Ľudovít Markušovský patrí aj Slovensku
Pamätná tabuľa v Opatiji zatiaľ iba v chorvátčine a maďarčine ● Ľudovít Markušovský (1815-1893) - rodák z tatranskej Štrby, lekár, univerzitný profesor, vynálezca nosného zrkadielka, autor mnohých publikácií, jeden z prvých organizátorov moderného zdravotníctva v strednej Európe, vládny radca pre zdravotníctvo.
Z webovej stránky Krajanského múzea Matice slovenskej som sa dozvedel, že medzi jeho aktivity patrí aj umiestnenie pamätnej tabule Svetozárovi Hurbanovi Vajanskému vo Volosku (Chorvátsko). Volosko je časť Opatije, kde pôsobil a zomrel aj Ľudovít Markušovský (1815-1893). Ako píšu na svojej internetovej stránke samotní Štrbania, Ľ. Markušovský je ich rodákom a jeho otcom bol evanjelický farár Ondrej Markušovský a matkou Žofia, rodená Medvecká. Základné vzdelanie nadobudol v rodičovskom dome, gymnázium absolvoval v Rožňave a v Kežmarku. Študoval právo na Kráľovskej akadémii v 
Bratislave a od roku 1834 medicínu v Pešti. V roku 1844 získal titul MUDr., v roku 1892 sa stal čestným profesorom univerzity v Budapešti. Pôsobil na chirurgickej klinike vo Viedni a v Pešti, počas revolúcie v roku 1848 pracoval ako nemocničný a štábny lekár i osobný lekár veliteľa armády A. Görgeiho. Od roku 1849 sa stal súkromným lekárom v Pešti, neskôr pracoval na Ministerstve kultu a výučby a od roku 1866 ako ministerský radca. Ľudovít Markušovský patril medzi významných organizátorov uhorského zdravotníctva a priekopníkov rinológie, je objaviteľ nosného zrkadla. Má zásluhu na založení Lekárskej fakulty v Kluži, na peštianskej Lekárskej fakulte založil odbor vojenská chirurgia, ako aj katedru hygieny, ktorej sa stal aj prvým prednostom. V roku 1859 prispel značnou sumou na opravu rodného domu a školy a tieto zahrnul aj do testamentu. Založil lekársky časopis 
Orvosi Hetilap. Bol autorom vyše 200 pôvodných prác zameraných na verejno-zdravotnícku problematiku. Od roku 1956 nesie jeho meno nemocnica v meste Szombathely a krajská nemocnica v župe Vas. Od roku 1955 pracuje v Maďarsku stála Markušovského komisia, ktorá každoročne vypisuje Markušovského vedecký konkurz a na lekárskej konferencii v župe Vas udeľuje Markušovského cenu za rozvoj maďarskej medicíny. V Štrbe bola inštalovaná tabuľa na budove ev. a. v. farského úradu č. 354 8. mája 1965 pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia. Bola po ňom pomenovaná aj ulica.
Počas dovolenky v Opatiji v roku 2009 som býval v rovnomennom hoteli v strede mesta, vedľa ktorého bol parčík. Pri prechádzke som natrafil na skalu s nápisom Markusovsky - Sitz a na pobreží na priečelí budovy v samotnom strede mesta som objavil pamätnú tabuľu na Markušovského s textom v chorvátčine a maďarčine. Nikto z pocestných sa nedozvie, že Ľudovít Markušovský patrí aj Slovensku. Je čas napraviť to. Pred viac ako dvomi rokmi som o tom informoval aj starostu obce Štrba, ale bolo to skutočne neformálne a medzi rečou. Preto zainteresovaným /ktorých som oslovil aj oficiálne/ navrhujem, aby sa spojili sily obce Štrba, Matice slovenskej a jej Krajanského múzea, azda aj matičiarov z Rijeky a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Bokom by nemuseli zostať ani profesijné organizácie lekárov. Výsledkom by bolo osadenie pamätnej tabule v chorvátskom a slovenskom jazyku v Opatiji (prípadne vedľa chorvátsko-maďarskej), ktorá by zdôraznila slovenskosť doktora Ľudovíta Markušovského. Som ochotný „priložiť ruku k dielu“ v medziach svojich schopností. A aj ako dôchodca som schopný v prípade potreby prispieť finančným príspevkom na jej realizáciu. Organizátorom a koordinátorom tohto počinu si predstavujem Krajanské múzeum Matice slovenskej. Ako vhodný termín jej odhalenia sa ponúka 21. apríl budúceho roku, keď uplynie 120 rokov od jeho smrti.
