V Zalavári si uctili pamiatku Cyrila a Metoda

Na území obce Zalavár (vtedajšieho Blatnohradu) sa Cyril a Metod zdržali tri mesiace počas cesty do Ríma. Pôsobili tu na dvore Koceľa, syna nitrianskeho kniežaťa Pribinu. Pri obci sa nachádza rozsiahle archeologické nálezisko z obdobia Veľkej Moravy, základy Pribinovho hradu a Baziliky sv. Hadriána.

Pamätník sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/952-pamatnik-sv-cyrila-a-metoda-v-blatnohrade

Minister obrany SR Peter Gajdoš (SNS) sa zúčastnil 16. júna 2018 vojensko-cirkevného spomienkového stretnutia pri pamätníku sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade (Zalavári). Podujatie vojenských ordinariátov Slovenska a Maďarska sa uskutočnilo pri príležitosti 1155. výročia príchodu svätcov na územie Veľkej Moravy. Spolu s ministrom P. Gajdošom položil veniec k pamätníku aj maďarský minister obrany Tibor Benkő. V rámci slávnosti sa po piaty raz stretli vojenské ordinariáty na čele s ich biskupmi a tiež čestné stráže oboch krajín. Minister Gajdoš ocenil tradíciu, jej úlohu vidí v spájaní duchovných, vojakov, ale už i politikov. „Od príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu uplynulo už 1155 rokov. Aj na tomto mieste presadzovali spájanie národov, či už z Východu alebo Západu. V súčasnej dobe platí aj pre politikov, že by sa mali spájať v politickom myslení a rozhodovaní, a nie rozdeľovať. Samozrejme, to platí aj pre naše oba národy - Slovákov a Maďarov,” uviedol Gajdoš.
Maďarský rezortný šéf v prejave uviedol, že by sa nemalo len spomínať na svätého Cyrila a Metoda, ale je potrebné nasledovať ich učenie. „Buďme úprimný, otázkou v Európe je, či Európa ostane pre Európanov, či Európe ostanú jej hodnoty a kultúry, za ktoré naši predkovia bojovali a obetovali svoje životy,” povedal Benkő, podľa ktorého si nielen Maďarsko a Slovensko, ale aj krajiny V4 a ostatné krajiny Európy chcú chrániť svoje kresťanské korene.
Minister Gajdoš absolvoval i bilaterálne rokovanie s rezortným kolegom Benkőm - prvé od vymenovania tohto maďarského ministra do funkcie. Hovorili o vzájomnej spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany, Gajdoš tiež predstavil priority nadchádzajúceho slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine, ktoré prevezme Slovensko po Maďarsku o mesiac. Predmetom schôdzky však bolo aj pripravované memorandum o porozumení v súvislosti so spoločným pôsobením v mierovej misii UNFYCIP na Cypre.
Súčasťou slávnosti bola aj omša v ruinách Baziliky sv. Hadriána za účasti niekoľko desiatok pútnikov. Predsedníčka Slovenská samospráva Budapešti Edita Hortiová vysvetlila, že Zalavár sa od odhalenia pamätníka vierozvestcov v roku 2003 stal pútnickým miestom nielen ordinariátov ozbrojených síl Maďarska a Slovenska, ale aj Slovákov žijúcich v Maďarsku a tiež mnohých návštevníkov zo Slovenska. Súsošie solúnskych bratov dala postaviť budapeštianska slovenská samospráva za podpory oboch štátov. Návrh súsošia samospráva darovala slovenskej škole v Budapešti - je umiestnený pri vstupe do školy. „Je to dôležité, lebo nasledujúca generácia je takto oboznámená so životom a dielom sv. Cyrila a Metoda, ktorých pápež Ján Pavol II. vyhlásil za spolupatrónov Európy. Výnimočné poslanie týchto vzdelaných mníchov hovoriacich viacerými jazykmi je pre nich príkladom,” dodala Edita Hortiová.
Na území maďarskej obce Zalavár, vtedajšieho Blatnohradu, sa Cyril a Metod zdržali tri mesiace počas cesty do Ríma. Pôsobili tu na dvore Koceľa, syna nitrianskeho kniežaťa Pribinu. Pri obci sa nachádza rozsiahle archeologické nálezisko z obdobia Veľkej Moravy, základy Pribinovho hradu a Baziliky sv. Hadriána. V roku 2013 bolo v Zalavári slávnostne odhalené súsošie sv. Cyrila a Metoda. (tasr)

A r c h í v   -   2 0 1 3
S predsedníčkou SSB Zuzanou Hollósyovou nielen o Blatnohrade

- Pripravujete nielen rôzne podujatia a projekty, ale rozhodujete aj o každodenných záležitostiach SSB. Naposledy sme sa rozprávali o vysunutom zasadnutí v Slovenskom Komlóši.

- Pravidelne zasadáme, mesačne aspoň raz, ale niekedy aj viackrát, v zmysle predpisov, ktoré sa vzťahujú na samosprávne zbory. Musíme dokumentovať všetky naše uznesenia, počiny. Napríklad aj uznesenie o tom, že školám odovzdáme nami vydané publikácie v digitálnej podobe a CD-nosiče. Naša samospráva sa pričinila aj o vydanie CD-platne speváckeho zboru Ozvena, ale aj o vydanie rôznych beletristických publikácií.

- Hospodárenie hlavného mesta preveroval začiatkom roka aj Najvyšší kontrolný úrad (ÁSZ). Ako sa premietla kontrola na SSB?

- Pracovníci ÁSZ preverovali všetky dokumenty hospodárenia hlavného mesta, tak aj naše. Bola to obrovská práca, museli sme pripraviť všetky podklady za rok 2011 a prvú polovicu roka 2012. Z výsledkov vysvitlo, že hlavné mesto a národnosti majú relatívne minimálne vzťahy, čo však nezávisí od nás. Ide skôr o to, že hlavné mesto dostalo všetky dokumenty, ktoré od nás žiadalo, ale tie nezaradilo do svojho plánu.

- Vždy je problémovým bodom rozpočet, nakoľko SSB ho dostáva od hlavného mesta iba v polovici roka. V tomto roku to bolo inak?

- V tomto roku sme si žiadali také financovanie, aby nám mesačne dávali určitú sumu z celoročnej podpory na fungovanie. Táto čiastka však nestačila na to, aby sme vykonávali aj kultúrnu činnosť, ba dokonca stačila iba na povinné odvody z honorárov poslancov. Paradoxom je, že odvody sme museli zaplatiť každý mesiac, ale poslanci nedostali honorár za svoju prácu, lebo na to už peniaze nezvýšili. Ťažko sa o tom hovorí. Rozpočet schválilo valné zhromaždenie hlavného mesta koncom apríla, až potom mohlo vypísať súbeh na kultúrne aktivity národnostných samospráv. Je už koniec mája, teraz pripravujú zmluvy, ale k peniazom sme sa nedostali. Možno v júli dostaneme prvú sumu, z ktorej môžeme zaplatiť výdavky spojené s kultúrnymi aktivitami. Skúsenosť z posledných rokov je taká, že pol roka nemôžeme rátať s financiami. Peniaze z predchádzajúceho roka však musíme stroviť do polovice decembra, aby sa mohol uzatvoriť hospodársky rok. Vynára sa tu básnická otázka, kto pol roka spravuje naše peniaze a čo je s úrokmi? Čo sa týka ďalšieho financovania našich podujatí, uchádzame sa o dotácie na všetky možné fóra. Neteší nás, že vôbec sme si nemohli podať súbeh na Celoštátnu slovenskú samosprávu v Maďarsku, lebo regionálne volené zbory sa nemôžu zúčastniť na ich súbehu. Zo správy fondov Ministerstva ľudských zdrojov sme tiež nedostali ani halier, informovali nás, že kvôli nedostatku financií. Podali sme si žiadosti o dotáciu aj na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kde sme uspeli (zoznam schválených podpôr ÚSŽZ uvádzame na 14. strane - pozn. BS), tak sme získali peniaze aj na pamätník v Blatnohrade.

- Projekt vytvorenia Pamätníka sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade sa pripravoval už dlho.

- Pamätník sme chceli postaviť už pred piatimi rokmi, ale z technických príčin sa to nepodarilo. Teraz nám poskytla podporu tak Matica slovenská, ako aj ÚSŽZ, odkiaľ sme dostali najvyššiu finančnú čiastku. Je to vlastne dar Slovenskej republiky. Sochu vyhotovila akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová. Súsošie je zmenšenou podobou pamätníka vierozvestcov v Nitre. Podľa makety sochu odliali do bronzu v Maďarsku. V rámci veľkolepej slávnosti sme ju odhalili 22. júna v Blatnohrade. Podstavec vysoký jeden meter tvorí vápenec zo Süttő, na ňom stoji poldruha metrová socha. Bez morálnej a organizačnej podpory veľvyslancov SR v Budapešti Juraja Migaša a Petra Weissa by sme však tento pamätník neboli mohli odhaliť. Mohli sme sa spoliehať aj na pomoc riaditeľa Slovenského inštitútu. Vyšiel nám v ústrety aj Maďarský osvetový ústav a lektorát výtvarného umenia, ako i Obecný úrad v Zalavári. Museli sme si totiž znovu žiadať všetky povolenia, lebo pamätný park sa nachádza na území národného parku a nepatrí pod správu miestnych administratívnych orgánov. Ochotne nám pomáhal aj starosta obce István Berkenyés. Teší nás, že veľkolepá oslava na mieste niekdajšieho veľkého kostola, v pamätnom parku v Blatnohrade bola dôstojná a vydarená.

Budapeštiansky Slovák
Foto: I. Fuhl (oslovma.hu)

F o t o g a l é r i a
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.434316176667364.1073741846.147596498672668&;;type=1

Blatnohrad a sv. Cyril a Metod

Pravdepodobne len málokto vie, že v Maďarsku sa nachádza miesto so živým cyrilometodským dedičstvom. Ide o neveľkú obec Zalavár - Blatnohrad, ktorá leží neďaleko južného pobrežia Balatonu. Nachádza sa tu pomerne rozsiahly archeologický park, v ktorom je súsošie solúnskych bratov a v obci pôsobí Základná škola sv. Cyrila a Metoda. Budapeštianski Slováci sa roky snažia postaviť pamätník slávnych vierozvestcov, vypracovali konkrétne projekty, ich realizovanie sa však odďaľovalo. Po niekoľkoročných rokovaniach, vyjednávaniach, vďaka neúnavnému úsiliu dosiahnuť vytýčený cieľ odovzdávame 22. júna 2013 pamätník so súsoším, ktoré je vernou zmenšeninou nitrianskeho súsošia solúnskych bratov. Ale najprv sa zahĺbme do histórie.

Zalavár leží na území historického mesta Blatnohrad, hlavného sídla slovanského Blatenského kniežatstva, ktoré vybudoval v močaristom území knieža Pribina v polovici 9. storočia, po tom, ako ho z Nitry vyhnal v roku 833 knieža Mojmír I. Toto územie Pribinovi daroval v roku 846 východofranský kráľ Ľudovít Nemec. V Blatnohrade Pribina postavil okrem pevnosti i viacero kostolov, ktoré maďarskí archeológovia postupne odkrývajú. Za vlády Pribinovho syna Koceľa (861-876) sa z mesta stalo sídlo slovienskej vzdelanosti. Historické pramene a životopisy Konštantína a Metoda uvádzajú, že apoštoli Slovanov sa tu zastavili spolu so svojimi žiakmi počas cesty do Ríma v roku 867. Knieža Koceľ bol oslovený myšlienkou slovienskej liturgie a nechal vyškoliť asi 50 mladých učeníkov. Koceľ sa následne zaslúžil o vysvätenie Metoda za veľkomoravsko-panónskeho arcibiskupa v roku 869. Blatnohrad je spojený s účinkovaním solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda počas ich pobytu u syna nitrianskeho kniežaťa Pribinu Koceľa.

Vedľa slovinského a bulharského pamätníka stojí aj nemecký (pripomína karolínsku tradíciu) a nechýba maďarský. Ten sa odvoláva na počiatky kresťanstva a svätoštefanskú tradíciu na území dnešného Maďarska. Archeologické práce v teréne sú nielen v Blatnohrade, ale i v celom Maďarsku sezónne obmedzené. Múzeum v areáli Blatnohradu má novú modernú budovu, zaujímavé sú však aj odkryté monumenty pod holým nebom. Dominujú im základy baziliky svätého Hadriána pútnika, ktoré svojimi rozmermi udivujú aj súčasníkov.

Počas vykopávok v lete roku 2009 sa v priekope, ktorá delila niekdajšie hradisko od cirkevnej časti, našiel keramický úlomok s hlaholským nápisom. Nález črepu z 9. storočia, na ktorom je krížik a zlomok hlaholského nápisu (dva a pol písmena), dokázal, že v tomto dávno zaniknutom mestskom sídle sa používalo písmo, ktoré zostavil pre Slovanov byzantský učenec Konštantín. O odkrytie sa zaslúžil skúsený archeológ z Maďarskej akadémie vied Miklós Béla Szőke, ktorý už 15 rokov odkrýval v dedine Zalavár tajomstvá bývalého slovanského sídla Blatnohrad, po nemecky Mosaburg. Ten vybudoval neďaleko Balatonu knieža Pribina, ktorého z Nitry vyhnal Mojmír I., spolu so synom Koceľom. Práve vďaka kniežaťu Koceľovi vyučovali v Blatnohrade v staroslovienskom jazyku krátku dobu solúnski bratia. Vykopávky v tejto lokalite odhalili základy pevnosti, cirkevných stavieb, ako aj obytnú časť a množstvo hrobov. Nález tejto vzácnej keramiky možno podľa Szőkeho datovať do obdobia, keď ešte Cyril a Metod žili a Blatnohrad navštívili. Predtým boli považované za najstaršie hlaholské texty pergamenové Kyjevské listy z prelomu 9. a 10. storočia a kamenné dosky z Chorvátska, pochádzajúce z 10. a 11. storočia.

Po zániku Samovej ríše (623-659) vytvorili západní Slovania niekoľko kmeňových kniežatstiev. Začiatkom 9. storočia boli najvýznamnejšie a najsilnejšie z nich Nitrianske a Moravské kniežatstvo. Kniežatá medzi sebou často bojovali a pokúšali sa o rozšírenie vlastných území. V roku 833 sa Mojmírovi I., vládcovi Moravy, podarilo dobyť Nitrianske kniežatstvo (zahrnovalo územie celého dnešného Slovenska, časť územia medzi Dunajom a Tisou) a pripojiť ho k svojmu kniežatstvu. Týmto spojením vytvoril silnejšiu Veľkomoravskú ríšu. Jej centrum bolo na Morave (asi Velehrad, respektíve Uherské Hradište) a Nitra sa stala iba sídlom následníka trónu. Nitrianskemu kniežaťu Pribinovi, jeho synovi Koceľovi a družine veľmožov (Chotemír, Vlčina, Žeško, Trebič, Čestislav, Zemiň) sa podarilo utiecť k Frankom. Uchýlili sa k Ratbodovi, správcovi pohraničnej Východnej a Korutánskej marky, s ktorým Pribina obchodoval (Nitrianskym kniežatstvom prechádzala známa staroveká Jantárová a Soľná cesta) a mal s ním aj rodinné väzby - vzal si za manželku jeho dcéru, kresťanku, na počesť ktorej vybudoval v Nitre v roku 828 prvý kresťanský chrám. Po úteku vstúpil Pribina do služieb Franskej ríše. Najprv sa však musel dať pokrstiť a vyučiť v kresťanskej viere. V roku 833 je pokrstený v chráme sv. Martina v Traismaueri (Ratbodovom sídle), v dnešnom Rakúsku.

Po Pribinovej smrti (zomrel v bitke s Moravanmi, ktorí bojovali proti kráľovi Ľudovítovi - podporovali vzburu jeho syna Karolmana) prevzal vládu jeho syn Koceľ (830-876). Pokračoval v otcovej práci. Podporoval šírenie slovienskej kultúry a dielo sv. Cyrila a Metoda, ktorí sa v roku 867 počas svojej misie na Veľkej Morave zastavili na pol roka aj v Blatnohrade. Venovali sa vyučovaniu vyše päťdesiatich vybraných žiakov, pričom aj Koceľ sa naučil čítať knihy napísané v staroslovienskej hlaholike. Keď Cyril v roku 869 zomrel, Koceľ poslal list pápežovi Hadriánovi II., v ktorom ho žiadal, aby vyslal Metoda ako učiteľa do Blatnohradského kniežatstva. V polovici roka 869 pápež poslal spoločnú bulu Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi o vyslaní Metoda ako učiteľa do ich krajín. V lete 869 pápežská kúria na podnet Koceľa ustanovila Metoda za panónskeho a veľkomoravského metropolitu. Podľa výskumov Koceľ v rokoch 870 - 871 bol jediným slovienskym panovníkom, ktorý informoval pápeža o Metodovom uväznení. V roku 873, napriek franským vyhrážkam (franskí kňazi a panovníci boli proti posilňovaniu cirkevnej a štátnej nezávislosti Veľkej Moravy a Blatnohradského kniežatstva), prišiel osobne po prepusteného Metoda. Knieža Koceľ pokračoval v otcovom odkaze aj pri výstavbe kultúrnych a hospodárskych centier kniežatstva. Základ hospodárstva tvorila poľnohospodárska produkcia a organizované kočovné pastvinárstvo. Budovali sa podhradia, kde sa sústreďovali remeselníci. Ťažila sa ruda, spracovával kov, pálilo drevené uhlie. Vynikali hrnčiari, kováči a košikári.

Zachované záznamy hovoria aj o bohatstve niektorých veľmožov na Koceľovom dvore. Napríklad Unzat mal rozsiahle územia v Železnej župe, v okolí Zaly a pri Neziderskom jazere. Vybudoval niekoľko sídlisk a mnoho osád, respektíve aj kostol, ktorý v roku 865 vysvätil soľnohradský arcibiskup. Veľmož Zemin vybudoval Železný hrad (Vasvár). Žilic, ktorý mal sídlo v Šomoďskej župe, vlastnil tisíce hektárov lesa. Dodnes sa jeho bývalá lokalita nazýva Zselicség alebo Zseliczerdő.

Knieža Koceľ zomrel v roku 876 alebo 877, keď sa blížil koniec Veľkej Moravy. Nevie sa, či zanechal po sebe mužského potomka, pretože správou Blatnohradského kniežatstva bol v roku 880 poverený chorvátsky Braslav. Franský cisár Arnulf prenechal Blatnohradské kniežatstvo (Zadunajsko) prichádzajúcim Maďarom, ktorí prišli do oblasti v rokoch 900 - 901. Štefan, prvý uhorský kráľ, v roku 1019 založil v Blatnohrade kláštor na počesť svätého Hadriána. Od konca 11. storočia je bývalý Pribinov hrad župným hradom a sídlom Zalánskej župy. V 16. storočí (po rekonštrukciách) bol začlenený do systému protitureckých pohraničných pevností. V roku 1702, aby sa nedostal do rúk kurucom, bol vyhodený do vzduchu. Pribinovu a Koceľovu éru nepriamo pripomínajú zvyšky baziliky na ostrove Récéskút.

Na jeho mieste postavilo Západodunajské vodohospodárske riaditeľstvo Dom Malého Balatonu, ktorý bol otvorený v Jubilejnom svätom roku 2000. Archeologický výskum sa tu začal v roku 1946, počas ktorého sa podarilo nájsť základy Pribinovho hradu s rozmermi 150 x 200 metrov, podhradie, hradný dvor, základy kostolov zasvätených Panne Márii a sv. Hadriánovi, rozsiahle pohrebisko. Mnohé nálezy a pamiatky z 9. storočia sa nachádzajú v Balatonskom múzeu v Keszthelyi. Kostol sv. Štefana v Blatnohrade obnovili pri príležitosti jubilejného roka. Pamätný stĺp sv. Cyrila a Metoda postavili v roku 1985. Súsošie sv. Cyrila a Metoda na mieste niekdajšieho Pribinovho mesta financovali Bulhari, Zalánska župa a Univerzita ELTE v Budapešti. Na mieste asi pôvodného oltára stojí kovový kríž, na ktorom je tabuľka s týmto textom: „Toto miesto vysvätili v 850-om roku”. Nič viac.

Bratia Konštantín a Metod prišli na Veľkú Moravu v roku 863 na žiadosť kniežaťa Rastislava. V rámci svojej misie vytvorili písmo hlaholiku a presadili staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk. Počas Vianoc 867 bolo pápežom prijaté staroslovanské evanjelium. Došlo k novým vysväteniam duchovných pre Veľkú Moravu a pápež sa rozhodol pre obnovenie arcibiskupstva na území Panónie a Moravy. 5. júl bol pápežom Levom XIII. stanovený za sviatok svätého Cyrila a Metoda. Na počesť 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda Slovensko vyhlásilo Jubilejný rok zasvätený solúnskym vierozvestcom, ktorý sa začal 5. júla 2012 a potrvá do 31. decembra tohto roku.

5. júla 2007 v Parku sôch v prírode v Blatnohrade sme položili symbolický základný kameň pamätníka venovaného vierozvestcom sv. Cyrilovi a sv. Metodovi a kniežatám Pribinovi a Koceľovi. Základný kameň, osadený vedľa pamätníkov, ktoré v Blatnohrade na slávu slovanských veľmožov i solúnskych vierozvestcov postavili Slovinci, resp. Bulhari, financovala Matica slovenská a Slovenská samospráva Budapešti. Poverený sochár však objednané dielo nedodal a stavebné povolenie na pamätník vypršalo v júni 2012.

Pre nás, budapeštianskych Slovákov, je zvlášť potešiteľné, že sa nám 22. júna podarilo dôstojne si pripomenúť zakladateľov slovanského písomníctva aj na mieste ich niekdajšieho pôsobiska. Vďaka za to patrí Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Budapešti, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matici slovenskej, ale aj obvodným slovenským samosprávam, ktoré podľa svojich možností podporili našu snahu postaviť slovenský pamätník v Blatnohrade. Naším cieľom je, aby sa Blatnohrad stal pútnickým miestom Slovákov v Maďarsku.

(BpSl)