V11242024

Posledná aktualizáciaP, 22 nov. 2024 10am

V Nitre po stopách fajkárskych majstrov

fajkyn01Fajky z Banskej Štiavnice (tzv. štiavničky) dosiahli svetovú úroveň.Vyhľadávané hlinené fajky z Maškovej a Podrečian„Karol Farkaš výrobca fajok - po maďarsky“Max Weiss: „Továreň na hlinené fajky“Karol Zachar patril medzi najvýznamnejších výrobcov Výstavka kópie dielne výrobcu hlinených fajok

Fajkárstvo ako remeslo sa na Slovensku zo začiatku nevyskytovalo samostatne, ale v rámci iných remesiel alebo činností. Napríklad v Maškovej aj pri roľníctve. Na konci 18. storočia najskôr vznikli hrnčiarske dielne vo viacerých dedinách. V Novohrade v Maškovej a v Podrečanoch, v Gemeri v Prihradzanoch, na Považí v Kurime a pri Bebrave v Malých Ozorovciach, po nich malé fajkárske manufaktúry v Banskej Štivnici, Antole, Kremnici a vo Zvolene. V polovici 19. storočia sa začali vyrábať drevené fajky v manufaktúrach v Bratislave a v Michalovciach. Vďaka vhodnej surovine a majstrovstvu jednotlivých fajkyn02výrobcov dosiahli fajky z Banskej Štiavnice (tzv. štiavničky) svetovú úroveň.

Vyhľadávané hlinené fajky z Maškovej a Podrečian

Od začiatku 19. storočia vstúpila Mašková, ležiaca na západnom okraji Lučenskej kotliny, do povedomia fajčiarov v Uhorsku výrobou vyhľadávaných hlinených fajok, ktoré boli u obchodníkov a fajčiarov známe pod menom „maškovky“. Prvú manufaktúru už v roku 1808 založil tunajší notár Samuel Komjáthi, ktorý ich vyrábal z červenej hliny do svojej smrti v roku 1818. Vo výrobe fajok pokračoval jeho syn s matkou, ale postupne aj miestni roľníci. O ich úspešnej výrobe a povesti sa písalo vo viacerých vtedajších novinách a časopisoch.

Niekoľko rokov pred Maškovčanmi sa fajky vyrábali aj v neďalekých Podrečanoch.Podľa Jána Čaploviča, autora knihy Etnografia Slovákov v Uhorsku, ktorá vyšla na začiatku 19. storočia (do slovenčiny ju v roku 1997 preložil R. Brtáň), už v roku 1794 ich začal pokusne vyrábať evanjelický učiteľ a notár obce Jozef Krčiaško. fajkyn03Prvé výrobky daroval šľachticovi Ondrejovi Kubínimu z Vidinej, ktorý bol dozorcom podrečanského evanjelického cirkevného zboru. Keď Kubíni odskúšal podrečianske fajky, objednal si ich väčšie množstvo a rozdal ich priateľom. Krčiaško začal dostávať objednávky od ďalších odberateľov, tak sa mu darilo, že zanechal učiteľské povolanie a začal sa venovať iba výrobe hlinených fajok. Keď mu začali pribúdať aj objednávky zo zahraničia, dal si zaregistrovať firmu s názvom Cisársko-kráľovská privilegovaná fabrika na fajky v Podrečanoch.

Bývalý učiteľ neuniesol úspech a slávu, začal popíjať a hazardovať, až napokon jeho firma skrachovala. Hľadanú značku a povesť podrečianskych fajok využil miestny zemepán Ján fajkyn04Török, ktorý si založil vlastnú fabriku s modernejšou technológiou. Kým Krčiaško zhotovoval fajky ručne, zemepán pri ich výrobe začal používať okrem iného aj mosadzné formy. Posledný majiteľ v tejto výrobe dosahoval úspechy, keď fajky dodával do veľkých miest vtedajšej monarchie. Na výstave vo Viedni v roku 1845 dostal za svoje výrobky pochvalné uznanie.

Z výstavy Po stopách fajkárskych majstrov v Nitre

V Nitre otvorili výstavu fajok a fajčiarskych pomôcok, ktorá potrvá do 12. septembra 2014. Vystavené fajky z rôzneho materiálu a pomôcky doplní fajkárska dielňa, fajkársky salón, sošky, obrazy, plagáty, fotografie a reklamné tabule, ktoré súvisia s hlavnou tematikou výstavy. Na výstave v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu v Nitre sa návštevníci podľa odborného garanta výstavy Mgr. Andreja Banása majú možnosť zoznámiť najmä s výrobkami slovenských majstrov fajkárov, ktorých život a dielo nám priblížil garant výstavy.

Karol Farkaš bol výrobcom fajok pôsobiacim v Šali. Narodil sa v roku 1879 v obci Trnovec nad Váhom, fajkyn05neďaleko Šale. V Šali mal vlastnú dielňu, v ktorej pracoval sám. Dielňa bola vybavená sústruhom a vyrábal v nej najmä časti nábytku a doplnky ako napríklad drevené sústružené lustre. Výroba fajok pravdepodobne tvorila len malú časť výroby a slúžila na finančné prilepšenie. K dielni patril aj obchod na hlavnej ulici, pričom nad obchodom visel reklamný štít s nápisom „Karol Farkaš výrobca fajok - po maďarsky“. Výroba fajok ustáva s jeho smrťou v roku 1944, avšak obchod pretrval aj po vojne a syn Alexander postupne dopredával skladové zásoby fajok. Návštevníci výstavy majú možnosť prezrieť kópiu jeho dielne obsahujúcu nástroje, ktoré používal pri výrobe fajok. Na stolárskom ponku sú rozmiestnené dláta, pilníky a hoblíky. V skrinke zavesenej na stene sa nachádzajú rôzne nadstavce do sústruhu, vďaka ktorým mohol majster rezať, brúsiť, či fajkyn06tvarovať hlavičky fajok. Okrem nadstavcov sú tam umiestnené tokárske nože, ktoré sa využívali pri práci na sústruhu. Sústruh samotný môžete vidieť pod skrinkou na náradie.

Ďalší výrobca fajok, pôsobiaci v Nitre v prvej tretine 20. storočia, bol Max Weiss. Jeho dielňa sa nachádzala v dnes už zbúranom dome na Farskej ulici. Vie sa, že dielňa fungovala v medzivojnovom období a sám Maximilián Weiss ju v inzeráte z roku 1924 označil za „továreň na hlinené fajky“. Weissove fajky sa našli v kachliarskej a keramickej dielni v Novej Bani, kde ich jej majiteľ Jozef Benč glazoval. Výroba fajok bola v továrni ukončená pravdepodobne ešte pred rokom 1939. - „O osude dielne počas druhej svetovej vojny nemáme informácie, no dozvedáme sa, že v dome, kde bola výrobňa hlinených fajok, sa v povojnových rokoch nachádzali byty a obchody. V zadnej časti domu boli dva byty. V pivnici pod zadným z dvojice bytov sa nachádzala pec na vypaľovanie fajok, z ktorej viedol dvojitý, približne 1,5 m široký komín. Žiadne iné technologické zariadenie sa po vojne v pivnici už nenachádzalo“ - povedal Andrej Banás, garant výstavy Po stopách fajkárskych majstrov. fajkyn07O osude tejto židovskej rodiny je málo informácií.

Banskoštiavnický rodák Karol Zachar (1852) patril medzi najvýznamnejších výrobcov hlinených fajok na území Slovenska. Fajkárskemu remeslu sa pravdepodobne vyučil u zvolenského fajkára Eduarda Takácsa. V roku 1875 sa osamostatňuje a zakladá si vlastnú dielňu na svahu pod Paradajzom. Po získaní živnosti a registrácie fajkára sa presťahoval do Dolnej ulice, kde pracovala jeho dielňa až do konca 50. rokov minulého storočia. Začiatkom 20. storočia prišiel do Zacharovej dielne výrobca viečok a kovaní Jozef Veselý, čím sa dosiahla produkcia komplexných fajok. Zložitejšie kovové súčiastky sa dovážali z Čiech a fajkyn08Viedne. Široká škála fajok vznikala zásluhou dlhoročného pracovníka dielne, návrhára Jána Debnára. Glazovanie prebiehalo vo Viedni, Pešti a neskôr u kachliarskeho majstra Jozefa Benča v Novej Bani. V roku 1925 po Zacharovej smrti preberá jeho dielňu bez zmeny názvu Zacharov synovec Rudolf Môcik. V roku 1951 sa dielňa stáva súčasťou Verejnoprospešného kombinátu mesta Banská Štiavnica. Tento podnik do roku 1954 rozpredával zásoby fajok a až následne pokračovala výroba fajok ako súčasť Obuvníckeho výrobného družstva Ponitran do roku 1958. Dielňa bola definitívne zrušená v roku 1959, čím zanikla posledná fajkárska dielňa na Slovensku.

Výstavka kópie dielne výrobcu hlinených fajok

V dielni, ktorá je súčasťou expozície vystavených fajok, je umiestnených viacero pomôcok a nástrojov, ktoré sa používali v procese výroby hlinených fajok. Jedným z najzaujímavejších je vysoký hlinený hrniec, umiestnený na stole, v ktorom sa vysušené fajky vypaľovali. Vedľa hrnca je umiestnená sadrová forma na vytláčanie fajok. Oba predmety pochádzajú z dielne Karola Zachara z Banskej Štiavnice. Na stole je ešte umiestnený sušiak, kde sa fajky sušili predtým ako sa vypálili. Fajky na sušiaku, ako aj v prepravkách pochádzajú z dielne Maxa Weissa z Nitry.

Text a foto: Ján Jančovicfajkyn09fajkyn10fajkyn11fajkyn12fajkyn13fajkyn14fajkyn15