Gemelčička - „A diamant v hrude nezhnije“
- citátom Andreja Sládkoviča sa začína zápis do Knihy návštev v knižnici slovenskej školy v Gemelčičke. Po programe Dňa slovenského jazyka so slovenskými spisovateľmi a vydavateľmi, ktorý usporiadala Asociácia slovenských pedagógov v Rumunsku, sa týmto citátom zapísala do knihy aj Dagmar Mária Anoca.
Dolnozemská predstaviteľka slovenskej vedy, literatúry, umenia a pedagogiky vystihla to, čo jej duša umelca vnímala v tento slnečný júnový deň. Ale nepredbiehajme udalosti.
Ešte v jeseni minulého roka sa v pripravovanom projekte novo vznikajúcej Asociácie slovenských pedagógov v Rumunsku naplánovalo, že by bolo vhodné spájať komunitu pedagógov aj žiakov z jednotlivých slovenských ostrovov v Rumunsku. Pripraviť podujatie, na ktorom sa budú môcť „zoznámiť“ nielen medzi sebou navzájom, spoznať aj prostredie, v ktorom žijú a stretnúť sa s tými, ktorí povýšili slovo na umenie. Ideálnym dátumom sa javil 25. máj - Deň slovenského jazyka, ktorý sa v minulom roku podarilo poslancovi za slovenskú menšinu Adrianovi Merkovi predložiť a odsúhlasiť jeho schválenie v parlamente Rumunska. Ale hovorí sa, že človek mieni... - niekedy sa však veci odohrávajú podľa nového scenára, neplánovane. 
Preto sa Deň slovenského jazyka v Gemelčičke ešte raz konal aj 29. júna 2015 vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Myšlienka založiť Asociáciu slovenských pedagógov v Rumunsku je stará už viac rokov. Napriek tomu sa až na Celoštátnej konferencii učiteľov zo slovenských škôl v Rumunsku v Băile Felix v jeseni 2014 jednohlasne verejne odhlasovalo, že pedagógovia majú záujem o vznik Asociácie, ktorá by bola orientovaná výlučne na jednu profesiu - pedagógov a všetko, čo s pedagogickou prácou súvisí. Inšpiráciu sme našli v susednom Srbsku, odkiaľ nám predsedníčka Asociácie Mária Andrášiková poslala k nahliadnutiu stanovy Asociácie slovenských pedagógov v Srbsku.
Čas od prvého momentu zmienky o založení „našej“ Asociácie až k momentu jej oficiálneho zaregistrovania bol dlhý. Konali sa zasadnutia prípravného - zakladajúceho výboru Asociácie, konzultovali sme s inšpektormi, riaditeľmi škôl, ktoré už podobné asociácie majú. Vďaka patrí generálnej inšpektorke Ministerstva výchovy, výskumu a športu Rumunska Viere Timárovej, honorárnemu konzulovi Miroslavovi Jablončíkovi, Mons. Petrovi Kubaliakovi, Elene Cristine Marian - riaditeľke Kolégia Mihai Eminescu v Oradei, Jozefovi Zifčákovi, Andrejovi Turoňovi, pedagógom Jánovi Kukučkovi, Jozefovi Kalamárovi, Jánovi Romančákovi, prekladateľovi Michalovi Karkušovi, ktorí aktívne pomohli pri jej konštituovaní a neľutovali čas, ktorí venovali dôležitým detailom pri zaregistrovaní a vzniku stanov Asociácie. Od prvých krokov Asociácii venovala svoj čas aj pani Danuška Jablončíková a Hanka Cucurová, absolventky Nadlackej pedagogickej školy, ale bez vytrvalého a 
zodpovedného prístupu podpredsedníčky Márie Podhorovej by Asociácia ešte stále „čakala“ na oficiálne zaregistrovanie. Započuli sa aj klebety o hlasoch, ktoré sa začali niečoho obávať, ktoré hovorili o zrade, ale obavy sú zbytočné! Práce na „slovenskom poli“ je vo všetkých oblastiach neúrekom a zídu sa všetky šikovné ruky, ktoré chcú prispieť k zveľadeniu dedovizne.
Keď teda boli všetky potrebné oficiálne náležitosti vybavené, mohli sme prijať dotáciu z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a mohli sme začať s prípravou prvého podujatia. Myšlienka stretnutia so spisovateľmi a vydavateľmi (lebo knihu treba aj „vydať“ na cestu k čitateľom) v kruhu žiakov a pedagógov z rôznych slovenských škôl v Rumunsku začínala mať sľubnú podobu. Podarilo sa nám osloviť aj vydavateľstvo na Slovensku a mali sme prisľúbenú účasť spisovateľov, redaktorky a „prekvapení“, ale vtom zaúradovali neznáme „vyššie sily“ a sľúbená návšteva sa nemohla uskutočniť. Z možností opäť preložiť podujatie, lebo v oficiálne ustanovený Deň slovenského jazyka sa podujatie nemohlo konať, alebo ho realizovať iba za účasti slovenských autorov a vydavateľov z Rumunska, vyhrala tá druhá. A ak vezmeme do úvahy fakt, že tunajší spisovatelia si vydávajú knihy 
aj sami na vlastné náklady, musíme uznať, že plurál v slove vydavateľstiev bol opodstatnený.
Svitol 29. jún 2015, termín prvého podujatia Asociácie. Slniečko svietilo, bol cirkevný sviatok Petra a Pavla a v Gemelčičke sa ako obyčajne väčšina obyvateľov dediny vybrala do kostola na sv. omšu. V kostole na slávnostnej omši neoficiálne začínalo aj naše podujatie. Gemelčička sa tak stala prvým miestom spoločného stretnutia pedagógov a žiakov z Bihoru - Gemelčičky, Šaran, Novej Huty, Bodonoša, Alešdu a Nadlaku. Hostí privítala predsedníčka ASP Anna Cucurová, ktorú tento rok čaká nová celoživotná úloha mamičky. Potom sa k prítomným hosťom v kultúrnom dome, ktorý bol obsadený do posledného miesta, prihovoril člen zakladajúceho výboru ASP, pán profesor Ján Romančák z Teoretického lýcea Jozefa Kozačeka v Bodonoši. Hovoril o tom, že pre Slovákov v Rumunsku, ktorí už majú zákonom daný svoj Deň slovenského jazyka, je slovenčina taká prirodzená, že hoci podujatie neprebehlo v jemu určený deň, medzi Slovákmi v Rumunsku môžeme každý deň považovať za jej sviatok.
Predtým, ako sme privítali spisovateľov a vydavateľov v jednej osobe, bolo potrebné ozrejmiť pojem „nadlacký fenomén“. To, že na jednom mieste v jednom okamihu sa zrodilo a začalo spolupracovať a budovať pôvodnú dolnozemskú menšinovú slovenskú literatúru viac autorov súčasne. Tento nezvyčajný a zaujímavý fakt predstavila Erika Fajnorová, hosťujúca učiteľka zo Slovenska. Vzdala hold autorom, ktorí svojimi dielami dokazujú, že slovenčina je v Rumunsku aktívny jazyk, ktorý slovenská menšina používa aj vo „vyššom“ leveli. Nielenže ich diela sú prekladané do rumunčiny, ale autori píšu poéziu i prózu v oboch jazykoch a väčšina 
autorov, ako to skonštatovala prvá dáma nadlackej poézie - Dagmar Mária Anoca, je členom Spolku rumunských spisovateľov. Docentka Dagmar Mária Anoca, poetka, prozaička, autorka učebníc slovenčiny, vedkyňa aj pedagóg v jednej osobe stručne predstavila minulosť aj súčasnosť literárneho diania v Nadlaku. Hovorila o tom, že o založenie a fungovanie literárneho krúžku v Nadlaku sa zaslúžili Pavol Bujtár, Ondrej Zetocha a Ondrej Štefanko. V Nadlaku sa spisovatelia pravidelne stretávali, čítali a hodnotili svoje diela a najlepšie z nich začali vydávať vo forme zborníkov a aj básnických zbierok. Vzniklo Vydavateľstvo Ivana Krasku, ktoré aj v súčasnosti pomáha autorom pri vydávaní ich diel.
Vo svojom prehovore, ako vždy majstrovsky prednesenom bez poznámok na papieri, pani Dagmar Mária Anoca hovorila o slovenčine v Rumunsku, o možnostiach jej štúdia na Univerzite v Bukurešti, zaspomínala si aj na svoju prvú návštevu na Bihore a skromne povedala, že aj ona sa prišla k nám niečo naučiť. Vyše osemdesiatročná pani Vavrová, ktorá jej robila spoločnosť pred začatím programu, sa jej zdôverila so svojím životným príbehom a porozprávala jej aj o živote tunajších Slovákov. Jarmila Zetochová, 
učiteľka na Slovenskej základnej škole v Bodonoši sa pani docentke poďakovala za to, ako sa pred rokmi venovala prvým stredoškolákom zo slovenských škôl v Rumunsku a pomohla im pri príprave na slovenské vysoké školy v materskej krajine. Damian Sekáč, spevák, herec, žiak druhej triedy Slovenskej základnej školy jej pred odchodom domov za múdre a hlboké slová podal kyticu vďaky s úprimným vlastným želaním: „Nate! Aby ste boli zdravá a šťastná!“
V programe žiakov vystúpili malí flautisti z Bodnoša. Vedie ich pán Karol Zetocha - pedagóg vo výslužbe, ktorý ako sám povedal, má svoje povolanie rád natoľko, že si stále v škole nájde nejakú činnosť. Vysvetlil to príbehom o horárovi, ktorý keď odchádzal do dôchodku, nemohol byť bez lesa a tak požiadal o to, aby smel naďalej chodiť do hory. Dokonca bol ochotný za to aj zaplatiť, len nech môže robiť aj naďalej to, čo má rád. Ten príbeh mal spoločné črty s jeho životom, pretože sa ďalej venuje aj práci vo folklórnom súbore Lipka, je aktívny pri športových podujatiach organizovaných školou a keď je to potrebné, supluje aj chýbajúcich pedagógov. Spolu so žiakmi Štefanom Slovákom, Janko Kalamárom, Štefanom Kalamárom, Frantuškom Galom, Dianou Silagjovou, Dianou Mițac sa k jeho harmonike pridal na flaute aj pán učiteľ Ján Romančák. Slovenské ľudové piesne prerušilo hovorené slovo. Najmenší flautista Dário Silagi zarecitoval báseň o tom, že si svoju reč nepredá nie za dukát, ale ani za svet! Celá sála tlieskala. Aj najmenší diváci si prišli na svoje a hoci neplánovane vyšli na javisko a skúmali, na čom to ich starší kamaráti hrajú, všetci sme vedeli, že je to preto, lebo majú ozajstný záujem o všetko nové a chcú byť čo najbližšie v centre diania.
Žiaci Slovenskej základnej školy v Gemelčičke sa predstavili dramatizáciou rozprávky Ďuro Truľo, ktorú zakomponovali do prostredia slovenskej dediny a na scéne dotvorili obrázky z dedinského života aj spevom a tancom. Dokázali, že slovenčina je pre nich prirodzená, že naučiť sa texty je ľahké a hrať na scéne je zábava. Bolo vidieť, že na javisku sa cítia ako doma a pre tých, ktorí videli deti hrať túto hru už viackrát, bolo jasné, že sa predstavenie stalo profesionálnou zábavou hercov. Nečudo, veď s touto hrou sa zúčastnili v máji aj divadelnej prehliadky Deti deťom v Sarvaši v Maďarsku, kde sa umiestnili na treťom mieste s ocenením „za uchovávanie ľudových tradícií“. Kulisy a „zvieratá“ si zhotovili sami s pomocou a pod vedením Eriky Fajnorovej, hosťujúcej učiteľky zo Slovenska, ktorá rozprávku zdramatizovala aj režírovala. Rodičia mali možnosť vidieť, že z ich detí by mohli vyrásť skutoční herci, pretože „zahrať nejakú rolu“ je pre nich hračkou.
Podujatie vyvrcholilo recitáciou básní a prózy z pera renomovaných autorov v podaní starších i mladších žiakov, aj bývalých žiakov školy. Spomeňme aspoň niektorých: Milan Mareček, Dárius Conearic, Jarko Koniarik, Bianka Koniariková, Martinka Bírešová, Deniska Marincaṣ... 
Básne spisovateľov z jedného slovenského ostrova v Aradskej župe tak zazneli v kultúrnom dome druhého slovenského ostrova - v Gemelčičke na Bihore. Ondrej Štefanko, Ivan Miroslav Ambruš, Dagmar Mária Anoca, Pavol Bujtár, Pavol Husárik, Anna Rău Lehocká, Daniel Rău, Anna Chişa, Anna Kalianková, Ondrej Zetocha, Štefan Dováľ a ďalší sa prostredníctvom básní a prózy prihovorili prítomným. Nielen zarecitovať, ale aj vedieť počúvať a porozumieť poetickému slovu je jednou z úloh, ktoré patria pedagógom pri ich práci s deťmi.
Na stole pri sviečke a knihách bol na ľanovej utierke položený v peci pečený chlieb a soľ, ktorými odpradávna Slovania vítali hostí a ktoré prestreli dievčatá v miestnom kroji pre vzácnu návštevu. Na záver podujatia dostali knihy a darčeky najprv účinkujúci. Potom sa rozdávali knihy a darčeky aj všetkým prítomným deťom z menovaných škôl, ktoré neodišli hrať futbal alebo domov. Na ponáhľajúcich sa knihy počkajú do septembra v škole. Aj pedagógovia si pre každú školu odnášali tašku so slovenskými knihami, vzdelávacími brožúrkami a časopismi.
Tí, ktorí so záujmom sledovali skoro dvojhodinový program, si ani nevšimli, že im, ako sa vraví, začali pomaly vyhrávať v bruchu cigáni. Všetci hostia, pedagógovia a žiaci sa teda presunuli do budovy Slovenskej základnej školy, kde ich čakali prestreté stoly. Kotlíkový guľáš pre všetkých pozvaných varili rodičia žiakov školy: Marka Merčáková - Matejová, Milan Smitek s manželkou Agnesou, Marka Koniariková a pomáhali im aj bývalé žiačky školy Andrejka Mačeková a Zlatka Sojková. Pán Račiak priviezol z Plopiša vopred objednané kozonaky a chutné domáce pampúšiky napiekla bývalá pani zástupkyňa riaditeľa školy - Mária Klimentová s Milkou Peňáková. Pre pedagógov bola pripravená aj tunajšia špecialita - zakrúcaná kapusta. Tú prichystala 
pani učiteľka Danuška Jablončíková s mamou a starou mamou. Slovenské učiteľky zo Slovenskej základnej školy v Gemelčičke na čele s Miluškou Conearicovou, súčasnou zástupkyňou riaditeľa školy, a ochotní rodičia a žiaci dokázali, že sú všestranní. Sú šikovní nielen vo svojej pedagogickej profesii, ale vedia pripraviť aj pohostenie a postarať sa o hostí. Škoda, že už boli prázdniny a preto sa podujatia nezúčastnili niektorí z pozvaných a deti z odľahlejších častí tejto najväčšej slovenskej dediny na Bihore, ktorej rozloha sa rovná Bukurešti.
Všetkým, ktorí sedeli za slávnostným stolom, budú pri ďalších podujatiach rezonovať úprimné slová Mons. Martina Roľníka, miestneho pána farára, ktorý sa pred začiatkom pohostenia pomodlil a zaželal Asociácii, aby všetko dobré, čo bude konať v prospech pedagógov a žiakov, malo Božie požehnanie. Veríme, že sa jeho slová naplnia a pedagógovia a žiaci budú mať v Asociácii partnera, ktorý im bude pomáhať všade, kde budú siahať jeho možnosti a kompetencie. Na budúci rok sa uvidíme opäť, aby sme pokračovali v začatom dialógu medzi pedagógmi, žiakmi a tvorcami poetického slova, ktorý nekončí a trvá tak, ako Slováci a slovenčina v Rumunsku.
Text a foto: Erika Fajnorová
Asociácia slovenských pedagógov v Rumunsku je nezisková organizácia. Isté je, že na pedagogickej roli je rovnako veľa práce ako na tej ozajstnej. A dobrý pedagóg nezaháľa ani vo voľnom čase. Za prioritu považujem o. i. neustále sa vzdelávať, komunikovať medzi sebou a spoločne nájsť vhodné metódy k tomu, aby sa schopnosti a nadanie žiakov lepšie rozvíjali a tým sa skvalitňoval výchovno-vzdelávací proces. Spoluprácou so školami a s tunajšími i zahraničnými slovenskými i rumunskými inštitúciami je možné ďalej napredovať a nielen udržiavať, ale aj skvalitňovať dar, ktorý zanechali svojim potomkom tí, ktorí sa rozhodli opustiť rodnú zem. Želám si, aby mohli zo „slovenského neba“ na Slovákov v Rumunsku pozerať nielen s láskou, ale aj s hrdosťou! Kontakt: asprumunsko@gmail.com
