Zo slovenskej tlače ● Júl (II.) 2011

Dotácie ÚSŽZ: Žiadne plesy, majálesy ani etnobiznis - Maďarské urážky, slovenská ľahostajnosť - Slovenský parlament bez maďarských strán? - „Maďarské médiá zomreli“ - Maďari s dohodou o dvojakom občianstve nesúhlasia - O spôsobe voľby zahraničných Maďarov v auguste - SNS chce prinavrátiť kultúrne dedičstvo z Maďarska - Polícii sa nedarí skrotiť divoký juh

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí:

Podpora vzdelávania, detí, mládeže a informačnej spoločnosti

Dotácie - Žiadne plesy, majálesy ani etnobiznis

12. júla 2011 - (uszz.sk / sita / prservis.sk)

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák dnes svojím rozhodnutím potvrdil odporúčania dotačnej komisie z 8. júla 2011, ktorá v dňoch 6. - 7. júna 2011 vyhodnocovala žiadosti krajanov o dotácie v pôsobnosti ÚSŽZ na rok 2011. ÚSŽZ v roku 2011 prijal 847 žiadostí o dotácie vo všetkých oblastiach podpory v zmysle zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktoré požadovaným objemom financií takmer štvornásobne prevyšovali možnosti dotačného rozpočtu ÚSŽZ na tento rok. Keďže žiadosti boli podané ešte v termíne pred nástupom M. Vetráka do funkcie, pri hodnotení žiadostí sa postupovalo tak, aby sa zamedzilo akejkoľvek nežiaducej retroaktivite vo vzťahu k žiadateľom. ÚSŽZ už v tomto roku zamýšľa reformovať súčasný dotačný systém, čím by sa nielen znížil počet žiadostí a celková administratívna záťaž (aj zavedením elektronického podávania žiadostí), ale sa aj zaviedli do praxe toľko očakávané novinky (napr. možnosť viacročného financovania, rozdelenie dotačnej schémy do programov a podprogramov, rovnaká štartovacia čiara pre žiadateľov, princíp spravodlivej rotácie medzi krajanskými komunitami, pokiaľ ide o investičné projekty a ďalšie). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že kvalita väčšiny predložených projektov a s nimi spojených žiadostí o dotácie bola nízka. ÚSŽZ si uvedomuje, že čiastočne je to spôsobené aj absenciou dotačných pravidiel, vo veľkej miere sa však na tom podieľa aj neskúsenosť žiadateľov s vypracovávaním kvalitných projektov. ÚSŽZ pripomína, že aj úspešní žiadatelia o dotácie, ktorí ešte nemajú vyrovnané záväzky so štátom, nedostanú v tomto roku ďalšie dotácie skôr ako sa tieto nezrovnalosti neodstránia, v budúcom roku už takíto žiadatelia nebudú ani zaradení do procesu vyhodnocovania projektov.

Akcent na slovenské povedomie a kultúrnu identitu

S cieľom stabilizovať a následne revitalizovať život krajanských komunít v zahraničí sa ÚSŽZ pri rozdeľovaní finančnej podpory sústredil v roku 2011 najmä na vzdelávanie, deti, mládež a informačnú spoločnosť. V princípe je dôležité podčiarknuť, že ÚSŽZ v súlade s článkom 7a Ústavy SR podporuje predovšetkým slovenské národné povedomie a kultúrnu identitu našich krajanov v zahraničí a v menšej miere vzájomnosť alebo integráciu Slovákov do prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Hoci aj tento aspekt života krajanských komunít je dôležitý, keďže Slováci sa musia stať plnohodnotnými občanmi štátu, v ktorom žijú, financovanie integrácie cudzincov do domáceho prostredia vrátane posilňovania vzájomných vzťahov s väčšinovým obyvateľstvom je záležitosťou domáceho štátu, jeho legislatívy a finančných schém podpory. ÚSŽZ to pripomína najmä preto, že táto otázka je v niektorých štátoch citlivejšia s ohľadom na vzájomné priateľské a často nadštandardné vzťahy, projekty by však nemali byť koncipované tak, aby prevládal prvok vzájomnosti alebo integrácie, ale aby bol zvýraznený prvok národný, a to aj v celoeurópskom, či celosvetovom meradle. ÚSŽZ v rámci dotačného systému vo svojej pôsobnosti nepodporuje projekty, ktorých financovanie je záležitosťou iných subjektov na Slovensku. Medzi takéto patrí propagácia Slovenska vrátane jeho kultúry v zahraničí, podpora cestovného ruchu alebo účasť slovenských súborov, či jednotlivých umelcov aj na krajanských podujatiach v zahraničí. Na tieto aktivity sú vyčlenené omnoho väčšie finančné prostriedky ako má ÚSŽZ v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR, Ministerstva zahraničných vecí SR, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (Slovenská agentúra pre cestovný ruch) a ďalších subjektov, osobitne napr. kultúrnych inštitútov, ktoré má Slovenská republika zriadené po celom svete. Podobne, osobitne v štátoch, kde sú Slováci v zahraničí uznaní ako menšina, je primárne záležitosťou domovského štátu starať sa o vlastné menšiny a ÚSŽZ by nemal duplicitne financovať tie isté aktivity, ale pôsobiť komplementárne.

Od pestovania tradície k vytváraniu značky

Komplementarita je témou aj na vnútroštátnej úrovni. ÚSŽZ by mal byť aktívny v prospech slovenského zahraničia najmä tam, kde nie sú aktívne iné, už existujúce vnútroštátne subjekty a tam, kde tieto subjekty sú aktívne, vyvíjať koordinačnú a predovšetkým komplementárnu činnosť. ÚSŽZ chce profilovo, aj prostredníctvom dotácií, podporovať kultúrne podujatia výberovým spôsobom na celom Slovensku s cieľom vytvárať určitú značku a pestovať tradíciu a zároveň spravodlivo prezentovať všetky krajanské komunity zo zahraničia vo všetkých regiónoch Slovenska. Ako príklad možno uviesť Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, súčasťou ktorých je aj Krajanská nedeľa pripravovaná ÚSŽZ a ním aj finančne v rámci dotácií podporovaná. ÚSŽZ finančne nepodporuje účasť krajanských súborov na iných festivaloch na Slovensku. Podobne, pre ÚSŽZ je dôležité, aby krajanské súbory (folklórne, divadelné a pod.) prezentovali slovenskú kultúrnu identitu v mieste svojho pôsobenia, čo je podporované aj z dotačného systému v pôsobnosti ÚSŽZ. ÚSŽZ si váži pôsobenie cirkví a náboženských spoločností v krajanských komunitách, upozorňuje však, že v rámci dotačnej schémy nepodporuje činnosť týchto ustanovizní, pokiaľ majú výlučne náboženský alebo duchovný charakter, keďže na takúto činnosť uvedené subjekty dostávajú financie aj z iných zdrojov mimo ÚSŽZ. Na druhej strane, ak sú cirkvi alebo náboženské spoločnosti aktívne v prospech krajanov aj v iných oblastiach pôsobenia, napr. vo vzdelávaní, kultúre alebo v mediálnej oblasti, a nekonkurujú si s miestnymi organizáciami Slovákov v zahraničí, ich projekty sú vždy vítané. M. Vetrák od nástupu do funkcie vo februári tohto roka veľmi oceňuje korektnú spoluprácu a výmenu informácií, ktorú má predovšetkým s katolíckou cirkvou a evanjelickou cirkvou a.v., ktoré historicky i aktuálne patria medzi najaktívnejšie cirkvi pôsobiace v prospech krajanov v zahraničí.

ÚSŽZ podporuje iba zmysluplné projekty

Oproti minulým rokom ÚSŽZ zamietol udelenie podpory projektom, ktorých jediným cieľom bola spoločenská (samo)prezentácia krajanskej komunity v zahraničí, ako sú plesy, majálesy, pikniky a podobné podujatia, ktoré si žiadatelia budú musieť hradiť vo vlastnej réžii. Výnimkou je podpora podujatí, ktoré majú oficiálnu záštitu na úrovni hláv štátov alebo členov vlád, resp. podpora miniprojektov pre malé deti, avšak aj to len jednej akcie v danom teritóriu a len raz do roka. Podobne, ÚSŽZ odmietol financovať snemy, valné zhromaždenia, interné pracovné posedenia, či klubové posedenia žiadateľov, keďže sa nazdáva, že takéto typy aktivít by si mala krajania hradiť z vlastných príspevkov (napr. členského). Tohtoročné rozdeľovanie dotácií v pôsobnosti ÚSŽZ znamenalo ťažkú ranu pre tzv. zahraničných Slovákov z povolania alebo v širšom pre tzv. etnobiznis. ÚSŽZ nepodporil tzv. komplexné programy žiadateľov s honosnými názvami a neidentifikovateľným obsahom, v prípade ktorých nie je zrejmé, o aké konkrétne projekty ide, pričom tieto programy často slúžili ako zámienka pre získanie dotácií na celoročnú činnosť žiadateľov a boli ťažko kontrolovateľné. Rovnako, osobné náklady, honoráre, poštovné, telefóny, fax a im podobné nešpecifikované „ostatné oprávnené náklady” bez spresnenia, neboli podporené. Hoci takéto prevádzkové alebo administratívne náklady ministerstvá v rámci svojich dotačných programov tiež nepodporujú, ÚSŽZ sa v budúcnosti bude snažiť záležitosť administratívnych nákladov riešiť systémovo a uznať určité paušálne percento žiadateľom tak ako je možné aj v rámci dotačných schém EÚ.

Snaha o rozvíjanie informačnej spoločnosti

ÚSŽZ sa teší tomu, že medzi krajanmi je stále veľký záujem o vydávanie periodických a neperiodických publikácií, ako aj o hosťovanie slovenských odborníkov z oblasti kultúry (napr. choreografov alebo odborníkov z oblasti umeleckej ľudovej tvorby). V tomto smere však ÚSŽZ poznamenáva, že záležitosť hosťovania odborníkov v zahraničí mieni riešiť systémovo a v spolupráci s inými príslušnými subjektmi (napr. Národné osvetové centrum) a až následne takéto aktivity aj finančne podporovať. Pokiaľ ide o neperiodické publikácie, častým nedostatkom projektov sú chýbajúce posudky odborníkov, bez čoho je ťažko možné posúdiť kvalitu predmetných diel. Tým, že ÚSŽZ má záujem rozvíjať informačnú spoločnosť, v budúcnosti bude prioritne podporovať tvorbu kvalitných web-stránok a postupný prechod z printových médií na elektronické médiá s výnimkou tradičných a najmä pre staršiu generáciu krajanov významných novín, či časopisov. Špecifickou časťou dotačného systému je podpora materiálno-technického vybavenia žiadateľov z radov krajanov v zahraničí, a to najmä kvôli neexistujúcemu prehľadu z minulých rokov (od vzniku ÚSŽZ v roku 2006) v podobe inventarizačného zoznamu takéhoto zabezpečenia, ktoré bolo v rámci dotácií už poskytnuté. Preto bol ÚSŽZ v tomto roku pri udeľovaní dotácií na uvedenú položku oveľa zdržanlivejší ako po minulé roky. Aby sa vyhol duplicite a zefektívnil dotačnú podporu, plánuje v roku 2011 vykonať inventarizáciu za celé predošlé obdobie.

V pozornosti aj veľké investičné projekty

Osobitnú kapitolu v dotačnom systéme predstavujú veľké investičné projekty, ktoré by aj v budúcnosti mali byť súčasťou dotačnej podpory ÚSŽZ krajanským komunitám, a to na základe spravodlivej rotácie medzi jednotlivými štátmi a vzájomnej vyváženosti celého dotačného systému. V roku 2011 sa ÚSŽZ rozhodol podporiť Slovákov žijúcich v Chorvátsku (Slovenské kultúrne centrum v Našiciach) vo výške 150 000 EUR, v Srbsku (v Báčskom Petrovci Národné múzeum Slovákov v Srbsku, I. etapa) vo výške 100 000 EUR a v Poľsku (Centrum slovenskej kultúry v Novej Belej) vo výške 45 000 EUR. Citlivou záležitosťou dotačného systému v pôsobnosti ÚSŽZ je posúdenie okruhu subjektov, ktoré môžu žiadať o dotačnú podporu. Po minulé roky sa selektívne akceptovali aj žiadosti Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí mali okrem pobytu v zahraničí nahlásený aj trvalý pobyt na Slovensku. ÚSŽZ bol v tomto roku upozornený, že takáto prax nie je v súlade so zákonom a aj v snahe zamerať finančnú podporu do budúcnosti len na žiadateľov, ktorí spĺňajú charakteristiku Slováka žijúceho v zahraničí v zmysle zákona, ÚSŽZ už aj tento rok nepodporil žiadosti tých fyzických osôb, ktoré sa neodhlásili z trvalého pobytu na Slovensku, aj napriek tomu, že žijú v zahraničí. Z právnických osôb je jediným žiadateľom, ktorý má na Slovensku sídlo, Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ). Vzhľadom na stále platnú dohodu o spolupráci medzi ÚSŽZ a SZSZ a aj napriek štvavej a ničím nepodloženej ohováračskej kampani predsedu SZSZ voči predstaviteľom ÚSŽZ, boli viaceré projekty tohto občianskeho združenia z dotačného systému podporené nemalou sumou. To, že ÚSŽZ pre tento prípad v tomto roku ešte neuplatnil zásadu exteritoriality udeľovania dotácií, je nielen prejavom dobrej vôle, ale aj výrazom snahy o konštruktívnu spoluprácu.

Ustanovujúce zasadnutie zboru poradcov predsedu ÚSŽZ

7. júla 2011 - (uszz.sk)

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa na ustanovujúcom zasadnutí stretol s členmi zboru poradcov, navrhli mu 10 odporúčaní. Po organizačne náročnom a spoločensky úspešnom Pamätnom dni zahraničných Slovákov, ktorý sa začal 4. júla 2011 vernisážou výstavy akademického maliara Pavla Čániho, Slováka žijúceho vo Vojvodine v Srbsku, pokračoval stretnutím pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Bratislave-Petržalke a púťou na Devínsky hrad, ako aj v Starej tržnici, kde od rána do večera panovala neopakovateľná atmosféra Dolnozemského jarmoku, sa predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák 6. júla 2011 stretol s členmi svojho poradného zboru na ustanovujúcom zasadaní. Do účelového zariadenia ÚV SR na Bôriku prišli takmer všetci: prvý podpredseda poradného zboru Dušan Klimo žijúci v Nemecku, Imrich Fuhl z Maďarska, Naďa Hammarberg zo Švédska, Rastislav Blažek z Írska, Pavel Zima zo Srbska, Dušan Tóth z Kanady, Božena Farhatová z Libanonu, Zuzana Solieri z Talianska, Paul Podolay z Nemecka, Iveta Galbavá a Radovan Čaplovič z Českej republiky. Zo Slovenska sú členmi zboru poradcov predsedu úradu Claude Baláž a Martin Hakel a tajomníčkou zboru poradcov je Dáša Laurenčíková. S neprítomnou Katarínou Tomkovou z USA sa M. Vetrák kontaktoval prostredníctvom elektronického telemostu, aby ju bezprostredne informoval o prijatých záveroch. Členovia poradného zboru celý pracovný deň analyzovali mnohé aktuálne otázky starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí, aj problémy celé roky neriešené či obchádzané. Na záver predložili predsedovi ÚSŽZ návrh odporúčaní. Zhrnuli ich do 10 bodov:

1. Analyzovať súčasný stav plnenia Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, aktualizovať a doplniť ju, najmä s ohľadom na televízne vysielanie do zahraničia a komplexnú koncepciu vzdelávania krajanov vo svete, prijať účinné opatrenia na zvýšenie efektivity, a to zmenou vládneho uznesenia č. 625 zo 17. septembra 2008, ktorým bola koncepcia prijatá, resp. zrušením tohto uznesenia a prijatím nového vládneho uznesenia k aktualizovanej koncepcii.

2. Vypracovať spravodlivý a transparentný dotačný systém v pôsobnosti úradu.

3. Vypracovať novelu zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a predložiť ju na rokovanie vlády a parlamentu.

4. Vypovedať čo najskôr dohodu o spolupráci medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Svetovým združením Slovákov v zahraničí.

5. Aktívne sa podieľať na tvorbe nového volebného kódexu, ktorý umožní aktiváciu voličského potenciálu Slovákov v zahraničí a odstránenie administratívnych prekážok pri uplatnení volebného práva krajanov zo zahraničia.

6. Obnoviť projekt Dní zahraničných Slovákov v Slovenskej republike a predložiť príslušný materiál na rokovanie vlády.

7. Aktivovať krajanský potenciál v zahraničí na prospech záujmov, propagácie a jednotnej prezentácie Slovenskej republiky vo svete.

8. Pripraviť návrh na vybudovanie Múzea a Pamätníka slovenského vysťahovalectva, ktoré by približovalo slovenskej verejnosti minulosť a súčasný život slovenských komunít vo svete.

9. Vytvoriť platformu na vzájomnú spoluprácu medzi úradmi štátov EÚ, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o svojich krajanov v zahraničí.

10. Zvolať prvé pracovné stretnutie zboru poradcov predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v októbri 2011 a vypracovať plán programu a pracovných stretnutí tohto zboru na rok 2012.

Pamätný deň zahraničných Slovákov

a Dolnozemský jarmok

http://www.uszz.sk/index.php?ID=1594&l=sk

Po organizačne náročnom a spoločensky úspešnom Pamätnom dni zahraničných Slovákov, ktorý sa začal 4. júla 2011 vernisážou výstavy akademického maliara Pavla Čániho, Slováka žijúceho vo Vojvodine v Srbsku, pokračoval stretnutím pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Bratislave-Petržalke a púťou na Devínsky hrad, ako aj v Starej tržnici, kde od rána do večera panovala neopakovateľná atmosféra Dolnozemského jarmoku, sa predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák 6. júla 2011 stretol s členmi svojho poradného zboru na ustanovujúcom zasadaní.

Tlačenica pri stánkoch, dobrá pohoda medzi návštevníkmi, veselá zábava na pódiu, chutné jedlá podľa dolnozemských receptúr.

Stará radnica v samom centre Bratislavy žila v utorok 5. júla tým, čo pamätníkom pripomínalo zašlé časy trhovníctva v hlavnom meste Slovenskej republiky a mladým poodhalilo kúsok z toho, ako žijú naši Slováci v Maďarsku, v Rumunsku a v srbskej Vojvodine. Od rána prúdili cez vchod stovky zvedavcov, aby si utvorili základný obraz o tom, ako vyzerá Dolnozemský jarmok.

http://www.pilis-slovak.hu/index.php?option

=com_content&task=view&id=411&Itemid=71

Plný amfiteáter v Detve tlieskal ôsmim

slovenským súborom zo zahraničia

na Krajanskej nedeli 2011

12. júla 2011 - (uszz.sk)

Keď sa v nedeľu 10. júla 2011 popoludní pripravoval na 46. Folklórnych slávnostiach pod Poľanou program Idem, idem, lebo misím, väčšina sedadiel bola voľných. Ako prichádzali účinkujúci na javisko, divákov pribúdalo, a keď účinkujúci z ôsmich slovenských folklórnych súborov zo zahraničia začali spievať a tancovať, atmosféra v hľadisku bola rovnako žičlivá ako počas najpríťažlivejších vystúpení známych folklórnych súborov z Podpoľania a z iných oblastí Slovenska. Potvrdila sa dlhoročná skúsenosť, že „Krajanská nedeľa“ prináša do spektra jedného z našich najvýznamnejších folklórnych podujatí to, čo diváci nikde inde na Slovensku v takomto rozsahu a citovom obsahu nenájdu. Do Detvy totiž už 37 rokov prichádzajú súbory z rozličných častí sveta, aby za mladú generáciu priniesli kultúrne a duchovné posolstvo ich predkov, ktorí sa z našej vlasti natrvalo odsťahovali pred mnohými rokmi. Organizátorom Krajanskej nedele je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Pripravuje ju od svojho vzniku v roku 2006 a v tomto ročníku prirodzene nadviazal na skúsenosti predchádzajúcich organizátorov, ktorých reprezentovali subjekty poverené starostlivosťou o našich krajanov. Tento ročník vystúpilo na detvianskom pódiu okolo 250 účinkujúcich. Predstavili sa folklórne súbory Púčik z Brna zo susednej Českej republiky (organizačný a umelecký vedúci Vlastimil Fabišik), SKUS Ivan Brnik Slovák z Jelisavaca v Chorvátsku (vedúci Mario Špek), už tradične Nadeje z Paríža vo Francúzsko neúnavne vedené Danielom Compagnonom, Dúha z maďarského Malého Kereša (vedie Eva Šubová), súbor Spiš z poľskej Novej Belej vedie Jozef Majerčák, Cerovinu z Čerpotoka v Rumunsku Jaroslav Zetocha, FS Detvan (Vojlovica-Pančevo, Srbsko) Michal Spišiak, Turiansku dolinu z obce Turia Remety na Ukrajine Ivan Pasteliak. Program dramaturgicky, režijne a scénické pripravili mladí folkloristi Martin Urban, Vladimír Michalko a Katarína Babčáková v scénickej spolupráci s Tatianou Urbanovou a Vandou Krištofovou. Jeho pôvodný názov bol Iden, iden, lebo misín..., čo možno vnímať ako zdôraznenie hľadania čo najvzdialenejších pôvodných zdrojov. „Krajanské spolky a kolektívy prichádzajú na Slovensko s pozdravom a spomienkou najstarších pamätníkov z ich etník. Odovzdajú odkaz „domov“, prinesú svedectvo z čias prechodu do nového prostredia. Jeho súčasní členovia dopovedia myšlienku, ako sa tradovala múdrosť a hodnota kultúry ich predkov prostredníctvom ďalšej generácie. Odchod „ľebo misín“ dozreje do pocitu a posolstva: sme doma tam, kde sme,“ zdôvodnili svoj zámer autori. Stavali popri inom na tom, že vo folklórne silnom zázemí Slovenska je pre vnímavého domáceho diváka vzácnejšia autenticita výpovede krajanských súborov, než ich snahy prevziať do svojho repertoáru za každú cenu všeobecne populárne tance z jednotlivých regiónov. Vzácnejšie a dôveryhodnejšie zaznieva prehovor skúseného človeka z kraja, odkiaľ prichádzajú k nám účinkujúci, než síce štylisticky vybrúsený sprievod moderátora. Výkonnú časť celej organizačnej prípravy zveril ÚSŽZ občianskemu združeniu Dotyk ľudskosti a jeho členky Mária Katarína Hrkľová, Ružena Lužová a Ingrid Zachorecová citlivo využili svoje dlhodobé skúsenosti, takže vedúci súborov a účinkujúci sa mohli od privítania vo štvrtok až po rozlúčkové posedenie po skončení festivalu cítiť ako doma. Osvedčenú starostlivosť o hostí ubytovaných v domovoch mládeže vo Zvolene prejavili pracovníčky Strednej odbornej školy dopravy a služieb, Strednej zdravotnej školy i v Študentskom domove na Švermovej ulici. Náklady na organizáciu podujatia sú pomerne vysoké, a tak sa každá ústretová spolupráca cení násobne. Tohtoročný program Krajanskej nedele znovu nenahraditeľnou mierou prispel k úspešnému zavŕšeniu Folklórnych slávností pod Poľanou 2011. Na záverečnom stretnutí s našimi krajanmi to zhodne ocenili primátor mesta Detva Ján Šufliarsky i predseda ÚSŽZ Milan Vetrák. ÚSŽZ pripravuje zhodnotenie podujatia a na základe odporúčaní odborníkov rozhodne o prípadnom rozšírení počtu súborov, ktoré budú účinkovať v Krajanskej nedeli 2012. K zvýšeniu kvalitatívnej úrovne aktívnych nositeľov ľudovej kultúry chce prispieť systémovými opatreniami pri zavádzaní nových pravidiel v dotačnom systéme.

Smer má podľa prieskumu viac voličov ako celá koalícia

Strana Most-Híd by sa nedostala do parlamentu

14. júla 2011 - (sita - tasr)

Ak by sa v júni tohto roka konali parlamentné voľby, suverénne by ich so ziskom 45,2 percenta vyhral Smer a s 80 poslancami by mohol zostaviť jednofarebnú vládu. Ak by s ktoroukoľvek ďalšou stranou, napríklad s SNS, vytvoril koalíciu, takáto vláda by mala ústavnú väčšinu. Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktoré dnes zverejnila agentúra MEDIAN SK. S výrazným odstupom nasleduje SDKÚ, ktorá by vďaka 14 percentám obsadila 24 mandátov, KDH by so ziskom 10,6 percenta patrilo 18 poslaneckých kresiel. Liberálom z SaS by dalo hlas 9,3 percenta voličov a disponovali by 16 hlasmi. Celá terajšia koalícia by tak mala len 59 poslancov, kým v minuloročných voľbách ich získala 79. Poslednou politickou stranou, ktorá by pokorila päťpercentnú hranicu, by bola so ziskom 6,3 percenta (11 mandátov) SNS. Tesne pod hranicou zvoliteľnosti sa ocitol Most-Híd, MEDIAN SK mu nameral 4,9-percentné preferencie. Mimo parlamentu by s 2,9 percentami skončila SMK aj ĽS-HZDS (2,3 percenta). SDĽ by si pripísala 1,4 percenta a KSS presne percento. Žiaden ďalší politický subjekt by jednopercentnú hranicu nepokoril. Na voľbách by sa podľa výsledkov prieskumu zúčastnilo 64,8 percenta občanov, nezúčastnilo by sa 31,7 percenta respondentov a zvyšných 3,5 percenta sa ešte nerozhodlo. Prieskum sa uskutočnil v termíne od 23. mája do 19. júna náhodným kvótnym výberom, zúčastnilo sa na ňom 1 117 respondentov vo veku 18 až 79 rokov. Je reprezentatívny z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, veľkosti miesta bydliska, kraja a v južných okresoch aj z hľadiska národnosti.

Maďarské urážky, slovenská ľahostajnosť

13. júla 2011 - (Erika Lehotská - Extra plus)

Stupňujúce sa urážky a verbálne útoky maďarských vládnych politikov proti Slovensku pripomínajú stav pred zákerným vpádom maďarských honvédov na naše územie roku 1939 a naznačujú riziká budúcich konfliktov. V histórii bolo tých zákerných vpádov niekoľko a vždy im predchádzalo porušovanie zmlúv zo strany Maďarska. Pre slovenskú vládu by z toho malo plynúť historické poučenie a jej diplomatické aktivity, najmä na pôde Európskej únie, by mali byť intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým, čiže pred nástupom tvrdého nacionalistu Viktora Orbána k moci. Nijaké diplomatické aktivity z našej strany však neexistujú, až má človek dojem, že nemáme ministerstvo zahraničných vecí, ale len akýsi pasívny úrad poverený sledovaním zahraničnej agendy s početným amatérskym personálom, sediacim v nefunkčných priečinkoch ministerstva ako Dzurindove konzervy, ktoré poberajú vysoké odmeny len za to, že formálne udržujú chod tejto inštitúcie. Dzurindove umiernené vyhlásenia s ohľadom na verejnosť a Težovicove nič nehovoriace a trápne mediálne výstupy sú na zaplakanie. Vládna koalícia je na vojnovej nohe s opozíciou, s prokuratúrou, súdmi, s prezidentom, Ústavným súdom aj s Ústavou Slovenskej republiky, a tak nemá čas ani schopnosti na suverénnu zahraničnú politiku. Politicko-mocenské ovládnutie všetkých nezávislých ústavných inštitúcií je pre Radičovú a jej koaličných partnerov omnoho dôležitejšie ako národné a štátne záujmy Slovenskej republiky. V tejto situácii je Slovensko ľahkým terčom útokov politikov z Orbánovho iredentistického košiara. Najbližší spolupracovníci diktátora z Budapešti sa už úplne prestali pretvarovať a bez rozpakov ukazujú svoju agresívnu a neokrôchanú tvár. Po urážlivých výrokoch predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kôvéra v interview pre české Hospodářské noviny malo nasledovať odvolanie nášho veľvyslanca v Budapešti aspoň dovtedy, kým sa Kövér Slovensku neospravedlní. Okrem povinnej reakcie Richarda Sulíka, ktorému spôsobujú otlaky preferencie, sa však z vládnych postov neozval nikto. Keby nebolo ostrých výhrad opozície, SNS a Smeru, Slovensko by sa správalo ako mlčiaca zakliata krajina. Z mnohých medializovaných ukážok Kövérovej frazeológie, za akú by sa nemusel hanbiť ani náčelník lúpežnej mongolskej hordy, stojí za zmienku toto jeho vyjadrenie: „Keď sa stavalo Vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros, tak slovenská strana veľmi brutálne zmenila hranice. Maďarský štát hľadal riešenie prostredníctvom medzinárodného práva namiesto vojenskej sily, ktorú by vlastne mohol v takej situácii použiť.” Ak už nemienime vyvracať nehorázne klamstvo o „brutálnej zmene hraníc”, pretože odpovedať na veľké klamstvá nemá význam, tak za úvahu stojí možnosť použitia ozbrojenej sily proti Slovensku. Je jasné, že Maďari rátali s alternatívou vojenského útoku proti Slovensku, inak by náčelník Kövér túto možnosť nespomínal. Paradoxom je, že Maďari vierolomne porušili medzištátnu zmluvu o spoločnej výstavbe vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros a keď Slováci zmluvu dodržali, zo strany Budapešti hrozilo, že magyar katonai prekročia Dunaj a napadnú Slovensko. Podľa niektorých utajovaných svedectiev mali už Maďari pripravené člny. Ak však alternatívu ozbrojeného vpádu nevyužili, tak iste preto, že na Slovensku bolo vtedy dislokovaných mnohonásobne viac tankov, lietadiel a vojakov ako dnes. Pre porovnanie - kým v rokoch 1990 - 1993 bolo na Slovensku takmer tisíc tankov, 146 bojaschopných lietadiel a 53-tisíc mužov v zbrani, tak dnes má slovenská armáda 30 tankov, 15 zastaraných typov lietadiel a v službe len 13 870 vojakov. To sa už len ťažko dá nazvať armádou a ministerstvo obrany je vlastne okrasnou trafikou vládnej strany SaS. Aj ignorantovi, akých máme na Slovensku dosť, musí byť zrejmé, čo naznačujú Kövérove slová: „Chápeme, že sa slovenskí politici nemôžu vzdať území, ktoré dostali vďaka Trianonskej zmluve a na ktorých vzniklo Slovensko, ale je jasné, že maďarský národ sa nemôže vzdať nijakej svojej súčasti, že Maďari na Slovensku v duchovnom a kultúrnom zmysle patria k nám.” O tom, že sa maďarskí politici nemienia vzdať predtrianonských území, ktoré im z historického a národnostného hľadiska nikdy nepatrili, vieme už dávno. Smutné je, že to nechcú vedieť priatelia Viktora Orbána - Iveta Radičová a Mikuláš Dzurinda. Vizionári veľkého Maďarska v dvadsiatom storočí dokopy trikrát vstúpili na územie Slovenska so zbraňou. Vždy využili príležitosť prekročiť slovensko-maďarské hranice, raz s podporou Hitlera, inokedy s pomocou boľševických bánd Belu Kúna, či ako súčasť „spriatelených” armád Varšavskej zmluvy, aby chránili režim komunistickej strany. V Košiciach na bielom koni rajtoval maďarský kráľovský regent Miklós Horthy a týmto mestom sa aj dnes prechádzajú pohrobkovia veľkého Uhorska a stavajú svojim ideológom pamätníky. Vztýčenie bronzovej busty vojnového zločinca Esterházyho je viac než provokáciou, je zjavným pohŕdaním slovenskými zákonmi a slovenskou štátnosťou. Konečne sa nás zastala Benátska komisia, ktorá nám v prípade dvojakého občianstva dala za pravdu bez nášho pričinenia, bez toho, aby Mikuláš Dzurinda pohol čo len prstom. Teraz malý pán kričí, akoby to bolo jeho víťazstvo. Nie je. Orbánovcom je jedno, čo povie Európa, každý výrok nejakej komisie prekrútia, nič nedodržia a budú klamať, ustavične klamať doma i za hranicami anyaországhu. A keď im niekto povie pravdu, zaspievajú odrhovačku urazeného maďarstva a žiadajú satisfakciu. Slovinský premiér Borut Pahor predpovedal, že Orbán bude mať politický pohreb a čaká ho „úplná medzinárodná izolácia”, keď Maďarsko skončí s predsedníctvom v EÚ. Dôvodom kritiky a izolácie Budapešti má byť to, že „vybočili z koľají mediálnym zákonom, zákonom o občianstve a novelou ústavy”. Slová slovinského premiéra zverejnené na YouTube vyvolali v Budapešti vlnu rozhorčenia a maďarské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo slovinskú veľvyslankyňu, aby ostro protestovalo proti Pahorovým výrokom. Maďarsko predsa nestrpí nijaké spochybňovanie svojej politiky, nech by boli použité argumenty akokoľvek pravdivé. Maďarskí politici však Slovákov a Slovenskú republiku urážať a osočovať môžu, zvykli si, že od Radičovej a Dzurindu nepríde ani ozvena. Ostáva len posledná možnosť, že opozícia, SNS a Smer, bude prostredníctvom svojich poslancov v Európskom parlamente zastupovať ľahostajnú a neschopnú slovenskú vládu.

Číňania vraj vrazia k Sencu 100 miliónov eur

13. júla 2011 - (tv markíza)

Svetová superveľmoc Čína vraj uprednostnila pri výbere svojej vstupnej brány do Európy Slovensko pred Maďarskom či Poľskom. Obrovské centrum za 100 miliónov eur by tak malo vyrásť neďaleko Senca. Číňania sa chystajú „obsadiť” sedemnásť hektárov. Na takejto rozlohe by mohlo byť napríklad 400 rodinných domov, či 24 futbalových ihrísk. Centrum by malo poskytnúť domov pre množstvo firiem, pričom by nemal chýbať ani najvyšší luxus pre biznismenov. Podľa skorších informácií by stavby mohli vyrásť v priebehu budúceho roka. Pri budovaní centra zrejme Číňania veľa práce Slovákom neponúknu - najľudnatejšia krajina sveta najradšej využíva vlastné ľudské zdroje. Investori však budú musieť napríklad skúpiť pozemky a snáď ani všetok materiál si budovatelia nedovezú z ďalekého východu. Primátor Senca Karol Kvál sa už teší na nových platcov daní z nehnuteľností.

Pri Senci má vraj vzniknúť čínska vstupná brána do Európy

30. júna 2011 - (tasr)

Pri Senci by malo v priebehu budúceho roka vyrásť Európske čínske centrum. Predstavitelia slovenskej spoločnosti Universal Media Corporation (UMC) a dve firmy z čínskej provincie Anhui dnes (30. júna) podpísali memorandum o porozumení, ktoré s výstavbou obchodno-kultúrneho komplexu počíta. „Je to doslova čínska trvalá vstupná brána do Európy, kde chcú na ploche 17 hektárov vytvoriť centrum s niekoľkými zložkami,” povedal dnes prezident Zväzu priemyselných podnikateľov Slovenska Ivan Čarnogurský. Okrem čínskeho kultúrneho centra sa budú v komplexe nachádzať aj výstavno - prezentačné plochy, ako aj administratívne a zastupiteľské centrum rôznych čínskych firiem. So začiatkom výstavby počíta memorandum na začiatku budúceho roka, pričom v ten istý rok by sa mala stavba aj dokončiť. „Náklady by mohli dosiahnuť až 100 miliónov eur,” informoval Čarnogurský ml. Financovanie projektu majú z väčšej časti zabezpečiť čínske firmy Anhui Provincial Foreign Cultural Exchange Association a Anhui Publishing Group, ktoré memorandum podpísali. UMC by malo podľa dohody získať časť zdrojov prostredníctvom slovenských bánk. V centre by vraj mohlo sídliť 200 až 1000 spoločností. Samotná prevádzka centra má zamestnať stovky pracovníkov. Memorandum dokonca počíta aj s umiestnením pobočiek čínskych bánk, cestovných agentúr, gastronomického centra i centra tradičnej čínskej medicíny.

Predseda Jobbiku: Maďari žijú horšie ako pred rokom

13. júla 2011 - (tasr)

Vláda Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz prevzala pred rokom krajinu s rozhorčenými obyvateľmi. Maďarsko je aj teraz rozhorčené, ale aj sklamané, pretože prevažná väčšina ľudí žije horšie ako pred rokom, vyhlásil dnes v Budapešti predseda opozičnej radikálnej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda na margo pondelňajšieho ukončenia letnej schôdze parlamentu novinárom povedal, že cieľom vládnych strán Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) je zachovanie svojho tábora priaznivcov, ktorý má jeden až poldruha milióna voličov. Ostatných chcú „zahodiť do smetí“, odstrániť z blízkosti politiky a odradiť od účasti na voľbách. Vona vyjadril názor, že jeho strana musí zabrániť tejto stratégii. Ľudia sú podľa neho sklamaní najmä z toho, že predchádzajúca vláda nebola vzatá na zodpovednosť za svoje vládnutie, že sa nevytvárajú pracovné miesta a že nebola posilnená bezpečnosť občanov. Predseda tejto radikálnej pravicovej strany odmietol návrh strany Politika môže byť iná (LMP), podľa ktorej by sa opozičné strany mali zjednotiť v záujme ochrany ústavnosti a demokracie. „Ak by sa Jobbik spojil so socialistami, bolo by to, ako keby niekto uzavrel spojenectvo s vlkmi v záujme šírenia vegetariánstva,“ konštatoval.

V Maďarsku bude výrazne menej uznávaných náboženstiev

13. júla 2011 - (sita)

V Maďarsku od budúceho roka výrazne ubudne počet štátom oficiálne uznávaných náboženstiev. Informovala o tom v utorok maďarská vláda prostredníctvom svojej internetovej stránky. Podľa zákona, ktorý už schválil maďarský parlament, by počet náboženstiev mal klesnúť zo súčasných viac ako 300 na 14. Chýbať by medzi nimi nemali tradičné viery ako katolícka, evanjelická, ortodoxná či judaizmus. Ostatné viery nezahrnuté v zákone však budú mať možnosť zabojovať o svoje uznanie štátom. Stane sa tak až vtedy, keď získa podporu minimálne dvojtretinovej väčšiny maďarského parlamentu. Až potom budú mať nárok na pomoc od štátu. Zákon o náboženstvách vstúpi do platnosti 1. januára 2012.

Maďarský exšéf tajných služieb má za sebou dlhý výsluch

13. júla 2011 - (tasr)

Niekoľkohodinový výsluch absolvoval v utorok na Budapeštianskej vojenskej prokuratúre bývalý riaditeľ maďarského Úradu národnej bezpečnosti (NBH) Lajos Galambos, ktorého pred týždňom zadržali a obvinili zo špionáže. V piatok 8. júla naňho uvalili domácu väzbu. Ako pre spravodajskú televíziu HírTV uviedol právny zástupca podozrivého Lajos Molnár, Galambos zodpovedal všetky otázky a tvrdil, že sa nedopustil žiadneho trestného činu. Ku konfrontácii pri tejto príležitosti nedošlo, predmetom výsluchu boli výlučne odborné otázky predstavujúce štátne tajomstvo, spresnil advokát. O ďalšom postupe orgánov činných v trestnom konaní voči Galambosovi rozhodne druhostupňový súd dnes alebo vo štvrtok. V deň Galambosovho zadržania vykonali úrady aj domovú prehliadku u exministra bez kresla pre kontrolu civilných tajných služieb Györgya Szilvásyho, ktorého takisto vypočuli a zadržali a 4. júla ho prepustili na slobodu. Rovnaký osud postihol v uplynulých dňoch niekdajšieho generálneho riaditeľa NBH Sándora Laborca, ktorého medzičasom takisto prepustili na slobodu. V maďarských médiách sa objavili rôzne špekulácie o dôvode zadržania bývalých prominentov civilnej tajnej služby. Figurovali medzi nimi aj úvahy o možných súvislostiach s predajom akcií maďarskej ropnej spoločnosti Mol ruským zákazníkom. Dohady, ktoré sa ku kauze objavili v médiách, sú podľa slov Pétera Zamecsnika, obhajcu podozrivého Sándora Laborca, na slepej koľaji. „Tento prípad musí byť výlučne odborným prípadom. Ide o veľmi komplikovanú udalosť z minulosti. V súvislosti s ňou bude treba rozhodnúť, či dianie, ktoré sa niekedy a niekde stalo, bolo trestným činom alebo nie,” uviedol advokát vo vysielaní jednej z maďarských komerčných televízií. Podľa vlastných slov chápe, že prípad podlieha utajeniu, lebo ak by sa zverejnili detaily kauzy, tie by skutočne ohrozili záujmy maďarského štátu.

OTP Bank chce bojovať o Volksbank

14. júla 2011 - (Trend)

Maďarská banková jednotka OTP Bank má záujem o kúpu Volksbanken International (VBI), ktorá zjednocuje bankové aktivity rakúskej banky v regióne strednej a východnej Európy. Správu bez menovania zdroja priniesol lokálny denník Napi Gazdaság. OTP Bank záujem o zahraničné aktivity Volksbank nechcela komentovať. Len vo všeobecnosti poznamenala, že aktívne sleduje akvizičné možnosti. Maďarská banka opäť potvrdila, že by rada zvýšila podiel na trhoch v Rumunsku, Srbsku aj na Slovensku. Tam pôsobí aj Volksbank, a tak by pre ňu táto voľba mohla byť logická. Zatiaľ sú šance OTP Bank na získanie biznisu rakúskej banky nejasné. Podstatne dlhšie s VBI rokuje najväčší ruský úverový dom Sberbank. Lenže rokovania sú podľa ruského denníka Kommersant komplikované, lebo Volksbanken International má širokú vlastnícku základňu. Celkovo 51 percent v nej vlastní ÖVAG, ďalších 24,5 percenta má nemecká DZ a WGZ Bank a rovnaký podiel má Bank Populaire Caisse d Epargne vo francúzskych rukách. Sberbank mala podľa ruského denníka za VBI ponúknuť 700 miliónov eur. Aktíva VBI dosahujú 13,7 miliardy eur. Jej najväčšia časť je v Rumunsku, kde má 4,8 miliardy eur. No táto časť nie je zahrnutá do balíka na predaj. OTP Bank sa pritom zaujíma aj o rumunský trh. Mala v pláne kúpiť RBS Bank Romania. No nakoniec sa s vlastníkom nedohodla na cene. Podľa portálu portfolio.hu zástupca výkonného šéfa banky Antal Pongrácz tvrdí, že OTP teraz zvažuje kúpu ďalších dvoch malých bánk v Rumunsku. Na tomto trhu by chcela mať päť- až desaťpercentný podiel. Aktuálne má len 1,2 percenta trhu a je tak trhovou sedemnástkou. Ak by chcela siahnuť na päť percent, musela by sa dostať do top desiatky.

Maďarský parlament schválil dodatky k mediálnemu zákonu

12. júla 2011 - (sita)

Maďarský parlament schválil viaceré dodatky k spornému mediálnemu zákonu, ktorý vyvoláva obavy z obmedzovania slobody tlače. Poslanci počas poslednej schôdze pred parlamentnými prázdninami podporili úpravu, podľa ktorej budú novinári povinní prezradiť svoje zdroje informácií iba na príkaz vyšetrovacích orgánov alebo súdu. Tie by mali takúto možnosť využívať vo „výnimočných prípadoch” odhaľovania a predchádzania zločinom ako aj pri zabezpečovaní národnej bezpečnosti či verejného poriadku, uvádza tlačová agentúra MTI. Podľa ďalšieho schváleného dodatku bude môcť Národný úrad pre médiá a telekomunikácie (NMHH) ako ústredný dozorný orgán posudzovať kvalitu služieb a hospodárenie verejnoprávnych médií a vykonať príslušné zmeny v ich fungovaní.

Maďarské médiá „zomreli“: Štát vraj robí politické čistky

13. júla 2011 - (tvnoviny.sk)

Stovky ľudí demonštrovali proti masovému prepúšťaniu pracovníkov verejnoprávnych médií pred budovou maďarského rozhlasu v Budapešti. Z maďarskej televízie, rozhlasu, Duna TV, a tlačovej agentúry prepustili 550 zamestnancov v priebehu jedného týždňa. Výpoveď dostali kompletné štáby najúspešnejších programov, oceňovaní profesionáli a dlhoroční pracovníci verejnoprávnych inštitúcií. Štát plánuje v týchto inštitúciách škrty kvôli úsporám. Do jesene tak chcú prepustiť tisíc ľudí. Mediálne odbory, socialisti, prepustení redaktori hovoria o politických čistkách. Rozhlasové odbory avizovali, že budú protestovať do konca víkendu Podporiť novinárov prišla aj mladá generácia s transparentmi. Celkovo bolo na zhromaždení 200 až 300 ľudí.

Maďarskí novinári už nebudú musieť uvádzať svoje zdroje

12. júla 2011 - (čtk)

Maďarský parlament schválil zmenu mediálneho zákona, podľa ktorej novinári nebudú musieť uvádzať svoje zdroje. Ako informovala agentúra AFP, úprava po novom ustanovuje, že zverejnenie zdroja môže požadovať len súd alebo vyšetrovací orgán v prípadoch súvisiacich s bezpečnosťou a verejným poriadkom, a nie úrad pre kontrolu médií. Kontroverzný zákon poznamenal začiatok maďarského predsedníctva v EÚ v januári tohto roka, keď boli jeho časti kritizované za zavádzanie cenzúry. Po novom bude môcť Rada pre médiá, ktorá je výkonným orgánom úradu pre kontrolu maďarských médií, stanovovať počet televíznych orgánov a rádií, ktoré budú môcť vysielať. Orgán však tvoria ľudia blízki vládnej strane Fidesz, ako napísala AFP. Rozhlas a televízia by mali venovať 35 percent programu maďarskej produkcii. Parlament ďalej rozhodol, že pokuty za porušenie zákona, ktoré úrad vymáha, predstavujú verejný príjem a môžu byť v prípade nezaplatenia dôvodom pre zabavenie majetku mediálnych spoločností. Maďarské predsedníctvo v prvej polovici roka od začiatku sprevádzala polemika o mediálnom zákone, ktorý musela Budapešť po nátlaku Európskej komisie upraviť. Komisia kritizovala najmä tri problematické časti zákona - registráciu všetkých médií vrátane webových služieb, otázky takzvaného vyváženého spravodajstva a účinnosť pre médiá so sídlom v iných členských krajinách EÚ. Po sérii národnej i medzinárodnej kritiky bol zákon upravený tak, aby viac zodpovedal európskym zvyklostiam. Doterajšie zmeny však jeho odporcovia stále považujú za nedostatočné, pretože niektoré nekonkrétne formulácie paragrafov môžu slúžiť k cenzúre protivládnych hlasov.

Maďari majú žiť zdravšie, vláda zavádza „daň z hamburgerov“

13. júla 2011 - (euractiv.sk)

Presolené a presladené potraviny a tie s vysokým obsahom tuku budú v Maďarsku podliehať osobitnej dani. Vláda chce tým dosiahnuť, aby ľudia žili zdravšie. Daň už dostala viacero prezývok - daň z hamburgerov, daň z hranolčekov či tučná daň. Podľa plánu sa zo všetkých potravín s vysokým obsahom soli, cukru a tuku bude odvádzať desaťforintový poplatok (3,7 eurocentov) a zároveň stúpne daň z likérov a osviežujúcich nápojov o 10 %. Vláda očakáva, že takáto daň vynesie 30 miliárd forintov (111 miliónov eur) a prostriedky pôdu na financovanie zdravotníctva, ktoré má v súčasnosti deficit na úrovni 100 miliárd forintov (371 miliónov eur). Maďarsko patrí medzi najzadlženejšie krajiny vo východnej Európe a v súčasnosti čerpá medzinárodnú pomoc. Parlament sa návrhom bude zaoberať počas leta a jeho autor Gábor Csiba (Fidesz) tvrdí, že s jeho schválením by nemali byť problémy. Fidesz má v parlamente absolútnu väčšinu a preto sa mu často darí presadiť kontroverzné zákony, o ktorých sa potom diskutuje aj na európskej úrovni. Ide napríklad o mediálny zákon či novú ústavu. Je teda veľmi pravdepodobné, že zákon schvália a Maďarsko sa stane prvou krajinou na svete s takouto legislatívou. Akurát v americkom štáte Washington z každej fľaše sódy odvádzajú 2 americké centy. Aj Rumunsko pripravovalo podobnú ambicióznu daňovú schému ako Maďarsko, ktorá by mu ročne vynášala 700 miliónov eur, no nakoniec jej implementáciu odročilo vzhľadom na to, že by to nebolo celkom vhodné v čase, keď ceny potravín dramaticky stúpajú. Priemerná rumunská rodina minie takmer 40 % príjmu domácnosti na potraviny. Skupina FoodDrinkEurope, ktorá zastupuje európsky potravinársky sektor tvrdí, že daň je diskriminačná vzhľadom na to, že sa zameriava na špecifické druhy potravín a nápojov a zasiahne najmä skupiny s nízkym príjmom. Podľa FoodDrinkEurope je náročné takéto dane vyberať, škodia ekonomike a nie sú dôkazy o tom, že by viedli k zmene stravovacích návykov. Miera obezity v Dánsku stále stúpa aj napriek tomu, že od roku 1992 majú daň zo sladkostí.

Maďarský rezort zdravotníctva dementuje,

že do zahraničia odišlo viac lekárov

13. júla 2011 - (tasr)

Úrad štátneho tajomníka maďarského ministerstva národných zdrojov, ktorý je zodpovedný za rezort zdravotníctva, popiera tvrdenie o masovom odchode lekárov do zahraničia. Ako dnes uviedol hospodársky denník Világgazdaság, podľa dokumentu ministerstva požiadalo v prvom polroku o úradný certifikát na zamestnanie sa v zahraničí 759 zdravotníkov, čo je o šesť ľudí viac než v rovnakom období predchádzajúceho roka. Medzi žiadateľmi bolo 469 lekárov, 74 zubárov, 15 lekárnikov, 135 zdravotných sestier, tri pôrodné asistentky a 63 pracovníkov z iných oblastí zdravotníctva.

Maďari majú žiť zdravšie. To si želá ich vláda.

Preto zavádza „daň z hranoliek“

12. júla 2011 - (čtk)

Maďari majú podľa želania vlády a parlamentu žiť zdravšie. Podľa zákona, ktorý schválili v pondelok, preto zaťaží potraviny presolené, presladené alebo s nadmierou kofeínu zvláštnou daňou. Nový zákon, ľudovo označovaný „daň z hranoliek”, vstúpi do platnosti 1. septembra. U výrobkov domáceho pôvodu bude daň platiť výrobca, u dovážaných distribútor. Maďarské médiá vopred informovali, že daň je zameraná predovšetkým proti veľkým zahraničným reťazcom rýchleho občerstvenia. V texte prijatého zákona ale o tom nie je žiadna zmienka. Neisté zostáva aj to, ako budú podľa zákona hodnotené tradičné maďarské kalorické špeciality, ako suché salámy, čabajky alebo pečeňové paštéty. Isté je len to, že horčica a majonézy nehľadiac na vysoký obsah soli a často i tuku zvláštnej dani nepodliehajú. Okrem potravín je daň zameraná na osviežujúce nápoje, ktoré obsahujú málo ovocné šťavy, ale zato veľa cukru alebo kofeínu. Na ne sa vzťahuje dodatočná daň 5 až 250 forintov (takmer jedno euro) za liter, u potravín 100 až 200 (do 0,75 eura) za kilogram. Obchodníci, ktorí tovar zaťažený mimoriadnou daňou predajú menej ako 50 litrov alebo 50 kilogramov, sú od dane oslobodení.

Maďarský prezident bude každoročne podávať majetkové priznanie

11. júla 2011 - (tasr)

Maďarský prezident bude musieť v budúcnosti každoročne podať majetkové priznanie a vláda sa do roku 2014 bude musieť vysťahovať z budovy parlamentu. Aj o týchto záležitostiach dnes rozhodovali poslanci maďarského parlamentu v posledný deň schôdze zákonodarného zboru pred začiatkom letných prázdnin. Podľa agentúry MTI ústavný zákon o štatúte prezidenta, ktorého súčasťou je aj povinnosť podávania majetkového priznania - rovnako, ako je to i v prípade zákonodarcov -, podporilo 271 poslancov a 75 bolo proti. V zmysle dnešného rozhodnutia poslancov bude Námestie Lajosa Kossutha do 31. mája 2014 prerobené tak, aby toto mestské priestranstvo okolo parlamentu získalo späť svoj charakter spred roka 1944. Do rovnakého termínu sa bude musieť vláda presťahovať z budovy parlamentu. Poslanci schválili aj nový branný zákon. Tento ústavný zákon vstúpi do platnosti 1. januára 2012. Nová právna norma sa zaoberá okrem iného zachovaním systému dobrovoľných vojenských záloh či obnovením neozbrojenej vojenskej služby. Ďalšou legislatívou, ktorú dnes poslanci prijali, je zákon, ktorý v záujme zvýšenia zdravia obyvateľstva od septembra zavádza daň na potraviny s vysokým obsahom cukru, soli, sacharidov, na potraviny s obsahom kofeínu, nealkoholické nápoje s nižším obsahom ovocia než 25 percent, energetické nápoje, balené zákusky, slané pečivá a na niektoré príchute do jedál. Poslanci schválili tiež zákon, ktorý umožňuje vláde dva roky určovať mieru zvyšovania miezd zamestnancov zarábajúcich menej než 300.000 forintov (1140 eur). Podniky, ktoré neurobia úpravu miezd svojich zamestnancov, sa nebudú môcť nasledujúce dva roky zúčastniť verejnej súťaže, nebudú môcť dostať podporu zo štátneho rozpočtu a ani z oddelených štátnych fondov. Zákon, ktorý vstúpi do platnosti v januári 2012 a ktorý opozičný poslanci nepodporili, má zabezpečiť, aby aj v súkromnej sfére boli urobené mzdové kompenzácie negatívnych vplyvov zavedenia rovnej dane z príjmu.

Maďarskí odborári budú protestovať proti prepúšťaniu v médiách

11. júla 2011 - (tasr)

Séria demonštrácií, ktoré z dôvodu hromadného prepúšťania 550 zamestnancov verejnoprávnych médií vyhlásilo na neurčitú dobu 13 odborárskych zväzov týchto médií, sa v stredu začne v Maďarsku. Informovalo o tom dnes internetové vydanie maďarského týždenníka Heti Világgazdaság. Prvú demonštráciu, ktorá sa bude konať v stredu o 16.00 h v Budapešti pri budove Maďarského rozhlasu na Námestí Mihálya Pollacka, organizuje Rada odborov verejnoprávnych médií. Účastníci plánujú vyjadriť solidaritu s prepustenými. K protestnej akcii sa chcú pripojiť policajní, hasičskí aj banícki odborári. Minulý týždeň sa začalo prepúšťanie 550 zamestnancov maďarskej televízie a maďarského rozhlasu. Dnes prepúšťania pokračujú v regionálnych redakciách rozhlasu. Generálny riaditeľ Fondu na podporu poskytovateľov mediálnych služieb a správy majetku (MTVA) István Böröcz v apríli priznal, že verejnoprávne médiá prepustia stovky ľudí. Takmer 3000 zamestnancov verejnoprávnych médií v Maďarsku preradili od 1. januára organizačne pod MTVA. V maďarskej televízii MTV, v Duna TV a v maďarskom rozhlase Magyar Rádió zostalo spolu s generálnymi riaditeľmi menej ako 50 zamestnancov. Tieto inštitúcie odvtedy nevyrábajú programy, vytvárajú iba profil médií, ku ktorému rôzne programy objednávajú z fondu. Spoločné spravodajské centrum pre verejnoprávne médiá zriadili v rámci maďarskej tlačovej agentúry MTI.

Poslanci Fideszu zaplatili svojej frakcii vysoké pokuty

11. júla 2011 - (tasr)

V uplynulom roku frakcia vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz udelila svojim poslancom pokutu v celkovej výške 3,5 milióna forintov (13 304 eur). Podľa maďarského bulvárneho denníka Blikk 19 poslancov platilo pokutu za neúčasť v parlamente a piatich poslanci stíhali za neoprávnené čerpanie náhrad výdavkov. Zákonodarcovia frakcie Fideszu, ktorí boli postihovaní za neospravedlnenú neúčasť v parlamente, museli zaplatiť v závislosti na dôležitosti hlasovania pri ich absencii čiastky od 100 000 do 150 000 forintov (od 380 do 570 eur). Pokuta piatich poslancov, ktorí si neoprávnene účtovali výdavky, dosiahla na každého z nich 250 000 forintov (950 eur). Vyzbieranú sumu použila frakcia na dobročinné účely. Miliónovú podporu tak dostala Medzinárodná služba záchrany detí, Maďarská ekumenická charita a ľudia postihnutí únikom červeného kalu v Kolontári a v Devecseri. Blikk zisťoval, či pokuty svojim poslancom udeľuje aj frakcia opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a vládnej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP). Socialisti podobné sankcie nepoužívajú a u kresťanských demokratov podľa vyjadrenia ich predsedu frakcie Pétera Harracha neexistuje vonkajšia, ale vnútorná disciplína..

Silný frank zaťažuje rozpočty Maďarov

11. júla 2011 - (reuters / tasr)

Maďarský forint dosiahol dnes najnižší kurz voči švajčiarskemu franku. Forint klesol voči nemu o 3 % a frank stál 228,40 HUF. Pokles forintu voči franku je pre Maďarov veľmi citlivou záležitosťou, lebo mnohí z nich si pred rokmi brali úvery práve vo švajčiarskej mene. Rast kurzu franku zaťažuje rozpočty maďarských domácností. Forint slabne voči franku vždy vtedy, keď frank posilňuje voči euru. Dnešok bol pre euro zlým dňom, všeobecne slablo najmä v dôsledku obáv, že sa dlhová kríza môže prevaliť aj do Talianska.

Politici vypili za pol roka 26 000 fliaš

maďarského „predsedníckeho“ vína

10. júla 2011 - (tasr)

Maďarsko investovalo do svojho predsedníctva 85 miliónov eur, organizovalo 2300 podujatí v Bruseli a ďalších 250 v Maďarsku. Keď hodnotil veľvyslanec Poľska na Slovensku Andrzej Krawczyk výsledky maďarského predsedníctva Rady Európskej únie, ktoré prebiehalo v 1. polroku 2011, nešetril chválou za výsledky predvstupových rokovaní s Chorvátskom. „Makali do poslednej chvíle,” komentoval 6. júla Krawczyk prácu maďarských vyjednávačov a ako správny diplomat sa vopred ospravedlnil za použitie slangového slova „makali”. Ako sa však ukázalo, na dobrých výsledkoch maďarskej diplomacie pri rokovaniach sa možno nepodpísala len tvrdá práca, ale aj dobrá atmosféra podporená kvalitným vínom. „Na podujatiach v rámci maďarského predsedníctva sa vypilo 26 000 fliaš maďarského 'predsedníckeho' vína, ktoré, dúfame, chutilo,” priznal veľvyslanec Maďarskej republiky Antal Heizer na spoločnej tlačovej konferencii s Krawczykom a ďalšími predstaviteľmi štátov, ktoré sa striedajú na čele Rady Európskej únie. Maďarsko investovalo do svojho predsedníctva 85 miliónov eur, organizovalo 2300 podujatí v Bruseli a ďalších dva a pol stovky v Maďarsku. Južného suseda Slovenska za šesť mesiacov jeho predsedníctva navštívilo šesť a pol tisíca členov rôznych delegácií, ktorí mali k dispozícii okrem iného aj „predsednícke” víno.

Maďari s dohodou o dvojakom občianstve nesúhlasia

12. júla 2011 - (sita)

Maďarsko potvrdilo pretrvávajúcu rozdielnosť názorov na návrh Slovenska o uzavretí dvojstrannej dohody o dvojakom občianstve. Rezort slovenskej diplomacie v pondelok dostal list štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky Zsolta Németha, v ktorom náš južný sused hovorí o nutnosti ďalších rokovaní. „Slovensko bude tieto rokovania iniciovať,” informovali agentúru SITA z tlačového odboru rezortu diplomacie. Maďarská strana taktiež odovzdala verbálnu nótu, ktorá sa týka plnenia medzivládnej dohody o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. Rezort Mikuláša Dzurindu je v tejto súvislosti naďalej presvedčený, že poskytovanie finančnej podpory v oblasti vzdelávania a kultúry sa musí realizovať výlučne v súlade s touto dohodou a na základe tejto dohody. Ministerstvo zahraničných vecí SR bude viesť s Maďarmi ďalšie rokovania.

O spôsobe voľby zahraničných Maďarov sa rozhodne v auguste

10. júla 2011 - (tasr)

Do konca augusta padne rozhodnutie o tom, akým spôsobom budú môcť uplatniť svoje volebné právo Maďari žijúci v zahraničí. Povedal to pre maďarskú tlačovú agentúru MTI europoslanec János Áder za Maďarský občiansky zväz-Fidesz, ktorý je poverený koordináciou reformy volebného zákona. Podľa jeho slov na sobotňajšom zasadaní predsedníctva Fideszu hovorili o niekoľkých možnostiach uplatnenia volebného práva zahraničných Maďarov, presný spôsob však navrhnú do konca augusta. Jednou z možností je osobná účasť na parlamentných voľbách do maďarského parlamentu, k čomu však samotné maďarské konzuláty nebudú stačiť. Boli by potrebné aj dočasné volebné okrsky, čo je otázkou dvojstrannej dohody medzi Maďarskom a dotyčnou krajinou, konštatoval Áder. Druhou možnosťou sú voľby elektronickou formou a treťou voľby listom. Maďarsko podľa vyjadrenia europoslanca nasleduje v tomto príklad praxe väčšiny členských krajín Európskej únie. Áder zdôraznil, že z 27 krajín Únie v 24 krajinách zabezpečujú volebné právo občanom žijúcim v zahraničí. Na margo menšín žijúcich v Maďarsku povedal, že predsedníctvo navrhuje, aby pre etnické menšiny bola zabezpečená možnosť parlamentného zastúpenia. Vzhľadom však na to, že nie každá menšina má rovnakú politickú váhu, by pre prípad, že kandidáti niektorej menšiny nezískajú mandát, navrhovalo predsedníctvo pre nich zákonom zriadiť inštitút menšinového hovorcu. Išlo by o spôsob uplatnenia práva podať návrh, vyjadriť názor v parlamente, ktorý by však neznamenal aj právo hlasovať. Nový zákon o voľbách, v rámci ktorého navrhuje predsedníctvo Fideszu zmeniť terajší dvojkolový systém na jednokolový, môže byť predložený poslancom zákonodarného zboru v polovici októbra. Počet poslancov by mal klesnúť z terajších 386 na približne 200, najviac však 210. Zrušili by doterajšie tzv. kompenzačné listiny. Päťpercentný prah vstupu pre politické strany by zostal zachovaný.

Študenti môžu požiadať o štipendium M. R. Štefánika

12. júla 2011 - (sita)

Slovenskí študenti prestížnych zahraničných univerzít môžu požiadať o štipendium M. R. Štefánika. Informovalo o tom ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré vyhlásilo výzvu na podávanie žiadostí o poskytnutie štipendia:

http://www.aktuality.sk/clanok/190012

/studenti-mozu-poziadat-o-stipendium-m-r-stefanika

Most cez Hornád by mal stáť do troch rokov

12. júla 2011 - (Boris Macko - Pravda)

Obce Kechnec a Abaújvár sú vzdušnou čiarou vzdialené ledva päť kilometrov, no dostať sa z jednej do druhej možno len vyše dvadsaťkilometrovou obchádzkou. Tento stav trvá celé desaťročia, odkedy vojská v druhej svetovej vojne zničili most cez Hornád. Niekdajšie čulé kontakty medzi slovenskou a maďarskou obcou by sa mohli obnoviť po postavení nového mosta. Vzdialenosť sa podstatne skráti, len na sedem kilometrov. Vzniknú tak nové príležitosti nielen v oblasti cestovného ruchu, ale aj zamestnanosti. Obyvatelia maďarských obcí budú môcť vycestovať za prácou do Priemyselnej zóny Kechnec a regiónu Košíc. Prípravy na stavbu sa už rozbehli. Odhadované náklady na projektovú dokumentáciu sú 275-tisíc eur, na stavebné práce zhruba dva milióny. Keďže na území, kde sa má most stavať, je chránené vtáčie územie Natura 2000, ochranári trvali na tom, aby sa zachovalo čo najviac stromov. Podľa starostu Kechneca Jozefa Konkolyho jeho obec vytvorí cestu dlhú 1 050 metrov, Abaújvár 755 metrov dlhú. Náklady si rozdelia na polovicu s tým, že most by mal byť hotový do troch rokov. „Cezhraničná spolupráca obyvateľom maďarských obcí ponúkne množstvo pracovných príležitostí a slovenskej strane nové možnosti v oblasti turistického ruchu a kúpy nehnuteľností,” vyratúva výhody starosta. Obec s vyše tisíc obyvateľmi prežíva v poslednom čase veľký rozvoj, najmä vďaka Priemyselnej zóne Kechnec, v ktorej našli prácu stovky ľudí. Jedným z veľkých problémov regiónu je však nedostatočne vyvinutá cestná infraštruktúra.

Do Maďarska po novom moste

14. júla 2011 - (pluska.sk)

Na spoločné náklady si ľudia v slovenskom Kechneci a maďarskej obci Abaújvár postavia most, aby pri cestovaní nemuseli zbytočne obchádzať viac ako 25 kilometrov. Kedysi panoval medzi obidvoma obcami čulý ruch. Počas vojny však jediný most ponad Hornád zničili a ďalší až doteraz nepostavili. Až dnes sa na to podujali v rámci cezhraničnej spolupráce obidve obce. „Kechnec sa zaviazal postaviť na slovenskej strane cestu dlhú 1 050 metrov, Abaújvár na maďarskej strane 750-metrovú cestu. Náklady na most cez Hornád si rozdelíme. Dokončiť ho majú do troch rokov,“ hovorí starosta Kechneca Jozef Konkoly. Projekt je zatiaľ len v prípravnej fáze. Náklady naň sa však určite vyšplhajú na viac ako milión eur. Financovať ho budú na 85 percent z európskych fondov, 10 percent pôjde zo štátneho rozpočtu a 5 percent z rozpočtu obcí. Kechnečania most do Abaújváru vítajú. „Vzdušnou čiarou to nie je ani päť kilometrov, ale musíme chodievať obchádzkou viac ako 25 kilometrov. Pritom veľa ľudí od nás má v Abaújváre príbuzných,“ povedali viacerí ľudia z dediny.

Matičiari kritizujú vládu,

Ďurčanský je podľa nich výrazná osobnosť

12. júla 2011 - (sita)

Historický odbor Matice slovenskej znepokojujú „opätovné pokusy kriminalizovať slovenské dejiny a ich protagonistov” tak, ako sa to v poslednom čase deje v súvislosti s odhalením busty Ferdinandovi Ďurčanskému v jeho rodnom meste Rajci. „Iniciátorom týchto úsilí nejde o objektívne poznanie našich národných dejín, ale o zakonzervovanie pohľadu na slovenské dejiny a ich osobnosti v duchu predchádzajúceho komunistického režimu, jeho ideológie, ako aj v duchu ideológie čechoslovakizmu,” tvrdia matičiari. Pod spoločné vyhlásenie sa podpísali historici Milan Ďurica a Ivan Mrva, akademický sochár Alexander Ilečko, jazykovedec Ján Doruľa, šéfredaktor Kultúry Teodor Križka, herečka Eva Kristinová, akademický maliar Ondrej Zimka a ďalší. Historici z Matice slovenskej reagujú aj na stanovisko vlády, v ktorom kabinet odmietol umelé, nedemokratické glorifikácie osobností, ktoré nemajú právo mať bustu. „Zarážajúce je, že tieto snahy našli podporu aj v slovenskej vláde, vedenej Ivetou Radičovou, ktorá mlčala a mlčí, keď sú na slovenskom juhu odhaľované symboly maďarského nacionalizmu a šovinizmu (tzv. turuly) alebo symboly maďarskej iredenty a revizionizmu (socha uhorského kráľa Štefana v Komárne v revizionistickom poňatí alebo busty a pamätné tabule venované Jánosovi Esterházymu a Sándorovi Máraimu v Košiciach),” vyhlásili matičiari. Dodávajú, že na druhej strane členovia koalície veľmi horlivo asistujú pri odhaľovaní symbolov čechoslovakizmu, akou je socha T. G. Masaryka v Bratislave. Ako ďalej uvádzajú predstavitelia Matice slovenskej vo svojom stanovisku, časť slovenskej politickej a kultúrnej elity sa podľa nich doposiaľ nedokázala vysporiadať s existenciou samostatnej Slovenskej republiky, ktorú od počiatku odmietala a odmieta. „Naďalej sa usiluje na téme slovenskej štátnosti polarizovať a traumatizovať spoločnosť. A práve v tomto spočíva podstata aj súčasných ideologicky a politicky podfarbených útokov na Ferdinanda Ďurčanského,” dodali matičiari. Ferdinand Ďurčanský podľa nich patrí medzi tie významné osobnosti slovenských dejín 20. storočia, ktoré sa vo významnej miere zaslúžili o našu štátnu slobodu. Preto považujú za prirodzené, že občania si dôstojne pripomínajú jeho nezanedbateľný vklad do národno-emancipačného hnutia, ktoré bolo zavŕšené 1. januára 1993 obnovením Slovenskej republiky. Kabinet Ivety Radičovej v stredu 6. júla po rokovaní vlády vyhlásil, že nebude podporovať žiadne oslavy reprezentantov nedemokratičnosti a hrubého porušovania ľudských práv. K inštalovaniu busty Ferdinandovi Ďurčanskému prijal samostatné uznesenie. Premiérka pripomenula, že podpredseda vlády pre ľudské práva Rudolf Chmel sa pred mesiacom obrátil na primátora i mestské zastupiteľstvo, aby zrušili rozhodnutie o inštalovaní busty, svoje odmietavé stanovisku prezentovala i Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. „Čakali sme 30 dní na odpoveď, ako vyžaduje zákon. Žiadnu odpoveď sme nedostali, preto vláda prijala vyhlásenie,” dodala premiérka s tým, že zmeniť rozhodnutie samosprávy podľa zákona vláda nemá. Rajecký primátor Ján Rybárik po odhalení busty povedal, že Ďurčanský môže mať v Rajci bustu, pretože bol Rajčan a na jeho osobe vidí viac pozitív ako negatív. Po odhalení busty Ferdinanda Ďurčanského na Námestí SNP v Rajci začala polícia trestné stíhanie vo veci prečinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Svoj nesúhlas a žiadosť o odstránenie sochy už rajeckej radnici adresovali okrem iných zväz židovských náboženských obcí, zväz protifašistických bojovníkov, občianske združenie Tilia, hnutie HUMAN i obyvatelia Rajca. Hnutie HUMAN sa snaží sochu odstrániť aj zbieraním podpisov pod petíciu. Právnik, novinár a politik Ferdinand Ďurčanský sa ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a podieľal v roku 1939 na rozdelení ČSR. V rokoch 1938 až 1939 bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr ministrom verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde. V rokoch 1939 až 1940 bol prvým ministrom zahraničia slovenského štátu. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od Nemecka, a preto bol na pokyn Adolfa Hitlera odvolaný. V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do Ríma. V roku 1947 bol v neprítomnosti odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. Rozsudok, ktorý je v Slovenskej republike aj dnes právne platný, nebol nikdy zrušený.

Oslava genocídy

15. júla 2011 - (Grigorij Mesežnikov - Sme)

Každý, kto obhajuje Ďurčanského bustu, zároveň obhajuje personifikovaný symbol genocídy, čo je jeden z najhorších zločinov proti ľudskosti. Popri bilbordoch SNS o maďarskej rozpínavosti, ktoré pripomínajú heslá NSDAP o židovskej rozpínavosti, je to ďalšie letné zviditeľnenie sa Slovenska. Inštalácia busty Ferdinanda Ďurčanského v Rajci vyvolala rôzne reakcie. Najnovšie sa ozvali matičiarski historici a aktivisti pod hlavičkou Historického odboru Matice slovenskej (ten na druhý deň síce vyhlásil, že nijaké „kolektívne stanovisko” v tejto veci nezaujal, ale od názorov vyslovených aktivistami sa priamo nedištancoval). Matičiari zaútočili na tých, ktorí nesúhlasia s odhalením pomníka jednej z kľúčových postav kolaborantského, pronacistického režimu slovenského štátu. Terčom ich útoku sa stala aj vláda Ivety Radičovej, ktorá odsúdila glorifikáciu významného slovenského fašistu. Podľa matičiarov je „prirodzené, že občania si dôstojne pripomínajú jeho nezanedbateľný vklad do národno-emancipačného hnutia”. Vytkli vláde, že vraj mlčí, keď sa na Slovensku odhaľujú symboly „maďarského nacionalizmu a šovinizmu”, „maďarskej iredenty a revizionizmu”. Kritizujú vládu aj za to, že „asistuje pri odhaľovaní symbolov čechoslovakizmu”. Nemienim sa púšťať do diskusie o tom, nakoľko je primerané priradenie spomínaných termínov k jednotlivým historickým postavám alebo symbolom uvedeným vo vyhlásení matičných historikov a ich nasledovníkov. Považujem však za potrebné nahlas povedať všetkým tým, ktorí obhajujú odhalenie busty Ferdinanda Ďurčanského - všetkým podpísaným matičiarskym historikom a aktivistom, mestským poslancom v Rajci a ich sympatizantom a podporovateľom vrátane tých, ktorí pôsobia v ÚPN - symbol čoho vyzdvihujú. Páni, odhalili ste, obhajujete a oslavujete personifikovaný symbol genocídy, jedného z najväčších zločinov proti ľudskosti. Ešte raz - svojím postojom otvorene a nehanebne obhajujete symbol genocídy. Okrem toho, že otvorene oslavujete totalitný režim, oslavujete aj likvidáciu slovenského židovstva. Oslavujete holokaust, zverstvo, ktoré nemá obdobu v dejinách. V čase, keď v niektorých európskych krajinách (napríklad v susednom Rakúsku) novinári a historici pokračujú v investigatívnej práci, spočívajúcej v ex post objavení miest a obcí, ktoré nacistickým lídrom v 30. a 40. rokoch udelili čestné občianstvo, aby toto občianstvo mohlo byť zrušené, na Slovensku sa rozhodnutím mestského zastupiteľstva v Rajci inštalovala busta osobe stelesňujúcej zločinnú likvidačnú rasovú politiku, genocídu, pričom ľudia, angažujúci sa v činnosti štátom podporovanej inštitúcie, tento fakt otvorene obhajujú. Popri bilbordoch SNS s heslom o „maďarskej rozpínavosti”, čo je v krajine s 10-percentnou maďarskou menšinou priam návodom na rozdúchavanie národnostnej neznášanlivosti par excellence (je zarážajúce, že nikto zo slovenských politikov a verejných činiteľov - okrem Bélu Bugára - zatiaľ nereagoval na tento virulentný prejav fašizmu; stojí za pripomenutie, že v 20. a 30. rokoch v Nemecku plagáty o „židovskej rozpínavosti” rozširovala NSDAP), sa vďaka sympatizantom fašistického vojnového štátu Slovensko v lete 2011 zviditeľnilo ešte aj tým, že má na svojom území pomník oslavujúci personifikovaný symbol genocídy. Je to vskutku unikát - krajina, ktorá ma v zozname zákonom zakotvených pamätných dní Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia, má aj pomník venovaný jednému z jeho slovenských strojcov. A aby toho nebolo málo, tak na pôde parlamentu počas rozpravy o trestnom stíhaní nositeľov „jáchymovskej” a „osvienčimskej” lži zazneli z úst poslanca KDH slová o Jozefovi Tisoví, odsúdenému po vojne za vojnové zločiny, ako „mučeníkovi”. To, čoho sme svedkami v posledných týždňoch na Slovensku, už nie je skrytá alebo plazivá, ale úplne otvorená hodnotová revízia a rehabilitácia domáceho fašizmu. Ako ďaleko zájde a kto - ak vôbec - ju zastaví?

Politici odsúdili Bugárov vulgarizmus:

Béla, kur*a sa nehovorí!

14. júla 2011 - (topky.sk)

Po tom, čo Béla Bugár neovládol svoje emócie a v rozhovore s naším redaktorom vulgárne nadával, sme oslovili viacerých politikov, čo si o jeho správaní myslia. Viacerým sa reakcia predsedu Mostu-Híd nepáčila a tvrdia, že slovo kur*a do úst verejne činnej osoby nepatrí. A to aj napriek tomu, že mu nemusela téma, na ktorú sme sa pýtali a to, či vie o tom, že jeho vodič limuzíny porušuje dopravné predpisy a v pracovnom čase v ňom vyváža aj neznámu blondínku, byť po chuti. Pritom všetky jeho výdavky (ako podpredsedu parlamentu) platia občania zo svojich daní. Navyše celý prípad sa zatajuje. Bugár nám včera telefón nedvíhal, kancelária Národnej rady sa odmieta vyjadrovať a Bugárova hovorkyňa vraj už nemala čas, aby nám poslala stanovisko.

Igor Matovič - nezávislý

„Myslím, že je to nevhodné. Som prekvapený, že sa pán Bugár takto vyjadril. Nepatrí to do politiky. Osobne som v živote nepoužil tieto nadávky najhrubšieho zrna a je to odporné, keď počujem niektorých poslancov, ktorí sa správajú ako kočiši. Vyzerá to niekedy až tak, ako keby používali vulgarizmy miesto spojok a čiarok. Žijú takým dvojakým životom, že pred voličmi sú za slušných, ale za ich chrbtami sa takto odviažu.“

Anna Belousovová - nezávislá

„Pravda vždy vyjde najavo a každý raz odhalí svoju pravú tvár. Mne takéto výrazy vadia a nielen u politikov. V našej rodine sa totiž nepoužívali vôbec. V politike ma však už nič neprekvapí.“

Martin Poliačik - SaS

„Tento výraz patrí do slovníka mnohých ľudí. Každému preto nechávam na zvážení, jazyk nech používa v plnej svojej šírke, ale mal by dobre zvažovať, kedy čo použije.“

Pavol Abrhan - KDH

„Prirodzene, že takéto slová by nemali patriť medzi vyjadrovacie prostriedky politikov. Na druhej strane aj oni sú len ľudia a občas sa prerieknu.“

Magda Vášáryová - SDKÚ

„Stretávam sa s vulgarizmami, ktoré nie sú na mieste, to nemám rada a proti tomu vystupujem. Ale nebudem sa vyjadrovať k niečomu, čo som nevidela a nepočula.“

Andrej Danko - SNS

„Neprekvapilo, Béla Bugár má dve tváre - jednu pre médiá, ktorej mnohí občania aj uverili, a druhú tvár má tú skutočnú, ktorú ste práve zažili vy. K tomu môžem dodať len toľko - každý politik sa prezentuje podľa svojich intelektuálnych možností.”

Most-Híd podáva trestné oznámenie na SNS

13. júla 2011 - (most-hid.sk)

Strana Most-Híd podáva trestné oznámenie na SNS v súvislosti s podnecovaním k národnostnej neznášanlivosti. Dôvodom trestného oznámenia sú protimaďarské bilboardy, ktoré strana SNS umiestnila po celej krajine a taktiež urážlivé a hanlivé výroky poslancov strany v médiách a v parlamente. „Robíme to „až teraz“, lebo sme čakali, že niekto - mimovládny sektor, orgány činné trestnom konaní si všimne, uvedomí a upozorní na spoločenskú nebezpečnosť týchto výpadov. Nestalo sa tak a sme presvedčení, že takéto prejavy sú nebezpečné a nemajú miesto v 21. storočí“, povedal predseda strany Béla Bugár. „Bilboardy a vyjadrenia poslancov SNS presviedčajú občanov slovenskej národnosti, že byť vlastencom znamená nenávidieť iný národ. Najnebezpečnejšie na týchto výrokoch a činoch je fakt, že pochádzajú od členov politickej elity, ktorých mnohí vnímajú ako svoj vzor a prípadné vyústenie do násilnosti môžu považovať za opodstatnené“, stojí vo vyhlásení strany Most-Híd. Strana podala v liste sťažnosť aj Rade pre reklamu. „Našou priamou odpoveďou na tieto urážky je oslovenie všetkých primátorov a starostov, aby využili možnosti dané novelizovaným zákonom o používaní jazyku národnostných menšín. Strana Most-Híd im zároveň ponúka pomoc pri uplatňovaní svojich zákonom daných práv. Na podporu používania materinského jazyka strana vyrobí samolepky s nápisom: Tu rozprávame aj MAĎARSKY / RUSÍNSKY / NEMECKY / RÓMSKY / UKRAJINSKY, ktoré ponúkne primátorom, starostom, podnikateľom a úradom, aby aj takto upozornili na možnosť využívania materinského jazyka na danom úrade alebo v obchode“, dodal Béla Bugár.

Reakcia SNS na trestné oznámenie Hídu

13. júla 2011 - (sns.sk)

Politická strana Híd dnes oznámila, že podáva trestné oznámenie na SNS v súvislosti s jej bilbordovou kampaňou. Dôvody trestného oznámenia ani samotný Híd nedokáže špecifikovať tak, aby boli relevantné a hodné trestného oznámenia. Všetky bilbordy máme zverejnené aj na www.sns.sk, takže každý normálne uvažujúci človek si môže vytvoriť názor sám. Odmietame preto akékoľvek útoky prisluhovačov Budapešti - strany Híd v tomto smere. Keďže naše aktivity na posilnenie národnej hrdosti a postavenia štátneho jazyka, o ktorú v našej bilbordovej kampani ide, takto vníma len politická strana Híd a ostatní občania to chápu správne, nemáme čo riešiť a bilbordy stiahnuť neplánujeme.

SNS Maďarom: Vráťte nám kultúrne diela

10. júla 2011 - (tasr)

Novela zákona o pamiatkovom fonde môže odstrániť jeden z nástrojov, ktorým by bolo možné vrátiť kultúrne diela a predmety významnej umeleckej hodnoty z Maďarska na Slovensko. Tie boli vyvezené zo Slovenska v roku 1896 a dodnes neboli vrátené. Tvrdí to poslanec Národnej rady SR za SNS Rafael Rafaj. „SNS vypracuje a preloží Národnej rade SR samostatný komplexný návrh zákona o riešení a navrátení kultúrneho dedičstva SR a pokúsime sa vysvetliť koaličným aj opozičným poslancom, aby s riešením tejto situácie počkali na náš ucelený návrh,” povedal Rafaj. SNS sa podľa neho bude usilovať o vrátenie kultúrneho dedičstva. „Ide okrem iného o asi 500 artefaktov významnej kultúrnej hodnoty, ktoré už máme zmapované,” povedal Rafaj.

SNS chce prinavrátiť kultúrne dedičstvo z Maďarska

10. júla 2011 - (sita)

Slovenská národná strana plánuje predložiť Národnej rade SR samostatný komplexný návrh zákona o riešení a navrátení kultúrneho dedičstva SR. Poslanec za SNS Rafael Rafaj sa ako podpredseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá zaoberá aj vládnou novelou o slovenskom pamiatkovom fonde, ktorú však kritizuje. „Síce v sebe má isté racio, no neprihliada na dôsledky - som presvedčený, že toto opatrenie navrhnuté vládou nám môže odstrihnúť jeden z nástrojov možnosti vrátenia kultúrnych diel a predmetov významnej umeleckej hodnoty, ktoré boli zo Slovenska vyvezené v roku 1896 do Maďarska a dodnes neboli vrátené,” vyhlásil Rafaj. Koaličným aj opozičným poslancom sa preto posnaží vysvetliť, aby s riešením tejto situácie počkali na návrh SNS. „Pretože ide o taký významný krok o záchranu kusu histórie Slovenska, že by mal pri ňom byť čo najširší konsenzus,” nazdáva sa Rafaj. Tvrdí, že v Maďarsku je už vyše sto rokov zadržiavané významné kultúrne dedičstvo, okrem iného aj asi 500 artefaktov významnej kultúrnej hodnoty. Podľa Rafaja je vlastný návrh SNS potrebný, pretože vládna koalícia postupuje pri predkladaní zákonov v parlamente nesystémovo a rieši vždy len časť problému, nikdy nie celok.

Poslanec Rafael Rafaj k prebiehajúcej schôdzi NR SR:

Predložíme komplexné riešenie slovenského kultúrneho dedičstva

13. júla 2011 - (sns.sk)

Pohľad na témy a výsledky hlasovaní prebiehajúcej parlamentnej schôdze hovorí o tom, že táto vládna koalícia programovo deformuje zákony, práva a slobody občanov -prejavilo sa to napríklad pri zákone o používaní jazykov menšín, ale aj pri tlačovom zákone, kde koalícia zrušila klasické demokratické inštitúty, ktoré obsahovala jeho pôvodná verzia. Vládna koalícia postupuje pri prekladaní zákonov v parlamente nesystémovo, rieši vždy len časť problému, nikdy nie celok - akcentujem na to napríklad aj pri dôchodkových pilieroch, kde SNS jasne kladie akcent na prvý pilier, z ktorého bude v budúcnosti čerpať dôchodok drvivá časť občanov. Ako podpredseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá sa zaoberám aj vládnou novelou o slovenskom pamiatkovom fonde, ktorá síce má v sebe isté racio, no neprihliada na dôsledky - som presvedčený, že toto opatrenie navrhnuté vládou nám môže odstrihnúť jeden nástrojov možnosti vrátenia kultúrnych diel a predmetov významnej umeleckej hodnoty, ktoré boli zo Slovenska vyvezené v roku 1896 do Maďarska a dodnes neboli vrátené. SNS sa bude usilovať o vrátenie kultúrneho dedičstva, ktoré je už vyše sto rokov zadržiavané v Maďarsku, ide okrem iného o asi 500 artefaktov významnej kultúrnej hodnoty, ktoré už máme zmapované. SNS vypracuje a preloží Národnej rade SR samostatný komplexný návrh zákona o riešení a navrátení kultúrneho dedičstva SR a pokúsime sa vysvetliť koaličným aj opozičným poslancom, aby s riešením tejto situácie počkali na náš ucelený návrh, pretože ide o taký významný krok o záchranu kusu histórie Slovenska, že by mal pri ňom byť čo najširší konsenzus.

SNS má v Európskom parlamente najpracovitejšie zastúpenie

14. júla 2011 - (sns.sk)

SNS má v osobe europoslanca Jaroslava Pašku v Európskom parlamente najpracovitejšie zastúpenie zo všetkých slovenských politických strán! Jaroslav Paška sa po druhom roku pôsobenia v Európskom parlamente umiestnil v počte svojich poslaneckých aktivít jasne na čele rebríčka slovenských zástupcov v EP. Link na akreditované nezávislé komplexné hodnotenie pôsobenia slovenských zástupcov v EP:

http://www.mepranking.eu/state.php?st=SK&order=name#ranking

V týchto dňoch Jaroslava Pašku čakajú rokovania Výboru pre priemysel, výskum a energetiku EP, kde bude hovoriť s maďarským ministrom národného rozvoja zodpovedného za klímu a energetiku Tamásom Fellegihom o výsledkoch maďarského predsedníctva EÚ. Potom s poľským podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva Waldemarom Pawlakom, poľskou ministerkou vedy a vyššieho vzdelávania Barbarou Kudryckou, poľským ministrom infraštruktúry (telekomunikácií) Cezarym Grabarczykom a štátnym tajomníkom a podpredsedom vlády pre vnútro a správne záležitosti (informačná spoločnosť) Piotrom Kolodziejczykým o ich úradujúcom predsedníctve v Rade Európskej únie. „Ďalej budem v rámci programu vyššie uvedeného výboru rokovať o politickom prístupe Európskej únie k Svetovej rádiokomunikačnej konferencii ITU (Medzinárodnej telekomunikačnej únie) - WRC-12, návrhu pracovného programu agentúry ACER na rok 2012 a prvých krokov prijatých od jej otvorenia v marci 2011, integrite a transparentnosti trhu s energiou, bezpečnosti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, ale aj modernizácii verejného obstarávania v EÚ, vytváraní spoločného strategického rámca financovania výskumu a inovácií EÚ, prezentácii Spoločného výskumného centra (JRC) o následnosti udalostí a dôsledkoch silného zemetrasenia v Japonsku 11. marca 2011 a prezentácii štúdie Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA),” dopĺňa Jaroslav Paška.

Ján Slota: Maďarsko postupuje plánovane,

ich nóta nebola náhodná, súvisí aj s novými aktivitami Budapešti

na južnom Slovensku

13. júla 2011 - (Ján Slota - sns.sk)

Maďarská republika odovzdala Slovenskej republike v uplynulých dňoch verbálnu nótu, ktorá sa týka plnenia medzivládnej dohody o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. Žasneme. Na Slovensku majú národnostné menšiny - a najmä tá maďarská, o ktorú jedinú Budapešti ide - také nadštandardné práva a podmienky, že v iných krajinách sa im o nich ani len nesníva, a Maďarsko si dovoľuje ešte protestovať! Vnímam to ako dôsledok laxnej zahraničnej politiky súčasnej slovenskej vlády a jej podliezania kamarátom z Budapešti. SNS vyjadruje absolútny úžas nad aroganciou a drzosťou predĺžených rúk Budapešti na slovenskom území. To, čo si v týchto dňoch na južnom Slovensku dovoľujú niektoré menšinové organizácie, je neuveriteľné a vo svete absolútne ojedinelé! Aj za cenu vyhrážania sa šíri v Šamoríne občianske združenie Somorja Hangja - Vox Samaria výzvu obchodníkom a inštitúciám, aby rešpektovali vraj právo na dvojjazyčnosť, chcú odstrániť vraj „jazykovú diskrimináciu v Šamoríne”, a tí, ktorí mali na svojich prevádzkach nápisy len v slovenskom jazyku, majú ho nahradiť dvojjazyčným nápisom. Hlásajú, že majú právo na svoj materinský jazyk. Kto im ho berie, však už na letáku nepíšu... Vieme, že takáto neskutočná iniciatíva nie je na južnom Slovensku ojedinelá, len je zarážajúce, že si takéto niečo môže na našom území niekto dovoliť - a pozoruhodné je to, že takéto excesy vystrájajú vždy len nejaké skupinky z tej istej národnostnej menšiny - maďarskej. Všetky tieto kroky len utvrdzujú SNS v presvedčení, na ktoré sme upozorňovali médiá i verejnosť už dávnejšie - maďarská iredenta pritvrdzuje svoje požiadavky. Maďarsko ide programovo a systémovo krok za krokom za svojím snom o obnovení veľkého Maďarska. Smutné je, že súčasná slovenská politická reprezentácia im v tom výdatne pomáha. Kde sú tie národné politické sily Slovenska, ktoré sa radi presúšajú pred televíznymi kamerami? Prečo opäť protestuje len SNS? Tieto aktivity Budapešti sú presne rozplánované ešte predovšetkým na najbližšie tri roky, kým by mala byť pri moci súčasná slovenská vláda, ktorá je bábkou v rukách Hídu a Fideszu. SNS vyzýva tých, ktorým skutočne leží na srdci osud Slovenska ako samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky, aby sa zúčastnili na petícii SNS smerujúcej k referendu o používaní slovenského jazyka ako jediného úradného jazyka na celom území SR bez výnimky. Je to neskutočné, ale pri počinoch súčasnej slovenskej vlády je to asi jediná cesta, ako si zachrániť štátny jazyk na vlastnom území!

Stanovisko J. Slotu k výrokom A. Záborskej

Je pre nás zarážajúce, ako reagovala poslankyňa za KDH A. Záborská v Európskom parlamente ohľadom riešenia kontroverznej maďarskej ústavy. Jej argumentácia, že väčšinový názor poslancov Európskej ľudovej strany bol taký, že nemôžu podporiť výhrady Európskeho parlamentu k maďarskej ústave, je chabá a nehodná pozície europoslanca. Takéto správanie europoslankyne dokazuje, že ľudovci spadli do jedného vreca spoločne so socialistami. Táto novodobá európska internacionála už prestáva rozoznávať červených od čiernych, čo je v politike kresťanskej Európy smutné. Konzervatívci v EP, ktorí by mali vyznávať princípy kresťanskej európskej civilizácie, zrejme zmenili smerovanie, keď sa takto zachovali. Pani Záborskej by som pripomenul, že v povojnovej histórii po 1. svetovej vojne Maďarsko napadlo Slovensko minimálne trikrát - a to keď hordy Bélu Kúnu napadli východné Slovensko, kde povraždili tisíce nevinných Slovákov, druhý raz to bola udalosť nazvaná ako Malá vojna, no a po tretí raz to bolo v roku 1968, keď spolu s internacionálnou pomocou vojsk Varšavskej zmluvy maďarská armáda prekročila so zbraňou v ruke slovenskú hranicu. Pani poslankyňa v tomto nemá asi úplne jasno, preto by si mala doštudovať skutočnosti z histórie, napríklad aj masakru v Černovej, kde Maďari postrieľali nevinných Černovčanov len preto, aby nevysvätil otec národa Andrej Hlinka ich kostol. Ale sú aj ďalšie historické medzníky, keď Maďarsko dokazovalo vojenskou silou svoju agresiu voči Slovensku a tie riziká ožívajú opäť. Preto sa mi v súčasnej situácii maďarskej rozpínavosti a nehanebných zásahov do vnútroštátnych záležitostí Slovenska, Rakúska, Rumunska, na ktoré SNS neustále upozorňuje, považujem tvrdenie europoslankyne Záborskej, že Maďarsko doteraz nikdy neohrozovalo hranice ani suverenitu susedného štátu, za absolútne scestné a ani nenachádzam slov, ako ho ešte komentovať, pretože je úplne mimo reality.

Denník Sme Jánovi Slotovi po troch rokoch zaplatil

nemajetkovú ujmu a konečne sa aj verejne ospravedlnil,

no rozhodnutie súdu celkom nenaplnil

9. júla 2011 - (hovorkyňa Jana Benková - sns.sk)

Spomínate si ešte na niektorými médiami vyvolanú aféru v marci 2008, keď sa len na základe nikým a ničím nepodložených a neoverených poznámok v spisoch ŠtB niektorí snaživí redaktori tzv. mienkotvorných slovenských médií snažili poškodiť meno predsedu SNS Jána Slotu? Spomeniete si, ako o ňom písali, že počas socializmu vraj kradol autá v Rakúsku a dokonca aj - citujeme z predmetných článkov - “textil na Slovensku”? Dennodenne boli plné noviny článkov na titulných stranách s fotografiami Jána Slotu ako toho najväčšieho zlodeja áut alebo nejakého textilu. A vôbec nebolo podstatné to, že sa k týmto hlúpostiam Ján Slota vyjadril, že sú to klamstvá a výmysly, pretože niektoré médiá na Slovensku vlastné dojmy vydávali za reálne fakty. Médiá na Slovensku často vydávajú vlastné fantazmagórie za fakty, tak prečo by si nepomohli zrejme pre niektorých novinárov aj dôveryhodnými zväzkami ŠtB, do ktorých mohol ktokoľvek napísať naozaj čokoľvek… Tzv. investigatívnym novinárom nenapadlo dokonca ani len toľko, že ak by Ján Slota skutočne kradol autá alebo niečo ďalšie, tak by za to bol v čase socializmu tvrdo vyšetrovaný a odsúdený. Predseda SNS Ján Slota vtedy prežíval niekoľkomesačnú mediálnu štvanicu, ktorá mu nielen poškodila meno, ale aj hlboko ranila jeho rodinu - obaja jeho rodičia tieto šialené útoky a neustále obťažovanie, sledovanie a útoky niektorých konkrétnych novinárov, ktorých mená zatiaľ nebudem zverejňovať, nevydržali a obaja zomreli len s odstupom niekoľkých mesiacov. Predseda SNS Ján Slota nemal inú možnosť než sa brániť na súde a na médiá, ktoré sa do nepodloženej štvanice plnej hrubých lží a útokov na jeho osobu zapojili, podať žaloby na ochranu osobnosti. Súdy dodnes riešia niekoľko takýchto jeho podaní, pretože išlo o mediálnu štvanicu nezvyklých rozmerov. Jeden z nich je už vyše dvoch mesiacov uzavretý na Krajskom súde v Žiline, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu v Žiline, a to zadosťučinením a víťazstvom Jána Slotu nad vydavateľstvom Petit Press, a.s. Bratislava ako vydavateľovi denníka Sme za články o spomenutej téme. V rozsudku sa spomínajú články denníka Sme “Slota na úteku kradol” zo dňa 20. 3. 2008, “ÚPN: Slota vykradol obchod s podtitulom “Ján Slota nevykrádal len autá v Rakúsku, ale aj textil a mäsiarstvo v obci Koš” zo dňa 15. 4. 2008. Súd uložil vydavateľovi denníka Sme ospravedlniť sa konkrétnym textom Jánovi Slotovi za uvedené tvrdenia, nariadil odstrániť elektronickú verziu týchto článkov na internete a okrem súdnych trov musí uhradiť Jánovi Slotovi 10 000 eur ako nemajetkovú ujmu, a to do 14 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Denník Sme obratom zaplatil Jánovi Slotovi nemajetkovú ujmu 10 000 eur a v dnešnom vydaní sa Jánovi Slotovi za zverejnenie lživých článkov a konštatovaní aj ospravedlňuje, hoci faktom zostáva, že ospravedlneniu nevenuje až taký veľký priestor, ako ho venoval v roku 2008 neoverenej škandalizácii jeho osoby. Faktom zostáva aj to, že vydavateľstvo Petitpress a denník Sme zrejme zatiaľ nevenovali pozornosť tej časti rozsudku Krajského súdu, aby odstránili elektronickú verziu napríklad článku „Slota na úteku kradol“, ktorý na ich stránke stále figuruje, a týmto im túto povinnosť pripomínam. Kým bude slovenský mediálny priestor fungovať na takej úrovni, na akej funguje v súčasnosti, predstavitelia SNS sa proti lžiam a tendenčným príspevkom vždy budú brániť všetkými dostupnými prostriedkami a bojovať za očistenie svojho mena. Verím, že túto informáciu pre občanov médiá na Slovensku zo solidarity s denníkom Sme neopomenú a zverejnia s takou radosťou, s akou sa koordinovali pri šírení už spomenutých lží o Jánovi Slotovi.

Košičania spievali na prestížnom festivale

14. júla 2011 - (korzar.sk)

Účinkovanie v opere Franza Liszta Don Sanche vníma vedenie divadla ako ocenenie kvality zboru. Dielo naštudoval Symfonický orchester mesta Miskolc a nemeckí a maďarskí sólisti v réžii Julie Glass. Pemiéru malo v Miskolci na známom Bartókovom opernom festivale, účinkovanie pred pár dňami v Bayreuthe bolo vyvrcholením osláv 200. výročia Lisztovho narodenia. Košická opera už tradične patrí aj k hosťom podujatia neďaleko maďarskej Šoprone. Tentoraz v jaskynnom divadle vo Fertörákosi uviedla Figarovu svadbu a Čarovnú flautu. Predstavenia boli poslednými opernými produkciami uvedenými pred zatvorením a rekonštrukciou jaskynného divadla. To bude opätovne otvorené v roku 2013.

Filozofická fakulta Univerzity Komenského

si pripomenie 90. výročie založenia

11. júla 2011 - (fphil.uniba.sk)

Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, patrí medzi najstaršie fakulty Univerzity Komenského a na jeseň tohto roku si pripomenie 90. rokov od okamihu, kedy sa začalo s pedagogickou činnosťou. Filozofická fakulta je dnes moderným centrom univerzitného vzdelávania a ponúka každoročne záujemcom o štúdium širokú škálu spoločenskovedných, humanitných, umenovedných a filologických študijných programov. Na bakalárskom a magisterskom stupni štúdia fakulta otvára každý rok takmer 60 študijných programov, pričom plánovaný počet prijatých na bakalárske štúdium je okolo 1200 študentov a na magisterské štúdium okolo 1000 uchádzačov. Záujem o štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave je stabilne vysoký. Na bakalárske štúdium sa každoročne hlási asi 3800 uchádzačov. Najväčší záujem je o štúdium psychológie, marketingovej komunikácie, politológie, žurnalistiky a programov prekladateľstva - tlmočníctva v spojení s anglickým, španielskym alebo portugalským jazykom. Filozofická fakulta UK sa v ostatných rokoch usiluje predstaviť v zimných mesiacoch širšej verejnosti aj Dňom otvorených dverí, počas ktorého majú záujemcovia o štúdium možnosť navštíviť priestory a katedry fakulty a stretnúť sa s pedagógmi z jednotlivých študijných programov. Filozofická fakulta UK systematicky rozširuje ponuku študijných programov a od nového akademického roka 2011/12 otvára novú prekladateľsko-tlmočnícku špecializáciu - fínsky jazyk a kultúra. V ďalších rokoch sa záujemcovia o štúdium na fakulte budú môcť prihlásiť aj na ďalšie študijné programy ako napríklad stredoeurópske štúdia alebo kórejské štúdiá. V týchto dňoch Filozofická fakulta UK uzatvára nielen prijímacie konanie na bakalársky, magisterský či doktorandský stupeň štúdia, no zároveň sa pripravujú aj promócie čerstvých absolventov. V tomto akademickom roku ukončilo štúdium na fakulte 430 bakalárov a 390 magistrov. Predpokladá sa, že po jesennom termíne záverečných skúšok sa počet absolventov fakulty rozšíri o asi 200. Filozofická fakulta UK v Bratislave si 90. výročie založenia pripomenie v októbri 2011 dvojdňovým programom osláv. Chýbať nebude výstava k založeniu fakulty, slávnostné zasadnutie vedeckej rady a akademickej obce, slávnostné akademické zhromaždenie s prednáškami o histórii univerzitného vzdelávania, poslaní a postavení fakulty v slovenskej vede a kultúre. Fakulta zároveň predstaví novú publikáciu venovanú svojej minulosti i prítomnosti a pre akademickú obec i verejnosť pripravuje rozmanitý kultúrny a spoločenský program.

História FiF UK:

http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=5638

Osobnosti Univerzity Komenského - sériu rozhovorov s vedením UK, FiF UK a vedúcimi katedier filozofickej fakulty nájdete na internetovom magazíne študentov katedry žurnalistiky Webjournal.sk:

http://www.webjournal.sk/clanok/2994/zurnalisti-predstavuju-osobnosti-univerzity-komenskeho-r

http://www.webjournal.sk/clanok/?c=osobnosti-univerzity

Letná ponuka programov v severnom Maďarsku

10. júla 2011 - (topky.sk)

V lone malebných vrchov a údolí severného Maďarsku čakajú na vnímavých návštevníkov - záujemcov o folklór, dejiny, kultúru a oddych výnimočné letné programy. Pozrime sa na niektoré z nich bez nároku na úplnosť.

Folklórne podujatia

V dňoch 8. a 9. júla sa uskutoční už 32. ročník Medzinárodného folklórneho festivalu Kaláka v Miskolci.

Koncom júla sa v Salgótarjáne bude konať už 16. ročník Medzinárodného novohradského folklórneho a gastronomického festivalu. Počas štvordňového festivalu sa bude môcť každý oboznámiť s výnimočnými novohradskými gastronomickými špecialitami a tradičnými tancami.

V srdci regiónu Matyóföld, Mezőkövesde, budú začiatkom augusta návštevníci v rámci Folklórneho festivalu Matyóföld mať príležitosť spoznať zvyky tohto osobitého etnika.

V Gyöngyösi sa v dňoch 8. - 14. augusta uskutoční XI. Medzinárodná prehliadka folklóru Gyöngy, na ktorej vystúpia folklórne súbory z mnohých európskych krajín. V Kazincbarcike sa koná od 3. do 7. augusta 16. Medzinárodný folklórny festival regiónu Sajóvölgye.

Hradné hry

Milovníci histórie môžu od 14. júla zažiť v meste Eger 10-dňovú historickú veselicu. Do Miskolcu sa od 13. augusta na dva dni vráti stredoveká atmosféra, na záujemcov o minulosť čaká prehliadka skvostných šiat a stredovekých jedál. V rozprávkovom skanzene zapísanom do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva v Hollókő sa 20. augusta uskutočnia Hradné hry. V dňoch 11-15. júla sa v rámci Dní svetového kultúrneho dedičstva budete môcť pokochať v nádherných jaskyniach a v ich okolí.

Hudba

Milovníci hudby nemusia chodiť ďaleko za oddychom. Na mnohých miestach severného Maďarska sa budú konať rôzne koncerty a série koncertov.. Začiatkom augusta sa v Sárospataku uskutoční Zemplínsky festival a v rámci Festivalu pouličného divadla v Sátoraljaújhelyi budete mať príležitosť pozrieť si vystúpenia skvelých aktérov. Od 14. júla čaká na milovníkov muzikálu dvojdňový Maratón muzikálu Mátra. V Tokaji usporiadajú v dňoch 13-17. sériu koncertov iného charakteru. V rámci Festivalu Hegyalja /Podhorie/ tam bude hrať prím pop a rock. Neopakovateľný zážitok zo skvelého buketu tokajských vín umocnia skupiny ako napríklad Slayer, Scooter, Guano Apes alebo Kosheen.

Aktívny oddych

Na východnom úpätí Matry sa pripravujú dve vskutku špeciálne podujatia. V dňoch 26-31. júla sa v Siroku uskutoční trinásty ročník Medzinárodného motocyklistického týždňa. Od malých motoriek až po robustné vyblýskané stroje si tu prídu na svoje milovníci širokého spektra značiek dvojkolesových tátošov. Koncom augusta sa oplatí zavítať do Mátraderecske, kde sa uskutoční nemenej osobité podujatie - Palócsky vankúšový festival.

Necelých 30 kilometrov od Egeru sa nachádza Szilvásvárad, kde sa počas leta uskutoční Festival pstruhov a vín, ako aj jazdecký festival lipicanských koní.

Uvedené programy verne odzrkadľujú pestrosť severomaďarského regiónu. Okrem kultúrnych podujatí čakajú návštevníkov počas celého roka regionálne wellness centrá a kúpele, svetoznáme vinárstva a fantastické hrady, historické mestá. Akciové ponuky ubytovania v našom regióne nájdete na webovej stránke:

www.nordtour.hu

Máme radi mobily, zaostávame v prístupe na internet

13. júla 2011 - (sita)

Slováci sú fanúšikmi mobilov, obľubujú telefonovanie cez internet, stále však majú príliš málo počítačov a neradi menia internetových operátorov. Vyplýva to z najnovšieho celoeurópskeho prieskumu Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil od 9. februára do 8. marca tohto roka na reprezentatívnej vzorke 27 tis. domácností v EÚ. Na Slovensku podľa zistených údajov majú dominanciu mobilné telefóny, ktoré používa až 86 % Slovákov. Prieskum ďalej ukázal, že 18 % Slovákov má predplatenú kartu, 35 % má s operátorom podpísanú zmluvu a 34 % má predplatenú kartu aj zmluvu. Väčšina Slovákov zároveň už nevidí význam v paralelnom využívaní mobilu a pevnej linky. Len 27 % užívateľov má aj pevnú linku aj mobil, pričom priemer v EÚ je 62 %. Slovensko patrí spolu s Českou republikou, Fínskom, Litvou a Lotyšskom k štátom, kde podiel domácností využívajúcich len mobilný telefón presiahol viac ako 50 %. Slováci sú lídrami aj v telefonovaní cez internet, keď si ho obľúbilo 45 % domácností, kým európsky priemer je 28 %. V prístupe na internet patrí Slovensko k podpriemeru EÚ, keď má k nemu prístup polovica domácností, zatiaľ čo v únii je to 62 %. Tí, čo internet doma nemajú, ako dôvod najčastejšie uvádzajú, že internet ich nezaujíma alebo k nemu majú prístup inde, napríklad v práci. Slovákov taktiež odrádzajú vysoké náklady spojené s kúpou počítača a modemu alebo bývajú v oblasti, kde nie je pokrytie internetom. Slovensko zaostáva aj v rozšírení počítačov, keď ho podľa prieskumu vlastní len 55 % domácností, čo nás zaradilo na 4. miesto od konca pred Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. Na hornom konci rebríčka sú Holanďania, Švédi a Dáni. Prieskum ukázal aj to, že väčšina Slovákov je lojálna k poskytovateľom internetu. Ak sa už raz s niekým dohodnú, nemajú tendenciu hľadať výhodnejšie podmienky u iného operátora. Až 67 % užívateľov na Slovensku je neaktívnych v otázke výmeny operátora, pričom len 11 % užívateľov ho mení a porovnáva dostupné alternatívy. Spolu s Rakúšanmi máme najviac odmietavý prístup k balíčkom služieb. Na Slovensku si totiž prístup na internet ako súčasť balíčka kupuje 48 % domácností, kým v únii tak robí až 61 %. V prístupe na internet cez satelit patrí Slovensko spolu s Českou republikou k lídrom EÚ, keď sa takto k internetu pripája až 12 % domácností. Televíziu Slováci najčastejšie pozerajú prostredníctvom káblovky, keď tak robí až 37 % domácností. Satelit využíva 27 %, terestriálne sleduje TV 13 % a cez balíčky služieb 32 %.

Česi sú „feťákmi Európy“, ukázal prieskum

10. júla 2011 - (čtk)

Mladí Česi vo veku 15 až 24 rokov holdujú marihuane najviac z celej Európskej únie. Dokazujú to zverejnené údaje prieskumu Eurobarometer. Marihuanu si v poslednom roku dopriala takmer štvrtina z opýtaných. Ďalších 24 percent mladých Čechov už túto drogu vyskúšalo, hoci nie v posledných 12 mesiacoch. V oboch prípadoch ide o najvyššie čísla v rámci 27-člennej únie. Prieskum uskutočnili v máji medzi približne 12 000 Európanmi. Česi dominujú v EÚ aj vo vnímaní možných zdravotných rizík spojených s užívaním marihuany. Kým v Rumunsku si 55 percent mladých myslí, že keď si niekto dá raz či dvakrát marihuanu, vystavuje sa tým vysokým zdravotným rizikám, tak v Česku tento názor zastáva len sedem percent opýtaných. Možné vysoké nebezpečenstvo zdravotných problémov spôsobených pravidelným fajčením marihuany vníma v Česku 50 percent opýtaných, čo je ale opäť najmenej z celej EÚ. Priemer v celej únii v tomto smere predstavuje 67 percent a na Cypre je to dokonca 81 percent. Rozsiahly prieskum, ktorý sa venuje aj požívaniu mnohých ďalších drog, potvrdzuje údaje z obdobných ankiet a správ. Napríklad koncom júna Úrad OSN proti drogám a zločinu (UNODC) na základeštatistík z roku 2008 uviedol, že Česko patrí medzi popredných svetových výrobcov drog amfetamínového typu. Predovšetkým ide o metamfetamín, ktorého spotreba je v Česku najvyššia v Európe. Európska komisia tiež zdôraznila, že je potrebné, aby EÚ posilnila boj s narastajúcim problémom, ktorý predstavujú nové syntetické drogy. Tie sa dostávajú na európsky trh. Únia už identifikovala približne štyri desiatky látok, ktoré imitujú zakázané drogy typu kokaín alebo extáza, avšak zatiaľ nie sú všade zakázané. Vlani takýchto látok bolo „len” 24. Komisia sľúbila, že čoskoro príde s konkrétnymi návrhmi, ako s týmto problémom na európskej úrovni bojovať. Nové syntetické drogy podľa prieskumu v priemere vyskúšalo už asi päť percent mladých Európanov. Najviac - 16 percent - to bolo v Írsku, za ktorým nasledujú Poľsko a Lotyšsko (9 percent). Väčšina mladých Európanov v prieskume súhlasilo s tým, aby tieto látky zakázali.

Slovensko má v Dunajskej stratégii koordinovať dve oblasti

13. júla 2011 - (sita)

Slovensko by malo prostredníctvom envirorezortu v spolupráci s Maďarskom robiť koordinátora obnovy a udržania kvality vôd v rámci stratégie EÚ pre dunajský región. Okrem toho máme v stratégii koordinovať spoločne so Srbskom ďalšiu oblasť - rozvíjanie znalostnej spoločnosti prostredníctvom výskumu, vzdelávania a informačných technológií. Túto úlohu má na starosti Slovenská akadémia vied. Systém aktualizácie projektových zámerov v prioritných oblastiach Stratégie EÚ pre dunajský región dnes schválila vláda. Dunajská stratégia, ktorú Európska rada schválila 24. júna, by mala prehĺbiť spoluprácu krajín dunajského regiónu a posilniť trvalo udržateľný rozvoj a konkurencieschopnosť tejto časti Európy. Schválená štruktúra dunajskej stratégie sa opiera o štyri piliere a jedenásť prioritných oblastí. Medzi piliere patrí prepojenie podunajskej oblasti, ochrana životného prostredia v podunajskej oblasti, rozvíjanie prosperity v podunajskej oblasti a jej posilnenie. Vo všetkých zainteresovaných členských štátoch dunajského regiónu bola vytvorená pozícia národného kontaktného bodu, na Slovensku bol zaň určený Úrad vlády SR. Okrem týchto bodov a koordinátorov v stratégii funguje aj 11 riadiacich skupín pre jednotlivé oblasti, v ktorých má zastúpenie každý štát. Pri zohľadnení priorít Slovenska v jednotlivých pilieroch dunajskej stratégie by sa z nášho pohľadu mali uskutočniť najmä niektoré projektové oblasti. V pilieri spájanie dunajského regiónu je to budovanie severojužného dopravného prepojenia s napojením na Dunaj (prednostne vodnej vážskej cesty), podpora integrovanej intermodálnej dopravy - budovanie terminálov s napojením na multimodálne dopravné koridory, podpora nemotorovej (napríklad cyklistickej) dopravy v mestách a mestských regiónoch, využitie rieky Dunaj ako zdroj obnoviteľnej energie a ako cestu na dopravu energetických surovín, podpora dialógu medzi jednotlivými kultúrami dunajského regiónu a podpora budovania cyklotrás v celom regióne. V pilieri Ochrana životného prostredia v dunajskom regióne je to samotná ochrana životného prostredia v regióne, integrovaný manažment vodných zdrojov, teda starostlivosť o zdroje podzemných a povrchových vôd, ich racionálne využívanie, ochrana pred povodňami, využívanie podzemnej vody ako zdroj pitnej vody, ochrana a udržanie kvality vôd v dunajskom regióne, ochrana a starostlivosť o ovzdušie, pôdy a ekosystémy dunajského regiónu a ochrana biodiverzity a krajiny a riadenie rizík v oblasti životného prostredia. V pilieri Budovanie prosperujúceho dunajského regiónu je to podpora budovania vedomostných klastrov a budovanie vedecko-technologických parkov. Preferovať budú finančne zabezpečené projekty, respektíve tie, čo budú mať realistické potenciálne zdroje financovania, budú projektovo pripravené, dôležité z hľadiska významu a súladu s prioritami stratégie, budú prinášať synergický efekt s ďalšími iniciatívami v regióne a budú mať možnosť podpory u zahraničných partnerov. V stratégii sa nemajú využívať žiadne nové financie, žiadna nová legislatíva a žiadne nové inštitúcie. Európska únia nevyčleňuje na stratégiu osobitné peniaze, región ich však môže do značnej miery čerpať z už dostupných prostriedkov v rôznych programoch EÚ.

Zrážku na Dunaji zavinili obe lode

11. júla 2011 - (Matúš Burčík - Sme)

Hlavným vinníkom aprílovej zrážky plavidiel na Dunaji bola posádka lode nemeckej firmy Bavaria, zistila Štátna plavebná správa. Prípadom sa bude ďalej zaoberať polícia. Nemecká loď s nákladom kukurice sa v polovici apríla pri Šamoríne zrazila s výletnou loďou Victoria. Loď pod vlajkou Malty mala na palube 160 pasažierov. Nikomu sa nič nestalo. Výsledky vyšetrovania poskytla Štátna plavebná správa po takmer troch mesiacoch. Posádka Bavarie podľa nej urobila niekoľko chýb. V čase nehody ju riadil človek, ktorý na to nebol odborne spôsobilý. Loď sa nedržala predpísaného okraja plavebnej dráhy. Členovia posádky nedodržali stanovené časy odpočinku a bolo ich menej, ako určujú predpisy. „Tesne pred nehodou malo plavidlo Bavaria 52 zapnuté reflektory, ktoré znemožnili vodcovi Victorie správne identifikovať druh plavidla, ku ktorému sa blíži,“ dodáva riaditeľ Štátnej plavebnej správy Miroslav Detvan. Časť viny je aj na kormidelníkovi lode s výletníkmi, ktorý porušil pravidlá pre stretávanie sa plavidiel. Na stretnutie s Bavariou zvolil pravobok, hoci na to od nej nemal súhlas. Na zdrži, kde došlo k nehode, platí zásada stretávania sa ľavými bokmi. Správu o príčinách nehody prevzalo minulý týždeň ministerstvo dopravy. Čakala na ňu aj polícia v Dunajskej Strede, ktorá vo veci vedie trestné stíhanie. „Polícia prípad vyšetruje ako trestný čin všeobecného ohrozenia. Od odborného vyjadrenia Štátnej plavebnej správy sa budú odvíjať ďalšie kroky,“ povedala trnavská policajná hovorkyňa Martina Kredatusová. Za všeobecné ohrozenie hrozia štyri až desať rokov väzenia. Lode sa zrazili na 34. kilometri širokého prívodového kanála Vodného diela Gabčíkovo okolo druhej v noci. Victoria smerujúca z Passau do Ostrihomu nárazom oproti plávajúcu loď nalomila, tá sa začala potápať. Bavariu museli po zrážke odtiahnuť. Neskôr ju opravili v bratislavskom prístave. Poškodenie Victorie nebolo vážne.

Srdce Otta von Habsburg pochovajú osobitne

14. júla 2011 - (pluska.sk)

Srdce Otta von Habsburg pochovajú v súlade s poslednou vôľou zosnulého samostatne v maďarskom benediktínskom kláštore v Pannonhalme. Rozlúčka s najstarším synom posledného rakúskeho cisára a posledného uhorského kráľa Karola I. (IV.), ktorý zomrel 4. júla v Bavorsku vo veku 98 rokov, sa začala minulý týždeň v Nemecku. Jeho telo pochovajú v krypte viedenských kapucínov, kde sú pochovaní aj ďalší členovia rodiny. Poslednou vôľou Otta von Habsburg, ktorý sa celý život hlásil k rádu benediktínov, bolo, aby jeho srdce pochovali oddelene v benediktínskom kláštore v maďarskej Pannonhalme južne od Györu. Urnu s jeho srdcom uložia v nedeľu večer v bazilike kláštora. Pri tejto príležitosti sa bude konať v nedeľu v Budapešti smútočná omša v Bazilike sv. Štefana.

Fiľakovo - Bašta Bebekovcov

15. júla 2011 - (Daniel Kollár - Sme)

Výraznou dominantou Fiľakova na slovensko-maďarskom pomedzí je zrúcanina hradu, ktorý odolal aj tatárskym vpádom v 13. storočí Ak do Fiľakova pricestujeme autom, na prvý pohľad nás očarí panoráma Fiľakovského hradu postaveného na tufovom zvyšku sopky. Stojí priamo v meste a poskytuje výhľad nielen na Fiľakovo, ale aj na blízke okolie. Z hradného vrchu vidieť predovšetkým na juh, kde dominuje severná časť Cerovej vrchoviny s najvyšším vrchom Karanč. O zrode hradu a jeho názve koluje niekoľko povestí. Podľa jednej z nich sa názov hradu odvodzuje od ostražitého ovčiarskeho psa, ktorý mal vždy nastavené uši. Z maďarského slova fúlek = ucho vznikol aj maďarský názov Fiľakova (Fúlek). Hrad postavili pri križovatke dôležitých obchodných ciest už v predtatárskom období. V roku 1242 sa spomína medzi hradmi, ktoré sa Tatárom nepodarilo obsadiť. Strategická poloha Fiľakovského hradu neunikla ani Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý si hrad privlastnil. Neskôr sa dostal do zálohu Perényiovcom. V 16. storočí hrad vlastnili Bebekovci, ktorí ho pod tureckou hrozbou dali pred rokom 1551 prestavať a nanovo opevniť. Lenže Turci využili nepozornosť hradnej posádky a v roku 1554 sa moderne opevneného hradu zmocnili takmer bez boja. K tejto udalosti sa viaže povesť, podľa ktorej sa jeden z Turkov preobliekol za žobráka a dal sa najať do hradnej služby. Neskôr našiel nechránené okienko, ktorým sa dalo nepozorovane dostať do hradu. Správu tajne poslal begovi Hamzovi, a tak Turci prenikli do hradu bez jediného výstrelu. Hrad zostal v tureckom vlastníctve takmer štyridsať rokov. Stal sa centrom tzv. fiľakovského sandžaku - tureckého správneho okresu, ktorý zahŕňal celé Poiplie. Tak to zostalo až do jesene roku 1593, keď hrad dobyli cisársko-uhorské vojská, ktoré oslobodili aj okolie. Aj neskôr, počas povstania vedeného Imrichom Thökölym, bol hrad dejiskom urputných bojov. Spojené turecko-kurucké vojská ho nakoniec dobyli, vyplienili a v roku 1682 vyhodili do vzduchu. Fiľakovský hrad sa už z tejto pohromy nespamätal. Po roku 1972 časť zrúcaniny zakonzervovali. V roku 2007 vzniklo Hradné múzeum, ktoré o rok neskôr na troch spodných podlažiach päťposchodovej Bebekovej bašty sprístupnilo stálu historickú expozíciu. Návštevníkov oboznamuje s históriou mesta a hradu od prvej písomnej zmienky po zničenie hradu v roku 1682. Vystavené sú vzácne stredoveké a rano-novoveké nálezy z hradu zo zbierok Slovenského národného múzea (kachlice s vyobrazeniami stredovekých uhorských kráľov a svätcov), pôvodné kľúče od hradu a predmety pochádzajúce z obdobia takmer štyridsaťročnej tureckej okupácie Fiľakova. Na spodnom poschodí možno vidieť hodnotné exponáty z najvýznamnejších archeologických lokalít v okolí Fiľakova.

Po stopách Muránskej Venuše

* V obvodovom murive Bebekovej bašty sa nachádza kamenná delová guľa údajne z obliehania v roku 1682.

* Turisti môžu využiť aj náučný chodník, ktorý okrem histórie hradu približuje geologickú minulosť hradného vrchu -zvyšku okrajového tufového valu sopečného krátera.

* V h rade sa začína Cesta Márie Széchyovej, diaľková trasa, ktorá spája dva hrady - Fiľakovský hrad a hrad Muráň. Dosahuje dĺžku 78 km. Pomenovali ju po Márie Széchyovej, známej ako Muránska Venuša.

* Návštevu hraduje ideálne spojiť s Fiľakovským jarmokom, ktorý sa tento rok uskutoční 13. augusta pri príležitosti osláv 765. výročia prvej písomnej zmienky o meste a XXI. Palóckych dní.

V Maďarsku sa skončila obnova obcí po ekologickej katastrofe

14. júla 2011 - (tasr)

Deväť mesiacov po ekologickej katastrofe v Maďarsku bola ukončená obnova obcí Devecser, Kolontár a Somlóvásárhely, zasiahnutých červeným kalom. Maďarská vláda do výročia katastrofy vyrieši problémy všetkých postihnutých, vyhlásil dnes v novej obytnej štvrti Devecseru maďarský minister vnútra Sándor Pintér. Po prehliadke obnovených častí obce šéf rezortu zdôraznil, že obnova a odškodnenie obyvateľstva boli ukončené do termínu, ktorý vláda stanovila. Ďalšia možnosť rozvoja Devecseru je zabezpečená tým, že mikroregión vyhlásili za postihnutú oblasť. Podľa Pintéra na budúci týždeň sa začne vyplácanie odškodnenia nepoľnohospodárskych podnikom, ku ktorému už prišlo z Európskej únie potrebné povolenie. Do dvoch týždňov možno očakávať v Bruseli schválenie odškodnenia poľnohospodárskych podnikov a teda štát zmierni aj škody spôsobené farmárom. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra 2010 pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala desať obetí a vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Približne 400 domov bolo zničených. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser; zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Polícii sa nedarí skrotiť divoký juh. Mafia ťaží z polohy

12. júla 2011 - (Matúš Burčík - Sme)

„V súčasnosti v dunajskostredskom regióne neoperuje žiadna silná skupina podsvetia,“ oznámil šéf miestnej polície Jaroslav Spišiak v auguste 2000. V roku 2011 juh Slovenska ovládajú gangy zo Serede a z Galanty. Spišiak je už policajným prezidentom a jeho podriadení si s nimi nevedia rady. Lokálnym skupinám sa darí vtedy, keď majú podchytených svojich policajtov. Podsvetie sa vždy snaží získať ľudí z mocenských zložiek štátu, hovorí Jaroslav Ivor, ktorý šéfoval vyšetrovateľom v čase objasňovania dunajskostredskej masakry pápayovcov z roku 1999. „Vzťahy sú budované násilím, alebo si ľudí kupujú. Do ich služieb tiež vstupujú mnohí šikovní, vzdelaní a orientovaní právnici, ktorí majú za úlohu pomáhať a riešiť konflikty.“ Blízkosť hranice s Maďarskom je podľa Ivora ďalšou výhodou podsvetia v tomto regióne. „Je tam prelievanie kapitálu, výmena rôznych odborníkov, možnosti úniku pred trestným stíhaním.“ Z likvidácie pápayovského gangu polícia obvinila šéfa konkurenčnej skupiny Ľudovíta Sátora, bratov Raiszovcov a Arpáda Szamaránskeho. Poslední traja sú po smrti, Sátor zmizol a podľa niektorých informácií už tiež nežije. Krajský súd v Trnave sa prípadom zaoberá od roku 2003. Termín neverejného zasadnutia vytýčili na 2. septembra, povedala hovorkyňa súdu Jana Kondákorová. Súd môže stíhanie zastaviť, prípadne prerušiť, keďže súdiť už niet koho. Kauzu riešilo viac sudcov. V roku 2004 sa sudca Vladimír Tencer sám vylúčil pre zaujatosť, lebo v minulosti s jedným zo zavraždených pápayovcov chodil na poľovačky. Spišiak nedávno povedal, že hľadaný Sátor mal kontakty s ľuďmi z policajných kruhov. Pohyboval sa na území Slovenska a Maďarska. Tam sa svojho času skrýval aj Milan Šípoš - tiež bývalý konkurent Tibora Pápaya. V marci 1997 ho na Pápayovu žiadosť zlikvidoval Mikuláš Černák. Za ten rok sa v regióne Dunajskej Stredy stalo šesť mafiánskych vrážd. Najbrutálnejšou bola likvidácia 32-ročného Rudolfa H., ktorého odrezanú hlavu našli v kvetináči pred obchodným domom Modrý Dunaj. Dvanásť rokov po najmasovejšej vražde v histórii Slovenska podsvetie z juhu vo výstrednostiach pokračuje. Minulý týždeň niekto zaútočil protitankovou päsťou. Pokrok vo vyšetrovaní polícia zatiaľ neoznámila.

Pastier detektív: Zlodejov prenasledoval rogalom

14. júla 2011 - (tasr)

Rogalom prenasledoval štyroch zlodejov farebných kovov pastier z osady pri maďarskej obci Malý Kereš. Páchateľov, ktorí sa pokúšali ukradnúť medené súčasti transformátora, polícia pomocou „lietajúceho pastiera” rýchlo zadržala. Muži v stredu nadránom rozbili transformátor na osade pri Malom Kereši a chceli ukradnúť z neho tri medené cievky s hmotnosťou po 30 kilogramov. Pastier pasúci neďaleko ovce si všimol výpadok elektriny v maštali, preto išiel skontrolovať transformátor, pričom vyrušil zlodejov. Páchatelia ušli a schovali sa na kukuričnom poli a vo vinici. Pastier zavolal policajtov a oznámil im, že kým prídu, vzlietne s rogalom a bude prenasledovať zlodejov. Policajti pomocou navigovania lietajúceho pastiera chytili trojicu kumpánov. Štvrtého, ktorý ušiel autom, zadržali onedlho v obci Dunaeďház (Dunaegyháza) vo vlastnom byte. Kriminalisti vypočuli zadržaných, ktorí spôsobili materiálnu škodu vo výške do dvoch miliónov forintov (7411 eur).

Maďarskí meteorológovia varujú pred horúčavami

14. júla 2011 - (tasr)

Maďarská meteorologická služba (OMSZ) vydala na dnes na väčšinu územia Maďarska druhý stupeň výstrahy pre horúčavy. Priemerné denné teploty sa budú totiž pohybovať okolo 27-28 stupňov Celzia. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI najvyššia denná teplota na juhu krajiny môže prekročiť aj 38 stupňov Celzia a môže padnúť rekordná teplota tohto dňa, ktorú namerali vlani v meste Örkény v Peštianskej župe s hodnotou 37,2 stupňa Celzia. Denný teplotný rekord padol v Maďarsku naposledy túto nedeľu - 10. júla. V Túrkeve - približne 120 kilometrov juhovýchodne od Budapešti - namerali 39,1 stupňa Celzia. Historicky najvyššiu teplotu s hodnotou 41,9 stupňa Celzia zaznamenali Maďari 20. júla 2007 v Kiskunhalasi.

V Maďarsku padol teplotný rekord, namerali 39,1 stupňa Celzia

10. júla 2011 - (tasr)

Po sobotňajšom najteplejšom 9. júli v Maďarsku s hodnotou 37,9 stupňa Celzia padol teplotný rekord pripadajúci aj na 10. júla. V Túrkeve približne 120 kilometrov juhovýchodne od Budapešti namerali 39,1 stupňa Celzia. Doterajší rekord 37,5 stupňa Celzia zaznamenali 10. júla 1927 v Segedíne, informovala tlačová agentúra MTI. Teplotný rekord dňa padol aj v Budapešti, namerali tam 38,4 stupňa Celzia, padol tak rekord s hodnotou 36,2 stupňa Celzia z roku 2002. Rekordná bola aj denná minimálna teplota. V juhomaďarskom Pécsi teplota nadránom klesla na 24,4 stupňa Celzia, v tom istom meste evidujú denný rekord minimálnej teploty z roku 1942, ktorého hodnota bola nižšia o štyri desatiny stupňa Celzia. Historicky najvyššiu teplotu s hodnotou 41,9 stupňa Celzia zaznamenali Maďari 20. júla 2007, ktorú namerali v Kiskunhalasi.

Prudká búrka v Debrecíne: Zranila tridsať ľudí

12. júla 2011 - (tasr)

Dôsledky prudkej búrky, ktorá v nočných hodinách zasiahla maďarskú župu Hajdú-Bihar, vrátane jej metropoly, druhého najväčšieho mesta krajiny Debrecínu, sa pomaly darí odstraňovať. Ako informovala maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na hovorkyňu jednej z distribučných spoločností, dnes popoludní sa podarilo obnoviť zásobovanie elektrickou energiou vo všetkých domácnostiach regiónu. Na dlhší alebo kratší čas boli v dôsledku búrkou postihnutej energetickej siete prerušené dodávky elektrickej energie do asi 30.000 domácností v oblasti. V Debrecíne sa naďalej intenzívne pokračuje na obnovení poškodeného trolejového vedenia, v dôsledku ktorého je prerušená trolejbusová doprava v meste. Pri búrke došlo aj k ťažkým zraneniam osôb v Debrecíne a okolí. Šesťdesiatnika-bezdomovca, ktorý pri víchrici po náraze utrpel fraktúru panvy, operovali ešte v noci. Dve ženy, ktoré utrpeli zranenia stehenných kostí, sa podrobili chirurgickým zákrokom dnes. Ľahšie zranenia utrpeli podľa dnešných informácií nemocničných zdrojov viac ako tri desiatky ľudí. Hasiči zasahovali od nočných hodín až do dnešného poludnia na asi 170 miestach regiónu, najčastejšie odstraňovali vyvrátené stromy z komunikácií, verejných priestranstiev a odčerpávali vodu zo zatopených pivníc.

Okolie Orosláňu zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 3,7

11. júla 2011 - (tasr)

Zemetrasenie s magnitúdou 3,7 zaznamenali dnes v okolí mesta Orosláň (v Komáromsko-Ostrihomskej župe). Otrasy krátko po ôsmej ráno pocítili aj v Budapešti. K zraneniam osôb či materiálnym škodám podľa doterajších informácií nedošlo. Podľa maďarského spravodajského servera origo.hu epicentrum zemetrasenia bolo medzi Csákvárom a Gántom. Seizmológ László Tóth uviedol, že na maďarské pomery ide o stredne silné zemetrasenie, pri ktorom sa môžu už objaviť menšie materiálne škody, napríklad praskliny na budovách. V januári bolo zemetrasenie s magnitúdou 4,7 tiež v tejto lokalite. Podobných otrasov je v Maďarsku ročne niekoľko, píše server origo.hu.

Zemetrasenie spôsobilo menšie škody

Ranné zemetrasenie pri meste Orosláň s magnitúdou 3,7 spôsobilo menšie materiálne škody. V obci Várgesztes bol opäť poškodený kostol a praskliny sa objavili aj na výškových budovách Orosláňu, ktoré boli poškodené pri januárovom zemetrasení. Ako uviedol pre tlačovú agentúru MTI primátor Orosláňu Károly Takács, zemetrasenie nespôsobilo nijaké problémy vo fungovaní inštitúcií. V niekoľkých poschodových domoch sa na vyšších poschodiach rozbili menšie predmety. Dnešné otrasy o 08.06 h, ktorých epicentrum bolo 15 kilometrov juhovýchodne od Orosláňu, pocítili aj v Budapešti. V januári bolo zemetrasenie s magnitúdou 4,7 tiež v tejto lokalite. Otrasy boli vtedy citeľné i na juhu Slovenska. Podobných otrasov je v Maďarsku ročne niekoľko.

Zázrak! Vlak prešiel ponad dievčatko. Utrpelo iba odreniny

14. júla 2011 - (tasr)

Iba drobné odreniny utrpelo poldruharočné dievčatko, ponad ktoré pri západomaďarskom Šoprone prešiel v stredu osobný vlak, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Rodičia pravdepodobne nezatvorili bránu rodinného domu, ktorý je pri železničnej trati, a dieťa sa dostalo z dvora von. Rušňovodič osobného vlaku na trati Viedeň-Šopron-Deutschkreutz začal okamžite brzdiť, keď uvidel dieťa na koľajisku. Súprava sa však zastavila až po tom, čo prešla ponad dievčatko. Dieťa spod vlaku vyzdvihla matka. Prípad so šťastným koncom, v ktorom ale rodičia čelia podozreniu z trestného činu ohrozenia maloletého dieťaťa, vyšetruje šopronská polícia.

Horskí záchranári pomáhali zranenej maďarskej turistke

13. júla 2011 - (tasr)

O pomoc pre 23-ročnú maďarskú turistku s poranenou nohou požiadal dnes dopoludnia personál Štefánikovej chaty v Nízkych Tatrách Horskú záchrannú službu (HZS). Turistka sa podľa horských záchranárov zranila počas túry v oblasti Králičky. „Za pomoci kamarátov prišla na Štefánikovu chatu. Odtiaľ bola iba s námahou schopná ďalej samostatne pokračovať. Štyria záchranári HZS ju prostredníctvom nosidiel UT 2000 a jej kolegov bezpečne dopravili až na parkovisko pred Trangošku, odkiaľ zájazd pokračoval domov,“ informovali horskí záchranári.

Nedal prednosť v jazde a spôsobil vážnu nehodu

14. júla 2011 - (sita)

Polícia vyšetruje okolnosti vážnej dopravnej nehody, ktorá sa stala v utorok na ceste medzi Martinom a Žilinou. Vodič kamiónu z Maďarska nedal prednosť protiidúcemu autu značky Citroën Jumper pri odbočovaní ku kameňolomu Dubná skala. Došlo k zrážke, pri ktorej sa zranili 33-ročný vodič Citroënu a jeho spolujazdec. Alkohol u vodičov polícia nezistila. Hmotná škoda dosiahla približne 8000 eur. Ako informovala žilinská policajná hovorkyňa Jana Balogová, polícia obvinila z prečinu ublíženia na zdraví 26-ročného vodiča maďarského kamiónu. V prípade dokázania viny hrozí obvinenému väzenie až na jeden rok.

V maďarskom jazere Stettni sa utopili sedemročné dvojičky

12. júla 2011 - (tasr)

Jazero Stettni pri Hegyeshalome na maďarsko-rakúskych hraniciach neďaleko Bratislavy sa podvečer stalo dejiskom tragédie. Vo vodách jazera, ktorého hĺbka sa od plytkého brehu prudko zvyšuje, zahynuli sedemročné dvojičky. Napriek rýchlemu zásahu záchranárov sa už oboch chlapcov z neďalekej osady nepodarilo oživiť. Keď deti dorazili k jazeru na bicykloch a začali sa vyzliekať, jeden z rybárov ich upozornil, že tam platí zákaz kúpania. Chlapci sa však aj tak vydali do vody, ale už sa z nej nevynorili, informovala maďarská agentúra MTI s odvolaním sa na policajné zdroje.

.
.
.
.
.
.
.
.
......................................................................................................................................