Zo slovenskej tlače - September (III.) 2012
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#
V. Orbán pred stretnutím s R. Ficom rokoval s J. Berényim
1. októbra 2012 - (tasr)
Osud komárňanskej Univerzity J. Selyeho a vývoj situácie Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorí prišli o občianstvo SR kvôli prijatiu maďarského občianstva, boli hlavnými témami dnešného budapeštianskeho stretnutia maďarského premiéra Viktora Orbána a predsedu SMK Józsefa Berényiho. Maďarskú tlačovú agentúru MTI o tom informoval hovorca premiéra Bertalan Havasi. Podľa slov hovorcu schôdzka Orbána s predsedom vlády SR Robertom Ficom v utorok v maďarských Mlynkoch (Pilisszentkereszt) sa síce v prvom rade bude týkať hospodárskych vzťahov Maďarska a Slovenska, maďarský premiér sa však bude zaujímať aj o situáciu maďarskej menšiny v SR. Orbán s Berényim hovorili aj o slovenských ohlasoch, ktoré vyvolala diskusia na pôde Európskeho parlamentu o ustanoveniach Benešových dekrétov týkajúcich sa kolektívnej viny. Predseda SMK informoval Orbána o spoločnej deklarácii maďarských organizácií na Slovensku podpísanej 24. septembra, ktorá zahŕňa aj potrebu kultúrnej a regionálnej samosprávy. Orbán označil tieto prvky za nutné pre zachovanie a rozvoj maďarskej menšiny na Slovensku. Slovenský premiér Robert Fico sa v utorok (2.10.) stretne s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom v obci Mlynky v Peštianskej župe. Premiéri sa tam zúčastnia slávnostného otvorenia novej budovy slovenského domu - Strediska pilíšskych Slovákov. Výstavbu priestorov spoločne financovali obe krajiny.
R. Fico s V. Orbánom spoločne otvoria slovenský dom
27. septembra 2012 - (oslovma.hu)
www.oslovma.hu/XXX/mlyficor.jpg ● www.oslovma.hu/XXX/ficorbml.jpg
Predsedovia vlád SR a Maďarska Robert Fico a Viktor Orbán 2. októbra popoludní v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) spolu odovzdajú do užívania Stredisko pilíšskych Slovákov. Podľa informácií nezávislého slovenského portálu v Maďarsku oslovma.hu slávnostné otvorenie nového Slovenského domu premiéri využijú aj na dvojstranné oficiálne rokovanie a na podpísanie spoločného memoranda. Počas podujatia v najslovenskejšej lokalite Maďarska vystúpia s príhovorom obidvaja premiéri, ako aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik a predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová. Na otvorení strediska sa zúčastní aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. Nový objekt dvojjazyčne posvätí miestny katolícky farár Zoltán Szalay. Pred tlačovou konferenciou v rámci krátkeho kultúrneho programu vystúpia: ľudový spevácky zbor Pilíš, žiaci miestnej základnej školy a členovia zboru Spievajúca mládež slovenská. Výstavbu Strediska pilíšskych Slovákov spoločne financovali obe krajiny.
http://www.sme.sk/c/6549941/fico-s-orbanom-spolocne-otvoria-slovensky-dom.html
R. Fico sa v Maďarsku stretne s V. Orbánom
28. septembra 2012 - (tasr)
Premiér SR Robert Fico sa v utorok (2. októbra) stretne s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom v obci Mlynky (Pilisszentkereszt), ktorá sa nachádza v Peštianskej župe. Premiéri sa tam zúčastnia na slávnostnom otvorení novej budovy slovenského domu - Strediska pilíšskych Slovákov. Výstavbu priestorov spoločne financovali obe krajiny. „Predsedovia vlád SR a Maďarska vystúpia počas slávnostného otvorenia s príhovormi, prestrihnú pásku na novej budove národnostného strediska a v mene oboch krajín podpíšu spoločné memorandum,” priblížil tlačový odbor Úradu vlády SR. Činnosť novootvoreného strediska by sa mala zamerať na podporu národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v Maďarsku. Vybudovanie slovenského domu v Mlynkoch sprevádzali problémy ohľadom spoločného financovania priestorov. V dôsledku nepriaznivého vývoja maďarskej meny totiž došlo k nedoplatku z maďarskej strany. Tieto, ako aj ďalšie otázky ohľadom vlastníctva Strediska pilíšskych Slovákov sa podarilo uzavrieť až v júli tohto roku.
Pán Čaplovič, neváhajte!
Dejepis - „predmet, ktorý vychováva k vlastenectvu a tvorbe svetonázoru,
a preto ho treba vyučovať po maďarsky...“
27. septembra 2012 - (Pavol Žibrita - pavolzibrita.blog.sme.sk)
„Maďarsko sa obnoví!“, „Nové Maďarsko!“, „Žijeme v revolučnej dobe!“ Tak takéto a im podobné pútače vás v Maďarsku vítajú na každom kroku. A tak sa tu obnovuje, a hlavne centralizuje všetko, čo sa len dá. Výnimkou nie je ani školstvo... Nielenže školy znovu preberá štátny aparát, a tak aj v najzapadlejšom kúte Maďarska vymenuje riaditeľa školy ministerstvo, ale podľa najnovšieho návrhu štátnej tajomníčky Ministerstva ľudských zdrojov Róžiky Hoffmanovej (Hoffman Rózsa) treba „obnoviť” aj vyučovanie na dvojjazyčných, čiže aj na národnostných školách. V duchu revolučných tradícií súčasnej vlády a spôsobom: „Čo sa babe (Róžike) zachcelo, to sa babe prisnilo”, sa pripravuje vládne nariadenie, podľa ktorého sa od šk. r. 2013/14 bude (musí) dejepis vyučovať len v maďarskom jazyku! Dôvod? Podľa Hoffmanovej: „...ide o predmet, ktorý vychováva k vlastenectvu a tvorbe svetonázoru, a preto ho treba vyučovať po maďarsky.” Zdá sa, že aj tých pár žiakov, ktorí chodia do takýchto dvojjazyčných a národnostných škôl, treba „prevychovať”, lebo ak sa dejepis nebudú učiť po maďarsky, ale „iba” po nemecky, anglicky, srbsky, rumunsky či nebodaj po slovensky, nebudú z nich dobrí vlastenci! Hľa, vykľulo sa šidlo z vreca! Dejepis v Maďarsku nie je dejepis, ale výchova k vlastenectvu! Ani by to nevadilo, veď to už aj tak všetci dávno vieme! Nakoniec postačí, ak sa tie dnešné dejepisné učebnice trochu upravia, a hneď z nich môže byť Vlastenecká výchova. Lenže potom by bolo potrebné napísať nové normálne učebnice dejepisu, a to zatiaľ táto vláda nemá v pláne „obnovy Maďarska.” Takže, čo sa nás týka. Pán Čaplovič, neváhajte! Okamžite začnite pripravovať návrh do vlády, aby sa od šk. r. 2013/14 aj na Slovensku vyučoval dejepis iba v slovenskom jazyku bez ohľadu na to, o akú školu ide, a basta! Alebo nech sa to dotýka iba tých maďarských? Veď prečo by sa mal dejepis na Slovensku vyučovať po maďarsky? Ta ne? Pani Hoffman(ová) to naisto pochopí.
Náhubkový zákon v praxi
1. októbra 2012 - (Štefan Markuš - Pravda)
V Maďarsku po prijatí mediálneho zákona, podľa ktorého môže štát médiám udeľovať obrovské pokuty a požaduje od nich „poskytovanie vyváženého spravodajstva“, je sloboda médií značne limitovaná. Jedným z príkladov sú pretrvávajúce naťahovačky okolo opozičnej stanici Klubrádió. Jeho licenčné práva vysielať na frekvencii 95,3 MHz zanikli už vlani vo februári a podľa nového mediálneho zákona o obnovenie práv sa musí uchádzať v súbehu. Rada pre médiá vyhlásila v júli 2011 tender a za víťaza označila Autorádió. Klubrádió sa umiestnilo na druhom mieste. Proti rozhodnutiu sa odvolalo a súd uznal jeho argumenty za oprávnené. Uznesením zrušil výber rady s poukázaním na procesné chyby, ktorých sa dopustilo Autorádió. Rada vyhlásila súbeh za neplatný, lebo vraj nemal víťaza. S druhým v poradí odmietla uzavrieť zmluvu. Nasledovali ďalšie dve odvolania. Súd trikrát potvrdil, že Klubrádió vyhralo. Problémom je, že rada ignoruje výroky súdu. Argumentuje tým, že neexistujú jasné rozhodnutia, ktoré by formálne a jednoznačne prisúdili víťazstvo Klubrádiu. Ak by vraj boli, potom by neboli zákonné prekážky, aby ho uznala za víťaza súbehu. Podľa opozície je to výhovorka. Vedenie Klubrádia opakovane tvrdí, že rada teraz už nemá inú možnosť, len ich vyhlásiť za oprávneného víťaza. Realizáciou uznesení súdu by sa tak naplnili požiadavky ústavy Maďarska o slobode prejavu aj mediálneho zákona o zastúpení pluralitných prvkov v médiách. Klubrádió sa počas prebiehajúcich existenčných zápasov dostalo do finančnej tiesne. Vedenie navyše musí po uplynutí 60 dní podať vždy novú žiadosť o predĺženie licencie. Rada im dosiaľ desaťkrát vyhovela. Klubrádió namieta aj proti diskriminácii a hovorí, že rada by mala konať nezávisle a zvážiť udelenie licencie na požadovanom frekvenčnom pásme bezplatne, keďže iné spravodajské rádiá v Budapešti takéto privilégiá majú. Celý proces je generovaný dikciou nového mediálneho zákona a je pokračovaním zámeru jednofarebnej vlády trestať opozičné médiá. Silný protest zaznel už vo februári tohto roka, keď vplyvné osobnosti navrhli, aby USA obnovili vysielanie Slobodnej Európy v maďarčine. Washington Post zverejnili projekt Marka Palmera (bývalý veľvyslanec USA v Maďarsku), Miklósa Harasztiho (bývalý predstaviteľ OBSE pre slobodu médií) a Charlesa Gatiho (profesor Univerzity J. Hopkinsa) a zdôvodnili, že Orbánova vláda zákonom obmedzuje slobodu médií. Vysielanie na frekvencii 95,3 MHz má síce dosah len v oblasti veľkej Budapešti, ale podľa spoľahlivých výskumov ho počúva denne viac ako pol milióna poslucháčov. Maďarsko má s ovplyvňovaním verejnej mienky médiami historickú skúsenosť. Revolúcia v roku 1956 bola aj mediálnou: rádiom sa organizovali protesty, presúvali sa zbrane, zásobovali povstalcov potravinami. Maďari vedeli, koľko ľudí zomiera na uliciach, koľko obväzového materiálu a krvi potrebuje tá a tá nemocnica či ulica. Maďari veria hlasu z rádia. Slovenský občan sa oprávnene pýta: Bojí sa Orbán priaznivcov Klubrádia? Franklin D. Roosevelt v roku 1941 hovoril v Kongrese o hodnotách slobody, na ktorých stojí jeho vláda. Na prvom mieste spomenul slobodu slova, potom slobodu vierovyznania, ďalej slobodu „od nedostatku“ a nakoniec slobodu „od strachu“. Poradím vyjadril americký ideál slobody. Dve slobody od niečoho (chudoby a strachu) a dve k niečomu (slova a náboženstva). Obmedzovať v 21. storočí slobodu slova je návratom k niečomu, čomu stredná Európa už prestala rozumieť. Dúfajme, že maďarský náhubkový zákon nie je reálnou cestou do chudoby a strachu.
Začal sa proces voči Maďarsku, ktoré znížilo dôchodkový vek sudcov
1. októbra 2012 - (tasr)
Na Európskom súdnom dvore (ESD) v Luxemburgu sa dnes popoludní začal proces Európskej komisie voči Maďarsku, ktoré znížilo vek odchodu sudcov do dôchodku. Proces iniciovala EK, podľa ktorej skorší povinný odchod sudcov do dôchodku vo veku dovŕšených 62 rokov, zavedený v rámci reformy justície, je protizákonný. Maďarský verejnoprávny rozhlas MR v tejto súvislosti uviedol, že EK najskôr 18. júna oznámila, že voči Maďarsku začne právne konanie, okrem iného aj z dôvodu zavedenia skoršieho odchodu sudcov do dôchodku. Potom komisia požiadala ESD, aby sa k tejto otázke vyjadril v zrýchlenom konaní. Brusel na súde vyjadril názor, že v tomto prípade ide o zakázanú diskrimináciu na základe veku a nariadenie týkajúce sa sudcov protirečí aj pripravovanej reforme dôchodkového systému v Maďarsku, podľa ktorého všeobecný vek odchodu do dôchodku by mal byť 65 rokov. V zmysle zákona by do konca tohto roka muselo odísť skôr do dôchodku 236 sudcov, prokurátorov a notárov, čo je zhruba desať percent ich celkového počtu. Maďarský ústavný súd 16. júla so spätnou platnosťou zrušil nový systém skoršieho odchodu sudcov do dôchodku. Podľa následného vyjadrenia maďarského premiéra Viktora Orbána však systém zostane zachovaný, vláda ho totiž chce zosúladiť reformu justície s dôchodkovou reformou. Vek pre odchod sudcov do dôchodku bol v Maďarsku doposiaľ 70 rokov. V zmysle novej ústavy, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2012, a príslušného justičného zákona sa služobný pomer skončí najneskôr koncom roka všetkým sudcom, ktorí dovŕšia v danom roku 62 rokov. Neskôr sa táto hranica mala posunúť na vek 65 rokov v súlade so všeobecnými pravidlami odchodu do dôchodku v krajine.
Maďarská vláda chce zakázať hracie automaty mimo kasín
1. októbra 2012 - (sita)
Maďarská vláda predložila parlamentu novelu zákona o hazardných hrách, ktorého súčasťou je celoplošný zákaz prevádzkovania hracích automatov v pohostinstvách alebo kaviarňach. V pondelok o tom informoval šéf kancelárie maďarského premiéra János Lázár. Opatrenie by sa podľa neho malo týkať všetkých podnikov okrem zariadení, ako sú kasína, ktoré fungujú na základe špeciálnej koncesie. Vláda chce týmto spôsobom čeliť bližšie nešpecifikovaným nebezpečenstvám pre národnú bezpečnosť, ktoré údajne súvisia s hazardným priemyslom. Radikálny návrh Lázár predstavil po mimoriadnom zasadnutí kabinetu, ktoré v pondelok ráno zvolal premiér Viktor Orbán. Počet hracích automatov v krajine už podľa neho vďaka predošlým opatreniam poklesol z 25 000 na 4500, gamblérstvo medzi najchudobnejšími obyvateľmi je však napriek tomu stále rozšírené. Očakáva sa, že parlament novelu prerokuje v zrýchlenom konaní a hlasovať o nej bude už v utorok. Do platnosti by mala vstúpiť do konca októbra. Spôsobený výpadok v príjmoch do štátneho rozpočtu je odhadovaný na 20 až 30 miliárd forintov (70 až 105 mil. eur) a Orbánova vláda ho chce vykryť zdanením hazardných hier na internete.
Maďari hovoria o odtrhnutých územiach, SNS vyzýva Lajčáka
30. septembra 2012 - (sita)
Slovenská národná strana (SNS) vyzýva Ministerstvo zahraničných vecí SR, aby sa jeho úradníci konečne zobudili zo smrtonosného spánku a začali používať voči agresívnej maďarskej politike primerané a legitímne diplomatické protiopatrenia. SNS tak reaguje na výrok maďarského vicepremiéra Zsolta Semjéna aj na adresu Slovenska, ktorý hovoril o „odtrhnutých územiach“ a „možnej odpovedi na Trianon“. Podľa SNS je to jasným porušením Trianonskej mierovej zmluvy, základnej Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou (1995) a Dohovorom medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva (1960). Opakované vyjadrenia maďarských politikov podľa predsedu SNS Jána Slotu jednoznačne ukazujú, že orbánovskej politike ide o územné nároky voči okolitým štátom, ktoré kopírujú nároky fašistického horthyovského Maďarska. „Je smutné, že maďarský vicepremiér si pri slovenskom mlčaní dovolí potvrdiť štátnu propagandu a zasahovanie do vnútorných záležitostí zvrchovaných štátov v otázke dvojakého občianstva,“ povedal. Podľa SNS sa Slovensko ani iné štáty nemôžu zmieriť s prísahami vernosti svojich štátnych občanov ich „novej vlasti“, keďže tento termín evokuje politiku nacizmu v rokoch 1933-38, keď sa hitlerovské Nemecko chystalo na vojnu so susedmi. Maďarský vicepremiér podľa agentúry nedávno upozornil, že na „odtrhnutých územiach“ sa asimilácia veľmi urýchlila. Zvrátiť tento trend je podľa neho možné iba silným impulzom, ako je napríklad udeľovanie občianstva. Podľa neho „to je možná odpoveď na Trianon“.
Martonyi: Vzťahy Maďarska s Rumunskom sa dostali do citlivej fázy
1. októbra 2012 - (tasr)
V uplynulých mesiacoch sa vzťahy medzi Maďarskom a Rumunskom dostali do citlivej fázy, vyhlásil dnes v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi po schôdzke so šéfom rumunskej diplomacie Titusom Corlateanom. „Mnohí sme sa domnievali, že môžu byť ohrozené výsledky dosiahnuté v posledných rokoch,“ citovala vyjadrenie maďarského ministra maďarská tlačová agentúra MTI. Vo vzťahoch Maďarska a Rumunska musia podľa Martonyiho prevažovať aj naďalej spoločné záujmy. Ministri sa dohodli, že otvorené otázky, ktoré sa dotýkajú najmä oblasti národnostných menšín, budú riešiť prostredníctvom dialógu. Corlatean pripomenul, že Rumunsko pred desiatimi rokmi podpísalo s Maďarskom vyhlásenie o strategickom partnerstve. „Túto dohodu treba posilniť vo všetkých oblastiach,“ zdôraznil rumunský minister, podľa ktorého však Budapešť by mala pri riešení otvorených otázok zohľadniť citlivosť Rumunska. V čase prichádzajúcich jesenných parlamentných volieb v Rumunsku by bolo potrebné vnútropolitické a menšinové záležitosti oddeliť, dodal. Citlivosť na národnostné menšiny je obojstranná, poznamenal Martonyi, ktorý požiadal rumunského rezortného partnera, aby rumunská vláda patrične vnímala obavy a nároky maďarskej menšiny žijúcej v Rumunsku. Rumunsko podľa Corlateana ponúklo maďarským diplomatom miesto v sídle svojho zastupiteľstva v Bagdade. Maďarsko odtiaľ stiahlo diplomatov vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v roku 2005. Šéfa rumunskej diplomacie prijal v Budapešti na zdvorilostnej návšteve aj premiér Viktor Orbán a predseda parlamentu László Kövér.
Košice - Medzinárodný ekumenický koncert podporil dialóg a toleranciu
30. septembra 2012 - (tasr)
Podporiť dialóg a toleranciu medzi národmi a náboženstvami je odkazom Medzinárodného ekumenického koncertu sakrálnych spevov, ktorý sa dnes uskutočnil v košickom Štátnom divadle. Výťažok z dobrovoľného vstupného bude venovaný na nákup potravinovej pomoci pre nemajetné rodiny v Sýrii. Medzi hosťami 8. ročníka podujatia bol aj osobný legát jordánskeho princa a exminister zahraničných vecí Jordánska Kámil Abú Džábir. Tradíciu ekumenických koncertov za účasti predstaviteľov piatich najväčších kresťanských cirkví a židovskej náboženskej obce na Slovensku založil Inštitút Naše Aktivity Pre Slovensko (NAPS). Podľa jeho prezidenta Petra Soleja je poslaním podujatia umením spájať ľudí a prehlbovať dialóg, ako aj toleranciu medzi národmi a stúpencami rôznych náboženských tradícií. „Myslím si, že je to veľmi aktuálne podujatie, osobitne v kontexte dnešného sveta, ktorý je postavený na svetských hodnotách, kde vidíme sekularizáciu v každom zmysle slova, a vo svete, bohužiaľ, aj veľkých nepokojov,” uviedol Solej pre TASR. Ocenil pritom, že na tohtoročné podujatie vyslal svojho legáta jordánsky princ Hasan bin Talál, ktorého vo svete oceňujú za podporu mierových aktivít na Blízkom východe, humanitárnych projektov a medzináboženského dialógu. „Je to také ďalšie premostenie spolupráce strednej Európy s arabským svetom, pretože k prvému došlo už v roku 2010, keď sa na koncerte zúčastnil gréckokatolícky melchitský patriarcha Gregor III. zo Sýrie,” uviedol prezident NAPS. Na koncerte zazneli skladby v podaní chrámových zborov, spevákov a hudobníkov zo Slovenska, Maďarska, Ruska a Jordánska. Spestrením bolo vystúpenie jordánskej speváčky Rose Alwer, ktorá predniesla náboženské piesne v arabskom jazyku. Program vyvrcholil spoločným požehnaním hierarchami zúčastnených cirkví a modlitbou predstaviteľa Židovskej náboženskej obce v rôznych jazykoch. Bývalý šéf jordánskej diplomacie Džábir ocenil myšlienku dialógu a medzináboženskej tolerancie. „Tento koncert je ako plameň svetla v tme a problémovom svete, dávajúci moment krásy a mieru,” povedal v príhovore. Bývalému prezidentovi SR Rudolfovi Schusterovi na záver podujatia udelili čestné členstvo Inštitútu NAPS.
Novozámčania si uctia pamiatku A. Bernoláka omšou i konferenciou
30. septembra 2012 - (tasr)
Vedeckou konferenciou o živote a diele Antona Bernoláka, slávnostnou svätou omšou a položením vencov k soche Bernoláka si Novozámčania uctia pamiatku kodifikátora spisovnej slovenčiny, učiteľa a kňaza, ktorý dlhé roky pôsobil práve v Nových Zámkoch. Slávnostnú svätú omšu pri príležitosti 250. výročia narodenia a 215. výročia príchodu Antona Bernoláka do Nových Zámkov bude 7. októbra v rímskokatolíckom farskom kostole celebrovať nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák. Súčasťou osláv bude uvedenie príležitostnej poštovej pečiatky na Mestskom úrade v Nových Zámkoch. Anton Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 v Slanici, zaniknutej obci v okrese Dolný Kubín. Do Nových Zámkoch prišiel v roku 1797 na základe konkurzu na uvoľnené miesto na fare. V čase jeho príchodu patrili fara a kostol k výstavnejším stavbám mesta, boli však značne zanedbané. Jednou z prvých úloh Bernoláka bola oprava budov a usporiadanie farského hospodárstva. Kostol a kláštor františkánov nepatrili do kompetencie fary, mali však veľký význam v tom, že sa v nich konali bohoslužby prevažne v slovenskom jazyku a Slováci ich navštevovali vo veľkom počte. V roku 1810 postihol Nové Zámky ničivý požiar. Zachvátil aj kostol a faru, spôsobil veľké škody na oboch budovách a na celom hospodárskom dvore. Zničil takmer celý Bernolákov osobný majetok - zemiansky armáles, rukopisy, tlače a predmety osobnej potreby. Bernolákov život, poznačený nezhodami s mestom, mestskou radou a rodinnými problémami, ukončila náhla smrť 15. januára 1813. Pochovaný bol na kamennom cintoríne, dnešnom Bernolákovom námestí. Keď cintorín likvidovali, jeho telesné pozostatky vyzdvihli a opätovne pochovali pri kaplnke Svätej Trojice. Kaplnku dal postaviť Jakub Škultéty. Na počesť zosnulých, ktorí sú pochovaní v kaplnke, dal novozámocký farár Ján Fábián umiestniť na kaplnku pamätnú tabuľu s maďarským textom. V roku 1923 bola na kaplnku umiestnená tabuľa so slovenským nápisom.
Nové Zámky - Do ulíc mesta sa vrátia turecké vojská
30. septembra 2012 - (tasr)
Tradíciu stredoveku s dobovými vojenskými tábormi i rekonštrukciami bojov oživia v Nových Zámkoch Novozámocké hradné hry. Druhý ročník hier nadväzujúcich na históriu tureckej nadvlády organizuje v rámci projektu Festival tradícií a generácií partnerských miest EÚ Mesto Nové Zámky. Na medzinárodnom projekte spolupracujú maďarské mestá Tát, Naszály i družobný Fonyód spolu s českým družobným mestom Znojmo. Projekt je financovaný s podporou Európskej komisie. Hradné hry sa vrátia do parku na Bernolákovom námestí po dvoch rokoch 5. októbra. Podujatie otvorí sprievod historických vojsk mestom. Hlavný program v sobotu 6. októbra ponúkne návštevníkom pohľad do života obyvateľov troch vojenských táborov, ukážky z výmeny vojenskej stráže za sprievodu dobovej vojenskej hudby, organizovaného presunu vojsk i vysielania vojenských poslov. Súčasťou podujatia je i prezentácia dobových bazárov a trhu s dobovými remeselníckymi výrobkami. Samotné boje sú zaradené do troch cyklov, Tanec hajdúchov, Víťazstvo Turkov a finálna Porážka Turkov. Program vyvrcholí ohňovou šou a večierkou v táboroch.
Najvýznamnejším rodákom obce Štós bol spisovateľ Zoltán Fábry
29. septembra 2012 - (tasr)
Najvýznamnejším rodákom obce Štós (v okrese Košice - okolie) bol spisovateľ Zoltán Fábry. Narodil sa (1897) aj zomrel (1970) v tejto obci. Štósania v dome, v ktorom prežil veľkú časť svojho života, zriadili akési múzeum, Pamätný dom Zoltána Fábryho. Ako povedala sprievodkyňa Pamätného domu Alica Schreiberová, Fábry je známy viac v Maďarsku, ako na Slovensku, pretože tvoril práve v tomto jazyku. „Pamätám si ho aj osobne, viac mu však pomáhala moja mama. Starý pán Fábry ovládal niekoľko jazykov, ale po slovensky vedel len niekoľko slov,“ dodala Schreiberová. Na priečelí domu sa nachádza busta umelca a pamätná tabuľa. Expozícia, ktorá je venovaná tomuto protifašistickému spisovateľovi, obsahuje napríklad aj jeho knižnicu s vyše 10.000 zväzkami kníh, ale aj s osobnými vecami autora. Nachádza sa tu aj unikátne zdobený strop. „Má už 180 rokov a je v pôvodnom stave. Odkedy bol dom postavený, strop obnovovaný nebol,“ uviedla Schreiberová. Od roku 1970, kedy Zoltán Fábry zomrel, sa tam takmer nič nezmenilo. Na poličke nad lavórom je dokonca ešte kozmetika, ktorú používal. Je tu tiež posteľ, na ktorej sa narodil, spával, aj zomrel, jeho písací stroj, obrazy a plastiky ako dary od priateľov z oblasti umenia, fotografie rodičov a ďalšie drobnosti, ktorými sa autor rád obklopoval. Nechýba tam napríklad čutora, ktorú Fábry používal počas bojov v prvej svetovej vojne. Na almare sa nachádza aj posmrtná maska spisovateľa, ktorú zhotovil jeho osobný priateľ, košický akademický sochár Vojtech Löffler. Zoltán Fábry študoval v Rožňave a v Budapešti, odkiaľ počas I. svetovej vojny narukoval do armády. Počas extrémnych a dlhotrvajúcich bojov v zákopoch ochorel na tuberkulózu. Po návrate sa chodieval často liečiť do Vysokých Tatier. Bol činný ako publicista, do dejín literatúry však vstúpil predovšetkým dielami Obvinený prehovorí (1946), Pravda myšlienky a mieru (1958), Vox humana Košice (1964) a Naša vlasť Európa (1967). Jeho diela sa vyznačujú najmä kritikou spoločenských pomerov, kde nad hľadaním ľudského prístupu víťazia ideológie bez rešpektu potrieb obyčajného človeka. Bol veľkým odporcom fašizmu. Pamätný dom spisovateľa je dnes majetkom Csemadoku v Moldave nad Bodvou. Tejto organizácii umelec svoj dom odkázal, pretože nemal žiadnych potomkov.
Expert na predaj Tamás Kasza po prvýkrát na Slovensku
29. septembra 2012 - (Martin Mišík - blog.etrend.sk)
Tamás Kasza začal byť na Slovensku známy až po vydaní jeho knihy “Techniky uzatvárania predaja” v slovenčine (v Maďarsku sa ich zatiaľ predalo vyše 15 tisíc). Jeho 2-dňový seminár, ktorý malo možnosť v Bratislave vidieť spolu až 60 účastníkov-podnikateľov a obchodníkov z rôznych branží, sa niesol v podobnom duchu, pod názvom: “Efektívne techniky uzatvárania predaja”. Krátke zhodnotenie seminára: úplne sa odlišoval od toho, na čo sme boli na Slovensku doteraz zvyknutí. Vychádza zo svojich takmer 20-ročných skúseností a z vlastného výskumu psychológie predaja. Stratégia predaja, ktorú nám predstavil, je jedinečná tým, že vychádza z dôkladnej znalosti uvažovania zákazníka v dnešných časoch. T. Kasza nám popísal hlavný dôvod, prečo mnohé obchodné rozhovory končia neúspechom. Dôvod, ktorého si často ani sám zákazník nie je vedomý. Tobôž nie predajca. (Z pochopiteľných dôvodov ho tu neprezradím.) Pre mnohých účastníkov, vrátane mňa, to bol ten chýbajúci kamienok do skladačky úspešného predaja. U svojich klientov v Maďarsku vďaka tejto stratégii dosahuje skvelé výsledky (niektorí vďaka nej zvýšili svoj predaj 2-4 násobne). Celkovo nám popísal 15 krokov uzatvárania predaja, ktoré v správnom poradí výrazne zvyšujú šancu na úspešný výsledok. Pre mňa osobne to bol v niektorých bodoch zásadne iný pohľad na predaj. Aj po všetkých tých rokoch skúseností v obchode. Konečne niekto posunul obchodnícke vzdelávanie na novú úroveň! Nebojím sa tvrdiť, že vďaka týmto informáciám nastane onedlho nová éra predaja na Slovensku…
Medzivládna dohoda o moste do Maďarska cez Komárno je na spadnutie
1. októbra 2012 - (tasr)
Dohoda medzi slovenskou a maďarskou vládou o výstavbe mosta ponad Dunaj z Komárna do Komáromu sa blíži k podpisu. Predstavitelia obidvoch štátov ju pravdepodobne uzatvoria už v utorok (2.10.). „Je dosť možné, ak to zvládneme z hľadiska protokolárnej časti, že v utorok počas mojej návštevy obce Mlynky v Maďarsku, kde budem otvárať dom Slovákov, a kde bude prítomný aj predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, podpíšeme túto dohodu medzi vládami,” skonštatoval premiér Robert Fico (Smer-SD) po tom, ako vláda na piatkovom (28. 9.) rokovaní schválila návrh dohody. Celkové náklady na vybudovanie mosta sa pohybujú na úrovni približne 35 miliónov eur. „Je obrovská šanca, že takmer 95 % všetkých nákladov spojených s mostom by sa mohli prefinancovať z európskych fondov alebo inštitúcií, ktoré poskytujú na tento účel dotácie,” priblížil Fico. Podľa opozičného poslanca za Most-Híd Arpáda Érseka, ak by išlo všetko podľa plánov, most by sa mohol začať stavať v roku 2014 a financoval by sa tak z eurofondov z ďalšieho programového obdobia. Výstavba nového mosta je podľa neho pre región veľmi dôležitá, keďže starý je prechodný len pre osobnú dopravu a chodcov. Nákladné autá po ňom jazdiť nemôžu. „Ďalšie mosty sú potom len v Medveďove a Bratislave,” opísal Érsek.
Komárno a Komárom bude spájať ďalší most
29. septembra 2012 - (sita)
Ministri na piatkovom mimoriadnom rokovaní schválili návrh na uzavretie Dohody medzi vládou SR a Maďarska o výstavbe cestného mosta cez Dunaj medzi mestami Komárno a Komárom. Nevyhnutnosť ďalšieho mostného spojenia medzi týmito mestami vláda odôvodňuje neustálym nárastom intenzity dopravy. Predpokladané celkové náklady každej strany na stavbu mosta a nadväzujúcej komunikácie predstavujú takmer 37,5 mil. eur. Zo záverov dopravno-inžinierskeho posúdenia vyplýva, že najvýhodnejšie umiestnenie nového mosta je na západnej strane mesta Komárno. Tento variant je totiž je ekonomicky výhodnejší a predstavuje aj menšiu záťaž pre životné prostredie. Na aktualizáciu projektovej dokumentácie získali obe krajiny príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Návrh nestanovuje pevný termín dokončenia projektu, aby mali obe strany dostatok času na získanie ďalších finančných prostriedkov z fondov EÚ. Most bude spoločným nedeliteľným majetkom štátov zmluvných strán. Príjazdové komunikácie k mostu však Slovensko aj Maďarsko postaví z vlastných zdrojov. Proces verejného obstarávania výstavby mosta podľa dohody vypíše v mene zmluvných strán maďarská strana v súlade s predpismi verejného obstarávania Maďarska. Dôvodom pre takéto rozhodnutie je ochota maďarskej strany a jej dobré skúsenosti s procesom verejného obstarávania podľa kritérií EÚ pri výstavbe mostov cez rieku Ipeľ. Zákony regulujúce verejné obstarávanie v oboch členských krajín EÚ sú totiž podobné.
Od jari sa obnoví ďalšia vodná cesta cez Dunaj
26. septembra 2012 - (tasr)
Medzi obcou Kravany nad Dunajom v okrese Komárno a maďarským mestom Lábatlan sa obnoví vodná preprava osôb po Dunaji. TASR to potvrdil starosta obce Gabriel Duka. „Medzi susednými osídleniami bola už aj pred niekoľkými sto rokmi zabezpečená vodná preprava. Prechod bol zrušený po skončení druhej svetovej vojny. Po zmene režimu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou sa obnovil prechod cez rieku aj v našom regióne,” uviedol starosta s tým, že na obidvoch stranách Dunaja vybudovali malý prístav. Podľa jeho ďalších slov podarilo sa im v tom čase získať jeden čln bývalej pohraničnej stráže, ktorý prevážal cestujúcich pravidelne a intenzívne sa využíval. Obyvatelia Kravian chodili za prácou do mesta Lábatlan. Po hospodárskej kríze sa zrušilo niekoľko pracovných miest aj v Maďarsku, takže loďka premávala už len sporadicky. „V roku 2008 v rámci slovensko-maďarskej cezhraničnej spolupráce sme podali spolu s Lábatlanom projekt a z fondov Európskej únie sme získali finančné prostriedky. Po verejnom obstarávaní sa začala realizácia. Hodnota výstavby na našej strane je 287.000 eur a na maďarskej 133 miliónov HUF (460.000 eur),” pokračoval Duka s tým, že ide o výstavbu dvoch totožných prístavov. Slovenská strana zabezpečuje okrem výstavby prístavu aj rekonštrukciu 12-miestneho člna, ktorý môže prepravovať aj bicykle. Plavidlo bude schopné premávky za každého počasia, bude vybavené aj radarom. Na maďarskej strane sa vybuduje parkovisko a zvýšená príjazdová cesta, aby sa mohla premávka zabezpečovať aj pri vysokej vodnej hladine Dunaja. Medzi mestami Komárno a Štúrovo je to jediná možnosť ako sa dostať na druhú stranu rieky. „Čo pokladáme za veľmi dôležité, je skutočnosť, že okrem prepravy osôb z jednej strany rieky na druhú v prístavoch môžu zakotviť na obidvoch stranách aj väčšie výletné lode, čo pre nás znamená oživenie turizmu v našom regióne,” konštatoval starosta. Projekt plánujú ukončiť do konca tohto roka. „Pravidelná premávka sa začne od apríla 2013. Podľa našich predstáv plavidlo bude premávať denne trikrát a po získaných skúsenostiach upravíme cestovný poriadok podľa požiadaviek cestujúcich,” zakončil.
Ľudia budú naďalej prichádzať o slovenský pas, ak prijmú iné občianstvo
26. septembra 2012 - (tasr)
Ľudia, ktorí prijmú občianstvo iného štátu, budú aj naďalej prichádzať o slovenský pas. Poslanci Národnej rady SR totiž odmietli novelu zákona o štátnom občianstve z dielne OĽaNO. Obyčajní ňou chceli zabrániť odoberaniu slovenských pasov a tiež vrátiť slovenské občianstvo tým, ktorí oň prišli prijatím cudzieho občianstva napriek tomu, že mali na dotyčný štát reálne väzby. Opätovné získanie občianstva pre tých, ktorí oň prišli od 17. júla 2010 do 31. októbra 2012, malo byť oslobodené od správnych poplatkov. Z odmietnutého návrhu Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča vyplýva, že nárok na vrátenie slovenského pasu mal mať ten, kto nadobudol občianstvo cudzieho štátu, v ktorom mal povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt po dobu najmenej 12 mesiacov a zároveň splní niektorú z nasledujúcich podmienok. Buď bol v danej krajine zamestnaný v riadnom pracovnom pomere po dobu najmenej 12 mesiacov, alebo tam študoval dennou formou štúdia po dobu najmenej jedného roka. Nárok na vrátenie mal mať aj vtedy, ak v tejto krajine aspoň jeden rok pred nadobudnutím tamojšieho občianstva aktívne podnikal, vykonával charitatívnu, misijnú či vrcholovú športovú činnosť, riadnu osobnú starostlivosť o svoje dieťa vo veku do troch rokov alebo o svoje dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, resp. sa tam narodil niekto z jeho rodičov. Od 1. novembra 2012 malo zároveň platiť, že v prípade splnenia týchto podmienok slovenský občan o svoj pas nepríde. Poslanci NR SR sa súčasný zákon o štátnom občianstve, ktorý presadila ešte prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD), usilovali zmierniť niekoľkokrát, avšak vždy neúspešne. Nepodarilo sa to ani za vlády Ivety Radičovej, keď mali stredopravé strany väčšinu. Proti súčasnej právnej norme najostrejšie vystupuje Most-Híd, ktorého poslanec Gábor Gál zastupuje skupinu členov zákonodarného zboru v konaní pred Ústavným súdom (ÚS) SR. Tí sa na túto inštitúciu obrátili s podozrením protiústavnosti existujúcej novely. Plénum ÚS SR prijalo podanie skupiny 30 poslancov na ďalšie konanie. Ich žiadosti na pozastavenie účinnosti niektorých ustanovení zákona o štátnom občianstve však súd nevyhovel. NR SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve v máji 2010 ako reakciu na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Podľa schválenej úpravy je strata štátneho občianstva SR možná v dvoch prípadoch, dovtedy sa tak mohlo stať iba prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť. Po novom občan SR automaticky stráca slovenské občianstvo, ak dobrovoľne požiada o iné. Strata sa nevzťahuje na nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením.
O maďarské občianstvo požiadalo už 320-tisíc zahraničných Maďarov
25. septembra 2012 - (čtk)
Budapešť za takmer 21 mesiacov od zavedenia zákona, ktorý etnickým Maďarom žijúcim v zahraničí umožňuje získať maďarské občianstvo v zjednodušenom konaní, eviduje 320-tisíc žiadostí. Informoval o tom maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. Podľa už skorších vyhlásení ministerského splnomocnenca pre otázky spojené s občianstvom Tamása Wetzela vláda očakávala, že za prvý rok požiada o občianstvo 250-tisíc až 400-tisíc zahraničných Maďarov. Prísahu novej vlati doteraz zložilo 270-tisíc ľudí a viac ako polovica z nich požiadala tiež o zmenu mena, povedal v pondelok Semjén. Dodal, že kabinet premiéra Viktora Orbána do konca svojho vládneho mandátu v roku 2014 očakáva, že počet žiadostí o občianstvo v zjednodušenom konaní dosiahne pol milióna. Semjén uviedol, že odmietli menej ako 0,05 percenta záujemcov. V týchto prípadoch uchádzači o štátnu príslušnosť nedokázali úradom predložiť dokumenty o svojom etnickom pôvode, alebo prepadli na skúške z maďarčiny.Tieto dve podmienky sú pre získanie maďarského občianstva v zjednodušenom konaní kľúčové. Niekoľko málo ľudí tiež Budapešť odmietla pre záznamy v trestnom registri a pre to, že by mohli predstavovať hrozbu pre bezpečnosť štátu. Najviac nových Maďarov pochádza z rumunského Sedmihradska a srbskej Vojvodiny, kde je maďarská menšina najpočetnejšia. Odhaduje sa, že mimo Maďarska s desiatimi miliónmi obyvateľov žije v zahraničí asi päť miliónov Maďarov. Početná menšina Maďarov obýva tiež juh Slovenska, o tejto skupine sa však Semjén nezmienil. Vzťahy medzi Budapešťou a Bratislavou sú tradične komplikované. Slovensko v reakcii na zmienenú maďarskú normu prijalo novelu zákona, tzv. „protizákon”, podľa ktorého majú Slováci nadobudnutím cudzieho občianstva prísť až na výnimky o slovenskú štátnu príslušnosť. Na Slovensku tak o občianstvo doteraz prišlo zhruba tristo ľudí. Maďari na Slovensku predstavujú takmer desať percent z 5,4 milióna obyvateľov.
V Maďarsku sa začal súd v prípade úniku jedovatého kalu
25. septembra 2012 - (tasr)
V maďarskom meste Veszprém sa začal súdny proces v prípade úniku jedovatého červeného kalu. V pondelok v prvý rokovací deň oboznámili obvinených so spisom obžaloby. Konštatuje sa v ňom, že vedenie hlinikárne v meste Ajka, patriacej spoločnosti MAL, nesie zodpovednosť za tragédiu, ktorá sa stala 4. októbra 2010. Na dnešnom pojednávaní už vypočúvali obvinených. Po pretrhnutí hrádze odkaliska zahynulo desať osôb, 200 ľudí utrpelo zranenia a zničených bolo viac ako 100 domov. Obrovské škody vznikli aj na životnom prostredí. Zodpovedných obvinili aj zo zlého nakladania s odpadom. Prokuratúra ešte v januári žiadala pre všetkých obvinených nepodmienečný trest odňatia slobody a zároveň skonštatovala niekoľko zlyhaní zo strany spoločnosti MAL. Proces sleduje na monitoroch v oddelenej miestnosti niekoľko desiatok novinárov. Fotoreportéri a kameramani môžu byť v pojednávanej sále. Obvinení nesúhlasili, aby ich tváre zaznamenali kamery, poškodení nemali námietky. Jedovatý kal postihol viac obcí, najviac dediny Kolontár, Devecser a Somlóvásárhely. Únik červeného bahna sa stal najhoršou ekologickou katastrofou v novodobých dejinách Maďarska.
Maďarsko začalo súdiť vinníkov najhoršej ekologickej havárie
24. septembra 2012 - (sita)
Šéf maďarskej hlinikárne v meste Ajka, ktorá nesie zodpovednosť za hromadný únik jedovatého kalu spred dvoch rokov, sa spolu s ďalšími obvinenými postavil v pondelok pred súd v meste Veszprém. Obvineným prečítali žalobu z usmrtenia z nedbanlivosti, spôsobenia materiálnych a finančných škôd veľkého rozsahu, zlé nakladania s odpadom a ohrozenia verejnosti ako aj poškodenia životného prostredia, za čo prokuratúra žiada pre všetkých nepodmienečný trest odňatia slobody. Prokuratúra skonštatovala viaceré zlyhania zo strany spoločnosti prevádzkujúcej hlinikáreň. Jedovatý obsah odkaliska po pretrhnutí hrádze zaplavil viacero obcí a zamoril vodné toky ako aj niekoľko desiatok štvorcových kilometrov pôdy. Únik sa tak stal najhoršou ekologickou katastrofou v maďarských dejinách. Prokuratúra uvádza, že v dôsledku havárie zahynulo desať ľudí a viac ako 200 utrpelo ujmu na zdraví. Spoločnosti MAL v septembri 2011 nariadili vyplatiť odškodné vo výške 135 miliárd forintov, v prepočte takmer 480 miliónov eur.
Skupina MOL prepustí v Maďarsku 700 ľudí
30. septembra 2012 - (sita)
Maďarská ropná a plynárenská skupina MOL plánuje prepustiť 700 zamestnancov ako súčasť širšej reorganizácie podniku. Hovorca spoločnosti uviedol, že opatrenie zasiahne 6 až 7 % zamestnancov v Maďarsku. Cieľom reorganizácie, ktorú si podľa spoločnosti vynútili extrémne náročné podmienky na podnikanie a slabá globálna ekonomika, je zvýšiť prevádzkový zisk do roku 2014 o 500 až 550 mil. USD. Čistý zisk skupiny MOL sa v druhom štvrťrok tohto roka prepadol na 700 mil. forintov (HUF) z úrovne 54 mld. HUF v rovnakom období vlaňajška. K prudkému oslabeniu zisku prispelo najmä zníženie ťažby, straty v oblasti zásob a údržba niektorých rafinérií. MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.
Chorvátsko tlačí na maďarský MOL
27. septembra 2012 - (tasr)
Chorvátsko obnovilo tlak na maďarský ropný a plynárenský koncern MOL. Vláda v Záhrebe chce získať väčšie slovo pri rozhodovaní v petrochemickej spoločnosti INA, v ktorej má MOL kontrolný 49,1-percentný podiel. Kabinet maďarským vlastníkom INA odkázal, že riskujú konflikt s balkánskou krajinou, ak budú ignorovať záujmy chorvátskej vlády. Chorvátsky minister financií Slavko Linić vo štvrtok potvrdil, že kontrolný podiel oprávňuje MOL, aby rozhodoval o INA bez vlády v Záhrebe, ktorá má vo firme menší podiel. Dodal však, že by to znamenalo „vojnu s chorvátskym štátom”. Medzi kabinetom v Záhrebe a MOL už viac ako dva roky panujú napäté vzťahy. Maďarský koncern sa pokúsil prostredníctvom verejnej ponuky získať nadpolovičný podiel v INA. Kabinet v Záhrebe vlastní 44,84 percent akcií v petrochemickej spoločnosti, zvyšok majú v rukách menší akcionári. MOL na tieto správy reagoval vyhlásením, že nemá dôvod zvyšovať napätie vo vzťahu s Chorvátskom. Chorvátsko vlani v septembri obvinilo bývalého premiéra Iva Sanadera, že v roku 2008 prijal úplatok od MOL a umožnil koncernu získať dominantnú pozíciu v INA. Obe strany, Sanader aj maďarský koncern, to popreli. Teraz sa vláda v Záhrebe sťažuje, že MOL pri rozhodovaní obchádza jej zástupcov v predstavenstve INA a riadi celú firmu sám. A tiež, že maďarský koncern do chorvátskej firmy dostatočne neinvestuje, najmä nie do jej modernizácie.
MOL investuje v Maďarsku za tri roky 300 miliárd forintov
25. septembra 2012 - (sita)
Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL investuje v Maďarsku počas nasledujúcich troch rokov 300 mld. forintov (HUF), z ktorých polovica poputuje do prieskumu a rozvoja existujúcich rafinérií. Spoločnosť ďalej informovala, že postaví nový závod na výrobu butadiénu na východe Maďarska v hodnote 30 mld. HUF. Butadién je dôležitým prvkom pri výrobe syntetického kaučuku. „Nemáme inú možnosť, iba rásť a krízu prekonať, udržať si vedúcu pozíciu medzi európskymi rafinériami cez zrýchlenie implementácie investícií a zároveň cez znižovanie nákladov,“ povedal šéf spoločnosti MOL József Molnár. MOL ešte v auguste informovala, že v období rokov 2012 až 2014 plánuje kapitálové výdavky do 2 mld. USD ročne. Časť týchto zdrojov chce investovať do projektov v Kurdistane, Rusku, Kazachstane, Maďarsku a v Chorvátsku. Zvyšok má isť do modernizácie rafinérií na Slovensku a v Chorvátsku, do novej továrne na výrobu butadiénu a rozvoja maloobchodnej siete podniku. MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.
Maďarská centrálna banka opäť znížila kľúčovú úrokovú sadzbu
25. septembra 2012 - (tasr)
Maďarská centrálna banka pokračuje v uvoľňovaní svojej menovej politiky, aby podporila slabnúcu ekonomiku. Menový výbor banky dnes opäť znížil kľúčovú úrokovú sadzbu, už druhý mesiac po sebe, a to o 25 bázických bodov na 6,5 %. Trhy takýto vývoj očakávali, na rozdiel od mnohých analytikov, ktorí predpovedali, že banka si po augustovom znížení úroku, prvom po dvoch rokoch, urobí aspoň krátku prestávku. Medzi členmi Menového výboru banky panuje veľký rozkol, majú veľmi rozdielne názory na jej menovú politiku. Štyria z nich, ktorých do funkcie dosadil vlani parlament vďaka tomu, že vládna strana premiéra Viktora Orbána v ňom má pohodlnú väčšinu, presadzujú politiku banky orientovanú na dosiahnutie hospodárskeho rastu, zatiaľ čo zvyšní členovia Menového výboru sa zase viac sústreďujú na kontrolu inflácie.
Webmagazin.sk - TASR spustila nový portál o životnom štýle
24. septembra 2012 - (tasr)
Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) spustila nový portál o životnom štýle Webmagazin.sk. „Našou ambíciou bolo vybudovať moderný portál, na ktorom si návštevníci budú môcť prečítať odľahčené témy a kde vytvoríme aj exkluzívne reklamný a PR priestor pre propagáciu vlastných produktov a služieb a tiež aj pre našich klientov,“ povedal generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník. Nový Webmagazin.sk má dnes sedem rubrík - móda, zdravie, cestovanie, príroda, autá, technológie, biznis. Ďalšie rubriky v budúcnosti pribudnú. Jeho cieľovou skupinou je celé čitateľské internetové spektrum. Na portáli sú tiež dominujú exkluzívne fotografie od fotoreportérov TASR a svetových tlačových agentúr. „Po spustení spravodajského portálu Teraz.sk sme od čitateľov a návštevníkov pociťovali silný dopyt práve po magazínových témach. Keďže sme však chceli zachovať čisto spravodajský ráz portálu Teraz.sk, potrebovali sme pre odľahčené čítanie vytvoriť novú platformu. Chceli sme, aby mala moderný dizajn a kvalitný obsah, čo sa nám podarilo. Zároveň sme pre redaktorov TASR poskytli nový priestor na ich realizáciu, zdôraznil J. Rezník. Webmagazin.sk je už tretím internetovým projektom, ktorý v roku 2012 TASR spustila. Po marcovom rozbehu portálu Teraz.sk, v septembri TASR redizajnovala svoj korporátny web a spustila Webmagazin.sk. Okrem toho spustila mobilné aplikácie portálu Teraz.sk pre iOS a Android. Do konca roka 2012 odštartujeme ešte nový portál pre študentov Skolskyservis.sk a nevylučujeme ani ďalšie menšie internetové projekty.
kbs.sk - Biskupi vynovili svoju webovú stránku
Pre Matoviča je Most horší než SMK, Gál ho prirovnáva k Slotovi
26. septembra 2012 - (tasr)
Novela zákona o štátnom občianstve z dielne OĽaNO je diskriminačná a nerieši problém s protiústavnosťou. Tvrdia to poslanci Mostu-Híd Béla Bugár a Gábor Gál, ktorí preto návrh obyčajných odmietajú. Nazdávajú sa, že zmeny v zákone o štátnom občianstve by mali počkať do rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR. Diskusia o novele sa neskôr zvrhla na výmenu názorov medzi bugárovcami a matovičovcami. Gál prirovnal Igora Matoviča k šéfovi SNS Jánovi Slotovi a k predsedovi ĽS-HZDS Vladimírovi Mečiarovi. “Bol tu Slota a Mečiar, ktorí najlepšie vedeli, čo Maďari potrebujú. Teraz to zrazu vie Matovič,” poznamenal Gál. Bugár zdôraznil, že Matovič sa z témy občianstva snaží vytĺkať politický kapitál, lebo vie, že to ide. Matovič následne označil Most-Híd za nebezpečnejší ako SMK. Zdá sa mu totiž, že poslanec Arpád Érsek (Most-Híd) spochybnil na pôde parlamentu platnosť Benešových dekrétov, keď povedal, že jeho predkovia boli protiprávne vysťahovaní. Érseka sa následne spýtal, či to chápe správne, ten mu neodpovedal. Matovič totiž otázku položil vo svojom záverečnom slove, na ktoré poslanci už nemôžu reagovať. Bugárovci sa Matovičovým poznámkam zasmiali.
Maďari na Slovensku by chceli maďarského biskupa
24. septembra 2012 - (tasr)
Maďari na Slovensku by chceli maďarského biskupa. Vyplýva to z dokumentu Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku, ktorý dnes podpísal Most-Híd, SMK a Okrúhly stôl Maďarov žijúcich na Slovensku. „Vymenovanie maďarského biskupa, hlavného pastiera, je opodstatnená požiadavka rímskokatolíckych veriacich, ktorí za dosiahnutie tohto cieľa legitímne bojujú,” píše sa v dokumente. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Jozef Kováčik v reakcii na požiadavku uviedol, že katolícka cirkev na nedelí na maďarskú, slovenskú či inú národnú cirkev. „Preto sa ani výber kandidátov na biskupa neriadi otázkou národnosti. Kritéria k jeho výberu striktne stanovuje Kódex kanonického práva,” povedal pre TASR. Tvrdí, že KBS nemá právomoc vytvoriť funkciu biskupa, ktorý by sa špeciálne venoval maďarským veriacim. „Biskupov menuje výhradne Svätý Otec,” dodal. Za opodstatnenú požiadavku slovenskí Maďari považujú aj vytvorenie celoštátnej maďarskej duchovnej služby v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Uspokojujúce riešenie podľa nich treba nájsť aj v sporných otázkach týkajúcich sa cirkevného majetku, ktorý bol odcudzený z právnych dôvodov, okrem iného aj Reformovanej kresťanskej cirkvi. Dokument ďalej hovorí o potrebe jazykovej rovnosti, slovenskí Maďari v ňom volajú aj po hlásaní Božieho slova v maďarčine a tiež po tom, aby sa pri vytváraní diecéz bralo do úvahy aj národnostné zloženie obyvateľstva. V oblasti kultúry a školstva je podľa nich potrebné vybudovať inštitucionálny systém, ktorý má samosprávne kompetencie. Pokiaľ ide o samosprávy, tie by mali využívať právne prostriedky týkajúce sa menšín, ktoré majú k dispozícii. Slovenskí Maďari tiež upozorňujú na to, že južné regióny obývané prevažne maďarskou menšinou sú zaostalejšie ako zvyšné. S tým tiež treba podľa nich niečo robiť. Dokument Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku je podľa jeho signatárov súhrnom hodnôt a nástrojov, ktoré znamenajú garanciu na prežitie, zachovanie maďarskej komunity na Slovensku. „Je to pomenovanie podmienok, ktoré sú vhodné na rozvoj maďarskej menšiny na Slovensku,” povedal hovorca okrúhleho stola Géza Tokár. Materiál vznikol v reakcii na výsledky sčítania ľudu, ktoré podľa zástupcov maďarskej menšiny nie sú veľmi dobré.
Dôkaz nemohúcnosti
24. septembra 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Mostom a SMK podpísané maďarské menšinové minimum neobsahuje nič, čo by malo demokraticky zmýšľajúcim Slovákom zásadne prekážať a o čom by nemohli seriózne rokovať. Bolo by síce dobré spresniť napríklad tvrdenie, že „Maďari na Slovensku sú súčasťou maďarského národa” (kultúrneho či aj politického a do akej miery?) najmä v porovnaní s tým, že voči Slovensku sa spomínajú len ako „štátni občania”. Ale to je na dlhú filozofickú debatu o zložitosti kolektívnych identít. Horšie je, že mesiace dojednávaný dokument neobsahuje nič nové. Opakuje všeobecné múdrosti z volebných programov a priania menšiny. O zmene preambuly ústavy, jazykovej rovnoprávnosti, maďarskom biskupovi či školskej a kultúrnej autonómii sa však reční minimálne dvadsať rokov. Nie je to najmä vina maďarských politikov či takzvanej občianskej sféry, že sa zatiaľ nesplnili, na ich hlavu však padá, že po dvadsiatich rokoch viac či menej demokratického vývoja a debát prezentujú ako výsledok zoznam cieľov a nie reálny program, ako ich na Slovensku s podporou dosť veľkej časti väčšinového národa dosiahnuť. Samozrejme, ak niekto uvažuje ako šéf SMK Berényi, ktorý po podpise minima zopakoval svoju tézu, že „tajný plán na Slovensku je, aby slovenskí Maďari prestali existovať”, reálny návod na dosiahnutie cieľov ani nepotrebujete. Ak totiž o druhom en bloc predpokladáte, že vás chce zlikvidovať, nutne z toho vyplýva, že nemá zmysel hľadať u žiadnych Slovákov podporu pre to, čo naopak slúži na zachovanie menšiny. Bez podpory významnej časti Slovákov sa však nikdy nič z minima nesplní. Pri takomto uvažovaní z dokumentu sami autori robia zdrap papiera, ktorým sa netreba zaoberať.
Most-Híd a SMK sú si bližšie, podpísali dokument pre Maďarov
24. septembra 2012 - (tasr)
Most-Híd a Strana maďarskej komunity (pôvodne Strana maďarskej koalície - SMK) sú si bližšie. Nejdú sa však spájať, len spoločne podpísali dokument Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku. Tzv. menšinové minimum vzniklo v spolupráci strán s Okrúhlym stolom Maďarov žijúcich na Slovensku. Jeho zástupca Géza Tokár zdôraznil, že cieľom nebolo priblížiť Most-Híd a SMK, ale vytvoriť platformu, v ktorej by obe strany boli pri riešení najdôležitejších otázok maďarskej komunity. Poznamenal, že dokument nie je „zázračný papierik, ktorý zrazu vyrieši všetky problémy maďarskej komunity”, ale môže znamenať začiatok riešení. „Ide o súhrn hodnôt a nástrojov, ktoré znamenajú garanciu na prežitie, zachovanie maďarskej komunity na Slovensku. Je to pomenovanie podmienok, ktoré sú vhodné na rozvoj maďarskej menšiny na Slovensku. Sú tam presne pomenované oblasti, v ktorých musíme urobiť určitý posun,” povedal o dnes podpísanom dokumente Tokár. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár pripomenul, že materiál vznikol v reakcii na výsledky sčítania ľudu. „Občania SR maďarskej národnosti utrpeli určité straty a myslíme si, že toto je minimálne dôvod na to, aby tento dokument, ktorý považujem za minimálny mantinel pre zúčastnené strany, určil základné ciele,” povedal Bugár. Dokument vníma Most-Híd ako dobré východisko aj preto, že je v línii programu strany. „Vnímame tento dokument ako dobré východisko aj preto, lebo to, čo sme aj v minulosti robili, zapadá do kontextu tohto dokumentu,” vyhlásil líder Mosta-Híd. Bugárovci kladú dôraz na jazykovú rovnoprávnosť, za ktorú sa zasadzovali aj za vlády Ivety Radičovej. Podľa Bugára strana dosiahla určitý pokrok, ale ešte stále je čo zlepšovať. Most-Híd zároveň zdôrazňuje potrebu práv v oblasti rozvoja kultúry a školstva, a tiež regionálny rozvoj. Potrebu riešiť problémy maďarskej menšiny zdôraznil aj šéf SMK József Berényi. Jeho strana dlhodobo odmietala rokovania s Mostom-Híd, v prípade menšinových otázok urobila výnimku. „Veď tie problémy sú spoločné a ľudia od nás očakávajú, aby sme na veľmi zlé výsledky sčítania dali spoločnú odpoveď,” vysvetlil Berényi, podľa ktorého treba odstrániť negatívny trend úbytku slovenských Maďarov. „Ak Slovensko chce byť demokratickou krajinou, nemôže byť jej tajným cieľom to, aby maďarská menšina na Slovensku zanikla, ale práve naopak. Aby menšiny tu žili naďalej v dobrom spolunažívaní,” povedal Berényi. Dodal, že práve spomínaný dokument ponúka nástroje na odstránenie negatívneho trendu. „Je to súhrn existujúcich možností,” poznamenal. Vyzdvihol napríklad oblasť regionálnej samosprávy, ktorá je podľa jeho slov celoslovenská oblasť, nie iba menšinová.
Maďari na Slovensku nechcú, aby ústava delila občanov na prvoradých a druhoradých
24. septembra 2012 - (tasr)
Maďari na Slovensku chcú zmenu Ústavy SR. Základný dokument štátu by mal podľa nich postaviť národnostné menšiny na rovnakú úroveň s väčšinovým národom aj z národnostného aspektu. Je to podľa nich nevyhnutnou podmienkou slobody a rovnosti Maďarov na Slovensku. „Text súčasnej ústavy rozdeľuje občanov krajiny na štátotvorných a iných,” píše sa v dokumente Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku, ktorý dnes podpísal Most-Híd, SMK a Okrúhly stôl Maďarov žijúcich na Slovensku. Podľa signatárov dokumentu je potrebné, aby ústava na základe národnej príslušnosti nerozdeľovala občanov na prvoradých a druhoradých. „Ale aby jednoznačným vyhlásením rovnosti rôznych etnických skupín posilnila právne, politické, inštitucionálne, kultúrne a morálne rámce slobody a rovnosti,” zdôrazňujú v materiáli. Rovnako v ňom poukazujú, že „pre Slovensko by bolo z viacerých aspektov výhodné, keby inakosť tunajších Maďarov vnímalo ako hodnotu, možnosť, ktorú treba využiť, a nie ako prekážku, ktorú treba zdolať”. Nazdávajú sa tiež, „že treba vytvoriť ovzdušie, v ktorom národná inakosť nie je nevýhoda, ale uznávaná hodnota”. Dokument Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku je podľa jeho signatárov súhrnom hodnôt a nástrojov, ktoré znamenajú garanciu na prežitie, zachovanie maďarskej komunity na Slovensku. „Je to pomenovanie podmienok, ktoré sú vhodné na rozvoj maďarskej menšiny na Slovensku,” povedal hovorca okrúhleho stola Géza Tokár. Materiál vznikol v reakcii na výsledky sčítania ľudu, ktoré podľa zástupcov maďarskej menšiny nie sú veľmi dobré.
Slovenskí Maďari majú pocit druhoradosti kvôli kúsku papiera bez právnej sily
25. septembra 2012 - (tasr)
Slovenskí Maďari chcú zmenu Ústavy SR. Základný dokument štátu by mal podľa nich postaviť národnostné menšiny na rovnakú úroveň s väčšinovým národom aj z národnostného aspektu. Je to podľa nich nevyhnutnou podmienkou slobody a rovnosti Maďarov na Slovensku. “Text súčasnej ústavy rozdeľuje občanov krajiny na štátotvorných a iných,” píše sa v dokumente Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku, ktorý včera podpísal Most-Híd, SMK a Okrúhly stôl Maďarov žijúcich na Slovensku. Podľa signatárov dokumentu je potrebné, aby ústava na základe národnej príslušnosti nerozdeľovala občanov na prvoradých a druhoradých. “Ale aby jednoznačným vyhlásením rovnosti rôznych etnických skupín posilnila právne, politické, inštitucionálne, kultúrne a morálne rámce slobody a rovnosti,” zdôrazňujú v materiáli. Rovnako v ňom poukazujú, že “pre Slovensko by bolo z viacerých aspektov výhodné, keby inakosť tunajších Maďarov vnímalo ako hodnotu, možnosť, ktorú treba využiť, a nie ako prekážku, ktorú treba zdolať”. Nazdávajú sa tiež, “že treba vytvoriť ovzdušie, v ktorom národná inakosť nie je nevýhoda, ale uznávaná hodnota”. Dokument Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku je podľa jeho signatárov súhrnom hodnôt a nástrojov, ktoré znamenajú garanciu na prežitie, zachovanie maďarskej komunity na Slovensku. “Je to pomenovanie podmienok, ktoré sú vhodné na rozvoj maďarskej menšiny na Slovensku,” povedal hovorca okrúhleho stola Géza Tokár. Materiál vznikol v reakcii na výsledky sčítania ľudu, ktoré podľa zástupcov maďarskej menšiny nie sú veľmi dobré. Géza Tokár zdôraznil, že cieľom nebolo priblížiť Most-Híd a SMK, ale vytvoriť platformu, v ktorej by obe strany boli pri riešení najdôležitejších otázok maďarskej komunity. Poznamenal, že dokument nie je “zázračný papierik, ktorý zrazu vyrieši všetky problémy maďarskej komunity”, ale môže znamenať začiatok riešení.
SMK a Most Híd trápi úbytok Maďarov na Slovensku
24. septembra 2012 - (sita)
Posledné výsledky sčítania ľudu, ktoré ukázali výraznejší pokles Maďarov na Slovensku, doviedli Stranu maďarskej komunity (SMK), Most-Híd a Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku k spoločnej deklarácii, ktorú v pondelok podpísali v Bratislave. „Ak Slovensko chce byť demokratickou krajinou, tak nemôže byť tichým cieľom alebo tajným cieľom to, aby maďarská menšina zanikla, ale práve naopak. Aby menšiny tu žili naďalej v dobrom spolunažívaní,“ uviedol predseda SMK József Berényi. Dokument Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku nemá slúžiť na to, aby sa zblížili obe politické strany, ktoré ho podpísali, ale aby boli na rovnakej platforme v najdôležitejších otázkach maďarskej komunity. „Nejde o nejaký zázračný papierik, ktorý zrazu vyrieši všetky problémy maďarskej komunity, ale môže znamenať začiatok ich riešení,“ uviedol Géza Tokár, ktorý podpísal dokument za Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku.
Bližšia spolupráca
Predseda Most-Híd tiež potvrdil, že aktivita nie je o ich zbližovaní s SMK. „V tom dokumente sú niektoré ciele, ktoré by mali byť spoločné. A to je dôležité, lebo nás vždy nazývali zradcami - ak máme spoločné ciele, ako sme potom mohli niekoho zradiť,“ povedal Béla Bugár pre agentúru SITA s tým, že toto vytvára možnosť bližšej spolupráce, ale k tomu je potrebné, aby to tak chápala aj SMK. „Zatiaľ to tak nevyzerá,” dodal. Zatiaľ sa nedočkali odozvy vedenia druhej strany, či má záujem o spoluprácu vo voľbách do VÚC. V SMK o možnosti spolupráce s inými stranami rozhodujú okresné a krajské štruktúry, upozornil predseda strany József Berényi. „Ale isteže, takýto dokument neodďaľuje jednotlivé subjekty. Ale ako to bude v regionálnych voľbách, to s týmto dokumentom vôbec nesúvisí.“ V dokumente signatári upozorňujú, že výsledky sčítania ľudu z roku 2011 sú z hľadiska Maďarov na Slovensku mimoriadne nepriaznivé. Za dvadsať rokov klesol ich počet o 108 831, ich percentuálne zastúpenie sa znížilo z 10,8 percenta na 8,5 percenta. Berényiho mrzí, že sa týmto zistením takmer nikto nezaoberá.
Alarmujúci výsledok
Slovenská republika bude podľa neho skutočne demokratická len vtedy, ak predseda alebo podpredseda vlády po takomto zistení zvolá okrúhly stôl, kde by sa hovorilo o nástrojoch, ako odstrániť tento trend. „Je tu alarmujúci výsledok - výsledok, ktorý hovorí o tom, že o 60 alebo 70 rokov tu maďarská menšina môže byť veľmi okrajovo, malá, bezvýznamná,“ mieni Berényi. Béla Bugár považuje dokument za stanovenie mantinelov cieľov pre by podpísané strany, keď sa sčítaním ľudu ukázalo, že Maďari na Slovensku utrpeli určité straty. V dokumente konštatujú, že Maďari na Slovensku sú súčasťou maďarského národa a zároveň štátnymi občanmi SR. Pre Slovensko by bolo podľa dokumentu výhodné, keby inakosť tunajších Maďarov vnímalo ako hodnotu a možnosť, ktorú treba využiť a nie prekážku, ktorú treba zdolať. Chcú také podmienky, aby v otázkach menšín nebolo možné prijímať rozhodnutia štýlom „o nás bez nás“. Za nevyhnutnú podmienku slobody a rovnosti Maďarov na Slovensku považujú to, aby v Ústave SR vyhlásili občanov maďarskej a iných národností za rovných príslušníkov väčšinového národa aj z národnostného aspektu.
Volanie po zmene
Dnes je v preambule ústavy text „My národ slovenský … spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky.” Na zabezpečenie jazykovej rovnosti je podľa signatárov potrebné zmeniť existujúce zákony, zrušiť administratívne a úradné bariéry. Bugár poznamenal, že oni sa držia odmietania zásady všetko alebo nič, ktorú uplatňovali už vo vláde Ivety Radičovej. V tom období boli prijaté niektoré návrhy v oblasti jazykových a iných menšinových práv, ktoré boli síce okresané oproti pôvodným - stále to však považuje za pokrok. Za prostriedok rozvoja signatári dokumentu považujú školskú a kultúrnu samosprávu - úbytok Maďarov na Slovensku podľa nich zdôvodňuje potrebu vybudovať v oblasti kultúry a školstva inštitucionálny systém, ktorý má samosprávne kompetencie. Okrem toho miestne samosprávy majú využívať právne prostriedky týkajúce sa menšín, ktoré majú k dispozícii. Ďalším prostriedkom má byť regionálny rozvoj, poukázali na ekonomické a sociálne zaostávanie južných regiónov, ktoré najmä obývajú príslušníci maďarskej komunity.
madari.sk - O Maďaroch na Slovensku po slovensky
24. septembra 2012 - (Michal Trško - Sme)
Slováci nemajú dosť informácií o maďarskej menšine. Autori projektu madari.sk to chcú zmeniť. - Aj my sme tu doma, píše úplne nová internetová stránka madari.sk. Nielen táto veta, ale všetky informácie na webe sú napísané po slovensky, pretože cieľom autorov nového webu je porozumenie medzi Slovákmi a maďarskou menšinou na Slovensku. Tím okolo šéfredaktorky Liliany Bolemant na ňom napríklad vysvetľuje, či je Duray rovnaký ako Slota, alebo prečo žijú Maďari na Slovensku. „Chceli by sme takto odstrániť komunikačnú bariéru, ktorá existuje medzi maďarskou a slovenskou komunitou,” hovorí Géza Tokár, hovorca Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku. Podľa Kálmána Petőcza, známeho mimovládneho aktivistu v menšinovej problematike, nemajú Slováci o menšinách dosť informácií. „Je to dôležitý nástroj vzájomného spoznávania, ktorý by do určitej miery mal nahrádzať aj úlohy štátu,” hovorí Petőcz, ktorý sa na vytváraní obsahu bude aj podieľať. „Nechceme prekrúcať fakty v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle. Nie sme politicky zaangažovaní,” píše na webe redakcia. Na inom mieste však návštevník nájde aj názor, že nie všetko, čo robí maďarský premiér Viktor Orbán, je nesprávne. „Prioritným cieľom však majú byť informácie o Maďaroch na Slovensku,” hovorí Petőcz. Hľadať správy o Maďarsku tak treba inde. S veľkými nákladmi na prevádzku portálu nepočítajú, prispievať budú aj autori vo voľnom čase. Texty majú pribúdať minimálne každý týždeň. Okrem vedeckých či odborných textov si možno prečítať aj informácie zo športu alebo odpovede na najčastejšie otázky týkajúce sa Maďarov na Slovensku. „Veríme, že je tam logicky zdôvodnené, na základe akých princípov rozmýšľa maďarská komunita o dôležitých otázkach,” hovorí Tokár. Portál prevádzkuje okrem Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku ešte Fórum Inštitút zo Šamorína, v minulosti personálne prepojený s politikmi z SMK. „Táto stránka nemá zohrávať úlohu akéhosi arbitra v politických dišputách,” povedal Petőcz. Ak sa aj občas niekde objaví myšlienka z programov jednej zo strán, nepôjde o jej propagáciu. „Ak niečo napíšem a podobá sa to na myšlienku SMK, neznamená to, že som členom SMK,” povedal Petőcz.
Slovenskí katolíci vo Vojvodine zostávajú zabudnutí
23. septembra 2012 - (Katolícke noviny)
Láska k domovine sa u Slovákov v Srbsku spája s hudobným festivalom Zlatý kľúč, slovenským folklórom a tradíciami. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky zabezpečuje učebnice pre žiakov slovenských škôl alebo tzv. slovenské oddelenia srbských škôl, prípadne sa tam zriedka zastaví nejaký slovenský politik. „Čo sa týka kontaktov Cirkvi na Slovensku smerom k Slovákom vo Vojvodine, je to obmedzené na zopár návštev cirkevných predstaviteľov, ktorí tu predsedali náboženským slávnostiam. V Selenči sa uskutočnili ľudové misie, ktoré viedli pátri jezuiti z Trnavy. A to je všetko,” konštatoval kňaz Marián Dej. Slovenskí katolíci vo Vojvodine zostávajú do značnej miery zabudnutí a ich náboženský život by iste oživili návštevy veriacich či evanjelizačné programy mladých z ich pravlasti. Podľa katolíckeho kňaza treba v pastoračnej oblasti zvládnuť najmä prechod veriacich od tradičnej viery k uvedomelému kresťanstvu. V pozícii „misionára” si uvedomuje, že úspechom nemusí byť plný kostol ľudí, ale kvalitní kresťania, ktorí autenticky žijú podľa evanjelia. „Želal by som si, aby katolíci na Slovensku vedeli, že v Srbsku žijú slovenskí katolíci a že vôbec existujeme,” povedal kňaz. Práve pre tento nezáujem sa stalo, že v susednom Chorvátsku slovenské farnosti už prakticky nejestvujú a ani na jednom mieste sa neslúži svätá omša po slovensky. A ešte jedna vec, ktorú treba v tejto súvislosti pripomenutí V časoch komunizmu to boli práve dolnozemskí Slováci, ktorí na Slovensko pašovali náboženskú literatúru, ako aj rozličné náboženské predmety. Azda nadišiel čas nejako im to vrátiť.
Na maďarských školách otestujú slovenčinu ako cudzí jazyk
23. septembra 2012 - (sita)
Rezort školstva chystá na základných školách s vyučovacím jazykom maďarským experiment, otestuje tam slovenčinu na spôsob cudzieho jazyka. Overovanie sa uskutoční v rámci pilotného Testovania 5 na prelome októbra a novembra, zapojí sa do neho približne 600 piatakov na tridsiatke vybraných maďarských škôl. Zástupcovia maďarskej menšiny dlhodobo presadzujú výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka. Na základe experimentálneho testovania pripraví Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) v roku 2014 odporúčania pre ministerstvo školstva, Štátny pedagogický ústav a Štátnu školskú inšpekciu. Výsledky poslúžia pri tvorbe štátneho vzdelávacieho programu na školách s vyučovacím jazykom menšín i učebnicovej politiky. „Cieľom takto nastavenej zmeny vo vyučovaní štátneho jazyka na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín je predovšetkým zefektívniť vyučovanie slovenského jazyka tak, aby v ňom títo žiaci vedeli bežne komunikovať, posilňuje sa teda komunikačná stránka vyučovania jazyka, ktorá je doposiaľ pomerne vážnym a pretrvávajúcim problémom,” povedala pre agentúru SITA riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská.
Otestuje sa slovná zásoba každodenného života
Na maďarských školách overia vedomosti z troch predmetov - matematiky, maďarčiny a slovenčiny. Na jedného piataka pripadnú testy z maximálne dvoch predmetov. Experiment podľa Kanovskej zistí, ako žiaci na maďarských školách rozumejú hovorenému a čítanému textu v slovenčine, ako vedia písať po slovensky a aká rozsiahla je ich slovná zásoba. Testy budú mať štyri časti: počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, slovná zásoba a písomný prejav. Pri slovnej zásobe sa budú témy viazať na situácie z každodenného praktického života - situácie v rodine, škole či s priateľmi. Bývalý predseda Zväzu maďarských pedagógov a učiteľ slovenčiny a maďarčiny Alexander Fibi hovorí, že inak ako cudzí jazyk sa slovenčina na maďarských školách vyučovať nedá.
Rozdiel medzi mestom a vidiekom
„Slovák sa prirodzene naučí, že podstatné meno v slovenčine má rod, ale maďarčina rody nemá, preto Maďar nepochopí slovenskú gramatiku, ak sa vyučuje metodikou materinského jazyka,” povedal agentúre SITA Fibi. V súvislosti s testovaním piatakov pripomína, že žiaci zo škôl s vyučovacím jazykom menšín majú odlišné podmienky v mestách a na vidieku. „V Bratislave vyjde žiak z bytu a musí komunikovať po slovensky. Na dedine hovorí po slovensky len na hodinách slovenského jazyka,” uviedol Fibi. Upozorňuje, že práve tento fakt môže skresliť výsledky Testovania 5 a tým pádom aj obraz o kvalite jednotlivých národnostných škôl.
Most ponúka KDH a SDKÚ Memorandum pre zodpovednú pravicovú politiku
22. septembra 2012 - (tasr)
Strany Most-Híd, KDH a SDKÚ-DS musia navrátiť dôveru pravici. Pomôcť tomu môže ich spoločný postup vo viacerých témach. Bugárovci ich spísali a na dnešnom Sneme v Rimavskej Sobote ich ponúkli predstaviteľom KDH a SDKÚ-DS v podobe Memoranda pre zodpovednú pravicovú politiku. Podľa predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára by ho mohli strany podpísať 17. novembra. „Toto memorandum je vyjadrením tých hodnôt, ktoré sú spoločnými menovateľmi stredo-pravých strán v slovenskom parlamente a ktoré by mali byť jadrom našej spolupráce,” povedal o memorande Bugár. Most-Híd navrhuje spoločný postup v zodpovednej hospodárskej politike, ochrane slabých a znevýhodnených skupín, transparentnosti, v otázke práv menšín, odmietnutí populizmu a v iných. Bugárovci tieto tézy považujú za možný „základ ľudovej platformy a mali by byť rámcovým minimom pri spoločných krokoch”. „Nepadá mi dobre, keď počujem, že opozícia je rozbitá a nevie, čo so sebou. Je pravda, že opozícia má problémy, ale že nevie, čo a ako ďalej, to nie je pravda. To chceme naznačiť touto spoluprácou, najskôr v trojke, a potom pri určitých témach to možno budeme vedieť rozšíriť so SaS a možno aj s ďalšími,” povedal Bugár na dnešnej tlačovej konferencii po skončení Snemu. Dodal, že pri ostatných stranách by ale bol opatrnejší. Podľa Bugára by mohli strany podpísať dokument 17. novembra. Pavol Hrušovský (KDH) uvítal iniciatívu Mosta-Híd, KDH by sa malo dokumentom zaoberať. Za užšiu spoluprácu sa vyslovil aj Jozef Mikuš (SDKÚ-DS). Bugár ďalej uviedol, že strany vedia spolupracovať, čo ukázali už pri viacerých návrhoch zákonov v parlamente. Či budú schopné jednotne postupovať aj pri závažných politických rozhodnutiach, ako sú voľby, to sa ukáže časom. „Most-Híd sa bude snažiť, aby spolupráca bola čo najužšia,” deklaroval Bugár. Bugár ďalej zhodnotil tohtoročné parlamentné voľby. Výsledok Mosta-Híd pripísal na vrub tomu, že strana bola súčasťou „vlády, ktorá podrazila sama seba” a nedokázala rokovať, tiež útokom z domova i zo zahraničia. „Bola tu snaha pošpiniť, sťažovať sa, gorilovať. Nebol priestor na to, aby sme hovorili o volebných programoch, stačilo otvárať otázku Gorily a nedalo sa civilizovane hovoriť o názoroch,” povedal Bugár. Za poslednú ranu považoval predvolebné tvrdenie, že Most-Híd a KDH sa odchýlili od pravice. Bugár to odmieta. KDH a SDKÚ-DS naďalej považuje za spriatelené strany s Mostom-Híd. Delegátom snemu tiež zdôraznil, že strana musí byť aktívna, dokázať, že si zaslúži dôveru voličov. Zdôraznil tiež, že prijatie postu splnomocnenca pre menšiny vo vláde Roberta Fica (Smer-SD) bol pre Most-Híd dobrý krok. „Budeme dbať o to, ako sa dodržujú zákony pre menšiny,” poznamenal Bugár, ktorý zároveň skritizoval Ficovu vládu za to, že o šetrení iba hovorí, ale nekoná tak. Kritike sa nevyhla ani opozičná SaS. Most-Híd podľa Bugára doteraz nevie, prečo liberáli museli podraziť vládu Ivety Radičovej. Líder sa tiež dotkol otázky stanov, ktoré má dnes strana zmeniť. Zdôraznil potrebu práce, aktívnych ľudí a budovania štruktúr.
Solymos je novým podpredsedom strany
Predseda poslaneckého klubu Mosta-Híd László Solymos je novým podpredsedom strany. Bugárovci o tom rozhodli na dnešnom Sneme v Rimavskej Sobote. Do predsedníctva zvolili manažérku strany Editu Nochtovú, štúrovskú poslankyňu Andreu Vitkóovú a rožňavského viceprimátora Pavla Burdigu. „Aj pri týchto voľbách sme sledovali posilnenie jednotlivých regiónov. Máme regióny so silnou voličskou základňou, ale nemáme odtiaľ ani poslancov, ani predstaviteľov v predsedníctve. Tak sme sa snažili dať týmto regiónom šancu na väčšie prepojenie s vedením,” vysvetlil podpredseda Mosta-Híd Zsolt Simon. Okrem toho prebehli aj voľby do iných orgánov, napríklad do Republikovej rady, do ktorej sa dostal poslanec František Šebej. Personálne otázky začal Most-Híd riešiť po voľbách, keď zo strany odišla Edita Pfundtnerová a Péter Vörös sa vzdal všetkých straníckych funkcií. Jedno miesto sa následne uvoľnilo potom, ako László Nagy nastúpil do funkcie splnomocnenca vlády pre menšiny. Vo vedení strany sú v súčasnosti okrem dnes zvolených členov predseda Béla Bugár, podpredsedovia Zsolt Simon, Rudolf Chmel, Ivan Švejna, poslanci Tibor Bastrnák, Gábor Gál a Elemér Jakab.
Menili stanovy
Most-Híd na dnešnom Sneme ďalej zmenil stanovy. „Viac dynamizujeme stranu,” povedal člen predsedníctva Gábor Gál. Po novom bude strana prijímať nových členov ľahšie. Zrušila totiž ročnú čakaciu lehotu. Zmeny majú tiež pomôcť lepšiemu budovaniu straníckych štruktúr. Bugárovci zároveň odobrili žiadosť o vstup do Európskej ľudovej strany (EPP), ktorú pošlú jej vedeniu. Teší ich, že KDH a SDKÚ-DS, ktoré už v európskej strane sú, podporujú vstup Mosta-Híd. Delegáti Snemu dnes hovorili aj o tzv. menšinovom minime. Ide o základné podmienky prežitia Maďarov na Slovensku. „Tento dokument hovorí o existujúcom stave maďarskej komunity na Slovensku, o cieľoch, ktoré by sme chceli dosiahnuť v záujme zachovania rozvoja, a o nástrojoch dosiahnutia tohto cieľa. Dokument zdôrazňuje význam kultúrnej i školskej samosprávy a kľúčovú úlohu posilnenia regiónov,” povedal podpredseda Mosta-Híd László Solymos. Pripomenul, že ide o spoločný dokument Mosta-Híd, SMK a Okrúhleho stola Maďarov žijúcich na Slovensku. Práve okrúhly stôl je iniciátorom materiálu.
Mikuš: Nové politické strany vznikajú kvôli túžbe po moci
Vznik nových politických strán nie je o programoch, o ľuďoch ani o hodnotách, ale o moci. „O tom, že každý chce byť niekomu alebo niečomu predsedom,” povedal na dnešnom Sneme strany Most-Híd podpredseda SDKÚ-DS Jozef Mikuš, ktorý zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce pravice. „Vládnych socialistov, ktorých vládu si neželal žiadny pravicový volič, môžeme poraziť len spoluprácou. Len spolupráca a hľadanie spoločných hodnôt nás môže priviesť k úspechu,” vyhlásil Mikuš. Za najbližších partnerov SDKÚ-DS označil KDH a Most-Híd. Mikuš pripomenul, že trojici strán sa podarilo presadiť viacero dobrých riešení. Dodal, že Slovensko je na začiatku obdobia, kedy sa zdá, že rozhoduje iba jedna politická strana. Pravica podľa Mikuša musí spolupracovať a ponúknuť alternatívu. „Je len na nás, ako presvedčíme, že vieme spolupracovať, že budeme hľadať to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje,” uzavrel Mikuš.
Hrušovský sa kvôli bugárovcom učil po maďarsky, zvláda pozdrav
Po maďarsky či po slovensky. Túto dilemu riešil v posledných dňoch predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský. Delegátom dnešného Snemu Most-Híd sa totiž chcel prihovoriť v maďarčine. A to až tak veľmi, že si dal rýchlokurz u šéfa klubu Mosta-Híd Lászlóa Solymosa. „Aj po týždňovej lekcii maďarčiny s Lacim Solymosom, ktorá nedopadla najlepšie, sa môžem dnes odvážiť povedať vám len Jó napot barátai (Dobrý deň priatelia),” obrátil sa na bugárovcov Hrušovský, ktorý si za pozdrav vyslúžil potlesk. Kresťanský demokrat ospravedlnil neprítomnosť svojho straníckeho šéfa Jána Figeľa, ktorý je v Ríme. Z neznalosti maďarčiny sa ospravedlnil aj podpredseda SDKÚ-DS Jozef Mikuš. „Priatelia, ja by som sa vám rád prihovoril po maďarsky, ale napriek tomu, že som tu neďaleko vyrastal, doteraz som sa nenaučil,” ospravedlnil sa Mikuš, ktorý v slovenčine tiež vysvetlil neúčasť šéfa SDKÚ-DS Pavla Freša na dnešnom rokovaní. „Pán predseda má plánovanú akciu, otvorenie cyklomosta s Rakúskom. Vy najlepšie viete, aké sú mosty dôležité,” povedal delegátom strany Most-Híd Mikuš.
„O nedotknuteľnosti povojnových dokumentov“, teda aj Benešových dekrétov
Stádo za Jánom Slotom
24. septembra 2012 - (Marián Leško (Trend) - Sme)
Slovensko má vysvetliť uznesenie, ktoré bolo prijaté v čase, keď bol intelektuálnym a politickým vodcom republiky predseda Slovenskej národnej strany. Petičný výbor europarlamentu žiada od Slovenska, aby v Bruseli vysvetlilo okolnosti, za ktorých bolo v roku 2007 prijaté uznesenie Národnej rady SR „o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov”, teda aj Benešových dekrétov. Keby dnešná reprezentácia odpovedala na túto žiadosť podľa pravdy, tak by musela v Bruseli priznať, že uznesenie bolo prijaté za obzvlášť hanebných okolností. Keď bol intelektuálnym a politickým vodcom republiky predseda SNS Ján Slota. V auguste 2007 vtedajší predseda SMK Pál Csáky spomenul, že v parlamente podá návrh, aby boli morálne a finančne odškodnené obete Benešových dekrétov. Pretože bolo jasné, že jeho návrh nemá najmenšiu šancu, aby sa o ňom čo i len rokovalo, nieto aby bol prijatý, vtedajšie parlamentné strany mohli Csákyho výkrik prejsť mlčaním. Keď už sa rozhodli, že nebudú ticho, mohli pokojným hlasom zopakovať to, čo na podobné požiadavky hovorí Európska únia: V prípade Benešových dekrétov ide o historické akty, ktoré boli prijaté dávno pred pristúpením Slovenska do Únie, ktorých právne účinky už ďalej nepretrvávajú, preto nie je žiadny dôvod, aby sa nimi členský štát únie zaoberal. No keď už sa parlament Benešovými dekrétmi zaoberať chcel, mohol prijať uznesenie, aké v roku 2002 schválila česká Poslanecká snemovňa. Praha vyhlásila, že dekréty vznikli v dôsledku vojny a porážky nacizmu, že sa „realizovali, boli konzumované v období po svojom vydaní a dnes na ich základe nemôžu vznikať žiadne nové právne vzťahy”. A dodala, že vzťahy, ktoré z dekrétov vyplynuli, nie dekréty samotné (!), sú „nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné”. Tak koná reprezentácia, ktorá postupuje inteligentne. Pretože na Slovensku sa tejto veci ujala strana Jána Slotu, náš postup bol lajošský. Hoci pôvodný návrh uznesenia, s ktorým prišla SNS, parlament zmenil, to najdôležitejšie v ňom Smer i HZDS nechali. Jeho názvom totiž svetu oznámili, že je to uznesenie „o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov”. Čím povedali, že na Slovensku sú Benešove dekréty (aj s ich princípom kolektívnej viny) „nedotknuteľné”. Na rozdiel od českého uznesenia, ktoré zdôraznilo, že právne účinky Benešových dekrétov sú „vyhasnuté”, uznesenie slovenského parlamentu akcentovalo, že Benešove dekréty sú súčasťou nášho právneho poriadku. Ako napísali historici Štefan Šutaj a Zlatica Sáposová, „povojnové zákonodarstvo vytvorilo podmienky na perzekúciu, prenasledovanie, deportácie a konfiškácie majetku osôb maďarskej národnosti”. Preto historici dodali, že toto zákonodarstvo možno iba vysvetliť, ale „nie je možné ho ospravedlňovať, obhajovať a budovať na ňom základy vzťahu štátu k maďarskej menšine”. Strany, ktoré hlasovali za Slovensko poškodzujúce uznesenie, nasledovali Jána Slotu ako svojho vodcu. Okrem SNS to boli Smer, HZDS, SDKÚ a KDH.
J. Berényi: Už by bolo načase zrušiť v slovenských normách kolektívnu vinu
23. septembra 2012 - (tasr)
Delegáti XII. snemu Strany maďarskej komunity (SMK) sa v sobotu (22. 9.) vo Fiľakove zhodli na pozitívnom vnímaní faktu, že Petičný výbor Európskeho parlamentu vyzýva Slovenskú republiku, aby vysvetlila okolnosti deklarácie Národnej rady (NR) SR z roku 2007 o nemennosti Benešových dekrétov. Ako pre TASR povedal predseda SMK József Berényi, v strane nemajú problém so samotnými Benešovými dekrétmi. Veľké problémy podľa neho súvisia s tým, že na Slovensku naďalej platia normy, ktoré boli vytvorené na základe kolektívnej viny, a tento princíp je stále súčasťou slovenského zákonodarstva. Delegáti SMK v politickom vyhlásení pripomínajú, že Strana maďarskej koalície, ako aj jej predošlé strany, ktorých zlúčením SMK vznikla, po zmene režimu na Slovensku viackrát upozorňovala Českú a Slovenskú federatívnu republiku na problém kolektívnej viny vyplývajúci s Benešových dekrétov. Podľa oficiálneho stanoviska, ktoré TASR po Sneme vo Fiľakove poskytla tlačová tajomníčka strany Helena Fialová, upozornenia smerovali aj k zákonodarným výkonným zborom Slovenskej republiky. „Upozorňovali sme na to, že Benešove dekréty zakladajúce sa na kolektívnej vine a k tomu vydaná deklarácia Národnej rady SR v roku 2007 sú nezlučiteľné s ľudskými a politickými právami a medzinárodnými deklaráciami, ktoré sa vzťahujú na práva slobôd. Preto sú úplne neprijateľné v druhej polovici 20. storočia a sú v protiklade s politickými a spoločenskými požiadavkami 21. storočia,” uvádza sa vo vyhlásení XII. snemu SMK. Podľa politického vyhlásenia SMK poslancom parlamentu za zakladajúce strany SMK išlo pri dožadovaní sa zrušenia dodnes platných sporných Benešových dekrétov vždy iba o zrušenie dosahov pokorenia a ponižovania určitej časti národa. Snažili sa dosiahnuť, aby ľudské a politické práva, ako aj práva ľudských slobôd platili aj pre všetkých členov maďarskej komunity žijúcej na Slovensku. Delegáti Snemu SMK vyjadrujú nádej, že iniciatíva Petičného výboru Európskeho parlamentu bude úspešná. „Vítame to a myslíme si, že už by bolo načase zrušiť v slovenských legislatívnych normách kolektívnu vinu a v nadväznosti na to aj zákony, ktoré sa na to vzťahujú. Myslíme si, že po 2. svetovej vojne, keď už nežijú ani generácie, ktoré boli vtedy aktívne, nie je na to mieste, že maďarská komunita je naďalej obviňovaná a nálepkovaná princípom kolektívnej viny,” povedal predseda SMK Berényi.
SMK = Strana maďarskej komunity
Premaľovaná fasáda, ale vnútro bezo zmien.
22. septembra 2012 - (tasr)
Mimoparlamentná Strana maďarskej koalície (SMK) po dnešnom Sneme vo Fiľakove mení svoj názov na Stranu maďarskej komunity (SMK). Ako TASR informoval predseda SMK József Berényi, doterajší názov už podľa Snemu neodzrkadľoval súčasnú politickú realitu. Okrem názvu sa zmenili aj stanovy strany. Snem SMK súhlasil so zmenou stanov strany, ktorá má uľahčiť vstup novým členom. Záujemcovi stačí vyplniť prihlášku. Iba v prípade problematických členov bude po novom o vylúčení rozhodovať okresné predsedníctvo strany. “Potrebujeme v strane novú krv a najmä máme záujem o mladých ľudí, ktorí môžu pomôcť svojmu regiónu. Preto som veľmi rád, že so zmenami súhlasila väčšina delegátov Snemu,” povedal Berényi. Ešte pred Snemom Berényi vyhlásil, že na funkciu predsedu v ďalšom období bude kandidovať len v prípade zmien v stanovách. “Som naozaj spokojný, že zmeny prešli, ale o mojej kandidatúre ešte nie je definitívne rozhodnuté. Teraz bude totiž záležať, či dostanem podporu,” dodal predseda SMK. Podľa zákona o politických stranách môže byť predsedom politickej strany na Slovensku len občan Slovenskej republiky. József Berényi však uvažoval o maďarskom občianstve. Na otázku TASR, či bude jeho prípadná kandidatúra aj v súlade s týmto zákonom, odpovedal: Môžem len opakovať, čo som povedal najmenej stokrát. Som občanom Slovenskej republiky. Už pred parlamentnými voľbami preverovala na podnet istej nacionalistickej strany moju kandidatúru Ústredná volebná komisia, a tá rozhodla, že mám slovenské občianstvo. A na základe toho som oddnes predsedom Strany maďarskej komunity,” uviedol Berényi.
Únia sa pýta na Benešove dekréty
20. septembra 2012 - (sme)
V Európskom parlamente sa opäť otvára téma Benešových dekrétov. V Maďarsku spísali petíciu proti uzneseniu Národnej rady z roku 2007, že dekréty sú nemenné, a petičný výbor europarlamentu sa preto obrátil na slovenskú vládu a žiada vysvetlenie, napísali ČTK a idnes.cz. Dekréty, ktoré podpisoval prezident Edvard Beneš, viedli po vojne k odsunu Nemcov a časti Maďarov z Československa. Maďarský europoslanec Zoltán Bagó z vládneho Fideszu odporúčal vyslať aj zvláštnu misiu, ktorá by na Slovensku situáciu preskúmala. O tomto návrhu sa zatiaľ nerozhodlo. Slovenské ministerstvo zahraničia odkázalo, že je pripravené poskytnúť výboru o dekrétoch „príslušné informácie“.
Príčina a dôsledok
20. septembra 2012 - (Marián Repa - Pravda)
Ako by to bolo, keby sudetonemecký landsmanšaft alebo niekto z Maďarska raz za čas nevytiahol Benešove dekréty. Najnovšie ich na program dňa v Európskom parlamente poslal maďarský právnik Imre Juhász, expert na európske právo. Podnietilo ho k tomu uznesenie o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov, ktoré prijala Národná rada ešte v roku 2007. Z tohto obláčika však nezaprší, lebo ako už x-krát bolo povedané - po právnej stránke Benešove dekréty nie je možné nijako rušiť - sú súčasťou povojnových denacifikačných rozhodnutí, na základe ktorých fungovala Československá republika do 28.októbra 1945, kým nezačalo zasadať Národné zhromaždenie. Čo je však nutné dodať - nebyť revizionistických požiadaviek Pála Csákyho, nebola by ani žiadne uznesenie. Lenže nebola by to SNS na čele s Jánom Slotom, ktorá „musela“ reagovať na vyhlásenie vtedy novopečeného šéfa SMK, a tak vzniklo aj spomínané uznesenie. O tom, že jedno i druhé nie je práve najlepší spôsob na preklenutie historických krívd, niet pochýb. Veci však treba vidieť v súvislostiach a nezamieňať si príčinu s dôsledkom. Vyháňanie, presídľovanie obyvateľstva a etnické čistky sú hroznou kapitolou dejín 20.¤storočia, ak sa však chceme posunúť ďalej, nemôžeme donekonečna oživovať duchov minulosti, ale musíme sa pokúsiť posunúť vpred. O týchto veciach treba diskutovať, dať priestor historikom z oboch strán, no v žiadnom prípade sa nemôžu stať predmetom politického vydierania.
Nebezpečenstvo otvárania „Pandorinej skrinky“
Maďarskí europoslanci žiadajú zrušiť deklaráciu NR SR o Benešových dekrétoch
20. septembra 2012 - (tasr)
Petičný výbor Európskeho parlamentu (EP) sa dnes obrátil na Slovenskú republiku v súvislosti s Benešovými dekrétmi. Výbor, v ktorom nie je zastúpený ani jeden z 13 slovenských europoslancov, chce, aby vláda v Bratislave vysvetlila okolnosti deklarácie Národnej rady SR z roku 2007 o nemennosti sporných dekrétov. Petičný výbor EP zaujímajú okolnosti týkajúce sa deklarácie v súvislosti s Benešovými dekrétmi, ktoré po druhej svetovej vojne v Československu viedli okrem iného k obmedzovaniu občianskych a majetkových práv nemeckej a maďarskej národnostnej menšiny. Stanovisko petičného výboru EP je reakciou na maďarskú petíciu, ktorá sa snaží spochybniť uznesenie NR SR z roku 2007. Maďarský europoslanec Zoltán Bagó z vládnej strany Fidesz, ktorý v EP zastupuje Európsku ľudovú stranu (EĽS), odporučil petičnému výboru prípravu mimoriadnej misie, ktorá by na Slovensku situáciu okolo dekrétov preskúmala. Jeho stanovisko podporili aj ďalší maďarskí europoslanci, podľa ktorých je deklarácia z roku 2007 diskriminačná. Výbor o tomto návrhu zatiaľ nerozhodol. Za predostretím tejto petície v petičnom výbore EP stojí maďarský profesor práva Imre Juhász. Zasadzuje sa za to, aby príslušné uznesenie slovenského parlamentu bolo zrušené. Podľa stanoviska predstaviteľa Európskej komisie, prítomného na zasadnutí petičného výboru, nemôže EÚ do tohto sporu zasahovať, keďže nemá štatút štátu. Predstaviteľ pripomenul, že únia vznikla oveľa neskôr, ako boli prijaté dekréty v povojnovom Československu. S tým maďarská časť europoslancov nesúhlasila, tvrdiac, že ide o rozhodnutie slovenského parlamentu spred piatich rokov, keď SR už bola členom EÚ, čím došlo k porušeniu európskej legislatívy. Proti návrhu maďarských poslancov sa postavil rumunský europoslanec zo skupiny socialistov Victor Boštinaru, ktorý vystríhal pred nebezpečenstvom otvárania „Pandorinej skrinky,” lebo Benešove dekréty sú podľa neho veľmi citlivou politickou témou.
Benešove dekréty sú na programe v EP, iniciovalo to Maďarsko
20. septembra 2012 - (čtk)
V Európskom parlamente sa opäť otvárajú tzv. Benešove dekréty. V reakcii na maďarskú petíciu namierenú proti uzneseniu slovenského parlamentu z roku 2007 o nemennosti dekrétov sa vo štvrtok obrátil petičný výbor Európskeho parlamentu na Bratislavu. Žiadajú od nej, aby slovenskí zástupcovia prišli vysvetliť okolnosti deklarácie týkajúcej sa prezidentských dekrétov, ktoré po druhej svetovej vojne v Československu okrem iného obmedzili občianske a majetkové práva nemeckej a maďarskej menšiny. Jeden z maďarských europoslancov Zoltán Bagó z vládnej strany Fidesz odporučil aj vyslanie zvláštnej misie, ktorá by na Slovensku sama situáciu preskúmala. O tomto návrhu sa zatiaľ nerozhodlo. Bagó podobne ako niektorí ďalší europoslanci považuje slovenskú deklaráciu za diskriminujúcu. Maďarský europoslanec sa pritom zmienil aj o Česku: „Sudetskí Nemci sú v rovnakej situácii.” Za petíciou, ktorá citlivú a kontroverznú tému dekrétov na pôdu európskeho zákonodarného zboru opäť dostala, stojí maďarský profesor práva Imre Juhász. Ten žiada zrušenie uznesenia slovenského parlamentu o nemennosti dekrétov. Uznesenie, ktoré pred piatimi rokmi podporili aj poslanci vtedajšej opozície s výnimkou SMK, vyvolalo veľmi kritické a odmietavé reakcie maďarských politikov. „Nemyslím si, že by bolo správne politickým rozhodnutím prepisovať históriu,” povedal o rokovaní petičného výboru český europoslanec Jan Zahradil (ODS). Slovenský parlament prijal deklaráciu o „Benešových dekrétoch” v septembri 2007. Podobné uznesenie schválili v roku 2002 aj českí poslanci.
Základné informácie o dekrétoch prezidenta Beneša
Pojem Benešove dekréty sa používa pre súbor právnych noriem, ktoré v rokoch 1940 až 1945 vydával prezident Edvard Beneš, a to tak v londýnskom exile, ako aj po návrate do Československa. Účelom dekrétov v období pred rokom 1945 bolo zakotviť dočasné československé štátne zriadenie, po oslobodení mali dekréty obnoviť právny stav do doby, kým nebudú vytvorené štátne orgány. Od júna 1940 až do októbra 1945 bolo podpísaných a vyhlásených 143 dekrétov. Všetky dekréty (s výnimkou menovacích) podliehali dodatočnému schváleniu parlamentom a potom sa stali súčasťou československého právneho poriadku. Odsunu Nemcov z Československa sa priamo netýkal žiadny dekrét. Po rozhodnutí postupimskej konferencie o odsune Nemcov z Poľska, Maďarska a Československa 2. augusta 1945 však Beneš podpísal v rovnaký deň dekrét číslo 33/1945 o odobratí občianstva. Ten stanovil, že Nemci a Maďari, ktorí už predtým nadobudli nemecké alebo maďarské občianstvo, stratili v deň jeho získania občianstvo československé. Tým sa podľa historikov vytvoril predpoklad pre budúci odsun, počas ktorého opustilo Československo zhruba tri milióny Nemcov a viac ako 30-tisíc Maďarov. Z odsunu a vyvlastnenia boli vyňatí antifašisti a nemecké a maďarské obete nacizmu. Nemcov a Maďarov sa okrem dekrétu o občianstve týkali hlavne dekréty o konfiškácii majetku, o potrestaní nacistických zločincov, o konfiškácií pôdy a o pracovnej povinnosti osôb zbavených občianstva. Na ich základe prišli Nemci a Maďari o pôdu a majetok, boli súdení ľudovými súdmi a museli vykonávať nútené práce. Československí predstavitelia odhadli v decembri 1945 hodnotu vyvlastneného nemeckého majetku na tristo miliárd korún. Podľa parížskej reparačnej dohody mohol byť tento majetok zabavený a jeho hodnota odpočítaná z požadovaných reparácií (Československo odhadovalo svoje reparácie na 350 miliárd korún). Nemci, odsunutí po vojne z Československa a Poľska do SRN a Rakúska, získali po roku 1956 od nemeckého štátu finančnú kompenzáciu. Odškodnení v SRN sa však na rozdiel od svojich rakúskych kolegov museli zaviazať, že ak získajú odškodné od Československa, peniaze od nemeckej vlády vrátia. Po roku 1989 sa téma Benešových dekrétov stala jednou z často diskutovaných otázok v česko-nemeckých a česko-rakúskych vzťahoch a bola využívaná aj v domácej politike v týchto krajinách. V januári 1997 bola podpísaná spoločná Česko-nemecká deklarácia o vzájomných vzťahoch a ich budúcom rozvoji. Obe krajiny sa navzájom ospravedlnili za príkoria minulosti a zaviazali sa, že budú rešpektovať právny poriadok druhej krajiny. O Benešových dekrétoch sa diskutovalo tiež pred prijatím Česka do Európskej únie. V novembri 2002 Európsky parlament vo svojej rezolúcií okrem iného uviedol, že Benešove dekréty nie sú prekážkou prijatia Česka do únie. V decembri 2005 české ministerstvo spravodlivosti oznámilo, že Európsky súd pre ľudské práva odmietol sťažnosť sudetských Nemcov, ktorí sa sťažovali na konfiškáciu svojho majetku alebo majetku svojich predkov na základe dekrétov a chceli získať náhradu. Súd okrem iného konštatoval, že námietky autorov sťažnosti nie sú zlučiteľné s Európskou zmluvou o ľudských právach, pretože o majetok prešli dávno pred tým, ako zmluva v Česku začala platiť.
Maďari a rozpad federácie
MSZP: Fidesz si zavedením predbežnej registrácie voličov chce zachovať moc
1. októbra 2012 - (tasr)
Zavádzaním predbežnej registrácie voličov si chce vládny Maďarský občiansky zväz-Fidesz administratívnym prostriedkom zachovať moc. Vyhlásil to dnes v Budapešti predseda budapeštianskej organizácie Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Zsolt Molnár. Poslanci maďarského parlamentu dnes začali diskusiu k návrhu novely volebného zákona z dielne Fideszu. Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, ľavicový politik vyjadril názor, že Fidesz sa takýmto krokom pokúša obmedziť možnosť voliť tým, ktorí by volili opozičné strany. Odvolávajúc sa na prieskumy verejnej mienky Molnár dodal, že predbežnú registráciu odmieta aj väčšina sympatizantov vládnej strany. Proti predbežnej registrácii v polovici septembra absolvoval týždňovú hladovku expremiér a predseda Demokratickej koalície (DK) Ferenc Gyurcsány, spolu s troma straníckymi kolegami. Štátny tajomník úradu vlády János Lázár začiatkom septembra avizoval, že predloží parlamentu individuálny poslanecký návrh novely volebného zákona. V zmysle tejto novely, ktorá by mala byť platná od 1. januára 2013, by sa voliči, ktorí chcú hlasovať, museli dva mesiace pred voľbami zaregistrovať. Podľa pozorovateľov by Fidesz týmto krokom v čo najväčšej miere zamedzil prístup nerozhodných voličov k voličským urnám.
Štvorprúdovka z Košíc do Maďarska mešká
Maďarsko musí podľa centrálnej banky viac šetriť
27. septembra 2012 - (sita)
Maďarská vláda potrebuje prijať ďalšie opatrenia na zlepšenie rozpočtu v roku 2013 v hodnote 1,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), a to zvýšením príjmov a zmenšením výdavkov, aby deficit dostala k plánovanej úrovni 2,2 % HDP. Uviedla to vo štvrtok centrálna banka krajiny. V utorok maďarská centrálna banka znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov, čím prekvapila mnohých analytikov. Druhé zníženie úrokových sadzieb v Maďarsku za posledný mesiac totiž sprevádzala revízia prognózy centrálnej banky pokiaľ ide o infláciu v roku 2013, a to smerom nahor. Centrálna banka v novej prognóze uviedla, že v budúcom roku očakáva infláciu na úrovni 5 %, hoci v predošlej predikcii rátala iba s infláciou 3,5 %. Hlavným dôvodom revízie prognózy vývoja inflácie v budúcom roku smerom nahor je rast cien potravín a energií. Určitý vplyv na predikciu mal aj predpoklad, že príde k ďalším fiškálnym škrtom, povedal vo štvrtok novinárom ekonóm maďarskej centrálnej banky Barnabás Virág.
Magyar Telekom ide prepúšťať, chce znížiť náklady
1. októbra 2012 - (sita)
Maďarský telekomunikačný operátor Magyar Telekom prepustí do konca roka 500 zamestnancov v snahe o úsporu nákladov. Spoločnosť o tom informovala v pondelok vo svojom stanovisku. Zároveň uviedla, že očakáva náklady spojené s redukciou zamestnancov vo výške 6 mld. forintov (HUF). Maďarská spoločnosť, ktorá je dcérou nemeckého operátora Deutsche Telekom, chce týmto krokom znížiť náklady na zamestnancov o 5,6 %. Plánované prepúšťanie nezahŕňa skončenie pracovného pomeru niektorých vedúcich pracovníkov a odchod do dôchodku niektorých jej zamestnancov, uvádza podnik ďalej. Zamestnanci, ktorí v spoločnosti zostanú, dostanú od budúceho roka plat vyšší o 4 %.
Maďarsko zhorší výhľad rastu pre budúci rok
1. októbra 2012 - (sita)
Maďarsko upraví smerom nadol prognózu hospodárskeho rastu na rok 2013 a s medzinárodnými veriteľmi je pripravené rokovať o výdavkových škrtoch. Vyhlásil to v pondelok minister maďarskej vlády Mihaly Varga, poverený vedením rokovaní s medzinárodnými inštitúciami. Medzinárodný menový fond (MMF) odhaduje, že rozpočtový deficit Maďarska bude v roku 2013 v porovnaní s vládnym odhadom vyšší on 300 až 350 mld. HUF, uviedol Varga v maďarskom parlamente. Dôvodom je horšia prognóza maďarskej ekonomiky, ktorá podľa MMF v budúcom roku posilní o zhruba 1 %, kým vláda v aktuálnom odhade naďalej počíta s rastom o 1,6 %, spresnil Varga. Vláda je podľa neho pripravená diskutovať o škrtoch vo verejnom sektore, vylúčil však znižovanie dôchodkov. Záujem o preventívnu úverovú linku od MMF a EÚ naznačila vláda v Budapešti prvýkrát vlani v novembri. Formálnemu začatiu rozhovorov bránila neochota vlády v Budapešti pristúpiť na požiadavky medzinárodných partnerov, ktoré sa týkali napríklad nezávislosti maďarskej centrálnej banky. Rokovania o programe, od ktorého si Budapešti sľubuje zlacnenie pôžičiek a obnovenie investorskej dôvery, začali nakoniec v júli po tom, čo maďarský parlament schválil zmeny v kontroverznom zákone o centrálnej banke krajiny.
Orbán: Maďarsko vyrieši svoje problémy aj bez Menového fondu
Maďarská vláda chce zvýšiť účinnosť ekonomiky, informovala MMF
1. októbra 2012 - (tasr)
Maďarská vláda informovala listom Medzinárodný menový fond (MMF) a Európsku úniu (EÚ) o svojich plánoch na zvýšenie účinnosti hospodárskej politiky. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI maďarský minister zodpovedný za úverové rokovania Mihály Varga dnes uviedol, že v liste kabinet vymenoval aj oblasti, v ktorých odmieta v rámci rokovaní s MMF o pôžičke ustúpiť. Maďarsko chce podľa uvedeného dokumentu potlačiť čiernu ekonomiku, chce zvýšiť účinnosť výberu daní, preveriť financovanie projektov podporovaných Európskou úniou, prehodnotiť systém sociálnej podpory tak, aby bola cielenejšia, zvýšiť účinnosť regulácie dane z pridanej hodnoty (DPH), zvýšiť účinnosť regulácie miezd vo verejnej sfére a preveriť účinnosť systému odvodov sociálneho poistenia. Maďarská vláda v liste pripomenula MMF a EÚ, že v rámci rokovaní o úvere neprichádza do úvahy, aby pristúpila na zníženie dôchodkov, miezd a niektorých druhov sociálnej podpory, zdôraznil Varga. Rokovania Maďarska s delegáciami MMF a EÚ sa začali 17. júla, zatiaľ nie je známy termín ich pokračovania. Maďarsko sa od vstupu do MMF pripravuje na uzatvorenie zmluvy o ôsmej pôžičke.
Maďarsko chce preventívny úver od MMF do 15 miliárd eur
23. septembra 2012 - (sita)
Maďarsko dúfa, že podpíše preventívnu úverovú dohodu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) v hodnote 12 až 15 mld. eur podobnú tej, ktorú malo s fondom Poľsko. Povedal to v sobotu Mihály Varga, minister maďarskej vlády poverený rokovaniami s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou. Maďarsko chce podľa Vargu dvoj- až trojročnú preventívnu úverovú linku podobnú tej, ktorú malo Poľsko. „Ak budeme postupovať podľa normálneho scenára, mohli by sme mať dohodu už v novembri,“ povedal. Vláda premiéra Viktora Orbána má zaujať stanovisko k návrhom, ktoré v rokovaniach o preventívnej úverovej linke predložili MMF a EÚ. Opatrenia presadzované medzinárodnými veriteľmi počítajú napríklad so znižovaním dôchodkov a platov vo verejnej správe. Varga uviedol, že dohodu s MMF a EÚ by mohla maďarská vláda dosiahnuť ešte túto jeseň. Pripustil však, že rokovania s veriteľmi sa nepodarí obnoviť.
Rokovania Maďarska a MMF by mohli pokračovať v druhej polovici októbra
20. septembra 2012 - (tasr / reuters)
Rozhovory Maďarska s medzinárodnými veriteľmi by sa mohli obnoviť v druhej polovici októbra po výročnom zasadnutí Medzinárodného menového fondu (MMF). Uviedol to v stredu (19. 9.) maďarský minister zodpovedný za rokovania s MMF Mihály Varga. Minister uviedol, že vláda poslala MMF a Európskej únii (EÚ) odpoveď na ich odporúčania, ktoré veritelia navrhli po počiatočných rozhovoroch v júli. Ako dodal, po ich preštudovaní by delegácia (MMF) mohla pricestovať do Maďarska do dvoch až troch týždňov. „Do októbra to vzhľadom na krátkosť času nestihnú, takže očakávam, že rokovania by mohli pokračovať najskôr po výročnom zasadnutí MMF,” povedal pre televíznu stanicu M1. Výročné zasadnutie MMF a Svetovej banky (SB) sa uskutoční od 9. do 14. októbra. Podľa Vargu však Maďarsko je aj naďalej schopné financovať sa prostredníctvom trhov a od medzinárodných veriteľov potrebuje získať len „bezpečnostnú sieť”, ktorá bude krajinu chrániť pred rastom neistoty v dôsledku dlhovej krízy v eurozóne. Na otázku novinárov, či dohodu s veriteľmi bude možné dosiahnuť ešte pred koncom roka, Varga odpovedal, že „je o tom presvedčený”. Analytici ale očakávajú náročné rokovania potom, ako predseda vlády Viktor Orbán začiatkom septembra odmietol podmienky fondu s tým, že sú príliš tvrdé. Ešte v júli šéf misie MMF uviedol, že Budapešť bude musieť prijať ďalšie kroky na splnenie rozpočtových cieľov v budúcom roku, a zároveň dodal, že fond počíta v tomto roku s poklesom ekonomiky a v nasledujúcom roku len s miernym rastom. Podľa médií Európska komisia (EK) očakáva, že rozpočtový deficit Maďarska dosiahne v roku 2013 takmer dvojnásobok oproti pôvodne očakávanej úrovni 2,2 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Maďarsko už predalo väčšinu svojich dlhopisov
20. septembra 2012 - (sita)
Maďarská agentúra pre riadenie štátneho dlhu (AKK) do polovice septembra už na 95 percent splnila svoj plán predaja vládnych dlhopisov pre tento rok pri vyčíslení vo forintoch. Agentúra o tom informovala vo vyhlásení, ktoré zverejnila vo štvrtok. Konštatovala, že do polovice septembra na aukciách predala dlhopisy v hodnote 1 160 miliárd forintov (HUF) (viac ako štyri miliardy eur). Za celý rok má pritom naplánované predať dlhopisy v celkovej hodnote 1 230 miliárd forintov. Domácnostiam v tomto roku zatiaľ agentúra predala dlhopisy v hodnote 329 miliárd forintov.
Najväčšie prípady inflácie
SMK bude v sobotu meniť stanovy a zrejme aj názov
20. septembra 2012 - (tasr)
Zmena stanov aj názvu zamestná v sobotu 22. septembra delegátov Republikového snemu SMK vo Fiľakove. Strana sa chce vďaka zmenám stať modernejšou a otvorenejšou v očiach svojich voličov. Novelizácia stanov má umožniť ľahší vstup do strany. Na členstvo v SMK má stačiť zaslanie internetovej prihlášky, aby sa záujemca automaticky bez ďalšieho preverovania stal členom menšinovej strany. Mimoparlamentná SMK sa chce jasnejšie vyšpecifikovať na politickej scéne aj z hľadiska zamerania na voličov. Súčasťou revitalizácie strany by mala byť aj zmena jej názvu. Hoci v rámci subjektu existuje silná skupina, ktorá presadzuje súčasný názov Strana maďarskej koalície, podľa predsedu zrejme neuspeje. „Prikláňa sa to k tomu, aby to bola Strana maďarskej komunity, respektíve len Maďarská komunita, ale v hre sú ešte rôzne alternatívy,” povedal nedávno predseda József Berényi.
Facebook speňaží vaše súkromie
„Hľadám korene, zmysel vecí...“
Výstava fotografií Imricha Fuhla v Santove
20. septembra 2012 - (PaedDr. Helena Rusnáková - tasr)
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.318292311603085.68590.147596498672668&;type=3&l=3b0c999ae0
Výstavu fotografií Imricha Fuhla s názvom „Hľadám korene, zmysel vecí...“ otvorili 15. septembra v rámci Dní kultúrneho dedičstva v Santove (Pilisszántó). Na vernisáži výstavy, ktorú otvorila starostka obce Eva Csicsmanczaiová, vystúpili členovia kapely APPA Bernadett Istenesová (spev, gitara) a Attila Huber (sólová gitara). Výstava bola len jednou časťou bohatého programu, ktoré pripravili obecná a slovenská samospráva v Santove. Santovské Dní kultúrneho dedičstva sa začali už 14. septembra bábkovým predstavením, pokračovali 15. septembra domom tanca v réžii tanečníkov hudobnej skupiny Stužka a vyvrcholením bolo vystúpenie dychového orchestra z Pilisszentivánu. Imrich Fuhl - novinár, básnik, fotograf, rodák z obce Mlynky nie je neznámy ani na Slovensku. Narodil sa 25. novembra 1961 a po maturite na slovenskom gymnáziu v Budapešti absolvoval odbor žurnalistika na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Následne pôsobil ako redaktor, neskôr šéfredaktor týždenníka Ľudové noviny, osem rokov bol redaktorom internetového portálu Slovákov žijúcich v Maďarsku luno.hu. V súčasnom období pôsobí vo voľnom povolaní ako zakladateľ, prevádzkovateľ a redaktor internetového portálu oslovma.hu. Básne a krátke prózy začal uverejňovať ako gymnazista, a to vo svojom slovenskom materinskom jazyku, aj v maďarčine. Je spoluautorom viacerých antológií a redaktorom mnohých publikácií, doteraz vydal tri samostatné dvojjazyčné zbierky básní. Prekvapujúco novým spôsobom spracúva také tradičné témy, ako napríklad demokracia, národnostné bytie, pravda a láska. Svoje myšlienky, city a pocity o súčasnom zložitom, protirečivom svete - nezastavujúc sa ani pred experimentovaním s umeleckými formami - snaží sa sprostredkovať bez pátosu a fráz.. Imrich Fuhl sa svojou materčinou nerozlučne viaže k slovenským kultúrnym tradíciám a maďarčinou k maďarskej kultúre. Na jeho fotografiách je prítomná trochu archaizujúca melanchólia, ale aj radosť zo života a veselosť. Tvorba Imricha Fuhla sa stretáva s veľkým záujmom, nasvedčuje tomu aj záujem o jeho diela.
Pred stretnutím slovenských dolnozemských učiteľov
Funkcia vicepremiéra pre menšiny definitívne zanikla
21. septembra 2012 - (sita)
Funkcia podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny definitívne zanikla. Prezident Ivan Gašparovič dnes podpísal novelu zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tzv. kompetenčný zákon), ktorú schválili poslanci parlamentu 11. septembra. Agentúru SITA o tom informoval hovorca hlavy štátu Marek Trubač. Novela presúva právomoci podpredsedu vlády, ktorý neriadil ministerstvo, na iné štátne inštitúcie. V oblasti podpory kultúry národnostných menšín ich preberá Úrad vlády a v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Významne sa posilňujú právomoci ministerstva zahraničných vecí, ktoré bude koordinovať presadzovanie obchodno-ekonomických záujmov Slovenska v zahraničí a bude zodpovedné za jednotnú prezentáciu krajiny v zahraničí. Okrem toho sa rozširuje jeho názov o agendu európskych záležitostí, po novom sa bude volať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa napája na rozpočet ministerstva zahraničných vecí, ktoré získava kompetencia výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Zmeny sa dotýkajú aj Dotačného zákona Úradu vlády. Dotačné tituly v oblasti ľudských práv prechádzajú na ministerstvo zahraničných vecí. Týmto prechodom sa zároveň ministerstvu zahraničných vecí vymedzuje aj kompetencia v oblasti ľudských práv, pretože kompetenčný zákon v spoločných ustanoveniach ukladá ministerstvám aj plnenie ďalších úloh ustanovených v osobitných predpisoch. Dotačný titul v oblasti riešenia situácie rómskej komunity prechádza na ministerstvo vnútra. Úlohy a právomoci podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny v súvislosti so zrušením Protidrogového fondu bude plniť Úrad vlády. Novela nadobudne účinnosť od 1. októbra tohto roka.
Maďarské maloobchodné tržby klesli v júli piaty mesiac za sebou
20. septembra 2012 - (tasr / rttnews)
Tržby maďarských maloobchodníkov klesli v júli viac, než sa očakávalo. Bolo to ich už piate mesačné zníženie za sebou. Maloobchodné tržby sa medziročne znížili o 2,6 % po 1,7-% poklese v júni, informoval maďarský štatistický úrad. Ekonómovia prognózovali v júli zníženie o 1,8 %. V medzimesačnom porovnaní sa maďarské maloobchodné tržby znížili o 0,4 %, pričom v júni stagnovali. Predaj potravín, nápojov a tabaku v júli medziročne klesol o 2,4 % a predaj nepotravinových tovarov o 2,5 %.
Polícia v SR chytila zlodejov z Maďarska, ktorí vykradli zásobovacie auto
20. septembra 2012 - (tasr)
Z prečinu krádeže v spolupáchateľstve obvinili policajti štyroch mužov z Maďarska, ktorí sa v utorok 18. septembra vlámali do zásobovacieho vozidla v Rimavskej Sobote. Ako TASR informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici Mária Faltániová, policajná hliadka si všimla podozrivé auto a okamžite reagovala na informácie okradnutého vodiča. Štyria zlodeji vo veku 26 až 33 rokov z Maďarska sa vlámali do zásobovacieho vozidla Iveco. Auto bolo zaparkované na Čerenčianskej ulici v Rimavskej Sobote, pri vchode do predajne záhradkárstva. Vodič tam práve priviezol objednaný tovar. „V čase, keď išiel za predavačkou, aby mu potvrdila faktúru za vyložený tovar, páchatelia vypáčili zámok na dverách na vodičovom aute a ukradli čiernu tašku,” informovala Faltániová. Vodič bol mimo vozidla iba niekoľko minút. V ukradnutej taške mal peňaženku s peniazmi a osobné doklady. Bol v nej aj navigačný systém a tržba z predaja. „V tom čase prechádzala okolo policajná hliadka, ktorá spozorovala podozrivé vozidlo červenej farby, ktoré malo maďarské evidenčné číslo a otvorený zadný kufor. Na policajtov kýval vodič vykradnutého auta a oznámil im, čo sa stalo. Hliadka vyrazila za podozrivým vozidlom, ktoré zastavila na Košickej ceste a podozrivé osoby zadržala v spolupráci s policajtmi pohotovostnej motorizovanej jednotky,” doplnila policajná hovorkyňa. Vodičovi z okresu Košice by vznikla krádežou škoda 490 eur a spoločnosti, ktorej patrí vozidlo, krádežou tržby škoda 1690 eur. Ukradnutú tašku policajti majiteľovi vrátili. Škodu na vypáčených dverách na aute odhadli na 20 eur. Zlodejov umiestnili do policajnej cely a poverený policajt spracoval návrh na ukončenie veci v super rýchlom konaní. Za tento skutok môžu byť maďarskí zlodeji potrestaní odňatím slobody až na dva roky.
Vieme, kto páli najlepšiu hrušku! A nie sú to Maďari
1. októbra 2012 - (tvnoviny.sk)
Slováci sú s Čechmi „pálenkoví” bratia, na domáce pálenie sú najviac „napálení” Američania. - Pálenka je alkoholický nápoj obľúbený naprieč celým svetom. Vzniká destiláciou kvaseného ovocia, čo dodáva liehovine špecifickú vôňu a chuť. Je však nutné vedieť, že skutočná pálenka je tá s obsahom alkoholu okolo 50 - 52 %. Okrem ovocia totiž tento populárny nápoj nesmie obsahovať nič iné, teda žiadne prímesi, dochucovadlá alebo chemické látky. A v tejto súvislosti v podstate platí, že nie je nič horšie a nebezpečnejšie ako destilát, ktorý je nekvalitný. O tom sa napokon presvedčili v posledných dňoch ľudia v Česku, kde metanol zabil takmer tri desiatky tamojších obyvateľov. Okrem zaujímavostí a pôvodu jednotlivých druhov liehovín vám priblížime aj to, ako sa pálenka vyrába, či to, kde si ju môžete vyrobiť podomácky a kde nie. Mimochodom, keď sme už pri Čechoch, tak tí spolu so Slovákmi patria medzi národy, kde pálenku dvakrát núkať netreba. V tomto smere sme aj po rozdelení bývalej republiky určite zostali bratmi. Avšak nielen krajiny zo srdca Európy, teda Slovensko a Česko, patria medzi veľkých fanúšikov tvrdého chľastu. Prakticky naprieč celým starým kontinentom (ale aj v zámorí) má pálenka mimoriadny úspech. Líšia sa iba chute ľudí. Možno ste ani nevedeli, že jednu z najkvalitnejších hruškovíc robia Chorvátsku, teda v krajine, kde mnoho Slovákov trávi letnú dovolenku.
Kriminalisti urobia rekonštrukciu nehody Evy Varholíkovej Rezešovej
1. októbra 2012 - (tasr)
Maďarskí kriminalisti v rámci vyšetrovania augustovej nehody Slovenky Evy Varholíkovej na maďarskej diaľnici M3, ktorá si vyžiadala štyri obete, pripravujú priamo na mieste havárie rekonštrukciu prípadu. Informovalo o tom dnes internetové vydanie maďarského bulvárneho denníka Blikk. Deň rekonštrukcie zatiaľ nie je známy, bude sa však konať určite v skorých ranných hodinách, kedy sa nehoda stala. Podľa Blikku Varholíková nespolupracuje s políciou. Doposiaľ boli tri vypočúvania, avšak žena odmietala čokoľvek k prípadu povedať. Varholíková na diaľnici M3 pri 44. kilometri smerom na Budapešť 21. augusta približne o 04.00 h zozadu narazila do fiata, ktorý po následnom náraze do zvodidiel začal horieť. Tri osoby v aute zhoreli; jednej žene sa podarilo z horiaceho vozidla vyliezť, tá ťažkým zraneniam dva dni po nehode podľahla v budapeštianskej nemocnici. Expertíza potvrdila, že v krvi vodičky bolo v čase nehody 1,5 promile alkoholu.
Pochovali obete nehody Evy Varholíkovej Rezešovej
28. septembra 2012 - (aktuality.sk)
Vyše dva mesiace museli príbuzní čakať, kým pochovajú svojich najbližších, ktorí zomreli pri tragickej dopravnej nehode. Tú zapríčinila Eva Varholíková - Rezešová svojou bezohľadnou jazdou na maďarskej diaľnici. Ostro sledovaný prípad pritiahol do maďarskej obce Karácsond odkiaľ obete pochádzajú niekoľko policajtov, ktorí dohliadajú na bezproblémový priebeh pohrebu. Policajti nemali uniformu, mali čierne oblečenie, akoby boli z davu príbuzných smútiacich. Kontrolovali vchod na cintorín aj do kostola. Do vnútra nepúšťali novinárov. Média jednoducho majú na cintorín vstup zakázaný. Vstup na cintorín strážila okrem policajtov aj súkromná SBS. Po 45 minútach sa smútočný sprievod so štyrmi rakvami vybral z domu smútku k hrobom, kde pokračoval smútočný obrad. Pohreb sa skončil pár minút po 12. hodine. Želajú jej čo najdlhší pobyt za mrežami a jej rodine odkazujú, nech sa nikto z nich neukazuje na pohrebe. V dedine visia smútočné zástavy, ktoré dusnú atmosféru ešte viac prehlbujú. Eva Varholíková na diaľnici M3 pri 44. kilometri smerom na Budapešť 21. augusta tohto roku nadránom zrejme za volantom zaspala a zozadu narazila do fiatu, ktorý po následnom náraze do zvodidiel začal horieť. Tri osoby v aute zomreli. Jednej žene sa podarilo z horiaceho vozidla vyliezť, ale ťažkým zraneniam napokon dva dni po nehode podľahla v budapeštianskej nemocnici. Expertíza potvrdila, že v krvi Varholíkovej bolo v čase nehody 1,5 promile alkoholu. Starosta Földi Csaba dostal od právnika Rezešovej fax, v ktorom sa píše, že jej rodina je ochotná zaplatiť náklady na pohreb a tiež odškodniť pozostalých. Ide o sumu 20 miliónov forintov (približne 70 tisíc eur).
Maďarskom lomcovali extrémne emócie:
Dedinčania sa lúčili s obeťami nehody Rezešovej
29. septembra 2012 - (Plus Jeden Deň)
Žiaľ, smútok, vášne a napokon zvada! Maďarskou dedinou Karácsond, ležiacej 60 kilometrov od Budapešti, lomcovali včera extrémne emócie. Všetci dedinčania sa lúčili s dvoma manželskými pármi, ktoré zahynuli pred 38 dňami na diaľnici po zrážke s Evou Varholíkovou-Rezešovou (35). Dedina sa od skorého rána zahalila do čierneho. Už od deviatej sa dedinčania schádzali na cintoríne a pred kostolom, kde bola o pol jedenástej smútočná omša. Najbližší príbuzní nebohých manželských párov, Györgya († 66) a Alžbety († 61) Medveczkých, jej sestry Evy († 54) a Evinho manžela Lászlóa († 59) Vargovcov, prišli pred omšou so sklonenými hlavami a sadli si v kostole do prvých radov. Urny s popolom milovaných rodičov už stáli na katafalkoch v dome smútku. Všetky vstupy na cintorín strážila ochranka. Nielen policajti, ale aj strážcovia v civile. Otázkou zostáva, či sa obávali príchodu rodiny Rezešovcov, alebo chceli mať ničím nerušený pohreb. „Kto ste? Do kostola ani na cintorín s fotoaparátom ísť nemôžete,“ priskočil ihneď muž v čiernom obleku, len čo sme vystúpili z auta s bratislavskou poznávacou značkou. Posledná rozlúčka s nebohými manželmi sa začala na cintoríne o štvrť na dvanásť. Bola tam celá dedina, vyše 700 ľudí. Farár pozostalým pripomenul, nech odpustia žene, ktorej jazda pripravila o život ich najbližších, ale meno Košičanky nevyriekol. Obrad najhoršie znášala dcéra Medveczkých, ktorú musel manžel držať za ruku a utišovať. Po smútočných príhovoroch a modlitbách naložili štyri urny do auta a celá dedina sa pomalým krokom vydala za nimi až k hrobom. Najväčší smútok zavládol, keď urny uložili do zeme a začali ich zasypávať. Dokonca jeden zo smútiacich pohreb nezvládol, skolaboval a museli ho kriesiť. Po smútočných kondolenciách sa začali dedinčania pomaly rozchádzať. Práve vtedy nahromadené bolestivé emócie vybuchli. „Tiahnite, odkiaľ ste prišli,“ vykrikoval jeden z prítomných na Slovákov a pridal sa k nemu aj ochrankár v bielej košeli, ktorý začal novinárov legitimovať: „Vy neviete, že Slováci mali zákaz vstupu na cintorín?“ Podľa neho si smútočná rodina neželala prítomnosť nikoho zo Slovenska. Tomu nasvedčuje aj fakt, že už počas pohrebu chodili ochrankári medzi smútiacimi. Ak niekoho nepoznali a držal v ruke telefón, tak k nemu priskočili.
Čítajte viac:
Tragická havária
Havária sa stala 21. augusta krátko pred piatou hodinou ráno na diaľnici M3 neďaleko Budapešti.Eva Varholíková-Rezešová (35) nabúrala svojím luxusným BMW do auta, ktoré išlo pred ňou. Priamo na mieste zhoreli v plameňoch traja ľudia. Štvrtá cestujúca z horiaceho auta unikla, ale o dva dni v nemocnici svojim zraneniam podľahla. Podľa hovorcu Okresného zastupiteľstva v Pešti Gábora Kállaia mala Eva Varholíkova-Rezešová v krvi 1,5 promile alkoholu a stopy po opiátoch. Hneď ju vzali do vyšetrovacej väzby, ktorú jej súd predĺžil na 90 dní, takže za mrežami zostane minimálne do 23. decembra. Súd odmietol Rezešovej návrh na kauciu. Keďže svedkovia tvrdia, že Rezešová pred ňou idúce auto ohrozovala blikaním, hrozí jej obžaloba z úmyselného zabitia.
Blikk: Svedok-kamionista výrazne priťažil väznenej Eve Varholíkovej
20. septembra 2012 - (tasr)
Svedok augustovej dopravnej nehody slovenskej občianky Evy Varholíkovej v Maďarsku, po ktorom niekoľko týždňov pátrala tamojšia polícia, v pondelok konečne vypovedal vo veci a podľa dnešných informácií internetového vydania bulvárneho denníka Blikk výrazne priťažil väznenej vodičke zo Slovenska. Nehoda, pred ktorou Varholíková na 44. kilometri diaľnice M3 v smere na Budapešť zrejme zaspala za volantom a zozadu narazila do iného osobného vozidla, ktoré následne vzplanulo, si vyžiadala tri obete na mieste a ďalšiu po prevoze do nemocnice. Expertíza potvrdila, že vo Varholíkovej krvi bolo v čase nehody 1,5 promile alkoholu. Podľa Blikku svedok - vodič kamióna - vypovedal, že už niekoľko kilometrov pred osudnou nehodou sa dalo očakávať, že dôjde k nešťastiu. Už asi o desať kilometrov skôr pri čerpacej stanici došlo k sporu medzi vodičkou BMW zo Slovenska a posádkou Fiatu Punto kvôli uvoľneniu jazdného pruhu. Keď fiat napokon prešiel do iného pruhu, druhé vozidlo ho údajne tlačilo z cesty, píše Blikk s odvolaním sa na informátora, ktorý si neželal byť menovaný. Aj keď sa vodič fiata sťahoval až k samotnej krajnici, BMW ho vraj nasledovalo a neustále vytváralo na vodiča tlak, až kým nedošlo k nešťastiu. Polícia teraz podľa rovnakého zdroja hľadá ďalších vodičov kamiónov, aby si tieto tvrdenia overila. Vyšetrovatelia však na základe uvedeného zvažujú, že by zadržanú slovenskú vodičku obvinili z podstatne ťažšieho zločinu - zámerného zabitia. V takom prípade by po preukázaní zámeru hrozil vinníčke podstatne vyšší trest, píše Blikk. Eva Varholíková čelí aktuálne podozreniu z trestného činu zavinenia dopravnej nehody s následkom viacerých úmrtí pod vplyvom alkoholu. V prípade, že by toto vyšetrovatelia prekvalifikovali na zámerné zabitie viacerých ľudí pri ohrození bezpečnosti cestnej premávky, hrozilo by zadržiavanej Slovenke až 15 rokov za mrežami. Varholíková zostáva v Maďarsku vo vyšetrovacej väzbe.
Rezešová dcéra vraj naháňala Fiat po maďarskej diaľnici
20. septembra 2012 - (sita)
Maďarská polícia vypočula kľúčového svedka tragickej nehody prominentnej Košičanky Evy Rezešovej-Varholíkovej na maďarskej diaľnici M3, pri ktorej zahynuli štyri osoby. Informoval o tom maďarský portál Blikk.hu s odvolaním sa na zdroj z prostredia budapeštianskej polície. Podľa medializovaných informácií by to mal byť vodič kamiónu, ktorý išiel hneď za BMW s Varholíkovou-Rezešovou. BMW rýchlou jazdou dobehlo posádku Fiatu približne 10 kilometrov pred miestom nehody. Fiat však pred kamiónmi spomalil, čim zabránil aj Varholíkovej-Rezešovej pokračovať v rýchlej jazde cez diaľnicu, píše Blikk.hu. Potom sa fiat zaradil do najpomalšieho pruhu, ale podľa informácií portálu, sa Rezešová-Varholíková rozhodla posádku „potrestať“. Začala sa na Fiat tlačiť a prenasledovať ho. Maďarská posádka sa snažila ujsť pred BMW, ale márne. Nakoniec sa vodič Fiatu dostal pod tlak a nastala nehoda s tragickým koncom. Tri osoby vo Fiate uhoreli zaživa, štvrtá obeť podľahla zraneniam v nemocnici. Polícia podľa portálu Blikk.hu zvažuje, že Rezešovú-Varholíkovú obviní na základe tejto výpovede zo závažnejšieho skutku. Doteraz jej hrozil trest päť - 10 rokov za mrežami väznice. Z medializovaných informácií je známe, že dcéra Mečiarovho ministra dopravy Alexandra sa mala po maďarskej diaľnici M3 rútiť rýchlosťou 200 km/h a na 44. kilometri zrejme zaspala. Zozadu narazila do Fiatu Punto. V prípade Evy Varholíkovej-Rezešovej sú priťažujúcimi okolnosťami aj fakty, že šoférovala pod vplyvom alkoholu a prekročila povolenú rýchlosť. Maďarská polícia uviedla, že šoférovala v strednom štádiu opitosti. Stredný stupeň opitosti je v Maďarsku od 1,5 do 2,5 promile. V zdemolovanom BMW sa našla aj fľaša vodky.
Drogu z Peru prevážal kuriér autobusom z Madridu do Budapešti
23. septembra 2012 - (tasr)
Zrejme drogový kontraband juhoamerického pôvodu o hmotnosti jedného kilogramu našli maďarské orgány u muža, ktorý autobusom cestoval z Madridu do Budapešti. Zadržali už aj jeho komplica. Ako vyplýva z policajnej správy, o ktorej informovala tlačová agentúra MTI, dvaja maďarskí občania vo veku 34 a 58 rokov čelia už vo veci stíhaniu. Ten mladší z dvojice mal na objednávku staršieho prepravovať do krajiny látku drogového charakteru. Precízne zabalená látka, ktorú drogový kuriér, ako už vysvitlo, prepravoval z Peru cez Španielsko do Maďarska, sa našla v mužovom odeve a batožine. Jej hodnotu na čiernom trhu vyčíslili maďarské úrady na 75 miliónov forintov (v prepočte takmer 267.000 eur).
Košická polícia stíha Csatáryho aj pre zločin vojnového bezprávia
1. októbra 2012 - (sita)
Informoval o tom hovorca košickej krajskej prokuratúry Milan Filičko. „Bude prebiehať vyšetrovanie. Ide o trestné stíhanie vo veci. Po vykonaní dôkazov rozhodneme, či bude voči nemu vznesené obvinenie. Skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, je väznenie a deportácia 17-ročného občana Košíc na nútené práce do Nemecka v januári 1945,” informoval Filičko. Trestné oznámenie na prokuratúru podal syn odvlečeného v auguste tohto roku. Ide o novú vec, za ktorú Csatáry ešte nebol ani obžalovaný. Csatáry podľa informácií centra Šimona Wiesenthala pôsobil počas druhej svetovej vojny ako policajný veliteľ v Košiciach po zabratí časti Slovenského územia Maďarskom. V roku 1944 bol poverený likvidáciou košického židovského geta a podieľal sa na odsune tisícok Židov. V Československu ho v roku 1948 odsúdili za vojnové zločiny na trest smrti. Po vojne však ušiel do Kanady. Po odňatí kanadského občianstva v roku 1997 sa presunul do Maďarska, kde ho objavili ľudia vyhľadávajúci nacistov centra Šimona Wiesenthala. Košická krajská prokuratúra vykonáva aj právnu pomoc, o ktorú požiadala maďarská strana v súvislosti s vojnovými zločinmi, ktorých sa Csatáry dopustil počas druhej svetovej vojny, najmä v roku 1944. „Právnu pomoc, ktorú vykonávame pre budapeštiansku prokuratúru, zabezpečujeme prostredníctvom polície. Polícii sme uložili zabezpečiť listiny, prípadne mená svedkov. Polícia nám zatiaľ výsledky šetrenia nepredložila,” uviedol Filičko. V súčasnosti košický krajský súd posudzuje žiadosť o jeho vydanie na Slovensko a v tejto súvislosti sa s dožiadaním obrátil na príslušné maďarské orgány.
Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci údajného vojnového zločinca
26. septembra 2012 - (tasr)
V súvislosti s prijatým trestným oznámením, vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach začal trestné stíhanie pre zločin vojnového bezprávia spáchaného formou spolupáchateľstva voči Lászlóovi Csatárymu. „Páchatelia sa ho dopustili tým spôsobom, že v presne nezistenom čase 10. januára 1945 na bližšie neurčenom mieste v Košiciach, ako príslušníci štátnej moci, bezdôvodne zadržali a následne v budove policajného kapitanátu na Moyzesovej ulici v Košiciach väznili v tom čase 17-ročného Košičana. Odtiaľ bol násilím deportovaný na nútené práce na presne nezistené miesto v Nemecku, pričom späť do Košíc sa vrátil až 14. augusta 1945,“ uviedla pre TASR košická policajná hovorkyňa Jana Mésarová. Podľa hovorcu košickej prokuratúry Milana Filička prokuratúra preskúma uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania vo veci. Ak ho ponechá v platnosti, bude prebiehať vyšetrovanie tak, aby bolo možné rozhodnúť, či bude vznesené obvinenie alebo bude prijaté iné procesné rozhodnutie. „Okrem toho krajská prokuratúra na žiadosť maďarskej prokuratúry vykonáva právnu pomoc pre skutky, ku ktorým malo dôjsť v roku 1944,“ doplnila Filičko.
Prezident Gašparovič hovoril v New Yorku so svojím maďarským partnerom Áderom
25. septembra 2012 - (tasr)
Prezident SR Ivan Gašparovič sa dnes na pôde OSN v New Yorku stretol so svojim maďarským partnerom Jánosom Áderom. Išlo o prvú oficiálnu schôdzku prezidentov Slovenskej republiky a Maďarska od nástupu Ádera do funkcie v máji tohto roka. Slovenský prezident privítal možnosť stretnúť sa s Áderom na bilaterálnom rokovaní. „Som presvedčený, že hlavy dvoch susedných štátov, ktoré sú spoločne členmi EÚ, NATO aj OSN by sa mali stretávať pri každej najbližšej príležitosti,” uviedol Ivan Gašparovič. Vyjadril tiež potešenie, že v podobnom priateľskom duchu sa viedlo aj stretnutie premiérov oboch krajín, informoval TASR hovorca prezidenta SR Marek Trubač. „Toto dnešné stretnutie vnímam ako základný krok pre zlepšenie vzájomných vzťahov SR a Maďarska, ktoré podľa môjho názoru ani nemôžu byť zlé,” povedal slovenský prezident svojmu partnerovi. Konštatoval však, že medzi našimi krajinami sú aj otázky, v ktorých navzájom nie sme v zhode, „no našou úlohou je o týchto problémoch diskutovať a spoločne hľadať riešenia”. Áder konštatoval, že naše vzťahy v medzinárodných organizáciách ako napríklad aj OSN sú vynikajúce. Privítal spoločné dobudovanie mostov cez rieku Ipeľ, ako aj nedávne spoločné vystúpenie folklórnych súborov Lúčnica a Honvéd v Budapešti, na ktorom sa za slovenskú stranu zúčastnil podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. „Tieto kultúrne podujatia stavajú mosty medzi našimi národmi,” vyzdvihol Áder spoluprácu v oblasti kultúry. Gašparovič zdôraznil, že „v slovensko-maďarských vzťahoch je oveľa viac toho, čo nás spája, než naopak. Chceme urobiť všetko pre dobré susedské a pokojné vzťahy.” Hlavy štátov sa zaoberali aj ekonomickou a sociálnou situáciou v našom regióne, ktorá je poznačená krízou v Európe. Podľa prezidenta SR by sme sa mali sústrediť na konštruktívnu agendu, ako je hospodárstvo, infraštruktúra a cezhraničná spolupráca. Gašparovič osobitne ocenil opätovné fungovanie slovensko-maďarských zmiešaných komisií. Maďarský prezident pripomenul, že kríza prináša aj zvyšovanie sociálneho napätia, a to sa zase stáva živnou pôdou pre radikálne hlasy. „Radikáli potom radi hrajú tzv. národnostnou kartou a našou zodpovednosťou je, ako budeme reagovať na takéto radikálne výzvy,” uviedol Áder. Ivan Gašparovič potvrdil záujem SR o vybudovanie nového mosta medzi Komárnom a Komáromom. Na slovenskom území sme začali budovať rýchlostnú cestu z Košíc po štátnu hranicu s Maďarskom. Pred niekoľkými dňami začalo fungovať prepojenie tzv. denného trhu s elektrinou medzi Českom, Slovenskom a Maďarskom, čo nám prinesie stabilnejšie a bezpečnejšie dodávky elektriny. Jednoznačnou prioritou je podľa Gašparoviča výstavba plynovodného prepojenia Slovenska a Maďarska Veľké Zlievce - Vecsés. Obaja predstavitelia sa zhodli, že vzájomné problémy by sme si mali riešiť na dvojstrannej úrovni a nie na pôde medzinárodných inštitúcií. Vyjadrili presvedčenie, že vzájomnou komunikáciou na najvyššej úrovni sa podarí naše vzťahy ešte viac zintenzívniť vo všetkých oblastiach.
Prezident SR Ivan Gašparovič zavítal v New Jersey medzi krajanov
25. septembra 2012 - (uszz.sk)
Prezident SR Ivan Gašparovič počas pracovnej návštevy v Spojených štátoch amerických zavítal na Festival slovenského dedičstva v meste Holmdel v New Jersey. Hlavu štátu na podujatí v nedeľu 23. septembra privítala za organizátorov Nina Holy, generálna tajomníčka Slovenskej ligy v Amerike. Prezident v príhovore ku krajanom zdôraznil okrem iného význam väzby Slovenska a USA ako dvoch spojencov, členov Severoatlantickej aliancie, ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty. „Slovenská republika na budúci rok oslávi dvadsiate výročie svojej samostatnosti a pri tejto príležitosti vám chcem pripomenúť, že Slovensko za týchto dvadsať rokov ukázalo svoj úspešný príbeh,“ povedal podľa informácie TASR Ivan Gašparovič. V tejto súvislosti najvyšší predstaviteľ SR americkým Slovákom poďakoval za ich pomoc a aktivity pri šírení slovenského dedičstva, tradícií a kultúry v Spojených štátoch amerických. Prezident pred niekoľkými tisíckami krajanov vyjadril potešenie, že tento festival sa v New Jersey koná už po 35. raz. „Toto podujatie sa nesie v duchu osláv slovenského národného dedičstva, tradičnej kultúry, folklóru a je už 35 rokov dôkazom toho, že v Spojených štátoch naďalej žijú Slováci, ich rodiny, potomkovia, ale aj lojálni americkí občania - priaznivci Slovenska, ktorí majú záujem udržiavať a ďalej pestovať vzťah k svojim koreňom,“ uviedol I. Gašparovič. Na Festivale slovenského dedičstva v Holmdeli vystúpili slovenské folklórne skupiny a umelci žijúci v USA. Slováci žijúci v New Jersey a okolí už od roku 1977 organizujú tento festival, aby si pripomenuli svoje rodné korene a slovenskú kultúru. Podľa výsledkov posledného sčítania obyvateľstva v USA sa k slovenskému pôvodu hlási približne 800 000 občanov. Reálne odhady však hovoria až o počte 1,2 milióna občanov v USA, hlásiacich sa k svojim slovenským koreňom v niekoľkých generáciách.
Sociálne štipendiá pre študentov v zahraničí nebudú
25. septembra 2012 - (tasr)
Študenti zo sociálne slabších rodín, ktorí sa rozhodli študovať v zahraničí, štipendium od SR nedostanú. Poslanci NR SR dnes neposunuli do druhého čítania návrh novely vysokoškolského zákona, ktorý pripravila poslankyňa Monika Gibalová (KDH). „Študenti, ktorí si vyberú študijný program alebo jeho kombináciu, ktorý nie je možné študovať na slovenských univerzitách alebo vysokých školách, sa dostávajú do nevýhodného postavenia voči študentom študujúcim v SR, ktorí sú poberateľmi sociálneho štipendia,” vysvetľovala poslankyňa. Ide podľa nej o študentov, ktorí by v prípade štúdia na slovenskej univerzite spĺňali podmienky na poberanie sociálneho štipendia a bolo by im priznané. Slovenskí vysokoškoláci môžu získať v novom akademickom roku 2012/2013 mesačné štipendium v maximálnej výške 225 eur, ak študujú v mieste svojho trvalého bydliska a 270 eur, ak do školy dochádzajú viac ako 30 kilometrov. Minimálna suma je desať eur mesačne. Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer) vyhlášku, ktorá upravuje priznávanie sociálnych štipendií, zmenil. Odôvodňoval to špekuláciami, vďaka ktorým sa k peniazom od štátu dostávali študenti, ktorí by na ne inak nemali nárok. Štipendium im bolo pridelené napríklad formálnou zmenou trvalého bydliska k starým rodičom. Mnohí tiež disponovali rozhodnutím súdu, že sú vyživovaní rodičmi napríklad v čiastke desať eur, na základe čoho získali štipendium.
Predseda ÚSŽZ o posilnení slovenskosti našich krajanov na Ukrajine
I. Furdík rokoval na pôde ÚSŽZ s A. Tomanovou Makanovou
21. septembra 2012 - (uszz.sk)
Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Igor Furdík, sa na pôde úradu stretol na pracovnom rokovaní s Annou Tomanovou Makanovou, predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. V sprievode Jarmily Ćendić, manažérky Obce (okresu) Kovačica pre sociálnu oblasť, informovala I. Furdíka o aktuálnom spoločensko-kultúrnom dianí a aktivitách slovenskej komunity vo Vojvodine. I. Furdík s A. Tomanovou Makanovou zároveň analyzovali dotačné zmluvy v rámci finančnej podpory projektov slovenských spolkov, organizácií i jednotlivcov v Srbsku z grantového systému ÚSŽZ v roku 2012. V priebehu rokovania A. Tomanová Makanová informovala predsedu ÚSŽZ o kľúčových projektoch podporených finančnými dotáciami úradu, pričom potvrdila, že predkladatelia projektov dbajú na dodržiavanie všetkých zmluvných podmienok. V tejto súvislosti I. Furdík akcentoval požiadavku ÚSŽZ dbať na maximálnu hospodárnosť a transparentnosť použitia účelovo viazaných dotácií na rekonštrukciu domu Martina Jonáša, slovenského insitného maliara svetového významu, ktorý žil a tvoril v Kovačici. A. Tomanová Makanová s J. Ćendić odovzdali I. Furdíkovi CD-nosiče, na ktorých je zdigitalizovaná pozostalosť M. Jonáša v jeho dome v rámci kompletnej inventarizácie. A. Tomanová Makanová priblížila v závere svojej pracovnej návštevy na ÚSŽZ jeho predsedovi I. Furdíkovi aj aktuálny stav projektových a rekonštrukčných prác budovy bývalej chmeľnice v Báčskom Petrovci, ktorá bude po prestavbe slúžiť činnosti a aktivitám nového Múzea Slovákov v Báčskom Petrovci.
Omráči vás? - Vyráža dych...
Maďarská verzia hitu „Ak nie si moja...“
25. septembra 2012 - (pluska.sk)
Takto nejako to asi dopadne, ak má človek dobré technické vybavenie, neobmedzený prístup k internetu a chýba mu dostatočné množstvo sebareflexie. Uverí svojmu okoliu, že je úžasný a svojim talentom prevalcuje svet. A ešte si to odnesie aj obľúbený hit Vaša Patejdla! Na internete sa objavilo video, ktoré priaznivcom slovenskej hudby vyráža dych. Zverejnil ho mladý muž Hami Horváth a jeho videoklip na motív piesne „Ak nie si moja” je na prvý pohľad spracovaný v podstate profesionálne. Problém sa začína až v momente, keď Hami začne spievať po maďarsky text hitu Vaša Patejdla. Video je na internete necelé dva dni, no už ho videlo niekoľko tisíc ľudí. Na začiatku ho komentovali zrejme priatelia „nádejnej“ hudobnej hviezdy, no v príspevkoch sa už objavili aj reakcie, ktoré s autorom tejto „cover“ verzie veľmi nesympatizujú. Viditeľne a najmä počuteľne nebude problém v tom, že sa jeho verzia známej skladby objavila v jazyku našich južných susedov. Treba len dúfať, že si tento mladík pozrie aj originálnu verziu a v budúcnosti si podobné pokusy nechá radšej pre seba a nanajvýš pre svojich priateľov. Môžeme len uvažovať, ako by na jeho spev reagovala nejaká porota v televíznej talentovej súťaži. Pred rokom ju totiž v súťaži Česko Slovensko má talent prespievalo operné trio La Gioia a to sa s dielkom mladého Hamiho Horvátha nedá ani len porovnať:
http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&;v=wG-wDMkPwXM
http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&;v=9nvmXIMEODk
Hami „Patejdl” dostal na lopatky aj spevákov! Čo si o ňom myslia?
26. septembra 2012 - (Ivan Janko - Pluska.sk)
Videoklip k maďarskej verzii slávnej piesne z dielne hitmakera Vaša Patejdla má úspech. Ľudia sa na prerobenom hite bavia, a hoci sú aj takí, ktorým sa to páči, väčšinou ide o smiech cez slzy. V šoku sú aj mnohí hudobníci, ktorí si o takomto speve a umení tiež myslia svoje. Klip nakrútený v uliciach Rimavskej Soboty ale môže mať problém. Vašo Patejdl by ho totiž za nedovolené použitie hudby mohol pokojne žalovať. Nádejný umelec Hami Horváth svojsky prerobil Patejdlov megahit „Ak nie si moja“ a jeho dielo si už na internete pozreli tisíce ľudí. Prerábanie úspešných pesničiek je bežné a mnohí si na tom nielen u nás postavili doslova celú kariéru. Pesničky prerábajú aj veľké hviezdy a dnes to patrí aj do povinnej výbavy každej talentovej súťaže. Mladý spevák Hami Horváth na konci svojho videoklipu zverejnil titulky, kde uviedol všetkých, ktorí mu pri jeho výrobe pomáhali. Lenže pozabudol na jednu dôležitú vec. V titulkoch uviedol kameramana, gitaristu Jánosa Molnára, ale autora hudby a textu, ktorý si svojvoľne preložil a prespieval, nechal na smetisku hudobných dejín. Oslovili sme aj mladého speváka, zatiaľ sa nám však jeho vyjadrenie nepodarilo získať. Požiadali sme aj o reakciu samotného Vaša Patejdla, ktorý originál skladby zložil pre film Fontána pre Zuzanu. Ten je ale momentálne pracovne v Prahe, preto sa nám s ním spojiť nepodarilo. Na prerobené dielo však zareagoval jeho syn Robo, ktorý sa po vzore otca tiež venuje hudbe a má aj vlastnú kapelu, s ktorou často koncertuje. „Pokiaľ ten chalan nemá súhlas autora textu a hudby, čo viem, že nemá, potom musí autor diela postupovať v zmysle autorského zákona. Odkopírovanie skladby a vydávanie ju za svoju je prosto krádež,“ povedal pre Pluska.sk Robo Patejdl. O reakcie sme požiadali aj ďalších hudobníkov. Ich názory sú rôzne, no zhodujú sa v tom, že ak už prerábať pesničku, tak nech to stojí za to:
Ostrovy Slovákov v Maďarsku nechcú byť územím stroskotancov
22. septembra 2012 - (Jozef Schwarz - Slovenské národné noviny)
Farby, tóny, vône a chute života slovenských osád u našich južných susedov v Pilíši
Slovenský život v Maďarsku má rozličné farby tóny, vône, chute. Jeho vyznenie nie je vždy veselé alebo lahodné, pripletie sa aj blen, faloš, disharmónia či obyčajná ľahostajnosť. Mnohé závisí aj od materskej krajiny. Slovenské národné noviny majú vôľu prispieť ku kvalite slovenského života v Maďarsku pravými slovenskými prísadami. Slovenská samospráva v Huti (Pilisszentlélek) - dnes mestská časť Ostrihomu - usporiadala koncom augusta VI. stretnutie pilíšskych slovenských osád. Na lúke za miestnym kostolom a školou sa už v predpoludňajších hodinách zišli účastníci súťaže vo varení perkeltu. Oficiálny program sa začal slávnostnou dvojjazyčnou svätou omšou. V bohatom kultúrnom programe na prírodnom javisku sa potom vystriedali folklórne skupiny pilíšskych slovenských osád. Toľko správa zo slovenských médií v Maďarsku. Na stretnutí som sa zúčastnil už po druhýkrát. Vždy to bol výborný zážitok. Po všetkých stránkach. Pre telo i ducha. Ale najprv širšie súvislosti. Často sa uvádza ako príčina asimilácie Slovákov v Maďarsku ich rozptýlenosť po maďarskej krajine. Slováci tam žijú (žili) najmä na juhu, známa je predovšetkým Békešská oblasť pri rumunských hraniciach. Často sa spomína aj v strede krajiny ležiaci Sarvaš. Len skutoční záujemcovia o tamojší slovenský život vedia, že silná slovenská väčšinová populácia bývala v Níreďháze (Nyiregyháza) na východ od rieky Tisa a v obciach okolo Pešti na ľavom brehu Dunaja. Slovenský bol (je) aj južný Novohrad a vrchárske dedinky v Matre, Zemplínskych a Bukových vrchoch pri Miškovci. A silným „slovenským ostrovom” sú aj pilíšski Slováci v dunajskom ohybe nad Ostrihomom a Vyšehradom, kde sa odohrávalo spomínané stretnutie. Ako protiklad sa uvádza, že Maďari na Slovensku obývajú súvislý pás územia popri južnej hranici našej krajiny. Nesúhlasím s tým! Veď aj slovenské ostrovy v Maďarsku tvoria takisto súvisle obývané slovenské územie. Určite je „slovenský pás” na západe ohraničený Tardošom neďaleko Dunaja, kde sa začína pilíšsky „slovenský ostrov”, ktorý je Budapešťou napojený na východopeštianskych, novohradských a spomínaných vrchárskych Slovákov až po Slovenské Nové Mesto východne od Košíc. Najmenej 250 km! A že sú medzi nimi maďarské dediny? A je to u nás inak? Napríklad Palárikovo, Komjatice, Šurany a ďalšie tvoria „slovenský ostrov zo všetkých strán obklopený maďarskými dedinami. Podobne maďarské dediny východného Slovenska sú oddelené od „súvislého” maďarského osídlenia čisto slovenskými obcami od Košíc po Bodrog a na juhu nielen po maďarskú hranicu; slovenské dediny ju plynule prekračujú v Zemplínskych vŕškoch. Zachovanie slovenskosti či maďarskosti alebo asimilácia nie je otázka zemepisná, ale politicko-kultúrna. Slováci v Maďarsku nemajú možnosť sa k svojmu jazyku a kultúre hlásiť, nemôžu ich pestovať tak ako Maďari u nás. Nie sú tam na to, na rozdiel od Slovenska, vytvorené potrebné legislatívne a organizačné podmienky. Napriek tomu Slováci v Maďarsku ešte žijú! Dokladom bolo aj spomínané stretnutie v Pilíši. Mnohí naši slovenskí rodáci by boli určite prekvapení a možno sklamaní z prejavov a podôb súčasného slovenského života v Maďarsku. Určite sa tam nemáva lesom slovenských vlajok, dvojjazyčná svätá omša neobsahuje slovenskú hymnu. Slovenčina sa ozýva (slovenské sú najmä piesne, ktoré tu znejú; sú prekrásne!), ale určite prevažuje maďarčina. Dalo by sa povedať, že je „rokovacím” jazykom podujatia. Nečudo! Veď jej rozumejú všetci, okrem mňa a mojej rodiny. Posledné slovenské školy v Maďarsku zavreli okolo roku 1960. Už pol storočia rokov sa nevychováva „slovenský dorast” schopný slovensky čítať a písať. Tí, čo to dnes dokážu, majú dosť skoré ročníky narodenia alebo študovali na Slovensku. Ďalší mali osvietených slovenských rodičov, ktorí ich to naučili doma v rodine. Nie je ich veľa. Napriek tomu sa počet účastníkov stretnutia slovenských osád v Huti blížil k niekoľkým stovkám. A napriek skutočnosti, že ich slovenčina sa stráca s „ubúdajúcim” vekom - čo mladšie hovorí horšie alebo nehovorí slovensky vôbec hlásia sa k slovenskosti svojich obcí. Prečo je to tak, je hodné vedeckej analýzy. Osobne si myslím, že svoju slovenskosť čoraz viac chápu ako regionálne špecifikum. Povedia si, som Maďar - Slovák. Tak ako u nás obyvateľ okolia Malaciek povie: som Slovák - Záhorák. Možno aj preto obsahom takýchto stretnutí sú čoraz menej programy viazané na slovenský jazyk a čoraz viac sa maďarskí Slováci bavia inými zručnosťami. Víťazí gastronomická pridaná hodnota - šiškový festival, varenie halušiek, robenie vína či ochutnávka dobrej slivovice... V Huti sa organizátori tohto roku orientovali na súťaž vo varení perkeltu. Encyklopédie na túto tému píšu: „Pörkölt (perkelt) je vyrobený z mäsa, z cibule, zo sladkej papriky a z korenia. Papriky, paradajky alebo paradajkový pretlak, majorán a cesnak sú obyčajné dodatky k základnej receptúre. Toto jedlo možno pripravovať z bravčového, teľacieho, kuracieho mäsa alebo baraniny. Čím jemnejšie mäso, tým kratšie sa dusí.” Perkeltové preteky podstúpilo šesť družstiev - z Kestúca (Kesztölc), Mlynkov (Pilisszentkereszt), Dorogu, Senváclavu (Pilisszentlászló), Moďoróšu (Mogyorósbánya) a domáci. Každý postupoval inak. Prví urobili najprv lečo a v ňom dusili mäso, iní pridali ku klasickému postupu aj huby, ďalší fazuľu a drobky z cesta, jeden z tímov nespravil základ z dusenej cibule, ale začal mäso dusiť len na troche masti. Výsledok: perkelty boli prudko jedlé! A na dôvažok - pre všetkých účastníkov navarili perkelt (ja by som povedal, že guľáš) z diviaka, ktorý ešte deň predtým behal po okolitých vŕškoch. Ako som už napísal, organizátori urobili veľa dobrého pre telo (výborné jedlo a čapované pivo na mieste) i pre ducha (omša a skutočne páčivé spevy a tančeky najmä na slovenskú nôtu). Nie som prorok, jasnovidec, dokonca ani prognostik. Neviem, ako to dopadne so Slovákmi v Maďarsku. Viem však určite, že ak nepomôže materská krajina, pozitívna zmena v zachovaní slovenskosti nepríde. Zachovanie je potrebné v dvoch smeroch. V podpore ich hrdosti na slovenské korene! To znamená spojiť naše kapacity s miestnymi slovenskými pri odhaľovaní slovenského podielu, podielu Slovákov v Maďarsku na uhorskej či maďarskej histórii. Ich podiel nebol o nič menší ako maďarský. Viesť našich krajanov k prehlbovaniu slovenskej hrdosti, ktorá rešpektuje ich maďarské občianstvo, aj našou masovejšou účasťou na ich podujatiach. Aby sa presvedčili, že sme im nie ľahostajní. Po druhé: v poslovenčovaní prostredia, čo znamená predovšetkým nielen kvalitnú a bezplatnú výučbu slovenčiny či už prostredníctvom maďarského alebo nášho štátu, ale aj dostupnosť slovenského slova. Aby počuli, či videli slovenské slovo. Aby sa mohli porozprávať čo ako kostrbato po slovensky. Slovenské národné noviny sa pokúsili niečo urobiť v tomto smere. Na stretnutí som rozdal desiatky starších čísiel SNN z tohto roku. Na prekvapenie - rozobrali si ich! Viem, je to veľmi malý krôčik, ale vykročili sme.
Totalita a abnormalita v CSS!
Stiahnuť: www.oslovma.hu/XXX/Ln-Total.rtf
26. septembra 2012 na zasadnutí Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku autokratické vedenie zboru na čele s predsedom Jánom Fuzikom urobilo ďalší nedemokratický, centralizačný krok: 15 poslancov 29-členného miniparlamentu Slovákov v Maďarsku namiesto vypísania súbehu na miesto šéfredaktora „týždenníka Slovákov v Maďarsku“ Ľudových novín modifikovalo zakladajúcu listinu jediného celoštátneho slovenského periodika v Maďarsku tak, aby riaditeľ hospodárskej spoločnosti Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku mohol bez súbehu, ľubovoľne, spôsobom zaužívaným v totalitných, diktátorských či represívnych režimoch vymenovať šéfredaktora. Krajšie by to nijaký diktátor, ani ústredný výbor štátostrany nevymyslel...
Svojvoľné vedenie, neuznané práva opozície, čistky, tresty a odmeny
Väčšina - aj keď len o jeden hlas - berie všetko
http://www.zsm.hu/content/view/87/1
Önkényes vezetés, semmibe vett ellenzék, tisztogatás, büntetés és jutalmazás
Az Országos Szlovák Önkormányzat egy fős többsége mindent visz
Sloboda slova má problémy aj medzi Slovákmi v Maďarsku
http://www.noveslovo.sk/b/128/Sloboda_slova_ma_problemy_aj_medzi_Slovakmi_v_Madarsku
https://www.facebook.com/pages/NOfuzik/190154024348105?v=info
LIKE / PÁČI SA MI TO / TETSZIK: http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#