Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Fico dobieha Orbána

23. mája 2011 - (Dag Daniš - Hospodárske noviny)

Minulý týždeň priniesol dve zaujímavé čísla. Slovenská agentúra Median SK namerala Ficovmu Smeru 47 percent. V podobnom čase, ale na inom mieste, namerala maďarská agentúra Median 54 percent pre Orbánov Fidesz. Závery vyzerajú neuveriteľne. Fico v politickej dominancii dobieha Orbána. A nastupuje na jeho cestu. Už druhý prieskum naznačil, že Smer by mohol vládnuť sám. Výsledky oboch prieskumov a ich porovnania sú, samozrejme, iba orientačné. A hrubo skreslené. Median SK nepatrí medzi najpresnejšie agentúry. Údaje z prieskumov zbiera takmer mesiac a špecializuje sa na obchod a marketing, nie na politiku. Napriek tomu pri Ficovi môžeme pokojne hovoriť o „Orbánovej ceste”. Jasnú prevahu a jednofarebnú vládu Smeru namerala aj agentúra Focus. Tento scenár ešte stále nepatrí medzi najpravdepodobnejšie (volebný zisk Smeru býva nižší ako jeho preferencie). Určite však patrí medzi možné. Treba s ním rátať. Jednoducho Fico je rok po voľbách silnejší ako všetci ostatní dokopy. Chytené z opačného konca: Radičová ako „líder” zlyhala. A pravica svoj politický boj s Ficom škaredo prehráva. Fico vo svojej váhovej kategórii nemá súpera. A dokonca ani kritika. Radičovej hra je čisto defenzívna. Odvracia údery. A ofenzívu prenecháva socialistom. Fico pritom nie je až taký ťažký súper. Jeho „socializmus” je postavený na podnikateľoch a multimilionároch. Jeho vláda bola spojená s rekordnou mierou korupcie (aj podľa Mečiara). Jeho „nová politická generácia” bola opretá o mená ako Gašparovič, Slota, Mečiar, Fľašík, Široký, Poór... A jeho „poriadok a spravodlivosť” stelesňoval Harabin. Fico je len atrapa socialistu. Prázdna, ale presvedčivá... Na rozdiel od „lídrov” pravice, ktorí disponujú len prvou z týchto dvoch vlastností.

Jobbik rastie na popularite. Orbán sa prepadá v preferenciách

19. mája 2011 - (tasr)

Premiér Viktor Orbán stratil v priebehu uplynulého roka 25 percentuálnych bodov v rebríčku popularity, napriek tomu je stále ešte so 43 percentuálnymi bodmi najpopulárnejším maďarským politikom. Podľa výsledkov prieskumu maďarského inštitútu Medián z druhého májového týždňa, ktoré dnes zverejnil týždenník Heti Világgazdaság, viac ako polovica respondentov je nespokojná s vládou Orbánovho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz. S 34-percentnou podporou si však Fidesz stále udržuje výrazný náskok pred Maďarskou socialistickou stranou (MSZP), ktorú podporuje 13 percent opýtaných voličov. Stúpa podpora extrémistického Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik, v máji by ho volilo desať percent respondentov. Mierne si polepšila aj ochranársko-liberálna strana Politika môže byť iná (LMP), ktorú podporilo päť percent zo vzorky 1200 voličov. Pomer tých, ktorí nepodporuje žiadnu stranu, mierne klesol oproti aprílu na 36 percent.

Orbán rýchlo stráca popularitu

Marta Demjénová: Naši krajania zatiaľ žiadne problémy

s nárastom maďarského radikalizmu na vlastnej koži nepocítili

20. mája 2011 - (Pavel Novotný - hnonline.sk)

Za našimi južnými hranicami sa nálady ľudí výrazne radikalizujú. Kým popularita premiéra Viktora Orbána sa prudko prepadá, obľuba extrémne pravicového Jobbiku sa, naopak, rýchlo zvyšuje. Hnutie, ktoré okrem iného verejne požaduje otvorenie Trianonskej dohody či zrušenie Benešových dekrétov, by volil každý desiaty Maďar. Ešte pred tromi mesiacmi to pritom bolo o tretinu menej. Strana, ktorá má blízko k obávanej polovojenskej Maďarskej garde, sa tak tesne zaradila za druhých najsilnejších - opozičných socialistov. Za rok vlády Fideszu stratil Orbán štvrtinu svojej obľuby medzi Maďarmi. Jeho Fideszu by spomedzi všetkých voličov dala hlas tretina ľudí, vyplýva to z najnovšieho prieskumu maďarského inštitútu Medián. Je to najmenej od volieb v apríli minulého roka. Väčšina Maďarov tvrdí, že sú veľmi sklamaní z Orbánovej politiky, najmä z nedodržania predvolebných sľubov. Rozčarovanie z Orbánovej politiky pociťujú aj Slováci žijúci u našich južných susedov. „Ľudia nie sú spokojní s tým, ako chce vláda vyviesť krajinu z krízy. Mnohí majú pocit, že Orbán pomáha najbohatšej vrstve a berie chudobným. Pred voľbami pritom Fidesz sľuboval, že to bude presne naopak,“ uviedla pre HN predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová. V obci, ktorá sa pred časom dostala na titulné stránky médií kvôli sporu o Slovenský dom, cítiť aj vplyv Jobbiku. „Hnutie tu má svojich sympatizantov, ktorí sa tým vôbec netaja,“ dodáva Demjénová. V ďalších obciach sú členmi či poprednými predstaviteľmi miestnych zložiek Jobbiku dokonca aj Slováci. Naši krajania však podľa Demjénovej zatiaľ žiadne problémy s nárastom maďarského radikalizmu na vlastnej koži nepocítili. Hoci v niektorých iných obciach na severe Maďarska, najmä tých, v ktorých žijú Rómovia, začínajú byť problémy s pochodmi radikálov a polovojenskou domobranou, slovenské obce sa s takýmito prejavmi extrémizmu nestretli. Experti príčinu poklesu popularity Orbána a jeho Fideszu vidia najmä v tvrdých úsporných opatreniach, ktoré vláda naordinovala Maďarom, aby znížila verejný dlh. „Veľkú úlohu zohralo to, že tieto škrty boli v absolútnom rozpore s predchádzajúcou rétorikou Fideszu, keď bol ešte v opozícii. Vtedy sa Orbán jasne vyjadroval proti reformám a úsporným opatreniam,“ vysvetlil pre HN Péter Krekó, riaditeľ výskumu budapeštianskeho inštitútu Political Capital. Ďalším dôvodom boli viaceré konflikty vlády s jej partnermi. Napríklad aj kvôli tomu, že pred prijímaním dôležitých rozhodnutí Orbán nehovoril so záujmovými skupinami, ako sú odborové zväzy. Keďže vláda bude vo svojich plánovaných škrtov pokračovať, Krekó očakáva ďalší pád jej popularity. Práve ťažké straty Fideszu z posledných mesiacov nahrávajú body Jobbiku. „Zo strednodobého hľadiska tu existuje riziko, že po veľkom rozčarovaní zo socialistov v uplynulých rokoch budú voliči sklamaní aj z Fideszu a mnohí sa tak môžu obrátiť na Jobbik,“ tvrdí Krekó. Radikálom pritom podľa neho pomáhajú aj čoraz väčšie konflikty medzi väčšinovými Maďarmi a menšinovými Rómami na vidieku, ktoré vyprovokovali organizácie blízke Jobbiku.

Cudzinci

24. mája 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Percentá pre menšinové jazyky v obciach sú najmenej dôležitou časťou zákona o jazyku menšín. Plne však zodpovedá logike našej politiky, ak na nich celý zákon padne. Práve na podobných číslach totiž môžu politici xenofóbnej časti svojich voličov zrozumiteľne ukázať, ako neústupne proti tým nenásytným Maďarom bojovali. Ten boj by bol oprávnený, ak by bola reálne ohrozená možnosť dorozumieť sa po slovensky s úradmi všade na Slovensku. U nás je však ohrozené len privilégium, že sa všetci všade musia vo všetkom prispôsobiť príslušníkom jedného, väčšinového národa. Inak by sa tí, podľa poslanca Matoviča, cítili ako cudzinci vo vlastnej krajine. Ďalším krokom by podľa tejto logiky malo byť povinné varenie bryndzových halušiek v každej reštaurácii Slovenska.

Na druhom brehu

24. mája 2011 - (Marián Leško - Sme)

Prvého apríla poslanec Matovič v parlamente povedal, že ak novela zákona o používaní jazykov menšín zostane v navrhovanej podobe, tak on za ňu v živote nezahlasuje. A požiadal koalíciu, aby o novele hľadala dohodu s opozíciou. Pritom každý vie, že koalícia sa môže s opozíciou dohodnúť iba ak na tom, že novelu z rokovania stiahne. Predstava, že strana, ktorá organizuje referendum o výlučnom používaní slovenčiny v úradnom styku, či partaj, v ktorej má významné postavenie Marek Maďarič, môžu podporiť Chmelovu novelu, je absurdná. Ako sa ukazuje, rovnako nereálne bolo aj očakávanie, že aspoň vládne strany zaujmú k novele racionálny postoj. Keď príde reč na práva menšín, tak sa tu politická súdnosť stráca ešte rýchlejšie, ako pri všetkých ostatných príležitostiach. Poslanec KDH Martin Fronc nepodporil novelu zákona ani v prvom čítaní a jeho strane sa nepáči, že by sa menšinový jazyk používal v úradnom styku tam, kde žije aspoň 15 percent príslušníkov menšiny. Predseda Figeľ hovorí, že táto zmena „môže znamenať nielen nové nároky, ale aj náklady, problémy”. Pritom problémy súvisia iba ak s tým, že KDH sa stane v očiach svojich voličov podozrivá, že je „prehnane” ústretová voči menšinám. Z postoja k novele urobil profilujúcu tému poslanec Matovič. Nezostal iba pri tom, že vzniesol konkrétne výhrady, ale vyhlásil, že novela v predloženej podobe je „formou skrytej maďarizácie Slovenska”. Keby zotrval na stanovisku, že novela je prostriedkom pomaďarčovania nemaďarského obyvateľstva, prešiel by mentálne na druhý breh. Prešiel by k Slotovi, Ficovi a k postoju, že podpora práv menšín škodí národu.

Fico: Dvojaké občianstvo je nebezpečné najmä kvôli volebnému právu

23. mája 2011 - (bumm.sk)

Čo sa týka stability regiónu môže mať nepredvídateľné následky ak by na Slovensku žijúci ľudia mohli voliť vládu Maďarska - vyhlásil predseda Smeru Robert Fico. Bývalý premiér v pondelok odpovedal na otázky čitateľov pravda.sk. V rámci toho sa objavila aj otázka dvojakého občianstva. Podľa Fica rozdávanie maďarského štátneho občianstva na základe maďarského zákona je jednoznačným zasahovaním do vnútorných záležitostí Slovenska, keďže „dvojaké občianstvo môže byť vždy a len výsledkom dvojstrannej dohody”. Domnieva sa, že slovensko-maďarské dvojaké občianstvo je osobitne nebezpečné preto, lebo k maďarskému občianstvu patrí aj volebné právo. „To v praxi znamená, že na Slovensku žijúci ľudia môžu voliť politickú reprezentáciu Budapešti a to môže mať nepredvídateľné následky čo sa týka stability regiónu,” odpovedal bývalý premiér na otázku jedného z čitateľov, prečo sa tak obáva dvojakého občianstva a či táto téma neslúži len na to, aby odlákali SNS voličov. Fico priznal, že za ich vlády sa stalo veľa chýb, ale kvôli tomu on odvolal najviac ministrov v doterajšej histórii Slovenska. „Domnievam sa, že sme sa z toho poučili a pripravili sme sa na to, aby sme sa podobných chýb nedopustili,” vyhlásil. Podľa neho v rokoch 2006 až 2010 počet hospodárskych trestných činov nebol o nič vyšší ako predtým alebo teraz. „Hovorím o konkrétnych, úradmi registrovaných trestných činoch. Preto, lebo Smer nemôže brať zodpovednosť za to ak sa niekomu prostredníctvom médií podarilo vytvoriť určitý obraz,” poznamenal. Myslí si, že Slovensko by potrebovalo oveľa väčšiu politickú a vnútornú stabilitu k tomu, aby sa posunulo dopredu. „Žiaľ, teraz tomu tak nie je,” dodal a potom vyhlásil, že Ivetu Radičovú považuje za „veľmi slabú predsedníčku vlády”, ktorá vo vláde len riadi diskusiu.

Dušan Čaplovič: Slováci, ktorí neovládate jazyk menšín,

môžete sa odsťahovať

24. mája 2011 - (sita / tasr / Pravda)

Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín je namierená proti slovenčine, povedal v parlamente Dušan Čaplovič zo Smeru. Jej cieľom má byť podľa neho vytvorenie podmienok na to, aby miestni Maďari nepotrebovali ovládať štátny jazyk a maďarskí politici ich mohli čo najjednoduchšie ovládať. Tento scenár sa podľa Čaploviča deje v súlade s cieľmi maďarského revizionizmu a iredenty. „Izolované spoločenstvá sa lepšie manipulujú a uzurpujú pre jednu-dve strany. Beriem to ako čisto maďarskú agendu, ktorá je namierená proti Slovákom a iným národnostiam žijúcim v Slovenskej republike,” myslí si o novele podpredsedu vlády pre ľudské práva Rudolfa Chmela (Most-Híd). Konečným cieľom má podľa Čaploviča byť, aby sa nakoniec stala otázka úrovne ovládania štátneho jazyka celkom bezpredmetná. Čaplovič sa tiež obáva, že novela ohrozuje postavenie slovenčiny ako štátneho a integrujúceho jazyka a de iure na niektorých územiach menšinovým jazykom prisudzuje štatút úradného jazyka. „Slováci, ktorí neovládate jazyk menšín, môžete sa odsťahovať,” myslí si o budúcom postavení Slovákov na zmiešaných územiach. Gábor Gál (Most-Híd) si myslí, že Čaplovič straší a jeho cieľom je získať si sympatie voličov SNS. Čaplovič tiež upozornil, že ustanovenia novely prekračujú rámec Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Ondrej Dostál z klubu Most-Híd Čaplovičovi odkázal, že charta predstavuje len minimum, ktoré sú krajiny povinné dodržiavať a nič im nebráni vyjsť menšinám viac v ústrety. László Nagy (Most-Híd) Čaplovičovi povedal, že najviac nebudú z novely profitovať Maďari, ale Ukrajinci, Rusíni, či Rómovia.

Rafaj: Po slovensky vie 99 % Maďarov

Deväťdesiatdeväť percent občanov SR maďarskej národnosti vie po slovensky, nie je tu teda spoločenská požiadavka na novelizáciu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Tvrdí to predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Právnu normu v rozprave v parlamente označil za „zákon hanby a zbabelosti” vládnych strán. Okrem toho sa stotožňuje s názorom, že „je to návod, ako rozložiť malý štát”. Rafaj sa pri tomto tvrdení odvolával na istý článok z internetového portálu Blisty, ktorý bol zverejnený minulý rok. Podľa národniarov sa navyše ukazuje, že právna norma nie je celkom v súlade s ústavou a tak sa môže stať, že novela skončí na Ústavnom súde SR. Protiústavné ustanovenia chce SNS riešiť pozmeňovacím návrhom k novele. Strana okrem iného navrhuje ponechať percentuálnu hranicu na používanie menšinových jazykov v úradnom styku na úrovni 20 percent. SNS navrhuje napríklad aj doplniť do právnej normy formuláciu, že „SR uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám”. Gábor Gál nesúhlasí s Rafajovým názorom, že predkladateľ návrhu nemá záujem na tom, aby občania SR patriaci k národnostnej menšine vedeli po slovensky. „Máme na tom záujem, ale chceme aj to, aby nezabudli svoj materinský jazyk,” vyhlásil. Vicepremiér Chmel pri obhajobe svojho návrhu upozornil, že právna norma vznikla na spoločenskú požiadavku príslušníkov národnostných menšín, ktorí nie sú na Slovensku prisťahovalcami, ale občanmi SR. „Zákon má garantovať menšinám príjemnejšie prostredie pre kvalitu života,” povedal Chmel s tým, že ide o kompromisný návrh.

Podľa Pfundtner Slovensko nie je homogénny národný štát

Potreba rozšíriť možnosti používania jazykov národnostných menšín pramení podľa Edity Pfundtner (Most-Híd) z pestrého národnostného zloženia obyvateľov Slovenska. „Slovensko patrí medzi krajiny v Európe, kde menšiny predstavujú najväčší podiel, nemôžeme sa tváriť, že Slovensko je homogénny národný štát,” povedala vo svojom vystúpení v rozprave k vládnej novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Politická elita podľa Pfundtner zvádza s menšinami neúprimný boj, keď sa usiluje predstierať, že ohrozený je väčšinový národ. „Menšiny bojujú s asimiláciou, sčítanie to zrejme potvrdí. V roku 2001 sme zaznamenali úbytok o 46-tisíc Maďarov, to je 11 Maďarov za deň,” povedala s tým, že sčítanie v tomto roku zrejme stlačí počet Maďarov pod pol milióna. Upozornila, že Maďari aj iné menšiny žijú na terajšom území Slovenska stáročia, platia tu dane, plánujú tu svoju budúcnosť a preto sa tu chcú cítiť ako doma. Podľa poslanca za KDH Pavla Abrhana 80 percent občanov takýto zákon vôbec nepotrebuje, pretože sa dokáže kultivovane dohodnúť aj bez neho. Len zvyšná pätina, ktorá zásady slušného spolužitia nerešpektuje, potrebuje zákon. Dušan Švatner (SNS) vzápätí povedal, že primeraná by bola 50-percentná hranica, na čo ho Abrhan zaradil práve medzi 20 percent ľudí, kvôli ktorým je potrebné riešiť problematiku používania menšinových jazykov zákonom. Dušan Jarjabek zo Smeru si na rozdiel od Abrhana myslí, že takýto zákon nepotrebuje nikto. „Je to agenda jednej politickej strany,” nazdáva sa. Predkladatelia novely ju podľa neho navrhli, aby narušili krehkú existujúcu rovnováhu. V diskusii o novele budú poslanci pokračovať v stredu ráno po tom, čo prerokujú správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území SR. Do rozpravy je ústne prihlásených ešte 12 zákonodarcov.

Novelu nepodporia všetci poslanci KDH

Celý poslanecký klub KDH zrejme nepodporí novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ako povedal podpredseda strany Pavol Abrhan, jeden poslanec návrh novely nepodporí a dvaja ešte váhajú. Už minulý týždeň avizoval Martin Fronc, že nepodporí návrh tohto zákona, ak prejde zníženie kvóra pre používanie jazyka menšiny. Abrhan v utorok nechcel povedať, kto zákon nepodporí a kto v KDH ešte váha. KDH ešte chce predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým by sa kvórum znížilo nie na 15 percent, ako navrhuje Most-Híd, ale na 18 percent. „My sme Most-Híd informovali, že chceme s takýmto návrhom prísť, ak budeme mať dostatočný počet podpisov. Tento pozmeňujúci návrh by zabezpečil, že sa nezmení počet obcí, v ktorých je možné používať jazyk národnostných menšín,” zdôvodnil návrh Abrhan. Kresťanskí demokrati však zatiaľ nemajú dostatok podpisov na predloženie takéhoto pozmeňujúceho návrhu. „Budem hľadať podpisy v rámci koalície,” uviedol. Bez ohľadu na to, či pozmeňovací návrh prejde, alebo nie, Abrhan bude hlasovať za zákon ako celok.

Menšinový jazyk môže zatriasť koalíciou

24. mája 2011 - (aktualne.centrum.sk)

Pred koaličnou štvorkou bol opäť mimoriadne namáhavý parlamentný deň. Poslancom sa totiž po niekoľkých dňoch otáľania dostala na stôl novela zákona o jazykoch národnostných menšín. Návrh novely pritom traumatizuje koalíciu už niekoľko mesiacov. A to aj napriek tomu, že parlament na predchádzajúcej schôdzi posunul novelu do druhého čítania bez vážnejších problémov. Už vtedy totiž poslanci KDH a Obyčajných ľudí avizovali snahu výrazne zmeniť tento návrh v druhom čítaní bez ohľadu na možné vnútrokoaličné otrasy. A práve druhé čítanie tejto novely prišlo v utorok na program. A hoci to po utorkovom rokovaní vyzerá z pohľadu vládnej koalície nádejne, stále nemajú istotu schválenia týchto návrhov. Most - Híd, ktorý je hlavným iniciátorom tejto zmeny, sa síce priblížil k dohode so štyrmi poslancami reprezentujúcich Obyčajných ľudí, nevyjasnený je však stále postoj kresťanských demokratov. Tí sa totiž nevedia dohodnúť, aký postoj k novele zaujmú. Už teraz je pritom jasné, že Most - Híd musel v mnohom cúvnuť so svojich pôvodných predstáv. Ak chce, aby novela prešla, musel sa rozlúčiť napríklad s možnosťou, aby príslušníci národnostných menšín mohli rozprávať na úradoch, v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach vo svojom materinskom jazyku. Kým tieto zmeny si vynútili Obyčajní ľudia, časť poslaneckého klubu KDH má problém so zmenou percenta príslušníkov národnostnej menšiny, ktoré je potrebné, aby títo ľudia mohli využívať výhody dané práve týmto zákonom. Zatiaľ čo v súčasnosti je toto kvórum na úrovni 20 percent, podľa pôvodnej dohody koaličného štvorlístka by malo klesnúť na 15 percent. S tým však majú niektorí koaliční poslanci vážny problém. Kresťanskí demokrati by pritom chceli posunúť tento kompromis na 18 percent, resp. ponechať súčasnú hranicu. Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič síce tvrdí, že ho toto percento nezaujíma, ale dodáva, že nechce, aby do tejto „15 percentnej skupiny” pribudli ďalšie obce. Aj preto chcú viazať túto hranicu nie na jedno, ale dve sčítania ľudu. S tým sa už údajne stotožnil aj šéf Mostu-Híd Béla Bugár.

Rozpravu o novele používania jazykov menšín neukončili

24. mája 2011 - (tasr)

Poslanci parlamentu neukončili dnes diskusiu o vládnej novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorá trvala takmer celý deň. Doposiaľ v diskusii vystúpila približne desiatka písomne prihlásených poslancov, odzneli tiež desiatky faktických poznámok. Rozprava k novele bude pokračovať aj v stredu 25. mája. Ústne sa do nej prihlásilo ešte 14 zákonodarcov. Poslankyňa Edita Pfundtner (Most-Híd) ocenila, že novela rieši komfort menšín v úradnom styku a znižuje napätie medzi nimi a majoritnou spoločnosťou. „Cieľ novely je taký, aby sa Maďari nebáli na Slovensku používať svoj jazyk,” upozornila s tým, že návrh neprináša nič, čo by neexistovalo aj v iných štátoch. Slovensko patrí medzi krajiny, kde tradičné národnostné menšiny predstavujú asi 15 percent počtu obyvateľstva, preto sa nemožno tváriť, že je homogénny štát. Podľa údajov, ktoré poslankyňa prezentovala, počet maďarskej menšiny neustále klesá. „Ide o 11 Maďarov za deň za ostatných desať rokov,” tvrdí s tým, že asi po prvý raz neprekročí po sčítaní ľudí maďarská menšina v SR hranicu 500 tisíc. Poslanec KDH Pavol Abrhan pripomenul, ako ťažko sa rodilo kvórum 20 percent na používanie menšinových jazykov v úradnom styku, preto by podľa neho bolo dobré ponechať danú hranicu. Počet obyvateľov hlásiacich sa k menšinám sa však mení a KDH navrhovalo počkať na nové výsledky sčítania ľudu, s čím však neuspelo. Ich návrh na posunutie hranice používania menšinových jazykov na úradoch na 18 percent, namiesto navrhovaných kompromisných 15 percent, však podporu nezískal. Abrhan tvrdí, že žiaden zákon nedokáže riešiť všetky situácie, ktoré život prináša. O výklade mnohých ustanovení, ak bude novela schválená, sa bude podľa jeho názoru živo diskutovať. Čo by však malo byť z normy jasné, je zoznam obcí, kde je možné uplatniť používanie jazyka národnostných menšín, myslí si poslanec z klubu kresťanských demokratov. Domnieva sa zároveň, že zákon bude problematický aj vo vzťahu k rómskej menšine. Vyhlásil, že 80 percent občanov zákony o používaní jazykov menšín nepotrebuje, stačí mu slušnosť. „Už zo slušnosti sa volí jazyk, ktorému všetci alebo väčšina členov spoločnosti rozumie, ostatným sa diskusia prekladá,” opísal situáciu pri styku väčšinovej časti spoločnosti so zástupcami menšín. Chápe, že ide o citlivú a stále živú politickú otázku, ktorá neustále oslavuje voličov.

Jazyk menšín nemá väčšinu

23. mája 2011 - (Miroslav Kern - Sme)

Koalícia sa nevie dohodnúť na novele zákona o jazykoch menšín ani po trištvrte roku. Most­-Híd, KDH a Obyčajní ľudia sa sporia, koľko ľudí hlásiacich sa k menšine musí v obci žiť, aby sa v nej oficiálne používala maďarčina, rómčina či rusínčina. Most presadzuje, aby bola menšina zvýhodnená pri 15 percentách, KDH žiada 18 percent. Parlament by o zákone mal začať rozhodovať už v utorok. Predstavitelia Mostu v pondelok vyše štyri hodiny rokovali s Obyčajnými ľuďmi. Podľa ich lídra Igora Matoviča výšku limitu neuzavreli, vyrokovali však viac podstatných detailov. „Maďarským politikom dôverujem, že keď si raz podáme ruku a na niečom sme sa dohodli, to platí,“ hovoril o predbežnej dohode Matovič. Rokovania s KDH, ktoré má k návrhu výhrady, bude viesť Most až v utorok. „Pán Matovič rokoval, so SaS sme sa dohodli. KDH som sa pýtal. Povedali mi - počkaj ešte,“ povedal šéf Mostu Béla Bugár. Podľa predbežnej dohody by menšiny nemohli v správnom konaní používať svoj jazyk na celom území Slovenska. Povinnosť komunikovať v menšinovom jazyku nebudú mať ani zdravotnícke a sociálne zariadenia. Na to, aby miestne zastupiteľstvá rokovali v menšinovom jazyku, bude okrem poslancov treba aj súhlas starostu či primátora. Stačiť nebude ani dohoda dvoch príslušníkov obecnej polície. S rokovaním v jazyku menšín má byť potrebný súhlas všetkých zainteresovaných prítomných. Televízne vysielanie v jazykoch minorít by malo mať aj naďalej povinne slovenské titulky. Dohoda však nie je na tom, či sa hranica na používanie jazyka minorít zníži zo súčasných 20 na 15 percent, ako to chce Most, alebo na 18 percent, ako žiada KDH. „Už skôr sme upozorňovali, že zníženie na 15 percent je pre KDH problémom a nevidíme na to vážny dôvod,“ povedal šéf poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský. Navrhovali vraj aj to, aby sa koalícia dohodla až po sčítaní obyvateľov. „Ešte budeme rokovať s predstaviteľmi Mostu, aby sme mohli zákon prijať a aby sme netraumatizovali spoločnosť,“ tvrdila podpredsedníčka KDH Jana Žitňanská. Podľa informácií SME sú v klube KDH poslanci, ktorí nemajú problém podporiť zníženie hranice na 15 percent, ale aj poslanci, ktorí to nechcú podporiť v žiadnom prípade. „Kádéháci žiadne rokovania nechceli ani neavizovali. Takže neviem,“ povedal v pondelok šéf Mosta Béla Bugár. „Uvidíme, či vôbec navrhnú tých svojich 18 percent.“ Podľa informácií SME by za 18 percent mohla hlasovať časť Smeru. To by znamenalo, že Most stiahne celú novelu. „Viem, ako sa zachováme, ale s tým teraz nejdem von,“ povedal Bugár na otázku, čo urobia v takom prípade. SaS ani SDKÚ principiálny problém s podporou novely nemajú.

Čo obsahuje zákon o jazyku

• znižuje hranicu na používanie menšinového jazyka zo súčasných 20 percent,

• určuje, kedy môžu a musia jazyk menšín používať samosprávy, obecná polícia, zdravotnícke či sociálne zariadenia,

• určí podmienky pre menšinové vysielanie.

Igor Matovič: Novela jazykového zákona je skrytá maďarizácia

19. mája 2011 - (SITA)

Obyčajní ľudia dnes zverejnili sedem kľúčových podmienok, bez splnenia ktorých novelu o používaní jazykov národnostných menšín nepodporia. „Môže sa Bugár postaviť na hlavu, môžu nás obviniť z rozbíjania koalície, ale v žiadnom prípade skrytú maďarizáciu v tejto forme nepodporíme,“ vyhlásil dnes na tlačovej besede líder Obyčajných ľudí Igor Matovič. Svoje výhrady dali strane Most-Híd. Okrem siedmich kľúčových dali aj ďalších osem pripomienok. „Keď nebudú kľúčové pripomienky splnené, nebudeme hlasovať za novelu,“ dodal. Podľa Matoviča percento zníženého kvóra pre používanie jazyka menšiny, o ktoré sa najmä strany sporia, je nepodstatné. „Mína v zákone je povinnosť orgánov verejnej správy, aby zamestnávali ľudí, ktorí ovládajú jazyk menšiny, alebo tlmočníka,“ upozornil Matovič. Ak by orgán verejnej správy nemal zamestnanca, musel by zabezpečiť tlmočníka. Podľa neho slovenské dediny, kde menšina nebola, ale prisťahovala by sa tam rodina, ktorá sa hlási k menšine, by z rýdzo slovenskej dediny urobila dedinu s menšinou, ktorá by mala povinnosť, zabezpečiť komunikáciu v jazyku menšiny. „Povinnosť orgánov verejnej správy považujeme za kľúčovú mínu zákona a dôležitejšiu ako hádku o percentá,“ zdôraznil. Obyčajní ľudia navrhujú, aby komunikácia v jazyku menšiny bola možná, iba ak má úrad zamestnanca, ktorý ovláda jazyk menšiny. „Inak si stránka musí doniesť tlmočníka,“ dodal Matovič. Obyčajným ľuďom tiež prekáža dorozumievanie v jazyku menšiny v zdravotníckom zariadení a zariadeniach sociálnych služieb. Malo by to byť možné iba v prípade, že je tam zamestnanec, ktorý ovláda jazyk menšiny. Matovič nechápe koalíciu ani pri súhlase s tým, aby príslušník menšiny komunikoval vo svojom jazyku v správnom konaní kdekoľvek na Slovensku. „Na dopravnom inšpektoráte v Žiline, alebo Čičmanoch bude komunikovať v materinskom jazyku a inšpektorát musí zabezpečiť tlmočníka. To je zvrátenosť,“ vyhlásil Matovič. V prípade zníženia kvóra, nech je podľa Matoviča akékoľvek, ale Obyčajní ľudia majú podmienku, aby nepribudli žiadne ďalšie dvojjazyčné dediny. „Nech sa zachová status quo,“ uviedol. Predstavitelia iniciatívy tiež nesúhlasia s tým, aby sa poslanci obecného zastupiteľstva mohli dohodnúť, že budú komunikovať v jazyku menšiny. Pri tomto ustanovení sa podľa neho zabudlo na starostu. „Starosta slovenskej národnosti by bol v úlohe cudzinca,“ povedal. Obyčajní ľudia navrhujú doplniť, že s rokovaním v jazyku menšiny musí okrem poslancov súhlasiť aj starosta. Matovičovi prekáža aj pozmeňujúci návrh Ondreja Dostála, podľa ktorého obecní policajti môžu v služobnom styku komunikovať v jazyku menšiny bez ohľadu na to, kto je stránka, ktorú vybavujú. „Sme za zachovanie toho, aby všetci prítomní súhlasili s prechodom na jazyk menšiny,“ konštatoval. Posledná zásadná pripomienka sa týka ochrany štátneho jazyka. Novela jazykového zákona otvára totiž ďalších trinásť zákonov. Obyčajní ľudia chcú, aby pri vysielaní miestnej televízie, alebo menšinovom vysielaní sa vyžadovali titulky v štátnom jazyku. „Ak si Slováci zapnú miestnu televíziu v obci, kde sú v menšine, aby vedeli, čo sa hovorí,“ zdôvodnil Matovič.

Bugár: Matovič o menšinových jazykoch klame

19. mája 2011 - (TASR)

Nezávislý poslanec Národnej rady SR Igor Matovič klame, keď novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín označuje za maďarizačnú. Pre TASR to povedal predseda Mostu-Híd Béla Bugár, podľa ktorého takýto poslanec nepatrí do parlamentu. „Tento zákon je o tom, aby sa 15 percent obyvateľov Slovenska, ktorí sú inej národnosti ako slovenskej, cítili doma,” zdôraznil Bugár, ktorý odmieta nálepkovanie poslancov Mostu-Híd za tých, čo chcú maďarizovať. „To je absolútna blbosť a nezodpovednosť politikov, ktorí toto tvrdia,” vyhlásil. Matovič dnes okrem iného povedal, že ak Bugárovci neprijmú výhrady Obyčajných ľudí (OĽ), štyria poslanci na čele s ním novelu zákona nepodporia. „Môže sa nám Most-Híd vyhrážať, ale takúto skrytú maďarizáciu nebudeme podporovať,” uviedol s tým, že Most-Híd sa pokojne môže vyhrážať aj vystúpením z koalície. „Zodpovedný politik by nemal dávať takéto vyhlásenia, hlavne nie v priebehu rokovania,” reagoval pre TASR predseda poslaneckého klubu Mostu-Híd László Solymos. Potvrdil, že s OĽ ešte o novele z dielne vicepremiéra pre menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) budú Bugárovci hovoriť. Matovičove vyjadrenia vníma Solymos ako snahu získať si voličov pre svoju stranu, ktorú plánuje založiť. „Chce si založiť stranu, tak využíva každú príležitosť. Národnostná karta na Slovensku v politike je veľmi vzácna, tiež na to vsadil. Zháňa si svoje body, voličov,” poznamenal šéf klubu Most-Híd. Dodal, že Bugárovci počas rokovaní s OĽ zvážia, ktoré ich podmienky sú akceptovateľné. Upozornil, že o novele rokuje Most-Híd s koaličnými partnermi aj s OĽ už pol roka a už existujú určité dohody. „Chceme, aby boli dodržané,” vyhlásil s tým, že strana je ale stále ochotná rokovať. Otázku zníženia 20-percentnej hranice na používanie jazykov menšín v úradnom styku by už nechcela otvárať. Zníženie hranice na 15 percent je ale problém pre KDH. „Tam už padli dohody a nevidím dôvod, aby sme o tom rokovali. My už sme kompromis spravili z 10 na 15 percent,” pripomenul Solymos. Šéf klubu dúfa, že počas diskusií, na ktoré je čas do utorka 24. mája, kedy má parlament o novele rokovať, nájdu partneri priechodné riešenie. Nechce špekulovať o tom, či Most-Híd stiahne novelu z rokovania, ak nedôjde k dohode s OĽ. Bez nich nemá koalícia dostatok hlasov na schválenie zákona. „Zaujmeme stanovisko v danej situácii, ktorá sa môže vyskytnúť pri prijímaní zákona. Všetci vedia, že je to zákon, ktorý je pre nás dôležitý, je v programovom vyhlásení vlády a očakávame od našich partnerov, že to budú rešpektovať,” uviedol pre TASR Solymos. OĽ nesúhlasí so zavedením povinnosti orgánov verejnej správy, aby zamestnávali ľudí, ktorí ovládajú jazyk národnostnej menšiny a ak nie, tak aby zabezpečili tlmočníka. Rovnako ani s tým, aby príslušník menšiny mohol vo svojom jazyku komunikovať v ústnom styku kdekoľvek na Slovensku. Prekáža im aj to, že rokovanie obecného zastupiteľstva by mohlo prebiehať v jazyku menšiny, ak sa na tom dohodnú poslanci zastupiteľstva. Žiadajú, aby na takéto rokovanie bol nevyhnutný aj súhlas starostu či primátora prítomného na rokovaní. OĽ ďalej odmietajú, aby obecní policajti mohli komunikovať v služobnom styku v jazyku menšiny bez ohľadu na to, či je prítomný niekto, kto tomuto jazyku nerozumie. Problém vidia aj v tom, že v menšinových obciach má byť televízne vysielanie v jazyku menšín bez slovenských titulkov. So znížením 20-percentnej hranice na používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku na 15 percent veľký problém OĽ nemajú. Chcú ale, aby žiadne dvojjazyčné dediny nepribudli.

Maďarsko bude vydávať slovenské víza v Jekaterinburgu a Almate

20. mája 2011 - (sita)

Spolupráca Slovenska a Maďarska v konzulárnej oblasti pokračuje, vzájomné zastupovanie pri vydávaní turistických víz by sa mohlo rozšíriť o ďalšie tri krajiny. Maďarsko už od minulého roku zastupuje Slovensko pri vydávaní víz v albánskej Tirane, moldavskom Kišiňove a saudskoarabskom Rijáde. „Máme pripravený dodatok dohody, ktorá rozšíri našu spoluprácu v konzulárnych otázkach,” vyhlásil minulý týždeň minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Maďarsko ponúklo Slovensku zastupovanie v dvoch krajinách. „Ide o Rusko a generálny konzulát v Jekaterinburgu a zastupovať by nás mali aj v Kazachstane na generálnom konzuláte v Almate. Dodatok k Dohode medzi SR a MR nadobudne platnosť 1. júla tohto roku,” vysvetlil pre agentúru SITA hovorca rezortu diplomacie Ľuboš Schwarzbacher. Slovensko má svoje veľvyslanectvo v kazašskom hlavnom meste Astana. Almata (Alma Ata) je však hospodárskym centrom krajiny. „My sme pripravení ponúknuť podobnú službu v Bagdade,” dodal Dzurinda. Slovensko už má uzavreté dohody o zastupovaní pri vydávaní víz okrem Maďarska aj s Rakúskom a Slovinskom. S Rakúskom sa slovenská diplomacia dohodla na zastupovaní ešte v roku 2009, s Maďarskom v septembri a so Slovinskom v polovici októbra minulého roka. Rakúsko nás od 1. júna tohto roku bude zastupovať pri vydávaní víz v Libanone a v Jordánsku. Slovenské konzulárne pracovisko v Užhorode, v Nikózii a v Bukurešti má vydávať víza pre žiadateľov cestujúcich do Slovinska a konzulárne pracovisko Slovinska v Podgorici zasa pre tamojších žiadateľov cestujúcich na Slovensko. V prípade dohody s Poľskom sa čaká na podpis, slovenská vláda ju už odobrila. „Poľsko by nás malo zastupovať v Arménsku a v Rusku na generálnom konzuláte v Kaliningrade,” dodal Schwarzbacher. „U rozpracovaných dohôd sme najviac pokročili v rokovaniach s Českou republikou, Lotyšskom, Litvou, Estónskom a Španielskom. Predpokladáme, že rokovania budú čoskoro ukončené,” vysvetlil Schwarzbacher. Slovensko budú tieto krajiny vo väčšine prípadov vo vydávaní víz zastupovať, v niektorých prípadoch však slovenskí diplomati poskytnú aktívne zastupovanie aj sami. Kým však nebudú rokovania ukončené, presné podmienky zmlúv nebudú zverejňovať. Dohody sa pripravujú aj s Nemeckom a Francúzskom. Slovensko by malo mať v krátkom čase dohody so všetkými štátmi Visegrádskej štvorky.

Žandári v maďarskom Tiszavasvári opäť hliadkujú

18. mája 2011 - (tasr)

Jednotka žandárov v meste Tiszavasvári na severovýchode Maďarska v týchto dňoch opäť hliadkuje. Podľa dnešného vyjadrenia primátora mesta Erika Fülöpa je to v poriadku, pretože jednotka vznikla na základe poverenia mestskej samosprávy. Polícia ich činnosť vzala na vedomie. Žandári plnia svoje úlohy v súlade s platnými zákonmi, cituje primátora regionálny maďarský denník Kelet Magyarország. Podľa Fülöpa aj keď sú to žandári, vzhľadom na ich funkciu a oprávnenia sú iba obyčajnými mestskými policajtmi, ktorí si nevyvlastňujú právomoci žiadneho poriadkového orgánu, pričom hľadajú možnosti spolupráce s políciou. Keďže žandári plnia úlohy z poverenia samosprávy mesta, polícia to berie na vedomie, reagoval pre denník hovorca polície Sabočsko-Satmársko-Beregskej župy Gergely Fülöp. Mestská samospráva, v ktorej je väčšina poslancov a aj primátor z extrémne pravicového Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik, zriadila 20. apríla oddiel žandárov. Maďarský parlament 16. mája prijal návrh zákona o občianskej stráži, podľa ktorého v budúcnosti budú môcť organizácie občianskej stráže vyvíjať činnosť iba v obciach a mestách, v ktorých majú sídlo podľa zakladacej listiny. Sprísnenie podmienok fungovania občianskej stráže predkladateľ - výbor pre ľudské práva - zdôvodnil tým, že právny štát nemôže pripustiť, aby občianske organizácie budili dojem oficiálneho udržiavania verejného poriadku bez zákonného poverenia a bez kontroly štátu. V Maďarsku v uplynulých týždňoch došlo k viacerým konfliktom v súvislosti s činnosťou extrémistických a polovojenských organizácií. Najaktuálnejší incident sa stal v Gyöngyöspate - približne 100 kilometrov severovýchodne od Budapešti kde pri potýčke medzi členmi polovojenského hnutia Véderő (Ochranná sila) a skupinou miestnych Rómov utrpeli zranenia štyria ľudia.

Martonyi: Duch Schengenu treba zachovať

18. mája 2011 - (sita)

Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi je presvedčený, že aj napriek súčasnej komplikovanej situácii je potrebné zachovať schengenský priestor. „Všetky systémy treba z času na čas prehodnocovať, ale duch Schengenu by mal byť zachovaný,” vyhlásil v stredu Martonyi na výročnom Parlamentnom zhromaždení Európskeho parlamentu (EP) a krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria (EP-ACP). Členské štáty EÚ podľa Martohnyiho musia ukázať solidaritu s krajinami chudobnejších regiónov sveta vrátane severnej Afriky. Napríklad Maďarsko je podľa neho pripravené ponúknuť im svoje skúsenosti z transformácie krajiny po páde totalitného komunistického režimu. Parlamentné zhromaždenie EP a krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria sa koná v utorok a stredu v Budapešti. Maďarský prezident Pál Schmitt ho v utorok v otváracom prejave označil za najdôležitejšiu udalosť počas maďarského predsedníctva v EÚ. Viaceré krajiny Európskej únie v posledných týždňoch tlačia na zmenu Schengenskej zmluvy alebo udelenie výnimiek z nej, pričom argumentujú príliš vysokým počtom utečencov na hraniciach. Problém sa vyostril najmä začiatkom tohto roku po tom, čo viaceré krajiny severnej Afriky a Blízkeho východu zachvátili revolúcie a nepokoje, v dôsledku čoho prúd utečencov do Európy zosilnel. Hlavný nápor utečencov znáša Taliansko, ktoré im na protest proti údajnej neochote európskych partnerov diskutovať o tomto probléme začalo vydávať dočasné povolenia na pobyt umožňujúce cestovanie v rámci Schengenu. Proti tomu ostro protestovalo Francúzsko, kam sa stovky migrantov začali presúvať. Minulý týždeň zasiahlo do debaty Dánsko, keď bez dohody s ostatnými členskými krajinami EÚ ohlásilo, že čiastočne obnoví hraničné kontroly na svojich hraniciach s Nemeckom a Švédskom

Novým predstaviteľom v Dunajskej komisii bude Peter Sopko

18. mája 2011 - (sita)

Novým slovenským zástupcom v Dunajskej komisii je bývalý veľvyslanec a súčasný riaditeľ odboru pre OSN a odborné organizácie systému OSN Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Sopko. Vláda dnes schválila návrh, aby vymenil vo funkcii doterajšieho predstaviteľa Jána Varša. Varšo ako pracovník rezortu diplomacie bol predstaviteľom v Dunajskej komisii od septembra 2008, no v rámci ministerstva dostal iné úlohy, ktoré s činnosťou komisie nesúvisia, rezort preto navrhol jeho výmenu. „MZV SR odporúča, aby funkciu predstaviteľa Slovenskej republiky v Dunajskej komisii vykonával tak ako doposiaľ vedúci pracovník MZV SR,” píše sa v materiáli. Sopko sa narodil 3. januára 1954 v Prahe. Študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, Univerzite Karlovej v Prahe a Národnej škole štátnej správy v Paríži. Pôsobil v rezorte diplomacie od roku 1990 vo viacerých vedúcich funkciách a pracoval na veľvyslanectvách v Kinshase v bývalom Zaire a v belgickom Bruseli. Bol veľvyslancom v Kórei a Belgicku. „Veľvyslanec Sopko má bohaté skúsenosti z pôsobenia na viacerých diplomatických úradoch Slovenskej republiky v zahraničí. Znalosť francúzskeho jazyka spolu s ruským a nemeckým, ktoré sú oficiálnymi jazykmi Dunajskej komisie, mu umožní komunikovať stanoviská Slovenska na zasadnutiach jej orgánov. V koordinácii so zástupcami príslušných rezortov môže plynulo nadviazať na doterajšie aktivity Slovenskej republiky v Dunajskej komisii v súlade s odsúhlaseným plánom práce,” píše sa v schválenom materiáli.

Dunajská komisia je medzinárodnou vládnou

organizáciou jedenástich členských štátov

Bola založená v roku 1949 na základe Dohovoru o režime plavby na Dunaji podpísaného v Belehrade. Podunajské štáty sa v dohovore zaväzujú udržiavať svoje úseky Dunaja v splavnom stave, zaisťovať a zlepšovať podmienky plavby a nevytvárať prekážky plynulej plavbe na splavných tokoch Dunaja. V súčasnosti sa pracuje na prijatí novej reedície dohovoru, ktorý však podstatu podmienok plavby na Dunaji nemení. Dohovor podpísali Československo, Maďarsko, Juhoslávia, Bulharsko, Rumunsko, Sovietsky zväz a Ukrajina. Slovensko sa stalo členom 1. januára 1993 ako právny nástupca Československa. Dunajská komisia mala pôvodne sídlo v rumunskom Galaci a od roku 1954 je jej sídlom maďarská Budapešť. Členské štáty pre zastúpenie v Dunajskej komisii menujú svojho predstaviteľa, obyčajne sú nimi poverení veľvyslanci štátov akreditovaných v Maďarsku alebo pracovníci z rezortov diplomacie. Z predstaviteľov sa na trojročné obdobie volí rotačným spôsobom predseda, podpredseda a tajomník Dunajskej komisie. Na pomoc predstaviteľom menujú aj jeho zástupcov. Úlohou predstaviteľa je vnútroštátna koordinácia postupu Slovenskej republiky voči Dunajskej komisii, ako aj účasť na plenárnych a podľa potreby aj iných zasadnutiach Dunajskej komisie.

Nebezpečné nápisy

18. mája 2011 - (Béla Bugár - blog.sme.sk)

V posledných týždňoch opäť pociťujem, ako vzrastá nacionalizmus v našej krajine. Na stenách budov sa objavili nápisy, ktoré hanobia Maďarov a Židov. Rozmýšľal som, čo môže viesť asi dvadsaťročného mladíka k tomu, aby nasprejoval na dom takéto nápisy. Nad celou udalosťou by sme mohli mávnuť rukou, veď sa to nestalo prvý krát. Ale mali by sme sa zamyslieť nad tým, kedy sa tieto nápisy objavili/objavujú. Myslím si, že nie je prehnané hľadať súvislosť medzi pôsobením Slovenskej Národnej Strany v parlamente a čoraz silnejším nacionalizmom. Som presvedčený, že táto nenávisť získala takéto veľké rozmery po tom, ako sa strana pod vedením Jána Slotu dostala do parlamentu a stala sa vládnou stranou. Čoraz ráznejšie demonštrovali, že slovenský národ je ten najlepší a každá menšina ju ohrozuje a je pre ňu ťarchou. Stačí si spomenúť na ich obrovské plagáty počas kampane na parlamentné voľby v roku 2010, na ktorých nás varovali pred Maďarmi a Rómami. A to je len jeden príklad z mnohých. Ak niekoho dlhodobo presviedčame o tom, že menšina je nebezpečná, skôr či neskôr tomu uverí. Aj v prípade, že sa v živote nestretol s žiadnym príslušníkom nejakej menšiny. Sila reklamy, presviedčanie a zastrašovania je obrovská. Som presvedčený, že právo toto sa deje aj teraz. Slovenská národná strana spustila kampaň, zbierajú podpisy na vypísanie referenda, aby sa slovenský jazyk stal jediným úradným jazykom na Slovensku. Ich billboardy hlásajú: „Nebuďme doma cudzincami! Nechceme žiť vo Felvidéku! „ Väčšina občanov si tieto plagáty ani nevšimne, mávne nad nimi rukou, alebo sa pohorší. Ale je tu tento chlapec, ktorý sa pobral a nastriekal na stenu domu hanobné nápisy. Pýtam sa, zastaví sa len pri čarbaní, alebo budeme onedlho svedkami ďalšej kauzy podobnej Hedvigy Malinovej? Nechápem túto nenávisť. Myslím si, že v prvom rade sme všetci ľudia a až potom Slováci, Maďari, Poliaci, Nemci, Ukrajinci…. Kultúra, názory, zvyky každého národa môžu len obohatiť, spestriť druhý národ. Bolo by na čase, aby niektorí dospeli a uvedomili si to!

Belousovová a Pučík vystúpili z poslaneckého klubu SNS

24. mája 2011 - (sita)

Poslanci Anna Belousovová a Rudolf Pučík vystúpili z poslaneckého klubu SNS. Dnes to oznámili v parlamente médiám. Informovali o tom predsedu NR SR Richarda Sulíka a predsedu poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja. V poslaneckom klube SNS tak zostane sedem poslancov. Otázne je, či takýto klub môže fungovať, pretože pre vznik klubu je potrebných osem poslancov. Práve na to sa odvolávajú národniari, ktorí tvrdia, že osem poslancov je potrebných na vznik klubu a nie na pokračovanie jeho existencie. Dvojica rozšíri v parlamente rady nezaradených poslancov na štyroch. Pred nimi sa nezaradenými poslancami stali Andrej Ďurkovský, ktorý bol pôvodne členom klubu KDH a Igor Matovič, ktorý bol v klube SaS. Belousovová oznámila, že sa nevzdá postu predsedníčky parlamentného výboru pre ľudské práva, ktorý po voľbách obsadila podľa dohody strán SNS. Belousovová tvrdí, že strana aj jej vďačí, že sa dostala do parlamentu. Dôvodom pre vystúpenie z klubu je podľa Belousovovej skutočnosť, že dvojica zakladá nový politický subjekt. Upozornila tiež, že účasť v klube SNS bola len formálna, lebo ona nebola na rokovania klubu prizývaná vôbec a Pučík len sporadicky. Pučík zdôraznil, že nebol vylúčený zo strany ako Belousovová, ale chce s ňou zakladať novú stranu. „Urobím všetko pre to, aby nový politický subjekt vznikol čo najskôr,“ uviedol. Vznik novej strany a jej názov dnes odmietli povedať. Belousovová však sľúbila, že sa tak stane do konca týždňa. Podľa Belousovovej dvojica bude podporovať tie zákony, ktoré budú v prospech občanov. Na tejto schôdzi tak napríklad podporí návrh na zúženie priestupkovej poslaneckej imunity. Odmieta však novelu zákona o používaní jazykov menšín, ktorý je pre SR v tomto období škodlivý a ohrozuje štátnosť SR. „Je to zlý zákon a nedá sa vylepšiť pripomienkami,“ povedala Belousovová v súvislosti s rokovaniami v koalícii. Podľa nej Béla Bugár je skúsený politik, ktorý navrhoval 200 percentnú úpravu zákona, aby dosiahol po vyjednávaniach sto percent. Poslanecký klub SNS zrejme po odchode Anny Belousovovej a Rudolfa Pučíka zanikne. V klube SNS zostalo sedem poslancov. Ako uviedol dnes pred novinármi predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka, výbor prijal nezáväzné stanovisko, v ktorom sa pridržiava stanoviska spred desiatich rokov o tom, že osem členov poslaneckého klubu je potrebných nielen na vznik, ale aj na ďalšiu existenciu klubu. „Ja som bol jediný, ktorý som si myslel niečo iné, teda, že osem poslancov je potrebných len na vznik, lebo tak to píše rokovací poriadok,“ povedal Procházka. Predseda SNS Ján Slota odchod dvojice z klubu a ich založenie novej strany očakával. „Chceme zaželať pánovi poslancovi i pani poslankyni, i keď obaja majú možno nohavice, veľa šťastia v ďalšom politickom zápolení v prospech slovenského národa. Pre nás sa to skončilo. Pre nás je dôležitý zákon o používaní jazykov národnostných menšín a nemienime sa tým ďalej zaoberať. Nič sa deje,“ vyhlásil Slota pred novinármi. Slota potvrdil, že podľa ústavnoprávneho výboru klub SNS nebude. „My sa nebojíme ničoho, len maďarskej expanzie,“ dodal. SNS tým, že príde o klub, príde aj o svojho zástupcu v poslaneckom grémiu NR SR i o peniaze na úhradu výdavkov poslaneckých klubov. Poslanci národnej rady sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do národnej rady. Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu. Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov.

Sulík: Poslanecký klub SNS funguje dovtedy, pokiaľ nerozhodnem inak

Pokiaľ predseda NR SR Richard Sulík (SaS) nerozhodne inak, poslanecký klub SNS bude fungovať. Vyhlásil to dnes pred novinármi v Bratislave v súvislosti s dnešným odchodom dvoch poslancov z klubu SNS. Anna Belousovová a Rudolf Pučík opustili klub národniarov, ktorý má momentálne po ich odchode sedem členov. Ako pripomenul Sulík, podľa rokovacieho poriadku NR SR na vznik klubu je potrebných osem poslancov. „Budem sa radiť so svojimi právnikmi, budem sa radiť so šéfom Ústavnoprávneho výboru a do konca týždňa chcem v tejto veci rozhodnúť,” poznamenal šéf parlamentu. Dodal, že existujú len dve možnosti riešenia - existencia klubu so siedmimi poslancami alebo jeho rozpustenie.

Vláda neschválila ostré odmietnutie maďarskej ústavy SNS

18. mája 2011 - (sita)

Slovenská národná strana so svojím ostrým odmietnutím maďarskej ústavy a legislatívy nepochodila ani na vláde. Do programu rokovania kabinetu na začiatku rokovania pribudol návrh z dielne ministerstva zahraničných vecí, aby ministri nesúhlasili s týmto vyhlásením. O uznesení voči Maďarsku už rokoval zahraničný výbor parlamentu. Ten hlasmi koaličných poslancov podporil koaličné vyhlásenie, ktorým má Národná rada SR reagovať na novú maďarskú ústavu. Ostrejšie znenie z dielne SNS však zahraničný výbor neodobril, podporili ho len prítomní členovia za Smer-SD. Dnes s ním nesúhlasila ani vláda. Parlament ním má vyjadriť „rozhorčené odmietavé stanovisko nad sériou protislovenských aktov a exteritoriálnej legislatívy narušujúcej zvrchovanosť SR”, „ostrý protest proti nemiestnym opakujúcim sa výrokom predstaviteľov Maďarska proti suverenite Slovenska”, „principiálne odmietavé stanovisko k snahám o historický revizionizmus” a „dôrazný apel na dodržiavanie medzinárodných zmlúv”. Národniari ďalej vyzývajú maďarský parlament, aby zrušil alebo upravil zákony, ktoré sa dotýkajú zvrchovanosti okolitých krajín a uviedol ústavu s demokratickými európskymi princípmi a tradíciami. Predseda klubu SNS na výbore pripustil, že formuláciu vyhlásenia možno skorigovať. Slotovci sú nespokojní s činnosťou vlády a preto sa na ňu prostredníctvom vyhlásenia obrátili so žiadosťou o správy o problematike slovensko-maďarských vzťahov, o opatreniach rezortu zahraničných vecí, ktoré majú zabrániť ohrozovaniu slovenskej suverenity a zvrchovanosti a o plnení zmluvy o dobrých susedských vzťahoch. Vláda sa tiež podľa nich má obrátiť na európske inštitúcie, aby Slovensku pomohli zamedziť napätiu a vynútiť plnenie mierových zmlúv, ktoré Maďarsko podpísalo medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Cez národniarske vyhlásenie sa má Národná rada SR obrátiť na parlamenty susedných štátov, aby spoločne odmietli zásahy do svojej suverenity a na Európsky parlament, aby sa zaoberal znepokojujúcim vývojom situácie v Maďarsku.

Maďari pôjdu opäť na vojnu

18. mája 2011 - (tasr)

Maďarský rezort obrany chce pre mimoriadne situácie obrany štátu obnoviť brannú povinnosť. Týkala by sa mužov vo veku 18 až 40 rokov. Návrh zákona ministerstvo obrany pripravilo na rokovanie vlády. Maďarsko po vstupe do Severoatlantickej aliancie prehodnotilo otázku povinnej vojenskej služby, ktorú najskôr skrátili z dvanástich na deväť mesiacov a napokon ju po roku 2002 ľavicovo-liberálna vláda zrušila. Ministerstvo navrhuje, aby bolo možné povolať brancov v uvedenom veku najviac na 12 mesiacov v období mimoriadnej situácie obrany štátu a v prípade vojny neobmedzene.

Maďarsko spätne kupuje podiel v MOL-e od Surgutneftegazu

24. mája 2011 - (sita)

Maďarsko v utorok podpísalo dohodu o spätnom odkúpení 21,2-percentného podielu v ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL od ruskej ropnej firmy Surgutneftegaz. Oznámil to premiér Viktor Orbán. Maďarský minister regionálneho rozvoja Tamás Fellegi uviedol, že Budapešť podiel kúpi za 1,88 mld. eur. Minister dodal, že vláda bude kúpu financovať z časti úveru, ktorý v minulosti dostala od Medzinárodného menového fondu (MMF), ale zatiaľ ju nevyčerpala. Konštatoval, že vláda bude podporovať terajšiu stratégiu MOL-u ako menšinový akcionár. Podľa jeho slov kúpa podielu nebude mať vplyv na rozpočtový deficit Maďarska. Podnik Surgut kúpil podiel v MOL-e od rakúskej spoločnosti ÖMV v roku 2009 a uviedol, že chce byť strategickým investorom. MOL však krok ruskej firmy považoval za nepriateľský. MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.

Rušňovodiči vytvorili kvôli dôchodkovej reforme štrajkový výbor

18. mája 2011 - (tasr)

Odborársky zväz rušňovodičov v Maďarsku vytvoril štrajkový výbor v reakcii na to, že vláda neurčila svojho delegáta na rokovania s rušňovodičmi v záležitosti avizovaného zrušenia zvýhodneného odchodu do dôchodku, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Odborári zverejnili vyhlásenie, podľa ktorého sú pripravení začať rokovať a sú odhodlaní dospieť k dohode. Súčasne však začali zbierať podpisy na podporu štrajku. Pripomínajú, že 6. mája iniciovali rokovanie s vládou vo veci zrušenia predčasného odchodu do dôchodku, premiér Viktor Orbán však dodnes neodpovedal na ich list. Vláda podľa odborárov nesplnila svoju povinnosť tým, že do zákonom stanovenej lehoty neurčila delegáta na rokovania, ako ani čas a miesto schôdzky. Avizované dôchodkové opatrenia by znamenali vážne existenčné ohrozenie rušňovodičov, pretože by tak zrušili možnosť dôstojného odchodu rušňovodičov, ktorí v staršom veku takto budú nútení vzdať sa svojej profesie. Nedokážu totiž vyhovieť čoraz prísnejším požiadavkám na vykonávanie tejto práce. V Maďarsku je v súčasnosti na predčasnom služobnom dôchodku 42.000 ľudí, ktorí majú vek nižší, než 57 rokov. Tých, spolu s niektorými ďalšími kategóriami dôchodcov, by vláda chcela dostať späť na trh práce. Vicepremiér Zsolt Semjén v relácii stanice maďarského verejnoprávneho rozhlasu Kossuth Rádió povedal, že pre štát je neprijateľné, aby ľudia odchádzali do predčasného dôchodku vo veku 53 rokov, aby 40-roční aktívni policajti odišli do výsluhového dôchodku a potom sa zamestnali v oblasti civilnej bezpečnostnej služby. Dodal, že učiteľ a lekár si niečo podobné nemôžu dovoliť, čo je nespravodlivé. Policajt vo veku 55 rokov mohol pokojne pracovať v kancelárii, konštatoval Semjén, podľa ktorého je potrebné nájsť optimálne riešenie zohľadňujúce záujmy celej spoločnosti.

Budapešť a banky idú pomôcť držiteľom hypoték

24. mája 2011 - (tasr)

Maďarská vláda a banky by mali vo štvrtok (26. 5.) oznámiť dohodu o opatreniach, ktoré by mali pomôcť držiteľom úverov v zahraničnej mene. Povedal to dnes na tlačovej konferencii hovorca predsedu vlády Péter Szijjártó. Podrobnosti však nezverejnil. Tisícky Maďarov si pred nástupom finančnej krízy v roku 2008 zobrali výhodné úvery, najmä hypotekárne, v zahraničných menách. Väčšinou išlo o švajčiarske franky. Po nástupe krízy však hodnota forintu začala klesať, čím sa zvýšila hodnota ich dlhu a mnohí z nich dnes nedokážu svoje dlhy splácať. Informovala o tom agentúra Reuters.

Hrubá mesačná mzda v Maďarsku klesla v marci o 1,4 %

18. mája 2011 - (sita / tvnoviny.sk)

Priemerná hrubá mesačná mzda v Maďarsku v marci medziročne klesla o 1,4 % na 217 061 forintov (HUF). Informoval o tom v stredu štatistický úrad krajiny. Vo februári sa hrubé mzdy v krajine zvýšili o 4,8 %. Hrubé mzdy v súkromnom sektore sa zvýšili o 4,6 % po tom, ako vo februári vzrástli o 4,3 %. Mzdy v súkromnom sektore bez odmien v marci medziročne posilnili o 4,3 % po februárovom raste o 3 %. Vo verejnom sektore klesli mzdy o 15,9 % po raste o 4,8 % v predchádzajúcom mesiaci. „Mzdy pokračovali v marci v pomalom raste, čo podporuje scenár centrálnej banky, že inflácia by sa mohla v roku 2012 opäť vrátiť na cieľovú úroveň 3 %,” povedal György János Barcza, analytik K&H Bank. Na Slovensku je priemerný zárobok v hrubom len 769 €. Na Slovensku ako aj v susedských krajinách však tieto priemerné sumy nezarábajú takmer tri štvrtiny ľudí. V Poľsku sa po prepočte zo zlotého priemerne v hrubom zarába okolo 870 €, čo je tiež viac ako na Slovensku. Najviac z našich susedov podľa očakávania zarábajú Rakúšania, a to približne trikrát viac ako na Slovensku. Priemerný mesačný plat je v Rakúsku okolo 2 100 €. Na Ukrajine sú regionálne mzdové rozdiely ešte vyššie ako na Slovensku, pričom v priemere sa tam zarába iba okolo 2 000 hrivien, čo je len okolo 170 €. Na záver však pripomíname, že čísla nezohľadňujú celkové daňovo-odvodové zaťaženie obyvateľov jednotlivých krajín, ktorých sme v našom porovnaní uviedli. Slovákom však po odrátaní daní a odvodov z priemerného zárobku 769 € ostane v peňaženke iba 540 €.

Slovenská ekonomika je na tom aj po 22 rokoch zle a tak to aj ostane

18. mája 2011 - (tvnoviny.sk)

Podľa švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu sú naše šance mať sa lepšie stále mizivé. Naša ekonomika nedokáže držať krok s ekonomikami okolitých štátov. V globálnej súťaži konkurenciechopnosti nám patrí jedna z posledných priečok. Slovenská ekonomika nedokáže konkurovať okolitým štátom. V svetovom rebríčku konkurencieschopnosti, ktorému kraľujú Hongkong, vysoko zadlžené USA a Singapur, sme skončili ďaleko za Čechmi, Poliakmi a pred nami sú dokonca aj Maďari. A výsledok je znepokojujúci - horších ako Slovensko je v porovnanom balíku krajín už len 11 ekonomík. Na Poľsko v rebríčku strácame 14 priečok a Maďarsko sa v ňom umiestnilo tesne pred Slovenskom. Pomerne zle si z postkomunistických krajín vedú Bulharsko na 55. a Chorvátsko na predposlednom 58. mieste. Doplácame na skostnatelosť pracovného trhu, kvitnúcu korupciu, svojskú etiku v podnikaní či nerozvinutosť vedy a výskumu. Vyriešiť viaceré z týchto problémov si dala do programového vyhlásenia vlani v lete vláda. Kým Slovensko nebude vedieť konkurovať iným ekonomikám, bude podľa tvorcov indexu odkázané len na to, aby jeho občania pracovali na zisky niekoho iného. A bez štedrých štátnych dotácií sem nepríde podnikať žiadna seriózna firma.

Ericsson a Magyar Telekom pripraví Maďarsko na LTE

17. mája 2011 - (mobil.sk)

Vzhľadom na stále rastúci dopyt po dátových službách a v snahe poskytnúť svojim zákazníkom čo najlepší možný výkon a kvalitu siete si popredný maďarský telekomunikačný operátor Magyar Telekom, patriaci do skupiny Deutsche Telekom, vybral Ericsson, aby zmodernizoval rádiové prístupové siete. Modernizácia výrazne zníži prevádzkové náklady firmy, zvýši výkon mobilných širokopásmových služieb a rozšíri mobilné širokopásmové pokrytie. Ericsson prebuduje 2G a 3G na rádiovú prístupovú sieť RBS 6000 podporujúcu viac štandardov, ktorá bude takto pripravená na prevádzku technológie 4G/LTE hneď, ako budú udelené licencie k tejto technológii. István Maradi, technický riaditeľ firmy Magyar Telekom, vyhlásil: „Náš partner, spoločnosť Ericsson, zabezpečí, aby naša sieť spĺňala tie najvyššie očakávania a pomôže nám udržať si vedúcu pozíciu na maďarskom trhu. Súčasne sa vďaka modernizácii pripravíme na ľahké zavedenie technológie LTE.“

Poslanci Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora nezvolili

17. mája 2011 - (tasr)

Poslanci Národnej rady SR dnes Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora nezvolili. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov tajnej voľby, ktorú NR SR prikázal zopakovať Ústavný súd SR. Trnka bol ako nominant Smeru-SD jediným kandidátom na tento post, ak by uspel, premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) avizovala podanie demisie. Za Trnku hlasovalo 70 poslancov zo 150 zúčastnených, 17 bolo proti, 29 sa zdržalo a 34 hlasov bolo neplatných. Na zvolenie generálneho prokurátora je potrebné získať nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov prítomných na voľbe. Koaliční poslanci prítomní v sále reagovali na výsledok voľby potleskom. Líder opozičného Smeru-SD Robert Fico už krátko pred samotnou voľbou upozornil, že koalícia opäť chystá kontrolné mechanizmy, aby si vládne strany vedeli odsledovať, kto ako hlasoval. Podľa jeho slov mala kontrola spočívať v tom, že každý poslanecký klub z vládnej koalície dostane pokyn, ako má označiť hlasovací lístok. „Napríklad jeden poslanecký klub bude hlasovať len proti, druhý sa zdrží a dva kluby môžu dostať pokyn v podobe označenia hlasovacieho lístku perom, značkou či prelomením končeka,” povedal. Tvrdil, že skrutátori tak budú presne vedieť, či koaličné strany dodržali príkaz daný Koaličnou radou. „Ak to bude naozaj realizované, pôjde opäť o kontrolný nepovolený mechanizmus tajnej voľby,” vyhlásil Fico s tým, že ak k tomu dôjde, zase bude musieť dôjsť k rozhodnutiu Ústavného súdu SR. Koalícia do dnešnej voľby rovnako ako v decembri nominovala Jozefa Čentéša, ten sa však minulý týždeň vzdal. Či bude kandidátom vládnych strán aj vo verejnej voľbe, ktorú dnes poslanci prelomením prezidentovho veta definitívne schválili, zatiaľ nie je jasné.

Koalícia ide z dažďa pod odkvap. Alebo naopak

20. mája 2011 - (Ladislav Bariak, ml. - aktualne.centrum.sk)

Zdá sa, že ani nedávna bezprostredná hrozba pádu vlády nedonútila vládnu štvorku, aby si urobila medzi sebou poriadok. Svedčia o tom nielen tvrdé slová medzi predsedami SDKÚ-DS a SaS kvôli hľadaniu nového šéfa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ale predovšetkým neschopnosť koaličných partnerov nájsť kompromis v návrhu novely zákona o menšinových jazykoch. Kým na jednej strane koaličnej barikády stojí osamotený Most-Híd, na strane druhej je predovšetkým KDH a štyria poslanci zastupujúci združenie Obyčajní ľudia. Čiastočne kriticky vystupuje navyše aj SaS. Mimo týchto škriepok tak zatiaľ zostáva len SDKÚ-DS, ktorá si však ešte líže hlboké rany kvôli stále neuzavretej voľbe generálneho prokurátora:

http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1233518

Novú maďarskú ústavu bude skúmať aj Benátska komisia

17. mája 2011 - (sita)

Novú maďarskú ústavu, ktorá vzbudila rozhorčenie na domácej scéne aj v zahraničí, bude okrem ďalších medzinárodných organizácií posudzovať aj Benátska komisia, poradný orgán Rady Európy. Šéf komisie Thomas Market sa v tejto veci stretol v utorok v Budapešti s podpredsedom maďarskej vlády Tiborom Navracsicsom ako aj predstaviteľmi opozície. „Situácia okolo nového najvyššieho zákona tejto krajiny stále nie je celkom jasná. Text si musíme podrobnejšie preštudovať,” vyhlásil v utorok po stretnutí s Navracsicsom Market pre maďarskú tlačovú agentúru MTI. O obsahu rozhovorov Market odmietol informovať. „Hovorili sme o určitých otázkach, ale nenazýval by som to obavami,” odvetil Market na novinársku otázku, ktoré body novej maďarskej ústavy vyvolávajú v členoch Benátskej komisie obavy. Komisia sa podľa Marketa zaujíma napríklad o to, ako nová ústava ovplyvní maďarský rozpočet či Maďarov žijúcich za hranicami Maďarska. Nová maďarská ústava, ktorá má začať platiť od budúceho roku, podľa kritikov príliš bojovne vyzdvihuje a oslavuje národ, kresťanské tradície a tradičné hodnoty. Proti niektorým jej ustanoveniam protestovali viaceré medzinárodné inštitúcie vrátane Európskej únie či Rady OSN pre ľudské práva. Maďarský premiér Viktor Orbán minulý týždeň na návšteve Nemecka v súvislosti so zahraničnou kritikou novej maďarskej ústavy bojovne vyhlásil, že „Európska únia sa nemá čo miešať do vnútorných vecí Maďarska”.

Muráň spojí s maďarskou obcou Hollókö cyklotrasa

17. mája 2011 - (tasr)

Maďarskú obec Hollókő s Muráňom v okrese Revúca spojí cyklotrasa. Na tomto projekte sa v rámci cezhraničnej spolupráce podieľa Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) a maďarská župa Nógrád. Podľa riaditeľky Rozvojovej agentúry pri župe Nógrád Ildikó Sandorovej je cykloturistika jeden z najrýchlejšie rastúcich segmentov cestovného ruchu v Európe. „V oblastiach, v ktorých sa podarilo vybudovať cyklocesty, sa príjmy za služby z cykloturistiky zvýšili až o 15 percent. Vybudovanie cyklotrasy Hollókö po Muráň môže podnietiť ďalšie aktivity v prihraničnej oblasti,” povedala s tým, že v prípravnej fáze bol zo strany UNESCO uznaný aj Geopark Novohrad - Nógrád, ktorý je prvým cezhraničným geoparkom. Na Slovensku má štúdiu uskutočniteľnosti a projektovú prípravu cezhraničnej siete cyklotrás pripraviť firma IPOS, s. r. o. Podľa Lucie Kostiviarskej z tejto spoločnosti sa štúdia týka 190 kilometrov pripravovanej cyklotrasy. Na slovenskej strane ju pre lepšiu orientáciu rozdelili na päť častí a to na úsek Cerovská vrchovina, dolina Rimavy, Poiplie, Poltár Rimava a úsek Kokavskými horami. Na slovenskej strane sa počíta s minimálnou šírkou komunikácie tri metre, pričom sa plánuje využitie ciest II. a III. triedy, poľných a lesných komunikácií, hrádzí pri vodných tokoch či úsekov zrušenej železničnej trate. Na vhodných miestach sa uvažuje aj o vybudovaní informačného systému a prvkov drobnej architektúry. Plánovaná cyklotrasa má začínať v obci Hollókö známej tradičnou vidieckou architektúrou, pokračovať cez mestá Lučenec, Poltár, Rimavskú Sobotu, Šalgotarján a vracať sa späť do obce Hollókö. „Tieto prihraničné oblasti majú veľký potenciál na rozvoj cestovného ruchu. Spomeňme chránené krajinné oblasti Hollókő, Karancs - Medves a Cerová vrchovina, praveké náleziská v Ipolyttárnoci, Novohradský geopark a Národný park Muránska planina,” oznámila Iveta Kureková z kancelárie predsedu BBSK.

Slovenskí predajcovia áut

vraj ruinujú Maďarsko, Budapešť to chce zaraziť

17. mája 2011 - (sita)

Maďari sa registráciou auta na Slovensku vyhýbajú plateniu vyšších daní domovskej krajine. Slovenskí predajcovia áut vraj ruinujú konkurentov v Maďarsku. Pre Maďarov je totiž výhodnejšie registrovať automobil v zahraničí, aby sa vyhli vyšším daniam. Budapešť to plánuje zatrhnúť. Vodiči s trvalým pobytom v Maďarsku už zrejme nebudú môcť legálne vlastniť auto zaevidované v zahraničí. Informoval o tom v utorok maďarský denník Budapest Business Journal (BBJ) s odvolaním sa na návrh, ktorý v súčasnosti prehodnocuje hospodársky výbor maďarského parlamentu. Viac ako 300 z celkového počtu 1 200 automobilových dílerov počas posledných dvoch rokov zbankrotovalo a ďalších 300 až 400 je ohrozených, a to sčasti aj preto, že veľa Maďarov si kupuje nové auto na Slovensku. BBJ ďalej informuje, že v návrhu sa tiež uvádza zavedenie možnosti pokutovať pretáčanie tachometra, čo je rozšírenou praktikou nielen v Maďarsku, ale v celom regióne strednej a východnej Európy a tiež v mnohých krajinách západnej Európy.

V Maďarsku obmedzili hliadky extrémistov

16. mája 2011 - (tasr)

Maďarský parlament dnes prijal návrh zákona o občianskej stráži predložený výborom pre ľudské práva. Podľa neho budú môcť organizácie občianskej stráže vyvíjať činnosť iba v obciach a mestách, kde majú podľa zakladacej listiny svoje sídlo. Za zákon, ktorého súčasťou sú aj sankcie vrátane väzenia, hlasovali poslanci vládnucich strán Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP), opozičnej strany Politika môže byť iná (LMP) a nezávislí poslanci. Proti hlasovali poslanci za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) a Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik. Výnimkou pôsobnosti občianskej stráže môžu byť podľa prijatého zákona prípady, keď sa písomne dohodne so štátnymi či samosprávnymi poriadkovými silami. Na svoju činnosť potrebuje občianska stráž aj vo svojom sídle písomnú dohodu s políciou. Príslušníkom občianskej stráže budú môcť byť odteraz iba dospelé netrestané osoby, ktoré počas služby nemôžu nosiť nepovolené oblečenie. Sprísnenie podmienok fungovania občianskej stráže výbor pre ľudské práva zdôvodnil tým, že právny štát nemôže pripustiť, aby občianske organizácie budili dojem, že oficiálne udržiavajú verejný poriadok bez zákonného poverenia a bez kontroly štátu. Parlament pred dvoma týždňami novelizoval trestný zákonník, podľa ktorého v situáciách, aká vznikla nedávno v Gyöngyöspate, umožňuje trestať odňatím slobody do výšky troch rokov osoby, ktoré by vzbudzovali svojím správaním na verejnosti strach určitých skupín obyvateľstva. Podľa novely organizovanie činností smerujúcich k udržiavaniu verejného poriadku a bezpečnosti, na ktoré nemá dotknutá osoba oprávnenie, bude trestané odňatím slobody do dvoch rokov. V Maďarsku v uplynulých týždňoch došlo k viacerým konfliktom v súvislosti s činnosťou extrémistických a polovojenských organizácií. Najaktuálnejší incident sa stal v Gyöngyöspate - približne 100 kilometrov severovýchodne od Budapešti kde pri potýčke medzi členmi polovojenského hnutia Véderő (Ochranná sila) a skupinou miestnych Rómov utrpeli zranenia štyria ľudia.

Maďarsko chce čiastočne obnoviť brannú povinnosť

17. mája 2011 - (tasr)

Maďarský rezort obrany chce pre mimoriadne situácie obrany štátu obnoviť brannú povinnosť pre vekovú kategóriu 18-40 rokov. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý podľa maďarského servera napi.hu ministerstvo obrany pripravilo na rokovanie vlády. Server pripomína, že Maďarsko po vstupe do Severoatlantickej aliancie prehodnotilo otázku povinnej vojenskej služby, ktorú najskôr skrátili z dvanástich na deväť mesiacov a napokon ju po roku 2002 ľavicovo-liberálna vláda zrušila. Ministerstvo navrhuje, aby bolo možné povolať brancov v uvedenom veku najviac na 12 mesiacov v období mimoriadnej situácie obrany štátu a v prípade vojny neobmedzene. K realizovaniu povolávania brancov potrebuje armáda údaje, preto by rezort v budúcnosti obnovil povinnosť poskytovania príslušných údajov. Návrh musí najskôr prijať vláda a až potom sa dostane do parlamentu, pripomína napi.hu.

Maďarsko plánuje sprísniť tresty za drogy

16. mája 2011 - (sita)

Maďarská vláda pripravuje novelu trestného zákona, podľa ktorej by hrozil vyšší trest priekupníkom drog, ale aj tým, ktorí ich užívajú. S odvolaním sa na informácie z prostredia vlády premiéra Viktora Orbána to uvádza pondelňajšie vydanie maďarského denníka Népszabadság. Novela trestného zákona by sa podľa zámeru vlády mala dostať do parlamentu na jar budúceho roka a do platnosti by mala vstúpiť v lete 2013. V oblasti užívania drog by mala podľa návrhu platiť zásada dvakrát a dosť. Zatiaľ čo prvý prehrešok by sa dal odpustiť, za druhý by už páchateľ putoval automaticky za mreže. Zo zákona by malo vypadnúť aj ustanovenie, ktoré nabádalo na väčšiu zhovievavosť voči priekupníkom drog v prípade, ak ich aj sami užívali.

Matica slovenská vyzýva verejnosť na účasť v sčítaní

23. mája 2011 - (sita)

Do diskusie o relevantnosti sčítania obyvateľov, bytov a domov sa zapája aj Matica slovenská, ktorá vyzýva občanov, aby si nevšímali kampaň proti sčítaniu. „V dnešnej informačnej dobe exitujú predsa tisícky spôsobov, ako získať intímne informácie o nás všetkých, existuje však len jeden oficiálny prameň, ako zistiť národnostnú či konfesnú príslušnosť obyvateľov, so značným dopadom na kvantitu práv národnostných menšín, ale aj cirkví - a tou je práve sčítanie obyvateľstva,” napísal v stanovisku pre médiá predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Pripomína, že podobné antikampane nepredchádzali ani sčítaniu v susednom Česku. „Zdá sa teda, že môže ísť o organizovanú kampaň s cieľom oslabiť počty Slovákov či napríklad kresťanov,” nazdáva sa Tkáč.

Duray: Heslo MS v hokeji „My sme tu doma“ považujem za hlúpe

16. mája 2011 - (aktuality.sk - sita)

Roky vyvolával vášne. Je jednou z najkontroverznejších osobností slovenskej politiky. Po tom, čo sa SMK nedostala do parlamentu, sa z politiky stiahol. Je rádovým členom SMK a prednáša na vysokej škole. Miklós Duray nám odpovedal na otázky týkajúce sa sčítania ľudu, poklesu Maďarov vo svete, ale aj politiky Bélu Bugára:

http://www.aktuality.sk/clanok/187045/duray

-heslo-ms-v-hokeji-my-sme-tu-doma-povazujem-za-hlupe

Sčítanie bývalo bičom na menšiny

24. mája 2011 - (Vladimír Jancura - Pravda)

Vyplňte sčítací hárok presne tak ako starý Čochtan a Štátny úrad štatistický bude mať z vás radosť. Týmito slovami nabádal verejnosť herec Jan Werich v krátkom propagačnom filme pred prvým povojnovým sčítaním ľudu. Vraj kto bol Čochtan? Vodník z vtedy populárnej divadelnej hry. Písal sa však rok 1950 a totalitný režim už nemusel byť odkázaný na informačnú kampaň, veď v podstate sa ani nekonala. Zákony o sčítaní obyvateľov neboli kedysi také bezzubé ako teraz. Zďaleka nie všetci boli ako dobrák Čochtan, preto každému, kto odmietol vyplniť sčítací formulár alebo v ňom uviedol nepravdivé údaje, naparili úrady až do 10-tisíc korún pokuty. Alebo ho posadili na tri mesiace do väzenia. Pozor, tieto postihy nevymysleli ľudáci ani komunisti, ale medzivojnoví demokrati. A nielen vymysleli - aj tvrdo uplatňovali. Podľa vládneho nariadenia 224/1949 však bol sčítací komisár „povinný vyplniť sčítací hárok, ak ho nevyplnil majiteľ (užívateľ) bytu ani nikto z jeho domácnosti”. Orgán štátnej správy mohol dokonca „určiť, v ktorej obci je potrebné, aby sčítacie hárky celé vypĺňal komisár”. Z litery tohto nariadenia síce vyplývalo, že vždy sa muselo prihliadať „na miestne pomery”, ale kto chcel, zámienku si našiel. Dôvodom nemusel byť iba vysoký stupeň negramotnosti v niektorých odľahlejších okresoch a lokalitách Slovenska, ale aj sociálna nespokojnosť. Sčítanie sa konalo začiatkom marca 1950, nová štátna moc mala práve plné ruky práce s nepohodlnými duchovnými a na mnohých miestach sa už začala kolektivizácia, niekde aj nevyberanými metódami. Viaceré obce sa proti tomu búrili a na ich správne orgány nebolo veľké spoľahnutie... V tých časoch nemohlo byť ani reči o anonymite sčítania. Sčítací hárok musel obsahovať číslo domu či bytu, meno a priezvisko majiteľa, ďalšie osobné údaje. (Napokon, v susednom Česku treba pri sčítaní naďalej uvádzať rodné číslo. A v takom Švajčiarsku dokonca aj číslo pasu! To iba na Slovensku sú dnes úrady také „benevolentné”.) Politika sa so sčítaním obyvateľstva spájala odjakživa. Niektoré rubriky sčítacích formulárov boli už na pohľad politicky citlivé aj pred sto, aj pred sedemdesiatimi či šesťdesiatimi rokmi. A v našich zemepisných šírkach bola mimoriadne citlivá najmä kolónka „národnosť”. Podľa odborníka na dejiny štatistiky a demografie Pavla Tišliara z Univerzity Komenského sa etnicita obyvateľstva na území Slovenska zisťovala už od roku 1880. Cenzus v tejto otázke zakaždým ovplyvňovali politické záujmy. Najviac sa prejavili pri hodnotení výsledkov, ale nemohli chýbať ani pri príprave a v priebehu sčítania, pripomína Tišliar. V tejto situácii mimoriadna úloha pripadla sčítacím komisárom. Štát ich výberu prikladal veľký význam. Napríklad desať dní pred rozhodujúcou fázou sčítania vo februári 1950 nenájdeme vo vtedajších komunistických novinách o ňom ani zmienku! Akoby platilo nejaké embargo. Zato v polovici januára priniesli Rudé právo i Pravda podrobnú správu o slávnostnom otvorení školenia inštruktorov pre sčítanie v Prahe. „Školenie sa postupne uskutoční vo všetkých krajských mestách a potrvá tri dni,” informovali denníky. „Vyškolení inštruktori potom budú ďalej školiť sčítacích komisárov a revízorov.” Skrátka, každý režim vedel, že dobré výsledky možno očakávať iba od správne pripravených komisárov. Na vrchole maďarizácie v roku 1910 sa prvýkrát i naposledy v histórií uhorských sčítaní zisťovala nie národnosť, ale materinský jazyk. Predstaviteľom utláčaných menšín sa spočiatku zdalo, že to bude lepšie, ale zdanie opäť klamalo. Štatistický úrad v Budapešti vtedy podliehal ministerstvu vnútra, ktoré malo možnosť vyberať komisárov aj na národnostne zmiešaných územiach spomedzi lojálnych ľudí. Patrili medzi nich predovšetkým notári a zamestnanci obecných alebo slúžnovských úradov. Nuž a komisári sa v mnohých prípadoch nepýtali na materinskú reč, ale na to, či človek vie po maďarsky a či maďarčinu používa v dorozumievacom styku. Ak áno, tak ho zapísali ako Maďara. Len tak sa mohlo stať, že v čisto slovenskom Turci napočítali komisári z celkového počtu 55 703 obyvateľov až 5 560 príslušníkov maďarskej národnosti, teda celých 10 percent. Podľa Jána Páričku, ktorý neskôr analyzoval tieto údaje v časopise Prúdy, išlo zväčša o „odvislých úradníkov a zamestnancov v štátnych dielňach na Vrútkach”, ktorí sa rozpakovali trvať na svojom slovenskom pôvode. Vďaka tejto, s prepáčením metodike, žilo na území Slovenska v roku 1910 vyše 881-tisíc Maďarov. Čiže takmer o 360-tisíc viac ako v roku 2001. Pre niektorých maďarských historikov a politológov prosté porovnanie týchto údajov z dvoch sčítaní dokumentuje postupné vymieranie jednej menšiny. Možno však brať východiskové číslo ako bernú mincu, keď vieme, ako vzniklo? V roku 1950 narátali komisári na Slovensku necelých 355-tisíc príslušníkov maďarskej národnosti. Bol to najväčší pokles za celú históriu, hoci opäť sa zisťovala národnosť, a nie materinský jazyk. Toto sčítanie však nasledovalo krátko po období, keď čelní politici Československa (bez rozdielu straníckej príslušnosti) vážne uvažovali o budovaní národnej republiky bez národnostných menšín. Počítalo sa s vysťahovaním nielen všetkých Nemcov, ale aj Maďarov, Rusínov či Židov. Izraelský historik Moshe Yegar uvádza vo svojej knihe málo známe vystúpenie prezidenta Edvarda Beneša pred členmi anglo-amerického výboru, ustanoveného na preskúmanie otázky Palestíny koncom roku 1946. Beneš vtedy povedal, že všetkým Židom, ktorí o to požiadajú, bude povolené vysťahovať sa do Palestíny. Tí, čo sa nechcú vysťahovať, budú musieť „úplne splynúť s národom, v ktorom sa usadia”. Ak sa neasimilujú, budú v takomto štáte „žiť ako cudzinci”. Táto politika sa v ČSR uplatňovala podľa Yegara až do marca 1949, čiže ešte aj rok po komunistickom prevrate, kým sa nezmenil postoj Moskvy k Izraelu. Z pôvodných plánov nakoniec zišlo, Maďarov však na Slovensku aj tak riadne ubudlo v dôsledku výmeny obyvateľstva s Maďarskom i z dôvodu „reslovakizácie”. V čase, keď slovenskí Nemci a Maďari prišli kolektívne o štátne občianstvo, sa mnohí hlásili radšej za Slovákov. Nič nové pod slnkom, bol to zrkadlový obraz situácie pred vojnou. Mnohí Slováci, ktorí po Viedenskej arbitráži a po pripojení juhoslovenských okresov k Maďarsku v jeseni 1938 zostali žiť na Žitnom ostrove, vzápätí pristúpili na „remaďarizáciu” Český historik Milan Hübl kedysi v polemike s Miklósom Durayom vypočítal, že išlo takmer o 150-tisíc osôb, ktoré sa ešte v roku 1930 hlásili k slovenskej národnosti.

Kedy bolo lepšie byť Slovákom

V čase vojnového Slovenského štátu sa zase mnohí „roduverní” Slováci zrazu hlásili k nemeckej národnosti, hoci po nemecky nevedeli ani „ň”. Chceli takto získať výsady príslušníkov vyvolenej rasy alebo aspoň predkupné práva pri nastávajúcej arizácii? To sa už asi nikdy nedozvieme. Dosť na tom, že pri sčítaní ľudu v decembri 1940 sa vyskytlo niekoľko krikľavých prípadov s takzvaným „ustaľovaním” národností. Išlo o prípady, keď sčítací komisári pochybovali, že dotyčné osoby sú tej národnosti, ku ktorej sa usilujú prihlásiť. Sťažnosti potom museli riešiť príslušné okresné úrady, ale aj vyššie vládne miesta. Docent Tišliar poukazuje v tejto súvislosti napríklad na prípad štyroch obyvateľov okresu Malacky. Tamojší okresný úrad prišiel na základe podrobného vyšetrovania k záveru, že nemôžu byť nemeckej národnosti a výmermi im „ustálil” národnosť slovenskú. Tí sa posťažovali a v ich prospech neskôr intervenovalo nemecké veľvyslanectvo! Nasledovala slovná prestrelka medzi ministerstvami vnútra a zahraničných vecí Slovenského štátu. „Okresný úrad v Malackách si neuvedomil, že rasová príslušnosť k určitému národu nie je závislá od znalosti jeho reči,” dôvodil rezort diplomacie, ktorý bol očividne pod tlakom nemeckej ambasády. A nakoniec dosiahol, že všetkým štyrom Záhorákom priznali nemeckú národnosť. V Nižnom Medzeve zase odmietli sčítací komisári priznať niekoľkým stovkám obyvateľov maďarskú národnosť. Tvrdil to aspoň predseda Maďarskej strany na Slovenskú János Esterházy v sťažnosti predsedovi vlády Vojtechovi Tukovi. Okresné úrady im vraj potom neprávom zapísali buď slovenskú, alebo nemeckú národnosť. Gelnický okresný náčelník však namietal, že iba čelili vplyvu šuškanej propagandy, rozširovanej pred sčítaním. Miestnym obyvateľom sa vraj ktosi snažil nahovoriť, že ak sa budú v dostatočnom počte hlásiť k maďarskej národnosti, tak tento kraj sa možno podarí pripojiť k Maďarsku... Nespokojní s výsledkami sčítania však boli aj východoslovenskí Rusi, Rusnáci, Ukrajinci, Malorusi, Huculi a ďalší, ktorých teraz nazvali jednotne príslušníkmi rusínskej národnosti. Prešovský gréckokatolícky biskup Pavol P. Gojdič vyzval v jeseni duchovných, aby nabádali veriacich hlásiť sa za Rusínov. Režim odpovedal opatreniami proti kňazom, ktorí na výzvu zareagovali. Podľa historika Stanislava Konečného zo Slovenskej akadémie vied sa to nemohlo neprejaviť na výsledkoch sčítania. Atmosféra strachu vládla v radoch rusínsko-ukrajinskej menšiny aj pred sčítaním v roku 1950. „To sa už dnes nedá pochopiť, ale vtedy sme sa vážne obávali, že nás všetkých vyvezú do Sovietskeho zväzu,” spomína 90-ročný rusínsky spisovateľ a etnograf Michal Šmajda z Krásneho Brodu. Historikovi Michalovi Šmigeľovi z Univerzity Mateja Bela sa podarilo nájsť v archívoch hlásenie dôverníka III. odboru Povereníctva vnútra (riadil pobočky ŠtB na Slovensku) z konca roku 1948: „Dnes každý Rusín vďačne sa hlási k národnosti slovenskej, len aby zostal tu.” Pôvodne sa predpokladalo, že k menšine sa prihlási okolo 150-tisíc osôb. Sčítanie však ukázalo jej takmer 45-percentný pokles v národnostne zmiešaných okresoch východného Slovenska. Naopak, počet Slovákov tam vzrástol o vyše 65 percent.

Rómovia akoby ani neboli

Je zaujímavé, že výsledky sčítania z decembra 1940 i z marca 1950 sa publikovali zhodne až o sedem rokov neskôr. Aj to nie všetky a len v obmedzenom náklade. Tie druhé v 200 výtlačkoch, pre širšiu verejnosť sa údaje uvoľnili až v roku 1962. Oba totalitné režimy sa teda so zverejňovaním dát neponáhľali, hoci na to možno mali rozdielne dôvody. Údaje z roku 1940 sa nemuseli pozdávať nemeckej strane, kým niektoré čísla zo sčítania v roku 1950, napríklad tie o vysokom počte veriacich, by mohli nadvihnúť zo stoličky niekoho v Kremli. Nezapadali do obrazu ľudovodemokratickej krajiny, ktorý usilovne vytvarala oficiálna propaganda. Opozícia, či už politická alebo iná, vtedy buď nejestvovala, alebo ešte nemala potrebnú silu, aby sa zverejnenia dát domáhala. Ale dostatočná oponentúra chýbala už v čase prípravy sčítania, keď sa rozhodovalo o jeho metodike. Preto sčítanie v marci 1950 nezisťovalo údaje o rómskej (cigánskej) národnosti. Podľa českej demografky Gabriely Šamanovej tu zohral negatívnu úlohu aj posudok Ústavu pre etnografiu a folkloristiku v Prahe, ktorý sa priklonil k Stalinovej definícii národností. Rómska podľa nej jednoducho neexistovala, lebo nedisponovala vlastným územím...

O občianstve poslanci rozhodnú najskôr v septembri

16. mája 2011 - (sita)

O občianstve by mal parlament rokovať znovu najskôr v septembri. Aspoň tak to odporučil dnes Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi, ktorý ho požiadal o stanovisko k tejto otázke. Sulík totiž nezaradil na program májovej schôdze, ktorá sa začína v utorok popoludní, dva návrhy noviel zákona o občianstve, jednu od skupiny poslancov za Smer a druhú od Igora Matoviča. Dôvodom je, že neuplynula šesťmesačná lehota od predchádzajúceho podania noriem v tej istej veci. Plénum o nich rokovalo v marci a neschválilo ich. O tom, či sa občianstvo predsa len nedostane na rokovanie už v máji, rozhodnú definitívne poslanci. Tí sa totiž pri schvaľovaní programu môžu uzniesť, že aj napriek neuplynutiu šesťmesačnej lehoty návrhy doň zaradia. Predseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (KDH) poukázal, že je to ten istý prípad, keď sa poslanci uznesú, že sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie, aj keď zjavne splnené nie sú a potom sa taký návrh prijme v skrátenom legislatívnom procese. Pravidlo vyplývajúce z rokovacieho poriadku, teda že návrh v tej istej veci nemožno podať pred uplynutím šesťmesačnej lehoty, poslanci podľa Procházku často obchádzali. „Uplatňovalo sa veľmi účelovo, urobila sa nejaká formálna zmena, ktorá nemala dopad na obsah právnej úpravy, upravili sa tie isté právne vzťahy v zásade totožným spôsobom a takto sa obchádzal ten zákon,“ priblížil. Ako podotkol, malo by sa tomu predchádzať a rokovací poriadok by sa nemal používať ako sa to komu hodí, raz opozícii, raz koalícii. „Ja budem trvať na dôslednom uplatňovaní aj vo vzťahu ku koaličným poslancom,“ vyhlásil. Opozičným poslancom z výboru sa nepáči, že Sulík požiadal výbor o stanovisko. „Predseda NR SR sa už rozhodol, návrhy noviel do programu nezaradil a zodpovednosť za toto rozhodnutie je na ňom,“ tvrdí Róbert Madej zo Smeru-SD. Kompetencie výboru podľa neho vyplývajú z rokovacieho poriadku, v ktorom nie je ustanovenie, podľa ktorého by výbor mal šéfovi národnej rady odporúčať, ako má postupovať. „Je to alibizmus predsedu NR SR, lebo to vôbec nepatrí do pôsobnosti výboru,“ je presvedčený.

Pripomenuli si 163. výročie Žiadostí slovenského národa

16. mája 2011 - (tasr)

„Pred 163 rokmi sa veľkí Slováci a národobuditelia stretli v Liptovskom Mikuláši, aby dali dohromady tzv. Žiadosti národa slovenského. Boli to žiadosti, ktoré majú paralelu aj so súčasnosťou, pretože boli skutočne nadčasové,” konštatoval Slota. Podľa neho sa história vracia a chyby z minulosti robíme aj dnes. „Terajšia vláda robí nenormálne a nepochopiteľné ústupky Maďarsku a maďarskej politike, ale predovšetkým maďarským politickým silám tu, mám na mysli Most-Híd a SMK,” zdôraznil Slota. Keď to podľa neho pôjde takto ďalej, tak môžeme o suverénnu republiku prísť. „Toto je hlavný odkaz tých 14 žiadostí národa slovenského, ktoré sú v platnosti aj dnes, bohužiaľ aj dnes je vo vláde veľa zradcov slovenského národa,” zdôraznil Slota. Predseda SNS v príhovore upozornil na incident, ktorý sa stal v Komárne, kde boli billboardy SNS presadzujúce petíciu podpálené a v citáte Nechceme žiť vo Felvidéku bolo slovo Nechceme preškrtnuté a bolo tam dopísané chceme, a tiež tam ktosi dokreslil maďarskú zástavu. A to sa deje na našom suverénnom území Slovenskej republiky, hanba, povedal Slota. Poukázal aj na neprávosť v Kosove, kde sa podľa neho vytvoril zločinecký štát len preto, aby tam Američania mohli mať najväčšiu vojenskú základňu v Európe. Žiadosti slovenského národa boli spísané a vyhlásené 10. mája 1848 práve v Liptovskom Mikuláši a odoslané do uhorskej vlády a uhorského parlamentu. Obsahovali 14 bodov, ktoré boli rozdelené do štyroch skupín, okrem iných išlo o požiadavky národnopolitické, demokratické, sociálne a aj požiadavky, aby boli z väzenia prepustení Janko Kráľ a Ján Rotarides. Slovenská politická elita vtedy prvýkrát jasne a ucelene vyhlásila Slovákov za samobytný národ s vôľou žiť slobodným národným životom na svojom území.

Košické divadlo premiéruje hru maďarského dramatika

18. mája 2011 - (Košický korzár)

Hru Prah maďarského dramatika Györgya Spiróa uvedie Štátne divadlo Košice (ŠD). Piatková premiéra na Malej scéne sa uskutoční v rámci programu cezhraničnej spolupráce Budujeme partnerstvá. Spiró je najhranejším súčasným maďarským autorom. Jeho hru v Košiciach režijne naštudoval Karoly Korognai, ktorý ju režíroval aj v Miskolci. Text do slovenčiny preložil a upravil dramaturg predstavenia Peter Kováč. Hra je podľa neho akousi anekdotou zo súčasnosti. „Mimoriadne presne vystihuje ducha doby,” vraví Kováč. Hlavnými hrdinami je manželský pár, ktorý sa roky pohybuje v najnižšej sociálnej vrstve. Výhrou v lote sa však všetko zmení! „Nečakaná výhra 2 miliónov eur v nich vyvolá celú plejádu emócií - od prvotného šoku cez nadšené rojčenie o investíciách. Zároveň sa však v dialógoch odkrýva celá ich minulosť i strach z novej budúcnosti. To všetko ich privedie k prekvapivému záveru,” dodáva Kováč. Na javisku sa počas celej hry objavia iba Ivan Krúpa a Beáta Drotárová.

Hrdzavý dážď zo Slovenska zožal úspech v Miškovci

17. mája 2011 - (Peter Kováč - Pravda)

Hrdzavý dážď, nová hra slovenského dramatika Karola Horáka, sa objavila skôr u južných susedov ako doma. Minulú stredu ju s úspechom uviedlo Národné divadlo v Miškovci (Miskolc). Maďarská premiéra je výsledkom spolupráce košického Štátneho divadla s miškoveckým divadlom, ktoré spoločne získali grant EÚ na uvedenie novej, doteraz nepreloženej slovenskej hry v Maďarsku a maďarskej hry na Slovensku. Maďarskí divadelníci si vybrali hru Košičana Karola Horáka a urobili dobre. Horákova poetika patrí totiž k tomu najzaujímavejšiemu, čo v slovenskej dramatickej tvorbe vzniká. A Hrdzavý dážď presvedčil, že je prenosná aj do iných divadelných kultúr. Zrozumiteľná je najmä základná téma, ktorá má vo väčšine Horákových diel posledného obdobia výrazne sociálny rozmer. Nad hrdzavejúcim mestom žijú svoj zvláštny život muž a žena, dvojica bezdomovcov, ktorých autor v predlohe nazýva iba A a B. Nie je to náhoda - ich mená nie sú dôležité, lebo v podobnej situácii sa dnes môže ocitnúť hocikto z nás. Žijú svoj každodenný, bezperspektívny život, ale nie bez nádeje. Hlad a chudobu kompenzujú fantáziou a snami o šťastnejších dňoch. Nemajú prácu ani deti a únik do fantázie im umožňuje prežiť. Hra je metaforou súčasného sveta, ktorému hrozí bližšie neurčená, blížiaca sa skaza. „Hra na hru” je životný princíp, ktorý Horákove postavy vyčleňuje zo skazeného sveta a reality „Sodomy a Gomory”. Odsúdené na zánik unikajú kamsi po obraznej vertikále ako Lót - do vysnívanej harmónie. Rytmus slov, melodickosť dialógov, publicistické vsuvky bezpečne chránia hru pred sentimentom a dodávajú jej výsostne metaforický rozmer. Hra v skvelom preklade Tundy Kardosovej vznikla v kolektívnej réžii mladého hereckého tímu, z ktorého zaujal najmä výkon Ferenca Fandia v titulnej postave. Odpoveďou košického divadla sa 20. mája stane premiéra „kuchynskej komédie” významného maďarského dramatika Györgya Spiróa Prah.

Koalícia v rozklade? SaS a KDH búšia do SDKÚ-DS

16. mája 2011 - (aktualne.centrum.sk)

Atmosféra vo vládnej štvorke je po víkende taká dusná, že by sa dala krájať a s každou hodinou bude zrejme napätie pribúdať čoraz viac. V súvislosti s utorkovou tajnou voľbou generálneho prokurátora sa totiž dvaja koaliční partneri - SaS a KDH tvrdo pustili do najsilnejšej vládnej strany SDKÚ-DS. Teda, do tej časti SDKÚ-DS, ktorú reprezentuje jej predseda Mikuláš Dzurinda. Nepriamu koaličnú roztržku odštartoval predseda KDH a minister dopravy Ján Figeľ v diskusnej relácii STV O 5 minút 12. Líder kresťanských demokratov totiž Dzurindovcov obvinil z toho, že sa koaličným poslancom doteraz nepodarilo zvoliť šéfa generálnej prokuratúry. „V októbri sme boli tesne pred zvolením novej osoby, ak by jedna z koaličných strán nezvolila iný prístup, alebo obštrukciu pri väčšinovom vládnutí. Pretože pani Eva Miššíková prešla prvým kolom úspešne s podporou troch koaličných klubov a bolo treba iba dokončiť voľbu a v októbri sme mohli prejsť k iným témam,” pripomenul počínanie SDKÚ-DS pred niekoľkými mesiacmi. O niekoľko hodín sa ku kritike významnej časti SDKÚ-DS prostredníctvom svojho blogu na Sme.sk pridal aj minister obrany a podpredseda SaS Ľubomír Galko. „Na veľa vecí som si už za tých desať mesiacov zvykol. (....) Na fackovanie premiérky v priamom prenose - ľuďmi z vlastnej strany si zvyknúť neviem. Nespochybňujem nárok najsilnejšej vládnej strany na post premiéra. Ale osobne som zástancom čestných a poctivých riešení,” napísal Galko. Podľa neho totiž súčasné škriepky vnútri najsilnejšej vládnej strane neškodia len jej, ale celému štvorlístku. Preto Galko píše o potrebe prijať jasné a zásadné rozhodnutia, ktoré vyčistia koaličný vzduch. „Ak treba vymeniť premiérku, vymeňme. Ak chceme predčasné voľby, tak ich urobme. A ak chce niekto rozbiť túto vládu a vládnuť so Smerom, nech s ním vládne. Ale nech to každý spraví otvorene a nie za pomoci hier a intríg,” píše podpredseda SaS ďalej na svojom blogu. O vážnosti celej situácie pritom svedčí aj rozhodnutie premiérky, ktorá na poslednú chvíľu odvolala svoju účasť na pondelkovom ekonomickom fóre v susednom Poľsku. „Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR upozorňuje médiá, že z dôvodu zmeny pracovného programu predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej sa ruší jej zahraničná cesta do Katowíc, pôvodne avizovaná na pondelok 16. mája,” uvádza sa v stručnom stanovisku Úradu vlády. Podľa neoficiálnych informácii by sa pritom v pondelok mali mimoriadne stretnúť nielen lídri vládnych strán, ale spoločne by mali rokovať aj koaličné poslanecké kluby. Či to pred utorkovým hlasovaním pomôže napätie uvoľniť, je však otázne.

Slota: Dzurinda o maďarskej ústave žartoval, ale bol to zlý žart

15. mája 2011 - (tasr)

Minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) o tom, že maďarská ústava nemá exteritoriálne účinky pravdepodobne žartoval, ale bol to zlý žart. Na margo Dzurindových vyjadrení po štvrtkovom (12. mája) rokovaní so šéfom maďarského rezortu financií Jánosom Martonyim to vyhlásil predseda SNS Ján Slota. Predseda SNS pripomenul Martonyiho vyjadrenie, podľa ktorého sú slovensko-maďarské vzťahy excelentné. „Vzápätí v Bratislave zaperlil (Martonyi, pozn. TASR), že nová maďarská ústava nemá žiadne exteritoriálne účinky. To ešte nie je koniec nevydareného vtipu, Mikuláš Dzurinda mu totiž dal v tomto za pravdu, a to je podstatné a absurdné,” vyhlásil Slota. „Slovensko-maďarské vzťahy v situácii neustáleho vydierania Slovenska i večného zasahovania Budapešti do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky môžu byť označené za excelentné len preto, že oficiálnym politickým predstaviteľom Maďarska vyhovujú zradcovia na čele slovenskej vlády,” zdôraznil predseda SNS. Dodal, že sa súčasná premiérka Iveta Radičová významne angažovala v Sorosovej nadácii podobne ako jej maďarský politický partner Viktor Orbán. „Čiže môžu mať excelentné, ba až priateľské vzťahy, ale za cenu ohrozovania slovenskej štátnosti,” uviedol Slota. Dodal, že SNS podľa neho už celé roky jasne formuluje, o čo Maďarom v súvislosti so Slovenskom ide: „o zrušenie Trianonu, pohltenie Slovenska a splnenie ich sna susediť s Poľskom”. „Za týmito svojimi cieľmi idú krok za krokom a súčasná slovenská vláda im v tom výdatne pomáha. Som presvedčený, že ešte do konca svojho volebného obdobia Viktor Orbán bude žiadať autonómiu južného Slovenska,” odhadol Slota. Po stretnutí so svojím slovenským kolegom vo štvrtok 12. mája uviedol minister zahraničných vecí Maďarskej republiky János Martonyi, že nová maďarská ústava nemá žiadne exteritoriálne účinky. Mikuláš Dzurinda mu dal v tomto za pravdu, avšak ako dodal, takéto dopady by mohli nastať v prípade istej aplikačnej praxe. „V duchu normálnych vzťahov tomu dokážeme predísť,” uviedol na tlačovej konferencii. Naopak, premiérka Iveta Radičová na rokovaní s Martonyim tlmočila názor SR, že článok d) ústavy, podľa ktorého MR nesie zodpovednosť za Maďarov žijúcich v zahraničí, má exteritoriálne účinky. Avizovala, že Slovensko v tejto súvislosti prijme nevyhnutné opatrenia.

Posúvanie hraníc Maďarska vníma Poliačik ako sci-fi

15. mája 2011 - (sita)

Žiadnemu Maďarovi žijúcemu na Slovensku sa neoplatí ani len náhodou rozmýšľať o akejkoľvek autonómii či posúvaní hraníc Maďarska, je presvedčený Martin Poliačik z SaS. „Aj keď si myslím, že je to úplne sci-fi, ale aj keby, oni by si tak zásadne zhoršili podmienky pre život, že podľa mňa v momente, keby to bolo aktuálne aj oni sami vystúpia proti,” vyhlásil v diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť. Podľa Poliačika by každý človek maďarskej národnosti na Slovensku bol nešťastný, keby opustil hospodárske prostredie SR a musel by fungovať v hospodárskom prostredí Maďarska. Ako poukázal, okrem iného by museli platiť vyššie dane, je tam horšie podnikateľské prostredie, čoho dôkazom je aj to, že mnohé firmy zvažujú alebo už si vytvorili pobočky či celé sa presťahovali na Slovensko. S odpoveďou na novú ústavu Maďarska to teda podľa neho netreba preháňať, lebo jej účinky končia na hraniciach Maďarska. Celé to považuje za veľký „humbug.” Vzťahy Slovenska a Maďarska, ktoré po štvrtkovom stretnutí ministrov zahraničných vecí obidvoch krajín Mikuláša Dzurindu a Jánosa Martonyiho nazvali diplomati excelentnými, považuje predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj skôr za diplomatickú reklamu pre súčasnú vládu, ktorá podľa neho podcenila dlhodobý atak maďarskej politiky voči Slovensku. „Slovenská reprezentácia sa zase nepoučila z veľmi sofistikovaných prístupov Maďarska, ktoré krok za krokom vedú k uskutočňovaniu hlavného plánu, ktorým je v podstate možno historická a možno aj štátoprávna revízia usporiadania predovšetkým po prvej svetovej vojny, je to známe neuznávanie Trianonskej mierovej dohody,” vyhlásil. Slovensko - maďarské vzťahy budú riešiť aj poslanci Národnej rady SR na májovej schôdzi, ktorá začne v utorok. Smer-SD chce v reakcii na schválenie maďarskej ústavy v slovenskej výslovne zakotviť, že Slovensko uznáva len individuálne a nie kolektívne práva národnostných menšín. Poliačik vníma tento návrh za zbytočný a nevidí dôvod na to, aby sa plénum ním zaoberalo. Poslanecký klub SNS ešte návrh Smeru-SD posúdi. Na programe je aj diskusia o dvoch vyhláseniach - jedno pripravil zahraničný výbor parlamentu a druhé poslanci za SNS. Obe odmietajú exteritoriálne účinky maďarskej legislatívy, no text pripravený SNS je ostrejší a navyše žiada od maďarského parlamentu zmenu ústavy. SNS sa podľa Rafaja nebráni nejakým textovým úpravám, aj keď ich návrh považuje za komplexnejší, text vypracovaný výborom označil za „kolenačkový” a ten poslanci SNS nepodporia. Ako Rafaj informoval, rokovanie o obidvoch vyhláseniach sa na poslaneckom grémiu podarilo spojiť do jedného bodu. Poukázal, že podľa dohody bol pred rokovanie o vyhláseniach predradený návrh novely zákona o používaní jazykov menšín a predpokladá, že ak táto norma nebude schválená, Most-Híd vyhlásenie reagujúce na maďarskú ústavu nepodporí. Podľa Poliačika normami reagujúcimi na maďarskú ústavu dodá Slovensko zbytočne maďarským krokom väčšiu vážnosť akú naozaj majú.

Maďarsko chce zakázať firmám a ľuďom evidovať autá v zahraničí

16. mája 2011 - (tasr)

Hospodársky výbor maďarského parlamentu predloží zákonodarnému zboru balíček návrhov, ktorými by okrem iného zamedzili špekuláciám s evidovaním áut občanov Maďarska v zahraničí. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda hospodárskeho výboru parlamentu Antala Rogána povedal, že o návrhu zákona by mohol parlament rokovať ešte v rámci jarnej schôdze. Návrh podľa neho ráta s tým, že by občania s trvalým pobytom v Maďarsku už nemohli jazdiť s vozidlami zaevidovanými v zahraničí. V Maďarsku jazdí množstvo vozidiel so zahraničnými evidenčnými číslami, najmä slovenskými a nemeckými. Ich majitelia sa takýmto krokom často vyhnú aj vymáhaniu pokút za rýchlu jazdu či za nezaplatené parkovanie. Ročne podľa odhadu zaevidujú maďarskí občania v zahraničí 3000 vozidiel, čím na daniach a poplatkoch stráca maďarský rozpočet miliardy forintov. V Maďarsku zaviedli po vstupe do Európskej únie v roku 2004 registračnú daň, ktorou chceli nahradiť výpadok príjmov na clách. Odvtedy sa začali množiť prípady zahraničného evidovania áut, čím maďarskí majitelia najmä luxusnejších vozidiel ušetria milióny forintov nielen na registračnej dani a poplatkoch. V Maďarsku založili desiatky spoločností, ktoré sa zaoberajú vybavovaním evidencií automobilov na Slovensku. Podľa maďarských obchodníkov s automobilmi sa takýto spôsob obchádzania daní a poplatkov týka nielen vozidiel vyššej kategórie, ale vypláca sa už aj pri autách strednej kategórie.

Deformovaná cirkev

17. mája 2011 - (Marián Repa - Pravda)

Ako sa to skončí, keď cirkev podľahne zvodom politiky, poznáme aj z vlastných dejín. Táto skúsenosť by nám mala inštinktívne veliť presadzovať odluku cirkvi od štátu. Napriek tomu, cirkev ako prostriedok na pretláčanie politickej agendy v mnohých prípadoch funguje stále. A nedeje sa tak iba na Slovensku. Pre Maďarsko zohráva v tomto smere dôležitú úlohu Reformovaná cirkev, ktorá je už roky nástrojom veľkomaďarského nacionalizmu. Jeden z jej reprezentantov v Rumunsku, radikálny biskup László Tőkés sa vďaka podpore strany Fidesz dostal aj do europarlamentu. Tento kalvín presadzuje maďarskú autonómiu nielen v rodnom Rumunsku ale aj u nás. Možno práve ním sa inšpirovala aj Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku, ktorú z troch štvrtín tvoria slovenskí Maďari. Tá sa chce spojiť s Maďarskou reformovanou cirkvou. Informácie o tom, že táto, čo do početnosti štvrtá najsilnejšia cirkev na Slovensku, hodlá prejsť do náručia väčšieho brata, prenikali na verejnosť už dávno. Mnohé naznačil aj pozdravný list od biskupa Gézu Erdélyiho z Rimavskej Soboty prečítaný na zhromaždení Hnutia 64 žúp. Jej krok presne zapadá do súčasných snáh politickej reprezentácie v Budapešti - zjednocovať maďarský národ bez ohľadu na hranice. Mimochodom Tőkés už maďarské občianstvo má.

Necháme sa rozdeliť?

23. mája 2011 - (Juraj Brecko - Týždeň)

Naozaj sa snaží Orbán ovládnuť Reformovanú cirkev na Slovensku? Táto téma teraz zaznieva v slovenských médiách. Je to však celé trochu zložitejšie. Synoda Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku (RKCS) na svojom zasadnutí 12. - 14. mája 2011 schválila pričlenenie RKCS k Maďarskej reformovanej cirkvi (MRC), ktorá je spoločenstvom reformovaných cirkví z bývalého Uhorska. MRC vznikla už v máji 2009, ale vtedy ešte Synoda RKCS pričlenenie neodobrila. MRC je synodálnym spoločenstvom, teda týmto združením sa nevytvára len akási únia cirkví, ale jedna cirkev, ktorá má niekoľko takzvaných čiastkových (respektíve krajinských) cirkví, ktoré si naďalej ponechávajú svoj doterajší názov. Aj samotná Reformovaná cirkev v Maďarsku je len jednou - aj keď najväčšou - čiastkovou cirkvou MRC. Synodálne spoločenstvo znamená organizačnú jednotu vyjadrenú spoločnou synodou. Synoda je v reformovaných cirkvách analógiou parlamentu v štáte. Vstup RKCS do MRC by sa dal prirovnať k vstupu Slovenska do EÚ. MRC síce nemá právnu subjektivitu, nie je v žiadnom štáte registrovaná, ale predsa má svoju synodu aj svoju ústavu. Takéto pevnejšie organizačné včlenenie do väčšieho celku nie je pre protestantské cirkvi typickou črtou, ale v prípade katolíckej cirkvi sa považuje za prirodzené. Základný problém netkvie v tom, že sa RKCS včlení do vyššieho celku, v prospech ktorého do istej miery obmedzí svoju samostatnosť. Kľúčovým problémom je názov tohto synodálneho spoločenstva reformovaných cirkví: Maďarská reformovaná cirkev. Prívlastok maďarská ako prvé meno názvu výrazne dáva celému danému spoločenstvu cirkví príliš silnú národnú bázu. Ak by sa to spoločenstvo nazvalo napríklad Únia reformovaných cirkví Karpatskej kotliny, alebo hoci aj Reformovaná cirkev v Karpatskej kotline, tak by to bolo omnoho prijateľnejšie. Má však s tým všetkým niečo spoločné Viktor Orbán? Jeho kľúčová politická agenda voči Maďarom v iných krajinách je otázka občianstva. Nemyslím, že by mal nejaký vedomý zámer ovládnuť RKCS. Je však istá podobnosť medzi prehlbovaním politických väzieb medzi Maďarmi na území bývalého Uhorska a vytváraním organizačnej jednoty medzi reformovanými na území bývalého Uhorska. Môže sa to javiť ako istý súzvuk: reformovaný veriaci žijúci na Slovensku sa môže stať zároveň občanom Maďarskej republiky a členom Maďarskej reformovanej cirkvi. Dvojaké občianstvo je vážnym politickým problémom, dvojité členstvo v cirkvi (teda v RKCS a MRC) je však - aj vzhľadom na menšinovosť reformovaných - ani nie tak problémom politickým, ako problémom emocionálnym. Viktor Orbán svojou politikou jednoznačne politicky vplýva na občanov SR maďarskej národnosti. Jeho vplyv na RKCS je však oveľa viac emocionálneho charakteru. Svojou charizmou vplýva na rast vlastenectva, ktoré je v prípade Maďarov tak či tak vysoké. Spomeniem jeden príklad. Nie je zriedkavým javom, že maďarská rodina v Komárne sa v nedeľu poobede vyberie na prechádzku do mesta, v rámci ktorej položí kvety k soche nejakého maďarského dejateľa. V Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku tak prišlo k ťažkému emocionálnemu konfliktu aj medzi ľuďmi, ktorí si inak v mnohých veciach porozumejú. Predstavitelia slovenskej časti cirkvi v napätej dobe pri otázkach jazykového zákona na jeseň 2009 vyjadrili svojím stanoviskom maďarským členom RKCS podporu voči politike vtedajšej vlády. Teraz však prišlo k tomu, že sa nevieme pochopiť. Mnohí naši maďarskí bratia veľmi túžia vstúpiť do MRC, my sa s tým nijako nevieme stotožniť. Vidím istú analógiu medzi národnostnými vzťahmi v RKCS a v spoločnosti. Ak by nebolo otázky dvojakého občianstva, tak v týchto rokoch by vzťahy medzi Maďarmi a Slovákmi neboli výraznou témou. Rovnako ak by sa v RKCS nezačala riešiť otázka vstupu do MRC, tak by spolužitie bolo pokojné. Ale teraz podnety prichádzajú zvonka, slovenská spoločnosť musí riešiť politické vplyvy z Maďarska, RKCS sa musí vyrovnávať s podnetmi nie priamo od maďarského premiéra Viktora Orbána, ale od reformovaných z územia bývalého Uhorska, ktorí sa až na reformovaných v SR už zlúčili do MRC. Uvedomujem si, že pre našich maďarských bratov v RKCS je tomuto volaniu veľmi ťažké odolať.

Synoda Reformovanej cirkvi schválila pripojenie k maďarskej

15. mája 2011 - (sita)

Synoda Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku schválila pripojenie cirkvi k Maďarskej reformovanej cirkvi. Tá vznikla v roku 2009 ako cirkev, ktorá zjednocuje všetkých reformovaných Maďarov v krajinách bývalého Uhorska (Karpatskej kotline). Ide o cirkev, ktorá je definovaná na etnickom základe a odvoláva sa na jednotu z 19. storočia. Má svoju vlastnú ústavu, štruktúry a členstvo. Z rozhodnutia synody sú sklamaní mnohí veriaci na Slovensku. Tí upozorňujú, že podľa údajov zo Štatistického úradu o poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa hlásilo k slovenskej národnosti 27970 zo 109735, čo je viac ako 25 % všetkých reformovaných kresťanov. Slovenská reformovaná cirkev sa podľa zástupcu biskupa za slovenskú časť veriacich Mariána Hamariho stane súčasťou maďarskej po podpise ústavy tejto cirkvi, ktoré sa chystá na jún. Slovenskí veriaci reformovanej cirkvi požiadali o stretnutie ministra kultúry Daniela Krajcera. Synoda podľa zástupcov slovenských veriacich arogantne ignorovala všetky argumenty a oficiálne stanovisko slovenských reformovaných kresťanov. Podpisom ústavy Maďarskej reformovanej cirkvi sa Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku stane iba „čiastkovou” cirkvou, teda dištriktom Maďarskej reformovanej cirkvi a zaviaže sa, že svoj právny poriadok podriadi ústave Maďarskej reformovanej cirkvi. Reformovaná kresťanská cirkev vznikla na prvej krajinskej synode v bývalom Uhorsku, v Debrecíne v roku 1567. Táto synoda sa prihlásila k ženevskému reformačnému smeru reprezentovanému Jánom Kalvínom. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 vznikla na území Slovenska samostatná Reformovaná kresťanská cirkev. V r. 1938 bola časť Slovenska, kde sa nachádzala väčšia časť jej zborov, pričlenená k Maďarsku. Táto cirkev má synodálno-presbyteriálny charakter. Najvyšším zákonodarným orgánom je synoda, tvorená 17 ordinovanými a 17 laickými poslancami. Synoda volí zo svojich radov Synodnú radu (7 ordinovaných a 7 laických členov) a Predsedníctvo synody. Vzhľadom na historickú minulosť je pre cirkev typická dvojjazyčnosť.

Orbán rozdelil slovenskú cirkev

17. mája 2011 - (Radovan Krčmárik - Pravda)

Politika maďarského premiéra Viktora Orbána rozdeľuje už aj veriacich na Slovensku. Kalvínom maďarskej a slovenskej národnosti, ktorí dosiaľ bez problémov nažívali v Reformovanej kresťanskej cirkvi, hrozí rozkol. Jej maďarskí predstavitelia totiž bez súhlasu slovenských veriacich schválili pripojenie k Maďarskej reformovanej cirkvi. Tá chce zjednotiť všetkých maďarských kalvínov z územia bývalého Uhorska, no neberie do úvahy, že medzi reformovaných patria už aj tisíce príslušníkov iných národov. Z takmer 110-tisíc kalvínov na Slovensku je asi 28-tisíc Slovákov, ostatní sa hlásia k maďarskej národnosti. Začlenenie pod Maďarskú reformovanú cirkev ich už postavilo proti sebe. Ústava tejto cirkvi totiž spomína „trianonský mierový diktát” a násilné rozdelenie maďarských veriacich v Karpatskej kotline. „V súčasnosti sa nemôžeme vrátiť pred rok 1918 a ignorovať vývoj za posledných 90 rokov,” píše sa v stanovisku slovenských kalvínov, ktorým ešte v apríli protestovali proti pripojeniu k Maďarskej reformovanej cirkvi. Tento krok považujú za provokáciu, ktorá vyvolá rozkol, a zároveň sa obávajú zneužitia svojej cirkvi na podporu „veľkomaďarskej iniciatívy”. „Kresťanská cirkev sa nedá budovať na etnických základoch. Tá ústava však uvádza, že zjednocuje maďarských veriacich na národnostnom princípe. Asi štvrtina všetkých reformovaných kresťanov sa pritom nehlási k maďarskej národnosti. Synoda na to nebrala ohľad napriek našim protestom,” povedal Pravde Marián Hamari, zástupca biskupa za slovenskú časť Reformovanej kresťanskej cirkvi. Problém vidí aj v tom, že by sa kalvíni u nás po takomto pripojení pripravili o svoju nezávislosť. Ich cirkev je registrovaná na Slovensku a má vlastnú ústavu, po novom by sa však musela riadiť ústavou a normami Maďarskej reformovanej cirkvi. Podľa slovenských kalvínov prijatie ratifikačnej listiny o začlenení právne ruší nezávislosť ich cirkvi na Slovensku, ktorú jej zaručuje ich vlastná ústava, a robí z nej iba „čiastkovú cirkev”, respektíve pobočku maďarskej. „Ak chce niekto patriť do Maďarskej reformovanej cirkvi, nech kvôli tomu nerozvracia Reformovanú kresťanskú cirkev na Slovensku. Nech ju nezaťahuje od politických záujmov iných krajín,” protestujú predstavitelia slovenských kalvínov. Tí o stretnutie požiadali už aj slovenské ministerstvo kultúry, keďže Reformovaná kresťanská cirkev dostáva peniaze od štátu. Vlani takto získala takmer dva milióny eur. Podľa slovenských kalvínov preto ide aj o problém rezortu. Jeho hovorca Andrej Piško potvrdil, že minister Daniel Krajcer (SaS) veriacich prijme. Oboznámi sa s okolnosťami prípadu a dá si vypracovať právnu analýzu vrátane možných dôsledkov. „Minister kultúry nepovažuje takéto spájanie náboženskej príslušnosti a príslušnosti národnostnej za šťastné,” uviedol Piško. Maďarská reformovaná cirkev vznikla v roku 2009 s cieľom pospájať kalvínov z bývalého územia Uhorska. Dnes do nej patria reformované cirkvi z Maďarska, Srbska, Slovinska, Rumunska a Podkarpatska. Kalvíni na Slovensku prístup k tejto zastrešujúcej organizácii už pred dvoma rokmi zamietli, teraz s ním však zástupcovia maďarskej národnosti, ktorých je v Reformovanej kresťanskej cirkvi väčšina, súhlasili. „Nechápeme, z akých dôvodov došlo k zmene postoja, a preto žiadame o vysvetlenie, čo sa v priebehu dvoch rokov zmenilo,” píšu v stanovisku slovenskí cirkevní hodnostári. O začlenení pod Maďarskú reformovanú cirkev rozhodli cirkevní zástupcovia kalvínov na zasadnutí synody koncom minulého týždňa. A to bez akejkoľvek diskusie so slovenskými kolegami. Rozhodnutie začne platiť, ak ho v júni schváli generálny konvent Maďarskej reformovanej cirkvi v Temešvári. Slovenskí Kalvíni chcú, aby synoda tento krok ešte prehodnotila. Dokonca žiadajú, aby sa k takejto závažnej otázke vyhlásilo všeobecné hlasovanie členov cirkvi - aby sa sami rozhodli, či chcú patriť k maďarskej organizácii, alebo chcú zostať v domovskej cirkvi. O prípadnom odčlenení podľa Hamariho zatiaľ neuvažujú. „Snažíme sa robiť nejaké kroky, aby všetko zostalo tak, ako to bolo pred zasadnutím synody. Spolupráca medzi národnosťami v našej cirkvi dosiaľ fungovala výborne, ale teraz by sa to spolužitie mohlo narušiť,” vysvetlil Hamari. Pravda včera požiadala o vyjadrenie aj hovorcu Reformovanej kresťanskej cirkvi Istvána Battu a biskupa Lászlóa Fazekasa. Napriek urgenciám však do redakčnej uzávierky neodpovedali.

S vlakom odídu aj turisti

17. mája 2011 - (Števo Rimaj - Pravda)

Na hradoch Fiľakovo a Šomoška pri obci Šiatorská Bukovinka očakávajú toto leto menej turistov ako vlani. Dôvodom je zrušenie vlakového spojenia medzi Fiľakovom, Šiatorskou Bukovinkou a maďarskou obcou Somosköújfalu, ku ktorému došlo tento mesiac. „Vlak z našej i maďarskej strany často využívali aj školy na výlety,” hovorí starosta Šiatorskej Bukovinky Juraj Badinka. „Priamo pri stanici ide aj turistický chodník k hradu Šomoška. Vystúpili z vlaku a už boli na turistickej trase,” konštatuje Badinka. Vlak na trati premával stodvadsať rokov a podľa miestnych sa jeho zrušenie prejaví na zníženej návštevnosti regiónu. „Dosah na cestovný ruch určite pocítime. Turisti chodievali zrušeným vlakom najmä cez víkendy. Často z Maďarska,” očakáva aj primátor Fiľakova Jaromír Kaličiak. V regióne s vysokou nezamestnanosťou bol podľa neho dôležitý práve turizmus. „Po viacerých investíciách do hradu sme čakali, že turistov bude aj tu pribúdať, no opak môže byť pravda,” obáva sa Kaličiak. Fiľakovčania sa aktívne zapojili aj do petície proti zrušeniu spomínaného vlaku, no nepochodili. Podľa analýz Železničnej spoločnosti Slovensko totiž vlak medzi Fiľakovom a Šiatorskou Bukovinkou nebol dostatočne vyťažený. Ján Ševčík, ktorý jazdieval ako rušňovodič zrušeným vlakom desať rokov, s tým nesúhlasí. Vlak mal podľa neho opodstatnenie. „Po zvyšovaní cien v autobusoch ho práveže začalo využívať viac ľudí. Vozievali sa ním turisti, školáci či ľudia cestujúci za nákupmi. Z jeho zrušenia sú ľudia nešťastní. Na región to bude mať určite zlý dosah,” je presvedčený Ševčík. Rovnaký názor má aj Fiľakovčan Štefan Kömiveš, ktorý vlakom cestovával viackrát do týždňa. „Oproti autobusu s viacerými zachádzkami bol presun vlakom rýchlejší aj lacnejší. Kým za cestu z Fiľakova do Radzoviec zaplatím autobusom 71 centov, vlak ma stál 40, teda skoro o polovicu menej,” ľutuje jeho zrušenie šesťdesiatročný Fiľakovčan.

Slováci v Transylvánii na šikmej ploche

17. mája 2011 - (Michal Hvorecký - Sme)

Keď sa to hodí, hejslovákmi sa to u nás len tak hemží. Nepostrehol som však, že by niektorý z nich protestoval proti rušeniu vyučovania slovenčiny na zahraničných univerzitách. Tento krok prinesie ďalší úbytok literárnych a odborných prekladov, ktorých počet je už teraz mizivý. Aj moje texty väčšinou prekladajú češtinári, pretože susedný jazyk im poskytuje oveľa viac príležitostí a podpory. Lepšia situácia so slovenským jazykom, žiaľ, v spriaznenej cudzine nevládne ani na úrovni základných a stredných škôl. Koncom apríla som na pozvanie učiteľa Vlada Dolinaya navštívil slovenskú menšinu v západnom Rumunsku. O vyše dvadsaťtisícovej komunite sa v pôvodnej domovine takmer nevie. Len občas sa v správach objaví Nadlak, keď sa do Sedmohradska na spanilú služobnú cestu vyberie vedenie matice. Zaujímalo by ma, čo je okrem PR článkov a fotiek s krajanmi zámerom týchto výletov, pretože napríklad na jedinom slovenskom gymnáziu v regióne, v baníckej obci Bodonoš, vôbec nemajú knižnicu. Keď mal do chudobnej dedinky Gemelčička pricestovať náš pán prezident, vymurovali preňho najmodernejšie pódium v Transylvánii. Žiaľ, nikdy na ňom nestál. Hlave štátu vtedy nezavadzala v ceste premiérka, ale čerstvý sneh. Na smutnej šikmej plošine žiaci hrávajú pingpong. Našinci z Gemera, Liptova a Oravy sa do oblasti prisťahovali pred dvesto rokmi. S prísľubom získania pôdy prišli rúbať lesy pre prvé manufaktúry monarchie a po objavení kremencov vyrábali aj sklo - odtiaľ názvy divokých obcí na lazoch Stará a Nová Huta. Prírodná romantika dnes drsno kontrastuje s dôsledkami balkánskeho kapitalizmu a odvekou ťapákovčinou. Spolky miernosti sa ani tam nepresadili, takže štamprlíkom ražnej ma ponúkali od deviatej ráno a iste ma za odmietanie doteraz ohovárajú. Aj farár a starosta v jednej osobe sa mi pochválil, že „s Božou pomocou” páli z každého druhu tristo litrov ročne. Popri hrozných cestách vyrástli paláce rôznych cirkví a siekt, ktoré tam prežívajú druhý barok. Hrozivá nezamestnanosť a mizerná perspektíva motivujú mladých na odchod za štúdiom na Slovensko. Starších držia nad vodou sezónne práce v bohatšej časti Európy. Na záver pobytu som sedel v porote súťaže v literárnom prednese. Po chrbte mi chodili zimomriavky, keď som počúval, ako študenti mäkkou starou slovenčinou recitujú Chalúpku, Válka, Janovica, Haľamovú či Lehenovú. Slováci zväčša nemajú radi svoje menšiny. Azda by pomohlo pripomínať si, že kade-tade po svete k nim patria aj oni.

Milan Vetrák počas pracovnej cesty v Srbsku

vymenoval za člena zboru poradcov Pavla Zimu z Kulpína

17. mája 2011 - (uszz.sk)

Počas pracovnej cesty na návšteve krajanských komunít v Srbsku vymenoval vo štvrtok 12. mája 2011 predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák za člena zboru poradcov Pavla Zimu. Počas slávnostného aktu odovzdal predseda ÚSŽZ rodákovi z Kulpína menovací dekrét člena zboru poradcov. Vzhľadom na profesijnú odbornosť Pavla Zimu a jeho dlhoročné manažérske skúsenosti v energetickej oblasti ako aj viacdimenziálnej orientácii v podnikateľskej sfére a nadväzovaní koncepčných medziregionálnych vzťahov, činnosť P. Zimu bude akcentovať problematiku Dunajskej stratégie, ktorá má zintenzívniť a zefektívniť spoluprácu regiónov v povodí Dunaja v oblasti dopravy, energetiky a životného prostredia. Pavel Zima patrí k dlhoročným aktívnym protagonistom početnej slovenskej komunity v srbskej Vojvodine. Narodil sa 13. novembra 1956 v Kulpíne, kde ukončil slovenskú základnú školu. Následne ukončil maturitou slovenské Gymnázium v Báčskom Petrovci, aby vo vysokoškolských štúdiách pokračoval na Fakulte technických vied v Novom Sade, kde úspešne absolvoval odbor Elektrotechnika energetiky. Po ukončení vysokoškolských štúdií pracoval v elektrohospodárskom podniku Elektrovojvodina v Novom Sade na pracovnom poste inžiniera. Spoločenská angažovanosť Pavla Zimu bola intenzívne a viacrozmerne spätá so životom slovenskej komunity v Báčskom Petrovci, a keďže aj jeho profesionálne, intelektuálne a ľudské črty citlivo zohľadňovali najnaliehavejšie potreby Slovákov v Báčke, v roku 2000 dostal dôveru od voličov a stal sa primátorom Báčskeho Petrovca. Počas jedného funkčného obdobia (2000 - 2004), čo tento post zastával, sa pričinil o napĺňanie volebného programu a aktivít v Báčskom Petrovci tak v oblasti sociálnej, ako aj spoločensko-kultúrnej, čím významne prispel k všeobecnému rozvoju obce, ako aj zintenzívnenia jej kontaktov v rámci partnerstva s mestom Nitra. Od roku 2005 sa po vypršaní mandátu primátora Báčskeho Petrovca vrátil P. Zima k svojej pôvodnej profesii do elektrohospodárskeho podniku Elektrovojvodina v Novom Sade, kde prevzal funkciu vedúceho sektoru údržby a od roku 2009 zastáva pozíciu riaditeľa Direkcie pre riadenie a údržbu elektroenergetického systému. Okrem pracovného nasadenia vo svojom elektroinžinierskom odbore sa Pavel Zima dlhé roky venuje spoločenskej práci, keď sa okrem iných poslaní aktívne zúčastnil na zakladaní Svetového združenia Slovákov v zahraničí, v ktorom v rokoch 2002-2006 zastával funkciu predsedu Revíznej a zmierovacej komisie. Zároveň pre P. Zimu boli príznačné zmysluplné návrhy a iniciatívy v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) v Srbsku, kde v rokoch 2002 - 2009 zastával funkciu predsedu Výboru pre spoluprácu s lokálnou samosprávou a vyššími orgánmi moci. Vo februári 2011 ho na 4. zasadnutí NRSNM zvolili za člena Správnej rady Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu. Aj v tomto kontexte pokračuje Pavel Zima v aktivitách zameraných na zachovanie a ďalšie rozvíjanie identity Slovákov žijúcich v Srbsku, pričom vo svojom tvorivom úsilí akcentuje najmä kvalitatívne zveľaďovanie pozitívnych slovensko-srbských vzťahov tak v prezentácii slovenskej krajanskej komunite v Srbskej republike, ako aj jej aktivít a nových impulzov smerom k Slovensku.

Reverend Dušan Tóth z Kanady sa stal členom zboru poradcov

19. mája 2011 - (uszz.sk)

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák vymenoval evanjelického kazateľa, kultúrno-spoločenského organizátora, režiséra a publicistu Dušana Tótha z Kanady za člena zboru poradcov ÚSŽZ v oblasti vedy, výskumu, záchrany, ochrany a využívania kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí. V osobnosti D. Tótha (narodený v roku 1938 v Modre) vníma krajanské spoločenstvo ako aj verejnosť na Slovensku významného organizátora spoločensko-kultúrno-náboženského života slovenskej komunity v Kanade a zároveň brilantného kazateľa, skúseného farára a kultivovaného intelektuála. Dokumentuje to jeho duchovná, organizátorská i publicistická činnosť, dominantou ktorej je príklon k humanizmu, občianskej spravodlivosti a vlasteneckej horlivosti. Tieto dispozície však D. Tóth mohol naplno rozvinúť až po tom, čo sa po vstupe okupačných vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa rozhodol v novembri 1968 spoločne s manželkou Máriou Valériou emigrovať. Najskôr pôsobil dva roky v slovenskom evanjelickom Kostole Svätej Trojice v East Chicagu v štáte Indiana v USA a od júla 1971 v kanadskom Toronte, kde ako aktívny kňaz slúžil 19 rokov v slovenskom evanjelickom Kostole sv. Pavla a od roku 1992 v luteránskom Kostole sv. Lukáša, kde doteraz pôsobí ako kňaz slovenskej časti zboru. K intenzívnemu životnému tempu D. Tótha patrí rad svetských činností a dobrovoľné poslania. Od príchodu do emigrácie bol spolupracovníkom rozhlasových staníc Hlas Ameriky, Slobodná Európa a Radio Canada International, v rozmedzí rokov 1971 - 1990 sa aktivizoval v krajanskej politike, keď zastával post generálneho tajomníka Svetového kongresu Slovákov. V rokoch 1993 - 2003 pracoval D. Tóth ako koordinátor Medzinárodnej luteránskej laickej ligy pre Strednú a Východnú Európu, významne prispel k zriadeniu nových pôsobísk, okrem iných aj v Bratislave. V Toronte založil Kanadsko-Slovenskú spoločnosť na pomoc emigrantom, bol členom riaditeľskej rady Ontarijskej multikulturálnej divadelnej asociácie, bol predsedom Kanadského Slovenského podporného spolku, niekoľko rokov viedol slovenské televízne vysielanie v Toronte. Koncom roku 1989 patril medzi prvé osobnosti slovenského krajanského života, ktoré oficiálne navštívili Slovensko v čase rúcania komunistickej ideológie. V rámci nastoľovania novej kvality vzťahov Slovenskej republiky voči krajanom vniesol D. Tóth svoj vklad na ustanovujúcej Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 1999, rovnako patril k zakladajúcim členom Svetového združenia Slovákov v zahraničí, v ktorom do roku 2009 pôsobil ako jeho podpredseda. K stálej záľube D. Tótha patrí divadelníctvo, ktoré ho sprevádza ešte z čias, keď okrem Slovenskej bohosloveckej fakulty ukončil v roku 1967 aj štúdium herectva na VŠMU v Bratislave, kde bol žiakom Ladislava Chudíka. V Kanade sa prejavil 12 rokov ako režisér Nového divadla v Toronte a súčasne bol členom Divadla poézie a malých javiskových foriem. V roku 1977 založil Kanadskú základinu pre umenie a divadlo a neskôr Torontské slovenské divadlo, v ktorom režíruje a účinkuje dodnes.

Na XI. ročníku Martinskej literárnej jari predstavia svoju tvorbu

aj slovenskí autori žijúci v Kanade Peter Petro a Ilja Čičvák

18. mája 2011 - (uszz.sk)

Martinská literárna jar (MLJ), ktorú v dňoch 24. - 27. mája 2011 organizuje Slovenská národná knižnica v spolupráci s Mestom Martin, Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), Turčianskou galériou, Maticou slovenskou a ďalšími partnermi, sa od svojho začiatku profiluje ako medzinárodné, multigeneračné a multižánrové podujatie. Zároveň ide o projekt, snažiaci sa rozmanitými spôsobmi, v širšom kontexte a najmä atraktívne propagovať a prezentovať súčasnú knižnú kultúru, pôvodnú literárnu tvorbu a jej protagonistov. Integrálnou súčasťou XI. ročníka MLJ budú, rovnako ako po iné roky, okrem literárnych a knižničných aktivít, aj príťažlivé a v programe MLJ už osvedčené akcie: stretnutia s autormi, prezentácie najnovších knižných publikácií, autogramiády, odborné programy, výstavy, hudobné koncerty, literárne súťaže či programy pre deti. Návštevníkov MLJ bezpochyby zaujme aj atraktívne mapovanie aktuálnej českej literárnej a hudobnej scény (Vladimír Merta, Jan Rejžek, Martina Trchová), dramatizácia najnovšieho románu popredného slovenského autora (Monika Kompaníková), literárne pásma (Múzy za mrežami, Slovo je zamat i meč!) či populárny program Piatok s Piatkom (Veronika Šikulová, Ľubo Dobrovoda). Tento rok je MLJ venovaná 70. výročiu vzniku spolkovej Slovenskej národnej knižnice. Organizátori MLJ aj v tomto roku pokračujú v približovaní aktuálneho slovenského literárneho a kultúrneho života v zahraničí. Po krajanských autoroch z Českej republiky, Srbska, Rumunska, Maďarska, Chorvátska a z krajín západnej Európy sa teraz v Martine predstavia Slováci žijúci v Kanade. Do programu Podoby slova (vo štvrtok 26. mája o 10.00 h) prijali pozvanie do Slovenskej národnej knižnice literárny vedec, prekladateľ a prozaik Peter Petro a básnik a prozaik Ilja Čičvák. Súčasťou podujatia bude aj vernisáž výstavy Slovenské knihy, noviny a časopisy v Kanade, na ktorej ÚSŽZ predstaví knihy autorov - Slovákov pôsobiacich v Kanade, ale i knihy, ktoré ÚSŽZ finančne podporil.

V Afganistane zahynuli dvaja maďarskí vojaci

18. mája 2011 - (tasr)

Dvaja maďarskí vojaci zahynuli a ďalší štyria utrpeli zranenia v Afganistane pri nehode vozidla konvoja tímu pre obnovu provincie (PRT), informoval v utorok maďarský minister obrany Csaba Hende. Počet obetí maďarských vojakov vojenskej operácie v Afganistane tak stúpol na šesť. Podľa ministra obrnené auto vykonávalo logistické úlohy v konvoji piatich vozidiel na ceste smerom k základni v Púli Chumrí. Pri predchádzaní osobného vozidla vodič tretieho auta konvoja strhol volant vľavo, zbehol z cesty a prevrátil sa, pričom strelec András Dálnoki zahynul na mieste a veliteľka vozidla Orsolya Róthová zomrela po prevoze do nemocnice. Vodič auta a jeden vojak utrpeli vážne zranenia a dvaja ďalší vojaci sa zranili ľahšie. Zranených previezli vrtuľníkmi do vojenskej poľnej nemocnice v meste Mazáre Šaríf. Prípad nehody vozidla typu MRAP MaxxPro, ktoré je špeciálne chránené proti mínam, vyšetruje afganská polícia a nemecká vojenská polícia zatiaľ ako dopravnú nehodu. Maďarský tím PRT so sídlom na základni v Púli Chumrí pracuje na obnove provincie Baglán od roku 2006. Maďarská vláda rozhodla o predĺžení mandátu jednotky do 1. októbra 2011.

.
.
.
.
.
.
.

......................................................................................................................................