Poézia ako proces, do ktorého i obyčajní ľudia vstupujú
(Etela Farkašová: Prstoklady. Banská Bystrica: Vydavateľstvo PRO, 2011) - Žijeme v časoch, keď sa nám ponúka mnoho toho nech tak poviem ľudovo - po lopate, a konzumná spoločnosť by najradšej naučila každého zákazníka (i toho nádejného), ako treba žiť, t. j. stanoveným štandardným konzumným životom; a len ak máš väčší nárok (väčší apetít!), pritom si mladý a plný energie a tiež sa chceš dostať k ešte väčším materiálnym hodnotám, k lákavejším statkom a naplno si ich užívať, postaraj sa, pravda, za pomoci konzumnej spoločnosti, aby si ich čím skôr vlastnil, v nich sa kochal hoci budeš za ne drieť celý život!?
Etela Farkašová: Prstoklady. Banská Bystrica: Vydavateľstvo PRO, 2011
Nuž, ako do toho všetkého zapadá potom umenie, literatúra čiže pôvodná duchovná tvorba? Je pravda, že nám nik nebráni, aby sme sa jej venovali, aby sme ju obdivovali, lenže to, či budeme mať na ňu čas, je už iná otázka! Možno, ak si tieto duchovné hodnoty kúpime a zavesíme v podobe obrazu na stenu, či vypočujeme hudobne a recitačne na cédečku a dividečku, alebo jednoducho, ako bohatí klienti, sa rozhodneme patriť do „vyberanej spoločnosti“, ktorá za peniaze kupuje všetko, nuž prečo nie i duchovné statky? 
Ale prečo toto všetko spomínam a nejde o knihu? Ale veď ide o knihu. Ona je ešte stále tou skutočnou hodnotou, ktorú máme chrániť a uschovávať na lepšie časy, aby nezapadli prachom, a neodvial ich vietor, tie vzácne hodnoty ľudstva...
Práve mám pred sebou dočítanú básnickú zbierku slovenskej autorky Etely Farkašovej, ktorá asi pred mesiacom uzrela svetlo sveta a zamierila do čitateľských rúk. Svojou úrovňou a filozofickými, meditatívnymi a najmä veľmi podstatnými otázkami o človeku a jeho bytí, o jeho každodenných ľudských dilemách, strachoch a zraniteľnom vnútri a otázkami o duchovnom svete hľadá autorka bytostné odpovede, ktoré však nachádza skôr v hudbe, maľbe, prírode, kým v poézii iba čiastočne. Etela Farkašová - povolaním filozofka - pritom priznáva, že ide iba o čiastočnú odpoveď, ktorá nikdy toho, kto ide chodníčkami hľadania, neuspokojuje, ale skôr provokuje! Táto jej poézia sa pritom vyníma zo štandardov (a miestami je až sentenciálno-filozofickovýpovedná!), na aké sme si zvykli.
Najnovšia kniha Etely Farkašovej Prstoklady je štvrtou básnickou zbierkou tejto renomovanej a vysoko hodnotenej slovenskej poetky doma, ale i v zahraničí, hoci je známejšia svojimi prózami, akými sú Snívanie v tráve, Deň za dňom, Po dlhom mlčaní... Do tejto najnovšej zbierky veľmi tvorivo, takmer rovnoprávne, prispela i ilustrátorka, meditatívno-lyrická maliarka Kvetoslava Fulierová a odporúčam ju každému, kto sa neuspokojí iba s romantickými názormi na tvorbu a najmä poéziu, ale chce byť vyprovokovaný a „zahľadieť sa alebo nazrieť až za zrkadlo mlčania a započúvať sa takmer pod kožu týchto textov!“ - teda rozmýšľať o tejto poézii a na ňu sa pozerať ako na proces, do ktorého neraz i obyčajní ľudia vstupujú a ktorý sa i pred nimi otvára, ak mu vedia počúvať. Je to „meditačný priestor, kde sa ticho dá takmer hmatateľne uchopiť“, ako sa o Farkašovej poetických a esejistických textoch zmienila významná slovenská poetka Dana Podracká. 
Pritom spisovateľka Etela Farkašová nie je ani u nás neznáma, keďže občas prispieva i do nášho časopisu Nový život a v poslednom čase sa aktívne podieľa na sledovaní slovenskej knižnej tvorby u nás v Srbsku a na Dolnej zemi vôbec.