Zo slovenskej tlače - Júl (I.) 2012 - Monitor
Peter Weiss 60-ročný - Klobásou za dvojaké občianstvo - Počet Slovákov v zahraničí klesá - Populačná dilema Maďarov - Genetický világoš - Už nie sme zónou súmraku - „Dvojstranné otázky chceme riešiť prostredníctvom dialógu“ - Maďarsko a Slovensko by sa vraj nemali provokovať - Česi a Maďari sa prepadnú do recesie
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#
Peter Weiss oslavoval 60 rokov, blahoželal mu aj premiér
9. júla 2012 - (Plus Jeden deň)
Bývalý ľavicový politik a súčasný veľvyslanec v Maďarsku Peter Weiss oslavoval okrúhle jubileum vo veľkom štýle. Do jedného z bratislavských zariadení, ktoré patrí pod ministerstvo zahraničných vecí, mu prišlo zablahoželať asi 120 ľudí. Medzi nimi aj premiér Robert Fico. „Doniesol som mu špeciálne slovenské brandy,“ pochválil sa Fico svojím darčekom pre Weissa. Podobné sa vraj rozlieva aj pri oficiálnych návštevách na vláde a údajne nie je rozdiel medzi naším brandy a francúzskym koňakom. „V Maďarsku si ho tiež veľmi chvália,“ vytešoval sa veľvyslanec. Okrem alkoholu však Weiss dostal aj množstvo kníh. Medzi nimi jednu, ktorá ho zvlášť zaujala. „Dostal som zaujímavú knihu o Bratislave. Keďže som Bratislavčan, určite si ju prečítam,“ povedal veľvyslanec, ktorý napriek tomu, že oslavoval šesťdesiatku, o tom, že by sa pripravoval na odchod do dôchodku, nechce ani počuť. „Každý človek chce byť užitočný spoločnosti, okoliu a rodine,“ zamyslel sa Weiss. Vek si vraj vôbec nepripúšťa. Čo ho však najviac teší, sú vzťahy. „Keď má človek ženu, ktorú miluje, keď má rodinu, o ktorú sa môže oprieť, a príbuzných, s ktorými sa môže stretávať, tak to je dôležitejšie ako všelijaké úspechy v kariére,“ zamyslel sa. Vie, o čom hovorí. Po smrti prvej manželky totiž načas ochladli vzťahy s jeho dcérou Lianou, ktorá s otcom nekomunikovala. Dnes je však už podľa Weissových slov všetko v absolútnom poriadku a spory sa urovnali. Starým otcom ešte nie je. Na otázku, či by ho vnúča v dohľadnom čase potešilo, však iba dodal, že súkromie nechce rozoberať.
Veľvyslanec Peter Weiss sa dožíva 60 rokov
Bývalý ľavicový politik, pedagóg a diplomat oslavuje šesťdesiate narodeniny.
7. júla 2012 - (tasr)
Peter Weiss, bývalý ľavicový politik, pedagóg a diplomat, je od júna 2009 veľvyslancom Slovenskej republiky v Maďarsku. Narodil sa 7. júla 1952 v Bratislave a dožíva sa 60 rokov. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského absolvoval štúdium dvoch diplomových odborov: výchovu a vzdelávanie dospelých v roku (1975) a filozofiu (1978). V rokoch 1975-1989 bol odborným, neskôr vedeckým pracovníkom Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSS, kde sa podieľal na analýze stavu spoločnosti v SSR (1985) a na prognóze vývoja SSR do roku 2000. Ako člen KSČ sa po novembri 1989 postavil do čela reformne orientovaných komunistov a v roku 1990 bol jedným z iniciátorov vzniku strany sociálnodemokratickej orientácie - Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Jej predsedom bol v rokoch 1991-1996. Začiatkom roku 2002 vystúpil z SDĽ i z jej poslaneckého klubu. Inicioval vznik nového politického subjektu s názvom Sociálnodemokratická alternatíva (SDA), ktorý založil krátko po odchode z SDĽ. Na funkcie v SDA abdikoval v septembri 2002 po neúspechu strany, ktorá sa pre malý počet hlasov v septembrových parlamentných voľbách 2002 nedostala do NR SR. V parlamente pôsobil Peter Weiss v rokoch 1990-2002, najprv za Komunistickú stranu Československa, potom za Stranu demokratickej ľavice, v rokoch 1992-1994 bol podpredsedom parlamentu. Pôsobil ako člen, neskôr predseda Zahraničného výboru NR SR, Výboru pre európsku integráciu NR SR, ako spolupredseda Spoločného parlamentného výboru NR SR a EP, bol vedúcim delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. V roku 1997 začal učiť na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. V rokoch 2002-2006 bol podpredsedom Správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Orbána chceli vonkajšie sily vraj odstrániť pučom
9. júla 2012 - (tasr)
Maďarského premiéra Viktora Orbána sa snažili vonkajšie sily odstrániť zo svojej pozície, vyhlásil to v rozhovore pre dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap predseda maďarského parlamentu László Kövér. Podľa jeho slov však na to nebola reálna šanca. Januárový budapeštiansky pochod na podporu vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz bol patričnou reakciou na tieto snahy, konštatoval predseda parlamentu, ktorý dodal, že je už únavné počúvať neustále poúčanie Maďarska zo strán predstaviteľov svetových mocností. Kövér sa domnieva, že voči maďarskej vláde, ale i voči jeho osobe prebieha kampaň hecovania. Na margo pokusov o odstránenie Orbána šéf maďarského parlamentu pripomenul viaceré vyjadrenia nemenovaného poradcu šéfky americkej diplomacie, podľa ktorého Orbána treba odstrániť demokratickými prostriedkami, ale ak to nepôjde, tak inou formou.
Most verí, že zákon o občianstve vyhlásia za protiústavný
9. júla 2012 - (tasr)
Stranu Most-Híd mrzí rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý zatiaľ nepozastavil účinnosť zákona o štátnom občianstve. Verí však, že konečné rozhodnutie pozastaví činnosť „tohto diskriminačného zákona” a vyhlási ho za protiústavný. Bugárovci to prostredníctvom svojej hovorkyne Zuzany Bačiak Masarykovej uviedli v reakcii na rozhodnutie ÚSSR, ktorý nevyhovel návrhu poslancov na pozastavenie účinnosti niektorých ustanovení zákona o štátnom občianstve. Plénum ÚSSR ale prijalo na ďalšie konanie podanie skupiny 30 poslancov NR SR, ktorým napadali ústavnosť novely zákona o štátnom občianstve. Skupina poslancov, ktorých pred ÚS zastupuje Gábor Gál (Most-Híd) namieta najmä to, že ustanovenie zákona hovoriace o strate štátneho občianstva SR tým, že občan prijme štátne občianstvo iného štátu, je v rozpore s Ústavou SR. Národná rada SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve v máji 2010 ako reakciu na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Podľa schválenej úpravy má byť strata štátneho občianstva SR možná v dvoch prípadoch. Doteraz sa tak mohlo stať iba prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť. Po novom občan SR automaticky stratí slovenské občianstvo, ak dobrovoľne požiada o iné. Strata sa nevzťahuje na nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením. Most-Híd naďalej nesúhlasí s tým, aby prichádzali o slovenské občianstvo ľudia, „ktorí sa nijako neprevinili voči SR, ale životná situácia ich primäla k tomu, aby si požiadali o štátne občianstvo inej krajiny”. Bugárovci zdôrazňujú, že občania SR prichádzajú podľa platného zákona o slovenské občianstvo napriek tomu, že to nie je prejav ich vôle a sami nechcú o slovenské občianstvo prísť.
Klobásou za dvojaké občianstvo
„To, čo Slováci z Békešskej Čaby môžu, prečo my nemôžeme?”
7. júla 2012 - (István Veres - Új Szó)
László Gubík včera na ministerstve vnútra odovzdal petičné hárky obsahujúce viac ako 18-tsíc podpisov slovenských Maďarov. Cieľom petície je, aby slovenská vláda v rámci blížiacej sa novelizácie zákona o štátnom občianstve vzala do úvahy naturalizovaných Maďarov a aby aj im umožnila dvojaké občianstvo. Gubíka, ktorý minulého roku stratil slovenské občianstvo, odprevadili členovia petičného výboru, akcie ktorú výbor spustil od septembra minulého. Medzi iným to bol predseda SMK József Berényi a rovnako slovenského občianstva zbavený Olivér Boldoghy. Podľa Berényiho 18-tisíc podpisov je dobrý výsledok. „V súvislosti s jazykovým zákonom a ďalšími významnými vecami sme schopní zozbierať 30 až 40-tisíc podpisov,” pripomenul predseda strany. Ako povedal, mnohí hárky odmietli podpísať. Podľa Berényiho dôvodom je zastrašujúca politika štátu. Delegácia okrem hárkov ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (Smer) priniesla v darčekovej taške aj prekvapenie. Predseda Via Nova a predseda petičného výboru István Samu vyhlásili, že v taške sa nachádzajúca čabajská klobása a klobása so Žitného ostrva symbolizujú dobré vzťahy a tisícročné spolunažívanie slovenského a maďarského ľudu. „Boli by sme radi, keby pán minister myslel aj na toto, keď bude jesť klobásu. To, čo Slováci z Békešskej Čaby môžu, prečo my nemôžeme?” povedal v súvislosti s dvojakým občianstvom, keď odovzdával balíček a hárky úradníkovi ministerstva. Ako sme už predtým písali, Gubíka jedna zo súkromných zdravotných poisťovní pred niekoľkými mesiacmi vyzvala, aby zrušil svoje zdravotné poistenie. „Vtedy som tak neurobil. Neskôr sa ukázalo, že už nie som medzi poistencami. Mohli tak urobiť preto, lebo som študent a ešte neplatím dane,” povedal pre náš denník. Tých, ktorí o slovenské občianstvo prišli ako platcovia dane, takéto prekvapenie nepostihlo. Olivér Balogh napríklad dane odvádza ako podnikateľ. „Ja som, vychádzajúc z toho, chránený,” prezradil. Podaním Lászlóa Gubíka a ďalších siedmich Maďarov, ktorí v dôsledku naturalizácie stratili slovenské občianstvo, sa momentálne zaoberá Európsky súd pre ľudské práva.
„Bolo by dobré, ak by konečne nehľadeli na Maďarov ako na nepriateľov“
6. júla 2012 - (Magyar Nemzet)
Na slovenskom ministerstve vnútra odovzdali v piatok členovia petičného výboru podpísané hárky petície, zameranej na vrátenie možnosti dvojitého štátneho občianstva. Maďarskí aktivisti na Slovensku začali zhromažďovanie podpisov za obnovenie inštitútu dvojitého štátneho občianstva ešte vlani v septembri na komárňanskom zhromaždení. V rámci petície, ktorá bola ukončená v apríli, sa podľa petičného výboru podarilo zozbierať 18301 podpisov. Občianski aktivisti k hárkom priložili pre slovenské ministerstvo vnútra aj darček - ako symbol mierového spolužitia - balík maďarskej a balík slovenskej klobásy. „Žitnoostrovská a čabianska klobása je jednoznačným poukazom na otázku, prečo nám nie je dovolené to, čo môžu Slováci v Maďarsku” - vyhlásil po odovzdaní hárkov jeden z členov petičného výboru László Gubík, poukazujúc na to, že do roku 2010 si mohli Slováci v Maďarsku ako druhé občianstvo osvojiť aj občianstvo slovenské. Gubík patrí medzi tých Maďarov na Slovensku, ktorí boli zbavení slovenského štátneho občianstva po tom, ako sa otvorene rozhodli získať maďarské občianstvo. Petícia obsahuje tri požiadavky. Podľa jej prvého bodu, slovenská legislatíva musí zrušiť tie články zákona o štátnom občianstve, na základe ktorých stratí slovenské štátne občianstvo osoba, ktorá získa občianstvo iného štátu. Tí čo podpísali petíciu by okrem toho chceli dosiahnuť, aby tým, ktorí boli v zmysle novelizácie slovenského zákona o štátnom občianstve zbavení slovenského štátneho občianstva, mohlo byť vrátené a tiež, aby boli v prípade morálnej a - finančnej ujmy - zo strany slovenského štátu odškodnení. Tretia požiadavka má za cieľ, aby slovenské štátne orgány, do zmeny zákona, nestíhali tých, ktorí sa otvorene rozhodli získať občianstvo iného štátu. Keďže bol slovenský zákon o štátnom občianstve novelizovaný práve v čase predošlej vlády slovenského premiéra Roberta Fica, je otázne, akú bude mať iniciatíva odozvu. Predseda Strany maďarskej koalície (SMK) József Berényi, člen petičného výboru sa domnieva, že: „Každý má možnosť a právo vyvíjať sa, a tak aj táto vláda.” Dodal, že: podľa signálov je terajší tón slovenskej vlády voči Maďarom „z určitého hľadiska iný” a bolo by dobré, aby nasledovali aj činy. „Bolo by dobré, ak by na Maďarov na Slovensku a na Maďarsko konečne nehľadeli ako na nepriateľov” - uviedol. Slovenský ústavný súd v stredu odmietol schválenie predošlého opatrenia, podľa ktorého malo byť zrušená účinnosť ustanovenia slovenského zákona o štátnom občianstve, súvisiace so stratou občianstva, do tej doby, kým plénum nerozhodne o tom, že právna norma môže byť zosúladená so slovenskou ústavou. Návrh na zrušenie účinnosti právnej normy podala ešte vlani v septembri skupina poslancov parlamentu na ústavný súd. Rozhodnutie zo stredy podľa Józsefa Berényiho „môže byť signálom” o posúdení podania. Poznamenal: napriek tomu verí, že konečné rozhodnutie bude pozitívne. „Ak berú sudcovia paragrafy ústavného zákona vážne, budú musieť zrušiť tento zákon” - zdôraznil. Ďalším nepriaznivým signálom môže byť skutočnosť, že obce rimavskosobotského okresu, na juh od maďarskej jazykovej hranice, nedostali nič z podpory, ktorú pre tri okresy južného Slovenska schválila slovenská vláda, na svojom júnovom výjazdovom zasadnutí.
Fico: Matica slovenská by mala byť stabilizujúcim prvkom spoločnosti
7. júla 2012 - (pravda / tasr)
Matica slovenská (MS) by sa mala stať stabilizujúcim prvkom celej spoločnosti, spájať a nie rozdeľovať. Ak by podobnú inštitúciu mali iné krajiny, určite by si ju viac vážili. Pri príležitosti vyvrcholenia Národných matičných slávností to v Martine povedal predseda vlády SR Robert Fico. Z pozície predsedu vlády urobím všetko pre to, aby sa Matici slovenskej vrátilo miesto, ktoré jej patrí. Ja som sa nikdy matici nevyhýbal. Je škoda, že jej boli v minulosti nalepené rôzne politické nálepky. Matica nemôže byť ani vládna, ani opozičná. Matica musí byť slovenská. A v tomto duchu budem s maticou spolupracovať a komunikovať pri každej príležitosti, skonštatoval predseda vlády SR. Predseda MS Marián Tkáč na margo Národných matičných slávností uviedol, že by mali národu ukázať maticu ako spolok slušných ľudí, ktorým ide len o to, aby sme sa cítili ako vlastenci celý rok. Keby majstrovstvá sveta v hokeji boli každý mesiac, tak matica nemusí byť. Ale našťastie nie sú každý mesiac. A my by sme to chceli nahradiť. Dať starým aj mladým možnosť stretnúť sa, zabaviť, porozprávať a pestovať slovenské tradície. Svet na rozdiel od nás viac ľpie na tradíciách a poslanie matice je, aby sme sa k tým tradíciám aj u nás vracali. Aby sme ich neopúšťali veľmi rýchlo, povedal Tkáč. Pripomenul, že rok 2013 je rokom 150. výročia MS a zároveň aj 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda. To úzko súvisí, lebo matica vznikla na 1000. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda. Vyvrcholením na budúci rok bude okrem rôznych stretnutí odhalenie súsošia Cyrila, Metoda a Gorazda v našom hlavnom meste. Výročia budeme oslavovať spoločne, lebo vznik matice je ten živý odkaz Cyrila a Metoda. Matica slovenská naozaj vznikla ako nenáboženský odkaz solúnskych bratov, dodal predseda MS. Program Národných matičných slávností dopoludnia otvorila Živá pozvánka na martinskej pešej zóne. V priestoroch amfiteátra začalo o 13. hodine Matičné folklórne popoludnie, spojené s prezentáciou matičných folklórnych súborov z celého Slovenska. Hlavný program odštartoval o 17. hodine a predstavili sa v ňom Umelecký súbor Lúčnica, orchester Zlaté husle a sólisti opery Slovenského národného divadla Ján Babjak, Jolana Fogašová a Ivan Ožvát. V rámci večerného galaprogramu vystúpili napríklad hudobné skupiny Gladiátor, Desmod a Dara Rolins s tanečnou skupinou. Hlavným organizátorom Národných matičných slávností je Matica slovenská a Mesto Martin v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou. Podujatie finančne podporili Ministerstvo kultúry SR a Mesto Martin.
Maďarsko schválilo daň z bankových transakcií
9. júla 2012 - (sita)
Maďarský parlament v pondelok schválil novú daň z finančných transakcií, ktorú budú musieť od roku 2013 platiť komerčné banky a tiež centrálna banka krajiny. Môže to však byť sporným bodom počas rokovaní o úvere od Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie. Maďarská centrálna banka sa vyjadrila, že nová daň z depozitných transakcií poruší jej nezávislosť a na budúci rok jej spôsobí veľké straty, ktoré sa budú musieť vykryť zo štátneho rozpočtu v roku 2014. Európska centrálna banka (ECB) svoj názor na zavedenie novej dane ešte nezverejnila. Európska komisia (EK) len v piatok uviedla, že je pripravená zastaviť konanie voči Maďarsku po tom, ako krajina novelizovala zákon o centrálnej banke. EK sa tak vyjadrila po tom, ako maďarský parlament v piatok schválil zmeny v spornom zákone o centrálnej banke, čím otvoril dvere pre rokovania Budapešti s MMF a EÚ o finančnej pomoci, ktorú krajina potrebuje s cieľom znížiť svoje náklady na požičiavanie si na trhoch. „Hneď, ako zákon nadobudne platnosť, bude EK ochotná zastaviť konanie pre porušenie legislatívy EÚ”, povedal hovorca EK Olivier Bailly. „Malo by ísť o formalitu. Európska komisia a MMF čoskoro začnú spoločné vyjednávanie a spoločná misia EÚ a MMF v Budapešti je naplánovaná na 17. júla,” povedal Bailly.
Maďarsko schválilo poplatok za finančné transakcie
9. júla 2012 - (tasr)
Poslanci maďarského parlamentu dnes schválili zavedenie poplatkov za finančné transakcie. Pôvodný návrh rozšírili aj na finančné úkony v rámci Maďarskej národnej banky (MNB) a štátnej pokladnice. Predseda parlamentnej frakcie vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz Antal Rogán zdôvodnil rozšírenie účinnosti poplatku aj na centrálnu banku, pretože podľa jeho slov väčšina špekulatívnych peňazí sa nepohybuje medzi bankami, ale sa nachádza v centrálnej banke. „Ak niekto chce špekulovať voči forintu, tak otvorí pozíciu v MNB, v ktorej môže umiestniť svoje finančné prostriedky pri vysokej úrokovej sadzbe,” konštatoval Rogán, podľa ktorého nové poplatky z finančných transakcií zamedzia takýmto finančným krokom. Vláda podľa predsedu frakcie Fideszu očakáva od zavedenia poplatkov ročný príjem vyše 300 miliárd forintov (1,036 miliardy eur), ktoré - ako Rogán povedal - chce použiť na ochranu a vytvorenie nových pracovných miest. Poplatky sa nebudú vyberať za hotovostné vklady v bankách, pri medzibankových prevodoch a pri obchodovaní s cennými papiermi. Návrh podporilo 249 poslancov vládnych strán Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP), proti hlasovalo jednotne 94 opozičných poslancov. Vláda maďarského premiéra Viktora Orbána v apríli avizovala, že plánuje zaviesť od januára budúceho roka poplatok za všetky druhy finančných prevodov, pričom oznámila, že sadzba bude 0,1 % z transformovanej sumy. Budapešť sa rozhodla pre tento krok na vlastnú päsť, hoci o takejto dani sa v EÚ vedú ostré diskusie. Poslanci dnes prijali aj návrh na zavedenie dane z majetkovej a havarijnej poistky.
Maďarský exguvernér György Surányi: Musíme zmeniť smer
9. júla 2012 - (tasr)
Ak sa smerovanie terajšej maďarskej hospodárskej politiky radikálne nezmení, pripravované rokovanie maďarskej vlády o úvere s Medzinárodným menovým fondom (MMF) bude sotva úspešné. Vyhlásil to dnes v rozhovore pre maďarský spravodajský server Origo.hu exguvernér Maďarskej národnej banky (MNB) György Surányi. Ak dôjde k obratu, aj tak bude podľa jeho slov potrebná dohoda s MMF, a potom bude kurz forintu stabilizovaný pod úrovňou 280 forintov za jedno euro. „Najdôležitejšie je, aby sa obnovila dôvera v maďarskú hospodársku politiku,“ povedal Surányi. Kritizoval dane, ktoré ťažia určité ziskové sektory a ktoré podľa jeho názoru kazia účinné využitie kapitálu, šancu ekonomického rastu a znižujú schopnosť krajiny prilákať investície. Exguvernér zopakoval svoje nedávne vyhlásenie, podľa ktorého je pre Maďarsko výhodnejšie zostať mimo eurozóny do obdobia, kým Maďarsko nebude ekonomicky stabilizované. Maďarský parlament 6. júna schválil zmeny v kontroverznom zákone o centrálnej banke. Splnil tak požiadavky Európskej únie (EÚ) a MMF, ktoré boli podmienkou pre začatie rokovaní o pohotovostnej úverovej linke. Hovorca Európskej komisie (EK) Olivier Bailly potvrdil, že Budapešť odstránila ďalšiu prekážku, ktorá stála v ceste rokovaniam o úvere. So zmenami v zákone o centrálnej banke súhlasí aj MMF. „Komisia a MMF čoskoro začnú s Maďarskom rokovať o úverovej linke. Spoločná misia EÚ a fondu by mala pricestovať do Budapešti 17. júla,” dodal Bailly. Podľa neoficiálnych zdrojov Maďarsko chce získať úver zhruba vo výške 15 miliárd eur.
SaS sa inšpirovala maďarským zákonom, nevzdelanci si za volant nesadnú
Krajania si v Bratislave pripomenuli sviatok zahraničných Slovákov
5. júla 2012 - (tasr)
Viac ako sto ľudí prišlo 5. júla k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva v bratislavskom Sade Janka Kráľa, aby sa zúčastnili na oslavách Dňa zahraničných Slovákov. Na tradičnej slávnosti nechýbali osobnosti krajanskej komunity aj z takých krajín, ako je Libanon či Sýria. Súčasťou slávnostného programu boli kultúrne vystúpenia, recitovanie poézie, ale aj príhovory zúčastnených hostí. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík prízvukoval na rešpekt k našim dejinám, ktoré vytvárali a spolutvorili naši predkovia nielen na území súčasného Slovenska, ale aj v cudzine. K slávnostnému zhromaždeniu sa prihovoril aj riaditeľ odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta SR Ján Šoth, ktorý odovzdal úprimný pozdrav krajanom od Ivana Gašparoviča. Hlava štátu si podľa jeho slov vysoko cení úspechy a dobrý chýr Slovákov vo svete, rovnako ako ich neutíchajúci úprimný vzťah k svojej vlasti. Stretnutie krajanov sa tradične koná pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Ide o 4,5-tonový kus neopracovaného červeného mramoru z Tardošského lomu, ktorý darovali krajania z Maďarska. Pamätník má pripomínať ľuďom osudy Slovákov, ktorí v rozličných časoch a z rôznych príčin opustili rodnú vlasť. Deň zahraničných Slovákov sa oslavuje ako pamätný od roku 1993.
Slovenský rozhlas: www.oslovma.hu/XXX/SRo-Pred-Furdík.mp3
Pamätný deň zahraničných Slovákov v Sade Janka Kráľa
6. júla 2012 - (uszz.sk)
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej ÚSŽZ) si aj v tomto roku v snahe spájať krajanov nielen za hranicami Slovenska, ale aj priamo vo vlasti ich predkov či v ich niekdajšej domovine, pripomenul 5. júla 2012 Pamätný deň zahraničných Slovákov slávnostným stretnutím pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke. K prítomným krajanom a hosťom vo svojom príhovore predseda ÚSŽZ Igor Furdík akcentoval rešpekt k našim dejinám, ktoré vytvárali a spolutvorili naši predkovia nielen na území súčasného Slovenska, ale svojím osobnostným vkladom, pracovným a profesijným fortieľom, významom a úspechmi v oblasti politiky, vedy, vynálezcovstva a techniky, ako aj spoločensko-kultúrnymi i duchovnými odkazmi, aj v cudzine. I. Furdík okrem iného podčiarkol „vedomie spolupatričnosti, ktoré nás všetkých - Slovákov v našej vlasti, ale aj kdekoľvek vo svete, spája atribútom, ktorý je pre náš národ najpríznačnejším - slovenskosťou a preniknutým duchom národného povedomia“. Zdôraznil fakt, že „vedomie našej slovenskosti má svoj racionálny aj emocionálny obsah, je potrebné tieto dve strany našej identity chápať komplexne, hlásiť sa k nim, udržovať ich.“ Podľa predsedu ÚSŽZ, Slováci, oduševnení láskou k vlasti svojich predkov, či k svojej niekdajšej domovine, vytvárajú svoje malé, ale nepochybne obdivuhodné dejiny zahraničných Slovákov. Oni sú nedeliteľnou súčasťou nášho slovenského sveta. K slávnostnému zhromaždeniu sa prihovoril aj Ján Šoth, riaditeľ odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta SR, ktorý odovzdal úprimný pozdrav krajanov od Ivana Gašparoviča, človeka vysoko si ceniaceho úspechy a dobrý chýr Slovákov vo svete, zároveň však aj ich neutíchajúci úprimný vzťah k svojej vlasti. Stretnutia s krajanmi pri cestách do zahraničia pokladá pán prezident za vždy neoddeliteľnú a mimoriadne významnú súčasť svojho programu. Martin Miškov, zástupca starostu Mestskej časti Petržalka, sa vyznal k hrdosti na skutočnosť, že práve v Sade Janka Kráľa, teda v Petržalke, leží základný kameň Pamätníku slovenského vysťahovalectva. Vladimír Skalský, Slovák, žijúci v Českej republike a predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, vyzval na zjednotenie krajanov v celom slovenskom zahraničí v duchu vzájomného rešpektovania sa a vytvárania pozitívneho obrazu o Slovensku v ich domovských krajinách, v ktorých žijú a tvoria. V programe slávnosti, ktorý bol spestrený poéziou dolnozemského básnika a publicistu žijúceho v rumunskom Nadlaku Ivana Miroslava Ambruša v prednese člena umeleckého súboru činohry SND Františka Kovára, sólovým vystúpením v hre na fujare v podaní Daniela Compagnona z Francúzska (rodený Francúz, ktorý sa pri manželke slovenského pôvodu naučil po slovensky a stal sa vytrvalým propagátorom a pestovateľom slovenskej kultúry vo Francúzsku) a tancom folklórneho súboru novej generácie našich krajanov v zámorí - Tatra Slovak Dancers z Milwaukee (USA), sa postupne prihovorili ďalší zástupcovia slovenských krajanských komunít: Ján Fúzik z Maďarska, Dušan Daučík zo Švédska, Ľudomír Molitoris z Poľska, Jozef Pomichal z Veľkej Británie, Andrej Kuric z Chorvátska a poetickým slovom z vlastnej tvorby Joseph Soltes z Nemecka. Na slávnosti sa okrem zástupcov slovenských komunít zo spomínaných krajín zúčastnili aj Slováci z Rumunska, Srbska, Talianska, Kanady, Libanonu a Sýrie. Základný kameň Pamätníka slovenského vysťahovalectva, pri ktorom sa slávnostná pripomienka Dňa zahraničných Slovákov uskutočnila, položili v petržalskom parku v roku 2000, pričom predstavuje 4,5-tonový kus neopracovaného červeného mramoru z Tardošského lomu. Kameň, ktorý v priestore korešponduje so sochou štúrovského básnika Janka Kráľa, darovali Slovensku naši krajania z Maďarska. ÚSŽZ ho vníma aj ako symbolický základ budúceho Múzea slovenského vysťahovalectva ako aj Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí chcel týmto stretnutím zdôrazniť význam úcty ku všetkým Slovákom žijúcim v zahraničí aj tohtoročným stretnutím práve pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva.
Slovenský rozhlas - Nočná pyramída - 5. júla 2012
5. júla 2012 sa Igor Furdík zúčastnil na živom vysielaní Rádia Slovensko v RTVS - Slovenskom rozhlase na Mýtnej ulici 1 v Bratislave. Témou diskusie v relácii Nočná pyramída (v čase od 22.15 do 24.00 h) bol Pamätný deň zahraničných Slovákov a aktivity našich krajanov žijúcich v zahraničí aj v kontexte štátnej starostlivosti SR o Slovákov žijúcich v zahraničí. Moderátorka relácie Ľubica Hargašová privítala v štúdiu okrem predsedu ÚSŽZ aj Slovákov žijúcich v zahraničí: Boženu Farhatovú z Libanonu, Annu Pomichalovú z Veľkej Británie a Ondreja Miháľa z Kanady.
http://213.215.116.181:8001/slovensko/2012-07-05/11-Nocna_pyramida-22-17.mp3
Počet Slovákov v zahraničí klesá
5. júla 2012 - (sita)
Viac než dva milióny krajanov si dnes pripomína Deň zahraničných Slovákov. Ich počet však podľa šéfa Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) Vladimíra Skalského pomaly klesá. „Hovorievame, že v zahraničí žijú asi dva milióny Slovákov, teda tretina slovenského národa,“ povedal Skalský agentúre SITA. V súčasnosti môžeme podľa neho hovoriť o dvoch proti sebe idúcich trendoch. Na jednej strane dochádza k asimilácii krajanov, keď najmä mladšie generácie už nemusia mať slovenskú identitu. „Na druhej strane stále pokračuje migrácia do zahraničia. S krízou sa však niektorí aj vracajú, napríklad z Veľkej Británie a Írska,“ doplnil. Skalský tak odhaduje, že dochádza k neveľkému poklesu počtu Slovákov v zahraničí. Najviac zahraničných Slovákov žije v USA, podľa odhadov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je ich približne 1,2 mil. Za oceán ľudia podľa Skalského odchádzali už na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia, neskôr za veľkej hospodárskej krízy a ďalšie vlny prišli s každým politickým otrasom. Okolo 375-tisíc Slovákov žije v susednom Česku, približne 110-tisíc v Maďarsku a zhruba stotisícové sú aj komunity v Kanade a vo Veľkej Británii. Slovákov dnes podľa Skalského núti opustiť svoju rodnú zem najmä nedostatok práce. „Ďalší odchádzajú za štúdiom a často tam medzitým nadviažu toľko pracovných i súkromných vzťahov, že je pre nich logické pokračovať v živote v danej krajine,“ vysvetľuje šéf Ako dodal, je však potrebné ujasniť si, kto to Slovák žijúci v zahraničí je. Podľa zákona je to osoba slovenskej národnosti, ktorá nemá trvalé bydlisko na Slovensku. „Ako sa však pozerať na ľudí, ktorí žijú kvôli práci či štúdiu viacero rokov v zahraničí, avšak trvalé bydlisko a mnoho väzieb majú stále na Slovensku?“ pýta sa šéf krajanskej organizácie. Svetové združenie Slovákov v zahraničí preto chce, aby sa pripravila novela zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, v ktorej by sa popri iných dôležitých zmenách novo pomenovali aj tieto skutočnosti. „Možno, aby sme pracovali aj s dvoma rôznymi pojmami - napríklad Slovák žijúci v zahraničí pre ľudí, ktorých som zmieňoval a zahraničný Slovák pre tých, ktorí žijú v zahraničí naozaj trvalo, často aj viac generácií. Odlišný musí byť k týmto skupinám aj prístup štátu, lebo majú iné potreby,“ uzatvoril Skalský.
Hosť v štúdiu TA3: I. Furdík o Dni zahraničných Slovákov
Ivan Miroslav Ambruš: Byť Slovákom... v podaní Františka Kovara (Video: VDolinay)
Slovenská kniha v Srbsku
4. júla 2012 - (Viera Benková - Literárny týždenník)
„Naše slovenské vojvodinské etnikum má neraz macošský vzťah k vlastným kultúrnym hodnotám a dokonca až podceňujúci postoj k svojim umelcom,” - zdôraznil zostavovateľ antológie ruralistickej prózy Putá zeme Samuel Boldocký na prezentácii tejto bezpochyby vzácnej knižky, ktorú podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a vydala Matica Slovenská v Srbsku.
Kresťania slávia sviatok svätého Cyrila a Metoda
5. júla 2012 - (tasr)
Slovenská republika (SR) si 5. júla štátnym sviatkom pripomenie kresťanských vierozvestov svätých Cyrila a Metoda. Deň slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike. Pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry slávia sviatok sv. Cyrila a Metoda 24. mája v Ruskej federácii aj na Ukrajine. Štátnym sviatkom pod názvom Deň Cyrila a Metoda je 24. máj i v Bulharsku. Pápež Ján Pavol II. v decembri 1980 vyhlásil svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára. TASR pri príležitosti štátneho sviatku SR prináša pohľad na činnosť vierozvestov v regióne strednej Európy v súvislosti s územím Slovenska. Na území dnešného Slovenska bolo kresťanské učenie rozšírené už pred príchodom Cyrila a Metoda. Kresťanstvo do tejto oblasti preniklo v období Rímskej ríše, čo dokazujú viaceré archeologické nálezy, napríklad z Bratislavy-Rusoviec, alebo odkrytie ranokresťanskej kaplnky na Devíne pochádzajúcej zo 4. storočia. Príchod Slovanov na súčasné naše územie sa datuje minimálne na začiatok 6. storočia. Kresťanstvo začína výraznejšie prenikať medzi Slovanov, žijúcich na území súčasného Slovenska, v prvej tretine 9. storočia. Už jeho relatívne zakorenené pozície dokazoval kostol v Nitre vysvätený v roku 828 salzburským biskupom Adalrámom, kde vládlo pohanské knieža Pribina. Okolo roku 833 dobytím Nitrianskeho kniežatstva moravským Mojmírom I. vznikla Veľká Morava. Učenie Ježiša Krista nadobúda medzi Slovanmi čoraz významnejší dosah. Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav ponímal toto náboženstvo ako silný fenomén, ktorý bude schopný podporiť existenciu ranostredovekého štátu. Veľkú Moravu stále ohrozovala rozpínavosť Frankov. V ich službách boli aj duchovní preferujúci latinskú liturgiu. Viacerí z nich chceli svojou činnosťou oslabiť Veľkú Moravu a dostať ju do priameho područia Východofranskej ríše. Obmedzili by tým postavenie Rastislava. Ten sa obrátil na pápeža, aby mu poslal učiteľa, ktorý by uprednostňoval šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Učiteľ by mal ďalej vychovať miestny klérus a bol by oddaný vládnucej dynastii. Posolstvo nenašlo odozvu u pápeža, ale kladne naň reagoval byzantský cisár Michal III. Na Veľkú Moravu vyslal dvoch vierozvestov. Na misiu išli Konštantín a Metod. Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého v tom čase žila početná slovenská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, prispôsobené pre slovanskú reč, hlaholiku a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou: výber evanjeliových čítaní - Evanjeliár. Po takejto príprave prišli obaja zvestovatelia viery v roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo. Východofranskí mocenskí predstavitelia a ich klérus sa na to pozerali s nevôľou. Po trojročnom pôsobení na Veľkej Morave na spiatočnej ceste do Byzancie oboch šíriteľov Kristovho učenia zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje dielo. Dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora, prijal meno Cyril a v roku 869 skonal. Slovanské knieža v Panónii Koceľ krátko po Cyrilovej smrti požiadal pápeža, aby sa Metod vrátil ako učiteľ. Druhý z vierozvestov sa vracia na Veľkú Moravu. Pri návrate v Blatnohrade v Panónii, kde vládol Pribinov syn Koceľ, sa zastavil a na základe jeho žiadosti o obnovenie panónskej diecézy (s vedomím Rastislava i Svätopluka), sa vracia späť do Ríma. Pápež ho vo Večnom meste vysvätil za panónskeho, respektíve moravsko-panónskeho arcibiskupa a pápežského legáta pre kraje ovládané Rastislavom, Svätoplukom (Nitriansko) a Koceľom okolo roku 870. Metod sa už ako arcibiskup vracia na Veľkú Moravu. Počas cesty ho zajali Frankovia. Po necelých troch rokoch ho intervenciou pomohol vyslobodiť pápež Ján VIII., pravdepodobne na žiadosť Svätopluka I. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Po jeho smrti v roku 885 však postupne získava rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci, obhajujúci slovanskú liturgiu, museli z Veľkej Moravy odísť. Usadili sa najmä na území vtedajšej Bulharskej ríše. Duchovný odkaz vierozvestov a patrónov Európy je silný aj v súčasnosti. Konštantín (Cyril) a Metod sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti, najmä pre Slovákov, Moravanov, Čechov, Bulharov i Macedóncov.
Slováci odmietajú extrémistov, ale ich názory neraz velebia
4. júla 2012 - (tasr)
Slováci síce odmietajú pravicových extrémistov, ale neraz sa stotožňujú s tým, čo extrémisti hlásajú. Vyplýva to z výskumnej správy Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK). Príčinou je neraz zúfalstvo z neriešeného problému rómskych osád. Preto bola verejnosť otvorená aj diskriminačným opatreniam, ktoré by potláčali ľudské práva, tvrdí sa v správe. Celkovo však Slováci šírenie myšlienok pravicového extrémizmu zväčša odmietajú. Viac ako 45 percent respondentov by zakázalo združeniam pravicových extrémistov stretávať sa. Len 8,3 percenta respondentov sa prikláňa k všetkým ideovým zdrojom pravicového extrémizmu, 75,5 percenta súhlasí s viacerými jeho ideami a zvyšok k nim má odmietavý postoj. Taktiež je jasné, že Slováci vnímajú štát ako národný a uprednostňujú, aby sa národnostné menšiny prejavovali najmä v súkromí.
Maďarsko oslávilo 80. narodeniny expremiéra Horna, pre chorobu bez neho
5. júla 2012 - (tasr)
Maďarský expremiér Gyula Horn sa dnes dožil 80 rokov. Jeho narodeniny na uzatvorených oslavách si dnes v Budapešti pripomenuli bývalí a terajší ľavicoví i liberálni poslanci, ale aj niekdajší členovia vlády. Horn sa zo zdravotných dôvodov osláv nezúčastnil, uviedla maďarská tlačová agentúra MTI. Medzi hosťami podujatia bol aj predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attila Mesterházy či minister zahraničných vecí Hornovej vlády László Kovács, vtedajší šéf rezortu obrany György Keleti a ďalší. Kovács pre MTI uviedol, že Horn plnil dôležitú úlohu v maďarskej i európskej politike. „Expremiér posilnil demokraciu a právny štát, čím potvrdil, že socialisti ani v najmenšom nie sú nepriateľmi demokracie,” dodal bývalý šéf diplomacie. Horn, ktorý je v štátnom sanatóriu od roku 2007, bol zakladajúcim členom MSZP, neskôr jej predsedom a od roku 1994 predsedom maďarskej vlády, a zohral významnú úlohu pri zbúraní železnej opony. Z politiky odstúpil kvôli vážnemu zdravotnému stavu v roku 2007, poslancom parlamentu však zostal až do roku 2010. Maďarský expremiér, ktorý 19. marca 1995 podpísal s vtedajším slovenským premiérom Vladimírom Mečiarom zmluvu medzi Maďarskou republikou a SR o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci, sa na verejnosti ukázal naposledy pri príležitosti svojich 75. narodenín. Hosťami osláv vtedy boli vtedajší najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov a nemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher.
Bývalý maďarský premiér Gyula Horn sa dožíva 80 rokov
Bývalý maďarský premiér Gyula Horn, ktorý sa dnes dožíva 80 rokov, vošiel do histórie ako muž s nožnicami na železný plot. V máji roku 1989 spolu so svojim vtedajším rakúskym kolegom Aloisom Mockom symbolicky prestrihol železnú oponu pri meste Hegyeshalom. Tento obrázok vošiel do histórie ako symbol otvorenia sa východných krajín slobode. S jeho menom sa spája otvorenie maďarsko-rakúskej hranice na Západ pre utečencov z NDR, čím sa začalo postupné odbúravanie železnej opony medzi Východom a Západom. Gyula Horn sa narodil sa 5. júla 1932 v budapeštianskej robotníckej štvrti Angyalföld. Jeho otca, ilegálneho odbojového pracovníka, popravilo gestapo v roku 1944. Vyučil sa za mechanika v Siemensových závodoch, kde pracoval ako robotník. Strednú školu s maturitou ukončil popri zamestnaní. Keď vládu v Maďarsku prebrali po skončení druhej svetovej vojny komunisti, Horna vyslali na štúdiá do bývalého Sovietskeho zväzu. Na Finančnom a ekonomickom inštitúte v juhoruskom meste Rostov na Done študoval v rokoch 1950-1954. Po návrate do vlasti vstúpil do komunistickej strany a pokračoval v štúdiu na Akadémii politických vied v Budapešti. Za vlády Jánosa Kádára spravil mladý Horn kariéru na ministerstve zahraničných vecí. Začal tam pracovať v roku 1959, pričom pôsobil v rozličných diplomatických funkciách v Sofii a Belehrade. Od roku 1969 pracoval na medzinárodnom oddelení ÚV Maďarskej socialistickej robotníckej strany, neskôr opäť na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník, v konečnej fáze komunizmu - rokoch 1989-90 vo funkcii ministra zahraničných vecí. V roku 1988 ho ako prvého politika z krajín bývalej Varšavskej zmluvy pozvali na zasadanie NATO. Bol jedným zo zakladateľov Maďarskej socialistickej strany, ktorej predsedom sa stal v máji 1990. V rokoch 1990-93 pôsobil ako predseda zahraničného výboru parlamentu. V rokoch 1994-98 vykonával funkciu predsedu vlády Maďarskej republiky. Na tomto poste sa zaslúžil najmä o postupnú obnovu krajiny a položil základy na jej ďalší úspešný rozvoj. Maďarsko sa stalo jednou z hlavných destinácií zahraničných investícií. Zároveň sa krajine podarilo vstúpiť do NATO a začali vstupné negociácie s EÚ. Gyula Horn je nositeľom viacerých vyznamenaní ako napríklad Medzinárodná cena Karola Veľkého za rok 1990, Cena Andreja Sacharova či medaila Hamburskej obchodnej komory. Napísal tri knihy o vzťahoch medzi Východom a Západom, o bezpečnosti a spolupráci v Európe a o rozvoji medzinárodných vzťahov.
Populačná dilema Maďarov
6. júla 2012 - (Štefan Markuš - Pravda)
Nostalgiu po veľkosti národa prechovávajú Maďari od rozpadu Rakúsko-Uhorska. Pred prvou svetovou vojnou Uhorsko, z hľadiska veľkosti územia, bolo šiestym najväčším štátom Európy. Malo 18,2 milióna obyvateľov a 282-tisíc km2. Po Trianonskej mierovej zmluve ostalo Maďarsku 7,9 milióna ľudí a 93-tisíc km2 územia. V priebehu ďalších 21 rokov sa Maďari „vzchopili”, rozmnožili sa o 1,3 milióna. Štatistiky dokazujú, že v rokoch 1920 - 1930 obyvateľstvo vzrástlo o 8,7 a v rokoch 1930 - 1941 o 7,4 percenta. Úbytok sa začal až v tieni vojnového obdobia. Napriek pripojeniu južných oblastí Slovenska a časti Sedmohradska po prvej a druhej Viedenskej arbitráži na území Maďarského kráľovstva po roku 1941 zaznamenali pokles počtu obyvateľov približne o 1 milión. Trauma z klesajúcej populácie pokračovala aj po druhej svetovej vojne. Vysídlenie Nemcov, výmena obyvateľov medzi Maďarskom a Československom, zmiernenie zákona o prerušení tehotenstva, hromadný exodus z krajiny po revolúcii v roku 1956 a nakoniec hospodársky úpadok ľudovo-demokratického Maďarska podstatnou mierou prispeli k zhoršovaniu demografickej situácie. V roku 1973 Kádárov režim prijal zákon, ktorý umožňoval matkám zostať doma do troch rokov dieťaťa a sprísnil aj liberálny interrupčný zákon. Tým sa dramatický pokles obyvateľstva zdanlivo zmiernil. Úbytok však pokračoval. Sčítanie v roku 1990 preukázalo pokles až o 335-tisíc duší v porovnaní spred desiatich rokov. Počas rokov 1990 - 1996 rozdiel medzi novonarodenými a zomrelými dosiahol až 162-tisíc. V danom období Budapešť udelila približne 50-tisíc osobám zo susedných štátov (najmä z Rumunska) štátne občianstvo. Trend poklesu sa však nepodarilo zvrátiť ani prisťahovalcami. Maďarský Výskumný ústav vývoja populácie v roku 2000 zverejnil dlho utajovanú štúdiu o dlhodobom úbytku obyvateľstva. Politici za prvej Orbánovej vlády (1998 - 2002) kritizovali autorov štúdie za „únik dôverných informácií”. Tí sa bránili, že v správe o demografickom vývoji povedali len pravdu, ktorú nekomentovali, dokonca nenavrhovali ani východiská na zlepšenie situácie. Jeden z autorov akademik Cseh-Szombathy zverejnil iba osobný postoj. Napísal: „Ak terajšia vláda alebo budúce vlády by chceli, aby Maďarsko malo aj v roku 2050 desať miliónov obyvateľov, potom súčasné tendencie politikom odporúčajú, aby Maďarsko prijalo ročne 47-tisíc prisťahovalcov. Ak sa príjem cudzincov nezrealizuje, potom Maďarsko v roku 2050 bude mať už len osem miliónov obyvateľov.” Reakcia profideszovsky orientovanej tlače situáciu zľahčovala. K problematike „ôsmich miliónov Maďarov v roku 2050” zaznelo: „No a čo? Boli sme už aj vo väčšej biede. Z presídlencov sa po čase stanú takí dobrí Maďari ako z prisťahovalcov po inváziách Tatárov a Turkov.” Tieto slová odzneli pred vyše dvanástimi rokmi. Teraz chcú, aby Maďari žijúci za hranicami zostali tam, kde sú. Demografická situácia sa však nezlepšuje. Aj Európa ako celok starne. Výhľadovo bude po roku 2020 každý štvrtý Európan „starý”, teda bude mať viac ako 65 rokov. Tento fakt zrejme nesmie platiť o našich južných susedoch. Podľa nich by starnutie obyvateľstva malo platiť iba o zvyšku sveta. Možno nepriaznivý vývoj zvráti úcta k svätoštefanskej korune, vymáhaná zákonom. Existuje liek, ktorý zaručí večnú mladosť Maďarov? Asi nám toto tajomstvo časom prezradí sám predseda SMK.
Budapest Pride 2012
7. júla 2012 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)
V Budapešti sa 7. júla popoludní uskutočnil tradičný pochod homosexuálov, lesbičiek a transsexuálov, tzv. Budapest Pride. Vzhľadom na neblahé skúsenosti z minulých rokov existovali obavy, že manifestáciu napadnú extrémistické sily. Či sa tak aj stalo, to sa už do Budapešti pýtam nášho spolupracovníka Gregora Martina Papucseka:
- Dobrý večer prajem. No, nič také sa nestalo, takže Dúhový pochod, alebo ako sa najčastejšie hovorí Pochod hrdosti celý čas asi dvojhodinového trvania zachoval charakter happeningu. Bolo to tak aj vďaka účinkovaniu policajtov, celú akciu zabezpečovalo asi 2-tisíc uniformovaných strážcov poriadku a bola tu aj pohotovostná špeciálna jednotka, slovom polícia už niekoľko hodín vopred uzavrela široké pásmo okolo trasy pochodu, tiež asi 2-tisíc homosexuálov, lesbičiek a transsexuálov, povedal by som preto, aby manifestácia zostala demonštrantom, ktorých bolo mimochodom iba niekoľko desiatok, mimo dosah kameňov, fliaš a iných lietajúcich predmetov. Bolo teda znemožnené, aby pochod a neďaleký zrazu extrémistov z tzv. Novej maďarskej gardy sa dostali do nebezpečnej blízkosti. Ich priame stretnutie bolo prakticky vylúčené. Schôdza radikálov inak nebola dlhá, na záver zostalo iba tvrdé jadro, aby zaútočilo na Dúhový pochod, našťastie iba verbálne.
Predseda Jobbik-u si u kongresmanov USA vyprosil označenie „extrémisti“
9. júla 2012 - (tasr)
Predseda Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona poslal 50 členom Kongresu USA list, v ktorom sa ohradil voči tomu, že jeho stranu označujú za extrémistickú a rasistickú. Vona tiež kritizoval, že washingtonský Kongres venuje prílišnú pozornosť Jobbiku a že premiérovi Viktorovi Orbánovi kongresmani v júni listom radili, čo má robiť na „pribrzdenie“ tejto opozičnej strany. Podľa maďarskej tlačovej agentúry v júni podpísalo 50 kongresmanov list Orbánovi, v ktorom vyzvali maďarských lídrov, aby urobili všetko pre potlačenie všetkých foriem antisemitizmu a fanatizmu. Vona v reakcii na tento dokument kongresmanom pripomenul, že v demokratických parlamentných voľbách v roku 2010 volilo Jobbik takmer jeden milión voličov. Podľa výsledkov prieskumov preferencie Jobbiku odvtedy iba rástli. „Nechcete tvrdiť, že v našej vlasti sú všetci títo občania extrémistami a rasistami,“ položil predseda opozičnej strany otázku kongresmanovi Josephovi Crowleymu. Podľa Vonu v programe a v návrhoch zákonov Jobbiku nie je ani jeden bod, ktorý by diskriminoval kohokoľvek na základe rasovej, či náboženskej príslušnosti. „Sme jedinou stranou v Maďarsku, ktorá dôsledne presadzuje, aby sa zákony vzťahovali na každého rovnako a aby nebolo možné nikoho negatívne, ale ani pozitívne diskriminovať,“ zdôraznil. Vona v závere listu upriamil pozornosť kongresmanov na Maďarov v okolitých krajinách Maďarska. Podľa jeho názoru situácia maďarskej menšiny je „skutočne nemožná a je obeťou šovinizmu“.
Genetický világoš južných susedov
7. júla 2012 - (Marek Danko - Slovenské národné noviny)
Pred vyše dvadsiatimi rokmi spôsobil šok v Maďarsku americký genetik a vedec talianskeho pôvodu prof. Luigi Cavalli-Sforza zo Stanford University. Po podrobnom genetickom výskume dokázal, že „len s ťažkosťami možno nájsť nejaké stopy ugorských (staromaďarských) génov v súčasnej populácii Maďarov a že absolútna väčšina populácie Maďarskej republiky nie je etnicky maďarská, ale prevažne slovanská”. Maďarskí genetici samozrejme vyrazili do protiútoku. Výskum doma pre istotu celoplošne zopakovali. Odišli s dlhším nosom, ako by mohli čakať v najhoršom sne. Ich celoplošná genetická štúdia DNA ukázala, že mitochondriálne gény pochádzajúce z ugorských (staromaďarských) génov má menej ako päť percent súčasnej maďarskej populácie. Z toho polovica má slovanské gény. Druhú polovicu namixovali valasko-románske, germánske a iné gény. Maďari v súčasnom Maďarsku, v prevažnej miere nie sú vôbec Maďarmi. Náš významný súdny znalec v odbore genetiky sa pre istotu tiež pozrel bližšie na DNA Slovákov a Sloveniek. Možno si povedal, že čo ak sme polovičnými Maďarmi a menej ako päť percent z nás má čisto slovanské gény? Naši predkovia vyvádzali v Maďarsku, keď otcovia neboli doma. Čo keď ľstiví Maďari boli vtedy na výlete a šup ho do postelí našich prastarých materí? Žarty nabok, lebo výsledky boli tiež ohromujúce. Slovenský genetik doc. RNDr. Vladimír Ferák, Csc., preskúmal historický genofond Slovákov. Dokázal, že viac ako 80 percent Slovákov zdedilo gény po predkoch. Tí žili v strednej Európe v mladšej dobe kamennej v oblasti severokarpatského oblúka a pridunajských nížin už pred osem tisíc rokmi. Sme v Európe rekordérmi etnickej autenticity. Porovnávanie výsledkov štúdie doc. Feráka s nálezmi v iných krajinách nášho kontinentu presvedčivo dokázali, že k slovenskej etnickej dlhovekosti majú v Európe pomerne blízko len Walesčania. V ich prípade až 70 percent súčasných obyvateľov má gény svojich predkov, ktorí žili vo Walese už štyri tisíc rokov pred Kristom. Mnohí maďarskí historici a politici však naďalej melú svoje. Podľa nich sa slovenský „element” doma usadil až v neskorom stredoveku vraj „priesakom valaskej kolonizácie”. Maďari podľa nich prišli do strednej Európy už v 9. storočí a sú tu dodnes. Profesor Luigi Cavalli-Sforza publikoval v roku 1991 v časopise Scientic American jasnú odpoveď na ich demagógiu: „Maďarsko v Európe je anomáliou. Jazyk je ázijský, ale obyvateľstvo európske, väčšinou slovanské. A títo Slovania sú pôvodným obyvateľstvom Karpatskej kotliny. Absolútna väčšina obyvateľov Maďarskej republiky nie je etnicky maďarská, je prevažne Slovanská a kontinuálne európska. Zostalo iba maďarské meno a aglutinujúci jazyk. Maďarských génov niet.”
Slovenská obec propaguje maďarský Jobbik
6. júla 2012 - (Tomáš Nejedlý - hnonline.sk)
Starosta slovenskej obce pomáha s propagáciou maďarskému hnutiu Jobbik, ktoré sa netají snahou obnoviť predtrianonské Uhorsko. Ide o dedinku Ruská v slovensko-ukrajinsko-maďarskom pohraničí, starostom je László Lakatos (Most-Híd). Na internetovej stránke obce visia fotky členov Jobbiku v miestnom obecnom dome či v kostole. Niektorí sú oblečení vo vojenských uniformách, v rukách držia vlajky s červeno-bielymi pruhmi. Ide o farby uhorského kráľovského rodu Árpádovcov, ktoré však používala aj pronacistická a antisemitská strana Šípových krížov v čase horthyovského Maďarska.
Romány od radikálov
„Vyzbierali po celom Maďarsku takmer päťtisíc kníh, ktoré nám prišli odovzdať, tak sme ich privítali, ako sa patrí,“ vysvetľuje fotky starosta, ktorý má s jedným z „jobbikovcov“ priateľský vzťah. Delegácia 30 predstaviteľov Jobbiku navštívila obec v roku 2009. V Ruskej žije čosi vyše 600 obyvateľov, z nich väčšina hovorí po maďarsky. Jobbik si ju podľa starostu vybral preto, lebo je rodiskom slávneho protitureckého bojovníka zo 16. storočia Istvána Dobóa. Barón Dobó sa preslávil úspešnou obranou Egeru proti otomanským Turkom v 16. storočí. „Sú to normálni ľudia, ktorí na Slovensku nič nechcú robiť,“ tvrdí Lakatos. Vládna strana Fidesz Viktora Orbána chce v blízkej budúcnosti zaviesť v Maďarsku volebné právo aj pre zahraničných Maďarov. Scenár, že Jobbik sa prišiel uchádzať o hlasy slovenských Maďarov, starosta odmieta. „Stalo sa to pred tromi rokmi a ani dnes by u nás na predvolebnú kampaň priestor určite nedostali,“ tvrdí Lakatos. Nič také by mu údajne neprešlo ani v strane Most. Jej predseda Béla Bugár však z má z návštevy zmiešané pocity. „Ak vedel, že tam bude nakoniec takáto demonštrácia Jobbiku, tak urobil chybu,“ hovorí s tým, že tiež navštevoval slovenské obce v Maďarsku s knižnými darmi. „Ale nechodil som, ako sa hovorí, s celou delegáciou z Prahy,“ dodal. Hnutie Jobbik nám do uzávierky stanovisko neposlalo.
Nešťastné rozhodnutie
Obyvatelia obce návštevu nevnímajú negatívne. „Bola tam priateľská atmosféra,“ hovorí Július Mokčay z Ruskej. Politológovia však napriek tomu nepovažujú starostove kroky za dobré. „Je to nešťastné rozhodnutie, nebolo by to dobré ani pre imidž SMK, nieto Mosta-Híd,“ tvrdí politológ Pavol Marchevský. „Vzhľadom na program Jobbiku sa to dá považovať za provokáciu, keď na území iného štátu strana vyvíja takéto aktivity a pre danú obec je to skôr danajský dar, pretože pritiahne k obci negatívnu pozornosť,“ tvrdí politológ Martin Klus. „Keby Jobbik ostal len pri rozdávaní knižiek, bolo by to fajn,“ hovorí odborník na medzinárodné vzťahy Rastislav Káčer. Radikálne hnutie však podľa neho nemá u slovenských Maďarov veľké šance. Dôvodí napríklad výsledkom volieb, v ktorých umiernenejší Most získal viac hlasov ako SMK.
Čo je Jobbik
Radikálnopravicová politická strana s plným názvom Hnutie za lepšie Maďarsko. V súčasnosti druhá najsilnejšia opozičná strana v Maďarsku. V roku 2009 získala v rámci volieb do Európskeho parlamentu 15 % hlasov a 3 kreslá. - Po voľbách sa predstavitelia strany vyjadrili, že chcú zrušiť Trianonskú zmluvu a Benešove dekréty a s tým súvisiace súčasné hranice v strednej Európe vzniknuté po prvej a druhej svetovej vojne, a teda obnoviť územný rozsah Uhorska. V auguste 2007 strana založila polovojenskú Maďarskú gardu.
Američania vraj provokujú Maďarov, Viktor Orbán posiela list
4. júla 2012 - (sita)
Maďarský premiér Viktor Orbán sa nazdáva, že na aktuálnej vlne antisemitizmu v jeho krajine má výrazný podiel internetový portál, za ktorým stoja Američania. Orbán sa takto vyjadril v písomnej reakcii na list amerického Kongresu, ktorý rodáka zo Székesfehérváru v júni vyzval na dištancovanie sa od všetkých protižidovských prejavov a predovšetkým od vyjadrení Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbik). V stredu zverejnená odpoveď Budapešti tvrdí, že antisemitské nálady v maďarskej spoločnosti podnecuje svojimi „hanebnými aktivitám a provokáciami” portál kuruc.info pôvodom z USA. Orbán preto opakovane požiadal Washington o zrušenie inkriminovanej stránky. Ak by sa tak stalo, antisemitské nálady v Maďarsku by výrazne zoslabili, píše maďarský líder. Kongres sa v júni na Orbána obrátil vo svetle protižidovských nálad v Maďarsku. Na tie upozornil aj držiteľ Nobelovej ceny mieru židovského pôvodu Elie Wiesel, ktorý Maďarom v júni vrátil najvyššie štátne vyznamenanie. Situáciu vyostrilo aj aktuálne pomenovanie ulíc a stavanie sôch počesť Miklósa Horthyho, vtedajšieho spojenca Adolfa Hitlera.
Fico vymenoval svojich poradcov
Juraj Migaš - zahraničná politika a medzinárodné vzťahy.
Poradný zbor predsedu vlády bude pôsobiť ako konzultačná a kontrolná skupina pre vládu.
4. júla 2012 - (sme / sita)
Predseda vlády Robert Fico na úrade vlády oficiálne vymenoval členov svojho poradného zboru. Ako agentúru SITA informoval Tlačový a informačný odbor Úradu vlády, tí poradcovia z rúk premiéra osobne prevzali menovacie dekréty. Zboru poradcov predsedu vlády bude predsedať Ficov dlhoročný spolupracovník, poslanec Národnej rady a podpredseda poslaneckého klubu strany Smer Vladimír Faič, ktorý pôsobil v tejto funkcii aj počas predchádzajúcej Ficovej vlády.
Poradcovia:
Vladimír Faič - predseda zboru. Rovnakú funkciu zastával aj v prvej vláde Roberta Fica.
Peter Staněk - poradca pre makroekonomiku a stratégie. V rokoch 1994 až 1998 bol štátnym tajomníkom ministerstva financií a poradcom premiéra Vladimíra Mečiara.
Pavol Kárász - ekonómia a prognostika. Je ekonómom a prognostikom Slovenskej akadémie vied.
Peter Magvaši - hospodárska a sociálna politika. V prvej vláde Mikuláša Dzurindu (1998 - 2002) bol ministrom práce a sociálnych vecí za SDĽ. Za rovnakú stranu bol v roku 1994 ministrom hospodárstva vo vláde Jozefa Moravčíka.
Eduard Metke - energetika. Je zastupujúcim generálnym riaditeľom sekcie dozorných činností a medzinárodných vzťahov Úradu jadrového dozoru.
Peter Bielik - pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka. Je rektorom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Peter Ondroušek - doprava. V prvej Ficovej vláde bol splnomocnencom vlády pre dopravnú infraštruktúru, zodpovedal za širokorozchodnú trať.
Rastislav Chovanec - poradca pre investície. Poradcom pre zahraničné investície bol aj v prvej Ficovej vláde.
Milan Dragula - zdravotníctvo. Bol šéfom Slovenskej lekárskej komory.
Libor Vozár - školstvo. Je prezidentom Slovenskej rektorskej konferencie a rektorom Univerzity Konštantína filozofa v Nitre.
Jaromír Pastorek - veda. Je predsedom SAV.
Gabriela Rothmayerová - kultúra. Bola šéfredaktorkou ľavicového týždenníka Slovo a poslankyňou za SDĽ (1992 - 1994). Od roku 2005 bola členkou Tlačovej rady.
Juraj Migaš - zahraničná politika a medzinárodné vzťahy. Bol veľvyslancom v Maďarsku. Je bratrancom expredsedu parlamentu Jozefa Migaša z SDĽ.
Eduard Barány - spravodlivosť. Je bývalým podpredsedom Ústavného súdu.
V zahraničí bude študovať 70 Slovákov, na Slovensku 72 zahraničných
6. júla 2012 - (tasr)
Sedemdesiat slovenských vysokoškolákov a doktorandov vycestuje za štúdiom do zahraničia. Do slovenských škôl zas nastúpi 72 zahraničných študentov. Celkovo tak granty z Národného štipendijného programu na akademický rok 2012/13 získalo 142 študentov, doktorandov a vysokoškolských pedagógov zo Slovenska i zahraničia. Štipendiá majú dovedna hodnotu vyše pol milióna eur. Slovenským študentom a doktorandom pôjde 287.995 eur. Vybraná sedemdesiatka uchádzačov vycestuje do 21 štátov Európy, Ázie, Ameriky a Austrálie. Medzi vybranými je 19 študentov a 51 doktorandov. O štipendiá malo záujem celkovo 86 študentov magisterského štúdia a 123 doktorandov. Hlásili sa na štúdium v 35 krajinách sveta. O štúdium alebo pracovný pobyt na Slovensku prejavilo záujem spolu 187 zahraničných uchádzačov. Najviac žiadostí prišlo z Ukrajiny, Egypta a Ruskej federácie. Celkovo sa o štipendium uchádzali občania 30 krajín z celého sveta. Najžiadanejšími inštitúciami boli Slovenská akadémia vied, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Univerzita Komenského v Bratislave. Výberová komisia napokon schválila štipendium pre 72 žiadateľov z 22 krajín v celkovej sume 255.145 eur. Ide o deviatich študentov magisterského štúdia, 16 doktorandov a 47 vysokoškolských pedagógov, vedeckých a umeleckých pracovníkov. Podľa ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušana Čaploviča je tento študijný program ambicióznou ponukou, ktorá so sebou prináša cenné skúsenosti s výrazným medzinárodným rozmerom. Cieľom programu je podpora mobility v oblasti vysokoškolského vzdelávania a výskumu. Informácie poskytol TASR hovorca ministra školstva Michal Kaliňák.
Maďarské nemocnice povolili úplatky, ale až po zákroku
4. júla 2012 - (sita)
Nemocnice budapeštianskej Semmelweisovej univerzity povolili svojim zamestnancom prijímať po procedúrach dary. Potvrdila to univerzita v utorok pre agentúru MTI. Univerzita je ďalšia zdravotnícka inštitúcia v Maďarsku, ktorá umožnila svojim dlhodobo málo plateným lekárom a zdravotným sestrám „prijímať poplatky od tretej strany”, čo je podľa nového zákonníka práce zakázané. Príslušné časti zákonníka, ktorý vstúpil do praxe 1. júla, hovoria, že prijímanie darov je trestná činnosť, „ak len zamestnávateľ nerozhodne inak”. Nemocnica Csolnokyho Ferenca v západomaďarskom meste Veszprém bola prvá nemocnica, ktorá minulý štvrtok vyhlásila, že svojim zamestnancom povolí prijímať dary. Nasledovať by ju malo najmenej 10 ďalších nemocníc v ostatných maďarských mestách. Manažéri týchto nemocníc však zdôraznili, že žiadať od pacientov dary pred zákrokom je prísne zakázané.
Maďarsko dosiahlo v máji obchodný prebytok 701 miliónov eur
9. júla 2012 - (sita)
Maďarský zahraničný obchod za máj tohto roka vykázal prebytok v objeme 701,1 mil. eur. Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré v pondelok zverejnil štatistický úrad krajiny KSH. Májový prebytok sa takmer zhoduje s odhadom analytikov, ktorí predpovedali, že bude na úrovni 700 mil. eur. V apríli bol prebytok zahraničného obchodu Maďarska v sume 379,4 mil. eur. Export aj import krajiny vyjadrený v eurách podľa predbežných údajov v máji posilnili takmer rovnako. Vývoz stúpol o 1,7 % a dovoz sa zväčšil o 1,8 %. Za obdobie januára až mája 2012 sa hodnota exportu vyjadrená v eurách zmenšila o 0,9 % a hodnota dovozu o 0,4 % stúpla. Obchodný prebytok Maďarska za január až máj bol v objeme 2,8267 mld. eur.
Prebytok obchodnej bilancie Maďarska v apríli klesol
3. júla 2012 - (tasr / rttnews)
Prebytok zahranično-obchodnej bilancie Maďarska sa v apríli znížil, a to viac, ako naznačoval rýchly odhad. Informoval o tom dnes štatistický úrad v Budapešti. Zo spresnených údajov vyplýva, že obchodný prebytok Maďarska v apríli tohto roka klesol na 379,4 milióna eur z 635,9 milióna eur v marci. Na ilustráciu, v apríli 2011 bol na úrovni 424,8 milióna eur. Okrem toho, spresnený aprílový prebytok je tiež nižší, ako 396,3 milióna eur, ktoré naznačoval rýchly odhad. Štatistiky tiež ukázali, že export z Maďarska sa v sledovanom mesiaci znížil medziročne o 4 %, teda viac ako v marci, keď klesol o 3,1 %. Aj hodnota importu sa v apríli prepadla oveľa strmšie ako v marci, konkrétne o 3,5 % po 0,4-% poklese v predchádzajúcom mesiaci. Za prvé štyri mesiace 2012 dosiahol obchodný prebytok Maďarska 2,13 miliardy eur. Export z krajiny sa v období január-apríl znížil medziročne o 1,6 %, zatiaľ čo import stagnoval.
Hanba Košíc! Aj v maďarských dedinách sú na tom s kúpaliskami lepšie
Letná škola V4 je určená pre študentov slovenského jazyka zo zahraničia
29. júna 2012 - (tasr)
Hoci dnes sa končí školský rok a deti čakajú prázdniny, v Levoči sa uskutoční Letná škola vyšehradských štúdií. Úvodné hodiny budú v pondelok 2. júla a vyučovanie potrvá až do 10. júla. „Letná škola
v Levoči je určená študentom slovenského jazyka z troch univerzít - z Bieloruskej štátnej univerzity v Minsku, z Jagelonskej univerzity v Krakove a Varšavskej univerzity v Poľsku,“ vysvetľuje hlavný organizátor podujatia Peter Milčák, ktorý je zároveň lektorom slovenského jazyka a kultúry na Bieloruskej štátnej univerzite v Minsku. Zámerom letnej školy je podľa neho rozšíriť a zatraktívniť možnosti štúdia s cieľom zlepšiť nielen úroveň ovládania slovenského jazyka, ale podrobnejšie oboznámiť študentov aj s kultúrou a históriou krajín v stredoeurópskom priestore, teda krajín tzv. Vyšehradskej štvorky. „Preto by súčasťou letnej školy nemali byť len prednášky a cvičenia z jazyka, ale aj z literatúry, teatrológie či histórie, a to s ťažiskom na Slovensko, jeho kultúru a históriu, no s presahom do susedných krajín,“ dodal Milčák, ktorý pôsobil aj štyri roky na University of Warsaw v Poľsku a jeden rok učil slovenčinu aj v Kanade v sobotnej škole pod správou Toronto Catholic District School Board. Zároveň by súčasťou programu mali byť prekladateľské dielne zo slovenčiny do ruštiny a do poľštiny a večer autorského čítania za prítomnosti autorov zo Slovenska, Čiech, Poľska a Maďarska. Letná škola má aj poznávací rozmer, keďže na programe sú tri celodenné výlety, konkrétne do Vysokých Tatier, Slovenského raja a Košíc. Lektormi Letnej školy budú vysokoškolskí pedagógovia z piatich stredoeurópskych univerzít jednotlivých krajín. Viacerí z nich majú podľa Milčáka skúsenosť s vyučovaním slovenského jazyka ako cudzieho jazyka. Letná škola vyšehradských štúdií je organizovaná vďaka finančnej podpore Medzinárodného vyšehradského fondu.
Už nie sme zónou súmraku
9. júla 2012 - (Radoslaw Sikorski - Sme)
Autor je ministrom zahraničia Poľska
Keby boli Poľsko, Česko, Maďarsko a Slovensko jednou krajinou, patrila by medzi dvadsať ekonomicky najsilnejších štátov na svete. Potenciál krajín V4 je veľký, treba ho využiť roku 1335 sa stretli uhorský, poľský a český kráľ vo Visegráde, aby diskutovali o téme, ktorá je aktuálna aj o 700 rokov neskôr: ako uľahčiť obchodovanie v Európe. Tento príklad nám pripomína, že história je väčšia ako my. Ríše rastú a padajú. Celé krajiny miznú z mapy Európy a potom sa znovu zrodia. Integrácia ustupuje rozpadu, ktorý vzápätí smeruje k novej kooperácii. Stredná Európa je miestom, kde sa prelínajú najlepšie idey a najhoršie obavy nášho kontinentu s najodvážnejšími ambíciami. Sovietska okupácia strednej Európy bola úplnou katastrofou. Napriek tomu prispela k vytvoreniu unikátneho intelektuálneho, a najmä morálneho odporu. Milan Kundera, Václav Havel, György Konrád, József Antall, Leszek Kolakowski, Ján Pavol II. zosobňovali strednú Európu definovanú nie geografiou, ale hodnotami. A naša generácia stojí pred ťažkými rozhodnutiami pri aplikovaní týchto hodnôt v neistých časoch. Takmer každý deň prinášajú médiá správy o nových krízach na trhoch a hlbokých rozporoch medzi hlavnými mestami únie. Pripomeňme si preto, ako vyzerá európsky úspech. Vyzerá ako my! V polovici 90. rokov bol náš spoločný HDP približne 260 miliárd dolárov. Dnes je štvornásobne väčší. Obchod Nemecka s krajinami V4 je väčší ako jeho obchod s najväčším partnerom Francúzskom. A takmer trikrát väčší ako s Ruskom. Keby sme boli jednou krajinou, boli by sme medzi dvadsiatimi ekonomickými mocnosťami planéty. Vzájomný obchod medzi nami tiež rýchlo rastie. Obchodná výmena Poľska s Maďarskom, Českom a Slovenskom je dvojnásobkom nášho obchodu s Francúzskom. Prečo? Naučili sme sa, že strnulé centralizované ekonomiky nefungujú. Úlohou vlád je pripraviť kvalitné podmienky a zvyšok nechať na obchod a trhy. Naučili sme sa, že najlepšou cestou na vytváranie bohatstva je umožniť ľudom, aby pracovali a tvorili pre seba. Túto reč som začal históriou starou 677 rokov. Je pritom ľahké zabudnúť, že tak vtedy, ako aj teraz sú v hre záujmy a ambície. Pozrime sa, čo máme spoločné a čo nás rozdeľuje. Poľsko je zďaleka najväčším členom skupiny. Naša populácia a HDP sú väčšie ako Maďarska, Českej republiky a Slovenska spoločne. Na základe aktuálne platných hlasovacích pravidiel z Nice má Poľsko 27 hlasov - zostávajúce tri krajiny 31. Za týchto okolností - a pamätajúc na históriu - je len prirodzené, že zvyšní členovia skupiny sú voči Poľsku obozretní. Sú dva dôvody. Po prvé, obávajú sa, že Poľsko chce byť prirodzeným a nevyhnutným „lídrom”. Poľsko sa môže pokúsiť využiť svoj vplyv, aby presvedčilo ostatných členov prijať stanoviská, ktoré vyhovujú Poľsku skôr ako im. Po druhé, keď príde k vážnym rozhodnutiam, Poľsko môže prísť na to, že má viac spoločného s najväčšími členskými krajinami únie ako s malými priateľmi a susedmi. Aj Poľsko má dôvody, prečo byť vo vzťahu k partnerom vo V4 opatrné. Slovensko je v eurozóne a možno zistí, že chce - alebo je nútené - podporiť výsledky, ktoré sa hodia skôr štátom eurozóny, ako tým mimo eurozónu. Varšava je viditeľne náchylnejšia k „prehlbovaniu” inštitúcií EU ako Praha. Maďarsko teraz má svoje problémy s Bruselom - ako ďaleko by Poľsko malo ísť pri intervenovaní jedným alebo druhým smerom? Kým hĺbame nad týmito otázkami, iné hlavné mestá EÚ sú odhodlané využiť naše rozkoly, aby získali, čo chcú - hlavne tam, kde ide o peniaze. Očakáva Poľsko výhodnú dohodu o kohéznych fondoch? „Je to ľahké!” povedia. „Prehovoríme ostatné krajiny V4 a Varšava ostane sama.” Toto sú skutočnosti, s ktorými sa všetci vyrovnávame pod stolom. Prečo ich nevyložiť na stôl? My vo V4 máme spoločnú hlbokú dejinnú skúsenosť - desaťročia nanúteného sovietskeho komunizmu - ktorá formuje naše dnešné spoločnosti a názory. Na európsku úroveň prinášame špecifickú značku. Špecifické vedomie o dobrej vláde a slobode a ochote robiť tvrdé rozhodnutia. Je to značka, ktorá má obrovskú výhodu, že je rozumne úspešná. Je to značka, ktorú stojí za to rozvíjať. O to viac, že Severania a Benelux sú už etablované zoskupenia. Naša značka je oveľa väčšia. Predstavuje 65 miliónov Európanov. Budujeme tú značku napríklad použitím hlasovacej sily v rámci Rady EÚ. Sila krajín V4 je rovnaká ako Francúzska a Nemecka dokopy (58 hlasov). No najväčšia sila Visegrádu spočíva v jeho schopnosti vytvoriť ad hoc koalície: s pobaltskými štátmi máme 73 hlasov. Pridajte k tomu Rumunsko a Bulharsko a je nás 97. Máme spoločný záujem získať férovejšie zastúpenie v medzinárodných inštitúciách, aj keď ide o členstvo, aj keď ide o pomer našich zástupcov, ktorí v nich pracujú. Iste nemáme záujem rozširovať prehnané zastúpenie západnej Európy na miestach ako Bezpečnostná rada OSN. Naopak - dúfam, že naši západoeurópski partneri sa ukážu byť takými dobrými Európanmi, ako tvrdia, a prijmú spoločné zastúpenie únie v Bezpečnostnej rade alebo na medzinárodných fórach ako G20. Budujeme značku tým, že aj pod tlakom ostávame pevní v kľúčových otázkach, kde sa naše inštinkty môžu líšiť, ale naše záujmy sú spoločné. O priestore strednej Európy reprezentovanom krajinami V4 sa už nerozhoduje inde. Stali sme sa dôveryhodným hlasom, ktorý prijíma rozhodnutia ovplyvňujúce nás, ale aj kontinent ako celok. Pred dvadsiatimi rokmi nás mnohí európski partneri vnímali ako „iných”. Ako mysterióznu zónu súmraku, plnú nezrozumiteľnej gramatiky, nevysloviteľných mien a mätúcich historických anomálií. Ako krajiny, ktorých eventuálny vstup do Európskej únie by spôsobil viac problémov, ako ich vyriešil. Dnes namiesto vytvárania problémov ponúkame riešenia. Slovom, stredná Európa reprezentovaná visegrádskou skupinou je modelom pre európsky úspech.
Via cultura vyhlásila súťaž jednominútových filmov o strednej Európe
3. júla 2012 - (tasr)
Amatérski i profesionálni filmári na Slovensku majú novú výzvu. Môžu dokázať, ako sa dá o našom regióne zaujímavo nakrútiť jednominútový film. Súťaž krátkych filmov na tému Stredná Európa, jej charakteristiky a jej budúcnosť, vyhlásila dnes mimovládna organizácia Via cultura. „Tento nápad pochádza z iniciatívy saského zastupiteľstva v Drážďanoch a konkrétne jeho združenia Forum Mitteleuropa, ktoré sa zaoberá historickou i súčasnou väzbou medzi Saskom a strednou Európu,” uviedla pre TASR Magda Vášáryová, predsedníčka správnej rady Via cultura. „Ja ako zástupca Slovenska v združení Forum Mitteleuropa som navrhla práve takúto súťaž, ktorá má ambíciu ukázať, aký je vlastne náš vzťah k strednej Európe.” Filmy nemajú určenú konkrétnu tému. „Nechceli sme ľudí obmedzovať, je to na ich rozhodnutí, ako spracujú svoje filmy. V každom prípade by mal film spĺňať tematiku súčasnosti a budúcnosti strednej Európy.” Ako Vášáryová dodala, na tejto súťaži sa môže zúčastniť naozaj ktokoľvek. „Môže to byť nakrútené na mobil či na profesionálnu kameru, jedinou podmienkou, okrem splnenia základného zadania, je predpísaná minutáž.” Od súťaže očakáva, že prinesie akési základné idey a ak sa to podarí, projekt by sa mal rozšíriť aj mimo hraníc nášho vnímania strednej Európy, teda krajín Vyšehradskej štvorky. Filmy možno prihlásiť do 31. októbra. Kontaktné adresy nájdete na stránke www.viacultura.sk. Snímky vyhodnotí komisia zostavená z filmových odborníkov. Vyberie 20 najlepších filmov a z nich určí víťaznú trojicu Forum Mitteleuropa v Drážďanoch. Tieto filmy by organizátori chceli predstaviť aj na filmových festivaloch. Prihlásené diela sa budú premietať aj v kinosále obnoveného Pisztoryho paláca.
Detva - Folklórne slávnosti prilákali množstvo ľudí, medzi nimi aj prezidenta SR
7. júla 2012 - (tasr)
Ani horúčavy a hrozba búrok neodradili dnes milovníkov tradičnej ľudovej kultúry od návštevy 47. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou (FSP). Festival v Detve dnes svojou návštevou poctil aj prezident SR Ivan Gašparovič. Ten ani tento rok neobišiel areál amfiteátra. Ako pre TASR uviedol tlačový tajomník slávností Marek Pivoluska, prezident sa zastavil v dvoroch na rínku, kde svoju kultúru a kuchyňu prezentujú dedinčania z Heľpy, Prenčova, Sebechlieb, Liptovských Sliačov, Očovej a Hriňovej. Potom zašiel na tradičný detviansky salaš, kde sa zoznámil s výrobou syra, a taktiež do očovského stanu, kde si prezrel, ako sa po očovsky opeká baran a pohostil sa baraninou. Aj keď bola v piatok večer pre nepriaznivé počasie zrušená časť hlavného programu, dnes už na slávnostiach všetko pokračuje tak, ako má. „Dnes je zatiaľ všetko v poriadku, neprší, vystúpenia v rámci hlavného programu sa už začali,” dodal Pivoluska. Na tohtoročných slávnostiach uvedú 11 scénických a 25 sprievodných podujatí a výstav. Do programu sa zapojilo 28 folklórnych súborov a ich ľudových hudieb, šesť folklórnych skupín, štyri ženské spevácke skupiny, vyše 100 sólistov a majstrov tradičných ľudových remesiel, 14 ľudových hudieb, spolu viac ako 1300 účinkujúcich zo Slovenska a z deviatich krajín Európy a Ameriky. Dnešný program je rozdelený do dvoch blokov - popoludňajší a večerný. Popoludní na hlavnej scéne, ale aj v areáli amfiteátra, dominujú najmä spomínané dediny, ktoré predstavujú nielen svoj folklór, ale aj tradičnú kuchyňu. Večer bude venovaný cifrovaniu v rôznych podobách. Otvorí ho jubilujúci folklórny súbor Hriňovčan a Ľudová hudba Jána Hrončeka temperamentným vrchárskym folklórom. Potom sa v spoločnom programe stretnú dvaja primášski majstri päťdesiatnici - Róbert Puškár, rodák z Tŕnia, a Juraj Pecník, rodák z Čerína. Na záver večera v programe Cifrovanuo ukážu, že cifrovať sa dá v hudbe, speve, tanci i rozprávaní. To všetko sa nezaobíde bez vycifrovaných a vyparádených dievok a mládencov oblečených do krojov. Krajanská nedeľa bude na FSP venovaná spomienke na dlhoročného spolupracovníka krajanských programov a folklórnych súborov Slovákov žijúcich v zahraničí Jaroslava Ševčíka. Tento rok sa v Detve predstavia krajania z deviatich štátov, spolu 200 účinkujúcich. Bodkou za 47. FSP bude záverečný galaprogram Keby rôčky stáli...
Detva - Slávnosti ponúkajú 11 scénických programov a až 25 sprievodných podujatí
3. júla 2012 - (tasr)
Dediny, ako klenotnice ľudových tradícií budú jedným z hlavných programov na tohtoročnom 47. ročníku Folklórnych slávností pod Poľanou (FSP), ktoré sa začnú v piatok, 6. júla na amfiteátri v Detve. Programovú skladbu tvorí celkom 11 scénických programov na amfiteátri a 25 sprievodných podujatí v areáli amfiteátra a v zákutiach historického centra Detvy. Vystúpi spolu viac ako 1300 účinkujúcich zo Slovenska a ďalších deviatich krajín Európy a Ameriky. Ako TASR informovala programová riaditeľka festivalu Anna Ostrihoňová, po minuloročnom uvedení víťazov súťaže Dedina roka, sa tento krát predstavia dediny ako klenotnica ľudových tradícií. Okrem folklóru a tradícií prinesú mnoho zaujímavostí a ponúknu ukážky prípravy tradičných jedál s možnosťou ochutnávky. Pozvanie prijali obce Heľpa, Prenčov, Sebechleby, Sliače a mesto Hriňová. Hlavným programom piatkového večera, po uvítacom programe a programe mladých hudieb, bude uvedenie umeleckého súboru Lúčnica, venované životnému jubileu profesora Štefana Nosáľa, umeleckého šéfa a choreografa, rodáka z Podpoľania. Sobotňajšie programy sú rozdelené do dvoch blokov - popoludňajšieho a večerného. Popoludní na hlavnej scéne, ale aj v areáli amfiteátra, budú dominovať najmä už spomínané dediny. „Obce prezentujeme jednak v scénickom programe a počas troch dní aj v rámci sprievodných podujatí festivalu. Pozdrav pridajú aj Očovania, ktorí v minulom roku oslávili 75 rokov trvania folklórnej skupiny,” uviedla pre TASR Ostrihoňová. Večer bude venovaný cifrovaniu v rôznych podobách. „Nosnou myšlienkou dramaturgie týchto programov je poukázať na soľ a korenie našej tradičnej ľudovej kultúry - cifrovanie, ozdobovanie, okrášľovanie v hudobnom, spevnom, rozprávačskom aj výtvarnom prejave,” priblížila organizátorka. Scénické programy dovoľujú uviesť len malú vzorku z nesmierne bohatého a pestrého množstva prejavov ľudovej kultúry Slovenska. Medzi ňou však nebude chýbať cifrovacie majstrovstvo podpolianskych primášov. Krajanská nedeľa bude na FSP venovaná spomienke na dlhoročného spolupracovníka krajanských programov a folklórnych súborov Slovákov žijúcich v zahraničí - Jaroslava Ševčíka. Tento rok sa v Detve predstavia krajania z deviatich štátov, spolu 200 účinkujúcich. Bodkou za 47. FSP bude záverečný galaprogram Keby rôčky stáli... „V tomto roku aj ako pocta mnohým jubilantom, zakladateľom a pokračovateľom festivalu,” pripomenula organizátorka. Podľa Ostrihoňovej vedenie mesta si uvedomuje, že mnohé v organizácii festivalu by bolo treba skvalitniť. Napríklad amfiteáter si už vyžaduje kompletnú rekonštrukciu. Možnosti, ktoré ale Detva má, sú však pri vysokých nákladoch na festival a nedostatočných vonkajších zdrojoch pomoci veľmi obmedzené. „Stále sa nám napríklad nedarí realizovať aj zámer, ktorý sme si predsavzali pred desiatimi rokmi - vytvoriť v Detve trvalú expozíciu ľudových hudobných nástrojov zo zbierky, ktorú sme postupne od roku 2001 - 2010 zhromažďovali počas súťaže výrobcov ľudových hudobných nástrojov Instrumentum Excellens,” konštatovala programová riaditeľka. Na zriadenie expozície zatiaľ mesto nemá vhodné priestory, ale ani finančné prostriedky na odkúpenie vhodného objektu (uvažuje sa o Vagačovom dome, kde bola prvá slovenská bryndziareň). Mesto Detva v týchto dňoch ale finalizuje nákladnú rekonštrukciu Námestia SNP v historickom centre. Na budúci rok bude môcť na zrekonštruovanom námestí realizovať nové aktivity, ktoré obohatia festivalové dianie. V najbližšej dobe mesto pripravuje aj kompletnú rekonštrukciu budovy Domu kultúry A. Sládkoviča, nakoľko po viac ako štyridsiatich rokoch je tento stánok kultúry v havarijnom stave.
Krajanská nedeľa na 47. FSP v Detve v znamení pocty Jaroslavovi Ševčíkovi
Prvoradý význam svätých Cyrila a Metoda je v prinesení viery
3. júla 2012 - (sita)
Emília Hrabovec je prodekankou pre vedeckú činnosť, medzinárodné vzťahy a rozvoj fakulty na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde zároveň vedie katedru cirkevných dejín. Je členkou elitného pápežského výboru pre historické vedy. Zaoberá sa najmä odkrývaním vatikánskych archívnych dokumentov. Študovala históriu vo Freiburgu, neskôr v Mníchove a Bazileji. V roku 1994 promovala na univerzite vo Viedni.
- Aký je prínos svätých Cyrila a Metoda pre Slovensko?
- V prvom rade náboženský. Ich prvoradý význam spočíva v tom, že priniesli vieru. Nie v tom zmysle, že by prišli na územie, ktoré kedysi zvykli nazývať hic sunt leones, teda do nejakej náboženskej prázdnoty. Vieme, že starí Slováci v tom čase, už minimálne niekoľko desaťročí kresťanstvo poznali. Ale priniesli vieru a ohlasovali ju novým spôsobom. Takým spôsobom, ktorý dokázal vieru prevteliť do kultúry a kultúrnej identity našich predkov. Tým ju omnoho hlbšie ukoreniť, spôsobiť, aby ju dokázali prijať a žiť.- Neprijímali naši predkovia vieru od franských kňazov?
- Viera neprišla z večera na ráno. Kresťanstvo šírili misionári z rozličných krajín. Kresťanstvo pravdepodobne prinášali už íroškótski misionári. Prichádzalo prostredníctvom patriarchátu v Aquilei. Prichádzalo z Grécka, teda z byzanstského prostredia. Samozrejme aj prostredníctvom germánskych misionárov. Najneskôr po potlačení Avarov, koncom 8. storočia, bolo územie strednej Európy na východ od Franskej ríše začlenené do jurisdikčných štruktúr cirkvi, ktorá už bola sformovaná na území Franskej ríše. Na toto územie začali regulérne prichádzať kňazi, ktorí už nielen ohlasovali vieru, ale prinášali aj prvú stabilnejšiu jurisdikčnú organizáciu. Iste ovládali aj jazyk našich predkov. Je nemysliteľné, aby začali v starej nemčine, alebo po latinsky hlásať vieru jednoduchému obyvateľstvu, ktoré by im vôbec nerozumelo. Takže už to zanechalo určité stopy. Ale neboli schopní urobiť, ten zásadný krok, ktorý dnes nazývame inkulturáciou. Teda osloviť do hĺbky duše ľudí, ktorých chceli evanjelizovať a spôsobiť, aby prijali kresťanskú vieru. Ale ťažké je robiť nejakú deliacu čiaru. Aj Rastic sa narodil ako kresťan. To znamená, že jeho kresťanstvo bolo pred cyrilometodského pôvodu. Bol ukotvený aj v latinskej kultúre a mal hlbokú kresťanskú vieru. Takže nemôžeme kývnutím ruky odbaviť celu pred cyrilometodskú kristianizáciu. Napriek tomu zostáva hlboká brázda, ktorú svätí Cyril s Metodom vyorali novým spôsobom prístupu evanjelizácie.
- Môžete spomenúť aj druhý význam?
- Je to význam pre národnú identitu. Prijatie kresťanstva, cirkevná organizácia, sú základné faktory, ktoré prispievajú k dovŕšeniu etnogenézy národa. K dovŕšeniu procesu tvorby národnej identity. Domnievam sa, aj keď je to skôr historická intuícia, ako niečo, čo by sa dalo priamym spôsobom dokázať, že to bolo okrem iného toto dielo, ktoré tak skoro dovŕšilo sebaidentifikačný proces našich predkov. To im umožnilo prežiť celé stáročia bez vlastnej politickej autonómnej štruktúry.
- Aký bol význam svätých bratov pre kultúru a literatúru?
- Obrovský. Sú autormi a rozsievačmi prvej najstaršej slovenskej národnej kultúry v literárnom zmysle i najširšom zmysle kultúry ako priestoru, ktorý vytvára národ. Ich dielo je svedectvom o symbióze medzi vedou a vierou, medzi vierou a kultúrou. To sú dvojice medzi ktoré sa od 18. storočia veľmi vehementne kladie protiklad. V skutočnosti sú v hlbokej harmónii. Ján Pavol II. nám často pripomínal, že viera, ktorá sa neprevtelí do kultúry nie je naozaj prijatá a vžitá. Medzi vedou a vierou a medzi vierou a kultúrou neexistuje protiklad. Krásne to ukazuje najstaršie literárne dielo slovenskej literatúry Cyrilov, Konštantínov, Proglas, v ktorom vyjadruje obdiv k človeku ako rozumnej bytosti. Bytosti, ktorú Boh obdaril rozumom, schopnosťou hľadať pravdu a spoznávať Boha.
- Aký je odkaz svätých bratov pre súčasnosť?
- Uvedomenie si potreby súzvuku medzi politickou mocou a náboženstvom, cirkvou. Opäť dva faktory, medzi, ktoré sa dnes často dáva protiklad. Metodove a Cyrilove dielo ukazuje, že pokiaľ ich dielo bolo v súlade s Rastislavovou víziou, tak sa dokázalo spoločenstvo a štát vzmáhať. Keď sa dostali do protikladu, alebo vzájomného potierania sa, nastali problémy. V konečnom dôsledku je to dedičstvo, ktoré nám ukazuje ani nie tak veľkosť minulosti, ale v prvom rade nám ukazuje cestu do budúcnosti. Víziu, v ktorej si máme uvedomiť odkiaľ prichádzame, uvedomiť si svoje korene a svoju identitu. Uvedomiť si, že máme hľadať národné, ale zároveň univerzálne hodnoty. Vieru, ale spoznateľnú, dosažiteľnú, obdivovateľnú našim rozumom. Ceniť si našu kultúru, ktorá je vo viere hlboko zakorenená.
- Hovorili ste o starých Slovákoch. Môžeme naozaj hovoriť o starých Slovákoch?
- Môžeme. Samozrejme, že národ, alebo protonárodné spoločenstvo v 9. storočí nie je totožné s moderným národom, ktorý sa politicky, filozoficky, právne dokonštituoval v 19. storočí, ale jednoducho historicky nemožno nevidieť priamu a bezprostrednú etnickú, historickú, sídelnú kontinuitu medzi našimi predkami, ktorí žili na slovenskom území v 9. storočí a medzi nami. Napokon je to bežne prijímaný úzus vo všetkých historiografiách, do konca aj v slovenskej vo vzťahu ku všetkým národom, s výnimkou Slovákov. Stačí si otvoriť ktorékoľvek historické dielo z tohto obdobia a vidíme, že sa autori nezdráhajú hovoriť o českom kniežati, českom kráľovi, českom štáte. Začiatkom 10. storočia prvý český panovník svätý Václav, o poľských kmeňoch a zjednocovaní poľského štátu, o maďarských kmeňoch, ale voči starým Slovákom hovoria slovanské obyvateľstvo na našom území. To je hlboko zakorenený komplex menejcennosti, ktorý však historicky nemá žiadne oprávnenie.
Mons. Bezák podľa Svätej stolice porušil pápežské tajomstvo
9. júla 2012 - (tasr)
Svätá stolica vyjadruje hlbokú ľútosť nad skutočnosťou, že Mons. Róbert Bezák urýchlil zverejnenie správy o jeho odvolaní a tým porušil pápežské tajomstvo. Uvádza sa to vo vyhlásení apoštolskej nunciatúry na Slovensku, ktoré pre TASR poskytla Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska. „Pápežské rozhodnutia týkajúce sa menovania alebo odstúpenia z úradu biskupov jednotlivých biskupských sídiel sú Svätou stolicou zverejňované v deň, ktorý bol so zainteresovanou osobou dohodnutý, alebo jej bol stanovený,” vysvetľuje sa v stanovisku. Vizitácia bývalého arcibiskupa Bezáka bola podľa nunciatúry iniciovaná na základe „početných podnetov poslaných priamo Svätej stolici kňazmi a veriacimi ohľadom pastoračnej situácie v trnavskej arcidiecéze”. „Apoštolská vizitácia sa uskutočnila v dňoch od 22. januára do 1. februára 2012 a za apoštolského vizitátora bol menovaný litoměřický biskup z Českej republiky, J. E. Mons. Ján Baxant. Výsledky preverovania boli následne apoštolským vizitátorom zaslané na Kongregáciu pre klérus, ktorá sa im v spolupráci so Štátnym sekretariátom a Kongregáciou pre biskupov primerane venovala a pozorne ich preskúmala,” uvádza sa v stanovisku. Kongregácia pre biskupov podľa nunciatúry následne oboznámila Bezáka s najdôležitejšími bodmi ohľadom jeho osoby a jeho pastoračnej aktivity a požiadala ho, aby ich zvážil a vyjadril k nim svoje stanovisko. Bezák odpovedal na túto požiadavku listom adresovaným Kongregácii pre biskupov. „Finálne výsledky preverovania spolu so stanoviskom Štátneho sekretariátu a Kongregácie pre klérus boli následne predostreté Svätému Otcovi, aby uskutočnil konečné rozhodnutie. Svätý Otec po pozornom zvážení a modlitbe sa rozhodol požiadať J. E. Mons. Róberta Bezáka, aby sa zriekol pastoračného riadenia trnavskej arcidiecézy. Pred zverejnením rozhodnutia Svätého Otca prefekt Kongregácie pre biskupov na žiadosť Mons. Bezáka mu poskytol možnosť osobného stretnutia s ním. Stretnutie sa však neuskutočnilo. Keď Mons. Bezák odmietol podať demisiu, Svätý Otec ho odvolal z pastoračného riadenia arcidiecézy a toto rozhodnutie bolo zverejnené 2. júla 2012,” konštatuje nunciatúra s tým, že pápežské rozhodnutia týkajúce sa menovania alebo odstúpenia z úradu biskupov jednotlivých biskupských sídiel sú Svätou stolicou zverejňované v deň, ktorý bol so zainteresovanou osobou dohodnutý, alebo jej bol stanovený. Bezák však podľa stanoviska nunciatúry uverejnenie tejto správy urýchlil. „Apoštolská nunciatúra aj v mene Svätej stolice pozýva veriacich na Slovensku, aby ochotne a v duchu viery prijali rozhodnutie Svätého Otca. Svätý Otec vyjadruje všetkým biskupom, kňazom, diakonom, rehoľníkom a veriacim laikom Slovenska svoju otcovskú blízkosť, aby sa v tejto Svätým Otcom milovanej krajine ešte viac upevnila jednota Cirkvi,” uvádza sa v stanovisku.
Komu vadil Bezák?
3. júla 2012 - (Lukáš Krivošík - aktuality.sk)
Ak okolo odvolania arcibiskupa Róberta Bezáka vzniknú teraz rôzne „divoké“ konšpiračné teórie, bude si zato katolícka vrchnosť môcť aj sama. A to kvôli svojej neschopnosti informovať vlastných veriacich o dôvodoch promptne, transparentne a presvedčivo. Každý katolík vie, že jeho cirkev je vertikálnou, hierarchicky usporiadanou organizáciou monarchického typu. Rozhodovanie tam funguje väčšinou jednosmerne - zhora nadol (naopak veľmi nie). A konečnou inštanciou všetkého je pápež. Možno je to výhodné usporiadanie, keď máte brániť svoju doktrínu naprieč stáročiami pred všemožnými protivníkmi, no má to aj svoje nevýhody. Jednej sú slovenskí katolícki veriaci svedkami práve teraz. Odvolali im obľúbeného arcibiskupa a oni zisťujú, že nemajú nijaké páky, aby to nejako ovplyvnili, prípadne sa aspoň dozvedeli presvedčivé dôvody. Katolícka cirkev nie je demokracia, kde by večné pravdy podliehali väčšinovému ľudovému hlasovaniu - čo je zvyčajne dobre. No teraz sú ľudia rozhorčení, lebo nikto sa neobťažuje s nimi komunikovať. Dá sa však očakávať, že sa rozhodnutiu poslušne a pokorne podvolia, dúfajúc, že pápež zhora vidí za roh a mal pre svoj krok dobré dôvody. Mnohé veľké osobnosti Katolíckej cirkvi (vrátane niektorých svätých) boli zo začiatku odmietané byrokratmi Božími vo Vatikáne. Ak však vytrvali v pokore a poslušnosti, s odstupom času ich oficiálna cirkev akceptovala. Z krátkodobého hľadiska spôsob odvolania Bezáka obraz Katolíckej cirkvi v slovenskej spoločnosti ďalej zhorší. Tento hodnostár mal totiž jednu vlastnosť, ktorá je sympatická aj nekatolíkom: mal snahu sprehľadniť finančné toky v Trnave a prešetriť rôzne podozrivé čachre - machre z minulosti. Na skorumpovanom Slovensku zriedkavé aktívum. Ľudia, ktorí sa cítili dotknutí, potom vo Vatikáne mohli intrigovať proti arcibiskupovi, zaobaliac svoje výhrady do rečí o občasných odchýlkach Bezáka od cirkevnej doktríny pri verejných vystúpeniach... Že ide o špekulatívnu fikciu ako z kníh Dana Browna? Možno! No katolícka vrchnosť samotná vytvára živnú pôdu pre konšpiračné teórie kvôli neprehľadnosti svojho rozhodovania. Niektorí katolícki tradicionalisti poukazujú na fakt, že Bezáka sa zastali popri obyčajných laikoch aj verejne známe osobnosti z radov protestantov, neveriacich, či katolíci, ktorí stoja dlhodobo v opozícii proti vrchnosti. Už to je podľa nich dôkaz, že s Bezákom nie je niečo v poriadku a bolo správne sa ho zbaviť. Avšak príbeh arcibiskupa nie je o spore liberalizmu a konzervativizmu. Sú takí, čo sa domnievajú, že ľudia chcú nejakú voľnomyšlienkarskú nezáväznú cirkev, ktorá im bude tolerovať všetky možné výstrelky a prestúpenia voči morálke. Ľudia však nechcú liberálnejšiu cirkev - chcú autentickejšiu cirkev. Chcú vidieť jednotu myšlienok, slov a činov u tých, ktorí by mali byť svedomím spoločnosti. Veľa ľudí na Slovensku má dojem, že cirkev prispieva k morálnemu relativizmu doby tým, že sa len slimačím tempom vyrovnáva s vlastnými prešľapmi - trebárs s témou kňazov, spolupracujúcich s ŠtB alebo s podozreniami o nehospodárnom narábaní s cirkevným majetkom. Je však až podozrivo rýchla, keď... Keď, čo vlastne? Našťastie, popri Katolíckej cirkvi je na Slovensku oficiálne zaregistrovaných ďalších tucet kresťanských (prevažne protestantských) cirkví. Nikto preto nemôže povedať, že je nútený zotrvávať v náboženskej organizácii, s ktorou nesúhlasí, ktorej vedenie vzbudzuje u neho pohoršenie alebo pri ktorej má pocit, že nedodržuje pravidlá, ktoré sama hlása.
Agentúra ASCA: Pápež odvolal arcibiskupa Bezáka pre problémy s hospodárením
3. júla 2012 - (tasr)
Pápež Benedikt XVI. odvolal z funkcie trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka. Motívom jeho odvolania boli administratívne a finančné nezrovnalosti, zistené počas apoštolskej vizitácie, vykonanej v arcidiecéze v priebehu mesiacov január a február tohto roka. Monsignor Bezák má 52 rokov a bol trnavským arcibiskupom od roku 2009, informovala v pondelok stručne na svojej webovej stránke súkromná talianska tlačová agentúra ASCA. Tento dôvod odvolania potvrdil aj ďalší taliansky server tmnews.it, podľa ktorého vatikánska tlačová kancelária neposkytla podrobnosti, avšak dôvodom tohto neobvyklého rozhodnutia boli problémy v správe trnavskej diecézy. Dnes agentúra ASCA informovala, že na Slovensku protestovalo verejne proti odvolaniu arcibiskupa Bezáka asi 300 ľudí a na internete podpísalo petíciu na jeho podporu za necelých 24 hodín okolo 4000 ľudí. Agentúra konštatovala, že Bezák často hovorí s novinármi a je veľmi obľúbený medzi mladými i neveriacimi. Tlačová agentúra ASCA sídli v Ríme a bola založená v roku 1969. Jej majiteľom je taliansky podnikateľ Giancarlo Abete.
Vatikán odvolal arcibiskupa Bezáka
1. júla 2012 - (tasr)
Arcibiskupa Róberta Bezáka odvolal pápež Benedikt XVI. z úradu trnavského arcibiskupa. Veriacim to na nedeľnej omši v Trnave oznámil samotný Bezák, ktorý prečítal list z nunciatúry. Ako ďalej informuje webový portál denníka Sme, diecéznym administrátorom Trnavskej arcidiecézy bude Ján Orosch, doterajší pomocný biskup a generálny vikár. Odvolanie by malo platiť od pondelkového (2.7.) poludnia, keď ho majú oficiálne zverejniť. „Pokým to nie je zverejnené, tak to neplatí,” povedal denníku hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Vatikán mal Bezáka najprv požiadať o odstúpenie, keď tak neurobil, odvolali ho. Svätá stolica ho zároveň požiadala, aby o odvolaní mlčal. Jeden z účastníkov omše, na ktorej Bezák svoje odvolanie oznámil ho natočil na video a zverejnil na stránke trnava-live.sk.
Odvolaný arcibiskup Bezák bude zrejme pôsobiť v zahraničí
3. júla 2012 - (sita)
Odvolaný trnavský arcibiskup Róbert Bezák bude zrejme pôsobiť ako kňaz v zahraničí. Podľa informácií sa na Slovensku môže vrátiť do niektorého z kláštorov rehole, ktorej je členom. Bezák patrí k redemptoristom, teda Kongregácii Najsvätejšieho Spasiteľa. Tí majú na Slovensku šesť komunít. S jeho pôsobením ako kňaza na ktoromkoľvek mieste však musí súhlasiť príslušný diecézny biskup. Podľa viacerých oslovených kňazov je však otázne, či by povolenie slúžiť omše, kázať, či spovedať, aj dostal. Bezák po odvolaní z úradu arcibiskupa sa nesmie zdržiavať v Trnavskej arcidiecéze. Svätý Otec Benedikt XVI. v pondelok na poludnie odvolal arcibiskupa Róberta Bezáka z pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy. Rozhodol sa tak na základe apoštolskej vizitácie, ktorá sa uskutočnila 22. januára až 1. februára 2012. Za trnavského arcibiskupa bol Bezák menovaný 18. apríla 2009 a vysvätený 6. júna. Až do vymenovania nového pastiera pre Trnavskú arcidiecézu bude jej pastoračným riadením poverený pomocný biskup Ján Orosch ako apoštolský administrátor „sede vacante“. To znamená, že bude podriadený priamo Svätej stolici. Vymenovanie administrátora je dočasným riešením.
Stovky ľudí vyjadrili podporu Bezákovi. Zhromaždili sa pred jeho domom
Za odvolaním arcibiskupa Bezáka môžu byť „udavači“ a ľudská závisť
2. júla 2012 - (Ladislav Bariak - aktualne.atlas.sk)
Nebývalú kritiku a nevôľu vyvolalo rozhodnutie Vatikánu odvolať z čela Trnavskej arcidiecézy arcibiskupa Roberta Bezáka. Ten pritom za tento stolec zasadol len pred troma rokmi, keď vystriedal kontroverzného Jána Sokola. Rôznym špekuláciám o tomto kroku pritom nahráva aj fakt, že oficiálne miesta rímsko-katolíckej cirkvi dôvody odvolania Bezáka bližšie nekomentujú. „Rozhodnutie Svätého Otca prijímame v duchu viery a synovskej poslušnosti a prosíme Pána o požehnanie pre Cirkev na Slovensku,“ píše sa v stanovisku Konferencie biskupov Slovenska. O osude Bezáka pritom pápež Benedikt XVI. Rozhodol len niekoľko mesiacov potom, ako sa teraz už bývalý trnavský arcibiskup, obrátil na Vatikán kvôli výsledkom hospodárenia svojho predchodcu. Miesto odpovedí sa však teraz dočkal svojho odvolania. Bývalý slovenský veľvyslanec v Taliansku a súčasný poslanec KDH Jozef Mikloško aj preto označil Bezákov nútený odchod za nehoráznosť. Ako totiž pripomína, podobné praktiky rozhodne nie sú v Európe štandardné. Kompetentní majú totiž dostatok iných prostriedkov ako zjednať poriadok, resp. nápravu záležitosti, ktoré nepovažujú za pozitívne. Cirkev sa tak podľa Mikloška nebude môcť diviť, keď toto počínanie vyvolá mnoho otázok. „Je to náš najlepší biskup, plný elánu, ktorí vie komunikovať aj s mladými. Určite to neprišlo náhle z neba a nebolo to nejaké osvietenie vatikánskych úradníkov. Určite išiel nejaký list zo Slovenska. Nechcem ho nazvať udavačský, ktorý toto celé zapríčinil. (...) Som presvedčený, že musel ísť z cirkevných kruhov. Vatikán nedáva na nejaké laické listy,“ vyhlásil Mikloško pre Aktuálne.sk. Hoci bývalý veľvyslanec v Ríme nechcel bližšie o dôvodoch odvolania Bezáka špekulovať, podľa neho sa pravdu dozvedia. Mikloškov brat - František už pred niekoľkými dňami pre agentúru SITA naznačil, že súvislosť treba hľadať aj s nedávnymi finančnými problémami sídla rímsko-katolíckej cirkvi. „Wikileaks v súčasnosti už funguje všade. Určite sa teda dozvieme aj toto,“ poznamenal Jozef Mikloško. Opatrné stanovisko slovenských biskupov bolo podľa neho dané aj tým, že Bezák si medzi svojimi kolegami veľa priateľov neurobil. Dané to mohlo byť pritom aj spomínaným auditom, ktorý nariadil pri svojom nástupe, aby urobil poriadok v hospodárení Trnavskej arcidiecézy. „Bol som napríklad prekvapený, keď členom vyšetrovacej skupiny sa stal aj kardinál Tomko, ktorý je už emeritný, teda naboku diania. Táto vec vo mne vzbudila pozornosť,“ upozornil poslanec kresťanských demokratov. Podľa neoficiálnych informácií mali pritom cirkevní predstavení Bezákovi vyčítať aj také veci, ako bolo napríklad jeho vystúpenie na minuloročnom hudobnom festivale Pohoda, či jeho vyhlásenia v relácii STV Večer pod Lampou. Tŕňom v oku však niekomu mali byť aj jeho jazdy bicyklom, ktoré mali údajne znevažovať jeho postavenie. Zatiaľ, čo sa teda slovenskí biskupi svojho kolegu výraznejšie oficiálne nezastali, urobili tak veriaci aj neveriaci na sociálnych sieťach. Zrejme ako prvá vznikla na Facebooku iniciatíva „Podporujeme Roberta Bezáka - trnavského arcibiskupa“. Jednou z iniciátoriek tejto akcie bola pritom aj nezávislá poslankyňa Jana Žitňanská, ktorá však zdôrazňuje občiansky a nie politický rozmer akcie. „Pátra Bezáka poznám viac ako 15 rokov a preto mi je z tejto situácie veľmi smutno. Vždy to bol človek, ktorý veľmi pomohol ako ľuďom, tak aj samotnej cirkvi na Slovensku. Dokázal pomenovať aj problémové veci a preto si myslím, že Slovensko by potrebovalo viac Robertov Bezákov,“ vyhlásila Žitňanská pre Aktuálne.sk. Iniciatíva z Facebboku vyústila zatiaľ ako do dvoch podporných akcií v Trnave a Bratislave, tak aj do petície, ktorá vyzýva Vatikán na vysvetlenie odvolania Róberta Bezáka z arcibiskupského stolca. Nezávislá poslankyňa má pritom obavy, že takéto občianske iniciatívy by mohli Bezáka v očiach cirkevných predstaviteľov poškodiť ešte viac. „Veľmi by ma mrzelo, keby arcibiskupa Bezáka kvôli jeho popularite a tomu, že dokáže nadchnúť množstvo ľudí, aby kvôli tomuto „úspechu“ trpel. Aby sa nestalo, že bude odídený úplne do úzadia,“ pripomína Žitňanská.
SMK by chcela byť v ľudovej platforme KDH, Mosta a SDKÚ
5. júla 2012 - (topky.sk)
Strana maďarskej koalície (SMK) by chcela byť súčasťou ľudovej platformy KDH, Mosta-Híd a SDKÚ-DS. „Nakoľko SMK je, popri KDH a SDKÚ-DS, člen Európskej ľudovej strany (EPP), a už viac ako desať rokov zastupuje tie isté záujmy ako ostatné členské strany EPP zo Slovenska, pokladá svoju účasť v ľudovej platforme za samozrejmú,” uviedol predseda SMK József Berényi. Nazdáva sa, že jeho mimoparlamentná strana môže prispieť k úspešnosti ľudovej platformy na európskej, krajskej a miestnej úrovni. „Účasť SMK na platforme ľudovcov môže prispieť aj k úspešnosti vo voľbách prezidenta republiky, ohľadom kandidáta opozície, rovnako by mohla povzniesť na celoštátnu úroveň úsilia smerujúce k zastaveniu úbytku Maďarov v SR,” dodal Berényi. SMK podľa jeho slov dúfa, že Most-Híd nebude klásť prekážky ohľadom jej členstva v platforme. „Diskusia o užšej spolupráci ľudových strán prebieha momentálne na pôde parlamentu. Preto sme hovorili iba o troch stranách, KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS,” uviedol v reakcii na požiadavku SMK podpredseda KDH Pavol Abrhan. „Spolupráca sa teraz začala tvoriť medzi tromi stranami. Je to otázka budúcnosti,” reagoval šéf poslaneckého klubu Most-Híd László Solymos. SDKÚ-DS sa podľa svojho hovorcu Michala Lukáča pridáva k reakciám svojich dvoch partnerov z ľudovej platformy. KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS sú za vytvorenie ľudovej platformy v rámci ktorej chcú spolupracovať tak v európskych, ako aj vo vnútropolitických otázkach. Lídri strán Ján Figeľ (KDH), Béla Bugár (Most-Híd) a Pavol Frešo (SDKÚ-DS) sa dnes dohodli, že ich strany budú hľadať spoločné skutočné riešenia problémov ľudí predovšetkým na úrovni parlamentu. To podľa nich môže byť základom pre spoluprácu s inými opozičnými stranami. Na dnešnom rokovaní ľudovej platformy sa zhodli, že spoločné základy, dlhoročná osvedčená spolupráca, členstvo v Európskej ľudovej strane a podobné pohľady na riešenie sociálnych, ekonomických či kultúrnych otázok občanov nielen na Slovensku, ale aj na európskej pôde, sú dobrým predpokladom pre spoluprácu.
Dnes sme mohli prisypať „vojnovú sekeru“ s Maďarskom. Zatiaľ to nevyšlo
4. júla 2012 - (tasr / tvnoviny.sk)
Vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou sú napäté aj napriek aktuálnemu upokojeniu. Spory medzi Slovenskom a Maďarskom v poslednom čase utíchli - nedávny výjazd maďarských poslancov na Slovensko bol zatiaľ ojedinelou záležitosťou - ale po dnešku (4. júla) mohla byť situácia ešte priateľskejšia. „Vojnovvú sekeru” by sme zrejme úplne zakopali, ale mohli sme ju výrazne prisypať. Nestalo sa. Práve dnes sa na ústavnom súde rozhodovalo, čo so zákonom o štátnom občianstve, ktorým prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD) reagovala na snahy Budapešti „rozdávať” maďarské občianstvo. Ústavní sudcovia síce prijali na ďalšie skúmanie sťažnosť, že slovenský zákon je v rozpore s ústavou, ale účinnosť normy nepozastavili. Až do vyrieknutia konečného verdiktu tak bude platiť súčasné znenie, ktoré sa Maďarsku rozhodne nepáči. Občan Slovenska podľa platného zákona automaticky stráca slovenské občianstvo, akonáhle dobrovoľne prijme iné. Poslanci na čele s Gáborom Gálom (Most-Híd), ktorí sťažnosť podali, považujú súčasný stav za protiprávny. V minulosti navyše neraz zaznela kritika, že zákon je nevykonateľný. Ak sa totiž niekto sám neprizná, že získal iné občianstvo, slovenské úrady to nemajú ako zistiť. Potvrdzuje to predseda SMK József Berényi, ktorý už mesiace tají, či je aj občanom Maďarska a napriek tomu s tým slovenská strana nedokáže nič urobiť.
MZV v Budapešti: Dvojstranné otázky chceme riešiť prostredníctvom dialógu
4. júla 2012 - (tasr)
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí je naďalej stúpencom riešenia otázok dvojstranných maďarsko-slovenských vzťahov prostredníctvom dialógu, a nie odkazovaním si cez médiá. V reakcii na správu z Bratislavy, v zmysle ktorej slovenská strana vyslovila v utorok poľutovanie, že rokovanie parlamentného výboru pre národnú spolupatričnosť Národného zhromaždenia Maďarska 27. júna 2012 v Komárne nebolo komunikované s MZV SR ani NR SR vopred, to pre maďarskú tlačovú agentúru MTI uviedol šéf tlačového odboru tamojšieho rezortu diplomacie Gábor Kaleta. Maďarská diplomacia sa aj naďalej bude usilovať o pozitívny vývoj maďarsko-slovenských vzťahov v súlade s tým, čo odznelo na stretnutiach na úrovni premiérov a ministrov zahraničných vecí a o nájdenie riešení jestvujúcich otázok cestou dialógu, zdôraznil Gábor Kaleta. Generálny riaditeľ Sekcie európskych záležitostí Ministerstva zahraničných vecí SR František Ružička prijal v utorok v Bratislave veľvyslanca Maďarska Csabu Balogha. Témou ich rozhovoru boli otázky protokolu a komunikácie pri uskutočňovaní vzájomných návštev. Slovenská strana vyslovila pri tejto príležitosti poľutovanie, že rokovanie parlamentného výboru pre národnú spolupatričnosť Národného zhromaždenia Maďarska 27. júna 2012 v Komárne nebolo komunikované s MZV SR ani NR SR vopred. Takýto postup nezodpovedá filozofii dobrosusedskej spolupráce, na ktorej majú záujem obe strany. František Ružička vyjadril presvedčenie, že pri príprave budúcich návštev ústavných činiteľov maďarská strana bude postupovať v súlade so štandardnými diplomatickými a protokolárnymi pravidlami tak, aby sa podobné nedorozumenia neopakovali, a aby sa vo vzájomných vzťahoch obe strany mohli sústrediť na konštruktívnu agendu a konkrétne výsledky v duchu nedávnych rokovaní predsedov vlád a ministrov zahraničných vecí Slovenskej republiky a Maďarska.
S maďarským veľvyslancom riešili na ministerstve zasadnutie výboru v Komárne
3. júla 2012 - (sita)
Minulotýždňové zasadnutie maďarského parlamentného výboru v Komárne bolo témou prijatia veľvyslanca Maďarska Csabu Balogha na ministerstve zahraničných vecí. Generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí rezortu diplomacie František Ružička, ktorý Balogha prijal, vyslovil poľutovanie, že rokovanie výboru pre národnú spolupatričnosť Národného zhromaždenia Maďarska 27. júna v Komárne nebolo komunikované s ministerstvom zahraničných vecí ani NR SR vopred. „Takýto postup nezodpovedá filozofii dobrosusedskej spolupráce, na ktorej majú záujem obe strany,” informoval tlačový odbor rezortu diplomacie. Ružička vyjadril presvedčenie, že pri príprave budúcich návštev ústavných činiteľov maďarská strana bude postupovať v súlade so štandardnými diplomatickými a protokolárnymi pravidlami tak, aby sa podobné nedorozumenia neopakovali, a aby sa vo vzájomných vzťahoch obe strany mohli sústrediť na konštruktívnu agendu a konkrétne výsledky v duchu nedávnych rokovaní predsedov vlád a ministrov zahraničných vecí oboch krajín. V Komárne na pôde Univerzity Jánosa Seleyho minulý týždeň zasadal výbor maďarského parlamentu pre spolupatričnosť, proti čomu ostro protestoval predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer). Predseda výboru Arpád Potápi zo strany Fidesz tvrdil, že výbor zasadnutie vopred ohlásil maďarskému veľvyslancovi na Slovensku, ktorý rokoval s predsedom parlamentu, a aj slovenskému ministerstvu zahraničných vecí. Slovenský rezort diplomacie však hovorí, že o zasadnutí výboru sa dozvedel z webovej stránky maďarského parlamentu.
Paška a Flašíková-Beňová v Štrasburgu kritizovali maďarských poslancov
3. júla 2012 - (tasr)
Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu Jaroslav Paška a Monika Flašíková-Beňová využili prvé hodiny júlového plenárneho zasadania EP v Štrasburgu aby poukázali na neetickosť časti poslancov maďarského parlamentu, ktorí neohlásene zasadali na území iného členského štátu EÚ - na Slovensku. Pondelňajšie večerné úvodné debaty europoslancov oživil slovenský poslanec Paška otázkou na kolegov, či si dokážu predstaviť situácie, aby parlamentný výbor ruskej, Dumy zaoberajúci sa problematikou ruských menšín, zasadal napríklad na zvrchovanom území Lotyšska alebo Gruzínska a bez akéhokoľvek informovania tamojších parlamentných inštitúcií oficiálne žiadal, ako má vyzerať politika voči Rusom v týchto krajinách. „Nie je to nezmysel. Lebo pred pár dňami si Výbor pre spolupatričnosť maďarského parlamentu v Komárne bez akejkoľvek diplomatickej komunikácie so štátnymi orgánmi provokatívne usporiadal oficiálne rokovanie na území zvrchovanej Slovenskej republiky,” uviedol Paška vo svojom minútovom vystúpení. Člen skupiny Európa slobody a demokracie (EFD) zároveň upozornil na skutočnosť, že maďarskí poslanci si najskôr „ako zlodeji” potajme a potichu prenajali priestory na univerzite v Komárne a potom na akademickej pôde rozhodovali o tom, čo má slovenská vláda robiť pre blaho Maďarov, ktorí žijú na území Slovenska. Krátko nato sa do diskusie zapojila aj slovenská europoslankyňa z tábora socialistov, ktorá poukázala na skutočnosť, že v dobe, keď Európa čelí kríze - a je preto dôležité, aby členské krajiny spolupracovali - poslanci maďarského parlamentu konajú proti tomuto princípu. „Cítim sa hlboko znepokojená tým, že výbor maďarského parlamentu rokoval na území členského štátu EÚ, Slovenskej republiky, bez toho, aby kolegovia z Maďarska takéto rokovanie predtým konzultovali,” uviedla Monika Flašíková-Beňová. Slovenská europoslankyňa v tejto súvislosti uviedla, že vláda SR si želá dobré vzťahy so všetkými svojimi susedmi, a vyjadrila nádej, že v budúcnosti si takéto dobré vzťahy bude želať aj maďarská vláda, ale zrejme iba vtedy, ak to nebude vláda strany Fidesz.
Netreba kľučkovať - Budapešť provokuje
7. júla 2012 - (Dušan D. Kerný - Slovenské národné noviny)
Dôležitá je teraz historická a politická pamäť o súvislostiach maďarskej politiky
Ostrý protest proti jednostrannému a slovenskému parlamentu neohlásenému zasadaniu výboru maďarského parlamentu s podvýborom pre autonómiu v Komárne je oprávnený. Z maďarskej strany nejde totiž o neštandardný prístup. Na rozdiel od minulosti však teraz máme výhrady k medzinárodne spochybňovanému vedeniu maďarského parlamentu. V Maďarsku prijímané zákony sú trvalo predmetom medzinárodných výhrad. Zasadanie členov takéhoto parlamentu v Komárne nezakryte chce rozdeliť príslušníkov menšiny z pohľadu Budapešti na správnych (SMK) a nesprávnych (Most -Híd) a priamo vplývať na zmenu voličských nálad na Slovensku. „Výborníci” nehľadali na Slovensku Maďarov, ale najmä voličov s dvojitým občianstvom s právom voliť v Maďarsku, doma im totiž ubúdajú. Zasadanie bolo premysleným testom „priepustnosti” slovenskej vlády a vládnej strany Smer-SD. Do činenia máme so strategickou koncepciou iného poňatia dejín, ako aj pomerov v EÚ. Maďarská jednostranná akcia prišla v čase, keď slovenská politika nechce jatriť staré rany a chce spoluprácu tak dvojstrannú, ako aj vo Vyšehradskej štvorke. Vyvolávanie napätia je nielen chybou, ale je škodlivé aj podľa názoru maďarskej menšinovej parlamentnej strany na Slovensku. Podľa jej predsedu B. Bugára nie je ani v záujme celej menšiny, slovenských občanov maďarskej národnosti na Slovensku. Deje sa to v čase, keď čelíme takmer štyri roky rozsiahlej kríze. Veľmi ťažko doľahla práve na maďarských občanov. A to v oveľa väčšej miere ako na slovenských. Prvoradým problémom európskej politiky prestala byť naliehavosť riešenia postavenia menšín. Prvoradé sú spoločné, ako aj národné riešenia zložitej situácie. Problémy dnešnej mnohostrannej krízy sa dotýkajú všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť. Práve z tohto dôvodu je pre nás slovenská štátna identita taká dôležitá. Zasadanie parlamentného výboru cudzieho štátu na našom území vyvoláva zásadnú otázku - ide o prejav zodpovednosti maďarských poslancov za občanov iného štátu? Odpoveď: je to súčasť trvalého historického pokusu budapeštianskej politiky preberať zodpovednosť za občanov iných suverénnych štátov. Zasadanie v Komárne je jasnou snahou o stranícky a politický vplyv na občanov iného štátu. Treba ho posudzovať v širších súvislostiach, najmä s nedávnym škandálom v Rumunsku. Bol to pokus vrátiť späť dejiny na území, kde žije menšina. Jednoznačne to zamedzila rumunská strana. Protesty proti novo oživenému, historicky bezdôvodnému kultu admirála Horthyho sú aj v samotnom Maďarsku. Aktéri ich označujú podľa spravodajcu TASR „za vládny pokus vrátiť antisemitizmus, rasizmus a nenávisť proti cudzincom”, teda Nemaďarom, do aktuálnej politiky.
ZNEUŽITIE AKADEMICKEJ PÔDY
V Rumunsku išlo zo strany maďarských oficiálnych činiteľov o akciu na prospech postáv aj u nás vždy neprijateľného horthyovského režimu. Na Slovensku vlastne o praktické zneužívanie univerzitnej pôdy na politické ciele. Univerzita v Komárne sa stala takrečeno kádrovou školou jednej, dnes už mimoparlamentnej maďarskej menšinovej etnickej strany. Vznikla pritom s podobnými argumentmi o európskych normách, do akých sa teraz halilo zasadanie maďarského parlamentného výboru. Typický je aj slovník oficiálnych predstaviteľov či už v Budapešti alebo menšinových politikov na Slovensku: pre nich je Slovensko stále v aktuálnom politickom jazyku Felvidékom. Pritom ide o označenie z čias neživotaschopného útvaru, ktorý sa rozpadol, a preto na jeho troskách vzniklo tak Slovensko, ako aj Maďarsko. Nikto nie je bezvýhradným jediným dedičom uhorských dejín.
POCHYBNÁ SOLUPATRIČNOSŤ
Práve tento maďarský parlament, jeho terajší, medzinárodne spochybňovaný predseda vyhlásil 4. jún za Deň národnej spolupatričnosti. Tento rok vyhlásil tézu: „Každý Maďar je zodpovedný za všetkých Maďarov.” Prezident MR 4. júna 2012 hovoril o „všestranne nespravodlivom diktáte Trianonu”. Ide o 4. jún, deň podpisu Trianonskej zmluvy. Tá po prvý raz medzinárodne určila hranice nášho územia a Slovensko ako medzinárodný subjekt. A Maďarom, ktorí boli v Uhorsku menšinou, dala v roku 1918 ich národný štát. Na veľkú vládnu slávnosť pred parlamentom v Budapešti tento rok prizvali deti aj zo Slovenska. V Štúrove sa zároveň v ten deň konal koncert tak, aby bol počuteľný aj na druhej strane Dunaja v Ostrihome ako „symbol spojenia násilne roztrhnutých rodín”. To isté demonštrovali účastníci zasadania položením kytíc v niektorých juhoslovenských obciach.
Maďarsko a Slovensko by sa nemali provokovať, myslí si Solymos
30. júna 2012 - (tasr)
Maďarsko a Slovensko by sa nemali navzájom provokovať. Myslí si to predseda poslaneckého klubu Mostu-Híd László Solymos. „Lebo občania pociťujú napätie a toho by sme sa mali vyvarovať. Preto sme kritizovali, že sa komárňanské rokovanie konalo neohlásene. Zbytočne sa tu vytvára napätie,” vysvetlil. Solymos nevidí problém v tom, keď chcú zástupcovia maďarského parlamentu prísť na Slovensko a porozprávať sa s predstaviteľmi maďarskej menšiny. Stretnutie však musí byť zrealizované tak, aby nevyvolávalo napätie. Táto podmienka v prípade komárňanského rokovania výboru maďarského parlamentu pre spolupatričnosť (27. 6.) splnená nebola. „Bolo by slušné, keby bolo rokovanie ohlásené. Keď ide niekto na návštevu, mal by to ohlásiť. Tým, ako to urobili na Slovensku, jednoznačne polarizujú tunajšiu maďarskú komunitu,” povedal pre TASR. Dodal, že ak má maďarská strana úprimnú snahu oboznámiť sa s problémami slovenských Maďarov, mala by vypočuť všetky názory. Predstavitelia Mostu-Híd na rokovanie pozvaní neboli. V súvislosti s vyjadrením, že maďarská strana sa snaží pomôcť slovenským Maďarom, Solymos zdôraznil, že ak svojimi krokmi túto menšinu rozdeľuje, tak to pomoc nie je. Šéf klubu bugárovcov sa nazdáva, že maďarská strana vnáša do spoločnosti určité napätie. Nemyslí si, že slovenskú stranu provokuje úmyselne. Na otázku, prečo predstavitelia Maďarska používajú v súvislosti so Slovenskom slovo Felvidék, hoci vedia, že Slováci sú na to citliví, povedal, že Maďari majú toto slovo zaužívané a asi preto ho používajú. „Spýtať sa však treba ich,” uviedol s tým, že Most-Híd toto slovo nepoužíva. „My hovoríme o Maďaroch žijúcich na Slovensku,” zdôraznil.
Daniel Dangl: Smeru hrozí, že si bude stáť za slovom
MOL podpísal s EBOR zmluvu o pôžičke na 150 miliónov USD pre Slovnaft
3. júla 2012 - (tasr)
Maďarská rafinérska spoločnosť MOL podpísala 2. júla 2012 s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) zmluvu o pôžičke vo výške 150 miliónov USD na 8,5-ročné obdobie. Informoval o tom hovorca spoločnosti Slovnaft Anton Molnár. Pôžička bude použitá na financovanie kapitálových výdavkov určených na výstavbu novej jednotky na výrobu polyetylénu a rekonštrukciu etylénovej jednotky v Slovnafte, ktorý je členom skupiny MOL. Nová výrobná jednotka na produkciu polyetylénu v Slovnafte nahradí 7 starších liniek, po jej spustení zároveň stúpne ročná kapacita výroby polyetylénu o zhruba 40.000 ton na 220.000 ton. Samotná výstavba novej prevádzky sa začne v roku 2013, jej spustenie je naplánované na rok 2015. Realizácia týchto investícií je v súlade so zámerom skupiny MOL zachovať synergie z integrácie rafinérskeho a petrochemického segmentu a zvýšiť odber nafty z rafinérií. Okrem toho bude môcť vyrábať energeticky menej náročné produkty, diverzifikovať produktové portfólio petrochémie, znížiť emisie a minimalizovať využívanie zdrojov energie.
Maďarský MOL kúpil v Česku vyše 100 benzíniek
3. júla 2012 - (sita)
Maďarská ropná a plynárenská skupina MOL, do ktorej patrí aj slovenský Slovnaft, posilňuje svoje pôsobenie na českom trhu. So spoločnosťami Bohemia Realty Company a Pap Oil čerpací stanice totiž v utorok podpísala sériu dohôd o odkúpení 124 čerpacích staníc siete Pap Oil. „Investícia je v súlade so strategickým zámerom skupiny MOL posilniť jej pôsobenie na českom trhu a zvýšiť podiel na maloobchodnom trhu s palivami,” informovala spoločnosť MOL. Výšku investície nezverejnila. Po úspešnom zavŕšení akvizície bude MOL prevádzkovať na českom trhu 149 čerpacích staníc, čím sa s približne 5-percentným kombinovaným maloobchodným trhovým podielom stane piatym najväčším hráčom na trhu. „Skupina MOL bude ďalej zvažovať všetky trhové príležitosti, celkovo by chcela v strednodobom horizonte dosiahnuť v Českej republike aspoň 10-percentný podiel v maloobchode s palivami,” uviedla firma MOL. Uzavretie aktuálnej akvizície je predmetom splnenia určitých podmienok, medzi inými aj získania kladného stanoviska českého protimonopolného úradu. Skupina MOL v Českej republike pôsobí prostredníctvom spoločnosti Slovnaft Česká republika a je aktívna v maloobchode a veľkoobchode s ropnými produktmi. Slovnaft Česká Republika vlastní 25 čerpacích staníc, ktoré sú prevádzkované pod značkou Slovnaft. Kým veľkoobchodný trhový podiel spoločnosti sa na tamojšom trhu odhaduje na 18 %, podiel v maloobchode predstavuje len 0,7 %.
Českému a maďarskému priemyslu sa darilo, poľský klesol
2. júla 2012 - (sita)
Zmiernenie poklesu nových objednávok českého priemyslu pomohlo v júni indexu nákupných manažérov (PMI) odvetvia posilniť na 49,6 bodu z májových 47,6 bodu. Index však zostal pod hranicou 50 bodov oddeľujúcou pokles sektora od rastu. Informovala o tom v pondelok agentúra Markit. Hodnota indexu prekonala očakávanie trhu, že klesne na 47 bodov. Produkcia priemyslu sa v podstate nezmenila, ale firmy zväčšili počet zamestnancov po tom, ako minulý mesiac ich počet znížili. Maďarskému priemyslu sa v júni darilo. Sezónne upravený PMI stúpol na 52,8 bodu z májovej revidovanej úrovne 52,3 bodu. Informovala o tom v pondelok Asociácia pre logistiku, nákupy a riadenie stavu zásob. Asociácia uviedla, že PMI posilnil preto, že oproti predošlému mesiacu vzrástol objem výroby, nákupy zásob a posilnili aj ukazovatele dovozu a vývozu. Júnový PMI maďarského priemyslu bol druhý najvyšší od júna 2011. Aktivita poľského priemyslu v júni oslabila. PMI spadol na 35-mesačné minimum 48 bodov z májových 48,9 bodu. Informovala o tom agentúra Markit. Júnová hodnota indexu nenaplnila očakávania analytikov oslovených v prieskume agentúry Reuters, ktorí predpovedali, že bude na úrovni 48,6 bodu.
Česi a Maďari sa prepadnú do recesie
8. júla 2012 - (tasr)
Celkovo šesť krajín strednej a východnej Európy sa tento rok prepadne do recesie v dôsledku dlhovej krízy eurozóny a úsporných opatrení, ktoré musia zavádzať. Uvádza to vo svojej najnovšej prognóze viedenský inštitút pre ekonomické štúdie. Podľa jeho analýzy, ekonomiky v celom regióne stratili dynamiku, pričom výkon hospodárstva Bosny a Hercegoviny, Česka, Maďarska, Srbska, Chorvátska a Slovinska tento rok klesne. Posledným dvom štátom predpovedá inštitút prepad hrubého domáceho produktu o zhruba 1,5 %. A ďalšie krajiny regiónu - Bulharsko, Rumunsko a Čierna hora - sa len veľmi tesne vyhnú recesii. Momentálne najväčšia a najpravdepodobnejšia hrozba, ktorej tieto štáty čelia je, že musia dodržať svoje záväzky a skonsolidovať dlhy, aj keď budú investície, spotrebiteľský dopyt a export ďalej klesať. Inštitút, ktorý sleduje aj vývoj postkomunistických ekonomík ďalej na východe zároveň predpovedá, že Rusko, Kazachstan a Ukrajina sú na tom lepšie a mali by pomerne zdravo rásť. Avšak na druhej strane, ak bude pokračovať znižovanie cien ropy, plynu, ocele a iných komodít, bude to mať, samozrejme, negatívny vplyv na tieto ekonomiky.
Maďarský priemysel v máji medziročne klesol
6. júla 2012 - (sita)
Maďarská priemyselná produkcia v máji podľa predbežných neupravených údajov medziročne oslabila o 0,4 % po tom, ako v apríli oproti rovnakému mesiacu minulého roka klesla o 3,1 %. Informoval o tom v piatok štatistický úrad krajiny KSH. Májové medziročné oslabenie výroby podľa štatistického úradu spôsobil pokračujúci pokles produkcie telekomunikačných zariadení a elektronických tovarov. Výrazne však posilnila produkcia vozidiel a výroba potravín. Medzimesačne májová priemyselná výroba krajiny podľa sezónne a kalendárne upravených údajov o 3,2 % posilnila po tom, ako v apríli o 2,3 % klesla. Maďarská priemyselná výroba za január až máj bola o 0,7 % menšia v porovnaní s produkciou za prvých päť mesiacov minulého roka.
Čo povedal súd o overovaní odpočtov DPH
9. júla 2012 - (Sme)
Daniari prišli skontrolovať maďarskú eseročku Mahagében, pretože žiadala o vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH). Aj keď firma a jej partner tvrdili, že obchody sa naozaj odohrali, daňová kontrola odpočty dane zamietla. Kontrola totiž vo firmách nenašla dôkazy, že by si firmy tovar medzi sebou skutočne vymenili. Súdny dvor posudzoval aj prípad maďarského živnostníka Davida, ktorý si objednal stavebné práce. Daňový úrad ho obvinil, že šlo o fiktívne obchody, nevedel totiž zdokladovať, aký dodávateľ pre neho práce vykonal. V oboch posudzovaných prípadoch boli podľa Súdneho dvora splnené formálne náležitosti na odpočty dane. Maďarsko preto podľa sudcov môže stopnúť vrátenie dane týmto podnikateľom len vtedy, keď im daniari cez objektívne dôkazy dokážu, že vedeli alebo mali vedieť, že obchody sú fiktívne a sú tak spojené s daňovým podvodom. „Správca dane v zásade nemôže požadovať od zdaniteľnej osoby, aby preverovala, či vyhotoviteľ faktúry vlastnil predmetný tovar, či bol schopný ho dodať a či si splnil svoju povinnosť uhradiť DPH,” rozhodli sudcovia.
Za poplatky na autá hrozí pokuta od Bruselu
6. júla 2012 - (Daniela Krajanová - Sme)
Keď maďarská občianka pani Némethová kúpila v Nemecku ojazdené auto a chcela si ho zaregistrovať v Maďarsku, vypýtal si za to od nej štát 390tisíc forintov (1364 eur). Tak sa začal príbeh, ktorý sa skončil na Súdnom dvore Európskej únie. Ten skonštatoval, že daň, ktorú pani Némethovej vyrubili, nie je v súlade s európskou legislatívou, píše sa v rozsudku, ktorý SME poskytol maďarský Autoturist klub. Problém bol podľa Bruselu v tom, že daň sa platí pri prvej registrácii auta. To znamená, že pri predaji sú zvýhodnené staršie autá z domáceho trhu, ktoré sú na ňom už registrované pred dovážanými. Na Slovensku pritom vláda chystá poplatok, ktorý má fungovať tak ako maďarská daň. Môže naraziť rovnako na Brusel, myslí si Andrej Leontiev z advokátskej kancelárie Taylorwessing e/n/w/c advokáti. Ľudia budú totiž môcť tak ako v Maďarsku ušetriť stovky eur na registrácii, ak si radšej než z dovozu kúpia ojazdené auto doma. „Ak mám záujem o kúpu ojazdeného vozidla Audi A4, pri kúpe od slovenského vlastníka budem platiť za ďalšiu registráciu 33 eur, no pri kúpe rovnakého ojazdeného vozidla napríklad z Rakúska budem platiť 397 eur za prvý zápis držiteľa do evidencie vozidiel. Úspora by bola 364 eur,“ hovorí Leontiev. Ak by sa u nás takýto zákon schválil, hrozili by Slovensku sankcie od Európskej únie. Mohlo byť ísť o pokuty či penále, myslí si advokát. „Okrem toho by si mohli osoby, ktorým by vznikla na základe porušenia európskeho práva škoda, uplatňovať jej náhradu voči Slovenskej republike,“ dodal Leontiev. Ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra v poplatkoch, ktoré navrhuje, vážny problém nevidí. „Nepoznáme presný návrh opatrenia, ktoré bolo prijaté v Maďarsku. Náš návrh nie je registračnou daňou, ale registračným správnym poplatkom,“ povedal hovorca rezortu financií Radko Kuruc. Dodal, že o nových poplatkoch pri prvej registrácii ešte plánuje štát rokovať s Európskou komisiou. „Ak by bol konštatovaný nesúlad s európskou legislatívou, tak takéto opatrenie neprijmeme,“ povedal Kuruc. V Maďarsku pritom riešili problematickú daň niekoľko rokov. Redaktor maďarského motoristického časopisu Total Car István Vályi tvrdí, že napokon k bruselskej spokojnosti. Maďarsko muselo zobrať do úvahy, že dovážané staršie autá sú lacnejšie a znížiť im poplatky. Istý čas sa dokonca hovorilo, že v krajine má asi 80tisíc ľudí nárok na vrátenie dane v hodnote osem miliárd forintov (takmer 28 miliónov eur).
Maďarsko chce peniaze, zmenilo zákon o centrálnej banke
6. júla 2012 - (sita)
Maďarský parlament v piatok schválil zmeny v zákone o centrálnej banke, čím odstránil poslednú prekážku pre začatie rokovaní Budapešti s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou o finančnej
pomoci, ktorú krajina potrebuje s cieľom znížiť svoje náklady na požičiavanie si na trhoch. Vzhľadom na to, že vládna koalícia premiéra Viktora Orbána má v parlamente dvojtretinovú väčšinu, hlasovanie o novele zákona, na ktorej sa Budapešť dohodla s MMF a Európskou centrálnou bankou (ECB), bolo iba formalitou. MMF sa minulý týždeň vyjadril, že je ochotný začať rokovania hneď, ako maďarský parlament zmeny zákona schváli. Európska komisia (EK) uviedla, že je pripravená zastaviť konanie voči Maďarsku po tom, ako krajina novelizovala zákon o centrálnej banke. „Hneď, ako zákon nadobudne platnosť, bude EK ochotná zastaviť konanie pre porušenie legislatívy EÚ”, povedal hovorca EK Olivier Bailly. „Malo by ísť o formalitu. Európska komisia a MMF čoskoro začnú spoločné vyjednávanie o programe preventívnych opatrení a spoločná misia EÚ a MMF v Budapešti je naplánovaná na 17. júla,” povedal Bailly. Maďarský premiér Viktor Orbán v polovici júna uviedol, že Budapešť dokáže zvládnuť vysoké náklady na požičiavanie si v tomto roku a na budúci rok. „Ak by sme však mali dohodu s MMF, úrokové miery by boli oveľa nižšie. Naozaj nepotrebujeme úvery, ale iba podnikáme preventívne opatrenia. Maďarsko nemá v úmysle žiť s peňazí MMF, ale mohlo by ich využiť ako rezervu v prípade najhorších scenárov,” povedal Orbán.
Komisia je ochotná zastaviť konanie voči Maďarsku
6. júla 2012 - (sita)
Európska komisia (EK) uviedla, že je pripravená zastaviť konanie voči Maďarsku po tom, ako krajina novelizovala zákon o centrálnej banke. EK sa tak vyjadrila po tom, ako maďarský parlament v piatok schválil zmeny v spornom zákone o centrálnej banke, čím otvoril dvere pre rokovania Budapešti s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou o finančnej pomoci, ktorú krajina potrebuje s cieľom znížiť svoje náklady na požičiavanie si na trhoch. „Hneď, ako zákon nadobudne platnosť, bude EK ochotná zastaviť konanie pre porušenie legislatívy EÚ”, povedal hovorca EK Olivier Bailly. „Malo by ísť o formalitu. Európska komisia a MMF čoskoro začnú spoločné vyjednávanie o programe preventívnych opatrení a spoločná misia EÚ a MMF v Budapešti je naplánovaná na 17. júla,” povedal Bailly. Maďarský premiér Viktor Orbán v polovici júna uviedol, že Budapešť dokáže zvládnuť vysoké náklady na požičiavanie si v tomto roku a na budúci rok. „Ak by sme však mali dohodu s MMF, úrokové miery by boli oveľa nižšie. Naozaj nepotrebujeme úvery, ale iba podnikáme preventívne opatrenia. Maďarsko nemá v úmysle žiť s peňazí MMF, ale mohlo by ich využiť ako rezervu v prípade najhorších scenárov,” povedal Orbán.
Maďarský parlament schválil zmeny v zákone o centrálnej banke
6. júla 2012 - (tasr)
Maďarský parlament dnes schválil zmeny v kontroverznom zákone o centrálnej banke. Splnil tak požiadavky Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF), ktoré sú podmienkou pre začatie rokovaní o pohotovostnej úverovej linke. Hovorca Európskej komisie (EK) Olivier Bailly už potvrdil, že Budapešť dnešným hlasovaním odstránila ďalšiu prekážku, ktorá stála v ceste rokovaniam o úvere. So zmenami v zákone o centrálnej banke súhlasí aj MMF. „Komisia a MMF čoskoro začnú s Maďarskom rokovať o úverovej linke. Spoločná misia EÚ a fondu by mala pricestovať do Budapešti 17. júla,” dodal Bailly. Skončil sa tak sedemmesačný spor medzi Bruselom, MMF a Budapešťou. Zahraniční veritelia prerušili rokovania o pôžičke vlani v decembri, lebo kabinet Viktora Orbána trval na prijatí nového zákona o centrálnej banke. Podľa neoficiálnych zdrojov Maďarsko chce získať úver zhruba vo výške 15 miliárd eur.
Maďari sa priblížili k rokovaniam o pôžičke
30. júna 2012 - (tasr / reuters)
Európska centrálna banka súhlasí so zmenami v maďarskom zákone o centrálnej banke. Jeho schválením nasledujúci týždeň sa odstráni ďalšia prekážka, ktorá stála v ceste rokovaniam Budapešti s Medzinárodnom menovým fondom (MMF) a ECB o poskytnutí úveru. So zmenami v zákone o centrálnej banke vo štvrtok (28.6.) súhlasil aj MMF. Podľa jeho predstaviteľov navrhované zmeny po prijatí budú znamenať, že sa skončí sedemmesačný spor s Budapešťou. Rokovania o ňom boli prerušené vlani v decembri, lebo kabinet Viktora Orbána trval na prijatí nového zákona o centrálnej banke. Neoficiálne sa v tlači uvádza, že Maďarsko chce získať úver asi 15 miliárd eur. Podľa predbežných údajov sa rokovania začnú asi v polovici júla a mali by sa skončiť najneskôr v októbri. ECB vyzdvihuje v stanovisku na svojej internetovej stránke, že maďarská vláda bude rešpektovať nezávislosť Národnej banky Maďarska (NBM). Dodáva, že ECB bude pozorne sledovať, či sa záväzok bude dôsledne dodržiavať v praxi. Súčasne bude ECB spolupracovať s maďarskou vládou, aby riešila aj zostávajúce sporné záležitosti. Maďarsko sa potrebuje oprieť o bezpečnostnú finančnú sieť, aby na finančných trhoch dosiahlo nižšie úverové sadzby a zabránilo ďalšiemu zníženiu svojho úverového ratingu, ktorý klesol do špekulatívneho pásma. Maďarsko totiž dosahuje slabý hospodársky rast, jeho dlh je najvyšší v stredoeurópskom regióne a poškodzuje ho aj jeho dvojročná „neortodoxná hospodárska politika”. Analytici však uvádzajú, že rokovania o úvere medzi Budapešťou na jednej strane, MMF a ECB na druhej strane budú zrejme ťažké, lebo vláda je pevne presvedčená o správnosti svojej rovnej dane a o tom, že sa len usiluje „o poistenie” krajiny voči trhovým a hospodárskym rizikám, ktoré sú spojené s dlhovou krízou v eurozóne.
Program predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí
Prof. M. Demko na ÚSŽZ o svojom bádateľskom úsilí
I. Furdík prijal na ÚSŽZ krajanov zo Švédska
V. Linder z Kanady o mimoriadnom čine Slováka J. Jambora
Igor Furdík na Pamätnom dni zahraničných Slovákov
Predseda ÚSŽZ na folklórnych slávnostiach v Detve
Igor Furdík na diskusnom fóre „Slováci žijú aj v zahraničí“ v Lučenci
Slovenskí evanjelici zo zahraničia vo Veľkom Krtíši
Z druhého dňa konferencie slovenských evanjelikov žijúcich v zahraničí
III. konferencia slovenských evanjelikov žijúcich v zahraničí
Slovenské výtvarníčky zo zahraničia vystavujú vo Veľkom Krtíši
Foto-oSlovMa-FB:
http://www.facebook.com/media/set/?set=a.292014897564160.60424.147596498672668&;type=3&l=b88919d392
Informácie pre držiteľov osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí alebo preukazu zahraničného Slováka
Veliteľ a hrdina, na ktorého Slováci pozabudli - Jozef Gabčík
22. júna 2012 - (Ján Čarnogurský - aktualne.atlas.sk)
18. júna uplynulo 70 rokov od posledného boja parašutistov, ktorí v Prahe zabili Heydricha a ďalších, ktorí v obsadených Čechách plnili úlohy. Česká vláda pripravila dôstojnú spomienku na posledný boj parašutistov. Ku pravoslávnemu kostolu na Ressslovej ulici v Prahe položili veniec prezident Českej republiky Václav Klaus, predseda vlády Petr Nečas, predsedníčka českého parlamentu Miroslava Němcová a ďalší. Slovenskú vládu zastupoval iba vojenský pridelenec pri slovenskom veľvyslanectve v Prahe. Spontánne sa na spomienke zúčastnil veliteľ pluku špeciálneho určenia slovenskej armády plk. Ľubomír Šebo, Spolok bývalých výsadkárov a ďalšie nevládne organizácie. Veliteľom komanda, ktoré zabilo Heydricha, bol Slovák Jozef Gabčík. On velil aj poslednému boju výsadkárov v pravoslávnom kostole. Pre slovenského ministra obrany to nebol dostatočný dôvod, aby sa slovenská armáda či vláda dôstojným spôsobom zúčastnila na spomienke. Rovnako ako doteraz si slovenská armáda ani nespomenula prihlásiť sa k poľnému maršalovi Andreasovi Hadíkovi pochovanému vo Futogu v srbskej Vojvodine. Slovenskí ministri obrany si možno myslia, že slovenskí vojaci oprú svoje sebavedomie práve o nich, o ministrov, nie o skutočných slovenských hrdinov z minulosti. Pri tejto príležitosti je vhodné napísať niekoľko slov o Jozefovi Gabčíkovi. Pri popise atentátu na Heydricha sa zvykne iba zdôrazniť, že Gabčíkov samopal sa zasekol a Heydricha zabil až Kubišov granát. Áno, tak to bolo. Treba však povedať aj druhú stránku veci. Za veliteľa skupiny odporúčali Angličania práve Jozefa Gabčíka vzhľadom na výsledky, ktoré dosahoval počas výcviku v Anglicku. Ešte predtým Jozef Gabčík dobrovoľne odišiel zo Slovenska, zapojil sa do československej armády, prešiel bojiskami vo Francúzsku a v Anglicku sa prihlásil do skupiny, ktorá mala vysielať bojovníkov na územie nepriateľa. Po vysadení v Čechách si ako veliteľ počínal dobre. Lietadlo ich vysadilo na iné miesto, než bolo dohovorené, ale Gabčík prijímal správne rozhodnutia a po kontakte s českými obyvateľmi sa spolu s Kubišom dostali do Prahy pod ochranu českých vlastencov. Keď práve ochrancovia Gabčíka a Kubiša nástojili, aby sa atentát na Heydricha nevykonal, pretože bude mať tragické dôsledky, Gabčík ako veliteľ rozhodol, že má rozkaz a rozkaz splní, ak nebude odvolaný. Nevykonával nič smerom do Londýna, aby rozkaz bol odvolaný. Výber miesta na atentát aj prevedenie atentátu boli dokonalé, až na zlyhanie britského samopalu. Heydricha atentátnici zabili. Jan Kubiš si aj v tej vypätej situácii zachoval rozvahu a správne hodil granát na Heydrichovo auto. Ukrývajúcim sa parašutistom v krypte kostola na Resslovej ulici v Prahe velil Jozef Gabčík. Vojaci bojovali statočne a poslednú guľku si nechali pre seba. Nemci nedostali ani jedného živého. Jozef Gabčík bol správny veliteľ pre tak ťažkú úlohu. V nemeckej literatúre sa možno dočítať, že v najvyššom nacistickom vedení Heydrich mal povesť človeka, ktorý by raz mohol nastúpiť na miesto Hitlera. Takú povesť si ešte upevnil svojimi zločinmi v Prahe. Preto pri tomto výročí chcem napísať: Som rád, že Heydricha zabili. Som rád, že ho zabili práve v Prahe. Som rád, že ho zabili československí vojaci. Som rád, že veliteľom skupiny, ktorá zabila Heydricha, bol Slovák Jozef Gabčík. Som hrdý, že vojaci bojovali svoj posledný boj tak, aby ich nepriateľ nedostal živých. Jozef Gabčík, Ján Kubiš a ďalší bojovníci z chrámu na Resslovej ulici v Prahe zostanú našimi národnými hrdinami.
Moderné Slovensko a jeho zrod očami historika
7. júla 2012 - (Dušan D. Kerný - Slovenské národné noviny)
Vedecká tvorba ako vzrušujúce čítanie o napínavých príbehoch
V predajni starých kníh v bratislavskom Starom meste sa ani deň neohrialo ledva dohromady držiace vydanie Zbierky zákonov Československej republiky. Bolo z roku 1920. Cena 65 eur. Zmizlo v rukách toho, koho zaujímal päťjazyčný text právneho dokumentu Trianonskej mierovej zmluvy medzi veľmocami a ich spojencami a porazenou monarchiou - Maďarskom. Prečo je originálne znenie a u nás prvé vydanie právneho textu ešte aj v roku 2012 také príťažlivé? O tom vypovedá celoživotné dielo významného slovenského historika, ktorý stál pri zrode prvého vojensko-historického pracoviska na Slovensku, Mariána Hronského, doktora vied, člena Historického odboru Matice slovenskej, Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV či Spoločnosti M. R. Štefánika. Mnohé z vydaných prác M. Hronského sú doteraz neprekonané, jeho účasť vo viacerých súborných historických dielach je nezastupiteľná. Pozoruhodné je dielo týkajúce sa práve Trianonskej mierovej zmluvy - a to až natoľko, že autor ho vydal v roku 1998 v Národnom literárnom centre po slovensky a anglicky, ale v roku 2011 sa k nemu vrátil vydaním vo vydavateľstve SAV Veda. Toto dielo obsahuje mimoriadny vedecký odkaz s mimoriadnou aktuálnou naliehavosťou aj pre širokú laickú verejnosť a pre tvorcov i praktikov slovenskej zahraničnej politiky a napokon pre všetkých záujemcov o dobre, faktograficky a živo podané dejiny tejto časti strednej Európy a veľmocenskej politiky k nej. V mnohom vypovedá aj o tom, ako vznikala atmosféra, v ktorej vyrastala generácia politikov, stúpencov i odporcov prvej Slovenskej republiky.
NEDBALOSŤ O VLASTNÉ DEJINY
V auguste v roku 1995 M. Hronský povedal: „Napriek závažnosti a stálemu záujmu verejnosti sa Trianonu nevenovala dlho náležitá pozornosť, ba dá sa takmer s určitosťou odhadnúť, že prevažná väčšina súčasnej slovenskej verejnosti sa po prvý raz stretla s pojmom Trianon, respektíve uvedomila si jeho priamu spojitosť s existenciou Slovenska a jeho južnej hranice až v posledných rokoch - ide teda až o zarážajúci laxný prístup k závažnému problému vlastných dejín a vlastného vývoja.” Inak to však bolo a dodnes stále je u našich južných susedov. Odhliadnuc od maďarskej žurnalistiky a politiky aj v najnovších prácach maďarských historikov sa stretávame s hodnotením, že uzavretie trianonského mieru pripravilo Maďarsko nielen o jeho územia, o jeho hospodárske možnosti a o milióny jeho Maďarov, ale vraj „násilne preťalo aj po stáročia prebiehajúci proces maďarskej národnej emancipácie”. V diele Boj o Slovensko a Trianon 1918 - 1920 (NLC 1998) na vyše 300 stranách M. Hronský podáva vecný, faktografický obraz tých rokov, ukazuje, že veľmoci považovali Rakúsko-Uhorsko za vyrovnávajúci faktor medzi Nemeckom a Ruskom a pôvodne ho nechceli rozbiť. Napokon sa prekážkou ukázal byť neústupčivý postoj maďarských vládnych kruhov, pocit ohrozenia mocenského postavenia maďarských „historických tried”, snaha udržať integritu uhorského štátu za každú cenu. Uhorsko sa potom rozpadlo bez toho, aby jeho hranice prekročil čo len jeden vojak protivníka, lebo nedokázalo akceptovať dva moderné princípy - národnostný a demokratický.
BUDAPEŠŤ NEPOČÚVALA
„Záver prvej svetovej vojny zastihol maďarských poslancov v budapeštianskom parlamente úplne nepripravených, veď sledovali zväčša iba osobné ciele, väčšina sa venovala majetkovým špekuláciám, obohacovala sa vojnovými dodávkami, koristila zo všeobecného chaosu, celý verejný život zapĺňali poslanci intrigami osobného a politického rázu, korupcia kvitla vo všetkých formách. Slováci, Rumuni, Rusíni, sedmohradskí Nemci, banátski Srbi a aj Chorváti darmo prednášali v parlamente svoje žiadosti - nikto ich nehodlal počúvať.” M. Hronský faktograficky ukazuje „naivitu maďarských poslancov, ktorí verili v nedotknuteľnosť integrity Uhorska”. Pravda, maďarská mimoparlamentná opozícia jasne konštatovala, že „násilie a korupcia administratívy priviedli nemaďarské obyvateľstvo krajiny k tomu, aby zatúžilo po cudzom štáte”. Zánik mnohonárodnostného Uhorska bol „nielen logický, ale aj nevyhnutný, lebo bol výsledkom prehlbujúcej sa krízy samotného uhorského štátneho, politického a sociálneho zriadenia, nebol iba dôsledkom porážky vo vojne”.
MIMORIADNA KRUTOSŤ
Dielo rozoberá koniec Uhorska na politickej scéne plný dramatických udalostí, ale ukazuje aj vákuum moci na Slovensku pri prechodných pomeroch, pripomína nám nemálo krvavých masakier, ktoré mali zastrašiť civilné obyvateľstvo. Dnes je otázne, či si ho mnohé obce pripomínajú ako súčasť svojich dejín. M. Hronský dokumentuje „mimoriadnu krutosť brutálnych akcií maďarských ozbrojených jednotiek”. Zápas o Slovensko obsahuje zhrnutie zaujímavých rokovaní o historicky prvom medzinárodnom určení slovenskej južnej hranice, teda hranice Slovenska. Poukazuje na to, ako prvá demarkačná čiara omylom a diplomatickou chybou siahala dramaticky oveľa severnejšie, ako je dnešná hranica. V kapitole Vojna ČSR s Maďarskou republikou rád po prvý raz v modernej historiografii po roku 1989 zasadzuje do súvislostí a pomenúva maďarský nacionalizmus a nie, ako to bolo dlhé desaťročia predtým, proletársky internacionalizmus. Vyhlásenie Slovenskej republiky rád v Prešove, za minulého režimu toľko oslavované, bolo jasné neuznanie česko-slovenskej suverenity, šlo o pokus odtrhnúť východné Slovensko, rozdeliť Slovákov - to prinášali na bodákoch jednotky maďarskej červenej armády. Ako to priamočiaro nazýva M. Hronský, bola to vojna so všetkým, čo toto slovo znamená. A v tejto vojne išlo nám nielen o južnú hranicu Slovenska, ale aj o zastavenie poľského úsilia obmedziť vplyv československého štátu v strednej Európe.
FIKCIA ČS. NÁRODA
Cenná na práci M. Hronského je faktografia, názorne ukazuje, ako sa v prvopočiatkoch posilňoval centralistický charakter ČSR, ako dochádzalo k degradácii právomocí Slovenskej národnej rady. Celý problém autonómie samotný Slovenský klub poslancov „obdivuhodne hravo zúžil iba na otázku práva používania slovenského jazyka. V zárodku sa umlčovali samotným Slovenským klubom akékoľvek náznaky samosprávnych tendencií zo Slovenska”. Česká politika mala eminentný záujem o Slovensko najmä preto, aby uplatnením fikcie umelého deväťmiliónového československého národa predostrela najmä pred zahraničím v Trianone projekt životaschopného národného štátu „Čechoslovákov”, pričom pre „tradičné martinské centrum istou náplasťou malo byť oživotvorenie Matice slovenskej, k čomu symbolicky a slávnostne prikročili 1. januára 1919”. Práve historický odstup a schopnosť v plnej šírke podať problematiku robí Hronského dielo z roku 1998 o Trianone mimoriadnym - „po prvý raz od základu stanovila hranicu medzi Slovenskom a vymedzila pojem Slovenska ako určitého historického, geografického a právneho celku v medzinárodnom dokumente. V tom spočíva jej obrovský historický význam pre Slovensko z medzinárodného hľadiska”. Zmluva „definitívne zlomila panstvo maďarských vládnych kruhov nad nemaďarskými národmi”.
DOTERAZ CHÝBAJÚCE DIELO
Dielo Trianon - vznik hraníc Slovenska a problémy jeho bezpečnosti 1918 - 1920 z Vydavateľstva Veda z roku 2011 vzniklo vďaka vedeniu Ústavu politických vied SAV - to má rozhodujúcu zásluhu na príprave a realizácii vydania. Treba to zdôrazniť - tam výnimočný slovenský vedec a autor pracoval od roku 2004. A až doteraz sa pociťovala absencia komplexnejšieho spracovania kľúčového obdobia slovenských dejín, o čo sa pokúša až táto monografia vydaná v roku 2011! Dielo má oveľa väčší rozsah - vyše 650 strán. Autorovi sa podarilo získať „množstvo dosiaľ nevyužitých zdrojov a širšej pramennej bázy, opieral sa predovšetkým o vlastný výskum rôznych archívnych fondov doma a v zahraničí”. Možno aj v roku 2012 súhlasiť s autorom, že „obdobiu Trianonu sa na Slovensku ešte stále nevenuje náležitá pozornosť. Pritom ešte aj 92 rokov po prijatí trianonskej mierovej zmluvy má maďarský revizionizmus rastúcu intenzitu. Trianon sa neberie v maďarskej politike ako uzavretý historický problém, ale ako živé politikum”. Preto je mimoriadne cenné, že práca M. Hronského je založená na výpovednej hodnote historických prameňov a pre politiku prináša potrebnú bázu podložených historických argumentov.
ZAĽUDNENÉ DEJINY
Dielo Trianon z roku 2011 je výnimočné tým, ako zaľudnilo dejiny, ako doktor Hronský využil drobnokresbu na vykreslenie atmosféry doby. Silou jeho práce je napr. plastický obraz toho, že slovenské úsilie na prelome XX. a XXI. storočia má hlboké korene. Pripomína nám, že „slovenskí politici pre nový postoj následníka trónu už na prelome XIX. a XX. storočia očakávali pre slovenský národ priaznivejšiu štátoprávnu úpravu - prestavbu monarchie na federatívnom základe”. Pre niekoľko generácií je toto slovné spojenie - federatívne štátoprávne usporiadanie - výsledkom až roku 1968. Pre laického čitateľa je možno pozoruhodná aj ďalšia „zaujímavosť” - popieranie Svätopluka a jeho kráľovstva bolo predmetom oficiálnych dokumentov, ktorými maďarská strana chcela dosiahnuť odmietnutie česko-slovenských požiadaviek v rámci trianonských rokovaní v snahe zachovať „integritu” Uhorska, teda udržať slovenské územie v maďarskom štáte. Marián Hronský samozrejme ako vedec sa veľmi kategoricky ohradzuje voči metódam politickej publicistiky. Najmä vtedy, keď sa tá pasuje za historický výklad, s tým nechce mať vedec nič spoločné. Jeho vedecké dielo ukazuje na príbehu medzinárodných rokovaní rokov 1918 - 1920 v Paríži, v Trianone, že najstaršie dejiny majú dosah na tvorbu modernej politiky. Tak sa stal prílohou maďarskej nóty predloženej mierovej konferencii v roku 1919 text Veľkomoravská ríša Svätoplukova. Popieranie Veľkej Moravy ako protiargument česko-slovenskej strane malo Maďarom slúžiť ako základ tvrdenia o „tisícročnej jednote” bývalého Uhorska a Maďarov ako „najvyspelejšej civilizácie v uzavretej kotline Karpát”.
PRIPOMÍNA RAPANTA
Dielo Trianon je vedeckým textom a vzrušujúcim čítaním zároveň tým, že rozoberá všetky strany - teda aj pomery v Maďarsku a jeho politike. Autorovi umožňuje konštatovať, že „nová vlna maďarského revizionizmu trvá dodnes, pritom realizmus skutočne nikdy nebol silnou stránkou politického a ideového sveta Maďarov”. M. Hronský na záver cituje nestora slovenských historikov Daniela Rapanta, že „Maďari nikdy nebudú bližšie revízii Trianonu, než keď sa jej úprimne a definitívne vzdajú”. D. Rapant to napísal v roku 1930 pri desiatom výročí Trianonu. Hronský, ktorý si dielom Trianon zastal vlastne po Rapantovom boku, to opakuje pri 92. výročí ako aktuálny odkaz. Pre nás je to naliehavá výzva. Je málo povedať, že dielo Trianon z roku 2011 patrí do knižníc, škôl a výučby všetkého druhu. Je to nevyhnutná výbava každého, čo len trochu vzdelaného obyvateľa Slovenska a priama nevyhnutnosť pre každého, kto sa chce považovať za vzdelanca či inteligenta. M. Hronský, s ktorým sme sa nedávno rozlúčili, by rozhodne takýto kategorizmus nepoužíval, ba odmietol. Jeho dielo však nie je len o dejinách, ale aj o tom, ako sa politicky správať a čo od politiky na Slovensku a v EÚ požadovať.
Lesk a reálna bieda stredoeurópskeho kapitalizmu
7. júla 2012 - (Martin Muránsky - Pravda)
Úvahy nad knihou Paula Lendvaia Premrhaná krajina
Čítanie Premrhanej krajiny núti uvedomiť si realitu, ktorá „po dvadsaťročnom demokratickom a liberálnom intermezze” stojí pred otázkou: Ide o koniec jedného dejstva alebo celej hry? Reč je o demokracii v podmienkach stredoeurópskeho kapitalizmu. Pre jej turbulentný vývoj v Maďarsku v rokoch 1990 - 2010 sa stala príznačnou charakteristika, ktorá pôvodne patrí do dejín klasickej gréckej drámy - „rozpor medzi geniálnymi individuálnymi výkonmi a opakovaným kolektívnym zlyhaním”. Útecha, že ide o nich, a nie o nás, zďaleka nie je na mieste. Lendvaiovi sa podarilo napísať knihu, ktorá svojím poznaním presahuje jedinečnosť maďarského príbehu. Na tento rozmer upozorňuje povestné freudovské prerieknutie sa editora vydania: kým na obálke znie titul knihy Premrhaná krajina, doslovný preklad nemeckého originálu je Moja premrhaná krajina (Mein verspieltes Land). V tomto editorskom prerieknutí sa je skryté povestné zrnko pravdy: Lendvai ako „rodený Maďar” píše o „svojej” krajine, a nielen o tom, že rozumie rodnému jazyku a rodákom, ale aj osobne pozná zrejme každého aktéra, o ktorom sa zmieňuje, vrátane všetkých premiérov „jeho” krajiny. Na druhej strane Lendvai zostáva pozorovateľom diania a udalostí, keď ako spravodajca rakúskej televízie sa odosobňuje od svojej skúsenosti a všíma si štruktúrne podmienky fungovania politiky a spoločnosti. Jeho kniha sa preto vyznačuje „pozitivistickými cnosťami - opiera sa o nečakane veľké množstvo ekonomických údajov a politických faktov, a to v ich historickej genéze. Autor tak verifikuje svoje osobne ladené príbehy o individuálnych vrcholoch a kolektívnych prepadoch maďarskej spoločnosti. Ako v klasickej dráme aj v tomto príbehu o výsledku síce spolurozhoduje náhoda, ale tá sa nemôže stať osudovým znamením, pokiaľ nezapadá do reality základných možností konania. Nuž a realita pozostáva zo špirály zvládnutých a nezvládnutých situácií, nezávisle od toho, čo si v tej chvíli aktéri o sebe a svojich ambíciách myslia. V takejto konfrontácii písania o tvrdých faktoch života nápadne chýbajú normatívne predrozhodnutia, ktoré si želajú určiť kvalitu politického výkonu vlády napríklad meraním počtu bývalých komunistov v nej.
Úspech povrazolezca
Odporúčam prečítať si kapitolu o vláde Gyulu Horna, ktorý na rozdiel od svojho predchodcu Józsefa Antalla, zástupcu „vysokovzdelanej, jazykovo vybavenej a sebavedomej elity”, bol doslova proletárom a súčasne aj úspešným politikom. Samozrejme, nie preto, že bol proletárom. O Hornovej vláde, vedenej príslušníkom zlopovestnej milície „brigády prešívaných kabátov” z roku 1956, možno konštatovať, že „sa paradoxne ukázala ako najúspešnejšia reformná vláda od prevratu”. Ešte väčším paradoxom je, že tento úspech Hornovej vlády nebol len dôsledkom náhody. Má svoju pointu, ktorá sa v prípade iných maďarských vlád už nestihla zopakovať. Rozhodujúcou vlastnosťou Hornovej vlády bola politika „povrazolezca medzi rôznymi skupinami”, založená na schopnosti spájať - odbory s veľkokapitálom, elitných liberálov s drobnými ľuďmi, východoeurópskych susedov medzi sebou, ako aj Maďarov so Západoeurópanmi. Prečo túto schopnosť prepájania a vyrovnávania rozdielov nahradila politika fundamentálnej polarizácie s jej lustračnou mentalitou vytesňovania tých „iných”, ich separovania od „našich”? Podľa Lendvaia v roku 1989 bolo „prekonanie zlomu medzi vlastenectvom a liberalizmom, medzi národným zmýšľaním a spoločenským pokrokom skutočne osudovou otázkou”. Tento problém sa ani po dvadsiatich rokoch vývoja liberálnej demokracie nezmenšil. Nie náhodou v tomto rozprávaní chýba moralistický jazyk a táto absencia upozorňuje čitateľa na iný problém: v strednej a východnej Európe nahradilo „prepojenie historických spomienok a resentimentov s metafyzickým morálnym fanatizmom kritické historické vedomie”. Toto lákadlo života vo fundamentalistickom predsudku treba dať do priameho vzťahu s „neexistujúcim otvoreným vyrovnávaním sa s vlastnými dejinami”. Nielen to „... historické klamy a lži sú dnes silnejšie ako v čase zmeny režimu”, myslí si rakúsky novinár. To je trpká veta, veď sloboda slova, rozumej otvoreného kritického myslenia, bola a je jedným z pilierov modernej demokracie.
Keď sa vytráca vôľa k pravde
Bilancia maďarských a medzinárodných ankiet je však šokujúca: najmä skupina mladých ľudí vo veku 18 až 39 rokov „vyniká” v neznalosti elementárnych faktov o výsledkoch druhej svetovej vojny, holokauste, menšinách. Preto si treba položiť otázku motivácie a dôvodov takéhoto nevyznania sa vo vlastných dejinách. Len ponovembrová vôľa k pravde nestačí, ak chýba vrstva ľudí, ktorá je aj kvalifikovaná na kompetentný historiografický výkon. Nijaký poukaz na „zásluhy v minulosti” však odborný výkon nenahradí. A získanie adekvátneho vzdelania na domácich školách sa stalo opäť iba ďalšou ukážkou jedinečných individuálnych výkonov a opakovaného kolektívneho zlyhania. Nedostatok vzdelania je vidieť a cítiť v našom verejnom svete. Najviac ho vidno, pochopiteľne, v médiách. Osvietenecká naivita? Nemyslím, v našich končinách je to skôr účelová záležitosť. Lendvaiov poukaz na historické lži a zamlčiavame vlastných dejín vypovedá totiž primárne o niečom inom - o úbytku záujmu o pochopenie reality ako takej. Prečo sa zo spoločnosti a jej politiky vytráca aj sama vôľa k pravde? Tu treba podotknúť, že jednoznačne hlavnú úlohu pri mobilizovaní a posilňovaní predsudkov v spoločnosti zohrala „politická komunikácia”, ktorá v sebe nesie tendenciu inštrumentalizovať akúkoľvek tému v záujme volebného výsledku vrátane otázky vyrovnávania sa s vlastnými dejinami. Myslím, že tendencia rozmeniť každú verejnú tému na „stranícke drobné”, to znamená hovoriť o nej straníckym jazykom implicitne použiteľným na stranícke ciele a personálnu kariéru (často len prežitie), je dnes už mainstreamovým „štýlom”, ktorým sa etabluje polarizácia a zarába sa na živobytie zo šírenia predsudkov. Viditeľnou cenou za to nie je len zle skrývané napätie medzi verejnou sebaprezentáciou aktérov a ich reálnym spôsobom života. Tou ďalšou cenou sú predovšetkým chýbajúce analýzy a kvalifikované podklady na politické rozhodnutia aj s medzigeneračným dosahom. Napríklad dôchodková reforma. Na toto poukazuje napríklad aj Brigita Schmögnerová v inej knihe z produkcie vydavateľstva Kalligram Na dohľad či v nedohľadne. Moralizácia/PR-inštrumentalizácia politických konfliktov je len jedným zo zdrojov polarizácie spoločnosti, zďaleka však nie jediným.
Polarizácia sa vyostruje
Lendvai, samozrejme, pozná aj morálnu stránku veci - pri opisoch Gyulu Horna v úlohe „pôrodnej babice pri zrode kapitalizmu” na ňom nenecháva ani jednu nitku suchú. Ani po rokoch sa nevie zbaviť údivu, ako sa môže Horn, pre ktorého bola myšlienka zmeny štátneho vlastníctva nočnou morou, vystatovať na rôznych zhromaždeniach privatizáciou štátneho majetku vo výške 1 007 miliárd forintov. Človeka Lendvaia škrie aj to, že práve Horn v osobnom rozhovore poprel existenciu spisu tajnej polície o ňom samom, ku ktorému sa Lendvai ako zahraničný novinár dostal až v roku 2005. „Osobné pocity a krivdy treba nechať bokom,” píše maďarský emigrant z roku 1956 a vzápätí túto vlastnosť pripisuje (!) ako základnú cnosť svojmu bývalému politickému nepriateľovi z roku 1956 Gyulovi Hornovi. Toto krédo malo aj cynickú príchuť - Horn ako presvedčený zástanca „drobných ľudí Kádárovej éry” bol prinútený prijať drastický balíček reformných opatrení „s ďalekosiahlymi škrtmi v životnej úrovni priemerného Maďara”. Známou odmenou za „Bokrosov balíček” bolo obnovenie dôvery zahraničného kapitálu. Pokles čistého zadĺženia z 21 mld. dolárov na 8,7 miliardy, redukcia deficitu verejných financií takmer o polovicu na 4,2 %. Nebolo to zadarmo - reálne mzdy v roku 1995 a 1996 klesli o 18 % (po poklese o 20 % v rokoch 1990 - 1994), forint devalvoval o 25 %. Dnes vieme, že bez tejto dvojkombinácie reforiem verejných financií na úkor „životnej úrovne priemerného Maďara” by nebol možný ani radikálny posun „najnadanejšieho a najspornejšieho mocenského politika” Viktora Orbána smerom doprava. S týmto posunom sa spája aj naštartovanie ostrej polarizácie maďarskej spoločnosti: veľkonacionalizmus verzus zahraničný kapitál, antisemitizmus/ rómske pogromy verzus liberalizmus, chudobná a chudobnejúca väčšina verzus skorumpované elity. Prečo o tom hovorím? Druhým zdrojom polarizácie je práve chýbajúci spoločenský vzostup a čiastočná pauperizácia pracujúcej väčšiny.
Súkromný kapitál berie len rentabilné oblasti
Keď sa János Antall stal prvým slobodne zvoleným ministerským predsedom, hneď po svojom zvolení sľuboval Maďarom, že dosiahnu priemernú životnú úroveň v Európe (rozumej: v západnej) „za desať rokov”. Nebolo to náhodné vyhlásenie, a to v dvojakom zmysle: po prvé, spúšťajúcim vnútropolitickým faktorom pádu komunistického režimu v Maďarsku („pokojného zrútenia sa kádárizmu”) bola hospodárska kríza - jeden z motívov masového porovnávania životnej úrovne s tou na Západe. Po druhé, Antallov sľub bol síce vyslovený rétorikou zodpovedajúcou predrevolučnému očakávaniu más, no reagoval už na inú situáciu: nečakane vysoké náklady transformácie na celú spoločnosť, na ktoré nebol nikto pripravený. Hrubý spoločenský produkt sa v Maďarsku „zošúveril” v rokoch 1988 - 1993 o 20 %, reálne mzdy klesli v roku 1990 o 4 % a v roku 1991 už o 8 %. Takýto sľub sa po dvadsiatich rokoch ukázal ako nenaplnené očakávanie. Dnes by to sotva už niekto vedel povedať. Zdá sa, že bez uvedomenia si „prapôvodného faktu”, že k nijakému vzostupu pre väčšinu nedošlo, sa nedá pochopiť ani ďalší vývoj politiky v Maďarsku, a dovolím si tvrdiť ani v strednej Európe. „Transformácia na začiatku 90. rokov nebola materiálne podporovaná krajinami západnej Európy,” konštatuje Michael Ehrke. „Namiesto toho ju sprevádzal masívny príliv súkromného kapitálu.” Ten, a to je dôležité, obsadzuje sui generis ziskotvorné a rentabilné oblasti. Ak sa pozriete na sféru služieb vo verejnom sektore, zistíte, že deliaca čiara ziskotvorných sektorov/riadiacich pozícií je doslova materiálne oddelená od sféry zárobkovo závislých činností a neziskových sektorov. Slávna aféra o zlatom padáku v Slovenskej pošte je však len sprievodným prejavom hlbšieho problému: kde sú tie spoločné miesta, kde sa vieme ako seberovní občania dnes stretnúť? Školy, nemocnice, univerzity, nehovoriac o právnych službách, bankovom servise, takými miestami už nie sú. Žijeme v spoločnosti, kde sú transnacionálne ostrovy blahobytu obklopené pracujúcou a nepracujúcou väčšinou a to v situácii relatívneho nedostatku. To, že v médiách vidíme pravidelne čosi iné, nemení nič na skutočnosti, že 65 % ľudí na Slovensku žije aj dnes z 500 eur mesačne. Cynická útecha z 90. rokov, starší ako 50 rokov to už nestihnú, ale ich deti sa budú mať lepšie, sa ukazuje ako ideologická ilúzia v dnešnej realite 35-percentnej nezamestnanosti, ktorá dolieha práve na mladých. Skrátka, toto už nie je o prechodnom období - úvahy o dvojrýchlostnej Európe zobrali túto realitu na vedomie.
Koniec hry?
Ako ďalej? Ilona Švihlíková vo svoje knihe Globalizace & Krize. Souvislosti a scénaŕe (Grimmus 2010) rozvíja v závere tri globálne scenáre vývoja. Kým II. a III. scenár sa zakladajú na radikálnej forme participatívnej demokratizácie „zdola”, respektíve kozmopolitizácie demokracie „zhora” (vláda OSN), I. scenárom do budúcnosti zostáva jej tragický variant: fašizácia spoločnosti. Paul Lendvai zrejme nečítal Švihlíkovej prácu: jeho Premrhaná krajina je však napísaná explicitne na základe tejto obavy - ide o koniec celej hry? To sa najskôr ukáže na osude tých najzraniteľnejších: v Maďarsku, ale aj na Slovensku sú dnes nimi extrémne vylúčené skupiny, predovšetkým Rómovia. Práve táto tretia forma polarizácie spoločnosti je bezprostredne najnebezpečnejšia. Práve tu získava bieda v stredoeurópskom kapitalizme svoj najkoncentrovanejší obsah: sociálna bieda extrémne vylúčených. V osadách sa extrémna chudoba nezískava, ale dedí už v tretej generácii - spolu s ňou vyše 90-percentná nezamestnanosť, chorľavosť a v priemere o 15 rokov nižšia dĺžka života. Sociálna bieda väčšinovej spoločnosti: aj tí, ktorí poznajú funkčné koncepty napríklad inkluzívneho školstva pre vylúčených, sa zhodnú na tom, že si vyžadujú špeciálnu prípravu učiteľov spojenú s dlhodobou perspektívou. Takýto výkon/mentálna záťaž sa nedá očakávať od učiteľa s priemerným platom 500 eur, ktorý je sám chytený do pasce chudoby a nemá šancu týmto príjmom získať vlastné bývanie ani požičať si naň v banke. Musí sa živiť ináč, ak chce mať rodinu. Sémantická chudoba: u extrémne vylúčených existuje zásadný problém, ako rozumieť ich chudobe. V kasíno-kapitalizme sa neráta s deťmi, ktoré ako my všetci dospelí sa musia túto schopnosť postarať sa o seba a svojich blízkych (Aristoteles) od niekoho a niekde naučiť. A čo je ešte horšie, ak ju náhodou získajú, nemajú ju ako a kde uplatniť. Áno, trh práce. Ľudský faktor: situáciu človeka, ktorého život nevidíte, prestávate cítiť, čiže začínate ju ignorovať. Aj keď realitu ľudí z osád nevidíme, problém rastie, nedá sa už ignorovať. Namiesto slov odporúčam výnimočný film v réžii Martina Šulíka o ľudskosti a ľuďoch v neľudských podmienkach Cigán. Napokon bieda politiky: pokušenie zneužiť súbor týchto problémov ako volebnú tému. Nezabúdajme, že pravicová radikálna a antisemitská strana Jobbik a jej povestná Maďarská garda vďačia za svoj vzostup práve „nenávistnej kampani proti Rómom”. Tu už je reč o neprispôsobivých občanoch a menejcenných génoch.
Martin Muránsky (1966)
Vyštudoval filozofiu na FF UK v Bratislave, v doktorandskom štúdiu pokračoval v Bonne a v Kolíne nad Rýnom v rámci štipendijného pobytu DAAD a Friedrich Ebert Stiftung. V minulosti pôsobil ako šéfredaktor týždenníka Slovo. Je autorom monografie Heideggers Aneignung der Kantischen Grundlegung der Metaphysik im Zusammenhang mit der Konzeption von Sein und Zeit (2002). Vo svojej odbornej práci sa venuje najmä filozofii E. Tugendhata, M. Heideggera a I. Kanta. Je dlhoročným spolupracovníkom nadácie Friedricha Eberta v Bratislave a pôsobí na Filozofickom ústave SAV.
Budapešťou sa prehnala veľká voda, ktorá otvorila zem
2. júla 2012 - (tvnoviny.sk)
Doslova diery v komunikáciách či povaľujúce sa kusy asfaltu - aj to je výsledkom nedeľňajšej veľkej vody, ktorá sa prehnala hlavným mestom Maďarska. Ak si myslíte, že sa Budapešťou prehnala búrková smršť, mýlite sa. Problém bol vo vodovodnom potrubí, ktoré prasklo. Gejzír, ktorý následne zo zeme vytryskol po sebe zanechal hotovú spúšť v centre metropoly a to predovšetkým na Námestia Svätého Gellérta a jeho okolí. Voda tam zo sebou brala doslova všetko, čo jej stálo v ceste, pričom nešetrila ani osobné autá. „Len preto som sa pozrel z okna, lebo počul strašný hukot a mal som pocit, že sa tu zrútilo nebo. To, čo som následne uvidel na uliciach mi pripomínalo malý Balaton,“ povedal pre maďarský denník Blikk očitý svedok vyčíňania vodného živlu, 26-ročný Kristián Szalkai, ktorý to celé aj odfotografoval. Majitelia zasiahnutých áut sa iba bezradne prizerali, ako im vozidlá berie voda.
Nagylak - Falošné značkové dresy a iné odevy našli v slovenskom kamióne
3. júla 2012 - (tasr)
Rádovo tisícky nepravých značkových výrobkov, stovky futbalových dresov a iné odevy v celkovej hodnote viac ako 30 miliónov forintov (139.825 eur) našli kontrolóri maďarského Daňového a colného úradu pri kontrole slovenského kamiónu v okolí Nagylaku v maďarsko-rumunskom pohraničí. Informáciu priniesla dnes maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na hovorkyňu regionálneho veliteľstva Colnej a finančnej stráže. Ěva Némediová-Vargová uviedla, že kontrolóri pri pondelkovej cestnej kontrole zastavili i slovenský kamión. Z dokumentov, ktoré im predložil vodič, vyplynulo, že prepravuje textilný tovar z Turecka na Slovensko. Pri detailnej kontrole vozidla našli 520 kusov futbalových dresov účastníkov nedávneho Eura a viac ako 7000 značkových tričiek a iných odevov, medziiným tepláky a džínsy, ale aj šály a opasky. Prvý posudok znalca hovorí, že u všetkých ide o falzifikáty originálov. Maďarské úrady náklad zhabali a začali trestné stíhanie neznámeho páchateľa pre dôvodné podozrenie z porušenia autorského práva, ale aj z falošného označenia tovaru.
Po zrážke kamióna s autami v Maďarsku ratujú ľudí, jeden mŕtvy
30. júna 2012 - (tasr)
Takmer 30 pasažierov rozbitých áut, do ktorých narazil dnes nadránom turecký kamión na maďarsko-srbskom hraničnom priechode v Röszke, umiestnila miestna samospráva do kultúrneho domu. Pri nehode zomrel muž v strednom veku, jedno dieťa a ďalší dospelý je v kritickom stave, päť ľudí je ťažko a sedem ľahko zranených. Podľa informácie maďarskej tlačovej agentúry MTI väčšina pasažierov zo zničených vozidiel, ktoré boli tiež z Turecka, sú deti vo veku do desať rokov. Starajú sa o nich psychológovia, dobrovoľníci Červeného kríža a polícia ich vypočúva prostredníctvom tlmočníkov. Turecký kamión s nebezpečným nákladom narazil do radu osobných áut čakajúcich na colné odbavenie. Obeť nehody sedela v poslednom aute stojacej kolóny. Kamión, ktorého vodič pravdepodobne zaspal, poškodil 11 áut. Viacerých zranených museli vyťahovať z vrakov hasiči. Väčšina zranených je z tureckých rodín, ktoré sa vracali z dovolenky z Rakúska, Nemecka a Belgicka. Cisterny s nebezpečnou horľavinou a s kyanidovými zlúčeninami zostali na korbe nákladného vozidla nepoškodené.
Rómov odsúdili za rasistické zločiny proti Maďarom
4. júla 2012 - (sita)
Maďarský súd poslal v utorok 12 Rómov na celkovo 34 rokov do väzenia za „rasistické zločiny proti Maďarom v roku 2009”. Sudcovia v Miškovci uviedli, že obušok, ktorý Rómovia v deň incidentu niesli so sebou, mal nápis „Smrť Maďarom”. Išlo preto podľa nich o zločin z rasovej nenávisti, evidentne odplatu za zabitie rómskeho otca a jeho päťročného syna. Rómovia dostali tresty od jedného do piatich rokov, voči ktorým sa chcú odvolať. Rómovia dostali tresty za napadnutie auta tri týždne po útoku v dedine Tatárszentgyörgy, kde zomrel rómsky otec so synom. Žalobcovia, ktorí boli v aute, utrpeli ľahké zranenia a na majetku vznikla škoda vo výške 400 eur. Štyria Maďari čelia trestu doživotia za vraždy šiestich Rómov vrátane otca so synom v rámci série rasistických útokov medzi júlom 2008 a augustom 2009, ktoré šokovali krajinu. Verdikt sa očakáva koncom roka 2012. V 10-miliónovom Maďarsku žije asi milión Rómov.
Maďarská prokuratúra napadla tresty pre vrahov hádzanára
3. júla 2012 - (tasr)
Maďarská generálna prokuratúra napadla v týchto dňoch na najvyššom súde krajiny aprílové rozhodnutie odvolacieho súdu v Győri. Ten výrazne zmiernil prvostupňové rozsudky v prípade troch páchateľov vraždy rumunského hádzanára Mariana Cozmu z 8. februára 2009. V zdôvodnení upozornila, že došlo k závažnému zanedbaniu zdôvodňovacej povinnosti. Pôvodne dostali doživotie V komuniké, ktoré poskytla tlačovej agentúre MTI, generálna prokuratúra pripomína na vážne protirečenia v rozsudku odvolacieho súdu, ktoré znemožňujú zistiť, o čo sa vlastne tento verdikt opiera. Prokuratúra preto žiada o zrušenie platnosti rozsudku, ktoré by umožnilo prehodnotenie záverov druhostupňového súdu v obnovenom konaní, ale aj o pokračujúcu väzbu pre trojicu odsúdených. Prvostupňový Župný súd vo Veszpréme odsúdil 23. júna 2011 Sándora Raffaela zo Sárbogárdu a Győzőa Németha z Budapešti na doživotné väzenie. Odvolací súd zmiernil tento rozsudok 27. apríla 2012 na 18 rokov v prípade oboch obvinených. Iván Sztojka, ktorý si mal v zmysle pôvodného rozsudku odsedieť 20 rokov za mrežami, by do chládku putoval podľa odvolacieho súdu na osem rokov. Vrah sa priznal Rumunský hádzanársky internacionál prišiel o život po bitke v jednom zo zábavných podnikov v maďarskom Veszpréme. Marian Cozma (26) podľahol ťažkým zraneniam po prevoze do nemocnice. Hádzanári majstrovského tímu maďarskej ligy oslavovali krátko pred konfliktom narodenie syna opory maďarskej reprezentácie Gergő Iváncsika. Traja z nich sa zamiešali do roztržky, ktorá vyústila do tragických udalostí. Ďalších dvoch legionárov veszprémskeho tímu, Chorváta Ivana Pešiča a Srba Žarka Šešuma, previezli s vážnymi zraneniami do nemocnice. Raffael sa v súdnej sieni k vražde priznal. „Veľmi ľutujem, čo sa stalo, nikoho som nechcel zabiť. Ja jediný som zodpovedný za smrť Mariana Cozmu,” citovala vtedy Raffaela maďarská tlačová agentúra MTI.
Horúčavy spôsobujú poľnohospodárom v Maďarsku vážne škody
9. júla 2012 - (tasr)
Mimoriadne horúčavy v posledných týždňoch spôsobujú poľnohospodárom v Maďarsku obrovské škody. Agrárny sektor teda v tomto roku určite nebude ťahúňom hrubého domáceho produktu (HDP), konštatoval dnes maďarský hospodársky denník Világgazdaság. V prípade obilnín môže byť úroda pri trvalých denných teplotách nad 32 stupňov Celzia nižšia o 20 až 30 %, povedal predseda Celoštátneho združenia pestovateľov obilnín József Vancsura. Ceny obilnín vzrastú oproti vlaňajšku o 10 až 15 %, dodal predseda. Podľa denníka škody poľnohospodárov dosiahnu pre horúčavy rádovo stovky miliárd forintov.
Na severovýchode Maďarska padali krúpy veľkosti marhúľ
9. júla 2012 - (tasr)
Búrka s prietržou mračien, krúpami veľkosti marhúľ a víchricou dnes popoludní zasiahla najmä sever a severovýchod Maďarska. Podľa regionálneho spravodajského servera Bors dážď, vietor a blesky spôsobili mnoho materiálnych škôd, hasičov volali na pomoc v Novohradskej, Hevešskej a Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe. V obci Domoszló blesk zasiahol skriňu elektrického rozvodu kancelárskej budovy, v ktorej vypukol požiar. Požiarnici na iných miestach odstraňovali vyvrátené stromy, odčerpávali vodu zo zaplavených bytov a ťahali vozidlá, ktoré odniesla valiaca sa voda po mohutnom daždi. V Salgótarjáne najskôr padali krúpy, potom prišla prietrž mračien. V Ózde v krátkom čase klesla teplota z 34 stupňov Celzia na 19 stupňov a v Gyöngyösi vietor vyvrátil päťmetrový strom, ktorý padol na budovu.