Zo slovenskej tlače - Február (I.) 2013 - Monitor
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
Páči sa mi to: www.oslovma.hu
Jaroslav Paška: Za útokom na Slovensko v europarlamente stoja „Orbánovci“
13. februára 2013 - (tasr)
Nakladanie s petíciou požadujúcou odsúdenie Slovenskej republiky za novelizáciu zákona o štátnom občianstve sa v Európskom parlamente vymklo regulárnym postupom. Tvrdí to slovenský europoslanec Jaroslav Paška. Petícia č. 1298/2012 od bývalého predsedu Najvyššieho súdu Maďarskej republiky Dr. Zoltána Lomniciho a študenta László Gubika požaduje vyšetrovanie a odsúdenie SR pre údajné porušovanie práva Európskeho spoločenstva za novelizáciu zákona č. 40/1993 o štátnom občianstve. „Vzhľadom na to, že Európska únia zaraďuje otázky občianstva k výlučným kompetenciám členských štátov a Európsky parlament nemá legitímne oprávnenie posudzovať záležitosti, ktoré sú zvrchovanou kompetenciou členského štátu, označil sekretariát príslušného výboru EP uvedenú petíciu za neprípustnú na prerokovanie v Európskom parlamente,” uviedol Paška (SNS) v stanovisku pre TASR. Upozornil pritom, že prijaté rozhodnutie o neprípustnosti petície podľa potvrdených informácií zvrátila intervencia europoslanca Zoltána Bagóa zo strany FIDESZ maďarského premiéra Viktora Orbána. Podľa Pašku si Bagó ako člen frakcie Európskej ľudovej strany vynútil po straníckej línii zaradenie tejto neprípustnej petície do programu rokovania výboru. Dosiahol to prostredníctvom predsedníčky Petičného výboru EP (PETI) Erminie Mazzoniovej, ktorá patrí do tej istej politickej frakcie EP ako Bagó. Maďarský europoslanec žiadal od svojej politickej partnerky Mazzoniovej aj zorganizovanie híringu a vyslanie takzvanej „fact-finding mission”, čiže misie za účelom zisťovania stavu vecí, do Slovenskej republiky. Paška, ako podpredseda poslaneckej frakcie Európa slobody a demokracie (EFD) v EP, zareagoval na manipuláciu s petíciou v administratívnom procese výboru PETI. Vzápätí podal oficiálnu námietku proti prípustnosti prerokovania tejto petície v EP, čím presunul rozhodnutie o budúcnosti petície na koordinátorov politických skupín. „Zvýšená aktivita a angažovanosť FIDESZ pri pretláčaní akejkoľvek témy, ktorou by sa dalo Slovensku poškodiť naznačuje, že priateľské potriasanie rúk Viktora Orbána s predsedom slovenskej vlády bolo z jeho strany asi len gestom maskujúcim skryté nepriateľstvo,” uviedol Paška. Slovenský europoslanec v súvislosti s konfliktom o štátnom občianstve upozornil, že na štátne občianstvo sa viažu aj viaceré materiálne povinnosti štátu. Spresnil, že sociálne či zdravotné zabezpečenie nepracujúcich občanov (dôchodcov, študentov a podobne), ide spravidla na účet štátu. Novelizácia zákona č. 40/1993, o štátnom občianstve podľa Pašku čiastočne oddelila tých, ktorí prijali maďarské občianstvo a prišli o slovenské, od nášho zdravotného a sociálneho systému. Maďarsko však - ako uviedol slovenský europoslanec - zvolilo darebácky prístup k svojim novým občanom, keď za nich nechce prevziať primeranú sociálnu starostlivosť. „Preto sa Maďari pod všetkými možnými zámienkami snažia donútiť Slovenskú republiku k zmene svojho zákona o štátnom občianstve tak, aby sa vyživovacia povinnosť za ‘nových občanov Maďarska’ vrátila z maďarskej štátnej pokladnice na bedrá slovenských daňových poplatníkov,” uviedol Paška vo svojom stanovisku. Vyfabulované obvinenia o porušovaní občianskych práv majú podľa jeho slov len prekryť ekonomickú podstatu tohto maďarského problému, ktorý nakoniec presakuje aj z podtextu sťažnosti bývalého predsedu Najvyššieho súdu Maďarskej republiky Dr. Lomniciho.
Martonyi: Spolupráca s Ficovou vládou je celkom dobrá
13. februára 2013 - (tasr)
Spolupráca Maďarska so slovenskou vládou premiéra Roberta Fica je celkom dobrá, vyhlásil v relácii maďarskej komerčnej rozhlasovej stanice Inforádió šéf maďarskej diplomacie János Martonyi. Maďarsko a Slovensko totiž podľa jeho slov viažu spoločné záujmy. Súčasne podotkol, že existujú aj sporné záležitosti - najmä v súvislosti s občianstvom. „Medzi expertmi oboch krajín však prebiehajú rokovania, a tie nestoja až tak veľmi zle,” dodal minister zahraničných vecí v utorok vo večernej relácii Inforádia. Martonyi sa okrem iných tém z oblasti maďarskej diplomacie dotkol aj spolupráce v rámci Stredoeurópskej iniciatívy (SEI). „Je naším záujmom prehĺbiť hospodárske vzťahy členských krajín SEI, pretože vyše 30 percent maďarského exportu smeruje do krajín iniciatívy,” zdôraznil v súvislosti s tým, že v tomto roku je práve Maďarsko predsedajúcou krajinou SEI. Iniciatíva podľa neho môže byť užitočným nástrojom maďarskej zahraničnej politiky, týkajúcej sa strednej Európy. SEI vznikla v roku 1989 ako medzivládne fórum pre politickú, ekonomickú a kultúrnu spoluprácu medzi jej členskými krajinami. Hlavným cieľom bolo pomôcť krajinám strednej a východnej Európy v ich procese približovania k EÚ. Po rozšírení SEI v druhej polovici 90. rokov o krajiny juhovýchodnej a východnej Európy a po rozšírení EÚ v roku 2004 sa začala SEI prioritne orientovať na krajiny západného Balkánu a východnej Európy. Stredoeurópska iniciatíva od 1. augusta 2006 zahŕňa 18 štátov (z nich polovica je členskými krajinami Európskej únie): Albánsko, Bielorusko, Bosnu a Hercegovinu, Bulharsko, Českú republiku, Čiernu Horu, Chorvátsko, Macedónsko, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovenskú republiku, Slovinsko, Srbsko, Taliansko a Ukrajinu.
Prezident I. Gašparovič po deviatich rokoch navštívi Maďarsko
12. februára 2013 - (tasr)
Prezident SR Ivan Gašparovič zavíta 19. až 20. februára do Maďarska. Pôjde o oficiálnu návštevu slovenskej hlavy štátu po deviatich rokoch a zároveň recipročnú stykovú aktivitu k oficiálnej návšteve najvyššieho maďarského predstaviteľa na Slovensku v januári 2011. Cieľom rokovaní prezidenta Ivana Gašparoviča s jeho maďarským partnerom Jánosom Áderom a premiérom Viktorom Orbánom sú aktuálne otázky bilaterálnych vzťahov, regionálnej a európskej spolupráce oboch krajín v kontexte 20. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Bratislavou a Budapešťou. Gašparovič má naplánované aj stretnutie s predstaviteľmi krajanskej komunity v Maďarsku. TASR informovalo tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR.
Maďarsko sa po dvoch rokoch vrátilo na trhy, získalo 3,25 miliardy USD
Opel rozšíri svoj maďarský závod
http://www.teraz.sk/ekonomika/madarsko-opel-zavod-rozsirenie/37427-clanok.html
Hraničný priechod Rajka je pre nákladnú dopravu opäť otvorený
Hraničný priechod Rajka pre nákladné vozidlá zatvorili
http://www.webnoviny.sk/slovensko/hranicny-priechod-rajka-pre-nakladne/627533-clanok.html
„Orbán prac sa!“ - Účastníci Pochodu hladu z rôznych kútov Maďarska dorazili do Budapešti
12. februára 2013 - (tasr)
Účastníci Pochodu hladu, ktorí sa vydali na pochod z 11 žúp Maďarska, dnes dorazili do Budapešti. Viaceré skupiny, v ktorých sú desiatky protestujúcich, prešli od začiatku mesiaca vyše 200 kilometrov. Spolu s ďalšími nespokojnými občanmi začali demonštrovať pred budovou parlamentu na Kossuthovom námestí v čase, keď premiér Viktor Orbán otvoril prejavom hodnotiacim stav krajiny jarnú schôdzu zákonodarného zboru. Pochod organizoval spolok Prácu, chlieb a slušné platy. Organizátori tvrdia, že čas prosieb sa skončil - teraz už demonštranti žiadajú, aby vrátili pracovníkom verejnoprospešných prác minimálnu mzdu vo výške 60.200 forintov (205,90 €) a aby túto mzdu vyplácali v celku mesačne, a nie týždenne. Požadujú tiež, aby v každej rodine zabezpečili aspoň jednej osobe priebežné zamestnanie trvajúce najmenej rok a aby mladí absolventi v prípade, že sa nedokážu umiestniť na pracovnom trhu, dostali verejnoprospešnú prácu štyri mesiace po ukončení školy: aby nemuseli na prácu čakať rok. Protestujúci žiadajú aj zrušenie rovnej dane z príjmov fyzických osôb. Účastníci pochodu sa do Budapešti vydali okrem iných lokalít aj z Békešskej Čaby, Nyíregyházy, zo Sellye, z Kaposváru, Ózdu a Polgáru. Prvá skupina pochodujúcich vyrazila na cestu 31. januára z juhu Maďarska z Baranskej župy. Viacerí protestujúci dnes v Budapešti povedali, že na trase pochodu ich ubytovali miestne organizácie Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Prvý Pochod hladu sa začal vlani 6. februára z Miškovca do Budapešti; organizátori tvrdia, že odvtedy sa vôbec nič nezmenilo. Podpredseda MSZP Nándor Gúr, ktorý sa pripojil k pochodujúcim z Miškovca, uviedol, že pod hranicou životného minima žijú v Maďarsku vyše štyri milióny ľudí a mnoho detí žije v chudobe. Podľa jeho vyjadrenia Orbánove sľuby na tvorbu pracovných miest sa nesplnili, bezpečnosť v krajine sa nezlepšila a daňové úľavy pomohli iba bohatým. Účastníci Pochodu hladu, ktorí dnes dorazili z 11 žúp do Budapešti a zúčastnili sa protestného zhromaždenia neďaleko parlamentu, odovzdali podpredsedovi parlamentu - socialistovi Istvánovi Ujhelyimu petíciu. Protestujúci vytýkali politiku zamestnanosti vlády Viktora Orbána, požadovali „prácu, chlieb a slušnú mzdu”. K protestujúcim sa pridali viacerí opoziční politici z Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a z ochranárskeho hnutia Politika môže byť iná (LMP). Viaceré odborové zväzy vyjadrili účastníkom pochodu solidaritu. Riaditeľ centrály vládneho Fideszu Gábor Kubatov označil túto iniciatívu za „pochod hladu socialistov po moci”. Podľa jeho slov si ľavičiari robia kampaň tak, že sa schovávajú za chrbát ekonomicky slabej vrstvy obyvateľstva. Časť davu, ktorý skandoval „Orbán prac sa!”, chcela prejsť k budove parlamentu, v ktorom sa práve začala jarná schôdza. V tom im však zabránil policajný kordón. V priľahlých uliciach boli v pohotovosti policajné jednotky s desiatkami vozidiel.
Iniciatívu občanov hneď využili opoziční socialisti
Účastníci Pochodu hladu, ktorí dorazili z 11 žúp do Budapešti a zúčastnili sa protestného zhromaždenia neďaleko parlamentu, odovzdali podpredsedovi parlamentu - socialistovi Istvánovi Ujhelyimu petíciu. Protestujúci vytýkali politiku zamestnanosti vlády Viktora Orbána, požadovali “prácu, chlieb a slušnú mzdu”. K protestujúcim sa pridali viacerí opoziční politici z Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a z ochranárskeho hnutia Politika môže byť iná (LMP). Viaceré odborové zväzy vyjadrili účastníkom pochodu solidaritu. Riaditeľ centrály vládneho Fideszu Gábor Kubatov označil túto iniciatívu za “pochod hladu socialistov po moci”. Podľa jeho slov si ľavičiari robia kampaň tak, že sa schovávajú za chrbát ekonomicky slabej vrstvy obyvateľstva. Časť davu, ktorý skandoval “Orbán prac sa!”, chcela prejsť k budove parlamentu, v ktorom sa práve začala jarná schôdza. V tom im však zabránil policajný kordón. V priľahlých uliciach boli v pohotovosti policajné jednotky s desiatkami vozidiel.
Orbánova vláda sa pustila do boja s ústavným súdom
11. februára 2013 - (sita)
Maďarská vláda v pondelok predložila do parlamentu návrh ústavných zmien, ktoré obmedzia právomoci ústavného súdu. Ten tak už nebude môcť prihliadať na súdne rozhodnutia vydané pred 1. januárom 2012, keď do platnosti vstúpila nová ústava. Ústavný súd ako najvyššia súdna inštancia taktiež nebude môcť posudzovať obsah nových ústavných dodatkov. V jeho právomoci zostane iba rozhodovanie o ich zákonnosti. Vláda premiéra Viktora Orbána prichádza s touto iniciatívou približne mesiac po tom, ako súd označil volebný zákon z dielne kabinetu za protiústavný. Parlamentná rozprava a hlasovanie o návrhoch ústavných zmien sa začala v pondelok. Zamietnutý volebný zákon prijatý v novembri dvojtretinovou ústavnou väčšinou upravoval postup registrácie voličov s tým, že voliči sa mali zaregistrovať najneskôr 15 dní pred voľbami. Podľa opozície by takýto postup znížil volebnú účasť, čo by zvýšilo šance Orbánovho Fideszu na víťazstvo vo voľbách v roku 2014. Zákon tiež zavádzal povinnosť pre jednotlivých kandidátov zozbierať najmenej 500 podpisov na svoju podporu, zatiaľ čo komerčné rozhlasové a televízne stanice mali mať zakázané vysielať šoty politických strán. Tie mohli využívať len verejnoprávne médiá.
Pápež Benedikt XVI. končí na Petrovom stolci
http://www.teraz.sk/zahranicie/papez-benedikt-vatikan/37297-clanok.html
Pieseň, ktorá zabíjala
http://rias.blog.sme.sk/c/320519/Piesen-ktora-zabijala.html
http://www.youtube.com/watch?v=jOqiolytFw4
Cézanne v Budapešti: Čarodejník s farbami
9. februára 2013 - (Martin Krno - Pravda)
Paul Cézanne zanechal po sebe rozsiahle dielo. Odhaduje sa, že len malieb vytvoril okolo 800, ďalej kresby, akvarely... Roztrúsené sú však s výnimkou Antarktídy doslova na všetkých kontinentoch. V tých najchýrnejších galériách i v súkromných zbierkach. Preto príležitosť vidieť na jednom mieste hoci len stovku jeho obrazov je naozaj jedinečná. A práve to ponúka Múzeum krásneho umenia (Szépművészeti Múzeum) v Budapešti. A to s veľkým úspechom - výstavu Cézanne a minulosť: tradícia a tvorivá sila otvorili vlani 26. októbra a už 5. januára privítali stotisíceho návštevníka, takmer Slováka - Tibora Tótha s rodinou zo Szombathelya. Maďari nadviazali na sériu mimoriadne zaujímavých výstav z rokov 2003 až 2008, keď tu postupne predstavili diela majstrov 19. storočia: Clauda Moneta, Vincenta van Gogha, Ferdinanda Hodlera a Gustáva Moreaua. Ak si ktosi myslí, že sa organizátori tohto veľkého sviatku výtvarného umenia uspokojili s tradičným chronologickým predstavením umelcovej tvorby, mýli sa. Mali podstatne vyššie ambície, ktoré sa im podarilo naplniť. Iný prístup si možno vyžiadal i fakt, že Cézanne na rozdiel od viacerých svojich súčasníkov nemal navonok dramatický život. Okrem rodinného výletu do Švajčiarska striedavo pôsobil len v rodnom Provence a v Paríži či v jeho okolí. Vášnivé dobýjanie ženských sŕdc tiež nevyhľadával. Osobné šťastie našiel v devätnásťročnej kníhviazačke Hortense Fiquetovej, ktorá mu figurovala ako modelka. Neskôr mu dala syna Paula a po rokoch sa stala jeho manželkou. Vďaka tomu, že jeho otec Louis-Auguste bol šikovný bankár, nikdy netrel biedu - s výnimkou krátkeho obdobia, keď sa jeho rodičia dozvedeli, že pred nimi zatajuje nemanželské dieťa. Pomerná monotónnosť života bola v protiklade s jeho vnútorným svetom. Autori koncepcie výstavy v maďarskej metropole stavili práve na jeho pravdepodobné myšlienkové pochody pretavené do obrazov. Zobrali to od základov, zamerali sa na zdroje Cézannových inšpirácií. A tak okrem jeho vlastných prác expozícia prináša aj originály diel zo 16. až 19. storočia od autorov zvučných mien ako sú Raffaello, Miche-langelo, Nicolas Poussin, Jean Chardin, Francisco Goya, Eugéne Delacroixe či Gustave Courbet. Paul Cézanne sa narodil 19. januára 1839 v mestečku Aix-en-Provence na juhu Francúzska. S kreslením začal už na základnej škole pod vedením španielskeho mnícha Josepha Giberta. Aj preto často navštevoval miestne múzeum s mnohými cennými maľbami. Neskôr, keď definitívne zanechal nenávidené štúdium práva (otec chcel mať z neho ako jediného syna bankára), aj počas pobytov v Paríži veľa času trávil v galériách. Okrem antiky obdivoval majstrov renesancie, no i baroka, manierizmu či romantizmu. U niektorých ho zaujala kompozícia, hra farieb, inde zase iba detail, ktorý potom obkresľoval a v rozličných variantoch rozvíjal podľa vlastnej predstavivosti. Samozrejme, v Louvri sa s týmto tvorivým zámerom pohybovali aj iní mládenci, ktorí sa neskôr stali Cézannovými spolupútnikmi, navzájom sa ovplyvňovali a napokon takisto ako on sa až dodatočne stávali svetoznámymi umelcami. Najbližšie mal k Camillovi Pissarrovi, ale medzi jeho priateľov patril i Édouard Manet, Edgar Degas, Alfred Sisley, Pierre Renoir, z mladších Paul Gaugin. Na porovnanie v Budapešti môžeme vidieť aj ich maľby, zväčša v trojici: dielo „starého” majstra, Cézanna a jedného z jeho kolegov. Pre zaujímavosť, o poschodie vyššie vystavuje múzeum do začiatku marca z vlastných zbierok aj šesť krásnych sôch jeho súčasníka Augusta Rodina v susedstve obrazov ďalších francúzskych umelcov z prelomu 19. a 20. storočia. Hoci väčšinu spomínaných autorov zaraďujeme medzi impresionistov, Cézanne sa spomedzi nich vymykal. Neuspokojil sa len so zobrazením pominuteľných, večne sa meniacich vizuálnych vnemov a okamžitých pocitov. Išiel ďalej, a najmä hlbšie. Priam čarodejníckou technikou striedania farieb odhaľoval vo veciach, ľuďoch, v ich vzťahoch a v prírode to, čo považoval za podstatné, trvalé, definitívne, a teda pravdivé i oslobodzujúce. To nestále a falošné schválne prehliadal či potláčal. Na výstave môžeme vidieť portréty jeho známych, priateľov a členov rodiny, slávneho Harlekýna, zátišia s ovocím, krajinky, aleje, južanské mestečká a prístavy. Majestátna Hora sv. Viktórie v Provence ho musela fascinovať, zobrazil ju zo všetkých strán. Nájdeme tam aj viaceré verzie z celej série malieb s kúpajúcimi sa mladými ženami a mužmi v prírode a pri nich praoriginál stredovekej rytiny s obdobnou tematikou. Alebo dve variácie známych Kartárov - s dvoma hráčmi z parížskeho Musée d`Orsay a so štyrmi z Metropolitného múzea umenia v New Yorku. Kedy sa zase takto spolu uvidia? Dnes Cézanna označujú za postimpresionistu, no v skutočnosti bol akýmsi predskokanom moderného umenia 20. storočia. Za svojho tvorivého otca ho považovali abstraktní umelci viacerých nastupujúcich, niekedy až protichodných smerov - fauvizmu, expresionizmu či kubizmu vrátane jedného z najväčších francúzskych maliarov minulého storočia Georgesa Braquea. Aj jeho obraz má na výstave miesto, tak ako viacero maďarských autorov, ktorých tiež inšpiroval Cézanne. Ak píšeme o jeho priateľoch, nemožno nespomenúť toho najväčšieho, rodáka z Paríža a syna staviteľa železníc. Zoznámili sa na internátnej škole Collége Bourbon v Provence. Parížanček, ako ho tam ironicky prezývali, chodil o rok nižšie a pre svoj zovňajšok (veľmi chudý a vysoký), piskľavý hlas s „hrozným” parížskym prízvukom, ale aj pre absolútnu nechuť niečo si dokázať bol častým terčom výsmechu a opovrhnutia. Paulovi ho prišlo ľúto a tak sa skamarátili. Zdalo sa, že na život a na smrť. Volal sa Émile Zola. Aj vďaka Cézannovej cieľavedomosti sa čoskoro vymanil z izolácie spolužiakov a začal písať zaujímavé poviedky. Budúci slávny novinár a spisovateľ na revanš pomohol svojmu priateľovi dostať sa napriek otcovmu odporu do vytúženého Paríža, kam sa on po maturite presťahoval. A tak mohli pokračovať v prechádzkach po parkoch veľkomesta a po prírode na predmestí, diskutovať O svete a o svojich plánoch, usporadúvať spolu s inými začínajúcimi umelcami legendárne štvrtkové debatne večery - či skôr noci s riadne rozriedeným vínom, aby sa každému dosť ušlo. Zola pomáhal aj pri zakladaní Salónu odmietnutých, keď konzervatívna komisia opakovane neodporučila vystavovať práce jeho priateľov na oficiálnych výstavách. A potom v roku 1886 vydal román L`Oeuvre (Dielo). V zápornom hrdinovi, deštrukčnom, neúspešnom maliarovi Claudeovi Lantierovi spoznal v mnohých detailoch i v osobných rozhovoroch s priateľom Cézanne sám seba. Už nikdy spolu neprehovorili... Cézanna sa Zolova kniha dotkla o to viac, že za svoju prácu vtedy ešte skutočne nezažíval ocenenia. Verejnosť, i tá, čo chodila na výstavy, nechápala jeho obrazy. Popri niekedy až páčivých maľbách impresionistov sa ľuďom zdali akési drsné. Často ich vôbec odmietali vystavovať, nieto kupovať. Pridávali sa k tomu zdravotné i rodinné problémy, obaja rodičia zomreli, s manželkou si prestával rozumieť. Cézanne sa čoraz viac uzatváral do seba, natrvalo sa presťahoval do rodného Aix. Tam ho síce začínali navštevovať nadšení mladí výtvarníci, ktorí v ňom videli svojho guru, ale až tak ho to netešilo a najradšej bol sám. Susedia ho považovali za čudáka. Pracoval však húževnato, takmer až do posledných chvíľ. V októbri 1906 ho v teréne zastihla silná búrka. Napochytro sa vracal do svojho ateliéru obťažkaný maliarskym náčiním, no dostal diabetický záchvat. Až po niekoľkých hodinách ho našli ležať premoknutého do nitky v kaluži blata. V bezvedomí. O niekoľko dní, 22. októbra, ako 67-ročný skonal na zápal pľúc. So zrakom upretým na dvere. Darmo očakával, že vojde jeho milovaný syn. Hortense mladému Paulovi zatajila list, že otec zomiera, prednejšia bola pre ňu skúška šiat u krajčíra. O sedem mesiacov sa v Paríži konala výstava 79 Cézannových akvarelov. Triumfálna, prvá z celého radu ďalších. V máji 1999 jeden z jeho obrazov predali na aukcii za 60,5 milióna amerických dolárov. Niet sa čomu čudovať, že keď si Maďari na túto expozíciu chceli vypožičať Cézannove diela z 38 štátov, museli sa za ich bezpečnosť zaručiť vyše miliardou eur! Možno aj to je jednou z odpovedí na otázku, prečo zo Slovenska musíme odchádzať na výstavy svetových majstrov do zahraničia. V Budapešti máme takúto príležitosť, žiaľ, už iba do 17. februára.
Samuela Tomášika si pripomenuli vedeckou konferenciou
8. februára 2013 - (tasr)
Vedeckou konferenciou o Samuelovi Tomášikovi si 8. februára 2013 v obci Chyžné v okrese Revúca pripomenuli jeho 200. výročie narodenia. Účastníkom sa prihovoril aj predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, ktorý vyzdvihol osobnosť Samuela Tomášika nielen ako evanjelického kňaza, ale aj autora slovanskej hymny Hej, Slované! Pri tejto príležitosti prezentoval svoju iniciatívu, aby sa v kostoloch na záver významnejších udalostí spievala aj národná hymna. Zástupcovia cirkví túto iniciatívu odmietajú s tým, že slovenská hymna nie je náboženskou piesňou. Marián Tkáč poukázal na fakt, že Samuel Tomášik sa ako evanjelický vzdelaný kňaz usiloval pozdvihnúť nielen slovenské, ale aj slovanské sebavedomie. Bojoval najmä za zachovanie rodnej reči všetkých národov. Stal sa symbolom týchto snáh najmä ako autor viacerých hymnických piesní. „Kontaktoval som tak vrcholových predstaviteľov katolíckej, ako aj evanjelickej cirkvi s tým, že som navrhol, aby sme nadviazali na jeho posolstvo a aspoň pri významnejších udalostiach sa v kostole na záver spievala aj hymna. Odmietli ma s tým, že naša hymna nie je náboženskou piesňou. Aj preto som si dovolil zložiť tretiu slohu slovenskej hymny, ktorá už má aj náboženský rozmer,” povedal Tkáč. Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Miloš Klátik vyzdvihuje Samuela Tomášika predovšetkým ako kňaza. Vo svojom vystúpení zdôraznil, že najmä vďaka viere sa mohla jeho osobnosť rozvíjať napriek veľkým rodinným tragédiám. „Vďaka viere získal kvalitné vzdelanie a hoci bol mimoriadne silným a zanieteným národovcom, do kostola politiku nikdy nevnášal. Jeho pôsobiskom bola práve farnosť v Chyžnom, kde sa stretával so zástupcami takmer všetkých slovanských národov. V čase, keď si šiel doplniť vzdelanie do Prahy, zastupoval ho tu ďalší velikán, Samo Chalupka. Navyše Samuel Tomášik je autor aj mnohých ďalších piesní, ktoré majú náboženský charakter a v kostoloch sa spievajú dodnes,” doplnil Klátik.
Samuel Tomášik ako ovocinár a včelár pomáhal Slovákom na Dolnej zemi
Tí, čo prišli z Česka a Maďarska, môžu poľahky odísť
http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59290890-ti-co-prisli-z-ceska-a-madarska-mozu-polahky-odist
Múzeum komunizmu v Bratislave oficiálne otvoria v marci
http://www.hlavnespravy.sk/kultura-muzeum-komunizmu-oficialne-otvoria-v-marci/70743/
Bajnai: Orbánova vláda musí odísť, aby milióny Maďarov zostali
9. februára 2013 - (tasr)
Vláda maďarského premiéra Viktora Orbána vládne zle a musí odísť, aby milióny Maďarov mohli zostať a prosperovať doma. V súčasnosti 500.000 Maďarov žije a pracuje v zahraničí, vyhlásil dnes v Budapešti predseda Spolku domov a pokrok, jeden zo zakladateľov volebného hnutia Spolu 2014 - expremiér Gordon Bajnai. Bajnai pred vyše 1200 priaznivcami v budínskom parku Millenáris na masovom mítingu hnutia oznámil, že z hnutia vznikne čoskoro strana, aby „v roku 2014 na strane demokratickej opozície vznikla jediná silná otvorená strana”. Orbánova vláda je podľa jeho slov vládou beznádeje, preto treba založiť koalíciu nádeje. „Zišli sme sa tu dnes vlastenci, demokrati, občania, pretože chceme žiť v normálnej krajine. Záleží nám na našej domovine a presne poznáme svoje práva. Preto ak vláda robí zle svoju prácu, tak ju odvoláme. Táto vláda robí zle svoju prácu. Režim Viktora Orbána musí odísť, aby zostali milióny ľudí vo svojej rodnej zemi, vo svojej vlasti,” povedal opozičný politik. Bajnai poznamenal, že aj tí chcú žiť v normálnej krajine, ktorí to teraz riešia tak, že si kúpia letenku nízkonákladovej leteckej spoločnosti a nájdu si normálnu krajinu. „Do zahraničia odišlo 500.000 Maďarov, dvojnásobne viac ako v roku 1956 po potlačení protikomunistickej revolúcie,” podotkol. „Týchto pol milióna ľudí je totožných s úbytkom populácie v priebehu 25 rokov. Preto dnes nestačí hovoriť iba o tom, ako poslať túto vládu preč, ale aj o tom, ako prilákať späť ľudí, ktorí odišli do zahraničia v uplynulých dvoch rokoch,” povedal expremiér, podľa ktorého po roku 2014 Maďarsko vyšle dôležitý odkaz všetkým Maďarom, ktorí v beznádeji odišli, ale aj tým, ktorí zostali doma, že ich nádej a ich budúcnosť je v Maďarsku. O tom bude program novej vlády po roku 2014, dodal. Maďarská socialistická strana (MSZP) nemá dosť voličov, aby vymenila vládu, je nedôveryhodná k zmene režimu a nemá odbornosť na vládnutie, dodal expremiér. Okrem Bajnaiho vystúpili s prejavom aj ďalší zakladatelia hnutia - spolupredseda Solidarity Péter Kónya a predseda facebookovej skupiny Milión ľudí za slobodu maďarskej tlače (Milla) Péter Juhász. Kónya zdôraznil nutnosť rozšírenia práv zamestnancov, zavedenie viacerých sadzieb dane z príjmov fyzických osôb, zvýšenie minimálnej mzdy, ale aj predĺženie doby vyplácania podpory v nezamestnanosti. Podľa Juhásza MSZP by síce rada viedla opozičné strany, k tomu by však potrebovala viac pokory. Do parlamentných volieb v roku 2014 chce Spolu 2014 získať ďalší milión priaznivcov. Bajnai 23. októbra 2012 v Budapešti na protivládnom masovom zhromaždení avizoval založenie hnutia, ktorým podľa jeho vyjadrenia vzniká v Maďarsku nový politický stred. Jeho cieľom je obnoviť právny štát, solidaritu v spoločnosti, zosúladiť domov a pokrok, ale aj posilniť európske hodnoty.
Bajnaiho opozičné hnutie Spolu 2014 hodnotí činnosť Orbánovej vlády
Maďari, ktorí pracujú v zahraničí, spôsobujú miliardové výpadky daní
Agentúra Moody’s nezmenila bonitu ani výhľad Maďarska
http://www.hlavnespravy.sk/financie-agentura-moodys-nezmenila-bonitu-ani-vyhlad-madarska/70628/
Opozičné subjekty kritizovali vládu za ďalšiu úpravu ústavy
8. februára 2013 - (tasr)
Vládnuci Fidesz sa predvolebnej registrácie voličov nevzdal pre úctu voči ústave, ako to tvrdí, ale uznal, že spoločnosť a väčšina jeho voličov je proti registrácii. Vyhlásil to dnes v Budapešti po ďalšej zo série konzultácii opozičných strán a hnutí Gergely Bárándy z Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Podľa tlačovej agentúry MTI Bárándy konštatoval, že vládnuce strany už po štvrtýkrát menia ústavu, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2012, preto takýto základný zákon už nemožno považovať za pilier. Účastníci stretnutia, ktoré sa vedú od začiatku januára s cieľom dosiahnutia výmeny vlády po budúcoročných voľbách, ostro kritizovali dnes zverejnené zámery vlády na ďalšiu úpravu ústavy, ktoré smerujú k okliešteniu právomoci ústavného súdu, možnosti zákazu zdržiavania sa bezdomovcov na verejných priestranstvách, ako aj umožneniu obmedzenia politickej reklamy v komerčných televíziách. Vedúci delegácie volebného hnutia Spolu 2014 a exminister spravodlivosti Péter Bárándy poznamenal, že rozhodnutia ústavného súdu z uplynulých vyše 20 rokov tvoria kostru maďarskej ústavnosti. „Vládnuce strany sa teraz snažia toto prelomiť a poprieť právny štát,” dodal. Poslanec Fideszu Gergely Gulyás dnes vyhlásil, že významná väčšina prechodných ustanovení, ktoré ústavný súd zrušil, sa dostane do ústavy, výnimkou je registrácia voličov. Registrácia voličov, ktorí majú trvalý pobyt v Maďarsku, nebude figurovať v ústave ani v iných zákonoch, povedal vo štvrtok predseda frakcie Fideszu Antal Rogán s tým, že vládnuce strany Fidesz a KDNP považujú reformu volebného zákona týmto za uzavretú. Pripomenul, že vlani v decembri ústavný súd zrušil viaceré prechodné ustanovenia ústavy a v januári označil niektoré články volebného zákona za protiústavné.
HaHa - Študenti pritvrdili, vláda neplní ich požiadavky
11. februára 2013 - (L. Vallach - tasr)
Maďarská vláda neplní požiadavky študentov vysokých a stredných škôl, preto dnes študenti pristúpili k podstatne ráznejším protestom, než aké uskutočnili doposiaľ. Člen organizačného výboru Poslucháčskej siete (HaHa) Filozofickej fakulty Univerzity Loránda Eötvösa (ELTE) Daniel Fuhl pre TASR uviedol, že začali s blokádou univerzity. „Blokádu sme začali s vyše 80 študentmi, zvolali sme fórum, na ktorom budeme agitovať študentov a rozhodneme aj o tom, dokedy budeme blokovať univerzitu,” povedal Daniel Fuhl. Členovia HaHa narušili predpoludním niekoľko prednášok. Podľa jeho slov najdôležitejším dôvodom blokády je zníženie finančných prostriedkov pre ELTE na polovicu vlaňajšieho rozpočtu, čoho následkom bude masívne prepúšťanie pedagógov a zamestnancov univerzity. „Najkritickejšia situácia je práve na Filozofickej fakulte ELTE,” dodal. „Popoludní o 15.00 h sa zúčastníme demonštrácie študentov aj pedagógov rôznych univerzít a stredných škôl celého Maďarska na Deákovom námestí,” informoval Daniel Fuhl. Študenti požadujú zrušenie inštitútu študentských zmlúv, ktorými sa v prípade bezplatného štúdia musia zaviazať k tomu, že zostanú pracovať v Maďarsku. Vyzývajú k ucelenej reforme stredného a vysokého školstva, žiadajú vrátenie počtu bezplatných miest na univerzitách na úroveň roku 2011 a trvajú na zachovaní autonómie univerzít a na reforme, ktorá zabezpečí, aby mohli študovať aj deti z ekonomicky slabších rodín. Proti reformám vysokého školstva zorganizovala maďarská Celoštátna konferencia študentských samospráv (HÖOK) už niekoľko demonštrácií v decembri. V Budapešti a v ďalších maďarských mestách protestovali tisíce študentov vysokých i stredných škôl a požadovali odstúpenie štátnej tajomníčky zodpovednej za školstvo Rózsy Hoffmanovej. Vláda začiatkom decembra rozhodla, že namiesto vlaňajších 31.000 študentov bude môcť bez úhrady študovať na vysokých školách v tomto roku už iba 10.500 študentov. V roku 2010 bolo na vysokých školách pre študentov 53.500 štátom platených miest.
Rezort maďarského školstva: Zopár agitátorov nemôže obmedzovať práva iných
Rezort školstva považuje za neprijateľné, aby „zopár agitátorov s horúcimi hlavami obmedzovalo práva iných na vzdelávanie tým, že narúša prednášky”. Reagovalo dnes príslušné maďarské ministerstvo na skutočnosť, že členovia Poslucháčskej siete (HaHa) Filozofickej fakulty Univerzity Loránda Eötvösa (ELTE) začali na protest proti reformám v školstve blokádu univerzity. Skupina takmer 100 študentov predpoludním s bubnami a píšťalami narušila niekoľko prednášok. Ministerstvo tvrdí, že najdôležitejšie požiadavky študentov splnili a rokovania aj s predstaviteľmi študentských organizácií ešte prebiehajú. Dekan fakulty Tamás Dezsö pripomenul, že členovia HaHa na fakulte verbovali študentov, pričom mnohí z poslucháčov vyjadrili nesúhlas s ich konaním. Dezsö spochybnil legitimitu siete a vyhlásil, že fakulta má 2000 študentov a oni si legitímne zvolili študentskú samosprávu. Popoludní HaHa zorganizovala na Deákovom námestí demonštráciu, na ktorú prišlo zhruba 500 študentov, ale aj pedagógov, ktorí po zhromaždení išli na univerzitu ELTE. Podľa slov Dekana nie je jasné, aký majú protestujúci cieľ, vyjadril však obavy z ich bezpečnosti, pretože na jeho fakulte nie je miestnosť, kde by sa taký dav bezpečne zmestil.
Študenti vyzvali na účasť na demonštrácii proti reformám školstva
8. februára 2013 - (tasr)
Situácia uchádzačov o štúdium na vysokých školách, ale ani situácia univerzít v Maďarsku sa nezmenila, preto Poslucháčska sieť (HaHa) vyzvala na účasť na demonštrácii, ktorú dnes popoludní organizujú na budapeštianskom Deákovom námestí Demokratické odbory pedagógov pod názvom Ruky preč od školstva. Ako uviedol maďarský spravodajský server Hvg.hu, podľa HaHa minister určil nereálne vysokú hranicu bodov, ktorú je potrebné dosiahnuť na prijatie na 16 odborov, ktoré sú z hľadiska financovania štúdia štátom diskriminované. Sieť požaduje znížiť hranicu. Nedoriešenie financovania vysokého školstva bude mať podľa HaHa katastrofálne následky. Počas roka príde vlna prepúšťaní, zostanú neuhradené faktúry a niektoré univerzity budú zatvorené, varuje vo svojom vyhlásení sieť, ktorá pripravuje protesty od 11. februára aj v Debrecíne, Péči a Segedíne. Člen organizačného výboru HaHa Filozofickej fakulty ELTE Daniel Fuhl pre TASR začiatkom januára uviedol, že ak vláda nesplní šesť bodov ich požiadaviek, ktoré nespokojní študenti zverejnili 11. decembra, tak spolu so študentmi stredných škôl zorganizujú 11. februára akt občianskej neposlušnosti. Napríklad vo forme blokády univerzít, poznamenal študent estetiky a češtiny. Proti reformám vysokého školstva zorganizovala maďarská Celoštátna konferencia študentských samospráv (HÖOK) niekoľko demonštrácií ešte v decembri. V Budapešti a v ďalších maďarských mestách protestovali tisíce študentov vysokých i stredných škôl a požadovali odstúpenie štátnej tajomníčky Rózsy Hoffmanovej zodpovednej za školstvo. Vláda začiatkom decembra okrem iného rozhodla, že namiesto vlaňajších 31.000 študentov bude môcť bez úhrady študovať na vysokých školách v tomto roku už iba 10.500 študentov. V roku 2010 bolo na vysokých školách pre študentov 53.500 štátom platených miest. Vláda napokon urobila určité ústupky a zriadila aj okrúhly stôl za účasti organizácií nespokojných študentov i odborárov, ktorý má riešiť problematiku reformy školstva, ale nespokojnosť študentskej a pedagogickej obce stále pretrváva.
Minister Miroslav Lajčák prijal maďarského veľvyslanca Csabu Balogha
8. februára 2013 - (tasr)
Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák prijal dnes veľvyslanca Maďarska v Slovenskej republike Csabu Balogha. Obaja predstavitelia zhodnotili vývoj slovensko-maďarskej spolupráce v uplynulom roku, pričom poukázali na pozitívny posun a konkrétne výsledky v celom rade oblastí. Osobitne vyzdvihli realizované a rozpracované projekty v hospodárstve, v dopravnej a energetickej infraštruktúre, ako aj činnosť zmiešaných komisií. Intenzívny dialóg pokračoval aj v aktuálnych témach týkajúcich sa regionálnej - vyšehradskej a európskej agendy. Obe strany vyjadrili záujem pokračovať v konštruktívnej a pragmatickej spolupráci aj v ďalšom období, k čomu by mohli prispieť i nadchádzajúce pripravované vrcholové stykové aktivity. „Slovensko je pripravené podporiť a prispieť k plneniu programu tohtoročného predsedníctva Maďarska v Stredoeurópskej iniciatíve a tiež jeho nadchádzajúceho predsedníctva vo Vyšehradskej skupine s cieľom ďalej upevňovať dobré susedské vzťahy ako aj regionálnu súdržnosť a solidaritu,” uviedol Miroslav Lajčák. TASR informoval tlačový odbor MZVaEZ SR.
Spoločenskovedný ústav SAV v Košiciach organizuje kurz rómskeho jazyka
Prebytok obchodnej bilancie Maďarska v decembri prudko klesol
http://ekonomika.sme.sk/c/6695745/prebytok-obchodnej-bilancie-madarska-v-decembri-prudko-klesol.html
Prečo ten nezáujem (v Maďarsku o Slovákov)?
4. februára 2013 - (Gy. Kiss Csaba - Týždeň)
Čo som ako stredoškolák vedel o Slovákoch? Pomerne málo. Pritom jeden chlapec z našej ulice tam mal príbuzných. Začudoval som sa, keď ten chlapec (vedel po maďarsky) nám vysvetlil, že český jazyk sa líši od slovenského. Aj včera bolo, a aj dnes je aktuálne, čo vieme o našich susedoch. Prišlo mi to na um v súvislosti so stavom slavistiky v Maďarsku. Lebo v posledných rokoch akoby bola na šikmej ploche. Zanikol slovenský odbor na Katolíckej univerzite Pétera Pázmánya v Pilíšskej Čabe a budúcnosť segedínskeho slovenského odboru rovnako nie je povzbudzujúca. Aj polonistika v Debrecíne prežíva svoje posledné hodiny. Pritom nemôžem povedať, že by medzi poslucháčmi filozofických fakúlt v Maďarsku nebol záujem o strednú Európu Ale tu sa tzv. malým odborom všade lepí smola na päty. Málo je poslucháčov, prijímací systém im nepraje. A nie je náležitý vždy ani učiteľský dorast. Najväčšiu pohromu však pre tieto odbory znamenalo zavedenie tzv. bolonského systému. Veď počas troch rokov si vie osvojiť jazyk len usilovná menšina poslucháčov. V zmenenej situácii predchádzajúca znalosť jazyka predsa nie je podmienkou na prijatie na štúdium. Po páde komunizmu som dúfal, že pre Maďarsko bude prvoradá otázka stredoeurópskych vzťahov. Nielen v heslách, ale aj v dôkladne vypracovaných a realizovaných zámeroch. Niečo také je však nemysliteľné bez poznania okolitého slovanského sveta. Zo siedmich susedov Maďarska je päť slovanských. Niečo sa aj zmenilo dobrým smerom, ale podstatný obrat nenastal. Maďarské učebnice venujú veľmi malý priestor tomuto okolitému svetu. Novinári o ňom často píšu len podľa správ západných médií. Načo sa učiť po slovensky alebo po srbsky, keď angličtina sa stala lingua franca? Pritom bez znalosti jazyka nie je možné rozlúštiť kód kultúr týchto krajín, čo sa napokon rovnako týka aj Maďarska. Bolo by záslužné preskúmať aspoň na úrovni vyšehradských krajín, aké sú v Maďarsku možnosti na získanie vzájomných poznatkov. Je to naozaj dôležitá podmienka spolupráce. Ohlásené vyšehradské štúdium (viem o takom v Budapešti a v Prešove) môže byť príkladným podnetom. Azda netreba zdôrazňovať, akú obrovskú úlohu zohráva takéto poznanie pri odbúravaní vzájomných predsudkov a prežitkov. Preto je poľutovaniahodné, že na Slovensku dodnes nejestvuje hungarologické vzdelávanie pre študentov so slovenským materinským jazykom. Nehlásia sa na hungaristiku. Len na porovnanie uvádzam, že v podobne veľkom Chorvátsku na záhrebskej maďarskej katedre odbor maďarčiny tohto roku navštevuje 40-členný prvý ročník, a spomedzi nich pred štúdiom na univerzite trochu vedel po maďarsky možno len jeden alebo dvaja poslucháči.
Je slovenské akvárium atraktívne?
http://wojcieszynska.blog.sme.sk/c/320332/Je-slovenske-akvarium-atraktivne.html
Prípad Malinová sa vlečie - Spoločné problémy
7. februára 2013 - (Lukáš Fila - Sme)
Na prvý pohľad sa môže zdať, že voľba generálneho prokurátora a prípad Hedvigy Malinovej nemajú nič spoločné a ukazovať Petrovi Zajacovi a Petrovi Osuskému spis o údajnom napadnutí v Nitre tesne po tom, čo vypovedali o voľbe šéfa prokuratúry v parlamente, je len náhoda. V skutočnosti však spolu obe veci v mnohom súvisia. Po prvé, keby pravicoví poslanci nerobili taký cirkus okolo toho prvého, mohlo to druhé byť dávno vyriešené. A obzvlášť bývalí členovia OKS si môžu pripomenúť, aké následky malo ich rozhodnutie na pár hodín zablokovať euroval. Keby vláda Ivety Radičovej pokračovala, prezident Ivan Gašparovič by mal minimálnu motiváciu robiť okolo vymenovania Jozefa Čentéša takéto drahoty a zvolený šéf prokuratúry by už najskôr bol vo svojej funkcii. Namiesto toho môže teraz pravica len čakať, koho si tam Smer zvolí. A spolu s nimi aj Malinová. Na oboch prípadoch tiež vidno, ako rýchlo by Generálna prokuratúra potrebovala zmenu. Teraz sa zaoberá podozreniami pri voľbe svojho bývalého šéfa, pričom všetci vedia, že ak sa diali protizákonnosti, robil ich jeho tábor a v inom kole hlasovania. Na druhej strane taký Glance House stojí. A prípad Malinová sa vlečie, pričom každý nový mesiac prináša nové a nové prešľapy. Boli tu čudné posudky, teraz je tu ukazovanie spisu, o chvíľu tu zrejme budeme mať pokusy o násilnú hospitalizáciu. No a aj Hedviga, aj voľba šéfa Generálnej prokuratúry hovoria veľa o dnešnom premiérovi. Fico na jednej strane spochybnil pravdovravnosť Malinovej. Na druhej sú tu napríklad jeho výroky o tom, ako navrhnú len takého šéfa prokuratúry, s ktorým bude súhlasiť aj opozícia, pretože čokoľvek iné by bolo nedemokratické a viedlo k politizácii inštitúcie. Existuje dnes niekoľko možností, čo sa môže ďalej diať na prokuratúre. Od najlepšieho k najhoršiemu by sa dali zoradiť v tomto poradí: vymenovanie riadne zvoleného generálneho prokurátora, voľba iného kandidáta so súhlasom opozície, jednostranné zvolenie nového kandidáta a predlžovanie dnešného stavu. Škoda, že poradie pravdepodobnosti nemá s týmto rebríčkom nič spoločné.
Hedvige pomohla psychiatria. Má jej zas teraz ublížiť?
http://patarak.blog.sme.sk/c/320373/Hedvige-pomohla-psychiatria-Ma-jej-zas-teraz-ublizit.html
Prezident Áder vzal telefonát od „Gašparoviča” ako žart
8. februára 2013 - (Nový Čas)
Uplynulé dni dokázali, že dovolať sa hlavám štátov nie je vôbec zložité. Stačí sa predstaviť ako zamestnanec cudzej prezidentskej kancelárie. Nový Čas takto dostal v stredu k telefónu Jánosa Ádera z Maďarska bez toho, aby jeho úrad preveroval totožnosť volajúceho. Ako toto zlyhanie vysvetľovali jeho podriadení? Nový Čas už od utorka testoval zabezpečenie telefónnych liniek do prezidentských palácov v Maďarsku a Poľsku. Pod zámienkou, že Ivan Gašparovič by rád hovoril so svojimi náprotivkami, požiadal o prepojenie na Bronislawa Komorovského a Jánosa Ádera. Kým v prvom prípade si Poliaci začali preverovať totožnosť volajúceho, Maďari nás po niekoľkých telefonátoch bez problémov prepojili k svojej hlave štátu. „To nie je moja zodpovednosť. To je zodpovednosť mojich kolegov. Oni mi organizujú program, moje rozhovory,” povedal prezident Áder po tom, ako Nový Čas priznal identitu s tým, že išlo o test. Nový Čas sa preto jeho úradu vzápätí spýtal, ako je to možné, že si neoverili todočkal telefonátu od Aderovho podriadeného, ktorý zakázal zverejniť nahrávku z telefonátu s hlavou štátu či dokonca čokoľvek z nej publikovať. V opačnom prípade varoval, že použijú všetky „legálne prostriedky”. Oficiálna reakcia z prezidentského paláca prišla až včera. No nie do Nového Času, ale do maďarského denníka Blikk, ktorý sa o incident začal zaujímať. No tón odpovede bol o 180 stupňov iný ako v stredu. Šéfka mediálneho odboru prezidentskej kancelárie Anita Altorjaiová najprv potvrdila, že telefonujúci sa vydával za Gašparovičovho podriadeného. „Medzi dvomi hlavami štátov, ako aj ich najbližšími spolupracovníkmi je taký dôverný vzťah, že si nik netrúfol pochybovať o tom, že ten, kto volá, nie je tým, za koho sa vydáva,” uviedla Altorjaiová. „Aj preto nie je žiaden diplomatický protokol na to, aby sa pred rozhovorom dvoch prezidentov robili nejaké bezpečnostné a identifikačné opatrenia. János Áder nie je nezastihnuteľný, jeho spolupracovníci sa starajú o to, aby sa každý podnet dostal až k nemu, teda v prípade, ak to je možné, aby on sám hovoril s tým, kto si žiada s ním hovoriť. Pán prezident na tom ne- mieni ani v budúcnosti nič meniť a pokus slovenského novinára berie ako pokus o žart,” uzavrela šéfka odboru u Ádera.
Nový Čas skúšal bezpečnosť v telefonovaní s hlavou Maďarska Jánom Áderom
7. februára 2013 - (cas.sk)
Po tom, čo sa moderátorovi Rádia Expres podarilo bez problémov spojiť s Václavom Klausom a mladému Slovákovi s rakúskym prezidentom Heinzom Fischerom, do testu sa pustil aj Nový Čas. Chceli sme zistiť, či je naozaj také jednoduché dostať najvyššieho ústavného činiteľa k telefónu a nie je takto ohrozená jeho bezpečnosť. V mene slovenskej prezidentskej kancelárie si redaktor Nového Času dohodol hovor s maďarskou hlavou štátu Jánosom Áderom aj s poľským prezidentom Bronisławom Komorowským. Kým v prvom prípade sme boli úspešní a na druhý deň nás s ním spojili, v druhom prípade si pracovníci začali overovať našu totožnosť a či naozaj voláme z prezidentskej kancelárie. Hovor s maďarským prezidentom Jánosom Áderom nám jeho ľudia naplánovali na stredu o desiatej hodine ráno, stalo sa tak deň pred rozhovorom. Na to, aby si overili našu totožnosť, tak mali takmer 24 hodín. Bez toho, aby tak urobili a zistili, či naozaj voláme zo slovenského úradu prezidenta, redaktora s najvyšším ústavným činiteľom Maďarska spojili. János Áder bol pripravený na krátky rozhovor s prezidentom Gašparovičom. Áderova asistentka bez akéhokoľvek overovania prepojila nášho redaktora k hlave štátu. Po tom, čo sme mu vysvetlili, že išlo o test novinárov, začal sa vyhovárať na svoj tím.
Nový Čas telefonoval do prezidentskej kancelárie v Maďarsku. Pod zámienkou, že Ivan Gašparovič by rád hovoril s prezidentom Jánosom Áderom, žiadal o spojenie. Po niekoľkých prepojeniach zamestnanci informovali, že momentálne to nie je možné, no vypýtali si meno volajúceho a telefónne číslo. - O niekoľko desiatok minút telefonovali z Maďarska s otázkou, či bude telefonát vedený v anglickom jazyku. Po kladnej odpovedi túto informáciu zobrali na vedomie s tým, že zavolajú naspäť, pretože prezident Áder len v tej chvíli prichádzal do svojho úradu. - Podvečer informovali, že prezident Maďarska bude na telefonát so svojím slovenským náprotivkom pripravený na druhý deň o 10. hodine s tým, že zavolajú na telefónne číslo, ktoré im Nový Čas nadiktoval. - (6. 2. 2013) O 10. hod. telefonovali z maďarskej kancelárie, že prezident János Áder je pripravený spojiť sa s Ivanom Gašparovičom. Po ubezpečení, že slovenský prezident je pripravený, redaktora Nového Času prepojili k maďarskej hlave štátu...
Registrácia voličov nebude figurovať v ústave, ani v iných zákonoch
Robinhoodovské postupy - V. Orbán chce vyhrať ako menšie zlo, dary majú platiť iní
7. februára 2013 - (ik / pravda - reuters)
Štrnásť mesiacov pred voľbami maďarský premiér Viktor Orbán vydal svojmu Fideszu heslo. „Nie sme dobrí alebo pekní, iba lepší a krajší,” parafrázuje Népszabadság čarovnú vetu, ktorá má vládnej strane pomôcť poraziť opozíciu. „Maďarsko podáva lepší výkon, Fidesz je menšie zlo,“ poradil Orbán podľa informácií najväčšieho seriózneho denníka poslancom Fideszu, na čo majú položiť dôraz v kampani. Trojdňová výjazdná porada Fideszu, ktorá sa končí dnes v juhomaďarskej Gyule, má za cieľ určiť stratégiu pre posledný rok volebného cyklu. Keďže ide o dôverné rokovanie za zavretými dverami, verejnosť je odkázaná len na úniky a sporadické vyhlásenia straníckych bosov. Jeden z nich, vedúci kabinetu predsedu vlády János Lázár pripustil, že vedenie Fideszu uvažuje o tom, ako sa najlepšie zavďačiť voličom. „Vláda nebude rozdávať darčeky,“ povedal pre Reuters Lázár. „Ale účty za prevádzku domácnosti bude mať niekoľko miliónov voličov takmer o tretinu nižšie. Kabinet si totiž vynúti cenové stropy na elektrinu a plyn od dodávateľských firiem, ktoré sú z veľkej časti v zahraničnom vlastníctve,“ zhrnula britská agentúra jeho slová. Sľubovanie volebných darčekov bolo v minulosti dôležitou súčasťou kampaní Fideszu. Hospodárska situácia krajiny mu však tentoraz podobnú veľkorysosť neumožňuje. Hľadá preto tých, ktorí pozornosti pre voličov zaplatia. Starostlivosť vlády majú voliči pocítiť pri pohľade na inkaso. Poplatky za elektrinu, plyn a ústredné kúrenie sa už od minulého mesiaca znížili o desať percent. Vo vládnom vestníku tento týždeň vyšlo nariadenie zaväzujúce distribučné spoločnosti, aby na účtoch v samostatnom riadku uvádzali, o akú čiastku vďaka vláde poklesla celková suma. Podľa Lázára by vláda reguláciami chcela do budúceho roku stlačiť poplatky za elektrinu, plyn a ústredné kúrenie až o tridsať percent. „Náklady týchto opatrení zjavne doľahnú na energetické firmy, ktoré v uplynulých rokoch vyviezli z krajiny bohatý zisk vyprodukovaný v tomto sektore,“ obhajuje Lázár tzv. robinhoodovské postupy. Vláda by podľa Lázára do júna tohto roku rada dosiahla aj desaťpercentné zníženie vodného a stočného a tiež poplatkov za odvoz odpadkov, pravda, v tomto prípade naráža na odpor zadlžených miestnych samospráv, pod ktoré väčšina týchto komunálnych služieb patrí. Fidesz sa netají, že mu ide o to vyraziť opozícii tromf z ruky. „Je to dokonalý ľavicový program, takže socialistická strana by sa zaň mala v plnej miere postaviť,“ odkazuje Lázár protivníkom.
V Maďarsku bude musieť zlacnieť aj čistenie komínov
http://ekonomika.sme.sk/c/6694728/v-madarsku-bude-musiet-zlacniet-aj-cistenie-kominov.html
Rumuni a Maďari sa hádajú o zástavu
8. februára 2013 - (Ivan Drábek - Pravda)
Pre jedných je to „handra” alebo v najlepšom prípade „takzvaná vlajka takzvaného Sikulska”. Pre druhých symbol spolupatričnosti a túžby po samospráve jedného historického regiónu. Medzi Bukurešťou a Budapešťou sa rozhorel spor, ktorý druhý človek maďarskej diplomacie nazval „zúriacou vojnou zástav”. Rumuni a Maďari sa hádajú o zástavu Sikulska, časti Sedmohradska, kde žije najväčšia časť z vyše milióna rumunských Maďarov. Diplomatický konflikt vypukol po tom, čo štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh tento týždeň asistoval pri vztyčovaní sikulskej vlajky na radnici jednej obce pri Budapešti. Németh odsúdil rozhodnutie prefektov dvoch rumunských žúp, ktorí zakázali vyvesovanie sikulskej vlajky na mestských a obecných úradoch, čo vzápätí potvrdil aj súd. „Zúri vojna zástav. Sme svedkami symbolickej agresie,” vyhlásil podľa agentúry MTI a vyzval radnice v Maďarsku, aby ako gesto solidarity so sikulskými Maďarmi vyvesili sikulské zástavy. Ďalšie polienka do ohňa priložil maďarský veľvyslanec v Bukurešti Oszkár Füzes. Po tom, čo ho v stredu rumunská strana predvolala, aby mu tlmočila protest, Füzes večer vystúpil vo viacerých televíznych debatách. Keď mu moderátor pripomenul, že Rumunsko oficiálne neuznáva Sikulsko za región a či teda Budapešť žiada od Rumunska aby ho „založilo”, aby tam mohla vzniknúť územná autonómia na etnickom základe, diplomat bez váhania reagoval. „Ak je to vôľa rumunských Maďarov, tak áno, lebo Maďarsko podporuje ich požiadavky,” citoval ho portál kronika.ro. Premiér Victor Ponta označil veľvyslancove výroky za „bezočivosť”. „Nik nám nebude hovoriť, aké vlajky máme alebo nemáme vztyčovať. Žiadne lekcie spoza hraníc nepripustíme,” uviedol s tým, že Rumunsko si v otázkach miestnej správy nedá od nikoho radiť. Šéf rumunskej diplomacie dokonca maďarskému ambasádorovi pohrozil vyhostením. „Dúfam, že v najbližších dňoch sa podarí primať veľvyslanca, aby sa vrátil do medzí jeho poverenia. Ak sa to nepodarí, tak jeho mandát sa v Rumunsku predčasne skončí,” citovala ministra Titusa Corlúteana kronika.ro. Konflikt sa pokúsil uhladiť šéf maďarskej diplomacie János Martonyi. Minister, ktorý sa iba včera vrátil do úradu po šesťtýždňovej maródke, najskôr potvrdil, že veľvyslanec iba tlmočil oficiálny postoj maďarskej diplomacie a potom zavolal svojmu rumunskému kolegovi. „Hoci sa zhodli, že ich názory sa rozchádzajú,” uviedlo po rozhovore maďarské ministerstvo, „ich spoločným cieľom zostáva ďalší rozvoj vzťahov,” dodalo ako signál, že veľvyslanec si zatiaľ nemusí baliť kufre. Demokratický zväz rumunských Maďarov, ktorý je aj reprezentatívnejšou stranou najväčšej etnickej menšiny v Rumunsku, sa k advokátskym službám zo strany Budapešti postavil chladne. Zväz, ktorý má napäté vzťahy s maďarským vládnym Fideszom, síce vystupuje proti obmedzovaniu používania sikulskej vlajky, terajší konflikt však pripisuje blížiacim sa voľbám v Maďarsku. „Začala sa sedmohradská etapa kampane pred budúcoročnými voľbami v Maďarsku,” ironicky konštatoval pre portál transindex.ro generálny tajomník zväzu Peter Kovács. Podľa neho skutočné nebezpečenstvo pre sedmohradských Maďarov predstavuje „vojna oranžovej, červenej a ktovie akých ešte straníckych vlajok v Maďarsku”. Táto vojna bude mať jediného porazeného: maďarské spoločenstvo v Sedmohradsku, dodal.
Aj na Slovensku veje sikulská vlajka
8. februára 2013 - (Ivan Drábek - Pravda)
Namiesto zelenej vlajky so strapcom hrozna veje na obecnom úrade vo Vinici belasá zástava so slnkom a s mesiacom. Starosta ani nie dvojtisícovej obce v okrese Veľký Krtíš Bála Hrubík ju včera vyvesil vedľa slovenskej štátnej vlajky a na sociálnej sieti vyzval starostov ďalších obcí na Slovensku, aby sa pridali ku gestu solidarity so Sikulskom, prevažne Maďarmi obývanou oblasťou Rumunska.
- Čo vás viedlo k tomu, aby ste u vás vyvesili sikulskú vlajku?
- Mám v Sikulskú veľa kamarátov. So sikulskými mestami a obcami sme spolupracovali v rámci európskeho projektu a s jednou udržiavame družobný vzťah. Toto je prejav solidarity.
- Myslíte si, že sa k vám niekto na Slovensku pridá?
- Vyzval som kolegov v okolitých obciach, v okrese a inde na južnom Slovensku. Reakcie sú rôzne. Uvidíme. Volali mi aj priatelia z Rumunska a poďakovali za solidaritu.
- Viete o vášnivých sporoch, ktoré používanie sikulskej vlajky vyvoláva v Rumunsku?
- Sledujem dianie a mám na to názor. Je mi veľmi ľúto, keď štáty alebo politici vedú boj proti zástavám alebo proti sochám. Pripadá mi to ponižujúce.
- Tá vlajka však nie je oficiálnym symbolom a Sikulsko v Rumunsku nie je uznané za oficiálny región...
- Oficiálny región to síce nie je, ale keď ľudia, ktorí tam žijú, a ich spoločenstvo považujú tento symbol za svoj, tak podľa mňa je to postačujúce na to, aby ho mohli používať.
- Aj keď to je podľa úradov v rozpore s rumunskými zákonmi?
- Podľa mňa to nie je v rozpore, pretože vlajka sa používala už viac rokov. Až v poslednom čase sa to stalo vecou politického boja. Rumunsko má svoje hospodárske problémy a zdá sa mi, že tamojšia vláda sa stará o veci, ktoré nevedú rumunskú spoločnosť vpred. Mala by sa zaoberať vážnejšími vecami, ako je sikulská vlajka.
- Boli by ste za to, aby aj Maďari na Slovensku mali svoju vlajku?
- Nemajú a nikdy v histórii nemali. Samozrejme, obce svoje erby majú a môžu ich používať podľa zákona.
- V Rumunsku sikulskú vlajku mnohí vnímajú ako symbol požiadavky územnej autonómie. Nechceli by ste, aby aj slovenskí Maďari mali taký symbol?
- Neviem, čo mám na to povedať. Keby bola taká zástava, tak by to malo vzísť z pozície nejakej samosprávy. Ale taká na Slovensku nie je. Takže ťažko o tom debatovať, či by som to podporoval, alebo nie. Zatiaľ som nad tým nerozmýšľal.
- Rátate s tým, že pre vyvesenie sikulskej vlajky budete mať ťažkosti?
- Nemyslím si to. Slovenskú vlajku som nezvesil. Sikulska je vedľa nej, na mieste, kde býva obecná vlajka. Je to iba dočasné gesto, ktoré pravdepodobne nebude trvať celý rok.
Maďarský veľvyslanec v Rumunsku podporil autonómiu Sikulov - Za tento krok hrozia Oszkárovi Füzesovi vyhostením z krajiny
7. februára 2013 - (tasr)
Z porušenia diplomatického obyčajového práva obvinil rumunský minister zahraničných vecí Titus Corlatean maďarského veľvyslanca v Bukurešti Oszkára Füzesa a naznačil aj možnosť jeho vyhostenia. Ako dnes uviedla tlačová agentúra MTI, šéf rumunskej diplomacie reagoval na to, že veľvyslanec vyjadril v mene Maďarska podporu snahám Sikulska o autonómiu. Füzes pre spravodajskú televíziu Realitatea v stredu povedal, že nechápe, prečo Rumunom vadí vlajka Sikulov, ktorí sú doma v Rumunsku. Moderátor diplomatovi pripomenul, že Rumunsko oficiálne neuznalo Sikulsko ako región. Na otázku, či Maďarsko požaduje od Rumunska, aby sa „vytvorilo” Sikulsko na základe etnickej autonómie, Füzes povedal, že ak to budú rumunskí Maďari požadovať, tak áno, pretože Maďarsko podporuje požiadavky Maďarov žijúcich v Rumunsku. Moderátor a ďalší hostia diskusnej relácie označili veľvyslancove vyjadrenie za zasahovanie do vnútorných záležitostí Rumunska. „Pred pánom veľvyslancom už nie sú otvorené všetky dvere rumunských inštitúcií, aspoň v tejto chvíli. Dúfam, že v rámci dvojstranných diplomatických kanálov sa pokúsime v nasledujúcich dňoch vyjasniť situáciu s budapeštianskymi úradmi a primäť tohto diplomata, aby sa vrátil do rámca svojej misie. Ak sa tak nestane, tak sa jeho mandát v Rumunsku predčasne ukončí,” cituje MTI reakciu šéfa rumunskej diplomacie v spravodajskej televízii Antena 3. V stredu rumunská vláda ostro odmietla postoj štátneho tajomníka maďarskej diplomacie Zsolta Németha, ktorý predtým kritizoval zákaz používania sikulskej vlajky v Rumunsku a požiadal o zrušenie „symbolickej agresie Bukurešti”. Rumunské ministerstvo zahraničných vecí v stredu predvolalo maďarského veľvyslanca a vydalo aj vyhlásenie, v ktorom označilo Némethove „zásahy” za neprijateľné. Maďarský rezort diplomacie na to reagoval tiež vyhlásením, v ktorom uviedol, že riešenie záležitosti používania symbolov menšín je v rukách Rumunska. Sikulsko je juhovýchodný región Sedmohradska tvorený župami Covasna, Mureš a Harghita (uvedené názvy sú v rumunčine). Takmer 60 percent z vyše 1,1 milióna tamojšieho obyvateľstva sú Maďari. Do roku 1920 bolo Sikulsko súčasťou Uhorska, najprv ako autonómna oblasť, potom v roku 1876 v rámci modernizácie uhorského župného systému bola zrušená. Trianonská zmluva pričlenila sikulskú oblasť spolu s celým Sedmohradskom Rumunsku. V roku 1940 bolo Rumunsko donútené druhou viedenskou arbitrážou vydať časť Sedmohradska vrátane sikulskej oblasti Maďarsku. Po skončení druhej svetovej vojny sa obnovila predvojnová hranica a oblasť pripadla znovu Rumunsku. V rokoch 1952-68 existovala v sikulskom regióne Maďarská autonómna oblasť.
Podporia vznik historicko-vedného časopisu
6. februára 2013 - (sita)
Zápisnica z 11. zasadnutia zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín
https://lt.justice.gov.sk/Attachment/priloha_zapisnica+delegacie.rtf?instEID=1066&;;attEID=50897&docEID=286290&matEID=5777&langEID=1&tStamp=20121207152131903
Desať nových odporúčaní menšinovej zmiešanej komisie - Slovensko a Maďarsko majú podporiť založenie a vydávanie maďarsko-slovenského historicko-vedného odborného časopisu. Také je jedno zo spoločných odporúčaní ostatného rokovania zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín. Obe strany komisie sa zišli 7. novembra 2012, správou o rokovaní sa 6. februára 2013 zaoberala Vláda SR. Komisia prijala 10 nových odporúčaní - štyri sú určené pre obe strany, tri pre slovenskú stranu a tri odporúčania sú určené maďarskej strane. Okrem už spomenutého odporúčania majú obe strany zabezpečiť výkon platných zákonov, upravujúcich používanie menšinových jazykov a odstrániť prekážky vyskytujúce sa pri aplikácii zákonov v praxi. Preskúmajú, aké dodatočné náklady prinesie používanie menšinových jazykov v úradnom styku, osobitne pre miestne samosprávy, a budú hľadať zdroje na tieto náklady vo svojich rozpočtoch. Obe strany zabezpečia potrebné odborné, metodické a finančné podmienky na používanie menšinových jazykov v úradnom styku a na vytvorenie potrebnej odbornej terminológie. Maďarská strana má zabezpečiť vzhľadom na rozhodujúcu reformu fungovania a udržiavania jej verejného vzdelávacieho systému, aby v Centre pre udržiavanie inštitúcií K. Klebelsberga a v jeho sieti bol zamestnaný odborník zodpovedný za národnostné verejné vzdelávanie. Vo vysokoškolskom prijímacom systéme má uskutočniť kroky smerujúce k zrušeniu praxe znevýhodňovania tzv. malých odborných špecializácií, medzi nimi aj špecializácie na slovenský jazyk. Komisia jej odporučila zabezpečiť financie pre inštitúciu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, ktorou je Slovenské osvetové centrum. Má sa tak docieliť, aby Maďarsko na území regionálnych centier celoštátne účinne podporovalo možnosť pravidelných náboženských obradov v slovenskom materinskom jazyku. Slovensku komisia odporúča, aby hľadalo možnosti optimálneho personálneho zabezpečenia odborných útvarov ministerstva školstva a priamo riadených organizácií pre oblasť výchovy a vzdelávania príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. Slovenská strana preskúma možnosti zabezpečenia materiálnych podmienok pre fungovanie Csemadoku - kultúrnej organizácie s najväčšou tradíciou v maďarskej národnej komunite. Podľa ďalšieho odporúčania slovenská strana pracuje na tom, aby v zmysle odporúčania Benátskej komisie našla spôsob kompenzácie v súvislosti so zabezpečením slovenskej jazykovej verzie v televíznom vysielaní v menšinových jazykoch.
Zima sa vrátila, meteorológovia varujú pred hustým snežením
http://www.webnoviny.sk/slovensko/slovensko-potrapi-huste-snezenie-vyt/624793-clanok.html
Foto - Mlynky - sneh - nech... - 07-02-2013
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=376237255808590&;set=a.165789530186698.33779.147596498672668&type=1&theater
Šiškový festival v Mlynkoch prvýkrát usporiadajú v novom Slovenskom dome
7. februára 2013 - (tasr)
Nový dom Slovákov v severomaďarských Mlynkoch (Pilisszentkereszt) bude v sobotu 9. februára prvýkrát dejiskom tradičného podujatia Slovenskej samosprávy v Mlynkoch - Pilíšskej kavalkády a šiškového festivalu. Ako dnes uviedol pre TASR člen samosprávy Imrich Fuhl, cieľom festivalu je oživovanie fašiangových tradícií pilíšskeho regiónu. „Chceme zabezpečiť, aby sa tisícky návštevníkov dobre cítili bez ohľadu na vek, pohlavie či národnostnú príslušnosť,“ konštatoval I. Fuhl s poznámkou, že teraz po minuloročnej nútenej prestávke sa bude konať šiesty ročník podujatia. „Mnohí sa vlani sťažovali, že sme festival neusporiadali, ale sme jednoducho nemali na to financie. Doterajšie ročníky podujatia navštívilo najmenej 2000 ľudí, ktorí priebežne prichádzali a odchádzali podľa toho, čo ich v bohatom programe zaujalo. Okrem priestorov Strediska pilíšskych Slovákov využijeme aj stan postavený na dvore, kde sa bude diať väčšina programu festivalu“, spresnil člen Slovenskej samosprávy v Mlynkoch. Podujatie už podľa I. Fuhla presiahlo rámec regiónu a našlo si stále miesto v kalendári celoštátnych podujatí podobného druhu. Súčasťou programu bude aj pouličný fašiangový sprievod, v ktorom budú zastúpené pilíšske národnostné obce. O dobrú zábavu sa postarajú aj folklórne súbory zo Slovenska.
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=376292469136402&;set=a.165789530186698.33779.147596498672668&type=1&theater
V Mlynkoch rozvoniavali šišky
Na festival v Stredisku pilíšskych Slovákov pripravili 5000 šišiek
9. februára 2013 - (tasr)
Vyše 5000 kusov šišiek pripravili dnes návštevníkom 6. pilíšskej kavalkády a šiškového festivalu v severomaďarských Mlynkoch (Pilisszentkereszt). Cieľom festivalu, ktorý sa konal v novom dome Slovákov, je oživovanie fašiangových tradícií pilíšskeho regiónu. „Ja sa priznám, že som prvýkrát na šiškovom festivale, a som zvedavá, aké šišky robia mlynské gazdinky. Ja som zo Santova a moja mama robí veľmi dobré šišky. Som zvedavá, aké sú mlynské šišky, povedala pre TASR Eva Patayová Fábiánová. „Ja som veľmi rada tomu. Ja pečiem šišky tiež doma, mám sedem vnúčat, tie veľmi ľúbia šišky a od mamičky som sa to naučila. Ľúbime to robiť a radujem sa, že takáto slávnosť je tu v takomto čase,” uviedla Mária Kosnovská z Mlynkov. „Ako by nie,” odpovedala Viktória Mikušíková z Mlynkov na otázku, či doma pečú šišky. „To musí byť, šišky piecť na fašiangy. Kilo múky, štyri žĺtky, desať deka masla, mlieko, dve deka droždia a tak,” prezradila svoj recept na dobré šišky. „Pozerali sme, kto ako ich upiekol, či sú viacej upečené tie šišky, alebo málo sú upečené a pozerali sme aj to, či sú dobre nakysnuté tie šišky, alebo nekysli dobre. Všetko sme pozerali, čo sme museli pozerať. Vydarilo sa asi dvom-trom osobám veľmi dobre,” zhodnotil súťaž v pečení šišiek cukrár Emil Valenčič zo Santova, ktorý bol predsedom odbornej poroty. Do súťaže o najlepšiu šišku sa prihlásilo 11 gazdiniek.
Budapešť
Hlavné mesto Maďarska som už navštívila niekoľkokrát. Vždy v lete alebo na jar, keď bolo všetko krásne rozkvitnuté. Zimné mestá sú iné, turistov je pomenej, stmieva sa podstatne skôr a chlad zaháňa ľudí dovnútra. Do múzea či kaviarne:
http://madarova.blog.sme.sk/c/320203/Budapest.html
Produkcia maďarského priemyslu v decembri opäť klesla
http://ekonomika.sme.sk/c/6694322/produkcia-madarskeho-priemyslu-v-decembri-opat-klesla.html
Maďari pracujúci v zahraničí spôsobujú miliardové výpadky daní
http://finweb.hnonline.sk/c1-59267530-madari-pracujuci-v-zahranici-sposobuju-miliardove-vypadky-dani
Fiľakovskí študenti budú diskutovať o rovnosti šancí s hosťami z Maďarska
6. februára 2013 - (tasr)
O rovnosti šancí budú fiľakovskí študenti diskutovať s maďarskými známymi osobnosťami. Ako TASR informoval riaditeľ hradného múzea vo Fiľakove Attila Agócs, 22. februára prijal pozvanie televízny moderátor Vujity Tvrtko a fotomodelka Weisz Fanni. Maďarskí hostia sa stretnú najskôr s mládežou. Organizátori pozvali študentov fiľakovského gymnázia, strednej odbornej školy, ale aj žiakov deviatych ročníkov maďarských škôl z Fiľakova a Radzoviec. „Ďalšie stretnutie je pre verejnosť vo večerných hodinách. V Mestskom kultúrnom stredisku sa budú okrem diskusie premietať aj zaujímavé filmy,” povedal Agócs. Vujity Tvrtko je reportér a moderátor maďarskej televízie TV2 a nositeľ maďarskej Pulitzerovej ceny. Fotomodelka Weisz Fanni sa ako aktivistka venuje problematike rovnosti šancí.
Pri čítaní Spiróa
Jarná výstava Györgya Spiróa okrem značne depresívneho pohľadu na udalosti v Maďarsku tesne po potlačení protikomunistického povstania v roku 1956 nastavuje zrkadlo aj jednej veľmi smutnej ľudskej vlastnosti...
http://krekanova.blog.sme.sk/c/320117/Pri-citani-Spiroa.html
Turecký premiér Erdogan v Budapešti: Turecko-maďarské vzťahy treba prehĺbiť
http://www.hlavnespravy.sk/erdogan-v-budapesti-turecko-madarske-vztahy-treba-prehlbit/69452/
Turecko môže byť mostom medzi Európou a Blízkym východom
Maďarské ženy môžu byť po 145 rokoch rušňovodičkami
Platan z komjatického parku sa uchádza o titul Európsky strom roka
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=375667889198860&;set=a.165789530186698.33779.147596498672668&type=1&theater
Brankár Debrecínu mal zmanipulovať zápasy v Lige majstrov
http://www.24hod.sk/brankar-debrecinu-mal-zmanipulovat-zapasy-v-lige-majstrov-cl220612.html
Gólman Debrecínu odmieta manipuláciu: „Nemôžem tomu uveriť, som čistý“
FIFA potvrdila tresty pre Maďarsko a Bulharsko
Lego bude v Dánsku prepúšťať, v Česku a Maďarsku zamestnávať
http://www.teraz.sk/ekonomika/lego-bude-v-dansku-prepustat-v-ce/36790-clanok.html
Expremiér Bajnai vyzval premiéra Orbána na televízny duel
6. februára 2013 - (tasr)
Vládny Fidesz klame a je zbabelý, vyhlásil dnes maďarský expremiér Gordon Bajnai v reakcii na kampaň namierenú voči volebnému hnutiu Spolu 2014. Bajnai vyzval premiéra Viktora Orbána na televízny duel. Bajnai vo vyhlásení hnutia, ktorého je spoluzakladateľom, konštatoval, že Fidesz o plánoch Spolu 2014 rozširuje klamstvá, pričom sa zbabelo ukrýva za falošnú občiansku organizáciu. Nenávistná kampaň voči Spolu 2014 zo strany Fóra za občianske zomknutie (CÖF), ktoré je organizátorom provládnych Pochodov mieru, podľa bývalého predsedu maďarskej vlády pokračuje. Fidesz si podľa Bajnaiho obsadil verejnoprávne médiá a svoje klamstvá má možnosť šíriť ráno, napoludnie i večer, preto vyzval premiéra Orbána, aby s ním diskutoval naživo v niektorej televízii, prípadne v inom médiu. „Dôležité je, aby sa konečne postavil zoči-voči, mal odvahu povedať svoje klamstvá a aby znášal ťarchu toho, že ho niekto bude konfrontovať so skutočnosťou,” vyhlásil. Hnutie v reakcii na viaceré tvrdenia Fideszu vyhlásilo, že neplánuje znižovať dôchodky, daňový systém chce zmeniť v prospech rodín, nezavedie dane z nehnuteľnosti a neplánuje zrušiť mimoriadne dane. Pravda je taká, že premiér Viktor Orbán má výčitky svedomia kvôli zavedeniu poplatkov za štúdium na vysokých školách, píše sa vo vyhlásení Spolu 2014 a konštatuje sa, že voličov Fidesz oklamal a miera poplatkov je drastickejšia než kdekoľvek inde v Európskej únii. V Maďarsku sa buduje najnespravodlivejšia spoločnosť v celej EÚ, uzatvára vyhlásenie Hnutia spolu 2014.
Fidesz odmietol výzvu Bajnaiho, aby s ním diskutoval Orbán
http://www.hlavnespravy.sk/madarsko-fidesz-odmietol-vyzvu-bajnaiho-aby-s-nim-diskutoval-orban/69858/
V. Orbán varoval členov Fideszu pred veľkým sebavedomím
6. februára 2013 - (tasr)
Maďarský premiér Viktor Orbán varoval vládne strany Fidesz a Kresťanskodemokratickú ľudovú stranu (KDNP) pred prílišným sebavedomím, ktoré vyplýva z dobrých výsledkov v prieskumoch verejnej mienky uplynulých rokov. V úvode trojdňového zasadania parlamentných frakcií Fidesz-KDNP v juhomaďarskej Gyule premiér v utorok večer pripomenul, že Fidesz aj v roku 2002 dosahoval v prieskumoch vynikajúce výsledky, ale napokon voľby prehral. Podľa informácií spravodajského servera Hvg.hu, získaných z kruhov poslancov vládnych strán, sa predseda vlády kriticky vyjadril o opozícii. Povedal, že strany stojace proti vládnym stranám sa samy likvidujú a ako príklad uviedol nedávny rozkol v ochranárskej strane Politika môže byť iná (LMP). Orbán vyjadril nespokojnosť s rýchlosťou čerpania fondov Európskej únie a zdôraznil, že do leta bude potrebné Národnú rozvojovú agentúru (NFÜ), ktorá sa oblasťou čerpania fondov zaoberá, zreformovať tak, aby agentúra nebola „štátom v štáte”. Kritike podrobil premiér aj samosprávy, ktoré sa podľa jeho slov v uplynulých rokoch uchádzali o podporu z fondov únie nepremyslene. Úvod schôdzky frakcií včera sprevádzala protivládna demonštrácia niekoľkých opozičných strán, ktorej sa zúčastnilo v centre mesta zhruba 70 ľudí. Súčasne sa konal aj Pochod mieru vyše 500 prívržencov Orbánovej vlády, ktorý bol reakciou na avizovaný protest opozičných subjektov. Zhromaždenia sa skončili bez incidentov.
V Gyule sa zhromaždili priaznivci Orbána, ale aj opoziční protestujúci
Guvernérom MNB sa má stať György Matolcsy
6. februára 2013 - (tasr)
Terajší maďarský minister národného hospodárstva György Matolcsy obsadí po ukončení mandátu Andrása Simora kreslo guvernéra Maďarskej národnej banky (MNB). Tvrdí to internetové vydanie maďarského ekonomického denníka Világgazdaság odvolávajúc sa na dôveryhodné zdroje. Vládny Fidesz túto správu označil za nepodloženú. Opoziční socialisti vyhlásili, že ak bude guvernérom Matolcsy, tak forint veľmi oslabí. Rozhodnutie o Matolcsym sa podľa servera zrodilo v utorok večer. Novým ministrom hospodárstva by mal byť Mihály Varga, ktorý je v súčasnosti ministrom bez kresla zodpovedným za medzinárodné úverové rokovania. Simorov mandát vyprší začiatkom marca, jeho činnosť bola dlhodobo kritizovaná zo strany vládneho Fideszu i premiéra Viktora Orbána. Matolcsyho voľba podľa Világgazdaságu nie je prekvapením, vládni politici dosiaľ otázku jeho nominácie odmietali komentovať s poznámkou, že o osobe nového guvernéra rozhodne Orbán. Premiér minulý týždeň v Bruseli vyhlásil, že s nominovaním počká na začiatok marca. Minulú stredu Wall Street Journal (WSJ) napísal, že Matolcsyho považujú za hlavného architekta neortodoxnej hospodárskej politiky maďarskej vlády a jeho meno sa objavovalo v súvislosti s budúcim guvernérom MNB. V rozhovore pre WSJ Matolcsy uviedol, že zatiaľ nedostal takúto ponuku, a zdôraznil, že monetárna politika nemôže byť prostriedkom šokovej terapie, centrálna banka v žiadnom prípade nemôže financovať deficit štátneho rozpočtu „tlačením peňazí”. Dodal, že MNB musí byť v budúcnosti absolútne nezávislá a jej hlavným cieľom bude musieť byť udržanie inflácie. Podotkol tiež, že centrálna banka a vláda musia spolupracovať, ak sa Maďarsko chce dostať z recesie von. Riaditeľ straníckej centrály Fideszu Máté Kocsis dnes správu Világgazdaságu o nominovaní Matolcsyho na post guvernéra MNB poprel s tým, že ide o ničím nepodloženú informáciu. Na trojdňovej schôdzke frakcií vládnych strán Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP), ktorá sa začala v utorok v Gyule, ale ani na inom fóre sa o osobe budúceho šéfa centrálnej banky nehovorilo, ani len neformálne, zdôraznil Kocsis.
Orbán sa zbaví posledných prekážok, ktoré obmedzujú jeho moc
Maďarský premiér sa bude rok pred voľbami snažiť kúpiť svojich voličov.
4. februára 2013 - (Peter Morvay - Sme)
Rok 2013 už nebude rokom siatia, ale žatia, ubezpečil národ Viktor Orbán. Na prvý pohľad nič nové, že odteraz bude dobre a maďarskú ekonomiku čaká závratný rast sľubujú ľudu premiér a jeho legendárny minister Matolcsy už tretí rok. Teraz však majú ich slová inú váhu a naozaj možno čakať, že si niektoré skupiny voličov dočasne polepšia. Ďalšie voľby totiž budú už na budúci rok. Tým sú však podobné reči len zlovestnejšie než obvykle. Žať jednoducho niet čo. Na ekonomický rast v tomto roku už verí azda len Matolcsy, o ktorom napísali, že rozumie všetkému okrem čísel, a je preto mimoriadne krutým žartom osudu, že sa musí ako minister financií práve číslami zaoberať. Pre voľby však vláda všetko podriadi tomu, aby niekde nejaké peniaze získala a mohla ich voličom rozdať. Inak by sa mohlo stať, že aj napriek zmanipulovanému volebnému systému prehrá. Maďarsko tak tento rok najskôr čaká masívne požičiavanie si, nevídané účtovné triky, možno aj speňaženie devízových rezerv národnej banky. Dovtedy navyše zmiznú posledné prekážky, ktoré ešte ako-tak vládu obmedzovali. V marci skončí súčasný šéf národnej banky a na jeho miesto Orbán pravdepodobne vymenuje práve Matolcsyho. Na Ústavný súd nastúpia dvaja noví členovia a väčšinu v ňom už budú mať sudcovia vymenovaní súčasnou vládou. Nemôže sa teda opakovať zázrak ako v decembri, keď sa súd vzchopil a odmietol povinnú registráciu pred voľbami.
Český spolok kritizuje prerozdelenie dotácií na národnostnú kultúru
Pozvánka - Papucsekov Maďarský pomaranč
Prvá februárová literárna streda bude o 17.00 h v kníhkupectve Panta Rhei Poštová v Bratislave patriť známemu slovenskému novinárovi Gregorovi Martinovi Papucsekovi. Uvedie tu svoju knihu Maďarský pomaranč, ktorá je voľným pokračovaním publikácie Peštiansky perkelt od slovenského spravodajcu v Maďarsku, a mapuje ďalšiu dekádu autorovho pôsobenia u našich južných susedov v rokoch 2003 až 2012.
SNS si chce posvietiť na Slovákov s maďarským občianstvom
6. februára 2013 - (tasr)
Slovenská národná strana (SNS) žiada Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, aby si vyžiadali od Maďarska zoznam občanov, ktorým udelilo maďarské občianstvo. V reakcii na sťažnosť dvoch maďarských občanov v Európskom parlamente (EP), ktorí namietali zákaz dvojakého občianstva na Slovensku, to vyhlásil predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko. „Ani súčasná vláda premiéra Roberta Fica, ani predchádzajúca vláda premiérky Ivety Radičovej, takýto zoznam osôb, ktorým bolo udelené maďarské občianstvo, si od Budapešti nevyžiadala,” upozorňuje Danko. Podľa slovenského novelizovaného zákona o štátnom občianstve tomu, kto prijme občianstvo iného štátu, zaniká občianstvo Slovenskej republiky. „SNS sa obáva, že v Slovenskej republike môžu byť vo vysokých štátnych funkciách, v orgánoch štátnej správy a samosprávy, v Slovenskej informačnej službe či v polícii osoby, ktoré sú cudzími štátnymi príslušníkmi. To poškodzuje záujmy Slovenska, pretože mnohé funkcie si vyžadujú slovenské občianstvo,” dodal. SNS podporuje oficiálnu námietku poslanca Európskeho parlamentu za SNS Jaroslava Pašku proti sťažnosti dvoch maďarských občanov v EP na slovenský zákon o občianstve. Zároveň upozorňuje na Dohovor Rady Európy č. 166 (Európsky dohovor o občianstve z roku 1997), podľa ktorého je v kompetencii každého štátu upraviť udeľovanie a stratu občianstva, a ktorý upravuje mechanizmus spolupráce štátov pri získavaní a výmene informácií o občanoch. Problematika dvojakého občianstva je podľa SNS dlhodobo nedoriešenou témou slovensko-maďarských vzťahov. Danko zdôrazňuje, že zjednodušované udeľovanie maďarského občianstva podľa etnickej príslušnosti etnickým Maďarom žijúcim mimo Maďarskej republiky poškodzuje záujmy Slovenska. „Na území SR totiž môžu žiť stovky osôb, ktoré nepriznali udelenie maďarského štátneho občianstva. SNS už v minulosti poukázala na exemplárny prípad predsedu Strany maďarskej komunity (SMK) Józsefa Berényiho, ktorý nechcel potvrdiť ani vyvrátiť, či mu bolo udelené maďarské občianstvo,” povedal. „V prípade jeho udelenia by však zotrvanie na poste predsedu SMK bolo porušením slovenskej legislatívy, pretože podľa zákona o politických stranách môže byť členom orgánu politickej strany v SR a tiež štatutárnym orgánom iba občan Slovenskej republiky,” uzavrel Danko. Európsky parlament (EP) má na stole ďalšiu sťažnosť, v ktorej sa maďarskí občania sťažujú na porušovanie svojich občianskych práv Slovenskou republikou a dožadujú sa spustenia procedúry vyšetrovania Slovenska príslušnými inštitúciami Európskej únie, informoval 4. februára slovenský europoslanec Jaroslav Paška (SNS). Občan Maďarska Zoltán Lomnici, bývalý predseda Najvyššieho súdu Maďarskej republiky a maďarský študent práva z Levíc László Gubik (predtým občan SR) v petícii č. 1298 /2012 žiadajú odsúdiť Slovenskú republiku pre údajné porušovanie práva Európskeho spoločenstva s odvolaním sa na novelizovaný zákon č. 40/1993 o štátnom občianstve, ktorý hovorí, že občanovi, ktorý prijme občianstvo iného štátu, týmto aktom zaniká občianstvo SR. Na maďarskú petíciu operatívne zareagoval slovenský poslanec a podpredseda poslaneckej frakcie Európa slobody a demokracie (EFD) v EP Jaroslav Paška (SNS), ktorý podal oficiálnu námietku proti prípustnosti prerokovania tejto petície v orgánoch Európskeho parlamentu. Paška v odôvodnení svojho podania uvádza, že petícia predložená bývalým predsedom najvyššieho súdu Maďarska nespĺňa základné formálne podmienky prípustnosti, definované rokovacím poriadkom Európskeho parlamentu. Okrem toho pripomenul, že EÚ otázky občianstva zaraďuje do výlučných kompetencií členských krajín, takže štáty môžu slobodne rozhodovať o tom, kto a za akých podmienok sa môže stať občanom ich krajiny a nemajú nijaký dôvod svoje pravidlá koordinovať s orgánmi EÚ. Paška, ktorý je náhradníkom v Petičnom výbore EP, zároveň zdôraznil, že podobnú právnu úpravu nepripúšťajúcu dvojité občianstvo, majú v Európe aj Nórsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Dánsko, Španielsko, Slovinsko, Česká republika či Bulharsko. Preto je absurdné tvrdenie, že by len Slovenská republika takouto úpravou občianstva diskriminovala nejakú národnostnú menšinu.
L. Nagy: Iniciatíva SMK je dôkazom skutočnej spoločenskej objednávky
12. februára 2013 - (tasr)
Iniciatíva SMK vyplýva z reálnych žiadostí obyvateľov na národnostne zmiešanom území SR. Myslí si to splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Nagy (Most-Híd) v reakcii na plán SMK osadiť na železničných staniciach miest a obcí s minimálne 20 percentným zastúpením menšinového obyvateľstva názvy v maďarskom jazyku. Predstavitelia SMK chcú názvy staníc v maďarčine osadiť vo štvrtok 14. februára. V ktorých mestách a obciach sa tak udeje, oznámi strana v stredu (13. 2.). Nagy pre TASR uviedol, že tieto úsilia sú reakciou na prieťahy v aplikácii zákona o používaní jazykov národnostných menšín. „Pokiaľ neporušujú platné zákony SR, sú takéto a podobné aktivity akceptovateľné a sú v súlade so zámerom zákona o používaní jazykov národnostných menšín,” povedal Nagy. Podľa predsedu SMK Józsefa Berényiho chce týmto spôsobom strana a jej starostovia reagovať na fakt, že úrady neustále odmietajú požiadavky na dvojjazyčné označenie železničných a autobusových staníc. Zdôvodňujú to tým, že na to nemajú kompetencie. Otázkou dvojjazyčného označenia staníc sa už dlhšie zaoberá Ministerstvo dopravy. Podľa hovorcu rezortu si na ministerstve uvedomujú potrebu dvojjazyčného označenia. „Žiaľ, súčasná legislatíva neumožňuje osádzanie dvojjazyčných tabúľ,” odôvodnil Kóňa pre TASR. Riešenie by podľa Kóňu mala priniesť veľká novela zákona o dráhach, ktorú ministerstvo plánuje predložiť v druhej polovici roka 2013. Podľa Kóňu bude ministerstvo na novele pracovať aj so zástupcami národnostných menšín.
SMK chce vo štvrtok osadiť na niektoré stanice názvy v maďarčine
http://www.hlavnespravy.sk/smk-chce-vo-stvrtok-osadit-na-niektore-stanice-nazvy-v-madarcine-2/70970/
Maďari sa v Európe sťažujú na Slovensko, SMK ich podporuje
4. februára 2013 - (sita)
Európsky parlament má na stole sťažnosť, v ktorej sa maďarskí občania sťažujú na porušovanie ich občianskych práv Slovenskou republikou a dožadujú sa spustenia procedúry vyšetrovania Slovenska príslušnými inštitúciami EÚ. Maďarskí občania Zoltán Lomnici, predseda Rady ľudskej dôstojnosti, a László Gubi sa v petícii europarlamentu sťažujú na slovenský zákon o štátnom občianstve, ktorý hovorí, že občanovi, ktorý prijme občianstvo iného štátu, zaniká občianstvo SR. Petícii vyjadrila podporu aj mimoparlamentná Strana maďarskej komunity (SMK). Na maďarskú petíciu zareagoval slovenský europoslanec za SNS Jaroslav Paška, ktorý podal oficiálnu námietku proti prípustnosti prerokovania tejto petície v orgánoch Európskeho parlamentu. „Petícia predložená bývalým predsedom Najvyššieho súdu Maďarskej republiky Zoltánom Lomnicim nespĺňa základné formálne podmienky prípustnosti definované rokovacím poriadkom Európskeho parlamentu,” povedal Paška agentúre SITA. Tvrdí tiež, že EÚ otázky občianstva zaraďuje k výlučným kompetenciám členských krajín, takže štáty môžu slobodne rozhodovať o tom, kto a za akých podmienok sa môže stať občanom ich krajiny a nemajú nijaký dôvod svoje pravidlá koordinovať s orgánmi EÚ. „Podobnú právnu úpravu, ktorá nepripúšťa dvojité občianstvo, majú v Európe aj Nórsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Dánsko, Španielsko, Slovinsko, Česká republika či Bulharsko. Preto je absurdné tvrdenie, že by len Slovenská republika takouto úpravou občianstva diskriminovala nejakú národnostnú menšinu,” dodal Paška. Europoslanec preto upozornil predsedníčku Výboru pre petície Európskeho parlamentu Erminiu Mazzoni a pracovníkov jej sekretariátu, že europarlament nemá legitímne oprávnenie o petícii rokovať a požiadal ich o odmietnutie prerokovávania tejto sťažnosti vo výbore. Súčasné znenie zákona o občianstve, ktoré umožňuje stratu štátnej príslušnosti, presadila v roku 2010 dosluhujúca vláda Roberta Fica ako reakciu na maďarský zákon o dvojitom občianstve. Ten totiž umožnil, aby občianstvo Maďarska získali všetci ľudia, ktorých predkovia žili v Uhorsku a ovládajú maďarčinu. Od 17. júla 2010, odkedy je v zákone povinnosť oznamovať nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva, stratilo slovenské občianstvo nadobudnutím cudzieho občianstva viac ako 430 osôb. Ministerstvo vnútra už pripravuje návrh novely, ktorej cieľom je zmierniť podmienky, za ktorých dochádza k strate štátneho občianstva.
Pochod hladu sa vydal už aj z Miškovca
http://www.hlavnespravy.sk/madarsko-pochod-hladu-sa-vydal-uz-aj-z-miskovca/69149/
Maďari aj Dáni chcú dodávať elektrinu na Slovensko
http://www.webnoviny.sk/ekonomika/madari-aj-dani-chcu-dodavat-elektri/622893-clanok.html
Kauzu úniku kalu hlinikárne v Ajke začne pojednávať súd odznova
http://www.teraz.sk/zahranicie/kal-ajka-sud-madarsko/36622-clanok.html
Riaditeľ Archeologického ústavu Ruttkay: Som skeptický voči tomu, že by sme niekedy našli Metodov hrob
Pribinovo sídlo - Po stopách pamiatok z Blatnohradu
Pressburg, Pozsony, Bratislava
Ani rakúski Nemci a ani uhorskí Maďari by z Bratislavy hlavné mesto nespravili...
http://karolsebo.blog.sme.sk/c/319852/Pressburg-Pozsony-Bratislava.html
V Maďarsku majú na jar vyštartovať megaaerolínie
http://ekonomika.etrend.sk/svet/v-madarsku-maju-na-jar-vystartovat-megaaerolinie-2.html
Pred rokom skončili aerolínie Malév
Na Námestí hrdinov v Budapešti sa zišli stovky ľudí - Spomínali bývalí piloti a letušky...
http://www.teraz.sk/zahranicie/pred-rokom-skoncili-aerolinie-malev/36588-clanok.html
Obyvatelia Maďarska euro zatiaľ nechcú
http://www.webnoviny.sk/ekonomika/obyvatelia-madarska-euro-zatial-nechc/622818-clanok.html
Firma Suzuki nevykázala v Európe zisk od roku 2008
http://ekonomika.sme.sk/c/6689361/firma-suzuki-nevykazala-v-europe-zisk-od-roku-2008.html
Helenka a jej rodina v Hornej Zlatnej
http://cernek.blog.sme.sk/c/319889/Helenka-a-jej-rodina-v-Hornej-Zlatnej.html
Nadácia Bátor Tábor Slovakia - Deti s rakovinou môžu aj toto leto stráviť v Tábore Odvahy
http://www.hlavnespravy.sk/zdravie-deti-s-rakovinou-mozu-aj-toto-leto-stravit-v-bator-tabore/68984/
Kurz rómčiny pomôže v povolaní policajtom aj učiteľkám
http://www.hlavnespravy.sk/kosice-kurz-romciny-pomoze-v-povolani-policajtom-aj-ucitelkam/69717/
Pred 80 rokmi zomrel gróf Albert Apponyi - Apponyiho školské zákony
http://sk.wikipedia.org/wiki/Apponyiho_%C5%A1kolsk%C3%A9_z%C3%A1kony
Hlavným cieľom zákona bola intenzifikácia rečovej aj duchovnej maďarizácie nemaďarských žiakov, zabezpečenie pôsobenia učiteľov v duchu veľkomaďarskej štátnej idey ich hmotnou stimuláciou a tvrdými disciplinárnymi opatreniami. Na Slovensku sa v dôsledku zákona na tzv. maďarsko-slovenských školách mala slovenčine venovať jedna hodina týždenne, inak mala byť vyučovacím jazykom maďarčina. Zároveň počet maďarsko-slovenských ľudových škôl na Slovensku klesal na úkor maďarských škôl: zo 437 tzv. maďarsko-slovenských škôl v roku 1907 na 276 tzv. maďarsko-slovenských škôl v roku 1918.
Pred 80 rokmi zomrel gróf Albert Apponyi - Apponyi Albert 80 éve halt meg
http://ujszo.com/online/panorama/2013/02/05/apponyi-albert-80-eve-halt-meg
Život dolnozemských rodákov okom objektívu
Fotografie približujú pohľad na tradičnú architektúru, remeslá, zber úrody, zabíjačku, poľovačku či svadbu.
3. februára 2013 - (Jana Černáková - nitra.sme.sk)
Takmer päťdesiat farebných fotografií dokumentuje pestrý život našich rodákov na Dolnej zemi. Výstava s názvom Kultúra dolnozemských Slovákov je inštalovaná na 1. poschodí Galérie Mlyny, kde potrvá do 10. februára. Po Nitre sa presunie do Slovenského národného múzea v Martine.
Život spätý s prírodou
Cez snímky možno okom objektívu nazrieť do dvorov, statkov i príbytkov krajanov. Návštevník sa zoznámi s ich tradičnou architektúrou, charakteristickou pre domy a ich interiéry. V mnohých prípadoch je ich súčasťou starodávna pec. Nechýbajú tu zábery zo zberu úrody, zabíjačky, poľovačky, domácej práce žien, roboty remeselníkov ale aj z chvíľ oddychu. Zaujímavé snímky ponúkajú aj pohľady na tradičnú gastronómiu, svadbu či pálenie domácej pálenky. Neľahký ale krásny, s prírodou spätý život, sa podpísal aj na tvárach týchto ľudí, čo dokumentuje niekoľko portrétov.
Urobili tisícky fotiek
Výstavu tvoria fotografie, ktoré vznikli v rokoch 1995-2012 v slovenských minoritných spoločenstvách v obciach Maďarska, Rumunska a Srbska. Snímky v rámci terénneho výskumu robili vedecko-pedagogickí pracovníci Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre. Jedným zo spoluautorov výstavy je Boris Michalík, odborný asistent na spomínanej katedre. „Fotografií sme urobili niekoľko tisíc, na výstave v Mlynoch je výber, tvoriaci mozaiku spôsobu života v týchto enklávach,“ hovorí Boris Michalík. „Snímky približujú hlavne typickú dolnozemskú architektúru, poľnohospodárstvo ako hlavné zamestnanie a tradičné remeslá, ktoré tu prežívajú, napríklad krajčír, obuvník či metlár. Sú tu aj zábery z tradičných trhov, ktoré sú v tamojších dedinách ešte stále živé, na Slovensku to už v obciach ani v mestách nemožno vidieť. Tradičné trhy sú u dolnozemských Slovákov jedným z mála miest, kde domáci obyvatelia môžu ponúkať aj zohnať všetky praktické výrobky do domácnosti.“
Vydávajú monografie
Terénny výskum katedry manažmentu kultúry a turizmu UKF u dolnozemských krajanov je v poradí šiestym, realizuje ich partia výskumníkov pod vedením profesora Jaroslava Čukana. „Zhruba každého poldruha roka vycestujeme tak 3 - 4-krát do niektorej z dolnozemských obcí, kde pobudneme 7 - 10 dní. Každý z nás spracúva rôzne témy, napríklad architektúru, zamestnania, spolkovú činnosť a podobne. Informácie spolu s archívnymi aj aktuálnymi fotografiami potom zostavujeme do monografií, prípadne výsledky výskumov uverejňujeme v odborných periodikách,“ pokračuje Boris Michalík. „Zatiaľ nám vyšlo 6 monografií - od roku 1995 bola prvou kniha o srbskej obci Erdevik. Po menšej prestávke vyšla v roku 2006 druhá monografia o rumunských dedinách Varzaľ a Borumlak. O dva roky neskôr sme vydali knihu o rumunskom Butíne, v rokoch 2010 a 2011 o srbských obciach Pivnica a Boľovce.“
Odchádzajú do Silbaša
Najnovšia publikácia bude o Silbaši, vyjde v apríli tohto roka. Tím z UKF do tejto srbskej obce odchádza 4. februára na 10 dní, koncom apríla sa tam vráti opäť, aby zosumarizoval výsledky výskumu. Knihu vydajú v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci, v Silbaši ju budú prezentovať v máji pri príležitosti jubilea obce. „Naše publikácie majú u dolnozemských Slovákov veľký úspech. Zachytávajú ich tradičný spôsob života pre ďalšie generácie, sú prínosom nielen z odborného hľadiska ale aj z dôvodu posilnenia národnej identity našich krajanov. Kupujú si ich nielen pre seba, ale mnohokrát aj pre svojich blízkych, roztratených po celom svete,“ dodal Boris Michalík.
Naše slniečko a Naši pionieri - Digitalizovaný archív
http://www.slovackizavod.org.rs/vesti/vid/8785
Video: Slováci v YU - 1970
https://www.facebook.com/photo.php?v=1236028555017
Slovensko - http://www.youtube.com/watch?v=C6doVaI8N9c&;feature=em-subs_digest-vrecs
Medzi Východom a Západom
6. februára 2013 - (Milan Resutík - Knižná revue)
Asi sotvaktorej krajine z bývalých satelitov tábora mieru rozumieme tak málo ako Rumunsku. (Nehovoriac, že sa o to vlastne ani neusilujeme.) Krajinu i národ vnímame viac-menej na základe niektorých vonkajších znakov a okolností, ktoré nie sú vždy pozitívne. A ako vyplýva z knihy významného rumunského historika Luciana Boiu Rumunsko, krajina na hranici Európy, ktorá vyšla vo vydavateľstve Kalligram (preklad Hildegard Bunčáková) koncom minulého roka, aj samotní rumunskí odborníci a intelektuáli sa po celé stáročia intenzívne usilujú porozumieť nielen svojmu historickému vývinu, ale vôbec sami sebe, krajine, ľudu: identifikovať sa. Kam teda zaradiť Rumunsko a Rumunov? Sú to Balkánci, potomkovia Rimanov, Dákov, či ich vďaka ortodoxii treba zaradiť do východoeurópskeho priestoru? Alebo do strednej Európy, kam jeho sedmohradská časť neodmysliteľne patrí? Nakoľko je potrebné hlásiť sa k osmanskej tradícii a civilizácii, ktorá krajinu dlho ovládala a ovplyvňovala mentalitu i kultúru národa, krajiny? Alebo podobne prítomný vplyv gréckej civilizácie? Pravdaže, každé historické obdobie preferuje niečo iné. Ale Rumun je citlivý predovšetkým na to, aby ho nezaraďovali na Balkán, napokon ani geograficky tam nepatrí (Balkán sa z geografického hľadiska ráta od Dunaja na juh), no nikto si netrúfne poprieť mentálnu príslušnosť aj k Balkánu. Pokiaľ ide o jazyk, nemožno zas poprieť, že Rumuni patria do veľkej skupiny románskych jazykov. Napokon sú aj jediným románskym národom, ktorý si vo svojom mene ponechal meno bývalých vládcov sveta, pripomína Lucian Boia. Na druhej strane uvádza:,,Kým na Západe prekvitala renesancia, oni boli integrovaní do slovanskej kultúry Východu cez pravoslávnu cirkev.” Boia vo svojej knižke, ktorá je určená skôr pre cudzinca než pre domáceho čitateľa, sleduje príbeh svojho národa i krajiny od dávnej histórie až do dnešných dní. To znamená, že vedeckosť musí ustúpiť eseji (nie však legende), aby sa takmer dvetisíc rokov vmestilo do pomerne útlej knihy. No v žiadnom prípade nevybočoval z rámca odbornosti a dôveryhodnosti historických faktov. V rôznych obdobiach sa zvádzali polemiky medzi rumunskými intelektuálmi o prapredkov: Rimania, Dákovia, Trákovia, Dákorománi...? Autor národ neglorifikuje, ani neľútostí nad jeho historickými nešťastiami. Pozerá sa kriticky, s nadhľadom a pousmeje sa nad všetkými kvalifikovanými poznatkami o pôvode Rumunov. Lebo: „Ľud nie je niečím navždy daným. Je to premenlivá syntéza. A v každom prípade kultúrna, nie biologická. Dedičstvo predkov sa postupne rozplýva a prítomnosť je prítomnejšia ako minulosť. Súčasné súvislosti sú dôležitejšie ako pôvod. Predkovia už nemajú takú váhu sami osebe, ako skôr tým, ako ich využívame na vymedzenie našej identity. Je viac ako isté, že dnešní Rumuni sa viac podobajú na Angličanov (i keď sa od nich veľmi odlišujú), než na Dákov alebo Rimanov. Na posledne menovaných sa nepodobajú vôbec: sú to ľudia, ktorí žili pred dvetisíc rokmi a mali úplne inú mentalitu a iný spôsob života ako my, dnešní ľudia.” V pohľade do panteónu autor hovorí:,,Najslávnejším Rumunom je gróf Dracula. Po jeho boku môže stáť už iba Ceaušescu. Cudzinci, ktorí o Rumunsku takmer nič nevedia, poznajú prinajmenšom tieto dve mená. Dvojica Dracula - Ceaušescu je pre nich akoby najkoncentrovanejším výrazom rumunského panteónu... nie je to azda priveľa?” Aj na toto chce Boiova kniha odpovedať, upozorniť, že rumunský panteón a rovnako aj súčasnosť má množstvo iných osobností. Myslím si, že Boiova kniha je užitočná nielen pre poznanie rumunských reálií a súvislostí, ale znamená tiež poučenie, ako by sa dalo a malo formovať aj naše historické zrkadlo. A náš panteón.
Plášť bohyne
6. februára 2013 - (Katarína Melegová-Melichová - Knižná revue)
Koniec minulého roka, bohatý na vydavateľské počiny Matice slovenskej v Srbsku, priniesol aj nový, svieži titul editorky a poetky Viery Benkovej - antológiu Plášť bohyne..., ktorá je výberom z básnickej tvorby slovenských a dolnozemských autoriek. Zostavovateľka do nej zaradila tvorbu dvadsiatich troch poetiek žijúcich v štyroch rôznych krajinách (Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko) a pokúsila sa o porovnávací pohľad na ich dielo. Ku každej spisovateľke pripojila aj jej stručný profil. Nájdeme tu texty od Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej až po básne najmladšej dolnozemskej poetky Miroslavy Dudkovej. Antológiu ilustrovala jubilujúca akademická maliarka z Nadlaku Mária Štefanková. Kniha vyšla s finančnou podporou Úradu pre zahraničných Slovákov a vlády Vojvodiny vo vydavateľstve Matice slovenskej v Srbsku v edícii Matičné súzvuky.
Výber z poetickej tvorby slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a zo Srbska
22. januára 2013 - (A. Francistyová - hl.rs)
(Viera Benková: Plášť bohyne. Výber z poetickej tvorby slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a zo Srbska. Báčsky Petrovec: Matica slovenská v Srbsku - Nadlak: Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku, 2012)
Nemôžeme a ani nemusíme vedieť všetci všetko a o všetkom. Ale keď nejaká situácia v náznakoch dostane neskôr pred nami hmatateľnú podobu, tak to človeka poteší. Pred rokom v časopiseckom čete Etely Farkašovej a Dagmar Márie Anoca Na veci sa treba pozerať aj ženským okom pri zmienke o vzťahoch medzi slovenskou literatúrou v Rumunsku (resp. Vojvodine) a na Slovensku a o zatiaľ vydaných spoločných antológiách nás zaujala vyhláška rumunskej spisovateľky: „Zrodila sa už aj iniciatíva so ženskou poéziou, uvidíme, či sa nájde pochopenie pre takýto projekt.“
Rok ubehol ako voda a do rúk sa nám priamo od editorky Viery Benkovej dostal 280-stranový Výber z poetickej tvorby slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a zo Srbska pod tajomným, ale skvostným názvom Plášť bohyne. Ako náplasť na tichú ženskú zvedavosť. Tak predsa sa to pochopenie našlo… Ale editorka v úvodnom príhovore spomína i „dlhý krok od sna k realizácii vyhliadnutého výberu“, aj dilemy a otázky, ktoré prezrádzajú i neľahkú cestu k pochopeniu u vydavateľa. Našťastie tento ženský titul za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj ako 3. zväzok vo svojej edícii Matičné súzvuky vydala Matica slovenská v Srbsku z Báčskeho Petrovca v spolupráci s Kultúrnou a vedeckou spoločnosťou Ivana Krasku v Nadlaku.
Keďže pri výbere autoriek zaradených do tohto výberu rozhodoval iba vlastný vkus zostavovateľky V. Benkovej, otvárame ho tak trochu s ostychom, akoby to bola jej vlastná zásuvka. Posmeľuje nás však ženská zvedavosť, ženské právo nakuknúť aj do priateľkinej kabelky, aj od editorky ponúknutý kľúčik od šuflíka. A v tej zásuvke: 195 básní 23 poetiek zoradených časovo - teda od debutu najstaršej zvolenej autorky po nástup tej najmladšej. Niet predelu podľa ich materských krajín, podľa tematiky, žánrového zaradenia - všetky sú spolu v jednom kole, aj keď si editorka už pri koncipovaní výberu bola vedomá rozdielnosti vo vývoji literatúr v regiónoch z Dolnej zeme a na Slovensku. Predsa s potešením zisťuje, že všetky autorky čerpajú z tej istej jazykovej studničky slovenčiny a v mnohom sú si vraj blízke a podobné. Tú radosť iste pocíti pri čítaní tejto knihy aj každý čitateľ a nevdojak si ich všetky predstaví na nejakom spoločnom literárnom večierku… „Poslala som ti včera list / ktorý sa mi dnes vrátil“ (L. V. Gavorníková), „nie vždy sa udeje / zázrak / fazuľového zrna, / alebo aspoň / nie vždy / si jeho svedkyňou“ (E. Farkašová), „Dostala som chuť / na malý spoločenský večer; / len pre vybranú spoločnosť. / Na dvere vešiam ceduľky: / Nerušiť! / Nie sme doma. / Spíme a maľujeme! / … Zatvorené pre všetkých!“ (T. Lehenová). Len tešiť nás môže, že pre všetkých potenciálnych čitateľov vstup do tejto vybranej spoločnosti zatvorený nie je.
Výber autoriek a ich konkrétnych básní ani náhodou nemienime spochybňovať (Ukážky z tvorby V. Benkovej do antológie vybrala D. M. Anoca.), lebo našej najpoprednejšej poetke absolútne dôverujeme. Vašej pozornosti odporúčame i editorkino stručné zoznámenie sa s každou „vyvolenou“ autorkou a poznámku D. M. Anoca o výtvarnej tvorbe Márie Štefankovej. Je to prvá slovenská akademická maliarka v Rumunsku, neúnavná kultúrna aktivistka a pritom sa venuje maľbe, grafike, exlibrisu, knižnej ilustrácii, aplikovanej tvorbe. Práve táto dáma dotvorila antológiu Plášť bohyne o výtvarnú zložku. Jej čierno-biele ilustrácie sú tiež nadčasové a plne korešpondujú s ponúknutými veršami.
Slovom, ide o príjemné, oddychové, nielen ženské čítanie a veríme, že sa v tejto vybranej dámskej spoločnosti každý záujemca bude cítiť dobre.
Autorky pod Plášťom bohyne
Do antológie sa dostali tieto poetky: Lýdia Vadkerti-Gavorníková, Anna Svetlíková, Anna Dudášová, Viera Benková, Mila Haugová, Hana Košková, Etela Farkašová, Mária Litavská, Mária Fazekašová, Zlata Matláková, Dagmar Mária Anoca, Margita Dobrovičová, Dana Podracká, Anna Ondrejková, Mária Bátorová, Viera Prokešová, Taťjana Lehenová, Ivica Ruttkayová, Anna Rău-Lehotská, Katarína Hricová, Eva Fábiánová, Anna Karolína Dováľová a Miroslava Dudková.
Igor Furdík rokoval o aktivitách Slovákov v Rumunsku s Pavlom Hlasznikom
Predseda ÚSŽZ rokoval s J. Košiarom a J. Rydlom
http://www.uszz.sk/sk/stranka/2618/i-furdik-rokoval-na-uszz-s-j-kosiarom-a-j-rydlom
I. Furdík rokoval s V. Skalským o spolupráci ÚSŽZ a SZSZ
http://www.uszz.sk/sk/stranka/2616/i-furdik-rokoval-s-v-skalskym-o-spolupraci-uszz-a-szsz
Predseda ÚSŽ prijal kňaza a správcu SKM v Londýne T. Borovského
http://www.uszz.sk/sk/stranka/2615/i-furdik-prijal-t-borovskeho-knaza-a-spravcu-skm-v-londyne
Zomrel Ján Dorča
Vo veku 63 rokov po dlhej a ťažšej chorobe zomrel významný kultúrny dejateľ Ján Dorča z Báčskeho Petrovca.
http://www.kulpin.net/aktuality/in-memoriam-za-janom-dorcom.html
Švajčiarsky denník Tages Anzeiger o príbehu Andreja Bučka, slovenského reportéra Rádia SBS v Melbourne
V Melbourne vyvrcholil počas posledného januárového víkendu tradične prvý tenisový grandslamový turnaj roka - Australian Open. Ani tentoraz na ňom nechýbal Slovák Andrej Bučko, publicista, ktorý pracuje ako vedúci redaktor slovenského vysielania Rádia SBS v Melbourne. Náš krajan, ktorý žije v Melbourne od roku 1996, je dobre známy aj tenisovej verejnosti na Slovensku, keďže najmä v čase tohto turnaja sa s jeho postrehmi, reportážami či rozhovormi s osobnosťami svetového tenisu (aj v tentoraz pre denník SME, ktorého je Andrej dlhoročným spolupracovníkom, pripravil viacero zaujímavých materiálov vrátane interview s legendami - Chorvátom Goranom Ivaniševičom či Američanom Andre Agassim) mohli stretnúť čitatelia spomínaného periodika ako aj poslucháči Rádia Slovensko RTVS, pre ktorých po veľkom triumfe Srba Novaka Djokoviča sprostredkoval zážitky a dojmy jeho slovenského trénera Mariána Vajdu. Keďže Andrej Bučko požíva náležité renomé v novinárskej brandži, jeho pozoruhodný životný príbeh (podrobne na portáli slovenskezahranicie: http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/252/andrej-bucko-prinasa-v-radiu-sbs-posolstva-slovakom-v-australii) oslovil počas tohtoročného Australian Open redaktora švajčiarskeho Tages Anzeiger, ktorý publikoval informácie o našom krajanovi aj na portáli tohto denníka. Okrem toho, že na spomínaný článok uvádzame preklik, Andrejovi Bučkovi vyslovujeme poďakovanie za dobré meno, ktoré robí na svojom austrálskom pôsobisku v Rádiu SBS Melbourne kvalitnej žurnalistike, ku ktorej sa vyprofiloval kedysi v prestížnom zázemí erudovaných žurnalistických osobností na Slovensku, okrem iných aj v denníku Pravda. (uszz.sk)
Fun rádio vysielalo v maďarčine
7. februára 2013 - (Extra plus)
Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) udelila nefinančnú sankciu Fun rádiu. Upozornenie na porušenie zákona dostalo slovenské súkromné rádio za to, že 14. septembra 2012 odvysielalo na frekvencii v lokalite Lučenec reklamu na OTP Banku v maďarskom jazyku. Podľa predsedu RVR Miloša Mistríka tak prišlo k porušeniu zákona, ktorý ukladá vysielateľovi povinnosť,,zabezpečiť pri vysielaní programov a ostatných zložiek programovej služby používanie štátneho jazyka, jazykov národnostných menšín a cudzích jazykov v súlade s osobitnými predpismi”. To znamená, že stanice musia vysielať iba v slovenčine, s výnimkou špecializovaných relácií pre menšiny, ktorých obsah však musí odznieť aj v štátnom jazyku. Predpisy tiež hovoria, že finančnú sankciu môže dostať vysielateľ až pri opakovanom porušení zákona.,,Keďže Fun rádiu sa to stalo po prvý raz, dostalo iba upozornenie,” zdôvodnil Mistrík.
Koordinačná porada o podpore vzdelávacích programov pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Prípravou vzdelávacích programov pre Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2013 sa v dňoch 23.-25. januára 2013 v kongresovom centre SAV Smolenice zaoberali účastníci koordinačnej porady zorganizovanej Sekciou medzinárodnej spolupráce, európskych záležitostí a celoživotného vzdelávania Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky:
Miroslav Lajčák prijal Nadju Hammarberg, Slovenku žijúcu vo Švédsku
Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko
Fašiangová zábava Slovákov vo Viedni
http://www.uszz.sk/sk/stranka/2621/fasiangova-zabava-slovakov-vo-viedni
slovenskezahranicie.sk - Vzájomná informovanosť nás obohacuje a inšpiruje
Zoltán Bárkányi Valkán - 72 (*12. 02. 1941, Kestúc)
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/128
Veronika Priehodová - Mramor a kresba
Pozvánka na výstavu mladej slovenskej sochárky, ktorá pôsobí v Carrare (v Taliansku)
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=375292389236410&;set=a.165789530186698.33779.147596498672668&type=1&theater
Veronika Priehodová (1984) sa narodila na Slovensku. V rokoch 2003-2008 študovala fotografiu a sochárstvo na Akadémii výtvarných umení v Prahe, v rokoch 2008-2010 sochársku tvorbu na Akadémii výtvarných umení v Carrare v Taliansku. Práve v tomto prostredí naplno prepukla jej životná vášeň pre mramor, už stáročia tradičný materiál pre sochársku tvorbu. Veronika Priehodová sa vyjadruje o nej napríklad v tomto duchu: „Plastika je spôsob, ako vyjadriť svoje emócie a svoj vnútorný svet. Je vyvrcholením všetkého, čo som zažila ďaleko od svojho domova, naplno hľadám svoju cestu. Cestovanie, objavovanie, prenikanie, túžby, pocity, smútky, hľadanie šťastia. Sochárska práca je spôsob, ako nájsť vnútorný pokoj a slobodu, žiť a realizovať sa tým, čo vytvorí ruka s dlátom, pretože človek sa rodí na to, aby tvoril. Výtvarná tvorba oslobodzuje, realizuje sa prostredníctvom našich rúk. Mojou úlohou je hladkať sochu, až dosiahne pocit tepla. Zložitejšie je dosiahnutie umeleckého cieľa. Nesie sa na vlne svetla, treba ju objať s láskou, dať podnet na napĺňanie našich očakávaní, pomáhať pri budovaní ľudských vzťahov a posilňovaní spoločenských hodnôt. Sochárstvo tenkými vláknami symbolicky vyjadruje vzťah tvorcu k ostatným.“
Jana Melicherová: Farba a fantázia
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=375299449235704&;set=a.165789530186698.33779.147596498672668&type=1&theater
Riaditeľka Slovenského inštitútu v Budapešti Jana Tomková si Vás dovoľuje srdečne pozvať na vernisáž výstavy malieb Jany Melicherovej Farba a fantázia vo štvrtok, 14. februára 2013 o 18.00 hodine v Slovenskom inštitúte (Rákóczi út 15, H-1088 Budapešť). Kurátorkou expozície je Ildika Hugyeczová. Výstava potrvá do 26. februára 2013.
Slováci v Chorvátsku - Z kopaníc do Našíc
Odbor Matice slovenskej v chorvátskom mestečku Našice pozýva na slávnosť (manifestáciu) s názvom Z kopaníc do Našíc. Spoločensko-kultúrnu udalosť organizuje Rada pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Týmto spoločensko-kultúrnym programom, ktorý sa uskutoční v sobotu 8. februára 2013 o v priestoroch Hotela Park v Našiciach, sa slávnostne celoročný program Matice slovenskej Našice s leitmotívom „Našickí Slováci svojmu mestu“. Súčasťou večera je aj kultúrny program, v rámci ktorého sa o hudobnú produkciu postará Željko Lončarić Žec a TS „Sitan vez“, pre účastníkov je pripravená okrem toho aj hudobné prekvapenie. Cena vstupenky s večerou je 105,00 kn. Rezervácia miest a predaj vstupeniek: „Prišć Inžinjering“ Našice: 091/ 256-3677.
V Novom Sade zničili slovenskú tabuľu
http://www.autonomija.info/pokidana-tabla-sa-slovackog-kulturnog-centra.html
V Novom Sade (Autonómna oblasť Vojvodina, Srbsko) v noci 3. februára neznámi páchatelia zničili tabuľu Slovenského kultúrneho centra Šafárik. Tento čin je dôkazom čoraz slabšej tolerancie v multietnickej Vojvodine. Pripomína to netoleranciu a násilie počas krvavého rozpadu bývalej Juhoslávie...
http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A9_kult%C3%BArne_centrum_Pavla_Jozefa_%C5%A0af%C3%A1rika
Máte depresiu? Obviňte Facebook, môže za všetko
5. februára 2013 - (Miro Šifra - Sme)
Tí, ktorí sami komunikujú málo, ale zároveň klikajú na cudzie fotky a čítajú cudzie statusy, sú menej spokojní so svojím životom. Čo všetko spôsobuje Facebook? Ak by sme vzali len vedecké štúdie, ktoré vznikli za posledný polrok, už aj tak by bol zoznam skoro nekonečne dlhý. Facebook spôsobuje depresiu, tvrdia nemeckí vedci. Hlavne u pasívnejších používateľov. Tí, ktorí sami komunikujú málo, ale zároveň klikajú na cudzie fotky a čítajú cudzie statusy, sú menej spokojní so svojím životom. Tretina z nich cíti závisť. Dvadsať percent má pocit, že majú nedostatok pozornosti. A podobné číslo sa sťažuje aj na sociálnu izoláciu. Od negatívnych účinkov Facebooku vás však neochráni ani to, že ste populárni. Podľa ďalšej štúdie je medzi „populárnymi“ veľké množstvo sociálne agresívnych narcisov. Čím viac kamarátov, tým viac sa prejavuje obsesia vlastným imidžom a povrchnosť. Ak používate Facebook viac, ako je priemer, pravdepodobne ste oproti priemeru aj tučnejší a máte sklony k prejedaniu. A existuje štúdia, ktorá prepája aj to, ako dlho ľudia sedia za Facebookom a koľko míňajú v obchodoch. Viac Facebooku sa rovná viac dlhov. A podľa ďalšej štúdie možno cez váš facebookový profil rozoznať, či náhodou nie ste psychopat, alebo netrpíte mentálnou chorobou. Aby to nebolo len tak, Facebook podľa jednej štúdie spôsobuje samotu, podľa druhej je naopak jedným z najúčinnejších liekov. Nájdete aj niekoľko štúdií o tom, ako Facebook znižuje koncentráciu a ako ľudia popri Facebooku mizerne málo dokážu pracovať. Zároveň však existuje štúdia, ktorú môžu otrepať o hlavu zamestnávateľovi všetci tí, čo majú v práci zakázaný Facebook - desať minút na Facebooku počas pracovného času robí zamestnancov zdravšími a produktívnejšími. A ak ste sa odhlásili z Facebooku, aby ste zvládli štátnice, podľa jednej štúdie ste spravili dobre, podľa inej naopak, keďže aktívni facebookoví používatelia majú menšiu šancu, že školu predčasne opustia. A samozrejme, Facebook nevyvoláva len depresiu, ale zároveň sa ľudia pri ňom cítia šťastnejší, zrelaxovaní, znižuje sa im tlak a klesá miera stresu. Zdá sa tak, že skutočná odpoveď na to, čo spôsobuje Facebook, znie - čokoľvek si poviete. Nech poviete akúkoľvek hlúposť, pravdepodobne existuje štúdia, podľa ktorej za to môže Facebook alebo iná sociálna sieť. A keď ešte nie je, v najbližšom čase ju určite niekto vydá. Facebook sa stal kľúčovým slovom, ktoré so sebou prináša pozornosť. Ak by nemeckí vedci vydali štúdiu, že x percent ľudí má depresie, ostali by nepovšimnutí. No ak tieto percentá spoja s Facebookom, primieša sa do toho trocha strachu z nových technológií, trocha predsudkov a čítaná správa je na svete. To však neznamená, že by sme mali teraz pohŕdavo pozerať na všetky štúdie, ktoré sa zameriavajú na Facebook. Nájdu sa medzi nimi aj užitočné skvosty. Napríklad štúdia od izraelských vedcov - tí zistili, že ak chcete mať v online flirtovaní väčší úspech, treba sa na profilovú fotku na Facebooku odfotiť s gitarou. Za tým bude niečo viac než len korelácia.
Šok v Maďarsku - 50 % Maďarov má slovanské gény
http://jurajhradsky.blog.sme.sk/c/314462/Sok-v-Madarsku-50-Madarov-ma-slovenske-geny.html
V Maďarsku vyčíňa chrípková epidémia
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-chripka-epidemia/36896-clanok.html
Mladý Maďar sa priznal aj k podpáleniu áut na policajnom dvore
http://www.cas.sk/clanok/242716/mlady-madar-sa-priznal-aj-k-podpaleniu-aut-na-policajnom-dvore.html
Emotívna spoveď vojaka Farkaša z tragédie v Hejciach
Mladého Maďara chytili policajti v Nitre
http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/krimi-a-nehody/na-ukradnutom-aute-presiel-hranice.html
Mladý Rakúšan sa zabil na diaľnici cestou do Maďarska
http://www.webnoviny.sk/slovensko/mlady-rakusan-sa-zabil-na-dialnici-c/622473-clanok.html
Podozrivý Jozef Roháč tvrdí, že v čase vraždy Fenyőa bol v zahraničí
http://www.teraz.sk/zahranicie/podozrivy-jozef-rohac-vrazda-alibi/36660-clanok.html
Unikol dokument súdneho znalca Evy Rezešovej - Toto ju má dostať z basy
Udalosti okolo nehody dcéry A. Rezeša iba potvrdzujú to, že kto má peniaze - môže všetko!
Mlynky - Kiapeškári boli svedkami vysťahovania Slovenského domu
5. februára 2013 - (Vitko Pavol - Noviny Stredného Považia)
Po Rumunsku, Ukrajine, Srbsku či Poľsku pokračovali koncom novembra kiapeškári z Malých Ledníc vo svojich cestách za zahraničnými Slovákmi v Maďarsku. Za tými, ktorí žijú v Pilíšskych vrchoch, ktoré ležia na pol ceste medzi Štúrovom a Budapešťou.
„Najskôr sa v našej dedine Mlynky poslovenčili Nemci a teraz hrozí, aby sa tu nepomaďarčili Slováci,” hovorí kvartetu kamarátov z občianskeho združenia Kiapeška v severomaďarskej obci Mlynky Rezső Pilát. Je pôvodom Slovák. Jeho krstné meno znamená Rudolf, no v slovenčine ani on nie je celkom doma. No deti tohto čašníka, zamestnaného v miestnej reštaurácii, už po slovensky takmer nerozprávajú.
Tak trochu Kocúrkovo
„Bola to veľká sláva, keď začiatkom októbra prišli do Mlynkov otvoriť nové Stredisko pilíšskych Slovákov premiéri Slovenska a Maďarska Róbert Fico aj Viktor Orbán,” hovorí nám zrozumiteľnou slovenčinou pani Róza Spiegelhalterová. Polovica jej predkov sú Slováci, ktorí sa do Mlynkov prisťahovali v roku 1747 z okolia Trnavy. Druhú polovicu koreňov má nemeckú. Nemci do tunajších hôr, ktoré pripomínajú tie na našom strednom Považí, prišli 40-50 rokov po Slovákoch. V pôvodnej nemčine však v tejto dvojtisícovej dedine, ktorej názov v maďarčine znie Pilisszentkereszt (Pilíšsky Svätý Kríž), nehovorí už nikto. Slovenčina sa ešte drží. Slováci sú po Rómoch a Nemcoch treťou najpočetnejšou národnostnou menšinou v Maďarsku. Podľa odhadov ich tu žije okolo 110-tisíc, no oficiálne sa ku slovenskej národnosti hlási už len 11-tisíc Slovákov.
Pani Róza Spiegelhalterová sa v obci venuje kultúre a má na starosti aj neveľký domček, kde je Vlastivedná zbierka obce Mlynky. Do rozľahlého moderného areálu Strediska pilíšskych Slovákov nás však nevpustí. Areál je zamknutý. Dokonca je z neho vysťahovaný aj nábytok, ktorý bol na slávnosť pri otvorení iba zapožičaný. Slováci z Mlynkov pritom svoj nábytok majú, ale ten je kade-tade poschovávaný. Od strediska totiž nemajú kľúče. Kocúrkovo? Nuž - tak trochu. Respektíve skôr príklad niekedy, bohužiaľ, typickej slovenskej hašterivosti. Ide totiž o to, či bude oficiálnym majiteľom strediska ústredie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku so sídlom v Budapešti alebo miestna Slovenská samospráva v Mlynkoch. Maďarská vláda pritom trvá na tom, aby to bola centrála sídliaca v hlavnom meste, s čím domáci Mlynčania nesúhlasia. A tak aj týždne po otvorení ostáva stredisko zamknuté...
Vykrstení premiéri
„Nebojte sa, ono sa to dajako skončí a nakoniec sa dohodneme. Dôležité je, že stredisko stojí, že tu, v severnom Maďarsku, bude napomáhať zachovaniu slovenského povedomia,” hovorí Jozef Havelka. Muž, ktorý bol dvanásť rokov starostom obce Mlynky a šestnásť rokov predsedal aj Združeniu pilíšskych Slovákov, je dnes tiež členom Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Pôsobí aj v medzivládnej Slovensko-maďarskej zmiešanej komisii pre regionálny rozvoj a infraštruktúru.
„Veru, keď u nás starostoval Jožko, nám, Slovákom, sa v Mlynkoch dýchalo o poznanie lepšie,” pridáva sa do rozhovoru Imrich Fuhl, básnik a publicista, jedna z najvýraznejších osobností kultúrneho života Slovákov v Maďarsku. Za Slovenský dom odhodlane bojoval hlavne prostredníctvom médií nielen v Maďarsku a na Slovensku. Aj jeho zásluhou sa o situácii v Mlynkoch rokovalo tiež v Bruseli. Rozhodnutie miestneho zastupiteľstva v Mlynkoch, v ktorom zasadala prvý raz maďarská väčšina, sa však ani jemu zvrátiť nepodarilo. Slováci museli svoj pôvodný Slovenský dom vypratať do novembra 2012. Skrivodlivosť bola pritom taká veľká, že maďarská a slovenská vláda sa rozhodla dovtedy postaviť pilíšskym Slovákom spoločne nový objekt.
„Ako je možné, že ste v dedine, kde ešte podľa posledného sčítania žije väčšina Slovákov, stratili v posledných komunálnych voľbách pozíciou starostu a aj väčšinu v miestnom zastupiteľstve?” - pýta sa našich hostiteľov predseda OZ Kiapeška Peter Sádecký v smutnom okamihu, keď definitívne vypratávajú zo Slovenského domu posledné balíky s knihami. Mlynky sú totiž jediná obec v Maďarsku, kde sa podľa sčítania v roku 2001 hlásila k slovenskej národnosti viac ako polovica obyvateľov. Hoci tesne - ale bola to okolo 52 percent. „Demografická situácia sa u nás rýchlo mení. Aj preto, lebo naša dedina leží len tridsať kilometrov od centra Budapešti. Časť našich mladých odchádza a naopak - prichádzajú sem žiť Maďari z hlavného mesta. Tí sa vedeli dobre zorganizovať, a takto sa potom situácia vyvinula,” hovorí Jozef Havelka.
Slováci v Mlynkoch však hlavu nevešajú. V pláne majú nemálo kultúrnych akcií, ktoré sa rozbehnú hneď potom, ako sa podarí vyriešiť situáciu okolo nového Slovenského domu - Strediska pilíšskych Slovákov. Jozef Havelka ešte raz spomenie: „Súčasný minister školstva Dušan Čaplovič, bývalý slovenský veľvyslanec v Maďarsku Juraj Migaš a ďalší si zaslúžia veľké poďakovanie, že nás nenechali v štichu. A veľmi dôležité bolo aj to, že na otvorenie strediska sem prišli slovenský aj maďarský premiér.” Potom sa zasmeje a povie, že keď miestny kňaz posväcoval budovu a všetkých prítomných kropeničkou so svätenou vodou, ani raz neoprskal premiérov. „Bál sa. Robert Fico však zahlásil, že či si oni s Viktorom Orbánom tiež nezaslúžia trochu tej svätenej vody. Nuž, tak ich potom vykrstil, že boli ako po oblievačke...” zasmeje sa J. Havelka.
Kohút bez hlavy
Básnik Fuhl je typ národovca, akých už takmer nevidieť. Nemysliac na seba, a takmer všetku energiu venujúc slovenskej veci, prišiel aj o prácu. Ďakuje však za podporu aj bežným ľuďom zo Slovenska. Ďakuje aj kiapeškárom, ktorí pre miestny detský slovenský folklórny súbor priviezli symbolické darčeky. Potom ich odprevadí na tunajší cintorín, kde spoločne pátrajú najmä po priezvisku Lednický. Aj do pilíšskych vrchov sa totiž mala vysťahovať časť zo zemianskeho rodu Lednických z Malých Ledníc. „Papucsek, Martinák, Paulenyák, Szova, Szmetana, Miszik...” - číta slovenské mená napísané spravidla v maďarskom pravopise kiapeškár Jozef Lednický. Nie, v Mlynkoch Lednických asi nebolo. Napokon, Slováci sa do tejto dediny prisťahovali najmä z okolia Trnavy. V Združení pilíšskych Slovákov je však pätnásť obcí, do ktorých sa prisťahovali Slováci z ďalších kútov niekdajšieho „horného Uhorska”. Takže otázka výskytu Lednických v Pilíši ostáva otvorená...
Kiapeškári Vladimír Hucík, Pavol Vitko, Jozef Lednický aj Peter Sádecký v objekte Vlastivednej zbierky obce Mlynky počúvajú pani Rózu Spiegelhaltrovú. Hovorí o tradičných zvykoch tunajších Slovákov. Napríklad o tom, že kedysi na fašiangy mládenci zakopali pred krčnou do zeme živého vykŕmeného kohúta tak, aby mu trčala iba hlava. Chlapcom potom postupne zaviazali oči a dali im do ruky kosu. Každý mal len jeden zakos. Ktorému sa podarilo kohúta sťať, ten sa stal „paholským richtárom”. Kohút, pravdaže, skončil na pekáči - a paholský richtár platil víno. Dodnes Slováci podľa dávnej obyčaje v Mlynkoch, no aj v Santove, Verešvári, Huti či Senváclave, ťahajú konca zimy na voze alebo na saniach figuríny svätých Šimona a Júdu. Preto, aby pomohli ukončiť zimné obdobie. No a očakávajúc príchod sladko voňavej jari nehádžu do potoka Morenu, ale Kiselicu. Známy je aj fašiangový tanec za úrodu. Tancovalo sa postupne za cibuľu, za mak, za krmoviny, pričom do tanca si vyberali nie muži ženy, ale ženy mužov. No a tí chlapi, ktorých si žiadna žena nevybrala, museli opustiť tanečnú miestnosť, inak by bola budúca úroda ohrozená...
Slováci nekúšu
„Csernenszky, áno, volám sa Balász Csernenszky,” opakuje milo prekvapenému Petrovi Sádeckému mladý muž. Ako je však možné, že tento rodený Maďar z Budapešti vie perfektne po slovensky? V strede Mlynkov kiapeškárom objasňuje: „Keď som bol malý, tak som veľmi rád čítal maďarskú literatúru z 18. a 19. storočia. Slovensko, teda Horné Uhorsko, v nej bolo opisované veľmi romanticky a pozitívne. No a keď som minulé dve desaťročia dorastal, v maďarských médiách sa o Slovensku a Slovákoch písalo spravidla len v tých nepríjemných farbách. Veľmi ma to mrzelo. Preto som sa rozhodol vyštudovať slovenčinu, aby som zistil, aká je vlastne o tých Slovákoch pravda. V súčasnosti navštevujem Slovákov aj mimo Slovenska, no najčastejšie cestujem na turistiku na Slovensko, ktoré som si zamiloval. A vždy sa so sebou snažím zobrať čo najviac svojich maďarských priateľov. Aby sa na vlastnej koži presvedčili, že Slováci nekúšu...” Mladý Balász Csernenszky prišiel navštíviť Mlynky aj so svojou partnerkou Annou Caderovou, Slovenskou, ktorá pochádza z Našíc v Chorvátsku. No a keď sa Anna dozvedá o cestách kiapeškárov za Slovákmi v zahraničí, okamžite ich pozýva medzi tých do Chorvátska. Nemôžu neprijať. Aj preto, lebo v osemdesiatych rokoch mali Malé Lednice družbu s chorvátskou dedinkou Jurievac, kde dodnes žijú ľudia so slovenskými koreňmi.
A ešte niečo. Stredisko pilíšskych Slovákov v Mlynkoch predsa len ožilo. Už pred Vianocami sa v ňom uskutočnilo niekoľko menších podujatí, 26. januára sa v ňom konal pilíšsky slovenský ples. Pomohlo aj Ministerstvo obrany SR, ktoré do Mlynkov dodalo časť nábytku z rušených objektov. Kľúče od objektu stále „spravuje” Celoštátna slovenská samospráva v Budapešti.
INF. o návštevnosti našich.hu-slov.portálov:
Nie každý deň, ale už pravidelne sa stáva, že oslovma.hu má väčšiu dennú návštevnosť ako luno.hu - napr.: 11. 02. 2013 = 737 : 687
www.oslovma.hu/webstat
11. febr. 2013. - Visits: 737 - KBytes: 1.458.029
www.luno.hu/stats
11. febr. 2013. - Visits: 687 - KBytes: 499.459
facebook - oslovma.hu - 338 ľudom sa to páči - 395 o tom hovoria
facebook - luno.hu - 164 ľudom sa to páči - 32 o tom hovoria