Zo slovenskej tlače - Monitor - August 2015

V. Orbán nie je novým de Gaullom - Je to iba vietor? - Migranti na Západ od Východnej stanice / Z Budapešti pešo do Rakúska - Rumuni a Maďari si vymieňajú urážky - Letná škola žurnalistiky pre krajanov - Nechoďte do Maďarska. Odtiaľ sa ľahko nedostanete / Čo dobré maďarské odporúča G. M. Papucsek - Kalendár

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ImroInfo/2015/ImrSlT07.rtf
Páči sa mi to - oslovma.hu - facebook.com/oslovma

Smútime za Jurajom Migašom - Vyslanec slovenskosti, vyslanec ľudskosti

Vnímavý priateľ Slovákov od Pilíša po Čabu - Iskra, ľudská prívetivosť, šarm bezprostrednosti, povznesenie sa nad malichernosťami sveta, optimizmus... Juraj Migaš bol dobrý človek a výborný vyslanec Slovenska a slovenskosti, ktorý pozdvihoval slovenské povedomie... Excelentnosť nebola v jeho funkcii, ale v jeho správaní. Česť jeho pamiatke!

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/152-aktuality2-aktuality2/1309-vyslanec-udskosti-vyslanec-slovenskosti

Za Jurajom Migašom

http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/23106-za-jurajom-miga-om

Posledná rozlúčka s veľvyslancom Jurajom Migašom

http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134
_SK&; penDocument=Y&LANG=SK&MENU=oznamy_a_upozornenia_pred_cestovanim&TG=BlankMaster&URL
=/App/WCM/Aktualit.nsf/%28vw_ByID%29/ID_FB27F6DD828E77FDC1257EB5004D0D71

Vypäté derby medzi Maďarskom a Rumunskom - Výtržností v Budapešti

https://www.facebook.com/oslovma/posts/819766991455612

Príslušník polície utrpel zranenie vo štvrtok v noci počas výtržností pred kvalifikačným zápasom na futbalové EURO 2016 medzi Maďarskom a Rumunskom v Budapešti. „Poškodených bolo niekoľko policajných áut a 18 osôb polícia zatkla. Šestnásť z nich obvinili z vandalizmu, dvoch z útoku na verejného činiteľa,” informovala agentúra Reuters. Rumunská polícia zatkla v Bukurešti ešte pred odchodom do Maďarska na piatkový zápas fanúšika, ktorý mal v kufri auta 126 svetlíc. Kvalifikačnú F-skupinu vedie Rumunsko (14 b.), Maďarom patrí tretia priečka (11 b.).

Politik SMK si želal vraždenie v redakcii denníka Új Szó

https://dennikn.sk/225084/politik-smk-zelal-opakovanie-charlie-hebdo-v-redakcii-uj-szo/

Orbán dal ministrom jasný príkaz: Máte rok na splnenie týchto úloh

http://www.topky.sk/cl/11/1494589/Orban-dal-ministrom-jasny-prikaz--Mate-rok-na-splnenie-tychto-uloh

Odvolali riaditeľku Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach

http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/sefka-muzea-madarova-poziciavanie-warholovych-obrazov-jej-zlomilo-krk.html

Európania tučnejú, obézni sú aj Slováci, problém je najvypuklejší v Maďarsku

http://www.aktuality.sk/clanok/302578/europania-tucneju-obezni-su-aj-slovaci-problem-je-najvypuklejsi-v-madarsku/

Ako sa zo Slovenska stala automobilová veľmoc

http://www.aktuality.sk/clanok/302194/ako-sa-zo-slovenska-stala-automobilova-velmoc-fakty-ktore-ste-zrejme-netusili/

Enel rozhodol, komu predá podiel v Slovenských elektrárňach

Záujem o odkúpenie podielu prejavila aj rafinéria Slovnaft, ktorá podala ponuku spolu s maďarskou skupinou MVM Group...

http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/985712-enel-rozhodol-komu-preda-podiel-v-slovenskych-elektrarnach/

Móda sa mení, beťár je večný. Fúzy hrajú prím

http://cestovanie.sme.sk/c/7973736/moda-sa-meni-betar-je-vecny-fuzy-hraju-prim.html

V. Orbán nie je novým de Gaullom

23. augusta 2015 - (Štefan Markuš - nazory.pravda.sk)

Orbán nevyjadril sympatie k ideám neliberálnej demokracie, ale k neliberálnemu štátu, ktorý disponuje všetkými nástrojmi moci. - „My Maďari sme gaullisti“, povedal Viktor Orbán nedávno v rumunskom Tušnáde. Obľúbený slovný zvrat rečníka „My Maďari...“ poslucháčov letnej univerzity vždy povzbudí. Maďarská identita sa ním utužuje. Čo však vodca rozšírením rozmeru národnej identity chcel naznačiť prívlastkom „sme gaullisti“, prítomní hneď zrejme nepochopili. Nepochybujem o inteligencii dnešnej mladej generácie, len sa nazdávam, že väčšina prítomných si Orbánov nový výmysel na tabletoch rýchlo vygooglovala. Ideológ vlády Ágoston Mráz sa tiež poponáhľal a v nespočetných komentároch pred­nášku vysvetľuje: „Orbán je novým de Gaullom 21. storočia.“ Podobá sa Orbán v niečom na de Gaulla? Názory sa rozchádzajú. Možno existuje analógia vládnuť „silnou rukou“. A čo ich evidentne spája, je neláska k USA. „Nový de Gaulle“ sa narodil v Maďarsku a jeho ambíciou je záchrana Európy. Vedomie takého veľkého poslania určite siaha cez potrianonské hranice dnešného Maďarska. Sloganom „Európu zachováme pre Európanov“ pozýva k projektu zrekonštruovať Európu, lebo Brusel už začína Maďarov pokladať za cudzincov. Štátny tajomník Orbánovej vlády skúma inú podobnosť v duchu tušnádskeho poučenia. Hovorí, že de Gaulle nie je jediným vzorom premiéra, lebo „Orbán dnes robí to, o čo sa pred 559 rokmi usiloval János Hunyady (úspešný turkobijca v Uhorsku - pozn. autora). Veď Európe opäť hrozí invázia moslimov. Hľa, nový Hunyady, ktorý vhodnými prostriedkami postaví zábrany…“ Komentátor týždenníka HVG Péter Techet možné prirovnania Orbána k de Gaullovi odmieta. Je pravda, že tak Orbán, ako aj de Gaulle vypracovali novú ústavu. Ibaže zmenenú maďarskú ústavu neodhlasoval ľud, ale parlamentná väčšina jednofarebnej vlády. Generál ústavu piatej republiky odobril referendom. O niekoľko rokov neskôr, keď ju chcel novelizovať a v ľudovom hlasovaní nezískal väčšinu, z funkcie abdikoval. Bývalá socialistická poslankyňa lldikó Lendvaiová k fenoménu „maďarský gaullizmus“ poznamenala, že politické kariéry oboch sú neporovnateľné. De Gaulle nehromadil majetok, skôr ho strácal. Po odchode z politiky odmietol štátnu rentu. Žil skromne a rodina po smrti generála bola prinútená predať svoj majetok. „Ten majetok, na ktorom sa nevybudoval futbalový štadión ani úzkokoľajná železnička“ (vo Felcsúte, v rodnom meste Orbána - pozn. autora) - dodáva sarkasticky Lendvaiová. Orbán obmedzil možnosti ľudového hlasovania v krajine, pričom rozhodoval o závažných problémoch občanov. Konal vraj v mene mandátu, ktorý jeho Fidesz získal vo voľbách. Možno však vládu, ktorá obmedzuje petičné právo a limituje funkčnosť inštitútu referenda, nazvať gaullistickou? Orbán vyradil z pomenovania štátu podstatné meno republika, lebo podľa neho „republika je iba oblekom na tele národa“. De Gaulle tiež budoval silný štát, ale u neho koncept republiky bol synonymom slobodného Francúzska. Dnes by prezident de Gaulle určite s Orbánovom nesúhlasil. Takže aký maďarský gaullizmus? Vlani Orbán rečnil o neliberálnej demokracii. Po tohoročnom Tušnáde už rozumieme, čo mal na mysli. Pred rokom vlastne nevyjadril sympatie k ideám neliberálnej demokracie, ale k neliberálnemu štátu, ktorý disponuje všetkými nástrojmi moci. Tento systém riadenia štátu dnes pomenoval gaullizmom. Na rétoriku maďarského premiéra si musíme zrejme zvyknúť. Málokedy prezradí vopred svoje úmysly a nikdy nepovie naraz všetko. De Gaulle nezaradil ľavicovo orientovaných politikov medzi geneticky menejcenných. V Maďarsku také slová odzneli. Gaullizmus ako ideológia existoval v časovo obmedzenej dobe a politológovia ho spomínajú iba s súvislosti s menom prezidenta 5. republiky Francúzska. Čo sa skrýva za pokusom oživovať v Maďarsku gaullizmus? Maďarský premiér nie je novým de Gaullom. Jeho tušnádske prednášky svedčia len o epigónstve.

Ako vyrástla slovenčina?

Detailné vzťahy medzi jazykmi

http://hn.hnonline.sk/svet-120/ilustratorka-odhalila-detailne-vztahy-medzi-jazykmi-pozrite-sa-ako-vyrastla-slovencina-885075

Oslavy sviatku sv. Štefana a maďarskej ústavy vyvrcholili tradičným ohňostrojom na Dunaji

http://www.hlavnespravy.sk/oslavy-sviatku-sv-stefana-a-madarskej-ustavy-vyvrcholili-tradicnym-ohnostrojom-na-dunaji/664965

Žilina po veľkom obrate porazila Bilbao, víťaza španielskeho Superpohára

http://www.teraz.sk/sport/msk-zilina-athletic-bilbao-play-off-futb/151656-clanok.html

Zrazili sa lietadlá s parašutistami, siedmi zahynuli

http://www.teraz.sk/regiony/cerveny-kamen-zrazka-lietadla/151506-clanok.html

Najmladšou obeťou leteckého nešťastia bol 36-ročný Bratislavčan

http://www.teraz.sk/regiony/najmladsou-obetou-leteckeho-nestastia/151658-clanok.html

Banky v Maďarsku musia spotrebiteľské úvery previesť na forinty

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/365040-banky-v-madarsku-musia-spotrebitelske-uvery-previest-na-forinty/

Maďarsko chce pôžičky na kúpu auta poskytnuté v cudzej mene previesť na forinty

http://ekonomika.sme.sk/c/7971449/madarsko-chce-pozicky-na-kupu-auta-poskytnute-v-cudzej-mene-prevviest-na-forinty.html?utm_source=link&;utm_medium=rss&utm_campaign=rss

Maďarsko na ochranu vzdušného priestoru Pobaltia pošle štyri gripeny

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-vzdusny-priestor-pobaltie/151120-clanok.html

Búrky napáchali v Maďarsku škody za stovky miliónov forintov

http://www.teraz.sk/zahranicie/burky-napachali-v-madarsku-skody-za/151317-clanok.html

Na Budapešť a okolie Balatonu spadlo obrovské množstvo zrážok

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-prietrz-mracien-nasledky/151144-clanok.html

https://www.facebook.com/oslovma/posts/811788605586784

Po lejaku pri Balatone museli z tábora evakuovať 100 detí

http://www.teraz.sk/zahranicie/po-lejaku-pri-balatone-museli-z-tabora/151196-clanok.html

Maďarské more / K Balatonu už chodia aj ľudia zo Západu

http://cestovanie.sme.sk/c/7968711/madarske-more-k-balatonu-uz-chodia-aj-ludia-zo-zapadu.html

Vychutnajte si maďarské Provensálsko

Prístavy, čisté pláže, cyklistické trasy, pamiatky, výborné služby i levanduľové polia - pri najväčšom sladkovodnom jazere v strednej Európe...

http://www.zenyvmeste.sk/uzite-si-balaton-na-plazi--kde-sa-nelenosi-a-vychutnajte-si-madarske-provensalsko

Ako sme spoznali maďarského Jánošíka a stali sa kráľmi skál

http://dromedar.topky.sk/cl/100310/1493227/Ako-sme-spoznali-madarskeho-Janosika-a-stali-sa-kralmi-skal

György Pálfi: Ak nebudem točiť filmy, umriem

http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/364487-gyorgy-palfi-ak-nebudem-tocit-filmy-umriem/

Zrážku vlakov pri Galgamácse spôsobila posádka jedného z nich

http://www.teraz.sk/zahranicie/zrazku-vlakov-pri-galgamacse-sposobi/150976-clanok.html

Slováci a Maďari spolu oslávia 20 rokov od zápisu jaskýň do UNESCO

http://www.teraz.sk/slovensko/slovaci-a-madari-spolu-oslavia/150914-clanok.html

Bratislavský dopravca požiadal o novú licenciu na linku do Rajky

Z prostriedkov fondov EÚ v rámci Programu cezhraničnej spolupráce

http://www.teraz.sk/regiony/bratislavsky-dopravca-poziadal-licencia/150824-clanok.html

Budapeštianske centrum Veľryba (Bálna) nemá plné brucho ani dva roky po otvorení

http://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/budapestianske-centrum-velryba-nema-plne-brucho-ani-dva-roky-po-otvoreni.html

Extrémne sucho a horúčavy ničia úrodu

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/364345-v-europe-je-ako-na-sahare-extremne-sucho-a-horucavy-nicia-urodu/

V Budapešti padol denný teplotný rekord z roku 1946

http://www.teraz.sk/zahranicie/v-budapesti-padol-denny-teplotny-reko/150618-clanok.html

Svetoznámy finančník a veľkorysý filantrop maďarsko-židovského pôvodu George Soros jubiluje

http://www.teraz.sk/magazin/george-soros-jubileum/150186-clanok.html

Hradné slávnosti v Egri budú na počesť bitky proti tureckej presile

http://www.teraz.sk/zahranicie/hradne-slavnosti-v-egri-budu-na-poce/150111-clanok.html

Nespokojné zdravotné sestry zablokovali Alžbetin most v Budapešti

http://www.teraz.sk/zahranicie/budapest-zdravotne-sestry-protest/153524-clanok.html

Je to iba vietor

27. augusta 2015 - (Eva Andrejčáková - Sme)

Veľkoplošné plagáty maďarskej vlády, ktoré majú odstrašiť migrantov od prechodu hraníc krajiny, sú zdrojom zloby a xenofóbnych nálad domácich obyvateľov. Ešte šťastie, že sa k slovu dostáva aj štipľavý sarkazmus opozície. Situácia nie je ľahká, vláda dokonca pripravuje vojsko a migrantov na hraniciach Maďarska v týchto dňoch polícia rozháňala slzotvorným plynom. Boli medzi nimi stovky detí. V súvislosti s týmito udalosťami sa neodbytne vracia spomienka na prípad spred niekoľkých rokov. Neznámy páchateľ v chudobných maďarských osadách vyvraždil viacero rómskych rodín. Dodnes nie je potrestaný a vo vzduchu ostala visieť otázka - kde sa v človeku berie bohorovnosť, že môže takto chladne súdiť? Rómsky masaker v Maďarsku vtedy vyrazil dych maďarskému režisérovi Benedekovi Fliegaufovi. Pôsobil v zahraničí, rozhodol sa však ihneď vrátiť domov. Dva roky cestoval po krajine, stretával sa s Rómami, žil s nimi a hľadal vhodných predstaviteľov do svojho filmu. V príbehu podľa skutočnej udalosti sleduje členov jednej rómskej rodiny. Otec žije v Kanade, kde dostal prácu a zarába na letenky pre manželku a dve deti. Žena zatiaľ pracuje doma, ako môže - príležitostne chodí upratovať a zametať ulice. Vstáva skoro ráno, kým deti ešte spia. Dcéra sa vzápätí sama vyberá do školy - teplé raňajky ju nečakajú, ani partia kamarátok, no pobyt v škole motivuje túžba vycestovať za hranice. Brat školu fláka, my však už tušíme neodškriepiteľný dôvod: brázdi okolie a prečesáva les, v ktorom sa môžu ukrývať vrahovia. O život práve pripravili ich susedov a dedina po strašnej udalosti žije v neustálom strachu. Každodenné ponižovanie od gadžov je oproti tomu len mizivým zlomkom zničujúcich pocitov. Režisér sústredenou, detailnou kamerou sleduje jednotlivé kroky svojich hrdinov, každé ševelenie lístka dáva ich pohybu význam. Nás drží v tesnej blízkosti, doslova necháva neznámeho vraha dýchať nám priamo na krk. Kto z nás bude ďalšou obeťou? Hranica medzi spoločnosťou akceptovaným životným štandardom a neprijateľným spôsobom života je veľmi krehká. Bohužiaľ, nápadným poznávacím znamením býva práve rozdiel ľudskej rasy. Je to iba vietor je film, ktorý nedovolí zabudnúť, že len my sami prehlbujeme priepasť medzi tými bez šance a tými vyvolenejšími.

Migranti na Západ od Východnej stanice

Z Budapešti pešo do Rakúska

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-migranti-doprava-umrtie-migrant/154030-clanok.html

„Zastavte vojnu a my nebudeme chcieť ísť do Európy.“

Sýrsky chlapec v Maďarsku vyriešil utečeneckú krízu jednou vetou

http://www.netky.sk/clanok/video-syrsky-chlapec-v-madarsku-vyriesil-utecenecku-krizu-jednou-vetou

V Budapešti sa pobila skupinka migrantov a futbalových ultras

http://www.teraz.sk/zahranicie/v-budapesti-sa-pobila-skupinka-migranto/154015-clanok.html

Migranti utiekli z tábora, stovky pokračujú pešo do Rakúska

http://www.teraz.sk/zahranicie/migranti-utiekli-z-tabora-v-bicske-sto/154014-clanok.html

Odmietajú potraviny a vodu, chcú ísť do Nemecka

http://www.hlavnespravy.sk/migranti-v-madarskom-meste-bicske-odmietaju-potraviny-a-vodu-chcu-ist-do-nemecka/672460

Chcú previesť migrantov z Maďarska do Rakúska

http://www.hlavnespravy.sk/rakuski-aktivisti-chcu-previest-migrantov-z-madarska-do-rakuska/672710

Maďarský parlament schválil nové zákony na zamedzenie prílevu migrantov

http://www.hlavnespravy.sk/madarsky-parlament-schvalil-nove-zakony-na-zamedzenie-prilevu-migrantov/672616

Orbán: Ak si neochránime hranice, prídu desiatky miliónov migrantov

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-ochrana-hranice-migranti/153899-clanok.html

Slováci chcú pomôcť. Kam pomoc odvezú, ešte nevedia

https://dennikn.sk/232452/slovaci-chcu-pomoct-kam-pomoc-odvezu-este-nevedia/?ref=rss

Európa pri utečencoch stráca rozum

http://komentare.hnonline.sk/komentare-167/dag-danis-europa-pri-utecencoch-straca-rozum-897691

„Migračná vlna je váš problém“ - Orbán šokoval nemeckých politikov

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/366525-orban-sokoval-nemeckych-politikov-imigracna-vlna-je-vas-problem-vyhlasil/

Utečencov láka Nemecko

http://www.teraz.sk/zahranicie/na-stanici-keleti-zostalo-mnozstvo-migra/153832-clanok.html

Chaos v Maďarsku: Polícia zastavila vlak s utečencami

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/366464-budapestiansku-vychodnu-stanicu-otvorili-migrantom/

Medzinárodné vlaky iba po stanicu Szob

http://www.hlavnespravy.sk/madarske-zeleznice-budu-zastavovat-medzinarodne-vlaky-v-szobe/671835

Viktor Orbán varuje pred explóziou v celej Európe kvôli utečencom

http://www.teraz.sk/zahranicie/viktor-orban-varuje-pred-exploziou/153686-clanok.html

Jobbik demonštroval proti migrantom na srbských hraniciach

http://www.teraz.sk/zahranicie/jobbik-demonstroval-proti-migrantom/153674-clanok.html

Jobbik by poslal vlakom preč migrantov a uzavrel by hranice

http://www.teraz.sk/zahranicie/jobbik-by-poslal-vlakom-prec-migrantov/153667-clanok.html

Maďarsko v prípade nutnosti postaví zábrany aj na chorvátsky úsek hraníc

http://www.hlavnespravy.sk/madarsko-v-pripade-nutnosti-postavi-zabrany-aj-na-chorvatsky-usek-hranic/671233

Eurokomisia vyzvala Maďarsko, aby rešpektovalo európske azylové právo

http://www.teraz.sk/zahranicie/eurokomisia-vyzvala-madarsko/153333-clanok.html

Stavba plota zhoršuje ťažkú situáciu migrantov a pomáha pašerákom

http://www.teraz.sk/zahranicie/iom-stavba-plota-zhorsuje-tazku-sit/152987-clanok.html

Premiér R. Fico na oslave SNP: Príliv utečencov je hrozba pre európsky spôsob života, tradície a hodnoty

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1469/premier-r-fico-na-oslave-snp-priliv-utecencov-je-hrozba-pre-europsky-sposob-zivota-tradicie-a-hodnoty

Prieskum: Slováci súhlasia s maďarským plotom proti utečencom

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1467/prieskum-slovaci-suhlasia-s-madarskym-plotom-proti-utecencom

Počet migrantov v Maďarsku stále stúpa

http://www.teraz.sk/zahranicie/pocet-ilegalnych-migrantov-stale-stupa/152692-clanok.html

Maďarský minister Lázár ostro kritizoval EÚ za neschopnosť chrániť hranice únie

http://www.hlavnespravy.sk/madarsky-minister-lazar-ostro-kritizoval-eu-za-neschopnost-chranit-hranice-unie/667697

„Migranti chcú čoraz menej spolupracovať“

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-minister-kritika-eu-migranti/152800-clanok.html

V nákladnom aute so slovenskými nápismi v Rakúsku zomrelo najmenej 20 utečencov

ŠPZ je maďarská dočasná, ktorú si v Kecskeméte prevzal istý občan Rumunska

https://dennikn.sk/224724/v-slovenskom-nakladnom-aute-v-rakusku-nasli-50-mrtvych-utecencov/

Umreli, lebo chceli len slobodnejšie žiť

http://komentare.sme.sk/c/7983205/umreli-lebo-chceli-len-slobodnejsie-zit.html

Vyšetrovanie smrti migrantov je v plnom prúde

Inkriminované vozidlo už slovenskej hydinárskej spoločnosti nepatrilo

http://www.hlavnespravy.sk/auto-so-slovenskymi-napismi-v-ktorom-sa-naslo-50-mrtvych-migrantov-malo-madarsku-poznavaciu-znacku/667671

Utečenci v dodávke nemali šancu dostať sa von

https://dennikn.sk/224782/von-sa-nemali-sancu-dostat-pocut-ich-volanie-o-pomoc-zrejme-nebolo/

Kvôli migrantom vznikli spoločné policajné hliadky SR a Maďarska

http://www.teraz.sk/slovensko/kvoli-migrantom-hliadky-sr-madarsko/152592-clanok.html

Komisár pre ľudské práva Rady Európy kritizoval Bulharsko i Maďarsko

http://www.teraz.sk/zahranicie/komisar-pre-ludske-prava-rady-europy/152632-clanok.html

Migranti by sa mohli usadiť v prázdnych dedinách, navrhla politička

http://www.24hod.sk/migranti-by-sa-mohli-usadit-v-prazdnych-dedinach-navrhla-politicka-cl381889.html

V Budapešti zrušia tranzitné zóny pre migrantov a vytvoria jednu novú

http://www.teraz.sk/zahranicie/v-budapesti-zrusia-tranzitne-zony/152624-clanok.html

Jobbik chce nasadiť vojakov proti migrantom

http://www.aktuality.sk/clanok/302784/madarsky-jobbik-chce-nasadit-vojakov-proti-migrantom/

Maďarská polícia vytvorí šesť útvarov na ochranu hraníc

http://www.hlavnespravy.sk/madarska-policia-vytvori-sest-utvarov-na-ochranu-hranic/666996

Utečenecká vlna je odvetou za spojenectvo Európy s USA, tvrdí expert

http://www.teraz.sk/zahranicie/utecenecka-vlna-je-odvetou-za-spojenec/152508-clanok.html

Maďarská polícia zasiahla proti migrantom zo Sýrie slzotvorným plynom

http://www.hlavnespravy.sk/madarska-policia-zasiahla-proti-migrantom-zo-syrie-slzotvornym-plynom/666917

Maďarská vláda zvažuje nasadiť proti migrantom aj vojakov

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-vlada-zvazuje-nasadit-proti-mig/152464-clanok.html

Opäť padol rekord, maďarské hranice ilegálne prekročilo 2230 migrantov

http://www.teraz.sk/zahranicie/opat-padol-rekord-hranice-ilegalne-prkro/152469-clanok.html

Primátor Budapešti je za zrušenie tranzitných zón pre migrantov

http://www.teraz.sk/zahranicie/budapestiansky-starosta-je-za-zrusenie-z/152354-clanok.html

Maďarská vláda zverejní návrh sprísnenia zákonov o migrácii

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-vlada-zverejni-navrh-migracia/152314-clanok.html

EÚ je pripravená zriadiť v Maďarsku stredisko pre pomoc so žiadosťami o azyl

http://www.sme.sk/c/7981496/eu-je-pripravena-zriadit-v-madarsku-stredisko-pre-pomoc-so-ziadostami-o-azyl.html

Preferovanie iba kresťanských utečencov zo strany slovenských úradov

odsúdil i generálny tajomník Rady Európy Thorbjörn Jagland

http://www.teraz.sk/slovensko/utecenci-slovensko-preferuje-krestanov/151577-clanok.html

Maďarský prisťahovalecký úrad prijme kvôli migrácii 485 pracovníkov

http://www.teraz.sk/zahranicie/pristahovalecky-urad-prijme-kvoli-migran/152121-clanok.html

Migranti nie sú epidemiologickou hrozbou, riziko nákazy však existuje

http://www.teraz.sk/zahranicie/migranti-nie-su-epidemiologickou-hrozbou/152108-clanok.html

Fidesz by migrantov kvôli hrozbe epidémií dal vyšetriť a očkovať

http://www.teraz.sk/zahranicie/fidesz-by-migrantov-kvoli-hrozbe/151998-clanok.html

Maďarský expert: Turecko by malo zatvoriť hranice pred migrantmi

http://www.teraz.sk/zahranicie/turecko-by-malo-zatvorit-hranice-pred-mi/152053-clanok.html

Situácia s migrantmi v Budapešti začína byť neúnosná, tvrdí primátor

http://www.teraz.sk/zahranicie/situacia-s-migrantmi-v-budapesti-tarlos/151830-clanok.html

V Maďarsku aj napriek zábranám cez hranice stále prúdia davy migrantov

http://www.hlavnespravy.sk/v-madarsku-aj-napriek-zabranam-cez-hranice-stale-prudia-davy-migrantov/665324

Jobbik žiada vládu, aby deklarovala, že za migračnú vlnu môže USA

http://www.teraz.sk/zahranicie/jobbik-ziada-vladu-migranti-usa/151690-clanok.html

Maďarská polícia sa začína pripravovať na stráženie hraníc

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-policia-priprava-hranice/151711-clanok.html

Jobbik chce migrantov prepraviť rovno k rakúskym hraniciam

http://www.teraz.sk/zahranicie/jobbik-chce-migrantov-prepravit/151383-clanok.html

Plot na srbských hraniciach v Maďarsku poškodili migranti už štyrikrát

http://www.teraz.sk/zahranicie/zabrany-srbske-hranice-madarsko-plot/151462-clanok.html

Afganka začala rodiť na vlakovej stanici v Budapešti

http://www.teraz.sk/zahranicie/vlakova-stanica-budapest-afganka/151349-clanok.html

V Rakúsku utečenci spôsobili uzavretie hlavnej železničnej trate do Maďarska

http://www.hlavnespravy.sk/v-rakusku-utecenci-sposobili-uzavretie-hlavnej-zeleznicnej-trate-do-madarska/662981

Orbán nasadzuje na hranice policajné jednotky. Plot je vraj neúčinný

http://www.sme.sk/c/7969975/orban-nasadzuje-na-hranice-policajne-jednotky-plot-je-vraj-neucinny.html

Grécko kritizuje EÚ: Migračná kríza sa nedá vyriešiť plotmi

http://www.24hod.sk/grecko-kritizuje-eu-migracna-kriza-sa-neda-vyriesit-plotmi-cl380231.html

Ploty, múry, priekopy. Takto vyzerajú extrémne hranice sveta

http://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/361668-ploty-mury-priekopy-takto-vyzeraju-extremne-hranice-sveta/

MSZP: Vláda priznala, že plot proti migrantom nefunguje

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarski-socialisti-vlada-priznala/151249-clanok.html

Väzenie za ilegálny vstup do krajiny

http://www.hlavnespravy.sk/v-madarsku-bude-hrozit-migrantom-vazenie-za-ilegalny-vstup-do-krajiny/660398

Polícia zadržala v Čongrádskej župe viacerých prevádzačov

http://www.hlavnespravy.sk/madarska-policia-zadrzala-v-congradskej-zupe-viacerych-prevadzacov/660212

Ploty proti migrantom nestavia len Maďarsko

http://www.hlavnespravy.sk/ploty-proti-migrantom-nestavia-len-madarsko/658198

Na území Čongrádskej župy sú už hotové zábrany z ostnatého drôtu

http://www.teraz.sk/zahranicie/na-uzemi-congradskej-zupy-su-uz-h/151066-clanok.html

Jaguar Land Rover si vybral, investícia 1,5 mld. eur má prísť do Nitry

http://www.teraz.sk/ekonomika/jaguar-land-rover-slovensko/150175-clanok.html

Sen o maďarskom superaute sa stal skutočnosťou v Kazachstane

http://auto.sme.sk/c/7960661/sen-o-madarskom-superaute-sa-stal-skutocnostou.html

Medvedev: Aj napriek sankciám sú vzťahy Ruska s Maďarskom priateľské

http://www.teraz.sk/zahranicie/medvedev-aj-napriek-sankciam-vztahy-prij/149988-clanok.html

Maďarské banky pracujú na konverzii devízových úverov

http://ekonomika.sme.sk/c/7956352/madarske-banky-pracuju-na-konverzii-devizovych-uverov.html

Obchodný prebytok Maďarska vzrástol viac, než sa čakalo

http://ekonomika.sme.sk/c/7956443/obchodny-prebytok-madarska-vzrastol-viac-nez-sa-cakalo.html

Matej Tóth sa stal majstrom sveta v chodeckej päťdesiatke

http://sport.sme.sk/c/7985039/majster-sveta-toth-bola-to-asi-najlahsia-patdesiatka-v-kariere.html

Slovensko prekonalo rekord, navštívilo ho najviac turistov

http://ekonomika.sme.sk/c/7983073/slovensko-prekonalo-rekord-navstivilo-ho-najviac-turistov.html

17 jedinečných jedál, ktoré dalo Slovensko svetu

Žitavská paprika / Spišské párky / Klenovecký syrec / Liptovská saláma / Lovecká saláma / Skalický trdelník / Tekovský salámový syr / Bratislavský rožok / Slovenský oštiepok / Špekačky / Slovenská parenica / Slovenská bryndza / Zázrivský korbáčik / Oravský korbáčik / Zázrivské vojky / Ovčí hrudkový syr / Ovčí salašnícky údený syr

18. augusta 2015 - (Miloš Mikuš - sme.sk)

1. Žitavská paprika

Prvý a zatiaľ jediný slovenský produkt, ktorý získal označenie Chránené označenie pôvodu (CHOP) je žitavská paprika. Pri varení ju používa každý dobrý kuchár, pretože má sladkú jemne koreninovú chuť a nádhernú oranžovočervenú farbu. Obľúbená je tiež vo Francúzsku a Švajčiarsku. Žitavská paprika nie je odroda, ktorú si môžete vypestovať vo svojej záhradke, ale názov výsledného produktu: sušenej mletej papriky. Tá sa vyrába z rôznych odrôd červenej papriky pestovanej na južnom Slovensku v regióne pri ústí troch riek - Váhu, Hrona, Nitry a rovnako aj v povodí Malého Dunaja a Žitavy. Ide pritom o najsevernejšiu oblasť Európy, kde sa pestuje koreninová paprika. Slnka je tu už čosi menej, preto v paprike zostane vyšší podiel cukrov, ktoré sa nepremenia na farbivo, ale dodajú jej svojskú chuť. Aj preto je žitavská paprika oranžovočervená na rozdiel od tmavočervenej maďarskej papriky.

Odrody a mletie - Dôležitý je výber pestovateľov, ktorí výrobcovi dodávajú schválené odrody papriky vypestovanej len v tejto oblasti. Ide najmä o odrody: Dvorská, Kolora, Kora Zel, Žitavská, Karkulka, Hodonínska sladká vzpriamená, Irokez, Rubin, Czárdás, Kármin a Szegedi 80. Po zbere nasleduje pozberové dozrievanie, počas ktorého sa v plodoch uvoľňujú dôležité enzýmy (trvá dva až päť týždňov). Po vysušení prichádza k najdôležitejšej fáze spracovania - k mletiu. Žitavská paprika sa melie dvojfázovo v kamennom rotačnom mlyne. Dynamickým tlakom pri mletí sa paprika zahreje a zo semien sa uvoľnia tuky, ktoré pomletú papriku konzervujú a stabilizujú jej farbu. Mletá paprika nesmie obsahovať žiadne prídavné látky.

Obstojí v konkurencii - Chránené označenie pôvodu získalo občianske združenie Capsicum, ktoré zoskupuje šľachtiteľov, pestovateľov a spracovateľov koreninovej papriky na Slovensku. Vďaka CHOP získava žitavská paprika punc kvality, vďaka čomu sa môže uchytiť aj v zahraničí v tvrdej konkurencii, ktorú jej robia juhomaďarská, srbská či španielska paprika.

2. Spišské párky

Hoci sa originálny recept na výrobu spišských párkov nezachoval, dnes ich predáva mnoho výrobcov. Pravé spišské párky by mali byť plnené v baraňom čreve a mali by byť mierne pikantné. Vznik spišských párkov sa datuje k začiatku 20. storočia. Do roku 1950 ich vyrábali v Spišskom Podhradí viacerí mäsiarski majstri. Robili ich z bravčového a hovädzieho mäsa, pričom receptúra vychádzala z citlivého miešania korenín, najmä sladkej a štipľavej papriky. V roku 1954 prišlo k zjednoteniu receptúry, ktorá sa odvtedy prakticky nezmenila.

Charakteristika - V roku 2009 získali spišské párky certifikát Zaručená tradičná špecialita. Podľa certifikátu, ktorý by mal byť záväzný pre všetkých výrobcov na Slovensku aj v Česku, sú spišské párky charakterizované takto: „Spišské párky sú plnené v baraňom čreve s priemerom max. 24 mm, oddelené pretáčaním. Jednotlivé kusy majú hmotnosť asi 50 g. Sú charakteristické ružovočervenou farbou po koreninovej paprike a mierne pikantnou chuťou.”

Výrobný postup - Hovädzie a bravčové mäso sa predrežú a pomelú jemno na rezačke, pridajú sa bravčové kože a vypracuje sa jemná homogénna zmes. Pridá sa paprika mletá sladká a pálivá, dusitanová soliaca zmes vrátane prídavných látok (polyfosfáty E 450 a E 451 a kyselina askorbová E 300) a to všetko sa plní do baraních čriev. Hotové výrobky sa údia teplým dymom max 68 °C maximálne 45 minút. Zaúdené výrobky sa potom tepelne opracujú pri teplote 71 °C až 76 °C minimálne desať minút. Napokon sa párky osprchujú studenou vodou a nechajú sa voľne vychladnúť.

3. Klenovecký syrec

Jeden z najlepších ovčích syrov bol vyhlásenou lahôdkou aj za hranicami Slovenska a mal dlhoročnú tradíciu. Klenovecký syrec sa však na dlhé roky prestal vyrábať a aj dnes je vzácnou raritou. Do európskeho zoznamu výrobkov s chráneným zemepisným označením sa klenovecký syrec dostal v januári 2015. Keby ste si však chceli syr kúpiť v obchode, hľadali by ste ho márne. Možno ho príležitostne zoženiete na salašoch, klenovských lazoch a u miestnych gazdov, oficiálny výrobca, ktorý by prejavil záujem vyrábať syr podľa certifikátu, zatiaľ nie je. Klenovecký syrec pochádza zo Slovenského Rudohoria, je to polotvrdý syr, údený alebo neúdený, zväčša v tvare bochníka s priemerom 10 - 25 cm, na povrchu má osobitú mozaiku. Pôvodne ho vyrábali len z ovčieho mlieka, neskôr už pridávali aj kravské. „Ovčie mlieko sa precedilo, pridal sa kľag z teľacích žalúdkov, aby vznikla syrenica. Syrec musel byť v rôsole namočený 24 hodín, potom sa v čistej handre zavesil na osem hodín, aby odkvapkal. Na polici či v pivnici dozrieval 20 dní,” vysvetľuje zjednodušený postup technológie Klenovčanka Stanislava Zvarová, jedna z tých, ktorá sa zaslúžila o to, že klenovský syrec sa zapísal do zoznamu výrobkov chráneným zemepisným označením. Syr patrí medzi dlhozrejúce, ideálnu jedinečnú chuť má po troch mesiacoch.

4. Liptovská saláma

Len mäso, slanina a korenie. To je liptovská saláma, ktorú prvý raz vyrobili v mäsokombináte v Dubnici nad Váhom v roku 1956. Pre svoju chuť si rýchlo získala obľubu a dnes má certifikát Zaručená tradičná špecialita. Liptovská saláma patrí medzi tzv. mäkké salámy, čiže je určená na okamžitú spotrebu. Keď sa v mäsokombináte v Dubnici nad Váhom pokúšali vymyslieť nový výrobok, odlišný od ostatných, rozhodli sa, že časť slaniny nahradia bravčovým výrezom. Ďalšími zložkami boli hovädzie a bravčové mäso. Túto zmes nezomleli na mozaiku, ako bolo vtedy bežné, ale na jemno. Pri dochucovaní sa inšpirovali Liptovom - v tomto regióne nebolo zvykom do mäsových výrobkov pridávať červenú papriku, ale použili čierne mleté korenie, muškátový orech mletý, muškátový kvet, zázvor mletý a cesnak. Podľa certifikátu dnes liptovskú salámu vyrába mäsokombinát Nord Svit, s. r. o.

5. Lovecká saláma

Lovecká saláma poteší najmä milovníkov korenistej chuti. Údená dobrota sa začala vyrábať v Čechách začiatkom minulého storočia a dnes patrí medzi tradičné a obľúbené špeciality aj na Slovensku. Loveckú salámu pozná azda každý - najmä podľa toho, že táto údenina má hranatý tvar. Zloženie tohto výrobku s označením zaručená tradičná špecialita nie je tajomstvom. Bravčové mäso tvorí 75 percent, chudé hovädzie mäso päť percent. Bravčový výrez s obsahom tuku do 50 % a bravčová slanina sa zamrazí, zo všetkých surovín, prísad a korení sa pripraví zmes s veľkosťou zrna tri až päť mm, ktorá sa plní do obalov, formuje do hranolovitého tvaru, nechá sa dozrieť v chladiarni a potom sa sedem dní údi studeným dymom. Záverečnou fázou je sušenie, ktoré trvá dva týždne, aby prebehla fermentácia, ktorá zabezpečí charakteristickú chuť salámy. O zápis loveckej salámy ako tradičnej špeciality sa snažili Česi aj Slováci najskôr každý zvlášť. Napokon sa dohodli, o zápis požiadali spoločne a v roku 2011 získali Český svaz zpracovatelů masa a Slovenský zväz spracovateľov mäsa certifikát EÚ.

6. Skalický trdelník

Skalický trdelník a miestna frankovka, známa svojou typickou „trpčinou”, v Skalici nikdy nechýbajú na tradičnom slávnostnom stole. Pred rôznymi sviatkami sa tu „trdluje” v mnohých domácnostiach, pričom každá si stráži svoj recept, ktorý sa dedí. Povestný „deravý koláč” sa do Skalice dostal koncom 18. storočia, keď sa tam prisťahoval maďarský generál a básnik, gróf József Gvadányi. Ten si so sebou priviezol aj svojho sedmohradského kuchára, ktorý koláč spopularizoval. Originálny skalický trdelník sa s ohľadom na certifikát Európskej únie podľa smernice pečie iba „vo vymedzenom území Slovenskej republiky, ohraničenom zo severu štátnou hranicou s Českou republikou, západnú hranicu vymedzenej oblasti tvorí rieka Morava, južnú rieka Myjava a východnú hranicu od mesta Senica po štátne hranice s Českou republikou tvorí rieka Teplica”. Samozrejme, že to neznamená, že si trdelník nemôžete upiecť trebárs v Košiciach. Bol by to však košický trdelník, a nie originál skalický.

Recept - Na skalický trdelník treba múku, práškový cukor, vanilkový cukor, maslo, vajíčka, droždie, citrónovú kôru, masť, mlieko, muškátový oriešok a posekané vlašské orechy. Spracované cesto sa nechá vykysnúť, potom sa rozvaľká do potrebnej dĺžky a následne navíja na trdlo - drevenú palicu, omastenú tukom alebo maslom. Namotané cesto treba potrieť rozšľahanými bielkami, na ktoré sa popriliepajú nasekané vlašské orechy. Takto pripravený trdelník sa pečie nad pahrebou, pričom sa musí neustále otáčať. Upečený sa hojne posype práškovým cukrom.

Skalický trdelník ako prvý slovenský výrobok získal certifikát Chránené zemepisné označenie 22. októbra 2007 a dnes má už aj vlastné podujatie - Trdlofest, ktorý otvára letnú turistickú sezónu v meste. Jednou z atrakcií je pečenie maxitrdelníka. Ten minuloročný meral 208 centimetrov, klasický asi tridsať.

7. Tekovský salámový syr

Špecialitou tekovského salámového syra je, že sa údi pravým bukovým drevom a dozrieva dva týždne. Jediným certifikovaným výrobcom tekovského salámového syra sú Levické mliekarne. Pod týmto názvom ho produkujú od roku 2001, história výroby salámového syra v tekovskom regióne má však tradíciu začínajúcu sa v roku 1949. Na pultoch obchodov dnes nájdete dva druhy tekovského salámového syra: údený alebo neúdený. Salámový sa volá preto, že má tvar valca dlhého približne 30 centimetrov. Od marca 2011 mu na obale pribudlo logo Európskej únie - získal značku Chránené zemepisné označenie, čo je údaj o tom, že výrobok pochádza z určitej zemepisnej oblasti, v tomto prípade z Tekova. Výroba tekovských salámových syrov má viacero fáz - od prípravy najkvalitnejšieho mlieka cez prípravu syreniny, lisovanie syrov do valcovitého tvaru, ich solenie, údenie a napokon zrenie, ktoré trvá dva týždne. Údený syr sa údi priamym studeným dymom z drevených bukových pilín s teplotou asi 30 - 35 °C až do získania zlatožltej farby. Chuť sa charakterizuje ako nakyslá, mliečna, lahodná syrová, mierne slaná, typická dymová v prípade údeného druhu.

8. Bratislavský rožok

Bratislavské rožky sú vlastne dva: makový má tvar písmena U a orechový tvar písmena C. Pečivo plnené makom či orechmi bolo v Pressburgu známe už okolo roku 1590. rokov trvalo, kým bratislavský rožok získal certifikát Zaručená tradičná špecialita. Napokon sa tak stalo v roku 2012, jeho história však siaha až do 16. storočia, kde je o ňom zmienka v starých účtovných knihách. Ďalšia zmienka pochádza z roku 1785, keď Pressburger Beugel začal piecť a predávať vychýrený cukrár Wilhelm Scheuermann vo svojej cukrárni na dnešnom Hviezdoslavovom námestí. Certifikát v Bruseli vybojoval Cech pekárov a cukrárov a na receptúre sa bolo treba dohodnúť s Maďarskom a Rakúskom, ktoré vyrábajú obdobu bratislavského rožka. Budapešť napríklad presadila, aby bratislavský rožok mal menej ako polovicu plnky, tvoriť však musí minimálne 40 percent hmotnosti rožku. Rožky ako tradičná špecialita musia mať navyše lesklý mramorový povrch.

Recept - Cesto: 1 kg polohrubej múky, 1 kávová lyžička soli, 200 g práškového cukru, 3 vajcia, 300 g rastlinného tuku, 3 lyžice oleja, vanilkový cukor. Kvások: 2 kocky kvasníc, 1 lyžica kryštálového cukru a 1 lyžica polohrubej múky, 1 a pol deci zohriateho mlieka. Maková plnka: 800 g mletého maku, 400 g kryštálového cukru, 50 g vanilkového cukru, 4 dl mlieka, citrónová kôra, škorica. Cesto sa rozvaľká, rozdelí na kúsky. Plnka musí byť dostatočne tuhá, aby sa z nej dali vyformovať valčeky. Tie sa zabalia do cesta a pečú pri teplote asi 180 °C približne desať minút.

9. Slovenský oštiepok

Čo by to bolo za turistu, ktorý by si zo Slovenska neodniesol slovenský oštiepok? Tento chutný polotvrdý syr má stáročnú tradíciu a je dokonca aj pekne vycifrovaný. Zápis do registra Chránených zemepisných označení získal slovenský oštiepok v roku 2007 a certifikát sa doslova vzťahuje na všetky oštiepky vyrobené na našom území. Podľa neho je „slovenský oštiepok polotvrdý polotučný syr, parený alebo neparený údený, alebo neúdený. Základnou surovinou na výrobu slovenského oštiepka je ovčie mlieko alebo zmes ovčieho mlieka a kravského mlieka, alebo kravské mlieko. Výroba slovenského oštiepka prebieha priamo na salaši, tzv. salašnícky spôsob výroby alebo v mliekarňach, tzv. priemyselná výroba. Charakteristickým znakom slovenského oštiepka je zvláštny tvar veľkého vajca, šišky alebo elipsovitý tvar zdobený ornamentikou”. Čiže, každý oštiepok vyrobený na Slovensku je slovenský a hotovo. O kvalite rozhoduje najviac kvalita použitých surovín a najmä zručnosť a skúsenosti výrobcu. Pri tradičnej výrobe sa hruda ovčieho syra rozdelila (štiepila) na menšie porcie, vytlačila sa z nich srvátka, vyformovali ich do vajcovitého tvaru, natlačili do drevenej vyrezávanej formy a tak ich ponorili na pol dňa do prevareného slaného roztoku. Napokon ich sušili a údili, čím získali na trvanlivosti a mohli ich voziť aj do vzdialených miest, čím získavali na sláve a popularite.

10. Špekačky

Tento obľúbený český výrobok sa rýchlo udomácnil aj na Slovensku a dnes by sa mal podľa rovnakej receptúry vyrábať v oboch krajinách. Hovorí sa im aj špekáčiky či špekáčky, lenže certifikát je zaregistrovaný na slovenský názov „špekačky” a tomu sa musíme prispôsobiť. „Špek” je po česky slanina a tá sa nachádza v špekačkoch nakrájaná na malé kúsky a dodáva im tú správnu chuť. A to už dlhé roky, pretože prvýkrát sa objavili v roku 1891 na výstave v Prahe a odvtedy sú v rôznych formách stálou súčasťou nášho jedálneho lístka. Špekačky sú tepelne spracovaný mäsový výrobok, takže ich príprava v kuchyni (či v prírode) je rýchla a jednoduchá.

Recept - Výroba špekačkov je nasledovná: zadné hovädzie mäso sa premieša s bravčovými odrezkami, cesnakom a koreninami a všetko sa to pomelie. Potom sa pridá pokrájaná slanina a zmes sa plní do hovädzích či bravčových čriev, ktoré sa previažu špagátom. Stačí už len zaúdiť a tepelne spracovať a špekačky sú hotové. Špekačky podľa certifikátu EÚ pripravuje viacero výrobcov - mäsokombinát Nord Svit, Berto z Vysokej pri Morave či Dalton, s. r. o. z Košíc. Samozrejme, že isté chuťové rozdiely medzi nimi nájdete, ale záleží len na vás, ktoré vám budú chutiť najlepšie.

11. Slovenská parenica

Z ovčieho hrudkového syra sa vyrába aj slovenská parenica. Ak si myslíte, že si ju ľahko kúpite v obchode, mýlite sa. Jej výroba je náročná, a preto aj zriedkavá. To, čo si bežne kúpite v obchode, sú tiež parenice, zväčša však vyrobené z kravského mlieka. Princíp výroby je podobný: z mlieka sa vyrobí syr, ten sa nechá zrieť a potom sa naparí v horúcej vode na zmäknutú syrovú hmotu. Z tej sa vyťahujú stuhy, ktoré sa ochladia v studenej vode a až potom sa skrúcajú do typického špirálovitého tvaru. Pravá certifikovaná slovenská parenica sa navyše skladá z dvoch špirál vedľa seba, previazaných syrovou nitkou a potom sa asi dve hodiny údi tvrdým drevom. Parenica má dlhú tradíciu, ovčiari začali s jej výrobou už v 18. storočí, najprv len pre vlastnú potrebu. Na trh sa dostala v 19. storočí. Známy mliekár Otakar Laxa, ktorý žil na prelome 19. a 20. storočia, ju pomenoval kráľovná syrov. Parenica má podľa neho zvláštny tvar, ktorý pripomína motívy opakujúce sa na ozdobách starých Slovanov. Keďže zväčša ide o ručnú výrobu, nemôžeme sa čudovať, že parenica je drahšia ako bežné syry a tá pravá slovenská, vyrobená z ovčieho mlieka, je už skôr raritou. Podľa certifikátu ju dnes na Slovensku nevyrába nikto.

12. Slovenská bryndza

Pre cudzincov je to smradľavý lepkavý syr, pre Slovákov chuť domova a lahôdka. Slovenská bryndza bola kedysi vývozným artiklom, dnes ju podľa certifikátu EÚ zrejme vyrába len málokto. Bryndzové halušky, bryndzové pirohy či čerstvý chlieb s jarnou bryndzou a mladou cibuľkou - to sú pochúťky, ktoré sú spojené s našim národným syrom č. 1. Aby však bryndza mohla nosiť označenie „slovenská”, v prvom rade musí obsahovať viac ako polovicu ovčieho hrudkového syra. Certifikát to hovorí jasnou rečou: „Slovenská bryndza je prírodný biely, jemne roztierateľný zrejúci syr s ojedinelými krupičkami, vyrobený tradičným spôsobom - mletím vyzretého ovčieho hrudkového syra alebo zmesi ovčieho a kravského hrudkového syra.” Slovenská bryndza, ovčí hrudkový a salašnícky údený syr patria medzi najstaršie zdokumentované špeciality, ktoré sa vyrábajú na území Slovenska, aj preto sú tieto produkty naším národno-kultúrnym dedičstvom. Navyše, pravá bryndza patrí medzi zdravú výživu, takže by sme ju mali jesť na kilá. Žiaľ, opak je pravda. Certifikát opisuje aj správnu chuť slovenskej bryndze: „Lahodná, príjemne kyslá po ovčom syre, mierne pikantná a slaná, nesmie byť kyslá, kvasnicovitá, lojovitá, mydlovitá, zatuchnutá, hnilobná, štipľavá, pálivá, horká alebo s inými cudzími chuťami.” Jednoducho povedané - kvalitná bryndza chutí aj bez ničoho, hrudka, ktorú si vložíte do úst, sa lahodne rozplýva a pýta si ďalšiu.

13. Zázrivský korbáčik

14. Oravský korbáčik

15. Zázrivské vojky

Tieto tri syrové pochúťky získali certifikát Chránené zemepisné označenie v roku 2011. V podstate ide o rovnaký výrobok len pod iným názvom. Výroba korbáčikov v Zázrivej a na Orave sa datuje od druhej polovice 19. storočia. Zázrivský aj oravský korbáčik by mali chutiť rovnako, odlišuje ich iba miesto pôvodu. Korbáčiky sa vyrábajú takmer výhradne ručne. Hrudkovitý syr z kravského mlieka sparený v horúcej vode ženy vyťahujú do nití, ktoré sa volajú vojky. Tie potom spletajú do tvaru korbáčika. O zápis týchto požiadalo združenie Združenie zázrivských korbáčikárov, aby zlepšili predaj. Certifikát umožňujúci používať ochranné prvky vlastní deväť z jedenástich členov združenia. Zázrivské vojky sa môžu vyrábať len v Zázrivej. Certifikát o ich výrobe hovorí nasledovné: „Zázrivskými vojkami je pomenovaný údený alebo neúdený parený syr tvaru nití s dĺžkou 10 - 70 cm a hrúbkou od 2 do 16 mm. Vyrába sa tradičným spôsobom - parením vykysnutého a čiastočne prezretého hrudkového syra v horúcej vode, jeho vyťahovaním ručne, prípadne pomocou dvoch valcov s drážkami otáčajúcich sa proti sebe do tvaru dlhých nití, ktoré sa podľa miestneho nárečia nazývajú vojky. Vytiahnuté a upravené vojky sa skupinovo ukladajú voľne alebo skrútene, prípadne v strede zviazané vojkou.”

16. Ovčí hrudkový syr

17. Ovčí salašnícky údený syr

Obidve tieto pochúťky získali certifikát Zaručená tradičná špecialita a každý, kto ich ochutnal napríklad priamo na salaši, vie, že je to pravda. Ovčí syr je špecialita zaručená tradíciou. Ovčí hrudkový syr je medzistupeň pri výrobe bryndze či oštiepkov. Lenže tento medzistupeň je veľmi chutný, takže sa netreba čudovať, že je aj žiadaný. Výroba je vcelku jednoduchá a potrebujete na ňu len ovčie mlieko a salaš. Postup: nadojíte si dostatočné množstvo ovčieho mlieka, prefiltrujete ho, zohrejete sa na 30 - 32 stupňov Celzia a pridáte sa syridlo. Syreninu sformujete do hrudky, necháte ju odkvapkať a dozrieť. Keď sa syr zaúdite, vznikne z neho údený salašnícky syr. Nevýhodou ovčieho hrudkového syra je, že ho treba konzumovať okamžite, pretože ináč vám skysne. Ale to až taký problém nie je, pretože vďačných jedákov, ktorí si na ňom pochutia, sa vždy nájde dosť.

Budapešť sa mení, hamburger s čalamádou zostáva

Storočné dvory sa otvárajú / Dvojchvostý pes zasahuje / Hrdý globálpatriot

http://cestovanie.sme.sk/c/7970386/budapest-sa-meni-hamburger-s-calamadou-zostava.html

Slováci o kúpaliskách v Rakúsku a Maďarsku

http://www.cas.sk/clanok/326137/citatelia-o-kupaliskach-v-rakusku-a-madarsku-so-slovenskom-sa-to-neda-ani-porovnat.html

Mysleli ste si, že poznáte Balaton?

7. augusta 2015 - (Peter Morvay - Denník N)

Slováci, podobne ako ostatní turisti, navštevujú hlavne južnú stranu jazera. Netušia, o čo prichádzajú, keď nejdú na sever. - Balaton vo väčšinovom slovenskom povedomí stále prežíva ako druhotriedna náhrada za skutočné more, ku ktorému sme sa do roku 1989 dostávali len veľmi ťažko. Ľuďom sa vybavuje plytké bahnité jazero, v ktorom sa museli brodiť desiatky či stovky metrov, než sa dostali do vody, v ktorej sa dalo plávať. Prostredie síce dobré a bezpečné pre deti, ale nudné pre mládež a dospelých. K tomu preplnené kempy hromada stánkov so socialistickou obdobou fastfoodov a slabé pivo. Tento dojem len čiastočne vyvážili obchody a butiky s tovarom, ktorý u nás bežne nebolo možné kúpiť, alebo filmy, ktoré sa v Československu nepremietali. „Maďarské more” bolo proste niečo, čo malo svoj zmysel presne do novembra 1989, kým nebolo nič lepšie, a na čo sme potom radi rýchlo zabudli.

MENTÁLNE TATRY

Tento obraz však bol už vtedy skreslený tým, že väčšina ľudí (dokonca i samotných Maďarov) poznala len polovicu Balatonu. Tradičná predstava miesta, kde sa dá len čľapkať v plytkej vode, nakupovať a maximálne ísť na diskotéku, vznikla na južnom brehu jazera. Ten je i dnes jednou veľkou a v podstate súvislo zastavanou rekreačnou zónou, megafabrikou zameranou na tradičnej ši masový turizmus a obslúženie tých možno menej náročných zákazníkov. Je tu na jednej strane viac luxusných hotelov, prístavov, zábavných podnikov pre mladých a s ohľadom na bohatšiu západnú klientelu napríklad aj viac kasín a nočných podnikov. Celkove však platí, že je prostredie na južnom brehu dosť nudné, služby sú väčšinou horšie, častejšie tu narazíte na snahu vás obrať, na predražené a nekvalitné služby, na starú ošarpanú socialistickú ubytovňu alebo na gýčovitú chatovú oblasť. Turistický priemysel na juhu Balatonu mentálne trochu pripomína naše Tatry. Ako keby sa predpokladalo, že sem ľudia budú jazdiť tak či tak, nezávisle od toho, ako sa snažíme, čo všetko im ponúkneme a nakoľko im budeme vychádzať v ústrety.

VIAC AKO ZÁBAVA

Málokto však v minulosti poznal (a u nás dodnes pozná) severný breh Balatonu, ktorý je v mnohom úplne odlišným svetom. V júli a v auguste je taktiež zaplavený turistami a tiež sa tu môžete kúpať - pláže bývajú čisté, upravené a dobre vybavené. Jazero však na tejto strane lemujú kopce a vrchy, voda je pri brehu hlbšia a brehy sú menej zastavané. Na brehu a medzi kopcami sú veľmi príjemné mestečká a dedinky, nad jazerom sa týčia osamelé hory, svedkovia niekdajšej vulkanickej činnosti. Na ich svahoch sú vinice a na vrcholoch často hrady či aspoň ich ruiny. Zjednodušene povedané, ak je juh Balatonu len o kúpaní sa a zábave, sever poskytuje oveľa viac možností: je aj alebo dokonca najmä o prírode, kultúre, pamiatkach, víne, gastronómii a peších i cyklistických výletoch. Severnému brehu dominujú dve veľké mestá, Balatonfüred na východe a Keszthely na západe. Füred je konzervatívnejším kúpeľným mestom s termálnymi kúpaliskami a liečivými prameňmi. Je to mesto umelcov a galérií, v ktorom sa tradične stretáva domáca a zahraničná smotánka. Tunajší Anna bál je jedným z vrcholov plesovej sezóny v Maďarsku (koná sa v júli). V miestnej Vaszaryho vile práve prebieha výstava fotografií Roberta Capu a obrazov rakúskeho Biedermeiera. Keszthely je mestom múzeí a kaštieľov, za návštevu stojí najmä veľký zámocký komplex Festeticsovcov a múzeum Balatonu, ktorého súčasťou je akvárium s balatonskými rybami a ďalšími „jazernými potvorami”. Ponuka je však veľmi široká, nájdete tu okrem iných poľnohospodárske múzeum, múzeum nostalgie a gýča, bábik či marcipánu.

POLOSTROV S OZVENOU

Azda najzaujímavejšie je však to, čo sa nachádza medzi obidvomi mestami. Polostrov (v stredoveku ešte ostrov) Tihany delí Balaton na dve časti. Jeho meno pravdepodobne pochádza zo slovanského „ticho” a možno odkazuje na legendárnu miestnu ozvenu. Kedysi ju tu vraj bolo počuť, no dnes vinou zástavby už len výnimočne. Na vrchole polostrova je benediktínske opátstvo, mnísi tu dodnes varia a predávajú vlastné pivo, likéry, čaje a výrobky z levandule. Je to samozrejme jedno z miest, z ktorých je krásny výhľad na väčšinu Balatonu. V minulosti tento výhľad slúžil aj pri love rýb. Tunajší rybári sa špecializovali na chytanie azda najhojnejšej balatonskej ryby, u nás málo známej šable krivočiarej. Tie sa na jeseň zbierali do takých obrovských húfov, že ich bolo vidieť aj z vrchu Tihany. Pomocník rybárov potom z vrchu dával znamenie kolegom v člnoch, kam majú natiahnuť siete. Na Tihanyi však stoja za videnie aj do skaly vytesané príbytky pravoslávnych mníchov alebo skalné pole vytvorené pred miliónmi rokov usadeninami z horúcich gejzírov.

MEDZI KRESŤANMI A TURKAMI

Za najkrajšiu obec Balatonu sa považuje Szigliget. Najkrajší pohľad na Szigliget je však z Balatongyöröku na protiľahlom brehu szigligetskej zátoky. Nad dedinkou s necelou tisícovkou obyvateľov sa týči stolová hora Badacsony, na ďalšom vulkanickom kopci sú ruiny hradu Szigliget, druhého najnavštevovanejšieho hradu v Maďarsku. V časoch tureckej okupácie tvoril Balaton frontovú líniu, na južnej strane jazera sa nachádzali turecké pevnosti, na severe kresťanské. Szigliget patril k hraničným hradom, ktoré sa Turkom napriek viacerým pokusom nikdy nepodarilo dobyť. Po hradoch na južnej nížinnej strane jazera väčšinou nezostalo mnoho stôp, na severe ich, alebo aspoň ich ruín, zostalo veľa. Szigliget je dobrým príkladom toho, akými „drobnosťami” možno pamiatku urobiť pre turistov ešte lákavejšou. Máte voľný pohyb po takmer celom hrade a okrem obligátnych výstav, vystúpení šermiarov, streľby z luku si napríklad v chronoskopoch môžete pozrieť rekonštrukciu osudového výjavu zo života hradu - keď blesk udrel do veže hradu, v ktorej sa skladoval pušný prach.

UMELECKÁ DEDINA

V blízkosti Balatonu je množstvo termálnych kúpalísk. V najznámejšom z nich, v Hévize, vás čaká najväčšie prírodné termálne jazero v Európe (uprostred sezóny dojem z mesta trochu kazí, že je doslova prepchaté turistami a množstvom ruských návštevníkov a nápisov, pripomína Karlove Vary). V Tapolci sa zase môžete vydať v člnoch na cestu jaskyňou. Kúsok severne od Balatonu sú ďalšie romantické hrady Sümeg (na vysokom kopci s pekným biskupským mestečkom pod ním) a Nagyvázsony Samostatnou kapitolou sú údolia medzi spomínanými vulkanickými horami a kopcami severne od Balatonu. V Kapolcsi a v susedných dedinkách sa každé leto koná Údolie umenia (Müvészetek Völgye), jeden z najzaujímavejších multižánrových umeleckých festivalov u našich susedov. Mnohé domy v dedine Salföld si kúpili a zreštaurovali umelci z celého Maďarska, aj vďaka tomu dedina a jej zvlnené okolie pripomína Toskánsko či Provensálsko. Národný park Horný-Balaton tu má ukážkový majer s tradičnými zvieratami, galériou, jazdením na koni a výletmi do okolia na voze ťahanom koňmi. Pri nich navštívite kamenné pole, pozostatok z čias, keď bolo v praveku celé toto územie morským dnom, alebo ruiny kláštora pavlínov, jediného mužského mníšskeho rádu založeného v Uhorsku (dnes im patrí najznámejšie poľské pútnické miesto, kláštor na Jasnej Hore v Čenstochovej). Po väčšinu večerov sa tu konajú ukážky drezúry koní. Svoje umenie predvádzajú a bičmi praskajú takzvaní csikósi, pastieri koní z uhorskej nížiny.

AŽ PO BLATNOHRAD

Výhodou severného brehu je, že tu alebo v blízkom okolí je čo robiť vždy, aj za horšieho počasia a často i mimo hlavnej sezónu trvajúcej od konca júna do konca augusta. „Aj keby napadlo pol metra snehu, hrad môžete navštíviť,” upozorňuje starosta Szigligetu Balázs Balassa, že ich hrad je otvorený po celý rok. Niečo zaujímavé tu ponúkajú skoro na každom kilometri: vyhliadkový let, plavby po jazere, súkromnú zoologickú záhradu, farmu s tradičnými domácimi zvieratami, ako sú veľké huňaté pastierske psy alebo dlhorohý sivý dobytok, múzeum, skanzen, westernový park, výstavu ťažkej vojenskej techniky z čias socializmu, pozorovanie divokého vtáctva, ochutnávka miestnych špecialít a (najmä bielych) badačoňských vín. Na Balatone od tohto roku dokonca zakázali akýkoľvek komerčný rybolov, aby sa viac zábavy a úlovkov ušlo turistom - športovým rybárom. Zážitkom pre milovníkov prírody je návšteva takzvaného Malého Balatonu na západ od jazera. Jazernú a bažinatú oblasť okolo rieky Zala, najvýznamnejšieho prítoku maďarského mora, nazývajú aj pľúcami Balatonu. Tunajšie rozľahlé oblasti zarastené rákosím filtrujú a občerstvujú vodu veľkého jazera. Významná časť územia malého Balatonu je prísne chránenou rezerváciou, iné sa však dajú navštíviť pešo alebo na bicykli a možno tu pozorovať neuveriteľne pestrý život vtákov a ďalšej jazernej fauny. Zalavár (Blatnohrad) na území malého Balatonu bol zase významným centrom karolingskej ríše, sídlom Pribinu a Koceľa a miestom pôsobenia biskupa Metoda. Pripomína ich tu múzeum, základy kostola sv. Hadriána a dokonca dva pamätníky vierozvestcov - jeden starší bulharský a druhý mladší slovenský. Nudiť sa nemusíte ani pri ceste zo Slovenska na Balaton a späť. Stojí za to zastaviť sa napríklad na ďalšej osamelej vulkanickej hore Somló, v najmenšom vinárskom kraji v Maďarsku. Tunajšie víno sa nazýva vínom svadobnej noci. Podľa tradície ho vozili na habsburský dvor, aby sa pilo na svadbách panovníckeho rodu. Údajne totiž pomáha počať mužského potomka, a tým aj dynastii zaistiť následníka trónu a vyhnúť sa budúcej politickej kríze. „Pijeme to víno stále, z tunajších štatistík pôrodnosti sa však nezdá, že by sa tu rodilo viac chlapcov,” oponuje legende József Filáj, majiteľ drobnej vinárne U Svätého Martina. Na kvalite veľmi príjemného bieleho vína to však nič neuberá.

PRÍJEMNÉ CENY

Ceny pri Balatone môžu byť až prekvapivo nízke. - Vstupenka na hrad Szigliget stojí pre dospelého 600 forintov (asi dve eurá), pre mládež do 18 rokov polovicu a v tom už je aj väčšina programov. - Celodenná vstupenka na čistú a dobre vybavenú pláž v Balatongyöröku stojí pre dospelého tiež 600 forintov, pre dieťa polovicu. Ďalšie dve eurá stojí kabínka. - Za rovnakú cenu však na pláži dostanete aj veľmi chutný a výdatný langoš nahrubo posypaný syrom. - Ceny jedál v reštauráciách bývajú vyššie než u nás, na väčšine miest však máte aj menu alebo ponuku dňa za veľmi prijateľnú cenu. - Obsluha a kvalita jedla sú obvykle lepšie. - Stále platí, že sa v Maďarsku oplatí piť víno (a vínne striky) namiesto piva. - Ceny ubytovania sú veľmi rôznorodé, ale tiež nemusí byť drahšie ako u nás. V hlavnej sezóne je však už ťažké nájsť ubytovanie na najbližšie dni. Najmä ak chcete navštíviť severný breh, a idete len na víkend, je často lepšie ísť tam mimo hlavnej sezóny.

Rumunský rezort diplomacie: Maďarsko nedodržuje pravidlá hry

http://www.hlavnespravy.sk/rumunsky-rezort-diplomacie-madarsko-nedodrzuje-pravidla-hry/655683

Dobrý Victor, zlý Viktor... Rumuni a Maďari si vymieňajú urážky

12. augusta 2015 - (ik - Pravda)

Rumunský premiér Victor Ponta obvinil Maďarsko z provokácií. Reagoval tak na pondelňajší rozhovor maďarského veľvyslanca v Bukurešti pre denník Romania Libera. Botond Zákonyi v ňom Pontovi okrem iného vyčíta, že v snahe zlepšiť si svoj obraz ohovára maďarského premiéra Viktora Orbána. Diplomatický škandál odvtedy naberá na obrátkach. Kým v pondelok si v Bukurešti predvolali šéfa maďarského zastupiteľského úradu, aby mu tlmočili ostrý protest, v utorok to isté čakalo v Budapešti rumunského veľvyslanca. Rumunov pobúrila najmä tá časť interview, v ktorej Zákonyi nediplomatickým jazykom odsúdil premiéra hostiteľskej krajiny za to, že podľa neho účelovo označuje svojho maďarského partnera za nacionalistu a nepriateľa Európy. „Ponta chcel zahrať rolu ľavicového, európskeho, dobrotivého Victora oproti zlému Viktorovi,“ citovala maďarského veľvyslanca agentúra MTI. Zákonyi rumunskej vláde vyčítal aj to, že pre nedostatok dobrej vôle hatí dokončenie spoločných projektov, ako sú cestné a plynovodné prepojenia. Ponta sa v minulosti opakovane nevyberane vyjadril o Orbánovi. Naposledy, koncom minulého mesiaca, ho označil za „urážlivý a provokatívny ksicht“. Reagoval tak na Orbánovo vyhlásenie, že si nepamätá, že by si „rumunskí politici niekedy toľkokrát kopli do Maďarska, ako za posledné tri roky“, odkedy je Ponta pri moci. Rumunský premiér povedal, že túto poznámku, mienenú ako urážku, berie ako poklonu. Orbána súčasne obvinil z revizionizmu za to, že po pobyte v Sedmohradsku na sociálnej sieti zverejnil odznaky znázorňujúce Veľké Maďarsko v predtrianonských hraniciach. V slovnej prestrelke siahol Ponta v pondelok večer ešte po väčšom kalibre. „Myslím si, že maďarská vláda - veľvyslanec totiž hrá hru vlády - sa nás silno pokúša vyprovokovať,“ povedal pre televíziu Romania. „Momentálne ich odsudzuje celá Európa i Amerika za ich antisemitizmus, revizionizmus, proruské postoje a plot stavaný proti prisťahovalcom, a tak sa pokúšajú zatiahnuť do škandálu aj Rumunsko,“ cituje ho MTI. Ako dodal, do tejto hry sa však Rumunsko nechce zapojiť a želá si len, nech maďarská vláda nesie zodpovednosť za to, čo robí. Ďalšie kolo prekáračiek pokračovalo v utorok v Budapešti na ministerstve zahraničných vecí, kde si veľvyslanec musel vypočuť, že „výpady rumunskej vlády už vážne brzdia rozvoj maďarsko-rumunských dvojstranných stykov a dobrosusedských vzťahov“, cituje z protestnej nóty televízia ATV. „Neakceptovateľné obvinenia zo strany rumunského premiéra ukazujú, že novou protimaďarskou agitáciou si želá dať zabudnúť na vnútropolitickú krízu spôsobenú sériovým obvinením a odsúdením členov jeho vlády,“ mieri nóta na najbolestivejšie miesto premiéra Pontu, ktorý rovnako ako viacerí jeho ministri čelí trestnému stíhaniu za korupciu.

Sziget - 441-tisíc ľudí z 95-tich krajín sveta

http://style.hnonline.sk/kultura-135/na-sziget-do-madarska-prislo-441-tisic-ludi-z-95-tich-krajin-sveta-883969

Hviezdou tretieho večera Szigetu boli britskí básnici Alt-J

http://kultura.sme.sk/c/7962241/hviezdou-tretieho-vecera-madarskeho-szigetu-boli-britski-basnici-alt-j.html?utm_source=link&;utm_medium=rss&utm_campaign=rss

Tretí deň Szigetu začínala americká formácia Gogol Bordello

http://www.24hod.sk/treti-den-szigetu-zacinala-americka-formacia-gogol-bordello-cl379001.html

Festival Sziget sprístupní vybrané koncerty online

http://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/363910-sziget-spristupni-vybrane-koncerty-online/

Prevádzač zo Srbska viezol cez Maďarsko v Renault Espace 22 migrantov

http://www.teraz.sk/zahranicie/prevadzac-zo-srbska-viezol-v-renault-mig/150923-clanok.html

Čo zasejeme, to budeme i žať

Starosta prihraničnej obce v Čongrádskej župe Róbert Molnár: „Fidesz stavia plot kvôli Jobbiku / Ak my budeme voči utečencom nemilosrdní, dostane sa do nemilosti aj táto spoločnosť...“

http://www.teraz.sk/zahranicie/starosta-prihranicnej-obce-fidesz-stavia/150843-clanok.html

Maďarská vláda spustí kampaň na odradenie migrantov v tranzitných krajinách

http://www.hlavnespravy.sk/madarska-vlada-spusti-kampan-na-odradenie-migrantov-v-tranzitnych-krajinach/656932

CÖF kritizuje za podporu migrantov exprezidenta

http://www.hlavnespravy.sk/madarskej-vlade-blizke-forum-cof-kritizuje-za-podporu-migrantov-exprezidenta/656978

Utečencov organizujú prevádzači - neprichádzajú spontánne, tvrdí Fidesz

http://www.hlavnespravy.sk/utecencov-organizuju-prevadzaci-neprichadzaju-spontanne-tvrdi-madarsky-fidesz/656881

Ťažko zraneného Maďara zachránil utečenec z Afganistanu

http://www.teraz.sk/zahranicie/zraneny-madar-zachranil-utecenec/150700-clanok.html

„Kampaň proti príchodu migrantov je aj záujmom EÚ“

http://www.hlavnespravy.sk/kampan-proti-prichodu-migrantov-je-aj-zaujmom-eu-tvrdi-madarska-vlada/657170

Až 50 z 2700 žiadateľov o azyl v Maďarsku bolo nakazených infekciou

http://www.hlavnespravy.sk/az-50-z-2700-ziadatelov-o-azyl-v-madarsku-bolo-nakazenych-infekciou/656900

Strana Jobbik by spojila výstavbu táborov pre utečencov s referendom

http://www.teraz.sk/zahranicie/jobbik-tabory-utecenci-referendum/150660-clanok.html

V Macedónsku čakajú na odchod smerom do Maďarska tisíce migrantov

http://www.teraz.sk/zahranicie/v-macedonsku-cakaju-na-odchod/150740-clanok.html

Maďarská vláda upraví podmienky výstavby utečeneckých táborov

http://www.hlavnespravy.sk/madarska-vlada-upravi-podmienky-vystavby-uteceneckych-taborov/656844

Maďarská polícia zadržala lupičov, ktorí prepadli migrantov zo Sýrie

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-policia-zadrzala-lupicov/150525-clanok.html

Dobrovoľníci v Segedíne poskytli pomoc už vyše 13.000 utečencom

http://www.topky.sk/cl/1000851/1492213/VIDEO-Reportaz-z-madarskeho-Segedinu--Dobri-ludia-pomohli-uz-13-tisic-utecencom

Plot nevyrieši problémy migrácie, tvrdí starosta prihraničnej obce

http://www.teraz.sk/zahranicie/plot-kubekhaza-madarsko-molnar/150259-clanok.html

V Maďarsku vlna ilegálnych migrantov nepoľavuje, v nedeľu ich zadržali 1414

http://www.hlavnespravy.sk/v-madarsku-vlna-ilegalnych-migrantov-nepolavuje-v-nedelu-ich-zadrzali-1414/655552

V Budapešti otvorili pre migrantov tranzitnú zónu

http://www.teraz.sk/zahranicie/budapest-tranzitne-zony-migranti/149969-clanok.html

Motorkári protestovali v Martonfe proti výstavbe zberného tábora

http://www.teraz.sk/zahranicie/motorkari-protestovali-v-martonfe-proti/149856-clanok.html

Rakúsko vrátilo Maďarsku 50 narušiteľov hraníc

http://www.hlavnespravy.sk/rakusko-vratilo-madarsku-50-narusitelov-hranic/654710

Migranti prestrihli na maďarských hraniciach plot z ostnatého drôtu

http://www.teraz.sk/zahranicie/migranti-hranica-madarsko-plot/149709-clanok.html

Ak sa človek rozbehne, zábrany proti migrantom sa dajú preskočiť

Na močaristých úsekoch nepostavia zábrany

http://www.teraz.sk/zahranicie/zabrany-proti-migrantom-preskocit/149649-clanok.html

Jaroslav Paška: EÚ musí dôrazne reagovať na narastajúcu agresivitu migrantov

http://www.teraz.sk/slovensko/j-paska-eu-musi-dorazne-reagovat/149802-clanok.html

Reuters: Unavené Maďarsko je rozpoltené voči vlne utečencov

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/363798-reuters-unavene-madarsko-je-rozpoltene-voci-vlne-utecencov/

Maďarsko odporučilo ukrajinským Maďarom prijať dvojité občianstvo a ponúklo aj maďarské pasy

http://www.hlavnespravy.sk/madarsko-odporucilo-ukrajinskym-madarom-prijat-dvojite-obcianstvo-a-ponuklo-aj-madarske-pasy/654891

Šéf Jobbiku Gábor Vona: Za Orbánovej vlády panuje dusná atmosféra

http://www.aktuality.sk/clanok/301591/za-orbanovej-vlady-panuje-dusna-atmosfera-tvrdi-sef-jobbiku-vona/

Akadémia vo Viedni, ktorá odmietla Hitlera, neprijala ani maďarských neonacistov

http://www.hlavnespravy.sk/akademia-vo-viedni-ktora-odmietla-hitlera-neprijala-ani-madarskych-neonacistov/656908

Rast priemyselnej produkcie v Maďarsku sa spomalil

http://ekonomika.sme.sk/c/7952637/rast-priemyselnej-produkcie-v-madarsku-sa-spomalil.html

oSlovMa-FotoAlbumy

https://www.facebook.com/oslovma/photos_stream?tab=photos_albums

Liptov objektívom

www.oslovma.hu/XXX/LiptovOb.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/807121852720126

XII. Haluškový festival vo Veňarci

12. septembra 2015 (sobota)

oSlovMa-archív:

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.644624658969847.1073741915.147596498672668&;type=3

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.469818339783814.1073741855.147596498672668&;type=3

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.316232205142429.68021.147596498672668&;type=3

Pred prehliadkou CEZ NADLAK JE...

Speváci, hudobníci a folkloristi, hláste sa!

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3829/prehliadka-cez-nadlak-je-sa-blizi---spevaci-hudobnici-a-folkloristi-hlaste-sa

Učebnice v digitálnej podobe „eAktovka“ - pomoc pre učiteľov a žiakov v krajanských prostrediach

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1474/ucebnice-v-digitalnej-podobe-eaktovka--pomoc-pre-ucitelov-a-ziakov-v-krajanskych-prostrediach

Komisionálky pre Slovákov žijúcich v zahraničí budú po novom

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3833/komisionalky-pre-slovakov-zijucich-v-zahranici-budu-po-novom

Vo víre tanca

www.slovaci.hu/X/VoVireT5-Vyzva.pdf

Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku opäť usporiada Celoštátnu kvalifikačnú prehliadku slovenských folklórnych skupín a tanečných súborov. Prvýkrát sa môžu uchádzať o kvalifikáciu detské tanečné skupiny a sólisti. / 17.-18. októbra 2015 / Sarvaš, Cervinus Teátrum - Prihláška: www.slovaci.hu/X/VoVireT5-Prihlaska.pdf

Slovenská svadba v Santove

Obecná samospráva v Santove a miestny slovenský volený zbor pozývajú všetkých záujemcov na tradičnú slovenskú svadbu, ktorá sa uskutoční 12. septembra 2015 v rámci Dní kultúrneho dedičstva. Hostí privítajú o 14. hodine na dvore Obecného domu, kde sa bude konať aj tradičné vypýtanie nevesty od rodičov. O 16. hodine sa začne svätá omša v miestnom katolíckom kostole, potom sa účastníci môžu zabaviť na pravej santovskej svadbe pri hudbe známej dychovky Santovská nálada. Súčasťou veľkolepého podujatia budú oslavy 35. výročia založenia miestneho pávieho krúžku, ktoré sa začnú o 20. hodine. Organizátori žiadajú občanov, aby svoj záujem o večeru na svadbe oznámili najneskôr do 31. augusta 2015 na adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., alebo v úradných hodinách telefonicky u Barbary Kállayovej-Bebőkovej na číslach +36 26 349 558, resp. +36 26 349 544. Vstup na akciu je voľný, účastníci v krojoch budú srdečne vítaní!

https://www.facebook.com/oslovma/posts/814112795354365

Didaktická pomôcka aj pre krajanov

http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22998-didakticka-pom-cka-aj-pre-krajanov

Jánošíkov dukát 2015: od čara múz tanca, hudby a spevu po vysmiate tváre

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3820/janosikov-dukat-2015-od-cara-muz-tanca-hudby-a-spevu-po-vysmiate-tvare

54. Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3817/vyrocia-ucta-a-vdaka---kolorit-otvorenia-54-sns-v-bacskom-petrovci

Výročia, úcta a vďaka

Aktuality SNS 2015

http://hl.rs/category/aktuality-sns/

Stretnutie slovenských novinárov v Báčskom Petrovci v oslavnom rytme

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1439/stretnutie-slovenskych-novinarov-v-bacskom-petrovci-v-oslavnom-rytme

Cudzinci sa v Bratislave učia slovenčinu a ochutnávajú halušky

Studia Academica Slovaca / Učenie podporujú filmy a kultúra / Mnohí majú na Slovensku korene

http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/364107-cudzinci-sa-v-bratislave-ucia-slovencinu-a-ochutnavaju-halusky/

História a polemika: Slovanské / slovenské korene vzniku Uhorska

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1460/historia-a-polemika-slovanske-slovenske-korene-vzniku-uhorska

Zomrela veľká osobnosť maďarskej literatúry 20. storočia Endre Fejes

http://www.aktuality.sk/clanok/302908/zomrela-velka-osobnost-literatury-20-storocia-endre-fejes/

Zomrel Jozef Skovay

Slovenský herec, ktorý prepožičal hlas postave Gejzu v maďarskom animovanom seriáli Miazgovci.

http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/364057-zomrel-herec-jozef-skovay/

Slovenské pamiatky sú na viacerých zoznamoch UNESCO

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1464/slovenske-pamiatky-su-na-viacerych-zoznamoch-unesco

Pán Štúr, tie noviny sú skvelé!

Listujeme v Slovenských národných novinách / Konštanta krajanstva v Bratislave / Naspäť cesta nemožná / Po nás zborník a film

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1465/pan-stur-tie-noviny-su-skvele

Zo zápisníka „žurškoly“ - O moderovaní objavne na pavlači

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1462/zo-zapisnika-zurskoly-1-o-moderovani-objavne-na-pavlaci

Letná škola žurnalistiky pre krajanov 2015 v Bratislave - tvorivý týždeň redaktorov médií Slovákov žijúcich v zahraničí

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3823/letna-skola-zurnalistiky-pre-krajanov-2015-v-bratislave---tvorivy-tyzden-redaktorov-medii-slovakov-zijucich-v-zahranici

Letná škola žurnalistiky redaktorov krajanských médií v Bratislave

zdrojom nových poznaní, pohľadov a námetov na život a tvorbu Ľ. Štúra

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3828/letna-skola-zurnalistiky-redaktorov-krajanskych-medii-v-bratislave-zdrojom-novych-poznani-pohladov-a-nametov-na-zivot-a-tvorbu-l-stura

Letná škola žurnalistiky pre krajanov 2015

12. augusta 2015 - (ebach)

Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí organizuje aj tohto roku Letnú školu žurnalistiky 2015 pre krajanov, ktorí pôsobia v masových médiách.

Archív oSlovMa (2014):

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.634081040024209.1073741911.147596498672668&;type=1

Už tradične sa podujatie uskutoční v dňoch 16. - 24. augusta v Bratislave na pôde katedry žurnalistiky. Letnú školu žurnalistiky pre krajanov 2015 otvorí v pondelok 17. augusta na pôde FiF UK dekan fakulty Jaroslav Šušol, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík a vedúca Katedry žurnalistiky FiF UK Svetlana Hlavčáková. Krajanskí žurnalisti z Chorvátska, Nemecka, Rumunska, Ruska a Srbska absolvujú kurzy vedené pedagógmi katedry žurnalistiky, zamerané na aktuálnu mediálnu scénu. Zároveň si budú rozvíjať svoje jazykové schopnosti a žurnalistické zručnosti. Tohtoročná Letná škola žurnalistiky 2015 je zameraná na 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, preto sa v tomto duchu budú niesť tak prednášky, ako aj workshopy a praktická tvorba rodákov-novinárov. Novinársky a spoločenský prínos Ľudovíta Štúra rozvinú aj exkurzie do slovenských verejnoprávnych médií či návštevy pamätných miest spojených so štúrovcami (Bratislavský hrad, Modra, Devín, Uhrovec). Účastníci kurzu spolu s pedagógmi pripravia tiež zborník zameraný na jubilejný rok Ľudovíta Štúra, ako aj televízne, rozhlasové a printové novinárske prejavy. Certifikát o absolutóriu Letnej školy žurnalistiky 2015 im bude udelený na záver celého podujatia v Moyzesovej sieni, kde sa bude konať slávnostný ceremoniál. Zúčastnia sa ho okrem krajanov-novinárov aj absolventi tohtoročného SAS-u.

Letná škola žurnalistiky redaktorov krajanských médií v gescii ÚSŽZ a s odborným vkladom KŽ FiF UK vyvrcholila v Bratislave

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3831/letna-skola-zurnalistiky-redaktorov-krajanskych-medii-v-gescii-uszz-a-s-odbornym-vkladom-kz-fif-uk-vyvrcholila-v-bratislave

Skončila sa Letná škola žurnalistiky 2015 pre novinárov z krajanských médií

24 augusta 2015 - (S. Hlavčáková / E. Bachletová - Katedra žurnalistiky FiF UK)

Poznávacím zájazdom do Uhrovca, rodiska Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, vyvrcholila v sobotu 22. augusta osemdňová novinárska škola v Bratislave pre žurnalistov z krajanských masových médií. Zúčastnilo sa jej 13 novinárov z piatich štátov - zo Srbska, Chorvátska, Nemecka, Rumunska a Ruska. Pod jej organizáciu sa podpísala Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Pedagógovia katedry pripravili pre krajanov zaujímavé prednášky, tvorivé ateliéry a stretnutia s predstaviteľmi verejnoprávnych médií - Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), a tiež Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR). O programových zámeroch televíznej Dvojky a o vysielaní pre národnostné menšiny diskutovali s riaditeľkou Martou Gajdošíkovou. V rozhlasovej pyramíde sa o skúsenosti zo spolupráce s rozhlasovými štúdiami našich krajanov, ako aj o témy, ktoré ponúka Radio Slovakia International v pravidelnom vysielaní pre krajanov podelila šéfdramaturgička Mária Mikušová. Po odbornej stránke sa účastníci kurzu venovali napríklad aktuálnej žurnalistickej tvorbe, jazykovej stránke novinárskych prejavov, novinárskej etike, schopnosti novinára uchopiť a prezentovať tému v pestrosti žurnalistických žánrov, desk top publishingu a ďalším témam. V rámci tvorivých dielní s kamerou poznávali Bratislavu a jej dominanty, s perom navštívili hrad Devín a s mikrofónom pobudli v Modre, a to aj v prostredí evanjelickej modranskej fary. A pretože tento ročník letnej školy bol zameraný na 200-sté výročie narodenia Ľudovíta Štúra, nesmeli chýbať ani na Výstave Ľudovít Štúr (1815-1856) - reformátor slovenskej spoločnosti na Bratislavskom hrade, s výkladom kurátora výstavy Pavla Komoru, v bratislavskej Lyceálnej knižnici, ktorou ich sprevádzala riaditeľka Ivona Kollárová a samozrejme - v Uhrovci. Zaujímavým spestrením pobytu v Uhrovci bolo stretnutie s umeleckým rezbárom Jaroslavom Velčickým, ktorý vdychuje drevu tvar, príbehy a dušu. Tematika života, diela a prínosu Ľ. Štúra je pre celý slovenský svet mimoriadne významná. Jeho vplyv na kultúrno-spoločenský život, novinárske, literárne, umelecké či duchovné prejavy poznačil celé generácie Slovákov žijúcich mimo hraníc našej vlasti, tak v štátoch, v ktorých patria k národnostným menšinám, ako aj v cudzine, kde svoje väzby k slovenskosti prezentujú v krajanských komunitách. Výsledkom týždňového úsilia krajanských novinárov, ale aj ich polročnej spolupráce s pedagógmi prostredníctvom internetu, sú mediálne výstupy, ktoré pripravili: zborník príspevkov o Ľudovítovi Štúrovi, krátky dokumentárny film o účastníkoch Letnej školy a ich vzťahu k Slovensku, slovenčine a k Ľudovítovi Štúrovi a rozhlasovú reportáž pre Slovenský rozhlas. Účastníci Letnej školy žurnalistiky 2015 si v Moyzesovej sieni v Bratislave prevzali z rúk vedúcej Katedry žurnalistiky FiF UK Svetlany Hlavčákovej certifikát o absolutóriu. Slávnostného ceremoniálu sa zúčastnil predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta a prodekan Filozofickej fakulty Miloslav Vojtech. Zostáva veriť, že odkaz pedagogického zboru katedry žurnalistiky - rozširovať rady novinárov, ktorí ctia pravdu, majú úctu k faktom a v sebe pokoru a lásku k remeslu, si krajania-novinári osvojili.

Krajanské leto v Martine a Liptovskom Jáne

Deti Slovákov žijúcich v zahraničí v táboroch rozihralo, poučilo, zrekreovalo aj povzbudilo v ich slovenskosti

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3827/krajanske-leto-v-martine-a-liptovskom-jane-deti-slovakov-zijucich-v-zahranici-v-taboroch-rozihralo-poucilo-zrekreovalo-aj-povzbudilo-v-ich-slovenskosti

Medzinárodný filmovo-hudobný festival SOS FEST v Báčskom Petrovci

Jedinečná akcia podobného charakteru vo východnej a južnej Európe. / Kapely zo všetkých krajín bývalej Juhoslávie, ale aj z Česka, Slovenska a Maďarska.

http://www.kulpin.net/literarne-okienko/22-aktuality/aktuality/8378-v-petrovci-medzinarodny-filmovo-hudobny-festival-sos-fest

Gemelčička - „A diamant v hrude nezhnije“

https://www.facebook.com/oslovma/posts/810339045731740

Asociácia slovenských pedagógov v Rumunsku / Deň slovenského jazyka

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/156-kultura2-kultura2/1306-gemelika-a-diamant-v-hrude-nezhnije

Gastronomický deň komlóšskych Slovákov

www.oslovma.hu/XXX/KomlGast.pdf

Ľudové noviny / Týždenník Slovákov v Maďarsku

http://www.luno.hu/images/pdf/2015/35-2015.pdf

http://www.luno.hu/images/pdf/2015/34-2015.pdf

http://www.luno.hu/images/pdf/2015/33-2015.pdf

http://www.luno.hu/images/pdf/2015/32-2015.pdf

Staršie čísla: http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/starsie-cisla-novin/tlac-verz-pdf

14. Medzinárodný národnostný festival v Kerepeši

http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/23064-14-medzinarodn-narodnostn-festival-v-kerepe-i

Metodicko-vzdelávací program PMC CSSM pre učiteľky MŠ

http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22610-metodicko-vzdelavaci-program-pmc-cssm-pre-u-ite-ky-m

Oslavy 50. výročia založenia Pávieho krúžku v Mlynkoch

https://www.facebook.com/oslovma/posts/809052075860437

Domovina (video):

http://www.mediaklikk.hu/video/domovina-2015-08-10-i-adas/

Ľudové noviny: Slávnosť pod Pilíšom pri príležitosti 50. výročia speváckeho Pávieho krúžku v Mlynkoch

http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/zo-slovenskej-tlace/zo-slovenskej-tlace-2015/22900-slavnos-pod-pili-om-pri-prile-itosti-50-v-ro-ia-spevackeho-pavieho-kru-ku-v-mlynkoch

oSlovMa-FotoGaléria:

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.781630971935881.1073741946.147596498672668&;type=3

Ňeňi lepší / Jasné slniečko / Prez Javorník

https://www.facebook.com/oslovma/posts/808992385866406

Ľudové piesne spod Pilíša upravil Ján Šutinský

Stiahnite si: www.oslovma.hu/XXX/NeniLepS.mp3

Polyhistor Ján Šutinský

V domove dirigenta - Učiteľ, zbormajster, kantor, rádioamatér, politik - Ľudové piesne štvorhlasne

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/619-polyhistor-jan-utinsk-a-pitvarosiak-himnusza

Mrzí ma maďarský nezáujem o Slovákov

- vraví známy spravodajca Gregor Martin Papucsek / Dlhé roky pravidelne informuje o maďarskej politike, ekonomike, kultúre, vtipne glosuje vážne témy a nezabúda posúvať aj správy o tom, čo dobrého naposledy ochutnal.

http://cestovanie.sme.sk/c/7967006/nechodte-do-madarska-odtial-sa-lahko-nedostanete.html

Nechoďte do Maďarska. Odtiaľ sa ľahko nedostanete

17. augusta 2015 - (Eva Andrejčáková - Sme)

V Maďarsku vraj nie je núdza o vitriolový humor. Cit preň majú mladí a rozhodne ich netreba odpisovať, hovorí na margo súčasnej situácie v Maďarsku Gregor Martin Papucsek. Hlas známeho zahraničného spravodajcu dôverne poznajú predovšetkým poslucháči rádia. Dlhé roky pravidelne informuje o maďarskej politike, ekonomike, kultúre, vtipne glosuje vážne témy a nezabúda posúvať aj správy o tom, čo dobrého naposledy ochutnal. Dnes si ho dáme ako hlavný chod.

- Môže byť novinárčina detskou túžbou?

- Sotva chce byť od detstva niekto novinárom, zdá sa mi, že ani maturant o tom ešte nemôže mať jasnú predstavu. Mňa to chytilo až na univerzite, keď som študoval v Bratislave slovenčinu ako zahraničný študent. Ešte som, vďakabohu, zažil Stanislava, Pišúta, Ondruša i Ondrusa, Paulínyho, Števčeka, Bunčáka, Rúfusa. V treťom ročníku sa mi naskytla príležitosť v denníku Új Szó. Začal som ako elév, úplne zdola, chodil som denne do redakcie. Prešiel som postupne cez zahraničné spravodajstvo až k súčasnej práci. Medzitým, v roku 1990, som prešiel do revolučného denníka Verejnosť. Tam sa všetko zmenilo.

- Začali ste teda písať po maďarsky. Ako sa pri tom vyvíjala vaša slovenčina?

- Do osemnástich rokov som vyrastal v Budapešti, mimochodom, práve na Námestí Jána Pavla II., voľakedajšom Námestí republiky, ktoré sa teraz často spomína v súvislosti s prebývaním utečencov. Tam sme behávali s rovesníkmi a viedli medzi sebou detské vojny. Pochádzam však z Mlyniek, dedinky pri Budapešti, kde žijú maďarskí Slováci.

- Takže v rodine žila slovenčina?

- Ani by som nepovedal. Mali sme doma prostejšie podmienky, boli sme štyria súrodenci, rodičia ma dali do takej školy, kde to bolo pre nich ľahšie. K slovenčine ma začala systematicky viesť až moja učiteľka slovenčiny a triedna na budapeštianskom slovenskom gymnáziu. Možno som aj vedel lepšie po slovensky ako ostatní, ale tá moja znalosť slovenčiny mala vtedy dosť veľké medzery. Upravilo sa to, až keď som ju začal v Bratislave denne používať, najmä, keď som sa v treťom ročníku oženil s Bratislavčankou, ktorá nevedela po maďarsky. Človek sa dokonca po pár rokoch zbavil aj maďarského prízvuku. (Smiech.)

- Stáva sa, že po slovensky hovoriacim Maďarom ten prízvuk vyčítajú. Poznáte to?

- Je to hlúposť. Za to sa netreba hanbiť. Mnohí Maďari na Slovensku hovoria plynulo po slovensky a majú maďarský prízvuk. No a čo? Veď, pardon, ale Slovákom z východu často po slovensky nerozumieť vôbec. Na prízvuku sa smejú len hlupáci. Z tohto hľadiska som veľký ochranca Maďarov na Slovensku.

- Ako sa rokmi zmenilo prostredie, z ktorého pochádzate?

- K tejto téme som dosť skeptický. Chyba je v základoch. Moje rodisko patrí medzi miesta v Maďarsku, kde funguje snaha rôznych združení, alebo aj istých ľudí z prostredia celoštátnej slovenskej samosprávy. Opäť chcú rozbehnúť slovenskosť - usporadúvajú rôzne akcie, kde detičky zatancujú, zaspievajú slovenské ľudové pesničky, živia sa oblastné domy a múzeá, hovorí sa o zachovávaní tradícií. No všetko sa to robí prevažne len na, tak povediac, folklórnej úrovni. To nie je ono.

- Čo by ste robili, aby tam deti získavali skutočný vzťah k jazyku?

- Začal by som u ich učiteľov, ktorí vedia po slovensky len slabo. Ako potom môžu k slovenčine viesť deti? Slovenský aj maďarský štát do toho dávajú mnoho peňazí, každý má však svoje záujmy na svojom kopčeku. Samozrejme, cieľom nie je, aby tetka Mári na dedine vedela spisovne po slovensky, ale pripadá mi, akoby sa to celé dialo v Amerike, a pritom sme v tesnom susedstve. Je to do očí bijúce, lebo v Rumunsku alebo vo Vojvodine je jazyková znalosť slovenskej menšiny, myslím, tá nárečová, na oveľa vyššej úrovni. Na druhej strane treba povedať, že maďarčina je na slovenčinu vražedná. Ten, kto vyrastá výlučne v maďarskom prostredí, nemá šancu naučiť sa ju poriadne.

- Žurnalistika pred rokom 1989 väčšinou za veľa nestála. Ako sa pre vás zmenila situácia po revolúcii v roku 1989?

- Zahraničného spravodajcu som začal robiť krátko po Nežnej revolúcii, od roku 1992. Som v Budapešti teda už dvadsaťtri rokov, služobne som vlastne doyen budapeštianskych zahraničných korešpondentov. Hádam nevyznie cynicky, keď poviem, že to boli pre mňa nové, úžasné, hrdinské začiatky. Vrcholili slovensko-maďarské konflikty, riešilo sa Gabčíkovo, vládol Mečiar, človek bol stále v napätí a dobre sa pracovalo, hoci to bolo na hrane žiletky, lebo ste nemohli byť v službách žiadnych národno-štátnych záujmov.

- Hrozilo to často?

- Sem-tam sa také očakávania objavili, ale bola by hlúposť, keby som ľudí z ktorejkoľvek strany poštvával a nepravdivo informoval, veď by ma z maďarskej novinárskej obce aj hneď vyštvali. Mojou úlohou bolo referovať, čo si Maďari myslia, ako zmýšľajú, čo ich vedie k tomu či onomu. Postupne, po novom tisícročí, sa maďarská politika stávala akousi plytšou, hoci po roku 2006 prišli nepokoje, vzápätí vrcholila diskusia o dvojakom občianstve. Človek si nemyslel, že sa takého niečoho dožije. A potom, keď prišla Orbánova vláda, sa už novinárom úplne pokazili podmienky na prácu.

- V čom to bolo najviac cítiť?

- Kedysi v začiatkoch ste chodili do parlamentu každý týždeň rozprávať sa s politikmi osobne. Politik pozval novinára na večeru alebo naopak, bolo bežnou súčasťou práce, že mal záujem osobne mi poskytnúť informáciu, nech ju nezískavam z druhej alebo z tretej ruky. Toto je teraz diametrálne odlišné. Málokedy odchytíte politika, ktorý by bol ochotný povedať niečo viac ako len štek. Dnes je móda hovorcov, ktorí povedia, aby som svoje otázky napísal e-mailom, potom že zvážia a nakoniec ani neodpovedia na otázku, ktorá ma zaujíma, len pošlú nejaké vyhýbavé stanovisko. Tak sa pracovať nedá. Takže si potom hľadám vlastné zdroje a na politikov, teda ich hovorcov, sa obraciam naozaj len výnimočne.

- Neovplyvňovali nadštandardné vzťahy s politikmi vašu nezávislosť?

- Práve naopak, tie vzťahy boli korektné a ja som si, samozrejme, informácie overoval aj z iných zdrojov. Časy, o ktorých hovorím, však boli iné aj v tom, že sa rátala originálnosť a prvenstvo pri spracovaní informácie. V rádiu sa to dalo, robil som vtedy Rádiožurnál, keď sa niečo dialo, povedzme, okolo Gabčíkova, zavolal som a okamžite ma pustili do vysielania, takže často sme s informáciou bývali prví. V čase internetu sa informácie dostanú všade naozaj bleskovo. Dnes už nemá cenu súťažiť o prvenstvo, ťažko môžem dosiahnuť, aby sa odvolávali na mňa. Napríklad teraz som intenzívne sledoval prípad chorvátskeho mladíka, ktorého uniesli v Egypte. Čakal som, že ho asi popravia, no kedy to bude, sa nedalo vedieť. A zrazu v utorok o 14.48 prišla správa. Už som ju do správ na druhú hodinu nemohol stihnúť, len na tretiu. Medzitým sa to už, samozrejme, rozšírilo.

- Ste s takými situáciami zmierený?

- Som, len ma to trochu unavuje. Inak sa mi pracuje dobre, vítam obdobie technických vymožeností. Môžem doma v počítači všetko nahrať, postrihať, pomixovať a rovno poslať do redakcie. Je to rýchlejšie, jednoduchšie, šikovnejšie, profesionálnejšie.

- A rovnako vzrušujúce?

- Áno, je to neustála vôľa podeliť sa o to, čo sa dozviem. To je základ môjho spravodajského postoja. Považujem sa za starú školu a sám sebe sa čudujem, že ma stále nutká hovoriť poslucháčom to, čo sa mi zdá zaujímavé, či je to politika, či turistická téma, alebo dobrý guláš, čo som niekde jedol, jednoducho hocičo, čo sa týka Maďarska.

- Tvoríte s manželkou pracovný tandem. Neposekáte sa niekedy na výsledku?

- Občas mi niečo poškrtá, ako klasická dramaturgička, prevetrá moje jazykové zvraty. Je mojou hlavnou lektorkou, kritičkou, cenzorkou. (smiech)

- Poslucháči rádia oceňujú váš odľahčený prístup, rád s humorom glosujete a v tomto duchu ste napísali aj knižky o Maďarsku. Máte to v povahe, alebo je to výsledok profesionálneho prístupu?

- Treba v prvom rade rozlíšiť, či človek robí obyčajné spravodajstvo, alebo niečo magazínové, kde sa môže trochu uvoľniť, dokonca si z politika uťahovať. Mám to aj niekde v sebe, ale bude to určite aj o tradícii. Maďarská politická satira bola odjakživa na veľmi vysokej úrovni - už medzi dvoma vojnami, dokonca v 19. storočí. Po roku 1990 napríklad vznikol denník Kurír, to bola úplná špica, klasický, dobre mienený politický bulvár na vysokej úrovni. Myslím, že vtedy som sa veľa naučil. Odvtedy rád používam aj známu hlášku, že situácia je síce beznádejná, zato nie zlá.

- Do akej miery platí táto veta na súčasnú situáciu v Maďarsku?

-Ach, je to desivé. Človek si myslí, že s politikmi hádam už všetko zažil, videl a počul a že presne vie, ako sa každá ich veta skončí. No stále dokážu prekvapiť tak, že to hádam ani nie je možné.

- Máte na mysli aj utečeneckú politiku?

- Napríklad, ale aj iné záležitosti. Je tu teraz kampaň proti migrantom. Absolútny nihilizmus - veľkoplošné plagáty s textom o tom, že ten, kto k nám príde, musí dodržiavať naše zákony, nájdete na takých miestach v zastrčených dedinách, kde nikdy v živote nevideli nieže utečenca, ale ani cudzinca. Dokonca chystajú kampaň v zahraničí, aby utečenci obchádzali Maďarsko, jednak preto, že tu bude vysoký plot, a navyše máme prísnejšie migračné zákony, nech ani nestrácajú čas, lebo tu ich nikto nechce. Pôvodne sa mala tá kampaň uskutočniť v Sýrii, Afganistane a Iraku, ale asi sa našiel niekto, kto im povedal - chlapci, to je hlúposť, dajte to do tranzitných krajín. Takže sa uskutoční v Grécku, Macedónsku a Srbsku. Alebo ďalší príklad: vláda má takmer dvojtretinovú väčšinu v parlamente a robí si kampaň na to, ako jej reformy dobre fungujú. Načo? Samozrejme, vypíšu na ňu verejné obstarávanie, nejaké „šteňa nášho psa” to vyhrá, a tak sa prelievajú peniažky. Na internete sa to okamžite zosmiešňuje. Tomu hovorím vitriolový humor, mladí majú cit, neodpisoval by som ich! Táto situácia, paradoxne, pestuje svojich ironických pozorovateľov a účastníkov.

- Ako to vyzerá s utečencami na kritických miestach v Budapešti?

- Na Východnej stanici, známej Keleti, ležia po zemi utečenci zo Sýrie či odinakiaľ, je ich tam možno päťsto. V teréne sú dobrovoľní pracovníci, ktorí im pomáhajú. Človek až slzu vyroní, keď vidí, že obďaleč dieťa kreslí kriedou na chodník obrázok zničeného domu, na ktorý padajú bomby z lietadla. Potom prídu strážcovia poriadku a upozorňujú dobrovoľníkov, že deti nesmú kresliť na asfalt, lebo je to priestupok. Neuveriteľné. A to, čo vám teraz poviem, je úplná kvintesencia toho, aká bola vládna kampaň úspešná. Išiel som na námestie, kde som kedysi vyrastal, mieril som za jedným domácim bezdomovcom. Bol som zvedavý, aký bude mať názor na migrantov. Tušil som, že ich nebude mať rád, a nemýlil som sa. Začal sa rozhorčovať, ako si to tu tí migranti predstavujú, lebo jeho ešte pred dvoma mesiacmi policajt chytil za golier a postavil ho, že poležiačky nemôže spať. Vraj mu migranti berú životný priestor a nikto s tým nič nerobí. To je presne úspech propagandy. Aj posledný lúzer v spoločnosti sa vyvyšuje nad migrantov. Takže reformám sa v Maďarsku darí.

- A predsa máte festival Sziget, ostrov slobody, kam prídu tisícky ľudí z celého sveta.

- Áno, práve v tej súvislosti som čítal pred pár dňami na webe, ako sa Holanďanov pýtajú, čo sa im nepáči na Maďaroch. Dotyčný hovorí - viete, čo na nich nemám rád? Rozprávate sa s nimi päť minút a už sme pri Trianone.

- Je to pre Maďarov naozaj taká trauma?

- Stále to riešia. Lenže tomu sa ani nemožno čudovať, keď slovník vládneho politika pravidelne zahŕňa reči o „odtrhnutých častiach krajiny” či „okyptenom” Maďarsku. Mrzí ma to, lebo zároveň čoraz viac vnímam ich nezáujem o Slovákov. Rumuni sú iný prípad - tam je Sedmohradsko, Sikulsko, akýsi vzor maďarstva, k čomu sa Maďari hrdo hlásia. Slovákov majú tendenciu stále podceňovať, čo vyplýva z histórie Slovákov ako „služobného” národa. Na druhej strane, Maďari sú frustrovaní, lebo vo svetových médiách je slovenská politika aj ekonomika viac chválená, Slovensko teraz získalo aj Jaguar Land Rover. Dokonca sa podarilo aj skôr zaregistrovať v Bruseli skalický trdelník, čiže maďarský kürtőskalács. A dostávajú od nás podobné frčky.

- Aký máte vzťah k hungarikám?

- Je ich veľmi veľa, navyše Maďari za ne často považujú všetko, čo vzniklo na území bývalého Uhorska. Liptovská bryndza je pre nich liptói túró a sú schopní čudovať sa, prečo niekto z Mikuláša alebo zo Žiliny nevie po maďarsky. Z istého uhla pohľadu je to však pozitívna vlastnosť - do svojich detí vštepujú pocit, akí boli kedysi Maďari dobrí a čo v dejinách dokázali. Už malí škôlkari vedia, že 15. marca 1848, keď revolucionári išli zvrhnúť Viedeň, ráno pršalo...

- Takže, ktoré maďarské špecifikum máte najradšej?

- Najlepšie hungarikum je unicum! (Smiech.) A jednoznačne fakt, že na budapeštianskych staniciach sa dodnes vypisujú lístky na medzinárodné rýchliky ručne. Ak chcete svoj vlak stihnúť, dajte si rezervu aspoň hodinu a pol a kým sa postavíte do radu na lístok, vyzdvihnite si časenku!

Čo dobré maďarské odporúča G. M. Papucsek

Jedlo: Jahňací perkelt z Karcagu Prvou podmienkou je zavesiť nad oheň liatinový kotol. Doň uložiť starostlivo naporciované celé jahňa tak, aby hlava bola uprostred a ostatné kúsky mäsa s kosťou dokola. Pridať veľa cibule, zelenej papriky, v polovičke varenia aj mletej červenej, soľ, korenie, a to je všetko. A potom treba mať už iba trpezlivosť, aby sa perkelt ani neprilepoval, ani nerozvaril, a to je hungarikum.

Víno: Sivý mních Sivý mních čiže szürkebarát (po pansky pinot gris) je víno z Badacsonyu, ale konkrétne z pivnice Jóži báčiho na badacsonskom kopci, zhruba v jeho hornej tretine. Z terasy je totiž jedinečný, povedal by som, opojný výhľad na celý Balaton.

Reštaurácia: Remiz (Remíza) Nachádza sa na budínskej strane Budapešti, kde na horúcom kameni pečú bravčové rebro a kde kedysi vyhrávala vo výklenku, vytvarovanom ako predok električky, sexy saxofonistka (mimochodom, mám rád aj aliteráciu).

Výstava: Csontváry, Budínsky hrad Tivadar Kostka Csontváry, maďarský expresionistický maliar konca 19. storočia

Film: Svedok (A tanú) Komédia režiséra Pétera Bacsóa zo 60. rokov minulého storočia vystihuje pomery v krajine večne platné, teda aj dnes. Z neho pochádza aj najznámejšia veta všetkých čias, ktorú si požičiavam na každom kroku. Je o citróne, ktorý prepašovali na pomarančový kríčok, aby bol stranícky pohlavár spokojný: „Je to pomaranč... maďarský pomaranč... trocha žltý, trocha kyslý, ale je náš.”

Gregor Martin Papucsek (61)

Narodil sa v dedinke Mlynky (maď. Pilisszentkereszt) v Peštianskej župe. V rokoch 1972 - 1977 vyštudoval slovenský jazyk a literatúru na FiF UK v Bratislave. Počas štúdií sa oženil, po univerzite bol v rámci povinnej vojenskej služby desiatnikom Maďarskej ľudovej armády. Do roku 1990 pôsobil v redakcii Új Szó na zahraničnom oddelení, potom v denníku Verejnosť a občasníku Nap ako šéf zahraničia. V roku 1992 sa stal posledným federálnym spravodajcom Československého rozhlasu a do roku 2006 bol prvým a posledným stálym korešpondentom Slovenského rozhlasu. V súčasnosti pôsobí ako slobodný novinár v službách RTVS. S manželkou Zuzanou majú syna Gregora a dcéru Zuzanu, obaja pracujú v oblasti marketingu pre zahraničné firmy.

Správy Slovenského inštitútu v Budapešti

mzv.sk/sibudapest

Program Slovenského inštitútu v Budapešti

http://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.rtf

Sídlo inštitútu: 1088 Budapešť, Rákóczi út 15. - Otváracia doba: pond.-štvrtok 10-16, piatok: 10-14 - Telefón: (+36 1) 327 4000 - www.mzv.sk/sibudapest - Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/149-aktuality1-aktuality1/484-spravy-slovenskeho-intitutu-v-budapeti

Program Slovenského inštitútu v Budapešti (september 2015)

http://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.rtf

Koncert kapely Quasars Ensemble na Festivale Hevhetia

30. augusta v Budapešti / Vstup na koncert je voľný

http://bmc.hu/#!/program/1822/Hevhetia_Fesztival_-_Quasars_Ensemble_%28SK-H%29

Putovná výstava Míľniky života Ľudovíta Štúra na Dolnej zemi

V letných mesiacoch pokračovala v Maďarsku - v obciach, kde žijú naši krajania - reinštalácia putovnej výstavy Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra. Výstavu pri príležitosti Roka Ľudovíta Štúra prijali Slováci s iniciatívou, a prejavili veľký záujem o jej prezentáciu. Kultúrne stredisko v Sarvaši poskytlo svoje priestory výstave Míľniky života Ľudovíta Štúra 1815-1856 od 23. júla do 16. augusta 2015. Ďalšia vernisáž tejto výstavy sa konala 22. augusta 2015 v Slovenskom Komlóši, kde už tradične poskytla Dvojjazyčná slovenská základná škola priestor pre Dni Komlóšanov. Každoročné stretnutie Komlóšanov poskytlo slávnostný rámec otvoreniu putovnej výstavy, ktorú predstavili predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková a riaditeľ Slovenského inštitútu Gabriel Hushegyi. Na vernisáži sa zúčastnili aj predstavitelia župy a mesta, a to predseda Samosprávy župy Békéš Mihály Zalai a starostka mesta Dr. Rita Garay. Výstava je v priestoroch slovenskej školy prístupná návštevníkom do 15. septembra 2015.

https://www.youtube.com/watch?v=-ACA8G4L4QE

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/udalost/1401/jedinecne-putovanie-ludovita-stura-v-madarsku-vystava-ktora-pouci-pookreje-a-povzbudi

Michal Barok na festivale bluegrassu a akustickej hudby v Abaligete

Medzinárodne uznávaný slovenský mandolinista Michal Barok sa zúčastnil 13. ročníka Festivalu bluegrassu a akustickej hudby na juhu Maďarska v Abaligete. 8. augusta 2015 vystúpil so svojou novou hudobnou formáciou Heartbeats, v ktorej úspešne zahrali Filip Baťo (banjo), Jozef Jágerský (kontrabas) aj Vlado Križan (gitara). O deň neskôr sa členovia Heartbeats a domácej formácie Acousticure prezentovali spoločným projektom v rámci workshopu festivalu, o ktorý prejavili mladí umelci akustickej hudby obrovský záujem. Hlavným organizátorom medzinárodného podujatia (vystúpili aj kapely z Rakúska, USA a Kanady) bola Spoločnosť bluegrassu v Maďarsku (HuBMA), účasť slovenských hudobníkov podporil Slovenský inštitút.

O Slovensku a slovensko-maďarských vzťahoch v Údolí umení

Slovenský inštitútu v Budapešti programovo spolupracuje s rozhlasovou stanicou TILOS Rádió, ktorá sa v relácii Slovenská hodina pravidelne venuje aktualitám zo slovenskej kultúry aj zo Slovenska. Na prelome júla a augusta 2015 sa konal jubilejný 25. ročník Festivalu Údolie umení, ktorý neďaleko Balatonu a župného sídla Veszprém dokáže osloviť desaťtisíce záujemcov. Podujatie so širokou paletou ponuky, od ľudového až po alternatívne žánre a polohy všetkých druhov umenia, pozvalo záujemcov aj na program s témou Slovensko do dedinky Taliándörögd. Dvor rozhlasovej stanice TILOS sa stal miestom improvizovaného štúdia v ktorom rozhlasový moderátor Ádám Horváth viedol rozhovory so svojimi hosťami: s Rastislavom Káčerom, mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Maďarsku, o aktuálnych slovensko-maďarských otázkach, o filozofii vzájomných vzťahov dvoch veľmi blízkych národov, ďalej so spisovateľom, psychiatrom Péterom Hunčíkom o slovensko-maďarskom zmierení, o tolerancii inakosti, a so psychologičkou Teréziou Strédl o tolerancii a empatii. Každý večer sa konal úspešný koncert kapiel zo Slovenska (Makambo, Royko Passage a Bluesraiders). Program Údolia umení o Slovensku podporil Slovenský inštitút.

Slovenská kooperačná burza 2015

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a agentúra SARIO informujú podnikateľskú verejnosť o konaní Slovenskej kooperačnej burzy 2015, ktorá sa uskutoční v Bratislave 10. novembra 2015. 9. ročník podujatia je venovaný regiónu Ázia, so zameraním na Strednú Áziu a Čínu. Podrobné informácie o podujatí je možné získať na internetovej stránke:

http://www.sario.sk/sk/projekty-podujatia/slovenska-kooperacna-burza-2015

Robert Capa a Slovensko

https://sk.wikipedia.org/wiki/Robert_Capa

Robert Capa - vlastným menom Endre Friedmann (1913-1954) - bol maďarský vojnový fotograf. Preslávil sa snímkami zo španielskej občianskej vojny v rokoch 1936-39. Narodil sa v Budapešti, jeho matka Julianna Henrietta Berkovits pochádzala z Veľkých Kapušian (východné Slovensko).

http://simcik.blog.sme.sk/c/174042/Robert-Capa-a-Slovensko.html

Cigánska svadba - Slovensko, 1947 - Foto: Robert Capa

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/813471168751861/?type=1

Storočná história mostov na Dunaji

http://www.aktuality.sk/clanok/301468/foto-pred-mostami-stali-na-riekach-len-brody-storocna-historia-mostov-na-dunaji/

Čo ešte nevieme o rodine Madáchovcov?

Literárne činný rod ● Dolnostrehovská evanjelická cirkev pod ochranou rodiny Madáchovcov prekvitala ● Vyšiel z nej dramatik a básnik, autor svetoznámeho diela Tragédia človeka I. Madách ● Horlivosť a nábožnosť Madáchovcov ● Slovenský evanjelický farár krstným otcom dramatika-katolíka

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/164-historia1-historia1/1307-o-ete-nevieme-o-rodine-madachovcov

Slovensko si pripomína augustové udalosti roku 1968

http://www.teraz.sk/kultura/slovensko-si-kazdorocne-pripomina/151486-clanok.html

Výzva spojeneckým vojskám

http://komentare.sme.sk/c/7974444/vyzva-spojeneckym-vojskam.html

Pišpek na starých fotografiách

https://www.facebook.com/oslovma/posts/813488732083438

http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/szlovakok/puspokhatvan/puspokhatvan_regi_kepeken/puspokhatvan_regi_kepeken.htm

Pišpek (Püspökhatvan)

http://www.oslovma.hu/nhrad.hu/pispek

Svadobné zvyky v Čanádalberte

https://www.facebook.com/oslovma/posts/813496582082653

http://hirmagazin.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/szlovakok/a_magyarorszagi_szlovakok_neprajza_1975/pages/nsvm1975_05_janecsko.htm

Čanádalbert dnes očami potomkov zo Slovenska

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/184-archiv-kultura-archiv-kultura/815-anadalbert-dnes-oami-potomkov-zo-slovenska

Čanádski Slováci v Národných novinách

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/821-anadski-slovaci-v-narodnch-novinach

Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane!

https://www.facebook.com/pages/Dedi%C4%8Dstvo-otcov-zachovaj-n%C3%A1m-Pane/368038406625438

Dňa 1. septembra nás po dlhej a zákernej chorobe navždy opustil Ladislav Malý. Bol Santovan a Pilíšan do špiku kosti. Ladislav Malý sa narodil 15. októbra 1941 v pilíšskom Santove. Bol vyučeným cukrárom a veľkým lokálpatriotom. Významnou mierou sa podieľal na vzniku monografickej publikácie o svojej rodnej obci, ktorá vyšla v roku 1996. Bol pobožný človek a dobrý organizátor. Stál pri zrode Kresťanského spolku Slovákov v Maďarsku a po jeho založení v apríli 1996 sa stal jeho podpredsedom, aktívne sa podieľal na vytvorení pravidelných slovenských svätých omší v kostole Sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha. Ako podpredseda spolku, ktorý zanikol v roku 2000, húževnato organizoval veriacich nielen na tieto bohoslužby, ale aj na púte - v zahraničí i v Maďarsku. Sám chodieval na slovenské sväté omše - nielen do Budapešti, ale aj do okolitých slovenských obcí. Často sprevádzal skupiny turistov, ktorých upútal mimoriadne bohatými znalosťami o slovenských súvislostiach rôznych pamätihodností. Bol častým sprievodcom výletov loďou po Dunaji, kde pripomínal zaujímavosti o Slovákoch pochádzajúcich z Maďarska alebo zo Slovenska. Mal hlboké znalosti o výstavbe Budapešti, vedel napríklad, odkiaľ sa brali na stavby kamene, ale ovládal aj historické súvislosti. Ako vyučený cukrár bol častým hosťom a porotcom rôznych súťaží v pečení koláčov a zákuskov, pričom nikdy neskrýval svoju kritiku, no povedal ju s dôvtipom a humorom tak, že ju každý rád prijal. Česť jeho pamiatke!

Staňte sa spolutvorcami Nášho kalendára na rok 2016!

Ročenka Náš kalendár je už dlhé desaťročia obľúbeným čítaním Slovákov v Maďarsku. Vydavateľom publikácie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) je v tomto roku Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm, s. r. o., jej hlavnými tvorcami sú redaktori týždenníka a internetového portálu Ľudové noviny. Našim cieľom je, aby Náš kalendár na rok 2016 umožnil čitateľom nazrieť do rozmanitého života slovenskej národnosti v Maďarsku - prezentujúc tohtoročné udalosti zachytené objektívom fotoaparátu, sériu politicko-spoločenských a kultúrnych podujatí, ako aj činnosť našich školákov a mládeže. Podľa našich predstáv kalendár bude mať tradičnú, klasickú štruktúru, čo však neznamená, že nechce byť niečím viac než „iba“ kronikou našej Slovače. Naša ročenka má byť obsahovo, tematicky a žánrovo pestrým, praktickým, zároveň hodnotným a podnetným čítaním. Na stránkach Nášho kalendára na rok 2016, samozrejme, predstavíme o. i. činnosť inštitúcií CSSM, prácu našich slovenských volených zborov a občianskych organizácií, ako aj ďalších slovenských kolektívov. Pri zostavovaní ročenky sa chceme sústrediť na výročia a okrúhle životné jubileá významných osobností Slovákov v Maďarsku. Pochopiteľne, necháme pritom primeraný priestor aj pre literatúru, zábavné čítanie, rôzne zaujímavosti, krížovky, recepty a humor.

Milí priaznivci slovenského slova v Maďarsku, obraciame sa na vás s prosbou o spoluprácu: staňte sa spolutvorcami Nášho kalendára na rok 2016! Vítané sú všetky vaše návrhy, podnety, pripomienky, no a najmä články, fotografie a iné príspevky na uverejnenie. Ponúkame vám možnosť publikovať svoje názory, zviditeľniť sa, informovať širokú verejnosť o úspechoch, ale aj o ťažkostiach, s ktorými sa stretávate pri práci na našom národnostnom poli. Svoje články, resp. pripomienky pošlite v elektronickej podobe čím skôr, podľa možnosti do 15. septembra, najneskôr do 1. októbra 2015 na emailovú adresu konateľa spoločnosti SlovakUm.

Za spoluprácu vám vopred ďakujeme!

S pozdravom:

Imrich Fuhl

konateľ SlovakUm, s. r. o.

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.">Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

mobil: +36 30 423 8033

Historický kalendár

9. augusta 1867

Narodil sa v Liskovej politik, lekár, verejný činiteľ, publicista a vysokoškolský pedagóg Vavro Šrobár, ktorý sa do slovenského politického života zapojil na začiatku 20. storočia.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Vavro_%C5%A0rob%C3%A1r

Bol prívržencom Tomáša Garrigua Masaryka a hlavná osobnosť hlasistického hnutia. Po roku 1918 sa stal ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska a v januári 1919 rozpustil Slovenskú národnú radu (SNR). Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do ilegálnej činnosti a do Slovenského národného povstania (SNP). V politickej kariére ho nezastavil ani február 1948, lebo prijal ministerské kreslo a podpísal sa pod komunistickú ústavu. Zomrel 6. 12. 1950.

http://referaty.aktuality.sk/vavro-srobar/referat-19523

https://www.facebook.com/oslovma/posts/807041659394812

10. augusta 1922

Narodil sa v Klenovci spisovateľ, literárny kritik, redaktor, filmový scenárista, esejista a publicista Vladimír Mináč. Šestnásť rokov stál na čele Matice slovenskej. Aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania (SNP) a bol väznený v koncentračných táboroch Mauthausen a Dachau. Medzi jeho najznámejšie diela patria napríklad romány Smrť chodí po horách, Dlhý čas čakania, Zvony zvonia na deň. Ako scenárista sa podieľal napríklad na divácky úspešnom filme Kapitán Dabač s Ladislavom Chudíkom v hlavnej úlohe. Zomrel 25. 10. 1996.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Min%C3%A1%C4%8D

Vladimír Mináč o Slovákoch v Maďarsku (r. 1988)

„To, že ste Slováci, vám dodáva zvláštnu príchuť; ste do istej miery korením, soľou tejto krajiny.“

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/627267720705541/?type=1

29. augusta

Štátny sviatok SR - Výročie Slovenského národného povstania (1944)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A9_n%C3%A1rodn%C3%A9_povstanie

29. augusta 1749

Zomrel v Bratislave polyhistor, organizátor vedeckého výskumu v Uhorsku, autor učebníc a encyklopedického diela o historicko-zemepisných poznatkoch celého Uhorska, rektor evanjelického gymnázia a kňaz evanjelickej cirkvi Matej Bel. Narodil sa 22. 3. 1684.

Veľká ozdoba Uhorska z Očovej

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/1152-veka-ozdoba-uhorska-z-oovej-matej-bel

29. augusta 1992

Poslanci SNR prijali verejným hlasovaním Ústavu SR. Proti jej prijatiu hlasovali poslanci KDH a maďarskí poslanci ešte pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu.

http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k2&;skupina=1

1. septembra

Štátny sviatok Slovenskej republiky - Deň Ústavy SR

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9Astava_Slovenskej_republiky_%281992%29

Naučte sa po slovensky online a zadarmo: www.slovake.eu/hu

Páči sa mi to - oslovma.hu - facebook.com/oslovma