Dobšinského rozprávkový svet v Drienčanoch
Drienčany sú malebnou obcou Rimavskosobotského okresu. Prvý záznam o jej existencii pochádza z r. 1291, kedy patrila rodu Derenčéniovcov, od ktorého pochádza aj názov obce. Na konci 13. storočia si tu tento rod postavil hrad, ktorého sa na začiatku 15. storočia zmocnil Jan Jiskra, ale r. 1451 ho dobyl Ján Huňady.
Hrad zanikol na konci 17. storočia. Od druhej polovici 17. storočia patrila obec viacerým rodinám. Podobne ako všade na okolí sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, košikárstvom, brdárstvom, voštinárstvom a pálením vápna. V minulosti v samostatnej obci Papča, ktorá vznikla o niečo neskôr a teraz je súčasťou Drienčan, sa jej obyvatelia zaoberali aj hrnčiarstvom, garbiarstvom a výrobou dreveného riadu. Ešte v polovici 19. storočia Drienčany mali 400 obyvateľov a Papča 180 obyvateľov, dnes obec aj s miestnou časťou Papča eviduje už iba 250 obyvateľov.
Táto malá, ale úhľadná obec prekypuje bohatou históriou, pamiatkami a prírodnými pozoruhodnosťami. Je rodiskom a pôsobiskom významných osobností slovenskej národnej histórie, kultúry a vzdelanosti. V roku 1843 sa tu narodil geológ Gustáv Liskay, vyrastal tu spisovateľ a neskôr učiteľ v Selenči (Báčka, Srbsko) Ján Čajak (1863-1944), pôsobil a tu aj zomrel zberateľ ľudovej slovesnosti Jonatan Čipka (1819-1861), v rokoch 1854-1855 spisovateľ Ľudovít Kubáni (1830-1869), osvietenský básnik a filozof Michal Steigel (1769-1829) a 24 rokov tu ako farár zotrval a je tu aj pochovaný spisovateľ, zberateľ ľudovej slovesnosti Pavol Emanuel Dobšinský. Tento už počas štúdia bol ovplyvnený výskumnou a zberateľskou činnosťou Samuela Reussa, zakladateľa slovenskej folkloristiky. Vrchol svojej tvorivej práce dosiahol práve počas pôsobenia v Drienčanoch. Po jeho prvotinách a spolupráce na vydávaní Zborníka slovenských národných piesní, povestí..., neskôr ho aj redigoval pracoval na diele Slovenské povesti 1., 2. zväzok (1858), 3., 4. zväzok (1859), 5. zväzok (1860), na ktorom sa významne podieľal aj spisovateľ A. H. Škultéty, pôsobiaci ako farár v neďalekom Kraskove. Najväčšie dielo, Prostonárodné slovenské povesti vydal Dobšinský na sklonku svojho života. Táto doposiaľ najrozsiahlejšia zbierka slovenských rozprávok vyšla v rokoch 1880-1883 v Martine v ôsmich zošitoch a tvorilo ju 90 rozprávok. Od roku 1959 vyšla vo viacerých vydaniach.
Slavošovský rodák sa stal svojou tvorbou emblematickou osobnosťou obce Drienčany. Pri návšteve obce to cítiť na každom kroku. Vďační a hrdí obyvatelia na pôsobenie a dielo Dobšinského sa snažia, aby ich obec dýchala životom a tvorbou velikána slovenskej rozprávky. Pri cestnom príchode do obce zo všetkých strán návštevníci majú možnosť si hneď uvedomiť, že ich vítajú z dreva rezbársky zhotovené rozprávkové bytosti v nadživotnej veľkosti. Medzi nimi nechýbajú napríklad princezné Milica a Krasomila, ďalej baba Jaga, Janko Hraško, Šípková Ruženka, Zlatá priadka...
Významnou pamiatkou obce, kde Dobšinský pôsobil a žil je fara a renesančno-barokový evanjelický kostol zo 17. storočia, prestavaný v roku 1793 a obohnaný múrom. Návštevníkov upúta aj jeho interiér, v ktorom je zachovaný maľovaný kazetový strop, drevená kazateľnica z 18. 
storočia a organ z roku 1799. V blízkosti kostola stojí drevená renesančná zvonica zo 17. storočia a za múrmi kostola obnovená budova fary, zariadená ako múzeum slovenských rozprávok. Pri kostole je hrob Pavla Dobšinského s náhrobníkom a v jeho susedstve aj hrob Jonatana Čipku. Na lúke v pokračujúcom návrší obec postavila slnečné hodiny, kde na ciferníkoch ukazovateľov času pôvodne stáli rezbársky zhotovené postavy z rozprávok. Dnes už tam nie sú, lebo chamtivým zlodejom už viac k šťastiu nechýbalo, iba postavy si pravdepodobne umiestniť do svojich rodinných priestorov.
Drienčany sa najmä zásluhou života a diela P. E. Dobšinského stali vyhľadávaným miestom milovníkov histórie a peknej prírody. Územie obce je súčasťou Drienčanského krasu, ktorý je známy krasovými jaskyňami, škrapami a závrtmi a vedie ním náučný chodník. V susedstve sa nachádza rekreačný areál s vodnou nádržou Teplý vrch a gotická cesta známa vo viacerých obciach svojimi sakrálnymi pamiatkami.
Text a foto: Ján Jančovic
