Zo slovenskej tlače - Január (II.) 2012

Bývalý generál má vždy pocit, že kedysi bol veľký - „Orbán je futbalista, ktorý rád hrá sám“- Drvivá väčšina Maďarov je pesimistických - Maďarsky prezident odpisoval - Autokracia v Maďarsku - Lesk a bieda orbánomiky - Banánový paprikáš

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Bývalý veľvyslanec v Maďarsku Štefan Markuš:
Bývalý generál má vždy pocit, že kedysi bol veľký
13. januára 2012 - (Pravda.sk)

Generál zdegradovaný na vojaka bude mať v sebe vždy pocit, že raz bol generálom. „A v mysli Maďarov toto stále pretrváva, že oni raz boli veľkí a dnes sú iba obyčajní,” povedal v online diskusii s čitateľmi Pravda.sk na margo južných susedov Slovenska bývalý veľvyslanec v Maďarsku z rokov 1998 až 2002 Štefan Markuš. Ten tvrdí, že Maďari znášajú každý neúspech veľmi ťažko. Tak, ako nostalgicky spomínajú na Uhorsko, rovnako, vzhľadom na slávnu históriu Aranycsapatu (slávny futbalový tím z rokov 1950 - 1954 pozn. red.) sa cítia ako najlepší futbalisti. „Dnes berú ako poníženie, ak prehrajú s Bosnou, predsa pred rokmi boli učiteľmi futbalu. To je pre nich absolútne neznesiteľný pocit,” povedal Markuš. Bývalý veľvyslanec, hoci sa narodil v Maďarsku a ovláda aj jazyk, dnes o sebe tvrdí, že maďarské prostredie dokonale nepozná. Tento pocit však nadobudol až po diplomatickej misii v Budapešti. „Aj Maďarsko má svoju odvrátenú tvár. Mnohé veci ma tam prekvapili. Napríklad silný antisemitizmus, pocit krivdy i nostalgia po veľkomaďarstve,” uviedol. Na adresu dnešného Maďarska poznamenal, že je ekonomicky na dne. „Neprebehli tam žiadne reformy, jedinú nádej Maďari vkladajú do koncepcie národného zjednotenia. Naozaj veria tomu, že ak sa Maďari v Sedmohradsku, Vojvodine či na Slovensku stanú jednoliatym národom aj vo fyzickom zmysle slova, potom budú dostatočne silní, aby prekonali ekonomické ťažkosti. A táto viera je tak silná, že momentálne sa nedá vo fideszovskom svete prekonať,” poznamenal. Markuš tvrdí, že Budapešť sa dnes snaží o politickú, ekonomickú aj kultúrnu samostatnosť od ostatného sveta. „Zatiaľ je to iba ideológia, prostriedky, ktorými chcú túto nezávislosť dosiahnuť, zatiaľ zadefinované nie sú. Charles Gati, známy americký politológ maďarského pôvodu povedal, že Maďari pri hľadaní prostriedkov ako realizovať svoje ciele, môžu doviesť krajinu až k občianskej vojne,” dodal. Žeby sa však Maďari pokúsili vojensky obsadiť Slovensko a pričleniť ho k Maďarsku však považuje za absurdnú predstavu. A aké by mohlo byť Maďarsko o dvadsať rokov? Markuš si myslí, že ak „neurobí novelu k základnému zákonu štátu, teda k ústave, tak vyhliadky Maďarska sú k návratu k akejsi monarchii, forme kráľovstva a nie republikánskemu usporiadaniu. Na tom by nebolo nič zlé. Problémom je zachovanie demokratických princípov a rozvíjanie liberálnej demokracie. Či sa tento trend dá zvrátiť, alebo nie, je iba v rukách samotných občanov Maďarska”.

Štefan Markuš (nar.: 7. máj 1936, Nyíregyháza) je slovenský vedec a politik. Predseda Slovenského helsinského výboru (SHV), hovorca Fóra inteligencie Slovenska (FIS), člen výboru Slovenskej asociácie Rímskeho klubu (SARK), člen Helsinského občianskeho zhromaždenia (HCA). Od rou 1998 do leta 2002 bol veľvyslancom SR v Maďarsku.

Prečítajte si všetky odpovede Štefana Markuša:
http://spravy.pravda.sk/odpovede.asp?t=MARKUS

„Orbán je futbalista, ktorý rád hrá sám“

13. januára 2012 - (tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán nie je diktátorom a Maďarsko nie je diktatúrou. Povedal to pre dnešné vydanie portugalského denník Público maďarský ľavicový expremiér Ferenc Gyurcsány, podľa ktorého sa ale voči Orbánovi musí vytvoriť silná a dôveryhodná opozícia. „Maďarsko prešlo v uplynulých 20 rokoch mnohými krízami. Teraz však prvýkrát čelí naraz politickej, ústavnej i hospodárskej kríze,” konštatoval Gyurcsány. Podľa neho Orbán nie je diktátorom a Maďarsko nie je diktatúrou. „Orbán je autokratickým vodcom, ktorý má rád futbal, ale na ihrisku hrá rád sám, bez súperov,” domnieva sa niekdajší premiér. Gyurcsány uznal, že socialisti si zaslúžili volebnú prehru, ale poskytnúť dvojtretinovú väčšinu Orbánovi, s ktorým krajina už mala určité skúsenosti, nebolo dobrým nápadom. „Teraz za to pykáme,” poznamenal. Najväčšou výzvou Maďarska v nadchádzajúcich rokoch je, ako tvrdí Gyurcsány, spojiť všetkých demokratov voči Orbánovi. „Nikto z nás nie je dostatočne silný, aby sám zdolal Orbána, preto musíme spolupracovať. Ide teraz o život a o smrť,” povedal.

Drvivá väčšina Maďarov je pesimistických

13. januára 2012 - (sita)

Podľa najnovšieho prieskumu medzi obyvateľmi Maďarska sa až 84 percent z nich domnieva, že krajina sa uberá zlým smerom. Ako ukazujú zistenia spoločnosti Ipsos, ktoré v piatok zverejnil spravodajský portál Hungary Around the Clock, aktivity vládnych i opozičných politikov Maďari vnímajú obzvlášť negatívne, pričom oslovení voliči ich prácu ohodnotili iba na 19 zo 100 bodov. Zaujímavá je aj skutočnosť, že 57 percent opýtaných nesympatizuje so žiadnou z politických strán. V druhej skupine má najvyššie preferencie vládna strana Fidesz, ktorú stabilne podporuje 39 percent vyprofilovaných voličov. Podpora opozičných socialistov sa oproti decembrovému prieskumu zvýšila z 24 na 26 percent, zatiaľ čo v prípade nacionalistického hnutia Jobbik poklesla z 24 na 22 percent. Liberálnemu zoskupeniu Politika môže byť iná dôveruje deväť percent straníckych sympatizantov, ďalšie tri percentá sa hlásia k Demokratickej koalícii expremiéra Ferenca Gyurcsánya. Po prerátaní na celú populáciu sa podpora Fideszu oproti decembru znížila z 18 na 16 percent. Medzi mladými voličmi pritom dosahuje takmer rovnaké preferencie aj hnutie Jobbik. V prípade dôchodcov nad Fideszom jasne vedú socialisti, a to v pomere 25 ku 18 percentám. Prekvapujúce je však najmä zistenie, že bývalý premiér Gordon Bajnai je momentálne populárnejší ako jeho nástupca Viktor Orbán. Pri nástupe novej vlády v máji 2010 Orbán viedol v pomere 53 ku 26 percentám, podľa najnovšieho prieskumu sa však tento pomer zmenil na 28 ku 27 v prospech Bajnaiho. Prieskum uskutočnili v dňoch 3. až 10. januára na vzorke 1500 osôb.

Jobbik ide do ulíc brániť Maďarsko, nie demokraciu

13. januára 2012 - (tasr)

Tento rok bude o záchrane Maďarska a nie o parlamentnej práci. Vyhlásil to v piatok v Budapešti predseda opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona, podľa ktorého Jobbik pôjde v tomto roku demonštrovať do ulíc. Cieľom demonštrácií bude podľa Vonu ochrana národa pred orbánovcami aj gyurcsányovcami. Politika vlády zlyhala a hrozí riziko krachu ekonomických a zahraničnopolitických procesov. Jobbik vníma proces, ktorým vláda ničí piliere demokracie, napriek tomu ochrana demokracie je v tomto prípade až druhoradá. Prvoradá je ochrana suverenity Maďarska, zdôraznil Vona. Podľa Vonu parlament v roku 2011 pracoval iba na tom, aby si vládnuci Maďarský občiansky zväz-Fidesz zabezpečil udržanie politickej moci aj pre prípad, že stratí podporu verejnosti.

Orbán sa podvolí lídrom únie. Donútia ho

Pôžičku by malo Maďarsko získať do konca jari, aby upokojilo finančné trhy.

13. januára 2012 - (Marta Hilkovičová - hnonline.sk)

Maďari si budú musieť „vyžrať“ tvrdohlavosť ich premiéra Viktora Orbána. Dnes je už totiž jasné, že Orbán pred lídrami Európskej únie a Medzinárodného menového fondu rýchlo sklápa uši, pretože vie, že jediné, čo mu pomôže jeho krajinu vytiahnuť späť na breh, sú práve peniaze od únie a MMF. Tie isté peniaze, ktorými v roku 2010, keď nastúpil ako premiér do úradu, pohrdol. V súčasnej situácii si Maďari nemôžu dovoliť nedohodnúť sa s menovým fondom. „Trhová reakcia z konca decembra jasne ukázala, čo by nasledovalo - prudké menové oslabenie, útek zahraničných investorov a markantný rast úrokových nákladov na nové dlhopisy,“ predpovedá Ondřej Matuška z Conseq Investment. Viktor Orbán je síce tvrdohlavý, no vie, že keď sa s MMF nedohodne, bude to znamenať, že jeho krajina sa dostane do ešte väčších problémov, v akých bola v roku 2008, keď musel jeho predchodca Ferenc Gyurcsány požiadať fond, úniu a Svetovú banku o pomoc vo výške 17 miliárd eur. Maďari sa vtedy dokázali v pomerne krátkom čase „vyhrabať“ z problémov, no zdá sa, že nie nadlho. Aj preto sa črtá otázka, či je pôžička vôbec nejakým dlhodobým riešením. Príkladom je Grécko. Tomu nepomohli ani stomiliardové pôžičky a po roku a pol je v takmer v rovnakých problémoch, v akých bolo na začiatku. Isté sú teda teraz iba dve veci. Po odklepnutí pôžičky sa trhy na čas upokoja, čo dá Maďarsku istý priestor na stabilizáciu situácie. Po druhé, k významným zmenám v krajine dôjde iba s novou vládou alebo pod diktátom medzinárodných inštitúcií. „Súčasné vedenie ukázalo, že nie je schopné viesť krajinu k udržateľnej prosperite,“ hovorí analytik Next Finance Martin Prokop s tým, že najlepšie by bolo, ak by politicky nepriechodné opatrenia urobili ľudia z MMF. „Tí totiž nie sú motivovaní politickými hlasmi.“ Dokonca, ak by Orbánova kontroverznosť nebola taká obrovská, Maďarsko by žiadnu pomoc od MMF nepotrebovalo. Na to by však bolo treba podľa Stanislava Pánisa z J&T nutné robiť „konečne investorsky priateľskú hospodársku politiku a krokmi presvedčiť trhy, aby obnovili dôveru voči Maďarsku“. Napriek tomu, že sa zdá, že Maďarsko je na beznádejných finančných suchotách, úplne tak to nie je. Jeho zahraničný obchod je v prebytku a rovnako aj nezamestnanosť krajiny je na dvojročných minimách. Kameňom úrazu bolo Orbánovo presvedčenie, že napriek svojvoľným politickým rozhodnutiam dokáže Maďarsko financovať výlučne na finančných trhoch, bez pomoci od MMF. No uvalenie Orbánovej akejsi krízovej dane na niektoré odvetvia či obmedzovanie právomocí centrálnej banky nevoňajú investorom, od ktorých je Maďarsko závislé. Tí dnes v spojitosti s nervóznymi trhmi a očakávanému prekročeniu deficitu pod tri percentá HDP žiadajú za nákup maďarských dlhopisov viac ako desaťpercentný výnos, pričom už keď výnosy na gréckych, portugalských či írskych dlhopisoch preliezali sedempercentnú úroveň, hovorilo sa o neodkladnej finančnej pomoci zo strany únie. Pánis upozorňuje, že Maďarsko v súčasnosti potrebuje asi 20 miliárd eur v čo najkratšom čase, „ideálne do konca jari“. Ak ich nedostane, nikto nebude chcieť kupovať maďarské štátne dlhopisy. „Môžu sa tak vyskytnúť problémy s refinancovaním dlhu a so splnením iných záväzkov. A to de facto znamená bankrot štátu,“ poukazuje Prokop. Podľa najnovších správ však maďarská vláda pochopila závažnosť situácie a je ochotná jednať. „MMF a EÚ však budú tentoraz veľmi tvrdé,“ hovorí Matuška. Ako prvé sa nastolia zmeny v zákone o centrálne banke, nasledovať budú zmeny vo fiškálnej oblasti, zruší sa napríklad aj špeciálna banková daň či vyššie zdanenie firiem. Tieto pravidlá bude musieť Maďarsko dodržať po celé obdobie pôžičky.

Forint sa upokojí, no neskôr ešte klesne

13. januára 2012 - (Peter Podstupka - hnonline.sk)

Aj prípadná dohoda s Medzinárodným menovým fondom na záchrannej pôžičke pre Maďarsko nevráti forint späť na hodnoty spred niekoľkých týždňov. „Očakávam, že v najbližšom období bude kurz maďarskej meny kmitať okolo súčasnej hranice,“ hovorí analytik UniCredit Bank Dávid Dereník. „Mena sa môže krátkodobo upokojiť po vyriešení niektorých sporov s Medzinárodným menovým fondom a Európskou úniou, ale strednodobý výhľad pre forint je skôr negatívny,“ dodáva analytik spoločnosti X-Trade Broker Kamil Boros. Spôsobí to hlavne fakt, že aj keď krajina získa peniaze, problémy vnútri jej ekonomiky zostanú, a maďarská vláda zošnurovaná pravidlami medzinárodných veriteľov nebude môcť vymýšľať divoké alternatívne plány financovania ekonomiky, tak ako to robila v predchádzajúcom roku. Slováci sa tak s výhodnými nákupmi u južných susedov nemusia ponáhľať. Výhodný kurz na juh od slovenských hraníc bude slovenských spotrebiteľov lákať na nákupnú turistiku dlhodobo. Slabosť forintu nerobí starosti iba Maďarom a slovenským obchodíkom z pohraničia. Ešte v druhej polovici minulého roka sa o českej korune hovorilo ako o možnom nástupcovi švajčiarskeho franku. Úspešná ekonomika, relatívne stabilný rozpočet a hlavne vlastná mena boli pre investorov zneistených problémami v eurozóne zárukou toho, že ich peniaze sú v bezpečí. A to sa teraz začína meniť. Aj keď maďarské problémy v plnej miere odhalili zlé politické rozhodnutia v Budapešti, v plnej miere sa ukázalo, ako veľmi sú krajiny v stredoeurópskom regióne závislé od priazne trhov a v konečnom dôsledku aj Európskej únie. Toto zistenie zneistilo trhy natoľko, že prepadať sa začala aj česká koruna a poľský zlotý. Francúzska banka Sociéte Générale dokonca predpovedá, že korunu čaká pokles na viac ako dvojročné minimá. A podobný názor má aj banka Goldman Sachs, ktorá dokonca tvrdí, že samostatné meny nášho regiónu budú patriť medzi tie najviac poškodené.

Povesť krajiny je horšia ako v roku 2008

13. januára 2012 - (Marta Hilkovičová - hnonline.sk)

Péter Krekó, riaditeľ výskumu inštitútu Political Capital Institute v Budapešti pre HN:

- Bude podľa vás Maďarsko potrebovať pomoc od Medzinárodného menového fondu?

- Áno. Maďarsko ju zúfalo potrebuje od MMF a Európskej únie, pretože sa nedokáže financovať na trhoch a momentálne nie je iná možnosť, ako by sa mohlo dostať k peniazom. Vláda v Budapešti potrebuje zohnať približne 20 miliárd eur, inak riskuje bankrot už v treťom kvartáli tohto roka.

- Maďarsko dostalo podobný úver aj v roku 2008. Je dnes na tom horšie ako pred štyrmi rokmi?

- Nie, skôr by som povedal, že je na tom lepšie, pretože nepotrebuje peniaze zohnať okamžite. Ak sa však pozrieme na imidž krajiny a jej povesť na finančných trhoch, tak je na tom rovnako zle, alebo dokonca ešte horšie. Situácii nepomohlo ani zníženie ratingu krajiny do pásma, ktoré sa všeobecne označuje ako „odpad“. Navyše nie je vyriešené strednodobé financovanie krajiny.

- Súhlasíte s názorom premiéra Viktora Orbána, že na stole nie sú žiadne argumenty, kvôli ktorým by sa mal zmeniť sporný zákon o centrálnej banke?

- Je pravda, že prijatý zákon automaticky neobmedzí nezávislosť centrálnej banky, ale na druhej strane dovolí maďarskej vláde nominovať nové riadiace orgány, a tak tam posilniť svoj vplyv. To je to, čoho sa Medzinárodný menový fond aj Európska únia v skutočnosti obávajú.

- Čo sa stane, ak Maďarsko nedostane finančnú pomoc?

- Skôr alebo neskôr sa Maďarsko ocitne v obrovských finančných problémoch. Ak sa pokúsi financovať z vlastných zdrojov, môže siahnuť na devízové rezervy centrálnej banky, no to môže mať katastrofické ekonomické dosahy.

- Myslíte si, že sa Orbán podvolí medzinárodnému tlaku?

- Bol by to jediný racionálny postoj. Avšak politická a ekonomická racionalita nebola v posledných týždňoch hybnou silou maďarskej ekonomiky.

Dlhopisy TV JOJ sú bezpečnejšie, ako dlhopisy Maďarska...

13. januára 2012 - (noviny.sk)

Niektoré európske krajiny majú veľmi vážne ekonomické problémy. Svedčí o tom aj hodnota ich dlhopisov. Grécko, Portugalsko či Maďarsko. Takzvaná dlhová kríza ich ohrozuje viac, ako kedykoľvek predtým. Trhy im jednoducho neveria... Štát je pre biznismenov menej dôveryhodný partner ako súkromná spoločnosť. A to pri porovnaní Maďarska a firmy, ktorej súčasťou je aj táto stránka. Televízia hospodári lepšie, ako krajina. Dôkazom je skutočnosť, že dlhopis televízie JOJ má na trhu podstatne lepšie meno. Český server E15.cz totiž informoval, že spoločnosť JOJ Media House dala na burzu v Bratislave štvorročné obligácie v celkovom objeme 25 miliónov eur. Nominálna hodnota dlhopisu je tisíc euro s aktuálnym sedempercentným výnosom. Jedna televízia je teda na tom lepšie, ako celý štát. Aspoň čo sa dôvery týka. Maďarské dlhopisy sa totiž opäť mierne prepadli. Priemerný výnos už prekročil 9 percent. O niečo lepšie, ako Maďari, je na tom po včerajšku ďalšia čierna ovca Európy - Grécko. To úspešne predávalo svoje dlhopisy. Stihlo však už do sveta vytrúbiť, že úsporné opatrenia nepomáhajú. „Nezamestnanosť dosiahla nevídaných 20 percent a smeruje k 25. Úsporné opatrenia nenakopli grécku ekonomiku. Celé to len zhoršujú,” tvrdí grécky odborár Kostas Tsikrikas. Veselo nemajú ani v Spojených štátoch. Amerike hrozia veľké nepokoje. Kontinent obchádza strašiak triedneho boja. „Máme o šesť miliónov pracovných miest menej ako pred krízou. Máme tu 23 miliónov Američanov, ktorí sú buď bez práce, robia na polovičný úväzok alebo to už jednoducho vzdali,” uviedol prezident obchodnej komory USA Thomas Donohue.

Maďarská vláda je pripravená upraviť sporný zákon o banke

13. januára 2012 - (sita)

Maďarská vláda, ktorá sa snaží získať pomoc od Medzinárodného menového fondu a EÚ, je pripravená upraviť niektoré časti nového zákona o centrálnej banke, ktorý podľa kritikov ohrozuje nezávislosť banky. V stredu to uviedol premiér Viktor Orbán. „Pokiaľ ide o výhrady k zákonu o centrálnej banke, s niektorými maďarská vláda súhlasí a nevidím žiadne prekážky, ktoré by bránili tomu, aby ich vláda uznala,” povedal Orbán pre stanicu MR 1. „V niektorých bodoch je však náš postoj stále veľmi odlišný,” dodal premiér. Ochotu zvážiť zmeny v spornej legislatíve potvrdil v stredu aj maďarský minister zahraničných vecí Janos Martonyi. „Plne rešpektujeme autoritu Európskej komisie, ktorá je strážcom európskych zmlúv... Sme pripravení zvážiť zmeny v spornej legislatíve, pokiaľ to bude potrebné,” napísal Martonyi v liste EK datovanom 6. januára, ktorý zverejnilo jeho ministerstvo v utorok. Pripravený rokovať je aj minister národného rozvoja Tamáš Fellegi. „Maďarská vláda je pripravená diskutovať so svojimi partnermi o všetkom čo ich znepokojuje. Potrebujeme však konkrétne návrhy a nie politické vyhlásenia,” uviedol minister. Vládna strana Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána minulý mesiac presadila v parlamente zákon, ktorý umožňuje zlúčenie maďarskej centrálnej banky a úradu pre finančný dohľad. „Využijeme všetky naše právomoci, aby sme sa uistili, že Maďarsko postupuje podľa pravidiel EÚ,” povedal šéf Európskej komisie (EK) Manuell Barroso, v reakcii na tento zákon.

Maďarsko musí dodržiavať pravidlá EÚ, uviedol Barroso

12. januára 2012 - (sita)

Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso urobí všetko, čo je v jeho moci, aby prinútil Maďarsko dodržiavať zákony a pravidlá EÚ. Barroso to povedal vo štvrtok na tlačovej konferencii v Kodani pri príležitosti začiatku dánskeho predsedníctva únie. Šéf EK podľa vlastných slov oceňuje signály z Budapešti, že konzervatívna vláda premiéra Viktora Orbána je pripravená rokovať o najcitlivejších bodoch novej ústavy, ktorej niektoré ustanovenia podľa Bruselu porušujú pravidlá únie. Podľa kritikov sa nová ústava stala nástrojom, ktorým vláda Viktora Orbána koncentruje moc do svojich rúk, pričom obmedzuje demokraciu, právny štát ako aj právomoci a nezávislosť viacerých inštitúcií. Ide najmä o články týkajúce sa fungovania maďarskej centrálnej banky, ale aj zákon o cirkvách a ustanovenia v oblasti súdnictva a ochrany osobných údajov. EK na budúci týždeň pošle Maďarsku viaceré varovania, v ktorých krajine pohrozí právnymi krokmi v prípade, že neustúpi v otázke sporných ustanovení. EK už pohrozila Budapešti aj žalobou na Súdnom dvore Európskej únie, ak nebude vykonaná náprava. Ozvali sa aj hlasy na použitie takzvanej klauzuly 7, ktorá umožňuje odobrať hlasovacie práva členskej krajine, ktorá hrubo porušuje právo EÚ. Nová maďarská legislatíva umožňuje zlúčenie maďarskej centrálnej banky a úradu pre finančný dohľad. Parlament tak má právo odvolať guvernéra centrálnej banky, čo podľa EÚ ohrozuje jej nezávislosť. Zabezpečenie nezávislosti centrálnej banky je jednou z podmienok na poskytnutie úveru od EÚ a Medzinárodného menového fondu Maďarsku vo výške 20 miliárd eur. Ďalší kontroverzný zákon sa týka financovania cirkví. Na automatické štátne príspevky budú mať nárok len zástupcovia katolíckej, reformovanej, evanjelickej a pravoslávnej cirkvi a podporu bude dostávať aj židovská komunita. Organizácie zastupujúce ostatných veriacich budú musieť dokázať, že ich cirkev v krajine pôsobí najmenej 20 rokov.

Rada Európy:

Situácia v Maďarsku je znepokojujúca

12. januára 2012 - (sita)

Rada Európy (RE) vo štvrtok podrobila Maďarsko tvrdej kritike za zákony, ktoré vláda premiéra Viktora Orbána prijala v uplynulých týždňoch a mesiacoch. Komisár rady pre ľudské práva Thomas Hammarberg poukazuje na fakt, že právne normy zasahujúce do oblasti dodržiavania ľudských práv, nezávislosti súdnictva a slobody prejavu boli schválené bez potrebnej diskusie. Hammarberg svoje vážne výhrady zhrnul vo štvrtkovom liste adresovanom maďarskému ministrovi zahraničných vecí Jánosovi Martonyimu. Toho vyzval na podniknutie konkrétnych krokov, ktoré zabezpečia dodržiavania ľudských práv a slobôd a nezávislosti súdnictva. Ku kritike komisára sa pripojil aj samotný generálny tajomník RE Thorbjörn Jagland. Ten navrhol požiadať Benátsku komisiu o vyslovenie názoru na zmeny v maďarskej legislatíve a ich dopady na ľudské práva. Budapešť taktiež vyzval, aby požiadala RE o názor na kritizovaný mediálny zákon, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2011. Maďarom zároveň pripomenul, že členstvo v organizácii so sebou prináša aj isté povinnosti, predovšetkým rešpektovanie demokratických princípov a vlády práva, ktorú podľa Jaglanda terajšie zákony o justícii podkopávajú.

Z vlaňajších 200.000 žiadateľov má už maďarské občianstvo 103.000 ľudí

12. januára 2012 - (tasr)

Vlani prijali maďarské orgány vyše 200.000 žiadostí o maďarské občianstvo. Z nich v rámci zjednodušeného procesu naturalizácie už dostalo občianstvo 103.000 ľudí, informoval dnes v Budapešti podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Semjén ďalej povedal, že počas procesu udeľovania, ktorý sa začal 1. januára 2011, došlo v 95.322 prípadoch k zmene mena. V tomto roku očakávajú zhruba 150.000 žiadostí. Najstarším žiadateľom podľa jeho slov bol 104-ročný Maďar, žijúci teraz v New Yorku. Narodil sa v Mukačeve, na území terajšej Ukrajiny, pričom v priebehu dejín dvakrát stratil maďarské občianstvo. Vicepremiér ocenil maďarskú štátnu správu za mimoriadne úspešný priebeh zjednodušeného naturalizovania a zdôraznil, že v prípade každého žiadateľa ho sprevádzala prísna previerka rizika z hľadiska národnej bezpečnosti a terorizmu. Maďarský parlament prijal 26. mája 2010 zákon, ktorým zjednodušil proces udeľovania občianstva odstránením administratívnych prekážok. Stalo sa tak napriek ostrým protestom Slovenskej republiky. Najviac záujemcov o maďarské občianstvo evidujú v Rumunsku.

Storočná starenka obeťou dvojakého občianstva

12. januára 2012 - (topky.sk)

Takmer storočná bývalá učiteľka Helena Tamášová z Rimavskej Soboty stále čaká na rozhodnutie našich úradov o ponechaní slovenského občianstva, hoci má aj maďarské, o ktoré požiadala vlani v apríli. V decembri mala polícii odovzdať slovenské doklady. Ako povedala jej dcéra Judita Tamášová-Fehérová, spoliehala sa na slovenskú ústavu a sľub vlády Ivety Radičovej, že sa zákon o občianstve zmení a ona bude príslušníčkou oboch štátov. Namiesto toho nasledovala výzva od polície, aby odovzdala slovenské doklady. Pre zdravotné komplikácie ju vzala k sebe dcéra do Maďarska. Teraz sa na Slovensku obávajú o zdravie mladšej dcéry Heleny Tamášovej, ktorá je po infarkte v opatere kardiológov. Helena Tamášová, rodená Szűcsová, sa narodila 16. mája 1912 v Hodejove. Jej matka pochádzala zo Székesfehérváru a otec z Mezőkeresztesu. Ona ako občianka Maďarského kráľovstva dostala do rodného listu maďarskú štátnu príslušnosť. Pri meniacich sa režimoch sa menilo aj jej občianstvo, hoci neopustila Gemer. Jej dcéra zažila tiež pre príslušnosť k inému štátu veľa problémov. „Ja žijem 45 rokov v Maďarsku. Dvadsaťpäť rokov som si podržala československé občianstvo. Po rozvode som sa však nemohla vrátiť na Slovensko, pretože môj syn sa narodil ako občan Maďarska. Musela by som ho nechať svojmu manželovi. Aj pre mňa by bolo vtedy dvojité občianstvo riešením. Neskoršie som pracovala na takom mieste, kde som potrebovala maďarské občianstvo,” povedala Judita Tamášová-Fehérová. Takmer storočná Helena Tamášová, rodená Szűcsová, požiadala o maďarské občianstvo ešte vlani v apríli. Vzhľadom na svoj vek jej ho udelili takmer okamžite. „Mladšia dcéra čakala do októbra, kedy bol posledný termín. Nechcela mať iné občianstvo ako jej matka. Druhého decembra dostali obe predvolanie na políciu do Rimavskej Soboty, aby odovzdali doklady. Obe boli v takom strese, že mi telefonovali do Maďarska. Keď som prišla, mama bola v zlom stave. Vzala som ju k sebe a políciu na Slovensku som požiadala o odklad. Musím povedať, že boli skutočne ochotní. Vrátili sme sa na Vianoce, no zistili sme, že mama nie je vyškrtnutá zo zoznamu slovenských štátnych občanov. Rozhodli sme sa teda, že doklady neodovzdáme a zároveň sme podali sťažnosť na banskobystrickú políciu, odbor verejnej správy, pretože sme presvedčené, a vidíme, že zákon nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie sú k nemu vypracované vykonávacie predpisy. Tento problém je problémom výlučne slovenského právneho poriadku a slovenskej vlády a jeho riešenie je len v jej rukách. Pre moju mamu a sestru prijatie maďarského štátneho občianstva bolo vecou vnútorného pocitu a spolupatričnosti a opierali sa o výroky Ústavy SR,” dodala Judita Tamášová-Fehérová.

Slovensko by si malo posvietiť na žiadateľov o maďarské občianstvo

12. januára 2012 - (hzds.sk)

Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) je znepokojená informáciami z maďarskej tlačovej agentúry MTI, podľa ktorej získalo maďarské štátne občianstvo už viac ako 103 tisíc z celkového počtu vyše 200 tisíc žiadateľov. Predpokladáme, že medzi úspešnými žiadateľmi sú aj stovky, ak nie tisíce občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. ĽS-HZDS má obavy z takýchto štatistík, ktoré napovedajú, že o maďarské občianstvo a pas je veľký záujem, a to najmä v stredoeurópskom priestore. Budapešť si takýmto spôsobom veľmi prezieravo buduje úzky politický vzťah s maďarskou menšinou za hranicami a neskôr bude môcť manipulovať politikou susedných krajín a zasahovať do ich zvrchovaných záležitostí prostredníctvom spriaznenej menšiny. Pre Slovensko je takáto politika obzvlášť nebezpečná, keďže naša krajina má svoju historickú skúsenosť s,,veľkomaďarským” nacionalizmom ešte z čias Uhorska, ale aj Horthyovského fašistického režimu počas druhej svetovej vojny, ktorý okupoval územie celého južného Slovenska vrátane Košíc na základe protiprávnej Viedenskej arbitráže. Ľudová strana - HZDS žiada slovenské štátne orgány, predovšetkým Ministerstvo vnútra SR na čele s Lipšicom, aby dôslednejšie kontrolovali a preverovali žiadosti štátnych občanov Slovenskej republiky a razantne postihovali všetkých žiadateľov stratou slovenského štátneho občianstva, ako prikazuje aj platná legislatíva. Dnes nikto na Slovensku nevie presne povedať, koľko žiadateľov je zo Slovenska. Naopak, v Budapešti takouto informáciou disponujú aj tí najposlednejší úradníci. Stará slovenské príslovie hovorí, že národ, ktorý si neváži svoje dejiny, je odsúdený ich prežiť znovu. Všetko, žiaľ, napovedá tomu, či sa tak aj skôr či neskôr stane?

Maďarský prezident je podozrivý z plagiátorstva

12. januára 2012 - (tasr)

Veľká časť doktorskej dizertácie maďarského prezidenta Pála Schmitta je totožná so štúdiou bulharského športového výskumníka, uviedla dnes internetová stránka hvg.hu. Podľa portálu takmer 180 strán Schmittovej dizertačnej práce je doslovným prekladom a prevzatím štúdie vedca a diplomata Nikolaja Georgieva, ktorý svoje dielo napísal vo francúzskom jazyku. V tejto súvislosti sa vynára podozrenie z plagiátorstva, konštatoval portál. Schmitt, ktorý bol v rokoch 1990-2010 predsedom Maďarského olympijského výboru (MOV), svoju doktorskú prácu s názvom Analýza programu novodobých olympijských hier predložil v roku 1992 a získal za ňu najvyššie hodnotenie a profesorský titul. Prezidentská kancelária na obvinenie zatiaľ nereagovala. Opozičné strany Maďarská socialistická strana (MSZP) a Politika môže byť iná (LMP) vyhlásili, že ak sa toto podozrenie potvrdí, prezident by mal odstúpiť.

Maďarsky prezident odpisoval

13. januára 2012 - (Peter Morvay - Sme)

„Nebudem prekážkou vlády pri vytváraní nových zákonov, naopak, skôr motorom. A už vôbec nechcem byť protiváhou,” ubezpečil poslancov vládneho Fideszu pred zvolením súčasný maďarský prezident Pál Schmitt. Premiéra Viktora Orbána, ktorý si ho vybral, Schmitt za rok vo funkcii nikdy nesklamal. Bez výhrad a hneď podpísal všetko, čo mu vláda predložila. Sklon podpísať sa bez zaváhania pod cudzie texty však spôsobil aj zatiaľ najvážnejšiu krízu Schmittovho prezidentovania. Magazín HVG informoval, že doktorská dizertácia hlavy štátu z roku 1992 o programe novodobých olympijských hier je plagiát. Stoosemdesiat z dvestopätnásť strán textu je doslovným či mierne pozmeneným prekladom skoršej práce bulharského historika športu Nikolaja Georgieva. Úrad prezidenta podobnosť textov vysvetľuje tým, že sa Schmitt a Georgiev poznali a na diele spolupracovali. Schmitt však Bulhara ako spoluautora v dizertácii neuvádza a Georgievova dcéra pre HVG poprela, že by sa Schmitt akokoľvek podieľal na skoršom diele jej otca. Úrad tiež tvrdí, že dizertáciu pozitívne hodnotili profesori histórie. Jediný známy hodnotiteľ však práve v roku obhajoby dizertácie získal funkciu pri Maďarskom olympijskom výbore, na čele ktorého stál práve Schmitt. Napriek škandálu a výzvam na odstúpenie Schmitt zrejme o funkciu nepríde. Niekdajší člen olympijského družstva v šerme, dlhoročný šéf maďarského a vysoký funkcionár Medzinárodného olympijského výboru patrí k obľúbeným terčom humoristov. Za jednu zo svojich hlavných úloh napríklad označuje starostlivosť o maďarský jazyk, jeho písomnosti sa však hemžia pravopisnými chybami a čudesnými jazykovými patvarmi. Fideszu často brojacemu proti komunistickej minulosti neprekáža, že Schmitt pred rokom 1989 zastával vedúce štátne funkcie a v riadení socialistického športu to dotiahol až na úroveň zástupcu ministra. Neprekáža mu ani to, že sa v roku 1998 Schmitt ponúkal dnes opozičným socialistom ako kandidát na primátora Budapešti. Naopak práve táto prispôsobivosť ho robí pre Orbána nenahraditeľným.

Maďarský prezident sa stal doktorom. A na svete je aféra

13. januára 2012 - (Nina Klusová - Hospodárske noviny)

Obrovský škandál zasiahol najvyššie miesta maďarskej politiky. Médiá obvinili prezidenta Pála Schmitta (na snímke), že začiatkom 90. rokov vykradol časť vedeckej štúdie bulharského športového experta a vydal ju ako svoju dizertačnú prácu. Schmitt, ktorý už v tom čase šéfoval Maďarskému olympijskému výboru, na základe toho dostal titul doktor. Kauza sa prevalila, keď si Schmitt po zvolení za prezidenta v roku 2010 začal uvádzať titul na webovej stránke svojej kancelárie. Schmitt by teraz na prešľap z minulosti mohol tvrdo doplatiť. „Maďarsko si podobnú aféru nepamätá. Pre prezidenta môže dokonca znamenať koniec jeho politickej kariéry,” povedal pre HN politológ Jiří Pehe. Prezident blízky vládnemu Fideszu všetky podozrenia odmieta. Pripúšťa síce, že obsah jeho práce sa zhoduje so štúdiou Nikolaja Georgieva z roku 1987. Tvrdí, že na štúdii spolupracoval a Georgieva uvádza v použitej literatúre. Prezident získal doktorát na budapeštianskej fakulte telovýchovy a športu v roku 1992. Päť rokov predtým však športový expert a diplomat Georgiev vydal takmer 500-stranovú prácu analyzujúcu program moderných olympijských hier. Originál tejto štúdie sa dodnes nachádza v Olympijskom múzeu vo švajčiarskom Lausanne, uviedol maďarský týždenník HVG. V 215-stranovej dizertačke bolo podľa neho doslova opísaných 180 strán. Dizertačka navyše údajne nespĺňa ani základné podmienky doktorskej práce. Napriek tomu dostala u hodnotiacej komisii najvyššiu známku. Maďari teraz spustili vyšetrovanie, ktoré by mohlo bývalého podpredsedu Fideszu usvedčiť z podvodu. „Plagizovanie je u verejných činiteľov neodpustiteľné. V demokratických krajinách by viedlo ku koncu politickej kariéry. Schmittovu hlavu možno bude žiadať aj samotný premiér Viktor Orbán, ktorý sa zrejme bude chcieť od škandálu očistiť,” dodal Pehe. Schmitt patril ešte pred začiatkom politickej kariéry medzi oslavovaných maďarských športovcov. Je dokonca dvojnásobným olympijským víťazom v šerme. V 80. rokoch pracoval ako funkcionár v rôznych maďarských športových organizáciách. Bol tiež podpredsedom Medzinárodného olympijského výboru. Nejde však o prvý prípad u našich susedov. Podobný prípad nedávno riešilo aj Česko, kde mal problémy s diplomovkou expremiér Stanislav Gross. Kritici upozornili, že v jeho 33-stranovej práci boli v podstate len opísané správy z Českej národnej banky, ktoré dostával ako premiér.

Pero národa odpisovalo?

13. januára 2012 - (Ivan Drábek - Pravda)

Dr. Pál Schmitt, prezident Maďarska, vlastnou rukou. Tento podpis stojí pod ústavou i všetkými 321 zákonmi, ktoré mu za pol druha roka od nástupu do úradu prišli na stôl. Na rozdiel od svojich demokraticky zvolených predchodcov ani jednu právnu normu parlamentu nevrátil, za čo si vyslúžil hanlivú prezývku Pero národa. Opozícia teraz žiada, aby odstúpil, ak sa potvrdí, že svoj doktorský titul získal nečestne. Dizertačná práca Schmitta, ktorú obhájil pred dvadsiatimi rokmi, sa podľa zistenia týždenníka HVG na osemdesiat percent zhoduje so štúdiou bulharského športového historika. Z 215 strán textu približne 180 prevzal z o päť rokov staršej práce svojho niekdajšieho kolegu Nikolaja Georgieva, s ktorým pracoval v Medzinárodnom olympijskom výbore. Schmitt síce spomenul Georgieva v zozname použitej literatúry, ale nikde neuviedol, že by ho citoval. Týždenník na svojej internetovej stránke hvg.hu zverejnil rozsiahle úryvky z oboch prác, z ktorých jasne vidno, že maďarský text je prakticky len prekladom francúzskeho originálu. Schmitt, ktorý bude do konca týždňa ako člen Medzinárodného olympijského výboru na mládežníckom športovom podujatí v Innsbrucku, sa k škandálu osobne nevyjadril. Jeho kancelária obvinenie z plagiátorstva odmietla, ale nevyvrátila. Podobnosť prác prezidentská kancelária vysvetlila tým, že Schmitt a Georgiev spolupracovali pri výskume a čerpali z rovnakých zdrojov. Bulharský vedec už nežije. Namiesto neho sa k prípadu vyjadrila jeho dcéra. Malina Georgievová vylučuje možnosť, že by jej otec pri vypracovaní analýzy programov olympijských hier spolupracoval s budúcim maďarským prezidentom. „To, čo otec napísal, vychádza z jeho absolútne pôvodného výskumu, predtým to nik nepublikoval v takej forme a s takým obsahom,” povedala pre hvg.hu. Dcéra bulharského vedca sa Schmitta nechystá žalovať, lebo to by podľa nej mohol spraviť iba Medzinárodný olympijský výbor, ktorý na štúdiu jej otca vlastní autorské práva. Predseda Maďarskej akreditačnej komisie György Bazsa podľa portálu stop.hu uviedol, že na základe článku sa zdá opodstatnené podozrenie, že ide o plagiát. Odobrať vedecký titul podľa neho môže ten, kto ho udelil, v tomto prípade budapeštianska Semmelweisova univerzita, ktorá by podozrenie mala preveriť. „Predpokladám, že vyšetrovanie bude,” cituje Bazsu stop.hu. Trestnoprávny postih ani odvolanie prezidentovi nehrozia. Dvadsať rokov starý prípad je premlčaný, Schmitt má právnu imunitu a zosadiť hlavu štátu možno iba pre závažný zločin, ktorý by musel spáchať počas výkonu funkcie. Ústavní právnici odmietli aj špekulácie, že by zákony, ktoré Schmitt podpísal nekalo získaným vedeckým titulom, mohli stratiť platnosť. Schmitt však čelí sústredenému tlaku všetkých troch demokratických opozičných strán zastúpených v parlamente, ktoré ho vyzvali, aby odstúpil. Ekologická strana Politika môže byť iná zdôraznila, že vo vyspelých demokraciách politik prichytený pri odpisovaní nemôže zostať na vysokom štátnom poste a pripomenula vlaňajší prípad z Nemecka, kde po odhalení, že sa v dizertačnej práci dopustil plagiátu, odstúpil spolkový minister obrany Karl-Theodor zu Guttenberg. „Schmitt jednoducho musí odstúpiť,” citoval šéfa socialistov Attilu Mesterházyho portál denníka Népszabadság. Podľa neho sa premiér Viktor Orbán obklopuje ľuďmi, ktorí sú pre niečo vydierateľní, a preto nemôžu slobodne konať. Expremiér Ferenc Gyurcsány, líder Demokratickej koalície, nevylúčil, že za únikom kompromitujúcej informácie a vypuknutím škandálu môže stáť sám Orbán. „Schmitt je Orbánov človek. Potreboval človeka, ktorý všetko podpíše. Schmitt si splnil úlohu, teraz môže ísť,” napísal na Facebooku. Gyurcsány pripúšťa, že premiér už má pripravenú náhradu. „Ktokoľvek príde, bude to Orbánova kreatúra. Alebo sám kreátor Orbán?” podporil expremiér špekulácie, že v prípade, ak ako cenu za pomocnú sieť na záchranu Maďarska od bankrotu bude Európska únia žiadať hlavu premiéra, tak Orbán sa stiahne do prezidentského kresla.

Nový rok, nová menová kríza

12. januára 2012 - (Trend)

Začiatkom roka sa znehodnocovali všetky stredoeurópske meny, ale jednoznačným rekordérom bol maďarský forint. Jeho priťažujúcim faktorom je pomalý postup rozhovorov s Medzinárodným menovým fondom. Pred Vianocami prišlo Maďarsko o investičný rating od agentúry S&P, po Novom roku aj od Fitchu. Oslabovanie maďarského forintu má potenciál stať sa nepríjemným začarovaným kruhom: nielen preto, že dve tretiny domácností čerpajú hypotéky v cudzích menách, ale aj preto, že polovica maďarského verejného dlhu nie je denominovaná vo forintoch. Aj preto v závere roka napriek oslabeniu hospodárskej aktivity Magyar Nemzeti Bank opakovane zvýšila základnú úrokovú sadzbu s cieľom stabilizovať výmenný kurz. Ako sa ukazuje, doterajšie dve zvýšenia o 50 bázických bodov na rovných sedem percent nestačili oslabiť nedôveru investorov voči maďarským aktívam, nielen pokiaľ ide o štátne dlhopisy. Riziková prirážka Maďarska podľa desaťročných CDS sa už vyšplhala na viac než 700 bázických bodov a prevýšila tak úrovne z októbra 2008, keď bolo Maďarsko ostatný raz odkázané siahnuť po prekleňovacej záchrannej pôžičke MMF.

Fitch znížila ratingy štyroch maďarských bánk

12. januára 2012 - (sita)

Medzinárodná ratingová agentúra Fitch vo štvrtok znížila dlhodobé emisné ratingy (IDR) maďarských bank CIB Bank Zrt a Kereskedelmi es Hitelbank Zrt na stupeň BBB z úrovne A- a pridelila im negatívny výhľad. Agentúra zároveň bankám CIB Bank, Kereskedelmi es Hitelbank, Erste Bank Hungary Zrt a Raiffeisen Bank Zrt znížila podporný rating na stupeň 2 z úrovne 1. Zníženie ratingov odzrkadľuje to, že Fitch tento mesiac znížil stropný rating Maďarska na stupeň BBB z úrovne A-. Fitch minulý týždeň okrem stropného ratingu znížila aj dlhodobý emisný rating Maďarska v zahraničnej mene z úrovne BBB- na BB+ a dlhodobý emisný rating v domácej mene zo stupňa BBB na BBB-. „Zníženie maďarského ratingu odráža ďalšie zhoršenie finančného prostredia krajiny, sťaženie prístupu k vonkajším finančným zdrojom a tiež nepriaznivé vyhliadky rastu, ktoré sčasti spôsobila neštandardná hospodárska politika. Tá podkopáva dôveru investorov a komplikuje rokovania s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou o novej finančnej pomoci,” povedal po znížení ratingu Maďarska Matteo Napolitano z agentúry Fitch.

Maďarsko predalo viac dlhopisov, ako plánovalo

12. januára 2012 - (sita)

Maďarsko vo štvrtok predalo vládne dlhopisy za 44 mld. forintov (HUF), čo je o 11 mld. HUF viac, ako plánovalo. Priemerný výnos klesol v porovnaní s výnosom na aukcii, ktorá bola pred dvoma týždňami, ale stále zostával nad úrovňou 9 %. „Trh je takmer úplne presvedčený, že Maďarsko dosiahne dohodu o poskytnutí financií zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie,” povedal jeden z obchodníkov v Budapešti. Výnosy z 3-ročných dlhopisov oproti predošlej aukcii klesli o 20 až 30 bázických bodov na úroveň približne 9,4 %. Maďarský forint krátko po aukcii posilnil na 308,6 HUF/EUR, ale do 11:52 SEČ ustúpil na úroveň 309 HUF/EUR.

Autokracia v Maďarsku

12. januára 2012 - (The Washington Post / Pravda)

Nacionalisti, ktorí sú dnes pri moci v Maďarku, pretlačili novú ústavu, ako aj viaceré dôležité zákony. Vládnuca strana tak získala veľké právomoci v oblasti súdnictva, médií a pod kontrolou má aj centrálnu banku. Dnes sa tak vláda premiéra Viktora Orbána viac podobá na režimy v Rusku a Bielorusku ako na partnerov v EÚ. Orbán ignoroval kritiku spoza hraníc vrátane Washingtonu. Dovtedy, kým si svoje nepovedal Medzinárodný menový fond. Podľa noriem únie musí byť napríklad centrálna banka nezávislou inštitúciou. A to je v rozpore s najnovšími Orbánovými krokmi. MMF dal preto jasne najavo, že Budapešť môže rátať s jeho finančnou pomocou iba v prípade, ak do zákonov zapracuje dodatky.

Rozdiely a podobnosti

12. januára 2012 - (Marián Leško - Trend)

Politológ Fareed Zakaria ešte v roku 1998 napísal svoju slávnu štúdiu o neliberálnych demokraciách. Definoval ich ako režimy, v ktorých demokraticky zvolené vlády „ignorujú ústavný rámec svojej moci a občanov zbavujú základných práv a slobôd”. Poznamenal, že počet neliberálnych demokracií narastá „od Sierry Leone po Slovensko”. Keby rovnakú tému spracoval dnes, musel by Slovensko nahradiť Maďarskom. S ľuďmi, ktorí vyhlasujú, že Viktor Orbán nie je Vladimír Mečiar, sa dá iba súhlasiť. To, o čo sa Mečiar iba často márne pokúšal, Orbán fakticky uskutočnil. Lebo má niečo, čo Mečiarovi chýbalo -ústavnú väčšinu. Strana Fidesz vyhrala voľby tak drasticky, že sa po nich „ústavne” zbavila všetkého, čo jej mohlo klásť odpor. Možnosť, že by niekto na Slovensku vyhral voľby až tak brutálne, je nepravdepodobná. Preto nehrozí, že si tu jedna strana uzurpuje všetku moc „ústavnou” cestou. Iná vec je, že tak ako sa v Maďarsku zmenila ekonomika na orbánomiku, k podobnej zmene môže dôjsť aj na Slovensku. Len by mala podobu ficonomiky. Majú totiž veľa spoločného. Keď sú v opozícii, strana Fidesz i strana Smer vytĺkajú politický profit z toho, že vláda robí racionálne, ale bolestivé a nepopulárne kroky. Obaja predsedovia nechcú riešiť vážne problémy štrukturálnymi reformami. Obaja dávajú prednosť „nekonvenčným” riešeniam, aby náklady konsolidácie zaplatili nimi vybrané subjekty. Ani jednému nestačí, ak štát tvorí iba pravidlá hry - obaja chcú do nej vstupovať ako hlavní aktéri, lebo cítia, že majú mandát, aby rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovali to, čo sa v štáte deje. Orbánomika už narazila na svoje dno, lebo aj jej tvorca musel vziať na vedomie, že bez pomoci Medzinárodného menového fondu sa krajina bankrotu nevyhne. Nie je najmenší dôvod myslieť si, že „ekonomika” rovnakého druhu by mohla na Slovensku priniesť iné výsledky.

Fidesz by volilo už len 16 percent voličov

12. januára 2012 - (tasr)

Podpora vládnuceho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz klesla v januári oproti predchádzajúcemu mesiacu o dve percentá na 16 percent. Vyplýva to z januárového prieskumu maďarského inštitútu Ipsos. V kategórii rozhodnutých voličov patrí tam iba štvrtina maďarských voličov zaznamenal Fidesz 39-percentnú podporu. Opozičné strany zo straty Fideszu neprofitovali a ich preferencie prakticky stagnovali. Opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) by v januári volilo 26 percent rozhodnutých a rovnako ako v decembri 11 percent všetkých voličov. Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik by volilo 22 percent rozhodnutých voličov, v kategórii všetkých voličov si pohoršilo o dve percentá na osem percent. Politika môže byť iná (LMP) získala deväť percent hlasov rozhodnutých a štyri percentá všetkých voličov, čo je o jedno percento viac než v decembri. Demokratickú koalíciu (DK) expremiéra Ferenca Gyurcsánya označili za favorita dve percentá všetkých voličov. V kategórii dôchodcov vedie MSZP s 25 percentami voličov pred Fideszom, ktorý by volilo 18 percent dôchodcov. V kategórii 50-ročných sú preferencie vyrovnané - MSZP aj Fidesz by volilo 15 percent. Nezvyčajne sa vyvíjajú preferencie vo vekovej kategórii 20-35 ročných, kde Fidesz vedie s 18 percentami, po ňom nasleduje Jobbik s 15 percentami. Podľa výsledkov prieskumu až 84 percent Maďarov sa domnieva, že Maďarsko sa uberá zlým smerom. Až 57 percent opýtaných nemá preferovanú politickú stranu, v decembri bol podiel týchto voličov 54-percentný.

Lesk a bieda orbánomiky

12. januára 2012 - (Marián Leško - Trend)

Strana maďarského premiéra uskutočnila antiliberálnu kontrarevolúciu a prijala opatrenia, aby jej „produkt” nebolo možné odstrániť jednoduchou výmenou vlády Maďarský premiér Viktor Orbán minulý týždeň priznal, že „dosiahnutie dohody s Medzinárodným menovým fondom (MMF) v najkratšom možnom čase je v záujme maďarského hospodárstva”. Hoci táto veta znie banálne, „šéf” štátu ňou uznal to, čo viac než rok a pol úporne popieral. Bol to V. Orbán, kto po prevzatí moci prerušil spoluprácu s menovým fondom, lebo vraj vláda musí obnoviť „hospodársku suverenitu krajiny”. Na uzavretom rokovaní svojej strany v roku 2010 pred kolegami vyhlásil, že ak sa MMF do Maďarska vráti, on z kresla predsedu vlády odíde. Keďže teraz sám hovorí, že menový fond by sa mal vrátiť čo najskôr, je zrejmé, že V. Orbán v kresle premiéra urobil pre návrat MMF maximum. Priviedol krajinu do stavu, v ktorom jej bez dohody s MMF hrozí bankrot. Po volebnej porážke Fideszu v roku 2002, ktorá ukončila funkčné obdobie prvého Orbánovho kabinetu, vládli socialisti osem rokov. Ich vládnutie v štýle „klamali sme ráno, večer i v noci” sa zavŕšilo tým, že v roku 2008 museli požiadať o pomoc MMF. Kabinet premiéra Gordona Bajnaiho rešpektoval dohody s MMF a vykonal nevyhnutné zmeny - znížil deficit a stabilizoval ekonomiku. V. Orbán ako šéf opozície profitoval z toho, že kritizoval vládu, keď robila, čo bolo nevyhnutné. Vo voľbách v roku 2010 dostal Fidesz takmer 53 percent hlasov, čo mu v parlamente zabezpečilo ústavnú väčšinu. Orbán prevzal moc a to, čo bolo nevyhnutné, robiť odmietol. Ako premiér sa najskôr pokúsil presvedčiť Európsku komisiu a MMF, aby akceptovali, že Maďarsko zvýši rozpočtový deficit na sedem percent HDP, lebo to urýchli hospodársky rast. Partneri premiérovi vysvetlili, že Maďarsko je malá a otvorená ekonomika, v ktorej domáci dopyt nemôže byť hlavným motorom rastu. Tým musí byť export a investície. Preto mu odporúčali, aby urobil všetko pre zvýšenie dôveryhodnosti vlády i krajiny. V. Orbán však urobil pravý opak. Úplne rezignoval na akékoľvek štrukturálne reformy a problémy krajiny riešil „nekonvenčnými” opatreniami. Zoštátnil vklady v súkromných penzijných poisťovniach, uvalil selektívne a retroaktívne „krízové” dane na finančný a telekomunikačný sektor a aj na obchodné reťazce. Aby sa mohol dostať k devízovým rezervám štátu, presadil nový zákon o centrálnej banke. Každý z týchto krokov bol nielen právne pochybný, ale aj vecne kontraproduktívny - znižoval dôveryhodnosť vlády i krajiny. Dôsledky na seba nenechali dlho čakať. Všetky ratingové agentúry zaradili Maďarsko do „junk” kategórie. Nedávny pokus maďarskej agentúry pre riadenie dlhu predať štátne dlhopisy sa skončil neúspechom, lebo riziková prirážka, za akú boli investori ochotní nakupovať, prekročila hranice únosnosti. Kurz forintu padá voľným pádom, čo nezvládnuteľne zaťažuje nielen štát, ale i podniky a súkromné osoby, ktoré majú pôžičky v cudzej mene. A to všetko v situácii, keď si v tomto roku musí Maďarsko - aby splatilo obligácie a prefinancovalo deficit - požičať 12 miliárd eur. Chodník, na ktorý po voľbách vykročil maďarský premiér, priviedol V. Orbána do slepej uličky. Hru o tom, kto ustúpi prvý, či on, alebo Európska komisia a MMF, nemôže vyhrať, a nemôže v nej ani remizovať. Ale nemôže ju ani prestať hrať. Na konci minulého roku, keď zástupcovia Európskej komisie a MMF rokovali v Budapešti o obnovení úverovej linky, maďarský parlament schválil zákony, aké sú v členskom štáte únie neprijateľné. Hoci článok 130 základnej zmluvy stanovuje, že členský štát únie je povinný rešpektovať nezávislosť centrálnej banky, parlament podriadil banku vláde. Stalo sa to napriek dôraznej žiadosti predsedu Európskej komisie, aby premiér V. Orbán návrhy zákonov z parlamentu stiahol. Keďže Maďarsko je štát, ktorý sa bez pomoci MMF nemôže vyhnúť bankrotu, predseda vlády nemôže zvládnuť opatrenia, ktoré zmenili ekonomiku členského štátu únie na orbánomiku. Pod tlakom únie a menového fondu sa maďarský premiér bude musieť stiahnuť za líniu, ktorú mu vytýčia. Ekonomika však nie je jedinou oblasťou, v ktorej V. Orbán a jeho Fidesz prekročili hranice prípustného. Na to, že Orbánova vláda chce dostať pod kontrolu celú spoločnosť, najskôr upozorňovali maďarskí intelektuáli. Po dôkladnej analýze novej legislatívy a najmä novej ústavy aj západné médiá a politici skonštatovali, že v Maďarsku došlo k štátnemu prevratu, ktorý sa dokonal pod pláštikom práva. Denník Financial Times v redakčnom editoriáli napísal, že „Maďarsko sa stalo prvou krajinou Európskej únie, ktorá poprela tézu, že demokratické procesy sú nezvratné”. Nezávislí analytici, Benátska komisia i americká administratíva dospeli k rovnakému záveru: nová maďarská legislatíva zlikvidovala liberálny systém kontroly a rovnováhy medzi mocou zákonodarnou, výkonnou a súdnou. Všetku moc v štáte dala do rúk vládnucej strany. Pretože odstránila systém bŕzd a protiváh, maďarská demokracia už nie je liberálna, ale riadená v tom zmysle, že všetky dôležité rozhodnutia robí „Viktátor” Orbán. Súdnictvo, prokuratúru, médiá, finančný sektor i ďalšie oblasti verejného života ovládli novozriadené inštitúcie riadené nominantmi Fideszu. Problém nie je len v tom, že Orbánova strana uskutočnila antiliberálnu kontrarevolúciu, ale že prijala aj opatrenia, aby jej „produkt” nebolo možné odstrániť jednoduchou výmenou vlády. Jeden príklad za všetky. Ak v ďalších voľbách zvíťazí iná strana, návrh štátneho rozpočtu novej vlády musí parlament schváliť - ústavnou väčšinou. A musí ho schváliť aj ústavou zriadená rada pre rozpočet, ktorej členov - na obdobie šesť až 12 rokov - zvolila strana Fidesz. V prípade, že rozpočet neprejde, má prezident - lojálny člen strany Fidesz - právo rozpustiť parlament a vypísať nové voľby. Čím sa poskytne voličom príležitosť, aby „opravili” omyl, ktorého sa dopustili v predchádzajúcich voľbách. Na rozdiel od americkej administratívy, ktorá dávala najavo, že Orbánove excesy nepovažuje za prijateľné, politici EÚ ich až donedávna tolerovali. Lenže teraz už ani oni nemôžu ďalej predstierať, že maďarská „revolúcia prostredníctvom volebných urien” je v súlade so základnou zmluvou únie. V názoroch na to, čo predstavuje „ústavný” štátny prevrat, sa európski politici v zásade zhodnú. Dá sa však očakávať, že časť politikov únie bude pripomínať skúsenosť s Rakúskom a presadzovať, aby „maďarský problém” vyriešilo samotné Maďarsko. Druhá časť zas bude pripomínať, že únia musí aktívne konať, lebo tolerovanie toho, čo dokonal V. Orbán, legitimizuje každého, kto to po ňom zopakuje vo svojej krajine. Otázka, ktorý z týchto prístupov sa v únii napokon presadí, bude témou najbližších dní a týždňov. Aj slovenská vláda, ktorá vzíde po marcových voľbách, bude musieť odkryť karty a povedať, či je pre ňu posvätná zásada, že si každá krajina má riešiť svoje problémy bez zasahovania „zvonku”, alebo či obrana spoločných hodnôt a zásad je spoločnou vecou všetkých členských štátov únie.

Európa potrebuje Maďarsko a Maďari Európu, tvrdí rakúsky prezident

13. januára 2012 - (sita)

Rakúsky prezident Heinz Fischer v piatok vyjadril obavy z aktuálneho politického vývoja v susednom Maďarsku, kde 1. januára vstúpila do platnosti nová ústava. Tá sa už dostala do paľby kritiky predstaviteľov Európskej komisie, Rady Európy i Európskej centrálnej banky. Fischer nadviazal na ich kritické slová, keď vyjadril opodstatnenosť vyjadrených obáv, pričom podotkol, že „nejde o stavanie sa do nepriateľskej úlohy, práve naopak”. Ako podotkol, „Európa potrebuje Maďarsko a Maďarsko potrebuje Európu”. Rakúsko sa do sporu so svojím východným susedom dostalo pre sporný zákon o splácaní hypotekárnych úverov v cudzej mene. Norma totiž umožnila maďarským domácnostiam splatiť hypotekárne úvery v cudzích menách pri kurzoch k euru a švajčiarskemu franku, ktoré boli hlboko pod trhovými hodnotami. Viedeň sa ešte v novembri obrátila na Brusel a podala na Budapešť sťažnosť.

V Donskom oblúku

12. januára 2012 - (Peter Schutz - Sme)

Čo sa týka nášho najmilšieho suseda, ustaľuje sa konsenzus, že Viktor Orbán musí splniť podmienky Medzinárodného menového fondu a Európskej únie na 110 percent. Nič iné mu totiž nezostáva. Alternatívou je bankrot do júna. Podobne ako pozorovatelia, ktorí vítajú vyhlásenie premiéra, že „všetko je diskutovateľné”, to vidí dokonca aj forint. V utorok sa „spevnil” až na 310 za euro. „Národnooslobodzovací zápas”, ktorý Orbán rok a pol viedol, by sa takto zaradil do maďarskej histórie hneď po boku Moháča, Trianonu a Donského oblúka. Nie objektívne, ale optikou voličstva Fideszu (a Jobbiku). Otázku, či je ľahšie politicky prežiť štátny bankrot, alebo totálnu programovú kapituláciu, Orbán práve teraz nerieši. Skôr neskôr si ju však položí. Z hrdinu, ktorý sľúbil národ vyviesť z poroby zlých trhov, by sa Orbán premenil na správcu v protektoráte MMF-EÚ. Dve tretiny v parlamente hore-dolu, až fond a únia naordinujú ďalšie a tentoraz už systémové škrty s dosahom na životnú úroveň naprieč všetkými vrstvami, sen o dvanástich či šestnástich rokoch pri moci dosníval. Perspektíva po bankrote iste nevyzerá veselšie. Skrýva však i možnosti ako stav núdze, stanné právo a podobne... To, že napríklad podľa Wall Street Journal je maďarská vláda čoraz viac otvorená kompromisom, je zrejmé. Na rozdiel od šéfky menového fondu Christiny Lagardovej („neustúpime, neprijmeme kompromisy...”) i eurokomisára Rehna, ktorých tvrdé vyjadrenia avizujú zámer urobiť z Maďarska výstrahu pre všetkých ďalších klientov, ktorí by nechceli poslúchať. Orbán je na lekciu ako stvorený. Okrem fiškálneho deficitu vyrobil aj demokratický - tiež celkom vysoký - takže v „memorande o porozumení” sa mu dajú zrátať nielen zákony o centrálnej banke a stabilite, ale aj mediálny, o súdoch a podobne. Politické podmienky napríklad „stand by” úveru by boli síce precedensom, ale na túto krízu - a maďarskú v nej - platia už iba neortodoxné riešenia.

Maďari sa boja o svoje úspory

12. januára 2012 - (Peter Morvay - Sme)

„Peniaze vkladateľov patria vkladateľom, vláda sa touto otázkou vôbec nezaoberá a považujem za nepredstaviteľné, aby sa vôbec dostala na program dňa. To je otázka súkromnoprávnych zmlúv bánk a ľudí, ktorí bankám zverili svoje peniaze,” poprel na konci minulého týždňa maďarský premiér Viktor Orbán správy kolujúce u našich južných susedov, že sa vláda chystá v prípade hroziaceho štátneho bankrotu zmraziť súkromné účty v bankách. Hovorca vlády András Giró-Szász dokonca pohrozil, že budú všetkými silami pátrať po tých, čo takéto poplašné správy šíria. Premiér musel reagovať na paniku, ktorá v Maďarsku vypukla minulý týždeň. Podľa väčšiny analytikov má krajina peniaze na splácanie dlhov a chod verejného sektora do jari. Štátne dlhopisy, z ktorých chce Orbánova vláda Maďarsko financovať, nejdú väčšinou na odbyt ani s výnosmi presahujúcimi desať percent. Podľa zhodného názoru analytikov by Maďarsko mohol zachrániť len úver od Medzinárodného menového fondu, ktorý je však v nedohľadne. Preto sa ľudia boja, že vláda bude zúfalo brať, kde môže a takých možností už veľa nemá: okrem devízových rezerv centrálnej banky by mohla siahnuť ešte na súkromné úspory občanov v bankách. Podobne, ako súkromné účty na vrchole krízy v roku 2001 zmrazila vláda v Argentíne. Mnoho občanov Maďarska si preto zakladá účty v Rakúsku či na Slovensku a prevádza tam svoje peniaze. Alebo o takomto kroku aspoň vážne uvažuje, ako nám viacerí z nich potvrdili. Situáciu okamžite využila opozičná Socialistická strana, ktorá chcela zvolať mimoriadne zasadanie parlamentu pre prijatie zákona garantujúceho bezpečnosť vkladov i v prípade, ak by vláda vyhlásila núdzový stav. Poslanec socialistov István Józsa však spolu s týmto oznámením v sobotu občanov požiadal, aby svoje peniaze neodnášali do zahraničia, a ubezpečoval ich, že je maďarský bankový systém stabilný. „Panika okolo bankových vkladov je iracionálna, vklady nebudú zmrazené. Ale fakt, že o tom treba ubezpečovať, už ukazuje, že voči vláde panuje nedôvera,” priznal včera pre spravodajský server origo.hu niekdajší predseda Maďarskej národnej banky a Orbánov poradca Ákos Bod Péter. Vláda totiž ľudom ukázala, že je schopná aj veľmi drastických krokov. Že sa o vklady netreba báť, tvrdí aj komentátor spravodajského servera Index Gergely Dudás. Chápe však, prečo ľudia vláde neveria. Pripomína, že teoreticky nedotknuteľné boli pre vládu aj zmluvy medzi sporiteľmi so súkromnými penzijnými sporiteľňami. Vklady v nich však Orbánova vláda napriek tomu pokojne zoštátnila.

Maďarsko uviazlo v problémoch, ľudia sa boja o úspory

12. januára 2012 - (Stanislava Luppová - aktualne.centrum.sk)

Maďari sa obávajú o svoje úspory. Politika, ktorú vedie vláda Viktora Orbána, môže znehodnotiť peniaze našich južných susedov. Aj preto sa snažia svoje úspory buď vymeniť za inú menu alebo dostať do bezpečia. Peniaze ukladajú aj do bánk na Slovensku. Maďarsko nedávno prijalo kontroverzný zákon o centrálnej banke, ktorý podľa Bruselu porušuje jej nezávislosť. „Aj v tej najhoršej učebnici menovej politiky sa dozvieme, že je potrebné, aby bola centrálna banka čo najviac nezávislá, lebo inak to skončí katastrofou,” hovorí analytička Next Finance Markéta Šichtařová. Tou katastrofou môže byť vysoká inflácia. „Nezávislosť centrálnych bánk by mala byť zárukou, aby si politici nemohli vytvárať toľko peňazí, koľko chcú na financovanie svojho míňania. Míňaním peňazí od centrálnych bánk sa totiž nevytvára reálne bohatstvo, ale len inflácia,” komentuje analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Na to, že Maďarsko zachádza priďaleko, upozorňuje Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý dal Budapešti jasne najavo, že ak niečo nespraví s kontroverzným zákonom, nemusí dostať finančnú injekciu, bez ktorej by krajine hrozil bankrot. Orbánova politika vyvoláva v mnohých Maďaroch strach, a tak v posledných dňoch hromadne zamieňajú forinty za iné meny. Okrem toho, že nápor zažívajú podľa miestnych médií maďarské zmenárne, Maďari svoje úspory nosia aj do bánk v okolitých krajinách. Pocítili to najmä rakúske banky. Zvýšený záujem Maďarov o ukladanie peňazí, si však všimli aj bankové domy na Slovensku. „V pobočkách Komárno a Štúrovo sme zaznamenali približne za posledný štvrťrok mierny nárast vkladov maďarských občanov na účty v eurách,” potvrdzuje hovorca Tatra banky Boris Gandel. „Slovenská sporiteľňa zaznamenala v posledných mesiacoch mierne zvýšenie záujmu klientov z Maďarska o produkty našej banky. Ide o účty pre obyvateľov, podnikateľské účty, termínované vklady či vkladné knižky,” vymenúva hovorca sporiteľne Štefan Frimmer. Mnohí Maďari si menia svoje forinty za eurá v čase, keď sa kurz forintu nachádza na historickom minime. V prípade, ak by pár dní či týždňov počkali, mohli dostať podľa ekonómov za svoje forinty viac eur. Forint sa bude podľa analytikov v blízkom čase posilňovať. Všetko nasvedčuje tomu, že Maďari nájdu spoločnú reč s Medzinárodným menovým fondom a spravia ústupky. „To by mohlo upokojiť situáciu na forintových trhoch a forint by mohol zmazať časť strát,” hovorí Boros. Analytik Patria Finance Rostislav Plíva očakáva, že v najbližších dňoch a týždňoch sa kurz forintu stabilizuje na 300 až 320 forintov za euro. „V prípade dohody o pomoci od MMF a EÚ je možné, že forint časť svojich strán zmaže a mierne sa posilní. Problémy, ktorým Maďarsko čelí, sú ale veľmi vážne a jednoduchá finančná pomoc ich nedokáže vyriešiť. Výrazné posilnenie forintu sa aj po prijatí finančnej pomoci očakávať nedá,” dodáva Plíva.

Maďarsko musí skončiť s nafukovaním dlhu

13. januára 2012 - (Kamil Boros - Hospodárske noviny)

Dlhová kríza sa postupne rozširuje na ďalšie krajiny s najväčšími fiškálnymi nerovnováhami. Jej podstata tkvie v tom, že keď krajine nebudú investori ochotní požičiavať, tak nemá šancu zaplatiť istinu splatného dlhu, pretože znížiť za jeden rok výdavky o niekoľko desiatok percent a nechytiť sa pritom do recesívnej špirály je takmer nemožné. Maďarsko, podobne ako veľká časť krajín na svete, vďačilo v posledných rokoch ekonomickému rastu v dôsledku rastu zadlženia domácností a štátu. Kumulatívne zadlženie týchto dvoch segmentov, predstavujúcich v ekonomike koncových spotrebiteľov, vzrástlo v pomere k HDP od roku 2001 do roku 2010 takmer dvojnásobne - zo 64 na 124 percent. To ho v rebríčku rastu zadlženia domácností a vlád európskej dvadsaťsedmičky za poslednú dekádu radí na šieste miesto za Írsko, Grécko, Lotyšsko, Portugalsko a Britániu. Tri štáty z nich čelia existenčným problémom. Okrem stúpania vládneho míňania má na tom nemalý podiel aj rast objemu hypoték denominovaných v cudzích menách, predovšetkým vo švajčiarskych frankoch. Tie boli pri vysokých domácich úrokových sadzbách mimoriadne populárne. Pri rastúcom trende forintu, ktorého sme boli svedkami pred pádom Lehman Brothers, maďarským dlžníkom klesali splátky, čo ich popularitu ešte viac zvýšilo. V súčasnosti sú zhruba dve tretiny maďarských hypoték denominovaných vo frankoch. To, čo bolo jeden čas výhodou, sa po páde Lehman Brothers, naopak, zmenilo na nevýhodu, a s oslabujúcim sa forintom začali maďarským domácnostiam úrokové náklady stúpať. Situáciu ešte viac komplikovala mimoriadna obľúbenosť švajčiarskeho franku, ktorý sa až do stanovenia spodnej hranice oproti euru zo strany švajčiarskej centrálnej banky na úroveň 1,20 prudko posilňoval a pravidelne lámal historické rekordy. Situácia po roku 2008 tak mala na spotrebu maďarských domácností dve výrazne negatívne implikácie - tempo rastu zadlžovania domácností sa prudko spomalilo a v dôsledku vyšších splátok dlhu denominovaného v cudzích menách ubúdalo domácnostiam z prostriedkov disponibilných na spotrebu. Snaha maďarskej vlády znížiť tento negatívny tlak ju dokonca viedla ku kontroverznému stanoveniu kurzov, za ktoré sa splácajú hypotéky vo frankoch, v eurách a jenoch. Keďže spotreba domácností prestala byť ťahúňom ekonomiky, tak túto rolu prebrala vláda. Verejný dlh Maďarska k HDP podľa centrálnej banky vzrástol v treťom štvrťroku na 82 percent, čo je síce úroveň, pri ktorej sa ešte mnohé západné krajiny stále tešia dôvere investorov, no Maďarsko má tú smolu, že patrí medzi postsocialistické ekonomiky, ktoré investori považujú za menej bezpečné, a medzi nimi je, čo sa týka dlhu, jednoznačným lídrom. Dlhová trajektória pritom nevyzerá pozitívne. V súčasnosti Maďarsko vďaka rôznym jednorazovým opatreniam, ako je krízová daň pre monopoly či znárodnenie dôchodkových fondov, síce dokázalo udržať deficit pod tromi percentami HDP, tie však majú len dočasnú účinnosť a v ďalších rokoch sa diera pravdepodobne nafúkne, o čom hovorila v tomto týždni aj Európska komisia. S rastom rizika platobnej neschopnosti a aj nedôvery voči štátnemu dlhu vo všeobecnosti sa tak výnosy z desaťročných maďarských dlhopisov vyšplhali z úrovní okolo siedmich percent v časoch stabilizácie ekonomiky v rokoch 2009 -2010 až k súčasným úrovniam okolo 10 percent. Každý ďalší rast výnosov pritom zvyšuje potenciálne budúce úrokové náklady, čo ešte viac sťaží konsolidáciu verejných financií a špirálovito tak zvyšuje rizikovosť maďarských dlhopisov. Výrazný pokles záujmu o maďarské dlhopisy potvrdzuje aj počet zrušených a neúspešných aukcií v posledných týždňoch. Strata dôvery v maďarský dlh je tak z môjho pohľadu len otázkou času a krajina bude musieť pristúpiť na podmienky Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu, pokiaľ sa bude chcieť vyhnúť inflačnému financovaniu dlhu cez vlastnú centrálnu banku. Tento príbeh o ekonomickom raste v dôsledku neustáleho rastu súčtu dlhu domácností a štátov k HDP sa však netýka len Maďarska, ale väčšiny krajín vyspelého sveta, a zachraňovaných bude pribúdať. Už teraz však je sotva z čoho zachraňovať...

Brusel sa vyhráža Budapešti sankciami. Môže prísť o miliardu z fondu

11. januára 2012 - (Miriam Zsilleová - Sme)

Európska komisia mala konečne povedať Maďarsku, že politické pomery, ktoré v krajine vládnu, sú pre Brusel neprijateľné. Silný politický signál, ako to bruselskí diplomati nazvali, však komisia nakoniec nevyslala. Tvrdé slová odložila na budúci týždeň. Zatiaľ si podala konzervatívnu vládu Viktora Orbána za ekonomiku. Za nedodržiavanie rozpočtových pravidiel pohrozila Maďarsku sankciami, keďže Budapešť od roku 2004 prekračuje trojpercentný deficit. Maďarsko však nie je členom eurozóny, takže postup je zdĺhavejší. Ako presne Maďarov potrestajú, rozhodnú ministri financií koncom januára. Prvýkrát by mohli niektorej členskej krajine siahnuť za nedodržiavanie rozpočtovej disciplíny na bruselskú pomoc. Maďarsko dostalo minulý rok z kohézneho fondu určeného pre chudobnejšie krajiny dve miliardy eur. Ak by o ne Budapešť prišla, znamenalo by to pre ňu pokles o 1,7 percenta HDP. Eurokomisár pre menové záležitosti Olli Rehn naznačil, že je to reálne, hoci až do januára 2013. Včera sa čakalo, že Európska komisia začne právne konanie proti Budapešti za porušenie európskych zmlúv. Ide o ústavné zákony, ktoré vláda Viktora Orbána napriek výhradám Bruselu koncom decembra prijala. Bruselu sa dlhodobo nepáčia zásahy štátu do fungovania justície, médií či zmeny ústavy. Maďarsko napriek výslovnej kritike Medzinárodného menového fondu a Európskej únie obmedzilo zákonom nezávislosť centrálnej banky, keď umožnilo vláde dosadzovať tam svojich ľudí. To odporuje európskemu právu. Viac ako s Bruselom bojuje Orbánova vláda s krachujúcou ekonomikou, čo ju zrejme donútilo zmeniť postoj. Minulý týždeň sa maďarský forint prepadol na rekordnú úroveň a Maďari listom šéfa diplomacie Janosa Martonyiho naznačili, že sú pripravení zmeniť zákony, ak to bude nutné. „Veľmi ignorantská politika Viktora Orbána urobila cez víkend zmenu o 180 stupňov a začala sa správať konštruktívnejšie k Európskej únii a MMF,“ povedal pre ORF analytik Raiffeisen Bank Peter Brezinschek. V utorok Orbánova vláda obnovila rokovania s Medzinárodným menovým fondom. Podľa Daniela Renyia, novinára z liberálneho týždenníka Magyar Narancs, sú Maďari s vládou nespokojní. „Až 80 percent hovorí, že Maďarsko sa uberá zlým smerom. Maďarská vláda nedostane kredit od Medzinárodného menového fondu, pokiaľ nestiahne problematické zákony, predovšetkým ten o centrálnej banke. A keď nedostane kredit, hrozí štátny bankrot. Ľudia sa hnevajú,“ hovorí. Orbána v utorok opustil niekdajší spojenec a bývalý šéf centrálnej banky Zsigmond Járai, ktorý odstúpil z funkcie šéfa maďarskej Rozpočtovej rady. Oficiálne preto, že má priveľa funkcií. Neoficiálne preto, že s hospodárskou politikou Viktora Orbána nesúhlasí.

Dá sa vysvetliť Orbánova politika?

12. januára 2012 - (János Széky - Sme)

Autor je redaktorom týždenníka Élet és lrodalom

Maďarskom kolujú rôzne teórie, ktoré sa pokúšajú vysvetliť správanie jeho premiéra. Ak vynecháme rôzne sprisahanecké úvahy, mnohé vysvetlí Orbánova svojská povaha a záujmy jeho klientely. O politike Orbánovej vlády je v tejto chvíli takmer nemožné napísať analýzu. Jej činy nepretržite popierajú ľudský a politický triezvy rozum. Jej racionalitu preto môžeme predpokladať len v prípade, že slúži skrytým záujmom, lenže tie, samozrejme, nemôžu byť predmetom analýzy. Po druhé, udalosti nasledujú za sebou tak rýchlo ako filmové políčka a ani najpripravenejší analytik nemá toľko času, aby ich jednotlivo triezvo vyložil. Nemožno ani s určitosťou povedať, či je toto pomätené vírenie zámerné, alebo vyplýva iba z povahy vlády bez konkrétnych cieľov. V posledných predvianočných dňoch vláda presadila 25 zákonov, napríklad zákon o stabilite, ktorý dvojtretinovou väčšinou na nedohľadný čas vopred určil daňový a penzijný systém vyhovujúci Fideszu aj spôsob znižovania štátneho dlhu v pomere k HDP (nezávisle od všetkých vonkajších okolností, ktoré sa v budúcnosti objavia). Navyše v prijatí rozpočtu dáva právo veta Rozpočtovej rade, ktorá má fideszácku väčšinu garantovanú aspoň na šesť rokov vopred. Berie tak z rúk parlamentu možnosť konečného rozhodnutia o rozpočte, čo znamená, že ak sa bude tomuto nevolenému telesu v budúcnosti chcieť, nezávisle od výsledkov volieb môže nechať vládu padnúť. Samozrejme, ak zákon ostane v platnosti, nenechá prakticky nijaký manévrovací priestor vláde, ktorá by prípadne mohla nahradiť tú Orbánovu. Aby skomplikovala aj striedanie vlád, presadila tá súčasná nový zákon o voľbách, ktorý prakticky znamená koniec straníckej plurality. Aby vraj vládam zaistila „schopnosť vládnuť”, ďalej deformovala doterajší systém vyhovujúci veľkým stranám, založený sčasti na straníckych kandidátkach a sčasti na jednomandátových volebných obvodoch. Ak má najväčšia strana šťastie a opozícia je dostatočne roztrieštená, tak môže v parlamente získať dvojtretinovú väčšinu aj s 30 percentami hlasov. (A pri vytváraní volebných obvodov dbala na to, aby tou stranou bol podľa možnosti Fidesz.) Odhlasovala, že opozičná Socialistická strana nesie zodpovednosť za zločiny komunistickej strany vládnucej počas diktatúry. Odhlasovala návrh zákona, nečakane predložený tri dni pred hlasovaním, ktorý nariaďuje, že diaľničné poplatky a podobné systémy zabezpečujúce platby cez mobilné telefóny budú odteraz v stopercentnom vlastníctve štátu. Aj posledný zákon je ústavný a môže ho zmeniť len dvojtretinová parlamentná väčšina. Čo hľadajú platby cez mobily v ústave? Tu sa dostávame k jadru veci. Ústava z roku 1989 zverila úpravu mnohých základných práv a inštitúcií dvojtretinovým zákonom (celkom presne bolo takých noriem päťdesiat), čiže si vynútila jednorazový súhlas vlády aj opozície, a keď sa to podarilo, mimoriadne sťažila všetky neskoršie, hoci aj drobné čiastkové zmeny. Počnúc zákonom o zhromažďovaní cez financovanie školstva po mediálny zákon vzniklo mnoho príležitostí, aby opozícia sabotovala prispôsobenie sa zmenenej situácii alebo aby uzavrela s vládou bezzásadový kompromis vedúci nevyhnutne ku korupcii. Táto nutnosť konsenzu zanikla s víťazstvom Fideszu v roku 2010, keď získal s necelými 53 percentami hlasov 68 percent parlamentných mandátov. No víťazom ani len nenapadlo zmeniť dvojtretinový systém, dokonca ho rozšírili okrem základných práv a inštitúcií aj na základné povinnosti, na zdaňovanie, navyše aj na akúkoľvek časť hospodárskej politiky, pri ktorej im to vyhovovalo. Vynútený konsenzus vystriedalo jednostranné uplatňovanie vôle jednej strany. Orbán aj povedal, že chce dopredu zviazať ruky ďalším desiatim vládam. „Podľa jednej dosť rozšírenej apokalyptickej teórie Orbán vedome hrá na štátny bankrot, aby mohol odôvodniť vystúpenie z Európskej únie. Prečo bolo treba tieto dvojtretinové zákony predpisované novou ústavou platnou od prvého januára nechať na poslednú chvíľu? Jedno z vysvetlení je, že boj záujmových skupín vnútri Fideszu tieto veci nebol schopný rozhodnúť a spor už bolo treba nejako uzavrieť. Druhé -sprisahaneckej teórii bližšie vysvetlenie - hovorí, že nechceli nechať opozícii a verejnosti čas na protesty. Tretie, že vzhľadom na vytrvalú kritiku týchto návrhov z najvyšších miest v zahraničí nechceli nechať zahraničiu čas na zásah. Jeden z variantov hovorí, že chceli Medzinárodný menový fond a Európsku úniu postaviť pred hotové fakty ešte pred začiatkom skutočných rokovaní o úvere. Orbán teda odstrkáva ruky únie a Spojených štátov v čase, keď je Maďarsko v dôsledku „kacírskej” hospodárskej politiky vlády na najlepšej ceste stať sa chudobincom strednej Európy. Na splácanie dlhov sú peniaze do jari. Potom príde štátny bankrot, leda by sa vláda dostala k viac ako tridsiatim miliardám eur devízových rezerv v národnej banke (tomuto slúži medziiným zákon o národnej banke). No ak sa dotkne devízových rezerv, znamená to vlastne tiež krach. Podľa jednej dosť rozšírenej apokalyptickej teórie Orbán vedome hrá na štátny bankrot, aby mohol odôvodniť vystúpenie z Európskej únie a po vyhlásení núdzového stavu uskutočniť štát jednej strany. Táto hypotéza však nepočíta s tým, že v Maďarsku sú policajné a vojenské sily i tajné služby príliš slabé na udržanie diktatúry. Ani s tým, že Orbánovi pomohla k moci a drží ho pri nej vrstva odbornej inteligencie a úradníkov, ktorá so svojou neschopnosťou a bezcharakternosťou už od roku 2004 využíva požehnania členstva v únii a nerada by sa ich vzdala. No keďže vo vládnych krokoch chýba zdravý rozum, nemôžeme vylúčiť, že Orbán nemá jasno ani v týchto veciach. Zostáva vysvetlenie bez sprisahaneckých teórií, a to že zákonodarný amok nemá ciel, ale má dôvody, a to hneď dva. Jeden je ekonomický záujem, druhý Orbánova nezmeniteľná osobnosť. Zoštátnenie platieb cez mobilné telefóny zakotvené v ústave tiež odkazuje na to, že minimálne za časťou prijatých zákonov sú tvrdé ekonomické záujmy. Zásahy vlády spravidla znamenajú podporu biznismenov sústredených okolo Fideszu a likvidáciu ich konkurencie. (Najvplyvnejším takýmto biznismenom je Lajos Simicska, Orbánov spolužiak z gymnázia, niekdajší pokladník Fideszu.) A v tých ekonomických a politických oblastiach, do ktorých vplyv podnikateľov nesiaha, sa uplatňuje Orbánova svojská osobnosť: vládna moc pre neho znamená, že môže robiť, čo sa mu zachce, a ak sa ho ktokoľvek - hoci aj z jeho vlastnej strany, hoci aj z Bruselu či Washingtonu - pokúša obmedzovať, berie to ako útok na svoju osobu. Za toto nemôže. Fakt, že v maďarskom politickom systéme v rokoch 1990 až 2010 mohol získať takú veľkú antidemokratickú moc, jasne jemu aj jeho nasledovníkom potvrdzuje správnosť názorov a metód vyplývajúcich z jeho osobnosti.

Harpúnou na Viktora

12. januára 2012 - (Peter Schutz - Košický korzár)

Kým „chudobní Slováci” - ako hovorí tisícročná povesť - berú útokom maďarský maloobchod, demokratický establišment Západu loví Viktora Orbána harpúnou. Vyhlásenie šéfky MMF, že „neustúpime, neprijmeme kompromisy (....)”, je znamením, že MMF a EÚ nabrali kurz vymeniť v Budapešti premiéra Nebol by to prvý prípad, Papandreu a Berlusconi by vedeli rozprávať. Pointa, samozrejme, je, že ak chce Orbán ujsť štátnemu bankrotu, musí prijať akékoľvek ultimátum. On sa mýli (alebo predstiera sebavedomie), keď hovorí, že Maďarsko potrebuje od MMF len akúsi „bezpečnostnú garanciu” (akú má napr. Poľsko), aby preklenulo turbulencie v eurozóne, na krízu ktorej zvaľuje zodpovednosť za vlastnú situáciu. Nie. Preradenie Maďarska do pásma investičného „odpadu” tromi ratingovými agentúrami, výnosy z dlhopisov na hranici 10 percent, rekordy rizikových prirážok a forintu (324 za euro minulý týždeň), ), atď, to všetko je jasnou správou, že schopnosť Maďarska zohnať si peniaze na chod štátu je už vecou len dobrej vôle nadnárodných inštitúcií. To je, iste, banalita. Nebanálna je otázka, či existuje dobrá vôľa. V hrôze z rúcajúceho sa forintu Budapešť už dva týždne ustupuje kade ľahšie. Napr. v kauze centrálnej banky, ku ktorej šéfka MMF hovorí, že „neustúpime”, mala ECB 15 pripomienok.... A Fidesz pri schvaľovaní v parlamente akceptoval „trinásť a pol”. To tvrdia oni, z MMF a EÚ ale neodporoval nikto.... A veľkou novinkou je, že súčasťou tlaku na Maďarsko sa stávajú aj neekonomické požiadavky, ako mediálny zákon či ústava. Niežeby demokracia na Orbánov obraz zaslúžila jednu vetu obhajoby. Nezaslúži. Doteraz ale menový fond svoje pôžičky nepodmieňoval politicky ani v rokovaniach s čistými diktatúrami.... Prognóze, že Orbán buď prijme diktát od A do Z, alebo ho nechajú surovo zbankrotovať, nahráva jedna okolnosť: Maďarsko stojí mimo eurozóny a je relatívne nevýznamné, takže default by neniesol systémové dôsledky (hovoria analytici, komentátor len tlmočí). Jediný argument, ktorý azda hovorí v prospech väčšej umiernenosti negociačného tímu EÚ a MMF, sú rakúske „mamky” maďarských „dcér” (Erste, Raiffeisen), ktoré po defaulte v Budapešti bude kriesiť daňový poplatník.... Urobiť z Orbána exemplárny prípad je o to príťažlivejšie, že fond i únia získajú autoritu tvrdej ruky a rešpekt iných dlžníkov, čo sú na rade... Predovšetkým ale, zbavia sa Orbána, ktorého „oslobodzovací boj” za suverenitu pripravil o príčetnosť. Kým ekonomické presahy krachu na juhu nemá na SR zrejme nikto spočítané (vládnu nám nekompetentní diletanti), politicky sa pri troške „šťastia” (???) vyhneme neortodoxnému páru Fico-Orbán. Ich trvalejšie spolužitie má všetky predpoklady, aby rozpálilo nacionálne vášne tu i tam až do žerava. Tie úvodzovky a otázniky pri šťastí vyjadrujú, že, samozrejme, bankrot nikomu neželáme. Pričom presah na SR môže byť aj mierny, aj veľmi dramatický.

Maďarsko prilieva olej do ohňa európskej krízy

Maďarský banánový paprikáš

12. januára 2012 - (Valér Demjan - finweb.hnonline.sk)

Maďarsko sa pod vládou premiéra Orbána dostáva do výrazných ekonomických problémov, ktoré sa môžu začať bytostne dotýkať i Slovenska (južné okresy Slovenska využívajú pracovné miesta v maďarskej ekonomike). Maďarská cesta narastajúcich nákladov na správu vládnych dlhov môže byť viac ako riziková vzhľadom k zhoršujúcej sa globálnej finančnej stabilite. Finančné trhy prestali dôverovať Európe ako celku, nie je to len otázka krajín eurozóny, ale celkovej Európskej únie, ktorej je Maďarsko členom. Riziko začína v Maďarsku stúpať a naberať na obrátkach nielen na základe zhoršených ekonomických výhľadov, ale aj v postupne narastajúcej politickej izolácii premiéra Orbána. Maďarsko pod tlakom nedostatku príjmov vo verejných zdrojov začína pripomínať „banánovú republiku”, kde neohraničená ústavná moc premiéra Orbána vytvára zárodky možného kolapsu. Po zavedení nie príliš populárnych daní na zvýšenie príjmu štátneho rozpočtu (nadmerné zdaňovanie energetických, telekomunikačných a bankových inštitúcii) začína otvorená vojna medzi maďarskou vládou a finančnými inštitúciami. Vláda prijala zákony, ktoré nútia maďarské banky prijímať splátky úverov denominovaných v cudzích menách (EUR, CHF) výrazne nižšie, ako je ich reálny kurz voči HUF. Práve vysoké úrokové sadzby na HUF podporovali enormný rast úverov v cudzích menách s nižším úročením, čo sa oplácalo pri stabilnej finančnej situácii. Finančná kríza a jej turbulencie poslali HUF k historickým minimám voči kľúčovým svetovým menám, čím sa výrazne predražujú úvery. Práve pod týmto tlakom maďarská vláda vystúpila do boja proti finančným inštitúciám zafixovala kurzy HUF voči úverovým menám mimo trhovej reality, čo vytvára miliardové straty v eurách maďarským finančným inštitúciám. Ani tieto opatrenia však dlhodobo nedokážu stabilizovať príjmy maďarskej vlády a upokojovať narastajúce ekonomické a sociálne pnutie. Orbán vytiahol proti nepriateľovi číslo jeden v podobe maďarskej centrálnej banky. Nezávislosť tejto inštitúcie je na pokraji priepasti pod tlakom novoprijatého zákona umožňujúceho zlúčenie maďarskej centrálnej banky a Úradu pre finančný dohľad. Maďarský parlament tak má právo odvolať guvernéra centrálnej banky, ktorý doteraz odolával tlakom maďarského premiéra i napriek osobným útokom (zníženie mzdy na minimimum). Maďarskej vláde sa tak otvára potenciál k takmer 36 mld. eurám v podobe devízových rezerv centrálnej banky. Toto je jasný cieľ Orbánovej politiky, ktorá odstriháva maďarskú ekonomiku od reálneho sveta. Pokračovanie tejto banánovej politiky povedie k ďalšiemu znehodnocovaniu HUF, čo bude tlačiť na ďalšie straty finančných inštitúcii vzhľadom k „nereálnej” fixácii. Banky pod tlakom zastavia úverovú aktivitu, ktorá sa dotkne bytostne i maďarskej vlády. Maďarsko si tak hľadá rezervné zdroje pre svoje financovanie viac ako neštandardnými krokmi, pretože politické ovládnutie devízových rezerv krajiny patrí do kategórie príručiek africkej politekonomiky. Zároveň v tomto tlaku Maďarsko začína rokovanie s MMF a EU o druhom úvere pre naštartovanie a stabilizáciu ekonomiky. Čas sa kráti a už aj posledná z ratingových agentúr Fitch pristúpila 6.januára k zníženiu ratingového ohodnotenia Maďarska na špekulačné pásmo. Orbán sa tak dostáva pod tlak, financovanie z finančných trhov sa dostáva na hranicu únosnosti. Budapešť si tento týždeň požičiavala na finančných trhoch 6-týždňové pokladničné poukážky a ich výnos na ročnej báze smeruje k ôsmim percentám. Dlhodobo je tento trend neudržateľný a aktuálne sa Orbán dostáva na križovatku, kedy bude musieť buď ustúpiť tlaku MMF resp. EÚ a zmierniť niektoré zákony (centrálna banka, mediálny zákon) za cenu úveru od medzinárodných finančných inštitúcii. Alebo je tu možnosť dotlačenia svojej politiky do krajnosti a míňanie devízových rezerv krajiny s ekonomickou a politickou izoláciou. Orbán má stále ešte nejaké tromfy v rukách, v prvom rade má Budapešť vlastnú menovú politiku, a preto sa netreba obávať nedostatku HUF alebo rizika nesplatenia vládnych záväzkov denominovaných v HUF. V druhom rade si EÚ nemôže dovoliť nechať vypuknúť podobný problém ako v Grécku priamo v srdci Európy, plamene by sa mohli veľmi rýchlo preniesť na ďalšie prístupové krajiny do EÚ, resp. eurozóny. Situácia je však už viac ako vážna, kombinácia politického hazardu a ekonomickej nestability môže výrazne zatriasť už i tak krehkou dôverou v EU a eurozónu. Banánový paprikáš v podobe extrémne populistických zákonov na ovládnutie centrálnej banky, umelá fixácia kurzov pre finančné inštitúcie, špekulatívne pásmo ratingu a potreba hľadania externých finančných zdrojov vytvára potrebu urýchleného konania. Pokiaľ sa Budapešť nedohodne s MMF na finančnej pomoci garantovanou EÚ, tak v centre Európy môže vzniknúť nový prvok finančnej krízy. Maďarsko nie je Grécko, ani sa to nedá vzhľadom k rozdielnym menovým politikám porovnávať, na druhej strane Gréci majú stále za chrbtom EÚ a MMF, dokedy, však ukáže čas. Prípadný kolaps Maďarska by z nášho pohľadu len urýchlil rozpad európskej integrácie, čoho si je Orbán vedomý. Čas sa kráti a obe strany tak ako Orbán i EÚ si uvedomujú potrebu ústupkov a činov. Politika a ekonomická realita však mávajú veľmi odlišné pohľady pri riešení finančných problémov, čoho výsledkom je súčasný stav globálnej finančnej krízy.

Maďarsko „doplatí“ na vládu

12. januára 2012 - (finweb.hnonline.sk)

Maďarsko na politiku premiéra Viktora Orbána môže doplatiť. Za neustále prekračovanie hrozia krajine sankcie v podobe zmrazenia kohéznych fondov. Brusel našim južným susedom totiž neverí, že sa im v tomto roku podarí udržať na uzde schodok pod tolerovanou hranicou troch percent, najmä pre kontroverznú politiku vlády. Varovanie zo strany Európskej komisie však prichádza v nepravom čase. Maďarsko včera obnovilo rokovania s Medzinárodným menovým fondom o finančnej pomoci. Analytici sú presvedčení, že pred „gréckou cestou“ krajinu zachránia len rokovania o legislatívnych zmenách, s ktorými Brusel už dávnejšie nesúhlasí. Podľa najnovších údajov deficit Maďarska v treťom kvartáli minulého roka dosiahol hranicu desiatich percent HDP. Európska komisia pritom len koncom decembra schválila balíček opatrení, tzv. six pack, ktorý má okrem iného zabezpečiť v eurozóne ako aj v Európskej únii prísnejšie rozpočtové pravidlá. „Fiškálna disciplína je kľúčová pre posilnenie dôvery voči verejným financiám,“ zdôraznil včera eurokomisár pre menové záležitosti Olli Rehn po tom, čo Európska komisia zdvihla pred Maďarskom varovný prst, že ak sa krajine nepodarí udržať verejné financie na uzde, zmrazením kohéznych fondov môže štát prísť až o 1,7 percenta ročného hrubého domáceho produktu. Viktor Orbán však bude musieť vysvetliť aj opatrenia, ktorými znížil odchod sudcov do dôchodku, a taktiež chce obmedziť právomoci maďarskej centrálnej banky. Komisia plánuje už budúci týždeň rozhodnúť, či začne kvôli týmto opatreniam disciplinárne konanie. Ohrozená je však aj finančná pomoc od Medzinárodného menového fondu. Ten ešte v decembri prerušil rokovania s maďarskou vládou práve pre kontroverznú legislatívu, čo odradilo aj investorov nakupovať maďarské dlhopisy. Vďaka tomu sa ich výnosy priblížili k desaťpercentnej hranici. „Maďarská vláda je pripravená rokovať s Európskou komisiou o svojej spornej legislatíve vrátane nového zákona o centrálnej banke, ktorý podľa Bruselu porušuje jej nezávislosť,“ potvrdil včera hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó. Tlak na maďarskú vládu sa tak stupňuje. „Očakávam, že vláda bude musieť ustúpiť najmä v otázke centrálnej banky. V opačnom prípade mu hrozí, že nedostane v prípade potreby zahraničnú pomoc a stane sa insolventným. Vzhľadom na množiace sa neúspešné aukcie maďarského dlhu je toto riziko vysoké,“ tvrdí Kamil Boros, analytik spoločnosti X-Trade Brokers. Podľa zdrojov Wall Street Journal dohoda o finančnej pomoci by však mohla mať jasnejšie kontúry už do konca týždňa. Na zoznam hriešnikov, ktorí majú problém s deficitom, sa dostali aj Cyprus, Malta, Poľsko a Belgicko. Komisia je však zatiaľ presvedčená, že vďaka ohláseným škrtom sa týmto krajinám podarí udržať schodok vo verejných financiách pod tromi percentami. No analytici tvrdia, že zoznam štátov sa počas roka ešte rozšíri. „Medzi krajiny ktoré by mohli mať problémy, patrí aj Španielsko a Portugalsko. Škrty čakajú i Francúzsko. Slovensko by malo dodržať rozpočtové podmienky, avšak bude nutné pre budúci rozpočet prijať taktiež ďalšie škrty, alebo zvýšiť dane,“ dodáva Peter Greguš zo spoločnosti Trim Broker.

Analytik X-Trade Brokers Jaroslav Brychta:

Maďarsko zatiaľ nie je druhým Gréckom

12. januára 2012 - (lu - finweb.hnonline.sk)

Orbán musí začať drasticky škrtať vo výdavkoch, tvrdí analytik X-Trade Brokers Jaroslav Brychta.

- Je pre financovanie Maďarska nevyhnutné, aby sa dohodlo na úvere od MMF čo najskôr?

- Bezpodmienečne nutné to nie je. Maďarsko má dostatok hotovosti, s ktorou by si malo vystačiť približne do polovice tohto roka. Ak chce však efektívne spravovať svoj dlh a držať náklady s dlhovou službou spojené pod kontrolou, je v jeho záujme, aby sa dohovorilo na pôžičke od MMF, pretože súčasné úrokové sadzby sú pre neho príliš vysoké.

- Veria ešte trhy krajine, keď už aj Fitch ako tretia agentúra zaradila rating Maďarska do špekulatívneho pásma?

- V poslednej dobe dôvera rozhodne klesla. Maďarsko je v nepríjemnej situácii, pretože podstatná časť jeho dlhu je v dlhopisoch s veľmi krátkou splatnosťou a navyše je až tretina z celkového dlhu denominovaná v inej ako domácej mene. Vďaka tomu s každým oslabením forintu dôvera v Maďarsko klesá.

- Ako dlho môže krajina uniesť vysoké výnosy z dlhopisov?

- Času má zatiaľ relatívne dostatok. Krajina disponuje solídnym finančným vankúšom, nehľadiac na to, že prvá väčšia splátka cudzomenových dlhopisov na neho čaká až v priebehu druhej polovice roka. Dovtedy sú splatné len dlhopisy vo forintoch, ktorých si teoreticky môže natlačiť, koľko len chce. Zatiaľ preto Maďarsko nie je v takej naliehavej situácii, ako tomu bolo napríklad v prípade Grécka, Írska, alebo Portugalska.

- Môže zákon o centrálnej banke skomplikovať dohodu o úvere?

- Rozhodne áno. Zástupcovia MMF a EÚ už dali niekoľkokrát najavo, že je to pre nich jedna z kľúčových prekážok ďalšieho rokovania. Z doterajších vyjadrení vyplýva, že bez zrušenia alebo výraznej úpravy nielen tohto zákona Maďarsko pomoc nedostane.

- Má tento sporný zákon aj nejaké výhody?

- Zákon fakticky prenáša časť právomocí centrálnej banky na vládu. Umožňuje teda vláde ovplyvňovať menovú politiku viac, než je obvyklé v ostatných krajinách. Historicky vieme, že väčší vplyv politikov na menovú politiku často vyústi vo zvýšenú infláciu. To sa v Maďarsku môže, ale nemusí stáť. To je vec názoru. Čisto teoreticky, ak by Maďarsko viedla osvietená vláda, nemusí byť zákon nutne škodlivý. Nikde totiž nie je vytesané do kameňa, že centrálni bankári sú tými jedinými vyvolenými, ktorí majú rozhodovať o niečom takom zásadnom, ako je cena času (úroková miera). Koniec-koncov, sú to práve oni, ktorí svoju politikou nízkych sadzieb a stimuláciou úverovej expanzie pomohli nafúknuť dlhovú bublinu. O kvalifikácii maďarských centrálnych bankárov potom všeličo vypovedá dnes už legendárna hypotéka vo švajčiarskych frankoch, ktorú si vzal dnes už bývalý šéf maďarskej centrálnej banky krátko pred pádom Lehman Brothers.

- Od čoho bude závisieť ďalší kurz forintu, očakávajte ďalší pokles?

- Všeobecne sa dá povedať, že čím väčší problém so svojím zadlžením daná krajina má, tým rizikovejšia je situácia v bankovom sektore tejto krajiny a tým väčší tlak na oslabovanie národnej meny budú vytvárané. Maďarsko patrí medzi krajiny, kde sú tieto tlaky pomerne vysoké a osobne očakávam, že budú aj naďalej silnieť. Môžu poľaviť až vtedy, keď sa vláde podarí dlhový problém vyriešiť, čo v dohľadnej dobe nevidím ako príliš reálne.

- Čo by mal Orbán urobiť, aby nedostal krajinu do ešte väčších problémov?

- Presne to, čo musia urobiť všetci ostatní politici v Európe. Musí začať drasticky škrtať na výdavkovej strane. Musí liberalizovať trh práce a rozviazať ruky podnikateľom. To všetko bez ďalšieho zvyšovania daní. Úloha je to po rokoch úverových večierkov a životu na dlh mimoriadne náročná a maďarskí politici nie sú zďaleka jediní, ktorým chýba odvaha to naplniť.

Pre Maďarov sa dobré rady hľadajú ťažko

12. januára 2012 - (Alexander Ač - finweb.hnonline.sk)

Prudký pokles hodnoty forintu oproti euru, neúspešná dlhopisová aukcia, oprávnené obavy ľudí o osud demokracie v krajine. Ešte v roku 1996 bol vládny dlh Maďarska 0 %, avšak v roku 2010 už dosiahol 80 %. Za posledných 15 rokov sa deficity hospodárenia tejto krajiny pohybovali v rozmedzí 2 až 9 %, kým hospodársky rast za rovnaké obdobie nikdy nedosiahol viac ako 2 %. A nemožno, samozrejme, zabudnúť ani na v súčasnosti rastúci počet problémových hypoték, ktoré si Maďari často naberali v zahraničných menách (švajčiarskom franku a eure). Jednoznačne dlhodobo neudržateľná situácia, a to bez ohľadu na akékoľvek iné faktory. Navyše Maďarsko dováža všetku ropu, zemný plyn a je tiež čistým dovozcom uhlia. Pokles hodnoty forintu oproti iným menám síce zvýši dočasne konkurencieschopnosť (ak nedevalvujú aj ostatné meny), avšak zároveň predraží dovoz energie, ktorá je nevyhnutná pre ich výrobu. A to ani neberieme do úvahy scenár prudkého nárastu cien ropy na svetových trhoch, ktoré hrozia pri eskalácii problémov v Perzskom zálive. Súčasné vyhliadky krajiny naozaj nie sú radostné, ale politické a ekonomické problémy krajiny nie je možné vnímať izolovane od vývoja v ostatných krajinách eurozóny. Prakticky v celom rozvinutom svete rástlo v posledných desaťročiach zadlženie krajín rýchlejšie, ako reálna hospodárska produkcia. Dohoda o pôžičke s MMF by pravdepodobne trhu a nervozitu upokojila, avšak ide iba o krátkodobé riešenie (ako nám ukázal príklad Grécka), a nerieši primárnu príčinu problémov: nadmerný a neudržateľný dlh vo vzťahu k reálnej produktivite. V skutočnosti, problém dlhu odsúva do budúcnosti a výrazne ho zhoršuje. Zníženie úverového hodnotenia krajiny do špekulatívneho pásma nie je v žiadnom prípade prekvapivé ani neoprávnené, ale iba (samozrejme oneskorene) odráža reálnu hospodársku situáciu a dôveru trhov ešte viac zníži. Ako je spomenuté vyššie, pôžička je veľmi krátkodobé a neudržateľné „riešenie“. Je veľmi pravdepodobné, že aj Maďarsko sa veľmi priblížilo k svojim dlhovým limitom a nárast úrokov dlhopisov nemožnosť ďalšieho zadlžovania už len urýchli. Viac ako 11 % úroky Maďarsko splácať jednoducho nedokáže - reálny hospodársky rast je niekoľko-násobne pomalší - ani v krátkodobom horizonte (týždňov, mesiacov) a vyhliadky na akékoľvek výraznejšie oživenie ekonomiky sú v tomto období v nedohľadne. Odkiaľ by toto oživenie prišlo, keď navyše celej eurozóne hrozí ďalšia úverová kríza a útek kapitálu do iných krajín? Zákon o centrálnej banke jednoznačne komplikuje dohodu o úvere, ale znovu sa naskytuje otázka, čo takýto úver rieši zo stredne, prípadne dlhodobého hľadiska? Získa čas na obnovenie rastu? Ako pomohli stomiliardové úvery Grécku, ktoré má nezamestnanosť na rekordnej úrovni a ľudia hromadne vyberajú hotovosť z bánk? Maďarsko sa jednoducho potrebuje zbaviť toxických dlhov a potrebuje naštartovať produktívne investície. Iná cesta von je ťažko predstaviteľná, takže z tohto pohľadu je „kontroverzný” zákon narúšajúci nezávislosť centrálnej banky pozitívny. Ak bude dlh krajiny naďalej narastať, bude klesať aj hodnota forintu, a je možné, že voči euru sa ešte viac oslabí. Samozrejme, prípadný bankrot krajiny bude znamenať takmer okamžitý prepad hodnoty meny a znehodnotenie úspor. Situácia Viktora Orbána je viac ako zložitá: nedohoda o pôžičke znamená obrovské problémy (prakticky bankrot), dohoda o pôžičke znamená ešte väčšie problémy v nie ďalekej budúcnosti. Zvyšovanie daní a škrty v štátnych výdavkoch takisto v krátkodobom horizonte iba zhoršia ekonomickú situáciu.

Maďarsko prepustí 6300 zamestnancov verejnej správy

12. januára 2012 - (tasr)

Maďarská vláda rozhodla o prepustení 6300 zamestnancov ministerstiev a štátnych inštitúcií a orgánov. Ako informovalo internetové vydanie týždenníka Heti Világgazdaság, dôvodom týchto opatrení je dodržanie tohtoročného deficitu štátneho rozpočtu. Podľa rozhodnutia vlády sa prepúšťanie začne realizovať 18. januára. Rozhodnutie sa najviac dotkne úradov hlavného mesta a župných vládnych úradov, ktoré patria pod rezort verejnej správy a justície. Z tohto rezortu prepustia dovedna 2826 ľudí. Zo zdravotných, školských, kultúrnych a športových zariadení, ktoré patria k rezortu národných zdrojov, prepustia 903 zamestnancov. V inštitúciách patriacich rezortu rozvoja vidieka stratí zamestnanie 742 ľudí. Prepúšťanie rádovo v stovkách pracovníkov sa dotkne aj ďalších rezortov a inštitúcií vrátane Národného úradu pre dane a clá, Ústredného štatistického úradu či sociálnej a zdravotnej poisťovne. Úrad predsedu vlády prepustí 19 zamestnancov. Tieto informácie zverejnil úradný vestník Magyar Közlöny.

Maďarsko by malo vystúpiť z únie, tvrdí Jobbik

12. januára 2012 - (tasr)

Ultimátum Európskej komisie, ktorá vyzvala Maďarsko na zosúladenie svojich zákonov s európskymi normami, je hrubým útokom na suverenitu Maďarska. Vyhlásil to v stredu v Budapešti predseda opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona, podľa ktorého by Maďarsko malo vystúpiť z Európskej únie. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Vona pred novinármi povedal, že jeho strana iniciuje zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej by poslanci mali posúdiť členstvo Maďarska v EÚ. Predseda Jobbiku tiež avizoval, že v sobotu organizuje jeho strana demonštráciu pred kanceláriu EK v Budapešti. „Jobbik nechce obhajovať zákony, ktoré komisia kritizuje, ale suverenitu Maďarska. Prijatie ultimáta by totiž znamenalo pre Maďarsko ďalšie reštrikcie,” dodal Vona. Podľa neho sa ukázalo, že EÚ nie je dobročinná organizácia a Maďarsko je v rámci Únie iba kolóniou. Podľa vyjadrenia zástupkyne hovorcu EK Pie Ahrenkildeovej-Hansenovej komisia na budúci týždeň rozhodne, či začne disciplinárne konanie voči Maďarsku. „Obavy EK zostávajú veľmi vážne,” citovala zástupkyňu agentúra DPA. Ako dodala, EK nebude brániť ani uplatneniu disciplinárneho konania voči Maďarsku. Ide o záležitosti týkajúce sa nezávislosti maďarskej centrálnej banky, zníženia veku odchodu sudcov do dôchodku a zrušenia postu ombudsmana pre ochranu údajov.

Orbánovi prívrženci plánujú pochod za Maďarsko

11. januára 2012 - (tasr)

Podpora vlády Viktora Orbána je hlavným cieľom pochodu, na ktorý vyzvala prostredníctvom sociálnej siete Facebook skupina priaznivcov vládnuceho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz. „Pochod za Maďarsko” sa má začať 21. januára popoludní na Námestí hrdinov a bude smerovať k parlamentu. Výzvu podpísal okrem iných majiteľ provládnych novín Magyar Hírlap Gábor Széles, viacerí spolupracovníci tohto denníka, vrátane známeho publicistu Zsolta Bayera, ale aj šéfredaktor týždenníka Magyar Demokrata András Bencsik. Organizátori vyzvali na účasť Maďarov, ktorým leží na srdci nezávislosť ich vlasti a jej rozmach. Vo výzve iniciátori pochodu vyjadrili obavy „zo stále silnejúcich hlasov na medzinárodnej scéne, ktoré pri prezentovaní Maďarska nespravodlivo zavádzajú a spôsobujú čoraz väčšie škody maďarskej ekonomike a Maďarom”. V utorok večer sa zišlo niekoľko desiatok dôchodcov pri budove budapeštianskej Opery, aby vyjadrili svoju podporu Orbánovi. Účastníci spontánnej akcie sa za Orbána pomodlili. Demonštranti mali jediný transparent, na ktorom stálo „Národ podporuje vládu”. Pred Operou sa konala 2. januára demonštrácia proti Orbánovej vláde a novej ústave, ktorej prijatie oslavovala vládna garnitúra s pozvanými hosťami galakoncertom. Proti vláde protestovalo vyše 30-tisíc ľudí, ktorí požadovali odstúpenie Orbána a odvolanie ústavy.

Európska komisia hrozí Maďarsku ďalšími krokmi pre deficit

11. januára 2012 - (sita)

Maďarsko nedosiahlo dostatočný pokrok pri znižovaní svojho rozpočtového deficitu. Uviedla to v stredu Európska komisia (EK) s tým, že v rámci procedúry nadmerného deficitu podnikne voči krajine ďalšie kroky. „Európska komisia dnes konštatovala, že Maďarsko nedosiahlo dostatočný pokrok pri včasnej a podstatnej korekcii nadmerného deficitu,” vyhlásila v stredu komisia. „Európska komisia navrhuje zavedenie ďalšej fázy procedúry nadmerného deficitu a Rade ministrov odporúča aby rozhodla, že (Maďarsko) nepristúpilo k efektívnym opatreniam na udržateľné zníženie deficitu pod úroveň 3 % HDP,“ uviedla ďalej EK. Procedúru nadmerného deficitu EK zavádza proti členským štátom únie, ktoré dlhodobo nedodržiavajú predpísanú úroveň rozpočtových schodkov. V prípade členov eurozóny môže táto procedúra vyústiť do pokuty a členským štátom EÚ, ktoré nepoužívajú spoločnú európsku menu, zase hrozí zmrazenie pomoci z fondov únie.

Brusel pošle Maďarsku varovania pre ústavu

11. januára 2012 - (sita)

Európska komisia (EK) na budúci týždeň pošle Maďarsku viaceré varovania, v ktorých krajine pohrozí právnymi krokmi v prípade, že neustúpi v otázke sporných ustanovení novej ústavy. Tlačovú agentúru AFP o tom v stredu informoval nemenovaný zdroj z prostredia orgánov Európskej únie, podľa ktorého Brusel momentálne pripravuje tri varovné listy v súvislosti s obavami o nezávislosť maďarskej centrálnej banky, súdnictva a zabezpečenie ochrany osobných údajov. Pôjde pritom o prvý krok v rámci konania proti Budapešti vo veci možného rozporu maďarskej ústavy a viacerých ďalších zákonov s európskou legislatívou. Európska komisia zákony momentálne analyzuje a v prípade zistenia, že došlo k porušeniu európskych noriem, môže proti krajine podať žalobu na Súdnom dvore EÚ. Pozmenená ústava, ktorá nahrádza základný zákon z roku 1949, v Maďarsku začala platiť 1. januára. Podľa kritikov ide o nástroj, ktorým vláda Viktora Orbána koncentruje moc do svojich rúk, pričom obmedzuje demokraciu a právny štát.

Orbánove Maďarsko - Konsolidácia moci

11. januára 2012 - (Andrej Sadecki / osw / euractiv.sk)

Inštitucionálne zásahy maďarskej vládnucej strany Fidesz sú veľmi kontroverzná, ale nevyvolajú dostatočne veľké zmeny na to, aby spôsobili premiérovi Viktorovi Orbánovi nejaké problémy”, hovorí Andrej Sadecki z Centra pre východné štúdiá vo Varšave. Andrej Sadecki je analytikom varšavského Centra pre východné štúdie. Viktor Orbán stojí na čele Fideszu, ktorý je v koalícii s kresťansko-demokratickou stranou, a má v parlamente ústavnú väčšinu. Od jari 2010, kedy prevzala moc, sa táto koalícia snažila zaviesť program premeny štátnych inštitúcií. Tieto politické reformy kulminovali v novej ústave, ktorá je platná od 1. januára 2012. Právomoci Ústavného súdu môžu byť vážne obmedzené a mnohé aspekty fungovania štátu budú regulované ústavnými zákonmi. Tie majú byť prijaté rovnakým spôsobom ako novelizácie ústavy. Najdôležitejšie, a zároveň najkontroverznejšie ústavné zákony boli prijaté koncom roka 2011, tesne predtým, ako nová ústava vstúpila do platnosti. Po mediálnom zákone, ktorý umožňuje uloženie vysokých pokút médiám a po novej ústave, ktorá obmedzuje právomoci Ústavného súdu, je ďalším krokom Fideszu v jeho ceste za upevnením moci v krajine zmena v riadení centrálnej banky. Najnovšie novely volebného zákona pomôžu Fideszu znovu získať silu, aj keď ich popularita prudko klesá. Vládnuca pravica vyhlásila vznik nového Maďarska so silnou exekutívou, ktorá bude schopná dostať krajinu z krízy. Tieto zmeny však sprevádzali silnejúce protesty zo strany opozície a a kritika zo zahraničia. Orbánove rozhodnutia vzbudzujú dojem, že má záujem rozpustiť tripartitu a ohrozí tým demokraciu v Maďarsku.

Zmeny vo volebnom systéme

Parlament prijal nový volebný zákon v decembri minulého roka. Tento zákon zásadnejšie nemení zmiešaný (väčšinový a proporčný) volebný systém, ale zavádza množstvo úprav, ktoré sú výhodné pre najsilnejšiu stranu. Počet poslancov v jednokomorovej Národnej rade sa znížil z 386 na 199. Počet jednomandátových volebných obvodov sa zredukoval na 106. Ich podiel v počte kresiel sa však zvýšil zo 46% na 53%. V jednomandátových volebných obvodoch sa nič nemení. Volič má stále k dispozícii dva hlasy: jeden pre kandidáta vo volebnom obvode (väčšinový systém), a jeden pre strany (proporčný systém). Takzvané „nepoužité” hlasy pre kandidátov z jednomandátových obvodov, ktorí nezískali kreslo v parlamente, budú pripočítané strane. „Element náhrady” sa tiež zmenil v prospech víťaza: nebudú pridané len hlasy pre neúspešných kandidátov z obvodov, ale aj „nepoužité” hlasy pre víťaza. Ak napríklad víťaz získa 40,000 hlasov a druhý v poradí získa 20,000 hlasov, 19,000 „nepoužitých” hlasov pre víťaza bude pripočítaných strane. Vďaka týmto riešeniam môže strana, ktorá vo voľbách získala 30-35%, mať až dve tretiny kresiel v parlamente. Nový zákon tiež upresňuje ustanovenia novej ústavy, ktorá umožňuje voliť maďarským občanom žijúcim v zahraničí. Tí však môžu voliť iba jednu zo strán. Od plánu vytvoriť doplnkové volebné obvody pre zahraničných Maďarov nakoniec upustili.

Zmeny v centrálnej banke

Nový zákon o maďarskej centrálnej banke prináša pozíciu tretieho viceprezidenta, ktorého bude nominovať premiér, a nie prezident banky, ako to bolo doteraz. Tiež sa mení počet členov menového výboru, a to zo siedmich na deviatich. Týchto volí parlament (okrem prezídia banky, ktoré je tiež súčasťou výboru). K tomuto zákonu je priložené vyhlásenie, ktoré hovorí, že vláda nebude ovplyvňovať centrálnu banku a jej manažment. Tento zákon tiež opätovne zavádza ustanovenie, podľa ktorého devízové rezervy banky nesmú byť použité na vyplatenie dlhov štátnej správy. Nový zákon o centrálnej banke však nezmenil základné pravidlá fungovania banky. Nebola spojená s národným finančným dozorom (aspoň zatiaľ, pretože zákon nič také nestanovuje), čo sa pôvodne komunikovalo ako pokus zbaviť sa Andrása Simora, prezidenta centrálnej banky, ktorý sa kriticky vyjadroval na adresu vlády. Ak by sa totiž tieto dve inštitúcie spojili, muselo by sa zmeniť vedenie. Skutočnosť, že sa tieto zmeny robili narýchlo, a tiež neutíchajúci konflikt medzi vládou a prezidentom centrálnej banky ohľadom r menovej politiky vyvolali obavy, že vláda sa snaží ovplyvňovať rozhodnutia centrálnej banky. Nové predpisy kritizovala aj Európska centrálna banka

Reakcie zo zahraničia

Zmeny v pravidlách fungovania inštitúcií, ktoré boli donedávna nezávislé od premiéra - napr. Ústavný súd, centrálna banka, či súdnictvo - boli v zahraničí ostro kritizované. Najväčšia kritika prišla Hillary Clintonovej. Ministerka zahraničných vecí Spojených štátov amerických žiadala, aby sa dodržiavali „pravidlá demokracie” a kritizovala zníženie nezávislosti súdnictva, zákon o cirkvi, (ktorý zvýhodňuje tie, ktoré sú v krajine dlhodobo uznávané). Kritizovala obmedzenie nezávislosti médií a zbavenie frekvencií ľavicovo orientovaného KlubRádia. Európska komisia vyjadrila výhrady k reforme súdnictva, k zákonu o centrálnej banke a finančnej stabilizácii krajiny. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso apeloval na premiéra, aby stiahol tieto zmeny, no neúspešne. Podľa Barrosa sú tieto zmeny v rozpore s európskymi dohodami a naznačil, že ich prijatie by mohlo skomplikovať vyplatenie úverov od Medzinárodného menového fondu a EÚ. Ak Európska komisia dospeje k záveru, že tieto opatrenia nie sú zhodné s európskym právom, začne sa priestupkové konanie. Vzhľadom na súčasnú situáciu sa nepredpokladá, že by rozhovory s prezidentom MMF a EÚ priniesli pre maďarskú vládu očakávané výsledky.

Slabá opozícia a možný vývoj

Aj keď takmer polovica respondentov v prieskumoch verejnej mienky nepodporuje žiadnu zo strán, Fidesz je stále neotrasiteľným lídrom. Demokratická koalícia pod vedením bývalého premiéra Ferenca Gyurcsánya, sa oddelila od socialistickej MSZP, druhej najväčšej strany v parlamente. Ultrapravicový Jobbik v anketách dosahuje podporu blízku k 20%, čo je však zrejme horný limit popularity tejto radikálnej strany. Najaktívnejšia strana, ktorá oponuje vláde je tá najmenšia v parlamente „Politika môže byť iná“(LMP), ale nie je schopná získať dostatočnú podporu NATO aby mohla viesť protesty. Nové volebné pravidlá nahrávajú Fideszu tým bude môcť stanoviť termín predčasných volieb tak, aby zabránil opozícii získať silu. Navyše, Fidesz si rozšíri voličskú základňu o maďarských občanov žijúcich v zahraničí, ktorí získali občianstvo prostredníctvom zjednodušeného procesu a predpokladá sa ich účasť vo voľbách. Zmeny môžu umožniť Fideszu zostaviť vládu aj v tom prípade ak príde o značnú časť podpory. Dokonca ak by aj Fidesz prišiel o moc, stále bude kontrolovať mnohé štátne inštitúcie (mediálnu radu, ústavný súd, rozpočtovú radu a maďarskú národnú banku), pretože v ich vedení sú Orbánovi ľudia a ich funkčné obdobia sú dlhé. Mnohé riešenia pre inštitúcie sú limitované ústavnými zákonmi. Ten, kto nie je pre Fidesz partnerom, bude mať veľmi malý priestor na realizáciu. Vláda pod Orbánovým vedením dokázala presadiť všetky významné zmeny v politickom systéme pred koncom roka 2011 a je nepravdepodobné, že by niektorú z reforiem odvolali pod tlakom zo zahraničia. Vláda sa však bude snažiť dokázať, že tieto zmeny nepredstavujú žiadne ohrozenie demokracie, nenarúšajú tripartitné rozdelenie síl a nedestabilizujú financie štátu. Maďarsko potrebuje obnoviť istotu na trhoch, pretože jeho ekonomická situácia sa zhoršuje, existuje hrozba recesie, znehodnocovanie forintu a úrokovej sadzby na cenné papiere, čo je pre vládu nežiaduce. Výnosy z 10-ročných cenných papierov na druhotnom trhu už presiahli 10%, čo je najvyššia úroveň od roku 2009 s negatívnym dopadom štátny dlh (približne 80% HDP v roku 2011). Napriek tomu je riziko, že by bolo Maďarsko insolventné relatívne nízke. Musí splatiť cenné papiere v hodnote 4.5 miliardy €, čo je relatívne nízka suma. Ak sa však ekonomická situácia v eurozóne zhorší, pôžička od MMF bude pre udržanie finančnej stability Maďarska nevyhnutná.

Maďari pokročili v projekte slovensko-maďarského plynovodu

11. januára 2012 - (sita)

Maďarská strana pokročila v projekte výstavby slovensko-maďarského plynovodného prepojenia. Maďarská firma MVM OVIT už predložila investičný zámer o výstavbe plynovodu na svojom území slovenským orgánom na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). Maďarská spoločnosť podľa investičného zámeru v súčasnosti pracuje na projektovaní plynovodu. Samotná realizácia projektu na maďarskom území by sa mala začať v druhom štvrťroku tohto roka. Podľa maďarskej spoločnosti by mal byť plynovod uvedený do prevádzky v roku 2015. Výstavbu slovensko-maďarského plynovodu zabezpečí v spolupráci so spomínanou maďarskou firmou slovenský prepravca ropy, spoločnosť eustream, a.s. Pôvodne sa na výstavbe plynovodu mala zúčastniť maďarská spoločnosť FGSZ. Maďarský energetický úrad však v apríli minulého roka pridelil povolenie na výstavbu spoločnosti MVM OVIT. Memorandum o porozumení o vybudovaní nového plynovodného prepojenia podpísala slovenská a maďarská strana ešte v roku 2009. Následne začiatkom minulého roka slovenská premiérka Iveta Radičová a maďarský predseda vlády Viktor Orbán podpísali medzivládnu dohodu o vybudovaní plynovodného prepojenia medzi oboma krajinami.

Plánovaný slovensko-maďarský plynovod by mal mať dĺžku asi 115 kilometrov. Plynovod na maďarskom území by mal mať podľa predloženého investičného zámeru dĺžku 91 kilometrov. Plynovod bude spájať vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Slovensko-maďarské plynovodné prepojenie by malo byť časťou celého severo-južného prepojenia, ktorý má spájať LNG terminály v Chorvátsku a Poľsku a prechádzať všetkými krajinami V4 a Chorvátskom. Vďaka novému prepojeniu môže byť Slovensko v budúcnosti napojené na pripravované európske plynárenské projekty ako Nabucco a South Stream. Projekt prepojenia Slovenska s Maďarskom je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý Európska komisia odštartovala v decembri 2008 a získal z európskych peňazí zhruba 30 mil. eur.

Nová zmluva s Maďarskom o hranici by mohla byť už tento rok

11. januára 2012 - (sita)

Nová Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici by mohla byť pripravená tento rok. Predpokladá to rezort vnútra, ktorý na rokovanie vlády predložil informáciu o priebehu prípravy jej návrhu. Dôvodom prípravy je potreba zmeny charakteru spoločnej štátnej hranice s Maďarskom na hraničných vodných tokoch z pohyblivej na nepohyblivú. V súčasnosti platný charakter pohyblivej štátnej hranice totiž spôsobuje v praxi zdĺhavé právne riešenia dôsledkov prirodzených zmien polohy koryta hraničných vodných tokov, ktorým sa podľa doterajšej zmluvnej úpravy priebeh štátnej hranice prispôsobuje a pravidelne mení. Okrem toho je slovensko-maďarská štátna hranica dokumentovaná v hraničnom dokumentárnom diele vyhotovenom v rokoch 1921-1925, ktoré bolo viacnásobne dopĺňané a aktualizované, je neprehľadné. Nezodpovedá z technickej stránky ani súčasným požiadavkám geografickej dokumentácie tak, ako to stanovuje smernica Európskeho parlamentu a Európskej rady. Nová zmluva má umožniť vyhotovenie nových, aktuálnych hraničných dokumentov, ktoré nahradia zastarané a neprehľadné dokumenty. Vo februári 2006 Spoločná hraničná komisia dokončila návrh na zmeny priebehu štátnej hranice a vyhotovila Dokumentáciu zmien priebehu slovensko-maďarskej štátnej hranice, ktorá bude tvoriť technický podklad k príprave zmien priebehu štátnej hranice a zároveň jednu z príloh návrhu novej zmluvy. Doposiaľ sa k novej zmluve uskutočnili štyri kolá expertných rokovaní, prvé bolo v novembri 2008.

SSN zaslal vyhlásenie k situácii novinárov v Maďarsku veľvyslancovi v SR

11. januára 2012 - (tasr)

Slovenský syndikát novinárov (SSN) prijal vyhlásenie k situácii novinárov v Maďarsku, ktoré zaslal aj veľvyslancovi Maďarska na Slovensku Csabovi Baloghovi. „Poburuje nás postoj oficiálnych inštitúcií, predovšetkým maďarskej verejnoprávnej televízie, ktorej vedenie namiesto toho, aby prísne zakročilo proti manipulátorom spravodajstva, trestá tých, čo na závažné profesionálne nedostatky upozorňujú a protestujú hladovkou pred jej budovou,” uviedol syndikát vo vyhlásení. SSN považuje za neprípustné, aby sa politický boj s opozíciou riešil odnímaním licencie, ako to urobila mediálna rada v prípade Klubrádia a taktiež nesúhlasí s tým, aby sa celej redakcii odňalo povolenie na vstup do parlamentu, čo sa nedávno stalo spravodajskému internetovému portálu Index. „Plne podporujeme našich maďarských kolegov v ich zápase za demokratický mediálny priestor a sme pripravení poskytnúť im všetku podporu, ktorú budú potrebovať,” vyhlásili novinári.

Hospodársku a sociálnu radu OSN povedie slovenský diplomat Miloš Koterec

11. januára 2012 - (tasr)

Prvýkrát od vzniku samostatného Slovenska povedie Hospodársku a sociálnu radu OSN slovenský diplomat. Stáleho predstaviteľa SR pri OSN v New Yorku, veľvyslanca Miloša Koterca, v utorok aklamačne zvolili za jej predsedu. Informoval o tom dnes tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR. Vo svojom nástupnom prejave predstavil Miloš Koterec priority, ktoré budú dominovať tohtoročným rokovaniam rady. Pôjde najmä o budovanie globálne účinnej rozvojovej architektúry a posilnenie spolupráce s ďalšími globálnymi a regionálnymi inštitúciami a organizáciami vrátane Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Osobitný dôraz bude počas svojho pôsobenia klásť na aktívnu angažovanosť rady na prípravách Konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji Rio+20 a na uplatňovaní jej záverov. Výročné ministerské zasadnutie Hospodárskej a sociálnej rady, ktoré sa uskutoční v New Yorku v júli, sa zameria na podporu zamestnanosti, odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja v rámci napĺňania miléniových rozvojových cieľov. Hospodárska a sociálna rada je jedným z hlavných orgánov OSN. Jej úloha v súčasnosti významne narastá vzhľadom na potrebu riešenia pretrvávajúcej hospodárskej a finančnej krízy. Naposledy bol zo Slovákov vedením Hospodárskej a sociálnej rady OSN poverený v roku 1947 Ján Papánek, ktorý stál pri samotnom vzniku OSN a následne v nej Československo zastupoval. Veľvyslanec Koterec počas svojho pôsobenia na poste stáleho slovenského predstaviteľa pri OSN zastával niekoľko významných funkcií vrátane predsedu Výboru Valného zhromaždenia pre odzbrojenie a medzinárodnú bezpečnosť a člena medzinárodnej komisie pre výber prokurátora Medzinárodného trestného súdu, spresnil tlačový odbor slovenského ministerstva zahraničných vecí.

Európska komisia hrozí Maďarsku ďalšími krokmi pre deficit

11. januára 2012 - (sita)

Maďarsko nedosiahlo dostatočný pokrok pri znižovaní svojho rozpočtového deficitu. Uviedla to v stredu Európska komisia (EK) s tým, že v rámci procedúry nadmerného deficitu podnikne voči krajine ďalšie kroky. „Európska komisia dnes konštatovala, že Maďarsko nedosiahlo dostatočný pokrok pri včasnej a podstatnej korekcii nadmerného deficitu,” vyhlásila v stredu komisia. „Európska komisia navrhuje zavedenie ďalšej fázy procedúry nadmerného deficitu a Rade ministrov odporúča aby rozhodla, že (Maďarsko) nepristúpilo k efektívnym opatreniam na udržateľné zníženie deficitu pod úroveň 3 % HDP,“ uviedla ďalej EK. Procedúru nadmerného deficitu EK zavádza proti členským štátom únie, ktoré dlhodobo nedodržiavajú predpísanú úroveň rozpočtových schodkov. V prípade členov eurozóny môže táto procedúra vyústiť do pokuty a členským štátom EÚ, ktoré nepoužívajú spoločnú európsku menu, zase hrozí zmrazenie pomoci z fondov únie.

Rakúske banky problémy v Maďarsku dokážu zvládnuť

11. januára 2012 - (sita)

Rakúske banky majú dostatok kapitálu, aby sa chránili pred vplyvom finančných problémov susedného Maďarska. Pre stredajšie vysielanie rozhlasovej stanice ORF to povedal guvernér rakúskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Ewald Nowotny. Konštatoval, že maďarská kríza sa týka aktív rakúskych bánk zhruba za 30 mld. eur, vrátane nakúpených vládnych dlhopisov. „Pokiaľ ide o kapitál, rakúske banky sú primerane vybavené. To znamená, že pre rakúske banky to nie je riziko, ale samozrejme je to zložitý problém,” povedal Nowotny. Na otázku o situácii v Grécku odpovedal: „Bezprostredným problémom je to, či sa dá zrealizovať, aby súkromný sektor prevzal časť dlhového bremena. Každému, koho sa to týka, je jasné, že tam ide o veľa.” Banky, poisťovne a investičné fondy s gréckou vládou niekoľko týždňov rokujú o výmene dlhopisov, ktorej cieľom je znížiť zadlženosť krajiny na 120 % hrubého domáceho produktu (HDP) z terajšej úrovne približne 160 % HDP. V rámci tohto programu súkromných investorov žiadajú, aby odpísali 50 % z hodnoty gréckych dlhopisov, ktoré vlastnia, výmenou za hotovosť a nové dlhopisy.

Dánski poslanci žiadajú prešetrenie situácie v Maďarsku

11. januára 2012 - (tasr)

Poslanci dánskeho parlamentu z Výboru pre zahraničnú politiku vyjadrili znepokojenie nad súčasnou situáciou v Maďarsku. Počas stretnutia s novinármi z členských štátov EÚ poslanci ohodnotili dianie v Budapešti ako krízu európskych základných hodnôt. Táto kríza je podľa poslancov z ľavicovo-centristických a liberálnych strán zapríčinená čoraz autoritárskejším režimom Viktora Orbána. Poslanci vyzvali EÚ, aby prijala náležité opatrenia voči Budapešti a zároveň požiadali dánsku vládu, aby zaradila situáciu v Maďarsku medzi priority dánskeho polročného predsedníctva EÚ. Minister zahraničných vecí Villy Sövndal dnes ráno na to zareagoval, že prípad, ako je Maďarsko, kde možno dochádza k porušovaniu základných pravidiel EÚ, nespadá priamo pod kompetencie predsedajúceho štátu únie. Podľa neho tento prípad musí byť prešetrený a sledovaný Európskou komisiou, do ktorej kompetencií spadá monitorovanie dodržiavania základných princípov, na ktorých je EÚ postavená. Poslankyňa Lykke Friisová z vládnucej liberálnej strany Venstre a zároveň bývalá ministerka energetiky uviedla, že jej strana by podporila izoláciu Maďarska v rámci EÚ v súlade s čl. 7 Lisabonskej zmluvy, ak sa potvrdia všetky správy o porušovaní demokratických princípov v Maďarsku. Čl. 7 Lisabonskej zmluvy uvádza, že vážne porušenie hodnôt, ako sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpekt voči ľudským právam zo strany niektorého členského štátu, môžu viesť k dočasnej strate volebného práva v Rade ministrov EÚ. V realite by to znamenalo, že Maďarsko by mohlo dočasne prísť o svoje členské práva v únii, ale predtým, než k takémuto stavu dôjde, Európska rada musí vypočuť príslušný členský štát a prijať potrebné rozhodnutie. Dnes popoludní zavíta do Kodane predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a očakáva sa, že poskytne aj stanovisko ku kritizovanej situácii v Maďarsku.

Maďarsko pripúšťa zmeny sporných zákonov o centrálnej banke

11. januára 2012 - (sita)

Maďarská vláda je pripravená diskutovať s Európskou komisiou o novom zákone o centrálnej banke, ktorý podľa kritikov ohrozuje nezávislosť banky. Vyhlásil to v stredu hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó. „Európska komisia zatiaľ neukončila analýzu zákona o maďarskej centrálnej banke,” povedal Szijjártó pre televíznu stanicu m1. V liste predsedovi Európskej komisie však Orbán potvrdil pripravenosť k diskusii o všetkých sporných zákonoch, pokiaľ to komisia bude považovať za potrebné, dodal hovorca. Ochotu zvážiť zmeny v spornej legislatíve potvrdil aj maďarský minister zahraničných vecí Janos Martonyi. „Plne rešpektujeme autoritu Európskej komisie, ktorá je strážcom európskych zmlúv... Sme pripravení zvážiť zmeny v spornej legislatíve, pokiaľ to bude potrebné,” napísal Martonyi v liste EK datovanom 6. januára, ktorý zverejnilo jeho ministerstvo v utorok. Vládna strana Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána minulý mesiac presadila v parlamente zákon, ktorý umožňuje zlúčenie maďarskej centrálnej banky a úradu pre finančný dohľad. Parlament tak má právo odvolať guvernéra centrálnej banky. Vzťahy medzi maďarskou vládou a centrálnou bankou sú napäté, odkedy sa strana Fidesz dostala k moci. Tá totiž centrálnu banku opakovane kritizovala, že úrokové sadzby drží príliš vysoko a nepodporuje vládnu politiku menovými nástrojmi.

Maďarsko spoločne s MMF čoskoro môžu načrtnúť podmienky úveru

11. januára 2012 - (tasr)

Maďarsko a Medzinárodný menový fond (MMF) už koncom tohto týždňa môžu spoločne načrtnúť podmienky nového úverového programu, informuje dnes denník Wall Street Journal (WSJ) odvolávajúc sa na pozorovateľov. Podľa denníka šéf maďarskej delegácie Tamás Fellegi sa teraz stretáva vo Washingtone s vysokopostavenými predstaviteľmi MMF v záujme toho, aby „z Maďarska nevzniklo nové Grécko Európy”. Pod tlakom medzinárodných trhov je maďarská vláda čoraz viac otvorená ku kompromisom, tvrdia experti. WSJ cituje hlavného ekonóma Carnegie Endowment for International Peace Moisesa Naíma, ktorý povedal, že by bol veľmi prekvapený, keby z terajších rokovaní Maďarska s MMF nevzniklo memorandum o porozumení. V ňom by boli uvedené podmienky, ktoré by kvôli úveru musela maďarská vláda splniť. „Každému je jasné, že ak memorandum nevznikne, bude to znamenať debakel,” dodal Naím. Analytik ratingovej agentúry Fitch Paul Rawkins v rozhovore pre televíziu Bloomberg povedal, že Maďarsko potrebuje pomoc MMF, aby obnovilo dôveru trhov. Podľa jeho vyjadrenia Maďarsko zatiaľ nie je v krízovej situácii, disponuje určitými rezervami, ale je jednoznačné, že v prvej polovici tohto roka bude potrebovať dosiahnuť dohodu s MMF. Fellegi začal v pondelok (9. 1.) vo Washingtone prípravné rokovania o finančnej pomoci Maďarsku s predstaviteľmi MMF. Maďarský minister bez kresla nedávno vyhlásil, že krajina potrebuje akúsi konštrukciu finančnej ochrannej siete - preventívny úverový rámec, z ktorého by nečerpali okamžite. Maďarský premiér Viktor Orbán povedal, že financovanie štátu by chcelo Maďarsko popritom aj naďalej riešiť z finančného trhu. Delegácia MMF a Európskej únie (EÚ) predtým podmienila začatie rokovaní odvolaním maďarského zákona o centrálnej banke a zákona o hospodárskej stabilite. Maďarská vláda síce urobila niekoľko korekcií, ale v podstate žiadosti MMF a EÚ nevyhovela. Delegácia MMF a EÚ v decembri z prvých neformálnych rozhovorov z Budapešti predčasne odcestovala.

Budapešť vracia EÚ kritiku

11. januára 2012 - (Oľga Gluštíková - hnonline.sk)

Maďari vracajú Európskej únii kritiku ich novej ústavy. Minister zahraničia János Martonyi napísal kolegom z európskej dvadsaťsedmičky list, v ktorom odmieta ostré útoky Bruselu na nové kontroverzné zákony. Kritika je podľa neho založená na predsudkoch i neznalosti situácie v Maďarsku a konkrétnych krokoch vlády premiéra Viktora Orbána. Martonyiho slová prichádzajú v čase, keď naši južní susedia začali vo Washingtone prípravné diskusie s Medzinárodným menovým fondom o pôžičke. Tá by ich mala zachrániť pred hrozbou bankrotu. „Takéto vyhlásenie môže uškodiť rozhovorom krajiny s menovým fondom. Maďarsko nie je v pozícii, keď môže vystupovať takto rázne proti vyhláseniam únie alebo fondu,“ povedal pre HN český ekonomický analytik Marek Hatlapatka. List poslal Martonyi aj predsedovi Európskej komisie Barrosovi a jej členom. Tvrdí v ňom, že Európa kritizuje maďarské zákony bez toho, aby presne poznala detaily nových noriem. Vysvetľuje tiež, že Orbánova vláda v roku 2010 prevzala krajinu vo vážnom stave. Už predchádzajúca socialistická garnitúra sa v novembri 2008 musela podľa neho obrátiť na menový fond. Okrem toho za predchádzajúce roky vlády socialistov stúpol maďarský štátny dlh z 53 až na 80 percent hrubého domáceho produktu. Podľa šéfa maďarskej diplomacie parlamentné voľby v roku 2010 poskytli Orbánovej vláde priestor na uskutočnenie hlbokých reforiem vo viacerých oblastiach a na vytvorenie dávno očakávanej novej ústavy. Maďarská vláda je podľa Martonyiho aj naďalej pripravená diskutovať o novej ústave či kontroverznom zákone o maďarskej centrálnej banke. Tie podľa fondu a únie zabezpečujú Orbánovej vláde vplyv na nezávislé inštitúcie v krajine. „Ak bude na základe názoru Európskej komisie potrebné upraviť niektoré právne normy, nebude to pre nás znamenať stratu prestíže,“ tvrdí minister v dokumente. Ak sa bude podľa expertov situácia dramatizovať, rétorika Orbánovej vlády sa zmierni. „Krajine budú hroziť veľké komplikácie, ak sa s menovým fondom nedohodne,“ dodal Hatlapatka. Zajtra sa maďarská delegácia stretne so šéfkou menového fondu Christine Lagardeovou a so zástupcami diplomacie USA. Podľa maďarského veľvyslanectva v USA je záujmom Budapešti dosiahnuť rýchlu dohodu, ktorá by prispela k obnove dôvery trhu voči Maďarsku. Krajine sa síce včera podarilo predať trojmesačné pokladničné poukážky v objeme 45 miliárd forintov, no investori si vypýtali rekordný úrok - 7,98 percenta.

Náš región je na hrane recesie. Okrem Poľska

12. januára 2012 - (Marianna Onuferová - Sme)

Nemecká ekonomika si síce vlani pripísala trojpercentný rast HDP, ibaže v priebehu roka jej výkonnosť postupne klesala. A v poslednom štvrťroku v porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi sa nemecké HDP dokonca znížilo o 0,25 percenta. Zaujíma nás to, ale aj našich susedov, pre ktorých je Nemecko podstatný obchodný partner. Obavy o jeho ekonomiku čiastočne zmiernil index podnikateľskej dôvery IFO, ktorý v novembri aj v decembri stúpol. O spomalení rastu našej ekonomiky však hovoria všetky prognózy, líšia sa len v miere, o koľko to bude. To, že firmy prichádzajú o zákazky, naznačili dáta o novembrovej produkcii v priemysle. V medziročnom porovnaní sa v podstate nezvýšila. Tržby v našom priemysle sa síce v novembri podľa Štatistického úradu zvýšili medziročne o 5,2 percenta. Firmy však podľa analytika Tatra banky Juraja Valachyho predávali to, čo vytvorili, ale už zrejme nevyrábali na sklad. Blízko k recesii má v tomto roku aj Česko. „Sme na hrane, najmä pokiaľ ide o čísla za prvý polrok. Tam je riziko recesie v Českej republike pomerne vysoké,“ predpokladá hlavný ekonóm Komerční banky Jan Vejmělek. Pravdepodobnosť recesie českej ekonomiky zvyšujú vlaňajšie dáta. „V treťom štvrťroku HDP zaznamenalo medzikvartálny pokles o 0,1 percenta. Predpokladám, že rovnaký pokles priniesli aj posledné tri mesiace,“ odhadol hlavný ekonóm Patria Finance David Marek. O veľkom riziku recesie hovoria aj maďarskí ekonómovia. „Domáci dopyt je pod tlakom fiškálnej disciplíny. S vysokou mierou nezamestnanosti a klesajúcimi reálnymi mzdami sa znižuje spotreba domácností,“ hovorí analytik Raiffeisen Bank Hungary Adam Keszeg. Pod podobným tlakom je väčšina európskych ekonomík. Maďarsko má však o problém viac, lebo Európska komisia mu pohrozila, že pre nadmerné deficity zastaví prísun peňazí z bruselských kohéznych fondov. Maďarsko vlani znárodnilo súkromné penzijné fondy, čím sa mohlo dostať aj do prebytkov. Štrukturálny deficit, teda ten, ktorý odráža, ako vláda naozaj hospodári, sa však medziročne zvýšil. Komisia tiež tvrdí, že aj tohtoročný rozpočet bude ovplyvnený jednorazovým príjmom. Rast poľskej ekonomiky by sa nemal až tak výrazne spomaliť. Pre veľký domáci trh nie je až taký závislý od exportu. „Navyše konkurencieschopnosť nášho exportu vyrovnala zhoršujúca sa pozícia poľského zlotého v posledných mesiacoch,“ povedal analytik poľskej Bank Pekao Andrzej Halesiak.

Slováci chodia do Maďarska už aj po chlieb či mlieko

11. januára 2012 - (Štefan Rimaj - Pravda)

Obchodné a nákupné centrá v severnej časti Maďarska okupujú Slováci. Lákajú ich tam povianočné akcie a výpredaje, ale najmä výhodný kurz forinta oproti euru. V Maďarsku nakupujú takmer všetko. Obchodíky na slovenskej strane zatiaľ zívajú prázdnotou. Obyvatelia južnej časti okresu Veľký Krtíš chodia nakupovať najmä do mestečka Balassagyarmat. Nik z nich neminie obchodný dom Tesco, ktorý stojí blízko bývalých hraníc s dedinou Slovenské Ďarmoty. Na parkovisku pred hypermarketom má každé tretie auto slovenské evidenčné číslo. „Našinci v Maďarsku nakupujú všetko - od potravín cez drogériu, oblečenie až po elektroniku či zariadenie do domácnosti,” hovorí Jozef Šaranko, ktorý v blízkosti hraníc prevádzkuje zmenáreň. Slováci z blízkeho okolia chodia do Maďarska denne aj po chlieb či mlieko. „V jednej predajni u nás som zaplatil za polovicu čierneho chleba 60 centov, v Maďarsku ma vyšiel jeden celý chlieb jedno euro,” hovorí Šaranko. Tibor Kušický z Veľkého Krtíša chodí do Maďarska tankovať, Zoltán Meszároš z Balogu nad Ipľom zase na tabak. „Chodím pešo, som dôchodca, a tak sa aspoň trochu prejdem a ešte aj ušetrím,” skonštatoval. Maďarskí obchodníci majú zo zákazníkov zo Slovenska radosť. Podľa majiteľa hračkárstva Lászlóa Kolcsaya práve oni sa mu pred Vianocami postarali o dobré tržby. „Kupovali lego, domčeky pre bábiky, rôzne stavebné súpravy a iné,” hovorí. Majitelia predajní na slovenskej strane hraníc sú, naopak, nešťastní. „V poslednom čase mi klesli tržby o asi polovicu. Niektoré tovary ľudia u nás takmer úplne prestali kupovať. Napríklad fľaškového piva kupujú o 70 percent menej,” sťazuje sa majiteľka predajne s rozličným tovarom v Slovenských Ďarmotách Alena Berecká. Situácia sa pravdepodobne nezmení, kým bude hodnota forintu taká nízka ako teraz, keď je na historickom dne. „V súčasnosti ma bežný nákup v Maďarsku stojí asi o tretinu menej ako ten istý u nás. Kým to bude takto, nakupovať budem v Maďarsku a nie doma,” skonštatoval na parkovisku pred maďarským Tescom vodič s veľkokrtíšskym evidenčným číslom.

Lacné nákupy ťahajú Slovákov do Maďarska

11. januára 2012 - (F. Kvarda - hnonline.sk)

Stačí necelá polhodina cesty autom a z centra Bratislavy ste tam. Maďarsko sa pre Slovákov stáva skutočným nákupným rajom. Môže za to forint, ktorý sa v posledných týždňoch prepadol na absolútne historické dno. Obchody u našich južných susedov tak objavujú tí, ktorí doteraz uprednostňovali nákupy doma na Slovensku. Väčšina zhodne tvrdí, že sa to rozhodne oplatí. „Aha, tridsať toaletných papierov za... Koľko to je na naše? Tri eurá!“ počuť zhovárať sa prekvapených ľudí slovenčinou už pri vstupe do jedného z hypermarketov v meste Mosonmagyaróvár, ležiacom asi 15 kilometrov od slovenských hraníc. Stačí, keď si pri návšteve jednoduchým prepočtom v hlave prerátate cenu niekoľkých akciových tovarov. Začnete pochybovať, či vám vystačí malý košík, ktorý ste si zobrali pri vchode. Tak len pre istotu, vrátite sa po veľký vozík. Výber v hypermarkete v známom kúpeľnom meste Mosonmagyaróvár je síce o čosi menší než v Bratislave. Kupujúci, ktorý sem príde po potraviny či cigarety, tu však nájde všetko potrebné. Lacnejšie ponúkajú azda všetky tovary, od potravín cez oblečenie až po kozmetiku. Ušetriť sa dá - hrubým odhadom - od desať do tridsať percent. Pri nákupe už nad sto eur vám tak v peňaženke zostanú rádovo desiatky eur. Oplatí sa vám to teda, aj keď do konečného účtu za svoj výlet za hranice zarátate i cenu benzínu. Prekvapením je napríklad akciová cena kolového nápoja. Napriek tomu, že vláda maďarského premiéra Viktora Orbána zaviedla prednedávnom tzv. hranolčekovú daň na kalorické bomby, ako sú potraviny s veľkým obsahom tuku či energetické alebo presladené nápoje, stojí menej než u nás. Zlaté maďarské forinty! Nákupy u našich susedov sa obvykle spájajú s vyššou kvalitou potravín. Toto konštatovanie síce zvyčajne platí pre rakúske obchody, ale Maďari dokážu človeka tiež príjemne prekvapiť. Samozrejme, napríklad tradičnými údeninami, ktoré vyzerajú o triedu lepšie než slovenské. To potvrdzujú aj štítky so zložením. Doslova šokom bol však pre mňa obyčajný cesnak. Pochádzal totiž z Maďarska, nie z Číny. Nájsť európsky cesnak v slovenských obchodných sieťach je takmer nemožné. Artiklom číslo jeden sú však jednoznačne cigarety. Škatuľka populárnej zahraničnej značky stojí niečo vyše dvoch eur, kým u nás 3,20. Mnohí Slováci neváhajú a v snahe nakúpiť lacný nikotín nakladajú do kufra svojho auta desiatky kartónov. Neprekáža im ani to, že tak niekoľkonásobne prekračujú povolený limit na dovoz tabaku. Ten totiž napriek neexistujúcim colným kontrolám stále platí aj v rámci schengenskej zóny, členmi ktorej sú Slovensko i Maďarsko. Colníci vás kedykoľvek môžu zastaviť kdekoľvek na cestách. „No a čo, veď ten Nemec bral najmenej dvakrát toľko čo ja,“ ohradí sa mladá študentka Maja pri poznámke o colnom úniku. Slovákov taktiež poteší, že veľa maďarských obchodníkov ovláda základy nášho jazyka. Natrafíte dokonca aj na takých, ktorí slovenčinou hovoria plynule. Samozrejmosťou sú dvojjazyčné nápisy. O komunikáciu v angličtine sa nesnažte, nestretnete sa s úspechom. Lepšou alternatívou je nemčina. Viszontlátásra! A po ceste domov nezabudnite lacno natankovať.

Most-Híd poráža SMK. Vďaka spolupráci so Slovákmi

11. januára 2012 - (Ondrej Kubovič - aktualne.centrum.sk)

Strana spolupráce Most-Híd má u voličov maďarskej menšiny lepšie postavenie ako jeho rival Strana maďarskej koalície (SMK). Pomáha mu najmä schopnosť spolupracovať s vládnymi a parlamentnými stranami, ale aj dôveryhodnosť Bélu Bugára. Do slovenských ulíc sa rozliala ďalšia nádielka bilbordov z pera politických strán. Tentokrát však do boja o voliča s plnou silou idú aj strany, ktoré chcú 10. marca získať najmä hlasy maďarskej menšiny. Strana Most-Híd sa vybrala cestou strohosti a na bilbordoch používa veľké heslá a svoje typické farby - oranžovú a bielu. O niečo plastickejšie postupujú rivali z SMK, ktorých pútače zobrazujú profesie a skupiny ľudí, ktoré sa na Slovensku potýkajú s najväčšími problémami - lekári, absolventi alebo dôchodcovia. Nenechali si však ujsť ani „maďarskú kartu” a svoje heslá majú na bilbordoch veľkým písmom v maďarčine a menším po slovensky. Ani grafika a prepracovanosť bilbordov však podľa politológov nemení nič na tom, že bugárovci majú v predvolebných pretekoch navrch. Ich výhodou je okrem účasti v parlamente aj lepšia komunikácia so slovenskými politickými partnermi a schopnosť „vybaviť” veci pre maďarskú menšinu. „Maďarský volič má väčšiu istotu, že táto strana pre neho niečo dosiahne ako v SMK. Je to tým, že SMK komunikuje viac s maďarským Fideszom, ako so slovenskými vládnymi stranami,” myslí si politológ Ján Baránek. V súperení dvoch strán o podobného voliča, sú navyše obaja rivali v asymetrickom postavení. Most-Híd totiž sedí v parlamente aj vo vláde. Okrem kontaktu s ostatnými stranami tak má aj jednoduchší prístup k médiám, kým SMK je len neparlamentnou stranou. Mostu do kariet hrá podľa politológa Pavol Marchevsky aj personálne obsadenie. Jeho líder Béla Bugár totiž patrí medzi najpopulárnejších politikov pod Tatrami už takmer desať rokov. Imidžu Mostu-Híd prospeli aj „akvizície” v podobe Františka Šebeja z OKS a nezávislého kandidáta a martinského primátora Andreja Hrnčiara. Práve druhého uvedeného vnímajú pozitívne politológovia. „Ide o primátora mesta, v ktorom sídli Matica Slovenská. Je to ako symbol spolužitia,” myslí si Baránek. Hrnčiar aktívne prispieva aj k predvolebnej bilbordovej kampani Mostu-Híd aj vlastnými pútačmi. Tie vyobrazujú najčastejšie stereotypy spojené s maďarskou menšinou ako je barack pálinka či štipľavá klobása, no vyzývajú k tolerancii. „Ide o umný prístup Hrnčiara ku propagácií svojej osoby, prostredníctvom vlastnej iniciatívy. Nie je to pritom v rozpore so stratégiou strany. Nepovažujem však jeho kampaň za zásadnú v predvolebnom súboji Mostu a SMK,” okomentoval Marchevsky.

Obec Obid má tabuľu v maďarčine načierno

10. januára 2012 - (TV Markíza)

Väčšina obyvateľov v Obide je maďarskej národnosti, dvojjazyčné tabule tam ale mať nemôžu. Dvojjazyčný názov je pre obce s národnostnými menšinami citlivou otázkou. Obid neďaleko Štúrova dvojjazyčnú tabuľu vo svojej dedine mať nemôže, hoci tam žije viac ako 88 percent obyvateľov maďarskej národnosti. Nefigurujú totiž v zozname, ktorý schválila vláda. V obci však napriek tomu tabuľe s maďarským názvom dediny majú. Jedna tam „vyrástla” za záhadných okolností, k ostatným sa priznal starosta. To, prečo takáto nepochopiteľná situácia v Obide nastala sa dozviete v pripojenom videu TV Markíza:

http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/regiony/slovenska-obec-ma-tabulu-v-madarcine-nacierno.html

Dzsudzsák sa stal hráčom Dinama Moskva

10. januára 2012 - (futbal.sme.sk / Reuters)

Ofenzívny futbalista Balázs Dzsudzsák prestúpil z dagestánskeho klubu Anži Machačkala do ruského tímu Dinamo Moskva. Maďarský reprezentant podpísal s novým zamestnávateľom spoluprácu na štyri roky. Za 25-ročného stredopoliara zaplatil moskovský klub okolo 15 miliónov eur. Dzsudzsák je druhým hráčom, ktorý v krátkom čase opustil ekonomicky silný klub z Machačkaly. Brazílčan Diego Tardelli kývol na ponuku katarského klubu Al-Charafa, kam prestúpil za 7 miliónov eur. Vedenie Anži, ktorý diriguje ruský miliardár Sulejman Kerimov, zaujalo futbalový svet augustovým angažovaním kamerunského kanoniera Samuela Eto'a z Interu Miláno. Africký útočník podpísal zmluvu na 3 roky, pričom s ročným príjmom 20 miliónov eur sa stal najlepšie plateným futbalistom planéty. V klube hrá aj Brazílčan Roberto Carlos.

Maďar Viktor Kassai najlepším rozhodcom za rok 2011

13. januára 2012 - (sita)

Najlepším futbalovým rozhodcom za rok 2011 bol podľa Medzinárodnej federácie futbalových historikov a štatistikov (IFFHS) Maďar Viktor Kassai. Tridsaťšesťročný rodák z mesta Tatabánya rozhodoval v uplynulom kalendárnom roku napríklad aj finále Ligy majstrov. Na druhej priečke sa skončil s odstupom 35 bodov skúsený Angličan Howard Webb, tretí je Uzbek Ravshan Irmatov. Na 22-člennom zozname nefiguruje meno nijakého slovenského arbitra.

Najlepší futbaloví rozhodcovia za rok 2011 podľa IFFHS:

1. Viktor Kassai (Maď.) 138 bodov, 2. Howard Webb (Angl.) 103, 3. Ravshan Irmatov (Uzb.) 97, 4. Wolfgang Stark (Nem.) 67, 5. Frank De Bleeckere (Belg.) 63

Tréner Maďarska Mocsai praje Slovákom postup

13. januára 2012 - (tasr)

Myslí si to kormidelník maďarskej mužskej reprezentácie Lajos Mocsai, ktorý považuje za najkvalitnejšiu prípravu pred vrcholovými podujatiami turnajovú konfrontáciu národných tímov Vyšehradskej štvorky. Tréner i jeho tím sa však viac, než na extrémne ťažké zápasy na ME, pozerá už na olympijskú kvalifikáciu, ktorá by mala jeho tím posunúť znovu pod päť kruhov. Maďari sa so svojím tradičným súperom v príprave - Slovákmi sotva stretnú v Srbsku - hrajú aj v odlišných vetvách, Mocsai sa však zdržal veľkého prognózovania z pozície neutrálneho odborníka. Jeho tím sa stretol so zverencami Zoltána Heistera v poslednej fáze prípravy dvakrát a obidva razy nad ním jasne vyhral. „Slováci dostali podobne neľahkú skupinu, akú pridelila šťastena nám, takže sú v náročnej úlohe, ako my. V ich hre bolo v poslednom meraní síl zatiaľ cítiť, že hráči z domácej súťaže sa ešte nedokázali zžiť s legionármi, toto je však problém aj v mojom tíme.” „V tejto poslednej fáze pred šampionátom je to vždy opreteky s časom, po našom zápase som musel konštatovať, že my sme o trošku viac popredu, než súper. Ale len ťažko sa hodnotil výkon na oboch stranách, pretože mužstvá šli na palubovku po tvrdých tréningoch.” „Bojovali sme, dobre sme si zabehali, ale kvalita ešte zostala niekde inde,” pokračoval maďarský lodivod v rozhovore pre TASR vrátením sa späť k duelu vo Veszpréme, ktorý jeho mužstvo vyhralo 33:24. „Považujem slovenský tím za kolektív s veľkým potenciálom a za mužstvo, ktoré sa vyvíja. Najmä na spojke predstavujú jeho hráči veľkú hodnotu v medzinárodnom meradle, pričom aj na krídelníckom a brankárskom poste disponujú menami svetového formátu.” „Ťažko odhadnúť šance v skupine, ale za prácu si tento tím zaslúži veľa, takže želám Zolimu, aby jeho tím zabojoval o úspešné majstrovstvá,” prial svojmu trénerskému kolegovi skúsený lodivod. V minulých rokoch trpel slovenský tím na nevyváženosť, keď základná sedmička o kvalitatívne triedy predčila náhradníkov a tí v čase, keď museli zabrať, nedokázali nahradiť lídrov ani na krátky čas. „Je pravdou, že slovenský tím je postavený na jednej kvalitnej lajne hráčov a i keď lavička skrýva mnoho talentu, konkurenciu na medzinárodnej úrovni ešte nedosahuje.” „Ale pri pohľade na vývoj tohto kádra musím povedať, že mnohí z nich sú veľkou nádejou aj pre nadchádzajúci turnaj. Možno práve tento šampionát bude momentom, kedy bude možné povedať, že už na svoju úlohu dorástli,” analyzoval Mocsai. Najúspešnejší maďarský tréner, ovocie práce ktorého videli za posledných 30 rokov tak ženské ako i mužské kluby a rovnako aj reprezentácie, pritakal v roku 2010 na začatie druhej kapitoly pri mužskej reprezentácii. Tú prvú momentálne v tesnej európskej konkurencii len ťažko prevýši - v roku 1986 získal s tímom titul vicemajstra sveta. Navyše, síce sa s Maďarmi na podujatiach ME či MS vždy rátalo, no v poslednom čase sa na nich nalepila nálepka večného „čierneho koňa”, ktorý nikdy neprekvapí vysokým umiestnením. Posledné časy naznačujú prepad - reprezentácia sa neprebojovala na OH 2008 do Pekingu a na ME 2010 skončila na 14. mieste, i keď niečo už pod vedením Mocsaiho naznačila na minuloročných MS 7. miestom. Teraz však môže dúfať azda len v zázraky - dostala sa do skupiny „smrti” medzi Rusov, Španielov a Francúzov. „Každý vie, čo za skupinu sme dostali. Našou výhodou je, že môžeme hrať uvoľnene, pretože miesto v olympijskej kvalifikácii máme isté. Tá je našou prioritou, to zdôrazňujem niekoľkýkrát.” „Môj tím odohrá skupinu i šampionát dôstojne, všetko, čo bude naviac, budeme brať ako docenenie našej prípravy. Zraky však upierame smerom ku kvalifikácii už teraz. V Srbsku chceme vyrukovať s kvalitnou i peknou hrou, ktorá dá základ pre jarný vrchol,” netajil svoj neortodoxný náhľad na blížiacu sa „Európu” odborník. Maďarský tréner ešte na záver zdôraznil, že si želá ďalšie rozvíjanie partnerstva tímov zo strednej Európy, pretože v následnej konfrontácii so svetom, či zvyškom starého kontinentu ich považuje za najkvalitnejšiu prípravu. „Z vlastného pohľadu môžem povedať, že keď sa zíde štvorica Poľsko-Česko-Slovensko-Maďarsko, vedia byť prospešní navzájom v príprave oveľa viac, ako keby sme si mali vyberať súperov mimo tejto štvorice.” „Takže v januári na budúci rok treba mať Vianočný pohár znovu na mieste,” povedal maďarský tréner na margo tradičného turnaja, ktorému v minulosti už mnohokrát hrozil z ekonomických i termínových dôvodov zánik.

X X X

Pilíšan Dec. 2011 - Jan. 2012
Stiahnite si nové číslo časopisu Slovenskej samosprávy v Mlynkoch
(kliknutím na tento odkaz):
www.oslovma.hu/XXX/Dec1Jan2.pdf