Monitor / Zo slovenskej tlače / Apríl - Máj 2016

Treba zmeniť verejné myslenie, ale na celoštátnej úrovni, aby to ľudia prijali, uverili tomu a chceli tento druh hospodárskej politiky, vysvetľoval na konci apríla v televízii Echo TV člen dozornej rady jednej z nadácií Maďarskej národnej banky, prečo táto inštitúcia nalieva obrovské sumy do vybraných médií. Všetko, čo bolo doteraz, treba vymeniť a vyradiť, naše predstavy musia ísť na každú univerzitu, do hlavy každého vysokoškolského učiteľa. Podľa ekonóma Csabu Lentnera, bývalého poslanca krajne pravicovej strany MIÉP, dnes člena vládnej strany Fidesz, môže táto strana budúce voľby v roku 2018 vyhrať len vtedy, ak si bude celá krajina myslieť to, čo ona a odlišné názory budú potlačené.

POZABUDOL SA

Ani v Maďarsku nie je úplne bežné, aby niekto z vládnych kruhov otvorene hovoril o plánovanom manipulovaní verejnej mienky, potláčaní iných názorov a snahe získať názorový monopol. Plus o zneužívaní verejných peňazí na tieto účely. Lentner možno pozabudol na opatrnosť, lebo bol medzi svojimi. Echo TV je krajne pravicová televízia podporujúca vládu Fideszu. Jej najznámejší politický „analytik” napríklad vo vlastnej relácii plnej konšpiračných teórií tvrdil, že ekologickú katastrofu z roku 2010 (jedovatý priemyselný kal z poškodenej nádrže zaplavil niekoľko dedín), spôsobilo umelé zemetrasenie zámerne vyvolané Američanmi. Majiteľ Echo TV Gábor Széles je príkladom oligarchu, ktorý svojimi médiami podporuje vládu, organizuje masové pochody na podporu Orbána a je preto spolu s týmito médiami hojne dotovaný z verejných peňazí.

AKO ZA MEČIARA

Aké názory to treba presadiť ako jediné možné? V hospodárskej politike to znamená silný centralizovaný štát, ktorý všetko kontroluje, do všetkého zasahuje a prerozdelúje „skoro” všetky peniaze podľa politického kľúča, oficiálne pre vyššie národné dobro. Znamená to opätovné znárodňovanie, pomocou prerozdeľovania peňazí a manipulácie trhu umelé vytváranie novej vrstvy „národných” podnikateľov a bankárov, vďačných a lojálnych k vládnucej strane (podobnosť s Mečiarovskými privatizáciami nie je náhodná). A znamená to tiež šírenie konšpiračných teórií o úpornej snahe Západu, medzinárodných finančných kruhov a inštitúcií, ako je napríklad Medzinárodný menový fond zotročiť, a zničiť maďarský národ. Čo by sa im za prispenia domácich zradcov a zapredancov (opozícia, občianski aktivisti, umelci, protestujúci učitelia atď.) aj podarilo, ak by v čele Maďarov doma i za hranicami nestál taký statočný a obetavý vodca, akým je Viktor Orbán. Poprednú úlohu v manipulácii s verejnou mienkou má práve národná banka, i keď to v demokratickom právnom štáte rozhodne nepatrí medzi jej obvyklé úlohy. Banka si založila rad nadácií, do ktorých len za minulý rok previedla asi 840 miliónov eur. Z týchto peňazí napríklad založila univerzitu šíriacu orbánovské ekonomické a politické idey, vydáva predražené knižky vládnych ekonómov a mysliteľov (vrátane Lentnera) a podporuje spriaznené médiá. Najlepšie, ak sú zároveň majetkom príbuzných šéfa banky Györgya Matolcsyho. Len firma New Wawe Matolcsyho bratranca vlastniaca spravodajské servery origo.hu a vs.hu vlani od národnej banky pod rôznymi zámienkami dostala najmenej 1,8 milióna eur. Časť novinárov vs.hu podala výpoveď, keď sa prevarilo, že ich takto spolufinancuje centrálna banka.

„RAMBO” V SLUŽBÁCH ORBÁNA

Nie je to však jediný spôsob, ako sa vláda z verejných peňazí snaží ovládnuť médiá. Andy Vajna bol známy hollywoodsky producent maďarského pôvodu, podieľal sa na filmových sériách ako Rambo alebo Terminátor. Po návrate do Maďarska sa v roku 2011 stal Orbánovým zmocnencom pre filmový priemysel a jednou z vplyvných postáv režimu. Pokračuje, samozrejme, súbežne v súkromnom podnikaní, kúsok od slovenských hraníc v Etyeku vlastní veľké filmové štúdio. Ide aj v hazardných hrách a vlastní kasína. Vlani dostala Vajnova firma od maďarskej Eximbank pôžičku 6,75 miliardy forintov (asi 22 miliónov eur) ako príspevok na to, aby mohla od zahraničných majiteľov odkúpiť TV2, jednu z dvoch veľkých komerčných televízií v Maďarsku. Ďalšiu najmenej miliardu forintov táto firma dostala od banky na prevádzku televízie. Eximbank je štátom riadená banka, ktorá má podporovať maďarský export. Pôžička pre Vajnu je v rozpore s jej určením, nebol na ňu žiadny racionálny a legitímny dôvod. Navyše je dosť sporné, či bude banka peniaze od prominenta režimu skutočne chcieť naspäť. Podstatné pre Eximbank však je, že týmto pomohla vládnemu činiteľovi ovládnuť a postaviť do služieb režimu veľkú komerčnú televíziu. Na jej vysielam sa zmena majiteľa okamžite prejavila. Rad známych novinárov z nej postupne odchádza, nechcú slúžiť pod dohľadom vládnych politrukov. Maďarské komerčné televízie sa dlho snažili politike všemožne vyhýbať, aby sa nedostali do konfliktu s Orbánom. To však režimu časom prestalo stačiť a začal od nich požadovať aktívnu službu a šírenie vládnej propagandy. Aby si zabezpečil ich servilitu, pokúsil sa ich zastrašiť: presadil nový mediálny zákon, hrozil im odobratím licencií a zaviedol sektorovú daň z reklamy. Pre istotu sa ich tiež pokúsil cez nastrčených podnikateľov kúpiť od pôvodných majiteľov. Pri druhej veľkej komerčnej televízii RTL Klub to nevyšlo, nevyberavý tlak vlády ju naopak prinútil, aby sa politikou začala zaoberať. Vo svojom spravodajstve sa už venuje korupcii a rýchlemu bohatnutiu politikov a podnikateľov Fideszu. Pri TV2 naopak Orbánov zámer vyšiel.

DRUHÁ ČASŤ PRÍBEHU CHÝBA

Účasť Eximbank na Vajnovej transakcii je zaujímavá aj z iného dôvodu - banka je dobrým príkladom toho, prečo si Orbán a spol. nutne musia podriadiť čo najviac médií, aby si udržali moc. Medzi Orbánovou vládou a Bruselom práve prebieha spor o to, či sa dlhy Eximbank majú započítavať do maďarského štátneho dlhu. Podľa orbánovcov nie, Budapešť tvrdí, že banka je nezávislý komerčný finančný ústav. Podľa Eurostatu je však Eximbank plne ovládaná štátom a jej dlh je preto súčasťou štátneho dlhu. Ak sa však dlh banky skutočne započíta do štátneho dlhu, vysvitne, že ten od nástupu Orbánovej vlády v roku 2010 poklesol len minimálne, z 81 na 78 percent HDP. A pritom vláda na jeho znižovanie použila veľkú časť zoštátneného majetku súkromných penzijných spoločností, ktorý bude čoskoro penzijnému systému veľmi chýbať. Plus zvýšila príjmy štátu zavedením množstva mimoriadnych daní podväzujúcich ekonomický rozvoj. Znižovanie štátneho dlhu pritom vydáva Orbán za jeden zo svojich veľkých úspechov. Napriek utrateniu peňazí určených na penzie, vyšším príjmom rozpočtu a ďalším jednorazovým opatreniam však dlh príliš neklesol. V konečnom dôsledku to znamená, že Orbánove vlády od roku 2010 hospodária ešte horšie ako ich predchodcovia. Viac manipulujú so štatistikami a mnohé výdavky zastierajú napríklad tým, že ich uskutočňujú cez nastrčené inštitúcie. Pritom ide čoraz menej peňazí do školstva a zdravotníctva alebo na kultúru, ak to práve nie sú umelci slúžiaci režimu. Máločo tak dobre ukazuje, aké enormné sumy sa v Maďarsku pod Orbánom rozkrádajú a miznú z rozpočtu smerom k vládnym politikom a ich blízkym. Z vládnych médií, „verejnoprávnej” televízie a teraz už aj z TV2 sa však druhú časť príbehu nedozviete. Tam zaznievajú len pochvalné ódy o tom, ako vláda ostošesť znižuje dlh, maďarská ekonomika beží na plný plyn a všetci si žijú čoraz lepšie. Bez všetkých tých ale a lenže, ktoré k tomu musia dodať nezávislé médiá oslovujúce nezávislých analytikov. Kým provládne médiá dostávajú verejné peniaze, nezávislé majú ekonomické problémy. Čelia likvidačným žalobám, mimoriadnym daniam, podnikatelia sú zastrašovaní, aby im nezadávali inzerciu. A sú všemožne šikanované. Tento týždeň bol štáb televízie RTL Klub na neurčito vykázaný z parlamentu, pretože si dovolil ísť za vládnymi poslancami a klásť im nepríjemné otázky. Podobný osud už predtým postihol aj iné nezávislé médiá.

Počet obyvateľov Maďarska klesol po zmene režimu o pol milióna

http://www.teraz.sk/zahranicie/pocet-obyvatelov-madarska-klesol/196413-clanok.html

OSN odtajní spisy o maďarskej revolúcii z roku 1956

http://www.teraz.sk/zahranicie/osn-madarsko-revolucia-spisy/195662-clanok.html

Prvé obvody piatich hlavných miest strednej Európy budú spolupracovať

http://www.teraz.sk/zahranicie/mesta-obvody-spolupraca/195664-clanok.html

V Budapešti zadržali Slováka, ktorého odsúdili za vraždu

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-slovak-vrah-zadrzanie/195617-clanok.html

Ján Figeľ sa stane osobitným vyslancom EÚ pre náboženské slobody vo svete

http://www.teraz.sk/slovensko/figel-osobitny-vyslanec-nabozenstvo/195430-clanok.html

Majstrovstvá sveta v hokeji 2016

Nemci sa natrápili s Maďarmi

http://sport.aktuality.sk/c/216745/ms-2016-hokej-nemci-sa-natrapili-s-madarmi-do-stvrtfinale-z-tretieho-miesta/

Historické víťazstvo Maďarov

na svetovom šampionáte po vyše 77 rokoch / Dôležitý krok k záchrane v elitnej kategórii MS

http://hnonline.sk/sport/662927-madari-vyhrali-jednoznacnym-vysledkom-prvykrat-na-sampionate-po-77-rokoch

Slovensku fandia aj Slováci v Maďarsku

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/946414572124186/?type=3&;theater

Slováci nedali na úvod Maďarom šancu. Vyhrali 4:1

http://www.teraz.sk/sport/rusko-slovensko-madarsko-ms/195605-clanok.html

Slováci vstúpili do šampionátu výhrou

http://www.teraz.sk/sport/online-slovensko-madarsko-ms-hokej/195422-clanok.html

Slovensko - Maďarsko

V sobotu 7. mája o 11.15 h v Petrohrade

Nechajte sa prekvapiť

http://www.teraz.sk/sport/sille-slovensko-madarsko-ms-v-hokeji/195424-clanok.html

Podcenenie súpera nehrozí

http://hokej.pravda.sk/ms-2016/clanok/392255-dravecky-pred-madarmi-podcenenie-supera-nehrozi/

Stať sa môže všeličo

http://sport.sme.sk/c/20156648/zobrat-slovakom-body-nikdy-neviete-vravi-madarsky-trener.html

Prvý vzájomný zápas po siedmich rokoch

http://www.webnoviny.sk/ms-v-hokeji-2016/clanok/1063722-slovaci-nechcu-madarov-podcenit-vela-o-nich-nevedia/

Čistý zisk MOL-u vzrástol o 165 %

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/392236-cisty-zisk-firmy-mol-u-vzrastol-o-165/

Maďarská priemyselná produkcia klesla prvýkrát za takmer tri roky

http://ekonomika.sme.sk/c/20156989/madarska-priemyselna-produkcia-klesla-prvykrat-za-takmer-tri-roky.html

Na pultoch je čoraz menej slovenských potravín

https://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii/656199-na-pultoch-je-coraz-menej-slovenskych-potravin-ich-pocet-sa-kazdorocne-znizuje

Predsedom medzivládnych komisií pre cezhraničnú spoluprácu bude štátny tajomník rezortu vnútra

V slovensko-maďarskej komisii predseda za maďarskú stranu nie je určený.

http://www.24hod.sk/predsedom-medzivladnych-komisii-bude-statny-tajomnik-rezortu-vnutra-cl434924.html

Prokurátor žiada 20 rokov pre extrémistu Budaházyho

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-prokurator-ziada-20-rokov/194805-clanok.html

Tretina zamestnancov v Maďarsku denne dochádza za prácou mimo bydliska

http://www.teraz.sk/ekonomika/zamestnanci-madarsko-dochadzanie/194683-clanok.html

Zákaz dvojakého občianstva nezrušili

http://www.teraz.sk/slovensko/nr-sr-zakaz-dvojake-obcianstvo-novela/194098-clanok.html

Tretia vláda R. Fica získala dôveru

http://www.teraz.sk/slovensko/tretia-vlada-fico-hlasovanie-o-dovere/193838-clanok.html

Prešľap maďarského moderátora

Snažil sa ozvláštniť svoju predpoveď počasia

http://www.cas.sk/clanok/392880/preslap-madarskeho-moderatora-uz-sleduje-cely-svet-za-ten-napad-dostal-okamzite-padaka/

Halászlé, klobásky a tri dni na veľkej rieke

http://velecky.blog.sme.sk/c/416062/halaszle-klobasky-a-tri-dni-na-velkej-rieke.html

Budapešť chce vypudiť Uber z krajiny, aj habaním áut

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/391852-madarska-vlada-chysta-vypudit-uber-z-krajiny/

Budapeštianski taxikári sa zhromaždili na protest proti firme Uber

http://www.teraz.sk/zahranicie/budapestianski-taxikari-sa-zhromazdil/193652-clanok.html

Predsedu obecnej organizácie Jobbiku odsúdili za popieranie holokaustu

http://www.teraz.sk/zahranicie/predsedu-obecnej-jobbiku-odsudenie/193703-clanok.html

Odstúpila redakcia portálu dotovaného centrálnou bankou

http://www.omediach.com/tlac/item/8944-odstupila-redakcia-portalu-dotovaneho-centralnou-bankou

Pannonhalma - Slovenský cyklista Marek Čanecký vyhral prvé tohtoročné preteky V4

http://www.teraz.sk/sport/cyklista-canecky-vyhral-prve-tohtoro/193353-clanok.html

Maďarsko sa rozlúčilo s laureátom Nobelovej ceny Imre Kertészom

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-sa-rozlucilo-s-laureatom/193216-clanok.html

Vo Veľkom Krtíši maskovaní muži zobrali Maďarovi pred bankou 100.000 eur

http://www.teraz.sk/regiony/policia-lupez-madar-100000-eur/192885-clanok.html

Na Slovensku sa minulý rok vyrobilo viac ako milión automobilov

http://www.teraz.sk/ekonomika/slovensko-automobily-vyroba-rekord/192706-clanok.html

Mercedes rozširuje výrobu v Maďarsku. Investuje 595 mil. eur

http://auto.pravda.sk/magazin/clanok/391838-mercedes-rozsiruje-vyrobu-v-madarsku-investuje-tam-595-mil-eur/

Ktoré značky áut sú najvyhľadávanejšie?

Národy často googlia iné ako domáce značky

http://auto.sme.sk/c/20142945/ktore-znacky-aut-su-najvyhladavanejsie.html

Uskutoční sa Maďarsko-slovenský poradenský deň

http://www.teraz.sk/ekonomika/uskutocni-sa-madarsko-slovensky-pora/192677-clanok.html

Z maďarského parlamentu a domu poslancov ukradli desiatky počítačov

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-parlament-kradez/192550-clanok.html

Podiel Maďarov vnímajúcich Židov negatívne stúpol za rok z 23 na 26 %

http://www.teraz.sk/zahranicie/podiel-madarov-vnimanie-zidov/192555-clanok.html

Slovensko bude mať možno ďalšieho svätca

Život Titusa Zemana skúma Vatikán

http://www.teraz.sk/slovensko/vatikan-blahorecenie-svaty-titus-zeman/192473-clanok.html

Maďarská vláda predložila parlamentu návrh rozpočtu pre rok 2017

http://www.teraz.sk/ekonomika/madarsko-vlada-navrh-rozpoctu-2017/193805-clanok.html

Podnikateľské prostredie

Slovensko predbehlo Maďarsko a Bulharsko

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/390367-podnikatelske-prostredie-sa-u-nas-mierne-zlepsilo-predbehli-sme-madarov/

Exprezident Sólyom ostro skritizoval Orbánovu vládu

http://www.teraz.sk/zahranicie/exprezident-solyom-kritika-vlady/194078-clanok.html

Podpora Fideszu klesla pod 30 percent

http://www.teraz.sk/zahranicie/podpora-fideszu-klesla-v-najnovsom/194043-clanok.html

Podpora Fideszu klesla

http://www.teraz.sk/zahranicie/podpora-vladnucej-strany-fidesz-klesla/192389-clanok.html

V Budapešti si opäť pripomenuli obete holokaustu Pochodom života

http://www.teraz.sk/zahranicie/budapest-spomienka-obete-holokaust/192261-clanok.html

V Segedíne o ochrane vonkajších hraníc EÚ

http://www.teraz.sk/zahranicie/ochrana-vonkajsich-hranic-eu-segedin/196695-clanok.html

Maďarské referendum o kvótach napadli na ústavnom súde

http://www.teraz.sk/zahranicie/referendum-o-kvotach-v-madarsku/198365-clanok.html

„Referendová otázka vlády nepatrí do kompetencie parlamentu, ale Európskej únie, preto o nej nie je možné rozhodnúť v plebiscite...“

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarske-referendum-o-kvotach-napadli/196999-clanok.html

Maďarskí socialisti vyzvali k neúčasti na referende o kvótach

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-referndum-utecenecke-kvoty/196504-clanok.html

Maďarská vláda odštartuje pred referendom o kvótach informačnú kampaň

http://svet.sme.sk/c/20163327/madarska-vlada-odstartuje-pred-referendom-o-kvotach-informacnu-kampan.html

János Lázár: Komisia nemôže vynucovať kvóty

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-kvoty-minister/196536-clanok.html

Desať rokov väzenia za okradnutie migrantov

http://www.aktuality.sk/clanok/337595/madar-dostal-desat-rokov-vazenia-za-okradnutie-migrantov/#

Ministri vnútra Rakúska a Maďarska rokovali o migračnej situácii

http://www.teraz.sk/zahranicie/ministri-vnutra-rakuska-a-madarska-ro/197249-clanok.html

Prečo už Fico nestraší utečencami a do konca roka asi ani nebude

http://www.aktuality.sk/clanok/338932/preco-uz-fico-nestrasi-utecencami-a-do-konca-roka-asi-ani-nebude/

Orbán v Nemecku

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-sa-stretne-s-kohlom/192493-clanok.html

V. Orbán a H. Kohl deklarovali podporu politike Angely Merkelovej

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-sa-stretne-s-kohlom/192493-clanok.html

Orbán má plán, ktorý plánom nie je

Na utečeneckú krízu nemá lepší recept než Merkelová

http://komentare.sme.sk/c/20143149/orban-ma-plan-ktory-planom-nie-je.html

Rakúsko obnovilo dočasné kontroly na hraniciach s Maďarskom

http://www.teraz.sk/zahranicie/rakusko-madarsko-hranicne-kontroly/193614-clanok.html

Dráma na hraniciach s Maďarskom. Slovenskí colníci strieľali na auto s migrantmi

http://hnonline.sk/slovensko/659395-drama-na-hraniciach-s-madarskom-slovenski-colnici-strielali-na-auto-s-migrantmi

V. Orbán o sankciách za neprijatých utečencov: Sú ranou pod pás

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-o-sankciach-utecenci-rana/195427-clanok.html

Minister Lazár považuje nový návrh EK o prerozdeľovaní migrantov za neľudský

http://www.aktuality.sk/clanok/335930/madarsky-minister-lazar-povazuje-novy-navrh-ek-o-prerozdelovni-migrantov-za-neludsky/

Maďari budú hlasovať o utečeneckých kvótach najskôr na jeseň

http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/1062892-madari-budu-hlasovat-o-uteceneckych-kvotach-najskor-na-jesen/

Fidesz predložil návrh novely ústavy, má posilniť boj proti terorizmu

http://www.teraz.sk/zahranicie/fidesz-ustava-novela-madarsko/193840-clanok.html

Migranti hľadajú nové trasy, tvrdí Orbánov poradca pre bezpečnosť

http://www.teraz.sk/zahranicie/migranti-hladaju-nove-trasy/193888-clanok.html

V. Orbán: Brusel a maďarských socialistov treba zastaviť, chcú doviesť milióny migrantov

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-brusel-a-madarski-socialisti/193052-clanok.html

Orbán: Maďarská ústava bráni islamizácii krajiny

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-madarska-ustava-brani-islamizacii/193611-clanok.html

Fidesz navrhne novelu ústavy, chce zaviesť štatút teroristickej hrozby

http://www.teraz.sk/zahranicie/fidesz-navrhne-novelu-ustavy/193131-clanok.html

Orbánov poradca: Dodržiavanie Schengenu by neviedlo k migračnej kríze

http://www.teraz.sk/zahranicie/orbanov-poradca-dodrziavanie-schengen/192316-clanok.html

Péter Szijjártó: Maďari chránia pred migrantmi aj Slovensko

http://dennik.hnonline.sk/slovensko/598128-madari-chrania-pred-migrantmi-aj-slovensko

Gyurcsány: Maďarsko je mŕtve, krajinu vedie zločinecká skupina

http://www.teraz.sk/zahranicie/gyurcsany-madarsko-je-mrtve/193621-clanok.html

Bratislava hostí bezpečnostnú konferenciu Globsec

http://www.ta3.com/clanok/1081968/bratislava-hosti-bezpecnostnu-konferenciu-globsec-pozvali-stovky-delegatov.html

Maďarská voľba: Atómka alebo únia?

http://komentare.sme.sk/c/20137625/atomka-alebo-unia.html

Szijjártó: Stavanie plotov nie je naše hobby

http://svet.sme.sk/c/20139840/szijjarto-stavanie-plotov-nie-je-nase-hobby.html

Kvóty na viac slovenskej hudby v rádiách - VÝNIMKY

http://www.satelitnatv.sk/2016/04/rada-vyhovela-desiatim-ziadostiam-radii-o-vynimky-na-kvoty-pre-slovenske-hudobne-diela/

Referendum o kvótach má pre Maďarov váhu ako o vstupe do EÚ

http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/1057157-referendum-o-kvotach-ma-pre-madarov-vahu-ako-o-vstupe-do-eu/

Ivan Mikloš v dozornej rade MOL-u

http://www.etrend.sk/firmy/ivan-miklos-si-sadne-do-dozornej-rady-mol-u.html

Soul s Budapešťou spojí priamy let spoločnosti Asiana Airlines

http://www.teraz.sk/zahranicie/soul-s-budapestou-lietadlo-priame-spojen/191877-clanok.html

Dostane slovenské mlieko v Maďarsku červenú?

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/392505-dostane-slovenske-mlieko-v-madarsku-cervenu/

Maďari chcú znížiť daň na mlieko, vajíčka, hydinu a ďalšie potraviny

http://ekonomika.sme.sk/c/20137622/madari-chcu-znizit-dan-na-mlieko-vajicka-hydinu-a-dalsie-potraviny.html

Maďarsko má v súčasnosti najvyššiu daň za internetové služby v rámci EÚ...

http://www.zive.sk/clanok/113873/madarsko-planuje-znizit-dph-na-internetove-sluzby

Prínos digitalizácie

Staré mapy uhorských žúp

http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/9143-prinos-digitalizacie

Pál Závada: Som za dobré susedstvo

Pozdrav slovenským a maďarským účastníkom Literárneho koktejlu na Knižnom festivale v Budapešti

1. mája 2016 - (Pál Závada - dennikn.sk)

Vážení prítomní, milí hostia, priatelia literatúry a knihy! Milí slovenskí a maďarskí (a nielen slovenskí a maďarskí) spisovatelia, prekladatelia, redaktori, vydavatelia, kníhkupci a všetci ostatní! Čiže milí čitatelia, Slováci aj Maďari!

Mojou úlohou je iba to, aby som vás pozdravil pri príležitosti, že Slovensko je čestným hosťom nášho knižného festivalu, že slovenská kniha, slovenská literatúra sa prezentuje takým významným spôsobom, v takej bohatosti a tak vzrušujúco, ako nikdy predtým. Pozdravujem predovšetkým našich slovenských hostí, prajem Vám všetkým dobrý deň - aj tým, ktorí v týchto dňoch budú tu mať autogramiádu, ako aj tým, ktorí nebudú, a pozdravujem všetkých, ktorí sa pričinili o súčasné stretnutie v znamení čestného hosťovania.

Predovšetkým však zdravím zamestnancov Slovenského inštitútu v Budapešti a spolupracovníkov bratislavského Literárneho informačného centra (Slováci totiž majú aj takúto ustanovizeň - bodaj by sme mali aj my! -, ktorá dokumentuje a popularizuje slovenskú literatúru, dokonca aj podporuje tvorcov a prekladateľov) - nuž, berte to tak, že som menovite pozdravil vás všetkých, lebo menoslov tu prítomných (vrátane našich čitateľov) by bol trochu dlhý.

Dnešné priateľské stretnutie, na ktorom sme sa teraz zišli, bolo zaradené do žánru Literárneho koktajlu a zamyslel som sa nad tým, k čomu nás toto označenie zaväzuje a okrem srdečného pozdravu čo by som mohol povedať.

Chcel by som upriamiť pozornosť vlastne iba na jednu vec - a najmä pozornosť tých, ktorých sa to týka aj z titulu úradu: nech sa pozrú na nás, ako spolupracujeme my v znamení hesla „dobrá kniha - dobré susedstvo”, a nech vidia, že spolupráca v duchu dobrého susedstva je stále možná aj v znamení skutočných európskych hodnôt - ešte aj tu, na východnej periférii Európskej únie, ktorú sa v dôsledku silnejúcich euroskeptických snáh práve teraz snažia marginalizovať. Súčasné stretnutie, za ktoré môžeme ďakovať tejto bezpríkladne bohatej ponuke kníh, môže byť príkladom dobrej alternatívy: vzájomnej úcty a zvedavosti, našej vášnivej túžby po zoznámení.

Ukážme, že je možné, ba aj existuje iné dobré susedstvo medzi Slovákmi a Maďarmi, aj inak možno chápať spolupatričnosť Visegrádskej štvorky, nielen tým spôsobom, ktorý naše aktuálne vlády a ich lídri čiastočne alebo bez výhrad preferujú a vzájomne obľubujú a ktorý v znamení ich inštinktov vedie k nachádzaniu spoločného menovateľa v podozrievavosti, uzatváraní sa a vylúčení iných.

Zárukou nášho inak ponímaného spojenectva a hranice prekračujúcej spolupatričnosti je vernosť nás všetkých spoločným európskym hodnotám. Táto stupnica hodnôt nás nabáda napríklad k tomu, aby sa naše krajiny a národy v záujme udržovania korektných, skutočne dobrých vzťahov sebakriticky konfrontovali so svojimi historickými hriechmi, morálnymi krachmi a inými omylmi i chybami.

Ak sa budeme držať toho, že súčasne sme vlastencami i Európanmi, tak je možné aj vzájomné rešpektovanie stanovísk, ba čo viac, môžeme aj súhlasiť. Ešte aj v otázkach najchúlostivejších historických tráum a ich dôsledkov. Aj v prípade takých, ohľadom ktorých nás „národniari” našich krajín (na jednej strane „divokí Maďari”, na druhej „hejslováci”) už tradične stavajú pred voľbu: buď - alebo. Buď si „na strane Maďarov”, alebo „na strane Slovákov” - tertium non datur.

Neverím teda, že by išlo o jav hodný Európy, keď ľudia opojení mocou alebo túžbou po nej oživujú nedobré národné tradície a vybičujú nízke pudy. Všetky prejavy svojvôle sú odmietaním európskych noriem; svojvôľa je namiesto spolupráce násilná, živí kult sily, hecuje ľudí - či už proti utečencom z iných končín sveta, alebo proti vlastným bedárom; voči slabším je nevšímavá a ľudí na okraji spoločnosti odsudzuje k záhube. Nedá sa hovoriť o rešpektovaní európskej stupnice hodnôt v prípade takej vlády, ktorá ožobračuje zdravotníctvo a inštitúcie školstva, pohŕda kultúrou, financuje propagandistické médiá a dvorné umenie a namiesto zlepšovania oslabuje a kazí zmysluplnú spoluprácu so susednými i ďalšími krajinami.

Myslím si, že môžeme súhlasiť s konštatovaním (a aj naše knihy to jasne dokazujú), že nie sme vyznávačmi tejto stupnice hodnôt - aj z toho dôvodu, že patríme k ľuďom, ktorí čítajú. K ľuďom, ktorí sa zhovárajú, sú zvedaví aj na iných ľudí a ich túžbou je, aby sme v záujme spoločných, dobrých vecí spolupracovali, aby sme sa združili. Nech si z nás zoberú príklad tí, pre ktorých je to prepotrebné.

A nech hľadia ako na nasledovaniahodný príklad na plejádu tu prítomných slovenských autorov a ich čerstvo vydané knihy - ide o štyridsať titulov. Pri zoznamovaní sa s knihami hneď mi padla do oka jedna zaujímavá a radostná vec: polovicu kníh majú na konte spisovateľky. A keď odhliadneme od vedeckých kníh a antológií a berieme do úvahy iba beletriu, pomer v prospech žien je 18:12. Dámy a páni - v žiadnom vydavateľskom alebo národnom knižnom katalógu som nikdy nič podobné nevidel. A nemyslím si, že dôvodom takejto prevahy žien v slovenskej literatúre - v pomere tri ku dvom - je priazeň riaditeľky Literárneho informačného centra Miroslavy Vallovej pri udeľovaní podpôr.

V pamäti sa mi vynára kritická poznámka môjho ctihodného kolegu, majstra Pavla Vilikovského z niektorého rozhovoru: Vieme sa zabávať, ale zabúdame sa radovať. Aby som sa nedopustil tejto chyby aj ja, končím a želám nám všetkým nielen dobrú zábavu, ale aj ozajstné radosti.

Budapešť, 22. apríla 2016

Preklad: László G. Kovács

Pál Závada (nar. 1954, Tótkomlós/Slovenský Komlóš), prozaik, publicista a sociológ slovenského pôvodu, patrí k najznámejším maďarským spisovateľom. V slovenčine vo vydavateľstve Kalligram vyšli jeho romány Jadvigin vankúšik (Jadviga párnája) a Potomkovia fotografa (A fényképész utókora).

Je nádherné byť Slovákom? Niektorí tvrdia, že áno, iní opak

Hry s identitou, používanie literárnych masiek, ukrývanie sa za pseudonymy / Medzinárodný knižný veľtrh v Budapešti okrem iného ukázal, že susedské národy si dokážu rozumieť

2. mája 2016 - (Peter Morvay - Denník N)

Stredoeurópska literárna vzájomnosť funguje na výbornú, presvedčil som sa na knižnom veľtrhu v Budapešti na vlastnej koži. Milá dáma v českom stánku, o ktorej vysvitlo, že je starou známou zo štúdií v Prahe, si okamžite spomenula na knižku, ktorú si pred 20 rokmi požičala. Vraj ak budem na festivale na druhý deň, určite mi ju prinesie. A skutočne knihu vrátila, darmo som ju presviedčal, že je celá vec dávno premlčaná.

ŽIADNA EXOTIKA

Čestným hosťom veľtrhu bolo Slovensko a bolo to poznať. Literárne informačné centrum podporilo vydanie asi 40 titulov v maďarčine a v deväťdesiatich percentách išlo o diela, na ktoré môže byť slovenská kultúra hrdá. Zvyšok tvorili napríklad béčkové romány Milana Ferka, pri ktorých je skutočne záhadou, prečo ich preklad niekto podporil, a prečo ich vystavovali. Podobnej vlastnej produkcie majú Maďari prebytok. Až na túto drobnosť však bola slovenská prezentácia veľmi úspešná, a to najmä vďaka práci Slovenského inštitútu v Budapešti. Mala tiež slušný ohlas v médiách. Prestížny literárny časopis Élet és Irodalom (Život a literatúra) ju privítal samostatnou slovenskou prílohou, týždenník Magyar Narancs priniesol veľký článok o modernej slovenskej literatúre a niekoľko recenzií. So špeciálnym slovenským číslom vyšlo niekoľko známych kultúrnych periodík z oboch strán hraníc - Kalligram, Opus, Magyar Lettre Internationale. Vďaka podpore Slovenského inštitútu v Budapešti vydal slovenské číslo dokonca aj maďarskojazyčný literárny časopis Látó zo Sedmohradska. Zoltán Szalay, šéfredaktor časopisu Irodalmi Szemle (Prehľad literatúry), ktorý vychádza v Bratislave, sa naopak podľa vlastných slov špeciálnemu slovenskému číslu spočiatku bránil. Vzbudzovalo by to vraj dojem, že slovenskú literatúru považujú za exotiku, ktorej sa bežne nevenujú. Irodalmi Szemle však slovenských autorov publikuje pravidelne a usiluje sa, aby bola medzi obidvomi literatúrami čo najväčšia priechodnosť. Zaujímavé je, že maďarské časopisy (a vydavateľov) na súčasnej slovenskej literatúre obvykle zaujali rovnaké javy - prekračovanie kultúrnych a žánrových hraníc, hry s identitou, používanie literárnych masiek, ukrývanie sa autorov za vymyslené mená. A ešte literatúra z východu Slovenska, ktorá je sama marginalizovaná v porovnaní s dominantným bratislavským kultúrnym centrom. Časopis Jelenkor si ju pripomenul košickým slovníkom Dušana Šimka, jedného z najzaujímavejších slovenských autorov prítomných na veľtrhu.

CHOROBA ZABÚDANIA

Šimko sa ako emigrant a košický rodák vyznačuje zaujímavým odstupom od slovenských pomerov a ich bratislavocentrizmu. „Žijeme v potešiteľne čudných časoch, v dobe zneistenia toho, čo sa volá lokálna alebo národná literatúra,” povedal počas stretnutia s čitateľmi. Najmä nastupujúce generácie trpia „chorobou zabúdania”. Šimko dáva veci do historického kontextu, a zároveň nimi preplieta svoje osobné dejiny. Tým, že je živý autor, môžete sa s ním porozprávať a dokážete tieto momenty lepšie identifikovať, vysvetlila prekladateľka Ildikó Forgácsová, čím ju zaujal. Práve ona do maďarčiny prekladala aj Jána Johanidesa, Zdenka Svěráka či Boženu Slančíkovú Timravu. Spájanie osobnej a veľkej histórie si podľa Šimka môže dovoliť len spisovateľ, zo strany historika by to bola drzosť. Citoval amerického vyjednávača Richarda Holbrooka, ktorý raz pri mierových rokovaniach v Juhoslávii nevydržal neustále spory Srbov, Chorvátov a Bosniakov a vykríkol: „Dosť bolo dejín!” Európa podľa neho trpí pod ťarchou svojich dejín. Kniha Gubbio, ktorá vyšla aj v maďarčine, je podľa spisovateľa príbehom zrady a ľudského zlyhania. Jej hlavným hrdinom je Sergej Nečajev, prvý politický terorista v Európe. Je zaujímavé pripomenúť si osudy prvých anarchistov a strach, ktorý svojho času šírili v Európe, práve dnes, keď sa bojíme globálneho terorizmu.

PRAVDU MÁ ČITATEĽ

V ďalšej panelovej diskusii sa predstavila spisovateľka Veronika Šikulová, ktorej knihu Medzerový plod preložila Tünde Mészáros. Kniha o lúčení s umierajúcou matkou podľa literárnej vedkyne Judit Görözdi prekvapuje zdanlivo veľmi chudobným dejom. Podľa Šikulovej sa v takejto situácii život človeka obmedzí na rutinu. „Chcela som, aby bol rytmus každodenného života prenesený do knihy,” povedala spisovateľka. V našom priestore niet nudných rodinných histórií, doplnila ju režisérka Ibolya Fekete, taktiež autorka filmu inšpirovaného vlastnou matkou. Na Slovensku známy spisovateľ Pál Závada, ktorý napísal doslov k predchádzajúcej Šikulovej knižke, pripomenul z vlastnej skúsenosti, akou vďačnou témou je pre každého nevyrozprávaná rodinná minulosť. „Spisovatelia nie sú dôveryhodnejší,” odpovedal o miestnosť ďalej Pavel Vilikovský na otázku, prečo ľudia veria viac spisovateľom ako historikom. „Môjmu rozprávačovi netreba veriť, nechcem šíriť nejakú pravdu, ide mi o to, aby ľudia premýšľali,” povedal Vilikovský. Citoval nedávno zosnulého Umberta Eca: úlohou umenia nie je rozprávať, ale vzbudiť chuť vidieť. Pravdu podľa Vilikovského môže mať len čitateľ. Jeho knihu Prvá a posledná láska preložila Margit Garajszki. „Čítať Ballu je podobné tomu, ako keď si človek sadne na horskú dráhu - nikdy neviete, čo príde... Ako keby vás Harry Potter ponúkol kúzelnými bonbónmi,” popisoval román V mene otca spisovateľa Vladimíra Ballu (preklad Judit Dobry) jeho maďarský kolega Gábor Németh.

SPÔSOBIL TO SPOLOČNÝ NEPRIATEĽ

Veľký úspech mala debata o antológii slovenských spisovateľov Szlováknak lenni csodás (Byť Slovákom je nádherné). Na otázku, či to tak naozaj je, odpovedala Daniela Kapitánová ráznym nie, Šikulová rovnako strohým áno. Kapitánovej najznámejšie dielo Samko Tále: Kniha o cintoríne prekvapivo vyšlo po maďarsky až teraz (preklad opäť Tünde Mészáros). Spisovateľka sa zverila, aké ťažké bolo v 90. rokoch hovoriť o predsudkoch priemerného Slováka, a preto si za hlavného hrdinu vybrala postavu „eticky retardovaného” Samka Tále. Svoje rodné Komárno popísala ako pieskovisko, o ktorého ovládnutie zvádzajú boj obe národné komunity, maďarská i slovenská. A nástrojom tohto boja sú sochy vlastných národných hrdinov, ktorými si jednotlivé komunity snažia vykolíkovať a pre seba zabrať čo najväčšiu časť verejného priestoru. Komárno Kapitánova popisovala ako malé mesto, v ktorom azda na každého obyvateľa pripadá jedna socha, každá socha má politický podtext a ku každej sa viaže nejaká trauma. A to všetko v čase, keď ešte nebolo zvykom, aby sa medzi sebou Slováci a Maďari kamarátili a aby sa napríklad Slováci snažili pochopiť pocity Maďarov, týkajúce sa Trianonu a nových slovensko-maďarských hraníc. Vzťahy Slovákov a Maďarov nikdy neboli také dobré, odpovedala Kapitáňová na otázku editora zborníka a šéfa Slovenského inštitútu v Budapešti Gábora Hushegyiho, či sa vzťahy vyvíjajú k lepšiemu. Obáva sa však, či to nie je len preto, lebo sme objavili spoločného nepriateľa, a tým zlým sa pre nás stal niekto tretí, napríklad utečenci.

Blbí Maďari - hlúpi Slováci?

Naši susedia majú tiež svoju ľudskú dôstojnosť, na ktorú sú právom citliví - podobne ako my...

http://dianamarosz.blog.sme.sk/c/418550/blbi-madari-hlupi-slovaci.html

Dobré knihy robia dobrých susedov?

Čo potrebujeme k zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov...

http://dianamarosz.blog.sme.sk/c/416585/dobre-knihy-robia-dobrych-susedov.html

Slovensko je čestným hosťom knižného veľtrhu v Budapešti

Z oboch strán Dunaja / Štyridsať nových prekladov / Spoločná história

https://dennikn.sk/440660/slovensko-cestnym-hostom-knizneho-veltrhu-budapesti/?ref=rss

Ktoré slovenské knihy čítajú Maďari?

http://kultura.sme.sk/c/20143761/ktore-slovenske-knihy-citaju-madari.html

Na Budapešť!

https://dennikn.sk/440354/na-budapest/

Knižný veľtrh v Budapešti: Slovensko má najbohatší sprievodný program

50 podujatí pre všetky vekové kategórie

http://www.teraz.sk/kultura/budapestslovensko-ma-najbohatsi-sp/192523-clanok.html

V Maďarsku vychádzajú preklady 40 slovenských kníh

13. apríla 2016 - (sita)

S rekordným počtom knižných titulov sa predstaví Slovensko už na budúci týždeň, a to od 21. do 24. apríla, na 23. medzinárodnom knižnom veľtrhu Budapešť. Viac ako veľtrh je však dôležité, že ide o čerstvo preložené diela, ktoré sa tento rok dostávajú do kníhkupectiev v Maďarsku. Veľtrh v metropole našich južných susedov navštívi každoročne okolo 60-tisíc ľudí. Slovensko tu tento rok je čestným hosťom. Čestné hosťovania na veľkých knižných festivaloch podľa ministra kultúry Mareka Maďariča „vždy prinášajú príležitosť trochu viac prezentovať slovenskú literatúru v zahraničí a v istom predstihu práve na konkrétny knižný trh priniesť preklady slovenskej literatúry.“ Maďarič na to upozornil na dnešnej tlačovej besede Literárneho informačného centra v Bratislave. Po Veľtrhu detskej knihy Bologna 2010 a Světe knihy Praha 2013 prinesieme na budapeštiansky veľtrh rekordný počet diel slovenských autorov. Pokiaľ pred pražským veľtrhom bolo do češtiny preložených 21 titulov slovenskej literatúry, tak pred budapeštianskym veľtrohom vyšlo vo vydavateľstvách v Maďarsku až 40 diel našich autorov - 34 knižných titulov a šesť tematických vydaní literárnych časopisov. Je to možné vďaka programu Slolia, programu na podporu prekladov našich literárnych diel do cudzích jazykov, ktorý zastrešuje Literárne informačné centrum a financuje Ministerstvo kultúry SR. Záujem maďarských vydavateľov o diela slovenských autorov a ich preklady dokazujú, že slovenskú literatúru čaká jedna z najväčších udalostí v novodobej histórii. Na budapeštianskom veľtrhu sa predstavia preklady diel autorov ako Pavol Vilikovský, Balla, Dušan Mitana, Peter Juščák, Monika Kompaníková, Veronika Šikulová, Zuska Kepplová, Jana Beňová, Jana Bodnárová, Uršula Kovalyk, Alexandra Salmela, Daniela Kapitáňová, Víťo Staviarsky, Maroš Krajňak, Jaroslav Rumpli, Ondrej Štefánik a ďalší. Medzi prekladmi sa objavia i antológie, napríklad slovenská poviedka 20. storočia Moderný dekameron, poviedka 21. storočia Muž, žena, dieťa, výber zo slovenskej poézie Chodníky do výšav alebo výber esejí o slovenských mestách Naše pestrofarebné mestá. Ako v rozhovore pre agentúru SITA zdôraznil Maďarič, záujem u maďarských vydavateľov, ktorých oslovili počas príprav na veľtrh, bol predovšetkým o súčasnú slovenskú literatúru. Podľa Maďariča majú susedné krajiny o tvorbu našich spisovateľov logicky väčší záujem ako vzdialenejšie krajiny. „Predsa len zdieľame spoločnú históriu, máme aj v súčasnosti podobné problémy,“ konštatoval. Literárne informačné centrum pripravuje v spolupráci s miestnym Slovenským inštitútom pre veľtrh v Budapešti štvordňový program. Ponúkne besedy so spisovateľmi, prezentácie kníh, diskusie o literárnych i spoločenských témach, výstavy prác oceňovaných slovenských ilustrátorov i koncerty súborov Cellomania a Quasars Ensemble. Našich autorov uvedie napríklad Pál Závada a ďalšie významné maďarské literárne osobnosti. História tohtoročnej účasti Slovenska ako čestného hosťa na medzinárodnom knižnom veľtrhu Budapešť sa podľa staronového ministra kultúry začala približne pred dvoma rokmi. Podľa Mareka Maďariča ho v tom čase oslovil vydavateľ László Szigeti, ktorý vedie známe slovenské vydavateľstvo Kalligram. Szigeti je súčasne aktívny aj v Maďarsku a je tiež v orgánoch medzinárodného knižného festivalu v Budapešti. „Oslovil ma s tým, že je tu možnosť, že by sa Slovensko mohlo uchádzať o čestné hosťovanie. Mne sa tá myšlienka veľmi zapáčila a oslovil som Literárne informačné centrum. Vytvoril som určité finančné možnosti a dnes môžeme povedať, že súhrnné náklady na našu účasť predstavujú približne 200-tisíc eur. Následne sa začala príprava spočívajúca najmä v hľadaní vydavateľov na maďarskom trhu, ktorí by boli ochotní vydať slovenské knihy,“ opísal v rozhovore pre SITA prípravy na festival, no najmä na vydávanie našich kníh v maďarčine Maďarič. Výsledok - 40 preložených diel, ktoré tento rok prídu na pulty maďarských kníhkupectiev, považuje minister za ohromujúci. Ako doplnil na dnešnej tlačovej besede, zhodou okolností 21. apríla bude na návšteve Maďarska aj premiér Robert Fico. Cez program Slolia, ktorý zastrešuje Literárne informačné centrum, štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR, od jeho vzniku sa podporil preklad približne 500 titulov do 30 jazykov, najviac do českého jazyka. Ministerstvo kultúry slovenskú literárnu tvorbu považuje za jednu zo svojich priorít a každoročne ju podporuje v rámci svojho dotačného systému.

Netvárme sa, že Slováci a Maďari sú kamaráti

V Budapešti vyšli oslavné recenzie na knihy Ballu i Vilikovského

26. apríla 2016 - (Eva Andrejčáková - Sme)

Takto masívne sa slovenská literatúra v zahraničí ešte nikdy nepredstavovala. A ani sa zrejme tak skoro nebude. Na prestížnom podujatí, ktoré v minulosti hostilo už mnoho svetových literárnych hviezd, sa počas štyroch dní vyskytovalo asi najviac slovenských spisovateľov a spisovateliek na štvorcový meter. Slovensko bolo koncom minulého týždňa hosťom Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti. Čo to znamená? Veľkú vec. Štyridsať kníh slovenských spisovateľov, ktoré sa pri tejto príležitosti preložili do maďarčiny. A hromadu potenciálnych čitateľov zo zahraničia. - Politici sa prišli pozrieť na prezentáciu slovenskej literatúry v Budapešti. Niektorých maďarských umelcov tým odstrašili. - Zdržanlivosť a zvedavosť - Hosťovanie sa logicky nezaobišlo bez účasti slovenského ministra kultúry a jeho maďarského kolegu, ktorí si takto mohli brnknúť na priateľskú strunu. Dalo sa to čakať tým skôr, že naše ministerstvo do akcie vrazilo dvestotisíc eur. Možno si pritom ani celkom do dôsledkov neuvedomilo, akú veľmi dôležitú vec urobilo. Nie však pre svoj výstavný politický obraz ani preto, aby si ktokoľvek mohol na slovenskom stánku prihriať svoju osobnú, pracovnú či verejnú polievočku. Ministerstvo urobilo veľa pre slovenskú literatúru a pre všetkých veľkorysých a húževnatých ľudí, ktorí si túto akciu oddreli, lebo im na porozumení, dobrom susedstve a dobrých knihách skutočne záleží. Možno však mohlo radšej zostať v ústraní a nechodiť si tak okato po potlesk. Byť hosťom akcie takéhoto rozmeru totiž môže byť pre nezávislých umelcov v istom ohľade nepríjemné a kompromitujúce. Nechcú byť spájaní s politikou, a preto takéto oficiality radšej vynechávajú. U maďarských nezávislých spisovateľov je situácia vypätá, pretože dlhodobo odmietajú v akejkoľvek forme legitimizovať maďarskú vládnu moc. O to cennejšie preto je, že na slovenských spisovateľov a prekladateľov a ich diela boli úprimne zvedaví. Navyše, to je od nich v tejto situácii ten správny postoj. - Úskalia preferencií - Len kvôli blízkym ľuďom zo slovenského prostredia navštívil osobne slovenský stánok jeden z najväčších literárnych Európanov, ťažko chorý Péter Esterházy. Odpor k „dvornému umeniu” a podporu tomu nezávislému vyslovil vo svojom neoficiálnom prejave Pál Závada, uznávaný maďarský spisovateľ so slovenskými koreňmi. Neostýchal sa upozorniť ani na vzájomnú podozrievavosť a uzavretosť, ktorá pramení zo zneužívania národného cítenia a práve z tej povrchnej spolupráce, akú predstavitelia politickej moci bežne preferujú. Štyridsať preložených kníh, z ktorých tú väčšiu časť dokonca napísali ženské autorky, je však aj preňho dôvod na radosť. A fakt je, že nielen preňho. V tejto chvíli sú slovenskou literatúrou nahryznutí mnohí elitní maďarskí spisovatelia. Majú chuť ju spoznávať. Čítajú naše knihy, neskrývajú prekvapenie, nachádzajú inšpiráciu a píšu skvelé recenzie, ktoré už vychádzajú v renomovaných časopisoch. To je prijatie, ktoré má európsku budúcnosť.

Významní činitelia Uhorského štátu obhajovali slovenskú identitu

Vynikali pri zvyšovaní národného povedomia a slovanskej spolupatričnosti...

http://www.hlavnespravy.sk/slovenska-slachta-rozvoj-uhorska-obhajoba-slovenskej-identity/766111

Predseda Národnej rady SR Andrej Danko prijal zástupcov protestujúcich učiteľov, vyzval na ďalší dialóg

http://www.teraz.sk/slovensko/danko-prijatie-skolske-odbory/192594-clanok.html

Učitelia zatlačili na Orbána

Vyše dvadsať rokov sa na takýto štrajk nezmohli

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/390653-ucitelia-zatlacili-na-orbana/

Do štrajku v Maďarsku sa zapojilo takmer 25-tisíc učiteľov a 1185 škôl

http://www.teraz.sk/zahranicie/do-strajku-v-madarsku-sa-zapojilo-takmer/192806-clanok.html

Učitelia štrajkujú

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-ucitelia-strajkuju-solidarita/192645-clanok.html

Štrajku maďarských učiteľov vyjadrili solidaritu taxikári i sudcovia

http://www.teraz.sk/zahranicie/strajk-madarskych-ucitelov-solidarita/192768-clanok.html

Prvý väčší štrajk proti Orbánovmu kabinetu

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/390593-v-madarsku-strajkuju-tisice-ucitelov/

Dvojhodinový štrajk učiteľov v Maďarsku bol pokojný

http://www.aktuality.sk/clanok/330405/dvojhodinovy-strajk-ucitelov-v-madarsku-bol-pokojny/

Dvojhodinový výstražný štrajk maďarských pedagógov

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarski-pedagogovia-strajk/191912-clanok.html

Maďarskí učitelia budú štrajkovať, vyzvali prerušiť prácu na 5 minút

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarski-ucitelia-strajk-praca/191741-clanok.html

Bugár s Dankom ukázali, že sa to dá

3. mája 2016 - (Miroslav Kusý - Denník N)

Predsedovia SNS a Mosta-Híd možno hrajú len divadlo. Výsledkom by však aj v takom prípade bol pokrok. - To, ako sa po voľbách správala Slovenská národná strana, malo logiku a politickú rozvahu: mohli si vybrať a boli by blázni, keby si vybrali ináč. Danko mal vo Ficovi istotu politicky a ideovo blízkeho spojenca v prípade, že to s koalíciou vyjde, a spoľahlivého partnera do opozície aj pre prípad, že by to nevyšlo. Lenže pre Most-Híd to bola zdanlivo ťažká dilema. Odkedy maďarská strana po osemdesiatom deviatom na Slovensku existuje, je či už v koalícii, alebo opozícii len trpená. Tam či tam bola vždy osamotená, partneri jej nikdy úplne nedôverovali, a keď došlo na lámanie chleba, nikdy ju nepodržali. Aké možnosti sa jej črtali teraz? Na jednej strane veľmi labilné, neisté spojenectvo so Sulíkom, ktorý má sklony k extrémizmu, a nespoľahlivým, protimaďarsky šmrncnutým Matovičom. Na druhej známa konštanta Fico, no popri ňom historicky zafixovaný otvorený nepriateľ slovenských Maďarov vôbec a ich politickej reprezentácie zvlášť - Slovenská národná strana. Jej jednotliví predstavitelia - až po Slotu vrátane - nevynechali žiadnu príležitosť, aby národ varovali a bili na poplach pred vnútornou či vonkajšou maďarskou hrozbou.

PREDVÍDAVÝ TIP

Ktoré riziko bolo väčšie a vo svojich dôsledkoch zhubnejšie? Bugár takto vyhodnotil to prvé a doterajší priebeh udalostí mu dáva skôr za pravdu. Podstatné bolo, že ho v tom podržala aj slovenská zložka Mosta-Híd (hlavne Žitňanská a Šebej), hoci si za to od kritikov vytrpeli svoje. Stavil teda na možnosť politickej spolupráce oboch doterajších rivalov v rámci novej vládnej koalície. Od Bugára to nebola kúpa mačky vo vreci. Nemohol nevidieť, že nový predseda SNS Danko je na rozdiel od predchádzajúcich lídrov strany politikom úplne odlišného typu, že v strane zavádza nové poriadky a zbavuje sa najviac skompromitovaných ľudí vo vedení - na čele so Slotom. Robil to opatrne, diplomaticky, bez revolučného pátosu a voľby ukázali, že mu to vyšlo. Kritici síce tvrdili, že to všetko je len maskovací manéver a že z reformného oparu sa napokon vynorí len stará, hejslovenská SNS, vývoj im však zatiaľ nedáva za pravdu. Nerobím si ilúzie o situácii v členskej základni, o náladách a hnutiach mysle v skupinách prostých národniarov. Ale pamätáme si, že keď tomu šéfoval Slota, všetko mu prešlo. Nikdy nenarazil na odpor u svojich bratov a sestier. Rovnako dobre to zvládol aj Danko, v strane zatiaľ nemá viditeľnú opozíciu, ba naopak, volebný úspech posväcuje jeho stratégiu a taktiku. A tí, čo s ním v strane zostali, poslušne preberajú jeho umiernenú rétoriku. Prestali dokonca útočiť proti Maďarom a Danko s tým nikdy ani nezačal. Ba dokonca aj taký kedysi agresívny harcovník, ktorý v strane zo starej garnitúry zostal, ako bol Hrnko, zjemnil, skultivoval svoj slovník a vystupuje skoro ako džentlmen. Bugár si teda tipol dostatočne predvídavo a to, čo sa potom na slovenskej politickej scéne odohralo, bol zázrak v priamom prenose. Tí dvaja akoby osudovo predurčení rivali si pred kamerami podali ruky, sadli si družne vedľa seba, usmievali sa na seba, žartovali, dôverne si šepkali, Danko dovolil Bugárovi, aby ho verejne opravoval pri čítaní maďarských mien. Skvelá príležitosť pre Bugára, aby Danka zhodil, on to však neurobil. Naopak, pomohol mu.

JE TO DIVADLO?

Asi si medzitým aj potykali. Je mi ľahostajné, či a nakoľko to všetko bolo divadlo pre verejnosť, alebo šlo o obojstrannú úprimnosť. Výsledný efekt je totiž rovnaký. Dvaja poprední opinion lídri a šéfovia doteraz navzájom znepriatelených politických strán vyslali verejnosti signál o svojom historickom zmierení. Signál o tom, že môžu a chcú spolupracovať, že na to majú a že sú dostatočne kultivovaní, aby vedeli konštruktívne riešiť problémy, ktoré sa im pritom určite vyskytnú. A ich stranícke zázemia sa proti tomu nebúria, zdá sa, že to berú na vedomie, ba dokonca s pochopením. Akoby im odľahlo: konečne už nemusím svojho suseda a spoluobčana, Maďara či Slováka, považovať za svojho škodcu či nepriateľa! Keby Danko s Bugárom už nedosiahli nič viac než toto, keby sa im to podarilo udržať a kultivovať, treba im to priznať ako historickú zásluhu. Veď tomu napokon vďačíme aj za túto doteraz nevídanú kuriozitu: zasadnutiu Národnej rady Slovenskej republiky, schvaľujúcej Ficov vládny program, predsedal Maďar Bugár.

Predseda Národnej rady SR Andrej Danko je po operácii, odstránili mu časť žalúdka

http://www.teraz.sk/slovensko/andrej-danko-podstupi-operaciu/193471-clanok.html

Danka zastúpi Bugár, operovať ho majú v pondelok

https://dennikn.sk/441691/danka-zastupi-bugar-operovat-ho-maju-pondelok/

Premiéra R. Fica prepustili z nemocnice

http://www.teraz.sk/slovensko/premiera-fica-prepustili-z-nemocnice/194582-clanok.html

Kardiochirurgická operácia premiéra dopadla dobre, je stabilizovaný

https://dennikn.sk/441560/fica-operuju/

Premiér Fico zostáva hospitalizovaný do konca týždňa

http://domov.sme.sk/c/20140929/premier-fico-je-stale-hospitalizovany-v-nemocnici.html

Premiér Fico zostáva v nemocnici na ďalšom pozorovaní

http://www.teraz.sk/slovensko/nusch-premier-fico-zdravotny-stav/191939-clanok.html

R. Fico je na vyšetrení v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb

http://www.teraz.sk/slovensko/fico-zrusil-navstevu-ceskej-republiky/191707-clanok.html

Danko si s Bugárom rozumie

https://dennikn.sk/438082/danko-bugarom-rozumie/

Mostu-Híd sa splní sen, na juhu budú na železnici dvojjazyčné tabule

13. apríla 2016 - (Dušan Mikušovič - dennikn.sk)

Bugárova strana síce schytala kritiku za to, že vzdala boj proti odoberaniu pasov, pre menšiny však presadila iné veci. Po rokoch by sa malo zmeniť, ako sa malí Maďari učia slovenčinu. Ak nič iné, pôjde aspoň o náplasť na to, že Most-Híd do programového vyhlásenia vlády nepresadil, aby štát vracal slovenské pasy ľuďom, ktorých pripravil o občianstvo zákon z čias prvej Ficovej vlády. Vláda si ako jeden zo svojich cieľov zaumienila zosúladiť zákon o dráhach „so zákonom o používaní jazyka menšín v oblasti označovania názvov železničných staníc a zastávok na národnostne zmiešaných územiach”. Pod touto kostrbatou úradníckou formuláciou sa skrývajú dvojjazyčné tabule s názvami železničných zastávok, o ktoré sa Most-Híd, ale aj konkurenčná a mimoparlamentná Strana maďarskej komunity snaží už roky. Tvárou tohto návrhu je politik Árpád Érsek, ktorý sa v novej vláde stal štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy. Zmena by sa mohla týkať až 144 obcí na zmiešaných územiach, teda tam, kde sa aspoň dvadsať percent ľudí hlási k národnostnej menšine, a majú tam zároveň železničnú zastávku. Érsek spolu s kolegami predkladal podobný návrh prakticky každý rok, Smer sa vždy postavil proti. Zákon o menšinovom jazyku pritom s dvojjazyčnými tabuľami na vlakových zastávkach ráta, štátne železnice však tvrdili, že ich nemôžu vyvesiť, kým sa nezmení ich zákon o dráhach. Pre Most-Híd ide o cenné, a navyše veľmi viditeľné víťazstvo, ktoré by aspoň čiastočne mohlo prekryť fakt, že Bugárova strana vzdala boj proti zákonu o občianstve umožňujúcemu odoberať slovenské pasy ľuďom, ktorí získali občianstvo iného štátu. Zákon v roku 2010 prijala prvá Ficova vláda v reakcii na maďarský krajinský zákon. Most-Híd do programového vyhlásenia dostal aj ďalšie veci zo svojej dlhoročnej agendy. Napríklad zachovanie malotriedok na zmiešaných územiach či zmenu výučby slovenčiny na školách s maďarským vyučovacím jazykom. Dnes sa maďarské deti neučia slovenčinu ako cudzí jazyk, teda tak, ako sa učí angličtina a nemčina. Učebnice slovenčiny namiesto toho, aby deťom objasňovali prvé slovíčka a nabádali ich stavať jednoduché vety a konverzovať, obsahujú na prvých stránkach básničky, ktoré predpokladajú, že malí Maďari vlastne už po slovensky vedia. „Adam v škole nesedel, abecedu nevedel, prišli k nemu líšky, čítajú mu knižky,” recitujú malí Maďari bez porozumenia a potom sa často nevedia dohovoriť ani v obchode či na ulici. Vláda sľubuje, že deťom, ktoré nemajú v obci základnú školu v materinskom jazyku, bude dávať príspevok na dopravu. Most-Híd bude mať v novej vláde na starosti aj riešenie problematiky spolužitia majority s Rómami, splnomocnencom pre rómske komunity sa stal nominant strany Ábel Ravasz. Ten veľa z programu pre Rómov naznačil už v rozhovore pre Denník N. Vláda chce za peniaze z Európskej únie stavať škôlky a komunitné centrá, ktoré by mali zabezpečiť lepšiu výchovu detí z osád. Do regiónov má smerovať aj viac terénnych pracovníkov a asistentov na školách, prehodnotiť by sa mal aj spôsob, ako sa rómske deti diagnostikujú a následne odkladajú do špeciálnych škôl. „Musíme pochopiť, že dieťa z osady má iné zručnosti ako dieťa z majority,” vysvetľuje zmenu testov Ravasz. „To nemusí znamenať, že by nedokázalo bežnú školu zvládnuť, len že rodičia pri výchove uprednostnili niečo iné.” Milióny eur z Únie by mali ísť aj na výkup pozemkov pod nelegálnymi osadami, ale vláda by tu chcela aj bojovať proti úžere, zvyšovať finančnú gramotnosť Rómov a zadĺženým rodinám pomôcť rozšírením osobného bankrotu.

Také množstvo cudzincov na Slovensku ešte nepracovalo

http://ekonomika.sme.sk/c/20152860/take-mnozstvo-cudzincov-u-nas-este-nepracovalo.html

Maďarsko chce znížiť bankovú daň aj v budúcom roku

http://www.teraz.sk/ekonomika/madarsko-chce-znizit-bankovu-dan/192031-clanok.html

Bugár: Slovensko by sa malo s Maďarskom dohodnúť o Gabčíkove

http://www.teraz.sk/slovensko/bugar-dohoda-madarsko-gabcikovo/191733-clanok.html

Medzi najpopulárnejších politikov v Maďarsku sa dostali opoziční lídri

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-medzi-najpopularnejsich-po/191687-clanok.html

Slovensko bude čestným hosťom na knižnom veľtrhu v Budapešti

http://www.24hod.sk/slovensko-bude-cestnym-hostom-na-kniznom-veltrhu-v-budapesti-cl430672.html

Kardinál Erdő odovzdal relikvie sv. Štefana kostolu v Žiline-Závodí

https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160411029

O čo ide Világimu?

https://www.postoj.sk/12679/o-co-ide-vilagimu

Világi o politike aj biznise: Na Bugára vplyv nemám

http://ekonomika.sme.sk/c/20151398/vilagi-o-politike-aj-biznise-na-bugara-vplyv-nemam.html

Tretine ľuďom na Slovensku pomáha finančne rodina zo zahraničia

http://ekonomika.sme.sk/c/20135851/tretine-ludom-na-slovensku-pomaha-financne-rodina-zo-zahranicia.html

Maďarsko si pripomenulo vysťahovanie Maďarov z Československa

http://www.teraz.sk/zahranicie/ceskoslovensko-pamatny-den-madari-vystah/191477-clanok.html

V Maďarsku v nedeľu po vyše roku opäť otvoria veľké obchody

http://www.teraz.sk/ekonomika/madarsko-v-nedelu-otvoria-obchody/191832-clanok.html

Orbán radšej povolil nedeľný predaj, aby o ňom nebolo referendum

14. apríla 2016 - (Peter Morvay - Denník N)

Zákaz nedeľného predaja je v Maďarsku nepopulárny a vláda by referendum prehrala. Dlho sa mu snažila zabrániť. - Maďarská vláda sa rozhodla zrušiť zákaz nedeľného predaja, ktorý zaviedla iba vlani. V nedeľu rozhodnutie oznámila a v utorok maďarský parlament ovládaný vládnou stranou Fidesz zrušenie zákazu v urýchlenom konaní schválil. Ešte v piatok pritom Viktor Orbán vo verejnoprávnom rozhlase ubezpečoval, že stojí za týmto obmedzením a že ho dokonca chce rozšíriť. „Vláda sa vydala cestou, ktorej cieľom je, aby ľudia v nedeľu nemuseli vykonávať prácu,” povedal premiér. Zákaz predaja preto označil len za prvý krok a zákaz nedeľnej prevádzky by sa podľa neho mal rozšíriť i na iné inštitúcie. Médiá špekulovali, že by mohlo ísť napríklad o kiná a reštaurácie. Dôvod náhlej zmeny názoru je prostý. Po opakovaných škandáloch sa opozičným socialistom podarilo presadiť, aby o zákaze mohlo byť referendum. Celoštátna volebná komisia ovládaná Orbánovou stranou Fidesz opozičné iniciatívy na vypísanie referenda pod rôznymi zámienkami dlho zamietala. Naposledy to však už Fidesz prehnal. Politikovi opozičných socialistov fyzicky zabránila vo včasnom podaní návrhu na referendum úderka holohlavých extrémistov. O nich čoskoro vysvitlo, že majú blízko k vplyvnej sivej eminencii vládnej strany. Prípad vyvolal veľký škandál aj v zahraničí a vláde nezostalo nič iné než referendum umožniť. Zákaz nedeľného predaja je však v Maďarsku veľmi nepopulárny a vláda by referendum prehrala - preto sa mu ostatne snažila všemožne zabrániť. Nemohla dovoliť, aby vysvitlo, že ju ľud v takejto symbolickej veci nepodporuje. Tak radšej ustúpila a rozhodla sa zákaz sama zrušiť. Slabú a roztrieštenú opozíciu tým zároveň pripravila o možnosť, aby sa v predreferendovej kampani našla a aby na tejto téme zosilnela. Opozícia už začala tvrdiť, že referendum o nedeľnom predaji bude hlasovaním o Orbánovom režime ako celku. Vláda ustúpila, aby mohla naďalej zachovať svoje najväčšie tajomstvo. „Toto tajomstvo je, že národ, na ktorý sa neustále odvolávajú a v mene ktorého konajú svoje hlúposti a podlosti, ktorý používajú ako palicu na odrazenie akejkoľvek kritiky - tento národ za nimi už nestojí,” vysvetľuje vládne rozhodnutie Árpád Tóta W., komentátor servera hvg.hu. Vláde v rozhodovaní pomohlo aj to, že zákaz nedeľného predaja nesplnil, čo od neho očakávala. Ako pri väčšine krokov Orbánovej vlády ani v tomto prípade nešlo len o ideológiu alebo o ochranu pracujúcich, ako sa tvrdilo. Zákaz mal oslabiť veľké obchodné reťazce so zahraničnými majiteľmi a pomôcť niektorým menším podnikateľom blízkym vládnej strane. Išlo najmä o majiteľov reťazca GBA, ku ktorému patria obvykle obchody s menšou rozlohou. Tým zákon umožňoval vyhnúť sa zákazu a predávať aj v nedeľu. Podľa ekonomického ústavu GKI však tento zámer nevyšiel. Zákazníci do supermarketov chodiť neprestali, len sa prispôsobili a nákupy presunuli na iný deň. CBA bol, naopak, jediný z väčších reťazcov, ktorému vlani obrat klesol. Nedeľný zákaz poškodil aj letoviská, ako je Balaton. Stále však zostáva otázkou, či Orbán a spol. zámer zakázať nedeľný predaj opustili natrvalo. Vládni politici totiž vo svojich vyjadreniach nie sú jednotní a niektorí naznačujú, že by sa k zákazu mohli neskôr vrátiť.

Maďarský parlament zrušil zákon o zatvorení obchodov v nedeľu

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-parlament-zrusil-zakon-o-za/191402-clanok.html

Nem, nem, soha! proti kvótam nestačí

http://komentare.sme.sk/c/20135753/nem-nem-soha-proti-kvotam-nestaci.html

Jarná prechádzka po Margitinom ostrove

2,5 kilometrov dlhý dunajský ostrov v Budapešti / Zelená oáza, oddychový raj uprostred veľkomesta / Vodárenská veža z roku 1911 / Malá ZOO / Japonská záhrada z roku 1936 / Zrúcanina letného kráľovského sídla - V stredoveku tu bol kráľovský lovný revír / Dnešný názov ostrova pochádza z 13. storočia, kedy tu kráľ Belo IV. založil dominikánsky kláštor, v ktorom žila jeho dcéra Margita. - Foto: Imrich Fuhl

https://hu.wikipedia.org/wiki/Margit-sziget

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=929593280472982

Jesenné listy

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.332894006809582.72830.147596498672668&;type=3

KRÍŽovatka v Novej Pešti

https://www.facebook.com/oslovma/posts/930878110344499

Lajčák oznámi, že chce byť šéfom OSN

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/391737-lajcak-oznami-ze-chce-byt-sefom-osn/

M. Lajčák je oficiálnym kandidátom Slovenska na šéfa OSN

http://www.teraz.sk/slovensko/vlada-kandidat-sr-osn-lajcak/198485-clanok.html

R. Fico: Nominácia M. Lajčáka je historický okamih

http://www.teraz.sk/slovensko/rfico-nominacia-lajcak-historia/198511-clanok.html

A. Danko: OSN potrebuje človeka, ako je M. Lajčák

http://www.teraz.sk/slovensko/a-danko-osn-potrebuje-cloveka-ako-je/198529-clanok.html

Mobilná učebňa slovenského jazyka pre krajanov

http://cdv.uniba.sk/vzdelavanie-krajanov/vzdelavanie/mobilna-ucebna-slovenskeho-jazyka-pre-krajanov/

Predseda ÚSŽZ Ján Varšo: Posilňovanie národného povedomia a jednoty krajanov v roku 2016

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4066/posilnovanie-narodneho-povedomia-a-jednoty-krajanov-v-roku-2016

Letná univerzita slovenského jazyka a kultúry 2016 pre krajanov

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4103/letna-univerzita-slovenskeho-jazyka-a-kultury-2016-pre-krajanov

Logo i slogan novej „značky Slovensko“

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4081/dobry-napad-slovensko

Video:

https://www.youtube.com/watch?v=lTiNU7vXDwo

Pred Stálou konferenciou Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2016

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4072/stala-konferencia-slovenska-republika-a-slovaci-zijuci-v-zahranici-2016

2014: http://www.oslovma.hu/XXX/ZbZahSl4.pdf

Závery: http://www.uszz.sk/sk/zaverecny-den-prace-stalej-konferencie-slovenska-republika-a-slovaci-zijuci-v-zahranici-2014

2012: Na vrcholnom snemovaní krajanov v Bratislave

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/183-archiv-politika-archiv-politika/881-na-vrcholnom-snemovani-krajanov-v-bratislave

V Bratislave rokovala Komisia pre školstvo a vzdelávanie ÚSŽZ

Sekcia pre strednú, južnú a východnú Európu

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4076/v-bratislave-rokovala-komisia-pre-skolstvo-a-vzdelavanie-uszz---sekcia-pre-strednu-juznu-a-vychodnu-europu

Komisia pre školstvo a vzdelávanie ÚSŽZ

O kvalite národnostného školstva krajanov a stave výučby slovenského jazyka

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4076/o-kvalite-narodnostneho-skolstva-krajanov-a-stave-vyucby-slovenskeho-jazyka-na-komisii-pre-skolstvo-a-vzdelavanie-uszz

Krajania-FOTOGRAFI: Zapojte sa do projektu ojedinelej výstavy!

Symboly, ktoré sa najčastejšie vyskytujú vo vizuálnej komunikácii o Slovensku...

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1854/krajania---fotografi--zapojte-sa-do-projektu-ojedinelej-vystavy

Rádio Slovakia International - Súťaž Ikony Slovenska - 4. kolo - Vysoké Tatry

http://sk.rsi.rtvs.sk/clanky/sutaz/103780/sutaz-ikony-slovenska-4-kolo-vysoke-tatry

Ako sa volá najstaršia tatranská chata? - Audio:

http://cdn.srv.rtvs.sk/a520/audio/00/0008/000874/00087480-1-Yg0p.mp3

https://www.facebook.com/oslovma/posts/931397156959261

Slováci - rekordéri etnickej autenticity?

http://www.hlavnespravy.sk/slovaci-rekordermi-etnickej-autenticity/769022

Obchod na korze

https://www.facebook.com/oslovma/posts/935256693239974

50. výročie jediného slovenského oscarového filmu

http://www.sbs.com.au/yourlanguage/slovak/sk/content/50-vyrocie-jedineho-slovenskeho-oscaroveho-filmu

Audio: Andrej Bucko (sbs.com) - Foto: Imrich Fuhl (www.oslovma.hu)

Film: https://www.youtube.com/watch?v=mI_6VsNFySY

Rodí sa Svetový kalendár Slovákov

Priložte ruku, um i tvorivosť k jeho úspechu!

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1868/rodi-sa-svetovy-kalendar-slovakov---prilozte-ruku-um-i-tvorivost-k-jeho-uspechu

Staňte sa spolutvorcami Nášho kalendára na rok 2017!

https://www.facebook.com/oslovma/posts/949826485116328

Ročenka Náš kalendár je už dlhé desaťročia obľúbeným čítaním Slovákov v Maďarsku. Vydavateľom publikácie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) je Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm, s. r. o., jej hlavnými tvorcami sú redaktori týždenníka a internetového portálu Ľudové noviny. Naším cieľom je, aby Náš kalendár na rok 2017 umožnil čitateľom nazrieť do rozmanitého života slovenskej národnosti v Maďarsku - prezentujúc tohtoročné udalosti zachytené objektívom fotoaparátu, sériu politicko-spoločenských a kultúrnych podujatí, ako aj činnosť našich školákov a mládeže.

Podľa našich predstáv aj budúcoročný Náš kalendár bude mať tradičnú, klasickú štruktúru, čo však neznamená, že nechce byť niečím viac než „iba“ kronikou našej Slovače. Naša ročenka má byť obsahovo, tematicky a žánrovo pestrým, praktickým, zároveň hodnotným a podnetným čítaním. Na stránkach našej ročenky, samozrejme, predstavíme o. i. činnosť inštitúcií CSSM, prácu našich slovenských volených zborov a občianskych organizácií, ako aj ďalších slovenských kolektívov. Pri zostavovaní Nášho kalendára na rok 2017 sa chceme sústrediť na okrúhle životné jubileá významných osobností Slovákov v Maďarsku a také dôležité výročia ako napríklad 60-ka nášho týždenníka a 70. výročie výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Pochopiteľne, necháme pritom primeraný priestor aj pre literatúru, zábavné čítanie, rôzne zaujímavosti, krížovky, recepty a humor.

Milí priaznivci slovenského slova v Maďarsku, obraciame sa na vás s prosbou o spoluprácu: staňte sa spolutvorcami Nášho kalendára na rok 2017! Vítané sú všetky vaše návrhy, podnety, pripomienky, no a najmä články, fotografie a iné príspevky na uverejnenie. Ponúkame vám možnosť publikovať svoje názory, zviditeľniť sa, informovať širokú verejnosť o úspechoch, ale aj o ťažkostiach, s ktorými sa stretávate pri práci na našom národnostnom poli. Svoje články, resp. podnety a pripomienky pošlite v elektronickej podobe čím skôr (najneskôr do 1. augusta) na emailovú adresu spoločnosti SlovakUm.

Za spoluprácu vám vopred ďakujeme!

S pozdravom:

Imrich Fuhl

konateľ SlovakUm, s. r. o.

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

mobil: +36 30 423 8033

Karol Wlachovský 75

Pocta letopiscovi slovensko-maďarského dialógu

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1900/karol-wlachovsky-75-pocta-letopiscovi-slovensko-madarskeho-dialogu-s-privlastkom-50-rokov-na-pomedzi-slovenskej-a-madarskej-kultury

50 rokov na pomedzí slovenskej a maďarskej kultúry - Konferenčné predpoludnie na Veľvyslanectve Slovenskej republiky - Budapešť, 20. mája 2016 - Foto: (fuhl&arch.)

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=952298621535781

http://madari.sk/magazin/kultura/karol-wlachovsky

https://sk.wikipedia.org/wiki/Karol_Wlachovsk%C3%BD

http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/karol-wlachovsky

Preklady z maďarčiny

http://www.babelmatrix.org/works/hu-all/Karol_Wlachovsk%C3%BD/translations

Fordította Karol Wlachovský...

http://nemzetisegek.hu/repertorium/2011/04/belivek_12-15.pdf

Bánkódás a magyarországi szlovák irodalom sorsán

„A magyarországi szlovákok többet esznek, mint amennyit olvasnak“

http://www.napkut.hu/naput_2007/2007_07/142.htm

A fordítás mint szellemi barkácsolás

http://www.kalligram.eu/Kalligram/Archivum/2014/XXIII.-evf.-2014.-junius/A-forditas-mint-szellemi-barkacsolas

Tótok, de szlovákok

Észrevételek a magyarok szlovákképéről

http://www.hhrf.org/europaiutas/66/47_50.pdf

Mentális mítoszok Mikszáth szlovákképében

http://www.hhrf.org/europaiutas/6869/MikszathWlachovsky.pdf

Palócország és a palócok Mikszáth képzeletében és a valóságban

http://www.irodalmiszemle.bici.sk/lapszamok/2011/2011-decemver/894

Országos Idegennyelvű Könyvtár (katalógus)

https://www.oik.hu/monguz/index.jsp;jsessionid=5C3D78D616C76C212DF80EF841252F18?from_page=details&page=details&dbname=database_cikkn&bib1id=1&bib1field=0&term=Wlachovsk%C3%BD%2C+Karol+(1941-)+%7C3296%7C6

V Košiciach je vzácny 150-ročný topoľ. Skúmali ho maďarskí odborníci

Obvod kmeňa má 710 cm a výšku 27 metrov

http://www.teraz.sk/regiony/kosice-odbornici-strom-topol/198580-clanok.html

Halušky Terchová 2016

Medzinárodná súťaž vo varení a jedení bryndzových halušiek

http://haluskyterchova.sk/

10. Kapustníkový festival v Šóškúte

Slovenská samospráva v Šóškúte usporiada 4. júna 2016 jubilejný, 10. Kapustníkový festival. Popri súťaži v pečení tradičných kapustníkov organizátori aj v tomto roku pripravili bohatý kultúrny program, od 15.00 hodiny vystúpia folklórne súbory Hajtóka z Tárnoku, Pannónia z Malej Tarče, Lipa z Budapešti, ako aj speváci a tanečníci Kultúrneho spolku Pre Mlynky. Z miestnych kolektívov sa predstavia tanečníci umeleckej školy, mládežnícka dychovka, Mužský spevácky zbor Mátyása Szakálya (Šóškút - Biatorbágy) a pestovatelia tradícií z FS Večernica. Dejiskom podujatia bude dvor miestnej Základnej a umeleckej školy Károlya Andreettiho (Tulipánová ulica), resp. v prípade nepriaznivého počasia telocvičňa školy. (luno.hu)

Ľudové noviny / Týždenník Slovákov v Maďarsku

Staršie čísla: http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/starsie-cisla-novin/tlac-verz-pdf

http://www.luno.hu/images/pdf/2016/19-2016.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/952985758133734

Obsah (č.19/2016): Neverte všetkému! / Odpovedá O. Cs. Aszódi / Valné zhromaždenie Zväzu Slovákov v Maďarsku / V parlamente o zmiešaných komisiách a o rozpočte / Dvestosedemdesiat rokov v Slovenskom Komlóši / Stretnutie podnikateľov vo Vacove / Mudrujme spolu v Komárňansko-ostrihomskej župe / Učiteľky materských škôl zo Slovenska v Maďarsku / Posilnenie národného povedomia v Banke / 20 rokov Dobrého slova - Jó szó v Komárne / Tri kategórie, mnoho výhercov / Májová omša za všetky matky / Žuvačku vypľuť, inak nám zlepí žalúdok! Naozaj? / Milo Urban: Rozprávka o Labudovi / Milan Zelinka: Slamienky z Makova / Na voľné chvíle: vtipy, tajnička / Mozaika: U susedov v Tázlári / Slováci na Jarnom festivale vo Vacove

http://www.luno.hu/images/pdf/2016/18-2016.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/949640511801592

Obsah (č.18/2016): Neúspech / Blížiace sa podujatia v našich obciach a mestách / Pozdravili 75-ročného básnika Alexandra Kormoša / Informácie z Komárňansko-Ostrihomskej župy / Po Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti / Konferencia národnostných pedagógov v Sarvaši / Metodický deň PMC SM v Slovenskom Komlóši / Jarná haravara a vedomostný kvíz v Pišpeku / Naše školy na facebooku - Mlynky / Nedeľa Cantate v Lutherovom dvore / K sviatku matiek / Milo Urban: Rozprávka o Labudovi / Na voľné chvíle: vtipy, krížovka pre deti / Ruzicskayho svet v Sarvaši / Dedinský a slovenský deň v Irminčoku

http://www.luno.hu/images/pdf/2016/17-2016.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/945059538926356

Obsah (č.17/2016): Slovo má M. Herédiová Sinkóová / Výzva Slovenskej samosprávy Peštianskej župy / Naše kalendáre po prvý raz v Bratislave / Literárne popoludnie v Knižnici Csili / Zoči-voči novým výzvam v oblastných domoch / O psíčkovi a mačičke v Slovenskom Komlóši / Podoby lokálnej identity Čemeru, Ečeru a Kerestúru / Nová knižnica na severe krajiny / Nepravidelný slovník komlóšskeho nárečia / O slovenských priezviskách v Békešskej Čabe / 6. ročník jazykovej súťaže v Ďurke / Slovenská vzdelanosť a pltníci / Sviatok Nanebovstúpenia Pána / Blahoslavená za záchranu životov / Hryzenie nechtov je ľahkou neurózou / Dominik Tatarka: Písačky pre milovanú Lutéciu / Na voľné chvíle: krížovka, vyhodnotenie krížoviek / Jubilejné čajové popoludnie v Telekgerendáši / O živote a odeve Čerňanov

http://www.luno.hu/images/pdf/2016/16-2016.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/941067545992222

Obsah (č.16/2016): Národná slávnosť na Devíne / Slovo má Renáta Deáková / Študentsko-vedecká súťaž VÚSM v NMpŠ / 20-ročný Slovenský ženský spevokol v Kerestúri / Pestrý stôl tvarohových pochúťok v Sarvaši / Ľudový odev na hornom povodí Galgy / Pred závinovým festivalom / Príloha pre deti: LuDo / Stretnutie študentov z krajín V4 v Ostrave / Otvorili sa brány komlóšskej slovenskej školy / P. Erdő v Žiline odovzdal relikviu sv. Štefana / Šesť mýtov o bolesti chrbtice / Jozef Banáš: Čarovná flauta / Marián Zbončák: Drsné, ale krásne Kysuce! / Na voľné chvíle: vtipy, tajnička / Charitatívne popoludnie v Kétšoproni / Prechádzky Sudicami

http://www.luno.hu/images/pdf/2016/15-2016.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/937753002990343

Obsah (č.15/2016): Namiesto editoriálu: Kruh šťastia / 1 otázka - 1 odpoveď: Etelka Zubereczová / Odkaz Ondreja L. Áchima aj pre súčasnosť / Pred Medzinárodným knižným festivalom / Priateľská výstava čabianskych a košických žiakov / Cyklisti zo Slovenska vo Vacove / Rozhovor s hosťujúcim učiteľom J. Pitoňákom / Juraj Ribay farárom v Cinkote a korektorom v Pešti / Santovčania na aprílovej omši / Pele už lietajú vzduchom - ako sa im ubrániť? / Jozef Banáš: Čarovná flauta / Na voľné chvíle: vtipy, osemsmerovka / 40 rokov zachovávajú slovenskú kultúru v Malom Kereši / Bezhraničný dizajn

http://www.luno.hu/images/pdf/2016/14-2016.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/932895220142788

Obsah (č.14/2016): Namiesto editoriálu: Rasistka Tay / 1 otázka - 1 odpoveď: Hajnalka Krajčovičová / Poverenec vlády o národnostných samosprávach / Fizérsky hrad obnovený / Za Gizelou Molnárovou / Slovenské programy v Malej Tarči aj pre najmenších / Úspech čívskych dôchodcov / O miestnej zbierke v obci Novohrad / Pozdrav budapeštianskych žien / Výročie narodenia Jána Kutlíka / Netradičná hodina v sarvašskom arboréte / Pilíšski žiaci na výstavách / Naši žiaci na lyžovačke na Donovaloch / Veľký evanjelický kostol v Békešskej Čabe / Čo o nás prezrádzajú farby, ktoré nosíme? / Ku dňu poézie / Na voľné chvíle: vtipy, krížovka / Umývanie v potoku lásky / Vítanie jari v Senondrejskom skanzene

Maturanti slovenského gymnázia v Békešskej Čabe sa rozlúčili so školou

http://www.behir.hu/2016/04/29/elbucsuztak-az-iskolatol-szlovak-gimnazium-vegzosei

Ján Kollár: Národnie spievanky

http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/szlovakok/szekesfehervar/narodnie_spievanky_1/index.htm

Spievanky, spievanky, prečo vymierate?

Ľudové piesne Slovákov v Maďarsku / O čom svedčia piesne našich Slovákov? / O zbieraní a zapisovaní ľudových piesní / Naše stáročia zachovávané piesne sa postupne začali vytrácať / Strata materinského jazyka

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/991-spievanky-spievanky-kdee-preo-vymierate

https://www.facebook.com/oslovma/posts/728871370545175

Národnostné stretnutie v Kóšpallagu

Slovenská samospráva v Kóšpallagu usporiadala 21. mája 2016 v miestnom kultúrnom dome tradičné Národnostné stretnutie. V programe vystúpili okrem miestnych recitátorov a žiakov slovenské kultúrne telesá z Dunaeďházu, Kerepešu, Mlynkov, Senváclavu, ako aj nemecký folklórny súbor z neďalekého Kismarosu a hostia z družobnej obce Kóšpallagu na Slovensku, z Ipeľského Sokolca. - Foto: Imrich Fuhl

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=953297901435853

Výber z archívu malých sakrálnych pamiatok na južnom Slovensku

Výstava v stredisku pilíšskych Slovákov

http://www.enviromagazin.sk/enviro2007/enviro1/10.pdf

Szakrális kisemlékeink

http://mek.oszk.hu/08000/08042/08042.pdf

Slovenskí pltníci v Pešti

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=767349300030715

Jar v Pilíši

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.387104438055205.1073741825.147596498672668&;type=3

AGR± rock (1985-1990)

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/literatura/161-literatura1-literatura1/899-z-repertoaru-rockovej-skupiny-agr-1985-90

Kapelu AGR± založili dvaja hudobníci z Mlynkov: textár a gitarista Imrich Fuhl a bubeník Attila Pénzelik, postupne sa v nej vystriedali viacerí Pilíšania a /bývalí/ žiaci budapeštianskej slovenskej školy.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=408759209223061

Ďurk / Galgagyörk - Slovenské spievanky a veršovačky

Zväz Slovákov v Maďarsku / 19. mája 2016 / Súťaž detí v ľudovom speve a prednese poézie a prózy - 195 súťažiacich z 20 lokalít 5 žúp Maďarska - Foto: Imrich Fuhl

oSlovMa-FotoGaléria:

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.951098731655770.1073741999.147596498672668&;type=3

oSlovMa-Video:

Csibaj banda: Po nábreží koník beží

https://www.facebook.com/oslovma/videos/950852211680422/

Žiačky miestnej základnej školy

https://www.facebook.com/oslovma/videos/950886868343623/

Spevácka skupina budapeštianskej slovenskej školy

https://www.facebook.com/oslovma/videos/950965521669091/

Ďurk (Galgagyörk)

http://www.oslovma.hu/nhrad.hu/durka

http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/szlovakok/galgagyork/szlovak_kulturalis_elet_galgagyorkon/pages/000_konyveszeti_adatok.htm

http://www.galgagyorkweb.hu/index.php/falutoerenet

http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/szlovakok/galgagyork/galgagyorki_fotografiak/pages/000_konyveszeti_adatok.htm

Predseda ÚSŽZ Ján Varšo na pracovnej návšteve medzi Slovákmi v Rumunsku a Maďarsku

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4108/jan-varso-na-pracovnej-navsteve-medzi-slovakmi-v-rumunsku-a-madarsku

Predseda ÚSŽZ Ján Varšo v Békešskej župe

http://www.slovaci.hu/index.php/sk/9-blog/477-predseda-us-z-jan-var-o-v-beke-skej-upe

Memoriál Juraja Migaša - VIII. Spoločný výstup na vrchol Pilíša

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/151-aktuality3-aktuality3/1284-memorial-juraja-migaa-vstup-na-vrchol-pilia

Tradičná pešia túru Pilíšanov / Spoločnými chodníkmi v znamení prehlbovania priateľstva / 8. mája 2016 / Slovenská omša v kostole v Mlynkoch / Stredisku pilíšskych Slovákov - Odhalenie pamätnej tabule Juraja Migaša (1957-2015) spojené s krátkym kultúrnym programom / Pochod na Pilíš / Piknik na vrchole Pilíša - Zábery Imricha Fuhla

oSlovMa-FotoGaléria:

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=944809378951372

oSlovMa-Video:

Predsedníčka SSvM Marta Demjénová

https://www.facebook.com/oslovma/videos/944755145623462/

Predseda ÚSŽZ Ján Varšo

https://www.facebook.com/oslovma/videos/945005928931717/

Milan Kurucz

https://www.facebook.com/oslovma/videos/945124185586558/

Pilíšska hymna v podaní Pávieho krúžku z Mlynkov

https://www.facebook.com/oslovma/videos/945174785581498/

Najobľúbenejšia pieseň Juraja Migaša

https://www.facebook.com/oslovma/videos/944707218961588/

Matičný videofilm:

https://youtu.be/FxToc3FQEpU

Slováci v Mlynkoch odhalili tabuľu veľvyslancovi J. Migašovi

http://www.teraz.sk/slovensko/mlynky-tabula-migas/195716-clanok.html

8. mája 2016 - (tasr)

Pamätnú tabuľu bývalému veľvyslancovi v Maďarsku Jurajovi Migašovi odhalili 8. mája 2016 na priečelí Strediska pilíšskych Slovákov v obci Mlynky (Pilisszentkereszt). Slovenská samospráva v Mlynkoch súčasne usporiadala aj tradičnú pešiu túru Pilíšanov - VIII. spoločný výstup na vrchol Pilíša, ktorý odteraz ponesie názov Memoriál Juraja Migaša. Organizátori sa rozhodli usporadúvať túru každoročne na pamiatku jej hlavného iniciátora, oduševneného predstaviteľa Slovenska, večného optimistu a veľkého priateľa Pilíšanov - diplomata, veľvyslanca Juraja Migaša (1957-2015). „Juraj Migaš veľmi často chodil do Mlynkov. Bol nielen diplomatom, nielen našim veľvyslancom, ale bol našim kamarátom. On chodieval k nám nielen oficiálne, ale chodieval sa s nami zabávať, s nami tancoval, spieval, ale keď bolo potrebné, tak spolu s nami aj bojoval. Veľmi veľa mu môžeme jemu ďakovať, aj to, že tento slovenský dom stojí, veľmi veľa nám pomáhal a bojoval za naše práva,” povedala pre TASR predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová. Na podujatí, ktorého cieľom je aj prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň i medzi Maďarmi a Slovákmi, boli okrem desiatok hostí zo Slovenska prítomní aj manželka zosnulého Lena a Jurajov bratranec - niekdajší predseda SDĽ a bývalý predseda Národnej rady SR Jozef Migaš. Juraj Migaš zomrel 29. augusta 2015 vo veku 58 rokov. V diplomacii pracoval viac ako 30 rokov, naposledy pôsobil ako veľvyslanec v slovinskej Ľubľane.

Juraja Migaša, diplomata, priateľa a nezištného človeka, Slováci v Maďarsku zvečnili v Mlynkoch spomienkou a uctili výstupom na Pilíš

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4093/juraja-migasa-diplomata-priatela-a-nezistneho-cloveka-slovaci-v-madarsku-zvecnili-v-mlynkoch-spomienkou-a-uctili-vystupom-na-pilis

Výstup na Pilíš na počesť diplomata, priateľa a nezištného človeka Juraja Migaša

Máj 2016 - (Jožo Schwarz - Pilíšan voľbou)

Aj tohto roku sa uskutočnil výstup na Pilíš. Slovenská samospráva v Mlynkoch usporiadala výstup na vrchol Pilíša 8. mája 2016. Je to tradičnú pešia túra Pilíšanov pod názvom „Spoločnými chodníkmi v znamení prehlbovania priateľstva“. Cieľom podujatia bolo a vždy bude vzdať poctu pamiatke našich predkov, ako aj zažiť súdržnosť a prispieť k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle. Tohtoročná v poradí už ôsma spoločná pešia túra na vrchol Pilíša opäť poskytla vhodnú príležitosť na prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň i medzi našimi národmi a národnosťami. Organizátori sa odteraz rozhodli usporadúvať túru každoročne na pamiatku jej hlavného iniciátora, oduševneného predstaviteľa Slovenska a slovenskosti, vecného optimistu a veľkého priateľa Pilíšanov, vynikajúceho diplomata - veľvyslanca Juraja Migaša (1957-2015). Preto od tohto roku nesie názov Memoriál Juraja Migaša. Pri tejto príležitosti na úvod túry odhalili na budove Strediska pilíšskych Slovákov v Mlynkoch pamätnú tabulu na počesť diplomata, priateľa a nezištného človeka Juraja Migaša. Bola to veľká paráda. Začala štátnymi hymnami. Jednotlivé príhovory boli oddeľované pesničkami i poetickým slovom. Medzi prítomnými bol Jozef Migaš - bývalý predseda slovenského parlamentu a bratranec spomínaného Juraja. Prihovorila sa i manželka po Jurajovi Jelena Migašová. Spoločné stretnutia spomínali organizátori z Pilíša, predsednícka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, za veľvyslanectvo SR v Budapešti vystúpil Milan Kurucz. Úctu vzdal aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo. Hold Jurajovi Migašovi prišli vzdať mnohí domáci i cezhraniční priatelia. Všimol som si predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú Baránekovú, kolegu z diplomacie Milana Dubčeka - syna Alexandra Dubčeka, spisovateľa Zoltána Bárkányiho-Valkána, ale aj predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča. A nech mi prepáčia tí, ktorých nemenujem. Po desiatej hodine začal vlastný výstup na vrchol. O občerstvenie pri rozhľadni blahoslaveného Eusébia sa postarala družobná obec Mlynky zo Spiša na Slovensku a, samozrejme, všetci účastníci. Koláčov i pitia bolo dostatok. Prispela aj široká rodina Migašovcov a rodná obec Juraja Migaša - Pušovce pri Prešove. Bolo aj veselo. Hralo sa na harmonike, spievalo i tancovalo. Stretnutie dobrých ľudí, Slovákov i Maďarov sa vydarilo. Aj počasie vyšlo. Nemalú zásluhu na vrcholovej organizácii stretnutia mal predseda Slovenskej samosprávy v Senváclave Rudo Fraňo. Vlastnými prostriedkami, za súhlasu správy Národného parku, zabezpečil dovoz občerstvovacej techniky a prevoz menej pohyblivých účastníkov ku rozhľadni na vrchole Pilíša. A práve u Ruda Fraňa v Senváclave, ako si spomínam, som sa prvýkrát stretol s Jurajom Migašom. Bolo to v júni 2008. Zostal mi (a nielen mne) v pamäti ako dobrý, veselý, ale vždy človek na správnom mieste. Ďakujeme všetkým za spoluprácu a tešíme sa o rok.

Osmy raz na Pilíši, tohto roku na počesť Juraja Migaša

http://www.noveslovo.sk/c/Osmy_raz_na_Pilisi_tohto_roku_na_pocest_Juraja_Migasa

Ján Varšo podpísal v Mlynkoch s Matejom Šipickým dohodu o finančnej pomoci Slovákom v Maďarsku

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4097/jan-varso-podpisal-v-mlynkoch-s-matejom-sipickym--dohodu-o-financnej-pomoci-slovakom-v-madarsku

Zmluva o poskytnutí podpory na rok 2016 medzi ÚSŽZ a VPN ZSM

Predmetom Zmluvy je poskytnutie podpory na rok 2016 z rozpočtu ÚSŽZ vo výške 99.581,76 € VPN ZSM, ako súčasť štátnej podpory Slovákov žijúcich v zahraničí na realizáciu Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry.

www.oslovma.hu/XXX/ZmUszz16.pdf

http://www.mszsz-ka.hu/dokumenty/29-zmluva-o-poskytnuti-podpory-na-rok-2016-medzi-us-z-a-vpn-zsm

V Mlynkoch podpísali dohodu o podpore pre Slovákov žijúcich v Maďarsku

http://www.teraz.sk/slovensko/mlynky-dohoda-madari-slovaci/195722-clanok.html

8. mája 2016 - (tasr)

Dohodu o finančnej pomoci pre slovenskú menšinu žijúcu v Maďarsku pre rok 2016 vo výške takmer 100.000 eur podpísali 8. mája v severomaďarských Mlynkoch (Pilisszentkereszt) predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Ján Varšo a predseda Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku (VPN ZSM) Matej Šipický. Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková pre TASR pripomenula, že v roku 2004 bola podpísaná dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o podpore národnostných menšín v oblasti školstva a kultúry. Na základe tejto medzinárodnej dohody Slovensko každoročne poskytuje finančnú pomoc pre slovenskú národnosť v Maďarsku prostredníctvom Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku. „Finančné prostriedky budú použité v prvom rade na výchovno-vzdelávaciu činnosť. V tomto roku sa zameriavame na učebné pomôcky. Radi by sme každému žiakovi, ktorý sa učí po slovensky, poskytli slovensko-maďarský slovník, ďalej by sme veľmi chceli podporiť tých študentov, ktorí študujú slovenčinu, ktorí sa snažia doplňovať vzdelanie, to znamená študijné poplatky vyplatiť, ale hlavne podporiť dlhodobo veľké kultúrne podujatia, ktoré slúžia na zachovanie slovenského jazyka a na zachovávanie a posilňovanie slovenského povedomia,” povedala predsedníčka ZSM. „Tie peniaze idú hlavne do oblasti školstva, samozrejme kultúry, informovanosti a vzdelania. Som veľmi rád, že najdôležitejšia čiastka z týchto peňazí je investovaná do oblasti školstva, a poskytuje sa na letné detské a mládežnícke tábory slovenských detí z Maďarska na Slovensku,” dodal predseda ÚSŽZ Ján Varšo.

Osmijanko Slovenského divadla Vertigo v Mlynkoch

4. mája 2016 v Stredisku pilíšskych Slovákov / Známa kniha Kristy Bendovej Osmijankove rozprávky o princeznách ožila v réžii Kataríny Jánošovej. Osmijanka stvárnil András Nagy a nudiacu sa princeznú Anna Nováková. / Svet Slovenského divadla Vertigo plný drakov, zázrakov, zábavy a poučenia. - Foto: Imrich Fuhl

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=942566282509015

Milovníkom slovenského divadelníctva v Maďarsku

Sviatok detského divadla sa blíži

https://www.facebook.com/oslovma/posts/949565068475803

Ako každý rok v tomto období, aj teraz klopú na dvere naši väčší i menší divadelníci. V divadelnej sále kultúrneho stánku Cervinus Teátrum v Sarvaši sa 21. mája o 10.00 hodine začne 23. ročník prehliadky detskej dramatickej tvorivosti Deti deťom, ktorej hlavným organizátorom je Slovenské divadlo Vertigo. Záujemcovia o svet rozprávok, ale i vážnejších tém, ktoré zaujímajú aj deti, si budú môcť pozrieť spolu šesť súťažných predstavení v podaní žiakov zo slovenských základných škôl v Budapešti, Sarvaši, Slovenskom Komlóši a v Novom Meste pod Šiatrom. Pridajú sa k nim účastníci minuloročných divadelných táborov z ďalších škôl, ktorí divákom priblížia výsledky týždenných stretnutí v Bystrej a Sv. Jure. Hosťom prehliadky budú žiaci z vojvodinského Kysáča, ktorí sa so sarvašským publikom podelia o Malého princa. Maratón detského a mládežníckeho divadelníctva dobehne do cieľa asi o 16.00 hodine. Veľmi nás poteší, ak sa prídete pozrieť na predstavenia! (do)

Dolnozemský polyhistor Ján Šutinský

Učiteľ, zbormajster, rádioamatér a politik / Bol raz jeden pitvarošský školák / Ľudové piesne štvorhlasne

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/156-kultura2-kultura2/619-uite-zbormajster-radioamater-a-politik

Ján Šutinský: Zahučali hory

www.oslovma.hu/XXX/FelzugSJ.mp3

Skvelý počin: Nepravidelný slovník komlóšskeho nárečia

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1898/skvely-pocin-nepravidelny-slovnik-komlosskeho-narecia

Výstava archívnych fotografií presídlencov z Čemera

Slovenská národnostná samospráva v Čemeri (Csömör) usporiadala pri príležitosti 70. výročia podpísania československo-maďarskej zmluvy o výmene obyvateľstva výstavu originálnych archívnych fotografií presídlencov z Čemera. Exhibícia s názvom „Rodná zem Vás volá!“ bola verejnosti sprístupnená v priestoroch miestnej obecnej knižnice. + Detská skupina FS Malá Furmička pred vystúpením

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=952775868154723

Mať volá

Kontexty a realita presídlenia reemigrantov slovenského pôvodu z Maďarska v rokoch 1946-1948

http://www.realitne-eso.sk/husav/documents/37528

Paríková, Magdaléna. 24, In: Slováci v zahraničí / Martin, MS 2008 24, s. 91-100. ISBN:978-80-7090-873-0 ISSN:0081-0061

Kugler, József : Výmena obyvateľstva a Slováci na juhovýchodnej Dolnej zemi. Kugler, József. 24, In: Slováci v zahraničí / Martin, MS 2008 24, s. 115-128, mp., tab. ISBN:978-80-7090-873-0 ISSN:0081-0061

Zoznam slovenských národnostných samospráv v Maďarsku

http://www.slovaci.hu/images/Szlov%C3%A1k_nemzetis%C3%A9gi_%C3%B6nkorm%C3%A1nyzatok_el%C3%A9rhet%C5%91s%C3%A9gei.pdf

VZ Únie slovenských organizácií v Maďarsku

http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/23930-vzuniamaj16

Podpora slovenských kultúrnych programov v Peštianskej župe

http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/23877-sub16pzupa

Pred Celoštátnym národopisným a tanečným táborom

Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku

http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/23878-pred-celo-tatnym-narodopisn-m-a-tane-n-m-taborom

Tradičné a čisté formy Michala Zsolnaiho

https://www.facebook.com/oslovma/posts/936248879807422

Galéria PIK, ktorá funguje v rámci Spoločenského domu v Pestszentimre (1188 Budapešť, Vasút u. 48.) pozýva všetkých záujemcov 25. apríla 2016 o 18.00 hodine na vernisáž výstavy z diel umeleckého drevorezbára Michala Zsolnaiho s názvom „Tradičné a čisté formy“. Výstavu otvorí historik umenia, umelecký publicista Balázs Feledy, spoluúčinkuje hrou na gitare hudobník Zoltán Draskóczy. Výstava bude verejnosti prístupná do 21. mája 2016. (luno.hu)

Pred závinovým festivalom v Malom Kereši

http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/23861-pred-zavinov-m-festivalom

Z minulosti a súčasnosti obce Dunaeďház

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/184-archiv-kultura-archiv-kultura/1000-stretnutie-tanenikov-slnenica-v-dunaehaze

Obec v Báčsko-Kiškunskej župe znovuosídlili Slováci zo Zvolenskej, Hontianskej a Novohradskej stolice / Chcú zachovať miestne slovenské kultúrne tradície, ľudové zvyky a pamiatky / Slnečnica: Stretnutie národnostných tanečníkov

Alžbeta Hollerová Račková o ročenkách Slovákov v Maďarsku

Audio: https://www.rtvs.sk/media/a520/audio/00/0008/000886/00088684-1-r6CI.mp3

Náš kalendár a Čabiansky kalendár na prezentácii v Bratislave

Fotogaléria:

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=927339624031681

Dokumentárne a časozberné čaro Slovače v Maďarsku v svojráze napísaného, veršovaného, videného a vypočutého na úžitok, pôžitok i odpočinok...

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1850/na-prezentacii-kalendarov-slovakov-v-madarsku-v-bratislave-aj-osobnosti-slovenskej-vedy-historie-literatury-vzdelanosti-a-kulturnej-diplomacie

Slováci v Maďarsku žijú!

12. apríla 2016 - (Jozef Schwarz - noveslovo.sk)

12. apríla si v Maďarsku pripomínajú deň pamiatky odsunutých z „Felvidéku“. Práve v tento deň v roku 1947 sa začala realizovať dohoda o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Maďari hovoria o odsunutí (často používajú výraz deportácie), avšak bola to riadna medzištátna dohoda medzi vládami našich krajín. Dohoda o výmene obyvateľstva. Výmena má vždy dve strany. Náprotivkom „odsunutým“ Maďarom z Československa boli „prisunutí“ Slováci z Maďarska. Preto pripomínať si len jednu stranu spoločnej mince je neslušné a nepriateľské, presnejšie nie priateľské. Malá poznámka: dohoda o výmene obyvateľstva bola podpísaná už v januári 1946 a začala sa realizovať až po 410 dňoch... Dôvod? Nuž, jedna strana dohodu napriek podpisu nemala chuť realizovať.

Výmena obyvateľstva znamenala aj príchod Slovákov z Maďarska, z národnostne značne nežičlivého prostredia do materskej krajiny. O peripetiách jedných i druhých sa popísalo mnoho, najmä z maďarskej strany. Samozrejme, väčšina písačiek niesla výraznú pečať maďarského pohľadu. Vrátilo sa vtedy takmer 70 tisíc Slovákov z Maďarska. V Maďarsku ich zostali stále desaťtisíce. Nehodnotím podmienky pre slovenský či maďarský život - presnejšie pre plnohodnotný život v slovenčine či maďarčine na oboch stranách Dunaja po roku 1949. Ani mieru starostlivosti štátnych politík (Československa, neskôr Slovenska a Maďarska) v tomto smere. O tom mám svoj jednoznačný názor a netajím sa nim.

Napriek všetkým príkoriam Slováci v Maďarsku žijú a dávajú o sebe vedieť. Naposledy v Bratislave 8. apríla 2016: „Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm a Čabianska organizácia Slovákov v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí 8. apríla 2016 v budove Starého evanjelického lýcea v Bratislave usporiadali prezentáciu dvoch ročeniek Slovákov v Maďarsku. Čabiansky kalendár predstavil estetik Michal Babiak, docent Katedry estetiky FF UK a Náš kalendár publicista Ľudo Pomichal, externý zamestnanec ÚSŽZ. Hostí privítali: predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová-Račková a podpredseda ÚSŽZ PhDr. Peter Prochácka. V kultúrnom programe účinkovali žiačky slovenských národnostných škôl v Békešskej Čabe a v Mlynkoch Daniela Kešjárová, Réka Pénzeliková a Zselyke Szemánová.“

Bol som pri tom. Bola to vydarená akcia. A nielen pálenkou zo Sarvaša na prípitok, či čabianskou klbáskou alebo pagáčikmi z Mlynkov. Význam vydávania ročeniek - kalendárov Slovákov v Maďarsku prekrásne priblížil a zaradil priam do vesmírnych súvislostí vo svojej eseji Michal Babjak. Prednesená esej si žiada čo najširšie a najďalšie publikovanie. Všetky príhovory a prehovory potešili, prehĺbili poznanie o našej stále žijúcej národnej ratolesti. Pri dobrom počine (a prezentácia ročeniek skutočne takou bola) sa nezvyknú vynášať na svetlo nejaké mory. Trápi ma skutočnosť, že svetové a domáce hľadisko životného divadla drámy našich Slovákov v Maďarsku je relatívne stabilné a opakujúce sa. V lýcejnej knižnici sme sa takmer všetci poznali. „Diváci“ sa zoskupovali z „vymenených“ Slovákov z Maďarska, Slovákov zo Srbska a Rumunska trvale alebo dočasne prítomných na Slovensku, alebo z dobrovoľných aktivistov na poli „slovenskej záchovy“ najmä v bývalom uhorskom svete. To sa mi zdá nedostatočné. Jestvovanie a súcnosť Slovákov v Maďarsku si zaslúži významnejšiu pozornosť nášho domáceho slovenského publika. Ja sa od hlásania viery v slovenskú nevšednosť aj mimo Slovenska neodťahujem a budem ju šíriť ako vládzem.

Komlóšania z úcty ku koreňom a pre ďalšie generácie

Členovia Spolku Slovákov z Maďarska na komlóšskych oslavách / Nazreli sme do duše tu žijúcej vetvy nášho národa, do sŕdc potomkov tých, ktorí sa tu kedysi usadili a zo znivočeného kraja vytvorili kvitnúcu záhradu. / Apóvkovia, mamóvke, báťovia a ňaničke / Dobroty, bohoslužby a nádej

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/155-kultura1-kultura1/1354-z-ucty-ku-koreom-a-pre-alie-generacie

Dvojjazyčné literárne popoludnie v XX. obvode Budapešti

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.931439376955039.1073741992.147596498672668&;type=3

Slovenská samospráva XX. obvodu Budapešti usporiadala 14. apríla 2016 v knižnici Osvetového domu Csili svoje tradičné literárne popoludnie. Pri príležitosti Dňa poézie na dvojjazyčnom podujatí, moderátorom ktorého bol Imrich Fuhl, záujemcovia sa oboznamovali s tvorbou básnikov Juraja Dolnozemského zo Slovenského Komlóša a Antona Drevenku z Pilíšskej Čaby.

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1855/literarne-popoludnie-slovakov-v-budapesti

Z najnovších básní a prekladov Gregora Papučka

Na sebazradu, Slovák, povedz: Nie! / Neodsekaj si vlastné korene!

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/literatura/162-literatura2-literatura2/1351-z-najnovich-basni-a-prekladov-gregora-papuka

Tak učil otec syna / Dívaj sa na mňa / Mám hrušku ozimnú / Úlomok z našej histórie / Osud človeka - Básne pre deti: Bubeník / Svet sa prebúdza / Ten môj psíček - Výber z prekladov: Ljubinko Galić, Marko Dekić, Stipan Blažetin a Endre Ady / Ilustračné zábery: Imrich Fuhl

https://www.facebook.com/oslovma/posts/935408176558159

75. narodeniny Alexandra Kormoša

Fotogaléria:

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.937653219666988.1073741995.147596498672668&;type=3

Básnik, prekladateľ, pedagóg, publicista a hudobník Alexander Kormoš, patriaci do predvoja slovenskej literatúry v Maďarsku, sa narodil 10. apríla 1941. - Zábery z literárneho popoludnia a osláv 75. narodenín A. Kormoša, ktoré sa konali 25. apríla 2016 v Knižnici obce Santov (Pilisszántó). - Foto: Imrich Fuhl + oSlovMa-video:

Alexander Kormoš: Polyfónia

https://www.facebook.com/oslovma/videos/937615539670756/

Prekrásne horí plameň jazyka, / vo vatre ducha praskajú slová. / Zhrievaj nám srdce, divná muzika / - prastaro-múdra, naveky nová! / Nijaký Bábel! - Polyfónia! / By sa reč každá v súlade skvela, / korme sa pravde, aby trónila: / Vatra je jedna - plameňov veľa! / Vo vetre krotkom vatra zbujarie, / víchor by ju však utíšil do tla, / spadla by z trónu žiarivá modla. / Dožičme s vatrou spievať fujare, / muzika hrej-hraj v slovenskej reči, / ako sa členom orchestra svedčí!

Zaspala nevesta v santovskej doline

(členky santovského pávieho krúžku)

https://www.facebook.com/oslovma/videos/937595503006093/

Zdravica starostky Evy Csicsmanczaiovej

https://www.facebook.com/oslovma/videos/937540313011612/

Ospevuje krásu pravdy a pravdu krásy

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/literatura/163-literatura3-literatura3/512-a-kormo-ospevuje-krasu-pravdy-a-pravdu-krasy

Písmo bez písma / Z básni Alexandra Kormoša

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/186-archiv-literatura-archiv-literatura/1037-pismo-bez-pisma-z-basni-alexandra-kormoa

Zájazd Slovenskej samosprávy obce Senváclav

Banská Bystrica / Levoča / Kežmarok / Zakopané / Ždiar / Štrbské pleso / Liptovský Mikuláš (Múzeum Janka Kráľa) / Ružomberok (Kostol sv. Ondreja) / Donovaly / Slovenská národná galéria - Zvolenský zámok (Gotické umenie - Ikony na Slovensku - Majster Pavol z Levoče - Európske maliarstvo 16. - 18. storočia zo zbierok SNG) / 29. apríla - 1. mája 2016 / Zábery Imricha Fuhla

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=941436812621962

Štrbské Pleso

https://www.facebook.com/oslovma/videos/940809232684720/

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0trbsk%C3%A9_Pleso

Šteklivá komédia bratislavského divadla v Mlynkoch

V Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) 30. apríla 2016 o 17.00 hodine vystúpi bratislavské Divadlo na zastávke - na pozvanie Regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Mlynkoch. / Miro Gavran: Všetko o ženách. Šteklivá komédia. 3 krásne herečky v 5 príbehoch predstavia ženy prebíjajúce sa vlastným ženstvom. Samozrejme, to všetko sa točí okolo chlapov, peňazí a lásky...

https://www.facebook.com/oslovma/posts/937697616329215

Prvý koncert Pilíšskej kapely

Santov (Pilisszántó) - 16. apríla 2016 - Foto: I. Fuhl

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=932008133564830

oSlovMa-video =

Marianka: https://www.facebook.com/oslovma/videos/931958556903121/

V richtárovej studni: https://www.facebook.com/oslovma/videos/932021193563524/

Orosláň dal slovenskému svetu významných rodákov

https://www.facebook.com/oslovma/posts/935050859927224

Štefan Cablk sa všemožne usiloval udržiavať slovenské povedomie krajanov

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/686-orosla-dal-slovenskemu-svetu-vznamnch-rodakov

Jozef Podhradský (1823-1915) v Pešti a na Dolnej zemi

Zakladateľ slovenskej dramatickej literatúry pre deti a mládež / Básnik, prozaik, dramatik, redaktor, vydavateľ prvých slovenských časopisov pre deti a mládež vo Vojvodine Slávik a Zornička. / Pôsobil ako evanjelický kňaz v Pešti, ako stredoškolský profesor v Novom Sade, Sombore, Leskovci a Belehrade.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/164-historia1-historia1/998-jozef-podhradsk-v-peti-a-na-dolnej-zemi

Osemročný kulpin.net

http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/9156-osemrocny-kulpin-net

Vlastivedné putovanie po historických zaujímavostiach v Gemeri a Malohonte

https://www.facebook.com/oslovma/posts/935044999927810

Viaceré obce sú známe aj sťahovaním Slovákov na Dolnú zem

http://www.oslovma.hu/index.php/en/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/1026-historicke-zaujimavosti-v-gemeri-a-malohonte

Csontváry Kosztka Tivadar patrí (aj) Slovensku

https://www.facebook.com/oslovma/posts/935041186594858

Narodil sa v Sabinove, získaval prax v Prešove a v Leviciach, dlhé roky žil v Haliči, aj Spišská Nová Ves si ho pamätá, maľoval Vysoké Tatry...

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1315-csontvary-kosztka-tivadar-patri-aj-slovensku

Nepopieral svoj slovenský pôvod, Slováci by sa mali k nemu hlásiť oveľa viac. Otec ho v detstve viackrát poslal k vzdialeným príbuzným na Dolnú Zem, aby sa naučil poriadne po maďarsky.

http://madari.sk/magazin/tema-mesiaca/sialenec-alebo-genius

Štrbské Pleso

oSlovMa-video - 01-05-2016

https://www.facebook.com/oslovma/videos/940809232684720/

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0trbsk%C3%A9_Pleso

http://www.megaport.hu/videok/video.php?vid=70251b509

Správy Slovenského inštitútu v Budapešti

mzv.sk/sibudapest - Program Slovenského inštitútu v Budapešti

http://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.rtf

https://www.youtube.com/channel/UCyXlRO6ee9uTtOGehqlvXvA/videos

Sídlo inštitútu: 1088 Budapešť, Rákóczi út 15. - Otváracia doba: pond.-štvrtok 10-16, piatok: 10-14 - Telefón: (+36 1) 327 4000 - www.mzv.sk/sibudapest - Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.">Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/kultura/157-kultura3-kultura3/484-spravy-slovenskeho-intitutu-v-budapeti

Samostatná výstava Svätopluka Mikytu v centre Budapešti

V posledných 3-4 rokoch objavili nezávislé galérie maďarského hlavného mesta súčasné slovenské výtvarné umenie. Horúcou novinkou je už druhá samostatná výstava Svätopluka Mikytu v Deák Erika Galéria, ktorá akcentuje tvorbu slovenského výtvarníka od roku 2014. Kurátor výstavy Áron Fenyvesi vo svojom vernisážovom príhovore 6. mája 2016 zdôraznil, že výstava pod názvom Ungold znamená v ikonografii S. Mikytu začiatok novej etapy. Zdôraznil tiež jeho neutíchajúci záujem o nájdené predmety komunistickej minulosti a ich prisvojenie si pomocou reinterpretácie cez inštalácie a obrazo-objekty. Na otvorení výstavy slovenského výtvarníka bola prítomná mienkotvorná časť súčasného výtvarného života Maďarska, ako napr. výtvarník Imre Bak, či kurátor a teoretik Zsolt Petrányi.

Agáva vo Filmovom klube v Budapešti

Slovenský inštitút po úspešnej reprezentácii slovenskej literatúry v Maďarsku zaradil do programu Filmového klubu (5. mája 2016) dielo, ktoré sa prioritne opiera o literárnu predlohu. Režisérsky debut Ondeja Šulaja Agáva spracováva rovnomennú kapitolu románu Ladislava Balleka Agáty. Slovenskú filmovú novinku predstavil klubovým divákom estetik Prof. Peter Michalovič, ktorý načrtol kontext filmových adaptácií diela Ladislava Balleka od filmu Pomocník (1981, Zoro Záhon), cez dielo Južná pošta (1988, Stanislav Párnický) až po Agávu. Nevídaný záujem širokej verejnosti o slovenskú filmovú novinku poskytol priestor pre živú diskusiu a k premietnutému dielu sa vyjadrili aj režisér a scenárista filmu, ako aj generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Film Agáva sa do Filmového klubu Slovenského inštitútu v Budapešti dostal vďaka podpore a súhlasu TRIGON Production.

Historický úspech Slovenska na 23. Budapeštianskom medzinárodnom knižnom festivale

Slovenská republika sa od svojho vzniku zúčastnila iba tretíkrát na medzinárodnom knižnom podujatí ako čestný hosť, a to po Bologni a Prahe v dňoch 21. až 24. apríla 2016 v hlavnom meste Maďarska. Knižný festival otvorili slávnostne, ako aj stánok Slovenskej republiky minister ľudských zdrojov Maďarska Zoltán Balog, a za čestného hosťa minister kultúry SR Marek Maďarič. Počas štyroch dní sa na festivale prezentovalo 34 nových maďarských prekladov slovenských diel z oblasti krásnej a odbornej literatúry. Pri tejto príležitosti boli publikované aj slovenské prílohy literárnych a spoločenských časopisov (Élet és Irodalom, Magyar Lettre Internationale, Jelenkor, Kalligram, a ďalšie). Maďarské verejnoprávne aj komerčné média venovali veľký priestor čestnému hosťovi festivalu - Slovensku -, medzi elektronickými médiami vynikla aktivita literárneho portálu www.litera.hu. Počas týždňa festivalu bolo publikovaných takmer dvadsať recenzií na slovenské knihy a odborné publikácie, iba týždenník Élet és Irodalom hodnotil štyri nové preklady pôvodnej slovenskej literárnej tvorby. Najviac recenzií sa venuje maďarskému prekladu kníh Pavla Vilikovského, Ballu a antológii slovenskej krátkej prózy 21. storočia. Na stánku Slovenska sa uskutočnilo viac ako 40 podujatí, na ktorých maďarskí spisovatelia, literárni vedci a osobnosti verejného života prezentovali slovenských autorov a ich maďarské preklady. K slovenskej prezentácii sa pridali osobnosti ako Pál Závada, Lajos Parti Nagy, Gábor Németh, a medzi svojich priateľov prišiel aj spisovateľ európskeho významu Péter Esterházy. Organizátori podujatia jednohlasne tvrdili, že také úspešné čestné hosťovanie, ako to tohtoročné, venované slovenskej literatúre, ešte v histórii festivalu nezažili. Na stánku SR bolo stále plno záujemcov, jedno podujatie striedalo ďalšie a ich úroveň dokázala osloviť aj najnáročnejších návštevníkov. Program stánku Slovenska prispel svojim podielom k rekordu v návštevnosti festivalu, 70 tisíc návštevníkov je o 20 percent vyšší ako v roku 2015. Veľkou devízou čestného hosťovania Slovenskej republiky na knižnom festivale v Budapešti je nevídaný pozitívny obraz Slovenska v maďarských médiách, záujem vydavateľov, literátov, intelektuálov a čitateľov o slovenskú tvorbu, nástup mladej slovenskej literárnej generácie v medzinárodnom kontexte, a nástup novej generácie prekladateľov zo slovenčiny do maďarčiny. Jednoznačný úspech Slovenska dáva nádej, že po festivale bude spolupráca medzi slovenskými autormi a maďarskými vydavateľmi pokračovať kontinuálne. Na čestnom hosťovaní Slovenskej republiky na 23. Budapeštianskom medzinárodnom knižnom festivale sa odborne podieľali Literárne informačné centrum, Slovenský inštitút v Budapešti, vydavateľstvá a prekladatelia. Knižné tituly a literárne prílohy časopisov boli podporené z grantu MK SR Slolia.

Večer Kalligramu a 66. narodeniny Pétera Esterházyho

Týždeň pred Budapeštianskym medzinárodným knižným festivalom sa na pôde Slovenského inštitútu v Budapešti už tradične prezentujú nové knihy vydavateľstva Kalligram. Nebolo tomu inak ani 14. apríla 2016, kedy sa takmer 120 návštevníkov podujatia mohlo zoznámiť s titulmi, ktoré bratislavské vydavateľstvo pripravilo pri príležitosti čestného hosťovania Slovenska na 23. Budapeštianskom medzinárodnom knižnom festivale. Renomovaní maďarskí literáti prezentovali diela Petra Juščáka, Moniky Kompaníkovej, Ballu a Pavla Vilikovského. Popri dvoch tituloch s historickou tematikou sa predmetom večera stala aj antológia esejí Moje mesto o mestách na Slovensku vo vyznaniach autorov zo Slovenska, ktoré vydalo vydavateľstvo Kossuth. Keďže Kalligram si onedlho pripomenie 25. výročie svojho vzniku, riaditeľ vydavateľstva László Szigeti a riaditeľ Slovenského inštitútu Gabriel Hushegyi pripravili výstavu grafických návrhov obálok kníh slovenských autorov v maďarskom a maďarských autorov v slovenskom preklade, ktoré vyšli vo vydavateľstve Kalligram. Autorom predmetných obálok je grafik Tibor Hrapka. Vrcholom večera boli oslavy 66. narodenín spisovateľa Pétera Esterházyho. Pri tejto príležitosti nechýbali ani kulinárske zážitky vďaka hostiteľovi, veľvyslancovi SR v Maďarsku Rastislavovi Káčerovi.

Slovensko - čestný hosť 23. Budapeštianskeho medzinárodného knižného festivalu

Združenie maďarských vydavateľov a distribútorov kníh (MKKE) zorganizovalo 12. apríla 2016 tlačovú konferenciu k 23. Budapeštianskemu medzinárodnému festivalu kníh. Okrem riaditeľa hlavného organizátora združenia MKKE Tibora Kereszturyho, ktorý predstavil hlavné obrysy ďalšieho ročníka festivalu, sa k slovu dostala aj riaditeľka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová ako hlavná koordinátorka čestného hosťovania Slovenska na predmetnom knižnom festivale. M. Vallová konštatovala výraznú finančnú participáciu Ministerstva kultúry SR na 34 knižných tituloch a 6 literárnych prílohách, ktoré vychádzajú vďaka grantom SLOLIE. Na knižných pultoch festivalu, ktorý sa koná od 21. do 24. apríla 2016 v parku Millenáris na Budínskej strane metropoly, ale aj na pultoch maďarských kníhkupectiev sa objavia o. i. antológie slovenskej poviedky 20. a 21. storočia, slovenskej poézie, ako aj eseje o mestách Slovenska. Antológia Tiszatáju s príznačným názvom Byť Slovákom je úžasné... obsahuje ukážky zo súčasnej slovenskej prózy i poézie. Popri tradičných vydavateľstvách slovenskej literatúry v maďarčine (Kalligram) sa pri tejto príležitosti chopili možnosti aj najprestížnejšie vydavateľstvá Maďarska, ako napr. Noran Libro, Scolar, Gondolat, Magvető, Kossuth, L´Harmattan, Typotex, atď., literárne prílohy publikujú odborné periodiká Élet és Irodalom, slovenské tematické čísla časopisy Jelenkor, Magyar Lettre Internationale, Látó, atď. Riaditeľ Slovenského inštitútu Gabriel Hushegyi vo svojom príhovore zdôraznil, že Slovensko sa prezentuje na knižnom festivale ako moderná a otvorená krajina. Za 4 dni festivalu sa uskutoční viac ako 40 stretnutí, podujatí, prezentácií slovenskej literatúry a kultúry vďaka úspešnej spolupráce Slovenského inštitútu a Literárneho informačného centra s vydavateľmi maďarských prekladov pôvodnej slovenskej tvorby. Na tlačovej konferencii sa zúčastnilo viac ako 50 zástupcov printových a elektronických médií.

Štvrtá prehliadka mladého dizajnu krajín V4

Dizajn bez hraníc je názov veľkej výstavy mladého dizajnu krajín V4 v prestížnej Új Budapest Galéria na nábreží Dunaja maďarského hlavného mesta. Predchádzajúce ročníky výstavy nábytkového a textilného dizajnu si získali uznanie odborníkov a vďaka prezentovaným progresívnym výkonom sa výstava MeeD prvýkrát zaradila do programu Budapeštianskeho jarného festivalu. Kurátorská dvojica Szilvia Szigeti a Tamás Radnóti popri slovenských, českých a poľských autoroch poskytuje priestor aj domácim talentom, a to formou paralelnej výstavy s názvom madeinhungary. Slovenská účasť bola skromná, ale kvalitná. Už druhý ročník v poradí na seba upriamuje pozornosť návrhárka nábytkov Veronika Paluchová, veľkým prekvapením boli svetelné objekty mladého návrhára Matúša Opálku, absolventa Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a Vysokej školy umeleckého priemyslu v Prahe. Prvýkrát sa udeľovala Cena za dizajn bez hraníc, ktorej prvou zahraničnou držiteľkou sa stala Helena Dařbujánová z Českej republiky, ktorá vo veľmi tesnom súboji zvíťazila nad slovenskou návrhárskou skupinou GUAPA. Práve členky tejto formácie, Alexandra Varšová a Eva Kočnárová dokázali podľa názoru medzinárodnej poroty nadviazať na domáce tradície dizajnu, najmä na odkaz 60-tych rokov minulého storočia, a vytvoriť návrhy kompatibilné zo súčasnými vizuálnymi trendmi. Otvorenie výstavy 9. apríla 2016 sa stalo významnou udalosťou Budapeštianskeho jarného festivalu, vernisážový príhovor predniesla nová riaditeľka Medzinárodného vyšehradského fondu Beata Jaczewska. Slovenský inštitút bol partnerom výstavy, ktorá je verejnosti prístupná do 15. mája 2016.

Súťaž mladých slovenských vedcov

Slovenská vedecká inteligencia v Maďarsku si uvedomuje svoju zodpovednosť za výchovu svojich nástupcov, novej generácie vedcov. Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku už niekoľko rokov organizuje celoštátnu študentskú vedeckú súťaž, ktorá sa koná tradične pod záštitou riaditeľa Slovenského inštitútu v niektorej z miestnych slovenských základných a stredných škôl. Aktuálny ročník súťaže sa po niekoľkých rokoch opäť konal v troch kategóriách, okrem žiakov základných a stredných škôl aj v kategórii poslucháčov vysokých škôl a univerzít. Do finále sa prebojovalo 37 súťažiacich, ktorí prezentovali svoje vedecko-odborné výstupy na podujatí v Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej základnej škole a internáte v Novom meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) v regióne Zemplín. Odborné poroty zložené z domácich vedcov, hosťujúcich pedagógov a akademických pracovníkov zo Slovenska, ako aj riaditeľ Slovenského inštitútu Gabriel Hushegyi jednohlasne konštatovali čoraz vyššiu kvalitu a náročnosť predložených prác a kreativitu v oblasti intermediálnej prezentácie. Tematické zameranie prác bolo veľmi rôznorodé, avšak téma histórie rodiska a rodiny jednoznačne prevládala. Jazyková znalosť súťažiacich dáva nádej, že slovenčina bude jazykom bádania aj ďalšej generácie krajanov v Maďarsku.

Noc literatúry

Posledný marcový večer sa v Budapešti konal medzinárodný projekt s názvom Noc literatúry. Jeho cieľom bolo priblížiť svetovú literatúru maďarským čitateľom formou verejného čítania. Dvadsaťdva autorov z dvadsaťdva krajín sa predstavilo na 22 nezvyčajných miestach 5. mestského obvodu hlavného mesta Maďarska. Na každom mieste sa prezentovala jedna krajina s textom svojho autora s témou „obrazy mesta“. Čítania sa opakovali osemkrát, takže návštevníci mali možnosť zúčastniť sa na viacerých prezentáciách. Slovenská literatúra sa predstavila textom Pavla Rankova, ktorý v roku 2009 získal Cenu Európskej únie za literatúru za román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy). Z jeho zbierky poviedok S odstupom času čítal známy maďarský herec Péter Haumann. Rankovova poviedka Kontrolóri odznela každú polhodinu v piaristickej kaplnke, ktorá bola postavená na začiatku 20. storočia a v minulosti slúžila i ako budova Univerzity Loránda Eötvösa (ELTE). Každé z ôsmich čítaní sa vďaka bravúrnemu Haumannovmu výkonu i skvele koncipovanej poviedke stalo pre prítomných jedinečným zážitkom. Projekt sa uskutočnil vďaka EUNIC HUNGARY a podpore Magistrátu hlavného mesta Budapešti.

Historický kalendár

14. apríla 1849

na Dobrej Vode zomrel katolícky kňaz, teológ, národný buditeľ, bernolákovský básnik a prekladateľ Ján Hollý. - Narodil sa 24. marca 1785 v Borskom Mikuláši.

http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&;ID=1722

http://zlatyfond.sme.sk/autor/97/Jan-Holly

https://www.facebook.com/oslovma/posts/754037971361848

17. apríla 1919

zomrel vo Viedni maliar Ladislav Medňanský (Mednyánszky) - Najzáhadnejšia postava uhorského maliarstva - Z Beckova do veľkej Európy - Keď sú Strážky milšie ako Montmartre - S maliarskou paletou do svetovej vojny

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/755-najzahadnejia-postava-uhorskeho-maliarstva

https://www.facebook.com/oslovma/posts/756102414488737

18. apríla 2011

Maďarský parlament prijal novú ústavu, ktorá vyvolala negatívne reakcie doma aj v zahraničí. Z množstva kontroverzných častí najnegatívnejší ohlas v zahraničí vyvolalo uzákonenie volebného práva pre zahraničných Maďarov. Kritici tiež argumentovali, že nová ústava posilnila moc premiéra krajiny a jeho Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/756099351155710/?type=1

20. apríla 1742

Narodil sa v Alberti (Albertirsa, Maďarsko) spisovateľ, pokrokový pedagóg, osvietenský hospodársky reformátor, publicista a organizátor poľnohospodárskeho školstva v Uhorsku Samuel Tešedík, zakladateľ prvej poľnohospodárskej školy v Uhorsku (v Sarvaši). Zomrel 27. 12. 1820.

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/218

Samuel Tešedík pretváral dobu a život roľníka

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/165-historia2-historia2/737-samuel-teedik-pretvaral-dobu-a-ivot-ronika

https://www.facebook.com/oslovma/posts/756972474401731

21. apríla 1893

zomrel v Opatiji (Chorvátsko) Ľudovít Markušovský, rodák z tatranskej Štrby, lekár, univerzitný profesor, vynálezca nosného zrkadielka, autor mnohých publikácií, jeden z prvých organizátorov moderného zdravotníctva v strednej Európe, vládny radca pre zdravotníctvo. - Po celý život sa prejavoval ako hrdý a neoblomný Slovák, ctiaci si svoj pôvod.

Ľudovít Markušovský patrí aj Slovensku

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/166-historia3-historia3/1290-udovit-markuovsk-patri-aj-slovensku

https://www.facebook.com/oslovma/posts/933581950074115

22. apríla 1922

Narodil sa ľudový spevák a rozprávač Jozef Majnič. Významný rodák obce Mlynky (Pilisszentkereszt) počas veľkonočných sviatkov 72 rokov spieval slovenské pašie, mimoriadne sa zaslúžil o zachovanie materinského jazyka a kultúrnych hodnôt pilíšskych Slovákov. - Zomrel 21. marca 2013

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/184-archiv-kultura-archiv-kultura/983-jozef-majni-72-rokov-spieval-slovenske-paie

FOTO: https://www.facebook.com/oslovma/posts/913141765451467

23. apríla 1852

sa narodil v Beckove maliar Ladislav Medňanský (Mednyánszky). - Krajinár európskeho významu, ktorý mal ateliér aj na parížskom Montmartri a neskôr vo Viedni. Jeho krajinárske maľby sa vyznačujú melanchóliou či nostalgiou a majstrovským zachytením svetla (napr. Mesačná krajina s jazdcom, Riečna krajina s rybárom, Belianske Tatry). Zomrel 17. 4. 1919.

http://www.oslovma.hu/index.php/en/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/755-najzahadnejia-postava-uhorskeho-maliarstva

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/408363325929316/?type=1

27. apríla 1822

sa narodil v Rakovej katolícky kňaz, dramatik a novinár Ján Palárik, autor hier Inkognito, Drotár či Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Zomrel 7. 12. 1870.

http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Pal%C3%A1rik

Zo študentských rokov Jána Palárika

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/742-zo-tudentskch-rokov-jana-palarika

Kompletné dielo Jána Palárika dostupné na stiahnutie:

http://zlatyfond.sme.sk/autor/1/Jan-Palarik

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/760440524054926/?type=1

1. mája

Sviatok práce - Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich. Rozhodol o ňom ustanovujúci kongres 2. internacionály 21. 7. 1889 v Paríži na pamiatku štrajku robotníkov v americkom Chicagu z roku 1886, keď piatich účastníkov nepokojov popravili a troch odsúdili na 15 rokov väzenia. Oslavuje sa od roku 1890.

Nech žije! - (Retro) Svet okolo nás - 1. a 9. máj

http://www.oslovma.hu/index.php/en/kultura/157-kultura3-kultura3/1007-nech-ije-retro-svet-okolo-nas-1-a-9-maj

https://www.facebook.com/oslovma/posts/940799339352376

2. mája 1994

Veľvyslanec Maďarskej republiky predložil Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu žalobný spis v súvislosti so sporom okolo sústavy vodných diel na Dunaji.

Dôvody odporu Maďarska k vodnému dielu

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/871-dvody-odporu-maarska-k-vodnemu-dielu

https://www.facebook.com/oslovma/posts/940841392681504

3. mája

Svetový deň slobody tlače - Vyhlásený bol v roku 1993, viaže sa na udalosť z 3. 5. 1991, keď bola prijatá Windhoekská deklarácia o podpore nezávislej a pluralitnej africkej tlače.

http://www.24hod.sk/den-slobody-tlace-pripomina-prekazky-prava-peniaze-a-sudy-cl228371.html

https://www.facebook.com/oslovma/posts/941561955942781

4. mája 1919

Zahynul tragicky pri svojom prílete na Slovensko v Ivanke pri Dunaji generál, politik, svetoznámy astronóm a autor zdokonalených astronomických prístrojov Milan Rastislav Štefánik, jedna z najvýznamnejších osobností moderných československých a slovenských dejín. Narodil sa 21. 7. 1880.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Rastislav_%C5%A0tef%C3%A1nik

Fotografie zo života M. R. Štefánika

http://dikda.eu/fotografie-zo-zivota-milana-rastislava-stefanika/

O bronzovej soche M. R. Štefánika na budove Slovenskej základnej školy v Sarvaši

http://www.szlovak-szarvas.sulinet.hu/kutat2.html

https://www.facebook.com/oslovma/posts/763405750425070

11. mája 1937

Zomrel hudobný skladateľ a pedagóg Viliam Figuš-Bystrý, autor prvej slovenskej národnej opery Detvan, ktorej libreto napísal Emil Boleslav Lukáč. Narodil sa 28. februára 1875 v Banskej Bystrici.

Hudobný skladateľ Viliam Figuš-Bystrý začínal v Pilíši

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/historia/164-historia1-historia1/851-hudobn-skladate-viliam-figu-bystr-zainal-v-pilii

19. mája 1465

Uhorský kráľ Matej Korvín založil Academiu Istropolitanu, najstaršiu univerzitu na území dnešného Slovenska. Svoju činnosť začala o dva roky neskôr. Dnes je budova sídlom Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

http://www.acadistr.sk/prva-univerzita-na-uzemi-slovenska

https://www.facebook.com/oslovma/posts/768942919871353

22. mája 1879

Uhorský kráľ František Jozef I. podpísal zákon o povinnej výučbe maďarčiny na ľudových školách a povinnosti učiteľov ovládať maďarský jazyk slovom i písmom. Bol to začiatok maďarizácie ľudového školstva.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/770923859673259/?type=1

24. mája 1912

Dvorný fotograf Beatles Dežo Hoffmann sa narodil pred 104 rokmi v Banskej Štiavnici

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/191/dezo-hoffmann-dvorny-fotograf-beatles-zomrel-pred-30-rokmi-v-londyne

oSlovMa-VideOK

https://www.facebook.com/oslovma/videos

http://www.oslovma.hu