Škultéty - Slovák veľkého srdca a veľkých činov
Z Dolnej Lehoty do Luciny ● Prvý riaditeľ slovenského gymnázia ● Veľký Krtíš je rodiskom a pôsobiskom významných osobností slovenského národného života. Ozdobou mesta je rod Škultétyovcov. August Horislav Škultéty (7. 8. 1819 - 21. 5. 1892) celý svoj život zasvätil službe slovenskému národu.
120. výročie úmrtia veľkokrtíšského rodáka
Augusta Horislava Škultétyho
Mesto Veľký Krtíš je rodiskom a pôsobiskom významných osobností slovenského národného života. Popri mnohých iných to bol napríklad evanjelický farár a publicista Nathan Biskup /Viskup/ - (1802 Tisovec - 1852 Ábelová), náboženský spisovateľ a hodnostár Ján Čerňanský (1741 Súľov - 1785 B. Štiavnica), cirkevný spisovateľ, superintendent Martin Hamaliar st. (1750 Bátovce - 1812 Sarvaš), cirkevný spisovateľ Martin Hamaliar ml. (1783 Veľký Krtíš - 1835 Kovačica), farár a náboženský spisovateľ Fridrich Koroni (1739 Hont. Tesáre - 1819 Ratkovské Bystré), učiteľ a publicista Martin Maróthy (1783 Rybník - 1854 Krupina), farár a básnik Ján Pravdoľub Maróthy (1814 Veľký Krtíš - 1864 České Brezovo), banský podnikateľ, básnik a publicista Andrej Mešša (1825 Vyhne - 1886 Veľký Krtíš), 
farár a hudobný skladateľ Karol Rafanides (1814 Horné Rykynčice - 1886 Veľký Krtíš) a ozdobou mesta je rod Škultétyovcov, o ktorých tu nasleduje s použitím textov Marty Kamasovej rozsiahlejšia zmienka.
Z Dolnej Lehoty do Luciny
Rodina Škultétyovcov prišla do južnej časti Novohradu začiatkom 18. storočia počas kolonizácie obcí Šámšonház a Lucina Slovákmi z Dolnej Lehoty vo Zvolenskej stolici. Pokiaľ tieto južnonovohradské obce spravidla osídľovali poddaní, Škultétyovci pochádzali zo zemianskeho stavu a ich potomkovia tam zastávali významné verejné a intelektuálne funkcie. V rokoch 1817-1829 pôsobil vo Veľkom Krtíši ako evanjelický farár Michal Škultéty-Lehotský, ktorý sa narodil roku 1771 v Lucine. Jeho otec Ondrej bol notárom, neskôr učiteľom. Lucinčan Michal Škultéty-Lehotský po štúdiách v Banskej Štiavnici a Bratislave z vtedajšieho zaužívaného zvyku slovenských evanjelických teológov roku 1793 bol dva roky vychovávateľom detí Tomáša Tihanyiho v Obeckove, skadiaľ odišiel na ďalšie dva roky na štúdia do Jeny. V rokoch 1797-1801 zastával verejný úrad u baróna Ladislava Podmanického v Asóde. V roku 1801 bol povolaný do Banskej Štiavnice za profesora syntaxu na gymnáziu. V rokoch 1803-1807 bol rektorom gymnázia v Modre, kde sa oženil s Annou Jozeffyovou, sesternicou významného slovenského osvietenského vzdelanca a národovca, superintendenta Pavla Jozeffyho. V roku 1807 bol v Prešove vysvätený za kňaza a prvý kňazský úrad zastával v Rožňave.
Z Luciny do Veľkého Krtíša
O desať rokov neskôr prijal pozvanie za farára do Veľkého Krtíša. Okrem funkcií v senioráte bol prísediacim súdnej tabule Novohradskej župy. V Rožňave a vo Veľkom Krtíši sa Michalovi a Anne narodilo osem detí, z nich vo Veľkom Krtíši roku 1817 Ľudovít Samuel, 1819 August, 1825 Eduard. Michal Škultéty Lehotský umrel 13. 12. 1829 vo Veľkom Krtíši. Celý svoj život zasvätil službe slovenskému národu jeho syn August Horislav Škultéty (7. 8. 1819 Veľký Krtíš - 21. 5. 1892 Kraskovo) patrí medzi najvýznamnejších veľkokrtíšskych rodákov. Prvé tri roky školskej prípravy dostal od otca vo Veľkom Krtíši. Potom ho ako 9-ročného viedol na štúdia do Banskej Štiavnice a Kežmarku jeho starší brat Ľudovít. V rokoch 1833-36 sa v Kežmarku podučil popri latinčine aj nemčine. Obľúbenými sa mu stala rétorika a poetika. Po smrti brata Ľudovíta sa po troch rokoch vybral na bratislavské evanjelické lýceum, kde v rokoch 1836-39 študoval teológiu. Bratislavské štúdiá prebiehali v znamení horlivej a úspešnej literárnej a národnej činnosti mladého Augusta. Patril k najaktívnejším členom Spoločnosti česko-slovenskej a po jej zrušení od roku 1837 Ústavu rečí a literatúry česko-slovenskej. Bol jedným z účastníkov vychádzky štúrovcov na Devín 24. 4. 1836, kde sa podrobil „národnému krstu“ 
a prijal slovanské meno Horislav a zaviazal sa zasvätiť svoj život buditeľskej, osvetovej a kultúrnej práci. K tomuto ho povzbudzovalo dielo troch slovenských velikánov - Jána Kollára, Pavla Jozefa Šafárika a Jána Hollého, ktorého najviac obdivoval. Vynikal ako recitátor jeho básní a básní Jána Kollára a rovnako prednášal aj vlastné básne, ktoré začal v Ústave písať.
Literárne začiatky Augusta Horislava Škultétyho
Spoločne s Benjamínom Pravoslavom Červenákom a Jozefom Miloslavom Hurbanom mal na starosti korešpondenciu Ústavu. V rokoch 1839-41 počas pobytu Ľudovíta Štúra a B. P. Červenáka bol námestníkom Juraja Palkoviča na Katedre reči a literatúry. Žiada sa pripomenúť, že jeho štúrovský druh, pliešovský rodák, učiteľ a spisovateľ B. P. Červenák zomrel v mladom veku ako 26-ročný (1842) u svojho brata Karola, farára v novohradskom Bodoni (Kétbodony).
Škultéty už v roku 1837 publikoval svoju prvú báseň Ódu na Jána Volku v časopise Hronka a potom ďalšie básne v rôznych dobových časopisoch. V roku 1840 ako prvý zo štúrovcov vydal zbierku svojich veršov „Básně“. V roku 1841 odišiel z Bratislavy za kaplána k príbuznému superintendentovi Pavlovi Jozeffymu do Tisovca, 
kde prežil veľmi aktívne sedem rokov života. Spriatelil sa s Jánom Seberínym a Karolom Kuzmánym. Keď sa v rokoch 1840-42 pripravovalo národné podujatie Slovákov proti útlaku a maďarizácii, Tisovec sa stal centrom jeho príprav. Škultéty sa snažil slovenský národ podporovať mravne, duchovne i hmotne. Využíval na to všetky dostupné prostriedky, vrátane svojich kázní. Za pomoci priateľov založil v Tisovci verejnú čitáreň a cirkevnú knižnicu (1842), nedeľnú školu (1845), spolok miernosti a v roku 1846 hospodársky spolok. Aj z toho dôvodu dal svoju lýru do služieb slovenských ľudovýchovných spolkov miernosti a boja za mravnosť v knižočke „Beda a rata“, vydanú v r. 1846-47 v troch samostatných častiach. Bol to priekopnícky čin aj z hľadiska jazykového. Básne sú napísané už v štúrovskej spisovnej slovenčine, ku ktorej sa prihlásil medzi prvými. Roku 1846 vydal ďalšie unikátne dielo, prvý časopis venovaný deťom - „Zornička“. Veľký úspech mala jeho Rečňovanka pre slovenské školy vydaná v rokoch 1850-55, zbierky veršov určené deťom a mládeži.
Prvý riaditeľ slovenského gymnázia
Po smrti Pavla Jozeffyho (1848) si značná časť tisovských evanjelikov priala za farára Škultétyho. Maďarská vrchnosť však nedovolila, aby tento príkladný farár a horlivý Slovák dostal toto miesto. Vrchnosť sa mu „odmenila“ tými najhoršími farami, roku 1848 v malej chudobnej slovensko-maďarskej dedine Dlhá Ves (vtedy Hosúsovo), odkiaľ ho preložili roku 1850 do podobnej v Rozložnej. Medzi tým bol v revolučnom roku 1848 spoločne s Š. M. Daxnerom, J. Franciscim a M. Bakulínym predvolaný pred revolučný súd v Plešivci a ako nebezpečný pansláv zaistený a vyšetrovaný. Čoskoro ho však prepustili. V Rozložnej sa A. H. Škultéty oženil s Apolóniou Mičkovou (1838-1865). Ich manželstvo bolo šťastné, ale krátke, obdarené tromi synmi a dcérou. Manželka mu v roku 1865 v Revúcej umrela na suchoty a dvaja synovia o rok neskôr. Ani tieto smutné udalosti a príkoria od vrchnosti ho neodradili od práce pre slovenský národ.
V rokoch 1850-1862 už pracoval na ďalšom veľkolepom diele. Spoločne s Pavlom Dobšinským zozbierali a vydali zbierku „Slovenské povesti“ (1.-6. zv. v roku 1858-1861). Príspevky do nich štylisticky upravoval a sám zbieral. Posielali mu ich viacerí farári a učitelia: Ján Rotarides, v novohradskom a hontianskom nárečí Daniel Maróthy, Koloman Banšell, Eduard Škultéty. S Veľkým Krtíšom mali aj po odchode do Gemera Škultétyovci stály kontakt prostredníctvom rodiny krtíšskeho farára Karola Rafanidesa a Samuela Rafanidesa - farára v Cerove, za ktorého sa vydala ich sestra Anna Karolína. Po páde Bachovho absolutizmu sformovali aj Slováci svoj program v Memorande národa slovenského (1861) 
a vyslovili sa za požiadavky všestranného rozvoja národa, čoho výsledkom bolo aj založenie Matice slovenskej a slovenských gymnázií. Po niekoľkoročnom úsilí sa podarilo v roku 1862 založiť prvé slovenské gymnázium vo Veľkej Revúcej. Za najschopnejšieho učiteľa a správcu evanjelického gymnázia bol vybraný A. H. Škultéty. Počas dvanástich rokov existencie tohto prvého slovenského „učiteľského semeniska“ sa mu podarilo vybudovať samostatnú slovenskú školu a aj takto podchytiť slovenský živel. Z územia Novohradu študovalo na ňom desiatky žiakov, z ktorých sa neskôr viacerí stali významnými osobnosťami slovenského života. V roku 1874 obvinili maďarské úrady gymnázium, že pestuje panslavizmus a preto ho zatvorili. Po zatvorení gymnázia A. H. Škultéty stratil nielen zamestnanie, ale aj všetok svoj majetok, ktorý do neho vložil a zostal bez existenčných prostriedkov. Musel sa presťahovať s dcérou Ľudmilou a synom Augustom ku svojmu priateľovi Š. M. Daxnerovi do Tisovca, kde žil skoro celý rok. V apríli roku 1875 ho zvolili v Kraskove za farára. V tomto najchudobnejšom cirkevnom zbore v Malohonte sa okrem cirkevných povinností venoval zbieraniu materiálu k histórii zrušeného gymnázia, o ktorom roku 1889 vydal knižku. V lete r. 1879 mu náhle zomrel 24-ročný syn August, učiteľ v Budinej, čo bol preňho ďalší ťažký rodinný úder. Zostala pri ňom dcéra Ľudmila, ktorá mu pomáhala pri kňazskej práci a opatrovala ho do konca svojho života.
Emblematická osobnosť rodného mesta
A. H. Škultéty žil dlhý, plodný i keď ťažký život, plný biedy a strádania. Obetoval sa pre národ s pevnou vierou v jeho krajšiu, slobodnejšiu budúcnosť. V Kraskove 21. mája 1892, v náručí svojej dcéry Ľudmily, dokonal Slovák veľkého srdca i veľkých činov. Ako prejav úcty svojmu najväčšiemu rodákovi bolo 27. 2. 1992 jeho menom pomenované námestie v centre Veľkého Krtíša a k 21. máju 1992 pred Domom kultúry premiestnený pamätník s bronzovou bustou. Ministerstvo kultúry SR 15. 4. 1992 udelilo čestný názov okresnej knižnici A. H. Škultétyho. Rovnako sa splnila aj túžba miestneho gymnázia, ktorému MŠ SR v júni roku 1992 prepožičalo čestný názov „Gymnázium A. H. Škultétyho“. V budove školy pri príležitosti 100. výročia úmrtia A. H. Škultétyho bol odhalený jeho reliéf od známeho slovenského medailéra Wiliama Schiffera.
K úcte k životu a dielu tohto veľkokrtíšskeho národného buditeľa bola z iniciatívy nadšencov a milovníkov miestnej kultúry a literatúry zložená Spoločnosť A. H. Škultétyho. Jej vzniku od roku 1992 predchádzali jej iniciátormi organizované kultúrno-spoločenské podujatia o významných osobnostiach regiónu. Odvtedy sa každoročne konajú podujatia s názvom „Dni A. H. Škultétyho“, a to vždy s iným programom a o iných osobnostiach. Vďaka aktivitám tejto spoločnosti sa umiestňujú pamätné tabule osobnostiam narodeným alebo pôsobiacim v regióne a opravujú sa aj nesprávne údaje na existujúcich. Najnovšie Spoločnosť A. H. Škultétyho pripravuje o tomto rodákovi dokumentárny film.
Text a foto: Ján Jančovic
Pramene a literatúra:
August Horislav Škultéty 1819-1892, fotosúbory Ľ. Moncmanová, MS Martin, 1991.
Encyklopédia slovenských spisovateľov. Obzor, Bratislava,1984.
M. Hroncová, M. Kamasová: Biografie významných osobností. Veľký Krtíš. História a súčasnosť mesta. MÚ Veľký Krtíš, 1997.