Bitka pri Rozhanovciach a Senváclav
15. júna 2012 uplynulo 700 rokov od bitky pri Rozhanovciach. Podľa historikov išlo o najväčšiu stredovekú bitku na území Slovenska. Okrúhle jubileum a historický význam - to sú dobré dôvody na pripomenutie. Spôsoby upamätávania sú rozličné: krátka zmienka v kalendári, suchá mediálna informácia...
Prípadne seminár odborníkov a aj pamätná tabuľka. Mnohé z toho bolo možné očakávať aj v tomto prípade. Avšak tohtoročné jubileum rozhanovskej bitky zvečnili v našej prítomnosti skutočne veľkolepým spôsobom. Autor a významný realizátor myšlienky Ján Mičovský (v ostatných dvoch rokoch pracovník magistrátu mesta Košice) sa rozhodol, že v širokej spolupráci s mnohými jednotlivcami a inštitúciami využije okrúhle jubileum na prehĺbenie národnej pamäti a historického vedomia „nášho ľudu“. Mal pre to vytvorené dobré základy. Bol jeden z hlavných spolutvorcov 
Lesníckeho skanzenu na Čiernom Balogu a spoluorganizátor Dní stromu. Presadil do praxe myšlienku tzv. „významných lesníckych miest“, akéhosi „Zoznamu slovenského lesníckeho dedičstva“. Pri sedemstoročnici „Rozhanoviec“ si ako základný spomienkový prístup zvolil živú rekonštrukciu samotnej bitky. Rekonštrukcia spolu so sprievodnými podujatiami na mieste ako skoro stredoveký jarmok, prezentácie ukážok činnosti desiatok nadšencov stredovekého boja a života nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska a Česka, bohatý kultúrny program a dobré občerstvenie, aby tak umožnili mnoho tisícom záujemcov byť pri tom a aspoň na chvíľu sa vcítiť do minulosti. Nenásilne a pritom pútavo predstaviť stredovek. Bol to veľmi náročný zámer. Azda aj preto a najmä z pocitu zodpovednosti už pred rokom (15. 6. 2011) uskutočnili „verejnú generálku rozhanovskej bitky“, ktorá preukázala aj napriek čiastočnej nepriazni počasia opodstatnenosť nápadu. A v sobotu 16. júna 2012 po 700 rokoch a jednom dni nastúpili vojská do boja. Mohli sme si priblížiť spôsob stredovekého boja, potešiť oči replikami zbraní a výstroje, trnúť pri tvrdých úderoch rozdávaných bojovníkmi. V takmer autentických miestach na hodinu ožilo napísané z kroník...
Pamäť človeka je prchavá, zabúdanie je ľudské. To viedlo k zrodu myšlienky trvalej pripomienky historickej rozhanovskej bitky v podobe postavenia viacerých artefaktov na miestach bitky a vytvorenie uceleného a atraktívneho pamätného komplexu, akejsi cesty stredovekým časom. Nielenže by sa pripomínali časy minulé, ale najmä, aby sa stali oporou trvalého rozvoja cestovného ruchu a svojim podielom prispeli k rozvoju regiónu. Preto súčasťou tohoročnej rekonštrukcie bitky bolo aj zriadenie múzea bitky v obci Rozhanovce. Usadilo sa v budove obecného úradu a jeho centrálnou súčasťou bude postupné budovanie makety bojiska a bitky v roku.1312. Zároveň na hlavnej ulici pri obecnom úrade odhalili pamätník bitky zo spišského travertínu od kameňosochárov Ladislava Staňa staršieho a Ladislava Staňa mladšieho z Valalík. Súčasťou petrifikácie pamäti je aj zriadenie „Chodníka stredovekého času“ rozhanovskej bitky. V Rozhanovciach a okolitých obciach 
stoja panely upozorňujúce na stredoveké prelievanie krvi a nad Beniakovcami sa začína samotný chodník, ktorý lemujú mimo spomenutých informačných panelov aj drevené sochy zástavníka Gurkeho, košického mešťana, zrodenie slávy Košíc, Omedejovcov Demetera a Abu Pekného. Chodník vedie lesom k rekreačnej oblasti Košíc - Zelený dvor a bude sa naďalej dotvárať. V krátkom čase sa vybuduje 12 metrov vysoká rozhľadňa medzi obcami Čižatice a Chrastné z ktorej bude panoramatický pohľad aj na areál bývalého bojiska. Na ceste z Rozhanoviec na Čižatice sa nachádza prameň Karola Róberta. Medzi trvalé pripomienky môžeme zaradiť aj vydanie slovenskej poštovej známky, ktorej autormi sú Dušan Kállay a Rudolf Cigánik.
A teraz to najlepšie. V piatok 15. júna ráno uháňame po diaľnici na Miškovec. Kto? Rudo Fraňo zo Senváclavu (Pilisszentlászló) a ja. Za tri hodiny jazdy cez Tornyasnémeti sme v Rozhanovciach. Je to obec asi 10 km na východ od Košíc. A prečo tam ideme? Nuž preto, že máme pozvánku od hlavného organizátora: Janko Mičovský bol pred pár rokmi na návšteve u Ruda Fraňa, zoznámil sa s jeho aktivitami. Nejdeme naprázdno! Nesieme niektoré knihy či už napísané, preložené a všetky vydané Rudom Fraňom. Mnohí čitatelia poznajú, že Rudo sa okrem iného venuje aj 
pozoruhodným chvíľam z histórie svojej obce. Medzi ne patrí aj stretnutie z 10. novembra 1308 medzi Matúšom Čákom Trenčianskym a pápežským legátom Gentilisom, ktorý zastupoval kráľa Karola Róberta. Ako sa píše v komuniké z tohto stretnutia „Matúš Čák uznal pána Karola (Róberta) za pravého kráľa a následníka Uhorského kráľovstva“. Možno aj toto stretnutie ovplyvnilo účasť, či skôr neúčasť Matúša Čáka na krvavom rozhanovskom poli o viac ako tri roky neskôr. A keďže dom Ruda Fraňa stojí asi tam, kde bol voľakedy kláštor, na sedemsté výročie stretnutia osadil na svojom plote dvojjazyčnú pamätnú tabulu na spomínané stretnutie, ktorá pripomína spoločne prežitú slovensko-maďarskú históriu, spoločné uhorské dejiny.
Tieto udalosti priblížil v svojich knihách o histórii obce a Pilíša. Preložil do maďarčiny a vydal román Milana Ferka Matúš Čák, ktorý sa odohráva aj na Senváclave. A práve tieto knihy daroval 
novozriadenému múzeu bitky pri Rozhanovciach. Na slávnostnom akte otvorenia múzea to vyzdvihli aj organizátori. Večer sa zúčastníme v miestnom amfiteátri „svetovej premiéry“ hry Jonáša Záborského „Bitka pri Rozhanovciach“. Táto hra ešte nikdy nebola uvedená na javisku. Myslím si, žeby oslovila aj diváka v Maďarsku a nielen tamojších Slovákov.
Na druhý deň sme sa prizerali bojom na Košickej hore, čiže bitke pri Rozhanovciach. Aj po sedemsto rokoch vyhral kráľ Karol Robert.
Text a foto: Jozef Schwarz
Bitka pri Rozhanovciach na vlastnej koži
Bitka prilákala tisíce návštevníkov
