Súvislosti slovenskej komunikácie v Maďarsku
Súčasný vývin a ústup slovenčiny v Maďarsku
Na otázku, ako ďalej, Slováci v Maďarsku v oblasti jazyka, presnejšie zachovania materinského jazyka, resp. jazyka našich predkov sa pokúsim odpovedať výsledkami našich výskumov a slovami respondentov. Najprv sa ale stručne pozrime na východiskovú jazykovú 
situáciu v Maďarsku.
Podľa výsledkov jazykových bádaní Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku môžeme konštatovať, že v posledných rokoch sa podstatne nezmenila ambivalentná tendencia vývinu slovenského jazyka v našej vlasti. Pre slovenskú jazykovú situáciu je naďalej charakteristický protikladný dvojsmerný pohyb: súčasný vývin a ústup. Dostáva sa do pozadia v súkromnej sfére, lebo nárečia, resp. ich miestne varianty, ktoré sú ozajstným materinským jazykom tu žijúcich Slovákov, ovláda už len najstaršia generácia. Slovenský jazyk postupne ustupuje do úzadia vo všetkých komunikačných sférach.
Výsledky posledného sčítania ľudu ukazujú tiež veľmi ambivalentnú slovenskú populáciu. Analýza štatistických údajov dokumentuje u príslušníkov slovenského etnika klesajúcu tendenciu v počte obyvateľov, ktorí považujú slovenčinu za svoj materinský jazyk (v r. 2001 ich bolo 11 817 a v r. 2011 9 888). Znížil sa aj počet tých, ktorí používajú jazyk v rodinnom a priateľskom kruhu (v r. 2001: 18 057 a v r. 2011: 16 266). Počet 
Slovákov žijúcej v našej vlasti v prípade deklarácie národnostnej príslušnosti k slovenskej národnosti zase progresívne vzrastá. Podľa tejto identickej kategórie pred desiatimi rokmi nás bolo 17 687 a pri poslednom sčítaní už 29 647, je to skoro 68-percentný nárast! Podľa výsledkov súhrnného vyhodnotenia odpovedí, identických kategórií na jednotlivé otázky sčítania ľudu však k slovenskej národnosti sa oproti 39 266 osôb z r. 2001 prihlásilo v r. 2011 35 208 obyvateľov, čo je za uvedené obdobie vyše desaťpercentný pokles. Nevieme, ako by ovplyvnili tieto čísla tí (skoro 15 % obyvateľov!), ktorí na tieto senzitívne, citlivé otázky neodpovedali. Ale to - a hlavne následky sčítania ľudu - je už iný, nie jazykový, ale spoločensko-politický problém.
V Slovákmi obývaných lokalitách Maďarska existuje teda a používa sa podľa výskumných zistení a štatistických údajov sčítania ľudu aj v súčasnosti ústna i písomná podoba slovenského jazyka, hoci rozdiely sú značne rozličné aj v miere, aj kvalite jazykovej praxe jednotlivých regiónov, lokalít a ľudí. V každodennom živote - okrem najstaršej generácie - sa po slovensky, až na malé výnimky, už skoro nekomunikuje. Starší ľudia, ako to sami počas rozhovorov poznamenali, už sa nemajú s kým rozprávať, lebo ich vrstovníci zomreli a deti, či vnuci si slovenčinu neosvojili. Veľmi sa tešili a mnohí boli aj dojatí, že vďaka nášmu výskumu, našej prítomnosti môžu používať svoj materinský jazyk. Obdarovali zberateľov nádhernými, skoro zabudnutými, slovenskými ľudovými piesňami, modlitbami, prísloviami, porekadlami a ďalšími žánrami ľudového folklóru. Okrem starších hlavne predstavitelia inteligencie komunikujú v Maďarsku po slovensky, ale aj oni používajú slovenčinu len v tom prípade, ak nejakým spôsobom zostali v kontakte so slovenskou komunitou, potrebujú znalosť slovenského jazyka k svojej práci alebo sa aktívne zúčastňujú na kultúrnom a spoločenskom živote slovenskej minority.
Najrozšírenejšie sú ešte stále nárečia, rôzne podtypy slovenských nárečí - napriek tomu, že počet ich prirodzených nositeľov drasticky klesá. Spisovná slovenčina (podľa terminológie sociolingvistiky jej menšinový variant) v Maďarsku je v súčasnosti pracovným jazykom inteligencie, školským jazykom a jazykom kultúrnych a v poslednom čase aj verejných národnostno-politických a vedeckých i vedecko-popularizačných podujatí. V poslednom období v nevídanej miere vzrástol počet akcií a programov, na ktorých sa používa slovenský jazyk, tiež počet slovenských, resp. dvojjazyčných publikácií. Môžeme konštatovať aj to, že najmä v kruhu zaangažovaných predstaviteľov slovenskej národnosti postupne sa začína tvoriť v Maďarsku hovorový jazyk.
Charakteristické je dominantné postavenie maďarského jazyka na každej úrovni komunikácie, slovenčina má rolu druhého jazyka. Treba zdôrazniť, že táto dvojjazyčnosť je asymetrická na úkor slovenčiny, bilingvizmus je v diaspóre, je to diglosia aj vo vzťahu slovenského jazyka na Slovensku a maďarského jazyka v Maďarsku. Slovenský jazyk v Maďarsku sa odlišuje od štátneho jazyka na Slovensku. Odlišné spoločensko-ekonomické podmienky sa nevyhnutne odrážajú v jazykovej praxi. Silný vplyv či dominancia maďarčiny je prirodzeným následkom toho, že Slováci v Maďarsku sú už viac ako tristo rokov odtrhnutí od svojho materského etnika. Žijú v maďarskom spoločenskom, hospodárskom a kultúrnom prostredí, v ich rozmýšľaní, názoroch a v jazykovom obraze o svete sa odzrkadľujú vzťahy k maďarskému jazykovému etniku.
Perspektívy
Perspektívu, nádej k pretrvaniu, spomalenie jazykovej asimilácie Slovákov v Maďarsku môže znamenať, že 
existujú faktory zachovania slovenského jazyka, ktorých vplyv možno cítiť čím ďalej, tým rozhodnejšie.
Škola je bezpochyby najvýznamnejším faktorom zachovania slovenského jazyka v Maďarsku a vôbec slovenskej národnosti v našej vlasti. Učiteľ slovenského jazyka je primárnym, prvotným a rozhodujúcim faktorom, lebo naše deti sa jazyk predkov v súčasnosti naučia od svojich učiteľov a nie od rodičov.
V slovenskej národnostnej politike prioritné miesto má teda mať školstvo, príprava a pravidelné doškoľovanie pedagógov, tiež priebežné sledovanie výsledkov so zvláštnym zreteľom na komunikačné kompetencie žiakov. Treba si všimnúť a so všetkými možnými prostriedkami podporovať jazykové kurzy, ktorých počet viditeľne rastie, a znamenajú dnes 
tiež dôležitý priestor osvojenia si slovenčiny.
Slovenský menšinový samosprávny systém je už novším, v súčasnosti ďalším závažným faktorom zachovania slovenského jazyka v Maďarsku. Je to vďaka tomu, že tieto zastupiteľské zbory majú zákonmi zabezpečené práva, čiže majú právne prostriedky aj v oblasti pestovania a ochrany jazyka. Početné spolky, kluby, súbory, skupiny občianskych organizácií poskytujú pravidelnú možnosť stretávania sa, zabezpečia aj prirodzený priestor na používanie materinského jazyka. Médiá - Ľudové noviny, národnostné vysielanie televízie a rozhlasu - nielen celoštátne, ale aj miestne, takisto literatúra zohrávajú v zachovaní jazyka význačnú úlohu. Najväčšou silou a rezervou slovenskej národnosti v Maďarsku sú ľudské zdroje a ich dobrá vnútorná organizovanosť. Pracujú tisíce aktivistov v slovenských občianskych organizáciách, viac ako 500 poslancov v slovenských národnostných samosprávach, máme veľa učiteľov, aktívnu vlastnú inteligenciu, a tí svojou prácou a osobným príkladom dokážu v značnej miere ovplyvniť aj používanie, rozširovanie a rozvoj slovenského jazyka. Ďalším 
silným faktorom, na ktorom môžeme v budúcnosti stavať, je jazykový postoj tu žijúcich Slovákov k jazyku svojich predkov. Podľa Anny Divičanovej príslušníci slovenskej národnosti v Maďarsku sa viažu k svojmu materinskému jazyku predovšetkým emocionálne. Používanie slovenského jazyka je u nich citovou väzbou, motivovanou emóciami a nie spoločenskou nevyhnutnosťou. Pre zachovanie slovenského jazyka je potrebným predpokladom, že majú radi slovenčinu, v prvom rade svoje nárečie, ale aj spisovný jazyk. Naše divadelné súbory zohrávajú nesmierne dôležitú úlohu pri šírení a sprostredkúvaní nielen divadelnej kultúry, ale aj slovenského slova v Maďarsku. Najnovšie inštitúcie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku sa zrodili už v znamení kultúrnej 
autonómie. V živote slovenskej minority v Maďarsku zohrávajú čím ďalej, tým významnejšiu úlohu. V budúcnosti sa môžu stať bázami slovenskej kultúry a jazyka v Maďarsku. Cirkev pri zachovávaní a rozvíjaní slovenskej národnostnej kultúry v poslednom období zohráva citeľnejšiu rolu. Úloha rodín aspoň v motivácii je ale ničím nenahraditeľná.
Proces zachovávania jazyka napomáhajú priaznivé externé, spoločenské podmienky, ktorých vplyv je celkovo silnejší ako tých faktorov, ktoré hatia tento proces. Sú to zákonmi garantované politické a právne prostredie, požiadavky EÚ, čo sa týka podpory menej používaných jazykov, zvyšujúci sa záujem materskej krajiny a rozširujúce sa slovensko-maďarské kontakty v každej oblasti života.
V ďalšej časti príspevku by som chcela prestaviť úryvky z našich výskumov
Okrem jazykovej praxe nás zaujímali aj príčiny učenia sa slovenského jazyka v dospelom veku, aj vzťah k jazyku, nárečiu respondentov a hlavne ich návrhy na ďalšie rozšírenie slovenčiny v Maďarsku. Do programu 
sme preto zaradili motivačné výskumy a do výskumov otázky týkajúce sa jazykového postoja.
Jazykový postoj je hodnotiaca mienka daného jazyka alebo nárečia. Na jazykový postoj majú vplyv spoločensko-politické a jazykovo-politické zmeny. Všetci respondenti sa vyjadrili, emocionálne, napr.: „Pre mňa je najmilší, lebo aj moji rodičia, aj starí rodičia hovorili týmto jazykom. V mojom detstve najviac rozprávok som počula po slovensky.” Prevažná väčšina respondentov (približne 80 %) by chcelo lepšie vedieť po slovensky. Veľký počet tých, ktorí by sa chceli v slovenčine zdokonaľovať, poukazuje na rast prestíže slovenského jazyka v Maďarsku. Na otázku, „Ako by ste to chceli dosiahnuť?” väčšina odpovedala, že 
„učením”. Zahrnieme do tejto odpovedi aj individuálne učenie sa samoukov, jazykové kurzy, doškoľovania, atď... Viacerí by potrebovali pomoc pedagóga, hosťujúceho učiteľa. Na druhom mieste stojí častejší pobyt v slovenskom prostredí. Mnohí zdôrazňovali význam pravidelného cestovania a exkurzií na Slovensko. Ďalší by sa chceli zdokonaľovať v slovenčine pomocou čítania, pomocou televíznych a rozhlasových programov. Tieto odpovede poukazujú na reálne a sebakritické hodnotenie znalostí slovenského jazyka a prejavujú nárok na zdokonaľovanie sa, nárok o znalosti modernej slovenčiny.
Príklady z odpovedí účastníkov slovenského jazykového kurzu
„Pochádzam zo slovenskej rodiny, ale ja, žiaľ, už nerozprávam tento jazyk. Chcela by som sa ho naučiť kvôli úctu k tradíciám.“
„Aby som ho ovládala na úrovni zručnosti, aby som nemala problém ozvať sa po slovensky. Aby som smela používať to, čo viem a aby som sa naučila to, čo neviem - pri pomoci vhodných učiteľov a metodike.“
„Chcela by som lepšie rozprávať svoj materinský jazyk. Kvôli silnej emocionálnej väzby ku svojim koreňom.“
Sú poučné citáty aj z názorov a návrhov slovenskej inteligencie, keď odpovedali na otázku ako ďalej, na otázku, čo by bolo potrebné urobiť pre aktívny rozvoj slovenčiny v Maďarsku. Pre menší počet z nich je charakteristický pesimizmus, beznádejnosť. Napríklad: „Čas 
nemôžeme zastaviť, hocijako by sme chceli.“ „Už všetky možnosti sme vyčerpali.“, „Zmeškali sme...” „Pre „príkladnú” národnostnú politiku bola zameškaná aj posledná možnosť zachránenia jazyka a národnosti. Tancovať a spievať môžeme ešte niekoľko rokov „príkladne”, aj bez znalosti a vzťahu k slovenskému jazyku. Možno aj „kommunikovať” bez slovenského povedomia. Nič sa už zachrániť nedá.” „Keďže svoju prirodzenú funkciu stratila len „umele” vytvárať ďalšie možnosti jej používania v kruhu zainteresovaných”.
Tí, ktorí hľadajú východisko, pokladajú za najdôležitejšie zlepšenie výučby slovenčiny v materských, základných, stredných školách a na vysokej škole spolu so zvýšením počtu žiakov a zlepšením podmienok vyučovania.
Príklady z odpovedí:
„Vychádzať z reality - že asimilácia sa zrýchlila, pohľadať moderné formy výuky slovenčiny, pre širšiu verejnosť umožniť ďalšie formy cvičenia a precvičovania modernej slovenčiny”.
„Organizovať kultúrne programy v slovenskom jazyku, napr. divadelné predstavenia, premietanie filmov, literárne predstavenia, atď. Držať prednášky spojené s premietaním filmov o prírodných krásach, o kultúre Slovenska, o turistických možnostiach na Slovensku, s výletmi na Slovensko, so založením Kruhu priateľov slovenskej a maďarskej kultúry, s organizovaním výhodných jazykových kurzov, čo sa má týkať ceny, veľkosti skupiny a trvania kurzu.“
„Keďže Slovensko je našim susedným štátom, malo by byť samozrejmosťou vytvoriť s ním užšie obchodné styky, skoro nepoznám slovenské produkty. Z hľadiska exportu Slovensko nie je cieľovou krajinou. Pozmenenie toho, by prinieslo so sebou založenie spoločných podnikov, firiem, do ktorých by boli potrební odborníci s vyhovujúcou znalosťou slovenčiny.
Aj v oblasti cestovného ruchu by sa mali lepšie propagovať cestovania, výlety na Slovensko, veď je blízko a je nádhernou krajinou. Keď by bolo veľa maďarských turistov, ktorí pravidelne cestujú na Slovensko, skôr, či neskôr by sa naučili aj jazyk.“
Ďalšie príklady:
„...Mohli by sme aj svoje deti učiť.” „Keď by boli lepšie vzťahy medzi dvoma štátmi, určite by sa viacerí prihlásili k svojej národnosti.”„Získať mladých”„Vychovať slovenskú národnostnú inteligenciu.“ „Príslušníci slovenskej inteligencie v Maďarsku by mali byť príkladom a vzorom.”
Odpovede na otázky respondentov odzrkadľujú veľkú zodpovednosť a silnú citovú väzbu opýtaných. Sú to ľudia, ktorí by sa dali získať pre slovenskú národnosť, len by bolo treba ich osloviť.
Na záver
Slovákom v Maďarsku sa napriek tomu, že ich počet počas viac ako tristoročnej histórie drasticky klesol, podarilo zachovať zvyky, tradície a jazyk svojich predkov až do súčasnosti. Rozvojová tendencia ambivalentného slovenského jazyka v Maďarsku dokazuje, že priaznivé politické rozhodnutia doma, ako aj v materskej krajine, vytvorenie priaznivého prostredia pre menšiny a ich aktívna účasť môžu podporiť rozvoj jazykovej praxe (používania jazyka) menšín. Na základe výsledkov sociolingvistických výskumov nášho ústavu môžeme súhrnne konštatovať, že slovenská 
národnosť v Maďarsku má dobré vnútorné a vonkajšie predpoklady k tomu, aby v budúcnosti zachovala svoj jazyk, aspoň jeho etnosignifikantnú funkciu, ako ho charakterizujú Miroslav Dudok a Slavomír Ondrejovič.
Poznámka
Určite by bolo osožné zorganizovať diskusné fóra na túto tému v menších kruhoch, spolu s dotyčnými.
Alžbeta Uhrinová
hlavná vedecká pracovníčka VÚSM
Použitá literatúra
Uhrinová, Alžbeta: Súčasná slovenská jazyková situácia v Maďarsku. Nadlak: Vydavateľstvo Ivan Krasko, v spolupráci s Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku 2011. s. 158., s. 141-151.
Odznelo na konferencii ZSM
„Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“
v Mlynkoch 29. novembra 2013