Hľadanie neotrasiteľného dôkazu pravdivosti
V aule Slovenskej akadémie vied v Bratislave prevzal doc. Vladimír Farkaš, DrSc. z Chemického ústavu SAV Medailu SAV za podporu vedy, ktorú dolnozemskému rodákovi pri príležitosti jeho životného jubilea udelila Vedecká rada SAV.
Na slávnosti, usporiadanej 18. januára 2012, sa zúčastnili podpredsedovia SAV prof. Daniela Ježová a doc. Albert Breier. Medzi hosťami bol aj prodekan Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave prof. Anton Gatial, vedúca Katedry mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a slovenská zástupkyňa predsedu Česko-slovenskej spoločnosti mikrobiologickej doc. Helena Bujdáková a ďalší.
Riaditeľ Chemického ústavu SAV Miroslav Koóš na úvod povedal, že celá vedecká kariéra jubilanta je spojená s Chemickým ústavom SAV. Vždy patril a stále patrí k pilierom a k významným osobnostiam ústavu, ale aj Slovenskej akadémie vied o čom svedčia vyznamenania, ktoré od SAV dostal, ale aj ocenení z iných ustanovizní.
Život a prácu doc. Vladimíra Farkaša predstavil jeho dlhoročný spolupracovník a priateľ Peter Biely. Hovoril nielen o pracovných výsledkoch a úspechoch jubilanta, ale priblížil aj jeho životnú púť. Ako zdôraznil, dielo doc. Vladimíra Farkaša je výrazom jeho obrovského talentu, cieľavedomosti, usilovnosti, húževnatosti, ale aj zodpovednosti a vlastenectva.
Laudácio na doc. Vladimíra Farkaša predniesla prof. Daniela Ježová. K mnohým prívlastkom, ktoré jubilantovi venoval Peter Biely, pridala prívlastok: výnimočný. „Pre docenta Farkaša je najcharakteristickejší pojem rast,“ povedala prof. Ježová. „Ten by som rozdelila na štyri kategórie. V prvom rade by som sa zmienila o osobnostnom raste, teda o raste vedeckej kariéry pána docenta Farkaša. Druhou kategóriou je proces rastu mikroorganizmov a rastlín. Bunková stena pre svoj rast vyžaduje expanziu a tá potrebuje zosieťovanie cukrov. Treťou kategóriou pre rast, je rast iných vedeckých pracovníkov, teda tých mladších do ktorých ste vštepili iniciáciu rastu. Štvrtá kategória je rast významu vedy ako aplikácie do praxe, a to sa týka celej Slovenskej akadémie vied. Ako ďalej povedala prof. Ježová, išlo o technický postup pri výrobe celuláz, neškodný biotechnologický spôsob prípravy vzácneho disacharidu celobiózy a vývoj technológie na masívnu produkciu spór huby Trichoderma pre účely biologickej ochrany rastlín. „A tak nám vyrástol človek veľkých rozmerov, ktorého by som charakterizovala slovom výnimočný,“ dodala prof. Ježová.
Potom podpredseda SAV doc. Albert Breier odovzdal jubilantovi Medailu SAV za podporu vedy. Okrem blahoželania doc. Breier povedal, že si v doc. Farkašovi cení nielen vynikajúceho vedca, ale aj výnimočného človeka a priateľa a človeka, s ktorým je vždy zaujímavé sa porozprávať. Pozdravný a ďakovný list Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU a Pamätnú medailu ako výraz ocenenia dlhoročnej spolupráce odovzdal doc. Vladimírovi Farkašovi prodekan fakulty prof. Anton Gatial. Zástupkyňa predsedu Česko-slovenskej spoločnosti mikrobiologickej doc. Helena Bujdáková v krátkom príhovore o. i. ocenila jeho organizátorskú činnosť doc. Vladimíra Farkaša pri príprave konferencií o kvasinkách, ktorá sa pravidelne uskutočňovala v Smoleniciach. Ocenila aj jeho pedagogickú aktivitu pri výchove mladých vedcov.
Ďakovný list Chemického ústavu SAV doc. Vladimírovi Farkašovi odovzdal riaditeľ Chemického ústavu SAV Miroslav Koóš. Vyzdvihol v ňom vedeckú, riadiacu, organizátorskú, vedecko-popularizačnú ako aj pedagogickú prácu. Zdôraznil, že v ústave si vysoko vážia jeho dlhoročnú činnosť v oblasti mikrobiológie a enzymológie sacharidov, výsledky, ktoré významne prispeli k rozvoju tejto vednej disciplíny, čím napomáhali rozvoju Chemického ústavu SAV a šíreniu jeho dobrého mena vo svetovej vedeckej verejnosti.
Na záver slávnostného podujatia vstúpil doc. Vladimír Farkaš. Poďakoval všetkým svojim spolupracovníkom. Uviedol, že na otázku, ktorý z výsledkov jeho práce považuje za najcennejší, povedal by, že tie, ktoré sa dostali do praxe. Jednak preto, lebo je to neotrasiteľný dôkaz o pravdivosti a jednak pretrvávajú, žijú ďalej v rukách iných ľudí, prinášajú osoh.
(sav.sk)
Zo životopisu
Doc. Ing. Vladimír Farkaš, DrSc., vedúci vedecký pracovník
Narodil sa 25.12.1941 v Binguli (Juhoslávia / Vojvodina, Srbsko). V roku 1965 ukončil štúdium jadrovej chémie na Fakulte technickej a jadrovej fyziky ČVUT v Prahe a v r. 1966 nastúpil ako vedecký ašpirant na Chemický ústav SAV v Bratislave vo vednom odbore biochémia. Ašpirantskú dizertačnú prácu obhájil v r. 1969 na Ústave organickej chémie a biochémie ČSAV v Prahe. Po absolvovaní jednoročného postdoktorandského pobytu na National Institutes of Health v Bethesde, Maryland, USA v r. 1970-1971 sa vrátil na Chemický ústav SAV, kde pracuje doteraz ako vedúci Laboratória metabolizmu polysacharidov. V roku 1988 získal titul doktora vied vo vednom odbore biochémia. V roku 2003 bol vymenovaný za hosťujúceho docenta na Katedre biochémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ako hosťujúci profesor absolvoval niekoľko dlhodobých zahraničných pobytov: v r. 1987 na McGill University, Montreal, Kanada, v r. 2000 na Universität Regensburg v Nemecku, v. r. 2001-2002 na Chiba University v Chibe, Japonsko a v r. 2004 na University of Adelaide, v Adelaide v Austrálii. V rokoch 1980-2007 viedol oddelenie Glykobiológie (predtým Mikrobiológie a biochémie sacharidov) na Chemickom ústave SAV. V roku 2004 bol zvolený za riadneho člena Učenej spoločnosti SAV. 
Okrem toho je členom Slovenskej chemickej spoločnosti, Slovenskej biotechnologickej spoločnosti a Československej spoločnosti mikrobiologickej, v ktorej vykonával v rokoch 2002-2010 funkciu predsedu Komisie pre kvasinky.
Svojou vedeckou činnosťou a publikačnou aktivitou reprezentovanou vyše 120 karentovanými publikáciami a vyše 2000 citáciami, doc. Ing. Vladimír Farkaš, DrSc. významne prispel k reprezentácii slovenskej vedy v medzinárodnom meradle. Z jeho najstarších prác je významný objav princípu regulácie aktivity enzýmu chitín syntázy katalyzujúcej tvorbu polysacharidu chitínu v kvasinkách. Závažné boli aj zistenia podporujúce hypotézu o nevyhnutnosti glykozylácie pre sekréciu proteínov v kvasinkách, ktoré sú všeobecne považované za model eukaryotickej bunky. Ďalším prioritným výsledkom bol objav enzýmu xyloglukán endotransglykozylázy (XET), ktorý hrá kľúčovú úlohu pri expanzii rastlinných bunkových stien v priebehu rastu. Vypracovanie nových citlivých metodík pre stanovenie transglykozylačných aktivít umožnilo charakterizovať celý rad doteraz neidentifikovaných transglykozylačných enzýmov bunkových stien rastlín a húb. Transglykozylázy katalyzujú v bunkových stenách zasieťovanie, t.j. tvorbu kovalentných väzieb medzi jednotlivými molekulami polysacharidov. Z výsledkov aplikovaných v praxi je najvýznamnejšia technológia priemyselnej produkcie fungálnych celuláz hubou Trichoderma a v nadväznosti na ňu komerčne mimoriadne úspešný, environmentálne neškodný biotechnolgický spôsob prípravy vzácneho disacharidu celobiózy. 
Predajom celobiózy vyrobenej uvedenou technológiou v Realizačnom oddelení Chemického ústavu SAV ústav získal v rokoch 1991-20 l 0 na tržbách v prepočte priemerne l 00 tis. Euro ročne. Z aplikačnej výskumnej činnosti autora treba tiež spomenúť vývoj technológie na masívnu produkciu spór huby Trichoderma pre účely biologickej ochrany rastlín. Licencia na komerčné využitie uvedenej technológie bola odpredaná firme Azoter, s.r.o. v Nových Zámkoch. Doc. Ing. Vladimír Farkaš, DrSc. je autorom, resp. spoluautorom 13 patentov a patentových prihlášok, z ktorých väčšina bola realizovaná v praxi.
Nezanedbateľná je aj jeho pedagogická činnosť. Počas svojej praxe vychoval 15 doktorandov (z toho 3 zahraničných), je autorom 9 kapitol v domácich a zahraničných učebniciach a monografiách. Prednášal na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a na Fakulte chémie a technológie potravín Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Viedol 4 medzinárodné a viaceré domáce výskumné projekty. V roku 2005-2008 bol vedúcim Centra excelentnosti SAV „GLYCOBIOS”. Za svoju vedeckú činnosť získal viaceré ocenenia: Striebornú čestnú plaketu Dionýza Štúra za zásluhy v prírodných vedách (1991), titul Technológ roka SR (1997), Zlatú medailu SAV (200 l) a Patočkovu medailu za rozvoj mikrobiológie (2008).