Zo slovenskej tlače - Jún (III.) 2012 - Monitor
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#
Štandard kúpnej sily - Maďari dobiehajú Slovákov
20. júna 2012 - (hnonline.sk)
Slovenská ekonomika v minulom roku nepotvrdila povesť „tigra Európy.” Hrubý domáci produkt Slovenska podľa parity kúpnej sily (PPS) klesol na 73 percent priemeru Európskej únie. Minulý rok sme dosiahli 74 percent, 20. priečku sme si však udržali. Naša ekonomika stráca aj v porovnaní so susednými krajinami. Rakúska ekonomika posilnila na 129 percent priemeru únie a poskočila na tretie miesto. Česko ostalo na tej istej úrovni, polepšilo si však Poľsko a Maďarsko. Ekonomika nášho severného suseda dosahuje už 65 percent a Maďarsko je ešte o jedno percento k priemeru únie bližšie. Vyššie ako Slovensko skončili aj všetky krajiny eurozóny, ktoré čerpajú záchranné úvery. Grécka a portugalská ekonomika však zaznamenala výrazný prepad. Portugalci sa vzdialili európskemu priemeru o tri percentá, Gréci až o osem percent. Najvyšší produkt na obyvateľa v EÚ má Luxembursko na úrovni 274 percent priemeru, ktoré nasledujú s výrazným odstupom Holandsko a Rakúsko. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnilo Lotyšsko, Rumunsko a najhoršie je na tom Bulharsko. Štandard kúpnej sily (PPS) je umelo vytvorená jednotka používaná k medzinárodným porovnaniam. Do istej miery sa v nej vyrovnávajú rozdiely, ktoré existujú medzi kúpnou silou mien jednotlivých štátov. Všeobecne tak platí, že za jeden PPS by sa kúpilo rovnaké množstvo tovaru alebo služieb vo všetkých krajinách.
Maďarsko chce zvýšiť výber mimoriadnej bankovej dane
20. júna 2012 - (sita)
Nová daň z finančných transakcií v Maďarsku má v roku 2014 priniesť do štátneho rozpočtu 322 mld. HUF, čo predstavuje nárast zo sumy 283 mld. HUF, s ktorou počíta maďarská vláda v budúcom roku. Vyplýva to z upraveného návrhu zákona o štátnom rozpočte, o ktorom informovala v stredu agentúra Reuters. Maďarsko počas uplynulých troch rokov zaťažilo finančné inštitúcie najvyššími mimoriadnymi daňami v Európe. Vláda v Budapešti chcela na bankovej dani v roku 2013 vybrať pôvodne 130 mld. HUF, minulý týždeň však cieľovú sumu zvýšila na 280 mld. HUF. Vyššie mimoriadne bankové odvody majú podľa vlády slúžiť na krytie verejných výdavkov a zníženie rozpočtového deficitu.
V septembri vznikne maďarsko-česko-slovenský trh s elektrinou
19. júna 2012 - (tasr)
V septembri môže začať fungovať spoločný maďarsko-česko-slovenský trh s elektrickou energiou, píše dnešné vydanie maďarského hospodárskeho denníka Világgazdaság. Podmienkou uvedenia trhu do prevádzky je úspešné vykonanie augustových testov účastníkov trhu. „Prepojením sa prehĺbi trh s elektrinou jednotlivých krajín, vzrastie likvidita a cezhraničná integrácia. Bude to dôležitý krok smerom k vytvoreniu vnútorného európskeho trhu v roku 2014,” cituje Világgazdaság z vyhlásenia maďarskej spoločnosti HUPX Zrt., ktorá je zodpovedná za maďarský trh. Jednotný jednodňový trh s elektrinou medzi Českou republikou a Slovenskom funguje už od septembra 2009.
Európska komisia zažalovala Maďarsko na Európskom súdnom dvore
18. júna 2012 - (tasr)
Európsky súdny dvor (ESD) so sídlom v Luxemburgu dnes zaznamenal dve nové žiadosti od Európskej komisie (EK) na konanie proti Maďarsku. Ide o žalobu vo veci odchodu do dôchodku pre zamestnancov justície a v oblasti ochrany osobných údajov. Zatiaľ však nie je známe, kedy dôjde k samotnému súdnemu procesu. Komisia ešte 28. apríla oznámila zámer začať súdne konanie voči Maďarsku, pričom dôvodom boli neuspokojivé odpovede Budapešti na problémy vytýčené EK. Pôvodne Brusel rozbehol tri súdne konania, medzičasom však bola sťažnosť na ohrozenie nezávislosti Maďarskej centrálnej banky stiahnutá, keď EÚ akceptovala prísľub maďarskej strany, že urobí príslušné zmeny v súlade s návrhom Európskej centrálnej banky. Európska komisia vníma ako diskriminačný návrh maďarskej vlády na zmenu veku odchodu do dôchodku pre sudcov, prokurátorov a notárov z terajších 72 na 60 rokov. Výkonný orgán EÚ uvádza, že ak sa toto pravidlo zavedie do praxe, už tento rok bude musieť ísť do predčasného dôchodku 236 maďarských sudcov, čo je asi desatina celkového počtu a hrozba predčasnej penzie by zároveň postihla okolo 25 percent všetkých maďarských notárov. EK priznala, že v prípade Úradu na ochranu osobných údajov Budapešť dosiahla istý pokrok, ale zriadením novej Národnej agentúry na ochranu osobných údajov bol ukončený mandát bývalého komisára zodpovedného za ochranu údajov, čo je v protiklade s platnou európskou legislatívou. Bývalý komisár mal mandát do roku 2014.
V únii vznikol plán. Na európsky superštát
Desať krajín Únie navrhuje Spojené štáty európske
Maďari našli obrazy so signatúrou Picassa, či Hitlera nejasného pôvodu
18. júna 2012 - (tasr)
Na posudky súdnych znalcov čakajú maďarskí kriminalisti v prípade obrazov podpísaných Pablom Picassom, Gustavom Klimtom, Adolfom Hitlerom, Lajosom Gulácsym a Andrém Derainonom, ktoré našli vyšetrovatelia z Hevešského župného veliteľstva polície pri akciách v Budapešti a Segedíne. V Egere o tom dnes na tlačovej konferencii informoval riaditeľ tamojšej kriminálnej polície János Asztalos. Podľa jeho slov až znalci potvrdia, či ide v tomto prípade o falzifikáty alebo originály diel spomínaných autorov. Maďarská polícia podľa Asztalosa získala informáciu, že v kancelárii istého znalca v Budapešti dôjde 15. júna k výmene umeleckých diel pochádzajúcich z trestnej činnosti. Tam sa podarilo zadržať obrazy Gustava Klimta i Pabla Picassa, na druhom z nich dokonca s pečaťou Tretej ríše. Podľa informácií maďarskej tlačovej agentúry MTI vyviedli policajti v civile z kancelárie troch spútaných mužov. Stopy viedli vyšetrovateľov ďalej do Segedína, kde dnes zadržali dva obrazy so signatúrou Lajosa Gulácsyho, jeden s Derainovou signatúrou, ako aj krajinku s nápisom Adolf Hitler 1914. V rámci vyšetrovania prípadu vypočula polícia doteraz šesť osôb ako svedkov. Zatiaľ nie je jasné, ako sa predávajúci dostal k obrazom. Predajné ceny diel sú polícii známe, nemieni ich však zverejňovať, pretože by z nich bolo zrejmé, či sa s obrazmi obchodovalo ako s originálmi alebo falzifikátmi.
Meníme turistov. Čechov striedajú Rusi
19. júna 2012 - (Tomáš Vašuta - Hospodárske noviny)
Česi skončili v Alpách, Poliaci na svojej strane Tatier a Maďari pri slabom forinte. Aj takto vyzerá pohľad na prvé tri mesiace tohto roka z pohľadu prílevu zahraničných turistov na Slovensko. Po troch rokoch, keď naši susedia zlepšovali návštevnosť aj tržby našich stredísk, nastáva obrat. „Česi, Maďari a Poliaci zaznamenali pokles o 12 percent. Najpravdepodobnejšou príčinou bolo posilnenie kurzu eura oproti poľskému zlotému aj českej korune,” vysvetľuje Darina Bartková, riaditeľka Klastra Liptov. Aj keď hotely, penzióny či strediská už počítajú letných turistov, oficiálne čísla za zimu sa na verejnosť dostali až včera. A hneď prekvapili. Podľa Štatistického úradu SR k nám síce medziročne prišlo percenta viac zahraničných turistov, kľúčové trhy však padali. Tak z Česka, Maďarska, ako aj Poľska k nám zavítalo menej turistov. „Poľskí a českí lyžiari vďaka veľmi dobrým snehovým podmienkam aj v domácich nižšie položených strediskách dali prednosť dovolenke doma pred vycestovaním do našich hôr,” vysvetľuje jednu z mnohých okolností Miroslav Dobrota z marketingu Park Snow Donovaly. Rozhodovanie, či prísť alebo neprísť na Slovensko, ovplyvnili aj kurzy mien či marketing našich susedov. „Na poľskej strane presviedčajú turistov, aby boli ubytovaní v Poľsku a lyžovať k nám chodili len počas dňa. Dokonca bola zriadená pravidelná linka pre takýchto turistov aj na Štrbské Pleso,” tvrdí šéf Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý. Najdramatickejší prepad zaznamenali naši hotelieri u maďarských turistov. Z juhu sa k nám nevrátil každý desiaty turista. „Maďarskí lyžiari aj napriek výhodným cenovým ponúkam rôznych balíkov najmä kvôli zhoršenej ekonomickej situácii znížili výdavky na cestovný ruch, a tým aj na lyžovačku v zahraničí,” konštatuje Dobrota. Práve Donovaly najviac ťažia z maďarských lyžiarov. Podľa Dobrotu volili Maďari aspoň jednodňovú lyžovačku, kde stredisko zaznamenalo nárasty. Čísla prekvapili aj Slovenskú agentúru pre cestovný ruch (SACR). Podľa hovorkyne agentúry Zuzany Nemcovej však štatistika neodzrkadľuje skutočnú návštevnosť. „Odchýlky si vysvetľujeme fenoménom čierneho ubytovania alebo ubytovania na súkromí, čo štatistiky nezachytávajú,” konštatuje Zuzana Nemcová. Ako príklad uvádza nepomer medzi našimi a maďarskými číslami. „Kým slovenský Štatistický úrad uvádza 59-tisíc ubytovaných maďarských návštevníkov za rok 2011, maďarský štatistický úrad uvádza číslo 195 445,” porovnáva hovorkyňa. Tradiční turisti Slovensko síce obchádzali, zabrali noví, tentoraz z východu. „Do Žilinského kraja prišlo o 24 percent viac rusky a ukrajinsky hovoriacich návštevníkov. Je to dobrý trend, dúfajme, že sa títo lyžiari na Liptov opäť vrátia,” hovorí Darina Bartková. Práve Rusi, Ukrajinci či Lotyši rástli v dvojciferných číslach aj v celoslovenskom meradle. „Zaujímavé pri tejto klientele bolo najmä to, že už neprichádzajú len lietadlom, veľa ich prichádza na autách,” približuje Katarína Šarafínová, marketingová riaditeľka spoločnosti Tatry mountain resorts. „Z ich strany neustále pretrváva záujem o lyžovačku spojenú s oddychom vo wellness centre aj o spoločenské akcie,” približuje marketingová manažérka hotela Grand Hotel Bellevue Elena Smrigová.
Od júla budúceho roka bude treba platiť za jazdu centrom Budapešti
18. júna 2012 - (tasr)
Magistrát Budapešti zavedie od júla budúceho roka poplatky za jazdu motorovým vozidlom v užšom centre maďarskej metropoly. Zatiaľ však nedoriešenou otázkou je, či sa bude platiť za vjazd do jednej, alebo dvoch zón - prípadne, či to bude mýtne za prejazd dunajských mostov. Pôvodný zámer magistrátu bol inkasovať za vjazd do centra mesta v hodnote lístka na MHD, ktorý v súčasnosti stojí 320 forintov (1,08 eura). Zavedenie mýta je podľa budapeštianskeho starostu Istvána Tarlósa aj súčasťou zmluvy s Európskou úniou o podpore výstavby 4. linky metra. Tarlós pre dnešné vydanie denníka Népszava uviedol, že príprava mýtneho je vo fáze plánovania. Experti zvažujú všetky možnosti, vrátane mýtneho na mostoch, ktoré by zaviedli najskôr na Reťazovom moste.
Wiesel na protest vrátil maďarskú cenu
20. júna 2012 - (Sme)
Keď chceli koncom mája maďarskí nacionalisti pochovať spisovateľa Józsefa Nyírőa na rumunskom území, vyvolala ich snaha diplomatickú roztržku medzi Maďarskom a Rumunskom. K pochovaniu Nyírőa napokon pre rumunské protesty nedošlo. Predseda maďarského parlamentu László Kövér však predniesol slávnostnú reč, v ktorej povedal, že „ľud, ktorý má takého syna, že aj jeho popola sa boja, je odsúdený na víťazstvo”. Na májovú udalosť zareagoval laureát Nobelovej ceny za mier Elie Wiesel. Ako protest voči postoju Orbánovej vlády k vlastnej minulosti vrátil maďarské štátne vyznamenanie, ktoré dostal v roku 2004. „Považujem za nehanebné, že sa predseda maďarského parlamentu zúčastnil na slávnosti, ktorá oslavovala maďarský fašistický režim. V nijakom prípade nechcem byť spájaný s takýmito aktivitami,” povedal podľa Reuters Wiesel. Maďarsko podľa neho zastiera spoluzodpovednosť za deportácie Židov do vyhladzovacích táborov. Wiesel sa rovnako ako Nyirő narodil na území dnešného Rumunska a počas 2. svetovej vojny prežil holokaust. Po vojne odišiel do Francúzska, dnes žije v Spojených štátoch. Nobelovu cenu za mier dostal v roku 1986 ako ocenenie za svoje knižné diela, v ktorých sa vyrovnáva so spomienkami na koncentračné tábory.
Laureát Nobelovej ceny za mier E. Wiesel vrátil maďarské vyznamenanie
18. júna 2012 - (tasr)
Americký politický aktivista, spisovateľ a humanista, laureát Nobelovej ceny za mier z roku 1986 Elie Wiesel sa zriekol vysokého maďarského štátneho vyznamenania. Rodák z Rumunska židovského pôvodu, ktorému v roku 2004 udelil vtedajší maďarský prezident Veľký kríž Radu Maďarskej republiky za zásluhy, to podľa informácií internetového vydania denníka Népszabadság oznámil písomne predsedovi maďarského parlamentu Lászlóovi Kövérovi. László Veress, šéf Kövérovej kancelárie, pre agentúru MTI dnes potvrdil, že Elie Wiesel tak učinil listom zo 7. júna, na ktorý najvyšší predstaviteľ maďarského zákonodarného zboru odpovie v stredu. Správu potvrdil pre MTI aj Wieselov sekretariát. Podľa informácií nol.hu Wiesel v zdôvodnení svojho rozhodnutia píše, že s pobúrením prijal informáciu o účasti predsedu maďarského parlamentu na pokuse o znovupochovanie telesných pozostatkov maďarsky píšuceho autora Józsefa Nyírőa v rumunskom Sedmohradsku. Mimoliterárne pôsobenie tohto spisovateľa a jeho niektoré texty oslavujúce niekdajších mocných sú kontroverzne vnímané v Maďarsku aj desaťročia po období, keď tam panovali fašisti. Spomínaný pokus viedol i k zvýšeniu napätiu v rumunsko-maďarských vzťahoch a mal v Rumunsku personálne dopady. Elie Wiesel však upozorňuje aj na ďalšie podľa neho znepokojujúce informácie. Konkrétne spomína premenovanie verejných priestranstiev po Miklósovi Horthym, rehabilitáciu ďalšieho autora sedmohradského pôvodu Alberta Wassa, ktorý po druhej svetovej vojne žil na Západe, respektíve iných verejne činných osôb spolupracujúcich s niekdajšou fašistickou vládou počas druhej svetovej vojny, ale aj o zaradení hlásateľov ultrapravicových ideí do učebných osnov.
Odsudzujú kult regenta Miklósa Horthyho
V Maďarsku dnes odznelo: Vráťme sa do Ázie
17. júna 2012 - (tasr)
Hlboko odsudzujeme kult regenta Miklósa Horthyho, ktorým chce vrátiť táto vláda antisemitizmus, rasizmus a nenávisť voči cudzincom, povedal dnes pre TASR v Budapešti na protestnom zhromaždení ľavičiarov a antifašistov herec Róbert Garai. „Považoval som za svoju povinnosť zúčastniť sa protestného zhromaždenia. Vo svojom príhovore som citoval z denníka básnika Endre Adyho z roku 1902 s názvom Vráťme sa späť do Ázie! Tento úryvok je, žiaľ, veľmi aktuálny pre súčasné dianie v Maďarsku,” konštatoval jeden z rečníkov demonštrácie, ktorú sa pokúšali narúšať ultrapravičiari. Polícia extrémistov vykrikujúcich heslo „Nech žije Horthy!” izolovala, legitimovala ich a vyviedla za kovové zábrany, ktorými bola demonštrácia oddelená od okolia. Aktuálnosť dnešnému protestu podľa slov Garaiho dávajú udalosti uplynulých dní - odhaľovanie sôch a pamätných tabúľ Horthymu - a prejavy extrémizmu v Maďarsku. „Tento protest je aktuálny aj pre formu pohľadu Maďarov na svoju minulosť, na svet, ktorý je už za nami. Nehľadajú modernizáciu, ale akúsi možnosť dištancovať sa,” konštatoval. „Som z toho zhrozený, čo sa u nás deje. Hrôzy z obdobia Horthyho režimu sa dotkli konkrétne aj mojej rodiny, nezávisle od toho sa domnievam, že sa udalosti dnešných dní v tejto krajine dotýkajú všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí,” povedal Garai. „Nie som politik, ale vnímam to tak, že súčasná maďarská vláda svojím mlčaním prakticky mohutne povzbudzuje extrémistov. Mala by byť aspoň možnosť postaviť sa proti tomu, aby sa takéto prejavy neobjavovali, to sa žiaľ nedeje, preto protestujeme,” zdôraznil v rozhovore pre TASR Garai. „Protestujeme proti šíriacemu sa Horthyho kultu v Maďarsku. Domnievame sa, že nie je šťastné stavať pomníky a oslavovať politikov, ktorí majú v maďarských dejinách pochybnú povesť a ktorí slúžili nacistickým silám,” povedal Jenő Setét z maďarskej Rómskej spoločenskej siete, fungujúcej na sociálnej sieti Facebook. Maďarsko sa podľa neho musí postaviť zoči-voči svojej vlastnej minulosti. „Sú v nej ľudia, na ktorých môžeme byť hrdí a sú takí, ktorí sú od toho ďaleko. Medzi nimi sú tí, ktorí v druhej svetovej vojne slúžili nacistickému režimu dobrovoľne, alebo nedobrovoľne, na tých nie sme hrdí,” dodal Setét. Protestné zhromaždenie so zhruba 2000 účastníkmi, ktoré zabezpečovali desiatky policajtov, sa skončilo podvečer bez vážnejších incidentov.
Orbán o Horthym pre Die Presse: Treba oddeliť diskusie o histórii od politických
Je potrebné oddeliť diskusie o histórii od politických, vyhlásil dnes pre rakúsky denník Die Presse maďarský premiér Viktor Orbán v súvislosti s odhaľovaním pomníkov regenta Miklósa Horthyho na maďarskom území v uplynulých dňoch. „Hlavným poslaním komunistov v strednej Európe bolo vymazať minulosť. Terajšie diskusie o minulosti sú reakciou na túto skutočnosť,” povedal Orbán. Podľa neho má jeho Maďarský občiansky zväz-Fidesz najbližšie k maloroľníckej strane, ktorá bola v opozícii k Horthymu. Premiér zdôraznil, že v otázke stavania pomníkov Horthymu rozhodujú výhradne samosprávy. Diskusie o Horthym označil Orbán za veľmi zdĺhavé a komplikované. „Nie je mojou úlohou vyrieknuť konečný verdikt. Som za to, aby diskusia pokračovala,” zdôraznil predseda maďarskej vlády, podľa ktorého je Maďarsko demokratickou krajinou. „Ak ľudia chcú o niečom diskutovať, tak o tom diskutovať budú,” dodal. Poznamenal, že by bol zásadne proti postaveniu pomníka Leninovi, Stalinovi, či Hitlerovi. Proti šíreniu Horthyho kultu, prejavom antisemitizmu a rasizmu dnes v Budapešti protestovalo okolo 2000 ľudí. Podujatie zorganizovala občianska iniciatíva, ku ktorej sa pridali ľavičiari a antifašistické organizácie. Zhromaždenie narúšali vykrikovaním ultrapravicoví Horthyho priaznivci, ktorí mali povolené zhromaždenie na druhej strane Námestia hrdinov. Polícia účastníkov zhromaždení oddelila od seba dvojitými kovovými zábranami. Dvoch radikálov predviedli na policajnú stanicu. Jeden čelí obvineniu z trestného činu popierania holokaustu, druhý z neuposlúchnutia výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomocí.
Expertka: Maďarom chýba sebareflexia
Expertka na demokraciu a radikalizmus z Maďarskej akadémie vied (MTA) Magdolna Marsovszky v maďarskej komerčnej televízii ATV vyhlásila, že vláda spolu s historickými cirkvami sa pokúšajú oživovať obdobie, ktoré je charakterizované zbavovania sa zodpovednosti a absenciou sebareflexie. Podľa jej slov nie je možné viac strpieť, aby v Maďarsku silnel rasizmus a antisemitizmus. Podujatím chcú organizátori poukázať na dôležitosť začatia spoločenského dialógu a sebareflexie, dodala. „Európa končí tam, kde oslavujú človeka zodpovedného za genocídu v Maďarsku, inzultujú na ulici rabína, maľujú na domy Rómov hákové kríže a vyhrážajú sa im smrťou, nadávajú novinárom, hádžu fľaše s hákovým krížom a s kyselinou do dvora modlitebne, vyhodia z krčmy Róma a zbijú ho kvôli jeho pôvodu, kde si obliekajú v parlamente uniformu Šípových krížov, kde poslanec vládnej strany v tlači popiera udalosti holokaustu a kde predseda parlamentu si uctí pamiatku bývalého poslanca parlamentu za fašistickú stranu Šípové kríže,” píše sa vo výzve na Facebooku. Iniciátori vyzvali všetky demokratické opozičné sily na účasť na protestnom zhromaždení. Pripomenuli, že ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik sa pred dvoma rokmi dostalo vďaka neonacistickej propagande do parlamentu, že súd napriek policajnému odmietnutiu dáva povolenie na fungovanie Maďarskej gardy, v parlamente zaznieva neonacistická propaganda a otvorene oslavujú človeka, ktorý nesie najväčšiu zodpovednosť za genocídu v Maďarsku.
Útok na rabína a hákové kríže
„Antisemitizmus a rasizmus, ktorého emócie sa v uplynulých dňoch a týždňoch vyplavili na povrch, úzko súvisia s tým, že sa začalo verejné oslavovanie Horthyho, stavanie jeho sôch a odhaľovanie pamätných tabúľ,” zdôrazňujú vo výzve organizátori protestu. V uplynulých týždňoch v maďarskom Debrecíne v miestnom Reformovanom kolégiu odhalil pamätnú tabuľu niekdajšieho regenta Miklósa Horthyho, ktorý spolupracoval s fašistickým Nemeckom. Predtým odhalili jeho sochu v obci Kereki v Šomodskej župe na juhozápade Maďarska. V Budapešti 5. júna inzultovali na ulici bývalého hlavného rabína Maďarska Józsefa Schweitzera. Neznámy muž mu nadával a vyhlásil, že nenávidí všetkých židov. Na druhý deň hodili neznámi páchatelia na dvor baptistickej modlitebne v budapeštianskom Csepeli fľaše s hákovým krížom a kyselinou.
V obci Csókakő odhalili Horthyho bustu
16. júna 2012 - (tasr)
V maďarskej obci Csókakő vo Fejérskej župe odhalili na Námestí Veľkého Maďarska bustu regenta Miklósa Horthyho. Ako informovala maďarská tlačová agentúra MTI, postavili ju z občianskej iniciatívy, ku ktorej sa pripojili viaceré organizácie a ktorú podporila samospráva obce s 1274 obyvateľmi. Podľa starostu obce Györgya Fürésza za vládny blok strán Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) miestne obecné zastupiteľstvo 23. apríla rozhodlo, že pôvodné Banské námestie pod hradom premenujú na Námestie Veľkého Maďarska. Následne odhalili tabule s novým označením námestia. Starosta pre MTI povedal, že postavenie Horthyho busty podporil „z úcty voči štátnikovi”. Fürész dodal, že išlo o nadstranícke rozhodnutie. V uplynulých týždňoch v maďarskom Debrecíne v miestnom Reformovanom kolégiu odhalili pamätnú tabuľu tomuto regentovi, ktorý spolupracoval s fašistickým Nemeckom. Predtým odhalili jeho sochu v obci Kereki v Šomodskej župe na juhozápade Maďarska. Proti pokusom o oživovanie Horthyho režimu a množiacim sa antisemitským a rasistickým prejavom sa bude konať v nedeľu 17. júna v Budapešti demonštrácia, ktorú zvolala občianska iniciatíva prostredníctvom sociálnej siete Facebook. K nej sa pridali opozičné a mimoparlamentné politické strany, hnutia i občianske združenia. „Antisemitizmus a rasizmus, ktorého emócie sa v uplynulých dňoch a týždňoch vyplavili na povrch, úzko súvisia s tým, že sa začalo verejné oslavovanie Horthyho, stavanie jeho sôch a odhaľovanie pamätných tabúľ,” zdôrazňujú vo výzve organizátori protestu. Po potlačení Maďarskej republiky rád sa 14. novembra 1919 v Maďarsku ujali moci konzervatívne kruhy pod vedením admirála Miklósa Horthyho. Vyhlásili ho za regenta a Maďarsko tak počas celého medzivojnového obdobia bolo monarchiou bez kráľa. Pre Horthyho vládu bol typický tzv. „biely teror”, ktorého obeťou sa okrem komunistov stali aj nevinní ľudia vrátane mnohých židov. V roku 1937 donútil Horthy parlament, aby mu odhlasoval diktátorské právomoci. Vďaka spolupráci horthyovského režimu s fašistickým Nemeckom a Talianskom (tzv. Pakt troch) získal Horthy pre Maďarsko na základe prvej a druhej viedenskej arbitráže územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi - takmer 10 565 kilometrov štvorcových - a východné Sedmohradsko. V roku 1941 horthyovské Maďarsko vstúpilo na strane krajín Osi (Berlín-Rím-Tokio) do druhej svetovej vojny. Horthy sa neskôr pokúsil Maďarsko z vojnového konfliktu vyviesť a uzavrieť separátny mier so spojeneckými mocnosťami. Ako odpoveď na tieto kroky spustili 19. marca 1944 Nemci akciu Margarethe a Maďarsko obsadili. Horthyho zajali a až do konca vojny bol internovaný v Nemecku.
Nielen proletári sa spájajú
17. júna 2012 - (Sergej Danilov - Sme)
Slovenskí a maďarskí extrémisti majú spoločné znaky a záujmy, pre ktoré sa v budúcnosti nedá vylúčiť ich bližšia spolupráca. Nejaké príklady by sa našli už teraz. Nacionalistické prestrelky, ktoré dominovali vzťahom medzi Slovenskom a Maďarskom za prvej vlády Roberta Fica, majú nateraz možno prekvapivo pauzu. Jednofarebná zodpovednosť „nového“ Fica zrejme nepobáda do hašterenia sa s Orbánom a ani z Maďarska sem zatiaľ nedolieha vrava živiteľov nacionalistických sentimentov. Môžeme sa pýtať, aký podiel má na doterajšom pokoji zbraniam neúčasť SNS vo vláde, respektíve v parlamente. Isté je, že k lepšej atmosfére Slotova strana neprispievala. Už mimoparlamentný subjekt sa len pomaly spamätáva z paralýzy, ktorú mu uštedrili marcové voľby. Naopak, jej cezhraničný náprotivok Jobbik kvitne a v prieskumoch oproti takmer 17 percentám z volieb v roku 2010 dosahuje v súčasnosti aj vyše dvadsaťpercentnú popularitu. Na niektoré paralely upozornil tím slovenských a maďarských autorov v publikácii Milovaní a nenávidení - Podobnosti a rozdiely medzi slovenskou a maďarskou krajnou pravicou, ktorá nepriamo poukazuje na „succes story“ Jobbiku a v porovnaní kapitalizácie volebných ziskov a aktuálnych preferencií robí zo slovenských hráčov len smutných štatistov. Pritom tu i v Maďarsku ide podľa politológa Tomáša Nociara o strany s veľmi podobným ideologickým základom, ktoré často i takmer identicky vystupujú. Jedni aj druhí protirómskou rétorikou a termínom „cigánska kriminalita“ infikovali verejný diskurz, hoci v tomto prípade bol Jobbik rýchlejší. SNS sa „opičila“ po Jobbiku v roku 2008, keď po Slovensku stavala kríže. Jobbik tak robil už päť rokov predtým. Pri uniformovaných paramilitantných zoskupeniach zase patrí prvenstvo Slovenskej pospolitosti, ktorá gardistické uniformy vytiahla už v roku 2002, Maďarská garda a podobné skupiny vznikali až od roku 2007. Rozdiel je medzi nimi len v tom, že kým u nás to bolo „uniformované“ občianske združenie, čo zakladalo politické strany (SP-NS, ĽS-NS), v Maďarsku táto úloha pripadla straníkom Jobbiku. Je pravdepodobné, že by sa v prípade návratu SNS alebo rastu ĽSNS, prípadne vzniku nového subjektu tieto strany spojili s Jobbikom na európskej úrovni? Nuž minimálne v prípade orientácie na Ruskú federáciu v zahraničnej politike sú zajedno už dnes. Jobbikom predkladané antisemitské konšpiračné teórie o tom, že Rómovia a takzvaná cigánska kriminalita sú biologickou zbraňou sionistov, zatiaľ SNS neobjavila, ale podobný názor o Rómoch sa už objavil aj medzi radikálmi z okraja slovenskej krajne pravicovej scény. Dokázali by teda kohúti na straníckej úrovni preklenúť nacionalistické animozity na európskej pôde? Jeden príklad za všetky hovorí, že zrejme nie. Ultranacionalistická skupina Identita, Tradícia, Suverenita, založená v Európskom parlamente v januári 2007 Brunom Gollnischom (Národný front), existovala len jedenásť mesiacov. Stroskotala na nevôli jej podpredsedníčky Alexandry Mussoliniovej prijať kritiku od svojho člena, Strany Veľkého Rumunska, že Rumuni žijúci v Taliansku sú stigmatizovaní a správajú sa tam k nim ako k Rómom. Na slovensko-maďarskom príklade však možno ilustrovať výnimky, hoci zatiaľ marginálne. V nestraníckom ideologickom podhubí radikálnej pravice, (pri pohľade na násilníckych arogantných neonacistov v Grécku, čo fackujú oponentov a stavajú novinárov do pozoru, však netreba podceňovať ani neformálne radikálne zoskupenia) sa už „hnedí kamaráti“ začali bratať. Dôkazom sú v posledných rokoch viaceré spoločne zorganizované akcie. Napríklad neonacistické koncerty, demonštrácie či vzájomné návštevy spomienkových akcií - maďarskí neonacisti boli v Bratislave počas výročia slovenského štátu a Slovenská pospolitosť s Maďarským národným frontom uskutočnili Pochod proti šovinizmu. Pred nacionalizmom tieto skupiny uprednostňujú zjednocovanie sa na rasovom základe, v záujme ochrany „bielej rasy“. Alebo slovami lastovičky (jedného z vedúcich členov SP): „Naše tradičné kultúry sa nahrádzajú bezbrehým materializmom a multikultúrou. Preto je dôležité, aby sa Slováci aj Maďari postavili na odpor. Spoločný európsky odpor!“
Horthyho tieň nad Maďarskom
15. júna 2012 - (Paul Lendvai - Sme)
Paul Lendvai (1929) je maďarsko-rakúsky novinár. Naposledy mu v slovenčine vyšla kniha Premrhaná krajina.
Čiastočne plazivá a čiastočne otvorená rehabilitácia názorov na horthyovskú éru je skutočným nebezpečenstvom. V hospodárskej kríze s takmer dvanásťpercnentou nezamestnanosťou, vratkou menou a ešte vždy s nádejou na úver 15 miliónov eur diskutuje politická verejnosť v Maďarsku o následkoch Horthyho kultu. Kto si ešte pamätá regentov v kráľovstve bez kráľa, admirála bez flotily v krajine bez mora, ktorý ako „ríšsky správca“ stál 24 rokov na čele Maďarska? Vo vynikajúcom životopise „Miklós Horthy“ (vydané Steinbauer, 2006) americký historik Thomas Sakmyster trefne konštatoval: Horthyho (1868 - 1957) pokladali za „stelesnenie antikomunizmu, antisemitizmu a extrémneho nacionalizmu“. Prostredníctvom spojenectva s hitlerovským Nemeckom bol Horthy spoluzodpovedný za zavraždenie 560 000 Židov a za smrť skoro 400 000 maďarských vojakov a civilov, za stratu 40 percent národného majetku. Pre nacionalistov však podnes ostáva mužom, ktorému sa podarilo znovu získať veľkú časť stratených území následníckych štátov Rumunska, Juhoslávie a Československa až do konca vojny, vďaka pomoci štátov Osi. Horthymu, právom rozporuplne chápanému v susedných štátoch ako symbol revizionizmu, sa v Maďarsku Viktora Orbána dostáva novej cti: zriaďujú a plánujú mu pomníky, pomenúvajú po ňom námestia a ulice, odhaľujú mu pamätné tabule. Skutočným nebezpečenstvom je však čiastočne plazivá, čiastočne otvorená rehabilitácia názorov na horthyovskú éru. Priam operetné okolnosti plánovaného pohrebu ostatkov fašistického spisovateľa, ktorý utiekol na Západ s vodcom Šípových krížov (maďarskej fašistickej strany) Szálasim, v jeho vlasti - Rumunsku - rovnako ako plánované nariadenie predpísať diela troch antisemitských, nacionalistických a druhotriednych spisovateľov ako povinné čítanie pre školy sú symbolické kroky. „Rany potrebujú čas a nevyliečia sa tým, že človek do nich zasadí zástavy,“ varoval po prvej svetovej vojne veľký básnik Rainer Maria Rilke. Priame zasahovanie politikov Fideszu (naposledy predsedu parlamentu Lászlóa Kövéra, ktorý pokarhal rumunské vedenie pre neuskutočnené premiestnenie ostatkov spomínaného fašistického básnika ako barbarov) do predvolebných kampaní v susedných štátoch vedie, prirodzene, nielen k štiepeniu a oslabovaniu politického zastúpenia maďarských menšín, ale aj k nebezpečnému napätiu s vládami, na ktoré tlačia vlastní nacionalisti.
V Maďarsku si pred veľvyslanectvom SR uctili obete z Hurbanova
17. júna 2012 - (tasr)
Rómski účastníci dnešného protestného zhromaždenia proti pokusom oživovania Horthyho režimu a proti rasistickým prejavom, ktoré sa konalo dnes na budapeštianskom Námestí hrdinov, položili podvečer sviečky k sídlu Veľvyslanectva SR v Budapešti. Ako uviedol pre TASR Jenő Setét z maďarskej Rómskej spoločenskej siete, fungujúcej na spoločenskej sieti Facebook, urobili tak na pamiatku v sobotu zavraždených Rómov v Hurbanove. „Podľa našich informácií v Hurbanove policajt mimo služby zavraždil Rómov. Nevieme, aký mal motív, nepoznáme príčiny streľby - už teraz je však zrejmá falošnosť médií, pretože pri nevyjasnenom motíve sa už v súvislosti so zavraždenými Rómami pokúšajú naznačiť, že išlo o kriminálnikov.” „Vieme iba toľko, že zavraždil troch Cigánov bez zvláštnejšieho motívu, preto pôjdeme k sídlu budapeštianskeho slovenského veľvyslanectva, kde umiestnime sviečky. Domnievame sa, že Európa, Maďarsko aj Slovensko musia byť bdelé. Nie je jedno, ak v spoločnej Európe vraždia ľudí z akéhokoľvek dôvodu. Ak tak robia napríklad z dôvodu etnickej príslušnosti, tak je to vždy zarážajúce,” dodal Setét. Dráma v Hurbanove sa odohrala v sobotu 16. júna krátko po desiatej hodine. Mestský policajt Milan J. strieľal v čase svojho voľna po obyvateľoch domu na Komárňanskej ulici krátkou ručnou zbraňou, ktorú mal v nelegálnej držbe. O život prišli traja ľudia; dvaja sú zranení. Všetci boli členmi jednej rodiny.
Šialenec bičuje protirómske nálady
18. júna 2012 - (diepresse.com)
Skutok šialeného policajta na Slovensku bičuje protirómske nálady. Pokojné malé juhoslovenské mesto Hurbanovo, kde väčšinu tvoria národnostné menšiny, najmä Rómovia a Maďari, sa v sobotu stalo dejiskom krvavej drámy. Mestský policajt mimo služby s nelegálnou zbraňou tu strieľal na piatich ľudí. Traja boli na mieste mŕtvi, dvaja sú ťažko zranení. Hoci boli jasné signály, že obeťami boli Rómovia, úrady nehovoria o rasistickom motíve. Naproti tomu uvádzajú, že obete i páchateľ boli rovnakej národnosti, a to maďarskej. O tom, že formálne hodnotenie, že išlo o príslušníkov maďarskej menšiny, v tvrdej realite nie je dostatočne výstižné, o čom svedčia aj reakcie susedov pre médiá: Rómska rodina bola známa ako problematická, jej členovia sa pravidelne dostávali do konfliktu so zákonom. Podľa slovenských zákonov má každý občan možnosť slobodne sa rozhodnúť, k akej národnosti chce patriť. Väčšina Rómov sa deklaruje ako Slováci alebo Maďari, aby sa vyhli stigme cigánov. Jasný je priebeh spáchaného činu. 51-ročný Milan J. vtrhol do domu jednej z dvoch veľkých rodín a bez varoval začal strieľať na jeho obyvateľov. Medzi mŕtvymi je 44-ročný otec rodiny, jeho 19-ročný syn a 22-ročný švagor. Následne vtrhol do záhrady domu starostky, ktorá ale nebola doma. Tam namieril zbraň proti sebe a hrozil, že sa zastrelí. Po dvojhodinovom vyjednávaní sa nechal zadržať bez toho, že by kládol odpor. Namiesto ľútosti voči obetiam rastie nenávisť voči kriminálnym cigánom. Prevládajúcou reakciou bolo: Konečne sa začal riešiť problém s cigánmi. Potrebujem viac takýchto ľudí! Prečo to štát nevybaví?”
Šéfom rady vlády pre ľudské práva sa stal M. Lajčák
20. júna 2012 - (tasr)
Predsedom Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť bude podpredseda vlády a šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD). Na podpredsedníckych stoličkách ho doplnia ministri práce, školstva, kultúry a spravodlivosti - Ján Richter, Dušan Čaplovič, Marek Maďarič (všetci Smer-SD) a Tomáš Borec (nominant Smeru-SD). Posledným podpredsedom Rady sa stane reprezentant občianskej spoločnosti, ktorého vymenuje kabinet na návrh Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie. Vyplýva to zo štatútu Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorý dnes schválil vládny kabinet. Materiál zároveň špecifikuje obsadenie členských funkcií v Rade. Jedna z nich bude patriť aj splnomocnencovi vlády SR pre národnostné menšiny. Tým sa minulý týždeň stal László Nagy (Most-Híd). Členstvo v Rade štatút zaručuje aj splnomocnencom pre rómsku komunitu a rozvoj občianskej spoločnosti. Osem členských postov dostanú štátni tajomníci vybraných rezortov, ako aj významní odborníci z teórie a praxe z oblasti ľudských práv. Zastúpenie v Rade by mali mať aj zástupcovia samosprávnych združení, verejný ochranca práv a výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Úlohami Rady bude okrem iného konzultovať s vládnym kabinetom záležitosti v oblasti ochrany základných ľudských práv a slobôd, ako aj politických a občianskych práv. Dozerať by mala aj na práva národnostných menšín a etnických skupín. Medzi jej kompetencie bude patriť napríklad aj poradenská funkcia v oblasti práv dieťaťa či seniorov. V rámci Rady bude pôsobiť sedem výborov - pre národnostné menšiny a etnické skupiny, pre seniorov, pre osoby so zdravotným postihnutím, pre rodovú rovnosť, pre deti a mládež, pre výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového vzdelávania a výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie. Predložený štatút bol schválený v kontexte s kompetenčným zákonom, keďže v súčasnej vláde ostala neobsadená funkcia podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Fico chce spolupracovať s maďarskými socialistami
„Nie je čas jatriť staré rany“
17. júna 2012 - (tasr)
Slovensko a Maďarsko sú si veľmi blízki susedia a v súvislosti s ich vzťahmi si treba uvedomiť, že nie je doba, v ktorej by bolo vhodné jatriť staré rany, povedal v Hradci Králové pražskému spravodajcovi maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda vlády SR Robert Fico, ktorý sa v sobotu zúčastnil programového zjazdu ČSSD. „Budúcnosť vzájomných vzťahov vnímam pozitívne. Začneme spoluprácu aj na straníckej pôde s maďarskými socialistami, s ktorými sa stretneme na jeseň. Ak ľudia komunikujú, vznikajú zaujímavé projekty,” konštatoval slovenský premiér. V súvislosti s vymenovaním splnomocnenca vlády pre menšiny Lászlóa Nagya (Most-Híd) Fico povedal, že považuje za dôležitý krok, že na riešenie otázky menšín pustili do vládnej štruktúry opozičného politika. Nagy bude mať všetky potrebné kompetencie, zdôraznil. Podľa slovenského premiéra je záujmom Bratislavy pokračovať a úspešne ukončiť spoločné projekty z predchádzajúcich rokov v prepojení systémov energetiky, cestnej siete a mostov na Ipli i Dunaji. „Potrebujeme úspechy - tie však prídu iba v tom prípade, ak sa nebudeme obracať do minulosti, ale budeme hľadieť do budúcnosti,” konštatoval Fico.
Maďari zarobia o 20 eur menej ako Slováci
19. júna 2012 - (inforadio.hu)
Priemerná hrubá mzda zamestnancov na plný úväzok v Maďarsku podľa dnes zverejnených údajov Ústredného štatistického úradu (KSH) dosiahla v období od januára do apríla tohto roka 219.000 forintov (748,46 eura). Oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka mzdy vzrástli o 3,9 %. Priemerná mzda zamestnancov podnikateľskej sféry dosiahla výšku 230.500 forintov (787,76 eura). V uvedenom období tohto roka zarobili o 6,4 % viac než pred rokom. Medziročný pokles o 2,3 % priemernej hrubej mzdy zaznamenali zamestnanci rozpočtovej sféry. Ich priemerné zárobky dosiahli 195.600 forintov (668,49 eura). Na Slovensku je priemerná mzda vo výške 770 eur.
„Aj preto môžeme Slovensku závidieť“
16. júna 2012 - (inforadio.hu)
Slováci pracujú o osem dní menej ako Maďari. Na Slovensku pracujú v priemere 1786 pracovných hodín ročne, čo je v rámci Višegrádskej skupiny najmenej a za maďarským údajom zaostávajú o 200 hodín - píše slovenský ekonomický denník Hospodárske noviny, odvolávajúc sa na údaje OECD. Pravda, priemer členských štátov OECD je ešte nižší, podľa indexu publikovaného organizáciou Better Life je to 1749 hodín. Slovenská strana poukazuje na dva faktory, ktoré spôsobujú, že na Slovensku pracujú najmenej z regiónu. Prvým je veľké množstvo štátnych sviatkov: medzi rokmi 2008 a 2012 bolo priemerne ročne 10,8 dní pracovného voľna, v Česku 8,6 dňa, v Poľsku 7,8 dňa, zatiaľ čo v Maďarsku iba 7 dní. Druhým faktorom je skutočnosť, že práve Slovensko má zo štyroch štátov najvyššiu produktivitu práce. Podľa riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Róberta Kičinu aktéri najdôležitejších odvetví priemyslu optimalizovali svoje pracovné procesy a ich výsledkom je nižší počet pracovných hodín. Tretím, veľmi ťažko dokázateľným faktorom, je výpočet takzvaného kreatívneho pracovného času. Firmy na Slovensku, totiž v záujme obchádzania zákonníka práce, vykazujú zamestnancom menej pracovného času a na druhej strane im vyplácajú o niečo vyššiu mzdu.
Maďarský exprezident zažaluje univerzitu za odobratie titulu
15. júna 2012 - (sita)
Bývalý maďarský prezident Pál Schmitt chce zvrátiť rozhodnutie budapeštianskej Semmelweisovej univerzity, ktorá mu v marci odobrala akademický titul pre podozrenie z plagiátorstva. V piatok o tom informoval spravodajský portál index.hu, podľa ktorého sa exprezident domáha opätovného preskúmania svojho prípadu súdnou cestou. Univerzitný senát rozhodol o odobratí doktorského titulu 29. marca, keď dospel k záveru, že niektoré časti Schmittovej dizertačnej práce z roku 1992 sú odkopírované. Schmitt spočiatku trval na tom, že jeho doktorát s pôsobením vo funkcii hlavy štátu nesúvisí, nakoniec však podľahol nátlaku a 2. apríla odstúpil.
Pál Schmitt sa vzdal nároku na štátnu vilu
19. júna 2012 - (tasr)
Bývalý maďarský prezident Pál Schmitt sa vzdal nároku na doživotnú štátnu nehnuteľnosť na bývanie, ktorá mu vyplýva zo zákona. Ako informovala agentúra MTI, kancelária exprezidenta zverejnila vyhlásenie, podľa ktorého sa Schmitt poďakoval vláde za snahu zabezpečiť mu štátnu vilu v zmysle zákona, vzhľadom na ekonomickú situáciu krajiny sa však rozhodol nevyužiť túto možnosť. Otázka zabezpečenia bývania Schmitta, ktorý podľa maďarských médií vlastní v Budaligete vilu s rozlohou 320 metrov štvorcových, dva luxusné byty v Budíne a byt s rozlohou 68 metrov štvorcových aj v centre Budapešti, vyvolala vo verejnosti značný rozruch. Schmitt po odstúpení pre kauzu z plagiátorstva pôvodne avizoval, že o štátnu vilu bude mať záujem. Až do prijatia novej ústavy začiatkom tohto roka platil zákon, podľa ktorého prezidentovi po odchode z funkcie prislúcha vozidlo s vodičom, sekretariát s dvoma pracovníkmi a vila iba v prípade, že vyplní svoj mandát. Podľa nových právnych noriem by Schmitt dostal tieto materiálne výhody prislúchajúce exprezidentom aj napriek tomu, že skončil predčasne. Príslušnú úpravu zákona, ktorá vstúpila do platnosti spolu s novou ústavou, podpísal sám Schmitt vlani v lete. Rentu, vozidlo a sekretariát si bude môcť bývalá hlava štátu užívať až potom, čo si splní povinnosť odovzdania majetkového priznania.
Slováci, sme trpezliví a rozvážni
16. júna 2012 - (Ivan Brožík - Slovenské národné noviny)
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák prezentoval pred niekoľkými dňami v Budapešti záujem Slovenska o dobré a konštruktívne vzťahy. V tom čase maďarský ultranacionalistický Jobbik zorganizoval viaceré provokácie proti Slovensku. Slovenské názvy dvoch ulíc na segedínskom Dome národnosti prelepili jeho aktivisti maďarským textom: „FELVIDÉK MAGYAR“. Územnú autonómiu zahraničným Maďarom a revíziu Trianonskej mierovej zmluvy požadovalo len dva dni po návšteve ministra Lajčáka v Budapešti takmer 1 500 pravicových extrémistov. Ich pochod v predvečer výročia podpísania trianonskej mierovej zmluvy viedol k srbskému, rumunskému a slovenskému veľvyslanectvu. Priaznivci opozičnej strany Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik, Mládežníckeho hnutia 64 stolíc (HVIM) a ďalších ultrapravicových organizácií skandovali počas pochodu: „Preč s Trianonom!” Vykrikovali protislovenské heslá a vulgárne nadávali na nášho premiéra. Predseda organizácie HVIM na Slovensku Gergely Dobay povedal, že riešenie politických a národných otázok Maďarov musia vziať do rúk občania. Pozitívne však zaujalo, že najvyšší maďarskí predstavitelia katolíckej, reformovanej a evanjelickej cirkvi odmietli požiadavku maďarskej vlády, aby v Deň národnej spolupatričnosti, ktorým si 4. júna pripomínajú v Maďarsku výročie Trianonskej mierovej zmluvy, zazneli zvony. V spoločnom vyhlásení napísali, že kostolné zvony slúžia na bohoslužobné účely, prípadne v súvislosti s cirkevnou liturgiou, preto nemôžu vyhovieť požiadavke vlády. Doplňme predchádzajúce informácie nedávnym vyhlásením bývalého predstaviteľa Maďarska: „V uplynulých dvoch rokoch v zahraničnej politike Maďarska nevznikli ozaj vážne konflikty, čo možno pripísať len trpezlivosti a rozvážnosti susedných krajín,” povedal exminister zahraničných vecí a pedagóg budapeštianskej Stredoeurópskej univerzity Péter Balázs.
3 otázky pre predsedu slovenskej vlády Roberta Fica
16. júna 2012 - (Ivan Brožík - Slovenské národné noviny)
- Ako vnímate aktuálne vyjadrenia predsedu SMK pána Berényiho o tom, že jedinou cestou pre Maďarov na južnom Slovensku je autonómia?
- Som rád, že väčšina Maďarov na Slovensku má iný názor ako pán Berényi, a jeho slová nemajú prílišnú podporu. Ľudia dnes potrebujú prácu, plácu a pokoj pre život svojich rodín a nie rôzne zástupné témy či stupňovanie napätia.
- Minister Miroslav Lajčák prezentoval v Budapešti záujem súčasnej slovenskej vlády o dobré a konštruktívne vzťahy s naším južným susedom.
- Aj z prvého stretnutia, ktoré som absolvoval s predsedom vlády V. Orbánom, vyšiel jasný signál, že v našom obojstrannom záujme nie je vyhrocovať spory. Ak sú tu prípady rôznych provokácií, ako napríklad prelepovanie názvov ulíc na území SR extrémistami z Maďarska, jasne ich odsúdime ako neprijateľné a v prípade potreby budeme konať a vyvodíme dôsledky. Máme informácie, že na provokačných podujatiach proti Trianonu pred slovenským veľvyslanectvom sa zhromaždilo už menej ľudí. Aj to, že sa do parlamentu dostal Most - Híd a nie radikálnejšia SMK, naznačilo, že ani na Slovensku nie je vôľa po rozdúchavaní napätia. Jasne však odsúdime a podnikneme potrebné kroky pri akomkoľvek pokuse o narušenie integrity a ústavného poriadku našej krajiny.
- Ako je na Slovensku možné, že politický subjekt (SMK) podľa všetkého vedie cudzí štátny občan pán József Berényi?
- Nemám informácie o tom, že by pán Berényi maďarské občianstvo mal, ale ak to tak je, v zmysle zákona, ktorý sme prijali, musí o slovenské občianstvo prísť. Ak toto nenahlásil, hrozí mu pokuta vyše 3 300 eur. Pripravujeme novelu zákona o štátnom občianstve. Avšak naďalej zabránime, aby sme tu mali občanov inej národnosti bez väzby na druhý štát a s volebným právom v druhom štáte. Novela by mala byť v tom, aby tí, ktorí získajú občianstvo inej krajiny na základe pobytu v danom štáte, nestratili slovenské.
Rodíme sa pre vlasť
16. júna 2012 - (Peter Jánošík - Slovenské národné noviny)
Maďarský národ nespokojný s Trianonom sa teraz usiluje hlučne demonštrovať, že v priestore, v ktorom žije, je už zakorenený na veky vekov. Nik mu to neberie, ale aj ďalšie národy majú podobné ambície, lenže sú kultivovanejšie. Nám akoby takýto kategorický imperatív chýbal. Do správnych koľají - aspoň na chvíľu - ho uviedol veľký úspech na hokejových majstrovstvách sveta. Masy Slovákov zasiahla eufória, radosť a hrdosť na vlasť a úspech hokejistov prijali za svoj. Spievanie hymny po víťazných dueloch a záplavy slovenských zástav ukázali, že naše srdcia i um žijú pre túto krajinu - dôkaz, že Slováci sa nehodlajú rozplynúť v novej Európe do neurčitej človečenskej masy. A v tom je práve problém. Sčítanie ľudu v roku 2011 ukázalo, že až 400 000 obyvateľov Slovenska sa neprihlásilo k nijakej národnosti - boli teda medzi nimi aj tí, čo sú rodom Slováci, ale väzby na svoj slovanský kmeň ignorujú. Ochudobňujú tým slovenskú pospolitosť. Takéto odrodilstvo bolo známe už za Uhorska. Sú to aj takí, čo nechcú Štúrovu sochu na dunajskom nábreží. Termín kozmopolita je starého dáta, no zmýšľanie tohto druhu národy z mapy sveta nevymazalo. Je to iba voda na mlyn maďarskému unikátnemu zmýšľaniu, naháňaniu dvojitého občianstva a územnej „neskromnosti”. Mapy starého Uhorska dostať v Maďarsku bežne a mimoparlamentná strana na Slovensku, Strana maďarskej koalície (SMK) si s požehnaním Budapešti stavia za cieľ dosiahnuť maďarskú autonómiu na juhu Slovenska. Verejne o tom nedávno rozprával jej predseda Berényi, ktorý sa prihlásil o maďarské občianstvo a najskôr stratil to slovenské. On za nim však neplakal. To, čo Budapešť prisudzuje svojmu národu - večnosť v dnešnom priestore - odmieta nám. Vo svete to nemá obdobu. Maďari dodnes pokladajú za najcennejšie na svete historické Uhorsko, v ktorom vládli a v ktorom ostatné národy predstavovali pre nich iba bezdejinnú masu. Vo svojej osudnej - kumánskej - pýche a intolerantnosti v nich videli iba „cudziu fajtu”. Tejto nadradenosti sa dodnes nezbavili, nie je však nemožné s ňou bojovať. Majme na pamäti slová veľkého starorímskeho básnika Ovídia: Miesta, ktoré ti bolo dané, do budúcna vždy sa drž! Európska únia mala veľké vízie o európskom národe a bojuje o prežitie: každému národu je totiž bližšia košeľa než kabát. Britov, Nemcov či Francúzov a ani Maďarov neprerobí nik. My Slováci by sme si mali brať z týchto národov príklad a nemali byť odchodnejší. Podpora vlastenectva, kultúrnej a spoločenskej svojbytnosti či presadzovanie národných záujmov v európskom košiari musí byť našou prioritou. A tu vzniká priestor práve pre nové vízie, ciele, náplň a obsah zápasu i Matice slovenskej. V tomto by mala dopĺňať, ba tvoriť akúsi štátnu doktrínu.
Tatári boli pre Zadunajsko hotovou pohromou
16. júna 2012 - (Zora Lazarová - Slovenské národné noviny)
Slovenské národné noviny v posledných vydaniach uverejňovali seriál článkov zaoberajúcich sa terminologickými nepresnosťami a nejasnosťami pri pomenovaniach Uhor, Maďar - Maďarsko a Uhorsko. Tvorili ho príspevky, ktoré odzneli na odbornom fóre, ktoré zorganizovala Matica slovenská. V záveroch kolokvia sa konštatovalo, že mnohé tieto názvy majú slovanský pôvod. Na články zareagovala aj bývalá poslankyňa NR SR Zora Lazarová. Jej príspevok uverejňujeme v plnom znení.
Vojenskú silu Uhrov zdecimovala porážka od Frankov na rieke Lech v roku 955
Nad označením divokých bojovníkov, ktorí vtrhli v 9. storočí z Ázie do Európy, názvom Ugri, Uhri sa vznáša až do dnešných čias veľa nejasností. Anonymus, najstarší maďarský historik, v diele Gesta Hungarorum interpretuje toto pomenovanie tak, že meno Uhri dostal zväz turkomongolských bojovníkov až po roku 889 a to v čase ich prechodu cez Karpaty do Potisia v oblasti povodia rieky Uh, prípadne po dobytí hradu Užgorod.
Z FRANSKÝCH LETOPISOV
Túto hypotézu si v rôznych obmenách osvojili aj niektorí z našich historikov. Treba sa však zamyslieť nad skutočnosťou, že už v roku 862 používajú franskí letopisci pre pomenovanie menších skupín, dovtedy im neznámych divokých bojovníkov, názov Ugri - Uhri. V Bertiniánskych letopisoch k roku 862, ktoré opisujú ťaženie Ľudovíta Nemca proti Rastislavovi, sa hovorí: Ľudovít... napadol Vinídov (Moravských Slovákov)... (a zatiaľ) Dáni vyplienili veľkú časť jeho kráľovstva... ale aj, oným národom predtým neznámi nepriatelia, ktorí sa nazývali Ugri (Uhri).” Zaujímavý je tu údaj, že oni sami seba nazývali Ugrami už v čase, keď ich kmene obývali ešte priestory v okolí rieky Don. O postupe Ugrov do našich končín píše v roku 889 aj franský letopisec Regino z Prumu: „Roku DCCCDLXXXIX od vtelenia Pána vytiahol najdivokejší národ Ugrov - (Uhrov)... zo skýtskych močiarov, ktoré svojím tokom do nedozerná zatápa Don.” Dovolím si pochybovať, že by v tých časoch franskí letopisci vedeli o tom, že v najvýchodnejšom cípe Veľkomoravskej ríše preteká dajaká riečka menom Uh, a najmä keď tam v tom čase Uhri ešte ani nesídlili. Názov Uhri používali franskí letopisci aj v neskorších rokoch: „Uhri boli pobití Moravanmi.” (Švábska svetová kronika k roku 902); „Uhri napadli Moravanov a porazení v bitke dali sa na útek.” (Fuldské letopisy k roku 902); „Uhri boli porazení Moravanmi. Uhri spustošili v júli, v VIII. kalendách, končiny Saska a mnoho (ľudí) pobili.” (Saský letopisec k roku 906)
NOVÉ DOMNIENKY
Na základe údajov v týchto letopisoch, v ktorých sa už v roku 862 hovorí o doteraz neznámych nepriateľoch Ugroch - Uhroch, dalo by sa usúdiť, že tento názov nevytvorili Slovania odvodením či už od rieky Uh, prípadne mesta Užhorodu, ale najpravdepodobnejšie Uyguri - Ugri - Uhri bol pôvodný názov kočovných bojových turkomongolských kmeňov. Ešte aj dnes sa na severozápade Číny v autonómnej oblasti Sin-ťiang nachádza územie nazvané Uygur, hraničiace na východe s Mongolskom, a ďalšie územie priamo na hraniciach Mongolska Junggar, ktorého obyvatelia sa nazývajú Uyguri. Ich vzdialení príbuzní pred dvomi tisícročiami boli Turci a ešte aj dnes sú bojovným národom. Pod nadvládu čínskeho cisára sa dostali až koncom devätnásteho storočia. Majú vlastný jazyk odlišný od čínskeho, písmo arabské, sú moslimovia a dlhodobo vyvíjajú separatistické úsilie. Ich prízvuk je vraj veľmi podobný prízvuku maďarskému a majú aj podobné, prípadne také isté pomenovanie niektorých vecí. Napríklad mongolský sa žltá farba povie „šárga”, po maďarsky „sárga”, „tenger” je po mongolský obloha a po maďarsky more atď. Bolo by veľmi zaujímavé uskutočniť do týchto končín jazykovednú expedíciu a ak by sa potvrdili uvedené domnienky, mohol by to byť aj veľký posun v poznaní staromad'arskej histórie. Treba si však uvedomiť, že dnešní Maďari majú s pôvodnými Uhrami - starými Maďarmi - z etnického hľadiska už len máločo spoločné, pretože pôvodní Uhri, ktorí sa usídlili najmä v Zadunajsku v podstate v dvoch časových etapách, vymreli. Prvú ťažkú stratu na životoch utrpeli Uhri v roku 955 pri bojoch s Frankami na rieke Lech a na severe s Čechmi, keď zahynula ich hlavná úderná vojenská sila a pri rieke Inn bol obesený ich vojvodca (kráľ?) Lele.
PO VOJENSKÝCH PORÁŽKACH
Na hlavu porazení a kruto zdecimovaní Uhri sa museli už usadiť a prispôsobiť roľníckemu životu. Takto, v podstate už v symbióze s domácim obyvateľstvom - Slovenmi a Frankami, žili až do roku 1241, keď napadli Uhorsko Tatári. Tatári vyvraždili skoro celé obyvateľstvo najmä v Zadunajsku a po ich náhlom odchode v roku 1242 vypukol v krajine ešte aj nevídaný hladomor. Vyplienenú a vyľudnenú krajinu sa Kráľ Belo IV. usiloval znova osídliť ľuďmi z okolitých krajín, takže dnešní Maďari sú vlastne potomkovia Slovákov, Rusínov, Bulharov, Rumunov, Nemcov a po 150-ročnej okupácii Zadunajska Osmanmi aj Turkov. Z príslušníkov starých etnických Uhrov tu zostalo už iba nepatrné, zanedbateľné torzo. Takže po roku 1242 sa pod pomenovaním Uhor môže rozumieť už iba obyvateľ Uhorska rôznej národnosti. Ako je známe, až od 18. storočia začali vládni predstavitelia Uhorska najmä v oblasti Zadunajska stotožňovať etnonymum Uhor s etnonymom Maďar.
V júli opäť na vrchol Matry
16. júna 2012 - (Slovenské národné noviny)
Tento rok sa uskutoční už tretí ročník výstupu na najvyšší vrch pohoria Matra, na Modravú horu. Výstup sa uskutoční v sobotu 14. júla. Dátum sme zvolili tak, aby čo najmenej kolidoval s inými pamätnými dňami, najmä cirkevnými a na východnom Slovensku. Zároveň i výstup zachová väzbu na sviatok sv. Cyrila a Metoda v júli. Na Modravej hore sa stretneme od 12. do 14. hodiny. Až na vrchol (nadmorská výška: 1014 m) možno prísť autom alebo autobusom, parkovisko je pod vrcholom alebo asi 2 km nižšie v stredisku Mátraháza. Modravá hora (maďarský názov: Kékestető) je asi 100 km východne od Budapešti. Z Budapešti do mesta Gyöngyös vedie diaľnica, potom asi 10 km obyčajná asfaltka. Kto má v aute navigačný prístroj, nech si vloží ako cieľ vrchol hory (Kékestető) alebo Mátraháza. Nezabúdajme, že Matra patrí do trojvršia na slovenskom štátnom znaku: Tatra - Matra - Fatra. Aspoň tak sa vžil názov trojvršia v našej národnej pamäti. Pripomínajme si Matru aspoň raz ročne kolektívnym výstupom.
Bitka pri Rozhanovciach na vlastnej koži
Bitka pri Rozhanovciach prilákala tisíce návštevníkov
Le Monde: „Test genetickej čistoty“ šokoval Maďarsko
15. júna 2012 - (tasr)
Škandál vo vedeckej obci a medzi politikmi vyvolalo publikovanie „testu genetickej čistoty” v Maďarsku. Ako dnes informoval francúzsky denník Le Monde, dokument sa podobá na akýkoľvek doklad o zdravotnom vyšetrení. Na dokumente je záver: „Nijaká genetická stopa po židovských či rómskych predkoch”. V dokumente pod logom a názvom laboratória, Nagy Gén Diagnosztika, je uvedená presná charakteristika genetického vyšetrenia, dátum a miesto jeho vykonania. Klient, ktorého meno je zatreté, je poslanec za krajne pravicové maďarské hnutie Jobbik. Faksimile o „teste genetickej čistoty”, uverejnené v marci na internetovej stránke krajnej pravice, ktorá ho označila za „vznešený”, vyvolalo škandál vo vedeckej obci a v radoch politikov v Maďarsku, uvádza Le Monde. V krajine, v ktorej krajná pravica je treťou najväčšou politickou silou a v kontexte krokov kabinetu Viktora Orbána vyvolala aféra ostré reakcie, pokračuje francúzsky denník. Na laboratórium spustila miestna tlač hromy-blesky. V komuniké uverejnenom na svojej internetovej stránke predstavitelia Nagy Gén Diagnosztika konštatovali, že ich inštitúcia „odmieta akúkoľvek formu diskriminácie a nemá právo v tomto zmysle posudzovať nijakú motiváciu, pre ktorú jednotlivec požiada o test”. „Z etických dôvodov sme nemohli odmietnuť vykonať test,” stojí v stanovisku. Samotný riaditeľ laboratória dokonca hovoril o nedorozumení a nesprávnom interpretovaní vykonaného testu, pokračuje Le Monde. Jobbik, ktorý sa v parlamentných voľbách 2010 dostal do zákonodarného zboru v Budapešti, kde obsadil 47 kresiel, nikdy neskrýval antisemitské a protirómske presvedčenie, dodal denník.
Spokojnosť Mostu sa nezdá SMK
18. júna 2012 - (Igor Stupňan - Pravda)
Postup Smeru v menšinovej politike sa zatiaľ vymyká praxi prvej vlády Roberta Fica, keď prakticky od počiatku stúplo napätie v slovensko-maďarských vzťahoch. Dnes post splnomocnenca pre národnostné menšiny obsadil predstaviteľ opozičného Mostu-Híd László Nagy. Odborníci to považujú za dobré znamenie. Líder Mostu-Híd Béla Bugár hovorí o pozitívnom signáli. „Aj keď menšinová strana nebude vo vláde, jej predstaviteľ by mal post splnomocnenca obsadzovať vždy. Uvidíme, ako bude takýto model fungovať a či prípadne aj Úrad vlády bude ochotný ísť do sporu s niektorým ministerstvom,” zhodnotil Bugár. Politológ Michal Horský považuje voľbu Nagya za viac ako iba politické gesto, ktoré môže mať pozitívny ohlas doma a v zahraničí, ale môže sa stať aj súčasťou demokratickej politickej kultúry. „Takáto menšinová politika môže znamenať politickú smrť nielen pre SMK, ale aj pre extrémny slovenský a maďarský nacionalizmus. Na tom, žiaľ, v mnohom SMK parazitovala,” vraví politológ. Ak strany podľa neho povýšia národnostný pokoj na agendu spolupráce, nie je to zrada slovenských ani menšinových záujmov, „ale je to v prospech historického politického zmieru v krajine”. Mimoparlamentná SMK však vníma nomináciu Nagya inak a tvrdí, že zo strany Mostu ide o tichú podporu vládnemu Smeru. „Štatút jasne hovorí, že splnomocnenec realizuje vládnu politiku v oblasti menšinových práv,” argumentuje predseda SMK József Berényi. Podľa neho štatút splnomocnenca potvrdzuje vládny program, že status quo v oblasti práv menšín je politikou vlády. Berényi zdôraznil, že práve posledné sčítanie obyvateľov na Slovensku potvrdzuje pokles počtu Maďarov, čo znamená, že ich súčasné práva a finančné zabezpečenie nestačia na zachovanie identity najväčšej menšiny na Slovensku. Splnomocnenec Nagy vidí svoju funkciu ako odbornú a nemá pocit, že by platil politickú daň. „Keby sa mali zúžiť práva národnostných menšín, ale aj keby sa mi bránilo pokračovať v napĺňaní úloh splnomocnenca a keby som videl, že nie sú vytvorené organizačno-technické a ekonomické podmienky pre prácu mojich spolupracovníkov,” hovorí o hranici, ktorú neprekročí. Berényi napriek kritike právomocí Nagya tvrdí, že jednu kompetenciu má, a to je rozdeľovanie finančných prostriedkov na menšinovú kultúru. „Myslím, že to bola jedna z najväčších motivácii, prečo chcel obsadiť tento post. Veď aj počas vlády Ivety Radičovej Most-Híd z tejto položky podporil najmä svojich klientov,” vyhlásil Berényi. Nagy oponuje, že ide o populistický názor. Podotkol, že problémy boli pri rozdeľovaní dotácii aj za vicepremiérov Csákyho, Čaploviča či Chmela a vždy boli nejakí ľudia nespokojní. Do procesu prideľovania dotácií nezasahoval a len dobieha proces z predchádzajúceho obdobia, ktorý zabezpečili pracovné komisie na základe určených pravidiel a zákona. Rozpočet úradu splnomocnenca sa pripravuje. Dotačné prostriedky pre rozvoj kultúry menšín by mali zostať vo výške 4,5 milióna eur. Podpredseda Csemadoku László Köteles si vie predstaviť s Nagyom dobrú spoluprácu. „Čiastočne však vyčítam ľuďom, ktorí rozhodli o obsadení tejto funkcie, že navrhli aktívneho človeka z politickej sféry. Väčšiu radosť by sme mali, keby bol vymenovaný človek z občianskej sféry,” poznamenal Köteles, ktorý bol v minulosti spolu s Nagyom poslancom parlamentu za SMK. Csemadok je najväčšia kultúrna organizácia Maďarov na Slovensku. Má viac ako 50-tisíc členov. „Sme väčší ako Matica slovenská,” dodal Köteles. Po maďarskej a rómskej menšine sú treťou najväčšou menšinou Rusíni. „Hlavne potrebujeme pomoc do škôl na vyučovanie jazyka. Hovorovo jazyk žije, ale v písomnej forme je na slabej úrovni a chýba základná pomoc,” hovorí predseda Rusínskej obrody na Slovensku Vladimír Protivňák. Chce, aby aj Rusíni mali v úrade splnomocnenca svojho zástupcu.
Maďarov je menej - na Slovensku aj v Maďarsku
19. júna 2012 - (Daniela Balážová - Pravda)
Pre klesajúci počet občanov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, chce Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku prijať opatrenia na zastavenie tohto trendu. Združenie maďarských mimovládnych organizácií pripravilo dokument pre Most - Híd a SMK, v ktorom žiada ústavnú rovnosť maďarskej menšiny alebo zrovnoprávnenie menšinového jazyka v maďarských regiónoch. Či si tieto odporúčania strany osvoja, nechce ani jedna z nich povedať. Pre klesajúci počet občanov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, chce Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku prijať opatrenia na zastavenie tohto trendu. Združenie maďarských mimovládnych organizácií pripravilo dokument pre Most - Híd a SMK, v ktorom žiada ústavnú rovnosť maďarskej menšiny alebo zrovnoprávnenie menšinového jazyka v maďarských regiónoch. Či si tieto odporúčania strany osvoja, nechce ani jedna z nich povedať. Predseda parlamentnej strany Most Béla Bugár považuje materiál za istý základ pre riešenie problémov občanov maďarskej národnosti. Podľa neho ho však treba „doladiť” a vyžaduje si odborné rokovania. Dodal tiež, že na niektoré oblasti majú Most a SMK odlišné názory. Konkrétne oblasti, o ktorých budú obe strany rokovať, nechcel Bugár menovať. Predseda mimoparlamentnej SMK József Berényi si myslí, že pod spoločný dokument by sa mal podpísať aj Most a mal by byť schválený do konca septembra. „Treba, aby sme konali spoločne, chceme dospieť k spoločnému názoru,” dodal. Potrebu konať za maďarskú menšinu Berényi odôvodňuje výsledkami sčítania obyvateľstva. „Situácia je veľmi vážna, každý deň je na Slovensku o 17 Maďarov menej,” zdôrazňoval. Nový splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny László Nagy (Most - Híd) považuje Berényiho slová za expresívne. Úbytok podielu obyvateľov maďarskej menšiny však tiež označil za vážny. „Je to varovanie pre každého, nielen pre menšinu, ale pre všetkých, ktorí zodpovedajú za chod štátu,” povedal. Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva sa k maďarskej národnosti prihlásilo vlani necelých pol milióna ľudí, približne o 62-tisíc menej ako pred desiatimi rokmi. Podiel príslušníkov maďarskej menšiny klesol z 9,7 percenta celkovej populácie na 8,5 percenta. Pred dvadsiatimi rokmi sa k maďarskej menšine hlásilo 10,8 percenta. Sociológ Miloslav Bahna zo SAV predpokladá, že pravdepodobne hlavnou príčinou tohto poklesu je prirodzený demografický proces starnutia obyvateľstva. „Drvivá väčšina občanov maďarskej národnosti je v poproduktívnom veku. Má najvyšší priemerný vek,” hovorí Bahna. Upozorňuje, že aj populácia samotného Maďarska ako krajiny už niekoľko rokov klesá. Do akej miery sa na poklese podielu obyvateľov maďarskej národnosti podieľa prirodzená asimilácia, zmiešané manželstvá a prikláňanie sa k väčšinovej národnosti, nechcel odhadovať. „Starnutie obyvateľstva je dosť výrazný dôvod. A zdá sa, že starnutie populácie a jej vymieranie v okresoch s tradične veľmi nízkou pôrodnosťou je silnejším faktorom ako všetko ostatné,” dodal Bahna. Podľa splnomocnenca Nagya príčin úbytku podielu maďarskej menšiny je viacero, v prvom rade je to však demografická situácia. „Pôrodnosť u maďarskej menšiny je nižšia, dlhodobo patrí medzi najhoršie ukazovatele,” myslí si. Ďalšou príčinou sú podľa neho ekonomické dôvody. „Ľudia zo zaostávajúcich regiónov odchádzajú za prácou do iných častí Slovenska, mladí zas odchádzajú mimo republiky,” dodáva. Stúpa tiež počet zmiešaných manželstiev, v ktorých sa rodičia často prikláňajú k tomu, že deti prihlásia k slovenskej národnosti. K ďalším dôvodom zaraďuje Nagy vysoký podiel detí, ktoré po nástupe do školy s vyučovacím jazykom slovenským strácajú kontakt s maďarskou komunitou. „Často sa spomínajú aj príčiny ako spoločenská atmosféra, ktorá sa menila podľa politickej situácie. Ale jedna jasná príčina neexistuje, vidím to skôr ako balík faktorov,” dodal Nagy. Na svojom novom poste sa bude týmito otázkami vrátane regionálneho rozvoja školstva a kultúry národných menšín zaoberať do tej miery, aká „je splnomocnencovi umožnená”. K tomu, či môže Most - Híd, SMK a Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku dospieť do jesene k dohode, sa nechcel vyjadriť. „Bude to závisieť od toho, aké budú predstavy o základnom dokumente,” dodal.
Maďari sa zhodli, problémy dajú na papier
18. júna 2012 - (sita)
Perspektívu pre riešenie problémov maďarskej menšiny prinieslo dnešné rokovanie predstaviteľov maďarskej menšiny na Slovensku, politických strán SMK, Most-Híd a Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku. Ako dnes na brífingu po rokovaní týchto troch subjektov uviedli ich predstavitelia, dohodli sa, že do septembra by mohli schváliť spoločný dokument reflektujúci problémy, ktorým dlhodobo čelí maďarská menšina na Slovensku. Ako uviedol predseda strany Most-Híd Béla Bugár, nevzniká dokument, ktorý by predurčil synchronizáciu v konaní politických strán. Skôr hľadajú formulácie v jednotlivých oblastiach, ktoré by si obe politické strany a aj Okrúhly stôl vedeli osvojiť. Do podrobností však na dnešnom rokovaní nezašli. Hovorca Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku Géza Tokár si dnešné stretnutie pochvaľoval a skonštatoval, že dokázali diskutovať o otázkach, ktoré sú veľmi dôležité z hľadiska maďarskej komunity na Slovensku. „Dostali sme základný materiál, ktorý je základom riešenia problémov, ktoré tu za posledných 20 rokov nastali,“ poznamenal Bugár s dodatkom, že je ešte potrebné daný materiál „doladiť“. Dodal, že sa dohodli na ďalších rokovaniach, ktoré budú už aj na odbornej úrovni. Predseda strany SMK József Berényi upozornil na ostatné sčítanie ľudu, ktoré avizuje vážnu situáciu pre maďarskú menšinu na Slovensku. „Situácia je veľmi vážna, každý deň je na Slovensku o 17 Maďarov menej,“ upozornil Berényi. Preto je podľa neho na mieste, aby konali spoločne. Dodal však, že je nutné, aby dokument, ku ktorému smerujú, bol schválený aj orgánmi zúčastnených troch strán. Bugár si tiež myslí, že je čas, aby konali. Upozornil, že sú veci, na ktoré budú mať rozdielne názory, ale táto spolupráca môže napomôcť k tomu, aby sa na základných veciach dohodli.
Reprezentanti maďarskej menšiny začali rokovania o spoločnom minime
18. júna 2012 - (tasr)
Reprezentanti Mosta - Híd, SMK a Okrúhleho stola Maďarov (OSM) na Slovensku dnes začali rokovania o spoločnom dokumente, ktorý by obsahoval základné požiadavky na riešenie dlhodobých problémov maďarskej menšiny na Slovensku, najmä tých, ktoré súvisia s asimiláciou jej členov. V optimálnom prípade by tento dokument mohol byť pripravený v septembri tohto roku. Po dnešnom spoločnom rokovaní to uviedli stranícki lídri Béla Bugár (Most - Híd) a József Berényi (SMK) spolu so zástupcom OSM Gézom Tokárom. Zatiaľ neexistuje dohoda na konkrétnom znení dokumentu, jeho názve, ale ani na tom, či pôjde o programový dokument, alebo spoločné požiadavky adresované konkrétnym inštitúciám. „Posledné sčítania ľudu avizovali, že po prvom sčítaní bolo o 40.000, pri druhom o 60.000 občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti menej. Je tu čas, aby sme konali,” upozornil Bugár. „Každý deň je o 17 Maďarov menej v tejto republike,” doplnil Bugára Berényi. Dodal, že OSM ponúkol dobré východisko pre ďalšie rokovania a dúfa, že nakoniec bude prijatý dokument, ktorý bude schválený príslušnými orgánmi obidvoch menšinových strán na Slovensku. Dnešné rokovania sa nedotkli témy autonómie, aj keď SMK chce v budúcnosti v rámci rokovaní o niektorých formách autonómie hovoriť. „Dovoľte, aby sme zatiaľ nemenovali konkrétne oblasti, práve preto, aby sme dospeli k spoločnému názoru,” vyhlásil dnes Berényi. Bugár dodal, že rozdiely v názoroch politických strán ostávajú a ani v budúcnosti sa nedá očakávať, že sa na všetkom zhodnú. Je však možné definovať, ktoré oblasti sú pre všetkých spoločné. „Jedna vec je, čo bude v tom dokumente, zatiaľ je to len prvý náznak toho, ako by to malo vyzerať. Sú tu určité oblasti, ktoré by sa mohli dostať do základného dokumentu. My ako politici sa zaoberáme každodennými problémami občanov, ale sú tu určité otázky, ktoré majú širšiu súvislosť a vyžadujú si dlhší časový priestor. To znamená otázky, ktoré sa objavujú posledných 20 rokov,” uzavrel Bugár. Most-Híd a SMK spolu naposledy rokovali 30. mája. Išlo o prvé stretnutie strán od doby, kedy sa ich predstavitelia rozkmotrili. Po tomto rokovaní sa Bugár s Berényim pred médiá spolu nepostavili. Každý informoval o záveroch sám. Strany sa koncom mája rozprávali o spolupráci v budúcoročných regionálnych voľbách. Berényi povedal, že o regionálnych koalíciách rozhodujú štruktúry SMK, ktorým dáva strana voľnú ruku. Bugár vyhlásil, že Most-Híd bude podporovať štruktúry, aby „spoluprácu našli a aj sa dohodli tam, kde sa dá ohľadom kandidátky”. Subjekty riešili aj iné otázky vrátane vízie maďarskej menšiny na Slovensku. Dohodli sa, že budú ďalej rokovať. SMK deklarovala záujem otvárať aj otázku autonómie, Most-Híd tvrdí, že treba diskutovať najmä o problémoch, ktoré trápia ľudí. Pokiaľ ide o autonómiu, Bugár naznačil, že tá k ťaživým témam nepatrí.
Most-Híd a SMK sa po necelom mesiaci opäť zídu
15. júna 2012 - (tasr)
Strany Most-Híd a SMK sa po necelom mesiaci opäť zídu na spoločnom rokovaní. Tentokrát sa stretnú aj s Okrúhlym stolom Maďarov (OSM) na Slovensku. Rokovanie sa uskutoční v pondelok 18. júna v Bratislave a venované bude najmä otázke menšín. Zúčastnia sa na ňom delegácie pod vedením svojich šéfov. Lídri Mostu-Híd a SMK Béla Bugár a József Berényi by mali spolu vystúpiť na tlačovej konferencii. Pre TASR to potvrdil Géza Tokár z OSM. Most-Híd a SMK spolu naposledy rokovali 30. mája. Išlo o prvé stretnutie strán od doby, kedy sa ich predstavitelia rozkmotrili. Po tomto rokovaní sa Bugár s Berényim pred médiá spolu nepostavili. Každý informoval o záveroch sám. Strany sa koncom mája rozprávali o spolupráci v budúcoročných regionálnych voľbách. Berényi povedal, že o regionálnych koalíciách rozhodujú štruktúry SMK, ktorým dáva strana voľnú ruku. Bugár vyhlásil, že Most-Híd bude podporovať štruktúry, aby „spoluprácu našli a aj sa dohodli tam, kde sa dá ohľadom kandidátky”. Subjekty riešili aj iné otázky vrátane vízie maďarskej menšiny na Slovensku. Dohodli sa, že budú ďalej rokovať. SMK deklarovala záujem otvárať aj otázku autonómie, Most-Híd tvrdí, že treba diskutovať najmä o problémoch, ktoré trápia ľudí. Pokiaľ ide o autonómiu, Bugár naznačil, že tá k ťaživým témam nepatrí.
Stredoškoláci získali ceny za práce o spolužití kultúr na Slovensku
15. júna 2012 - (tasr)
Autori najkvalitnejších prác o multikultúrnom spolužití na Slovensku v 20. a 21. storočí, ktorí sa zapojili do 7. ročníka celoeurópskej súťaže Eustory, si dnes prevzali svoje ceny. Do súťaže sa tento rok prihlásilo 98 žiakov z 24 škôl z celého Slovenska. Záštitu nad Eustory prevzal poslanec Európskeho parlamentu Peter Šťastný. Študenti sa vo svojich prácach zamerali na multietnicitu svojho regiónu, mesta alebo rodiny. Ťažiskovým bolo spolužitie najpočetnejších etník - maďarského, nemeckého, českého, poľského, židovského, rómskeho, rusínskeho či ukrajinského, no v závislosti od regiónu, prípadne vybraného obdobia, mohli študenti spracovať aj vplyvy iných etník, ktoré sa vyskytli na našom území. „Hodnotitelia tvrdia, že z roka na rok majú tie práce vyššiu úroveň. Veľmi to záleží od učiteľov, ktorí žiakov vedú,“ povedala koordinátorka programu Eustory na Slovensku Katarína Czetmayerová. Dodala, že súťaž sa zameriava na dejiny 20. a 21. storočia, ktorým sa na hodinách dejepisu venuje veľmi málo priestoru. Každá krajina si však môže zvoliť v rámci moderných dejín ľubovoľnú tému. Stredoškolákom udelili ceny v dvoch kategóriách - individuálne a skupinové práce. V prvej boli udelené dve prvé miesta. V tomto ročníku žiaci napísali prvú prácu v angličtine. Jej autorky získali Cenu za odvahu písať v cudzom jazyku. Prvé miesto v kategórii Skupinové práce získali žiačky žiarskeho Gymnázia Milana Rúfusa Bianka Medvedecká a Dominika Brodová, ktoré písali o Židovskej komunite vo Svätom Kríži nad Hronom. „Vybrali sme si túto tému, lebo v našej škole sa konal projekt čistenia synagógy, čo nás veľmi zaujalo, lebo sme nevedeli, že v našom meste žili Židia. Postupne sme objavovali cintorín a rôzne súpisy Židov, ktorí sa nachádzali v našom meste, a pamätníky,“ uviedla Brodová. Synagóga, o ktorú sa stredoškoláčky zaujímali, je zvláštna tým, že sa v nej nachádza ľudská podobizeň. „V židovskej kultúre je zakázané zobrazovať ľudské a zvieracie motívy. Na korintskom stĺpe v tejto synagóge je zobrazená ľudská tvár,“ objasnila Medvedecká. Žiačky plánujú v skúmaní tejto témy pokračovať. Hodnotenie odbornej stránky prác, narábania s historickými prameňmi a ich vedeckého spracovania zabezpečili vybraní učitelia dejepisu, vysokoškolskí pedagógovia, zamestnanci Štátneho pedagogického ústavu či Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dnešného udeľovania cien sa zúčastnil aj riaditeľ Ústavu pamäti národa Ivan Petranský a profesor Pavol Mešťan. Súťaž Eustory koordinuje nezisková organizácia Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj, ktorá sa programovo zameriava na globálne vzdelávanie a rozvojovú pomoc.
V Maďarsku sa končí školský rok
15. júna 2012 - (tasr)
Po 37 týždňoch vyučovania sa dnes v Maďarsku končí školský rok. Takmer 11 týždňov prázdnin si bude môcť užiť 747 547 žiakov základných škôl, 428 291 stredoškolákov a 157 856 pedagógov. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI dĺžka školského roka v Maďarsku patrí medzi priemernú v rámci Európy. Žiaci a rodičia si aj toto leto môžu vyberať z množstva letných táborov so zameraním napríklad na ručné práce, biliard, astronómiu, vlastivedu, dobrodružstvá, ale aj jazdectvo. Národný úrad pre dane a clá (NAV) vydal publikáciu pre školy, ktorú zverejnil aj na internete a ktorou informuje o podmienkach letnej brigády detí. Podľa platného zákona môžu pracovať deti vo veku nad 16 rokov, počas školských prázdnin výnimočne aj o rok mladší žiaci základných škôl, prípadne žiaci denného štúdia odborných a stredných škôl. Podmienkou letných prác je, že všetky pracujúce deti musia mať daňové identifikačné číslo, zdôraznil NAV.
Maďarsko prijalo výhrady k zákonu o centrálnej banke
20. júna 2012 - (sita)
Maďarská vláda akceptovala všetky návrhy medzinárodných inštitúcií týkajúcich sa zákona o centrálnej banke. Tie boli predbežnou podmienkou pre začatie rokovaní o úveroch zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie. Centrálna banka Maďarska to uviedla v stredu. Na otázky agentúry Rueters centrálna banka odpovedala prostredníctvom e-mailu, v ktorom uviedla, že guvernér centrálnej banky András Simor a minister Mihály Varga informovali MMF, Európsku centrálnu banku (ECB) a Európsku komisiu (EK), že „vláda akceptovala všetky návrhy, ktoré predložili medzinárodné inštitúcie počas rokovaní, ktoré boli predbežnou podmienkou pre začatie rozhovorov o úveroch”.
Fidesz súri prijatie novely zákona o centrálnej banke
18. júna 2012 - (tasr)
Parlamentná frakcia Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz iniciuje, aby zákonodarný zbor na budúci týždeň mimoriadne prerokoval a schválil novelu zákona o Maďarskej národnej banke (MNB), ktorú predloží vláda a ktorá je podmienkou začatia rokovaní o úvere s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Informoval o tom dnes v Budapešti predseda frakcie Antal Rogán. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Rogán povedal, že podstata zmeny zákona spočíva v kompetenciách Monetárnej rady, ktorá bude môcť v určitých veciach rozhodovať, pričom výkon rozhodnutí bude v rukách vedenia centrálnej banky. Predseda zdôraznil, že prijatím novely tohto zákona sa odstráni posledná prekážka k tomu, aby sa mohli vecne začať úverové rokovania Maďarska s MMF. Maďarský premiér Viktor Orbán avizoval, že tento týždeň pošle list predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi, v ktorom sa zaviaže, že v MNB nevymenuje do marca budúceho roka nového podpredsedu. Dovtedy trvá mandát terajšieho vedenia centrálnej banky, píše dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Orbán v liste ďalej sľúbi, že nerozšíri ani počet členov monetárnej rady. „To sú kompromisy, ktoré otvoria brány rokovaniam Maďarska s Medzinárodným menovým fondom (MMF),“ povedal dnes v maďarskom verejnoprávnom rozhlase Mihály Varga, minister bez kresla zodpovedný za rokovania s MMF a EÚ. Varga tiež povedal, že vláda stiahne svoj terajší návrh zákona o centrálnej banke a parlamentu predloží nový, ktorý zohľadní požiadavky EK a vyhovie podmienkam Európskej centrálnej banky a MMF týkajúcim sa nezávislosti centrálnej banky.
Maďarsko podľa Orbána prežije aj bez záchranného úveru
18. júna 2012 - (sita)
Maďarsko dokáže získavať financie na trhu bez pomoci Medzinárodného menového fondu (MMF), hoci dohoda s MMF by znížila náklady Budapešti na požičiavanie si. Pre rakúsky denník Die Presse to povedal maďarský premiér Viktor Orbán. Maďarsko, ktoré je v stredoeurópskom regióne najzadlženejšou krajinou, je už mesiace v spore s MMF a Európskou úniou o podmienkach pre začatie rokovaní o úvere v objeme niekoľkých miliárd eur. Pre tento spor je krajina zraniteľná vzhľadom na zhoršujúcu sa európsku dlhovú krízu. Nezhody sa sústredili na zákon, ktorý podľa poskytovateľov núdzových úverov podkopáva nezávislosť centrálnej banky. Orbán však v rozhovore pre Die Presse odmietol názor, že Maďarsko potrebuje zahraničnú pomoc. „Sme schopní štát financovať bez úverov od MMF, ale úroky z dlhopisov sú veľmi vysoké. Otázkou nie je to, či dokážeme štát financovať, otázkou je za akú cenu,” citoval ho denník. „Stále sme na finančnom trhu a nechceme z neho odísť,” poznamenal premiér. Orbán ďalej uviedol, že verejné financie Maďarsko dokáže zvládnuť vysoké náklady na požičiavanie si v tomto roku a na budúci rok. „Ak by sme však mali dohodu s MMF, úrokové miery by boli oveľa nižšie. Naozaj nepotrebujeme úvery, ale iba podnikáme preventívne opatrenia. Maďarsko nemá v úmysle žiť s peňazí MMF, ale mohlo by ich využiť ako rezervu v prípade najhorších scenárov vzhľadom na turbulencie na finančných trhoch, ktoré vyplývajú z problémov v Grécku, Španielsku, Taliansku a inde”, povedal Orbán.
Maďarsko splní podmienky týkajúce sa centrálnej banky, zaručí sa Orbán
18. júna 2012 - (tasr)
Maďarský premiér Viktor Orbán tento týždeň pošle list predsedovi Európskej komisie José Manuelovi Barrosovi, v ktorom sa zaviaže, že v Maďarskej národnej banke (MNB) nevymenuje do marca budúceho roka nového podpredsedu. Dovtedy trvá mandát terajšieho vedenia centrálnej banky, píše dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Orbán v liste ďalej sľúbi, že nerozšíri ani počet členov monetárnej rady. „To sú kompromisy, ktoré otvoria brány rokovaniam Maďarska s Medzinárodným menovým fondom (MMF),” povedal dnes v maďarskom verejnoprávnom rozhlase minister bez kresla zodpovedný za rokovania s MMF a EÚ Mihály Varga. Podľa Vargu tieto skutočnosti potvrdí listom medzinárodným organizáciám aj guvernér MNB András Simor. „Vláda stiahne návrh zákona o centrálnej banke a parlamentu predloží nový, ktorý zohľadní požiadavky EK a vyhovie podmienkam Európskej centrálnej banky a MMF týkajúcich sa nezávislosti centrálnej banky,” podotkol maďarský minister. „Keď bude zákon prijatý, rokovania o pôžičke s MMF a EÚ sa môžu začať už aj v júli,” vyhlásil Varga, ktorý výšku úverového rámca bližšie nešpecifikoval.
Maďarsko očakáva hospodársku stagnáciu
14. júna 2012 - (sita)
Maďarská vláda v tomto roku počíta s hospodárskou stagnáciou, reálne však môže ekonomika klesnúť až o 1 % alebo naopak o 1 % vzrásť, uviedol vo štvrtok minister hospodárstva György Matolcsy. V prvom polroku ekonomika jednoznačne oslabí, kým v druhom polroku bude rásť, čo spolu vytvára obraz stagnácie za celý rok, povedal Matolcsy na tlačovej konferencii. Skoršia vládna prognóza počítala v roku 2012 s posilnením výkonu ekonomiky o 0,1 %. V roku 2013 vláda naďalej očakáva posilnenie výkonu ekonomiky o 1,6 %, dodal minister.
Maďarský priemysel v apríli oslabil
15. júna 2012 - (sita)
Maďarská priemyselná produkcia v apríli podľa konečných neupravených údajov medziročne klesla o 3,1 % po tom, ako v marci oslabila o 1,6 %. Informoval o tom v piatok štatistický úrad krajiny KSH. Konečné štatistické údaje o priemyselnej výrobe za apríl sa zhodujú s predbežným odhadom. KSH uviedol, že oslabenie výroby spôsobil menší dopyt po telekomunikačných zariadeniach, elektronike a pohonných hmotách. Oslabenie tohto dopytu nedokázal vykompenzovať rast dopytu po automobiloch. Kalendárne upravená priemyselná produkcia v apríli medziročne oslabila rovnako ako neupravená produkcia, a to o 3,1 %. V marci kalendárne upravená výroba medziročne o 0,6 % posilnila. V medzimesačnom porovnaní výroba maďarského priemyslu v apríli podľa sezónne a kalendárne upravených údajov klesla o 2,4 % po tom, ako v marci medzimesačne o 0,6 % stúpla.
Maďari sa cítia podvedení, od Orbána čakali niečo iné
14. júna 2012 - (tasr)
Maďari sa cítia podvedení, pretože od vlády Viktora Orbána a od Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz očakávali niečo iné. Namiesto sľubovanej tvorby pracovných miest je dnes viac ľudí bez práce ako bolo pred dvoma rokmi a namiesto hospodárskeho rastu je prepad ekonomiky, vyhlásil dnes v parlamente predseda strany a frakcie Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attila Mesterházy. V parlamentnej diskusii o dvojročnom pôsobení vlády šéf socialistov navrhol politikom Fideszu, aby sa spýtali obyčajných ľudí na stav krajiny, ktorý je diametrálne iný, ako to vidia a vykresľujú vládni politici. Mesterházy pripomenul, že vďaka ich diletantskej politike sa pozastavili investície, namiesto znižovania daní zaviedli za 25 mesiacov 25 nových druhov daní. Ľavicový politik ostro kritizoval vládnu politiku v oblasti zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí a kultúry. Podľa Mesterházyho kvôli budovaniu Orbánovej „zakrádajúcej sa diktatúry“ sa z Maďarska stala najslabšia demokracia Európskej únie. „Sme bližšie k Bielorusku než k Rakúsku,“ konštatoval predseda MSZP a poznamenal, že 80 percent všetkých voličov a 38 percent voličov Fideszu v prieskumoch prezentovalo názor, že Maďarsko ide zlým smerom. Vládni politici zdôrazňovali, že Fidesz musel krajinu zachrániť pred „gréckou“ cestou. Podľa slov predsedu frakcie Fideszu Antala Rogána, kým Gréci sa nedostali von z krízy, Maďari môžu byť hrdí na to, že sa im podarilo uzatvoriť obdobie stabilizácie. Podľa Rogána sa podarilo dodržať cieľ deficitu, znížiť schodok rozpočtu a aj zadlženie štátu. Vládny politik zdôraznil, že za Orbánovej vlády sa podarilo zaviesť spravodlivejšie rozloženie daňového zaťaženia.
Dva roky úpadku
Dva roky Orbánovej vlády priniesli Maďarsku ekonomický úpadok, medzinárodnú izoláciu a povesť nedôveryhodného až smiešneho štátu.
14. júna 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Pred a po svojom druhom nástupe k moci sľuboval Fidesz Viktora Orbána ekonomicky prosperujúci a po všetkých stránkach silný, vplyvný a vážený maďarský štát, ktorý bude hrať vedúcu úlohu v strednej Európe, bude príkladom ostatným krajinám sveta, mostom medzi Východom a Západom a ktorý vďaka tomu bude schopný úspešne presadzovať aj záujmy maďarských menšín v susedných krajinách. Namiesto toho priniesli prvé dva roky druhej Orbánovej vlády Maďarsku po všetkých stránkach úpadok a v medzinárodnej politike prakticky izoláciu. Schopnosť krajiny presadzovať v zahraničí svoje záujmy a brániť práva Maďarov v susedných krajinách je napriek permanentnému vystatovaniu premiéra a jeho blízkych oveľa horšia, než bola na konci vlády premiéra Ferenca Gyurcsánya. Tá už pritom povesť Maďarska vo svete svojou neschopnosťou a nedodržovaním medzinárodných záväzkov vážne poškodila.
Orbán blafoval
Posledné dni priniesli dva veľmi dobré príklady, ktoré dobre ukazujú nielen to, ako vplyv Maďarska a najmä jeho vlády klesol, ale aj to, prečo sa tak stalo. Na konci mája oznámil v Bruseli premiér Orbán maďarským médiám veľkú novinu: visegrádske krajiny na jeho návrh predložia únii spoločný plán na podporu ekonomického rastu. Súčasťou balíčka malo byť napríklad opatrenie, ktoré veľkým medzinárodným bankám zabráni vyberať kapitál zo svojich stredoeurópskych pobočiek. Keď sa však minulý týždeň nezávislé maďarské médiá začali zaujímať, ako plán pokračuje, vysvitlo, že Orbán len blafoval. Žiadna spoločná iniciatíva neexistuje. Orbán síce s podobným návrhom prišiel, ostatní ho však odmietli, či skôr nebrali vážne. Premiér Petr Nečas, ktorý mal dlho pre Orbána ešte najväčšie pochopenie (v nádeji na spojenectvo proti Bruselu), dal v rozhovore pre denník E15 jednoznačne najavo, že česká ekonomika na rozdiel od maďarskej nič také nepotrebuje. Slovenská strana na otázky maďarských médií odpovedala, že o návrhu nevie, poľská sa ani nevyjadrila. Orbán sa svojím oznámením snažil čoraz skeptickejšiemu domácemu publiku ukázať, akým vplyvným politikom je v strednej Európe i v celej únii. Namiesto toho im názorne predviedol, do akej izolácie sa dostal i medzi potenciálnymi spojencami. Nechtiac tiež ukázal, o čo je na tom Maďarsko horšie než zvyšok V 4. Čoraz väčšie ťažkosti, ktoré svojou politikou krajine spôsobili, napríklad útek kapitálu z Maďarska, sa Orbán a spol. snažia hasiť extrémnymi opatreniami, ktoré Budapešť sama nedokáže presadiť. Ostatní vďaka tomu, že sa správali rozumnejšie, však tieto problémy nemajú a odmietajú, aby Orbán zachraňoval Maďarsko kráčajúce k bankrotu na ich úkor.
Fiasko v Sedmohradsku
Druhým príkladom je výsledok víkendových komunálnych volieb v Rumunsku. Fidesz sa nepoučil ani z opakovaného prepadu ním podporovanej SMK v slovenských voľbách. Ešte tvrdšie zasahuje do vnútorných pomerov maďarskej menšiny v Rumunsku a snaží sa tam už roky vybudovať radikálnejšie alternatívy hlavnej maďarskej menšinovej strany RMDSZ. Obe partaje, ktoré postupne inicioval, však vo voľbách zúfalo prepadli. Dohromady získali asi 0,8 percenta hlasov oproti asi 5,5 percenta RMDSZ. Pobočkám Fideszu v Sedmohradsku nepomohlo, skôr uškodilo, že viacerí vedúci politici vládnej strany v posledných dňoch strávili veľa času v Rumunsku a napriek žiadosti bukureštskej vlády, aby to nerobili, sa intenzívne zapojili do tamojšej predvolebnej kampane. Súčasťou kampane menšinových radikálov sa stal aj pokus pochovať znovu v rodnej krajine ostatky spisovateľa Józsefa Nyírőa, ktorý na konci druhej svetovej vojny intenzívne podporoval maďarských fašistov a po vojne dožil na Západe. Budapešť tým novej rumunskej vláde poskytla skvelú zámienku vytasiť v kampani maďarskú kartu. Jediné, čo dosiahla, bolo zhoršenie bilaterálnych vzťahov a výrazné oslabenie maďarskej politickej reprezentácie v Rumunsku.
Zábava v CNN
Maďarsko sa pod Orbánovým vedením stalo osamoteným, nedôveryhodným a čo je najhoršie, smiešnym štátom. Jeho vládni politici získali imidž neschopných a nedôveryhodných kverulantov, zahľadených do vlastnej histórie a vlastného pocitu výnimočnosti, s ktorými je lepšie sa spolu príliš neukazovať, aby sa človek tiež nedostal do rečí. Najhoršie je, že si politici Fideszu napriek jednému debaklu za druhým buď stále neuvedomujú realitu, alebo ich realita jednoducho nezaujíma. Orbánova pravá ruka, minister financií a hospodárstva a otec „neortodoxnej“ maďarskej hospodárskej politiky György Matolcsy minulý týždeň poskytol rozhovor televíznej stanici CNN. Jeden z vedúcich reportérov televízie sa pri rozhovore viditeľne bavil, bežne sa mu asi nestáva, aby mu európsky vládny politik s vážnou tvárou rozprával také zjavné nezmysly. Kým všetci ostatní Maďarsku na budúci rok predpovedajú ďalší pokles HDP, Matolcsy divákom CNN oznámil koniec krízy a s neochvejnou istotou predpovedal masívny rast. Maďari si budú žiť ako v rozprávke a stanú sa pre ostatných vzorom úspechu, vysvetľoval s plným nasadením. „Jediná pravdivá časť bola tá o rozprávke. Oni v nej naozaj žijú,“ komentoval rozhovor András Vértes, šéf najvýznamnejšieho ekonomického ústavu GKI.
Biskupi budú rokovať o realizácii Roku svätých Cyrila a Metoda
17. júna 2012 - (tasr)
Program jubilejného Roku svätých Cyrila a Metoda a jeho realizácia bude hlavnou témou nadchádzajúceho 72. plenárneho zasadania Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Plénum sa uskutoční od 18. do 20. júna v penzióne Zornička na Donovaloch, informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS) v Bratislave. Biskupi sa budú počas trojdňového zasadania venovať aj činnosti Rady KBS pre Slovákov v zahraničí a prácou Liturgickej komisie KBS. Na programe rokovania je okrem iného príprava Národného stretnutia mládeže. Na zasadaní posúdia tiež Stanovy Združenia katolíckych škôl na Slovensku a Štatút komisie pre katechizáciu a školstvo KBS. Hovoriť budú aj o otázke ustanovenia farára na určitý čas. Pravidelným bodom rokovania pléna KBS bude aj stretnutie s predsedom Konferencie vyšších rehoľných predstavených a predsedníčkou Konferencie vyšších predstavených ženských reholí na Slovensku, uviedla TK KBS.
Nové Zámky - Prezident ocenil víťazov súťaže Prečo mám rád slovenčinu
14. júna 2012 - (tasr)
Celoštátna literárna súťaž Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko už pozná svojich víťazov. V štyroch kategóriách získali hlavnú cenu Peter Majerčák z Bratislavy, Magdaléna Martišková z Topoľčian, Martin Čulen zo Sekúl, Paula Krajčíková z Topoľčian a Anna Havranová zo Starej Pazovy v Srbsku. Ocenenia víťazom odovzdal v Nových Zámkoch prezident SR Ivan Gašparovič, pod záštitou ktorého sa súťaž uskutočnila. Prihlásilo sa do nej 57 škôl. Do súťaže sa zapojili žiaci všetkých typov a druhov základných, špeciálnych a stredných škôl na území Slovenskej republiky prostredníctvom škôl a iných subjektov a v zahraničí prostredníctvom spolkov, organizácií a škôl Slovákov žijúcich v zahraničí. Cieľom súťaže je podchytiť, rozvíjať a prehĺbiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov Slovenska a svojho kraja, o miestne spoločenské a kultúrne problémy a nárečia formou slohových úloh, pokusov o umelecké vyjadrenie myšlienok v podobe prozaických žánrov a básní. História súťaže sa datuje do roku 1989, jej garantom a organizátorom je viacero inštitúcií a organizácií. Tohtoročný 20. ročník sa konal pri príležitosti Cyrilo-metodských dní slovenského písomníctva a kultúry a v znamení Roka Matice slovenskej (2012-2013). Súťaž sa niesla v znamení jubileí viacerých významných slovenských spisovateľov, národných buditeľov a spoločenských dejateľov. Pripomíname si 250. výročie narodenia Antona Bernoláka, ktorý pôsobil v Nových Zámkoch ako farár od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813, 200. výročie narodenia Sama Chalupku, 190. výročie narodenia Jána Kalinčiaka, 160. výročie úmrtia Jána Kollára, 190. výročie narodenia Janka Kráľa, 120. výročie narodenia Štefana Krčméryho, 190. výročie narodenia Jána Palárika, 30. výročie úmrtia Mila Urbana, 155. výročie narodenia Terézie Vansovej a 200. výročie narodenia Jonáša Záborského.
Prezident SR Ivan Gašparovič ocenil slovenské deti zo zahraničia
Igor Furdík prijal úspešné deti našich krajanov z Dolnej zeme
19. júna 2012 - (uszz.sk)
Počas pobytu slovenských detí - žiakov základných a stredných škôl zo Srbska, Rumunska a Chorvátska, ako aj ich pedagógov, ktorí sa vo štvrtok 14. júna zúčastnili na slávnostnom vyhodnotení 20. ročníka súťaže literárnych prác Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko, prijal našich krajanov na pôde Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí jeho predseda Igor Furdík. V prítomnosti svojich pedagógov zo škôl v srbskej Starej Pazove, Kysáči, Báčskom Petrovci a Pivnici, ale aj rumunskej Gemelčičky či chorvátskych Našíc a Iloku (na stretnutí sa zúčastnila aj učiteľka slovenčiny zo ZŠ z maďarského Sarvašu), ako aj Kataríny Melegovej-Melichovej, predsedníčky Matice slovenskej v Srbsku a Andreja Kurica, predsedu Spolku Slovákov v Chorvátsku, si úspešní žiaci, ovenčení oceneniami v pre nich inšpiratívnej a slovenské národné povedomie Slovákov na Dolnej zemi podporujúcej súťaži, doširoka roztvorili úprimnosť svojich dotykov s Bratislavou a jej okolím počas necelých troch dní pobytu. Zážitkov mali za priehrštia, a tak si nevedeli vynachváliť slávnosť v Nových Zámkoch, osviežujúcu zastávku v oáze starého mlyna v Kollárove, prechádzku starou Bratislavou, najmä však Deň otvorených dverí v Prezidentskom paláci, kde ich uchvátil nielen interiér historickej budovy, ale aj sprievodné podujatia v slávnostne dýchajúcej záhrade paláca s množstvom návštevníkov. A to mali v tom čase ešte v pláne plavbu loďou po Dunaji na starobylý Hrad Devín... Igor Furdík v bezprostrednosti vari hodinovej návštevy detí a pedagógov z Dolnej zeme ocenil motiváciu i záujem detí zo slovenských národnostných menšín, vytvárajúcich v prostredí ich domovských krajín autentickú slovenskú jazykovú i kultúrnu subkultúru. V neformálnej debate im na príkladoch z histórie podporenej osobnosťami kultúrneho, literárneho i vedeckého života z prostredia, v ktorom žijú, ale aj súčasnosti, keď Slovensko ako jedna z mála krajín Európskej únie si napriek kríze dlhodobo udržiava ekonomický rast, názorne vyjadril posolstvo o tom, že ako Slováci majú byť na čo hrdí, čím sa pýšiť a neustále sa hlásiť k svojim slovenským koreňom. I. Furdík najmladšiu generáciu Slovákov žijúcich na Dolnej zemi ubezpečil, že aj napriek tomu, že „nie sme krajinou, ktorá má bane na zlato či v nej vytryskuje ropa“, sa vynasnaží vláda SR aj v budúcnosti v maximálne možnej miere finančne v rámci dotácií na projekty v pôsobnosti ÚSŽZ, ale aj ľudskými zdrojmi - či už prítomnosťou pedagógov v školách, kde sa vyučuje slovenčina, ale aj návštevami literátov, osobností kultúry a ďalších významných Slovákov v súčinnosti s ďalšími ministerstvami a inštitúciami, podporiť slovenských duch, jazyk a kultúru Slovákov v zahraničí. Za prítomných pedagógov poďakoval za vrelé prijatie na pôde ÚSŽZ Rastislav Surový, dlhoročný učiteľ zo ZŠ v Kysáči, ktorý napriek zaslúženému dôchodku s nezištnou angažovanosťou pomáha rozvíjať a ďalej kultivovať povestný „slovenský ostrovček“ v srbskej Vojvodine. Vyzdvihol starostlivosť Slovenska ako ich pravlasti o túto, mimoriadne významnú európsku súčasť slovenského zahraničia, pričom z vlastných skúseností vie veľmi dobre, ako najmä podporné projekty v oblasti vzdelávania v slovenskom jazyku, ako aj poznávania nádherných kútov Slovenska, sú pre vyrastajúcu generáciu dolnozemských Slovákov v mnohom určujúce v ich priamych kontaktoch so Slovenskom ako aj v duchovnom uvedomovaní si a pestovaní slovenskosti a úprimnému vzťahu k vlasti ich predkov. Pri rozlúčke, keď Igor Furdík každému z návštevníkov osobne poprial nielen veľa úspechov na prospech slovenskej veci v každom kúte, kam by len noha Slováka nevkročila, ale aj čo možno najčastejšie návraty mladých dolnozemcov na Slovensko, si žiaci odniesli ako spomienku na milé stretnutie upomienkové darčeky ÚSŽZ, kým predsedu úradu potešil obraz, namaľovaný slovenskými žiakmi jednej zo škôl v Chorvátsku.
Na Úrade vlády SR zasadala dotačná komisia ÚSŽZ
20. júna 2012 - (uszz.sk)
18. júna 2012 v priestoroch Úradu vlády SR zasadala dotačná komisia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej ÚSŽZ). Pracovný program dotačnej komisie, ktorú tvorilo šesť predsedov subkomisií, otvoril Igor Furdík, predseda ÚSŽZ. Členovia dotačnej komisie zhodnotili úroveň činností odborných subkomisií a posúdili výšku navrhnutých finančných prostriedkov na jednotlivé projekty predložené krajanskými spolkami, vzdelávacími, kultúrnymi a spoločenskými inštitúciami, vydavateľstvami ako aj jednotlivcami - Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Dotačná komisia ÚSŽZ zároveň posúdila záverečnú skupinu projektov, ktoré odporučila predsedovi ÚSŽZ na schválenie. ÚSŽZ bude v zmysle odporúčaní dotačnej komisie termínovo riešiť aktuálne projekty, ktoré budú realizované krajanskými komunitami v zahraničí v najbližšom období. Vedenie ÚSŽZ v čele s predsedom Igorom Furdíkom na základe analýzy o prioritách politiky štátnej starostlivosti SR o Slovákov žijúcich v zahraničí navrhne v najbližších dňoch prerokované projekty na podporu aktivít krajanov v zahraničí na schválenie. Dotačná komisia ÚSŽZ posudzovala a analyzovala projekty zatiaľ v celkovej výške 1,059 mil. eur, schválených vládou SR. Všetky schválené projekty aj s výškou finančných dotácií Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí následne uverejní na svojej úradnej webovej stránke. V súlade so smernicami a princípmi budú upovedomení všetci uchádzači o dotácie.
Predseda ÚSŽZ prijal krajanku zo Švédska Nadju Hammarberg
19. júna 2012 - (uszz.sk)
Predseda ÚSŽZ Igor Furdík prijal na pôde úradu predsedníčku Spoločnosti priateľov Milana Rúfusa v Štokholme Nadju Hammarberg. Počas pracovného rokovania N. Hammarberg informovala I. Furdíka o činnosti spoločnosti, nesúcej meno jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov 20. a 21. storočia, ako aj o nových literárnych a umeleckých zámeroch spoločnosti, zveľaďujúcej nielen kultúrneho ducha krajanov žijúcich v Štokholme, ale svojimi aktivitami prispievajúcej aj k vytváraniu pozitívneho obrazu Slovenska vo Švédsku. Predsedu ÚSŽZ zaujal okrem samotnej činnosti Spoločnosti Milana Rúfusa aj jej umelecko-ľudský rozmer, keď sa spoločnosti podarilo nadviazať úzku spoluprácu aj s „duchovným priateľom“ Milana Rúfusa, švédskym básnikom Tomasom Tranströmerom, držiteľom Nobelovej ceny za literatúru v roku 2011. Nadja Hammarberg počas svojej návštevy na ÚSŽZ venovala Igorovi Furdíkovi knihu básní a reflexií slovenského básnika Jozefa Leikerta s názvom Dotyky duše, ktorú preložila do švédčiny (Själens beröringar) práve N. Hammarberg vôbec ako prvú pôvodnú zbierku básní slovenského autora vo švédskom jazyku, pričom ju vydalo iba pred niekoľkými týždňami novozaložené vydavateľstvo pri Spoločnosti priateľov Milana Rúfusa.
Pripomienka Dňa zahraničných Slovákov 5. júla v Sade Janka Kráľa
18. júna 2012 - (uszz.sk)
V kontexte 5. júla a Štátneho sviatku sv. Cyrila a sv. Metoda si nielen na Slovensku, ale aj v celom slovenskom zahraničí pripomenieme Pamätný deň zahraničných Slovákov. Sviatok státisícov našich krajanov, žijúcich po rôznych vlnách vysťahovalectva, emigrácie či súčasnej migrácie v rámci otvorenej občianskej spoločnosti v zahraničí prakticky od začiatku 18. storočia, keď Slováci začali osídľovať Dolnú zem a jej oblasti v dnešnom Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku, si pripomíname od roku 1993, teda od roku vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej ÚSŽZ) si aj v tomto roku v snahe spájať krajanov nielen za hranicami Slovenska, ale aj priamo vo vlasti ich predkov či v ich niekdajšej domovine, pripomenie Pamätný deň zahraničných Slovákov slávnostným stretnutím pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke vo štvrtok 5. júla od 10.00 h. Súčasťou slávnosti, na ktorú ÚSŽZ pozýva tak krajanov zo zahraničia, ako aj verejnosť zo Slovenska, ktorej je problematika krajanského života blízka či inak - vrátane rodinných zväzkov s ich najbližšími príbuznými či priateľmi, Slovákmi, žijúcimi v zahraničí - známa a príťažlivá, sa okrem jej oficiálnej časti, vyplnenej prívetmi predstaviteľov politického, spoločenského a kultúrneho života Slovenska, ako aj krajanov zo širokého zahraničia, bude aj kultúrny program. Základný kameň Pamätníka slovenského vysťahovalectva, pri ktorom sa slávnostná pripomienka Dňa zahraničných Slovákov uskutoční, položili v petržalskom parku v roku 2000, pričom predstavuje 4,5-tonový kus neopracovaného červeného mramoru z Tardošovského lomu. Kameň, ktorý v priestore korešponduje so sochou štúrovského básnika Janka Kráľa, darovali Slovensku naši krajania z Maďarska. ÚSŽZ ho vníma aj ako symbolický základ potenciálneho budovania Múzea slovenského vysťahovalectva. Aj preto chce ÚSŽZ zdôrazniť význam úcty ku všetkým Slovákom žijúcim v zahraničí aj tohtoročným stretnutím práve pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva. V rámci programu stretnutia v Sade Janka Kráľa bude po príhovoroch oficiálnych hostí nasledovať aj krátky kultúrny program krajanských folkloristov a hudobníkov, v dramaturgii pripomienky sú zakomponované aj básne popredných slovenských poetov.
Slováci žijúci v zahraničí počas sviatočného dňa 5. júla na Rádiu Slovensko
18. júna 2012 - (uszz.sk)
V týchto týždňoch a dňoch vrcholia prípravy na historické 24-hodinové vysielanie o histórii vysťahovalectva a emigrácie, osudoch, príbehoch i súčasnom živote státisícov našich krajanov žijúcich vo viac ako 50 krajinách celého sveta. Tento doposiaľ nevídaný mediálny počin v rámci tematického vysielania 5. júla, keď si okrem Štátneho sviatku sv. Cyrila a sv. Metoda pripomíname aj Deň zahraničných Slovákov, pripravuje Rádio a televízia Slovenska (RTVS) - Slovenský rozhlas a jeho okruh Rádio Slovensko v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Kľúčovým obsahovým zámerom vysielania je podľa Marcela Hanáčka, šéfdramaturga vysielacieho okruhu Rádia Slovensko, informovať o Slovákoch žijúcich v zahraničí, predstaviť rozmanitosť krajín, oblastí a miest, v ktorých žijú slovenské komunity a jednotlivci, vytvárajú svoje aktivity rôzne slovenské kultúrne inštitúcie, duchovné kresťanské misie, tradičné a historicky doteraz opodstatnené spoločensko-kultúrne a národné inštitúty. Prirodzene, že projekt tematického vysielania, prezentovaného na Rádiu Slovensko v príspevkoch symbolicky radených podľa svetových časových pásiem, je neodmysliteľný bez aktívnej účasti tvorivých krajanov v službách elektronických médií, pôsobiacich vskutku od Melbourne až po Los Angeles. A tak v tomto kontexte od marca 2012, kedy myšlienka 24-hodinového tematického vysielania počas rokovania zástupcov Rádia Slovensko a ÚSŽZ vznikla, predstavu oboch inštitúcií medzi spolupracovníkmi v zahraničí koordinuje Božena Farhatová, bývalá „rozhlasáčka“, žijúca v Libanone (kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.">Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.). Projekt, vstupujúci do svojej záverečnej prípravnej fázy, je otvorený všetkým Slovákom žijúcim v zahraničí, zaoberajúcich sa mediálnou tvorbou. Aj preto ÚSŽZ vyzýva a motivuje všetkých Vás, ctení krajania, ktorí ste aj neboli oslovení tvorcami 24-hodinového tematického dňa na Rádiu Slovensko, aby ste - podľa svojich autorských i technických možností - prispeli do potešiteľne narastajúceho počtu príspevkov, postrehov, glos, reportáží, mikropríbehov a rozhovorov, ktoré odvysiela Rádio Slovensko 5. júla 2012 v dramaturgii svojho sviatočného programového dňa. Svoj tvorivý mediálny vklad - hotové zvukové príspevky so zahláseniami - môžete posielať (apelujeme aj na tých, ktorí sa v rámci prípravy projektu kontaktujú aj s Boženou Farhatovou) mailom vo formáte.mp3 na mailovú adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., alebo ukladať na internetových úložiskách vo formáte.mp3 alebo.waw a odkaz na úložisko poslať na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.">Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
Slováci zo Srbska o riešení koncepčných zámerov u predsedu ÚSŽZ
15. júna 2012 - (uszz.sk)
Súčasným stavom, aktivitami, spolkovým životom i najbližšími perspektívami v neľahkej úlohe pestovania a umocňovania národného povedomia bezmála 60-tisícovej slovenskej menšiny, žijúcej najmä v mestách a obciach srbskej Vojvodiny, ako aj ich ľudským, ekonomickým, kultúrno-spoločenským i duchovným potenciálom v kontexte ich dlhodobo harmonického súžitia s väčšinovým obyvateľstvom v Srbskej republike, sa zaoberali na pôde Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) 12. júna 2012 jeho predseda Igor Furdík, Jej excelencia pani Radmila Hrustanović, veľvyslankyňa Srbskej republiky na Slovensku, Anna Makanová-Tomanová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) v Srbskej republike, Pavel Čáni, riaditeľ Národného múzea v Báčskom Petrovci a Vladimír Valentík, predseda Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. I. Furdík informoval hostí o aktuálnych úlohách, ktoré v súčasnosti rieši ÚSŽZ, spomedzi nich zaujíma kľúčové postavenie kompetenčný zákon, ktorým úrad prechádza od 1. septembra 2012 pod pôsobnosť Ministerstva zahraničných vecí SR. Predseda ÚSŽZ upriamil pozornosť aj na priebeh zasadnutí dotačných komisií, zaoberajúcich sa posudzovaním, analýzou a odporúčaním návrhov projektov pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorými vláda SR v pôsobnosti úradu podporuje aktivity najmä v oblasti spoločensko-kultúrneho, vzdelanostného a duchovného života našich krajanov vrátane Slovákov, žijúcich vo Vojvodine. V tejto súvislosti R. Hrustanović ocenila vysokú úroveň vzťahov Slovenska a Srbska pri riešení obojstranne prospešných impulzov a skvalitnenia jazykovej, kultúrnej a duchovnej sebarealizácie slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Vedúca delegácie vojvodinských Slovákov A. Makanová-Tomanová v kontexte riešenia aktuálnych úloh, stojacich pred NRSNM sa zmienila o problémoch súvisiacich s tlačiarňou Kultúra v Báčskom Petrovci, ktorú plánuje súčasný vlastník spoločnosti Neografia privatizovať. A. Makanová-Tomanová spoločne s V. Valentíkom apelovali, aby sa aj pričinením ÚSŽZ otvorili konštruktívne rozhovory s Maticou slovenskou o možnosti prevodu tlačiarne Kultúra do vlastníctva a správy Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vo Vojvodine. P. Čáni poukázal zasa na potrebu pomoci pri financovaní rekonštrukcie a obnovy Múzea v Báčskom Petrovci, pričom sa odvolával na dohovor, resp. prísľub zo strany bývalého vedenia ÚSŽZ. A. Makanová-Tomanová a V. Valentík upriamili pozornosť aj na problémy, ktoré vytvára súčasný zákon o prechodnom a trvalom pobyte na Slovensku, keď Slováci zo zahraničia, držitelia Osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, musia platiť 200 eur za zdravotnú prehliadku a zdravotné poistenie. Predseda ÚSŽZ informoval hostí o možnosti dohody medzi Srbskou republikou a Slovenskou republikou o tom, že dlh Srbska voči Slovensku vo výške 11 miliónov USD by sa potenciálne mohol vyrovnať predisponovaním pre potreby slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Riešení sa v takomto kontexte núka viacero - jednou z transparentných možností by podľa I. Furdíka bolo zriadenie nadácie na tento účel. Veľvyslankyňa R. Hrustanović prisľúbila v tejto veci svoje osobné zaangažovanie pri sprostredkovaní problému srbskej strane, pričom v následnej debate s I. Furdíkom prediskutovali rôzne varianty ďalšieho postupu. V závere stretnutia I. Furdík informoval hostí o prípravách na jedno z tradičných vrcholných kultúrnych podujatí roka, na ktorom sa podieľa ÚSŽZ - na Krajanskú nedeľu v rámci 47. Folklórnych slávností pod Poľanou, pričom osobne pozval R. Hrustanović a A. Makanovú-Tomanovú do Detvy na veľkolepú prehliadku slovenského ľudového umenia a folkloristiky v prezentácii krajanských súborov z deviatich štátov. Reprezentatívna delegácia krajanov z Vojvodiny, významne zastupujúca záujmy slovenských komunít v Srbsku, sa počas pracovnej návštevy Slovenska stretla postupne na rokovaniach aj s podpredsedom vlády SR a ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Dušanom Čaplovičom a štátnym tajomníkom ministerstva kultúry Ivanom Sečíkom.
Igor Furdík ocenil aktivity Slovensko-českej spoločnosti v Prahe
15. júna 2012 - (uszz.sk)
Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Igor Furdík prijal 11. júna 2012 predsedu Slovensko-českej spoločnosti Radovana Čaploviča a prevádzkovateľa predajne Slovenská kniha v Prahe Zbyňka Adama. Predmetom rokovania boli aktivity spoločnosti ako aj jej snaha udržať existenciu Slovenskej knihy, jediného slovenského kníhkupectva v Českej republike. Z. Adam považuje za najväčší problém fakt, že predaj slovenských kníh v Českej republike už tri roky za sebou klesá a priestory predajne, ktorá momentálne sídli v budove Českej akadémie vied, má ako prevádzkovateľ zabezpečené iba do konca júla. Bez finančnej podpory z českej alebo slovenskej strany však predajňa svoju činnosť neudrží. Preto využil možnosť podpory zo strany Slovenskej republiky a prostredníctvom Slovensko-českej spoločnosti požiadal o investičný projekt na poskytnutie dotácie v roku 2012. Hlavným zámerom projektu je pokračovať v šírení povedomia o slovenskej umeleckej a odbornej literárnej produkcii v českom prostredí. Počas rokovania boli posúdené možnosti, ktoré by mali systémovo riešiť otázku ďalšieho dlhodobého zabezpečenia prevádzky predajne v Prahe. Fungovanie Slovensko-českej spoločnosti v Prahe, o ktorej informoval jej predseda R. Čaplovič, je popri využívaniu iných, hlavne vlastných zdrojov financovania, závislé aj na dotáciách zo strany SR. Ich prioritou je podpora kultúrnej, spoločenskej, umeleckej, vzdelávacej, výstavnej a vydavateľskej činnosti. Spolok už niekoľko rokov pôsobí ako spoluvydavateľ časopisu Slovenské listy. V rámci vzdelávacej činnosti organizuje kurzy pre deti a mládež zamerané na reálie z oblasti histórie, slovenského jazyka a etnografie a organizuje aj tradičné podujatie pri príležitosti výročia SNP. Kultúrno-spoločenské aktivity sú spojené s organizáciou Slovenských dní v Plzni a v Prahe, ktoré sa konajú v rámci dní Česko-slovenskej vzájomnosti. Predseda ÚSŽZ I. Furdík ocenil činnosť a doterajšiu prácu spolku aj predajne a informoval o ďalších zámeroch a perspektívach činnosti úradu spojených aj s budúcou spoluprácou a možnosťami podpory Slovensko-českej spoločnosti a predajne Slovenská kniha v Prahe.
V Čerpotoku rozihrali folkloristi žilky slovenskosti
Kurzy pečenia Bratislavských rožkov pre krajanov
14. júna 2012 - (slovenskezahranicie.sk)
Cech pekárov a cukrárov regiónu západného Slovenska oslovil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí so zaujímavou ponukou - zorganizovať pre Slovákov žijúcich v zahraničí niekoľkohodinové kurzy pečenia Bratislavských rožkov, ktoré sa stretávajú s veľkým záujmom a nevšedným ohlasom. Bratislavský rožok ako slovenská pekárska a cukrárska špecialita je známy v celom odbornom svete. V dávnejšej minulosti bol dodávaný aj na cisársky dvor do Viedne. Cech pekárov a cukrárov pred niekoľkými rokmi prihlásil Bratislavský rožok na chránenie v rámci EÚ ako Zaručene Tradičnú Špecialitu (ZTS). Schvaľovací proces je ukončený a čaká sa iba na zverejnenie jeho registrácie. Rožok bude môcť vyrábať a pomenovať ako „Bratislavský rožok“, alebo „Pressburger Kipfel“, alebo „Pozsonyi kifli“ každý, kto dodrží jeho chránené vlastnosti a receptúru. Kurzy pečenia Bratislavských rožkov by sa mohli realizovať v Bratislave v pekársko-cukrárskom odbornom učilišti, prípadne v Nitre, Banskej Bystrici alebo v Košiciach. Pri zabezpečení nevyhnutných podmienok na výrobu tejto slovenskej špeciality je cech ochotný zorganizovať kurzy aj v prostredí slovenských komunít v zahraničí.
Fitnes modelka Timea Majorová sa teší dcérke Charlize
Maďarská Nosztalgia vystriedala pizzériu
Nikoleta Frajkorová - Slovenka, ktorá otriasa mužským svetom dídžejingu
Rekonštrukcia bitky pri Rozhanovciach:
Bojovali študenti aj záhradná architektka
18. júna 2012 - (Nový Čas)
Na rekonštrukcii slávnej rozhanovskej bitky na lúke pri Beniakovciach sa zúčastnilo vyše 240 bojovníkov zo Slovenska, Poľska a Maďarska. Pred sedemsto rokmi bojovalo v týchto miestach okolo 10-tisíc vojakov, teraz organizátori čakali takýto počet návštevníkov, ktorí si nedali ujsť návrat do histórie. Vyše hodiny trvajúca bitka prebiehala v 13 dejstvách. Okrem bojovníkov s mečmi v nej nechýbali ani lukostrelci či dievčatá, ktoré pomáhali zraneným. Historické kostýmy a zbrane do rúk vzali do rúk aj členovia Spolku šarišských šermiarov Sarus z Prešova. Boli medzi nimi študenti ekonómie, archívnictva, záhradná architektka či technicko-hospodársky pracovník. Došlo k nej 15. júna 1312 a patrí medzi najväčšie bitky, aké sa v stredoveku udiali na území dnešného Slovenska - bojovalo v nej 10 000 vojakov. Dôležitá bola aj pre Košice, pre ktoré mala neskorší význam pri ich rozvoji. Košickí mešťania sa vtedy postavili na stranu kráľa Karola Róberta, ktorý aj vďaka nim zvíťazil nad Omodejovcami z rodu Aba. Kráľ na pomoc Košičanov nikdy nezabudol, mestu udelil veľa výsad, vďaka čomu hospodársky a kultúrny význam mesta začal rásť.
oslovma.hu: Bitka pri Rozhanovciach a Senváclav
KIA ani BMW sa do Maďarska nechystajú
14. júna 2012 - (tasr)
Maďarsko ponúka výrobcom automobilov vyslovene dobré podnikateľské prostredie v segmente priemyselnej výroby. Vyhlásil to dnes štátny tajomník úradu vlády zodpovedný za zahraničné vzťahy Péter Szijjártó, ktorý však dementoval mediálne správy o tom, že by v Maďarsku chceli investovať juhokórejská automobilka KIA či nemecká spoločnosť BMW. Maďarský denník Magyar Hírlap v utorok (12. 6.) napísal, že KIA Motors chce zriadiť v Maďarsku závod na výrobu motorov, v ktorom by zamestnali 3000 - 4000 ľudí. Kia tieto informácie poprela. O zámeroch BMW vybudovať výrobný závod vo východnej Európe, v rámci ktorej sa hovorilo aj o Miškovci, napísal v polovici mája nemecký denník Handelsblatt. Szijjártó v tejto súvislosti povedal, že nemá informácie o tom, že by prebiehali rokovania Maďarska o investíciách s uvedenými spoločnosťami. „Maďarsko ponúka vyslovene priaznivé obchodné prostredie vo výrobnom sektore. Ak sa niektorý podnik rozhoduje podľa referencií, tak vidí, že závody automobiliek Audi, Opel a Mercedes fungujú v Maďarsku dobre, a to môže byť argumentom v prospech našej krajiny,“ dodal štátny tajomník podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI.
Nokia sa zbaví ďalších ľudí
14. júna 2012 - (Ivana Sladkovská - Hospodárske noviny)
Dva roky prepúšťania a úspor nestačili. Fínska Nokia musí prepustiť ďalších 10-tisíc pracovníkov na celom svete. O prácu tak prídu nielen robotníci, ale aj časť manažmentu. Spoločnosť zároveň oznámila, že predáva britskú divíziu vyrábajúcu luxusné mobilné telefóny, značku Vertu. Podľa analytikov je každá úspora v Nokii dobrá. „Diskutovať môžeme len o tom, že to už mala urobiť skôr a či ich zamestnancov nemala prepúšťať ešte viac,” hovorí analytik Radim Dohnal zo Saxo Bank. Prepúšťanie sa týka najmä Fínska, kde Nokia musí zatvoriť jednu zo svojich fabrík. Úbytok asi 20 percent zamestnancov divízie mobilných telefónov Nokie by však maďarská pobočka už pocítiť nemala. Závod v Komárome, kde pracuje aj množstvo Slovákov, bude postupne prepúšťať podľa plánu, teda asi 4 000 ľudí do konca roka 2013. Až 1 200 z nich už prácu stratilo, no podľa maďarských médií sa už všetci zamestnali inde. Nokia predala luxusnú pobočku, britskú firmu Vertu, za 200 miliónov eur švédskej private equity firme EQT. „Nokia potrebuje získať hotovosť a luxusné telefóny očividne nie je segment, ktorý by pre ňu bol akokoľvek zaujímavý,” konštatuje Dohnal. „Nokia nemá čas starať sa o menej významné divízie, takto zlepší cash flow,” dodáva analytik Martin Prokop z Next Finance. Podľa analytikov je prepúšťanie a zmenšovanie správny krok, no Nokia by sa mala tiež zaoberať viac svojimi produktmi. „Aby Nokia prežila, potrebuje zvýšiť váhu svojich smartfónov. Ak by tento trh opustila, bola by to pre ňu pomalá smrť,” hovorí Prokop. Naráža predovšetkým na snahu Nokie orientovať sa na lacné telefóny. „Dnes sa nemá šetriť na vývoji a predaji, práve naopak, tu musí Nokia zatlačiť. Nemôže už takmer nič stratiť.” Radim Dohnal dodáva, že Nokia by sa mala podobne ako jej najväčší konkurenti viac orientovať na Čínu. „Mala by sa aspoň pokúsiť zastaviť masívny problém v Číne. Jej trhový podiel v smartfónoch klesol v prvom štvrťroku na 41 percent. Na porovnanie, v rovnakom období 2010 to bolo až 80 percent.”
To, čo sa vo svete len tak nevidí, je v Maďarsku realitou
14. júna 2012 - (tvnoviny.sk)
Skutočne kurióznu snímku poslal maďarskému portálu blikk.hu jeden z jeho čitateľov, 23-ročný Zsolt Szalay. Mladíkovi sa v týchto dňoch naskytol pohľad, ktorý si z pochopiteľných dôvodov nechcel nechať iba pre seba. A nielen pre tých 10-tisíc forintov (vyše 330 eur), ktoré od redakcie napokon za unikátnu fotografiu dostal. Jeho snímka je vskutku výnimočná. V meste Békés totiž zvečnil poštovú schránku, v ktorej si kedysi jej majitelia zohrievali večeru. Reč je o mikrovlnnej rúre, ktorá je teraz pripevnená na plote rodinného domu a poštári do nej hádžu korešpondenciu. Aby si tento zlepšovák nikto zo službukonajúcich poštárov nepomýlil s výdobytkom technológie, jeho majiteľ dvierka rúry jasne označil veľkým nápisom: LIST. Proste svetový vynález, čo poviete?
Zadržali dvoch Vietnamcov a dvoch Slovákov obchodujúcich s drogami
14. júna 2012 - (tasr)
Príslušníci maďarského Národného úradu vyšetrovania (NNI) a Protiteroristického centra zadržali v utorok v 10. budapeštianskom obvode na ulici Állomás dvoch Vietnamcov a dvoch občanov SR, ktorí obchodovali s drogami. Podľa dnes zverejnených informácií NNI po zadržaní podozrivých, z ktorých dvaja pašovali zakázanú látku do Maďarska, kriminalisti zhabali hotovosť v hodnote 75.500 eur a 14 kilogramov marihuany. NNI inicioval vzatie do väzby podozrivých, ktorí čelia obvineniu zo zneužitia drog, informovala maďarská tlačová agentúra MTI.
Ako vyzerá internetová minúta?
14. júna 2012 - (Intel / Sme)
Do konca roka bude na internet pripojených 7 miliárd zariadení, čo je viac ako počet obyvateľov planéty. Tie dokážu v priebehu dvoch dní vytvoriť toľko informácií, koľko za sebou zanechalo ľudstvo do roku 2003. Tvrdí to Intel, ktorý zostavil infografiku, ktorá namiesto neadresných čísel ukazuje, ako vyzerá každá internetová minúta. Čo sa stane za šesťdesiat sekúnd na internete?
- Internetom prebehnú IP dáta v objeme 639 800 GB.
- Stiahnutých je 47 tisíc aplikácií.
- Google obslúži 2 milióny vyhľadávaní.
- 204 miliónov e-mailov je doručených príjemcom.
- 277 tisíc ľudí sa prihlási na svoj účet na Facebooku.
- Zobrazí sa 6 miliónov webových stránok.
- Ľudia na YouTube nahrajú 30 hodín obrazového materiálu a súčasne si prezrú 1,3 milióna videí.
- Na Twitteri sa objaví 100 tisíc nových tweetov.
- Na Wikipedii je publikovaných šesť nových článkov alebo hesiel.
Maďar Kassai dopískal, gól Ukrajiny mal platiť
Meteorológovia varujú pred horúčavami - V Budapešti polievajú ulice
18. júna 2012 - (tasr)
Celoštátna meteorologická služba (OMSZ) v Maďarsku vydala od dnešného poludnia pre územie celej krajiny druhý stupeň varovania pred horúčavami, ktoré bude platiť až do štvrtka večera vzhľadom na to, že priemerné denné teploty presiahnu v uvedenom období 25 stupňov Celzia. Podľa internetovej stránky OMSZ v utorok v Sabolčsko-satmársko-berežskej, Hajducko-bihárskej, Jasovsko-veľkokumánsko-solnockej, Békešskej, Čongrádskej, Báčsko-malokumánskej a Peštianskej župe presiahne priemerná denná teplota 27 stupňov, preto tam vyhlásia najvyšší stupeň výstrahy pred horúčavami. V Budapešti ochladzuje ulice 20 polievacích áut vodne aj v noci, na chladenie električkových koľajníc nasadil Budapeštiansky dopravný závod (BKV) sedem mechanizmov. V maďarskom hlavnom meste je k dispozícii záujemcom o osvieženie 13 kúpeľov a kúpalísk, ktoré sú otvorené v horúčavách do 20.00 h. V sobotu ich navštívilo takmer 15.000, v nedeľu vyše 27.000 návštevníkov. Budapeštianske vodárne budú od utorka rozdávať na najrušnejších križovatkách balenú pitnú vodu.
Po maďarskej skalolezkyni hodil mladík skalu, úraz neprežila
14. júna 2012 - (tasr)
Skalu, ktorá uplynulý víkend spôsobila smrť 25-ročnej skalolezkyne v kameňolome pri severomaďarskom Pusztamaróte, zhodil budapeštiansky gymnazista, uviedol dnes maďarský bulvárny denník Blikk. Mladú ženu zasiahla do hlavy skala veľkosti tehly v sobotu, keď sa vracala dole zo skál. Liezla tam spolu s dvoma mužmi pomocou horolezeckých lán a karabín. Prilbu skalolezkyňa nemala. Polícia potvrdila, že v tom čase sa hore nachádzala skupina desaťročných školákov. Kriminalisti ich v stredu vypočuli, neobjavila sa však informácia, ktorá by svedčila o zodpovednosti detí za túto udalosť. Polícia Komáromsko-Ostrihomskej župy začala trestné stíhanie neznámej osoby podozrivej z trestného činu usmrtenia z nedbanlivosti, uvádza sa na internetovej stránke maďarskej polície. Vrtuľník pri zásahu zablúdil a zranenú našli záchranári až 50 minút po zavolaní. Pacientka v nedeľu v nemocnici podľahla zraneniam lebky.
V kauze vraždy Maďara Fenyőa asi identifikovali tretieho Slováka
15. júna 2012 - (tasr)
Maďarský Národný úrad vyšetrovania (NNI) v súvislosti s vraždou podnikateľa Jánosa Fenyőa z roku 1998 požiadal o právnu pomoc slovenské orgány, píše dnes maďarský denník Magyar Hírlap, podľa ktorého pravdepodobne identifikovali tretieho Slováka. Hľadaný tretí páchateľ zo Slovenska podľa denníka bol zrejme vodičom nájomného vraha a mohol tiež napomáhať pri získaní auta na útek i vražednej zbrane s muníciou. V zdôvodnení súdneho rozhodnutia sa uvádza, že organizovaného plánovania vraždy a úteku sa nezúčastnili iba traja Slováci, ale ešte niekoľko osôb, píše Magyar Hírlap, podľa ktorého sa objednávateľ, ani sprostredkovateľ medzi nájomným vrahom a objednávateľom nemôže cítiť bezpečne. NNI podľa informácií z konca mája zverejnených v denníku Magyar Nemzet má čoraz viac dôkazov, ktoré je možné použiť aj voči pravdepodobným objednávateľom vraždy. Dvaja podozriví Slováci - Jozef R. a Ladislav T. sú vo vyšetrovacej väzbe v Maďarsku. Ladislava T. vydali v apríli na maďarskú žiadosť slovenské orgány Maďarsku, pôvodne ho podozrievali z toho, že na miesto činu priviezol nájomného vraha. NNI podozrieva zo samotnej vraždy Jozefa R. a podľa kriminalistov v aute sedela aj tretia osoba. NNI vyšetruje úkladnú vraždu Fenyőa, ktorá sa stala 11. februára 1998. Jozefa R., ktorý je v súčasnosti vo vyšetrovacej väzbe, zadržali v SR 17. februára 2011. Mediálneho magnáta Fenyőa zavraždil samopalom páchateľ na budínskej strane Margitinho ostrova, keď podnikateľ čakal na križovatke pri semaforoch. Vrah vyskočil zo starého vozidla značky Mitsubishi a cez okno dávkou zavraždil podnikateľa, potom z miesta činu ušiel. Očití svedkovia videli terénne vozidlo a utekajúceho muža, ktorý pod jednou bránou zahodil kabát, čiapku a zbraň, ktoré polícia našla. Maďarská tlačová agentúra MTI konštatovala, že spôsob vraždy svedčí o tom, že ju vykonal nájomný vrah.
V Budapešti núdzovo pristálo lietadlo Lufthansy, zomrel tam človek
18. júna 2012 - (tasr)
Lietadlo nemeckej spoločnosti Lufthansa smerujúce z Mníchova do tureckej Ankary muselo dnes núdzovo pristáť na budapeštianskom medzinárodnom Letisku Ferenca Liszta kvôli nevoľnosti 70-ročného muža. Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, muža po pristátí záchranári oživovali, no bez úspechu. Hovorca spoločnosti Budapest Airport Mihály Hardy v tejto súvislosti uviedol, že v prípade vážnych zdravotných komplikácií lietadlá okamžite pristanú na najbližšom letisku. Častejšie sa takéto prípady stávajú v letnej sezóne, zvyčajne spôsobujú problémy pasažierom srdcovo-cievne ochorenia.
Maďarský šofér pri Štúrove zrazil 3 maďarských cyklistov
17. júna 2012 - (cas,sk)
Pri Štúrove (okres Nové Zámky) maďarský šofér István (19) autom zrazil troch maďarských cyklistrov. Csaba († 47) zomrel na mieste. Nehoda sa stala v sobotu večer na ceste medzi Štúrovom a Kamenicou nad Hronom (okres Nové Zámky), kde po ceste išli piati maďarskí cyklisti. Zo zatiaľ nezistených príčin vodič István (19) za volantom auta Opel Astra s maďarskými evidenčnými číslami v miernej pravotočivej zákrute prešiel do protismeru a tam čelne zrazil troch maďarských cyklistov. Nehodu potvrdila nitrianska krajská policajná hovorkyňa Božena Bruchterová. „Vodičovi alkohol nezistili”, dodala hovorkyňa. Jeden zo zrazených cyklistov Csaba († 47) zomrel na mieste nehody. Ďalšieho zraneného cyklistu s mozgovolebečným poranením previezli leteckí záchranári do nemocnice s poliklinikou v Nových Zámkoch. Ako informovala hovorkyňa záchranárov Sylvia Galajda leteckí záchranári ošetrovali aj muža z maďarského mesta Ostrihom, ktorý pri nehode utrpel vážne zranenia hrudníka, brucha a nôh. V umelom spánku ho transportovali do nemocnice v Nitre. V opli, ktorý narazil do cyklistov boli okrem vodiča aj ďalší štyria mladí maďarskí spolucestujúci vo veku od 16 do 22 rokov.
Slovenský autobus ukradnutý pri Viedni sa našiel v Maďarsku
18. júna 2012 - (tasr)
Slovenský turistický autobus, ktorý v noci nadnes ukradli v dolnorakúskom Vösendorfe pri Viedni, sa ešte v priebehu dnešného dňa podarilo nájsť v Maďarsku. Vozidlo bolo nepoškodené, no páchatelia zatiaľ nie sú známi. Slovenský vodič podal ráno trestné oznámenie na polícii vo Vösendorfe, informovala agentúra APA. Autobus ukradli z parkoviska pri hoteli. Vodič tam zaparkoval v nedeľu približne o 23.00 h. Počas pátrania sa zistilo, že vozidlo v hodnote 150.000 eur spozorovali v Maďarsku. Policajti z operačného centra v Nickelsdorfe nadviazali kontakt s maďarskými kolegami, ktorí autobus zaistili na parkovisku.
Havária slovenského autobusu si vyžiadala šesť zranených
20. júna 2012 - (tasr)
Šesť zranených si vyžiadala havária slovenského autobusu, ktorý sa dnes pri maďarskom meste Csép zrazil s osobným vozidlom taktiež so slovenským evidenčným číslom. Informoval o tom maďarský sever index.hu. Podľa maďarskej polície nemal ani jeden z vodičov zapnutý bezpečnostný pás. Autobus prevážal slovenských turistov z Chorvátska späť do vlasti. Nehodu zapríčinil vodič osobného auta. Z doposiaľ nezistených príčin prešiel do protismeru a čelne narazil do autobusu. Ľahšie zranenia utrpeli štyria pasažieri autobusu. Vodič osobného auta a jeho spolujazdec utrpeli vážnejšie zranenia.
V budapeštianskom metre vyhlásili bombový poplach
19. júna 2012 - (tasr)
Stanicu budapeštianskeho metra Deák tér museli dnes ráno uzatvoriť kvôli bombovému poplachu. Vlakové súpravy na tejto stanici, ktorá je križovatkou všetkých troch liniek metra, nezastavujú. Podľa maďarského spravodajského servera Origo.hu budapeštianska polícia informovala, že anonymný telefonujúci o 07.30 h na linke záchranárov oznámil, že na Námestí Ferenca Deáka je v metre bomba. Polícia uzatvorila stanicu a pyrotechnici prehľadávajú jej priestory.
O čom píšu Ľudové noviny?
Verdiho Nabucco symbolickým mostom
Slovensko-maďarské stretnutie evanjelických farárov v Budapešti
Podpory CSS na miestne slovenské aktivity a programy v roku 2012
Deň Slovákov v Maďarsku 7. júla v Jášči
Vyhodnotili súbehy Wekerleho fondu zoznam úspešných konkurzných projektov Slovákov v Maďarsku
Sen o plnom internáte
Rozlúčili sa budapeštianski škôlkari
Slovenskí žiaci na Budínskom hrade
Mestské dni so slovenskými aktérmi
Potulky Červeným Kláštorom
47. Folklórne slávnosti pod Poľanou
Folklórne slávnosti pod Poľanou (FSP) v Detve sa uskutočnia od 6. do 8. júla. V rámci FSP sa predstavia aj Slováci žijúci v zahraničí. Krajanská nedeľa bude 8. júla v predpoludňajších hodinách. Slovákov žijúcich v Maďarsku budú zastupovať 20-ročná ľudová hudba Svrčkovci zo Šalgótarjánu a speváci Martin Hubaček a Anna, Viera a Žofia Komjáthiové.
Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Subjektívny atlas Maďarska - „Aká je naša vlasť? Akí sme my, Maďari?“
Keby som bol hus...
http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#