Zo slovenskej tlače - Júl (IV.) 2012 - Monitor
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#
Auto so zástavou ZSSR odmietli vpustiť do krajiny
1. augusta 2012 - (sita)
Litovská hraničná stráž nevpustila do krajiny istého 26-ročného Bielorusa na športovom aute značky Porsche, ktoré malo na kapote namaľovanú veľkú zástavu Sovietskeho zväzu. Pohraničníci tak spravili na základe zákona z roku 2008, ktorý zakazuje akékoľvek vystavovanie sovietskych symbolov na verejnosti. „Členovia hraničnej stráže vodičovi navrhli, aby auto nechal pred hranicou a vošiel do Litvy peši alebo autobusom. Tieto možnosti však odmietol,” uviedol hovorca litovskej hraničnej stráže Rokas Pukinskas, ktorý však neprezradil meno vodiča. Litva a Maďarsko sú jediné dva štáty Európskej únie, v ktorých je zakázané verejné vystavovanie sovietskych symbolov. V Litve za porušenie tohto zákazu hrozí pokuta do výšky 1000 litasov (v prepočte približne 290 eur). Porsche s namaľovanou vlajkou Sovietskeho zväzu šoféroval istý 26-ročný Bielorus.
Diaľnica po Dunaji: Z Maďarska do Amsterdamu
31. júla 2012 - (Jana Čavojská - Plus 7 dní)
Európu spája Dunaj a sieť riečnych kanálov. Viezli sme sa na veľkej cargo lodi z juhu Maďarska až do Amsterdamu. - Keď som ráno vstala, loď mala za sebou už dve a pol hodiny plavby a posádka v hrncoch nakrájané suroviny na obed. „Čo sme mali robiť?“ smiali sa. „Sme hore od pol piatej!“ Bolo treba nahodiť motory a zdvihnúť kotvu, aby sme o piatej mohli vyplávať. Nocovali sme v Rakúsku nad „šlajzou“ - ako volajú aj naši lodníci plavebné komory - Ottensheim, na kotve na štyridsaťmetrovej reťazi. Pokračujeme v plavbe proti prúdu Dunaja. Z Baje na juhu Maďarska vezieme 1 950 ton kukurice až do holandského Amsterdamu. Rýdzo slovenská posádka holandskej lode A-quadraat, Milan, Paľo a Vlado, pláva pre Holanďana Askala Brandenburga. Slovenských lodí na Dunaji už totiž takmer niet. Ani lodnícka škola už u nás nefunguje. Naši lodníci sa roztratili po svete, väčšinou plávajú na Rýne a kanáloch. „Zažil som bitku o Vukovar,“ spomína 46-ročný strojník Pavol Kunštár na tie časy pri káve, ktorú podľa holandského zvyku pijeme na komande každý deň o desiatej dopoludnia a o tretej popoludní. „Z jedného brehu strieľali Chorváti, z druhého Srbi. Trvalo to niekoľko mesiacov. Prvýkrát som si do kajuty nachystal záchranné koleso, pas a peniaze. Nebolo mi všetko jedno. Ale zas doma v krčme som bol frajer.“ Úsmev na tvári mu zamrzne pri inej spomienke. Bolo to ešte za socializmu kdesi na Ukrajine - v Rény či Izmaili. Neďaleko prístavu vtedy fungovali kluby „dľa marjakov“. Bol tam alkohol, dobré jedlo, „devušky“, všetko za lacný peniaz. Paľo sa raz vracal v noci na loď, keď odniekiaľ vyskočili dvaja chlapi s bodákom. „Daj bundu, rifle a tenisky!“ Do prístavu prišiel v ponožkách a slipoch. Boli to ešte časy, keď v rumunských obchodoch nemali vôbec nič, no do špeciálnych predajní pre cudzincov posielal diktátor Ceaušescu prvotriedny tovar - kvalitné salámy, šunky, alkohol, lacné cigarety. „Kto chce koľko televízorov cigariet?“ značil si kadet predtým, ako šiel na nákup. Do obalu v tvare televízora sa zmestilo päťdesiat kartónov. Lode a lodníci sa už medzi sebou poznajú. Ak je niektorý majiteľ či kapitán neférový, rýchlo sa to rozchýri po celom Dunaji. Niektorí nechajú deckmana aj na Štedrý deň deväť hodín šmirgľovať palubu, pri iných sú lodníci na nohách osemnásť hodín denne. A potom sú aj féroví majitelia, s ktorými môže byť plavba príjemná a bezproblémová. Milan Novosedlík (49) si už na tento kočovný život zvykol. Dunaj pozná. Je mu jasné, ktorou časťou rieky vedú plavebné dráhy, aj aké mestečká a dedinky sa striedajú na brehoch. Vie, kde sa dá dobre zakotviť a kde zvyknú kontrolovať policajti. Na loď kedysi prišiel ako chlapec z brehu, teda nevyučený lodník, rovno z atómky v Jaslovských Bohuniciach. Po troch mesiacoch v prístave sa nalodil. Päť rokov bol matróz, dva kormidelník. Potom si urobil skúšky a už dvadsať rokov je kapitán. Baví ho to ešte vôbec? „Stačia dva týždne na brehu a už ma to zas ťahá na Dunaj,“ usmieva sa. „Romantika je to však len prvý rok. Všetci mi závidia cestovanie. V skutočnosti vidím akurát Dunaj, brehy a prístavy. Do mesta môžem odskočiť málokedy.“ Zarobiť na vode je čoraz ťažšie. Tisíc litrov nafty stálo kedysi stopäťdesiat eur, dnes sedemstopäťdesiat. Tarify sa však nezmenili. Navyše prišla kríza. Paradoxne, skúsený kapitán má napriek nej roboty dosť. „Pretože nevychovávame nijaký dorast,“ myslí si Milan. „Maximálne otec zaučí syna.“ S plne naloženou loďou dlhou stodesať metrov a širokou jedenásť metrov zaobchádza Milan, ako keby na nej namiesto kukurice viezol anglickú kráľovnú. Ja mám pocit, že sa do úzkej „šlajzy“ v žiadnom prípade nemôžeme zmestiť. On tam s dvaapoltonovým kolosom v pohode vlezie. Roky jazdí s čistým štítom. Ani len nenasadol s loďou na dno, čo sa občas stáva. Potom treba čakať na silnú loď, ktorá vás vytiahne, alebo bager, aby vás uvoľnil. „Raz sme tak čakali desať dní,“ spomína Paľo Kunštár. „Stáli sme na mieste a išli nám diéty. Problém nastal, keď sa minulo všetko jedlo na palube.“ Kormidlovanie zaberá Milanovi takmer všetok čas na lodi. Za kormidlom je denne štrnásť hodín, maximum, ktoré povoľujú normy. Ráno si sadne na komando, teda na kapitánsky mostík, a večer z neho odíde. S kormidlom v ruke pije kávu aj obeduje. S Brandenburgovcami pláva Milan už šesť rokov. On má patent - niečo ako lodné vodičské oprávnenie - na Dunaj, Askal na kanály. Vedia, že sa jeden na druhého môžu spoľahnúť. Milan je dobrý kapitán a Askal mu to odpláca. „Niekedy som mal až slzy v očiach,“ hovorí Milan. „Napríklad, keď mi prišiel od neho poukaz na rodinný rekreačný pobyt alebo veľká zásielka s darčekmi, keď sa mi narodila vnučka.“ Kým kapitán kormidluje, zvyšok posádky sa stará o všetko ostatné. Viažu loď v plavebných komorách a na kotviskách, kontrolujú lodné stroje. Ale najviac času im zaberá šmirgľovanie a natieranie. Loď rýchlo hrdzavie. Dokončíte ju, a môžete začať odznova. Podľa Milana je najťažší úsek Straubing - Passau v Nemecku. Chyba sa tam neodpúšťa, trasu treba mať presne vypočítanú. Dunaj so svojimi 2 857 kilometrami prechádza stovkami rozličných svetov. Riečne lode sa môžu plaviť od samého mora, z Usť-Dunajska, Rény či Izmailu na Ukrajine alebo z rumunskej Suliny a Konstance. Pre veľké lode, ako je A-quadraat, je Dunaj splavný až po nemecký Kelheim. Tam sa začína kanál Rýn - Mohan - Dunaj. Po vode sa tak náklad dostane do celej Európy. Paľo Kunštár zvykne žartom hovoriť, že keby na Slovensku boli Holanďania, už je splavný aj Váh a možno aj ďalšie rieky. V Holandsku majú vyhĺbené kanály všade. Plavba sa riadi prísnymi pravidlami. Kanály sú úzke a pre komplikované plavebné podmienky sú posiate úzkymi „šlajzami“. Premávka je oproti Dunaju rušná. Takmer ako na diaľnici. S loďou treba manévrovať opatrne. Paľov najhorší zážitok na lodi bol prevoz tela utopeného lodníka z Ukrajiny do Bratislavy. Štátny podnik Dunajplavba nechcel platiť za prevoz po zemi. Chlapca po pitve museli lodníci vložiť do cínovej truhly, tú obiť doskami a priniesť na palubu. Rakvu potom vystavili na špici, pri kotevných lanách. Mŕtve telo sa tam dva týždne rozkladalo. Toľko trvala plavba proti prúdu do Bratislavy. Počas vojen v bývalej Juhoslávii si užili svoje aj na slovenskom remorkéri Šariš. Raz nocovali pod Apatinom pri chorvátskom brehu. Cez deň sa ešte ako-tak plávať dalo, obe bojujúce strany vedeli, že po Dunaji dopravujú tovar komerčné lode, a rešpektovali to. Na noc každý radšej zakotvil. Srbský delový čln však začal nadránom páliť rovno na Šariš. Posádku aj remorkér zachránili odvážni ukrajinskí lodníci. A keď sme už pri hrôzostrašných historkách, tak ešte jednu. Milanovu. V roku 1987 videl na Dunaji pod rumunským mestom Galati telá utopených počas najväčšej dunajskej katastrofy, keď sa rumunská osobná loď Sigisoara zrazila s bulharským remorkérom a sústavou tlačných člnov. Podľa oficiálnych správ vtedy zahynulo dvestopäťdesiat ľudí, väčšinou detí. Neoficiálne sa hovorilo až o štyristo obetiach. To sú však skutočne veľmi výnimočné prípady. „Ak sa lodník utopí, vo väčšine prípadov pri tom zohrá úlohu alkohol,“ hovorí Milan. On za tie roky nikomu nemusel hádzať záchranné koleso. Treba byť opatrný a dodržiavať zásady bezpečnosti. Jednou z nich je, že po palube sa nebehá.
Slovenský jazyk vyučujú na 23 univerzitách v 15 štátoch
Pokles záujmu o jazyk malých slovanských národov
30. júla 2012 - (sita)
Štúdium slovenčiny ponúkalo minulý rok 23 zahraničných univerzít v 15 krajinách sveta. Vyučovanie sa konalo v rámci slovakistiky ako cudzieho jazyka, alebo v rámci interdisciplinárnych štúdií. Podľa správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí za rok 2011 sa slovenčina vyučovala najmä na univerzitách v slovanských krajinách a tam, kde žije početná slovenská menšina. Sú to Bulharsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko a Ukrajina. Výučbu zabezpečovali vyslaní lektori spolu s kmeňovými slovakistami pôsobiacimi na jednotlivých univerzitách. Lektoráty slovenského jazyka a kultúry sú v zahraničí zriaďované na katedrách slavistiky podľa dohôd medzi slovenským ministerstvom školstva a partnerským rezortom v príslušnej krajine, prípadne na základe priamych dohôd. Vyslaní lektori v týchto krajinách prispievali najmä k výchove pedagógov pre školy zabezpečujúce vzdelávanie slovenčiny v danom regióne. Pôsobili na univerzitách v Belehrade, Novom Sade, Budapešti, Segedíne, Bukurešti, Varšave, Krakove, Katoviciach a Užhorode. Na tomto základe prebiehala podpora výučby slovenského jazyka a kultúry aj na univerzitách a vysokých školách v Pekingu, Paríži, Clermont Ferrande, Bukurešti, Moskve, Berlíne či napríklad v Minsku. Ako uvádza zverejnená správa, lektoráty slovenského jazyka a kultúry sú zriadené vo všetkých krajinách, kde je dostatočný záujem o štúdium slovenského jazyka a literatúry. Podľa správy sa slovakistika vzhľadom na kvalitu vyslaných lektorov vyučuje v zahraničí na vysokej úrovni. Súčasné trendy však naznačujú pokles záujmu o jazyk malých slovanských národov, ktoré nepredstavujú konkurenciu veľkým západoeurópskym jazykom. Celkový počet študentov slovenského jazyka na zahraničných lektorátoch sa tak znižuje. Rezort školstva tiež vlani oznámil Zastupiteľskému úradu SR v Argentíne, že pre znížený rozpočet a úsporné opatrenia nevyšle v roku 2011/2012 učiteľa slovenského jazyka do Argentíny. Slovenské ministerstvo školstva tiež dlhodobo zabezpečuje vysielanie učiteľov základných a stredných škôl na bilingválne školy s vyučovacím jazykom slovenským alebo vyučovaním slovenského jazyka v zahraničí. Vlani vyslalo Slovensko štyroch učiteľov základných a stredných škôl na školy v Maďarsku, dvoch do Rumunska a piatich na Ukrajinu. Rezort školstva prepláca učiteľov a vysokoškolským lektorom náklady v podobe mzdy, materiálnych, cestovných a pobytových nákladov. Vlani táto suma predstavovala takmer 2,26 milióna eur, z toho 2,2 milióna eur išlo len na mzdy.
O osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí žiadalo vlani asi tisíc ľudí
28. júla 2012 - (tasr)
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) dostal v roku 2011 celkom 993 žiadostí o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Tie slúžia na uplatnenie si práv a výhod držiteľa, ktoré sú ustanovené osobitnými zákonmi v SR. Úrad v tom istom období vydal 856 takýchto osvedčení pre krajanov zo 14 štátov. Vyplýva to z jeho správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. V roku 2011 bol záujem Slovákov žijúcich v zahraničí o vydanie osvedčení teritoriálne nevyvážený. Najväčší záujem o ne mali krajania z okolitých krajín mimo Schengenského priestoru. Celkom 683 vydaných osvedčení smerovalo vlani do Srbska a ďalších 135 na Ukrajinu. „Je tomu tak najmä z dôvodu, že vydaním osvedčenia môže držiteľ požiadať o prechodný pobyt v SR s možnosťou cestovať (zdržiavať sa) v určitom období aj v Schengenskom priestore,” konštatuje sa v správe. Za dvojicou spomínaných krajín nasledovalo s výrazným odstupom USA, kam však odišlo iba desať osvedčení. „Výhoda nadobudnúť prechodný pobyt a následne aj štátne občianstvo SR neraz láka aj príslušníkov iných štátov, ktorí nemajú slovenský pôvod, aby sa pokúsili získať osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, a to aj za cenu pozmeňovania či falšovania úradných dokladov,” upozorňuje ÚSŽZ. Hoci vlani bolo takýchto prípadov len desať, za päť rokov až v 84 prípadoch boli žiadosti zamietnuté z dôvodu, že žiadatelia pripojili k žiadosti falzifikáty dokladov alebo doklady, v ktorých boli pozmenené relevantné údaje.
Pozvánka na Dolnú zem
1. augusta 2012 - (Slovenka)
Slováci v srbskej Vojvodine rozvíjajú čulý kultúrny a spoločenský život. Dôkazom sú aj každoročné Slovenské národné slávnosti, ktoré sa organizujú v Báčskom Petrovci v prvý augustový víkend a sú najväčším kultúrnym a národným podujatím slovenskej komunity v Srbsku. Prvýkrát boli organizované v roku 1919. Program tvoria kultúrno-umelecké vystúpenia, mládežnícke stretnutia, výstavy, rôzne športové zápolenia, gurmánske aktivity, stretnutia a zasadnutia spolkov. V ostatných rokoch prekračujú slovenský vojvodinský rámec a tešia sa aj na Slovákov z Maďarska, Rumunska, ako aj na hostí zo Slovenska. Predseda obce Pavel Marčok úprimne pozýva: „Príďte sa zoznámiť so životom dolnozemských Slovákov, inšpirovať sa na jarmok umenia, zatlieskať na koncert detských a mládežníckych folklórnych súborov a tiež ochutnať naše špeciality - najmä svetovo známu petrovskú klobásu!”
Šéfom RTVS je Václav Mika
1. augusta 2012 - (aktuality.sk)
Václav Mika sa stal novým šéfom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Tajnou voľbou o tom rozhodli poslanci NR SR.V Smer-SD je kvôli voľbe vážny rozkol, uviedol zdroj spravodajského portálu Aktuality.sk. Minister kultúry Marek Maďarič sa mal údajne vyhrážať demisiou, pokiaľ by nebol zvolený Mika Za Miku hlasovalo 74 poslancov, proti 10 a 3 sa zdržali. Celkovo hlasovalo 95 poslancov. - Mika pred voľbou prezentoval svoj projekt rozvoja a riadenia RTVS a odpovedal na otázky poslancov z mediálneho výboru. Pre množstvo otázok poslancov odpovedal o pár minút dlhšie. Václav Mika, ktorý v minulosti stál na čele Rádia Expres a TV Markíza a ešte predtým bol osem rokov v STV, verí v potenciál verejnoprávnych médií na Slovensku, sú nezastupiteľné. Mika chce riešiť stratu divákov Slovenskej televízie. Vývoj počúvanosti v Slovenskom rozhlase je podľa neho dobrý, zásadne by tu situáciu nemenil. Snažiť sa bude pokračovanie profilácie okruhov SRo s cieľom osloviť viac poslucháčov. Viac sa chce venovať regionálnemu vysielaniu. V 35-stranovom projekte rozvoja a riadenia RTVS s názvom “Bez bariér“ sa venuje práve odstraňovaniu bariér, ktoré sú podľa neho aj vnútri RTVS, nereflektuje sa napríklad tvorivý potenciál. - Smer-SD mal podľa našich informácií pred voľbou šéfa RTVS vážny problém. Podľa informácií spravodajského portálu Aktuality.sk sa silní muži Smeru rozdelili do dvoch táborov. Jeden podporoval šéfa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) Jaroslava Rezníka a druhý niekdajšieho šéfa TV Markíza Václava Miku. Na Mikovej strane mal byť minister kultúry Marek Maďarič. Ten sa mal podľa nášho zdroja vyjadriť, že ak jeho stranícki kolegovia nepodporia v dnešnej voľbe šéfa RTVS Miku, odstúpi z postu ministra kultúry. „Voľba je v rukách poslancov a nie ministra kultúry,” reagoval na otázku týkajúcu sa údajnej demisie ministra hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár. - Za frašku označili voľbu poslanci za SDKÚ-DS a SaS. Poslankyňa Magda Vášáryová (SDKÚ-DS) sa vyjadrila, že voľby šéfa RTVS sa poslanci SDKÚ-DS nezúčastnia, pretože to považujú za frašku. Podobne reagoval aj poslanec SaS Daniel Krajcer, ktorí oznámil, že ani liberáli sa hlasovania nezúčastnia. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sa voľby zúčastnili. Igor Matovič tvrdí, že z úcty ku kandidátom. Odvolanie doterajšej riaditeľky RTVS Miloslavy Zemkovej však považuje za nezákonné.
Jaroslav Rezník by chcel z Dvojky spravodajský kanál RTVS
Slovenské médiá hľadajú čitateľov s tabletom
Spájanie trhov s elektrinou finišuje, deň spustenia sa blíži
30. júla 2012 - (sita)
Česko-slovensko-maďarský projekt spájania trhov s elektrinou, tzv. Market Coupling, finišuje. Riadiaca skupina projektu už prerokovala aktuálny vývoj implementačných prác. “Vzhľadom na skutočnosť, že interné testovanie potvrdilo celkovú pripravenosť všetkých IT systémov, nasleduje testovanie nového trhového prostredia pre všetkých účastníkov trhu a užívateľov cezhraničnej prenosovej kapacity. V prípade, že budú testy úspešné, sú zúčastnené strany projektu pripravené oznámiť deň spustenia projektu do 17. augusta tohto roku,“ informovala Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., slovenský prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Testovanie nového trhového prostredia by sa malo začať druhý augustový týždeň. “Projekt v posledných týždňoch výrazne pokročil a som hrdý na to, že všetky hlavné problémy boli vyriešené. Technické riešenia sú pripravené a sme radi, že ich môžeme čoskoro prezentovať účastníkom trhu. Som presvedčený, že súčasné práce na zmluvnej štruktúre predstavujú úplne posledný krok pred začatím prevádzky v septembri,“ uviedol riaditeľ trhových operácií maďarského prevádzkovateľa prenosovej sústavy, spoločnosti MAVIR, Zoltán Gyulay Projekt Market Coupling by mal prispieť k vyššej likvidite trhu s elektrinou medzi Slovenskom, Maďarskou republikou (MR) a Českou republikou (ČR). Obchodníkom s elektrinou by mala vďaka tomuto projektu odpadnúť potreba rezervovať si a nakupovať cezhraničné prenosové kapacity medzi krajinami. Medzi Slovenskom a Českom funguje Market Coupling už od roku 2009. Organizátormi projektu sú prevádzkovatelia prenosových sústav a energetické regulačné úrady v jednotlivých krajinách.
Daňové odvody: Slovensko vykročilo na cestu Budapešti
30. júla 2012 - (Hospodárske noviny)
Za mimoriadne daňové odvody, ktoré budú od septembra platiť mnohé firmy podnikajúce na Slovensku, nás môže Brusel zažalovať na Európskom súdnom dvore. Takouto skúsenosťou totiž za podobnú legislatívu prechádza v súčasnosti napríklad Maďarsko. Jeho vláda už na jeseň 2010 zaviedla na obdobie troch rokov krízové dane pre banky, obchodné reťazce, energetické spoločnosti a telekomunikácie. Po dvoch upozorneniach Maďarska podala Európska komisia kvôli zdaneniu telekomunikácií žalobu na Európsky súdny dvor. Táto mimoriadna daň totiž podľa Bruselu nezodpovedá právnym normám únie. Podobné výhrady vzniesla komisia aj proti Francúzsku a Španielsku. Maďarská vláda tvrdí, že telekomunikačnú daň pred súdom obháji. Pri jej zavedení rátala s ročným príjmom 61 miliárd forintov (211,1 milióna eur). Súdny proces potrvá údajne najmenej jeden a pol roka. „Brusel kvôli postoju európskych byrokratov nebol ochotný uznať príjmy z krízových daní za riadne príjmy rozpočtu,” sťažoval sa koncom mája maďarský premiér Viktor Orbán. Maďarská vláda musela nájsť riešenie, aby banky a niektoré sektory „pomáhali znášať ťarchu financovania štátu. Brusel neprijal krízové dane, kríza sa však ešte neskončila,” zdôraznil Orbán. Od januára budúceho roka zavedú u našich južných susedov poplatok za finančné prevody so sadzbou 0,1 percenta a od 1. júla už telekomunikačné spoločnosti platia za každú minútu začatého hovoru a za každú MMS i SMS správu daň vo výške dvoch forintov (0,007 eura). Nové dane by mali priniesť do rozpočtu ročne takmer 600 miliárd HUF (2,01 miliardy eura).
Banky pocítili odvod. A zisky začali padať
1. augusta 2012 - (Hospodárske noviny)
Slovenské banky zarobili v prvom polroku 2012 o vyše tretinu menej ako vlani v rovnakom čase. Prvýkrát sa na tom podpísal bankový odvod, ktorý ešte vláda Ivety Radičovej zaviedla v januári, prvýkrát zaznamenali aj slabšie výnosy z úrokov na pôžičkách. „Banky zápasia s krízou a čoraz prísnejšou reguláciou. Táto kombinácia nemôže vyústiť v nič iné len v pokles ziskov,” prízvukuje analytik spoločnosti Cyrrus Marek Hatlapatka. A to banky budú platiť štátu viac už od septembra. Vláda Roberta Fica schválila rozšírenie bankového odvodu p vklady domácností a naše finančné domy budú musieť platiť ešte mimoriadny odvod. Slovenské finančné domy tak budú platiť najvyššie odvody v Európe, čo ich môže priviesť podľa niektorých prognóz na tzv. maďarskú cestu. „V Maďarsku bola banková daň jedným z faktorov, ktorý ovplyvnil zníženie objemu úverov. Už dnes sledujeme pokles objemu poskytnutých úverov pre firmy,” konštatuje analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia. Firmy sa boja zadlžovať a klientov bánk viac ako pôžičky lákajú vklady, na ktorých banky poskytujú atraktívne úroky. „Mierny medziročný pokles zisku pripisujeme najmä bankovému odvodu a zvýšenému tlaku trhu na marže banky,” potvrdzuje vážnosť situácie Michal Štefek, člen Predstavenstva ČSOB banky. Na banky už dnes číha ďalšie riziko. Vláde Roberta Fica sa nepozdáva zvyšovanie poplatkov v bankách. Hovorkyňa Národnej banky Slovenska Petra Pauerová potvrdila, že centrálna banka už pripravuje metodiku, akým spôsobom bude dohliadať na poplatky bánk. Banky sa však bránia tým, že poplatky sú nástroj, ako upriamiť pozornosť klienta na lacnejšie produkty.
Gazeta Wyborcza: Orbánova vláda zaviedla mutáciu demokracie
31. júla 2012 - (tasr)
To, čo zaviedla maďarská vláda Viktora Orbána, nie je „hroznou diktatúrou”, ale „mutáciou demokracie”, ktorú európski partneri Maďarska považujú za diskutabilnú. Píše o tom dnešné vydanie ľavicovo-liberálneho poľského denníka Gazeta Wyborcza. Vodcovia, akým je Orbán, spochybňujú nadradenosť demokracie, píše poľský denník. „Názory Viktora Orbána, ktorý viní z krízy Európsku úniu, zdieľajú viacerí európski politici, oni však nemali doposiaľ odvahu to nahlas vysloviť,” cituje z denníka Gazeta Wyborcza maďarský server Hvg.hu.
Komentár HN: Dojič Orbán a mäsiar Fico
30. júla 2012 - (Arpád Soltész - hnonline.sk)
Migrácia slovenských firiem do politicky nestabilného Maďarska je len začínajúcim sa trendom. Krajinou s nie práve najlepšou povesťou je napokon aj Cyprus. Má však skvelú sadzbu dane z príjmu a takú istú majú aj Maďari. Maďarsko, samozrejme, nie je celkom to isté ako Cyprus. Budapešť nemá natoľko benevolentnú legislatívu ako Nikózia a na pranie špinavých peňazí či ukrývanie príjmov z korupcie sa nehodí. Zlopovestná Orbánova vláda jednoducho len vytvára o poznanie príjemnejšie podnikateľské prostredie ako tá Ficova. Maďarsko je jasnou voľbou práve pre tých, ktorí sa nepúšťajú do nijakých nekalých aktivít, len odmietajú nasypať ešte viac peňazí do čiernej diery slovenského daňového a odvodového systému. Pre tvrdo pracujúcich podnikateľov, ktorí sa zúfalo snažia prežiť sa v reálnych podmienkach. Pre tých, ktorí by mali tvoriť základ prosperujúceho štátu. Stovky firiem, ktoré sa už dostali „pod vplyv maďarského kapitálu“, sú len prvými lastovičkami. Kým stihnú socialisti pochopiť, že na volebný guláš pre chudobných sa neporážajú dojnice, budú ich tisíce. Navyše je obrovský rozdiel platiť vysoké dane a odvody za prvotriedne služby štátu, alebo sa len smutne dívať, ako sa stávajú korisťou „podnikateľského pozadia“ politických strán. Niežeby to v Maďarsku fungovalo inak. Podrobný Zoznam Orbánových oligarchov je verejným tajomstvom a bežný Maďar je citeľne chudobnejší ako priemerný Slovák. No maďarská oligarchia podnikateľa nepodreže, iba podojí. Kto nechce skončiť vo Ficovom mlynčeku na mäso, s radosťou sa teda pôjde dať podojiť Orbánovi. A tí, ktorí sú odkázaní na lacné mäso z Ficovho bitúnku, onedlho naozaj začnú hladovať.
Slováci objavujú nový raj v Maďarsku
Krajina má lepšie podmienky pre malé a stredné firmy
30. júla 2012 - (Ivana Sladkovská - hnonline.sk)
Slovenské firmy objavili nový „daňový raj“. Prekvapivo ním nie je žiadny karibský ostrov, ale susedné Maďarsko. Počet spoločností, ktoré majú sídlo u nášho južného suseda, prípadne má odtiaľ vlastníka či spoluvlastníka, vzrástol podľa zistení HN len za prvý polrok o 680. Čo je viac ako v minulosti. A to napriek tomu, že vláda Viktora Orbána urobila do ekonomiky niekoľko nepredvídateľných zásahov, ktoré kritizoval aj Brusel. Speed finance, Zeta trade, Megastavebniny, United Green Energy či Daro Košice. To je len pár z dlhého zoznamu firiem, ktoré zmenili sídlo v posledných mesiacoch. „Daň z príjmu právnickej osoby je v Maďarsku nižšia ako na Slovensku,“ ozrejmuje výhody napríklad Boglárka Pappová, zodpovedná za komunikáciu spoločnosti Ferrobeton. Analytička Petra Štěpánová z Českej kapitálovej informačnej agentúry Čekia, ktorá údaje o presune sídla firiem dlhodobo sleduje, dopĺňa tiež oslobodenie od dane z dividend. Ukazuje sa, že do Maďarska už nepresúvajú sídla len firmy, ktoré tam majú materskú spoločnosť. Takými sú napríklad OTP banka či Slovnaft. Smerujú tam aj spoločnosti, ktoré cielene hľadajú výhodnejšie podmienky. Dnes ich tam je dohromady už 9 895. Maďarsko nie je síce klasickým daňovým rajom, a dokonca celkové daňovo-odvodové zaťaženie má najvyššie v regióne, spomedzi krajín V4 však ponúka na malé a stredné podnikanie najlepšie daňové podmienky. Podľa odborníkov sa tento trend môže ešte znásobiť, keďže firmy hľadajú v čase pokračujúcej krízy úspory. „Ministerstvo nepredpokladá v tejto oblasti odlišný vývoj ako v minulosti,“ oponuje však poradca ministra financií Radko Kuruc aj napriek tomu, že Slovensko plánuje daň z príjmu právnických osôb ešte zvýšiť. Kuruc pripomína, že so zmenou sídla spoločnosti však súvisia viaceré administratívne náklady. Ako hovorí analytik Akont Michal Friedberger, so zhoršujúcou sa dlhovou krízou bude trend odlevu firiem za lepšími podmienkami pokračovať. Faktom však je, že aj naši západní susedia objavili Maďarsko a početne sem svoje firmy presúvajú. Kým na Slovensku sa ešte nedá presne vyčísliť, koľko zo 680 firiem za prvý polrok presunulo sídlo, a koľko je výsledkom investícií z Maďarska, v prípade Česka už takto presunulo sídlo 150 firiem. Pokiaľ pritom ide o porovnanie, Slovensko má dividendy tiež oslobodené od daní, daň z príjmu právnickej osoby máme v súčasnosti nastavenú na 19 percent. Avšak ministerstvo financií plánuje jej zvýšenie na 23 percent, čo bude v celom regióne najvyššia sadzba. Podobne sa má zvýšiť zdravotný odvod z dividend, a to z desať na 14 percent. Maďarsko má pre dane z príjmu právnických osôb napríklad zavedené dve sadzby, 19 a 10 percent. Desaťpercentná sadzba platí pre firmy so základom dane do výšky 500 miliónov forintov, teda asi 1,76 milióna eur. Rovnakú sadzbu má napríklad obľúbený daňový raj Slovákov Cyprus. „Lákadlom pre podnikateľov je aj nulový zdravotný odvod z dividend, päťpercentná sadzba z príjmov plynúcich z kapitálových ziskov či licenčných poplatkov,“ hovorí analytik spoločnosti Akont Michal Friedberger.
Nezamestnanosť v Maďarsku sa znížila
31. júla 2012 - (sita)
Priemerná miera nezamestnanosti v Maďarsku za apríl až jún klesla na 10,9 % z úrovne 11,2 %, na ktorej bola v období marca až mája. Informoval o tom v utorok štatistický úrad krajiny (KSH). Bez zamestnania bola v Maďarsku v období apríla až júna priemerne 472 200 ľudí, pričom v období marca až mája to bolo 485 400 ľudí. V druhom štvrťroku tohto roka vzrástla v krajine zamestnanosť na 3,876 mil., čo je o 67 tisíc viac ako v rovnakom kvartáli minulého roka. Zlepšila sa najmä zamestnanosť žien. V období apríla až júna bolo v Maďarsku zamestnaných 1,785 mil. žien, čo bolo o 48 tisíc viac ako v apríli až júni 2011.
Nemocnica a fakulta nemajú novú zmluvu
Odídu medici do Maďarska?
31. júla 2012 - (tasr)
Dnes vypršala platnosť zmlúv medzi Univerzitnou nemocnicou L. Pateura a Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach o spolupráci. Čo bude s medikmi? - Dekan fakulty Leonard Siegfried dnes pred novinármi vyhlásil, že univerzita sa rozhodla po porade prednostov nepodpísať návrh zmluvy, ktorý predložila nemocncia. „Riaditeľovi sme predložili podpísanú zmluvu takú, akú navrhovala UPJŠ,“ povedal Siegfried. Zdôraznil, že nielen nemocncia má nezávislé právne analýzy o postavení prednostu na klinikách, ale má ich aj fakulta. Rozpory sú založené najmä na tom, kto má byť zodpovedný za zdravotnú starostlivosť na klinikách UNLP - či to má byť prednosta - zamestnanec LF, alebo primár - zamestnanec UNLP. „Nie je pravdou, že prednosta nemôže mať podľa zákonníka práce podpísané pracovné zmluvy aj s UNLP,“ spresnil Siegfried. Poukázal tiež na to, že napriek tvrdeniam riaditeľa UNLP Ladislava Rosochu, že v prípade nepodpísania zmluvy by nemocnica prišla o 6,8 percenta pracovných úväzkov. „Je síce pravda, že úväzky majú prednostovia podpísané na štvrtinu pracovnej doby, ale ich výkon pri zabezpečení zdravotnej starostlivosti je viac ako plný pracovný úväzok,“ dodal dekan LF UPJŠ. Vedenie UNLP vyjadruje poľutovanie nad tým ako UPJŠ pristúpila k podpísaniu návrhov zmlúv o ďalšej spolupráci. „Najviac je nám ľúto študentov, ktorých praktickú výučbu LF UPJŠ svojím prístupom priamo ohrozuje. Pre študentov medicíny máme pripravené stopercentné podmienky na výkon praktickej časti štúdia a návrhy zmlúv ich v tom nijako neobmedzujú,“ vyhlásil Rosocha. Odídu medici do Maďarska?Návrh novej zmluvy obsahuje totiž článok, ktorý medzi zamestnancami LF vyvolal nevôľu. Podľa neho by na klinikách prednostovia v celom rozsahu zodpovedali za pedagogickú a vedecko-výskumnú činnosť, teda za výučbu a za poskytovanie zdravotnej starostlivosti na klinike zodpovedá primár v celom rozsahu. Dekan LF doplnil, že problém s tým, že medici od 1. augusta nemajú výučbové základne by mal riešiť štát. „Štát musí garantovať vzdelávanie,“ doplnil s tým, že existuje ponuka od nemocnice v Miškovci v Maďarsku na zabezpečenie výučbových základní tam.
Gabčíkovo - Vodná elektráreň bola spustená do prevádzky pred 20 rokmi
28. júla 2012 - (tasr)
Na celkovej výrobe Slovenských elektrární (SE), a.s., ktorá v roku 2011 predstavovala 21.934 GWh, sa Vodná elektráreň na stupni Gabčíkovo (VEG) podieľala 8,7 percentami. Celkový objem výroby VEG za rok 2011 je 1.910.164 MWh. Suma výroby od nábehu do konca roku 2011 je 43.504.905 MWh, informovala TASR hovorkyňa SE Jana Burdová. „Vodná elektráreň (VE) Gabčíkovo bola spustená do prevádzky v roku 1992. Celkový objem výroby od nábehu do konca roku 2011 je 41.293.043 MWh. Má osem turbogenerátorov. O dva roky neskôr nasledovala malá vodná elektráreň SVII s dvomi turbogenerátormi s celkovým objemom výroby od nábehu do konca minulého roku 60.161 MWh. VE Mošon odovzdali do prevádzky v roku 1996. Má dva turbogenerátory. Celkový objem výroby od spustenia je 92.398 MWh. So štyrmi turbogenerátormi nasleduje VE Čunovo, ktorá bola spustená v roku 1997. Do konca roku 2011 vyrobila 2.059.304 MWh,” priblížila Burdová s tým, že VEG zabezpečila 6,6 % z hrubej spotreby Slovenska roku 2011. „V prípade vybudovania Vodného diela Nagymaros v Maďarsku by boli prínosy vo viacerých oblastiach. Vzdutím hladiny v Nagymarosi by sa vytvorila až po Bratislavu plavebná dráha s hĺbkou nad 3,5 m, čo by umožnilo prístup riečno-morským lodiam až do prístavu Bratislava a nadväzujúce efekty,” vysvetlila hovorkyňa. Navyše by nebolo nutné na tomto úseku bagrovanie a neefektívne udržiavanie plavebnej dráhy, čím by sa eliminovali plavebné obmedzenia pri nízkych prietokoch Dunajom. Podľa Burdovej VE Gabčíkovo by bolo možné pri jestvujúcej vyrovnávajúcej zdrži VE Nagymaros prevádzkovať v špičkovom režime, teda vyrábať a dodávať energiu do prepojenej energetickej siete v najvýhodnejšom čase podľa situácie na burze energie. Vytvorila by sa možnosť eliminovať ekologické nedostatky na maďarskej časti povodia Dunaja. Po politickom rozhodnutí maďarskej vlády v 90. rokoch sa na maďarskej časti pozastavili všetky práce vrátane súvisiacich ekologických projektov. Poruchovosť výrobného a rozvodného zariadenia je dlhodobo na veľmi nízkej úrovni, poruchová rezerva je čerpaná na menej ako 10 % plánovanej úrovne. „Tento stav je dôsledkom viacerých okolností. Dielo bolo budované organizáciami ČSFR a s výnimkou rozvodne 400 kV na báze tuzemských výrobkov. Hlavní dodávatelia ČKD Blansko, Škoda Plzeň a Elektrovod Bratislava zvolili seriózny prístup, brali uvedenie do prevádzky a odstránenie počiatočných chýb ako svoje preferenčné dielo,” konštatovala Burdová. Pripomenula, že investorom technologickej časti boli SE a nosnú časť investičných činností zabezpečovali pracovníci, ktorí po ukončení investičných činností prešli do prevádzky a zabezpečovali aj zaškolenie personálu prevádzky. „Vďaka prechodu na akciovú spoločnosť a následnej privatizácii je zostava kvalifikovaného personálu stabilná,” zdôraznila.
Gabčíkovo: Výstavba prístavu kompy sa začala pri starom koryte Dunaja
24. júla 2012 - (tasr)
Audio: http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/vp2.jsp?Document=..%2F..%2FInput_audio%2Fonline%2F12%2F07%2FS20120724_145736.ntm%40Audio&;QueryText=&Links=S20120724_145736.ntm.mp3
Výstavbou budovy prístavu pri Gabčíkove s vlastnou žumpou, studňou, verejným osvetlením, parkovacími miestami a vybudovaním 0,5 km dlhej prístupovej cesty k prístavu sa začala v týchto dňoch realizácia slovensko-maďarského projektu. Turistická kompa, ktorá začne premávať po Dunaji už v budúcom roku medzi Gabčíkovom a maďarskou obcou Dunaremete, bude spájať Žitný ostrov a Szigetköz (Malý Žitný ostrov), informoval TASR starosta obce Gabčíkovo Iván Fenes. „Projekt sa realizuje v celkovej hodnote viac ako 3,2 milióny eur, 85 percent finančných prostriedkov je z Európskej únie,” pokračoval starosta s tým, že podľa plánu 24 metrov dlhá, 7,10 m široká kompa s nízkym 0,60 m ponorom bude mať kapacitu 50 osôb a šesť osobných automobilov. Samozrejme bude prevážať aj cyklistov. Vytvorí sa aj predpoklad na pokračovanie obľúbenej cyklistickej trasy po dunajských hrádzach. Ako starosta uviedol, spojenie podunajských turistických centier ako je napríklad Vodné dielo Gabčíkovo a Termálne kúpalisko Lipót, je kompou riešené v rámci medzinárodného projektu, zameraného na rozvoj cestovného ruchu na spoločnom úseku rieky Dunaj. „Ide o prepojenie starého koryta Dunaja plavidlom, ktoré bude slúžiť najmä turistom od jari do jesene. Budova prístavu poskytne okrem technického zázemia na prevádzku kompy a pokladne aj čakáreň, pre prípad nepriaznivého počasia, s WC,” konštatoval. Dodal, že v rámci projektu sa zrealizuje vybudovanie nových ciest pozdĺž existujúcich trás spájajúcich obec Dunaremete a prístav. Na maďarskej strane postavia tiež budovu prístavu so sebestačnou dodávkou elektrickej energie. „Kompa v lokalite starého prístavu bude premávať na šesťkilometrovom úseku, plavba potrvá asi 30 minút. Jej prevádzku bude zabezpečovať maďarská obec Lipót. Projekt môže byť aj príkladom pre politikov z oboch krajín. Dunaj nemusí ľudí rozdeľovať, ale spájať,” zdôraznil. Pripomenul, že keď bude chcieť Gabčíkovčan navštíviť termálne kúpalisko Lipót v Maďarsku, kompou si skráti cestu o 50 kilometrov. Podľa starostu nové spojenie oživí spoluprácu medzi obyvateľmi cezhraničného regiónu na oboch stranách hranice. „V krízovom období môže kompa zlepšiť ekonomiku pohraničného regiónu a realizáciou projektu dosiahneme skvalitnenie vzájomnej susedskej spolupráce,” konštatoval Fenes. Vďaka kompe sa môže dobudovať napojenie na medzinárodnú cyklistickú trasu pozdĺž Vodného diela Gabčíkovo, čo oživí aj turizmus.
Orbán rokuje, ale dohodnúť sa nechce
30. júla 2012 - (Zsolt Gál - Sme)
Maďarská vláda sa nechce vzdať svojej takzvanej neortodoxnej ekonomickej politiky, aj keď je už jasné, že úplne zlyhala. Koncom októbra 2008 záchrannú pôžičku od Medzinárodného menového fondu (MMF), Európskej únie a Svetovej banky v hodnote 20 miliárd eur vtedajšia maďarská vláda dokázala dohodnúť za niekoľko dní. Teraz medzi avizovaním snahy o novú dohodu s MMF (november 2011) a skutočným začiatkom rokovaní (17. júla 2012) uplynulo osem mesiacov. Je evidentné, že vláda Viktora Orbána sa v skutočnosti nechce dohodnúť, iba prežiť ťažké obdobie a získať ďalší čas. Rokovania s delegáciou MMF a Európskej komisie (EK) minulý týždeň v Budapešti sú len ďalšou epizódou v nekonečnom taktizovaní Orbánovej vlády s cieľom naštartovať ekonomický rast Maďarska, ale bez dohľadu medzinárodných inštitúcií. Táto mimoriadne neúspešná hospodárska politika sa začala nástupom jednofarebnej vlády strany Fidesz s ústavnou väčšinou v parlamente v roku 2010. Vtedy ešte Orbán a jeho pravá ruka, minister národného hospodárstva György Matolcsy snívali o päť až sedempercentnom raste a sľubovali milión nových pracovným miest za desať rokov. Najprv chceli stimulovať rast nafúknutím deficitu verejných financií na sedem percent HDP. Takéto rozhadzovanie však Komisia nemohla tolerovať v čase, keď vyzývala všetky členské štáty Únie na rozpočtovú konsolidáciu. Zvlášť nie v krajine, ktorá od vstupu do EÚ dosahovala nadmerný deficit, lebo každý rok prekročila limit. Po prvom fiasku nasledoval „boj o slobodu“, čiže ukončenie spolupráce s MMF. Ekonomiku mali naštartovať „neortodoxné“ (neštandardné) kroky Matolcsyho. Napríklad zavedenie 16percentnej jednotnej dane, ktorá zvýšila disponibilný príjem najmä lepšie zarábajúcich. Rast neprišiel, daň však vytvorila 500miliardovú dieru v rozpočte (kurz forintu sa pohyboval v pásme od 260 do 320 za jedno euro v posledných rokoch). Snažiac sa zakryť túto dieru a získať zdroje na rozbehnutie ekonomiky vláda de facto znárodnila druhý dôchodkový pilier a zaviedla množstvo dočasných krízových daní pre banky a rôzne odvetvia. Rast a nové pracovné miesta však stále nikde. Tak začali bojovať i proti verejnému dlhu, no napriek použitiu veľkej časti úspor z druhého piliera (investovali sa do maďarských štátnych dlhopisov), dlh sa znížil len minimálne. Momentálne je desať miliárd eur z druhého piliera preč, vládne obrovská neistota pre veľmi časté a nevyspytateľné zmeny ekonomickej politiky a nové dane (najnovšie za telefonovanie a finančné transakcie) akoby nemali konca-kraja. Neistota i nacionalistická rétorika vlády voči nadnárodným firmám viedli k tomu, že nijaké nové zahraničné investície neprichádzajú a nevytvárajú sa ani nové pracovné miesta. Všetky relevantné inštitúcie (okrem Matolcsyho ministerstva) očakávajú v tomto roku recesiu. Oživenie nie je ani na obzore. Vzhľadom na výsledky pomýlenej politiky nie je prekvapujúce, že podľa prieskumov Fidesz počas dvoch rokov vládnutia prišiel o polovicu voličov. Zvláštnu tragikomickú pachuť dnešnej agónii dávajú niekdajšie populistické výroky Fideszu. Keď bol ešte v opozícii, za každú negatívnu ekonomickú správu mohli predchádzajúce socialisticko-liberálne vlády. Odkedy vládne Orbán, rating Maďarska zhoršili všetky agentúry na neinvestičný stupeň, úroky za štátne dlhopisy a ceny benzínu sú vyššie a kurz forintu horší než predtým. A Maďarsko má najvyššiu DPH (27 percent) v celej Únii. A kto za to môže? Samozrejme, všetci okrem vlády Fideszu. Keď vlani v novembri pád kurzu forintu a rast úrokov na štátne dlhopisy dosiahli hrozivé rozmery, neortodoxná politika vytiahla ďalší nástroj. Pustili do médií správu, že sa začnú nové rokovania s MMF (s najväčším nepriateľom, ktorého ešte aj deň predtým tvrdo kritizovali politici Fideszu v médiách). Zúfalé rozhodnutie vzniklo v úzkom okruhu ľudí v panike. Svedčí o tom fakt, že keď sa správa objavila, o rokovaniach ešte nič nevedeli ani vo washingtonskom sídle MMF, ani v poslaneckom klube Fideszu a nepočuli o tom ani niektorí členovia vlády. Situáciu sa však dočasne podarilo upokojiť a Orbán zrejme v tomto manévrovaní chce pokračovať. Hrá tzv. tureckú kartu (Turecko o pôžičke od MMF rokovalo tak dlho, že medzitým sa ekonomika stabilizovala a napokon k žiadnej dohode nedošlo). Možnú pomoc od MMF a únie chápe len ako poistku. Myslí si, že keby sa Maďarsko ocitlo na pokraji priepasti, dokáže zmluvu o pôžičke vyrokovať za pár dní. V zásade však dohodu nechce, lebo potrebuje voľnú ruku v ekonomike. Neortodoxná politika sa ešte neskončila, ako povedal premiér: „Nechcem nikoho strašiť, ale minister národného hospodárstva György Matolcsy ešte má zopár plánov vo svojom šuplíku.“ Poslednou Matolcsyho tutovkou je asi použitie časti devízových rezerv národnej banky - samozrejme, na rozbehnutie maďarskej ekonomiky, pravdepodobne s úverovou expanziou v réžii maďarských komerčných bánk (ktoré zo štátnych zdrojov majú konkurovať tým zahraničným). Orbán musí vydržať už len do marca budúceho roka (ťahať dovtedy rokovania s MMF a Komisiou), keď sa končí mandát guvernéra centrálnej banky Andrása Simora. Potom vláda za guvernéra vymenuje svojho človeka, ktorý začne s ďalším experimentom. A keď si v dôsledku toho alebo, nebodaj, ešte dovtedy situácia vynúti zmluvu s MMF, tak to podpíšu. Veď ďalším nástrojom neortodoxnej politiky z povestného šuplíka môže byť aj nedodržanie takejto dohody.
Podľa Orbána Európska únia brzdí riešenie finančnej krízy
28. júla 2012 - (sita)
Európska únia sa podľa maďarského premiéra Viktora Orbána zaoberá nepodstatnými záležitosťami, zatiaľ čo tisíce ľudí prichádzajú o prácu a spoločnej mene hrozí kolaps. Orbán v skoro štvorhodinovom prejave odvysielanom televíznou stanicou HirTV vyhlásil, že problémom EÚ je nedostatok zodpovednosti a málo efektívne inštitúcie, ktoré bránia krízou postihnutým krajinám riešiť ich problémy. „Brusel premárni vzácne dni a týždne na určení veľkosti klietok pre sliepky a určuje, že prasatá by mali mať hračky. Zatiaľ tisíce ľudí prichádzajú o prácu a naša mená upadá,” povedal Orbán, ktorého krajina nie je členom eurozóny. Maďarský premiér v tejto súvislosti vyzval na reformu európskych inštitúcií. Zároveň však zdôraznil, že Maďarsko sa nechce „zriecť EÚ”. „Plávame na jednej lodi,” povedal. Maďarsko ako najzadlženejšia krajina strednej Európy už začala rokovania o poskytnutí preventívnej úverovej linky od Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie. Medzinárodní veritelia súhlasili s otvorením formálnych rozhovorov po tom, čo vláda v Budapešti ustúpila v spore o zákon, ktorý podľa Bruselu ohrozoval nezávislosť maďarskej centrálnej banky. Maďarská vláda síce ustúpila, no Orbána kritika rozhnevala. „Obávajú sa o nezávislosť centrálnych bánk, keď je absolútne jasné, že Európska centrálna banka je pod stále väčším politickým tlakom,” vyhlásil v sobotu, bližšie však svoj názor nešpecifikoval.
Krajina podrazov
31. júla 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Rumunský premiér Victor Ponta nemá pravdu, keď naznačuje, že maďarský premiér Viktor Orbán zasiahol do referenda o odvolaní prezidenta Traiana Basesca a že dokonca môže za jeho neúspech. Nie že by sa Orbán nesnažil zachrániť mentálne spriazneného Basesca, posledné miestne voľby však opäť potvrdili, že vplyv Orbána a jemu poslušných menšinových lídrov je na maďarských voličov aj v Rumunsku veľmi obmedzený. Nápadná neúčasť sedmohradských Maďarov síce prispela ku krachu referenda, má to však prostý dôvod: Pontu považujú za väčšieho nacionalistu než Basesca. Mladý populistický líder sa premiérom stal s využitím maďarskej karty. Pod zámienkou, že porušuje autonómiu univerzít, vyvolal hlasovanie o nedôvere predchádzajúcej vlády, lebo tá rozhodla o zriadení samostatnej maďarskojazyčnej fakulty na jednej sedmohradskej univerzite. Práve zo strany Pontu a jeho nacionálnych postkomunistov pritom bolo odvolávanie sa na nezávislosť čohokoľvek obzvlášť smiešne - keď príslušný akademický orgán kontrolujúci oprávnenosť akademických hodností konštatoval, že sa premiér dopustil plagiátorstva a inicioval odobratie Pontovho doktorského titulu, minister školstva dotyčnému orgánu okamžite odobral právo plagiáty posudzovať. O neúspechu referenda rozhodlo, že väčšina rumunských voličov medzi stranami zúrivého mocenského sporu, premiérom a prezidentom, nevidí podstatný rozdiel. Aspoň nie taký, pre ktorý by stálo za to sa k urnám namáhať. Do akej miery majú pravdu, ukazujú aj okolnosti referenda. To, že všetko závisí od účasti, sa tušilo dopredu. Ponta preto vládnym nariadením zrušil podmienku minimálne 50-percentnej účasti pri hlasovaní. Túto podmienku však do zákona tiež účelovo pridal predchádzajúci kabinet ovládaný Basescovou stranou, lebo tušil, že sa skôr či neskôr bude jej prezidentovi hodiť. O neúspechu odvolávania Basesca vlastne rozhodol Brusel, keď Pontu prinútil svoje znásilnenie zákona odvolať a referendum uskutočniť podľa pravidiel vyhovujúcich Basescovi. Ten tak zostane v úrade do roku 2014 a rumunskí občania si ešte budú môcť vzájomných podrazov medzi ním a premiérom užiť do sýtosti.
Prezident Basescu obvinil súperov z „nevydareného puču“ proti nemu
30. júla 2012 - (tasr)
Rumunský prezident Traian Basescu dnes obvinil premiéra a ďalších politických súperov, že proti nemu viedli „nevydarený puč” prostredníctvom referenda o jeho zosadení, ktoré však prežil. Basescu povedal, že tí, čo „organizovali nevydarený prevrat, by sa za to mali zodpovedať pred štátnymi inštitúciami”. Jeho vyjadrenia poukazovali na hlboké politické nepriateľstvo, ktoré má ešte ďaleko v vyriešeniu a môže spôsobiť spomalenie reforiem v krajine. Rumunsko, člen Európskej únie, je jedným z najchudobnejších štátov Európy. Referendum usporiadala vláda ľavicového premiéra Victora Pontu. Európska únia a Spojené štáty už vyjadrili znepokojenie, že Pontova vláda porušila zákony, keď sa pokúsila Basesca odvolať. Basescu referendum v nedeľu prežil, ale iba vďaka nízkej účasti voličov. Tá bola nižšia než požadovaných 50 percent a spôsobila neplatnosť ľudového hlasovania. Zúčastnení voliči hlasovali v prevažnej miere za Basescovo zosadenie. Politická kríza v Rumunsku sa začala 7. mája, keď sa po páde dvoch vlád blízkych konzervatívnemu Basescovi stal premiérom ľavičiar Ponta. Nasledovala rýchla výmena predsedov oboch komôr parlamentu za osoby z radov vládnucej koalície. Následne sa na pôde parlamentu začala procedúra odvolania 60-ročného Basesca. Podľa oponentov prezident prekročil svoje právomoci tým, že zasahoval do práce vlády a justície. Proces mal iniciovať Ponta, ktorý chce získať ešte viac moci. Mocenský boj v Rumunsku poškodil dôveryhodnosť krajiny v zahraničí.
Tvrdý odkaz Rumunska Orbánovi: Nemiešajte sa do našej politiky
29. júla 2012 - (topky.sk)
Nepriame odporúčania maďarského premiéra Viktora Orbána voličom v Rumunsku, aby bojkotovali dnešné referendum o odvolaní rumunského prezidenta Traiana Basescu, skalili historicky beztak problematické vzťahy oboch krajín. Rumunský premiér Victor Ponta dnes svojho maďarského kolegu vyzval, aby sa už „do rumunskej politiky nemiešal”. Orbán v sobotu na návšteve Rumunska tamojších občanov nepriamo vyzval, aby podporili Baseska. A to aj tým, že sa referenda nezúčastnia, pretože ak by sa k urnám nedostavila aspoň polovica voličov, referendum by bolo neplatné a nepopulárny pravicový prezident by zostal vo funkcii. „Vyzývam tu žijúcich Rumunov aj tu žijúcich Maďarov, aby robili dobré rozhodnutia, napríklad aj tým, že sa nijako nerozhodnú,” vyhlásil Orbán v kúpeľnom meste Tusnad počas tradičného stretnutia so zástupcami početnej maďarskej menšiny v Rumunsku. „Som veľmi pohoršený nad tým, že maďarský premiér, pán Orbán, rumunských občanov maďarskej národnosti vyzýva, aby sa hlasovaniu nezúčastnili,” kritizoval šéf rumunskej stredoľavicovej vlády Ponta. K maďarskej menšine v Rumunsku sa hlási približne 1,4 milióna ľudí.
Rumuni v referende pohoreli, Basescu zostáva prezidentom
30. júla 2012 - (sita)
Traian Basescu zostáva rumunským prezidentom. Volebná komisia totiž neoficiálne potvrdila, že účasť na nedeľňajšom referende nedosiahla potrebnú úroveň a Basescu tak nemusí opustiť najvyšší post východoeurópskej krajiny. O jeho odchod z funkcie sa tvrdo usiloval premiér Victor Ponta, no prezidentovo odvolanie v parlamente ešte museli schváliť občania v ľudovom hlasovaní. To však bude po vyhlásení oficiálnych údajov označené za neplatné, aj keď podľa neoficiálnych výsledkov bolo až približne 80 percent z tých, ktorí prišli k volebným urnám, za Basescov odchod do politického dôchodku. Podľa volebnej komisie sa účasť pohybovala okolo 46 percent, rumunská ústava však vyžaduje minimálne 50-percentnú účasť ako podmienku pre platné referendum. „Oheň demokracie zostal horieť. Rumuni odmietli prevrat vedený 256 Pontovými poslancami a dočasným prezidentom Crinom Antonescom. Rumuni rozhodli o svojom osude neplatným referendom,” povedal 60-ročný Basescu v prvej reakcii na neoficiálne výsledky plebiscitu. Ponta, ktorý označil prekročenie prezidentských právomocí za dôvod na odvolanie Basesca, ešte pred hlasovaním na jeho adresu povedal, že „ignoroval vôľu miliónov voličov a žije mimo reality”. Oficiálne výsledky referenda by mali byť známe v priebehu pondelka, právom voliť disponovalo viac ako 18-miliónov z 19-miliónovej populácie krajiny niekdajšieho východného bloku. Basescovo druhé funkčné obdobie vyprší v roku 2014, pričom ešte v roku 2007 čelil podobnej hrozbe. Takmer 75 percent voličov hlasovalo za jeho zotrvanie vo funkcii, ani vtedy však účasť neprekročila 50-percentnú úroveň. Atmosféra na rumunskej politickej scéne je poznačená dlhodobým sporom medzi pravicovým Basescom a ľavicovo ladeným Pontom, ktorý sa k moci dostal v máji. Ponta Basesca obviňuje zo zneužitia právomocí pri ohlasovaní drastických úsporných opatrení v roku 2010 ako aj pri zasahovaní do právomocí súdnej a výkonnej moci. Napätie vyvrcholilo hádkou o tom, kto má zastupovať krajinu na summitoch EÚ. Ústavný súd rozhodol v prospech hlavy štátu. Parlament reagoval odvolaním prezidenta a schválením nariadenia, podľa ktorého ústavný súd nesmie rozhodovať o normách odobrených zákonodarným zborom. Európska únia vyjadrila z vývoja udalostí v Rumunsku obavy a dôrazne vyzvala Pontu na dodržiavanie demokratických princípov.
Orbán v Rumunsku nabádal na bojkot
30. júla 2012 - (ik - Pravda)
Dobré rozhodnutie je žiadne rozhodnutie? Maďarský premiér v predvečer referenda o odvolaní prezidenta Traiana Basesca voličov v Rumunsku nepriamo vyzval na bojkot. V sedmohradskom Baile Tusnad na záver letnej univerzity, ktorej tradičným spoluorganizátorom je jeho Fidesz, sa Viktor Orbán nevyhol horúcej rumunskej vnútropolitickej téme. Orbán uznal, že by nemal zasahovať do toho, kto po bukureštskej „bitke na nože zostane na nohách a koho vynesú z tanečnej sály”, zdôraznil však, že je znepokojený tým, čo vidí. „Maďarov by som poprosil, aby precítili závažnosť historickej situácie a s ňou súvisiacu osobnú zodpovednosť, keď sa čoskoro môže na jedno až dve desaťročia rozhodnúť o osude Rumunska,” apeloval na príslušníkov najpočetnejšej národnostnej menšiny v Rumunsku. „Želám Rumunom a tiež tu žijúcim Maďarom, aby prijali správne rozhodnutie, napríklad tak, že neprijmú nijaké rozhodnutie,” citovala jeho jednoznačný odkaz agentúra MTI. Maďarský premiér, ktorého hodinový prejav celý odvysielal kanál HírTV, vystupoval v bielej košeli, čo mnohí tiež pochopili ako jasný predreferendový signál. Tábor vystupujúci v Rumunsku proti odvolaniu Basesca si totiž za svoj symbol zvolil bielu farbu a jeho aktivisti na mítingy prichádzali v bielych košeliach. Budapešť udržiavala s Bukurešťou za prezidenta Basesca korektné vzťahy. Napätie medzi nimi sa objavilo až od mája, keď sa rozpadla probasescovská koalícia a k moci sa dostali ľavicoví liberáli nového premiéra Victora Pontu. Orbán v Baile Tusnade označil Basesca za dobrého rumunského vlastenca. „V medzinárodných vzťahoch sa vlastenci dokážu lepšie dohodnúť ako internacionalisti,” vyhlásil a zdôraznil, že v tejto súvislosti s napätím očakáva výsledky jesenných parlamentných volieb v Rumunsku. „Keď budem stáť zoči-voči dobrému rumunskému vlastencovi, tak nájdeme riešenia, ktoré budú vyhovovať rumunským i maďarským vlastencom,” dodal. Postavením sa na stranu Basesca Orbán riskuje, že si ešte viac pokazí vzťahy s Pontom. Nový rumunský premiér nedávno viackrát ostro protestoval proti zasahovaniu Budapešti do vnútorných záležitostí jeho krajiny. Diplomatický konflikt vyvolal neúspešný pokus Orbánovej vlády pochovať v Sedmohradsku maďarského spisovateľa, ktorý za vojny kolaboroval s nacistami, i kortešačky maďarských vládnych politikov v Rumunsku pred júnovými komunálnymi voľbami. Orbán si v Baile Tusnade nedával pozor na jazyk ani vtedy, keď hovoril o Európskej únii, ktorej vyčíta, že Maďarsku nedovolí, aby krízu prekonalo po svojom. Brusel najnovšie vyčíta Budapešti plán zdaniť finančné operácie bánk vrátane centrálnej, čo by podľa neho ohrozilo jej nezávislosť. „Európska kríza je v podstate krízou Bruselu,” cituje Orbána denník Népszabadság. „Brusel je hlavnou prekážkou, pre ktorú nenachádzame riešenia národohospodárskych problémov. V Bruseli míňajú dlhé týždne na to, aby upravili rozmery slepačích klietok, predpisujú, že sviniam treba do chlieva vložiť hračky a dôležitou európskou politickou otázkou je duševný stav husí. A státisíce zatiaľ prichádzajú o prácu, kolabuje spoločná mena a cítime, že je čoraz ťažšie vyžiť,” vyhlásil maďarský premiér.
Orbán nepriamo vyzval na podporu rumunského prezidenta
28. júla 2012 - (tasr)
Maďarský premiér Viktor Orbán dnes nepriamo vyzval Rumunov, aby v nedeľňajšom referende podporili prezidenta Traiana Basesca, ktorému hrozí zosadenie. „Prosím tu žijúcich Rumunov a tiež tu žijúcich Maďarov, aby urobili správne rozhodnutie, napríklad tým, že neprijmú žiadne rozhodnutie,” uviedol dnes Orbán v rumunskom kúpeľnom meste Baile Tusnad na stretnutí so zástupcami maďarskej menšiny. Premiérove slová citovala tak rumunská tlačová agentúra Mediafax, ako aj maďarská MTI. Orbánovo odporúčanie neprijať „žiadne rozhodnutie” môže byť v Rumunsku považované za nepriamu výzvu na bojkot referenda, konštatovala nemecká agentúra DPA. Referendum je vyvrcholením mocenského boja medzi Basescom a premiérom Victorom Pontom. Ak sa na ňom nezúčastní najmenej 50 percent oprávnených voličov, bude neplatné a Basescu zostane vo funkcii. Prieskumy ukázali, že v prípade jeho platnosti by medzi obyvateľmi neobľúbený Basescu utrpel debakel. Solidaritu s Basescom vyjadril Orbán aj pred dvoma dňami v Budapešti na stretnutí s Jenö Szászom, predsedom Maďarskej občianskej strany (MPP), ktorá sa snaží zastupovať rumunských Maďarov. Vtedy povedal, že Európska ľudová strana, ktorej členom je aj Orbánov Maďarský občiansky zväz-Fidesz, „stojí rozhodne za Basescom”. MPP podporujú Orbán i Basescu. Jej konkurentom je Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (UDMR), ktorý bol od roku 1996 do apríla 2012 takmer nepretržite súčasťou každej rumunskej vlády. Politická nestabilita v Rumunsku sa začala 7. mája, keď sa po páde dvoch vlád blízkych konzervatívnemu Basescovi stal premiérom ľavičiar Ponta. Nasledovala rýchla výmena predsedov oboch komôr parlamentu za osoby z radov vládnucej koalície. Následne sa na pôde parlamentu začala procedúra odvolania 60-ročného Basesca, bývalého lodného kapitána. Podľa oponentov prekročil svoje právomoci tým, že zasahoval do práce vlády a justície. Proces mal iniciovať Ponta, ktorý chce získať ešte viac moci. Mocenský boj v Rumunsku poškodil dôveryhodnosť krajiny v zahraničí.
Politický úskok Orbána? - Chce zaviesť povinnú registráciu voličov
27. júla 2012 - (topky.sk)
Kto z Maďarov bude chcieť pri najbližších parlamentných voľbách v roku 2014 hlasovať, bude sa musieť vopred zaregistrovať. S takýmto návrhom prišiel maďarský konzervatívny premiér Viktor Orbán. Bez registrácie by podľa neho ľudia voliť nemohli. Na registráciu by voliči mali niekoľko mesiacov a podľa Orbána by šlo o jednoduchý úkon. Zatiaľ zostáva otázkou, či by zaregistrovaní museli do volebných miestností prísť povinne, napísala agentúra APA. O tomto návrhu majú v septembri hlasovať poslanci. To, že ho schvália, je veľmi pravdepodobné, pretože Orbánova strana má v parlamente dvojtretinovú väčšinu. Opozícia nápad zaviesť povinnú registráciu voličov kritizuje. Socialisti tvrdia, že sa Orbán snaží zlikvidovať demokraciu. Touto taktikou chce podľa nich čo najviac zúžiť okruh voličov, pokiaľ možno len na priaznivcov Fideszu.
Viktor Orbán by zmenil demokraciu na iný systém
27. júla 2012 - (sita)
Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok opätovne spôsobil rozruch svojimi vyjadreniami a víziami o ďalšom vývoji jeho vlasti. Počas prejavu pred členmi združenia podnikateľov hovoril o potrebe „nového systému”, ktorý by potenciálne nahradil demokraciu. Orbán však vyjadril vieru, že nakoniec to nebude potrebné, aj keď Maďarsko každopádne „potrebuje nový ekonomický systém a nové nápady”. Rodák zo Székesfehérváru sa v piatok vyjadril aj pre maďarský rozhlas a hovoril o novom volebnom systéme, ktorého súčasťou má byť nový mechanizmus na registráciu voličov. „Národná jednota nie je otázkou vôle, ale otázkou sily. Možno to funguje v Škandinávii, no tu... jednota pochádza zo sily. To síce nevylučuje dialóg, debatu alebo demokraciu, no je potrebná ústredná sila,” povedal Orbán, ktorý sa za dva roky svojej vlády viackrát dostal pod paľbu zahraničnej kritiky za porušovanie demokratických princípov a oslabovanie nezávislosti štátnych orgánov.
Zakríknuté vlastenectvo aj národné sebavedomie
Hľadá sa národný poklad. Matica sa k nemu nevie dostať
25. júla 2012 - (hnonline.sk)
Predstavitelia Matice slovenskej sa snažili dostať k národnému pokladu. Neúspešne. - Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč sa nedokáže dostať k národnému pokladu. Vedenie Matice chcelo včera objasniť osud kovovej časti Národného pokladu Slovenskej republiky, ktorý sa vyzbieral v rokoch 1993 až 1996. K trezoru sa však matičiari nedostali. „Neurobili sme to vzhľadom na odmietavý prístup zástupcov Nadácie Matice slovenskej, ktorí naďalej znemožňujú objasniť pravdu o skutočnom stave národného pokladu,” uviedol v stanovisku Tkáč. Nadáciu Matice slovenskej založil bývalý šéf Matice Jozef Markuš. Problémy s Národným pokladom sa prejavili koncom roka 2010, keď Markuša na čele Matice vystriedal Marián Tkáč. Národný poklad totiž ostal v správe nadácie ovládanej Markušom a nové vedenie Matice sa k nemu nevedelo dostať. Na prelome rokov 2010 a 2011 sa v Matici uskutočnil audit. Vyplynuli z neho nejasnosti okolo národného pokladu, majetkových záležitostí aj Matičného fondu. Matica poskytla zmenku Podielovému družstvu Slovenské investície vo výške viac ako 40-tisíc eur, pričom v zmenkách je časť z Národného pokladu. Vo februári tohto roka obvinili policajti v kauze okolo Národného pokladu jedného z predstaviteľov nadácie. Dôvodom obvinenia bolo zlé hospodárenie s národným pokladom, ktorého finančná zložka podľa Tkáča už neexistuje. Šéf Matice tvrdí, že poklad spravuje od začiatku Nadácia Matice a jeho hodnotu odhadol na 863 042 eur plus obrazy a zlaté dary.
Matičiari sa bijú o kľúč od národného pokladu
25. júla 2012 - (Alžbeta Lozovská - Pravda)
Koľko peňazí, zlata a vzácnych umeleckých predmetov zostalo zo zbierky na národný poklad, ktorú v 90. rokoch s veľkou slávou odštartovala Matica slovenská? Jej predseda Marián Tkáč na túto otázku odpovedať nevie. Pokusy dostať sa do trezoru v Martine, aby zistil aspoň stav „kovovej časti” pokladu, mu nevyšli. Zástupcovia Nadácie Matice slovenskej, ktorá poklad spravuje, trezor neotvorili. Podľa hovorkyne Matice slovenskej Kataríny Belickej kľúče od trezoru s časťou pokladu má predseda správnej rady nadácie a bývalý šéf Matice slovenskej Jozef Markuš a nový správca Jozef Steiner. Matica im však nič nemôže prikázať, pretože nadácia sa od nej pred desiatimi rokmi osamostatnila. Tkáč, ktorý vo vedení Matice nahradil práve Markuša, dal na prelome rokov 2010-2011 vypracovať audit a následne zistil, že Matica nemá žiadne údaje o hodnote národného pokladu. A dopracovať sa k informáciám nevie ani po vyše roku. „Zástupcovia nadácie naďalej znemožňujú objasniť pravdu o skutočnom stave národného pokladu. Urobím všetko pre to, aby sme tento problém, ktorý zaťažuje Maticu slovenskú, čo najskôr úplne objasnili v súlade s právnym poriadkom,” povedal Tkáč po neúspešnom pokuse pozrieť si obsah trezoru. „Nadácia Matice slovenskej je samostatný právny subjekt a je prinajmenšom nekorektné, aby ktokoľvek z vedenia Matice, vrátane predsedu Tkáča, diktoval, kedy a čo musí nadácia urobiť,” tvrdí správca nadácie Steiner. Podľa neho nie je štandardné, aby sa iný právny subjekt takto domáhal otvorenia trezoru, jeho obsahu, ku ktorému „nemá relevantný právny vzťah”. Správca tvrdí, že nadácia kovovú časť národného pokladu riadne vedie vo svojom majetkovom portfóliu. Akú má hodnotu táto časť pokladu, Steiner nepovedal. Odôvodnil to tým, že sa funkcie správcu ujal len teraz. Podľa správy nadácie z roku 2011 bola hodnota predmetov drahých kovov okolo 124-tisíc eur. S tým, že Matica nemá páky na to, aby nadáciu mohla kontrolovať, sa podľa predsedu dozorného výboru Jozefa Lukáča v súčasnosti nedá nič robiť. „Rovnako ani s tým, že Jozef Markuš je stále členom výboru Matice slovenskej - bol demokraticky zvolený valným zhromaždením pred dvoma rokmi,” vysvetľuje Lukáč. Na nadáciu, ktorá je mimovládna organizácia, nemá vplyv ani rezort kultúry. Tvrdí, že nemôže zasahovať do činnosti mimovládnej organizácie. Člen prezídia Matice slovenskej Jaroslav Rezník starší si však myslí, že tento stav by sa mal zmeniť. Navrhne, aby sa nadácia vrátila pod správu Matice slovenskej. „Tieto zmeny však predpokladajú nielen nasadenie riadiacich orgánov Matice, ale aj ministra kultúry a parlamentu, pretože je nevyhnutné novelizovať zákon o Matici slovenskej,” tvrdí Rezník a zdôrazňuje, že Matica slovenská „nezdefraudovala peniaze z pokladu”, ale že „ľudia v nadácii zneužili meno Matice.” Predsedom prezídia Matice je vedúci prezidentskej kancelárie Milan Čič. Ten si chce najprv počkať na informácie od Mariána Tkáča. Podľa Čiča predseda Matice v tejto veci koná a „v dohľadnom čase za účasti kompetentných orgánov sa táto pokladnica otvorí a nahliadne sa do jej vnútra”. Napriek tomu, že zodpovednosť za nakladanie s pokladom, na ktorý prispeli mnohí Slováci, nesie nadácia, podľa Belickej má táto kauza zlý dopad na samotnú Maticu slovenskú. „Veríme však v spravodlivosť slovenských súdov a orgánov činných v trestnom konaní,” dodáva. Tkáč totiž v apríli 2011 podal trestné oznámenie na správcu nadácie Vojtecha Porubského vo veci poškodzovania dobrého mena Matice slovenskej a zlého hospodárenia s majetkom, ktorý bol nadácii zverený. „V tomto prípade vedieme trestné stíhanie vo veci zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Vyšetrovanie naďalej pokračuje, ukončené nebolo,” hovorí Petra Hrášková z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. Matica zbierku v roku 1993 vyhlásila s cieľom stabilizovať novú menu - slovenskú korunu. Prispeli do nej tisíce ľudí a podľa Juraja Buzalku z Ústavu sociálnej antropológie Univerzity Komenského bola aj jedným z prejavov nacionalizmu, ktorý mobilizoval široké vrstvy obyvateľstva, nielen elitu. „Po komunizme išlo o akúsi obrodu, o prebudenie občianskej spoločnosti,” hovorí Buzalka. „U emigrantov a najmä staršej generácie išlo o symbolické znovuobnovenie puta s rodnou komunitou, prípadne komunitou predkomunistického obdobia.”
Zbierka na Národný poklad
- Matica slovenská ju vyhlásila 8. februára. 1993.
- Ešte v júli 1992 vznikla špeciálna Nadácia Matice slovenskej, ktorá mala zbierku na starosti.
- Pri zrode nadácie stáli okrem Matice aj niektoré banky a významné priemyselné podniky, napríklad VÚB, Devín Banka, Slovenská sporiteľňa, Slovnaft, Závod SNP či Benzinol. Dnes sú to prevažne súkromné spoločnosti a na činnosti nadácie sa už nepodieľajú.
- Ľudia na poklad prispievali v rokoch 1993 až 1996, po skončení sa mal výsledok zbierky uložiť do Národnej banky Slovenska.
- Peňažné dary sa ukladali na špeciálny účet, ktorý tiež spravovala nadácia.
- Darcovia zvykli venovať okrem korún aj doláre, šeky, zlaté retiazky, prstene, starožitné príbory, umelecké diela či dokonca zlaté zuby. Časť zlata sa mala pretaviť do tehličiek, časť mala ísť na aukčné predaje a časť do múzeí a galérií.
- Údaj z roku 2005 hovorí, že poklad mal vtedy hodnotu 31 miliónov korún (asi 1,03 milióna eur). Peniaze tvorili 23 miliónov (asi 766-tisíc eur), predmety z drahých kovov a umelecké diela tvorili po štyri milióny korún (približne po 133-tisíc eur).
- Po vykonaní auditu novým vedením Matice slovenskej sa zistilo, že vyše 760-tisíc eur nadácia vložila do Podielového družstva Slovenské investície, ktoré je dnes v konkurze.
Skutočná guráž
29. júla 2012 - (Marián Repa - pravda.sk)
Hľadanie pokladov má vo filme a v literatúre vždy príchuť dobrodružstva. V prípade národného pokladu, ktorého zbierku iniciovala Matica slovenská, cítiť už len pachuť, lebo spôsob, akým boli tieto peniaze spravované, je šlendriánstvo najhrubšieho zrna. Keď sa dnes nový matičný predseda Marián Tkáč usiluje zistiť, aký je stav „kovovej časti” pokladu, je to ako by sa snažil vypáčiť druhé dno dávno vyrabovaného trezora. Takmer s istotou sa dá povedať, že prevažná časť peňazí, ktoré predchádzajúce vedenie investovalo do Podielového družstva Slovenské investície, je nenávratne stratená, lebo družstvo skrachovalo. Kam tieto peniaze odtiekli, sa s najväčšou pravdepodobnosťou už nikdy nedozvieme. Nejde o nič nové - peniaze zo zbierok majú na Slovensku jednu zvláštnu vlastnosť - zvyknú sa vypariť skôr, než sa stihnú použiť na daný účel (napr. slávny Alweg zo 60. rokov). Napriek tomu, že ide o škandál, a najmä hazard s dôverou občanov, peniaze zo zbierky predstavujú menej, ako Matica dostáva každoročne zo štátneho rozpočtu (minulý rok to bolo 1,49 milióna eur a v časoch mečiarizmu táto suma dosahovala až 5 miliónov!). Aj keď Matica je od roku 1997 „verejnoprávna ustanovizeň”, v skutočnosti sa často správala ako predĺžená ruka SNS, ktorá je mimochodom jej kolektívnym členom... O rok si pripomenie 150. výročie jej vzniku - je to ideálna príležitosť prehodnotiť vzťah štátu k tejto inštitúcii a najmä spôsob jej financovania. Keď napríklad v Slovinsku môže tamojšia Matica fungovať ako nezávislé vydavateľstvo, prečo by to nemohla robiť i tá naša (navyše, keď vlastní i tlačiareň) a popri tom sa uchádzať o granty? Lenže na to by naši politici museli mať skutočnú guráž. S výnimkou Milana Kňažka, ktorý oddelil Národnú knižnicu od Matice, ju zatiaľ v sebe nenašiel nik.
Porciunkula v Nových Zámkoch
27. júla 2012 - (PaedDr. Helena Rusnáková / teraz.sk)
Porciunkula patrí tradične k najnavštevovanejším podujatiam mesta Nové zámky. V tomto roku sa koná v dňoch 26.až 28. júla. Porciunkula (alebo aj Porcinkula) sú tradičné kresťanské oslavy, ktoré sú spájané s rádom františkánov. Cirkevné oslavy, hody, sa konajú 1. a 2. augusta vo všetkých kostoloch, ktoré majú spojitosť k františkánskemu a kapucínskemu rádu. Počas najbližšieho víkendu sa konajú rovnomenné jarmočné oslavy. Pri príležitosti tohto cirkevného sviatku sa koná tradične Novozámocký jarmok, kde návštevníci okrem jarmočných sladkostí, pečenej klobásy atď. nájdu aj rôzne remeselnícke výrobky, ale nechýba ani kultúra. Vo štvrtok 26. júla zabávali návštevníkov Porciunkuly skupiny Parník, Pink Fluyd (trubite), Joint Venture. Hodnotný kultúrno-umelecký zážitok čaká návštevníkov aj v piatok 27. júla, kedy vystúpia súbory z družobných miest Fonyód (MR), Znojmo (ČR) a Tábor (ČR). V sobotu 28.7. sa bude konať tradičná súťaž vo varení guláša, vystúpi aj ľudová hudba Matice slovenskej a nebude chýbať ani výstava novozámockého fotoklubu Hexagon - III - Novozámocký park inštalovaná v parku na Bernolákovom námestí. Hudobné vystúpenia mnohých ďalších skupín, ale aj divadelné predstavenie Novozámockého rockového divadla prispejú k hodnotným kultúrno-umeleckým zážitkom.
Ministerstvo sa chystá kúpiť učebnice za viac ako dva milióny
31. júla 2012 - (sita)
Ministerstvo školstva sa chystá kúpiť učebnice pre základné a stredné školy. Prostredníctvom troch rokovacích konaní bez vyhlásenia súťaže chce nakúpiť knihy za 2,151 milióna eur bez DPH. Tento mesiac to oznámil vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Ministerstvo oslovuje konkrétnych vydavateľov, keďže ide o dodávku už existujúcich schválených učebníc, na ktoré sa vzťahujú autorské práva. Dodávku chýbajúcich titulov chce vyrokovať už pre školský rok 2012/2013. V jednej zo súťaží hodlá rezort uzatvoriť zmluvu s vydavateľstvom Orbis Pictus Istropolitana na dodanie učebníc geografie a dejepisu pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Taktiež sa chystá uzavrieť zmluvu so Slovenským pedagogickým vydavateľstvom - Mladé letá na učebnice pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. Konkrétne ide o tituly maďarský jazyk a tiež maďarská literatúra pre deviatakov ZŠ a štvrtákov na osemročných gymnáziách, ďalej na učebnice slovenského jazyka pre tretiakov a štvrtákov na stredných školách, respektíve siedmakov a ôsmakov na osemročných gymnáziách a učebnice slovenskej literatúry pre tretiakov a štvrtákov na SŠ, respektíve siedmakov a ôsmakov na osemročných gymnáziách. Hodnotu týchto dvoch zákaziek vyčíslilo ministerstvo predbežne na 295 124 eur bez DPH. Predmetom ďalšieho obstarávania v celkovej predpokladanej hodnote 327 400 eur bez DPH sú čítanky slovenského jazyka pre základné školy s vyučovacím jazykom maďarským a učebnice fyziky a chémie pre ZŠ a gymnáziá. Vydavateľstvo Expol Pedagogika by malo dodať tri tituly - fyziku a chémiu pre deviatakov ZŠ, respektíve štvrtákov na osemročných gymnáziách a tiež chémiu pre druhákov na gymnáziách, respektíve šiestakov na osemročných gymnáziách. Zmluvu s firmou Terra vydavateľstvo plánuje ministerstvo uzavrieť na dve knihy - čítanky zo slovenského jazyka pre ôsmakov a deviatakov ZŠ, respektíve tretiakov a štvrtákov na osemročných gymnáziách. Ministerstvo tiež plánuje minúť 1 528 476 eur bez DPH na reedíciu učebníc a pracovných zošitov pre základné školy, špeciálne základné školy a stredné školy. V tomto obstarávaní by malo uzavrieť jedenásť zmlúv s vydavateľstvami Avid, Expol Pedagogika, Iura Edition, Kontakt Plus, Orbis Pictus Istropolitana, Promp, Proxima Press, Slovenským pedagogickým nakladateľstvom - Mladé letá, Vydavateľstvom Alfa - press, Vydavateľstvom Príroda a Združením EDUCO. Zmluvu s najvyššou predpokladanou hodnotou (695 483 eur bez DPH) plánuje ministerstvo podpísať s vydavateľstvom SPN - Mladé letá, v rámci ktorej chce nakúpiť tituly pre základné školy, ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským, špeciálne základné školy, stredné odborné školy a odborné učilištia. Druhou najdrahšou zmluvou v rámci tohto obstarávania by mal byť kontrakt s vydavateľstvom Expol Pedagogika (418 449 eur bez DPH), treťou zmluva s Orbis Pictus Istropolitana (204 800 eur bez DPH).
Slovensko malo svojho Puškina. Zabudlo na neho
Zomrel americký vydavateľ slovenského pôvodu L. J. Bolchazy
29. júla 2012 - (tasr)
Vo veku 75 rokov zomrel v sobotu 28. júla v Barringtone v americkom štáte Illinois Ladislaus J. Bolchazy, PhD. Bol profesorom na Loyola University v Chicagu a prezidentom vydavateľstva Bolchazy-Carducci Publishers, ktoré vydávalo aj preložené slovenské diela. Vydavateľstvo klasickej latinskej a gréckej literatúry založil pred takmer 40 rokmi spolu s manželkou Máriou. Bolchazy chcel otvoriť svet dielam slovenských autorov prostredníctvom angličtiny a tak v roku 1989 vydal anglicko-slovenský slovník Jána Šimka v náklade 62.000 výtlačkov. V spolupráci s viacerými slovenskými vydavateľstvami pripravili vydanie aj ďalších diel: Slovak Biografical Dictionary (Matica slovenská), Anton Spiesz: Illustrated Slovak History (Perfekt) či Ján Ch. Korec: The Night of the Barbarians. Bolchazy vydal aj Dobšinského rozprávky pod názvom Slovak Tales for Young and Old s ilustráciami Martina Benku (Kriváň). Ladislava Bolchazyho za jeho prínos v oblasti kultúry ocenil v roku 2007 prezident Ivan Gašparovič Radom Ľudovíta Štúra. Úzko spolupracoval aj so Spolkom slovenských spisovateľov, čoho výsledkom sú dva významné edičné projekty: Reprezentatívna antológia súčasných slovenských poviedok Hľadanie človeka (In Search of Homo Sapiens) a Reprezentatívna antológia súčasnej slovenskej poézie Hľadanie krásy (In Search of Beauty). Medzi mnohými autormi sa v nich predstavili aj Peter Jaroš, Ján Lenčo, Vincent Šikula, Ján Navrátil, Jaroslav Rezník či Hana Zelinová. TASR informoval priateľ Ladislausa J. Bolchazyho Ivan Reguli a Pavol Janík, tajomník Spolku slovenských spisovateľov.
R. Fico: Kvalitu slovensko-českých vzťahov nám môže závidieť celý svet
Návrh Matovičovcov o občianstve je podľa ministra propaganda
25. júla 2012 - (sita)
Návrh štvorice poslancov OĽaNO zmäkčiť zákon o štátnom občianstve podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) neodzrkadľuje skutočnú realitu a je len politickou prezentáciou. Ľudia okolo Igora Matovičova predložili do parlamentu návrh, aby ľudia s reálnymi väzbami na inú krajinu mohli získať občianstvo bez straty slovenského pasu a získať späť naše občianstvo, ak oň prišli od platnosti súčasného zákona. „Tieto veci sme my už jasne naznačili, akým spôsobom ideme riešiť a budeme riešiť komplexne,” vyhlásil Kaliňák. Aj ministerstvo vnútra chystá novelu a tá bude riešiť aj ďalšie veci. Aj v tomto materiáli má byť možnosť nápravy, teda vrátenia občianstva. Podľa ministra chcú zosúladiť zákon s tým, ako to funguje všade vo svete. „To znamená, ak niekto získa občianstvo na základe trvalého pobytu, tak mu samozrejme zostanú občianstva obe,” vysvetlil. Podľa pripravovaného návrhu teda bude možné získať občianstvo len na základe pobytu, v čom je zahrnuté štúdium, sobáš, práca a podobne. „Jediné, čo je z toho vylúčené, je získanie občianstva na základe nejakých zvláštnych zákonov, ktoré nerešpektujú trvalý pobyt,” povedal minister. Pripomenul, že ak má človek trvalý pobyt v jednej krajine, tak ho už v tom čase nemôže mať v inej. Diskusiu o právnom režime akceptácie dvojakého občianstva vyvolalo prijatie zákona o štátnom občianstve, ktorý presadil v prvom polroku 2010 maďarský premiér Viktor Orbán. Podľa tohto zákona môže o maďarské občianstvo požiadať ktokoľvek, kto má predkov z Maďarska či Uhorska a ovláda maďarčinu. Tieto podmienky sa vzťahujú na väčšinu príslušníkov maďarskej menšiny žijúcich na Slovensku. Vláda Roberta Fica vtedy zareagovala tak, že prijatie cudzieho občianstva podmienila stratou slovenského. Kabinet Ivety Radičovej mal ambíciu zmeniť Ficov zákon, čo sa mu ale nepodarilo.
M. Lajčák ukončil návštevu USA stretnutím s mimovládkami a krajanmi
Delegácia MMF odišla z Maďarska podozrivo ticho, tvrdia médiá
27. júla 2012 - (čtk)
Týždňové prvé kolo rokovaní delegácie Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie s maďarskou vládou, ktoré sa začalo 17. júla, podľa zahraničných médií zďaleka neboli príjemným rozhovorom. Za zatvorenými dverami sa ukázali významné rozpory, konštatoval dnes maďarský server 168 Óra. Server citoval agentúry, denníky a analytikov, podľa ktorých, kým maďarská vláda uzná za vhodné financovať štát z trhov, zatiaľ bude pokračovať v hre. Maďarsko totiž nemieni prijať požiadavku MMF, aby zvýšila dane aj pre bohatších. Agentúra Reuters podľa maďarského servera vyzdvihla tlak MMF na Maďarsko, aby konsolidovalo deficit nie iba jednorázovými daňami, ale aby urobila aj úpravu výdavkov. Britský denník Financial Times poznamenal, že delegácia MMF a EÚ odišla z Budapešti podozrivo ticho. Premiér Viktor Orbán označil rokovania síce za povzbudivé, pričom však vyjadril nesúhlas s tvrdením MMF, že k naštartovaniu ekonomiky by bola potrebná konsolidácia ziskovosti bánk. Rokovania Maďarska s delegáciami MMF a EÚ sa začali 17. júla. Maďarská vláda pred ôsmimi mesiacmi avizovala, že začne rokovať s MMF o „spolupráci nového druhu“. Maďarský parlament schválil 6. júla úpravu zákona o maďarskej centrálnej banke, ktorý bol v pôvodnej forme zo strany MMF, EÚ aj Európskej centrálnej banky neprijateľný. Rokovania by mali pokračovať v septembri.
Maďarsko sľubuje, že bude viac šetriť
28. júla 2012 - (tasr / reuters)
Budapešť informovala, že je pripravená prijať viac fiškálnych opatrení po tom, čo ju Medzinárodný menový fond (MMF) vyzval, aby realizovala mimoriadne opatrenia na zmiernenie rozpočtového deficitu v roku 2013 a na zníženie štátneho dlhu. Maďarsko, ktoré je najzadlženejšou krajinou v strednej Európe, obnovilo rokovania s MMF a Európskou úniou o získaní úveru 17. júla. Rokovania boli prerušené vlani v polovici decembra. Úver by mal byť kľúčovým nástrojom, aby sa krajina vyhla platobnej neschopnosti. V prvých dňoch sa pozornosť delegácií sústredila na rast maďarskej ekonomiky v budúcom roku. MMF predpokladá, že bude nižší, než s akým počíta vláda premiéra Viktora Orbána. Informáciu potvrdil maďarskej tlačovej agentúre MTI minister poverený rokovaním s MMF a EÚ Mihály Varga. Maďarská vláda kalkuluje s rastom hrubého domáceho produktu v roku 2013 okolo 2,2 %. Ráta so znížením sociálnych daní pre zamestnancov a malé firmy, aby zachránila pracovné miesta a získala podporu verejnosti. Šéf misie MMF v Budapešti Thanos Arvanitis potvrdil, že sa rokovalo o budúcoročnom rozpočte a o dosiahnutí jeho väčšej vyváženosti. Opatrenia na dosiahnutie cieľa by nemali spočívať na mimoriadnych daňových opatreniach, ale na znížení verejných výdavkov. „Kľúčovým problémom v krátkodobom horizonte,” povedal Arvanitis, „je udržanie makroekonomickej a finančnej stability, hoci budovanie základov pre silnejší hospodársky rast je dôležité pre vzostup životnej úrovne”. Arvanitis pripomenul, že maďarská ekonomika čelí niekoľkým výzvam, ktoré súvisia s vysokým verejným dlhom a zahraničnou zadlženosťou. Sú nimi napäté bilancie bánk, otrasená investorská dôvera a vnímanie zvýšeného rizika. Varga uviedol, že opatrenia, ktoré sa nedávno prijali napríklad na zvýšenie rezerv, a opatrenia v akčnom pláne na ochranu pracovných miest vytvoria predpoklady, aby sa na budúci rok dosiahol cieľ rozpočtového deficitu. Vláda chce zaviesť v roku 2013 novú daň na finančné transakcie. Podľa analytikov ide o kontroverzný zámer, ktorý sťaží priebeh rokovaní o úvere. Európska centrálna banka (ECB) kritizuje opatrenie, ktoré by mala realizovať Maďarská národná banka (MNB). ECB tvrdí, že to ohrozuje nezávislosť MNB. Varga povedal, že delegácia veriteľov vyzvala vládu, aby MNB zbavila tejto úlohy. Arvanitis poukázal na to, že rozhodujúci význam pre krajinu majú reformy, ktoré obnovia zdravie bankového systému a prinesú priateľskejšie podnikateľské prostredie. Banky budú môcť prispieť k ekonomickému oživeniu. Zatiaľ čo Varga povedal spravodajskej televízii HírTV, že dohodu sa podarí uzavrieť do konca jesene, analytici hovoria o dlhých a ťažkých rokovaniach až do konca roka. Ak Budapešť uzavrie dohodu o pôžičke s MMF a EÚ, pomôže jej to znížiť úročenie jej dlhopisov na medzinárodnom trhu a zníži výkyvy maďarskej meny, forintu, čím by sa oslabil vplyv dlhovej krízy v eurozóne na krajinu. Delegácia MMF a EÚ odcestovala z Budapešti, rokovania majú pokračovať v septembri.
MMF odporúča Maďarsku namiesto účelových daní viac šetriť
27. júla 2012 - (čtk)
Maďarsko musí na budúci rok podniknúť ďalšie kroky k udržateľnému znižovaniu rozpočtového deficitu a obmedzovaniu štátneho dlhu. Budapešti to odporučil Medzinárodný menový fond (MMF). Maďarská vláda začala minulý týždeň s MMF a Európskou úniou rokovania o získaní nového záložného úveru. „Väčší dôraz by sa mal klásť na dosiahnutie vyváženejšieho ozdravovania verejných financií a na presun od účelových daňových opatrení smerom k zoštíhleniu verejných výdavkov,” uviedol šéf maďarskej misie MMF Thanos Arvanitis. Odporučil tiež vláde usilovať o „menší a efektívnejší štát” so silnou a predvídateľnou politikou. To podľa neho vytvorí lepšie podmienky pre rast založený na súkromnom sektore a umožní dlhodobo znižovať daňovú záťaž. Budapešť má v pláne dostať v budúcom roku rozpočtový deficit na úroveň 2,2 percenta hrubého domáceho produktu. MMF v tomto roku očakáva pokles maďarskej ekonomiky a v budúcom roku mierne oživenie. Podľa maďarského ministra Mihálya Vargu je odhad rastu pre rok 2013 hlavným bodom nezhôd v terajších rokovaniach o rozpočte, pretože Budapešť očakáva silnejší rast. MMF za hlavné prekážky výraznejšieho rastu maďarskej ekonomiky označil vysokú zadĺženosť, napäté bilancie bánk, nízku dôveru investorov, ktorí voči krajine uplatňujú „zvýšené vnímanie rizík”. Podľa Arvanitisa sú „zásadne dôležité” finančné reformy, ktoré posilnia banky natoľko, aby boli schopné podporiť ekonomické oživenie. Odporučil tiež zaviesť regulačný systém, ktorý by bol pre všetky firmy rovnaký. MMF a EÚ sa rozhodli rokovať s Budapešťou o novom úvere až po dlhých mesiacoch odkladov a stanovovaní podmienok. Pristúpili k jednaniu až po tom, čo maďarský parlament začiatkom mesiaca schválil zmeny v kontroverznom zákone o centrálnej banke, ktorý v pôvodnej podobe podľa EÚ a MMF ohrozoval nezávislosť maďarskej centrálnej banky.
Maďarsko zváži úpravy dane z finančných transakcií
26. júla 2012 - (sita)
Maďarská vláda využije prestávku v rokovaniach o medzinárodnom úverovom programe a prehodnotí novú daň z finančných transakcií, ktorá podľa kritikov ohrozuje nezávislosť maďarskej centrálnej banky. Uviedol to vo štvrtok minister Mihály Varga, ktorý vo vládnom kabinete zodpovedá za rokovania s medzinárodnými veriteľmi. Delegácia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie v stredu ukončila prvé kolo rokovaní s úverovom programe pre Maďarsko. Rokovania s vládou v Budapešti majú pokračovať v septembri Európska centrálna banka (ECB) v utorok kritizovala novú daň z finančných transakcií v Maďarsku s tým, že má dopad aj na niektoré operácie tamojšej centrálnej banky, čo ohrozuje nezávislosť inštitúcie. Minister Varga vo štvrtok uviedol, že názor ECB zdieľa aj MMF a EÚ. Vláda podľa neho daň preverí a pokiaľ si to situácia vyžiada, prijme potrebné zmeny.
Nezávislosť maďarskej centrálnej banky je podľa ECB ohrozená
25. júla 2012 - (sita)
Európska centrálna banka (ECB) v utorok kritizovala novú daň z finančných transakcií v Maďarsku s tým, že narúša nezávislosť centrálnej banky v krajine. Je to signál, že Budapešť má pred sebou ďalšiu prekážku v snahe uspieť v rokovaniach s medzinárodnými veriteľmi o finančnom úvere. „Nová daň z finančných transakcií poškodzuje funkčnú a inštitucionálnu nezávislosť maďarskej centrálnej banky,“ uvádza sa v stanovisku ECB. Kritika prichádza iba deň po tom, čo sa banka rozhodla, že nebude meniť svoje úrokové sadzby. Maďarská centrálna banka na utorkovom zasadaní rozhodla o ponechaní svojej základnej úrokovej sadzby na úrovni 7 percent. Hlavná sadzba sa tak nemení už siedmy mesiac v rade. Krok banky bol v súlade s očakávaniami väčšiny analytikov, hoci malá časť ekonómov oslovených v minulotýždňovom prieskume agentúry Reuters prognózovala zníženie sadzby o 25 bázických bodov. K úvahám o znížení sadzieb prispel minulý týždeň začiatok rokovaní o úverovom programe od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie.
Kríza v eurozóne je rizikom pre forint
25. júla 2012 - (tasr / reuters)
Prehĺbenie obáv týkajúcich sa krízy v eurozóne totiž predstavuje riziko pre forint. To prevážilo na hlasmi niektorých členov rady pre menovú politiku, ktorí požadovali zníženie sadzieb na podporu slabej ekonomiky. Kľúčový maďarský úrok, ktorý zostal na 7 %, je najvyšší v Európskej únii. Dôvera investorov vo forint je však vratká. Príčinou je séria neortodoxných opatrení a zmien daní, ktoré prijala vláda premiéra Viktora Orbána. Uvoľnenie menovej politiky by túto dôveru vo forint mohlo ešte viacej znížiť. Stredoeurópske ekonomiky majú problémy, a preto rastie tlak na ich centrálne banky, aby znižovali úrokové sadzby. V eurozóne, ktorá je ich najväčším obchodným partnerom, totiž pre krízu klesá dopyt po ich exportoch. Odborníci očakávajú, že aj MNB ešte tento rok uvoľní menovú politiku. Česká národná banka znížila v júni kľúčový úrok na rekordné minimum 0,5 %. Poľská centrálna banka začiatkom júla ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu na úrovni 4,75 %. Aj v Poľsku sa však objavujú hlasy požadujúce zníženie úrokových sadzieb.
Maďarsko si podržalo rekordné úroky
25. júla 2012 - (Hospodárske noviny)
Maďarská národná banka (MNB) ponechala na svojom včerajšom zasadnutí úrokové sadzby nezmenené už siedmy mesiac za sebou. Prehĺbenie obáv týkajúcich sa krízy v eurozóne totiž predstavuje riziko pre forint. To prevážilo nad hlasmi niektorých členov rady pre menovú politiku, ktorí požadovali zníženie sadzieb na podporu slabej ekonomiky. Kľúčový maďarský úrok, ktorý zostal na 7 percentách, je najvyšší v Európskej únii. Dôvera investorov vo forint je však vratká. Príčinou je séria neortodoxných opatrení a zmien daní, ktoré prijala vláda premiéra Viktora Orbána. Uvoľnenie menovej politiky by túto dôveru vo forint mohlo ešte viac znížiť. Stredoeurópske ekonomiky majú problémy, a preto rastie tlak na ich centrálne banky, aby znižovali úrokové sadzby. V eurozóne, ktorá je ich najväčším obchodným partnerom, totiž pre krízu klesá dopyt po ich exportoch. Odborníci očakávajú, že aj MNB ešte tento rok uvoľní menovú politiku. Česká národná banka znížila v júni kľúčový úrok na rekordné minimum 0,5 percenta. Poľská centrálna banka nechala kľúčový úrok na úrovni 4,75 percenta.
Forintami na Orbána
25. júla 2012 - (Šport)
Drobné mince chcel včera v Budapešti hodiť po maďarskom premiérovi Viktorovi Orbánovi demonštrant, ktorý s ďalšou desiatkou ľudí protestoval proti tomu, že vláda rokuje s Medzinárodným menovým fondom o pôžičke. Demonštranti na vládnych politikov odchádzajúcich z Domu poslancov kričali: „Zradcovia, predáte krajinu!” Polícia jedného z nich, ktorý sa pokúsil hodiť po premiérovi zopár drobných forintov, odviedla.
V. Orbán: Juh a časť západu Európy čaká recesia, stredná Európa je na vzostupe
24. júla 2012 - (tasr)
Juh a časť západu Európy čaká recesia, krajiny strednej Európy sú na vzostupe, pretože nie sú zadĺžené a finančnú a hospodársku politiku majú vo svojich rukách. Povedal to dnes v Budapešti predseda maďarskej vlády a predseda Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz Viktor Orbán na stretnutí s vedením Fidelitasu, mládežníckej organizácie Fideszu. Ak budú zachované tieto tendencie, potom podľa Orbána do piatich až šiestich rokov sa do Maďarska húfne začnú vracať mladí ľudia, ktorí išli do zahraničia za lepším zárobkom, či iba za dobrodružstvom. „Treba pre nich vybudovať dobré pracoviská, dobré školy. Strednoeurópske univerzity sa zhodnotia. Ak sa nám podarí dobre pretvoriť systém vysokoškolského vzdelávania, potom môžeme prijímať do našich škôl aj talentovaných mladých ľudí zo západnej Európy, ktorí chcú študovať za rozumné peniaze,” dodal Orbán. Schôdzka sa konala v rámci série konzultácií, ktoré premiér začal minulý týždeň so svojimi volebnými spojencami a so spolupracujúcimi organizáciami.
Zhoršenie krízy v eurozóne by najviac odniesli Briti a tri krajiny z V4
25. júla 2012 - (čtk)
Z krajín, ktoré nemajú euro ako svoju menu, by kríza eurozóny najviac postihla Britániu, potom Poľsko, Maďarsko a Česko. Vyplýva to podľa agentúry Reuters zo štúdie, ktorú v stredu zverejnil britský inštitút Maplecroft. Spomínané štáty sú citlivé na krízu v eurozóne vzhľadom na skladbu svojho obchodu a previazanosť bánk s menovým blokom. Štúdia zisťovala možné dopady prípadného ďalšieho prehĺbenia dlhovej krízy na 169 krajín. Analytici sa zamerali na to, aké hospodárske styky majú tieto štáty s krajinami eurozóny a aká je ich vlastná odolnosť voči ekonomickému útlmu. „Dopady na tieto ekonomiky zahŕňajú zníženie priemyselnej výroby, stratu konkurencieschopnosti a štátne dlhy, ktoré by mohli dosiahnuť neudržateľné úrovne kvôli stúpajúcim výnosom (obligácií),” varoval Maplecroft. Najmä britské rozpočtové problémy v kombinácii so silnými obchodnými väzbami na eurozónu „silne limitujú” schopnosť Londýna reagovať na ďalšiu hospodársku krízu v eurozóne, upozorňuje štúdia. Zrútenie veľkých ekonomík eurozóny by zrazilo objem britského zahraničného obchodu o sedem percent a vyvolalo by straty bánk v objeme zodpovedajúcom 7 percentám britského HDP, tvrdí ďalej Maplecroft. Medzi 17 ekonomikami, ktoré podľa štúdie čelia „extrémnemu riziku” v prípade prehĺbenia krízy, patria okrem krajín Visegrádu či Škandinávie tiež africké krajiny vyvážajúce komodity alebo inak silne závislé na stykoch s eurozónou - Pobrežie Slonoviny, Mozambik, Mauritánia a Maroko. V tesnom závese sú krajiny Arabskej jari ako Tunisko, Egypt a Líbya. Silne vystavené riziku prehlbujúcej sa krízy sú veľké rozvíjajúce sa trhy Brazília, Rusko a India, stredne potom Čína. Ekonomiky aj podniky môžu riziku čeliť diverzifikáciou obchodu alebo zameraním sa na domáci trh, radí pomocná riaditeľka Maplecroftu Mandy Kirbyová.
Slovenská pomoc Srbsku
25. júla 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Nový srbský premiér Ivica Dačič nedávno v záujme členstva v Európskej únii potešil Brusel vyhlásením, že by mierové sily KFOR a misia únie EULEX mali pôsobiť na celom území Kosova. Čiže aj v severnom Kosove, kde im Belehrad a kosovskí Srbi doteraz v činnosti bránili. S veľkou dávkou dobrej vôle sa to dá brať ako závan triezvejšieho uvažovania a zmierenia sa s tým, že Kosovo je stratené a veľký zmysel nemá ani snaha kus krajiny pripojiť k Srbsku. Samozrejme, netreba zabúdať, že Dačič je bývalý hovorca a poskok Slobodana Miloševiča, po ktorom prevzal aj stranu. A že srbský prezident Tomislav Nikolič v júni vo svojej nástupníckej reči vyhlásil, že ak by si musel Belehrad vybrať medzi úniou a Kosovom, vybral by si Kosovo. Takže návrat srbských politikov do reálneho sveta asi ešte potrvá. Slovensko by im v tom mohlo veľmi pomôcť tým, že konečne uzná samostatnosť Kosova a prestane pomáhať živiť nacionálne mýty, ktorými Nikolič a spol. balamutia stále svoj ľud. Belehrad si totiž nevyberá medzi úniou a Kosovom, ale medzi členstvom v únii bez Kosova, alebo životom mimo únie taktiež bez Kosova. Problém je, že v niektorých veciach je slovenská politická elita - je skoro jedno z ktorej strany - podobne mimo reality, ako srbská (a ako naozaj existujúci maďarskí extrémisti, čo veria, že je možné hranice ešte zmeniť). Presnejšie povedané, je podobne zbabelá priznať nacionalistickejšej časti svojich voličov, že zmena hraníc Slovenska je rovnako nereálna ako návrat Kosova k Srbsku, a preto samostatnosť Kosova nie je smerom k Slovensku nijakým precedensom. A že by teda mohla pokojne urobiť aj viac, než len vymýšľať trápne finty, ako začať aspoň uznávať niektoré kosovské pasy.
Handrkovanie v bráne
25. júla 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Najmä po posledných skúsenostiach s Rumunskom a Bulharskom (a nami či s Maďarskom..., aby sme si nič nemaľovali), by azda bola na mieste väčšia opatrnosť pri ďalšom prijímaní do Európskej únie. Bolo by pochopiteľné aj to, ak niekto povie, že by sme sa nemali tak ponáhľať s členstvom Chorvátska. Aj keď sa záhrebská vláda zaviazala, že bude i po vstupe pokračovať v reforme justície, v boji proti korupcii a organizovanému zločinu a že sa bude snažiť o lepšiu integráciu utečencov, najmä Srbov vyhnaných zo svojich domovov, vieme, ako podobné sľuby dopadli inde v postkomunistických krajinách. A že po získaní členstva majú politici týchto krajín vo zvyku spokojne si vyložiť nohy na stôl a poľaviť: už sme tam a už nás von nikto nedostane, tak prečo sa ešte snažiť, môžeme si konečne začať život užívať. Pre ďalšie zdržovanie Chorvátska mimo únie by však bolo treba predložiť silné a najmä principiálne výhrady napríklad k spôsobu, ako funguje, prípadne nefunguje chorvátska demokracia či právny systém. Je však pochybné, či je finančný spor medzi Chorvátskom a Slovinskom, ktorý hrozí zastaviť chorvátsky vstup, takýmto problémom. Ľubľana má v niečom pravdu. Súčasná vláda v Záhrebe, najskôr z vnútropolitických dôvodov, a možno práve s pocitom, že už má členstvo vo vrecku, porušuje záväzok svojej predchodkyne z čias, keď ešte členstvo nebolo isté. To však ešte neznamená, že bol tento vynútený záväzok úplne v poriadku a že Ľubľane ide len o spravodlivé riešenie. To by totiž najskôr znamenalo, že poškodení chorvátski klienti bývalej slovinskej banky dostanú svoje peniaze naspäť. Nezávisle od toho, ako to zhorší problémy slovinského bankového sektora a aké vnútropolitické problémy s tým bude Slovinsko mať. Zjednodušene povedané - tu vidíme krásny príklad toho, ako jeden štát snahu iného štátu vstúpiť do únie zneužíva na svoje ekonomické a vnútropolitické ciele a ako sú obom štátom cudzie zásady, na ktorých by únia mala stáť - od ctenia si záväzkov cez právne istoty až po vzájomnú solidaritu. A o niečo horšie paradoxne v tomto pomerovaní dopadá štát, ktorý už v únii je.
Gellért: Ako je možné, že Csatáry mohol 15 rokov nerušene žiť v Budapešti?
31. júla 2012 - (tasr)
Niekdajší veliteľ košického geta László Csatáry, ktorý je podozrivý z vojnových zločinov, sa bez problémov vrátil z Kanady do Maďarska, kde potom 15 rokov nerušene žil. Stalo sa tak aj napriek tomu, že v čase Csatáryho návratu bola kanadská tlač plná jeho kauzy, o ktorej museli počuť aj v Maďarsku. Podľa maďarského experta na medzinárodné trestné právo Ádáma Gellérta je potrebné vyjasniť, akú za to nesú zodpovednosť jednotlivé maďarské štátne orgány. Gellért, ktorý je vedúcim výskumnej skupiny Pamätného centra holokaustu „Körösmezö 1941” a ktorý preštudoval novinové a agentúrne správy týkajúce sa Csatáryho, podľa dnešného vydania maďarského denníka Népszabadság položil otázku, prečo maďarské orgány - rezort diplomacie a vnútra - neurobili pri Csatáryho návrate žiadne kroky. Bolo by vhodné, keby sa maďarská prokuratúra vyjadrila, či v súvislosti s návratom Csatáryho v 90. rokoch z Kanady, odkiaľ bol vyhostený, kontaktovali kanadské orgány maďarských partnerov, povedal Gellért. Expert sa domnieva, že vo všeobecnosti o štátnych orgánoch platí, že v podobných kauzách začnú konať až potom, čo vypukne škandál. V tomto prípade bola potrebná k začatiu konania maďarských orgánov žaloba Centra Simona Wiesenthala (SWC) a investigatívny článok britského bulvárneho denníka. Gellért zdôraznil, že by bolo potrebné dôkladne preveriť všetky dotknuté štátne orgány, aby sa zistilo, ako sa mohlo stať, že bývalý veliteľ košického geta, ktorý čelí obvineniu zo závažných trestných činov, mohol 15 rokov nerušene žiť v Maďarsku.
Csatáryho opäť vypočula prokuratúra
Budapeštianska vyšetrovacia prokuratúra dnes opäť vypočula Lászlóa Csatáryho, ktorý je podozrivý z vojnových zločinov, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Vypočúvanie na Belehradskom nábreží v budove prokuratúry, kam 97-ročného podozrivého priviezli vozidlom prokuratúry, trvalo takmer tri hodiny. To isté auto ho po výsluchu odviezlo domov, kde je zadržiavaný v domácom väzení. Csatáry je podľa prokuratúry podozrivý z vojnového zločinu protizákonného mučenia ľudí. Podľa advokáta Gábora Horvátha jeho mandanta vypočuli v súvislosti s novými dôkazmi, k rozšíreniu podozrení však nedošlo. Csatáry popieral činy, z ktorých ho podozrievajú a poprel aj to, že by sa v košickom gete správal kruto. Obhajca poznamenal, že je možné, že si ho svedkovia mýlia s niekým iným. Svoje tvrdenie zdôvodnil jednou zo svedeckých výpovedí o krutostiach muža v čiernej uniforme, ktorá bola ale uniformou nemeckých vojakov, a nie členov maďarskej polície. Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie SWC vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Maďarská polícia ho zadržala 18. júla, Budínsky ústredný súd v ten istý deň nariadil domácu väzbu podozrivého.
Maďarský rezort spravodlivosti: SR ešte nepožiadalo o vydanie Csatáryho
30. júla 2012 - (tasr)
O vydaní bývalého košického policajného šéfa Lászlóa Csatáryho je kompetentný rozhodnúť maďarský Súdny tribunál hlavného mesta, ale v tejto záležitosti zatiaľ nebol vydaný európsky zatykač, informoval dnes maďarskú tlačovú agentúru MTI maďarský rezort verejnej správy a spravodlivosti (KIM). KIM vydal vyhlásenie v reakcii na skutočnosť, že minister spravodlivosti SR Tomáš Borec vyjadril dnes záujem, aby bol údajný vojnový zločinec Csatáry, ktorý pôsobil ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach, vydaný na konanie na Slovensko. Maďarský minister pre verejnú správu a spravodlivosť v tejto záležitosti nemá rozhodovacie právo. Medzi Maďarskom a SR existuje rámcová dohoda o výkone európskeho zatykača, o ktorom rozhoduje výhradne súd, KIM plní iba sprostredkovateľskú funkciu, zdôrazňuje sa vo vyhlásení KIM. Podľa ministerstva Súdny tribunál hlavného mesta môže odoprieť vydanie Csatáryho v prípade, že za rovnaké činy by prebiehalo voči žiadanému podozrivému trestné konanie. „Bez ohľadu na časový postup ide o zločiny, ktoré musia byť potrestané a nesmú byť premlčané,” zdôraznil v Bratislave šéf slovenskej justície.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec chce, aby si bol Csatáry vydaný na Slovensko
30. júla 2012 - (sita)
Minister spravodlivosti Tomáš Borec má osobný záujem na tom, aby bol vojnový zločinec László Csatáry vydaný z Maďarska na Slovensko, a aby na výkon trestu nastúpil u nás a nie u nášho južného suseda. Po tom, ako minulý týždeň rezort spravodlivosti získal Csatáryho spis aj s rozsudkom z Ústavu pamäti národa, ihneď tento spis postúpil Okresnému súdu v Košiciach 1 so žiadosťou o zrýchlený postup v tejto veci. Informoval o tom Borec na tlačovej besede. „Uvedomujeme si, že vzhľadom na veľký časový odstup stojíme pred jednou z posledných šancí potrestať vojnové zločiny z čias druhej svetovej vojny,” uviedol minister. Csatáryho zločiny sú podľa Boreca nepremlčateľné a nedajú sa ospravedlniť odvolaním sa na plnenie rozkazov. Či Csatáryho na Slovensko vydajú, záleží od toho, či slovenský súd o vydanie požiada a či maďarský súd o takejto žiadosti rozhodne kladne, alebo záporne, dodal minister. Borec zdôraznil, že ministerstvo sa bude o celý prípad zaujímať aj naďalej. „Nebudeme alibisticky mlčať, naopak, budem sa osobne zaujímať o to, aký postup súd zvolí,” doplnil Borec, ktorý by nechcel, aby v tom prípade došlo k nejakým prieťahom. Aký trest si Csatáry bude odpykávať v prípade, že bude vydaný na Slovensko, je podľa štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej ťažko predpokladať. „V prípade, že bude vydaný na územie SR na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, predpokladáme, že súd rozhodne o tom, že bude premenený trest smrti na doživotný trest,” vysvetlila. Maďarské bezpečnostné zložky zatkli Lászlóa Csatáryho v júli po tom, čo ho vypátrali investigatívni reportéri z britského bulvárneho denníka The Sun. Obviňujú ho z vojnových zločinov a účasti na deportáciách 15 700 Židov do koncentračného tábora Osvienčim v roku 1944. Pripisujú mu taktiež kruté zaobchádzanie s obyvateľmi košického židovského geta. Csatáry bol vysokým policajným dôstojníkom v Košiciach, ktoré boli v tom čase súčasťou Maďarska. Československé orgány Csatáryho v roku 1948 v neprítomnosti odsúdili na trest smrti, do roku 1995 sa mu však darilo ukrývať v Kanade, odkiaľ po odhalení utiekol. Centrum Simona Wiesenthala eviduje Csatáryho ako najhľadanejšieho nacistického vojnového zločinca.
Židovská komunita žiada vydanie nacistu na Slovensko
25. júla 2012 - (sita)
Slovenská židovská komunita vyzýva úrady, aby žiadali vydanie Lászlóa Csatáryho na Slovensko. Vojnového zločinca minulý týždeň zadržali v Maďarsku. V roku 1948 ho u nás odsúdili v neprítomnosti na trest smrti. „Kľúčoví svedkovia žijú jednoznačne na Slovensku v Košiciach,” vyhlásil včera Pavol Sitár, podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Na Csatáryho by si podľa neho vedeli spomenúť dnes už staré ženy, ktoré v čase vojny mlátil ako mladé dievčatá. Policajného dôstojníka z čias vojny vinia z vojnových zločinov a účasti na deportácii vyše 15-tisíc Židov do Osvienčimu. Vydanie na Slovensko však môže byť podľa židovskej komunity komplikované. V roku 1995 totiž zo Štátneho archívu v Košiciach zmizlo niekoľko dôležitých spisov vrátane rozsudku. Židovská komunita teraz po spisoch pátra. „Oslovujeme archívy, historikov, snažíme sa nájsť tieto dôležité dokumenty,” doplnil Sitár. Spis sa stratil práve v čase, keď kanadská polícia začala na Slovensku vyšetrovať Csatáryho prípad. V tom istom roku Csatáry z Kanady utiekol, pretože sa o vyšetrovaní dozvedel. „V rovnakom čase, keď Csatáry vyhlásil, že sa dohodol so slovenskými orgánmi, že mu nič nehrozí,” poznamenal predseda ústredného zväzu Igor Rintel. Csatáry si podľa predstaviteľov židovskej komunity zaslúži trest, aj keď dnes je už z neho 97-ročný starec. „Zločiny proti ľudskosti sa nedajú premlčať. Všetky takéto činy treba odsúdiť, bojovať proti nim a odovzdať spravodlivosti aj človeka, ktorý má 97 rokov,” hovorí Rintel.
V Archíve Ústavu pamäti národa sa nachádza spis Lászlóa Csatáryho
25. júla 2012 - (tasr)
V Archíve Ústavu pamäti národa (ÚPN) sa nachádza aj spis k osobe Lászlóa Csatáryho. Ten v roku 1944 pôsobil ako vysoký policajný funkcionár a politický dôstojník na vtedajšom Policajnom riaditeľstve v Košiciach. „Spis obsahuje viaceré dokumenty k súdnemu procesu pred Ľudovým súdom v Košiciach,” priblížil hovorca ÚPN Ján Pálffy. Napríklad zápisnice o výsluchu svedkov, zatykač z roku 1948 či popis osoby Csatáryho. „Podľa súdu Csatáry po prevzatí moci pronacistickou stranou Šípových krížov v Maďarsku prenasledoval, týral a svojvoľne zaisťoval ľudí pre ich náboženské presvedčenie, rasový pôvod, národnú príslušnosť či názory,” vymenoval Pálffy. Podľa zhromaždených svedectiev Csatáry podriadeným dozorcom nariadil, aby kruto zaobchádzali so Židmi v košickom gete a v košickom sústreďovacom tábore. Na týraní a ponižovaní zaistencov sa aj osobne aktívne zúčastňoval. „Počas deportácií židovských osôb do koncentračných táborov zaisťoval a do transportov zaraďoval aj osoby, na ktoré sa vysťahovanie nevzťahovalo, prípadne boli transportu fyzicky neschopné,” dodal Pálffy. Vlastným konaním tak mal opakovane zneužívať svoje postavenie a zapríčiniť smrť viacerých zaistených osôb. V spise sa nachádza aj rozsudok Ľudového súdu v Košiciach z júna 1948. Ním bol Csatáry uznaný vinným a odsúdený na trest smrti, stratu občianskych práv na 15 rokov a konfiškáciu celého majetku. Csatáry má teraz 97 rokov. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva v roku 1997.
Maďarský právnik: Csatáry zrejme nesie zodpovednosť za viac činov
25. júla 2012 - (tasr)
László Csatáry, ktorý je podozrivý z vojnových zločinov, zrejme nesie zodpovednosť za viac trestných činov, než z koľkých ho podozrieva maďarská prokuratúra. Vyhlásil to dnes na tlačovej konferencii v Budapešti maďarský expert na medzinárodné právo Ádám Gellért. Cellért je vedúcim výskumnej skupiny Pamätného centra holokaustu „Körösmezö 1941”. V Budapešti prezentoval výsledky najnovšieho výskumu maďarských a slovenských archívnych dokumentov týkajúcich sa tejto kauzy. Csatáry je podľa maďarskej prokuratúry podozrivý z trestného činu vojnového zločinu uskutočneného protizákonným mučením ľudí. Gellért prezentoval viaceré dokumenty, pod ktorými je podpísaný Csatáry s uvedením funkcie veliteľ geta. Pre maďarský denník Magyar Hírlap 97-ročný Csatáry, na ktorého uvalil maďarský súd domácu väzbu, minulý piatok povedal, že deportácií sa nezúčastnil, vo dvoch košických getách bol iba štyrikrát a o osude židov v gete rozhodovali Nemci. Podľa Gellérta nie sú k dispozícii dôkazy o tom, že by Csatáryho v roku 1948 v rámci súdneho procesu v Československu odsúdili na smrť. Gellért zdôraznil, že v norimberských procesoch s vojnovými zločincami presadzovala americká strana postoj, podľa ktorého aj vykonanie rozkazu, ktorý povedie k trestnému činu, je trestným činom. Csatáry počas výsluchu na prokuratúre popieral spáchanie trestných činov s odôvodnením, že plnil iba rozkazy a svoje povinnosti. Viaceré maďarské médiá dnes informovali, že Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) v Slovenskej republike vyjadril v utorok znepokojenie z vývoja tejto kauzy. Apeloval na slovenské orgány, aby sa zasadili o vydanie Csatáryho na Slovensko a aby súd s ním prebehol na území SR. „Csatáry, odsúdený na trest smrti za zločiny počas holokaustu, nebol desiatky rokov vydaný do rúk spravodlivosti,” citujú maďarské médiá ÚZŽNO. Prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie kauzy vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Podľa historikov bol Csatáry mimoriadne krutý, jeho brutalita bola neúnosná aj pre Nemcov.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili. Čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako policajt v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
Nie je neskoro
25. júla 2012 - (Martin Krno - Pravda)
Podľa predstaviteľov slovenskej židovskej komunity by dolapeného vojnového zločinca Lászlóa Csatáryho mali súdiť u nás. Legitímna požiadavka. Csatáry síce pochádza z Mánye, dediny na polceste medzi Tatabányou a Budapešťou, ale svoje sadistické chúťky napĺňal na slovenskom území, vtedy zahranom horthyovcami. Nevinnými obeťami mu boli obyvatelia z Košíc a okolia. Navyše, Slovensko Csatáryho už právoplatne odsúdilo. Trest smrti by stačilo v nových podmienkach zmeniť na doživotie. U nás sú aj poslední žijúci svedkovia hrôz z roku 1944 a keď sa nájde záhadne zmiznutý rozsudok, tak i všetky spisy z tohto procesu. V Budapešti by museli začať od nuly, s vyšetrovaním, oficiálnym obvinením, predvolávaním vyše 80-ročných pamätníkov... Nastali by prieťahy, pritom čas neúprosne plynie. Na druhej strane, prípadné obnovené súdne konanie sa nebude zameriavať len na Csatáryho, ale aj na krvavý režim nyilasovcov, ktorému tak ako nemeckým nacistom oddane i s nadprácou slúžil. V Maďarsku, kde počas vojny ako v jednej z mála krajín spriahnutých s Hitlerom nedošlo k väčšiemu protifašistickému vystúpeniu, sa dnes dvíhajú hlavy Horthyho pohrobkov. Podstatná časť spoločnosti to toleruje. Možno práve preto by v Budapešti neuškodil proces, hoci oneskorený, nad jedným z tých, čo nesú zodpovednosť za dosiaľ nepotrestané zverstvá.
Biskup Mišina navštívi Sarvaš a Pitvaroš
19. júla 2012 - (sita / ecav)
Biskup Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) Igor Mišina odcestoval dnes do Maďarska na návštevu Sarvaša a Pitvaroša. V sobotu sa zúčastní na slávnosti 280. výročia znovuzaloženia Sarvaša a bude kázať na službách Božích v sarvašskom evanjelickom kostole. Sarvašské slávnosti sa začínajú dnes výstavou v Slovenskom spoločenskom dome, na ktorej sa bude prezentovať maliarka Judita Šinkoviczová. Program slávnosti pokračuje v sobotu kultúrnym programom, spomienkou na históriu osídlenia Sarvaša a službami Božími, kde vystúpi spevokol z cirkevného zboru v Poprade a sarvašský zbor. Počas slávností odhalia pamätník znovuosídlenia Sarvaša za účasti predstaviteľov štátnej správy, ako aj maďarských a slovenských hostí. K popoludňajším sprievodným akciám bude patriť letecká prehliadka košickej vojenskej akadémie s Bielymi albatrosmi. Dvadsiaty júl je zároveň dňom družobných miest Sarvaša, preto sa na slávnosti stretnú zástupcovia Popradu, Malaciek, Barótu, Szentegyházu a mesta Szilágysomlyó. V nedeľu bude biskup Mišina v Pitvaroši kázať na službách Božích v evanjelickom kostole. V uplynulom roku sa v ECAV na Slovensku uskutočnila celocirkevná zbierka na opravu evanjelického kostola v Pitvaroši, vyzbierať sa podarilo 137 tisíc korún. Finančné prostriedky doručili v týchto dňoch slovenskému zboru v Pitvaroši.
Dulovce - Na dvojdňových slávnostiach obec privíta krajanské a domáce súbory
28. júla 2012 - (tasr)
Obec v komárňanskom okrese privíta dnes na 16. ročníku Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach krajanov a súbory zo Srbska, Chorvátska a Rumunska. Neveľká, iba 1800 obyvateľov čítajúca dedina zažije dnes a v nedeľu (29. 7.) svoj tradičný folkloristický sviatok. Na organizácii prehliadky mládežníckych folklórnych súborov sa podieľa aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý je garantom vystúpení krajanských súborov zo zahraničia. Informoval TASR starosta obce Dulovce Štefan Caletka. „V poludňajších hodinách privítam na obecnom úrade vedúcich súborov, potom nasleduje krojovaný sprievod obcou. Program sa začína v amfiteátri o 19.00 h pod názvom Prišli k nám. Najprv vystúpia zahraničné skupiny a po nich nasledujú domáce. Záverom dnešného večera sa predstaví súbor Slnečnica z Piešťan,” povedal starosta s tým, že nedeľňajší program sa začína s programom Kvety nášho rodu, po ktorom nasleduje záverečný galaprogram. Predstaví sa na pódiu amfiteátra deväť folklórnych súborov, pričom k tradičným a neodmysliteľným účastníkom slávností patrí domáci Detský folklórny súbor (DFS) Lúčik z Duloviec. Okrem neho prehliadku spestria aj DFS Hájenka z Bratislavy, DFS Turiec z Martina, DFS Slnečnica z Piešťan, DFS Detí Slnečnica a DFS Mlynček z Kolárova. Podľa povereného hovorcu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľuda Pomichala južnoslovenské slávnosti v Dulovciach majú neoceniteľný význam v pestovaní tvorivých folkloristických tradícií v prostredí detí a mládeže. „Každoročne otvárajú nielen priestor na ich umeleckú prezentáciu, ale ich prostredníctvom sa aj do vedomia divákov a priaznivcov ľudovej kultúry prirodzeným spôsobom implementuje vzťah k slovenskosti, našej kultúre a k duchovnému bohatstvu slovenského národa,” uviedol. Dodal, že obzvlášť pozoruhodnou a ocenenia hodnou je už samotná skutočnosť, že slávnosti v Dulovciach sa z roka na rok tešia stále väčšej obľube v prostredí slovenského ostrovčeka v okrese, v ktorom prevažujú obce a mestá s dominantným obyvateľstvom maďarskej národnosti. „Na druhej strane je to práve folklór, zvyky a obyčaje v umeleckom kontexte, ktoré navzájom zbližujú, spoločensky i kultúrne obohacujú národy a národnosti spolunažívajúce na jednom území, čo sa v plnej miere prejavuje v Dulovciach a okolí aj vďaka organizátorskému nasadeniu a nadšeniu,” zdôraznil.
V Mlynkoch podpísali zmluvu o dofinancovaní Slovenského domu
20. júla 2012 - (tasr)
Konečnú zmluvu o dofinancovaní stavby Strediska pilíšskych Slovákov v severomaďarských Mlynkoch (Pilisszentkereszt) dnes podpísal v Mlynkoch predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Igor Furdík, zástupca štátneho tajomníka maďarského ministerstva pre verejnú správu a spravodlivosť Csaba Latorcai a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik. V zmluve sa okrem iného zmluvné strany zaväzujú, že slovenská strana financuje projekt sumou 491.939 eur, vláda Maďarska schválila podporu 126 miliónov forintov (442.338 eur). SR a Maďarsko sa tiež dohodli na konečnom vyrovnanom prefinancovaní všetkých nákladov spojených s výstavbou strediska. Vlastníkom nehnuteľnosti a prevádzkovateľom Strediska pilíšskych Slovákov bude Celoštátna slovenská samospráva (CSS). Spoluužívateľom objektu budú aj miestne organizácie pilíšskych Slovákov, najmä Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov a Slovenská samospráva v Mlynkoch. Samospráva obce Mlynky a starosta József Lendvai v roku 2008 sa rozhodli z budovy starého Slovenského domu vysťahovať práve tieto subjekty.
Audio: Ján Fuzik o dome pre Slovákov v Mlynkoch
http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/vp2.jsp?Document=..%2F..%2FInput_audio%2Fonline%2F12%2F07%2FS20120720_132856.ntm%40Audio&;QueryText=&Links=S20120720_132856.ntm.mp3
Poslanec Szegedi odchádza z Jobbiku, mandátu poslanca EP sa nevzdá
30. júla 2012 - (tasr)
Poslanec Európskeho parlamentu za opozičné Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik Csanád Szegedi dnes oznámil, že sa vzdáva členstva v strane. Urobil tak po tom, čo predsedníctvo Jobbiku dnes jednohlasne rozhodlo, že ho vyzve, aby sa vzdal mandátu poslanca EP. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Szegedi povedal, že mandátu sa nemôže vzdať, aj keby chcel, pretože v EP sú letné prázdniny. O prípadnom odovzdaní mandátu teda rozhodne až koncom augusta, začiatkom septembra. Szegedi avizoval, že zrejme si ponechá mandát a bude záujmy Maďarska presadzovať v EP ako nezávislý poslanec. Poslanec zdôraznil, že nezneužil žiadne fondy únie a nevykonal nič protizákonné, čo chce aj dokázať. Členstva v Jobbiku sa vzdáva preto, aby osobné útoky voči nemu neublížili strane. Nedávno vyšlo najavo, že Szegedi má židovský pôvod. Predseda Jobbiku Gábor Vona povedal, že rozhodnutie predsedníctva nemá nič spoločné s jeho pôvodom. Dôvodom výzvy na odstúpenie podľa Vonu je obsah zvukovej nahrávky, ktorú zverejnili pred niekoľkými týždňami. Poslanec na nej ponúkal financie z fondov únie trestanému Zoltánovi Amrusovi, ktorý Szegediho vydieral kvôli židovskému pôvodu. Podľa predsedu Jobbiku predsedníctvo strany zhodnotilo, že nahrávka je dôveryhodná. O poslancovi radikálnej strany Jobbik, ktorá je známa svojou protirómskou a protižidovskou rétorikou, vysvitlo minulý mesiac, že jeho stará matka bola židovského pôvodu. Túto informáciu chceli zverejniť Szegediho politickí súperi v Jobbiku, ten ich však predbehol a vyjadril sa o svojom pôvode v rozhovore pre týždenník Barikád. Vedenie Jobbiku sa vtedy zastalo Szegediho, ktorý bol zvolený za predsedu boršodskej župnej organizácie strany. Vedenie zdôraznilo, že Szegediho pôvod je dôkazom, že strana nie je antisemitská. Medzičasom sa však aj vplyvom kompromitujúcej zvukovej nahrávky, ktorú zverejnili Szegediho župní stranícki rivali, viacerí radikálnejší členovia Jobbiku vyjadrili, že im prekáža jeho pôvod.
Politik končí v Jobbiku. Tajil židovskú babku
1. augusta 2012 - (ik - Pravda)
Maďarská krajne pravicová strana prišla o jedného z „otcov zakladateľov”. Csanád Szegedi (29) vystúpil z Jobbiku. Bojovný extrémista, ktorého stranícky šéf Gábor Vona nazýval „päsťou strany”, doplatil na svoj pôvod. Potom, čo vysvitlo, že jeho stará mama je Židovka, Szegedi predbehol spolustraníkov, ktorí ho chceli vylúčiť, a porúčal sa sám. Vedenie strany svojho dlhoročného podpredsedu v pondelok vyzvalo, aby zložil europoslanecký mandát. Pre prípad, že sa nepodriadi, mu pohrozilo disciplinárnym konaním. Szegedi ešte v ten deň oznámil, že vystupuje zo strany, aby „osobnými útokmi, ktorými musí čeliť, nepoškodzoval Jobbik”. Kresla v europarlamente, do ktorého pred troma rokmi provokatívne zasadol v uniforme súdne rozpustenej polovojenskej Maďarskej gardy, sa však odmietol vzdať. „Ako nezávislý budem naďalej presadzovať obranu Maďarska,” odkázal prostredníctvom agentúry MTI. O tom, že zarytý antisemita má z maminej strany židovský pôvod, sa na maďarských extrémistických fórach písalo už na jar. Szegedi na tieto chýry reagoval až koncom júna v rozhovore pre týždenník Barikád, ktorý vlastní spolu s Vonovou manželkou. Tvrdil v ňom, že o svojich židovských predkoch sa dozvedel až vlani v decembri. Krátko na to sa však na internete objavil zvukový záznam z jesene 2010, ktorý Szegediho usvedčil, že už vtedy o tom vedel a mužovi, ktorý ho podľa všetkého vydieral zverejnením tejto citlivej informácie, sľúbil prístup k financiám z európskych zdrojov. Tento škandál pomohol vedeniu Jobbiku zbaviť sa zdiskreditovaného straníckeho druha. „Jeho židovský pôvod s tým nemá nič spoločné. Obvinenia, že Jobbik je antisemitský, neobstoja. My nikomu neskúmame rodokmeň. Ten, kto pracuje v prospech národa, patrí medzi nás,” citoval predsedu Vonu portál Index. Ako dôvod, prečo predsedníctvo žiada, aby europoslanec vrátil mandát, označil líder extrémistov skutočnosť, že sa Szegedi dal vydierať a za utajenie svojho pôvodu ponúkal peniaze Európskej únie. Pre Szegediho, o ktorom sa dlho uvažovalo ako o Vonovom nástupcovi, to znamená koniec straníckej kariéry. Politik, ktorý otvorene volal po revízii trianonských hraníc a na pôde Európskeho parlamentu navrhoval potrestať Slovensko za jazykový zákon pozastavením jeho členstva v EÚ, zostane v Štrasburgu izolovaný už aj od zvyšných dvoch poslancov Jobbiku. V príspevku na sociálnej sieti vyobcovaný europoslanec tvrdí, že usvedčujúci zvukový záznam je montážou, pričom naznačuje, že môže ísť o dielo tajných služieb snažiacich sa rozbiť jednotu radikálnej pravice. Zaprisaháva sa však, že zostane rovnakým Csanádom Szegedim, akým bol predtým, ako sa dozvedel, že jeho 94-ročná stará mama je Židovka, ktorá koncom vojny prežila pobyt v osvienčimskom tábore smrti. „Hlásim sa k svojmu polovičnému židovskému pôvodu a som hrdý na svoju babičku, ktorá napriek jej rodinnej tragédii prispela k tomu, že rodičia zo mňa vychovali maďarského vlastenca,” napísal. Z názorov na židovstvo vyjadrených v jednej z kapitol svojej novej knihy, ktorá vyšla pred štvrť rokom, by vraj nič nemenil. V autobiografii, kde o svojej starej mame uviedol len to, že si ju osvojil židovský manželský pár a nespomenul, že aj jej biologickí rodičia boli Židia, má niekoľko ostrých antisemitských pasáží. Iróniou osudu aktívny vydavateľ extrémistických tlačovín v knihe má aj nasledujúcu vetu: „Nebol by som prekvapený, keby o zopár skutočne antisemitských publikáciách vysvitlo, že tí, ktorí ich pripravujú, patria k židovským kruhom.”
Naše ruky a päste
1. augusta 2012 - (Martin Krno - Pravda)
Csanád je naša zovretá päsť! Ešte nedávno to o mladom zurvalcovi, ktorý sa ako 26-ročný prebojoval do Európskeho parlamentu, hrdo hovoril Gábor Vona, predseda Hnutia za lepšie Maďarsko, známejšieho pod krátkym názvom Jobbik. Práve pred troma rokmi na jeho prvé zasadanie v súčasnom volebnom období prišiel Csanád Szegedi v čiernej uniforme zakázanej polovojenskej organizácie Maďarské gardy. V rovnošate nemálo podobnej tej, akú si počas druhej svetovej vojny obliekali fašisti v Budapešti. Pozornosť europoslancov a médií vzbudzoval aj rečami. Trianonské hranice vraj musia čím skôr upadnúť do prachu. Požadoval zjednotenie maďarského národa bez hraníc, anuláciu Benešových dekrétov a vylúčenie Slovenska z únie, pokiaľ nezruší „rasistický” jazykový zákon. Mladý, arogantný podpredseda ultranacionalistickej strany bol miláčikom skupín obyvateľstva, ktoré zo svojej neistej existencie vinili neoprávnene Rómov, Židov, cudzích prisťahovalcov, socialistov, liberálov, nepoddajných Slovákov... Všetkých okrem seba. Szegedi medzi nimi svojou nenávistnou rétorikou vynikal. „Minulosťou neskazený” mal veľké zámery, aj v zahraničí začal medzi zatúlanými súkmeňovcami snovať siete. Ale minulosť ho dobehla. Dosiaľ neomylný politik sa dopustil osudnej chyby, za ktorú paradoxne vôbec nemohol, no v očiach obdivovateľov bola neodpustiteľná: jeho babička je Židovka. Dokonca prešla osvienčimským peklom, kam by teraz maďarskí extrémisti najradšej poslali najmä Rómov a Židov. Szegediho ambíciami ohrozený Vona i celý Jobbik, ktorý zrazu „v žiadnom prípade nie je antisemitskou stranou”, žiadajú, aby sa Csanád vzdal mandátu v europarlamente. Lebo zatajil rodinné korene? Oficiálne preto, že je vydierateľný. Už len tento fakt upozorňuje, že v spoločnosti je čosi zvrátené. Zadováž nám eurodotáciu, inak sa všetci dozvedia, že štvrtina tvojej krvi nie je árijského pôvodu... U našich susedov nejde o ojedinelý jav. Po tvrdých rečiach a nacionalistických demonštráciách to pokračovalo streľbou do rómskych domov, premenúvaním námestí po príšerách z fašistickej ére, stavaním sôch Miklósovi Horthymu, najnovšie naoko apatickým prístupom úradov k zadržaniu najhľadanejšieho nacistického zločinca Lászlóa Csatáryho. Iste, hospodárska kríza, ktorá rozkmitala aj bez toho krehkú ekonomiku transportujúcich sa krajín Európy, všeobecný úpadok sociálnych istôt a morálky či stúpajúce napätie vo svete sú vodou na mlyn pre tých, čo hlásajú rozličné pseudohodnoty, chorobný egoizmus a neznášanlivosť namiesto tolerancie. A to nielen v „lepšom” Maďarsku, ale v podstate vo všetkých susedných štátoch. Neutešujme sa, že u nás to nie je až také zlé. Tie trápne, zakomplexované reči sa už aj na Slovensku dostávajú z úrovne krčmových debát na štadióny a do ulíc. Zovretá päsť je omnoho nebezpečnejšia ako podávaná ruka.
Jobbik chce, aby Szegedi vrátil mandát poslanca Europarlamentu
30. júla 2012 - (tasr)
Szegedi sa zviditeľnil kontroverzným správaním na pôde Europarlamentu. Na ustanovujúcu schôdzu v roku 2009 prišiel v uniforme Maďarskej gardy. - Predsedníctvo opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik v pondelok v Budapešti jednohlasne rozhodlo, že Csanáda Szegediho vyzve, aby sa vzdal mandátu poslanca Európskeho parlamentu. Informoval o tom predseda Jobbiku Gábor Vona. O poslancovi nedávno vyšlo najavo, že má židovský pôvod. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Vona dodal, že predsedníctvo Szegediho už informovalo o rozhodnutí a odpoveď očakáva do utorka. Ak poslanec neodstúpi, potom iniciujú etickú previerku jeho členstva v strane. Predseda Jobbiku zdôraznil, že rozhodnutie predsedníctva nemá nič spoločné s tým, že poslanec EP má židovských predkov. Dôvod na odstúpenie poskytla zvuková nahrávka, ktorú zverejnili pred niekoľkými týždňami. Poslanec na nej ponúkal financie odsúdenému Zoltánovi Amrusovi, ktorý Szegediho vydieral kvôli židovskému pôvodu. Podľa Vonu predsedníctvo zhodnotilo, že nahrávka je dôveryhodná. O poslancovi radikálnej strany Jobbik, ktorá je známa svojou protirómskou a protižidovskou rétorikou, vysvitlo minulý mesiac, že jeho stará matka bola židovského pôvodu. Túto informáciu chceli zverejniť Szegediho politickí súperi v Jobbiku, ten ich však predbehol a vyjadril sa o svojom pôvode v rozhovore pre týždenník Barikád. Vedenie Jobbiku sa vtedy zastalo Szegediho, ktorý bol zvolený za predsedu boršodskej župnej organizácie strany. Vedenie zdôraznilo, že Szegediho pôvod je dôkazom, že strana nie je antisemitská. Medzičasom sa však aj vplyvom kompromitujúcej zvukovej nahrávky, ktorú zverejnili Szegediho župní stranícki rivali, viacerí radikálnejší členovia Jobbiku vyjadrili, že im prekáža jeho pôvod. Szegedi sa zviditeľnil už na zasadnutí parlamentu kontroverzným správaním v roku 2009, keď na ustanovujúcu schôdzu EP prišiel v uniforme Maďarskej gardy. Okrem toho v Štrasburgu 18. januára 2010 navrhol dočasné vylúčenie Slovenskej republiky z Európskej únie. Podľa neho dôvodom na vylúčenie SR bola existencia slovenského jazykového zákona.
Na vražde policajtky sa priživil Jobbik
25. júla 2012 - (ik - Pravda)
„Cigánska kriminalita, cigánska kriminalita!” znelo juhomaďarským Pécsom. Len o niekoľko ulíc ďalej iní demonštranti oddelení od tých prvých silným policajným kordónom skandovali iné heslo: „Byť Rómom nie je zločin!” Večer po pohrebe mladej policajnej psychologičky sa v pondelok udialo presne to, čomu rodina zavraždenej Katy Bándyovej chcela zabrániť. Smrť ich dcéry bola zneužitá na politické účely. Dvadsaťpäťročná sympatická blondína sa stala obeťou nočného prepadnutia. Keď sa v noci vracala domov z narodeninovej oslavy, na ulici na ňu zaútočil neznámy muž. Chcel ju znásilniť, a keď sa bránila, dobil ju a zaškrtil. Telo obete sa našlo ukryté v kríkoch až po niekoľkých dňoch horúčkovitého pátrania. Týždeň po vražde polícia dolapila aj páchateľa. Dvadsaťšesťročný nezamestnaný László Péntek sa k činu priznal. Mediálny rozruch, ktorý prípad od začiatku sprevádzal, by tak mohol aj stíchnuť. Lenže nestíchol. Sexuálne motivované vraždy v Maďarsku, žiaľ, nie sú až také zriedkavé, aby sa každý prípad stal automaticky témou verejného záujmu. Péntek je však Róm, a to je pre veľkú časť spoločnosti obzvlášť závažná priťažujúca okolnosť. Na silnejúcich protirómskych náladách sa priživujú nielen niektoré pravicové médiá, ale aj tretia najsilnejšia parlamentná strana Jobbik. „László P. je vrah. A Cigán,” napísal neslávne známy radikálne pravicový publicista Zsolt Bayer v denníku Magyar Hírlap, ktorý má blízko k Fideszu premiéra Viktora Orbána. „Tým vraždiacim zvieraťom bol Cigán,” zdôraznil. Krajne pravicový Jobbik sa ihneď chopil svojej obľúbenej agendy. Gábor Vona, predseda strany, ktorá dlhodobo žiada prijatie tých najprísnejších zákonov proti „cigánskej kriminalite”, varoval pred desaťtisícmi potenciálnych vrahov túlajúcich sa ulicami. „Keď človek vyjde na ulicu, tak za päť minút stretne prinajmenšom štyri-päť tmavých tvárí týchto vagabundov z podsvetia, ktorým kričí z očí, že hľadajú len príležitosť, aby zabŕdli do niekoho, kto im neublížil, len sa v zlom čase vyskytol na zlom mieste. Predtým zapárali, rozdávali zauchá prípadne lúpili, dnes už vraždia,” citoval Vonu denník Népszabadság. Jobbik, ale aj viacerí poslanci satelitnej strany Fideszu, využili brutálnu vraždu policajnej psychologičky na obnovenie kampane za znovuzavedenie trestu smrti. Rodina Bándyovcov pritom naliehavo žiadala, aby sa z jej nešťastia nerobila politika. „V mene rodiny prosím občianske združenia a politické organizácie, aby meno našej dcéry, ani jej osobnú tragédiu nezneužili na štvanie, vyvolávanie nenávisti či ako zámienku na obnovenie trestu smrti,” napísala Edit Bándyová, matka obete, na sociálnej sieti. Napriek tomu večer po pohrebe prepochodovalo ulicami Pécsu vyše päťsto pravicových radikálov a v prítomnosti viacerých poslancov Jobbiku sa dožadovali návratu hrdelného trestu i prísnejšieho postihovania „cigánskej kriminality”. Na protidemonštrácii, ktorej účastníci protestovali proti pokusom zvaľovať na Rómov kolektívnu vinu, sa zúčastnilo asi desaťnásobne menej ľudí. Vyvolávanie protirómskych vášní sa Jobbiku opláca. Podľa čerstvého prieskumu agentúry Ipsos, ak by sa voľby konali už túto nedeľu, krajná pravica by získala až 22 percent hlasov, iba o 12 percent menej ako vládnuci Fidesz.
MS SR: Program na prepis hovoreného slova už majú všetky súdy
28. júla 2012 - (tasr)
Pracovníci súdov a ministerstva spravodlivosti (MS) môžu ušetriť čas pri prepisovaní súdnych rozhodnutí a administratívnej práci. Od začiatku júla majú k dispozícii počítačový program, ktorý je schopný hovorené slovo prepísať do textu. Softvér APD vytvorila pre rezort spravodlivosti Slovenská akadémia vied (SAV). „Vytvorený softvér je však len prvým krokom na ceste k automatizovanému prepisu súdnych pojednávaní, kde prichádza často k súčasnému hovoreniu viacerých osôb, veľa ráz v nespisovnej podobe,” povedala pre TASR hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Jana Zlatohlávková. Napriek tomu, že vývoj softvéru, ktorý bude schopný fungovať v takomto prostredí, je zložitý, rezort podľa hovorkyne verí, že tímu SAV sa to nakoniec podarí. Špeciálny softvér, na ktorom SAV pracuje od roku 2009, mal byť pôvodne odovzdaný v apríli 2011. Termín sa však musel odložiť, pretože ministerstvu spravodlivosti chýbali peniaze na dokončenie projektu. Na súdoch ho začali testovať vlani v lete. Projekt si vyžiadal 465.000 eur.
Automatický prepis diktátu
Slovenský jazyk v digitálnom veku
http://www.meta-net.eu/whitepapers/volumes/slovak-executive-summary-sk
http://www.meta-net.eu/whitepapers/e-book/slovak.pdf
Na Slováka Jozefa Roháča vydali v Maďarsku ďalší medzinárodný zatykač
26. júla 2012 - (tasr)
Ďalší medzinárodný zatykač vydali maďarské úrady na Slováka Jozefa Roháča, podozrivého z vraždy maďarského podnikateľa Jánosa Fenyőa, ako aj na dve ďalšie osoby, uviedol dnes denník Magyar Nemzet. Maďarský Národný úrad vyšetrovania (NNI) v zdôvodnení uviedol atentát na ulici Aranykéz. Pri bombovom útoku v roku 1998 zahynuli na tejto budapeštianskej ulici štyria ľudia. Medzinárodný zatykač je prvým krokom procedúry, na základe ktorej by maďarské úrady mohli žiadať od Slovenska vydanie Roháča. Doposiaľ oň totiž požiadali iba v súvislosti s prípadom vraždy Jánosa Fenyőa. To znamená, že v prípade atentátu na ulici Aranykéz by ho nemohli ani vypočúvať. Roháča zadržali vlani vo februári na Slovensku na základe európskeho zatykača vydaného v Maďarsku. Od 18. apríla 2011 je vo vyšetrovacej väzbe v Maďarsku. O Roháčovi je už roky známe, že niekoľko dní pred atentátom na ulici Aranykéz navštívil miesto činu, potom tesne po ňom urýchlene opustil budapeštiansky hotel Béke, pričom mal pri sebe slovenský diplomatický pas. Denník Népszabadság poznamenal, že nie je jasné, prečo bolo napriek množstvu policajných informácií potrebné čakať 14 rokov na to, aby Roháča označili za podozrivého z atentátu. Roháč a jeho ľudia čelili podozreniu aj v prípade série atentátov na jar 1998 a pokusu o atentát, ktoré boli namierené voči kanceláriám a bytom opozičných politikov Fideszu a Nezávislej maloroľníckej strany. Podľa výsledkov vyšetrovania slovenského parlamentného výboru boli tieto akcie vykonané z poverenia vtedajšej SIS, napísal Népszabadság. Roháč je v súčasnosti podozrivý z vraždy maďarského podnikateľa Jánosa Fenyőa, ktorého zavraždili 11. februára 1998 na budínskej strane Margitinho ostrova, keď čakal na svetelnej križovatke. Vrah vyskočil zo starého vozidla značky Mitsubishi a podnikateľa zavraždil cez okno dávkou zo samopalu. Potom z miesta činu ušiel.
Na Malte zmizlo 18-ročné maďarské dievča
25. júla 2012 - (tasr)
Od nedele je na Malte nezvestné 18-ročné maďarské dievča, ktoré tam pracovalo štyri mesiace ako opatrovateľka detí. Podľa maďarského servera Origo.hu v utorok večer našli v Paceville telo neznámej mladej dievčiny, zrejme však ide o inú nezvestnú. Internetové vydanie maltského denníka Times of Malta v utorok informoval, že polícia pracuje na identifikácii tela. Existujú obavy, že ide o jedno z dvoch dievčat, ktoré v uplynulých dňoch zmizli. Nezvestné je okrem maďarskej dievčiny, ktoré zmizlo z mesta Qawra, aj 17-ročné ruské dievča, ktoré sa stratilo dva dni po príchode na Maltu, týždeň pred zmiznutím Maďarky. Policajti na identifikáciu privolali rodičov ruského dievčaťa. Od roku 2000 zmizlo na Malte 96 ľudí, z nich nikoho nenašli živého. Najhorším bol podľa tamojšej polície rok 2010, kedy sa počet nezvestných vyšplhal až na 20. Napriek tomu domáci, aj návštevníci ostrova tvrdia, že sa cítia veľmi bezpečne, verejné priestranstvá sú plné policajtov a kriminalita je tam mimoriadne nízka.
Balaton je opäť v móde
25. júla 2012 - (Natália Šepitková - Sme)
U našich južných susedov prežijete aktívnu dovolenku vhodnú pre rodiny s deťmi aj pre mladých ľudí. Seniori si oddýchnu v miestnych kúpeľoch. Do Maďarska chodili kedysi na dovolenku naši rodičia. Staršie ročníky sa určite pamätajú na prázdniny pri Balatone. Toto najväčšie jazero v strednej Európe s rozlohou 600 štvorcových kilometrov zažíva nový boom. Každý rok privíta stovky až tisícky dovolenkárov. Vďaka tomu, že je pomerne plytké (jeho priemerná hĺbka dosahuje okolo troch metrov), vyhľadávajú ho rodiny s deťmi. Hovorí sa, že jazero začalo vysychať, preto ak si ho chcete dokonale vychutnať, mali by ste sa poponáhľať. Možno tento rok je na to ako stvorený. Letná sezóna pri Balatone sa začala už v máji a vďaka príjemnému podnebiu potrvá až do konca septembra. Jednou z obľúbených častí jazera je Západný Balaton. Na svoje si tam prídu športovci, lenivci aj gurmáni. Všetkého je tu dosť - pohybu, relaxu, gastronómie. Začneme oddychom, lebo to je zrejme to najhlavnejšie, čo od dovolenky očakávate. Západná časť Balatonu sa môže pochváliť svetovým unikátom - najväčším biologicky aktívnym, prírodným termálnym jazerom na svete. Nájdete ho v kúpeľnom mestečku Hévíz, asi šesť kilometrov od Balatonu. Voda v jazere dosiahne v lete teplotu až 38 stupňov, v zime neklesne pod 22. Liečivé účinky má vďaka rašelinovému podkladu na dne jazera, čo obsahuje rádium. Jeho účinky priaznivo pôsobia na reumatické ochorenia, nervový systém, regeneráciu buniek a metabolizmus. Využíva sa aj na liečbu gynekologických ťažkostí. Kúpať v jazere sa odporúča maximálne 20 minút, za deň najviac hodinu až hodinu a pol. Wellness procedúry nájdete aj v turistickom stredisku Zalakaros. Okrem liečebných a zážitkových kúpeľov, ktoré patria k najvýznamnejším v Európe, môžete navštíviť aj kúpalisko Gránit vhodné na rekreáciu pre celú rodinu. Ak zatúžite po poznávaní, vyberte sa do mesta Keszthely. Prekvapia vás rôzne maličké múzeá. Múzeum hračiek poteší detské oči, múzeum erotiky tie dospelé. Zaujímavé je aj múzeum nostalgie alebo bábik, v rámci ktorého si môžete pozrieť aj netradičnú expozíciu - model maďarského parlamentu vyrobený zo skamenelín a ulít. Toto unikátne dielo vytvorila umelkyňa Ilona Miskei a trvalo jej to až štrnásť rokov. Jej precízna práca je úchvatná a dokonale kopíruje originál v Budapešti. V Keszthelyi určite neobíďte pompézny barokový kaštieľ, ktorý v minulosti dala postaviť aristokratická rodina Festeticsovcov. Dnes je v ňom múzeum a vzácna historická knižnica. Kaštieľ so svojou architektúrou patrí medzi najkrajšie umelecké pamiatky regiónu Balaton. Po vode a po súši Aktívni dovolenkári vedia zažiť pri Balatone naozaj dobrodružnú dovolenku. Jazero praje vodným športom. Okrem kúpania vyskúšajte niektorý z extrémnych vodných športov. Wakeboarding, windsurfing či vodné lyže môžete nahradiť pokojným plachtením alebo vodným bicyklom. Používanie motorových člnov je však na Balatone prísne zakázané. Romantické povahy sa môžu vydať na splavovanie pokojnej rieky Zala, ktorá ústi do Malého Balatonu. V kajaku či v kanoe sa budete cítiť ako na prázdninovej výprave. Keď vás omrzí voda, vymeňte ju za súš a vydajte sa spoznávať okolie na dvoch kolesách. Okolo celého Balatonu je vybudovaná cyklistická trasa, ktorá má dĺžku 207 kilometrov. Vedie popri plážach, preto ak pocítite únavu, môžete sa kedykoľvek osviežiť, okúpať, prípadne si dať niečo chutné pod zub. Bicykle vám požičajú takmer v každom stredisku. Popoludnie s rodinou odporúčame stráviť aj v byvolej rezervácii v Kápolnapuszte, ktorá je celoročne otvorená. Na jej náučných chodníkoch sa zoznámite so svetom zvierat Malého Balatonu a zblízka si pozriete lenivé vodné byvoly.
Halászlé na balatonský spôsob
Náruživí rybári nájdu pri Balatone raj. Rybárčiť priamo z brehu možno na miestach Alsóörs, Balatonfűzfő, Balatonalmádi a Balatonfüred. Obľúbené je aj okolie dedinky Balatonakali a rybárska oblasť v Tihany. Ďalší povolený spôsob chytania rýb je z móla a z loďky, nie však z motorového člna, lebo takýto druh vozidiel je na jazere zakázaný. Rybári musia dbať na to, aby nezničili polia s rákosím. V Balatone možno uloviť niekoľko druhov rýb. Napríklad kapra, balatonského zubáča alebo úhora. Po bohatom úlovku nasleduje chutná odmena, či už pečená ryba, alebo rybacia polievka - halázslé. Tú pravú balatonskú si pripravíte z troch druhov rýb (kapor, sumec a drobné ryby), masti, cibule, sladkej a pálivej mletej červenej papriky, cesnaku, zelenej papriky, paradajok a zemiakov. Dobrú chuť!
Pri búrkach v Maďarsku sa zranilo najmenej 11 ľudí
30. júla 2012 - (tasr)
Pri búrkach a víchrici sa v nedeľu podvečer v Maďarsku zranilo najmenej 11 ľudí, jeden mladý muž zasiahnutý bleskom je v kritickom stave. Podľa tlačovej agentúry MTI zranenia spôsobili popadané stromy a zásahy bleskom, požiarnici zasahovali v takmer 300 prípadoch, najmä v Budapešti a v Peštianskej župe. Na futbalovom ihrisku v obci Agyagosszergény v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe museli po zásahu bleskom oživovať dvoch futbalistov vo veku okolo 20 rokov, jeden z nich je v kritickom stave, oboch hospitalizovali v Šoprone. Blesk zasiahol v silnom daždi stred ihriska. Privolaní záchranári previezli do nemocníc v Šoprone, v Szombathelyi a v Györi z ihriska na pozorovanie a ošetrenie celkom 18 ľudí, z nich 12 ešte večer po vyšetreniach prepustili. Ďalší traja ľudia sa zranili vo dvoch autách, na ktoré vo Vacove padol strom. - Úsek železničnej trate medzi Nagymarosom a Szobom v nedeľu večer po búrke zaplavilo bahno. Medzinárodné vlaky prichádzajúce zo Slovenska a smerujúce na Slovensko presmerovali, informovali dnes maďarské štátne železnice MÁV. Podľa železníc boli zrejme poškodené aj koľajnice. Premávku vlakov na tomto úseku dvojkoľajnej trate úplne uzavreli. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI cestujúcich vnútroštátnych vlakov vozia v oblasti železničnej výluky autobusmi.
VC Maďarska F1 - Víťazom po tretí raz Brit Hamilton
Maďarskú hymnu vraj spotvorili, žiadajú jej výmenu
31. júla 2012 - (tasr)
Vedenie maďarskej delegácie na OH 2012 v Londýne požiadalo organizátorov, aby verziu hymny, ktorá zaznela v nedeľu po zisku zlatej medaily šermiara Árona Szilágyiho, okamžite vymenili. Národná hymna bola totiž podľa nich neprijateľným spôsobom upravená. Ako dnes uviedol maďarský server Hetivalasz.hu, voči použitej verzii maďarskej hymny sa ohradil aj potomok jej skladateľa Ferenca Erkela Ákos Somogyváry, ktorý je predsedom Spolku Ferenca Erkela. Podľa Somogyváryho sa melódia vo viacerých prípadoch líšila od originálu. Rýchlejšie tempo hymny na takýchto podujatiach nie je ničím neobvyklým, ale tóny, ktoré boli v určitých pasážach oproti originálu podstatne vyššie, už nemožno akceptovať, povedal Erkelov potomok. „Niekto musí niesť zodpovednosť za nedeľňajšiu chybu. Buď ten, kto poskytol zlé noty, prípadne ten, kto si nevypočul konečné dielo,” dodal pre server Somogyváry. Národné hymny nahral Londýnsky filharmonický orchester v Abbey Road Studios ešte vlani. Nahrávanie všetkých hymien trvalo 52 hodín, na jednu hymnu mali hudobníci maximálne 10-12 minút, napísal server. Szilágyi po dekorovaní zlatou medailou bol pustenou hymnou natoľko prekvapený, že ju prestal spievať, pripomína Hetivalasz.hu.
Falošný doktor Schmitt chýba na londýnskej olympiáde
28. júla 2012 - (ik - Pravda)
Po doktorskom titule prišiel o kreslo hlavy štátu a štvrť roka nato aj o to, čo vraj jeho srdcu bolo najmilšie - olympiádu. Pálgiát, ako maďarské médiá posmešne nazvali plagiátorskú aféru Pála Schmitta, pripravili maďarského exprezidenta o stoličku v Medzinárodnom olympijskom výbore i o účasť na londýnskych hrách. „Meno Pála Schmitta nefiguruje na oficiálnom londýnskom zozname pozvaných, lebo on sám si pozastavil členstvo v Medzinárodnom olympijskom výbore až kým sa neuzavrie záležitosť okolo jeho doktorskej dizertácie,” citoval spravodajský portál origo.hu zo stanoviska MOV. Dvojnásobný olympijský víťaz v šerme, ktorý od čias kádárovského gulášového komunizmu dlhých dvadsaťdeväť rokov neprerušene zastupoval svoju krajinu v najvyššom orgáne olympijského hnutia a od mexických hier v októbri 1968 nevynechal ani jednu olympiádu, tentoraz zostal doma. Platí tak ďalšiu daň za dizertačku, za ktorú pred dvadsiatimi rokmi dostal doktorát. Titul mu jeho alma mater na jar potupne odňala, keď vysvitlo, že športovec telom i dušou sa pri získaní doktorátu ani v najmenšom neriadil coubertinovskou zásadou fair play. Akademická vyšetrovacia komisia zistila, že z 215 strán svojej práce prinajmenšom 197 odpísal. Väčšinu textu si bez vyznačenia citácií „požičal” od svojho bulharského kolegu, ktorý rovnako ako on pracoval v lausannskej centrále MOV. Po strate doktorátu sa Schmitt pod tlakom verejnej mienky i vládnuceho Fideszu, pre ktorý sa škandálom zdiskreditovaná hlava štátu stala nepohodlnou, vzdal prezidentského postu. Verdikt univerzity sa síce rozhodol napadnúť na súde, podľa analytikov je to však skôr zúfalý pokus zachovať si tvár, než krok, ktorý by mu reálne mohol vrátiť doktorský titul. Plagiátorskou kauzou svojho dlhoročného vplyvného člena a bývalého podpredsedu sa musel zaoberať aj Medzinárodný olympijský výbor. Jeho výkonný výbor však na májovom zasadaní odložil konečné rozhodnutie, s ktorým chce počkať až do rozhodnutia súdu. Tlak na vylúčenie člena, ktorý aj pri práci v olympijskom hnutí pred svojím menom hrdo uvádzal nečestne získaný doktorský titul, je však stále silný. „Maďarský exprezident uškodil dôveryhodnosti olympijského hnutia viac, ako športovec prichytený pri dopingu, preto ak sám neodstúpi, mal by ho MOV vylúčiť,” napísal na margo Schmittovho prípadu denník Chicago Tribune.
Priškrtená džudistka vystrašila na olympiáde rozhodcov
28. júla 2012 - (sita)
Prvý deň džudistických súťaží na olympijských hrách v Londýne poznačila nepríjemná udalosť, keď maďarská pretekárka Éva Csernoviczká upadla do bezvedomia po priškrtení súperkou. Vo štvrťfinálovom súboji kategórie do 48 kg sa Maďarka pokúšala vymaniť zo zovretia Belgičanky Charline van Snickovej, ale skolabovala priamo na tatami. Rozhodca okamžite súboj ukončil a Van Snicková vyhrala na ippon. Csernoviczká sa po chvíli z bezvedomia prebrala a odišla z bojiska bez cudzej pomoci.
OH2012-Strelectvo - Bronzová Danka Barteková: Oci, mami, ďakujem
Michal Martikán chce o zlato bojovať aj v Riu
LIKE / PÁČI SA MI TO / TETSZIK: http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#