„...a my sme predsa našli sestru našej vlasti“
Claude Baláž: Malá etuda k historickým aspektom života dolnozemských Slovákov ● Reč, tradície a viera ● Je len jeden slovenský národ ● Roztrúsení, ale nie stratení ● Slováci vo svete vždy boli a sú pozitívnym, stabilizujúcim, lojálnym a integrujúcim prvkom ● Chýba hlboká, odborná a komplexná analýza...
Malá etuda k historickým aspektom
života dolnozemských Slovákov
„Keďže však deklaratívne snahy existujú a skutočnosti sú známe, o možnom vylepšení vzťahov medzi Slovenskou republikou a zahraničnými (aj tými dolnozemskými) Slovákmi bude možné hovoriť iba vtedy, keď na Slovensku, ale i v jednotlivých slovenských komunitách si zoberieme spred očí ružové okuliare, otvorene a spoločne nazrieme na reálne potreby a možnosti, prehodnotíme doterajší skutkový stav a do týchto vzťahov zavedieme spoločne cieľavedomý systém.“ (Ondrej Štefanko, 2006)
Všetky aspekty života a dejín dolnozemských Slovákov majú svoj vnútorný i vonkajší rozmer. Aj keď minuloročná konferencia sa osobitne zaoberala fenoménom dolnozemský Slovák, jeho definícia, miesto a úloha v slovenských národných dejinách, ale i dejinách štátov, kde sa usadili a ich spolužitie s tamojšími dominantnými národmi, ostávajú stále otvorené. Jedno je však nepopierateľné, nech sa Slováci kdekoľvek na svete usadili, vždy boli a sú pozitívnym, stabilizujúcim, lojálnym a integrujúcim prvkom, ktorý sa stal obohatením pre nové prostredie a novú materskú krajinu. V tomto zmysle, či ako národnostná menšina, alebo komunita, sú jedineční i keď nie ojedinelí. To je jeden z hlavných faktorov, prečo Slovensko, ich pôvodná vlasť, vlasť ich predkov by malo v tom pravom slove byť ich maticou - matkou a tak sa k ním aj správať. Nejestvuje viac slovenských národov, je len jeden slovenský národ i keď jeho príslušníci žijú po celom svete. Sú roztrúsení, ale nesmieme dopustiť, aby boli stratení. Dnes je reč o jednej z jeho najstarších a najvýznamnejších častí, o dolnozemských Slovákoch.
Treba si uvedomiť, že dolnozemskí Slováci nikdy neopustili pôvodnú vlasť, oni sa len v priaznivých podmienkach stali súčasťou vtedajších vnútorných migračných pohybov. Výstižne o tom hovorí titul monografie a jej obsah, autora a jedného z najvýznamnejších historikov dejín slovenského vysťahovalectva, môjho priateľa, dlhoročného kolegu z bývalého Ústavu pre zahraničných Slovákov, rodáka z Dolnej zemi, Dr. Jána Siráckeho - Dlhé hľadanie domov, kde okrem iného a iných cituje nezabudnuteľného básnika dolnozemských Slovákov Paľa Bohuša: „...Nemajúc v žití mnoho slastí hľadali oni a my sme predsa našli sestru našej vlasti...“. Vzájomné vzťahy dolnozemských Slovákov, ale aj ich vzťah k Slovensku má mnohoraké podoby, v literatúre, poézii, výtvarnom umení, vo vede a kultúre, hudbe, divadle, školstve, ale i osvetovom, spoločenskom, náboženskom i politickom živote. Nie sú reliktom minulosti, sú stále živé, rozvíjajú sa a z generácie na generáciu, pretrvávajú pomáli tri storočia. Preto je dôležité, že Slovenská republika po dosiahnutí plnej samostatnosti a štátnej suverenity, prostredníctvom svojho najvyššieho zákonodarného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky a jej Deklarácie k Slovákom žijúcim v zahraničí vyhlásila, že „Slovensko a Slovenská republika vždy považovali a považujú Slovákov v zahraničí za integrálnu národnú súčasť, ich života a dejiny za súčasť slovenských 
národných dejín a ich kultúru za súčasť národného kultúrneho dedičstva“. Nadčasové vyhlásenie, ktoré by nemalo ostať len v podobe vyhlásenia. V tomto je treba plne súhlasiť zo slovami Ondreja Štefanka, že Slováci žijúci v zahraničí očakávajú jej konkrétne napĺňanie. Nevdojak mi prichádzajú na myseľ slová jedného Slováka z Maďarska, ktorý v Bratislave pri jednej príležitosti povedal „Nuž chlapčoke, byť Slovákom v zahraničí nie je také ľahké ako byť Slovákom na Slovensku.“ Čo to znamená byť Slovákom, umelecky výstižne a dojemne, vyjadril v rovnomennej básni nadlacký rodák, pedagóg a básnik Ivan Miroslav Ambruš. (http://www.youtube.com/watch?v=UU-1ZjqNzNs)
Vzájomné vzťahy a spolupráca medzi dolnozemskými Slovákmi z hľadiska vnútorných aspektov majú svoju minulosť i prítomnosť a to isté platí aj pre ich vonkajšie vzťahy a spoluprácu zo Slovenskou republikou. Slovákov na Dolnej zemi v minulosti i prítomnosti spájala reč, tradície a viera. V dnešnej dobe majú rôznu dimenziu, rôzny obsah i kvalitu. Nepochybne, že špecifiká jednotlivých menšinových spoločenstiev sa konkrétne prejavujú v obsahu a forme týchto vzťahov a spolupráce. Položme si teda otázku a skúsme na ňu aj úprimne odpovedať, či v súčasnosti v niektorých prípadoch neprevažujú partikulárne záujmy nad spoločnými. Žiaľ, na strane dolnozemských Slovákov i na strane Slovenskej republiky dlhodobo chýba hlboká, odborná a komplexná analýza súčasného stavu a postavenia jednotlivých krajanských spoločenstiev, ich oprávnených potrieb a záujmov, ktorá by sa mala potom odraziť v koncepčnej vízii vzájomných vzťahov a spolupráce.
Napriek celosvetovým globalizačným tendenciám a snahám, ktoré neraz smerujú k zrýchleniu asimilačných procesov a to bez ohľadu na to, či ide o prirodzený, alebo násilný proces, a tým aj k strate národnej a kultúrnej identity, je tu jedinečná príležitosť. Európa sa týmto snahám bráni cestou integrácie a my sa dobrovoľne stávame súčasťou týchto snažení, zdôrazňujem dobrovoľne, na základe vlastného záujmu a vlastnej žiadosti. Európa, ktorej sme integrálnou súčasťou a vždy sme ňou boli, hľadá v súčasnosti východiská v spoločenstve suverénnych národných štátov, čo vôbec nebráni tomu, aby v jej rámci pôsobili aj regionálne spoločenstvá, akým je napríklad Vyšehradská štvorka. Vyšehradská skupina je výrazom úsilia krajín stredoeurópskeho regiónu o spoluprácu na viacerých úsekoch spoločného záujmu v rámci celoeurópskej integrácie. Európska regionálna politika je predovšetkým politikou solidarity. Je spôsobom, ktorým Európska únia poskytuje pomoc zaostávajúcim regiónom, pomáha pri konverzii problémových priemyselných oblastí, pri modifikácii vidieckych oblastí s upadajúcim poľnohospodárstvom a pri regenerácii spustnutých častí miest. Nie všetci Európania majú rovnaké možnosti a príležitosti úspešne čeliť výzvam globalizácie. Všetko závisí od skutočnosti, či žijú v prosperujúcom alebo chudobnejšom regióne oblasti, ktorá sa rozvíja alebo upadá, v meste, alebo na vidieku, na periférii únie alebo v jej ekonomickom centre. Úspech európskej regionálnej politiky je založený na pevnom partnerstve a spolupráci s národnými a miestnymi orgánmi a samozrejme, na jej schopnosti prijímať inovácie.
Tieto praxou overené postupy by sa mohli stať inšpiráciou aj pre budúcnosť spoločenstva dolnozemských Slovákov. V súvislostiach s historickými aspektmi dolnozemských Slovákov nezabúdajme na ich úsilia spojené so spoločnými postupmi vo voľbách v Uhorsku. Až rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie a vznik nástupníckych štátov rozdelil dolnozemských Slovákov do Maďarska, Srbska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Rumunska, a Bulharska. Slováci doma ani v zahraničí nemajú záujem na vzkriesení žalára národov, akým bolo Uhorsko a zbytočná by bola aj nostalgia za dávnym slovanským súštátim akým bola Veľká Morava. Dnes by mal prevažovať záujem na kultúrnej a národnej integrácii všetkých Slovákov žijúcich vo svete, s rešpektovaním ich špecifík.
Claude Baláž
Združenie nezávislých expertov
pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov
Bratislava
O vysťahovaleckom kameni v parlamente
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/152-aktuality2-aktuality2/1202-o-vysahovaleckom-kameni-v-parlamente
Slováci v Maďarsku a ich šance na prežitie
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/602-slovaci-v-maarsku-a-ich-ance-na-preitie
Dokument z roku 2007
ŽIADAME
vládu Maďarskej republiky a Maďarský parlament:
Aby Zákon LXXVII. z roku 1993 o právach národných a etnických menšín spolu s národnosťami prepracovali na skutočný menšinový zákon, ktorý bude obsahovať nie iba prázdne slová, ale aj konkrétnu pomoc menšinám, a tiež aj sankcie proti tým, ktorí menšinový zákon nie sú ochotní dodržiavať.
Aby tam, kde žije národnosť bola nie takzvaná, ale skutočná národnostná materská i základná škola.
Aby národnostné stredné školy boli nielen takzvané, ale skutočné a v počte primeranom národnosti.
Aby národnostné samosprávy boli nie takzvané, ale skutočné, materiálne i finančne dostatočne zabezpečené z daní odvádzaných od členov danej národnosti.
Aby národnostné vysielanie Maďarského rozhlasu a Maďarskej televízie boli na úrovni financované, technicky zabezpečené, samostatne hospodáriace jednotky.
Aby aspoň ten náš jediný slovenský týždenník bol počtovo rozšírený, materiálne nie iba spolovice ale celkovo štátom zabezpečený.
Aby naše dve divadlá boli nielen do sveta propagované, ale aj v skutočnosti existujúce celky: divadelný súbor + budova + finančné zabezpečenie ich fungovania.
Aby štát bez zvyšku plnil svoje povinnosti voči menšinám žijúcim na jeho území vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, chárt, dohovorov, z maďarskej ústavy a z národnostného zákona.
ŽIADAME
Vládu Slovenskej republiky a Slovenský parlament:
Aby v otázke zabezpečenia požiadaviek maďarskej menšiny na Slovensku a slovenskej menšiny v Maďarsku prešli na princíp vzájomnosti, a aby tak dosiahli dostatočne vyváženú, rovnakú úroveň zabezpečenia týchto dvoch národnostných menšín.
ŽIADAME
Európsky parlament:
Aby v nádeji zmierenia existujúcich nepokojov medzi Maďarmi a Slovákmi nepodľahol dezinformáciám o stave maďarskej menšiny na Slovensku a slovenskej menšiny v Maďarsku, ale aby sa o skutočnej pravde presvedčil na mieste činu a meral rovnakým metrom na oboch stranách. Ak nechceme zbytočne zvyšovať napätie a roznecovať vášne, potom problémy národnostných menšín musíme riešiť na oboch stranách rovnako.
Budapešť 6. december 2007