Slováci v Maďarsku a ich šance na prežitie
Claude Baláž: Aj keď Slováci v Maďarsku svoju identitu ešte úplne nestratili, bez pomoci maďarského štátu v oblasti súčasného torza národnostného školstva sa bude zhoršovať a zánik slovenskej menšiny sa stane len otázkou času. - Tvrdenia, že spoločenská situácia v Maďarsku a rozbitie tradičných štruktúr života Slovákov v Maďarsku nepodporujú využívanie slovenského jazyka, musíme kategoricky odmietnuť. Podobne je to aj s verbálne prezentovanými a deklarovanými právami národnostných menšín, bez skutkov „sú o ničom“ a slúžia len pre propagáciu politiky štátu pred európskou a svetovou verejnosťou.
Dovoľte, aby som úprimne poďakoval Zväzu Slovákov v Maďarsku za pozvanie na dnešnú konferenciu, ktorej motto „Ako ďalej Slováci v Maďarsku“ navodzuje vzrušujúce očakávanie a zvedavosť, pretože nepredstavuje len jednoduchú otázku, ale vyzýva účastníkov konferencie aj k hodnoteniu doterajšieho vývoja, posúdeniu súčasného stavu a následne aj k hľadaniu odpovedí, návrhov a plánov do budúcnosti.
Keďže právom považujeme Zväz Slovákov v Maďarsku za kľúčovú krajanskú organizáciu, ktorá úspešne pôsobí už viac ako 60 rokov, očakávame vysokú úroveň rokovania, kritické pohľady a hodnotnú výmenu informácií a skúseností, čo nám len môže napomôcť v našich snahách o hľadanie riešení.
Skôr ako prejdem k niektorým témam dnešnej konferencie, žiada sa mi zdôrazniť, že práve doterajšia spolupráca so Zväzom Slovákov v Maďarsku významne napomáhala pri rozpracovávaní a realizácii zámerov, nástrojov a postupov politiky nášho štátu vo vzťahu k slovenskému zahraničiu. Táto spolupráca je pre nás nenahraditeľná aj pri riešení početných operatívnych problémov a úloh, ktoré sú späté s rozvojovými programami a projektmi Slovákov v Maďarsku, ale aj pri prekonávaní niektorých náhlych a neočakávaných problémov, ktoré život so sebou prináša.
Situácia a postavenie Slovákov žijúcich v Maďarsku boli, sú a budú v popredí pozornosti a záujmov štátnej politiky starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí. Osobitnú pozornosť chce venovať okolitým krajinám, kde Slováci žijú v právnom postavení autochtónnych menšín a komunít.
Medzi najvýznamnejšie patrí slovenská menšina v Maďarsku, ktorá na tomto území žije nepretržite skoro 300 rokov. Slováci v Maďarsku žijú v 11 župách a 110 osadách. Podľa maďarských prameňov v roku 1920 preukázalo 399 273 osôb slovenský pôvod, presídľovacia komisia v rokoch 1946 - 1947 zistila 473 552 Slovákov, z ktorých sa na Slovensko presťahovalo 73 273 osôb, ale pri ostatnom sčítaní obyvateľstva v roku 2001 to bolo už len 17 693 osôb slovenského pôvodu a dokonca v roku 2011 sa na menšinové voličské zoznamy zapísalo 12 282 osôb.
Aj keď Slováci v Maďarsku svoju identitu ešte úplne nestratili, bez pomoci maďarského štátu v oblasti súčasného torza národnostného školstva sa bude zhoršovať a zánik slovenskej menšiny sa stane len otázkou času. Musíme konštatovať, že zánik dvojjazyčných škôl bol najväčšou katastrofou národnostného školstva v Maďarsku, pretože národnosť bez možnosti bilingválneho vzdelávania, ak sa jedným z jazykov rozumie materinsky jazyk, je odsúdená na zánik. Tvrdenia, že spoločenská situácia v Maďarsku a rozbitie tradičných štruktúr života Slovákov v Maďarsku nepodporujú využívanie slovenského jazyka, musíme kategoricky odmietnuť. Podobne je to aj s verbálne prezentovanými a deklarovanými právami národnostných menšín, bez skutkov „sú o ničom“ a slúžia len pre propagáciu politiky štátu pred európskou a svetovou verejnosťou.
Od pamätného verejného ľudového zhromaždenia 13. augusta 1919 v Békešskej Čabe, cez Kongres národných menšín v Ženeve r. 1931, na ktorý po prvý raz prišli aj Slováci z Maďarska, od protestného otvoreného listu Zamlčaný protipól, keď sa v roku 1989 skupine príslušníkov slovenskej tvorivej inteligencie v Maďarsku ešte pred zmenou politického zriadenia v dovtedy nevídanej miere podarilo obrátiť pozornosť domácej i zahraničnej verejnosti na dlho tabuizované témy a bytostné otázky Slovákov v Maďarsku, po viaceré odborné a vedecké podujatia, ktoré sa konali v Maďarsku, Československu i Slovensku a uzatvorenia medzištátnych zmlúv medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o ochrane a podpore národnostných menšín, sa situácia a postavenie Slovákov žijúcich v Maďarsku nezlepšilo, naopak v mnohých smeroch zhoršilo. Až príliš často si kladieme otázku, kde sú príčiny tohto neutešeného stavu a či je možné tento stav zvrátiť. Teoretické odpovede boli formulované viackrát, ale v skutočnej praxi absolútne absentujú.
Vo viacerých materiáloch sú definované potreby a požiadavky Slovákov žijúcich v Maďarsku v oblasti kultúry, školstva, médií, cirkví a pod.. Nikde sa však neobjavuje jasne formulovaná požiadavka na politickú reprezentáciu. Pokiaľ nebudú mať Slováci v Maďarsku priamu možnosť svoje problémy prezentovať na pôde maďarského parlamentu, resp. internacionalizovať ich na medzinárodných fórach, všetka pomoc bude len ornamentom v ich živote bez nádeje na národnostný život v budúcnosti.
Slováci v Maďarsku vypracovali v minulosti viacero materiálov adresovaných vládam Maďarskej republiky a Slovenskej republiky, v ktorých formulovali svoje potreby a požiadavky, ktoré pokladali za prioritné z hľadiska zachovania menšinovej kultúry, školstva a vzdelávania, jazyka a identity. Spomenieme aspoň niektoré, Situácia Slovákov v Maďarsku a úlohy, ktoré z nej vyplývajú, Naliehavé požiadavky slovenskej menšiny v Maďarsku, Ciele a úlohy slovenského národnostného školstva v Maďarsku, Ciele a úlohy osvetovej činnosti slovenskej národnosti v Maďarsku, Situácia slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku a ďalšie podobné odborné materiály, ktoré sú stále aktuálne.
Zväz Slovákov v Maďarsku zorganizoval 13. októbra 2000 v mestskej radnici v Békešskej Čabe konferenciu s priliehavým názvom Slováci, slovenská národnosť - ako ďalej, dnes po viac ako desiatich rokoch si túto otázku kladieme opäť a dovolím si položiť otázku: dokedy si budeme klásť otázky bez odpovedí a reálnych opatrení na ich realizáciu v praxi?
Aj keď odpoveď nie je ľahká a jednoduchá, pravdepodobne vieme kde a u koho ju hľadať. Po prvé je to u Maďarskej republiky ako materskej krajiny príslušníkov národnostných menšín, ktorí v nej žijú. V zmysle materiálov Rady Európy a jej Benátskej komisie zodpovednosť za postavenie, práva, rozvoj kultúrnej identity národnostných menšín je plne na materskom štáte.
Po druhé vo vlasti ich predkov, v našom prípade v Slovenskej republike, ktorá môže poskytovať pomoc a podporu len ako doplňujúcu, aj to len vo vymedzených oblastiach, akými je najmä kultúra, školstvo a vzdelávanie. Samozrejme, že sa tak môže diať len za podmienky, že nezasahuje do suverénnych záležitostí príslušného materského štátu. Benátska komisia v tomto zmysle odporúča uzatvárať bilaterálne štátne zmluvy. Obe strany takúto dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti kultúry a školstva podpísali v roku 2004. S viacerými problémami, ktoré sa týkajú týchto oblastí, sa zaoberá aj Zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín zriadená v zmysle Protokolu medzi Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Maďarskej republiky zo dňa 24. novembra 1998, ako jeden z dvanástich orgánov slúžiacich napomáhaniu plnenia Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z roku 1995.
Chcel by som pri tejto príležitosti obrátiť pozornosť na blížiace sa XI. zasadnutie zmiešanej Medzivládnej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti národnostných menšín, ktoré by sa malo v blízkej dobe konať v Budapešti. Nemusím pripomínať, že sa jedná okrem iného aj o veľmi efektívny politický nástroj na presadzovanie vašich záujmov, potrieb a požiadaviek, čo nám spoločne umožňuje zabezpečovať primeranú spoločenskú a politickú akceptáciu slovenskej národnostnej menšiny a pozitívne ovplyvňovať celkový rozvoj života našich Slovákov v Maďarsku. Preto využívam túto príležitosť a chceme vás poprosiť o konkrétne návrhy a podnety, aktuálne požiadavky, prípadne formulovanie nespokojnosti, ktoré by sme mohli na zasadnutí komisie maďarským partnerom predložiť a prediskutovať.
Po tretie je možné hľadať odpovede a východiská i v Koncepcii štátnej politiky starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, ktorú prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky v roku 2008. Dnes vieme, že koncepcia v očakávanej miere nerieši aktuálne a pálčivé problémy slovenského zahraničia a potrebuje aktualizáciu za čo najširšej účasti všetkých relevantných a zainteresovaných subjektov.
V zmysle zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí koordinačným a výkonným orgánom, ktorý zabezpečuje proces tvorby a výkonu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. V tomto zmysle začína pracovať na aktualizácii predmetnej koncepcie štátnej politiky, ktorú plánuje predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky v roku 2012.
Pri tejto príležitosti si Vám dovoľujeme ponúknuť spoluprácu na príprave uvedeného materiálu a predložiť zástupcom slovenskej menšiny v Maďarsku návrh na vypracovanie Analytickej situačnej správy o súčasnom stave a postavení slovenskej menšiny v Maďarsku spojenú s návrhom projektu na jej stabilizáciu a revitalizáciu. Vypracovanie takéhoto materiálu a projektu sme pripravení podporiť aj dotáciou v rámci pôsobnosti nášho úradu na rok 2012.
Je potrebné, aby slovenská politika, parlamentné a vládne orgány získali celkový obraz o šírke reálnych potrieb, nutných pre zlepšenie existencie Slovákov v Maďarsku a ich inštitúcií, spolkov a organizácií, pre zvýšenie ich šancí odolávať celkovej asimilácii. Snažme sa urobiť všetko preto, aby nám naša činnosť a úsilie, naša spolupráca, prinášala radosť a uspokojenie z dobrých výsledkov.