„Ľudia, ktorí sa sem prisťahovali, sú usilovní a húževnatí...“ ● V obci žije ešte 26 obyvateľov, ktorí sa narodili v Maďarsku. ● Prišli aj najstarší: 99-ročná Rozália Sýkorová - Hajduková, narodená v novohradskej Banke (Bánk) a 90-ročný Michal Michalec narodený v Békéši. ● Prekvapili vlastným bohatým programom...
Významná lokalita presídlencov
K významným regiónom z titulu navrátenia Slovákov z Dolnej zeme a ich usídlenia na Slovensku patrí územie dnešného Levického okresu. V roku 1974 uskutočnila Viera Števáková, v tom čase etnografka Tekovského múzea v Leviciach, prieskum o repatriantoch v tomto okrese. Stručný dotazník obsahoval 6 otázok: názov lokality, celkový počet 
obyvateľov, počet obyvateľov slovenskej, maďarskej a inej národnosti, či boli usídlení v obci repatrianti z Maďarska v rokoch 1947-1948, z ktorých obcí v MĽR koľko rodín prišlo, koľko repatriantov žije v obci (v roku 1974). Dotazník bol rozoslaný všetkým národným výborom všetkých lokalít okresu. Vtedy ich bolo 98, niektoré však boli vytvorené zlúčením prv samostatných dedín a získané údaje sú už o týchto zlúčených obciach. Dotazník zisťoval iba počet rodín, ale počet osôb nie. Etnografka vychádzajúc z údajov o presídlencoch v Leviciach v miestnej kronike (183 rodín - 643 osôb) usúdila, že zvolená priemerná rodina presídlencov by mala mať 4 členov. Štvornásobok zisteného počtu presídlených rodín 2 083 dával odhadovaný počet repatriantov osídlených v rokoch 1947-1948 v Levickom okrese, zaokrúhlene 8 400 osôb. Získané údaje sústredila autorka do dvoch tabuliek. Prvá je prehľadom o počte navrátilcov v ich nových sídlach a druhá je prehľadom o podiele slovenských diaspór pri osídľovaní repatriantov v Levickom okrese.
Tieto údaje veľmi vhodne využila v širšie analyzujúcom príspevku Katarína Holbová v zborníku múzea, v 
ktorom poukazuje aj na etnokultúrne procesy medzi repatriantmi a starousadlíkmi. Na územie dnešného Levického okresu sa po druhej svetovej vojne usídlili repatrianti z viacerých diaspór dolnozemských Slovákov. Autorka uvádza, že dnešný okres bol v roku 1960 vytvorený zlúčením troch dovtedy jestvujúcich povojnových okresov a že do bývalého Levického okresu prišli najmä repatrianti Slováci z Níreďházy, do Želiezovského okresu Slováci zo Sarvaša a okolia a menšia časť aj Slováci z Níreďházy. V Šahanskom okrese sa usadili Slováci zo susednej zaipeľskej oblasti (najmä Novohradu) a severného Maďarska, východne od Dunaja. Odtiaľ prišli Slováci aj do Mochoviec, obce bývalého Vrábelského okresu. Presídlenci z Pilíšskej oblasti severného Maďarska boli rozptýlení. Početne najsilnejšia skupina prišla z Níreďházy a okolia, a to približne 870 rodín 
(3 480 členov). Zo Sarvaša a okolia prišlo približne 760 rodín (3 040 členov). Menšia a rozptýlená skupina presídlencov prišla zo severného a stredného Maďarska, a to viac ako 271 rodín (1 084 osôb). Okrem Slovákov z Maďarska prišli do tejto lokality aj Slováci z Bulharska (55 rodín) a Zakarpatskej Ukrajiny (33 rodín) a obidve komunity osídlili výlučne obec Tekovské Lužany. Ako z uvedenej štúdie Kataríny Holkovej vyplýva, do bývalého a terajšieho Levického okresu sa presťahovalo najviac Slovákov z Níreďházy a okolia. Slováci, ktorí boli roku 1753 zakladateľmi tohto mesta, žili aj na okolitých „sálašoch“, ktorých tam bolo vyše sedemdesiat.
Z iniciatívy viacerých presídlencov z Maďarska a ich potomkov vznikol podnet, aby sa v obciach, do ktorých sa presídlili Slováci z Maďarska, každoročne vždy v inej obci konalo stretnutie presídlencov. To prebieha už niekoľko rokov a do jeho striedania je doteraz zapojených desať takýchto obcí. V minulom roku sa takéto stretnutie uskutočnilo v Juri nad Hronom, kde najviac presídlencov pochádza z Níreďházy.
Stretnutie presídlených Slovákov z Maďarska v Jure nad Hronom (2012)
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/898-hlasia-sa-k-svojim-tirpackym-predkom
Na stretnutí v Kukučínove
Posledný (tohtoročný) novembrový piatok sa presídlenci z Maďarska a ich potomkovia stretli v obci Kukučínov. Prvá písomná zmienka o tejto obci je z roku 1293. Vtedy mala názov Vruzy, roku 1773 Nemes Orosy a roku 1920 Oros za Hronom. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom a výrobou kočov a člnov. Od roku 1948 nesie slovenský názov Kukučínov a maďarský Nemesoroszi. V tom roku mala obec 936 obyvateľov a v súčasnosti je to 630 obyvateľov, prevažne slovenskej národnosti. K obci od roku 1962 patrí aj bývalá obec Malý Pesek, ktorá je teraz jej miestnou časťou. Medzi kultúrne pamiatky obce patrí rímskokatolícka barokový kostol z roku 1775 a kostol reformovaný - tolerančný z roku 
1786. Starostkou obce je Ľuba Tóthová, ktorej na pleciach ležala celá príprava a priebeh vydareného podujatia.
Z privítacieho prejavu starostky sa účastníci stretnutia dozvedeli, že do Kukučínova sa najpočetnejšia skupina 62 rodín prisťahovala v dňoch 23. októbra 1947 a 27. októbra 1947. Po týchto dvoch hlavných turnusoch prichádzali ďalšie menšie skupiny. Starostka z dostupných prameňov zistila /a to najmä podľa miesta narodenia/, že najpočetnejšia skupina rodín sa narodila v Sarvaši (Behanová, Pavlovičová, Babecová, Hipská, Ďuríková, Brachnová, Acsaiová, Banková, Litavská, Šováňová), v Penci (Vargová, Antalová), Banke (Čorbová, Hudecová), Békésszentandrási (Gráfiková), Békéši (Michalecová), Kiskirályságu (Acsaiová, Palušková)...
Stretnutia sa zúčastnili aj najstarší
V obci žije ešte 26 obyvateľov, ktorí sa narodili v Maďarsku. Najstarší z nich sú 99-ročná Rozália Sýkorová, za slobodna Hajduková, narodená v novohradskej Banke (Bánk) a 90-ročný Michal Michalec narodený v Békéši, ktorý sa sem prisťahoval zo Sarvaša. Ujo Michal je pravidelným účastníkom týchto stretnutí. Nechýbal ani na tomto a rovnako na stretnutí bola aj Rozália Sýkorová. Obidvom za veľkého potlesku prítomných starostka obce odovzdala 
kyticu kvetov.
O prvých rokoch príchodu do obce je v miestnej kronike napísané, že pri príchode presídlencov sa im dostalo privítanie od miestnych úradov a obyvateľov, ktoré predniesol riaditeľ školy. Pri tejto príležitosti im boli odovzdané kľúče k prideleným domom. Aj pôda, ktorá patrila k usadlosti, sa stala vlastníctvom presídlenca. Tí rýchlo opravujú pridelené domy a po ich úprave sa s chuťou púšťajú do poľnohospodárskych prác. Od štátu dostávajú osivo ozímín, aby ich ešte v tú jeseň mohli vysiať. Nedostatok ťažných zvierat nahrádzajú svojou usilovnosťou. Ľudia, ktorí sa sem prisťahovali, sú usilovní a húževnatí, z ktorých mnohí zastávali významné funkcie v obci a v novozaloženom družstve. Takúto charakteristiku 
slovenských prisťahovalcov zaznamenal kronikár obce.
Prekvapili vlastným bohatým programom
Ak keď obec Kukučínov na dolnom Pohroní spomedzi tých desať, ktoré sa striedajú pri organizovaní a príprave presídleneckých stretnutí, patrí medzi tie menšie, svojim programom a pohostinnosťou sa veru nedali zahanbiť. V zaplnenej sále miestneho kultúrneho domu pre prítomných účastníkov, ktorí sem prišli vo veľkom počte a to aj autobusmi, Kukučínovci pripravili bohatý kultúrno-spoločenský program. Žiada sa vyzdvihnúť, že to všetko pripravili vlastnými silami. Či už išlo o prípravu a dramaturgiu programu, vystúpenie skupín a jednotlivcov, to všetko bolo osobné dielo obyvateľov tejto malej obce na čele so starostkou, ktorá aj sama často v programe aktívne vystupovala. Návštevníci stretnutia mali možnosť vypočuť si pesničky ženskej speváckej skupiny Zornička, ktorých text a melódia vyjadrovala narodenie, svadbu a život. Deti z materskej a základnej školy - oblečení v krojoch - viackrát tancom a scénkami pri hudbe prekvapili dospelých účastníkov, svojou pohybovou kultúrou a chuťou prítomným pripraviť zážitok zo slovenského folklóru. Vo vystúpení jedného herca, smiech a veľký potlesk dostala Araňa v humornom dialógu so svojim cigánskym druhom Dežom, ktorí sa prisťahovali kľukatou cestou a prestávkami dosťahovali z východu Slovenska a nakoniec sa usadili v Kukučínove. K dobrému presídleneckému programu patrí už tradičné dobré pohostenie a pri ňom spev a spomienky na život na Dolnej zemi a potom aj etablovanie sa v staronovej vlasti.
Na záver podujatia starostka obce Kukučínov odovzdala štafetu budúcoročného stretnutia starostke obce Mýtne Ludany Oľge Kollárdiovej, ktorej pritom pomôže starostka malej obce Starý Hrádok.
