Pavel Baláž: Zvonenie a hlásna služba v Nadlaku
Pohraničné mestečko Nadlak leží na juhozápade Rumunska a hraničí s Maďarskom. V roku 1803 sa do neho prisťahovala prvá početná skupina evanjelických Slovákov, ktorá už predtým žila v Slovenskom Komlóši, Békešskej Čabe a Sarvaši (Békešská stolica). Neskôr k nim pribudli súkmeňovci zo Stamory (Torontálska stolica), ale potom i priamo zo slovenských stolíc horného Uhorska. Už v roku 1804 sa tu usadilo dve tisíc Slovákov. Keď v roku 1806 pribudli k nim zo zaniknutej Slovenskej Stamory ďalší (a to aj so svojim cirkevným majetkom), vtedy už nadlacká evanjelická cirkev mala bezmála 3500 členov a 
roku 1944 už 7384 členov, takmer všetko slovenských evanjelikov. Základný kameň terajšieho evanjelického kostola položili roku 1812 a stavbu dokončili roku 1822. Po jeho dokončení vo veži kostola bolo, a to aj po ich prvej rekvirácii troch zvonov na vojenské účely, tie boli znovu doplnené a doteraz sú vo veži štyri zvony. Zvonenie vrátane hlásnej služby na veži kostola má svoju jedinečnú, dvestoročnú históriu. Nadlackí evanjelici túto tradíciu udržiavajú dodnes.
Odbor zaoberajúci sa zvonmi a zvonárstvom sa nazýva kampanológia (Campaňa je oblasť v strede Talianska, kde podľa povesti roku 409 biskup Paulinus prechádzajúc sa lesom spozoroval kvet v podobe zvona a tak prišiel na myšlienku podľa toho tvaru urobiť kovový zvon. Od toho času je zvon pravým významom slova campaňa.) Zvon je kovový hudobný bicí a signalizačný nástroj, kužeľovitého tvaru uvádzaný do činnosti údermi srdca o jeho vnútornú stenu (zvonenie). Umiestnený býva vo veži kostolov a vo zvoniciach. Okrem najhlbšieho, základného tónu, čo podmieňuje veľkosť zvona, a pre ktorú kvalitu je rozhodujúci tvar zvona, sila stien zvona a akosť liatiny - zvonoviny (zmes medi a cínu).
Za najstarší zvon v kresťanstve v Európe sa pokladá malý zvon menom Kančí tesák (5. storočie), ktorý je znitovaný z troch železných časti. Nájdení je v kostole svätej Cecílie v Kolíne nad Rýnom a na začiatku 20. storočia bol uložený v umeleckopriemyselnom múzeu.
V 10. storočí Pápež Ján XIII. prvýkrát posvätil zvon a tou príležitosťou mu dal aj meno. Od toho času začalo aj ranné, poludňajšie a večerné zvonenie ako znamenie k modleniu. Nadprirodzené účinky zvonenia v čase blížiacich sa živelných pohrôm sa objavili v 11. storočí. Neskôr aj reformátor Martin Luther odporúčal zvonenie v čase búrky - nie kvôli povere, ale na povzbudenie veriacich k modleniu.
V stredoveku v jednej časti Ruska zjavil sa mor - kuga. V nemoci ľudia si našli útočisko 
v kláštore, v ktorom bol veľký zvon. Mnísi sa ustavične modlili a pred každou modlitbou zvonili na tom zvone. Takáto situácia trvala niekoľko dní a za ten čas nikto v kláštore nezomrel, hoci niektorých sa nemoc dobre zmocnila. Vedecký je vysvetlené, že sa mor šíri kvapôčkami dychu a slín. Silné kláštorské zvony a vibrácia od zvona ničí a zabíja vírus moru - kugi. Na základe tejto teórie zhotovené sú rôzne súčasné medicínske pomôcky (napríklad VITAFON)... Opak rockovej hudby je hudba - hlas zvonov, ktorá blahoprajne pôsobí na ľudské zdravie. V ruských laboratóriách pomocou pokusov zistili, že oscilácia nadzvukového - ultrazvukového diapazonu zvonov ničia vírusy moru - kugi aj iných pôvodcov infekčných ochorení. V tejto súvislosti veľký ruský pravoslávny um Dr. Šipunov tvrdí: „Zvon nie je natoľko produktom ľudského, nakoľko Božského umu“.
Zvony majú svoje mená. U evanjelikov je to najčastejšie podľa veľkosti: veľký, stredný a malý, pokým u katolíkov mená sú podľa svätíc a svätcov.
Súčiastky zvona sú:
1. - Zvonová hlava - časť konštrukcie, ktorá nesie celkovú hmotnosť zvona
2. - Koruna zvona - najvyššia časť zvona, na ktorej zvon visí
3. - Príklop - čepiec - vrchol zvona pod korunou
4. - Horný zvonový okraj - časť zvona pod príklopom, ozdobená najčastejšie ornamentom alebo nápisom
5. - Krk, boky, driek alebo plášť zvona - telo zvona vyzdobené často reliéfmi svätcov alebo nápismi
6. - Veniec zvona - najširšia úderová časť zvona - úderový veniec
7. - Dolný zvonový okraj nazývaný aj ústie predstavuje miesto dosť často vyzdobené
8. - Rebro zvona samotný tvar zvona (v priereze)
9. - Srdce zvona - udierajúca časť. Aj srdce má niekoľko častí, sú to:
- oko srdca - kovová časť, ktorá slúži na uchytenie srdca vo vnútri zvona
- remeň srdca - kožená časť srdca
- päsť srdca - úderová časť srdca, ktorá naráža na vnútro zvona, do úderového venca.
V Biblii tento hudobný nástroj sa spomína štyrikrát. Po prvé, keď Boh rozkázal Mojžišovi, aby okrem iných častí kňazského rúcha plášť bol ozdobený aj zlatými zvončekmi.
2M 28, 33, 34 (Na jeho podolku urob granátové jablká z modrého a červeného purpuru a karamízu, aj podolok dookola a medzi ne dookola zlaté zvončeky, takže na podolku plášťa budú dookola striedavo zlaté zvončeky a granátové jablká.)
2M 39, 25, 26. (Zhotovili aj zvončeky z čistého zlata a zvončeky umiestnili medzi granátové jablká, dookola na podolku plášťa.)
Zachariáš 14, 20 (V ten deň bude na zvončekoch koní napísané: Svätý pre Hospodina! V dome Hospodinovom bude hrncov ako obetných čiaš pred oltárom).
V 1. liste apoštola Pavla Korintským 13, 1 (A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anielskymi, a lásky by som nemal, bol by som cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom.)
O vývoji zvona cez tisícročia pojednávané bolo na mnohých vedeckých konferenciách a poradách. Najviac literárnych diel o tom napísali českí a zvlášť nemeckí autori z prelomu 19. a 20. storočia. Jeden z najstarších prameňov je Theophilou rukopis z 12. storočia, preložený 
Albertom Ilgem v roku 1874. Tento zápis usmerňuje a všetky štúdie sa zhodujú v tom, že pôvod zvona siaha hlboko do minulosti a predkresťanského obdobia. Najstaršie pamiatky, tvar a podoba - veľkosť sú skromnou predzvesťou dnešnej podoby, pochádzajúcej z vykopávok v Ninive v Asírii z konca 3. tis. r. pred novým letopočtom.
Car-kolokol (rus. Царь-колокол, doslova „cár/kráľ zvonov”, ale do slovenčiny zvyčajne prekladané ako cársky zvon) je najväčší zvon sveta a je vystavený v moskovskom Kremli. Oficiálny názov tejto pamiatky je Veľký uspenský zvon. Je dielom ruských majstrov Ivana Fiodoroviča Motorina a jeho syna Michaila. Na jeho výzdobe plnej ornamentov, portrétov a nápisov pracovali dva roky viacerí umelci (V. Kobelev, P. Galikin, P. Kochtev, P. Serebrjakov a P. Lukovinikov). Je vyrobený z bronzu, váži 216 ton a meria 6,14 m na výšku a 6,6 m v priemere. Zvon bol zhotovený ako plne funkčný, pri požiari a následnom hasení však v dôsledku prudkého ochladenia praskol, a preto nikdy nezvonil. Vďaka svojim obrovským rozmerom a vysokej umeleckej hodnote bol napriek tomu ponechaný v Kremli ako pamätník ruského zvonárstva.
Podľa mňa vzťah ku zvonom klesá. Očitá nedbanlivosť je viditeľná, lebo vo vežiach našich kostolov hniezdia vtáky a slepé myši - netopiere. Zvony sú zašpinené od vtáčieho trusu, stolice zvonov sú neisté. Súčasnosť priniesla elektrifikáciu zvonenia, ktorá je vo veľkej väčšine neadekvátna a poriadne ničí zvony. Nebolo by zle, aby sme sa zamysleli nad osudom týchto hudobných nástrojov, ozajstných skvostov, aby sme nebanovali potom ako sa nám zvony úplne zničia. Bola by to škoda, keď sa vie, že novému zvonu k vyzretiu je potrebné až 50 rokov. Obdivujem Rusov, ktorí dodnes zvonia ručne, žiadna elektrifikácia.
Spôsob a tradícia zvonenia v Nadlaku
Každodenné zvonenie
Ranné zvonenie
V minulosti sa zvonilo na veľkom - najväčšom zvone 10 min., ale neskoršie 3 X po 25 úderov. Od roku 2005 a ako tohto času, zvoní sa na II. zvone o 4 h., 5 min. jeden puns. Tiež v minulosti v dni ako sú: Nový rok, Veľká noc, Turíce, Vianoce ranné zvonenie sa konalo na všetkých zvonoch. Do roku 1982 toto obedňajšie zvonenie bolo na veľkom - najväčšom zvone 3x po 25 úderov. Od 1982 do 2005 zvonilo na veľkom zvone 5 min. - jeden pulz (nadlacký puns) a od vtedy na II - druhom zvone 5 min. - jeden pulz. V nedeľu na obed sa zvoní na veľkom zvone 5 min. - jeden puns a v minulosti a do roku 1982 toto obedňajšie zvonenie tiež bolo na veľkom - najväčšom zvone 3x po 25 úderov. V minulosti v deň cirkevných sviatkov ako aj v nedeľu zvonilo sa na všetkých zvonoch. (10 min.)
Zvonenie na večer
Začiatok tohto zvonenia súvisí s dĺžkou dňa. (Na slnka spočínania) Začína sa zvoniť pred zmrkávaním. Zvoní 
na II - druhom zvone 10 min. - jeden pulz.
Zvonenie na spánok
V zimnom období od Michala a do Ďura zvoní sa o 20 h. a v letnom období od Ďura a do Michala zvoní sa o 21 h. Zvoní na Veľkom zvone 10 min - jeden puns. Zvonenie v sobotu: na večer zvoní sa na veľkom zvone 10 min. - jeden puns.
Obradové zvonenie
Nedeľné predobedňajšie zvonenie
Zvonenie pred službami, ktoré začínajú o 9 h
I. zvonenie je o 8 h. jeden pulz na veľkom zvone 10 min. Niekedy 15 min.
II. zvonenie je o 8, 30 h. pulz na II - zvone 10 min.
III. zvonenie je o 9 h 12 úderov na veľký zvon potom 12 úderov na II zvon a hneď potom na všetkých štyroch veľmi krátko asi 1min.
Vždy, a počas všetkých služieb Božích, a v čase keď kazateľ slova Božieho v rámci kázne vyslovuje modlitbu Otče náš, za ten čas zvoní sa na II zvone.
Nedeľné poobedňajšie zvonenie
Nešporové služby Božie - Večierňa
Večierňa sa začína o 16 h. - I. zvonenie je o 15, 55 h. jeden pulz 5 min na veľkom zvone.
Zvonenie na Modlitby
Modlitby sa konajú každý deň v zimnom období o 8 h. a v letnom o 9 h.
Zvoní sa 5 min pred bohoslužbami na veľkom zvone 5 min
Zvonenie na večierky
Konajú sa v období Adventu a Pôstu. Zvoní sa 5 min pred bohoslužbami na veľkom zvone 5 min
Pri konaní sobáša - nezvoní
Zvonenie zomretým
Prvé zvonenie - pulzovanie (nadlacky pursovanie) - vyzváňa môže byť o 7 h. a potom sa zvoní na modlitby. Je na všetkých zvonoch do večerného zvonenia každé dve hodiny jeden pulz 10 min.
Zvonenie v deň pohrebu
Chlapcom do konfirmácie - pulzuje - zvoní sa na najmenšom IV. zvone 3x po 5 min a hneď potom sa zvoní na troch zvonoch iba, že nezvoní sa na veľkom zvone. Aj dievčatám do konfirmácie - pulzuje - zvoní sa tiež na najmenšom zvone 2x 5 min a hneď potom sa zvoní na troch zvonoch iba, že nezvoní sa na veľkom zvone. Mužom v dospelom veku - pulzuje - zvoní sa tri pulzy po 5 min na veľkom zvone hneď potom na všetkých zvonoch jeden pulz 5 min. Ženám v dospelom veku – pulzuje (pursuje) - zvoní sa dva pulzy po 5 min na II druhom zvone a hneď potom na všetkých zvonoch jeden pulz 5 min. Po konfirmácii a do veku dospelosti (18 
rokov) pulzuje sa - zvoní na treťom zvone. Mládencom 3X po 5 min. a hneď na troch 5 min. iba, že veľký nezvoní. Dievkam 2 X po 5 min. a hneď na troch 5 min. tiež veľký nezvoní.
Zvonenie na pohreb
Keď je pohreb o 14 h., zvoní sa veľmi krátko asi 2 - 3 min jeden pulz na všetkých zvonoch (odchod kazateľa slova Božieho na pohreb) hneď po tom sa zvoní tiež krátko takých 2 - 3 min. (odchod kantora - alebo starejšieho) na pohreb. Pred tým ako bol vybudovaný dom smútku, keď sa pohreby vykonávali v dome - na dvore zosnulého posledné zvonenie bolo na všetkých zvonoch a po ukončení pohrebnej kázne keď pohrebný sprievod bol niekde 
v blízkosti kostola, vtedy sa zvonilo na všetkých zvonoch jeden pulz 15 min.
Zvonenie samovrahom
V minulosti a do roku približne 1970 sa nezvonilo a ani kazateľ slova Božieho nevykonával pohreb. Samovrahovi sa iba pulzovalo a to bolo všetko. Pochoval ho kantor alebo starejší. Tohto času sa zvoní ako aj ostatným zomretým.
Zvonenie keď zosnulého pochovajú mimo rodiska
Na žiadosť rodiny vyzváňa jeden pulz 10 min. na všetkých zvonoch a to v deň a v určitú hodinu pohrebu. Toto zvonenie rodina zosnulého musí zvlášť zaplatiť.
Zvonenie na pamiatku - osobám a udalostiam
Na žiadosť rodine vyzváňa jeden pulz 10 min. na všetkých zvonoch. Toto zvonenie sa opakuje 3 X denne. Aj toto zvonenie rodina zosnulého musí zvlášť zaplatiť.
História nadlackých zvonov
K dvom už jestvujúcim zvonom - zvončekom jeden bol váhy 66 funtov = 38, 94 kg. a ten druhý 175 funtov = 103, 25 kg., cirkev v roku 1816 zadovážila si tretí vo váhe 3 centový zvon = 179, 96 kg. v Temešvári. V roku 1825 menší zvon pukol, tak namiesto neho nový zvon daroval presbyter Ondrej Krajčovič. Tento zvon darovala nadlacká cirkev svojej pitvarošskej dcérocirkvi a namiesto neho v roku 1827 dala uliať v Temešvári tretí 7 centový = 419, 44 kg. Štvrtý, 14 centový = 838,88 kg. daroval cirkvi starček Matej Benčík s 
manželkou Máriou rodenou Hlásnikovou roku 1863. Tento zvon sa na Svätodušnú nedeľu - na Turíce v roku 1886 pukol. Táto porucha na zvone bola iniciatívou, aby sa všetky štyri zvony vymenili novými - väčšími. Aj vtedy svoju štedrosť preukázali Štefan Zelenák, ktorý daroval na kúpu zvona 1197 zlatých a 90 grajciarov. Juraj Miklovic daroval 694 zlatých a 65 kr. Pavel Dováľ 328 zl. a 35 gr. V tejto akcii zozbieralo sa ešte z milodarov 4007 zl. A 88 kr.
Ten starý, najväčší zvon bol preliaty a zväčšený z milodarov cirkevníkov a príspevku cirkvi a je najväčším zvonom - Benčíkovský zvon. Druhý, menší zvon je Zelenákovský. Tretí, ešte menší je Miklovicovský. Štvrtý, najmenší je Dovaľovský zvon.
Rozmery zvonov
Veľký - priemer 1370 mm. Váha 1400 ? kg. vydáva tón D1
Stredný - priemer 1060 mm. Váha 650 ? kg. vydáva tón G1
Malý - priemer 890 mm. Váha 400 ? kg. vydáva tón H1
Najmenší - priemer 690 mm. váha 180 ? kg vydáva tón Fis2
Nápisy na zvonoch
Veľký:
CTNE ZNEL SLÁVU TISÍCE LETÚ RODU, VÍRY PAMÁTKU ZVON DAROVAL BENČÍK, ZNOVULIAŤ, ZVEČIŤ DALA CIRKEV ZBOŽNEJ LÁSKY OBEŤ VŠECKO 
OCHOTNE ČINÍ.
ULILI BEDRICH SELTENHOFER A SYN V ŠOPRONE 1887.
Menší:
SLÁVE BOŽEJ CLO CTNÉ VENUJÚC ZELENÁK ŠTEFAN S MANŽELKOU SI VENIEC SLAVY NA VEČNO UVIL
ULILI BEDRICH SELTENHOFER A SYN V ŠOPRONE 1887.
Malý:
OBETOVAL ĎORĎ MIKLOVIC S MANŽELKOU ALŽBETOU VICIAN ULILI BEDRICH SELTENHOFER A SYN V ŠOPRONE 1887.
Najmenší:
OBETOVAL PAVEL DOLVAĽ Š MANŽELKOU MÁRIOU BABJÁK. ULILI BEDRICH SELTENHOFER A SYN V ŠOPRONE R. P. 1887
Nadpisy na zvonoch, ktoré si cirkev nadlacká zadovážila po I. sv. vojne, lebo tri najväčšie zvony boli rekvirované.
Veľký:
ŽALM 95 V. 7 A 8,, DNES USLÍŠITE - HLAS JEHO NEZATVRDZUJTE SRDCE SVÉHO
NA MIESTO VOJNOV ZREKVIROVANÉHO ZVONA,, BENČÍK,, Z OBETÍ ÚDOV CIRKVE A Z DOLOŽENIA CHÍBAJUCEJ SUMY Z CIRKEVNEJ POKLADNICE 
ZADOVÁŽILA SI EV. A. V. NAĎLACKÁ R. P. 1926 SCHIEB & KAUNTZ SIBIU - HERMANNSTAD
Menší:
SLÁVA BOHU NA NEBI POKOJ ĽUDOM NA ZEMI. LUK. 2. 14. Z OBETÍ VERNÝCH CIRKEVNÍKOV DALA OPRAVIŤ EV. CIRKEV NADLACKÁ. PREDSEDNÍCTVO CIRKVI: KELO PAVEL DOZORCA MOLNÁR RUDOLF FARÁR ŠTEFAN ROHÁRIK S. DOZORCA R. P. 1968 INST BIBIC BUKURESTI
Ešte menší:
VOJNA VZALA LÁSKA DALA - BOHU CHVÁLA. NA MIESTO ZVONU,, MIKLOVIC “ DOBROVOĽNOU SBIERKOU ZADOVÁŽILA SI EV. AV. SLOV. CIRKEV NADLACKÁ. R. P. 1924 FERRO A AGRICOLA - SIBIU.
Najmenší (nebol rekvirovaný):
OBETOVAL PAVEL DOLVAĽ s MANŽELKOU MÁRIOU BABJÁK. ULILI BEDRICH SELTENHOFER A SYN V ŠOPRONE R. P. 1887
Hlasy zvonov Nadlačania porovnávali s rýmovačkami takto:
Evanjelické zvony - Šunka slanina - pravoslávne (dinšimine, dinšimine) Daj aj mne, daj aj mne - a katolícke odpovedali - Hovno, hovno
Bohatému - gazdovi: šunka slanina, šunka slanina
Chudobnému: daj tevcom za chlievcom, daj tevcom za chlievcom, už som dav ešte dám, už som dav ešte dám.
Slovenské ľudové piesne o dedinských zvonoch: Večerný zvon tíško zvoní...
Povery: Po večernom zvonení z domu by sa nemalo nič vynášať - dávať, lebo sa potom vraj odnáša z domu šťastie.
Neodchádzať z domu pokým neodzvoní. Aby sa nestalo nejaké nešťastie cestujúcemu alebo cestujúcim.
Obedovať by sa malo začať iba keď udrie na zvon, predtým nie.
Zvonári
Voľba zvonára, nástup na funkciu, plat zvonára a ich úloha
Na prelome 19. a 20. storočia v Nadlaku o úlohách a platoch zvonárov sú nasledovné informácie: Cirkev má dvoch zvonárov, ktorí si držia ešte dvoch šuhajcov na pomoc, lebo popri zvonení na všetkých zvonoch sú 
potrební štyria. Ich povinnosťou je zvonenie, a to v zime od Michala do Ďura ráno o 4 h. a večer o 8 h. V lete od Ďura do Michala ráno o 3 h. a večer o 9 h. Zvonenie ráno k službám Božím ráno v čase 8 - 8, 15 h. a o 9 - tej zazváňať. Vyzváňať mŕtvym. Zvoniť každodenne na poludnie a na zmrkávanie. Okrem zvonenia ďalšou povinnosťou zvonárov je konať nočnú a dennú stráž nad mestom, za čo mesto platí ročne 400 korún. Preto zvonári sú povinní každú hodinu trúbiť na všetky štyri strany mesta. Zvonári bývajú na veži. Nad zvonmi je postavená strážnica s východiskom na gánok, ktorý obkolesuje vežu zo všetkých štyroch strán a z ktorého zvonári trúbia. Okrem zvonenia a stráže zvonárom je povinnosťou ťahať mechy organa, keď kantor organuje počas služieb Božích. Zvonári dostavajú plat len čiastočne z cirkevnej pokladne a to: 250 litrov pšenice a 
40 korún ročne. Zvyšok si musia osobne vyberať od cirkevníkov takto: od jedného domu patrí im sedem a pol litra pšenice a 40 halierov od želiarov. Neskoršie 5 litrov žita a 1 lej. Nástup na funkciu zvonára v súčasnosti je cez presbyterstvo. Kandidáti podávajú žiadosť a ak sú viacerí, tak potom sa uvažuje o každom a presbyterstvo navrhuje generálnemu konventu a ten schvaľuje návrh presbyterov.
Menoslov zvonárov, rok úradovania
Štefan Moravský
Štefan Zachar 1944
Štefan Debnárik
Štefan Kožka 1970
.......... Adamík
Štefan Adamík
Pavel Mokoš
.......... Fábry
Ján a Mária Krátky 1968 - 1974
Juraj Marko 1975 - 1997
Ján Noga
Pavel Došniak
Ďuro Suchán
.......... Lešťan
Martin Kováč, nar. 5. 11. 1964 je zvonárom od augusta 2006 dodnes