Zo slovenskej tlače - Jún (IV.) 2012 - Monitor
„Odsúdení k úspechu” - Dejiny podľa straníckeho kľúča - L. Kövér je pre Izraelčanov nežiaducou osobou - O klesajúcom počte Maďarov na Slovensku - Ako sa maďarskí umelci ospravedlnili za rok ’68 - Väznice v Maďarsku sú preplnené - Mladí Maďari utekajú do sveta - Rastie kult vodcu M. Horthyho - Nesloboda slobodnej spoločnosti
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&;width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#
Quo vadis, Maďar-ország?
26. júna 2012 - (Pavol Žibrita - pavolzibrita.blog.sme.sk)
Smer, ktorým sa Maďarsko uberá, bytostne zaujíma každého, kto tu žije, a tak je súčasné dianie v krajine, ako aj jej minulosť a budúcnosť, pravidelnou témou našich posedení. Pri debatách tvoríme zväčša zmiešanú, slovensko-maďarskú spoločnosť (komisiu), ktorá „pracuje” v zložení: muzeológ, historik-archivár, profesor dejepisu, slovenský učiteľ na dôchodku a ja. Aj keď si k nám občas prisadne nejaký maďarský známy, prevaha býva na našej, slovenskej strane. Naše „politizovanie” býva preto z pochopiteľných dôvodov občas búrlivé, spravidla však máva vždy rovnaký priebeh aj koniec. Nech náš „vedecký” tím vytiahne akékoľvek argumenty, podložené historickými faktami, berúc do úvahy dobové súvislosti a spoločensko-politickú klímu, ktorá dominovala pri vzniku a následkoch danej udalosti, naši maďarskí oponenti nie sú ochotní prijať ani jeden z nich, a stále si melú to isté. A tak im zbytočne po stý raz vysvetľujeme, že základy Trianonu si položili sami ešte v časoch Košúta a spol. a od tých čias ich už iba upevňovali. Netolerantná národnostná politika, nezreformovateľný politický systém, odmietnutie všeobecného volebného práva, to sú len tie najväčšie míľniky, ktoré spolu s porážkou v I. svetovej vojne doviedli Maďarov až k Trianonu. „Veď predsa nemôžme dovoliť, aby nejaký „paraszt”, „Tót”, „Oláh”, Srb, Chorvát, Rusín, či nebodaj Cigán, mohol voliť nás - grófov! To nie my, to tie mocnosti sú všetkému na vine!” A tak stále pekne dokola, to isté po sto rokoch, a o sto rokov tiež... Ale poďme späť do prítomnosti! Jar sme v Maďarsku prežili bez štátneho bankrotu, čo vládu natoľko povzbudilo, že jej predseda sa už verejne posmieva Únii a nabáda aj ostatných k predvádzaniu „pávích tancov”, kým predstavitelia maďarského parlamentu zatiaľ pobehovali po Sedmohradsku s popolom fašistu-spisovateľa v taške, ktorého chceli uložiť v jeho rodnej maďarskej zemi v Rumunsku. Aby im nikto nemohol nič vyčítať, popol virtuálne rozdelili, a tak sa mohol oddeliť popol fašistu od popola spisovateľa a predseda maďarského parlamentu, tentoraz ako súkromná osoba, svojím vyhlásením opäť nádherne zaperlil, keď si dovolil povedať, že: „...maďarský národ je odsúdený (odsúdený!) na víťazstvo, lebo má syna, z ktorého majú strach (Rumuni), aj keď je už spopolnený.” Ak to budú také víťazstvá ako doteraz, tak tých Maďarov začnem ozaj úprimne ľutovať! Medzitým sa vláda stihla pokloniť pri hrobe bývalého stalinistu, neskôr demokrata a dnes „martýra maďarského ľudu”, ktorý bol po väčšinu svojho života presvedčeným komunistom, aby následne so stoickým pokojom a s plným zadosťučinením sledovala skutočnú obnovu hortyovského kultu, ktorého hlavný aktér sa naisto čoskoro objaví v tom „správnom svetle” aj v nových učebniciach dejepisu. A tak sa ani nečudujem, že Orbánovi naďalej ostáva na tvári ten jeho povestný povýšenecký, doslova ironický a pohŕdavý úsmev, ktorý tak dráždi opozičných poslancov a politických protivníkov doma i v zahraničí. Pri hodnotení prvej polovice Orbánovho mandátu sa poslanci oboch strán nevyhli nevyberaným slovám a vzájomnému obviňovaniu z klamstva, neschopnosti, ba dokonca z vlastizrady, a tak nebolo horúco len vonku, ale aj v maďarskom parlamente. Ktovie ako bude vyzerať krajina na konci jeho mandátu o dva roky, keď neustále mení smer, a pritom sa tvári, že ho nemení. LEN OrbáN a Jack Sparrow vie, kam tá Čierna perla z Panónskeho mora smeruje... Takže: Kam kráčaš, Maďarsko? Ideš po dobrej alebo zlej ceste? S prúdom či proti prúdu? Späť alebo dopredu? Na západ alebo na východ? K demokracii alebo k diktatúre? Do reality či do sveta rozprávok? K prosperite alebo k úpadku? Do Únie alebo von z Únie? Do izolácie alebo z izolácie? Kam kráča Maďarsko - to zatiaľ len tušíme. Žiaľ, je to zlá predtucha. Už len preto, že Maďari sú svojou vládnou garnitúrou opäť, ako v minulosti už veľakrát, „odsúdení k úspechu”. K úspechu, ktorý im určite nikto závidieť nebude.
Je tu prvý súhrn výsledkov sčítania
Slovenčina je materinským jazykom pre 78,6 % obyvateľov Slovenska
26. júna 2012 - (Šport)
Slovenčina je materinským jazykom pre 78,6 % obyvateľov Slovenska. Po maďarsky, ako svojou materčinou rozpráva 9,4 % ľudí žijúcich na Slovensku a pre 2,3% ľudí je materinským jazykom rómčina. Uvádza sa to v prvej publikácii zostavenej z výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, ktorú vydal štatistický úrad SR. K rozhodujúcemu okamihu sčítania, teda k 21. máju 2011, mala Slovenská republika 5 397 036 trvalo bývajúcich obyvateľov. Od posledného sčítania v roku 2001 sa zvýšil podiel rozvedených obyvateľov zo 4,3 % na 7,6 %. Najviac rozvedených pribudlo v Košickom kraji. „Najstarším” zo všetkých krajov je Nitriansky kraj, v poproduktívnom veku (65 rokov a viac) má 13,9 % obyvateľov. Najmladší je Prešovský kraj s 18,4 % ľudí v predproduktívnom veku (do 14 rokov). Zaujímavým údajom je tiež pomer pohlaví. Na Slovensku pripadá na tisíc mužov 1054 žien. Najmenej žien na tisíc mužov žilo v Prešovskom kraji (1028), najviac v Bratislavskom kraji (1111). Najvyššia účasť na náboženskom živote alebo vzťahu k rímskokatolíckej cirkvi je v Nitrianskom kraji (70,5 %). Evanjelická cirkev augsburského vyznania má najsilnejšie postavenie v Banskobystrickom kraji (10,6 %) a gréckokatolícka cirkev v Prešovskom kraji (14,1 %). Najviac obyvateľov bez vyznania žije v Bratislavskom kraji (26,8 %). V sčítaní sa zisťovala aj gramotnosť obyvateľov s technológiami. Prácu s internetom podľa výsledkov ovláda 53,8% ľudí. Zvládnutie práce s textom uviedlo 49,9% obyvateľov. S elektronickou poštou vie pracovať 46,9%. Najmenej ovládanou činnosťou súvisiacou s počítačovými znalosťami bola práca s tabuľkami, ktorú zvláda 38,8% obyvateľov. Publikácia Obyvateľstvo v Slovenskej republike a krajoch SR, vybrané výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 je verejne dostupná na webových stránkach Štatistického úradu SR www.statistics.sk a www.scitanie2011.sk.
Mediálna rada vzala rádiu licenciu
Rádio Neo FM, ktoré má vraj blízko k opozícii, prišlo o licenciu.
26. júna 2012 - (Adriana Zsigová - Sme)
Maďarsku zaniká za nejasných okolností ďalšie rádio. Mediálna rada minulý týždeň zrušila licenciu populárnemu súkromnému rádiu Neo FM, ktoré bolo v posledných mesiacoch tretím najpočúvanejším. Odôvodnila to tým, že nesplatilo včas finančné záväzky. Týždenník HVG však upozornil, že za tým môže byť túžba konkurenčného rádia Class FM, prepojeného na vládnu stranu Fidesz, ovládnuť reklamný priestor. Denníku SME to potvrdil nezávislý zdroj z novinárskeho prostredia. Štát si v rádiu Neo FM reklamné kampane neobjednával už dlhšie, všetky šli na Class FM. Rádio vysiela i bez licencie. Jeho prevádzkovateľ FM1 sa bráni, že zrušenie zmluvy je protizákonné. Mediálnej rade Národného úradu pre médiá a šírenie správ (NMHH) ponúkli zmenku vo výške väčšiny dlhu, tá však uviedla, že by mohla prijať len hotovosť. Neo FM vzniklo spolu s Class FM v rovnakom čase v roku 2009 za podivných okolností. Nahradili rádiá Šláger a Danubius, ktorým sa končila licencia, a vtedajšia Rada pre rádio a televíziu (ORTT) im ju nepredlžila. Šéf rady vtedy odstúpil pre politické tlaky, poslucháči spisovali petície. Class FM vlastní Zsolt Nyerges blízky firmám z okolia Fideszu. Neo FM malo vraj blízko k opozičným socialistom. Ak Neo skončí, môže Class ostať bez vážnejšej konkurencie. Zákon neurčuje, koľko frekvencií má byť rozdelených. Mediálnu radu Národného úradu pre médiá a šírenie správ zriadili cez nový mediálny zákon v roku 2010. Európska komisia a OBSE kritizovali, že v nej majú zastúpenie len ľudia Fideszu.
Na jubilejnom Szigete to roztočia aj Sum 41 a Snoop Dogg
25. júna 2012 - (sita / szigetfestival.sk)
Na zoznam účinkujúcich jubilejného 20. ročníka maďarského festivalu Sziget pribudli ďalší interpreti. Na podujatí, ktoré sa bude konať 6. až 13. augusta v Budapešti, vystúpi americký rapper Snoop Dogg, kanadská pop-punková skupina Sum 41, britská elektronická formácia Leftfield, francúzsky producent SebastiAn a vplyvný anglický dídžej Lange. Na festivale sa tento rok predstaví aj newyorská elektronická hudobníčka Betsie Larkin a egyptské tranceové duo Ali & Fila. Už skôr organizátori oznámili, že na jedno z najväčších európskych hudobných podujatí zavítajú Anna Calvi, Beatsteaks, dEUS, Dirtyphonics, Glasvegas, Hurts, Ministry, Placebo, Saint Etienne, Steve Aoki, Anti Flag, Caro Emerald, Crystal Fighters, Crookers, Emir Kusturica & The No Smoking Orchestra, Flying Lotus, Friendly Fires, Korn, Modeselektor, The Stone Roses, The Vaccines, The xx, Wild Beasts, Fink, Flux Pavilion, Molotov, Noah & The Whale, The Pogues, The Horrors, Two Door Cinema Club, Amon Amarth, Fanfare Ciocarlia, Goran Bregovic Wedding And Funeral Band, Lamb, LMFAO, Magnetic Man, Mando Diao, Paolo Nutini, The Killers, The Subways, The Ting Tings, The Roots alebo Maximo Park. Sziget festival vlani v súčte siedmich dní navštívilo 380-tisíc ľudí z desiatok krajín sveta. Týždňová permanentka s kempingom na 20. ročník festivalu stojí v predpredaji 225 eur. Päťdňová permanentka bez kempingu sa dá kúpiť za 195 eur. Jednodňovú vstupenku si záujemcovia môžu zakúpiť už za 45 eur. Predpredaj na Slovensku zabezpečuje napríklad stránka www.tixy.sk. Pre návštevníkov Szigetu zo Slovenska je výhodou, že Budapešť je pomerne prístupná a to autom, vlakom i autobusom. Cesta z Bratislavy až k areálu Szigetu trvá autom dve hodiny, z Košíc sa dá do maďarskej metropoly dostať pohodlne za tri hodiny.
Rakúšania chcú na Slovensku stavať ostrovy pre boháčov
25. júna 2012 - (24hod.sk)
Rakúska firma podnikateľa maďarského pôvodu Gábora Orsósa začala ponúkať umelé plávajúce ostrovy, pričom ich chce vyrábať na Slovensku. Plávajúce „Orsósové ostrovy” sú určené pre veľmi bohatú klientelu, pričom katalógová cena ostrova je 5,2 mil. eur. Pre agentúru AFP to v pondelok povedal podnikateľ Orsós. „Umelý ostrov s rozmermi 20 krát 37 metrov nemá motor, ale môže kotviť kdekoľvek, kde si jeho majitelia vyberú a potom môže byť odtiahnutý na iné miesto, aj na druhý koniec sveta, ak si to tak budú želať”, povedal Orsós. „Záujem je veľký, a to z celého sveta, z Austrálie, Číny, USA. Máme už prvé predbežné objednávky a niekoľko potenciálnych kupcov príde na budúci týždeň z Austrálie,” uviedol podnikateľ. Ostrov neohrozuje životné prostredie a energeticky je úplne sebestačný, pretože má solárne panely a veterné generátory. Ubytovať sa na ňom môže 12 ľudí a posádka a poskytuje tisíc štvorcových metrov obytného priestoru. Jediným problémom je to, že nijaký takýto ostrov ešte nevyrobili a po spustení výroby ostrov bude najprv na suchozemskom Slovensku. Orsós však očakáva, že prvý ostrov sa vyrobí za 1,5 až 2 roky. Ostrovy sa majú po Dunaji dopraviť do Čierneho mora a potom kamkoľvek, kde si to budú želať zákazníci.
Dejiny podľa straníckeho kľúča
25. júna 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Budovanie kultu spisovateľov vyznávajúcich totalitné názory a falšovanie histórie sú blízke vládnym stranám v Maďarsku aj na Slovensku. Zrušenie pozvania pre predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra do Izraela je ďalšia nepríjemná facka pre Orbánov režim. Nesúhlasiť s Izraelom je však dnes najmä v ľavicových a krajne pravicových kruhoch vo svete populárne, takže to nie je až taká bolestná facka (nedostane sa jej toľko publicity), ako bolo vrátenie vysokého maďarského štátneho vyznamenania laureátom Nobelovej ceny Elim Wieselom. Nehrozí ani takými praktickými dôsledkami, ako minulotýždenný list päťdesiatich amerických kongresmanov premiérovi Orbánovi, aby sa jeho vláda postavila proti antisemitizmu a homofóbii v Maďarsku. Fascinujúce je, ako na to Orbán a spol. kašlú, alebo si vôbec neuvedomujú, s čím sa zahrávajú. Kövér má možno pravdu, keď v odpovedi Wieselovi píše, že spisovateľ József Nyirő nebol vojnovým zločincom (spojenci ho tak aspoň po vojne neoznačili). Keď však dodáva, že Nyirő nebol ani fašistom a antisemitom, jednoducho klame. Seriózni odborníci priniesli aj v posledných týždňoch dosť dôkazov o opaku, popierať to je popieraním nosa medzi očami. Je neuveriteľné, ak si skúsený vedúci politik môže myslieť, že mu na takéto primitívne zavádzanie svet skočí. A uverí mu dokonca aj to, že keď maďarský parlament spoluorganizuje Nyirőov pompézny pohreb v susednom štáte, keď poslanci vládneho Fideszu odhaľujú sochy Horthyho a budapeštianska radnica ovládaná Fideszom sa zasadzuje za postavenie sochy azda najvýznamnejšiemu ideológovi maďarského antisemitizmu biskupovi Ottokárovi Prohászkovi, tak za tým nie je nijaká politika. Naopak, umelé budovanie kultu Nyirőa, Horthyho, Prohászku a ďalších podporované z najvyšších miest (inak to v Orbánovom štáte ani nejde), je výsostne politickou, mocenskou záležitosťou. Je to vedomá, vytrvalá vládna snaha falšovať históriu a jej sfalšovaný obraz zneužívať na politické ciele. Iná vec je, že pre niečo také netreba ísť až k susedom. V zatiaľ jemnejšej a menej dôslednej forme to poznáme i na Slovensku. Aj tu sa Smer za prvej Ficovej vlády snažil pre vlastné politické ciele budovať kult spisovateľa podporujúceho totalitnú ideológiu a režim. Napríklad keď „predseda parlamentu Pavol Paška legitimizoval (Vladimíra) Mináča prostredníctvom jeho citátu, ktorý umiestnil na pamätnej tabuli na priečelí budovy bývalej SNR“, ako v krajne pravicovom mesačníku Extra plus vysvetlil ideológ Smeru Boris Zala. Aj tu môžeme očakávať falšovanie histórie pre politické ciele, ako predviedol kandidát Smeru do správnej rady ÚPN Ján Hrubý, ktorý vo svojom blogu o špeciálnej prokuratúre tvrdí, že ju „vytvorili už v 90. rokoch podľa vzoru NSDAP“, nemeckej nacistickej strany. Nejde o to, že tým poškodzuje demokratické súdnictvo, takéto prirovnanie najmä bagatelizuje pomery v tom nacistickom a jeho zločiny. Čo na tom, že sa Hrubý takýmto tvrdením pre podobnú funkciu odborne aj morálne diskvalifikuje. V očiach Smeru je naopak práve schopnosť vyložiť históriu vždy podľa straníckych potrieb tým, čo z neho robí muža, ktorého v ÚPN potrebuje mať.
Maďarská otázka
25. júna 2012 - (János Fiala-Butora - Týždeň)
Kroky Ficovej vlády naznačujú, že bude menej konfrontačná voči maďarskej menšine. Ale problémy Maďarov u nás sa tým nevyriešili. Na Slovensku ubudlo počas posledných dvadsať rokov 109-tisíc občanov maďarskej národnosti. Je to oveľa viac, než by sa dalo vysvetliť prirodzeným úbytkom a migráciou - väčšina ide na vrub asimilácie, ktorá ohrozuje dlhodobé prežitie komunity, a sťažuje využívanie národnostných práv. Asimilácia má viacero príčin. Možnosť používať svoj jazyk vo verejnom živote patrí k tým najdôležitejším. Stačí sa pozrieť na nápisy obchodov alebo reklamy po južnom Slovensku. V Komárne, kde žije 65 percent obyvateľov maďarskej národnosti, je 80 percent z nápisov iba v slovenčine, zvyšok je dvojjazyčný. Mimo Žitného ostrova je pomer ešte horší. Pošta s dvojjazyčným nápisom je na Slovensku jedna a banku, železničnú stanicu alebo poisťovňu by sme hľadali márne. Práve na tieto problémy začali od minulého leta poukazovať skupiny občianskych aktivistov z južného Slovenska. Niektorí lepia na jednojazyčné výklady nálepky, vyžadujúce dvojjazyčnosť alebo pripravujú návrhy zákonov. Slovenskej verejnosti sú tieto aktivity takmer neznáme. Najznámejšia zo skupín, hnutie za Dvojjazyčné južné Slovensko, má pritom niekoľko tisícov verejných podporovateľov len na Facebooku. Môžeme si o aktivistoch myslieť čokoľvek, ale je pravda, že poukazujú na skutočný problém, ktorý do veľkej miery spôsobuje štát prostredníctvom jazykových zákonov. Klišé, podľa ktorého národnostné problémy sú len výmyslom politikov, v tomto prípade neplatí. Neurážať Maďarov na Slotov spôsob je určite krok dobrým smerom. Ale ak je cieľom skutočný národnostný zmier, nedá sa dosiahnuť ignorovaním problémov. Treba začať liečiť rany, ktoré dodnes spôsobuje Mečiarovo dedičstvo, zákon o štátnom jazyku. Nemusí to byt ťažké. Aktivisti nemajú nacionalistické ciele, nežiadajú obmedziť používanie slovenčiny, ide im len o dvojjazyčnosť na zmiešaných územiach. Ak si niekto myslel, že na južnom Slovensku je s používaním maďarčiny všetko v poriadku, a naopak, slovenčina potrebuje silnejšiu ochranu, tým lepšie. Veď nemusí aktivistom dať nič viac, než to, o čom si myslel, že už dávno majú. Výzvou pre dnešné Slovensko nie je zahraničná hrozba, ale odcudzenie sa maďarskej menšiny od štátu, ktoré sa začalo v mečiarovskom období. Je oveľa prospešnejšie hľadať jeho príčiny a ich riešenia, než sa tváriť, že už neexistuje.
List Lászlóovi Kövérovi
25. júna 2012 - (Elie Wiesel - Týždeň)
Nositeľ Nobelovej ceny za mier a významný ľudskoprávny americko-židovský aktivista Elie Wiesel vrátil maďarské štátne ocenenie. Jeho list uverejňujeme v plnom znení. - Autor je židovský esejista, dramatik a ľudskoprávny aktivista. Narodil sa v Rumunsku, počas druhej svetovej vojny prežil dva koncentračné tábory. Dnes žije v USA, prednáša na univerzite v Bostone a vedie Nadáciu Elieho Wiesela pre humanitu, ktorá sa venuje najmä témam holokaustu. Spolu s Václavom Havlom založil Fórum 2000. Uverejnený list je reakciou na účasť maďarských vládnych politikov na obnovenom pohrebe Józsefa Nyirőa v Rumunsku.
Vaša excelencia, vážený pán predseda maďarského parlamentu László Kövér, s hlbokým zdesením a pobúrením som sa dozvedel o vašej účasti, účasti štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí pre kultúru, pána Gézu Szöcsa a predsedu krajne pravicovej strany Jobbik pána Gábora Vonu na slávnostnej ceremónii v Rumunsku, ktorá sa konala s cieľom uctiť si pamiatku Józsefa Nyirőa, národného socialistu, poslanca a člena šípových krížov. Považujem za neskutočne nehorázne, že predseda maďarského parlamentného zhromaždenia sa zúčastní na ceremónii, ktorá oslavuje ideológa maďarského fašizmu Horthyho a Szálasiho režimov. Táto obavy naháňajúca a znervózňujúca správa prišla po správach o znovuoživení a premenúvaní verejných priestorov po vojnovom vodcovi Miklósovi Horthym a rehabilitovaní Alberta Wassa a ďalších postáv, ktoré závažným spôsobom kolaborovali s maďarským fašistickým režimom. Bol som tiež informovaný, že do maďarského vyučovacieho procesu sú systematicky zaraďované diela extrémne pravicových intelektuálov. Na zasadnutí maďarského parlamentu, ktoré sa uskutočnilo deviateho decembra 2009, som vašich kolegov naliehavo žiadal, aby „urobili ešte viac pre verejné odsúdenie a kritiku antisemitských elementov a rasistických prejavov vo vašom politickom prostredí a v určitých publikáciách (...). Verím totiž, že tieto prejavy znamenajú pre váš národ hanbu...” Odvtedy je stále a čoraz viac jasnejšie, že maďarské vládne orgány podporujú prikrášľovanie tragických a kriminálnych epizód maďarskej minulosti, osobitne počas obdobia maďarského vojnového štátu a jeho zapojenia sa do deportácií a vraždenia stoviek tisícov maďarských obyvateľov židovského pôvodu. Neželám si, aby bolo moje meno spájané s takýmito aktivitami. Z tohto dôvodu som nútený vzdať sa a vrátiť vám Rád veľkého kríža za zásluhy, ktorý mi bol zapožičaný maďarským prezidentom 24. júna 2004. S úctou, Elie Wiesel
Izrael odvolal pozvanie predsedu maďarského parlamentu Kövéra
25. júna 2012 - (tasr)
Izraelský Kneset odvolal pozvanie predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra na júlové oslavy 100. výročia narodenia Raoula Wallenberga kvôli Kövérovej účasti na spomienkovom podujatí sedmohradského spisovateľa Józsefa Nyirőa, ktorý otvorene sympatizoval s nacistickým Nemeckom a s Hitlerom. Informoval o tom izraelský denník Jerusalem Post. Predseda izraelského parlamentu Reuven Rivlin v liste zaslanom Kövérovi v sobotu napísal, že jeho účasť na konferencii pri príležitosti osláv výročia narodenia Wallenberga je nežiaduca. Rivlin vyjadril pobúrenie zo správy, že šéf maďarského zákonodarného zboru sa 27. mája v rumunskom meste Odorheiu Secuiesc (Székelyudvarhely) zúčastnil spomienkového podujatia za Nyirőa, ktorý bol počas druhej svetovej vojny v maďarskom parlamente poslancom za fašistickú stranu Šípových krížov. „Rozhodli ste sa zúčastniť tejto udalosti a otvorene ste deklarovali solidaritu s osobou, ktorého strana - v rámci maďarskej vlády - spolupracovala s nemeckými nacistickými vrahmi v ich programe vyvražďovania židovského národa,” napísal Rivlin. Podľa jeho slov nie je možné, aby ktokoľvek, kto sa takéhoto podujatia zúčastní, prišiel aj na spomienku na Raoula Wallenberga, ktorý zachraňoval židov a je symbolom boja proti nacistickému Nemecku a jeho kolaborantom. Šéf Kövérovho kabinetu László Veress pre maďarskú tlačovú agentúru MTI v nedeľu uviedol, že list predsedu Knesetu ešte nedostali. Veress povedal, že je divné, že predseda izraelského kabinetu odkazoval svojmu maďarskému partnerovi prostredníctvom médií. Dodal, že list je neaktuálny, pretože pred niekoľkými dňami Kövér zvyčajnou diplomatickou cestou oznámil, že z organizačných dôvodov pocestuje do Izraela prezident János Áder. V reakcii na Kövérov postoj k Nyirőovi sa americký politický aktivista, spisovateľ a humanista, laureát Nobelovej ceny za mier z roku 1986 Elie Wiesel zriekol vysokého maďarského štátneho vyznamenania. Rodák z Rumunska židovského pôvodu, ktorému v roku 2004 udelil vtedajší maďarský prezident Veľký kríž Radu Maďarskej republiky za zásluhy, to oznámil 7. júna písomne predsedovi maďarského parlamentu Lászlóovi Kövérovi.
Izrael dal stop Orbánovmu mužovi
Šéf maďarského parlamentu László Kövér je pre Izraelčanov nežiaducou osobou.
25. júna 2012 - (Nina Haceková - Hospodárske noviny)
Medzi Maďarskom a Izraelom sa rozpútala diplomatická roztržka. Postaral sa o ňu šéf maďarského parlamentu László Kövér, ktorý verejne podporuje rehabilitáciu spisovateľa fašistického režimu Józsefa Nyirőa. Izrael teraz zrušil jeho návštevu a jasne mu odkázal, že si ho neželá na svojom území. Nyirő otvorene sympatizoval s nacistickým Nemeckom a samotným Adolfom Hitlerom. Kövér 27. mája predniesol v Rumunsku príhovor na počesť spisovateľa. „Rozhodli ste sa zúčastniť na tejto udalosti a otvorene ste preukázali solidaritu s osobou, ktorej strana spolupracovala s nemeckými nacistickými vrahmi v ich programe vyvražďovania židovského národa,“ napísal v liste Kövérovi šéf izraelského parlamentu Reuven Rivlin. Na odpoveď rozhnevaného Kövéra nemusel Rivlin dlho čakať. Politik vládneho Fideszu cez maďarské agentúry odkázal, že list zatiaľ nedostal a že sa mu zdá nevhodné oznamovať to prostredníctvom médií. Napätie medzi Maďarskom a Izraelom pritom vyvolala Kövérova plánovaná návšteva, počas ktorej sa mal zúčastniť na júlových oslavách 100. výročia narodenia švédskeho diplomata Raoula Wallenberga. Ten zachraňoval Židov, a dodnes je symbolom boja proti nacistickému Nemecku a jeho kolaborantom. Izraelskí politici pozvanie šéfa maďarského parlamentu zrušili po tom, čo sa dozvedeli o jeho májovej účasti na spomienkovom podujatí za Nyirőa. Sedmohradský spisovateľ bol počas druhej svetovej vojny v maďarskom parlamente poslancom za fašistickú stranu Šípových krížov. Reuven Rivlin vyhlásil, že je neprípustné, aby ktokoľvek, kto sa na takomto podujatí zúčastní, prišiel aj na spomienku na Wallenberga. Maďarsko sa preto rozhodlo Izrael príliš neprovokovať a namiesto Kövera príde na oslavy prezident János Áder. Stop pre Kövéra je podľa expertov mimoriadna diplomatická záležitosť.
Splnomocnenec vlády SR vo veci dvojjazyčnosti v železničnej doprave
22. júna 2012 - (tasr)
Dňa 22. júna 2012 splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny navštívil železničnú zastávku Okoličná na Ostrove, ktorá bola v posledných dňoch občianskymi aktivistami zrekonštruovaná a boli v jej okolí umiestnené rôzne dvojjazyčné informačné nápisy, medzi nimi aj označenie obce v maďarskom jazyku. Vychádzajúc zo skutočností zistených pri návšteve železničnej zastávky a podľa rozhovoru so starostkou obce a miestnymi obyvateľmi vydáva splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny nasledovné vyhlásenie: - Železničná zastávka Okoličná na Ostrove sa nachádza na národnostne zmiešanom území Slovenska, čo odzrkadľuje aj jej súčasná podoba. Nadobudol som pocit, že táto obnovená zastávka spĺňa požiadavky ako z estetického hľadiska, tak aj z hľadiska menšinových práv tu žijúcich obyvateľov a spríjemňuje ich každodenný život. Toto zistenie potvrdila aj starostka obce, ktorá už v minulosti písomne žiadala Železnice Slovenskej republiky o zriadenie čakárne, poukazujúc na neznesiteľný stav vtedajšej zastávky. Na túto žiadosť však nedostala žiadnu odpoveď. Dotazovaní miestni obyvatelia uvítali obnovenie železničnej zastávky, ako aj umiestnenie dvojjazyčných nápisov a tabúľ v jej okolí. S nepochopením však vnímali, že označenie obce v maďarskom jazyku bolo dva dni po jeho umiestnení odstránené. Vychádzajúc z uvedených a reagujúc aj na otvorený list hnutia Dvojjazyčné Južné Slovensko som toho názoru, že riešenie otázky dvojjazyčnosti v železničnej doprave si vyžaduje zodpovedný a citlivý prístup zo strany príslušných subjektov. Odstránenie právnych a administratívnych bariér je mimoriadne dôležité v záujme plnej realizácie v súčasnosti garantovaných jazykových práv príslušníkov národnostných menšín. Môj úrad už inicioval rokovania s dotknutými subjektmi, je pripravený vypracovať návrh noviel príslušných právnych predpisov a vyvinúť všetok úsilie na ich prijatie.
J. Berényi: Rubovszkého som informoval o klesajúcom počte Maďarov na Slovensku
22. júna 2012 - (tasr)
Predseda SMK József Berényi a podpredseda frakcie maďarskej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) György Rubovszky rokovali dnes o situácii maďarskej menšiny na Slovensku, vrátane poklesu počtu jej členov v posledných dvoch sčítaniach ľudu. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave o tom informoval Berényi. „Naším strategickým partnerom v Maďarsku je KDNP a Fidesz. Chceme mať intenzívnejšie kontakty aj s maďarskými kresťanskými demokratmi,” vyhlásil predseda SMK. „Bohužiaľ, musel som partnera informovať o tom, že podľa sčítania obyvateľstva je veľmi radikálny pokles maďarského obyvateľstva za posledných dvadsať rokov. Potrebujeme konkrétne aktivity na to, aby sme tento trend zastavili,” dodal. Berényi informoval Rubovszkého o rokovaniach s Mostom-Híd a mimovládnymi organizáciami o dokumente, ktorý by zahŕňal základné požiadavky maďarskej menšiny na Slovensku. Predseda SMK predpokladá, že by mohol byť finalizovaný v septembri tohto roku. „Bohužiaľ, čo sa týka dvojakého občianstva, nevidíme žiadne garancie, že súčasná vláda zmení podmienky tak, aby Maďari na Slovensku mohli získať maďarské občianstvo tak, ako je to v Srbsku a Rumunsku,” vyhlásil Berényi, ktorý v minulosti sám avizoval záujem o maďarské občianstvo. SMK chce koordinovať s KDNP postup aj pri voľbách funkcionárov Európskej ľudovej strany (EPP). Rubovszky, ktorý je predsedom slovensko-maďarskej skupiny priateľstva, sa chce stretnúť aj s predsedom Mosta-Híd Bélom Bugárom. Zdôraznil však, že prioritou KDNP sú predovšetkým strany založené na etnickom základe, akou je SMK.
Banát - Stredná Európa Luboša Palatu
25. júna 2012 - (Luboš Palata - Týždeň)
Keď sa povie Banát, tak si dnes pod tým málokto v strednej Európe dokáže niečo predstaviť. Banát má ešte hmlistejšie obrysy ako sama stredná Európa. Pred tromi stovkami rokov, keď sa podarilo rakúskym vojskám Banát oslobodiť, ako sa tu hovorí „od osmanskej okupácie” bolo to vyľudnené, pusté územie. Kolonisti, ktorých sem za Márie Terézie pozvali, prišli z mnohých častí Európy. Lotrinskí Francúzi, Nemci, Maďari, Slováci, Srbi, Rumuni, Chorváti. Všetci spoločne vytvorili zvláštne spoločenstvo, ktoré z Banátu urobilo jednu z obilníc monarchie a z tunajších miest jednu z posledných bášt západnej civilizácie. Civilizácie, ktorá tu, uprostred Rumunska a Srbska, takmer zanikla, ale teraz dostáva novú nádej. Nádej, ktorá sa volá Európska únia a ktorá by podobne, ako kedysi habsburský trón, mohla túto zmes jazykov, kultúr a rôznych vyznaní zaštítiť. Či už sa prechádzate Temešvárom, Aradom, Lipovou, alebo stúpate neďaleko Lipovej k Bazilike Maria Radna, všade máte pocit, že civilizácia sa tu skončila pred sto rokmi. Pred sto rokmi, keď tu bolo naposledy naozaj dobre. V tej dobe sa tu postavila drvivá väčšina všetkého krásneho, čo môžete v týchto dnes rumunských mestách vidieť. Väčšina zo secesných domov, múzeí, škôl, divadiel, honosných bánk drží pohromade už len silou vôle. Nenatierané veže hrdzavejú, omietky opadávajú, strechy sa prehýbajú, občas zo steny niekde rastie stromček, alebo raší tráva. Keď ide do tuhého, tak sa občas niekde opraví aspoň odkvap, ale tým sa to aj väčšinou končí. Oveľa lepšie na tom nie sú ani zväčša dosť odpudivé stavby, ktoré tam pridali komunistické roky vlády Ceaušesca, ktorým na to, aby sa dostali do rovnakého stavu, stačilo len tridsať rokov. Nie je to, samozrejme, úplne všade, radnica v Arade aj v Temešvári svieti novými omietkami a žiari aj do noci, občas je opravený aj nejaký iný dom typu hotela, reštaurácie, banky, ale inak je to obrázok českého pohraničia osemdesiatych rokov. Stým rozdielom, že Rumuni odtiaľto Maďarov, ktorí tu spolu s Nemcami a Židmi tvorili pred prvou svetovou vojnou drvivú väčšinu obyvateľstva, takmer nevyháňali. Len sem po druhej svetovej vojne sťahovali ďalších a ďalších Rumunov. Židia boli vyvraždení za vojny nacistami, Nemci mizli postupne, časť na konci vojny, zvyšok sa pomaly vysťahúval od šesťdesiatych rokov do Nemecka. Dnes ani Temešvár, ani Arad, pre maďarskú históriu také kľúčové mesto, už nie sú maďarskými mestami. Tak ako nie sú maďarským mestom Košice alebo Bratislava, ktorá však aj pred sto rokmi bola skôr nemecko-židovská, ako maďarská. Arad i Temešvár boli rumunské všetkým -všadeprítomnými zväzkami drôtov, ktorými sa do domov vedie elektrický prúd, telefóny či káblová televízia počínajúc a sochami rumunských národných hrdinov, ktorých mená nám zo strednej Európy vôbec nič nepovedia, zďaleka nekončiac. Európska únia tu funguje ako posledné spojenie s onou sto rokov starou históriou. Ak sa niekde niečo opravuje, môžete si byť takmer istí, že tam nájdete ceduľu, z ktorej bude vyplývať, že väčšinu peňazí dala Európska únia. Aj bazilika minor Maria Radna pri mestečku Lipová, kde mimochodom slúžia aj slovenské a české bohoslužby, by zrejme čoskoro spoločne s vedľajším kláštorom spadla, keby sa na jej opravu v európskych fondoch nenašli eurá. Keď bude v Únii aj Srbsko, potom sa začne Banát, táto rozdelená krajina, zase zrastať. Už asi nikdy nebude maďarská, žiadni Nemci sa sem asi nikdy sťahovať nebudú, ale bude to, na rozdiel od dneška, možno za pár desiatok rokov zase Európa podobná tej, v ktorej my dnes už žijeme. Keď sa prechádzate Aradom alebo Temešvárom, napadne vám, že to bude naozaj dlho trvať. Ale tiež si poviete, že ak to naši predkovia dokázali už pred sto rokmi, tak to hádam po sto rokoch dokážeme aj my.
Päť rokov za kritiku Lukašenka?
23. júna 2012 - (sita)
Až päť rokov za mrežami hrozí Poliakovi, ktorý je v Bielorusku obvinený z kritiky prezidenta Alexandra Lukašenka. Novinár Andrzej Poczobut je občanom Bieloruska, no patrí k tamojšej poľskej menšine a do povedomia verejnosti sa dostal po tom, ako začal písať pravidelné stĺpčeky do poľského denníka Gazeta Wyborcza. Jeho manželka Oksana agentúre AP v piatok povedala, že Poczobuta zadržali vo štvrtok v meste Hrodno. Následne polícia prehľadala jeho byt a skonfiškovala počítače. Manželke sa policajti vyhrážali, že Poczobuta „nenechajú na pokoji, kým neprestane kritizovať Lukašenka”. Poczobuta zadržali aj pred rokom a odsúdili ho na tri roky podmienečne za urážky prezidenta, ktorých sa mal dopustiť nielen v článkoch pre poľské noviny, ale aj vo svojich blogoch a na internetových stránkach bieloruskej opozície. Poczobutove zatknutie vyvolalo ďalšie zhoršenie už predtým značne napätých vzťahov medzi Minskom a Varšavou.
Vláda môže banky priviesť na „maďarskú“ cestu
Premiéri V4 napísali lídrom únie, chcú podporiť jej rast
22. júna 2012 - (sita)
Vlády krajín Visegrádskej skupiny (V4) sa chcú aktívne podieľať na procese ozdravovania európskej ekonomiky. Zhodujú sa v postoji, že okrem pokračovania štrukturálnych reforiem a fiškálnej konsolidácie je potrebné „mobilizovať všetky vhodné nástroje na podporu zamestnanosti a rastu”. Premiéri Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska to uvádzajú v spoločnom liste adresovanom predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi, stálemu predsedovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi a predsedovi Európskeho parlamentu Martinovi Schulzovi, ktorý predstavili počas piatkového summitu V4 v Prahe. Jednou z jeho hlavných tém bola koordinácia postojov pred budúcotýždňovým zasadnutím Európskej rady v Bruseli so zameraním na prehĺbenie ekonomickej integrácie Európskej únie a riešenie dlhovej krízy v eurozóne. Český premiér Petr Nečas, ktorého krajina V4 v uplynulom roku predsedala, stretnutie podľa vlastných slov využil na „intenzívnu debatu” s partnermi, pričom vyzdvihol viaceré spoločné zahraničnopolitické priority, ktorých napĺňanie po Česku preberá nadchádzajúce poľské predsedníctvo pôsobiace v období od 1. júla 2012 do 30. júna 2013. Spomedzi otázok celoeurópskeho významu premiéri vyzvali na urýchlené prijatie takzvaného viacročného finančného rámca EÚ na roky 2014 až 2020, pričom odmietli úvahy o šetrení v oblasti kohéznej politiky slúžiacej na znižovanie rozdielov v konkurencieschopnosti medzi rôzne rozvinutými európskymi regiónmi. „Postoj V4 je veľmi jasný: Bez politiky odstraňovania regionálnych rozdielov vrátane politiky súdržnosti nie sme schopní zabezpečiť hospodársky rast, o ktorom sa dnes toľko hovorí,” povedal pred novinármi v Prahe slovenský premiér Robert Fico. „Ak škrty, tak na úkor všetkých politík,” dodal. Fico taktiež privítal, že partneri v rámci V4 vyjadrujú záujem o protikrízové opatrenia v eurozóne. Slovensko je pritom zatiaľ jedinou krajinou skupiny, ktorá začala používať spoločnú európsku menu. „Nežime v predstave, že je možné oddeliť eurozónu od Európskej únie! To, čo sa deje v eurozóne, sa absolútne dotýka každého jedného členského štátu Európskej únie,” povedal slovenský premiér, podľa ktorého by eurozóna „nemala rozhodovať o svojich témach sama, ale vo významných rozhodnutiach by mala komunikovať so všetkými členskými štátmi”. Lídri V4 sa v Prahe zhodli aj v potrebe dobudovať energetickú infraštruktúru v regióne a zachovať nezávislosť energetickej politiky jednotlivých členských krajín EÚ, pričom vyjadrili podporu využívaniu jadrových elektrární. Fico v tejto súvislosti odmietol pochybnosti o bezpečnosti takýchto zariadení v krajinách V4, keďže tie sú podľa aktuálneho hodnotenia „najbezpečnejšími v celej Európskej únii”. V rámci vyhodnotenia ročného českého predsedníctva premiéri v spoločnom vyhlásení menujú vytvorenie „Východného partnerstva” V4 ako podporného doplnku rovnomenného programu EÚ zameraného na zblíženie s krajinami na východ od vonkajších hraníc dvadsaťsedmičky. Deklarovaným cieľom iniciatívy je „zvýšiť prítomnosť V4 vo východnej Európe” a podporiť tamojšie „transformačné a integračné procesy”. Ďalšími novinkami sú špeciálny fond V4 pre západný Balkán alebo spoločná „bojová skupina” v rámci Severoatlantickej aliancie, ktorá má začať pôsobiť v prvej polovici roka 2016.
Soros: Európa sa zmení na impérium, periféria bude podriadená
Orbán: Európski politici sú oneskorení
22. júna 2012 - (tasr)
Predsedu českej vlády Petra Nečasa neprekvapilo, že Národná rada (NR) SR dnes veľkou väčšinou schválila vznik tzv. trvalého eurovalu. „Od člena eurozóny sa ratifikácia tohto Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) očakáva. Z tohto pohľadu je to pochopiteľný, neprekvapivý krok,” konštatoval dnes na tlačovej konferencii po skončení summitu Vyšehradskej štvorky v Prahe. Podľa poľského premiéra Donalda Tuska je každý príklad solidárnej zodpovednosti za to, čo sa deje v Európe, veľmi významný, a to hlavne vtedy, keď sa to týka člena eurozóny. Domnieva sa, že konkrétna zodpovednosť za čo najrýchlejšie vyriešenie jej problémov spočíva práve na tomto zoskupení. Ako dodal, jeho krajina síce nie je jej členom, napriek tomu pristúpila ku všetkým európskym aktivitám, ktorých cieľom je podpora eurozóny v čase krízy. Maďarský premiér Viktor Orbán nechcel situáciu na Slovensku komentovať. Konštatoval, že má na túto vec radikálne názory a pre zachovanie pokoja a mieru sa s nimi verejne nepodelí. Rozlaďuje ho však konanie európskych lídrov za posledné dva roky. Má totiž pocit, že celý ten čas iba s časovým sklzom behajú za udalosťami. „Dnešní politickí lídri nevedia schvaľovať také opatrenia, aby sa chránili európske trhy. My, Maďari, očakávame, že členovia eurozóny budú mať konečne takú hospodársku a ekonomickú stratégiu, ktorá nebude stále iba plátať diery na kabáte a prispôsobovať sa ostatným, ale konečne určí smer a budeme pánmi situácie. Taký smer bude Maďarsko vždy podporovať,” zdôraznil. Šéf slovenskej exekutívy Robert Fico ocenil, že za ratifikáciu medzinárodnej zmluvy hlasovali poslanci naprieč celým politickým spektrom. „Moja vláda a ja osobne verím v euro. Je to dobrý projekt, ktorý nemôže za nedisciplinovanosť krajín. Ak veríme v euro, sme súčasťou eurozóny, musíme byť aj súčasťou procesov solidarity, „ zdôraznil. Znovu zopakoval, že v prípade, ak Grécko nebude plniť podmienky členstva a naďalej spôsobovať problémy, Slovensko sa pridá k tým krajinám, ktoré budú trvať na riadenom procese vyradenia Atén z eurozóny.
Ako sa maďarskí umelci ospravedlnili za rok ’68
22. júna 2012 - (Alexander Balogh - Sme)
Známe mená bývalej neoficiálnej výtvarnej scény sa na netradičnej výstave predstavujú najmä v úlohe subjektov archívnych materiálov. V roku 1972 pozval László Beke, dnes renomovaný maďarský kunsthistorik, československých výtvarníkov k Balatonu na akciu, ktorou sa chcel v mene maďarských umelcov ospravedlniť za účasť svojej krajiny na okupácii Československa v roku 1968. Film z tejto akcie tvorí jeden z exponátov výstavy Navzájom (Archívy neinštitucionalizovanej kultúry 70. - 80. rokov v Československu), ktorú otvoria v sobotu o 18.00 h v bratislavskom Tranzite. „Podobných dokumentov so silnou výpovednou hodnotou o politickej situácii v tom období sa bude premietať viac,“ hovorí kurátor Daniel Grúň, no súčasne dodáva, že ide o výstavu tak trochu letnú. „Vari najvýstižnejšie ju charakterizuje fotografia, na ktorej si sochár Vladimír Havrilla s kamarátkou pohadzujú vrecko s kamením. Záber vznikol počas častých stretnutí vtedy zakázaných výtvarníkov a spriaznených osôb v Rusovciach, nešlo o žiadne umelecké akcie, ale o voľnočasové aktivity, ktoré, našťastie, ďalší výtvarník Ľubo Ďurček fotografoval.“ Ako je zrejmé z podtitulu výstavy, ťažisko exponátov nespočíva v artefaktoch známych umelcov (okrem už spomínaných aj Milan Adamčiak, Michal Kern, Július Koller, Vladimír Kordoš, Juraj Meliš, Marián Mudroch, Rudolf Sikora, Dezider Tóth, Jana Želibská a mnohí ďalší), ale v archívnych materiáloch o nich. Výtvarníci tu teda väčšinou nefigurujú ako autori konkrétnych diel, ale ako subjekty, protagonisti dokumentov. „Hľadali sme náš pohľad na zmysel ich spoločných mimoumeleckých aktivít v čase neslobody, aký mali pre nich význam,“ pokračuje Grúň, ktorý pripravil výstavu spolu s českými kolegami Barborou Klímovou a Filipom Cenekom. „Samozrejme, nie je to ucelený obraz, ale na ponúkaných fragmentoch chceme ukázať rôzne formy stretávania sa výtvarníkov, ktorí počas normalizácie dali prednosť slobode tvorby aj za cenu vylúčenia z oficiálnej scény.“ So zreteľom na charakter a zámer výstavy je preto možno viac než menoslov umelcov dôležitý zoznam archívov, z ktorých kurátori čerpali. Okrem už uvedeného Ďurčeka je to napríklad archív Dalibora Chatrného, Mariána Pallu, The Julius Koller Society či Vladimíra Havlíka. Podľa jeho filmu Navzájom sa volá aj celá výstava, ktorú Grúň označuje v dobrom zmysle aj za hybridnú. „Jej exponáty môžeme rozdeliť do troch rovín,“ pokračuje. „Asi najpríťažlivejšou časťou bude kino, na ktoré sa zmenila jedna miestnosť Tranzitu, kde je pripravených viac projekcií. Druhým médiom sú tlačoviny, autorské knihy, zápisky a iné písomné dokumenty zo spoločných stretnutí.“ Treťou rovinou sú fotografie. „V tejto časti uvádzame aj rekonštrukciu výstavy Fotozáznamy z roku 1977, dvakrát nakrátko sprístupnenej a do tretice definitívne zakázanej,“ dodáva Daniel Grúň. Výstava potrvá do 19. augusta, na vernisáž sa možno odviezť aj minibusom spred SNM o 17.30 a 18.00 h.
Jaskyňa Domica: Na Slovensku chátra - V Aggteleku iný svet
23. júna 2012 - (pluska.sk)
V areáli, ktorý obklopuje jaskyňu Domicu, všetko chátra. Turisti sa nemajú kde najesť a napiť, nenájdu toaletu, rozprávkový areál pre deti je zamknutý. Ale iba o dva kilometre ďalej, na maďarskej strane jaskyne, všetko funguje bez chyby. Jaskyňa Domica sa nachádza desať kilometrov za Plešivcom v Rožňavskom okrese. Za parkovanie zaplatíte 1,50 eura, no keď vyjdete z auta a chcete sa ubytovať, kúpiť si stravu, suveníry alebo si pozrieť rozprávkové postavičky Pavla Dobšinského, sklamete sa. Obrovský areál totiž nefunguje. Všade je iba burina, suché bodliaky, budovy chátrajú a opadáva z nich omietka. To isté postihlo aj rozprávkové postavičky, ktoré sú výsledkom práce rezbárskych sympózií spred štyroch rokov. „Je to hanba, že to tak vyzerá,“ povedala nám sklamane turistka Silvia z Popradu. Okolie Domice jednoducho sklamalo. O to viac, že keď sme sa presunuli o dva kilometre ďalej, k jaskynnému vchodu v maďarskom Aggteleku. „U nás nič nefunguje a tu je to nádherné. Krásna príroda, plno reštaurácií, stánky so suvenírmi, detské ihriská, všade plno zelene,“ čudovala sa Silvia. „My Slováci by sme sa mali nad sebou zamyslieť,“ dodala.
Domica sa ťahá zo Slovenska do Maďarska
23. júna 2012 - (tvnoviny.sk)
Mapa Európy sa opäť zmenila. Posunuli sa totiž hranice medzi našimi západnými susedmi. Rakúšania a Česi tak prišli o európsky unikát - futbalové ihrisko - rozpolené štátnou hranicou na dve časti. Takto pretínala štátna hranica tenisové kurty a futbalové ihrisko v rakúskej obci Leopoldschlag na dve časti. V Európe išlo o unikát. Kým futbalisti hrali zápas v Rakúsku, tréneri a ďalší hráči ich povzbudzovali z lavičky v Česku. Hranica sa však po dohode oboch krajín posunulu a kopíruje tok rieky Mašle. Podobne sa posúvajú hranice aj iných krajín. Dôvodom už dávno nie je vojna, ale často protipovodňové opatrenia. Štátna hranica sa postarala o raritu aj u nás. Jaskyňa Domica by mohla byť najkurióznejším hraničným priechodom v Európe. Pod zemou sa totiž ťahá zo Slovenska až na maďarskú stranu, no a dva susedné štáty oddeľuje mreža.
Maďarský parlament schválil prísnejší trestný zákonník
25. júna 2012 - (tasr)
Rozšírenie možností sebaobrany, zníženie hranice veku trestnej zodpovednosti pri určitých trestných činoch na 12 rokov, zavedenie nových trestných činov a sprísnenie sankcií v prípade viacerých trestných činov sú hlavnými zmenami v novom trestnom zákonníku, ktorý dnes schválil v Budapešti maďarský parlament. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI za vládny návrh zákona hlasovalo 243 poslancov, proti bolo 45 a hlasovania sa zdržalo 43 poslancov. Proti hlasovali poslanci opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a strany Politika môže byť iná (LMP), zdržali sa poslanci opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik. Pôvodný trestný zákonník bol platný vyše 30 rokov a bol zhruba stokrát novelizovaný. Veková hranica trestnej zodpovednosti v novej úprave zostáva 14 rokov, pričom trestané budú môcť byť už aj deti, ktoré dovŕšia vek 12 rokov a spáchajú vraždu, spôsobia život ohrozujúce zranenie, prípadne zranenie s následkom smrti, alebo sa dopustia lúpeže. Podľa prijatej právnej normy bude oprávnenou sebaobranou, ak niekoho prepadnú v noci, a to buď so zbraňou, alebo v skupine, to isté platí v prípade preniknutia do bytu v noci, a tiež ak ozbrojený páchateľ vnikne niekomu do dvora. Novými trestnými činmi budú napríklad hospodársky podvod, manipulácia počítadla kilometrov vozidiel a protizákonné získanie ornej pôdy. Trestaní budú môcť byť aj advokáti a notári, ktorí budú spolupracovať pri uzatvorení zmluvy o ornej pôde. Trestať bude možné aj porušenie povinností súvisiacich s geneticky modifikovanými rastlinami, ale i pytliactvo. Odňatie slobody hrozí aj užívateľom drog. Nový trestný zákonník nadobudne účinnosť 1. júla 2013.
Väznice v Maďarsku sú preplnené
23. júna 2012 - (tasr)
Priemerná vyťaženosť ústavov na výkon trestu odňatia slobody v Maďarsku je v súčasnosti 138-percentná. K zlepšeniu situácie by mal podľa ministra vnútra Sándora Pintéra prispieť program vyváženia vyťaženosti a znovuotvorenie dvoch zariadení v Solte a v Budapešti na ulici Gyorskocsi. Podľa spravodajského servera Metropol.hu Pintér v máji na rokovaní parlamentného výboru pre ústavné záležitosti informoval, že v prvej etape uvedeného programu klesla vyťaženosť týchto ústavov, no potom stúpla na pôvodnú úroveň. Dôvodom je rast objasnenosti trestných činov, ktorý nastal po rozšírení počtu policajtov o 3500 ľudí, dodal šéf rezortu. Ďalším krokom podľa neho je plánovaná výstavba väznice s kapacitou 500 osôb pri Miškovci. Okrem toho chcú zriadiť aj zariadenia pre väzňov odsúdených na odňatie slobody v dĺžke od troch do šiestich mesiacov, v ktorých by vytvorili lepšie podmienky pre väznených, pričom by ich umiestnenie stálo menej peňazí. Na neúnosný stav väzníc upozorňujú priebežne maďarskí ochrancovia ľudských práv. Podľa správy ombudsmana z roku 2009 v Baranskej župe fungovali samotky, v ktorých na dvoch trojposchodových posteliach spávali šiesti väzni. Terajší ombudsman Máté Szabó poukázal na pretrvávajúci stav v apríli pri návšteve tökölskej väzenskej nemocnice. Podľa údajov Celoštátneho veliteľstva ústavov na výkon trestu najvyťaženejšie zariadenia sú na východe krajiny v Sabolčskej, Boršodskej a Hajdúcko-biharskej župe a v Budapešti, kde je vyťaženosť dosahuje takmer 200 percent. „Snažíme sa väzňom zabezpečiť zákonom stanovenú optimálnu rozlohu - pre mužov tri metre štvorcové, pre ženy a mladistvých 3,5 metra štvorcového,” povedal Zsolt Balogh z veliteľstva. Ako dodal, znovuotvorením jednotlivých krídiel väzníc v Solte a na budapeštianskej ulici Gyorskocsi sa kapacity rozšíria o 200-300 osôb. Ďalšie plánované zariadenia sú zatiaľ iba vo fáze projektovej prípravy. V Maďarsku si vo väzniciach odpykáva trest zhruba 16.000 odsúdených.
Maďarským sudcom sa nepáči zákon o dôchodkovom veku
22. júna 2012 - (sita)
Vyše sto maďarských sudcov sa obrátilo na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu so sťažnosťou na nový zákon, ktorý znižuje dôchodkový vek sudcov. V piatok o tom informoval maďarský Helsinský výbor. Odvolanie voči zákonu podalo 105 sudcov, ktorí tvrdia, že maďarská legislatíva upravujúca dôchodkový vek sudcov porušuje Európsku konvenciu ľudských práv. Žiadajú tiež finančnú kompenzáciu od Maďarska. Zákon upravujúci odchod sudcov do dôchodku zmenil predchádzajúcu hranicu 70 rokov na priemerný dôchodkový vek, čo by viedlo k odchodu stoviek sudcov do konca tohto roku. Zákon hovorí, že sudcovia pôjdu tento rok do dôchodku vo veku 62 rokov, čo sa postupne zvýši na 65 rokov. Kritici označili zákon za diskriminačný a politicky motivovaný. Legislatíva mala podľa kritikov donútiť k predčasnému odchodu do dôchodku sudcov, ktorí nie vždy súhlasili s rozhodnutiami vlády.
Ministri financií zrušili finančné sankcie voči Maďarsku
22. júna 2012 - (tasr)
Európska únia (EÚ) zrušila finančné sankcie proti Maďarsku. Budapešť totiž dokázala presvedčiť svojich európskych partnerov, že udrží svoje výdavky v rámci limitov únie. Ministri financií EÚ v marci zablokovali Maďarsku 495 miliónov eur z európskych fondov. Stratili trpezlivosť, pretože Maďarsko nedodržovalo svoje ciele týkajúce sa rozpočtového deficitu. Ministri však zrušili svoje marcové rozhodnutie. Maďarský minister hospodárstva György Matolcsy dúfa, že peniaze z eurofondov sa čo najskôr dostanú do ekonomiky. Prezident Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso potom, čo komisia zlepšila svoju prognózu maďarského deficitu v roku 2013 na 2,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), odporúčal ministrom financií, aby zrušili sankcie.
Maďarsko nepríde o eurofondy, únijní ministri ho omilostili
22. júna 2012 - (sita)
Ministri financií členských štátov EÚ v piatok zrušili skoršie rozhodnutie, na základe ktorého malo Maďarsko od budúceho roka prísť o 495 mil. eur z Kohézneho fondu. Rozhodli tak na základe odporúčania Európskej komisie, ktorá konštatovala, že maďarská vláda podnikla kroky na splnenie rozpočtových pravidiel. Ministri financií členských štátov EÚ v piatok zrušili skoršie rozhodnutie, na základe ktorého malo Maďarsko od budúceho roka prísť o 495 mil. eur z Kohézneho fondu. Rozhodli tak na základe odporúčania Európskej komisie, ktorá konštatovala, že maďarská vláda podnikla kroky na splnenie rozpočtových pravidiel. Komisia prognózuje, že Maďarsko v tomto roku vykáže rozpočtový deficit na úrovni 2,7 % HDP, čo je pod hranicou 3 %, ktorú predpisujú rozpočtové pravidlá únie. O zablokovaní peňazí z Kohézneho fondu rozhodol Brusel v marci pre opakované porušovanie pravidiel.
V Budapešti obnovia v júli pravidelnú mestskú prepravu osôb loďami
22. júna 2012 - (tasr)
Od 1. júla budú v Budapešti v rámci systému budapeštianskej mestskej hromadnej dopravy premávať aj lode. Dunajská linka D11 sa bude plaviť medzi zastávkami Újpest, Árpádov most a Haller utca, linka D12 a D13 medzi zastávkami Rómaifürdö a Kopaszi gát, informovali dnes zástupcovia Budapeštianskeho dopravného podniku (BKV). Podľa portálu Origo.hu cestovný lístok na loď bude stáť 400 forintov (1,4 eura) a počas pracovných dní budú akceptovať aj denné lístky BKV. Deti do šesť rokov a seniori nad 65 rokov sa budú môcť týmito loďami plaviť zdarma. Pravidelná mestská doprava loďami v maďarskej metropole fungovala už aj v 20. storočí. Koncom 80. rokov prepravili na dunajskom úseku ročne jeden milión ľudí. Cieľom BKV je, aby lode využilo ročne aspoň pol milióna pasažierov. Úlohou obnovenej lodnej linky bude odľahčiť preťažené spoje v uliciach mesta a poskytnúť pohodlnú prepravu osôb. Na riečnej linke MHD budú spočiatku premávať štyri rekonštruované plavidlá, neskôr ich nahradia úplne novými. Plavba medzi konečnými stanicami potrvá 46 minút dole prúdom a proti prúdu 58 minút. Lode budú premávať v čase od 7.00 h do 19.00 h. Počas dopravnej špičky budú premávať každých 30 minút a mimo nej každú hodinu. Prevádzku linky plánujú prerušiť iba počas ľadochodu. Projekt obnovy budapeštianskej riečnej dopravy podporia aj z európskych fondov sumou 450 miliónov forintov (1,52 milióna eur), k tomu musí Budapešť prispieť sumou 50 miliónov forintov (takmer 169.000 eur). Súčasťou projektu bude aj vybudovanie priľahlých parkovísk a zelených plôch, napísal denník Népszabadság.
Maďarský maloobchod v apríli oslabil
25. júna 2012 - (sita)
Kalendárne upravené maloobchodné tržby v Maďarsku v apríli medziročne klesli o 2,7 % po tom, ako v marci o 0,9 % stúpli. Informoval o tom v pondelok štatistický úrad krajiny (KSH). Úrad uviedol, že pokles v apríli bol výsledkom slabších tržieb za predaj potravín, pohonných hmôt, nábytku a elektronických tovarov. V medzimesačnom porovnaní tržby maďarského maloobchodu v apríli oslabili o 1 % po tom, ako v marci o 0,5 % posilnili. Tržby za predaj potravín, nápojov a tabaku v apríli medziročne klesli o 1,8 %, tržby za predaj nepotravinárskeho tovaru oslabili o 3,6 %. Predaj pohonných hmôt sa zmenšil o 3,2 %. Medzimesačne tržby za potraviny, nápoje a tabak klesli o 1 %, tržby za pohonné hmoty sa zmenšili tiež o 1 % a tržby za nepotravinárske tovary oproti marcu oslabili o 1,2 %.
Viac ako polovica výrobkov v obchodoch je zo zahraničia
22. júna 2012 - (sita)
Potraviny, ktoré sa nachádzajú na regáloch slovenských obchodov, sú z väčšej časti dovezené zo zahraničia. Podiel slovenských výrobkov klesá, dnes ich je v obchodoch 46 %. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si nechala vypracovať Potravinárska komora Slovenska (PKS). Ešte v roku 2011 bolo podľa rovnakého prieskumu v obchodoch 50 % slovenských výrobkov. Najväčšie zastúpenie spomedzi slovenských produktov majú minerálky a ochutené či neochutené vody, 69 % týchto výrobkov je na regáloch v obchodoch slovenských. Prevažne slovenské kupujeme aj mlieko (60 %), pivo (58 %) a mliečne výrobky (53 %). Presná polovica liehovín a destilátov na pultoch pochádza zo zahraničia. Naopak, malé zastúpenie majú slovenské oleje, cukrovinky a čokolády (36 %) či konzervované produkty (20 %). Najviac slovenských výrobkov ponúkajú malé predajne (67 %) a supermarkety (54 %). Veľké hypermarkety väčšinu potravín dovážajú, predávajú 47 % našich produktov. Ľudia žijúci v Banskobystrickom a Žilinskom kraji majú k potravinám vyrobeným na Slovensku najľahší prístup. Obchody v týchto krajoch ponúkajú 56 %, resp. 53 % percent slovenských výrobkov. Naopak, v Trenčianskom kraji majú slovenské výrobky len 40-percentné zastúpenie. „Výsledky tohto monitoringu boli pre nás veľmi, veľmi nepríjemným prekvapením,” priznal prezident PKS Daniel Poturnay. Ako dodal, podľa prieskumu Eurostatu v susednom Česku predávajú 77 % domácich výrobkov, Maďarsku 78 % a Poľsku 87 %. „V porovnaní s týmito číslami je našich 46 % žalostne málo,” doplnil. Spotrebitelia podľa jeho slov slovenské výrobky chcú, slovenskí výrobcovia ich vedia ponúknuť a naša ekonomika potrebuje rast dopytu po domácich produktoch. „Zostáva otázka, do akej miery je obchod tento dopyt schopný ponúknuť,” uzavrel. Prieskum uskutočnila spoločnosť GfK v 360 predajniach na Slovensku od 24. mája do 8. júna osobným zberom.
Stále menej Slovákov ovláda aspoň jeden cudzí jazyk
22. júna 2012 - (sita)
Podiel Slovákov, ktorí ovládajú aspoň jeden cudzí jazyk, sa v porovnaní s rokom 2005 výrazne znížil. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer o úrovni znalosti jazykov občanov EÚ. Kým v roku 2005 deklarovalo schopnosť dorozumieť sa v cudzom jazyku 97 percent opýtaných Slovákov, tento rok to bolo o 17 percentuálnych bodov menej. „Osemdesiat percent z nás hovorí aspoň jedným jazykom na takej úrovni, aby bol schopný viesť bežnú konverzáciu,” uvádza Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej Komisie v SR. Podľa prieskumu sa za klesajúcou tendenciou skrýva pokles respondentov schopných dohovoriť sa rusky či nemecky. Podiel obyvateľov, ktorí sú schopní dohovoriť sa aspoň v jedno cudzom jazyku, klesol od roku 2005 aj v Česku, Bulharsku, Poľsku a Maďarsku. Spomedzi krajín V4 však Slovensko vychádza najlepšie. Napríklad v Poľsku dokáže konverzovať aspoň v jednom cudzom jazyku 50 percent opýtaných, v Česku je to 49 percent a v Maďarsku 35 percent. Podľa Eurobarometra Slováci na konverzačnej úrovni najčastejšie ovládajú angličtinu (26 percent), nemčinu (22 percent) a ruštinu (17 percent). Cudzie jazyky využívame najmä pri sledovaní televízie či počúvaní rádia (58 percent), ale aj čítaní kníh a časopisov (40 percent) a pri komunikácii s priateľmi (39 percent). Až 85 percent Slovákov si myslí, že každý v únii by mal hovoriť ešte minimálne jedným cudzím jazykom okrem svojho materinského. Najviac by nás motivovalo zlepšovať si jazykové znalosti, keby boli hodiny zdarma, to tvrdí 29 percent respondentov. Až 36 percent opýtaných najviac demotivujú práve vysoké náklady na hodiny. Najväčšou výhodou učenia sa nového jazyka je podľa väčšiny z nás možnosť pracovať v cudzine (myslí si to 68 percent), a tak isto možnosť získať lepšiu prácu (uviedlo to 56 percent opýtaných). Prieskum sa konal vo všetkých 27 členských štátoch EÚ a respondenti pochádzali z rôznych sociálnych a demografických skupín. Takmer deväť z desiatich obyvateľov EÚ je presvedčených, že schopnosť hovoriť cudzím jazykom je veľmi užitočná a 98 percent tvrdí, že ovládanie cudzích jazykov je pre budúcnosť ich detí prínosom. Z tohto prieskumu však vyplýva, že pokiaľ ide o používanie cudzích jazykov v praxi, je veľký rozdiel medzi snahou a skutočnosťou: testy u žiakov v dospievajúcom veku v 14 európskych krajinách ukázali, že len 42 percent žiakov dobre ovláda svoj prvý cudzí jazyk a iba 25 percent ovláda svoj druhý cudzí jazyk. Medzi krajiny s najväčším rastom podielu respondentov, ktorí tvrdia, že dokážu hovoriť minimálne jedným cudzím jazykom na konverzačnej úrovni, patria Rakúsko, Fínsko a Írsko.
Bratislava v pohybe predstaví maďarský súbor Hodworks
22. júna 2012 - (tasr)
Tanečným večerom, ktorý predstaví maďarský súbor Hodworks, dnes pokračuje 16. ročník medzinárodného festivalu súčasného tanca Bratislava v pohybe. Diváci tak majú možnosť vidieť dielo Basse danse, ktoré v tomto roku ocenili Cenou Rudolfa Labana za najlepšie súčasné tanečné predstavenie v Maďarsku. Jeho tvorcovia sa nechali inšpirovať európskou hudbou 15. storočia. „Basse danse bol bežným dvorským tancom, založeným na ľahkých, elegantných pohyboch. Do života prinášal ľahkosť, sviežosť, pocit odpútania sa od reality. Rámec predstavenia teda určuje hudobný štýl a štruktúra pohybov, pričom základným princípom choreografie je nepredvídateľnosť,” vysvetlila pre TASR riaditeľka festivalu Miroslava Kovářová. Predstavenie založené na dvorskom tanci vytvorila maďarská choreografka a tanečníčka Adrienn Hód, ktorá veľmi rada experimentuje s hudbou aj s pohybom a je známa svojím radikálnym prístupom k telu, priestoru, experimentálnej hudbe a ich prienikom. Inšpiráciu nachádza v takmer vyprázdnenom priestore. Svoje choreografie najradšej uvádza v priestoroch s minimom scénického dizajnu: „V mojom ponímaní dokážu telá a hlasy zaplniť akýkoľvek priestor. Priťahuje ma úplná prázdnota. Ničota je nositeľom inšpirácie, na ktorú reaguje moja duša,” dodala Adrienn Hód. Predstavenie Basse danse uvedie súbor Hodworks v Divadle Nová scéna v rámci festivalu Bratislava v pohybe o 20.00 hodine.
NRSR: Poslanci veľkou väčšinou schválili trvalý euroval
22. júna 2012 - (tasr)
Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes podľa očakávaní veľkou väčšinou schválili medzinárodnú zmluvu o vytvorení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). Za vznik tzv. trvalého eurovalu sa vyslovilo 118 zo 144 prítomných zákonodarcov. Zmluvu ešte musí podpísať prezident SR Ivan Gašparovič. Praktické otázky fungovania Slovenska v mechanizme upraví nadväzujúca vnútroštátna legislatíva, ktorú snemovňa schváli pravdepodobne na nasledujúcej júlovej schôdzi. Za ratifikáciu medzinárodnej zmluvy hlasovali všetci poslanci Smeru-SD, Mostu-Híd a SDKÚ-DS, ako aj väčšina poslancov KDH. Proti bol celý klub SaS, väčšina OĽaNO, poslankyňa KDH Monika Gibalová a nezaradení poslanci Daniel Lipšic a Jana Žitňanská. Snemovňa odmietla návrh predsedu SaS Richarda Sulíka, aby parlament odložil hlasovanie o medzinárodnej zmluve a vyčkal na ďalší vývoj v Nemecku. Predseda KDH Ján Figeľ zase požadoval, aby sa hlasovanie odložilo až na záver aktuálnej schôdze NR SR, so svojim návrhom však tiež neuspel. Hlasovaním neprešiel ani návrh KDH, ktorého cieľom bolo zaviesť spolurozhodovaciu právomoc parlamentu pri praktickom fungovaní EMS. Poslanci by tak mohli udeľovať mandát ministrovi financií pri každom rozhodovaní o pomoci z eurovalu či navyšovaní jeho imania. Nezaradený poslanec Daniel Lipšic zase požadoval, aby SR pri každom poskytnutí pomoci požadovala záruky od prijímajúceho štátu, jeho návrh však neprešiel. Trvalý euroval má nahradiť svojho dočasného predchodcu (EFSF) v júli tohto roka. Na to je však potrebné, aby ho schválili krajiny s minimálne 90-% podielom na úverovej kapacite EMS. Kľúčové hlasovanie v nemeckom parlamente sa očakáva koncom júna. EMS patrí do druhej vlny balíka opatrení, ktorých cieľom je poskytnúť pomoc členskému štátu eurozóny v ťažkej finančnej situácii, a tým udržať finančnú stabilitu zoskupenia ako takého. Mechanizmus bude mať formu medzivládnej organizácie založenej členskými krajinami eurozóny. Na rozdiel od dočasného eurovalu, ktorý fungoval len na báze záruk za dlhopisy emitované EFSF, sa do jeho trvalého nástupcu bude prispievať priamo, upisovaním akcií na základnom imaní spoločnosti v sume 700 miliárd eur. Z toho v hotovosti členovia splatia 80 miliárd eur, zvyšných 620 miliárd eur budú akcie splatné na vyzvanie. Celková hodnota akcií upísaných SR bude 5,768 miliardy eur a náš podiel, s dočasnou korekciou platnou do roku 2021, bude predstavovať 0,8240 %. V hotovosti Slovensko postupne do trvalého eurovalu v piatich splátkach zaplatí takmer 660 miliónov eur. Vznik EMS ako organizácie napojenej na Európsku úniu (EÚ) umožňuje doplnenie článku 136 Zmluvy o fungovaní EÚ (Lisabonská zmluva). Národná rada (NR) SR súhlasila s touto zmenou ešte v polovici mája, a to hlasmi všetkých poslaneckých klubov okrem SaS. „Členské štáty, ktorých menou je euro, môžu vytvoriť mechanizmus pre stabilitu, ktorý sa má v nevyhnutných prípadoch aktivovať na zabezpečenie stability eurozóny ako celku. Poskytnutie akejkoľvek požadovanej finančnej pomoci v rámci mechanizmu bude podliehať prísnej podmienenosti,” znie nový odsek v článku 136 Lisabonskej zmluvy. EMS bude rozhodovať prostredníctvom Rady guvernérov, pričom guvernérmi budú ministri financií členských krajín. O poskytnutí finančnej pomoci členskému štátu, ako aj o ďalších dôležitých otázkach sa bude rozhodovať jednohlasne, okrem výnimočných prípadov, kedy bude vážne narušená stabilita eurozóny. V takom prípade sa použije tzv. núdzová procedúra, ktorá si vyžaduje len 85 % hlasov členov. Každodenný chod EMS bude zabezpečovať generálny riaditeľ, ktorého vyberie Rada guvernérov. Poskytnutie pomoci z trvalého eurovalu bude podmienené splnením podmienok k odstráneniu príčin vedúcich k pomoci a aktívnym zapojením štátu, ktorý dostal pomoc. Hlavnou úlohou prijímajúceho štátu bude preukázať dostatočnú zaangažovanosť súkromného sektora do navrátenia udržateľného stavu verejných financií. K tomu má slúžiť aj zavedenie tzv. doložiek spoločného postupu (CAC) do dlhopisov vydaných členskými štátmi eurozóny od 1. januára 2013. Jej úlohou je chrániť väčšinových investorov pred prípadným blokovaním menšinovými investormi, takisto má zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie voči všetkým investorom. Nebude sa však uplatňovať retroaktívne na nesplatenú časť dlhopisov vydaných pred rokom 2013.
Mladí Maďari utekajú do sveta
21. júna 2012 - (Adriana Zsigová - Sme)
Maďari možno nie sú takí patrioti, ako sa mohlo zdať - počet tých, ktorí by chceli opustiť vlasť, je najvyšší za posledných dvadsať rokov. Každý piaty Maďar plánuje odísť za prácou dočasne do zahraničia alebo natrvalo emigrovať. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu inštitútu Tárki. Z mladých do tridsiatky by odišla polovica. „Je to výsledok trendu, ktorý trvá niekoľko rokov a má jednoznačne stúpajúcu tendenciu, keďže od roku 2010 sa počet tých, ktorí by odišli, znásobil 1,5-krát,“ píše sa na ich stránke. V roku 2010 pravicový Fidesz vystriedal vo vláde socialistov. „Je tu taká atmosféra. Na jednej strane je ťažké spraviť kariéru, na druhej strane je veľmi zlá politická situácia, taký pocit beznádeje, a časť mladých, ktorí nie sú pravicovo orientovaní, rozmýšľa, že by bolo lepšie skúsiť šťastie na Západe,“ hovorí pre SME sociológ István Hegedűs, predseda Hungarian Europe Society. Potvrdzuje to aj prieskum, podľa ktorého Maďari túžia ísť najmä do Rakúska a Nemecka, ktoré majú najnižšiu nezamestnanosť v únii. „Ja by som odišla do Ameriky, pretože práca u nás nemá takmer žiadnu hodnotu,“ vraví absolventka medzinárodných vzťahov na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti Krisztina. Hegedűs v tom vidí aj nespokojnosť s reformou školského systému, študenti musia za vzdelanie platiť. „Keď už treba platiť, tak je výhodnejšie platiť v zahraničí, učiť sa jazyk, vidieť svet a vytrhnúť sa z našej čoraz provinčnejšej politickej a spoločenskej atmosféry.“ Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) chystá program Poď domov! „Príčinou je, že 28 percent absolventov je nezamestnaných,“ povedal člen predsedníctva MSZP Csaba Winkfein pre denník Népszava. „Táto vláda nerobí nič pre to, aby mladí mohli vyžiť.“ Percento sa zhoduje s údajmi Eurostatu z marca. Na porovnanie, Slovensko má 34-percentnú nezamestnanosť mladých, priemer EÚ je takmer 23 percent.
Profesor Štefan Kassay pomáha diplomacii v zahraničí
Po celom Maďarsku rastie kult vojnového vodcu Horthyho
21. júna 2012 - (čtk)
Prišli v hojnom počte - vojnoví veteráni a krajne pravicoví politici, husári na koňoch a gardisti v maskáčoch. Asi 1000 ľudí sa uplynulý víkend zhromaždilo v dedine Csókakő, aby odhalili bronzovú bustu admirála Miklósa Horthyho, maďarského vládcu v rokoch 1920 až 1944, napísala agentúra AP. Väčšina Maďarov síce považuje Horthyho za autoritára, ktorý zatiahol Maďarsko do zničujúceho spojenectva s Adolfom Hitlerom a ktorý bol zodpovedný za smrť státisícov maďarských Židov počas holokaustu. Kým sa ale Maďarsko snaží odvrátiť recesiu, nacionalistické nálady rastú. Na sile nadobúdajú aj hnutia, ktoré považujú Horthyho za vlasteneckého hrdinu, ktorý sa vzoprel Sovietskemu zväzu a ktorý sa len neochotne spojil s Hitlerom. Kritici tvrdia, že populistická vláda Viktora Orbána robí len veľmi málo pre to, aby zastavila kult vznikajúci okolo tohto vojnového predstaviteľa. Horthyho éra sa začala v čase, keď sa Maďarsko po prvej svetovej vojne snažilo zotaviť z traumy po strate veľkej časti svojho niekdajšieho územia. A skončila sa maďarskými jednotkami, ktoré bojovali počas druhej svetovej vojny na strane Hitlera. Priaznivci Horthyho v ňom vidia vodcu, ktorý sa snažil nájsť priestor pre Maďarsko tým, že manévroval medzi Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom, a ktorý ostro postupoval proti domácim fašistom a komunistom. „Chceme objasniť Horthyho úlohu v histórii. Bol konzervatívnym, vlasteneckým a kresťanským politikom,” povedal György Fürész, starosta obce Csókakő. „Horthyho odkaz pre nás je taký, že aj v úplne bezvýchodiskovej situácii musíme dbať na záujmy národa a krajiny.” Sedemdesiatjedenročný bývalý technik Ferenc Danke, ktorý letné horúčavy počas slávnosti vydržal v otcovej vojenskej uniforme, tvrdí, že tí, ktorí obviňujú Horthyho z toho, čo sa v Maďarsku počas druhej svetovej vojny stalo, sú „slepí a zákerní”. „Horthy nemal zlú stránku,” hovorí Danke, ktorý od roku 1976 žije v Austrálii. Návštevu vlasti naplánoval tak, aby sa zhodovala so slávnostným odhalením Horthyho busty. Tento počin považuje za známku toho, že sa „národ zobudil”. Orbánova vláda sa väčšinou vyhýba krajne pravicovým pokusom rehabilitovať Horthyho. Ale jej pozícia je k jeho ére zjavne viac naklonená než u predchádzajúcich kabinetov. To umožňuje, aby sa také veci ako busta v Csókakő mohli šíriť. „Maďarsko už niekoľko rokov prechádza hlbokou ekonomickou krízou. Miesto zmeny ekonomickej politiky sa vláda obrátila k politike symbolov,” vysvetlil sociológ Antal Böhm. „Štýl, tón a autoritárske tendencie 20. a 30. rokov sa v Maďarsku znova objavujú, vynahrádza to chýbajúci hospodársky úspech.” Orbán priviedol svoju konzervatívnu stranu Fidesz k celoštátnemu volebnému víťazstvu v roku 2010, kedy získal v parlamente ústavnú väčšinu. Populistické a „neortodoxné” ekonomické opatrenia zvýšili u investorov pocit neistoty a vystavili maďarský forint výkyvom trhu. Orbán si síce naďalej drží neochvejnú legislatívnu väčšinu, ktorá mu umožňuje centralizovať moc a získavať väčší vplyv nad súdnictvom, médiami, cirkvami, školstvom a centrálnou bankou, posledný prieskumy verejnej mienky však ukazuje, že podpora Fideszu medzi voličmi je na desaťročnom minime. Fidesz tiež čelí neustálej výzve v podobe krajne pravicového Jobbiku, druhej najväčšej opozičnej strany. To priviedlo Fidesz k vlastnej nacionalistickej rétorike. „Je to čisto o volebnej podpore,” povedal Böhm. „Fidesz si chce pre ďalšie voľby zabezpečiť pravicové hlasy.” Posledné udalosti v Maďarsku vyvolali obavy za hranicami. Múzeum holokaustu v Spojených štátoch označilo očividnú vládnu podporu rehabilitácie fašistických vodcov za „alarmujúcu”.
Vládcovia Maďarska
21. júna 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Keď sa pred dvomi týždňami bývalý maďarský hlavný rabín stal na ulici terčom antisemitského útoku, zareagovali prezident János Áder i budapeštianska vláda skoro príkladne. Prezident útok odsúdil a obeť navštívil u nej doma, vláda vydala vyhlásenie, že čo najprísnejšie vystupuje proti extrémistickým, rasistickým a antisemitským prejavom a robí všetko na potlačenie takýchto názorov. V Áderovom prejave odsudzujúcom útok však zaznievajú falošné tóny: hovorí o osamelom útočníkovi, o Maďaroch, čo musia upratať špinu po iných, o slobodu milujúcom národe odsudzujúcom duch diktatúr. Vyznenie prejavu je: takéto útoky sú neprijateľné, ale my, ozajstní Maďari, s tým nemáme nič spoločné. Ten istý prezident síce v inauguračnej reči v máji hovoril o potrebe vyrovnania a vzájomnej úcty, Maďarov však zároveň označil za tých, ktorí znovu postavia, čo iní zničili, znovu zjednotia, čo iní rozdelili a získajú naspäť to, čo iní ukradli. Plus zopakoval obľúbený nacionálny mýtus o Maďaroch ako obrannej bašte Európy. Nemôžete chcieť, aby brali vážne vaše odsúdenie rasovej nenávisti a extrémizmu, ak zároveň hlásate chápanie sveta, na ktorom nenávisť a extrémizmus stoja. Ak sám živíte čiernobiele rozlíšenie na my (dobrí, nikdy za nič nemôžeme) a oni (zlí, len nám ubližujú). Nemožno brať vážne reči o úcte voči ostatným a zmierení sa, ak si s ostatnými spájate len ničenie a krádež. Takých predsa nemôžete mať v úcte. Nemôžete ako vláda tvrdiť, že urputne bojujete s nenávisťou a rasizmom, ak do školských učebníc (za cenu vyhodenia napríklad Danta) pretlačíte autorov hlásajúcich nadradenosť Maďarov v Karpatskej kotline či rečniacich na slávnosti nemeckých nacistov k očisteniu Európy pomocou krvi. Ani nemožno úspešne bojovať proti nenávisti, ak sa zároveň všemožne snažíte rehabilitovať medzivojnový nedemokratický a antisemitský režim, zakryť vlastnú spoluvinu na čomkoľvek zlom, čo sa kedy stalo, líčiť samú seba vždy len ako obeť a skutočné dejiny nahradiť účelovými rozprávkami. Nobelista Elie Wiesel má pravdu, ak takejto pokryteckej a nenávisť priživujúcej vládnej garnitúre na protest vráti vysoké štátne vyznamenanie, ktoré za jej predchodcov dostal. Škoda len, že si svet celú krajinu a všetkých jej občanov opäť stotožní s tými, čo jej dočasne vládnu. Ale s tým už si musia poradiť najmä tí občania.
Bezradní
22. júna 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Strohé oznámenie bez udania dôvodu o zrušení VIII. ročníka Hurbanovských kultúrnych dní plánovaných na budúci víkend je jediné, čo na webovej stránke mesta odkazuje na udalosti spred týždňa. Nikto z vedenia asi nemá potrebu alebo sa nedokáže aj touto cestou prihovoriť ľuďom, ktorým slúži a ktorí ho volili, povzbudiť ich, podať nejaké vysvetlenie, informácie o tom, čo a prečo sa vlastne stalo. Možno to robia inak, sú sami v šoku alebo nič nevedia, môžu mať rôzne dôvody. To mlčanie je však symbolom bezradnosti a nepripravenosti nielen miestnych politikov a malého mestečka, ale celého Slovenska. Nič pritom nenasvedčuje tomu, že sa podobný prípad nebude opakovať. Skôr naopak. Čím rýchlejšie sa preberieme zo strnulosti a začneme hľadať lieky, tým lepšie.
Rasový motív
21. júna 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Motív vrážd v Hurbanove je stále nejasný, nemusí byť ani jediný. Záhadou naopak nie je, prečo sa minister vnútra Kalinák okamžite snažil vylúčiť rasový motív útoku argumentom, že páchateľa obete mali „identickú národnosť”. Pre prípad, že by niekto stále nechápal, Pravde spresnil, že všetci boli Maďari. Nejde ani tak o to, že si Kaliňák trochu kopol do inej menšiny a zaplietol ju do prípadu. Išlo mu hlavne o to, aby sa k domácej verejnosti a ani do zahraničia nedostala správa, že na Slovensku ľudí vraždia pre ich rasu. Poškodilo by to povesť krajiny, ale najmä Ficovej vlády a sústredilo by to pozornosť na to, ako situáciu Rómov a rasizmus v krajine riešia. Presnejšie, ako sa ho riešiť ani nesnažia, čo dokladá prevedenie rómskej agendy práve pod Kaliňáka. Ak je pochopiteľný ministrov pokus zamiesť pod koberec možnú rasovú vraždu, o to nepochopiteľnejšie je, že mu na to médiá skočili a jeho účelové tvrdenie nekriticky prevzali. Už len preto, že Kaliňákova motivácia náramne pripomína podobný pokus spred rokov presvedčiť svet, že u nás nemlátia ľudí pre ich národnosť a tá Malinová sa zbila sama. Veľa novinárov pritom asi tiež vie, že je to s rómskou identitou a sebaidentifikáciou zložitejšie a že sa k rómskej národnosti verejne hlási len zlomok našich Rómov. Niektorí možno aspoň tušia i to, že rasisti kašlú na slobodnú voľbu identity, tá je podľa nich určená génmi, krvou a výzorom a oni sami najlepšie vedia, kto kým je. Dôležité pre nich nie je, či sa obeť za Róma (Žida atď.) považuje, alebo či Róm naozaj je. Útočia podľa toho, za čo ju považujú oni. Rasový motív útoku pre nich platí dokonca aj vtedy, ak sa vo svojej obeti zmýlia.
Maďarsko sa pripravuje na masový návrat Rómov z Kanady
21. júna 2012 - (sita)
Maďarsko sa pripravuje na masový návrat Rómov z Kanady po tom, čo kanadský parlament prijal novelu zákona sprísňujúcu podmienky prijímania utečencov. Uviedol to pre dnešné vydanie severomaďarského regionálneho denníka Észak-Magyarország šéf rezortu ľudských zdrojov Zoltán Balog. „Vysťahovalci sa zrejme nevrátia už zajtra domov, uplynie určitý čas, kým prijatý systém zavedú, preto budeme mať čas na prípravu,” povedal minister. Maďarský denník Magyar Nemzet informoval, že na jeseň tohto alebo začiatkom budúceho roka vstúpi do platnosti v Kanade prísnejší systém prijímania utečencov. Vlani požiadalo v Kanade o štatút utečenca rekordných 4423 občanov Maďarska, predvlani to bolo 2296. Najviac žiadateľov - až 40 percent - pochádza z okolia Miškovca.
Maďarský parlament prerokuje zákon o centrálnej banke
21. júna 2012 - (sita)
Maďarská vláda predložila vo štvrtok do parlamentu novelizáciu zákona o centrálnej banke, do ktorej zapracovala pripomienky medzinárodných veriteľov. Minister hospodárstva Gyorgy Matolcsy navrhol, aby poslanci zákon schválili v skrátenom konaní. Podľa agentúry Reuters to znamená, že schválenie legislatívy možno očakávať do 2. júla. Centrálna banka krajiny už v stredu potvrdila, že vláda akceptovala všetky návrhy medzinárodných partnerov týkajúcich sa zákona o inštitúcii. Vládny kabinet premiéra Viktora Orbána tým urobil dôležitý krok pre ukončenie sporu, ktorý bránil formálnemu otvoreniu rokovaní o úverovom programe od EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF). Zmeny v maďarskom zákone o centrálnej banke posúdi aj Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý dostal listz Maďarska o nových zmenách. Investori dúfajú, že tento krok Budapešti by mohol odblokovať začiatok rokovaní o finančnej pomoci krajine zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie. „MMF dostal list od maďarských úradov, ktorý my, Európska centrálna banka (ECB) a Európska komisia budeme analyzovať v najbližších dňoch,” uviedla zástupkyňa MMF v Maďarsku Iryna Ivasčenková v odpovedi na otázku agentúry Reuters.
Rada vlády možno bude mať aj výbor pre práva neheterosexuálov
20. júna 2012 - (tasr)
Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť by sa mohla v budúcnosti rozšíriť aj o výbor pre ľudí s neheterosexuálnou orientáciou. Potvrdil to dnes šéf Rady a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD). V prípade, že by bol vznik takéhoto výboru opodstatnený, nevylúčil ani možnosť, že by člen LGBT komunity mohol byť aj členom Rady, v ktorej budú zastúpení i viacerí ministri. „My zvážime, aké máme výbory a predložíme vláde návrh na ich ďalšiu úpravu alebo rozšírenie, čiže, je dosť pravdepodobné, že s takým návrhom pomerne rýchlo prídeme,” povedal po rokovaní vlády Lajčák. Podľa jeho slov nezaregistroval v rámci vládneho Smeru-SD žiaden politický problém, ktorý by bránil priechodnosti takejto zmeny. Rozhodnutie o tom, či takýto výbor nakoniec skutočne vznikne, bude podľa Lajčáka závisieť od toho, či na to bude skutočne dôvod. „Je to otázka dopytu a potrieb. Moji odborní spolupracovníci sa dnes stretávajú s predkladateľmi iniciatívy na zriadenie tohto výboru, aby mali hlbšiu debatu o jeho podstate. Rozhodnutie bude prijaté na základe opodstatnenosti, nie sympatií alebo antipatií,” priblížil. K vytvoreniu predmetného výboru v Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť v posledných dňoch verejne vyzvali predstavitelia niekoľkých združení ľudí s neheterosexuálnou orientáciou. Lajčák tvrdí, že ich žiadosť prišla príliš neskoro na to, aby sa vláda mohla ich požiadavkou zaoberať už dnes, keď rokovala o štatúte ľudskoprávnej rady. „Sme pod tlakom, aby Rada už začala byť funkčná,” vysvetlil.
III. konferencia slovenských evanjelikov žijúcich v zahraničí
Blesky vyradili zabezpečovacie zariadenia v Maďarsku
22. júna 2012 - (tasr)
Nočná búrka v Maďarsku spôsobila meškanie ranných vlakov na tratiach Budapešť-Ostrihom a Budapešť-Hatvan-Miškovec, kde blesk zasiahol viaceré železničné zabezpečovacie zariadenia. Hasičov volali k trom rodinným domom zasiahnutých bleskom v Peštianskej župe, v jednom prípade horela strecha. Ľudia zranení neboli. Na stanici Óbuda o 03.50 h blesk vyradil z činnosti zabezpečovacie zariadenie, vlaky medzi Budapešťou a Ostrihomom meškali 20-25 minút. Skrat elektrického vedenia po zásahu bleskom spôsobil chybu zabezpečovacieho zariadenia na dvoch miestach dvojkoľajnej trate Budapešť-Hatvan-Miškovec, vplyvom ktorej vlaky museli premávať iba po jednej koľaji. Vlaky tam meškali zhruba hodinu. V Peštianskej župe búrka vyvracala stromy, ale iba v jednom prípade v obývanej oblasti, informovala maďarská tlačová agentúra MTI.
Rozhodca Kassai sa nemôže zbaviť nočnej mory
23. júna 2012 - (sita)
Maďarský rozhodca Viktor Kassai priznal, že ho stále máta chyba, ktorú urobil v dueli základnej D-skupiny na ME 2012 (8. júna - 1. júla) medzi Ukrajinou a Anglickom. Ako je známe, pätica maďarských arbitrov obrala domácich Ukrajincov za stavu 0:1 o regulárny gól, ktorý strelil útočník Marko Devič. Naturalizovaný Ukrajinec prekonal anglického brankára Joea Harta a loptu už spoza bránkovej čiary vykopával stopér „Albiónu” John Terry. „Nemôžem sa zbaviť toho, čo sa stalo. Mrzí ma to, že s tým už nič nemôžem urobiť. Táto chyba nás veľmi zabolela a nemohli sme v noci spať. Aj keď máte v zápase 199 dobrých rozhodnutí, jedno zlé dokáže všetko zmeniť. V nadchádzajúcej sezóne chcem všetkým dokázať, že to bol len jednorazový výpadok a patrím medzi svetových rozhodcov,” vyhlásil rozhodca, ktorý prišiel na šampionát s pozitívnymi referenciami. „Meno rozhodcu Kassaia je odteraz na Ukrajine synonymom prekliatia,” napísali noviny Siegodnia.
Kassai priznal, že gól Ukrajincov mal uznať
21. júna 2012 - (sita)
Maďarský rozhodca Viktor Kassai priznal, že mal uznať Ukrajincom gól poslednom zápase D-skupiny majstrovstiev Európy s Anglickom (0:1). Maďar sa tak vrátil k situácii zo 62. min spomenutého duelu, keď Ukrajinec Marko Devič vystrelil, jeho pokus zblokoval Hart, no lopta vyletela do výšky a padala za bránkovú čiaru, odkiaľ ju vykopol stopér John Terry. Kassai gól napriek tomu, že mal, neuznal. O pol hodiny neskôr Ukrajina na turnaji skončila a Angličania skončili v „déčku” na prvej priečke. „Po zápase sme sa pozreli na túto situáciu. Priznali sme si, že sme urobili chybu,” povedal 36-ročný arbiter. Po tomto dueli sa opäť ozvali hlasy o zavedení kamerového systému do futbalu, no prezident Európskej futbalovej únie (UEFA) Michel Platini je stále rázne proti. Francúz presadzuje radšej piatich rozhodcov. Jedeného hlavného, dvoch čiarových a dvoch bránkových, no tento systém sa na ME 2012 príliš neosvedčil. Kassaia poslali členovia rozhodcovskej komisie UEFA za jeho pochybenie domov a vyraďovacie stretnutia tak už pískať nebude. „Naša práca je veľmi krutá. Môžeme spraviť 199 správnych rozhodnutí, no ak spravíme jedno nesprávne, má to obrovské následky,” uzavrel túto nepríjemnú tému Kassai.
Maďarskí colníci zhabali falošný značkový textil v slovenskom kamióne
24. júna 2012 - (tasr)
Príslušníci maďarského Národného úradu pre dane a clá (NAV) zhabali falošný značkový textil v hodnote 105 miliónov forintov (365.014 eur), ktorý našli v slovenskom kamióne. Hovorca NAV György
Attila Suller pre maďarskú tlačovú agentúru MTI dnes uviedol, že nákladné vozidlo smerovalo s tovarom z Turecka na Slovensko. Colníci kamión kontrolovali na odpočívadle Lébény severomaďarskej diaľnice M1. Našli v ňom 23.000 kusov textilu s ochrannou známkou - tričká, športové doplnky, nohavice, košele a posteľnú bielizeň. NAV kontraband zhabal a inicioval trestné stíhanie pre falošné označovanie tovaru a porušenie autorských práv.
Cez víkend vyhaslo na maďarských cestách 11 ľudských životov
25. júna 2012 - (tasr)
Celkovo k 370 dopravným nehodám, ktoré si vyžiadali až 11 ľudských životov, došlo uplynulý víkend na maďarských cestách. Informovalo o tom dnes Celoštátne veliteľstvo polície (ORFK). V piatok, sobotu a v nedeľu utrpelo pri haváriách rôzne poranenia vyše 130 ľudí; z nich 49 sa zranilo vážne. Najvážnejšia nehoda sa stala na diaľnici M1 neďaleko severomaďarskej Bábolny v sobotu nadránom, kde rumunský mikrobus narazil zozadu do rumunského kamióna. Pri nehode zahynuli štyria cestujúci mikrobusu a štyria sa zranili. Policajti počas víkendu odhalili 224 prípadov, kedy vodiči pred jazdou požili alkoholické nápoje.
Pri Bábolne narazil rumunský mikrobus do kamióna, štyria zahynuli
23. júna 2012 - (tasr)
Na diaľnici M1 neďaleko severomaďarskej Bábolny dnes nadránom narazil rumunský mikrobus do rumunského kamióna. Pri nehode zahynuli štyria cestujúci mikrobusu a štyria sa zranili, informovala maďarskú tlačovú agentúru MTI hovorkyňa polície Komáromsko-ostrihomskej župy Gabriella Léberová. Kamión po výmene vodičov vychádzal z odpočívadla smerom na Györ a v pravom jazdnom pruhu zrýchľoval. Prichádzajúci mikrobus s deviatimi cestujúcimi narazil odzadu do nákladného vozidla. V kamióne sa nikto nezranil.
Dopravné predpisy - Na čo si dať pozor v Maďarsku
23. júna 2012 - (auto.pravda.sk / mzv sr)
Prinášame prehľad najdôležitejších dopravných predpisov, ktoré by ste mali pred cestou do Maďarska dokonale poznať.
Maximálna povolená rýchlosť: v obci 50/km; mimo obce 90/km; hlavná cesta (országút), zrýchlená cestná komunikácia (autóút) 110/km; diaľnica (autópálya) 130/km
Pokuty za dopravné priestupky. V MR platí objektívna zodpovednosť majiteľa vozidla za spáchaný priestupok. Za prekročenie povolenej rýchlosti môže byť pokuta až 30-tisíc forintov. Platí tam nulová tolerancia na alkohol. Za vedenie vozidla po užití alkoholu hrozí pokuta od 20-tisíc až do 50-tisíc forintov. V tomto roku vláda novým nariadením zvýšila aj pokuty za celý rad ďalších dopravných priestupkov. Za nedanie prednosti v jazde od 15-tisíc do 40-tisíc forintov, za porušenie zákona pri predbiehaní 15-tisíc až 30-tisíc forintov. Rovnaká pokuta hrozí vodičovi, ak jazdí s viac ako tri mesiace a menej ako pol roka neplatným technickým preukazom. Pokiaľ je to viac, pokuta sa zvyšuje na 25-tisíc až 50-tisíc forintov. Za porušenie predpisov vzťahujúcich sa na cestnú dopravu je pokuta 15-tisíc až 60-tisíc forintov. Za nepoužitie bezpečnostného pásu od 15-tisíc do 40-tisíc forintov. Za prechod na červenú aj oranžovú na križovatke alebo železničnom priecestí je pokuta 100-tisíc forintov.
Ceny diaľničných známok pre osobný automobil (celoročných i s kratšou platnosťou) sú povinné. Nákladné autá musia aj pri použití hlavných ciest disponovať diaľničnou známkou, v ktorej je zahrnuté tzv. mýto.
Nevyhnutné doklady vodiča - platný vodičský preukaz, technický preukaz, občiansky preukaz alebo cestovný pas. Auto s cudzou poznávacou značkou musí mať zelenú kartu. Ak vodič šoféruje firemné vozidlo, t. j. nie je jeho majiteľom, musí mať k dispozícii potvrdenie o povolení využívania vozidla. Firemné vozidlo je možné šoférovať len na základe splnomocnenia o prevode práva používania vozidla. Splnomocnenie je nutné mať v maďarskom alebo anglickom jazyku s podpisom majiteľa a pečiatkou firmy. Ak náš občan využíva na území Maďarska firemné vozidlo, potrebné je splnomocnenie majiteľa vozidla overené notárom. Splnomocnenie musí obsahovať údaje o vodičovi - meno, dátum narodenia, číslo OP, typ auta, ŠPZ, za akým účelom používa vozidlo firmy a musí byť vyznačený dátum - dokedy ho môže využívať, prípadne, že ho môže využívať neobmedzene.
Povinná výbava vozidla je trojuholník, lekárnička, žltá vesta, lieky v zdravotnej skrinke nesmú byť po dátume platnosti. Zakázané je používať navigáciu zobrazujúcu stacionárne radary.
Polícia sa zameriava na bezpečnostný pas, pokuta je za každý pás jednotlivo, platnosť dokumentov vozidla a vodiča, stav pneumatík, telefonovanie počas jazdy.
Zadržanie vozidla. Od 1.¤júla sa zavádza centrálna evidencia pokút. Ak polícia zistí, že cudzinec má nezaplatenú pokutu z predchádzajúceho obdobia, môže mu vozidlo zadržať. Pokutu bude môcť zaplatiť na mieste v hotovosti alebo platobnou kartou. Ak sa tak nestane, dostane o zadržaní upovedomenie vyhotovené v štyroch svetových jazykoch a vozidlo bude odstavené na parkovisku. Za stráženie vozidla je zodpovedný majiteľ. Polícia nemôže zadržať vozidlo občanom SR, ktorí majú nahlásený v Maďarsku pobyt a disponujú číslom daňového poplatníka.
Stratu alebo odcudzenie preukazov počas cesty, prípadne pobytu - technického preukazu, alebo dokladu od poistenia vozidla, je nutné nahlásiť na polícii. Polícia spíše záznam o strate/odcudzení dokladov a vydá o tom potvrdenie. Ďalší postup závisí od toho, či sa občan SR vracia v ten deň na Slovensko, alebo zotrvá v Maďarsku. Ak v deň, keď mu boli ukradnuté doklady, opustí Maďarsko, pri kontrole vozidla polícii postačuje záznam o odcudzení/strate dokladov od vozidla. V prípade, že v Maďarsku zotrvá, treba sa s hlásením od polície obrátiť na tzv. Központi Okmányiroda v príslušnom župnom meste, prípadne v Budapešti, ktorá vydá vývoznú značku (Z - ŠPZ) s patričným technickým preukazom, ku ktorej musí vodič v prípade odcudzenia/straty poistky od vozidla uzavrieť povinné poistenie. Táto vývozná značka je platná 30 dní. Po uplynutí lehoty je potrebné vrátiť ju na miesto vydania.
Ceny diaľničných známok: motocykle a osobné vozidlá do 3,5 t (D1): týždenná 2975 forintov, mesačná 4780 forintov, ročná 42 980 forintov; vozidlá do 7,5 t (D2): denná 3375 forintov, týždenná 8255 forintov, mesačná 13 970 forintov, ročná 123 975 forintov.
Slovenskej polícii sa pozdávajú poľské a maďarské radary
24. júna 2012 - (Sme)
Polícia si robila prehľad o meračoch rýchlosti používaných na Slovensku a v okolitých krajinách. Pozdávajú sa jej radary z Poľska a z Maďarska. Na Slovensku používa polícia 177 radarov. Niektoré z nich ale polícia nemôže použiť pri nedostatku denného svetla. Polícia vidí nevýhody aj v tom, že „radarové hlavy” niektorých meračov na autách vidno a pri chladnom a vlhkom počasí sú rýchlo pokryté námrazou. Polícia vyhodnotila ako najvhodnejší pre ich potreby systém PolCam PC 2006. Výrobcom je poľská spoločnosť, ktorá ho predáva za 9 500 eur. K nemu je ale ešte potrebné pripojiť samotný merač rýchlosti. Poľská polícia používa 120 kusov tohto systému. Používa ho aj polícia v Česku. PolCam PC 2006 dokáže podľa výrobcu merať rýchlosť pred aj za policajným autom. Pevný disk s kapacitou 80 GB dokáže zaznamenať 300 hodín videa z kamier s infračerveným filtrom. Policajti majú okrem toho k dispozícii 7-palcovú LCD obrazovku a diaľkové ovládanie. Slovenská polícia používa jeden kus staršieho modelu PolCamu. O ňom napísali, že ovládací softvér radaru nie je vyladený a často sa kazí. Chvália si však všestrannú použiteľnosť v cestnej premávke. Radar totiž fyzicky nevidno a motoristi ho nedokážu odhaliť. Ďalší radar, ktorí sa našej polícii pozdáva, pochádza z Maďarska. Volá sa Fáma Lézer a podľa policajných informácií účinne meria rýchlosť nezávisle od smeru jazdy vozidla. Vyhotovuje videozáznam, či je policajné auto v pohybe alebo stojí.
http://www.facebook.com/photo.php?fbid=287683234663993&;set=a.165789530186698.33779.147596498672668&type=1&ref=nf
Obnovia Rákócziho expozíciu v Rodošte
25. júna 2012 - (Košický korzár)
Východoslovenské múzeum obnoví expozíciu Pamätného domu Františka II. Rákócziho v Rodošte. Stalo sa totiž súčasťou medzinárodného projektu Miesta Rákócziho slávy - po stopách Rákócziho. - Celkový rozpočet projektu je 490-tisíc eur. Východoslovenské múzeum „dostane” vyše 137-tisíc. Okrem nás sa projekt týka aj Maďarska a Ukrajiny. „Som rád, že sa cestou múzejného projektu spájajú tri krajiny a tri mestá. Cieľom nášho múzea je to, aby bola vynovená expozícia Rákócziho, ktorú už predsa len poznačil zub času, keďže bola otvorená v roku 1991. Chceme ju preto prezentovať v úplne inom šate,” naznačil riaditeľ múzea Robert Pollák. Nová expozícia by mala mať aj nový nábytok, pribudne audiovizuálna technika na premietanie dokumentárnych filmov a dotyková obrazovka, technika na ozvučenie a hudobné podfarbenie. Hlavným cieľom projektu je čo najefektívnejšie prezentovať kultúrne objekty týkajúce sa kniežaťa Rákócziho vo všetkých troch štátoch a rozvíjať spoločnú turistickú cestu po miestach jeho slávy. Expozícia v Košiciach bude mať aj preto nielen slovenskú, ale aj maďarskú a anglickú jazykovú verziu.
Futbal - Slovan, Senica aj Trnava spoznali súperov v EL UEFA
MTK Budapešť, FC Videoton Fehérvár, Sligo Rovers
24. júna 2012 - (sita)
Futbalisti FK Senica sa v 1. predkole Európskej ligy UEFA 2012/2013 stretnú s MTK Budapešť. Rozhodol o tom pondelkový popoludňajší žreb vo švajčiarskom Nyone, sídle Európskej futbalovej únie (UEFA). Klub zo Záhoria figuroval medzi nasadenými mužstvami a bolo už vopred zrejmé, že jeho súperom bude tím z menej futbalovo exponovanej krajiny. Prvý súboj o postup do 2. predkola sa uskutoční 5. júla v Senici, odveta je na programe o týždeň neskôr 12. 7. na maďarskej pôde. „Myslím si, že to mohlo pre nás dopadnúť lepšie i horšie. Tím MTK Budapešť nebude pre Senicu ľahkým protivníkom. Hoci je to nováčik druhej ligy, hral vo finále Maďarského pohára, kde podľahol Debrecínu. O MTK máme informácie, nedávno sme v maďarskej metropole proti tomuto mužstvu odohrali prípravný duel, v ktorom sme zvíťazili (3:2, pozn.). Predpokladám vyrovnanú konfrontáciu, pokúsime sa uspieť,” zhodnotil žreb prezident klubu Viktor Blažek. Seničanom by v prípade postupu do ďalšej kvalifikačnej fázy patril status nenasadeného mužstva, v 2. predkole EL UEFA (19., resp. 26. júla) o ich eventuálnom súperovi rozhodne ďalšie - neskoršie pondelkové losovanie.
Futbalisti ŠK Slovan Bratislava štartujú v Európskej lige UEFA v 2. predkole, kde sa stretnú s maďarským mužstvom FC Videoton Fehérvár. „Belasí” figurovali v pondelňajšom žrebe medzi nasadenými mužstvami a bolo už vopred zrejmé, že ich súperom bude tím z menej futbalovo exponovanej krajiny. Prvý súboj o postup do 3. predkola sa uskutoční 19. júla na Pasienkoch, odveta je na programe o týždeň neskôr v Maďarsku. „Z tímov, ktoré sme mohli dostať, je to asi najťažší súper. V tomto mužstve pôsobí viacero legionárov. Osobne predpokladám, že Videoton nebude vôbec ľahkým protivníkom. V minulosti odohral Slovan s týmto maďarským klubom dve či tri prípravné stretnutia. Boli sme dnes pri žrebe nasadení, takže asi sme miernym favoritom. Ťažko povedať, či je výhoda začínať doma, záleží vždy na vývoji zápasu a výsledku. Chceme však postúpiť ďalej,” povedal viceprezident a generálny riaditeľ ŠK Slovan Bratislava Petr Kašpar. Slovanisti by v prípade postupu do ďalšej kvalifikačnej fázy boli nenasadení. V minulom ročníku sa bratislavský tím dostal až do skupinovej fázy kontinentálneho pohára číslo dva, keď predtým neuspel v 3. predkole LM.
V druhom predkola začínajú svoju púť pohárovou Európou aj futbalisti Trnavy. Súperom Spartaka bude írsky tím Sligo Rovers. Trnavčania figurovali medzi nasadenými mužstvami a bolo už vopred zrejmé, že súperom „bílích andelov” bude tím z menej futbalovo exponovanej krajiny. Prvý súboj o postup do 3. predkola sa uskutoční 19. júla na Štadióne Antona Malatinského, odveta je na programe o týždeň na Ostrovoch. Spartakovci by v prípade postupu do ďalšej kvalifikačnej fázy boli nenasadení. „Povedal by som, že z tých variantov boli nepríjemné destinácie Kazachstan a Azerbajdžan. Súper z Írska patrí k tým futbalovo atraktívnejším. Vlani sme v EL UEFA súperili len s tímami z bývalého komunistického bloku. Teraz nám žreb prisúdil ostrovného zástupcu, takže je to zmena, ale tešíme sa na ňu. Určite to bude zaujímavá konfrontácia, aj pre našich fanúšikov, ktorých ja osobne radím do kategórie takých ostrovných. Prvý zápas hráme doma, ale neviem posúdiť, či je to výhoda alebo nie. To všetko sa uvidí až po stretnutí. Zatiaľ nemám o tomto írskom tíme žiadne informácie, dokonca ani neviem ako je na tom írska súťaž, či sa skončila... Každopádne do prvej konfrontácie získame potrebné informácie. Netreba však zabúdať ani na to, že štyri dni predtým hráme úvodný duel Corgoň ligy s Košicami,” povedal tréner Trnavy Pavel Hoftych.
Esej - Nesloboda slobodnej spoločnosti
24. júna 2012 - (László Szigeti - pravda.sk)
Článok vyšiel v maďarskom denníku Népszabadság
László Szigeti (1949) - Esejista a vydavateľ, ktorý sa narodil a žije v Dunajskej Strede. V rokoch 1975 až 1989 pôsobil ako redaktor a dramaturg. Od roku 1991 vedie vydavateľstvo Kalligram, pôvodne vydavateľstvo maďarskej literatúry, od r. 1996 vydáva aj knihy v slovenčine. Vydáva maďarskú i slovenskú pôvodnú literatúru, diela európskych i svetových autorov v oboch jazykoch.
Pamätný deň holokaustu som tento rok začal na židovskom cintoríne, aby som sa vyhol spomienkovým klišé môjho mestečka a strávil niekoľko minút na cmiteri najživších zosnulých našej civilizácie. Hoci tí, kvôli ktorým som sem išiel, tam neodpočívajú, pohltila ich čierna diera európskej kultúry, pre mňa však každý židovský cintorín hovorí aj o nich. Odtiaľ som zašiel na mestský cintorín, k matke. Ešte stále len tuším, čo mohli prežiť so svojou priateľkou, ktorá skončila v plynovej komore. Myslel som si, že keď prejdem po ceste medzi oboma cintorínmi, obe ich spojím, a aj to, čo je medzi živými a mŕtvymi. Roku 1938 sa obe stali štátnymi občiankami Maďarska, ibaže žili na vidieku v Dunajskej Strede, čo bolo príčinou záhuby ich priateľstva. Skazonosná mašinéria Miklósa Horthyho, v súlade s protižidovskými zákonmi, odvliekla z môjho mestečka do továrne na smrť viac ako tritisíc maďarských štátnych občanov židovského pôvodu. Každý zákon, ktorý popiera ducha spoločenského zmieru, vedie k smrti. Moja matka neodpustila nikomu ani holokaust, ani uplatnenie princípu kolektívnej viny v povojnovom období. Ani sama sebe. Podľa nej totiž aj najsvätejšia zásada, ak sa pomstí na poctivých ľuďoch, je neodpustiteľná. Boh môže odpustiť, on žije večne, povedala v tejto súvislosti jeden jediný raz. Vzdialila sa Bohu, nedokázala v neho veriť, hoci ma poslala na prvé sväté prijímanie i birmovku a potom nedbala, že som sa kostolu vyhýbal. Spomienky ju trýznili ešte aj na smrteľnej posteli. Upozorňovala mojich synov, i keď ich už sotva poznávala: idú fašisti! Buďte opatrní, majú ľudskú tvár! Dusiac sa chrčala: fašisti! Skutočnú drámu života pre ňu nepredstavovala materiálna chudoba ani halierový ráz jej života, ale hrôza zo svojich vlastných. Spomedzi nich najviac z toho s nyilašovcami sympatizujúceho muža, stal sa z neho neskôr komunista, ktorý sa jej vyhrážal, že ju odstrelí ako besného psa, ak prezradí, že jej vyrazil z ruky obedár, v ktorom niesla prívarok svojej priateľke zatvorenej v gete. Tento človek by sa dnes uchádzal o maďarské občianstvo, aby ako zahraničný volič mohol voliť Jobbik. Pochovali ho už v demokracii, niekoľko rokov pred smrťou mojej matky, ako statočného Maďara. Matka mala odvahu rozpovedať tento príbeh až po jeho smrti, čím ho definitívne uzavrela. Prehltla ho, ako nôž. Pre mňa zostáva nepochopiteľné, ako mohla okolo seba neustále šíriť radosť zo života, keď celý život strávila v tieni smrti. Žeby láska a nádej boli jediným tajomstvom chodby medzi životom a smrťou? Ktovie. Dušu jej až dokonca nahlodával nie fakt smrti, ale realita ľudskej zloby. Raz v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, na ceste z južnoslovenskej Dunajskej Stredy do južnomaďarského mesta Komló, v požičanom osobnom aute mi vyrozprávala príbeh o tom, ako jej tri sestry, odsúdené po vojne tzv. Benešovými dekrétmi na vysídlenie, nakladali do vagónov a skonštatovala stroho: zloba je len prestrojená chamtivosť. Na obal už zožltnutého zošita som s vtedajšou smrteľnou vážnosťou spisovateľa, ktorý ešte chcel všetko, napísal: Ukryté rodinné príbehy. Názov nechával tušiť detektívku, pritom jeho cieľom bolo len odhalenie tabuizovaných tém. Ich napísanie odvtedy na seba čaká, lebo som medzitým zistil, že moje schopnosti zjavne nie sú dostatočné na vytvorenie väčších epických konštrukcií. Viezli sme sa vtedy na pohreb jej sestry, ktorá, podľa mojej matky, na rozdiel od Horthyho nemala nič spoločné ani s fašistami, ani s vojnou. Chcela ju iba prežiť, ako každý normálny človek. V desaťročiach Kádárovej a Husákovej diktatúry matka snívala o tom, že nechá previezť telesné ostatky svojich sestier domov - duša môže predsa len s väčšími šancami nájsť večný pokoj v rodnej zemi. I keď na základe zošitu by prevoz nebola povolila ani maďarská, ani slovenská byrokracia, dokonca by sa to mohlo pokladať za provokáciu. Nie kvôli tomu sa však prevoz neuskutočnil, ale predovšetkým preto, že nemala naň peniaze, banky nedávali pôžičky na pohreby a na podivný smútok už tobôž nie. Chudera matka, bola aj romantická, aj bolestivo realistická.
Zlá strana
Priam počujem, ako by reagovala, keby niekto chcel postaviť sochu Horthyho. V myšlienkach by ho veľmi škaredo, nemilosrdne poslala do frasa. Tvárou v tvár by sa ho spýtala: to naozaj ráčite myslieť vážne? Alebo podráždenejšie: vy ste skutočne veľa pili alebo sa mi to len zdá? V tom tóne by bolo čosi zo sebavedomia našich predkov, ktorí verili v kultúrny jazykový prejav, v to, že jazyk pozostáva zo slov presného významu, používanie ktorých odráža hodnotu i bezcennosť, vzťah ľudského aj neľudského a zaväzuje pridŕžať sa toho lepšieho. Dnes je už nezrozumiteľne smiešne toto sebavedomie minulého storočia, ktoré napriek všetkému verilo v jazyk. Ale čo iné mohol kultúrny vzdelaný človek robiť, ako držať sa svojho jazyka napriek tomu, že agresívna pýcha, stelesnená v politickej aj kultúrnej elite zberby, je schopná relativizovať, ba sfalšovať aj význam pojmov a hodnôt. Pre ducha stelesňujúceho mentalitu zberby kultúra, demokratický právny štát alebo práve pojem niktoša neznamená to, čo v skutočnosti znamená. Je však naozaj životunebezpečná, jej chamtivosť je schopná všetkého. Všetkého. Maďarsko v dvoch najväčších vojnách našej civilizácie utrpelo porážku, čo je historický fakt, skutočnosť, i keď tí, pre ktorých pravda nie je konkurenciou, by to najradšej bagatelizovali na sen. Druhú svetovú vojnu skončilo ako fašistický štát a vôbec mu nedošlo, že maďarskému obyvateľstvu území, ktoré dostalo do daru od Hitlera a Mussoliniho, budú môcť vypáliť biľag spoluvinníka, že státisíce takzvaných pokrvných maďarských súrodencov sa môžu dostať na lavicu kolektívne obžalovaných. Podľa mojej matky za toto nepripravené, polomizerné alebo ešte lepšie podlé maďarské zjednocovanie bolo treba zaplatiť nehorázne vysokú cenu. Urobili z nich ľudí bez vlasti, nuly zbavené všetkého, hovná. Ak to doma prišlo do reči, matka sa kŕčovito zasmiala, ale my sme vedeli, že svojím smiechom zakrýva vzlykot. Podľa najmierumilovnejších názorov súčasnej maďarskej pravice sme sa však len postavili na zlú stranu, Horthy nemohol urobiť nič iné. Ako keď dámička predávajúca svoje telo vysvetľuje ťarchavosť náhodou. Toto bielenie murína hádže takmer všetko zlo a všetku neľudskosť na veľmoci a nástupnícke štáty a svojich vlastných, lebo oni majú aj takých, nevinia takmer z ničoho. Vedia všetko, ale kritika sebareflexie je im na hony vzdialená. Robia to však s pôvabom diletantizmu bojovne zbožnej, sebaoplakávaním naplnenej historickej divadelnej hry. S chvastavosťou milovníkov vlasti vo svojej zanietenosti pre vec nemajú odvahu ani cítiť, že kritériom kvalitatívneho bytia, alfou a omegou prosperujúcej krajiny, je jasne vidiaca kolektívna pamäť a že jedine ona by mohla súčasné elity zaväzovať, aby mali pri svojich rozhodnutiach pred očami aj možnosti prípadnej ďalšej svojej porážky. Aby predchádzali problémom a prísne kontrolovali samy seba. Takmer tak ako Hrabalovi malí hrdinovia príchody a odchody vlakov. Spolu s pískaním, súložami, byrokratmi, nenaplnenou pubertálnou láskou. Lebo život je pekný sám osebe a napriek tomu, že existencia je sama osebe nezmyselná, sloboda a láska môže človeka skutočne urobiť šťastným. Individuálne. Už aj Švejk vytušil niečo zo sebazničujúcej vlasti, bavil sa na jej blbosti. Hoci aj on bol iba blbeček, ale dobromyseľný. Porážka totiž môže dopadnúť na vlasť nielen prostredníctvom cudzích tankov a vlčích ideí, ale aj vo forme studenej občianskej vojny v mene slobody národa, štátnej suverenity či ešte stále nezabudnutej svojstojnosti. Švejk prešiel cez rozum cisárskej korune a zrejme by bol prešiel cez rozum aj fašistom a boľševikom. Som si istý, že maďarskí potomkovia Švejka prejdú cez rozum aj Viktorovi Orbánovi, ak sa budú brániť svojou dobromyseľnosťou pred ponižovaním, mrzačením ducha, vlastne ak si urobia z neho prdel, i z toho, čo hlása. A dajú si na to trebárs pivo Kinizsi. Bolo by nepochybne múdre zanechať experiment jednotného národného provincializmu, lebo táto nadstavba (alebo pre jej tvorcov priam zázrak) produkuje len hospodárske a kultúrne chradnutie a mory, zaťažujúce aj inak už na melanchóliu nastavenú národnú mentalitu mnohými novými neurologickými a psychiatrickými príznakmi. Osud mojej matky je varovným príkladom toho, že mory nemajú percento zisku a ich estetika sa časom mení z gýča na krvavú hrôzu. Preto je neprípustné akékoľvek zamlčiavanie a rovnako neprípustné sú všetky hlasy, ktoré programovo luhajúc, označujú historickú elitu maďarskej pravice za nevinnú a na fakt nespravodlivosti dôsledkov porážok kladú oveľa väčší dôraz ako na analýzu národných svárov, ktoré ich vyvolali, na pomenovanie zodpovedných domácich činiteľov či odkrývanie vnútromocenských protikladov a tradičných hegemonistických snáh. Táto falošná interpretácia minulosti mlčí aj o tom, že sovietsky minister zahraničných vecí Molotov informoval Horthyho, že ak nevypovie Sovietskemu zväzu vojnu, jeho krajina je po jej skončení pripravená zvážiť územné nároky neutrálneho Maďarska. Nikto, ani Hitler, nežiadal Horthyho, aby vypovedal vojnu a so svojou armádou vstúpil do nej po boku Nemecka. Napriek tomu on poslal na smrť 2. maďarskú armádu (matkin brat padol pri Done, svokor to prežil, ale štyri roky trpel v sovietskom zajatí), povolil deportáciu viac ako 437-tisíc maďarských štátnych občanov židovského pôvodu (medzi nimi priateľky mojej matky), vyštval do emigrácie Bélu Bartóka a nesčíselných ďalších nesmrteľných Maďarov, a ak by som sa mohol inšpirovať Švejkom, mohol by som povedať, že v roku 1949 som sa aj ja preto narodil v Československu, lebo Miklós Horthy napadol Sovietsky zväz. Čo ale, keď sa tak pozerám na potenciu slobody maďarskej demokracie, vôbec nebanujem. Nezávisle odo mňa je však Horthy až po krk v tom, že menšinoví Maďari našich dní sú takí, akí sú a že sú v takej situácii, v akej sú. Veľa krvi vydrhli kvôli nemu, čítam vo svojom zošite matkino hodnotenie Horthyho, ktoré je teraz inak úprimné, ako bolo v čase, keď odznelo. Ako keby čas, ktorý vo mne blúdi, nabádal k opätovnému štúdiu, k skúmaniu toho, ako je napriek týmto udalostiam možné, že maďarským povedomím mojej matky ani na okamih nič neotriaslo, nik neotriasol. Deväťdesiat rokov žila v Dunajskej Strede tak, že svoje rodné mesto v duchu ani na jediný okamih neprenechala Slovákom. V jej tajných predstavách patrilo k Maďarsku a Maďarom. Aké kavalkády bolestí, aké hučiace zlomy mohli burácať v jej hlave? Známy to odcudzujúci stredoeurópsky chaos - nik nemôže byť tým, čím by chcel byť. Prečo by som mal mať dobrú náladu?
Cesta do Putimy
Keď som sa vypytoval matky, dozvedel som sa, že som sa narodil v prednej izbe zadného bytu úzkeho proletárskeho dvora, ktorý sa nachádzal na Námestí slobody. Smiala sa, keď mi hovorila, že som vypadol medzi dvomi praniami. Bol som ôsmym dieťaťom. Vtedy s počtom Maďarov na Slovensku nebol problém v dôsledku slabého prírastku populácie, ale v dôsledku národno-politických manipulácií sa Maďari iba pomaly hlásili k svojej národnosti. Za vyše šesť desaťročí sa však výrazne zmenili orientačné body dnešného menšinového polmiliónového spoločenstva: v prieskumoch hierarchie hodnôt sa národné povedomie posunulo z prvého miesta na piate. Predovšetkým pre konzumné sklony a nie preto, aby sa vyhli konfliktom s väčšinovým národom. Ideál slobody jednotlivca u veľkej časti maďarskej populácie sa stal dôležitejší než skupinové identity. Ich právny a spoločenský status však nie je podľa nich dôstojný, preto čas od času vypukne zúrivé napätie medzi demokratickým liberalizmom založeným na univerzálnych právach a partikulárnymi právami menšín, ktoré sú najviac vystavené diskriminačnej praxi národného štátu, resp. národnoštátnych záujmov. Teraz mi napadlo, že tento grandiózny kvalitatívny nepomer, vytvárajúci napätie medzi maďarskou politikou demokratického a antidemokratického ducha, oddeľuje napríklad Istvána Széchenyiho od Miklósa Horthyho. Ak by zakladateľ Maďarskej akadémie vied žil, neboli by mu isto vzdialené univerzálne práva demokratického liberalizmu, partikulárne rozmýšľajúcemu regentovi by však boli ďaleké na hony. Základnou podmienkou vzniku kvality a jej účinnosti je sloboda. Kde je citlivosť pre obe, tam sa môžu napriek sporom veľkolepé plány realizovať ľahšie. Verím, že tí, ktorí sa socializovali v diktatúre, ak ju akurát neberú na ľahkú váhu, sú na slobodu citliví. Patrím medzi nich, preto ma nenecháva chladným, že v Maďarsku nazývanom demokratickým možno Námestie slobody spontánne premenovať na Námestie Miklósa Horthyho. Chudera moja matka! Preto som náchylný predpokladať i to, že ak jedna tretina maďarskej spoločnosti znáša, že druhá tretina praktizuje polofašistickú pravicovosť, nezávislé Maďarsko ohrozuje oveľa závažnejší úder ako straty spôsobené trianonskou a viedenskou mierovou zmluvou dohromady: nesloboda slobodnej spoločnosti. Čiže brakové jestvovanie, i keď už nie v diktatúre, ale na báze sfalšovanej demokracie a deformovaného právneho štátu. Najcharakteristickejším znakom orbánovského Maďarska je národno-ideologický tĺk, takisto ako v Horthyho časoch, preto je hádam porozumiteľné, že ako Maďar na Slovensku netúžim stať sa štátnym občanom Maďarska. Odpudzuje ma karikatúrne sa opakujúca antidemokratická malovernosť, ktorá je však aj na Slovensku. Neviem, kedy a v akej forme, len viem, že vedie ku kapitulácii. Ten Slovák, ktorý by sa teraz unášal z toho radosťou či skôr škodoradosťou, by však nemal zabudnúť na analógie, ktoré sme si tu za mečiarizmu a za prvého ficoizmu užili do sýtosti. Takisto by nemal zabudnúť, že mentalita zberby večne túži po moci a má vplyv na všetky štruktúry, nielen tie politické. Píšem toto všetko iba preto, lebo ako Maďar na Slovensku žijem osud svojej matky. Jej minulosť a prítomnosť sa ma dotýka, aj keď sa v tejto veci cítim nevinný. Samozrejme, ak kolektívna pamäť v dôsledku národných záujmov alebo akýchkoľvek iných cieľov zabudne na morálne kritériá, môže to urobiť, ale zničí tým podmienky fungovania spoločnosti. Spontánnu, mnohofarebnú, slobodne fungujúcu jednotu politického národa. A tak si kladiem otázku: čo je večnosť, či s istým eufemizmom, čo je nesmrteľnosť? Aj na Slovensku slávnostne pochovávali z Južnej Ameriky dovezené telesné ostatky fašistického propagandistu, bol to spisovateľ, a jeho hodnosť v spoločnosti je asi taká ako v prípade nyilašovca Józsefa Nyirőa. Aj tu, aj tam ich prepašovávajú pod pláštikom literatúry, ich prítomnosťou však nechcú znova definovať literatúru, ale ideológiu, ktorú predstavujú. Ideológiu produkujúcu porážky. Maďarskí ideológovia priživujúci sa už dve desaťročia na mýte pôvodu a na historických metaforách sa usilujú o to, aby bagatelizovaním politických hriechov spáchaných pravicou legitimizovali rasistické, segregačné, fašizoidné idey. Mohli by sa možno niečo poučiť z praxe sebakritiky ľavice. Úspech orbánovského neobarbarizmu nič necharakterizuje lepšie ako to, že určujúce pozície si už zabezpečili pre svoju vlastnú duchovnú a kultúrnu nekvalitu nielen v politickom, ale aj v hospodárskom, vedeckom a kultúrnom živote. Práve táto nekvalita, ak chceme nekultúrnosť, či skôr nesloboda slobody, otvára voľnú cestu aj pre čoraz väčšiu legitimitu po vládnutí stále väčšmi túžiacich maďarských neofašistov, vrátane ich úsilia o rehabilitáciu Horthyho. A dokonca ešte aj istý biskup reformovanej cirkvi posväcuje pamätnú tabuľu Horthyho! V jednom gymnáziu! Je to strašidelný sen či večera Pána? Ohlupovanie alebo balzam? Kým politicky a duchovne čoraz viac dusená maďarská literatúra, umenie, veda a médiá europského formátu zreteľne dávajú najavo, že spolupáchateľom je ten, kto programovo rehabilituje a glorifikuje historické figúry potláčajúce zásady individuálnej slobody a ľudské práva, v tom istom čase sa v krajine množia spomienkové spanilé jazdy, dobročinné plesy, oslavné konferencie, pamätné tabule, sochy, ktoré legitimizujú príkaz stotožnenia sa s maďarským národným neobarbarizmom 21. storočia. Kam vedie táto hrboľatá cesta? Na základe teórie kruhového pohybu - usmieva sa na nás Švejk - na to isté miesto, do Putimy, jasnejšie: do prdele.
Maďarský Gorbačov (Károly Grósz) prišiel neskoro
25. júna 2012 - (Viktor Drábek, bývalý budapeštiansky spravodajca ČTK - pravda.sk)
Pred štvrť storočím sa v Maďarsku začala perestrojka. Generálny tajomník maďarských komunistov János Kádár navrhol reformného politika, vtedy päťdesiatsedemročného Károlya Grósza za predsedu vlády. Hoci premiérom bol iba 17 mesiacov, a na čele strany po Kádárovi ešte kratšie, stačil si vyslúžiť prezývku maďarský Gorbačov.
Reformní komunisti už v roku 1977 rátali s tým, že Károly Grósz nahradí Kádára. Otec „gulášového komunizmu” síce umožnil postupnú liberalizáciu režimu, vďaka čomu sa o Maďarsku hovorilo ako o „najveselšom baraku východného bloku”, vo vyššom veku však začal pôsobiť ako brzda zmien. Kádár, ktorý vládol Maďarsku vyše troch desaťročí, sa pridlho nevedel odhodlať na odchod. Svojmu nástupcovi tým skomplikoval situáciu po prevzatí moci. „Grósz sa domnieval, že celkom iná situácia by nastala, keby sa Kádár vzdal funkcie o desať rokov skôr. To by sa lepšie pripravil na zmeny a dôkladnejšie reagoval na udalosti ako starý a chorý Kádár,” napísal magazín Heti Válasz. Kým Gorbačov v Sovietskom zväze presadil glasnosť, Maďari žartovali, že oni majú „grósznosť”. Grósz bol za otvorenú čestnú politiku, za dialóg s každým, aj s ľuďmi s opačnými názormi. Chápal negatíva monopolného postavenia komunistickej strany i keď riešenia videl v rámci socialistického systému.
Riešenie videl v pluralitnom systéme
Keď sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v užších straníckych kruhoch diskutovalo o výhodách systému dvoch marxistických strán - robotníckej, respektíve zamestnaneckej a roľníckej, ktoré by vzájomnou kontrolou aktívnejšie pôsobili na rozvoj spoločnosti, Grósz bol za zrušenie monopolnej vlády jednej strany. Riešenie videl v pluralitnom systéme. Z jeho plánov však napokon nič nebolo, lebo Moskva vtedy ešte pripúšťala existenciu iba jednej marxistickej strany v každej krajine. Diskutovanou otázkou v Maďarsku bolo ľudové povstanie z roku 1956. Grósz ako vedúci stranícky tajomník v župe Borsod zvrhnutie stalinistického režimu považoval za socialistickú revolúciu. Po potlačení povstania za to musel podstúpiť nepríjemné vyšetrovanie a nové vedenie ho odstavilo z funkcie. Keďže Grósz popieral svoju minulosť z revolučného roku, neskôr, keď mohol byť oslavovaný za činy z konca októbra a začiatku novembra 1956, sa nimi už nemohol pochváliť.
Tajomstvo z roku 1968
Grósz sa v roku 1968 plne stotožnil s reformným vývojom v Československu. Dôkazom toho je príprava jeho konšpiratívnej účasti na mimoriadnom zjazde KSS. Človek z okruhu Alexandra Dubčeka vybavil, že bude sedieť v miestnosti prekladateľov a zo slúchadiel si vypočuje celé rokovanie mimoriadneho zjazdu v maďarčine. Tím prekladateľov totiž simultánne tlmočil vystúpenia na kongrese pre niekoľkých maďarských zaslúžilých členov strany, ktorí neovládali dobre slovenčinu. Keď Grósz informoval Kádára o tomto svojom zámere, ten nenamietal, ale keď už bolo všetko pripravené, zrazu povedal nie. „Čo ak sa o tom dozvedia sovietski súdruhovia?” prehovorila z neho opatrnosť. Keď sa Grósz dozvedel, kto 20. augusta 1968 z maďarskej strany predčasne informoval spravodajcu ČTK v Budapešti o pripravovanej okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, chcel mu to meno dôverne prezradiť. Práve vďaka tomuto anonymnému telefonátu sa Dubček o invázii dozvedel s niekoľkohodinovým predstihom. Maďarskí historici a novinári sa stále dohadujú, kto mohol byť ten tajný informátor. Predpokladajú, že to bol vysoký stranícky alebo vojenský predstaviteľ. Grósz zistil, kto to bol. Ale keďže práve v tom čase sa československá rozviedka o tú osobu aktívne zaujímala, spravodajca ČTK budúceho nástupcu Kádára požiadal, aby si to tajomstvo radšej nechal pre seba.
Verný reformám, ale v rámci spoločenského systému
Grósz mal otvorený postoj aj k československým disidentom. Napríklad počas takzvanej československej normalizácie pre maďarský hospodársky aktív vydali knihu československého emigranta, významného ekonóma hospodárskej reformy Ota Šíka. Na oddelení agitácie a propagandy ústredného výboru strany, ktoré Grósz viedol, zastávali názor, že sa treba učiť od ľudí, ktorí teoreticky rozpracovali model demokratického socializmu, socializmu s ľudskou tvárou. Sám bol do konca života verný svojim reformným zásadám, ale jednoznačne sa staval proti zmene spoločenského poriadku. Opozícia mu to vyčítala. Terčom kritiky sa stal najmä pre svoj pamätný prejav z konca roka 1988, keď už začínal strácať kontrolu nad spoločenskými pohybmi, a verejnosť strašil rizikom anarchie, chaosu a bieleho teroru.
Svetový cestovný pas pre Maďarov
Maďarsko sa za jeho vlády dočkalo aj viacerých kladných zmien, na ktoré sa časom zabúda. Budapešť uskutočnila zásadnú daňovú reformu. Pozitívny ohlas mal „svetový cestovný pas”, ktorý pre Maďarov otvoril po desaťročia len ťažko priepustné hranice na Západ. S voľným cestovaním sa rozšírila nákupná turistika, ktorú uľahčili nové liberalizované colné predpisy. Strana sa dištancovala od chýb starého vedenia a postavila sa za právny štát, pluralitný ústavný systém a napokon pristúpila na slobodné voľby. Bol prijatý zákon, ktorý uznal vysťahovalectvo za ľudské právo. Maďarsko, ktoré otvorilo svoje západné hranice, sa vo svete stretávalo s uznaním. Jeho zástupcu ako prvého z krajín východného bloku pozvali na zasadanie NATO. Grósz sa ako prvý komunistický stranícky predstaviteľ mohol zúčastniť na davoskom Svetovom ekonomickom fóre. V Bielom dome ho v roku 1988 prijal prezident USA Ronald Reagan. Bolo to prvé stretnutie najvyšších predstaviteľov oboch štátov od roku 1946.
Doláre z Moskvy, marky z Bonnu
Grósz bol aktívny i vo vzťahu k „perestrojkovej” Moskve. Na prvom stretnutí s Michailom Gorbačovom sa dohodli, že prepočty v zahraničnom obchode sa medzi oboma krajinami budú uskutočňovať v dolároch, a na ďalšej návšteve hovorili o odsune sovietskych vojsk z Maďarska. Grósz dobre vychádzal aj s Bonnom, kde počas návštevy dohodol, že Deutsche Bank so zárukou nemeckej vlády poskytne miliardovú pôžičku v markách Maďarskej národnej banke. S Československom, ktorého vedenie nedôverčivo sledovalo maďarské reformy, sa Grószova vláda snažila udržiavať korektné vzťahy. Počas návštevy Prahy Grósz ubezpečil generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša, že vylepšenie modelu maďarskej spoločnosti neznamená zmenu politického systému. Jeho snaha ukončiť studenú vojnu medzi Budapešťou a Bukurešťou ho ale vyšla draho. Na pozvanie Nicolae Ceauşesca navštívil Rumunsko, kde utrpel obrovské fiasko. Nechal sa hostiteľskou stranou ponižovať a žiadne výsledky v rokovaniach nedosiahol. Vnútropoliticky mu na dôvažok veľmi poškodilo, keď ako predseda vlády nariadil zásah polície proti stotisícovej demonštrácii v Budapešti zvolanej proti politike Ceauşescovho režimu.
Opustený a opľutý
Grószovi po tom nezostalo nič iné, ako odovzdať premiérske kreslo mladému reformátorovi Miklósovi Némethovi. Od konca roka 1988 si Grósz ponechal iba stranícku funkciu. Maďarská socialistická robotnícka strana, ktorá v čase, keď sa stal Grósz jej generálnym tajomníkom, mala vyše 700-tisíc členov, sa však už v októbri 1989 chaoticky rozpadla. Svojho posledného šéfa ani neodvolala. Proreformná väčšina z jej vedenia totiž ihneď založila novú socialistickú stranu. Grósza opustila a zavrhla aj verejnosť. Na jednom z posledných vystúpení v meste Dunaújváros ho ľudia dokonca opľuli. Zanechal politiku a stiahol sa do ústrania. V Gödöllő, neďaleko Budapešti, prežíval posledné roky svojho života a po ťažkej chorobe v roku 1995 zomrel.
Predseda MS Marián Tkáč zavítal medzi krajanov v Bavorsku
150 rokov Matice slovenskej
prof., PhDr. Imrich Sedlák, CSc. - vedecký tajomník Matice slovenskej
Pri príležitosti 150. výročia Matice slovenskej snem MS 17. septembra 2011 vyhlásil Rok Matice slovenskej. Počas jeho trvania sa v programovej časti uskutočnia viaceré priliehavé, zaujímavé a príťažlivé celoslovenské, oblastné i miestne podujatia (medzinárodná vedecká konferencia, semináre, umelecké programy, výstavy, akadémie, besedy, stretnutia s významnými osobnosťami matičného, umeleckého a vedeckého života, kultúrno-spoločenské podujatia a pod.), organizované ústredne Maticou slovenskou v Martine a prostredníctvom domov MS a oblastných matičných pracovísk, najmä však miestnych odborov MS po celom Slovensku. Podujatia v rámci Roka MS 2012 - 2013 sa začnú od potvrdenia stanov MS 5. februára 2012 a ukončia sa v auguste 2013. Budú sa orientovať na poslanie a postavenie Matice slovenskej v slovenskom národnom, kultúrno-spoločenskom a vedeckom živote v jej histórii, súčasnosti a budúcej orientácii, čím sa ukáže nezastupiteľnosť Matice slovenskej v rozvoji slovenskej kultúry, vedy, v integračnom procese a prehlbovaní národného uvedomenia a vlastenectva. Podujatia oslovia všetky vrstvy slovenskej spoločnosti bez rozdielu politickej príslušnosti, náboženského vierovyznania a sociálneho postavenia. Je to veľká príležitosť posilniť postavenie Matice slovenskej v slovenskej spoločnosti po kauzách a turbulenciách v minulom období, objektívne predstaviť jej súčasné aktivity a veľké možnosti pri obohacovaní slovenského života v budúcnosti. Počas Roka MS sa uskutočnia aj iné významné podujatia, a to 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, 150. výročie vzniku Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, 250. výročie narodenia a 200. výročie úmrtia Antona Bernoláka, 200. výročie narodenia Jonáša Záborského, 20. výročie druhej Slovenskej republiky, Matičný svetový festival slovenskej mládeže. Osobitná pozornosť v rámci Roka MS sa bude venovať Slovákom v zahraničí, slovanským Maticiam a ich účasti na podujatiach na Slovensku.
http://www.matica.sk/big_foto_all.php?id=1314681
http://www.matica.sk/index.php?id_kat_for_menu=17031&;module_action__
181516__id_kat_c=410&module_action__181516__id_item_c=2516#m_181516
Stanovisko k Stanovisku členov Historického odboru MS a redakčnej rady Historického zborníka
Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej
Matica slovenská je hnutie, v ktorom sú rôzne smery, členovia i zamestnanci s rôznymi pohľadmi na minulosť, prítomnosť a zrejme aj budúcnosť Matice. Keďže ide o jej smerovanie, ku ktorému po nastúpení nového predsedu a vedenia dochádza k zmenám, a treba riešiť nielen množstvo dlhodobo neriešených problémov (napríklad riskantné preinvestovanie Národného pokladu), ale aj výkonnosť zamestnancov v záujme osvedčených matičných cieľov, aby mala Matica čo povedať slovenskej spoločnosti aj v 3. tisícročí, sme svedkami zachraňovania nezachraniteľného. Pokiaľ sa tak deje na matičnej pôde, možno to považovať za príznak ozdravovacieho procesu, pokiaľ mimo matičnej pôdy, na verejnosti, je tu riziko, že verejnosť mnohým otázkam, nastoleným napríklad v predmetnom „Stanovisku“ celkom logicky nemusí rozumieť. Je takto zavádzaná a zápas o užitočné a zákonné zmeny v Matici je umelo brzdený. Matica chce byť nadstranícka - nech o tom svedčí podpora bratislavského župana napríklad Národnému sviatku na Devíne, ale aj vlastenecká, a tak spolupracuje so všetkými, ktorým o vlastenectvo ide. V Matici začína rásť počet členov - len nedávno sme prijali 22 zakladajúcich členov spomedzi významných osobností spoločenského života, a oživuje sa aj veda. Je napríklad vymenovaná nová vedecká rada, nový riaditeľ Slovenského historického ústavu bol vybratý komisiou, v ktorej prevažovali „vonkajší“ odborníci najvyššieho rangu z oblasti histórie či archeológie, a ide aj o to, aby „matičná veda“ bola skutočnou vedou, spĺňajúcou akreditačné kritériá ako všetky iné vedecké ústavy Slovenska. Chcem ubezpečiť verejnosť, že väčšina matičiarov, a to doma i v zahraničí, víta úsilie o navrátenie dobrého mena tejto našej najstaršej kultúrno-vzdelanostnej inštitúcii, že tisícky matičiarov sa týždeň čo týždeň zapájajú do aktivít najrozličnejšieho druhu, akurát sa im nedostáva pozornosti ani zo strany verejnoprávnych médií. Akýmkoľvek stanoviskám, pod ktorými sú aj podpisy osobností, ktoré sa neoboznámili s celým textom, je však venovaná zbytočne neprimeraná pozornosť. Vedenie Matice slovenskej nebude ďalej reagovať na predmetné „Stanovisko“, adresované verejnosti a žiada jeho autorov, aby svoje požiadavky predložili Valnému zhromaždeniu Matice slovenskej tak, ako to oznamujú. Valné zhromaždenie je tým adresátom, ktorý kompetentne posúdi, či vedenie Matice slovenskej napĺňa jej poslanie v duchu jej zakladateľskej tradície a v súlade so Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 68/1997 Zb.
Stanovisko
členov výboru Historického odboru Matice slovenskej
a redakčnej rady Historického zborníka
Za správnosť: PhDr. Ján Bobák, CSc., člen výboru Historického odboru MS
Matica slovenská sa od svojho založenia konštituovala ako vedecká inštitúcia. Stála pri zrode slovenskej profesionálnej vedy a po vzniku Česko-Slovenska sa významnou mierou zaslúžila o rozvoj spoločenskovedných, ako aj prírodovedných disciplín. Hoci počas svojej takmer 150 ročnej histórie prešla zložitým vývojom, vedecká činnosť bola vždy trvalým atribútom tejto našej najstaršej národnej, vedeckej a kultúrnej ustanovizne.
Demokratizačný proces a federalizácia Česko-Slovenska po roku 1968 sa stali významnými medzníkmi v organizácii vedeckej činnosti Matice slovenskej, ktorá si začala prirodzene vytvárať profesionálne pracoviská aj mimo svojho historického sídla v Martine. Tento proces sa začal už zlúčením Matice slovenskej so Slovenskou ligou, keď jednou z podmienok zlúčenia a následného prevodu majetku Slovenskej ligy na Maticu slovenskú bolo, aby v budove Slovenskej ligy v Bratislave pôsobilo špecializované pracovisko Matice slovenskej, zamerané na jazykovo zmiešané územie Slovenska.
Pádom komunizmu v roku 1989 sa pre Maticu slovenskú vytvorili podmienky aj na novú organizáciu vedeckého života. Obnovili sa vedecké odbory, väčšina z ktorých má sídlo mimo Martina. V Bratislave začal vyvíjať úspešnú činnosť Historický odbor Matice slovenskej, ktorý v roku 1996 obnovil vydávanie svojho odborného časopisu - Historického zborníka. Úspešnou vedeckovýskumnou, organizačnou a publikačnou činnosťou Historického odboru MS sa vytvorili podmienky na založenie Slovenského historického ústavu MS v Bratislave, ktorý sa stal čoskoro všeobecne akceptovaným vedeckým pracoviskom.
Preto je pre nás nepochopiteľné a neakceptovateľné, že novozvolený predseda Matice slovenskej Ing. Marián Tkáč, napriek svojim prísľubom verejne deklarovaným na Valnom zhromaždení Matice slovenskej v roku 2010 v Martine, pristúpil okamžite po svojom nástupe do funkcie k likvidácii vedeckých pracovísk Matice slovenskej v Bratislave a k personálnym čistkám.
Zrušenie Slovenského historického ústavu MS (následne aj redakcie Historického zborníka) v Bratislave a ich prenesenie do Martina sa uskutočnili napriek nesúhlasu dotknutého pracoviska, výboru Historického odboru MS, redakčnej rady Historického zborníka, ako aj napriek nesúhlasu Vedeckej rady Matice slovenskej.
Žiadame predsedu Matice slovenskej,
1. aby prehodnotil svoj negatívny postoj k vedeckým pracoviskám Matice slovenskej v Bratislave (Slovenský historický ústav MS, Krajanské múzeum MS, Stredisko národnostných vzťahov MS) a rešpektoval vôľu demokraticky zvolených orgánov Matice slovenskej a jej odborných grémií;
2. aby v prípadnej novele zákona NR SR o Matici slovenskej bolo legislatívne zakotvené sídlo Slovenského historického ústavu MS v Bratislave;
3. aby po rokoch nečinnosti sfunkčnil Vedeckú radu Matice slovenskej;
4. aby spolu s vedením Matice slovenskej venoval pozornosť vedeckovýskumnej činnosti. Matica slovenská doposiaľ nemá vypracovaný krátkodobý a ani dlhodobý program základného výskumu a prezentácie jeho výsledkov;
5. aby v súlade so zákonom NR SR o Matici slovenskej č. 68/1997 Z. z. rešpektoval vedecký štatút Matice slovenskej. Z celkového počtu takmer 130 pracovníkov Matice slovenskej realizujú základný výskum 4 - 5 kmeňoví pracovníci;
6. aby sa na realizáciu základného výskumu v Matici slovenskej po dvoch rokoch nečinnosti vytvoril a finančne zabezpečil grantový systém, do ktorého sa zapoja aj vedecké odbory;
7. aby zrušil zmanipulované výberové konanie na funkciu riaditeľa Slovenského historického ústavu MS a vypísal nové výberové konanie. Žiadame, aby výberová komisia bola zložená výlučne z aktívnych profesionálnych historikov a aby v nej bol aj zástupca výboru Historického odboru MS;
8. aby prestal nanucovať v Matici slovenskej svoje nekvalifikované názory na etnogenézu Slovákov a slovenské dejiny, ktoré diskvalifikujú našu vedeckú činnosť v očiach odbornej verejnosti;
9. aby mesiac pred Valným zhromaždením Matice slovenskej v roku 2013 uskutočnil odpočet svojich sľubov, ktoré dal delegátom Valného zhromaždenia MS v Martine v roku 2010;
Vyjadrujeme znepokojenie a nesúhlas
1. s personálnymi čistkami na vedeckých a odborných pracoviskách Matice slovenskej v Bratislave;
2. s rozhodnutím predsedu Matice slovenskej zrušiť Štatút Historického zborníka, čím prekročil svoje kompetencie dané mu zákonom NR SR č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej a Stanovami Matice slovenskej;
3. so snahami predsedu Matice slovenskej koncentrovať vo svojich rukách ďalšie právomoci na úkor volených orgánov, vrátane predĺženia historicky osvedčeného trojročného funkčného obdobia predsedu Matice slovenskej na súčasné štvorročné funkčné obdobie;
4. s politizáciou Matice slovenskej presadzovanou predsedom Matice slovenskej, ktorý zneužil svoju nadstranícku funkciu, aktívne sa zúčastňoval na volebnej kampani Slovenskej národnej strany a vyvolal súčasné vnútorné rozštiepenie a polarizáciu Matice slovenskej;
5. so zapájaním štátom financovanej Matice slovenskej do stranícko-politických kampaní organizovaných Slovenskou národnou stranou (podpisová akcia za vypísanie referenda o slovenskom jazyku ako o „jedinom úradnom jazyku“ na území Slovenskej republiky), čo je v rozpore s humanistickými a demokratickými tradíciami tejto našej celonárodnej nadstraníckej ustanovizne.
Vyzývame členov a priaznivcov Matice slovenskej, aby nás podporili v týchto našich požiadavkách.
Pokiaľ predseda Matice slovenskej a vedenie Matice slovenskej budú ignorovať naše požiadavky, sme rozhodnutí predložiť ich na rozhodnutie Valnému zhromaždeniu Matice slovenskej v roku 2013.
V Bratislave 25. júna 2012
Prof. PhDr. Július Bartl, CSc.; PhDr. Ján Bobák, CSc.; Prof. PhDr. Martin Homza, PhD.; PhDr. Anton Hrnko, CSc.; Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc.; Prof. PhDr. Ján Lukačka, DrSc.; Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc.; Ing. Vladimír Repka; Doc. František Vnuk