste z Komáromu do severného Komárna, tak som tam rovnako doma ako v južnej časti. Alebo na hlavnom námestí v rumunskom Kluži som tiež doma. Je to v duchovnom, kultúrnom či historickom zmysle aj moja vlasť.

- Slováci by zase mohli namietať, že v každom maďarskom politikovi je trochu „veľkomaďarskosti“. Ako susedov upokojiť, že toto myslíte len v historickej a kultúrnej rovine?

- Keď sa stavalo Vodné dielo Gabčíkovo - Nagymaros, tak slovenská strana veľmi brutálne zmenila hranice. Maďarský štát hľadal riešenie prostredníctvom medzinárodného práva namiesto vojenskej sily, ktorú by vlastne mohol v takej situácii použiť. Pokiaľ ide o maďarské menšiny, tak maďarská menšina na Slovensku je v najlepšej situácii. Žijú kompaktne a v blízkosti maďarských hraníc. Je ich relatívne veľa v rámci celkového počtu obyvateľov Slovenska. A keď došlo k rozpadu Československa, tak táto menšina by bez všetkého mohla povedať - prepáčte, ale parížska mierová zmluva sa vzťahovala na Československo, no toto je nová situácia. Ale neurobili to ani oni, ani my. Od podpísania maďarsko-slovenskej zmluvy počas vlády premiéra Gyulu Horna Maďarsko veľa ráz opätovne uznalo platnosť existujúcich hraníc. Ide o to, že v domácej slovenskej politike je nacionalizmus silnou hracou kartou.

- Treťou najväčšou parlamentnou stranou v Maďarsku je ultranacionalistický Jobbik. Aká je úloha nacionalizmu v maďarskej politike?

- Je tu jasný rozdiel - Jobbik nie je koaličnou vládnou stranou, na rozdiel od Slotovej strany, ktorá bola členom prechádzajúcej vládnej koalície. A Slota síce pije oveľa viac, než šéf Jobbiku Gábor Vona, ale hovoril také veci, ako „sadneme do tankov a zastavíme sa až v Budapešti.“ Také výroky nie je možné nájsť u žiadneho maďarského takzvane nacionalistického politika. V maďarskej komunite na Slovensku sa Slováci snažia vyvolávať rôzne obavy, diskriminovať ju a asimilovať rôznymi prostriedkami vrátane ekonomických. Jobbik nebol úspešný preto, že ho volili kvôli úzkemu vzťahu k menšinám v zahraničí, ale kvôli konfliktom s rómskou menšinou v Maďarsku, ktorá nie je integrovaná.

- Kde a v čom teda môžeme vidieť nacionalizmus v maďarskej politike?

- Bezpochyby vo verbálnych prejavoch opozičnej strany Jobbik. Ale ich radikalizmus sa nedá porovnať s tým, čo produkovala strana Jána Slotu alebo Roberta Fica. V Maďarsku národná otázka v tomto zmysle nie je nosnou témou, nemá mobilizačnú silu. Ľudia venujú čas a energiu predovšetkým sociálnym problémom.

Na výročie Trianonu Maďari rozdávali občianstvo

6. júna 2011 - (Pravda)

Maďarsku počas víkendu pribudlo štyristo občanov. Krajania, ktorí oň požiadali, skladali slávnostnú prísahu na oslavách Dňa národnej spolupatričnosti. Tento nový sviatok zaviedla vláda Viktora Orbána pred rokom ako jedno zo svojich prvých opatrení po víťazných voľbách. Maďari si ním pripomínajú výročie Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá v júni 1920 spečatila rozpad Uhorska. Zákon, ktorý od začiatku tohto roka umožňuje udeľovať občianstvo Maďarom žijúcim v okolitých krajinách, podľa predsedu parlamentu Lászlóa Kövéra zmenil charakter výročia Trianonu. O občianstvo už požiadalo 90-tisíc maďarských krajanov. „V tento deň nedržíme smútok pre našu trianonskú roztrúsenosť, ale oslavujeme prežitie, nový začiatok a spolupatričnosť Maďarov,” citovala Kövéra agentúra MTI. Šéf parlamentu tiež sľúbil, že hoci technické detaily ešte treba dopracovať, každý maďarský občan dostane volebné právo nezávisle od toho, či žije v Maďarsku. „Rozhodnutie o volebnom práve pre zahraničných Maďarov sa v hlavách a duši členov vládnej koalície už zrodilo,” vyhlásil na slávnosti vo vojvodinskej Subotici. Ako prvý z maďarských vládnych politikov Kövér pripustil aj možnosť integrovania krajanov do maďarského systému sociálneho poistenia s tým, že by doň zahraniční Maďari prispievali. Na slávnostnom vztýčení štátnej vlajky v Budapešti na námestí pred parlamentom, ktorým sa v sobotu začali celoštátne oslavy, sa zúčastnil aj premiér Viktor Orbán. On sám na výročie Trianonu nepredniesol prejav. Jeho hovorca Péter Szíjjártó sa však o to viac rozohnil v Komárome, na celoštátnom zraze vysídlencov zo Slovenska. „Ani Tretia ríša, ani Sovietsky zväz, ani Československo už neexistujú. My však, hoci aj verejnoprávne posekaní na kúsky, sme silný, jednotný a vzmáhajúci sa národ,” uviedol podľa MTI. Svoje vlastné podujatie si v Budapešti usporiadali krajne pravicové združenia. Vyše tisícpäťsto jeho účastníkov na záver zhromaždenia v sprievode prešlo okolo veľvyslanectiev Slovenska, Rumunska a Srbska. Skandovali heslo Preč s Trianonom! a niesli transparent s anglickým nápisom Spravodlivosť pre Maďarsko. Na zhromaždení prehovoril predseda iredentistického Mládežníckeho hnutia 64 žúp László Toroczkai, podľa ktorého 4. jún nemôže byť dňom národnej spolupatričnosti. „Otázku Trianonu nemožno odbaviť udelením dvojakého občianstva. Nesmieme sa vzdať ani piade maďarskej zeme,” citoval ho portál Hir24.hu.

Maďarský veľvyslanec dostal na ministerstve list a nótu

1. júna 2011 - (tasr)

Slovenské ministerstvo žiada Maďarsko o stanovisko k ďalšiemu spôsobu poskytovania finančnej podpory menšinám. Maďarský veľvyslanec Antal Heizer dostal na Ministerstve zahraničných vecí list pre maďarského ministra a nótu, v ktorej slovenské MZV žiada o stanovisko k ďalšiemu spôsobu poskytovania finančnej podpory menšinám. TASR informovala riaditeľka Tlačového odboru MZV SR Petra Greksová. Generálny riaditeľ Sekcie európskych záležitostí MZV SR František Ružička dnes maďarskému veľvyslancovi odovzdal list ministra zahraničných vecí SR maďarskému partnerovi, v ktorom žiada o stanovisko k návrhu medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom o úprave niektorých otázok týkajúcich sa štátneho občianstva. Slovenská strana ich predložila 15. februára 2011. „Slovenská diplomacia opätovne potvrdila pripravenosť rokovať o predmetnej zmluve,” informovala Greksová. Ružička podľa nej zároveň odovzdal nótu, v ktorej MZV SR žiada o stanovisko a vysvetlenie maďarskej strany k ďalšiemu spôsobu realizácie finančnej podpory. Maďarská republika ju poskytuje v súlade s Dohodou medzi slovenskou a maďarskou vládou o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry z 12. decembra 2003.

Na výstavbu Slovenského domu v Mlynkoch pôjde 160.000 eur

1. júna 2011 - (tasr)

Na výstavbu a vnútorné zariadenie nového Slovenského domu v Mlynkoch pôjde z rezervy vlády SR 160.000 eur. S ich vyčlenením dnes súhlasil kabinet. Premiéri Slovenskej a Maďarskej republiky Iveta Radičová a Viktor Orbán sa 14. decembra minulého roka dohodli na navýšení prostriedkov na postavenie centra Slovákov v Mlynkoch. Obe vlády chceli vyčleniť toľko peňazí, koľko bude na zrealizovanie tohto zámeru potrebné. Dom, ktorý bude inštitúciou Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), má slúžiť aj Slovákom žijúcim v pilíšskom regióne. Stavba sa realizuje z finančnej podpory oboch vlád. Budova by sa mala kolaudovať v letných mesiacoch. Maďarská strana už prostriedky uvoľnila. Obecná samospráva na jar 2008 rozhodla, že z pôvodného Slovenského domu na Hlavnej ulici sa miestna slovenská samospráva a ďalšie organizácie Slovákov musia vysťahovať, pretože obec potrebuje priestory domu. Odovzdanie nového domu Slovákov plánovali pôvodne na jún 2009.

Simon dotuje maďarský spolok

7. júna 2011 - (Mária Mihaliková - Sme)

Ministerstvo pôdohospodárstva platí budovanie centra pre podnikateľov na dedine a prednášky o estetike. Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon z Mosta-Híd dal štátnu dotáciu Združeniu za spoločné ciele, ktorého riaditeľkou je členka SMK Erzsébet Pogány. Vyše 53­-tisíc eur od štátu pôjde na projekt, ktorý má zvýšiť konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov v prihraničnej oblasti. Simon poprel, že jeho bývalá stranícka kolegyňa Pogányová si uňho dotáciu vybavila. Tvrdí, že štátnu podporu musel dať, lebo projekt podporilo Maďarsko ako riadiaci orgán programu cezhraničnej spolupráce. „Slovensko je povinné spolufinancovať, čo riadiaci orgán schváli,“ povedal Simon. Na čo sa peniaze minú, nevie. „Keby som mal vedieť, na čo budú použité peniaze vo všetkých projektoch, to by som bol pomaly génius.“ Združenie podľa Pogányovej zaktualizuje svoju databázu podnikateľov a vyškolí tých, ktorí prejavia záujem. Podľa zmluvy, ktorú v polovici mája uzavrelo so Simonom, mu zostane časť dotácie, takmer 19-tisíc eur. Zvyšok majú dostať dvaja partneri, obec Perín-Chym v okrese Košice-okolie a občianske združenie Rovás, ktoré vedie maliar Otto Szabó. Dedina so zhruba 1500 obyvateľmi má zinkasovať necelých 30-­tisíc eur. „Úlohou obce bude vytvoriť informačné centrum pre malých a stredných podnikateľov v obecnej budove,“ povedala starostka Adriena Baranová, ktorá kandidovala s podporou Smeru a Mosta. Szabó hovorí, že za 4300 eur sa postará o „dovzdelávanie a prednášky v oblasti estetiky“. Simon má o projekte pochybnosti. Maďarsko podľa neho dáva príliš veľa peňazí na niektoré aktivity združenia, ktoré musí Slovensko spolufinancovať. Sľubuje, že ich dá ministerským kontrolórom preveriť. Centrum a prednášky sú podľa Pogányovej súčasťou väčšieho projektu, z ktorého Slovensko platí iba 15 percent peňazí. „Celkový rozpočet je 1,7 milióna eur.“ Podieľať sa na ňom majú aj ďalšie neziskovky. Hlavným cieľom je podľa nej oprava troch budov, kde vznikne školiace centrum a klub podnikateľov. 

Minister: Platili SMK

Zsolt Simon obviňuje Združenie za spoločné ciele, že financuje SMK. Strana to popiera. Združenie za spoločné ciele má blízko k SMK. Členom predsedníctva je bývalý poslanec Miklós Duray z SMK. Združenie prevádzkuje internetové noviny felvidek.ma, v ktorých propaguje tváre SMK, napríklad bývalého poslanca parlamentu Ivána Farkasa. Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon z Mosta­Híd naznačil, že združenie dávalo SMK peniaze. „Mám informácie, ktoré nasvedčujú takémuto konaniu.“ „Nie je to pravda,“ hovorí šéf SMK József Berényi. Rovnako aj šéfka združenia Erzsébet Pogány: „Pán minister sa mýli.“ Simon bol podpredsedom SMK, stranu opustil v apríli 2009, neskôr vstúpil do Mosta-Híd.

Dotované Združenie za spoločné ciele:

• funguje od roku 2001,

• na základe krajanského zákona koordinovalo na Slovensku vydávanie preukazov zahraničných Maďarov,

• riaditeľkou je členka SMK Erzsébet Pogány,

• v predsedníctve sedí bývalý poslanec Miklós Duray.

Slota sa na výročie strany sťažoval na médiá i homosexuálov

4. júna 2011 - (sita)

Šéf Slovenskej národnej strany Ján Slota si dnes v Martine počas osláv 140. výročia založenia strany poťažkal na slovenské médiá i homosexuálov. Médiám zazlieva, že už niekoľko rokov vyťahujú na SNS len špinu a vôbec sa nevenujú hrozbe maďarizácie či pozitívnym veciam, ktoré strana pre slovenský národ robí. Podľa Slotu je tu stále udržiavaný akýsi večný príbeh o nástenkovom tendri a o emisiách a ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi preto odkazuje, aby sa radšej pozrel na najnovšie kauzy. „Ktoré jeho koaliční partneri robia- jak rozkrádajú, síce sofistikovane, ale jednoznačne rozkrádajú majetok Slovenskej republiky,“ povedal Slota. Homosexuálov Slota vníma ako veľmi chorých ľudí a myslí si, že tak by sa na nich mala pozerať aj slovenská spoločnosť. „Slovenské médiá už nie sú slovenské, radšej sa venujú lezbám a homosexuálom pochodujúcim po Slovensku, čo je najsmutnejšie. A na druhej strane tu najstaršia politická strana oslavuje svoje 140. narodeniny a bohužiaľ ten záujem médií je minimálny. Taktiež bohužiaľ musím konštatovať, že SNS musí aj po 140 rokoch zápoliť s tvrdou a nekompromisnou maďarizáciou. Čiže SNS má prečo existovať, má za čo bojovať a bude bojovať za svoj národ a za slovenskú štátnosť,“ povedal šéf SNS. Na budove Matice slovenskej dnes šéf SNS Ján Slota spoločne s predsedom Matice slovenskej Mariánom Tkáčom odhalili pamätnú tabuľu venovanú prijatiu Memoranda slovenského národa spred 150. rokov, ale i založeniu Slovenskej národnej strany o desať rokov neskôr. Tkáč je pripravený rovnako vyvesiť tabuľu ktorejkoľvek parlamentnej strany. „Matica slovenská je ustanovizňou všetkých občanov Slovenska, ak by chceli na túto budovu dať pamätnú tabuľu hociktorá z parlamentných politických strán, tak sme pripravení to urobiť,“ povedal Tkáč a dodal, že na oslavy výročia podpisu memoranda pozval predstaviteľov všetkých politických strán, ktoré sú v parlamente. „V podstate z každej niekto prišiel, akurát pán Bugár nereagoval.“

Chmel: Mám jazdiť po Slovensku na alegorickom voze?

4. júna 2011 - (sme.sk)

Podpredseda vlády pre menšiny Rudolf Chmel z Mosta­Hídu dnešný Dúhový pochod podporuje, hoci sa na ňom nezúčastní. Za väčšie práva pre homosexuálov by podľa neho nebola ani väčšina jeho strany:

http://www.sme.sk/c/5922406/chmel-mam-jazdit-po-slovensku-na-alegorickom-voze.html

Veľvyslanci dúhy

3. júna 2011 - (Vladimír Palko - blog)

Dvadsiati veľvyslanci krajín, pôsobiaci na Slovensku podporili „Dúhový Pride 2011“ v Bratislave. Vo svojom vyhlásení píšu: „Stojíme obrazne aj doslovne na strane účastníkov pochodu, ktorí sa pokojne zhromaždia, aby sa verejne zastali svojich ľudských práv.“

http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/vladimir-palko-.php?itemid=981

Dobrá správa pre Maďarsko aj Rakúsko, kontaminované vzorky nenašli

3. júna 2011 - (tasr)

Na území Maďarska nezaznamenali doteraz ani jeden prípad črevnej nákazy, ktorá sa z Nemecka rozšírila už do viacerých členských štátov Európskej únie. Skúmanie všetkých 35 vzoriek, ktoré doteraz skúmali v Celoštátnom epidemiologickom centre, prinieslo negatívne výsledky. Informovali o tom na tlačovej konferencii v Budapešti predstavitelia ústredných hygienických orgánov. Podľa ich slov v Maďarsku nehrozí epidémia ochorenia, ojedinelé prípady sa však môžu vyskytnúť. Z Rakúska prišla pozitívna informácia, podľa ktorej tamojšie kontroly neodhalili ani po testovaní 111 z celkove 130 vzoriek potravín - stiahnutých z troch desiatok predajní s bioproduktami - v žiadnej z nich enterohemoragické baktérie, spájané so súčasnou vlnou vážnych ochorení. Medzi skúmanými výrobkami figurovala aj zelenina španielskej proveniencie.

Ministri poľnohospodárstva EÚ o dopadoch smrtiacej baktérie

3. júna 2011 - (sita)

Európski ministri poľnohospodárstva by sa mali zisť v Luxemburgu a rokovať o dopadoch šírenia smrtiacej baktérie Escherichia coli (E. coli) na farmárov v únii. Maďarsko, ktoré do konca mesiaca predsedá EÚ, v piatok uviedlo, že plánuje zvolať mimoriadne zasadnutie ministrov poľnohospodárstva 16. alebo 17. júna. Rozhodnutie by malo padnúť v „pondelok alebo v utorok”, povedal hovorca predsedníctva Márton Hajdú. Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Dacian Cioloş v utorok prisľúbil, že zváži možnú pomoc európskym farmárom po stratách, ktoré utrpeli po vypuknutí epidémie spôsobenej smrtiacou baktériou E. coli, ktorá si doteraz vyžiadala 18 obetí a takmer 1800 ochorení. Ako však komisár povedal „pomoc bude limitovaná”. Epicentrum ochorenia sa nachádza v severonemeckom meste Hamburg. Na základe informácií od nemeckých úradov vydala Európska komisia minulý týždeň varovanie, že zdrojom baktérie spôsobujúcej hemoragicko-uremický syndróm sú uhorky z fariem v okolí španielskych miest Almeria a Málaga, odkiaľ ich doviezli do Nemecka. Komisia svoje varovanie pre spotrebiteľov v stredu zrušila, keďže testy nepreukázali výskyt patogénu spôsobujúceho spomínanú chorobu. Informácia spôsobila veľké straty španielskym farmárom. Obyvatelia následne prestali kupovať surovú zeleninu, čo pociťujú farmári v celej únii. Dovoz zeleniny z krajín EÚ zakázali vo štvrtok Rusko a v piatok Libanon.

Maďarsko je pripravené zvolať mimoriadnu schôdzu

3. júna 2011 - (tasr)

Maďarsko je ako úradujúca predsednícka krajina Európskej únie pripravené zvolať mimoriadnu schôdzku ministrov pôdohospodárstva členských štátov, na ktorej by sa analyzovali dopady črevnej nákazy z Nemecka na zeleninárske i ovocinárske odvetvie. Predpokladom je zhromaždenie dostatočného množstva materiálov a analýz, aby sa o problematike mohlo rokovať vecne a komplexne. Pre maďarskú tlačovú agentúru MTI to potvrdil Márton Hajdú, jeden z hovorcov predsedníctva. Podľa jeho slov padne rozhodnutie o zvolaní mimoriadneho zasadania pravdepodobne začiatkom budúceho týždňa. Iné zdroje informovali, že zvolanie schôdzky je prakticky isté - myšlienku údajne podporuje značná časť členských štátov únie. Za prípadné dejisko mimoriadneho rokovania sa označuje Luxemburg, ktorý je tento mesiac dejiskom všetkých riadnych schôdzok EÚ na ministerskej úrovni. Možným termínom je 17. jún. Práve metropola Luxemburska bude v dňoch 27.-28. júna i dejiskom riadneho zasadania ministrov pôdohospodárstva členských štátov únie. Maďarský minister rozvoja vidieka Sándor Fazekas už na neformálnej schôdzke šéfov agrárnych rezortov členských štátov únie v Debrecíne signalizoval, že predsedajúca krajina je v záujme rýchleho konania pripravená zvolať aj mimoriadne zasadanie. Libanon je druhou krajinou po Rusku, ktorá uvalila kvôli črevnej nákaze zákaz na dovoz surovej zeleniny z celej Európskej únie. Európska komisia to podobne - ako v prípade Ruska vo štvrtok - označila za „neprimeraný” krok. Rozhodnutia Moskvy a Bejrútu narazili v Bruseli na neporozumenie.

Odkiaľ pochádza baktéria E.coli?

Je to teroristický útok, myslia si Nemci

4. júna 2011 - (čtk)

Je to otázka, ktorú si v Nemecku kladie snáď každý: Odkiaľ pochádza baktéria EHEC? Potom, čo sa ukázalo, že zdrojom nákazy nie sú španielske uhorky, pokračujú dohady, píše agentúra DPA. Zatiaľ čo vedci pátrajú po pôvode črevnej baktérie, prispieva existujúca neistota ku spriadaniu sprisahaneckých teórií: Mohlo by ísť o teroristický útok biologickými zbraňami, pýtajú sa ľudia na internete a rozširujú svojrázne správy, ktoré úrady okamžite popierajú. „Spolkové ministerstvo vnútra s teroristickým útokom pomocou EHEC počítalo už v roku 2006,” píše sa napríklad na internete. Alebo: „Nemecká spravodajská služba vo veci EHEC vyšetruje v Paríži.” Ukázať na podozrivých je jednoduché. Len nedávno bol zabitý Usama bin Ládin, takže by EHEC mohlo byť pomstou fanatických islamistov. Tento takzvaný „fekálny džihád” je ale len jednou z mnohých podobných teórií. Zatiaľ čo je zrejmé, že takéto dohady sú nepodložené, špekulujú aj vedci o tom, či mohol niekto EHEC vypustiť zámerne. Kým sa nepodarí nájsť zdroj, „nedá sa vylúčiť ani veľmi nepravdepodobná, ale teoreticky mysliteľná možnosť, že niekto baktérie vypustil zámerne,” napísal v novinách Tagesspiegel uznávaný mikrobiológ Alexander Kekulu z univerzity v Halle. DPA zároveň pripomína, že v Česku sa o rozruch postaral minister poľnohospodárstva Ivan Fuksa so svojou teóriou, že niekto mohol zeleninu otráviť v sklade, čo by podľa neho „bolo na hranici teroristického útoku”. Oficiálne miesta však úvahy o útokoch jednoznačne odmietajú: „Nič neukazuje na bioteroristické pozadie (prípadu),” vyhlásil hovorca nemeckého ministerstva vnútra. Neuskutočnila sa ani žiadna „tajná schôdzka” v Paríži, ktorej by sa zúčastnila nemecká tajná služba. Tiež zo Spolkového úradu pre bezpečnosť potravín znie: „Nemáme žiadny náznak, že ide o útok.” Táto ubezpečenia ale so zástancami sprisahaneckých teórii vôbec nepohnú. Dôvodov pre útok je podľa nich dostatok. Čo napríklad mäsový priemysel? Nečakal snáď po problémoch s BSE, skazeným mäsom a dioxínmi na okamih, keď nejaký škandál postihne producentov zeleniny? Podozrivý je tiež - ako už v prípade prasacej a vtáčej chrípky - farmaceutický priemysel, ktorý by si výrobou drahých liekov mohol prísť na veľké peniaze. Aj v Španielsku, kde poľnohospodári kvôli „uhorkovému poplachu” prišli o stovky miliónov eur, sa hľadajú vinníci. Podľa Ramóna Mampela z jedného zo španielskych poľnohospodárskych zväzov za všetko môžu konkurenti. „Som si istý, že sa za postojom Nemecka skrývajú iné záujmy. K nim môžu patriť napríklad dodávateľské zmluvy s Marokom alebo juhoamerickými štátmi.” Rus Pavel Grudinin, šéf jedného z najväčších producentov zeleniny v krajine, má podobný názor. Podľa neho ide o obchodnú vojnu, na konci ktorej majú trh ovládať Turecko a Čína. Niektorí za všetkým vidia jadrovú lobby. Podľa rakúskeho servera wahrexakten.at, ktorý sa bežne zaoberá napríklad otázkami o votrelcoch z vesmíru, sa jadrový priemysel zámerne snaží preniesť pozornosť k iným témam. V Nemecku sa totiž v posledných týždňoch o budúcnosti jadrových elektrární diskutovalo a vláda nakoniec rozhodla o ukončení ich prevádzky do roku 2022.

Nakazené uhorky spustili v Európe epidémiu

29. mája 2011 - (čtk / tasr / hn)

Kontaminovaná zelenina sa dostala nielen k našim susedom. Nákaza sa šíri ďalej. Bio uhorky zo Španielska, paradajky aj hlávkový šalát. Črevná baktéria EHEC spôsobujúca ťažké krvácajúce hnačky od minulého týždňa postihla viac než tisíc ľudí. Na následky zomrelo do nedeľného poludnia desať infikovaných. Nákaza, ktorú pred niekoľkými dňami oznámilo Nemecko, sa rozšírila aj do ďalších krajín. Chorých hlási Švédsko, Dánsko, Veľká Británia, Francúzsko aj Holandsko. Na český trh sa mohlo dostať až 120 kusov uhoriek, časť išla do predajní firmy Country Life, časť zrejme ďalším odberateľom, tvrdí Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia. Firme Country Life boli rizikové uhorky minulý týždeň dovezené z Nemecka, inšpektori SZPI vo firme dnes vykonávajú kontrolu. Do Českej republiky bola v minulých dňoch dovezená šarža šalátových uhoriek zo Španielska. Inšpekcia sa informáciu dozvedela z únijného systému rýchleho varovania (RASFF). Experti zistili, že črevnú infekciu spôsobuje baktéria zvaná Enterohemoragická Escherichia coli. Nemecko už hlási prvé obete. Podľa hovorcu inšpekcie išlo o dodávku bio uhoriek. „Uhorky boli dodané českej spoločnosti Country Life s ro, Nenačovice, Benešov. Podľa Nemcov boli distribuované aj do Maďarska, Rakúska a Luxemburska, „povedal Spáčil:

http://hnonline.sk/c1-51963650-nakazene-uhorky-spustili-epidemiu

Koncom júna otvoria most cez Ipeľ do Maďarska

31. mája 2011 - (tasr)

Most a príslušné komunikácie budú v správe maďarskej strany. Ďalší most cez Ipeľ, ktorý je vo výstavbe medzi Rárošom a Rárospusztou, bude potom v správe slovenskej strany. Prvý most cez Ipeľ, ktorý spojí obce Peťov na slovenskej a Pösténypuszta na maďarskej strane slovensko-maďarskej štátnej hranice, už čoskoro odovzdajú do prevádzky. Ako pre maďarskú tlačovú agentúru MTI uviedol spolupredseda slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre obnovu ipeľských mostov András Serfz, most bude po technickej stránke dokončený koncom júna. Pracuje sa na tom, aby do jeho uvedenia do prevádzky neuplynulo následne priveľa času. Predchádzať tomu bude kontrola oboch zainteresovaných strán, ako aj Európskej únie. Zodpovední zaslali pozvánky na slávnostné odovzdanie mostu cez Ipeľ do prevádzky premiérom oboch krajín ešte v januári, pričom za termín navrhli 25. alebo 26. jún. Pokrývanie povrchu mosta a prístupových komunikácií asfaltom prebieha v súčasnosti na slovenskom území, o niekoľko dní by sa mechanizmy a pracovné čaty mali presunúť na maďarskú stranu štátnej hranice. Spomínaný most a príslušné komunikácie budú v správe maďarskej strany. Ďalší most cez Ipeľ, ktorý je vo výstavbe medzi Rárošom a Rárospusztou, bude potom v správe slovenskej strany. Práve tento most, ktorého projekt sa zrodil ako prvý, mal byť odovzdaný do prevádzky ešte vlani v novembri. Dokončenie prác tam však mešká v dôsledku povodní z jara 2010. Očakáva sa, že do prevádzky by ho mohli odovzdať v októbri 2011, vyplynulo zo slov Andrása Serfza.

Jelšava má záujemcu o kaštieľ z Maďarska

1. júna 2011 - (Štefan Rimaj - Pravda)

Historický coburgovský kaštieľ v Jelšave mesto po rokoch márneho hľadania kupca možno predá. O objekt s rozlohou 4 800 štvorcových metrov prejavila záujem súkromná spoločnosť z Maďarska, zaoberajúca sa nehnuteľnosťami. Jej zástupcovia sa včera stretli s primátorom Milanom Kolesárom. Ten má z rokovania zatiaľ dobrý dojem. Považuje ich zatiaľ za najserióznejších záujemcov, s ktorými doteraz o predaji kaštieľa rokoval. Za vzácnu pamiatku mesto pýta 78-tisíc eur, na toľko ju ohodnotil znalec. Cena je nízka pre schátraný stav. „Proti cene Maďari nenamietali, skôr ich nepotešil technický stav objektu. Podľa odhadu treba do opravy kaštieľa investovať minimálne 6 miliónov eur,” povedal Kolesár. Mesto na to nemá, preto sa pokúša kaštieľa zbaviť. Či Maďari kaštieľ kúpia, majú dať Kolesárovi vedieť v krátkej dobe. Čas nespresnili. Pre náklady na opravu však cúvli z obchodu všetci kupci, ktorí v posledných rokoch oň prejavili záujem. Nepomohlo ani to, že istý čas núkala Jelšava kaštieľ aj za symbolickú jednu korunu. Pre mesto s 3 300 obyvateľmi sa budova na námestí, ktorá bola naposledy využívaná pred rokom 1989, stáva čoraz väčšou záťažou. Vlani kaštieľ pred zatekaním a zničením zachránili výmenou strechy za 10-tisíc eur. Aby objekt nerozkrádali zlodeji, platia Jelšavčania súkromnú bezpečnostnú službu, ktorá ho chráni pred zlodejmi. „Za stráženie platíme mesačne 1 600 eur. SBS stráži aj ďalšie historické budovy v centre,” vysvetlil Kolesár. Kaštieľ je z bezpečnostných dôvodov pre turistov uzavretý. Miestni obyvatelia si ho vedia po oprave predstaviť ako domov dôchodcov či hotel.

Nechceme Ajku na Slovensku, vyhlásil minister Nagy

31. mája 2011 - (sita)

Priemysel súhlasí so zákonom o environzáťažiach, podľa ministra Nagya je to šanca, aby Slovensko nepostihla podobná katastrofa ako v maďarskej Ajke. Tripartita súhlasí s návrhom zákona o identifikácii environmentálnej záťaže a určení zodpovednej osoby za environmentálnu záťaž. „Teší ma, že aj priemysel prijal svoj podiel na odstránení tohto dedičstva. V okolitých štátoch to bolo financované z príjmov z privatizácie, napríklad v Českej republike cez Fond národného majetku. Na Slovensku len niekoľko svedomitých podnikov likviduje envirozáťaže na vlastné náklady. Je to šanca. Nechceme Ajku na Slovensku,” reagoval minister životného prostredia József Nagy. Nový zákon určí zodpovednosť, a to aj vzhľadom na zmeny vlastníctva podnikov či pozemkov. V prípade, že zodpovedná osoba nebude identifikovaná, štát preberie zodpovednosť. Zákon ďalej odstraňuje možnosť špekulatívnych prevodov aj retrospektívne a dáva právomoc riešiť záťaže aj bez súhlasu nezodpovedného majiteľa pozemku. „Veľká fabrika, baňa či elektrárne nemôžu mať lepšie PR, ako keď zneškodnia haldu, ktorá straší okolie desaťročia. Prijatie zákona o záťažiach bude preto veľkým krokom k takej spoločnej zodpovednosti firiem a štátu, ktorú vidíme na západe. Verím, že Slováci sú zrelí oceniť túto námahu firiem v prospech nás všetkých. Štát im bude pomáhať aj prostredníctvom EÚ fondov,” dodal Nagy. Maďarskú obec Ajka zasiahol 4. októbra minulého roka jedovatý kal z pretrhnutej sedimentačnej nádrže. Ekologická katastrofa si vyžiadala desať obetí a vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Katastrofa zničila približne 400 domov a spôsobila obrovské škody.

Slovensko spojí s Maďarskom svoj trh s elektrinou

31. mája 2011 - (sita)

Národné trhy s elektrinou Slovenska, Českej republiky a Maďarska sa dohodli na vytvorení jednotného európskeho trhu s elektrinou. Predstavitelia národných regulačných úradov, prevádzkovateľov prenosových sústav a inštitúcií zodpovedných za organizovanie národných trhov s elektrinou podpísali memorandum o spolupráci pri vytváraní integrovaného jednotného európskeho trhu s elektrinou. „Signatári memoranda sa, v snahe urobiť krok dopredu pri dosahovaní regionálnej integrácie trhu s elektrinou, dohodli na začlenení trhovej oblasti Maďarska s elektrinou k prepojenému trhu s elektrinou Českej republiky a Slovenska počas roka 2012, s použitím metodológie prepojenia trhov prostredníctvom jednotnej ceny,” informoval hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR Miroslav Lupták. Krajiny považujú toto prepojenie za logický medzi krok pred pripojením k regiónu západnej Európy.

Maďarsko chce potvrdiť rovnú daň ústavným zákonom

3. júna 2011 - (sita)

Základné princípy rovnej dane z príjmov osôb majú byť v Maďarsku potvrdené zákonom, ktorého schválenie si vyžaduje dvojtretinovú parlamentnú väčšinu, vyhlásil v piatok maďarský minister hospodárstva György Matolcsy. Dva základné princípy sú, že osobné príjmy sa zdaňujú jednotnou sadzbou a daňový režim má uprednostňovať rodiny s deťmi, povedal Matolcsy pre internetový portál www.fn.hu. Minister ďalej vyjadril osobný názor, podľa ktorého by mal zákon garantovať, že sadzba rovnej dane nebude vyššia ako súčasných 16 %. Matolcsy uviedol, že mimoriadnu daň zo ziskov bánk chce vláda zachovať na polovici súčasnej úrovne aj po roku 2012. Podmienkou je, že dovtedy nevznikne nová banková daň s platnosťou v celej EÚ. O budúcnosti mimoriadnych daní chce vláda s bankami rokovať v druhej polovici roka 2012, dodal Matolcsy.

Novela Ústavy SR z dielne Smeru-SD

je v 2. čítaní aj vďaka hlasom KDH

31. mája 2011 - (tasr)

Návrh zmeniť Ústavu SR vyvolaný najmä novou maďarskou ústavou dnes prešiel do druhého čítania. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady SR, ktorí iniciatívu z dielne Smeru-SD podporili 77 hlasmi. Kladne hlasovali aj piati poslanci KDH, ako aj nezávislí Igor Matovič a Andrej Ďurkovský. Strana Roberta Fica chce novelizáciou základného zákona štátu zdôrazniť, že Slovensko zaručuje individuálne a nie kolektívne práva a slobody. V Ústave SR majú pribudnúť dve nové vety. Podľa prvej SR „zaručuje základné individuálne práva a slobody”. Druhou zmenou malo byť doplnenie článku 34 o vetu, že „SR uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám”. Pri definitívnom júnovom hlasovaní o návrhu bude na jeho schválenie potrebných až 90 hlasov. Autori novely, Marek Maďarič a Róbert Madej (Smer-SD), v dôvodovej správe tvrdia, že vládna politika Maďarskej republiky, najmä od nástupu súčasnej vlády Viktora Orbána podniká voči Slovensku znepokojujúce kroky, ktoré sa dotýkajú našich životných záujmov a majú charakter exteritoriálnych účinkov. „Je nevyhnutné, aby SR na ne reagovala adekvátnym spôsobom,” upozornili. V novej maďarskej ústave, ktorá vstúpi do účinnosti 1. januára 2012, sa okrem iného uvádza, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc a podporuje uplatnenie ich kolektívnych práv a vytvorenie ich kolektívnych samospráv. „Tieto ustanovenia o podpore kolektívnych práv Maďarov žijúcich v zahraničí musíme vnímať kriticky,” tvrdia poslanci Smeru-SD. Opierajú sa pri tom aj o medzinárodné právo, ktorého tzv. kolektívne práva menšín nepozná. „Ľudské práva majú v medzinárodnom práve všeobecne uznávaný individuálny charakter a koncepcia kolektívnych práv sa nepresadila ani v Európe ani inde a nenašla si miesto v žiadnom ľudskoprávnom dokumente OSN, Rady Európy, OBSE alebo EÚ,” argumentujú. Myslia si preto, že po schválení novej maďarskej ústavy už nestačí zo strany Slovenska len deklarovať, že odmietame uplatnenie právnych noriem akéhokoľvek štátu na území SR, ktoré by zasiahlo do nášho ústavnoprávneho poriadku. „Právna odpoveď na nový ústavný stav v Maďarsku je pre Slovenskú republiku nevyhnutnosťou,” tvrdia Maďarič a Madej.

SR na summite premiérov V4 ukončí svoje ročné predsedníctvo

31. mája 2011 - (tasr)

Summit predsedov vlád Vyšehradskej štvorky v Bratislave zavŕši ročné predsedníctvo Slovenska v tomto zoskupení. Vo štvrtok 16. júna sa spoločne stretnú Iveta Radičová (SR), Petr Nečas (ČR), Viktor Orbán (MR) a Donald Tusk (PR). Premiéri budú rokovať o spolupráci krajín V4 v rôznych oblastiach a vyhodnotia plnenie ročného programu predsedníckej krajiny. Neobídu ani otázky súvisiace s členstvom jednotlivých krajín v EÚ. Slovensko predsedá V4 od 1. júla minulého roka do konca júna. Rotujúci post prevezme od neho Česká republika. Predchádzajúce stretnutie šéfov exekutív vyšehradskej skupiny sa uskutočnilo 15. februára v Bratislave. Na rozšírený summit, ktorý sa konal pri príležitosti 20. výročia vzniku tohto regionálneho združenia stredoeurópskych štátov, pricestovali aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, rakúsky kancelár Werner Faymann a ukrajinský premiér Mykola Azarov. História Vyšehradskej štvorky sa začala písať v severomaďarskom mestečku Vyšehrad (Visegrád) na Dunaji. Prezidenti Václav Havel (ČSFR), Lech Walesa (Poľsko) a premiér József Antall (Maďarsko) tam podpísali 15. februára 1991 deklaráciu o úzkej spolupráci troch krajín na ceste k európskej integrácii.

Koncert venovaný pápežovi maďarským prezidentom

27. mája 2011 - (tkkbs.sk)

V piatok o 18. hodine sa v aule Pavla VI. vo Vatikáne uskutočnil koncert vážnej hudby, ktorý venoval maďarský prezident Pál Schmitt pápežovi Benediktovi XVI. Koncert sa konal pri príležitosti 200. výročia narodenia skladateľa Franza Liszta a súčasného európskeho predsedníctva Maďarskej republiky. Skladby tohto skladateľa a klavírneho virtuóza zazneli v podaní Maďarského národného orchestra, Národného speváckeho zboru a sólistu Istvána Horvátha, pod taktovkou svetoznámeho maďarského klaviristu, skladateľa a dirigenta Zoltána Kocsisa. V programe koncertu bol Slávnostný pochod, ktorý Ferenz Liszt zložil v roku 1849 pri príležitosti stého výročia narodenia Johana Wolfganga Goeteho, Ave Maria a 13. žalm, zhudobnený Lisztom počas rokov pobytu v Tivoli a v Ríme. Pred samotným koncertom sa Svätý Otec osobne stretol v jednej zo sál Auly Pavla VI. s prezidentom Maďarskej republiky. Po skončení koncertu Benedikt XVI. vo svojom príhovore k všetkým prítomným pripomenul pozadie vzniku a obsah jednotlivých diel Franza Liszta, predvedených na koncerte. Osobitne pripomenul 13. žalm, ktorým autor vyjadril svoju hlbokú vieru. Ako hovorí Svätý Otec, „Je to žalm, v ktorom sa modliaci nachádza v ťažkej situácii, je obkľúčený nepriateľom, a cíti sa opustený Bohom. Toto vyjadruje slovami „Dokedy Pane?“, ktoré štyrikrát zaznejú v speve tenoristu. Je to zvolanie človeka a celého ľudstva, ktoré cíti ťažobu zla existujúceho vo svete. Lisztova hudba nám sprostredkuje precítenie tejto ťažoby a úzkosti. Avšak Boh neopúšťa. Vie to žalmista a vie to aj Franz Liszt ako muž viery. Z tejto úzkosti sa rodí plná dôvera, ktorá vedie k radosti. „Moje srdce sa teší z tvojej pomoci. Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami.“ V tomto momente sa Lisztova hudba premieňa: tenor, chór a orchester intonujú hymnus plnej dôvery v Boha, ktorý nikdy nezradí, nikdy nezabúda a nikdy neopúšťa.“ Na záver svojho príhovoru Benedikt XVI. dodal, že „veľký maďarský hudobník sa tento žalm viac modlil ako komponoval, alebo lepšie povedané, modlil sa ho skôr ako ho skomponoval.“

Bryndzové halušky prišli navariť aj Maďari a Chorváti

29. mája 2011 - (sita)

Slovenské bryndzové halušky prišli do Terchovej navariť aj Maďari a Chorváti. Sedemnásty ročník Majstrovstiev sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek prilákal v sobotu 33 súťažných družstiev. Napriek vytrvalému dažďu ich prišlo do Jánošíkovho rodiska povzbudiť vyše päťtisíc ľudí z celého Slovenska. V súťažili štvorčlenných družstiev išlo nielen o rýchlosť, ale najmä o chuť. Jeden z tímu halušky varil, ostatní udržiavali oheň, poriadok a pripravovali škvarky. Z dvoch kilogramov zemiakov musel kuchár pripraviť 3,5 kila chutných bryndzových halušiek. Rozhodcovia fajnšmekri bodovali okrem rýchlosti prípravy a chute halušiek aj čistotu pracovného priestoru, prípadné poranenia pri strúhaní zemiakov či dodržanie váhy už hotových halušiek. „Naozaj dobré bryndzové halušky by mali byť nie veľmi veľké, nie veľmi tvrdé a dá sa povedať, že by mali obsahovať dosť bryndze. A hlavne by nemali byť prihorené škvarky,“ hovorí riaditeľ pretekov Milan Holák. Haluškový šampionát sa musel presťahovať z Tureckej do Terchovej po 16 úspešných ročníkoch. Starostovi a poslancom stredoslovenskej obce Turecká podľa organizátorov nevyhovoval tradičný termín na prelome mája a júna, s odvolaním sa na lepšie počasie im ponúkli iné - júlové a augustové termíny. Majstrovstvá sveta sa vypracovali postupne z dedinskej súťaže založenej miestnym krčmárom na populárne medzinárodné podujatie. Od roku 1999 všetkých 16 doterajších ročníkov majstrovstiev sveta hostila Turecká. „Mne je to zvlášť ľúto, lebo ja som obyvateľ Tureckej. Ale myslím si, že je to pre nás, ako pre občianske združenie len prínosom. Pretože v Tureckej sme mali dosť „také“ podmienky, tam sa veľmi akcie neorganizujú, tu v Terchovej je to predsa len lepšie,“ povedal predseda občianskeho združenia Halušky Turecká Ivan Makovník.

Prieskum: Voľby by vyhral Smer, zostavil by sám vládu

31. mája 2011 - (sme.sk)

Ak by sa parlamentné voľby konali v máji, vyhrala by ich strana Smer s viac ako 47 percentami hlasov. Smer by získal 80 poslaneckých kresiel a mohol by sám zostaviť vládu. SDKÚ by ako najsilnejšia zo strán súčasnej koalície získala približne 12 percent hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý sa uskutočnil v máji na výberovej vzorke 1049 respondentov. KDH by získalo približne 9 percent hlasov, nasledovala by SNS s viac ako 8-percentnou podporou. Do parlamentu by sa dostali aj Most-Híd so šiestimi a SaS približne piatimi percentami hlasov. SMK ani HZDS by päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu neprekročili.

Majú vedieť lekári po maďarsky alebo pacienti po slovensky?

26. mája 2011 - (Pravda)

Pre jazyk ide na juhu Slovenska niekedy o život. „Často prídu pacienti, ktorí nevedia po slovensky. My s doktorkou zas nevieme po maďarsky,” hovorí zdravotná sestra Oľga Raučinová z detskej nefrologickej ambulancie v Nových Zámkoch. Dorozumievajú sa rukami, nohami a zostáva im len dúfať, že pacient porozumel radám a upozorneniam. Lekárka ich po vypísaní správy potom požiada, aby vo svojom okolí oslovili lekára, ktorý im to preloží. Podľa Raučinovej by sa tlmočníci, ktoré pôvodne navrhovala novela zákona o menšinách, aj zišli, ale zároveň sa pýta, kto ich zaplatí. Zadlžené nemocnice? „Budú schopní prísť okamžite v akútnych prípadoch? Bude mať každá ambulancia svojho?” kladie sestrička ďalšie otázky, na ktoré nečaká odpovede. S jazykovou bariérou sa stretáva ešte častejšie odvtedy, čo v okolitých nemocniciach zrušili pre nedostatok peňazí oddelenia a do Nových Zámkov začali chodiť aj pacienti zo vzdialenejších miest, ktorí ovládajú len maďarčinu. Napríklad zo Štúrova. „Ostávajú dokonca nemilo prekvapení, že tu v Nových Zámkoch sa nájde niekto, kto nevie po maďarsky,” hovorí sestrička. Myslí si, že najväčší problém je v tom, „či niekto chce, alebo nechce ovládať jazyk krajiny, v ktorej žije”. Množstvo pacientov, ktorí vedia len po maďarsky, majú aj v nemocnici v Lučenci. Na zmeny súvisiace s prijatím nového zákona sa však nijako špeciálne nepripravujú. „Toto nie je podľa nás otázka dňa. Kvôli nedorozumeniu u nás doteraz nedošlo k žiadnym problémom. Ak sa niekedy u nás objaví pacient, ktorý vie len po maďarsky, vždy sa v personáli nemocnice nájde človek, ktorý sa s ním dohovorí v maďarčine,” hovorí riaditeľ Július Höffer. Zdôraznil, že prepúšťacie správy určite nebudú písať dvojjazyčne. „Skôr v nich popri slovenčine používame medicínsky zaužívanú latinčinu,” dodal Höffer.

Maďarský jazyk rozvíril vody... Na pohotovosti sa pohádali s lekárkou

2. júna 2011 - (tv joj)

Namiesto vyšetrenia v ambulancii lekárskej služby prvej pomoci v Nových Zámkoch došlo k slovnej prestrelke. A to poriadne ostrej! Nešlo však o hádku kvôli diagnóze aj keď mladého pacienta z Nesvád už tri dni trápili vysoké horúčky. Lekárka latisnkoamerického pôvodu a pacient, ktorý rozprával po maďarsky, nenašli spoločnú reč. Najmä keď sa do toho zamiešal chlapcov otec, tlmočník... „Nechápete, že nevie rozprávať po slovensky. Ja som prišiel ako tlmočník, lebo aj v parlamente hovoria, že každý môže zobrať tlmočníka,” vysvetľuje otec pacienta. „Ja som jej hovoril, že buďte taká dobrá, on je chorý a nie, aby sme rozprávali, kto vie maďarsky a kto slovensky. Ja som začal tak nahlas rozprávať, lebo človek je už nahnevaný... Nepatrí tam hentá ženská, ja by som ju kopol, nech ide tam, domov, jak sú ťavy,” rozčúlil sa nad jednaním lekárky. Aj napriek tomu, že napokon sa lekárka po nedorozumeniach podujala pacienta vyšetriť, otec ho vyzdvihol a odviezol na pohotovosť v nemocnici. Podľa sestričky v ordinácii lekárky bol vulgárny otec. „Škaredo ju urážal, dokonca na jej farbu pleti. Ona je z Panamy...” A ako reagovala lekárka? Pozrite si videoriport:

http://udalosti.noviny.sk/z-domova/01-06-2011/madarsky-jazyk-rozviril

-vody-na-pohotovosti-sa-pohadali-s-lekarkou.html

Budapešť kritizuje novelu slovenského jazykového zákona

31. mája 2011 - (sita)

Maďarsko malo v súvislosti so slovenskou novelou veľké očakávania. Výslednou podobou zákona je však sklamanie. Maďarská vláda v utorok kritizovala novelu slovenského jazykového zákona, ktorý je podľa nej vo viacerých ohľadoch „krokom vzad”. Ako sa uvádza v stanovisku vládneho úradu pre národnú politiku, Maďarsko malo v súvislosti so slovenskou novelou veľké očakávania, no výslednou podobou zákona je sklamané. Hoci novela slovenského jazykového zákona má aj pozitívne aspekty, prispieva „k zachovaniu neistoty” v otázkach týkajúcich sa maďarskej menšiny a prispieva k „atmosfére strachu”. Hlavným problémom pre maďarský úrad pre národnú politiku je to, že zákon štátu viaceré opatrenia prospievajúce menšinám iba umožňuje, no neukladá. Maďarsko je podľa úradu „hlboko sklamané” aj tým, že zákon neukladá miestnym úradom v obciach s vysokým podielom menšinového obyvateľstva zamestnať pracovníka hovoriaceho jazykom menšiny. Maďarsko je podľa tohto vyhlásenia pripravené na ďalší konštruktívny dialóg so slovenskou vládou, ktorého cieľom by malo byť zaistenie dodržiavania menšinových práv. Novela slovenského jazykového zákona, ktorú predkladal podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel a parlament ho schválil koncom mája, vyžaduje na priznanie dvojjazyčného statusu prekročenie 15-percentnej hranice podľa výsledkov v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach ľudu. Doteraz bola táto hranica 20-percentná. Na odňatie dvojjazyčnosti bude po novom potrebné, aby podiel príslušníkov národnostných menšín v obci tri razy po sebe klesol pod 15 percent, čo prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu presadili poslanci zo skupiny Obyčajní ľudia. Obyčajní ľudia tiež dosiahli, aby zabezpečenie komunikácie v menšinových jazykoch nebolo v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb povinné, ale len dobrovoľné.

Maďarsko kritizovalo slovenský zákon o jazykoch menšín

31. mája 2011 - (tasr)

Sklamanie v súvislosti s novelou slovenského zákona o používaní jazykov národnostných menšín vyjadril dnes odbor pre národnú politiku na ministerstve verejnej správy a spravodlivosti v Budapešti, ktorý ho označil za „krok späť”. Informoval o tom maďarský server hirado.hu. „Maďarsko pristupovalo k novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín s veľkým očakávaním. Slovenský parlament prijal 25. mája novelu tohto zákona, ktorý je v niekoľkých ohľadoch pozitívny, naďalej však vzbudzuje pochybnosti, pretože v mnohých prípadoch sa odvoláva na možnosti, a nie na povinnosti v súvislosti so zabezpečením používania jazykov národnostných menšín,” uviedol odbor vo vyhlásení. Podľa odboru znamená viacero bodov novely krok späť v porovnaní s doterajšou praxou a zachováva také body, ktoré používateľov jazykov národnostných menšín privádzajú do nevýhodnej situácie, citoval server hirado.hu. „S hlbokým sklamaním” prijal odbor informáciu o tom, že na základe pozmeňujúceho návrhu z novely vypadla povinnosť zdravotníckych zariadení mať tlmočníka alebo zamestnanca ovládajúceho menšinový jazyk. Odbor ďalej podľa servera zdôraznil, že je aj v záujme Slovenska, keď budú príslušníci národnostných menšín môcť používať svoj materinský jazyk na základe základných ľudských práv a medzinárodne platných predpisov.

Strach z Maďarov opäť zvíťazil

30. mája 2011 - (Andrej Dorič - aktuality.sk)

Zákon o jazyku menšín prešiel zosekaný a niektoré problémy iba odsúva do budúcnosti. Svedčí o malosti našich politikov a zažratom nacionalizme aj v radoch koalície. V prvom rade schválený zákon odsunul do budúcnosti strach nacionalistov z toho, že by nedajbože pribudol nový maďarský (Rusínov sa nacionalisti neboja, tí sa žiaľ pekne asimilujú a Rómov radšej nespomínajú) nápis pri nejakej dedine na južnom Slovensku. Nápis v obci pribudne len ak bude Maďarov viac ako 15 percent dva sčítania po sebe. Teda v tomto roku a o desať rokov. Nápis naopak zmizne ak Maďarov bude menej ako 15 percent až tri sčítania po sebe. Čo bude s našimi Maďarmi o desať či dvadsať rokov nikto nevie presne predpovedať. Ale dá sa predpokladať, že ich počet bude klesať, či už prirodzenou asimiláciu v zmiešaných manželstvách, sťahovaním sa za prácou na sever Slovenska alebo odchodom do zahraničia a to nielen Maďarska. Prijalo sa rozšírenie používania menšinových jazykov v úradnom styku. Maďari si nebudú musieť všetko prekladať do slovenčiny, ale písať žiadosti v rodmom jazyku. Na juhu Slovenska to problém nebude. Inde si úrady asi zabezpečia prekladateľa. Pre nacionalistov je to problém. Pre normálnych ľudí len trocha práce navyše a ústretové gesto k menšinám. Dvojjazyčné by mali byť aj rodné či úmrtné listy. Prečo nie? Veď na každom výrobku máte dnes viac ako 10 jazykov a firmy to radi robia, aby získali viac zákazníkov. Na Slovensku by to mal byť len malý ústupok k tomu, aby sa tu cítili menšiny ako doma, a nie ako podradní občania. Dvojjazyčné budú aj nápisy na železničných staniciach. Ak cestujem po južnom Slovensku som rád, ak vidím aj maďarský nápis obce a vôbec ma to nevyrušuje. Ak boli názvy dvojjazyčné na cestách prečo nie aj tu? Ale opäť sa prejavila malosť našich politikov. Slovenský nápis musí byť prvý a väčší. To, aby si Maďari nemysleli, že sú rovnoprávni s nami väčšinovými Slovákmi. Pokiaľ by mali naši politici hlavy otvorené, tak by možno schválili aj dobrovoľnú výučbu maďarčiny na školách na juhu Slovenska. O povinnej sa neodvážim ani uvažovať. I keď vo Fínsku sa všetci Fíni učia povinne švédštinu lebo majú ani nie 10 percentnú švédsku menšinu. A to ich Švédi dlhé stáročia okupovali. Takže istá paralela s nami tu je. Lenže Fíni sú veľkorysejší. Som zvedavý koľko žiakov by sa na taký nepovinný predmet prihlásilo. Ale možno by ich bolo dosť. Dvojjazyčnosť totiž nie je na škodu, I keď maďarčina nie je svetový jazyk. Ale v strednej Európe sa hodí. V zákone neprešlo povinné zabezpečenie komunikácie v jazyku menšín v nemocniciach. Bude len dobrovoľné. Opäť, v nemocniciach na juhu Slovenska sa vždy nájde lekár či sestrička, ktorí sa dohovoria s babičkou, ktorá nevie po slovensky. A dobrovoľne. Ak niekto nemá ochotu sa dohovoriť, nepomôže mu ani zákon. Načo takú vec riešiť zákonom? Neviem si predstaviť, že príde chorý Maďar do nemocnice kde je len slovenský lekár a bude trvať na komunikácii v maďarčine. Chce byť liečený a nie sa hádať. Na obecných rokovaniach zákon dovolí používať aj menšinový jazyk, ale len so súhlasom všetkých. V poriadku, i keď to sa už dávno deje. V obci kde je 99 percent Maďarov sa rokuje po maďarsky. Ak sú poslanci tolerantní tak kvôli jednému či dvom Slovákom rokujú aj po slovensky. Ak nie, je to vizitka ich obmedzenosti. Napokon zákon nezrušil hlúpe pokuty za jeho nedodržiavanie. A reči poslancov Smeru, ktorí sa zmenili na ultranacionalistov horších ako Slotovci sa komentovať ani neoplatí. Názory, že tento zákon utvorí na južnom Slovensku jazykové geto či bude diskriminovať Slovákov sú scestné. Rozumný Maďar na Slovensku sa po slovensky naučí, už len kvôli uplatneniu v práci. Kto sa štátny jazyk nenaučí je to jeho voľba. Načo ho k tomu nútiť?

Čaplovič: Jazyková novela pomaďarčí juh Slovenska

29. mája 2011 - (aktualne.sk)

Novela zákona o jazykových menšinách, ktorá prešla tento týždeň v parlamente, vytvára predpoklady pre pomaďarčovanie slovenského juhu. Slováci sú na južnom Slovensku diskriminovaní už teraz. Vyhlásil to podpredseda strany Smer-SD Dušan Čaplovič v diskusnej relácii televízie Markíza Na telo. Novela jazykového zákona, ktorú odklepla Národná rada, prináša zmenu percentuálneho kvóra na to, aby príslušníci národnostnej menšiny mohli vo svojom trvalom bydlisku používať materinský jazyk. Percento sa zníži z 20 na 15 percent. Šéf strany Most-Híd Béla Bugár hovorí, že parlament prijal rozumný kompromis. A to aj napriek tomu, že jeho strana chcela znížiť kvórum na desať percent. Opozícia zmenu kritizuje. Podpredseda najsilnejšej parlamentnej strany Smer-SD Dušan Čaplovič je presvedčený, že slovenskí občania na juhu krajiny budú diskriminovaní. „Táto novela zakonzervováva daný stav, vytvára predpoklady pre ďalšie pomaďarčovanie slovenského juhu. Na druhej strane vytvára predpoklady pre pokračujúcu diskrimináciu slovenských občanov, ktorí neovládajú maďarský jazyk. Vieme, ako to funguje v Komárne, tam sú vážne problémy,” vyhlásil Čaplovič v diskusnej relácii. Podľa Čaploviča novela vytvorí mikroregińy, v ktorých sa bude hovoriť iba po maďarsky. Opozičník je presvedčený, že už v súčasnosti sú Slováci žijúci na juhu diskriminovaní. Čaplovič hovorí, že poriadok v tejto oblasti môže nastoliť novelizácia ústavy. Chcel by, aby každý občan Slovenska ovládal oficiálny jazyk a používal ho v oficiálnom styku a občania národnostných menšín by mohli používať svoj materinský jazyk v súkromí. „To je vyváženie práv a povinností,” povedal Čaplovič. „Viete, keď povieme, že každý musí ovládať oficiálny jazyk, tak podaktorí poslanci v parlamente, a ešte aj zo SNS, by museli ísť na preskúšanie,” zareagoval na to Béla Bugár. Bugár Čaplovičovi pripomenul, že zákon umožňuje používať popri štátnom jazyku jazyk menšín a najprv sa komunikuje v jazyku štátnom, až potom v menšinovom. „Neexistuje, aby bol niekto diskriminovaný. Ak také niečo sa deje, tak je to výnimka a tú výnimku treba napraviť,” dodal predseda strany Most-Híd.

Chmel by v otázkach národnostnej identity zakázal hlasovanie

30. mája 2011 - (Pravda)

„Vždy obdivujem ľudí z väčšiny, ktorí vedia, čo nepotrebuje menšina,” odpovedal podpredseda vlády pre menšiny Rudolf Chmel na margo poznámok čitateľov Pravda.sk, v ktorých ho kritizovali za prílišnú ústretovosť voči minoritám. „V otázkach jej národnostnej identity by som dokonca zakázal hlasovanie, akúkoľvek majorizáciu. Je to priveľmi privátna a citlivá vec na to, aby sa stala predmetom plebiscitu ľudí s veľmi povrchným poznaním jej problému,” povedal. Na margo práv a zákonov pre neheteroexuálne menšiny Chmel uviedol, že „v dlhodobej perspektíve Slovensko takéto zákony bude musieť prijať a politici sa nebudú môcť donekonečna vyhovárať na to, že slovenská verejná mienka ešte nie je dostatočne pripravená”

Slovenský parlament v stredu schválil novelu zákona o jazykoch menšín. Prešíel však len v oklieštenej podobe, ktorú presadili Obyčajní ľudia. Zoznam viacjazyčných obcí sa do roku 2021 nerozšíri napriek tomu, že od júla sa zákonné kvórum zníži z 20 na 15 percent. Na druhej strane padla v koalícii dohoda, že do roku 2031 žiadna obec o viacjazyčný status nepríde. Chmel sa v posledných dňoch stal viackrát terčom slovných útokov. Najprv Igor Matovič z Obyčajných ľudí povedal, že „opičiou láskou” národnostným menšinám viac škodí, ako pomáha, cez víkend si vlnu kritiky vyslúžil aj od predsedu SNS Jána Slotu. Ten ho počas návštevy rómskej osady pri Humennom obvinil, že sa zaoberá „iba maďarskými problémami a hlúposťami, ale na problémy cigánskych spoluobčanov kašle.”

Odpovede Rudolfa Chmela:

http://spravy.pravda.sk/odpovede.asp?t=CHMEL

V jazykoch menšín sa podľa Bugára dosiahol rozumný kompromis

28. mája 2011 - (sita)

Dosiahli sme rozumný kompromis, myslí si predseda Most-Híd a podpredseda Národnej rady SR Béla Bugár o tohtotýždňovom prijatí novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. „Ale nemôžem povedať, že od radosti skáčeme,” dodal. Ako ďalej upozornil v dnešnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy, rozšírenie práv používať menšinový jazyk nijako nekráti práva Slovákov. Pritom počet príslušníkov menšín v obciach klesá. Podobu novely označil za „maximum, čo vedeli dosiahnuť”. Najdôležitejším prínosom nového znenia zákona je podľa Bugára zníženie kvóra z 20 na 15 percent. Poslanec parlamentu a podpredseda Smer-SD Dušan Čaplovič si myslí, že príslušníkov menšín netrápia jazykové, ale najmä ekonomické a sociálne problémy. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín považuje za politickú agendu strany Most-Híd, ktorá je podľa Čaploviča pod tlakom SMK, pričom SMK je zas previazaná na maďarského premiéra Viktora Orbána. Novelu z dielne podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) schválila Národná rada SR v stredu 25. mája hlasmi 78 koaličných poslancov, platiť by po podpísaní prezidentom Ivanom Gašparovičom mala od 1. júla 2011. Podľa novely zoznam viacjazyčných obcí sa do roku 2021 nerozšíri, a to napriek tomu, že od júla sa zákonné kvórum zníži z 20 na 15 percent. Na druhej strane sa však koalícia po dlhých rokovaniach dohodla, že do roku 2031 žiadna obec o viacjazyčný status nepríde. Novela, o ktorej sa viedla v parlamente dvojdňová diskusia, rozširuje právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Okrem iného tiež zavádza pri prehreškoch voči jeho ustanoveniam pokuty od 50 do 2 500 eur. Správne delikty bude prerokúvať Úrad vlády SR, pričom najprv musí upozorniť na nedostatky. Ak sa v danej lehote neudeje náprava, môže pokutovať. V súvislosti s vyhlásením Národnej rady (NR) SR k prijatiu novej maďarskej ústavy Dušan Čaplovič (Smer-SD) tvrdí, že je povinnosťou Slovenska monitorovať aj situáciu v susedných štátoch, pokiaľ sa tam objavujú veci, ktoré smerujú k tomu, aby občanov suverénneho štátu ovplyvňovali politici zo susedného štátu. Nechce, aby sa v budúcnosti stala slovensko-maďarská hranica „volebným korzom”. Niektoré výzvy z Maďarska totiž podľa jeho názoru ohrozujú suverenitu Slovenska. Čaplovič zároveň v diskusii Slovenského rozhlasu pripomenul, že ústavy mnohých štátov hovoria o tom, že každý občan je povinný naučiť sa štátny jazyk a toto slovenskej ústave chýba. „Toto je len politické cvičenie a podľa mňa zbytočné,” konštatoval k téme vyhlásenia NR SR k novej maďarskej ústave Bugár. Tiež však zdieľa obavy z niektorých zmien vyplývajúcich z vládnej politiky v Maďarsku. Situáciu však podľa lídra Most-Híd treba riešiť keď bude aktuálna. Domnieva sa, že väčšina poslancov, a to aj miestnych zastupiteľstiev, nevie, čo presne je v maďarskej ústave.

Péter Vörös: Maďarov sa netreba báť, ale s nimi spolupracovať

Maďarov sa podľa poslanca NR SR za Most-Híd Pétera Vörösa netreba báť, ale treba s nimi spolupracovať. „Našim záujmom je, aby na Slovensku vládla normálna, priateľská atmosféra a aby sa vytvoril rovný partnerský vzťah medzi Slovákmi a tu žijúcimi národnosťami. Pretože takto je to ľudské a pre nás prirodzené,” uviedol dnes pre agentúru SITA Vörös. V Národnej rade Slovenskej republiky už podľa neho býva zvykom, že otázky, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom týkajú národnostných menšín na Slovensku, vyvolávajú hysterické reakcie hlavne opozičných poslancov. „Opozícia naďalej zneužíva túto príležitosť na rozdúchavanie vášní a šírenie nenávisti. Robí to aj tým, že sa snaží zavádzať o jednotlivých ustanoveniach zákona a silou mocou sa snaží presviedčať verejnosť o tom, že zákon uprednostňuje jazyk národnostných menšín pred štátnym jazykom,” upozornil Vörös. To je však podľa neho jednoznačné klamstvo a zavádzanie. „Tento zákon nesmeruje proti nikomu. Tento zákon má jeden jediný účel: Tam, kde žije určitý počet príslušníkov národnostnej menšiny, umožniť používať aj jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku,” dodal. Vörös upozornil, že najviac sa pri prerokovávaní zákona hovorilo o jeho zbytočnosti a nepotrebnosti, pretože existujúce zákony dostatočným, ba nadštandardným spôsobom upravujú používanie jazykov menšín. „To, či doterajšia právna úprava dostatočným spôsobom zabezpečovala menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky možnosť používať svoj jazyk v úradnom styku a na verejnosti, môžu potvrdiť len samotní príslušníci týchto menšín. Oni totiž najviac pociťujú túto potrebu a nie opoziční poslanci. Keď niekto vyhlási, že tento zákon je zbytočný, tak hovorí aj to, že národnostné menšiny na Slovensku sú zbytočné,” povedal Vörös. Podľa neho bolo by žiaduce, keby už niekto jasne povedal, čo je vlastne „štandard“ v oblasti jazykových práv. „Takýto „štandard“, spoločná legislatíva, ani smernica, ktorá by sa týkala tejto problematiky totiž v Európe okrem Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov neexistuje. Aj Charta znamená len odporúčanie, z ktorého si každý jeden štát dá také predsavzatia, ktoré považuje za vhodné. V jednotlivých členských štátoch existujú len lepšie a horšie príklady na riešenie používania jazykov,” uviedol. Podľa neho je mnoho príkladov, keď legislatíva daného štátu ide vysoko nad rámec slovenskej legislatívy, či už ide o Fínsko v prípade švédskej menšiny, Španielsko v prípade Kataláncov, Taliansko v prípade Nemcov v Južnom Tirolsku. „Samozrejme, slovenská právna úprava nie je najhoršia v Európe. Ale komu za to môžeme vďačiť? Tieto pozitívne zákony a právne úpravy sa prijali za prvej a druhej Dzurindovej vlády,” dodal. Ak by Slováci boli diskriminovaní na národnostne zmiešaných územiach, ako niektorí tvrdia, tak by podľa Vörösa národnostné menšiny pri sčítaní obyvateľov neboli vystavené hrozbe, že ich počet všade klesá. „Ich počet totiž výrazne klesol aj pri poslednom sčítaní, a o tom sa veľmi málo hovorí. Napríklad v prípade maďarskej menšiny bol medzi počtom podľa sčítaní v roku 1991 a 2001 rozdiel až 47 000 ľudí. Je to obrovské číslo a obávame sa, že teraz to môže byť ešte horšie,” zdôraznil. Podľa neho spoločným záujmom by malo byť, aby si národnostné menšiny na Slovensku zachovali svoju identitu, svoju kultúru, aby mohli bez obáv používať a pestovať svoj jazyk.

Vladimír Maňka: EP sa bude v júni zaoberať novou maďarskou ústavou

Európsky parlament sa bude podľa europoslanca Vladimíra Maňku (Smer-SD) na blížiacom sa júnovom plenárnom zasadnutí v Bruseli zaoberať novou maďarskou ústavou. Ako uviedol dnes pre agentúru SITA Maňka, maďarské opozičné strany, ako aj maďarské, európske a medzinárodné mimovládne organizácie, európske a medzinárodné orgány ako Benátska komisia, osobitní spravodajcovia OSN, predstavitelia vlád a parlamentov členských štátov a dokonca aj generálny tajomník OSN vyjadrili vážne obavy, pokiaľ ide o postup, ktorý bol pritom použitý, a zlučiteľnosť navrhovaného textu ústavy so základnými právami a zásadami právneho štátu a demokracie, ktoré sa zakladajú na vhodnej kontrole a vyváženosti a na ochrane menšín pred dominanciou väčšiny. „Tieto hodnoty tvoria základ Európskej únie, pretože sú všeobecnými ústavnými princípmi, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty a v prípade ktorých sa EÚ musí snažiť, aby boli v Európe rešpektované, chránené a presadzovali sa,” zdôraznil Maňka. Novú ústavu schválil maďarský parlament 18. apríla 2011. Maďarský prezident ju podpísal 25. apríla. Ústava má vstúpiť do platnosti 1. januára 2012.

Slovensko odmieta exteritoriálne účinky maďarskej ústavy

27. mája 2011 - (sita)

Slovenský parlament odmieta exteritoriálne účinky maďarskej ústavy či iných zákonov a uznáva len práva získané na individuálnom základe. Vyhlásenie s takýmto obsahom dnes na základe návrhu koaličných poslancov z ústavnoprávneho výboru prijala Národná rada SR 75 hlasmi koaličných zákonodarcov. Z vyhlásenia na návrh nezaradeného poslanca Igora Matoviča vyškrtli vetu o tom, že parlament prijatie maďarskej ústavy berie na vedomie. Snemovňa reagovala na prijatie novej maďarskej ústavy, v ktorej sa uvádza, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov a chce podporovať ich úsilie o uplatňovanie kolektívnych práv. Nový ústavný text južného suseda, ktorý má platiť od roku 2012, tiež vytvára priestor na priznanie volebného práva zahraničným Maďarom. Vlastné, ostrejšie znenie vyhlásenia predložili aj poslanci za Slovenskú národnú stranu (SNS), plénum ho však odmietlo. Podľa neschváleného návrhu mala Národná rada Slovenskej republiky vyjadriť „rozhorčené, odmietavé stanovisko nad sériou protislovenských aktov a exteritoriálnej legislatívy narušujúcej zvrchovanosť SR“, „ostrý protest proti nemiestnym opakujúcim sa výrokom predstaviteľov Maďarska proti suverenite Slovenska“, „principiálne odmietavé stanovisko k snahám o historický revizionizmus” a „dôrazný apel na dodržiavanie medzinárodných zmlúv.” Národniari chceli tiež maďarské národné zhromaždenie vyzvať, aby zrušilo alebo upravilo zákony, ktoré sa dotýkajú zvrchovanosti okolitých krajín a uviedlo ústavu do súladu s demokratickými európskymi princípmi a tradíciami.

Ján Slota: Vyhlásenie NR SR „podlieza Budapešti“

27. mája 2011 - (aktuality.sk / tasr)

Národná rada SR dnes prijala koaličné vyhlásenie k maďarskej politike, ktoré je však vágne, nič nerieši, „maximálne tak podlieza Budapešti”. Takto komentoval Ján Slota vyhlásenie k maďarskej ústave, ktoré dnes prijal parlament. „Dúfam len, že občania Slovenskej republiky budú pozorne vnímať meno každého poslanca Národnej rady SR, ktorý zaň zahlasoval, a budú od neho žiadať zodpovednosť za to, čo v budúcnosti spôsobí a ako sa ďalej budú rozpínať po Slovensku chápadlá Budapešti,” zdôraznil Slota. „Trvám na tom, že návrh vyhlásenia SNS bol komplexnejší, analyzoval i konkrétne riešil a čistil slovensko-maďarské vzťahy, napriek tomu parlament neodsúhlasil ani len to, aby sa o našom návrhu hlasovalo,” dodal. Prijatie koaličného vyhlásenia k maďarskej politike vníma SNS podľa predsedu národniarov ako zradu slovenského parlamentu na slovenskom národe a občanoch Slovenskej republiky. Vo vyhlásení k prijatiu najvyššieho maďarského zákona, ktoré dnes schválila Národná rada SR, sa konštatuje, že slovenský parlament odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky maďarskej ústavy. „NR SR ubezpečuje všetkých občanov SR, že na jej území platia a budú platiť výlučne Ústava SR, jej právny poriadok a medzinárodnoprávne záväzky, ktoré prijala Slovenská republika,” uvádza sa vo vyhlásení, ktoré podporili všetci prítomní koaliční poslanci, opoziční boli proti. Okrem iného dokument potvrdzuje záujem na rozvoji dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou v duchu moderného európanstva, hodnôt, na ktorých je založená EÚ a Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi oboma krajinami. Parlament zároveň potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovensko na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcim sa pod jeho jurisdikciou. V pôvodnom texte koaličného vyhlásenia Národná rada SR tiež deklarovala, že berie na vedomie prijatie maďarskej ústavy. Parlament však schválil pozmeňovací návrh nezávislého poslanca Igora Matoviča, ktorý túto formuláciu z dokumentu vypustil. V hre bol aj opozičný návrh vyhlásenia z dielne SNS, ktorého text bol ostrejší. Poslanci ho odmietli. Národniari okrem iného žiadali, aby parlament vyjadril „rozhorčené odmietavé stanovisko nad sériou protislovenských aktov a exteritoriálnej legislatívy narušujúcej zvrchovanosť SR, ostrý protest proti nemiestnym opakujúcim sa výrokom predstaviteľov Maďarska proti suverenite Slovenska, principiálne odmietavé stanovisko k snahám o historický revizionizmus a dôrazný apel na dodržiavanie medzinárodných zmlúv”. SNS chcela tiež vyzvať maďarský parlament na zrušenie alebo úpravu zákonov, ktoré sa dotýkajú zvrchovanosti a suverenity okolitých štátov tak, aby stratili exteritoriálne účinky a platnosť. Maďarskí poslanci mali tiež uviesť svoju ústavu do súladu s demokratickými európskymi princípmi a tradíciami.

R. Rafaj: Nebuďme naivní, veď už dnes u nás platia maďarské zákony

28. mája 2011 - (aktuality.sk)

Kým koalícia nepovažuje maďarskú ústavu za vážnu hrozbu pre Slovensko, SNS je podľa jej podpredsedu Rafaela Rafaja presvedčená, že ide o vážne zasahovanie do našej suverenity s cieľom územnej autonómie Maďarov.

- V čom je maďarská ústava nebezpečná pre Slovensko?

- Nebezpečná je v tom, že prijatím najvyššieho zákona, ktorým sa budú riadiť ústavní činitelia, zadáva podporu pre kolektívne práva, ktoré Slovensko, ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva. Ďalej podporuje kolektívne samosprávy, čo je vlastne územná autonómia. Je tam deklarácia o spolupatričnosti celého maďarského národa, to sú tie tézy o 15 miliónovom maďarskom národe, no tentokrát už majú legislatívnu oporu. Ústavné orgány Maďarskej republiky budú môcť pokračovať a prijímať nadstavbové zákony, pretože je tu aj zmienka o možnosti volebného práva pre zahraničných Maďarov. Znepokojujúcim a rovnako neprijateľným je článok R odsek 3, tzv. interpretačné pravidlá, ktoré sa majú vykladať aj s národným krédom, teda niečo, čo je na úrovni preambuly. No nie je to len obyčajná preambula. Týmto ustanovením je obsiahnutá nadväznosť na kontinuitu historickej ústavy, tej, ktorá platila od začiatku 20 - tych rokov v Maďarsku.

- V parlamente ste vystúpili s tým, že nová maďarská ústava nenadväzuje na ústavu z roku 1949? Čo to znamená?

- Oni majú tzv. ústavné vákuum od 19. marca 1944 do 2. mája 1990, je to tam výslovne napísané a to môže spochybniť garanciu medzinárodných zmlúv a záväzkov, ktoré v tomto období Maďarsko prijímalo. V tomto období boli prijímané napríklad Parížske mierové zmluvy v roku 1947, ktoré usporiadali pomery po II. svetovej vojne, vrátane tých záväzkov a vysporiadaní s bývalým Československom, vrátane hraníc so Slovenskom, ktoré sa vrátili späť na pôvodné miesto. Po Viedenskej arbitráži sme prišli o vyše 10 - tisíc kilometrov štvorcových územia. Viedenská arbitráž bola pritom prijatá v roku 1938, teda v čase, ktorý oni uznávajú. Pýtam sa, či potom platí zmluva o Vodnom diele Gabčíkovo z roku 1977, či platia Štrbské protokoly z roku 1949, ktoré definitívne vysporiadali právne náležitosti občanov, pričom Maďarská republika bola zaviazaná pre tých občanov, ktorí tu zostali a boli nejakým spôsobom postihnutí, aby ich vysporiadala. A samozrejme evokuje to aj na možný výklad na veľké Maďarsko, pretože je tam zmienka, že opäť urobia Maďarsko veľkým. Je to veľmi sofistikovaný, rafinovaný a nebezpečný dokument, na ktorý by sme mali nielen my, ale aj okolité štáty primerane reagovať. Verím, že aj medzinárodné spoločenstvo. Napríklad pri volebnom práve je podmienka dlhodobého trvalého pobytu. Samotné Maďarsko dáva trvalý pobyt až po ôsmich rokoch, no je tam výnimka na základe jazykovej alebo historickej príbuznosti. Voči tomu sa ohradzuje napríklad jedno z Bolzanských odporúčaní, ďalej sa tu nerešpektuje suverenita štátu v prípade jeho plnej jurisdikcie nad občanmi, ktorí sa hlásia k menšinám, pretože Maďarsko chce za nich prevziať zodpovednosť. Už v 90 - tych rokoch povedal Ján Čarnogurský, že tzv. Koložvárske zhromaždenie sa snažilo vyňať časť občanov spod pôsobnosti zákonov Slovenskej republiky a mám za to, že teraz to robí samotná Maďarská ústava.

- Vy hovoríte, že kolektívne samosprávy, ako o tom má písať maďarská ústava, sú o územnej autonómii. No má dnes ešte zmysel hovoriť o územnej autonómii, keď Slovensko aj Maďarsko sú členmi Európskej únie?

- Veď tieto požiadavky boli vznesené napríklad vo Vojvodine, ale aj v Sedmohradsku a Rumunsko je členom Únie. A príklad Kosova tiež hovorí, že keď sa prelomí istá bariéra, či už politická, alebo psychologická, tak ten proces je nezadržateľný. A oni sami operujú územnými autonómiami, ktoré sú v Španielsku, v južnom Tirolsku, alebo v iných oblastiach Európy, ktoré však vznikali za iných okolností, ale precedens tu už je. Môžeme vidieť, že Maďarsko dlhodobo sleduje cieľ revízie Trianonu. Najskôr je to prijatie jazykovej zvrchovanosti. Po schválení zákona o jazykoch menšín sa má vytvoriť jazyková homogénia na území. Tam žijúci ľudia budú mať taký komfort, aj čo sa týka jazyka, že odtiaľ je len krôčik k tomu, aby sa vyčlenili spod platnosti zákonov a utvorili si vlastné, a to je ustanovenie územnej autonómie.

- Ako si vysvetľujete text v ústave, že domovský štát, teda Maďarsko, preberá zodpovednosť za Maďarov žijúcich za hranicami?

- Predošlá textácia bola, že za Maďarov cítia zodpovednosť, čiže bolo to len na takej deklaratórnej, pocitovej báze, ale to, že teraz za nich Maďarsko nesie zodpovednosť, je z gramatickej aj právnej stránky veľmi imperatívny záväzok. Nesú zodpovednosť za vývoj, za ochranu, za práva a keď to skĺbime so zákonom o dvojakom občianstve, nepôjde už len o ochranu menšiny v cudzom štáte, ale o ochranu konkrétnych zahraničných občanov Maďarského štátu. Je tam vysoká pravdepodobnosť, že mnohí požiadajú o takéto občianstvo a tam je to zdvojené aj na tú občiansko - právnu rovinu. Ak by sa tu náhodou vygenerovala nejaká nová kauza Malinová, tak potom by tento prípad dostal úplne inú dimenziu a maďarské orgány by sa mohli dovolávať ochrany cudzích štátnych občanov, čiže sme pri klasickom vyňatí spod jurisdikcie. Mohli by žiadať medzinárodné spoločenstvo o zásah na území Slovenska. Pôsobnosť práva pritom patrí krajine, v ktorej menšina žije.

- Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že voči maďarskej ústave máme dostatok politických aj právnych nástrojov a nemusíme sa jej báť. Jeho hlavná výhrada sa týkala volebného práva pre zahraničných Maďarov. Nedramatizujete v SNS, keď hovoríte o maďarskej ústave ako o veľkom nebezpečenstve?

- Odpoviem praktickými ukážkami a faktami. Ak si niekto myslí, že je tu nejaký plot na Dunaji, kde končí pôsobnosť maďarských zákonov, tak je na omyle a je veľmi naivný. Pozrite sa napríklad na krajanský zákon prijatý pred desiatimi rokmi, kde sme nevedeli zabrániť, aby tisíce občanov požiadali o maďarský preukaz, nevedeli sme zabrániť, aby Budapešť zbierala na Slovensku údaje o našich štátnych občanoch a nevieme, čo s nimi je a ako sa s nimi ďalej nakladá. Nevieme zabrániť podpore pre deti a rodičov, ktorí dajú svoje deti do škôl s vyučovacím jazykom maďarským a vieme, že takéto prípady sú. Takisto nevieme zabrániť účinkom zákona o dvojakom občianstve, keďže už aj Berényi a ďalší priznali, že požiadali o dvojaké občianstvo a pravdepodobne ho už majú, tak, ako ho má už 7 - tisíc občanov Ukrajiny a 26 - tisíc občanov Rumunska. Čiže vidíme na týchto prípadoch, že exteritoriálna legislatíva je nielen platná, ale aj účinná na našich štátnych občanov a naše orgány tomu nevedia zabrániť.

Dzurinda sa Maďarov nebojí, lebo máme dobré pasy

27. mája 2011 - (Andrej Kolesík - blog.aktualne.centrum.sk)

Absurdností spojených z prijatím zákona o jazykoch menšín je viacero. Do parlamentu prišiel zatlieskať aj maďarský veľvyslanec. Zákon si v stredu schválila vládna koalícia hlasom 78 poslancov v Národnej rade SR. „Som presvedčený, že nás Maďari nemôžu ohroziť,“ tvrdí minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Uviedol aj niekoľko argumentov, napríklad to, že máme dobré pasy, teda že ich bonita je (keďže sme členom EÚ, NATO a Schengenského priestoru) vysoká a preto slovenskí občania maďarskej národnosti nebudú mať dôvod chcieť byť maďarskými občanmi. Skutočne argumenty hodné ministra zahraničných vecí. A keby sme náhodou chceli Dzurindu brať vážne, bonita maďarských pasov z uvedených dôvodov je presne rovnaká. Minister Dzurinda sa pochválil aj dobrými vzťahmi s poprednými európskymi diplomatmi. Vlastne iba s jedným, vysokým komisárom OBSE pre otázky národnostných menšín Knutom Vollebaekom, ktorému sa, ako uviedol v NR SR, zdôveril s problémami medzi Slovenskou a Madarskou republikou. Vollebaek mu vraj o mesiac odpísal. Asi ho tiež berie vážne. Úbohé postavenie nášho ministra zahraničných vecí potvrdil vo večernej relácii správy a komentáre na STV aj politológ Peter Horváth, ktorý Dzurindu označil za dobrého politika na domácej scéne, ale slabého diplomata vo svete, ktorý na rozdiel od maďarskej lobby v Bruseli a v USA pre Slovensko nedokázal získať na medzinárodnom poli žiadnych spojencov. Určite s spomeniete, koho nominoval do tejto funkcie za svojej vlády SMER - SD. Ján Kubiš i Miroslav Lajčák sú diplomatmi európskeho formátu. A tí, čo najviac volali po odbornosti dnes tlačia politických nominantov kde sa len dá. Nezabúdajme, že to bol Dzurinda, koho vláda v roku 1999 súhlasila s preletmi dopravných prostriedkov NATO a pridala sa tak k vraždeniu civilistov v Juhoslávii. Dnes by tento minister zahraničných vecí mal hľadať pomoc práve u balkánskych národov, ktoré sú veľkomaďarským revizionizmom ohrozené rovnako ako my. Dzurindove vystúpenie v NR SR obsahovalo aj ďalšie perličky a trvalo dlho, poslanec Číž ho označil za prejav žiaka 9. triedy základnej školy. Pritom to celé stačilo povedať jednou vetou: Chceme vládnuť za každú cenu a národnoštátne záujmy Slovenska sú pre nás nízkou protihodnotou za to, aby sme udržali stranu Most - Híd v koalícii. Iveta Radičová sa rokovania nezúčastnila. Pri dokonaní diela skazy by snáď chýbal už len jej symbolický hlas. Nebolo by prvý krát, čo hlasovala proti slovenským národnoštátnym záujmom, ba dokonca proti slovenskej štátnosti. A možno by zahlasovala aj za nejakú kolegyňu.

A. Heizer prišiel podľa Slotu skontrolovať blbcov z Felvidéku

26. mája 2011 - (tasr)

Najabsurdnejším momentom stredajšieho prerokovávania novely zákona o používaní jazykov menšín bola podľa predsedu SNS Jána Slotu prítomnosť maďarského veľvyslanca Antala Heizera na balkóne Národnej rady (NR) SR. „Prišiel skontrolovať blbcov z Felvidéku, či poslúchajú Budapešť,” vyhlásil Slota, ktorý zároveň označil novelu za „nehanebnú”. „Hoci som nepredpokladal, že by ma súčasná vládna koalícia ešte niečím mohla prekvapiť, od niektorých koaličných poslancov som neočakával, že by mohli zahlasovať za takýto paškvil,” uviedol predseda SNS. „Sme znechutení aj prístupom strany Smer, ktorej na takomto dôležitom hlasovaní chýbali traja poslanci,” konštatoval. Podľa Slotu konanie vládnej koalície len potvrdzuje, že sa „snaží vlastizradným spôsobom o maďarizáciu južného Slovenska a na pokyn Budapešti bude skúšať zájsť ešte ďalej”. „Slovensko sa skláňa pod maďarským korbáčom ako za Apónyiho čias na prelome 19. a 20. storočia,” vyhlásil predseda Slovenskej národnej strany. Vládna koalícia sa napokon po dlhých rokovaniach dohodla, jej poslanci 25. mája definitívne 78 hlasmi schválili novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín z dielne vicepremiéra Rudolfa Chmela (Most-Híd). Hlasovanie si na balkóne osobne pozrel aj maďarský veľvyslanec na Slovensku Antal Heizer. Poslanci Smeru reagovali pokrikmi a piskotom. Výsledná podoba právnej normy, ktorá má byť účinná od 1. júla, je výrazne oklieštená oproti pôvodnému zámeru strany Bélu Bugára. Zmeny spôsobil schválený rozsiahly pozmeňovací návrh nezávislého poslanca Igora Matoviča.

Slota: Spišiak je napojený na maďarskú tajnú službu

7. júna 2011 - (aktualne.sk)

SNS Jána Slotu chce, aby Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) opätovne preveril udelenie previerky na prísne tajné policajnému prezidentovi Jaroslavovi Spišiakovi. Spišiak podľa Slotu spolupracoval počas svojho pôsobenia v Slovnafte s maďarskou tajnou službou a táto spolupráca pokračuje. Okrem toho sa má kamarátiť s vrahmi a mafiánmi. Od jedného z nich si mal podľa Slotu „údajne” zobrať pôžičku tristotisíc korún. Okrem toho mal Spišiak štyrikrát ukradnúť benzín zo služobného auta. Len dvakrát ho pritom mali prichytiť. A nešlo o liter, ale o dvakrát po päť litrov. Napriek tomu, keď si NBÚ vyžiadal spisy od polície a SIS na Spišiaka, prišli podľa Slotu na úrad len prázdne papiere. Všetko bolo vymazané. „Keď pracoval v Slovnafte, samozrejme, podľa všetkého spolupracoval aj s maďarskou tajnou službou a táto spolupráca možno doteraz funguje,” tvrdí Slota. Podľa neho však podstatné je, že sa Spišiak priznal, že kradol služobný benzín. „Keď hovoril, že je to liter, nebol to liter. Dva razy ho prichytili pri tom, ako kradol päť litrov benzínu a dva razy ho neprichytili, keď kradol ďalši benzín,” tvrdí Slota. Okrem toho mal mať Spišiak dve nehody so služobnými autami, v rokoch 2001 a 2002, ktoré mal zakamuflovať, že sa nestali. „Tibor Pápay, hlava zločineckého gangu v Dunajskej Strede, údajne navštívil pána Spišiaka v Dunajskej Strede, položil mu na stôl tristotisíc Sk, ktoré si údajne Spišiak ponechal. V prípade, že by to chcel Spišiak poprieť, existuje zvukový záznam, ktorý bol odovzdaný aj SIS. Prečo sa toto všetko zamietlo pod koberec?” hovorí Slota. Jedného nájomného vraha, s ktorým sa mal Spišiak podľa Slotu kamarátiť, mal nechať súčasný policajný prezident dokonca chrániť kukláčmi. Blízky vzťah mal mať Spišiak aj s majiteľom pozemku, kde polícia našla zavraždené telá bratov Raiszovcov, podozrivých z vyvraždenia gangu Pápayovcov. Policajný prezident Jaroslav Spišiak sa k iniciatíve Slotu vyjadriť nechcel. „Čo s tým mám ja robiť? Ako mám na to reagovať? Nebudem to nijak komentovať,” zareagoval pre Aktuálne.sk Spišiak. „Policajný prezident sa pozná s nájomným vrahom, kryje chlapíka, ktorý pestuje marihuanu. Na poli tam má pomaličky pohrebisko zavraždených ľudí. A nie je vyšetrovaný, všetko je v poriadku. Mám dojem, že tento štát, resp. ministerstvo vnútra riadi nejaká mafia. Koho chcú, toho obvinia, koho chcú toho neobvinia. Vrah, nájomný hrah, alebo tí, ktorí vrahom pomáhali, sú na najvyšších postoch policajného zboru,” uzavrel Slota.

Galbavý prirovnal debatu v parlamente k mýtom,

voči ktorým sa ťažko bojuje

25. mája 2011 - (tasr)

Všetko, čo odznelo v diskusii o vládnej novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín, sú mýty, proti ktorým sa ťažko bojuje. Uviedol v závere rozpravy o danej legislatívnej úprave poslanec Tomáš Galbavý (SDKÚ-DS). Parlament rokuje o novele vicepremiéra Rudolfa Chmela (Most-Híd) už druhý deň. V rozprave vystúpila asi dvadsiatka zákonodarcov, v pléne zaznelo množstvo faktických poznámok. Galbavý si uvedomuje, že ide o citlivú a emotívnu tému. Podľa jeho názoru vyslovené podozrenia voči norme sú za hranicou zdravého rozumu. Menšiny sú prezentované ako nepriateľ národa, Galbavý sa však nedomnieva, že by zástupcovia maďarskej menšiny boli zlí vlastenci alebo rozbíjači štátnosti. „Chytiť voliča na nenávisť je ťažšie, ako ho presviedčať, že si má niekoho vážiť a mať ho rád,” tvrdí koaličný poslanec. Nemyslí si, že schválením normy dôjde k diskriminácii väčšinového národa. Poukázal na to, že nemožno podceňovať inteligenciu menšín, ktorých predstavitelia, ak sa chcú uplatniť na území SR, sa musia sa naučiť po slovensky. Poslanec Jozef Viskupič zo združenia Obyčajní ľudia (OĽ) žiadal podporu pre návrh, ktorý dnes predložil jeho kolega Igor Matovič. Bol by rád, keby sa našlo dostatok hlasov naprieč politických spektrom, teda nielen v koalícii, ale aj v opozičných radoch. „Aby sme urobili zadosť snahe tých ľudí, ktorí hovoria, že je potrebná daná úprava,” uviedol. Na margo pozmeňujúceho návrhu poznamenal, že si vybrali zložitejšiu cestu, podrobili ho analýze a dospeli k tomu, že existujú výhrady, ktoré slovenská verejnosť považuje za podstatné. „Snažili sme sa z toho urobiť balík a upraviť normu tak, aby bola prijateľná,” zdôraznil. Opozičný poslanec Ján Senko (Smer-SD) sa domnieva, že OĽ a poslanci KDH hrajú na pôde parlamentu veľké divadlo, ktorého výsledkom je Matovičov návrh. Úpravy však považuje za „kozmetické”, v duchu predloženého návrhu zákona. „Dokonca status quo, o ktorom hovoríte, je spôsobom, ktorý v budúcnosti bude zhoršovať postavenie väčšinového obyvateľstva na zmiešaných územiach,” prezentoval svoj názor poslanec Senko.

Maďarsko sa rozlúčilo so zosnulým exprezidentom Mádlom

7. júna 2011 - (mti - tasr)

Maďarsko sa rozlúčilo s bývalým prezidentom Ferencom Mádlom, ktorý zomrel 29. mája vo veku 80 rokov. Štátny pohreb s vojenskými poctami na cintoríne v hlavnom meste krajiny priblížila v priamom prenose maďarská verejnoprávna televízia MTV. Súčasný najvyšší predstaviteľ krajiny, prezident Pál Schmitt označil vo vystúpení na pohrebe v Budapešti Mádla za človeka so silným charakterom, za osobnosť, ktorá nielen prostredníctvom vlastného osudu posilňovala národ. Maďarský prezident vyzdvihol aj vzdelanosť, morálnu veľkosť, pripravenosť pomáhať niekdajšej hlavy štátu. Pál Schmitt sa so zosnulým rozlúčil v mene verejnosti a v mene nástupcov mu poďakoval za celoživotné dielo, príkladnosť života a duchovné i morálne dedičstvo, ktoré zanechal. Niekdajší renomovaný vedecký pracovník a uznávaný univerzitný profesor, akademik Ferenc Mádl vstúpil do politiky po spoločenských zmenách v krajine. V období rokov 1990-1993 bol ministrom bez kresla, následne šéfom rezortu školstva a vzdelávania (1993-1994). Za prezidenta krajiny ho zvolili ako nástupcu Árpáda Göncza v roku 2000, na poste hlavy štátu pôsobil do roku 2005. Bazilika sv. Štefana v Budapešti bude dnes večer dejiskom zádušnej sv. omše. Tento obrad priblíži divákom v priamom prenose televízia Duna TV, obyvatelia Budapešti ho budú môcť sledovať aj na veľkoplošných obrazovkách priamo na námestí pred chrámom.

Zomrel maďarský exprezident Ferenc Mádl

29. mája 2011 - (sita)

Bývalý maďarský prezident Ferenc Mádl zomrel v nedeľu vo veku 81 rokov. Informoval o tom šéf prezidentskej kancelárie Norbert Kiss. Kondolencie rodine už vyslovila vládna strana Fidesz a jej predseda Viktor Orbán ako aj opozičná Socialistická strana. Mádl bol hlavou Maďarska v rokoch 2000 až 2005. Bol druhým prezidentom Maďarska, pričom na tento post ho nominovala strana Fidesz. Jeho predchodcom bol prezident Arpád Göncz a jeho následníkom László Sólyom. Predtým, v rokoch 1993 a 1994 pracoval Mádl ako minister školstva vo vláde konzervatívneho premiéra Józsefa Antalla.

Ferenc Mádl - Lojálny prezident

4. júna 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Druhý demokraticky zvolený prezident Maďarskej republiky po páde komunizmu bránil politiku Fideszu do konca. Vyštudoval právo na budapeštianskej univerzite Loránda Eötvösa, v rokoch 1961 až 1963 študoval medzinárodné právo v Štrasburgu. Pred vstupom do politiky či v prestávkach politickej kariéry bol obľúbeným profesorom, uznávaným odborníkom na medzinárodné súkromné a hospodárske právo. Často prednášal aj na univerzitách vo Francúzsku, Nemecku či v Spojených štátoch. V roku 1993 sa stal riadnym členom Maďarskej akadémie vied. Vydal dvadsať kníh, najmä učebníc, a zbieral medzinárodné uznania, patril napríklad medzi redaktorov hamburskej Medzinárodnej porovnávacej právnej encyklopédie. Vo vláde premiéra Józsefa Antalla v rokoch 1990 až 1993 bol Ferenc Mádl (29. 1. 1931 - 29. 5. 2011) ministrom bez kresla pre oblasť Európy a vedy, súbežne krátko aj ministrom privatizácie. Ku koncu vlády sa na rok stal ministrom školstva. Výrazne prispel k postkomunistickej transformácii a vytvoreniu nového právneho rámca vedy a školstva i k prispôsobeniu maďarského práva k európskemu. V Maďarsku volí prezidenta parlament a opozičné národno-konzervatívne strany. Mádla na tento post prvý raz navrhli v roku 1995. To však ešte nemal šancu proti kandidátovi vládnych strán, prezidentovi Árpádovi Gönczovi. Mádl sa nato stal predsedom konzervatívneho Spolku maďarskej občianskej spolupráce, blízkeho strane Fidesz. Ako sivá eminencia zohral podstatnú úlohu v zblížení strany Viktora Orbána s maloroľníkmi a vzniku prvej Orbánovej vlády v roku 1998. Nová vládna väčšina ho v roku 2000 zvolila prezidentom. Na čele štátu vynikol najmä lojálnou podporou strany, ktorej vďačil za kreslo a nemal výhrady k už vtedy sa prejavujúcim nedemokratickým tendenciám politiky Fideszu. Po odchode z funkcie odišiel do ústrania. Aj v poslednom rozhovore z januára tohto roku však bránil nový mediálny zákon, ktorý vraj v podstate zodpovedá európskym normám. Útoky na zákon v zhode s vládnou rétorikou vysvetľoval nespokojnosťou s tým, že v Maďarsku ako v jedinej krajine regiónu kresťanské sily získali dvojtretinovú väčšinu v parlamente.

Sociológ Pavel Haulík: SNS a Belousovovej nová strana

si rozdelia súčasný elektorát SNS

25. mája 2011 - (tasr)

Slovenská národná strana (SNS) a nová strana poslankyne Anny Belousovovej si rozdelia súčasných voličov národniarov, prípadne takých, ktorí SNS podporovali v nedávnom čase a dnes sú nerozhodnutí. Bolo by prekvapivé, keby niektorá z nich začala získavať aj voličov iných strán. Pre TASR to povedal sociológ Pavel Haulík, podľa ktorého bude pri tomto delení nová strana Anny Belousovovej v nevýhode. „Nemyslím si, že sa bude opakovať presne scenár z roku 2001, keď vznikli dva subjekty približne rovnakej váhovej kategórie z hľadiska preferencií,” povedal Haulík. „Tentoraz značka SNS, ktorá ostane Jánovi Slotovi zohrá významnejšiu úlohu,” dodal. Keďže však súčasné preferencie SNS len tesne prekračujú hranicu zvoliteľnosti, konečný výsledok môže byť rovnaký ako v roku 2002, keď sa obidva národniarske subjekty nakoniec do parlamentu nedostali. Haulík neočakáva, že nová strana Anny Belousovovej dokáže osloviť aj voličov mimo tradičného elektorátu SNS. „Skúsiť to môže, ale šanca uspieť je malá. Pani Belousovová je príliš jednoznačne spätá s SNS a politikou SNS, ktorej možno pripísať skutočnosť, že SNS dnes má existenčné problémy, respektíve, že sa dostala do rizikového pásma,” dodal sociológ. „Predpoklad, že by si potenciálni voliči dokázali pani Belousovovú vyseparovať z obrazu SNS, je malý,” povedal s tým, že šanca novej strany podľa neho nie je väčšia, ako mali Konzervatívni demokrati Slovenska, ktorí sa oddelili od KDH. Zároveň ale upozornil, že v tejto chvíli je ešte ťažké analyzovať novú stranu, o ktorej okrem faktu, že ju pripravujú poslanci Anna Belousovová a Rudolf Pučík, nie je známe takmer nič. „Neviem odpovedať na otázku, v čom bude modifikovať politiku SNS nový subjekt pani Belousovovej, aký program má SNS, na ktorý chce nadviazať. Tam okrem tej jednej témy (slovensko-maďarské vzťahy, pozn. TASR) nič iné nie je,” uzavrel Haulík. Poslanci Anna Belousovová a Rudolf Pučík 23. mája vystúpili z poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany. Belousovová uviedla ako dôvod založenie nového politického subjektu, o ktorom chce zverejniť podrobné informácie, vrátane názvu, ešte tento týždeň. Zbierať podpisy pre jeho vznik začnú po tlačovej konferencii, ktorá by sa mala uskutočniť v piatok 27. mája. Pučík bude nasledovať Belousovovú do novej strany a vystúpi z SNS.

Pravica dláždi maďarskú cestu, pre Fica

3. júna 2011 - (Arpád Soltész - hn)

Ak Radičová s Dzurindom nebudú schopní spolupracovať, pokles ich preferencií sa stane trendom. Súčasná koalícia nevládne ani rok a Robert Fico by už dokázal samostatne zostaviť vládu. Podľa májového prieskumu agentúry Focus by získal jednoznačnú parlamentnú väčšinu. Nárast preferencií Smeru sa stal v tomto roku vyrovnaným trendom. V prieskume získal 47,1 percenta hlasov, čo by po ich prerozdelení znamenalo 80 kresiel. Teda ešte o jedno viac, ako má dnes celá súčasná koalícia. Líder koalície, SDKÚ, sa nemôže utešovať ani tým, že pokles jej preferencií je vyrovnaný. Zaznamenala dramatický prepad, rovnako ako Sulíkova SaS, ktorá sa drží len dve desatiny nad hranicou zvoliteľnosti. Sulíkova SaS len prechádza tým vývojom, ktorý bol predvídateľný už pred voľbami. V júnových voľbách získala 12,14 percenta hlasov, presne v súlade s očakávaniami, ktoré končili na čísle 12,4. Ale už v septembri sa prepadli jej preferencie na 8,3 percenta. Liberálnym marketingom postaveným na témach ako dekriminalizácia marihuany či registrované partnerstvá dokázala nová strana nadchnúť veľké množstvo voličov, ktorí si nad ekonomikou a politikou hlavy nelámu. Jednoducho by len chceli žiť vo svojom mikrosvete o niečo slobodnejšie. Slobodní a solidárni však spláchli všetko, čo bolo v ich programe slobodné a solidárne skôr, ako sa začali skutočné koaličné rokovania. Navyše ich líder, ktorý šiel do volieb so starostlivo pestovaným imidžom ekonomického génia, sa poslušne nechal upratať na druhú najvyššiu ústavnú funkciu, v ktorej pôsobí mimoriadne neohrabane. Z reformátorského mága ostala len ďalšia postavička, ktorá vynikajúco zapadá medzi svojich predchodcov. Po sklamaní nadšených ešte ostali SaS voliči, ktorí premyslene, s rozvahou a pragmaticky volili zásadnú zmenu spravovania našich peňazí. Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že ministri SaS pravidelne narážajú nielen na stratu politickej odvahy tradičných pravicových strán, ale aj na osobu premiérky. Iveta Radičová, pokiaľ ide o jej hodnoty a osobné postoje, je totiž paradoxne asi jedinou skutočnou sociálnou demokratkou na slovenskej politickej scéne. Pragmatizmus a politikárčenie skúsených matadorov, ako sú Mikloš, Dzurinda, ale aj figeľovské krídlo v KDH a silná aura obyčajnej ľudskej slušnosti, ktorú vyžaruje Radičová, sú pre šikovných ekonómov, ale zároveň úplných politických diletantov z SaS neprekonateľnou bariérou. Tým sa stávajú pre premýšľavejšiu, ale stabilnejšiu skupinu svojich voličov nezaujímavými a v tomto roku začali prudko padať. Už sa ocitli na hranici parlamentnej smrti a momentálne neexistuje dôvod predpokladať, že ju neprekročia. Preferencie SDKÚ dosiaľ nikdy výrazne nepadli pod jej reálny volebný výsledok. Odhliadnuc od obdobia formovania koalície a vlády strana až doposiaľ nepadla pod pätnásťpercentnú hranicu. Čo by sa dalo v prvom roku vládnutia označiť za jednoznačný úspech. Nestabilná koalícia však vyprodukovala viac efektných mediálnych prestreliek ako efektívnych riešení, ktoré by mohli niekoho bolieť. Náhly prepad SDKÚ na 12,2 percenta ešte nemožno označiť za trend. Pravdepodobne ide o znechutenie voliča, ktorého unavujú sústavné politické boje medzi premiérkou a vedením strany. Nateraz môžeme len hádať, či by dnes nešiel voliť SDKÚ pragmatický volič, ktorý sa už zmieril s tým, že k strane patria aj klientelistické kauzy, ale je sklamaný z nekonečne sa vlečúcich a zmätočných reformných opatrení, alebo je to hodnotový volič, ktorý vidí, že Radičová nedokáže presadiť vyššiu mieru politickej kultúry a slušnosti ani vo svojej vlastnej strane. Čo je napokon jedno. Ak Dzurindov pragmatizmus a Radičovej hodnoty, namiesto toho, aby vo vzájomnom súlade budovali slušnejšiu a efektívnejšiu správu vecí verejných, budú pôsobiť proti sebe, prepad preferencií sa trendom stane. Potom už Robert Fico naozaj nebude musieť robiť nič. Stačí, ak počká, kým mu vládna koalícia vydláždi „maďarskú cestu“ k vláde jednej strany. Ak bude ľavica ďalej takýmto tempom stúpať a pravica takto prudko padať, nedočkáme sa po najbližších voľbách len jednofarebnej vlády, ale aj jednofarebného parlamentu. Optimisti sa utešujú tým, že Ficov volebný zisk býva menší ako jeho predvolebné preferencie. Čo je, žiaľ, typický príklad spomienkového optimizmu, ktorý je v priamom rozpore s realitou. Preferencie Smeru v poslednom predvolebnom prieskume klesli pod tridsaťpercentnú hranicu, na 29,5 percenta. To, čo napokon získal navyše, by stačilo ďalšej strane na vstup do Národnej rady. Jeho volebný výsledok (34,79) bol viac ako o päť percent vyšší ako posledný odhad. Podobne na tom bola aj SDKÚ, ktorá sa z 12,1 percenta nameraných v prieskume vyhrabala až na 15,42. Je to strana, ktorá vyvoláva vo svojich voličoch najviac znechutenia, dokonca aj keď je v opozícii. Zároveň je však dostatočne stabilná, aby dostala hlasy tých, ktorí sa rozhodli voliť proti Ficovi a chceli staviť na istotu. Tento vývoj sa však zrejme opakovať nebude. Fico je v opozícii, čo je pre neho v časoch globálnej krízy mimoriadne výhodná pozícia. Ťažké časy sú pre populistov mimoriadne krušné, pretože oni si naozaj nemôžu dovoliť bolestné reformy. Alebo sa vzdajú populizmu a volič ich opustí, alebo ekonomicky skrachujú a zmetie ich vlna sociálnych nepokojov. Vláda Ivety Radičovej však tiež nemá tú reformátorskú odvahu, ktorú mala druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Hoci boli jej reformy úspešné a priniesli hmatateľné výsledky, strana sa po ich realizácii ocitla v opozícii. A terajšia vláda ani len nemá nádej, že v súčasnej globálnej ekonomickej situácii prinesú rázne a nepopulárne opatrenia jej voličovi citeľné zlepšenie. Za cenu veľkých obetí síce dokáže ochrániť štát pred „gréckou cestou“, no výrazný rast nedosiahne. Tlak na populárnejšiu politiku je vnútri koalície citeľný, tým sa však tlačí na politický trh, ktorý je plne obsadený a pre pravicu nedobytný. Prichádza tým o svojho typického voliča, ktorý je pripravený vopred zaplatiť za svoju budúcnosť a nechce ju prejesť už dnes.

Slováci najčastejšie dovolenkujú u susedov

7. júna 2011 - (sita)

Slováci počas letnej turistickej sezóny tradične najviac cestujú do susedného Poľska, Česka, Rakúska či Maďarska. Populárne destinácie sú aj Chorvátsko, Egypt či Taliansko a Bulharsko. Rezort diplomacie očakáva, že tento rok za hranice vycestuje okolo 660-tisíc našich občanov, čo by bol oproti minulému roku nárast o 60-tisíc. Pri rozhodovaní sa o mieste dovolenky by však tento rok mali Slováci myslieť aj na výrazné politické zmeny, ktoré sa udiali najmä v arabskom svete. Počas leta sa koná vo viacerých európskych krajinách viacero medzinárodných podujatí, ktoré môžu pritiahnuť pozornosť aj slovenských turistov. Od 16. do 21. augusta budú v španielskom Madride Svetové dni mládeže. Na prelome augusta a septembra organizuje Litva majstrovstvá Európy v basketbale mužov. „Slovensko sa na majstrovstvá neprebojovalo, zastupiteľský úrad v Rige však aj tak očakáva zvýšený počet slovenských fanúšikov,” uviedol tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí. „Štáty exotické ako Afganistan alebo Pakistan nech občania veľmi zvážia a nech vôbec necestujú do hraničných oblastí, kde dochádza k rôznym nebezpečným situáciám,” varoval dnes na tlačovej konferencii ministerstva zahraničných vecí o nadchádzajúcej letnej sezóne vedúci Strediska pomoci a služieb občanom MZV Jozef Cibula. Viac ako zvyčajne musia turisti dbať na svoju bezpečnosť aj v Egypte, tradičnej destinácii, ktorá však nedávno prešla výraznými spoločensko-politickými zmenami. „Odporúčam slovenským občanom, aby sa pred cestou informovali na stránke ministerstva zahraničných vecí o bezpečnostnej situácii v krajine. Občania by mali rešpektovať príkazy dané miestnymi orgánmi a vyvarovať sa výstredného obliekania či navštevovania nebezpečných miest,” dodal Cibula. Rekreačné oblasti ako Sharm el Sheikh by mali byť bezpečné rovnako ako aj predtým, uzavrel.

Rast maďarskej priemyselnej výroby sa spomalil

7. júna 2011 - (sita)

Maďarská priemyselná produkcia podľa neupravených údajov v apríli medziročne posilnila o 6,9 %. Ide o spomalenie po tom, ako v marci vzrástla o 9,2 %. Informoval o tom v utorok štatistický úrad krajiny. Priemysel tak nenaplnil očakávania analytikov oslovených v prieskume agentúry Reuters, ktorí predpokladali, že posilní o 9,3 %. Podľa kalendárne upravených údajov však aprílová priemyselná výroba Maďarska medziročne posilnila o 9,5 % po tom, ako sa v marci zväčšila o 9,2 %. Aprílová kalendárne upravená výroba oproti marcu vzrástla o 0,5 %, pričom v marci medzimesačne o 3,6 % klesla. „Medziročný rast podľa neupravených údajov o 6,9 % a podľa kalendárne upravených údajov o 9,5 % je zhruba v súlade s našimi očakávaniami. Za celý rok stále predpokladáme rast výroby o 6,5 %,” povedal György Barta, analytik CIB Bank. „Očakával som väčší rast. Tento údaj je miernym sklamaním. Nepovedal by som však, že výhľad je teraz oveľa horší. V každom prípade sme očakávali, že rast produkcie sa v tomto roku vráti na úroveň jednociferných čísel,” konštatoval Zoltan Arokszallasi, analytik Erste Bank.

Fitch zlepšila výhľad ratingu Maďarska

6. júna 2011 - (ap - tasr)

Ratingová agentúra Fitch dnes zlepšila výhľad ratingu Maďarska z negatívneho na stabilný v očakávaní, že plány vlády v oblasti zlepšenia stavu verejných financií majú šancu priniesť ovocie. Aj keď agentúra ponechala rating krajiny na úrovni BBB-, čo je len jeden stupeň nad špekulatívnym pásmom, uviedla, že opatrenia vlády „zvýšili presvedčenie”, že rozpočtový deficit Maďarska klesne v budúcom roku pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Fitch zároveň dodala, že dlh štátu by mal do konca roku 2013 klesnúť na 71 % HDP. V minulom roku ešte presiahol hranicu 80 % HDP.

Prezentácia románu

Pétera Hunčíka: Hraničný prípad

V slovenskom preklade Magdy Takáčovej a Marty Ličkovej ● V pondelok 30. mája 2011 o 18.00 v kultúrnom centre Dunaj ● V prítomnosti autora knihu predstavia Pavol Rankov a Daniel Hevier. Moderuje Martin Bútora.

V duchu ballekovského označenia by sa mohol román Pétera Hunčíka nazvať ďalšou, no zároveň inou „knihou o Palánku“, svojráznom meste na južnej hranici. Teda vlastne o Šahách, ktoré v čase románového príbehu boli miestom mnohých komických i tragických situácií zasahujúcich do ľudských osudov - maďarských i slovenských. Hunčík je bytostný rozprávač s darom irónie aj humoru, okoreneného silou detského údivu pri vnímaní komplikovanej reality mnohonárodnostného priestoru v časoch druhej svetovej vojny, povojnového vysídľovania, mierových zmlúv, ale aj ponižovania ľudskej dôstojnosti. Postavy Hunčíkovho mesta - Slovákov aj Maďarov - spája spoločná história aj vzájomné ľudské vzťahy. Vnímanie spoločnej minulosti aj prítomnosti je však neraz odlišné - aj preto je pravda jedných pre tých druhých často nepochopiteľná. Hraničný prípad je prvým beletristickým dielom Pétera Hunčíka, ktorý sa v ňom predstavuje ako brilantný a otvorený, „bezbariérový“ rozprávač.

Mám plán pre vaše letisko, tvrdí Podolay pre prečo nie?!

26. mája 2011 - (hnonline.sk)

Interview s prezidentom Nemecko-slovenskej hospodárskej únie ● Začínal pri transplantácii, dnes chce vdýchnuť život bratislavskému letisku. Slovák Pavol Podolay.

- Tvrdíte, že Slovensko má veľa spoločné s Bavorskom. Čo napríklad?

- Slovensko bolo, tak ako kedysi aj Bavorsko, chudobný agrárny štát so silnou kresťanskou tradíciou. Až neskôr prišiel ťažký priemysel. A na príklade Bavorska vidíte, čo sa dobrou politikou dá v jednej krajine dosiahnuť. Niečo podobné by som si veľmi prial aj pre Slovensko. Aj čo sa týka vlastností, sú si Slováci a Bavori dosť podobní. Ďalej na sever sú Nemci predsa len viac „nemeckejší“.

- Ako často chodíte na Slovensko?

- Podľa potreby. Niekedy aj sedem-, osemkrát za rok. Bol ale aj rok, keď som tu bol šestnásťkrát.

- Ste prezidentom Nemecko-slovenskej hospodárskej únie a snažíte sa podporovať rozvoj hospodárstva na Slovensku a budovanie obchodných vzťahov s Nemeckom. Kde u nás vidíte najväčší problém?

- Je tu obrovský nevyužitý potenciál, napríklad v oblasti cestovného ruchu. Dlho to bolo tak, že keď zacítili, že ste cudzinec, išli z vás zodrať kožu. To sa ale už vstupom do EÚ zmenilo.

- Ale z vášho prejavu necítiť, že ste cudzinec.

- Z prejavu to nezistíte, ale napríklad podľa auta áno (smiech). V jednom hoteli v Piešťanoch sa mi stalo, že mi recepčná povedala: Jej, vy tak pekne viete po slovensky. Škoda, že máte nemecký občiansky preukaz, lebo vám musím dať cenu ako pre zahraničných turistov.

- A ste vôbec cudzinec? Ste viac Nemec alebo Slovák?

- To je veľká dilema. Cítim sa Slovákom s nemeckým pasom a navyše mám preukaz zahraničného Slováka. V našej rodine sa rozpráva len po slovensky, aj moje deti. To sa u veľa ľudí, ktorí emigrovali, nestalo, lebo každý sa chcel rýchlo integrovať a slovenčinu potláčal, kde sa dalo. Dnes to všetci ľutujú, že ich deti nevedia po slovensky. Moje deti aj vďaka tomu, že ovládajú slovenčinu, dostali veľmi zaujímavé pracovné miesta. Dnes je totiž východná Európa veľmi zaujímavá.

Celý rozhovor nájdete v magazíne prečo nie?! (príloha Hospodárskych novín)

V Poľsku klesá záujem slovenských detí o slovenčinu

7. júna 2011 - (tasr)

V Poľsku klesá záujem slovenských detí o výučbu slovenčiny, okrem asimilácie a demografického úbytku Slovákov naň vplýva aj nesúlad školských zákonov dvoch susedných krajín a poľská národnostná politika. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák sa v piatok 20. mája 2011 stretol počas 35. ročníka Zamagurských folklórnych slávností v Červenom Kláštore so skupinou siedmich učiteľov slovenčiny zo základných škôl a gymnázií v Poľsku, aby spoločne diskutovali o aktuálnych, ale aj roky pretrvávajúcich a doteraz nevyriešených problémoch v oblasti vzdelávania najmladšej generácie Slovákov v materinskom jazyku v postavení národnostnej menšiny v krajine nášho severného suseda. Počas dvojhodinového rokovania nastolili témy, od ktorých sa odvíja nie práve optimistický stav a perspektívy slovenského povedomia a zvyšovania záujmu o výučbu slovenčiny detí a žiakov z rodín, v ktorých sa rodičia, či aspoň niektorý z nich, hlási k slovenskej identite. Dôvody, prečo je tomu tak, možno rozdeliť z obsahového i praktického hľadiska do niekoľkých rovín. Na jednej strane aj v Poľsku vstupuje významne do života slovenskej komunity asimilačný faktor, lepšie podmienky pre životaschopnosť slovenskej národnostnej menšiny negatívne ovplyvňuje všeobecná finančná podvýživa, príznačná pre oblasť školstva v čase ekonomickej krízy, determinujúcimi aspektmi sú aj nastavené bilaterálne medzištátne zmluvy v oblasti školstva. Aj v tomto kontexte sa niesla debata, ktorá môže byť impulzom tak pre poľskú ako aj slovenskú stranu v záujme harmonickejšieho uspokojenia potrieb Slovákov v Poľsku v oblasti efektívnejšej aplikácie možnosti vzdelávania a tým aj osvojenia si slovenského jazyka, čo priamo vplýva na vytváranie národného povedomia našich krajanov a ich vzťahu k Slovenskej republike. Hoci v súčasnosti v Poľsku nepôsobí na základných či stredných školách ani jeden učiteľ slovenského jazyka vyslaný ministerstvom školstva SR, vyučovací proces v slovenčine zabezpečujú kvalifikovaní učitelia slovenčiny, ktorí ukončili vysoké alebo stredné školy na Slovensku. Dominik Surma, jeden z najskúsenejších učiteľov, ktorí sa na stretnutí v Červenom Kláštore zúčastnili, ktorý je zároveň podpredsedom Spolku Slovákov v Poľsku, upozornil na tri ťažiskové problémy: neustále klesajúci počet žiakov na vyučovaní slovenčiny, permanentný nedostatok nových slovenských učebníc a spôsob problematického uvoľňovania slovenských učiteľov v Poľsku na školenia či pobytové tábory detí na Slovensku, v čom sa poľská národnostná politika veľmi podobá na toľko kritizovanú maďarskú. V Poľsku nie sú slovenské školy a slovenský jazyk sa v školách vyučuje ako voliteľný nepovinný predmet v rozsahu 3 hodín v týždni, čo je ešte horšia situácia ako v Maďarsku. V školskom roku 2010/2011 sa slovenský jazyk vyučuje v Poľsku na 6 základných školách: v Krempachoch (47 žiakov), Kacvine (19), Jurgove (44), Nedeci (19), Novej Belej (20) a Podviku (13), ako aj na troch gymnáziách: v Krempachoch (13 žiakov), Nižných Lapšoch (14) a v Bukovine Tatrzanskej (5). Okrem toho sa slovenčinu učia aj žiaci na lýceu v Jablonke, kde ju navštevuje 53 študentov. Podľa D. Surmu, negatívny posun nastal po zmene školského systému v Poľsku v roku 1999, v dôsledku ktorého len malý počet žiakov pokračuje vo výučbe slovenčiny na gymnáziu. Trvalým problémom zostáva nedostatok nových slovenských učebníc. Učitelia sa počas debaty zhodli v tom, že okrem učebníc pre žiakov základných škôl, najmä čítaniek, by potrebovali aj moderné edukačné prostriedky - didaktické hry pre žiakov, slovenské šlabikáre, digitálne pomôcky (DVD a CD) s ľudovými piesňami a koledami, filmy so slovenskými rozprávkami či počítačové učebné programy. Ministerstvo školstva SR však učebnice do Poľska dodať nemôže, pretože prísun učebníc do zahraničia znemožňuje slovenská legislatíva. Predseda M. Vetrák v kontexte rozvíjania jazykových zdatností žiakov v slovenčine upriamil pozornosť učiteľov na dotačný systém ÚSŽZ, ktorý vytvára možnosti uchádzať sa o dotáciu s projektmi v oblasti vzdelávania. Rovnako pomáha finančnými prostriedkami z grantového systému ÚSŽZ aj priamo deťom organizovaním poznávacích či pobytových letných táborov na Slovensku v spolupráci so Spolkom Slovákov v Poľsku a inštitúciami na Slovensku. Učitelia slovenčiny v Poľsku upozornili aj na problémy spojené s možnosťou zvyšovať si odbornosť výučby slovenčiny prostredníctvom školení na Slovensku. Priamo v poľských školách sa neorganizujú, keďže tie im nezabezpečujú metodického poradcu. Jedinou šancou pre učiteľov slovenčiny zostáva účasť na odborných školeniach a seminároch na Slovensku, lenže tu narážajú na neústretovosť vedení škôl, na ktorých pôsobia. Preto učitelia apelujú na ministerstvá školstva oboch krajín, aby sa tento problém vyriešil v rámci poľsko-slovenskej medzirezortnej bilaterálnej zmluvy. V tejto súvislosti možno poznamenať, že Ministerstvo školstva SR už poľskej strane navrhlo doplnenie platného programu spolupráce, ktorý bol pôvodne uzavretý na roky 2003-2006. Ak by bol tento návrh z poľskej strany akceptovaný, riešil by väčšiu časť problémov s nedostatkom učebníc a vysielaním učiteľov na školenia na Slovensku. Keďže doplnenie programu spolupráce musí prejsť riadnym vnútroštátnym schvaľovacím procesom, predmetný návrh môže byť schválený pravdepodobne až koncom roka 2011. Na Slovensku študuje v súčasnosti na VŠ iba jediný krajanský študent z Poľska. Tento stav však nie je prejavom nezáujmu potenciálnych vysokoškolákov, podstata problému súvisí s odlišnosťou školských systémov v Poľsku a na Slovensku. Totiž v čase, keď sa v Poľsku ešte iba konajú maturity, na Slovensku už dávno uplynul termín podania prihlášok na vysokoškolské štúdium. Ide o rovnaký problém, na ktorý predsedu ÚSŽZ upozornili aj krajania v Chorvátsku. Ide o systémový problém, nad ktorým je potrebné sa zamyslieť, keďže v prípade krajanov z Poľska študujúcich na Slovensku, bola odjakživa návratnosť do domovskej krajiny - na rozdiel od absolventov z Dolnej zeme - stopercentná, čo v ekonomickom ponímaní znamená, že investícia, ktorú Slovensko vkladá do vzdelávania krajanov v Poľsku, by bola vskutku kapitálová, ak by sa podarilo tieto systémové rozdiely odstrániť. M. Vetrák na rokovaní s učiteľmi slovenčiny z Poľska vyzdvihol ich úsilie a obetavosť, keď napriek sťaženým podmienkam s láskavou trpezlivosťou obohacujú slovenskosťou nové generácie krajanov v Poľsku. Ubezpečil ich, že v dohľadnom čase bude niektoré ich závažné podnety i pripomienky tlmočiť na stretnutí s ministrom školstva, resp. so štátnym tajomníkom zodpovedným za riešenie uvedených otázok. Zároveň im prisľúbil v rámci možností ÚSŽZ pomoc pri distribúcii detských a mládežníckych časopisov vydávaných na Slovensku pre školy, v ktorých sa učia deti krajanov, aby aj prostredníctvom tlače mohli rozvíjať svoju slovenčinu i vzťah ku krajine z druhej strany Tatier. TASR informácie poskytol hovorca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľudovít Pomichal.

http://www.uszz.sk/index.php?ID=1552&l=sk

V Nových Zámkoch vyhodnotia literárnu súťaž žiakov

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

7. júna 2011 - (uszz.sk)

V stredu 8. júna 2011 sa o 10.00 h v budove Miestneho odboru Matice slovenskej v Nových Zámkoch začína celoslovenské slávnostné vyhodnotenie XIX. ročníka súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko, ktoré sa koná pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča. Ide o tradičnú literárnu súťaž - prehliadku vyznaní rodnému jazyku a rodnému kraju, ktorá potvrdzuje, že žiaci základných a stredných škôl zo Slovenska, ako aj deti krajanov, tvoriacich národnostné menšiny v Česku, Chorvátsku Maďarsku, Srbsku či Ukrajine, dokážu tvorivým spôsobom prejaviť svoj vzťah k materinskému jazyku či reči svojich predkov a vyjadriť v nich mnohorakosť myšlienok, vnemov, obrazov, emócií a súvislostí. Práve vrcholiaci XIX. ročník súťaže, do ktorej od jej zrodu v roku 1989 nebolo treba osobitne inšpirovať tisíce žiakov, stovky učiteľov a pedagógov doma a od roku 1995 i v slovenskom svete, sebavedome, smelo a nahlas kráča v ústrety jubilejnej dvadsiatke. Poznanie užitočnej inšpirácie pretavenej do stovák pozoruhodných literárnych prozaických dielok, iskrivých myšlienok či uchu lahodiacich poetických prvotín je o to cennejšie a svojim obsahom významnejšie, keď si uvedomíme dosah i vplyv súťaže, ktorou sa natrvalo zdobí nová éra slovenskej jazykovej, kultúrnej a národnej identity na prelome dvoch tisícročí. A tak aj pri vystavovaní účtu „preddveria dvadsiatky“ stojí nepochybne za povšimnutie i ocenenie fakt, že prozaické i poetické prejavy mladých ľudí k rodnej vlasti či domovine ich rodičov a prarodičov k materinskému jazyku, vykazujú rovnako vznešenosť precítenia ako zároveň aj unikátnosť štatistického sumáru. Aj podľa naslovovzatých odborníkov ide o oblasť, v ktorej sa témy tohto druhu utvrdzovania sa nastupujúcej generácie mladých ľudí v prejavoch ich vlasteneckého cítenia aj skrze jazyk - teda slovenčinu, žiaľ, v súčasnosti nenosia. O to potešiteľnejšie vyznieva skutočnosť, že globalizácia, našťastie, nie je schopná pohltiť, utlmiť a vygumovať úprimnosť a prirodzenosť národného cítenia tej časti slovenskej populácie doma i v zahraničí, ktorej prináleží emotívnu, praktickú i ľudskú väzbu k slovenčine a Slovensku naďalej chrániť, cibriť a rozvíjať. Do celoštátneho kola súťaže sa v školskom roku 2010/2011 prihlásilo 93 škôl z celého Slovenska. Z tohto počtu bolo 78 základných škôl vrátane dvoch cirkevných, jednej špeciálnej a jednej s vyučovacím jazykom maďarským (ZŠ s VJM v Jahodnej). Stredných škôl sa zúčastnilo 15 - z toho 10 gymnázií vrátane cirkevného a gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským (Gymnázium s VJM na Dunajskej ulici v Bratislave), štyri odborné školy a jedna umelecká škola. Celkove sa v súťaži škôl zo Slovenska hodnotilo v troch kategóriách 418 prác, pričom okrem čisto literárnych prác prišli do súťaže aj tri slovno-výtvarné. Zahraniční účastníci súťažili v 4. kategórii, ktorú organizačne zabezpečovala Matica slovenská a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V súťaži zaevidovali 124 prác z piatich krajín - z Chorvátska (ZŠ v Banovej Jaruge, ZŠ v Iloku, ZŠ J. Benešica v Iloku, ZŠ J. Kozarca v Josipovci, ZŠ kráľa Tomislava v Našiciach, ZŠ I. Filipoviča v Osijeku, ZŠ Mladosť v Osijeku, ZŠ Retfala v Osijeku, ZŠ Tina Ujeviča v Osijeku, ZŠ Ivana Brnika Slováka v Jelisovci, ZŠ v Soľanoch, ZŠ vo Višnjevaci), Českej republiky (Gymnázium v Uherskom Hradišti), Maďarska (Slovenská ZŠ v Sarvaši, Slovenské gymnázium v Békešskej Čabe), Srbska (ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči, ZŠ maršala Tita v Padine, ZŠ J. Kollára v Selenči, ZŠ J. Čmelíka v Starej Pazove, Gymnázium J. Kollára v Báčskom Petrovci) a Ukajiny (21. ZŠ v Užhorode, Špecializovaná všeobecnovzdelávacia škola s vyučovacím jazykom slovenským a ukrajinským v Užhorode). Zoznam najlepších autorov, ako aj útržky a zaujímavé myšlienky z ocenených prác v kategórii zahraničných účastníkov, uvedieme po vyhlásení výsledkov. Vyhlasovateľmi XIX. ročníka súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko sú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo kultúry SR, Matica slovenská, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, Spolok slovenských spisovateľov, Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, s.r.o., Štátny pedagogický ústav Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Vydavateľstvo Matice slovenskej.

Prezident Nemecko-Slovenskej hospodárskej únie

Pavol V. Podolay sa stal novým členom zboru poradcov

2. júna 2011 - (uszz.sk)

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák vymenoval Pavla V. Podolaya, krajana žijúceho a pôsobiaceho v Nemecku, za nového člena zboru poradcov. Čestný občan Bratislavského samosprávneho kraja (jeho predseda P. Frešo poctil týmto titulom P. V. Podolaya v novembri 2010) je od roku 2002 prezidentom Nemecko-Slovenskej hospodárskej únie v Mníchove, ktorú sám založil. Jeho aktivity v zbore poradcov budú nasmerované predovšetkým na rozvoj hospodárskych kontaktov medzi Slovenskom a zahraničím s akcentom na Nemecko, keďže práve tu môže zúročiť v prospech svojej niekdajšej vlasti stále čulé pracovné kontakty a svoj osobný diplomatický potenciál. Od roku 2003 pôsobí totiž aj ako honorárny reprezentant Bratislavského samosprávneho kraja v Slobodnom štáte Bavorsko. P. Podolay sa narodil v roku 1946 v Bratislave, kde ako kardiotechnik začal svoju pracovnú kariéru pri operáciách srdca na 2. chirurgickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú viedol akademik MUDr. Karol Šiška. V roku 1968 bol P. Podolay v operačnom tíme, ktorý uskutočnil historicky prvú transplantáciu srdca nielen vo vtedajšej ČSSR, ale aj v celej strednej a východnej Európe. Na klinike pracoval aj na vývoji umelej srdcovej chlopne a iných technických zariadení v oblasti chirurgie srdca. Neskôr zakladal na Ústave lekárskej kozmetiky v Bratislave technické oddelenie, aby v čase spoločenského uvoľnenia, ešte pred vstupom okupantských vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968, využil možnosť pôsobenia technika na renomovanej univerzite ETH v laboratóriu jadrovej fyziky v Zurichu. Aj vďaka referencií z ETH v rámci vývoja rôznych technických zariadení, našiel od roku 1985 P. Podolay uplatnenie na Technickej univerzite v Mníchove, kde pracuje dodnes. Pre život v zahraničí sa rozhodol P. Podolay v roku 1982, keď sa s celou rodinou vysťahoval do Nemecka na základe zmluvy, ktorá vtedy existovala medzi ČSSR a NSR a ktorá v jeho konkrétnom prípade umožňovala vysťahovanie, keďže matka P. Podolaya bola Nemka. Motiváciou žiť a profesijne pôsobiť v demokratickej krajine sa P. Podolayovi začalo spĺňať aj poslanie rodiča, túžiaceho sprístupniť svojim deťom kvalitné vzdelanie ako aj plnohodnotný a zmysluplný život vo fungujúcej spoločnosti, uctievajúcej si hodnotový rebríček princípov humanizmu a tolerancie. V súčasnosti jeho osobné ambície napĺňa práca technika v oblasti vývoja, výskumu a počítačov na Technickej univerzite v Mníchove, je spoluautorom dvoch patentov. Veľa času venuje rozvoju hospodárskych stykov Nemecka a spolkového štátu Bavorsko so Slovenskom s akcentom na účasť nemeckého kapitálu v slovenských firmách. Ako prezident Nemecko-Slovenskej hospodárskej únie vidí obrovský nevyužitý potenciál pre Slovensko aj v oblasti cestovného ruchu. Významné aktivity rozvíja P. Podolay aj ako senior partner v spoločnosti Paradigm Capital AG - súkromnej investorsko-spoluúčastníckej spoločnosti s vlastným fondom „European Micro Cap Value“, ktorá poskytuje aj poradenstvo a úspešne spravuje aj portfólio akcií. Vo svojej mnohostrannej profesijnej i záujmovej orientácii harmonizuje P. Podolay dispozície všestranného človeka - výskumného pracovníka, podnikateľa, politika, publicistu, ale aj bývalého slovenského automobilového pretekára, ktorý ako spoluzakladateľ Rallye Clubu Bratislavy ešte v roku 1969 staval so Studeničom, Rajnohom a ďalšími fundament rely športu na Slovensku, aby svoju manažérsku činnosť úspešne rozvíjal v automobilovom športe aj v Nemecku, kde umožnil vo vlastnom tíme dvom pretekárom z Česko-Slovenska účasť v pretekoch seriálu Formuly 3. Práve v Nemecku sa v 90. rokoch začal angažovať aj v kreovaní a činnosti krajanských spolkov, až ho v roku 1998 zvolili za predsedu Slovensko-Nemeckej únie a v tom čase aj za hovorcu Európskej rady Svetového kongresu Slovákov.

Na súťažnej prehliadke rozprávačov v Lodne premiérovo

zaznie aj ľúbezná slovenčina krajanov zo Srbska

3. júna 2011 - (uszz.sk)

Kysucké kultúrne stredisko v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a Obec Lodno pripravujú v dňoch 11. - 12. júna 2011 v Kultúrnom dome v Lodne už XIV. ročník celoštátnej súťažnej prehliadky rozprávačov známej pod názvom Rozprávačské Lodno. Poslaním prehliadky je odborne, metodicky i dokumentačne podporovať, rozvíjať, zaznamenávať a uchovávať estetické čaro, poznávacie a umelecké hodnoty pôvodného rozprávačstva, uchovávať krásu a pestrosť slovenskej reči a citlivo ju rozvíjať vo vlastnom ústnom podaní. Rozprávačské Lodno prezentuje okrem interpretačného daru prerozprávania príbehov aj autorskú dielňu duchaplnej invencie a fantázie. Na tohtoročné Rozprávačské Lodno sa v hojnom počte prihlásili rozprávači z rôznych kútov Slovenska: Žiliny, Ochodnice, Košíc, Gajár, Ružomberku, Krakovian, Turčianskych Teplíc, Partizánskeho, Prievidze a ďalších. Tento ročník svojím rozprávačským umením obohatia aj naši krajania žijúci v zahraničí, konkrétne zo Srbska, ako aj hostia z Moravy. Rozprávačské Lodno navštívia vďaka spolupráci KKS v Čadci s Úradom pre Slovákov žijúcich zahraničí. Na prehliadke sa predstavia aj dvaja detskí rozprávači. Súťažiaci môžu rozprávať v slovenskom jazyku, v hovorovej reči alebo v nárečí, aby sa im umožnilo čo najlepšie prejaviť svoje rozprávačské schopnosti. V sobotu sa v popoludňajších hodinách predstavia pred odbornou porotou všetci zúčastnení rozprávači, z ktorých porotcovia vyberú a ocenia najlepších. Tí sa v nedeľu predstavia verejnosti v galaprograme „Rozprávaj srdcom a poteš nás“. Hovorené slovo svojím vystúpením obohatí Folklórny súbor DREVÁR z Krásna nad Kysucou. Po skončení programu v Lodne sa uskutoční repríza galaprogramu na Námestí slobody v Kysuckom Novom Meste. Kysucké kultúrne stredisko v Čadci a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pozývajú priaznivcov hovoreného slova, aby si prišli vypočuť zaujímavé príbehy v podaní ľudových rozprávačov a pokochať sa čarokrásnym prostredím malebnej obce Lodno a Kysuckého Nového Mesta.

Legendárnemu Puskásovi postavia v Aténach pamätník

2. júna 2011 - (tasr)

Ferenc Puskás, ktorého sochu odhalia v okolí štadióna Apostolosa Nikolaidisa v gréckej metropole, sedel na lavičke Panathinaikosu v rokoch 1970-1974 a získal s ním dva majstrovské tituly v krajine Helénov. Grécky futbalový klub Panathinaikos Atény, samospráva Atén a maďarská ambasáda v Grécku chystajú na november odhalenie pamätníka legendárneho kapitána niekdajšej maďarskej reprezentácie, neskoršej opory Realu Madrid a španielskej reprezentácie a trénera Panathinaikosu Ferenca Puskása. Grécky veľkoklub o tom informoval na svojej webovej stránke vo štvrtok, keď si Panathinaikos pripomína 40. výročie svojho najväčšieho úspechu - účasti vo finále niekdajšieho Pohára európskych majstrov (predchodcu dnešnej Ligy majstrov). Tím pod vedením trénera maďarského pôvodu sa vtedy prebojoval až do finále v londýnskom Wembley, v ktorom 2. júna 1971 podľahol Ajaxu Amsterdam na čele s legendárnym Johanom Cruyffom 0:2. Ferenc Puskás, ktorého sochu odhalia v okolí štadióna Apostolosa Nikolaidisa v gréckej metropole, sedel na lavičke Panathinaikosu v rokoch 1970-1974 a získal s ním dva majstrovské tituly v krajine Helénov. Velikán svetového futbalu, slávny kanonier, ktorý bol autorom 84 gólov pri 85 reprezentačných štartoch za Maďarsko a 514 gólov v 529 ligových stretnutiach v rodnej krajine a v Španielsku, zomrel 17. novembra 2006 vo veku 79 rokov.

V Mlynkoch do muža udrel blesk

6. júna 2011 - (tasr)

Iba málo chýbalo dnes, aby si búrka, ktorá zasiahla maďarskú metropolu Budapešť a obec Mlynky, vyžiadala obete. Blesky tam totiž udreli do dvoch ľudí. V centre hlavného mesta Maďarska - na Margitinom moste - sa mladú ženu pokúšali oživiť náhodní okoloidúci. Privolaní záchranári ju potom previezli do Štátneho zdravotníckeho centra. Tam skončil na pozorovaní aj muž, do ktorého blesk udrel v Slovákmi obývanej obci Mlynky neďaleko maďarského hlavného mesta. Ten vyviazol s ľahšími zraneniami. Informácie priniesla maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na zdroje záchrannej služby.

Orbánovo vystúpenie prerušil úder blesku

Kľúčovou otázkou z hľadiska budúcnosti planéty je, akú spoluprácu dokážu rozvinúť Európska únia a Ázia. V otváracom vystúpení 10. schôdzky ministrov zahraničných vecí ASEM (Stretnutie Ázia-Európa) v Gödöllő neďaleko Budapešti to dnes vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán. Podľa jeho slov sa v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej súťaže vyvinul mimoriadnou rýchlosťou nový svet, ktorý vyžaduje zintenzívnenú spoluprácu a v ktorom „už nemôžu byť úspešní osamelí bojovníci”. Nadchádzajúce roky bude podľa slov Orbána charakterizovať hľadanie foriem spolupráce a spojencov, v rámci ktorej Európa bude hľadať čo najefektívnejšie formy hospodárskej a politickej spolupráce s Áziou. Práve ich kooperácia môže byť jedným z východísk obnovy planéty po globálnej hospodárskej kríze, dodal Orbán. Ako informovala maďarská tlačová agentúra MTI, maďarský premiér musel svoje vystúpenie v Gödöllő prerušiť, pretože po údere blesku do elektrickej siete tamojšieho zámku bolo ozvučenie nefunkčné.

.
.
.
.
.
.
.
..................................................................................................................................