Zo slovenskej tlače - Máj (II.) 2012
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
Slováci verzus Maďari... - Koniec „nekonečného“ príbehu?
9. mája 2012 - (Pavol Žibrita - pavolzibrita.blog.sme.sk)
Konflikty medzi etnikami a národmi vždy boli, sú a zrejme ešte dlho budú. Čas, keď všetci budeme jednoducho iba pozemšťanmi, je ešte veľmi ďaleko. A tak v Európe, o svete ani nehovoriac, je stále veľa národov, ktorým vzájomne spôsobené, často dávno minulé krivdy, bránia do dnešných dní v budovaní normálnych vzťahov. Chorváti - Srbi, Rusi - Lotyši, Poliaci - Litvania, Flámi - Valóni, Srbi - Albánci, Turci - Arméni, Baskovia - Španieli, Íri - Angličania, Francúzi - Nemci, atď. píšu svoje nekonečné príbehy. Mnohé z nich si vyžiadali tisícky obetí. Patrí sem aj ten „náš” slovensko-maďarský? Určite nie. Veď v porovnaní s niektorými vyššie menovanými nám ten náš príbeh musí pripadať smiešne malicherný. O dôvod viac, aby už konečne skončil. Po stretnutí premiérov v Poľsku sa pošuškávalo, že Fico s Orbánom mali vo Varšave ešte jedno tajné stretnutie. Stretli sa pod dohľadom Karla Schwarzenberga, aby pripravili dohodu o slovensko-maďarskom vyrovnaní a uľahčili tak prácu zmiešaným komisiám, ktoré majú riešiť sporné otázky medzi našimi krajinami. Dohoda sa nerodila ľahko. Po počiatočných rozpakoch kde a ako začať, zachránil situáciu skúsený diplomat K. Schwarzenber. Navrhol, aby obe strany v prvom bode deklarovali svoje úprimné odhodlanie dospieť k dohode, ktorá by tento nekonečný príbeh slovensko-maďarských konfliktných vzťahov raz a navždy uzavrela. Po súhlase oboch strán s uvedeným bodom, sa témy rokovania rozdelili do troch košov a K. Schwarzenber otvoril prvý z nich. Jeho obsahom boli krivdy z minulosti. Nakoľko Orbán si na žiadnu krivdu, ktorú by boli v minulosti spôsobili Slováci Maďarom nepamätal, slovo dostal náš premiér Fico. Keď po troch hodinách skončil s vymenovávaním všetkých krívd, ktoré nám Maďari v minulosti spôsobili, úplne bledý Orbán musel uznať, že podceňovanie a neuznávanie slovenského etnika za národ, z ktorého vyplýval celý rad ďalších krívd, bolo od Maďarov veľmi nepekné a neslušné. Zároveň musel uznať aj to, že na mlátenie našich prarodičov trstenicou, násilnú maďarizáciu, žalárovanie národovcov, likvidáciu slovenského školstva, streľbu do nevinných ľudí a na dlhotrvajúcu etnocídu, na konci ktorej by Slovač zrejme prestala existovať, sa nedá len tak ľahko zabudnúť. V súlade s deklarovanou snahou o uzavretí Dohody o vyrovnaní vyhlásil, že je pripravený prísť do slovenského parlamentu a tam sa Slovákom za uvedené krivdy ospravedlniť. Keď K. Schwarzenberg zaknihoval Orbánovo vyhlásenie, otvoril otázky druhého koša, ktorý obsahoval krivdy zo súčasnosti. Teraz sa Fico nepamätal ani na jednu, ktorú by mali Maďarom spôsobiť Slováci, a tak dostal slovo maďarský premiér. Orbánov výpočet krívd trval oveľa kratšie, no podal ho tak sugestívne, že ešte aj K. Schwarzenbergovi sa v očiach zaleskla slza dojatia. Nie tak Ficovi. Ten sa zhlboka nadýchol a už sa zdalo, že všetky Orbánove výčitky razantne zmetie zo stola, no v poslednej chvíli sa zarazil a uznal, že permanentné strašenie Slovákov Maďarmi je nepekné, až smiešne a posielať svojich spoluobčanov za Dunaj je nekorektné. Aj problémy dvojjazyčných tabúľ, učebníc, úradného jazyka, vysokej školy či jazykového zákona sa dali riešiť aj bez toho zbytočného kriku. Podobne ako pár ďalších konfliktov, vrátane zastavenia maďarského prezidenta v strede mosta, či otázka občianstva. Vyhlásil, že v maďarskom parlamente sa nemieni ospravedlniť, no v tom slovenskom sa svojim občanom maďarskej národnosti ospravedlní za zbytočne hektické a často až hysterické správanie slovenských politikov pri riešení ich problémov. Tým za hranicami sľubuje, že sporné otázky medzi našimi krajinami sa budú odteraz riešiť korektne, trpezlivo a bez zbytočnej hystérie. Orbánovi sa toto Ficovo vyhlásenie príliš nepozdávalo, no keď ten na spýtavý pohľad K. Schwarzenberga prikývol, mohol sa otvoriť posledný kôš, do ktorého mali vložiť svoje predsavzatia o budúcich ústretových krokoch a vzájomne prospešnej spolupráci. Žiaľ, skôr ako tak urobili, som sa z tohto pekného sna zobudil... Neviem, čo v budúcnosti do toho koša nahádžu, no jeden nápad by som mal. Mohli by sa už konečne sústrediť na realizáciu projektov, ktoré dvíhajú nie imidž egocentrických politikov, ale zodvihnú životnú úroveň ľudí na oboch stranách hranice. Veď od Čuňova, až po Čiernu nad Tisou ide pozdĺž hranice o najzaostalejšie regióny tak na Slovensku, ako aj v Maďarsku. Na oboch priľahlých stranách je najväčšia chudoba, najvyššia nezamestnanosť, najslabšia infraštruktúra, najväčší rómsky problém. Spojenými silami by sa veci určite pohli dopredu. A ľudia by nemuseli o tom len snívať...
Fico - Orbán... na ceste k zblíženiu?
9. mája 2012 - (Pavol Žibrita - pavolzibrita.blog.sme.sk)
Ako som už spomenul, v živote Slovákov v Maďarsku sa okamžite odzrkadlí každé „šustnutie či brept” politikov z oboch strán Dunaja. A tak mi nedávno moji maďarskí priatelia obili o hlavu, že prečo Fico trestá len Maďarov. Vraj sa vyjadril v tom zmysle, že na Slovensku môže mať dvojaké občianstvo hocikto, len Maďari nie! Maďarské médiá túto bublinu okamžite vypustili, no našťastie rýchlo spľasla. Nedávne stretnutie slovenského a maďarského premiéra v Poľsku, ako aj vyjadrenia oboch ministrov zahraničných vecí k otázke dvojakého občianstva ma presvedčilo o tom, že táto téma v slovensko-maďarských vzťahoch nebude pre najbližšie obdobie aktuálna. Zdá sa, že obidve krajiny (premiéri?) majú iné problémy a budú hľadať vo vzájomných vzťahoch, ako sa vyjadril náš premiér, také riešenia, ktoré sú podľa neho: „... odsúdené na úspech”. Rokovanie o dvojakom občianstve je zatiaľ, vzhľadom na nezlučiteľné postoje oboch vlád, odsúdené na neúspech, a to imidž oboch premiérov nezlepší. Postoje k nemu sú ešte stále natoľko odlišné, že o nejakej dohode v blízkej budúcnosti nemôže byť ani reči a mne sa zdá, že maďarská strana bude v tomto spore ešte dlho ťahať za kratší koniec. A to z jednoduchého dôvodu. Maďarský minister zahraničných vecí totiž vodu káže a víno pije. Slovenský postoj, ktorý viaže občianstvo k miestu trvalého bydliska, je jasný a zrozumiteľný. No podľa maďarského ministra zahraničia Martonyiho je „nemoderný a zastaralý”. Takto sa nedávno vyjadril v jednej maďarskej spravodajskej televízii. Lenže... Ten, kto žije v Maďarsku vie, že bez karty trvalého pobytu (lakcím kártya) si nedokáže nič vybaviť. Nevie si vybaviť žiadne poistenie, v bankách nedostane pôžičku, nevie si zaregistrovať auto, vybrať na pošte doporučenú zásielku, nebodaj žiadať o nejakú podporu. Proste bez „lakcím karty” nezmôže nič, ako keby neexistoval. Táto karta je v Maďarsku aspoň tak dôležitá ako pas alebo občiansky preukaz. Martonyi to naisto vie, a preto je jeho postoj prinajmenšom čudný a kríva na obe nohy. Na jednej strane občianstvo viazané na teritoriálny princíp odmietame, a na strane druhej ho sami v bežnom živote tvrdo a nekompromisne uplatňujeme. Tak o čom to je? Stalo sa, že človek, ktorý sem prišiel na dlhší pracovný pobyt, si ju tiež musel vybaviť. Po dlhom čakaní išiel na poštu, kam mu kartu poslali z príslušného úradu ako doporučenú zásielku. Na pošte mu však zásielku nechceli vydať, lebo nemal k pasu „lakcím kartu”. Darmo sa on oháňal cestovným pasom, nakoniec musel všetko vybaviť jeho zamestnávateľ. Tak to je/bol gól! A tak sa čudujem, prečo sa v Maďarsku čudujú, že na Slovensku sa viaže občianstvo k trvalému pobytu. Zdá sa, že toto status quo vyhovuje obom premiérom, ktorí odložili tento problém bokom a čuduj sa svete, namiesto pokrikovania cez Dunaj či Ipeľ chcú spoločne cez tieto rieky stavať mosty, spájať diaľnice, plynovody a elektrické siete. Dokonca spoločne zdaňovať bohatých a banky. Po predchádzajúcich skúsenostiach s týmito politikmi dosť zvláštne, nemyslíte? Dá sa to vysvetliť hádam aj tým, že Fico je asi natoľko ľavicový, ako Orbán pravicový. Alebo opačne... Ale v záujme zbližovania hovorím: Čert to ber! Veď raz by ten náš „nekonečný” slovensko-maďarský príbeh už naozaj mohol nabrať iný Smer. Alebo som opäť naivný a „páni” si iba vybrali oddychový čas? Uvidíme... V každom prípade je to lepšie, ako pobehovať po ihrisku s krvavými očami.
Slováci rastú. Európa mieri do recesie
15. mája 2012 - (čtk / hn)
Podľa dnešných predbežných údajov Štatistického úradu náš hrubý domáci produkt po očistení o sezónne vplyvy vzrástol oproti rovnakému obdobiu vlani o 3,2 percenta a oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 0,8 percenta. Naši susedia sa ale z pozitívnych čísel netešili. Česká ekonomika sa v tohtoročnom prvom štvrťroku prepadla do hlbšej recesie ako v ktorej sa ocitla v druhej polovici minulého roka. Hrubý domáci produkt našich susedov klesol medziročne aj medzikvartálne zhodne o jedno percento. „To je šok. Česká ekonomika je v oveľa väčšom útlme, než sa čakalo,” tvrdí Martin Prokop z Next Finance. Ešte väčším problémom je pre našich západných susedov to, že sa nepribližujú k vyspelejšiemu Nemecku. Nemecká ekonomika totiž v prvom štvrťroku medziročne vzrástla o 1,7 percenta. Dlhová kríza sa na nemeckej ekonomike podľa ekonómov nesporne podpisuje. „Nemecko nebude zažívať svoje najsilnejšie časy, ale bude naďalej prekonávať výkon ďalších ekonomík v eurozóne,” uviedol ekonóm Commerzbank vo Frankfurte Ralph Solveen. „A navyše sa nám približuje slovenský drak,” zdôrazňuje svoje obavy Prokop. Slovenská ekonomika rastie omnoho rýchlejšie aj keď náš domáci dopyt je slabý, ale podľa slov ekonómov sa u nás stále investuje. Maďarská ekonomika v tohtoročnom prvom štvrťroku klesla podľa predbežných sezónne neupravených údajov medziročne o 0,7 percenta a zažila prvý pokles od posledného štvrťroku 2009. Rast francúzskej ekonomiky sa v prvom štvrťroku zastavil. Domáci dopyt zostáva slabý, investície klesli, rast vývozu spomaľuje a naopak dovoz zrýchľuje, uviedol dnes francúzsky štatistický úrad INSEE. Správa podľa analytikov ukazuje, že francúzska ekonomika zrejme mieri do recesie. „V bežných cenách sa v prvom štvrťroku na Slovensku vytvoril HDP v objeme 16,5587 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 4,5 percenta oproti rovnakému štvrťroku predchádzajúceho roka,” uviedol úrad. V stálych cenách vzrástol hrubý domáci produkt Slovenska medziročne o 3,1 percenta. Celková zamestnanosť v prvých troch mesiacoch roka v porovnaní s januárom až marcom vlani vzrástla o 0,6 percenta. Po očistení o sezónne vplyvy sa celková zamestnanosť zvýšila medziročne o 0,7 percenta a oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 0,2 percenta, uviedli štatistici v predbežnom odhade.
Podľa Orbána musí maďarský parlament rokovať aspoň do polovice júla
14. mája 2012 - (tasr)
Maďarský parlament čaká dvojmesačné obdobie intenzívnej práce. Zákonodarný zbor bude musieť rokovať aspoň do polovice júla, vyhlásil dnes v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán. Podľa neho si kríza v Európe môže vyžiadať rozhodnutia, na ktoré bude musieť reagovať parlament. Orbán po spoločnom zasadnutí parlamentných frakcií Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) podľa tlačovej agentúry MTI povedal, že do polovice roka musí byť hotová „kostra” štátneho rozpočtu pre rok 2013 a v septembri sa budú prijímať rozhodnutia k detailom rozpočtu. Premiér vyjadril nádej, že nový hospodársky systém, ktorý jeho vláda buduje už dva roky a podľa jeho slov stabilizoval finančnú situáciu, bude „v celku schopný dosiahnuť väčší výkon, ako si to dokážu dnes mnohí predstaviť”. Ako dodal, ak budú nejaké príjmy v rozpočte navyše, vláda ich určite použije na zníženie daní a odvodov. O tom však bude možné hovoriť až koncom septembra alebo v polovici októbra, pretože pred októbrom ešte nie je možné vnímať hospodárske procesy týkajúce sa celého roka.
Bývanie za hranicami: Každý tretí obyvateľ Rajky je Slovák!
14. mája 2012 - (cas.sk)
Slovenské enklávy za hranicami rastú! Za posledné roky niekoľkonásobne stúpol počet našincov, ktorí sa presťahovali za hranice. Obľúbené sú predovšetkým obce pri Bratislave. V kurze je najmä maďarská Rajka, no slovenčina je stále rozšírenejšia aj v Rakúsku. V neďalekom Kittsee a Hainburgu už dokonca vznikajú slovenské štvrte s novostavbami rodinných domov. Dôvodov, prečo Slováci odchádzajú žiť do zahraničia, je viacero. Dôležitým faktorom je veľmi dobrá dostupnosť do hlavného mesta, kde väčšina ľudí aj po odsťahovaní stále pracuje. Výhodou je, že aj počas dopravnej špičky nie sú na ceste také zápchy ako v hlavnom meste. „V Rajke býva viac ako tisíc Slovákov, čo je približne tretina obyvateľov obce. Za posledné tri roky sme zaznamenali až 35-percentný nárast Slovákov,“ povedal Rudolf Gallovich z maďarskej realitnej kancelárie Rajka Reality. Veľkým lákadlom sú nižšie ceny nehnuteľností, ale aj lacnejší stavebný materiál. „Ľudia tu investujú kvôli nízkym cenám. Trojizbový byt s výmerou 65 m² sa dá v Rajke kúpiť za 70-tisíc! Dom s rozlohou 670 m² vyjde na niečo vyše 100-tisíc eur,“ prízvukuje realitný maklér Gallovich. Jedným zo Slovákov, ktorý už niekoľko rokov býva v Rajke, je aj Juraj Senéš. „Presvedčila ma cena nehnuteľnosti, ktorá bola pred siedmymi rokmi oveľa nižšia ako na Slovensku. Ľudia sú tu veľmi milí a priateľskí, výhodou je aj krásna príroda v okolí,“ pochvaľuje si podnikateľ, ktorý je dokonca členom miestneho futbalového klubu. V štýlovo zariadenom päťizbovom dome má okrem veľkej kuchyne a kozuba aj terasu, k výbave jeho záhrady patrí aj veľký bazén.
Výhody:
- dobrá dostupnosť do Bratislavy autom aj MHD
- slovenský mobilný signál
- nízke ceny nehnuteľností
- klesajúci forint
Nevýhody:
- rečová bariéra
- potrebná medzinárodná poisťovacia karta
- v okolí nie sú žiadne nákupné centrá
- nie sú tu škola ani škôlka, kde by sa vyučovalo v slovenčine
Bývanie v pohraničí je stále lacné
9. mája 2012 - (Jozef Kaščák - Nový Čas)
Málokto z Bratislavčanov ešte nepočul o trende sťahovania sa do blízkych pohraničných miest a dediniek v Rakúsku a Maďarsku. Výsledkom je, že ak v Hainburgu navštívite obchod, polovica ľudí bude hovoriť po slovensky a v maďarskej dedinke Rajka majú Slováci dokonca vlastnú ulicu. Dôvody, ktoré Slovákov neustále motivujú sťahovať sa do pohraničných obcí, sú pritom celkom prosté obstarávacie ceny komodít. V Rakúsku sa dá dom s obytnou plochou približne 100 m2 obstarať za sumu od približne 140 000 eur a pozemky sa pohybujú od 50 do 150 eur za štvorcový meter. V prípade pozemkov pri hornej cenovej hranici hovoríme o nádhernom rovinatom povrchu so všetkými inžinierskymi sieťami na pozemku. V Maďarsku možno nájsť ešte lacnejšie bývanie. V Rajke sú v ponuke kvalitné projekty novostavieb, napríklad radové domy s bytmi v priemere od 53 000 do 63 000 eur, kde sú väčšinou susedia Slováci. Nové rodinné bungalovy kúpite od 63 600 eur. Pekné pozemky sa tam dajú kúpiť aj za 69 eur za meter štvorcový, pričom v poslednej dedinke pred maďarskými hranicami - v Rusovciach, zaplatíte za rovnakú plochu od 160 do 240 eur. Pozrite si ceny komodít aj v rakúskom Kitsee a Wolfstahl. V prípade hľadania nového bývania v Maďarsku, neobíďte Bezenye, Dunakiliti či mestečko Mosonmagyaróvár. Ak vás od bývania v prihraničných oblastiach odrádza jazyková bariéra, mali by ste vedieť, že do kontaktu s cudzím jazykom prídete zriedkavejšie, ako by sa mohlo zdať. V lokalitách, v ktorých realitné kancelárie ponúkajú bývanie a pozemky, väčšinou bývajú samí Slováci, ktorí už pracujú aj na úradoch či v reštauráciách a na svojich krajanov vždy okamžite reagujú prechodom do slovenčiny. Starosta rakúskeho Wolfsthalu dokonca hovorí po slovensky. Problémom už nie je ani spojenie s naším hlavným mestom. Autom sa do maďarských prihraničných obcí dostanete veľmi rýchlo po diaľnici D2 a do rakúskeho Wolfsthalu a Kitsee sa na poloprázdnych mimomestských cestách s prehľadom dostanete do polhodiny. Do Hainburgu dokonca spod Nového mosta premáva každú hodinu linka č. 901 a do Rajky vás odvezie autobus č. 801. Ľudia v prihraničných oblastiach dokonca hovoria, že rakúske aj maďarské obce majú v mnohom lepšie dopravné napojenie do Bratislavy ako priľahlé slovenské obce.
Maďarské nehnuteľnosti už nie sú pre Slovákov také výhodné
13. mája 2012 - (tasr)
Maďarsko v roku 2012 čaká postupné posilnenie forintu voči euru. To prináša aj vplyv na maďarský a slovenský realitný trh. Alpari Financial Services Ltd (Alpari FS) upozorňuje v tejto súvislosti na meniaci sa trh s nehnuteľnosťami. „Od februára 2012 maďarský forint posilnil voči euru o 13,52 %, čo znamená nové päťmesačné maximum,” priblížil vedúci predaja v Alpari FS Peter Leonidou. Ešte predtým boli náklady na kúpu nehnuteľnosti v Maďarsku nižšie ako na Slovensku. „Nehnuteľnosti v maďarskom pohraničí sú približne o 20 % až 30 % lacnejšie ako na Slovensku. Napríklad nový rodinný dom sa dá kúpiť za približne 26 miliónov HUF, na starší, menší domček vám stačí dokonca len 7,5 milióna HUF,” vyčíslila realitná agentka Investconsult Doris Hrabošová. Kvôli tomuto cenovému rozdielu a v dôsledku lepšieho kurzu boli ceny nehnuteľností ešte nižšie. Aj stovky Slovákov už preto vlastnia pozemky a domy hneď za našimi hranicami. To platí najmä v obciach ako Rajka a Dunakiliti, ktoré sú od Bratislavy vzdialené len 10 až 20 km a cestovanie do hlavného mesta SR je bezproblémové. Posilňovanie forintu bude znamenať, že maďarský realitný trh nemusí byť až taký atraktívny ako doteraz. „Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že priemerná cena nového domu v maďarskom pohraničí je 26 miliónov HUF, v januári 2012 to bolo v prepočte 99.200 eur. Teraz, keď sa forint posilnil, však priemerná cena domu stúpla na 112.000 eur, čo zodpovedá až 13-% nárastu za tri mesiace,” upozornil Leonidou.
Byť matkou je najlepšie v Nórsku. Slovenky sa majú horšie ako Maďarky
Pravicový Jobbik protestuje v Budapešti voči úsporným opatreniam
12. mája 2012 - (tasr)
Približne 3000 prívržencov maďarskej krajne pravicovej strany Jobbik sa dnes v Budapešti zúčastnilo na protestnom pochode voči hospodárskej politike krajiny. Podľa vlády je zvyšovanie daní a ďalšie úsporné opatrenia potrebné, aby sa deficit udržal pod kontrolou a aby sa podporil rast. Líder Jobbiku Gábor Vona na záver podujatia vyhlásil, že stredopravicová vláda Viktora Orbána a predchádzajúce socialistami vedené kabinety zruinovali od pádu komunizmu Maďarsko. Vypredali krajinu zahraničným bankám a nadnárodným spoločnostiam a financovali „ekonomickú a politickú mafiu”, ktorá ich obklopuje. Jobbik zvyšuje tlak na vládny Fidesz, aby nepodliehal požiadavkám medzinárodných poskytovateľov pôžičiek. Podľa Vonu by sa Maďarsku darilo lepšie, keby bolo mimo Európskej únie. Líder Jobbiku taktiež kritizoval homosexuálov a rómsku menšinu a povedal, že tamojší židia sú „protimaďarskí”. Jobbik je druhá najväčšia opozičná strana v parlamente. Vo voľbách v roku 2010 získala takmer 17 percent hlasov.
MO SR: Spolupráca SR a Maďarska je v oblasti obrany bezproblémová
11. mája 2012 - (tasr)
Slovenská republika má záujem o spoluprácu s Maďarskom v oblasti obrany, a to nielen na bilaterálnej úrovni, ale aj prostredníctvom regionálnej obrannej spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky. Na stretnutí s maďarským veľvyslancom Csabom Baloghom to dnes uviedol štátny tajomník Ministerstva obrany (MO) SR Miloš Koterec. „V tejto súvislosti pokladáme naše spoločné úsilie o vytvorenie bojovej skupiny krajín V4 za skvelú príležitosť vo zvyšovaní našej kolektívnej, ako aj spoločnej spôsobilosti, ktorá by mohla byť využívaná nielen v rámci Európskej únie, ale aj NATO,” povedal Koterec. Významným medzníkom v rozvoji obranných spôsobilostí formou medzinárodnej spolupráce by mal byť podľa jeho slov vďaka iniciatíve inteligentnej obrany aj májový summit Severoatlantickej aliancie v Chicagu. Koterec tiež informoval maďarského veľvyslanca o záujme stretnúť sa so štátnym tajomníkom maďarského ministerstva obrany hneď po svojom menovaní za spolupredsedu Slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre vojenské a iné bezpečnostno-politické otázky. Maďarský veľvyslanec zdôraznil, že vzhľadom na obmedzené výdavky na obranu v oboch krajinách, je v našom spoločnom záujme aktívne rozvíjať spoluprácu v oblasti obstarávania výzbroje a techniku, výcviku a vzdelávania, a to tak bilaterálne, ako aj v rámci skupiny krajín V4. TASR dnes informovala Danka Capáková z Komunikačného a tlačového odboru MO SR.
„Skončili sa medové týždne maďarsko-rumunských vzťahov“
11. mája 2012 - (tasr)
Medové týždne v maďarsko-rumunských vzťahoch sa skončili, vyhlásil v reakcii na kroky novej rumunskej vlády týkajúce sa maďarskej menšiny maďarský štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh. Predstaviteľ maďarskej diplomacie podľa tlačovej agentúry MTI vo štvrtok v rumunskom Kluži vyjadril obavy z krokov rumunskej vlády. Tá po pondelňajšom prevzatí moci oznámila, že zabráni vzniku maďarskej katedry Lekárskej a lekárnickej univerzity v Tirgu Mures. Členovia nového kabinetu vyhlásili, že skoncujú s pomerným volebným princípom a že vytvoria systém založený len na individuálnych volebných obvodoch. Súčasne deklarovali, že menšinový zákon, ktorý je pripravený na prijatie už od roku 2005, chcú prijať bez kapitoly kultúrnej autonómie. Podľa Németha tieto kroky vlády vyvolávajú obavy. Pripomenul, že 90. roky minulého storočia charakterizoval maďarsko-rumunské vzťahy „studený mier”. Budapešť by považovala za chybu, ak by sa tendencia priaznivého vývoja vzájomných vzťahov, ktorá sa objavila v uplynulých rokoch, teraz prerušila. Bolo by to chybou nielen z pohľadu Maďarska a Rumunska, ale aj z pohľadu stability regiónu a vývoja strednej Európy, dodal maďarský štátny tajomník. Existuje riešenie, k tomu však je potrebná politická vôľa, ktorá z maďarskej strany je daná, zdôraznil Németh. Rumunský parlament 7. mája zvolil do funkcie nového premiéra Victora Pontu a jeho ministrov. Ľavicový líder Ponta zostavil vládu zo svojej Strany sociálnej demokracie (PSD), liberálov a nestraníkov. Vláda má pôsobiť do parlamentných volieb, ktoré budú v Rumunsku v novembri.
Áder: Je potrebné maďarsko-maďarské vyrovnanie
10. mája 2012 - (tasr)
Maďari potrebujú konečne dosiahnuť vyrovnanie sami so sebou, tým získajú vnútorný pokoj, vyhlásil dnes v prejave János Áder na slávnostnej prezidentskej inaugurácii pred Sándorovým palácom v Budapešti. Áder, ktorého parlament zvolil 2. mája za piateho maďarského prezidenta po zmene režimu, zdôraznil nutnosť používania rovnakého metra a vzájomnej úcty. Podľa jeho slov každý nesie zodpovednosť za toho druhého a za osud krajiny. „Maďarský ľud sa stal štátotvorným národom v prvom rade pre jeho otvorenosť k dobru,” konštatoval v prejave Áder, ktorý deklaroval, že je pripravený ako prezident republiky slúžiť svojej vlasti. Na slávnostnom prevzatí postu hlavy štátu sa okrem iných hostí zúčastnili aj Pál Schmitt, ktorý abdikoval po vypuknutí kauzy z plagiátorstva jeho dizertačnej práce a aj Schmittov predchodca László Sólyom.
Maďari rozhodujú o Orbánovom návrhu vytvorenia okresov
9. mája 2012 - (tasr)
Poslanci maďarského parlamentu dnes pokračujú v rozprave k návrhu vlády o vytvorení okresov, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Cieľom premeny oblastnej verejnej správy je vytvoriť systém, v rámci ktorého budú môcť občania vybaviť svoje úradné záležitosti ľahšie a jednoduchšie na jednom mieste, povedala 11. apríla pri otvorení rozpravy k návrhu vytvorenia okresov štátna tajomníčka rezortu verejnej správy a spravodlivosti Erika Szabóová. Okresy, ktoré predtým existovali niekoľko storočí, zrušili v roku 1983. Vláda ich chce obnoviť s platnosťou od 1. januára 2013. Podľa Szabóovej okresy budú výhradne iba inštitúciami oblastnej štátnej správy. Do konca roka 2013 vytvoria možnosť sústredeného vybavovania všetkých úradných záležitostí na jedinom mieste. Príslušné okresné inštitúcie budú v majetku štátu a zamestnanci samospráv, ktorí doteraz vybavovali úradné záležitosti, prejdú na okresné úrady.
Orbán oznámil personálne zmeny vo vláde
11. mája 2012 - (tasr)
Ministra bez kresla pre rokovania s Medzinárodným menovým fondom (MMF) Tamása Fellegiho nahradí 1. júna Mihály Varga, ktorý doteraz ako štátny tajomník viedol úrad vlády. Informoval o tom dnes v maďarskom verejnoprávnom rozhlase premiér Viktor Orbán. Vedenie úradu vlády prevezme predseda parlamentnej frakcie Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz János Lázár a novým predsedom frakcie bude starosta 5. budapeštianskeho obvodu Antal Rogán. „Fellegi si splnil úlohu, ktorou bol poverený, patrí mu za to vďaka,” konštatoval Orbán s poznámkou, že bola to ťažká práca. Podľa jeho slov Fellegi v mimoriadne „neprajnom“ prostredí dosiahol, že sa môžu začať rokovania s MMF a Európskou úniou o rozšírení finančných možností Maďarska. „Politická práca sa v tejto otázke skončila, rokovania sa začnú a k nim bude potrebný ekonóm,” poznamenal premiér. Začiatkom mája odstúpil šéf rezortu národných zdrojov Miklós Réthelyi, ktorého s pôsobnosťou od 14. mája nahradí štátny tajomník Zoltán Balog.
Maďarsko sa musí dostať z pasce dlhovej špirály, tvrdí Martonyi
14. mája 2012 - (tasr)
Zásadným záujmom Maďarska je, aby sa dostalo z pasce dlhovej špirály, vyhlásil dnes v maďarskej verejnoprávnej televízii maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. „Ak nedokážeme znížiť dlh, nedokážeme zabezpečiť ani hospodársky rast a vytvárať pracovné miesta. Musíme sa v každom prípade zbaviť tejto ťarchy,” konštatoval šéf maďarskej diplomacie, ktorý vyjadril nádej, že 22. júna ministri financií Európskej únie zrušia rozhodnutie o pozastavení vyplácania z kohézneho fondu Maďarsku. „Znamenalo by to, že maďarské hospodárstvo je v podstate v poriadku,” dodal Martonyi. Podľa ministra by bolo potrebné, keby EÚ prijala nové opatrenia stimulujúce hospodársky rast v únii, je však dôležité, aby tieto neohrozovali politiku znižovania zadlženia. EÚ nariadila 22. februára pozastavenie finančnej pomoci Maďarsku vo výške 495 miliónov eur v dôsledku zlyhania Budapešti pri znížení rozpočtového deficitu v súlade s jej požiadavkami. Ide o prvý prípad, keď EÚ uplatnila trest v podobe zrušenia prístupu ku Kohéznemu fondu EÚ - finančnej pomoci dostupnej chudobnejším členským krajinám na projekty rozvoja infraštruktúry.
Podnikatelia v Maďarsku podvádzali s DPH aj cez firmy na Slovensku
11. mája 2012 - (tasr)
Súd v maďarskom Zalaegerszegu dnes na prvom stupni odsúdil na osem rokov odňatia slobody miestneho podnikateľa Lászlóa H., ktorý spolu s ôsmimi spolupáchateľmi zakladal v Maďarsku a na Slovensku podniky, prostredníctvom ktorých páchali podvody na dani z pridanej hodnoty. Škoda, ktorú podvodmi spôsobili, presahuje 500 miliónov forintov (1,72 milióna eur). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI páchatelia tiež pašovali z Turecka komponenty k syntetickým drogám a ilegálnym podporným prostriedkom na rast svalstva, ktoré predávali prostredníctvom svojich slovenských partnerov. V rokoch 2005-2006 dovážali z Rumunska plastové granuláty, ktoré predávali na maďarskom trhu, pričom podvádzali s platením DPH.
Tovar preclili na Slovensku, v Maďarsku daň nezaplatili
12. mája 2012 - (tasr)
Podvod na DPH v hodnote 300 miliónov forintov (1,03 milióna eur) na tovare dovezenom z Číny a preclenom na Slovensku sa podarilo odhaliť maďarskému Národnému úradu pre dane a clá. Ako informovala maďarská tlačová agentúra MTI, vyšetrovatelia Národného úradu pre dane a clá v týchto dňoch zadržali hlavného páchateľa, ktorým je podnikateľ z Balatonbogláru. V prípade dovozu lámp z Číny, ktoré fiktívne preclili na Slovensku a v Maďarsku potom nezaplatili DPH, je šesť podozrivých, z nich dvaja sú už vo vyšetrovacej väzbe. Kriminalisti vykonali v Balatonboglári domovú prehliadku luxusnej vily podnikateľa, ktorý jazdil autom so slovenským evidenčným číslom. Zhabali množstvo dôkazov trestnej činnosti, medzi nimi fiktívne účty, účtovné doklady, luxusné vozidlo, motocykel, nehnuteľnosť, ale aj peniaze na účtoch zainteresovaných firiem a ich šéfov. Pri domovej prehliadke zistili, že pre svoju vilu v hodnote jednej miliardy forintov (3,4 milióna eur) a kanceláriu odoberal podnikateľ elektrinu ilegálne. Tovar z Číny našli v sklade v Balatonboglári. Podozriví čelia trestnému stíhaniu za podvod a falšovanie dokladov.
Čistý zisk Magyar Telekom klesol
10. mája 2012 - (sita)
Maďarský telekomunikačný operátor Magyar Telekom za prvý štvrťrok vykázal čistý zisk 13,02 mld. forintov (HUF), čo je v podstate v súlade s očakávaniami. Zisk firmy však bol menší v porovnaní s rovnakým kvartálom minulého roka, kedy bol v sume 15,17 mld. HUF. Analytici, ktorých vo svojom prieskume oslovila internetová stránka portfolio.hu, odhadovali, že za január až marec tohto roka Magyar Telekom dosiahne zisk 13,15 mld. HUF. Tržby spoločnosti za prvý štvrťrok medziročne stúpli o 2,9 % na 147 mld. HUF. Základný zisk pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA) v porovnaní s prvým kvartálom 2011 klesol o 3,1 %. Firma potvrdila svoju predchádzajúcu prognózu pre rok 2012, ktorá ráta s tým, že prevádzkový zisk EBITDA oslabí o 4 až 6 %. Magyar Telekom v tomto roku plánuje kapitálové výdavky na podobnej úrovni ako vlani, kedy boli v objeme 84 mld. HUF.
Čistý zisk firmy Richter stúpol o polovicu
10. mája 2012 - (sita)
Maďarská farmaceutická firma Richter za prvý kvartál dosiahla 50-percentný rast čistého zisku. Spoločnosť vo štvrtok informovala, že jej konsolidovaný čistý zisk za január až marec bol 16,75 mld. forintov (HUF), pričom v prvom štvrťroku minulého roka bol 11,17 mld. HUF. Zisk firmy za prvý štvrťrok tohto roka zároveň vysoko prekonal odhad analytikov oslovených finančnou internetovou stránkou portfolio.hu, ktorí predpokladali, že bude v objeme 10,15 mld. HUF. Prevádzkový zisk maďarského výrobcu liekov v prvom štvrťroku tiež vzrástol o 50 %, a to na 15,35 mld. HUF. Tržby spoločnosti za prvé tri mesiace tohto roka boli na úrovni 82 mld. HUF, čiže medziročne vzrástli o 15,8 %. Tržby za export posilnili o 9,8 %, pričom im pomohol rast v Rusku aj v Európskej únii. Tržby podniku Richter na domácom trhu však o 15,2 % oslabili.
Tempo rastu inflácie v Maďarsku v apríli prekvapujúco zrýchlilo
11. mája 2012 - (tasr)
Tempo rastu inflácie v Maďarsku v apríli prekvapujúci zrýchlilo, čo je v rozpore s odhadmi analytikov, ktorí predpovedali, že sa naopak spomalí. Z najnovších údajov štatistického úradu vyplýva, že spotrebiteľské ceny v krajine sa minulý mesiac zvýšili medziročne o 5,7 %, čo je viac ako v marci, keď stúpli o 5,5 %. Analytici, ktorých oslovila agentúra RTTNews, pritom očakávali, že ceny tovarov a služieb vzrastú v apríli o 5,4 % oproti rovnakému mesiacu 2011. Podľa štatistík ceny potravín v susednej krajine sa v apríli 2012 zvýšili medziročne o 4,2 %, zatiaľ čo oblečenie a obuv zdraželi o 2 % a najväčší nárast zaznamenali v sledovanom mesiac ceny energií, a to medziročne o 7 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa aprílové spotrebiteľské ceny v Maďarsku zvýšili o 0,8 % rovnako ako v marci, zatiaľ čo analytici odhadovali, že stúpnu o 0,5 %. Jadrová inflácia, teda rast cien s vylúčením nestálych cien energií a potravín, v apríli vzrástla medziročne o 5,1 % a medzimesačne o 0,3 %. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP), ktorý sa v celej Európskej únii určuje na základe jednotnej metodiky, sa v prípade Maďarska v apríli zvýšil medziročne o 5,6 % a medzimesačne o 0,8 %.
Nové dane v Maďarsku zvýšia infláciu a pribrzdia rast
10. mája 2012 - (tasr)
Nové dane, ktorých zavedenie ako náhradu za dočasné dane pre banky a niektoré sektory maďarská vláda prijala v stredu 9. mája, sú dostatočné na splnenie fiškálnych cieľov na tento a budúci rok. Na rozdiel od dočasných daní však teraz zavádzané dane môžu o 0,4 % zvýšiť infláciu a o 0,3 % spomaliť ekonomický rast, uvádza sa v analýze Reiffeisen Bank, ktorá reagovala na vládne opatrenia. Bývalý minister financií László Békesi v maďarskej komerčnej rozhlasovej stanici Klubrádió dnes povedal, že avizované dane nebudú motivovať hospodársky rast, ale naopak, budú ho drastickým spôsobom brzdiť. „Zasahujú sektory, ktorých rastový potenciál je síce veľký, ale ktoré sú závislé od veľkých investícií,” dodal exminister. Blog britského denníka Financial Times poukázal na vynaliezavosť Maďarov. Vláda totiž ruší dočasne dane takým spôsobom, že paralelne zavádza podobnú finančnú ťarchu, tá však už bude trvalá. Predsedníctvo Združenia maďarských bánk vydalo vyhlásenie, podľa ktorého daň z finančných transakcií protirečí dohode, ktorú združenie podpísalo s vládou vlani 15. decembra. Kabinet sa v dohode zaviazal, že banky po zavedení krízovej dane už viac nezaťaží a krízovú daň postupne zruší. Napriek tomu združenie deklarovalo, že je pripravené sadnúť si k rokovaciemu stolu, aby sa vyjasnili prípadné nedorozumenia. Maďarská vláda v stredu oznámila, že chce nahradiť kontroverzné dočasné dane pre banky a energetické firmy novými dlhodobými daňami. Kabinet vyjadril nádej, že vďaka príjmom z týchto daní sa mu podarí splniť fiškálne ciele a vyhne sa zablokovaniu príspevkov z eurofondov. Podľa slov ministra národného hospodárstva Györgya Matolcsyho by tak do štátnej pokladnice mohlo pritiecť 130 miliárd forintov (447,20 milióna eur) ročne. Maďarsku hrozí, že príde zhruba o 500 miliónov eur zo štrukturálnych fondov, ak do júna nepodnikne kroky na redukciu schodku verejných financií. Banky v krajine podľa vládneho návrhu budú od roku 2013 platiť daň z finančných transakcií vo výške 0,1 % a energetické firmy čaká 30-% daň. Vláda premiéra Viktora Orbána v roku 2010 schválila zavedenie dočasnej takzvanej krízovej dane na obdobie troch rokov pre banky, energetický sektor a ďalšie odvetvia, vrátane telekomunikácií, aby znížila schodok v rozpočte a nemusela pritom zavádzať úsporné opatrenia. Daň mala ale negatívny vplyv na bankový sektor, ktorému prudko klesol zisk a niektoré finančné ústavy sa prepadli do straty.
Maďarsko pripravuje nové dane
11. mája 2012 - (sita)
Maďarsko chce od budúceho roku pre bankové inštitúcie zaviesť daň z finančných transakcií a získať tak do verejných zdrojov 130 miliárd forintov ročne (asi 450 miliónov eur). Uviedol to maďarský minister hospodárstva György Matolcsy. Kabinet premiéra Viktora Orbána tak dúfa, že splní ciele, ktoré Budapešti stanovila Európska únia a vyhne sa strate možnosti čerpať prostriedky z európskych rozvojových fondov. Maďarsko chce nahradiť kontroverzné zdaňovanie bankového sektora a energetických spoločností dlhodobejšími daňami v rovnakej oblasti. Okrem dane z finančných transakcií chce zdaniť aj zisky energetických spoločností 30-percentnou sadzbou. Jej súčasťou bude štandardná 19-percentná podniková daň, ktorú doplní takzvaná „daň Robina Hooda” s 11-percentnou sadzbou. Na zisky energetických podnikov v Maďarsku sa už v súčasnosti vzťahuje mimoriadna osempercentná daň. Maďarská vláda navyše plánuje vybrať ešte v tomto roku 30 miliárd forintov (asi 104 miliónov eur) na dani z telefonických hovorov. Tá začne platiť od júla a budú ju platiť poskytovatelia telekomunikačných služieb.
Maďarsko mimoriadne zdaní energetické podniky
10. mája 2012 - (sita)
Na zisky maďarských energetických podnikov sa má okrem štandardnej 19-percentnej sadzby uplatňovať aj takzvaná daň Robina Hooda s 11-percentnou sadzbou. Maďarsko chce zdaniť zisky energetických spoločností 30-percentnou sadzbou. Jej súčasťou bude štandardná 19-percentná podniková daň, ktorú doplní takzvaná „daň Robina Hooda” s 11-percentnou sadzbou. Vyhlásil to v stredu vysoký predstaviteľ maďarského ministra hospodárstva. „Devätnásť percent je sadzba podnikovej dane a 11 % je daň Robina Hooda, čo je spolu 30 %,” povedal novinárom zástupca štátneho tajomníka Adam Balog. Na zisky energetických podnikov v Maďarsku sa už v súčasnosti vzťahuje mimoriadna 8-percentná daň. Vláda maďarského premiéra Viktora Orbána po svojom nástupe presadila najvyššiu bankovú daň v rámci EÚ a mimoriadne zdanila aj zisky telekomunikačných a energetických spoločností, ako aj obchodných reťazcov. Vláda fakticky zoštátnila súkromné penzijné fondy a bankám spôsobil veľké straty aj program predčasného splatenia hypotekárnych úverov v cudzej mene pri výrazne nižšom ako trhovom kurze. Neštandardné opatrenia zasiahli najmä odvetvia, v ktorých prevládajú zahraniční vlastníci.
Maďarsko ohlasuje ďalšie nové dane
11. mája 2012 - (čtk / reuters)
Kritizovaná agresívna politika vlády Viktora Orbána začína napĺňať rozpočet, ale ministri už ohlasujú ďalšie mimoriadne dane. Šéf rezortu hospodárstva György Matolcsy povedal, že banky budú od nového roka platiť daň z finančných transakcií vo výške 0,1 percenta. Štátny rozpočet by vďaka tomu mal získať ročne 130 miliárd forintov (450 miliónov eur). Minister oznámil aj novú 30-percentnú daň pre podniky z odvetví energetiky a verejnoprospešných služieb. Ďalších 30 miliárd forintov má priniesť daň z telefonovania, ktorú budú od 1. júla platiť poskytovatelia služieb. Nové dane majú skresať deficit verejných financií podľa požiadaviek Európskej únie, ktorá Maďarsku hrozí zastavením eurofondov. V marci sa schodok vyšplhal na 231 miliárd forintov a dosiahol takmer 90 percent celoročného plánu. V apríli však do rozpočtu pritiekla zvýšená daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a dane z príjmov a skončil v pluse 289 miliárd. Kontroverzné krízové dane uvalené vlani na banky, energetické či telekomunikačné firmy zrejme nahradia ohlásené dlhodobejšie opatrenia zaťažujúce rovnaké najziskovejšie sektory. Maďarsko sa zároveň snaží získať preventívny úver od EÚ a Medzinárodného menového fondu vo výške 15 miliárd eur.
Maďarsko zaznamenalo v marci obchodný prebytok 608,2 milióna eur
9. mája 2012 - (tasr / rttnews)
Maďarsko zaznamenalo v marci 2012 prebytok obchodnej bilancie, ale menší, než trhy očakávali. Vyplýva to z predbežných výsledkov štatistického úradu. Podľa týchto údajov kladné saldo obchodnej bilancie Maďarska sa v marci znížilo na 608,2 milióna eur z februárových 691,2 milióna eur. Analytici, ktorých oslovila agentúra RTTNews, pritom krajine predpovedali v marci prebytok zahraničnoobchodnej bilancie vo výške 815 miliónov eur. Export z Maďarska v marci klesol medziročne o 3,6 %, zatiaľ čo import zostal takmer nezmenený v porovnaní s marcom 2011. Za prvé tri mesiace roka vykázalo Maďarsko obchodný prebytok v hodnote 1,72 miliardy eur a jeho export od začiatku januára do konca marca klesol medziročne o 1 %, zatiaľ čo import vzrástol o 1,1 %.
Slovenské „nedá sa“ odrádza cudzincov, utekajú do Maďarska
Maďarská vláda predložila návrh úpravy kritizovaného mediálneho zákona
11. mája 2012 - (tasr)
Maďarské ministerstvo pre verejnú správu a spravodlivosť v súlade s verdiktom maďarského ústavného súdu predložilo vo štvrtok parlamentu návrh úpravy mediálneho zákona. Zákon kritizovala aj Európska komisia. Návrh novely bol zverejnený na internetovej stránke parlamentu. Ústavný súd v rozhodnutí vydanom vlani 19. decembra kritizoval okrem iného rozsah právomocí mediálneho orgánu a mediálneho komisára. Tieto právomoci podľa súdu protiústavne obmedzujú slobodu tlačených médií. Súd zrušil príslušné ustanovenia k 31. máju. Keďže ide o ústavné zákony, k ich úprave je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov poslancov. Návrh zmien sa týka aj ustanovení o ochrane zdroja informácií. Zákon kritizovala aj EK, podľa ktorej problematickou je ochrana zdrojov novinárov, ako aj viazanie možnosti použiť citáty na povolenie. K zabezpečeniu uplatnenia rozhodnutia vyzvala EK Maďarsko už 4. januára.
Orbán si nárokuje na Gabčíkovo
10. mája 2012 - (Erika Lehotszká - Extra plus)
Rímska zásada „Pacta sunt servanda” (Zmluvy sa dodržiavajú) je jedným zo základných pravidiel medzinárodného práva, zakotveného aj v zákonodarstve štátov celého civilizovaného sveta. V novodobej histórii slovensko-maďarských vzťahov toto pravidlo maďarská vláda v máji 1989 flagrantne porušila tým, že rozhodla o pozastavení prác na Vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros a zmluvu o spoločnej investícii na Dunaji o tri roky neskôr oficiálnou nótou aj jednostranne vypovedala. V tom čase bol stupeň Gabčíkovo pred dokončením, preto sa slovenská strana rozhodla pre náhradné riešenie - variant C a projekt dobudovala bez účasti Maďarov. Protesty maďarskej vlády nemali konca. Paradoxne tí, čo zmluvu nedodržali, žiadali od tých, čo zmluvu dodržali, aby zbúrali vodné dielo postavené na svojom území. Nekonečné spory sa skončili pred haagskym tribunálom, ktorého verdikt, že „každá platná zmluva zaväzuje zmluvné strany a musí byť nimi plnená dobromyseľne”, stále platí. Toto pravidlo „Pacta sunt servanta” je obsiahnuté v medzinárodnom zmluvnom práve v článku 26 Viedenského dohovoru z roku 1969 a maďarská vláda by ho mala bezvýhradne rešpektovať. Namiesto toho sme z maďarskej strany svedkami vykrúcania a prekrúcania rozhodnutí Medzinárodného súdneho dvora a neplodných diskusií v expertných komisiách. Najnovší Orbánov návrh uzavrieť novú dohodu, ktorá by riešila otázku „obojstranne prijateľného spôsobu využívania spoločného úseku Dunaja a Vodného diela Gabčíkovo” je nielen absurdný, ale aj neslýchané bezočivý. Dunaj nie je uhorská rieka a Gabčíkovo nie je súčasťou horného Uhorska, preto Maďari nemôžu využívať vodné dielo postavené na zvrchovanom území Slovenska, proti ktorému brojili nehoráznym spôsobom. Okrem toho nemožno uzatvárať nové dohody s nedôveryhodným susedom, ktorý staré dohody neplní.
Bugár prehral s Csákym
15. mája 2012 - (sita)
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár prehral aj tretí súd s bývalým predsedom SMK Pálom Csákym. Krajský súd v Bratislave odmietol odvolanie Bugára proti rozsudku okresného súdu, ktorý neuznal dôvody jeho žaloby na Csákyho. Bugár žaloval Csákyho za výroky v médiách pred parlamentnými voľbami v roku 2010. „Hovoril som vtedy, že Most-Híd bol založený na základe záujmov Smeru a maďarských podnikateľov. Dokument Gorila len potvrdzuje moju argumentáciu, keď sa meno Bugára a ďalších ľudí sa nachádza v tomto dokumente, ale zo súčasnej SMK nikto,” povedal včera Csáky.
Splnomocnenec naoko
15. mája 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Či je post splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny pre politika Mosta súčasťou konečne aj verejne priznaného zbližovania sa Smeru s Bugárovou stranou, alebo zostane ojedinelým obojstranne výhodným kšeftom, ukáže až čas. Na takejto dohode a na kandidátovi Lászlóovi A. Nagyovi by v každom prípade zarobili obe strany. A ako vieme, dobré obchody robia dobrých priateľov. Nie že by takýto krok nemal demokratické oprávnenie. V krajinách s vyspelou politickou kultúrou je zvykom, že o menšinách aspoň spolurozhodujú ich zástupcovia a Smer takýchto vlastných ľudí nemá. Bolo by úplne logické ponúknuť post zástupcovi menšín, hoci aj z opozície. Na Slovensku a v Smere však vyspelá politická kultúra nevládne, takže treba hľadať skôr pragmatické dôvody. A tých je dosť. Nič nenasvedčuje tomu, že by mal splnomocnenec získať akékoľvek reálne právomoci, aby mal možnosť čokoľvek podstatné zmeniť. Bude tam len naoko, aby sa naň Ficova vláda mohla odvolávať a zvaľovať na neho zodpovednosť za neriešené problémy. Nagy sa dlho, aktívne a celkom slušne zaoberal menšinami a ľudskými právami, Smer môže doma a najmä v zahraničí tvrdiť, že úrad zveril uznávanému a od neho nezávislému odborníkovi. Pre Nagya je však už nejaký čas politika len zdrojom slušného živobytia a pre jeho stále neuzavretú korupčnú kauzu ho navyše vláda ovládajúca prokuratúru a súdy môže ľahko vydierať. Z pohľadu Smeru je pre tento post ideálny, nie je pravdepodobné, že by robil problémy. V Moste sa zase začínajú ukazovať vážne príznaky vnútornej krízy. Strana je odrezaná od slovenských rozpočtových peňazí a tie z Pešti stále tečú len k SMK. Bugára nedávno hlasne opustil jeho najbližší spolupracovník a partner v podnikaní Peter Vörös, v strane sa množia hlasy spochybňujúce budúcnosť a zmysel Mosta. Bugár potrebuje rýchlo vykázať nejaký úspech a obsadenie postu splnomocnenca i nádej na prístup k štátnym dotáciám aspoň na prvý pohľad ako úspech vyzerá. Tento „úspech” sa síce môže bugárovcom vrátiť ako bumerang, až sa potvrdí, že nový splnomocnenec nemá žiadne právomoci, dokonca nemá ani veľa peňazí na rozdávanie a je tam len na to, aby kryl a legitimizoval nacionálne kroky Smeru. Bugár si však teraz môže myslieť, že to sklamanie je ešte ďaleko a zatiaľ treba hasiť akútnejšie požiare.
Nová kultúra v praxi: Po Ficovom boku bude stáť Maďar
Pál Csáky: Strana Most-Híd sa púšťa do riskantnej hry
14. mája 2012 - (tasr)
Členovi predsedníctva Mosta-Híd Lászlóovi Nagyovi ponúka Smer-SD nový post splnomocnenca pre národnostné menšiny. Počas prvej Ficovej vlády Nagy kritizoval novelu jazykového zákona Mareka Maďariča aj opatrenia proti maďarskému dvojakému občianstvu. O ponuke sa rozhodne podľa toho, ako budú nastavené podmienky. „Nebude to za každú cenu,” uviedol Nagy pre denník SME. Či sa osobne podieľa na príprave kompetencií nového úradu, priamo nepovedal. Meno nominanta riešilo podľa Nagya predsedníctvo strany v uplynulých týždňoch, rokovania medzi Mostom-Híd a úradom vlády budú pokračovať. Nový post vládneho splnomocnenca vznikne po tom, ako sa Smer-SD rozhodol zrušiť funkciu vicepremiéra pre menšinové záležitosti. Šéfovi Mosta-Híd Bélovi Bugárovi je jasné, že jeho právomoci budú menšie. „Ale chceme zachrániť to, čo sa zachrániť dá,” uviedol pre denník. Bývalý vicepremiér pre menšiny Pál Csáky z SMK si myslí, že Most-HíD riskuje: „Budú zneužívaní, aby legitimizovali Ficovu národnostnú politiku, ktorá je rovnaká, ako bola v roku 2006.”
Penzista
14. mája 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Ponuka miesta vládneho splnomocnenca pre menšiny emblematickému politikovi Mostu ešte nutne nie je dôkazom, že mal pravdu Dzurinda so svojimi rečami o Bugárovej strane ako piatej kolóne Smeru. Či ide zo strany Mostu len o bezzásadový kšeft a priznanie blízkosti k Smeru, alebo o snahu naozaj aspoň niečo zachrániť, ukáže až každodenné fungovanie splnomocnenca. Je však varujúce, a nasvedčuje to skôr prvej možnosti, že sa obe strany dohodli skôr na osobe zastávajúcej úrad, než na jej kompetenciách. Len šanca niečo zmeniť totiž zo splnomocnenca urobí užitočný úrad a nie poslednú zašiváreň zaslúžilých straníkov pred definitívnym odchodom do penzie. László A. Nagy býval agilným ochrancom ľudských práv, to však bolo veľmi dávno a odvtedy sa mnoho zmenilo. Dnes už jeho výber svedčí tiež skôr pre kšeft a zašiváreň.
Fico núka menšiny Mostu
14. mája 2012 - (Matúš Burčík - Sme)
Miesto na Úrade vlády môže prvýkrát získať opozičný politik. Členovi predsedníctva strany Most-Híd Lászlóovi Nagyovi ponúka Smer nový post splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny. Návrh obsadiť funkciu svojím človekom dostal šéf Mosta Béla Bugár od premiéra Roberta Fica. Bugár v piatok hovoril o splnomocnencovi so šéfom Úradu vlády Igorom Federičom (Smer). Tvrdí, že rokovania ešte nie sú uzavreté. „Dôležité je, aký štatút bude mať splnomocnenec. Či bude mať konkrétne právomoci, alebo nebude mať žiaden vplyv na menšinovú kultúru a tak ďalej.” Žiadne iné témy Most so Smerom nerieši, tvrdí Bugár. Možnosť obsadenia funkcie politikom Mosta Úrad vlády nepoprel. „Štruktúra splnomocnencov sa práve kreuje. Keď bude hotová, tak ju predstavíme verejnosti,” povedal riaditeľ tlačového odboru Erik Tomáš. Nomináciu Nagya, ktorý už nie je v parlamente, schválilo predsedníctvo Mosta. Funkciu zatiaľ nemá istú. Most povedal nie spolupráci so Smerom až krátko pred voľbami, v Košiciach však spolupracujú. Nagy je svedkom v úplatkárskej kauze bývalého viceprimátora Košíc Eugena Čuňa, ktorá nie je uzavretá. Cez odpočúvaný telefón rušil dohodnuté stretnutie pre „zlé počasie”.
Čo vlastne ten nacionalista Tőkés chce?
Slovenskú republiku žiadajú o odškodnenie Maďarov žijúcich u nás
12. mája 2012 - (Ján Černý - Slovenské národné noviny)
Predseda maďarského spolku Rada pre ľudskú dôstojnosť Zoltán Lomnici a rumunský euro poslanec maďarskej národnosti László Tőkés sa obrátili listom na predsedu slovenskej vlády Roberta Fica so žiadosťou, aby Maďari, ktorí prišli o slovenské občianstvo, ho dostali naspäť. To však nie je všetko. Slováci by sa podľa odosielateľov listu mali tým, ktorí prijali maďarské občianstvo, zložiť na odškodnenie. V Rumunsku žijúci maďarský nacionalista a euro poslanec László Tőkés si prestáva sám sebe rozumieť. Napriek tomu si mysli, že sa rozumie do spolužitia polmiliónovej maďarskej menšiny a majoritného obyvateľstva na Slovensku. „Ako kresťan, Maďar a člen Európskeho parlamentu cítim solidaritu s pol miliónom Maďarov žijúcich na Slovensku, ktoré je tiež prevažne kresťanskou krajinou. Je škoda, že slovenskí nacionalisti robia štvavú a nenávistnú kampaň proti Maďarom v snahe zastrašiť maďarskú komunitu,” vyhlásil Tőkés ešte v roku 2008 po stretnutí s Pálom Csákym, vtedajším predsedom Strany maďarskej koalície. Vtedy Tőkés verejne potvrdil, že to boli rozhovory o autonómii Maďarov na južnom Slovensku. Medzitým však sám seba vyhlásil za architekta „zmierenia Slovákov a Maďarov”.
VLASŤ JE LEN JEDNA
Z čias štúrovcov pochádza zamyslenie o tom, že „vlasť je láska pre všetkých”. Nuž a v moderných časoch je zas logické myslieť si, že ani svetobežníci nestrácajú svoju vlasť, hoci žijú a pracujú v rôznych končinách sveta. Prechádzajú iba určitými administratívnymi procedúrami, ktoré sú nevyhnutné na to, aby človek v cudzej krajine mohol legálne študovať, pracovať, poberať a platiť dávky, byť pod ochranou toho štátu, v ktorom sa dlhodobo z akéhosi relevantného dôvodu zdržiava. Avšak ten, kto chce mať viac ako jednu vlasť, požaduje čosi ako mať dve matky. Iné je to však s občianstvom. A tu sa Lomnici s Tőkésom buď mýlia, alebo sami už dávno z vlastných príčin stratili prehľad o tom, kde vlastne majú svoju vlasť. Obaja páni totiž v liste premiéra Fica požiadali, aby sprostredkoval, aby Maďari žijúci na Slovensku, ktorí vo svojej vlasti stratili domov (požiadali o občianstvo Maďarskej republiky a dostali ho), získali naspäť všetky svoje práva a aby za „mimoriadne ťažkú morálnu a majetkovú ujmu” boli finančne odškodnení.
SLOVENSKO CHCE POKOJ
Týka sa to všetkých obyvateľov a najmä občanov moderného európskeho Slovenska, bez rozdielu národnosti alebo príslušnosti k nejakému etniku. Ten však prekáža pohrobkom Veľkého Uhorska. Autori listu predsedovi vlády pripomenuli článok slovenskej ústavy, podľa ktorého nie je možné nikoho zbaviť občianstva proti jeho vôli, a dodali, že podľa ich mienky slovenské úrady konali protiústavné, keď 24 príslušníkom maďarskej menšiny na Slovensku vzali slovenské občianstvo. Lomnici, bývalý predseda Najvyššieho súdu Maďarska, a Tőkés, ktorý je aj predsedom Sedmohradskej maďarskej národnej rady, vyjadrili názor, že je opodstatnené aj odškodnenie týchto ľudí, pretože prišli nielen o občianstvo, ale aj o trvalý pobyt, o zákonom stanovené finančné dávky a nemohli voliť v parlamentných voľbách. Rada pre ľudskú dôstojnosť, ktorá združuje ochrancov ľudských práv desiatich krajín, sa predtým zaviazala poskytnúť bezplatnú právnu pomoc Maďarom žijúcim na Slovensku, ktorí prišli o slovenské občianstvo pre prijatie maďarského. Tőkés zas zbiera v Sedmohradsku podpisy na vyjadrenie solidarity s uvedenými príslušníkmi maďarskej menšiny na Slovensku. Akosi pozabudli, že bol to predsa Viktor Orbán, kto porušil medzištátnu dohodu, presadil neprijateľný zákon o občianstve na rasovom (pokrvnom) princípe a zasiahol do práv Slovenskej republiky.
ZÁKON O OBČIANSTVE
Nová slovenská vláda má podľa premiéra Roberta Fica „jeden rest, a to je opraviť zákon o dvojakom občianstve, aby sme nepoškodzovali občanov Slovenskej republiky, ktorí požiadajú o štátne občianstvo nejakej inej krajiny a potom prichádza následok v podobne straty slovenského štátneho občianstva”. Podľa Roberta Fica „vo vzťahu k Maďarskej republike tento zákon samozrejme musí platiť ďalej, pretože tam platí zákon, na ktorý sme reagovali touto legislatívou”. Zopakoval tiež, že status quo v národnostných menšinách, ktoré patria pod rezort kultúry, sa zachová. „A hoci by sme v niektorých obciach mohli pristúpiť k zmenám, nebudeme to robiť,” konštatoval premiér ďalej najmä v súvislosti s výsledkami zo sčítania obyvateľov, v ktorom sa v niektorých obciach znížilo percento príslušníkov národnostnej menšiny.
Vznikol unikátny rómsko-slovenský a slovensko-rómsky slovník
14. mája 2012 - (tasr)
Rómsko-slovenský a slovensko-rómsky slovník uvádzajú v týchto dňoch do života. Podľa výkonnej riaditeľky Rómskeho mediálneho centra Kristíny Magdolenovej bude unikátny v tom, že pomôže zdokumentovať slovnú zásobu. Tá je dôležitá na ukončenie štandardizácie rómčiny, aby mohli v tomto jazyku vznikať publikácie v spisovnej podobe. „Spisovný rómsky jazyk bol štandardizovaný v roku 2008, ale zatiaľ nebol zavedený do vzdelávacieho systému práve preto, že niektoré veci ešte chýbajú - slovník bol jednou z nich,” dodala Magdolenová. Slovník bude podľa nej využiteľný pre všetkých, ktorí pracujú s rómskym jazykom. Publikáciu vydala a pripravila nadácia Kesaj z Košíc. Na príprave slovníka sa okrem autoriek Anny Koptovej a Martiny Koptovej podieľali aj študenti Súkromného gymnázia na Galaktickej ulici v Košiciach a ďalší spolupracovníci nadácie zaoberajúci sa rómskym jazykom. Slovník dnes večer pokrstia v Košiciach.
Deti menšín čaká slovenčina
13. mája 2012 - (tasr)
Slovenčina by sa mala na národnostných školách vyučovať tak, aby v nej deti vedeli komunikovať a dohovoriť sa na celom území Slovenska. V dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12 to uviedol podpredseda Smeru-SD a minister školstva Dušan Čaplovič. Jeho oponentom v diskusii bol podpredseda strany Most-Híd Zsolt Simon. „Deti treba naučiť v slovenčine komunikovať, aby slovenský jazyk využívali na celom území Slovenska. Aby sa necítili diskriminované,” priblížil Čaplovič. Slovenčina by sa tak podľa neho mala na národnostných školách vyučovať metodikou, ktorá naučí deti napríklad s materinským jazykom maďarským komunikovať v slovenčine. S takouto myšlienkou súhlasil aj Simon. Deti národnostných menšín sa cítia dobre, keď sa dohovárajú vo svojom materinskom jazyku. „Ale na to, aby sa uplatnili, musia ovládať slovenský jazyk,” dodal Simon. Podľa neho je veľmi dôležité, aby rozumeli tomu, čo sa v slovenčine učia, a aby sa ňou vedeli dohovoriť. Minister školstva Čaplovič ďalej uviedol, že by súhlasil s experimentom umiestňovať rómske deti do internátnych škôl. „Ale len so súhlasom rodičov,” doplnil Čaplovič. S takýmto návrhom súhlasí aj Simon, je to však podľa neho len čiastočné riešenie rómskej otázky. „Treba viac priblížiť prácu do regiónov,” uviedol podpredseda Mosta-Híd. Témou diskusie bolo tiež obmedzenie trestnoprávnej imunity poslancov. Podľa Čaploviča by mohlo Slovensko uzrieť zákon, ktorý by ju upravoval, už k 1. septembru tohto roka. „Máme eminentný záujem, aby sa to vyriešilo,” ubezpečil Čaplovič. Presná forma, ako by sa upravila imunita, je ešte témou diskusií. No imunita na výroky poslancov v parlamente by mala ostať. Schváliť obmedzenie poslaneckej imunity by sa malo podariť aj podľa Simona. V súčasnosti totiž majú podľa jeho slov na tom záujem všetky politické strany. „Doteraz bol problém v tom, že to bolo na popud len jednej strany politického spektra,” konštatoval Simon.
Maďarské deti nevedia po slovensky. Hľadá sa dôvod
15. mája 2012 - (Eva Okoličániová - Pravda)
Mnohí príslušníci maďarskej národnostnej menšiny neovládajú jazyk štátu, v ktorom žijú, a nevedia sa po slovensky vôbec dohovoriť. Problémy im to spôsobuje najmä v krajných životných situáciách, napríklad, keď sa ocitnú v nemocnici mimo svojho regiónu. Na národnostných základných aj stredných školách síce hodiny slovenčiny sú, ale neučia sa v nej komunikovať. Riaditelia škôl tvrdia, že za to môže metodika výučby a k slovenčine by sa malo pristupovať ako k cudziemu jazyku. „Na základnej škole sme síce podrobne rozoberali gramatiku, ale niektorí spolužiaci stále neboli schopní formulovať vety a nevedeli si po slovensky vypýtať ani tovar v obchode. Ani niektorí vysokoškoláci poriadne neovládajú jazyk, aj keď sa ho roky učia. V školách sa pozornosť nesústreďuje na slovenčinu ako jazyk. Žiaci síce vedia vyriešiť zadanú úlohu, ale nevedia poriadne pomenovať veci,” hovorí študentka z Komárna Timea Till. Vedomý si je toho aj minister školstva Dušan Čaplovič, ktorý chce situáciu zmeniť a začať na riešení tohto problému spolupracovať s odbornou verejnosťou. „Po schválení programového vyhlásenia vlády bude pán minister iniciovať rokovanie so zástupcami Metodického centra v Komárne, Zväzom maďarských pedagógov na Slovensku a ďalšími zástupcami odbornej pedagogickej verejnosti. Následne budeme môcť viac priblížiť celý zámer,” povedal hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák. Na národnostných školách sa štátny jazyk učí v rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra. Riaditelia maďarských škôl by uprednostnili, aby sa učil spôsobom ako cudzí jazyk. Postupne začínať so slovíčkami, gramatikou a veľký dôraz dávať na konverzácie, literatúru pridať až neskôr. To by bol dobrý spôsob aj podľa sociologičky Zuzany Kusej, ktorá však upozorňuje, slovné spojenie - slovenčina ako cudzí jazyk vyvoláva v niektorých politikoch neoprávnené výhrady. „Keď počujú, že by sa mala slovenčina učiť ako cudzí jazyk, uráža ich to, pretože nerozumejú, čo to technicky znamená a z nejakej urazenej hrdosti to odmietajú. Keď sa však niečo učí ako cudzí jazyk, vytvoria sa dobré základy, na ktorých sa potom rýchlo stavia. Ak budú trvať na svojom predpoklade, bude to len udržiavať nedostatočné ovládanie slovenského jazyka,” tvrdí Kusá. Dodáva, že keby sa spôsob vyučovania nazýval inak, napríklad komunikačná slovenčina alebo používanie jazyka v praktickom živote k dohode by sa dospelo omnoho rýchlejšie. „Doteraz nikto nechcel uznať, že pre dieťa z maďarského prostredia je slovenčina cudzím jazykom. Netreba sa tomu brániť, je to jednoducho tak,” tvrdí aj riaditeľka Základnej školy Zoltána Kodálya v Galante Hajnalka Oláh. „V našom regióne sa deti stretávajú so slovenčinou zriedka, prakticky iba v škole. Ak sa zmení metodika a dôraz sa bude dávať na komunikáciu a konverzáciu, výsledky môžu byť lepšie,” tvrdí Baltazár Tarr, riaditeľ Základnej školy Sándora Petöfiho v Kamenine v okrese Nové Zámky. Osvedčilo sa im žiakov na vyučovaní slovenčiny rozdeliť do menších skupín, aby mohla byť komunikácia s učiteľom intenzívnejšia. „Keď chodíme na lyžovačky, žiaci sa boja hovoriť po slovensky, lebo nie sú zvyknutí používať jazyk v bežnom živote,” priznáva Tarr. „Počet hodín slovenského jazyka je postačujúci. Dotácie slovenského jazyka sa zvýšil novelou zákona na úkor materinského jazyka. Treba hľadať podobné metódy a formy výučby ako pri vyučovaní cudzieho jazyka,” myslí si riaditeľka Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským Gyulu Juhásza v Leviciach Csilla Andruska. Podľa nej sa v nižších ročníkoch používajú prehnane ťažké slová, ktoré deti skôr odpudzuj ú od učenia slovenčiny, namiesto toho, aby ich k nej pripútali. „Kto sa chce uplatniť na Slovensku, musí si uvedomiť, že jazyk ovládať musí,” dodáva Andruska. Podľa Lucie Kleštincovej z Inštitútu hospodárskej politiky by malo zmysel posilniť výučbu odborných predmetov v slovenčine a tiež zmeniť prístup príslušníkov menšín k štúdiu slovenského jazyka. „Slovenčina ako štátny jazyk nemôže byť kladená na rovnakú úroveň s výučbou iných cudzích jazykov. Vzdelávací systém by mal priviesť príslušníkov menšín k očakávanej znalosti jazyka, ale žiadna ministerská regulácia veľa nezmôže, ak žiaci nebudú ochotní komunikovať v slovenčine. Nielen v škole, ale aj vo svojej komunite a potom sa integrovať do majoritnej populácie. Takýto postoj by mal byť prirodzený vo vyspelej krajine, kde bok po boku slušne žijú príslušníci rôznych menšín,” povedala Kleštincová. Žiaci, ktorí chodia do škôl, kde je vyučovacím jazykom ukrajinčina, sú na tom podstatne lepšie. Aj vďaka rovnakému pôvodu jazykov. „Máme päť hodín slovenčiny a päť hodín ukrajinčiny, je to rovnocenné. Niektorí žiaci z rusínsko-ukrajinských obcí ovládajú slovenčinu lepšie ako žiaci na slovenských školách,” hovorí Anna Dzubáková riaditeľka Základnej školy z Chmeľovej v okrese Bardejov.
Répásová: Status quo nestačí
Slovenskej strane chýba pružnosť
9. mája 2012 - (mti / Új Szó)
Maďarská vláda sa domnieva, že na Slovensku nestačí zachovať národnostné status quo. Hovorila o tom námestníčka štátneho tajomníka zodpovedného za národnú politiku Zsuzsanna Répásová v rámci hodnotenia svojej dvojročnej činnosti. Répásová uviedla, že pre Maďarsko to nie je upokojujúce a uspokojivé. Pričom zrušenie postu podpredsedu vlády zodpovedného za menšiny je jednoznačne krokom späť. Pripomenula, že čo sa týka prijatia zákona o štátnom občianstve, so Slovenskom došlo k viacerým pozitívnym posunom, zároveň však na slovenskej strane chýba pružnosť, ktorú by si želali. Vyjadrila však nádej, že aj o tomto sa začnú rokovania a bude možné dosiahnuť výsledky. Novela slovenského zákona o štátnom občianstve sa ostatne pravdepodobne už pripravuje. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) naznačil: novela bude medzi prvými predloženými zákonmi. Predseda vlády Robert Fico sa o tom predtým vyjadril v tom zmysle, že Slovensko nemá dôvod zmeniť svoje stanovisko voči maďarskému zákonu o štátnom občianstve z roku 2010. V súvislosti s cezhraničnou maďarskou politikou je stanovisko Budapešti nezmenené: jej strategickými partnermi sú tie politické strany, ktoré sa výslovne definujú ako národné politické strany, keďže zmiešaná strana neslúži perspektívnemu zachovaniu národného spoločenstva. Répásová naznačila, že v najbližšej budúcnosti sa spustí služba národnej právnej pomoci, do ktorej zapoja aj zahraničné občianske organizácie. Pravdepodobne sa vytvorí jedno budapeštianske ústredie, ktoré bude uskutočňovať pravidelný monitoring. Uviedla: v tomto roku na ciele národnej politiky je k dispozícii 13 miliárd forintov.
Mostu status quo pri menšinách nestačí
11. mája 2012 - (tasr)
Výsledky sčítania ľudu vykazujú asimiláciu národnostných menšín, ktorých ubúda a bolo by preto cynické iba zachovávať v tejto oblasti status quo bez ambície zlepšiť tento vývoj. Na úvod piateho rokovacieho dňa druhej schôdze NR SR to v rozprave k Programovému vyhláseniu vlády vyhlásil poslanec József Nagy (Most-Híd). Zachovanie status quo v menšinovej politike sľúbil po voľbách premiér Robert Fico (Smer-SD). „SR sa hlási k ochrane menšín a považuje ich za obohatenie existencie moderného Slovenska. To je dostatočný dôvod, aby sme sa to snažili zlepšiť vo vládnom programe,” upozornil Nagy. Opozičný poslanec preto očakáva ústretovosť a kontinuálny rozvoj menšinových práv. „Nech sa vyriešia problémy menšinového školstva, problémy s učebnicami, s ďalším vzdelávaním pedagógov či s preťažením detí cudzími jazykmi v národnostnom školstve,” apeloval. Nagy ako zástanca a jeden z tých, čo majú veľké rodiny, zároveň nevie podporiť deklarovanú snahu vlády zastaviť systém postupného zvyšovania materských dávok a predlžovania materských dovoleniek. „Aj keď našej rodiny sa to zrejme netýka, navrhujem v tom pokračovať,” konštatoval. Vládnemu programu venujú poslanci už štvrtý rokovací deň, pričom tento dokument ich zamestnáva už viac ako 17 hodín. Zatiaľ vystúpilo v rozprave 32 písomne prihlásených poslancov, ostáva posledný, ktorým je Dušan Muňko (Smer-SD). Po jeho prejave bude možnosť prihlásiť sa ústne. Po vyčerpaní všetkých príspevkov bude nasledovať hlasovanie o vládnom programe, ktoré je spojené s návrhom na vyslovenie dôvery druhej Ficovej vláde.
R. Chmel: Vláda zlikvidovala možnosť na dialóg s menšinami
10. mája 2012 - (tasr)
Vláda zrušením postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny prakticky znefunkčnila orgány menšinovej participácie. „Zlikvidovala tak neľahko vybudovanú konštrukciu, ktorá zabezpečovala aktívnu účasť menšín a ľudskoprávnych mimovládnych organizácií na správe vecí verejných a zmysluplnom dialógu s vládou,” povedal dnes v NR SR v rozprave k Programovému vyhláseniu vlády (PVV) SR bývalý vicepremiér pre menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd). Likvidáciou spomínanej funkcie vláda podľa Chmela znefunkčnila aj parlamentný ľudskoprávny výbor. „Stráca týmto svojho exekutívneho a politického partnera,” poznamenal. Chmel sa nazdáva, že kabinet Roberta Fica (Smer-SD) určite neráta s pokračovaním stratégie o ochrane ľudských práv, ktorú v minulom volebnom období pripravoval Chmelov úrad. „Jedným z cieľov bolo zaviesť napríklad do nášho vzdelávania výchovu a výučbu k rešpektovaniu ľudských práv,” priblížil. Výchovu k rešpektovaniu ľudských práv považuje Chmel za kľúč k vytvoreniu tolerantnej, prosperujúcej a slobodnej spoločnosti. Vláde podľa neho „akoby unikla narastajúca a alarmujúca podpora pravicového extrémizmu najmä medzi mladými ľuďmi”. Bývalý vicepremiér si myslí, že ak nebudú fungovať participatívne mechanizmy a ak sa neurobia zásadné kroky v ľudskoprávnej výchove, Slovensko stratí minimálne jedno volebné obdobie na budovanie spravodlivej, tolerantnej a prosperujúcej demokracie.
Ľudské práva za širokorozchodnú
14. mája 2012 - (Rudolf Chmel - Pravda)
Pokúšam sa odosobniť, hoci to celkom nejde, aby som neupadol do jednostranného subjektivizmu pri posudzovaní toho, ako ľavicová vláda naložila s ľudskými právami. Presnejšie, ako sklamala v agende, v ktorej by sa od nej očakávalo práve posilnenie, a nie výrazné oslabenie či zúženie tejto štruktúrovanej témy. Dokonca by mohla, napríklad v oblasti sexuálnych menšín, presadiť také politiky, ktoré sa ani mne v bývalej konzervatívno-liberálnej koalícii nepodarilo (je to totiž ľavicová téma par excellence). Vláda hneď v prvých dňoch neobsadením postu podpredsedu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť fakticky znefunkčnila jediné orgány menšinovej participácie - Radu vlády pre ľudské práva, výbor pre národnostné menšiny a ďalších sedem výborov. Zlikvidovala tak neľahko vybudovanú konštrukciu, ktorá zabezpečovala aktívnu účasť národnostných menšín a ľudskoprávnych mimovládnych organizácií na správe vecí verejných a zmysluplnom dialógu s vládou. Vláda však zrušením exekutívneho ľudskoprávneho orgánu deštruovala aj vykonateľnosť zákona o používaní jazykov národnostných menšín, čo je neštandardný zásah do právneho systému štátu. A čo je nemenej vážne, likvidáciou postu vicepremiéra marginalizovala a znefunkčnila aj Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý stráca týmto svojho exekutívno-politického partnera. S osobitným postavením ľudských práv v exekutíve ľavicová vláda neráta. Naopak, vymenila ich za navrhovaného podpredsedu vlády pre ekonomiku, veľké investičné celky a širokorozchodnú trať, čím akoby a priori naznačila nedostatočnú funkčnosť či dôveryhodnosť ministerstva hospodárstva a občanovi predhodila páčivý ekonomický populizmus. Pri ňom sa má zabudnúť, že pri nesystémovom rozdrobení agendy medzi viacero ministerstiev a ani len v náznakoch konkrétnymi právomocami nedefinovanom splnomocnencovi pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť hrozí, že táto agenda za ľavicovej vlády celkom zanikne. Tá vo svojom programovom vyhlásení konštatuje, „že vo všetkých oblastiach hospodárskeho, spoločenského, politického a kultúrneho života dlhodobo existuje úplná a efektívna rovnosť medzi osobami patriacimi k národnostným menšinám a osobami patriacimi k väčšine”. Vláda síce toto môže konštatovať, ale tým sa výrok sám osebe ešte nestáva pravdivým. Stačilo by si prehrať parlamentnú rozpravu spred necelého roka k zákonu o používaní jazykov národnostných menšín, aby si človek uvedomil rovnosť menšín a väčšiny v slovenskom sociálnodemokratickom prevedení. Pretože fakt, že úplná a efektívna rovnosť je zatiaľ len ideál, dosvedčuje reálna prax - nielen štátnej moci. Ak napríklad úrad splnomocnenca pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť nebude mať možnosť reálne ovplyvniť beh vecí, ak nebudú fungovať participatívne mechanizmy, ak sa ombudsmanka a Národné stredisko pre ľudské práva naďalej budú boriť s problémami, ak sa neurobia zásadné kroky v ľudskoprávnej výchove, ak sa ďalej budeme iba prizerať stavaniu mentálnych či betónových múrov, ak budeme tolerovať či dokonca ospravedlňovať praktiky segregácie vo vzdelávaní detí a rómskych komunít vôbec, tak citované konštatovanie bude len prázdnym heslom a Slovensko stratí prinajmenšom jedno volebné obdobie na budovanie spravodlivej, tolerantnej a prosperujúcej demokracie. Je pochopiteľné, že dnes sú v popredí otázky spojené s krízou a vláda na túto nôtu populisticky hrá, ale projekt EÚ nie je iba o ekonomike. Je o dodržiavaní ľudských práv vo vzťahu k národnostným menšinám a všetkým zraniteľným skupinám, občanom, ktorých dôstojnosť je neustále ohrozovaná. Aj preto, len zdanlivo paradoxne, treba neustále zdôrazňovať, že agenda ľudských práv nemá iba hodnotový, ale aj ekonomický rozmer. Spojitosť medzi presadzovaním a dodržiavaním ľudských práv a prosperitou spoločnosti je totiž očividná, iba program ľavicovej vlády si to dostatočne nevšíma. Vytvára dojem, akoby v tejto veci bolo u nás všetko v poriadku, že táto problematika je len nevinnou zábavkou mimovládnych aktivistov, a štát, ten stále viac patemalizujúcejší štát, nemá v tejto veci už vlastne čo riešiť. Ako hovorí staré maďarské príslovie: Tu máš nič a dobre ho drž! Tak je to aj s ľudskými a menšinovými právami v programovom vyhlásení vlády.
Béla Bugár
11. mája 2012 - (Szilárd Somogyi - szilardsomogyi.blog.sme.sk)
Slovensko po roku 1989 nepoznalo úspešnejšieho politika akým je Béla Bugár. Na jeho politiku môže mať každý vlastný názor. Osobne s Bugárovou politikou nemusím vo všetkom súhlasiť, napriek tomu pokladám jeho dodnes trvajúce politické pôsobenie za mimoriadne úspešné. Slovensko po roku 1989 nepoznalo úspešnejšieho politika akým je Béla Bugár. Na jeho politiku môže mať každý vlastný názor. Osobne s Bugárovou politikou nemusím vo všetkom súhlasiť, napriek tomu pokladám jeho dodnes trvajúce politické pôsobenie za mimoriadne úspešné. Neverím, že do politiky šiel preto, aby zbohatol. Som presvedčený, že jeho životom sú svetlá reflektorov, nie peniaze. Zdá sa, že Béla Bugár preto ani neverí, čo všetko sa v jeho mene a v jeho tieni deje. No zostaňme pri jeho osobe. Od zmeny režimu je neustále určujúcou postavou nielen maďarskej menšinovej politiky na Slovensku, ale všeobecne politického diania v republike. A je v podstate jediný maďarský politik, ktorého akceptujú aj voliči slovenskej národnosti. Doteraz sme nemali lepšiu príležitosť priblížiť sa k novému vrcholu slovensko-maďarského zmierenia. Mám na mysli blížiace sa prezidentské voľby. A, prirodzene, Bélu Bugára. Priznajme si, že komplexnejšieho kandidáta než je on sotva nájdeme. Nájdu sa politici, ktorí sú silní v niektorej oblasti. No takého, ktorý v jednej osobe stelesňuje mnoho určujúcich vlastností, je ťažké nájsť. A Bugár má aj vlastnosť, ktorú by nikto zo súčasnej ponuky nedokázal napodobniť. Je Maďar. To, čo doteraz mohlo byť prípadne nevýhodou, bude výhodou pre krajinu! Béla Bugár musí kandidovať v prezidentských voľbách! Dá sa očakávať, že teraz ešte nevyhrá, veď veľa občanov si nedokáže predstaviť maďarského prezidenta republiky. (Spomeňme si len na ľudí Slotovho razenia.) No ak sa teraz o to pokúsime, najbližšie nikto nebude váhať a som si istý, že skôr či neskôr sa to podarí. Som si istý, že tak ako ja, tak aj väčšina z Vás ho podporí! Nie kvôli národnosti, nie z láskavosti, ale vo vlastnom záujme. Nech je našim spoločným želaním, aby Béla Bugár kandidoval v prezidentských voľbách!!!
Somogyi opäť šokuje: Politik ako je Bugár sa rodí raz za 100 rokov, preto by mal byť prezidentom
Komentár: Bugár prezidentom? Prečo nie?!
11. mája 2012 - (Lukáš Krivošík - aktuality.sk)
Medzi ľuďmi často zaznieva, že ten Béla Bugár je celkom solídny politik. Jediným jeho problémom vraj je, že ide o Maďara. Ale prečo by v tom vlastne mal byť problém? Veď národnosť nie je telesný, ani psychický handicap. Ťažko povedať, aké pohnútky vedú Szilárda Somogyiho k výzvam, aby sa Béla Bugár uchádzal o úrad prezidenta Slovenskej republiky. Je dosť zvláštne robiť niečo také na stránkach tlače v susednom štáte. No ak o Bugárových prípadných šanciach uvažujeme čisto abstraktne, proti jeho kandidatúre nič nehovorí. Predseda strany Most-Híd je občanom SR, ďalšie podmienky spĺňa, môže sa uchádzať ako každý iný... Slovensko už jedného prezidenta s menšinovým pozadím malo. Nemecký pôvod sa spájal s Rudolfom Schusterom, pričom nikto mu to nevyčítal. Samozrejme, mnohí ho počas výkonu funkcie kritizovali. No veselé výstrelky typu Anakonda boli viac o povahe prezidenta Schustera, než o jeho národnostnom profile. Bugár má tiež jednu výhodu oproti Ivanovi Gašparovičovi: obaja síce vedia po slovensky, no predsedovi Mostu je aj rozumieť, čo má vlastne namysli. Bugár počas dlhých rokov v politike preukázal Slovensku veľa krát dobré služby. Ak aj nebude prezidentom (a v budúcnosti to nepokazí), raz za svoj celoživotný výkon dostane vysoké štátne vyznamenanie. Dnes medzi Slovákmi a Maďarmi na juhu krajiny i vo vysokej politike panujú pokojné vzťahy a v spätnom zrkadle to vyzerá ako samozrejmosť. Lenže náš štát vznikol pred dvadsiatimi rokmi na pozadí krvavého rozpadu Juhoslávie, ktorý sprevádzali dlhoročné násilné konflikty a etnické čistky. Nikde nebolo vtedy napísané, že u nás sa situácia nevyvinie podobne. Bugár sa svojím pragmatizmom, vecnosťou, striedmosťou, prirodzeným vodcovstvom a v neposlednom rade aj zmyslom pre humor významne zaslúžil o to, že vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi u nás nikdy neeskalovali do násilia. Postupne eliminoval nacionalistov z SMK a vzoprel sa Viktorovi Orbánovi v čase, keď bol maďarský premiér na vrchole popularity i moci. Navyše, Bugár tri krát (v rokoch 1998, 2002 a 2010) podporil vznik koaličných vlád, ktoré Slovensko významne posunuli dopredu. Aj vďaka politickej váhe maďarskej menšiny a tomu, že sa pridala na stranu reformnej pravice, naša krajina v polovici minulého desaťročia predbehla v ekonomickej výkonnosti Maďarsko. A vzhľadom na medzinárodné výhrady voči Orbánovmu poňatiu demokracie sa dá povedať, že Slovensko predbehlo svojho južného suseda aj v oblasti politickej kultúry. Neuveriť vo vlastnú výnimočnosť Keby maďarskú menšinu na Slovensku viedla iná osobnosť, dejiny posledných dvoch desaťročí mohli dopadnúť úplne inak. Fráza „lebo Béla” alebo inými slovami - formát Bugárovej osobnosti - je jeho najväčšou devízou, ale súčasne aj najväčšou slabinou. Žiadny politik tu totiž nebude večne. A vzťahy medzi národnosťami musia byť založené aj na niečom pevnejšom, než sú iba osobnostné kvality ich vodcov. Zatiaľ sa nečrtá osobnosť, ktorá by Bugára mohla nahradiť. On sám by však nemal uveriť vo vlastnú výnimočnosť. Pýcha vždy predchádza pádu. Iným problémom sú ekonomické záujmy v pozadí maďarskej menšiny, o ktorých z času na čas niečo presiakne do slovenských médií. Keď bol zverejnený spis Gorila, posmešne zaznievalo, že maďarské ekonomické kruhy sú už do slovenskej korupcie dávno asimilované. To sú podozrenia, ktoré môžu zbaviť legitimity aj najpopulárnejšieho politika. Bugárovi osobne sa zatiaľ kauzy vyhýbali. Nepochybne aj vďaka múdremu rozhodnutiu zostať vždy v parlamente a neprijímať účasť vo vládnych funkciách. Most-Híd bude zrejme v opozícii až do roku 2016. Strane to paradoxne môže prospieť. Nemá vládnu zodpovednosť a jej politikom zostáva dosť času, aby s definitívnou platnosťou eliminovali konkurenciu z SMK. Otázka najbližších prezidentských volieb je zatiaľ otvorená. Principiálne sa Bugárova kandidatúra nedá vylúčiť. Napokon však víťazom bude ten, kto za sebou vybuduje najširšiu voličskú koalíciu.
Úbytok štatistických Maďarov
10. mája 2012 - (Ľudovít Števko - Extra plus)
Výsledky sčítania obyvateľov Slovenska vykonané k 21. máju 2011 neboli pre sociológov prekvapujúce, lebo odrážali trend klesajúceho rastu populácie v celej Európskej únii. Podľa údajov Štatistického úradu SR máme na Slovensku najnižší prírastok obyvateľstva v histórii sčítania. K 21. máju 2011 sme mali 5 397 036 obyvateľov, čo je porovnaní so sčítaním pred desiatimi rokmi prírastok iba o 17 581 ľudí. Od roku 2001 ubudlo 5 percent Slovákov, zato pribudlo Rómov a Rusínov. Za šokujúce považuje šéf SMK József Berényi zníženie počtu občanov maďarskej národnosti o 12 percent, teda o 63-tisíc. Maďari na Slovensku tvoria 8,5 percenta z celkového počtu obyvateľstva krajiny, namiesto 11 percent ako donedávna proklamovali maďarské politické strany. Príčinou úbytku Maďarov na Slovensku nie je v prvom rade asimilácia či negatívny postoj väčšinového národa k maďarskej menšine, ako sa to snaží nahovoriť verejnosti Berényi, ale celkové zníženie pôrodnosti, zvýšená emigrácia a sčasti aj uvedomovací proces rómskeho etnika, ktoré sa prihlásilo vo väčšej miere k rómskej a nie k maďarskej národnosti. Úsilie SMK a Mostu-Híd vyprodukovať čo najviac štatistických Maďarov pred sčítaním obyvateľstva v minulom roku vyšlo nazmar. Kampaň „Maďari hláste sa”, do ktorej Bugár a Berényi vložili vlani nemalé prostriedky, zrejme nenašla ohlas ani v cigánskych osadách, ani v rusínskych dedinách na východe a juhu Slovenska, kde sa konali propagandistické akcie maďarských politikov. Nacionalistická agenda maďarského politického establishmentu prestáva u lojálnej väčšiny maďarského obyvateľstva fungovať, aj keď si to jeho lídri neuvedomujú a spolu so zadubenými straníckymi starostami obcí by najradšej totálne zmaďarizovali obce a mestečká na slovenskom juhu. Vešanie tabúľ s maďarským názvoslovím obcí aj tam, kde to nedovoľuje zákon, sa stalo príznačnou črtou ich arogancie. Urobí niekto na Slovensku prietrž chorému nacionalizmu maďarských politických strán?
Gubík: Riešením pre Maďarov, ktorí prišli o občianstvo SR, je zrušenie zákona
9. mája 2012 - (tasr)
Pre Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorí prišli o slovenské občianstvo kvôli prijatiu maďarského, je jediným riešením zrušenie príslušného zákona. Vyhlásil to dnes v Budapešti na tlačovej besede spolku Rady pre ľudskú dôstojnosť László Gubík, ktorí je jedným z tých, ktorí prišli o slovenské občianstvo. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Gubík povedal, že títo príslušníci maďarskej menšiny stratou občianstva prišli o trvalé bydlisko aj volebné právo a žijú v právnom vákuu. Predseda rady Zoltán Lomnici - bývalý predseda Najvyššieho súdu Maďarska - informoval, že viacerí Maďari žijúci na Slovensku sa obracajú kvôli strate občianstva na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Rada im podľa jeho slov poskytne všetku pomoc, paralelne však zvažuje aj možnosť, aby ako súkromná osoba iniciovala proces voči Slovensku. Štrasburský proces iniciovaný Maďarmi, ktorí o občianstvo prišli, totiž nemôže viesť k zrušeniu zákona, čo by bolo vlastne cieľom, zdôraznil. Lomnici pripomenul, že rada zabezpečí bezplatné právne zastupovanie ôsmich Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorí prišli o slovenské občianstvo.
Maďarský parlament rokuje o prvej úprave novej ústavy
8. mája 2012 - (tasr)
Maďarský parlament začal dnes všeobecnú rozpravu k prvej zmene novej ústavy, platnej od 1. januára, a k zmene zákona o centrálnej banke. Týmito zmenami reaguje vláda na obavy, ktoré vyslovila Európska komisia, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Štátny tajomník zodpovedný za dane a financie Gyula Pleschinger pred poslancami uviedol, že EK v januári začala právne konanie voči Maďarsku v otázke nezávislosti Maďarskej národnej banky (MNB) a maďarský kabinet sa zaviazal prijať zmeny v záujme zabezpečenia súladu s normami únie. K otázke spojenia centrálnej banky s dozorom nad finančnými inštitúciami povedal, že boli argumenty za, ale aj proti. Pre obavy Európskej komisie však vláda zruší túto možnosť. V zákone o centrálnej banke navrhuje vláda zrušiť paragraf, podľa ktorého MNB bude posielať vláde program rokovania monetárnej rady a podľa ktorého sa zasadnutia rady zúčastní bez hlasovacieho práva aj člen vlády.
Pôžička 15 miliárd eur Maďarsku od MMF bude stačiť, vravia analytici
9. mája 2012 - (tasr)
Maďarskí a zahraniční analytici predpovedajú, že Medzinárodný menový fond (MMF) schváli Maďarsku úverový rámec v hodnote 15 miliárd eur. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap, podľa ktorého z vládnych vyhlásení vyplýva, že kabinet by chcel takýto pohotovostný finančný balík na tri roky. Podľa analytika ING Bank Dávida Németha, kým vláda Ferenca Gyurcsánya v roku 2008 dostala od MMF úverový balík 20 miliárd eur, z ktorého dosť rýchlo čerpali významnú sumu, teraz sa zdá dostatočným úver v hodnote 15 miliárd eur. Németh sa domnieva, že k dohode medzi Maďarskom a MMF dôjde na jeseň. Podľa jeho názoru Maďarsko je kvôli vysokej zadlženosti štátu mimoriadne zraniteľné. Prvoradou úlohou je znížiť úrok zo štátnych dlhopisov pod 6 %, alebo by bolo potrebné dosiahnuť zvýšenie hospodárskeho rastu na 3 až 4 %, dodal analytik ING Bank. Analytik Portfolio.hu István Madár sa tiež domnieva, že úverový rámec 15 miliárd eur bude dostatočný, je však potrebné čo najskôr dosiahnuť dohodu s MMF, pretože investori sú netrpezliví, čo môže mať negatívne následky na finančný trh. Maďarsko by potrebovalo dohodnúť s MMF pohotovostný finančný balík v hodnote zhruba 15 miliárd eur na tri roky. Vyhlásil to v pondelok 7. mája v maďarskej verejnoprávnej televízii štátny tajomník riadiaci úrad vlády Mihály Varga. Podľa jeho slov začiatok rokovaní mešká, pretože MMF musí konzultovať s Európskou komisiou podmienky o rokovaní. „Maďarsko je pripravené začať rokovať už aj zajtra a dúfa, že teraz sa začne podstatne rýchlejšia fáza,” dodal. Rokovania Maďarska s MMF o úverovom rámci sa budú môcť začať až po tom, čo maďarský parlament upraví kritizované zákony. Uviedol to minulú stredu (2.5.) maďarský minister bez kresla zodpovedný za vzťahy s finančnými organizáciami Tamás Fellegi. Maďarsko musí splniť svoje záväzky týkajúce sa úpravy desiatky zákonov. Termín síce nie je stanovený, ale Európska komisia rozhodla, že kým upravené zákony nevstúpia do platnosti, zatiaľ sa rokovania nezačnú, konštatoval Fellegi. MMF koncom apríla oznámil, že je pripravený začať rokovať s Maďarskom v prípade, že budú splnené požiadavky týkajúce sa zabezpečenia nezávislosti Maďarskej národnej banky.
Hviezdou V4 sa stal slovenský priemysel
Produkcia maďarského priemyslu v marci mierne vzrástla
8. mája 2012 - (tasr / rttnews)
Priemyselná produkcia Maďarska po dvoch mesiacoch poklesu v marci ožila a mierne vzrástla. Analytikov tento výsledok prekvapil, očakávali totiž, že objem výroby sa znova zníži. Informoval o tom dnes štatistický úrad v Budapešti. Podľa predbežných výsledkov sa výkon maďarského priemyslu v marci upravený o počet pracovných dní zvýšil medziročne o 0,6 %. To je výrazná zmena oproti februáru, keď klesol o revidovaných 3,5 %. Na porovnanie, v januári sa priemyselná produkcia v susednej krajine znížila o 1,6 %. Analytici preto odhadovali, že aj v marci klesne o 0,1 percenta. V medzimesačnom porovnaní sa sezónne upravená produkcia maďarského priemyslu zvýšila v marci o 0,6 %, zatiaľ čo vo februári klesla o 0,2 %. Za prvé dva mesiace roka sa objem výroby v krajine znížil o 0,1 %, rovnako ako vlani.
Ukrajina odložila summit v Jalte, bojkot politikov je silnejší
8. mája 2012 - (tasr)
Ukrajina odložila konanie plánovaného summitu lídrov krajín strednej a východnej Európy v Jalte, keďže mnoho z nich sa ho na protest, ako sa Kyjev správa k väznenej opozičnej vodkyni Julii Tymošenkovej, odmietlo zúčastniť. Informovala o tom dnes agentúra Reuters na základe správy ruskej tlačovej agentúry Interfax, odvolávajúcej sa na vyhlásenie hovorcu ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleksandra Dikusarova. „Kvôli tomu, že lídri niektorých európskych štátov nie sú schopní zúčastniť sa tohto summitu... považuje Ukrajina za rozumné odložiť ho,”citoval Interfax hovorcu. Prezident SR Ivan Gašparovič v súvislosti so zrušením summitu lídrov krajín strednej a východnej Európy v Jalte vyjadril nádej, že Ukrajina dokáže konštruktívne vyriešiť problémy, ktoré viedli k odloženiu vrcholnej schôdzky. Ako TASR informoval hovorca hlavy štátu Marek Trubač, zrušenie summitu dnes Gašparovičovi telefonicky oznámil ukrajinský prezident Viktor Janukovyč. Slovenský prezident počas víkendu vyhlásil, že na summit určite pôjde. „Ja osobne, ak sa toto stretnutie nezruší, naň pôjdem, pretože som presvedčený, že Slovensko ako bezprostredný sused Ukrajiny sa nemôže vyhýbať otvorenému dialógu s Kyjevom,” skonštatoval s tým, že tento dialóg nemusí byť vždy príjemný. Summit sa v pôvodnom termíne mal konať 11. a 12. mája.
Výtržníci napadli v Bratislave skupinu maďarsky hovoriacich mladých ľudí
14. mája 2012 - (tasr)
V noci zo soboty na nedeľu zaútočili v Bratislave výtržníci na skupinu po maďarsky hovoriacich mladých ľudí. Podľa dnešnej informácie tlačovej agentúry MTI incident potvrdila polícia aj príbuzní napadnutých, podľa ktorých zrejme nešlo o národnostný konflikt. K útoku došlo krátko po polnoci na Štefánikovej ulici, kade prechádzala partia štyroch chlapcov a štyroch dievčat vo veku 17 až 24 rokov. Neďaleko Hodžovho námestia ich bez akéhokoľvek varovania a dôvodu napadla skupina skinhedov. Polícia začala trestné stíhanie podozrivých, povedala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Petra Hrášková. Potvrdila, že dvaja muži napadli chlapcov vo veku 18 a 20 rokov, viackrát ich udreli päsťami. Napokon sa mladým podarilo ujsť. Privolaná hliadka predviedla podozrivých. Dve osoby museli po útoku ošetriť lekári.
Vodič ministra vnútra platil pokutu za zlé parkovanie
12. mája 2012 - (tasr)
Vodič maďarského ministra vnútra Sándora Pintéra musel v rámci disciplinárneho konania zaplatiť pokutu vo výške 30.000 forintov (104 eur) za to, že neoprávnene použil pred Domom poslancov v Budapešti miesto na parkovanie pre invalidov. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI o tom informovalo dnes Celoštátne veliteľstvo polície (ORFK). Hovorca ORFK György Makula povedal, že v rámci konania, ktoré nariadil šéf ORFK, sa zistilo, že vodič ministra 7. mája 2012 neoprávnene použil parkovisko vyhradené pre telesne postihnuté osoby. Súčasťou disciplinárneho konania bolo aj udelenie pokuty. Na neoprávnené konanie vodiča poukázal poslanec parlamentu za ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik János Volner, ktorý predložil niekoľko fotografií vozidla na parkovisku. Poslanec vyzval ministra vnútra, aby prípad vyšetril. Minister Pintér v ten deň odchádzajúc z Domu poslancov pre MTI priznal, že išlo o jeho služobné auto a oznámil, že vodič bude vzatý na zodpovednosť v zmysle platných predpisov.
Úspešne transplantovali srdce bábätku
15. mája 2012 - (tasr)
V budapeštianskom Celoštátnom kardiologickom centre Györgya Gottsegena úspešne transplantovali srdce iba trojmesačnému batoľaťu. Stav päťkilogramového chlapčeka, ktorý je doposiaľ najmladším pacientom s transplantovaným srdcom v Maďarsku, je stabilizovaný. V Maďarsku začali transplantácie srdca pred dvadsiatimi rokmi, odvtedy vykonali 206 operácií. V súčasnosti čakajú pacienti na transplantáciu v priemere tri mesiace, čo je o niečo kratšie než európsky priemer. Začiatkom tohto roka sa Maďarsko pripojilo k európskej organizácii Eurotransplánt, vďaka čomu sa pacienti v kritickom stave dostanú k darovaného orgánu ešte skôr.
Maďarské protiteroristické komando v akcii:
Slovenské lietadlo zničilo metro v Budapešti!
11. mája 2012 - (topky.sk)
Nie, neboli to filmári, ktorí v týchto dňoch nakrúcajú v Budapešti ďalší diel akčáku s Bruceom Willisom v hlavnej úlohe. Lietadlo si ponad trať trojkového metra do svojho sídla prevážala Protiteroristická jednotka. Vyradený Boeing si kúpila pre potreby výcviku. Najskôr iba spadol ozdobný strop v stanici Népliget. Dva krát dva metre štvorcové obkladu sa zrútili v momente keď pod ním nikto nestál. Odborníci na základe tejto udalosti preskúmali celú trasu ponad ktorú v noci konvoj protiteroristickej jednotky s lietadlom šiel. Ako píše mainap.ju po celom úseku sú poškodenia, trhliny a posuny. Manažment metra sa k informácii stavia odmietavo. Podobná situácia hrozila už zhruba pred 6 -8 rokmi kedy stekajúca voda spôsobila eróziu betónu. Preto je možné, že už zoslabený strop dostal prevozom lietadla poslednú kvapku aby sa dal do pohybu, no samotný transport vraj niečo podobné spôsobiť nemohol. Dokonca je známe, že stanica má strop nahodený riedkou omietkou a problémy s opadávaním už boli krátko po odovzdaní do užívania. Navyše po frekventovanej ceste nad metrom je hustá nákladná doprava, ktorej otrasy sa pravidelne prenášajú do tunela metra. Protiteroristi si vyradený Boeing 737-300 odkúpili od nízkonákladovej leteckej spoločnosti Sky Europe sídliacej v Bratislave a previezli ho z medzinárodného letiska Ferenca Liszta. Tu ešte prebytočné diely demontovali a chvost aj krídla odrezali. Takto vyľahčený 33 metrov dlhý trup lietadla váži 23 ton, k nemu treba ešte pripočítať váhu ťahača a sprievodných vozidiel. „V súčasnosti ešte stále prebieha technické vyšetrovanie prípadu začaté ešte minulý víkend, no zatiaľ sa neukázali žiadne indície, ktoré by poukazovali na premočenie stropu, či iné problémy, ktoré by viedli k poškodeniu. Preto vyšetrovanie pokračuje,“ znie vyjadrenie Budapeštianskeho dopravného podniku.
Futbal - V Maďarsku sa teší z titulu Debrecín
12. mája 2012 - (tasr)
Futbalisti Debreceni VSC si v sobotu zabezpečili už šiesty maďarský titul za posledných osem sezón. Ich 11-bodový náskok po výhre 4:0 nad Pécsom je tri kolá pred koncom súťaže pre rivalov nedostihnuteľný. Debrecín zatiaľ počas svojich odohratých 28 kôl nenašiel v maďarskej lige ani premožiteľa a zaslúžene sa tešil už v predstihu z titulu. „Zaslúžili sme si titul, pretože sme dreli celú sezónu rovnomerne. Pridali sme aj trochu korenia, keďže kráčame ligou bez prehry,” povedal Elemér Kondás, tréner majstra, ktorého skalp sa pokúsia v posledných kolách získať FC Honvéd a Szombathelyi Haladás. Do predkôl Európskej ligy sa kvalifikoval vlaňajší majster, momentálne druhý Videoton Székesfehérvár a tretí Györi ETO, ktorí majú po 57 bodov a rozdajú si to už len o striebro a bronz. Najvyššiu súťaž opúšťa s určitosťou aj krajšiu minulosť si pamätajúci tím Zalaegerszegi TE, o druhom vypadávajúcom rozhodnú posledné kolá.
Budapešť - Bukurešť
Štyristo priaznivcov Bilbaa letelo na finále EL do Budapešti
11. mája 2012 - (tasr)
Približne štyristo fanúšikov španielskeho futbalového klubu Athletic Bilbao sa nedostalo na stredajšie finále Európskej ligy do Bukurešti, lebo si namiesto rumunského hlavného mesta rezervovali letenky do maďarskej metropoly Budapešť. O cestovnej odysei, ktorá pre dotknutých fanúšikov určite vtipná nebola, informujú viaceré maďarské weby. Nadšenci futbalu pristáli v deň zápasu v Maďarsku a keď si svoju chybu uvedomili, snažili sa presunúť všemožným spôsobom do Rumunska. Zápas však už naživo odsledovať na bukureštskom Národnom štadióne nestihli. Vo finále EL zdolalo Atletico Madrid Baskov 3:0 a tešilo sa z primátu v európskom pohári číslo dva už druhýkrát za posledné tri sezóny.
Holokaust ukazujú vo vlaku
15. mája 2012 - (Sme)
Už päť rokov putuje vo vagóne netradičná výstava o holokauste. Včera vagón pristavili pri bratislavskej Hlavnej stanici, v Múzeu dopravy. „Organizátori chcú poskytnúť verný obraz o období ničenia a hrôzy, preto je výstava sústredená v originálnom vagóne, v ktorom nacisti deportovali Židov do koncentračných a vyhladzovacích táborov,” povedala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Iveta Tyšlerová. Výstavou chcú osloviť hlavne mladých, aby spoznali fakty z histórie. „Iba výučbou a informáciami možno zabrániť tomu, aby sa holokaust opakoval,” povedal predseda Nadácie Pochodu živých Gábor Gordon. Vo vagóne sú nainštalované dobové fotky, vojenské uniformy aj kufre. Návštevníci sa pozrú aj do tvárí ľudí, ktorí trpeli počas holokaustu. Maďarskí historici vystavili aj fotografie z nacistických novín, z propagandistických a hanobiacich materiálov, ktoré v tom období vyšli. V Bratislave bude výstava do piatka, videli ju už v Šali. Začala sa v roku 2004 v Maďarsku. Od jari 2007 putovala výstava po 50 mestách v Maďarsku. Na netradičnej hodine dejepisu sa zúčastnilo asi 90-tisíc žiakov. Na jar budúceho roka by mala výstava prísť aj do Košíc.
Ivan Pasternák: Tieto hrôzy som prežil ako dieťa
15. mája 2012 - (Plus jeden deň)
Ešte aj po 67 rokov po skončení druhej svetovej vojny vagóny, ktoré prevážali Židov do koncentračných táborov, naháňajú strach a nasakuje z nich husia koža. A práve jeden z nich môžete nájsť v hlavnom meste na putovnej výstave, ktorá k nám prišla z Maďarska. U našich južných susedov prešla výstava desiatky miest a videlo ju takmer 100-tisíc Maďarov. Organizátori považujú putovný vagón za memento zverstiev fašizmu. Počas vojny sa v nich naraz tlačilo niekoľko dní vyše stovka ľudí. Priestor bol taký malý, že museli celý čas stáť a vykonávať potrebu priamo pod seba. Vnútro vystavovaného vagóna je natreté načierno a farebnými odtlačkami nôh na podlahe. Nájdete tam aj fotografie či uniformy vojakov z 2. svetovej vojny. Na výstavu, ktorá bude v bratislavskom Múzeu dopravy do piatka, sa prišiel pozrieť aj Bratislavčan Ivan Pasternák (68), ktorý zažil krutosť Hitlerovej armády na vlastnej koži. „Nemci nás deportovali z Pražskej ulice. Otca poslali do koncentračného tábora Dachau. Keďže som mal len tri mesiace, mame dovolili ísť so mnou na voze,” spomína. Zo sústreďovacieho tábora v Marianke sa jeho mame podarilo v noci utiecť do Lamača, kde ich prichýlili bezdetní manželia Havlovci a schovávali ich až do konca vojny. „Otca som už nikdy nevidel. Pred niekoľkými rokmi som išiel do koncentračného tábora, kde zomrel. Mal som slzy na krajíčku a stiesnený pocit na srdci, no po odrieknutí modlitby za mŕtvych mi trochu odľahlo,” zaspomínal na ťažké chvíle Pasternák.
Používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku (na Slovensku)
14. mája 2012 - (Katarína Drábiková - Obecné noviny)
V roku 2011 sa v Slovenskej republike uskutočnilo sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Jedným z údajov, ktoré sa v ňom zisťovali, bol údaj o národnosti obyvateľov. Nielen na účely štatistického zisťovania, ale aj v hociktorom okamihu sa každý občan Slovenskej republiky môže slobodne rozhodnúť o svojej národnosti a v nadväznosti na to sa prípadne zaradiť medzi príslušníkov národnostnej menšiny. V Slovenskej republike je 13 oficiálne uznaných národnostných menšín - maďarská, rómska, rusínska, ukrajinská, nemecká, chorvátska, česká, moravská, poľská, bulharská, ruská, židovská a srbská. Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám Ústava SR zaručuje viaceré základné práva - jedným z nich je aj právo používať za podmienok ustanovených zákonom ich jazyk v úradnom styku (čl. 34 ods. 2 písm. b) ústavy). Toto základné právo zabezpečuje výnimku zo všeobecnej povinnosti používať v úradnom styku štátny jazyk - t. j. slovenský jazyk. Pravidlá používania jazyka menšiny v úradnom styku ustanovuje zákon č. 184/1999 Z. z. o používa - v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o používaní jazykov národnostných menšín” alebo „zákon”). Jazykom menšiny je na účely zákona bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk. Český jazyk má však medzi jazykmi menšín špecifické postavenie. Jeho používanie v úradnom styku je upravené osobitne, a to v zákone č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ide totiž o tzv. jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka. Fyzická osoba, ktorej materinským jazykom je český jazyk, ho môže používať v úradnom styku so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, inými orgánmi verejnej správy, nimi zriadenými právnickými osobami a právnickými osobami zriadenými zákonom - a to na celom území Slovenskej republiky. Tieto orgány a právnické osoby sú povinné aj prijať listinu v českom jazyku, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky. Pokiaľ ide o ostatné jazyky menšín a ich používanie v úradnom styku, ak si premietneme ustanovenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín a nimi nastavené kritériá do praxe, zistíme, že aktuálne sa v skutočnosti týka len piatich z nich: maďarského, ukrajinského, rusínskeho, rómskeho a nemeckého jazyka. Možnosť príslušníkov národnostných menšín používať svoj jazyk v úradnom styku sa totiž nevzťahuje celoplošne na všetky orgány verejnej správy SR, ale zákon ju vymedzuje jednak čo do typu orgánu verejnej správy a jednak teritoriálne, podľa sídla orgánu verejnej správy. Z hľadiska typu ide o orgány miestnej štátnej správy, orgány územnej samosprávy alebo o územnou samosprávou zriadené právnické osoby. Pri teritoriálnom vymedzení sa ako hlavné kritérium sleduje v obci, v ktorej sídli príslušný orgán verejnej správy, počet obyvateľov obce tvoriacich tú-ktorú národnostnú menšinu. Kritériá ustanovené zákonom teda nevymedzujú okruh subjektov, ktoré si môžu uplatniť právo používať svoj jazyk v úradnom styku, ale okruh orgánov verejnej správy, ktoré sú povinné uplatnenie tohto práva umožniť. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín prešiel v roku 2011 pomerne významnou novelizáciou. Najpodstatnejším výsledkom novelizácie je zníženie kvóra pre používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku a ďalších oblastiach. Používanie jazykov národnostných menšín sa po novom týka obcí, ktorých obyvatelia s trvalým pobytom v obci, zároveň občania SR, patriaci k národnostnej menšine, tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov v obci najmenej 15 %. Je potrebné uviesť, že na mysli sa majú sčítania obyvateľov, ktorých výsledky boli vyhlásené po 1. júli 2011 - reálne účinky ustanoveného 15 % kvóra tak nastanú až o niekoľko rokov, v roku 2021. De facto sa preto v súčasnosti aj naďalej postupuje podľa kritéria, obsiahnutého v predchádzajúcom znení zákona: Ak občania SR, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 % obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. Konkrétne obce spĺňajúce podmienky zákona sú vymenované v zozname, ktorý ustanovuje vláda SR nariadením. Aktuálne je platné a účinné nariadenie vlády SR č. 221/199 z. Z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva v znení nariadenia vlády SR č. 534/2011 Z. z. V iných obciach môžu občania SR patriaci k národnostnej menšine v úradnom styku používať jazyk menšiny len pri ústnej komunikácii, a to za podmienky, že s tým súhlasí zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúčastnené na konaní. Pokiaľ budeme ďalej v článku hovoriť o orgáne verejnej správy, máme na mysli orgány verejnej správy so sídlom v obci, ktorá spĺňa podmienky ustanovené zákonom pre používanie jazyka menšiny v úradnom styku. Právo komunikovať v jazyku menšiny sa uplatňuje v ústnom a písomnom úradnom styku. Umožňuje občanom predkladať písomné listiny a dôkazy aj v jazyku menšiny; zahŕňa tiež právo na odpoveď na podanie napísané v jazyku menšiny okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny - s výnimkou vydávania verejných listín, ktoré sa vydávajú zásadne v štátnom jazyku. Avšak, zákon vzápätí ustanovuje aj výnimku z výnimky - definuje verejné listiny, ktoré možno vydať okrem štátneho jazyka zároveň aj v jazyku menšiny: Takouto verejnou listinou môže byť rozhodnutie orgánu verejnej správy v správnom konaní v prípade, ak sa konanie začalo podaním v jazyku menšiny. Rovnako sa rovnopis rozhodnutia okrem štátneho jazyka môže vydať aj v jazyku menšiny na požiadanie. Od 30. júna 2012 sa na požiadanie dvojjazyčne (v štátnom jazyku a v jazyku menšiny) budú vydávať aj rodné listy, sobášne listy úmrtné listy, povolenia, oprávnenia, potvrdenia, vyjadrenia a vyhlásenia. Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva používať jazyk menšiny v úradnom styku adekvátnym spôsobom, pričom si môže určiť časový priestor na vybavovanie vecí v jazyku národnostnej menšiny. Informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny zabezpečí na viditeľnom mieste vo svojom sídle. Občanom poskytuje úradné formuláre vydané v rozsahu jeho pôsobnosti na požiadanie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku menšiny. Dvojjazyčne sa uvádza aj označenie orgánu verejnej správy umiestnené na budovách. Rokovanie orgánu verejnej správy sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. Poslanec obecného zastupiteľstva má právo používať na jeho rokovaní jazyk menšiny. Ostatní účastníci rokovania obecného zastupiteľstva môžu používať jazyk menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní poslanci obecného zastupiteľstva a starosta obce. Tlmočenie zabezpečí obec. Kronika obce sa môže viesť aj v jazyku menšiny. Úradná agenda, najmä zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie, informácie určené pre verejnosť a agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť okrem matriky, sa môže viesť popri štátnom jazyku aj v jazyku menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk a za podmienok ustanovených právnymi predpismi používajú aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci ako takí však nie sú povinní sami jazyk menšiny ovládať. Právo občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám používať za podmienok ustanovených zákonom ich jazyk v úradnom styku patrí medzi základné práva, na ochrane ktorých sa podieľa verejná ochrankyňa práv. Preto, ak sa príslušník národnostnej menšiny domnieva, že mu bolo zo strany niektorého orgánu verejnej správy toto právo porušené, môže sa na verejnú ochrankyňu práv obrátiť s podnetom. V minulosti, ešte za účinnosti predchádzajúceho znenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín, sme sa s porušením tohto základného práva už stretli: Občan maďarskej národnosti v podnete namietal postup orgánu miestnej štátnej správy, ktorý si nesplnil povinnosti ustanovené zákonom o používaní jazykov národnostných vyzval - a teda odpovedal - výlučne v štátnom jazyku, v slovenčine. Pri preskúmaní podnetu sa námietky podávateľa potvrdili. Mesto, v ktorom sídli dotknutý orgán miestnej štátnej správy, patrí medzi obce, v ktorých podľa posledného sčítania obyvateľov najmenej 20 % obyvateľstva tvorili občania patriaci k maďarskej národnostnej menšine. Výzvu na doplnenie podania nemožno považovať za verejnú listinu. Orgán miestnej štátnej správy ju teda mal zaslať okrem slovenskej verzie aj v maďarskom jazyku. Tým, že s podávateľom komunikoval len v slovenskom jazyku, nedodržal zákon a porušil základné právo občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám používať za podmienok ustanovených zákonom ich jazyk v úradnom styku. V nadväznosti na oznámenie výsledkov vybavenia podnetu riaditeľ dotknutého orgánu zvolal pracovnú poradu, na ktorej vedúcich oddelení informoval o výsledkoch vybavenia podnetu, o kľúčovej právnej úprave ako aj interných predpisoch, pričom im uložil postupovať pri vybavovaní podaní občanov v inom ako štátnom jazyku v súlade s predpismi. Pre zaujímavosť a doplnenie na záver: V styku s verejnou ochrankyňou práv môžu fyzické osoby (teda nielen občania, nielen príslušníci národnostných menšín) používať svoj materinský jazyk (opäť, nielen jazyk menšiny, ale v zásade akýkoľvek jazyk). Náklady na tlmočenie pritom znáša štát.
Medzinárodné stretnutie Slovákov v Slovenskom Komlóši
Video: http://www.tvpatriot.eu/uszz/sprava59-2012.html
http://www.maticaroznava.sk/?p=3169
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/143/medzinarodne-stretnutie-slovakov-v-komlosi
X. ročník súťaže suchých klobás v Slovenskom Komlóši
Video: http://www.tvpatriot.eu/uszz/sprava60-2012.html
Slovenská gazdinka
Video: http://www.tvpatriot.eu/uszz/sprava57-2012.html
ÚSŽZ ocenil prezidentovu manželku
Video: http://www.tvpatriot.eu/uszz/sprava55-2012.html
Diskusia Kultúrne dedičstvo - prameň nasej národnej hrdosti
Video: http://www.tvpatriot.eu/uszz/sprava56-2012.html
Horthy má sochu
15. mája 2012 - (čtk / hn / šport)
Maďarské mestečko Kereki pri Balatone má kontroverznú turistickú atrakciu. Bývalý regent Maďarského kráľovstva Miklóš Horthy (1868 - 1957) vládol u našich južných susedov do roku 1944. Pre jeho spojenectvo s nacistickým vodcom Adolfom Hitlerom je dodnes považovaný za kontroverznú postavu maďarských dejín. To však neprekáža jeho sympatizantom, ktorí sa rozhodli, že Horthy si zaslúži pamätník. Aj napriek protestom vedenie obce Kereki v nedeľu slávnostne odhalilo sochu a dokonca aj tamojšie námestie dostalo Horthyho meno. „Nám sa to nepáči, ale čo s tým spravíme,” komentovali udalosti mnohí obyvatelia dediny Kereki. Našli sa aj takí, čo Horthyho oslavovali. Na akcii sa totiž zúčastnilo asi 500 prívržencov horthyovskej politiky a mnohí mali na svojich kožených bundách mapy Veľkého Uhorska.
Je pre nich „velikán“
Na podujatí boli prítomní ako súkromné osoby aj niekoľkí politici vládneho Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz a opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik. Horthy v rokoch 1941 -1944 spolupracoval s fašistickým Nemeckom a Talianskom. Získal územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi - takmer 10 565 kilometrov štvorcových - a východné Sedmohradsko.
Slovákom zobral juh
Odhalenie Horthyho sochy preto považujú experti mimo Maďarska za znepokojujúce. „Pre Slovákov je to kontroverzné. Oživuje sa tým Horthy, ktorý predstavoval maďarskú politiku spochybňujúcu usporiadanie maďarských hraníc po prvej svetovej vojne. Ožíva tým duch veľkomaďarského šovinizmu, a to je veľmi nebezpečné,” povedal pre HN historik a expert na totalitu Tomáš Klubert. Celá situácia je o to škandálnejšia, že na slávnostné odhalenie Horthyho sochy prišli v nedeľu aj niekoľkí politici vládneho Fideszu. Nechýbali tu však ani ľudia z opozičného ultrapravicového Jobbiku. Na slávnosti sa zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí, medzi ktorými boli aj členovia Horthyho rodiny. „Obec Kereki sa rozhodla, že postaví dôstojné pomníky velikánom maďarských dejín, pred dvoma rokmi,” povedal ľuďom zástupca starostu obce László Csicsai. V Kereki už predtým bola Horthyho pamätná tabuľa. Tú však odstránili po druhej svetovej vojne.
Hitlerov spojenec
Horthyho éra sa v Maďarsku začala po tom, čo sa 14. novembra 1919 ujali moci konzervatívci. Pre jeho vládu bol typický takzvaný biely teror, ktorého obeťou sa okrem komunistov stali aj nevinní ľudia vrátane mnohých židov. Zlom nastal v roku 1937. Horthy vtedy donútil parlament, aby mu odhlasoval diktátorské právomoci. Historici Horthymu vyčítajú aj to, že vďaka spolupráci jeho režimu s fašistickým Nemeckom a Talianskom získal pre Maďarsko územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Išlo dokopy o takmer 10 600 kilometrov štvorcových. Ovládol tiež východné Sedmohradsko. „Horthymu išlo hlavne o likvidáciu Trianonskej zmluvy a obnovu hraníc z roku 1918. Preto sa spolčil s Hitlerom, od ktorého očakával, že mu to umožní. Odhalenie jeho sochy je preto pre nás Slovákov veľmi znepokojujúce,” tvrdí Klubert. V roku 1941 horthyovské Maďarsko vstúpilo po boku Hitlera do druhej svetovej vojny. Horthy sa pokúsil svoju krajinu z vojny vyviesť a uzavrieť separátny mier. Kvôli tomu Nemci v marci 1944 Maďarsko obsadili. V závere vojny si vynútili Horthyho spoluprácu únosom jeho syna. Diktátora neskôr zajali a do konca vojny väznili v Nemecku. Po vojne ho neodsúdili. Zomrel v Portugalsku.
Únia Slovákov v zahraničí žiada prehodnotiť Programové vyhlásenie vlády
10. mája 2012 - (tasr)
Únia Slovákov v zahraničí (ÚSVZ) žiada prehodnotiť tú časť Programového vyhlásenia vlády, ktorá sa týka Slovákov žijúcich v zahraničí. S takýmto otvoreným listom sa obrátili na vedúceho Úradu vlády SR Igora Federiča. Zároveň vyjadrili poľutovanie nad minimálnym priestorom, ktorý je v danom dokumente vyčlenený tejto problematike. „Nevieme si vysvetliť, prečo sa v 65-stránkovom texte programového vyhlásenia venuje starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí jedna-jediná veta, ktorej obsah navyše vzbudzuje dojem, že postoj vlády k pretrvávajúcim problémom slovenského zahraničia má iba deklaratívny charakter,” konštatujú predstavitelia ÚSVZ v liste. Myslia si, že úsilie, ktoré vynaložili na to, aby presvedčili tvorcov vyhlásenia o nutnosti prevziať aspoň niektorú z desiatich základných požiadaviek Slovákov zo zahraničia, vyšlo nazmar. Napriek tomuto sklamaniu únia verí, že sa im podarí premiéra Roberta Fica presvedčiť o nutnosti konštruktívneho dialógu, ktorý posunie vzťahy medzi SR a slovenskou diaspórou na kvalitatívne vyššiu úroveň. Jednou z požiadaviek bolo zriadenie stálej komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí (SvZ) pri Zahraničnom výbore Národnej rady (NR SR). V relevantných parlamentných výboroch by zase mali status pozorovateľa s poradným hlasom. O predsedovi Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) by podľa nich mala rozhodovať NR SR, pričom SvZ by mohli navrhnúť vlastného kandidáta. Rovnako tak požadujú novelizáciu zákona o štátnom občianstve tak, aby ho získala každá osoba, ktorá má aspoň jedného predka slovenského pôvodu, a to bez ohľadu na počet predchádzajúcich generácií alebo dĺžku pobytu na území SR. Novovytvorená legislatíva má zase zabezpečiť finančné prostriedky na právnu ochranu slovenských rodín, detí a mládeže v zahraničí. Týkať sa to má aj podpory škôl s vyučovacím jazykom slovenským a vzdelávacích centier v zahraničí. Výška financií pre Slovákov žijúcich v zahraničí v dotačnom systéme by mala byť podľa SvZ minimálne na úrovni ako dostávajú menšiny na Slovensku. Minulý rok to bolo 4,034 milióna eur. V neposlednom rade chcú zabezpečenie voľného príjmu programov STV v zahraničí, ako aj vytvorenie podmienok pre pravidelné vysielanie vo verejnoprávnej televízii o živote, činnosti, kultúre a práci Slovákov žijúcich v zahraničí.
Novým predsedom ÚSŽZ je Igor Furdík, do funkcie ho uviedol Lajčák
11. mája 2012 - (tasr)
Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák uviedol dnes do funkcie nového predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Igora Furdíka, ktorého na daný post schválila a vymenovala vláda Slovenskej republiky na svojom stredajšom zasadaní. „Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala podporovať aktivity smerujúce k zachovaniu kultúry, tradície a jazyka Slovákov žijúcich v zahraničí. Programové vyhlásenie obsahuje taktiež zámer prijať za týmto účelom potrebné systémové a organizačné opatrenia,” povedal minister Lajčák. Igor Furdík pri príležitosti uvedenia do funkcie potvrdil záujem nadviazať na všetky doterajšie pozitívne aktivity. „Naším cieľom je podporovať kultúrnu, národnú a jazykovú identitu krajanov. Na to sa chceme sústrediť a pozitívnou spoluprácou s tými, ktorí majú o ňu záujem, prispievať k plneniu stanovených úloh,” uviedol Furdík.
Miroslav Lajčák sa stretol s veľvyslancom Maďarska
Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák prijal v piatok 11. mája 2012 mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Maďarska Csabu Balogha. Obaja predstavitelia potvrdili záujem na dobrých a konštruktívnych susedských vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom s dôrazom na rozvoj spolupráce v európskych, sociálno-ekonomických a infraštruktúrnych oblastiach. Zhodli sa tiež na potrebe riešiť otvorené otázky kultivovaným, dvojstranným dialógom založeným na partnerstve a otvorenosti, ktorý súčasne nebude traumatizovať naše spoločnosti a zneisťovať našich partnerov a spojencov v regióne, v EÚ a NATO. V tomto kontexte pozitívne zhodnotili výsledky stretnutia predsedov vlád oboch krajín Roberta Fica a Viktora Orbána vo Varšave koncom apríla tohto roku a v podobnom duchu očakávajú aj rokovania ministrov zahraničných vecí Slovenskej republiky a Maďarska 1. júna v Budapešti.
Pôsobnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí prejde na MZV
13. mája 2012 - (tasr)
Pôsobnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) by mala prejsť po 1. septembri 2012 pod Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR. K danému dátumu sa totiž podľa novely kompetenčného zákona zruší ÚSŽZ. Novela sa nachádza v pripomienkovom konaní. Rovnako tak zanikne funkcia predsedu a podpredsedu úradu. Ide o ďalší organizačný krok, ktorého cieľom je užšie prepojenie ÚSŽZ s rezortom diplomacie a jeho podriadenosť ministrovi. „Je to opatrenie, ktoré som aktívne podporoval,” poznamenal šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Vysvetlil to tým, že zastupiteľské úrady SR úzko spolupracujú s krajanskými komunitami po celom svete. „Naši ľudia ich veľmi dobre osobne poznajú a je tam vysoká miera vzájomnej dôvery,” dodal. Ubezpečil, že úrad ako taký sa nezruší, zmení sa iba jeho právny status tým, že bude užšie prepojený s MZV. „V žiadnom prípade sa jeho aktivity neukončia,” zdôraznil. Spolu s novým predsedom ÚSŽZ Igorom Furdíkom chcú nájsť také optimálne právne riešenie, aby mohol naďalej plniť svoju prácu. „Aby sme nemali takú situáciu, akú máme k dnešnému dňu, že úrad visí iba tak vo vzduchu a je tak trochu bezprizorný, keďže nemá politické ani programové prepojenie s vládou. To sa ukázalo ako nedostatok,” priblížil Lajčák. Po nadobudnutí účinnosti kompetenčného zákona bude ministerstvo rozhodovať v konaní o vydanie osvedčenia, ktorým sa uznáva postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, taktiež o poskytovaní dotácií v tejto oblasti. Ďalšie doterajšie úlohy úradu by mala vykonávať rozpočtová organizácia, ktorú si MZV na tento účel zriadi.
Nový predseda ÚSŽZ Igor Furdík sa ujal funkcie
12. mája 2012 - (Lumen)
Igor Furdík sa ujal funkcie predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Vláda ho na tento post schválila 9. mája. Nového šéfa úradu uviedol do funkcie minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý podľa vlastných slov teraz očakáva upokojenie situácie ohľadom zahraničných Slovákov.
Miroslav Lajčák:
- Očakávam konsolidáciu v krajanskej politike, pretože boli tu viaceré javy, ktoré viedli k nejakému rozkolu. Veľa aktivít úradu v minulosti vyvolávalo dosť kontroverzné reakcie, rovnako tak sme zaregistrovali aj medializáciu, ktorú by som určite nechcel vidieť v súvislosti s činnosťou štátneho úradu. Nechcem, aby tu bolo akékoľvek podozrenie o tom, že sa tu favorizujú jedny skupiny krajanov voči druhým, alebo že sa prostriedky štátneho rozpočtu nevykladajú maximálne hospodárne a v záujme Slovenskej republiky.
Všetky tieto podozrenia vznikli za pôsobenia predošlého šéfa úradu Milana Vetráka. Práve on už v minulosti kritizoval Miroslava Lajčáka za to, že si na neho napriek viacerým výzvam nenašiel čas. Minister vysvetlil, prečo sa s bývalým predsedom Vetrákom odmietol stretnúť.
Miroslav Lajčák:
- Nemal som dôvod sa s ním rozprávať o krajanskej problematike, pretože som s ním nerátal ako so svojím partnerom pri uskutočňovaní krajanskej problematiky. Takže som sa sústreďoval v tých prvých dňoch na komunikácie s ľuďmi, s ktorými môžem rozprávať o budúcnosti a nie o minulosti. Žiaľ, mám dosť starosti z minulosti na mojom vlastnom úrade, takže nepotrebujem ešte si pridávať prácu s tým, aby som sa rozprával s ľuďmi, ktorým vysvedčenie vystaví niekto iný.
M. Lajčák: Krajanská komunita je rozdelená viac, ako kedykoľvek bola
11. mája 2012 - (sita)
Krajanská komunita je rozdelená viac ako kedykoľvek v minulosti, a to si Slovensko nemôže dovoliť. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák takto charakterizoval stav, ktorý našiel po nástupe do funkcie. Vláda na to reagovala výmenou na poste predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí - odvolala Milana Vetráka a vymenovala Igora Furdíka, ktorého Lajčák uviedol do funkcie. „Nemáme právo Slovákov v zahraničí deliť, nemáme právo hovoriť o tom, že sú niektorí lepší a niektorí horší - niektorí viac naši, niektorí menej naši. Nemáme právo mať svojich obľúbencov a neobľúbencov,” vyhlásil Lajčák. Od Úradu očakáva konsolidáciu krajanskej problematiky tak, že každý zahraničný Slovák bude úrad vnímať ako svoju domovskú adresu na Slovensku. Furdík je skúseným slovenským diplomatom a vedenie úradu berie ako veľkú výzvu. „Je tu potrebné sa venovať predovšetkým krajanom a nie samým sebe,” konštatoval nový šéf Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Sporné odvolanie Vetráka
Odvolaný predchodca Furdíka Milan Vetrák reagoval na krok vlády kritikou Lajčáka, že sa s ním nestretol. „Takýto prístup možno považovať za neštandardný,” napísal v svojom stanovisku Vetrák. Podľa ministra na stretnutie nebol dôvod. „Nemal som dôvod sa s ním rozprávať o krajanskej problematike, pretože som s ním nerátal ako so svojim partnerom,” vysvetlil Lajčák. Vetrák označil za neobvyklé, že Lajčák si namiesto toho našiel čas na prijatie Vladimíra Skalského a ďalších osôb, ktoré podľa jeho tvrdenia nemajú vyrovnané záväzky so štátom. Za hlavný dôvod odvolania Vetrák považuje svoj údajne nekompromisný postup voči osobám, ktoré podľa neho nemajú vyúčtované dotácie, ako aj voči tým, o ktorých tvrdí, že v minulosti vo vedúcich pozíciách na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí dôsledne neobhajovali štátne záujmy. „Udeľovaním dotácií bez akýchkoľvek pravidiel a v rozpore so štandardnými postupmi zavedenými na iných orgánoch štátnej správy Vilma Prívarová (bývalá predsedníčka úradu - pozn. SITA) umožnila, aby sa v slovenskom zahraničí vytvorila silná finančná skupina tzv. Slovákov z povolania reprezentovaných Vladimírom Skalským, ktorý doteraz štátu nevyúčtoval takmer 150-tisíc eur a neštítil sa slovenskej vláde vyhrážať medzinárodnými dôsledkami v prípade, ak z funkcie predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí neodvolá Milana Vetráka,” napísal v stanovisku Vetrák. Reči o vyhrážaní minister odmietol. „Naozaj si to neviem predstaviť, že by sa mi niekto vyhrážal,” povedal Lajčák. Lajčák nemá záujem vyjadrovať sa k tvrdeniam Vetráka o finančných nezrovnalostiach, to už necháva na nového šéfa úradu Furdíka. „Aby urobil poriadok a jasne povedal, aká je situácia. Z môjho pohľadu je očividné to, že za predošlého vedenia sa zhoršila atmosféra medzi Vládou Slovenskej republiky a Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí ako predĺženou rukou vlády a samotnými krajanskými organizáciami. Bez toho aby som cítil potrebu vstupovať do detailov to vnímam ako zlyhanie,” povedal Lajčák.
Zmena právneho statusu
Po výmene v čele úradu má nasledovať jeho užšie prepojenie s ministerstvom zahraničných vecí. „Budete mať partnerov, ktorí rozumejú vašej problematike a budú vás podporovať,” povedal zamestnancom úradu Lajčák. Podľa návrhu zmeny kompetenčného zákona by sa mal Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zrušiť k 1. septembru. „Úrad ako taký sa nezruší, zmení sa právny status Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí,” povedal Lajčák s tým, že aktivity úradu sa neskončia. Úrad vlády už avizoval, že po zmene v čele inštitúcie bude nasledovať aj ďalší krok, bývalú predsedníčku úradu Vilmu Prívarovú teraz vymenujú za podpredsedníčku. Vetráka vymenovala predchádzajúca vláda 9. februára 2011 súčinnosťou od 10. februára 2011. Svetové združenie Slovákov v zahraničí mimoriadne oceňuje odvolanie Vetráka. Pozdáva sa im, že vláda na post šéfa úradu vymenovala skúseného diplomata, bývalého veľvyslanca v Srbsku i Rusku Igora Furdíka. Predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí a viceprezident organizácie Európania vo svete so sídlom v Bruseli Vladimír Skalský si myslí, že z pohľadu strešnej organizácie slovenského sveta sa končí „éra absolútneho marazmu na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, keď sa táto inštitúcia topila v jednej klientelistickej kauze za druhou, diskriminovala jednotlivé krajanské spolky, zničila dlhoročné projekty Slovákov v zahraničí, napríklad časopisy vo Švédsku i Francúzsku, Dni slovenského zahraničia v rôznych krajinách a ďalšie, snažila sa slovenský svet rozoštvávať, namiesto aby pôsobila integrujúco”.
ÚSŽZ nemá facebookový profil!
14. mája 2012 - (uszz.sk)
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa dištancuje od textu akéhokoľvek príspevku a takisto aj od samotného profilu vytvoreného pod hlavičkou ÚSŽZ na sociálnej sieti Facebook, konkrétne na webadrese: http://www.facebook.com/uszzsk. Facebookový profil vytvorila súkromná osoba (čo je identifikované aj v hlavičke stránky- Personal Website) a nie Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Texty prezentované pod hlavičkou úradu na tomto facebookovom profile nie sú stanoviskami a názormi úradu.
Menšinovú kultúru dostane Maďarič, zahraničných Slovákov Lajčák
12. mája 2012 - (sita)
Kompetencie úradu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý sa Ficova vláda rozhodla neobsadiť, by mali sčasti prejsť pod ministra kultúry. Rezort diplomacie by zas mal zastrešiť starostlivosť o komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Vyplýva to z návrhu novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (kompetenčný zákon), ktorý je už v pripomienkovom konaní. Navrhovaná účinnosť je od 1. septembra tohto roka. Zo zákona plánujú vypustiť ustanovenia o tom, že podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, má na starosti oblasť ľudských práv, práv národnostných menšín, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti. Vicepremiér sa podľa tejto časti zákona spolupodieľal aj na výchove a vzdelávaní - vrátane výchovy a vzdelávania národnostných menšín, podpore kultúry národnostných menšín a prerozdeľovaní peňazí určených na presadzovanie a dodržiavanie ľudských práv, na kultúru národnostných menšín a rodovú rovnosť. V jeho kompetencii boli aj úlohy, ktoré sa týkajú televízneho a rozhlasového vysielania v jazykoch národnostných menšín. Ministerstvo kultúry podľa navrhovaného materiálu prevezme kultúru národnostných menšín. V minulosti práve táto oblasť zaznamenala opačný presun - kultúra národnostných menšín sa vtedy „sťahovala“ z rezortu kultúry na úrad vlády k vicepremiérovi bez ministerstva. Teraz sa aj majetok štátu, ktorý prešiel do správy úradu vlády, vráti do správy ministerstva. Minister kultúry by mal mať aj doterajšiu povinnosť vicepremiéra predkladať vláde raz za dva roky správu o stave používania jazykov menšín na území SR, ktorá vyplýva zo zákona o používaní jazyka národnostných menšín a jeho noviel. Ministerstvo kultúry bude riešiť aj správne delikty, ak nedôjde k uplatneniu práv používateľov jazykov menšín, ktoré im zákon dáva. Rezort má rozhodovať aj o udeľovaní pokút za takéto delikty.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí čakajú zmeny
Ministerstvu zahraničných vecí má pribudnúť nová oblasť pôsobnosti - výkon štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Ministerstvo má po novom rozhodovať o vydaní osvedčenia, že daný človek má postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a povedie evidenciu týchto osvedčení. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa má podľa predloženej novely kompetenčného zákona zrušiť k 1. septembru, funkcie predsedu a podpredsedu by mali zaniknúť. Šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák však pri uvádzaní nového predsedu úradu Igora Furdíka ubezpečil, že to nebude znamenať jeho úplný koniec. „Úrad ako taký sa nezruší, zmení sa právny status Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí,” povedal Lajčák v piatok. V navrhovanom texte novely sa spomína, že MZV môže zriadiť na plnenie svojich nových úloh rozpočtovú organizáciu.
O dotáciách pre Rómov bude rozhodovať vnútro
Rezort diplomacie by mal rozhodovať aj o prideľovaní dotácií, ktorými sa financujú aktivity na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí. Ministerstvo vnútra má prevziať prideľovanie dotácii na riešenie mimoriadne nepriaznivej situácie rómskej komunity. Stálym poradnými orgánmi vlády sa má stať okrem Legislatívnej rady vlády, Hospodárskej rady vlády a Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť aj Rada vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie. Jednu menšiu kompetenciu neobsadeného postu vicepremiéra dostane ministerka zdravotníctva. Vlani došlo k zrušeniu Protidrogového fondu a podpredseda vlády a jeho likvidátor mal svoje kroky robiť pod vedením vicepremiéra - teraz to bude šéfka rezortu zdravotníctva.
Novým predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je Igor Furdík
Výmena na čele úradu zrejme oddiali uzavretie dohody o financovaní Slovenského domu v obci Mlynky.
9. mája 2012 - (tasr)
Na predsedníckom poste Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) prichádza k zmene. Vláda dnes odvolala súčasného šéfa Milana Vetráka. Do tejto pozície vymenovala Igora Furdíka, ktorý sa svojej funkcie ujme vo štvrtok 10. mája. Od roku 1993 pracuje na slovenskom ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 1996 - 1999 pôsobil ako riaditeľ odboru bezpečnostnej politiky, následne až do roku 2004 bol veľvyslancom v Moskve a od roku 2005 do 2010 veľvyslancom na zastupiteľskom úrade v Belehrade. V súčasnosti pracoval ako referent na odbore obchodu, investícií a inovácií MZV SR.
Vetráka vymenoval za predsedu ÚSŽZ predchádzajúci kabinet Ivety Radičovej 10. februára minulého roka. Dôvodom jeho odvolania je podľa úradu vlády dlhodobá nespokojnosť s jeho pôsobením a nedôvera zo strany organizácií zahraničných Slovákov ku krokom, ktoré počas vykonávania svojej funkcie realizoval. „S cieľom zabrániť prípadným väčším škodám vyplývajúcim z ďalšieho pôsobenia pána Vetráka prijala vláda rozhodnutie obsadiť miesto predsedu ÚSŽZ kompetentnou osobou, ktorá bude plne akceptovaná i združeniami Slovákov pôsobiacimi v zahraničí,” oznámil tlačový a informačný odbor Úradu vlády. Bývalú predsedníčku Vilmu Prívarovú, ktorá túto pozíciu zastávala pred Vetrákom, vymenuje vláda v krátkej budúcnosti za podpredsedníčku ÚSŽZ. Rozhodnutie vlády Svetové združenie Slovákov v zahraničí privítalo.
Dohoda o Slovenskom dome v Mlynkoch musí počkať
Pre zmenu šéfa Úradu sa tento týždeň zrejme nepodarí uzavrieť dohodu o financovaní Slovenského domu v obci Mlynky. Dohoda mala vyriešiť spor okolo financovania domu, ktorý vznikol nepriaznivým vývojom kurzu maďarskej meny. Úrad v pondelok informoval, že sa túto otázku podarilo po niekoľkých mesiacoch vyriešiť tak, že maďarská strana mala vykryť rozdiel financovaním fungovania strediska sumou štyri milióny forintov ročne (takmer 14-tisíc eur) po dobu nasledujúcich troch rokov. Kedy sa zmluva podpíše, nie je známe.
Oficiálne uvedenie do funkcie
11. mája 2012 - (uszz.sk)
Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák 11. mája v Bratislave uviedol do funkcie novovymenovaného predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka. Ako uviedol pri tejto príležitosti Miroslav Lajčák, vymenovanie nového predsedu úradu je krokom k užšiemu prepojeniu MZV SR s ÚSŽZ, pričom od nového vedenia očakáva konsolidáciu krajanskej problematiky a väčšiu podporu krajanom bez rozdielu. Nový predseda ÚSŽZ Igor Furdík vníma vymenovanie do funkcie ako vyslovenie dôvery a zároveň výzvu. Podľa jeho slov je potrebné prednostne sa venovať Slovákom žijúcim v zahraničí a rozvíjať kontakty so slovenskými komunitami vo svete.
Reakcia na odvolanie predsedu ÚSŽZ
9. mája 2012 - (uszz.sk)
Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák rešpektuje právo každej vlády vymenovať do významných štátnych pozícií svojich nominantov, aj napriek nerešpektovaniu 5-ročného funkčného obdobia vyplývajúceho zo zákona. Je však sklamaný z toho, že nový minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák si za viac ako mesiac od svojho vymenovania do funkcie nenašiel napriek viacerým výzvam čas, aby sa s predsedom ÚSŽZ stretol a oboznámil sa s postavením a úlohami ÚSŽZ, ako aj práve prebiehajúcimi aktivitami ÚSŽZ v podobe medzinárodných projektov, ktorých úspešné dokončenie vláda SR odvolaním M. Vetráka z funkcie oddialila (napr. Slovenský dom v Mlynkoch). Takýto prístup možno považovať za neštandardný. Za neobvyklé možno považovať aj to, že M. Lajčák si namiesto toho našiel čas na prijatie Vladimíra Skalského a ďalších osôb, ktoré nemajú vyrovnané záväzky so štátom a že uvažuje nad vymenovaním bývalej predsedníčky ÚSŽZ Vilmy Prívarovej za novú podpredsedníčku ÚSŽZ, keďže v oboch prípadoch ide o osoby, na ktoré má byť v súvislosti s neoprávneným nakladaním s majetkom štátu a podvodmi podané trestné oznámenie. Práve nekompromisný postup M. Vetráka voči osobám, ktoré nemajú vyúčtované dotácie, ako aj tým, ktoré v minulosti vo vedúcich pozíciách na ÚSŽZ dôsledne neobhajovali štátne záujmy, vníma M. Vetrák ako hlavný dôvod svojho odvolania. M. Vetrák bol vymenovaný do funkcie 10. 2. 2011 na základe otvoreného výberového konania ako nestranícky kandidát. Pri svojom nástupe do funkcie prebral ÚSŽZ v katastrofálnom stave, za ktorý nesie plnú zodpovednosť bývalé vedenie ÚSŽZ - bývalá predsedníčka ÚSŽZ V. Prívarová a šéfka ekonomiky ÚSŽZ Daniela Parajková, čo konštatovali aj viaceré finančné kontroly Úradu vlády SR. Inventarizácia navyše preukázala podiel na škode na štátnom majetku na ÚSŽZ vo výške takmer 20 000 eur. Udeľovaním dotácií bez akýchkoľvek pravidiel a v rozpore so štandardnými postupmi zavedenými na iných orgánoch štátnej správy V. Prívarová umožnila, aby sa v slovenskom zahraničí vytvorila silná finančná skupina tzv. Slovákov z povolania reprezentovaných V. Skalským, ktorý doteraz štátu nevyúčtoval takmer 150 000 eur a neštítil sa slovenskej vláde vyhrážať medzinárodnými dôsledkami v prípade, ak z funkcie predsedu ÚSŽZ neodvolá M. Vetráka. Napriek tejto zložitej situácii sa pod vedením M. Vetráka podarilo ÚSŽZ za 15 mesiacov odstrániť takmer všetky nedostatky bývalého vedenia, konsolidovať stav verejných financií na ÚSŽZ a zaviesť transparentný dotačný systém, vôbec prvý od vzniku ÚSŽZ. Počas tohto obdobia sa podarilo tiež dokončiť viaceré významné medzinárodné projekty, ktoré budú Slovákom žijúcim v zahraničí, osobitne v Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku, Írsku a na Ukrajine trvalo slúžiť k zachovaniu ich národného povedomia a kultúrnej identity. Podarilo sa dosiahnuť významný posun v komunikácii s krajanmi, a to aj prostredníctvom moderných prostriedkov komunikácie, akými sú internetový portál „Slovenské zahraničie“ a sociálna sieť Facebook, na ktorej sa ÚSŽZ stal so 4 000 fanúšikmi lídrom medzi všetkými štátnymi úradmi. Osobitne možno vyzdvihnúť skutočnosť, že sa ÚSŽZ podarilo podchytiť mladú generáciu Slovákov žijúcich v zahraničí, a to aj vo vzdialených štátov, akými sú Austrália alebo Argentína. V tejto súvislosti by sa M. Vetrák v mene všetkých zamestnancov ÚSŽZ rád poďakoval všetkým svojim partnerom zo štátnej sféry, súkromného i tretieho sektora, ako aj všetkým Slovákom žijúcim v zahraničí, s ktorými mal ÚSŽZ možnosť počas posledných 15 mesiacov spolupracovať, pričom verí, že tak tomu bude aj naďalej, aj keď už v inej podobe. ÚSŽZ od 10. 2. 2011 pod vedením M. Vetráka striktne dodržiaval zákon a postupoval v súlade s príslušnými uzneseniami vlády SR, pričom vždy obhajoval záujmy štátu a slovenských daňových poplatníkov. Počas celého funkčného obdobia M. Vetráka žiadny relevantný orgán nekonštatoval vážne porušenie zákona alebo iné vážne pochybenie, čo oprávňuje ku konštatovaniu, že súčasný predseda ÚSŽZ M. Vetrák odchádza z funkcie s čistým štítom.