Jánovi Kollárovi v Budapešti po dvesto rokoch
My, Slováci v Maďarsku, môžeme Maďarom na Slovensku oprávnene všeličo závidieť. Pravda, naši „osudoví bratia“ nemajú svoje (pseudo)samosprávy, ktoré sa často nanajvýš sami „spravujú“, ani (kvázi)kultúrnu, miestami celkom gnómnu autonómiu. Zato, na rozdiel od nás, mali a majú svoje jednojazyčné školy.
Závidieť im však môžeme aj také, zdanlivo vedľajšie, sprievodné rekvizity udržiavania národnej či národnostnej identity, akými sú pamätníky, sochy či pamätné miesta a tabule. Svedčí o tom aj prípad po 16-ročnom boji konečne odhalenej pamätnej tabule Jána Kollára v Budapešti. Slováci v Maďarsku to nemajú ľahké ani v prípade navonok jednoduchého, bezproblémového uctenia si pamiatky svojho - nášho velikána, apoštola Slovanov, autora Slávy dcéry, ktorý v Pešti pôsobil tridsať rokov ako kňaz. Tú tabulu v centre maďarskej metropoly dlhé roky nechceli povoliť s (neoficiálnym) odôvodnením, že v prípade Kollára ide o akéhosi panslávskeho vlastizradcu, ktorý aj 
po toľkých rokoch iba dráždi národné cítenie Maďarov.
Tabula konečne odhalená
V r. 2011 na Turíce sa napokon predsa stal zázrak, v rámci osláv 200. výročia vysvätenia evanjelického kostola na peštianskom Deákovom námestí odhalili tabuľu v troch jazykoch hlásajúcu jubileum, ako aj dvojjazyčnú pamätnú tabuľu slovenskému básnikovi, pedagógovi, jazykovedcovi, filozofovi a zberateľovi ľudovej slovesnosti Jánovi Kollárovi (1793 - 1852). Pri tejto príležitosti odhalili aj pamätné tabule dvom maďarským evanjelickým biskupom: Józsefovi Székácsovi a Vilmosovi Győrymu.
Biskup Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Milan Krivda pripomenul, že v tomto chráme pôsobil Ján Kollár ako evanjelický farár od roku 1819 do roku 1849, keď ho menovali za mimoriadneho profesora slavistiky na univerzite vo Viedni. Ako dodal, počas jeho pôsobenia sa tento kostol stal dôležitým centrom 
národného života pešťbudínskych Slovákov.
Milan Krivda a cirkevný hlavný radca Karl Schiefermair (Rakúsko) na slávnostnej bohoslužbe prečítali evanjelium vo svojom rodnom jazyku. Zo zvukovej nahrávky sa ozval niekdajší zvon kostola, ktorý sa dnes nachádza vo veži smrečianskeho kostola. Spoluúčinkoval spevokol a orchester Lutheránia pod vedením Šalamona Kampa a Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena pod taktovkou Marty Pálmaiovej-Pápayovej. Predseda Evanjelickej cirkvi v Maďarsku biskup Péter Gáncs svoju kázeň začal slovami: „Ťaží nás babylonská kliatba,“ narážajúc na poslanie príchodu Ducha Svätého, pričom nemyslel na jazyky, ale na to, ako si štát a cirkev, ale občas aj tzv. bežní ľudia nerozumejú. „O Turíciach nehovoríme tak ako o Vianociach a Veľkej noci, ktoré už prešli. Je to sviatok, ktorý existuje, tak ako ani Hospodin nie „bol“ alebo „bude“, ale stále je všade prítomný,“ povedal Péter Gáncs.
Služba desaťtisíckam Slovákov
Na slávnostnom valnom zhromaždení cirkevného zboru, ktoré pripravila peštianska evanjelická cirkev, sa zúčastnil aj prezident Maďarskej akadémie vied József Pálinkás. Hovoril najmä o jazykovej a náboženskej tolerancii, ktorá vládla v tomto zbore, a zdôraznil, že evanjelický zbor v mohutnej neoklasicistickej stavbe na Deákovom námestí mal roku 1842 päťsto nemeckých, dvesto slovenských a sto maďarských členov. Na podujatí sa prihovorili aj ďalší verejní činitelia, hlavne o pamätných tabuliach, ktoré po valnom zhromaždení odhalili na budove kostola a vedľajšej fary. Rozhodnutie presbytéria peštianskej evanjelickej cirkvi mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss vítal ako dôležitý krok k uznaniu roly, ktorú Ján Kollár zohrával v peštianskej evanjelickej cirkvi, v duchovnom, ale i občianskom živote desiatok tisícov Slovákov, ktorí žili a pracovali v Pešti. „Verím, že tento krok povzbudí budapeštianskych Slovákov, ktorí už pred šestnástimi rokmi začali podnikať kroky na dôstojné uctenie si Jána Kollára, k ďalším aktivitám na jeho pripomínanie si. Veď ide o významnú osobnosť nielen ich peštiansko-budínskej evanjelickej komunity v 19. storočí, ale aj o jedného z popredných slovenských básnikov, humanistov a národovcov, ktorého dielo poznajú Slováci na celom svete,“ povedal veľvyslanec. P. Weiss poukázal aj nato, že podľa niektorých historikov práve v tejto farnosti bol konfirmovaný Alexander Petrovič, z ktorého sa neskôr stal najväčší maďarský básnik Sándor Petőfi.
Tridsať rokov evanjelickej služby
Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Budapešti po ukončení slávnosti usporiadal v Lutherovom dvore konferenciu s názvom Činnosť Jána Kollára, ktorý 30 rokov slúžil na Deákovom námestí. Na podujatí odzneli prednášky Róberta Kiss-Szemána, Lászlóa Matúsa, Jozefa Beňovského a Miloša Kovačku. Na konferencii sa zúčastnili biskupi Péter Gáncs a Milan Krivda, delegácie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Slovenskej národnej knižnice v Martine, zástupcovia z rodnej obce Jána Kollára Mošoviec, Spolku Jána Kollára z Prahy, Slovenského evanjelického a. v. zboru z Prahy, ako aj slovenskí činitelia z Maďarska. O histórii a pozostalosti slovenského evanjelického zboru v Budapešti sa zmienil dozorca zboru Gregor Papuček. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik prítomným pripomenul, že viacerí pracovali na tom, aby mohla byť odhalená pamätná tabuľa Jána Kollára. Zdôraznil pritom, že maďarský presbyterský zbor nastúpil na cestu tolerancie, keď sa rozhodol vyhovieť žiadostiam o umiestnenie tabule.
Na záver konferencie presbyterka slovenského evanjelického zboru, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Budapešti Zuzana Hollósyová s potešením dala na vedomie, že po splnení viac ako šestnásťročného sna budapeštianskych Slovákov sa možno naplní aj ďalší. „O rok v januári uplynie 160 rokov od smrti Jána Kollára. Túto udalosť by sme chceli osláviť odhalením ďalšej pamätnej tabule, ale tentokrát aj s podobizňou tohto slovenského velikána. Tabuľu plánujeme umiestniť na stene Lutherovho dvora, ale ak sa nám nepodarí získať potrebné povolenia, tak na stene sídla Slovenskej samosprávy v Budapešti, ktoré sa nachádza v centre Budapešti, hojne navštevovanom turistami, ktorí by sa takto mohli dozvedieť o tomto významnom slovenskom národnom dejateľovi.“ Zuzana Hollósyová okrem toho pripomenula, že kostol v Lutherovom dvore, ktorý prechodne pôsobil ako centrum bojového umenia, je na predaj. Určite by stálo za to pokúsiť sa ho znovu dostať do vlastníctva slovenského evanjelického zboru.
Imrich Fuhl - Foto: autor
To Ján Kollár in Budapest After Two Hundred Years
After 16-year-long efforts, a bilingual commemorative plaque to Ján Kollár (1793-1852), Slovak poet, teacher, linguist, philosopher and folk verbal art collector, was eventually unveiled on the occasion of celebrations marking the 200th anniversary of the consecration of the Lutheran Church at Deák Square in Budapest. The Bishop of the western district of the Evangelical Church of the Augsburg Confession in Slovakia, Milan Krivda, noted that Ján Kollár worked in the mentioned temple, an important centre of the national life of Pest and Budín Slovaks, as a Lutheran priest between 1819 and 1849. After the celebration had ended, the Slovak Evangelical congregation in Budapest held the conference with the name Activities of Ján Kollár at the Luther yard; it was dedicated to this priest who served at Deák Square. At the end of the conference, the presbyter of the congregation and chairwoman of the Slovak self-government of Budapest, Zuzana Hollósyová, stated the following: “In January 2012, it will be 160 years from the death of Ján Kollár. We would like to mark this event by unveiling another commemorative plaque with a portrait of this Slovak giant.” The plaque is to be fitted on a wall at Luther yard or at a wall of the seat of the Slovak self-government in the centre of Budapest. Hollósyová also mentioned that the church in Luther yard is for sale and it is necessary that Slovak Evangelical congregation tries to take possession of the church. (Slovensko)